Download as pdf or txt
Download as pdf or txt
You are on page 1of 20

VYSOK KOLY

KOMERN PRLOHA HOSPODRSKYCH NOVN


www.hnonline.sk

KOMERN
PRLOHA

o tudentom ponkaj slovensk vysok koly Analzy a pohady odbornkov z praxe Prehad platov absolventov
Rady, ako uspie na trhu prce tdium v zahrani Zavy a vhody pre tudentov univerzt

Zahranin tdium? Slovkov


to ah najm k susedom
KOLA MIMO DOMOVA l

ujem slovenskch tudentov vysokch kl obohati


si svoje tdium aj pobytom na zahraninej univerzite
je mal. V minulom akademickom roku ich vycestovali na
skusy za hranice Slovenska
iba necel tri percent (3 732
mladch ud). Drviv vina
z nich pritom vyuila eurpsky
program mobility pre tudentov
Erasmus. Najviac tudentov
vyslala Univerzita Komenskho
Bratislava 727, podotka rezort kolstva vo vronej sprve
o stave vysokho kolstva za
rok 2015.

Najm sksenosti
Poda odbornkov takto pobyty
prinaj tudentom cenn sksenosti i monosti zdokonali

tudenti Erasmu trvia v zahrani priemerne p mesiacov, naim sa najviac pi v esku.

sa v cudzom jazyku. Hadaj


kvalitnejie koly ne slovensk
a lkaj ich krajiny, ktor ponkaj vyiu ivotn rove
ne Slovensko, upozoruje f
spolonosti McROY Group Lubo
Sirota. Dodva, e prioritou nie
s iba peniaze, ale aj kultra
spolonosti i monosti karirneho rastu.
tudenti Erasmu trvia poda tatistk ministerstva kolstva
v zahrani v priemere p mesiacov a najviac ich zaujala susedn esk republika. Do nej
nasmerovalo svoje kroky viac
ako 800 mladch ud. Pre niektorch lenov E skladba zahraninch tudentov na treom stupni tdia odra spolon jazyk alebo kultrne vzby,
naprklad v prpade krajn, kto-

Lka aj ivot mimo Eurpy


Jednou z tch, ktor sa vybrali
tudova vrazne alej, je
Adriana Takada, ktor sa rozhodla pre tdium marketingu v
Japonsku. U poas gymnzia
som rozmala, e by som ila
tudova do inej krajiny, ale osud
to nakoniec zariadil tak, e som
odila do zie, vysvetuje. Zaiatok tdia nebol pre u jednoduch, musela si plati kolu z
vlastnho vrecka. Nakoniec jej
vak priznali tipendium. To pre
ma znamenalo, e som nemusela pracova a mohla som cestova po krajine, podotka. Jej
lska k zijskej kultre je tie
jednm z dvodov, preo sa rozhodla v Japonsku zosta. (EEM)

r boli bvalmi kolniami,


kontatuje eurpsky tatistick
rad Eurostat vo svojej poslednej
sprve o vzdelan.

Top je panielsko
Slovkom sa najviac pi
v esku, u eurpskych vysokokolkov zase vedie v rmci
programu Erasmus panielsko.
Prve do tejto juanskej krajiny
ilo poda poslednch tatistk
Eurpskej komisie z roku 2014
takmer 40 000 tudentov.
Nasledovalo Nemecko a Franczsko. Na opanom konci rebrka stlo Macednsko, ktor vykzalo iba jednho zahraninho tudenta. Erasmus je
vak iba jednou z monost tudova, priom v roku 2014 ho v
rmci celej Eurpy vyuilo viac

ako 270 000 ud. tatistiky Eurpskej komisie z tohto obdobia


vak hovoria, e na vysokej kole v cudzine bolo 1,45 milina
ud. Inmi slovami, tudovali v inej krajine, ako je t, v ktorej mali ukonen stredokolsk
vzdelanie, vysvetuje Eurostat.
Absoltnym hitom je Vek Britnia, kde bolo a 417 000 mladch.
Slovensko m od britskej
atraktivity vemi aleko. V minulom kolskom roku sa rozhodlo pre tdium na jednej z 36
slovenskch vysokch kl necelch 10 000 cudzincov. Ich poet
poda rezortu kolstva pritom
medzirone poklesol o 850. Najviac u ns tuduj zo susednho
eska, nasleduje Grcko a Nrsko. Poda Sirotu je atraktivita

Na Slovensku vlani tudovalo 10-tisc cudzincov, o je medzirone o 800 menej.

slovenskch kl pln in v prpade tudentov z vyspelejch


krajn nie a in u mladch ud
z rozvojovch krajn.
Km pre prv kategriu je
Slovensko do istej miery vchodnou exotikou, kam id zo
zvedavosti a na krat as, pre
druh skupinu predstavuj nae vysok koly asto jedin
monos, ako zska kvalitn
vzdelanie. Plat to najm v prpade, ak dostan na Slovensku
tipendium, ktor poskytujeme v rmci rozvojovej pomoci.
Z podobnho dvodu je tdium u ns atraktvne aj pre zahraninch Slovkov, vysvetuje Sirota.
Edita Etube Muchov,
spolupracovnka HN
v Raksku

SNMKA: REUTERS

PRAX

Absolventom chba dravos a chu nieo dokza


Na Slovensku je vea
faklt, no nedostatok
kvalitnch vyuujcich.
rove vzdelvania sa tak
za poslednch desa rokov
vpred vemi neposunula,
vrav Jn Gajan.

Hoci zujem o tdium prva


kles, na trhu prce je pretlak
advoktov. Na zklade oho si
vyberte ud do tmu?
Dnes je situcia tak, e znalosti absolventov s plus-mnus
rovnak. Preto je pre ns rozhodujce predovetkm to, ako
uchdza rozma, ak je praktick a ak m prstup k prci.
Samozrejme, vek lohu zohrva aj pozcia, ktor obsadzujeme. asto potrebujeme aj to, aby
bol uchdza dobre jazykovo
vybaven. A hoci sa tu situcia
zlepuje, vea ud jazyky stle
neovlda.

Jn Gajan,
advokt a partner HMG
Advisory Group, ktorej
sasou je aj slovensk
advoktska kancelria
HMG Legal

Ako je mon, e absolventi


prvnickch faklt s plus-mnus rovnak?
Stoj za tm rove kolstva.
Na Slovensku je vea prvnickch faklt, no nedostatok kvalitnch vyuujcich. A ke u
i nejak dobr pedaggovia s,

nepsobia vlune na jednej fakulte. Zrove sa systm vzdelvania tudentov priebene neprispsobuje prvnej praxi. Ani jedna zo kl sa toti neorientuje na
praktick prpravu tudentov.
Posunula sa vbec rove
vzdelvania na prvnickch fakultch za poslednch desa rokov dopredu?
Bohuia, musm poveda, e
podstatne nie. Hoci mono nepoklesla, no ani sa neposunula vpred. A nehovorm len o tdiu prva.
Preo je to tak aj naprklad
v porovnan s eskmi univerzitami?
Prvnick fakulty v eskej republike i u je re o tch na
Karlovej alebo Masarykovej univerzite maj lepch pedaggov,
s medzinrodn a na tudentov
nronejie. Absolventi odtia od-

ciami a konkurzmi. Ktorm


kancelrim spsobuje slab rove koncipientov vie
problmy? Tm, o sa zaoberaVysok koly
j trestnm prvom?
neuia tudentov,
Najv problm je v obchodnom prve. Ide toti o t as
ako aplikova
prva, kde dochdza k najvvedomosti v praxi.
iemu prieniku rznych oblast prvnych, ekonomickch i
technickch. A prvnik to mus vedie vetko skbi do jednho dokumentu, respektve celku.
chdzaj zsadne lepie priprave- Trestn prvo je skr teoretick,
n ako z Bratislavy i Koc. Muje to o vine a treste, priom vplysm podotkn, e sasti aj preto
vy zvonku s minimlne. V obje u ns prvna veda menej rozchodnom prve je potrebn irvinut. Plat, e km v minulosti zber znalost predovetkm
sme esk legislatvu v mnohch z ekonomiky, financi a inch
veciach aspo koprovali, dnes u oblast. Je to jednoducho o xyz
nesthame ani to.
alch veciach, ktor mus prvnik i advokt ovlda.
Jednotliv spolonosti z vaej
skupiny sa zaoberaj najm ob- Na o sa musia pripravi absolchodnm prvom, transakciaventi prvnickch kl, ke vymi, fziami, retrukturalizchdzaj zo kl a id do praxe?

Na to, e kola ich na prax a jej


potreby pripravila len vemi chabo. Bud sa musie naui aplikova vedomosti v praxi. Lebo to im
kola vbec nedala. A to je poda ma najvia tragdia slovenskho vzdelvania.
Ako dlho relne trv, km sa
z absolventa stane dobr advokt?
Roky a to nepreham.
Zo schopnho koncipienta
nevyrastie vborn advokt len
tak. Prvo sa toti neustle men. Musia pri om st seniorskej kolegovia, ktor ho ved
a uia.
Ak s dnen absolventi?
Dnen genercia ud sa u
nechce presadi za kad cenu,
s uvonenej. Mm pocit, e
mlad neelia vzvam, skr sa
spoliehaj na to, e im ivot zariadi cestu.
Martin Ducr

2 VYSOK KOLY

HOSPODRSKE NOVINY
UTOROK 15. NOVEMBRA 2016

Trh prce

Na toto si dajte pozor. A uspejete


RADY l

tudentom a absolventom sa odpora na pohovore zdrazni najm sksenosti a prax v odbore.

Najiadanej absolventi
poda personalistov
Fakulta informatiky a informanch technolgi,
Slovensk technick univerzita v Bratislave
Fakulta elektrotechniky a informatiky,
Slovensk technick univerzita v Bratislave
Fakulta riadenia a informatiky, ilinsk univerzita v iline
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky,
Univerzita Komenskho v Bratislave
Fakulta elektrotechniky a informatiky,
Technick univerzita v Koiciach
Fakulta medzinrodnch vzahov,
Ekonomick univerzita Bratislava
Nrodohospodrska fakulta,
Ekonomick univerzita Bratislava
Fakulta managementu,
Univerzita Komenskho v Bratislave

Najviac perspektvne odbory


poda personalistov
Aplikovan informatika
priemyseln informatika
potaov modelovanie

Potaov ininierstvo
potaov systmy a siete
informan systmy

Pokus-omyl. Hadaniu prce tmto spsobom sa treba vyhn.

ILUSTRAN SNMKA: HN/PAVOL FUNTL

Na o sa treba pripravi pri hadan prce po absolvovan kl


Hlavnou vzvou je prelomi
bariru chbajcej praxe. Absolvent by sa teda mal pripravi na
to, e pri uchdzan sa o prcu
bude zloitejie preukazova
svoju kvalifikciu a pripravenos zastva pozciu, na ktor
sa hlsi. Vina absolventov
toti nem za sebou iadnu

relevantn prax, na ktor by sa


mohli na pohovoroch odvolva
a z ktorej by mohli vychdza.
Preto by mali absolventi vemi
starostlivo zvaova, na ak pozciu sa prihlsia. Ska systmom pokus-omyl seniorn pozcie uren pre ud s dlhodobou
praxou vek zmysel nem.

Ako zauja potencilneho zamestnvatea


a oho sa, naopak, vyvarova
Je vhodn zdrazni svoje vzdelanie, vetky absolvovan kurzy a ste, ako aj prax zskan
poas tdia. Samozrejme,
najcennejie s sksenosti a
vedomosti zskan v oblasti, v
ktorej chce absolvent pracova,
no potaj sa aj tie, ktor s
ou priamo nesvisia. Kad
vedomos a sksenos je toti
plusom, ktor me zavi a
odli konkrtneho absolventa
od ostatnch. Vyvarova sa treba hadania si prce systmom
pokus-omyl, o je asto cesta,
ktor absolventi skaj.

Rozpol ivotopisy do desiatok firiem a absolvuj jeden


pohovor za druhm bez toho,
aby sa na ne pripravili. Myslia
si, e nieo z toho predsa mus
vyjs. Takto pohoria na mnostve pohovorov, strcaj as a
kredit.
Ak si absolvent nevie njs prcu naprklad pol roka, firmy sa
u na neho pozeraj ako na niekoho nespenho, kto m problm zamestna sa, a preto ho po
ase prestan na pohovor o i
len pozva.

Je lepie zaa juniornmi pozciami a neskr sa vypracova


vyie.
Rovnako nie je dobr posiela
svoj ivotopis do desiatok firiem
naraz, o potom vedie k tomu, e
sa absolvent nestihne na pohovory adekvtne pripravi, a tak na
nich neuspeje.

Ak si pta plat
astou chybou absolventov je to,
e si ptaj privysok plat. Mali
by si uvedomi, e nemu iada
priemern mzdu na danej pozcii,
pretoe t je tvoren platmi ud,
ktor u prax a sksenosti maj.
Mali by si preto vypta o nieo
menej a neskr, ke sa osvedia,
poiada o zvenie platu.

o si vma pri vbere prce i brigdy


Hlavn je npl prce a to, i
absolvent spa jej poiadavky
alebo nie. asto sa toti stva,
e sa na technick pozcie hlsia
naprklad absolventi humanitnch vied alebo socilnej prce,
ktor nemaj ancu vo vbere
uspie. Zodpoveda si treba aj

otzku, i chcem skutone robi


to, o dan pozcia ponka. alej
je to histria firmy, jej vzia, ciele
a podobne. Niekomu toti me
sedie anonymn prca vo vekej
korporcii, pre inho me by
zaujmavejia rodinn firma s
zkymi osobnmi vzbami.

o si vmaj firmy na tudentoch a budcich


absolventoch
Hlavn je kvalifikcia absolventa, prax zskan poas tdia,
jeho osobnostn predpoklady
a vlastnosti.

Ide najm o komunikatvnos,


kreatvnos, zanietenos, schopnos pracova v tme i riei
problmy.

Elektronika
elektronick systmy
senzorika
automobilov elektronika
vrobn procesy v elektronike
elektronika dopravnch prostriedkov

Telekomunikcie
multimedilne telekomunikcie
telekomunikan a rdiokomunikan ininierstvo

Elektrotechnika
elektroenergetika
elektrotechnick ininierstvo
elektrotechnick systmy v mechatronike
komern elektrotechnika
autoelektrotechnika
dispeersk systmy v elektroenergetike
priemyseln elektrotechnika

Vrobn technolgie
zvranie a spjanie materilov
zvranie

tovnctvo
tovnctvo a hospodrska informatika
tovnctvo a audtorstvo
tovnctvo a finann riadenie
Zdroj: Jana Mesrov

KOLY A INTERNET

Na slovensk univerzity smeruj tisce tokov


Bratislava Slovensk vysok
koly sa ocitli v hadiku kybernetickho zloinu. Poet tokov,
ktor smeruj na ich potaov
siete, sa pota v tiscoch denne.
Vyplva to z bezpenostnej analzy sieovej premvky, ktor na
slovenskch univerzitch bezplatne vykonala spolonos Cisco v spoluprci so spolonosou
ALEF Distribution. Bezpenostnm auditom u preli 3 vysok
koly, na alej prve prebieha.
Celkovo sa do testovania bezpenosti siete zatia prihlsilo 11
slovenskch vysokch kl.

patrilo do kategrie vnych.


Systm dokzal identifikova
IP adresy, zasiahnut tokom z
internetu, i zariadenia, ktor boli
napadnut kodlivm kdom u
pred zaiatkom testovania. tdia zistila viac ako 100 potaov
komunikujcich s riadiacimi
servermi tonkov, takzvanmi Command and Control,
ktor univerzity s existujcimi
nstrojmi nevedeli odhali. Naintalovan malvr umooval
tonkom pln kontrolu nad
tmito zariadeniami.
Od auditu sme oakvali lep nhad do bezpenosti naPotae pod kontrolou
ej dtovej siete, hovor Martin
hackerov
Drozda, prodekan Fakulty elekU prv vsledky naznaili, e
trotechniky a informatiky Sloaudit m opodstatnenie. Zariade- venskej technickej univerzity.
nia pripojen do kolskch siet
Naa fakulta podporuje plurapoas testovania odhalili takmer litu vskumu a vuby a aj pre122-tisc tokov, z oho 329
to je jej dtov sie otvorenej-

Kyberzloincom zachutili slovensk koly.


ia ako naprklad firemn siete. Jej zabezpeenie je nron
loha. Vsledky auditu naznaili, e FEI STU je cieom rznych
penetranch tokov. Aj na zklade tchto zisten sme upravili priority pri zvyovan bezpe-

ILUSTRAN SNMKA: DREAMSTIME

nosti dtovej siete, dodva prodekan.

Cieom tokov aj nemocnice


i neziskovky
Audit na kadej vysokej kole
trv dva tdne, poas ktorch

pecilne zariadenie monitoruje


sieov premvku. Pokroilmi
metdami doke sledova a
odhali existujce infiltrcie a
zachyti tie, ktor sa do siete ete len snaia dosta. Vsledkom
s tri podrobn sprvy, ktor
vysokm kolm uku pravdiv obraz o tokoch, kodlivom
softvri i celkovej rovni bezpenosti.
Nae prieskumy u v minulch rokoch zaali odhaova
trend, poda ktorho sa zloinci v kyberpriestore oraz viac
orientuj na ciele, ktor povauj za menej chrnen nemocnice, neziskov organizcie, univerzity, vysvetuje Frantiek
Baranec, country manager Cisco Slovensko. Aj preto sme sa v
spoluprci s partnermi rozhodli
ponknu slovenskm univerzitm monos bezplatnej bezpe-

nostnej analzy, aby si overili,


nakoko s ich siete bezpen,
dodal.
tdia Cisco Midyear Security
Report 2016, v ktorej sa spolonos venuje aktulnemu stavu
kybernetickej bezpenosti, potvrdzuje trend, poda ktorho sa
z kybernetickho zloinu stva
oraz v biznis. Prcu zloincom v kyberpriestore uahuje aj
nedostaton zabezpeenie potaovch siet.
Men sa aj charakter tokov a
stopercentn bezpenos u nie
je mon. Prispsobi sa tomu
musia aj metdy ochrany dleit je nielen prevencia, ale aj to,
o sa deje poas toku a po om.
Aj preto vek lohu zohrva
prehad o dian v sieach, ktor s aj vemi innm bezpenostnm senzorom.
Miloslav Surgo

HOSPODRSKE NOVINY
UTOROK 15. NOVEMBRA 2016

Vzdelanie a prax

VYSOK KOLY 3

Ak vzdelanie
pome k lepej
karire
Treba zsadne zmeni pohad na systm
vzdelvania a osobnostnho rozvoja, tvrd tefan Kassay.

BIZNIS A PRAX l

vrdm, e silie o npravu


terajieho systmu je zbyton! Me sa vystrieda
alch p ministrov, nepome to. Iba zahubia sami seba,
podrobia sa neudskej kritike
a nastavia chrbt na biovanie
za skutky, ktor nespchali
osobne, hoci zva sami tento,
dnes u nevkonn a hlavne vo
vzahu ku skutonm potrebm
nefunkn systm, repektovali.
Prinajmenom za ostatnch 20
rokov silie o progres celho
kolskho systmu bolo bombardovan odporcami a drbrmi vlastnch nzorov a sksenost. Nemienim sa preto prida
k venm kritikom kolstva,
hoci zrove tvrdm, e kolstvo
si iada celkom in poatie,
ako sa pertraktuje v tlai, alebo
hoci aj v odbornch asopisoch.
Hovorm to z vlastnej sksenosti, pretoe v mojom ivote po
vyuen sa za sstrunka som
sa vemi ako predieral k vyiemu vzdelaniu a preiel som
vetky iastkov trasy s vekm
vyptm a nronm tdiom
technickch a tie spoloenskch vied.

nabaovanm obsahu vuby,


nie na zklade spoloenskch
potrieb, ale na zklade okruhu
znalost i pecializcie jednotlivch astnkov vzdelvacieho
procesu. Myslm si, e iadna
revitalizcia kolstva nie je mon, vzhadom na jeho masovos
a masov sklz obsahu vvoja
oproti skutonm spoloenskm
potrebm. Proces npravy je
toti sprevdzan inerciou voi

Dualita
vzdelvania sa
ahko me sta
frzou, ak niet
dostaujcej vle
a materilnych
monost.

Zleitos genercie
Kad genercia ije v inch
podmienkach, avak kontinuita
sksenost a predstv rodiov
sa hlboko zakoreuje vo vedom
ich dospievajcich potomkov.
Mlad udia najastejie maj
svoje zujmy, osobn presvedenie a svoje osobn tby a z nich
odvoden ciele, neraz aj scestn,
ktor s dsledkom pochybnch
vzorov idelov. Naprklad prestnou otzkou sa stalo absolutrium vysokej koly. Poniektor
sa hrdia absolvovanm hoci aj
dvoch univerzt plne odlinch
smerov. Nie je vak ni osobit,
ak erstv magister alebo ininier sa nedoke zamestna, pe iados za iadosou na rzne
intitcie, a napokon sa podd,
ide na rad prce alebo ije
s rodimi, a povedzme aj s mladm bratom, ktor sce vysok
kolu nem, ale ako technik
zarba celkom slun peniaze.
Niekde nastala zsadn chyba!
Nefunknos vznikla postupne

novmu a as trvania npravy


je dlh, ako vytvorenie novho
systmu zaloenho na sasnej
znalosti poprednch odbornkov
z praxe a na skutonch aktnych potrebch spolonosti.

Dva svety
Ak prepjame svet vedy so svetom podnikania, kde integrujeme viacer disciplny, potom
vlastne sa zamame nad tm,
ako je mon vnma budcnos
vzdelania? Vrtime sa znovu od
nzoru na potrebu pecialistov
k polyhistorom, alebo budeme
potrebova systmovch integrtorov, ktor bud prepja zko
zameranch pecialistov? Treba

njs mieru integrcie a prepojenia veobecnch poznatkov


a pecifickch novch potrieb.
Treba zsadne zmeni pohad na
systm vzdelvania a osobnostnho rozvoja. Tba po diplome
sa mus zmeni na tbu po
znalostiach, ktor lovek vyuije
vo svojom povolan a ivote. Od
formlneho vzdelvania sa prejde k neformlnemu, kde sa bud
udia ui tak, aby obstli v ivote, nie aby vedeli memorova
a prezentova nauen informcie. V podnikan je potrebn ma
znalosti tkajce sa podnikania.
To svis hlavne s riadenm
a profesionlne zdatnm manamentom. Je nutn zabrni
kanibalizmu, pretoe nroky na
udranie danho systmu poieraj spoloensk monosti.
Aj napriek prijatm opatreniam dualita vzdelvania sa ahko me sta iba frzou, ak niet
dostaujcej vle a materilnych
monost. Darmo bud ma tudenti monos priebenej praxe
v podnikoch, ak vo vysoko konkurennom prostred sa nemu priamo zapoji do produknho procesu, a tak im naprklad
v strojrskej vrobe ostva iba
istenie strojov, upratovanie i
odpratvanie kovovch triesok.
Dulnos vzdelvania je naruovan abnormalitou obsahu vuby vyplvajcou z presadzovania predmetov vuby do
tudijnch programov poda toho, ak bola truktra odbornkov na jednotlivch fakultch.
Postupne sa plnili zujmy kl,
a nie zujmy tch, ktor absolventov mohli zaradi do pracovnho procesu.
Nefunknos zmerov vyplva hlavne z toho, e doba zskavania novch znalost, sksenost a ich zavedenia do vuby je
dlhia ako kritick as ohrozujci existenciu podnikov a spolonosti. Jednoducho povedan,
ak vetko stroskot, ttne riadenie kolstva prejde do kompetenci tch, ktorch tento vvoj
ohrozuje.
Podniky si zriadia svoje koly,
vychovaj si svojich profesorov
a nebud sa zdriava neperspektvnou spoluprcou s terajm

Prioritou by poda Kassaya nemal by diplom, ale pracovn spsobilos.


stavom. Nemono ani mechanicky odkoprova rozlin systmy. U aj preto, e kad krajina m svoje osobitosti, in zzemie, in podmienky a napokon
in rove potencilnych uvateov, neexistuje jednotn systm vzdelvania, ani ten najlep
z najlepch. o je dan pre jednu krajinu, nemus by tm najlepm rieenm pre in krajinu.
Geopolitick svislosti a pecifik nutne zasahuj v jednotlivch
krajinch aj do sfry vzdelvania. Treba rozli, o by malo by
spolon, eurpske, a o by malo
vlune osta nrodnm.

lohy alebo dizertcie by mal by


tartom pre uskutonenie stanovench cieov.
Potreby predovetkm priemyslu s tak naliehav, e bude
nten prebra prpravu novch
odbornkov do vlastnho systmu, pripravova ich s takm obsahom vuby, ktor zodpoved
skutonm potrebm. Prioritou
nebude diplom, ale spsobilos
vykonva prce, ktor s obsahom produkcie prslunho podniku alebo intitcie.
Je potrebn urobi viacer
zmeny. Nov prstup, nov ivotn tl, recyklcia s nevyhnutnmi konzekvenciami pre

SNMKA: HN/PAVOL FUNTL

zachovanie udratenho rozvoja. Aj ke zastavenie ekonomickho rastu neme by proklamovan ako cie, urite nesmie
s o rast za kad cenu. Zmeme hodnoty!
Ptajme sa ud, o urobi, aby
boli astn, ak by mal by idel
a ako sa k nemu sa pribli? Ale
to som sa u poriadne vzdialil
od pvodnho zmeru, prispie
svojimi vahami k formovaniu
otzok vzdelvania.
Alebo predsa to len dva zmysel, ak edukcia m by prostriedkom na dosahovanie pokroku a hlavne, porozumenie ivotu?
tefan Kassay

Dleit ciele
Skuton symbiza vedy a praxe
nastane a v situcii, ke sa dodr zsada vykonva rozhodnutia na mieste oakvan. Vetko
sa d, ak je lovek zanieten, ak
mu o nieo ide. Treba uzna aj
nron vedeck prcu naich
vedcov aj to, e v stavoch vedeckch intitci a na univerzitch
vznikli tiscky patentov. Ale je to
iba zaiatok. Nikto z nich nebude
ma osoh, ak ich vedeck diela
i patenty sa stvaj inventrom
kninc. Konen vstup kadej
obhjenej tdie, vskumnej

Kto je tefan Kassay


Pracovn kariru zaal ako sstrunk. Postupne absolvoval strojncku fakultu (Ing.), stal sa kandidtom vied (CSc.), docentom (doc.)
a neskr doktorom ekonomickch vied (DrSc.) a profesorom ininierstva riadenia priemyslu (prof.). Na Karlovej univerzite v Prahe rigorznym konanm zskal titul doktora filozofie (PhDr.). Je podnikateom a sasne vedeckm pracovnkom a ekonomickm diplomatom. Napsal 62 monografi a odbornch knh, vrtane
vysokokolskch uebnc. Je autorom patentov a viacerch technickch inovci. Od roku 1992 je predsedom Dozornej rady I.D.C. Holding, a. s., v Bratislave. Prezident republiky ho ocenil ttnym vyznamenanm Pribinov kr druhej triedy a Medzinrodn vbor mu udelil
Mierov cenu zo Slovenska.

Aj tudenti maj povinnosti voi radom. Pozrite sa, kedy sa muste prihlsi do Socilnej poisovne
Ak povinnosti m tudent voi Socilnej
poisovni? Na tudentov sa nevzahuj
prihlasovacie, oznamovacie ani odvodov
povinnosti. Napriek tomu vnimky existuj.

Vnimky
1. tudent poberajci sirotsk dchodok
2. tudent, ktor popri tdiu zane pracova

Dobrovon poistenie
Podmienky:
Vek 16 rokov, trval alebo prechodn pobyt v Slovenskej republike.
Monosti poistenia
Komplexn balk dobrovonho poistenia (nemocensk poistenie,
dchodkov poistenie a poistenie v nezamestnanosti).
Balk dobrovonho poistenia bez poistenia v nezamestnanosti
(nemocensk poistenie, dchodkov poistenie).
Samostatn dobrovon dchodkov poistenie.
Dobrovon nemocensk poistenie za predpokladu, e tudent
nie je povinne nemocensky poisten ako zamestnanec i SZO.

Dodaton
zaplatenie
poistnho
Absolvent tdia si me kedykovek dodatone zaplati
poistn na dchodkov poistenie, a to za obdobie od janura
2004. iados odovzdte do
prslunej poboky Socilnej
poisovne. Prilote aj potvrdenie o nvteve koly, prpadne
diplom.
Pri dodatonom zaplaten si
sm urte vymeriavac zklad,
z ktorho zaplatte poistn
zklad je minimlne 50 percent priemernej mesanej
mzdy za kalendrny rok, ktor
dva roky predchdza kalendrnemu roku, za ktor sa poistn
na dchodkov poistenie doplca.

Pracujci tudent

Ukonenie tdia

1. Prca na zklade pracovnej zmluvy


Ak sa tudent poas tdia zamestn na pracovn
zmluvu, stva sa zamestnancom a mus plati socilne poistenie, ktor zaho odvdza zamestnvate.
Obdobie pracovnho pomeru a povinnho poistenia
dva monos na vznik nroku na niektor z dvok.
2. Prca na dohodu o brigdnickej prci
tudentov
Ak tudent pracuje na dohodu o brigdnickej prci
tudentov, je poisten tak, e zaho odvdza
dchodkov poistenie (starobn a invalidn) zamestnvate.

Absolvent tdia nem iadne povinnosti voi


Socilnej poisovni, a to ani v prpade, e sa
po ukonen tdia nezamestn, ani ak sa rozhodne
ods do zahraniia.
Termn ukonenia stredokolskho tdia je posledn
de letnch przdnin po zverenom roku tdia, termn
ukonenia vysokokolskho tdia je termn ttnej zverenej skky.

Vnimka: Ak za obdobie od 1. janura 2015 mesan prjem tudenta z dohody nie je nad 200 eur, nemus ma dchodkov poistenie. O vnimku sa iada
u zamestnvatea (len u jednho) na tlaive oznmenie a estn vyhlsenie k dohode o brigdnickej prci tudentov.
Ak prjem z dohody presiahne 200 eur, tudent si
mus plati dchodkov poistenie, aj ke o vnimku
poiadal. Dchodkov poistenie sa plat z vymeriavacieho zkladu, ktor sa ur ako rozdiel medzi mesanm prjmom a hraninou sumou 200 eur. Poistn
zaho odvdza zamestnvate.

Pracovn pomer/dohoda
Ak sa bval tudent zamestn na pracovn pomer alebo dohodu, povinnosti voi Socilnej poisovni pln za
neho zamestnvate od prvho da (poistn na nemocensk, starobn, invalidn poistenie a na poistenie
v nezamestnanosti).

Povinnosti absolventa tdia voi Socilnej poisovni sa zanaj a pri vstupe do prce.

Podnikanie/SZO
Ak bval tudent zane podnika alebo sa stane SZO,
m povinnosti ako kad SZO prv raz mu vznikn
povinnosti voi poisovni a v nasledujcom kalendrnom roku po tom, ako innos zaal vykonva

4 VYSOK KOLY

HOSPODRSKE NOVINY
UTOROK 15. NOVEMBRA 2016

Vzdelanie a prax

ROZHOVOR

tudentom dotujeme aj ubytovanie


STREDN KOLSTVO l

Predsednka zujmovho zdruenia Dulna akadmia Jana irok v rozhovore o dulnom vzdelvan.

Top firmy reagovali


na nedostatok
kvalifikovanch
stredokolsky
vzdelanch
odbornkov. Zaloili
zujmov zdruenie.
V om spova prca Dulnej
akadmie?
Dulna akadmia je uniktne vzdelvacie zariadenie na Slovensku, ktorho cieom je vychova zo svojich iakov nadtandardne zrunch absolventov
pre automobilov priemysel.
Praktick vyuovanie prebieha
v novej trningovej hale Dulnej
akadmie, vybavenej najmodernejmi strojmi a zariadeniami.
iaci sa v rmci praktickho
vyuovania stretvaj so pikovmi technolgiami a procesmi,
ako s naprklad CNC obrbanie,
robotika i programovaten logick automaty. Vo vzdelvacch
priestoroch v rmci praktickho
vyuovania bud pracova s najmodernejm technickm strojovm vybavenm. Od prrunch
pomcok cez sstruhy a frzovacie stroje, zvraciu kabnu po
cvin zariadenia pre elektroniku, pohonn, regulan a automatizan techniku, pneumatiku, hydrauliku, elektropneumatiku a mnoh alie.
tdium na Dulnej akadmii
m viacer vhody. tudenti maj podnikov tipendium, ako aj
prplatok za produktvnu prcu.
Dotovan maj ubytovanie na internte, stravovanie a doprava do
miesta vzdelvania. Po spenom
ukonen tdia maj garantovan miesto u jednho z vybranch
zamestnvateov, spolonost,
ktor zaloili Dulnu akadmiu.
iaci dostan po ukonen tdia
vun list, maturitn vysvedenie a tie medzinrodne platn certifikt odbornej spsobilosti od Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory.
tdium na Dulnej akadmii je
bezplatn.

Po spenom ukonen tdia maj tudenti garantovan miesto u jednho z vybranch zamestnvateov.

Koko tudentov takto Dulna


akadmia priprav? Vek firmy
na Slovensku hlsia, e maj
problm njs ud. Do akej miery to pomha riei akadmia?
Na Skromnej strednej odbornej kole automobilovej Dulna akadmia tuduje 315 iakov, ktor sa pripravuj v ies-

o je Dulna akadmia
Dulna akadmia je zujmov zdruenie prvnickch osb, zaloen
spolonosami Volkswagen, Siemens, Matador spolu s Bratislavskm samosprvnym krajom. Spomnan firmy takto reagovali na
sasn nedostatok kvalifikovanch stredokolsky vzdelanch odbornkov na Slovensku. Od 1. septembra tohto roka sa stala akadmia
zriaovateom Skromnej strednej odbornej koly automobilovej Dulna akadmia, ktor zastreuje viacer formy vzdelvania vrtane
rekvalifikcie zamestnancov Volkswagenu Slovakia. Celkovo m
akadmia 315 tudentov a rekvalifikan kurzy navtevuje 111 zamestnancov. V budcnosti plnuje ponka podnikov a mimopodnikov vzdelvanie a kolenia aj pre alie firmy na Slovensku.

tich tvorronch tudijnch


odboroch a 1 trojronom uebnom odbore. V tomto kolskom
roku sme zaali so tyrmi novmi tudijnmi odbormi v systme
dulneho vzdelvania, potrebnmi pre automobilov priemysel na Slovensku: mechanik mechatronik, mechanik elektrotechnik, mechanik strojov a zariaden
a mechanik nastavova. V budcom kolskom roku pribudne al tudijn odbor autotronik. Dulna akadmia plnuje
prija od septembra 2017 alch
120 tudentov. V Dulnej akadmii prebiehaj aj dvojron kurzy rekvalifikcie zamestnancov
Volkswagenu Slovakia. V budcom roku plnujeme prija alch 72 rekvalifikantov.
Je zujem o tdium na Dulnej akadmii?

Zujem o prijatie do prvho


ronka Dulnej akadmie v septembri tohto roku prekroil akkovek oakvania. Aj ke sme
vzhadom na svoje zaloenie nestaili uskutoni nbor tudentov na jese roku 2015, prihlsilo sa na prijmacie konanie 160
zujemcov nielen z Bratislavy,
ale z celho Slovenska. Nehlsili sa len skonen deviataci zo
zkladnch kl, ale aj tudenti strednch kl, ktor chceli na
nau akadmiu prestpi. Prijmacie pohovory boli dvojkolov.
Zujemcovia najprv absolvovali
vberov konanie u jednho zo
zamestnvateov. A po ich odporan nasledovali prijmacie
skky na samotnej kole. Napokon sme prijali do prvho ronka 100 iakov.

zko spolupracovali s podobnm


vzdelvacm zariadenm v sdle
materskej spolonosti Volkswagen vo Wolfsburgu, ako aj so
Slovensko-nemeckou obchodnou
a priemyselnou komorou v Bratislave. iaci absolvuj stredokolsk tdium v systme dulneho
vzdelvania, inpirovan nemeckm vzorom. Spomnan medzinrodne platn dvojjazyn
certifikt, ie doklad o odbornej spsobilosti, ktor dostan
po ukonen tdia, je uznvan
nemeckou Asociciou obchodnch komr. To im potom umon uplatni sa popri Slovensku aj
na nemeckom trhu.
Teoretick a praktick vyuovanie sa na Dulnej akadmii strieda v tdovch cykloch, priom praktick as sa
uskutouje vo forme odbornVolkswagen je nemeck firho vcviku a praktickch cviema. Ktor sksenosti prebern, ako aj przdninovch st
te z nemeckho vzdelvacieho
a brigdnickej innosti. Celkovo
systmu?
tak tvor praktick vyuovanie
Dulna akadmia vyupoda nemeckho modelu a 70
va sksenosti a know-how, ktopercent tdia. Inak o nemecr zskal Volkswagen pri podob- k sksenosti v oblasti dulneho
nch projektoch v Nemecku, ale vzdelvania je v Eurpe znan
aj v zahrani. Pri jej vzniku sme zujem.
(red)

SNMKY: D. A.

Kto je Jana irok


Je predsednkou Dulnej akadmie. Vo Volkswagene Slovakia pracuje od roku 1993. Prela rznymi pozciami v personalistike. Dlh roky sa venuje
oblasti personlneho rozvoja.
Zaiatkom tohto roku sa vrtila
zo svojho esronho pracovnho psobenia v Rusku, kde
v zvode Volkswagen Group
Rus v Kaluge nastavovala procesy v oblasti vzdelvania zamestnancov a riadiacich pracovnkov.

Koko si kde mete zarobi? Pozrite si prehad mesanch platov v rznych odvetviach (v EUR, zdroj: Trexima Bratislava)
1 850

1 890

1 645
1 313
1 051

1 026
883

780

905
725

822

1 105

983

922
781

885

1 003
851

615

aba
Verejn sprva
Zdravotnctvo
Umenie,
Informcie
Dodvka
Ostatn
Priemyseln
Doprava
a dobvanie
a obrana; povinn
a socilna
zbava
a komunikcia
elektriny, plynu,
innosti
vroba
a skladovanie
socilne
pomoc
a rekrecia
pary a studenho
Odborn,
Ponohospodrstvo,
Stavebnctvo
Finann
zabezpeenie
vzduchu
vedeck
lesnctvo a rybolov
a poisovacie
Ubytovacie
innosti
Dodvka
Vekoobchod
Vzdelvanie
v oblasti nea technick
innosti
a stravovacie
vody; odvod
a
maloobchod;
hnutenost
innosti
sluby
odpadovch vd,
oprava motorovch
odstraovanie odpadov
vozidiel

Administratvne
a podporn
sluby

HOSPODRSKE NOVINY
UTOROK 15. NOVEMBRA 2016

Inzercia

VYSOK KOLY 5
Zdroj: MML 2Q2016

Vaka Vm
sme najtanej
ekonomick titul.
akujeme za dveru.

Mimoria

dna prloha
HN

Praktick NOV DANE


prruka od A po Z

DANE 2016
Mimoriadne

16 strn
navye

tt vs biznis:
dva pohad
na dane y

N
Neskoria
hrada DPH
Sa
Samozdanenie
v sstavebnctve
No
Novinky
v zd
zdanen
SZ
SZO
Nov sadzby
za au
automobily
Vek zmeny
v sank
sankcich

Komen
Komentre
expertov
k daniam

www.hnonline.sk
vydva MAFRA Slovakia, a. s.
pondelok 11. janura 2016, slo 5, **

Fico pre HN: Moslimsk komunita


ohrozuje eurpsky spsob ivota

predplatne2017 .sk

6 VYSOK KOLY

HOSPODRSKE NOVINY
UTOROK 15. NOVEMBRA 2016

Peniaze

tudenti maj nzku


finann gramotnos
ZVZKY l

Mlad udia s ovea nchylnej na nevhodn very, tvrdia experti.

oci vina tudentov


a mladch ud sa u vie
teoreticky orientova v ekonomickch pojmoch, stle patria
Slovci aspekty
k skupinm s najniou rovou
optimlneho
finannej gramotnosti. tudenti
a mlad udia sa sce pomerne
finannho
dobre orientuj vo veobecnch
hospodrenia
teoretickch ekonomickch pojmoch, no len o si maj teriu
podceuj.
vyska na praktickch prkladoch, s ktormi sa bene mu
Darina Huttov,
stretn vo svojom tudentskom
generlna tajomnka Asocia pracovnom ivote, dostvaj
cie finannch sprostredkovasa do problmov, hovor za
teov a finannch poradcov
sksenosti lenov Asocicie
finannch sprostredkovateov
a finannch poradcov (AFISP)
jej generlna tajomnka Darina
tick opercie zvldaj, nevedia
Huttov.
porovnva vhodnos veru, i
Zraniten skupina
koko ho lovek relne preplat,
Prve mlad sa dnes stvaj ovysvetuje dosahy. Nzka finanraz obbenejou cieovou skun gramotnos je novodobm
pinou pre mnoh finann profenomnom aj vo vyspelejch
dukty, no zrove zranitenou,
krajinch. No nedostaton
kee sa asto rozhoduj len
rove vedomost o peniazoch
poda reklamy. Hoci matemanegatvnejie zasahuje ud pr-

ve v krajinch s niou ivotnou


rovou a hladinou miezd, teda
aj Slovensko. Nedostaton
finann rezerva, neprimerane vysok spotreba, absencia
dlhodobch aktv a nemerne
vysok very to s zkladn
ukazovatele finannho sprvania Slovkov. Slovci podceuj
takmer vetky aspekty optimlneho finannho hospodrenia,
upozoruje Huttov.
Ako vyplva zo tatistk, nateraz viac ako tri tvrtiny slovenskch domcnost nemaj dostaton finann rezervu, ktor odbornci odporaj ma vo
vke polronho prjmu domcnosti. Viac ne tretina Slovkov dva na spltky bankovch
i nebankovch verov viac ako
30 percent z mesanho prjmu
domcnosti. Mladch treba ui,
e najm pokia ide o spotrebn very i rzne in piky od
asto nedveryhodnch subjektov, prve tvorba finannej rezervy ich me elegantne a spo-

ahlivo nahradi. Zrove pri


existencii takhoto typu dlhov
je potrebn ich pokia mono
o najskr splati a viac sa tmto spsobom nezadlova, upozoruje.

Kontinuita je nevyhnutn

CESTOVANIE

Vyate zo tdia.
Aj zavami na dopravu
Deti, tudenti do 26 rokov
a dchodcovia mu cestova
zadarmo rchlikmi i regionlnymi vlakmi ttneho dopravcu
elezninej spolonosti Slovensko (ZSSK), ale aj eskho skromnho dopravcu RegioJet.
No v jeho prpade len na trase
Bratislava Komrno. Bezplatne cestova sa d len v druhej
vlakovej triede. Netka sa to
luxusnejieho cestovania, teda
v prvej triede, ani miesteniek
i lok. Tie sa k cestovnm

lstkom dokupuj. Ako sa daj


zska lstky zadarmo? Najprv
sa treba na pokanie registrova v pokladniciach ZSSK oznaench ako KVC Komplexn
vybavenie cestujcich, alebo
bezplatn doprava.
V pokladniciach ZSSK bez
KVC sa registrcia d vybavi
do troch pracovnch dn. Potajte s tm, e pri preberan preukazu kad cestujci
podpe shlas so spracovanm
osobnch dajov.

Aj preto je poda nej nevyhnutn


kontinulne finann vzdelvanie na kolch. V rmci
prpravy mldee na samostatn
finann ivot povaujeme vzdelvanie na strednch kolch za
dleit. Po ukonen strednej
koly by mal kad lovek pozna nsledky finannch zvzkov, fungovanie finannho trhu
a mal by, samozrejme, vedie
finanne plnova svoj ivot,
kontatuje.
Ako upozoruje, pomc by
mohlo aj naplnenie koncepcie
vldy z roku 2007 o ochrane finannch spotrebiteov zvenm finannej gramotnosti. To
je vak loha, ktor stle nie je
naplnen, dodva Huttov. (RED)

VB banka
Slovensk sporitea
tudenti u ns maj et
zadarmo.
Vyuva mu platobn kartu
s vlastnm dizajnom, internet
banking, mobiln appky i
neobmedzen mnostvo
trvalch prkazov a inks,
esemesky o pohyboch na
te.
Zskaj alie zavy od 5 do
30 % pri platen kartou VISA
Electron Sphere vo viac ako
10 000 obchodoch v SR a R.
Mu tak pri nakupovan
vrazne uetri.

et si u ns mu otvori
plne online, prostrednctvom
potaa s webkamerou,
smartfnu alebo tabletu, bez
toho, aby chodili do poboky
banky.
tudentom ponkame aj
zvhodnen Spotrebn ver
na okovek pre
vysokokolkov, sname sa
im tak pomc s financovanm
tdia, nkladov na tudijn
pobyty a kurzy doma i
v zahrani i s hradou
neakanch vdavkov.

Vemi uitonm produktom


je VB et pre tudentov.
Od 15 do 26 rokov je
zaloen a veden zadarmo.

Pokia si potrebuje tudent


poia, me vyui
predschvlen limit (Osobn
verov linku).

Neobmedzen poty vberov


hotovosti z viac ako 600
bankomatov VB na
Slovensku (najbli
bankomat njdu pouvatelia
ahko vaka aplikcii ATM
locator), vetky platby kartou
u obchodnka.

Sporiace ty s vlastnm
pomenovanm a s vhodnm
rokom a 0,5 % p. a.

SOB banka
SOB po
ponka tudentsk
FUN et pre mladch a do
28 rokov
rokov. tudenti vysokch
kl ho p
po predloen
Potvrden
Potvrdenia o tdiu
zskavaj bez poplatku.

tudentom a vbec
vetkm mladm uom
vo veku od 15 do 26
okov vrtane
rokov
odporame U konto
pre mladch.

Ak ste
tudent,
vrazne etrte.
Tu je prehad
toho, o vm
ponkaj
najvie
slovensk
banky

Tento et
a naviazan produkty
a sluby m kad
mlad lovek, bez
ohadu na to, i
tuduje alebo nie. Pre
UniCredit Bank je
ozhodujci vek.
rozhodujci
Najvou vhodou
U konta okrem toho,
e je zadarmo, s
bezplatn vbery
z bankomatov
akchkovek bnk. A to
nielen na Slovensku, ale
po celom svete. U konto
pre mladch tak stiera
akkovek hranice.

Okrem toho me vyuva


aj kreditn kartu VISA
electron s verovm
rmcom do vky 300
eur. Majiteom tejto karty
sa me sta tudent
akreditovanej vysokej
koly alebo univerzity
akreditovanej v SR riadne
zapsan v 1., 2., 3., 4., 5.,
resp. v 6. ronku
dennho tdia V.

Cestova vlakom sa d aj zadarmo.

SNMKA: HN/PAVOL FUNTL

Ako sa zaregistrova

UniCredit Bank

Samozrejmosou s
online sepa platby, SMS
notifikcie o kartovch
ransakcich, Online
transakcich,
Banking, mobiln
aplikcia Smart Banking.
Mlad lovek tak m svoju
banku vdy poruke.

Rchle platby pomocou


aplikcie VB VIAMO priamo
na telefnne slo.

Majitelia tudentskho FUN


tu m
mu vyui povolen
preerpa
preerpanie tu do vky
300 eur. Povolen
preerpa
preerpanie si klient me
p
zriadi pohodlne
aj cez
internet banking.
Majitel FUN tu mu
Majitelia
poiad o tudentsk
poiada
kreditn
kreditn kartu s verovm
limitom 300 eur
a 55-d
55-dovm bezronm
obdob
obdobm.
tuden
tudenti zskaj dokonal
prehad vo financich
ap
pohyb
y
pohyboch
na svojom FUN
te va
vaka aplikcii SOB
SmartBa
SmartBanking.
Majitelia FUN tu si mu
vybera h
hotovos
z bankom
bankomatov patriacich do
skupiny K
KBC v Eurpe za
zvhodne
zvhodnen poplatok.

a) Treba s na eleznin stanicu.


b) Vypta si iadanku, ktor vyplnte. T je rovnak pre
vetkch, ktor maj jazdy bez platenia.
c) K nej treba predloi preukaz totonosti, pri urench
preukazoch aj aktulnu a farebn fotografiu s rozmermi
2 3 cm.
d) Za preukaz, ktor iadate, sa neplat.
e) Ak budete chcie cestova, op prdete na eleznin
stanicu.
f) Na zklade preukazu si kpite tzv. nulov cestovn lstok.

Postup pre jednotliv skupiny


cestujcich
1. Deti vo veku do 6 rokov
Registrciu nepotrebuj. Prepravova sa mu bez cestovnho
lstka. Dospel me bezplatne prepravi deti bez obmedzenia ich
potu.
2. Deti vo veku od 6 do 15 rokov
Registrciu potrebuj. Treba na to predloi ich cestovn pas alebo
rodn list dieaa, preukaz totonosti jeho zkonnho zstupcu
a fotografiu s rozmermi 2 3 cm. Po registrcii eleznica vyd
preukaz pre diea, ktor oprvuje zakpenie nulovho cestovnho
lstka. Pri kontrole vo vlaku cestujci predlo revzorovi lstok
a preukaz vydan pri registrcii.
POZOR
Tento typ preukazu neoprvuje na bezplatn cestovanie vlakom
do a zo koly.

ILUSTRAN SNMKA: DREAMSTIME

TTatra
t banka
b k
tudentom ponkame
tudentsk et zadarmo,
teda za 0 eur.
Pre 15- a 19-ronch
automaticky. Po doven
20 rokov je potrebn raz
predloi potvrdenie
o nvteve koly
a tudentsk et je
nsledn bezplatn a do
dovenia 26. roku.
tudent zska svoju
platobn kartu na pokanie
v ktorejkovek poboke.

tudentsk et je
plnohodnotnm tom. To
znamen, e tudent me
vyuva vetky inovcie
rovnako ako dospel klient:
internet banking a mobile
banking (24/7), slubu
VIAMO, mobiln platby,
vber z bankomatu
mobilom, hlasov biometriu,
SMS notifikcie.
Samozrejmosou je
neobmedzen poet vberov
z bankomatov Tatra banky
a bankomatov v rmci
skupiny RBI AG i

neobmedzen poet platieb


kartou doma a v zahrani.
tudent m monos spori
na Sporiacom systme,
priom sporenie si me
nastavi poda seba. Peniaze
m tudent kedykovek
k dispozcii.
Poas celho roka
edukujeme tudentov na
rzne bankov tmy:
inovcie, bezpenos at.
Priname tie sae
o hodnotn ceny.

3. iaci alebo tudenti do 26 rokov


Na zakpenie nulovho cestovnho lstka potrebuj iacky preukaz
vydan kolou vo forme ipovej karty. Ak kola takto preukazy
nevydva, tak si treba vybavi preukaz na eleznici. Preukaz
oprvuje kpi si cestovn lstky na jednotliv cesty na akkovek
el a na ktorkovek tra (cesty do a zo koly, skromn cesty
a pod.).
a) tudenti dritelia bezkontaktnej ipovej karty
Na registrciu treba preukaz totonosti a preukaz bezkontaktn
ipov kartu vydan kolou. V pokladnici ZSSK dostan na
pokanie preukaz zkaznka. Pri kontrole vo vlaku predloia nulov
cestovn lstok a bezkontaktn ipov kartu vydan kolou.
b) tudenti, ktor nemaj bezkontaktn ipov kartu
Na registrciu treba preukaz totonosti, fotografiu 2 3 cm
a kolou potvrden iadanku. Ak maj preukaz ZSSK v papierovej
podobe, pri registrcii ho sta ukza. V pokladnici ZSSK dostan
na pokanie preukaz iaka/tudenta. Preukaz mu dosta aj
tudenti, ktor maj bezkontaktn ipov kartu vydan kolou, ale
bez aktivovanej dopravnej asti. Pri kontrole vo vlaku predloia
cestovn lstok a preukaz s fotografiou vydan pri registrcii.
Vladimr Turansk

HOSPODRSKE NOVINY
UTOROK 15. NOVEMBRA 2016

Zamestnanie

VYSOK KOLY 7

Najlepie zarobte s IT odborom


PRCA l

Profesie ako informan technici, medici a ekonmovia nemusia ma starosti s uplatnenm v praxi.

Helena Kokolov

hn

helena.kokolova@mafraslovakia.sk

ybra si profesiu, ktor


loveka napln a otvor mu
cestu k prci a spechu,
nie je vbec jednoduch. kola
by mala v prvom rade pripravi
mladho loveka na pracovn
ivot. Tvrd to predseda
predstavenstva a generlny
riadite McROY Group Lubo
Sirota.
Nemal by sa riadi tm, o
vyzer ,cool, ale tm, do akej
miery mu dan vysok kola
poskytne vzdelanie, i sa s tm
vzdelanm aj uiv. Rozhodujca je miera uplatnenia absolventov vo vytudovanom odbore.
V prpade IT odborov sa me
bli aj k stopercentnej spenosti.
Avak pri odboroch typu environmentlne manarstvo
alebo socilna prca me by
spenos v uplatnen aj hlboko
pod 50 percentami, odhaduje
Sirota. Poda neho tudova odbor, v ktorom sa d uplatnenie
njs iba ako, nem zmysel.
Tak titul bude ma na trhu
vemi nzku vhu a absolvent
s vysokou pravdepodobnosou
skon na stredokolskej pozcii, skontatoval.

Kto zarba nad 2 000 eur


Najlepie platen pracovn pozcie akaj absolventov IT technolgi, medikov a ekonmov.
udia v riadiacich pozcich
v rznych oblastiach zarbaj
priemerne a do 4 000 eur.
V tchto sa vak vysokokolkom zva nepodar uplatni
hne po absolvovan koly.
Vyplva to z prieskumu spolonosti Trexima, ktor ukzal, e
okrem riadiacich pracovnkov
slun zrobky viac ako 2 000
eur mesane dostvaj pecialisti v oblasti predaja informanch a komunikanch technolgi, v oblasti potaovch siet, vvojri a analytici softvru
a aplikci, systmov analytici,
finann analytici a pecialisti
v oblasti finannctva a poisovnctva.
Ma vysok plat poda konateky Wrth Slovensko Martiny Gaislovej neznamen vetko.
By astn v zamestnan nie
je len o platoch. Nielen mlad
udia dnes maj tendenciu
vetko prepotava na peniaze.
Dleit je, aby ste si vybrali
tdium, ktor vs skutone bude bavi. Len potom me nasledova spech, podiarkla.

tudenti STU sa po kole uplatnia. Ich titul m vhu a akaj ich aj najlepie platen pozcie na trhu.

SNMKA: ARCHV HN

O ktor tudijn odbory bol vlani najv zujem (poet prihlsench uchdzaov)
8 511

3 792

3 780

Sp
Ne
l
a olo
zd ek
be en
ra rs
v
h
v
s
e
k
dy avio k edy votnke
ck
r
lne
e

Ek
o
ve nom
dy i
c

3 712

3 522

3 366

3 096

2 467

Le
U
In
Pe
St
f
r
k
pr ites
a orm
ve dag
a ojr
r
s
v
os st
o
ed tv
a
dy g
k

t
e
ick
vk m o
ve tec po ika kov tatn vo

om eto
dy hn tov
ov
ika
ro
bin v
ba
c
ic
h

Zrobky v priemere medzi


1 500 a 2 000 eur maj aj vysokokolci pracujci ako pecialisti v oblasti reklamy a marketingu, lekri pecialisti, elektroininieri, pecialisti energetici
a elektronici, pecialisti v ob-

lasti matematiky, poistnej matematiky a tatistiky. Rebrek


najlepie platench miest pokrauje. Dosahuj ich aplikan
programtori, analytici v oblasti
riadenia a organizcie prce i
obchodn zstupcovia.

2 329

2 168

El

Fil
ek
o
tro
ve zofi
te
d
y ck
ch
nik
a

V kurze s IT odbory
Medzi vychyten odbory, po
absolvovan ktorch sa vysokokolk o miesto b nemus,
patria tak technick odbory,
ako najm softvrov ininierstvo, informan systmy, po-

taov ininierstvo, aplikovan


informatika i informatika. Ale
aj alie vrtane automatizcie,
elektrotechniky, mechatroniky,
kybernetiky i umelej inteligencie. Technikom sekunduj
medici.
Vyhadvan s chirurgovia,
veobecn lekri, zubn lekri, ale aj gynekolgovia a prodnci. Tie ekonmovia, najm z oblast tatistiky, financi,
bankovnctva a investovania, finannho manamentu, kvantitatvnych metd v ekonmii
a hospodrskej informatiky. Absolventi tchto odborov dosahuj vysok mzdy, nzku mieru nezamestnanosti. Uplatuj
sa v najvej miere na korepondujcich pracovnch pozcich a dopyt zamestnvateov po
nich je vysok, zhodnotil expert seku tatistk a prognzovania spolonosti Trexima Ivan
Lska.

Rebrek technickch
povolan s dobrmi
zrobkami
softvrov ininieri
informatici
potaov ininieri
aplikovan informatika
a informatika
chirurgia
veobecn lekrstvo
zubn lekrstvo
gynekolgia a prodnctvo
tatistici
bankri
ekonmia vrtane tatistiky,
financi, bankovnctva
a investovania, finannho
manamentu, kvantitatvnych
metd v ekonmii
a hospodrskej informatiky.

ANKETA
Ak absolventi vysokch kl vm chbaj?

Hadme odbornkov

Potrebujeme technikov

Problmom je prax

Chbaj absolventi jazykov

Jn Ruarovsk,

Zuzana Kubisov,

Juraj Jani,

Jana Mesrov,

generlny riadite SAP Lab Slovakia

pecialistka pre udsk zdroje, Wrth

country manager Coface Slovensko

vkonn riaditeka McROY Jobliner

SAP had na Slovensku predovetkm odbornkov


do svojho globlneho vvojovho centra SAP Lab
Slovakia. Neoakvame, e nm koly poskytn
hotovho loveka. Rtame s tm, e novch kolegov zakolme. No na druhej strane vnmame nedostatok kvalitnch absolventov nielen v oblasti IT,
ale naprklad aj v ekonomickch odboroch, analze
zkaznckych poiadaviek a grafickho dizajnu. Aj
preto SAP Slovensko podpsal memorandum o spoluprci s vysokmi kolami a chce sa podiea na
prprave absolventov a na vom zapojen zamestnvateov do tvorby uebnch osnov a samotnej vuby.

Pre nae potreby nie je zameranie vysokej koly vo


vine prpadov a tak rozhodujce. Urite je
vak lepie, ak m kandidt technick vzdelanie
vzhadom na sortiment, ktor predvame. Z dlhodobho hadiska mme mlo kandidtov zo Stavebnej fakulty STU. Tam by sme potrebovali uchdzaov viac. Naopak, najviac sa ich hlsi z odborov
bezpenostn manar a riadenie letovej prevdzky. Je zrejm, e dan kandidti maj problm
uplatni sa v odbore, ktor vytudovali.

Vo veobecnosti pozorujeme stle najm jedno negatvum, a to je nedostatok praxe absolventov najm technickch a ekonomickch smerov. Tento
problm je zjavn aj v strednom kolstve, no pri vysokch kolch je tento poznatok a alarmujci.
Myslme si, e nieo ako povinn prax vo firmch,
ktor pokrvaj pecializciu jednotlivch kl, by
mal by aplikovan aj pri vysokch kolch. Rovnako nm chba aj aktvnejia loha ttu pri pomoci
zabezpeenia spoluprce jednotlivch firiem s vysokmi kolami. Idelny absolvent by mal u ma
zvldnut pracovn nvyky a pozna aj praktick
strnky vytudovanho predmetu.

Zo strany naich klientov evidujeme najm dopyt


po IT pecialistoch a odbornkoch v segmentoch
ako Telecom, ktor sa ned naplni. Len IT pecialistov toti na trhu chba odhadom 10- a 30-tisc.
Okrem toho chbaj aj absolventi pecifickch jazykovch odborov, ako je naprklad francztina-panielina, panielina-talianina, talianina-francztina a podobne.

(red)

8 VYSOK KOLY

HOSPODRSKE NOVINY
UTOROK 15. NOVEMBRA 2016

Ukonenie tdia

Absolventi sa po kole asto hadaj


PRCA l

Mlad udia potrebuj vyska viac pozci, km zistia, o ich bude napa. A asto mvaj skreslen predstavy.

Vysok kola by mala pripravi loveka na prax


a hlavne by mal jej absolvent vedie, ak prcu
chce v ivote robi. No prax ukazuje, e sa
absolventi prv roky po ukonen koly asto
len hadaj.

o chc robi a prcu si predstavuj inak. Chc ska a hadaj


sa. Preto je u nich vek riziko
fluktucie. Potrebuj vyska
viac pozci, km zistia, o ich
vlastne bude napa, hovor
Riziko fluktucie
o sksenostiach Martina GaisloNajastejie sa stretvame s tm, v, konateka koncernu Wrth
e absolventi nemaj predstavu, Slovensko, ktor je dodvateom
oda zstupcov firiem absolventom chba predstava,
o chc vlastne robi, mnoh to rieia ich zamestnanm u
popri tdiu a vykolenm.

pre priemysel. Absolventi maj


dokonca asto dos skreslen
predstavu aj o tom, o je nplou
prce na jednotlivch postoch.
Ako vak podotka Juraj Jani, country manar spolonosti Coface Slovensko, chba tu aj
aktvnejia loha ttu pri pomoci zabezpeenia spoluprce jednotlivch firiem s vysokmi kolami.
Vo veobecnosti pozorujeme
stle najm jedno negatvum,
a to je nedostatok praxe jednotlivch absolventov najm technickch a ekonomickch smerov,
hovor. Prve v prpade vysokch kl je tento poznatok alar-

Idelny absolvent
by u mal ma
zvldnut
pracovn nvyky
a pozna aj
praktick strnky
vytudovanho
predmetu.
Juraj Jani, country manar
spolonosti Coface Slovensko

mujci a pomohla by nieo ako


povinn prax vo firmch, ktor
pokrvaj pecializciu jednotlivch kl. Idelny absolvent
by mal u ma zvldnut pracovn nvyky a pozna aj praktick
strnky vytudovanho predmetu, dodva.

Firmy si zujemcov kolia


Na druhej strane, ak maj absolventi chu ui sa, vina
firiem si ich vie zakoli. Niektor firmy tento problm u samy
nateraz rieia praxou tudentov
popri tdiu, prpadne niekokomesanm zaanm absolventov. Nau spolonos asto volaj

vysok kola obchodu. Mme


prepracovan koliaci proces,
kad prejde vetkmi oddeleniami v rmci firmy. V spolonosti
psob mnostvo pecialistov
a produktovch trnerov, ktor
sa novikom intenzvne venuj.
Absolventi s ambciami sta sa
obchodnkmi s tak u ns vtan.
Ak absolvent prejde nam trojmesanm koliacim procesom, je
maximlne pripraven na vkon
prce, dodva Martina Gaislov.
(SOV )
Prlohu pripravil: Martin Ducr,
martin.ducar@mafraslovakia.sk

ILUSTRAN SNMKA: DREAMSTIME

VON MIESTA

Vytudujte a tto prcu mete zska


Realitn maklr TPP
Link: www.istp.sk/pracovna-ponuka/1294252/Realitny-makler-TPP
Mzda: od 1 000 do 1 300 EUR
Spolonos: VENARI, s. r. o.
Kontakt: Ing. Kamil Krajak,
tel.: +421903400488,
kamil.krajnak@venari.sk
Miesto: Bratislava-Petralka

Marketingov pecialista
Link: http://www.istp.sk/pracovna-ponuka/1282152/MARKETINGOVY-SPECIALISTA
Mzda: od 1 200 EUR
Spolonos:
itStep Bratislava, s. r. o.
Kontakt: Galina Orlova,
tel.: +421919035932,
orlova@itstep.org
Miesto: Bratislava-Ruinov

Pracovnk v sklade
Link: http://www.istp.sk/pracovna-ponuka/1291617/Pracovnik-v-sklade
Mzda: od 1 000 do 1 500 EUR
Spolonos: Miroslav Katrik ml.
Kontakt: Miroslav Katrinak,
tel.: +421919285081,
miroslavkatrinak87@gmail.com
Miesto: Bratislava-Vajnory

Vpravca
Link: http://www.istp.sk/pracovna-ponuka/1283341/Vypravca
Mzda: do 1 266,47 EUR
Spolonos: eleznice Slovenskej
republiky, Bratislava
Kontakt: Ing. Jana Fridrichov,
tel.: +421220295445,
fridrichova.jana@zsr.sk
Miesto: Bratislava-Star Mesto

Lekr na rdiologickom
oddelen
Link: http://www.istp.sk/pracovna-ponuka/1293447/Lekar-na-radiologickom-oddeleni

Mzda: od 1 072 EUR


Spolonos: Fakultn nemocnica
s poliklinikou Nov Zmky
Kontakt: Ing. Henrieta Kovov,
tel.: +421356912825,
henrieta.kovacova@nspnz.sk
Miesto: Nov Zmky

Servisn technik
technik drby
Link: http://www.istp.sk/pracovna-ponuka/1286138/Servisny-technik-technik-udrzby
Mzda: od 1 000 EUR
Spolonos: Fekollini s.r.o.
Kontakt: Ing. Roland Filo,
tel.: +421915781291,
roland.filo@pierrebaguette.eu
Miesto: Sldkoviovo,
okres Galanta

Procesn ininier
Link: http://www.istp.sk/pracovna-ponuka/1281414/Procesny-inzinier
Mzda: od 1 000 do 1 300 EUR
Spolonos:
Runtime BP Slovak, s.r.o.
Kontakt: Jana Mdra,
tel.: +421905880700,
jana.mudra@runtime.sk
Miesto: Trnava

Vedci tmu
Link: http://www.istp.sk/pracovna-ponuka/1191259/Veduci-timu
Mzda: od 1 000 EUR
Spolonos: Jozef Kytka
Kontakt: Jozef Kytka,
tel.: +421905596028,
kytka.jozef@centrum.sk
Miesto: Prievidza, ilina, Martin,
Prievidza, ilinsk kraj

Biznis manar
Link: http://www.istp.sk/pracovna-ponuka/1253296/Biznis-manazer
Mzda: od 1 000 EUR
Spolonos: ZRUBY RAJEC, s.r.o.

Kontakt: Mgr. Monika Klincov,


tel.: +421415423165,
monika.klincova@zruby.sk
Miesto: Rajec, okres ilina

Riadiaci pracovnk
v strojrskej vrobe
vedci vroby
Link: http://www.istp.sk/pracovna-ponuka/1281621/riadiaci-pracovnik-v-strojarskej-vyrobe-veduci-vyroby
Mzda: od 1 150 do 1 200 EUR
mesane
Spolonos: SCHILLER spol. s r. o.
Kontakt: Ing. Schiller, tel.:
+421907882533,
schiller@schiller.sk
Miesto: Luenec

Farmaceut/lekrnik
Link: http://www.istp.sk/pracovna-ponuka/1204197/Farmaceutlekarnik
Mzda: od 1 000 do 1 300 EUR
Spolonos: Horn NB s.r.o.
Kontakt: PharmDr. Norbert
Chano, tel.: +421905223319,
prenajom@orangemail.sk
Miesto: Nov Baa,
okres arnovica

Koordintor/ka obchodu
Link: http://www.istp.sk/pracovna-ponuka/1250901/Koordinator-ka-obchodu
Mzda: od 1 000 do 1 500 EUR
Spolonos:
Mgr. Alexander Frankovi
Kontakt:
Mgr. Alexander Frankovi,
tel.: +421948840070,
priatelia@yahoo.sk
Miesto: Preov

Manar
s cennmi papiermi
Link: http://www.istp.sk/pracovna-ponuka/1284460/Manazer-s-cennymi-papiermi

Mzda: dohodou
Spolonos:
RM - S Market, o.c.p., a.s.
Kontakt: Mgr. Lucia Kuruczov,
tel.: +421914705222,
kuruczova@rmsmarket.sk
Miesto: Bratislava-Star Mesto

Sprvca kmeovch dt
Link: http://www.istp.sk/pracovna-ponuka/1293575/Spravca-kmenovych-dat
Mzda: dohodou
Spolonos: Pdohospodrska
platobn agentra
Kontakt: Ing. Mria Mesaroov,
tel.: +421908676992,
maria.mesarosova@apa.sk
Miesto: Bratislava-Star Mesto

Kustd etnografickch
zbierok etnolg
Link: http://www.istp.sk/pracovna-ponuka/1286922/Kustod-etnografickych-zbierok-etnolog
Mzda: dohodou
Spolonos:
Zhorsk mzeum v Skalici
Kontakt: PhDr. Viera Drahoov,
tel.: 034/6644230,
zahorskemuzeum@zahorskemuzeum.sk
Miesto: Skalica

Referent
plnovania vroby

na-ponuka/1293213/Officer-FI-Samostatny-uctovnik-ckaMzda: dohodou
Spolonos:
LEONI Slovakia, spol. s r. o.
Kontakt: Bc. Eva Repov,
tel.: +421323234409,
las.personalne@leoni.com
Miesto: Trenn

Recepn recepn
Link: http://www.istp.sk/pracovna-ponuka/1291451/Recepcny-recepcna
Mzda: dohodou
Spolonos: LG TRADE, s.r.o.
Kontakt: Mgr. Ladislav Gerht,
tel.: +421918663229,
praca@svatojanskykastiel.sk
Miesto: Liptovsk Jn,
okres Liptovsk Mikul

Ekonm(ka)
Link: http://www.istp.sk/pracovna-ponuka/1285190/Ekonom-kaMzda: dohodou
Spolonos: Polyplast, vrobn
drustvo Plieovce
Kontakt: Iveta Konpkov,
tel.: 045/5562478,
ekonomicka@polyplast.sk
Miesto: Plieovce, okres Zvolen

Kontakt: Mgr. Jana Korov,


tel.: +421915757593,
jana.kozarova@lppsa.com
Miesto: Bansk Bystrica

Sprievodca
a pracovnk
informanho centra
Link: http://www.istp.sk/pracovna-ponuka/1274695/Sprievodca-a-pracovnik-informacneho-centra
Mzda: dohodou
Spolonos:
Mgr. Agnesa Mulkov
Kontakt: tel.: +421907388411,
mulikova.agi@gmail.com
Miesto: Spisk Podhradie,
okres Levoa

Osobn asistentka
Link: http://www.istp.sk/pracovna-ponuka/1291876/Osobna-asistentka
Mzda: dohodou
Spolonos: Helske, s. r. o.
Kontakt: Miroslava Jakubcov,
tel.: +421948436201,
jakubcova@helske.com
Miesto: Spisk Nov Ves

Pracovnk obchodnho
Kontruktr projektant oddelenia
Link: http://www.istp.sk/pracov-

Link: http://www.istp.sk/pracovna-ponuka/1277198/Konstrukter-projektant
Link: http://www.istp.sk/pracovMzda: dohodou
na-ponuka/1283056/RefeSpolonos: LIAZ, s.r.o.
rent-planovania-vyroby
Kontakt: Ing. Lucia Ondrejov
Mzda: dohodou
Spolonos: Hessel Slovakia s. r. o. PhD., tel.: +421905849879, luciaondrejova@mttroliga.sk
Kontakt: Anna Gubov,
Miesto: Vek Krt
tel.: +421377914209,
gubova@hessel.eu
Junior tovnk/ka
Miesto: Vrble, okres Nitra
Link: http://www.istp.sk/pracovOfficer FI Samostatn na-ponuka/1294480/Junior-uctovnik-cka
tovnk (ka)
Mzda: dohodou
Link: http://www.istp.sk/pracov
Spolonos: LPP Slovakia, s.r.o.

na-ponuka/1288413/Pracovnik-obchodneho-oddelenia
Mzda: od 800 EUR
Spolonos: Jakub Ondrej
Kontakt: Jakub Ondrej,
tel.: +421911891233,
sale.ondrej@gmail.com
Miesto: Koice-Star Mesto

HOSPODRSKE NOVINY
UTOROK 15. NOVEMBRA 2016

Inzercia

VYSOK KOLY 9

Slovensk technick univerzita


v Bratislave Fakulta chemickej
a potravinrskej technolgie

Dekan:
prof. Ing. Jn ajbidor, DrSc.
Termny pre 1. kolo
prijmacieho konania,
podvanie prihlok:
od 1. decembra 2016
do 30. aprla 2017

Fakulta chemickej a potravinrskej technolgie najlepia


technick fakulta na Slovensku vychovva u vye 75 rokov
kvalitnch odbornkov pre cel spektrum chemickho,
potravinrskeho, farmaceutickho a kozmetickho priemyslu,
ako aj mnoh oblasti zchrany objektov kultrneho dedistva
O kvalite a potrebe naich absolventov sved aj minimlna
nezamestnanos, priom fakulta
pomha najlepm tudentom
pri natartovan ich kariry.
Fakulta poskytuje vzdelanie
v piatich bakalrskych, jedenstich ininierskych a estnstich
doktorandskch tudijnch
programoch.

ATRAKTIVITA TDIA
A VONOASOV
AKTIVITY
Mnoho tudentov sa zdruuje
v Klube tudentov Sokrates, ktor vznikol na fakulte s cieom
rozvoja ich tvorivch schopnost, a to prostrednctvom atraktvnych vedecko-vskumnch
aktivt.
Klub Sokrates ich spojil do
novovytvorenej tudentskej komunity podobne disponovanch
a orientovanch rovesnkov. Ponka im kvalitn nadstavbov
(samo)vzdelvac systm, ktor vznamne rozri ich sasn obzory a efektvnym spsobom rozvinie osobnostn a profesionlne kvality jednotlivch
lenov.
tudenti naej fakulty sa pravidelne zastuj zahraninch mobilt v rmci rznych
vmennch programov, najm
programu Erazmus. V tejto oblasti sa poet naich tudentov
tudujcich minimlne jeden
semester na zahraninch univerzitch vrazne zvil.

SPOLUPRCA
S PRAXOU
Vzhadom na ojedinel pozciu
Fakulty chemickej a potravinrskej technolgie je spoluprca
s praxou a rieenie loh aplikovanho vskumu dleitou sasou vzdelvacieho procesu.
Z tohto dvodu sa vek poet
tudentov zastuje na rieen
praktickch problmov priemys-

a ivotnho prostredia. Atraktivita tdia je aj v monosti


podiea sa na interdisciplinrnych projektoch, kde chmia
zasahuje do fyziklnych, biologickch a medicnskych vied. Aj
preto maj nai absolventi tak irok monosti uplatnenia
doma aj v zahrani.

lu, najm v rmci tudentskej


vedeckej odbornej innosti,
bakalrskych projektov a diplomovch prc.
Nie je trfalosou poveda, e
poet tudentov zastnench
na tchto aktivitch je v Slovenskej republike nadtandardn,
a aj z tohto dvodu je uplatnenie naich absolventov v praxi
vrazne jednoduchie.
Fakulta sa sna vytvori o
najlepie vzdelvacie podmienky postupnou obnovou uebnch miestnost, vybavenm laboratri, zakpenm novch
uniktnych prstrojov, s ktormi sa tudenti maj monos
oboznmi a aj pracova u poas tdia.

VZDELVACIE
PODMIENKY
Dleitou podmienkou pre tdium je, aby fakulta mala kvalitn kninicu a aby mal kad
tudent prstup k uebnm tex-

tom. Fakulta preto sprstupnila


pre svojich tudentov digitlnu
kninicu, ktor umouje
okamit prstup k potrebnm

AKREDITOVAN TUDIJN PROGRAMY BAKALRSKEHO TDIA


Automatizcia, informatizcia a manament v chmii
a potravinrstve
Biotechnolgia
Chmia, medicnska chmia a chemick materily
Chemick ininierstvo
Potraviny, viva, kozmetika
Vetky tudijn programy bakalrskeho tdia s podporovan
motivanmi odborovmi tipendiami.

uebnm textom. V priestoroch


kninice tudenti njdu alie
potrebn sluby, ako aj miesto
na pokojn tdium a oddych.

FCHPT je rankingovmi agentrami (ARRA) dlhodobo hodnoten ako najlepia technick


fakulta na Slovensku.

AKREDITOVAN PROGRAMY ININIERSKEHO TDIA


Automatizcia a informatizcia v chmii a potravinrstve
Biochmia a biomedicnske technolgie
Biotechnolgia
Chemick ininierstvo
Chemick technolgie
Ochrana materilov a objektov dedistva
Potraviny, hygiena, kozmetika
Prrodn a syntetick polymry
plasty, kauuk a guma
polygrafia a fotografia
vlkna a textil
drevo, celulza a papier
Riadenie technologickch procesov v chmii a potravinrstve
Technick chmia
analytick chmia
fyziklna chmia
organick chmia
anorganick chmia
Technolgie ochrany ivotnho prostredia
Viva a hodnotenie kvality potravn
Podrobnejie informcie o nplni jednotlivch tudijnch
programov a profile absolventa njdete na www.fchpt.stuba.sk.

Slovensk technick univerzita v Bratislave Fakulta chemickej a potravinrskej technolgie

prijmacia skka:
prijma sa bez prijmacej skky,
zasadnutie prijmacej komisie:
20. jna 2017
Termny pre 2. kolo
prijmacieho konania,
podvanie prihlok:
od 1. mja do 10. augusta 2017
prijmacia skka:
prijma sa bez prijmacej skky,
zasadnutie prijmacej komisie:
15. augusta 2017
V 2. kole bud uchdzai
prijman len na tie tudijn
programy, na ktor sa v 1. kole
prihlsi menej uchdzaov,
ako je ich plnovan poet.
Konkrtne programy
a podmienky bud uverejnen
na strnke fakulty:
www.fchpt.stuba.sk.
Poplatok za materilne
zabezpeenie prijmacieho
konania treba uhradi bankovm
prevodom alebo potovou
poukkou typu U.
Platbu uhrdzajte prednostne
bankovm prevodom.
Potrebn daje:
Banka: ttna pokladnica
IBAN kd:
SK7881800000007000081471
SWIFT kd: SPSRSKBA
Variabiln symbol:
2017000000 v prpade
podania prihlky len
v papierovej forme
Evidenn slo prihlky
v prpade podania elektronickej
prihlky
pecifick symbol:
003 pre oba typy prihlok
Sprva pre adresta:
priezvisko uchdzaa, PK
2017/2018
Adrest:
Slovensk technick univerzita
Fakulta chemickej
a potravinrskej technolgie
Radlinskho 9
812 37 Bratislava
Kontakty
tudijn oddelenie:
tel.: 02/59 325 239, 0918 674
243, 0918 674 337
Kontaktn osoba:
Mgr. Katarna ipeky
e-mail:
katarina.sipeky@stuba.sk

HN14085

10 VYSOK KOLY

HOSPODRSKE NOVINY
UTOROK 15. NOVEMBRA 2016

Inzercia

Vysok kola ekonmie


a manamentu verejnej sprvy
v Bratislave
Vysok kola ekonmie
a manamentu verejnej
sprvy v Bratislave
poskytuje svojim
uchdzaom kvalitn
akreditovan
bakalrske
a magistersk tudijn
programy vhodn pre
absolventov strednch
kl s maturitou,
zamestnancov
verejnho sektora,
pracovnkov orgnov
ttnej sprvy
a samosprvy,
manarov malch
a strednch podnikov,
a to v dennej aj
externej forme tdia
BEZ PRIJMACCH
SKOK.

Rektorka:
Dr. h. c. prof.
Ing. Viera Cibkov, CSc.

Uplatnenie absolventov
spen absolventi VEMvs
njdu svoje uplatnenie
v oblasti verejnej sprvy
a v manamente malch
a strednch podnikov
na vetkch rovniach
riadenia.
Termn podania prihlky
do 31. marca 2017
Uchdza sa na tdium
prihlasuje prostrednctvom
elektronickej prihlky
(vypa ju priamo na
webstrnke vysokej koly).
Aktulne informcie
zverejnme v januri 2017.
Prijmacie skky
Bez prijmacej skky,
prijatie na zklade
prijmacieho konania (bez
osobnej asti uchdzaa).
Poplatky
Vka kolnho, poplatkov
spojench so tdiom
a slo tu: bud
aktualizovan
na www.vsemvs.sk.
Kontakt
Rektort VEMvs,
Furdekova 16,
851 04 Bratislava
E-mail: info@vsemvs.sk
Tel.: +421 905 864 457,
www.vsemvs.sk
Zistite viac:
www.vsemvs.sk/Studium

V spech je nam cieom


Vysok kola ekonmie a manamentu verejnej sprvy v Bratislave

VEMvs alej ponka


monos tdia vybranch
predmetov v cudzom
jazyku (AJ, FJ, RJ);
modern metdy vuby
s vyuitm najnovch
didaktickch prostriedkov;
zku spoluprcu s orgnmi
verejnej sprvy,
zujmovmi organizciami
(ZMOS, nia miest
Slovenska) a podnikmi;
monos vyuva tudijn
pobyty, zastova sa
na medzinrodnch
vedeckch konferencich
a tudentskch saiach
na partnerskch vysokch
kolch doma aj
v zahrani;
monos uchdza sa
o granty a tudijn pobyty
a ste v zahrani v rmci
programu Erasmus;
monos participova
na vskumnch lohch
vysokej koly.

tudijn program:

tudijn program:

tudijn program:

VEREJN
SPRVA

MANAMENT MALHO
A STREDNHO
PODNIKANIA

EKONOMIKA
A MANAMENT
VEREJNCH SLUIEB

Akademick titul:
Bakalr (Bc.)
Magister (Mgr.)
Doktor filozofie (PhDr.)

Akademick titul:
Bakalr (Bc.)
Magister (Mgr.)
Doktor filozofie (PhDr.)

Akademick titul:
Bakalr (Bc.)

Monosti tdia:
Denne, externe

Monosti tdia:
Denne, externe

Monosti tdia:
Denne, externe
HN14080

HOSPODRSKE NOVINY
UTOROK 15. NOVEMBRA 2016

Inzercia

VYSOK KOLY 11

Vysok kola zdravotnctva


a socilnej prce sv. Albety
PECIALIZAN TDIUM

PREO SI VYBRA TDIUM


NA NAEJ V

CHARAKTERISTIKA
VYBRATCH TUDIJNCH
PROGRAMOV:
Socilna prca
tudijn program je zameran
na zskanie vedomost a osvojenie zrunost, ktor oprvuj
absolventa tdia vykonva
praktick socilnu prcu v intitcich, organizova, riadi
a zabezpeova rozvoj socilnej
prce zameranej najm na nasledovn seky: socilnu prevenciu, socilne poradenstvo,
socilne sluby, socilnoprvnu
ochranu, pracova v odbornch
multidisciplinrnych tmoch,
podiea sa na vskume v socilnej prci, sledova, hodnoti
a navrhova rieenia k zvanm
socilno-patologickm javom
v spolonosti ako je nezamestnanos, chudoba, kriminalita
a podobne.

Misijn a charitatvna prca


tudijn program je zameran
na prpravu absolventa schopnho posudzova problmy ndznych v misii, poskytova pomoc
klientovi v hmotnej ndzi, po
vkone trestu odatia slobody, lenom etnickch minort,
klientovi pri strate zamestnania,

Zdravotncky manament
a financovanie
Afaziolgia
Neonatolgia
Doplnkov pedagogick
tdium
Rektor:
Prof. MUDr. Marin Karvaj,
PhD.

a aplikcie v praxi, pravy v oblasti verejnho zdravotnctva,


pouva metdy zdravotnej
inpekcie.

Kontakty:
Vysok kola zdravotnctva
a socilnej prce sv. Albety,
Bratislava
Palackho . 1,
811 02 Bratislava
P. O. Box . 104,
810 00 Bratislava

Laboratrne a vyetrovacie
metdy
tudijn program je zameran
na prpravu absolventa na rieenie najdleitejch problmov
laboratrnej medicny, o si vyaduje nadobudnutie ucelench
vedomost a potrebnch zrunost zo zkladnch medicnskych predmetov, zkladov patolgie a preklinickch discipln,
laboratrnych a vyetrovacch
metd pouvanch v medicne,
zkladov klinickch discipln,
zkladov aplikcie laboratrnych metd v lieebno-preventvnej innosti, z predmetov
potrebnch pre hodnotenie vsledkov zskanch vstupov laboratrnych a klinickch metd,
ako aj vpotovej techniky.

Budova na Nm. 1. mja . 1, Bratislava.


pomoc obanom vyieho veku,
presadzova a chrni prva
ndznych v misich v treom
svete, vykonva innosti spojen s plnovanm zabezpeovanm a kontrolou poskytovanch
foriem pomoci v oblasti ternnej
misijnej a charitatvnej prce,
miestnej ttne sprve a samosprve, organizcich poskytujcich humanitrne opercie,
verejno-prvnych intitcich so
zameranm na socilnu oblas,
ako manar socilnych sluieb
v riadiacich a kontrolnch intitcich, podiea sa na tvorbe
socilnej politiky a socilnej
legislatvy.

Socilna prca s migrantmi


(Mgr. tudijn program):
Cieom vzdelvania je, aby absolventi nadobudli tak odborn
vedomosti, praktick zrunosti
a kompetencie, aby boli spsobil k zlepovaniu socilneho
fungovania klientov, aby dokzali realizova komunitn
plnovanie, aktvne ovplyvova
socilnu politiku a aby boli spsobil manarskych innost.
Absolvent ovlda aj vedeck
metdy vskumu v socilnej
prci natoko, aby bol schopn
realizova prax zaloen na ve-

deckch poznatkoch a kriticky


ju reflektova. Absolventi tudijnho programu socilna prca
s migrantmi maj monos
pracova na vetkch stupoch
a sekoch praxe socilnej prce
ako socilni pracovnci, socilni
poradcovia, meditori a manari v socilnych intitcich. Mu psobi v rezorte strednch
orgnov ttnej sprvy (MPSVaR
SR, PSVaR, MV SR, Migran
rad SR a in), samosprvy
a v rezortnch vzdelvacch
zariadeniach. Absolvent tohto
magisterskho tdia njde
uplatnenie ako socilny pracovnk v intitcich ttnej sprvy,
samosprvy, v zariadeniach
socilnych sluieb, zariadeniach
migranho radu, v neziskovch organizcich orientujcich sa na pomoc migrantom,
v zariadeniach socilno-prvnej
ochrany det a socilnej kurately.

Oetrovatestvo
tudijn program je zameran
na prpravu absolventa predovetkm ako samostatnho
pracovnka v oblasti primrneho, klinickho a preventvneho
oetrovatestva, v oetrovateskom manamente a v oetrovateskom vskume. Vzdelvac

program tvoria oetrovatesk,


medicnske, humanitn a manarske poznatky integrovan do
holistickho oetrovatestva zameranho na jedinca a komunitu
v zdrav a chorobe. Program vertiklne nadvzuje na teoretick
vedomosti a praktick zrunosti
zskan v predchdzajcom stredokolskom tdiu a v oetrovateskej praxi.

Verejn zdravotnctvo
tudijn program je zameran
na zskanie znalost a schopnost absolventa pri sledovan
a hodnoten zdravotnho stavu
populcie vo vzahu k ivotnmu a pracovnmu prostrediu
a spsobu ivota, psychosocilnym a kultrnym faktorom a ich
vplyvu na zdravie a choroby.
Usmerova ochranu a podporou
zdravia ud a aplikova princpy
podpory zdravia pri organizcii
starostlivosti o zdravie. Pouva
epidemiologick princpy a metdy a tatistick techniky na
zskavanie vedeckch poznatkov
a odhadu zdravotnch potrieb
komunity, ako aj plnovanie
a vyhodnocovanie programov na
ochranu a podporu zdravia ud.
Pracova v multidisciplinrnych
tmoch. Pripravova podklady

AKREDITOVAN TUDIJN ODBORY


Odbor/ tudijn program
Socilna prca

Misijn a charitatvna prca

Oetrovatestvo

Psycholgia
Sociolgia
Verejn zdravotnctvo

VZ administrcia
vo verejnom zdravotnctve
VZ so zameranm na tropick
zdravotnctvo
Laboratrne vyetrovacie
metdy v zdravotnctve

Zubn technika

Stupe tdia
I. (Bc. )
II. (Mgr.)
III. (PhD.)
I. (Bc.)
II. (Mgr.)
III. (PhD.)
I. (Bc.)
II. (Mgr.)
III. (PhD.)
I. (Bc.)
I. (Bc.)
I. (Bc.)
II. (Mgr.)
III. (PhD.)

Forma tdia
extern, denn
extern, denn
extern, denn
extern, denn
extern, denn
extern, denn
extern, denn
extern, denn
extern
denn
denn
extern
extern
extern, denn

Jazyk uskuto. tdia


slov., angl.
slov.
slov.
slov., es.
slov., es.
slov., angl.
slov.
slov.
slov.
slov.
slov.
slov.
slov.
slov., nem., angl.

II. (Mgr.)

extern, denn

slov.

II. (Mgr.)

extern

slov., angl.

I. (Bc.)
II. (Mgr.)
III. (PhD.)
I. (Bc.)

extern
extern
extern, denn
extern, denn

slov.
slov.
slov.
slov.

Termn podania prihlky:


I. (Bc.) stupe
do 29. 2. 2017
II. (Mgr.) stupe
do 15. 5. 2017
Poplatok za prijmacie
konanie: 50 eur
Spsob podania prihlok:
Potou:
VZaSP sv. Albety,
Bratislava
P.O. Box 104, 810 00
Bratislava
Osobne podatea:
VZaSP sv. Albety,
Bratislava
Nm. 1. mja 1, Bratislava

Zubn technika
tudijn program je zameran
na prpravu absolventa v odbore zubn technika, ovlda
irok systm metd a technk
zubnej protetiky s aplikciou
v procese lieebno-preventvnej starostlivosti v zubnom
lekrstve a inch medicnskych
odboroch. Okrem hlbokej teoretickej prpravy absolvent zska
praktick zrunosti irokej kly
metd, postupov a schopnost
komplexnho profesionlneho
myslenia a konania v dentlnej
a paradentlnej oblasti. Je spsobil pracova v zdravotnckom
tme alebo samostatne na zhotovovan zubnch nhrad, mimo
zsahov priamo v stnej dutine
a tvrovoeustnej oblasti,
ktor ostvaj v kompetencii
zubnho lekra. Pracuje na
modernch innostiach porovnatench s odporanm Svetovej
zdravotnckej organizcie (SZO)
a Eurpskej nie (E).

Psycholgia (Bc. tudijn


program):
Bakalrsky tudijn program
sa zameriava na zskanie zkladnch psychologickch
poznatkov, nadobudnutie zkladnch zrunost pre prcu
psycholga v oblasti vskumu
i praxe. Je prvm stupom pri
zskavan kvalifikcie psycholga. Absolvent dennho tdia psycholgie bakalrskeho
stupa nadobudne teoretick
vedomosti z oblasti rznych
psychologickch discipln, ako aj
zkladn zrunosti v pouvan
psychologickch metd prce.
tudijn program tie umouje
nadobudn zkladn poznatky
z aplikovanch psychologickch
discipln. tudent zska zklady
pouvania psychologickch metd v rznych oblastiach praxe.
Na jednej strane me samostatne pracova v rznych sfrach
v rmci organizci technickho,
ekonomickho a inho ako vlune psychologickho odbornho zamerania, na druhej strane
sa uplatn ako asistent absolventa magisterskho tdia psycholgie s praxou na miestach
s vhradne psychologickou nplou prce (napr. psychologick
porada, ambulancia klinickho
psycholga, miesto podnikovho
psycholga at.).

Formy tdia:
Denn forma tdia
Extern forma tdia
Stupne tdia:
I. (Bc.) stupe tdia
II. (Mgr.) stupe tdia
III. (PhD.) stupe tdia
Informcie o monostiach
tdia a podmienky prijatia
bud zverejnen
na strnke
www.vssvalzbety.sk

Vysok kola zdravotnctva a socilnej prce sv. Albety

monos vberu z 89 tudijnch programov I., II. a III.


stupa tdia,
4 programy v anglickom jazyku a 1 program v nemeckom
jazyku, 8 programov zahraninch a 61 vedeckch projektov,
monos odbornej praxe pre
tudentov v 30 krajinch (Kea, Tanznia, Uganda, Lesotho, Sudn, Rwanda, Burundi, Etipia, Kamboda, Vietnam at.),
monos tudova v Nairobi
a Phnom Penh (as tudijnho
programu v angl. jazyku),
mme najvy podiel zahraninch vyuujcich medzi
uitemi na vysokch kolch
v SR z 59 profesorov je 15 zo
zahraniia (25 %),
mme najvy poet zahraninch tudentov v SR (2 498)
V bola prijat v r. 2007 medzi
signatrov Vekej Charty Bolonskej univerzity,
V bola prijat v r. 2011 za
riadneho lena Eurpskej asocicie univerzt (EUA),
od roku 2012 spen medzinrodn akreditcia,
poas poslednch komplexnch akreditci bola v roku
2008 a 2015 zaraden v spoloenskch a behaviorlnych
vedch v kategrii A- a v lekrskych vedch A a bola zaraden medzi vysok koly
univerzitnho typu,
minister kolstva udelil naej
V 3x (2005, 2010, 2012) Cenu
ministra kolstva, vedy, vskumu a portu SR za vedu a techniku, 1x Vedec roka, 2x Prestna organizcia vskumu
a vvoja,
vysok kola v SR s najnim
kolnm,
v troch nezvislch tatistikch maj absolventi naej V
iestu a smu najniiu nezamestnanos v porovnan 36 vysokch kl,
absolventi tudijnch odborov
oetrovatestvo a verejn zdravotnctvo maj dokonca nezamestnanos druh najniiu,
hodnotenie zo strany tudentov v anonymnom hodnoten
tudentskch ankiet v rozmedz A- B (4,1 4,8),
monos ubytovania internt
5 min. od elezninej stanice
a 10 min. od rektortu v centre mesta.

Akreditovan pracovisk, na
ktorch prebieha vuba:
Socilna prca: Bratislava
(v slov. a angl. jazyku), Nov
Zmky, Dunajsk Streda
(v slov. a maarskom
jazyku), Pieany,
Partiznske, Skalica, Trsten,
ilina, Bansk Bystrica,
Koice, Preov, Michalovce,
Roava, Spisk Nov Ves,
Praha, Pbram, Bsky
Petrovec, Nairobi (v angl.
jazyku), Phnom Penh (v angl.
jazyku)
Misijn a charitatvna
prca:
Bratislava
Oetrovatestvo:
Bratislava, Nov Zmky,
Preov (PO-Roava,
PO-Michalovce), Pbram
Verejn zdravotnctvo:
Bratislava
Laboratrne a vyetrovacie
metdy v zdravotnctve:
Bratislava
Zubn technika:
Bratislava
Psycholgia:
Bratislava

HN14022

12 VYSOK KOLY

HOSPODRSKE NOVINY
UTOROK 15. NOVEMBRA 2016

Inzercia

Trnavsk univerzita v Trnave

Rektor:
prof. doc. JUDr. Marek mid,
PhD.

Fakulta zdravotnctva
a socilnej prce
Laborat. vyetrovacie
metdy v zdravot. (Bc./Mgr.)
Oetrovatestvo (Bc.)
Riadenie a organizcia
socilnych sluieb (Mgr.)
Socilna prca (Bc./Mgr.)
Socilna prca
v zdravotnctve (Bc.)
Verejn zdravotnctvo
(Bc./Mgr.)

Filozofick fakulta
Dejiny a teria umenia
(Bc./Mgr., denn)
Etika (Bc./Mgr.)
Filozofia (Bc./Mgr.)
Histria (Bc./Mgr., denn)
Klasick archeolgia (Bc./
Mgr., denn)
Klasick jazyky (Bc., denn)
Kognitvne tdi (Mgr.,
denn)
Cognitive studies (Mgr.,
denn)
Politolgia (Bc., denn)
Psycholgia (Bc./Mgr.)
Sociolgia (Bc./Mgr.)

Budova univerzity.

tdium na univerzite
prebieha v oblastiach
filozofickch,
spoloenskch
a humanitnch vied,
pedagogiky, prva,
zdravotnctva a teolgie.
Vetky fakulty
opakovane dosahuj
vynikajce vsledky
v slovenskch
hodnoteniach vysokch
kl. Zskan znaka
Eurpskeho systmu
prenosu a akumulcie
kreditov v celej E
spolu s dohodami
s prestnymi
zahraninmi
univerzitami poskytuj
tudentom monosti
zahraninch mobilt
a lepie budce
uplatnenie sa na trhu
prce.

Prvnick fakulta
Prvo (Bc./Mgr.)

Teologick fakulta
Katolcka teolgia (Mgr.,
denn)
Kresansk filozofia (Bc./
Mgr., denn)
Nuka o rodine (Bc./Mgr.)
Socilna prca so zameranm na rodinu (Bc./Mgr.)
Zklady kresanskej filoz.
a kat. teolgie (Bc., denn)

Animcia vtvarnho
umenia (Bc., denn)
Pedagogika vtvarnho
umenia (Mgr., denn)
Predkolsk a elementrna
pedagogika (Bc.)
Predkolsk pedagogika
(Mgr.)
Socilna pedagogika
a vychovvatestvo
(Bc./Mgr.)
Vzdelvanie a zdrav.
v rozvojovej spolup. (Bc.)
Uitestvo pre primrne
vzdelvanie (Mgr.)
Uitestvo anglickho jazyka
a literatry (Bc./Mgr.)
Uitestvo ang. jaz.
a literatry v komb. (Bc./
Mgr., denn)
Uitestvo biolgie/chmie
v kombincii (Bc./Mgr.,
denn)
Uitestvo informatiky
v kombincii (Bc./Mgr.,
denn)
Uitestvo matematiky
v kombincii (Bc./Mgr.,
denn)
Uitestvo nem. jaz.
a literatry v komb. (Bc./
Mgr., denn)
Uitestvo slov. jaz.
v kombincii (Bc./Mgr.,
denn)
Uitestvo etickej vchovy
v kombincii (Bc./Mgr.,
denn)
Uitestvo nbo. vchovy
v kombincii (Bc./Mgr.,
denn)
Uitestvo vtvarnej vchovy
v komb. (Bc./Mgr., denn)

Trnavsk univerzita v Trnave

Pedagogick fakulta

Novovybudovan tudentsk domov.

BENEFITY PRE TUDENTOV


Univerzita vytvra pre svojich
tudentov prostredie na spen
uplatnenie sa na domcom i zahraninom trhu prce. V oblasti
vskumnej innosti sa kladie
vek draz na intenzvne zapojenie sa pracovnkov univerzity
do vedeckovskumnch projektov. Tvoriv pracovnci univerzity
s spen v zskavan zahraninch projektov a dosahuj vsledky, ktor s ocenen doma
i v zahrani.
Osobitn prnos v humanitnej
sfre predstavuj aktivity rozvojovch projektov v africkch krajinch, ocenenia publikci z oblasti prva, klasickej filolgie,
dejn, pedagogiky a fyziky. Do

Futbalov mustvo.
projektov jednotlivch katedier
s aktvne zapjan aj tudenti.
Spolupracujeme s mnohmi zahraninmi intitciami
na zklade viac ne sto partnerskch dohd a bilaterlnych
zmlv. Spoluprca je tak rozren takmer do vetkch krajn Eurpskej nie, ale naprklad aj do
Turecka, USA a Ruskej federcie.
Pre tudentov to znamen monos vybra si z viacerch krajn pre absolvovanie asti svojho
tdia mimo materskej univerzity prostrednctvom programu
Erasmus+.
tudentom, ktor maj zujem,
poskytuje univerzita ubytovanie
v novovybudovanom internte
a alch ubytovacch priesto-

roch. Pre tudentov so pecifickmi potrebami je zabezpeen bezbarirovos a poradenstvo


v Centre podpory tudentov. Pre
potreby portovch aktivt Trnavsk univerzita prenajma plavrne, viacer telocvine a alie
portovisk.

EURPSKE TANDARDY
VZDELVANIA
Dosiahnutie prestnych certifiktov ECTS (Eurpsky systm
prenosu a akumulcie kreditov)
a DS (Dodatok k diplomu) dva
domcim a zahraninm tudentom istotu, e kreditn systm
tdia spa eurpske podmienky. O ocenenie ECTS sa kadorone usiluj desiatky eurpskych
univerzt, avak zska ho len
zlomok z nich. Znaka je najprestnejm statusovm ocenenm
pre oblas vysokokolskho vzdelvania v eurpskom priestore,
ktor je udeovan Generlnym
riaditestvom pre vzdelvanie
a kultru Eurpskej komisie. Trnavsk univerzita je jednou z mla slovenskch univerzt, ktor sa
mu pochvli tmto potvrde-

nm eurpskej kvality vzdelvania. Ocenenm DS label zskavaj


tudenti po absolvovan tdia
Dodatok k diplomu automaticky
v slovensko-anglickej verzii.

VYSOK HODNOTENIA
Kadoron hodnotenia Akademickej rankingovej a ratingovej
agentry potvrdzuje vysok rove vzdelvania a vedeckej innosti na jednotlivch fakultch.
Dosiahnut vsledky s presvedivou ponukou pre uchdzaov
o tdium prve na tejto vzdelvacej intitcii.
Trnavsk univerzita je jednou
zo siedmich univerzt na Slovensku, ktor sa zapojila do medzinrodnho univerzitnho hodnotenia umultirank.org. Tto ratingov platforma porovnva viac
ne 1 300 vysokokolskch intitci a 5 000 tudijnch programov.
Zahranin tudenti si tak mu jednoduchm spsobom zvoli porovnvacie kritri a vytvori vhodn pomcku pri vbere
tudijnho pobytu poda vlastnch oakvan.

Kontaktn daje
Trnavsk univerzita v Trnave
Hornopoton 23
918 43 Trnava
www.truni.sk/uchadzac
HN14078

HOSPODRSKE NOVINY
UTOROK 15. NOVEMBRA 2016

Inzercia

VYSOK KOLY 13

Trenianska univerzita Alexandra


Dubeka v Trenne

spen absolventi.

Univerzitn tudentsk centrum.

Rektor:
Doc. Ing. Jozef Habnik, PhD.

Odborn ueba Fakulty zdravotnctva.

Trenianska univerzita Alexandra Dubeka


v Trenne je dynamick a rchlo sa rozvjajca
vzdelvacia intitcia, ktorej pedaggovia
a tudenti prinaj inovatvne prvky do vedy
a vskumu. tdium je vo vznamnej miere
prepojen s praxou a so zahraninmi
univerzitami. Je vhodn pre tch tudentov,
ktor maj chu experimentova, inovova, chc
ma na to vynikajce technologick zzemie
a priestor a oakvaj uplatnenie hne po jeho
ukonen.

ranch na sklo, gumu, textil


a kovy.
Fakulta sa orientuje na riadenie priemyselnch systmov,
zkladnch vrobnch technolgi v materilovom ininierstve, ale aj vo sfre priemyselnho a textilnho dizajnu a nvrhrstva.
Vedeckovskumn innos
je prioritne zameran na oblasti experimentlneho hodnotenia fyziklnych, mechanickch
a chemickch vlastnost materilov, na numerick analzy
a technologick procesy.

FAKULTA PECILNEJ
TECHNIKY

namentu, ako aj riadi a motivova tm ud.

FAKULTA ZDRAVOTNCTVA

Kontakt: Ing. Katarna itansk


Telefn: 032/7400 270
katarina.zitnanska@tnuni.sk
www.fst.tnuni.sk

FAKULTA PRIEMYSELNCH
TECHNOLGI

Fakulta pecilnej techniky prostrednctvom svojich tudijnch


programov pripravuje absolventov na zabezpeovanie komplexnej starostlivosti o strojrsku
a pecilnu techniku v priemysle
alebo v ozbrojench silch SR.
Pracovn potencil absolventov
je iadan v akejkovek strojrskej, vrobnej alebo opravrenskej sfre, v oblasti drby, servisu a predaja automobilov, ako
aj v informanch technolgich
a robotike.
tudenti, ktor absolvovali tdium, s v praxi iadan, oho
dkazom je takmer 100-percentn uplatnitenos po ukonen
tdia.

FAKULTA SOCILNOEKONOMICKCH VZAHOV


Kontakt: Mgr. Mria Holl
Telefn: 032/7400 413
maria.holla@tnuni.sk
www.fsev.tnuni.sk
Fakulta socilno-ekonomickch
vzahov svojich absolventov
vybav rozsiahlym spektrom vedomost z oblasti ekonmie, sociolgie, psycholgie a socilnej
politiky, pre racionlne rieenie
socilno-ekonomickch otzok
zamestnvania. Prprava pracovnkov so irokm odbornm prehadom je diktovan sasnmi
trendmi. Absolventi doku
koncepne riei dan problematiku, stanovi ciele v slade s potrebami podnikania, formulova
politiky, navrhova a realizova
programy personlneho ma-

Kontakt: Ing. Zdenka Peclerov


Telefn: 032/7400 814
zdenka.peclerova@fpt.tnuni.sk
www.fpt.tnuni.sk
Nosnm smerom Fakulty
priemyselnch technolgi so
sdlom v Pchove je prprava
odbornkov v oblastiach zame-

Rdio TrenchTown ako nezvisl internetov mdium.


bakalrskych tudijnch programov s kvalifikovan pracovnci
pripraven samostatne vykonva
odborn innosti a maj predpoklady na alie univerzitn
vzdelvanie.
Absolventi tudijnho programu fyzioterapia s pripraven samostatne vykonva innosti
v lieebnej rehabilitcii, balneolgii a fyziatrii.

KATEDRA POLITOLGIE
Kontakt: Ing. Dana Jamborov
Telefn: 032/7400 911
dana.jamborova@tnuni.sk
www.politologia.tnuni.sk

Kontakt: Ing. Renta Vlkov


Telefn: 032/7400 610
renata.vlckova@tnuni.sk
www.fz.tnuni.sk
Cieom Fakulty zdravotnctva je
prprava kvalifikovanho, vysoko
erudovanho zdravotnckeho personlu na poskytovanie oetrovateskej starostlivosti. Laboratrne
vyetrovacie metdy poskytuj
vzdelanie pomocou vyuitia
najnovch systmov. Absolventi

$NUHGLWRYDQpWXGLMQpSURJUDP\
)$.8/7$3(&,/1(-7(&+1,.<
0HFKDQL]P\SHFLiOQHMWHFKQLN\
6HUYLVDRSUDY\DXWRPRELORY
SHFLiOQDVWURMiUVNDWHFKQLND
SHFLiOQDVWURMiUVNDWHFKQLND
GUEDSHFLiOQHMPRELOQHMWHFKQLN\
6WURMiUVNHWHFKQROyJLHDPDWHULiO\
)$.8/7$62&,/12(.2120,&.&+9=$+29
9HUHMQiVSUiYD
5HJLRQiOQDHNRQRPLNDDUR]YRM
XGVNp]GURMHDSHUVRQiOQ\PDQDPHQW
XGVNp]GURMHDSHUVRQiOQ\PDQDPHQW
)$.8/7$35,(0<6(/1&+7(&+12/*,
0DWHULiORYiWHFKQROyJLD
0DWHULiORYpLQLQLHUVWYR
7H[WLOQiWHFKQROyJLDDQiYUKiUVWYR
3RtWDRYiSRGSRUDPDWHULiORYpKRLQLQLHUVWYD
0DWHULiORYpLQLQLHUVWYR
0DWHULiO\
)$.8/7$='5$9271&79$
/DERUDWyUQHY\HWURYDFLHPHWyG\Y]GUDYRWQtFWYH
)\]LRWHUDSLD
2HWURYDWHVWYR
9HUHMQp]GUDYRWQtFWYR

&(/281,9(5=,71e35$&29,6.2.$7('5$32/,72/*,(
3ROLWROyJLD$3ROLWROyJLD63ROLWROyJLD6&(/281,9(5=,71e35$&29,6.29,7580/$8*$5,&,2
&KpPLDDWHFKQROyJLDDQRUJDQLFNFKPDWHULiORYDVNOD
$QRUJDQLFNpWHFKQROyJLHDQHNRYRYpPDWHULiO\

Akademick pracovisko m
10-ron tradciu. Cestou zskanch poznatkov z odbornch
politologickch discipln nachdza absolvent svoje uplatnenie
vo verejnej sprve, v obianskych
zdrueniach, masmdich, ale
i v medzinrodnch organizcich. O absolventov prejavuj
zujem aj intitcie zaoberajce
sa cezhraninou regionlnou
spoluprcou. tudenti sa zastuj na prakticky orientovanch

cvieniach, pripravuj rozhlasov


vysielanie, psobia v politickch
zdrueniach mladch. asto tie
absolvuj ste vo vznamnch
verejnch intitcich.

VITRUM LAUGARICIO (VILA)


Kontakt: Ing. Janka Vern
Telefn: 032/7400 117
janka.verna@tnuni.sk
www.vila.tnuni.sk
Celouniverzitn pracovisko ponka tudijn odbory chemickho
smeru. tudenti maj k dispozcii
pikov vybavenie s vskumnou
infratruktrou na rovni svetovho tandardu. Maj tie
monos absolvova as tdia
v zahraninch partnerskch
intitcich. Absolventi zskaj
irok zklad vedomost, ktor
umouje analyzova a rozvja
technick rieenia, vyvja nov
technologick postupy, optimalizova jednotliv zariadenia. Bud
pripraven zastva funkcie technolgov, vrobnch manarov,
vies vedeck projekty, pracova
v oblasti vedy a vskumu, ale aj
v podnikateskej sfre.

)RUPDW~GLD

6WXSH

7LWXO

GHQQiH[WHUQi

,

%F



GHQQiH[WHUQi
GHQQiH[WHUQi

%F
%F
,QJ
,QJ
3K'




GHQQiH[WHUQi

,
,
,,
,,
,,,

GHQQiH[WHUQi

,

%F



GHQQiH[WHUQi
GHQQiH[WHUQi
GHQQiH[WHUQi

,
,
,,

%F
%F
,QJ





GHQQiH[WHUQi
GHQQiH[WHUQi
GHQQiH[WHUQi
GHQQi
GHQQiH[WHUQi
GHQQiH[WHUQi

,
,
,
,
,,
,,,

%F
%F
%F
%F
,QJ
3K'







GHQQiH[WHUQi
GHQQiH[WHUQi
GHQQi

,
,
,
,

%F
%F
%F
%F






,
,

%F
%F




,,

0JU





GHQQiH[WHUQi
GHQQiH[WHUQi

GHQQiH[WHUQi
GHQQiH[WHUQi
GHQQiH[WHUQi
GHQQiH[WHUQi
GHQQi

,,

,QJ

GHQQiH[WHUQi

,,,

3K'

7HUPtQSRGDQLDSULKOiN\







Vonoasov aktivity
na TnUAD
Rdio TrenchTown
psob na univerzite ako
nezvisl internetov mdium,
ktorho lenmi s tudenti,
ktor svojou innosou v rdiu
zabezpeuj prpravu
a moderovanie relci,
technick strnku samotnho
vysielania a hudobn
dramaturgiu.

Trenianska univerzita Alexandra Dubeka v Trenne

Univerzitn hokejov tm Gladiators Trenn.

tdium na Trenianskej
univerzite Alexandra
Dubeka v Trenne je
prepojen s praxou, ktor
ovplyvuje aj tvorbu
tudijnch programov.
Preto dokeme obhji
vysok mieru okamitho
uplatnenia naich
absolventov. N vskum
a vedeck innos sa
zaober rieenm loh,
ktor maj uplatnenie
v slovenskej ekonomike.
Netvorme pre archvy
a nekonen nudn
publikcie, ale rozvjame
kooperciu
s priemyselnmi podnikmi
a nau vlastn
podnikatesk innos.

Folklrny sbor Druba


je akademick zariadenie
TnUAD, ktor zdruuje
zujemcov o rzne formy
udovej kultry. Sbor
podporuje aktvne vyuvanie
vonho asu tudentov
v oblasti folklru.
Gladiators Trenn
je univerzitn hokejov tm,
ktor tvoria tudenti
Trenianskej univerzity
Alexandra Dubeka v Trenne
a City university of Seattle
v Trenne. Cieom je prepoji
tdium so portovou
aktivitou.
tudentsk centrum
tvor kreatvny priestor
orientovan na tudentsk
mobility, neformlne
prednky pre zaujmavch
motivanch renkov,
spench absolventov,
tudentsk firmy a startup
spolonosti.
Univerzitn pastoran
centrum
je sasou celoslovenskej
siete U-Pe-Ce-iek pri vetkch
slovenskch univerzitch.
Vytvra miesta a poskytuje
monosti osobnostnho
rozvoja a dobitia energie.
KONTAKT
pr@tnuni.sk
+421 32 7400 111
www.tnuni.sk
ADRESA UNIVERZITY
Trenianska univerzita
Alexandra Dubeka v Trenne
tudentsk 2, 911 50 Trenn
HN14019

14 VYSOK KOLY

HOSPODRSKE NOVINY
UTOROK 15. NOVEMBRA 2016

Inzercia

Technick univerzita v Koiciach


Ekonomick fakulta

Dekan fakulty:
doc. Ing. Michal olts, PhD.
Zkladn informcie
pre uchdzaov:
Bc. stupe
Termn podania prihlky:
31. 3. 2017
Termn prijmacej skky:
14. 6. 2017
Spsob podania prihlky
a poplatky (hrada len
bankovm prevodom):
35 eur prihlka na
predpsanom tlaive doruen
na tudijn oddelenie,
30 eur elektronick prihlka
cez informan systm MAIS
TUKE + povinn zaslanie
vytlaenej el. prihlky.
Bankov spojenie: ttna
pokladnica
slo tu IBAN:
SK2981800000007000151417
VS: 2017
KS: 0308

Kontakt:
Ekonomick fakulta TUKE
Nmcovej 32, 040 01 Koice
tudijn oddelenie:
055/602 3257
e-mail: studijne.ekf@tuke.sk
www.ekf.tuke.sk
www.facebook.com/
Prijimackyekftuke
Termn podania prihlky na
Ing. stupe: 1. 7. 2017
Podmienky prijatia na www.ekf.
tuke.sk

Technick univerzita v Koiciach Ekonomick fakulta

Hodnotenie uchdzaov
o denn formu tdia:
1. Hodnotenie za absolvovan
stredn kolu (max. 11 bodov)
Abs. gymnzia 6, abs.
obchodnej akadmie 4,
maturita z matematiky (ext. aj
int. as) 5.
2. Za cudz jazyk
(max. 40 bodov)
Body bud zapotan na
zklade vsledku ext. asti mat.
skky, poda mat. vysvedenia.
Psomne je mon poiada
o zapotanie vsledku Nrodnej
porovnvacej skky (NPS) Scio
z cudzieho jazyka.
3. Prijmacia skka
z matematiky (max. 49 bodov)
Prijmaciu skku z matematiky
mono vykona osobne (14. 6.
2017) alebo psomne poiada
o jej nhradu vsledkom ext.
asti mat. skky z matematiky
(poda mat. vysvedenia) alebo
o nhradu vsledkom NPS Scio
z matematiky.
Psomn iadosti musia by
doruen na t. oddelenie do
31. 5. 2017.
Uchdzai o extern formu bud
prijat bez prijmacej skky,
nemaj vak monos prestupu
na denn formu.
Podrobnejie:
www.ekf.tuke.sk/files/Zasady_
Bc_2017.pdf

Vuba predmetu Moral als Erfolgsfaktor in Wirtschaft und Politik na EkF TUKE s prof. E. A. Zieglerom a prof. L. T. Kochom z Bergskej univerzity vo Wuppertale.

EkF TUKE je najlepia


ekonomick fakulta
na Slovensku
(www.arra.sk).
Okrem atraktvnych
tudijnch programov:
financie, bankovnctvo
a investovanie
a ekonomika
a manament verejnej
sprvy ponka
anglofnny/
frankofnny program,
dvojit diplom vo
Franczsku, Vekej
Britnii, zahranin
pobyty pre min.
1/3 tudentov,
odborn praxe/ste
v poprednch firmch,
prpravu na zskanie
certifiktov (ACCA,
CFA, SAS, SAP).
Nai absolventi
s na trhu prce
iadan s vysokou
ancou njs si
adekvtne
zamestnanie.
AKREDITOVAN TUDIJN
PROGRAMY
Ekonomick fakulta Technickej
univerzity v Koiciach u viac
ako 20 rokov poskytuje kvalitn
vzdelanie v odbore financie,
bankovnctvo a investovanie,
ako aj v odbore verejn sprva
a regionlny rozvoj. tdium je
plne akreditovan vo vetkch
troch stupoch ponkanch
programov, v dennej aj externej
forme tdia.
tudijn programy Bc. a Ing.
stupa
Financie, bankovnctvo a investovanie
Ekonomika a manament verejnej sprvy

tudijn programy PhD. stupa


Financie
Priestorov a regionlna ekonmia

O SA NAUTE A KDE SA
UPLATNTE
Financie, bankovnctvo
a investovanie
Naute sa pracova s nstrojmi
finannej, hospodrskej a socilnej politiky, zskate poznatky z finannch trhov, bankovnctva, tovnctva a daovho
poradenstva. Budete schopn
analyzova aktulne problmy
financi, legislatvneho prostredia, budete ovlda metdy
riadenia na podnikovej rovni,
spsoby psania a manamentu
projektov, metdy analzy ekonomickch dt a prognzovania
s vyuitm simulcie a predikcie prostrednctvom tatistickch metd. Budete ovlda dva
cudzie jazyky.
Ako absolventi njdete uplatnenie v SR, ale aj v eurpskom
priestore, a to na vedcich postoch podnikov, v oddeleniach
centrlnych a obchodnch
bnk, v intitcich finannho
trhu, v audtorskch a konzultanch spolonostiach, v poisovnctve, v daovch intitcich a v ttnej sprve.

Sdlo Ekonomickej fakulty Technickej univerzity v Koiciach.

SNMKY: ARCHV EKF TUKE

ny program (intenzvny kurz


(AIESEC, BEST, AZU, prestfrancztiny aj pre zaiatone medzinrodn firmy),
nkov + predmety vo francz- odli sa od priemeru a zapoji sa do rznych sa,
skom jazyku),
viacnsobne absolvova as
VO, realizova svoje npady
tdia v zahrani prostredv Start-up centre TUKE at.,
diskutova s tmi najlepmi
nctvom programu Erasmus
v odbore v rmci pravidelnch
42 univerzt v Eurpe, Tuprednok odbornkov z praxe
recku a USA tto monos
pozri www.ekf.tuke.sk,
vyuije viac ako tretina naich
Ekonomika a manament
vyui rzne formy podpotudentov,
verejnej sprvy
sbene zska druh diplom
ry prospechov, motivan,
Naute sa porozumie ekonovo Vekej Britnii (Hudderssocilne tipendi, cenovo
mike ttu a reginu, pochopte
field University Business
dostupn ubytovanie, irok
princpy manamentu mesta,
School) alebo vo Franczsku
klu portovch a kultrnych
nemocnice, firmy, ale aj kultr- PRESATE SA ODBORNOSOU
DOMA I V ZAHRANI!
(Univerzita Nice Sophia Antizariaden...
neho centra. Zskate praktick
polis),
zrunosti pri prprave projektov Na to, aby ste uspeli na trhu
profilova svoje tdium vPREO KOICE?
prce a zskali dobr pracovn
zo skromnho aj z verejnho
berom zo irokej kly volite- druh najvie mesto na
pozciu, u nesta len zska
sektora, ako aj pri zskavan
Slovensku Eurpske hlavn
nch predmetov,
diplom. Potrebujete ovlda cufinannch prostriedkov zo
mesto kultry 2013, Eurpske
dzie jazyky, zauja praktickmi absolvova u poas tdia
trukturlnych fondov E, od
st/odborn prax v popredhlavn mesto portu 2016,
sksenosami, ma/urobi nieinvestorov a bnk.
nch firmch v regine i v za- 250 000 obyvateov, 25 000
Poas tdia budete pravidelne o navye. To vetko mete
tudentov, tudentsk organihrani,
dosiahnu tdiom na naej fazapjan do projektov realizozcie, kluby (AIESEC, BEST),
kulte. Ekonomick fakulta Tech- pripravi sa na zskanie, prvanch v spoluprci so zahrapadne priamo zska praxou
nzke ivotn nklady a dostanickej univerzity v Koiciach
ninmi a domcimi partnermi.
cenen certifikty (ACCA,
tok pracovnch prleitost,
Mete prakticky realizova svoje je znma drazom na kvalitu
dobr dopravn spojenia (priaCFA, SAS),
poznatky pri spoluprci so startu- vzdelvania, priatesk prostremo Praha, Bratislava, Viede,
povmi firmami na naej univer- die, irokou ponukou zahrani- absolvova zamestnvatemi
iadan predmety (napr. SAP),
Londn, Milno, Bristol),
nch mobilt a orientciou na
zite, alebo mete rozvja svoju
bohat kultrny a spoloenvubu dvoch cudzch jazyvlastn podnikatesk mylienku cudzie jazyky.
sk ivot, portov prleitosti
kov, vybera si z ponuky predv Start-up centre TUKE.
MHD a doprav do dvoch
metov v anglickom, nemecAko absolventi budete schop- Ako nai tudenti mte molyiarskych stredsk, strediska
kom a franczskom jazyku,
nos:
n spolupracova na projektoch
absolvova anglofnny
rozvja soft skills v rmci
vodnho lyovania, wakeskaekonomickho, socilneho
program (predmety v anglicaktivt pripravovanch v spoteovho centra...
a kultrneho rozvoja verejnej
kom jazyku) alebo frankofnluprci s externmi partnermi a mnoh objav sm :-)
sprvy a vyuva metdy a nstroje hospodrskej, regionlnej
a komunlnej politiky. Uplatnte sa v organizcich ttnej
a verejnej sprvy na ministerstvch, mestskch, okresnch
radoch, i na manarskych
pozcich v nemocniciach, kolch, dopravnch podnikoch,
kultrnych intitcich, v skromnom sektore, v konzultanch i audtorskch firmch
alebo v medzinrodnch spolonostiach.

HN14079

HOSPODRSKE NOVINY
UTOROK 15. NOVEMBRA 2016

Inzercia

VYSOK KOLY 15

Univerzita Pavla Jozefa afrika


v Koiciach
Na zklade vsledkov
hodnotenia univerzt
agentrou RankPro sa UPJ
zaradila medzi 100 svetovch
a 40 eurpskych univerzt.
UPJ v Koiciach svojimi
vsledkami vo vede
i vzdelvan podva
dlhodobo vkon, ktor sa
prejavuje aj v tch
najrenomovanejch
rebrkoch tak, e zo
slovenskch vysokch kl
UPJ v Koiciach vdy
figuruje do 4. miesta. UPJ
kladie draz na kvalitu, a nie
kvantitu v ponuke tudijnch
programov. Napriek tomu
naa ponuka tudijnch
programov je naozaj pestr.
Ponkame viac ako 150
tudijnch programov na
vetkch troch stupoch.

Rektor:
prof. RNDr. Pavol Sovk, CSc.
LEKRSKA FAKULTA
Tr. SNP . 1, 040 11 Koice
E-mail: studijne@lf.upjs.sk
DOKTORSK tudijn
programy termn podania
prihlky: do 28. 2. 2017
BAKALRSKE tudijn
programy termn podania
prihlky: do 28. 2. 2017
MAGISTERSK tudijn
programy termn podania
prihlky: do 28. 2. 2017
PRRODOVEDECK FAKULTA
robrova 2, 041 54 Koice
E-mail:
iveta.sovakova@upjs.sk
BAKALRSKE tudijn
programy termn podania
prihlky: do 31. 3. 2017
MAGISTERSK tudijn
programy termn podania
prihlky: do 30. 6. 2017

PRVNICK FAKULTA
Fakulta poskytuje kvalitn, modern a komplexn
vzdelvanie vo vetkch troch stupoch vzdelvania,
na ktorom sa podieaj nielen sksen vysokokolsk
uitelia, ale aj repektovan odbornci z prvnej praxe
(sudcovia stavnho sdu SR, advokti, prokurtori,
exektori). Podporuje a rozvja vetky formy praktickho prvneho vzdelvania s drazom nielen na
vntrottne, ale aj medzinrodn prvo. tudenti
maj monos absolvova as tdia na zahraninch
partnerskch univerzitch.
www.pravo.upjs.sk

LEKRSKA FAKULTA

FILOZOFICK FAKULTA

Fakulta, ktor s vubou budcich lekrov zaala u


v roku 1948. Jej vysok kredit potvrdzuje dlhodobo
vysok zujem tudentov o tdium veobecnho aj
zubnho lekrstva a narastajci poet uchdzaov
o tdium v anglickom jazyku zo zahraniia. Takmer
polovica tdia sa uskutouje priamo v zdravotnckych zariadeniach. Praktick vuba tudentov a diagnosticko-terapeutick kony prebiehaj v zrekontruovanch laboratrich, kde sa plnia aj lohy v oblasti
vedeckho vskumu.
www.medic.upjs.sk

Fakulta si v nronom vysokokolskom prostred zskala repekt najm vsledkami vo vzdelvacch a vedeckovskumnch aktivitch, ako aj v poskytovan sluieb verejnosti. Odborn profilcia pedaggov pripravuje tudentov na konkurenn domci a eurpsky trh
prce. Absolventi tdia tudijnch programov fakulty
v tyroch vednch oblastiach (humanitn, spoloensk
a behaviorlne, pedagogick, historick a etnografia)
maj uplatnenie vo vskumnch a vzdelvacch intitcich, v ttnej samosprve, kultrno-spoloenskch
a socilnych intitcich, mdich, v prostred eurpskej integrcie sa mu presadi ako spen lingvisti,
tlmonci a prekladatelia.
www.ff.upjs.sk.

FAKULTA VEREJNEJ SPRVY


Ponka tdium interdisciplinrneho charakteru
poskytujce najnovie poznatky z oblasti verejnej
sprvy a eurpskej verejnej sprvy z hadiska politicko-sociologickch, prvnych a ekonomickch aspektov. Absolventi s pripraven psobi ako odbornci
vo vetkch zlokch verejnej sprvy a verejnho
sektora v Slovenskej republike, v intitcich Eurpskej nie, ako aj v medzinrodnch organizcich.
Prehad tudijnch programov njdete na:
www.fvs.upjs.sk

PRRODOVEDECK FAKULTA
Fakulta patr dlhodobo medzi popredn vedeckovskumn a vzdelvacie intitcie, o sa odzrkaduje
v projektovej a grantovej spenosti, ako aj v rznych
eurpskych hodnoteniach. Pre tdium biolgie,
fyziky, geografie, chmie, informatiky, matematiky
a veobecnej ekolgie poskytuje posluchrne vybaven
modernou didaktickou technikou. Absolventi fakulty
maj irok uplatnenie v oblasti prrodovednch a prbuznch discipln.
www.science.upjs.sk

STAV TELESNEJ VCHOVY A PORTU


Umouje rozvin a zdokonali nielen nadanie pre
port, ale poskytuje aj priestor pre karirny rast v oblasti pohybovej innosti, zdravia a rekreanho portu
v rmci tudijnho programu port a rekrecia.
www.upjs.sk/pracoviska/ustav-telesnej-vychovy/

Univerzita Pavla Jozefa afrika v Koiciach

PRVNICK FAKULTA
Kovska 26,
040 75 Koice
E-mail:
maria.scerbova@upjs.sk
BAKALRSKE tudijn
programy termn podania
prihlky:
denn forma do 31. 3. 2017
extern forma do 2. 5. 2017
FAKULTA VEREJNEJ SPRVY
Popradsk 66, 040 11 Koice
E-mail:
fvs-vzdelavanie@upjs.sk
BAKALRSKE tudijn
programy termn podania
prihlky: do 30. 4. 2017
MAGISTERSK tudijn
programy
P verejn sprva eurpska
verejn sprva termn
podania prihlky:
do 30. 4. 2017
P verejn politika a verejn
sprva v strednej Eurpe
termn podania prihlky:
do 7. 7. 2017
FILOZOFICK FAKULTA
robrova 2, 040 59 Koice
E-mail: lydia.orosova@upjs.sk
BAKALRSKE tudijn
programy termn podania
prihlky: do 31. 3. 2017
MAGISTERSK tudijn
programy termn podania
prihlky: do 30. 4. 2017
STAV TELESNEJ VCHOVY
A PORTU
Ondavsk 21, 040 11 Koice
E-mail: utvs@upjs.sk
BAKALRSKY tudijn
program termn podania
prihlky: do 15. 4. 2017
Kontakt:
Univerzita
Pavla Jozefa afrika
v Koiciach
robrova 2,
041 80 Koice
Telefn: 421 55 62 226 08
Fax: 421 55 62 281 09
E-mail: rektor@upjs.sk
Elektronick prihlka:
http://e-prihlaska.upjs.sk
HN14104

16 VYSOK KOLY

HOSPODRSKE NOVINY
UTOROK 15. NOVEMBRA 2016

Inzercia

Univerzita Karlova
Matematicko-fyziklna fakulta

Dekan fakulty:
Prof. RNDr. Jan Kratochvl,
CSc.
Zkladn informcie pre
uchdzaov:
Matematicko-fyziklna
fakulta Univerzity Karlovej
patr tradine k najlepm
vedeckm a vzdelvacm
intitcim celej eskej
republiky. Ponkame kvalitn
vzdelanie v irokom spektre
matematickch, fyziklnych,
informatickch a uiteskch
odborov. Nai tudenti sa
v rmci vuby podieaj na
medzinrodnch vskumnch
projektoch, as tdia je
mon absolvova v rmci
programu Erasmus+
v zahrani.
tdium je rozdelen na
bakalrsky, magistersk
a doktorsk cyklus.
Fakulta sa me dlhodobo
pochvli 100-percentnou
zamestnanosou svojich
absolventov.

Budova MFF UK na Karlov.

S rozhodovanm vm pomu
weby matfyz.cz a studujmatfyz.cz.

Elektronick prihlky s
sprstupnen
prostrednctvom fakultnho
webu mff.cuni.cz/
eprihlaska.
Poplatok za kad podan
elektronick prihlku je
590 K.
Podmienky pre prijatie
Zkladnou podmienkou pre
prijatie do bakalrskeho
tudijnho programu je
dosiahnutie plnho
strednho alebo strednho
odbornho vzdelania.
Sasou prijmacieho
konania je overovanie
odbornch a prpadne
i jazykovch znalost
a schopnost uchdzaov.
Kontakt
Pre tdium
v eskom jazyku:
Andrea Kadlecov
+420 951 551 262
studijni@mff.cuni.cz
Pre tdium
v anglickom jazyku:
Mgr. Kristna Kysilkov, PhD.
+420 951 551 217
info@mff.cuni.cz

Univerzita Karlova Matematicko-fyziklna fakulta

Prihlky na tdium
Termn podania prihlok do
bakalrskych tudijnch
odborov je 31. marca 2017.
Monos podania prihlok
do tudijnch odborov
nadvzujceho
magisterskho tdia sa
uzatvra 28. februra 2017.
Prihlky sa podvaj
vhradne elektronicky. Je
mon sa prihlsi na
tdium viacerch odborov,
pre kad odbor sa vak mus
vyplni samostatn
elektronick prihlka.

Absolventi
Matematickofyziklnej fakulty
Univerzity Karlovej si
mu vybera. Slovo
nezamestnanos
nepoznaj a do praxe
vstupuj
s nadpriemernmi
platmi. Nron
tdium vytvra skvel
zklad pre kariru
vedca, ako aj
spenho
zamestnanca i
podnikatea. Fakulta
ponka vemi osobn
prstup k tudentom,
otvoren a priatesk
prostredie
a perspektvne odbory.
Matfyz je zrove
pikovou vedeckou
intitciou, ktor
dlhodobo generuje
zhruba 6 percent
vedeckch vsledkov
celej R.
AKREDITOVAN TUDIJN
PROGRAMY
Karira spenho vedca alebo
radej uplatnenie vo firemnej
praxi? Tento problm nemuste
riei okamite. tdium na
Matematicko-fyziklnej fakulte
Univerzity Karlovej poskytuje
vborn vchodisko pre realizciu oboch ivotnch scenrov. Absolventi fakulty nemaj
problm rozbehn vlastn
podnikanie, relatvne ahko sa
uplatnia vo vekch firmch
a mnoho z nich sa, samozrejme,
rozhodne pre vedeck kariru.
Vetci vak maj nieo spolon. S otvoren svetu, prich-

SNMKA: MFF UK

dzaj s inovatvnymi npadmi


a doku kriticky myslie. To s
zsadn predpoklady spechu.
tdium na MFF UK je mimoriadnou osobnou vzvou.
Jej zdolanie zrove dva zruku spenho tartu do ivota.
Osobn prstup je jednou z alch vekch vhod fakulty. Na
jednho pedagga toti pripadaj len tyria tudenti, o je
v rmci verejnho kolstva v R
skutone nadtandardn.
Historick nzov fakulty nevystihuje v sasnosti plne
presne vetky odbory, ktor sa
tu daj tudova. Okrem matematiky a fyziky u ns tudenti bakalrskeho tdia a alch
stupov njdu tie zameranie
na informatiku a uitesk pecializcie.

UITE I VEDEC: STA SI


SPRVNE VYBRA
Jednotliv tudijn programy
bakalrom ponkaj uie
odborov pecializcie, ktor
dopredu uahuj orientciu pri
vbere zamerania tdia. Konkrtne Matematika je rozdelen
na Veobecn a Finann, poslednm odborom je potom Matematika pre informan technolgie. Bakalrsky program
Fyzika napluj pecializcie
Veobecn a Aplikovan fyzika.
A konene Informatika sa del
na Veobecn informatiku,
Programovanie a softwarov
systmy, Softwarov a dtov
ininierstvo a Bioinformatiku.
Posledn zmienen odbor fakulta vyuuje v spoluprci s Prrodovedeckou fakultou Univerzity Karlovej. tudenti sa sce formlne zapisuj na naej
partnerskej fakulte, ale informatick as tdia absolvuj prve na Matfyze.
V rmci jednotlivch programov je mon zvoli taktie
uitesk pecializciu. V bakalrskom stupni tdia s to
kombincie Matematika Informatika, Matematika Fyzika
a Deskriptvna geometria.
Pre menej vyhranench zujemcov s v ponuke kombincie
matematiky a niektorho z humanitnch odborov Filozofickej

Budova MFF UK na Malostranskm nmst.


fakulty Univerzity Karlovej, naprklad Anglistiky amerikanistiky, Filozofie, Hispanistiky
alebo eskho jazyka a literatry. alie varianty uiteskho
tdia predstavuj kombincie
matematiky s odbormi vyuovanmi v spoluprci s Prrodovedeckou fakultou UK (Biolgia,
Geografia, Chmia) alebo Fakultou telesnej vchovy a portu Univerzity Karlovej (Telesn
vchova a port). V tchto prpadoch s tudenti tie formlne zapsan na prslunch partnerskch fakultch.

Ich prtomnos obohacuje fakultu o nov kultrne podnety, ako


aj o originlne npady.
tdium v anglickom jazyku
poskytuje fakulta taktie v magisterskom stupni tdia, kde
je ponuka ete bohatia. Vyuuje sa informatika a matematika, ktor sa alej delia na uie
odborov pecializcie. Podrobnosti zujemcovia njdu na webe www.compsci-math.cz.
Len ako meme vymenova vetky zahranin intitcie, s ktormi matfyz spolupracuje vo vede a vskume.
Pripomeme iba Eurpske laboratrium asticovej fyziky
CERN. tudenti sa vaka tomu
oboznamuj so sasnm pikovm vskumom u v priebehu tdia, aj ke vinou a
v jeho vych stupoch.

SNMKA: MFF UK

tcha Jarnka, k odkazu ktorch


sa kola hlsi dodnes.
Sasou tradcie je dsledn dodriavanie a kultivovanie
akademickch slobd a samosprvy. V rmci fakulty funguj rzne tudentsk intitcie
a spolky, ktor uahuj rieenie otzok spojench so tdiom a pomhaj s benmi
problmami tudentov. Na fakulte dlhodobo tuduje mnoho
zujemcov zo Slovenska.

LEPIE JE CHCIE VIAC

Aj ke sa v sasnosti asto povauje bakalrske vzdelanie za


OTVORENIE SA SVETU
postaujce, a nadvzujce maSamozrejmosou ivota fakulty
gistersk tudijn programy otvje prtomnos zahraninch
raj cestu ku skutone hlbiemu
tudentov a aktvna spoluprca
poznaniu jednotlivch odborov
s prestnymi vskumnmi
a vytvraj svojim absolventom
intitciami mimo R. V doklepie poiaton podmienky
torskom stupni tdia rozvja
pre alie uplatnenie. MFF UK
RUME TRADCIOU
fakulta tto tradciu u cel
ponka nadvzujce magistersk
desaroia. tdium bakalrskej Matematicko-fyziklna fakulta
tudijn programy v obdobnom
informatiky v anglickom jazyku Univerzity Karlovej sce vznikla rozdelen na zkladn odbory,
navye v poslednch rokoch pri- a v roku 1952, ale nadviazala
teda fyziku, matematiku a inforlkalo takmer stovku zujemcov na systematick prcu eskch
matiku, nechbaj ani uitesk
fyzikov a matematikov predch- zamerania. Uch pecializci
z najrznejch krajn celho
dzajcich desaro a storo. Za je, samozrejme, omnoho viac.
sveta (USA, Vek Britnia, vetkch meme menova prof. Sta si len dobre vybra. Bute
na, Izrael, India a alie) i do
tohto zkladnho stupa tdia. eka Strouhala alebo prof. Voj- v tej najlepej spolonosti!

HN14024

HOSPODRSKE NOVINY
UTOROK 15. NOVEMBRA 2016

Inzercia

VYSOK KOLY 17

University of New York in Prague

Rektor:
Andreas Antonopoulos,
M.Eng., MBA, Ph.D.
ZKLADN INFORMCIE
PRE UCHDZAOV
O TDIUM
tudenti z celho sveta si
vyberaj UNYP pre to
najkvalitnejie medzinrodn
univerzitn vzdelanie
v anglickom jazyku. tudenti
sa mu prihlsi na jeden
z naich bakalrskych alebo
magisterskch/MBA
programov, alebo sa k nm
prida na semester, aby
svojmu tdiu dodali
medzinrodn rozmer.
Nai koordintori pre
prijmacie konania s
pripraven pomha budcim
tudentom so vetkmi
aspektami prijmacieho
procesu.
Doku vm poradi v oblasti
poiadaviek pre prijatie, pri
podvan iadosti o vza,
vypan potrebnch
dokumentov a monostiach
financovania. Vemi radi
zodpovedaj vetky otzky,
ktor sa tkaj tdia na UNYP
a ivota v Prahe.
Srdene vs pozvame na
nvtevu, prte si vyska
prednku osobne.
Kontaktujte ns a zistite, ako
mete vae tdium
pozdvihn na neobyajn
sksenos.

UNYP je poprednou medzinrodnou intitciou


s anglickm vyuovacm jazykom v strednej
Eurpe u takmer 20 rokov. Bola zaloen
v roku 1998, kedy tie zaala spoluprcu se
State University of New York, Empire State
College. Uitesk zbor UNYP-u, ktor
pochdza z celho sveta, kladie draz na
dynamick a zitkov vzdelvanie a mal
poet tudentov v triedach, m zaruuje
rozvinutie kovch kompetenci svojim 800
tudentom zo 60 krajn sveta v oblastiach,
ktor si zvolili pre tdium. Naim absolventom
sa podarilo spene zaloi medzinrodn
spolonosti, zauja seniorn pozcie
v nrodnch a medzinrodnch firmch alebo
pokraova vo vzdelvan na prestnych
svetovch univerzitch, akmi s University of
Oxford, Stanford University, London School of
Economics, Columbia University i INSEAD.

Akreditovan americk
a eurpske tudijn programy
Vnimon profesorsk zbor
Nov a modern kampus
v atraktvnej lokalite
Karirne poradenstvo
Pomoc pri hadan zamestnania
Seminre a ste
Trningy pre pracovn
pohovory a pomoc s prpravou ivotopisu
Multikultrne prostredie
800+ tudentov zo 60+
krajn
125+ profesorov z 25+ krajn
portov vyitie
Posilova a bazn
portov tmy
Vzruujci a interaktvny
tudentsk ivot
tudentsk kluby a komunity
tudentsk vlety a eventy
Americk vubov tl
so zameranm na potreby
tudenta
irok vber kurzov
Mal poet tudentov v triedach
Priemern poet tudentov
v triede je 21
Vmenn programy a partnerstv v zahrani
25+ univerzt po celom svete
Sie absolventov s celoivotnmi benefitmi
Technick vybavenie na vysokej rovni

Medzinrodn ekonomick
vzahy* (dvojit titul)
Psycholgia* (dvojit titul)
IT management
Anglick jazyk a literatra
tvorron americk bakalrsky
program na UNYP je ukonen
udelenm diplomu zo State University of New York, Empire State
College, USA.

EURPSKE BAKALRSKE
PROGRAMY
Titul udelen od University of
New York in Prague.
Akreditcia:
Akreditcia MMT, CZ
Akreditcia IACBE, USA
Akreditcia BAC, UK
Obchodn administratva
Financie
Marketing

MBA PROGRAMY
Akreditcia:
Akreditcia IACBE, USA
Akreditcia CAMBAS, CZ
MBA v odbore Management
MBA v odbore Marketing
MBA v odbore Financie
a bankovnctvo
MBA v odbore Podnikanie
MBA v odbore Projektov
management
Flexibiln MBA online
(titul udelen od National American University,
akreditcia IACBE)

MAGISTERSK PROGRAMY
AMERICK BAKALRSKE
PROGRAMY
Titul udelen od State
University of New York,
Empire State College.
Akreditcia:
Middle States Commission
on Higher Education, USA
Akreditcia MMT, CZ (*)
BAC akreditcia, UK
Obchodn administratva*
(dvojit titul)
Komunikcia a masmdi*
(dvojit titul)

DTUM NA PODVANIE
PRIHLOK
UNYP prijma prihlky poas
celho roka. Dtumy na
podvanie prihlok sa lia
pre kad program. Pre
zskanie alch informci,
prosm, kontaktujte nau
kancelriu pre prijmacie
pohovory na admissions@
unyp.cz.

University of New York


in Prague
Mgr. v odbore Psycholgia
University of Bolton
M.Sc. v odbore Medzinrodn
management
LL.M. Magister v odbore
Prvo
University of Greenwich
M.A. v odbore Vzdelvanie
a vuba v cudzom jazyku

PH.D. PROGRAMY
University of Bolton
Ph.D.

VIAC O UNYP
Medzinrodn sksenos je
oraz dleitejou sasou
spenho vzdelania. UNYP
ponka medzinrodn tudijn programy od uznvanch
vzdelvacch intitci z USA,
Spojenho krovstva a Eurpy. A to priamo v krsnom
meste v srdci Eurpy. UNYP je
najvou a vedcou vzdelvacou intitciou v anglickom
jazyku v eskej republike.
Prednky s veden uznvanmi a sksenmi vyuujcimi za pouitia modernch,
otvorench a participatvnych
vubovch tlov, ktor ntia posluchov prema.
tudenti s geograficky a kultrne rznorodou skupinou,
ktor odra diverzitu sasnosti a budcnosti.
Vyuujci ved tudentov
ku kritickmu a analytickmu
mysleniu, rieeniu problmov,

lderstvu a rozhodovacm
kompetencim, ktor s v 21.
storon potrebn pre karirny spech a spokojn ivot.
Vuba prebieha v anglickom jazyku. V sasnosti tuduje na UNYP viac ako 800
tudentov z viac ako 60 krajn.
Vyuujci pochdzaj
z viac ako 25 krajn sveta, naprklad z USA, E a eskej republiky a prispievaj k vube svojimi akademickmi
a profesionlnymi sksenosami. Toto vetko vytvra na
UNYP multikultrne prostredie a prina medzinrodnos
kadmu tudentovi. Programy ponkan na UNYP maj akreditcie, ktor s zrukou kvality nami ponkanho
vzdelania.
MMT UNYP je oficilne

akreditovan Ministerstvom
kolstva, mldee a telovchovy R ako skromn vysok
kola.
IACBE Eurpsky bakalrsky
program v obchodnej administratve (BBA) a MBA na
UNYP s akreditovan Medzinrodnou radou pre obchodn univerzitn vzdelvanie
(IACBE).
BAC UNYP je akreditovanou
a uznanou intitciou Britskej
akreditanej rady pre nezvisl a vysokokolsk vzdelvanie ako intitcia poskytujca
vysokokolsk vzdelvanie od
roku 2001.
CAMBAS UNYP je akreditovan eskou asociciou
poskytovateov vzdelvania
MBA od roku 2003.

University of New York in Prague

PREO TUDOVA
NA UNYP

PROCES PRIJATIA
Prihlka na UNYP
Notrsky overen kpia
diplomu
Notrsky overen tudijn
zznam / zoznam znmok
Motivan list
Odporac list
Certifikt z anglickho
jazyka alebo zloenie
jazykovej skky na UNYP
Fotografia v digitlnej
podobe
Poplatok za prihlku
Osobn prijmac pohovor
KONTAKTN DAJE
Londnsk 41, Praha 2
120 00 esk republika
admissions@unyp.cz
Tel.: +420 224 221 261/281
Fax: +420 224 221 247
www.unyp.cz

HN14018

18 VYSOK KOLY

HOSPODRSKE NOVINY
UTOROK 15. NOVEMBRA 2016

Inzercia

Vysok kola ekonomick v Prahe


Fakulta medzinrodnch vzahov

Dekan fakulty:
doc. Ing. Josef Tauer, Ph.D.
Kontakty:
Fakulta medzinrodnch
vzahov VE v Prahe
Nm. W. Churchilla 4,
130 67 Praha 3
tel.: 224095244;
e-mail: prfmv@vse.cz
http://fmv.vse.cz
www.facebook.com/fmvvse
www.facebook.com/
FMVPridejseknam
Termn pre prihlky:
Mgr., Ing. 30. aprla 2017
PhD. 15. mja 2017

Poplatky za prihlky:
tdium v etine
640 K
tdium v anglitine
1 350 K
tdium v etine
(a slovenine) nie je
spoplatnen.
koln za tdium
v anglitine: 3 600 eur
za akademick rok
Prijmacie skky:
Bakalrske odbory v etine
(a v slovenine): prijmacie
skky z dvoch cudzch
jazykov a matematiky.
Magistersk odbory
v etine (a v slovenine):
prijmacie skky z jednho
cudzieho jazyka, ekonmie
a prslunho odbornho
predmetu poda zvolenho
odboru.
Prijmacia skka m formu
testu vyplovanho na
potai. Prijat me by
iba ten uchdza, ktor
z kadho z testu dosiahne
min. 50 % bodov.
Prklady testov mono njs
na webe VE.
Bakalrske a magistersk
odbory v anglitine:
Prijmacie skky maj
podobu esej na zadan
tmu. Zrove je nutn
splni niektor alie
pecifick poiadavky.
Vetky informcie s
zverejnen na webovch
strnkach prslunch
programov.

Arel VE.

Vysok kola ekonomick v Prahe Fakulta medzinrodnch vzahov

Spsob podania prihlky:


Prihlky sa podvaj
elektronickou formou
na adrese
http://prihlasky.vse.cz.
Pre tdium v anglitine sa
dodvaj alie pecifick
nleitosti, ktor s uveden
na webovch strnkach
prslunch tudijnch
programov.
Po odoslan prihlky
dostane uchdza slo tu
a variabiln symbol, ktor
pouije na zaplatenie
poplatku za kony spojen
s prijmacm konanm.

Fakulta
medzinrodnch
vzahov VE ponka
tdium na jednej
z najlepch
ekonomickch kl
v strednej a vo
vchodnej Eurpe.
tudijn odbory
medzinrodn obchod,
diplomacia, cestovn
ruch i prvo
a podnikanie je mon
absolvova na
bakalrskom,
magisterskom
i doktorandskom stupni
v eskom, slovenskom
alebo v anglickom
jazyku. Nai absolventi
s perfektne jazykovo
i znalostne vybavenmi
odbornkmi
pripravenmi pracova
v neustle sa meniacom
medzinrodnom
prostred.
TDIUM V ETINE
Bakalrske tudijn odbory
prezenn forma tdia
(3 roky)
Cestovn ruch regionlny
rozvoj
Medzinrodn obchod
Medzinrodn tdi diplomacia
Podnikanie a prvo
Bakalrsky tudijn odbor
kombinovan forma tdia
(3 roky, podmienkou prijatia je
min. 5-ron prax)
Manar obchodu

SNMKY: DANIEL HAMERNK.

Dni otvorench dver


4. februra 2017 (sobota) od
10.00 vo Vencovskho Aule
VE v Prahe zujemcovia
o tdium sa dozvedia
potrebn informcie
o vetkch ponkanch
odboroch (vrtane odborov
vyuovanch v anglitine)
22. marca 2017 (streda) od
17.00 pre bakalrske odbory
v anglitine od 18.00 pre
magistersk odbory
v anglitine v miestnosti RB
211 (2. poschodie Rajskej
budovy VE).
tudenti maj monos
bezproblmovho ubytovania
na interntoch VE v Prahe.

Nadvzujce magistersk tudijn odbory (2 roky)


Cestovn ruch
Eurpska integrcia
Medzinrodn obchod
(akreditovan EPAS)
Medzinrodn politika
a diplomacia
Podnikanie a prvo
Politolgia
Doktorandsk tudijn odbory
prezenn a kombinovan
(ditann) forma tdia
(3 5 rokov)
Medzinrodn ekonomick
vzahy
Medzinrodn politick vzahy
Obchodn a medzinrodn
hospodrske prvo
Politolgia

sation and European Integration (Erasmus Mundus), egei.


vse.cz (1 rok)
IDS International and Diplomatic Studies, ids.vse.cz
(2 roky)
IB International Business
Central European Business
Realities, ib.vse.cz (2 roky)
(medzinrodn akreditcie
EPAS), ib.vse.cz (2 roky)
Doktorandsk tudijn odbory
prezenn je kombinovan
(ditann) forma tdia
(3 5 rokov)
International Economic
Relations
International Political Relations
Commercial and International
Economic Law
Political Science

TDIUM V ANGLITINE:
Bakalrske tudijn odbory
(3 roky)
IBB International Business
(viac informci na ibb.vse.cz)
Nadvzujce magistersk tudijn odbory
EGEI Economics of Globali-

Program typu MBA (vo francztine)


MAE Hlavn sprva et Administration des Entreprises,
iftg.vse.cz (1 rok)
Najvraznejou charakteristikou Fakulty medzinrodnch

vzahov (FMV) VE je vemi vysok rove internacionalizcie


zaujmav monosti tdia
v zahrani a zahraninch prax, variabilita potu kurzov vyuovanch zahraninmi profesormi, poet prichdzajcich
vmennch tudentov a ponuka
anglicky vyuovanch programov.
Kvalita vuby je pravidelne
potvrdzovan Akreditanou komisiou R. Nadvzujce magistersk odbory Medzinrodn
obchod a International Busi ness
Central European Business
Realities zskali ako prv v eskej republike prestnu medzinrodn akreditciu EPAS,
ktor udeuje Eurpska nadcia pre rozvoj manamentu
(EFMD).
Vznamnm rysom tdia s
tie vysok nroky na vubu
dvoch cudzch jazykov.
VE v Prahe m viac ako 220
partnerskch kl na vetkch
kontinentoch sveta, na ktorch
tudenti mu absolvova as
svojho tdia.
Rozvoj pracovnch zrunost a zskavanie praktickch po-

znatkov umouje systm odbornch praxi v zahrani aj


v R. tudijn aj pracovn pobyty v zahrani s finanne podporovan tak zo zdrojov
programu Erasmus+, ako aj zo
zdrojov FMV VE.
Finann podporu zskavaj
tie tudenti za excelentn tudijn vsledky, za mimoriadne spechy pri reprezentcii fakulty, za pomoc pri rozvjan
fakulty i pri zloen medzinrodne uznvanch jazykovch
alch certifiktov. FMV je autorizovanm testovacm centrom pre skky z jazykov: anglitina, francztina, panielina a rutina.
Na VE maj tie tudenti monos rozvja svoj talent
v tudentskch kluboch zameranch profesijne, ale i v oblasti hudby, divadla, filmu, tanca,
turistiky, portu at. Uplatnenie absolventov FMV VE je vemi irok kola navye svojim
tudentom pomha so zskanm
pracovnho uplatnenia. Absolventi FMV VE patria k platovo
najlepie ohodnotenm v eskej
republike.

HN14020

HOSPODRSKE NOVINY
UTOROK 15. NOVEMBRA 2016

Inzercia

VYSOK KOLY 19

Vysok uen technick v Brn


Fakulta podnikatelsk

SPOLUPRCA
ako prv zmienen faktor je
zsadnou sasou tak vyuovania, ako aj vetkch alch
aktivt fakulty. Spoluprca
tudentov a vyuujcich je aj
napriek vekosti fakulty vemi
intenzvna a odliuje ju zsadnm spsobom od teoreticky
orientovanch kl. Spoluprca
sa tka nielen projektov, ktor
s spojen s vyuovanm, ale
aj irokho spektra praktickch
projektov realizovanch pre
spolupracujce firmy, konzultanch aktivt alebo aj rieenia
aplikovanho vskumu. Rozvoj
spoluprce s absolventmi ponka okrem alieho vzdelvania
aj neustlu monos vyuitia
znalostnho potencilu fakulty.

FLEXIBILITA TDIA
Druhm faktorom je obrovsk
flexibilita tdia. Ponka vysoko oceovan monos zskava
praktick sksenosti v priebehu
celho tdia. Sasne vytvrame priestor pre tch, ktor chc
zskava viac, ne je v kolstve

0HG]LQiURGQp
SURVWUHGLH

3HUVSHNWtYD
XSODWQHQLD

zvyajn. Hranice poznania s


tu toti na to, aby sa posvali.

FAKTOR VUT
Tret faktor je faktor VUT.
Sme sasou technickej univerzity Vysokho uen technickho v Brne. To je v prvom
rade fantastick prleitos pre
tudentov a tudentky, ktor
vidia, rovnako ako my, e prepojenie technickch odborov
s podnikateskm myslenm
v sebe skrva vznamn potencil. Z technickho myslenia si
berieme konkrtnos a z ekonomickch discipln potom
pochopenie svislost spoloensko-ekonomickho vvoja
ekonomiky a firiem.
Fakulta je sasou rozsiahleho kampusu, o pre tudentov znamen mnoho vhod, i
u ide o monos ubytovania
a stravovania alebo spoloenskho vyitia. Blzke portov
zzemie Centra portovch aktivt, ktor je sasou Vysokho uen technickho v Brne, je
len alm bonusom.

9\XRYDQLH
DSR]QDQLH

3RGQLNDQLH
WXGHQWRY

=i]HPLH
PRGHUQHMIDNXOW\

3UHR
)DNXOWD
SRGQLNDWHVNi"

0RQRVDEVROYRYDD
URNW~GLDQD
]DKUDQLQFK
XQLYHU]LWiFK]DSRMHQLH
GRRQOLQHY\XRYDQFK
SURMHNWRYYVSROXSUiFL
VR]DKUDQLQPL
SDUWQHUPL
Dekan fakulty:
Doc. Ing. et Ing.
Stanislav kapa, Ph.D.

'{UD]QDSUD[
DPRQRVVWit
LURNiPRQRV
VSROXSUiFH
VSRGQLNRYRXVIpURX
YPQRKFKRGYHWYLDFK

Fakulta podnikatelsk
Vysokho uen technickho
v Brne sa bli k mniku 25
rokov od svojho zaloenia.
Je tvrstoroie, ktor v roku
2017 oslvime, pre fakultu
vea alebo mlo? Urite je to
dos na to, aby sme si vydobyli
vznamn postavenie medzi
ekonomicko-manarskymi
fakultami v eskej republike
a vytvorili si sie
medzinrodnch partnerstiev,
ktor nm pomhaj presadi
sa v medzinrodnom prostred.
Je to dos na to, aby sme si
jasne vymedzili svoju
uniktnos, ktor vidme najm
v zameran na firemn sfru.
Taktie je to dos na to, aby
sme si overili, e nai
absolventi si nielen ahko
njdu uplatnenie na trhu
prce, ale asto sa venuj aj
vlastnmu podnikaniu.
Na druhej strane 25 rokov je
mlo na to, aby sme stratili
chu rozvja sa aj naalej.
Prve naopak! Rozbiehame
nov projekty, otvrame nov
odbory, inovujeme a hadme
cesty. Jednoducho, sme
v najlepch rokoch!

9\XRYDFLHSUtVWXS\
]DORHQpQDNRPELQiFLL
WHyULHDSUD[HY\XLWLH
SLNRYpKRNQRZKRZ
DHIHNWtYQ\FKPHWyG
UR]YtMDM~FH
PDQDpUVNHD
SRGQLNDWHVNp
NRPSHWHQFLH

0RQRV]DSRMHQLD
GRILUHPQpKR
NRQ]XOWDQpKR
SURJUDPX,1352)2
2FHQHQLH~VSHQFK
SURMHNWRYWXGHQWRY
DDEVROYHQWRY

Podanie prihlky
Elektronicky na webovej
adrese www.vutbr.cz alebo
na www.fbm.vutbr.cz.
Psomne prihlku je mon
zasla na papierovom formulri
(tandardn tlaivo EVT).
Administratvny poplatok za
prijmacie konanie:
elektronick prihlka 550 K;
zo zahraniia 21 eur

0RGHUQpY\EDYHQLH
SUHGQiNRYFK
PLHVWQRVWtSLNRYp,7
WHFKQROyJLH
SHFLDOL]RYDQp
ODERUDWyUQHPLHVWQRVWL
SUHGQiN\9\XRYDQLH
SUHELHKDYMHGQRP
XQLYHU]LWQRP
NDPSXVH
$NVDUR]KRGQHWHSUH3R
Ak
sa rozhodnete pre Podnikateku, nesubujeme ahko
DKNR
GLSORP
D do klubu spench.
zskan ]tVNDQ
diplom, ani
vstupenku
~ V S H naich
Q F K tudentov
 V S H FaKtudentiek je predovetkm
spech
D
WXGHQWLHN
MH SUHGR
ich zsluhou a naou
snahou je, aby sme maximlne
DQDRXVQDKRXMHDE\V
podporili rozvoj ich potencilu. Neponkame jedin
UR]YRM cestu,
LFK SRWHQFLiOX
sprvnu
ani jedin dokonal rieenie. tdium
VSUiYQX
FHVWX
MHGvaej schopnosti vytvori
na Podnikateke
je oDQL
rozvoji
W~GLXP
QD
3RGQLNDWH
a vyui prleitos.
VFKRSQRVWL Y\WYRUL D Y\X

WXGLMQRERU 
WXGLMQSURJUDP

%DNDOiUVNHW~GLXP
%FGNDW~GLDURN\

)RUPD
36.6

0DJLVWHUVNpW~GLXP
,QJGNDW~GLDURN\

)RUPD
36.6

6\VWpPRYpLQLQLHUVWYR
DLQIRUPDWLND

D



/



(NRQRPLNDDPDQDJHPHQW





W



j



Z



j

&





^







PS/KS
prezenn tdium/kombinovan tdium
36.)SUH]HQQpW~GLXPNRPELQRYDQpW~GLXP
*
Fakulta ponka taktie doktorsk tdium v odbore Riadenie a ekonomika podniku. Dka doktorskho tdia je 4 roky, priom absolvent zska titul Ph.D.
)DNXOWDSRQ~NDWDNWLHGRNWRUVNpW~GLXPYRGERUH5LDGHQLHDHNRQRPLNDSRGQLNX'NDGRNWRUVNpKRW~GLDMHURN\SULRPDEVROYHQW]tVNDWLWXO3K'
**
tdium v odboroch Entrepreneurship and Small Business Development a European Business and Finance prebieha v anglickom jazyku a je spoplatnen.
W~GLXPYRGERURFK(QWUHSUHQHXUVKLSDQG6PDOO%XVLQHVV'HYHORSPHQWD(XURSHDQ%XVLQHVVDQG)LQDQFHSUHELHKDYDQJOLFNRPMD]\NXDMHVSRSODWQHQp

Vysok uen technick v Brne  Fakulta podnikatelsk

Fakulta disponuje... Istee by bolo mon


zaa zvyajnm vymenvanm a opisovanm
vybavenia, ktor fakulta ponka, ale je to
naozaj to hlavn, o by sme chceli touto
sprvou oznmi? Pochopitene, e je to
dleit, a verte, e priestory a vybavenie
fakulty vs rozhodne nesklam. V kadom
prpade, jedinenos fakulty tkvie v nieom
inom. V oblasti vzdelvania toti vyuvame
tri zsadn faktory spoluprcu, flexibilitu
a faktor VUT.

prihlka v klasickej,
papierovej forme 600 K
Prijmacie konanie
Psomn skka
Test tudijnch predpokladov
Skka z anglickho jazyka
Dleit termny
Podanie prihlky na tdium:
do 31. 3. 2017
Dni otvorench dver:
12. 1. 2017 a 3. 2. 2017
Psomn prijmacia skka
bakalrske tudijn odbory:
20. a 21. 5. 2017
magistersk tudijn odbory:
24. a 25. 6. 2017
Vyber si, zap sa, tuduj
a me za prv semester
zska mimoriadne tipendium
5 000 K!
Kontaktn adresa:
Fakulta podnikatelsk
Kolejn 2906/4,
612 00 Brno
+420 541 143 386,
+420 541 142 648
www.fakultapodnikatelska.cz
studijni@fbm.vutbr.cz

HN14028

20 VYSOK KOLY

HOSPODRSKE NOVINY
UTOROK 15. NOVEMBRA 2016

Inzercia

Univerzita Palackho v Olomouci

Rektor:
Jaroslav Miller
FAKULTY UP V OLOMOUCI
Cyrilometodjsk
teologick fakulta
Lkask fakulta
Filozofick fakulta
Prodovdeck fakulta
Pedagogick fakulta
Fakulta tlesn kultury
Prvnick fakulta
Fakulta zdravotnickch
vd
POET TUDENTOV:
23 000
(1 200 zo Slovenskej
republiky)

Arel Univerzity Palackho v Olomouci.

PODANIE PRIHLKY:
Elektronicky
na www.studuj.upol.cz
Poplatok za prihlku je
asi 20 eur
PRIJMACIE KONANIE:
Poda fakulty a tudijnho
programu.
Viac na www.studuj.upol.cz
DLEIT TERMNY:
DE OTVORENCH DVER
25. 11. 2016 (p faklt)
DE OTVORENCH DVER
21. 1. 2017 (vetky fakulty)
VETRH GAUDEAMUS
V PRAHE
25. 26. 1. 2017
PODVANIE PRIHLOK
NA TDIUM:
Od 1. 11. 2016
do 28. 2. 2017

Univerzita Palackho v Olomouci

KONTAKTY:
Univerzita Palackho
v Olomouci
Kkovskho 8
771 47 Olomouc
www.upol.cz
www.studuj.upol.cz
www.facebook.com/
univerzita.palackeho

Druh najstaria univerzita v eskej republike


so sdlom v piatom najvom eskom meste.
Univerzita Palackho je verejn vysok kola
(bez poplatkov), ktor sa profiluje ako
dynamick a modern univerzita. Na svojich
smich fakultch kladie draz predovetkm
na vedu, vskum a inovcie. Ponka modern
zzemie a bohat monosti nielen tudijnho,
ale aj kultrneho, spoloenskho a portovho
charakteru v univerzitnom meste, ktor nem
v esku obdobu. V roku 2015 mala UP
najrchlejie rastci vedeck vkon v esku.

nym cieom je vskum, vvoj


a inovcie. K tomu prispievaj
nielen kvalifikovan vyuujci
a vedci, ale i tudenti, ktorch
univerzita vedie k tomu, aby sa
zapjali do vskumnch zmerov a projektov.
Vo vine odborov je tak
mon zska i doktorsk titul.
Medzi pikov odbory z univerzitnej ponuky tudijnch odborov patr naprklad experimentlna medicna, nanotechnolgie, optika, kinantropolgia
alebo experimentlna fyzika.
Vemi dobrmu menu sa vak
te aj pecilna pedagogika, fyzioterapia, prvo alebo politolgia.

UNIVERZITA PALACKHO
VIAC NE TDIUM

OLOMOUC AKO UNIVERZITN


MESTO

V ponuke olomouckej univerzity je mon njs prakticky


vetko od teolgie, uitestva,
prva, telesnej vchovy a portu
cez odbory humanitn, spoloenskovedn a umenovedn
a po prrodovedn a lekrske
odbory i zdravotncke vedy.
Posluchi mu tudova v prezennej i kombinovanej forme,
jeden i viac odborov zrove,
a to i medzi rznymi fakultami. Zle len na preferencich
tudentov, a tak je mon do
rozvrhu zaradi i predmety
z inch odborov. Sta sa pozrie
na web studuj.upol.cz a mete
sa presvedi sami.
Na olomouckej univerzite sa kladie draz nielen na
individul ny prstup, ale rovnako na vubu cudzch jazykov,
zahranin tudijn pobyty i
praktick vubu s profesionlmi v danom odbore. Sasou
univerzity s okrem inho Vedeckotechnick park, Podnikatesk inkubtor, tudentsk karirne a poradensk centrum i
Projektov servis.
tudentom sa dva dostaton priestor na ich mimokolsk
aktivity, i u na univerzitnch
portoviskch (lodenica, portov hala, ihrisko), v oblasti kultry (filmov kluby, divadl,
tudentsk organizcie, asopisy i vlastn rdio) alebo naprklad v rmci spoloenskch akci (majles, plesy, odborov ve-

ierky). Kad si tak skutone


prde na svoje.

VSKUM NA PIKOVEJ
ROVNI
Univerzita Palackho patr
k tak zvanm research univerzitm, o znamen, e jej primr-

Neoddelitenou sasou tdia


a ivota na Univerzite Palackho je mesto Olomouc, druh
najvia pamiatkov rezervcia
v esku a poda prestneho
sprievodcu Lonely Planet tak-

tie jedna z desiatich destinci v Eurpe, ktor stoj za to


navtvi. A pretoe tudenti
tvoria v Olomouci cel tvrtinu
populcie, je mon bezpochyby oznai srdce strednej Moravy za jedin tudentsk mesto
u ns. tudentov tu stretnete
doslova na kadom kroku, o
len podiarkuje priatesk a niekedy a rodinn prostredie mesta, ktor si zamilujete na prv
pohad. Desiatky sakrlnych
stavieb, Stp Najsvtejej Trojice
zapsan na zozname UNESCO,
hrady a pevnstky i rozsiahle
parky vo vs skutone vzbudia
dojem, akoby ste sa prechdzali
malou Prahou. Piate esk najvie mesto je vak zrove
modernm a dynamicky sa rozvjajcim centrom sluieb, cestovnho ruchu a vzdelvania.

TUDENTI ZO SLOVENSKEJ
REPUBLIKY
Neoddelitenou sasou akademickej obce s tudenti zo Slo-

venska, ktorch na olomouckej


univerzite tuduje vye 1 200.
Vinu slovenskch tudentov lka nielen prostredie Olomouca ako univerzitnho mesta, ale taktie vborn dopravn
spojenie zo Slovenska a predovetkm monos tudova za
rovnakch podmienok ako esk tudenti.
tandardn obdobie tdia
je teda zdarma, navye slovensk tudenti maj nrok na ubytovacie tipendium 30 eur mesane.
Okrem toho je mon v priebehu tdia zska aj alie tipendi. Slovensk tudenti mu vo
vube komunikova v rodnom
jazyku a v slovenine psa i seminrne i diplomov prce.
Ak k tomu pripotame genius loci Olomouca a medzinrodn prostredie Univerzity Palackho, je pochopiten, preo
sa toko slovenskch maturantov rozhoduje pre tdium prve u ns.

HN14096

You might also like