339316918.

xlsx

Termn
A
abnormlne
zaaenie
adresovaten
bod
aerobiologick
tdia
aerosl
akcelertor

akcieschopn
zariadenie

Defincia

Zaaenie vozidiel, ktor sa nesmie preva na komunikcii bez povolenia prslunch radov.
Bod, ktor sa me vstredni elektrickej poiarnej signalizcie samostatne
identifikova. Pozri aj bod.
Akkovek prce s aeroslmi obsahujcimi biologick agensy a toxny.
Suspenzia tuhch, kvapalnch alebo tuhch a kvapalnch astc v plynnom mdiu
so zanedbatenou rchlosou padania (vo veobecnosti sa uvauje rchlos niia
ako 0,25 m/s).
Rchlootvracie zariadenie, ktor zrchuje innos suchho riadiaceho ventilu
vyuitm takho mechanickho prostriedku, e sa nezniuje tlak vpotrubiach.
Stabiln hasiace zariadenie a polostabiln hasiace zariadenie vyhotoven poda
poiadaviek ustanovench vo vyhlke MV SR . 169/2006 Z. z. a v technickom
predpise, ktormu neuplynula od vroby alebo vykonania kontroly doba dlhia ako
dvans mesiacov a ktor m v ustanovenej lehote vykonan aj skky poda
osobitnho predpisu.

Stav elektrickej poiarnej signalizcie, ktor je prevdzkovan len spsobom uvedenm v

akcieschopnos
elektrickej poiarnej nvode na obsluhu, obsahuje popisn oznaenie, nesignalizuje stav poruchy a ktorej
signalizcie
neuplynula od vykonania ronej kontroly lehota dlhia ako jeden rok.
akcieschopn
poiarny uzver
akreditcia

Poiarny uzver spajci podmienky poda 10 vyhlky MV SR . 478/2008 Z.z.

innos, ktorou sa osveduje spsobilos na vykonvanie skania vrobkov,
kalibrovanie meradiel, vykonvanie certifikanej, inpeknej alebo obdobnej
technickej innosti.

akreditan komisia
na udeovanie
Odborn poradn orgn prezidenta Hasiskho a zchrannho zboru vo veciach udeovania
oprvnen na
vykonvanie odbornej oprvnen a odnmania oprvnen na vykonvanie odbornej prpravy na seku ochrany pred
prpravy na seku poiarmi a v oblasti rozvoja odbornej prpravy na seku ochrany pred poiarmi.
ochrany pred
poiarmi

akreditujca osoba

Osoba moniturujca dodriavanie zsad sprvnej laboratrnej praxe testovacmi pracoviskami

a plnenie ostatnch loh tkajcich sa zsad sprvnej laboratrnej praxe.

aktivcia

Uvedenie krzovho tbu tvaru (skupiny riadenia) do innosti, ktor je zameran na plnenie
loh pri prprave na krzov situcie a pri ich rieen.

aktvna zbrana proti

Zbrana, ktor sa po prijat signlu automaticky rozvinie zo skrytej polohy do prevdzkovej
reniu splodn
polohy.
horenia
aktvny ndrkov
kontajner

Cisternov kontajner, ktor sa na plniacom stanoviti pln alebo vyprzduje priebene. Jeho
sasn plnenie a vyprzdovanie nie je prpustn.

akustick vstran Sirna alebo hkaka na hasiskom automobile na akustick indikciu tohto zsahovho
zariadenie
automobilu.

Zariadenie citliv na zvuk, ktor sa pouva na lokalizovanie zakliesnench obet.

alfanumerick Indiktor schopn poskytova informcie dajmi na displeji zloenmi ztextovej
displej
alebo selnej informcie.
analgov hlsi Hlsi poskytujci vstupn signl, ktor predstavuje hodnotu snmanho javu.
akustick detektor

Strnka 1

339316918.xlsx

Postup alebo algoritmus na urenie inkov zaaenia v kadom bode kontrukcie. Me sa

analza kontrukcie vykona pouitm rznych modelov na troch rovniach: globlna analza, analza prvku,

loklna analza.

Analza, ktor spracva prvnick osoba alebo fyzick osoba-podnikate na zklade

rozhodnutia krajskho riaditestva Hasiskho a zchranho zboru a ktorej vsledkom je
a) posdenie
1. nebezpeenstva vzniku poiarov v objektoch alebo v priestoroch prvnickej osoby a fyzickej
osoby-podnikatea,
2. podmienok vykonania innho zsahu a evakucie osb a majetku,
3. vybavenia poiarneho seku, objektu alebo priestoru poiarnotechnickmi zariadeniami,
analza
nebezpeenstva
vzniku poiaru

4. vdatnosti zdrojov vody na hasenie poiaru a ochladzovanie,

b) urenie
1. najvej plochy predpokladanho poiaru vpotom,
2. preverenho asu dojazdu prvch posilovch hasiskch jednotiek,
3. potrebnho mnostva a druhu hasiacej ltky na zdolvanie poiaru a na ochladzovanie,
4. minimlneho poetnho stavu hasiskej jednotky potrebnho na inn zdolanie
predpokladanho poiaru poda bodu 1, ako aj poiadavky na jej materilno-technick
vybavenie,
5. najkratieho asu na vykonanie innho zsahu pri predpokladanom poiari poda bodu 1.

analza prvku (na

poiar)

Teplotn a mechanick analza nosnho prvku vystavenho poiaru, kde prvok sa uvauje ako
samostatn s prslunmi okrajovmi podmienkami a podmienkami podopretia. Nepriame
zaaenia poiarom okrem tch, ktor vznikaj od teplotnho gradientu (spdu) sa neuvauje.

analza rizika

Proces identifikcie hrozieb a zranitenosti zemia, ktor je v zemnej psobnosti tvaru,

stanovenie monch rizk, ich zvanos, dsledky a dopady na rozsah monch strt na
ivotoch a majetku.

analza zemia

Posdenie nebezpeenstva pre prpad vzniku mimoriadnej udalosti s ohadom na zdroje

ohrozenia. Vyhotovuje sa vo forme sboru dokumentov.

antistatick obuv

Obuv, ktorej elektrick odpor, meran poda 5.10 v EN ISO 20344:2004, je v ako 100 k a
je men alebo rovn 1000 M.
Uplatnenie zariadenia na odvod tepla a splodn horenia v jeho prevdzkovch podmienkach pri

aplikcia na ochranu
poiari na as, ktor je nevyhnutn na varovanie osb a na to, aby mohli budovu opusti,
ivotov

priom zariadenie na odvod tepla a splodn horenia podporuje ochranu nikovch ciest.

aplikcia peny na
stenu

Aplikcia peny na povrch paliva nepriamo, nstrekom skobnej prdnice na zadn stenu.

armatry

Tlakov prsluenstvo, ktor obsahuje ovldacie zariadenia, uzvery plniacich otvorov a

hadicov zostavy.

ATON

Jednopouvatesk program, ktor je sasou informanho systmu hospodrskej

mobilizcie umoujci evidenciu objektov so sledovanmi vlastnosami a uloenie ich
grafickch interpretci na mapovom podklade. Program ATON zhromauje a uchovva daje
dleit na rozhodovanie subjektu Ministerstva vntra Slovenskej republiky pri rieen krzovej
situcie.

trium

Uzavret priestor, ktor nemus by vdy orientovan zvislo, prechdzajci dvoma alebo
viacermi podlaiami stavby. Za tri sa nepovauj vahov achty, achty eskaltorov,
intalan achty, chrnen schoditia.

Strnka 2

339316918.xlsx

audit

Porovnanie prvotnch dajov a pridruench zznamov poas testovania chemickch ltok a

chemickch ltok obsiahnutch v chemickom prpravku alebo ich porovnvanie so zverenou
sprvou na ely zistenia, i prvotn daje boli presne zaznamenan a i testovanie sa
vykonalo v slade s plnom tdie a tandardnmi prevdzkovmi postupmi.

automatick
odvodnenie;
automatick
odvodovac ventil

Obvykle otvoren ventil na automatick odvodnenie a odvzdunenie prostrednej komory (pozri

prostredn komora) suchho riadiaceho ventilu do okolitho prostredia, pokia je such ventil v
pohotovostnom stave (pozri pohotovostn stav) a obmedzuje prietok vody z poplachovho
potrubia po uveden suchho riadiaceho ventilu do innosti.

automatick
uzatvracie
zariadenie

Zariadenie umoujce automatick dosiahnutie zatvorenej polohy panikovho uzveru

potom, o bolo ovldan.
Zariadenie umoujce automatick dosiahnutie zaistenej polohy ndzovho uzveru potom,
o bolo ovldan.

automatick
Automatick zariadenie zabraujce reniu poiaru, alebo automatick hasiace
zariadenie
poiarnej ochrany zariadenie, naprklad stabiln hasiace zariadenie.

Spravidla

otvoren

zariadenie,

ktor

automaticky

odvoduje

aodvzduuje

medziahl komoru zavodovacieho ventilu do ovzduia, ke je ventil

automatick
odvodovac ventil vpohotovostnej polohe, aobmedzuje prdenie vody ztejto komory po otvoren
automatick
uzatvrac ventil
automatick
vypac ventil
automobil

ventilu.
Automaticky ovldan ventil.
Zvyajne otvoren zariadenie, ktor automatick vypust vodu zmedziahlej
komory suchho riadiaceho ventilu aodvzdun ju do atmosfry, ke je such
riadiaci ventil vpohotovostnej polohe, obmedzuje tok vody ztejto komory po
otvoren suchho riadiaceho ventilu.
Uzatvoren motorov vozidlo uren na prepravu osb avybavenia.

Zchrann automobil, ktor svojm vybavenm umouje poskytnutie pomoci v prpade, ak je

ohrozen ivot alebo zdravie osb, a to najm pri
a) vyslobodzovan a zchrane osb pri dopravnej nehode cestnho dopravnho prostriedku
automobil hasiskej prepravujceho nebezpen ltky,
zchrannej sluby
b) vyslobodzovan osb za saench klimatickch podmienok, zo zvalov a z tesnch
Hasiskho
a zchrannho zboru priestorov,
c) hasen poiaru,
d) poskytovan predlekrskej pomoci postihnutm osobm na mieste zsahu,
e)zchrane osb z vok a z vonch hbok.
Hasisk automobil so pecilnym vybavenm a so pecilnymi hasiacimi ltkami alebo bez
nich. Do tejto skupiny hasiskch automobilov pouvanch v hasiskch jednotkch mono
zahrn najm:
automobil na hasenie
a) penv hasiaci automobil (PHA),
pecifickch poiarov
b) plynov hasiaci automobil (PLHA),
c) prkov hasiaci automobil (PRHA),
d) kombinovan hasiaci automobil (KHA).
automobil na kladenie
Pozri hadicov automobil.
hadc

automobil na
prepravu osb

Hasisk automobil uren na prepravu hasiov a ich osobnho vstroja. Do tejto skupiny z
hadiska automobilov pouvanch v hasiskch jednotkch mono zahrn najm automobil s
miestami na sedenie uren na prepravu osb spravidla hasiov na vykonanie zsahu a ich
osobnho vstroja v rozsahu, ktor zodpoved vekosti jeho batoinovho priestoru.

automobilov sluba

Sbor innost vykonvanch poda Nariadenia Ministerstva vntra Slovenskej republiky .

14/2005 o prevdzke sluobnch cestnch vozidiel.
Hasisk automobil vybaven erpadlom, spravidla aj s ndrou na vodu a vecnmi
prostriedkami na zdolvanie poiarov. Do tejto skupiny z hadiska hasiskch automobilov
pouvanch v hasiskch jednotkch mono zahrn najm:

automobilov
striekaka

Strnka 3

339316918.xlsx

automobilov
striekaka

a) dopravn automobil (DA),

b) automobilov striekaku (AS),
c) cisternov automobilov striekaku (CAS).
Hasisk automobil, ktor je uren na prepravu hasiov v kabne alebo v upravenej
nadstavbe, ako aj na prepravu vecnch prostriedkov nevyhnutnch na vykonanie zsahu; m
pevne zabudovan erpadlo na erpanie vody zo zdroja vody na hasenie poiarov alebo z
inho zdroja.
Hasisk automobil vybaven poiarnym erpadlom a uren na dopravu hasiskho drustva
a hasiskej technickej vzbroje na miesto poiaru.
Pozri cisternov automobilov striekaka.

automobilov
vysokozdvin
ploina

Hasisk automobil vybaven hydraulicky ovldanm lnkovanm ramenom, ktor m na

konci klietku alebo ploinu a me sa ota o 360.

Jedin skrinka obsahujca dymov hlsi, zdroj energie aprvky poplachovej

autonmna
poplachov
signalizcie ktor je uren na poplachov signalizovanie poiaru vbytovch
signalizcia dymu priestoroch.
Zariadenie, ktor obsahuje iskriace kontakty s obmedzenou energiou, obvody
(vrtane prvkov alebo zariaden obmedzujcich energiu) na napjanie tchto
kontaktov obmedzenm vkonom a aj napjac zdroj bez obmedzenia energie na
napjanie tchto obvodov.
Zariadenie, ktor obsahuje iskriace kontakty s obmedzenou energiou, obvody
autonmne
(vrtane prvkov alebo zariaden obmedzujcich energiu) na napjanie tchto
zariadenie s
obmedzenou
kontaktov obmedzenm vkonom a aj napjac zdroj bez obmedzenia energie na
energiou "nA nL" napjanie obvodu.
autonmne
zariadenie s
obmedzenou
energiou

autorizcia

Rozhodnutie radu pre normalizciu, metrolgiu a skobnctvo Slovenskej republiky alebo

prslunho ministerstva poda osobitnho predpisu o poveren podnikatea alebo inej
prvnickej osoby na vykonvanie posudzovania zhody.

B
Proces usmrtenia bakterilnej bunky v dsledku znienia niektorej bunkovej zloky

bakteriocdny
(komponentu). Bakteriocdny inok je proces, pri ktorom me by bakterilna bunka
(ireverzibiln) inok

usmrten v kratom ase, ako je jej cyklus rastu a delenia.

Proces blokovania (inaktivcie) funkci biomolekuly, m sa zastav prejav niektorho z

bakteriostatick
biologickch procesov bakterilnej bunky. Po odstrnen innej ltky, me djs k obnoveniu
(reverzibiln) inok

ivotnch dejov bakterilnej bunky.

Materil pouvan na zabrnenie prestupu kvapaliny z vonkajej strany odevu na vntorn

stranu odevu, obvykle je to doplnok k barire proti prenikaniu vlhkosti na hranch alebo tto
bariru nahrdza.
Textlia alebo membrna pouvan v celkovej zostave odevu na dosiahnutie odolnosti proti
barira proti
prenikaniu vlhkosti hydrostatickmu tlaku a prenikaniu vodnej pary.
barira proti
nasiaknutiu

batria

Zostava dvoch alebo viacerch vzjomne elektricky prepojench lnkov, z dvodu zvenia
naptia alebo kapacity.

batriov vozidlo

Sstava najmenej dvoch samostatnch tlakovch ndob s celkovm vntornm objemom

najviac 25 000 l, ktor s vzjomne prepojen potrubm alebo tlakovou hadicou a kontrukne
spojen s nkladnm automobilom, prpojnm vozidlom, alebo elezninm vozom.

betnov komn
betnov prvok

Komn, ktorho pl je vyroben z betnu.

Prvok stavebnej kontrukcie, ktor je nosn a je nosn a je vyroben z betnu poda opisu v
EN 206-1; me obsahova oceov vystuujce prty.

Strnka 4

339316918.xlsx

bezpen oblas

Priestor nachdzajci sa za hranicou bezpenej oblasti, ktor uril velite zsahu na zklade
vykonanho prieskumu a analzy ovzduia vo vzdialenosti najmenej 100 m od hranice vskytu
nebezpenej koncentrcie ltky. V tomto priestore sa pri nemeniacej poveternostnej situcii
me fyzick osoba neobmedzene pohybova bez pouvania prostriedkov protiplynovej
sluby, nakoko dan priestor sa povauje za nezamoren a vskyt nebezpeenej ltky sa pri
danch poveternostnch podmienkach neoakva. V tomto priestore zriauje velite zsahu
nstupn priestor a priestor pre zdravotn slubu. Postup urovania oblasti ohrozenia a jej
lenenie ustanovuje vyhlka MV SR . 300/1996 Z. z. o zabezpeovan ochrany obyvatestva
pri vrobe, preprave, skladovan a manipulcii s nebezpenmi kodlivinami v znen neskorch
predpisov.
Najmenia vzdialenos vonkajieho povrchu spotrebia vrtane dymovodu od materilu
danho stupa horavosti, ktorho povrchov teplota neprekro poas prevdzky spotrebia
stanoven dovolen teplotu.
Najmenia vzdialenos vonkajieho povrchu spotrebia alebo dymovodu od stavebnch

bezpen vzdialenos kontrukci triedy reakcie na ohe B, C, D, E alebo F, alebo od horavho predmetu, alebo od

horavej ltky.

bezpen miesto

Najmenia mon vzdialenos od danej stavby k inm stavbm, zariadeniam a priestorom

(napr. eleznin tra, elektrick vzdun vedenie, lesn porast) potrebn na zabrnenie
prenesenia poiaru horiacimi asami.
Miesto, na ktorom osoby nie s v nebezpeenstve.

bezpen pri poruche Navrhnut na nvrat do bezpench podmienok v prpade poruchy alebo zlej funknosti at.
bezpen renie
potaovho
programu

renie potaovho programu za podmienok, ktor nenaruuj alebo neobmedzuj

funknos potaa, funkcie potaa a jeho programovho vybavenia.

Obuv s ochrannmi vlastnosami chrniaca pouvatea pred zraneniami, ktor sa mu sta

pri nehodch; obuv m tuinky skontruovan tak, aby poskytovali ochranu proti nrazu, ke
bezpenostn obuv
sa skaj pri energii minimlne 200 J a proti tlaku, ke sa skaj pri zaaen tlakom
minimlne 15kN.

bezpenostn sprva

Dokumentcia obsahujca technick, riadiace a prevdzkov informcie o nebezpeenstvch

a rizikch podniku kategrie B a o opatreniach na ich vylenie alebo znenie.

bezpenostn tuinka

Sas obuvi zabudovan do obuvi tak, aby chrnila prsty pouvatea pred nrazom s
energiou a do minimlne 200 J a pred tlakom pri zaaen minimlne 15kN.

bezpenostn
vzdialenos na
umiestnenie
podzemnej ndre

Vodorovn vzdialenos medzi plom podzemnej ndre a okrajom inej stavby, energetickho
rozvodu alebo zariadenia.

bezpenostn znaka
s vntornm
Znaka, ktor je v prpade potreby osvetlen vntornm zdrojom.
osvetlenm
bezpenostn znaka
s vonkajm
Znaka, ktor je v prpade potreby osvetlen vonkajm zdrojom.
osvetlenm
bezpenostn lano ahk lano, na ktorom mu by indiktory pouvan na pomoc nositeom dchacch
dchacieho prstroja prstrojov pri hadan cesty von zo zadymenho priestoru.
bezpenostn
zariadenie

bezpenostn
mechanizmus

Zariadenie brniace neiaducemu spusteniu prenosnho hasiaceho prstroja alebo pojazdnho

hasiaceho prstroja.
1. panikov vchodov uzver s priebenm horizontlnym dradlom ovldatenm rukou alebo
tlakom tela, alebo

Strnka 5

339316918.xlsx
bezpenostn
mechanizmus

2. ndzov vchodov uzver s kukou alebo tlaidlom ovldatenmi rukou,

ktor umouj osobe zo strany niku otvranie krdla dver bez ka, nradia alebo pomcky
nezvisle od uzamknutia alebo odomknutia dver.

Systm, ktor obsahuje potrebn opatrenia najm v oblasti organizanej truktry

podniku vrtane potrebnch zamestnancov, identifikcie a hodnotenia zvanch
bezpenostn riadiaci nebezpeenstiev, riadenia prevdzky, riadenia zmien, havarijnho plnovania,
systm
kontroly plnenia cieov a princpov programu, ako aj na systematick hodnotenie
aktulnosti a innosti programu i bezpenostnho riadiaceho systmu vrtane
vykonvania internho auditu.
bezpenos
bezplameov
horenie

bezhonn osoba

bezhonn

Stav, v ktorom je zachovvan mier a bezpenos ttu, jeho demokratick poriadok

a zvrchovanos, zemn celistvos a nedotknutenos hranc ttu, zkladn prva a slobody
a v ktorom s chrnen ivoty a zdravie osb, majetok a ivotn prostredie.
Horenie ltok v pevnom skupenstve bez plamea.

Ten, kto nebol prvoplatne odsden za myseln trestn in alebo za trestn in spchan z
nedbanlivosti proti ivotnmu prostrediu.

Ten, kto nebol prvoplatne odsden pre myseln trestn in alebo pre trestn in, ktorho
skutkov podstata svis s predmetom shlasu alebo povolenia poda 5 zkona . 541/2004
Z. z. v znen zkona . 94/2007 Z. z.
Osoba, ktor nebola prvoplatne odsden za trestn in proti ivotu a zdraviu alebo za trestn
in veobecne nebezpen alebo proti ivotnmu prostrediu.
Oban, ktor nebol prvoplatne odsden za myseln trestn in. Bezhonnos sa
preukazuje odpisom z registra trestov nie starm ako tri mesiace.

ben oprava

Oprava, ktorou sa odstrauj jednotliv poruchy niektorho komponentu vozidla.

S:
1. zbrane, ktorch niiv inok je zaloen na vlastnostiach biologickch agensov a toxnov,
ktor spsobuj smr alebo pokodzuj zdravie ud alebo zvierat, alebo spsobuj hyn alebo
pokodenie rastln,

biologick zbrane

2. materily, ktor obsahuj biologick agensy alebo toxny akhokovek pvodu alebo postupu
vroby, takho typu a v takch mnostvch, ktor nezodpovedaj pouitiu na profylaktick,
ochrann alebo in mierov ely,
3. zariadenia plnen takmi biologickmi agensmi alebo toxnmi, ktor s uren na
terorizmus, trestn innos, nepriatesk ely alebo na ozbrojen konflikt, s spsobil
vyvola smr, ochorenie alebo pokodenie zdravia ud alebo zvierat, hyn alebo pokodenie
rastln; rovnako to plat aj pr prenae biologickch agensov zmerne nakazen tak, aby boli
pouit na terorizmus, trestn innos, nepriatesk ely alebo na ozbrojen konflikt, s
spsobil vyvola smr, ochorenie alebo pokodenie zdravia ud alebo zvierat, hyn alebo
pokodenie rastln.

Akkovek prrodn alebo modifikovan organizmus, ktorho myseln pouitie me spsobi

smr, ochorenie alebo pokodenie zdravia ud a zvierat alebo ktor me spsobi hyn alebo
pokodenie rastln.
biomasa
Akkovek organick hmota s neobmedzenou vlhkosou a vetky produkty z nej.
Teleso s dkou jednej strany 15 cm a 25 cm, ktor je vyroben z drevnej hmoty alebo
biomasov briketa
biomasy.
bonica rebrka
Vertiklny prvok rebrka, na ktorom s uchyten prieky rebrka.
bon dielec
Dielec zabudovan na jednej strane dver, ktor je sasou skobnej vzorky.
biologick agens

Strnka 6

339316918.xlsx

Ps so spevnenm povrchom, so rkou obyajne menou alebo rovnou 2 m, umiestnen

bon spevnen ps pozd krajnho jazdnho pruhu, medzi tmto pruhom a zchytnm bezpenostnm

zariadenm alebo zbradovm zvodidlom.

bon stenov
sprinkler
bod
bod odozvy
bod vzbknutia
bod vznietenia

Sprinkler, ktor umouje vstrek vody v tvare vonkajej polovice paraboloidu.

Sprinkler s rozdeovanm vody na jednu stranu (v tvare poloparaboloidu) a nasmerva ju
smerom od urenej istenej plochy.
Prvok pripojen na obvod hlsiov schopnch vysiela alebo prjima informcie
vspojen so zistenm poiaru.
Vzdialenos D meran vslade snormou STN EN 54-10 (92 0404), vktorej
jednotliv skan hlsi poiaru dva signl ovzniku poiaru.
Najniia teplota, pri ktorej sa z kvapaliny za danch skobnch podmienok uvon dostaton
mnostvo horavho plynu, aby psobenm zdroja zaplenia nastalo vzplanutie.
Najniia teplota, na ktor mus by materil alebo vrobok ohriaty, aby vznikali plyny, ktor sa
ihne vznietia s prtomnosou plamea za urench podmienok.
Najniia teplota prepotan na barometrick tlak 101,3 kPa, pri ktorej aplikcia skobnho
plamea spsob vzplanutie vparov nad skobnou vzorkou v stanovench podmienkach
skky.

Najniia teplota skobnej vzorky korigovan na atmosfrick tlak 101,3 kPa, pri ktorej
pouit zdroj zaplenia spsob zaplenie pr skobnej vzorky a rozrenie plamea po
povrchu kvapaliny za stanovench skobnch podmienok.
bod vzplanutia
Najniia teplota na ktor sa mus za stanovench skobnch podmienok vrobok ohria, aby
sa vzniknut pary zaplili priloenm plamea.
Najniia teplota kvapaliny, pri ktorej sa z nej za urench normalizovanch podmienok
uvouj pary v mnostve schopnom vytvori zpaln zmes pary so vzduchom.
Najniia teplota, pri ktorej sa materil zapli a nepreruovan hor uren as po priloen
normovho malho plamea k jeho povrchu za stanovench podmienok.
Pozri bod vznietenia.
Najniia teplota ltky, pri ktorej me zaa trval horenie za stanovench skobnch
podmienok.
bod zaplenia
Najniia teplota, pri ktorej sa materil zapli a nepreruovane hor uren as po priloen
normovho malho plamea k jeho povrchu za stanovench podmienok.
Pozri bod vznietenia.
bodov hlsi
Hlsi reagujci na jav snman vblzkosti jednho pevnho bodu.
Priesenica vodnej hladiny s priahlmi pozemkami, po ktor voda sta preteka medzi brehmi
brehov iara
bez toho, aby sa vylievala do priahlho zemia. Brehov iara umelho koryta je uren v
prirodzenho koryta
dokumentcii stavebnch prav.
brzdn sila

Maximlna sila Fmax v kilonewtonoch meran v kotviacom bode alebo na kotviacom lane poas
brzdenia pri skke dynamickho vkonu [EN 363].

C
Schopnos deliaceho prvku, ktor je z jednej strany vystaven psobeniu oha pri
normalizovanej skke poiarnej odolnosti brni v uritom ase prieniku plameov a horcich
plynov alebo vskytu plameov na strane nevystavenej poiaru.
Schopnos deliaceho prvku kontrukcie budovy, ktorho jedna strana je vystaven poiaru,
zabrni prechodu plameov a horcich plynov cez tento prvok a zabrni vskytu plameov
na strane nevystavenej poiaru.
Schopnos skobnej vzorky deliaceho prvku stavebnej kontrukcie zabrni pri ohrievan
z jednej strany prechodu plameov a horcich plynov a zabrni vskytu plameov na
neohrievanej strane.
celistvos

Schopnos zbrany zachova si neporuenos vzhadom na el, na ktor bola uren, bez
prechodu vznamnej kvantity plameov alebo horcich plynov na neexponovan stranu.

Strnka 7

339316918.xlsx

celistvos

Schopnos kontruknho prvku s deliacou funkciou pri namhan poiarom len na jednej
strane brni prenosu poiaru na stranu nevystaven poiaru vplyvom prieniku vznamnho
mnostva plameov a horcich plynov z poiaru na stranu poiaru nevystaven a tm spsobi
zaplenie bu odvrtenho povrchu alebo inho materilu susediaceho s povrchom poas
urenho asu.

celkov dka
celkov hmotnos

Schopnos kontruknho prvku odolva po urit dobu poiaru psobiaceho iba z jednej
strany, bez prenosu poiaru na neohrievan stranu v dsledku prestupu znanho mnostva
plameov alebo horcich plynov z oha na neohrievan stranu, alebo na akkovek materil
v susedstve tohto povrchu.
Vzdialenos meran od dolnej ptky rebrku k hornej asti rebrku v jeho najvej dke.
Hmotnos rebrku so vetkmi pecifikovanmi komponentami a prsluenstvom.

celkov pdorysn
plocha poiarneho Set pdorysnch plch jednotlivch poiarnych podla danho poiarneho seku.
seku Sm2

Celkov tia vozidla zaha vlastn tia vozidla spolu s maximlnou tiaou nkladu poda
celkov tia vozidla celkovej povolenej nosnosti vozidla.
celkov tepeln
izolcia odevu lt

Celkov tepeln izolcia pokoky od okolitej atmosfry vrtane vrstvy odevu a priahlej
vzduchovej vrstvy meran na stojacej figurne za stanovench podmienok.

celkov vhrevnos Vhrevnos materilu pri dokonalom horen a plnom skondenzovan vytvorenej vody, za

spaln teplo
celkov zostava
sast odevu

urench podmienok.
Vetky materily tvoriace kompletn viacvrstvov odev.

celkov spaln teplo, Spaln teplo ltky po jej plnom splen, priom je uvonen voda plne skondenzovan za
PCS (MJ/kg)
stanovench podmienok.
celkov zaaenie
celok
celulza

Hmotnos ndobky naplnenej hasiacim mdiom vrtane ventila a ovldaa.

Jednotka alebo kontrukcia vytvoren kombinciou materilov alebo vrobkov, alebo
materilov aj vrobkov.
Hmota, ktor vznik z dreva psobenm tepla a niektorch napacch inidiel, na alie spraco

Centrum pre
chemick ltky a
prpravky

Orgn ttnej sprvy s postavenm nrodnho orgnu Slovenskej republiky na seku

uvdzania chemickch ltok, chemickch prpravkov a detergentov na trh na seku
oznamovania novch chemickch ltok, uvedenia biocdnych vrobkov na trh, klasifikcie,
evidencie a inventarizcie chemickch ltok, ako aj hodnotenia rizk pri ich uvdzan na trh.

certifikcia

innos autorizovanej osoby, ktor vydanm certifiktu osved, e vlastnosti urenho vrobku
a innosti svisiace s vrobou alebo vlastnosti urenho vrobku alebo innosti svisiace s
vrobou s v slade s technickmi poiadavkami na uren vrobky v technickch predpisoch.

certifikt

Potvrdenie, e astnk absolvoval vcvik potpania, ktor spa vetky kritri normy STN EN
14413-1 vydvan vcvikovou organizciou.
Dokument zabezpeujci zhodu vrobku, postupu, systmu, osoby alebo organizcie so
pecifikovanmi poiadavkami.

cisterna

Uzatvoren prepravn ndoba. Jej vntorn objem je z hadiska bezpenosti prepravy

rozdelen spravidla na niekoko samostatnch komr, ktor s vybaven samostatnmi
plniacimi a vpustnmi ventilmi. Cisterna je vybaven ochrannm plom, pod ktorm sa
nachdza termick izolcia.

cisternov
automobilov
striekaka

Hasisk automobil vybaven erpadlom a zvyajne vodnou cisternou, hadicami, prdnicami

a almi pomocnmi zariadeniami potrebnmi na hasenie poiaru.
Cisternov automobilov striekaka, ktor mus svojim vyhotovenm a vybavenm umoova
nasadenie predovetkm v terne, a to najm na
a) zdolvanie poiaru lesnho porastu, trvnatho porastu a strniska (pri zastaven a za
pomalej jazdy),

cisternov
automobilov
striekaka na hasenie
lesnch poiarov

Strnka 8

339316918.xlsx

cisternov
automobilov
striekaka na hasenie
lesnch poiarov

b) zsobovanie zsahovho seku hasiacou ltkou pri zdolvan poiaru pomocou ahkho
prenosnho hasiaceho zariadenia,
c) vytvranie protipoiarnych psov prerezvanm porastu, rozruovanm povrchovej vrstvy
pdy a podobne,
d) niektor technick innosti pri odstraovan nsledkov povodne a zosuvu pdy.
Hasisk automobil, ktor je uren na zdolvanie poiarov najm triedy A a B. Kabna vodia
a nadstavba automobilu umouj prepravu hasiov, hasiacich ltok a vecnch prostriedkov v
takom zloen, ktor umon jej samostatn innos; je uren na vykonanie zsahu vodou
pomocou diakovho hadicovho vedenia.

cisternov dopravn Dopravn prostriedky uren na prepravu kvapalnch, prkovch a plynnch ltok po
prostriedky
cestnch komunikcich alebo po eleznici.

citliv oblasti

citlivos

Vodn tvary povrchovch vd,

a) v ktorch dochdza alebo me djs v dsledku zvenej koncentrcie ivn [ 2 psm. ac)
zkona . 364/2004 Z. z.] k neiaducemu stavu kvality vd,
b) ktor sa vyuvaj ako vodrensk zdroje alebo s vyuiten ako vodrensk zdroje,
c) ktor si vyaduj v zujme zvenej ochrany vd vy stupe istenia vypanch
odpadovch vd.
Miera schopnosti hlsia poiaru rozli poiar.
Najmenia prietokov rchlos, pri ktorej sa otvor prietokov ventil a do innosti je uveden
poplachov zariadenie.
Minimlna rchlos prdenia indiktorom prietoku vody v smere prdenia, ktor spsob
uvedenie do innosti a odovzdanie signlu.
Minimlna rchlos prdenia z vstupu zariadenia, pri ktorej sa otvor mokr poplachov ventil
a uvedie sa do innosti poplachov zariadenie.

civiln ochrana

Systm loh a opatren zameranch na ochranu ivota, zdravia a majetku, spovajcich najm
v analze monho ohrozenia a v prijman opatren na zniovanie rizk ohrozenia, ako aj
urenie postupov a innosti pri odstraovan nsledkov mimoriadnych udalost.

civiln ndzov
plnovanie

Prprava a koordincia opatren na zabezpeenie funknosti orgnov verejnej moci,

vntornho poriadku a bezpenosti ttu a civilnej ochrany obyvatestva v ase krzovej
situcie.

clona na uzavretie
priestoru

Zbrana proti reniu splodn horenia rozvinut v priestore na vytvorenie zsobnka pod ou.

Zbrana proti reniu splodn horenia naintalovan pod hranou pavlae alebo vystupujceho
prstreku. Clony vonej hrany sa mu pouva bu na vytvorenie zsobnka splodn horenia
clona vonej hrany
pod pavlaou alebo pod prstrekom, alebo na obmedzenie dky hrany rozptylu s cieom
vytvori kompaktnej oblak.
clonov hubica
Hubica na plon prd v podobe kruhovho vejra s menitenm prietokom.
clonov poiarna
prdnica

Poiarna prdnica s clonovou, poprpade i plnoprdovou hubicou.

clonov prd

Celistv alebo rozpren plon prd hasiva, spravidla v podobe kruhovho vejra, chrniaci
hasia alebo zariadenie proti vysokej teplote.

cvienie

Zkladn forma prpravy tvarov MV SR, zariaden MV SR a organizci MV SR, tvarov

Policajnho zboru, krajskch riaditestiev Hasiskho a zchrannho zboru, Hasiskho a
zchrannho tvaru hlavnho mesta Slovenskej republiky Bratislavy a Akadmie Policajnho
zboru v Bratislave a jeho prvkov krzovho manamentu zameran na rieenie krzovej
situcie, ktor poda spsobu vykonania me by teoretick a praktick.

cvin vea

Stavebn kontrukcia v tvare vee pouvan najm na vcvik hasiov a na suenie hadc.

Strnka 9

339316918.xlsx

cyklick prprava

Druh odbornej prpravy zamestnancov a lenov zaradench do funkci, na vkon ktorch sa

poaduje odborn spsobilos, je uren na prehbenie znalost, zrunost, fyzickej zdatnosti a
nvykov potrebnch na vykonvanie innost pri zdolvan poiaru a vykonvan zchrannch
prc pri poiaroch, ivelnch pohromch a inch mimoriadnych udalostiach, ktor sa vyaduj
na optovn overenie odbornej spsobilosti; vykonva sa pred uplynutm platnosti vydanho
osvedenia oodbornej spsobilosti. Cyklick prprava sa vykonva na funkciu
a) velitea hasiskej jednotky a jeho zstupcu,
b) velitea zmeny, aty a drustva,
c) technika pecialistu odbornch sluieb.

alnenie pre
pohodlie
ap
apov spojka
apov skrutkov
spojenie
as

as innosti

Materil, ktor poskytuje pohodlie uvateovi.

Kovov predlovacia ty vynievajca z tretia.
Poiarna spojka s vonkajm pripjacm zvitom.
Zvitov spojovac prvok s uzvierkou a s vonkajm pripjacm zvitom.
as, za ktor sa ohreje vinutie striedavho rotora alebo statora prechodom striedavho
zberovho prdu Ia z teploty, ktor dosiahlo v urenej prevdzke pri maximlnej teplote
okolia, na maximlnu dovolen teplotu.
as, za kor sa vyprzdni hasiaca ltka bez preruenia vypania, priom je ovldac ventil
plne otvoren, nezohaduje sa zvykov vtlan plyn.
as vyprzdovania hasiacej ltky bez akhokovek preruenia pri plne otvorenom ventile,
priom sa do nezaha as vypania zvykov vtlanho plynu.

as innosti
hasiaceho prstroja

as, v ktorom je z hasiaceho prstroja vytlan hasiaca ltka bez preruenia vyprzdovania,
priom ovldacia armatra je plne otvoren; zvyok vtlanho plynu sa nezohaduje.

as dojazdu

as, ktor uplynie od prijatia informcie o poiari alebo inej ndzovej situcii po prchode
hasiskch vozidiel na dan miesto. V Severnej Amerike sa me uvdza ako as reagovania.

as jazdy na zsah

as od opustenia hasiskej stanice do prchodu na miesto zsahu.

as nstupu a as as skutonho odchodu a as skutonho prchodu dopravnho prostriedku, ktor

skonenia sluobnej prslunka Hasiskho a zchrannho zboru preprav do miesta konania sluobnej cesty a
cesty
sp.
as odozvy
as oneskorenia
as otvrania
as "P"

as potrebn na to, aby aktvna zbrana proti reniu splodn horenia dosiahla po inicicii
prevdzkov polohu.
Rozdiel asov spustenia poplachovch zariaden meran od prechodu vody cez vstup do
mokrho riadiaceho ventilu s oneskorovacou komorou a bez oneskorovacej komory.
as, v priebehu ktorho sa uzatvracie zariadenie ventila premiestni z plne uzavretej polohy
do plne otvorenej polohy.
as doruenia oznmenia o krzovej situcii radu civilnej ochrany Ministerstva vntra SR.

as, ktor uplynul od prijatia informcie o poiari alebo o inej ndzovej situcii po vjazd
hasiskch automobilov z hasiskej stanice Pozri aj as dojazdu.
as, v ktorom pretrvva samovon horenie plameom za urench podmienok.
as samovonho
horenia plameom asov interval plameovho horenia materilu po oddialen inicitora horenia za
definovanch skobnch podmienok (nazvan aj dka trvania plamea).
as, v ktorom pretrvva samovon eravenie za urench podmienok.
as samovonho
asov interval pokraujceho samovonho eravenia materilu za definovanch skobnch
eravenia
podmienok.
Rozdiel asov medzi vstupom vody z otvoru na pripojenie poplachovho potrubia mokrho
as spomalenia
riadiaceho ventilu a uvedenm poplachovho zariadenia do innosti, ktor sa meria so
spomaovaom a bez spomaovaa.
as reagovania

Strnka 10

339316918.xlsx

as renia plamea
as uzavretia

as vojnovho stavu

as vojny

as, za ktor front plamea prekon urit vzdialenos na povrchu horiaceho materilu alebo
pokryje uren povrchov plochu za urench podmienok.
as, v priebehu ktorho sa uzatvracie zariadenie ventila premiestni z plne otvorenej polohy
do plne uzavretej polohy.
Obdobie odo da jeho vyhlsenia do da jeho skonenia alebo do uplynutia asu, na ktor bol
vyhlsen, alebo do da vypovedania vojny.

Obdobie odo da vypovedania vojny do da uzavretia mieru.

as vonho rozvoja
Doba, v priebehu ktorej dochdza k reniu poiaru bez vplyvu udskho initea.
poiaru
as vstrahy pred
vypanm

asov interval medzi spustenm indikcie vstrahy a vypanm.

as zostavenia

as potrebn na to, aby sa ploina z podmienky premiestovania a s posdkou v kabne

zostavila so vetkmi stabiliztormi na pln rku na opornom povrchu, priom s jednou osobou
na ploine sa dosiahne maximlna zchrann vka v polohe 90 k pozdnej osi vozidla (ak
jestvuje vykyvovanie) a to pomocou osadenstva vozidla.

as zvenho
nebezpeenstva
vzniku poiaru

Jarn obdobie a obdobie dlhotrvajceho suchho a teplho poasia; as zvenho

nebezpeenstva poiaru vyhlasuje poda miestnych podmienok okresn riaditestvo
Hasiskho a zchrannho zboru v spoluprci s prslunm orgnom miestnej ttnej sprvy
spsobom v mieste obvyklm.

asov kontanta

as odozvy systmu na skokov zmenu vstupnej premennej: doba, po ktorej charakteristick

vlastnos procesu (t.j. odozva systmu) dosiahla 63% hodnoty konenej (t.j. ustlenej) zmeny,
spsobenej skokovou zmenou na vstupe.

ast hodnota
premennho
zaaenia
(1
Qk )

Hodnota uren na tatistickom zklade tak, aby bu celkov asov sek, poas ktorho je
prekroen, bol iba malou asou referennho asovho seku, alebo poetnos prekroenia
tejto hodnoty bola obmedzen danou hodnotou. Me sa vyjadri ako urit as
charakteristickej hodnoty pouitm sinitea 1 1.

ast prevdzkov
rchlos

Najpravdepodobnejia rchlos v danom mieste pre prslun typ vlaku elezninej prevdzky
(ktor sa pouije pri posudzovan na navu).

as kontrukcie
ata
elo [cviebn
poriadok]

Izolovan as celej kontrukcie so zodpovedajcimi podperami a okrajovmi podmienkami.

Dve alebo tri drustv jednej zmeny.
Predn strana tvaru; m prav a av krdlo. Pozri aj tvar a krdlo.

erpadlo na lyinch Motorov striekaka namontovan na pevnom alebo mobilnom rme.

erpadlo zabudovan
erpadlo trvalo intalovan vo vozidle a pohan hnacou energiou vozidla.
na vozidle
erpadlov uzver

Veko umiestnen na vstupnej, vstupnej a nasvacej prpojke, ke sa tieto prpojky

nepouvaj.
Zoskupenie, ktor sa uruje na vzdvanie pocty pri pohreboch, pri odhaovan pamtnkov a

pamtnch dosiek a podobne. Poetn stav prslunkov estnej stre ur poda potreby pre
estn str
[cviebn poriadok] kad jednotliv prpad prslun riadite okresnho riaditestva Hasiskho a zchrannho
iara zuhonatenia
iastkov prtov
kontrukcia

zboru.
Hranin iara medzi zuhonatenou vrstvou a zostatkovm prierezom.
Prtov kontrukcia, ktor tvor as rozsiahlejej prtovej kontrukcie, ale pri analze
kontrukcie sa skma samostatne.

Strnka 11

339316918.xlsx

iaston hygienick innos, ktor zabezpe obmedzenie psobenia nebezpench ltok na o najmeniu mon
oista osb
mieru; vykon sa ihne po kontamincii dostupnmi prostriedkami.

Ochrana tela sa me poui oddelene alebo v kombincii s inmi asami odevu na zvenie
rovne ochrany pecifickch ast tela; prkladmi iastonej ochrany tela s rukvy, zstery a
laboratrne plte.
iaston poiarna Kontrukcia vo vntri kblovho kanla obmedzujca renie poiaru medzi hlavnmi
prieka
poiarnymi priekami.
nikov cesta, ktor
a) je v poiarnom seku bez poiarneho rizika, alebo
iastone chrnen
b) prechdza asou poiarneho seku, ktor je bez poiarneho rizika, alebo
nikov cesta
c) prechdza susednm poiarnym sekom, v ktorom nie s prevdzkarne zaraden do
skupiny 6 alebo 7 alebo v ktorom hodnota sinitea horavch ltok je najviac 1,1.
iaston ochrana
tela

innosti so zvenm
innosti, ktor vytvraj zven riziko monosti vzniku poiaru pri vrobe, spracvan,
nebez-peenstvom
pouvan alebo pri skladovan horavch ltok.
poiaru

Pomer objemu peny k objemu penotvornho roztoku, z ktorho je vytvoren.

slo napenenia peny

Pomer medzi vslednm objemom peny a objemom pouitho roztoku.

Pomer objemu vytvorenej peny k objemu vodnho roztoku penidla.
slo tiesovho
volania
ist hasiaca ltka
ist vhrevnos

kalorimetrick
vhrevnos
ist spaln teplo,
PCI (MJ/kg)
ist zaaenie
istenie

Osobitn telefnne slo pouvan na spojenie so zchrannou slubou.

Elektricky nevodiv, kvapaln alebo plynn hasiaca ltka, ktor po odparen nezanechva
zvyok (rezduum).
Vhrevnos materilu pri dokonalom horen a zachovan vytvorenej vody v plynnom stave, za
urench podmienok.
Spaln teplo ltky po jej plnom splen, priom je uvonen voda plne skondenzovan za
stanovench podmienok.
Mnostvo hasiaceho mdia v ndobe.
Proces zameran na odstrnenie kontaminujcej ltky, vrtane mechanickch neistt
zo ivotnho prostredia alebo pracovnho prostredia, povrchu pouvanho motorovho
vozidla, technologickho zariadenia, budovy, pdy, ochrannho pracovnho prostriedku, odevu
alebo pokoky postihnutej osoby a zvieraa.

Filtran systm, ktor sa pouva na prvod istho vzduchu do kabny a na istenie

zneistenho vzduchu odsvanho z kombinovanej kabny.
Otvor v plti dymovodu alebo v komnovom plti a v komnovej vloke, sliaci na istenie
istiaci otvor v
komne
alebo vypaovanie prieduchu dymovodu alebo prieduchu komna.
istiare odpadovch Sbor objektov a zariaden na istenie odpadovch vd a osobitnch vd pred ich vypanm
vd
do povrchovch vd alebo do podzemnch vd alebo pred ich inm pouitm.
istenie vzduchu

ist tepeln tok

Energia pohlten prvkom vzahujca sa na jednotku asu a na jednotku povrchovej plochy.

Energia pohlten jednotkovou povrchovou plochou prvkov za jednotku asu.

lnok
lnok alebo batria

Zostava elektrd a elektrolytu, ktor tvor najmeniu elektrick jednotku batrie.

Elektrochemick systm schopn uskladova dodan elektrick energiu v chemickej forme a
vrti ju sptnou premenou /IEV 486-01-02/.

Strnka 12

339316918.xlsx

len Pyrotechnickej
komisie Ministerstva
Odborn poradca prezidenta Hasiskho a zchrannho zboru na vkon pyrotechnickej
vntra za Prezdium
innosti v Hasiskom a zchrannom zbore.
Hasiskho
a zchrannho zboru
ln na ochranu pred Motorov plavidlo vybaven erpadlami a inmi zariadeniami na hasenie alebo na in ndzov
poiarmi
zsahy.

D,

dtov model
programu ATON

Model, ktor tvoria subjekty hospodrskej mobilizcie, textov as krzovho plnu

hospodrskej mobilizcie, podklady k tvorbe krzovho plnu hospodrskej mobilizcie,
dokumentcia na plnenie opatren v ase zachovania bezpenosti ttu a loh po vyrozumen
o vypovedan vojny, o vyhlsen vojnovho stavu, vnimonho stavu, ndzovho stavu alebo
mimoriadnej situcie Slovenskej republiky a dajov dokumenty o hospodrskej mobilizcii.

dvkovacie miesto

Miesto, v ktorom je rozvod kvapaliny z dvkovacieho zariadenia ukonen sasami

umoujcimi pripojenie tlakovej ndoby na ely jej dvkovania.

dvkovacie
stanovite

Miesto, v ktorom je rozvod kvapaliny z dvkovacieho zariadenia do batriovho vozidla,

cestnho cisternovho vozidla alebo do elezninho cisternovho voza ukonen sasami
umoujcimi pripojenie batriovho vozidla, cestnho cisternovho vozidla alebo
elezninho cisternovho voza na ely ich dvkovania.

dvkovacie
zariadenie
deflagrcia
deformcia
deklarcia

dekontamincia

Zdroj tlaku kvapaliny vrtane rozvodu kvapaliny a vetkch prvkov s nm trvalo spojench,
ktormi prdi kvapalina pri dvkovan do tlakovej ndoby.
Horenie sprevdzan vbuchom riace sa podzvukovou rchlosou.
Vbuch riaci sa podzvukovou rchlosou.
Pohyb spojen s kontruknm a/alebo tepelnm psobenm.
Psomn ohlsenie predpsanch dajov o vysoko rizikovch biologickch agensoch a toxnoch
a o objektoch a zariadeniach poda psmen c, d) a e) zkona . 218/2007 Z. z., v ktorch sa s
nimi zaobchdza.
Odstrnenie alebo redukovanie chemickej alebo inej kontamincie, ktorej bol hasi vystaven,
na bezpen rove.
innos, pri ktorej sa kontaminant (chemick, rdioaktvna alebo biologick ltka) odstrauje z
povrchhu (materilu, osb, zvierat a rastln) alebo z prostredia. V skutonosti ide o zniovanie
jeho kodlivch inkov na stanoven bezpenostn rove.
Sbor opatren, princpov, metd, postupov a innost, ktorch cieom je oistenie povrchu
osoby, zvieraa, rastliny, prostriedku alebo inej zloky ivotnho prostredia od materilu
biologickho pvodu. Dekontaminciou sa rozumie ir okruh innost zahajci istenie,
dezinfekciu alebo sterilizciu, ako aj dezinsekcia alebo deratizcia zameran na potlanie
prenaov; a to hmyzu alebo hlodavcov.
Sbor metd, postupov a prostriedkov smerujcich k innmu odstrneniu nebezpench
ltok (naprklad chemickch, rdioaktvnych a biologickch) z prostredia v mieste vzniku
krzovej situcie, alebo aspo k zneniu ich kodlivho inku na bezpen rove.
Schopnos deliaceho prvku zabrni reniu poiaru (napr. prestupom plameov alebo horcich
plynov - porovnaj celistvos) alebo vznieteniu na odvrtenom povrchu (porovnaj izolcia) poas
prslunho poiaru.

deliaca funkcia

deliaca kontrukcia
deliaca prepka

Schopnos deliaceho prvku (alebo zloenej sstavy) brni/zabrni reniu poiaru

prenikanm/prestupom plameov alebo horcich plynov (celistvos) alebo zapleniu/vznieteniu
na odvrtenom povrchu/odvrtenej strane namhanho povrchu (tepeln izolcia) poas
uvaovanho/prslunho poiaru/namhania poiarom.
Nosn alebo nenosn kontrukcia (napr. steny alebo stropy) tvoriaca ohranienie poiarneho
seku.
Deliaca kontrukcia z nehoravch hmt, obmedzujca renie poiaru v regloch.

Strnka 13

339316918.xlsx

deliaca stena

deliace prvky

deliaci prvok

Stena so zasklenm alebo bez neho vntri budovy alebo medzi susediacimi budovami
zabraujca prenosu poiaru z jednej strany na druh (EN 1364-1 a EN 1365-1).
Stena z nehoravch hmt, rozdeujca priestor uren na skladovanie materilov a
obmedzujca renie poiaru vo vntri poiarneho seku.
Nosn alebo nenosn kontrukn prvky (steny alebo stropy), tvoriace ohranienie poiarneho
seku.
Prvok, ktor si v prpade poiaru zachovva poiarnu deliacu funkciu medzi dvoma priahlmi
priestormi budovy (EN 1363-1).
Nosn alebo nenosn prvok (napr. stena), ktor tvor as ohranienia poiarneho seku.
Prvok uren na udranie poiarno deliacej funkcie medzi dvoma susednmi priestormi budovy
v prpade poiaru.

denn sluba
Vykonvanie ttnej sluby prslunka Hasiskho a zchrannho zboru s rovnomerne
prslunka
Hasiskho a
rozvrhnutm sluobnm asom, ktor je zaraden na operatvno-technickom seku.
zchrannho zboru
deratizcia

Nienie hlodavcov ktor predstavuj nebezpeenstvo prenosu choroboplodnch zrodkov.

detektor horavho Prstroj na detegovanie koncentrcie zmesi horavho plynu so vzduchom v priestore, aby sa
plynu
zistila monos vzniku explzie.
detektor radicie
detoncia

Prenosne zariadenie pouvan na detekciu a meranie prtomnosti alfa, beta, gama

a neutrnovho ionizanho iarenia.
Horenie sprevdzan vbuchom riace sa nadzvukovou rchlosou a charakterizovan
tlakovou vlnou.
Vbuch riaci sa nadzvukovou rchlosou a charakterizovan tlakovou vlnou.

dezaktivcia ternu, Odstrnenie rdioaktvnych nebezpench ltok z ich povrchov na bezpen rove z hadiska
budov a materilu radianej ochany.
dezn

Vynievajca as alebo asti vonkajej strany podovy.

Proces vykonvan za elom znienia choroboplodnho zrodku bu psobenm chemickej
ltky alebo fyziklnym zsahom. Ide o preruenie cesty prenosu nkazy od pvodcu
k vnmavm jedincom. Voba dezinfeknho postupu zvis od povrchu kontaminovanho
predmetu alebo tela a druhu patognneho mikroorganizmu alebo toxnu. Vber dezinfeknej
ltky by mal by o najinnej vzhadom na druh monej nkazy, so irokm spektrom
antimikrobionlneho inku a s minimlnym vplyvom na okolie. Pouitie dezinfeknej ltky
z hadiska toxicity by malo by bez rizika ohrozenia zdravia a ivota.

dezinfekcia

Spsob innho nienia a odstraovania choroboplodnho

mikroorganizmu schopnho
vyvola nkazu a to z pracovnho prostredia alebo ivotnho prostredia, povrchu pouvanho
motorovho vozidla, technologickho
zariadenia, budovy, ochrannho pracovnho
prostriedku, odevu alebo z povrchu tela postihnutej osoby a zvieraa pomocou dezinfeknho
roztoku a postupu s rznym stupom innosti.
Nienie choroboplodnch zrodkov.

dezinfekn
prostriedok

Chemick ltka alebo jej roztok s antimikrobionlnym inkom, ktor spsob inaktivciu alebo
usmrtenie mikroorganizmu.
Chemick ltka alebo jej roztok s antimikrobionlnym inkom, ktor spsob inaktivciu alebo
usmrtenie mikroorganizmu.

dezinsekcia

Nienie lnkonocov, ktor predstavuj nebezpeenstvo prenosu choroboplodnch zrodkov.

diafragma

Rovinn prvok namhan silami v rovine, ktor sa me sklada z niekokch vzjomne

spojench prefabrikovanch jednotiek.

dezinfekn ltka

Strnka 14

339316918.xlsx

diagnostick
zariadenie

Zariadenie, ktor testuje vzorky na ely diagnzy subklinickch, klinickch alebo latentnch
infekci alebo intoxifikci ud, zvierat alebo rastln alebo na ely analzy mikrobilnej alebo
toxnovej kontamincie potravn, vody, pdy a ovzduia prostrednctvom detekcie, izolcie
alebo identifikcie mikrobilnych alebo inch biologickch agensov alebo toxnov.

diakovo
nulovaten
(resetovaten)
hlsi

Nulovaten (resetovaten) hlsi, ktor mono uvies do zkladnho stavu

pohotovosti snmaa runou operciou vykonvanou na hlsii.
Prenos informci o poplachu alebo poruche, poprpade prenos alch potrebnch

diakov prenos
informci z stredne elektrickej poiarnej signalizcie na hasisk tvar alebo do
informci

inho urenho miesta.

dielia poiarna Priena kontrukcia alebo opatrenie brniace reniu poiaru po povrchu kblov
prieka
vpriestoroch medzi hlavnmi poiarnymi priekami.
Zkladn rozoberaten spojenie alebo nerozoberaten spojenie dvoch alebo
dielec
viacerch siastok (ojnica, loisko a podobne).
diferencilny
Typ suchho riadiaceho ventilu, v ktorom tlak vzduchu/inertnho plynu za uzverom
such riadiaci
psob priamo na uzver a udruje ho v uzavretej polohe.
ventil
Opatrenia sliace na socilno-ekonomick optimalizciu vyuitia zdrojov, ktor sa
diferencovanie
pouij na vybudovanie stavby, s uvenm vetkch oakvanch nsledkov
spoahlivosti
porch kontrukcie a nkladov stavby.
Druh suchho riadiaceho ventilu, vktorom tlak vzduchu vzariaden psob priamo

diferennoa/alebo nepriamo na tesniacu zostavu, aby ju udral vuzatvorenej polohe sedlo

tlakov druh
tesniacej zostavy na strane vzduchu m rovnak alebo v priemer, ako je
suchho
riadiaceho ventilu priemer sedla tesniacej zostavy na strane vody, priom tieto dve sedl s oddelen

medziahlou komorou, vktorej sa udriava atmosfrick tlak.

diferenn hlsi
diferenn tlak

disciplinrna odmena

disciplinrna
prvomoc

disciplinrne
opatrenia

Hlsi reagujci, ke rozdiel (spravidla mal) hodnt meranho javu na dvoch alebo
viacerch miestach prekrauje stanoven hodnotu vdostatone dlhom trvan.
Pomer prevdzkovho tlaku atlaku vzduchu vzariaden (tlaky sa vyjadruj
hodnotami tlakomera) vase spustenia.
Pozri tlak otvorenia.
Psomn pochvala alebo pean dar alebo vecn dar alebo mimoriadne povenie do vyej
hodnosti alebo mimoriadne vymenovanie do prvej dstojnckej hodnosti.
Prvomoc, v rozsahu ktorej minister, prezident Hasiskho a zchrannho zboru,
riadite krajskho riaditestva Hasiskho a zchrannho
zboru
a velite
Hasiskho a zchrannho tvaru hlavnho mesta Slovenskej republiky Bratislavy
voi podriadenm prslunkom udeuje disciplinrne odmeny a uklad disciplinrne
opatrenia.
Za sluobn previnenie mono uloi prslunkovi Hasiskho a zchrannho zboru jedno z
tchto disciplinrnych opatren: psomn pokarhanie, znenie sluobnho platu a o 15 %
najviac na tri mesiace alebo znenie hodnosti o jeden stupe na obdobie jednho roka.
Za zvan sluobn previnenie mono uloi
prslunkovi Hasiskho a zchrannho zboru jedno z tchto disciplinrnych opatren: znenie
sluobnho platu a o 30 % najviac na tri mesiace, odvolanie nadriadenho z funkcie,
prepustenie zo stlej ttnej sluby, prepustenie z doasnej ttnej sluby alebo prepustenie z
prpravnej ttnej sluby.

diskrtna plocha

Plocha z celkovho povrchu kontrukcie, svnimkou ormovan/stykov at., uktorej

sa predpokladaj rozdielne poiarno izolan vlastnosti.

dispeersk
pracovisko

Pracovisko zsahovho strediska poskytovatea zchrannej zdravotnej sluby alebo ostatnej

zchrannej zloky, ktor na zklade vzvy na vykonanie zsahu z koordinanho strediska
integrovanho zchrannho systmu alebo operanho strediska tiesovho volania
zabezpeuje vkon svojich podriadench sast.

Strnka 15

339316918.xlsx

distribtor

Podnikate, ktor vrobky predva, sprostredkva ich predaj alebo ich inm
spsobom poskytuje pouvateom, ale svojou innosou priamo neovplyvuje
vlastnosti vrobku; distribtorom je aj dodvate.

dka iastone
Vzdialenos medzi jej zaiatkom a vchodom z nej na von priestranstvo alebo vzdialenos
chrnenej nikovej
medzi jej zaiatkom a vstupom do chrnenej nikovej cesty.
cesty
dka chrnenej
nikovej cesty
dka nechrnenej
nikovej cesty

Vzdialenos medzi jej zaiatkom a vchodom z nej na von priestranstvo.

Vzdialenos medzi jej zaiatkom a vchodom z nej na von priestranstvo alebo vzdialenos
medzi jej zaiatkom a vstupom do chrnenej nikovej cesty alebo do iastone chrnenej
nikovej cesty.

dka nepretritho Rozvrhnutie sluobnho asu sluobnm radom tak, aby prslunk Hasiskho
odpoinku v tdni zchrannho zboru mal raz tdenne dva po sebe nasledujce dni odpoinok.

dka tlmia pdu, Celkov dka/Dka L v metroch od jednho bodu nesceho zaaenie k druhmu bodu
ktor je siastkou nesceho zaaenie meran na nezaaenom, ale napnutom tlmii pdu, ktor je siastkou
chytnho lana
chytnho lana [EN 363].

Dka L v metroch od jednho bodu nesceho zaaenie k druhmu bodu nesceho zaaenie
meran na nezaaenom, avak napnutom chytnom lane [EN 363].
dka chytnho lana
Dka L v metroch od jednho bodu, ktor nesie zvaie, k druhmu bodu, ktor nesie zvaie
a ktor sa meria na nezaaenom, ale napnutom chytnom lane [EN 363].
dka nikovej cesty

Vzdialenos medzi zaiatkom nikovej cesty a vchodom z nej na von priestranstvo.

Vzdialenos medzi zaiatkom nikovej cesty a vchodom z nej.

dka spoja

Najkratia cesta spojom z vntra uzveru na jeho vonkajiu stranu.

Najkratia cesta spojom v mieste, kde je dka spoja L preruen otvormi urenmi na priechod
dka spoja od
otvorov (pre skrutky) upevovacch sast na zmontovanie ast pevnho uzveru.
dka zuhonatenia
dobrovon hasi
dobr ekologick
potencil

Dka uhlkatho zvyku.

Pozri odhoren dka.
Pozri hasi na iaston vzok.
Stav vrazne zmenenho vodnho tvaru alebo umelho vodnho tvaru uren poda
prslunej klasifikcie ( 81 ods. 2 zkona . 364/2004 Z. z.).

dobr ekologick stav Stav tvaru povrchovch vd uren poda prslunej klasifikcie ( 81 ods. 2 zkona .
povrchovch vd 364/2004 Z. z.).
dobr chemick stav Chemick stav tvaru podzemnch vd uren poda prslunej klasifikcie ( 81 ods. 2
podzemnch vd zkona . 364/2004 Z. z.).

Chemick stav tvaru povrchovch vd potrebn na dosiahnutie environmentlnych cieov pre

dobr chemick stav

tvary povrchovch vd uvedench vo vykonvacom predpise, pri ktorom koncentrcie
povrchovch vd

zneisujcich ltok nepresahuj prslun environmentlne normy kvality.

dobr kvantitatvny Kvantitatvny stav tvaru podzemnch vd uren poda prslunej klasifikcie ( 81 ods. 2
stav podzemnch vd zkona . 364/2004 Z. z.).
dobr stav
podzemnch vd

Stav tvaru podzemnch vd, ak je jeho kvantitatvny stav a chemick stav aspo dobr.

dobr stav
povrchovch vd

Stav tvaru povrchovch vd, ak je jeho ekologick stav a chemick stav aspo dobr.

doasn nvrhov
situcia

Nvrhov situcia, ktor prislcha ovea kratiemu asovmu seku, ako je nvrhov ivotnos
kontrukcie a ktor m vek pravdepodobnos vskytu. Vzahuje sa na doasn podmienky
kontrukcie, jej pouitia alebo vystavenia rznym vplyvom, naprklad poas vstavby alebo
opravy.

Strnka 16

339316918.xlsx

doasn ttna
sluba

ttna sluba na urit dobu, najdlhie na p rokov, v ktorej vykonva ttnu slubu odbornk
potrebn na plnenie loh ttnej sluby. Doasn ttnu slubu mono vykonva opakovane.

doasn elektrick
zariadenie

Elektrick zariadenie uren na premenu akejkovek energie na elektrick energiu, prenos

elektrickej energie, premenu elektrickej energie na in energiu alebo akumulciu elektrickej
energie a ktor je uren v technickej normy STN 33 2000-7-704, STN 33 2000-7-711 a STN
33 2000-7-717.

doasn plameov Horenie, ke po odstrnen inicitora horenia pretrvvaj zblesky alebo plame menej ako 10
horenie
seknd.
doasn pracovn
miesto
dodaton horenie
plameom

Pracovn miesto, na ktorom sa zamestnanec zdriava dve hodiny a es hodn poas zmeny.
Pracovn miesto, na ktorom je zamestnanec pravidelne viazan 2 a 6 hodn za zmenu.
Plame pretrvvajci po odstrnen inicitora zaplenia.
Spolonos zodpovedn za nvrh, vrobu a zabezpeovanie kvality vrobku.
Firma zodpovedn za kontrukciu, vrobu a zabezpeenie akosti.

dodvate

Spolonos, ktor disponuje alebo nedisponuje vybavenm na vrobu komponentov, ktor vak
zodpoved za kontrolu kvality, zhodu a dodvku komponentov.
Strana zodpovedn za vrobok, proces alebo slubu, schopn zaisti, e sa bude uplatova
zabezpeovanie akosti; defincia sa tka vrobcov, distribtorov, dovozcov, montnych firiem
a servisnch organizci.

dokumentcia

Shrn plnov a alch dokumentov vypracovanch k realizcii krzovch opatren a postupov,

ktor slia k plneniu loh pri hrozbe vzniku krzovej situcie alebo po jej vzniku.

dokumentcia o
innosti hasiskej
jednotky

Dokumentcia o innosti mestskho hasiskho a zchrannho zboru a zvodnho

hasiskho tvaru uren na vykonvanie zznamov o dleitch skutonostiach tkajcich sa
vkonu sluby.

dokumentcia o
poiari

Dokumentcia, ktor zabezpeuje dokladovanie miesta vzniku, priny a inicitora poiaru,

vplyvov na vznik a renie poiaru a dokladovanie poruenia predpisov o ochrane pred
poiarmi. Obsahuje odborn posudok o prine a podmienkach vzniku poiaru, grafick
dokumentciu poiariska a dkazov materily.

dokumentcia o
zdolvan poiarov

Druh dokumentcie, ktor tvoria operatvne plny zdolvania poiarov a operatvne karty
zdolvania poiarov, ktor vypracva prvnick osoba alebo fyzick osoba-podnikate pre
potreby zsahovej innosti hasiskej jednotky, ktor zriadila.
Dokumentcia, ktor poskytuje zkladn informcie o postupe pri organizovan rchleho a
innho zdolvania poiarov. Tvoria ju operatvne plny zdolvania poiarov a operatvne
karty zdolvania poiarov.

dokumentcia
popisujca systm

Dokumentcia pripraven kontruktrom systmu, v ktorej s pecifikovan asti elektrickho

zariadenia, ich elektrick parametre a parametre spojovacieho vedenia. Pozri aj sprievodn
dokumentcia systmu.

dokumentcia
riadiaceho tbu

Dokumentcia, ktor tvoria spravidla okrem prloh pokynu prezidenta Hasiskho a

zchrannho zboru . 44/2002 aj evidencie pomocnkov nelnka riadiaceho tbu a
ostatnch lenov rriadiaceho tbu, dokumentcia o zdolvan poiarov (operatvne plny a
operatvne karty) a vyhodnotenia taktickch cvien.

Strnka 17

339316918.xlsx

dokumentcia
spojovacej sluby

doln medza
vbunosti
doln medza
zpalnosti (DMZ)
doln tolerovan
hranica
doln ah

Dokumentcia, ktor tvor

a) poriadok operanho strediska alebo operanho pracoviska,
b) stanin protokol rdiovch sluieb,
c) stanin dennk rdiovho spojenia,
d) kniha porch,
e) kniha hlsench prpadov,
f) kniha evidencie spojovacej techniky,
g) zoznam dleitch telefnnych, telefaxovch sel a e-mailovch adries,
h) zoznam volacch znaiek, sel selektvnej voby rdiovch zariaden v sieti SITNO a
rdiostanc v zsahovom obvode pracujcich na frekvennom psme 160 MHz,
i) telefnny a telefaxov zoznam zboru,
j) telefnny zoznam verejnej a telekomunikanej siete,
k) mapa rdiovho spojenia (me by sasou mapy zsahovho obvodu).
Koncentrcia horavho plynu, pary alebo hmly v zmesi so vzduchom, pod ktorou sa u netvor
vbun plynn atmosfra.
Najniia koncentrcia pr vo vzduchu, pod ktorou sa u plame za prtomnosti zdroja
zaplenia neri.
Najniia pevnos sklenej banky uren skkou a tatistickou analzou dvky (srie) 55 alebo
viacerch baniek.
Podtlak na zveternej strane vrchu komna, ktor spsobuje, e spaliny s strhvan nadol.

doplovanie
knininho fondu

Proces zameran na zskavanie knininch jednotiek do knininho fondu, najm nkupom,

darom, vmenou a podobne.

doprava na miesto
zsahu

innos, ktorej cieom je o najrchlejie dostavenie sa Hasiskho a zchrannho zboru na

miesto zsahu.

dopravn hadica

Hadica pouvan na dopravu vody pod tlakom, obyajne na vstupnej strane erpadla.

dopravn nehoda

Udalos v cestnej premvke, pri ktorej djde k usmrteniu alebo zraneniu osb v priamej
svislosti s premvkou vozidla.

dopravn nehoda s
Dopravn nehoda vozidla prepravujceho nebezpen ltku, priom hroz nebezpeenstvo
vskytom
nebezpenej ltky niku tejto ltky do okolitho prostredia s nslednm ohrozenm obyvatestva.

Hasisk automobil, ktor je uren na prepravu hasiov v kabne alebo v upravenej

dopravn automobil
nadstavbe, ako aj na prepravu prenosnej motorovej striekaky a vecnch prostriedkov
(DA)

nevyhnutnch na vykonvanie zsahu zo zdroja vody na hasenie poiarov alebo inho zdroja.

dopravn hasisk Hasisk automobil so skriovou karosriou, upravenou na dopravu hasiskho drustva
automobil
a prenosnej motorovej striekaky, vrtane pecilneho prsluenstva.
dosanie
uvdnutho krmu
dosuovacie
zariadenie

Pracovn postup, pri ktorom sa z uvdnutho krmu odstauje as vody ntenm

prefukovanm vonkajm vzduchom alebo upravenm vzduchom.
Sbor stavebnch ast a strojovch ast na dosanie uvdnutho krmu ntenm
prefukovanm vzduchu, ktor sa sklad najm z ventiltora, ohrievaa vzduchu, vzduchovodu
a z dosacieho rotu.

dovolen dka
nikovej cesty

Najvia prpustn dka nikovej cesty. Dovolen dka nikovej cesty sa uruje poda
dovolenho asu evakucie osb, rchlosti pohybu osb, potu evakuovanch osb, sinitea
podmienok evakucie osb, jednotkovej kapacity nikovho pruhu a od zapotatenho potu
nikovch pruhov.

dovolenka

Prvo na vono po splnen zkonom stanovench podmienok zo strany prslunka Hasiskho

a zchrannho zboru. Prslunkovi vznik za podmienok ustanovench v zkone . 491/2006
Z. z. o Hasiskom a zchrannom zbore nrok na dovolenku za kalendrny rok alebo na jej
pomern as; na dovolenku za odpracovan dni alebo na dodatkov dovolenku.

dovolen as
evakucie tud [min]

Najdlh mon as bezpenej evakucie osb zo stavby alebo jej asti.

Strnka 18

339316918.xlsx

dovolen as
evakucie osb

dovozca

Najdlh mon as bezpenej evakucie osb zo stavby.

Podnikate, ktor uvedie na trh vrobok z inho ttu alebo uvedenie takho vrobku na trh
sprostredkuje.

Osobn prstroj na meranie mnostva (dvky) ionizanho iarenia absorbovanho osobou za

urit as.
Rdiov sie uren na sledovanie rdiovej prevdzky a ktor je technicky zabezpeovan
dozorn rdiov sie zodpovedajcou
zkladovou
rdiostanicou,
samostatnou
rdiostanicou
alebo
zodpovedajcou spravou prijmaa.
dozimeter

dkaz
drha pohybu
zbrany

Vetko, o me prispie k spoahlivmu zisteniu stavu veci, najm vyjadrenie astnka

konania, vpove svedka, odborn posudok, znaleck posudok, sprvy, listina a obhliadka.
Vzdialenos (napr. vka, pokles), ktor aktvna zbrana proti reniu splodn horenia prekon
pri pohybe zo skrytej polohy do prevdzkovej polohy.
Jedovat ltka spsobujca podrdenie dchacch ciest alebo podrdenie zmyslov.

drdiv ltka
drenerov hasiace
Vodn hasiace zariadenie vybaven otvorenmi (drenerovmi) hubicami.
zariadenie

dreven kontrukn Prvok stavebnej kontrukcie, ktor m alebo nem nosn funkciu a je v hlavnej miere vyroben
prvok
z masvneho dreva alebo inch vrobkov na bze dreva.

Netextiln sasti pouvan v ochrannch odevoch, vrtane sast vyrobench z kovu alebo
z plastu, naprklad zipsy, odznaky hodnost, gombky, zdrhovadl.
druh budovy alebo Druh stavby oznaujci jej zaman el, naprklad obytn dom, oporn mr, priemyseln
ininierskej stavby budova, cestn most.
druh kontrukcie Klasifikan zatriedenie stavebnch kontrukci poda horavosti pouitch materilov.
Charakteristika nebezpench vlastnost skladovanho materilu, ktor sa prejavuj
druh nebezpeenstva
psobenm tepla, oha alebo pri hasebnom zsahu.
drobn materil

druh nebezpeenstva
Charakteristika skladovanho materilu poda nebezpench vlastnost, ktor sa prejavia
skladovanho
psobenm tepla, oha alebo hasiacej ltky.
materilu

druh prtovej
kontrukcie

druh stavby

Termny pouvan na rozlenie prtovch kontrukci s:

iastone spojit, ktor v globlnej analze vyaduje explicitn zohadnenie kontruknch
vlastnost prtov a uzlov;
spojit, ktor v globlnej analze vyaduje zohadnenie len kontruknch vlastnost prtov;
kbov, pri ktorej sa nevyaduje, aby uzly odolvali momentom.
Oznaenie stavby poda hlavnho stavebnho materilu, naprklad elezobetnov, oceov,
dreven, murovan, spriahnut oceovo-betnov stavba.

druhostupov
Kontroln panel dchacch prstrojov pouvan vtedy, ke sa do prslunho objektu pouva
kontroln panel
viac ako jeden vstup alebo ke s nasaden viac ako tyria nositelia dchacieho prstroja, aby
izolanch dchacch
sa koordinovala a riadila innos nadvzne na koniec prvho stupa.
prstrojov
druh a al vjazd Pozri sprva o pomoci.

Stupe poiarneho poplachu, ktor je uren pre objekty, v ktorch sa na zdolanie poiaru
predpoklad pouitie hasiskch jednotiek, ktor sstreuje a nasadzuje okresn riaditestvo
Hasiskho a zchrannho zboru.
druh stupe
poiarneho poplachu

Strnka 19

339316918.xlsx

Stupe, ktor sa vyhlasuje pre objekty alebo pre plochy, v ktorch sa predpoklad rozvoj
druh stupe
poiarneho poplachu vzniknutho poiaru najmenej v dvoch poiarnych sekoch alebo na ploche do 3 ha. Zdolanie
takhoto poiaru sa predpoklad hasiskou jednotkou o sile dvoch drustiev doplnench
naprklad o vkov techniku, ktor sstreuje a nasadzuje okresn riaditestvo Hasiskho a
zchrannho zboru. Druh stupe sa vyhlasuje pri havrich nebezpench ltok, pri ktorch
sa uvonilo pkrt viac nebezpench ltok ako pri prvom stupni poiarneho poplachu.

drustvo

Zkladn organizan zloka hasiskej jednotky. Tvor ho velite a alie tri osoby a osem
osb.

dradlo panikovho
Horizontlna as panikovho uzveru, ktorej stlaenm sa ovlda mechanizmus.
zveru
driak

Kontrukn spoj medzi nosnm stoiarom a zavesenmi dymovodmi, ktor zabezpeuje

priene spevnenie, ale umouje aj vertiklny pohyb zavesenho dymovodu.

driak prdnice
s hadicou

Kovov nadstavec s uloenm a kovovm psom na vrchu pouvanm na zaistenie naplnenej

hadice a prdnice v prslunej polohe bez dozoru.

duskov hasiace
zariadenie

dutina

dutinky na lezenie

Hasiace zariadenie, u ktorho sa ako hasivo pouv dusk.

Priestor medzi hornou plochou podhadu a spodnou stranou stropu, strechy alebo jeho
podpornej kontrukcie.
Nemyselne vytvoren priestor ako vsledok procesu zapuzdrenia.
Priestor medzi hornm povrchom podhadu a spodnm povrchom akhokovek stropu, strechy
alebo jeho podpornej kontrukcie.
Dutinky so zvitom vloen do betnovho pla, na upevnenie stpacch eliez.

dvere alebo kryt

pripevnen
zvitovmi
prichytvacmi
prostriedkami

Dvere alebo kryt, ktorch otvorenie alebo uzatvorenie si vyaduje manipulciu s jednou alebo
viacermi zvitovmi prichytvacmi prostriedkami (skrutkami, svornkmi alebo maticami).

dvere alebo kryt s

rchlym uzverom

Dvere alebo kryt vybaven zariadenm umoujcim otvorenie alebo uzatvorenie pomocou
jednoducjho konu, akm je pohyb pky alebo otoenie kolesom; zariadenie je nastaven
tak, aby sa manipulcia skladala z dvoch konov:
a) jeden na odblokovanie alebo zablokovanie;
b) druh na otvorenie alebo zatvorenie.

dvojdielny trhac hk Trhac hk s dvojdielnou nsadou.

dvojfzov prietok
dvojit lano
dvojnpravov
vozidlo
dvojosov ohyb

iaston zmena fzy tekutiny z kvapaliny na paru pri podmienkach prietoku.

Dynamick horolezeck lano, ktor ak sa pouije v pre a paralelne ako sas
bezpenostnho systmu, je schopn zachyti pd osoby.
Zostava dvoch za sebou idcich nprav, priom sa uvauje s ich sasnm zaaenm.

Sasn ohyb okolo dvoch hlavnch os.

Ndr, ktor m dva samostatn plte s vonm priestorom medzi nimi; vonkaj pl ndre
dvojplov ndr
mus by vyhotoven z nehoravch materilov.
Tvar tvoren dvoma (troma a viac) radmi vo vzdialenosti na predpaenie za sebou. Ak je
dvojrad (trojrad)
prslunkov menej ako p, nastupuj len do jednho radu. Ak je v dvojrade neprny poet
[cviebn poriadok]
prslunkov, nastpi posledn prslunk vdy do prvho radu. Pozri aj tvar a rad.
Hlsi poskytujci jeden zdvoch vstupnch stavov vzahujcich sa bu na
dvojstavov hlsi
zkladn stav, alebo na stav signalizovania poiaru.
dvojstup (trojstup) Tvar, v ktorom s dva alebo tri zstupy veda seba v ustanovench rozstupoch. Pozri aj tvar a
[cviebn poriadok] zstup.
Model poiaru, v ktorom s definovan rzne zny v seku: horn vrstva, spodn vrstva, poiar
dvojznov model a z neho stpajci stp dymu a vonkaj plyn a steny. V hornej vrstve sa predpoklad
rovnomern teplota plynu.

Strnka 20

339316918.xlsx

dchac prstroj
s komunika-nm
zariadenm

Zvyajn dchac prstroj so zabudovanm zariadenm na komunikovanie medzi personlom

kontrolujcim pouvanie dchacch prstrojov a veliteom skupiny pouvateov tchto
dchacch prstrojov.

dchacie zariadenie

Neoddeliten alebo oddeliten as pevnho uzveru skontruovan tak, aby umoovala

vmenu vzduchu medzi vntornm priestorom uzveru a okolitou atmosfrou.

Viditen zloka spodn horenia.

Viditen suspenzia pevnch a (alebo) kvapalnch astc vo vzduchu vznikajcich pri
nedokonalom horen.
dym
Viditen suspenzia pevnch alebo kvapalnch astc v ovzdu vzniknut horenm alebo
pyrolzou.
dymotesn dvere Dverov zostava obmedzujca v zavretej polohe priechod dymu na predpsan hranicu.
Jeho schopnos zabrni alebo obmedzi prenikaniu dymu alebo splodn horenia z
dymotesnos
exponovanej strany uzveru na neexponovan stranu v ase urenom skkou uvedenou v
poiarneho uzveru
technickej norme (napr. STN EN 1634-3).
dymov cesta

Shrnn oznaenie pre vedenie na odvod spaln od dymovho hrdla spotrebia palv do
vonho ovzduia. Dymov cesta je spravidlam tvoren prieduchom dymovodu, sopchom,
prieduchom komna, poprpade komnovm nadstavcom.

dymov hrdlo
spotrebia

Sas spotrebia palv uren na jeho pripojenie na dymovod.

dymov signalizan Zariadenie obsahujce v jednej skrini vetky sasti potrebn na zistenie dymu a spustenie
zariadenie
zvukovho poplachu, mono okrem napjacieho zdroja.
dymovod
dymov hlsi
dymov hlsi
poiaru
dymov vpust
dynamick
horolezeck lano

Stavebn prvok alebo stavebn prvky uren na spojenie medzi spalinovm hrdlom spotrebia
palv a sopchom.
Hlsi citliv na asticov produkty horenia a (alebo) pyrolzy, ktor s rozptlen
vatmosfre (aerosly).
Samoinn hlsi poiaru reagujci na aerosolov splodiny horenia.
ahko rozbitn panel v stene alebo v podlahe, ktor mono rozbi, aby sa umonilo odvedenie
dymu a horcich plynov z budovy zachvtenej poiarom.
Lano, ktor ak sa pouije ako sas bezpenostnho systmu, je schopn zachyti pri
obmedzenej rzovej sile von pd osoby zastujcej sa na horolezeckom vstupe alebo
lezen.

dynamick zaaenie Zaaenie, ktor spsobuje vznamn zrchlenie kontrukcie alebo kontruknch prvkov.
dynamick hlsi Hlsi reagujci, ke rchlos zmeny meranho javu prekrauje stanoven hodnotu
dynamick
skobn tlak
dza
dberov
striekaka

vdostatone dlhom trvan.

Tlak, pomocou ktorho sa ska tesnos tlakovch ast erpadla za chodu a je pa
lim + 5,5 bar.
Prietokov sas vo vntri zariadenia (s kontantnm prietokom) nazenie
prierezu prdu, ktorm sa tlak prdiaceho hasiva men napohybov energiu.
Run striekaka pevne intalovan do prenosnej ndre, z ktorej sa erp hasivo;
me by prispsoben ako prenosn aj na nosenie na chrbte.

E
Pozri kritrium celistvosti E.
rove naptia pre dan teplotu, pri ktorej je pracovn diagram hlinka zalomen aby vytvoril
(nvrhov) oblas teenia.
efektvna medza klzu
rove naptia pre dan teplotu, pri ktorej je pracovn diagram ocele zalomen, aby vytvoril
oblas teenia.
E kritrium

efektvna vhrevnos Vhrevnos materilu za urench podmienok.

ejektor

Prdov erpadlo uren na erpanie vody z hbok vch, ako je najvia nasvacia vka
odstredivho erpadla, prpadne na erpanie vemi zneistenej vody alebo vody s teplotou nad
60 C.

Strnka 21

339316918.xlsx

ekologick stav
povrchovch vd

Vyjadrenie kvality truktry a funkcie vodnch ekosystmov viazanch na povrchov vody.

ekvivalentn hrbka Teoretick hrbka betnu, ktor poas urenho asu trvania skky poskytuje t ist tepeln
betnu
izolciu ako dan hrbka pouitho protipoiarneho ochrannho systmu.

as namhania poiarom poda normalizovanej teplotnej krivky, pri ktorom sa predpoklad, e

ekvivalentn as
namhania poiarom m rovnak tepeln inok ako skuton poiar v poiarnom seku.

ekvivalentn as
trvania poiaru e
[min]

Vyjadrenie poiarneho rizika poiarneho seku vo vrobnej stavbe a v stavbe

ponohospodrskej vroby. Ekvivalentn as trvania poiaru sa uruje v zvislosti od
priemernho poiarneho zaaenia, parametra odvetrania a od sinitea plch.
Ekvivalentn as trvania
poiaru mono uri aj poda pravdepodobnho asu trvania poiaru a prepotovho
parametra odvetrania alebo vpotom poda rovnice energetickej rovnovhy s urenm
pravdepodobnch teplt plynov v horiacom priestore a pravdepodobnho asu trvania poiaru
pri zohadnen podmienok ovplyvujcich priebeh a intenzitu poiaru.
as trvania poiaru, v ktorom by poiar v poiarnom seku prebiehal poda predpsanej
teplotnej krivky a vyvolal by v kontrukcii rovnak inky ako skuton plne rozvinut poiar.
Mnostvo

biologicky

odstrnitenho

organickho

zneistenia

vyjadrenho

hodnotou

ekvivalentn obyvate
ukazovatea biochemick spotreba kyslka za p dn (BSK5), ktor je ekvivalentn zneisteniu
(1 EO)

60 g BSK5 produkovanmu jednm obyvateom za de.

Zariadenie, ktor mus identifikova najmenej jeden fyziklny jav alebo chemick jav
spsoben poiarom v strenom priestore, akusticky alebo opticky signalizova poplach v
strenom priestore alebo v jeho okol a ovlda zariadenia, ktor s na u napojen.
Spravidla obsahuje stredu, hlsie poiaru, zariadenie signalizcie poiaru, zariadenie na
elektrick poiarna prenos poiarnej signalizcie a napjacie zariadenie.
signalizcia
Sbor prstrojov a zariaden poda STN 34 27 10.
Sbor technickch prostriedkov rozmiestnench v chrnenom objekte a sliacich na
odhalenie poiaru, na spracovanie a podanie hlsenia o poiari na tomto objekte poda
stanovenho vzoru, na in informcie a vydanie povelov na zapnutie samoinnch hasiacich
zariaden, popr. i inch zariaden.
elektrick rezistivita

Minimlna hodnota elektrickho odporu vrstvy prachu nameran medzi elektrdami, ktor s
od seba vzdialen na jednotkov vzdialenos a obe maj v styku s prachom jednotkov plochu.

elektrick kladivo

Robustn vkonn nstroj s elektrickm ovldanm na podobn el a s podobnou funknosou

ako pneumatick vtaka.

elektrick
oneskorovacie
zariadenie

Oneskorovacie zariadenie pouvajce elektrick prostriedky.

elektrick ovldacie
Ovldacie zariadenie pouvajce elektrick prostriedky.
zariadenie

Zariadenie na premenu akejkovek energie na elektrick energiu, prenos elektrickej energie,

premenu elektrickej energie na in energiu alebo akumulciu elektrickej energie.
elektrick zariadenie Zariadenie, ktor sli celkom alebo iastone na vyuitie elektrickej energie. Patr sem, okrem

inho, zariadenie na vrobu, prenos, rozvod, uskladnenie, meranie, regulciu, premenu a

spotrebu elektrickej energie a zariadenia pre telekomunikcie.
elektroizolan obuv

Obuv, ktor chrni pouvatea proti elektrickm derom tm, e brni prechodu nebezpenho
elektrickho prdu telom cez nohy.

elektrotepeln loklny
Spotrebi premieajci elektrick energiu na tepeln energiu.
spotrebi
emisivita
energetick voda

Rovn sa pohltivosti povrchu, t.j. pomeru medzi slavm teplom prijatm danm povrchom a
teplom prijatm povrchom dokonale ierneho telesa.
Voda odobrat na ely vyuitia jej hydroenergetickho potencilu.

Strnka 22

339316918.xlsx

Pamov prvky, ktor si na uchovanie svojho obsahu nevyaduj prtomnos zdroja

energeticky
nezvisl pam energie.
energeticky
zvisl pam
environmentlna
norma kvality
epidmia
epidemick vskyt
eutrofizcia

evakucia
evakucia osb

Pamov prvky, ktor si na uchovanie svojho obsahu vyaduj prtomnos zdroja

energie.
Koncentrcia konkrtnej zneisujcej ltky alebo skupiny zneisujcich ltok vo vode, v
sedimentoch alebo v ivch organizmoch, ktor nemono v zujme ochrany zdravia ud a
ivotnho prostredia prekroi.
Relatvne vysok vskyt uritho infeknho ochorenia alebo pvodcu nkazy v danej
geografickej oblasti.
Relatvne vysok vskyt uritho infeknho ochorenia alebo pvodcu nkazy v danej
geografickej oblasti.
Obohacovanie vody ivinami, najm zleninami duska a fosforu, ktor m za nsledok
zven rast sinc, rias a vych rastlinnch foriem, m me djs k neiaducemu
zhorovaniu ekologickej stability a kvality tejto vody.
Odsun ohrozench osb, zvierat, prpadne vec z uritho zemia.
Opustenie poiarom ohrozenho priestoru nikovmi cestami alebo inm monm spsobom.
Von komunikan priestor, ktor umouje zo stajn ohrozench poiarom evakuciu zvierat

evakuan cesta pre na von priestranstvo.

zvierat
Kad von komunikan priestor vrtane stajovch priestorov s rozpojitenmi rrkovmi

evakuan vah

zbranami, smerujci k vchodu na von priestranstvo.

Vah sliaci na evakuciu osb; nepovauje sa za nikov cestu a jeho kapacita sa
nezapotava do celkovej kapacity nikovch ciest; jeho prevdzka mus by po stanoven
dobu v priebehu poiaru bezpen.
Vah sliaci na evakuciu osb prstupn z chrnenej nikovej cesty alebo umiestnen
priamo v nej a napjan z dvoch od seba nezvislch zdrojov elektrickej energie.

Proces, ktorho elom je zaznamena prijatie dokumentu do knininho fondu alebo

jeho vyradenie na zklade prslunho dokladu, ktorm je najm
a) nadobdac doklad (kpia faktry za dokumenty, ktor pracovisko zskalo kpou, darovacia
zmluva a doklad o prevode v prpade, ak bol dokument zskan od inej organizcie
evidencia
knininho fondu bezodplatnm prevodom majetku),
b) doklad o vyraden (prloha protokolu z vyraovacej komisie, v ktorej s uveden kninin
jednotky vyraden z knininho fondu),
c) doklad o revzii (zpisnica o revzii a jej prlohy).
Zkladn evidencia o stave vd, o prvach a povinnostiach prvnickch osb a fyzickch osb
pri nakladan s vodami a ich ochrane. Eviduj sa v nej rozhodnutia orgnov ttnej vodnej
evidencia o vodch
sprvy a ich zmeny, daje o zisovan vskytu a hodnoten stavu povrchovch vd a
podzemnch vd a alie daje potrebn na vkon ttnej vodnej sprvy.

Ex sas

as elektrickho zariadenia alebo modulu (in ako kblov vvodka Ex) oznaovan
symbolom U, ktor nie je uren na samostatn pouitie v priestore s nebezpeenstvom
vbuchu a vyaduje dodaton certifikciu, ak je zabudovan do elektrickho zariadenia alebo
do systmu urenho na pouitie v potencilne vbunch atmosfrach.

existujca chemick Chemick ltka uveden v Eurpskom zozname existujcich komernch chemickch ltok
ltka
(EINECS).

Elektrick zariadenie uren na premenu akejkovek energie na elektrick energiu, prenos

existujce elektrick
elektrickej energie, premenu elektrickej energie na in energiu alebo akumulciu elektrickej
zariadenie

energie.

Strnka 23

339316918.xlsx

existujci podnik

expertzna skupina

Podnik uveden do prevdzky do 30. jna 2002 alebo podnik, na ktor sa vydalo stavebn
povolenie alebo obdobn povolenie do 30. jna 2002 a ktor bol uveden do prevdzky do 31.
decembra 2003.

Skupina skladajca sa najmenej z troch lenov, ktor vykonva poiarnotechnick expertzu.

Prudk oxidcia alebo rozkladn reakcia vyvolvajca zvenie teploty, tlaku alebo oboch
sasne.
explozimer
Pozri detektor horavho plynu.
Povrch vrobku, ktor je poas skky vystaven tepelnm podmienkam skky.
exponovan povrch
Povrch vrobku, ktor sa zohrieva poda podmienok skky.
Povrch vrobku, ktor je poas skky vystaven tepelnm podmienkam skky.
expozin dvka
Sin C . t mnostva plynnch jedovatch ltok dovolench na inhalciu.
Dka asovho intervalu, poas ktorho s osoby, zvierat alebo predmety exponovan za
expozin as
urench podmienok.
explzia

extern tdium

Druh tdia popri zamestnan. Je to samostatne tdium poda tudijnho plnu, v ktorom sa
tudujci poda pokynov koly samostatne pripravuj na skky.

F
farebn vyhotovenie
Povrchov farebn prava v kombincii ervenej farby (prednostne odtie RAL 3000) a bielej
hasiskch
farby (prednostne odtie RAL 9010).
automobilov
FH
FISCO
FIGRA
FIGRA0,2 MJ

FIGRA0,4 MJ
filter

Skka vodorovnho horenia ahench plastov poda ISO 9772.

Koncepcia iskrovo bezpenej prevdzkovej zbernice.
Index rchlosti rozvoja poiaru pouvan na klasifikciu.
Maximlna hodnota podielu rchlosti uvoovania tepla zo vzorky a asu jeho vskytu
s pouitm hraninej hodnoty pre THR 0,2 MJ.
Maximlny podiel rchlosti uvoovania tepla zo vzorky a prislchajceho asu pouitm
prahovej hodnoty THR = 0,2 MJ.
Maximlny podiel rchlosti uvoovania tepla zo vzorky a prislchajceho asu pouitm
prahovej hodnoty THR = 0,4 MJ.
Maximlna hodnota podielu rchlosti uvoovania tepla zo vzorky a asu jeho vskytu
s pouitm hraninej hodnoty pre THR 0,4 MJ.
Komponent sliaci na zamedzenie upchatia hubice.

Zaaenie, ktor m pevne uren rozmiestnenie a polohu na kontrukcii alebo kontruknom

fixovan zaaenie prvku tak, e vekos a smer zaaenia pre cel kontrukciu alebo kontrukn prvok s
jednoznane uren, ak vekos a smer pre kontrukciu alebo kontrukn prvok s uren v
ich jednom bode.
FNICO
Koncepcia prevdzkovej zbernice nepodnecujcej vznietenie.

frakn efektvna
dvka (FED)

Pomer sinu C . t plynnch jedovatch ltok vytvorench poas danej skky a sinu C . t
jedovatch ltok stanovench tatisticky z nezvislch experimentlnych dajov, ktor spsob
50% hyn zvierat poas skky pri urenom ase expozcie a ase po expozcii. Pretoe
hodnoty asu sa v tomto pomere matematick krtia, hodnota FED je zjednoduene pomerom
priemernej koncentrcie plynnch jedovatch ltok a ich hodnt LC 50 pre rovnak as
expozcie. Ak sa tto hodnota neuvdza pre urit jedovat ltku, termn FED oznauje set
hodnt FED jednotlivch zloiek jedovatch ltok v prostred splodn horenia.
Vyhraden celottna frekvencia platn na celom zem Slovenskej republiky, ktor sa pouva
ako

frekvencia I

Strnka 24

339316918.xlsx

a) frekvencia na spojenie s hasiskou jednotkou, s ktorou je potrebn takto druh spojenia,

frekvencia I

frekvencia K

b) frekvencia dozornej rdiovej siete,

c) frekvencia na spojenie v rdiovej sieti nelnka riadiaceho tbu a pomocnka nelnka
riadiaceho tbu pre logistiku,
d) frekvencia na spojenie v stlej rdiovej sieti zvodnch hasiskch tvarov, zvodnch
hasiskch zborov, mestskho hasiskho a zchrannho zboru a obecnch hasiskch
zborov, a to najm pri zdolvan poiarov a inch mimoriadnych udalost, pri vykonvan
taktickch cvien alebo pri zvolvan do pohotovosti,
e) ako organizan frekvencia mestskho hasiskho a zchrannho zboru.
Vyhraden celottna frekvencia platn na celom zem Slovenskej republiky, ktor sa pouva
ako hlavn zsahov frekvencia na riadenie hasiskch jednotiek, na ich spojenie len v
priestore zdolvania poiaru alebo inej mimoriadnej udalosti.

Vyhraden celottna frekvencia platn na celom zem Slovenskej republiky, ktor sa pouva
ako zlon zsahov frekvencia na spojenie v prpadoch, ke v rdiovej sieti v priestore
frekvencia N
zsahu pracuje vek poet rdiostanc, ktor sa na frekvencii K navzjom ruia; o jej pouit
rozhoduje velite.
front plamea
Hranica horenia plameom na povrchu materilu alebo riaceho sa cez plynn zmes.
Schopnos funkcie pri rznych pracovnch podmienkach.
funkn spoahlivos
Schopnos innosti pri rznych pracovnch podmienkach.
funkne dleit
kble
funkn prvok

funkn stav

Kble na dodvku elektrickej energie zaisujce funkciu dleitho zariadenia, ktor mus by
prevdzkyschopn po stanoven dobu aj pri poiaroch, ivelnch pohromch, havrich a pod.
Mechanick aelektrick spnac prvok, as tlaidlovho hlsia, ktor ke je
uveden doinnosti, vyle poplachov signl.
Definovan stav elektrickho ovldacieho a oneskorovacieho zariadenia alebo
plynovho hasiaceho zariadenia, ktor je indikovan na elektrickom ovldacom a
oneskorovacom zariaden.
Stav neelektrickho blokovacieho zariadenia, ke nie je uveden do innosti a
neblokuje uvoovanie hasiaceho prostriedku do zny hasenia.
Definovan stav neelektrickho automatickho ovldacieho zariadenia a
neelektrickho oneskorovacieho zariadenia, indikovanho na zariaden.
Stav stredne elektrickej poiarnej signalizcie charakterizovan jeho signalizciou
vstredni elektrickej poiarnej signalizcie. Vcitovanej norme sa uvdzaj
nasledujce stavy
a) stav signalizovania poiaru, ke sa signalizuje vznik poiaru,
b) stav signalizovania poruchy, ke sa signalizuje porucha,
c) stav dezaktivcie, ke sa signalizuje skanie funkci,
d) stav pokoja, ke sa streda elektrickej poiarnej signalizcie napja zdrojom vyhovujcim
norme STN EN 54-4 aiadny stav sa nesignalizuje.

fyzick ochrana

fyzick prprava
fyziklny model
poiaru

Sbor technickch, reimovch alebo organizanch opatren potrebnch na zabrnenie a

zistenie neoprvnench innost s jadrovmi zariadeniami, jadrovmi materilmi, pecilnymi
materilmi a zariadeniami, pri nakladan s rdioaktvnymi odpadmi, vyhoretm jadrovm
palivom, pri preprave rdioaktvnych materilov, ako aj neoprvnenho vniknutia do jadrovho
zariadenia a vykonania sabote.
Druh odbornej prpravy zamestnancov, ktor sa vykonva celorone s cieom upevova a
zvyova fyzick zdatnos, rozvja pohybov schopnosti a osvoji si pohybov nvyky
nevyhnutn pri zdolvan poiarov, vykonvan zchrannch prc a pri plnen inch loh.
Laboratrny proces vrtane zariadenia, prostredia a skobnho postupu, zameranho na
znzornenie uritej fzy poiaru.

Strnka 25

339316918.xlsx

fyziklny vbuch

Vbuch spsoben zmenou fyziklnych vlastnost a parametrov ltok nad povolen hranicu,
ktor m za nsledok zvenie tlaku vo vntri zariadenia tak, e djde k jeho detrukcii (parn
kotle, tlakov zsobnky a tlakov ndoby s plynmi, ndre a technologick zariadenia s
horavmi kvpalinami, spreje, potrubia produktovodov a podobne).

G
genertor s vodnou Hydraulicky span zariadenie, ktor vytvra elektrick signl pre diakov ovldanie
turbnou
poplachovho zariadenia vtedy, ke je zavodovac ventil v innosti.
geodetick nasvacia Vkov rozdiel medzi stredom vstupu prvho obenho kolesa a hladinou vody na strane
vka
nasvania pri vonkajom tlaku 1013 mbar a teplote vody 4 C.
geotechnick
zaaenie
germicd
globlna analza

Zaaenie prenan do kontrukcie zkladovou pdou, nasypanou zeminou alebo

podzemnou vodou.
Chemick ltka alebo jej roztok s antimikrobionlnym inkom, ktor spsob inaktivciu alebo
usmrtenie mikroorganizmu.
Urovanie sboru zodpovedajcich vntornch sl v kontrukcii, ktor s v rovnovhe s
prslunm sborom zaaen psobiacim na kontrukciu.

globlna analza
kontrukcie (na
poiar)

Analza celej kontrukcie, ke cel kontrukcia alebo jej as je namhan poiarom.

Nepriame poiarne zaaenia sa uvauj v celej kontrukcii.

globlny vpoet
kontrukcie (na
poiar/na inky
poiaru)

Vpoet celej kontrukcie, ktorej vetky alebo len niektor asti s namhan poiarom.
Nepriame poiarne zaaenia sa uvauj po celej kontrukcii.

globlny vpoet
Schopnos kontrukcie alebo jej asti spa poadovan funkcie (nosn a/alebo deliacu) pri
kontrukcie
(pre
stanovenom namhan poiarom pre predpsan asov obdobie.
poiar)
grant

Nenvratn priama finann pomoc, nenvratn finann prspevok poskytnut na zklade

grantovej zmluvy.

grantov zmluva

Zmluva uzatvoren medzi oprvnenm prjemcom pomoci a riadiacim orgnom po schvlen

nvrhu projektu, v ktorej s upraven podmienky poskytnutia grantu a vymedzen prva
a lohy prjemcu pomoci a riadiaceho orgnu pri implementcii projektu, jeho monitorovan
a hodnoten.

guma

Vulkanizovan elastomry.

H
hadica obojstranne
pecilna dutinn tkanina z chemickch nit, ktor m obojstrann pecilne povrstvenie.
povrstven
hadica z prrodnch
pecilna dutinn tkanina z prrodnch nit, najastejie z konopnch alebo anovch.
vlkien
hadicov kazeta
Zariadenie na uloenie tlakovej hadice zloenej do harmoniky alebo zvinutej do kota.

Zariadenie pouvan na spojenie dvoch hadc navzjom alebo na pripojenie hadice k inmu
zariadeniu.
Zariadenie na provizrne utesnenie trhln tlakovch poiarnych hadc bez preruenia dodvky
hadicov svorka
hasiva.
hadicov dopravn Hadicov vedenie so zaradenmi erpadlami na dopravu vody na poiarisko zo vzdialenho
vedenie
vodnho zdroja.
hadicov nosidlo Driak s pnami na nosenie hadc v kotoch.
hadicov spojka

hadicov
privzovacie
zariadenie

Zariadenie na privzovanie poiarnych hadc na hadicov poiarne spojky.

hadicov skrutkov
Zvitov spojovac prvok s hrdlami na upevnenie (naviazanie) hadc.
spojenie
hadicov uloenie Zariadenie sliace na uloenie hadice.
hadicov vedenie

Vedenie tvoren dopravnm vedenm a tonmi prdmi.

Strnka 26

339316918.xlsx

hadicov vozidlo

Pozri hadicov hasisk automobil.

Zariadenia, ktor sa lenia poda typu na

a) hadicov navijaky s tvarovo stlou hadicou, ktor sa poda druhu navijaka skladaj z tchto
ast:
1. hadicov navijak s runm ovldanm
1a. z navijaka s prvodom vody stredom,
1b. z rune ovldanho prtokovho ventilu,
1c. z tvarovo stlej hadice s dkou najviac 30 m,
1d. z uzatvratenej prdnice,
hadicov zariadenia 1e. tam, kde je to potrebn, zo smerovho vedenia hadice,
2. hadicov navijak s automatickm ovldanm
2a. z navijaka s prvodom vody stredom,
2b. z automaticky ovldanho prtokovho ventilu,
2c. z tvarovo stlej hadice s dkou najviac 30 m,
2d. z uzatvratenej prdnice,
2e. tam, kde je to potrebn, zo smerovho vedenia hadice,
b) nstenn hydranty s plochmi hadicami, ktor s zloen z tchto ast:
1. skria alebo ochrann kryt,
2. hadicov uloenie,
3. run ovldanie prtokovho ventilu,
4. ploch hadica so spojkami, ktorej svetlos je najviac 52 mm a jej dka je najviac 20 m,
5. uzatvraten prdnica.
Hadicov navijak s tvarovo stlou hadicou poda STN EN 671-1 a nstenn hydrant s plochou

hadicov zariadenie hadicou poda STN EN 671-2 na prv zsah na hasenie osobami, ktor sa bezprostredne
hadicov driak
hadicov hasisk
automobil
hadicov hasisk
prves
hadicov most
hadicov mostk
hadicov navijak

nachdzaj v stavbe.
Zariadenie na upevnenie tlakovho hadicovho vedenia vo vke.
Hasisk automobil pouvan na prepravu a kladenie hadc.
Skriov prves alebo prves s navijakmi na prepravu hadc.
Pozri hadicov mostk.
Mal dvojit rampa s kanlom, v ktorom je uloen hadica, aby sa zabrnilo jej pokodeniu pri
uloen cez frekventovan cestu.
Navijak s malm priemerom, ktor nie je namontovan na hasiskom automobile a na vstupe
je vybaven prdnicou alebo hubicou.
Hasiace zariadenie skladajce sa z navijaku s prvodom vody stredom, zo samoinnho
uzatvracieho ventilu v blzkosti navijaku, tvarovo stlej hadice, uzatvratenej prdnice a zo
smerovho vedenia hadice, pokia je poadovan (EN 971-1).

hadicov navijak
s automatickm
ovldnm;
automatick hadicov Hasiace zariadenie skladajce sa v podstate z navijaku s prvodom vody stredom,
z automaticky ovldanho prietokovho ventilu tvarovo stlej hadice, uzatvratenej prdnice
navijak

a zo smerovho vedenia hadice, pokia je poadovan.

Hasiace zariadenie skladajce sa z navijaku s prvodom vody stredom, z rune ovldanho

prietokovho ventilu v blzkosti navijaku, tvarovo stlej hadice, uzatvratenej prdnice a zo
hadicov navijak
s runm ovldnm; smerovho vedenia hadice, pokia je poadovn (EN 671-1).
run hadicov
Hasiace zariadenie skladajce sa z navijaku s prvodom vody stredom, z rune ovldanho
navijak
prietokovho ventilu v blzkosti navijaku, tvarovo stlej hadice, uzatvratenej prdnice a zo
smerovho vedenia hadice, pokia je poadovan.
Zariadenie na ochranu hadc pred nadmernm ohybom alebo pred poruenm pri ich pokladan
hadicov oblk
cez prekky.
Armatra pouvan na spojenie dvoch hadc, ktor maj rozdielne polospojky.
hadicov prechod Vecn prostriedok, ktor sli na spjanie dvoch poiarnych spojok s rznym menovitmi
priemermi alebo typmi.

Strnka 27

339316918.xlsx

hadicov rozdeova
hadicov zbera
hk
hkov pidlo

Armatra pouvan na rozvetvenie jednho hadicovho vedenia na viac dva alebo viac
hadicovch veden.
Armatra pouvan na zlenie dvoch alebo viacerch hadicovch veden do jednho
vedenia.
Nosn dielec uren na zavesenie jednho kblu alebo zvzku kblov.
Pidlo hkovitho tvaru s hrotom a plochm koncom.
Krtky rebrk, ktor m vo svojej vrchnej asti pripevnen zariadenie na zahkovanie rebrka za
okenn rm, parapetn dosku alebo in vnelok na umonenie vstupu na budovu.

hkov rebrk

Vecn prostriedok, ktor je kontruovan tak, aby umooval vstup alebo zostup jednej osoby
do vych alebo nich podla objektu v podmienkach, kde ho mono bezpene zavesi.
Rebrk, ktor m hk (hky), na ktorom (ktorch) je pri pouit zavesen.
Hasiace ltka, ktor obsahuje ako primrne komponenty jednu alebo viacero organickch
zlenn obsahujcich jeden alebo viacej prvkov fluru, chlru, brmu alebo jdu.

halognuhlkov plyn

Hasiace inidlo, ktor obsahuje ako primrne komponenty jednu alebo viacero organickch
zlenn obsahujcich jeden alebo viacej prvkov fluru, chlru, brmu alebo jdu.

halognuhovodkov plyn

Hasiace inidlo, ktor obsahuje ako primrne komponenty jednu alebo viacero organickch
zloiek obsahujcich jeden alebo viacero prvkov fluru, chlru, brmu alebo jdu.

haln

Hasiaca ltka, ktorej primrnu zloku tvor jedna alebo niekoko organickch zlenn
obsahujcich jeden alebo viac z prvkov flur, chlr, brm alebo jd.
Halognov uhovodk pouvan ako hasiaca ltka.

halnov hubica
halnov hasiace
zariadenie

Hubica na prietok halognuhovodkov v kvapalnom, prpadne plynnom stave.

Hasiace zariadenie, u ktorho sa ako hasivo pouvaj rzne druhy halognuhovodkov.

Hasiaci prstroj naplnen halnom.

Hasiaci prstroj s nplou hasiva na bze halognuhovodkov.
halov sklad rastln Stavba, ktorej horizontlne rozmery prevauj nad vertiklnymi rozmermi.
halnov hasiaci
prstroj

Norma, ktor plne preber harmonizovan eurpsku normu, ktor tvor predpoklad zhody s
harmonizovan
slovensk technick technickmi poiadavkami prslunch smernc Eurpskych spoloenstiev a na tieto ely bola
norma
publikovan v radnom vestnku Eurpskych spoloenstiev.

hasiaca ltka

Ltka, ktor sa nachdza v hasiacom prstroji a spsobuje hasenie.

Ltka, ktor sa nachdza v hasiacom prstroji a ktor m po uveden prstroja do innosti
hasiaci inok.
Npl hasiaceho prstroja, ktor m hasiaci inok.
Zhluk vzduchovch bubln vytvorench z penotvornho roztoku, ktor sa pouva na hasenie.

hasiaca pena

Hasiaca ltka obsahujca mnostvo bubln vytvorench z kvapaliny mechanicky alebo

chemicky.
hasiaca zmes
Zmes hasiacich ltok s vysokou innosou uren na hasenie horavch ltok.
Shrn stabilnch technickch prostriedkov na hasenie poiaru, ktor po spusten vypaj
hasiace zariadenie
hasivo.
hasiace zariadenie
CO2
hasiaci prok

Hasiace zariadenie, u ktorho sa ako hasivo pouva kvapaln oxid uhliit.

Hasiaca ltka skladajca sa z jemne oddelench pevnch chemikli obsahujcich jeden alebo
viacero zkladnch prvkov, ktor s kombinovan s prsadami na zlepenie jej vlastnosti (EN
615).

Strnka 28

339316918.xlsx
hasiaci prok

hasiaci prstroj

hasiaci prstroj CO2

hasiaci prstroj na
bze vody
hasiaci prstroj s
istou hasiacou
ltkou
hasiaci prstroj
s nplou na bze
vody

Prkovit ltka vhodnho zloenia uren na hasenie.

Prenosn, pojazdn alebo prvesn prstroj, uren na hasenie ohniska poiaru hasivom, ktor
m v zsobe.
Zariadenie obsahujce hasiacu ltku, ktor sa vytla psobenm vntornho tlaku a smeruje
na poiar; tento tlak me by trval alebo sa dosiahne vtlanm plynom.
Zariadenie obsahujce hasiacu ltku, ktor me by vytlan psobenm vntornho tlaku a
nasmerovan do ohniska poiaru.
Zariadenie obsahujce hasiacu ltku, ktor me by vytlan psobenm vntornho tlaku
a smerovan na poiar. Tento tlak me by trval (hasiaci prstroj pod stlym tlakom) alebo
zskan uvonenm vtlanho plynu z oddelenej tlakovej fae (hasiaci prstroj s tlakovou
patrnou).
Hasiaci prstroj naplnen oxidom uhliitm.
Hasiaci prstroj s nplou oxidu uhliitho.
Hasiaci prstroj naplnen vodou alebo vodou s prsadami. Patria sem i penov hasiace
prstroje.
Hasiaci prstroj naplnen istou hasiacou ltkou.
Hasiaci prstroj, ktor obsahuje iba vodu alebo vodu s prsadami.Tto defincia zaha aj
penov hasiace prstroje.

Pozri prd.
Schopnos hasiaceho prstroja zahasi za stanovench podmienok uren skobn model
hasiaca innos
poiaru triedy A alebo B.
hasi
Aktvny prslunk hasiskej jednotky.
hasi na iaston Osoba, ktorej hlavnm zameranm je in innos ako sluba v hasiskej jednotke, ale je
vzok
zamestnan ako hasi na iaston vzok.
hasi na dohodu
Pozri hasi na iaston vzok.
hasi na hubici
Pozri hasi pri prdnici.
hasiaci prd

hasi na pln vzok Osoba, ktorej hlavnm zameranm je sluba v hasiskej jednotke.
hasi pri prdnici
hasisk bunka
hasisk iapka
hasisk jednotka
hasisk
kontajnerov
prvesn sprava

Hasi obsluhujci prdnicu.

Priestor uren na odloenie osobnej vstroje hasiov, pomocnej techniky, prp. alch
pomcok pre protipoiarny zsah (STN 38 9000).
Rovnoatov iapka pre hasiov pouvan pri uritch prleitostiach k pracovnej alebo
spoloenskej rovnoate; iapky s letn alebo zimn.
Organizcia s vycvienm personlom, vozidlami a zariadenm na zdolvanie poiarov a inch
ndzovch stavov.
Kontajnerov hasisk automobil s kontajnerovm hasiskm prvesom, uren na prepravu
hasiskch kontajnerov.

Sprava skladajca sa z kontajnerovho hasiskho automobilu spojenho s hasiskm

hasisk
kontajnerov sprava prvesom.
hasisk obuv

Vodotesn ochrann obuv, ktor nevytvra iskry.

hasisk opaskov Zariadenie na upevnenie a zaistenie hasia pri prci vo vke a tie na prevdzanie
karabna
zchrannch prc a pre vlastn zchranu.

Rovnoatov pl s rukvmi z nepremokavej textlie, pouvan hasimi v dadivom poas;

pltenka je musk alebo ensk.
hasisk prilba
Vstroj na ochranu hlavy pouvan hasimi.
Jednotn oblek pre hasiov, pouvan pri uritch prleitostiach; rovnoaty s pracovn alebo
hasisk rovnoata
spoloensk.
hasisk sekera
Mal sekera, ktor hasii nosia na svojich opaskoch.
hasisk pltenka

Strnka 29

339316918.xlsx

Budova s technickm zariadenm uren na zabezpeenie stlej sluby hasiskej jednotky,

umiestnenie hasiskej techniky, vecnch prostriedkov a na vykonvanie odbornej prpravy
a vcviku.
hasisk stanica

Objekt uren na nepretrit slubu hasiskej jednotky, prp. na alie ely ochrany pred
poiarmi (cvienia, kolenia, drba, opravy, skladovanie a pod.).
Stavebn objekt, v ktorom sa nachdzaj automobily hasiskej jednotky, zariadenia a personl.
Pozri aj hasisk zbrojnica.
Vetky druhy pohyblivch technickch prostriedkov (hasiskch automobilov, hasiskch
prvesov, hasiskch kontajnerov, zchrannch lnov a ostatn technika), ktor sa pouva pri
zdolvan poiarov a pri vkonvan zchrannch prc pri ivelnch pohromch a inch
mimoriadnych udalostiach.

hasisk technika

Vetky sluobn cestn vozidl Hasiskho a zchrannho zboru a ostatn technika, ktor sa
pouva pri zdolvan poiarov, pri vkone zchrannch pc pri ivelnch pohromch a inch
mimoriadnych udalostiach.

Pohybliv technick prostriedok a nepohybliv technick prostriedok uren najm na plnenie

loh hasiskch jednotiek poda zkona . 314/2001 Z. z. o ochrane pred poiarmi v znen
neskorch predpisov
Technick prostriedky na zamedzenie, obmedzenie renia a hasenia poiaru, ochranu osb
a materilnych hodnt pred poiarom.
Odborn sluba, ktor vykonva zchranu a poskytuje pomoc vtedy, ak je ohrozen ivot,
hasisk zchrann
zdravie osb alebo ivotn prostredie a na zchranu je potrebn osobitn odborn
sluba
pripravenos a vybavenie.
Budova, ktor je zvyajne bez personlu a sli na uskladnenie technickch zariaden,
hasiskej techniky a vecnch prostriedkov na ochranu pred poiarmi.
hasisk zbrojnica

Objekt uren na skladovanie a drbu vecnch prostriedkov (STN 38 9000); spravidla nie je
uren na trval pobyt hasiov.
Hasisk stanica, ktor je zvyajne bez personlu. Pozri aj hasisk stanica.
hasisk drustvo

Zkladn organizan zloka zmenovej sluby v Hasiskom a zchranom zbore. Tvor ho

velite drustva a al traja a smi prslunci.

hasisk rukavice

Rukavice uren na ochranu pred nebezpenm psobenm elektriny, chemikli, tepla a pod.

Hasisk a zchrann
tvar hlavnho mesta
Slovenskej republiky
Bratislavy

Osobitn zariadenie Hasiskho a zchrannho zboru, ktorho sdlom je Bratislava a ktor pln
lohy svisiace so zdolvanm poiarov, s poskytovanm pomoci a s vykonvanm zchrannch
prc pri havrich, ivelnch pohromch a podiea sa na poskytovan pomoci pri inch
mimoriadnych udalostiach.
Jednotne organizovan zbor, ktor pln lohy v rozsahu a za podmienok ustanovench

Hasisk a zchrann zkonom . 491/2006 Z. z. o Hasiskom a zchrannom zbore a almi osobitnmi prvnymi
zbor
predpismi (zkon . 314/2001 Z. z. v znen zkona . 438/2002 Z. z., zkona . 215/2004 Z. z.,

zkona . 347/2004 Z. z. a zkona . 562/2005 Z. z.).

Automobil pouvan alebo vybaven na ely hasenia alebo zchrannch innost.
hasisk automobil (v
Automobil pouvan na zsah proti poiarom, na vkon technickej pomoci a/alebo na
USA zariadenie)
zchrann innos.
hasisk
Hasisk automobil so stabilnm mechanizovanm vysunovacm a zasunovacm rebrkom.
automobilov rebrk

Strnka 30

339316918.xlsx

hasisk ln

pecilne motorov alebo nemotorov plavidlo schopn udra sa a pohybova sa na vodnej

hladine, uren svojm zariadenm, vonkajm oznaenm a vntornm vybavenm na plnenie
loh hasiskch jednotiek poda zkona . 314/2001 Z. z. o ochrane pred poiarmi v znen
neskorch predpisov; je plavidlo s vlastnm pohonom, spravidla so zabudovanm lodnm
motorom, ktor m na palube stabilne upevnen prdnicu, spravidla lafetov, vlastn hasiace
zariadenie alebo prenosn motorov striekaku s prsluenstvom, vecn prostriedky a hasiace
ltky, ktor posdke lna postauj na vykonanie zsahu vodou alebo penou na vodnej ploche
alebo umouj zsah z vodnej plochy na pevn zem.
Jednoelov kontajner zodpovedajci platnm predpisom, uren na pecilne vybavenie na
plnenie loh hasiskch jednotiek.

pecilne prpojn vozidlo uren svojm zaradenm, vonkajm oznaenm a vntornm

hasisk kontajner vybavenm na plnenie loh hasiskch jednotiek poda zkona . 314/2001 Z. z. o ochrane
pred poiarmi v znen neskorch predpisov; sli na prepravu nepohyblivch technickch
prostriedkov, hasiacich ltok alebo vecnch prostriedkov a me by uzatvoren alebo
otvoren.

hasisk nves

pecilne prpojn vozidlo uren svojm zaradenm, vonkajm oznaenm a vntornm

vybavenm na plnenie loh hasiskch jednotiek poda zkona . 314/2001 Z. z. o ochrane
pred poiarmi v znen neskorch predpisov; sli na prepravu nepohyblivch technickch
prostriedkov, hasiacich ltok alebo vecnch prostriedkov a me by uzatvoren alebo
otvoren.

Osobitn opasok s karabnou, ktor hasi pouva ako bezpenostn opatrenie na zabrnenie
pdu.
Osobitn postroj s karabnou, ktor hasi pouva ako bezpenostn opatrenie na zabrnenie
hasisk postroj
pdu.
hasisk pracovn Oblek na ochranu hasia pred uritmi vonkajmi vplyvmi; oblek je musk alebo ensk
oblek
a letn alebo zimn.
Prves na prepravovanie prenosnch hasiskch motorovch striekaiek a pod., hasiskej
technickej vzbroje alebo hasv pozemnmi dopravnmi prostriedkami.
hasisk opasok

hasisk prves

pecilne prpojn vozidlo uren svojm zaradenm, vonkajm oznaenm a vntornm

vybavenm na plnenie loh hasiskch jednotiek poda zkona . 314/2001 Z. z. o ochrane
pred poiarmi v znen neskorch predpisov; sli na prepravu nepohyblivch technickch
prostriedkov, hasiacich ltok alebo vecnch prostriedkov a me by uzatvoren alebo
otvoren.

Sas pecilnej fyzickej prpravy obsahujca beh na 100 m cez prekky, vstup do 4.
podlaia cvinej vee, tafetov beh na 4 100 m a poiarny tok.
hasisk tvar
Pozri hasisk jednotka.
hasisk zchrann Hasisk automobil s rozlinmi pecilnymi zariadeniami na pouvanie pri poiaroch a inch
automobil
ndzovch situcich.
hasisk port

hasivo

Vetky hasiace ltky, ktor sa pouvaj bu ako npl hasiacich prstrojov, alebo ako hasiace
mdium pre hasisk striekaky, hasiace automobily, hasiace zariadenia a pod; s to napr.:
voda, vodn roztok penidla, halny (halognuhlovodky), oxid uhliit, inertn plyny, hasiaci
prok, piesok a pod.

havria

Mimoriadna udalos, ktor spsob odchlku od ustlenho prevdzkovho stavu, v dsledku

oho djde k niku nebezpench ltok alebo k psobeniu inch niivch faktorov, ktor maj
vplyv na ivot, zdravie alebo na majetok.

havrie

S najm poiare a vbuchy, niky nebezpench ltok, prpravkov a odpadov, ropnch

produktov s nslednm kontaminovanm zemia, ovzduia, vodnch tokov, zdrojov pitnej vody
a podzemnch vd, pokodenie veden rozvodnch siet, ich zariaden a diakovodov.

havarijn ndr

Ndr uren na zachytenie horavej kvapaliny, ktor vyteie pri havrii z prepravnho obalu,
ndoby mobilnho zsobnka, ndre, technologickho zariadenia alebo zo zchytnej ndre.

Strnka 31

339316918.xlsx
havarijn ndr

Ndr uren na zachytenie horavej kvapaliny, ktor vyteie pri havrii z prepravnho obalu,
kontajnera, ndre, technologickho zariadenia a zo zchytnej ndre.
havarijn
pripravenos

Schopnos rozvin a realizova innosti a opatrenia, ktor ved k zisteniu a innmu

zdolaniu nehd alebo havri na jadrovch zariadeniach alebo pri preprave rdioaktvnych
materilov a k innmu potlaeniu ich monost ohrozenia ivota, zdravia alebo majetku
obyvatestva a ivotnho prostredia, priom tto schopnos mus by zdokumentovan v
havarijnom plne.

havarijn vetranie

Vetranie spsobom, ktor zabezpeuje najmenej desansobn vmenu vzduchu za hodinu.

Havarijn vetranie sa uvdza do innosti pri dosiahnut nebezpenej koncentrcie horavho
plynu.

havarijn pln

Dokumentcia obsahujca sbor technickch, organizanch a inch opatren na zdolanie

zvanej priemyselnej havrie a na obmedzenie jej nsledkov na zem podniku.

HB
hermeticky
utesnen
zariadenie
hermeticky
utesnen
zariadenie "nC"
hadac hk
hadacia lita
hadacie lano

Skka vodorovnho horenia uveden vIEC 60695-11-10, pri ktorej sa pouva

normalizovan plame smenovitou hodnotou 50 W.
Zariadenie kontruovan tak, aby okolit atmosfra nemohla vnikn dovntra
zariadenia, a ktor je utesnen tavenm, naprklad spjkovanm, tvrdm
spjkovanm, zvranm alebo zatavenm skla do kovu.
Zariadenie kontruovan tak, aby okolit atmosfra nemohla vnikn dovntra
zariadenia, a ktor je utesnen tavenm, naprklad spjkovanm, tvrdm
spjkovanm, zvranm alebo zatavenm skla do kovu.
Polkruhov kovov hk sizolovanou rukovou, zakonen zaoblenm alebo guou.
Kovov rm svodorovnou reazou azchytnmi kotvikami, pripojenmi na
nastaviten ty sizolovanou rukovou.
Impregnovan nosn lano sokami asvekm potom hadacch kotviiek, opatren
dvoma zvaiami aanmi lanami.
Akustick tlak vyjadren v dB, ktor je pomerom 20-nsobku dekadickho logaritmu
hladiny A akustickho tlaku k referennmu tlaku 20 uPa (20uN/m). Vlastnosti
hladiny A sa uvdzaj v norme EN 60651:1994.

hladina A
akustickho tlaku Hladina akustickho tlaku vdB, ktor je dvadsakrt dekadick logaritmus pomeru

hlsiaca linka

hlsi poiaru

hladiny akustickho tlaku venej funkcie Akreferennmu akustickmu tlaku 20

mPa (20mN/m2) frekvenn ven charakteristiky As vIEC 60651:1979
Prenosov cesta, ktor spja viac prvkov hlsiacej linky s stredou.
Zariadenie s najmenej jednm snmaom monitorujcim nepretrite alebo v opakovanch
asovch intervaloch aspo jeden fyziklny jav alebo chemick jav svisiaci s poiarom, priom
poskytuje stredni najmenej jeden zodpovedajci signl.
Zariadenie na vytvranie signlu o poiari.
Dielec zariadenia elektrickej poiarnej signalizcie, ktor obsahuje najmenej jeden
snma monitorujci trvalo alebo vastch intervaloch aspo jeden fyziklny alebo
chemick jav svisiaci spoiarom. Pritom zabezpeuje do stredne elektrickej
poiarnej signalizcie aspo jeden zodpovedajci signl.

hlsi sviacermi
Hlsi reagujci na viac ako jeden jav poiaru.
snmami

Hlsi, uktorho je prechod do poplachovho stavu automatick (bez nutnosti

alieho runho zsahu) potom, o bol krehk prvok rozbit alebo posunut.
Hlsi, uktorho si prechod funknho prvku do poplachovho stavu vyaduje
hlsi typu B:
samostatn run ovldanie funknho prvku uvateom potom, o bol krehk
nepriama obsluha
prvok rozbit alebo posunut.
hlsi typu A:
priama obsluha

hlsna sluba

Sluba, ktor zabezpeuje vasn varovanie obyvateov a vyrozumenie osb innch pri
rieen nsledkov mimoriadnej udalosti a obc o ohrozen alebo o vzniku mimoriadnej udalosti.

Strnka 32

339316918.xlsx

hlsna a varovn
povodov sluba

Sluba, ktor varuje obyvatestvo pred nebezpeenstvom v mieste vzniku alebo monho
vzniku povodne, v mieste nebezpeenstva povodne a v miestach niie leiacich na vodnom
toku a upozoruje orgny ttnej sprvy ochrany pred povodami a dotknut prvnick osoby
na vvoj povodovej situcie a odovzdva im hlsenia potrebn na jej hodnotenie a pokyny na
riadenie opatren na ochranu pred povodami.

Hasisk stanica vybaven zkladnou, pomocnou a pecilnou hasiskou technikou (STN 38

9000); riadi innos vedajch hasiskch stanc a poskytuje im sluby.
Poiarna deliaca kontrukcia vo vntri kblovho kanla, achty, mostu a priestoru.
hlavn poiarna
Poiarna deliaca kontrukcia (poda STN 73 0802) vo vntri kblovch kanlov, cht, mostov
prieka
a priestorov.
streda elektrickej poiarnej signalizcie, ktor okrem veobecnch innost stredne aj
prijma a vyhodnocuje informcie z vedajch stredn.
hlavn streda
elektrickej poiarnej Trvalo obsluhovan streda, ktor prijma a vyhodnocuje elektrick signly vysielan hlsimi
signalizcie
poiaru, popr. Prijma a vyhodnocuje informcie z vedajch stredn. Za hlavn stredu
mono povaova tie prijmaciu as diakovho prenosu poda STN 34 2710.
hlavn hasisk
stanica

hlavn odbern
miesto horavch
plynov alebo horenie
podporujcich plynov

Priestor, v ktorom s uloen prevdzkov tlakov ndoby s celkovm vntornm objemom

najviac 1 250 l a pohotovostn tlakov ndoby alebo zsobn tlakov ndoby s celkovm
vntornm objemom najviac 1 250 l, v ktorch s umiestnen horav plyny alebo horenie
podporujce plyny.

hlavn napjac zdroj

as napjacieho zariadenia elektrickej poiarnej signalizcie, ktor vyuva verejn elektrick
elektrickej poiarnej
sie alebo ekvivalentn systm.
signalizcie
hlavn rozhodca
sae v hasiskom len velenia sae, ktor zodpoved za technick vykonanie sae a dodriavanie pravidiel.
porte
hlavn sklad
Sklad, v ktorom sa skladuje viac ako 100 m3 horavch kvapaln vetkch tried nebezpenosti.
horavch kvapaln
hlavn sklad
Sklad horavch plynov alebo horenie podporujcich plynov, v ktorom sa skladuj tlakov
horavch plynov
ndoby s horavm plynom alebo horenie podporujcim plynom s celkovm vntornm
alebo horenie
podporujcich plynov objemom vm ako 2 000 l.
hlavn uzatvoren
sklad horavch
kvapaln

Zastreen sklad s obvodovmi stenami, ktor maj podiel trvale otvorench otvorov
v obvodovch stench men ako 25 % a v ktorom sa skladuje viac ako 100 m 3 horavch
kvapaln vetkch tried nebezpenosti.

hbka tvaru [cviebn

Vzdialenos medzi elom a zadom tvaru. Pozri aj tvar, elo a zad tvaru.
poriadok]
hbka zuhonatenia
hlbok vybitie
hliadkov sluba

Vzdialenos lnie zuhonatenia od pvodnho povrchu drevenho prvku; lnia zuhonatenia je

hranin iara medzi zuhonatenou vrstvou a zvynm prierezom
Vzahuje sa k prpadu, kedy je naptie lnku znen pod hodnotu doporuen vrobcom
lnku alebo batrie.
Sluba, ktor sleduje vvoj povodovej situcie a zisuje daje potrebn na vkon hlsnej a
varovnej povodovej sluby a na riadenie a koordinciu opatren na ochranu pred povodami.

hmotnostn optick Miera stupa zkalu dymu vyjadren vo vzahu k bytku hmotnosti materilu v podmienkach
hustota (MOD)
skky.
hmotnostn rchlos
Hmotnos odhorenho materilu za jednotku asu za urench podmienok.
horenia
hodnos

Kadmu prslunkovi Hasiskho a zchrannho zboru patr hodnos, ktor je pre kad
funkciu v Hasiskom a zchrannom zbore plnovan.

Strnka 33

339316918.xlsx

hodnotenie

Posdenie opatren pred, poas alebo po skonen ich realizcie na zklade hodnotiacich
kritri ako relevantnos, efektvnos, hospodrnos, udratenos a dosah.

Sbor innost, ktor vykonva Centrum pre chemick ltky a prpravky v spoluprci s
ministerstvom zdravotnctva a ministerstvom ivotnho prostredia; v rmci hodnotenia rizk sa
zisuje
a) identifikcia nebezpeenstva,
b) vzah dvky k odozve alebo koncentrcie k inku,
c) expozcia,
hodnotenie rizk
d) charakterizcia rizika, kde
existujcich
chemickch ltok a 1. identifikciou nebezpeenstva je identifikcia nebezpench vlastnost chemickej ltky,
2. vzahom dvky alebo koncentrcie k odozve alebo k inku je odhad vzahu medzi dvkou
hodnotenie rizk
novch chemickch alebo rovou expozcie chemickej ltky, vskytom a zvanosou inku,
ltok na ivot a
3. expozciou je urenie emisi, ciest a rozsahu pohybu chemickej ltky, jej premeny alebo
zdravie ud a na
rozkladu na odhad dvok alebo koncentrci, ktorm je alebo me by ivot a zdravie ud
ivotn prostredie alebo ivotn prostredie vystaven,
4. charakterizciou rizika je odhad vskytu a zvanosti nepriaznivch inkov chemickej ltky
na ivot a zdravie ud a na ivotn prostredie nsledkom skutonej alebo predpokladanej
expozcie chemickej ltky a me zaha odhad rizika, naprklad kvantifikciu
pravdepodobnosti.

Vrobok obsahujci jedin materil, ktor m rovnomern hustotu a zloenie v celom objeme
homognny vrobok vrobku.

horenie

Vrobok z jednho materilu, ktor m rovnak hustotu a zloenie v celom vrobku.

Exotermick reakcia horavej ltky s oxidantom, ktor je zvyajne sprevdzan plamemi
alebo eravenm alebo vvinom dymu.
Reakcia ltky (materilu) s kyslkom spojen s uvoovanm tepla, obyajne sprevdzan
plameom a (alebo) eravenm a (alebo) vvinom dymu.
Fyziklno-chemick dej vyvolan zdrojom vznietenia, prejavujci sa uvoovanm tepla, svetla
a plameov.
Exotermick reakcia ltky s oxidantom.

horenie horavch
kvapaln

Zloit chemicko-fyziklny dej, ktorho intenzita a charakter zvis od mnostva faktorov.

Spaovanie horavej kvapaliny je proces pozostvajci z difzie molekl kvapaliny a nslednej
exotermickej reakcie. Na intenzitu horenia m vek vplyv rchlos odhorievania (v zvislosti od
podmienok vmeny tepla medzi plameom a povrchom kvapaliny, ako aj od vmeny tepla vo
vntri kvapaliny). Charakteristick javy sprevdzajce horenie s slav teplo, vbuch (najm
ndr s horavou kvapalinou I. a II. triedy nebezpenosti), prenos tepla (vedenm, prdenm,
slanm), zadymenie a toxick splodiny horenia v ovzdu.

Podliehanie horeniu v plynnej fze s emitciou svetla.

Horenie v plynnej fze, zvyajne s emitciou svetla.
horenie podporujci Plyn alebo zmes plynov, ktor spsobuje viu oxidciu prostredia, v ktorom sa nachdza,
plyn
ne ak spsobuje vzduch.
horenie plameom

Horenie materilu v pevnom skupenstve bez plamea, ale s emisiou svetla zo zny horenia.
horenie eravenm
horiace astice

horiace kvapky /
astice

Horenie materilu v tuhej fze bez plamea, ale s emitciou svetla zo zny horenia.
Pozri eravenie.
Materil, ktor sa oddel od vzorky poas skobnho postupu a po odpadnut alej hor.
Materil, ktor sa oddel zo vzorky poas skky, spadne pod najniiu hranu vzorky a alej
hor plameom.
Materil oddeujci sa od horiaceho predmetu poas poiarnej skky a pokraujci v horen
plameom.
Materil oddeujci sa od vzorky poas poiarnej skky a zotrvvajci v stave horenia
plameom po minimlny as poda skobnej metdy.

Strnka 34

339316918.xlsx

horiace lomky

horiace zvyky

horie

Materil oddeujci sa od vzorky poas poiarnej skky a stle horiaci plameom; pre ely
tejto normy s horiace lomky uren vznietenm filtranho papiera pod vzorkou.
Materil, ktor sa oddeuje od vzorky poas skobnho postupu, pad pod spodn okraj
vzorky a spsobuje zaplenie filtranho papiera.
Zbytky sa pokladaj za horiace, ak s schopn po oddelen od vzorky poas skobnho
postupu zapli filtran papier.
Podlieha spaovaniu.

Podlieha horeniu v plynnej fze s emitciou svetla.

Ltka, ktor spa sasne tieto podmienky:
a) pri atmosfrickom tlaku 101,3 kPa a pri teplote 20 C nie je plne plynn a
1. je kvapaln poda kritria uvedenho v skobnom postupe poda prlohy A a B k Eurpskej
dohode o medzinrodnej cestnej preprave nebezpench vec (ADR)
2. nie je tuh a nie je ani pastou poda kritria uvedenho v skobnom postupe pre
penetrometrick skku poda prlohy A a B k Eurpskej dohode o medzinrodnej cestnej
preprave nebezpench vec (ADR) alebo
3. pri teplote 20 C sa zana topi,
horav kvapalina
b) pri teplote 50 C m tlak nastench pr najviac 300 kPa,
c) m bod vzplanutia uren poda postupu uvedenho
1. v slovenskej technickej norme alebo
2. v prlohe A a B k Eurpskej dohode o medzinrodnej cestnej preprave nebezpench vec
(ADR) najviac vak 250 C a
d) mono uri jej bod horenia poda slovenskej technickej normy.
Kvapalina, ktor je schopn vytvra horav paru za akchkovek predpokladanch
prevdzkovch podmienok.
Ltka, ktor sasne
a) 1. pri atmosfrickom tlaku 101,3 kPa a pri teplote 20 C nie je plne plynn a
- je kvapaln poda kritria uvedenho v skobnom postupe poda prlohy A a B k Eurpskej
dohode o medzinrodnej cestnej preprave nebezpench vec (ADR)
- nie je tuh a nie je ani pastou poda kritria uvedenho v skobnom postupe pre
penetrometrick skku poda prlohy A a B k Eurpskej dohode o medzinrodnej cestnej
preprave nebezpench vec (ADR) alebo
- pri teplote 20 C sa zana topi, a
2. pri teplote 50 C m tlak nastench pr najviac 300 kPa,
b) m bod varu najviac 50 C vrtane a
horav kvapalina s
c) m bod vzplanutia najviac 21 C vrtane.
nzkym bodom varu
Mimoriadne horav ltka a prpravok poda prloh 1 a 6 k vnosu MH SR . 2/2002 k zkonu
163/2001 Z. z. o chemickch ltkach a chemickch prpravkoch, ak
a) pri atmosfrickom tlaku 101,3 kPa a pri teplote 20 C nie je plne plynn a
1. je kvapaln poda kritria uvedenho v skobnom postupe poda prlohy A a B k Eurpskej
dohode o medzinrodnej cestnej preprave nebezpench vec (ADR)
2. nie je tuh a nie je ani pastou poda kritria uvedenho v skobnom postupe pre
penetrometrick skku poda prlohy A a B k Eurpskej dohode o medzinrodnej cestnej
preprave nebezpench vec (ADR) alebo
3. pri teplote 20 C sa zana topi,
b) pri teplote 50 C m tlak nastench pr najviac 300 kPa.
Ltka, ktor je schopn horie alebo vytvra horav plyn, paru alebo hmlu.
Ltka pevnho, kvapalnho alebo plynnho skupenstva, ktor je bez ohadu na spsob
zaplenia a spaovac proces reagova s kyslkom a uvoova pritom teplo.
horav ltka
Ltka tuhho, kvapalnho alebo plynnho skupenstva schopn bez ohadu na spsob
zaplenia a spaovac proces uvoova teplo v podmienkach poiaru.
horav para
Para, ktor v uritom pomere v zmesi so vzduchom vytvra vbun plynn atmosfru.
horav (vbun) Ltka vo forme plynu, pary, tekutiny, pevn ltka alebo zmes pri ktorej iskra me so vzduchom
ltka
vyvola exotermick reakciu. (pozri EN 1127-1: 1997).
horie plameom

Strnka 35

339316918.xlsx

horav kvapaliny
horav ltky
horavina

horavos

Prpravky, ktorch bod vzplanutia je vy alebo sa rovn 21 C a ni alebo sa rovn 55 C.

Ltky pevnho, kvapalnho alebo plynnho skupenstva, ktor s schopn (bez ohadu na
spsob zaplenia) uvoova pri poiari teplo.
Predmet schopn horenia.
Schopnos stavebnch hmt (ltok) vznieti sa, horie alebo eravie inkom zdroja
vznietenia.
Schopnos matrilu alebo vrobku horie plameom za stanovench skobnch podmienok.

Schopnos horie.
Schopnos horie plameom.
horavos plameom
Schopnos materilu alebo vrobku horie plameom za danch podmienok.
horav
Schopn horie.
Kontrukn systm, v ktorom s poiarne deliace kontrukcie a nosn kontrukcie, ktor
horav kontrukn zabezpeuj stabilitu stavby alebo jej asti, druhu D1, alebo druhu D2, alebo druhu D3; tento
celok
kontrukn celok vak nespa poiadavky na nehorav kontrukn celok a zmiean
kontrukn celok.
horav plameom Schopn za danch podmienok horie plameom.
Plyn alebo zmes plynov, ktor spa sasne tieto podmienky
a) m pri teplote 50 C tlak pr vy ako 300 kPa alebo pri teplote 20 C a atmosfrickom
tlaku 101 kPa je plne plynn,
horav plyn
b) mono uri jeho bod vznietenia alebo vytvra so vzduchom vbun zmes.
Plyn, ktor v uritom pomere v zmesi so vzduchom vytvra vbun plynn atmosfru.
horn medza
zpalnosti (HMZ)

Najvyia koncentrcia pr vo vzduchu, nad ktorou sa u plame neri.

horn tolerovan
hranica

Najvyie prevdzkov zaaenie uren skkou a tatistickou analzou dvky (srie) 20

alebo viacerch sprinklerov.
Vedenie a sprevdzanie osb v horskom a vysokohorskom prostred mimo turistickch
chodnkov a trs
a) na trach chodeckch i lezeckch na skale, ade a snehu alebo v kombincich uvedench
ternov,
b) na skialpinistickch alebo lyiarskych trach a pri zjazdoch v neupravenom a hlbokom
snehu.
Splodiny horenia s vysokou teplotou, ktor s schopn iniciova vznietenie horavch ltok v
mieste zsahu. Horci dym je charakteristick niou mernou hmotnosou ako okolit studen
vzduch, o spsobuje jeho stpanie nahor.

horsk vodcovsk
innos

horci dym

Horsk zchrann
sluba

hospodrenie s
rozpotovmi
prostriedkami
hotov pena
hovorca alebo
zamestnanec
poveren na
poskytovanie
informci
informanm
prostriedkom

ttna prspevkov organizcia, ktor na zem vymedzenom zkonom . 544/2002 Z. z.

o Horskej zchrannej slube v znen neskorch predpisov vykonva zchrann innos a pln
alie lohy ustanoven tmto zkonom.
Hospodrenie, ktor zaha
a) rozhodovanie o pouit prostriedkov ttneho rozpotu,
b) disponovanie s finannmi prostriedkami na toch,
c) disponovanie s hotovosou pokladne.
Pozri hasiaca pena.
Osoba, ktor prezident Hasiskho a zchrannho zboru, riadite krajskho riaditestva
Hasiskho a zchrannho zboru alebo riadite okresnho riaditestva Hasiskho
a zchrannho zboru, riadite Poiarnotechnickho a expertzneho stavu Ministerstva vntra
Slovenskej republiky v Bratislave a riadite Strednej koly poiarnej ochrany Ministerstva vntra
Slovenskej republiky v iline, velite Zchrannej brigdy zboru v Malackch, velite Zchrannej
brigdy zboru v iline, velite Zchrannej brigdy zboru v Humennom a velite Hasiskho
a zchrannho tvaru hlavnho mesta Slovenskej republiky Bratislavy psomne pover
poskytovanm informci.

Strnka 36

339316918.xlsx

hraky s mkkou
vplou
hrana rozptylu

hranica vskytu
nebezpenej ltky
hrdlov spojka
hriade
hromada dreva

Hraka, obleen alebo neobleen, s mkkm povrchom tela a vyplnen mkkm

materilom, ktor umouje ahko stlai hlavn asti hraky rukou (pozri EN 71-1).
Hrana podhadu, popod ktor prdi vrstva splodn horenia, a ktor sused s przdnym
priestorom, naprklad hrana pavlaa i prstreku alebo horn hrana okna, ktorm splodiny
horenia prdia von z miestnosti.
Hranica, ktor sa uruje na zklade vykonania prieskumu rozsahu zneistenia povrchu
zsahovho priestoru a analzy ovzduia zamorenho priestoru.
Poiarna spojka s vntornm pripjacm zvitom.
Siastka kruhovho prierezu pouvan na prenos rotanho pohybu.
as oddelenia otvorenho skladu dreva, v ktorej sa vone skladuj jednotliv druhy vyaenej
drevnej hmoty a drevnej hmoty spracovanej na sortimenty vrobkov; jej lon plocha me by
najviac 5 000 m.

hromadn dopravn Dopravn nehoda, pri ktorej bolo zranench p osb ahko alebo tri osoby ako, prpadne
nehoda
dolo k usmrteniu najmenej dvoch osb a k nslednmu poiaru.
hrbka protipoiarnej Hrbka jednovrstvovho protipoiarneho ochrannho systmu alebo celkov hrbka vetkch
ochrany
vrstiev viacvrstvovho protipoiarneho ochrannho systmu.

hubica

Komponent uren na dosiahnutie urench parametrov a rovnomernho rozloenia do

chrnenej zny alebo na chrnen znu.
Komponent, ktor sli na dosiahnutie vopred stanovenho prietoku a rovnomernej
charakteristiky dodvky CO2 do alebo na miesto chrnen pred nebezpeenstvom.
Zariadenie na vstupnom konci hadice alebo prdnice, ktor redukovanm priemeru zvyuje
rchlos vody na vstupe.

hubica hadicovho
Hubica alebo prdnica namontovan na vstupn koniec hadicovho navijaka.
navijaka
hubica na loklne
hasenie

Hubica, z ktorej je CO2 dodvan do iastone uzavretho alebo otvorenho miesta

nebezpeenstva.

hubica na objemov
Hubica, z ktorej je CO2 dodvan do celho priestoru.
hasenie
hustota ()

Hmotnos objemu 1 m3 plynu.

Poiarne zaaenie na jednotku plochy podlaia.

hustota poiarneho
zaaenia

Poiarne zaaenie na jednotku plochy vzahujce sa na pdorysn plochu q f alebo

vzahujce sa na celkov povrchov plochu ohraniujcich kontrukci vrtane otvorov q t.
Poiarne zaaenie na jednotku plochy:
qf vzahuje sa na pdorysn plochu,
qt vzahuje sa na povrchov plochu ohraniujcich kontrukci, vrtane otvorov.

hustota poiarnoPoiarno-tepeln zaaenie delen podlahovou plochou.

tepelnho zaaenia

as zariadenia pouvan na nadstavenie vstupnho hrdla podzemnho hydrantu nad

rove ternu.
hydrantov nadstavec Nadstavec,

ktor sli na odber vody z podzemnej hydrantovej siete. Kontrukciu

hydrantovho nadstavca tvor nosn as, upnacia matica a oton hlava, na ktorej sa
nachdzaj vtlan potrubia zakonen hrdlovmi spojkami. Vtlan potrubia sa daj
uzatvra ventilmi.

hydraulick
vyslobodzovacia
sprava

Run hydraulick nstroje sliace na vyslobodzovanie osb pri autohavrich a pod.;

spravu tvoria elusov nonice, elusov rozpnadlo, dvojinn pracovn valec a pod.,
vrtane prslunho tlakovho zdroja.

Strnka 37

339316918.xlsx

hydraulick alebo
pneumatick
ovldania s plnm
prietokovm
mnostvom

Ovldania, pri ktorch je ovldacia pka alebo rukov pevnou sasou ventilu alebo je s nm
mechanicky spojen, priom tento ventil prepa cel prietokov mnostvo hydraulickho
oleja alebo tlakovho vzduchu k pohonom strojovho zariadenia (motory, valce a pod.) bez
akhokovek
medziahlho
regulanho
systmu
(hydraulickho
diakovho,
servoregulanho, elektrickho, pneumatickho a pod.)

hydraulick nonice Hydraulick nstroj vyuvajci princp nonc, ktor je schopn reza kovy, plasty a pod.

Ventil udriavan v uzavretej polohe pracovnm hydraulickm tlakom psobiacim na

membrnu alebo na piest, ktor dr tesniacu zostavu v uzavretom stave; zmena tlaku
hydraulicky otvran
psobiaceho na membrnu alebo na piest umouje otvorenie ventilu; tento tlak sa men
zavodovac ventil
runm ovldanm, elektrickm zariadenm, ako je solenoidov ventil, alebo zariadenm
ovldanm hydraulicky, tepelne alebo pneumaticky.
Hydraulick nstroj schopn oddeova, rozpiera, zdvha a aha kovov alebo murovan
objekty na uahenie vyslobodenia zakliesnench obet.
hydraulick tlan Hydraulick nstroj alebo kombincia nstrojov, v ktorch sa vyuva princp hydraulickho
piest
piesta a ktor s schopn posva, oddeova alebo zdvha predmety.
hydroenergetic-k Mechanick energia produkovan pohybom masy vody v prirodzenom koryte alebo v umelom
potencil vodnho koryte; hydroenergetick potencil vodnch tokov je ich sasou a je vo vlastnctve Slovenskej
toku
republiky.
Vylenen zemia s podobnmi hydrogeologickmi pomermi, typom zvodnenia a obehom
hydrogeologick
rajny
podzemnch vd.
hydrogeologick Horninov teleso, ktorho provitos a priepustnos s v porovnan s okolitm horninovm
kolektor podzemnej prostredm natoko vie, e gravitan voda v om me prdi rchlejie a mono z neho
vody
odobera vznamnejie mnostvo podzemnej vody.

hydraulick rozperk

daje o hladinch, prietokoch, teplotch, stave poasia, zrkach a adovch kazoch k

hydrometeorolo-gick
uvedenmu asu v sledovanch vodomernch profiloch; daje sa podvaj v tabukovej forme
informcie

alebo v textovej forme.

hygienick oista
osb

innos zameran na obmedzenie psobenia alebo na odstrnenie nebezpench ltok z

povrchu ich tela.
Opatrenia zameran na zabrnenie vzniku ochorenia, ako i proti jednotlivm lnkom procesu

renia nkazy a epidemickho procesu ako celku. Tieto opatrenia zahaj zaistenie
hygienickoprotiepidemiologick a oznaenie kontaminovan priestoru, zabezpeenie organizcie dohadu (observcie)
opatrenia
a karantny, okovanie a pouvanie prostriedkov profylaxie a dekontamincie osoby, zvieraa,
prostriedku, objektov budov alebo priestoru.
CH
charakteristick
hodnota
(Xk
alebo Rk)

Hodnota charakteristiky materilu alebo vrobku s predpsanou pravdepodobnosou vskytu

nepriaznivch hodnt pri hypoteticky neobmedzenej srii skok. Tto hodnota veobecne
zodpoved urenmu fraktilu predpokladanho tatistickho rozdelenia prslunej
charakteristiky materilu alebo vrobku. V niektorch prpadoch sa ako charakteristick
hodnota pouva nominlna hodnota.

Hodnota obvykle zodpovedajca rozmerom stanovenm v nvrhu. Kde je to vhodn, hodnoty

charakteristick
hodnota geometrickej geometrickch velin mu zodpoveda uritmu predpsanmu fraktilu tatistickho
charakteristiky (ak) rozdelenia.
charakteristick
hodnota zaaenia
(Fk)

Hlavn reprezentatvna hodnota zaaenia.

charakteristick
Vsledok zskan po prensoben charakteristickho zaaenia snehom na zemi prslunmi
hodnota zaaenia
snehom na streche sinitemi.
charakteristick
hodnota zaaenia
snehom na zemi

Zaaenie snehom na zemi s ronou pravdepodobnosou prekroenia 0,02 s vylenm

vnimonch zaaen snehom.

charakteristic-k
teplota ocele

Teplota oceovho kontruknho prvku, ktor sa pouva na urenie koreknho faktora pre
prinavos.

Strnka 38

339316918.xlsx

Vlastnosti materilu, ktor s pecifikovan pre triedu materilu, ktor m by pouit na

charakteristick
vlastnosti materilu kontrukn ely.
charakteristiky
dodvky

Priestor, v ktorom je CO2 vstrekom z hubice rovnmerne rozloen.

Dezinfekcia, ktor sa vykonva nananm dezinfeknho roztoku s innou ltkou za elom

odstrnenia, inaktivovania alebo usmrtenia mikroorganizmu. Dezinfekn roztok sa vhodnm
chemick dezinfekcia spsobom nana na kontaminovan povrch vozidla, prostriedku, predmetu, budovy,
technologickho zariadenia, ivotnho prostredia, alebo na povrch pokoky tela, odevnch
sast a ochrannho odevu.
chemick hasiaca
pena

chemick ltka

Pena vytvoren chemickou reakciou vodnch roztokov chemickch ltok.

Chemick prvok alebo zlenina chemickch prvkov v prrodnom stave alebo zskan
akmkovek vrobnm postupom vrtane akchkovek prdavkov potrebnch na udranie jej
stability a neistt vzniknutch poas vrobnho procesu s vnimkou rozpadiel, ktor mu
by oddelen bez ovplyvnenia stability chemickej ltky alebo bez zmeny jej zloenia.

chemick hasisk Hasisk automobil na prepravu rozlinch zariaden a ochrannch oblekov na innos pri
automobil
chemickch havrich vrtane dekontamincie.

chemick prpravok Zmes alebo roztok skladajci sa z dvoch alebo viacerch chemickch ltok.

chemick
rozstrekovac
automobil PV3S/ARS12M

inn prostriedok na odstrnenie nsledkov chemickho, rdioaktvneho a biologickho

zamorenia odmorovacmi, dezaktivanmi a dezinfeknmi roztokmi. ARS 12M je sborom
strojovho zariadenia a pecilneho prsluenstva, namontovanho na podvozku P - V3S s
navijakom.

chemick vbuch

Rchle prebiehajci proces horenia zmesi horavej ltky s kyslkom obsiahnutm vo vzduchu
alebo s inm oxidovadlom (naprklad chlr) so sasnm vznikom splodn horenia a tepelnho
rozkladu s prudkm nrastom tlaku. Chemickm vbuchom me by aj explozvny rozklad
ltky. K podmienkam chemickho vbuchu patria: prtomnos horavej ltky, oxidan
prostriedok a inician zdroj, priom horav plynn ltka mus by zmiean s oxidovadlom v
uritom mnostve medzi dolnou a hornou hranicou vbunosti.

chodnk

Ps umiestnen pozd koaje, medzi koajou a zbradlm.

nikov cesta, ktor vedie k vchodu zo stavby na von priestranstvo alebo do priestoru, ktor
nie je ohrozen poiarom, je oddelen od ostatnch poiarnych sekov poiarnymi deliacimi
kontrukciami vyhotovenmi z kontruknch prvkov druhu D1 a poiarnymi uzvermi, je
vetran a umouje bezpen pohyb osb. Chrnen nikov cesty sa poda asu, poas
ktorho sa mu osoby pri poiari v nikovej ceste bezpene zdriava, lenia na chrnen
nikov cesty typu A, typu B a typu C.

chrnen nikov
cesta

Cesta z vyuvanho priestoru ku dverm vedcim na von priestranstvo, ktor zaha jeden
alebo viac takchto priestorov: chrnen schodite, chrnen predsie a/alebo chrnen
chodbu.
Trvalo von komunikan priestor vedci k vchodu na von priestranstvo, chrnen proti
inkom poiaru poiarnymi deliacimi kontrukciami.
nikov cesta, ktor vedie k vchodu zo stavby na von priestranstvo, je oddelen od
ostatnch poiarnych sekov poiarnymi deliacimi kontrukciami a poiarnymi uzvermi, je
vetran umouje bezpen pohyb osb.

chrnen nikov
cesta typu A

Chrnen nikov cesta vybaven prirodzenm vetranm alebo umelm vetranm.

chrnen nikov
cesta typu B

Chrnen nikov cesta vybaven samostatne vetranou poiarnou predsieou, prirodzenm

vetranm alebo umelm vetranm a ndzovm osvetlenm.

Strnka 39

339316918.xlsx

chrnen nikov
cesta typu C
chrnen zna

Chrnen nikov cesta vybaven samostatne vetranou poiarnou predsieou, pretlakovm

vetranm a ndzovm osvetlenm.
Celkov poet zn zaplavenia ochrnench jednm zariadenm.

Vzduchotechnick potrubie, ktor m poiarnu odolnos poadovan pre posudzovan

poiarny sek, a na ktorom nie s v posudzovanom poiarnom seku osaden vusty.
Ochrann stavby, ktor slia civilnej ochrane na zabezpeenie loh svisiacich
chrnen pracovisk a) s ochranou ttnych orgnov,
b) s organizovanm a riadenm zchrannch prc.
chrnen potrubie

Prvky, pri ktorch sa urobili opatrenia na znenie nrastu teploty v prvku v dsledku poiaru.
chrnen prvky

chrnen zemie
chrnen priestor
chrni u

Prvky, pri ktorch s uroben opatrenia pre znenie vzrastu teploty v prvku spsobenej
poiarom.
zemie, ktor ochrauje vodn stavba pred inkami povodn.
Technologick zariadenie, priestor, miestnos alebo objekt, v ktorom s umiestnen vypacie
armatry.
Vloka alebo tlmi uren na ochranu u pred hlukom.

I
idelne prunostno- Analza kontrukcie zaloen na zvislosti momentu od krivosti skladajcej sa z linerne
plasticitn analza prunej asti nasledovanej plastickou asou bez spevnenia, ktor sa vykon na tvare
druhho rdu
premiestenej (alebo deformovanej) kontrukcie.
idelne prunostno- Analza kontrukcie zaloen na zvislosti momentu od krivosti skladajcej sa z linerne
plasticitn analza prunej asti nasledovanej plastickou asou bez spevnenia, ktor sa vykon na zaiatonom
prvho rdu
tvare kontrukcie.

Osobn kontroln ttok, na ktorom je zaznamenan meno nositea, as vstupu do objektu

identifikan karta
a tlak vo fai v tomto ase; ttok sa odovzd dstojnkovi zodpovednmu za kontrolu
dchacieho prstroja
identifikan
osvetlenie
implementcia
projektu

dchacch prstrojov.
Farebn preruovan osvetlenie umiestnen na vrchu hasiskho automobilu na jeho
identifikovanie ako ndzovho vozidla.
Realizcia aktivt v slade s plnom schvlenho projektu.

Prostriedky, ktor sa zhotovuj na ochranu dchacch ciest, o a nekrytch ast tela z bene
improvizovan
prostriedky
dostupnch materilov, ktor s uren len na nevyhnutn as pri evakucii alebo na
individulnej ochrany krtkodob nevyhnutn pohyb vonku.

impulzn hasiace
zariadenie

Technick prostriedok, ktor dodva hasiacu ltku na poiarisko dvkami v impulzoch rovnch
zlomkom sekundy pri tlaku vyom ako 2,0 Mpa pri opusten zariadenia. Zariadenie spravidla
pozostva z tlakovej ndoby s objemom najmenej 5 l a s prevdzkovm tlakom do 30 MPa ako
tlakovho zdroja vtlanej ltky, ndoby na hasiacu ltku s najmenm objemom 10 l,
dvkovacieho zariadenia impulzov, prsluenstva a prdnice na dopravu zmes do priestoru
poiariska. Ako tlakov zdroj vtlanej ltky me by pouit i tlakov faa pouvan v
autonmnych dchacch prstrojoch.
Konanie, ktor je priestupkom alebo inm sprvnym deliktom; za in protispoloensk innos

in protispoloensk
sa povauje aj konanie, ktor nie je priestupkom alebo inm sprvnym deliktom, ale psob
innos

negatvne na spolonos.

in stielka

Vyberaten alebo trval sas obuvi pouit na pokrytie asti alebo celej napnacej stielky.

index asovej reakcie Miera teplotnej citlivosti sprinklera; vyjadruje sa v (m/s) .

index ekonomickho
rizika

Jeden z faktorov vyjadrujcich poiarne riziko poiarneho seku skladu v jednopodlanej

stavbe. Index ekonomickho rizika sa uruje v zvislosti od sinitea kd, sinitea plochy a
od sinitea splodn horenia.

Strnka 40

339316918.xlsx
index ekonomickho
Charakteristika rozsahu predpokladanej kody spsobenej poiarom v poiarnom seku v
rizika

zvislosti na hodnote materilu a vekosti poiarneho seku. Je uren vekosou poiarneho

seku, hodnotou skladovanho materilu a inkom dymu a korozvnych spaln na skladovan
materil.

index poiarneho
rizika

Charakteristika poiarneho rizika v poiarnom seku z hadiska renia a intenzity poiaru. Je

uren triedou poiarneho nebezpeenstva, hmotnosou materilu a spsobom skladovania v
poiarnom seku.

index pravdepodobnosti rozsahu kd tatistick daj charakterizujci poiarny sek na zklade predpokladanch kd a alch
vplyvov.
P2[-]
index pravdepodobnosti vzniku a
tatistick daj charakterizujci poiarny sek na zklade pravdepodobnosti
rozrenia poiaru P1 a rozrenia poiaru a pravdepodobnch inkov poiarnych bezpenostnch opatren.
[-]

vzniku

Jeden z faktorov vyjadrujcich poiarne riziko poiarneho seku skladu v jednopodlanej

index skladovanch
stavbe. Index skladovanch materilov sa uruje v zvislosti od sinitea hmotnosti,
materilov

sinitea nebezpeenstva a od sinitea skladovania.

Relatvna hodnota, ktorou je vyjadren schopnos materilu sa vznieti a ri po svojom

povrchu plame. Vyjadruje sa podielom dkovej jednotky a asu, za ktor plame dosiahne
uren bod.
index renia plamea Relatvna hodnota, ktorou je vyjadren schopnos stavebnch hmt vznieti sa a ri po
iS mm/min
svojom povrchu plame. Vyjadruje sa podielom dkovej jednotky a asom, v ktorom plame

dosiahne uren bod.

Hodnota, ktorou je vyjadren schopnos stavebnch materilov vznieti sa a ri plame po
svojom povrchu.
indikcia

Informcia dan indiktorom.

indiktor

Zariadenie, ktor me zmenou svojho stavu podva informcie.

indiktor prietoku Zariadenie, ktor reaguje pri menovitom prietoku nastavenom vopred len v
vody
urenom smere a uvedie do innosti elektrick kontakty.
inertizovanie

inertn plyn

Znenie alebo neutralizcia schopnosti okolitej atmosfry podporova horenie.

Neskvapalnen plyn alebo zmes plynov, ktor hasia poiar predovetkm znenm
koncentrcie kylka v chrnenom psme, naprklad argn, dusk alebo zmesi tchto plynov s
CO2.
Neskvapalnen plyn alebo zmes plynov, ktor hasia poiar predovetkm znenm
koncentrcie kylka v chrnenom psme, naprklad argn, dusk, CO 2, alebo zmesi tchto
plynov.

Proces, pri ktorom sa choroboplodn mikroorganizmy (baktrie, vrusy, parazity) dostvaj do

styku s hostiteskm makroorganizmom a vyvolvaj u neho chorobu (to znamen, e sa v
om mnoia a spsobuj nkazu). Infekcie sa lenia na
infekcia
a) alimentrne infekcie (pochdzajce z potravy),
b) vzdun nkazy bakterilneho alebo vrusovho pvodu,
c) antropozoonzy (choroby prenosn zo zvierat),
d) infekcie prenesen do ivch tkanv a krvnho obehu.
Ochorenie vyvolan prtomnosou pvodcu nkazy v organizme loveka alebo zvieraa.
infekn ochorenie Pvodca nkazy sa prispsob prostrediu, v ktorom sa nachdza, je schopn sa tu mnoi
a nara tkaniv organizmu hostitea.

Strnka 41

339316918.xlsx

informcie
poskytovan
informanm
prostriedkom

informan sluba

Najm informcie poda zkona . 81/1966 Zb. a zkona . 211/2000 Z. z. o slobodnom

prstupe k informcim (zkon o slobode informci) tkajce sa predovetkm poiarovosti a
zchranrskej innosti i svisiacich opatren, ako aj informcie o truktre, innosti a o
aktulnych lohch Hasiskho a zchrannho zboru vrtane zsahovej innosti prslunkov
Hasiskho a zchrannho zboru a alch aktivitch na seku ochrany pred poiarmi
a poskytovania zchrannch sluieb.
Sluba, ktor zabezpeuje zber, spracovanie, vyhodnocovanie a poskytovanie informci.

informan systm
Informan systm, ktor tvor hlsna sluba a informan sluba civilnej ochrany.
civilnej ochrany

informan systm Informan systm pouvan orgnmi krzovho riadenia pri prprave na krzov situcie a pri
krzovho riadenia ich rieen.

informan systm
Systm na zabezpeenie zhromaovania dajov a poskytovania informci o prevencii
prevencie zvanch
priemyselnch havri zvanch priemyselnch havri. Je sasou ttneho informanho systmu.

informatvna sprva
infraerven
hlsi (IR)
inician teplota
horenia minimlna
teplota horenia
inicitor horenia
inicitor zaplenia
inkuban doba

inpekcia

Situan sprva o hasen poiaru uvdzajca podrobnosti o priebehu alebo o alom postupe
opercie.
Poiarny hlsi reagujci iba na iarenie svlnovou dkou viac ako 850 nm.
Najniia teplota, pri ktorej za urench podmienok me nasta horenie.
Zdroj energie, ktor iniciuje horenie.
Zdroj tepla, ktor sa pouva na zaplenie horavch materilov alebo vrobkov.
asov sek, ktor uplynie od vniknutia mikroorganizmu do organizmu loveka alebo zvieraa
po prv prznaky ochorenia.
innos autorizovanej osoby svisiaca s postupmi posudzovania zhody, ktor posudzuje, i
nvrh urenho vrobku, vrobok, zariadenie alebo systm kvality s v slade s technickmi
poiadavkami, a preveruje odborn rove zamestnancov, rove technickho vybavenia,
rove technologickch a inch procesov a pouvan metodiku.
Odborn kontroln orgn, prostrednctvom ktorho ministerstvo vykonva hlavn ttny
vodoochrann dozor vo veciach ochrany vd a hospodrenia s vodami.

inpekcia
testovacieho
pracoviska

Kontrola postupov testovacieho pracoviska a praktickch zvyklost smerujcich k dosiahnutiu

stupa zhody so zsadami sprvnej laboratrnej praxe, poas ktorej sa skontroluj systmy
riadenia a pracovn postupy testovacieho pracoviska.

inpektor

Osoba vykonvajca inpekciu testovacch pracovsk a audity neklinickch tdi v zastpen

akreditujcej osoby.

intalan kanly

Horizontlne kanly, ktormi sa ved horav alebo nehorav intalcie, ako s potrubia a
kble.

intalan achty

Vertiklne achty, ktormi sa ved horav alebo nehorav intalcie, ako s potrubia a kble.

Strnka 42

339316918.xlsx

intalovanie
pojazdnho
Umiestnenie pojazdnho hasiaceho prstroja na stanoviti pojazdnho hasiaceho prstroja.
hasiaceho prstroja
intalovanie
prenosnho
Umiestnenie prenosnho hasiaceho prstroja na stanoviti prenosnho hasiaceho prstroja.
hasiaceho prstroja

Rdioaktvne odpady vznikajce pri prci so zdrojmi ionizujceho iarenia s vnimkou

intitucionlne
rdioaktvne odpady vyhoretho jadrovho paliva a rdioaktvnych odpadov z jadrovch zariaden.
intruktor potpania Osoba kvalifikovan poda prEN 14413-1, alebo prEN 14413-2.
integrovan
zchrann systm

Koordinovan postup jeho zloiek pri zabezpeovan ich pripravenosti a pri vykonvan innost
a opatren svisiacich s poskytovanm pomoci v tiesni.

intenzita dodvky
roztoku

Intenzita dodvky roztoku na jednotku horiacej plochy, bene vyjadren v litroch/(m 2 . min).

intenzita oiarenia
(bodu na povrchu)

Radian tok dopadajci na nekonene mal prvok povrchu obsahujceho dan bod delen
plochou tohto prvku.

inundan zemie

zemie priahl k vodnmu toku, zaplavovan vyliatm vody z koryta, vymedzen zplavovou
iarou najvej znmej alebo navrhovanej rovne vodnho stavu. Rozsah inundanho
zemia uruje orgn ttnej vodnej sprvy na nvrh sprvcu vodnho toku. Orgn ttnej
vodnej sprvy me uloi sprvcovi vodnho toku povinnos vypracova a predloi takto
nvrh.

ionizan dymov
Hlsi citliv na produkty horenia, ktor ovplyvuj ionizan prdy vntri hlsia.
hlsi

Dymov hlsi poiaru reagujc vdsledku vplyvu splodn horenia na ionizan

prd pracovnej komory hlsia.
Zostava vzjomne prepojench elektrickch zariaden, opsanch v sprievodnej
iskrovo bezpen
dokumentcii systmu, v ktorej s obvody alebo asti obvodov, uren na
elektrick systm
pouvanie v potencilne vbunej atmosfre, obvodmi iskrovo bezpenmi.
Iskrovo bezpen elektrick systm zostaven pouvateom, zahajci
samostatne vrobky poda EN 50020 (systm, ktor smie obsahova nadvzujce
iskrovo bezpen
zariadenia, iskrovo bezpen zariadenia a/alebo jednoduch zariadenia a prepjacie
elektrick systm,
vedenia s jednm alebo viacermi linernymi zdrojmi napjania alebo so zdrojom s
ktor kontruoval
lichobenkovou/nelinernou vstupnou charakteristikou), pre ktor bol vydan
pouvate
protokol o posudzovan potvrdzujci, e cel elektrick systm je v zhode s touto
normou.
iskrovo bezpen Kompletn iskrovo bezpen elektrick systm systm uveden na trh, ktor sa
elektrick systm
podrobil prslunmu postupu posudzovania zhody a spa poiadavky STN EN
s vyhlsenm o
50394-1 (33 0372). Pozri aj iskrovo bezpen elektrick systm.
zhode
Schopnos skobnej vzorky deliaceho prvku stavebnej kontrukcie obmedzi pri ohrievan
izolcia
z jednej strany rast teploty na neohrievanej strane pod stanoven medzu.
ionizan hlsi
poiaru

Schopnos kontruknho prvku s deliacou funkciou pri namhan poiarom na jednej strane
brni prenosu poiaru vplyvom nadmernho prestupu tepla zo strany vystavenej poiaru na
stranu nevystaven poiaru; prestup mus by ohranien tak, aby sa nezaplil tak
nevystaven povrch, ako ani in materil v blzkosti tohto povrchu a prvok mus by aj
prekkou prestupu tepla postaujcou na ochranu osb v jeho blkosti poas urenho asu.
izolcia I

Schopnos deliaceho prvku kontrukcie budovy, ktorho jedna strana je vystaven poiaru,
obmedzi na strane nevystavenej poiaru narastanie teploty nad urit rove.
Schopnos kontruknho prvku s deliacou funkciou odolva poiaru psobiacemu iba
z jednej strany, bez prenosu poiaru v dsledku znanho vedenia tepla z ohrievanej na
neohrievan stranu, m by dolo k vznieteniu neohrievanho povrchu alebo akhokovek
materilu, ktor je v styku s tmto povrchom, a schopnos vytvra teplu prekku, dostaton
na ochranu osb v blzkosti tohto kontruknho prvku, a to poas prslunej klasifikanej
doby.

Strnka 43

339316918.xlsx

izolan plynov
maska

Poda STN 83 2201 (obsahuje ST SEV 4565-84).

Vrobok uren na ochranu horavch povrchovch vrstiev podlahy alebo steny proti tepelnm
inkom spotrebia, ktor sa umiestuje pod spotrebi na podlahu alebo stenu a na nej
upevnen spotrebi.
Vrobok uren na ochranu povrchovch vrstiev podlahy alebo steny proti tepelnm inkom
izolan priehradka spotrebia; umiestuje sa pod spotrebi na podlahu alebo na stenu.
Izolan materil medzi skupinami lnkov, ktor rozdeuje batriu.
izolan podloka

izolan vzdialenos Najkratia vzdialenos cez tuh izolan materil medzi dvoma vodivmi asami.
izolan dchac
prstroj

Uzavret samostatn prstroj vyuvajci stlaen vzduch alebo kyslk, ktor je zhotoven tak,
aby hasiovi umooval dcha v obmedzenom ase v atmosfre, ktor je inak nedchaten.

izolan dchac
Dchac prstroj pouvajci stlaen vzduch, ktorom je vydychovan vzduch u nepouiten
prstroj na stlaen
a dodvanie vzduchu sa reguluje poda potrieb pouvatea.
vzduch

pecilna dutinn tkanina z chemickch nit, ktor m vntorn nepriepustn vloku.

izolovan nenosn Stena so zasklenm i bez neho, ktor vyhovuje kritriu celistvosti i izolcie poas
stena
predpokladan dobu poiarnej odolnosti.
izolovan hadica

izolovan poiarna
klapka
izolovan stena
izolovan prvky

Poiarna klapka, vyhovujca sasne kritriu celistvosti i tepelnej izolcie po cel poadovan
dobu poiarnej odolnosti.
Stena so zasklenm i bez neho, ktor vyhovuje kritriu celistvosti i tepelnej izolcie poas
predpokladanej doby poiarnej odolnosti.
Prvky, ktor s izolovan, alebo prvky v kontrukcii, ktor sa pre ely navrhovania dovouj
uvaova ako izolovan.

izolovan
Prvok, pre ktor v prpade poruenia nie s iadne druhotn monosti prenesenia zaaenia.
prefabrikovan prvok

J
Stav a schopnos jadrovho zariadenia alebo prepravnho zariadenia a ich obsluhy zabrni
nekontrolovanmu rozvoju tiepnej reazovej reakcie alebo nedovolenmu niku
jadrov bezpenos rdioaktvnych ltok alebo ionizujceho iarenia do pracovnho prostredia alebo do ivotnho
prostredia a obmedzova nsledky nehd a havri jadrovch zariaden alebo nsledky
udalost pri preprave rdioaktvnych materilov.

jadrov zariadenie

jed
toxick ltka
jednodielny rebrk

Sbor stavebnch objektov a technologickch zariaden,

1. ktorch sasou je jadrov reaktor alebo jadrov reaktory,
2. na vrobu alebo spracovanie jadrovch materilov alebo skladovanie jadrovch materilov s
mnostvom vm ako jeden efektvny kg,
3. na spracovanie, pravu alebo skladovanie rdioaktvnych odpadov,
4. na ukladanie rdioaktvnych odpadov z jadrovch zariaden, intitucionlnych rdioaktvnych
odpadov alebo vyhoretho jadrovho paliva; za jadrov zariadenie sa nepovauj kontajnery a
kryty, v ktorch sa jadrov materil pouva ako tieniaci materil na rdioaktvne iarie, ani
priestory, v ktorch sa tieto kontajnery a kryty skladuj.
Ltka, ktor spsobuje kodliv inok na iv organizmus.
Rebrk, ktor me by zostaven iba z jednho dielu.

jednoduch dopravn Dopravn nehoda, pri ktorej boli zranen tri osoby ahko alebo jedna osoba ako, prpadne
nehoda
dolo k usmrteniu jednej osoby.

Predsie, ktor neposkytuje prstup k vahom, achtm alebo potrubiam, ktor by mohli
predstavova vznamn cestu prenikania pre renie splodn horenia do alch rovn budovy;
jednoduch predsie predsie s prepojenm s vahovou achtou alebo inou achtou sa povauje za jednoduch
predsie, ak vo vetkch takchto achtch je zven tlak; jednoduch predsie me by
nevetran, alebo s prirodzenm vetranm.

Strnka 44

339316918.xlsx

jednoduch lano

Dynamick horolezeck lano, ktor ak sa pouije samostatne ako sas bezpenostnho

systmu, je schopn zachyti pd osoby.

jednoduch kryty
budovan
svojpomocne

Vhodn podzemn alebo nadzemn priestory stavieb vybudovan v stave bezpenosti, ktor
po vykonn svojpomocnch pecifickch prav musia zabezpeova iaston ochranu pred
inkami mimoriadnych udalost a pouitch zbran v ase vojny a vojnovho stavu poda
prlohy 1 tretej asti vyhlky MV SR . 532/2006 Z. z. v znen vyhlky MV SR . 444/2007 Z.
z.

jednoduch vodn
Domov studne, z ktorch sa podzemn voda erp rune a pramenn zchytky s
zariadenia na odbery
podzemnch vd vdatnosou pramea menou ako 10 l/min. a prenosn ndoby.

Zariadenia na gravitan odber povrchovch vd alebo na ich erpanie s monosou odberu

jednoduch vodn
do 60 l/min. Jednoduchmi zariadeniami na zachytvanie povrchovch vd je zvod a
zariadenia na odbery
povrchovch vd zachytenie povrchovch vd v ndriach s obsahom vody do 5 m, zchytn priekopy, zvod a

zachytenie vd v ndriach z povrchovho odtoku.

jednoduch poiarny
Nvrhov poiar zaloen na ohranienej oblasti pouitia pecifickch fyziklnych parametrov.
model
jednopodlan stavba Stavba s jednm podlam.
jednostranne
otvracie

Krdlo dver, ktor sa otvra iba v jednom smere.

jednotka [cviebn Zoskupenie prslunkov Hasiskho a zchrannho zboru v drustve, ate alebo rote
poriadok]
zameran na ich spolon innos.
jednotka civilnej
ochrany

Organizovan skupina osb, odborne pripraven a materilne vybaven na plnenie loh

civilnej ochrany.

jednotliv odev

Samostatn kus odevu, ktor me pozostva z jednej vrstvy alebo viacerch vrstiev.

jednotkov kapacita Priemern predpokladan poet evakuovanch osb, ktor prejd jednm nikovm pruhom za
nikovho pruhu Ku mintu.
[min-1]
Priemern poet evakuovanch osb, ktor prejd jednm nikovm pruhom za mintu.
jednotkov plocha
hasenia poiaru

Plocha poiaru pevnch organickch ltok do 50 m (drevo, papier a podobne), ktor je

schopn uhasi 1 C prd s intenzitou dodvky vody 5 l. m -. min-.

Oznaenie, ktor zaha

a) farebn vyhotovenie,
jednotn oznaenie b) umiestnenie znaku Hasiskho a zchrannho zboru,
hasiskch
c) umiestnenie sla tiesovho volania "150" a symbolu SOS 112,
automobilov
d) umiestnenie zvltneho vstranho svetla so zariadenm na vydvanie typickho
zvukovho znamenia,
e) umiestnenie volacieho znaku vozidlovej rdiostanice.
jednovrstvov komn Komn, ktorho prieduch tvor komnov pl alebo komnov tvarovka.
jednoznov model Model poiaru, v ktorom sa predpokladaj rovnomern teploty plynov v poiarnom seku.

jestvujci
priemyseln zdroj

Vrobn prevdzka alebo in zariadenie, z ktorho sa vypaj odpadov vody obsahujce

obzvl kodliv ltky, ak sa vrobn prevdzka alebo in zariadenie uvedie do prevdzky do
jednho roka od nadobudnutia innosti vykonvacieho predpisu ( 81 ods. 1 zkona .
364/2004 Z. z.) alebo od jeho zmeny, ktor sa bude vzahova na vypanie odpadovch vd
z takejto vrobnej prevdzky alebo inho zariadenia.
Shr preventvnych, ochrannch a lieebnch opatren na zamedzenie vzniku ochoren osb a
zvierat, ktor sa aplikuje pri niku rdioaktvnych nebezpench ltok a spova v uit
prepartu obsahujceho stabiln j, ktor blokuje viazanie rdioaktvneho jdu ttnou azou,
priom

jdov profylaxia

Strnka 45

339316918.xlsx

jdov profylaxia

1. plnuje sa a vopred sa zabezpeuje pre obyvatestvo v oblasti ohrozenia v okol jadrovho

zariadenia,
2. realizuje sa ihne po varovan bez akania na vsledky monitorovania skutonej radianej
situcie,
3. opakuje sa, spresuje a odvolva, prpadne na alom zem zavdza poda vsledkov
montorovania.

K
kblov lvka

kblov achta

Shrnn nzov pre cel kontrukciu, sliaci na uloenie kblov.

Zvisl alebo ikm stavebn ohranien priestor lniovho charakteru so sklonom do 45 od
zvislej roviny rozmerovo upraven, tak aby bol mon pohyb a vstup jednej osoby.
Stavebne ohranien priestor lniovho charakteru, zvisl alebo ikm s uhlom odklonenia do
45 od zvislej roviny; rozmerovo preveden tak, aby v nej pracovnk mohol pracova a ou
vystupova.

kblov trasa

Smerovo uren spojovacia cesta na uloenie kblov tvoren jednm alebo viacermi sekmi.

kblov vvodka

Zariadenie dovoujce zavedenie jednho alebo viacerch alektrickch a/alebo kblov s

optickm vlknom do elektrickho zariadenia tak, aby sa zachoval zodpovedajci typ ochrany
proti vbuchu.

kblov vvodka Ex

Kblov vvodka skan oddelene od krytu zariadenia, ktor je vak certifikov ako
zariadenie a me sa pripoji ku krytu zariadenia pri intalcii bez alej certifikcie.

kblov kanl

kblov most
kblov priestor

kalibrovacia kvrna

Vodorovn alebo ikm stavba lniovho charakteru so sklonom najviac 45 uren na

ukladanie silovch a oznamovacch izolovanch vodiov, kblov a zariaden svisiacich s ich
prevdzkou.
Stavebne ohranien priestor lniovho charakteru vodorovn alebo ikm s uhlom sklonu do
45 vrtane.
Kblov kanl upevnen na nosnej kontrukcii, ktor nemus ma uzatvoren obvodov
kontrukcie.
Stavebne ohranien priestor vo vntri elektrickej stanice alebo pod rozvdzami, dozorou,
stredou technologickm zariadenm a pod.
Fluoreskujca alebo viditen kvrna s definovanou minimlnou plochou, ktor vznikne po
nakvapkan stanovenho mnostva skobnej kvapaliny na absorpn (nasiakav) kombinzu;
pouva sa na meranie prieniku kvapaliny pri skan protichemickho ochrannho odevu
postrekom a prdom kvapaliny.

Fluoreskujca alebo viditen kvrna s definovanou minimlnou plochou, ktor vznikne po

nakvapkan stanovenho mnostva skobnej kvapaliny na nasiakav kombinzu.
Kalibrovacia kvrna sa pouije na meranie prieniku kvapaliny pri skan protichemickho
ochrannho odevu za pouitia Spray-testu a Jet-testu
kanyster na penidlo Ndoba na prepravu alebo doasn uskladnenie penidla.
kapacita

Mnostvo elektrickej energie alebo elektrickho nboja, ktor me by za urench

podmienok oderpan z plne nabitej batrie.

kapacita
evakuanho vahu Schopnos vahu evakuova urit poet osb za jednotku asu.
E [min-1]

Mnostvo elektrickej energie alebo elektrickho nboja, ktor sa me za urench podmienok

oderpa z plne nabitej batrie /IEV 486-03-01/.
Nvrhov metda na dosiahnutie plastickej deformanej kapacity prta zvenm pevnosti jeho
kapacitn
navrhovanie
spojov a inch ast pripojench k nemu.
Otvraten zariadenie pouvan na spojenie sast, ktor umouje pouvateovi zostavi
karabna
systm s cieom priameho alebo nepriameho spojenia s kotviacim bodom.
Karabna, ktor sa zatvra automaticky, navrhnut na priame spojenie so pecifickm typom
karabna pre skoby
kotviaceho bodu ako jej sasou.typmi skb s napr. skoba s krkom, horizontlna alebo
(typ A)
vertiklna skoba.
kapacita batrie

Strnka 46

339316918.xlsx

karabna so
Karabna, ktor sa uzatvra pomocou zvitovho uzveru; tento uzver, ke je plne
zvitovm uzverom
zaskrutkovan, je nosnou asou karabny a pouva sa len na dlhodob a trval spojenie.
(typ Q)

Shrn identifikanch dajov o podnikateovi, o nebezpenej chemickej ltke alebo o

karta bezpenostnch
nebezpenom chemickom prpravku a dajov potrebnch na ochranu ivota a zdravia ud a
dajov

ivotnho prostredia.

katastrofa

Mimoriadna udalos, pri ktorej djde k narastaniu niivch faktorov a ich nslednej kumulcii v
dsledku ivelnej pohromy a havrie.

katastrofy

S najm vek leteck, eleznin, lodn a cestn nehody spojen s poiarmi, prpadne s
nikom nebezpench ltok, havrie jadrovch zariaden, poruenie vodnch stavieb.

kategorizcia
podnikov

Rozdelenie podnikov poda celkovho mnostva vybranch nebezpench ltok, ktor s

prtomn v podniku.

Zalenenie zemnch obvodov okresov do skupn charakterizovanch porovnatenm

kategorizcia zemia ohrozenm monmi mimoriadnymi udalosami. Je urujca na diferencovanie rozsahu
kladka

plnovanch opatren civilnej ochrany.

Koleso s obvodovou drkou na vedenie lanka alebo vysvacieho lana.
Typ uzveru.

klapka

Druh tesniacej zostavy.

Pozri tesniaca zostava.

klapka na riadenie
pohybu dymu

Prstroj, ktor v zavretej alebo otvorenej prevdzkovej polohe sli na riadenie prietoku dymu a
horcich plynov; aktivuje sa automaticky alebo manulne.

klapka na riadenie
pohybu dymu z
jednho seku
klasifikcia
hlsia
klesanie

Klapka na riadenie pohybu dymu uren na pouvanie v jednom seku zamontovan v

potrub na odvod splodn horenia z jednho seku, ktor sa ska poda prEN 1366-9.

klient
klietka

Klasifikcia hlsia poda jeho relatvnej citlivosti na poiar.

Vetky pracovn postupy na pohybovanie ploiny do niej polohy.
Jednotlivec alebo skupina, ktor vstupuj do zmluvnho vzahu s poskytovateom
sluieb s cieom vyuitia sluieb z ich strany.
as oddelenia otvorenho skladu dreva uren na skladovanie; jej vekos zvis od
technolgie skladovania.

k k nadzemnmu
K utvoren kombinciou nstrnch kov a hkovho ka.
hydrantu
k na hadicov
spojky
k na spojky
kuka
kudov stav
kniha ohlsench
prpadov

Nradie v podobe ka na utiahnutie alebo uvonenie hadicovch spojok.

K hkovitho tvaru s ozubmi na doahovanie i povoovanie hadicovch spojok
a skrutkovho spojenia.
Pozri k na hadicov spojky.
Otav ovldac prvok, ktorho os otania je kolm na povrch dver a ktor ovldanm
mechanizmu ndzovho uzveru uvon zvoru.
Tak stav, v ktorom nie je krehk prvok pokoden, hlsi je vprevdzke
anevysiela poplachov alebo poruchov signl.
Druh dokumentcie na operanom pracovisku alebo v ohlasovni poiarov, v ktorej sa
vykonvaj zznamy o prijatch ohlseniach poiarov a o inch mimoriadnych udalostiach.

Strnka 47

339316918.xlsx

Druh zkladnej dokumentcie hasiskej jednotky, v ktorej s uveden daje o organizanom

kniha o vkone
zalenen zamestnancov sliacej zmeny na zsahov innos, o zaraden hasiskej techniky,
sluby (strna kniha)

ako aj informcie o priebehu sluby.

kniha vkonu sluby

Druh dokumentcie na operanom stredisku alebo v ohlasovni poiarov, v ktorej sa uvdzaj
v operanom
stredisku a v
men osb, ktor vykonvaj slubu, a udalosti, ktor v priebehu sluby nastali.
ohlasovni poiarov
kninin jednotka

Kad dokument zaraden do knininho fondu bez ohadu na formu nosia.

kninin fond

Sbor knininch jednotiek vybranch, usporiadanch, spracovanch, uchovvanch

a sprstupovanch v slade s funkciami informanho systmu, ktorho s sasou.Tvor ho
knin fond a asopiseck fond.

kdy typickch
innost

sla, ktor maj presne stanoven vznam a oznauj vopred dohovoren innos alebo
hlsenie. Kdy v Hasiskom a zchrannom zbore sa pouvaj najm na prenos najbenejie
pouvanch hlsen.

kolektvna dohoda

Psomn dohoda uzatvoren zmluvnmi stranami, ktormi s ministerstvo a zstupcovia

prslunho vyieho odborovho orgnu.

kolektvne
vyjednvanie

Proces vyjednvania o podmienkach vykonvania ttnej sluby prslunkov Hasiskho a

zchrannho zboru v rmci ustanovenom zkonom . 315/2001 Z. z. o Hasiskom a
zchrannom zbore v znen neskorch predpisov, o podmienkach a rozsahu poskytovania
sluobnho vona s nrokom na sluobn plat na nevyhnutne potrebn as na odborov
vzdelvanie a na vykonvanie funkcie v odborovch orgnoch, ktorej vykonvanie nevyaduje
dlhodob uvonenie z plnenia povinnost vyplvajcich zo ttnej sluby, a to funkcionrom
odborovho zvzu, ktor bud uren kolektvnou dohodou a o sume tvorby socilneho fondu
poda osobitnho predpisu, ktorho cieom je uzatvorenie kolektvnej dohody.

kolektvny spor

Spor o uzatvorenie kolektvnej dohody. Rieia ho zmluvn strany predovetkm zmierovacm

konanm.

koaj

Koaj zloen z koajnc a podvalov, ktor s uloen na koajovom lku alebo priamo
pripevnen k nosnej kontrukcii mosta. Koaj me ma dilatan spoj na jednom alebo oboch
koncoch nosnej kontrukcie mosta. Poloha koaje a hrbka koajovo lka mu by poas
ivotnosti mosta upravovan pri drbe koaje.

Materil vyroben z niekokch samostatnch vrstiev, spojench pred vrobou odevu, naprklad
prevan textlia.
Sbor navrhovanch hodnt pouvanch na overovanie spoahlivosti kontrukcie pre prslun
kombincia zaaen
medzn stav za sasnho psobenia rznych zaaen.
kombincia
materilov

Vybran hodnota uren na tatistickom zklade tak, aby pravdepodobnos prekroenia

kombinan hodnota
inkov od kombincie zaaen bola pribline rovnak ako od charakteristickej hodnoty
premennho
zaaenia (o Qk) individulneho zaaenia. Me sa vyjadri ako urit as charakteristickej hodnoty pouitm

sinitea o 1.

kombinovan
poiarna prdnica

Prdnica umoujca pouvanie viac ako dvoch druhov prdov.

Spacie zariadenie, utvoren kombinciou lmacch, prestrihvacch a inch systmov

kombinovan
spacia armatra s vretenom a runm koliekom.
kombinovan hasiace Hasiace zariadenie utvoren kombinciou dvoch alebo viacerch druhov hasiacich zariaden
zariadenie
(napr. na vodu, penu a oxid uhliit).

Strnka 48

339316918.xlsx

Svietidlo s dvomi alebo viacermi svetelnmi zdrojmi, z ktorch aspo jeden je napjan zo
kombinovan
svietidlo na ndzov zdroja ndzovho osvetlenia a druh (ostatn) zo zdroja normlneho osvetlenia; kombinovan
osvetlenie
ndzov svietidlo je na trval alebo na doasn ndzov osvetlenie.
Hasiaci automobil s kombinciou viac ako dvoch druhov hasiacich zariaden (napr. na vodu,
penu a hasiaci prok).
kombinovan hasiaci Hasisk automobil, ktor je uren na zdolvanie poiarov, ak treba poui sasne dva druhy
automobil (KHA)
hasiacich ltok a viac druhov hasiacich ltok; kabna vodia a skriov nadstavba umouj

prepravu hasiov, hasiacich ltok, pomocnch mdi a vecnch prostriedkov v takom zloen,
ktor umon jeho samostatn innos.
kombinovan hasiaci
Hasiaci prstroj s nplou dvoch a viac druhov hasv.
prstroj
komn
komn s prirodzenm
ahom
komnov hlava
komnov vloka
komnov efekt
komnov pl
komnov prieduch

komnov inok

kompenzan prvok

kompenztor

kompetentn osoba
na periodick
skanie

Jednovrstvov alebo viacvrstvov, spravidla zvisl, kontrukcia s jednm alebo viacermi

prieduchmi, ktorej as od sopcha po stie komna je uren na odvod spaln a as od
sopcha po ptu je uren na zachytvanie kondenztu alebo tuhch ast spaln.
Komn, pri prevdzkovan ktorho je tlak v komnovom prieduchu ni, ako mimo komnovho
prieduchu.
Ochrann hlava na vrchu komna, ktor kryje vrch komna.
Kontrukn prvok komna, ktorho vntorn povrch prichdza do styku so spalinami.
Prudk stpanie horcich plynov a dymu prdenm vo zvislom ohranienom priestore.
Vonkaj povrch komna, ktor prichdza do kontaktu s prostredm alebo vonkajm okolm. Je
tvoren opltenm alebo obkladom.
Dutina v kontrukcii komna a v komnovej vloke uren na odvod spaln do vonho
ovzduia.
Rozdiel tlaku vyplvajci z rozlinej hustoty dvoch prepojench stpcov vzduchu, ktor maj
rozlin teplotu.
Vzostupn pohyb horcich plynov vyvolan konvekciou vntri priestoru prevaujcou zvislou
orientciou.
Zariadenie pouit so zmerom zabrni pokodeniu v dsledku psobenia sl vzniknutch pri
expanzii (pozri EN 1366-1).
Vonkajie alebo vntorn zariadenie, naprklad pomocn ventil, ktor minimalizuje falon
poplachy vyvolan malm zvenm prevdzkovho tlaku.
Zariadenie umiestnen vonku alebo vo vntri ventilu na minimalizciu falonch poplachov
spsobench malm zvenm prevdzkovho tlaku.
Zariadenie brniace vzniku kd vplyvom sl, vznikajcch tepelnou rozpnavosou potrub.
Osoba, ktor je oboznmen so sasnmi poiadavkami na periodick skanie, s
odporaniami a nvodom vydanm vrobcom, ktor s pouiten pre relevantn as,
subsystm alebo systm.

komplexn kontrola
obce vo veciach
Kontrola, ktorou sa preveruje objektvny stav kontrolovanch skutonost poda 23 zkona .
zverenho vkonu
314/2001 Z. z. o ochrane pred poiarmi v znen neskorch predpisov a ich slad so
ttnej sprvy na
seku ochrany pred veobecne zvznmi prvnymi predpismi.
poiarmi
komplexn
protipoiarna
kontrola
komponent

Kontrola, ktorou sa preveruje celkov stav organizanho a technickho zabezpeenia ochrany

pred poiarmi v prvnickch osobch alebo fyzickch osb-podnikateov.
Prvok alebo as zariadenia uren na pouitie v penovom stabilnom hasiacom zariaden.

komponent s jednm
Komponent, v ktorom kvapalina prdi cez jeden otvor, regulujci prietok.
otvorom
komponent s
viacermi otvormi
komponenty bez
prisvania

Komponent, v ktorom kvapalina prdi sasne cez viacej ako jeden otvor, ktormi sa reguluje
prietok.
Komponenty, ktor vrhaj rozpren penov roztok tak, e zmieanie so vzduchom a
vytvranie peny je mimo komponenta.

Strnka 49

339316918.xlsx

kompozit

Kombincia materilov, ktor mono v stavebnej kontrukcii rozpozna ako samostatn prvky,
naprklad povrchovo poahovan alebo laminovan materily.
Kombincia materilov, ktor sa zvyajne v kontrukcich budov povauj za samostatn
prvky, naprklad pokrvan alebo vrstven materil.

kompozitn materil Kontrukn kombincia dvoch alebo viacerch samostatnch materilov.

Kombincia materilov, ktor s v stavebnch kontrukcich znme ako samostatn asti,

naprklad materily s povrchovou pravou alebo laminovan materily.
Voda zo sdelnch tvarov obsahujca prevane splakov odpadov vodu; me obsahova
komunlna odpadov
priemyseln odpadov vodu, infiltrovan vodu a v prpade jednotnej stokovej siete alebo
voda
polodelenej stokovej siete aj vodu z povrchovho odtoku.
kompozity

komunikan a
informan
infratruktra

Shrn technickch podmienok a organizanch opatren nevyhnutnch na zabezpeovanie

hlasovho a dtovho prenosu medzi koordinanmi strediskami, operanmi strediskami
tiesovho volania, dispeerskmi pracoviskami, Ministerstvom vntra Slovenskej republiky a
Ministerstvom zdravotnctva Slovenskej republiky prostrednctvom telekomunikanch siet,
telekomunikanch zariaden, rdiovch siet a vzjomne kompatibilnho programovho
vybavenia.

Priestor, ktor je uren predovetkm na sprostredkovanie prstupu medzi miestnosou a

vchodom z budovy alebo z seku.
Mnostvo skobnej vzorky umiestnenej v spaovacej komore na jednotku expozinho
koncentrcia navky
objemu alebo na celkov prietok vzduchu, vyjadren v gramoch na meter kubick.
koncov karabna (typ Samozatvraten karabna navrhnut tak, aby umonila upevnenie ako prvok subsystmu
T)
takm spsobom, e zaaenie je v predurenom smere.
Zariadenie, ktor vytvorenm tesniacej pomcky zabrni prietoku plynu alebo kvapaliny medzi
koncov katua
zariadenm a vedenm v ochrannej intalanej rrke.
komunikan priestor

koncov kontrukn
Kontrukn kotvenie na kadom konci prunho kotviaceho vedenia.
kotvenie
koncov doraz
kondicionovanie
konen naptie
konen pouivanie
vrobku
konen vchod
kontrukcia
kontrukcia nosnho
stoiara
kontrukn porucha
steny pri psoben
poiaru
kontrukne
bezpen lnok
kontrukn kotvenie

kontrukn prvky

Prvok, ktor zabezpeuje, aby sa pohybliv kotviaci bod alebo osobn ochrann prostriedok
nemyselne neoddelil od kotviaceho zariadenia.
Vystavenie vzorky podmienkam prostredia, aby sa uril ich vplyv na tto vzorku.
Vystavenie riadenmu prostrediu.
Najniie odporan naptie, na ktor sa me batria vybi. Toto naptie ur
vrobca batri.
Skuton pouvanie vrobku vo vzahu ku vetkm hadiskm, ktor ovplyvuj sprvanie
vrobku v rozlinch stavoch poiaru. Zaha hadisk ako mnostvo vrobku, orientciu,
polohu vo vzahu k inm susediacim vrobkom a spsob upevnenia.
Koncov miesto nikovej cesty.
Usporiadan zostava spojench prvkov navrhnut tak, aby prenala zaaenia a mala
primeran tuhos.
Samostatne stojaca oceov kontrukcia nosnho stoiara a jednho alebo viacerch
pripevnench dymovodov.
Stav, ke stena po uritom ase strat svoju schopnos prena zaaenie vypotan poda
ENV 1996-1-1 ako podiel hodnoty nosnosti a priemernej hodnoty parcilneho sinitea
zaaenia.
Primrny lnok alebo batria, ktorho skratov prd a maximlna povrchov teplota s
obmedzen na bezpen hodnotu vntornm odporom lnku.
Prvok alebo prvky, ktor je sasou kontrukcie a ku ktormu je mon pripevni kotviace
zariadenie alebo osobn ochrann prostriedok.
Nosn prvky kontrukcie vrtane stuen.
Nosn prvky kontrukcie vrtane stuidiel/vystuovadiel.

Strnka 50

339316918.xlsx

kontrukn prvok

Definovan as stavebnej kontrukcie, naprklad stena, prieka, strop, strecha, nosnk alebo
stp (EN 1363-1); prvok na ely tejto normy zaha samostatn vrobky, ako aj prvky
pozostvajce z jednho alebo viacerch vrobkov

kontrukn prvok;
Fyzicky odliten as kontrukcie, naprklad stp, nosnk, doska, zkladov pilta.
nosn prvok

Kontrukcia, ktor v ustanovenom ase poiarnej odolnosti nezvyuje intenzitu poiaru a

obsahuje
a) iba nehorav ltky,
b) aj horav ltky, od ktorch vak nie je zvisl nosnos a stabilita kontrukcie; horav ltky
s celkom uzavret vo vntri kontrukcie nehoravmi ltkami tak, e v ustanovenom ase
kontrukn prvok poiarnej odolnosti nenastane ich zaplenie a neuvouje sa z nich teplo.
druhu D1

Kontrukcia, ktor v ustanovenom ase poiarnej odolnosti nezvyuje intenzitu poiaru

a obsahuje nehorav ltky alebo aj horav ltky, od ktorch vak nie je zvisl nosnos
a stabilita kontrukcie;horav ltky s plne uzavret vntri kontrukcie nehoravmi ltkami
tak, e v ustanovenom ase poiarnej odolnosti sa nezaplia a neuvouje sa z nich teplo.
Kontrukcia, ktor v ustanovenom ase poiarnej odolnosti nezvyuje intenzitu poiaru a me
obsahova horav ltky, od ktorch je zvisl
nosnos a stabilita stavebnej kontrukcie.
kontrukn prvok
druhu D2

Kontrukcia, ktor v ustanovenom ase poiarnej odolnosti nezvyuje intenzitu poiaru a me

obsahova horav ltky, od ktorch je zvisl nosnos a stabilita stavebnej kontrukcie; ak
obsahuje horav ltky, tieto ltky musia by plne uzavret vo vntri kontrukcie nehoravmi
ltkami alebo neahko horavmi ltkami tak, e v ustanovenom ase poiarnej odolnosti sa
nenastane ich zaplenie a neuvouje sa z nich teplo.

Kontrukcia, ktor v ustanovenom ase poiarnej odolnosti me zvyova intenzitu poiaru a

ktor nemono posudzova ako kontrukn prvky druhu D1 alebo druhu D2; kontrukn
prvok druhu D3 me by vyhotoven aj z horavch ltok.
kontrukn ev
ev, spjajci ochrann materil v odeve, ktor by pri pretrhnut znil ochranu.
vk, ktor dr spolu vrchn odev a ktorho roztrhnutie by spsobilo odkrytie spodnho odevu
kontrukn
(trukturlny) vk a znilo ochranu.
Osoba, ktor je zodpovedn za sprievodn dokumentciu systmu, ktor m potrebn
kontruktr systmu spsobilos splni lohu a ktor je splnomocnen prija zvzky menom svojho
zamestnvatea.
kontajner
Prepravn zariadenie a skladovacie zariadenie na prepravn obaly.
kontrukn prvok
druhu D3

kontaktn osoba

Prslunk alebo zamestnanec Hasiskho a zchrannho zboru zamestnan na tvare

prjemcu pomoci, ktor absolvuje intruktno-metodick zamestnania o nstrojoch
zahraninej pomoci a projektovom cykle, zabezpeuje pre tvar prjemcu pomoci lohy
svisiace s koordinciou zahraninej pomoci a komunikciu s koordinanm pracoviskom,
sstreuje prehad potrieb tvaru prjemcu pomoci a v spoluprci s koordinanm pracoviskom
identifikuje nstroje zahraninej pomoci na ich realizciu, vypracva nvrhy projektov
v spoluprci s koordinanm pracoviskom a projektovm manarom, v opodstatnench
prpadoch vykonva aj lohy projektovho manara,

kontaktn teplota Tc Kontantne udriavan povrchov teplota kontantnej plochy vyhrievacieho valca.

kontamincia

Zneistenie alebo prenesenie materilu biologickho pvodu do prostredia alebo na povrch

predmetu, osoba alebo na in iv organizmus.
Zneistenie povrchu materilu, osb, zvierat, rastln a okolitho prostredia ltkami chemickho,
biologickho a rdioaktvneho pvodu.

kontamincia
rdioaktvnymi
asticami

Prtomnos rdioaktvnych ltok v materili alebo na materili alebo v mieste, kde s neiadce
a mu by kodliv.

kontaminant

Materil kvapalnho skupenstva alebo tuhho skupenstva, ktor obsahuje mikroorganizmus

v aktvnej forme alebo latentnej forme (spr, vajko a podobne).

Strnka 51

339316918.xlsx

Technick prostriedok, ktor pracuje s nepreruovanm prdom hasiacej ltky a pozostvajci

s pravidla z tlakovho zdroja, ktorm me by okrem motorovho zdroja tlaku aj stlaen
kontinulne hasiace
mdium v tlakovej fai s objemom najmenej 5 l a prevdzkovm tlakom do 30 MPa, zsobnka
zariadenie
hasiacej ltky a prsluenstva na dopravu zmesi do priestoru poiariska.. Prenosn alebo
pojazdn hasiace zariadenie m ndobu na hasiacu ltku s objemom najmenej 20 l.
kontinulny odber

Nepretrit odber vzorky plynu.

kontrola elektrickho innos zameran na preverenie jeho protipoiarnej bezpenosti; ak poadovan innos
zariadenia
vyaduje osobitn odborn spsobilos, vykonva ju osoba s poadovanm oprvnenm.

Sbor konov realizovanch osobou s odbornou spsobilosou pozostvajci z overovania

kontrola poiarneho vybavenosti poiarneho uzveru, jeho funknosti, zabezpeenia energie alebo hasiacej ltky,
uzveru
ak sa ich dodvka poaduje, priom na uskutonenie konov nie je potrebn technick

podpora.
Akustick zariadenie, montovan obvykle vo vntri prstroja (napr. streda),
kontroln sirna pouit nauptanie pozornosti, miestne, na zmenu stavu alebo na prtomnos
kontroln otvor v
komne

nenormlneho stavu indikovanho prstrojom.

Otvor v komnovom plti a v komnovej vloke, uren ku kontrole komnovho prieduchu,
kondenzanho zberaa a k odstraovaniu kondenztov spaln.
Panel s displejom pozostvajci z asti, do ktorch mono vloi identifikan karty dchacch

prstrojov a do ktorch mono zaznamena dopajce informcie, naprklad as nevyhnutnho

kontroln panel
izolanch dchacch opustenia priestoru a polohu nositea; zvyajne s zabudovan hodiny a tabuky asov
pouvania.
kontrolovan vodn Bazn s primeranou hbkou vo vzahu k objemu vody, ktor poskytuje porovnaten podmienky
prostredie
s ohadom na viditenos, hbku, pohyb vody a dostupnos.

Sprinkler, ktor umouje guovit tvar vstreku vody.

konvenn splinkler Sprinkler s guovitm rozdeovanm vody smerovanej nadol a k stropu urenho istenho

priestoru tento nasmerva od 40% do 60% celkovho mnostva prietoku vody smerom nadol.
koordinan
rdiostanica v
zemnom obvode
koordinan
pracovisko

Hlavn rdiostanica v rdiovej sieti danho zemnho obvodu, ktor dozer na sprvne a
eln vedenie zsad rdiovej prevdzky, zsady prevdzkovej disciplny vo svojej rdiovej
sieti a uruje v nej prevdzkov reim.
Prezdium Hasiskho a zchrannho zboru.

koordintor krzovej Prslunk alebo zamestnanec Hasiskho a zchrannho zboru, ktor je sasou tmu
intervencie a
krzovej intervencie, odborne vykolen poskytovate intervennej starostlivosti, spravidla
intervennej
psycholg psychologickho pracoviska.
starostlivosti
koordintor nstroja Prslunk alebo zamestnanec Hasiskho a zchrannho zboru zaraden na prezdiu
zahraninej pomoci Hasiskho a zchrannho zboru zabezpeujci koordinciu nstroja zahraninej pomoci.

Vzorka pouit na urenie stupa korzneho pokodenia, za urench podmienok.

Fyziklne alebo chemick pokodenie alebo zhoren funkcie spsoben chemickm
korzne pokodenie
inkom.
Lesn poiare charakteristick rchlym rozvojom poiaru, monosou rchlej zmeny smeru
korunov lesn
renia, prenosom poiaru na vek vzdialenosti a vznikom vekho tepla; mu sa ri
poiare
nezvisle od povrchovho poiaru alebo sasne s nm.
kostra postele
Kontrukcia, ktor nesie matrac.
Teplovodn kotol, horcovodn kotol, parn kotol, ohrieva vzduchu vrtane jeho sast,
kotol
najm pripojenho systmu spaovania.
kotven komn
Komn, ktorho stabilita je zaisten kotevnmi lanami.
Pevn vedenie medzi kontruknmi kotveniami, ku ktormu je mon pripevni osobn
kotviace koajnice
ochrann prostriedok.
Spjac prvok, ktor je uren pre podsystm zchytnho zariadenia vedenho typu.
korzna vzorka

kotviace vedenie

Strnka 52

339316918.xlsx

kotviace vedenie

Prun vedenie medzi kontruknmi kotveniami, ku ktormu je mon pripevni osobn

ochrann prostriedok.

kotviace zariadenie Prvok alebo skupina prvkov, alebo siastok, ktor obsahuj jeden alebo viac kotviacich bodov.

Prvok, ku ktormu je po intalcii kotviaceho zariadenia mon pripevni osobn ochrann

prostriedok.
kovov utesujca Zariadenie podobn svorke, ktor sa pouva na provizrne utesnenie malej netesnosti na
band hadice
tlakovej hadici. Pozri aj utesujca band hadice.
kotviaci bod

krajnk [cviebn
poriadok]

Prslunk, ktor stoj alebo sa pohybuje na krdle. Pozri aj krdlo.

krtkodob horenie Prtomnos plamea na povrchu alebo nad povrchom vzorky dlhie ako je povrchov zblesk,
plameom
ale kratie ako je trval horenie plameom.
krtky rebrk
kravata
k rovnoate
krehk prvok
krehk prvok
nevratn
krehk prvok
vratn
krdlo [cviebn
poriadok]
kriminalita

Vysvac rebrk zloen z dvoch ast.

Rovnoatov viazanka predpsanej farby aakosti.
Sklenen diel alebo diel vzhadovo sklu podobn, ktor sa vplyvom deru alebo
tlaku rozbije poda intrukci alebo viditelne posunie avtomto stave zostane do
jeho vmeny alebo nastavenia.
Krehk prvok, ktor vyaduje vmenu po aktivci tlaidlovho hlsia, aby bol
schopn nvratu do kudovho stavu.
Krehk prvok, ktor me by vrten do svojej pvodnej polohy, aby bol tlaidlov
hlsi schopn nvratu do kudovho stavu.
Prav alebo av krajn strana tvaru; krdlo me by av a prav; pri obratoch tvarov sa
nzvy krdiel nemenia. Pozri aj tvar.
Konanie, ktor je trestnm inom.

kritri navrhovania Kvantitatvne formulcie, ktor opisuj pre kad medzn stav podmienky, ktor sa maj splni.

Vyjadrenie kvalitatvnych vlastnost kontrukcie odolva inkom poiaru urit as. Na

hodnotenie poiarnej odolnosti kontrukci sa pouvaj tieto kritri: nosnos a stabilita (R),
kritri poiarnej
celistvos (E), tepeln izolcia (I), izolcia riaden radiciou (W), predpokladan zvltne
odolnosti kontrukcie
mechanick vplyvy
(M), uzver vybaven automatickm zatvracm zariadenm (C),
kontrukcie s osobitnm obmedzenm prieniku dymu (S).
Kritrium na hodnotenie schopnosti poiarneho deliaceho prvku zabrni prieniku plameov a
horcich plynov.
Kritrium na hodnotenie schopnosti deliaceho prvku/deliacej kontrukcie brni reniu/prieniku
kritrium celistvosti E plameov a horcich plynov.
Kritrium, ktorm je dan schopnos deliaceho prvku zamedzi prienik plameov a horcich
plynov.
Pozri poiarna odolnos.
Kritrium, ktorm je uren schopnos kontruknho prvku znies uren inky poas
kritrium nosnosti R prslunej skky poiarnej odolnosti.
Pozri poiarna odolnos.
kritrium
pouvatenosti

Nvrhov kritrium pre medzn stav pouvatenosti.

Kritrium na hodnotenie schopnosti kontrukcie alebo prvku prena predpsan zaaenia

kritrium nostnosti poas psobenia poiaru.

R
Kritrium na hodnotenie schopnosti kontrukcie alebo prvku prena stanoven/predpsan

zaaenia poas uvaovanho poiaru.

kritrium R

kritrium tepelnej
izolcie I

Pozri kritrium nosnosti R.

Kritrium na hodnotenie schopnosti poiarneho deliaceho prvku zabrni nadmernmu
prestupu tepla.
Kritrium na hodnotenie schopnosti deliaceho prvku brni neprimeranmu prenosu tepla.

Strnka 53

339316918.xlsx
kritrium tepelnej
izolcie I

kritick teplota
kritick teplota
kontruknho
oceovho prvku
kritick teplota
vstue
kritick teplota
hlinkovej zliatiny
kritick zaaenie
kritick tepeln tok

Kritrium uren z vsledkov skky poiarnej odolnosti, ktorm je uren schopnos

deliaceho elementu brni prechodu tepla.
Teplota, pri ktorej sa predpoklad poruenie oceovej vstue v betne pri danej rovni
zaaenia.
Teplota, pri ktorej sa pre dan rove zaaenia oakva, e nastane zlyhanie oceovho
prvku pri rovnomernom rozloen teploty.
Teplota, pri ktorej sa oakva zlyhanie vstue pri danej rovni zaaenia.
Teplota, pri ktorej sa pre dan rove zaaenia oakva, e nastane zlyhanie prvku z
hlinkovej zliatiny pri rovnomernom rozloen teploty.
Zaaenie, pri ktorom nastva strata stability tvaru; pri izolovanch stpoch je zhodn s
Eulerovym zaaenm.
Tepeln tok, pri ktorom plame zhasne, alebo tepeln tok po uplynut 30 min, t. j. tok
zodpovedajci najvzdialenejej oblasti rozrenia plamea za 30 min poda toho, ktor tok m
viu hodnotu.

kritick tepeln tok

pri zahasen (CHF)

Tepeln tok (kW/m2) dopadajci na povrch vzorky v mieste, kde plamene prestan postupova
a nsledne mu zhasn. Zaznamenan hodnota tepelnho toku je zaloen na
interpolcich meran s nehoravou kalibranou doskou.

kritick tepeln tok

pri zhasnut

Tepeln tok (kW/m2) dopadajci na plochu vzorky v ase, ke plame prestva postupova
a nsledne me zhasn.

kritick tok (CF)

Slav tok, pri ktorom plame zhasne (CHF) alebo slav tok po 30 mintach skky (HF30)
poda toho, o je niie (to je tok zodpovedajci najvzdialenejiemu miestu rozrenia
plamea).

krivka koncentrcia
Graf zvislosti koncentrcie plynnch jedovatch ltok od asu.
as
krivka vonkajieho
poiaru

Nominlna teplotn krivka uren pre vonkajiu stranu deliacich obvodovch stien, ktor mu
by namhan poiarom z rznych ast obvodovch stien, t.j. priamo z vntra prslunho
poiarneho seku alebo z seku nachdzajceho sa pod alebo v susedstve prslunej
obvodovej steny.

krzov situcia

Obdobie, poas ktorho je bezprostredne ohrozen alebo naruen bezpenos ttu

a stavn orgny mu po splnen podmienok ustanovench v stavnom zkone . 227/2002
Z. z. o bezpenosti ttu v ase vojny, vojnovho stavu, vnimonho stavu a ndzovho stavu
v znen stavnho zkona . 113/2004 Z. z.na jej rieenie vypoveda vojnu, vyhlsi vojnov
stav alebo vnimon stav, alebo ndzov stav.

Obdobie, poas ktorho je bezprostredne ohrozen alebo naruen bezpenos ttu

a stavn orgny mu po splnen podmienok ustanovench v stavnom zkone (stavn
krzov situcia mimo
zkon . 227/2002 Z. z. o bezpenosti ttu v ase vojny, vojnovho stavu, vnimonho stavu
asu vojny
a vojnovho stavu a ndzovho stavu) alebo osobitnom zkone (zkon . 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane
obyvatestva v znen neskorch predpisov) na jej rieenie vyhlsi vnimon stav, ndzov
stav alebo mimoriadnu situciu.
Organizan celok tvaru alebo zamestnanec (prslunk Hasiskho a zchrannho zboru
alebo zamestnanec pri vkone prce vo verejnomzujme) poveren vedcim sluobnho
krzov pracovisko
radu, generlnym riaditeom, prezidentom, riaditeom a veliteom tvaru, ktor koordinuje a
zaisuje plnenie loh tvaru pri prprave na krzov situcie a pri ich rieen.
Shrn riadiacich innosti orgnov krzovho riadenia, ktor s zameran na analzu

krzov riadenie mimo

a vyhodnotenie bezpenostnch rizk a ohrozen, plnovanie, prijmanie preventvnych
asu vojny
a vojnovho stavu opatren, organizovanie, realizciu a kontrolu innost vykonvanch pri prprave na krzov

situcie a pri ich rieen.

Vkonn prvok krzovho riaenia na jednotlivch rovniach riadenia, ktor vykonva analzu
rizk vzniku krzovej situcie, pln lohy pri prprave na krzov situcie a pri ich rieen
koordinuje innos krzovch tbov tvarov vo svojej psobnosti.
krzov tb

Strnka 54

339316918.xlsx
krzov tb

Vkonn orgn orgnu krzovho riadenia, ktorho lohou je analyzova rizik krzovej situcie,
navrhova opatrenia na jej rieenie a koordinova innos zloiek v jeho psobnosti v obdob
krzovej situcie.

krzov tb
prezidenta
Vkonn prvok krzovho riadenia tvaru pri prprave na krzov situcie a ich rieen.
Hasiskho
a zchrannho zboru
kropenie

Polievanie nevyhnutn po zahasen poiaru z dvodu monch skrytch ohnsk poiaru, tlenia,
horcich zvykov a pod.

kruhov forma renia

renie poiaru vetkmi smermi od ohniska, ktor nie je obmedzen.
poiaru

Vetky steny, dvere, uzvery, kblov vstupy, ahadl, vreten hriadele a podobne, ktor
prispievaj k zabezpeovaniu typu ochrany proti vbuchu alebo k stupu krytia (IP)
elektrickho zariadenia.
kryt hubice
Komponent na ochranu hubice pred vonkajm zneistenm.
kryt s obmedzenm Kryt kontruovan tak, e obmedz vniknutie plynu dovntra zariadenia.
dchanm
Kryt kontruovan tak, e obmedz vniknutie plynov, pr a hmly dovntra zariadenia.
Odev z jednho kusa, ktor mus tesne prilieha na cel hlavu a ktor pokrauje smerom dole a
kukla
zakrva krk.
kryt

kvalifikan
predpoklady

Poadovan vzdelanie, osobitn odborn spsobilos a odborn prax.

kvalitatvny cie
povrchovch vd

Hodnota kodlivch ltok, obzvl kodlivch ltok a inch zneisujcich ltok v povrchovch
vodch, pri dodran ktorej je zabezpeen priazniv ekologick stav vodnch tvarov a pri
ktorej s vytvoren podmienky na pouvanie vd a na ochranu zdravia ud.

kvantitatvny stav
podzemnch vd

Vyjadrenie miery ovplyvnenia tvaru podzemnch vd ich priamymi a nepriamymi odbermi.

kvapalina

Akkovek ltka, ktor nie je definovan ako plyn a ktor nem pri teplote 20 C a
tandardnom tlaku 101,3 kPa pevn skupenstvo.

Odpadvajce kvapky materilu, ktor zmkol alebo skvapalnel nsledkom tepla.

Odpadvajce kvapky roztavenho materilu.
kvzistla hodnota Hodnota uren tak, aby celkov asov sek, poas ktorho je prekroen, tvoril podstatn
premennho
as referennho asovho seku. Me sa vyjadri ako urit as charakteristickej hodnoty
zaaenia (2 Qk)
pouitm sinitea 2 1.
Dynamick zaaenie, reprezentovan na statickom modeli ekvivalentnm statickm
kvzistatick
zaaenie
zaaenm.
Minimlna koncentrcia kyslka v zmesi kyslka a duska, ktor sta na udranie horenia
kyslkov slo K
materilu plameom za urench podmienok.
kvapky taveniny

kyvadlov doprava
vody

Doprava vody na poiarisko zo vzdialenho vodnho zdroja pouitm poiarnych cisterien.

L,
laboratrna vzorka
adov zpcha
adov ztarasa

Reprezentatvny podiel priebenej alebo inej vzorky, v prpade, e sa na rozbor ned pou
cel vzorka.
Nahromadenie adovej kae alebo adovej triete v koryte vodnho toku, ktor spsobuje
zmenenie prietonho profilu vodnho toku.
Miestne nahromadenie adovch krh vzniknutch z adovej pokrvky v koryte vodnho toku pri
odchode adov.

Strnka 55

339316918.xlsx

lafeta
lafetov prdnica

monitor
ahk pena

ahk zpalnos
ahk automobil

laick prv pomoc

lakova
lanko
lano
lano s jadrom a
opletom
lano typu A
lano typu B
latentn teplo
vyparenia vody

Zariadenie, na ktor sa namontuje penotvorn prdnica, aby sa umonilo otanie a zdvih.

Osobitn druh prdnice alebo hubice s vodorovnm a zvislm pohybom, ktor sa pouva na
dodvanie vekho mnostva vody alebo peny; me by prenosn alebo stabiln.
Pena s slom napenenia vym ako 200.
Pena s napenenm viac ako 200 nsobnm zvenm pvodnho objemu roztoku.
Schopnos materilu ahko sa zapli za definovanch skobnch podmienok.
Automobil, ktorho celkov hmotnos nepresahuje 3500 kg (vrtane prvesu alebo nvesu o
celkovej hmotnosti do 750 kg) alebo automobil uren na prepravu osb s najviac smimi
sedadlami okrem sedadla pre vodia.
Sbor zkladnch zdravotnch opatren a konov, zachraujcich ivot a zniujcich
pokodenie zdravia osb; vykonva sa bez omekania do prchodu prvej lekrskej pomoci.
Stavba alebo pracovisko v stavbe, v ktorom je umiestnen vrobn zariadenie na nananie
nterovch ltok.
Drten lano, ktor sli na mechanick vysvanie a zasvanie vysvacieho rebrku.
Povraz rozlinej dky, ktor pouvaj hasii.
Lano skladajce sa z jadra a opletu.
Nzkopriean lano s jadrom a opletom uren na ben pouitie pri prstupe s pouitm lana
zahrujce vetky druhy zaistenia pracovnej polohy pri zchrane a v speleolgii.
Nzkopriean lano s jadrom a opletom menej vkonnho vyhotovenia ako lan typu A
vyadujce viu starostlivos poas pouitia.
Teplo, ktor je potrebn na zmenu vody z kvapaliny na paru.

lvka pre chodcov

Most, ktorho hlavnm cieom je prena zaaenie od chodcov a/alebo cyklistov, a na ktorom
nie je povolen premvka cestnch a elezninch vozidiel, s vnimkou povolench vozidiel,
napr. vozidiel na drbu.

LC50 smrten
koncentrcia 50

Koncentrcia jedovatho plynu alebo splodn horenia tatisticky vypotan z dajov reakcie na
koncentrciu spsobujcu smr pri 50% pokusnch zvierat z vybranho druhu za danch
podmienok.

LC50 stredn smrten Koncentrcia plynu alebo dymu zskan tatisticky z dajov zvislosti koncentrcia odozva,
pri ktorej uhynie poas expozcie a v urenom ase po nej 50% exponovanch zvierat.
koncentrcia
LCt50 smrten dvka Sin koncentrcie jedovatho plynu alebo splodn horenia s expozinm asom (koncentrcia
x as, Ct) spsobujca smr 50% pokusnch zvierat vybranch druhov za danch podmienok.
vystavenia

lekrska komisia
LFS

Orgn lekrskej posudkovej innosti Hasiskho a zchrannho zboru na posudzovanie

zdravotnho stavu a zdravotnej spsobilosti prslunka Hasiskho a zchrannho zboru na
vykonvanie ttnej sluby v Hasiskom a zchrannom zbore a na posudzovanie zdravotnho
stavu uchdzaa o ttnu slubu v Hasiskom a zchrannom zbore.
Priene renie plamea po dlhom krdle vzorky.
Opatrenie na ochranu lesa pred poiarmi, ktorm sa v lesoch vetkch vlastnkov, sprvcov a

leteck protipoiarny obhospodarovateov lesa sleduje ich ohrozenie poiarom; vykonva sa v lesnch oblastiach a
monitoring
podoblastiach s vysokm a strednm stupom ohrozenia poiarom uvedench v prlohe . 11

vyhlky MP SR . 453/2006 Z. z. a v obdob s vym rizikom vzniku poiarov.

lcov use

Koa alebo koka vyinenen tak, aby nepodliehala hnitiu, a ktor m zachovan celistvos
lca.

Strnka 56

339316918.xlsx

likvidcia vbunn,
muncie, vbunch pln (bez zvykov) znienie muncie, vbunn, vbunch predmetov a vbunch systmov
predmetov alebo pyrotechnikom.
vbunch systmov
likvidovan poiar

Stav, kedy pod vplyvom vedenia zsahu proti poiaru sa poiar prestal ri a je zabezpeen
likvidcia dostupnmi silami a prostriedkami na mieste zsahu.

limitn hodnota
ukazovateov
zneistenia
vypanch
odpadovch vd a
osobitnch vd

Najvyia prpustn koncentrcia prslunej kodlivej ltky, obzvl kodlivej ltky alebo inej
zneisujcej ltky vo vypanch odpadovch vodch.

limity a podmienky
bezpenej prevdzky Dokument, ktor obsahuje prpustn hodnoty parametrov zariaden jadrovho zariadenia,
alebo bezpenho definuje jeho prevdzkov reimy alebo reimy jeho vyraovania.
vyraovania
linerna rchlos
horenia

Dka odhorenho materilu za jednotku asu za urench podmienok.

Napjac zdroj, ktorho mon vstupn prd je obmedzen rezistorom. Vstupn naptie
linerne kles, ak vstupn prd stpa.
lnia dvkovacch Dvkovacie miesta intalovan z jednej strany alebo oboch strn priamoiareho rozvodu
miest
kvapaliny.
Lnia topnky, kde zvrok prichdza do styku so spodkom, s asou spodku zahrnujcu rm,
lnia dotyku
okolok alebo podovu, v zvislosti od spsobu kontrukcie topnky.
Plniace miesta intalovan z jednej strany alebo z oboch strn priamoiareho rozvodu
lnia plniacich miest
horavho plynu alebo horenie podporujceho plynu.
lnia prdov [cviebn Tvar, v ktorom stoja jednotky nastpen v pochodovom tvare veda seba v prdoch s
poriadok]
ustanovenmi rozstupmi. Pozri aj jednotka, pochodov tvar a rozstup.
Vyuitie elektrickch lniovch ohrievaov kblov, ciest, panelov a podpornch sast
lniov ohrievanie pouvanch externe na zvenie alebo udranie teploty obsahu v potrub, ndriach a
prslunch zariadeniach.
lniov hlsi
Hlsi reagujci na jav snman v blzkosti jednej spojitej rovnej iary.
linerny napjac
zdroj

lokalizovan poiar Stav, kedy horenie prestalo a nehroz nebezpeenstvo jeho alieho pokraovania.
lokalizovan poiar
skvapalnenho
Poiar, pri ktorom je horenie skvapalnenho zemnho plynu zahasen penovou vrstvou.
zemnho plynu
loklny palivov
spotrebi
loklny poiar

Spotrebi spaujci tuh, kvapaln alebo plynn palivo.

Poiar zahajci len obmedzen plochu poiarneho zaaenia v seku.

loklny spotrebi

Zariadenie, ktor premiea energiu paliva alebo elektrick energiu na tepeln energiu
a odovzdva teplo na dan el v mieste spotreby, t.j. v priestore, v ktorom je intalovan. Za
loklny spotrebi sa v tejto norme povauje aj teplovodn kotol poda STN 07 0245, prietokov
teplovodn kotol na plynn palivo poda STN 07 0246 a ohrieva vzduchu s menovitm
tepelnm vkonom do 50kW.

lkoviny

Veobecn vraz pre vetky prvky kladen pouvateom na matrac alebo poste na
poskytnutie tepla, pohodlia a na dekoratvne ely; tento vraz zaha plachty, prikrvky
(deky), pokrvky na postele (dekoran), draprie, prevan prikrvky, periny, oblieky na
prevan prikrvky a poahy.

M
machov podova

Podova s mernou hmotnosou 0,9 g/ml alebo menej, s machovou truktrou viditenou pri
10-nsobnom zven.

Strnka 57

339316918.xlsx

majetkov priznanie
majster potpania
maketa hlavy
malorozmerov
skka

Prslunk Hasiskho a zchannho zboru poas trvania ttnej sluby je povinn prizna
svoje majetkov pomery.
Osoba kvalifikovan poda EN 14153-3
Model nahradzujci hlavu, ktor sa pouva na skanie uritch vlastnost prilieb.
Skka vykonan na predmete malch rozmerov.

mal poiarny inok Tepeln inok vytvoren malm plameom ako s zpalky alebo zapaova.
mal sklad horavch Sklad horavch plynov alebo horenie podporujcich plynov, v ktorom sa skladuj fae s
plynov alebo horenie horavm plynom alebo horenie podporujcim plynom s celkovm vntornm objemom najviac
podporujcich plynov 2 000 l.

Vyhraden vonkajie priestranstvo mimo lesnej pdy v priestore eleznice a v blzkosti cestnej
siete, na ktorom sa sstreuje vyaen drevn hmota na el jej expedcie.
manipulan plocha
Plocha pracoviska s hutnckou vrobou alebo so strojrskou vrobou, na ktorej sa uklad,
vyprzduje alebo napa prepravn obal s horavmi kvapalinami.
Priadok, ktor upravuje postup vlastnka vodnej stavby pri osobitnom uvan vd a pri
manipulan
poriadok vodnej
prevdzke vodnej stavby. Schvauje ho orgn ttnej vodnej sprvy na nvrh vlastnka vodnej
stavby
stavby.
Priestor v plniarni horavch plynov alebo horenie podporujcich plynov tvoriaci jeden poiarny
manipulan
priestor pre pln sek alebo viac poiarnych sekov a uren na uloenie tlakovch ndob po plnen alebo
tlakov ndoby dvkovan.
manipulan priestor Priestor v plniarni horavch plynov alebo horenie podporujcich plynov tvoriaci jeden poiarny
pre przdne tlakov sek alebo viac poiarnych sekov a uren na uloenie tlakovch ndob pred plnenm alebo
ndoby
dvkovanm.
manulne
Samozatvraten uzver s poistkou ovldanou rune.
uzamykaten uzver
mata

materil

Priestor na umiestnenie vetkch druhov hospodrskych zvierat.

Jedin zkladn hmota alebo rovnomern dispergovan zmes hmt, naprklad kov, kame,
drevo, betn, minerlna vlna s rovnomerne rozptlenm spojivom, polymry.
Jednoduch ltka alebo rovnomerne rozptlen zmes, naprklad kov, kame, stavebn drevo,
betn, minerlne vlkno, polymry.
Jeden druh ltky alebo rovnomerne rozptlen zmes, naprklad kov, kame, drevo, betn,
minerlne vlkna, polymry.
Jedna zkladn ltka alebo homognne dispergovan zmes, naprklad kov, kame, stavebn
drevo, betn, anorganick vlkno, polymry.
Prvky s vnimkou pevnch doplnkov, z ktorch je odev zhotoven.
Jedna ltka alebo rovnomerne rozptlen zmes, napr. kov, kame, drevo, betn, minerlne
vlkna, polymry.
Samostatn zkladn ltka alebo rovnomerne rozptlen zmes ltok, naprklad kov, kame,
drevo, betn, minerlna vlna s rovnomerne rozptlenm spojivom, polymry.

materil biologickho Materil kvapalnho skupenstva alebo tuhho skupenstva, ktor obsahuje mikroorganizmus
pvodu
v aktvnej forme alebo latentnej forme (spr, vajko a podobne).
materil civilnej
ochrany

Hnuten veci obstaran spravidla z prostriedkov ttneho rozpotu a uren na

zabezpeovanie hlsnej sluby a informanej sluby civilnej ochrany, loh plnench jednotkami
civilnej ochrany, ako aj prostriedky individulnej ochrany obyvatestva.

materil na ochrann
Akkovek materil alebo kombincia materilov pouit v prvku ochrannho odevu na izolciu ast tela
odev proti
od priameho kontaktu s chemikliami.
chemiklim

Strnka 58

339316918.xlsx

Kovov materil z bronzu, mosadze, Monelovho kovu, austenitickej nehrdzavejcej ocele,

z rovnocennho materilu alebo z plastovho materilu vyhovujceho poiadavkm uvedenm
v tejto norme.
materil odoln proti Ide o tieto materily:
korzii

kovy: bronz a mosadz, Monelov kov, austenitick nehrdzavejca oce jej ekvivalent.
Plasty vyhovujce poiadavkm uvedenm v norme STN ISO 6182 asti 2 a 4 (92
0401).
Materil, pre ktor sa poiarnymi skkami preukzalo, e je schopn zosta na svojom mieste a
poskytn zodpovedajcu tepeln ochranu pre uvaovan as poiarnej odolnosti.
materil poiarnej
ochrany

ubovon materil alebo kombincia materilov pouitch na nosn prvok na zvenie jeho poiarnej
odolnosti.
Materil, pre ktor sa poiarnymi skkami v slade s normami prENV alebo ENV preukzalo, e je po
poadovan as poiarnej odolnosti schopn zosta na svojom mieste a zabezpeova dostaton
tepeln izolciu.

Vybavenie hasiskej jednotky

a) hasiskou technikou,
b) vecnmi prostriedkami,
c) osobnmi ochrannmi pracovnmi prostriedkami, prostriedkami na sebazchranu,
ochranu dchacch ciest, ochranu povrchu tela, poskytovanie predlekrskej prvej pomoci,
prostriedkami na urenie kodlivosti prostredia a prostriedkami na likvidciu ekologickch
materilno-technick havri,
vybavenie hasiskej
d)
jednotky

rdiovmi a ostatnmi telekomunikanmi zariadeniami, signalizanmi zariadeniami a

vpotovou technikou umoujcou informan podporu veliteovi zsahu, zber, spracovanie a
distribciu informci o zsahovej innosti hasiskej jednotky,
e) prostriedkami hasiskej zchrannej sluby a povodovej zchrannej sluby, ak s tieto
sluby v hasiskej jednotke zriaden,
f) hasiacimi ltkami, dekontaminanmi ltkami a sorpnmi ltkami a
g) ostatnmi prostriedkami.
Vrobok s prunho alebo vypchvkovho materilu v kombincii s oceovmi pruinami
matrac
a s poahovou textliou.
Najvyia dovolen teplota zariadenia alebo asti zariadenia, ktor sa rovn niej z dvoch
maximlna dovolen teplt stanovench pre:
teplota
a) nebezpeenstvo vznietenia vbunej plynnej atmosfry;
b) hodnotu tepelnej stability pouitho materilu.
maximlna efektvna
hodnota striedavho Maximlne naptie, ktor sa me privies na svorky obvodov, ktor nemaj obmedzen
alebo jednosmernho energiu, bez poruenia techniky obmedzenia energie v nadvzujcom zariaden.
naptia
maximlna
experimentlna
bezpen medzera
spoja MESG

Maximlna medzera spoja pevnho uzveru rky 25 mm, ktor zabrni prenosu explzie
poas desiatich skok vykonanch za podmienok poda IEC 60079-1-1.

Maximlna induknos, ktor sa me pripoji na pripjacie prostriedky zariadenia bez

oslabenia typu ochrany.
maximlna extern Maximlna kapacita, ktor sa me pripoji na pripjacie zariadenia bez oslabenia typu
kapacita Co
ochrany.
maximlna extern
induknos Lo

Maximlna induknos prepjacieho kbla, ktor sa me pripoji do iskrovo bezpenho

maximlna
induknos kbla (Lc) obvodu bez toho, aby poruil iskrov bezpenos.
maximlna kapacita Maximlna kapacita prepjacieho kbla, ktor sa me pripoji do iskrovo bezpenho obvodu
kbla (Cc)
bez toho, aby poruil iskrov bezpenos.
maximlna nvrhov
Vo veobecnosti 1,2 x maximlna nominlna rchlos.
rchlos

Strnka 59

339316918.xlsx

Vo veobecnosti maximlna traov rchlos v danom mieste. V konkrtnom projekte, ak sa to

maximlna nominlna
pecifikuje, sa me poui redukovan rchlos, aby bolo mon kontrolova maximlnu
rchlos

povolen rchlos konkrtnych vlakov elezninej prevdzky.

maximlna povolen Maximlna povolen rchlos vlaku elezninej prevdzky, uren vlastnosami vozidla, vo
rchlos vozidla
veobecnosti nezvisl od infratruktry.

Najvyia teplota, ktor vznikne pri prevdzke v najnepriaznivejch podmienkach (avak v

maximlna povrchov
uznanch tolerancich) na ktorejkovek asti povrchu elektrickho zariadenia, ktor by mohlo
teplota

spsobi vznietenie okolitej vbunej atmosfry.

Najvyia teplota prevdzkovej teploty. Kad zariadenie me ma na rznych astiach

maximlna
prevdzkov teplota rozdielnu prevdzkov teplotu
Maximlna rchlos, ktor sa pouije pri skke novho vlaku pred jeho uvedenm do

maximlna rchlos
prevdzky a pri pecilnych skkach, at. Vo veobecnosti ide o vyiu rchlos ako je
vlaku pred uvedenm
maximlna povolen rchlos vozidla a pre konkrtny projekt sa maj pecifikova
do prevdzky

zodpovedajce poiadavky.

Najvyia teplota, ktorej me by intalovan hlsi vystaven, dokonca i krtku dobu bez
prtomnosti poiaru.
maximlna teplota Horn limit teploty cirkulujceho vzduchu v pracovnom priestore, na ktor je kombinovan
suenia
kabna kontruovan.
maximlna traov Maximlna povolen rchlos dopravy v danom mieste, pecifikovan pre konkrtny projekt (vo
rchlos v danom veobecnosti limitovan vlastnosami infratruktry alebo poiadavkami na bezpenos
mieste
elezninej dopravy).
Maximlna ekvivalentn vntorn induknos, o ktorej sa uvauje ako o vyskytujcej sa v
pripjacch prostriedkoch.
maximlna teplota
pouitia

maximlna vntorn
induknos Li
Celkov ekvivalentn vntorn induknos zariadenia obsahujceho obvody s obmedzenou

energiou, ktor sa me objavi na svorkch zariadenia v normlnej prevdzke.

Celkov ekvivalentn vntorn kapacita zariadenia obsahujceho obvody s obmedzenou
maximlna vntorn energiou, ktor sa me vyskytn na svorkch zariadenia v normlnej prevdzke.
kapacita Ci
Maximlna ekvivalentn vntorn kapacita, o ktorej sa uauje ako o vyskytujcej sa naprie
pripjacmi prostriedkami.
maximlna vonkajia Maximlna hodnota induknosti obvodu s obmedzenou energiou, ktor sa me pripoji na
induknos Lo
svorky zariadenia.
maximlna vonkajia Maximlna hodnota kapacity obvodu s obmedzenou energiou, ktor sa me pripoji na svorky
kapacita Co
zariadenia.
maximlne efektvne
hodnoty striedavho Maximlne naptie aplikovan na pripjacie prostriedky prisruenho zariadenia bez
alebo jednosmernho obmedzenia energie bez oslabenia typu ochrany.
naptia Um

Maximlne dosiahnuten naptie za normlnych podmienok u novch primrnych lnkov

alebo tesne po plnom nabit sekundrneho lnku.
maximlne naptie Maximlne dosiahnuten naptie pri normlnych podmienkach, ktor sa zska z novho
obvodu naprzdno primrneho lnku alebo sekundrneho lnku bezprostredne po plnom nabit.
maximlne otky Vrobcom uren najvyie otky prvho obenho kolesa erpadla.
maximlne naptie
naprzno

maximlne vstupn Maximlne naptie (pikov hodnota striedavho alebo jednosmernho naptia), ktor sa
naptie Ui
me bezpene privies na svorky obvodu s obmedzenou energiou v normlnej prevdzke.

Maximlne naptie (pikov hodnota striedavho alebo jednosmernho naptia), ktor sa

me v normlnej prevdzke vrtane chodu naprzdno objavi na svorkch zariadenia
pripojenho k obvodu s obmedzenou energiou.
maximlne vstupn
naptie Uo

Strnka 60

339316918.xlsx

maximlne vstupn Maximlne naptie (vrcholov hodnota striedavho alebo jednosmernho naptia), ktor sa
naptie Uo
me vyskytn na pripjacch prostriedkoch zariadenia pri aplikcii akhokovek naptia a do

maximlneho naptia.
Maximlne naptie (vrcholov hodnota striedavho alebo jednosmernho naptia), ktor me
psobi na pripjacie prostriedky zariadenia bez oslabenia typu ochrany.
maximlny pomer
Maximlna hodnota pomeru induknosti (Lc) a odporu (Rc) prepjacieho kbla, ktor sa me
induknosti a odporu
pripoji do iskrovo bezpenho obvodu bez toho, aby poruil iskrov bezpenos.
kbla (Lc/Rc)

Najvyia hodnota tlaku, pri ktorej sa me vybavenie prevdzkova.

maximlny pracovn
Tlak (pri teplote 50 C), pri ktorom zariadenie alebo komponent me by ete funkn a me
tlak

by ete v inoosti.

Prkon, ktor me psobi na pripjacie prostriedky zariadenia bez oslabenia typu ochrany.
maximlny prkon Pi

Maximlny prkon, ktor sa me v normlnej prevdzke bezpene spotrebova v zariaden s

obmedzenou energiou.
Najvy tlak, ktor sa me dosiahnu vo vstupnej asti erpadla pri menovitej geodetickej
maximlny tlak
nasvacej vke HZgeoN a maximlnej rchlosti.
Najvy prd (pikov hodnota striedavho alebo jednosmernho prdu), ktor sa me v
maximlny vstupn normlnej prevdzke bezpene privies na svorky zariadenia s obmedzenou energiou.
prd Ii
Maximlny prd (vrcholov hodnota striedavho alebo jednosmernho prdu), ktor sa me
pripoji na pripjacie prostriedky zariadenia bez oslabenia typu ochrany.
Maximlny prkon, ktor sa me zo zariadenia zska.
maximlny vkon Po Maximlny vkon, ktor sa me v normlnej prevdzke odobera zo svoriek zariadenia
pripojenho na obvod s obmedzenou energiou.
Najvy prd (pikov hodnota striedavho alebo jednosmernho prdu), ktor sa me
odobera v normlnej prevdzke vrtane skratu na svorkch zo svoriek zariadenia pripojenho
maximlny vstupn na obvod s obmedzenou energiou.
prd Ii
Maximlny prd (vrcholov hodnota striedavho alebo jednosmernho prdu) v zariaden,
ktor sa me odobra z pripjacch prostriedkov zariadenia.
Vzdialenos medzi dvomi protiahlmi povrchmi pevnho uzveru po zmontovan uzveru
medzera spoja
pevnho uzveru I elektrickho zariadenia
medzilnkov
spojka

Elektrick vodi na vedenie prdu medzi lnkami /IEV 486-02-31/.

as suchho riadiaceho ventilu, ktor oddeuje sedlov povrchy tesniacej zostavy zo strany

medziahl komora vzduchu a/alebo zo strany vody, priom je v nej atmosferick tlak, ke je tento ventil
medzipodvka
medzn hodnota
expozcie
medzn stavy

v pohotovostnej polohe.
Vrstva, ktor sa vo viacvrstvovom odeve nachdza medzi vrchnou vrstvou a podvkou.
Medzn hodnota vbuchu pre nebezpen ltky na pracovisku, ktor je pevne stanoven
zkonom o bezpenosti a ochrane zdravia pri prci.
Stavy, po prekroen ktorch kontrukcia prestane spa zodpovedajce kritri navrhovania.

Stavy zodpovedajce podmienkam, po prekroen ktorch kontrukcia alebo kontrukn prvok

prestane vyhovova pecifickm prevdzkovm poiadavkm.
Stavy svisiace so zrtenm alebo inmi podobnmi spsobmi poruenia kontrukcie.
medzn stavy
nosnosti
Veobecne zodpovedaj maximlnej odolnosti kontrukcie alebo kontruknho prvku.
medzn tlak
Najvy prpustn tlak vo vstupnej asti erpadla p a poas prevdzky.
Samostatn miestnos, ktor sli na vkon kontrolnch skok funknosti prostriedkov
mechanick diea
pomocou kontrolnch, meracch, skobnch a ciachovanch zariaden a ktor nesm prs do
prostriedkov
protiplynovej sluby styku s vlhkm prostredm alebo pouvanmi chemikliami, aby sa zamedzilo ovplyvneniu
kontrolnch skok.
Oistenie, ktor sa vykonva na kontaminovanom povrchu mobilnej techniky, pouvanom
prostriedku, predmete, budove, technologickom zariaden alebo na pde.
medzn stavy
pouvatenosti

mechanick oistenie
(zber materilu
biologickho pvodu)

Strnka 61

339316918.xlsx

mechanick oistenie
Oistenie, ktor sa vykonva za elom prvho istiaceho konu zameranho na znenie
(zber materilu
biologickho pvodu) celkovej kontamincie osoby tuhm materilom alebo kvapalnm materilom biologickho

pvodu; vykonva sa formou sstredenia tuhch prachovch astc alebo zrnitch astc, kalu,
suspenzie alebo kvapaliny (kontaminantu) na jedno miesto, odkia bud odobrat.

mechanick druh
Druh suchho riadiaceho ventilu, v ktorom tlak vzduchu v zariaden psob na tesniacu zostavu
suchho riadiaceho
a na ovldac mechanizmus tak, aby sa udriavali v uzavretej polohe.
ventilu
mechanick navijak Navijak pohan motorom automobilu alebo elektromotorom. Pozri aj run navijak.
mechanicky otvran Ventil, ktor sa v uzavretej polohe udriava mechanickmi prostriedkami; uvouje sa
zavodovac ventil mechanicky, naprklad psobenm uvoovacieho zvaia.
mechanick such
riadiaci ventil
mechanick inok M
mechanick vysvac
rebrk
meniten hodnoty
menovit geodetick
nasvacia vka

Typ suchho riadiaceho ventilu, v ktorom tlak vzduchu/inertnho plynu za uzverom psob
ako na uzver, tak na spojovac mechanizmus a udruje ho v uzavretej polohe.
Schopnos prvku odolva nrazu predstavujcemu stav, ke kontrukn pokodenie inho
prvku sa v prpade poiaru podiea na nraze na prvok.
vysvac rebrk, ktorho horn diely s vysvan mechanickmi prostriedkami napr.
vysvacmi lanami alebo lankami.
Hodnoty meniace sa na zklade doasnch zmien poas prevdzky automatickm alebo
manulnym nastavenm.
Vkov rozdiel medzi stredom vstupu prvho obenho kolesa erpadla (v smere prietoku) a
hladinou vody na strane nasvania erpadla pri 1013 mbar a teplote vody 4 C, ako sa
pecifikuje pre menovit prietok erpadla.

menovit hodnota

Hodnota veliiny, zvyajne urovan vrobcom pre stanoven prevdzkov podmienky

siastok, prstroja alebo zariadenia.

menovit innos

innos pri menovitom vkone erpadla.

menovit naptie

Naptie stanoven vrobcom.

menovit otky

Otky prvho obenho kolesa erpadla pri menovitom vkone erpadla.

menovit podmienky Sbor menovitch hodnt a prevdzkovch podmienok.

Maximlne zaaenie, akm sa me pracovn ploina vertiklne zaai v medziach

menovit zaaenie prslunch pracovnch koncovch nastaven vsuvnej kontrukcie; toto tvoria osoby a

prdavn zariadenia; pevne zabudovan predmety nie s sasou menovitho zaaenia.

menovit zaaenie Maximlny poet osb, kad s hmotnosou 90 kg, ktor je dovolen na rebrku poda
rebrka
pecifikcie vrobcu.
menovit dynamick Vrcholov hodnota prdu, ktorho dynamick inky vydr elektrick zariadenie bez
prd Idyn
pokodenia.

Pomer objemovej aktivity rdioaktvnych ltok v okolitom ovzdu k objemovej aktivite

menovit faktor
ochrany (100: prienik rdioaktvnych ltok v obleku; dan objemov aktivity s priemernmi objemovmi aktivitami
smerom dovntra, IL) zistenmi poas normalizovanch skok.
menovit krtkodob Efektvna hodnota prdu, ktor za 1 s zohreje vodi z jeho prevdzkovej teploty pri maximlnej
tepeln prd Ith
okolitej teplote na teplotu, ktor nepresiahne maximlnu dovolen teplotu.

Najv tlak, ktor je stanoven pre innos zariadenia.

Najv prevdzkov tlak (pozri prevdzkov tlak), ktor je stanoven pre innos suchho
menovit pracovn
riadiaceho ventilu alebo spomaovaa.
tlak
Najv prevdzkov tlak (pozri prevdzkov tlak), ktor je stanoven pre innos mokrho
riadiaceho ventilu alebo spomaovaa.

Strnka 62

339316918.xlsx

menovit
prevdzkov tlak

Maximlny prevdzkov tlak, pri ktorom m indiktor prietoku vody pracova.

menovit prietok
erpadla

Prietok erpadla pecifikovan pri menovitom vtlanom tlaku p N, menovitch otkach nN a

geodetickej nasvacej vke HZ geoN.

menovit prkon
erpadla

Prkon erpadla poadovan na dosiahnutie menovitho vkonu erpadla.

menovit vkon
erpadla

Vkon erpadla, pri menovitch otkach, menovitom prietoku erpadla, menovitom vtlanom
tlaku a menovitej geodetickej nasvacej vke HZ geoN.

menovit vkon
klimatizanho
systmu

Najvy nepretrit chladiaci vkon vyjadren v kW, ktor mono dosiahnu poas ustlenej
prevdzky klimatizanho systmu.

menovit vkon kotla

Najvy nepretrit tepeln vkon vyjadren v kW, ktor mono dosiahnu poas ustlenenej
prevdzky kotla.

menovit vtlan
tlak

Vtlan tlak pecifikovan pre menovit prietok erpadla.

merac prvok

Zariadenie intalovan medzi spojovacmi potrubiami a odsvacie zariadenie na stanovenie

objemovho prietoku plynov prechdzajcich skanou poiarnou klapkou.
Zariadenie na meranie tepelnej expozcie v peci na poiarnu odolnos.

mern optick
hustota (Ds)

Optick hustota (dymu) nsoben faktorom, ktor sa vypota delenm objemu skobnej
komory sinom vystavenej plochy skobnho telesa a optickej drhy svetelnho la.

meracia tra

mern optick
hustota dymu

Mierna nepriesvitnoti dymu vytvorenho vzorkou s ohadom na optick hustotu a faktory

charakterizujce uren skobn postup.
Pozri optick hustota (dymu).

metodick pokyny na
nariaovanie a
Pokyny upravujce postup pri nariaovan a vykonvan poiarnotechnickej expertzy a obsah,
vykonvanie
poiarnotechnic-kej spracvanie a predkladanie psomnej sprvy o jej vykonan.
expertzy
metodick pokyny na
zisovanie prin
vzniku poiarov,
spracvanie
dokumentcie o
poiaroch a na
tatistick sledovanie
a rozbory
poiarovosti

Pokyny, ktor upravuj postup krajskch riaditestiev Hasiskho a zchrannho zboru a

okresnch riaditestiev Hasiskho a zchrannho zboru pri zisovan prin vzniku poiarov,
spracvan dokumentcie o poiaroch a o tatistickom sledovan a vypracvan rozborov
poiarovosti.

miesta s monosou
Miesta, v ktorch sa vyskytuj horav ltky, vrobky alebo vbuniny a miesta, v ktorch sa
vzniku poiaru alebo
me vyskytn ich vbun koncentrcia.
vbuchu
miesta so zvenm
Miesta, v ktorch sa nachdzaj horav ltky za takch podmienok, e vytvraj zven
nebez-peenstvom
riziko monosti vzniku poiaru.
poiaru
miesta spoloenskej
Miesta, ktor s charakteristick vekmi priestormi, vysokou koncentrciou osb a horavho
zbavy (divadl, kin
materilu, osobitne v priestoroch javiska a pod nm.
a pod.)
miestna psobnos Psobnos, ktor je vymedzen celm zemm Slovenskej republiky a priestorom prpravy
pyrotechnika
a nasadenia zchrannej brigdy Hasiskho a zchrannho zboru.

Strnka 63

339316918.xlsx

Ndr, ktor m zvary alebo in nerozoberaten spoje pla prekryt druhm plom,

miestne dvojplov
priom vzniknut medziplov priestory s navzjom prepojen a nepriepustne oddelen od
ndr

vntornho priestoru ndre a od vonkajieho prostredia.

miestne
nulovaten
(resetovaten)
hlsi
miestne odsvanie
miesto odberu
miesto riadenia
miesto zsahu

Nulovaten (resetovaten) hlsi, ktor mono uvies do zkladnho stavu

pohotovosti snmania runou operciou vykonvanou na hlsii.
Odsvanie pomocou vzduchotechnickho zariadenia zabezpeujceho zachytvanie a odvod
kodlivn vzduninou z miesta ich vzniku.
Miesto na technologickom alebo inom zariaden, prispsoben na odber vzoriek, vybaven
sondou a vzorkovacm kohtikom, z ktorho sa odober plyn.
Sdlo Ministerstva vntra Slovenskej republiky (tvaru).
Priestor, v ktorom zchrann zloky integrovanho zchrannho systmu poskytuj pomoc v
tiesni.

Plnenie loh zamestnancami tvaru (prslunkmi Hasiskho a zchrannho zboru a

zamestnancami pri vkone prce vo verejnom zujme) mimo zkladn as sluby v tdni,
mimopracovn as uren zkladn tdenn sluobn as, sluobn as alebo mimo pracovn as.
as od skonenia pracovnej innosti poslednej pracovnej zmeny pracovnho da do zaiatku
pracovnej innosti prvej pracovnej zmeny nasledujceho pracovnho da.
mimoriadna nvrhov Nvrhov situcia znamenajca vnimon podmienky kontrukcie alebo jej vystavenia
situcia
rznym inkom vrtane poiaru, vbuchu, nrazu alebo loklneho poruenia.

Revzia, ktor sa vykonva na prkaz nadriadenho orgnu alebo ak to vyaduje situcia,

mimoriadna revzia naprklad pri zmene zamestnanca zodpovednho za vedenie knininho fondu pracoviska
knininho fondu Hasiskho a zchrannho zboru, pri presahovan tohto pracoviska, pri vzniku alebo zniku

hmotnej zodpovednosti za kninin fond a podobne. Pozri aj revzia knininho fondu.

Obdobie ohrozenia alebo obdobie psobenia nsledkov mimoriadnej udalosti na ivot, zdravie
alebo na majetok, ktor je vyhlsen poda zkona . 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane v znen
mimoriadna situcia neskorch predpisov; poas nej sa vykonvaj opatrenia na zchranu ivota, zdravia alebo
majetku, zniovanie rizk ohrozenia alebo innosti nevyhnutn na zamedzenie renia a
psobenia nsledkov mimoriadnej udalosti.
mimoriadna udalos iveln pohroma, havria, katastrofa alebo teroristick tok.

mimoriadna
zahranin cesta

Zahranin cesta, ktor vzhadom na jej charakter nebolo mon plnova v schvlenom
ronom plne z hadiska elu a mnostva finannch prostriedkov, ktor s potrebn na jej
zabezpeenie a vykonanie alebo v ase plnovania potreba uskutonenia zahraninej cesty
nebola znma a ktor mono uskutoni len ako nhradu za plnovan zahranin cestu v
rmci limitu finannch prostriedkov, ktor boli rozpsan navrhovateom poda ronho plnu.
Hlsenie, ktor je

mimoriadne hlsenie

a) varovanie pred nebezpeenstvom povodne, pred vznikom povodovej situcie a podobne,

b) hydrologick hlsenie o aktulnej situcii na vodnch tokoch a ndriach,
c) varovn povodov sprvy.

Pracovn rokovanie tuzemskej delegcie so zahraninou delegciou na zem Slovenskej

republiky, ktor vzhadom na jeho charakter nebolo mon plnova v schvlenom ronom
mimoriadne prijatie plne z hadiska elu a mnostva finannch prostriedkov, ktor s potrebn na jeho
zahraninej delegcie zabezpeenie a vykonanie alebo v ase plnovania potreba uskutonenia prijatia delegcie
nebola znma a ktor mono uskutoni len ako nhradu za plnovan prijatie delegcie v
rmci limitu finannch prostriedkov, ktor boli rozpsan navrhovateom poda ronho plnu.

Strnka 64

339316918.xlsx

mimoriadne
zaaenie (A)

Zaaenie obyajne krtkeho trvania avak vznamnej vekosti, ktorho vskyt je mlo
pravdepodobn poas nvrhovej ivotnosti danej kontrukcie.

mimoriadne
zhorenie kvality vd
alebo mimoriadne
ohrozenie kvality vd

Nhle, nepredvdan a zvan zhorenie alebo zvan ohrozenie kvality vd spsoben

vypanm odpadovch vd bez povolenia alebo v rozpore s nm, alebo spsoben
neovldatenm nikom nebezpench ltok, ktor sa prejavuj najm zafarbenm alebo
zpachom vody, tukovm povlakom, vytvranm peny, vskytom uhynutch rb na hladine vody
alebo vskytom nebezpench ltok v prostred svisiacom s povrchovou vodou alebo
podzemnou vodou.

minimlna energia na
Energia, ktor je potrebn na uvedenie komponenta do innosti.
spustenie
minimlny as
inicicie horenia
minimlny as
zaplenia

as, v ktorom je materil vystaven psobeniu definovanho inicitora horenia, potrebn na

iniciciu horenia za urench podmienok.
Pozri ahkos zaplenia a expozin as.
Minimlny as psobenia inicitora horenia na materil, ktor je potrebn na vznik
nepreruovanho horenia za definovanch skobnch podmienok.

minimlny pracovn
Tlak (pri teplote - 20 C), pri ktorom zariadenie alebo komponent me by ete v innosti.
tlak
mnostvo nplne

Mnostvo hasiacej ltky v hasiacom prstroji uveden v objeme (v litroch) alebo hmotnosti (v
kg).

Objem hasiacej ltky alebo hmotnos hasiacej ltky v prenosnom hasiacom prstroji alebo v
pojazdnom hasiacom prstroji. Vyjadruje sa v litroch pre prenosn hasiaci prstroj vodn,
mnostvo nplne v prenosn hasiaci prstroj penov, pojazdn hasiaci prstroj vodn s prsadami a pojazdn
hasiacom prstroji hasiaci prstroj penov; alebo v kilogramoch pre prenosn hasiaci prstroj prkov, prenosn
hasiaci prstroj CO2, prenosn hasiaci prstroj halnov, pojazdn hasiaci prstroj prkov a
pojazdn hasiaci prstroj CO2.
mobiln erpacia
stanica

Samostatn jednotka erpadla s pohonom umiestnen na podvozku.

a)
Hromadn povolanie na vkon mimoriadnej sluby vojakov v zlohe, vojakov povinnej
vojenskej sluby, ktorm bol vkon vojenskej sluby preruen, a odvedencov,
mobilizcia
b)
nariadenie vkonu mimoriadnej sluby profesionlnym vojakom, vojakom prpravnej
ozbrojench sl
sluby a vojakom povinnej vojenskej sluby, ako aj
c)
poskytnutie vecnch prostriedkov poda osobitnho zkona.
Aktivovan astncka stanica verejnch telekomunikanch mobilnch GSM siet alebo
neskr zavedench funkne porovnatench systmov; mobiln telefn sa stva astnckou
mobiln telefn
stanicou a po jeho aktivcii pridelenm astnckeho sla a zriadenm prslunch sluieb
prostrednctvom SIM karty.
model kontrukcie Idealizcia kontruknho systmu na ely analzy, navrhovania a overovania.
Organizovan skupina osb, ktor je vycvien, materilno-technicky vybaven a uren na
vykonvanie presne urench prc. Na poskytovanie pomoci pri mimoriadnych udalostiach v
zahrani tvary Ministerstva vntra a Horsk zchrann sluba zriauj:
a) zchranrsky modul
b) ubytovac modul
c) potpask modul
d) modul povodovej zchrannej sluby
modul
e) modul leteckho hasenia
f) modul mobilnho chemickho laboratria
g) modul zisovania chemickch ltok a rdioaktvnych ltok
h) horsk zchrann modul
ch) modul psovodov a sluobnch psov
i) leteck modul
Nezvisl as programu, ktor pln funkcie.

Strnka 65

339316918.xlsx

modulov hasiace
zariadenie

Nepotrubn samoinn hasiace zariadenie, pri ktorom je umiestnen ndr s hasivom

a spacm zariadenm priamo v chrnenej miestnosti.

mokr ovldacie
potrubie

Potrubn systm na hydraulick detekciu a spanie, na ktorom s pripevnen zariadenia

reagujce na teplo, zvyajne samoinne spacie sprinklery, ktor nadmernm tepelnm
psobenm uvonia tlak z tohto potrubnho systmu, m sa automaticky otvor hydraulicky
ovldan zavodovac ventil.

Ventil, ktor umouje prietok vody do mokrej sprinklerovej sstavy, ale zabrauje sptnmu
prdeniu vody.
mokr riadiaci ventil Ventil umoujci prdenie vody do mokrej sprinklerovej sstavy, brni jej sptnmu prdeniu,
priom m zabudovan zariadenie na spanie poplachovho zariadenia za stanovench
podmienok.
monitor

monitorovanie

monitorovanie
zemia

Zariadenie uren na dodvku peny, ktor je trvalo intalovan na pevnej kontrukcii, vyven
alebo uloen na zemi; je zsobovan z trvalo pripojenho potrubia alebo mobilnej hasiskej
techniky.
Komponent skladajci sa z penotvornej prdnice a z lafety.
Systematick a kontinulne zbieranie, analza a vyuvanie informci pre riadenie, kontrolu,
rozhodovanie a vyhodnocovanie pokroku pri realizcii projektu alebo programu vo vzahu k ich
plnu.
Dohad nad prevdzkovanm stavom elektrickch alebo neelektrickch komponentov
hasiaceho zariadenia.
Opatrenie nevyhnutn na zistenie a hodnotenie situcie pred vznikom mimoriadnej udalosti
spojenej s nikom nebezpenej ltky, v obdob jej trvania a po odstrnen jej nsledkov.Cieom
monitorovania zemia v oblasti ohrozenia je vyhodnoti stav zloiek ivotnho prostredia a
zdravotnho stavu osb a zvierat, ktor s ohrozen mimoriadnou udalosou spojenou s
nikom nebezpenej ltky..

Zvisl vzdialenos svietidla od podlahy.

S charakterizovan nosnmi prvkami vyrobenmi na inom mieste, ako je konen poloha v
montovan
kontrukcii; v kontrukcii s prvky spojen tak, aby bola zabezpeen poadovan celistvos
kontrukcie
kontrukcie.
Technick prostriedok tvoren motorovou pohonnou jednotkou, erpadlom a prsluenstvom.
Me by vyhotoven ako:
a) prenosn, ktor je prepravovan najm v hasiskch automobiloch, v hasiskch prvesoch,
motorov striekaka hasiskch nvesoch alebo hasiskch kontajneroch.
b) prvesn, ktor je pevne spojen s podvozkom prvesu (prepravnho).
montna vka

erpadlo vybaven hnacm motorom.

Hasisk automobily patriace do nasledujcich skupn
a) hasiaci a zchrann automobil s podskupinami
1. automobilov striekaka,
2. automobil na hasenie pecifickch poiarov,
b) vkov zchrann automobilov technika s podskupinami
1. automobilov oton rebrk,
motorov vozidl
2. automobilov vkov pracovn ploina,
Hasiskho
c)
zchrann
automobil (automobil hasiskej zchrannej sluby),
a zchrannho zboru
d) sanitn automobil,
e) technick automobil,
f) tbny automobil,
g) automobil na prepravu osb,
h) pomocn automobil,
i) ostatn pecilne automobily.
Kad cestn vozidlo, ktor je vybaven vlastnm motorom, m najmenej tyri koles,
nevyaduje na pohyb koajnice a v benej prevdzke sa pouva
motorov vozidlo na prepravu osb a/alebo tovaru
ako aha na prepravu osb a/alebo tovaru
na pecilne pouitie.

Strnka 66

339316918.xlsx
Jeden

zmonho potu preddefinovanch vstupov zvuku

zariadenia, ktor me by zvolen pomocou
pecifikovanch vrobcom.
musk pracovn
Hasisk iapka okrhleho tvaru so ttkom kpracovej rovnoate.
iapka
md (prevdzky) poplachovho

musk
spoloensk
iapka

akustickho
prostriedkov

Hasisk iapka okrhleho tvaru snaitm ttkom kspoloenskej rovnoate.

N,
Postup budiaceho prdu cez sekundrny lnok v opanom smere, ako je zvyajn tok s
cieom obnovi pvodne uchovvan energiu.
nabjanie
innos, pri ktorej ntene pretek prd cez sekundrny lnok alebo batriu v opanom
smere, ako pri normlnom odbere, pre obnovenie pvodne uskladnenej energie.
nabjanie s opanou innos, pri ktorej ntene pretek prd cez primrny alebo sekundrny lnok v rovnakom
smere ako pri normlnom odbere, napr. u vybitej batrie.
polaritou
Skutonos, ktor zniuje naptie lnku pod hodnotu odporan vrobcom lnku alebo
nadmern vybitie batrie.
nadmorsk vka Vka miesta nad dohodnutou strednou rovou mora, kde m by umiestnen stavba alebo
kde je u umiestnen existujca kontrukcia.
staveniska
Pl pojazdnho hasiaceho prstroja bez prsluenstva, ale so vetkmi privarenmi asami.
ndoba

ndoba batrie
ndoba lnku

Pl hasiaceho prstroja bez prsluenstva, ale so vetkmi jeho privarenmi/spjkovanmi

asami.
Puzdro na umiestnenie batrie. Veko je sasou ndoby batrie.
Kryt na uloenie batrie. Veko je sasou ndoby batrie.
Ndoba na uloenie zvzku elektrd a elektrolytu v lnku, ktor je vyroben z materilu
odolnho proti inkom elektrolytu /IEV 489-02-60/.

ndoba na vtlan Tlakov faa na plyn, ktor je namontovan vntri alebo je pripevnen zvonku hasiaceho
plyn
prstroja a obsahuje vtlan plyn.
ndoba s vtlanm
Vysokotlakov ndoba na uskladnenie vtlanho plynu.
plynom
nadstavec
rozpraovacej
prdnice

Trubkov nadstavec na predenie hrdla medzi rozpraovacou hubicou a telesom prdnice.

Vecn prostriedok, ktor je uren na vstup a zostup osb

nadstavovac rebrk a) do vky 8 m ako rebrk opierac pri sklone 75 voi vodorovnej zkladni,

b) v zkych vertiklnych priestoroch.

Elektrick zariadenie, ktor m obvody s obmedzenou energiou, ako aj obvody, ktor nie s s
obmedzenou energiou, a je kontruovan tak, e obvody, ktor nemaj obmedzen energiu,
nemu nepriaznivo ovplyvni obvody s obmedzenou energiou. Nadvzujce zariadenie s
obmedzenou energiou me by:
nadvzujce
zariadenie s
obmedzenou
energiou

a) elektrick zariadenie, ktor m in typ ochrany uveden v tejto norme na pouitie v

prslunej vbunej plynnej atmosfre;
b) elektrick zariadenie, ktor m niektor z typov ochrany uveden v EN 50014 na pouitie v
prslunej vbunej plynnej atmosfre;
c) elektrick zariadenie, ktor nie je takto chrnen, a preto sa nesmie poui vo vbunej
plynnej atmosfre, naprklad zapisova, ktor sm nie je vo vbunej atmoafre, ale je
pripojen k termolnku umiestnenom vo vbunej atmosfre a len vstupn obvod do
zapisovaa m obmedzen energiu.
Elektrick zariadenie, ktor m obvody s obmedzenou energiou, ako aj obvody, ktor nie s s
obmedzenou energiou, a je kontruovan tak, e obvody, ktor nemaj obmedzen energiu,
nemu nepriaznivo ovplyvni obvody s obmedzenou energiou. Nadvzujce zariadenie s
obmedzenou energiou me by:

nadvzujce
a) elektrick zariadenie, ktor m in typ ochrany uveden v tejto norme na pouitie v
zariadenie s
prslunej vbunej plynnej atmosfre [nL];
obmedzenou
energiou ["nL"] alebo
["Ex nL"]

Strnka 67

339316918.xlsx

nadvzujce
zariadenie s
obmedzenou
energiou ["nL"] alebo b) elektrick zariadenie, ktor m niektor z typov ochrany uveden v IEC 60079-0 na pouitie
v prslunej vbunej plynnej atmosfre [nL];
["Ex nL"]

c) elektrick zariadenie, ktor nie je takto chrnen, a preto sa nesmie poui vo vbunej
plynnej atmosfre, naprklad zapisova, ktor sm nie je vo vbunej atmoafre, ale je
pripojen k termolnku umiestnenom vo vbunej atmosfre a len vstupn obvod do
zapisovaa m obmedzen energiu [Ex nL].
nadzemn ndr
nadzemn hydrant

Ndr, ktor nie je pokryt alebo ktorej krytie zeminou alebo stavebnou kontrukciou
nezodpoved podmienkam ustanovenm pre podzemn ndr.
Nadzemn vtokov armatra s ovldacm ventilom a prrubami na pripojenie poiarnej hadice.

nadzemn poiarny Hydrant pozostvajci z jednej alebo z viacerch vstupnch prpojok nad rovou ternu
hydrant
a trval pripojen na hlavn tlakov vodorovn potrubie na pouitie pri hasen poiaru.
nafukovac gumov Mal plavidlo, ktor m najmenej tri samostatn vzduchov komory s priemerom valcov
zchrann ln
najmenej 45 cm.
nhlavn vloka
vntorn vstroj

nhodne poiarne
zaaenie pn[kg/m2]

nhradn nikov
monos

asti, ktor zaisuj udriavanie prilby v polohe na hlave, vrtane ast urench na
prispsobenie sstavy a pre zlepenie pohodlia uvatea.
as priemernho poiarneho zaaenia, ktor zaha hmotnos a vhrevnos vetkch
horavch ltok, ktor sa poas benej prevdzky dodvaj do poiarneho seku alebo s v
poiarnom seku.
Poiarne zaaenie, ktor za ustanovench podmienok zaha hmotnos a vhrevnos
vetkch horavch ltok, ktor sa poas benej prevdzky dodvaj do poiarneho seku
alebo s v poiarnom seku.
Pomyseln mnostvo dreva (kg) na jednotke plochy (m), ktorho normov vhrevnos je
ekvivalentn normovej vhrevnosti vetkch horavch ltok, ktor sa za normlnych
podmienok alebo pouvania vyskytuj v posudzovanom poiarnom seku (napr. horav
zariaovacie predmety, nbytok, technologick zariadenia, nplne, spracovvan alebo
skladovan horav suroviny a vrobky).
Predstavuje hmotnos a vhrevnos vetkch horavch ltok, ktor sa poas benej prevdzky
alebo pouvania vyskytuj v poiarnom seku alebo jeho asti.
Monos mimoriadneho spsobu niku z poiarneho seku alebo otvorenho technologickho
zariadenia, ktor je namhavej ako chdza alebo sa vykonva pomocnmi prostriedkami na
evakuciu osb.
Monos niku osb mimoriadnym spsobom (t.z. namhavejm ako chdzou) alebo pouitm
pomocnch prostriedkov (napr. pouitm nikovch a poiarnych rebrkov, sklzovch ty,
okien); nhradn nikov monos sa nepovauje za nikov cestu.

nhradn napjac as napjacieho zariadenia elektrickej poiarnej signalizcie, ktor je tvoren batriou, je
zdroj elektrickej
dobjaten, vhodn na udriavanie v plne nabitom stave, kontrukne upraven pre
poiarnej signalizcie stacionrne pouvanie a oznaen typom a dtumom vroby.

Pozri vstup nhradnho vzduchu.

Zdroj elektrickej energie zabezpeujci nepretrit dodvku elektrickej energie poas havarijnej
nhradn zdroj
elektrickej energie situcie.
Technika zodpovedajca najinnejiemu a progresvnemu stavu rozvoja innost, technolgi
najlepia dostupn
a metd ich prevdzkovania, ktor je ekonomicky a technicky dostupn a ktor zabezpeuje
technika
vysok stupe ochrany zdravia ud a ivotnho prostredia.
nhradn vzduch

najmenia rka
iastone chrnenej
iastone chrnen nikov cesta alebo chrnen nikov cesta so rkou 1,5 nikovho
nikovej cesty alebo
chrnenej nikovej pruhu.
cesty
najmenia rka
nechrnenej nikovej Nechrnen nikov cesta so rkou jednho nikovho pruhu.
cesty

Strnka 68

339316918.xlsx

Najmen tlak na vstupe do poplachovho zvonu, ktor je schopn spojito ota rotujcimi
asami.
najnepriaznivej-ia Poloha, pri ktorej sa dosahuje najdlh reakn as, priom je os prdenia vody sprinklerom
poloha
kolm na prdenie vzduchu.

najmen reakn tlak

najniia
prevdzkov teplota Najniia prevdzkov teplota uvdzan vrobcom, ktor je rovnak alebo vyia ako TSmin.
Tmin
najvyia
prevdzkov teplota Najvyia prevdzkov teplota uvdzan vrobcom, ktor je rovnak alebo niia ako TSmax.
Tmax
najvy dovolen
tlak PS

Maximlny tlak, na ktor je zariadenie navrhnut, uvdzan vrobcom, a ktor je v kadom

prpade v alebo rovnak ako PTmax.
Tlak nameran v hasiacom prstroji po jeho stabilizcii v priebehu najmenej 24 h pri najvyej
prevdzkovej teplote (ktor je 60 C); pri hasiacich prstrojoch s tlakovou patrnou - najvy
tlak zaznamenvan poas 0,5 s v priebehu troch mint, okrem prvej sekundy po uvonen
vtlanho plynu.

najvy tlak pri

najvyej
prevdzkovej teplote
P (Tmax) (tlak meran Tlak nameran v hasiacom prstroji po jeho stabilizcii v priebehu najmenej 24 h pri najvyej
prevdzkovej teplote (Tmax); pri hasiacich prstrojoch s tlakovou patrnou - najvy tlak
empiricky)

zaznamenvan poas 0,5 s v priebehu troch mint, okrem prvej sekundy po uvonen
vtlanho plynu.
nakladanie s
Ich vroba, spracovanie, prepracovanie, transmutcia, manipulcia, vyuvanie, skladovanie.
jadrovmi materilmi
nakladanie s
rdioaktvnymi
odpadmi

Zber, triedenie, skladovanie, spracovanie, prava, manipulcia, ukladanie rdioaktvnych

odpadov z jadrovch zariaden, prava a ukladanie intitucionlnych rdioaktvnych odpadov.

nakladanie s
vyhoretm jadrovm Jeho skladovanie, prepracovanie, transmutcia, manipulcia a ukladanie.
palivom
nakladanie so
pecilnymi
materilmi a
zariadeniami
nkladn a
prekladacie
eleznin stanice
nklady na innos
orgnov ttnej
sprvy ochrany pred
povodami a
povodovch komisi
(poas trvania III.
stupa povodovej
aktivity)
namhanie malm
plameom

Ich dovoz, vvoz a pouvanie.

Zariadenia eleznc uren na nakladanie a prekladanie prepravovanho tovaru.

Mzdy za prcu nadas, mzdov prplatky a odvody, nklady na dopravu (pohonn ltky),
nklady na zabezpeenie ubytovania, nklady na telefny a ostatn spojov sluby, nklady na
materilov nklady (rozmnoovac materil) a nklady na poskytnutie stravy a oberstvenie
poas sluby.

Tepeln namhanie malm plameom, ako s zpalky alebo zapalova.

as elektrickej poiarnej signalizcie, ktor napja stredu a tie asti elektrickej poiarnej

napjacie zariadenie
signalizcie, ktor s napjan z stredne. Napjacie zariadenie zabezpeuje funknos
elektrickej poiarnej
elektrickej poiarnej signalizcie pri krtkodobom poklese naptia alebo preruen naptia.
signalizcie

Tvor ho najmenej jeden hlavn napjac zdroj a jeden nhradn napjac zdroj.

napjac zdroj s
lichobenkovmi
vstupnmi
charakteristikami

Napjac zdroj, ktorho vstupn prd je obmedzen rezistorom. Vstupn naptie je riaden
prdavnou Zenerovou didou na vstupnch svorkch.

Strnka 69

339316918.xlsx

napnacia stielka

Nevyberaten sas pouit na vytvorenie zkladne obuvi, ku ktorej sa zvrok obyajne

napna poas cvikania.

naplavovanie tuhho
Premiestovanie tuhho paliva prdom vody do skladu tuhho paliva.
paliva
npl

npl hasiaceho
prstroja

Stanoven mnostvo hasiva pre urit hasiaci prstroj; v niektorch prpadoch vrtane
prslunho tlakovho zdroja.
Hmotnostn alebo objemov mnostvo hasiacej ltky, obsiahnut v hasiacom prstroji,
vyjadren ako objem (v litroch) pri hasiacich prstrojoch na bze vody a ako hmotnos (v
kilogramoch) pri ostatnch hasiacich prstrojoch.
Hmotnos alebo objem hasiacej ltky nachdzajcej sa v pojazdnom hasiacom prstroji. Npl
vodnch hasiacich prstrojov, hasiacich prstrojov na bze vody a penovch hasiacich prstrojov
sa vyjadruje objemom (v litroch) a pri prkovch hasiacich prstrojoch hmotnosou (v
kilogramoch).

Spacie zariadenie prispsoben na poruenie tlakovej patrny alebo ampule v hasiacom

nraznkov
spacia armatra prstroji nrazom.
naracia hlavica as spacieho mechanizmu prenosnho hasiaceho prstroja alebo pojazdnho hasiaceho
hasiaceho prstroja prstroja.

Samosprvna nettna stavovsk intitcia, ktorej poslanm je presadzova a chrni prva a

Nrodn asocicia
oprvnen zujmy svojich lenov a ochraova ich stavovsk es, podiea sa na zvyovan
horskch vodcov
Slovenskej republiky ich odbornej rovne a plni alie lohy poda zkona . 544/2002 Z. z. o Horskej zchrannej

slube v znen neskorch predpisov.

Organick sas oddelenia normalizcie a informanch sluieb Poiarnotechnickho a

Nrodn informan
expertzneho stavu Ministerstva vntra Slovenskej republiky v Bratislave, ktor zabezpeuje,
stredisko Hasiskho
a zchrannho zboru spracva, sprstupuje a archivuje informcie na seku ochrany pred poiarmi, hasiskej a

zchranrskej innosti.

nasvacia hadica

Hadica zhotoven na odolnos proti vonkajiemu tlaku a pouvan vlune medzi zdrojom
vody a erpadlom.
pecilna rrovit tkanina zo syntetickch vlken, z prrodnch vlken alebo z kovovch vlken
spevnench vstuou.

nasvacia hadicov
Hadicov spojka pre nasvacie hadice.
spojka
nasvacia hrdlov
spojka

Hrdlov spojka k saciemu poiarnemu prsluenstvu a k sacm hrdlm poiarnych erpadiel.

nasvacie sito

Sito umiestnen na vstupe erpadla ako prdavn opatrenie proti vnikaniu neistt do erpadla.

nasvaci filter

Pozri nasvacie sito.

Filter napojen na koniec nasvacej hadice na ochranu proti vniknutiu neistt do erpadla.
Pozri nasvacie sito.

nasvaci k

nsledn
protipoiarna
kontrola
nsobenie tlaku
nastavenie
citlivosti

Prostriedok pripjajci sa na nasvaciu hadicu, ktor zabrauje samovonmu niku kvapaliny

z nasvacieho vedenia a vstupu cudzch predmetov do nasvacieho vedenia a ktor zrove
umouje odvodnenie nasvacieho vedenia. Sklad sa z vlastnho telesa koa, sptnej klapky
s otvracm mechanizmom ovldanho ventilovm lanom, filtranej mrieky a hrdlovej spojky,
ktor umouje jeho pripojenie na nasvacie vedenie.
Kontrola, ktorou sa preveruje splnenie opatren uloench pri protipoiarnych kontrolch
najneskr do jednho roka.
Vsledok vznietenia predkomprimovanej plynnej zmesi v komore uzveru alebo v jeho asti,
naprklad vplyvom prvotnho vznietenia v inej komore alebo asti uzveru.
Nastavenie hlsia alebo kritria urujceho signalizovanie poplachu vnapjacom
amonitorovaciom zariaden vedce kzmene citlivosti.

nastaviten prdnica Pozri rune nastaviten hubica.

Strnka 70

339316918.xlsx
nastaviten
intalan
hodnoty

Meniten hodnoty potrebn na innos stredne elektrickej poiarnej signalizcie

vdefinovanej konfigurcii systmu.
Rebrk zloen z viacerch ast, ktor sa zvyajne vysva pomocou lana.
nastavovac rebrk Rebrk pozostvajci z niekokch dielov, ktor je mon spoji dohromady pomocou
spojovacieho zariadenia, avak dku mono meni vdy iba o cel diel.
nastavovacie
zariadenie
nstenn poiarny
hydrant

Siastka chytnho lana na zmenu dky [EN 363].

Zariadenie na hasenie poiaru, vytvoren z ventilu s hrdlovou spojkou, pripojenho na
poiarne potrubie, tlakov poiarne hadice a run prdnice; umiestuje sa spravidla do skrine
nstennho hydrantu.
Fond alebo program zahraninej pomoci, ktor poskytuje Eurpska nia prostrednctvom

nstroj zahraninej svojich orgnov a intitci alebo program zahraninej pomoci, ktor Slovenskej republike
pomoci
poskytuj lensk tty Eurpskej nie a tretie krajiny na zklade bilaterlnej spoluprce alebo

multilaterlnej spoluprce.

nstupn plocha

Plocha z vonkajej strany stavby uren na nstup hasiskch jednotiek a na umiestnenie

hasiskej techniky na vykonanie zsahu.
Plocha sliaca k nstupu hasiskch jednotiek a hasiskej techniky na protipoiarny zsah.

nstupov
komunikcia (pre
hasiov)

Komunikcia v budove (vertiklna aj horizontlna), po ktorej sa pohybuj hasii pri poiarnom

poplachu.
Tvar, v ktorom prslunci alebo jednotky nastupuj veda seba v rade (v radoch, lnii jednotiek,

nstupov tvar
prdov vozidiel) s rozstupmi ustanovenmi cviebnm poriadkom (pokyn prezidenta HaZZ .
[cviebn poriadok]

68/2002) alebo rozkazom velitea. Pozri aj tvar a jednotka.

nstupov tvar aty Rad, dvojrad alebo trojrad (poda potu drustiev v ate), v ktor ata nastpi na povel "ata!
[cviebn poriadok] Smer ten a ten (alebo bez udania smeru) v rad (dvojrad, trojrad) - nastpi!
nstupov tvar
drustva [cviebn Rad alebo dvojrad, v ktor drustvo nastpi na povel "Drustvo v rad (dvojrad) - nastpi!"
poriadok]

Lnia atovch prdov (aty v dvojstupoch a trojstupoch), a dvojrad a trojrad; ak treba me

nstupov tvar roty

rota nastpi v rad. Rota nastupuje v lniu atovch prdov na povel "Rota, v lniu atovch
[cviebn poriadok]

prdov - nastpi!"
nastenie karboxy- Percento krvnho hemoglobnu premenenho vratnou reakciou na karboxyhemoglobn
hemoglobnom
vdychovanm oxidu uhonatm.
Ltka potrebnej viskozity, ktorej spojivom je zvyajne organick filmotvorn ltka, a pouva sa
nterov ltka
na povrchov pravu vhodnou nanacou technolgiou.
ntylnk
Ochrann rka a pod., ktor se pripja k prilbe a chrni tak tylo i krk hasia.
as zostavy hadicovho navijaku, skladajci sa z navijaku, automaticky ovldanho
navijak a ventilov
prietokovho ventilu (pokia je pouit) a z prepojenia na navijak; neobsahuje tvarovo stlu
zostava
hadicu, uzatvraten prdnicu a zvitov as alebo spojky.
Nvrh projektu v tandardnej forme, ktor je presne ustanoven a povinn pre prslun
nvrh projektu
nstroj zahraninej pomoci, sasou nvrhu projektu s aj povinn prlohy.
Navrhovanie poda medznch stavov nosnosti na teploty prostredia poda ENV 1996-1-1 pre
zkladn kombinciu. Pozri ENV 1991-1.
Navrhovanie na medzn stavy nosnosti pre ben teploty poda ENV 1995-1-1.
Navrhovanie na medzn stavy nosnosti pre ben teplotu teplotu poda ast 1.1 ENV 1992
navrhovanie na
a 1996 a ENV 1999 pre zkladn kombinciu zaaen (pozri as 1 "Zsady navrhovania"
ben/normlnu
ENV 1991).
teplotu
Navrhovanie na medzn stavy nosnosti pre ben teplotu poda Eurokdu 9: as -1-1 pre
zkladn kombinci zaaen.
Navrhovanie na medzn stavy nosnosti pre ben teplotu poda ENV 1992-1-1 na zkladn
kombinciu zaaen poda ENV 1991-1.

Strnka 71

339316918.xlsx

nvrhov hodnota
geometrickej
charakteristiky (ad)

Veobecne je to nominlna hodnota. Kde je to vhodn, hodnoty geometrickch velin mu

zodpoveda uritm predpsanm fraktilom tatistickho rozdelenia. Veobecne sa rovn jej
charakteristickej hodnote.

nvrhov hodnota
Hodnota zskan predelenm charakteristickej hodnoty iastkovm siniteom Y m alebo YM
charakteristiky
materilu alebo
alebo za uritch okolnost uren priamo.
vrobku (Xd alebo Rd)
nvvrhov hodnota
Hodnota zskan prensobenm reprezentatvnej hodnoty parcilnym siniteom spoahlivosti.
zaaenia (Fd)

Hustota poiarneho zaaenia uvaovan na stanovenie tepelnch zaaen pri nvrhovom

poiari; jej hodnota pripa odchlky v dsledku neistt
nvrhov hustota Hustota poiarneho zaaenia, uvaovan pre urenie tepelnch zaaen pri navrhovan z
poiarneho zaaenia hadiska poiarnej bezpenosti.
Hustota poiarneho zaaenia uvaovan pre stanovenie tepelnho zaaenia pri navrhovan
na poiar.
Predpokladan asov sek, v ktorom sa m kontrukcia alebo jej as pouva na dan el
nvrhov ivotnos
pri predpokladanej drbe, alebo bez potreby vekej opravy.
nvrhov teplota Teplota oceovho kontruknho prvku na ely kontruknho nvrhu.
navrhovanie na ben Navrhovanie na medzn stavy nosnosti pri okolitej teplote poda asti 1-1 EN 1992 a EN
teplotu
1996 a EN 1999.
navrhovanie na
inky poiaru
nvrhov situcie

nvrhov poiar
nvrhov poiarny
scenr

Navrhovanie kontrukcie na dosiahnutie poadovanch vlastnost v prpade poiaru.

Sbory fyziklnych podmienok predstavujcich skuton podmienky, ktor vznikn poas
uritho asovho seku, pre ktor mus nvrh preukza, e prslun medzn stavy nebud
prekroen.
Uren rozvoj poiaru predpokladan pre ely navrhovania.
Stanoven vvoj poiaru, predpokladan pri nvrhu/navrhovan.
pecifick poiarny scenr, poda ktorho sa rob analza.

nebezpeenstvo
Vntorn vlastnos vybranej nebezpenej ltky alebo fyzick situcia s potencilom
(zdroj rizika zvanej
priemyselnej havrie) pokodenia udskho zdravia, ivotnho prostredia alebo majetku.

nebezpeenstvo
dymu

Monos vzniku razu alebo kody inkom dymu.

nebezpeenstvo
povodne

Situcia charakterizovan najm

a) dlhotrvajcimi vdatnmi atmosfrickmi zrkami a ich rchlym odtokom do vodnch tokov,
b) varovnou meteorologickou predpoveou extrmnych zrok,
c) zvenm odtokom z topiaceho sa snehu a nebezpenm odchodom adov,
d) rchlym vzostupom hladiny vodnho toku s predpokladom dosiahnutia stupov povodovej
aktivity,
e) vznikom mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe.

nebezpeenstvo
poiaru

Stav zahajci riziko poiaru a pravdepodobn nsledky poiaru.

nebezpeenstvo
vzniku poiaru

Parameter zohadujci pravdepodobnos vznietenia, funkciu vyuitia plochy a elu seku.

nebezpen
koncentrcia
horavho plynu

Objem horavho plynu zodpovedajci jednej tvrtine objemu plynu, ktor u vytvra so
vzduchom vbun zmes.

nebezpen ltka

kodliv ltka a obzvl kodliv ltka, ktor nie s sasou odpadovch vd.

Strnka 72

339316918.xlsx

Prrodn alebo syntetick ltky, ktor svojimi chemickmi, fyziklnymi, toxikologickmi alebo
biologickmi vlastnosami samostatne alebo v kombincii mu spsobi ohrozenie ivota,
zdravia alebo majetku.
nebezpen ltky

Chemick ltky, zmesi ltok alebo roztoky, ktor vzhadom na svoje zloenie mu by
zaplen zdrojom tepla, oxidciou alebo samovznietenm. Ide o ltky, ktor s vbun,
toxick, erav alebo rdioaktvne, v dsledku oho nepriaznivo vplvaj na svoje okolie. Pri
vrobe a pri skladovan takchto ltok musia by dodran osobitn stavebn, technologick a
alie podmienky zodpovedajce zvltnostiam tchto ltok a ich mnostvu.

Oblasti nebezpeia vzhadom na vskyt atmosfry nchylnej na explziu. Pravdepodobnos

vskytu vbunch atmosfr je rozdelen v znach.
Komponent, ktor zabrauje akmukovek nemyselnmu spusteniu (automatickmu alebo
neelektrick
runmu) hasiacich zariaden poas drby v chrnenej miestnosti alebo v objekte bez toho,
blokovacie zariadenie
aby sa vyradila z innosti poiarna detekcia a funkcie poplachu
nebezpen zny

neelektrick
oneskorovacie
zariadenie

Oneskorovacie zariadenie pouvajce mechanick alebo pneumatick prostriedky.

neelektrick
Komponent ovldan mechanickmi alebo pneumatickmi prostriedkami.
ovldacie zariadenie
nehoda s hromadnm Kad udalos, kde poet osb so zvanm ohrozenm zdravia alebo bezprostrednm
postihnutm osb ohrozenm ivota je tri a viac.

nehorav

Vrobok, ktor nespa poiadavky na homognny vrobok. Tvor ho jedna alebo viacero
vznamnch alebo nevznamnch zloek.
Vrobok, ktor nespa poiadavky na homognny vrobok a je zloen z viac ako jednej
zloky, zkladnej, ako aj vedajej.
Neschopn horie za urench podmienok.

nehorav
kontrukn celok

Kontrukn systm, v ktorom s poiarne deliace kontrukcie a nosn kontrukcie, ktor

zabezpeuj stabilitu stavby alebo jej asti, len druhu D1.

nehomognny
vrobok

nehorav plameom Neschopn horie plameom za urench podmienok.

nikov cesta, ktor nie je chrnen proti inkom poiaru a ktor vedie z poiarneho seku k
vchodu zo stavby na von priestranstvo alebo k vchodu do iastone chrnenej nikovej
nechrnen nikov cesty alebo do chrnenej nikovej cesty.
cesta
Trvalo von komunikan priestor smerujci z posudzovanho poiarneho seku k vchodu na
von priestranstvo alebo do chrnenej nikovej cesty.
Vzduchotechnick potrubie, ktor nem poiarnu odolnos poadovan pre posudzovan
nechrnen potrubie
poiarny sek, alebo na ktorom s v posudzovanom poiarnom seku osaden vusty.
Zariadenie kontruovan tak, e minimalizuje riziko vzniku oblka alebo iskier, ktor mu pri
normlnej prevdzke vytvra nebezpeenstvo vzplanutia.
neiskriace zariadenie Zariadenie kontruovan tak, e minimalizuje nebezpeenstvo vzniku oblka, iskier alebo
horcich povrchov, schopnch vytvori riziko inicionania pri normlnom pouvan. Normlne
pouvanie nezaha vyberanie alebo vkladanie prvkov do obvodov pod naptm.
Stena, ktor vyhovuje kritriu celistvosti a tam, kde sa to poaduje aj kritriu radicie poas

neizolovan nenosn
predpokladanej doby poiarnej odolnosti, ale u ktorej sa nepoaduje zaisova izolciu. Takto
stena

nenosn stena me pozostva plne z neizolovanho poiarne odolnho zasklenia.

neizolovan poiarna Poiarna klapka, vyhovujca kritriu celistvosti poas celej poadovanej doby poiarnej
klapka
odolnosti, ktor vak nezaisuje tepeln izolciu dlhie ako 5 mint.
neizolovan stena

Stena, ktor vyhovuje poas predpokladanej doby poiarnej odolnosti kritriu celistvosti a tam,
kde sa to poaduje i kritriu radice, ale u ktorej sa nepoaduje zaisova izolciu. Takto
stena me pozostva z plne neizolovanch poiarne odolnch panelov.

Strnka 73

339316918.xlsx

neklinick tdia

Skka alebo sbor skok, ktormi sa za urench laboratrnych podmienok alebo v

urenom prostred testuje testovan ltka s cieom zska daje o jej vlastnostiach alebo o jej
bezpenosti.

Analza kontrukcie, ktor sa vykon na deformovanom tvare kontrukcie a zohaduje

nelinerne deforman vlastnosti materilov.
nelinerna analza Prunostn analza kontrukcie, ktor sa vykon na zaiatonom tvare kontrukcie a
prvho rdu
zohaduje nelinerne deforman vlastnosti materilov.
Napjac zdroj, pri ktorom je pomer medzi vstupnm naptm a vstupnm prdom nelinerny.
nelinerny napjac
Naprklad zdroj s polovodimi riadenm kontantnm vstupnm naptm a do vky
zdroj
kontantnho prdovho obmedzenia.
nelinerna analza
druhho rdu

nenosn stena

Plon prvok, ktor je zaaen predovetkm vlastnou tiaou a nie je podperou nosnch stien;
ale me inky vodorovnch zaaen psobiacich na jeho povrch prena na nosn prvky,
napr. steny alebo stropy.
Stena navrhnut tak, aby nebola vystaven nijakmu inmu zaaeniu okrem vlastnej tiae.

nenosn prvky

Stena navrhnut tak, aby nebola vystaven inmu zaaeniu ako vlastnej hmotnosti.
Prvky, ktor s vrtane kompletizanch a dokonovacch prvkov spojen s kontrukciou
vrtane povrchu vozoviek a nenosnch parapetov. Zahaj tie obslun prvky a zariadenia
pevne trvalo pripojen ku kontrukcii.

nenulovaten
(neresetovaten) hlsi (bez
vymenitench
siastok)

Hlsi, ktor po reagovan nemono uvies zo stavu poplachovho signalizovania do

zkladnho stavu pohotovosti snmania.

nenulovaten
(neresetovaten) hlsi (s
vymenitenmi
siastkami)

Hlsi, ktor po reagovan vyaduje vmenu siastky alebo siastok na uvedenie

do zkladnho stavu pohotovosti snmania.

Prevdzky, v ktorch nie je trvale prtomn obsluha, ktor me zralizova

protipoiarny zsah.
neoddeliten as as, ktor neme by sat z prilby bez pouitia nradia.
neodnmaten Hlsi stakm montnym usporiadanm, e nie je mon jeho ahk odstrnenie
hlsi
na ely drby aopravy.
Elektrick systm poda STN EN 60079-25 (33 2320), lnok 3.1alebo poda STN EN
50 039 (33 0372) lnok 2.1, pri ktorom znalosti o elektrickch parametroch
neoveren iskrovo
overench iskrovo bezpench zariaden, overench nadvzujcich zariaden,
bezpen
elektrick systm jednoduchch zariaden a znalost o elektrickch a fyziklnych parametroch
prepjacieho vedenia ved k jednoznanmu zveru, e iskrov bezpenos je
zachovan.
Koncepcia, pri ktorej nijak oblk alebo tepeln inok, ktor vznik pri urench
nepodnecujce prevdzkovch podmienkach zariadenia nie je schopn pri pecifikovanch
vznietenie
skobnch podmienkach vznieti horav zmes plynu a vzduchu. Oznauje sa aj
ako obvod s obmedzenou energiou.
Prenosn motorov striekaka, prenosn odsva dymu, pretlakov ventiltor,
prenosn penomet, prenosn zchranrska technika a vyslobodzovacia technika,
nepohybliv
technick
prenosn tlakov hasiace zariadenie a prenosn osvetovacia stanica, ktor maj
prostriedok
vlastnosti ustanoven vo vyhlke MV SR . 162/2006 Z. z. a v osobitnch
predpisoch.
T as dopravnho psa, ktor po skonen skky horavosti simulciou poiaru
nepokodenie
poda EN 12881 nevykazuje iadne trhliny, kazy alebo puzgiere, ktor neboli
pvodne prtomn.
neobsluhovan
prevdzky

nepretrit
prevdzkov
teplota

Maximlna teplota zabezpeujca stabilitu a integritu materilu poas oakvanej

ivotnosti zariadenia alebo asti pri urenom pouvan.

Strnka 74

339316918.xlsx

nepretrit
Teplota, pri ktorej poda dajov vrobcu vlastnosti zalievacej hmoty poas
prevdzkov
prevdzky trvalo spaj poiadavky tejto normy poas predpokladanej ivotnosti
teplota (COT)
zalievacej hmoty zariadenia.
nepriame
poiarne inky
nepriame
poiarne
zaaenia
nepriame

Tepeln predenia a tepeln deformcie alebo teplotn rozdiely, ktor s prinou

sl a momentov.
Tepeln predenia a deformcie alebo teplotn gradienty, ktor s prinou sl a
momentov.

Tepeln rozanosti alebo tepeln deformcie, ktor s prinou vntornch sl a

poiarne
zaaenia/zaaeni momentov.
e
nepriame inky
Vntorn sily a momenty zaprinen teplotnou rozanosou.
poiaru
nepriame vypanie Vnikanie zneisujcich ltok priesakom do podzemnch vd cez pdu alebo jej pdne
do podzemnch vd podloie.
nepriame vzorkovanie

Odber plynu do vzorkovacej ndoby (napr. vzorkovnice a pod.), z ktorej sa pouije bu urit
podiel alebo cel jej objem na rozbor. Nepriamo sa vzorkuje kontinulne alebo diskontinulne.

nepriebojn poistn Zariadenie upevnen na otvore asti zariadenia alebo na spojovacom potrub, ktorm je
armatra
spojen systm zariaden a ktorho lohou je umoni prietok, ale zabrni prenosu plamea.
nepriebojn vloka

as nepriebojnej poistnej armatry, ktorej zkladnou funkciou je zabrni prenosu plamea.

nesamoinn hasiace
Hasiace zariadenie uvdzan do innosti mechanicky.
zariadenie

Nesdrn predpnacia vstu pre dodatone predpt prvky je v kanliku, ktor zostva trvale
nesdrn a
vonkajia predpnacia nezainjektovan; vonkajia predpnacia vstu je mimo betnovho prierezu (a me by po
vstu
napnut obetnovan, alebo ma ochrann povlak).
nesystmov kble Kble na dodvky elektrickej energie 2. a 3. stupa.
netesnos/cesta
prenikania

kry alebo trhliny v stavebnej kontrukcii alebo okolo dver a okien, ktor umouj prdenie
vzduchu medzi priestorom so zvenm i znenm tlakom a okolm budovy alebo stavby.

netesnos skobnej Netesnos skobnej vzorky a tesnenia medzi ou a skobnm rmom, pre akkovek
vzorky Qspec
pouit podporn/pridruen kontrukciu.
nemyseln plan
poplach
nepln zaplenie

Plan poplach spsoben osobou, ktor mala dobr mysel s chybnm presvedenm, e
vznik alebo vznikol poiar alebo in stav ndze.
Situcia, pri ktorej po odstrnen horka hor as dopravnho psa nad horkom na spodnej
strane, a nie na vrchnej strane.

neustlen tepeln
Tepeln tok, kde sa teplota kadho bodu men s asom.
tok
neutrlna tlakov
rovina
nevodiv prach

Poloha, v ktorej je tlak vo vntri a mimo pece rovnak.

Prach s elektrickou rezistivitou vou ako 10 .m

nevratn medzn Medzn stavy pouvatenosti, pri ktorch po odstrnen zaaen prekraujcich hodnoty
stavy pouvatenosti presne spajce pecifikovan prevdzkov poiadavky zostan nsledky.
nevyhnutne bezpen Primrny lnok alebo batria, v ktorej s prd obvodu nakrtko a maximlna teplota povrchu
lnok (batria)
ohranien na bezpen hodnotu pomocou ich vntornho odporu.
nevrobn budova
nevrobn stavba

Budova, ktor sa pouva na in ako vrobn innos.

Stavba, ktor nie je otvorenm technologickm zariadenm, otvorenm skladom,
technologickm mostom, vrobnou stavbou, stavbou ponohospodrskej vroby, ani skladom v
jednopodlanej stavbe.

Strnka 75

339316918.xlsx

nevznamn zloka

Materil, ktor netvor podstatn as nehomognneho vrobku; za nevznamn zloku sa

povauje vrstva, ktorej hmotnos na jednotku plochy je < 1,0 kg/m 2 alebo hrbkou < 1,0 mm.

newtonsk penidlo Penidlo, ktorho viskozita nie je zvisl na mykovej rchlosti.

nezkladn zloka

Materil, ktor netvor podstatn as nehomognneho vrobku, vrstva s hodnotou hmotnosti

na jednotkov plochu vou alebo rovnou ako 1,0 kg/m 2, alebo s hrbkou vou alebo
rovnou ako 1,0 mm sa povauje za nezkladn zloku. Dve alebo viacer nezkladn vrstvy,
ktor navzjom priliehaj (t.j. nejestvuje iadna zkladn zloka medzi tmito vrstvami) sa
povauj za jednu nezkladn zloku, ak spolone spaj poiadavky na vrstvu, ktor je
nezkladnou zlokou.

nezpaln as

as s kontaktmi, ktor spnaj a rozpnaj prdov obvody schopn iniciova a ktorch

kontaktn mechanizmus alebo puzdro, v ktorom s kontakty umiestnen, je kontruovan tak,
e za stanovench prevdzkovch podmienok je vylen vznietenie urench horavch
plynov alebo pr.

asti s kontaktmi, ktor spnaj a rozpnaj pecifikovan prdov obvody schopn zaplenia,
ale ktorch kontaktn mechanizmus je kontruovan tak, aby tieto asti neboli schopn
nezpaln as "nC"
spsobi zaplenie urench horavch plynnch atmosfr. Uzver nezpalnej asti nie je
uren na to, aby vylil vbun plynn atmosfru, ani na to, aby zadral vbuch.
Usporiadanie zaaenia, ktor opisuje rovnomerne rozloen zaaenie snehom na streche

nezvejov zaaenie
ovplyvnen len tvarom strechy predtm, ako nastane akkovek redistribcia v dsledku inch
snehom na streche

klimatickch vplyvov.

nezavodnen
nadzemn hydrant

Hydrant, ktor je tvoren stojanom nad rovou ternu opatrenm armatrou s pripjacm
ventilom, ktor sa prrubami pripja k hlavnmu vodovodnmu potrubiu, a ak je to potrebn, je
tvoren nadstavcom, ktor spja hlavicu s ventilom, ktor tento ventil ovlda.
Nezavodnen samostatn potrubn rozvod s odporanm priemerom najmenej DN 80 mm, s

nezavodnen
minimlnym PN 16, do ktorch sa dodva voda na hasenie poiarov pomocou poiarneho
poiarny
erpadla mobilnej hasiskej techniky (popr. inm tlakovm zdrojom vody na hasenie poiarov)
vodovod/nezavodnen
stpacie potrubie pre dopravu vody na hasenie poiarov do ventilov menovitej svetlosti 52 mm s tlakovou

spojkou C a viekom; slia na rchly a inn zsah hasiskch jednotiek najm vntri stavby.

nzkopriean lano s Textiln lano skladajce sa z jadra obalenho opletom, uren pre osoby pracujce na lane;
jadrom a opletom zahrnuje vetky druhy pracovnch polh a zaisuje osoby pri zchrane a speleolgii.
nzkotlakov erpadlo Jednostupov alebo viacstupov erpadlo na prevdzkov tlaky pN do 15 bar.

Hasiace zariadenie, v ktorom sa CO2 skladuje pri nzkej teplote, zvyajne od -19 C do - 21C.
nzkotlakov
zariadenie na CO2

Zariadenie na hasenie poiaru, v ktorom sa CO2 skladuje pri nzkej teplote, zvyajne pri teplote
od - 19 C do - 21C.

nzkotlakov zsobnk Izolovan ndr plnen CO2, vybaven chladiacim zariadenm.

nominlna hodnota

Hodnota stanoven bez tatistickch podkladov naprklad na zklade predchdzajcej

sksenosti alebo fyziklnych podmienok.

nominlna hodnota
charakteristiky
Hodnota obvykle pouvan ako charakteristick hodnota a uren poda prslunho
materilu alebo
vrobku (Xnom alebo dokumentu, ako je eurpska norma alebo predben eurpska norma.
Rnom)

Strnka 76

339316918.xlsx

nominlny moment Ohybov moment druhho rdu, ktor sa pouva pri uritch nvrhovch metdach, ktor
druhho rdu
dva celkov moment kompatibiln s medznou odolnosou prierezu.

Podmienky, za ktorch dymov signalizan zariadenia napja, ale nevydva signl

normlne podmienky poiarneho poplachu ani vstrahu pred poruchou napriek tomu, e je pri vzniknutej prleitosti

schopn takto signly vyda.

normalizovan
poiarna odolnos
normalizovan
teplotn krivka
normalizovan
hasiaci prstroj

Schopnos kontrukcie alebo jej asti (obyajne len prvkov) plni poadovan funkcie (nosn,
resp. deliacu funkciu) pri namhan teplom poda normalizovanej teplotnej krivky pre
pecifikovan kombinciu zaaen a pre pecifikovan asov interval.
Nominlna krivka definovan v EN 13501-2, ktor predstavuje model plne rozvinutho poiaru
v poiarnom seku.
Hasiaci prstroj s obsahom hasiaceho prku 6 kg alebo s obsahom inej hasiacej ltky
porovnatenej hasiacej innosti.

normalizovan
skobn plame
s menovitou
hodnotou 50 W

Plame, ktor je v zhode s IEC 60695-11-4.

normalizovan
skobn plame
s menovitou
hodnotou 500 W

Plame, ktor je v zhode s IEC 60695-11-3.

Prevdzka zariadenia zodpovedajca kontruknej pecifikcii z elektrickej a mechanickej

strnky, prebiehajca v medziach urench vrobcom.. Vrobcom stanoven medze mu
obsahova podmienky trvalej prevdzky, naprklad prevdzky motora v pracovnom cykle.
normlna prevdzka Zmena pecifikci napjania v stanovench medziach a alie prevdzkov tolerancie s
sasou normlnej prevdzky.
Prevdzka zariadenia v rozsahu kontruknej pecifikcie jeho elektrickch a mechanickch
hodnt a pouvanie tohto zariadenia v medziach urench vrobcom.
normlna prevdzka, Nepretrit prevdzka pri hodnotch uvedench na vrobnom ttku (alebo nastavench
motory
hodnotch) vrtane rozbehovch podmienok.
normlne reagujci Splinkler s indexom asovej reakcie (RTI) od 80(m.s)1/2 do 350(m.s)1/2 a siniteom vodivosti
sprinkler
(C) nepresahujcim 2(m.s)1/2 .
normlny zdroj
napjania

Primrny zdroj uren na napjanie dymovho signalizanho zariadenia.

Hodnota vhrevnosti ltky (poprpade reprezentanta skupiny ltok) uveden v MJ . Kg-,

poprpade v MJ. M-, zaokrhlen na cel jednotku, stanoven pre potreby vpotu poiarneho
zaaenia.
Kontrukcia vytvoren na uzavretie pece a podopretie posudzovanej nenosnej steny, majca
znmu odolnos voi tepelnej deformcii.
Vodorovn nosn kontrukcia, ku ktorej je pri skke zavesen podhad pripevnen.
normov podpern Kontrukcia vytvoren na uzavretie pece a podopretie posudzovanej nosnej steny, majca
kontrukcia
znmu odolnos voi tepelnej deformcii.
Kontrukcia vytvoren na uzavretie pece a podopretie posudzovanej dverovej alebo uzverovej
zostavy, ktor m stanoviten vplyv na prestup tepla medzi kontrukciou a skobnou
vzorkou, a ktor m znmu odolnos voi tepelnej deformcii.
normov hodnota
vhrevnosti

as, v priebehu ktorho kontrukcia alebo jej asti (spravidla len prvky) spaj poadovan
funkcie (nosnos a/alebo poiarnu deliacu funkciu) pri tepelnom zaaen poda normovej
teplotnej krivky.
normov poiarna
odolnos

as, v priebehu ktorho kontrukcia alebo jej as (spravidla len prvky) je schopn plni
poadoven funkcie (nosnos a/alebo deliacu funkciu) pri tepelnom zaaen poda normovej
teplotnej krivky: obyajne s poiadavky na normov poiarnu odolnos vyjadren pomocou
asu, ako napr. 30,60 alebo viac mint.
Poiarna odolnos pri normovom namhan poiarom a po uren as.

Strnka 77

normov poiarna
odolnos

normov teplotn
krivka

339316918.xlsx

Schopnos kontrukcie alebo jej asti (spravidla len prvkov/prvku) plni poadovan funkcie
(nosn a/alebo deliacu funkciu) pri tepelnom namhan poda normovej teplotnej krivky po
uren as/poas urenho asu.
Menovit teplotn krivka zvislosti teploty na ase reprezentujca najm poiarne zaaenia
celulzovho typu.
Nominlna krivka zvislosti teploty od asu dan v ENV 1991-2-2.

normov namhanie Vystavenie psobeniu spaln v peci, ktorch teplota sa s asom men poda normovej teplotnej
poiarom
krivky.
normov podklad
nosn kontrukcia
mosta

norn stena

nosn funkcia

Vrobok, ktor reprezentuje podklad pouvan v podmienkach konenho pouvania.

asti kontrukcie mosta, zaaen dopravou, nachdzajce sa nad piliermi, oporami a inmi
stenami, s vylenm pylnov.
Plvajca prekka pouvan na zadranie alebo obmedzenie renia zneisujcej ltky na
hladine vody.
Zariadenie na zachytvanie uniknutch kodlivch ltok, najastejie ropnch produktov z
vodnej hladiny. Ide spravidla o jednokomorov vzdunicu s priemerom 30 cm, alebo o
dvojkomorov stenu, kde je jedna komora naplnen polyuretnovou penou. V dolnej asti je
opatren hradiacou zsterkou. Nafukovacie steny s zloen z dielov dky 5 m a 10 m, steny
s polyuretnovou penou maj diely dky 2 m. Diely sa spjaj poda potreby na rku vodnho
toku, ktor je nutn prehradi.
Schopnos kontrukcie alebo prvku odola pecifikovanm zaaeniam poas prslunho
poiaru a poda definovanch kritri.
Schopnos kontrukcie alebo prvku prena/unies predpsan
uvaovanho/prslunho poiaru v slade s definovanmi kritriami.

zaaenia

poas

nosn stena

Plon prvok, v ktorom psob prevane naptie v tlaku, uren na prenos zvislch zaaen,
napr. zaaen od stropnch kontrukci, ako aj na prenos vodorovnch zaaen, napr.
zaaen vetrom.
Stena uren na prenanie vyvodzovanho zaaenia.
Stena navrhnut na prenanie vyvodzovanho zaaenia.

nosn prvky

Prvky zahajce hlavn nosn sstavu a podpern kontrukcie. Pri mostoch k nosnm
astiam patria hlavn nosnky, mostovka a podpern prvky, ako s naprklad lanov zvesy.

nosnos

Schopnos skobnej vzorky nosnho prvku prena primeran zaaenie, bez toho, aby boli
prekroen pecifikovan kritri velikosti a rchlosti deformcie.

nosn popruh

Opora tela v prvom rade na ely zachytvania pdu, t. j. siastka systmu na zachytvanie
pdu; nosn popruh me obsahova popruhy, kovania, pracky alebo in prvky, ktor s
vhodne usporiadan a skontruovan tak, aby podporovali cel telo pouvatea a zadrali ho
poas pdu a po zachyten pdu.
Prvok, ktor prena vonkajie zaaenie v budove a zachov tto nosnos v prpade poiaru.

nosn prvok

Prvok uren na prenanie vonkajieho zaaenia v budove, ktor si zachov tto nosnos v
prpade poiaru (EN 1363-1).

nosn stoiar

Prvok vyroben z dutho profilu alebo priehradovej kontrukcie, samostatne stojaci, upevnen
kotevnmi lanami, alebo o budovu, ku ktormu s upevnen zavesen dymovody.

nosn systm

Nosn prvky budovy alebo ininierskej stavby a spsob, akm tieto prvky spolupsobia.
Podnikate alebo in prvnick osoba, ktor bola lenskm ttom Eurpskej nie alebo

notifikovan osoba Slovenskou republikou oznmen orgnom Eurpskych spoloenstiev a vetkm lenskm

ttom Eurpskej nie ako osoba poveren na vykonvanie posudzovania zhody.

Strnka 78

339316918.xlsx

nov chemick ltka

Chemick ltka, ktor nie je uveden v Eurpskom zozname existujcich komernch

chemickch ltok (EINECS).

nov podnik

Podnik, ktor nebol uveden do prevdzky do 30. jna 2002 alebo podnik, na ktor sa
nevydalo stavebn povolenie alebo obdobn povolenie do 30. jna 2002 a ktor bol uveden
do prevdzky do 31. decembra 2003.

nov priemyseln
zdroj

Vrobn prevdzka alebo in zariadenie, z ktorho sa bud vypa odpadov vody

obsahujce obzvl kodliv ltky a ktor bude uveden do prevdzky po jednom roku od
nadobudnutia innosti vykonvacieho predpisu ( 81 ods. 1 zkona . 364/2004 Z. z.) alebo
od jeho zmeny, ktor sa bude vzahova na vypanie odpadovch vd z takejto vrobnej
prevdzky alebo inho zariadenia; za nov priemyseln zdroj sa povauje aj jestvujci
priemyseln zdroj, v ktorom sa po tchto termnoch zvila spracovatesk kapacita obzvl
kodlivch ltok o viac ako 20 %.
Osvetlenie, ktorm musia by vybaven chrnen nikov cesty a iastone nikov cesty,

ndzov osvetlenie nechrnen nikov cesty alebo nhradn nikov monosti, ktor slia na nik viac ako 50

osb.
ndzov osvetlenie as ndzovho nikovho osvetlenia, ktor je uren na zabezpeenie innej identifikcie a
nikovej cesty
bezpenho pouitia nikovch prostriedkov v tom ase, ke s priestory obsaden osobami.
ndzov ubytovanie

Zabezpeenie doasnho bvania osb ohrozench alebo osb postihnutch nsledkami

mimoriadnej udalosti.

Zabezpeenie doasnho minimlneho stravovania, minimlnych dvok pitnej vody a

poskytovanie alch zkladnch potrieb osobm postihnutm mimoriadnou udalosou v
ndzov zsobovanie
medziach existujcich podmienok na preitie, najm dodvok elektrickej energie,
zabezpeenie tepla a zkladn zdravotncke zabezpeenie.
Dodvka pitnej vody cisternami alebo inmi prepravnmi prostriedkami
a) pri preruen dodvky pitnej vody z verejnho vodovodu alebo
ndzov zsobovanie
b) pri nemonosti dodvky pitnej vody verejnm vodovodom.
pitnou vodou
Ide o spsob dodvky pitnej vody, akm sa zabezpeuje dodvka pitnej vody len na rovni
minimlnej potreby pitnej vody.

ndzov stav

Stav, ktor me vlda vyhlsi len za podmienky, e dolo alebo bezprostredne hroz, e
djde k ohrozeniu ivota a zdravia osb, ivotnho prostredia alebo k ohrozeniu znanch
majetkovch hodnt v dsledku ivelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej
prevdzkovej havrie; ndzov stav mono vyhlsi len na postihnutom alebo na
bezprostredne ohrozenom zem.

Vchodov cesta pouvan v ndzi.

Mechanizmus skladajci sa zo zvory, ktor zapadne do zapadacieho plechu v zrubni alebo
ndzov vchodov v podlahe na zaistenie dver pri zatvoren. Zvora me by uvonen kukou alebo tlaenou
uzver
plochou umiestnenou na vntornej strane dver, pohybom smerom dole alebo v smere
vchodu.
ndzov vchod

innos schopn skoni indikciu "stav aktivcie", "stav vypania" alebo "stav indikovania
poruchy".
nulovanie
Opercia schopn zakoni stav signalizovania poiaru alebo stav signalizovania
poruchy.
Hlsi, ktor po reagovan mono uvies zo stavu signalizovania do zkladnho
nulovaten
(resetovaten) stavu, vktorom je pripraven reagova, ak u netrvaj podmienky, ktor spsobili
hlsi
reakciu bez vmeny akejkovek siastky.

Strnka 79

339316918.xlsx

numerick fluidn
dynamick model
numerick model
poiaru

Model poiaru, ktorm mono numericky riei parcilne diferencilne rovnice na zskanie
termodynamickch a aerodynamickch premennch vo vetkch bodoch poiarneho seku.
Matematick znzornenie jednho alebo viacerch rozlinch vzjomne prepojench javov
ovplyvujcich vvoj poiaru.

nten vetranie

Vetranie spsobom, ktor zabezpeuje najmenej trojnsobn vmenu vzduchu za hodinu.

nten vetranie
prevdzkarne
s horavmi
kvapalinami

Vetranie, pri ktorom je zabezpeen najmenej dvojnsobn vmena vzduchu za hodinu.

O
Pracovn miesto, na ktorom sa zamestnanec zdriava len obas na el vykonania kontroly,
vydania materilu a podobne.
obasn pracovn
miesto

obasn odborn
dohad

Miesto, na ktorom je pracovnk pracovne viazan obas a krtkodobo (obvykle kvli kontrole a
drbe technologickho zariadenia).
Pracovn miesto, na ktorom nie je zamestnanec pravidelne viazan a kde sa vyskytuje len
obas, t.j. nie v kadej zmene (napr. vykonanie kontroly, vydanie materilu).
Preukzaten dohad odborne spsobilou osobou ( 13 a 16 zkona . 124/2006 Z. z.) a
preukzatene poverenou osobou, ktor vykonva kontrolu zariadenia v intervaloch urench v
prevdzkovom predpise.
Znaka, ktor sa pouva na odovzdanie sprvy urenej vetkm rdiostaniciam uritej rdiovej

obenkov volacia
siete; je zloen z psmenovej asti volacej znaky vysielajcej rdiostanice poda povolenia
znaka

alebo otvorenej volacej znaky a textovho dodatku VETKM.

objekt

Stavba alebo sbor stavieb, zariaden a priestorov, ktor sa uvaj na el, na ktor boli
uren.
Objekt alebo as objektu priamo sliaca na rastlinn alebo ivonu vrobu, s rastlinnou
alebo ivonou vrobou technologicky alebo funkne svisiaca, alebo sliaca na
skladovanie plodn, ponohospodrskych produktov, krmiva, steliva, produktov a vkalov
zvierat.Z hadiska poiarnej bezpenosti sa objekty pre ponohospodrsku vrobu triedia na:

objekt pre
a) objekty na pestovanie rastln, poprpade hb,
ponohospodr-sku
b) stajne,
vrobu

c) objekty skladov,
d) objekty pre pozberov pravu ponohospodrskych plodn,
e) objekty pre vrobu krmnch zmes, poprpade mieaky krmiva.
Defincia plat aj pre objekty alebo asti objektov rovnakho elu uvania, umiestnen v
spracovateskch alebo skladovacch zvodoch.

objekt pre pozberov

Objekt s technologickm zariadenm na pravu plodn, ktor je nevyhnutn pre ich alie
pravu
ponohospodr-skych pouitie alebo ktor zaisuje monos ich dlhodobho uskladnenia.
plodn

Priestrann haly s montnymi vrobnmi psmi, ktor s dobre loklne osvetlen. Rozvody

objekty
elektrickej energie s veden v podlahe alebo na kbelovch rotoch. Haly s spravidla
elektrotechnickho
klimatizovan a udriavan v istote. Vrobn psy mu v niektorch prpadoch prechdza aj
priemyslu

do inho poiarneho seku. Niektor vrobn procesy mu by riaden vpotovou technikou.

objekty interntov

Spravidla viacpodlan budovy s vekm potom obytnch jednotiek, ktor s vybaven

kuchynkami a socilnym zariadenm samostatne alebo na chodbch v spolonch priestoroch.
V niektorch interntoch s zriaden jedlne a kuchyne. Medzi alie vybavenie interntov
patria telocvine, uebne, kninice, spoloensk miestnosti a podobne.

Strnka 80

339316918.xlsx

objekty mlynov

Viacposchodov budovy, ktorch jednotliv poschodia s prepojen vlastnou technolgiou.

Starie prevdzky mlynov maj technologick as prevane z dreva (rzne potrubia na
prepravu obilia a mky). Okrem toho je v tchto objektoch hust a rozvetven elektrick sie,
ktor vytvra alie potencilne poiarne nebezpeenstvo.

objekty na vubu

Spravidla viacpodlan budovy s mnostvom chodieb, atn, uebn, kancelri, skladov a

inch vyhradench priestorov (jedlne, kuchyne, telocvine, laboratri, kabunety, zborovne,
ajovne a podobne). Vybavenie kl zvis od typu koly. koly so veobecnm zameranm
maj vetky priestory vybaven prevane kancelrskym nbytkom. V kolch so zameranm
na pecilny smer tdia treba pota so pecifickm vybavenm kabinetov (chemick,
fyziklne, elektrotechnick pomcky a podobne).

objem
objem pevnho
uzveru
objemov tia
objemov hasiace
zariadenie

Celkov vntorn objem uzveru; pri uzveroch, ktor obsahuj asti dleit pre prevdzku sa
za objem povauje len zostvajci von objem.
Celkov vntorn objem uzveru; pri uzveroch, ktor mu by prevdzkovan iba so
zabudovanmi vntornmi asami sa vak za objem berie iba von (nezaplnen) vntorn
priestor uzveru.
Celkov tia na jednotku objemu materilu vrtane benho rozloenia mikrodutn, medzier a
prov.
Zariadenie na vytvranie prostredia nepodporujceho horenie v chrnenom objeme.
Sasn vznietenie vetkch povrchov horavch materilov v seku.

objemov vzplanutie Prechod do stavu, ke je cel povrch horavch materilov v uzavretom priestore zachvten
objmka na hadice
obklad
oblas pty

oblas ohrozenia

poiarom.
Vecn prostriedok, ktor sa pouva na rchle doasn utesnenie pokodench hadc 52 a 75 v
prevdzke, pri ktorom sa zabrni aliemu rozirovaniu pokodenia hadc.
Vrobok uren na ochranu prvkov proti vznieteniu, zuhonateniu a inmu pokodeniu.
Zadn as obuvi (zvrok a podova).
Ohrozen zemie, v ktorom sa pri vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s nikom
nebezpench ltok me ohrozi ivot, zdravie alebo majetok
1. pri niku chemickch nebezpench ltok ich toxickmi alebo tepelnmi inkami, vbuchom
alebo toxickmi splodinami horenia,
2. pri niku rdioaktvnych nebezpench ltok do okolia jadrovho zariadenia,
3. pri niku biologickch nebezpench ltok v oblastiach a psmach urench poda
osobitnch predpisov,
4. pri niku nebezpench ltok pri preprave nebezpench ltok,
5. pri teroristickom alebo inom zmernom pouit.
Priestor ohranien hranicou bezpenej oblasti; nachdza sa v nej ochrann psmo, hranica
vskytu nebezpeenej ltky a psmo priameho ohrozenia.

oblas poiaru

oblas priamej
aplikcie

oblas rozrenej
aplikcie

Miestnos alebo sek, v ktorom sa na ely nvrhu predpoklad vznik poiaru.

Oblas zahajca kontrukn varianty a obmedzenia pouitia prvku, ktor bez alieho
rozboru s pokryt vsledkom jednotlivej skky, so zreteom na definovan charakteristiky
vlastnost zskan zo skky poiarnej odolnosti poda prslunej skobnej normy.
Vsledok procesu (uplatujceho definovan pravidl), na zklade ktorho sa vsledok skky
vyhlsi za rovnako platn pre varianty jednej alebo viacerch vlastnost vrobku a/alebo
zamanho konenho pouvania.
Oblas zahajca kontrukn varianty a obmedzenia pouitia prvku, ktor bol predmetom
jednej alebo viacerch skok poiarnej odolnosti poda prslunej normy; rozren aplikcia
sa rob na zklade postupov uvedench v normch o rozrenej aplikcii.

Strnka 81

339316918.xlsx
oblas rozrenej
aplikcie

Vsledok procesu (uplatujceho definovan pravidl, ktor mu zaha vpotov postupy),

na zklade ktorho sa pre varianty vlastnosti vrobku a (alebo) jeho zamanho konenho
pouvania predpoklad vsledok skky na zklade jednho alebo viacerch vsledkov
skok poda tej istej skobnej normy.

oblek proti slavmu

Oblek na ochranu hasia pred vplyvmi uritch tepelnch inkov.
teplu
oblkov nadstavec
Trubkov nadstavec penotvornej prdnice so smerovacou hubicou vtoku vzduchovej peny.
penotvornej prdnice

Chemick ltka, ktor je zaraden do kategrie vybranch nebezpench chemickch ltok,

obmedzen chemick
ktorch pouitie a uvdzanie na trh je z hadiska ochrany ivota a zdravia ud a ivotnho
ltka

prostredia obmedzen.

Technika kontrukcie obvodov, pri ktorej za skobnch podmienok predpsanch touto

obmedzenie energie normou nevznikaj iskry ani in tepeln prejavy, ktor by boli schopn vznieti uren plyny

alebo pary.
Chemick prpravok, ktor je zaraden do kategrie vybranch nebezpench chemickch

obmedzen chemick
prpravkov, ktorch pouitie a uvdzanie na trh je z hadiska ochrany ivota a zdravia ud a
prpravok

ivotnho prostredia obmedzen.

obojsmern
nepriebojn poistn Nepriebojn poistn armatra zabraujca prieniku plamea z oboch strn.
armatra
obojstranne otvracie Krdlo dver, ktor sa otvra v oboch smeroch.
obojiveln motorov
Motorov vozidlo schopn pohybova sa po pevnine i na vode.
vozidlo
obrysov prierezov Pomer poiaru vystavenej vonkajej obvodovej plochy oceovho kontruknho prvku
sinite
jednotkovej dky k jeho objemu danmu plochou jeho prierezu a jednotkovou dkou.
obsluhovan
prevdzky
obuv na pecifick
prce

Prevdzky, v ktorch je trvale prtomn obsluha, ktor me zrealizova protipoiarny zsah.

Bezpenostn, ochrann alebo pracovn obuv uren pre pecifick profesie, naprklad obuv
pre hasiov, obuv odoln proti prerezaniu reazovou plou a tak alej.

Prenosov cesta, ktor spja jednotliv body sstredou elektrickej poiarnej

signalizcie Pozri aj definciu bodu aprenosovej cesty.
obvodov nenosn Stena tvoriaca obvodov pl budovy, ktor me by vystaven samostatne vntornmu
stena
alebo vonkajiemu poiaru.
Stena tvoriaca obvodov pl budovy, ktor me by vystaven samostatne poiaru
z vntornej alebo vonkajej strany.
Stena tvoriaca obvodov pl budovy, ktor me by vystaven samostatne vntornmu
obvodov stena
alebo vonkajiemu poiaru (EN 1364-1 a EN 1365-1).
Kontrukcia, ktor brni reniu poiaru mimo poiarneho seku na in stavbu alebo na in
poiarny sek tej istej stavby. Sasou obvodovej steny s poiarne psy.
obvykl teplota Teplota, oktorej sa d na zklade sksenost predpoklada, e jej bude intalovan
pouitia
hlsi vystaven dlhodobo bez prtomnosti poiaru.
obvod hlsiov

obytn bunka

Byt, izba alebo skupina izieb s prsluenstvom na ubytovanie najviac 20 osb.

Vyuvan priestor, kde kad obytn jednotka, napr. byt alebo mezonetov byt, predstavuje
samostatn poiarny sek.
oceov komn
Komn, ktorho pl je vyroben z ocele.
oceov prvok
Nosn prvok stavebnej kontrukcie, vyroben z ocele.
on a/alebo tvrov Neoddeliten as alebo prsluenstvo umiestnen pred oami a zakrvajca as tvre alebo
tt
cel tvr.
obytn dom

Strnka 82

339316918.xlsx

odbern miesto

Miesto vhodn na odber vody na hasenie mobilnou hasiskou technikou alebo jej vecnmi
prostriedkami. Odbern miesta s:
a) nadzemn hydrant,
b) podzemn hydrant,
c) vtokov stojan,
d) plniace miesto.

odbern zariadenie Vzorkovacie alebo skobn zariadenie sliace na odber vzoriek.

odborn prax

Minimlny as vyjadren v rokoch, potrebn na vykonvanie innost v Hasiskom a

zchrannom zbore, ustanoven a zisten poda zkona . 315/2001 Z. z. o Hasiskom a
zchrannom zbore v nen neskorch predpisov.

odborn prprava

innos, ktorej cieom je vytvori podmienky k zskavaniu a prehlbovaniu vedomost lenov

krzovho tbu tvaru, skupiny riadenia, sekretaritu tbu tvaru a zamestnancov tvaru
(prslunkov Hasiskho a zchrannho zboru a zamestnancov pri vkone prce vo verejnom
zujme) zaradench na pracovisku krzovho manamentu a krzovom pracovisku pri prprave
na krzov situcie a pri ich rieen.

odborn prprava
vedceho technika
protiplynovej sluby,
technika
protiplynovej sluby
alebo poverenho
prslunka
Hasiskho a
zchrannho zboru

Prprava, ktor je zameran na pouvanie, skanie, meranie a drbu prostriedkov

protiplynovej sluby ako i na obsluhu vyhradench technickch zariaden a vykonva sa
akreditovanm pracoviskom v rozsahu 40 h. Na zver odbornej prpravy vykonva skobn
komisia za asti prslunch odbornch zamestnancov overenie vedomost zo znalost
zkladnch predpisov na obsluhu kompresorov a praktickch znalost z obsluhy, skania a
drby ochrannch a technickch prostriedkov.

odborn prprava
zamestnancov a
lenov hasiskch
jednotiek

Prprava zameran na dosiahnutie znalost, zrunost, fyzickej zdatnosti a nvykov potrebnch

na vykonvanie innost pri zdolvan poiaru a vykonvan zchrannch prc pri poiaroch,
ivelnch pohromch a inch mimoriadnych udalostiach.
Vzdelanie, prax a shrn teoretickch vedomost, praktickch sksenost a znalos veobecne
zvznch prvnych predpisov, ktor s potrebn na riadny vkon innosti.
Preukzaten kvalifikcia osoby, ktor vykonva prce pri vrobe, monti, prevdzke,

odborn spsobilos obsluhe, opravch a drbe a odborn prehliadky a odborn skky na technickom zariaden.

Shrn teoretickch vedomost a praktickch schopnost, ktor s potrebn na riadny vkon

zchrannej innosti.
Shrn teoretickch vedomost a praktickch zrunost, ktor s nevyhnutn na riadny vkon pre
uveden funkcie.
odborn spsobilos
Sbor odbornch vedomost, zrunost a nvykov zskanch tdiom na vysokej kole alebo
pedagogickch
na strednej kole a odborn prax.
pracovnkov

odborn prvky

Pracovisko krzovho manamentu, krzov pracovisko, analytick skupina, operan stredisko

na jednotlivch rovniach riadenia, ktor s uren na monitorovanie, zber a vyhodnocovanie
informci, prpravu shrnnch hlsen, vytvranie podmienok na aktivovanie krzovch tbov
a skupn riadenia.

Strnka 83

339316918.xlsx

Posudok, ktor obsahuje

a) zkladn daje o poiari,
b) popis situcie pred vznikom poiaru a v ase spozorovania poiaru,
odborn posudok o c) urenie miesta a asu vzniku poiaru,
podmienkach a o d) urenie priny vzniku poiaru,
prine vzniku poiaru e) popis vplyvov na vznik a renie poiaru,
f) vyhodnotenie stavu ochrany pred poiarmi,
g) vyhodnotenie poruenia predpisov a technickch noriem o ochrane pred poiarmi,
h) alie poznatky alebo nvrhy opatren.
odborn technickobezpenostn dohad
nad vodnmi
stavbami

pecializovan innos zameran na zisovanie technickho stavu vodnch stavieb, ktorch

pokodenie me spsobi ohrozenie priahlho zemia, ivota ud a majetku najm
uvonenm vzdvanej alebo zadriavanej vody. Vykonva sa pozorovanm bezpenosti a
stability vodnch stavieb, meranm ich deformci, sledovanm priesaku vd, hodnotenm
vsledkov tchto pozorovan a meran a navrhovanm opatren na odstrnenie zistench
nedostatkov.

oddelenie otvorenho Ohranien plocha skladu dreva s najviac 10 000 m, v ktorej sa drevo skladuje v klietkach alebo
skladu dreva
v hromadch dreva.
odev
odhad LC50
odhadnutie rizika
odhoren dka
odhoren plocha
odchod adov
odchod z miesta
udalosti
odchodn
odkvapkvanie
odkvapkvanie
horiacich hmt
odkvapkvanie
horiacich ltok
odkvapkvanie
nehoriacich hmt
odkvapkvanie
nehoriacich ltok
odnmaten
hlsi

odoln kryty

Jednotliv kus oatenia, ktor sa me sklada z jednej alebo viac vrstiev.

Hodnota LC50 vypotan z dajov zskanch analzou ovzduia po horen poda postupu, ktor
sa uvdza v tejto norme.
Identifikcia nebezpeenstiev a osb, ktor nimi mlu by ohrozen.
Maximlny rozmer odhorenej plochy v urenom smere.
T as pokodenej plochy materilu, ktor sa zniila horenm alebo pyrolzou za urench
podmienok.
Proces, pri ktorom dochdza k pohybu a k odplaveniu rozpadajcich sa alebo rozruench
adovch krh.
innos charakterizovan ako opustenie miesta zsahu a nvrat zasahujceho drustva na
hasisk stanicu alebo presun na miesto alieho zsahu.
Zkonn nrok prslunka Hasiskho a zchrannho zboru na finann iastku pri prvom
skonen stlej ttnej sluby z dvodov, ktor s taxatvne vymenovan v zkone . 491/2006
Z. z. o Hasiskom a zchrannom zbore.
Mknutie materilu a nsledn strata jeho tvaru a celistvosti.
Stav, pri ktorom dochdza k premene pevnho skupenstva horavch hmt na kvapaln a ich
uvoovaniu z kontrukcie alebo zabudovanch zariaden vo forme horiacich kvapiek.
Jav, pri ktorom sa uvouj ltky z kontrukcie podhadu alebo stropu vo forme horiacich
kvapiek.
Stav, pri ktorom dochdza k premene pevnho skupenstva hmt na kvapaln a ich
uvoovaniu z kontrukcie alebo zabudovanho zariadenia vo forme nehoriacich kvapiek.
Jav, pri ktorom sa uvouj ltky z kontrukcie podhadu alebo stropu vo forme nehoriacich
kvapiek.
Hlsi skontruovan tak, aby ho bolo mon ahko odstrni zo zvyajnej prevdzkovej polohy
na ely drby a opravy.
Odoln stavby
a) na ochranu proti vonkajiemu statickmu a dynamickmu zaaeniu,
b) na zabezpeenie plynotesnosti stavby,
c) na zabezpeenie dodvky filtrovanho vzduchu pre ukrvan osoby,
d) na utvorenie podmienok na dlhodob pobyt ukrvanch osb, a to najmenej na p dn.

odolnos

Schopnos prvku alebo sasti, alebo prierezu prvku, alebo sasti kontrukcie vzdorova
zaaeniam bez mechanickho poruenia, naprklad odolnos v ohybe, odolnos proti strate
stability, odolnos v ahu.

Strnka 84

339316918.xlsx

Schopnos elektrickho izolanho materilu odolva inku elektrickho oblka pozd jeho
odolnos proti
elektrickmu oblku povrchu za urench podmienok.
odolnos proti
elektrickmu
plazivmu prdu

odolnos proti
plazivmu prdu

Pozri odolnos proti plazivmu prdu.

Schopnos materilu odola za urench skobnch podmienok skobnmu naptiu bez

vzniku vodivch ciest na povrchu vzorky a bez vzniku plamea.

odpadvanie
horiacich hmt

Pozri odolnos proti elektrickmu plazivmu prdu.

Komponent, ktor uvouje odorizan ltku do hasiva poas vyprzdovania
(vypania).
Stav, pri ktorom sa as kontrukcie alebo zabudovanho zariadenia uvon v
pevnom skupenstve a horiace spadne.

odpadvanie
horiacich ltok

Jav, pri ktorom sa as kontrukcie alebo zabudovanho zariadenia uvon a horiace odpadne.

odorizan
zariadenie

odpadvanie
nehoriacich hmt
odpadvanie
nehoriacich ltok

odpadov voda

Stav, pri ktorom sa as kontrukcie alebo zabudovanho zariadenia uvon v pevnom

skupenstve a spadne, bez toho, aby dolo k jej horeniu.
Jav, pri ktorom sa as kontrukcie alebo zabudovanho zariadenia uvon a nehoriace
odpadne.
Voda vytekajca z vstupu mokrho riadiaceho ventilu do poplachovho zariadenia, ktor je
v pohotovostnom stave.
Vtok akejkovek vody otvorom poplachovho potrubia mokrho riadiaceho ventilu, ktor je v
pohotovostnom stave.
Voda pouit v obytnch, vrobnch, ponohospodrskych, zdravotnckych a inch stavbch a
zariadeniach alebo v dopravnch prostriedkoch, pokia m po pouit zmenen kvalitu
(zloenie alebo teplotu), ako aj priesakov voda zo skldok odpadov a odkalsk; odpadov
voda me by splakov, priemyseln a komunlna; za pouit vodu sa nepovauje voda
vypan z rybochovnch zariaden, rybnkov a vodnch ndr osobitne vhodnch na chov
rb.

odporov vyhrievacia Zariadenie skladajce sa z jednho alebo viacerch odporovch vyhrievacch lnkov a
jednotka
vetkch zariaden potrebnch na zabrnenie prekroeniu maximlnej dovolenej teploty.

as odporovej vyhrievacej jednotky skladajca sa z jednho alebo viacerch vyhrievacch

odporov vyhrievac
odporov, typicky vyrobench z kovovch drtov alebo elektricky vodivch materilov vhodne
lnok

izolovanch a chrnench.
Zariadenie pozostvajce z ventiltoru a vyrovnvacch alebo zrieovacch klapiek (pokia
odsvacie zariadenie
existuj), na vyvolanie a udriavanie podtlaku v spojovacom potrub.

odsva dymu

odstupov
vzdialenos

odvdzac otvor

Technick prostriedok pozostvajci z ventiltora s pohonnou jednotkou, z nasvacej asti a z

vtlanej asti, na ktor sa upevn ahk ohybn potrubie. Nasvaciu as ventiltora
zabezpeuje proti vniknutiu neiadcich predmetov ochrann sito. Na odsvanie vbunch a
zdraviu kodlivch plynov je odsva dymu prispsoben podmienkam na prevdzku v takom
prostred.
Kolm vzdialenos medzi povrchom poiarne otvorenej plochy alebo medzi povrchom
zrovnvacej roviny poiarne otvorench plch stavby, poiarneho seku, otvorenho
technologickho zariadenia alebo otvorenho skladu a medzi hranicou poiarne
nebezpenho priestoru.
Vzdialenos medzi vonkajm povrchom obvodovej steny posudzovanho stavebnho objektu
a hranicou poiarne nebezpenho priestoru postaujca jednak k tlmu slania tepla (hustote
tepelnho toku) na hodnotu niiu ako 1,8 W.cm, jednak k zabrneniu dopadu horiacich ast
mimo poiarne nebezpen priestor.
Otvor, ktorm sa pri pouit pretlakovej ventilcie z objektu odvdza teplo a dym (dvere, okn
alebo in vhodn otvory).

Strnka 85

339316918.xlsx

odvod dymu
odvod splodn
horenia
odvod vzduchu

odvodovacie
zariadenie

Odvdzanie dymu a horcich plynov v priebehu operci zdolvania poiaru cez vytvoren
otvory v budove.
Riadenie renia splodn horenia v budove na zaistenie zodpovedajcej protipoiarnej
bezpenosti.
Prostriedky, ktormi vzduch na zvyovanie tlaku me unika z vyuvanho priestoru, alebo z
inho priestoru, kde sa tlak neupravuje, do okolia budovy.
Zariadenie brniace zavodneniu akejkovek dleitej asti alebo dleitch ast
rchlootvracieho zariadenia prebytonou vodou, ktor by mohla zabrni nasledujcej funkcii.
Neoddeliten alebo oddeliten as pevnho uzveru skontruovan tak, aby umoovala
nik vody z uzveru vznikajcej v dsledku kondenzcie.

odvolacia komisia
Komisia, ktor rozhoduje o vetkch protestoch, o ktorch nerozhodol rozhodca disciplny; tvor
sae v hasiskom
ju velite sae, hlavn rozhodca a tajomnk sae.
porte

Orgn najbliie nadriaden orgnu, ktor rozhodnutie vydal.

odvolac orgn

Orgn najbliie nadriaden sluobnmu orgnu, ktor napadnut rozhodnutie vydal.

odvzduova

ohe

ohlsenie poiaru

Rchlootvracie zariadenie uren na odstrnenie vzduchu zo suchho potrubnho systmu

priamo do atmosfry na skrtenie asu otvorenia ventilu.
Horenie charakterizovan vvinom tepla, ktor je sprevdzan dymom alebo plameom, alebo
obidvoma javmi.
(Riaden) samovon horenie, ktor bolo myselne pripraven na zskanie uitonch
vsledkov a ktorho rozsah je riaden v ase a priestore.
Tiesov ohlsenie poiaru uskutonen verblne alebo telefonicky osobou do ohlasovne
poiaru.
Pracovisko zriaden na nepretrit prjem hlsen o vzniku poiarov, ivelnch pohrm a inch
mimoriadnych udalost.

ohlasova poiarov Pracovisko zriaden na zabezpeenie nepretritho prjmu hlsen o vzniku poiarov, ivelnch

pohrm a inch mimoriadnych udalost. Zriauje sa na kadej hasiskej stanici zemnho

obvodu krajskho riaditestva Hasiskho a zchrannho zboru a Hasiskho a zchrannho
tvaru hl. mesta SrRBratislavy, na ktorej nie je zriaden operan stredisko.

ohnisko nkazy
ohnisko poiaru
ohnisko
samovznietenia

ohniskov
dezinfekcia

Miesto prevania pvodcu nkazy spolu s jeho okolm, kde sa me nkaza ri. Ohnisko
pretrvva tak dlho, km v om nevyhynie pvodca nkazy a km neuplynie maximlna
inkuban doba od poslednej monosti styku s materilom biologickho pvodu.
Poloha hlavnho (zdrojovho) priestoru horenia pri poiari.
Bez ohadu na druh tuhho paliva sa za povauj miesta, v ktorch teplota dosiahne 65 C,
miesta kde sa teplota zvyuje poas 24 hodn o viac ako 3 C, alebo miesta, kde s zrejm
vonkajie prznaky samovznietenia, naprklad zpach po produktoch tepelnho rozkladu,
tlenie, nlety na povrchu hromady alebo iskrenie.
Dezinfekcia, ktor sa vykonva v ohnisku nkazy a ktor sa del na
a) prieben vykonvan v najbliom okol pvodcu nkazy,
b) konen, uplynutm inkubanej doby, ke pvodca nkazy opustil ohnisko nkazy alebo
pvodca nkazy bol znien.

ohrievac systm
vetrania

Systm na produkciu tepla a na priamu alebo nepriamu vmenu vykurovacieho vzduchu, ktor
me obsahova hork, spaovacia komora, vmennk tepla, ventiltor(y), vstupn, vstupn a
recirkulan potrubia, kryty a prdavn zariadenia, meracie a riadiace zariadenia.

ohrievan strana

Strana skanej kontrukcie vystaven podmienkam ohrievania pri akke.

Strnka 86

339316918.xlsx

ohrozen zemie (pre zemie vymedzen hranicou oblasti ohrozenia; ak hranica oblasti ohrozenia prechdza len
potrebu analzy zemia asou zemia obce, za ohrozen zemie sa povauje cel trvale obvan zastavan zemie
a plnu ochrany
obce a pri niku chemickch nebezpench ltok me by za ohrozen zemie povaovan
obyvatestva)
as zemia obce, ak je vymedzen vo veobecne zvznom nariaden obce.

ohrozenie

Na ely EN 1990 a EN 1999 neobvykl a vna udalos, naprklad abnormlne zaaenie

alebo vplyv prostredia, nedostaton pevnos alebo odolnos alebo nadmern odchlky od
navrhovanch rozmerov.
Obdobie, poas ktorho sa predpoklad nebezpeenstvo vzniku alebo rozrenia nsledkov
mimoriadnej udalosti.

ohrozenie vd
ochrana

Tak nakladanie s odpadovmi vodami, osobitnmi vodami alebo zaobchdzanie s

nebezpenmi ltkami, ktor me ma za nsledok zhorenie stavu vd.
Vykonanie vhodnch opatren na znenie kd spsobench v priebehu hasiacich operci.

Navrhovan kritrium pre nikov cesty v bytoch alebo mezonetovch bytoch zaloen na
operanej taktike zdolvania poiaru, kde nsledkom vysokho stupa delenia na seky je
ochrana na mieste rozrenie z jednej obytnej jednotky do inej zriedkav; nepredpoklad sa preto, e by v prpade
poiaru bolo nutn evakuova cel budovu, poschodia alebo obytn jednotky susediace s
miestom poiaru.
ochrana osoby

Pouvanie zsad, postupov alebo zariaden na zabezpeenie individulnej ochrany alebo

kolektvnej ochrany, ako aj zdravotncke opatrenia, ktor umonia preitie v kontaminovanom
prostred. Na individulnu ochranu i kolektvnu ochranu je potrebn uprednostova izolan
spsoby ochrany pred filtranmi spsobmi ochrany.

ochrana pred
povodami

Sbor technickch opatren a organizanch opatren orgnov ttnej sprvy a obc,

povodovch komisi, sprvcu vodohospodrsky vznamnch vodnch tokov a sprvcov
drobnch vodnch tokov, vlastnkov a sprvcov vodnch stavieb, inch prvnickch osb a
fyzickch osb na predchdzanie vzniku povodne a na zmiernenie jej nsledkov.

ochrana pred
poiarmi

Zsady rieenia, systmy, zariadenia, budovy alebo in kontrukcie na znenie ohrozenia

osb a majetku signalizovanm, hasenm alebo lokalizovanm poiarov.

ochrana proti
vznieteniu prachu
typu "tD"

Vetky zodpovedajce opatrenia pecifikovan v norme STN EN 61241-1 (naprklad ochrana

proti vnikaniu prachu a obmedzenie teploty povrchu) pouit pri elektrickch zariadeniach
chrnench krytom na zabrnenie vznietenia prachovej vrstvy alebo oblaku prachu.

ochrana je
ochrana u

ochrann clona

Neoddeliten as alebo prsluenstvo, ktor chrni zadn as krku pred vodou alebo inmi
kvapalinami, pred horcimi materilmi a pred slavm teplom.
Neoddeliten as alebo prsluenstvo prilby, ktor chrni ui uvatea.
Pozri chrni u.
Vrobok uren na ochranu horavch materilov umiestnench veda spotrebia alebo nad
nm proti slaniu tepla zo spotrebia.
Vrobok umiestovan medzi stavebn kontrukciu a spotrebi uren na ochranu stavebnch
kontrukci a horavch predmetov umiestnench veda spotrebia alebo nad nm proti slaniu
tepla zo spotrebia.

ochrann dezinfekcia

Dezinfekcia, ktor je sasou komplexnch opatren, zameranch na predchdzanie vzniku a

reniu nkazy.

ochrann obuv

Obuv s ochrannmi vlastnosami chrniaca pouvatea pred zraneniami, ktor sa mu sta

pri nehodch; obuv m tuinky skontruovan tak, aby poskytovali ochranu proti nrazu, ke
sa skaj pri energii minimlne 100 J a proti tlaku, ke sa skaj pri zaaen tlakom
minimlne 10kN.

ochrann podloka

Vrobok uren na ochranu horavch materilov alebo povrchovch vrstiev podlahy proti
tepelnmu inku popola, horcich tuhch astc paliva vypadnutch z prikladacch
a popolnkovch otvorov; umiestuje sa spravidla pred spotrebi na tuh palivo.

Strnka 87

339316918.xlsx
ochrann podloka

ochrann vrstva
ochrann alnenie
ochrann vloka
ochrann psmo

ochrann k

Vrobok uren na ochranu povrchovch vrstiev podlahy proti tepelnmu inku popola alebo horcich
tuhch astc paliva vypadnutch z prikladacieho otvoru alebo z popolnkovho otvoru spotrebia na tuh
palivo.

Vrstva z nehoravho materilu (napr. z oceovho plechu), ktor poskytuje materilu, v nej
uloenmu, po urit dobu ochranu proti priamemu psobeniu oha.
Materil pouvan na tlmenie nrazovej energie.
Psmo, ktor sa nachdza medzi hranicou vskytu nebezpenej ltky a hranicou bezpenej
oblasti. V tomto psme zriauje velite zsahu dekontaminan priestor.
Pleten k s manetou na nasvac k na zachytenie hrubch neistt pri nasvan vody.
Odev na ochranu proti chemiklim, ktor pokrva najmenej trup, ramen a nohy, a ku ktormu

ochrann oblek proti

sa mu pripoji rzne typy doplnkovej ochrany, napr. kukla alebo prilba, imy a rukavice;
chemiklim

me sa skombinova niekoko ast odevu tak, aby sa poskytla poadovan rove ochrany.

ochrann odev pre

hasiov

pecilny odev poskytujci ochranu tela, krku, ramien a nh hasia, s vnimkou ochrany hlavy,
rk a chodidiel.

ochrann odev proti

Ochrann odev, ktor zaisuje ochranu pokoky a, ak to vyaduje, aj dchacch orgnov pred
rdioaktvnej
rdioaktvnou kontaminciou.
kontamincii

Odev uren na obmedzen as pouitia (na jednorazov pouitie alebo obmedzen optovn
pouitie poda pokynov vrobcu), t.j. na nosenie, pokia nie je potrebn hygienick istenie
alebo ak sa nepoaduje znehodnotenie po chemickej kontamincii.
pecilny pracovn pl s kapucou a vlokou uren na ochranu hasia v nepohode alebo v
ochrann pl
nepriaznivom pracovnom prostred, kde samotn pracovn oblek nesta.
Okamik, v ktorom sa such riadiaci ventil otvor a vpust vodu do potrubia sstavy, a ktor sa
meria pri tlakoch v sstave a prevdzkovch tlakoch.
okamik spustenia
Okamik, v ktorom sa mokr riadiaci ventil otvor a vpust vodu do potrubia sstavy, a ktor sa
meria pri tlakoch v sstave a prevdzkovch tlakoch.
Zvltna dielia vzorka odobran v postaujcom mnostve na okamit prevedenie najmenej
okamit vzorka
dvoch stanoven.
as displeja alebo cel alfanumerick displej, ktor sa pouva na informcie tkajce sa
okno
jednho stavu v danom ase.
as displeja alebo cel alfanumerick displej, ktor sa pouva na informcie
okno displeja
tkajce sa jednho stavu vdanom ase. alie delenie (na polia) displeja sa me
realizova mechanickm oddelenm alebo softvrom.
ochrann odev s
obmedzenm
pouitm

ommenie
porucha vedomia
omamn ltka
narkotikum

Depresia centrlneho nervovho systmu spsobujca oslabenie vedomia alebo zhorenie

fyzickch schopnost, naprklad schopnosti niku.
Jedovat ltka spsobujca ommenie.

oneskorenie systmu
as medzi spustenm neelektrickch automatickch ovldacch zariaden do innosti a
na poplachov
innosou zvukovch poplachovch zariaden.
signalizciu

as medzi reakciou pecilneho poiarneho hlsia alebo runho spacieho zariadenia a

oneskorenie systmu
uvedenm paa ventila do innosti, ktor spsob vypustenie plynu bez zapotania asu
na vypanie
oneskorovacia
komora
oneskorovacie
zariadenie

vstranej signalizcie
Zariadenie s vhodnm objemom na minimalizovanie falonch poplachov vyvolvanch
tlakovmi nrazmi a kolsanm tlaku prvodu vody v sprinklerovch zariadeniach.
Komponent ovldacieho zariadenia na oneskorovanie signlu na aktivciu v danom asovom
intervale.

Strnka 88

339316918.xlsx

opacita dymu
nepriesvitnos dymu

Miera zoslabenia svetelnho la prechdzajceho cez dym vyjadren ako pomer (I/T)
dopadajceho svetelnho toku (I) k vyslanmu tepelnmu toku (T) cez dym za urench
podmienok.

opakovane pouiten
Odev uren na optovn pouitie po potrebnch pravch, ako napr. po hygienickom isten,
ochrann odev proti
dekontamincii, alebo oetren repelentmi pri zachovan primeranej ochrany.
chemiklim

Modifikova povrch materilu obmedzenm zuhonatenm v dsledku jeho zohriatia.

Ps s prackou k hasiskej rovnoate.
Okrem opatren poda zkona . 314/2001 Z. z. o ochrane pred poiarmi v znen neskorch
opatrenia na ochranu predpisov a vyhlky MV SR . 121/2002 Z. z. o poiarnej prevencii v znen vyhlky .
lesa pred poiarmi 591/2005 Z. z. s to najm protipoiarne rozleovacie psy, protipoiarne rozleovacie
prieseky a leteck protipoiarny monitoring.
opli
opasok

S najm
a) povodov plny,
opatrenia na ochranu b) povodov prehliadky,
c) predpovedn povodov sluba a hlsna a varovn povodov sluba,
pred povodami
d) hliadkov sluba,
e) povodov zabezpeovacie prce,
f) povodov zchrann prce.
operan karta
Pozri vjazdov karta.
Miestnos v stavebnom objekte poiarnej sluby so stlou slubou a s plnou vybavenosou,
operan miestnos v ktorej sa prijmaj ndzov hlsenia a vykonvaj sa nadvzn opatrenia na mobilizovanie sl
a prostriedkov.
Vhodn vyuvanie personlu, vozidiel a zariaden na poiarisku alebo akejkovek ndzovej
operan taktika
situcie.

Pracovisko zriaden na zchrannej brigde Hasiskho a zchrannho zboru, ktor

zabezpeuje najm:
a) prjem volania o poskytnutie pomoci a jeho vyhodnocovanie,
b) vysielanie sl a prostriedkov zchrannej brigdy Hasiskho a zchrannho zboru poda
poiarneho poplachovho plnu, plnov povodovch zchrannch prc, havarijnch plnov
alebo poiadaviek prslunho operanho strediska Hasiskho a zchrannho zboru alebo
velitea zsahu a usmerovanie ich inosti,
c) vypracovanie, vedenie a aktualizciu dokumentcie operanho pracoviska poda lnku 7
pokynu prezidenta HaZZ . 40/2005,
d) plnenie loh Hasiskho a zchrannho zboru po vyhlsen jednotlivch stupov
povodovej aktivity a poas vkonu povodovch zchrannch prc,
operan pracovisko e) informcie pre velitea zsahu potrebn na likvidciu mimoriadnych udalost,
f) oznmenie bez zbytonho odkladu kadho vjazdu zchrannej brigdy Hasiskho a
zchrannho zboru operanmu stredisku prezdia Hasiskho a zchrannho zboru s
uvedenm asu, druhu udalosti, nasadenej hasiskej techniky a potu prslunkov, ako aj jej
nvrat.
Jeho sasou je spojovacie pracovisko.

Strnka 89

339316918.xlsx

Pracovisko, ktor pln zkladn lohy spojovacej sluby, prijma hlsenia o vzniknutch
udalostiach, sprvy a poiadavky svisiace s poskytovanm pomoci, vysiela hasisk techniku
a prslunkov zboru na zsah a pln alie lohy vyplvajce z vedenia dokumentcie
spojovacej sluby. Ak pln lohu ohlasovne poiarov a inch mimoriadnych udalost, mus by
oznaen tabukou s npisom OHLASOVA POIAROV.
Stredisko, ktor sa zriauje spravidla na hasiskej stanici v mieste okresnho riaditestva
Hasiskho a zchrannho zboru a v mieste krajskho riaditestva Hasiskho a zchrannho
zboru na zabezpeenie nepretritho prjmu hlsen o vzniku poiarov, ivelnch pohrm a
inch mimoriadnych udalost. Operan stredisko Hasiskho a zchrannho tvaru hl. mesta
SR Bratislavy (tvar) sa zriauje na jednej z hasiskch stanc tvaru.
Stredisko, ktor pln zkladn lohy spojovacej sluby, prijma hlsenia o vzniknutch
udalostiach, sprvy a poiadavky svisiace s poskytovanm pomoci, vysiela hasisk techniku
a prslunkov zboru na zsah a pln alie lohy vyplvajce z vedenia dokumentcie
spojovacej sluby. Ak pln lohu ohlasovne poiarov a inch mimoriadnych udalost, mus by
oznaen tabukou s npisom OHLASOVA POIAROV.

Stredisko zriaden krajskm riaditestvom Hasiskho a zchrannho zboru, okresnm

riaditestvom Hasiskho a zchrannho zboru (okrem okresnho riaditestva Hasiskho a
operan stredisko zchrannho zboru v Bratislave) alebo Hasiskm a zchrannm tvarom hl. mesta Slovenskej
republiky Bratislavy uren na
a) zabezpeenie nepretritho prjmu tiesovho volania a jeho vyhodnocovania,
b) zabezpeenie vkonu hlsnej sluby v psobnosti Ministerstva vntra Slovenskej republiky,
c) povolvanie, nasadzovanie a sstreovanie sl a prostriedkov Hasiskho a zchrannho
zboru a hasiskch jednotiek pri zdolvan poiarov a na vykonvanie zchrannch prc pri
ivelnch pohromch a inch mimoriadnych udalostiach z viacerch okresov alebo v rmci
okresu, bez ohadu na to, komu s podriaden a vecnch prostriedkov bez ohadu na to, kto s
nimi disponuje,
d) plnenie zmluvnch podmienok v rmci spoluprce so pecilnymi slubami a
zchranrskymi zlokami pri zdolvan poiarov, vykonvan zchrannch prc pri ivelnch
pohromch a poskytovan pomoci pri nehodch a inch mimoriadnych udalostiach,
e) plnenie loh pri rieen krzovch situci,
f) poskytovanie pomoci inm ttom v rozsahu medzinrodnch zmlv, ktormi je Slovensk
republika viazan.
Jeho sasou je spojovacie pracovisko.

Strnka 90

339316918.xlsx

Stredisko, ktor pln lohy pri zvolvan, nasadzovan a koordinovan innosti sl a prostriedkov
Hasiskho a zchrannho zboru na mieste zsahu a zabezpeovan hasiskej techniky,
zchranrskej techniky, vecnch prostriedkov a alch prostriedkov z viacerch krajov, alebo v
rmci medzittnej pomoci v prpadoch nebezpeenstva z omekania, ako aj pri dslednom a
efektvnom plnen loh v svislosti
a) s vykonvanm zchrany osb,
operan stredisko
b) so zdolvanm zvanch poiarov,
Prezdia Hasiskho a
zchrannho zboru c) s vykonvanm zchrannch prc pri ivelnch pohromch a odstraovanm nsledkov inch
mimoriadnych udalost,
d) s likvidciou nsledkov ekologickch havri,
e) zisovanm priny vzniku poiaru,
f) prpravou a s vykonvanm povodovch zchrannch prc,
g) uvdzanm Ministerstva vntra Slovenskej republiky do brannej pohotovosti ttu a s
innosou za brannej pohotovosti ttu.

Operan odbor Krajskho riaditestva Policajnho zboru v Bratislave, operan stredisko

operan stredisko vntornho odboru krajskho riaditestva Policajnho zboru, operan stredisko Hasiskho a
tvaru
zchrannho tvaru hlavnho mesta Slovenskej republiky Bratislavy a operan stredisko

krajskho riaditestva Hasiskho a zchrannho zboru.

operan stredisko Operan stredisko zchrannej zdravotnej sluby zriauje Ministerstvo zdravotnctva
zchrannej zdravotnej Slovenskej republiky ako rozpotov organizciu v rmci prslunho zsahovho zemia a
sluby
riadi sa pokynmi koordinanho strediska integrovanho zchrannho systmu.

Prslunk zmenovej sluby, ktor vykonva ttnu slubu na koordinanom stredisku

operan dstojnk integrovanho zchrannho systmu krajskho radu, na operanom stredisku alebo na

operanom pracovisku.
operatvna karta

Zjednoduen forma dokumentcie o zdolvan poiarov; vypracva sa na miesto so

zvenm nebezpeenstvom vzniku poiaru, na ktor sa nevyaduje spracovanie operatvneho
plnu.
Zahranin cesta, ktor nie je uveden v schvlenom ronom plne a ktorej elom je
1. zabezpeenie ochrany a prepravy urench osb,
2. zabezpeenie vykonania procesnch konov poda Trestnho poriadku,
3. zabezpeenie operatvno-ptracch innost,
4. zabezpeenie vkonu rozhodnut o vyhosten cudzincov z zemia Slovenskej republiky,

operatvna
zahranin cesta

5. zabezpeenie transportu osb vydvanch alebo odovzdvanch do cudziny,

6. zabezpeenie plnenia loh agenta poda 117 Trestnho poriadku,
7. zabezpeenie loh pri operatvnom zabezpeovan a poskytovan ochrany a pomoci
ohrozenmu svedkovi a chrnenmu svedkovi v spoluprci s polciou inho ttu poda
osobitnho predpisu,
8. vykonvanie cezhraninho sledovania na zem inho ttu poda 544 Trestnho
poriadku,
9. zabezpeenie vykonvania opatren, ktor s upraven v medzinrodnch zmluvch o
spoluprci a vzjomnej pomoci pri katastrofch, havrich, ivelnch pohromch a inch
mimoriadnych udalostiach, ktormi je Slovensk republika viazan,
10. zabezpeenie loh v svislosti s poskytovanm humanitrnej pomoci alebo
11. zabezpeenie zchrannch a ptracch akci Horskej zchrannej sluby a vkonov
svisiacich s dokumentciou zchrannch a ptracch akci.

Strnka 91

339316918.xlsx

Pracovn rokovanie tuzemskej delegcie so zahraninou delegciou na zem Slovenskej

republiky, ktor nie je uveden v schvlenom ronom plne a ktorho elom je
1. zabezpeenie ochrany a prepravy urench osb,
2. zabezpeenie vykonania procesnch konov poda Trestnho poriadku,
3. zabezpeenie operatvno-ptracch innost,
4. zabezpeenie vkonu rozhodnut o vyhosten cudzincov z zemia Slovenskej republiky,

operatvne prijatie
delegcie

operatvny pln
opierka
oporn oblk
oprava
oprava vozidla

5. zabezpeenie transportu osb vydvanch alebo odovzdvanch do cudziny,

6. zabezpeenie plnenia loh agenta poda 117 Trestnho poriadku,
7. zabezpeenie loh pri operatvnom zabezpeovan a poskytovan ochrany a pomoci
ohrozenmu svedkovi a chrnenmu svedkovi v spoluprci s polciou inho ttu poda
osobitnho predpisu,
8. vykonvanie cezhraninho sledovania na zem inho ttu poda 544 Trestnho
poriadku,
9. zabezpeenie vykonvania opatren, ktor s upraven v medzinrodnch zmluvch o
spoluprci a vzjomnej pomoci pri katastrofch, havrich, ivelnch pohromch a inch
mimoriadnych udalostiach, ktormi je Slovensk republika viazan,
10. zabezpeenie loh v svislosti s poskytovanm humanitrnej pomoci alebo
11. zabezpeenie zchrannch a ptracch akci Horskej zchrannej sluby a vkonov
svisiacich s dokumentciou zchrannch a ptracch akci.
Druh dokumentcie, ktor sa vypracva na objekty s miestami so zvenm nebezpeenstvom
vzniku poiaru, na objekty s dleitm hospodrskym, kultrnym vznamom alebo s inm
vznamom alebo na objekty, v ktorch s zloit podmienky na zdolvanie poiaru alebo na
evakuciu osb.
Zariadenie pouvan na manipulciu a/alebo podopretie a na zvenie stability rebrku.
Zariadenie sliace k uaheniu manipulcie s runou prdnicou pripojenou na tlakov
hadicov vedenie.
innosti vykonvan na zachovanie alebo obnovenie funknosti kontrukcie, ktor s mimo
rmca defincie drby.
Shrn konov, ktormi sa odstrauj poruchy, nsledky opotrebovania, mechanickho
pokodenia (nehd), vrobn zvady vozidla alebo jeho komponentov, aby sa obnovila ich
sprvna funkcia a vzhadov vlastnosti.

oprvnen osoba

Osoba s potrebnm zakolenm a sksenosami, ktor m prstup k prslunmu nradiu,

prpravkom a informcim, k nvodu na drbu, ktor pozn vetky pecilne postupy
doporuen vrobcom a je schopn uskutoova prslun postupy drby poda normy STN
EN 671-3 (92 0403).

oprvnen aktivity

Aktivity uren vo vzve na predkladanie nvrhov projektov ako oprvnen na financovanie

z rozpotu nstroja zahraninej pomoci.

Orgn, organizcia alebo prvnick osoba vymedzen vo vzve na predkladanie nvrhov

projektov, ktorej s za elom realizcie projektu poskytnut finann prostriedky z nstroja
oprvnen prjemca
zahraninej pomoci a zo ttneho rozpotu uren na spolufinancovanie a ktor je
pomoci
zodpovedn za pouitie finannch prostriedkov pridelench na projekt v slade s pravidlami
nstroja zahraninej pomoci.
Miera stupa zkalu dymu; zporn dekadick logaritmus pomernej priepustnosti svetla.

optick hustota dymu

Miera zoslabenia svetelnho la prechdzajceho cez dym vyjadren ako dekadick
(D)

logaritmus (t.j. logaritmus so zkladom 10) log (I/T) nepriesvitnosti dymu.

Hlsi citliv na produkty horenia, ktor ovplyvuj absorbovanie alebo
optick dymov
rozptyovanie vyarovania vinfraervenej, viditenej alebo ultrafialovej oblasti
hlsi
elektromagnetickho spektra.
optick hlsi
Dymov hlsi poiaru reagujci v dsledku vplyvu splodn horenia na pohlcovanie alebo
poiaru
rozptyl elektromagnetickho iarenia hlsia.
Rovina, v ktorej sa nachdza exponovan strana vzorky poas skania, orientovan bu
orientcia
horizontlne, alebo vertiklne.

Strnka 92

339316918.xlsx

Sluba, ktor ponka poskytovate sluieb, pri ktorej sa potpai s poadovanou rovou
kvalifikcie a sksenosti vhodnou na potpanie prived na miesto potpania.
Orgny ttnej sprvy zriaden poda osobitnch predpisov, ktor vykonvaj dohad, i
a) na uren vrobky uveden na trh bolo vydan vyhlsenie o zhode, a ak to technick
predpis vyaduje, i s oznaen znakou zhody,
orgny dohadu
b) vlastnosti urench vrobkov uvedench na trh a spsob posudzovania zhody zodpovedaj
urenm podmienkam vydanho vyhlsenia o zhode,
c) s znaky zhody pouit oprvnene a i s nezmenen alebo nesfalovan.
Osoba, ktor sa okrem zamestnancov prvnickch osb alebo zamestnancov fyzickch osb osoba prevzat do
podnikateov nachdza s ich vedomm na nehnutenostiach, ktor uvaj tieto prvnick
starostlivosti
osoby alebo fyzick osoby - podnikatelia.
organizovan
potpanie

osobitn odborn
spsobilos

Jeden z kvalifikanch predpokladov na vykonvanie ttnej sluby prslunkov Hasiskho a

zchrannho zboru a zaradenia prslunka do stlej ttnej sluby.

osobitne reagujci
sprinkler

Sprinkler s priemernm indexom asovej reakcie (RTI) od 50(m.s) 1/2 do 80 (m.s)1/2

a siniteom vodivosti (C) menm ako 1,0 (m.s)1/2 .

osobn bezpenostn
Krtke lano, ktor m nosite dchacieho prstroja a ktor me by pripojen na bezpenostn
lano dchacieho
lano dchacieho prstroja ako dodaton bezpenostn opatrenie.
prstroja
osobn signalizan Zariadenie, ktor maj nositelia dchacch prstrojov a ktor vydva akustick vstran signl
zariadenie
aktivovan manulne alebo automaticky.
osobn ochrann
Kad prostriedok nosen, dran alebo inak pouvan pri prci prslunka, ktor je uren na
pracovn prostriedok
ochranu jeho zdravia pred kontaminciou materilom biologickho pvodu.
proti infekcii

osobn ochrann
prostriedok

Zariadenie na zabezpeenie pouvatea ku kotviacemu bodu takm spsobom, aby bu

zamedzovalo pdu z vky, alebo poskytovalo bezpen zachytenie.
Materil alebo zariadenie nosen alebo pouvan na ochranu hasia pred psobenm
akhokovek kodlivho materilu alebo nebezpeenstva alebo na ochranu pred kontaktom
s nimi.

osobn spis
prslunka
Hasiskho a
zchrannho zboru

Dokument mennej evidencie; zaklad sa ihne po vzniku sluobnho pomeru prslunka

Hasiskho a zchrannho zboru a je veden v jednej sprave (zvzku). Dokumenty sa do
osobnho spisu zakladaj v chronologickej postupnosti alebo sa zorauj tematicky, priom
jednotliv tematick skupiny dokumentov s chronologicky usporiadan.

osobn kon
v civilnej ochrane

Kad fyzick i duevn innos, ktor sa vyaduje v zujme ochrany ivota, zdravia a majetku
v ase mimoriadnej udalosti.

osobn rad
vedceho sluobnho Osobn rad jeho nadriadenho.
radu
osobn rad vo veci
rad, ktor je osobitnm tvarom sluobnho radu, v ktorom prslunk Hasiskho a
uplatovania
sluobnho pomeru zchrannho zboru vykonva ttnu slubu.
osoby neschopn
samostatnho
pohybu

Osoby, ktorch evakuciu mono vykonva len za pomoci inch osb (napr.: osoby mentlne
postihnut, pacienti umiestnen na lkovch oddeleniach s akm zdravotnm stavom,
dojat, batoat a pod.)

osoby s obmedzenou Osoby, ktorch evakucia je nronejia ako u ostatnch osb (napr.: starci, deti, osoby
schopnosou pohybu zdravotne postihnut s obmedzenmi pohybovmi schopnosami).

Strnka 93

339316918.xlsx

ostatn technika

Najm motorov striekaka, odsva dymu, pretlakov ventiltor, penomet, zchranrska a

vyslobodzovacia technika, tlakov hasiace zariadenie a osvetovacia stanica, ktor s
spravidla v prenosnom vyhotoven.

ostatn elektrick
zariadenie

Elektrick zariadenie uren na premenu akejkovek energie na elektrick energiu, prenos

elektrickej energie, premenu elektrickej energie na in energiu alebo akumulciu elektrickej
energie, priom zariadenie pracuje v rozsahu menovitch napt do 50 V striedavho naptia a
do 75 V jednosmernho naptia okrem vyhradenho elektrickho zariadenia.

Hasisk automobily kontruovan na rzne alebo pecilne lohy, ako naprklad na

ostatn pecilne a) zasahovanie v svislosti s leteckou dopravou,
automobily
b) zasahovanie na vode alebo pod vodou,
c) zasahovanie v svislosti s koajovmi vozidlami.
osvetovac hasisk Hasisk automobil vybaven elektrickm genertorom vrtane rznych druhov svetlometov,
automobil
statvov a navijakov s kblom.
osvetovac hasisk pecilny prves vybaven elektrickm genertorom vrtane rznych druhov svetlometov,
prves
statvov a navijakov s kblom.
oetrova vozidiel

otanie
oteplenie

Pracovisko zchrannej brigdy Hasiskho a zchrannho zboru, ktor vykonva pneuservis,

drbu vozidiel a ostatnej techniky, ktorej zloitos a rozsah neumouje jej vykonanie silami a
materilno-technickm vybavenm zmenovej sluby a opravy vozidiel a ostatnej techniky v
rozsahu, na ktor m personlne a matrilno-technick vybavenie.
Kad kruhov pohyb pracovnej ploiny vzhadom na vsuvn kontrukciu okolo zvislej osi.
Rozdiel medzi zaiatonou a konenou povrchovou teplotou ktorhokovek z okolitch
materilov alebo kontrukci v okol loklneho spotrebia zisten skkou predpsanm
spsobom.
Hasisk automobil vybaven mechanicky ovldanm a po sekoch sa vysvajcim rebrkom,
zvyajne s hydraulickm ovldanm, ktor sa me ota o 360.

oton automobilov Hasisk automobil s pevnou nadstavbou so stabilizovanou otonou vysunovacou a

rebrk (AR)
zasunovacou rebrkovou spravou spravidla s pracovnou ploinou (koom); je uren na

zsahov innos a zchranu osb vo vkach a pomocou prdavnch technickch zariaden i

na dopravu hasiacej ltky do vok; me by technicky uspsoben na dvhanie bremien.
otvor uzveru
otvoren stavba
otvoren voda

Maximlna medzera pre pohyb prvku alebo sasti do karabny, ktor ete neumouje
sprvnu funkciu poistky uzveru.
Vone stojaca stavba iastone alebo plne bez obvodovch stien, strenej kontrukcie alebo
s trvalo otvorenmi otvormi v obvodovch stench alebo v strenej kontrukcii.
Vodn plocha vrazne via ako bazn, ktor m znaky prirodzenej vodnej plochy v danom
regine.

otvoren vodn ndr Pozri stabiln zdroj vody.

otvoren
priestranstvo

otvoren
technologick
zariadenie

otvoren volacie
znaky

Oblasti neurench nikovch ciest v halch alebo priestoroch s podlahovou plochou vou
ako 60 m alebo menie oblasti s monosou alieho nebezpeenstva, akm je prtomnos
vekho potu osb.
Zariadenie uren na vrobu, dopravu alebo skladovanie, ktor nie je zastreen alebo m v
obvodovej stene a v strenej kontrukcii viac ako 60 % trvale otvorench otvorov.
Zariadenie uren na vrobu, dopravu alebo skladovanie umiestnen mimo stavby, ktor nem
obvodov, ani stren kontrukciu (destilan kolna, ndr, zsobnk, sstava potrubia).
Znaky, ktor sa pouvaj v rdiovch sieach organizovanch v priestore zsahu;
nepouvaj sa pre spojenie na zkladov rdiostanicu operanho strediska.

otvoren lnok alebo Sekundrny lnok alebo batria s krytom, v ktorom je otvor cez ktor mu unika plynn
batria
produkty.

Strnka 94

339316918.xlsx

otvoren hasisk
kontajner

Kontajner, v ktorom sa prepravuj technick prostriedky, ktor s chrnen proti

poveternostnm vplyvom alebo ktorch preprava v uzatvorenom priestore by bola z hadiska
ich rozmerov a inch kritri zloit alebo plne vylan.

otvoren hasisk
nves

Nves, v ktorom sa prepravuj technick prostriedky, ktor s chrnen proti poveternostnm

vplyvom alebo ktorch preprava v uzatvorenom priestore by bola z hadiska ich rozmerov a
inch kritri zloit alebo plne vylan.

otvoren hasisk
prves
otvoren palivov
loklny spotrebi
otvoren poiar
skvapalnenho
zemnho plynu

otvoren sklad

Prves, v ktorom sa prepravuj technick prostriedky, ktor s chrnen proti poveternostnm

vplyvom alebo ktorch preprava v uzatvorenom priestore by bola z hadiska ich rozmerov a
inch kritri zloit alebo plne vylan.
Palivov spotrebi, ktor m prvod vzduchu alebo spaovac priestor, alebo odvod spaln
spolon s prostredm, v ktorom je umiestnen.
Poiar skvapalnenho zemnho plynu pri neobmedzenom horen bez pouitia peny.
Stavba alebo jej as pouvan na skladovanie, ktor nie je zastreen, alebo stavba, ktor
m v obvodovej stene a v strenej kontrukcii viac ako 60 % trvale otvorench otvorov.

Nezastreen alebo neoplten sklad.

Stavba alebo priestor uren na skladovanie vyaenej drevnej hmoty a sortimentov vrobkov;
otvoren sklad dreva
za otvoren sklad dreva sa nepovauje manipulan plocha.
Sklad s obvodovmi stenami, ktor maj plochu trvale otvorench otvorov viu ako 25 %
otvoren sklad
horavch kvapaln z celkovej plochy obvodovch stien.
otvoren sklad
horavch plynov Sklad, ktor nespa podmienky na uzatvoren sklad horavch plynov alebo horenie
alebo horenie
podporujcich plynov.
podporujcich plynov

Faktor zohadujci intenzitu vetrania, ktor zvis od plochy otvorov v stench seku, od vky
tchto otvorov a od celkovej plochy ohraniujcich povrchov.
Elektrick systm poda STN EN 60079-25 (33 2320) lnok 3.1 alebo poda STN EN 50 039
overen iskrovo
bezpen elektrick (33 0372) lnok 2.1, na ktor bol vydan certifikt potvrdzujci, e elektrick systm je v
systm
slade s tmito normami.
otvorov faktor

ovldacia pka
pojazdnho
as spacieho mechanizmu pojazdnho hasiaceho prstroja.
hasiaceho prstroja

Komponent, ktor prijma signl z poiarneho snmaa, poiarneho hlsia, elektrickej

ovldacie zariadenie poiarnej signalizcie alebo zariadenia na run spanie a spracva a prena signly na

spanie a pomocn funkcie.

ovldac
mechanizmus
poiarnej klapky
ovldac panel
ovldacie ahadlo
ovlda

Mechanizmus, samostatn alebo priamo spojen s poiarnou klapkou, ktor po inicicii

spacm mechanizmom klapky vyvol prestavenie pohyblivch sast klapky z polohy
otvoren do polohy zavret.
Zariadenie obsahujce ovldacie prvky alebo spacie prvky, ovldan rune alebo
automatiky, ktor je uren na ovldanie systmu.
as pouvan na prenos pohybu pri ovldan; tento pohyb me by rotan, pramoiary
alebo tvoren kombinciou oboch.
Komponent, ktor uvedie ventil do innosti.
Prvok, ktor uvedie ventil do innosti.
Zariadenia pripojen na vstupn as stredne elektrickej poiarnej signalizcie, ktor

ovldan zariadenia zaisuje ich aktivciu v prpade signalizcie poiaru. (Poiarne klapky, poiarne dvere, stabiln

hasiace zariadenia a pod.).

ovldanie
automatickho Automatick zariadenie pouvan na spustenie automatickho zariadenia poiarnej
zariadenia
ochrany po prijat signlu zstredne elektrickej poiarnej signalizcie.
poiarnej ochrany

Strnka 95

339316918.xlsx

oxid uhliit

Chemick zlenina CO2 pouvan ako hasiaca ltka.

oxidant

Chemick prvok alebo zlenina, ktor mu spsobi oxidciu alebo podporuj horenie inch
ltok.

oznaovanie
peiatkovanm

Trval alebo nezmazaten oznaenie na fai. daje oznaenia sa mu doplni/zdvoji

elektronickmi prostriedkami alebo inmi typmi kdovania, ak to vyaduje prevdzkovate.

oznamova poiaru Zariadenie na oznmenie poiaru irokej verejnosti.

oiarenie
(v Slav tok dopadajci na nekonene mal element povrchu, v ktorom sa dan bod nachdza,
uritom/v danom delen plochou tohto elementu.
bode povrchu)
as iarivho toku dopadajca na plochu nekonene malho prvku (bodu) povrchu.
oivovacie nradie Prstroj na dodvanie kyslka na umel dchanie.
oivovanie
Obnovovanie dchania a srdcovej innosti osoby.
P
palivov loklny
spotrebi

Spotrebi spaujci tuh, kvapaln alebo plynn palivo.

Mechanizmus skladajci sa zo zvory, ktor zapadne do zapadacieho plechu v zrubni alebo

panikov vchodov v podlahe na zaistenie dver pri zatvoren. Zvora me by uvonen dradlom horizontlne
uzver
umiestnenm cez vntorn stranu dver, ke ustpi kdekovek pozd jeho innej dky

v smere pohybu a/alebo oblkom dole.

Jeden z faktorov urujci ekvivalentn as trvania poiaru vo vrobnej stavbe a v stavbe
ponohospodrskej vroby. Parameter odvetrania sa pre poiarny sek alebo pre jeho as
uruje v zvislosti od vekosti plochy, polohy a vky otvorov v obvodovch kontrukcich alebo
parameter odvetrania v strench kontrukcich a v zvislosti od vekosti povrchovej plochy kontrukci poiarneho
seku alebo jeho asti.
daj charakterizujci podmienky vmeny plynov pri poiari v poiarnom seku alebo v jeho
asti.
Teplota plynu v okol povrchov a pod. v zvislosti na ase, stanoven na zklade poiarnych
parametrick
namhanie poiarom modelov a stanovench fyziklnych parametrov popisujcich podmienky v poiarnom seku.
parn hasiace
zariadenie
ps

Hasiace zariadenie, u ktorho sa ako hasivo pouva vodn para.

Podpora tela, ktor obopna telo v pse.

pasvny ndrkov Cisternov kontajner, ktor sa na plniacom stanoviti pln jednorazovo a ktorho cel objem sa
kontajner
vyprzduje naraz.
Materil, ktor pri zohrievan nemen svoju fyziklnu podobu a protipoiarnu ochranu

pasvny protipoiarny
zabezpeuje pomocou fyziklnych alebo tepelnch vlastnost; do tejto skupiny patr/ia
ochrann materil

materil/y obsahujci/e vodu, ktor sa pri zohrievan odparuje, m vytvra chladiaci inok.

pska na zpst

Elastick as rukva, ktor pevne obopna zpstie.

psmo priameho
ohrozenia

Psmo, ktor je ohranien hranicou vskytu nebezpenej ltky a nachdza sa v om zdroj

niku nebezpenej ltky alebo povrch v priestore zsahu zneisten nebezpenou ltkou.

patka protisklzov
zariadenie

Zariadenie pripevnen na dolnom konci rebrku, ktor zabrauje jeho skznutiu.

pedagogick
spsobilos
pedagogickch
pracovnkov

Vedomosti v oblasti pedagogiky, pecilnej pedagogiky, lieebnej pedagogiky, psycholgie,

didaktiky odbornch predmetov, schopnosti a zrunosti nevyhnutn na vkon pedagogickch
innost zskan tdiom na vysokej kole alebo na strednej kole v tudijnch odboroch
uitestvo, vychovvatestvo a pedagogick vedy a v doplujcom pedagogickom tdiu.

peleta

Granula kruhovho prierezu s priemerom od 6 mm a 20 mm, s dkou do pnsobku

priemeru, ktor je vyroben peletizciou z piln alebo z biomasy, s vlhkosou najviac 12%.

Peltonova turbna

Zariadenie, ktor sa ota psobenm vodnho prdu.

Strnka 96

339316918.xlsx

pena vytvrajca
Penidlo vytvrajce vodn film, ktor za definovanch podmienok pokrva povrch uhovodkov.
vodn film (AFFF)

penidlo

Kvapalina, ktor se rozriedi vodou na vytvorenie penotvornho roztoku.

Koncentrovan penotvorn prostriedok pouvan pri hasen penou.

penidlo odoln proti Penidlo pouvan na hasenie horavch kvapaln mieatench s vodou (polrne kvapaliny)
alkoholu
a inch poiarov horavch kvapaln rozkladajcich ben peny.

penomet

penotvorn hubica

Technick prostriedok pozostvajci z pohonnho agregtu a z ventiltora, ktor zabezpeuje

prevzdunenie rozprenho penotvornho roztoku. Penotvorn roztok je rozpraovan
pomocou hmlovej dzy v smere prdenia vzduchu na napeovacie sito. Takto vytvoren ahk
pena sa dopravuje a usmeruje do priestoru poiariska pomocou ahkho ohybnho potrubia.
Hubica prispsoben na prisvanie vzduchu do prietoku penotvornej zmesi.

penotvorn poiarna Prdnica pripevnen na vstupnom konci hadice, v ktorej sa penotvorn roztok prevzduuje
prdnica
tak, aby sa vytvrala pena.
penotvorn prdnica Komponent, ktor vrh penu v tvare kompaktnho prdu alebo rozstreku.
penotvorn
zariadenie

Pozri penotvorn poiarna prdnica.

Zariadenie vyuvajce tlakov energiu prdiaceho vodnho roztoku penidla na tvorbu
vzduchovej peny.

penotvorn genertor Zariadenie umiestnen v hadicovom veden na prevzduovanie penotvornho roztoku.

penotvorn
ndstavec
vysokotlakovej
prdnice

pecilny ndstavec vysokotlakovej prdnice na napenenie pretekajceho vodnho roztoku

penidla na poadovan stav vzduchovej peny.
Homognna zmes vody a penidla vo vhodnom pomere na vytvorenie peny.

penotvorn roztok

Roztok penidla vo vode.

Komponent, ktor m zabudovan tesnenie proti vparom, napeovaciu komoru, ktor dodva
penu do ndre na uskladnenie horavej kvapaliny; penov genertor mono pripoji na prvod
penovej komory.
Hasiace zariadenie, u ktorho sa ako hasivo pouva vodn roztok penidla, ktor sa napeuje
penov hasiace
zariadenie
vzduchom.
Komponent, ktor vha vzduch do prdu penotvornho roztoku na dodvanie proti nzkemu
penov genertor
protitlaku, naprklad dodvanie peny oproti atmosfrickmu tlaku.
penov genertor na Komponent, ktor vha vzduch do prdu penotvornho roztoku na dodvanie proti vysokmu
vysok protitlak
protitlaku, naprklad pre podpovrchov dodvku peny v ndri.
Hasisk automobil pouvan len alebo hlavne na dopravu penidla a zariaden urench na
dodvanie hasiacej peny na poiar.
penov komora

penov hasiaci
automobil (PHA)

Hasisk automobil, ktor je uren na zdolvanie poiarov najm triedy B, kde sa vyaduje
vek mnostvo hasiacej peny; kabna vodia a nadstavba automobilu umouj prepravu
hasiov, hasiacich ltok a vecnch prostriedkov v takom zloen, ktor umon jeho samostatn
innos.

Hasiaci prstroj naplnen alkalickm a kyslm vodnm roztokom; pri innosti vznik chemick
pena.
Lkovina tvoren v podstate tkaninou a plnen naprklad perm alebo pperm, alebo
perina
vplnkovmi ltkami (perina me by rznymi spsobmi prevan).
Periodicky vykonvan innos, pri ktorej sa osobn ochrann prostriedok alebo in zariadenie
periodick skanie
dkladne ska na chyby, napr. na pokodenie alebo opotrebovanie.
penov hasiaci
prstroj

Strnka 97

339316918.xlsx

Kad kon sluobnho radu, ktor spa podmienky poda osobitnho predpisu (napr. zkon
. 315/2001 Z. z. v znen neskorch predpisov) a ktor vedie k vzniku, zmene alebo k zniku
personlny rozkaz a
sluobnho
pomeru prslunka Hasiskho a zchrannho zboru alebo k vzniku, zmene alebo
rozhodnutie
k zniku prv a povinnost prslunka Hasiskho a zchrannho zboru vyplvajcich zo
sluobnho pomeru.
petrochmia
pevn kotviace
vedenie
pevnos

pevn loklny
spotrebi

Odbor chemickho priemyslu, ktor sa zaober spracvanm uhovodkov zskanch z ropy

alebo zo zemnho plynu na chemick vrobky.
Spojovac/Spjac prvok predpsan pre podsystm zchytnho zariadenia vedenho typu;
pevnm kotviacim vedenm me by koajnica alebo oceov lano, ktor je uren na
pripevnenie ku kontrukcii tak, aby sa obmedzili bon pohyby vedenia [EN 363].
Mechanick vlastnos materilu, ktor vyjadruje jeho schopnos odolva zaaeniam, obvykle
sa udva v jednotkch naptia.
Spotrebi, ktor m pri prevdzke zabezpeen stlu polohu:
a) je mechanicky spojen so svojm stanoviskom (napr. upevovacmi skrutkami);
b) je trvalo pevne pripojen na zdroj energie, k odvodu spaln a pod.;
c) m hmotnos vyiu ako 18 kg.

pevn hadicov
navijak

Hadicov navijak schopn ota sa iba v jednej rovine s nleitm smerovm vedenm hadice.

pevn uzver "d"

Druh ochrany, pri ktorom s asti schopn vznieti vbun atmosfru umiestnen vntri
uzveru, ktor vydr tlak poas vntornej explzie vbunej zmesi a zabrni prenosu vbuchu
do okolitej vbunej atmosfry.

piliny
palka
pitoov poiarna
prdnica

Triesky malch rozmerov vznikajce pri rezan dreva plovmi nstrojmi.

Dvojtnov palka so zvesnou nrkou na zvukov signalizciu pri protipoiarnom zsahu
alebo cvien.
Uzatvracia prdnica tvaru pitole s pkovm ventilom.

plachta pre
Plachta na ochranu matraca a lkovn pre inkontinentn osoby.
inkontinentn osoby
plamenn hlsi
poiaru

Samoinn hlsi poiaru reagujci na elektromagnetick iarenie plamea.

Zna horenia v plynnej fze, ktor emituje svetlo.

plame

Horenie v plynnej fze s emisiou svetla.

Zna horenia v plynnej fze zvyajne s emitciou svetla.

plameov horenie Horenie sprevdzan plameom a obvykle aj dymom s vyarovanm tepla.

plameov hlsi Hlsi reagujci na vyarovanie zplamea pri poiari.

pln manamentu
povodia

Zkladn nstroj na dosiahnutie cieov vodnho plnovania v oblastiach povod, ktor na

zklade vykonanch analz sasnho stavu povrchovch vd a podzemnch vd a
zhodnotenia vplyvu udskej innosti na vodn pomery ustanovuje environmentlne ciele a
programy opatren na ich dosiahnutie vrtane finannho zabezpeenia. Pln manamentu
povodia sa povinne vyuva v krajinnom plnovan alebo me by krajinnm plnom.
Shrn dokumentov, ktor obsahuj pln realizcie loh a opatren civilnej ochrany a
protiradianch, protichemickch a protibiologickch opatren. Na ely civilnej ochrany sa
vypracva

pln ochrany
obyvatestva

a) pln ochrany obyvatestva pre prpad nehody alebo havrie jadrovho zariadenia, priom
kad opatrenie zaha innos poda stupov zvanosti a asovho priebehu nehody alebo
havrie,
b) pln ochrany obyvatestva pre prpad mimoriadnej udalosti spojenej s nikom chemickch
nebezpench ltok,
c) pln ochrany obyvatestva pre prpad mimoriadnej udalosti spojenej s nikom biologickch
nebezpench ltok.

Strnka 98

pln ochrany
obyvatestva

339316918.xlsx

Sbor dokumentov obsahujcich protiradian, protichemick a protibiologick a alie

opatrenia, technick a in informcie potrebn na zabezpeenie ochrany obyvatestva pre
prpad mimoriadnej udalosti.
pln poskytovania
pomoci

Spsob aktivizovania a koordinovania zchrannch zloiek integrovanho zchrannho

systmu vysielanch na zsah na ely poskytnutia pomoci v tiesni.

1. Zahranin cesta, ktor bola schvlen v ronom plne,

2. Zahranin cesta, ktor sa vykon ako nhrada za neuskutonen zahranin cestu, ktor
plnovan zahranin
bola schvlen v ronom plne, pri ktorej sa nezmen el a nedjde k prekroeniu finannch
cesta
prostriedkov, ktor s potrebn na jej zabezpeenie a vykonanie v rmci limitu finannch
prostriedkov, ktor boli rozpsan navrhovateom poda ronho plnu.
1. Pracovn rokovanie tuzemskej delegcie so zahraninou delegciou na zem Slovenskej
republiky, ktor bolo schvlen v ronom plne,
plnovan prijatie
delegcie

2. Pracovn rokovanie tuzemskej delegcie so zahraninou delegciou na zem

republiky, ktor sa vykonva ako nhrada za neuskutonen prijatie delegcie,
schvlen v ronom plne, pri ktorom sa nezmen el a nedjde k prekroeniu
prostriedkov, ktor s potrebn na jeho zabezpeenie a vykonanie v rmci limitu
prostriedkov, ktor boli rozpsan navrhovateom poda ronho plnu.

Slovenskej
ktor bolo
finannch
finannch

plan poplach
Tiesov volanie v prpade, ke nejestvuje alebo nejestvoval nijak stav ndze.
plan poplach od
Plan poplach spsoben od poruchy zariadenia.
poruchy zariadenia
pl
Kruhov tkan bezvkov vstuha.

Kontrukn prvok navrhnut kvli ochrane prieduchu pred zaaenm vetrom. Me ma tie
funkciu prieduchu.
platba za uvanie Finann nhrada nkladov za poskytnut vrobky a ostatn vodohospodrske sluby, za
vd
vyuvanie hydroenergetickho potencilu a za vyuvanie energetickej vody.
Vstrekov zariadenie dodvajce penu cez hadicu, ktor sa zdvihne zo schrnky umiestnenej
plvajca hadica
blzko dna chrnenej ndre.
erpadlo plvajce na hladine vody, a ktorho vstupn priestor a prv oben koleso le
plvajce erpadlo
celkom pod hladinou vody.
pl komna

plavidlov hasisk
pecilny prves na prepravu hasiskho plavidla.
prves
plniaca miestnos

plniace miesto

Priestor v plniarni horavch plynov alebo horenie podporujcich plynov, v ktorej je plniace
miesto na plnenie tlakovch ndob horavm plynom alebo horenie podporujcim plynom alebo
plniace miesto a dvkovacie miesto na dvkovanie kvapaliny do tlakovej ndoby.
Zariadenie, ktor m nadzemn vtokov armatru na vonkajom vodovode osaden
najmenej jednou uzatvracou armatrou; umouje plnenie ndr mobilnej hasiskej techniky
hornm otvorom.
Miesto, v ktorom je rozvod horavho plynu alebo horenie podporujceho plynu z plniaceho
zariadenia ukonen sasami umoujcimi pripojenie tlakovej ndoby na ely jej
naplnenia.

plniace stanovite

Miesto, v ktorom je rozvod horavho plynu alebo horenie podporujceho plynu z plniaceho
zariadenia na batriov vozidlo, cestn cisternov vozidlo alebo eleznin cisternov voze
ukonen sasami
pripojenie batriovho vozidla, cestnho cisternovho vozidla alebo
elezninho cisternovho voza na ely ich plnenia.

plniace zariadenie

Zdroj tlaku horavho plynu alebo horenie podporujceho plynu vrtane rozvodu plynu a
vetkch prvkov s nm trvalo spojench, ktormi prdi plyn pri plnen do tlakovej ndoby.
Pomer hmotnosti hasiacej ltky ku skutonmu vntornmu objemu fae vyjadren v kg/l.

plniaci pomer

Hmotnos hasiaceho mdia vo vzahu k menovitmu vntornmu objemu ndoby vyjadren v

kilogramoch na liter.

plniaci pomer ndoby Mnostvo vtlanho plynu vo vzahu k istmu objemu ndoby s vtlanm plynom vyjadren
na vtlan plyn
v kilogramoch na liter (kg/l).

Strnka 99

339316918.xlsx

Stavba, v ktorej sa tlakov ndoby plnia horavm plynom alebo horenie podporujcim plynom
plniare horavch alebo dvkuj sa kvapalinou a plnia horavm plynom alebo horenie podporujcim plynom,
plynov alebo horenie ktor sa v nej rozpa. Plniare tvor spravidla plniaca miestnos, prpravn miestnos,
podporujcich plynov kompresorov stanica alebo erpacia stanica, manipulan priestor pre przdne tlakov

ndoby a manipulan priestor pre pln tlakov ndoby.

plniare tlakovch
flia

Samostatn miestnos, ktor spa klimatick, hygienick a technick podmienky uren

vrobcom.

plnoprdov hubica Hubica kruhovho prierezu na pln prd s kontantnm alebo menitenm prietokom.
plnoprdov poiarna
Poiarna prdnica na pln prd kruhovho prierezu.
prdnica
pln hasiaci prd Pozri prd.
pln prd

Prd s takmer rovnobenmi stranami vyuvan na dosiahnutie najvieho dosahu a o

mono najsilnejieho psobenia.

ploch hadica

Hadica s mkkou stenou, ktor sa pri poklese vntornho tlaku splot v takom rozsahu, e
vntorn steny vntornho priemeru sa dotkn a hadica nadobudne vzhad prochho prierezu.

T as plochy poiaru, na ktor sa v dan okamih dodva hasiaca ltka. Pri vekoplonch
poiaroch nie je mon psobi hasiacou ltkou dodvanou z prdnic po celej ploche poiaru.
Prakticky je overen, e inn hasenie pevnch ltok prdnicami C je do 5-metrovej hbky
plocha hasenia (Sh)
poiaru
a prdnicami B do desa metrovej hbky poiaru. Pre lafetov prdnice je
overen a 10-metrov hbka, ide o tzv. hbku hasenia. Plocha hasenia S`h je zvisl hodnota
od plochy poiaru a od prijatej taktiky hasenia hasiskmi jednotkami.
plocha otvorov
v poiarnom seku So Set plch otvorov v obvodovch a strench kontrukcich poiarneho seku, ktor ved do
vonho priestoru a pri poiari umouj vmenu plynov.
[m2]

Kolm priemet povrchu horiacich ltok na podlahu miestnosti (poiarneho seku) alebo povrch
ternu (pdorys). Za plochu poiaru sa tie povauje
a) plocha prieluk medzi ohniskami horenia, ak ich rka nie je prekkou renia poiaru pre
dan poiarne zaaenie,
plocha poiaru (Sp) b) plocha celho objektu alebo priestoru, v ktorom je vysok linerna rchlos rozvoja poiaru
(vl > 2 m.min-), ako s ndre s horavmi kvapalinami, chemick prevdzky a in,
c) plocha, na ktorej technologick zariadenie nezaber cel pdorysn plochu poiarneho
seku alebo v jeho okol nie s umiestnen horav ltky a objekt je z nehoravch ltok; za
najviu plochu poiaru sa povauje pdorysn plocha technologickho zariadenia.

ploch pidlo

Poiarne pidlo s hrotom a plochm zahnutm koncom.

plochoprdov
hubica

Hubica na ploch prd s kontantnm prietokom.

Prd hasiva spravidla v tvare kruhovej vsee.

Sprinkler s paraboloidnm rozdeovanm vody smerovanej nadol na uren isten plochu,
ploch rozstrekovac
priom sa as vody rozstrekuje k stropu; tento nasmerva od 60% do 80% celkovho
sprinkler F
mnostva prietoku vody smerom nadol.
ploch prd

ploina

Ohraden ploina, v ktorej sa prepravuj osoby a zariadenia, a ktor sa pri zaaen me

pohybova do poadovanej pracovnej polohy pomocou vsuvnej kontrukcie a/alebo pohybom
podvozka (zkladne) prdavn ploiny zahrnuj vysunut podlahy mimo ochrannho zbradlia
uren na zchrann ely, podesty na prstup k rebrkom na vlonkovom ramene a pod.

Strnka 100

339316918.xlsx

plon hustota
tepelnho toku I
[kg/m2]

Tepeln tok slajci od poiariska otvorenho skladu alebo

zariadenia.

plon rchlos
horenia

Odhoren plocha za jednotku asu za urench podmienok.

otvorenho technologickho

plon poiar

Vemi rozsiahly poiar s postupujcim elom zachvacujci poetn stavebn objekty alebo
vek plochu lesa, ktor pretna prrodn alebo vytvoren prekku, naprklad cestu alebo
vodn plochu.

plyn

Akkovek ltka, ktorej absoltny tlak pr sa rovn alebo je v ako 101.3 kPa pri teplote 20
C.

Ochrann stavby, ktor

a) zabezpeuj plynotesnos stavby,
plynotesn kryty
b) zabezpeuj dodvku filtrovanho vzduchu pre ukrvan osoby,
c) utvraj podmienky na krtkodob pobyt ukrvanch osb, a to najmenej na dva dni.
plynotesne uzavret lnok alebo batria, ktor zostva uzavret a neuvouje plyny ani kvapalinu pri prevdzke v
lnok alebo atria stanovench medziach nabjania alebo teplote urenej vrobcom.
Hubica na usmerovanie alebo na rozptyl prietoku plynu; del sa na:
plynov hubica

a, hubica na CO2
b, halnov hubica

plynov poiarna
prdnica

Poiarna prdnica na usmerovanie prdu plynu; del sa na:

a, prdnica na CO2
b, halnov prdnica
Zariadenie intalovan na ochranu pred poiarom.
Hasiace zariadenie, uktorho sa ako hasivo pouva inertn plyn; del sa na:

plynov hasiace
zariadenie
a, hasiace zariadenie CO2

b, duskov hasiace zariadenie

c, halnov hasiace zariadenie
plynov hasiaci
automobil CO2

Hasiskautomobil, uktorho sa ako hasivo pouva oxid uhliit vtlakovch

faiach.
Hasisk automobil, ktor je uren na zdolvanie poiarov v prpadoch, ke nie je mon

plynov hasiaci poui ako hasiacu ltku vodu, vzduchov penu alebo prok; kabna vodia a skriov
automobil (PLHA) nadstavba umouj prepravu hasiov, zdroja plynnej hasiacej ltky a vecnch prostriedkov v

takom zloen, ktor umon jeho samostatn innos.

plynov hlsi Hlsi citliv na plynn produkty horenia a/alebo tepelnho rozkladu.
pneumatick pla Pla vyuvajca stlaen vzduch.
Vkonn prklepov nstroj s vymenitenmi reznmi nadstavcami, ktor sa pouva na
pneumatick vtaka
rozbjanie betnu, muriva a pod.
pneumatick sek Nstroj s vhodnmi reznmi nadstavcami na sekanie kovov vyuvajci stlaen vzduch.
poet evakuovanch
Zapotaten poet osb na vpoet evakucie zo stavby alebo jej asti.
osb E [-]

Set vetkch podla v stavbe (vrtane poslednho nadzemnho podlaia a podzemnho

poet podla stavby poiarneho podlaia a vrtane prvho nadzemnho podlaia, ak m toto podlaie charakter

poiarneho podlaia).
Zabraujci remienok, ktor prechdza pod bradou uvatea a ktor pomha zaisova sprvne
podbradn remienok
dranie prilby na hlave.

Strnka 101

339316918.xlsx

podhad

Nenosn prvok stavebnej kontrukcie uren na zabezpeenie vodorovnho poiarneho

delenia (EN 1364-2).
Nenosn prvok stavebnej kontrukcie, uren na vodorovn delenie.
Nenosn as stropnej alebo strenej kontrukcie viditen zdola, priom tto as je pripojen
k nosnej kontrukcii stropu alebo strechy:
a) priamo, alebo
b) samostatnou nosnou kontrukciou ako zavesen podhad.
Pl s akmkovek podpernm rmom, vrtane zvesu, upevovacch prostriedkov
a akhokovek izolanho materilu; podhad me by pripevnen priamo ku kontruknmu
stavebnmu prvku, alebo na om me by zavesen, popr. me by samonosn.

pln podhadov zostava podroben skke, vrtane zvesu a upevovacch prostriedkov

napr. osvetovacch a ventilanch rozvodov a prstupovch miest.
podhlavnk
Dlh guat vank alebo poduka.
Vrobok, ktor sa pouva priamo pod vrobkom, o ktorom sa vyaduje informcia. Pri
podklad
podlahovch krytinch je to podlaha, na ktor sa montuje podlahov krytina alebo materil,
ktor prestavuje tto podlahu.
podkladov vrstva Vrobok, ktor sa pouva tesne pod vrobkom, o ktorom sa poaduj informcie.
Vrchn vrstva (vrstvy) podlahy zahrujca akkovek povrchov pravu s pripojenm
podkladom alebo bez pripojenho podkladu a s akoukovek sprievodnou podlokou, vlokou
alebo lepidlom.
podlaha
Horn povrch vodorovnho prvku, na ktorom je osaden dverov zostava, a ktor prebieha od
ohrievanej strany k neohrievanej strane zostavy.

podhadov systm

podlahov krytina

podlahov vrstva
podloka
podmienka
premiestovania

Vrchn vrstva (vrstvy) podlahy so vetkmi povrchovmi pravami s pripevnenm

podkladom alebo bez neho a so vetkmi prpadnmi podlokami, medzivrstvami a lepidlami.
Materil, ktor sa pouva tesne pod vrobkom, o ktorom sa vyuvaj informcie; pri
podlahovej vrstve je to podlaha, na ktor je podlahov materil naintalovan, alebo materil
reprezentujci podlahu.
Textiln vrstva medzi matracom a spodnou plachtou.
Vrobcom predpsan podmienka, za ktorej sa vysokozdvhacia ploina premiestuje na
miesto pouitia alebo z takho miesta. Zkladn nastavenia a stav premiestovania mu by
identick.

podmienky evakucie Shrn vetkch vplyvov psobiacich na evakuciu.

podmienky horenia

Vetky fyziklne alebo chemick zmeny, ktor nastan, ke materil, vrobok alebo
kontrukcia hor alebo je vystaven ohu.

podmienky
konenho
pouvania

Predpokladan podmienky, ktorm bude predmet vystaven poas svojej zvyajnej pracovnej
ivotnosti pri pouvan poda nvodu vrobcu.

podmienky poplachu

Podmienky, za ktorch sa poplach oznamuje zvukovm signlom pecifikovanm vrobcom,

ako indikcia vzniku poiaru.

podnik

Cel arel pod riadenm toho istho prevdzkovatea, v ktorom je prtomn vybran
nebezpen ltka v jednom alebo vo viacerch zariadeniach vrtane spolonch alebo
svisiacich infratruktr a innost.

podpaastvo

myseln zaloenie poiaru.

Druh kontrukcie so zodpovedajcou pevnosou a tuhosou, pouvanej ako podpera vzorky

a ako nepriepustn vp medzery medzi vzorkou a otvorom v rme skobnej komory;
tesnenie medzi skobnou vzorkou a podpernou kontrukciou mus by nepriepustn, mus
vydra teplotu pri skke a je predmetom skky; skobn rm me by pokladan za
podpern kontrukcia sas podpernej kontrukcie.

Strnka 102

339316918.xlsx
podpern kontrukcia

Stena, prieka alebo strop, cez ktor potrubie pri skke prechdza.
Kontrukcia, ktor me by poadovan pre skanie niektorch stavebnch prvkov, a do
ktorej sa osdza skobn vzorka, napr. stena, do ktorej sa osadzuj dvere.
Stena, prieka alebo strop, cez ktor kanl prechdza pri skke.
podporn kontrukcia
Stena, prieka alebo strop, ktormi potrubie pri skke prechdza.
podporovan
kontrukcia

Konkrtna stropn alebo stren kontrukcia, ktor bude podporovan nosnkmi v budove.

Komponent, ktor dodva penu spod povrchu horavej kvapaliny tak, e ju vytla na povrch
podpovrchov
hadicov zariadenie tejto kvapaliny z prunej hadice a pokrva ou povch kvapaliny.
inky sl a obmedzen v podperch a okrajoch pri vpote celej kontrukcie alebo len ast

podperov a okrajov
kontrukcie.
podmienky
podrdenie pc
podrdenie zmyslov

Obmedzujce podmienky v podperch a na okrajoch pre modelovanie kontrukcie.

Psobenie jedovatch ltok na doln dchacie cesty, ktor me spsobi dchacie akosti
(napr. pcnu nedostatonos, zrchlenie dychu).
Psobenie jedovatch ltok na oi alebo horn dchacie cesty spsobujce bolestiv pocit bu
priamym podrdenm pecializovanch receptorov, alebo ako nsledok pokodenia tkaniva.

Montne zoskupenie dielcov a siastok, ktor tvoria mal skupinu (spa, vodn erpadlo,
dynamo, alterntor a podobne).
10 mintov stredn rchlos vetra s rizikom ronho prekroenia 0,02, bez ohradu na smr
podstatn zkladn
vetra, vo vke 10 m nad ternomotvorenej krajiny a s uvenm nadmorskej vky (ak sa to
rchlos vetra
povauje).
podskupina

podsystm

Zostava prvkov alebo siastok, ktor vytvra viu as systmu v mieste predaja vrobcom,
ktor je opatren obalom, oznaenm a nvodom na pouitie dodvanho vrobcom.

podvka

Materil pokrvajci vntorn stranu vrchu. Chodidlo pouvatea je v priamom kontakte s

podvkou. Za podvku sa povauje materil pod tuinkou v prpade, ak je vrch v prednej asti
roztiepen na uloenie tuinky alebo ak je k vrchu priit zloen kus materilu tak, aby
vytvoril vrecko na uloenie tuinky.

podvka priehlavku Materil pokrvajci vntorn stranu prednho dielca vrchu.

podvka zadnho
dielca
podtlak
podzemn ndr

Materil pokrvajci vntorn stranu zadnch dielcov vrchu.

Vznik vtedy, ke tlak vntri vloky je men ako tlak mimo vloky.
Ndr, ktor je okrem hornch manipulanch otvorov pokryt vrstvou zeminy s hrbkou
najmenej 0,5 m alebo svislou stavebnou kontrukciou z kontruknch prvkov druhu D1
s poiarnou odolnosou najmenej 120 mint.

podzemn lesn
poiare

Lesn poiare charakteristick skrytou, spravidla kruhovou formou renia eravmi kanlikmi,
priom plamene mu prenikn aj na povrch a spsobi poiar na povrchu.

podzemn vody

Vetky vody nachdzajce sa pod povrchom zeme v psme nastenia a v bezprostrednom

kontakte s pdou alebo s pdnym podlom vrtane podzemnch vd sliacich ako mdium
na akumulciu, transport a exploatciu zemskho tepla z horninovho prostredia. Podzemnmi
vodami zostvaj podzemn vody aj po ich odkryt prirodzenm prepadom ich nadloia,
banskou innosou, innosou vykonvanou banskm spsobom alebo vykonanm inej
obdobnej innosti.

Zariadenie uloen pod rovou zeme a m vtokov armatru na vodovodnom potrub

ukonen najmenej jednou uzatvracou armatrou s ovldacm ventilom a prrubou, ktor
umouje pripojenie hydrantovho nadstavca.
podzemn poiarny Hydrant s ovldacmi prvkami pod krytom alebo pod doskou na rovni ternu, ktor je trval
hydrant
pripojen na hlavn tlakov vodovodn potrubie na pouvanie pri hasen poiaru.
podzemn hydrant

pohonn ltky

Alifatick uhovodky zskan z ropy.

Strnka 103

339316918.xlsx

Faa, ktor je pripojen na rozvod plynu k odbernmu zariadeniu a ktor sa uvdza do

innosti po vyprzdnen prevdzkovej fae.
Stav zavodovacieho ventilu s tesniacou zostavou v uzavretej alebo pohotovostne nastavenej
pohotovostn
(uzatvoren) poloha polohe psobenm prevdzkovho tlaku.
pohotovostn tlakov Tlakov ndoba, ktor je pripojen na rozvod plynu k odbernmu zariadeniu a ktor sa uvdza
ndoba
do innosti po vyprzdnen prevdzkovch tlakovch ndob.
Zdroj uren na napjanie dymovho signalizanho zariadenia v prpade poruchy normlneho
pohotovostn
napjac zdroj
zdroja napjania.
pohotovostn faa

Stav suchho riadiaceho ventilu intalovanho v potrubnom systme naplnenom vzduchom

alebo inertnm plynom s vopred stanovenm tlakom, ktor udriava such riadiaci ventil
v uzatvorenej polohe a zabrauje, aby sa potrubie za tmto ventilom naplnilo vodou.
Stav suchho riadiaceho ventilu v sprinklerovej sstave zaplnenej za uzverom
vzduchom/inertnm plynom a pred uzverom vodou pri predpsanch tlakoch, pokia zo
iadnych vstupov nachdzajcich sa za uzverom v smere prdu u nevytek iadna voda,
pohotovostn stav
priom je zabrnen zaplneniu vstupnho potrubia vodou (EN 12259-2: 1999).
Stav mokrho riadiaceho ventilu v sprinklerovej sstave zaplnenej vodou zo zdroja vody o
stlom tlaku, pokia zo iadnych vstupov nachdzajcich sa za klapkou v smere prdu u
nepretek iadna voda.
Stav mokrho riadiaceho ventilu intalovanho v potrubnom systme naplnenom vodou
z vodnho zdroja so stabilnm tlakom, ke nenastane iadne prdenie vody cez iaden
vstupn otvor zariadenia na vstupnej strane tesniacej zostavy riadiaceho ventilu.
pohybliv revzna
ploina

as vozidla, ktor netvor sas mosta, sluiaca na prehliadku.

Dodaton pohybliv prvok na pevnom alebo alebo prunom kotviacom veden, ku ktormu je
mon pripevni osobn ochrann prostriedok.
Hasisk automobil, hasisk prves, hasisk nves, hasisk kontajner, zchrann ln,
pohybliv technick
hasisk ln a vznadlo, ktor maj vlastnosti ustanoven vo vyhlke MV SR . 162/2006 Z.
prostriedok
z. a v osobitnch predpisoch.
pohybliv kotviaci
bod

Tvar, v ktorom je jednotka (jednotky) nastpen na pochod v pochodovom prde (prdoch) za

pochodov tvar
sebou so vzdialenosou ustanovenou cviebnm poriadkom (pokyn prezidenta HaZZ .
[cviebn poriadok]

68/2002) alebo rozkazom velitea drustva, aty, roty. Pozri aj tvar a jednotka.

pochodov tvar aty Zstup, dvojstup alebo trojstup poda potu drustiev v ate, v ktor ata nastpi na mieste na
[cviebn poriadok] povel "ata! Smer ten a ten (alebo bez udania smeru) v zstup, dvojstup, trojstup - nastpi!"
pochodov tvar
Zstup alebo dvojstup, v ktor drustvo nastpi na mieste na povel "Drustvo v zstup
drustva [cviebn
(dvojstup) - nastpi!.
poriadok]
pochodov tvar roty Trojstup (dvojstup), ale ak treba, aj zstup, v ktor rota nastpi na povel "Rota, v trojstup
(cviebn poriadok) (dvojstup) - nastpi!". aty nastupuj poda selnho poradia v trojstup (dvojstup).
poistka
poistka uzveru

poistn membrna

Sas uzatvracieho ventilu, ktor zabrni roztrhnutiu tlakovej ndoby.

Mechanizmus, ktor ma polohu na zabrnenie nemyselnho otvorenia uzavretho uzveru.
Poistka me pracova automaticky (do zaisovacej polohy), alebo me by ovldan rune.
Membrna navrhnut tak, aby praskla pri vopred urenom rozdiele tlaku.

Sas, ktor zabrauje stpaniu pretlaku v ndobe nad stanoven hodnotu.

Zariadenie, ktor sa otvra automaticky pri uritej hodnote rozdielu tlaku (nvrhov rozdiel
tlaku) na umonenie vonho prdenia z priestoru so zvenm tlakom (napr. zo schodia
alebo z vahovej achty) do priestoru s nim tlakom (napr. do predsiene, do vyuvanho
poistn ventil
priestoru) alebo mimo budovy.
Ventil, ktor zabrauje stpnutiu pretlaku v tlakovej ndobe nad stanoven hodnotu.
pojazdn hadicov Vek navijak s pripojenmi hadicami s benm priemerom, ktor je namontovan na podvozku
navijak
a ktor mono zloi z hasiskho automobilu.

Strnka 104

339316918.xlsx

pojazdn hasiaci
prstroj

Hasiaci prstroj na podvozku, ktorho obsluhu vykonva spravidla viac ako jedna osoba.
Hasiaci prstroj na kolieskach alebo na podvozku.
Hasiaci prstroj zhotoven tak, aby sa dal prepravova a ovlda rune, priom celkov
hmotnos m vyiu ako 20 kg a je namontovan na kolesovom podvozku.
Hasiaci prstroj s celkovou hmotnosou viac ako 20 kg pozostvajci z prpojnho vozidla s

intalovanou tlakovou ndobou obsahujcou hasiacu ltku, ktor je po runom otvoren

pojazdn hasiaci
prstroj na prpojnom ovldacej armatry psobenm tlakovej energie akumulovanej vo vtlanom plyne
vozidle
umiestnenom priamo v tlakovej ndobe alebo v samostatnej tlakovej patrne vytlan na
miesto poiaru na jeho uhasenie.
pojazdn hasiaci
prstroj na runom
vozku

Hasiaci prstroj s celkovou hmotnosou viac ako 20 kg pozostvajci z runho vozka s

intalovanou tlakovou ndobou obsahujcou hasiacu ltku, ktor je po runom otvoren
ovldacej armatry psobenm tlakovej energie akumulovanej vo vtlanom plyne
umiestnenom priamo v tlakovej ndobe alebo v samostatnej tlakovej patrne vytlan na
miesto poiaru na jeho uhasenie.

pokyn riaditea
krajskho riaditestva Intern predpis v Hasiskom a zchrannom zbore, ktorm sa spravidla upravuje organizan
Hasiskho a
truktra a innos oddelen krajskho riaditestva vrtane pracoviska.
zchrannho zboru
pokyn riaditea
okresnho
Intern predpis v Hasiskom a zchrannom zbore, ktorm sa spravidla upravuje organizan
riaditestva
truktra a innos oddelen okresnho riaditestva vrtane pracoviska.
Hasiskho a
zchrannho zboru
pokyn riaditea
Intern predpis v Hasiskom a zchrannom zbore, ktorm sa spravidla upravuje organizan
Poiarnotechnic-kho
truktra a innos oddelen Poiarnotechnickho a expertzneho stavu MV SR v Bratislave
a expertzneho stavu
MV SR v Bratislave vrtane pracoviska.
pokyn riaditea
Intern predpis v Hasiskom a zchrannom zbore, ktorm sa spravidla upravuje organizan
Strednej koly
truktra a innos oddelen Strednej koly poiarnej ochrany MV SR v iline vrtane
poiarnej ochrany MV
pracoviska.
SR v iline
pokyn velitea
Intern predpis v Hasiskom a zchrannom zbore, ktorm sa spravidla upravuje organizan
Hasiskho
a zchrannho tvaru truktra a innos oddelen Hasiskho a zchrannho tvaru hl. mesta SR Bratislavy vrtane
hl. mesta SR
pracoviska.
Bratislavy
pokyn velitea
zchrannej brigdy Intern predpis v Hasiskom a zchrannom zbore, ktorm sa spravidla upravuje organizan
Hasiskho a
truktra a innos oddelen zchrannej brigdy vrtane pracoviska.
zchrannho zboru
polrna kvapalina Pozri penidlo odoln proti alkoholu.
pole
as okna.

as okna displeja.
ponohospodrUzavret sbor objektov, poprpade otvorench technologickch zariaden na
sky zvod
ponohospodrsku
vrobu,
ktor
zaisuje
reprodukn
okruh
uritej
ponohospodr-ske
ponohospodrskej vrobnej sfry.
stredisko

Polohov faktor pre prestup tepla radiciou z povrchu A na povrch B definovan ako
zlomok difzne vyarovanej energie z povrchu A, ktor dopad na povrch B.
Priestorov uhol, pod ktorm sa vid z uritho bodu povrchu prvku slajce okolie,
delen 2.
polohov sinite
Priestorov uhol, pod ktorm vidno iariace okolie z istho bodu povrchu prvku,
delen 2.
polohov faktor

Strnka 105

339316918.xlsx
Rovnoatov koea sdlhm alebo krtkym rukvom acharakterom vrchnho
obleenia.
Hasiace zariadenie, uktorho sa hasivo dopravuje mobilnou technikou do
stabilnho rozvodu.
polostabiln
hasiace zariadenie Hasiace zariadenie, ktor obsahuje najm rozvodn potrubie s armatrou na
pripojenie hasiskej techniky a vypaciu armatru; dodvku hasiacej ltky
zabezpeuje mobiln hasiace technika.
Dynamick horolezeck lano, ktor ak sa pouije v pre a paralelne ako sas
polovin lano
bezpenostnho systmu, je schopn zachyti pd osoby.
polspojka
Polovica hadicovej spojky.
Kombincia uritho potu priestorov v rmci stavby, ktor me zaha priestory
polyfunkn
spolonho vchodu a vchodu vntri budovy, naprklad prevdzku s multiplexnm
objekt
kinom, obchodmi, obytnmi priestormi a kancelrskymi priestormi.
polokoea

polymr

Chemick ltka skladajca sa z molekl charakterizovanch nslednosou jednho typu alebo

viacerch typov monomrnych jednotiek a obsahuje vinu hmotnosti takch molekl, ktor
s zloen aspo z troch monomrnych jednotiek kovalentne viazanch aspo k jednej alej
monomrnej jednotke alebo k alej zreagovanej chemickej ltke, priom tieto molekuly musia
ma tak rozdelenie molekulovch hmotnost, ktorch rozdiely vyplvaj z potu monomrnych
jednotiek; monomrna jednotka znamen zreagovan formu monomru v polymri.

polymrne materily Naprklad polyuretn alebo polyvinylchlorid.

pomer strn

Pomer vky tabule k jej rke.

pomer tlakovej
diferencie

Pomer prevdzkovho tlaku k tlaku vzduchu/inertnho plynu sstavy v okamiku spustenia (pozri okamik
spustenia) (EN 12259-2:1999).
Pomer prevdzkovho tlaku k tlaku sstavy v okamiku zdvihu. Pozri okamik spustenia.

Jedna dvanstina dodatkovej dovolenky za kadch 22 dn, v ktorch prslunk vykonval

pomern as
dodatkovej dovolenky zdraviu kodliv alebo mimoriadne nron ttnu slubu.
pomern as
dovolenky
pomern zberov
prd Ia/In

Jedna dvanstina dovolenky za kad cel kalendrny mesiac nepretritho trvania toho istho
pracovnho pomeru, na ktor m zamestnanec nrok ak splnil podmienku vkonu prce aspo
60 dn v kalendrnom roku.
Pomer medzi zberovm prdom Ia a urenm prdom In.

pomerov sinite Sinite odvetrania pre poiarny sek alebo pre jeho as, ktor nem v obvodovch
odvetrania
kontrukcich alebo v strench kontrukcich otvory, alebo ktor je odvetran len nepriamo.
pomocn funkcia Vypnutie a zapnutie inho poiarnotechnickho zariadenia, vetracieho zariadenia, odsvacieho
stabilnho hasiaceho ventiltora, erpadla, dopravnka, vykurovacieho zariadenia, klapky, uzveru, technologickho
zariadenia
zariadenia a uzavretie poiarneho uzveru.
pomocn ndoba

Zsobnk energie pre preumatick poplachov zariadenie a na uvedenie ndoby s vtlanm

plynom do innosti.

Hasisk automobil uren na prepravu vstroja, vzbroje alebo hasiacich ltok a inch
materilov urench na pomoc zasahujcej hasiskej jednotke. Patr sem automobil uren na
pomocn automobil prepravu vstroja, vzbroje alebo hasiacich ltok a inch prostriedkov urench na pomoc a
podporu zasahujcej hasiskej jednotke, ako aj nkladn automobil, autoeriav, traktor a
podobne (NA, A, T).
ponorn erpadlo

poplachov
osvetlenie

erpadlo, ktorho nasvac priestor a prv oben koleso s celkom pod hladinou vody a
ktor mus by prevdzkyschopn aj ke je celkom ponoren do vody.
erpadlo s elektrickm pohonom uren na prevdzku pod vodou a pouvan najm na
erpanie suternov, kanlov, mp a pod.
Umel osvetlenie priestorov pouvanch jednotkou vychdzajcou na vjazd pri poiarnom
poplachu (nstupov komunikcie, gare at.), ovldaten z miesta vyhlsenia poiarneho
poplachu (napr. zo spojovacej miestnosti).

Strnka 106

339316918.xlsx

Mechanick alebo elektrick zariadenie, ktor vydva zvukov poplachov signl pri innosti
zavodovacieho ventilu.
Mechanick alebo elektrick zariadenie hlsiace poplach zvukovm signlom pri innosti
suchho riadiaceho ventilu (EN 12259-2:1999).
poplachov
zariadenie
Mechanick alebo elektrick zariadenie hlsiace poplach zvukovm signlom pri innosti
mokrho riadiaceho ventilu.
Mechanick alebo elektrick zariadenie na vytvranie zvukovho poplachovho signlu poas
innosti suchho riadiaceho ventilu.
Hydraulicky span zariadenie, ktor vytvra miestny zvukov poplachov signl vtedy, ke
cez zavodovac ventil prdi voda.
poplachov
Zariadenie, uvdzan do innosti hydraulicky, ktor vytvra miestny zvukov poplachov signl
zariadenie s vodnou
pri prden vody cez such riadiaci ventil.
turbnou
Zariadenie, uvdzan do innosti hydraulicky, ktor vytvra miestny zvukov poplachov signl
pri prden vody cez mokr riadiaci ventil.
poplachov stav Stav tlatkovho hlsie po uveden funknho prvku do innosti.
Hydraulicky ovldan poplachov zariadenie pripojen k mokrmu riadiacemu
ventilu, ktor sli na vyhlsenie miestneho akustickho poplachu, pokia je
sprinklerova sstava v innosti.
Hydraulicky ovldan poplachov zariadenie pripojen k suchmu riadiacemu
poplachov zvon
ventilu, ktor sli na vyhlsenie miestneho akustickho poplachu, pokia je
sprinklerova sstava v innosti.
Hydraulicky ovldan poplachov zariadenie pripojen k riadiacemu ventilu, ktor
sli na miestny akustick poplach, pokia je sprinklerova sstava v innosti.
popol
Minerlne zvyky po dokonalom horen.
Porada vedenia ministerstva vntra SR, tb, operatvna porada alebo gremilna porada
riaditea tvaru ministerstva vntra SR a obdobn prvky na nich rovniach riadenia, ktor
poradn prvky
posudzuj a hodnotia predloen nvrhy v oblasti krzovho riadenia a odporaj
rozhodovaciemu prvku prija (neprija) rozhodnutie

poradov vcvik

Sas odbornej praktickej prpravy a jedna z foriem dosiahnutia disciplny a vchovy

jednotlivca a jednotky na presn a kvalitn plnenie loh. Pri poradovom vcviku treba
poadova vdy presn vykonanie cvikov a medzi jednotlivmi cvikmi dokonal a nehybn
postoj. Velite mus by dsledn a mus dba o to, aby raz nacvien poradov cvik sa vdy a
vade vykonal presne. Pri poradovom vcviku treba vhodne voli prestvky na oddych.
Druh dokumentcie, ktor uruje zsady vkonu sluby na operanom pracovisku a v
ohlasovni poiarov.

poriadok operanho
strediska a
operanho
pracoviska

Strnka 107

339316918.xlsx

Sas dokumentcie prslunho operanho strediska Hasiskho a zchrannho zboru

alebo operanho pracoviska Hasiskho a zchrannho zboru, ktor vymedzuje reim vstupu
do miestnosti operanho strediska alebo operanho pracoviska, okruh osb spsobilch
vykonva slubu na operanom stredisku alebo na operanom pracovisku, spsob
vyrozumievania urench prslunkov Hasiskho a zchrannho zboru (riadiaceho
poriadok operanho
dstojnka, stlych lenov riadiaceho tbu a podobne), postup spracovania sprvy o udalosti
strediska a
a jednotlivch druhov hlsen (denn, tdenn, mesan a mimoriadne), zsady prce s
operanho
informciami svisiacich s vedenm automatizovanho systmu podpory riadenia a
pracoviska
spracvania informci v Hasiskom a zchrannom zbore a podmienky spoluprce medzi
operanmi strediskami a operanmi pracoviskami Hasiskho a zchrannho zboru pri
zabezpeovan vzjomnej informovanosti a plynulosti toku informci poda lnku 12 pokynu
prezidenta HaZZ . 40/2005, ako aj alie pokyny svisiace s vkonom a organizciou sluby
na operanom stredisku alebo operanom pracovisku. V prlohe poriadku operanho
strediska alebo operanho pracoviska Hasiskho a zchrannho zboru sa uvdza zoznam
technickho vybavenia, technickch pomcok a stanovenej dokumentcie.

porucha
uzemnenia

Neelan spojenie medzi potencilom zeme aakoukovek asou stredne EPS,

prenosovmi cestami kstredni EPS alebo prenosovmi cestami medzi jednotlivmi
asami stredne EPS.

Neelan spojenie medzi potencilom zeme a akoukovek asou elektrickho

ovldacieho a oneskorovacieho zariadenia, prenosovmi cestami k elektrickmu
ovldaciemu a oneskorovaciemu zariadeniu alebo prenosovmi cestami medzi
jednotlivmi asami elektrickho ovldacieho a oneskorovacieho zariadenia.
Zvada v technickom stave, pre ktor je obmedzen alebo zanik spsobilos
porucha vozidla
vozidla na prevdzku v premvke na pozemnch komunikcich.
Podmienky, za ktorch je prevdzka dymovho signalizanho zariadenia
poruchov
podmienky
ovplyvnen nesprvnymi podmienkami sast.
Subjekt (jednotlivec alebo organizcia), vykonvajci akkovek samostatn innos
vo svojom mene, ktor poskytuje jednu alebo viac z nasledujcich sluieb:
poskytovate
a) vcvik a vzdelvanie;
sluieb
b) organizovan potpanie a potpanie so sprievodcom pre potpaov s
certifiktom;
c) prenjom potpaskho vstroja.
Poskytovate zdravotnej starostlivosti na zklade povolenia na prevdzkovanie
zchrannej zdravotnej sluby.
poskytovate
Zkladn zchrann zloka integrovanho zchrannho systmu ( 7 psm. a) a 8 ods. 1
zchrannej zdravotnej psm. b) zkona . 129/2002 Z. z. o integrovanom zchrannom systme v znen zkona .
sluby
579/2004 Z. z.), ktor vykonva zchrann zdravotn slubu v zsahovom zem poda

pokynov koordinannho strediska integrovanho zchrannho systmu ( 5 zkona .

129/2002 Z. z.) a operanho strediska zchrannej zdravotnej sluby.
posledn poiarne
podlaie
poste
posten sprava

5 ods. 1 psm. c).

Najvyie umiestnen vyuiten podlaie v nadzemnej asti objektu alebo najniie
umiestnen vyuiten podlaie v podzemnej asti objektu.
Matrac poloen na kostru postele bez alch lkovn.
Sbor nslednch vrstiev matraca a rznch druhov lkovn, s vankom a obliekou na
vank alebo bez nich, predstavujci prierez vrstvami ustlanho lka.

Strnka 108

339316918.xlsx

Postoj, ktor prslunk zaujma na povel Pohov! alebo Koni!. Na tieto povely prslunk
urob avou nohou rzny krok (40 cm) a zrove rzne skri ruky za telom tak, e chrbt avej
ruky vlo do dlane pravej ruky a volne zovrie prsty oboch rk. Vhu tela prenesie na cel
postoj "Pohov!"
plochu chodidiel. Pri tomto postoji prslunk mierne spust plecia, brucho dr vtiahnut, ruky
[cviebn poriadok]
m volne spusten a predlaktia tla k telu. Hlavu dr vzpriamene. Cvik sa vykonva na jednu
dobu. Ak prslunk dr v zkladnom postoji pokrvku hlavy v avej ruke, po povele Pohov! ju
dr v avej ruke za chrbtom. Za pochodu sa povel Pohov! nevel.
Postoj, ktor prslunk zaujma na povely Vono alebo elo st!. Na tento povel prslunk
stoj na mieste uvolnene, me si upravi vstroj a vzbroj, me polohlasne hovori, zostva
postoj "Vono!"
[cviebn poriadok] vak na svojom mieste v tvare; faji alebo vystpi z tvaru me len s dovolenm najbliieho
velitea.

posttraumatick
intervenn
starostlivos

postup udeovania
predbenho shlasu
po predchdzajcom
ohlsen (PIC postup)
posudzovanie
zdravotnej
spsobilosti

Starostlivos poskytnut osobe, ktor preva negatvne nsledky stresu v svislosti so

vznikom krzovej situcie pri plnen sluobnch loh, jej cieom je jeho zmiernenie a obnovenie
psychickho zdravia a psychickej spsobilosti pre vykonvanie sluobnej innosti.
Starostlivos poskytnut prslunkovi Hasiskho a zchrannho zboru a jeho zamestnancovi,
ktor v svislosti s plnenm sluobnch loh alebo pracovnch loh prekonali traumatizujcu
udalos, ktor by mohla negatvne ovplyvni alie vykonvanie ttnej sluby alebo prce.
innos prslunch orgnov krajiny dovozu alebo krajiny vvozu pri posudzovan monost
dovozu a vvozu a uvedenia na trh vybranch nebezpench chemickch ltok alebo
vybranch nebezpench chemickch prpravkov. V rmci tohto postupu tieto orgny hodnotia
daje poskytnut podnikateom, ktor poiadal o PIC postup.

Overovanie zdravotnej spsobilosti vykonva innos v Hasiskom a zchrannom zbore.

Zisovanie, i skuton vlastnosti urenho vrobku zodpovedaj ustanovenm technickm

posudzovanie zhody poiadavkm na uren vrobok postupmi uvedenmi v odseku 3 12 zkona . 264/1999 Z.z.

v znen neskorch predpisov.

pokoden dka

Najv rozmer pokodenej plochy v urenom smere.

Pozri odhoren plocha.

Celkov set plch povrchu, ktor boli trvalo vystaven psobeniu oha za uench
pokoden plocha podmienok.
Pozri odhoren plocha.
Prevdzky spojov zabezpeujce dopravu psomnch sprv, novn a asopisov, hospodrskych
potov prevdzky
dokladov, peaz, tovaru a inch vecnch hodnt.
poah matraca
Druh poah, ktor sa me na pranie snma.

potpask innos

Sas povodovej zchrannej sluby vykonvan za elom zchrany osb, zvierat a majetku
poas povodn, nehd a inch mimoriadnych udalost na vodnej ploche. Sasou potpaskej
innosti je hladanie utopench osb a nezvestnch osb, hadanie a vyzdvihovanie vec spod
vodnej hladiny a vykonvanie inch prc pod vodnou hladinou z dvodu veobecnho zujmu.
Sas povodovej zchrannej sluby, ktor sa zameriava na poskytovanie pomoci a
vykonvanie zchrannch prc na vodnch plochch, a to najm pri povodniach, nehodch a
inch mimoriadnych udalostiach. Potpask innos vykonvaj potpai, ktor s v hasiskej
jednotke zaraden do potpaskej skupiny.
Vstroj pozostvajci z tchto ast:
a) plutiev;
b) masky;
c) dchacej trubice;

Strnka 109

potpask vstroj

339316918.xlsx
d) regultora;
e) alternatvneho zdroja dchania; Tento sa me pohybova od jednoduchho zlonho
systmu a k zdvojenmu dchaciemu systmu so samostatnm prvodom dchacieho plynu.
potpask vstroj

f) fae (tlakovej ndoby);

g) zlonej tlakovej ndoby;
h) kompenztora vztlaku;
ch) otvratenho zaovo systmu s monosou rchleho odhodenia (ak to vyaduje
situcia);
i) podvodnho manometra (monitora tlaku dchacch plynov);
j) prostriedkov na meranie hbky a asu ako aj bezpenej rovne nastenia tkanv inertnmi
plynmi;
k) potpaskho obleku (ak to vyaduje situcia). pecifick prostredia mu vyadova
doplnkov vybavenie (napr. pomcku na navigciu pod vodou, n/rezn nstroj).

potpanie so
sprievodcom

Organizovan potpanie, pri ktorom s klienti sprevdzan aj pod vodou osobou, ktor
vymenoval poskytovate sluieb.

potencilne vbun
Atmosfra, ktor sa me sta vbunou (je potencilnym nebezpeenstvom).
atmosfra
potrubie na odvod
splodn horenia

Potrubie pouit v zariaden na riadenie pohybu splodn horenia a tepla a(alebo) na

obmedzenie renia splodn horenia a tepla.
Potrubie uren na odvod splodn horenia v prpade poiaru, uren na poskytnutie stupa
poiarnej odolnosti.

potrubie na odvod
splodn horenia z
viacerch sekov

Potrubie na odvod splodn horenia uren na zabezpeenie stupa poiarnej odolnosti pri
pouvan v aplikcich obsluhujcich viacero sekov.

pouvanie vbunn
Kad innos pyrotechnika pri likvidcii adovch barir, odstraovan hrdz pri povodniach,
a vbunch
predmetov na
demolcii objektov kde je mon ohrozenie ivota a zdravia osb, prpadne pokodenie
pecilne ely
majetku.
a trhacie prce

Subjekt Ministerstva vntra Slovenskej republiky, ktor je poda nariadenia MV SR . 13/2005

pouvate programu
oprvnen vyuva program ATON, priom pouvateom je tie tvar, ktor schvli
ATON

prevdzkovate na zklade psomnej poiadavky.

povel [cviebn
poriadok]

Rozkaz, ktorho znenie a uskutonenie popisuje cviebn poriadok (pokyn prezidenta HaZZ .
68/2002) pre nm uren kony. Povel sa sklad z nvesti a z vkonnho povelu alebo niekedy
len z vkonnho povelu.
innos hasiskej jednotky, zahajca najm zchranu osb (do ktorej me patri

povinnosti hasiskej
paramedicnska prv pomoc), zdolvanie poiarov, zchrana majetku a poiarno-preventvne
jednotky

povode

sluby.
Prechodn vrazn zvenie hladiny vodnho toku, pri ktorom bezprostredne hroz vyliatie
vody z koryta vodnho toku alebo sa voda z koryta vodnho toku u vylieva.
Stav, pri ktorom je doasne zamedzen prirodzen odtok vody zo zrok do recipienta a
dochdza k zaplaveniu zemia vntornmi vodami.
Stav, pri ktorom z dvodu odchodu adov, vzniku adovch ztars, adovej zpchy a inch
prekok v koryte vodnho toku hroz vyliatie vody z koryta vodnho toku alebo sa voda z
koryta vodnho toku u vylieva.
Stav, pri ktorom z dvodu extrmnej zrkovej innosti dochdza k zaplavovaniu zemia.
Stav, pri ktorom z dvodu poruchy alebo havrie vodnej stavby hroz vyliatie vody z koryta
vodnho toku alebo sa voda z koryta vodnho toku vylieva.

Strnka 110

339316918.xlsx

povodie

zemie, z ktorho cel povrchov odtok vtek prostrednctvom riek, potokov alebo jazier do
mora v jednom st, esturi alebo delte. iastkovm povodm je zemie, z ktorho cel
povrchov odtok vtek prostrednctvom riek, potokov alebo jazier do uritho profilu vodnho
toku.

Stav, ke hroz nebezpeenstvo vzniku povodne alebo povode u vznikla. Ide o stav
charakterizovan dosiahnutm jednotlivch stupov povodovej aktivity na vodnch tokoch
povodov situcia
alebo na vodnch stavbch. Za povodov situciu sa povauje aj stav, pri ktorom je ohrozen
alebo naruen stabilita a bezpenos vodnej stavby.

povodov koda

povodov
zchrann sluba

povodov
prehliadky

koda spsoben poas III. stupa povodovej aktivity (stavu ohrozenia) povodovmi
prietokmi, povrchovm odtokom zrkovch vd, adochodom alebo vystpenm hladiny
podzemnch vd a priesakovch vd nad tern ttu obciam, fyzickm osobm, prvnickm
osobm a fyzickm osobm podnikateom na majetku v ich vlastnctve, sprve alebo uvan.
Odborn sluba hasiskej jednotky, ktor vykonva zchrann prce poas povodn, nehd a
inch mimoriadnych udalost na vodnej ploche.
Odborn sluba hasiskej jednotky, ktor vykonva zchrann prce poas povodn, nehd a
inch mimoriadnych udalost na vodnej ploche, a to najm
a) evakuciu osb, zvierat a majetku z oblast ohrozench zplavami,
b) zchranu osb, zvierat a majetku v zaplavenom zem,
c) zchranu osb, zvierat a majetku pri nehodch a havrich na vodnch plochch,
d) odstraovanie ztars a prekok na tokoch, ktor spsobuj zplavy,
e) erpanie vody zo zaplavench domov, objektov a studn,
f) poskytovanie pomoci sprvcom vodnch tokov pri spevovan ochrannch hrdz, ak je
ohrozen ich stabilita,
g) vykonvanie potpaskch prc zameranch na zchranu osb, zvierat a majetku, ako aj na
vyhadvanie nezvestnch osb,
h) poskytovanie pomoci pri zachytvan a odstraovan ropnho zneistenia na vodnch
tokoch a vodnch ncriach,
i) zdolvanie poiarov a vykonvanie zchrannch prc na plavidlch a na plvajcich
zariadeniach.
Prehliadky, ktormi sa zisuje, i s na vodnch tokoch, na vodnch stavbch a na inch
objektoch na vodnch tokoch a v ich inundanom zem nedostatky, ktor by mohli spsobi
alebo zvi nebezpeenstvo povodne.
Opatrenia na ochranu pred povodami na vodnch tokoch, na vodnch stavbch a na inch

povodov
objektoch na vodnch tokoch a v inundanch a v ztopovch zemiach na uvoovanie a
zabezpeovacie prce

obnovovanie vonho prietoku vodnho toku.

povodov
zchrann prce

Opatrenia vykonvan na zchranu ivotov, zdravia a majetku v ase nebezpeenstva

povodne, poas povodne a po povodni v bezprostredne ohrozench alebo u zaplavench
zemiach.

Dennk, ktor obsahuje v chronologickom porad zpisy vetkch udalost, ktor sa na

povodovom seku stali, vykonan opatrenia, prijat a odoslan informcie, prkazy s
povodov dennk asovmi zznamami, prijat a vydan prkazy s uvedenm asu a mena toho, kto sprvu,
(aktulny,
informciu, prkaz a pod. prevzal alebo vydal, postupy vydan poda povodovho plnu,
zodpovedajci povodni
a povodovej situcii) nasadenie zamestnancov, technickch prostriedkov, pouit materil a alie okolnosti
potrebn na zdokumentovanie priebehu povodovch zabezpeovacch prc a postupu poda
povodovho plnu alebo prkazov povodovho orgnu.

povodov pln

Dokument organizanho charakteru a technickho charakteru, ktor obsahuje lohy a

povinnosti orgnov ttnej sprvy ochrany pred povodami, sprvcov vodnch tokov,
vlastnkov a sprvcov vodnch stavieb a inch prvnickch osb a fyzickch osb pri ochrane
pred povodami. Povodov pln sa sklad z povodovho plnu zabezpeovacch prc a z
povodovho plnu zchrannch prc.

Strnka 111

339316918.xlsx

povrchov cesta
povrchov prava
povrchov hasiace
zariadenie
povrchov horenie
povrchov renie
plamea

Najkratia vzdialenos po povrchu elektricky izolanho materilu medzi dvoma vodivmi

asami.
Vrchn vrstva kontrukcie vystaven priamemu psobeniu inku poiaru.
Zariadenie psobiace na horiaci povrch v chrnenej zne.
Horenie obmedzen na povrch materilu.
Pozri povrchov zblesk.
renie plamea od inicitora horenia po povrchu kvapalnej alebo tuhej ltky.

Vody prirodzene sa vyskytujce na zemskom povrchu. S nimi

a) rieky, potoky a ostatn vodn toky,
b) obasne tece nesstreden vody,
povrchov vody
c) jazer a in stojat povrchov sstredenia vody,
d) vody, ktor sa vyskytuj na zem chrnenom pred zaplavenm pri povodni a ktor nemu
pri zvenom vodnom stave vo vodnom toku odteka prirodzenm spsobom.
Rchle renie sa plamea po povrchu materilu bez toho, aby sa za tento as vznietila jeho
povrchov vzplanutie
zkladn truktra.
Poiar, ktor sa ri po vodorovnch povrchoch; povrchov poiar me by poiar, ktor zaha
povrchov poiar
horav kvapaliny, plyny alebo pevn ltky, ktor nie s nchyln na tlenie.
Prechodn rozrenie plamea po povrchu materilu bez zaplenia jeho zkladnej truktry.
povrchov zblesk

Pozri povrchov horenie.

Rchle renie plamea po povrchu materilu bez sasnho horenia zkladnej truktry.

Poiarna odoln kontrukcia z nehoravch hmt obmedzujca prenos poiaru medzi kblami
uloenmi pozd nej.
Priestorov alebo polohov oddelenie kblov rznych zdrojov dodvok elektrickej energie 1.
pozdne poiarne
stupa (poda STN 34 1610) medzi sebou, popr. oddelenie funkne dleitch kblov od
oddelenie systmov
ostatnch kblov alebo medzi sebou.
pozdna poiarna
prieka

pozdna stredn
zvisl rovina

Zvisl rovina smernosti makety hlavy.

pozdna stredn Rovina zhodujca sa s pozdnou zvislou rovinou smernosti makety hlavy, ak je prilba na nej
zvisl rovina prilby sprvne nasaden.
pozemn lesn
poiare

Lesn poiare charakteristick horenm pdneho pokrytia (rastlinn porast, stromov odpad,
kroviny a podobne).

poadovan trvanie
Trvanie ndzovej prevdzky batrie poadovan na jej sprvnu funkciu.
batrie
poadovan
vzdelanie

Vzdelanie v prslunom stupni vzdelania v prslunom tudijnom odbore alebo v zameran

tdia.

poiadavka na
prepravu (naprklad
iadanka na
prepravu, tlaivo
EVT - 306019)

Sas alej dokumentcie o prevdzke sluobnho vozidla, ktor sli na vypracovanie a

schvlenie tdenho plnu vjazdu na ostatn jazdy a na schvlenie jazdy mimo tdennho
plnu vjazdu; v prpade jazdy mimo tdennho plnu vjazdu ms by oznaen npisom
JAZDA MIMO PLNU.

Kad neiaduce horenie, pri ktorom vznikaj kody na majetku, ivotnom prostred alebo
nsledkom ktorho je usmrten alebo zranen fyzick osoba alebo uhynut zviera; poiar je
tie neiaduce horenie, pri ktorom s ohrozen ivoty alebo zdravie fyzickch osb, zvierat,
poiar
majetok alebo ivotn prostredie.
Neelaten horenie riace sa nekontrolovane v priestore a ase.
(Neriaden) samovon horenie, ktor sa nekontrolovane ri v ase i v priestore.
Pozri sprva o lokalizovan poiaru.
poiar pod kontrolou Poiar, ktorho stredn znen slanie medzi dvoma dodvkami peny, je v rozsahu od 10%
do 25% strednho vonho slania.

Strnka 112

339316918.xlsx

poiar zariadenia

Poiar trojrozmernch objektov spsobujci aj presakovanie, kvapkanie alebo striekanie.

poiarisko
Miesto poiaru: priestor, v ktorom sa vykonvaj opercie hasenia poiaru.
poiarna bezpenos
Protipoiarna bezpenos stavby.
stavby

Nadmerne siln a rchle prdenie vzduchu s letiacimi horiacimi materilmi vznikajce pri
plonom poiari.
Schopnos deliaceho prvku stavebnej kontrukcie, ktor je vystaven z jednej strany psobeniu
poiarna celistvos oha, zabrni preniknutiu plameov na odvrtenej strane v asovom seku stanovenom pri
normovej skke poiarnej odolnosti.
poiarna brka

poiarna deliaca
funkcia

poiarna deliaca
kontrukcia

Schopnos poiarneho deliaceho prvku zabrni reniu poiaru prenikanm plameov alebo
horcich plynov (celistvos) alebo vznieteniu na odvrtenej strane (tepeln izolcia) poas
psobenia poiaru.
Stavebn kontrukcia schopn brni reniu poiaru mimo poiarneho seku.
Stavebn kontrukcia brniaca reniu poiaru mimo poiarneho seku, schopn odolva
inkom vzniknutho poiaru; je to najm poiarny strop alebo stren kontrukcia, poiarna
stena (vntorn, obvodov, ttov a pod.) a poiarny uzver otvoru v tchto kontrukcich.
Kontrukcia, ktor ohraniuje poiarny sek s elom zabrni reniu poiaru mimo poiarom

poiarna deliaca
napadnutho poiarneho seku vo vodorovnom alebo zvislom smere. Medzi poiarne deliace
stavebn kontrukcia
poiarna deliaca
stena
poiarna hadica
poiarna hlavica
poiarna
charakteristika

poiarna klapka

poiarna kniha

poiarna ndr

kontrukcie patria poiarna stena, poiarny strop, obvodov stena.

Stena v budove medzi susednmi budovami, zabraujca prenosu poiaru z jednej strany na
druh.
Ohybn potrubie na prepravu hasiva opatren hadicovmi spojkami.
Hubica uzatvoren tavnm lnkom alebo vlokou a pod., pouvan pre samoinn hasiace
zariadenie.
Zmena vo fyziklnych alebo chemickch vlastnostiach predmetu alebo kontrukcie vystavenej
ohu.
Poiarny uzver vzduchotechnickho potrubia zhotoven tak, aby na zklade impulzu (napr.
mechanickho, teplotnho, elektrickho) list klapky uzavrel potrubie a obmedzil renie
plameov, tepla a dymu.
Poiarny uzver, ktor na zklade impulzu (napr. mechanickho, teplotnho, elektrickho)
uzatvra potrubie a tm brni reniu poiaru.
Uzver vo vzduchotechnickom potrub, brniaci prechodu poiaru.
Kniha, ktor je uren na zznamy o dleitch skutonostiach tkajcich sa ochrany pred
poiarmi, najm o vykonvanch preventvnych protipoiarnych prehliadkach, zistench
nedostatkoch a o spsobe ich odstrnenia, uskutonen cvinch poiarnych poplachov
a o kontrole dokumentcie ochrany pred poiarmi.
Zdroj vody, ktor sa vyhotovuje vtedy, ak je potrebn sstredi na jednom mieste poadovan
mnostvo vody na hasenie poiarov na inn zsah, alebo vtedy, ak nepostauje kapacita
inho vodnho zdroja.
Zsobn zdroj vody uren na hasenie.
Schopnos prvku stavebnej kontrukcie, asti alebo dielca zachova v stanovenom asovom
seku poadovan stabilitu, poiarnu celistvos, tepeln izolciu alebo in poadovan
vlastnos v normovej skke poiarnej odolnosti.
as, poas ktorho je kontrukcia, alebo jej as alebo prvok schopn plni poadovan
funkcie (nosn a/alebo deliacu) pre stanoven namhanie poiarom.
Schopnos kontrukcie, asti kontrukcie alebo prvku plni poadovan funkcie (nosn funkciu,
resp. poiar deliacu funkciu) pre pecifikovan rove zaaenia, pre pecifikovan namhanie
poiarom a pre pecifikovan asov interval.
as, v priebehu ktorho stavebn kontrukcia zachovva poadovan nosn funkciu,
celistvos a/alebo tepelne izolan schopnos uren normovou skkou poiarnej odolnosti.

Strnka 113

339316918.xlsx

poiarna odolnos

Schopnos kontrukcie alebo jej asti/prvku spa/plni poadovan funkcie (nosn a/alebo
deliacu) pri stanovenom namhan poiarom pre predpsan asov obdobie/poas
predpsanho asovho obdobia/pre vymedzen asov obdobie.
Schopnos predmetu spa dan as poadovan stabilitu, celistvos, tepeln izolciu alebo
in oakvan poiadavky uren normovou skkou poiarnej odolnosti.
Schopnos kontrukcie odolva inkom poiaru urit as tak, aby nedolo k porueniu jej
funkcie.
Vlastnos definovan nasledujcimi termnmi:
a) stabilita R schopnos kontruknho prvku odolva po urit dobu poiaru psobiaceho
z jednej alebo viacerch strn, bez akejkovek straty kontruknej stability.
b) celistvos E schopnos kontruknho prvku odolva po urit dobu poiaru psobiaceho
iba z jednej strany, bez prenosu poiaru na neohrievan stranu v dsledku prestupu znanho
mnostva plameov alebo horcich plynov z oha na neohrievan stranu, alebo na akkovek
materil v susedstve tohto povrchu.
c) znenie radicie W schopnos kontruknho prvku s deliacou funkciou odolva po dobu
poiaru psobiacemu iba z jednej strany, priom meran radian teplo pred zasklenou
plochou zostva pod stanovenou hodnotou.
d) izolcia I schopnos kontruknho prvku s deliacou funkciou odolva poiaru
psobiacemu iba z jednej strany, bez prenosu poiaru v dsledku znanho vedenia tepla
z ohrievanej na neohrievan stranu, m by dolo k vznieteniu neohrievanho povrchu alebo
akhokovek materilu, ktor je v styku s tmto povrchom, a schopnos vytvra teplu
prekku, dostaton pre ochranu osb v blzkosti tohto kontruknho prvku, a to poas
prslunej klasifikanej doby.
e) zbrana dymu S schopnos kontruknho prvku zni priechod horcich alebo chladnch
plynov alebo dymu z jednej strany na druh.
f) samovznietenie C schopnos poiarnych dver alebo uzveru uzavrie otvor pomocou
zatvracieho mechanizmu pri kadom otvoren dver alebo uzveru, alebo v prpade vskytu
dymu.

poiarna odolnos
kontrukcie

Schopnos kontrukcie odolva inkom poiaru urit as tak, aby nedolo k porueniu jej
funkcie. Poiarna odolnos kontrukcie sa hodnot kritriami a asom v mintach.
Jeho schopnos spa v ase urenom skkou uvedenou v technickej norme (napr. STN EN

poiarna odolnos
1634-1; STN EN 1366-2; STN EN 1366-7) poadovan vlastnos, ktorou je celistvos E,
poiarneho uzveru

celistvos E a izolcia I alebo celistvos E a radicia W.

poiarna odolnos Doba, poas ktorej poiarny uzver odolva teplotm vznikajcim pri poiari, bez toho, aby
poiarnych uzverov dolo k porueniu jeho funkcie ako poiarneho uzveru.
poiarna odolnos
prvku deliacej
kontrukcie

Schopnos prvku kontrukcie sasne vykazova poiarnu celistvos, poiarnu a tepeln

izolan vlastnos v normovanej skke poiarnej odolnosti.
Doba, poas ktorej je stavebn kontrukcia schopn odolva teplotm vznikajcim pri poiari,
bez toho, aby dolo k porueniu jej funkcie, t.j. k strate nosnosti a stability, k porueniu
celistvosti alebo k prekroeniu medznch teplt.

poiarna odolnos
stavebnej kontrukcie Schopnos stavebnej kontrukcie odolva inkom poiaru urit as tak, aby nenastalo

poruenie jej funkcie; charakterizuj ju medzn stavy poiarnej odolnosti v predpsanch

skkach.
poiarna odolnos
Doba, poas ktorej s stavebn kontrukcie alebo poiarne uzvery schopn odolva
(stavebnch
kontrukci a
teplotm vznikajcim pri poiari bez toho, aby dolo k porueniu ich funkcie.
poiarnych uzverov)
poiarna odolnos
Doba, poas ktorej vzduchotechnick potrubie odolva teplotm vznikajcim pri poiari bez
vzduchotech-nickho
toho, aby dolo k porueniu jeho funkcie.
potrubia

Strnka 114

339316918.xlsx

Zariadenie generujce zvuk, uren naakustick varovanie obyvateov budovy

poiarna
poplachov sirna pred poiarom zo systmu elektrickej signalizcie bez pouitia hlasovho signlu.
Samostatne vetran priestor stavebne oddelen kontrukciou druhu D1 a vybaven poiarnym
uzverom otvorov brnicim prieniku dymu.
Chrnen predsie umoujca prstup z poiarneho schodia do vyuvanho priestoru a do
poiarna predsie
kadho pridruenho poiarneho vahu.
Vetran predsie s primeranm stupom poiarnej odolnosti, do ktorej vysuje poiarny vah
a nezavodnen a zavodnen stpacie potrubie.
Deliaci prvok, ktor brni prestupu plamea a/alebo tepla a/alebo splodn horenia ist as za
poiarna prekka
uritch podmienok.
Opatrenia na zabrnenie vzniku poiaru alebo na zabrnenie jeho inku.
poiarna prevencia
Opatrenia na zabrnenie vzniku poiaru alebo obmedzenie jeho inkov.
poiarna prikrvka Deka osobitne zhotoven na hasenie malch poiarov.
Osobitne zhotoven viacelov nradie, ktor sa pouva na prenikanie, presekvanie a
poiarna sekera
vypaovanie kovov alebo na rozbjanie a odstraovanie skla.
Skrinka uren na prepravu hasiskho nradia, ninia, zdravotnckych potrieb a pod.; del sa
na:
poiarna skrinka
a, skrinka s nstrojmi
b, skrinka s elektrotechnickmi nstrojmi
Rchlospojovacia armatra na spojenie poiarnych hadc a ich pripojen k poiarnemu
poiarna spojka
prsluenstvu a poiarnym erpadlm.
poiarna stabilita

Schopnos, nosnho alebo nenosnho prvku stavebnej kontrukcie, odolva v stanovenom

asovom seku zrteniu za skobnch podmienok normovej skky poiarnej odolnosti.
Kontrukcia, ktor brni reniu poiaru vo vodorovnom smere.
Stavebn kontrukcia brniaca reniu poiaru vo vodorovnom smere.

poiarna stena

Deliaci prvok, ktorm je stena oddeujca dva priestory (napr. dve budovy), ktor je navrhnut
na poiarnu odolnos a stabilitu kontrukcie a me zahrova odolnos proti vodorovnmu
zaaeniu tak, e v prpade poiaru alebo zlyhania kontrukcie na jednej strane steny je
zabrnen reniu poiaru za ttopoiarnu stenu.
Stena oddeujca dva priestory (veobecne dve budovy), navrhnut s poiarnou odolnosou a
kontruknou stabilitou/nosnosou kontrukcie zahrujcou odolnos na vodorovn
zaaenie/vodorovn namhanie (kritrium M) tak, aby sa v prpade poiaru a zrtenia
kontrukcie za jednou stranou steny zabrnilo rozreniu poiaru na druh stranu steny.
Stavebn kontrukcia brniaca reniu poiaru vo vodorovnom smere.

poiarna studa

Zdroj vody, ktor m nasvaciu vku najviac 6, 5 m, najmen priemer DN 500, stlu zsobu
vody najmenej 18 m3 alebo m vdatnos najmenej 600 l . min-1 a umouje inn zsah.

Nradie na hasenie poiaru

Kontrukcia brniaca reniu poiaru a jeho splodn pri prestupe kblov poiarnou deliacou
poiarna upchvka
kontrukciou a poiarnymi priekami.
poiarna tlmica

Mnostvo tepla, ktor sa pri horen uvon z jednotkovho mnostva horavej ltky, priom
vzniknut voda zostane v spalinch vo forme pary.
poiarna vhrevnos

Mnostvo tepla, ktor sa pri horen za podmienok definovanch v STN 73 0864 uvon z
jednotky hmotnosti skanej ltky, priom vznikajca voda zostva vo forme pary v spalinch.

poiarna vka

Vka nadzemnej asti stavby alebo podzemnej asti stavby meran od podlahy prvho
nadzemnho poiarneho podlaia po podlahu poslednho poiarneho podlaia.

poiarne chrnen
vzduchotech-nick
potrubie

Potrubie bez vustiek s poadovanou poiarnou odolnosou zodpovedajcou poiarnemu

seku ktorm prechdza.

Strnka 115

339316918.xlsx

poiarne
nebezpeenstvo

Monos razu alebo pokodenia nsledkom poiaru.

Priestor okolo stavby, otvorenho technologickho zariadenia alebo otvorenho skladu, z
ktorho sa me prenies poiar slanm tepla alebo padajcimi asami horiacej kontrukcie.

poiarne nebezpen Priestor okolo horiaceho objektu, v ktorom je nebezpeenstvo prenesenia poiaru slanm
priestor
tepla alebo padajcimi asami.

Priestor okolo stavby, otvorenho technickho zariadenia alebo otvorenho skladu, v ktorom je
mon prenesenie poiaru slanm tepla alebo padajcimi asami horiacej kontrukcie.
poiarne odoln
klapka na riadenie
pohybu dymu z
viacerch sekov

Klapka na riadenie pohybu dymu uren na pouvanie v aplikcich obsluhujcich viacero

sekov zamontovan v potrub na odvod splodn horenia, ktor sa ska poda EN 1366-8.

poiarne odoln
potrubie

Potrubie pouvan na rozvod alebo odvod vzduchu a vyhotoven tak, aby zaisovalo urit
stupe poiarnej odolnosti.

poiarne odoln
zasklenie

poiarne odoln
zasklen prvok

Systm zasklenia pozostvajci z jednej alebo viacerch priesvitnch alebo priehadnch tab
osadench vhodnm spsobom, naprklad s rmami, tesneniami a upevovacmi
prostriedkami, schopn vyhovie prslunm kritrim poiarnej odolnosti (EN 1364-1).
Systm zasklenia, pozostvajci z jednho alebo viacerch priehadnch alebo priesvitnch
tab, s vhodnm spsobom osadenia, napr. rmy, tesnenie, upevovacie prostriedky at.,
schopn vyhovie prslunm kritrim poiarnej odolnosti.
Kontrukn prvok, zahajci jeden alebo viacej priehadnch alebo priesvitnch sklenench
vrobkov s montnymi podperami, tesnenm a upevovacm materilom, obsahujci vetky
konkrtne kontrukn sasti, overen a klasifikovan skkou.

Vone prietokov stroj s mechanickm pohonom uren na erpnie kvapaln na poiarne ely.
Spravidla pozostva z erpadla, zavodovacieho zariadenia, uzatvracch zariaden
poiarne odstrediv
prepjacch spojok vystenia nasvacch potrub, prpojok potrub medzi erpadlom,
erpadlo
uzatvracm zariadenm a prepjacmi spojkami, sieovch filtrov a lapaov neistt, meracch
prstrojov, bezpenostnch zariaden (ak s pouit) a prdavnch zariaden.
as obvodovej steny, ktor nespa poiadavky na poiarnu odolnos ani na druh
kontruknho prvku.

poiarne otvoren
plocha

as obvodovej steny alebo strenho pla, ktor nebrni alebo len iastone brni reniu
tepla, plamea a splodn horenia vznikajcich pri poiari mimo poiarneho seku.
Plocha v obvodovch stench alebo v strench ploch, ktorou pri poiari sla teplo von zo
stavebnho objektu.
Plocha v obvodovch stench alebo v strench ploch, ktorou pri poiari sla teplo zo
stavby.
Kad podlaie stavby alebo jej asti, ak
a) je na kontrukcii s poiarnou odolnosou,
b) m v podlahe otvory s celkovou plochou
1. najviac 10 % pdorysnej plochy niieho poiarneho podlaia,
2. od 10 % do 20 % pdorysnej plochy niieho poiarneho podlaia a tieto otvory s
oddelen od priestorov s poiarnym
rizikom kontruknmi prvkami druhu D1 s poiarnou
odolnosou najmenej 15 min.

poiarne podlaie

Strnka 116

339316918.xlsx

poiarne podlaie

Kad podlaie stavby alebo jeho asti, ktor:

a, sa nachdza na kontrukcii s poiarnou odolnosou alebo
b, m v podlahe otvory s celkovou plochou:
1. najviac 10% pdorysnej plochy niieho poiarneho podlaia alebo
2. od 10% do 20% pdorysnej plochy niieho poiarneho podlaia a tieto otvory s oddelen
od priestorov s poiarnym rizikom kontruknmi prvkami druhu D1 s poiarnou odolnosou
najmenej 15 mint. Ak otvory v ohraniujcich kontruknch prvkoch druhu D1 presahuj 25%
plch tchto kontruknch prvkov, musia by uzatvraten poiarnymi uzvermi typu EW15/D3.

poiarne poplachov
Smernice, ktor vymedzuj povinnosti zamestnancov v prpade vzniku poiaru.
smernice

Prsluenstvo pouvan pri doprave hasiva a pri veden protipoiarneho zsahu a tie
prostriedky na obsluhu tohto prsluenstva.
Chrnen schodisko uren na pouvanie hasimi na zskanie prstupu do budovy na ely
poiarne schodisko
zsahu, ktor me by vybaven poiarnymi predsieami.
Chrnen schodite spojen s vyuvanm priestorom iba prostrednctvom poiarnej
poiarne schodite
predsiene.
Pravdepodobn intenzita poiaru v poiarnom seku alebo v jeho asti. Poiarne riziko sa
vyjadruje ekvivalentnm asom trvania poiaru, alebo indexom skladovanch materilov a
indexom ekonomickho rizika, alebo vpotovm poiarnym zaaenm.
poiarne
prsluenstvo

poiarne riziko

Miera rozsahu prpadnho poiaru v posudzovanom stavebnom objekte alebo jeho asti; je uren
vpotovm poiarnym zaaenm.

Miera vyjadren sinom

-

pravdepodobnosti vzniku poiaru oakvanej pri danej technickej opercii alebo stave,

a
nsledku alebo rozsahu pokodenia oakvanho po vskyte poiaru.
Tesnenie osaden do okraja krdla alebo do zrubne z dvodu predenia doby celistvosti
poiarne tesnenie
zostavy.
Kontrukcia alebo materil s poiarnou odolnosou, ktor brnia reniu poiaru a splodn
poiarne utesnenie horenia cez prestup rozvodov technologickch zariaden a energetickch rozvodov v poiarnej
deliacej kontrukcii.
poiarne vetranie Odvod splodn horenia pri poiari vo vntri kblovch kanlov, cht, mostov a priestorov.
Zariadenie na zistenie vzniknutho poiaru, na zabrnenie jeho rozrenia a pomhajce jeho
poiarne zariadenie
likvidcii.
Set tepelnch energi, ktor sa uvonia zhorenm vetkch horavch materilov v priestore
(obsah budovy a stavebn prvky).
poiarne zaaenie

Pomyseln mnostvo dreva (kg) na jednotke plochy (m), ktorho normov vhrevnos je
ekvivalentn normovej vhrevnosti vetkch horavch ltok nachdzajcich sa na rovnakej
posudzovanej ploche (napr. na ploche poiarneho seku); pozostva zo stleho a nhodnho
poiarneho zaaenia a vyjadruje sa v kg . m.

poiarne zaaenie Q Celkov mnostvo tepelnej energie, ktor sa uvon zhorenm vetkch horavch ltok
v MJ
(vybavenia budovy a kontruknch prvkov) v priestore.

Organizan a technick opatrenia zameran na znenie intenzity alebo rozsahu poiaru

v poiarnom seku alebo v jeho asti.
poiarnobezpenostn opatrenia Technick alebo organizan opatrenia na znenie teoretickej intenzity prpadnho poiaru v
posudzovanom stavebnom objekte alebo jeho asti (napr. poiarna signalizcia, samoinn
hasiace zariadenia, stly dohad hasiskch jednotiek a pod.).
poiarno-preventvna
Periodick kontrola poiarnej prevencie a zariaden protipoiarnej ochrany.
prehliadka

Strnka 117

339316918.xlsx

Viacprofesn, viactvarov komplexn skmanie a analza faktov a dkazovho materilu,

poiarnotechnic-k ktor svisia s okolnosami vzniku, renia a likvidcie poiaru. Jej elom je objektvne
expertza
zistenie okolnost svisiacich so vznikom poiaru, najm miesta vzniku poiaru, priny jeho

vzniku a rozrenia a s poruenm predpisov o ochrane pred poiarmi.

Hasiace prstroje, stabiln a polostabiln hasiace zariadenia, zariadenia na odvod tepla
horenia, elektrick poiarna signalizcia, zariadenia na hasenie iskier
v pneumatickch dopravnkoch a poiarne uzvery.

poiarnotech-nick
a splodn
zariadenia

Poiarnotechnick
a expertzny stav Zariadenie Prezdia Hasiskho a zchrannho zboru so sdlom v Bratislave, ktor sa podiea
Ministerstva vntra v na plnen loh Ministerstva vntra Slovenskej republiky na seku ochrany pred poiarmi.
Bratislave

poiarno-tepeln
zaaenie

Tepeln energia vyjadren v jednotkch SI celkove obsiahnut v priestore vrtane obkladov

stien, prieok, podlh a stropov.

poiarny deliaci prvok Nosn alebo nenosn prvok (stena alebo strop) tvoriaci ohranienie poiarneho seku.

Pln, ktor upravuje organizciu evakucie osb a zvierat z objektov zasiahnutch alebo
poiarny evakuan ohrozench poiarom.
pln
Intrukn pln postupu zdolvania poiaru a evakucie v osobitnch podmienkach alebo

miestach.
poiarny hlsi
poiarny hydrant

Komponent definovan v norme EN 54-1.

Zariadenie na odber vody z vodovodnej siete na hasenie poiaru.
Ventil na hlavnom vodovodnom potrub, ktor umouje pripojenie poiarnych zariaden na
umonenie nepretritho zsobovania vodou.

poiarny hydrantov
Odnmaten zariadenie umiestnen na podzemnom poiarnom hydrante na odber vody.
nadstavec

poiarny hydrantov
systm

poiarny model
poiarny odsva
dymu

poiarny ps

poiarny poplach

Hasiace zariadenie skladajce sa zo skrine alebo krytu, hadicovho uloenia, rune

ovldanho prietokovho ventilu, splotitelnej hadice so spojkami a uzatvratenej prdnice.
Hasiace zariadenie skladajce sa zo skrine alebo krytu, hadicovho uloenia, runho
uzatvracieho ventilu, splotitelnej hadice so spojkami a uzatvratenej prdnice (EN 671-2).
Laboratrne zariadenia na spaovanie a podmienky, pri ktorch pracuje.
Rune alebo automaticky ovldan stabiln ventiltor, ktor mono prevdzkova na odsvanie
dymu a horcich plynov z budovy zachvtenej poiarom.
as obvodovej steny, ktor brni reniu poiaru v zvislom smere alebo vo vodorovnom smere
do vedajieho poiarneho seku.
as obvodovej steny z kontrukcie druhu D1 brniaca reniu poiaru, najm z poiarne
otvorench plch v zvislom a vodorovnom smere do vedajieho poiarneho seku.
Pozri signalizovanie poiaru.
Druh dokumentcie, ktor uruje zaradenie hasiskch jednotiek a pecilnych sluieb
vodrn, plynrn, elektrrn, zdravotnckych zariaden a spojov do jednotlivch stupov
poiarneho poplachu a ich povolvanie na zsah.

poiarny poplachov
pln

Strnka 118

339316918.xlsx

Pln, ktor upravuje

poiarny poplachov a) vyhlasovanie jednotlivch stupov poiarneho poplachu,
b) postup pri zaraovan objektov v obciach a u prvnickch osb a fyzickch osbpln
podnikateov do jednotlivch stupov poiarneho poplachu,
c) zaraovanie sl a prostriedkov hasiskch jednotiek a alch pecilnych sluieb do
jednotlivch stupov poiarneho poplachu pri zdolvan poiarov a inch mimoriadnych
udalostiach,
d) povolvanie zchrannch zloiek na zsah.
poiarny poriadok
obce

Poriadok, ktor upravuje organizciu ochrany pred poiarmi v obci.

poiarny poriadok
pracoviska

Poriadok, ktor sa vypracva pre pracovisk s miestami so zvenm nebezpeenstvom

vzniku poiaru.

poiarny primieava

Zariadenie uren na dvkovanie penidla do prdiacej vody, ktor je zvyajne umiestnen

medzi erpadlom a penovou prdnicou.

poiarny scenr

Kvalitatvny popis priebehu poiaru v ase s identifikciou kovch udalost, ktor

charakterizuj poiar a odliuj ho od inch monch poiarov. Obvykle definuje vznietenie a
proces rozvoja poiaru, plne rozvinut etapu, etapu dohorievania, spolone s prostredm
budovy a zariadeniami, ktor maj vplyv na priebeh poiaru.
Podrobn opis podmienok (aj s podmienkami prostredia) jednej alebo viacerch fz poiaru od
asu pred zaplenm, vznietenm po as po plnom skonen horenia pri skutonom poiari v
konkrtnom mieste alebo pri jeho simulcii v skutonom rozmere.
Stavebn kontrukcia brniaca reniu poiaru vo zvislom smere.

poiarny strop

poiarny svetlomet

Poiarne deliaca kontrukcia, ktor brni reniu poiaru v zvislom smere.

Prenosn svetlomet alebo svetlomet pripevnen na hasisk automobil, ktor sa pouva na
osvetlenie miesta innosti hasiov.
Cel stavba alebo jej as, ktor je oddelen od jej ostatnch ast alebo od inej stavby
poiarnou deliacou kontrukciou alebo odstupovou vzdialenosou.
Uzavret priestor v objekte, ktor je oddelen od ostatnch ast tohto objektu poiarnymi
deliacimi kontrukciami, so stanovenou poiarnou odolnosou, v ktorom me by poiar
uzavret bez rozrenia do (alebo z) ostatnch ast objektu (alebo v ktorom me by poiar
vylen).

poiarny sek

Priestor v budove zahajci jedno alebo viac podla, ktor je uzatvoren deliacimi prvkami
tak, e je zabrnen reniu poiaru mimo poiarny sek poas prslunho namhania
poiarom.
Priestor vo vntri budovy zahrujci jedno alebo viac podla, ktor je oddelen deliacimi
prvkami tak, e je zabrnen reniu poiaru mimo tento priestor/mimo poiarny sek po dobu
uvaovanho namhania poiarom.

poiarny sek bez

poiarneho rizika

poiarny uzver

Priestor stavebnho objektu, ohranien od ostatnch ast tohto objektu, poprpade od

susednch objektov poiarnymi deliacimi kontrukciami; je zkladnou posudzovanou jednotkou
z hadiska protipoiarnej bezpenosti stavebnch objektov.
Ohranien priestor, ktor me by delen, oddelen od susednch priestorov vntri budovy
kontruknmi prvkami majcimi uren poiarnu odolnos.
Poiarny sek, v ktorom teoretick intenzita poiaru umouje podstatne obmedzi poiadavky
na jeho protipoiarne zabezpeenie.
Kontrukcia vpln otvorov (dvere, vrta, poklopy) alebo kontrukcia uzatvrajca technick
alebo technologick zariadenia (uzvery cht, poiarne klapky a pod.), ktor brni reniu
poiaru (najm prenikaniu tepla a plamea) alebo dymu a splodn horenia, kontrukcia ako
celok vrtane celho prsluenstva a funknho vybavenia vyhovuje stanovenm poiadavkm
poiarnej odolnosti alebo tesnosti proti vnikaniu dymu.

Strnka 119

339316918.xlsx
poiarny uzver

Kontrukn prvok zabudovan v poiarnej deliacej kontrukcii alebo v inej kontrukcii, ktor
brni reniu poiaru.
poiarny uzver
otvoru

poiarny vodovod

poiarny vypna

Stavebn kontrukcia brniaca reniu poiaru otvormi v poiarnych deliacich kontrukcich

(dvere, vrta, poklopy, popr. uzvery technickch alebo technologickch zariaden, napr.
uzvery cht, poiarne klapky).
Vodovod uren na poiarne ely; veobecne nevyaduje prvod pitnej vody.
Zariadenie, ktor prostrednctvom odbernch miest zabezpeuje pripojenm poiarnych hadc
alebo hadicovch zariaden spoahliv a dostaton zsobovanie vodou na hasenie poiarov a
ktor umouje inn zsah.
Vypna umiestnen zvonku budovy tak, aby umooval hasiom odpoji elektrick zariadenia.
Vah zriaden na dopravu hasiskch jednotiek a hasiskej techniky, z ktorho je vchod na
vetky podlaia stavby, na ktorch sa predpoklad zsah. Za poiarny vah sa povauje aj
evakuan vah umiestnen v chrnenej nikovej ceste typu B alebo C.
Vah navrhnut s prdavnou ochranou a s ovldacmi prvkami, ktor umouj jeho priame
ovldanie hasiskou jednotkou pri zdolvan poiaru.

poiarny vah

Vah zabezpeujci rchlu dopravu hasiskch jednotiek a hasiskej techniky do vetkch

podla objektu; jeho prevdzka mus by po stanoven dobu v priebehu poiaru bezpen.
Vah bu vntri budovy s osobitou ochrannou uzavretou kontrukciou, alebo na fasde
budovy, ktorho strojn zariadenie, zdroje napjania a ovldanie mono zapna vhradne pri
pouvan na potreby hasiov.

pvodca nkazy
Akkovek bunkov alebo nebunkov choroboplodn (patognny) mikroorganizmus (baktrie,
(etiologick agens
alebo aj infenkn
vrusy, riketsie, plesne a huby) a jeho produkty (toxny), ktor s schopn vyvola hromadn
agens alebo biologick infekn ochorenie alebo otravu osoby alebo zvieraa.
agens)
psobiace zaaenie

Sila psobiaca na predmet nesvisiaca s jeho vlastnou hmotnosou.

Pozri kritrium nosnosti R.

pracovisko krzovho tvar alebo jeho organizan celok, ktor koordinuje a zaisuje plnenie loh Ministerstva vntra
manamentu
Slovenskej republiky alebo tvaru pri prprave na krzov situcie a pri ich rieen.
pracovisko s
hutnckou vrobou

Pracovisko s hutnckou vrobou s pdorysnou plochou najmenej

a) 5 000 m2 umiestnen v stavbe s nehoravm kontruknm celkom,
b) 7 000 m2 umiestnen v stavbe so zmieanm kontruknm celkom.
Pracovisko so strojrskou vrobou s pdorysnou plochou najmenej

pracovisko so
strojrskou vrobou a) 5 000 m2 umiestnen v stavbe s nehoravm kontruknm celkom,

b) 7 000 m2 umiestnen v stavbe so zmieanm kontruknm celkom.

pracovn jama
Osvetlen a vetran jama v podlahe, kde pri striekan pracuje obsluhujci personl.
Obuv s ochrannmi vlastnosami chrniaca pouvatea pred zraneniami, ktor sa mu sta
pracovn obuv
pri nehodch.
Hasisk rovnoata pouvan pri vkone zamestnania, popr. i pri slvnostnch
pracovn rovnoata
a spoloenskch prleitostiach; rovnoata je musk alebo ensk.
Vrobcom definovan priestor, vntri ktorho sa ploina s menovitm zaaenm me
pracovn trajektria
prevdzkova.
Orgn zdravotnho dohadu v rmci Hasiskho a zchrannho zboru (alej len "HaZZ") na

pracovn zdravotn
poskytovanie preventvnych a ochrannch sluieb sluobnmu radu, ktor svisia s vberom,
sluba Hasiskho a
zchrannho zboru organizovanm a s vykonvanm odbornch loh pri zaisovan bezpenosti a ochrany zdravia

pri prci, posudzovanm a dohadom na zdravie prslunkov zboru a zamestnancov zboru.

Najvyia efektvna hodnota striedavho alebo jednosmernho naptia cez osobitn izolciu,
ktor me vznikn v prpade, e sa zariadenie napja urenm naptm.
pracovn naptie

Strnka 120

339316918.xlsx

pracovn naptie

Najvyia efektvna hodnota striedavho alebo jednosmernho naptia, ktor me v

obvodoch naprzdno alebo za prevdzkovch podmienok vznika (miestne) na izolcii pri
menovitom napt, priom sa neprihliada na prechodov deje.

pracovn odbern Priestor, v ktorom s uloen prevdzkov fae s celkovm vntornm objemom najviac 200 l
miesto horavch
a pohotovostn fae alebo zsobn fae s celkovm vntornm objemom najviac 200 l, v
plynov alebo horenie
podporujcich plynov ktorch s umiestnen horav plyny alebo horenie podporujce plyny.
pracovn
polohovanie

Technika, ktor umouje pracovn podopretie osobnmi ochrannmi prostriedkami napnutmi

takm spsobom, e je zabrnen pdu.

pracovn polohovac Siastka pouvan na pripojenie psu ku kotviacemu bodu, alebo ku kontrukcii jej
spojovac prostriedok obopnutm ako prostriedok podpory.
pracovn poriadok
pracovnej zdravotnej Poriadok, ktor upravuje organizciu prce a lohy pracovnej zdravotnej sluby Hasiskho a
sluby Hasiskho a zchrannho zboru, spsob jej innosti a prva a povinnosti jej lenov.
zchrannho zboru
pracovn pretlak
pracovn
(prevdzkov) tlak

Najvy hydrostatick tlak predpsan vrobcom pre bezporuchov pouvanie hadice.

Tlak, pri ktorom sa komponent pouva v zariaden.
Tlak, pri ktorom sa komponent pouva v zariaden.
Maximlny prevdzkov tlak, pri ktorom sa predpoklad uvedenie zavodovacieho ventilu do
innosti.
Maximlny prevdzkov tlak, pri ktorom sa predpoklad innos rchlootvracieho zariadenia.

pracovn tlak

prka na hadice
prah odozvy
prahov hodnota
reakcie
prahov spojka
prahov as, tt
prach
prkov hubica
prkov hasiace
zariadenie

prkov hasiaci
automobil (PRHA)

Tlak pouvan v systme.

Maximlny prevdzkov tlak, pri ktorom m pracova such riadiaci ventil.
Maximlny prevdzkov tlak, pri ktorom m pracova mokr riadiaci ventil alebo oneskorovacia
komora.
Zariadenie alebo stroj na pranie zneistench hadc.
Koncentrcia dymu, pri ktorej dymov signalizan zariadenie prechdza do
podmienok poplachu.
Koncentrcia aeroslu vblzkosti vzorky vokamiku, v ktorom tto vzorka vyle
poplachov signl pri skan postupom popsanm vnorme STN EN 54-7 (92
0404).
Prvok spjajci spodn konce stpikov zrubne, ktor me ale nemus by zapusten do
podlahy.
as medzi zaiatkom merania a momentom, v ktorom je teplota kalorimetra 10 C nad
zaiatonou hodnotou.
Mal pevn astice vo vzduchu, ktor sa usadzuj vlastnou hmotnosou, ktor vak mu
zosta rozptlen vo vzduchu po urit dobu.
Hubica prispsoben na rozptyl hasiaceho prku.
Hasiace zariadenie, u ktorho sa ako hasivo pouva hasiaci prok a ako tlakov zdroj dusk
alebo oxid uhliit.
Hasisk automobil, ktor je uren na zdolvanie rznych tried poiarov v zvislosti od druhu
prku v zsobnku alebo v zsobnkoch; prok je zo zsobnka vytlan pomocou
vtlanho mdia, ktor je prepravovan sasne v tlakovch ndobch, alebo sa vytvra
pevne zabudovanm vzduchovm kompresorom; kabna vodia a skriov nadstavba
umouj prepravu hasiov, hasiacej ltky, zdroja vtlanho mdia a vecnch prostriedkov v
takom zloen, ktor umon jeho samostatn innos.
Hasiaci prstroj, ktor obsahuje hasiaci prok.
Hasiaci prstroj naplnen hasiacim prkom.

Strnka 121

339316918.xlsx

pravdepodobn
teplota plynov Tg
[min]

Priemern teplota plynov v ase pravdepodobnho trvania poiaru.

pravdepodobn
nsledky poiaru

Nsledky v prpade ak vznikne poiar.

Jeden z faktorov urujci ekvivalentn as trvania poiaru vo vrobnej stavbe a v stavbe

ponohospodrskej vroby. Pravdepodobn as trvania poiaru sa uruje v zvislosti
a) od priemernho poiarneho zaaenia, rchlosti odhorievania a od sinitea vhrevnosti
pravdepodobn as alebo
trvania poiaru
b) od sstredenho poiarneho zaaenia, rchlosti odhorievania, sinitea vhrevnosti a od
sinitea ekvivalentnho mnostva dreva.
as trvania poiaru bez hasebnho zsahu, poas ktorho sa predpoklad odhorenie 80%
horavch ltok nachdzajcich sa v poiarnom seku.
pravideln revzia
knininho fondu

Revzia, ktor sa vykonva najmenej raz za rok v rmci inventarizcie hnutenho majetku,
nehnutenho majetku a zvzkov na ukonenie hospodrskeho roka na prslunom
pracovisku Haiskho a zchrannho zboru. Pozri aj revzia knininho fondu.

Sbor organizanch pokynov a zsad, technickch podmienok a alch ustanoven, ktormi

sa uruj spravidla
pravidl hasiskho
a) zsady organizovania sa v hasiskom porte,
portu
b) postup plnenia discipln, popis drh, nradia (prekok) a ninia, meranie a hodnotenie
dosiahnutch vsledkov.
prkov hasiaci Hasisk automobil pouvan plne alebo hlavne na dopravu a vrhanie hasiaceho prku pri
automobil
hasen poiaru.
Zmes tvrdidla, syntetickch ivc, pigmentov, plnv a aditv, ktor sa pouva na povrchov
prkov plast
pravu a nana vhodnou nanacou technolgiou v prkovom stave.
Skka pouvan na zistenie, i predmet je (alebo nie je) vhodn na skanie uritch
predben skka
charakteristk poda normalizovanho skobnho postupu.
Sbor zkladnch odbornch a technickch zdravotnckych opatren poskytovanch odbornm
zdravotnckym personlom (naprklad rchla predlekrska pomoc Hasiskho a zchrannho
predlekrska prv
zboru, ktorej posdku tvor zdravotncky personl - prslunci Hasiskho a zchrannho
pomoc
zboru); jej sasou je privolanie prvej lekrskej pomoci a starostlivos o postihnutho do jeho
odovzdania do zdravotnckeho oetrenia.
Oblas vo vntri elnho podhadu na tlaidlov hlsi, mimo oblasti spnacej
predn elo
plochy.
Predpnanie spova v zaveden sl do betnovej kontrukcie pomocou napnania
predpnacej vstue betnovho prvku. Termn "predptie" sa pouva na
predptie
pomenovanie vetkch stlych inkov predpnania, ktor zahaj vntorn sily v
prierezoch a pretvorenia kontrukcie.
predpokladan as as potrebn na evakuciu vetkch osb z poiarneho seku alebo stavby; uruje sa
evakucie
osobitne pre kad nikov cestu.

predpovedn
povodov sluba

Sluba, ktor je povinn neodkladne informova orgny ttnej sprvy ochrany pred
povodami, sprvcu vodnch tokov a orgny zabezpeujce hlsnu a varovn povodov
slubu o nebezpeenstve povodne, o vzniku povodovej situcie a povodne a o jej alom
monom vvoji, o hydrometeorologickch podmienkach ovplyvujcich vznik a vvoj povodne,
najm o aktulnych a oakvanch vodnch stavoch alebo prietokoch vo vybranch profiloch
vodnch tokov. Tto slubu zabezpeuje prvnick osoba poveren ministerstvom ivotnho
prostredia Slovenskej republiky.

Automatick zariadenie, v ktorom sa na vpanie vody do zariadenia s automatickmi

sprinklermi alebo dzami pouva zavodovac ventil ovldan pomocnm zariadenm.
prefabrikovan prvok, Prvok vyroben vo vrobni, alebo na inom mieste, ne je jeho konen poloha v kontrukcii, je
dielec
chrnen pred nepriaznivmi poveternostnmi podmienkami.
predstihov systm

prefabrikovan
vrobok

Prefabrikovan prvok vyroben b zhode so pecifickmi normami CEN.

Strnka 122

339316918.xlsx

prehlbovanie
kvalifikcie

Systematick odborn vzdelvanie a odborn prprava prslunkov Hasiskho a zchrannho

zboru s cieom priebenho udriavania, zdokonaovania a dopania poadovanch
vedomost, zrunost, schopnost a nvykov potrebnch na vykonvanie ttnej sluby v
Hasiskom a zchrannom zbore.

prehrdzka (dreven Objekt v dolnici, rigole i erznej ryhe na zachytvanie sedimentov poas splachov daovch
alebo kamenn)
daov z jednotlivch ast povod.

Pri prefabrikovanej betnovej stavbe zaha: oddebovanie, dopravu na skldku, skladovanie

prechodn situcia (podmienky podopretia a zaaovacie podmienky), dopravu na stavenisko, vztyenie

(dvhanie), vstavbu (mont).

Sklad, v ktorom je pracovnk pravidelne viazan behom pracovnej zmeny krtkodobo, najviac
prechodne
obsluhovan sklad vak dve hodiny za zmenu.
Existencia plamea na povrchu vzorky alebo nad nm v asovch intervaloch od 1 sekundy do
prechodn
plameov horenie 4 seknd.
prechodn pracovn
miesto

Pracovn miesto, na ktorom sa zamestnanec zdriava najviac dve hodiny poas zmeny.
Pracovn miesto, na ktorom je zamestnanec pravidelne viazan najviac 2 hodiny za zmenu.

prechodn zaplenie
Horenie povrchu vzorky, ktor netrv do nasledujceho priloenia zapaovacieho plamea.
povrchu
prejazdov mostk

Vecn prostriedok kontrukne rieen tak, aby zaruoval ochranu tlakovej hadice vedenej cez
komunikciu pri prejazde dopravnch prostriedkov. Uren je pre jednu stopu motorovch
vozidiel a na ochranu najviac dvoch prdov hadicovho vedenia 75.

premenn zaaenie
Zaaenie, pri ktorom zmena vekosti s asom nie je ani zanedbaten ani monotnna.
(Q)
premiestniten
prieky
premiestovanie
prenae nkazy
prenikanie dymu

prenosn lafetov
prdnica

Prieky, ktor sa na podla mu premiestni, prida alebo odstrni a znova postavi na inom
mieste.
Vetky pohyby podvozka (zkladne).
lnkonoce, ktor prenaj nkazu.
Schopnos kontruknho prvku zni pod stanoven rove prechod horcich a/alebo
studench plynov alebo dymu z jednej strany prvku na druh.
Technick prostriedok uren na dodvku viac ako 500 l.min mnostva hasiacich ltok do
priestoru poiariska.
Lafetov prdnica zhotoven tak, e ju mono postavi na zem alebo na mal prves, alebo ju
mono umiestni kdekovek na poiarisku.
Samostatn erpadlo s pohonnou jednotkou, ktor mono rune prena.

prenosn motorov Rune prenosn motorov striekaka, ktor nie je trvalo zabudovan v poiarnom vozidle.
striekaka

Technick prostriedok, ktor sli na erpanie a dopravu vody na poiarisko pomocou hadc
spravidla zo zdroja vody na hasenie poiarov.

Technick zariadenie pozostvajce zo zdroja elektrickej energie (agregtu) a osvetovacch

prenosn
osvetovacia stanica telies, ktor zabezpeuje osvetlenie miesta zsahu.
prenosn run
striekaka

Run striekaka so stpadlom, ktor sa pouva na erpanie bu z plytkho vodnho zdroja,

alebo z rznych prenosnch ndob.

prenosn
zchranrska
technika a
vyslobodzovacia
technika

Technick prostriedky uren spravidla na pouitie pri zchrannch prcach, pri ktorch sa
najm del materil, ahaj, tlaia alebo nadvihuj bremen.

prenosn dtov Mobiln internetov pripojenie za pevn mesan poplatok, ktor sli na pripojenie k
zariadenie (dtov internetu; pri pouvan prenosnho dtovho zariadenia treba dodriava zsady sprvneho
karta alebo modem) vyuvania sluieb prevdzkovatea mobilnej telekomunikanej siete.

Strnka 123

339316918.xlsx

prenosn tlakov
hasiace zariadenie

Technick zariadenie, ktorho hasiaci inok sa dosahuje plnm alebo preruovanm prdom
zmesi vzduchu a vody alebo alch hasiacich ltok a ktor mono poui opakovane na
mieste zsahu okrem prenosnch hasiacich prstrojov.
Zariadenie, ktor sa me poas prevdzky premiestova alebo sa me ahko premiestni z

prenosn zariadenie jednho miesta na druh s pripojenm napjacm naptm, pripraven na pouitie.

Zariadenie uren na prenanie v ruke.

prenosn hadicov
Mal navijak s pripojenmi hadicami s malm priemerom, ktor mono rune rchlo rozloi.
navijak
prenosn hadicov Armatra na uzatvranie toku, popr. i regulciu prietoku hasiva dopravovanho tlakovmi
uzver
poiarnymi hadicami.

Hasiaci prstroj s celkovou hmotnosou najviac 20 kg pozostvajci z tlakovej ndoby

obsahujcej hasiacu ltku, ktor je po runom otvoren ovldacej armatry psobenm tlakovej
energie akumulovanej vo vtlanom plyne umiestnenom priamo v tlakovej ndobe alebo v
samostatnej tlakovej patrne vytlan na miesto poiaru na jeho uhasenie.
prenosn hasiaci
prstroj

Hasiaci prstroj, ktorho kontrukn prevedenie a hmotnos zabezpeuj monos jeho

prenania.
Hasiaci prstroj zhotoven na prenanie a run ovldanie, v pracovnom reime nem viu
hmotnos ako 20 kg.
Hasiaci prstroj prenan a ovldan rune, priom jeho hmotnos v prevdzkovom reime
nepresiahne 20 kg. resp. hasiaci prstroj CO2 s hmotnosou v prevdzkovom reime do 25 kg.

prenosn kanlov
Zariadenie pouvan na zabrnenie vnikania zneisujcej ltky do kanalizanho systmu.
uzver
prenosn loklny
spotrebi
prenosn navijak

prenosn odsva
dymu

Spotrebi, ktor mono premiestova bez demonte pripjacch ast, alebo ktor mono
poas prevdzky premiestova.
Pozri run navijak.
Prenosn zariadenie, ktor predstavuje mechanick prostriedok na odstraovanie dymu
z budovy alebo z inej stavby.
Spravidla vo vyhotoven aj ako pretlakov ventiltor je technickm prostriedkom urenm na
rchle odstrnenie prachu, dymu alebo inch plynnch kodlivn z uzatvorench priestorov, a to
ich odsvanm alebo kombinovanou metdou striedania odsvania a prvodu erstvho
vzduchu.

Technick prostriedok, ktor je schopn vytvori a dopravi na poiarisko ahk vzduchov

penu.
Penomet prispsoben na prenanie.
Elektrick spojenie, potrebn na prenos a prijmanie dajov a signlov z ovldacieho a
indikanho zariadenia alebo do tchto zariaden a medzi zariadeniami prepojenmi v rmci
hasiaceho zariadenia.
Fyziklne spojenie mimo elektrickho ovldacieho a oneskorovacieho zariadenia na prenos
prenosov cesta informci a/alebo energie.
Fyzick spojenie mimo stredne elektrickej poiarnej signalizcie (EPS) na prenos
informci alebo energie
a)
medzi stredou EPS B a ostatnmi komponentmi EPS poda defincie vEN
54-1
b)
medzi asami stredne EPS obsiahnutmi vrznych ohranieniach.
prenosn penomet

prepotov parameter
odvetrania F1 alebo F2 Parameter odvetrania prepotan na priemern alebo sstreden poiarne zaaenie
poiarneho seku, alebo jeho asti.
[m1/2]

Jeden z faktorov urujci ekvivalentn as trvania poiaru vo vrobnej stavbe a v stavbe

prepotov parameter
ponohospodrskej vroby. Prepotov parameter odvetrania sa uruje zvl pre priemern
odvetrania

poiarne zaaenie a pre sstreden poiarne zaaenie.

Strnka 124

339316918.xlsx

preprava
rdioaktvnych
materilov

Prepravn opercie, vrtane innost spojench s naloenm a vyloenm, z miesta pvodu

jadrovch materilov, rdioaktvnych odpadov z jadrovch zariaden alebo vyhoretho
jadrovho paliva na miesto urenia a prepravn opercie z miesta pravy intitucionlnych
rdioaktvnych odpadov na loisko.
Preskanie, ktorho cieom je zisti stupe poradovho vcviku jednotiek a preska, ako si

prslunci Hasiskho a zchrannho zboru osvojili ustanovenia cviebnho poriadku (pokyn

preskanie
poradovho vcviku prezidenta HaZZ . 68/2002). Pri preskan sa tie kontroluje vonkaj vzhad prslunkov
Hasiskho a zchrannho zboru.
prevan prikrvka Posten prikrvka z oboch vrstiev s npou preitou do oddielov.
pretlak
Vznik vtedy, ke tlak vntri vloky je v ako tlak mimo vloky.

Metda ntenho vetrania, podstata ktorej spova v riadenom vytlaovan dymu istm
vzduchom. Pri zdolvan poiaru sli na odvedenie tepla a splodn horenia. Jej princpom je
pretlakov ventilcia vytvorenie usmernenho toku istho vzduchu, ktor prdi do psma horenia a vytlauje
vopred zvolenm odvdzacm otvorom teplo a splodiny horenia mimo objekt. Pretlakov
ventilcia pre odvdzanie horceho dymu je sasou zdolvania poiarov.
Umel vetranie, ktor vytvra pretlak vzduchu medzi priestorom nikovej cesty a poiarnou
predsieou v hodnote od 15 Pa do 50 Pa a medzi poiarnou predsieou a vedajmi
pretlakov vetranie
poiarnymi sekmi v hodnote od 10 Pa do 30 Pa tak, aby bol dodran tlakov spd z priestoru
nikovej cesty do poiarnej predsiene.
pretlakov dchac
prstroj

Dchac prstroj, v ktorho dchacej maske sa udriava stly tlak vy, ako je atmosfrick
tlak.

pretlakov dymov
Pozri prenosn odsva dymu.
ventiltor

Zariadenie uren na ochranu hadicovho vedenia proti tlakovm rzom vody. Pouva sa
najm pri doprave vody do vekch vzdialenost a vok; umiestuje sa spravidla medzi prv a
druh tlakov hadicu dopravnho vedenia.
Horenie, pri ktorom po odstrnen inicitora horenia pretrvva plame na povrchu materilu
pretrvvajce
plameov horenie najmenej 10 seknd.
pretlakov ventil

prevdzka jadrovho innosti vykonvan v jadrovom zariaden na dosiahnutie urenho elu, na ktor bolo
zariadenia
jadrov zariadenie vybudovan.
prevdzka stredne
"DE" a "NOC"

a) prevdzka "DE" - innos stredne v priebehu pracovnej doby,

b) prevdzka "NOC" - innos stredne v mimopracovnej dobe.

prevdzkare

Stavba alebo shrn pracovsk a vrobnch zariaden v stavbe, naprklad prava nterovch
ltok, lakova, suiare, v ktorch sa nterov ltky pouvaj v technologickch procesoch
svisiacich s povrchovou pravou vrobkov s vnimkou priestorov na obasn nananie
nterovch ltok.

prevdzkare s
horavmi
kvapalinami

Pracovisko, v ktorom sa pouvaj horav kvapaliny s objemom vm, ako je uveden vo

vyhlke MV SR . 96/2004 Z. z.

prevdzkovate

Podnikate, ktor riadi podnik alebo zariadenie poda psmen a) a d) zkona . 261/2002 Z. z.
o prevencii zvanch priemyselnch havri a o zmene a doplnen niektorch zkonov, v znen
neskorch predpisov;prevdzkovateom je aj sprvca konkurznej podstaty takho podniku
alebo zariadenia.

prevdzkovate
programu ATON

rad krzovho manamentu Ministerstva vntra Slovenskej republiky.

Strnka 125

339316918.xlsx

prevdzkov
dokumentcia
elektrickho
zariadenia

Prevdzkov predpis na bezpen prevdzkovanie, vykonvanie kontroly, drby a obsluhy

elektrickho zariadenia. Sasou prevdzkovej dokumentcie s zznamy o vykonanch
kontrolch a o zistench a odstrnench nedostatkoch poda vyhlky MV SR . 605/2007 Z.
z., o vykonanch prehliadkach a a skkach vyhradenho elektrickho zariadenia urench v
osobitnom predpise ( 14 zkona . 124/2006 Z. z.) a zznamy o vykonanch prehliadkach a
skkach ostatnch elektrickch zariaden poda sprievodnej dokumentcie vrobcu.

prevdzkov faa Faa, ktor je pripojen na rozvod plynu k odbernmu zariadeniu.

prevdzkov
poloha
prevdzkov
skupina
otvorench
technologickch
zariaden
prevdzkov
teplota

Konen konfigurcia zariadenia, naprklad zbrany proti reniu splodn horenia,

pecifikovan kontruktrom, ktor sa m poda nvrhu dosiahnu a pretrva v
podmienkach eventulneho poiaru.
Sbor
technologickch
zariaden
zaisujcich
bezprostredne
nadvzujci
technologick proces, poprpade sstava zsobnkov, v ktorch je skladovan ltka
jednho druhu.
Teplota, ktor zariadenie dosiahne pri prevdzke menovitm zaaenm.

prevdzkov tlakov Tlakov ndoba, ktor je pripojen na rozvod plynu k odbernmu zariadeniu, ktor je bez
ndoba
tlakovej ndoby nefunkn.
prevdzkov odbern Priestor, v ktorom s uloen prevdzkov fae s celkovm vntornm objemom najviac 600 l
miesto horavch
a pohotovostn fae alebo zsobn fae s celkovm vntornm objemom najviac 600 l, v
plynov alebo horenie
podporujcich plynov ktorch s umiestnen horav plyny alebo horenie podporujce plyny.

prevdzkov pokyny Pokyny, ktor uruj zkladn poiadavky na obsah, rozsah a spsob zabezpeenia
poiarnotechnic-kho a vykonvania intalcie, prevdzkovania, drby, oprv a kontrol zariadenia, ako aj zkladn
zariadenia
povinnosti prevdzkovatea pri plnen tchto poiadaviek.
prevdzkov vetranie Odvod stratovho tepla vzniknutho prevdzkou kblov.
prevdzkov
zaaenie
prevdzkovopecifick daje

Zaaenie, ktor udriava spaciu poistku poas jej navrhovanho asu technickho ivota v
namontovanej polohe.
Meniten hodnoty potrebn na innos vymedzenej zostavy systmu.

asov zmeny zaaenia, ktor sa mu alebo nemusia opakova a pri ktorch je trvanie cyklu
prikrtke na to, aby sa dosiahla teplotn stabilizcia.
prevdzkov cyklus
Opakovan zmeny zaaenia, pri ktorch je trvanie cyklu prikrtke na to, aby sa dosiahla
teplotn vyvenos v prvom cykle / IEV 411-51-07/.
prevdzkov dennk
Dennk, v ktorom s uveden potrebn daje o realizcii poiadaviek urench
poiarnotechnic-kho
v prevdzkovom pokyne poiarnotechnickho zariadenia vrtane konkrtnych zisten.
zariadenia

Stavebne oddelen as stajne, v ktorej s umiestnen pracovisk nutn na zabezpeenie

prevdzkov priestor prevdzky stajne (prprava krmiva, zber vajec, prrun sklad, strojova a pod.) alebo priestory
stajne
na zaistenie hygienickch a pracovnch podmienok obsluhy (denn miestnos, pracovisko

veterinra, hygienick zariadenia a pod.).

Sklad, ktor je umiestnen
a) vo vrobnej stavbe a skladuje sa v om najviac 100 m 3 horavch kvapaln vetkch tried
prevdzkov sklad nebezpenosti,

horavch kvapaln

b) v nevrobnej stavbe a skladuje sa v om najviac 20 m 3 horavch kvapaln vetkch tried

nebezpenosti.
Hydrostatickho tlak na vstupe do zavodovacieho ventilu, ke je ventil v pohotovostnej
polohe.

Strnka 126
prevdzkov tlak

339316918.xlsx

prevdzkov tlak

Hydrostatick tlak vody na vstupe do suchho riadiaceho ventilu, s rchlootvracie zariadenie

a such riadiaci ventil v pohotovostnom stave.
Statick tlak vody na vstupe suchho riadiaceho ventilu, v jeho pohotovostnom stave.
Statick tlak vody na vstupe do mokrho riadiaceho ventilu, pokia je ventil v pohotovostnom
stave.
Statick tlak vody na vstupe do suchho riadiaceho ventilu, pokia je ventil v pohotovostnom
stave.
Tlak, na ktor sa komponent v zariaden pouva.
Tlak, pri ktorom sa komponent pouva v zariaden.

Hydrostatick tlak vody na vstupe mokrho riadiaceho ventilu, ke je ventil v pohotovostnom

stave.
Zastreen sklad s obvodovmi stenami, ktor maj plochu trvale otvorench otvorov meniu
ako 25 % z celkovej plochy obvodovch stien a v ktorom sa skladuje
prevdzkov
a) najviac 100 m3 horavch kvapaln vetkch tried nebezpenosti, ak je umiestnen vo
uzatvoren sklad
vrobnej stavbe,
horavch kvapaln
b) najviac 20 m3 horavch kvapaln vetkch tried nebezpenosti, ak je umiestnen v
nevrobnej stavbe.

prevelenie

Vyslanie prslunka Hasiskho a zchrannho zboru aj bez jeho shlasu na plnenie loh pri
zvanch poiaroch, havrich, ivelnch pohromch a inch mimoriadnych udalostiach na
ochranu ivota, zdravia a majetku a na zabezpeenie akcieschopnosti organizanej jednotky
na nevyhnutne potrebn as, najviac na 60 kalendrnych dn za obdobie 12 mesiacov, a to i na
tak innosti, ktor nevyplvaj z funkcie, do ktorej bol vymenovan.

Cieavedom, plnovit, koordinovan a komplexn psobenie na priny a podmienky, ktor

vyvolvaj alebo umouj kriminalitu a in protispoloensk innos, s cieom ich
prevencia kriminality
predchdzania, potlania a zamedzovania; to sa vzahuje aj na prevenciu inej
protispoloenskej innosti.

prevencia zvanej Sbor organizanch, riadiacich, personlnych, vchovnch, technickch, technologickch a

priemyselnej havrie materilnych opatren na zabrnenie vzniku zvanej priemyselnej havrie.

preventvna
dezinfekcia

Dezinfekcia, ktor je sasou komplexnch opatren, zameranch na predchdzanie vzniku a

reniu nkazy.

preventvna
protipoiarna
prehliadka

Shrn konov vykonvanch prvnickmi osobami a podnikajcimi fyzickmi osobami v rmci

vntornej kontroly, zameranch na dodriavanie predpisov o ochrane pred poiarmi.

preventvne opatrenia S najm technick a biotechnick opatrenia v povod, ktor spomauj odtok vd z povodia
do vodnch tokov, vstavba retennch ndr, ochrannch hrdz, protipovodovch lni a
na ochranu pred
zariaden na preerpvanie vntornch vd, prava vodnch tokov a ich nevyhnutn oprava a
povodami

drba, ako aj budovanie poldrov.

preventvne
vyhorenie

Pozri preventvne vypaovanie; protipoiar.

preventvne
vypaovanie

Protipoiar: regulovan vypaovanie na vytvorenie protipoiarneho

postupovanho plonho poiaru, zvyajne pri hasen lesnch poiarov.

Strnka 127

psa

v ceste

339316918.xlsx

Overovanie rovne krzovho riadenia tvarov MV SR, zariaden MV SR a organizci MV SR,

tvarov Policajnho zboru, krajskch riaditestiev Hasiskho a zchrannho zboru,
Hasiskho a zchrannho tvaru hlavnho mesta Slovenskej republiky Bratislavy a Akadmie
preverovacie cvienie
Policajnho zboru v Bratislave (alej len "tvar"), vyhodnotenia stavu pripravenosti prvkov
krzovho manamentu tvaru v relnosti vypracovanej dokumentcie naprklad zmerov
rieenia krzovej situcie - praktick prprava.
innos, ktor vykonvaj hasisk jednotky s cieom preveri pripravenos hasiskej jednotky
na zdolvanie poiarov, vykonvanie zchrannch prc pri ivelnch pohromch a inch
mimoriadnych udalostiach poda zadanej situcie, pripravenos veliteov hasiskch jednotiek
na riadenie zsahu pri zdolvan vekch a zloitch poiarov, vykonvanie zchrannch prc
pri ivelnch pohromch a inch mimoriadnych udalostiach poda zadanej situcie a
akcieschopnos hasiskej techniky a vecnch prostriedkov na vykonvanie zsahovej innosti.
previerkov cvienie

Cvienie, ktor sa vykonva s cieom preveri

a) pripravenos zmenovej sluby na zdolvanie poiarov, vykonvanie zchrannch prc pri
ivelnch pohromch a inch mimoriadnych udalostiach poda zadanej situcie,
b) pripravenos veliteov zmien a drustiev na riadenie zsahu pri zdolvan vekch a zloitch
poiarov, vykonvanie zchrannch prc pri ivelnch pohromch a inch mimoriadnych
udalostiach poda zadanej situcie,
c) akcieschopnos zmenovej sluby a funknos hasiskej techniky a vecnch prostriedkov na
vykonvanie zsahovej innosti.
Organizan tvar Ministerstva vntra Slovenskej republiky, ktor pln jeho lohy na seku

Prezdium
ochrany pred poiarmi a v oblasti strednho riadenia a kontroly prpravy vykonvania
Hasiskho
a zchrannho zboru povodovch zchrannch prc a vo vymedzenom rozsahu sa podiea na plnen loh

integrovanho zchrannho systmu.

priama aplikcia peny Aplikcia peny skobnou prdnicou priamo na povrch paliva.
priame vypanie do Vypanie zneisujcich ltok do podzemnch vd bez ich priesaku cez pdu alebo pdne
podzemnch vd podloie.
priame vzorkovanie

Odber plynu zo vzorkovanho celku, kedy odoberan vzorka je bezprostredne analyzovan a

sasne meran.

priamouhlov forma Frontlne renie poiaru, ktor je obmedzen kontrukciami s poiarnou odolnosou najmenej
renia poiaru
z dvoch strn.
priamy nadstavec Trubkov predlovac nadstavec na penotvorn prdnicu, ktor je upraven aj na vzjomn
penotvornej prdnice spjanie.

Relatvna rchlos, ktorou sa vyhrievac valec a kalorimeter so vzorkou dostvaj do

vzjomnho kontaktu.
erpadlo, do ktorho sa mus voda privdza pod tlakom (napr. inm erpadlom alebo z vyie
prdavn erpadlo
poloenej ndoby).
Vetky predmety umiestnen na pracovnej ploine, ktor nie s napevno zaisten, ani nie s
prdavn zariadenie sasou zkladnho minimlneho ochrannho vybavenia opertora, napr. hadice, prdnice,
zchrann lan, oivovacie prstroje a pod.
prdavn navijak
Pozri hadicov navijak.
pecifick druh kontrukcie, do ktorej je skobn vzorka osaden, a ktor je identick s
kontrukciou, do ktorej bude dverov alebo uzverov zostava osaden v praxi; spsob
utesnenia styku medzi skobnou vzorkou a pridruenou kontrukciou je pre tto kontrukciu
pecifick a tvor sas kontrukcie hodnotenej pri skke.

pribliovacia rchlos

pridruen
kontrukcia

Druh kontrukcie poadovan na skanie niektorch druhov skobnch vzoriek, napr. dosky
z ahkho betnu uloen na nosnku.
Steny po obvode skanho prvku na zaistenie jeho podopretia, reprezentujce podopretie v
praxi.

Strnka 128

pridruen
kontrukcia

339316918.xlsx

pecifick kontrukcia, do ktorej sa dverov alebo uzverov zostava osadzuje v praxi, ktor
sa pouva na uzavretie pece, a ktor zaisuje upevnenie a prenos tepla, s ktorm sa mono
stretn pri praktickom pouvan.
Elektrick zariadenie obsahujce obvody s ohranienou energiou aj obvody bez ohranienia
energie a je skontruovan tak, aby obvody bez ohranienia energie nemohli priene
ovplyvova obvody s ohranienou energiou. Pridruen zariadenie me by:
a) elektrick zariadenie s alternatvnym typom ochrany zahrnut v STN EN 60079-0 (33 2320)
pridruen zariadenie na pouitie v prslunej vbunej plynnej atmosfre alebo
b) elektrick zariadenie, ktor nie je tak chrnen a ktor sa preto nepouva vo vbunch
plynnch atmosfrach, naprklad zapisova, ktor nie je vo vbunej plynnej atmosfre, ale je
pripojen na termolnok umiestnen vo vbunej plynnej atmoafre, kde je s ohranienou
energiou iba vstupn obvod zapisovaa.
Sprva, ktor obsahuje aktulne informcie o situcii na zem postihnutom povodou za
poslednch 24 hodn alebo za hodnoten obdobie a o vznamnch javoch, ktor pretrvvaj z
prieben
predchdzajcich dn. Prieben informatvne sprvy sa vypracvaj psomne poda osnovy,
informatvna sprva
ktor je uveden v prlohe . 1 vyhlky MP SR . 386/2005 Z.z. a predkladaj sa faxom,
elektronickou potou alebo osobne; vnimone sa podvaj len telefonicky.

prieben vzorka
(dlhodob)

prieben daje
prieka rebrka
prieky
priehradka
priechodka

Vzorka odobran do vzorkovacej ndoby bu kontinulne v mnostve, ktor je vo vetkch

asovch sekoch vdy v rovnakom pomere k vzorkovannu celku alebo diskontinulne
uritm potom dielch vzoriek, zhromadench v jednej vzorkovacej ndobe, poprp. vo
vzorkovniciach.
Hodnoty meniace sa na zklade doasnch zmien poas prevdzky automatickm alebo
runm nastavenm.
Vodorovn prvok rebrka sliaci na stpanie; veobecne je znmy ako stupe.
Nenosn steny.
Neoddeliten as ndoby batrie, ktor ju rozdeuje na samostatn asti a zvyuje jej
mechanick pevnos.
Izolan zariadenie prevdzajce jeden alebo viac vodiov cez vntorn alebo vonkajiu stenu
uzveru.

priemern projektov Dodvateom sklench baniek uren a zaisten najniia priemern pevnos pre ktorkovek
pevnos
dvku (sriu) 55 alebo viacerch baniek.
priemern poiarne Poiarne zaaenie rovnomerne rozloen na pdorysnej ploche poiarneho seku. Priemern
zaaenie
poiarne zaaenie tvor nhodn poiarne zaaenie a stle poiarne zaaenie.
priemern projektov
Dodvateom sprinklerov uren a zaisten najvyie priemern prevdzkov zaaenie pre
prevdzkov
ktorkovek dvku (sriu) 10 alebo viacerch sprinklerov.
zaaenie

Voda z vrobnch innost, priemyslu, sluieb a ivnost, ktor je inho charakteru ako
splakov odpadov voda a voda z povrchovho odtoku.
Akkovek textlia, ktor sa me pouva na priemyseln alebo technick ely. Defincia
priemyseln
nezaha textlie na veobecn ely ako s zclony, zvesy, ochrann odevy, poahov
a technick textlie
textlie alebo lkoviny.
Proces, v ktorom chemiklia a/alebo mikroorganizmy prechdzaj cez porzne materily, vy,
otvory po pendlkoch a in kazy materilu na nemolekulrnej rovni.
prienik (penetrcia)
Proces, pri ktorom chemiklia pretek dierami/dierkami alebo nevyhnutnmi otvormi v
materili, diery/dierky mu by dsledkom mechanickho pokodenia.
Schopnos prvku kontrukcie zni prestup horcich alebo studench plynov i dymu z jednej
strany prvku na druh pod uren hodnoty (EN 1363-1).
priemyseln
odpadov voda

prienik dymu

Schopnos prvku zni alebo vyli prienik plynov alebo dymu z jednej strany prvku na druh.
prierez

Set vetkch najmench geometricky jednoduchch plch.

Strnka 129

339316918.xlsx

prieskum

innos, ktorou sa zisuj poznatky o situcii potrebn na rozhodnutie o spsobe vedenia

zsahu. Ide vinou o jednu z najnebezpenejch a sasne vemi dleitch innost,
pretoe na zklade vsledkov prieskumu sa uskutouje zsah, od ktorho zvis zchrana
osb, zvierat a majetku i bezpenos zasahujcich prslunkov. V prpade, e vymedzenie
priestoru zsahu inmi prostriedkami nie je bezpen (naprklad kuelmi), vymedz sa priestor
zsahu vytyovacou pskou.

priestor bez
nebezpeenstva
vbuchu

Priestor, v ktorom sa nepredpoklad prtomnos vbunej plynnej atmosfry v mnostve

vyadujcom osobitn opatrenia pri kontruknom vyhotoven, intalcii a pouvan zariaden.

priestor bez
poiarneho rizika

Stavebne oddelen as poiarneho seku, kde je teoretick intenzita poiaru mal a je mon
podstatne obmedzi poiadavky na jej protipoiarne zabezpeenie.

priestor karantny

Prsna izolcia osoby alebo zvieraa podozrivch z ochorenia z dvodu kontaktu so zdrojom
nkazy alebo z dvodu pobytu v ohnisku nkazy na dobu ohranien dkou inkubanho asu
ochorenia. Je to hygienikom uren geografick oblas s vskytom ohniska nkazy.

priestor na obasn
Priestor, v ktorom sa nterov ltky nanaj na vrobky, ak as nanania neprevyuje tyri
nananie nterovch
hodiny v tdni alebo p mint v priebehu pol hodiny.
hmt
priestor na plnenie

Stavba s plniacim stanoviom vrtane technologickho zariadenia, ktor sli na plnenie

ndoby mobilnho zsobnka alebo prepravnho obalu.
Stavba, v ktorej sa batriov vozidlo, cestn cisternov vozidlo alebo eleznin cisternov

priestor na plnenie voze pln horavm plynom alebo horenie podporujcim plynom alebo dvkuje kvapalinou a
horavho plynu
pln horavm plynom alebo horenie podporujcim plynom, ktor sa v nej rozpa. Priestor na
alebo horenie
podporujceho plynu plnenie pozostva spravidla z plniaceho stanovia, dvkovacieho stanovia a kompresorovej

stanice alebo erpacej stanice.

Priestor na prepravu horavch kvapaln umiestnen

a) v elezninom vozni typu
1. ndrkovho s trvale intalovanou ndrkou,
2. s intalovanm cisternovm kontajnerom, prenosnou cisternou, so snmatenou cisternou
alebo s cisternovou vymenitenou nadstavbou,
b) v nkladnom automobile typu
priestor na stanie 1. pecilneho cisternovho s trvale intalovanou cisternou,
2. s intalovanm cisternovm kontajnerom, prenosnou cisternou, so snmatenou cisternou
alebo s cisternovou vymenitenou nadstavbou,
c) v prpojnom vozidle typu
1. pecilneho cisternovho s trvale intalovanou cisternou,
2. s intalovanm cisternovm kontajnerom, prenosnou cisternou, so snmatenou cisternou
alebo s cisternovou vymenitenou nadstavbou.
Stavba, v ktorej sa oderpva horav plyn alebo horenie podporujci plyn z batriovho

priestor na stanie vozidla, cestnho cisternovho vozidla alebo elezninho cisternovho voza. Priestor na
horavho plynu
stanie horavho plynu pozostva spravidla zo stacch stanov vrtane technologickch
alebo horenie
podporujceho plynu zariaden, ktor slia na oderpvanie horavho plynu alebo horenie podporujceho plynu z

batriovho vozidla, cestnho cisternovho vozidla alebo elezninho cisternovho voza.

Samostatn miestnos s prvodom teplej vody a studenej vody a s odtokom itkovej vody,

priestor oistenia
ktor je rozdelen na mokr as a such as. Mokr as sli na vkon plnej
prostriedkov
protiplynovej sluby dekontamincie, oisty, suenie a dezinfekciu prostriedkov; such as sli na vizulnu

kontrolu mechanickej neporuenosti prostriedkov.

priestor s
nebezpeen-stvom
vbuchu

Priestor, v ktorom sa vbun plynn atmosfra nachdza alebo sa jej prtomnos d

predpoklada v mnostve vyadujcom osobitn opatrenia pri kontruknom vyhotoven,
intalcii a pouvan zariaden.

priestor so znenm
Poiarny sek, z ktorho sa odsva vzduch a splodiny horenia so zmerom zni tlak.
tlakom
priestor so zvenm achta, predsie, chodba alebo in sek, v ktorom sa udriava tlak vzduchu na vyej hodnote
tlakom
ako v oblasti poiaru.

Strnka 130

339316918.xlsx

Cel budova alebo jej as, ktor sa poklad za jednu jednotku na uplatnenie normy STN EN
ISO 13943 (92 0102).
Pomer svetelnho toku (T) emitovanho cez dym a dopadajceho svetelnho toku (I), za
priesvitnos dymu
danch podmienok.
prietok
Hmotnostn prietok CO2.
prietok erpadla
Objem dodan erpadlom za jednotku asu.
Rchlos vody prdiacej potrubm o rovnakej menovitej svetlosti ako je menovit vekos
suchho riadiaceho ventilu pri rovnakom prietoku.
prietokov rchlos
Rchlos vody prdiacej potrubm o rovnakej menovitej svetlosti ako je menovit vekos
mokrho riadiaceho ventilu pri rovnakom prietoku.
innos, ktorej cieom je zauja optimlne postavenie sl a prostriedkov Hasiskho a
prchod na miesto
zchrannho zboru z hadiska jeho bezpenosti a alieho predpokladanho nasadenia v
zsahu
slade s odporuenmi taktickmi postupmi.
priestory

prichytvacie
zariadenie
prijatie delegcie

prijatie sprvy o
udalosti

Sas kblovej vvodky, ktor brni prena ah alebo krtenie v kbli na spoje.
Pracovn rokovanie tuzemskej delegcie so zahraninou delegciou na zem Slovenskej
republiky.
innos, pri ktorej sa preber sprva o vzniknutej udalosti (poiar, iveln pohroma alebo in
mimoriadna udalos). Sprvu o udalosti mono prija
a) telefonicky,
1. na linke tiesovho volania . 150 (112),
2. almi linkami VTS,
b) diakovm prenosom informci (EPS, in signalizan zariadenie),
c) rdiostanicou,
d) dtovm prenosom na potaovej sieti (od inej zchrannej zloky),
e) osobne.

Podmienka prijmacieho konania absolventov smeho alebo deviateho ronka zkladnej koly.
Prijmacia skka sa sklad z overenia vedomost z profilovho predmetu slovensk jazyk a
prijmacia skka na
literatra a z alch profilovch predmetov alebo z overenia pecilnych schopnost, zrunost
denn formu tdia
alebo talentu potrebnch na zvldnutie tudijnho alebo uebnho odboru, prpadne z oboch
tchto ast.
prjmov stanica
streda, zktorej mono iniciova opatrenia potrebn na odstrnenie poruchy.
hlsenia poruchy
prkaz na vjazd
prklepov kladivo
prkon erpadla
prikrvka
absorbujca olej
prikrvka na matrac
prilba pre hasiov

Sas alej dokumentcie o prevdzke sluobnho vozidla.Vydva sa pre zsahov vozidlo

pri vjazde k poiaru, technickmu zsahu, havrii a k inej mimoriadnej udalosti.
Pozri pneumatick vtaka.
Vkon poadovan na hnacej prrube na zabezpeenie vkonu erpadla.
Olejofiln a hydrofbny materil, ktor sa pouva na absorpciu zneisujcej ltky.
Tenk plnen druh lkoviny, ktor je obvykle potiahnut tkaninou, kladie sa na matrac na jeho
ochranu a na zvenie pohodlia lka.
Osobn ochrann prostriedok uren na zaistenie ochrany hlavy uvatea proti rizikm, ktor
sa mu vyskytn poas innost vykonvanch hasimi.
Schopnos protipoiarneho ochrannho materilu zachova si dostaton sdrnos a zotrva
v danej polohe pri celom definovanom rozsahu deformci, teploty pece a teploty vzorky, take
jeho schopnos poskytn protipoiarnu ochranu nie je vznamne oslaben.

prinavos

Schopnos protipoiarneho ochrannho materilu zachova si dostaton sdrnos a zotrva

v danej polohe pre cel definovan rozsah deformci, pre cel definovan rozsah teploty pece
a teploty skobnej vzorky, take jeho schopnos poskytn protipoiarnu ochranu nie je
vznamne/vrazne oslaben.

Strnka 131

339316918.xlsx

primrne istenie

Spsob istenia odpadovch vd a osobitnch vd fyziklnym procesom alebo chemickm

procesom, ktor zaha sedimentciu alebo in procesy s innosou znenia zneistenia
komunlnych odpadovch vd aspo o 20 % v ukazovateli pdenn biochemick spotreba
kyslka a o 50 % v ukazovateli nerozpusten ltky.

primrne krdlo

Krdlo dverovej zostavy s viacermi krdlami, ktor je najvie a/alebo m osaden kuku
a ktor je uren ako krdlo prednostne otvracie. Ak maj vetky krdla viackrdlovch dver
rovnak rozmer a ak s kuky (alebo in kovanie, ako napr. madl) osaden na vetky krdla,
potom takto dverov zostava nem primrne krdlo.

Primrne popruhy s tie popruhy nosnch popruhov, ktor vrobca uril na podporu tela alebo
primrne
popruhy/sekundrne ktor psobia tlakom na telo poas pdu pouvatea a po zachyten pdu; ostatn popruhy s
popruhy
sekundrne popruhy.
primrny lnok
alebo batria
primrny zdroj
zaplenia

Elektrochemick systm, schopn pomocou chemickej reakcie vyrba elektrick energiu.

Prv pouit inicitor horenia.

primeran istenie

istenie alebo znekodovanie komunlnych odpadovch vd, ktorm sa zabezpeia

kvalitatvne ciele vd v recipiente a poiadavky uren poda zkona . 364/2004 Z. z. a
predpisov vydanch na jeho vykonanie.

primieavac
komponent

Komponent, ktor ovlda primieavanie penidla do vodnho prdu poda vopred stanovenho
pomeru, aby sa vytvoril penotvorn roztok. Primieavacie komponenty sa inak opisuj ako inline, induktory v obtoku a okruhu erpadla, injektory, ejektory, dvkovae, Venturiho prisvae,
kontantn a nastaviten prietokov ventily, prietokov clony, penov erpadl pohan
vodou a vytesovacie primieavae.

primieava
princp spotreby
kyslka

Zaradenie intalovan na potrub, ktor zabezpeuje mieanie vody s penidlom takm

spsobom, aby vsledn roztok predstavoval poadovan koncentrciu peny.
Vzjomn vzah medzi hmotnosou spotrebovanho kyslka poas horenia a mnostvom
uvonenho tepla.

prioritn chemick
ltka

Chemick ltka, ktorej inok na ud alebo ivotn prostredie si vyaduje osobitn pozornos z
dvodu jej nepriaznivch inkov na ivot a zdravie ud alebo na ivotn prostredie a bola
zaraden do eurpskeho zoznamu prioritnch chemickch ltok.

pripjac/odpjac
bod

Bod na kotviacom veden, na ktor sa me pripoji alebo z ktorho sa me odpoji zchytn

zariadenie vedenho typu [EN 363].

pripjac priestor

Samostatn oddelenie alebo as hlavnho uzveru prepojen alebo neprepojen s hlavnm

uzverom, ktor obsahuje pripjacie zariadenie (svorky).

pripjac prvok

Prvok nesci zaaenie poskytnut na spojenie s inmi sasami.

pecifick pripjac bod pre siastky alebo podsystmy.

pripjacie zariadenie Svorky, skrutky a in asti pouvan na elektrick pripojenie vodiov vonkajch obvodov.

prplatok

pripojenie

prpojka
prpojka typu 1

Zloka sluobnho prjmu prslunka Hasiskho a zchrannho zboru.

Upevnenie medzi dvoma rznymi sasami odevu alebo medzi ochrannm odevom
a prsluenstvom, ktor nie je trval.
Spoj alebo spojenie.
Spjac prostriedok, pohlcova energie alebo in zariadenie, ktor je pripojen k
pohyblivmu kotviacemu bodu prunho kotviaceho vedenia a vyhovuje pecifikcii
danej vrobcom.
Komponent, ktor spja dve asti.
Prun prpojka uren na pripojenie ventilov tlakovch flia na zbern potrubie alebo sptn
ventil.

Strnka 132

339316918.xlsx

Prun prpojka na pouitie v rozvdzacom potrub na strane odtoku od zbernho

potrubia/seknho ventila uren na spojenie ast, ktor sa mu navzjom voi sebe
pohybova.
prpojka typu 3
Prun prpojka na pouitie v pneumatickch riadiacich vetvch.
Prun prpojka na pouitie v rozvdzacom potrub na strane odtoku od bernho
prpojka typu 4
potrubia/seknho ventila uren na spojenie nepohyblivch ast a ktor umouje
prispsobenie rozmerov.
prpojka typu 5
Pevn (neohybn) prpojka uren na pripojenie zsobnkov k zbernmu potrubiu.
prpojn vozidlo Kad vozidlo uren na pripojenie k motorovmu vozidlu.
prpojka typu 2

Bezplatne vykonvan prprava zahajca

prprava na civiln
ochranu

a) prpravu jednotiek civilnej ochrany,

b) prpravu obyvatestva na sebaochranu a vzjomn pomoc, ako aj prpravu na poskytovanie
prvej pomoci.

prprava na rieenie Zriadenie krzovch tbov, vytvorenie skupn, zriadenie pracovsk krzovho manamentu a
krzovch situci krzovch pracovsk, organizovanie odbornej prpravy a vypracovanie dokumentcie.

prprava na vjazd

Obdobie nasledujce po vyhlsen poplachu poas, ktorho sa prslunci uren na vjazd

vybavuj urenmi osobnmi ochrannmi pracovnmi prostriedkami a alou vzbrojou, ktor
je uren na vjazd. Technici strojnci hasiskej techniky urenej na vjazd zabezpeia jej
odpojenie od energetickch zdrojov (tlakov vzduch, elektrick energia a podobne) a uved
motory tchto automobilov do chodu.

prprava na
Plnovanie a prijmanie preventvnych opatren na zabezpeenie dodvky pitnej vody pre
zsobovanie vodou
obyvateov, pre subjekty hospodrskej mobilizcie, pre ozbrojen sily, pre ozbrojen
na obdobie krzovej
bezpenostn zbory a pre ostatn zloky.
situcie
prpravn ttna
sluba

Prprava na vykonvanie stlej ttnej sluby.

prpravok na zvenie Materil, ktor sa nanesie na povrch betnu pred aplikciou protipoiarneho ochrannho
prinavosti
materilu a sli na zvenie prinavosti.
prirodzen koryto

Pozdne ohranien zemsk povrch, ktor vznikol psobenm tecej vody a alch
prrodnch faktorov. Za prirodzen koryto sa povauje aj koryto upravenho vodnho toku.

prirodzen vetranie Vetranie zabezpeen za normlnych klimatickch podmienok prirodzenm prdenm vzduchu.
prirodzen vetranie Vetranie otvormi s celkovou plochou najmenej 1 % podlahovej plochy miestnosti na prvod
prevdzkarne
vzduchu a otvormi na odvod vzduchu s celkovou plochou najmenej 1,3 % podlahovej plochy
s horavmi
miestnosti.
kvapalinami
prrun sklad
Sklad, v ktorom je uloench najviac 7 m3 horavch kvapaln vetkch tried nebezpenosti.
horavch kvapaln
prrun sklad
vbunn

Priestor v objekte zchrannej brigdy Hasiskho a zchrannho zboru na skladovanie

vbunn a vbunch predmetov, ktor s uren pre pyrotechnick slubu.

prisvac komponent Komponent, v ktorom sa zmiea vzduch a penotvorn roztok na vytvorenie peny.

prsluenstvo

Vonkajie zariadenie a potrubia okrem hlavnej potrubnej siete zariadenia, ktor s pripevnen
na montnu zostavu zavodovacieho ventilu.
Vonkajie vybavenie a potrubia, okrem hlavnho potrubia intalcie, ktor s pripojen k
suchmu riadiacemu ventilu.
Vonkajie vybavenie a potrubia, okrem hlavnho potrubia, ktor s pripojen na mokr riadiaci
ventil.

Strnka 133

339316918.xlsx
prsluenstvo

Pasvne sasti, ako s svorkovnicov skrinky, svorkovnicov katule, zsuvky, zstrky a

spnae.
Vetky zariadenia prestupujce podhadom, napr. osvetovacie a vetracie systmy, ktor nie s
inak pokryt pecifickou poiarnou skkou.
Doplnkov (voliten) asti, ktor mu by sat z prilby bez pouitia nradia.
prslunk
Fyzick osoba, ktor je v sluobnom pomere poda zkona . 491/2006 Z. z. o Hasiskom a
Hasiskho a
zchrannho zboru zchrannom zbor.
prspevok k poiaru
prstup na zsah
prstup s pouitm
lana
prstupn priestor
prstupov
komunikcia
prstupov poloha
prstupov rebrk
prtlan sila
prtlan sas

Energia uvonen vrobkom ovplyvujca rast poiaru vo fze pred objemovm vzplanutm aj
po objemovom vzplanut.
Vybavenie umoujce prstup hasiom a hasiskej technike k objektu alebo vntri neho.
Technika pouitia lana v kombincii s inmi pomckami na dosiahnutie a opustenie
pracovnho miesta a na zaistenie pracovnej polohy.
Priestor medzi plom a vlokou, ktor je uren na vstup pracovnkov.
Kad komunikcia umoujca prjazd hasiskch vozidiel ku stavbe.
Komunikcia umoujca prjazd hasiskch vozidiel k objektu.
Poloha vysokozdvhacej ploiny, ktor umouje prstup na ploinu. Me by identick s
podmienkou premiestovania.
Rebrk, ktor nie je uren na zchranu osb znesenm.
Sila psobiaca na vzorku a kalorimeter pri ich styku s vyhrievacm valcom.
Sas kblovej vvodky, ktor psob na tesniaci krok a umouje mu dobre plni svoju
funkciu.

Jej skuton alebo predpokladan (projektovan) prtomnos v podniku vrtane takej vybranej

prtomnos vybranej
nebezpenej ltky, ktor me vznikn v prpade straty kontroly nad chemickm procesom
nebezpenej ltky

alebo v prpade zvanej priemyselnej havrie.

privdzac otvor
prves
prvesn erpacia
stanica
prvesn motorov
striekaka

Otvor, ktorm sa pri pouit pretlakovej ventilcie do objektu privdza ist vzduch; spravidla
ide o vstupn otvor do vntornej zsahovej cesty.
Bezmotorov prpojn cestn vozidlo, ktor v slade s popisom druhu kontrukcie a vybavenm
je uren na prepravu osb alebo tovaru po pripojen za motorov vozidlo.
Zsobovacia erpacia jednotka so samostatnm motorom a ovldacm panelom osaden
v hasiskom prvese a vybaven predovetkm sacm prsluenstvom.
Motorov striekaka zabudovan do prvesu, ktor me by ahan vozidlom.
Motorov striekaka s podvozkom na pripjanie za an vozidlo.

prvesn prenosn
Prenosn motorov striekaka umiestnen v hasiskom prvese.
motorov striekaka
prvesn hasiaci
prstroj
prvesn prenosn
penomet
prvesn primieava
prvesn rebrk
produktovod
produkty horenia

Pojazdn hasiaci prstroj s podvozkom na pripjanie za an vozidlo.

Prenosn penomet umiestnen v hasiskom prvese.
Primieava s ndrou na penidlo, osaden na hasiskom prvese; zapja sa do tlakovho
hadicovho vedenia.
Vysvac rebrk s runm ovldanm na hasiskom prvese.
Sstava dopravnch potrub, preerpvajcich a kompresorovch stanc, poistnch alebo
havarijnch uzverov. Sasou produktovodov mu by i vyrovnvacie ndre alebo
zsobnky. Najastejie dopravovanm produktom je ropa alebo ropn produkty a zemn plyn.
Tuh, kvapaln a plynn materily vznikajce pri horen.

Strnka 134

339316918.xlsx

profil toku

Krivka opisujca zvislos tepelnho toku na rovine vzorky od vzdialenosti od nulovho bodu;
nulov bod tepelnho profilu sa opisuje ako vntorn hrana najhorcejej steny driaka vzorky.

profylaxia

Shrn preventvnych, ochrannch a lieebnch opatren na zamedzenie vzniku ochoren osb

a zvierat.

program

Programov vybavenie potrebn pre elektrick ovldacie a oneskorovacie zariadenie, aby sa

dosiahla zhoda s poiadavkymi normy STN EN 12094-1 (92 0406).
Potaov program potrebn pre stredu EPS na splnenie minimlnych
poiadaviek tejto normy vrtan inicianch dajov, nulovacch apreruovacch
vektorov, operanho kdu aopisov.

Program, ktor obsahuje politiku prevencie zvanch priemyselnch havri vrtane celkovch
cieov a princpov innosti prevdzkovatea s ohadom na kontrolu vntornch a vonkajch
nebezpeenstiev zvanch priemyselnch havri, najm:
program prevencie
a) ciele a zsady prevencie zvanch priemyselnch havri a pripravenosti na ich zdolvanie
zvanch
priemyselnch havri a obmedzovanie ich nsledkov,
b) opatrenia na splnenie cieov a zsad poda psmena a) vrtane prslunch prostriedkov,
truktr a riadiacich systmov tak, aby sa zaistila vysok rove bezpenosti a ochrany ivota
a zdravia ud, ivotnho prostredia a majetku.
Dokument vymedzujci ciele, postup a pravidl pri poskytovan pomoci z nstroja zahraninej
pomoci; upravuje najm pravidl vberu a hodnotenia projektov, pravidl implementcie
projektov, ich monitorovania a hodnotenia.
Obdobie, v rmci ktorho sa realizuj aktivity vymedzen v programovom dokumente pre
programov obdobie
nstroj zahraninej pomoci.
programov
dokument

projekt

Podrobne vypracovan pln, ktor po obsahovej a formlnej strnke definuje aktivity a popis
potrieb, vzjomn vzahy, intitucionlny rmec, finann zabezpeenie z prostriedkov nstroja
zahraninej pomoci a zo zdrojov ttneho rozpotu, technick aspekty realizcie a je na
zklade vberovho procesu schvlen riadiacim orgnom.

projektov
dokumentcia
elektrickho
zariadenia

Projektov dokumentcia skutonho vyhotovenia elektrickho zariadenia, na zklade ktorej

mono vykona odborn prehliadky, odborn skky a protokoly o uren vonkajch vplyvov
alebo prostred urench v STN 33 0300 a STN 33 2000-5-51.

projektov doln
tolerovan hranica

Dodvateom uren a zaisten najniia doln tolerovan hranica sklenej banky (LTL).

projektov horn
tolerovan hranica

Dodvateom uren a zaisten najvyia horn tolerovan hranica sklenej banky (UTL).

projektov cyklus

Spsob prpravy, realizcie a hodnotenia projektov z hadiska komplexnch poiadaviek na

stanoven stratgiu a ciele programu, prvne, finann a technick predpisy; popisuje riadenie
aktivt a rozhodovacch postupov pouvanch poas implementcie projektu.
Prslunk alebo zamestnanec Hasiskho a zchrannho zboru zaraden na tvare prjemcu

projektov manar pomoci, ktor sa podiea na prprave nvrhu projektu a zabezpeuje lohy tvaru prjemcu

pomoci pri implementcii, kadodennej realizcii, monitorovan a hodnoten projektu.

projektov zmer
prostredie
prostredie bez
prdenia

Nvrh projektu v zaiatonej fze obsahujci identifikciu vecnch potrieb a cieov tvaru
prjemcu pomoci v oblasti jeho psobnosti.
Podmienky a okolie, ktor mu ovplyvni sprvanie predmetu alebo osb pri vystaven ohu.
Prostredie v ktorom vsledky skok nie s vznamne ovplyvnen miestnou rchlosou
vzduchu.

prostredie pre loklne

Vlastnosti uritho priestoru alebo jeho asti vytvoren ovzdum, ltkami, predmetmi alebo
palivov
a elektrotepeln
zariadeniami prtomnmi v priestore.
spotrebie

Strnka 135

339316918.xlsx

prostredie s
nebezpeenstvom
Prostredie, v ktorom sa vyrbaj, pouvaj, spracvaj alebo skladuj vbuniny.
vzniku poiaru alebo
vbuchu vbunn
prostredie s
nebezpeenstvom
poiaru horavch
kvapaln

Prostredie, v ktorom sa vyrbaj, pouvaj, preerpvaj, spracvaj alebo skladuj horav

kvapaliny (vyhlka MV SR . 96/2004 Z. z.) pri teplotch horavch kvapaln alebo okolia
najmenej o 10 C nich, ako je bod vzplanutia danch horavch kvapaln.

prostredie s
nebezpeenstvom
poiaru horavch
prachov

Prostredie, v ktorom sa horav prach usadzuje v svislej vrstve, ktor je schopn ri poiar;
je uren na zklade poiarnotechnickch charakteristk prachu alebo preukaznch skok v
prevdzkovom predpise; ak nie je uren, za takto hrbku sa povauje vrstva prachu s
hrbkou 1 mm.

prostredie s
nebezpeenstvom
poiaru tuhch
horavch ltok

Prostredie, v ktorom sa vyrbaj, pouvaj, spracvaj alebo skladuj tuh horav ltky, ktor
svojou vekosou, formou, mnostvom a podmienkami uloenia mu podstatne zvyi
intenzitu alebo renie poiaru; to neplat pre stavebn kontrukcie z horavch ltok a pre
horav predmety tvoriace zariadenie miestnosti.

prostredie s
nebezpeenstvom
vbuchu horavch
plynov a pr

Prostredie, v ktorom sa vyrbaj, pouvaj, spracvaj alebo skladuj horav plyny alebo
horav kvapaliny pri teplotch vych, ako je ich bod vzplanutia; za nebezpen vbuchom sa
povauj horav kvapaliny u pri teplotch o 10 C nich, ako je bod vzplanutia danch
horavch kvapaln.

prostredie s
nebezpeenstvom Prostredie, v ktorom vznik a rozviruje sa horav prach v takej miere, e aj pri zvyajnch
vbuchu horavch prevdzkovch stavoch me vznikn vbun koncentrcia prachu.
prachov

as suchho riadiaceho ventilu, ktor oddeuje kruhov sedlo uzveru vzduchu/inertnho

prostredn komora plynu od kruhovho sedla uzveru vody; pokia je such riadiaci ventil v pohotovostnom stave,

je v prostrednej komore atmosfrick tlak.

Kontrukn kotvenie, ktor me by dodatone potrebn medzi koncovmi kontruknmi
prostredn
kontrukn kotvenie kotveniami.
Vetky prostriedky pridelen zriaovateom hasiskej jednotky na vkon innost svisiacich s
vyslobodzovanm osb, zvierat a majetku pri vetkch druhoch nehd, havri a mimoriadnych
prostriedky hasiskej
udalost, alej prostriedky na poskytovanie predlekrskej prvej pomoci, zchranu osb z vok
zchrannej sluby
a vonch hbok, z ako prstupnch ternov a na vyslobodzovanie osb zo zvalov a tesnch
priestorov.
Vetky prostriedky pridelen zriaovateom hasiskej jednotky na zabezpeenie jej innosti v
nedchatenom a zdraviu kodlivom prostred ohrozujcom bezpenos, ivot a zdravie
fyzickch osb, ako aj prostriedky uren na oivovanie ivotnch funkci, detekciu
nebezpenho psobenia ltky, plniace, dekontaminan, kontroln meracie a skobn
zariadenia.
prostriedky
Vetky prostriedky na zabezpeenie innosti Hasiskho a zchrannho zboru v nebezpenom
protiplynovej sluby prostred, v ktorom me djs k ohrozeniu ivota alebo zdravia osb, prostriedky uren na

oivovanie ivotnch funkci, detekciu nebezpench ltok v zsahovom priestore alebo

detekciu vskytu kodlivch prmes v stlaenom vzduchu dchacej techniky, zachytvanie a
zber nebezpench ltok, neutralizan, dekontaminan alebo sorpn ltky, plniace,
kontroln meracie a skobn prstroje a zariadenia, ako aj hasisk technika uren na
vykonvanie epidemiologicko-hygienickch, chemicko-technickch a ekologickch innost.
protihlukov stena

Stena redukujca renie hluku.

protichemick oblek Ochrann oblek vyroben z chemicky odolnch materilov.

Strnka 136

339316918.xlsx

protichemick
ochrann oblek

protichemick
ochrann odev

Odev na ochranu proti chemiklim, ktor prikrva cel telo alebo jeho prevan as; me sa
sklada z rznych sast odevu spolu skombinovanch tak, e poskytuj telu ochranu a me
by doplnen pripojenm rznych typov prdavnch ochrannch prostriedkov, ako s kapuca
alebo prilba, obuv a rukavice.
Odev, ktor sa pouva na ochranu proti chemiklim a zakrva cel telo alebo viu as
tela. Me sa sklada zo vzjomne kombinovanch sast odevu, ktor chrnia telo. Oblek
me ma dodatone doplnen rozsah ochrany pripojenm krytu alebo helmy, obuvi a rukavc.
Kombincia zostaven zo sast odevu, ktor poskytuje ochranu proti psobeniu chemikli
alebo kontaktu s chemikliami.
Kombincia zostavench sast odevu, ktor chrnia pouvatea pred inkom chemikli
alebo pred kontaktom s chemikliami.

Odborn sluba hasiskej jednotky, ktor pln chemicko-technick lohy svisiace s ochranou
zamestnancov a lenov pri zsahu v nedchatenom a zdraviu kodlivom prostred a pri
protiplynov sluba
manipulcii s chemickmi, rdioaktvnymi a biologickmi nebezpenmi ltkami, ktor
spsobuj ohrozenie ivotnho prostredia.
protiplynov hasisk Hasisk automobil s hasiskou technickou vzbrojou na vykonvanie prc v podmienkach
automobil
zaplyovania.
protiplynov oblek

Plynotesn oblek z jednho kusa s pripojenm na dchac prstroj alebo so zabudovanm

dchacm prstrojom uren na pouvanie v nebezpenej atmosfre.
Priestor uren na praktick vcvik pouvateov autonmnej dchacej techniky a umouje
technick imitciu saench a zdraviu kodlivch pracovnch podmienok skutonho zsahu
pri poiari, priom sa db na to, aby nebol ohrozen ivot a zdravie cviiaceho zamestnanca
alebo lena; svetl vka tohto priestoru je najmenej 2.5 m. Tento priestor je rieen tak, aby
sa vmena neohriateho vzduchu skonila do 120 s. Priestor po zatemnen me by osvetlen
iarivkami so svietivosou najmenej 160 luxov.

protiplynov
vcvikov priestor

Priestor uren na praktick vcvik pouvatea dchacej techniky a mus umoova technick
imitciu saench a zdraviu kodlivch pracovnch podmienok skutonho zsahu, priom sa
nesmie ohrozi zdravie ani ivot cviiaceho prslunka; svetl vka tohto priestoru je najmenej
2,5 m a zabezpeen von prstup pre obsluhu, do ktorejkovek asti priestoru. Tento priestor
mus by rieen tak, aby sa vmena neohriateho vzduchu skonila do 120 seknd. V priestore
sa intaluje nhradn elektrick osvetlenie pre obsluhu, ktor m svietivos najmenej 160 luxov
(iarovky, iarivky a podobne).

Hliadka, ktor sa zriauje v ase zvenho nebezpeenstva vzniku poiaru, pri innostiach
spojench so zvenm nebezpeenstvom vzniku poiaru alebo pri podujatiach, na ktorch sa
zastuje v poet osb a ktor dozer na dodriavanie opatren urench na zamedzenie
protipoiarna
vzniku poiaru a vykonva nevyhnutn opatrenia pri vzniku poiaru, najm zchranu
asistenn hliadka
ohrozench osb, privolanie pomoci, zdolvanie poiaru, a opatrenia na zamedzenie jeho
renia, predovetkm zatvorenie poiarnych uzverov, prvodov horavch ltok a vypnutie
elektrickho prdu.
protipoiarna
Poiarna bezpenos poda osobitnch predpisov.
bezpenos stavby

Schopnos stavebnch objektov brni stratm na ivotoch a zdrav osb, poprpade zvierat a

protipoiarna
stratm na majetku v prpade poiaru; dosahuje sa vhodnm urbanistickm zalenenm
bezpenos
stavebnch objektov objektu, jeho dispozinm, kontruknm a materilovm rieenm, poprpade poiarno-

bezpenostnmi opatreniami.

Hliadka, ktor sa zriauje na pracoviskch s miestami so zvenm nebezpeenstvom vzniku

poiaru a ktor dozer na dodriavanie predpisov na pracovisku a zisten nedostatky bez
protipoiarna hliadka zbytonho odkladu oznamuje vedcemu pracoviska, vykonva nevyhnutn opatrenia pri
pracoviska
vzniku poiaru, najm zchranu ohrozench osb, privolanie pomoci, zdolvanie poiaru
a opatrenia na zamedzenie jeho renia, predovetkm zatvorenie poiarnych uzverov,
prvodov horavch ltok a vypnutie elektrickho prdu.

Strnka 137

339316918.xlsx

Hliadka zriaden prvnickou osobou alebo podnikajcou fyzickou osobou, ktor dozer na

protipoiarna hliadka dodriavanie opatren na zamedzenie vzniku a renia poiaru v objekte, kontroluje vybavenos
prvnickej osoby
pracovsk hasiacimi prstrojmi, funknos poiarnych vodovodov a prstup k nim, prstup
a podnikajcej
k hlavnm uzverom rozvodnch zariaden energi a priechodnos nikovch a ndzovch
fyzickej osoby

vchodov, nikovch a zsahovch ciest.

Ochrana poskytnut drevenmu prvku prostrednctvom protipoiarneho ochrannho systmu z

dvodu obmedzenia alebo spomalenia rastu teploty drevenho prvku a upevovacch prvkov
poas vystavenia poiaru.
Ochrana poskytnut oceovmu prvku prostrednctvom protipoiarneho ochrannho systmu z
protipoiarna ochrana dvodu obmedzenia teploty oceovho prvku poas jeho vystavenia poiaru.
Ochrana poskytnut betnovmu prvku prostrednctvom protipoiarneho ochrannho systmu
z dvodu obmedzenia teploty v celej hrbke betnovho prvku a z dvodu obmedzenia teploty
oceovch vystuujcich prtov v prvku poas jeho vystavenia poiaru.
Opatrenia na ochranu lesa pred poiarmi sliace na zabrnenie reniu korunovho poiaru;

protipoiarne
povauj sa za ne najm trasy ttnych ciest, miestne komunikcie, lesn dopravn sie a in
rozleovacie psy

lniov stavby.

protipoiarne
rozleovacie
prieseky

protipoiarny
ochrann materil

protipoiarny
ochrann systm

protipoiarny ps

protiradian,
protichemick
a protibiologick
opatrenia

Opatrenia na ochranu lesa pred poiarmi sliace na zabrnenie reniu pozemnho poiaru, z
ktorch je odstrnen horav materil; povauj sa za ne najm drobn vodn toky, zvnice
a pribliovacie linky.
Materil alebo kombincia materilov aplikovan na povrch drevenho prvku so zmerom
zvi jeho poiarnu odolnos.
Materil, alebo kombincia materilov aplikovan na povrch oceovho prvku so zmerom
zvi jeho poiarnu odolnos.
Materil alebo kombincia materilov aplikovan na povrch betnovho prvku so zmerom
zvi jeho poiarnu odolnos.
Protipoiarny ochrann materil spolu s predpsanm spsobom uchytenia k drevenmu prvku;
protipoiarny ochrann systm me zaha viac vrstiev materilu a viac kombinci
materilov.
Protipoiarny ochrann materil spolu s predpsanm spsobom uchytenia k oceovmu prvku.
Protipoiarny ochrann materil spolu s predpsanm spsobom uchytenia k betnovmu
prvku.
Metda vytvrania nehoravej plochy na ceste postupovania poiaru bu preventvnym
vypaovanm, odstrnenm horavch materilov alebo kropenm monch horavch
materilov.

Opatrenia uren na znenie alebo na vylenie nsledkov psobenia nebezpench ltok.

protiradian oblek Oblek na ochranu hasia pri plnen loh v podmienkach ionizanho iarenia.
prstov sp
prenosnho
as spacieho mechanizmu prenosnho hasiaceho prstroja.
hasiaceho prstroja
prd

prdnica

Hasiaca ltka, zvyajne voda, ktor sa vypa z prdnice ako pln prd, rozpren prd
alebo ako vodn hmla (mrholenie).
Zariadenie na vstupnom konci hadice, ktor redukuje jej priemer a tak zvyuje rchlos
dodvania hasiacej ltky na vstupe hubice.
Vecn prostriedok, ktor sa pouva na nasmerovanie, tvarovanie a na riadenie prietoku
hasiacej ltky. Tvor ju najm tlakov hrdlov spojka na pripojenie k tlakovej hadici alebo k
vysteniu potrubia, teleso, hubica alebo zariadenie na zmenu tvaru a prietoku prdu hasiacej
ltky. Prdnica me by vybaven uzatvracm ventilom.

Strnka 138

339316918.xlsx

prdnica hadicovho
Pozri hubica hadicovho navijaka.
navijaka
prt s kontantnm
Prt s kontantnm prierezom po celej jeho dke.
prierezom

Cel kontrukcia alebo jej as zo vzjomne spojench nosnch prvkov navrhnutch tak, aby
spolone odolvali zaaeniu; tento nzov plat tak pre prtov kontrukcie odolvajce
prtov kontrukcia
momentom, ako aj pre priehradov prtov kontrukcie; zaha rovinn aj priestorov prtov
kontrukcie.
Spojovac/Spjac prvok predpsan pre podsystm zchytnho zariadenia vedenho typu.
prun kotviace lano Prunm kotviacim lanom me by lano z chemickch vlken alebo oceov lano, ktor je

upevnen k hornmu kotviacemu bodu [EN 363].

prunostn linerna Prunostn analza kontrukcie, pri ktorej sa pouva linerna zvislos naptia od pomernej
analza druhho rdu deformcie a ktor sa vykon na deformovanom tvare kontrukcie.
prunostn linerna
Prunostn analza kontrukcie zaloen na linernej zvislosti naptia od pomernej
analza prvho rdu
deformcie alebo momentu od krivosti, ktor sa vykon na zaiatonom tvare kontrukcie.
bez redistribcie
prunostn linerna
Linerna prunostn analza, pri ktorej sa pre nvrh kontrukcie vntorn sily modifikuj v
analza prvho rdu s
slade s danm vonkajm zaaenm bez podrobnejieho vpotu rotanej kapacity.
redistribciou
prunostnoplasticitn analza
(prvho alebo
druhho rdu)

Analza kontrukcie, ktor pouva zvislos naptia od pomernej deformcie alebo momentu
od krivosti, skladajcej sa z linerne prunej asti nasledovanej plastickou asou so
spevnenm alebo bez spevnenia.

prv lekrska pomoc

Sbor odbornch zdravotnch opatren a pecializovanch innost poskytovan sluobnm

lekrom alebo rchlou lekrskou pomocou.

prv nadzemn
poiarne podlaie

Najniie podlaie, ktorho povrch podlahy nie je niie ako 1,5 m pod najvyou rovou
priahlho ternu do vzdialenosti 3 m od stavby.
Rozhodovacie prvky, poradn prvky, vkonn prvky a odborn prvky. tvarom sa rozumej

prvky krzovho
tvary MV SR, zariaden MV SR a organizci MV SR, tvarov Policajnho zboru, krajskch
manamentu tvaru
v krzovom riaden riaditestiev Hasiskho a zchrannho zboru, Hasiskho a zchrannho tvaru hlavnho

mesta Slovenskej republiky Bratislavy a Akadmie Policajnho zboru v Bratislave.

prvky z prostho a
slabo vystuenho
betnu

Nosn betnov prvky, ktor nemaj iadnu vstu (prost betn), alebo maj menej vstue,
ako je jej minimlne mnostvo.

prvok

Zkladn as kontrukcie (nosnk, stp, tie zmontovan asti, napr. stena so stpikmi alebo
priehradov kontrukcia,...) uvaovan ako samostatn s prslunmi okrajovmi podmienkami
a podmienkami podopretia.
as siastky alebo podsystmu; lan, popruhy, pripjacie prvky, kovania a kotviace lan s
prklady prvkov.

prvok Ex
prvok stavebnej
kontrukcie

as elektrickho zariadenia alebo modulu (in ako kblov vvodka Ex) oznaen symbolom
U, ktor nie je uren na samostatn pouitie a ktor vyaduje dodaton overenie pri svojom
zabudovan do elektrickho zariadenia alebo systmu urenmu na pouitie v potencilne
vbunch atmosfrach.
Definovan as kontrukcie, napr. stena, prieka, strop, strecha, nosnk nebo stp.

prvostupov
Kontroln panel dchacch prstrojov pouvan vtedy, ke sa do prslunho objektu
kontroln panel
nepouva viac ako jeden vstup a ke sa tam nenachdzaj viac ako tyria nositelia
izolanch dchacch
dchacieho prstroja.
prstrojov

Strnka 139

339316918.xlsx

Stupe poiarneho poplachu, ktor sa uruje pre objekty, v ktorch sa predpoklad zdolanie
poiaru hasiskou jednotkou obce, prvnickej osoby alebo fyzickej osoby-podnikatea.
prv stupe
Stupe, ktor sa vyhlasuje pre objekty alebo pre plochy, v ktorch sa predpoklad vznik
poiarneho poplachu jednoduchch poiarov a ich rozvoj v jednom poiarnom seku alebo na ploche do 1 ha, ktor

je schopn zdola jedno drustvo hasiskej jednotky, obce, prvnickej osoby alebo fyzickej
osoby-podnikatea. Rovnako sa prv stupe vyhlasuje pri havrich nebezpench ltok, ktor
sa uvonili z prepravovanch obalov najmenieho objemu.
prv vjazd
pseudoplastick
penidlo

psychohygiena

psychologick
analza, vskum a
expertza

Pozri vjazdov intrukcia.

Penidlo, ktorho viskozita kles s narastajcou mykovou rchlosou.
Systm opatren, ktor vytvra optimlne predpoklady pre vznik positov a stavov psychickej
pohody pri vykonvan ttnej sluby alebo pracovnho pomeru, pre dosahovanie plnej
sluobnej vkonnosti alebo pracovnej vkonnosti, pre kompenzciu psychickej zae v
sluobnom pomere alebo v pracovnom pomere, pre uchovanie a rozvoj psychickho zdravia
prslunka a zamestnanca hasiskho a zchrannho zboru.
Koncepn a systematick zskavanie, zhromaovanie a spracovanie relevantnch informci
svisiacich s innosou Hasiskho a zchrannho zboru jeho prslunka a zamestnanca. Je
zameran predovetkm na
a) vkonov, osobnostn a socilno-psychologick predpoklady uchdzaa alebo prslunka
Hasiskho a zchrannho zboru pre zaradenie na funkciu v zbore,
b) profesionlnu prpravu a pripravenos prslunka hasiskho a zchrannho zboru a
nadriadenho,
c) zisovanie socilno-psychologickej atmosfry v Hasiskom a zchrannom zbore,
d) odhaovanie prin negatvnych javov v sprvan a innosti prslunka Hasiskho a
zchrannho zboru a jeho zamestnanca,
e) in aktulne problmy prslunka Hasiskho a zchrannho zboru a jeho zamestnanca.

Poskytovanie kvalifikovanej informcie, rady alebo nvodu prostrednctvom rozhovoru, besedy,

prednkovej innosti, letku, novinovho lnku, internetovej strnky a podobne. Prslunk
psychologick osveta
Hasiskho a zchrannho zboru a jeho zamestnanec s zoznamovan s psychologickmi
opatreniami prostrednctvom psychologickej osvety.

psychologick
prevencia

Odstraovanie neiadcich javov psychologickho charakteru, predovetkm na psychick

zlyhanie v dsledku nadmernej psychickej zae, na mon vznik psychickch porch a
chorb, na zneuvanie liekov a nvykovch ltok, na odstraovanie negatvnych vzahov a
konfliktov medzi prslunkmi Hasiskho a zchrannho zboru, na odstraovanie prejavov
nedisciplinovanho sprvania a problematickho plnenia loh a povinost.

psychologick
prprava

Cieavedom a organizovan innos, zameran na utvranie a prehlbovanie psychickej

pripravenosti prslunka Hasiskho a zchrannho zboru na aktvne a efektvne plnenie
sluobnch loh.

psychologick
starostlivos

Odborn, cieavedom a organizovan innos psycholga a nadriadench smerujca k

ochrane, upevovaniu, prpadne k znovuobnoveniu psychickho zdravia prslunka
Hasiskho a zchrannho zboru a jeho zamestnanca. Obsahuje
a) psychodiagnostiku,
b) psychologick poradenstvo,
c) psychologick vzdelvanie a psychologick prpravu prslunka Hasiskho a zchrannho
zboru,
d) psychohygienu, psychologick osvetu a prevenciu,
e) posttraumatick intervenn starostlivos,
f) psychologick analzu, vskum a expertzu.

Strnka 140

339316918.xlsx

psychologick
poradenstvo

innosti psycholga (poskytovanie informci, rd, nvrhov, pomoci a podpory), v ktorch

vyuva svoje odborn vedomosti a sksenosti za elom rieenia problmov prslunka
Hasiskho a zchrannho zboru a jeho zamestnanca vyplvajcich z vykonvania ttnej
sluby alebo pracovnho pomeru, alebo vznikajcich mimo sluobnho asu alebo
pracovnho asu.

psychologick
vyetrenie

Vyetrenie, ktorho cieom je zistenie, i komplexn osobnostn profil uchdzaa o prijatie do

sluobnho pomeru v Hasiskom a zchrannom zbore (uchdza) alebo prslunka
Hasiskho a zchrannho zboru (prslunk) je v slade s kritriami stanovenmi na
vykonvanie innost v Hasiskom a zchrannom zbore (zbor). Pri uren kritri osobnostnho
profilu uchdzaa alebo prslunka zboru vzhadom na jeho sluobn zaradenie vychdza
psycholg zboru primerane z vsledkov rieen grantu . 17 Ministerstva vnitra - editelstv HZS
R, pro sdruen oban psobcch na seku porn ochrany: "Stanoven systmu po uren
a kontrolu zpsobilosti hasi pro vkon sluby".

Proces cieavedomho a aktvneho osvojovania si psychologickch poznatkov, nvykov a

spsobilost a utvrania jeho osobnostnch vlastnost potrebnch pre spen vykonvanie
ttnej sluby.
pzdro nepriebojnej as nepriebojnej poistnej armatry, ktorej zkladnou funkciou je vytvori vhodn kryt
poistnej armatry nepriebojnej poistnej armatry a umoni jej mechanick pripojenie do inch systmov.
pyrofolick materil Materil, ktor je schopn vznieti sa v styku so vzduchom.
T as nevratnho chemickho rozkladu, ktor je spsoben vlune vzrastom teploty.
pyrolza
Nevratn chemick rozklad ltok vplyvom zvenia teploty bez oxidcie.
pyrometer
Snmacie zariadenie pouvan na meranie teploty v priestore horenia.
Kad innos, pri ktorej sa vyaduje odborn spsobilos pyrotechnika. Pyrotechnickou
innosou je najm
a) pyrotechnick prehliadka,
b) likvidcia muncie,
c) likvidcia vbunn,
d) likvidcia vbunch predmetov,
pyrotechnick
innos
e) pouvanie vbunn a vbunch predmetov na pecilne ely a trhacie prce,
f) organizcia prpravy a praktickho vcviku s vbuninami a vbunmi predmetmi,
g) innos pri preprave, skladovan a manipulcii s vbuninami a vbunmi predmetmi,
h) vyhadvanie muncie,
i) vyhadvanie vbunn,
j) vyhadvanie vbunch predmetov.
Skupina vytvoren na zchrannej brigde Hasiskho a zchrannho zboru uren na
pyrotechnick
vykonvanie pyrotechnickej innosti, v ktorej s najmenej dvaja odborn pyrotechnici a jeden
skupina
pomocn pyrotechnik, ktor zrove vykonva funkciu skladnka a vodia.
psychologick
vzdelvanie
prslunka HaZZ

pyrotechnick
prehliadka

Kontrola objektu, miesta anonymnho oznmenia, miesta inu, pri nleze alebo po vbuchu
muncie, vbuniny, vbunho predmetu alebo vbunho systmu, ktor vykonva
pyrotechnik.

pyrotechnick sluba Shrn vetkch druhov pyrotechnickej innosti.

pyrotechnick zbierka

pyrotechnik

Zbierka vzoriek muncie, vbunn a vbunch predmetov

pyrotechnika za elom vuby a vcviku.

uloench na pracovisku

Prslunk Hasiskho a zchrannho zboru, ktor je driteom platnho preukazu a spa

podmienku odbornej spsobilosti odborn pyrotechnik alebo pomocn pyrotechnik.

Q
R
rad [cviebn
poriadok]

Tvar, v ktorom prslunci stoja veda seba na rovnakej rovni. Pozri aj tvar.

Strnka 141

339316918.xlsx

Akkovek nevyuiten materily v plynnej, kvapalnej alebo pevnej forme, ktor pre obsah
rdioaktvne odpady rdionuklidov v nich alebo pre rove ich kontamincie rdionuklidmi nemono uvies do

ivotnho prostredia.
Prevdzky spojov, v ktorch je umiestnen vysokofrekvenn zariadenie sliace na

rdiokomunika-n
bezdrtov prenos informci kadho druhu (pre prjem a vysielanie telegrafu, diakopisu,
prevdzky

prenosu dt, telefnu, rozhlasovej a televznej modulcie).

rdiov sie

Sie, ktor tvor

a) stla rdiov sie v kmitotovom psme 160 MHz na zabezpeenie spojenia hasiskch
jednotiek; tvoria ju zkladov, vozidlov, prenosn a retranslan rdiostanice,
b) dozorn rdiov sie na sledovanie rdiovej prevdzky; je zabezpeovan zodpovedajcou
zkladovou rdiostanicou,
c) rdiov siete v priestore zsahu, a to
1. rdiov sie velitea zsahu na riadenie hasiskch jednotiek pri zsahu,
2. rdiov sie veliteov zsahovch sekov alebo drustiev,
3. rdiov sie nelnka tbu,
4. rdiov sie pomocnka nelnka tbu pre tylo, strojn slubu, protiplynov slubu,
spojovaciu slubu a podobne,
d) sie SITNO.

Rdiov sie v priestore zdolvania poiaru alebo inej mimoriadnej udalosti, v ktorej pracuje
jeho vlastn rdiostanica plniaca funkciu riadiacej a dozornej rdiostanice, rdiostanica
rdiov sie
nelnka riadiaceho pomocnka nelnka riadiaceho tbu pre logistiku, rdiostanice zlonch a posilovch
tbu
jednotiek, zkladov rdiostanica operanho strediska alebo ohlasovne poiarov,
rdiostanica velitea zsahu, ktor do tejto siete vstupuje v prpade potreby.
rdiov sie
Rdiov sie v priestore zdolvania poiaru alebo inej mimoriadnej udalosti, v ktorej pracuje
pomocnka nelnka
jeho vlastn rdiostanica, rdiostanice materilno-technickho zabezpeenia, rdiostanice
riadiaceho tbu pre
pracujce na trase dopravy vody, rdiostanice posilovch a zlonch jednotiek.
logistiku
rdiov sie SITNO

Rdiokomunikan sie ttnej sprvy Slovenskej republiky a zloiek integrovanho

zchrannho systmu.
Rdiov sie v priestore zdolvania poiaru alebo inej mimoriadnej udalosti uren na riadenie

rdiov sie velitea hasiskch jednotiek zdolvajcich poiar alebo in mimoriadnu udalos; v prpade potreby v
zsahu
nej mu pracova rdiov stanice z rdiovch siet veliteov zsahovch sekov, nelnka

riadiaceho tbu a pomocnka nelnka riadiaceho tbu pre logistiku.

rdiov spojenie

Spojenie, ktor je organizovan v rdiovch sieach s monosou vyvedenia na samostatn

rdiov smer. Vykonva sa
a) fonickm spsobom (t.j. hovorenm slovom),
b) prenosom ptnovej selektvnej voby.

rmov prierezov
sinite

Pomer stu vntornch rozmerov najmenieho monho obdnika alebo tvorca

ohraniujceho oceov kontrukn prvok vynsobenho jednotkovou dkou k objemu jeho
jednotkovej dky.
Materil pecificky pripraven tak, aby na zklade chemickej reakcie pri zohrievan a zmene

reagujci pripoiarny
jeho fyziklnej podoby poskytoval protipoiarnu ochranu tepelnoizolanou schopnosou a
ochrann materil

reakcia na ohe

chladiacim inkom.
Schopnos vrobku za urench podmienok prispieva vlastnm rozkladom k ohu, ktormu je
vystaven.
Vlastnos materilu za stanovench skobnch podmienok podporova ohe, ktormu je
tento materil vystaven.

Strnka 142

339316918.xlsx
reakcia na ohe

Schopnos materilu za urench podmienok prispieva vlastnm rozkladom k ohu, ktormu

je vystaven.
Stavebn vrobky okrem podlahovch krytn sa z hadiska reakcie na ohe zatrieuj do tried
A1, A2, B, C, D, E a F. Pre stavebn vrobky okrem podlahovch krytn triedy A2, B, C, D a E
reakcia na ohe
sa z hadiska tvorby horiacich kvapiek a astc uruje doplnkov klasifikcia d0, d1 a d2. Pre
stavebnch vrobkov
stavebn vrobky okrem podlahovch krytn triedy A2, B, C, D a E sa z hadiska tvorby dymu
uruje doplnkov klasifikcia s1,s2 a s3.
reakcia na prd
reakcia prdnice
reakn prvok
reaktivita tuhho
paliva
rebrov strop a
kazetov strop
recipient

Reakn sila psobiaca proti smeru vodnho prdu vystupujceho z hubice.

Pozri reakcia na prd.
as pecilneho poiarneho hlsia, ktor pracuje pri vopred stanovenej teplote.
Nchylnos tuhho paliva na samovznietenie (poda STN 44 1397).
Zloen z prefabrikovanch rebier (alebo trmov) s vplou medzi nimi tvorenou kazetami,
dutmi keramickmi vlokami, alebo inmi formami stratenho debnenia, s vrchnou
monolitickou vrstvou alebo bez nej.
Vodn tvar, do ktorho sa povrchov voda, podzemn voda, odpadov voda a osobitn voda
vypaj.

recirkulovan vzduch Vzduch, ktor sa odsva z miestnosti a znova sa do nej vha.

redakn rada
asopisu
Poradn orgn prezidenta Hasiskho a zchrannho zboru na zabezpeenie loh v oblasti
SPRAVODAJCA
odborno-metodickho a preventvno-vchovnho psobenia prostrednctvom asopisu
Protipoiarna
ochrana a zchrann SPRAVODAJCA Protipoiarna ochrana a zchrann sluba.
sluba

Bod, v ktorom sa pretna zkladn os zvukovho poplachovho zariadenia s jeho montnym

povrchom.
referenn asov Vybran asov interval, ktor sa pouije ako zklad na stanovenie tatisticky premennch
sek
zaaen, prpadne mimoriadnych zaaen.
Stav nebezpeenstva pouit ako referenn pre uren skobn metdu alebo klasifikan
referenn scenr
systm.
regeneran dchac Dchac prstroj, v ktorom sa zvyajne pouva kyslk a v ktorom sa vydychovan vzduch
prstroj
recykluje a jeho dodvanie je riaden pri rovnakej intenzite.
Rozumie sa ou:
a) odklonenie dopravy,
b) zabrnenie vstupu nepovolanm osobm do oblasti ohrozenia,
c)
zabezpeenie plynulosti prechodu zchrannch zloiek integrovanho zchrannho
regulcia pohybu systmu,
osb a dopravnch
d) zabezpeenie plynulosti odsunu osb z oblasti ohrozenia,
prostriedkov
e) zabrnenie evakuovanmu obyvatestvu v predasnom nvrate,
referenn bod

f) zabrnenie rozirovaniu nsledkov psobenia nebezpench ltok mimo oblasti ohrozenia.

regulovaten
hadicov armatra

g) urenie a zriadenie kontrolnch stanov.

Rozdeovacia alebo zluovacia tvarovka vybaven regulanm ventilom na usmerovanie
prdenia do jednho alebo obidvoch vstupov alebo z nich.

regulovaten spojka
Pozri regulovaten hadicov armatra.
tvaru Y

Pobyt, ktor sa v zujme predchdzania vzniku chorb z povolania a regenercie telesnho a

rekondin

pobyt duenho zdravia poskytuje vybranm prslunkom Hasiskho a zchrannho zboru v trvan

14 dn nepretrite v kalendrnom roku.

relatvna hustota (r)

Pomer hmotnosti uritho objemu plynov k hmotnosti rovnakho objemu vzduchu alebo
prslunch hustt za rovnakch stanovench podmienok.

reprezentatvna
hodnota zaaenia
(Frep)

Hodnota, ktor sa pouva na overenie medznho stavu. Reprezentatvnou hodnotou me by

charakteristick (Fk) alebo sprievodn hodnota (Fk).

Strnka 143

339316918.xlsx

reprofilizcia
lkovho fondu
respirtor
retardcia horenia
plameom
retardan prava
proti horeniu
plameom

innos zdravotnckeho zariadenia, ktor zaha prehodnotenie zdravotnho stavu a potov

chorch, upresnenie potov a kvalifikcie zdravotnckych pracovnkov, ukonenie pobytu
zamestnancov v zdravotnckom zariaden a ich odoslanie k tvaru, obmedzenie potu leiacich
pacientov.
Polomaska s ventilmi a vlokami na urit zneisten prostredia.
Schopnos materilu spomali, prerui alebo zamedzi horenie plameom.
Proces, ke sa materilu alebo vrobku dodva zlepen retardcia horenia plameom.

retardane upraven
proti horeniu
Upraven retardrom horenia plameom.
plameom
retardr horenia

retardr horenia
plameom

Pridan ltka alebo pouit prava materilu na oneskorenie zaplenia, vznietenia alebo na
zredukovanie intenzity horenia.
Pridan ltka alebo pouit prava materilu na potlaenie alebo oneskorenie vskytu
plamea alebo na znenie rchlosti jeho renia.

Pozri retardr horenia.

Proces, ktor spova vo fyzickom porovnan skutonho potu knininch jednotiek
revzia knininho
s evidovanm potom knininch jednotiek, ktor tvoria kninin fond pracoviska Hasiskho
fondu
a zchrannho zboru.
revzna lvka
Lvka, ktor umouje stly prstup na prehliadku, a nie je prstupn verejnej doprave.
rezac hork
rezonann rchlos

Zariadenie vyuvajce kyslk na dosiahnutie vysokej teploty na rezanie kovu alebo betnu.
Rchlos dopravy, pri ktorej frekvencia zaaenia (alebo jej nsobok) sa zhoduje s hodnotou
vlastnej frekvencie kontrukcie (alebo jej nsobku).

riaden excentricita Neosovo aplikovan zaaenie v stanovenej vzdialenosti od zvislej osi stpu.
riaden zaplenie

Zaplenie horavch plynov alebo vparov vonkajm zdrojom energie, ako naprklad
plameom, iskrou, elektrickm oblkom alebo rozeravenm drtom.

riadiaca rdiostanica Rdiostanica uren veliteom zsahu s volacm znakom Hviezda; spojenie sa organizuje
siet organizovanch
poda zsad uvedench v esnstom a osemstom bode prlohy . 5 vyhlky MV SR .
v priestore zdolvania
poiaru alebo inej 611/2006 Z. z. o hasiskch jednotkch, priom sa efektvne vyuvaj frekvencie a spojenie sa
mimoriadnej udalosti organizuje tak, aby sa zasahujce hasisk jednotky o najmenej navzjom ruili.

Hlavn rdiostanica v rdiovej sieti danho zsahovho obvodu, ktor dozer na sprvne a

riadiaca rdiostanica
eln vedenie zsad rdiovej prevdzky, zsady prevdzkovej disciplny vo svojej rdiovej
v zsahovom obvode
riadiace stredisko

riadiaci dstojnk

sieti.
Osobitne vyznaen miesto zriaden na taktick velenie na mieste rozsiahleho poiaru alebo
havrie.

Spravidla riadite odboru prezdia Hasiskho a zchrannho zboru, velite zchrannej brigdy
Hasiskho a zchrannho zboru, velite hasiskho a zchrannho tvaru, riadite krajskho
riaditestva Hasiskho a zchrannho zboru, riadite okresnho riaditestva Hasiskho
a zchrannho zboru a velite zmeny alebo velite zsahu uren na plnenie vymedzench
loh tkajcich sa operatvneho nasadzovania sl a prostriedkov na zdolvanie poiarov
a zchrann prce pri rznych havrich, ivelnch pohromch a inch mimoriadnych
udalostiach, a na poskytovanie svisiacich informci poas vkonu tejto innosti v rozpise
sluieb.

Strnka 144

339316918.xlsx
riadiaci dstojnk

Spravidla nadriaden, ktor vykonva sluobn innos v ase sluobnej pohotovosti, spravidla
v mieste svojho trvalho pobytu alebo prechodnho pobytu; sluobn innos je spojen
s rozhodovacm procesom pri nasadzovan Hasiskho a zchrannho zboru a hasiskch
jednotiek na zdolvanie rozsiahlych a zloitch poiarov, ivelnch pohrm a rozsiahlych
havri a innost spojench s obranou ttu a hospodrskou mobilizciou, ako aj loh
spojench s operatvnym riadenm Hasiskho a zchrannho zboru v ase vzniknutej krzovej
situcie
riadiaci dstojnk na
Hasiskom a
zchrannom tvare
hlavnho mesta
Slovenskej republiky
Bratislavy

Velite Hasiskho a zchrannho tvaru hlavnho mesta Slovenskej republiky Bratislavy

(alej len "tvar"), zstupca velitea tvaru, velite hasiskej stanice alebo al prslunk
uren veliteom tvaru vo funkcii nadriadenho s odbornou spsobilosou na seku
operatvneho riadenia.

riadiaci dstojnk na
krajskom riaditestve
Hasiskho a
zchrannho zboru

Riadite krajskho riaditestva Hasiskho a zchrannho zboru, vedci oddelenia operatvnotechnickho, vedci oddelenia operatvneho riadenia a integrovanho zchrannho systmu
alebo al prslunk uren riaditeom krajskho riaditestva Hasiskho a zchrannho
zboru.

riadiaci dstojnk na Riadite okresnho riaditestva Hasiskho a zchrannho zboru, vedci oddelenia
okresnom riaditestve
prevdzkovo-technickho alebo al prslunk uren riaditeom okresnho riaditestva
Hasiskho a
zchrannho zboru Hasiskho a zchrannho zboru.

Viceprezident Hasiskho a zchrannho zboru, riadite odboru operatvneho riadenia a

riadiaci dstojnk na
odbornch sluieb, vedci oddelenia operatvneho riadenia, vedci oddelenia odbornch
prezdiu Hasiskho a
zchrannho zboru sluieb alebo al prslunk Hasiskho a zchrannho zboru uren prezidentom

Hasiskho a zchrannho zboru.

riadiaci orgn

Orgn alebo subjekt na celottnej, regionlnej alebo miestnej rovni nominovan lenskm
ttom Eurpskej nie alebo Eurpska komisia; riadiaci orgn vykonva lohy spojen
s vyhlasovanm vziev, vberom projektov, financovanm projektov, monitorovanm
a hodnotenm projektov pre nstroj zahraninej pomoci.
Poradn a vkonn orgn zriaden veliteom zsahu na zabezpeenie zdolvania rozsiahlych
alebo dlhotrvajcich poiarov, ivelnch pohrm alebo inch mimoriadnych udalost a na
zabezpeenie jednotnej organizcie riadenia hasiskch jednotiek a alch sl a prostriedkov
nasadench na ich zdolanie.

riadiaci tb

Vkonn a poradn orgn, ktor si me po vyhodnoten vzniknutej situcie, stanoven

postupov likvidcie a konkrtnych podmienok riadenia zsahu zriadi velite zsahu na
zabezpeenie jednotnej organizcie riadenia hasiskch jednotiek a koordinovania sl a
prostriedkov pri zdolvan vekch alebo dlhotrvajcich poiarov, ivelnej pohromy alebo inej
mimoriadnej udalosti. Riadiaci tb sa zriauje na princpe miestnej prslunosti k zsahovmu
obvodu, a to najm pri
a) sstreovan a nasadzovan vekho potu sl a prostriedkov (p a viac hasiskch
jednotiek),
b) riaden zsahu v zloitch alebo v nebezpench technolgich,
c) zvaovan rozsahu udalost a lenitosti ternu,
d) rieen technicky alebo asovo nronch vykonvanch likvidanch prcach.

Mokr, such alebo zaplavovac riadiaci ventil, ktor rovnako uvdza do innosti poplachov
zvon, pokia je sprinklerov sstava v innosti.
Stav vozidla spajci kontrukciou a technickmi parametrami poiadavky bezpenej, plynulej
riadny technick stav
a neruenej cestnej premvky poda osobitnch predpisov a poda pokynov na obsluhu a
vozidla
drbu vozidla vydanch vrobcom vozidla.
Zmes organickch rozpadiel, ktor sa pouva na dodaton pravu viskozity nterovch
riedidlo
ltok pre jednotliv druhy alebo spsoby nanania.
riadiaci ventil

Strnka 145

339316918.xlsx

riziko
riziko poiaru

Monos, e s uritou pravdepodobnosou vznikne krzov situcia, ktor sa povauje z

hadiska innosti tvaru za neiadcu, priom jej pravdepodobnos sa posudzuje na zklade
analzy rizk.
Pravdepodobnos vzniku poiaru.

Pravdepodobnos vzniku zvanej priemyselnej havrie a rozsah (zvanos) jej monch

riziko zvanej
priemyselnej havrie nsledkov, ktor mu nasta poas uritho obdobia alebo za uritch okolnost.

Shrn plnovanch zahraninch ciest, plnovanch prijat delegci, zahraninch ciest

operatvneho charakteru a prijat delegci operatvneho charakteru vrtane kurzov, kolen,
ron pln
zahraninch ciest a st a tipendijnch pobytov v zahrani, ako aj konferenci, seminrov a kolen s
medzinrodnou asou v Slovenskej republike vyplvajcich z vecnho a teritorilneho
prijat delegci
ministerstva vntra zamerania zahraninej politiky Slovenskej republiky a zahraninch aktivt ministerstva na
na prslun
prslun kalendrny rok, medzinrodnch zmlv, ktormi je Slovensk republika viazan, a z
kalendrny rok
lenstva Slovenskej republiky v medzinrodnch organizcich alebo regionlnych
zoskupeniach a ich finann zabezpeenie.
ron pln
zdokonaovacej
prpravy

Druh dokumentcie, ktor uruje obsah zdokonaovacej prpravy poda jednotlivch mesiacov
pre jednotliv funkcie a pre odborn sluby. Sasou dokumentcie zdokonaovacej prpravy
je aj zznam o jej vykonan a o prprave kolitea.

rokovac poriadok
lekrskej komisie

Poriadok, ktor upravuje organizciu prce a lohy lekrskej komisie, ako orgnu lekrskej
posudkovej innosti Hasiskho a zchrannho zboru, spsob jej rokovania, prva
a povinnosti jej lenov.

rokovac poriadok
kodovej
Poriadok, ktor upravuje organizciu prce a lohy kodovej a nhradovej komisie prezdia
a nhradovej komisie
Prezdia Hasiskho Hasiskho a zchrannho zboru, spsob jej rokovania, prva a povinnosti jej lenov.
a zchrannho zboru

rot

Rovinn as kontrukcie kblovej lvky vytvoren bu z pozdnych uhonkov prieok, alebo

z inho kontruknho materilu a sliaca na ukladanie alebo uchycovanie kblov.

rovnoata

Sluobn odev prslunka Hasiskho a zchrannho zboru, ktor m pecifick oznaenie

vyjadrujce jeho prslunos k Hasiskmu a zchrannmu zboru.

Vrchn dlh kabt na chladn obdobie, pouvan k pracovnej i spoloenskej hasiskej

rovnoate; pl je musk alebo ensk.
rozbitn prepravn Ndoba zo skla, z tavench hornn (naprklad obalov sklo, odmern sklo, laboratrne sklo)
obal
alebo z keramiky (naprklad laboratrny porceln) s objemom najviac 5 l.
rovnoatov pl

rozborov innos na
seku hospodrenia
s finannmi
prostriedkami
a s majetkom
v psobnosti
Hasiskho
a zchrannho zboru

innos, ktor zabezpeuje vytvranie predpokladov na zabezpeenie hospodrneho

a efektvneho vyuvania disponibilnch finannch prostriedkov, techniky a materilu urench
na plnenie loh Hasiskho a zchrannho zboru v psobnosti Hasiskho a zchrannho
zboru a napomha odhaovaniu rezerv a odstraovaniu zistench nedostatkov.

Rozbory, ktorch elom spracovania je sstredenie a analza dajov a poznatkov o

kontrolnej a operatvnotechnickej innosti.

rozbory poiarovosti poiaroch a ich vyuvanie v riadiacej, preventvno-vchovnej,

Strnka 146

339316918.xlsx

rozdeovacia lnia

Trvalo von priestor medzi oddeleniami otvorenho skladu dreva a klietkami, ktor vytvra
bezpenostn odstupov vzdialenos a sli na dopravu vyaenej drevnej hmoty a drevnej
hmoty spracovanej na sortimenty vrobkov, manipulciu a na umiestnenie poiarnotechnickch
zariaden.
Trvalo von priestor medzi poiarnymi sekmi otvorenho skladu horavch plynov
alebo horenie podporujcich plynov, ktor vytvra bezpenostn vzdialenos.

rozdeova

Vecn prostriedok, ktor sa pouva na rozdelenie hadicovch veden; umouje

prietok prdu menovitej svetlosti alebo jeho rozdelenie na dva prdy menovitej
svetlosti po 52 mm alebo (pri zredukovan strednho vtokovho prdu prechodom
75/52) na tri prdy. Tvor ho teleso s hrdlovmi tlakovmi spojkami umoujcimi
pripojenie tlakovch hadc, ventily, podpery pre stabilizciu polohy a driak. Povrch
rozdeovaa je zbaven ostrch hrn a nebezpench vstupkov. Ventily musia ma
v otvorenej polohe prietokov prierez celkom von.

rozhodca disciplny Rozhodca, ktor zodpoved za to, e pri plnen disciplny bud dodriavan pravidl a
sae v hasiskom rozhoduje o vetkch technickch otzkach, ktor vznikn v priebehu disciplny; menuje sa na
porte
nvrh hlavnho rozhodcu organiztorom sae pre kad disciplnu hasiskho portu.

Rozhodca, ktor najm

kontroluje pri behu na 100 m cez prekky, i m saiaci napojen prdnicu,
kontroluje pri tafete 4x100 m, i saiaci doniesol do ciea tafetov kolk (prdnicu)
a osobn ochrann pracovn prostriedky.

rozhodca v cieli
a)
disciplny sae
v hasiskom porte b)

rozhodnutie

Dokument vydan sluobnm orgnom v slade so veobecne zvznmi prvnymi predpismi

a sluobnmi predpismi vychdzajci zo spoahlivo zistenho stavu veci voi prslunkovi
Hasiskho a zchrannho zboru.

Minister vntra Slovenskej republiky, generlny riadite sekcie ministerstva, generlny riadite
kancelrie ministra vntra Slovenskej republiky, prezident Policajnho zboru, prezident
Hasiskho a zchrannho zboru, riadite radu ministerstva, riadite alebo velite organizanej
zloky prezdia Policajnho zboru, riadite krajskho riaditestva Policajnho zboru, riadite
rozhodovacie prvky
krajskho riaditestva Hasiskho a zchrannho zboru a velite Hasiskho a zchrannho
tvaru hlavnho mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktor na nvrh poradnch, vkonnch,
alebo odbornch prvkov prijmaj na jednotlivch rovniach riadenia rozhodnutia na prevenciu
a na rieenie krzovej situcie a kontroluj realizciu ich plnenia.
rozhodujce
poruenie stability
rozhorievanie

Zmena skanho prvku pri normalizovanej skke poiarnej odolnosti dostatone zvan na
to, aby spsobila jeho detrukciu alebo zrtenie po vemi krtkom ase.
Fza horenia nasledujca po vznieten charakterizovan renm plamea od miesta
vznietenia, nrastom rchlosti odhorievania a rchlosti uvoovania tepla.

rozkaz riaditea
krajskho riaditestva
Hasiskho a
zchrannho zboru

Intern predpis v Hasiskom a zchrannom zbore, ktorm sa spravidla ukladaj lohy

prslunm funkcionrom, prslunkom Hasiskho a zchrannho zboru alebo
zamestnancom, priom tieto lohy sa povauj za lohy uloen v slade so sluobnmi
predpismi a pracovnoprvnymi predpismi.

rozkaz riaditea
okresnho
riaditestva
Hasiskho a
zchrannho zboru

Intern predpis v Hasiskom a zchrannom zbore, ktorm sa spravidla ukladaj lohy

prslunm funkcionrom, prslunkom Hasiskho a zchrannho zboru alebo
zamestnancom, priom tieto lohy sa povauj za lohy uloen v slade so sluobnmi
predpismi a pracovnoprvnymi predpismi.

Intern predpis v Hasiskom a zchrannom zbore, ktorm sa spravidla ukladaj lohy

rozkaz riaditea
funkcionrom, prslunkom Hasiskho a zchrannho zboru alebo
Poiarnotech-nickho prslunm
a expertzneho stavu zamestnancom, priom tieto lohy sa povauj za lohy uloen v slade so sluobnmi
MV SR v Bratislave predpismi a pracovnoprvnymi predpismi.

Strnka 147

339316918.xlsx

rozkaz riaditea
Strednej koly
poiarnej ochrany MV
SR v iline

Intern predpis v Hasiskom a zchrannom zbore, ktorm sa spravidla ukladaj lohy

prslunm funkcionrom, prslunkom Hasiskho a zchrannho zboru alebo
zamestnancom, priom tieto lohy sa povauj za lohy uloen v slade so sluobnmi
predpismi a pracovnoprvnymi predpismi.

rozkaz velitea
Hasiskho
a zchrannho tvaru
hl. mesta SR
Bratislavy

Intern predpis v Hasiskom a zchrannom zbore, ktorm sa spravidla ukladaj lohy

prslunm funkcionrom, prslunkom Hasiskho a zchrannho zboru alebo
zamestnancom, priom tieto lohy sa povauj za lohy uloen v slade so sluobnmi
predpismi a pracovnoprvnymi predpismi.

rozkaz velitea
zchrannej brigdy
Hasiskho a
zchrannho zboru

Intern predpis v Hasiskom a zchrannom zbore, ktorm sa spravidla ukladaj lohy

prslunm funkcionrom, prslunkom Hasiskho a zchrannho zboru alebo
zamestnancom, priom tieto lohy sa povauj za lohy uloen v slade so sluobnmi
predpismi a pracovnoprvnymi predpismi.

rozklad

Riadny opravn prostriedok voi rozhodnutiu.

Pomer rky a vky tvorstrannej kontruknej sasti.

Stavby, ktor charakterizuj leenia, vstue, skladovanie stavebnho materilu, dreven
rozostavan stavby debnenia, otvory v stropoch, mnostvo alch horavch ltok, stavebnho odpadu a
podobne.
Tvar, v ktorom prslunci stoja veda seba s rozstupmi nariadenmi veliteom. Pozri aj tvar a
rozovret tvar
[cviebn poriadok] rozstup.
Prd kvapalnho hasiva rozpren na jemn kvapky za elom zvenia celkovho
rozpren prd
povrchu.
Poiarna hlavica s kontantnm prietokom, zaisujca rozprenie prdu hasiva na jemn
rozpraovacia hlavica
kvapky.
Rune nastaviten hubica ktor jemne rozprauje vodu (vytvra vodn hmlu) obyajne pri
rozpraovacia hubica
vysokom tlaku.
rozmerov pomer

rozpraovacia
poiarna prdnica

Poiarna prdnica s rozpraovaom, popr. i plnoprdovou hubicou.

rozpac
prostriedok

Tekutina pozostvajca z jednej alebo viac zloiek, ktor je tekut pri normlnych podmienkach
na suenie je prchav a v ktorej sa viazac prostriedok plne rozpa (pozri 1.4.5 z EN 971-1:
1996).

rozsah ohrozenia

Informcie a daje o druhu ohrozujcej mimoriadnej udalosti spojenej s nikom nebezpenej

ltky, oblasti ohrozenia, charakteristikch nebezpench ltok, ich nepriaznivch inkoch na
ivot a zdravie, asovch faktoroch ohrozenia a nsledkoch mimoriadnej udalosti spojenej s
nikom nebezpenej ltky na ivotnom prostred.

rozsah pracovnej
teploty

Teplotn rozsah, pri ktorom zariadenie alebo komponent mu by ete funkn a mu by

ete v innosti.

rozstrekovac
sprinkler

Sprinkler, ktor umouje vstrek vody smerom nadol v tvare paraboidu.

rozstup [cviebn
poriadok]

Medzera medzi prslunkmi alebo jednotkami v tvare do rky; rozstup na upaenie je

medzera medzi prslunkmi na dku avej ruky, poloenej dlaou na rameno suseda tak, aby
sa koniec prostrednka dotkal goliera rovnoaty. Pozri aj tvar.

roztrekovac sprinkler

Sprinkler s paraboloidnm rozdeovanm vody smerovanej nadol na uren isten plochu;

tento nasmerva od 80% do 100% celkovho mnostva prietoku vody smerom nadol.

rozstrekova
roztrhnutie
rozvjanie poiaru
rozeravenie
rozeraven

Otvoren hubica, ktor rozstrekuje penu alebo penotvorn roztok. Termny rozstrekova a
hubica sa povauj za vzjomne zameniten.
Nhle preruenie celistvosti predmetu vplyvom pretlaku alebo naptia psobiaceho v om
alebo na.
Nhle poruenie objektu nsledkom pretlaku v jeho vntri alebo na jeho povrchu.
Prechod poiaru do stavu plnho zachvtenia vetkch horavch materilov plameom.
Svietenie v dsledku zohrievania (bez plamea).
Svietiaci v dsledku zohrievania.

Strnka 148

339316918.xlsx
rozeraven

Pozri eravenie.

RTI (index
Meranie tepelnej citlivosti pecilneho poiarneho hlsia vyjadren v (m.s)
oneskorenia reakcie)
run striekaka

Prenosn run dvojinn erpadlo s krtkou hadicou a prdnicou.

run koleso
pojazdnho
hasiaceho kolesa

as spacieho mechanizmu pojazdnho hasiaceho prstroja.

rune nastaviten
hubica
run sily
run zariadenie
run navijak
run uzatvrac
ventil

Hubica alebo prdnica, ktor mono rune nastavova uzavretm vypacieho prdu,
menenm jeho tvaru, vekosti alebo vlastnosti, naprklad na sprchov prd.
Sily, ktormi psobia obsluhujce osoby na ploine na predmety alebo na stavbu mimo
pracovnej ploiny, ke je v stabilizovanej polohe.
Prenosn zariadenie, ktor sa mus pri obvyklom pouvan podopiera jednou rukou.
Rune ovldan navijak s monosou vemi jemnho nastavenia, ktor sa pouva pri takch
zchrannch innostiach, ako je prestavenie volantu a sedadiel automobilov alebo
stabilizovanie vozidiel.
Odpojovac rune ovldan ventil intalovan v blizkosti hadicovho navijaku alebo
hydrantovho systmu.

run vysvac rebrk Vysvac rebrk, ktorho horn diely s vysvan rune.
rchloodvzdu-ova

Rchlootvra (pozri rchlootvra), ktor sli na vypustenie vzduchu/inertnho plynu zo

sstavy do okolitho prostredia.

rchlo reagujci
sprinkler

Sprinkler s indexom asovej reakcie (RTI) menm ako 50 (m.s) 1/2 a siniteom vodivosti (C)
menm ako 1,0 (m.s)1/2 .

rchlootvracie
zariadenie
rchlootvra

Akcelertor alebo odvzduova.

rchlos odhorievania

Zariadenie, ktor skracuje dobu do okamiku spustenia.

Jeden z faktorov urujci ekvivalentn as trvania poiaru. Rchlos odhorievania sa uruje
zvl pre priemern poiarne zaaenie a pre sstreden poiarne zaaenie.
Hmotnos odhorenej ltky v kg za dobu 1 minty z 1 m pdorysnej plochy otvorenho
zsobnku alebo ndre.

rchlos odhorievania
ltok vv, vp [kg/m2 Mnostvo horavej ltky odhorenej za jednotku asu z jednotky plochy za podmienok
definovanch skkou.
min]
rchlos odhorievania
bytok hmotnosti horiacej vzorky za asov jednotku v kilogramoch za sekundu.
vzorky
rchlos pohybu osb
Rchlos pohybu osb na nikovch cestch poas evakucie.
vu [m/min]

Hodnota prdenia vody cez zavodovac ventil vyjadren ako ekvivalent rchlosti vody cez
potrubie s rovnakou menovitou svetlosou ako m zavodovac ventil.
rchlos prdenia

Rchlos vody cez potrubie s rovnakou menovitou vekosou, ako m indiktor prietoku vody,
pri rovnakom menovitom prietoku.
Rchlos prdenia vody cez such riadiaci ventil vyjadren ako ekvivalent rchlosti prdenia
vody cez potrubie rovnakej menovitej svetlosti ako such riadiaci ventil.
Rchlos prdenia vody cez mokr riadiaci ventil vyjadren ako ekvivalent rchlosti prdenia
vody cez potrubie rovnakej menovitej svetlosti ako mokr riadiaci ventil.

rchlos renia
plamea

Pomer vzdialenosti prekonanej frontom plamea poas jeho renia a asu renia za urench
podmienok.

rchlos renia
plamea po povrchu Drha, ktor prejde plame po povrchu vzorky za asov jednotku v milimetroch za sekundu.
vzorky

Strnka 149

339316918.xlsx

rchlos bytku
hmotnosti

bytok hmotnosti materilu za jednotku asu za urench podmienok.

Mnostvo tepla uvonenho horiacou vzorkou za asov jednotku v MW.

rchlos uvoovania
Teplo (energia) uvoovan horavmi vrobkami ako funkcia asu.
tepla

Tepeln energia uvoovan horenm predmetu za urench podmienok.

S
sadza
sadze

astice ltky vytvoren a usaden poas horenia alebo po jeho skonen.

Mal astice, prevane uhlka, vzniknut a usaden poas nedokonalho horenia organickch
ltok.

slanie W

Schopnos kontruknho prvku odolva namhaniu poiarom na jednej strane tak, e zniuje
pravdepodobnos prenosu poiaru vplyvom vznamnho prenosu tepla slanm bu cez prvok,
alebo z povrchu prvku nezasiahnutho poiarom na susedn materily; od prvku sa me
vyadova aj ochrana osb v susedstve poas urenho asu.

samoinne
nulovaten
(resetovaten)
hlsi

Nulovaten (resetovaten) hlsi, ktor sa automaticky uvedie do zkladnho

stavu pohotovosti snmania.

samoinn hlsi
Hlsi poiaru reagujci na faktory sprevdzajce poiar.
poiaru

Podhad s rozptm od steny po stenu bez prdavnch zvesov (EN 1364-2).

samonosn podhad

samoregulan
vlastnos

Podhad s rozptm od steny k stene, bez akchkovek prdanch zvesnch prostriedkov.

Vlastnos, vplyvom ktorej sa tepeln vkon odporovho vyhrievacieho lnku pri jeho
menovitom napt zniuje pri zvyovan teploty v okol lnku dovtedy, km lnok nedosiahne
teplotu, pri ktorej sa tepeln vkon obmedz na hodnotu, pri ktorej sa alej teplota nezvyuje.

Stavba postaven mimo ponohospodrskeho podniku alebo hospodrskeho dvora, ktor je

umiestnen na mieste, kde je saen prstup alebo kde sa predpoklad zsah hasiskej
jednotky neskorie ako za 30 mint od ohlsenia poiaru.
Zaaenie, ktor sa me povaova v ase a priestore za tatisticky nezvisl od akhokovek
samostatn zaaenie
inho zaaenia psobiaceho na kontrukciu.
samostatnos
Fyzick samostatnos a vlun poskytovanie uren touto normou.
Kontrukn celok pre as stavby, ktor je staticky nezvisl a oddelen po celej vke
stavby poiarnymi deliacimi kontrukciami vyhotovenmi z kontruknch prvkov druhu D1 a
samostatn
kontrukn celok staticky nezvislmi kontrukciami na nosnch kontrukcich vyhotovench z kontruknch
prvkov druhu D2 alebo z kontruknch prvkov druhu D3.
samostatne stojaci
sklad

samouzamyka-ten
Samozatvraten uzver s automatickou poistkou.
uzver
samovon horenie
Plame pretrvvajci aj po odstrnen inicitora horenia.
plameom
samovon
plameov horenie

Plameov horenie materilu pokraujce po oddialen inicitora horenia za definovanch

skobnch podmienok.

samovon renie
plamea

renie frontu plamea po oddialen akhokovek priloenho zdroja energie.

samovon vznietenie Vznietenie spsoben zvenm teploty bez psobenia vonkajieho inicitora horenia.

Pretrvvajce eravenie materilu po zhasnut plamea alebo po oddialen inicitora zaplenia

za definovanch skobnch podmienok.
samovon eravenie
Pretrvvanie horenia eravenm po oddialen inicitora horenia a po skonen horenia
plameom.
Spontnne vznietenie nsledkom samozahrievania.
samovznietenie
Samovon zaplenie vzniknut ako vsledok samovznietenia.

Strnka 150

339316918.xlsx

samovznietenie
tuhho paliva

Osobitn prpad spontnnej oxidcie tuhho paliva prebiehajci za pecifickch podmienok,

pre ktor je charakteristick, e teplo vznikajce v systme prevyuje teplo odvdzan zo
systmu; na proces samovznietenia m vplyv reaktivita tuhho paliva ku kyslku, obsah vody,
chemick zloenie tuhho paliva, ltky s katalytickm inkom na oxidciu paliva, atmosfrick
podmienky a alie faktory.

Schopnos stavebnho vrobku automaticky sa zatvra zatvorenm otvorenho prvku;

zvyajne sa pouva na prvkoch, ktor s zatvoren a ktor sa musia automaticky zatvra po
kadom otvoren, na prvkoch, ktor s zvyajne otvoren a musia by zatvoren pri monom
samozatvra- nie C poiari, alebo na mechanicky ovldanch prvkoch, ktor sa musia zavrie pri prpadnom
poiari.
Schopnos poiarnych dver alebo uzveru uzavrie otvor pomoou zatvracieho mechanizmu
pri kadom otvoren dver alebo uzveru, alebo v prpade vskytu dymu.
samozatvra-ten
karabna

Karabna so samozatvratenm uzverom.

samozatvraten
uzver

Uzver, ktor sa po uvonen v akejkovek otvorenej polohe automaticky uzavrie.

Zvyovanie teploty materilu v dsledku exotermickej reakcie vntri materilu.

samozohrie-vanie

<elektrotechnicky> Vytvranie tepla elektrotechnickm vrobkom pod naptm, ktor vedie

k rastu jeho teploty.
sanan automobil Pozri technick sanan automobil.
Motorov vozidlo, ktorho obsluhu tvoria hasii a ktor je kontrukne uspsoben na
sanitn automobil
poskytovanie pomoci a na prepravu pacientov. Me by vybaven alm pecilnym
(SA)
prsluenstvom na pouitie pri ochrane pred poiarmi.
SCAN
(prehadvanie)

Funkcia, ktor sa u rdiostanc pouva na zabezpeenie sledovania rdiovej prevdzky na

viacerch kanloch.

sebaochrana

Pomoc vlastnmi silami a prostriedkami, ktor sa zameriava na ochranu vlastnej osoby a jej
najbliieho okolia a smeruje k zmierneniu alebo k zamedzeniu psobenia nsledkov
mimoriadnej udalosti.

sediment

sedlov krok
tesniacej zostavy

sekcia

Nerozpustn iastoky v penidle.

Nepohybliv tesniaci prvok suchho riadiaceho ventilu, ktor udriava tlak vzduchu v
potrubnom systme.
Nepohybliv tesniaci prvok mokrho riadiaceho ventilu, ktor zabrauje sptnmu prdeniu
vody.
as skladu rastln s objemom najviac 2 000 m uskladnench rastln alebo uvdnutho krmu.

sekcia dvkovacch
Dvkovacie miesta usporiadan v inom tvare, ako je lnia dvkovacch miest.
miest
sekcia plniacich
miest
sekn ventil

Plniace miesta usporiadan v inom tvare, ako je lnia plniacich miest.

Dvojpolohov ventil, ktor pri aktivcii uvon hasiacu ltku do potrubnho rozvodu chrnenho
priestoru.
Komponent, ktor otvra alebo zamedzuje prdenie hasiacej ltky do zny zaplavenia.

Odborn prvok velitea Hasiskho a zchrannho tvaru hlavnho mesta Slovenskej republiky
Bratislavy, riaditea krajskho riaditestva Hasiskho a zchrannho zboru alebo riaditea
okresnho riaditestva Hasiskho a zchrannho zboru, ktor zabezpeuje zber,
sekretarit krzovho vyhodnocovanie a odovzdvanie sprv a informci a vytvra podmienky pre aktivovanie
tbu tvaru
krzovho tbu.
Odborn prvok krzovho riadenia, ktor pln lohy svisiace s informanm a administratvnym
zabezpeenm innosti krzovho tbu.
Dva alebo viacero vzjomne prepojench sekundrnych lnkov, ktor s pouit ako zdroj
sekundrna batria
energie.

Strnka 151

339316918.xlsx

sekundrne
bezpenostn
zariadenie

Zariadenie alebo aparatra poskytnut na ciele zabezpeenia bezpenho pracovnho

prostredia, napr. snmae sklzu, snmae tepla, vodn hasiace sstavy.

istenie odpadovch vd a osobitnch vd biologickmi procesmi s gravitanou separciou

kalu od vyistench odpadovch vd alebo in spsob istenia odpadovch vd, ktormi sa
sekundrne istenie
zabezpeia poadovan limitn hodnoty ukazovateov zneistenia vo vypanch odpadovch
vodch.
Elektricky dobjaten elektrochemick systm schopn uchovva elektrick energiu, ktor

sekundrny lnok
vyrba chemickou reakciou.
alebo batria

Zostava elektrd a elektrolytu, ktor tvor zkladn jednotku sekundrnej batrie.

Elektricky nabjaten elektrochemick systm, schopn uskladova elektrick energiu a
sekundrny
dodva ju sp pomocou chemickej reakcie.
(akumultorov)
lnok alebo batria Zostava elektrd a elektrolytu, ktor tvor zkladn jednotku sekundrnej batrie /IEV 486-0102/.
sekundrny inicitor
Zdroj tepla, ktor sa aktivuje po zaplen z primrneho zdroja.
horenia
senna vea

Zariadenie na uskladovanie ponohospodrskych produktov ako kukurica, granulovan

krmiv, sil a in sypk hmoty.

seno

Usuenzakonzervovan nadzemn as travn alebo atelovn, alebo ich zmes s vlhkosou

najviac 16%.

seizmick nvrhov
Nvrhov situcia tkajca sa vnimonch podmienok kontrukcie poas seizmickej udalosti.
situcia
seizmick zaaenie
Zaaenie spsoben pohybom podloia pri zemetrasen.
(AE)

Uvoovacie zariadenie alebo deliace zariadenie odstraujce z priestoru pohybu pohyblivej

separan zariadenie kontrukcie dopravnkovho systmu sypk alebo tuh dopravovan materil v ase pred
schodisko na
nikovej ceste

zaatm zatvrania pohyblivej kontrukcie alebo v ase jej zatvrania.

Komunikcia, na ktorej s umiestnenie tyri a viac za sebou nasledujcich schodiskovch
stupov alebo ikm rampa so sklonom od 1:12 do 1:8.

signl
KONIEC
OHROZENIA
signalizcia poplachu
signalizan
zariadenie
signalizovanie
poiaru
silov skladov
hospodrstvo
simulcia poiaru
sklad
sklad horavch
kvapaln

Dvojmintov stly tn sirn bez opakovania vyhlasovan pri ukonen ohrozenia alebo
ukonen psobenia nsledkov mimoriadnej udalosti.

Samoinn predanie informci o vzniku poiaru stredou elektrickej poiarnej signalizcie na

vetky potrebn miesta.
Zariadenie na zistenie poiaru a spracovanie a oznmenie informcie o poiari.
Vstran upozornenie na poiar vykonan osobou alebo elektrickou poiarnou signalizciou
(pozri ISO 8421-3).
Zostava zdruench zsobnkov, vrtane technologickch dopravnch ciest a technologickch
postupov podmieujcich skladovanie.
Pozri model poiaru.
Stavba alebo as stavby pouvan na skladovanie, ktor me by vybaven skladovacou
technikou a zariadenm.
Stavba alebo jej as uren na skladovanie, prjem a vdaj horavch kvapaln.

sklad horavch
Jednopodlan nadzemn stavba alebo jej as uren na skladovanie, prjem alebo vdaj
plynov alebo horenie
podporujcich plynov tlakovch ndob.

Strnka 152

339316918.xlsx

Samostatn miestnos, ktor spa klimatick, hygienick a technick podmienky uren

sklad prostriedkov vrobcom; v tejto miestnosti treba zabezpei tlmenie prenikania slnench lov, udriava
protiplynovej sluby istotu a teplotu vzduchu v rozsahu 10 C a 25 C a relatvnu vlhkos vzduchu v rozsahu 50%

a 85%.
Stavba alebo jej as uren na skladovanie rastln alebo na skladovanie alebo dosanie
uvdnutho krmu; za sklad rastln sa povauje aj stoh.
sklad tuhho paliva Priestor alebo objekt uren na skladovanie tuhho paliva.
sklad rastln

sklad tuhch palv

Priestor alebo objekt uren na skladovanie tuhho paliva.

sklad v
jednopodlanej
stavbe

Jednopodlan stavba alebo as stavby, ktor m samostatn kontrukn celok a je uren

na skladovanie.

sklad vbunn

Objekt zriaden na povrchu alebo pod povrchom uren na uskladovanie vbunn.

skladac rebrk

Rebrk s priekami uchytenmi otone k boniciam tak, e je mon obidve bonice zloi
spolu.

Prtomnos uritho mnostva vybranej nebezpenej ltky na ely jej uloenia, ponechania v
bezpenom priestore alebo uchovvania v zsobe.

skladovanie

Pracovn postup, pri ktorom sa uskladuje

1. uvdnut krm, seno, slama a in such steblov alebo stonkov rastliny v sklade, halovom
sklade, samostatne stojacom sklade alebo v povalovom priestore,
2. tuh palivo v sklade tuhch palv,
3. vyaen drevn hmota v otvorenom sklade,
4. drevn hmota spracovan na sortimenty vrobkov vone uloen alebo skladovan v
obaloch v sklade drevnch vrobkov.

skladovanie
Umiestnenie rdioaktvnych odpadov alebo vyhoretho jadrovho paliva do priestorov, objektov
rdioaktvnych
odpadov alebo
alebo do zariaden umoujcich ich izolciu, kontrolu a ochranu ivotnho prostredia s
vyhoretho jadrovho myslom ich nsledne vybera.
paliva
skladov dennk
sklopn poiarna
prdnica
sklzov stp
skratov prd Isc

Sas dokumentcie ochrany pred poiarmi, v ktorej sa zaznamenvaj daje o skladovanch

tuhch palivch.
Poiarna prdnica umoujca nastavenie prdu iba vertiklne; pouva sa iba na
automobilovom rebrku.
Stabiln stp pouvan hasimi na rchle zostpenie z hornch podla hasiskej stanice.
Maximlna efektvna hodnota skratovho prdu, ktorej sa me zariadenie vystavi v
prevdzke.

skrinka
Poiarna skrinka so zkladnmi elektrotechnickmi nstrojmi a ochrannmi pracovnmi
s elektrotechnickmi
pomckami.
nstrojmi
skrinka s nstrojmi Poiarna skrinka so zkladnmi nstrojmi zmonckymi, klampiarenskmi, tesrskymi a pod.
skria
skria nstennho
hydrantu
skupina
skupina hlsiov
poiaru

Schrnka na ochranu hadicovho systmu proti prostrediu alebo mechanickmu pokodeniu.

Vetran kovov skria so znakom H na umiestnenie nstennho poiarneho hydrantu; me
by opatren aj cievkou na navinutie hadice.
Montne zostavenie podskupn, dielcov a siastok, ktor sa montuj do celku a tvoria
samostatn funkn as (motor, prevodovka, nprava, spojka a podobne).
Jeden alebo viacero prvkov hlsiacej linky, ktor maj samostatn zobrazenie na stredni.

Strnka 153

339316918.xlsx

skupina poiarneho
Klasifikan zatriedenie vzorky poda zistenej hodnoty jednej z posudzovanch poiarnonebezpeenstva Z
technickch vlastnost.
(bez rozmeru)
skupina prevdzkarn Charakteristika vroby a prevdzky poda pravdepodobnosti vzniku a rozrenia poiaru.

Zariadenie skontruovan , ak je to nutn, doplnkovo vybaven pecilnymi ochrannmi

prostriedkami tak, aby bolo schopn prevdzky v zhode s prevdzkovmi parametrami
stanovenmi vrobcom a zabezpeovalo vemi vysok rove ochrany. Zariadenie tejto
kategrie je uren na pouitie v podzemnch astiach ban a povrchovch intalcich asti
tchto ban, ktor s ohrozen metnom a/alebo horavm prachom. Od zariaden tejto
skupina zariaden I, kategrie sa vyaduje, aby zostalo funkn aj v prpade vnimonch udalost vo vzahu k
zariadeniu, v prtomnosti vbunej atmosfry a aby sa vyznaovalo takmi prostriedkami
kategria M1
ochrany proti vbuchu, e:
a) v prpade poruchy jednho z pouitch prostriedkov zabezpeuje dostaton rove
bezpenosti aspo jeden al nezvisl prostriedok ochrany;
b) v prpade vzniku dvoch vzjomne nezvislch porch je zaisten dostaton rove
bezpenosti.
Zariadenie, ktor je skontruovan tak, aby bolo schopn prevdzky v zhode s prevdzkovmi
parametrami stanovenmi vrobcom a zabezpeovalo vysok rove ochrany. Zariadenie tejto
kategrie je uren na pouitie v podzemnch astiach ban a povrchovch intalcich tchto
skupina zariaden I, ban, kde je pravdepodobnos vzniku ohrozenia metnom alebo horavm prachom. Pri tomto
kategria M2
zariaden sa predpoklad, e bude v prpade vzniku vbunej atmosfry vypnut. Ochrann
prostriedky pre zariadenie tejto kategrie zabezpeuj dostaton rove ochrany proti
normlnej prevdzke a v prpade ach prevdzkovch podmienok vznikajcich hlavne
hrubm zaobchdzanm a zmenami okolitho prostredia.
Zariadenie skontruovan tak, aby bolo schopn prevdzky v zhode s prevdzkovmi
parametrami stanovenmi vrobcom a zabezpeovalo vemi vysok rove ochrany.
Zariadenie tejto kategrie je uren na pouitie v priestoroch, v ktorch je vbun atmosfra
vytvoren plynmi, parami, hmlami alebo prachovovzdunou zmesou prtomnou trvalo, dlh as
alebo asto. Zariadenie tejto kategrie mus zabezpeova dostaton rove ochrany i v
skupina zariaden II, prpade vnimonch udalost vo vzahu k zariadeniu. Vyznauje sa takmi prostriedkami
kategria 1
ochrany proti vbuchu, e:
a) v prpade poruchy jednho z pouitch prostriedkov ochrany zabezpeuje dostaton
rove bezpenosti aspo jeden al nezvisl prostriedok ochrany;
b) v prpad vzniku dvoch vzjomne nezvislch porch je zaisten dostaton rove
bezpenosti.
Zariadenie skontruovan tak, aby bolo schopn prevdzky v zhode s prevdzkovmi
parametrami stanovenmi vrobcom a zabezpeovalo vysok rove ochrany. Zariadenie tejto
skupina zariaden II, kategrie je uren na pouitie v priestoroch, v ktorch je vznik vbunej atmosfry vytvorenej
kategria 2
plynmi, parami, hmlami alebo prachovovzdunou zmesou pravdepodobn. Ochrann
prostriedky pre zariadenie tejto kategrie zabezpeuj dostaton rove ochrany i v prpade
asto vznikajcich porch alebo zlyhania zariaden, s ktormi sa mus normlne pota.
Zariadenie, ktor je skontruovan tak, aby bolo schopn prevdzky v zhode s prevdzkovmi
parametrami stanovenmi vrobcom a zabezpeovalo normlnu rove ochrany. Zariadenie
tejto kategrie je uren na pouitie v priestoroch, kde nie je pravdepodobn vznik vbunej
skupina zariaden II,
atmosfry vytvorenej plynmi, parami, hmlami alebo prachovovzdunou zmesou. Vtedy, ak
kategria 3
vbun atmosfra vznikne, bude prtomn iba zriedka a iba v krtkom asovom obdob.
Kontrukcia zariadenia tejto kategrie zaisue dostaton rove bezpenosti pri normlnej
prevdzke.
skupina zsahovch
Skupina, ktor vykonva zsahov innos pri rieen krzovej situcie.
zmien

Strnka 154

339316918.xlsx

innos autorizovanej osoby, akreditovanej osoby, vrobcu alebo dovozcu, pri ktorej sa zisuj

skanie urenho
vlastnosti alebo charakteristiky urenho vrobku s cieom posdi jeho zhodu s technickmi
vrobku

poiadavkami.

Skka komna, pri ktorej sa pomocou skobnho tlaku stanovuje nik plynu v litroch za

skka plynotesnosti
sekundu na tvorcov meter vntornho povrchu vntornej vloky komna alebo dymovodu
kontrukcie

vrtane kr.

skka pri uveden do innos, pri ktorej sa over, e vetky pvky, zostavy a samotn zariadenie s naintalovan a
prevdzky
pracuj poda pokynov vrobcu a poda normy STN EN 12101-6 (92 0550).
skka vzorky
skutonej vekosti
skobn
kontrukcia

skobn lehota

Skka, ktor simuluje dan aplikciu, priom berie do vahy skuton rozmery, skuton
spsob prce alebo monte a skuton prostredie.
Kompletn zostava skobnej vzorky, spojovacieho potrubia a podpornej kontrukcie.
Kompletn zostava skobnej vzorky spolu s podpornou kontrukciou
Kompletn zostava meracieho prvku spolu s jeho podpornou kontrukciou.
Uren lehota pri prijat do sluobnho pomeru v prpravnej ttnej slube alebo v doasnej
ttnej slube, a to najdlhie na es mesiacov.
Dverov alebo uzverov zostava, na ktorej sa m mera netesnos; zaha vetky sasti
nevyhnutn na uvanie dver po ich monti do budovy, napr. aj bon a naddverov dielce.

skobn vzorka

Dverov alebo uzverov zostava, ktor sa m na ely skania osadi do normovanej alebo
pridruenej podpornej kontrukcie.
Poiarna klapka, spojovac rm, prpadne i tesniaci systm prestupu.
Prvok (alebo as) stavebnej kontrukcie zhotoven so zmerom uri jeho poiarnu odolnos
alebo jeho prspevok k poiarnej odolnosti inho stavebnho prvku (EN 1363-1).
Skobn prvok v podobe betnovej dosky alebo nosnka spolu so skanm protipoiarnym
ochrannm systmom.
Prvok (alebo as) stavebnej kontrukcie, zhotoven na ely stanovenia jeho poiarnej
odolnosti, alebo jeho prspevku k poiarnej odolnosti inho prvku stavebnej kontrukcie.
Oceov skobn profil spolu so skanm systmom protipoiarnej ochrany oceov;
skobn profil predstavujci oceov prvok na ely tejto skky zaha krtke oceov stpy,
vysok oceov stpy alebo nosnky.
pln zostava drevenho skobnho prvku spolu so skanm systmom protipoiarnej
ochrany; na ely tejto normy niekoko drevench nosnkov predstavujcich drevo v rozlinom
stavebnom prostred stavebnho kontruknho prvku sa me kombinova v jednej skobnej
vzorke.
as vrobku, ktor bude skan spolone s alebo bez nejakho podkladu alebo pravy.
Kompletn vzorka podhadu dodan ku skke, vrtane zvesu, prsluenstva, izolanch
materilov a zariadenia ako je osvetlenie, vetranie a prstupov a inpekn panely.

skobn vbun
zmes
skobn vzorka
skobn teleso

pecifick vbun zmes, ktor sa pouva na skanie elektrickch zariaden do potencilne

vbunch atmosfr
Vrobok zhotoven na skobn ely.
Reprezentatvny kus vrobku, ktor sa m ska spolu s podkladovm materilom alebo
prslunou pravou; me obsahova vzduchov medzeru.
Reprezentatvna as vrobku, ktor sa ska spolu so substrtom alebo pravou.

skobn zaaenie Vonkajie zaaenie vyvodzovan na skobn vzorku.

Horenie stanovenho mnostva

skobn model
poiaru triedy A a B kvapalnho skupenstva.
skobn postup
skobn pretlak

a geometrickho

usporiadania

Pracovn postup, poda ktorho sa skaj poiarne hadice.

Hydrostatick tlak, ktorm sa hadica ska predpsanm spsobom.

Strnka 155

ltky

pevnho

alebo

339316918.xlsx

skobn rm

Rm obsahujci skobn kontrukciu za elom monte do pece.

skobn tlak

Najvyia hodnota innho tlaku, ktorej sa cisterna me vystavi poas hydraulickej skky.

skuton vlastnosti Vlastnosti materilu, uren z reprezentatvnych vzoriek odobranch zo vzoriek na poiarnu
materilu
skku poda poiadaviek prslunej vrobkovej normy.
skvapalnen zemn
Pozri EN 1160.
plyn (SZP)
slama

Such nadzemn as obilovn zbaven semien.

Prehliadky, ktor sa konaj pri oslavch dleitch udalost, pri ukkach vcviku verejnosti v

slvnostn prehliadky rmci pamtnch dn poiarnej ochrany, pri konan majstrovstiev Slovenskej republiky v
hasiskch jednotiek hasiskom porte a podobne. Kad slvnostn prehliadka sa zakonuje slvnostnm

pochodom.
slovensk rekord Najlep vkon dosiahnut obanom alebo obanmi Slovenskej republiky v jednotlivch
v hasiskom porte disciplnach hasiskho portu a dvojboji jednotlivcov.

sluobn cesta

as od nstupu prslunka Hasiskho a zchrannho zboru na cestu na vykonvanie ttnej

sluby do inho miesta, ako je pravideln miesto vykonvania ttnej sluby, vrtane asu
vykonvania ttnej sluby v mieste, ktor je cieom sluobnej cesty, do skonenia tejto
sluobnej cesty.

sluobn disciplna Dsledn plnenie povinnost ustanovench stavou Slovenskej republiky, stavnmi zkonmi,
prslunkov
zkonmi, almi veobecne zvznmi prvnymi predpismi, sluobnou prsahou, rozkazmi,
Hasiskho a
zchrannho zboru nariadeniami, prkazmi a pokynmi nadriadench.

V odvodnench prpadoch na zabezpeenie nevyhnutnch sluobnch loh, nariadench

sluobnm radom, a tie pri vykonvan sluobnej innosti spojenej s ochranou zujmov
sluobn pohotovos ttu, pri plnen osobitnch loh a na zabezpeenie potrebnej pohotovosti Hasiskho a
zchrannho zboru mus by jeho prslunk pripraven na to, e bude povolan na
vykonvanie ttnej sluby.
sluobn prsaha

Oban pri vzniku sluobnho pomeru sklad prsahu a svoje vyhlsenie mus potvrdi svojm
podpisom na prslunej listine.

Schrnka s nosnm remeom na nosenie potrieb a pomcok pri vkone sluby.

Kad vozidlo Hasiskho a zchrannho zboru pouvan pri plnen loh Hasiskho a
sluobn cestn
zchrannho zboru, a to najm hasisk automobil, hasisk prves, pecilna technika
vozidlo Hasiskho a
zchrannho zboru vojenskho charakteru (poiary tank SPOT 55, plvajci transportr PTS-10, vyslobodzovac
tnk VT-55 a podobne).
sluobn taka

Zkladn podklad na rozhodovanie vo veciach sluobnho pomeru prslunka Hasiskho a

sluobn hodnotenie zchrannho zboru. So sluobnm hodnotenm mus by prslunk Hasiskho a zchrannho

zboru oboznmen. Sluobn hodnotenie obsahuje hodnotiacu as a zvery.

sluobn previnenie Zavinen poruenie povinnosti prslunka Hasiskho a zchrannho zboru.
sluobn as
asov sek, v ktorom prslunk Hasiskho a zchrannho zboru vykonva ttnu slubu
prslunka
Hasiskho a
a je k dispozcii sluobnmu radu.
zchrannho zboru
sluobn plat
(sluobn prjem)

Sbor zloiek prjmu, ktor sa vyplcaj prslunkovi Hasiskho a zchrannho zboruza

podmienok ustanovench zkonom.

sluobn posudok

Psomn zhodnotenie vykonvania ttnej sluby prslunka Hasiskho a zchrannho zboru

pri skonen sluobnho pomeru, ktor obsahuje iba skutonosti tkajce sa vykonvania
ttnej sluby a vychdza zo sluobnho hodnotenia a z osobnho spisu prslunka.

Strnka 156

339316918.xlsx

sluobn rad

Ministerstvo vntra Slovenskej republiky, krajsk riaditestvo Hasiskho a zchrannho zboru

alebo Hasisk a zchran tvar hlavnho mesta Slovenskej republiky Bratislavy.

smrten dvka

Smer otania obenho kolesa pri pohade zo strany pohonu.

Rchlos vvinu dymu; maximlna hodnota podielu rchlosti tvorby dymu zo vzorky a asu jeho
vskytu.
Rchlos vvinu dymu. Maximlny podiel rchlosti tvorby dymu zo vzorky a prislchajceho
asu.
Pozri LCt50 a as smrtenho vystavenia.

smrten
koncentrcia 50

Pozri LC50.

smer otania
SMOGRA

sonda
sopch

Trubica odberu vzoriek oblkovito zahnut, sliaca na prvod plynu k vzorkovacm alebo
skobnm zariadeniam.
Otvor v komnovom plti a v komnovej vloke sliaci na prepojenie prieduchu dymovodu
a prieduchu komna.

sortimenty vrobkov Rezivo, tiepky, piliny, pelety alebo brikety na zklade celulzovch materilov.
spdov potrubie
spjacia as
spjacie prvky
spaliny

spaln teplo

spaln plyny
sptn nabjanie
sptn ventil

Zvisl potrubie podobn stpaciemu potrubiu, ale intalovan na zsobovanie poiarnou

vodou v stavbch s viacermi podzemnmi podlaiami.
Trval spojenie medzi dvoma alebo viacermi rznymi dielmi odevu, alebo spojenie medzi
ochrannm odevom proti chemiklim a prsluenstvom, dosiahnut itm, zvranm,
vulkanizciou alebo lepenm.
Vetky prvky, ktor tvoria spoje medzi rznymi asami zariadenia elektrickej poiarnej
signalizcie.
Plynn produkty spaovania alebo inch procesov, vrtane vzduchu, ktor mu obsahova
pevn astice alebo kvapaliny.
Plynn as produktov spaovania odvdzan komnovm prieduchom.
Vhrevnos materilu pri dokonalom horen a plnom skondenzovan vetkej vytvorenej vody
za urench podmienok.
Tepeln energia uvonen pri splen jednotkovej hmotnosti danej ltky.
Tepeln energia uvonen dokonalm splenm hmotnostnej jednotky ltky.
Plynn zloka produktov horenia.
Pozri splodiny horenia.
Postup budiaceho prdu cez primrny lnok alebo cez sekundrny lnok v tom istom smere,
ako je zvyajn tok, naprklad v batrii po vypran zrunej lehoty.
Komponent, ktor umouje prietok len jednm smerom.

Komponent dovoujci prdenie iba v jednom smere.

Spevnen ps obyajne so rkou jazdnho pruhu susediaci s najkrajnejm jazdnm pruhom a
spevnen krajnica
uren na pouitie vozidlami pri poruche alebo zablokovan jazdnch pruhov.
spnac kontakt
Mechanick kontakt uren na zopnutie a rozopnutie elektrickho obvodu.
Zariadenie uvdzan do innosti hydraulicky, ktor vytvra elektrick signl na diakov
spna s vodnou
turbnou
spnanie poplachovej signalizcie po otvoren suchho riadiaceho ventilu.
spinky
Objmky z textilu na zopnutie dolnch koncov nohavc pracovnch nohavc.
Pouit voda z obydl a sluieb, predovetkm z udskho metabolizmu a innost v
splakov odpadov
domcnostiach, z kpen, stravovacch zariaden a z inch podobnch zariaden a nie je
voda
hromaden v umpch.
splnomocnenec

splodiny horenia

Prvnick osoba alebo fyzick osoba, ktor vrobca poveril svojm zastupovanm vo veciach
tkajcich sa povinnost vyplvajcich zo zkona zkon . 264/1999 Z.z. v znen neskorch
predpisov.
Vetky plyny alebo aerosly (vrtane uvonench astc) vytvoren horenm alebo pyrolzou.
Vetky plynn, asticov a aeroslov produkty unikajce pri horen alebo pyrolze.

Strnka 157

339316918.xlsx

splotiten hadica Hadica, ktorej tvar prierezu je v nenatlakovanom stave ploch.

splyovanie
splyova
spodn hranica
zpalnosti

spodn odev

Transformcia tuhho alebo kvapalnho materilu do plynnho stavu.

Transformova tuh alebo kvapaln materil do plynnho stavu.
Pod hranicou rozsahu koncentrcie horaviny vo vzduchu nad ktorou me nasta vbuch (3.8.
a 3.13 v EN 1127-1: 1997).
Odev, ktor sa nos pod vrchnm odevom bu na tele, alebo ako vonkajia sas vntornho
odevu (medzivrstva).
Odev, ktor sa oblieka na telo nositea pod vrchn odev.

Spodn obleenie, napr. koea a pod., z pracovnho textilnho materilu; spodn odev je
musk alebo ensk a letn alebo zimn.
Krtkodob spoj medzi dvoma sasami odevu alebo medzi protichemickm ochrannm
odevom a prsluenstvom.
Spojenie medzi dvoma rozdielnymi dielmi odevu alebo ochrannho odevu proti chemiklim s
prsluenstvom, ktor nie je trval.
spoj
Trval spojenie medzi dvoma alebo viacermi rznymi sasami odevu alebo medzi
ochrannm odevom a prsluenstvom, zskan napr. itm, zvranm, vulkanizciou alebo
lepenm.
Miesto, v ktorom sa stretvaj povrchy dvoch ast uzveru alebo sa spolu spjaj, priom
spoj pevnho uzveru
zabrauje prenosu vntornej explzie do okolitej vbunej atmosfry uzveru.
Trval spoj medzi dvoma alebo viacermi sasami odevu, alebo medzi protichemickm
spojenie
ochrannm odevom a prsluenstvom, zskan naprklad itm, zvranm, vulkanizovanm,
lepenm.
spojka

Spjac prvok alebo siastka systmu na zachytvanie pdu [EN 363].

Prostriedok pouvan na napojenie hadice k ventilu a k uzatvratenej prdnici.

Zariadenie pripojen k povrchu komna s cieom zni odozvu na prieny vietor.

Odborn sluba hasiskej jednotky, ktor pln lohy svisiace s prenosom a s prjmom sprv a
spojovacia sluba automatizovanm systmom podpory riadenia a spracvania informci v hasiskch
jednotkch.
spojovacie potrubie Diel potrubia medzi poiarnou klapkou alebo podpernou kontrukciou a meracou traou.
Schopnos kontrukcie alebo kontruknho prvku spa pecifikovan poiadavky vrtane
spoahlivos
nvrhovej ivotnosti, na ktor boli navrhnut. Spoahlivos sa obvykle vyjadruje pomocou
pravdepodobnostnch termnov.
Hasisk rovnoata pouvan pri slvnostnch spoloenskch prleitostiach; rovnoata je
spoloensk
rovnoata
musk alebo ensk.
spojler

spolufinanco-vanie z Finann krytie asti nkladov na projekt zo strany prjemcu pomoci vo forme
rozpotu
spolufinancovania dane z pridanej hodnoty alebo vo forme spolufinancovania urenho
oprvnenho
prjemcu pomoci percentulneho podielu z celkovch vdavkov na projekt.
spomaova

spotrebi

spotrebi palv

Objemov zariadenie uren na minimalizciu falonch poplachov, ktor s spsoben rzmy

a kolsanm dodvky vody.
Je:
1) palivov spotrebi vyhotoven poda technickej normy alebo vyhotoven v stavbe, spaujci
tuh palivo, spaujci kvapaln palivo, spaujci plynn palivo,
2) elektrotepeln spotrebi vyhotoven poda technickej normy alebo vyhotoven v stavbe
premieajci elektrick energiu
na el zskania tepla.
Zariadenie, v ktorom sa spaovanm premiea chemick energia tuhho, kvapalnho alebo plynnho
paliva na teplo, priom vznikaj spaliny, ktor musia by odveden do vonkajieho ovzduia.

spotrebi s
Spotrebi na tuh palivo, ktor m prikladac otvor von bez dvierok alebo s dvierkami, ktor treba
otvorenm ohniskom manulne zatvra.

Strnka 158

339316918.xlsx

spotrebi s
uzatvorenm
ohniskom

Spotrebi na tuh palivo, ktor m prikladac otvor uzatvoren samozatvracmi dvierkami.

spotrebi
v nevbunom
zhotoven

Spotrebi, ktor neme za predpokladanch prevdzkovch podmienok spsobi zaplenie

vbunej zmesi vo svojom okol.

spsob vstavby

Spsob, akm sa stavba zhotov, naprklad betonou na stavenisku, montou z

prefabriktov, letmou betonou.

sprva o lokalizovan
Sprva uvdzajca zahasenie poiaru do takho tdia, e jeho alie renie sa neoakva.
poiaru
sprva o pomoci

Sprva z poiariska, na zklade ktorej sa vysielaj alie vozidl, zariadenia alebo personl
k poiaru alebo na in miesto ndzovho stavu.

sprva o udalosti

Sprva o udalostiach vzniknutch v zsahovom obvode okresnho riaditestva Hasiskho

zchrannho zboru, ktor spracva velite zsahu a ktor obsahuje zkladn informcie
druhu udalosti, mieste vzniku, ase ohlsenia, vyhlsenia poplachu, vjazdu, prjazdu a
innosti sl a prostriedkov Hasiskho a zchrannho zboru na mieste udalosti, ako aj
alch skutonostiach, ktor s danou udalosou svisia. Rozsah a obsah informci, dt
dajov v sprve o udalosti je uren programom SPRVA.

sprva o zsahu

Druh dokumentcie, ktor obsahuje zkladn daje o vykonanom zsahu vlastnej hasiskej
jednotky a o innosti alch zastnench hasiskch jednotiek na mieste zsahu; jej
sasou je situan nrt, prpadne fotodokumentcia.

a
o
o
o
a

Vestranne zameran starostlivos o zachovanie a rozvoj vetkch funkci vodnch tokov a ich
sprva vodnch tokov kort. Sprvca vodnho toku je aj sprvcom pozemkov kort, ktor s vo vlastnctve

Slovenskej republiky.
Vetky fyziklne a chemick zmeny, ktor nastan, ke je predmet vystaven urenmu
sprvanie pri horen
inicitoru horenia.
Sprievodn jav mknutia materilu vplyvom tepla (vrtane deformcie a odkvapkvania, ale nie
sprvanie pri taven
horenia plameom).
Prvok vytvoen z monolitickho a prefabrikovanho betnu s vstunmi spojovacmi prvkami
spriahnut prvok
alebo bez nich.
Sbor technickch dokumentov a pecifikci zariaden elektrickej poiarnej signalizcie, ktor
obsahuje
a) nvod na obsluhu a drbu vetkch ast zariadenia elektrickej poiarnej signalizcie,

sprievodn
b) pokyny na obsluhu,
dokumentcia
elektrickej poiarnej c) prevdzkov knihu,
signalizcie
d) blokov schmu elektrickej poiarnej signalizcie,

e) doklady o kontrolch a odbornch prehliadkach,

f) kpie dokladov o overen zhody vlastnost vrobkov s technickmi predpismi,
g) projekt skutonho vyhotovenia elektrickej poiarnej signalizcie v ttnom jazyku.
sprievodn
dokumentcia
systmu

Dokumentcia, ktor pripravil kontruktr systmu a v ktorej s pecifikovan elektrick zariadenia, ich
elektrick parametre a parametre prepjacieho vedenia. Termnom kontruktr systmu sa m oznai
osoba zodpovedn za iskrov bezpenos systmu
Dokumentcia, v ktorej s pecifikovan elektrick zariadenia, ich elektrick parametre a parametre
prepjacieho vedenia.

sprievodn hodnota
premennho
Hodnota premennho zaaenia, ktor sprevdza rozhodujce premenn zaaenie.
zaaenia ( Qk)
sprievodn technick
dokumentcia
elektrickho
zariadenia

Technick dokumentcia, ktor je spracovan v rozsahu zodpovedajcom charakteru

technickho zariadenia a bezpenostno-technickm poiadavkm a ktor mus vdy
obsahova najmenej nvod na jeho bezpen pouvanie, drbu a obsluhu elektrickho
zariadenia.

Strnka 159

339316918.xlsx

sprievodn javy
horenia

Zvltne javy, ktor vznikaj poas horenia, ako s horiace zvyky, odletujce plamene,
tvorenie iskier.
Dza s teplotne citlivm tesniacim zariadenm, ktor otvra vstrek vody pri hasen poiaru.

sprinkler

Zariadenie citliv na teplo uren na reagovanie pri stanovenej teplote automatickm

uvonenm prdu vody a jej rozdeovanm poda uritho spsobu a mnostva nad stanovenou
plochou.

sprinkler so sklenou
Sprinkler, ktor sa otvra, ke praskne sklen banka naplnen kvapalinou.
bankou
sprinkler s plochm Sprinkler podobn rozstriekovaciemu sprinkleru, ale s tvarom vstreku vody iastone
rozstrekovanm
smerovanm nad rove trietia.
sprinkler
s povrchovou
pravou

Sprinkler vyroben s povrchovou pravou na ochranu proti korzii.

Sprinkler s vrstvou na povrchu, ktor sa vyuva na znenie inkov korzneho prostredia, s

sprinkler s
povrchovou vrstvou vylenm ozdobnho nteru alebo konenho nteru.
sprinkler s tavnou
poistkou

Sprinkler, ktor sa otvra, ke sa roztav prvok uren na tento el.

sprinkler s tavnm
prvkom

Sprinkler, ktor sa otvor roztavenm prslunej sasti pri psoben tepla.

sprinkler so sklenou Sprinkler, ktor sa vplyvom tepla otvor tak, e sa roztrhne sklen banka tlakom vytvorenm
bankou
rozanosou kvapaliny, ktor je v nej uzavret.
sprinkler typu on/off, Sprinkler s kombinovanmi vlastnosami normlne reagujce
CO
funknosou automatickho uzatvrania pri stanovenej teplote.
sprchov hlavica
sprchov hubica
sprchov prd

sprinklera s dodatonou

Poiarna hlavica s kontantnm prietokom a trietiacim zariadenm prdu na hrub a stredn

kvapky rznej vekosti.
Hubica s kontantnm prietokom a trietiacim zariadenm prdu na hrub a stredn kvapky
rznej vekosti.
Voda vypan z hubice v rozptlenej forme na dosiahnutie najvieho rozptylu hasiacej
ltky.
Vodn samoinn hasiace zariadenie vybaven uzatvorenmi (sprinklerovmi) hlavicami, ktor

sprinklerov hasiace sa otvraj pri dosiahnut uritej teploty; sprinklerov zariadenia, ktor sa nachdzaj v stave
zariadenie
pohotovosti, sa v zvislosti od naplnenia ich potrubnej siete kvapalnm hasivom alebo

vzduchom pod pretlakom nazvaj mokr (s vodou) alebo such (so vzduchom).
sprostredkovate
programu ATON

Na centrlnej rovni rad informatiky a telekomunikci Ministerstva vntra Slovenskej

republiky; na rovni krajskho riaditestva Policajnho zboru a krajskho riaditestva
Hasiskho a zchrannho zboru odbor telekomunikci a informatiky krajskho riaditestva
Policajnho zboru.

Samostatn as hasiaceho prstroja (s vnimkou ventilu), ktorou sa uvdza hasiaci prstroj do

innosti.
Zariadenie na uvedenie hasiaceho zariadenia do innosti; me by riaden mechanickmi,
spacie zariadenie
elektrickmi, hydraulickmi alebo pneumatickmi prostriedkami.
spacia armatra

spa

Komponent, ktor pri prijat signlu uvedie do innosti in komponent.

spanie
Vetky innosti potrebn na vytvorenie tlaku v tlakovej ndobe prenosnho hasiaceho prstroja
prenosnho
hasiaceho prstroja alebo pojazdnho hasiaceho prstroja a na zaatie vypania hasiacej ltky. ktor nie je pod
alebo pojazdnho trvalm tlakom vtlanho plynu.
hasiaceho prstroja
stabilita R

Schopnos kontruknho prvku odolva po urit dobu trvania poiaru psobiacemu z jednej
alebo viacerch strn, bez akejkovek straty kontruknej stability.

stabilizan
prostriedky

Akkovek zariadenie alebo as rebrku, ktorej funkciou je zvenie stability rebrku pri pouit.

Strnka 160

339316918.xlsx

stabiliztory

Vetky zariadenia a systmy pouvan na udrovanie stability vysokozdvhacch plon; sem

patria podpern ptky, hydraulicky ovldan podpery, vonkajie lanovie, vlonky podpernho
zariadenia, upevovacie zariadenia ukotvenia vozidla, vsuvn npravy, zariadenia na
vyrovnanie vsuvnej kontrukcie oproti podvozku at.

stabilizovan
zhotovenie

Kontrukcia, pri ktorej bude teplota odporovho vyhrievacieho lnku pri jeho menovitom
napt zniuje pri zvyovan teploty v okol lnku dovtedy, km lnok nedosiahne teplotu, pri
ktorej sa tepeln vkon obmedz na hodnotu, pri ktorej sa alej teplota nezvyuje.

stabiln lafetov
prdnica

Lafetov prdnica trvalo pripevnen na hasiskom automobile, lne na ochranu pred poiarmi,
vlenom lne, automobilovom rebrku, vysokozdvinej ploine alebo na budove.

stabiln zbrana proti

reniu splodn
Zbrana proti reniu splodn horenia, ktor je trvalo upevnen v prevdzkovej polohe.
horenia
stabiln hasiace
zariadenie

Hasiace zariadenie, u ktorho sa hasivo dopravuje z pevne zabudovanho zdroja; elom

hasiaceho zariadenia je poiar likvidova alebo uvies pod kontrolu.
Hasiace zariadenie, ktor obsahuje najm stabiln zdroj hasiacej ltky, rozvodn potrubie,
vypaciu armatru, spac mechanizmus a signalizan zariadenie.

stabiln/polostabiln
Hasiace zariadenie, ktor m v chrnenom priestore vypacie armatry usporiadan tak, aby
hasiace zariadenie na
objemov hasenie sa udriavala hasiaca koncentrcia vypanej hasiacej ltky.
stabiln nasvacie
zariadenie
stabiln plynov
potrubie

stabiln ohrieva

Stabiln potrubie so sacm koom a zariadenm na pripojenie k doprave vody hasimi, ktor je
umiestnen pri stabilnej ndri vody.
Vodorovn potrubie vo vntri budovy, vrtane hlavnho uzveru a k zvislmu potrubiu
(stpake) a od stpaky a k uzveru pred spotrebimi a zvisl potrubie vo vntri budovy
prechdzajce jednotlivmi podlaiami domu.
Pevne intalovan vmennk tepla na ohrev vzduchu alebo inho vykurovacieho mdia,
vinou umiestnen v samostatnej miestnosti, ktor sa posudzuje ako strojova
vzduchotechniky poda STN 73 0872.

stabiln usmerova Komponent, ktor usmeruje vrhanie peny na vntorn stenu ndre. Niektor usmerovae
peny (vstrekov s kontrukne navrhnut na tangencilne vrhanie peny, aby sa dosiahol kruhov pohyb a
zariadenie peny)
takto sa podporilo rozdeovanie peny.
stabiln zdroj vody Zdroj vody umoujci dodvanie vekho objemu vody pre potreby hasiov.

staja

Objekt alebo stavebne svisl skupina objektov, poprpade as objektu sliaca v ivonej
vrobe na ustajnenie itkovch zvierat, poprpade na ustajnenie zvierat v prevdzkach, ktor
nespadaj do ponohospodrskej vroby (napr. v odbornch uilitiach, zvodiskch,
vskumnch stavoch). Poda druhu a kategrie zvierat ide predovetkm o stajne pre hovdz
dobytok, prasce, ovce, hrabav a vodn hydinu, kone a kouinov zvierat. Stajami s aj
oetrovne, odsunov, karantnne, izolan a testovacie priestory. Staja obsahuje vinou
prevdzkov a stajov priestor.

stajov priestor

Vntorn priestor stajne uren na pobyt hospodrskych zvierat.

stla rdiov sie

Rdiov sie uren na zabezpeenie odvodnenho spojenia, ktor nemono realizova inm
spsobom; tvoria ju povolen zkladov, vozidlov, prenosn a retranslan rdiov
zariadenia zveren uvateovi.

stla ttna sluba

ttna sluba, do ktorej sa zarad uchdza alebo prslunk Hasiskho a zchrannho zboru,
ktor spa kvalifikan predpoklady a zskal osobitn odborn spsobilos v slade s
ustanoveniami zkona . 491/2006 Z. z. o Hasiskom a zchrannom zbore.
as priemernho poiarneho zaaenia, ktor zaha hmotnos a vhrevnos horavch ltok
v kontrukcich poiarneho seku.

stle poiarne
zaaenie

Strnka 161

339316918.xlsx

stle poiarne
zaaenie

Pomyseln mnostvo dreva (kg) na jednotke plochy (m), ktorho normov vhrevnos je
ekvivalentn normovej vhrevnosti vetkch horavch ltok v stavebnch kontrukcich
posudzovanho poiarneho seku okrem horavch ltok v nosnch stavebnch kontrukcich
zabezpeujcich stabilitu objektu alebo jeho asti a v poiarnych deliacich alebo v poiar
ohraniujcich kontrukcich.

Poiarne zaaenie, ktor za ustanovench podmienok zaha hmotnos a vhrevnos

horavch ltok v kontrukcich poiarneho seku.
Predstavuje hmotnos a vhrevnos horavch ltok, ktor sa vyskytuj v kontrukcich
poiarneho seku okrem:
a, nosnch kontrukci, ktor zabezpeuj stabilitu stavby
alebo jeho asti,
b, poiarnych deliacich kontrukci,
c, povrchovch prav kontrukci s hrbkou menou ako 2 mm.
Zaaenie, ktor obvykle psob poas celho danho referennho asovho seku a
stle zaaenie (G) ktorho zmena vekosti s asom je zanedbaten, alebo sa uskutouje iba v jednom smere
(monotnne) a do dosiahnutia uritej medznej hodnoty zaaenia.
stly stav
Obsadenie miest poda tabuliek zloenia a potov tvaru.
Stacionrne pracovisko, na ktorom sa zdriava zsahov skupina zchrannej zdravotnej sluby
stanica zchrannej a ambulancia zchrannej zdravotnej sluby mimo asu vjazdu; nie je vytvoren na prjem
zdravotnej sluby tiesovho volania a je vybaven komunikanmi prostriedkami v nepreruenej prevdzke na
spojenie s operanm strediskom zchrannej zdravotnej sluby.
statick zaaenie

Zaaenie, ktor nespsobuje vznamn zrchlenie kontrukcie alebo kontruknch prvkov.

Miesto na hasiaci prstroj, ktor je oznaen znakou poiarnej ochrany pre hasiaci prstroj

stanovite hasiaceho poda bodu 3.5 prlohy . 2 k nariadeniu vldy SR . 444/2001 Z.z. o poiadavkch na
prstroja
pouvanie oznaenia, symbolov a signlov na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri

prci.
Hlsi reagujci na prekroenie hodnoty meranho javu, stanovenej vdostatone
dlhom trvan.
statick skobn Tlak, pomocou ktorho sa ska tesnos vo vstupnej asti erpadla pri erpadle v
tlak
pokoji.
Stav, ke sa hasiace zariadnie po poplachu uvedie do innosti.
stav aktivcie
Stav neelektrickho automatickho ovldacieho zariadenia, ke sa prijma a
indikuje poiarny poplachov signl.
Stav neelektrickho blokovacieho zariadenia, ke sa uvedenie do innosti a blokuje
stav blokovania
uvoovanie hasiaceho prostriedku do zny hasenia.
innos stredne, pri ktorej sa skonia vetky zodpovedajce indikcie. Dezaktivcia vak
stav dezaktivcie
nesmie brni ostatnm indikcim.
Veobecn vyjadrenie stavu tvaru podzemnch vd, ktor je uren kvantitatvnym stavom
stav podzemnch vd
alebo chemickm stavom poda toho, ktor z nich je hor.
stav pokoja
Stav, ke hasiace zariadenie je pripraven na uvedenie do innosti.
Veobecn vyjadrenie stavu tvaru povrchovch vd, ktor je uren ekologickm stavom
stav povrchovch vd
alebo chemickm stavom poda toho, ktor z nich je hor.
Stupe vo vvoji poiaru charakterizovan povahou, intenzitou a vekosou tepelnho
stav poiaru
namhania na prslun vrobok.
stav signalizovania innos stredne, ktor nastane potom, o sa signly prijat z hlsiov po ich spracovan
poruchy
vyhodnotia ako porucha.
stav signalizovania innos stredne, pri ktorej je sasne opticky a akusticky signalizovan poiar a opticky
poiaru
signalizovan stav v strenom priestore.
statick hlsi

stav skania
stavba

innos stredne, pri ktorej sa preskmava spracvanie a indikcia signlov o poiari zo zn.
Vetko, o je postaven alebo je vsledkom stavebnej innosti.
Stavebn kontrukcia postaven stavebnmi prcami zo stavebnch vrobkov, ktor je pevne
spojen so zemou, alebo ktorej osadenie vyaduje pravu podkladu.

Strnka 162

339316918.xlsx

stavba na bvanie a
Stavba s najviac dvoma obytnmi bunkami.
ubytovanie skupiny A
stavba na bvanie a
Stavba s viac ako dvoma obytnmi bunkami.
ubytovanie skupiny B
stavba ponohospo- Stavba alebo jej as uren na rastlinn ponohospodrsku vrobu alebo na ivonu
drskej vroby
ponohospodrsku vrobu, alebo na vrobu, ktor s ou technologicky svis.
stavba
zdravotnckeho
zariadenia

Stavba alebo jej as uren na poskytovanie sluieb zdravotnckeho charakteru.

stavebn hmota

Hmota uren na trval zabudovanie v stavebnch kontrukcich. Za stavebn hmotu sa

nepovauje vrobok (napr. doska) zloen z vrstiev rznorodch hmt, priom za samostatn
vrstvu sa nepovauj nterov hmoty a lepidl.
Stavebn kontrukcie obsahujce viac ako 50% horavch hmt z celkovej hmotnosti nosnch

stavebn kontrukcie
a poiarnych deliacich kontrukci alebo kontrukcie majce zvisl nosn asti z horavch
z horavch hmt

hmt.

Nosn a poiarne deliace stavebn kontrukcie, ktor neobsahuj iadne horav hmoty, po

stavebn kontrukcie
ktorch by sa mohol ri poiar alebo ktor by mohli prispieva k zveniu intenzity poiaru a
z nehoravch hmt

tm ma vplyv na stabilitu kontrukcie.

Stavebn kontrukcie obsahujce najviac 50% horavch hmt z celkovej hmotnosti nosnch a

stavebn kontrukcie
poiarnych deliacich kontrukci, priom zvisl nosn asti musia by vyhotoven z
zmiean

nehoravch hmt.

stavebn materil

Materil pouit na stavbu, naprklad betn, oce, drevo, murivo.

stena bez poiarnej

Nosn stena vystaven psobeniu poiaru z dvoch alebo viacerch strn.
deliacej kontrukcie

sterilizcia

Proces, pri ktorom sa dosiahne dezinfeknm prostriedkom a inm postupom pln

odstrnenie vetkch foriem mikroorganizmov, vrtane bakterilnych spr z povrchu predmetu
alebo z prostredia. Vykonva sa fyziklnou metdou, chemickou metdou, ako aj ich
kombinciou. Tento proces sa pouva pri oisten predmetu, najm zdravotnckeho materilu
pouvanho pri poskytovan prvej pomoci alebo pri oivovan osoby.

stielka odoln proti

Sas obuvi umiestnen v podovovom komplexe chrniaca proti prepichnutiu.
prepichnutiu
stpik
stojat potrubie
(termn USA)
stojat sprinkler
strata trenm
stren priestor

Zvisl rmov prvok oddeujci a podporujci dve susediace tabule zasklenia alebo panely.
Pozri stpacie potrubie.
Sprinkler, v ktorom dza usmeruje prd vody smerom nahor.
Sprinkler zostaven tak, e prd vody smeruje nahor proti rozdeovacej doske
Strata tlaku v hadicovom veden v dsledku trenia medzi prdiacou kvapalinou a vntornou
stenou hadice.
Priestor stavby, v ktorom s umiestnen hlsie poiaru elektrickej poiarnej signalizcie.

Pena s slom napenenia vym ako 20, avak najviac 200.

stredn pena

Pena s napenenm viac ako 20 a menej ako 200 nsobnhoho zvenia pvodnho objemu
roztoku.
stredn rchlos
vetra

Zkladn rchlos vetra modifikovan zohadnenm inkov drsnosti ternu a orografie.

Strnka 163

339316918.xlsx

Stredn kola
Pracovisko Prezdia Hasiskho a zchrannho zboru na zabezpeovanie plnenia loh
poiarnej ochrany
Ministerstva vntra Slovenskej republiky v oblasti odbornej prpravy a vzdelvania na seku
Ministerstva vntra v
ochrany pred poiarmi.
iline
stredn teplota
stredn zvisl os

stredn koly
poiarnej ochrany

Pre potreby tejto normy je strednou teplotou teplota vzduchu (200 20) C.
Priamka na makete hlavy leiaca v rovine smernosti a kolm na zkladn rovinu v bode
leiacom v polovici vzdialenosti medzi prednou a zadnou asou makety hlavy v rovni
vzanej roviny.
koly poda zkona 29/1984 Zb. (kolsk zkon) v znen neskorch predpisov, ktor zriauje,
a zruuje Ministerstvo vntra Slovenskej republiky.

strednoroz-merov
Skka vykonan na predmete strednch rozmeroch.
skka
stredn deliaci ps
strecha

Plocha, ktor oddeuje jazdn pruhy vozovky obojsmernej pozemnej komunikcie. Vo

veobecnosti zaha stredn ps a bon spevnen psy oddelen od strednho psu
zchytnmi bezpenostnmi zariadeniami.
Vodorovn alebo ikm prvok stavebnej kontrukcie, ktor je nosn (EN 1365-2).
Vodorovn alebo ikm deliaci prvok stavebnej kontrukcie, ktor prena zaaenie.

stren kontrukcia Stren kontrukcia poda defincie (strecha) s jednm otvorom, v ktorom je zabudovan
so zasklenm prvkom zasklen prvok, so spolonmi vodorovnmi alebo zvislmi okennmi trmami alebo bez nich.
stren rebrk
striekanie

Rebrk kontrukcie podobn hkovmu rebrku, ktor sa pouva na vstup na strechu.

Rebrk, ktor sa kladie na plochu strechy a za hk (hky) sa zaves cez hrabe strechy.
Nananie krycieho materilu na siastku v kombinovanej kabne pneumatickm,
odstredivm, elektrostatickm alebo kombinovanm uvedench striekacch postupov.

strme sprinklera;
ramen strmea
sprinklera

as sprinklera, ktor udriava teplotne citliv prvok v tesnom spojen s ventilom hlavice
sprinklera.

strojn sluba

Odborn sluba hasiskej jednotky, ktor pln lohy svisiace so zabezpeovanm

akcieschopnosti hasiskej techniky a vecnch prostriedkov.

strojova hasiaceho Miestnos, alebo skupina miestnosti alebo objekt, kde s umiestnen najm zariadenia na
zariadenia
vznik tlaku a tvorbu vodnho penovho roztoku penidla.
strojova nadzemn Strojova, ktorej podlaie je umiestnen nad rovou okolitho ternu.
strojova podzemn Strojova, ktorej podlaie je umiestnen pod rovou okolitho ternu.
strojova pre
elektrick zdrojov
zostavy strojov

Strojova, ktor sa sklad z jednej alebo viacerch miesnost, kde je pevne intalovan jedna
alebo viacero stacionrnych zostv strojov a ich prsluenstvo.

strojova stabilnho Priestor, v ktorom s umiestnen asti stabilnho hasiaceho zariadenia, ktor je potrebn
hasiaceho zariadenia chrni pred poiarom alebo inmi nepriaznivmi vplyvmi.
stropn sprinkler; Zvesn sprinkler na namontovanie iastone nad spodn rove stropu, ale s teplotne
zapusten sprinkler citlivm prvkom pod spodnou rovou stropu
strop

Vodorovn prvok stavebnej kontrukcie, ktor je nosn (EN 1365-2).

Vodorovn deliaci prvok stavebnej kontrukcie, ktor prena zaaenie.
Rrka uren na odber hasiva z dna ndoby.

stpacia rrka
stpacia trubica
Trubica, cez ktor sa prok zo spodnej asti ndoby dopravuje do potrubia.
(ndoby s prkom)
stpacie potrubie Zvisl potrubie intalovan vo vysokch stavbch na dodvanie poiarnej vody.

Strnka 164

339316918.xlsx

stupe horavosti
stavebnch
materilov

Klasifikan zatriedenie stavebnch materilov na zklade vsledku predpsanej skky;

rozoznva sa p stupov horavosti stavebnch ltok a materilov.
seln klasifikcia poda EN 60529 uveden za symbolom (IP) pouvan pre kryty
elektrickch zariaden na zaistenie:

stupe ochrany
krytom (IP)

stupe poiarnej
bezpenosti

a) ochrany osb proti dotyku alebo proti pribleniu k ivm astiam a proti dotyku s
pohybujcimi sa asami (inmi ako hladkmi rotujcimi hriademi a podobne) vntri krytu;
b) ochrany elektrickch zariaden proti vnikaniu pevnch cudzch telies a vtedy, ak je to uren
klasifikciou;
c) ochrany elektrickho zariadenia proti kodlivmu vnikaniu vody alebo kvapaln.
Shrn technickch vlastnost kontrukci v poiarnom seku, ktor zabezpeuj ich schopnos
odolva predpokladanm inkom poiaru.
Klasifikan zatriedenie vyjadrujce schopnos stavebnch kontrukci poiarneho seku ako
celku eli inkom poiaru z hadiska rozrenia poiaru a stability.

stupe protipoiarnej
Shrn technickch vlastnost kontrukci poiarneho seku, ktor vyjadruj ich schopnos
bezpenosti
kontrukci
odolva predpokladanm inkom poiaru.
poiarneho seku
stupe Z
Stupe poiarneho poplachu, ktor sa vyhlasuje pri vekch a rozsiahlych poiaroch.
poiarneho poplachu
stupe zaaenia

Intenzita, trvanie a rozsah tepelnho inku na vrobok.

Stupne, ktor charakterizuj mieru nebezpeenstva povodne, viazan na stanoven vodn

stavy alebo prietoky na vodnch tokoch a na vodnch stavbch pri povodovej situcii. V
stupne povodovej povodovch plnoch sa uruj tieto stupne povodovej aktivity:
aktivity
a) I. stupe stav bdelosti,
b) II. stupe stav pohotovosti,
c) III. stupe stav ohrozenia.
stuen prvky alebo Prvky kontrukcie alebo subsystmy, pri ktorch sa prepoklad, e pri analze a navrhovan
systmy
neprispievaj k celkovej vodorovnej stabilite kontrukcie.
stuujce prvky alebo Prvky kontrukcie alebo subsystmy, ktor sa pri analze uvauj ako prispievajce k celkovej
systmy
vodorovnej stabilite kontrukcie.
sas

Kad as dleit na zabezpeenie bezpenej prevdzky zariadenia a ochrannho systmu,

ktor nem samostatn funkciu.

sas Ex

as elektrickho zariadenia alebo modulu (in ako kblov vvodka Ex) oznaen symbolom
U, ktor nie je uren na samostatn pouitie v priestore s nebezpeenstvom vbuchu a
vyaduje dodaton certifikciu, ak je zabudovan do elektrickho zariadenia alebo do
systmu urenho na pouitie v potencilne vbunch atmosfrach.

sas odevu

siastka

Jednotliv zloka (protichemickho ochrannho odevu), ktor poskytuje ochranu pred stykom s
chemikliami tej asti tela, ktor zakrva.
Jednotliv as (protichemickho ochrannho odevu), ktor chrni zakrvan as tela pred
stykom s chemikliou.
as systmu predvan vrobcom, opatren obalom, znaenm a informciami
poskytovanmi vrobcom; prkladom siastky systmu s podpory tela (vrtane psu) a
spojovacie prostriedky (EN 363).
as systmu pripraven vrobcom na predaj spolu s obalom, oznaenm a nvodom na
pouitie; prkladom siastky s podpery tela a spjacie prostriedky.
Zkladn as vrobku zhotoven bez montnych operci z jednho kusu materilu (piest,
ap a podobne).
as systmu v mieste predaja vrobcom, ktor je opatren obalom, oznaenm a nvodom na
pouitie dodvanho vrobcom; driaky tela a chytn lan s prklady siastok.

Strnka 165

339316918.xlsx

sin C . t
sinite cn1
sinite cn2
sinite cn3

Sin koncentrcie a asu vyjadren v jednotkch ppm.min, ktor sa zskava integrciou

plochy pod krivkou funkcie asovej zvislosti koncentrcie.
Sinite vyjadrujci vplyv elektrickej signalizcie a monos zsahu hasiskej jednotky.
Sinite vyjadrujci vplyv stabilnho hasiaceho zariadenia so samoinnm spanm na
priebeh poiaru.
Sinite vyjadrujci vplyv zariadenia na odvod tepla a splodn horenia so samoinnm
spanm na priebeh poiaru.

Jeden z faktorov urujci sinitea odvetrania pri stanovovan poiarneho rizika poiarneho
seku v nevrobnej stavbe. Sinite geometrie otvorov sa uruje v zvislosti od prevldajcich
vekost pdorysnch plch miestnost alebo priestorov v poiarnom seku oddelench
sinite geometrie
priekou alebo inou nepohyblivou deliacou kontrukciou, celkovej plochy otvorov a vky
otvorov
otvorov v obvodovch kontrukcich a v kontrukcich striech poiarneho seku alebo v jeho
asti, celkovej vekosti pdorysnej plochy poiarneho seku alebo jeho asti a od svetlej vky
priestorov v poiarnom seku.
Jeden z faktorov urujci index skladovanch materilov pri stanovovan poiarneho rizika
sinite hmotnosti poiarneho seku skladu v jednopodlanej stavbe. Sinite hmotnosti charakterizuje hmotnos

horavch materilov vyskytujcich sa na 1 m pdorysnej plochy poiarneho seku skladu.

sinite hmotnosti Ps

Sinite, ktor charakterizuje hmotnos horavch ltok vyskytujcich sa na 1 m 2 pdorysnej

plochy poiarneho seku skladu v jednopodlanej stavbe.

sinite horenia

Sinite horenia predstavuje innos horenia, ktor sa men medzi 1 - pln zhorenie a 0 pln zabrnenie horenia.

sinite horavosti Sinite, ktor vyjadruje vplyv horavch ltok v kontruknom celku vrobnej stavby alebo
kontruknho celku jeho asti, prpadne stavby ponohospodrskej vroby alebo jej asti na najviu dovolen
k6
pdorysn plochu poiarneho seku.

Jeden z faktorov urujci poiarne riziko poiarneho seku v nevrobnej stavbe. Sinite
sinite horavch horavch ltok je relatvnym vyjadrenm rchlosti odhorievania horavch ltok, t. j. bytku
ltok
hmotnosti horavej ltky za asov jednotku z hadiska charakteru horavch ltok. Uruje sa

vpotom v zvislosti od vekosti a charakteru poiarneho zaaenia poiarneho seku.

sinite K
sinite k4
sinite kp1

Sinite vyjadrujci podie normovej hodnoty vhrevnosti danej ltky a normovej hodnoty
vhrevnosti dreva (16,75 MJ.kg-), zaokrhlen na 1 desatinn miesto.
Sinite, ktor reprezentuje vplyv tepelnotechnickch vlastnost kontrukci s plochou S k na
teploty v horiacom priestore.
Sinite vyjadrujci podiel poiarnej vhrevnosti Hp a vhrevnosti H tej istej horavej ltky,
zaokrhlen na 2 desatinn miesta

sinite
nebezpeenstva

Jeden z faktorov urujci index skladovanch materilov pri stanovovan poiarneho rizika
poiarneho seku skladu v jednopodlanej stavbe. Sinite nebezpeenstva charakterizuje
vplyv triedy poiarneho nebezpeenstva materilu na priebeh poiaru v poiarnom seku
skladu.

sinite odporu

Hodnota na vpoet poklesu tlaku v komponente pri dvojfzovom prietoku.

Jeden z faktorov urujci poiarne riziko poiarneho seku v nevrobnej stavbe. Sinite

sinite odvetrania odvetrania sa uruje vpotom v zvislosti od vekosti pdorysnej plochy a vky poiarneho

seku, vekosti plochy otvorov a vky otvorov a od sinitea geometrie otvorov.

sinite opsanho
Pomer medzi plochou povrchu myslenho obdnika ohraniujceho prierez vystavenou
obdnikovho
poiaru a objemom ocele.
prierezu
sinite plochy

Jeden z faktorov urujci index ekonomickho rizika pri stanovovan poiarneho rizika
poiarneho seku skladu. Sinite plochy charakterizuje plochu poiarneho seku skladu.

sinite potu
podla k5

Faktor vyjadrujci vplyv potu poiarnych podla vrobnej stavby alebo stavby
ponohospodrskej vroby na najviu dovolen pdorysn plochu poiarneho seku.

Strnka 166

339316918.xlsx

Jeden z faktorov urujci predpokladan as evakucie. Vyjadruje podmienky evakucie osb

v poiarnom seku (na nechrnenej nikovej ceste) alebo v stavbe a v jej asti (na iastone
sinite podmienok
chrnenej nikovej ceste a na chrnenej nikovej ceste). Hodnota sinitea podmienok
evakucie osb
evakucie osb sa uruje poda druhu a typu nikovej cesty, schopnosti pohybu osb a
spsobu evakucie osb.
sinite pozadia
odozvy
sinite prenosu
tepla prdenm

sinite prestupu
tepla prdenm

Sinite pozadia odozvy nahrzda nedostatok plnej korelcie tlaku vetra na povrchu
kontrukcie.
Hustota tepelnho toku prdiaceho k prvku vztiahnut na rozdiel medzi teplotou plynu
obklopujceho prslun povrch prvku a teplotou tohto povrchu.
Tepeln tok psobiaci na prvok, ktor zvis od rozdielu medzi objemovou teplotou plynov
okolo prslunho povrchu prvku a teplotou tohto povrchu.
Hustota tepelnho toku prestupujca prdenm do prvk vztiahnut na rozdiel medzi objemovou
teplotou plynu obklopujceho prslun povrch prvku a povrchovou teplotou prvku.

Pomer medzi povrchovou teplotou a objemom hlinka nechrnenho prvku z hlinkovej zliatiny
alebo, pri prvkoch s ochranou sledujcou profil, je to pomer medzi vntornou povrchovou
plochou obkladu a objemom hlinka prvku.
Sinite definujci redukciu alebo nrast zaaenia na streche nevykurovanej budovy ako
sinite prostredia
zlomok charakteristickho zaaenia snehom na zemi.
sinite prierezu

sinite rezonancie Sinite rezonancie zohaduje turbulenciu v rezonancii s vlastnm tvarom kmitania.
sinite
rozprestrenia

Hodnota, ktor uvdza schopnos jednej kvapaliny samovone sa rozprestrie na povrchu inej
kvapaliny.

sinite sily vetra

Sinitele sily vetra udvaj celkov inok vetra na kontrukciu, kontrukn prvok alebo as
kontrukcie vrtane trenia, pokia to nie je pecificky vylen.

Jeden z faktorov urujci index skladovanch materilov pri stanovovan poiarneho rizika
poiarneho seku skladu v jednopodlanej stavbe. Sinite skladovania charakterizuje vplyv
sinite skladovania
spsobu skladovania materilu a ochrannej vrstvy na om na priebeh poiaru v poiarnom
seku skladu.
sinite splodn
horenia

Jeden z faktorov urujci index ekonomickho rizika pri stanovovan poiarneho rizika
poiarneho seku skladu. Sinite splodn horenia charakterizuje citlivos skladovanho
materilu na splodiny horenia s prihliadnutm na ich korozvne, zneisujce alebo inak
znehodnocujce inky.

sinite kd

Jeden z faktorov urujci index ekonomickho rizika pri stanovovan poiarneho rizika
poiarneho seku skladu. Sinite kd charakterizuje rozsah predpokladanch kd v
poiarnom seku skladu.

sinite tlaku vetra

Sinitele vonkajieho tlaku vetra udvaj inky vetra na vonkajie povrchy budov;sinitele
vntornho tlaku vetra udvaj inky vetra na vntorn povrchy budov.

sinite vodivosti C Miera vodivosti medzi tepelne citlivm prvkom sprinklera a armatrou, vyjadren v (m/s) 1/2 .

Vyjadruje vplyv nslednch kd na najviu povolen vekos poiarneho seku, a to

sinite vplyvu
nslednch kd k7 priblinm podielom rozsahu pravdepodobnch nslednch a priamych kd spsobench
poiarom.

Overovanie vypracovanch metodk innost tvarov MV SR, zariaden MV SR a organizci

MV SR, tvarov Policajnho zboru, krajskch riaditestiev Hasiskho a zchrannho zboru,
Hasiskho a zchrannho tvaru hlavnho mesta Slovenskej republiky Bratislavy a Akadmie
sinnostn cvienie
Policajnho zboru v Bratislave a zapojenia viacerch prvkov krzovho manamentu, za
elom zlepenia sinnostnch vzieb s vyuitm telekomunikanch a informanch
systmov - teoretick alebo praktick prprava.
such ndr

polder Vymedzen priestor uren na zaplavenie vodou pre potreby transformcie povodovej vlny.

Strnka 167

339316918.xlsx

such ovldacie
potrubie

Potrubn systm na pneumatick detekciu a spanie, na ktorom s pripevnen zariadenia

reagujce na teplo, zvyajne sprinkleri, ktor psobenm nadmernho tepla ovldaj
uvoovanie tlaku z potrubnho systmu a suchho riadiaceho ovldaa, o spsobuje
automatick uvedenie zavodovacieho ventilu do innosti.

such riadiaci
ovlda

Diferenno-tlakov druh ventilu, ktor na zklade poklesu tlaku vzduchu v suchom riadiacom
veden umon uvedenie hydraulicky otvranho zavodovacieho ventilu do innosti.

such riadiaci ventil

Druh blokovacieho ventilu, v ktorom tlak v sprinklerovom zariaden zabrauje naplni toto
zariadenie vodou; strata alebo iaston pokles tlaku vzduchu v zariaden spsob automatick
innos suchho riadiaceho ventilu vpustenm vody do sprinklerovho zariadenia.
Ventil, ktor v pohotovostnom stave zabrauje prietoku vody do suchej sprinklerovej sstavy,
ale umouje prietok vody do sstavy pokia tlak vzduchu alebo inertnho plynu klesne v
sstave pod hodnotu potrebn na okamik spustenia.

such stojat
sprinkler

Sprinkler a such stpacie potrubie s ventilom na vstupe do potrubia, ktor sa udriava

uzavret pomocou zariadenia udriavanho vo svojej polohe ventilom sprinklerovej hlavice.
Sprinkler intalovan smerom nahor na osobitnom spdovom suchom potrub.

such vodovod;
suchovod

such zvesn
sprinkler

Stabilne a mechanicky odoln stpacie nezavodnen potrubie intalovan v budove, ktor je

uren na pripojenie hadc zasahujcich hasiov, aby v ase pouitia bolo zaplnen vodou.
Sprinkler a such spdov potrubie s ventilom na vstupe do potrubia, ktor sa udriava
uzavret pomocou zariadenia udriavanho vo svojej polohe ventilom sprinklerovej hlavice.

Sprinkler intalovan zvislo na osobitnom spdovom suchom potrub.

skromn hasisk Hasisk jednotka zriaden a financovan v rmci organizcie na zabezpeenie protipoiarnej
jednotka
ochrany svojho majetku a personlu.
sprava na
utesovanie

srny signl v
rdiotelefnii

Ztky alebo vrecia, ktor mu by nafukovacie, pouvan na odstrnenie netesnost.

Trikrt opakovan slovo PAN, ktor m prednos pred kadm vysielanm okrem tiesovho
vysielania. Pouva sa v prpadoch, ke chce volajca rdiostanica vysiela vemi srnu
sprvu, ktor sa tka bezpenosti prslunkov Hasiskho a zchrannho zboru ak ete nie je
ohrozen ivot, ale oneskorenm odovzdanm sprvy by mohlo prs k jeho hrozeniu.

sstreden poiarne Poiarne zaaenie na asti pdorysnej plochy poiarneho seku, ktor vrazne prevyuje
zaaenie pm [kg/m2] priemern poiarne zaaenie a nezapotava sa do priemernho poiarneho zaaenia.
suenie

Odparovanie tekutiny zo spracovanch materilov (pozri 3.5 v EN 1539: 2000).

suiare

Pracovisko, v ktorom sa uskutouje suenie nterovch ltok pri zvenej teplote.

Komora alebo tunel s klimatizanm zariadenm na suenie hadc.

Zoskupenie dvoch alebo viacerch flia umiestnench do spolonej samonosnej kontrukcie
sprava flia
na ely manipulcie s nimi.
sprava odevov
Sbor ast odevov, ktor sa obliekaj sasne.
Poiarne zaaenie na asti pdorysnej plochy poiarneho seku, ktor vrazne presahuje
sstreden poiarne
priemern poiarne zaaenie. Pre kad plochu sa sstreden poiarne zaaenie uruje
zaaenie
samostatne.
Sa organizovan v tchto disciplnach:
a) beh na 100 m s prekkami,
sa v hasiskom
b) vstup do 4. podlaia cvinej vee,
porte
c) tafeta 4 x 100 m s prekkami,
d) poiarny tok.
suiare na hadice

svahov depresia s
Plocha v povod na zachytenie prvalovch daovch vd pre potreby transformcie
periodickm
povodovej vlny.
zaplavenm

Strnka 168

339316918.xlsx

svietidlo

Zariadenie, ktor zabezpeuje rozloenie, filtrovanie alebo premenu svetla vyarovanho

jednm svetelnm zdrojom alebo niekokmi svetelnmi zdrojmi a zaha vetky asti potrebn
na dranie, pripevnenie a ochranu svetelnch zdrojov, ale nie sveteln zdroje samotn, a poda
potreby zaha aj pomocn obvody spolu s prostriedkami na ich pripojenie na zapjanie.

svietidlo na doasn Svietidlo, v ktorom s sveteln zdroje na ndzov osvetlenie v innosti len vtedy, ke sa
ndzov osvetlenie napjanie normlneho osvetlenia preru.
svietidlo na trval Svietidlo, v ktorom s sveteln zdroje na ndzov osvetlenie zapnut po cel as potreby
ndzov osvetlenie normlneho alebo ndzovho osvetlenia.
symbol U

Symbol U sa pouva ako prdavok k oznaeniu certifiktu, ktor oznauje Ex sas.

Symbol, ktor sa pouva (zvyajne ako prdavok k certifiktu) na oznaenie prvku Ex.

symbol X

Symbol X sa pouva ako prdavok k oznaovaniu certifiktu, ktor oznauje osobitn

podmienky na bezpen pouitie.
Symbol, ktor sa pouva (zvyajne ako prdavok k oznaeniu certifiktu) na oznaenie
osobitnch podmienok na bezpen pouvanie.
Emblm Hasiskho a zchrannho zboru, v emblm Hasiskho a zchrannho zboru,

symbol Hasiskho a erb Hasiskho a zchrannho zboru, v erb Hasiskho a zchrannho zboru, zstava
zchrannho zboru Hasiskho a zchrannho zboru, heraldick zstava organizanej jednotky Hasiskho a

zchrannho zboru a znak Hasiskho a zchrannho zboru.

systm

Vber schvlench komponentov skanch na sprvnos vzjomnej sinnosti a zluitenosti.

systm na
zachytvanie pdu

Osobn ochrann prostriedok proti pdu z vky, ktor sa sklad z nosnho popruhu a
pripojenho podsystmu na zachytvanie pdu.

systm riadenia a
kontroly

Rozdelenie loh a zodpovednosti medzi jednotlivmi subjektmi pri riaden nstroja zahraninej
pomoci a pri kontrole implementcie nstroja zahraninej pomoci a podrobn popis riadenia
a realizcie pomoci z nstrojov zahraninej pomoci zahrujci tok informci, dokumentov,
finannch prostriedkov a kontrolu.

systm zapnania

Metda uzavretia otvorov v odeve vrtane kombincie viac ako jednej metdy na dosiahnutie
bezpenho zapnutia.
Rozpis schvlenho potu prslunkov Hasiskho a zchrannho zboru v ttnej slube v

systemizcia v ttnej
lenen poda funkci v nadvznosti na organizan truktru sluobnch radov. Systemizciu
slube

schvauje prezident Hasiskho a zchrannho zboru.

systmov dka

Vzdialenos medzi dvoma susednmi bodmi v danej rovine, v ktorch je prt zabezpeen proti
prienemu premiestneniu v tejto rovine, alebo medzi jednm takmto bodom a kontom prta.

Zariadenia, ktor musia zosta v prevdzke v urenom asovom intervale, v ktorom uvate
priestoru mus by upozornen na vzniknut poiar a mus ma monos tento priestor opusti
systmy pre
vo vypotanom ase, priom zariadenia ostvaj v prevdzkovom ase na ely niku; tieto
bezpen evakuciu
zariadenia by mali zaha protipoiarne ochrann systmy, zariadenia na odvod splodn
horenia a zariadenia na vytvorenie rozdielu tlaku.
systmov kble

Sbor kblov urench pre jednu z dvoch (popr. troch) na sebe nezvislch dodvok elektrickej
energie 1. stupa.

ev

renie plamea

Trval spojenie medzi dvomi alebo viacermi kusmi materilu.

Trval spojenie medzi dvoma alebo viacermi kusmi materilu ochrannho odevu proti
chemiklim.
Trval spojenie medzi dvoma alebo viacermi kusmi materilu ochrannho odevu.
renie plamea vo zvislom smere (Fs) je poda EN ISO 11925-2 vzdialenos k najvyiemu
bodu dosiahnutmu konekom plamea. renie plamea vo vodorovnom smere je poda EN
13823 najvia vzdialenos k miestu rozrenia trvalho plamea.

Strnka 169

339316918.xlsx
renie plamea

rka spoja

renie frontu plamea.

Vzdialenos medzi protiahlmi povrchmi medzery na zmontovanom elektrickom zariaden; u
valcovch povrchov tvoriacich valcov medzeru je rka medzery rozdiel medzi priemermi diery
a valcovej sasti.

rka spoja pevnho

Najkratia cesta cez spoj pevnho uzveru zvntra na jeho vonkajiu stranu.
uzveru L
rka tvaru [cviebn
Vzdialenos medzi krdlami (bokmi). Pozri aj tvar a krdlo.
poriadok]
rka nikovej cesty

Nsobky polovice nikovho pruhu.

rka trvalo vonej komunikcie potrebnej na evakuciu uren potom nikovch pruhov.

irokospektrlna a
pecifick profylaxia
Predstavuje zabezpeenie systmu opatren, ktor maj zabrni ochoreniu alebo reniu
pri niku
ochorenia poda osobitnch predpisov.
biologickch
nebezpench ltok
katua na zaliatie
kbla

Pomocn puzdro pouit pecilne na zaliatie izolcie kbla (naprklad olejom izolovan kbel)
v mieste pripojenia na zariadenie; puzdro sa me tie poui na pripojenie samostatnch
koncov kbla ku kblu.

kodliv ltka a
obzvl kodliv
ltka

Ltky zo skupiny ltok alebo ltok im prbuznch, ktor mu ohrozi kvalitu alebo zdravotn
bezchybnos vd; zoznam kodlivch ltok a obzvl kodlivch ltok, z ktorch s vylenen
prioritn ltky, je uveden v prlohe . 1 zkona . 364/2004 Z. z.

kodov a nhradov
Poradn orgn prezidenta Hasiskho a zchrannho zboru na posudzovanie zodpovednosti
komisia Prezdia
Hasiskho
za kodu a poadovanie nhrady za kodu.
a zchrannho zboru

kvara

Tuh aglomert zo zvykov vytvorench dokonalm, alebo nedokonalm horenm, ktor me

by vsledkom plnho alebo iastonho roztavenia.

pecializovan
prprava

Druh odbornej prpravy, ktor je uren na zvyovanie kvalifikcie zamestnancov a lenov a

pozostva z odbornej prpravy a z overovania odbornej spsobilosti na uren funkcie v
hasiskej jednotke, z odbornej prpravy na zskanie odbornosti na vkon pecilnych innost
zameranch na zdolvanie poiarov a na vykonvanie zchrannch prc pri poiaroch,
ivelnch pohromch a inch mimoriadnych udalostiach, na obsluhu hasiskej techniky a na
innosti svisiace s vkonom sluby.

pecializovan
zariadenie

Zariadenie, ktor prevdzkuje fyzick osoba alebo prvnick osoba na zklade udelenho
povolenia na odborn prpravu zamestnancov driteov povolen.

pecilna fyzick
prprava

Sas vkonu sluby zamestnancov a je zameran na upevovanie a rozvjanie pecilnych

pohybovch, silovch a vytrvalostnch schopnost a vlastnost zodpovedajcich charakteru
innosti pri zsahu hasiskch jednotiek. Sasou pecilnej fyzickej prpravy je hasisk
port.

pecilna oista
ternu, budov a
materilu

Odstrnenie chemickch nebezpench ltok z ich povrchov.

Skupina, ktor zriauje svojim rozkazom velite zchrannej brigdy Hasiskho a zchrannho
zboru a ktor pln lohy pri podozren na chemick terorizmus alebo biologick terorizmus pri
mimoriadnych udalostiach, krzovch situcich, pri zabezpeovan sprievodu chrnench
pecilna skupina na osb poas nvtevy Slovenskej republiky, ako aj pri spoloenskch akcich, politickorieenie situci pri spoloenskch akcich medzinrodnho vznamu pred a poas ich priebehu. Tto skupina
podozren z vskytu najm:

chemickho
a) monitoruje chemick situciu,
terorizmu alebo
biologicko terorizmu b) zaisuje podozriv materil chemickho pvodu a biologickho pvodu,

c) zabezpeuje prvotn opatrenia na zchranu osb a materilu (varovanie, poskytnutie prvej

pomoci, privolanie alch zasahujcich zloiek),

Strnka 170

rieenie situci pri

podozren z vskytu
chemickho
terorizmu alebo
biologicko terorizmu

339316918.xlsx
d) vykonva dekontaminciu prostriedkov, ktor pouila na zsah.

pecilne prostriedky
Ochrann pomcky dchacch ciest a povrchu tela psobiace proti inkom nebezpench
individulnej ochrany
ltok.
osb
pecilny poiarny
hlsi

Zariadenie citliv na teplo in ako poiarny hlsi zahrnut v norme EN 54-1, ktor obsahuje
spaciu poistku skontruovan na reagovanie na vopred uren teplotu a montne
zariadenie.

pecifick profylaxia
Predstavuje zabezpeenie vasnho podania lieiv na el obmedzenia toxickch inkov
pri niku chemickch
chemickch nebezpench ltok na organizmus.
ltok
tbny automobil

Hasisk automobil vybaven ako mobiln operan pracovisko, ktor je k dispozcii

zodpovednmu veliteovi pri rozsiahlych poiaroch alebo havrich; zvyajnou vbavou je
rdiostanica a alie telekomunikan zariadenia.

tartr disciplny
sae v hasiskom Osoba, ktor ma hlavn dohad nad saiacimi na tarte.
porte

Poradn orgn prezidenta Hasiskho a zchrannho zboru, ktor pln nasledovn lohy
a)
prerokva sprvy a informcie o stave ochrany pred poiarmi v Slovenskej republike
a navrhuje opatrenia na jej skvalitovanie,
b)
prerokva nvrh ronho plnu a alch zkladnch dokumentov innost prezdia
Hasiskho a zchrannho zboru, nm riadench zariaden zboru a krajskch riaditestiev
zboru a vyhodnocuje ich plnenie,
tb prezidenta
Hasiskho
c)
posudzuje nvrhy zkonov a ostatnch veobecne zvznch prvnych predpisov
a zchrannho zboru tkajcich sa seku ochrany pred poiarmi,
d)
iniciatvne predklad a posudzuje nvrhy internch predpisov prezidenta zboru tkajce
sa hlavnch sekov innosti zboru,
e)
prerokva materily pripravovan Prezdiom zboru na rokovanie poradnch orgnov
ministra vntra Slovenskej republiky, vldy Slovenskej republiky a Nrodnej rady Slovenskej
republiky.
tandardn podklad Vrobok, ktor reprezentuje podklad pouit v praxi.
ttna sluba
Plnenie loh Hasiskho a zchrannho zboru prslunkom v sluobnom rade. ttna sluba
prslunka
Hasiskho a
sa vykonva v sluobnom pomere.
zchrannho zboru

ttna sluba vykonvan nad rmec urenho sluobnho asu. ttnou slubou nadas je
ttna sluba nadas aj sluba, ktor prslunk Hasiskho a zchrannho zboru vykonva poas urenej sluobnej

povinnosti poda zkona . 491/2006 Z. z. o Hasiskom a zchrannom zbore.

tiepenkov use

Rubov alebo stredn as koe alebo koky vyinenej tak, aby nepodliehala hnitiu, zskan
tiepanm hrubej usne.

tiepky

astice dreva, ktor s produktom jeho drvenia alebo sekania, pribline rovnakej vekosti na
energetick vyuitie, mechanick alebo chemick spracovanie.

rtvras/polas
rozpadu peny

Doba, za ktor sa z vytvorenej peny uvon 25%/50% objemu pvodnho penotvornho

roztoku.

vk

Spojenie dvoch okrajov materilu, ktor s na odeve trvalo spojen zoitm alebo inm
spsobom.

T,
Tmax
Tmin
tabua

Najvyia prevdzkov teplota uvdzan vrobcom.

Maximlna prevdzkov teplota uvdzan vrobcom.
Minimlna prevdzkov teplota uvdzan vrobcom.
Najniia prevdzkov teplota uvdzan vrobcom.
Jednotliv kus zasklenia.

Strnka 171

339316918.xlsx

ahadlo

V svislosti s prefabrikovanmi kontrukciami je to ahan prvok inne prieben, umiestnen

v strope, stene alebo stpe.
innos, ktor vykonvaj hasisk jednotky s cieom prehlbova schopnosti veliteov pri
riaden sl a nasadzovan hasiskej techniky a vecnch prostriedkov pri zsahu a precviova
pripravenos a akcieschopnos hasiskch jednotiek, ako aj sinnos tchto jednotiek s
ostatnmi slubami.

taktick cvienie

Cvienie, ktor sa vykonva s cieom prehlbovania schopnost

a zrunost veliteov pri
riaden sl a nasadzovan hasiskej techniky a vecnch prostriedkov pri zsahu a precviovania
pripravenosti a akcieschopnosti Hasiskho a zchrannho zboru, ako aj sinnos s inmi
hasiskmi jednotkami a s ostatnmi pecilnymi slubami, najm pri
a) zdolvan poiarov v objektoch s technolgiou so zvenm nebezpeenstvom vzniku
poiaru, vekoskladov a rozsiahlych lesnch poiarov,
b) evakucii osb z budov,
c) likvidcii nsledkov dopravnch nehd v cestnej a elezninej doprave pri preprave
nebezpench ltok,
d) vykonvan zchrannch prc na vodnej hladine a pod vodnou hladinou,
e) zdolvan poiarov vekokapacitnch ndr s horavmi kvapalinami a so skvapalnenmi
plynmi,
f) zdolvan poiarov vkovch objektov a strench kontrukci,
g) zdolvan poiarov v tuneloch a v kblovch kanloch,
h) vykonvan zchrannch prc v ako prstupnch miestach a ternoch,
i) likvidcii nsledkov havri v leteckej doprave.

Pena s slom napenenia najviac 20.

ak pena

Pena s slom napenenia nie vm ako 20.

Pena s napenenm do 20 nsobnho zvenia pvodnho objemu roztoku.
Olej, ktor
a) pri atmosfrickom tlaku 101,3 kPa a pri teplote 20 C nie je plne plynn a
1. je kvapaln poda kritria uvedenho v skobnom postupe poda prlohy A a B k Eurpskej
dohode o medzinrodnej cestnej preprave nebezpench vec (ADR)
b) pri teplote 50 C m tlak nastench pr najviac 300 kPa,
ak vykurovac olej c) m bod vzplanutia uren poda postupu uvedenho
1. v slovenskej technickej norme alebo
2. v prlohe A a B k Eurpskej dohode o medzinrodnej cestnej preprave nebezpench vec
(ADR) najviac vak 250 C a
d) mono uri jej bod horenia poda slovenskej technickej normy
e) bod tuhnutia m viac ako 35 C, najviac vak 45 C.
Norma, ktor obsahuje pravidl, usmernenia, charakteristiky alebo vsledky innost, ktor s
zameran na dosiahnutie ich najvhodnejieho usporiadania v danej oblasti a pri veobecnom a
opakovanom pouit. Technick norma je
technick norma

a) medzinrodn norma, ktor prijala medzinrodn organizcia pre normalizciu a ktor je

verejne prstupn,

Strnka 172

339316918.xlsx
technick norma

b) eurpska norma, ktor prijala eurpska organizcia pre normalizciu a ktor je verejne
prstupn,
c) slovensk technick norma, ktor je verejne prstupn,
d) zahranin norma, ktor prijala zahranin nrodn normalizan organizcia a ktor je
verejne prstupn.
Spoluprca Poiarnotechnickho a expertzneho stavu MV SR v Bratislave pri zisovan

technick pomoc pri

a dokazovan prin vzniku poiarov vyadujcom pouitie technickho vybavenia, ktorm
zisovan prin
okresn riaditestvo Hasiskho a zchrannho zboru alebo krajsk riaditestvo Hasiskho a
vzniku poiaru

zchrannho zboru nedisponuje.

Poadovan charakteristiky vrobku obsiahnut v technickom predpise alebo v technickej

norme, ktormi s technick pecifikcie, a to:
1. rove kvality,
2. itkov vlastnosti,
3. bezpenos,
4. rozmery,
5. nzov, pod ktorm sa predva,
6. znaky,
technick poiadavky 7. skanie vrobku a skobn metdy,
na vrobok
8. balenie,
9. oznaovanie vrobku alebo vybavenie ttkom,
10. postupy posudzovania zhody vrobku s prvnymi predpismi alebo s technickmi normami,
11. vrobn metdy a procesy, ktor maj vplyv na charakteristiky vrobku,
12. in poiadavky nevyhnutn z dvodov ochrany oprvnenho zujmu alebo ochrany
spotrebitea, ktor sa tkaj ivotnho cyklu pouitia alebo znekodnenia vrobku alebo
zmeny elu jeho pouitia, ak tieto podmienky mu vznamne ovplyvni zloenie alebo
povahu vrobku, alebo jeho uvedenie na trh alebo jeho uvedenia do prevdzky.
technick prostriedky
vyrozumenia tvarov Sluobn telekomunikan a rdiokomunikan systm, vyrozumievacie a vyhodnocovacie
Ministerstva vntra zariadenie, mobiln telefnna sie a sluobn mobiln telefny
SR

Hasisk automobil s vybavenm na ochranu majetku a na obmedzenie kd na ivotnom

prostred, a to najm pri
a) nebezpeenstve zneistenia ivotnho prostredia,
b) chemickom nebezpeenstve,
c) radianom nebezpeenstve,
d) biologickom nebezpeenstve,
e) zchrane.
technick automobil
Do tejto skupiny hasiskch automobilov pouvanch v hasiskch jednotkch mono zahrn
(TA)
naprklad technick automobily (TA) na vkon protiplynovej sluby s vybavenm na
vykonvanie zchrannch prc najm
a) v zdraviu kodlivom a nedchatenom prostred (TA - PPLS),
b) pri likvidcii vronov zdraviu kodlivch nebezpench ltok a pri rznych chemickch a
ekologickch havrich (TA - EKOS)
c) pri radianom nebezpeenstve (TA - RAS),
d) pri biologickom nebezpeenstve (TA - BIOS).
technick hasisk Hasisk automobil s poiarnou technickou vzbrojou, uren na vykonvanie technickho
automobil
zsahu pri poiaroch, pri rozoberan kontrukci, pri zchrannch prcach a pod.

technick predpis

Veobecne zvzn prvny predpis, ktor obsahuje technick poiadavky na vrobky, ktorch
dodriavanie je povinn pri uvdzan vrobku na trh, pri jeho pouvan, alebo ktor zakazuje
alebo obmedzuje vrobu, dovoz, predaj alebo pouvanie uritho vrobku.

Strnka 173

339316918.xlsx

technick sanan
automobil

Hasisk automobil s rozlinmi zariadeniami urenmi na zabrnenie alebo minimalizovanie

kd od vody alebo inch kd vyskytujcich sa pri hasen.

technologick
zariadenia
petrochemickho
priemyslu

Otvoren oceov kontrukcie, ktor maj spravidla v spodnej asti ochrann nter, nstrek
alebo ochrann betn na zvenie poiarnej odolnosti. Sasou technolgie s potrubn
mosty a chemick reaktory, v ktorch sa nachdza znan mnostvo horavch ltok.
Najvia akumulcia horavch ltok je v ndriach horavch kvapaln a v zsobnkoch na
skvapalnen plyny. Znan as plynnch ltok je toxick.

technologicky loklny
Spotrebi palv uren na vrobu tepla na in ely, ne na vykurovanie.
palivov spotrebi
technologick most

Stavba lniovho charakteru uren na ukladanie kblovch a potrubnch rozvodov,

dopravnch zariaden a podobne.

technologicky
orientovan vskum a Vvoj technolgie vroby chemickej ltky.
vvoj

Materil v tekutom stave, ktorm sa po nanesen na povrchu vytvra povlak s ochrannmi,

tekut organick kryc

dekoratvnymi a/alebo inmi osobitnmi vlastnosami, naprklad nterov ltky zrove s
materil

rozpadlom a riedidlom (pozri EN 971-1).

telekomunika-n
prevdzky

Prevdzky spojov, v ktorch je umiestnen spojovacie a prenosov zariadenie telefnnych

stredn, stredn pre alekopis, zosilovacch stanc, rdiouzlov rozhlasov po drte,
rozhlasovch stredn a zariaden prenosu dt.

telekomunika-n
Hasisk automobil na dopravu osdky na miesto poiaru, vybaven telekomunikanmi
a osvetlovac
hasisk automobil a osvetovacmi prostriedkami.
telekomunika-n
Hasisk automobil s predpsanm telekomunikanm zariadenm.
hasisk automobil
telekomunika-n
hasisk prves
telesn prprava
prslunka
Hasiskho a
zchrannho zboru

Skriov prves s predpsanm telekomunikanm zariadenm.

innos, ktorej elom je upevovanie a zvyovanie fyzickej zdatnosti, rozvoj pohybovch
schopnost a osvojenie si pohybovej dokonalosti nevyhnutnej pri plnen loh Hasiskho a
zchrannho zboru. Jej prostriedkami s najm zkladn gymnastika, atletick disciplny,
posilovacie cviky, plvanie, portov hry a turistika.

Kontrola, ktorou sa preveruje spravidla stav zabezpeenia ochrany pred poiarmi vo vybranch
oblastiach alebo innostiach. Tematickou protipoiarnou kontrolou je aj kontrola stavieb v
priebehu ich uskutoovania.
Intenzita prpadnho poiaru v poiarnom seku alebo jeho asti, ktor by vznikla bez
uplatnenia poiarnobezpenostnch opatren a hasebnho zsahu.
teoretick intenzita
Intenzita prpadnho poiaru v posudzovanom stavebnom objekte alebo asti, ktor by vznikla
poiaru
bez uplatnenia poiarnobezpenostnch opatren; je uren mnostvom, druhom a spsobom
uloenia horavch ltok, ako aj podmienkami horenia.
Proces, pri ktorom inkom tepla alebo zvenej teploty predmetu nastva strata niektorch
tepeln degradcia
vlastnost (napr. fyziklnych, mechanickch alebo elektrickch).
tematick
protipoiarna
kontrola

tepeln izolcia
odevu

tepelne ionizujce
zasklenie
tepelne izolujca
stena

Rozdiel teplt medzi povrchom pokoky pouvatea a okolitou atmosfrou, delen vslednm
suchm tepelnm tokom na jednotku plochy v smere teplotnho gradientu, priom such
tepeln tok sa sklad z vodivej, konveknej a slavej zloky. Poda konenho pouitia odevu
sa mu poui rzne hodnoty tepelnej izolcie.
Poiarne odoln zasklenie, vyhovujce kritriu celistvosti a izolcie poas predpokladanej doby
poiarnej odolnosti.
Poiarne odoln zasklenie, ktor poas oakvanej doby poiarnej odolnosti vyhovuje kritriu
celistvosti a izolcie.
Sklena so zasklenm alebo bez neho, ktor vyhovuje kritrim celistvosti aj izolcie poas
dosiahnutho asu poiarnej odolnosti (EN 1364-1 a EN 1365-1).

Strnka 174

339316918.xlsx

Poiarne odoln zasklenie, ktor spa podmienky celistvosti aj izolcie poas dosiahnutho
asu poiarnej odolnosti (EN 1364-1).
Podmienky spsoben vystavenm (prvku) zvenej/znenej teplote, slajcemu tepelnmu
tepeln namhanie
toku alebo kombincii tchto faktorov.
Poiarne odoln zasklenie, vyhovujce poas predpokladanej doby poiarnej odolnosti kritriu
celistvosti a tam, kde je poadovan i kritriu radice, ale ktorho elom nie je zaisova
tepelne neionizujce izolciu.
tepelne izolujce
zasklenie

zasklenie

Poiarne odoln zasklenie, ktor poas oakvanej doby poiarnej odolnosti vyhovuje kritriu
celistvosti, v prpade poiadavky i kritriu radicie, ale ktorho elom nie je zaisova izolcii.
Stena so zasklenm alebo bez neho, ktor vyhovuje kritriu celistvosti, a tam, kde sa to

tepelne neizolujca vyaduje, kritriu radicie poas dosiahnutho asu poiarnej odolnosti, ale nie je uren na
stena
zabezpeenie izolcie; tak stena me plne pozostva z tepelne neizolujceho poiarne

odolnho zasklenia (EN 1364-1 a EN 1365-1).

Poiarne odoln zasklenie, ktor vyhovuje kritriu celistvosti, a tam, kde sa to vyaduje, kritriu

tepelne neizolujce
radicie poas dosiahnutho asu poiarnej odolnosti, ale nie je uren na zabezpeenie
zasklenie

izolcie (EN 1364-1).

tepeln oiarenie
Pomer slavho toku tepla dopadajceho na nekonene mal element povrchu, ktor
(v uritom bode na
obsahuje tento bod, k ploche tohto elementu.
povrchu)

Zaaenie kontrukcie vyjadren istm tepelnm tokom do prvkov.

tepeln zaaenia
tepeln iarenie

Zaaenia kontrukcie vyjadren hustotou tepelnho toku do prvku/prvkov.

Prenos tepelnej energie elektromagnetickmi vlnami.

tepelnoizolan
sek izolanho vrobku urenho na obalenie potrub; jeho maximlny vonkaj priemer je
vrobok na linerne
300 mm a nie je uren na pouitie na vzduchotechnickch potrubiach kruhovho prierezu.
potrubie

Hlsi reagujci na zvenie teploty.

Samoinn hlsi poiaru reagujci na urit tepeln hodnotu alebo rchlos narastania
tepeln hlsi poiaru
teploty.
tepeln potencil Porovnaj vhrevnos.
tepeln hlsi

tepeln potencil
vhrevnos

Tepeln energia vytvoren horenm jednotkovej hmotnosti danho materilu.

tepeln rozklad

Proces, pri ktorom inkom tepla alebo zvenej teploty predmetu nastvaj zmeny jeho
chemickho zloenia.

tepeln spac
mechanizmus

Zariadenie, ktor reaguje na zvenie teploty okolnho vzduchu a uvoln list(-y) poiarnej
klapky pri dopredu nastavenej teplote. Me spolupsobi s mechanicky, elektricky,
elektronicky alebo pneumaticky ovldanmi mechanizmami, umiestnenmi priamo v zariaden
alebo mimo neho.

Sinite definujci redukciu zaaenia snehom na streche ako funkciu tepelnho toku cez
strechu, ktor zapriuje topenie snehu.
Mnostvo tepelnej energie na jednotku plochy, dopadajce na terk meracieho zariadenia;
zaha teplo prenanm a slanm.
Mnostvo tepelnej energie dopadajcej na jednotku plochy; zaha tepeln tok prdenm a
tepeln tok [kW/m2]
slanm.
Mnostvo tepelnej energie vysielanej, prenanej alebo prijmanej jednotkou plochy za
jednotku asu.
Celkov tepeln tok (kW/m2) prijat vzorkou v najvzdialenejom mieste rozrenia plamea
poas prvch X mint skky.
tepeln tok po X
tepeln sinite

mintach (HF-X)
tepeln vkon
teplota okolia

Tepeln tok (kW/m2) pohlten vzorkou umiestnenou v najvzdialenejom bode rozrenia

plamea spozorovanom v prvch X mintach skky.
Mnostvo tepla uvonen horiacou ltkou za asov jednotku.
Pre potreby STN EN 1634-3 (92 00812) je teplotou okolia teplota vzduchu (2010) C.
Teplota vzduchu alebo inho mdia v bezprostrednom okol zariadenia alebo sasti.

Strnka 175

339316918.xlsx

teplota
samovznietenia

Najniia teplota, pri ktorej sa ltka za stanovench skobnch podmienok samovone zapli.

teplota statickej Teplota, pri ktorej sa vyhlsi poplachov signl, pokia bude hlsi vystaven vemi
reakcie
malmu nrastu teploty.

teplota vznietenia
horavej ltky

Teplota vznietenia usadenho prachu kritrium iniciovatenosti disperznej zmesi

v technologickch zariadeniach s vskytom usadenho prachu.
Najniia teplota, pri ktorej nastva vznietenie za danch skobnch podmienok bez
psobenia akhokovek zdroja riadenho zaplenia.
Najniia teplota, pri ktorej za definovanch podmienok skky, nastane vznietenie
zahrievanm, bez prtomnosti akhokovek prdavnho zdroja plamea.

teplota vznietenia
vbunej plynnej
atmosfry

Najniia teplota horceho prvku, pri ktorej sa za stanovench podmienok poda IEC 60079-4
vznieti horav ltka vo forme zmesi plynov alebo pr so vzduchom.

teplota tlenia
usadenho prachu
teplota vznietenia

teplota zaplenia

teplotn analza

teplotn krivka
(normov)

teplotn krivky

teplotn rozsah
zalievacej hmoty

teplotn vpoet

termokamera

teroristick toky

tesnenie proti
vparom
tesnenie sedla
uzveru

Najniia teplota ltky, pri ktorej me zaa trval horenie za stanovench skobnch
podmienok.
Postup stanovenia vvoja teploty v prvkoch na zklade teplotnch zaaen (ist tepeln tok) a
teplotechnickch vlastnost materilov prvkov a ochrannch povrchov.
Postup urenia teplotnho poa v prvkoch na zklade tepelnch zaaen (ist tepeln tok) a
tepelno-technickch vlastnost materilu prvkov a ochrannch vrstiev.
asov zvislos zmeny teploty predpsan urenm spsobom poas normovej skky
poiarnej odolnosti.
Teplota plynov v okol povrchov prvkov ako funkcia asu. Tieto krivky mu by:
nominlne: konvenn krivky prijat na zatriedenie alebo overenie odolnosti proti poiaru; napr.
normalizovan teplotn B4233 krivka vonkajieho poiaru, uhovodkov poiarna
krivka;B4237
parametrick: uren na zklade modelov poiaru a pecifickch fyziklnych parametrov
definujcich podmienky v poiarnom seku.
Teploty plynu/plynov v okol povrchu prvkov v zvislosti na ase. Mu by:
a) nominlne/menovit: vyjadren dohodnutmi krivkami prijatmi pre triedenie alebo overenie
poiarnej odolnosti, napr. normov teplotn krivka;
b) parametrick: uren na zklade poiarnych modelov a stanovench fyziklnych parametrov
popisujcich podmienky v poiarnom seku.
Teploty plynov v okol povrchu prvku ako funkcia asu. Teplotn krivky mu by:
a) nominlne: konvenn krivky prijat na klasifikciu alebo overenie poiarnej odolnosti, napr.
normov teplotn krivka;
b) parametrick, t.j. uren na zklade poiarnych modelov a presne stanovench fyziklnych
parametrov opisujcich podmienky v poiarnom seku.
Rozsah teploty, v ktorom vlastnosti zalievacej hmoty poas prevdzky alebo pri skladovan
spaj poiadavky tejto normy.
Postup urenia/stanovenia vzrastu/rozvoja teploty v prvkoch na zklade tepelnch zaaen
(hustota tepelnho toku), tepelnch vlastnost/charakteristk materilu/materilov prvkov a
ochrannch vrstiev, ak s pouit/dleit.
Postup pre urenie rozvoja teploty v prvkoch na zklade tepelnch zaaen a tepelnch
vlastnost materilov, vrstiev a ochrannch povlakov, kde to je dleit.
Prenosn prstroj, ktor detekuje infraerven iarenie a zobrazuje ho ako tepeln obraz na
displeji.
Napadnutia objektov sstreujcich spravidla vie mnostvo osb s cieom spsobi straty
na ivotoch, zdrav a majetku, spsobi strach a paniku obyvatestva. Na teroristick toky
mu by pouit konvenn zbrane a prostriedky obsahujce chemick, biologick a
rdioaktvne ltky a materily.
Krehk komponent kontrukne navrhnut tak, aby zamedzil vniknutiu vparov obsahu ndre
do systmu penovho potrubia, priom umouje pene prdi do ndre poas innosti
zariadenia.
Hlavn pevn uzatvracia sas suchho riadiaceho ventilu (EN 12259-2:1999).

Strnka 176

339316918.xlsx
tesnenie sedla
uzveru

tesniaca zostava

Hlavn pevn uzatvracia sas mokrho riadiaceho ventilu.

Hlavn pohybliv tesniaci prvok (ako je klapka) zavodovacieho ventilu.
Pohybliv tesniaci prvok (ako je klapka) ventilu, ktor udriava tlak vzduchu v potrubnom
systme.
Pohybliv tesniaci prvok (naprklad klapka) ventilu, ktor zabrauje sptnmu prdeniu vody.

tesniace zariadenie

Zariadenie na zabrnenie unikaniu plynu alebo kvapaliny medzi prstrojom a potrubm

pomocou tesniacich prostriedkov.

tesniaci krok

Krok pouit v kblovej vvodke alebo vo vvodke rrkovho vedenia na utesnenie medzi
vvodkou a kblom alebo rrkovm vedenm.

tesnos poiarnych
Schopnos brni prenikaniu dymu a splodn horenia vznikajcich pri poiari.
uzverov

Prevdzkov jednotka, v ktorej sa vykonvaj neklinick tdie zdravotnej a environmentlnej

bezpenosti chemickch ltok, a ak ide o neklinick tdie vykonvan na viacerch miestach,
testovacie pracovisko testovacm pracoviskom sa rozumie miesto, na ktorom pracuje vedci neklinickej tdie, a
vetky jednotliv testovacie miesta, ktor sa jednotlivo alebo ako celok povauj za testovacie
pracovisk a vlastnia ich alebo maj ich v prvnej drbe fyzick osoby alebo prvnick osoby.
textiln priemysel

Priemysel charakteristick vrobou a spracovanm vlkien, ako aj vrobou textli a

spracovanm textli v odevnom a v pletiarskom priemysle.

THR600s

Celkov uvonen teplo zo vzorky poas prvch 600 s vystavenia tepelnmu namhaniu
v plameoch hlavnho horka.

tiese

Stav, pri ktorom je bezprostredne ohrozen ivot, zdravie, majetok alebo ivotn prostredie
a postihnut je odkzan na poskytnutie pomoci.

Sprva vysielan (naprklad pri ohrozen ivota) tiesovm signlom (trikrt opakovan slovo
MAYDAY). Mus obsahova daje o polohe, povahe tiesne, druh iadanej pomoci, ako aj in
oznmenia, ktor by mohli uahi poskytnutie pomoci.
tiesov volanie
Ohlsenie poiaru alebo inej tiesovej situcie prijman hasiskou jednotkou.
Trikrt opakovan slovo MAYDAY.Pouva sa v prpadoch, ke chce volajca rdiostanica
tiesov signl platn vysiela tiesov sprvu (naprklad pri ohrozen ivota). Na signl MAYDAY s povinn vetky
v rdiotelefnii
rdiostanice ihne prerui prevdzku v reime vysielania a zosta len na prjme a do
ukonenia tiesovho volania a prenosu tiesovej sprvy.
tiesov sprva

tm krzovej
intervencie

Skupina zabezpeujca vykonvanie krzovej intervencie a poskytovanie posttraumatickej

intervennej starostlivosti, ktor je zloen z vykolench prslunkov Hasiskho a
zchrannho zboru a jeho zamestnancov.

tL50 as smrtenho as vystavenia uritej koncentrcii jedovatho plynu alebo splodn horenia, ktor spsob smr
50% populcie danho druhu.
vystavenia
tlaidlo na ovldanie Ovldac prvok ndzovho uzveru, ktor ak je zatlaen v smere vchodu, ovlda
ndzovho uzveru mechanizmus ndzovho uzveru tak, aby dolo k uvoneniu zvory.

Hlsi poiaru, v ktorom si zmena stavu operanho prvku na poplachov stav vyaduje ete
tlaidlov hlsi na aliu manulnu operciu po rozbit ochrannho krycieho skla alebo materilu, ktor sa na sklo
nepriamu prevdzku podob; tento typ tlaidlovho hlsia mus by vybaven aretciou, ktor zaisuje trvanie

vstupnho elektrickho signlu od zaiatku a do zruenia aretcie.

Hlsi poiaru, v ktorom sa zmena stavu operanho prvku na poplachov stav uskuton

tlaidlov hlsi na
automaticky po poruen ochrannho krehkho komponentu zo skla alebo z materilu, ktor sa
priamu prevdzku

na sklo podob.

Hlsi poiaru, ktorm sa rune vyhlasuje poiar.

tlaidlov hlsi
poiaru

Hlsi poiaru, ktor sa zapna rune.

Strnka 177

339316918.xlsx
tlaidlov hlsi
poiaru

Dielec zariadenia elektrickej poiarnej signalizcie, ktor sa pouva na run

signalizovanie poiaru.
Zariadenie na run inicializciu poplachu.

tlan pka
prenosnho
as spacieho mechanizmu prenosnho hasiaceho prstroja.
hasiaceho prstroja
tlak nastench pr

tlak otvorenia

Tlak, ktor vznik pri rovnovnom stave pevnej ltky alebo kvapaliny s vlastnmi parami; je
funkciou materilu a teploty.
Tlak, pri ktorom sa zavodovac ventil otvra a vpa vodu do potrub zariadenia; zvyajne sa
udva hodnotami prevdzkovho tlaku, tlaku v zariaden alebo v pomocnom zariaden, pri
ktorch hodnotch sa tento ventil otvra.
Tlak, pri ktorom sa such riadiaci ventil uvedie do innosti a vpust vodu do sprinklerovho
zariadenia udva sa hodnotami tlaku vzduchu v zariaden a prevdzkovm tlakom.

tlak pri maximlnej Tlak nameran v hasiacom prstroji po ustlen v priebehu aspo 24h pri maximlnej
prevdzkovej teplote
prevdzkovej teplote Tmax ( 60 C) a pri hasiacich prstrojoch s tlakovou patrnou maximlny
Ptmax (tlak nameran
tlak zaznamenan za 0,5 s v priebehu 3 min okrem prvch 5 s po uvonen vtlanho plynu.
experimentlne)

Tlak vzduchu/inertnho plynu v suchej sstave v hlavnom vstupe suchho riadiaceho ventilu.
tlak sstavy

tlak v zariaden
tlak vzduchu
v zariaden

tlakov faa

tlakov hadica
tlakov hadicov
spojka

Statick tlak vody v hlavnom vstupe z mokrho riadiaceho ventilu, pokia je ventil v
pohotovostnom stave.
Hydrostatick tlak vody na hlavnom vstupe mokrho riadiaceho ventilu, ke je ventil
v pohotovostnom stave.
Statick tlak vzduchu v potrub zariadenia na odtokovej strane tesniacej zostavy
zavodovacieho ventilu v pohotovostnej polohe.
Statick tlak vzduchu na vstupe suchho riadiaceho ventilu v jeho pohotovostnom stave.
Tlakov ndoba spravidla guovitho alebo valcovitho tvaru s hrdlom, ktor m vntorn
objem od 0,5 l do 150 l a je uren na opakovan plnenie alebo dopravu horavho plynu
alebo horenie podporujceho plynu.
Tlakov ndoba s ventilom.
Vecn prostriedok uren na dopravu vody a vodnch roztokov penidiel alebo zmadiel.
Tlakov hadica sa me v nenaplnenom stave zloi a stoi.
Hadicov spojka pre tlakov poiarne hadice.

Hrdlov spojka k tlakovmu poiarnemu prsluenstvu a k vtlanm hrdlm poiarnych

erpadiel.
Obal s vntornm objemom najviac 1000 l, ktor je spolu s jeho vstrojom uren na
tlakov ndoba
opakovan plnenie alebo dopravu horavho plynu alebo horenie podporujceho plynu.
Zostava dielcov tvoriacich tlakov as hasiaceho prstroja, ktor me obsahova ndobu,
tlakov ndoba
hasiaceho prstroja spacie zariadenie, uzver plniaceho otvoru, uzver, ventil, hadicu.
Oceov ndoba bez ventilu naplnen oxidom uhliitm alebo vzduchom, ktor pri poruen
tlakov patrna
veka ndoby vytla hasivo z prstroja.
tlakov patrna na Opakovane plniten alebo jednorazovo plniten tlakov ndoba vyroben z kovu, obsahujca
vtlan plyn
vtlan plyn s objemom do 0,5 l. V ADR s zatrieden ako valcov ndoby.
Poiarna hadica na prepravu hasv pod pretlakom; del sa na hadice z prrodnch vlkien
tlakov poiarna
a izolovan hadice (t.j. s vlokou alebo impregnciou a pod.).
hadica
Hadica, ktor sa me v nenaplnenom stave naplocho zloi a stoi.
Technick prostriedok, ktor sa poda spsobu dodvky prdu hasiva len na:
tlakov hasiace
a) kontinulne, ktor pracuje s nepreruovanm tlakovm prdom,
zariadenie
b) impulzn, ktor pracuje s preruovanm tlakovm prdom v impulzoch.
tlakov hrdlov
spojka

Strnka 178

339316918.xlsx

tlakov spojky
tlakov vetranie

Vecn prostriedky, ktor sa pouvaj na vzjomn spjanie hadc alebo na ich pripojenie na
vtlan hrdlo erpadla alebo na in vecn prostriedky. Poda miesta pouitia sa lenia na
hadicov a hrdlov s pouitm v podtlakovej asti alebo pretlakovej asti.
Obeh vzduchu pomocou jednho alebo viacerch ventiltorov.
renie ela tlejivho horenia po odstrnen psobenia inicitora horenia.
Pomal horenie ltky bez viditenho svetla zvyajne zistiten dymom a zvenm teploty.

tlenie

Horenie materilu bez plamea a bez viditenho svetla.

Pozri horenie eravenm.
Horenie materilu bez plamea a svetelnho iarenia, obvykle sprevdzan dymom.

tlmi pdu

Siastka systmu na zachytvanie pdu, ktor je skontruovan tak, aby rozptlila kinetick
energiu, ktor vznik poas pdu z vky [EN 363].

topenie sa

Stav, kedy aj po nadchnut vieho mnostva vody do pc a nslednej strate vedomia v

dsledku nedostatku kyslka nedochdza u danej osoby k smrti. Pri topen sa dochdza aj pri
vdchnut malho mnostva studenej vody ku kom hlasiviek, a tm k uzavretiu hrtana a k
znemoneniu prechodu vzduchu do pc a nslednmu duseniu. K hlasiviek, ak je postihnut
osoba v pokoji, spravidla ustpi skr, ne djde ku strate vedomia. K me spsobi u
postihnutho paniku. Takto situcia me vznikn nielen pod hladinou, ale aj pri innostiach
na hladine.

toxicita
jedovatos
toxick innos
toxick
nebezpeenstvo

toxick riziko

Schopnos ltky vytvra kodliv inky na iv organizmus.

Miera mnostva jedovatej ltky nutnej na vyvolanie danho toxickho inku.
Monos pokodenia zdravia alebo straty ivota vystavenm inkom jedovatch ltok
s ohadom na ich potencil, mnostvo, koncentrciu a dku vystavenia.
Pozri poiarne nebezpeenstvo, poiarne riziko a toxick riziko.
Miera vyjadren sinom
pravdepodobnosti vskytu toxickho nebezpeenstva oakvanho pri danej technickej
opercii alebo stave
a
-

toxn

nsledkov alebo rozsahu oakvanho zranenia pri vzniku toxickho nebezpeenstva.

Potencilna fyziologick kodlivos toxickch splodn horenia.

Ltka vzniknut z akchkovek organizmov vrtane mikroorganizmov, zvierat alebo rastln,
akhokovek spsobu vroby, prrodn alebo chemicky syntetizovan, ktor me spsobi
smr, ochorenie alebo pokodenie zdravia ud a zvierat alebo ktor me spsobi hyn alebo
pokodenie rastln
Vysoko toxick ltka nebielkovinovej povahy alebo bielkovinovej povahy ivoneho pvodu,
rastlinnho pvodu alebo bakterilneho pvodu, ktor spsobuje zlyhanie metabolizmu alebo
ivotne dleitch funkci, m ohrozuje zdravie alebo ivot postihnutej osoby.

traumatizujca
udalos

Zvan udalos vyvolvajca abnormn reakcie prslunka Hasiskho a zchrannho zboru

alebo jeho zamestnanca.
Stupe poiarneho poplachu, ktor je uren pre objekty, v ktorch sa na zdolanie poiaru
predpoklad pouitie hasiskch jednotiek, ktor sstreuje a nasadzuje krajsk riaditestvo
Hasiskho a zchrannho zboru.

Stupe, ktor sa vyhlasuje pre objekty alebo pre plochy, v ktorch sa predpoklad rozvoj
tret stupe
poarneho poplachu vzniknutho poiaru v niekokch poiarnych sekoch alebo na ploche presahujcej 3 ha.
Zdolanie takhoto poiaru sa predpoklad najmenej piatimi hasiskmi jednotkami za
predpokladu zriadenia riadiaceho tbu, ktor sstreuje a nasadzuje krajsk riaditestvo
Hasiskho a zchrannho zboru.Tret stupe sa vyhlasuje pri havrich, pri ktorch sa
uvonilo dvakrt viac nebezpench ltok ako pri druhom stupni poiarneho poplachu.

Strnka 179

339316918.xlsx

trhac hk

trhac tlak Rr
trieda A
trieda B
trieda C
trieda D

Nstroj pozostvajci zo rde s kovovm hrotom s ozubcom pod pravm uhlom, ktor sa
pouva hlavn na strhvanie striech, stropov a pod., aby sa zskal prstup k horiacim
materilom.
Vecn prostriedok kontruovan tak, aby bez zjavnej deformcie umooval strhvanie,
odtlanie alebo ahanie predmetov.
Hk s priamou i ohnutou epeou a kruhom pre an lano, upevnen na nsade.
Najvy tlak nameran poas skky rozthnutia tlakom.
Poiare pevnch ltok zvyajne organickho pvodu. Pri horen tchto ltok sa spravidla
vytvra erav zvyok.
Poiare kvapaln alebo ltok prechdzajcich do kvapalnho skupenstva.
Poiare plynov.
Poiare kovov.

trieda nebezpenosti
Klasifikcia horavch kvapaln poda hodnoty ich bodu vzplanutia.
horavch kvapaln
trieda psa A
trieda psa B

trieda psa C

Dopravn ps na veobecn pouvanie, kde je jedin riziko obmedzen prstup a prostriedky

niku.
Dopravn ps na veobecn pouvanie, kde je obmedzen prstup a prostriedky niku, kde
existuje potencilne vbun atmosfra a kde bu neexistuje sekundrne bezpenostn
zariadenie (trieda B1), alebo takto zariadenie existuje (B2).
Dopravn ps na veobecn pouvanie, kde je obmedzen prstup a prostriedky niku, kde
existuje potencilne vbun atmosfra, kde in horav materil alebo prach sa m bu
prepravova, alebo je potencilnym zdrojom prdavnho paliva a kde bu neexistuje
sekundrne bezpenostn zariadenie (trieda C1), alebo takto zariadenie existuje (trieda C2).

trieda poiarneho
nebezpeenstva

Skupina materilov, ktor maj rovnak alebo obdobn poiarnotechnick vlastnosti.

trieda poiarneho
nebezpeenstva
skladovanch
materilov

Klasifikan zatriedenie skladovanch materilov poda druhu nebezpeenstva.

Normalizovan systm triedenia poiarov poda vlastnost horavch ltok.

Maximlny tlak nameran poas skky roztrhnutia.
Trup udskho tela, t.j. bez ramien, nh a hlavy.
Nvrhov situcia, ktor prislcha asovmu seku rovnakho rdu, ako je nvrhov ivotnos
trval nvrhov
situcia
kontrukcie.
trval prevdzkov Maximlna teplota zabezpeujca stabilitu a integritu materilu poas oakvanej ivotnosti
teplota
zariadenia alebo asti pri jej urenom pouvan.
Stlos plamea na povrchu alebo nad povrchom poas najmenieho asovho seku.
Svisl horenie v asovom intervale dlhom ako 10 seknd (EN 1363-1).
trval horenie
ivotnos plamea na povrchu vzorky alebo nad povrchom vzorky poas viac ako 4 s.
plameom
triedy poiarov
trhac tlak Pr
trup

Pretrvvanie plamea na povrchu alebo nad povrchom minimlny as.

trval plamenn
horenie
trval pracovn
miesto

Svisl plamenn horenie po dobu dlhiu ako 10 seknd.

Pracovn miesto, na ktorom sa zamestnanec za obvyklch prevdzkovch podmienok zdriava
najmenej es hodn poas zmeny.

trval zaplenie
povrchu

Pracovn miesto, na ktorom je zamestnanec pravidelne viazan poas celej zmeny, avak
najmenej 6 hodn za zmenu.
Horenie povrchu vzorky plameom trvajce ete pri nasledujcom priloen zapaovacieho
plamea.

trvalo von
komunikcia na
nikovej ceste

Komunikan priestor, v ktorom nie je umiestnen iadny materil alebo zariadenie brniace
evakucii osb.

Strnka 180

339316918.xlsx

trval sklon
TSP600s

Odchlka od vodorovnej roviny podvozka (zkladne) alebo ktorhokovek vkyvnho

mechanizmu po rozmiestnen stabiliztorov.
Celkov mnostvo vytvorenho dymu poas prvch 600 s vystavenia tepelnmu namhaniu
v plameoch hlavnho horka.

tuh podova

Podova, ktor sa pri skke kompletnej obuvi poda 8.4.1 v EN ISO 20344:2004 neohne pri
psoben silou 30 N o uhol v ako 45.

tuh horav ltky

Uvdnut krm, seno, slama a in such, pokosen steblovit rastliny alebo stonkov rastliny,
tuh paliv, vyaen drevn hmota a drevn hmota spracovan na sortimenty vrobkov.

tuh palivo
Lignit, uhlie, hned uhlie, antracit, koks a brikety (poda STN 44 0001).
tuhostno-plasticitn Analza kontrukcie, ktor sa vykon na zaiatonom tvare kontrukcie a ktor vyuva pravidl na
analza
priame urenie medznho zaaenia.

tunely

tvar [cviebn
poriadok]
tvarovo stla hadica
tvarov sinite
zaaenia strechy
snehom

Dopravn stavby valcovitho prierezu veden spravidla v horskch masvoch pod vrcholmi. Vo
vine z nich je obojsmern premvka. Pod komunikciou alebo nad ou s vetracie achty
na odvod zneistenho vzduchu a prvod istho vzduchu.Dka tunelov je rzna, od niekoko
sto metrov do niekoko kilometrov. V tuneloch sa nachdzaj osobitne vetran chrnen
priestory a telefnom a hasiacim prstrojom, niektor aj s bezpenostnmi uzvermi proti
psobeniu tepelnho iarenia.
Uren zoskupenie jednotiek zameranch na ich spolon innos. Pozri aj jednotka.
Hadica, ktor si i v nenatlakovanom stave zachovva svoj kruhov tvar prierezu.
Hadica, ktor si uchov svoj kruhov prierez i ke nie je natlakovan.
Pomer zaaenia snehom na streche k nezvejovmu zaaeniu snehom na zemi bez vplyvu
okolitho prostredia a teplotnch inkov.

Projekt realizovan orgnmi ttnej sprvy lenskho ttu Eurpskej nie a prijmateskej
krajiny, kedy sa zamestnanci orgnu ttnej sprvy lenskho ttu (twinningov poradca,
strednodob a krtkodob experti) zastuj na misich, v rmci ktorch rieia lohy
twinningov projekt
a vypracovvaj podklady a materily poadovan twinningovm partnerom prijmateskej
krajiny; twinningov projekt me by realizovan v plnej alebo zjednoduenej forme (tzv.
twinning light).
ty s hrotom
typ kontrukcie

Pozri strhvac hk.

Usporiadanie kontruknch prvkov. Typy kontrukcie s naprklad rmy, visut mosty.

typ ochrany

Osobitn opatrenia (prostriedky) pouit pre elektrick zariadenia na vylenie vznietenia okolitej
vbunej atmosfry.

typ ochrany "n"

Typ ochrany elektrickho zariadenia, ktor za normlnej prevdzky a stanovench abnormlnych

podmienok uvedench v tejto norme zabezpeuje, e zariadenie nie je schopn zapli alebo vznieti
okolit vbun plynn atmosfru.

typ ochrany proti

vbuchu "n"

Typ ochrany elektrickho zariadenia, ktor pri normlnej prevdzke a stanovench abnormlnych
podmienkach uvedench v tejto norme zabezpeuje, e zariadenie nie je schopn vznieti okolit vbun
atmosfru.

Sas alej dokumentcie o prevdzke sluobnho vozidla sliaca na ucelen prehad jzd
sluobnch vozidiel schvlench na kalendrny tde a na rozhodovanie pri schvaovan jzd mimo
tdenn pln vjazdu plnu vjazdu; spracva sa pre nasledujci kalendrny tde na zklade poiadaviek na prepravu
predloench do 12.00 h v piatok predchdzajceho tda alebo poda upresnenia prevdzkovatea.

U
bytok koncentrcie Mnostvo skobnej vzorky spotrebovanej poas spaovania na jednotku expozinho objemu
navky
na celkov prietok vzduchu, vyjadren v gramoch na meter kubick.
elov sklad
vbunn

Sklad schvlenho typu, uren na skladovanie vbunn, vbunch predmetov a muncie,

ktor sa zriauje v objektoch zboru, kde je zaraden pyrotechnik, ktor
vykonva
pyrotechnick innos.

Strnka 181

339316918.xlsx

inky druhho rdu Dodaton inky zaaenia spsoben pretvorenm kontrukcie.

Reakcia predmetu po vystaven urenmu poiaru.

Pozri sprvanie pri poiari.
inky zaaenia potan bez uvaovania inkov pretvorenia kontrukcie, ale so
inky prvho rdu
zohadnenm geometrickch imperfekci.
inky poiaru

Vonkajie alebo vntorn sily a momenty, naptia, pretvorenia, premiestnenia kontrukcie (v

porovnan s inkami zaaen S, ktor zahaj iba vonkajie sily a momenty).
inky zaaenia/ E Momenty, sily naptia, deformcie (pre porovnanie inky zaaenia S predstavuj len sily a

inn dka

momenty).
inky zaaen E s odozvou kontrukcie na zaaenie (napr. vntorn sily a momenty,
naptia, pomern pretvorenia).
Dka pouvan pri vpote tvaru deformanej iary; me by definovan ako vzpern dka,
t.j. dka kbovo uloenho stpa s kontantnou normlovou silou, ktor m rovnak prierez a
kritick zaaenie ako skutn prvok.

innos, ke v poiatonej etape rozvoja poiaru jedna osoba bez mimoriadneho silia
prekon i zamknut dvierka skrine hadicovho navijaka, otvor rune ovldan prtokov ventil,
inn obsluha
uchop uzatvraciu prdnicu, pomocou smerovho vedenia hadice alebo otonho hadicovho
hadicovho navijaka
uloenia plynulo rozvinie v iadanom smere potrebn dku hadice a nastavenm prdnice do
prslunej polohy zane hasi
Podiel vkonu a prkonu erpadla.
Prierez prvku pri navrhovan kontrukci na inky poiaru pouvan v metde efektvneho
inn prierez
prierezu. Obdr sa zo zostatkovho prierezu odstrnenm asti prierezu s predpokladanou
nulovou pevnosou a tuhosou.
inok ochabnutia Nekontantn priebeh naptia v irokch psoch spsoben mykovou deformciou; pri
mykom
posudzovan bezpenosti sa zohaduje pouitm "efektvnej" rky psu.
inok zaaen na kontrukn prvky (napr. vntorn sila, moment, naptie, pomern
inok zaaenia (E)
deformcia) alebo na cel kontrukciu (napr. priehyb, pootoenie).
innos

tovn doklady

drba

drba poiarneho
uzveru

Originlne psomnosti, ktormi sa preukazuj skutonosti, ktor s predmetom tovnctva.

Opatrenia na udriavanie osobnho ochrannho prostriedku alebo inho zariadenia v
bezpenom stave na pouvanie pomocou preventvnych innost ako s istenie a
zabezpeenie vhodnho uskladnenia.
Shrn vetkch innost vykonvanch poas ivotnosti kontrukcie na to, aby bola schopn
spa poiadavky spoahlivosti.
Kombincia vetkch technickch a administrativnych konov vrtane kontrolnch konov,
ktor s uren na zachovanie prostriedku v stave alebo jeho uvedenie do stavu, v ktorom je
schopn poadovan funkce vykonva.
Sbor konov realizovanch osobou uvedenou v 9 ods. 5 vyhlky MV SR . 478/2008 Z. z.
pozostvajcich
1. z preventvnej drby, ktorou sa zabezpeuje udranie poadovanho stavu alebo
bezporuchovho stavu a schopnos spa stanoven poiadavky a vykonva poadovan
funkcie v potrebnom rozsahu,
2. z opravy, ktorou sa zabezpeuje obnovenie poadovanho stavu alebo bezporuchovho
stavu a schopnos spa stanoven poiadavky a vykonva poadovan funkcie v potrebnom
rozsahu,
3. z prehliadky, ktorou sa overuje vybavenos poiarneho uzveru, jeho funknos a
zabezpeenie energie alebo hasiacej ltky, ak sa ich dodvka poaduje, priom na
uskutonenie konov overenia funknosti a overenia zabezpeenia dodvky energie alebo
hasiacej ltky je potrebn netandardn nradie, jednoelov technick pomcka alebo
extern merac prstroj.

drba vozidla

Shrn innost, ktor zaisuj riadny technick stav, pohotovos a hospodrnu prevdzku
vozidla.

Strnka 182

339316918.xlsx

udriavacie
naptie
uhlkat zvyok

Kontantn naptie, ktor, ak sa aplikuje na batriu, udriava ju vstave plnho

nabitia. Toto naptie definuje vrobca batri.
Zvyok obsahujci uhlk ako vsledok pyrolzy alebo nedokonalho horenia.

uhlov forma renia renie poiaru, ktor nie je obmedzen kontrukciami s poiarnou odolnosou z jednej strany
poiaru
alebo z niekokch strn.

uhovodkov
poiarna krivka

uhol uloenia

Nominlna krivka zvislosti teploty od asu pre vyjadrenie inkov poiaru uhovodkovho
typu.
Nominlna teplotn krivka zvislosti teploty na ase reprezentujca poiarne zaaenia
uhovodkovho typu.
Uhol, ktor zviera pri uloen prirodzen spdnica kuea navenho sypkho materilu s
horizontlou.

uchdza o prijatie do
prpravnej ttnej
Oban Slovenskej republiky, ktor podva psomn iados prslunmu sluobnmu radu,
sluby alebo do
doasnej ttnej
ktor vyhlsil vberov konanie na von miesto.
sluby v Hasiskom
zchrannom zbore
chytn lano

Spjajci prvok alebo siastka systmu na zachytvanie pdu; chytnm lanom me by

lano z chemickch vlken, oceov lano, popruh alebo reaz [EN 363].

ukladanie
rdioaktvnych
Umiestnenie rdioaktvnych odpadov alebo vyhoretho
odpadov alebo
vyhoretho jadrovho rdioaktvnych odpadov alebo vyhoretho jadrovho paliva.
paliva

jadrovho paliva do loiska

Stav jadrovho zariadenia, ke sa jeho vyuvanie na pvodn el skonilo a tento proces je

ukonenie prevdzky nevratn; pre loisko rdioaktvnych odpadov alebo vyhoretho jadrovho paliva plat, e
jadrovho zariadenia ukonenm prevdzky jadrovho zariadenia je stav, ke sa skonilo umiestovanie

rdioaktvnych odpadov alebo vyhoretho jadrovho paliva do loiska.

kryt

ukrytie

Priestor, ktor je oddelen od poiaru kontrukciou s poiarnou odolnosou a je vybaven

bezpenou cestou k vchodu z poschodia; predstavuje tak doasn bezpen miesto poas
evakucie.

Ochrana osb v ochrannch stavbch pred monmi nsledkami mimoriadnych udalost.

loisko
Jadrov zariadenie poda 2 psmena f) tvrtho bodu zkona . 541/2004 Z. z. v znen
rdioaktvnych
odpadov alebo
zkona . 94/2007 Z. z. umoujce izolciu rdioaktvnych odpadov alebo vyhoretho
vyhoretho jadrovho jadrovho paliva, kontrolu a ochranu ivotnho prostredia.
paliva

ultrafialov hlsi
(UV)

umel koryto
umel vetranie
umel vodn tvar

Poiarny hlsi reagujci iba na iarenie s vlnovou dkou menej ako 300 nm.

Koryto, ktorho dno a brehy s umelo vytvoren a do ktorho je voda odveden, najm vodn
kanl, vodn nhon a prieplav.
Vetranie zabezpeujce prvod vzduchu v mnostve zodpovedajcom 10-nsobnmu objemu
priestoru chrnenej nikovej cesty za 1 hodinu a odvod vzduchu pomocou prieduchov, acht
a podobne.
tvar povrchovej vody vytvoren udskou innosou.

Strnka 183

339316918.xlsx

mtrn

Ak zanikne sluobn pomer prslunka Hasiskho a zchrannho zboru mrtm alebo

vyhlsenm za mtveho, m pozostal manel nrok na mrtn vo vke odchodnho, na ktor
by mal prslunk Hasiskho a zchrannho zboru v ase mrtia alebo vyhlsenia za mtveho
nrok. Kad pozostal nezaopatren diea po zomretom alebo vyhlsenom za mtveho m
nrok na mrtn v sume jednho mesanho sluobnho platu prslunka Hasiskho a
zchrannho zboru.

myseln plan
poplach

Plan poplach spsoben osobou, ktor vedela, e nejestvuje alebo nejestvoval nijak stav
ndze.

nik nebezpenej
ltky

Nekontrolovaten renie nebezpenej ltky do okolia, ktor vniklo uvonenm sa takejto ltky
havriou, poruchou alebo naruenm technolgie, pokodenm skladovacieho, prepravnho
alebo inho obalu, teroristickm tokom alebo inm zmernm alebo nhodnm pouitm,
resp. rozrenm prenosnho ochorenia.

nikov cesta

Trvalo von komunikcia alebo priestor v stavbe alebo na nej, ktor umouje bezpen
evakuciu osb zo stavby alebo z poiarneho seku ohrozenho poiarom na von
priestranstvo alebo do priestoru, ktor nie je ohrozen poiarom.
Cesta uren na uniknutie na bezpen miesto v prpade ndze.
Rieenie stavby, prostrednctvom ktorho sa poskytne bezpen cesta pre osoby na presun z
ktorhokovek miesta budovy na bezpen miesto.
Komunikcia v objekte alebo na objekte umoujca bezpen evakuciu osb z objektu
ohrozenho poiarom alebo z jeho asti na von priestranstvo, poprpade prstup hasiskch
jednotiek do priestorov zasiahnutch poiarom; len sa na chrnen a nechrnen.

nikov cesta po
rovine
nikov pruh

Komunikcia, na ktorej nie s schody a rampa m sklon najviac 1:12.

Priestor nikovej cesty so rkou 0,55 m.

Zkladn jednotka rky nikovej cesty; jeden nikov pruh m rku 0,550 m.
Stabiln oceov rebrk na budovch, sliaci na rchly nik osb z ohrozenho miesta.
Schopnos kontruknho prvku odolva danm zaaeniam pri namhan poiarom z jednej
nosnos R
alebo viacerch strn bez straty kontruknej stability poas urenho asu.
Fixn kontrukn spojenie medzi nosnm stoiarom a zavesenmi dymovodmi na prenesenie
upevovacia objmka
horizontlnej zae.
innos, ktor zabezpe odstrnenie nebezpench ltok z povrchu tela; vopred sa plnuje a
pln hygienick
vykonva sa v o najkratom ase po opusten kontaminovanho priestoru pecilnymi
oista osb
jednotkami civilnej ochrany alebo v inch vhodnch priestoroch.
nikov rebrk

Stav plnho zachvtenia vetkch horavch materilov poiarom.

Stav plnho zapojenia vetkch horavch povrchov do poiaru v urenom priestore.
plne rozvinut
poiar

Fza poiaru, pri ktorej s poiarom zasiahnut vetky horav povrchy v danom priestore

tdium poiaru, ke priemern teploty plynov v horiacom priestore poiarneho seku

dosiahnu teplotu 500 C, alebo ke sa poiar rozril na vinu pdorysnej plochy poiarneho
seku alebo jeho asti.
prava nterovch Pracovisko, v ktorom sa vhodnou technolgiou upravuj nterov ltky uren na povrchov
ltok
pravu.
stredn orgn ttnej sprvy na seku technickej normalizcie a posudzovania zhody, ktor
a) vypracva a predklad vlde koncepcie v oblasti technickej normalizcie a posudzovania
zhody,
b) spolupracuje s ministerstvami a ostatnmi strednmi orgnmi ttnej sprvy, v ktorch
psobnosti je vydanie technickho predpisu, a s inmi prvnickmi osobami pri zabezpeovan
jednotnho uplatovania technickch poiadaviek, posudzovania zhody a vkonu dohadu,

rad pre
normalizciu,
metrolgiu a
skobnctvo
Slovenskej republiky

Strnka 184

339316918.xlsx

c) zabezpeuje v spoluprci s ministerstvami medzinrodn vmenu informci z oblasti

slovenskch technickch noriem, technickch predpisov a posudzovania zhody poda
medzinrodnch zmlv, ktormi je Slovensk republika viazan,

rad pre
d) uruje prvnick osobu na zabezpeovanie tvorby, schvaovanie a vydvanie slovenskch
normalizciu,
metrolgiu a
technickch noriem,
skobnctvo
e) uruje slovensk technick normu vhodn na posudzovanie zhody,
Slovenskej republiky

f) oznamuje zmeny v zoznamoch eurpskych noriem harmonizovanch s technickmi

predpismi Eurpskych spoloenstiev,
g) udeuje a odnma autorizciu a pravidelne kontroluje existenciu a plnenie podmienok
uvedench v rozhodnut o autorizcii autorizovanou osobou poda tohto zkona,
h) uverejuje oznmenia o slovenskch technickch normch, o slovenskch technickch
normch harmonizovanch s technickm predpisom a o slovenskch technickch normch
vhodnch na posudzovanie zhody, oznmenia o udelen a odat autorizcie autorizovanej
osobe vrtane obsahu autorizcie,

uren naptie

i) vedie register identifikanch kdov.

Hodnota naptia, ktor vyzna vrobca na sas, zariadenie alebo spotrebi a na ktor sa
odkazuje prevdzka a charakteristick vlastnosti.

uren trvanie
asov sek uren vrobcom, v ktorom sa dodva uren ndzov sveteln tok.
ndzovej prevdzky
uren vrobky

Vrobky, ktor predstavuj zven riziko ohrozenia oprvnenho zujmu, na ktorho

zmiernenie alebo odstrnenie s ustanoven technick poiadavky uveden v 2 ods. 1 psm.
i) a j) a posudzovanie zhody poda 12 zkona . 264/1999 Z.z. v znen neskorch predpisov.

Spravidla veobecn lekr v mieste, kde prslunk vykonva ttnu slubu. Ak m prslunk
trval pobyt v inom mieste, ako je miesto, kde vykonva ttnu slubu, me si zvoli urenho
veobecnho lekra v mieste trvalho pobytu. Pre prslunka, ktor je na zkladnej prprave,
uren veobecn pecializovanej prprave alebo na alch druhoch prehlbovania kvalifikcie poda nariadenia
MV SR . 39/2006 o osibitnej odbornej spsobilosti a o prehlbovan kvalifikcie na vykonvanie
lekr prslunka
Hasiskho a
innost v Hasiskom a zchrannom zbore v Strednej kole poiarnej ochrany MV SR v iline
zchrannho zboru (alej len "kola") alebo na zchrannch brigdach Hasiskho a zchrannho zboru v
Malackch, iline alebo v Humennom je urenm veobecnm lekrom lekr v mieste sdla
koly alebo na zchrannch brigdach Hasiskho a zchrannho zboru v Malackch, iline
alebo v Humennom.
Intenzita, trvanie a rozsah tepelnho namhania vrobku.
Jeden z viacerch stavov elektrickho ovldacieho a oneskorovacieho zariadenia, ako sa
definuje v EN 54-2.
Jedna z viacerch vlastnost stredne elektrickej poiarnej signalizcie, ktor
rove prstupu a) umon nastavenie funkci,
b) umon vykonva manulne opercie,
c) poskytuje optick indikcie,
d) umon zska informcie.
Vekos skobnho zaaenia (mechanickho psobenia) v pomere k nosnosti danho prvku
rove zaaenia
pri normlnej teplote.
Rchlootvra, ktor sli na urchlenie otvorenia suchho riadiaceho ventilu inm,
urchova
mechanickm spsobom, ako je znenie tlaku vzduchu/inertnho plynu sstavy v okamiku
spustenia.
sek kblovej trasy sek, ktor je po celej dke rovnako vybaven.
rove namhania

sekov poplach

Akustick, optick, poprpade akustick a optick signalizcia poplachu vo vymedzenej asti

objektu, ktor sli na zvolanie protipoiarnych hliadok, drustiev, poprpade inch osb z
radov osadenstva tejto asti objektu, ktor maj vykona prv zsah v mieste poiaru.

Strnka 185

339316918.xlsx

use s korigovanm Koa alebo koka vyinen tak, aby nepodliehala hnitiu, a ktorej sa mechanickm brsenm
lcom
pozmen truktra lca.
schova vbunn
usporiadanie
zaaenia

lon priestor vo forme zabezpeenej plechovej alebo drevenej debny na uloenie a prepravu
vbunn a vbunch predmetov na pracovisku pyrotechnika pre okamit pouitie.
Identifikcia polohy, vekosti a smeru vonho zaaenia.

Existencia plamea na povrchu vzorky alebo nad nm v asovch intervaloch dlhch ako 4
ustlenie
plameovho horenia sekundy.
ustlen tepeln tok Tepeln tok, kde sa teplota kadho bodu nemen s asom.

Zbrana proti reniu splodn horenia naintalovan pod pavlaou alebo pod vystupujcim
usmerujca clona prstrekom uren na usmernenie prdu dymu a horcich plynov od otvoru miestnosti k hrane
ustlan poste

rozptylu.
Poste pripraven na pouitie prikrytm lkovinami.
Vkonn orgn zriaden vldou Slovenskej republiky, ktor koordinuje innos orgnov ttnej

stredn krzov tb sprvy, orgnov zemnej samosprvy a alch zloiek urench na rieenie krzovej situcie

v obdob krzovej situcie.

Zariadenie, ktor najm dodva elektrick energiu inm astiam elektrickej poiarnej
signalizcie, prijma, vyhodnocuje a vysiela signly, sleduje sprvnu funknos a signalizuje
poruchu elektrickej poiarnej signalizcie.
Centrum poiarneho signalizanho zariadenia na prjem informci od hlsiov poiaru,
vytvorenie signlu o vzniku poiaru alebo o zlej funkcii zariadenia pre bezprostredn informciu
loveka, alej pre alie predvanie signlu a vydvanie povelov na in zariadenia.

streda elektrickej
poiarnej signalizcie

utesnen zariadenie
utesnen zariadenie
"nC"
utesujca band
hadice
utlmen poiar
utopenie

as zariadenia elektrickej poiarnej signalizcie, cez ktor mono napja ostatn

asti aktor:
a) sa pouva na :
1. prjem signlov zpripojench hlsiov;
2. urovanie, i tieto signly zodpovedaj stavu signalizovania poiaru;
3. akustick aoptick indikovanie kadho takho stavu signalizovania poiaru;
4. indikovanie nebezpenho miesta;
5. mon zaznamenanie kadej takej informcie;
b) sa pouva na sledovanie sprvnej funknosti zariadenia aposkytovanie
akustickho aoptickho signalizovania kadej poruchy (naprklad skrat, preruenie
vedenia alebo porucha dodvky energie);
c) ak sa to poaduje, umon vyslanie signlu poiarnej signalizcie, naprklad:
1.
do zariaden akustickho alebo optickho signalizovania poiaru;
2.
cez zariadenie prenosu poiarnej signalizcie na jednotku poiarnej ochrany;
3.
cez ovldanie automatickch zariaden poiarnej ochrany na automatick hasiace
zariadenia.
Zariadenie kontruovan tak, e neme by poas normlnej prevdzky otvoren a je inne
utesnen tak, aby sa zabrnilo vniknutiu okolitej atmosfry dovntra zariadenia.
Zariadenie kontruovan tak, e neme by poas normlnej prevdzky otvoren a je inne
utesnen tak, aby sa zabrnilo vniknutiu okolitej atmosfry dovntra zariadenia.
Ps plachtoviny v tvare obvzu pouvan na provizrne utesnenie malej netesnosti na tlakovej
hadici.
Poiar, ktorho slanie sa psobenm peny znilo zo strenho (priemernho) vonho slania
na stredn znen slanie, o je 10% zo strednho vonho slania.
Smr udusenm nsledkom nedostatku vzduchu. Pri utopen dochdza k nadchnutiu vieho
mnostva vody do pc a nslednej strate vedomia v dsledku nedostatku kyslka. K takmto
prpadom dochdza prevane pod hladinou.

Strnka 186

339316918.xlsx

tvar podzemnej vody

tvar povrchovej
vody

Vymedzen mnostvo podzemnej vody hydrogeologickho kolektora alebo hydrogeologickch

kolektorov.
Vymedzen vznamn as povrchovej vody, naprklad jazero, ndr, potok alebo jeho sek,
rieka alebo jej sek a kanl.

tvar prjemcu
pomoci

Poiarnotechnick a expertzny stav MV SR v Bratislave, Stredn kola poiarnej ochrany MV

SR v iline, zchrann brigda Hasiskho a zchrannho zboru v Malackch, Humennom a
iline, Hasisk a zchrann tvar hl. mesta SR Bratislavy, krajsk riaditestvo Hasiskho a
zchrannho zboru a okresn riaditestvo Hasiskho a zchrannho zboru.

uvdnut krm

Pokosen zelen as travn s vlhkosou viac ako 16 % a najviac 30 % alebo pokosen zelen
as atelovn, alebo ich zmes s vlhkosou viac ako 16 % a najviac 35 %.

uvaovan rovina
podlahy

uvedenie na trh

Predpokladan rovina podlahy vo vzahu k polohe stavebnho prvku v praxi.

Sprstupnenie tretm osobm; dovoz na coln zemie Spoloenstva sa povauje za uvedenie
na trh na ely zkona . 163/2001 Z. z. v znen neskorch predpisov.

uvedenie vrobku na Okamih, ke vrobok prvkrt prechdza odplatne alebo bezodplatne z etapy vroby alebo
trh
dovozu do etapy distribcie, a to aj v prpade, ak je uren pre vlastn potrebu.
uvonen teplo

Tepeln energia, ktor sa uvouje horenm predmetu za urench podmienok.

uvonenie zvenho
Zabezpeenie uvonenia nadmernho tlaku vzduchu z priestoru so zvenm tlakom.
tlaku
uzatvrac systm
uzatvrac tlak
uzatvraten
prdnica

Spsob uzatvorenia otvorov v odeve vrtane kombinci viac ako jednej metdy na dosiahnutie
bezpenho uzatvorenia. Tento termn nezaha vy.
Ustlen tlak vo vstupnej asti erpadla s prietokom Q = 0 pri menovitej geodetickej asvacej
vke HZgeoN a maximlnej rchlosti n0.
Komponent na konci hadice pouvan na nasmerovanie a regulovanie prdu vody.

uzatvoren sklad Zastreen sklad s obvodovmi stenami, ktor maj plochu trvale otvorench otvorov meniu
horavch kvapaln ako 25 % z celkovej plochy obvodovch stien.
uzatvoren sklad
horavch plynov Zastreen sklad s obvodovmi stenami, ktor maj podiel trvale otvorench otvorov v
alebo horenie
obvodovch stench men ako 25 %.
podporujcich plynov

Vetky steny, dvere, kryty, kblov vvodky, hriadele, tye, ahadl a podobne, ktor
prispievaj k typu ochrany proti vbuchu a/alebo k stupu ktrytia (IP) elektrickho zaiadenia.

uzver

uzver s
obmedzenm
dchanm "nR"

Hlavn pohybliv uzatvracia sas suchho riadiaceho ventilu (ako je klapka).

Hlavn pohybliv uzatvracia sas mokrho riadiaceho ventilu (ako je klapka).
Zariadenie, napr. zips alebo such zips at. na zatvranie otvorov urench na obliekanie a
vyzliekanie ochrannho odevu.
Prostriedok, napr. zips, such zips at., na uzatvranie otvorov urench na obliekanie
ochrannho odevu.
as karabny, ktorej pohybom sa karabna me otvori. Uzver sa me otvra v kbe
(kbov uzver), posuvnm pohybom (posuvn uzver) alebo skrutkovm pohybom (zvitov
uzver).
Komponent, na ktor psob vntorn tlak a ktor sa pouva na uzavretie a utesnenie telesa
ndoby priom nie je bezpenostnm zariadenm alebo indiktorom tlaku.
Uzver kontruovan tak, e obmedz vniknutie plynov, pr a hmly dovntra zariadenia.

Strnka 187

339316918.xlsx

uzvery revznych
otvorov
uzavieracia
membrna

Otvraten dvere alebo panel, ktor umouj prstup k intalcim vntri kanla alebo
achty.
Sas, ktor uzatvra vstrekov hubicu a uvouje jej prietok v okamiku dosiahnutia
uritho pretlaku v prstroji.

uzavieracia poiarna
Prdnica s uzverom prdu.
prdnica
uzvierka apovej
spojky

Uzatvrac prvok s vonkajm zvitom pre apov spojky.

uzvierka apovho
Uzatvrac prvok s vonkajm zvitom pre apov skrutkov spojenie.
skrutkovho spojenia

uzavret spnacie
zariadenie

Zariadenie obsahujce spnacie a rozpnacie kontakty, ktor vydria vntorn vbuch horavch
plynov alebo pr, ktor mu vnikn do krytu, bez pokodenia a bez toho, aby sa vntorn
vbuch preniesol do vonkajej atmosfry s horavmi plynmi alebo parami.

uzavret spnacie
zariadenie "nC"

Zariadenie obsahujce spnacie a rozpnacie kontakty, ktor vydria vntorn vbuch horavch
plynov alebo pr, ktor mu vnikn do krytu, bez pokodenia a bez toho, aby sa vntorn
vbuch preniesol do vonkajej atmosfry s horavmi plynmi alebo parami.

lnok alebo batria, ktor s za normlnych podmienok uzatvoren, ale maj usporiadanie
uzavret lnok alebo dovoujce nik plynu, ak vntorn tlak prekro predvolen hodnotu; do lnku alebo batrie
batria s regulanm sa normlnme neme dodatone dopa elektrolyt /IEV 486-01-20 modifikovan/
ventilom (regulovan
lnok alebo batria, ktor je za normlnych podmienok uzavret avak m zariadenie, ktor
ventilom)

umouje nik plynov, ak vntorn tlak prekro stanoven hodnotu; lnok neme by
normlne doplovan elektrolytom.

uzavret hasisk
kontajner

Kontajner spravidla skriovej kontrukcie, ktor chrni v om umiestnen prostriedky pred

inkom nepriaznivch poveternostnch vplyvov pri preprave a v ase prevdzkovho pokoja.

uzavret hasisk
nves

Nves spravidla skriovej kontrukcie, ktor chrni v om umiestnen prostriedky pred

inkom nepriaznivch poveternostnch vplyvov pri preprave a v ase prevdzkovho pokoja.

uzavret hasisk
prves

Prves spravidla skriovej kontrukcie, ktor chrni v om umiestnen prostriedky pred

inkom nepriaznivch poveternostnch vplyvov pri preprave a v ase prevdzkovho pokoja.

uzavret palivov
loklny spotrebi

Palivov spotrebi, ktor m prvod vzduchu, spaovac priestor a odvod spaln plynotesne
oddelen od prostredia, v ktorom je umiestnen.

uzavret plynotesn lnok alebo batria, ktor zostvaj uzatvoren a poas prevdzky v medziach nboja alebo
lnok alebo batria teploty pecifikovanch vrobcom neprepaj plyn ani kvapalinu.

Priestor haly, zsobnk s mechanickm vyhrovanm alebo silo s gravitanm vyprzdovanm

uzavret sklad
sortimentov vrobkov alebo mechanickm vyprzdovanm.
Sekundrny lnok alebo batria vybaven krytom s otvormi, cez ktor mu unika plyny /IEV
uzavret vetran
lnok alebo batria 489-01-18 modifikovan/
zemn psobnos Zemepisn plocha v psobnosti hasiskej jednotky alebo hasiskej stanice, za ktor
hasiskej jednotky zodpoved. Pozri povinnosti hasiskej jednotky.

V
V
v podstate hladk
povrch

v podstate rovn
vrobok

Skka zvislho horenia uveden v IEC 60695-11-10, pri ktorej sa pouva normalizovan
skobn plame s menovitou hodnotou 50 W.
Povrch, ktorho odchlka od rovinnosti neprevyuje hodnotu 1 mm.
Povrch, ktorho odchlka od roviny neprevyuje 1 mm.
Vrobok, ktor m jednu z nasledujcich vlastnost:
a) rovinn povrch vystaven tepelnmu namhaniu,

Strnka 188

339316918.xlsx

v podstate rovn
vrobok

v zsade ploch
povrch

vakcna

vank

b) rovinn povrch vystaven tepelnmu namhaniu s povrchovou nepravidelnosou, ktor je

rovnomerne rozmiestnen po povrchu vystavenom tepelnmu namhaniu.
i) a najmenej 50 % plochy predstavujcej tvorcov plochu
250 mm x 250 mm le
v hbke do 6 mm od roviny prechdzajcej najvym bodom vystavenho povrchu.
ii), povrch obsahuje trhliny, trbiny alebo diery, ktorch rka neprevyuje 6,5 mm a hbka 10
mm; celkov plocha tchto trhln, praskln alebo dier v povrchu nesmie presiahnu 30 %
z plochy prestavujcej 250 mm x 250 mm vystavenho povrchu.
Povrch, ktor sa od roviny neodchyuje viac ako +/- 1 mm.
Prepart vrtane usmrtench, oslabench alebo inak modifikovanch ivch mikroorganizmov
alebo komponent zskan z mikroorganizmov vrtane deaktivovanch toxnov a nukleovch
kyseln, ktor po zaveden akoukovek cestou do tela loveka alebo zvieraa v nich indukuj
pecifick imunitn odozvu a s uren na profylaxiu infeknch ochoren alebo intoxifikci a
s preukzatene inn a bezpen pre ud alebo zvierat.
Poduka pod hlavu spa; akkovek predmet pouit na tento el.

varovn signl

esmintov stly tn sirn vyhlasovan pri ohrozen niivmi inkami vody.

OHROZENIE
VODOU
varovn signl
VEOBECN
OHROZENIE

Dvojmintov kolsav tn sirn vyhlasovan pri ohrozen alebo pri vzniku mimoriadnej
udalosti, ako aj pri monosti rozrenia nsledkov mimoriadnej udalosti.

vecn psobnos
pyrotechnika pri
vykonvan
pyrotechnickej
innosti

Psobnos, ktor je dan jeho odbornou spsobilosou a materilno-technickm

zabezpeenm, priom pri vykonvan pyrotechnickej innosti musia by splnen sasne obe
podmienky.

vecn prostriedky

Technick prostriedky a zariadenia, ktor slia na odber hasiacej ltky z jej zdroja, na dopravu
a riadenie prietoku hasiacej ltky na poiarisko, zchranu osb, uvoovanie a na rozoberanie
kontrukci pri zsahu.

vecn prostriedok

Technick prostriedok alebo jednoduch zariadenie, ktor spravidla ako prsluenstvo

pohyblivho technickho prostriedku sli na odber hasiacej ltky z jej zdroja, na dopravu,
usmernenie, tvarovanie a riadenie prietoku hasiacej ltky na poiarisko, okrem stabilnch
hasiacich zariaden, poiarnych vodovodov, hadicovch zariaden, hasiacich prstrojov; alej je
to technick prostriedok a zariadenie na zdolvanie vok a vonch hbok a prostriedok uren
na uvoovanie a rozoberanie kontrukci pri zsahu a zabezpeenie ostatnch innost.

Hasisk stanica podriaden hlavnej hasiskej stanici; je vybaven zkladnou, pomocnou,

prp. i pecilnou hasiskou technikou (STN 38 900) v stanovenom rozsahu; sli spravidla
jednotlivm znam sdelnch tvarov.
streda elektrickej poiarnej signalizcie, ktor okrem veobecnch innost stredne
vedajia streda odovzdva informcie o strenom priestore a o svojej innosti hlavnej stredni.
elektrickej poiarnej
streda, ktor prijma a vyhodnocuje vstupn elektrick signly vysielan hlsimi poiaru a
signalizcie
predva informcie hlavnej stredni, priom nemus by trvalo obsluhovan.
Prslunk alebo jednotka, ktor stoj alebo sa pohybuje v nariadenom smere, poda ktorho
vedci [cviebn
alebo ktorej sa vyrovnvaj alebo riadia svoj pohyb ostatn prslunci alebo jednotka. Pozri aj
poriadok]
jednotka.
vedajia hasisk
stanica

Strnka 189

339316918.xlsx

vedci delegcie

Zamestnanec, ktorho so zreteom na el zahraninej cesty alebo prijatia delegcie ur

sluobn funkcionr alebo sluobn funkcionr prslun poda l. 6 nariadenia MV SR .
25/2006 na zklade psomnho shlasu nadriadenho alieho policajta a prslunka,
predstavenho ttneho zamestnanca pri vkone prce vo verejnom zujme alebo
zamestnanca v pracovnom pomere poda Zkonnka prce, ktor je lenom delegcie, ak jej
zloenie je viaclenn.

vedci sluobnho
radu

Sluobne najvy nadriaden vetkm prslunkom Hasiskho a zchrannho zboru

v prslunom sluobnom rade.

velite zsahu

len hasiskej jednotky, ktor zodpoved za organizciu innosti hasiskch jednotiek a za

eln vyuitie hasiskej techniky, hasiacich ltok a vecnch prostriedkov na mieste zsahu.

velitesk stanovisko Pozri riadiace stanovisko.

Hasisk automobil vybaven komunikanmi a almi technickmi prostriedkami na

zabezpeenie jednotnho velenia pri zsahoch (VA, A). Do tejto skupiny hasiskch
automobilov pouvanch v hasiskch jednotkch mono zahrn najm automobil, ktor
velitesk a tbny
svojm vybavenm komunikanmi a almi technickmi prostriedkami umouje vkon
automobil
innosti veliteovi zsahu alebo lenom riadiaceho tbu pri zdolvan poiaru alebo inej
mimoriadnej udalosti. Do tejto skupiny mono zaradi aj vyetrovac automobil na zisovanie
prin vzniku poiaru a na vkon expertznych innost.
velitesk automobil Pozri tbny automobil.
vekokapacitn
Stavba vrtane technologickch zariaden, ku ktorm sa pripja vozidlo s horavmi plynmi
odbern miesto
horavch plynov alebo horenie podporujcimi plynmi pripojen na odbern zariadenie plynov vrtane
alebo horenie
technologickch zariaden potrebnch na odber plynov.
podporujcich plynov
vekorozmerov
skka
vemi horav
kvapaliny
ventil
ventil ndoby s
vtlanm plynom

Skka vykonan na predmete vekch rozmerov, ktor sa neme vykona v typickej

laboratrnej komore.
Prpravky, ktor maj bod vzplanutia ni ako 21 C.
Sstava s vonkajm ovldanm, ktorm sa otvra, reguluje alebo uzatvra priechod plynov
alebo prietok kvapaln na hasiacich prstrojoch alebo potrubnch rozvodoch.
Ventil, ktor udriava vtlan plyn v ndobe na vtlan plyn a ktor sa otvor, ak sa uvedie do
innosti.

ventilovan ochrann
Ochrann odev, ktor zaisuje dodvku dchatenho vzduchu za elom vetrania vntornho
odev (proti
kontamincii
priestoru a dosiahnutie pretlaku; poskytuje ochranu dchacch orgnov a celho tela pred
rdioaktvnymi
kontaminciou rdioaktvnymi asticami.
asticami)
ventilov lano

Lano uren na otvranie ventilu nasvacieho koa alebo ejektora.

Lano, ktor sa pouva na ovldanie sptnej klapky nasvacieho koa alebo ejektora.

veiak

Driak prispsoben na pohotovostn zavesenie prenosnho hasiaceho prstroja, popr. i na

ochranu spacej armatry, vstrekovej hubice a poistnho zariadenia.

verejn hasisk
jednotka

Hasisk jednotka zriaden zkonom, ktor vykonva poiarne zsahy, zchranu osb a in
ndzov sluby a v niektorch prpadoch poiarno-preventvne sluby v danom spoloenstve.

vhodnos na el

Schopnos vrobku, procesu alebo sluby sli urenmu elu za definovanch podmienok.

viacbodov hlsi Hlsi reagujci na jav snman vblzkosti viacerch pevnch bodov.
viacpsmov
hlsi

Poiarny hlsi, ktor m dva alebo viac citlivch lenov, zktorch kad reaguje na
iarenie inho vlnovho rozsahu avstup kadho znich me prispie
krozpoznaniu poiaru.

Strnka 190

339316918.xlsx

Hlsi poskytujci jeden zobmedzenho potu (vieho ako 2) vstupnch stavov

viacstavov hlsi vzahujcich sa na zkladn stav, stav signalizovania poiaru ana in pecifick

podmienky.
Zkladn karabna alebo karabna so zvitovm uzverom uren na pouitie ako
viacelov
karabna (typ M) sas, ktor me by zaaen v smere hlavnej a vedajej osi.
viacelov rebrk Rebrk, ktor me by zostaven pre viac ako jednu funkciu.
Niekoko vrstiev odevov usporiadanch v porad, v akom sa nosia; tto kontrukcia me
viacvrstvov
obsahova viacvrstvov materily, kombincie materilov alebo jednotlivch vrstiev odevnho
kontrukcia odevu
materilu v jednej vrstve.
Komn, ktorho kontrukcia sa sklad z komnovej vloky vytvrajcej komnov prieduch,
viacvrstvov komn
z izolanej vrstvy a z komnovho pla.
vidlica na lano
Obojstrann vidlica na navinutie zchytnho alebo ventilovho lana.
vieko hadicovho Uzatvoren matica na uzatvranie zvitovch hrdiel hadicovho skrutkovho spojenia alebo
skrutkovho spojenia sacch hrdiel poiarnych erpadiel.
vieko spojky
vlasy

Armatra na uzatvranie poiarnych spojok.

Tenk ohybn vlkna, ktor maj predstavova vlasy.

vlen ln na ochranu
Zvyajne vlen ln, ktor je dodatone vybaven hasiacim zariadenm.
pred poiarmi
vloka

Kontrukn povrchov vrstva vlokovho systmu.

vlokov systm

Prpadn celkov systm, ktor oddeuje spaliny od pla; sklad sa z komnovej vloky a jej
kotviacich prvkov, priestoru medzi vlokou a plom komna a z prpadnej izolcie.

vntorn deliaca
kontrukcia

Stavebn kontrukcia obmedzujca renie poiaru vo vntri poiarneho seku.

vntorn
kontamincia
vntorn nenosn
stena

Kontamincia, ku ktorej dochdza po preniknut kontaminantu do vntornch vrstiev porzneho

materilu (drevo, tkaniny, penov plasty, zemina a podobne), ivoneho tela, rastlinnho tela
alebo organizmu loveka.
Zasklen alebo nezasklen stena, vytvrajca delenie; me by vystaven poiaru
samostatne z oboch strn.

vntorn nevznamn
Nevznamn zloka, ktor je na oboch stranch prekryt aspo jednou vznamnou zlokou.
zloka
vntorn nezkladn
Nezkladn zloka, ktor je na oboch stranch pokryt najmenej jednou zkladnou zlokou.
zloka

Prezdium Hasiskho a zchrannho zboru, rozpotov organizcie prezdia Hasiskho a

vntorn organizan zchrannho zboru a zariadenia Hasiskho a zchrannho zboru, ktor riadia a poskytuj
jednotka Hasiskho svoje vkony pri innostiach, ktor priamo nesvisia s poskytovanm pomoci osobm
a zchrannho zboru a vykonvanm zchrannch prc prslunkmi Hasiskho a zchrannho zboru pre in

prvnick osoby a fyzick osoby.

vntorn podvka

vntorn stena

Vrstva nachdzajca sa na najvntornejej asti odevu, ktor m by najbliie k pokoke

uvatea; ak najvntornejia vrstva tvor as kombincie materilov, tto materilov
kombincia sa povauje za vntorn podvku.
Stena zabezpeujca poiarne delenie; me by vystaven poiaru samostatne z kadej
strany.
Stena vytvrajca delenie; me by vystaven poiaru samostatne z ktorejkovek strany.

vntorn strana dver Strana dver, na ktorej je umiestnen kuka alebo tlaidlo na ovldanie ndzovho uzveru.

vntorn vrstva

Najvntornej materil celkovej zostavy odevu, ktor m by najbliie k pokoke uvatea.

Vrstva na tej strane zostavy zloiek, ktor je uren na nosenie smerom k pokoke nositea.

Strnka 191

339316918.xlsx

Komunikcia alebo technick zariadenie vntri stavby umoujce zsah hasiskm

vntorn zsahov jednotkm.
cesta
Komunikcia alebo technick zariadenie vntri stavby umoujce protipoiarny zsah

hasiskm jednotkm z vntra stavby.

vntorn prepojenia Spojky uren na prepojenie v prevdzke za riadench podmienok.
vntorn vody

Vody, ktor sa vyskytuj na zem chrnenom vodnmi stavbami, najm vody, ktor nemu
odteka prirodzenm spsobom pri zvenom stave vody v recipiente, alebo vody z intenzvnej
zrkovej innosti na zem bez monosti odtoku prostrednctvom vodnho toku.

vntorn poiarny
vodovod

Poiarny vodovod, ktor sa navrhuje na prvod vody k

a) hadicovm zariadeniam na prv zsah pri hasen poiaru osobami, ktor sa bezprostredne
nachdzaj v stavbe, alebo
b) vtokom urenm na rchly a inn zsah hasiskch jednotiek v stavbe.

vntorn rebrk

Technika psobenia ochrannho plynu na kryt brniaca vnziku vbunej atmosfry vntri krytu
udriavanm pretlaku proti okolitej atmosfre.
zky rebrk, ktor sa pouva najm vo vntri budov a v obmedzench priestoroch.

vntorn
zhromaovan
priestor

Priestor na zhromadenie viac ako 200 osb, v ktorom pripad na jednu osobu najmenej 0,4
m2 a najviac 4 m2.

voda na hasenie
poiarov

Zdravotne nezvadn upraven alebo surov voda potrebnej akosti, nepokodzujca hasisk
techniku, technick prostriedky poiarnej ochrany a ivotn prostredie, vhodn ako sas
hasiacej ltky.

vntorn pretlak

voda na zavodnenie Voda uren na utesnenie tesniacej zostavy a na zabrnenie upchatia pracovnch sast.
voda z povrchovho Voda zo zrok, ktor nevsiakla do zeme a ktor je odvdzan z ternu alebo z vonkajch
odtoku
ast budov do povrchovch vd a do podzemnch vd.
vodrensk tok
Vodrensk zdroj, ktorm je vodn tok.
vodiace zbradlie

Zchytn bezpenostn zariadenie pre chodcov alebo "inch" pouvateov umiestnen pozd
okraja chodnkov, ktorho elom je zabrni chodcom alebo "inm uvateom" vstup na/alebo
prechod cez pozemn komunikciu, alebo in nebezpen plochu.

vodiv obuv

Obuv, ktorej elektrick odpor meran poda 5.10 v EN ISO 20344: 2004 le v rozsahu od 0 k
do 100 k.

vodiv prach
vodn elektrick
turbnka
vodn hmla

Prach s elektrickou rezistivitou rovnajcou sa alebo menou ako 10 .m

Hydraulicky pohan zariadenie na vrobu elektrickho prdu, ktor uvdza do innosti
elektrick poplachov zariadenie.
Voda vypan z hubice vo forme jemnho rozptlenia (hmly) pod vysokm tlakom, pouvan
na rchle absorbovanie tepla, vytlanie dymu a minimalizovanie kd od vody.
Stavby, prpadne ich asti, ktor umouj osobitn uvanie vd alebo in nakladanie s
vodami. Vodnmi stavbami s najm
a) stavby, ktormi sa upravuje, men alebo zriauje koryto, vrtane ternnych prav s tm
spojench,
b) stavby na ochranu pred povodami,
c) priehrady, vodn ndre, rybnky, hate, hrdze a in stavby potrebn na nakladanie s
vodami,
d) studne, stavby vodovodnch potrub, vodovodov a alie vodrensk objekty samostatne
sliace na ely zsobovania vodou,
e) stavby stk, stokov siete vrtane objektov na nich, istiarne odpadovch vd a in stavby
uren na znekodovanie odpadovch vd a osobitnch vd a na ich vypanie do
povrchovch vd, podzemnch vd alebo do banskch vd a stavby uren na
predchdzajce istenie odpadovch vd pred ich vypanm do verejnej kanalizcie,
f) stavby na zavlaovanie a odvodovanie pozemkov,

vodn stavba

Strnka 192

339316918.xlsx

g) stavby, ktor sa zriauj na plavebn ely v korytch alebo v inch vodnch tvaroch,
vodn stavba

h) stavby umoujce vyuvanie vd najm na hromadn rekreciu a vodn porty,

i) odkalisk vytvoren hrdzovm systmom, na ktor sa odpad uklad hydraulickm
spsobom,
j) vodovodn prpojky, ak
1. slia na dodvku vody do priemyselnch stavieb a ponohospodrskych stavieb,
2. slia na zsobovanie skupiny stavieb, ak to vyaduje vlastn systm rozvodnch potrub,
3. s zriaden k stavbe, pre ktor je zhotoven zariadenie na zvenie tlaku vody,
4. s dlhie ako 100 m a dodvaj vodu s dennm priemernm mnostvom vm ako 0, 5 l
za sekundu,
k) kanalizan prpojky do verejnej kanalizcie, ak
1. slia na vypanie odpadovch vd z priemyselnch stavieb a z ponohospodrskych
stavieb,
2. slia na odvdzanie odpadovch vd z arelu alebo zo skupiny stavieb, ak to vyaduje
samostatn stokov sie,
3. slia na vypanie odpadovch vd do verejnej kanalizcie, ktor vyaduj ich
predchdzajce istenie,
4. s dlhie ako 100 m a maj vntorn priemer v ako 20 cm.

vodn hasiace
zariadenie

Hasiace zariadenie, u ktorho sa ako hasivo pouv voda.

vodn roztok penidla Roztok penidla a vody v uritom pomere.

vodn hasiaci prstroj Hasiaci prstroj s nplou vody alebo vody s prsadami.

Strategick dokument vodnho plnovania, ktor uruje rmcov lohy na ochranu a zlepenie
stavu povrchovch vd a podzemnch vd a vodnch ekosystmov, na trvalo udraten a
vodn pln Slovenska
hospodrne vyuvanie vd, na zlepenie vodnch pomerov, na zabezpeenie zemnho
systmu ekologickej stability a na ochranu pred kodlivmi inkami vd.
vodn roztok penidla Kvapalina zskan zmieanm penidla s vodou.

vodn tok

Vodn tvar trvalo alebo obasne tecich povrchovch vd po zemskom povrchu v

prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktor je jeho sasou, a ktor je napjan z
vlastnho povodia alebo z inho vodnho tvaru. Vodnm tokom s aj vody v slepch
ramench, mtvych ramench a odstavench ramench, ak s ovplyvovan hydrologickm
reimom vodnho toku, ako aj vody umelo vzdut v koryte. Vodnm tokom zostvaj aj
povrchov vody, ktorch as teie pod zemskm povrchom alebo zakrytmi sekmi.

vodn tvar

Trval alebo doasn sstredenie vody na zemskom povrchu alebo pod jeho povrchom, ktor
je charakterizovan typickmi formami vskytu a znakmi hydrologickho reimu.

vodohospo-drska
sluba

Kad innos, ktor sa poskytuje pre domcnosti, verejn intitcie alebo hospodrsku
innos, ako je odber, vzdvanie, zachytvanie, prava a dodvanie povrchovch vd a
podzemnch vd, odvdzanie a istenie odpadovch vd s nslednm vypanm do
recipienta.

vodopenov poiarna
Poiarna prdnica na vodu a peny s rznym slom napenenia.
prdnica

Vodorovn vzdialenos A v metroch meran medzi prednou stranou kotviaceho lana a bodom,
na ktor psob za spojky urenej na pripjanie nosnho popruhu [EN 363].
vodorovn sprinkler Sprinkler, v ktorom dza usmeruje prd vody vodorovne.
H
Sprinkler zostaven tak, e prd vody smeruje vodorovne proti rozdeovacej doske.
vodozdrn plocha v Vymedzen priestor na zadriavanie daovej vody zo spevnench plch pre potreby
povod mokra
transformcie povodovej vlny.
vodorovn
vzdialenos

Strnka 193

339316918.xlsx

vody vhodn na
kpanie

Tece alebo stojat vody, v ktorch je kpanie povolen alebo nie je kpanie zakzan a v
ktorch sa tradine kpe v poet ud. Poiadavky na kvalitu vody, v ktorej je kpanie
povolen, ustanovuje osobitn predpis.

vojensk objekty

Objekty vo vojenskch obvodoch, v priestoroch a zariadeniach ozbrojench sl Slovenskej

republiky, v priestoroch a zariadeniach Ministerstva obrany Slovenskej republiky a v priestoroch
prvnickch osb patriacich do psobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

vojnov stav

Stav, ktor me na nvrh vldy vyhlsi prezident len za podmienky, e Slovenskej republike
bezprostredne hroz vypovedanie vojny alebo bezprostredne hroz napadnutie cudzou mocou
bez vypovedania vojny.

volacie znaky

Znaky, ktor sa pouvaj pri veden rdiovej prevdzky v rdiovch sieach a v rdiovch
smeroch Hasiskho a zchrannho zboru. Tvoria ich
a) volacie znaky uren v povolen na zriadenie a prevdzkovanie rdiovch zariaden,
b) otvoren volacie znaky,
c) obenkov volacia znaka.

volacie znaky uren Znaky, ktor s pre uvateov zvzn. Pouvaj sa na vedenie prevdzky vo vetkch
v povolen na
rdiovch sieach a rdiovch smeroch, okrem prpadov, ke je eln poui otvoren volacie
zriadenie a
znaky. Pridelen kombincie psmen a sel maj presne stanoven vznam. Vybran
prevdzkovanie
rdiovch zariaden kombincie psmen a sel uruj stle volacie znaky.
von plocha
vone poloen
vzorka

Celkov plocha vetkch navrhnutch otvorov a kr v zbrane alebo po obvode zbrany proti
reniu splodn horenia.
Vzorka vone poloen na vodorovnej podloke, pridriavan v tejto polohe len hmotnosou
zaaovacieho prstenca.

Priestranstvo mimo poiarom zasahnutho objektu, umoujce von a bezpen pohyb osb
v smere od objektu; (za von priestranstvo sa povauj aj in, poiarom neohrozen priestory,
von priestranstvo
napr. susedn objekty, z ktorch je mon von a bezpen pohyb osb v smere od poiarom
zasiahnutho objektu).
von slanie
Slanie poiaru horiaceho skvapalnenho zemnho plynu pokrytho vrstvou peny.
von zaaenie
Zaaenie, ktor me by na kontrukcii ubovone priestorovo rozmiestnen.
von povrch
Povrch zalievacej hmoty vystaven vbunm atmosfram.
von priestor
myselne vytvoren priestor obklopujci siastky alebo priestor vntri siastok.
von prjem obilia
Podrovov prejazdn alebo neprejazdn prjmov koe, do ktorch s vyprzdovan sypk
alebo inch zrnitch
produkty zo elezninch alebo cestnch prepravnkov.
prodktov
vonkajia
kontamincia

Zneistenie alebo prenesenie materilu biologickho pvodu len na povrchu predmetu alebo
tela.

vonkajia
Nevznamn zloka, ktor nie je na jednej strane prekryt vznamnou zlokou.
nevznamn zloka
vonkajia nezkladn
Nezkladn zloka, ktor nie je na jednej strane pokryt zkladnou zlokou.
zloka
vonkajia poiarna
krivka

Nominlna teplotn krivka zvislosti teploty na ase uren pre priestor zvonka deliacich
obvodovch stien, ktor mu by namhan poiarom z rznych ast obvodovej steny, napr.
priamo zvntra posudzovanho poiarneho seku, z poiarneho seku umiestnenho pod nm
alebo priahlho k tejto obvodovej stene.

Komunikcia alebo technick zariadenie na vonkajej strane stavby umoujce zsah

hasiskm jednotkm. Za vonkajie zsahov cesty sa povauj poiarne rebrky, poiarne
vonkajia zsahov schodisk a poiarne laviky.
cesta
Komunikcia alebo technick zariadenie na vonkajej strane stavby umoujce protipoiarny
zsah hasiskm jednotkm z vonkajej strany stavby.
vonkajie prepojenia Spojky uren na prepojenie v oblasti psobnosti.
vonkajie prostredie Okolit ovzduie v troposfre okrem ovzduia v pracovnch priestoroch.
vonkaj materil

Najvrchnej materil, z ktorho je as ochrannho odevu zhotoven.

Strnka 194

339316918.xlsx

vonkaj prvok

Prvky kontrukcie umiestnen zvonka budovy, ktor mu by namhan poiarom cez otvory
v obvodovch stench budovy.
Nosn prvok umiestnen zvonka budovy, ktor me by namhan poiarom cez otvory v
obvodovch kontrukcich budovy.
Prvok umiestnen mimo budovy, ktor me by namhan poiarom cez otvory v obvodovej
stene.

vonkaj vodovod na
Zdroj vody, ktor zabezpeuje pripojenm odbernho miesta na umelom zdroji vody spoahliv
zsobovanie vodou
na hasenie poiarov a dostaton zsobovanie vodou na hasenie poiarov, ktor umouje inn zsah.
vonkaj
zhromaovac
prestor

Priestor na zhromadenie viac ako 200 osb, v ktorom pripad na jednu osobu najmenej 0,4
m2 a najviac 4 m2.

vratn medzn stavy Medzn stavy pouvatenosti, pri ktorch po odstrnen zaaen prekraujcich hodnoty
pouvatenosti
presne spajce pecifikovan prevdzkov poiadavky nezostan iadne nsledky.
vrecko
Obal so sahovacou nrou na uloenie hadicovch svoriek a pod.
vrecko na zchrann
Obal s nosnm popruhom na ochranu a na pohotovostn uloenie zchrannho lana.
lano
vrchn odev

vstup
vstup nhradnho
vzduchu

Odev z jednho kusu, ktor sa oblieka ako najvrchnejia vrstva nad spodnm odevom a ktor
je uren na pln pokrytie nositea okrem hlavy, rk a nh.
Najvrchnejia as odevu, ktor bude vystaven nebezpenm psobeniam.
Otvor s uzverom v ohraniujcej kontrukcii (poda STN 73 0802) kblovch kanlov, cht,
mostov a priestorov sliaci k vstupu (priechodnmu alebo prieleznmu). Me sli aj ako
montny otvor.
Prepojenie s okolm budovy, ktor umouje prstup vzduchu z vonkajieho prostredia.

vstupn tlak erpadla Vstupn tlak meran v meracom mieste pecifikovanom v prlohe B normy EN 14710-2: 2005.
vstupn uzver
veobecn fyzick
prprava

Zariadenie umoujce otvorenie bezpenostnho mechanizmu uvedenho v 2, psmene d)

vyhlky MV SR . 478/2008 Z. z.
Druh odbornej prpravy zamestnancov, ktor sa vykonva v rmci zdokonaovacej prpravy a je
zameran na upevovanie a zvyovanie sily, rchlosti, vytrvalosti a pohyblivosti ako zkladu
fyzickej zdatnosti zamestnancov.

Akustick, optick, poprpade akustick a optick signalizcia, ktor signalizuje vznik poiaru v
objektoch alebo v jeho asti ohrozenej poiarom a sli ako nves k vydaniu pokynov pre
veobecn poplach
evakuciu a vykonanie nutnch technickch opatren na prevdzkovch zariadeniach poda
poplachovch smernc objektu.
VTM
Skka zvislho horenia prunch vzoriek uveden v ISO 9773.
Vonkajie zariadenie a potrubie suchej ventilovej stanice, okrem hlavnho potrubia sstavy.
vbava

Vonkajie zariadenie a potrubie mokrej ventilovej stanice, okrem hlavnho potrubia sstavy.
vybavenie (vstroj)
kblovho kanlu

Shrnn nzov pre nosn kontrukcie sliace pre uloenie vetkch zariaden vrtane kblov,
ktor svisia s elom alebo prevdzkou kblovch kanlov, priestorov, cht a mostov.

vyberac otvor
komna

Otvor v komnovom plti, prpadne aj v komnovej vloke, sliaci na vyberanie tuhch ast
spaln z pty komnovho prieduchu.

vberov konanie

Vber z istho mnostva uchdzaov na von funkn miesto v Hasiskom a zchrannom

zbore.
Chemick ltka alebo chemick prpravok
a) uveden v tabuke I asti 1 prlohy . 1 zkona . 261/2002 Z. z. o prevencii zvanch
priemyselnch havri a o zmene a doplnen niektorch zkonov alebo

vybran nebezpen
ltka

Strnka 195

339316918.xlsx

vybran nebezpen b) vykazujca jednu alebo viac nebezpench vlastnost poda tabuky II asti 1 prlohy . 1 k
ltka
citovanmu zkonu klasifikovanch poda osobitnho predpisu,

c) oznaovan ako surovina, vrobok, vedaj produkt, zvyok alebo polotovar vrtane takej, o
ktorej sa d predpoklada, e me vznikn v prpade straty kontroly nad chemickm
procesom alebo v prpade zvanej priemyselnej havrie.
Systmy, kontrukcie, komponenty alebo ich asti vrtane ich programovho vybavenia
dleit z hadiska jadrovej bezpenosti jadrovho zariadenia, zaraden do bezpenostnch
vybran zariadenia
tried poda svojho vznamu pre jadrov bezpenos, ako aj poda bezpenostnej funkcie
systmu, ktorho s sasou, a poda zvanosti ich prpadnej poruchy.
Prudk oxidcia alebo rozkladn reakcia vyvolvajca zvenie teploty, tlaku alebo oboch
sasne.
vbuch
Nhla expanzia plynu, ktor me by vyvolan prudkm okyslienm alebo rozkladnou
reakciou, so zvenm teploty alebo bez jej zvenia.
Zmes vzduchu a zpalnho plynu, pr, hmloviny alebo prachu v atmosfrickch podmienkach v
vbun atmosfra ktorom sa po vznieten proces spaovania rozri na cel premiean zmes (pozri 3.17 v EN
1127-1: 1997).
vbun ltka

vbun plynn
atmosfra

vbun skobn
zmes
vbun systm

Zlenina alebo zmes v tuhom alebo kvapalnom stave, ktor m vlastnos trhaviny, traskaviny,
streliviny alebo vbunej pyrotechnickej zloe.
Zmes horavch ltok vo forme plynov, pr alebo hmly so vzduchom za atmosfrickch
podmienok, v ktorch sa po inicicii ri horenie do nespotrebovanej zmesi.
Zmes horavej ltky vo forme plynov alebo pary so vzduchom za atmosfrickch podmienok,
v ktorej sa po vznieten horenie rozri v celom objeme zmesi.
pecifick zmes pouvan na skanie nevbunch elektrickch zariaden.
Kad systm, ktorho sasou s vbuniny, inicitori
vbuniny me by pouit i horavina alebo plyn.

a inician zariadenia; namiesto

Organizan jednotka prevdzkujca vcvik rekreanch potpaov, udeujca certifikty a

vcvikov organizcia zodpovedajca za implementciu a manament kvality. Organizan jednotka me by

tvoren federciou potpania a agentrou na trning potpaov.

vyerpaten zdroj ubovon druh energie, pri ktorho nedostupnosti aktvne zbrany proti reniu splodn
energie
horenia nemu dosiahnu prevdzkov polohu.
vyhadvanie
vbunn, muncie,
Kad innos pyrotechnika smerujca k njdeniu a ureniu muncie, vbunn, vbunch
vbunch
predmetov alebo predmetov a vbunch systmov.
vbunch systmov

innos, ktorej cieom je vyrozumie Hasisk a zchrann zbor na vykonanie zsahu.

Vyhlsenm poplachu sa pre zbor zana zsah. Vyhlsenie poplachu zboru nasleduje po
vyhlsenie poplachu
prijat sprvy o udalosti operanm strediskom alebo ohlasovou poiarov, ak tto udalos
vyaduje zsah zboru.
vyhlasovate vzvy Riadiaci orgn.
vyhoret jadrov
palivo

Oiaren jadrov palivo trvalo vybran z jadrovho reaktora.

Elektrick zariadenie uren na premenu akejkovek energie na elektrick energiu, prenos

vyhraden elektrick elektrickej energie, premenu elektrickej energie na in energiu alebo akumulciu elektrickej
zariadenie
energie, ktorho vykonvanie prehliadky, riadenie a vyhodnocovanie alebo vykonvanie

opakovanej radnej skky vrtane oznaenia zariadenia upravuje osobitn predpis.

Mnostvo tepla uvonen plnm splenm jednotkovho mnostva horavej ltky, priom voda
vzniknut splenm ltky zostane v spalinch vo forme pary.
vhrevnos

Strnka 196

339316918.xlsx

vhrevnos

Teplo uvonen plnm splenm 1 kg, poprpade 1 m3 horavej ltky za predpokladu, e voda
v nej obsiahnut i voda vzniknut splenm ltky zostane v spalinch vo forme pary.
Tepeln energia vytvoren horenm jednotkovej hmotnosti danho materilu.

vychlenie

Pohyb zbrany proti reniu splodn horenia, ktor je vystaven tlaku horcich splodn horenia,
pohybu vzduchu alebo akejkovek kombincii tchto vplyvov.
innos, ktorej cieom je dostavi sa s urenmi silami a prostriedkami na stanoven miesto

vjazd Hasiskho a zsahu. Po oznmen sprvy operanm strediskom alebo ohlasovou poiaru o potrebe
zchrannho zboru vjazdu a po nslednom vyhlsen poplachu je potrebn dodra asov limit vjazdu v ase

urenom veobecne zvznm prvnym predpisom.

vjazdov intrukcia Poet a druh automobilov urench hasiskou jednotkou na prv vjazd.

Karta s podrobnou vjazdovou intrukciou.

Sprinkler, ktorho vetky asti okrem zvitovej asti sa montuj do vklenkovho krytu.
vklenkov sprinkler
Sprinkler, v ktorom je cel teplotne citliv prvok, alebo jeho as nad rovinou stropu.
vkon erpadla
Vkon prenan erpadlom pri prietoku Q.
Funkcia, ktor prslunk Hasiskho a zchrannho zboru vykonva na zklade rozhodnutia,
vykonvan funkcia ktorm vznikol sluobn pomer alebo bol zmenen, a do ktorej bol vymenovan alebo poveren
zastupovanm nadriadenho.
vjazdov karta

vykonvate
tvar MV SR, ktor vykonva autorove majetkov prva k potaovmu programu, ktorho
majetkovch prv k
rieenie bolo realizovan jeho zamestnancom alebo prslunkom Policajnho zboru ako
potaovmu
pracovn loha, prpadne ktor bol vytvoren na objednvku pre tvary MV SR.
programu
vkon erpadla
vkonn prvky

vkonn modul
programu ATON
vkonov
premieava

Menovit vstupn vkon erpadla meran v litroch za sekundu pri danom tlaku.
Krzov tb, skupina riadenia na jednotlivch rovniach riadenia, ktor s predpripraven a
aktivovan v krzovej situcii, ktor zabezpeuj zhromaovanie informci, analyzuj ich,
navrhuj varianty rieenia (ak to situcia umon v spoluprci s poradnm prvkom) a koordinuj
vykonvanie prijatch rozhodnut.
Zkladn funkn celok programu ATON. Umouje pouvateovi vykonva v programe
ATON uren opercie.
Zariadenie umiestnen pri erpadle ktor je schopn dodva dostatok penidla do erpadla na
zsobovanie jednej alebo viacerch penotvornch poiarnych prdnic.
as vykurovacieho systmu, ktor tvor najm kotol, potrubn rozvod a vykurovacie teles,

vykurovacia sstava uren iba na vykurovanie, ktor prostrednctvom vykurovacch telies alebo inch spotrebiov

tepla zabezpeuje v jednotlivch miestnostiach predpsan teplotn stav vntornho prostredia.

Kad kruhov pohyb vsuvnej kontrukcie okolo zvislej osi.
Hadicov navijak schopn ota sa vo viac ako jednej rovine, namontovan jednm
z nsledujcich spsobov:
vkyvn hadicov
a) na vkyvnom ramene alebo
navijak
b) na vkyvnej trubke, alebo
c) na vkyvnch dverch.
Vodorovn nosn rameno uchyten k stojine alebo zvesu a uren na uloenie kblov, rotov
vlonk
alebo abov.
pecilne zostrojen nadstavba (kontajner), ktor umouje ahk mont a demont na
vmenn kontajner
uren automobil.
Otvor v komnovom plti, prpadne aj v komnovej vloke, sliaci na vymetanie, istenie
vymetac otvor
komna
a kontrolu komnovho prieduchu z povalovho priestoru alebo zo strechy.
vkyv

vnimon zaaenie Zaaenie od snehovej vrstvy na zemi v dsledku sneenia, ktor m vnimone zriedkav
snehom na zemi
monos vskytu.

Strnka 197

339316918.xlsx

vnimon stav

vypaovanie komna
vypnutie zvuku
vpoet
kontruknch
ast (na inky
poiaru)
vpoet ast
kontrukcie
(pre poiar)

Stav, ktor me na nvrh vldy vyhlsi prezident len za podmienky, e dolo alebo
bezprostredne hroz, e djde k teroristickmu toku, k rozsiahlym poulinm nepokojom
spojenm s tokmi na orgny verejnej moci, drancovanm obchodov a skladov alebo s inmi
hromadnmi tokmi na majetok alebo djde k inmu hromadnmu nsilnmu protiprvnemu
konaniu, ktor svojim rozsahom alebo nsledkami podstatne ohrozuje alebo naruuje verejn
poriadok a bezpenos ttu, ak ho nemono odvrti innosou orgnov verejnej moci a ak je
znemonen inn pouitie zkonnch prostriedkov; vnimon stav mono vyhlsi len na
postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom zem.
Odstraovanie pevnch usadenn spaln, najm dechtovch usadenn, z prieduchu komna ich
kontrolovanm spaovanm.
Manulna innos spojen svypnutm akustickho signlu zvukovho zariadenia,
ktor sa pri novej udalosti znovu automaticky rozozvu.
Vpoet asti kontrukcie namhanej poiarom, v ktorom sa prslun as
kontrukcie uvauje ako izolovan so zodpovedajcimi podmienkami podopretia a
okrajovmi podmienkami. Nepriame poiarne zaaenia sa vo vntri asti
kontrukcie uvauj, ale nepredpoklad sa asovo zvisl interakcia s okolitmi
asami kontrukcie.
Vpoet asti kontrukcie namhanej poiarom, v ktorom sa prslun as
kontrukcie
uvauje
ako
izolovan
so
zodpovedajcimi
podperovmi
podmienkami/podmienkami podopretia a okrajovmi podmienkami. Nepriame
poiarne zaaenia vo vntri asti kontrukcie sa uvauje, ale nepredpoklad sa
asovo zvisl interakcia s okolitmi asami kontrukcie.
Tepeln a mechanick analza inkov poiaru na kontrukn prvok, pri ktorej sa
prvok uvauje ako izolovan, so zodpovedajcimi podperovmi a okrajovmi
podmienkami. Nepriame zaaenia poiarom sa neuvauj, okrem zaaen
spsobench teplotnmi rozdielmi.
Tepeln a statick vpoet kontruknho prvku namhanho poiarom, pri ktorom

vpoet prvku (na

sa prvok uvauje ako izolovan, so zodpovedajcimi podmienkami podopretia a
inky poiaru/pre
okrajovmi podmienkami.Nepriame poiarne zaaenia sa neuvauj, okrem
poiar)

inkov/zaaen spsobench teplotnmi gradientmi/tepelnmi spdmi.

Tepeln a pevnostn vpoet kontruknho prvku namhanho poiarom, pri

ktorom sa prvok uvauje samostatne so zodpovedajcim podopretm a okrajovmi
podmienkami. Nepriame poiarne zaaenia sa neuvauj, okrem zaaen
spsobench teplotnmi gradientmi.
Zna, pre ktor sa navrhovan vyadovan mnostvo hasiacej ltky vypota
vpotov zna
osobitne.
Vyjadrenie poiarneho rizika poiarneho seku v nevrobnej stavbe v zvislosti od
vpotov poiarne priemernho poiarneho zaaenia, sinitea horavch ltok a sinitea odvetrania.
zaaenie

Vsledn daj vyjadrujci teoretick intenzitu poiaru a innos poiarnobezpenostnch

opatren.
Zariadenie, ktorm sa dodva hasiaca ltka do chrnenho priestoru, a to najm vypacia
vypacia armatra
hubica, sprinkler, hubica a monitor.
vyraovanie innosti
innosti po ukonen prevdzky, ktorch cieom je vyatie jadrovho zariadenia okrem loiska
po ukonen z
z psobnosti zkona . 541/2004 Z. z. v znen zkona . 94/2007 Z. z.
prevdzky

Proces, ktor je spolu s doplovanm knininch fondov prostriedkom na ich sstavn a

plnovit budovanie. Predmetom vyraovania je kninin jednotka, ktor najm
a) nezodpoved odbornej pecializcii pracoviska Hasiskho a zchrannho zboru, je
vyraovanie
nadbytonm multipliktom, prpadne dupliktom knininej jednotky, z obsahovej strnky
knininho fondu
zastaran,
b) je pokoden,
c) je straten.

Strnka 198

339316918.xlsx

vrazne zmenen
vodn tvar
vroba

vrobca

tvar povrchovej vody, ktorho charakter sa psobenm udskej innosti podstatne zmenil a je
uren poda prslunej klasifikcie ( 81 ods. 2 zkona . 364/2004 Z z.).
Kultivcia reprodukovatench biologickch agensov alebo syntza, biosyntza a izolcia
nereprodukovatench biologickch agensov alebo toxnov.
Podnikate, ktor vyail, vyrobil alebo inm postupom zskal vrobok alebo sa za vrobcu
oznauje tm, e k vrobku pripja svoje obchodn meno, vrobn znaku alebo in
identifikan znak, ktor ho identifikuje ako vrobcu alebo ktor ho odliuje od inho vrobcu;
vrobcom me by aj dovozca.
Tvorca, autorizovan zstupca tvorcu alebo zostavovate zodpovedn, kde je to relevantn, za
nvrh, skku a uvedenie dokonenej asti, subsystmu alebo systmu na trh. V prpade
osobnch ochrannch prostriedkov driteom certifiktu skky typu ES je vrobca.
Stavba alebo jej as uren na vrobu alebo sluby vrobnho charakteru.

vrobn stavba

Stavba alebo as stavby uren na vrobu alebo sluby vrobnho charakteru alebo stavby
technologicky alebo funkne svisiacich s vrobou, hoci nem vrobn charakter (kotolne,
vmennkov stanice, trafostanice).
Zariadenie, v ktorom sa urench technologickm postupom pripravuje a dopravuje nterov
vrobn zariadenie
ltka a vykonva povrchov prava vrobkov.
Priestor uren na vrobu, opravy alebo sluby vrobnho charakteru vrtane priestorov
vrobn priestor
technologicky alebo funkne svisiacich s vrobou (prrun sklad materilu, elektrorozvoda,
akumultorova).
Materil, zloka alebo kompozit, o ktorch sa vyaduj informcie.
Kad vec, ktor bola vyroben, vyaen alebo inak zskan bez ohadu na stupe jej
spracovania a je uren na uvedenie na trh alebo uvedenie do prevdzky.
vrobok

Predmet, v ktorom sa umiestni odporov vyhrievac lnok alebo jednotka.

Materil, kompozit alebo zostava, o ktorch sa vyaduj informcie.
Materil, prvok alebo komponent, o ktorom sa vyaduj informcie.

Materil, zloka alebo prvok, o ktorom sa poaduje informcia.

Materil, prvok alebo zloka, o ktorch sa poaduje informcia.
Materil, zloka alebo zostava, o ktorch sa vyaduj informcie.
vrobok uren na Ktorkovek as budovy vytvrajca exponovan povrch na vntornch stench a/alebo
povrchov pravu strope ako panely, dosky, tapety, ntery nanan striekanm alebo natieranm.
vyrozumenie tvarov
ministerstva vntra Odovzdanie a prijatie sprvy o krzovej situcii technickmi prostriedkami.
SR
vysielacia karta

Pozri vjazdov karta.

vsledn celkov
tepeln izolcia
odevu ltr

Celkov tepeln izolcia pokoky od okolitej atmosfry vrtane odevu a priahlej vzduchovej
vrstvy meran za stanovench podmienok na figurne pohybujcej rukami a nohami.

vsledn emisivita

Pomer medzi skutonm slavm tepelnm tokom ku prvku a istm tepelnm tokom, ktor by
vznikol, ak by sa prvok a jeho slajce prostredie povaovali za absoltne ierne teles.

Hasisk automobil vybaven pecilnym eriavom, navijakom a tie rznym vyslobodzovacm

vyslobodzovac
hasisk automobil a hasiskm nradm.
Biologick agensy a toxny, ktor maj tak vlastnosti alebo schopnosti, e mu by pouit
vysoko rizikov
biologick agensy a ako biologick zbra; zoznam vysoko rizikovch biologickch agensov a toxnov, ktor mu
toxny
by pouit ako biologick zbrane uvdza prloha . 1 zkona . 218/2007 Z. z.

Strnka 199

339316918.xlsx

vysokotlakov
poiarna prdnica

Vodn pitoov prdnica s plynule menitenm prietokom a tvarom vstrekovho prdu pre
pracovn tlaky nad 1,6 Mpa.
Hasiace zariadenie, v ktorom sa CO2 skladuje pri teplote okolitho prostredia; naprklad tlak
CO2 pri skladovan pabs = 58,6 bar pri teplote 21 C.

vysokotlakov
zariadenie na CO2

vysokotlakov
zsobnk
vysokozdvhacia
ploina s vlastnm
pohonom

Zariadenie na hasenie poiaru, v ktorom sa CO2 skladuje pri teplote okolitho prostredia,
naprklad tlak CO2 pri skladovan pabs = 58,6 bar pri teplote 21 C.
Faa plnen CO2 pri teplotnch podmienkach okolitho prostredia.
Vysokozdvhacia ploina, ktor m ovldacie prvky na premiestovanie umiestnen na ploine.

Rozsah oblasti, v ktorej s osoby, zvierat alebo predmety vystaven podmienkam vytvorenm
poiarom.
Ten povrch vrobku, ktor sa zohrieva poda podmienok skky.
vystaven povrch
Plocha vrobku vystaven podmienkam ohrievania pri skke.
Signl uren na indikciu aktulnej alebo vznikajcej poruchy, ktor me ochrni pred
vstraha pred
poruchou
spustenm signlu oznamujceho poiarny poplach.
vstran as pred asov interval medzi spustenm indikcie vstrahy a vypanm na vstrahu osb pred
vypanm
bliacim sa vypanm plynu.
Zariadenie uren na dodvku peny, ktor je trvalo pripojen k ndri alebo inej nosnej
vstrekov zariadenie
kontrukcii.
vystreovacie lano ahk lano s vystreovacm zariadenm uren na vrhnutie lana cez priepas, rieku a pod.
Armatry, prstroje a in sasti potrebn na ovldanie, riadenie, kontrolu a zaistenie
vstroj tlakovej
ndoby
bezpenej prevdzky tlakovej ndoby.
vystavenie poiaru

vstupn tlak
erpadla

Vstupn tlak meran v meracom mieste pecifikovanom v prlohe B normy EN 14710-2:2005.

Sas klapky, prsluenstvo klapky alebo tesnenie, ktor s vyroben zo zmesi elastomeru s

vystuen sas z
jednou alebo viacermi vstuami, ktor zvyuj pevnos v ahu tejto kombincie na najmenej
elastomeru

dvojnsobok samotnho materilu elastomeru.

vystuenie

Mechanick upevovacie pomcky pozostvajce z nehoravch drtov alebo podobnch

prvkov, ktor sa pripevnia k betnu pred aplikciou protipoiarneho ochrannho materilu
nananho striekanm.
Zmes elastomrovej zleniny s jednou alebo viacermi zlokami, ktor zvyuj pevnos v
ahu tejto kombincie najmenej na dvojnsobok tejto hodnoty samotnho elastomrovho
materilu.
Kontrukn prvok klapky, zostava klapky alebo sedlov tesnenie zloen s elastomrovej

vystuen
zmesi a jednm alebo viacermi komponentmi, ktor zvyuj pevnos v ahu tejto kombincie
elastomrov prvok

minimlne na dvojnsobok pevnosti v ahu zkladnho elastomrovho materilu.

vysvacie lano

vysvac rebrk

Prvok klapky, klapkovej zostavy alebo sedlovch tesnen zloen z elastomrovej zmesi
s jednou alebo viacermi zlokami, ktor zvyuj pevnos tejto kombincie v ahu najmenej na
dvojnsobok pevnosti v ahu zkladnho elastomrovho materilu.
Lano, ktor sli na run vysvanie a zasvanie dielov vysvacieho rebrka.
Rebrk pozostvajci z dvoch alebo viacerch posuvnch dielov.
Vecn prostriedok, ktor sa pouva ako operiac rebrk na vstup osb a do vky, ktor
umon maximlna dka jednotlivch dielov pri sklone 75 voi vodorovnej zkladni; jeho
dostupn vku mono meni rznou dkou vysunutia.
Zuujci sa rebrk z viacerch ast vybaven vybaven kovovmi svorkami na boniciach tak,
e ke je niekoko ast spojench a opatrench lanom, mu sa vysva alebo zasva
v obmedzench podmienkach.

Strnka 200

339316918.xlsx

vsuvn
kontrukcia

Nonicovit mechanizmus alebo jedno, alebo viacer tuh (neohybn), alebo teleskopick,
alebo lnkovan mechanizmy, alebo akkovek kombincia tchto monost v tvare
vlonkovch ramien a/alebo rebrkov; tto vsuvn kontrukcia me by na podvozku
namontovan ako oton.

vyetrovac hasisk
Hasisk automobil vybaven rozlinmi zariadeniami na zisovanie priny poiaru.
automobil

Zvisl vzdialenos od zkladne k vrcholu trojholnkovho prierezu hromady alebo k hornej

zkladni lichobenkovho prierezu hromady.
vka plameov [m] Predpokladan vka plameov, ktor sa vyskytuj v ase plne rozvinutho poiaru.
vka hromady
tuhho paliva
vkov
automobilov
technika
vkov
automobilov
pracovn ploina
(AP)

Hasisk automobil s vsuvnm otonm rebrkom alebo s vysokozdvinou ploinou.

Hasisk automobil s pevnou nadstavbou stabilizovanho, spravidla vysokozdvihovho
otonho viacramennho kbovho alebo teleskopickho vlonka, kde je sasou
poslednho ramena pracovn ploina (k); je uren na zsahov innos a zchranu osb
vo vkach a pomocou prdavnch technickch zariaden i na dopravu hasiacej ltky do vok;
me by technicky uspsoben na dvhanie bremien.
Hasisk automobil vybaven otonm rebrkom alebo vkovou pracovnou ploinou. Do tejto

vkov zchrann skupiny hasiskch automobilov pouvanch v hasiskch jednotkch mono zahrn najm:
automobilov
technika
a) oton automobilov rebrk (AR),
vtlan tlak

vtlan plyn

vtokov
charakteristika
vtokov stojan
vytvrdzovanie

b) vkov automobilov pracovn ploinu (AP).

Rozdiel medzi vstupnm tlakom erpadla pa a vstupnm tlakom erpadla pe.
Plyn pouvan na vytlanie hasiacej ltky z prenosnho hasiaceho prstroja a z pojazdnho
hasiaceho prstroja. Vtlanm plynom je vzduch, argn, oxid uhliit, hlium a dusk.
Plyn v skvapalnenom alebo stlaenom stave, ktor vytvra vntorn tlak vyuvan na
vytlaenie hasiacej ltky.
Vzah tlaku a prietoku komponentov, ktor maj zabudovan regultory tlaku a/alebo obtokov
zostavu.
Nadzemn vtokov armatra na vodovodnom potrub, ktor je ukonen nasvacou
hadicovou spojkou, ktor umouje priame napojenie nasvacch hadc s armatrou na
pripojenie tlakovej hadice B 75.
Transformcia tekutho, pastovitho alebo prkovho krycieho materilu na hotov tuh
materil (pozri 3.8 v EN 1539: 2000).

vah pre poiarnikov Pozri poiarny vah.

vahov achta

Priestor, v ktorom sa pohybuje vah a protizvaie (ak nm je vah vybaven); priestor je

fyzicky ohranien dnom achty, zvislmi stenami a stropom.
Dlhodob priemer mnostva vody doplujcej vodn tvar podzemnej vody za jeden rok

vyuiten mnostvo zmenen o dlhodob ron odtok potrebn na to, aby sa dosiahol ekologick stav uren pre
podzemnej vody
povrchov vody a aby sa zabrnilo vraznejiemu pokodeniu od vd priamo zvislch

ekosystmov v krajine.
Umiestovanie jadrovch zariaden, vstavba jadrovch zariaden, uvdzanie jadrovch
zariaden do prevdzky, prevdzka jadrovch zariaden alebo vyraovanie jadrovch zariaden
z prevdzky a uzatvorenie losk rdioaktvnych odpadov a vyhoretho jadrovho paliva.
Zmeny na jadrovch zariadeniach a overovanie systmov jadrovch zariaden alebo ast

vyuvanie jadrovej
tchto systmov.
energie

Nakladanie s jadrovmi materilmi, so pecilnymi materilmi a zariadeniami, s vyhoretm

jadrovm palivom a s rdioaktvnymi odpadmi vrtane ich tvorby.
Odborn prprava zamestnancov driteov povolenia poda 5 zkona . 541/2004 Z. z. v
znen zkona . 94/2007 Z. z. vykonvan v pecializovanch zariadeniach.
Preprava rdioaktvnych materilov.

Strnka 201

339316918.xlsx

vyuvan priestor
vveva erpadla

as stavby, v ktorej sa priamo tlak nezvyuje a nie je sasou chrnenej nikovej cesty alebo
zsahovej cesty.
Mechanick zariadenie pouvan na zavedenie vody do erpadla vytvorenm podtlaku.

vvodka na vedenie v
Prostriedok na zavedenie vedenia v ochrannej intalanej rrke do elektrickho zariadenia tak,
ochrannej intalanej
aby zostal zachovan prslun typ ochrany proti vbuchu.
rrke
vvodka rrkovho Prostriedok na zavedenie rrkovho vedenia do elektrickho zariadenia tak, aby sa zachoval
vedenia
zodpovedajci typ ochrany proti vbuchu.
vvodkov ztka Ex

Skrutkovaten ztky, skan samostatne bez zariadenia, ktor s vak certifikovan ako
zariadenie a ktor mu by pouit pri intalcii na uzvere zariadenia bez alej certifikcie.

vznamn zloka

Materil, ktor tvor podstatn as nehomognneho vrobku; za vznamn zloku sa povauje

vrstva, ktorej hmotnos na jednotku plochy je 1,0 kg/m 2 alebo hrbkou 1,0 mm.

vzva

Ponuka vyhlasovatea vzvy na predkladanie nvrhov projektov v rmci nstroja zahraninej

pomoci; vzva obsahuje presn vymedzenie oprvnench prjemcov pomoci, oprvnench
aktivt, minimlnu a maximlnu vku zahraninej pomoci, povinn prlohy nvrhu projektu,
termn a adresu na predkladanie nvrhov projektov.

vzjomne
prepojiten dymov Dymov signalizan zariadenia, ktor sa mu prepoji s ostatnmi nezvislmi dymovmi
signalizan
poplanmi zariadeniami, aby umonili vyhlsenie veobecnho poplachu.
zariadenia

vzdelanie

pln stredn vzdelanie alebo pln stredn odborn vzdelanie, vyie odborn vzdelanie,
vzdelanie zskan absolvovanm vysokokolskho vzdelania prvho ciea, vzdelanie zskan
absolvovanm vysokokolskho vzdelania druhho ciea.
Medzera medzi prslunkmi alebo jednotkami v tvare do hbky; vzdialenos na predpaenie je

vzdialenos [cviebn
medzera medzi prslunkmi stojacimi za sebou na dku predpaenia avej ruky, ktorch
poriadok]

prostredn prst sa dotka stredu avej lopatky prslunka stojaceho pred nm. Pozri aj tvar.

vzdialenos I

Najkratia cesta cez spoj pevnho uzveru, kde je rka spoja L preruen otvormi urenmi
pre pripevovacie sasti na mont ast pevnho uzveru.

vzdialenos
Najvzdialenej rozsah pohybu ustlenho plamea po dke vzorky za dan as.
rozrenia plamea
vzduchopenov
hasiaci prstroj

Penov hasiaci prstroj s nplou vodnho roztoku penidla.

vzduchov hasiaca
Pena vytvoren chemickou reakciou vodnch roztokov chemickch ltok.
pena
vzduchov kuel
vzduchov vak

Prd vzduchu tvaru rozirujceho sa kuea, ktor vychdza z pretlakovho ventiltora.

Vak spevnen vzduchovou vrstvou, ktor sa pri plnen tlakovm vzduchom roziruje, aby dvhal
alebo posval ak predmety.

vzdun vzdialenos Najkratia vzdialenos vzduchom medzi dvoma vodivmi asami /IEC 60664-1/.
vzdunina

Tekutina, ktor zaujme vdy maximlny mon objem a sklad sa z plynov a pr.

vzlnanie

Prienik kvapaliny cez zrnit alebo vlknit materil alebo po jeho povrchu kapilrnym inkom.

vznadlo

Technick prostriedok scopn samostatnho pohybu tesne nad rovou ternu i vodnej hladiny
na vzduchovom vanki a zrove spajci podmienky poadovan na plavidl poda 6
odseku 2 vyhlky MV SR . 162/2006 Z. z.

vznietenie

Zaiatok horenia vyvolan psobenm zdroja vznietenia.

Strnka 202

339316918.xlsx

vznietivo

Schopnos vzorky sa vznieti inkom zdroja vznietenia; je charakterizovan celkovm

uvonenm teplom zdroja vznietenia, ktorm djde k zapleniu a aliemu horeniu vzorky.

vznik netesnosti

Tlak vzduchu v zariaden na urit prevdzkov tlak, pri ktorom voda zana vyteka
z medziahlej komory, automatickho vypacieho ventilu alebo prpojky do poplachovho
zariadenia.

vznik sluobnho
pomeru

Vymenovanie prslunka Hasiskho a zchrannho zboru do funkcie dom urenm v

psomnom rozhodnut o vymenovan a zloenm sluobnej prsahy.

as vrobku, ktor sa bude ska.

Podiel vzorkovanho celku predstavujci priemern chemick zloenie a fyziklne vlastnosti
celku.
vzorka
Reprezentatvna as vrobku, ktor sa m ska spolu s akmkovek podkladom alebo
pravou.
Reprezentatvny kus vrobku, ktor sa m ska spolu s podkladom alebo pravou; me
obsahova vzduchov medzeru.
Ndoba uren na odber vieho objemu vzorky, napr. laboratrny plynojem, tubulovan
vzorkovacia ndoba
faa a pod.
vzorkova
Mechanick poprp. automatick zariadenie na odber vzoriek.
Predpsanm spsobom vykonvan odber vzoriek, ktor reprezentuj chemick a fyziklne
vzorkovanie plynov
vlastnosti vzorkovanho celku.
Zvolen mnostvo plynov, vyroben alebo dopravovan za urit sek (hodinu, smenu, de
vzorkovan celok
a pod.).
Ndoba menieho objemu, uren na odber event. uskladnenie vzorky plynu, ktor postauje
vzorkovnica
na realizovan rozbory.
Zlyhanie spsoben nestabilitou prvku alebo kontrukcie namhanch idelnym osovm
vzper
tlakom bez prieneho zaaenia.
Systmov dka inak zhodnho prta s kbovm uloenm koncov, ktor m rovnak vzpern
vzpern dka
odolnos ako dan prt alebo sek prta.
Existencia plamea na povrchu vzorky alebo nad nm v asovom intervale menom ako jedna
vzplanutie
sekunda.
Kontrukn rovina rovnoben so zkladnou rovinou makety hlavy, ktorej vzdialenos od
vzan rovina
zkladnej roviny makety hlavy zvis od vekosti makety hlavy.
X
Y
Z
"Z" (zvltny) stupe Stupe, ktor sa vyhlasuje pri vekch a zloitch poiaroch a havrich, ktor maj charakter
poiarneho poplachu veobecnho ohrozenia obyvatestva.

zberov prd Ia
zblesk
zblesky
zbradlie

Najvy prd (efektvna hodnota) odoberan zabrzdenm asychrnnym motorom alebo

striedavm elektromagnetom s kotvou prichytenou v polohe s maximlnou vzduchovou
medzerou pri napjan elektrickho zariadenia menovitm naptm a menovitou frekvenciou.
Prechodov zloky sa zanedbvaj.
as vskytu plamea.
Prtomnos plamea, ktor sa opakuje vo vemi krtkych asovch intervaloch (naprklad medzi
0 s a 1 s) na povrchu vzorky alebo nad jej povrchom.
Zchytn bezpenostn zariaenie pre chodcov alebo "inch uvateov" umiestnen pozd
mosta, na hornej asti opornho mra alebo podobnej kontrukcie, ktor nem sli ako
zchytn bezpenostn zaradenie pre vozidl

Zchytn bezpenostn zariadenie umiestnen blzko okraja alebo na okraji mosta, opornho
mru alebo podobnej kontrukcie, kde je nebezpeenstvo zvislho pdu a ktor me
zbradov zvodidlo
obsahova dodaton ochranu a zchytn zariadenie pre chodcov alebo inch uvateov
pozemnej komunikcie.

Strnka 203

339316918.xlsx

zbrana dymu

Schopnos kontruknho prvku zni prechod horcich alebo chladnch plynov alebo dymu
z jednej strany na druh.

zbrana proti reniu Zariadenie na usmernenie a zadranie dymu (splodn horenia) alebo na zabrnenie pohybu
splodn horenia
dymu (splodn horenia).
zabudovaten
loklny spotrebi
zaiatok merania
zaiatok prietoku

Pevn spotrebi, ktor spravidla nem vlastn vonkaj pl, prpadne ani vlastn nosn
kontrukciu a je uren na zabudovanie do elovho nbytku, vklenku v murive a pod.
Moment, v ktorom sa horn povrch kalorimetra a spodn plocha vyhrievacieho valca priblia
na 10 mm.
Tlak vzduchu/inertnho plynu v sstave pri stanovenom prevdzkovom tlaku, pri ktorom zana
prdi voda zo suchho riadiaceho ventilu, prostrednej komory, otvoru, alebo spoja
poplachovho zariadenia.

zad tvaru [cviebn

Zadn strana tvaru. Pozri aj tvar.
poriadok]

Doska z kremiitanu vpenatho pouvan na podporu vzorky, ktor me by umiestnen

bezprostredne za samostatne stojacou vzorkou alebo s odstupom od nej.
Komora, ktor je natlakovan vzduchom/inertnm plynom zo sstavy a sli na ovldanie
rchlootvracieho zariadenia (pozri rchlootvra) pri vyie uvedench stratch tlaku
zadriavacia komora vzduchu/inertnho plynu sstavy.
Komora s vntornm tlakom vzduchu, ako je v systme, ktor spa rchlootvracie
zariadenie v prpade dostatonej hodnoty rchlosti klesania tlaku vzduchu v systme.
Nvteva fyzickch osb z orgnov cudzch ttov, inch subjektov medzinrodnho prva
zahranin delegcia
alebo prvnickch osb so sdlom mimo zemia Slovenskej republiky.
zadn doska

zahranin sluobn as od nstupu prslunka Hasiskho a zchrannho zboru na cestu na vykonvanie ttnej
cesta
sluby do zahraniia vrtane vykonvania ttnej sluby v zahrani do skonenia tejto cesty.
zchrana osb

Zabezpeovanie premiestovania osb z nebezpench situci poas zdolvania poiaru

alebo inch ndzovch operci.

zchranrska
technika a
vyslobodzovacia
technika

Technick prostriedky uren spravidla na pouitie pri zchrannch prcach, kde je v svislosti
so zchranou ivota nevyhnutn poui vie sily a tlaky, ktor s vyvolan hydraulicky alebo
pneumaticky, pri delen materilu, ahan, tlaen alebo pri nadvihovan bremien.
Zariadenie Hasiskho a zchrannho zboru, ktor riadi Prezdium Hasiskho a zchrannho

Zchrann brigda zboru, a jej sdlom s Malacky a ktor pln lohy svisiace so zdolvanm poiarov,
Hasiskho
vykonvanm zchrannch prc pri ivelnch pohromch a inch mimoriadnych udalostiach
a zchrannho zboru
a alie lohy vyplvajce zo zkona . 315/2001 Z. z. o Hasiskom a zchrannom zbore v
v Malackch

znen neskorch predpisov.

Zariadenie Hasiskho a zchrannho zboru, ktor riadi Prezdium Hasiskho a zchrannho

Zchrann brigda zboru, a jej sdlom je Humenn a ktor pln lohy svisiace so zdolvanm poiarov,
Hasiskho
vykonvanm zchrannch prc pri ivelnch pohromch a inch mimoriadnych udalostiach
a zchrannho zboru
a alie lohy vyplvajce zo zkona . 315/2001 Z. z. o Hasiskom a zchrannom zbore v
v Humennom

znen neskorch predpisov.

Zariadenie Hasiskho a zchrannho zboru, ktor riadi Prezdium Hasiskho a zchrannho

Zchrann brigda zboru, a jej sdlom je ilina a ktor pln lohy svisiace so zdolvanm poiarov, vykonvanm
Hasiskho
zchrannch prc pri ivelnch pohromch a inch mimoriadnych udalostiach a alie lohy
a zchrannho zboru
vyplvajce zo zkona . 315/2001 Z. z. o Hasiskom a zchrannom zbore v znen neskorch
v iline

predpisov.

Strnka 204

339316918.xlsx

Vyhadvanie a vyslobodzovanie osoby v tiesni, poskytovanie prvej pomoci osobe v tiesni a jej
preprava k najbliiemu dopravnmu prostriedku zdravotnckeho zariadenia, prpadne do
zchrann innos zdravotnckeho zariadenia. Zchrann innos poda zkona . 544/2002 Z. z. o Horskej
zchrannej slube v znen neskorch predpisov me vykonva len osoba s odbornou
spsobilosou a zdravotnou spsobilosou.
zchrann plachta
zchrann sie
zchrann sluka

Plachta, ktor dria hasii tak, aby sa zachytil alebo preruil pd osoby zachraujcej sa
skokom z vky.
Pozri zchrann plachta.
Siastka osobnho ochrannho prostriedku na zchrann ely, ktor sa sklad z prvkov
navrhnutch a vyrobench tak, aby poas procesu zachraovania drali zachraovanho v
urenej polohe.

zchrann sluka
triedy A

Siastka osobnho ochrannho prostriedku, ktor sa sklad z prvkov navrhnutch a

vyrobench tak, aby poas procesu zachraovania drali zachraovanho popruhy sluky,
ktor prechdza okolo chrbta a pod hornmi konatinami zachraovanho.

zchrann sluka
triedy B

Siastka osobnho ochrannho prostriedku, ktor sa sklad z prvkov navrhnutch a

vyrobench tak, aby poas procesu zachraovania drali zachraovanho v sediacej polohe v
sluke.

Siastka osobnho ochrannho prostriedku, ktor sa sklad z prvkov navrhnutch a

vyrobench tak, aby poas procesu zachraovania drali zachraovanho v polohe hlavou
dole a so slukou pripevnenou okolo lenkov.
Vertiklna vka v metroch od vodorovnej plochy opornej plochy po horn dradlo zbradlia
zchrann vka
pracovnej ploiny, priom sa meria bez zaaenia.
Poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, osobm v stave, pri ktorom je
bezprostredne ohrozen ich ivot alebo zdravie a s odkzan na poskytnutie pomoci.
zchrann zdravotn
Poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti ( 2 ods. 3 zkona . 576/2004 Z. z. o
sluba
zdravotnej starostlivosti, slubch svisiacich s poskytovanm zdravotnej starostlivosti a o
zmene a doplnen niektorch zkonov).
Vecn prostriedok uren na osobn pouvanie, najm na zchranu osb a sebazchranu
spanm alebo vyahovanm.
zchrann lano
pecilne lano obsahujce prvky na uahenie zchrannch innost s vkovou
automobilovou technikou.
zchrann nosidl Skladacie nosidl na prepravu ranench a chorch osb.
innosti na zchranu ivota, zdravia osb a zchranu majetku, ako aj na ich odsun z
ohrozench alebo z postihnutch priestorov. Sasou zchrannch prc s innosti na
zchrann prce
zamedzenie renia a psobenia nsledkov mimoriadnej udalosti a vytvorenie podmienok na
odstrnenie nsledkov mimoriadnej udalosti.
zchrann sluka
triedy C

Zchrann prce, ktor sa vykonvaj za elom zchrany osb, zvierat a materilu z oblast,
ktorm hroz zaplavenie, kde k zaplaveniu dochdza alebo na zaplavenom zem. Sasou
zchrannch prc s
a) potpask prce,
zchrann prce na
b) odstraovanie ztarasov a prekok na tokoch, ktor mu spsobi zplavy,
vodnej hladine
c) erpanie vody zo zaplavench domov, objektov a studn,
d) poskytovanie pomoci pri zachytvan a odstraovan ropnho zneistenia na vodnch
tokoch a vodnch ndriach,
e) likvidcia poiarov na plavidlch a plvajcich zariadeniach.
Zchrann prce, ktor sa vykonvaj za elom vyhadania utopench osb a rznych
zchrann prce pod
predmetov, prpadne odstrnenie ztarasov a prekok na tokoch, ktor by mohli spsobi
vodnou hladinou
zplavy.
Zchrann prce vykonvan lezeckou zchrannou skupinou, ktor je nasadzovan najm v

zchrann prce vo
prpadoch, ak ide o zchranu osb alebo pri mimoriadnych udalostiach (poskytnutie pomoci v
vkach a nad
ndzi), pri ktorch je potrebn poui lezeck techniku, lezeck vybavenie a postupy prce vo
vonmi hbkami

vkach a nad vonmi hbkami.

Strnka 205

339316918.xlsx

zchrann
vystreovacie
zariadenie

Pozri vystreovacie lano.

Siastka osobnho ochrannho prostriedku na zchrann ely; pomocou tohto zdvhacieho

zchrann zdvhacie
zariadenia sa osoby mu zdvihn z niej polohy do vyej polohy alebo ich me zdvihn
zariadenia triedy A

zchranr.

zchrann zdvhacie Zariadenia podobn zchrannmu zdvhaciemu zariadeniu triedy A, ale navye osoby mu
zariadenia triedy B zlani z vyej polohy do niej polohy alebo ich me spusti zchranr.

Hasisk automobil, ktor je svojm vyhotovenm uren na vykonvanie zchrannch innost,

a to najm:
a) vyhadvanie a zchranu osb,
b) odstraovanie nsledkov poiarov, nehd a havri,
zchrann automobil
c) nsiln vstup,
(ZA)
d) zchranu zvierat,
e) zchranu s vybavenm umoujcim delenie, dvhanie, ahanie alebo tlaenie bremien,
vrobu a dodvku energi.
Pozri hasisk zchrann automobil.
Mal plavidlo, ktor svojou kontrukciou zaruuje bezpenos posdky, m vzduchotesn
bezpenostn komory alebo vyplnen penovm polyuretnom, polystyrnom prpadne inou
nenasiakavou penovou hmotou s objemom, ktor pri maximlnom prpustnom zaaen lna
zaruuje von plvatenos na kad prepravovan osobu najmenej 20 dm 3.

zchrann ln

zchrann rebrk
zchrann tm
zchrann tunel
zchrann vstroj

pecilne motorov alebo nemotorov plavidlo schopn udra sa a pohybova sa na vodnej

hladine, uren svojm zariadenm, vonkajm oznaenm a vntornm vybavenm na plnenie
loh hasiskch jednotiek poda zkona . 314/2001 Z. z. o ochrane pred poiarmi v znen
neskorch predpisov; je mal plavidlo, ktor me ma lamintov, kompozitov, kovov
alebo nafukovaciu gumotextiln kontrukciu alebo kontrukciu voren ich kombinciou; je
uren spravidla na zchranu osb, zvierat a materilu. Poda pohonu me by:
a) bez vlastnej pohonnej jednotky, v ktorom sa pohyb po vodnej hladine zabezpeuje pomocou
udskej sily alebo vleenm a tlaenm inmi plavidlami a vlastnm pohonom,
b) so zvesnm lodnm motorom,
c) so zabudovanm lodnm motorom.
Nafukovacie plavidlo s prsluenstvom (t.j. pdla, nafukovacie zariadenie a pod.).
Rebrk kontruovan na zchranu osb znanm alebo vynanm.
Rebrk, ktor je uren na zchranu osb znesenm.
Tm zloen z jednho alebo viacerch modulov vytvorench tvarmi Ministerstva vntra
Slovenskej republiky a Horskou zchrannou slubou pri poskytovan pooci v zahrani pri
mimoriadnej udalosti.
Zchrann zariadenie z tkaniny na spustenie zachraovanch osb sklzom.
Sas osobnho ochrannho prostriedku na zchrann ely skladajca sa z prvkov, ktor
boli navrhnut a vyroben tak, aby poas zachraovacieho procesu drali zachraovanho.

zchrann zoskokov
Nafukovac matrac pouvan na preruenie pdu osoby zachraujcej sa skokom z vky.
matrac

zchytn ndr

Ndr uren na zachytenie unikajcej horavej kvapaliny z prepravnho obalu, ndoby

mobilnho zsobnka, ndre alebo z technologickho zariadenia. Zchytn ndr je trvale
napojen na havarijn ndr. Odvdzacie potrubie zo zchytnej ndre do havarijnej ndre
mus ma trvale inn kvapalinov uzver a nesmie ma uzatvracu armatru.

Strnka 206

339316918.xlsx

Zvisl vzdialenos H v metroch meran na pohyblivom, bremeno nescom bode spojovacieho

zchytn vzdialenos podsystmu od zaiatonej pozcie (zaiatok vonho pdu) po konen pozciu (rovnovha po

zastaven) s vylenm predenia nosnho popruhu a jeho zavesovacieho prvku [EN 363].
zchytn
bezpenostn
zariadenie na
pozemnej
komunikcii

Veobecn oznaenie bezpenostnch zariaden pouitch na pozemnej komunikcii,

tkajcich sa vozidiel. Ako aj chodcov.

zchytn
bezpenostn
zariadenie pre
chodcov

Zariadenie na zamedzenie vstupu a na usmernenie chodcov.

Lano uren na zaisovanie nasvacieho hadicovho vedenia a na in pomocn kony.

Pomocn prsluenstvo najm motorovch striekaiek pouvan najm
a) na spanie nasvacch hadc do vodnho zdroja, ich zaistenie a vyahovanie,
zchytn lano
b) na vyahovanie a spanie hadicovho vedenia a alieho nradia,
c) ako vodiace lano pre osoby pracujce v zadymench (neprehadnch) priestoroch,
d) ako uzatvracie lano,
e) ako ndzov zbradlie na lvkach a mostoch.
Zachytva pdu so samouzamykacou funkciou a vodiacim systmom; zchytn zariadenie
zchytn zariadenie vedenho typu sa pohybuje pozd kotviaceho vedenia bez potreby runch zsahov
vedenho typu
pouvatea na zmenu polohy smerom hore alebo dole a v prpade pdu sa automaticky
uzamkne na kotviacom veden [EN 363].
Podsystm zloen z pevnho kotviaceho vedenia, samouzamykacieho pohyblivho

zchytn zariadenie zachytvaa pdu pripevnenho k pevnmu kotviacemu vedeniu a spojky alebo spojkou
vedenho typu na
ukonenho chytnho prostriedku; prvok rzptyujci energiu sa me zaleni medzi
pevnom kotviacom
zachytva pdu a kotviace vedenie, alebo tlmi pdu sa me zahrn do chytnho alebo
veden

kotviaceho vedenia [EN 363].

Podsystm zloen z prunho kotviaceho lana, samouzamykacieho pohyblivho zachytvaa

zchytn zariadenie pdu pripevnenho k prunmu kotviacemu lanu a spojky alebo spojkou ukonenho
vedenho typu na
chytnho lana. Energiu rozptyujci prvok sa me zaleni medzi zachytva pdu a kotviace
prunom kotviacom
lano, alebo tlmi pdu sa me zahrn do chytnho lana/chytnho vedenia alebo
veden

kotviaceho lana/kotviaceho vedenia [EN 363].

zaistenie pracovnej Technika, ktor umouje osobe pracova v priahovanch alebo povoovanch osobnch
polohy
ochrannch prostriedkoch spsobom zabraujcim pdu.
zkladn karabna
(typ B)

Samozatvraten karabna uren na pouitie ako sas.

Jedna zo pecifikovanho sboru premennch, ktor reprezentuj fyziklne veliiny

zkladn premenn charakterizujce zaaenia a vplyvy prostredia, geometrick veliiny a materilov vlastnosti
zkladn os

zkladn poloha

vrtane vlastnost zkladovej pdy.

Priamka prechdzajca cez geometrick stred kuea vyarovania zvuku kolmo na eln
povrch zvukovho poplachovho zariadenia.
V prpade symetrickch prvkov citlivch na teplo tak poloha, ke je prdenie vzduchu kolm
na os prdenia vody, ako aj na rovinu ramien rmu; v prpade nesymetrickch prvkov citlivch
na teplo tak poloha, ke je prdenie vzduchu kolm na os prdenia vody, ako aj na rovinu
ramien rmu, priom sa dosahuje najkrat as reakcie.

zkladn rovina
udskej hlavy

Druh odbornej prpravy, ktor vykonva prvnick osoba alebo fyzick osoba-podnikate, ktor
m na tto innos oprvnenie vydan Ministerstvom vntra SR, v rozsahu 400 hodn; z toho je
90 hodn teoretickej prpravy.
Rovina prebiehajca vo vke vonkajieho sluchovho orgnu (vystenie vonkajch
zvukovodov) a spodnch okrajov onc (spodnchch okrajov onch jamk).

zkladn rovina
makety hlavy

Rovina makety hlavy, ktor zodpoved zkladnej rovine udskej hlavy.

zkladn prprava

Strnka 207

339316918.xlsx

zkladn rchlos
vetra

Podstatn zkladn rchlos vetra modifikovan zohadnenm smeru vetra a (ak sa to

poaduje) aj ronho obdobia

zkladn zloka

Materil tvoriaci podstatn as nehomognneho vrobku, vrstva ktorho m hodnotu

hmotnosti na jednotkov plochu viu alebo rovn ako 1,0 kg/m 2, alebo s hrbkou vou
alebo rovnou ako 1,0 mm.

zkladn postupy pri

Nvod na innos osb pri vzniku poiaru.
poiari
zkladov
rdiostanica
operanho strediska Koordinan rdiostanica stlych rdiovch siet pracujcich na frekvencich pridelench pre
krajskho riaditestva hasisk jednotky vo svojom zemnom obvode.
Hasiskho a
zchrannho zboru

zkladov
rdiostanica
operanho strediska
okresnho
riaditestva
Hasiskho a
zchrannho zboru

Riadiaca a dozorn rdiostanica stlych rdiovch siet vo svojom zsahovom obvode

pracujcich na vyhradench frekvencich hasiskch jednotiek; rdiostanice pracujce v sieti
repektuj bez mekania jej prevdzkov pokyny; na zem hlavnho mesta Slovenskej
republiky Bratislavy pln tto lohu zkladov rdiostanica Hasiskho a zchrannho tvaru
hlavnho mesta Slovenskej republiky Bratislavy.
Riadiaca rdiostanica stlych rdiovch siet pracujcich na frekvencich pridelench pre
hasisk jednotky vo svojom zemnom obvode.

Postoj, ktor prslunk zaujme po povele Pozor!. Pri zaujat zkladnho postoja sa prslunk
postav rovno, nie strnulo, s ptami pri sebe na rovnakej rovni a pikami rozovretmi na rku
chodidla; telo m vzpriamen a ahko nachlen dopredu tak, aby hmotnos tela spovala na
prednej asti chodidiel. Nohy m v kolench mierne napriamen, prsia vypt, brucho mierne
vtiahnut, bez ohbania sa v pse, ramen rovnomerne vyrovnan a odtiahnut troku dozadu
zkladn postoj
[cviebn poriadok] a dolu, ruky vone spusten tak, aby ruky obrten dlaami dovntra priliehali po stranch
k stredu stehien, s prstami prirodzene zovretmi v ps, nepokrenm palcom pritiahnutm
k ukazovku. Hlavu m rovno vzten bez toho, aby vysval bradu a had priamo pred seba.
Po zaujat zkladnho postoja sa prslunk nehbe. Zkladn postoj zaujme aj po osloven, pri
konan s nadriadenmi a hodnostne vymi, pri velen, pozdrave a vzdvan pocty na mieste.

zkladn sklad
Stacionrny sklad uren na dlhodob skladovanie muncie, vbunn a vbunch predmetov.
vbunn a muncie
zkladn tvar
zakonenie
zakryt sprinkler

Vonkaj tvar prilby, ktor by mala bez hrebea alebo okrajovej strieky, bez aerodynamickho
tvarovania alebo s nm spojenho zaoblenia.
Koniec chytnho lana pripravenho na pouitie; zakonenie me by naprklad spojka,
spleten oko alebo zoit sluka [EN 363].
Zapustnen sprinkler s krycm vekom, ktor sa psobenm tepla uvon.
Vklenkov sprinkler s krytovou doskou.

zaliate zariadenie

Zariadenie, ktor me ale nemus ma dutiny a ktor je kontruovan tak, e je cel ponoren
do zalievacej zmesi a tm sa zabrni vniknutiu okolitej atmosfry dovntra zariadenia.

zaliate zariadenie
"nC"

Zariadenie, ktor me ale nemus ma dutiny a ktor je kontruovan tak, e je cel ponoren
do zalievacej zmesi a tm sa zabrni vniknutiu okolitej atmosfry dovntra zariadenia.

zalievacie hmoty
zlon miesto
riadenia

Akkovek, teplom tvrditen, termoplastick epoxidov ivice alebo elastomrov materily, s

plnivami alebo bez nich a/alebo s prsadami, v tuhom stave.
Objekt Ministerstva vntra Slovenskej republiky (tvaru) preduren pre innos krzovho
tbu a sekretaritu krzovho tbu tvaru v prpade, e nebude mon vyuva miesto
riadenia v dsledku vvoja krzovej situcie.

Strnka 208

339316918.xlsx

zamestnanec

Prslunk Hasiskho a zchrannho zboru alebo zamestnanec Hasiskho a zchrannho

zboru.

zamestnaneck dielo
Potaov program, ktor autor vytvoril k splneniu svojich povinnost vyplvajcich z
(potaov
pracovnoprvneho i sluobnho vzahu
program)

Prslunci Policajnho zboru, prslunci hasiskho a zchrannho zboru, zamestnanci

zamestnanci tvaru vykonvajci ttnu slubu a zamestnanci pri vkone prce vo verejnom zujme a v

pracovnom pomere.
zaobchdzanie s
nebezpenmi
ltkami

Vrobn proces alebo in innos, pri ktorej sa tieto ltky vyrbaj, spracvaj, pouvaj,
prepravuj a skladuj alebo sa s nimi zaobchdza inm spsobom.

zaobchdzanie so
stanovenmi vysoko
Ich vskum, vvoj, vroba, pouitie, zskavanie, dranie, obchodovanie, dovoz, vvoz, preprava
rizikovmi
biologickmi agensmi vrtane tranzitu a znienie.
a toxnmi na zem
SR

zpadka

Na zabrnenie optovnho dosiahnutia: mechanizmus, ktor brni zostave vrti sa do svojej

pvodnej polohy po uveden do innosti.
Mechanizmus, ktor zabrauje nvratu uzveru do jeho uzavretej polohy po uveden do
innosti.
Oporn mechanizmus, ktor zaisuje diely vysvacieho rebrku vo vysunutej polohe.

zpadka na
zabrnenie
optovnho
dosadnutia

Mechanizmus, ktor brni tesniacej zostave vrti sa do svojej pvodnej polohy po uveden do
innosti.

zaplenie vznietenie

Prtomnos trvalho horenia plameom.

Inicicia horenia.
Zaiatok horenia.
Zaiatok ustlenho plameovho horenia.

zaplenie uvonench
Horenie uvonench produktov nad vzorkou; me by trval alebo prechodn.
produktov
zaplen vznieten

Stav predmetu po objaven sa plamea a pri pokraovan horenia plameom.

Spsobi plameov horenie s pouitm alebo bez pouitia vonkajieho zdroja tepla.
zapli
vznieti Iniciova horenie.
Pozri zapli, zapli sa, vznieti sa.
Zaa horenie s prtomnosou plamea.
zapli sa vznieti sa
Zaa horie s pouitm alebo bez pouitia vonkajieho zdroja tepla.
zaplitenos
zapliten
zpalnos
zapaovanie
zapaova
zplavov iara
zaplavovacia voda

Miera ahkosti, akou mono predmet za urench podmienok zapli.

Schopn zaplenia.
Schopnos vzorky zapli sa pri psoben vonkajieho inicitora tepla za definovanch
skobnch podmienok.
Prv objavenie sa plamea.
kon inicicie horenia pomocou plamea.
Iniciova horenie.
Priesenica hladiny vody s ternom pri povodni.
Voda pouit na utesnenie uzveru a zabraujca prinutiu funknch ast.
Voda pouvan na utesnenie tesniacej zostavy v riadiacom zariaden alebo na skrtenie asu
dodvky vody v zavodovacom zariaden.

Strnka 209

339316918.xlsx

Sprinkler, ktorho cel teleso alebo jeho as vrtane zvitovej asti sa montuje nad niiu
zapusten sprinkler L rovinu stropu, ale cel jeho tepelne citliv prvok alebo jeho as je pod touto niou rovinou
zapuzdrenie

stropu.
Postup, pri ktorom sa zalievacia hmota vhodnm spsobom pouva na zapuzdrenie
akhokovek elektrickho zariadenia().

zapuzdrenie "mD"

Druh ochrany, pri ktorej asti schopn vznieti vbun atmosfru iskrenm alebo ohrevom s
uzavret v zalievacej hmote takm spsobom, aby pri podmienkach prevdzky alebo intalcie
nemohlo prs k vznieteniu vrstvy prachu alebo zvrenho prachu.

zariadenia civilnej
ochrany

Ochrann stavby a stavby alebo ich asti a technologick sasti, ktor s preduren na
plnenie loh civilnej ochrany, priom za ochrann stavby sa na ely zkona . 42/1994 Z. z.
o civilnej ochrane obyvatestva v znen neskorch predpisov povauj
a) ochrann a krytov priestory vetkch kategri a typov,
b) chrnen pracovisk, ktor slia civilnej ochrane.
Ochrann stavby a stavby alebo ich asti a technologick sasti, ktor s preduren na
plnenie loh civilnej ochrany, priom
a) za ochrann stavby sa povauj ochranne stavby budovan na ely civilnej ochrany poda
druhu ochrany
1. odoln kryty,
2. plynotesn kryty,
3. jednoduch kryty budovan svojpomocne, pripravovan
3.1 na ochranu obyvatestva v ase vojny a vojnovho stavu,
3.2 na ochranu obyvatestva pri vzniku mimoriadnej udalosti,
4. chrnen pracovisk, ktor slia civilnej ochrane.
b) za stavby na ely tejto vyhlky povauj najm
1. sklady civilnej ochrany,
2. kontroln chemick laboratri civilnej ochrany,
3. vzdelvac a technick stav civilnej ochrany,
4. stredisk vzdelvania a prpravy na civiln ochranu.

zariadenia na
dodvku vody na
hasenie poiarov

Zariadenia na dodvku vody na hasenie poiarov v stavbch alebo ich astiach, ktor sa lenia
na
a) zdroj vody,
b) odbern miesto na umelom zdroji vody,
c) vntorn poiarny vodovod,
d) hadicov zariadenie.

zariadenia na hlavn
Pozri lafetov prdnica; monitor.
prd
zariadenie na odvod Zariadenie pecilne navrhnut na odvod dymu a horcich plynov von zo stavby v
tepla a splodn
podmienkach poiaru
horenia
zariadenie na odvod
Zariadenie s pohonom (zvyajne ventiltor) vhodn na odsvanie horcich plynov z budovy v
tepla a splodn
horenia s ntenm podmienkach poiaru.
odsvanm
zariadenie na odvod
tepla a splodn
Zariadenie pecilne navrhnut na odvod dymu a horcich plynov von zo stavby psobenm
horenia s
vztlakovch sl.
prirodzenm
odsvanm

Zariadenia, ktor umouj zsah tak z vonkajieho priestoru stavby, ako aj z vntornho
priestoru stavby, priom zsah mono vies z obidvoch priestorov sasne. Takmito
zariadenia na zsah
zariadeniami s prstupov komunikcie, nstupn plochy, zsahov cesty, poiarne
zariadenia.

Strnka 210

339316918.xlsx

zariadenia proti
zavodneniu

Zariadenie uren na zabrnenie vniknutiu nadmernch mnostiev vody alebo inch cudzch
materilov do dleitej asti alebo ast rchlootvracieho zariadenia, kde mu zabrni
alej innosti.

zariadenia s runm
Rune ovldan zariadenia na spustenie ovldacieho zariadenia.
spanm
zariadenia
strednho
vykurovania

Zariadenie, ktor tvor loklny spotrebi, rozvodn a teplovmenn asti.

Technick alebo technologick jednotka, v ktorej sa vybran nebezpen ltka vyrba,
spracva, pouva, prepravuje, skladuje alebo sa s ou inak manipuluje. Zaha vetko
vybavenie, najm objekty, potrubia, stroje, nstroje, podnikov eleznin vleky, doky a
vykladacie mla sliace zariadeniu, vykladacie a nakladacie rampy, sklady alebo podobn
objekty pohybliv i nepohybliv, potrebn na prevdzku zariadenia.

zariadenie

Prstroj, mechanizmus alebo vybavenie pouiten na vvoj, vrobu, hromadenie,

prechovvanie a pouvanie biologickch zbran, najm aeroslov komory, dynamick,
statick, explozvne, fermentory, bioreaktory, kontinulne pracujce priemyseln centrifgy so
sterilizciou uren na prcu s infeknmi alebo toxickmi materilmi, priemyseln
tangencilne filtran zariadenia, sprejov suie uren na suenie infeknch alebo
toxickch materilov, priemyseln lyofiliztory, zariadenia na mikrozapuzdrovanie biologickch
materilov, autoklvy, komory na chov hmyzu a nosie.

zariadenie na
halognuhovodkov plyn

Zariadenie na hasenie poiaru, v ktorom sa halognuhovodkov plyn skladuje pri teplote

okolitho prostredia.

zariadenie na
inertn plyn

Zariadenie na hasenie poiaru, v ktorom sa inertn plyn skladuje pri teplote

okolitho prostredia.

zariadenie na
koordinciu
zatvrania
(koordintor)

Zariadenie zabezpeujce poradie uzatvrania dvoch krdiel otonch poiarnych

uzverov uvedench v psme a) v bodoch 1 a 2 2 vyhlky MV SR . 478/2008 Z.
z.

zariadenie na loklne
Zariadenie na istenie oddelench objektov.
pouvanie
zariadenie
napjacieho
zdroja
zariadenie na
odvetrvanie
tepla a splodn
horenia
zariadenie na
prenos poiarnej
signalizcie
zariadenie na
prenos
signalizcie
poruchy

as zariadenia elektrickej poiarnej signalizcie, ktor napja stredu elektrickej

poiarnej signalizcie atie asti, ktor s napjan zstredne poiarnej
signalizcie. Zariadenie napjacieho zdroja me obsahova viacer zdroje energie
(naprklad elektrick energia zo siete aznhradnch pohotovostnch zdrojov).
Sstava vybratch komponentov na odvod tepla a splodn horenia uren na
vytvorenie vzostupnej vrstvy teplch splodn horenia nad chladnejm a istejm
vzduchom.
Zariadenie, ktor prena signl poiarnej signalizcie zstredne elektrickej
poiarnej signalizcie do ohlasovne poiaru.
Zariadenie, ktor prena signl poruchy zstredne poiarnej signalizcie do
prjmovej stanice hlsenia poruchy.

Strnka 211

339316918.xlsx

zariadenie na
riadenie tepla a
splodn horenia

Sstava komponentov naintalovan v budove na obmedzenie inkov tepla a

splodn horenia ako dsledku poiaru.

Neelektrick alebo elektrick zariadenie, ktor

zariadenie na
run spanie ovldacieho zariadenia systmu hasenia poiaru.

umouje

osobe

spanie

Elektrick zariadenie, ktor umouje osobe uvies do chodu funkciu ndzovho

zariadenie na
run zastavenie zastavenia elektrickho ovldania hasiaceho zariadenia.
zariadenie na
ukonenie
poplachu

Prostriedok doasnho zablokovania alebo znecitlivenia dymovho signalizanho

zariadenia.

zariadenie na pln
Zariadenie na istenie celho objemu uzavretho priestoru.
zaplavenie
zariadenie na
Zariadenie skladajce sa z ventiltorov, potrub, klapiek a alch prvkov, ktor sli na to, aby
vytvorenie rozdielu
sa v oblasti poiaru dosiahol ni tlak ako v chrnenom priestore.
tlaku
zariadenie s
obmedzenou
energiou

Elektrick zariadenie, ktor m vetky obvody a prvky kontruovan v slade s

technikou obmedzenia energie.

zariadenie s
obmedzenou
energiou "nL"

Elektrick zariadenie, ktor m vetky obvody a prvky kontruovan v slade s

technikou obmedzenia energie.

zariadenie
Zariadenie na stredni elektrickej poiarnej signalizcie, ktor je sveteln a zvukov.
signalizcie poiaru

Zariadenie, ktor je kontruovan a kde je to nevyhnutn, doplnkovo vybaven

osobitnmi ochrannmi prostriedkami tak, aby bolo schopn prevdzky v zhode s
prevdzkovmi parametrami urenmi vrobcom a aby zabezpeovalo vemi
vysok rove ochrany. Zariadenie tejto kategrie sa pouva v podzemnch
astiach ban a povrchovch intalcich ast tchto ban, ktor s ohrozen
zariadenie
banskmi plynmi a/alebo horavm prachom. Od zariadenia tejto kategrie sa
skupiny I,
vyaduje, aby zostalo funkn aj v prpade vnimonch udalost vo vzahu k nemu
kategrie M1
v prtomnosti vbunej atmosfry a vyznaovalo sa takmi prostriedkami ochrany
poda EN 50014
proti vbuchu, e v prpade:
a) poruchy jednho z pouitch prostriedkov zabezpeuje dostaton rove
bezpenosti aspo jeden al nezvisl prostriedok ochrany alebo
b) vzniku dvoch vzjomne nezvislch porch je zabezpeen dostaton rove
bezpenosti.
Zariadenie kontruovan tak, aby bolo schopn prevdzky v zhode s prevdzkovmi
parametrami urenmi vrobcom a aby zabezpeovalo vysok rove ochrany.
Zariadenie tejto kategrie sa pouva v podzemnch astiach ban a povrchovch
zariadenie
intalcich ast tchto ban, ktor s ohrozen banskmi vplyvmi a/alebo
skupiny I,
horavm prachom. Pri tomto zariaden sa predpoklad, e sa v prpade vzniku
kategrie M2
poda EN 50014 vbunej atmosfry vypne. Ochrann prostriedky zariadenia tejto kategrie
zabezpeuj dostaton rove ochrany pri normlnej prevdzke a aj v prpade
ach prevdzkovch podmienok vznikajcich hlavne hrubm zaobchdzanm a
zmenami okolitch podmienok.
zariadenie snmajce
Zariadenie na meranie momentu prevrtenia.
moment
zariadenie snmajce
Zariadenie na meranie vertiklneho zaaenia na ploine.
zaaenie
zariadenie typu A Akustick poiarne poplachov zariadenie sirna, navrhnut na vntorn pouitie.
Akustick poiarne poplachov zariadenie sirna, navrhnut pre vonkajie
zariadenie typu B
zariadenie
strednho
vykurovania
zariadenie
vstupu/vstupu

pouitie.

Zariadenie, ktor tvor loklny spotrebi, rozvodn a teplovmenn asti.

Zariadenie pripojen na prenosov cestu hlsia poiaru a systmu signalizcie poiaru, ktor
sa pouva na prijmanie a/alebo prenos elektrickch signlov potrebnch na prevdzku hlsia
poiaru a systmu signalizcie poiaru.

Strnka 212

339316918.xlsx

zsady vydvania
asopisu
SPRAVODAJCA Zsady, ktor upravuj poslanie, obsahov zameranie a vydvanie asopisu SPRAVODAJCA
Protipoiarna
Protipoiarna ochrana a zchrann sluba a innos jeho redaknej rady.
ochrana a zchrann
sluba

zsah

Sbor innost zameranch na zdolvanie poiarov a vykonvanie zchrannch prc pri

ivelnch pohromch a inch mimoriadnych udalostiach na ely zchrany osb, zvierat
a majetku alebo ochrany ivotnho prostredia.
Shrn nevyhnutnch konov a opatren zchrannch zloiek integrovanho zchrannho
systmu, ktor svisia s neodkladnm poskytnutm pomoci v tiesni.
Komunikcia alebo technick zariadenie vntri stavby alebo na vonkajej strane stavby
umoujce zsah hasiskm jednotkm.

zsahov cesta

Chrnen priestor, v ktorom sa nachdza poiarne schodite, poiarne predsiene a poiarny

vah so strojovou, ak sa v budove takto vah nachdza.
Komunikcia v objekte alebo na objekte umoujca vedenie protipoiarneho zsahu; len sa
na vntorn a vonkajiu.
Plnenie loh Hasiskho a zchrannho zboru svisiacich so zdolvanm poiarov,

zsahov innos
s poskytovanm pomoci, ako aj s vkonom zchrannch prc pri havrich, ivelnch
Hasiskho a
zchrannho zboru pohromch a poskytovanm pomoci v prpadoch ohrozenia ivota a zdravia osb a majetku

alebo ivotnho prostredia spravidla hasiskm drustvom.

zsahov vozidlo s
Sluobn vozidlo pouvajce pri plnen loh typick zvukov znamenie doplnen zvltnym
prvom prednostnej
vstranm modrm svetlom.
jazdy
zsahov obvod
okresnho
zemie, ktor sa spravidla zhoduje s zemm, na ktorom zemne psob okresn riaditestvo
riaditestva
Hasiskho a zchrannho zboru.
Hasiskho
a zchrannho zboru

Rebrk kontruovan na umonenie zsahu.

Rigol po vrstevnici zachytvajci daov vodu, uren na potreby transformcie povodovej
zasakvac ps
vlny.
Stavebn prvky s jednou alebo viacermi (svetlo prepajcimi) zabudovanmi tabuami,
napr. v rmoch s upevovacmi prostriedkami a tesnenm.
zasklen prvky
Stavebn prvky s jednou alebo viacermi (priesvitnmi) zabudovanmi tabuami, napr. v rme
s upevnenm a tesnenm.
Stavebn prvok s poiarnou odolnosou alebo bez nej s jednou alebo viacermi tabuami
zasklen prvok
(prepajcimi svetlo), ktor s osaden v rme s upevovacmi prvkami a tesneniami (EN
1364-1).
zaskrutkovan dvere Dvere alebo kryt, ktorch mont na pevn uzver sa vykon pomocou pevnho skrutkovho
alebo kryt
spoja.
zsahov rebrk

zslun in
zsobn faa
zsobn tlakov
ndoba
zsobnk splodn
horenia

Vykonanie hrdinskho skutku, prejav statonosti pri zchrane udskho ivota alebo
zabrnenie znanm materilnym kodm, mimoriadny prejav odvahy a silia pri vykonvan
ttnej sluby alebo vzorn reprezentcia Slovenskej republiky alebo Hasiskho a
zchrannho zboru.
Faa, ktor nie je pripojen na rozvod plynu k odbernmu zariadeniu.
Tlakov ndoba, ktor nie je pripojen na rozvod plynu k odbernmu zariadeniu.
Priestor v budove vymedzen alebo ohranien zbranami proti reniu splodn horenia i
stavebnmi prvkami tak, aby sa zadrala tepelne vzostupn vrstva splodn horenia v prpade
poiaru.

Strnka 213

339316918.xlsx

zstup [cviebn
poriadok]

Tvar, v ktorom s prslunci v zkryte za sebou. Pozri aj tvar.

Osoba bezprostredne podriaden hlavnmu rozhodcovi sae, ktor najm

zstupca hlavnho
rozhodcu sae a)
v hasiskom porte b)

c)
zasvac rebrk

zastupuje hlavnho rozhodcu v jeho neprtomnosti,

dozer nad innosou rozhodcov,
sleduje kontrolu nradia a stav prekok.

Pozri skladac rebrk.

zaahovac
zachytva pdu

Zachytva pdu so samouzamykacou funkciou a automatickm napnanm a navjacm

prsluenstvom pre chytn lano, t.j. zaahovacie chytn lano; prvok rozptyujci energiu sa
me zahrn so samotnho zariadenia, alebo tlmi pdu sa me zahrn do zaahovacieho
chytnho lana [EN 363].

zaaovacie dosky

Ploch dosky pouit medzi zaaovacm zariadenm a koncom stpu na zaistenie sprvnej
aplikcie vyvodzovanho zaaenia.

zaahovacie chytn Spjajci prvok zaahovacieho zachytvaa pdu; zaahovacie chytn lano me by oceov
lano
lano, popruh alebo lano z chemickch vlken a mus by kratie ako 2 m [EN 363].
zaaenia teplom
zaaenie (F)

Zaaenia kontrukcie vyjadren istm tepelnm tokom na prvky.

a) sstava sl (bremien) psobiacich na kontrukciu (priame zaaenie)
b) sstava vyntench pretvoren alebo zrchlen spsobench napr. zmenami teploty,
premennou vlhkosou, nerovnakm sadanm alebo zemetrasenm (nepriame zaaenie)

zaaenie
Usporiadanie zaaenia, ktor opisuje zaaenie od snehovej vrstvy na streche v dsledku
vnimonm zvejom
tvaru uloenia snehu, ktor m vnimone zriedkav pravdepodobnos vskytu.
snehu
zaaovac pruh

Ps vozovky rovnoben s okrajom vozovky, ktor je zaaovan prdom osobnch a

nkladnch vozidiel.

zaaovac stav

Kompatibiln usporiadanie zaaen, sborov pretvoren a imperfekci, ktor sa uvauj

sasne s fixovanmi premennmi zaaeniami a stlymi zaaeniami pre prslun overovanie

zateplenie dymom
zadymenie
ztka Ex

ztopov iara
ztopov zemie

Znenie intenzity svetla v dsledku jeho prechodu dymom.

Ztka opatren zvitom skan oddelene od uzveru zariadenia, ale majci certifikt
zariadenia, ktor je uren na prichytenie na uzver zariadenia bez alieho posudzovania.
Priesenica umelo vzdutej maximlnej vodnej hladiny s ternom.
zemie ohranien ztopovou iarou.

zatvracie zariadenie
Zariadenie umoujce nvrat pohyblivej kontrukcie poiarneho uzveru do zatvorenej
(ovldac
polohy,
v ktorej poiarny uzver pln svoju funkciu.
mechanizmus)

Udalos, akou je najm nadmern emisia, poiar alebo vbuch s prtomnosou jednej alebo
viacerch vybranch nebezpench ltok, vyplvajca z nekontrolovatenho vvoja v
zvan priemyseln
prevdzke ktorhokovek z podnikov, na ktor sa vzahuje tento zkon a ktor vedie
havria
bezprostredne alebo nsledne k vnemu pokodeniu alebo ohrozeniu ivota alebo zdravia
ud, ivotnho prostredia alebo majetku v rmci podniku alebo mimo neho.

zvan sluobn
previnenie

zvan prpad
poiaru

Zavinen poruenie povinnosti prslunka Hasiskho a zchrannho zboru, ak vzhadom na

povahu poruenej sluobnej povinnosti, spsob konania alebo opomenutia, mieru zavinenia,
opakovan sluobn previnenie alebo in priaujcu okolnos je jeho kodlivos zven.
Najm poiar, pri ktorom
1. bola usmrten najmenej jedna osoba, alebo

Strnka 214

339316918.xlsx
zvan prpad
poiaru

2. boli zranen najmenej tri osoby, z ktorch aspo jedna bola zranen ako alebo smrtene,
alebo
3. vznikla priama koda v sume 100 000 Sk a viac.
Funkcia, ktor sa mus poskytn vetkm stredniam elektrickej poiarnej
zvzn funkcia/
signalizcie apoiadavkm na tieto funkcie.
poiadavka
Poiadavka na nezvzn funkcie, ak sa zabezpeuj.
Usporiadanie zaaenia, ktor popisuje rozloenie zaaenia snehom v dsledku
zvejov
zaaenie snehom premiestnenia snehu z jednho miesta strechy na in, naprklad v dsledku
na streche
psobenia vetra.
Zvisl as kblovej lvky nesca vlonky, hky alebo konzoly, uren na zavesenie pod
zves
strop.
zves na pojazdn
hadicov navijak
zavesen stena

Dvojdielny kbov zves na upevnenie pojazdnho navijaku na automobilov striekaky.

Obvodov nenosn stena, ktor je nezvisl od kontruknho rmu a zavesen pred nosnou
kontrukcou; zavesen stena bene zaha panely, zasklenia, tesnenia, upevovacie prvky,
prieniky a spiky (prEN 1364-3).

zavesen dymovod Prvok pripevnen zvonku k nosnmu stoiaru, ktor odvdza spaliny.

Podhad, ktor je zavesen na podpornej kontrukcii.

Komponenty uren na zavesenie potrubia a na jeho upevnenie k stropu alebo na upevnenie
zvesn prostriedky
potrubia k stene.
zvesn zariadenia Sasti pouvan na zavesenie a upevnenie potrubia ku stropu alebo na stenu.
zavesen podhad

zvesnk (na sekerku) Zvesn driak s chrniom ostria i hrotu hasiskej sekerky. Zavesuje sa na hasisk opasok.
zvesn sprinkler

Sprinkler, v ktorom dza usmeruje prd vody smerom nadol.

Sprinkler zostaven tak, e prd vody smeruje vodorovne proti rozdeovacej doske.

zvesn sprinkler
Sprinkler s dvoma alebo viacermi vpustnmi otvormi na rozdeovanie vtoku vody smerom
s viacermi otvormi,
nadol stanovenm spsobom a v stanovenom mnostve na uren isten plochu.
MO
zvislos viacerch
Zapojenie hlsiov poiaru umiestnench v jednom strenom priestore najmenej do dvoch
hlsiacich liniek
alebo viacerch
hlsiacich liniek alebo pri hlsioch s adresciou do dvoch skupn hlsiov.
skupn hlsiov
zvitov redukcia Ex
zvodn hasisk
jednotka

Zvitov redukcia skan oddelene od uzveru, ktor ale m certifikt zariadenia, a ktor je
uren na prichytenie na uzver zariadenia bez alieho posudzovania.
Pozri skromn hasisk jednotka.

zavodnen stpacie Stabiln a mechanicky odoln potrubie intalovan v budove, ktor je trvalo pripojen na zdroj
potrubie
vody, na dodvanie vody zasahujcim hasiom.
zavodnen nadzemn Hydrant, ktor je stle zavodnen a tvor ho stojan nad rovou ternu s pripjacou armatrou
hydrat
s ovldacm ventilom a prrubami.

Poiarny vodovod v budove s odporanm priemerom najmenej DN 80 mm, s minimlnym

zavodnen poiarny PN 16 na dopravu vody na hasenie poiarov do ventilov menovitej svetlosti 52 mm s tlakovou
vodovod v stavbe spojkou C a viekom, s poadovanm najmenm hydrodynamickm pretlakom 0,4 Mpa; sli

na okamit a inn zsah hasiskch jednotiek v stavbe.

Automatick hasiace zariadenie, v ktorom sa pouva zavodovac ventil ovldan pomocnm
zavodovac systm zariadenm tak, aby sa voda dostala do systmu neautomatickch (otvorench) sprinklerov

alebo dz.
Ovldac ventil na automatick zsobovanie vodou, ktor sa m uvdza do innosti
pomocnmi zariadeniami na vpustenie vody do otvorenho potrubnho systmu
zavodovacieho zariadenia alebo do systmu uzavretch potrub regulovanho zariadenia;
zavodovac ventil
pomocn zariadenia na uvdzanie zavodovacieho ventilu do innosti mu by na
mechanickom, elektrickom, hydraulickom, pneumatickom, tepelnom, runom princpe alebo
kombinciou tchto princpov.

Strnka 215

339316918.xlsx

zavodovac ventil
Druh hydraulicky ovldanho zavodovacieho ventilu, ke sa ventil zo svojej uzavretej polohy
otvran poklesom
uvouje znenm tlaku psobiaceho na membrnu alebo piest pomocnho zariadenia.
tlaku
zavodovac ventil Zavodovac ventil, ktor sa v uzavretej polohe udriava pruinou alebo inm prostriedkom
otvran zvenm a otvra sa hydraulicky psobenm vstupnho tlaku na membrnu alebo na piest pomocnho
tlaku
zariadenia.
zvodn hasisk
tvar
zvodn hasisk
zbor
zvora

Hasisk jednotka zriaden prvnickou osobou alebo fyzickou osobou-podnikateom na

zklade rozhodnutia krajskho riaditestva Hasiskho a zchrannho zboru poda podmienok
uvedench vo vyhlke MV SR . 611/2006 Z. z.
Hasisk jednotka zriaden prvnickou osobou alebo fyzickou osobou-podnikateom na
zklade rozhodnutia krajskho riaditestva Hasiskho a zchrannho zboru poda podmienok
uvedench vo vyhlke MV SR . 611/2006 Z. z.
as panikovho uzveru alebo ndzovho uzveru, ktor sa zasunie do zapadacieho plechu
na zaistenie dver v zatvorenej polohe.

zbera

Prostriedok, ktor umouje zdruenie najmenej dvoch prdov dopravnho vedenia do

jednho s vm priemerom. Vntorn povrch zberaa je upraven tak, aby tlakov straty boli
o najmenie. Vntri zberaa je umiestnen regulan klapka. Zvity zberaa umouj pevn
a vodotesn pripojenie poiarnych spojok. Prpadn oceov sasti zberaa maj antikorznu
pravu povrchu.

zbern ndr

Stavebn prava na dne alebo podlahe havarijnej ndre vyhotovenej stavebnou technolgiou
umoujca vyerpvanie zachytench horavch kvapaln.

zdokonalen model
Nvrhov poiar zaloen na princpoch zachovania hmoty a zachovania energie.
poiaru
zdokonaovacia
prprava

Druh odbornej prpravy, ktor sa vykonva v hasiskch jednotkch a zastuj sa na nej

vetci zamestnanci a lenovia hasiskej jednotky. Zdokonaovacia prprava zamestnancov je
sasou vkonu sluby. Termny vykonvania zdokonaovacej prpravy lenov uruje
zriaovate.

zdokonaovacia
odborn prprava

Odborn prprava prslunka zmenovej sluby vykonvan v sluobnom ase so zameranm

na zvyovanie jeho odbornch vedomost, zrunost, schopnost a udriavania jeho fyzickej
zdatnosti (zkon . 315/2001 Z. z. o Hasiskom a zchrannom zbore v znen neskorch
predpisov) potrebnej na vykonvanie zsahovej innosti; sasou zdokonaovacej odbornej
prpravy s aj taktick cvienia.

zdokonaovacie
cvienie

Zvenie rovne pripravenosti prvkov krzovho manamentu tvarov MV SR, zariaden MV

SR a organizci MV SR, tvarov Policajnho zboru, krajskch riaditestiev Hasiskho a
zchrannho zboru, Hasiskho a zchrannho tvaru hlavnho mesta Slovenskej republiky
Bratislavy a Akadmie Policajnho zboru v Bratislave na rieenie konkrtneho druhu krzovej
situcie - teoretick prprava.

zdravotncka skrinka Poiarna skrinka so zkladnmi zdravotnckymi prostriedkami na poskytnutie prvej pomoci.
zdroj tlaku kvapaliny Plyn nereagujci s kvapalinou alebo dvkovacie erpadlo.
zdroj tlaku plynu
zdroj vody

zdroj vznietenia
zdvhac vak
zdvhacie lano
zdvihk

Kompresor v kompresorovej stanici alebo erpadlo v erpacej stanici.

Zdroj, ktor poskytuje vodu na hasenie poiarov. Zdroje vody sa lenia na
a) prrodn, naprklad potok, rieka a jazero,
b) umel, naprklad vonkaj poiarny vodovod, poiarna ndr, poiarna studa, ndr na
stlu zsobu vody a verejn vodovod.
Zdroj tepelnej energie (napr. plame, erav teleso, iskra) schopn stavebn hmot vznieti a
uvies do stavu horenia alebo eravenia.
Zdroj tepelnej energie schopn posudzovan vzorku vznieti a uvies do stavu horenia.
Vak spevnen vzduchovou vrstvou, ktor sa pri plnen tlakovm vzduchom roziruje, aby dvhal
alebo posval ak predmety.
Pozri lano.
Nstroj pracujci bu na princpe hydraulickho piesta, alebo nonc, ktor sa pouva najm
na zdvhanie akch predmetov vo zvislom smere.

Strnka 216

339316918.xlsx

zdvhanie
zhotovovanie

zhromaovac
priestor

Vetky pracovn postupy na pohybovanie ploiny do vyej polohy.

Vetky innosti, vykonvan na fyzick dokonenie stavby vrtane dodvok, kontroly a
prslunej dokumentcie. Tento nzov zaha prce na stavenisku; me znamena aj vrobu
prvkov mimo staveniska a ich nsledn zmontovanie na stavenisku.
Vntorn zhromaovac priestor alebo vonkaj zhromaovac priestor na zhromadenie viac
ako 200 osb, v ktorom pripad na jednu osobu najmenej 0,4 m a najviac 4 m .
Zvovanie hustoty skladovanho tuhho paliva po vrstvch valcami, valcami s hrotmi,

zhutovanie tuhho
hsenicovmi psmi buldozrov alebo inmi strojmi s cieom zabrni prstupu vzduchu do
paliva

hromady tuhho paliva.

zisovanie vskytu a
hodnotenie stavu
povrchovch vd a
podzemnch vd

Zabezpeuj sa nm podklady potrebn na tvorbu koncepci trvalo udratenho vyuvania

vd a ich ochrany, na vkon ttnej vodnej sprvy a na poskytovanie informci verejnosti.
Zisovanie vskytu a hodnotenie stavu povrchovch vd a podzemnch vd sa komplexne
vykonva v povodiach a v iastkovch povodiach.

zjednoduen kryt s Technika, ktor pouva vntri krytu ochrann plyn na udranie vyieho tlaku, ako je v okolitej
vntornm pretlakom atmosfre tak, aby sa vntri krytu zabrnilo vzniku vbunej atmosfry.
zloka
zluovacia spojka
siamska spojka

Kombincia materilov, ktor sa zvyajne pri stavbe budov rozliuj ako samostatn, napr.
pokrvan alebo vrstven materil.
Pozri hadicov zbera.

Preradenie na in funkciu alebo preloenie do inho miesta vykonvania ttnej sluby,

prevelenie, vymenovanie za nadriadenho, zastupovanie nadriadenho viac ako tri tdne,
zmena sluobnho
odvolanie nadriadenho, zaradenie prslunka Hasiskho a zchrannho zboru mimo innej
pomeru
ttnej sluby alebo optovn zaradenie prslunka do ttnej sluby po skonen zaradenia
mimo innej ttnej sluby.
zmenov sluba

Vykonvanie ttnej sluby prslunka Hasiskho a zchrannho zboru s nerovnomerne

rozvrhnutm sluobnm asom a na u bezprostredne nadvzujcej sluobnej pohotovosti
v mieste vykonvania ttnej sluby.

Zmeny
zmeny na jadrovom 1. vybranch zariaden, ktor s nositemi ich bezpenostnej funkcie alebo ktormi sa menia
ich vlastnosti vo vzahu k bezpenostnej funkcii,
zariaden
ovplyvujce jadrov 2. dokumentcie posdenej alebo schvlenej radom,
bezpenos
3. ktorch nsledkom je zmena limt a podmienok poda 2 psmena g) zkona . 541/2004 Z.
z. v znen zkona . 94/2007 Z. z.

zmeny na jadrovom
zariaden poas jeho
vstavby, uvdzania
do prevdzky,
pevdzky,
vyraovania,
uzatvrania loiska Tak zmeny, ktor nie s uveden v 2 psmene u) zkona . 541/2004 Z. z. v znen zkona .
a po uzatvoren
97/2007 Z. z., avak ak bud realizovan, me djs k ovplyvneniu jadrovej bezpenosti.
loiska, ktor
podliehaj
predchdzajcemu
ohlseniu a
posdeniu radu pre
jadrov dozor SR

Strnka 217

339316918.xlsx

zmieavacia komora

Samostatn as vzduchopenovho hasiaceho prstroja, kde sa pri styku vodnho roztoku

penidla so vzduchom vytvra vzduchov pena.

zmiean
kontrukn celok

Kontrukn systm, v ktorom s zvisl poiarne deliace kontrukcie a zvisl nosn

kontrukcie, ktor zabezpeuj stabilitu stavby alebo jej asti, len druhu D1; ostatn poiarne
deliace kontrukcie a nosn kontrukcie s druhu D2.

zmieavac pomer
peny

Pomer zvyajne vyjadren ako percentulny pomer objemu penidla v objeme roztoku.

znaka ohrozenia

tvorec postaven na vrchol pod uhlom 45 (v tvare diamantu), ako sa na to odvolvaj

odporania OSN na prepravu nebezpench tovarov - model regulci.

znanie a vynanie innos, pri ktorej jedna osoba prena in osobu.

zneistenie vd

Priame alebo nepriame vypanie alebo nik ltok alebo tepla do vody, ovzduia alebo do
pdy spsoben udskou innosou a prrodnmi vplyvmi alebo ktor me pokodi zdravie
ud, kvalitu vodnch ekosystmov a od vd priamo zvislch ekosystmov v krajine, spsobi
pokodenie materilnych hodnt a obmedzenie alebo zhorenie rekreanch monost alebo
inho vyuvania ivotnho prostredia.

Akkovek ltka, ktor me spsobi zneistenie vd; zneisujcimi ltkami s najm ltky
uveden v prlohe . 1 zkona . 364/2004 Z. z.
znen slanie
Slanie poiaru horiaceho skvapalnenho zemnho plynu pokrytho vrstvou peny.
Schopnos kontruknho prvku s deliacou funkciou odolva poas trvania poiaru
znenie
radicie
psobiacemu iba z jednej strany, priom meran radian teplo pred zasklenou plochou
W
zostva pod stanovenou hodnotou.
zneisujca ltka

zniovanie tlaku

Odvdzanie splodn horenia pomocou rozdielu tlaku, priom tlak vzduchu v oblasti poiaru
alebo v susednch priestoroch je upraven na niiu hodnotu ako v chrnenom priestore.

zodpovedn osoba

Osoba zodpovedn za uskutonenie innej kontroly opatren protipoiarnej bezpenosti, ktor

boli prijat alebo ktor sa vzahuj na prslun priestory s prsluenstvom alebo na budovy.

Organizcie, zstupcovia radov alebo osoby kompetentn schvaova ZOTSH, zariadenia na

vytvorenie rozdielu tlaku, sprinklerov systmy, vybavenie a postupy; me s naprklad o
zodpovedn orgny
protipoiarne a stavebn inpekcie, poisovateov proti poiaru alebo o in zodpovedajce
verejn orgny.
zodpovedn velite Velite hasiskej stanice, vozidla, jednotky, poiarneho zsahu alebo inho zsahu.
Plon rozdeovanie chrnench priestorov, vktorch sa intaluje jeden alebo viac
zna
bodov apre ktor sa ur spolon indikcia zny.
Oblas, v ktorej sa predpoklad, e vbun atmosfra ako zmes horavch ltok vo
zna 0
forme plynu, pr alebo hmloviny so vzduchom sa pri normlnej prevdzke vyskytuje
prleitostne (pozri 6.3.2 v EN 1127-1: 1997).
Oblas, v ktorej sa predpoklad, e vbun atmosfra ako zmes horavch ltok vo
zna 1
forme plynu, pr alebo hmloviny so vzduchom sa pri normlnej prevdzke vyskytuje
prleitostne (pozri 6.3.2 v EN 1127-1: 1997).
Oblas, v ktorej sa nepredpoklad pri normlnej vrobe s vskytom vbunej
atmosfry ako zmesi zpalnch ltok vo forme plynov, pr alebo hmloviny so
zna 2
vzduchom, ak sa predsa vyskytne, tak len krtkodobo (pozri 6.3.2 v EN 1127-1:
1997).
Zna obsahujca vetky vpotov zny, ktor sa maj sasne zaplavi hasiacou
zna zaplavenia
ltkou pomocou jednho seknho ventila.
Prvok v skladbe elastomrovej zloky s jednm alebo viacermi almi
zosilnen
elastomrov
komponentmi na zvenie ahovej pevnosti kombincie aspo na dvojnsobok
prvok
tohto samotnho elastomrovho materilu.
zostatkov prierez Prierez pvodnho prvku zmenen o hbku zuhonatenia.
Zmontovan materily a/alebo kompozity, naprklad sendviov panely.
Vrobok skladajci sa z materilov alebo kompozitov, naprklad sendviov dosky.
Vrobok z materilov a/alebo kompozitov, naprklad sendviov panely; me obsahova
vzduchov medzeru.
zostava

Strnka 218

339316918.xlsx
Pozri EN ISO 13943.
zostava

Sbor najmenej dvoch samostatnch prvkov, ktor sa musia zmontova, aby sa mohli natrvalo
zabudova do stavby a vytvori zmontovan zariadenie; na trh sa musia zostavy umiestni tak,
aby si ich odberate mohol zaobstara pri jednej opercii u jednho dodvatea; zostava me
obsahova vetky, alebo len as komponentov potrebnch na vytvorenie kompletnho
zariadenia na vytvorenie rozdielu tlaku.
Prpravok z materilov alebo zloiek, napr. sendviov dosky; me obsahova vzduchov
medzeru.

pln zostava vrtane kadej zrubne alebo vedenia, dverovho krdla alebo krdel,
zvinovacieho alebo skladacieho zvesu at., ktor je uren na uzavieranie trvalch otvorov v
zostava dver alebo
deliacich prvkoch; zaha vetky bon, priehadn alebo nadpran panely, dverov kovania
uzveru
a vetky tesnenia (z dvodov obmedzenia poiaru alebo dymu i z inch dvodov, ako je
obmedzenie prievzdunosti alebo priezvunosti), ktor s pouit v zostave (EN 1634-1).
zostava komponentov

Kombincia vetkch materilov viacvrstvovho odevu usporiadanch presne poda zloenia

zhotovenho odevu.

zostava prkovho
Sbor komponentov, ktor po intalcii tvoria kompletn prkov zariadenie alebo jeho as.
zariadenia

Zostava ast na poskladanie asti neprepajcej tlak, ktor me obsahova ndobu,

zostava prenosnho
ovldacie zariadenie, plniaci otvor, uzver a me obsahova tlakov patrnu na vtlan plyn,
hasiaceho prstroja

hadicu a ostatn komponenty vystaven tlaku, ak s vo vbave.

zostava pecilnych Niekoko pecilnych poiarnych hlsiov s rovnakou kontrukciou, ale s rozdielnou menovitou
poiarnych hlsiov prevdzkovou teplotou.

zostava uzveru a
dopravnkovho
systmu

pln zostava uzveru dopravnkovho systmu, a kde je to opodstatnen, jeho rmu alebo
vedenia, ktor sli na uzavretie trvalho otvoru v deliacom prvku; zaha upevovacie
prostriedky na spojenie s deliacim prvkom, sek akejkovek sasti prestupujcej na druh
stranu kontrukcie a tesnenie prestupu, akkovek tesniaci systm medzi uzverom
dopravnkovho systmu, dopravnkovm systmom a akmkovek uzavieracm alebo
deliacicim zariadenm (prEN 1366-7).

Kombincia materilov viacvrstvovho odevu, ktor je rovnak ako v odeve po konenej

prave.
zotavenie
Reim po kondicionovan, na stabilizovanie vlastnost vzorky pred meranm.
Tvar, v ktorom prslunci stoja veda seba tak, e ak opr av ruku psou do psa chrbtom
zovret tvar [cviebn
dopredu, dotkaj sa lakom svojho suseda. Za sebou stoja vo vzdialenosti na predpaenie.
poriadok]
Pozri aj tvar.
zostava zloiek

Ponohospodrsky vyuvan zemia, z ktorch odtekaj vody zo zrok do povrchovch vd

alebo vsakuj do podzemnch vd, v ktorch je koncentrcia dusinanov vyia ako 50 mg.l-1
alebo sa me v blzkej budcnosti prekroi.
zrovnvacia rovina Rovina, do ktorej sa premietaj poiarne otvoren plochy poiarneho seku alebo stavby.
zuhonatie
Vytvori uhlkat zvyok poas pyrolzy alebo horenia.
zraniten oblasti

zvzok dosiek
(elektrd)

ZVEI 1
zvinovac rebrk

Zostava kladnch a zpornch dosiek (elektrd) so separtormi /IEV 486-02-15/.

Ptnov selektvna voba pouvan v Hasiskom a zchrannom zbore, ktor je uren pre
a) selektvne nadviazanie spojenia,
b) prenos kdov typickej innosti.
Zvesn rebrk s dvoma lanovmi bonicami a s priekami z dreva alebo ahkho kovu.

zvinovadlo na hadice Zariadenie na zvinovanie hadc do kotov.

zvisl os prilby

Os zhodujca sa so strednou zvislou osou makety hlavy, ak je prilba na nej sprvne nasaden.

Strnka 219

339316918.xlsx

zvodidlo

Zchytn bezpenostn zariadenie umiestnen pozd pozemnej komunikcie, alebo v jej

strednom deliacom pse.

zvyajn prevdzkov
Stav, poas ktorho zariadenie pracuje v rmci kontruknch parametrov.
stav

Druh ochrany elektrickch zariaden, pri ktorom s pouit prdavn opatrenia, zabraujce so

zven bezpenos
zvenm stupom bezpenosti nedovolenmu zveniu teploty a vzniku oblkov a iskier v
"e"

normlnej prevdzke alebo za pecfikovanch abnormlnych podmienok.

Mnostvo hasiacej ltky zostvajcej v hasiacom prstroji po jeho plnom nepretritom

vypan, vrtane vetkho vtlanho plynu.
zvykov mnostvo Hmotnos alebo objem hasiacej ltky, ktor zostane v hasiacom prstroji po plynulom
nplne
vyprzdovan, vrtane vetkho vtlanho plynu.
Je rozdiel, pokia existuje, medzi celkovou plochou vozovky a stom plch uvaovanch
zvyn plocha
zaaovacch pruhov.
zvykov npl
hasiacej ltky

zvyovanie
kvalifikcie

Zskanie potrebnho stupa vzdelania na ely splnenia predpokladov na vykonvanie ttnej

sluby na inom funknom mieste v slade s potrebou sluobnho radu.

zvyovanie tlaku

Odvdzanie splodn horenia pomocou rozdielu tlaku, priom tlak vzduchu v chrnench
priestoroch sa zvi na viu hodnotu ako v oblasti poiaru.

ensk pracovn
iapka

Hasisk iapka lodikovho tvaru, k pracovnej rovnoate.

ensk spoloensk
Hasisk iapka lodikovho tvaru, k spoloenskej rovnoate.
iapka

iarenie vznikajce bez horenia alebo inej chemickej reakcie (naprklad iarenie vytvran
elektrickm zahrievanm volfrmovho vlkna).
Horenie ltky (materilu) bez plamea, ale s emisiou viditenho svetla s horiaceho povrchu.

eravenie

Trvanie eravenia po skonen horenia plameom, alebo ak sa plame neobjav, po oddialen

inicitora zaplenia.
Fyziklno-chemick dej vyvolan zdrojom vznietenia, sprevdzan svetelnm efektom bez
plameov (bezplamenn horenie).
Bezplameov horenie sprevdzan svetelnm a tepelnm iarenm po skonen horenia
plameom alebo po odstrnen zdroja zaplenia, ak nedjde k horeniu plameom.
Emitcia svetla vytvranho materilom pri intenzvnom ohreve.
Pozri rozeraven.

iveln pohroma

Mimoriadna udalos, pri ktorej djde k neiaducemu uvoneniu kumulovanch energi alebo
hmt v dsledku nepriaznivho psobenia prrodnch sl, pri ktorej mu psobi nebezpen
ltky alebo psobia niiv faktory, ktor maj negatvny vplyv na ivot, zdravie alebo na
majetok.

iveln pohromy

S najm povodne a zplavy, krupobitia, nsledky vchrice, zosuvy pdy, snehov kalamity a
lavny, rozsiahle nmrazy, zemetrasenia.

ab

kortko

as kblovej lvky obvykle v tvare U sliaci k vonmu ukladaniu kblov a vodiov. Me by

zhora otvoren alebo kryt viekom.

Strnka 220

339316918.xlsx

5V

Skka horenia uveden v IEC 60695-11-20, pri ktorej sa pouva normalizovan skobn
plame s menovitou hodnotou 500 W.

Strnka 221

339316918.xlsx

Strnka 222

339316918.xlsx

Strnka 223

339316918.xlsx

Strnka 224

339316918.xlsx

Strnka 225

339316918.xlsx

Strnka 226

339316918.xlsx

Strnka 227

339316918.xlsx

Strnka 228

339316918.xlsx

Zdroj
STN 73 0001

STN EN 54-2+AC (92 0404)

zkon . 218/2007 Z. z.

STN EN 13034 (83 2872)

STN ISO 6182-4 (92 0401)

vyhlka MV SR . 169/2006 Z.z.

vyhlka MV SR . 726/2002 Z. z.

vyhlka MV SR . 478/2008 Z.z.

zkon . 264/1999 Z.z. v znen
zkona . 238/2001 Z. z., zkona .
436/2001 Z. z., zkona .128/2002 Z.
z. a zkona . 254/2003 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 10/2002 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
29/2006

zkon . 163/2001 Z. z. v znen

zkona . 128/2002 Z. z., zkona .
217/2003 Z. z., zkona . 434/2004
Z. z., zkona . 308/2005 Z. z. a
zkona . 95/2007 Z. z.

nariadenie MV SR . 29/2008

STN EN 12101-1 (92 0550)

vyhlka MV SR . 96/2004 Z. z.

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN EN 54-2+AC (92 0404), STN
EN 12094-1 (92 0406)
STN EN 54-1 (92 0404)

Strnka 229

339316918.xlsx

STN 73 0001

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

STN 73 0001

nariadenie MV SR . 29/2008

zkon . 42/1994 Z. z. o civilnej

ochrane obyvatestva v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 444/2006 Z.z.)
STN EN ISO 20345 (83 2506), STN
EN ISO 20346 (83 2507), STN EN
ISO 20347 (83 2508)

STN EN 12101-1 (92 0550)

STN EN 1568-3 (92 0535), STN EN

1568-3 (92 0535)
STN EN 3-8 (92 0501)

nariadenie MV SR . 13/2005

STN EN 12101-6 (92 0550)

Strnka 230

339316918.xlsx

zkon . 163/2001 Z. z. v znen

zkona . 128/2002 Z. z., zkona .
217/2003 Z. z., zkona . 434/2004
Z. z., zkona . 308/2005 Z. z. a
zkona . 95/2007 Z. z.

STN EN 12259-3 (92 0407)

STN EN 1125 (16 6021)

STN EN 179 (16 6020)

STN EN 54-1 (92 0404)

STN ISO 6182-5 (92 0401)

STN EN 671-3 (92 0403)

STN ISO 6182-3 (92 0401)

STN EN 1946-1 (73 0575)

pokyn prezidenta HaZZ . 31/2005

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

STN ISO 8421-8 (92 0002)

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 36/2005 v

znen pokynu . 28/2006 a pokynu .
33/2006

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

Strnka 231

339316918.xlsx
vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

STN 38 9000 + Z1
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN EN 54-1 (92 0404)

STN EN 50021 (33 0372) + Z1

STN EN 60079-15 (33 2320)

zkon . 264/1999 Z.z. v znen

zkona . 238/2001 Z. z., zkona .
436/2001 Z. z., zkona .128/2002 Z.
z. a zkona . 254/2003 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 48/2003

pokyn prezidenta HaZZ . 48/2003

STN EN 469 (83 2756)

STN EN 469 (83 2756)

STN EN 50014 (33 0372) + ZA1 +
ZA2 + Z1, STN EN 60079-7 (33
2320), STN EN 60079-0 (33 2320)

vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.

STN EN 13084-1 (73 4112)

STN P ENV 13381-3 (92 0814)

Strnka 232

339316918.xlsx

pokyn prezidenta HaZZ . 70/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
19/2007 a pokynu prezidenta HaZZ .
50/2008

STN 92 0300

vyhlka MV SR . 401/2007 Z. z.

STN 92 0101

STN EN 50172 (36 0640)

STN EN 12101-1 (92 0550)

nariadenia MV SR . 85/2005

STN EN ISO 20345 (83 2506)

zkon . 261/2002 Z. z. o prevencii

zvanch priemyselnch havri
a o zmene a doplnen niektorch
zkonov, v znen zkona . 543/2002
Z. z., zkona . 525/2003 Z. z.,
zkona . 587/2004 Z. z. a zkona .
277/2005 Z. z.
STN EN ISO 20345 (83 2506), STN
EN ISO 20346 (83 2507)

vyhlka MV SR . 96/2004 Z. z.

STN EN 50172 (36 0640)

STN EN 50172 (36 0640)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

vyhlka MV SR . 719/2002 Z. z.

vyhlka MV SR . 478/2008

Strnka 233

339316918.xlsx

vyhlka MV SR . 478/2008

zkon . 261/2002 Z. z. o prevencii

zvanch priemyselnch havri
a o zmene a doplnen niektorch
zkonov, v znen zkona . 543/2002
Z. z., zkona . 525/2003 Z. z.,
zkona . 587/2004 Z. z. a zkona .
277/2005 Z. z.
stavn zkon . 227/2002 Z. z. v
znen stavnho zkona . 113/2004
Z. z. a stavnho zkona . 566/2005
Z. z.
STN ISO 8421-1 (92 0002)

zkon . 261/2002 Z. z. o prevencii

zvanch priemyselnch havri
a o zmene a doplnen niektorch
zkonov, v znen zkona . 543/2002
Z. z., zkona . 525/2003 Z. z.,
zkona . 587/2004 Z. z. a zkona .
277/2005 Z. z.

zkon . 541/2004 Z. z. v znen

zkona . 94/2007 Z. z.

zkon . 218/2007 Z. z.
zkon . 315/2001 Z. z. v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.
pokyn prezidenta HaZZ .48/2006

zkon . 218/2007 Z. z.

zkon . 218/2007 Z. z.

vyhlka MV SR . 258/2007 Z. z.
vyhlka MV SR . 258/2007 Z. z.
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN EN 1634-1 (92 0812)

Strnka 234

339316918.xlsx

STN 73 0001

STN EN 12259-1 (92 0407) + A1+ A2

STN ISO 6182-1 (92 0401)

STN EN 54-2+AC (92 0404)

STN EN 54-10 (92 0404)

STN ISO 8421-1 (92 0002)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN ISO 13736 (65 6067)

STN EN ISO 1523 (67 0603)

STN EN 57 (65 6068)

STN EN 600079-10 (33 2320)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN ISO 8421-1 (92 0002)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN 54-1(92 0404)

zkon . 364/2004 Z. z.

STN EN 353-1 (83 2619), STN EN

353-2 (83 2619), STN EN 355 (83
2616), STN EN 360 (83 2618), STN
EN 363 (83 2621)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN 73 0001

STN EN 1363-1 (92 0808)

STN EN 12101-1 (92 0550)

Strnka 235

339316918.xlsx

STN 73 0851 + Za) + Z2 + Z3

STN EN 357 (92 0204)

STN EN 1147 (92 0602)

STN EN 1147 (92 0602)

STN 92 0101

STN 73 0001

STN EN ISO 15831 (83 2780)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN 469 (83 2756)

STN EN ISO 1716 (92 0832)
STN EN 12094-9 (92 0406)
STN EN ISO 13943 (92 0102)
vyhlka MV SR . 258/2007 Z. z.
zkon . 163/2001 Z. z. v znen
zkona . 128/2002 Z. z., zkona .
217/2003 Z. z., zkona . 434/2004
Z. z., zkona . 308/2005 Z. z. a
zkona . 95/2007 Z. z.

zkon . 264/1999 Z.z. v znen

zkona . 238/2001 Z. z., zkona .
436/2001 Z. z., zkona .128/2002 Z.
z. a zkona . 254/2003 Z. z.
STN EN 14413-1 (95 5006), STN EN
14413-2 (95 5006)
STN EN 60079-0 (33 2320)

pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005

STN ISO 8421-8 (92 0002)

pokyn prezidenta HaZZ . 37/2004

Strnka 236

339316918.xlsx
pokyn prezidenta HaZZ . 37/2004

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005

zkon . 364/2004 Z. z.

STN EN 54-10 (92 0404)

STN EN 12259-2 (92 0407)

STN EN 12259-5 (92 0407)

STN ISO 6182-2 (92 0401)

zkon . 42/1994 Z. z. o civilnej

ochrane obyvatestva v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 444/2006 Z.z.)

zkon . 387/2002 Z. z. o riaden

ttu v krzovch situcich mimo
asu vojny a vojnovho stavu
v
znen zkona . 515/2003 Z. z.
STN EN 12101-1 (92 0550)

STN EN 12101-1 (92 0550)

STN 38 9000 + Z1
STN 38 9000 + Z1
STN 38 9000 + Z1

nariadenie MV SR . 2/2007

STN ISO 8421-8 (92 0002)

Strnka 237

339316918.xlsx

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

STN EN 443 (92 1003)

STN EN 12259-1 (92 0407) + A1+ A2
STN 38 9000 + Z1
STN 38 9000 + Z1

STN EN 60079-7 (33 2320)

STN EN 3-7 (92 0501)

STN EN 1866 (92 0510)

vyhlka MV SR . 719/2002 Z. z.

STN ISO 8421-8 (92 0002)

pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005
zkon . 315/2001 Z. z. v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.
STN EN 12101-1 (92 0550)

STN ISO 6182-2 (92 0401)

STN EN 12094-5 (9 20406)

nariadenie MV SR . 18/2006

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN EN ISO 13943 (92 0102)
STN EN ISO 10093 (92 0806)
STN EN ISO 13943 (92 0102)
STN EN ISO 10093 (92 0806)

STN EN 12259-2 (92 0407)

Strnka 238

339316918.xlsx

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN 12094-5 (9 20406)

zkon . 387/2002 Z. z. o riaden
ttu v krzovch situcich mimo
asu vojny a vojnovho stavu
v
znen zkona . 515/2003 Z. z.
zkon . 387/2002 Z. z. o riaden
ttu v krzovch situcich mimo
asu vojny a vojnovho stavu
v
znen zkona . 515/2003 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 39/2003

STN EN 12094-2 (92 0406)

STN EN 1777 (92 0607)

vyhlka MV SR . 121/2002 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 591/2005 Z.
z.

STN EN 1363-3 (92 0808)

STN 73 0001

STN 73 0001

STN 73 0001
vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.
pokyn prezidenta HaZZ . 68/2002
STN EN 14710-1 (92 0616)

STN EN 14710-1 (92 0616)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

pokyn prezidenta HaZZ . 68/2002

STN P ENV 1995-1-2 (73 1701)

STN 73 0001

Strnka 239

339316918.xlsx

vyhlka MV SR . 533/2006 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 445/2007 Z.
z.

STN EN 13034 (83 2872)

STN 92 0101

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z.v

znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z., STN 92 0101/Z1

vyhlka MV SR . 121/2002 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 591/2005 Z.
z.

STN ISO 8421-8 (92 0002), STN EN

1568-1 (92 0535), STN EN 1568-2
(92 0535), STN EN 1568-3 (92 0535),
STN EN 1568-4 (92 0535),
STN EN 12065 (92 0530)
STN 92 0435
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN EN 3-7 (92 0501)

STN EN ISO 13943 (92 0102), STN

EN 13501-1 (92 0850)

STN EN ISO 1716 (92 0832)

STN EN 12094-9 (92 0406)

pokyn prezidenta HaZZ . 48/2003

STN EN 13355 (82 4005)

STN 73 4201

zkon . 364/2004 Z. z.

STN 73 0001
STN P ENV 1991-2-2 (73 0035)
STN EN 50014 (33 0372) + ZA1 +
ZA2 + Z1, STN EN 60079-7 (33
2320), STN EN 60079-0 (33 2320)
STN EN 50021 (33 0372) + Z1, STN
EN 60079-15 (33 2320)

Strnka 240

339316918.xlsx

pokyn prezidenta HaZZ . 38/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
28/2005

STN ISO 8421-8 (92 0002)

nariadenie MV SR . 13/2005

vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.

vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.

vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.
STN EN ISO 13943 (92 0102)
STN ISO 8421-1 (92 0002)
STN EN 1363-1 (92 0808)

zkon . 218/2007 Z. z.

STN ISO 8421-8 (92 0002)

pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v
znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005

pokyn prezidenta HaZZ . 48/2003

nariadenie MV SR . 64/2006

STN 73 0001

STN P ENV 1992-1-2 (73 1201), STN

P ENV 1995-1-2 (73 1701), STN P
ENV 1991-2-2 (73 0035)

STN P ENV 1995-1-2 (73 1701)

STN 73 0844 + Za) + Zb) + Zc) + Z4
+ Z5

Strnka 241

339316918.xlsx

STN EN 13501-2 (92 0850)

STN 73 0844 + Za) + Zb) + Zc) + Z4
+ Z5
STN P ENV 1992-1-2 (73 1201), STN
P ENV 1991-2-2 (73 0035)
STN EN 13501-2 (92 0850)
STN 73 0001
STN EN 1363-1 (92 0808)
pokyn prezidenta HaZZ . 35/2002 v
znen pokynu prezidenta HaZZ .
42/2005 a pokynu prezidenta HaZZ .
3/2009
vyhlka MV SR . 533/2006 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 445/2007 Z.
z.
STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN ISO 8421-1 (92 0002)
vyhlka MV SR . 533/2006 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 445/2007 Z.
z.
STN EN ISO 20345 (83 2506), STN
EN ISO 20346 (83 2507), STN EN
ISO 20347 (83 2508)

pokyn prezidenta HaZZ . 48/2003

vyhlka MV SR . 533/2006 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 445/2007 Z.
z.
pokyn prezidenta HaZZ . 48/2003

pokyn prezidenta HaZZ . 48/2003

vyhlka MV SR . 533/2006 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 445/2007 Z.
z.
STN 73 0001

Strnka 242

339316918.xlsx

zkon . 218/2007 Z. z.

STN EN 54-1 (92 0404)

STN 73 0875

STN 38 2156

pokyn prezidenta HaZZ .48/2006

STN EN 12259-3 (92 0407)

STN 73 0001

STN ISO 6182-3 (92 0401)

STN EN 54-1 (92 0404)

STN ISO 6182-3 (92 0401)

zkon . 315/2001 Z. z. v znen

neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.
zkon . 315/2001 Z. z. v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.

zkon . 315/2001 Z. z. v znen

neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.

STN EN 1363-1 (92 0808)

zkon . 129/2002 Z. z. v znen

zkona . 579/2004 Z. z., zkona .
567/2005 Z. z. a zkona . 10/2006
Z. z.

Strnka 243

339316918.xlsx

zkon . 264/1999 Z.z. v znen

zkona . 238/2001 Z. z., zkona .
436/2001 Z. z., zkona .128/2002 Z.
z. a zkona . 254/2003 Z. z.
vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.
vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.
vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.
zkon . 315/2001 Z. z. v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.
STN EN 353-2 (83 2619), STN EN
355 (83 2616), STN EN 363 (83
2621)
STN EN 353-2 (83 2619)
STN EN 354 (83 2615), STN EN 363
(83 2621)
vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.
STN 92 0101/Z1
STN EN 50018 (33 0372) + ZA1 + Z1

STN EN 50018 (33 0372) + ZA1 + Z1

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN ISO 8421-8 (92 0002)
zkon . 364/2004 Z. z.

zkon . 364/2004 Z. z.

zkon . 364/2004 Z. z.

zkon . 364/2004 Z. z.

zkon . 364/2004 Z. z.

zkon . 364/2004 Z. z.
zkon . 364/2004 Z. z.

STN 73 0001

Strnka 244

339316918.xlsx

zkon . 315/2001 Z. z. v znen

neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.

vyhlka MV SR . 605/2007 Z. z.

STN EN ISO 10093 (92 0806)

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.
STN 92 0101/Z1
STN EN 14973 (26 0340)
STN EN 12259-1 (92 0407) + A1+ A2
STN EN 12259-2 (92 0407), STN EN
12259-3 (92 0407)
STN EN 13565-1 (92 0409)

STN EN 671-3 (92 0403)

nariadenie MV SR . 29/2008

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 60/2002 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
25/2005

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 39/2003

STN EN 50039 (33 0372) + Z1

pokyn prezidenta HaZZ . 44/2002

Strnka 245

339316918.xlsx

pokyn prezidenta HaZZ . 4/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
16/2005

STN EN 600079-10 (33 2320)

STN ISO 8421-1 (92 0002)

STN EN 12259-1 (92 0407) + A1+ A2

STN EN 13084-1 (73 4112)

pokyn prezidenta HaZZ . 21/2004

pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v
znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005
STN ISO 8421-8 (92 0002)
pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v
znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005
pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v
znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

STN 38 9000 + Z1

vyhlka MV SR . 258/2007 Z. z.

vyhlka MV SR . 258/2007 Z. z.

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.

zkon . 315/2001 Z. z. v znen

neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.

STN 92 0101/Z1

Strnka 246

339316918.xlsx

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.
zkon . 264/1999 Z.z. v znen
zkona . 238/2001 Z. z., zkona .
436/2001 Z. z., zkona .128/2002 Z.
z. a zkona . 254/2003 Z. z.
STN ISO 8421-8 (92 0002)

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

zkon . 315/2001 Z. z. v znen

neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.
STN EN 12101-1 (92 0550)
STN EN ISO 13943 (92 0102)
STN 38 9000 + Z1
STN P ENV 13381-7 (92 0814)

STN EN 469 (83 2756)

STN 73 0001
STN 92 0101
STN 73 0844 + Za) + Zb) + Zc) + Z4
+ Z5

STN 92 0101

STN 73 0001

STN 73 0001

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

Strnka 247

339316918.xlsx

pokyn prezidenta HaZZ . 20/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
34/2007

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.
STN EN 1125 (16 6021)

STN EN 13084-8 (73 4112)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN 38 9000 + Z1
STN EN 1364-2 (92 0809)
STN EN 61241-18 (33 2330)
STN EN 1365-2 (92 0810)
STN EN 13084-1 (73 4112)

STN EN 60079-1 (33 2320), STN EN

50018 (33 0372) + ZA1 + Z1

STN EN 60079-1 (33 2320), STN EN

50018 (33 0372) + ZA1 + Z1

STN 38 9000 + Z1, STN 38 9552

STN EN 12094-5 (9 20406), STN EN
12094-7 (92 0406)
STN EN 892 (94 2007)
STN 73 0001
STN 73 0001
vyhlka MV SR . 96/2004 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 68/2002

STN EN 54-1 (92 0404)

pokyn prezidenta HaZZ . 68/2002

STN 73 0001

Strnka 248

339316918.xlsx

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN EN 60079-1 (33 2320), STN EN

50018 (33 0372) + ZA1 + Z1
STN EN ISO 13943 (92 0102)
STN 73 0867

STN ISO 8421-1 (92 0002)

STN EN 1634-3 (92 0812)

vyhlka MV SR . 478/2008 Z.z.

STN 73 4201

STN 73 4201

STN EN 14604 (92 0425)

STN EN 1443

STN EN 54-1(92 0404)

STN 38 9000 + Z1
STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN EN 892 (94 2007)

STN 73 0001

STN EN 54-1 (92 0404)

STN EN 14710-1 (92 0616)

STN 38 9000 + Z1

STN 38 9000 + Z1

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN P ENV 1999-1-2 (73 1401)

STN 73 00001
STN EN ISO 13943 (92 0102)

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

Strnka 249

339316918.xlsx

zkon . 364/2004 Z. z.

STN P ENV 13381-3 (92 0814)

STN 73 0001

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.

STN 92 0101

zkon . 364/2004 Z. z.

vyhlka MV SR . 726/2002 Z. z.

STN 73 0875

STN 38 9000 + Z1

STN EN 61241-2-2 (33 2335)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN EN 12094-2 (92 0406)

STN EN 12094-2 (92 0406), STN EN

12094-3 (92 0406),

vyhlka MV SR . 605/2007 Z. z.
STN EN 50014 (33 0372) + ZA1 +
ZA2 + Z1, STN EN 50021 (33 0372)
+ Z1, STN EN 60079-0 (33 2320)
STN EN ISO 20345 (83 2506), STN
EN ISO 20346 (83 2507), STN EN
ISO 20347 (83 2508)
STN 92 0300
STN 73 0001
zkon . 364/2004 Z. z.

Strnka 250

339316918.xlsx

STN EN 54-2+AC (92 0404), STN

EN 12094-1 (92 0406)
STN EN 54-2+AC (92 0404), STN
EN 12094-1 (92 0406)

zkon . 364/2004 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 48/2003

pokyn prezidenta HaZZ . 48/2003

zkon . 364/2004 Z. z.

zkon . 42/1994 Z. z. o civilnej

ochrane obyvatestva v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 444/2006 Z.z.)
STN 92 0101

STN 73 0842 + Za) + Z2 + Z3 + Z4

STN 92 0201-3 + Z1

STN 73 0802 + Zc) + Zd) + Ze) + Z6

+Z7

STN 92 0101

pokyn prezidenta HaZZ . 21/2004

zkon . 364/2004 Z. z.

STN EN 50014 (93 0372 + ZA1 +

ZA2 + Z1

zkon . 163/2001 Z. z. v znen

zkona . 128/2002 Z. z., zkona .
217/2003 Z. z., zkona . 434/2004
Z. z., zkona . 308/2005 Z. z. a
zkona . 95/2007 Z. z.

vyhlka MV SR . 605/2007 Z. z.

Strnka 251

339316918.xlsx

zkon . 261/2002 Z. z. o prevencii

zvanch priemyselnch havri
a o zmene a doplnen niektorch
zkonov, v znen zkona . 543/2002
Z. z., zkona . 525/2003 Z. z.,
zkona . 587/2004 Z. z. a zkona .
277/2005 Z. z.
pokyn prezidenta HaZZ . 60/2002 v
znen pokynu prezidenta HaZZ .
25/2005
STN ISO 8421-1 (92 0002)
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN ISO 9705 (92 0801)
STN EN ISO 10093 (92 0806)
STN ISO 9705 (92 0801)
STN ISO 13344 (92 0805)
STN EN ISO 13943 (92 0102)

vyhlka M SR . 80/1991 Zb. v

znen vyhlky M SR . 52/1993 Z.
z., vyhlky M SR . 255/1995 Z. z.,
vyhlky M SR . 120/2003 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 42/2006

STN EN 60707 (92 0820)

STN EN 60079-27 (33 2320)
STN EN 13501-1 (92 0850)
STN EN 13501-1 (92 0850)

STN EN 13823 (92 0213)

STN EN 13823 (92 0213)

STN EN 13501-1 (92 0850)

STN EN 12094-7 (92 0406)

STN 73 0001

STN EN 60079-27 (33 2320)

STN ISO 13344 (92 0805)

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

Strnka 252

339316918.xlsx

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN 12094-7 (92 0406)
STN EN 12094-2 (92 0406)

STN 38 2156/Z1

STN EN 54-11 (92 0404)

STN EN 12094-1 (92 0406)

STN EN 12094-6 (9 20406),

STN EN 12094-2 (92 0406)

STN EN 54-2+AC (92 0404)

zkon . 541/2004 Z. z. v znen

zkona . 94/2007 Z. z.

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

STN EN ISO 13943 (92 0102)

Strnka 253

339316918.xlsx

pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005

STN ISO 6182-5 (92 0401)

STN EN 14710-1 (92 0616)

STN 73 0001

pokyn prezidenta HaZZ . 48/2003

STN 73 0001

STN 73 0001

STN P ENV 1999-1-2 (73 1401), STN

P ENV 1995-1-2 (73 1701)

STN P ENV 1992-1-2 (73 1201)

pokyn prezidenta HaZZ . 36/2007

pokyn prezidenta HaZZ . 36/2007

STN EN ISO 20345 (83 2506), STN

EN ISO 20346 (83 2507), STN EN
ISO 20347 (83 2508)

STN 80 8711
STN 80 8711
STN 38 9000 + Z1
STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN 38 9000 + Z1

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN 38 9000 + Z1
STN 38 9000 + Z1

STN 38 9000 + Z1
STN EN 671-2 (92 0403) + ZA1
pokyn prezidenta HaZZ .42/2003

Strnka 254

339316918.xlsx

STN ISO 8421-8 (92 0002)

vyhlka MV SR . 699/2004 Z. z.

STN 92 0400

STN 38 9000 + Z1
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN 38 9000 + Z1
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN EN 671-3 (92 0403)

STN EN 671-1 (92 0403)

STN EN 671-3 (92 0403)

STN EN 671-1 (92 0403)

STN 38 9000 + Z1
STN ISO 8421-8 (92 0002)
vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

Strnka 255

339316918.xlsx

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN 38 2156
STN 38 9000 + Z1

STN ISO 8421-8 (92 0002)

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

STN EN 1147 (92 0602)

STN EN 12094-5 (9 20406), STN EN
12094-6 (9 20406)

STN EN 12094-8 (92 0406)

STN EN 12094-2 (92 0406), STN EN

12094-3 (92 0406), STN EN 12094-9
(92 0406), STN EN 12094-10 (92
0406), STN EN 12094-11 (92 0406),
STN EN 12094-12 (92 0406)

STN EN 3-7 (92 0501)

STN EN 27201-1 (92 0522), STN EN
27201-2 (92 0522)
STN 38 9000 + Z1
STN 38 9000 + Z1
STN EN 3-7 (92 0501)
STN 38 9000 + Z1
vyhlka MV SR . 258/2007 Z. z.
zkon . 264/1999 Z.z. v znen
zkona . 238/2001 Z. z., zkona .
436/2001 Z. z., zkona .128/2002 Z.
z. a zkona . 254/2003 Z. z.
STN EN 1866 (92 0510)
STN EN 3-7 (92 0501)
STN 92 0202-1
STN EN 1568-1 (92 0535), STN EN
1568-2 (92 0535), STN EN 1568-3
(92 0535), STN EN 1568-4 (92 0535),
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN 38 9000 + Z1
STN 38 9000 + Z1

STN 38 9000 + Z1

STN EN 12416-1 (92 0420) + A1 +

prA1

Strnka 256

339316918.xlsx

STN 38 9000 + Z1
STN 38 9000 + Z1

STN 92 0202-1

STN EN 3-7 (92 0501)

STN EN 1866 (92 0510)

STN EN 3-7 (92 0501)

STN 38 9000 + Z1
STN EN 3-7 (92 0501)

STN EN 3-7 (92 0501)

STN EN 1866 (92 0510)

STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN 92 0202-1
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN 73 5710

STN 38 9000 + Z1

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN 38 9000 + Z1

STN 38 9000 + Z1
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN 38 9000 + Z1

STN 38 9000 + Z1
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN 38 9000 + Z1
STN ISO 8421-8 (92 0002)

Strnka 257

339316918.xlsx

zkon . 314/2001 Z. z. v znen

zkona . 438/2002 Z. z., zkona .
215/2004 Z. z., zkona . 347/2004
Z. z. a zkona . 562/2005 Z. z.
STN 73 5710

STN ISO 8421-8 (92 0002)

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 36/2005 v

znen pokynu . 28/2006 a pokynu .
33/2006

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

STN 38 9000 + Z1

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

zkon . 314/2001 Z. z. v znen

zkona . 438/2002 Z. z., zkona .
215/2004 Z. z., zkona . 347/2004
Z. z. a zkona . 562/2005 Z. z.
STN 73 5710
STN ISO 8421-8 (92 0002)
pokyn prezidenta HaZZ . 35/2002 v
znen pokynu prezidenta HaZZ .
42/2005 a pokynu prezidenta HaZZ .
3/2009
STN ISO 8421-8 (92 0002)

pokyn prezidenta HaZZ . 39/2005 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2006, pokynu prezidenta HaZZ .
28/2007, pokynu prezidenta HaZZ .
52/2007 a pokynu prezidenta HaZZ .
15/2009

zkon . 315/2001 Z. z. v znen

neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN EN 1946-1 (92 9301)

STN 38 9000 + Z1

Strnka 258

339316918.xlsx

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

STN 38 9000 + Z1

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN 38 9000 + Z1

STN 38 9000 + Z1

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN 38 9000 + Z1

zkon . 42/1994 Z. z. o civilnej

ochrane obyvatestva v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 444/2006 Z.z.)
vyhlka MV SR . 523/2006 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 443/2007 Z.
z.

vyhlka MV SR . 96/2004 Z. z.

Strnka 259

339316918.xlsx

STN 92 0101/Z1

zkon . 541/2004 Z. z. v znen

zkona . 94/2007 Z. z.

vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.

zkon . 261/2002 Z. z. o prevencii

zvanch priemyselnch havri
a o zmene a doplnen niektorch
zkonov, v znen zkona . 543/2002
Z. z., zkona . 525/2003 Z. z.,
zkona . 587/2004 Z. z. a zkona .
277/2005 Z. z.

STN EN 60707 (92 0820)

STN EN 50021 (33 0372) + Z1

STN EN 60079-15 (33 2320)

STN 38 9000 + Z1
STN 38 9000 + Z1

STN 38 9000 + Z1

STN EN 12094-12 (92 0406)

STN EN 54-3 (92 0404) + ZA1

STN 73 0875

vyhlka MV SR . 726/2002 Z. z.

STN 38 9000 + Z1

STN EN 54-1 (92 0404)

STN EN 54-1
STN EN 54 -11 (92 0404)

STN EN 54 -11 (92 0404)

zkon . 42/1994 Z. z. o civilnej

ochrane obyvatestva v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 444/2006 Z.z.)

Strnka 260

339316918.xlsx

zkon . 666/2004 Z. z. v znen

zkona . 332/2007 Z. z.

STN 73 5710
STN 92 0101
STN 38 2156

vyhlka MV SR . 726/2002 Z. z.

STN 73 0875

vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.

vyhlka MV SR . 726/2002 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 20/2009

vyhlka MV SR . 96/2004 Z. z.

vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.

vyhlka MV SR . 96/2004 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ .68/2002

STN P ENV 13381-7 (92 0814)
STN EN 50014 (33 0372) + ZA1 +
ZA2 + Z1
zkon . 666/2004 Z. z. v znen
zkona . 332/2007 Z. z.

STN EN ISO 5659-2 (92 0807)

STN EN ISO 13943 (92 0102)
zkon . 315/2001 Z. z. v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.

Strnka 261

339316918.xlsx

pokyn prezidenta HaZZ . 36/2007

zkon . 163/2001 Z. z. v znen

zkona . 128/2002 Z. z., zkona .
217/2003 Z. z., zkona . 434/2004
Z. z., zkona . 308/2005 Z. z. a
zkona . 95/2007 Z. z.

STN EN ISO 1716 (92 0832)

STN EN 13501-1 (92 0850)
STN ISO 8421-1 (92 0002), STN EN
ISO 10093 (92 0806)
STN 73 0867

STN 73 0862 + Za) + Zb) + Z3

STN EN 13501-1 (92 0850), STN EN
ISO 13943 (92 0102)

pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005

STN EN 14973 (26 0340)

STN EN ISO 13943 (92 0102)
vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.
STN EN ISO 10093 (92 0806), STN
ISO 8421-1 (92 0002)
STN EN ISO 13943 (92 0102)
STN EN 71-2 (94 3094) + A1
STN EN ISO 10093 (92 0806)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN 13501-1 (92 0850)

Strnka 262

339316918.xlsx

STN EN ISO 11925-2 (92 0211)

STN EN 1102 (80 0884), STN EN
1103 (80 0885)
STN EN 1624 (80 0887)
STN EN ISO 13943 (92 0102), STN
ISO 8421-1 (92 0002)
STN EN ISO 13943 (92 0102)

vyhlka MV SR . 96/2004 Z. z.

STN EN 600079-10 (33 2320)

vyhlka MV SR . 96/2004 Z. z.

STN EN 600079-10 (33 2320)

STN 73 0824

STN 92 0101
STN EN 600079-10 (33 2320)
STN EN 13355 (82 4005)

Strnka 263

339316918.xlsx

STN EN 71-2 (94 3094) + A1

STN 73 0802 + Zc) + Zd) + Ze) + Z6
+Z7
STN EN ISO 13943 (92 0102)
STN 73 0862 + Za) + Zb) + Z3

STN EN 71-2 (94 3094) + A1

STN ISO 8421-1 (92 0002)
STN ISO 8421-1 (92 0002)
STN EN ISO 13943 (92 0102)
STN ISO 8421-1 (92 0002)
vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007,
STN 92 0101/Z1, STN 92 0201-2
STN ISO 8421-1 (92 0002)

vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.

STN EN 600079-10 (33 2320)

STN ISO 8421-1 (92 0002)
STN EN 12259-1 (92 0407) + A1+ A2

zkon . 544/2002 Z. z. o Horskej

zchrannej slube v znen zkona .
515/2003 Z. z. a zkona . 567/2005
Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005
zkon . 544/2002 Z. z. o Horskej
zchrannej slube v znen zkona .
515/2003 Z. z. a zkona . 567/2005
Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 33/2009

STN ISO 8421-8 (92 0002)

pokyn prezidenta HaZZ . 14/2002

Strnka 264

339316918.xlsx

STN EN 71-2 (94 3094) + A1

STN EN 12101-1 (92 0550)

pokyn prezidenta HaZZ . 70/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
19/2007 a pokynu prezidenta HaZZ .
50/2008
STN 38 9000 + Z1
STN EN 60079-1 (33 2320), STN EN
50018 (33 0372) + ZA1 + Z1
vyhlka MV SR . 258/2007 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005
STN P ENV 13381-3 (92 0814), STN
P ENV 13381-4 (92 0814)
STN EN 12416-1 (92 0420) + A1 +
prA1
STN EN 12094-7 (92 0406)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN EN 12094-7 (92 0406)
STN EN 12094-7 (92 0406)
STN 38 5522
STN ISO 8421-1 (92 0002), STN P
ENV 1995-1-2 (73 1701)
STN 73 0001

STN P ENV 1991-2-2 (73 0035)

STN ISO 8421-1 (92 0002)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

STN 38 9000 + Z1

Strnka 265

339316918.xlsx

STN EN 1777 (92 0607)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN ISO 6182-5 (92 0401)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

zkon . 364/2004 Z. z.

zkon . 364/2004 Z. z.

zkon . 364/2004 Z. z.

vyhlka MP SR . 385/2005 Z.z.

vyhlka MV SR . 533/2006 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 445/2007 Z.
z.

pokyn prezidenta HaZZ . 48/2003

STN 73 0001

STN 73 0001

STN 73 0001

STN 73 0001

STN 73 0001

STN P ENV 13381-4 (92 0814)

Strnka 266

339316918.xlsx

STN EN 1363-1 (92 0808)

STN EN 12094-7 (92 0406)

pokyn prezidenta HaZZ . 48/2003

STN 38 9000 + Z1

zkon . 163/2001 Z. z. v znen

zkona . 128/2002 Z. z., zkona .
217/2003 Z. z., zkona . 434/2004
Z. z., zkona . 308/2005 Z. z. a
zkona . 95/2007 Z. z.

STN ISO 8421-8 (92 0002)

zkon . 163/2001 Z. z. v znen

zkona . 128/2002 Z. z., zkona .
217/2003 Z. z., zkona . 434/2004
Z. z., zkona . 308/2005 Z. z. a
zkona . 95/2007 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005

pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005

STN 73 0001

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.

STN EN 12101-6 (92 0550)

STN 73 0802 + Zc) + Zd) + Ze) + Z6

+Z7

STN 92 0101/Z1

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z., STN 92 0101/Z1
vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z., STN 92 0101/Z1

Strnka 267

339316918.xlsx

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z., STN 92 0101/Z1
STN EN 12416-1 (92 0420) + A1 +
prA1
STN 73 0872 + Za) + Zb)
vyhlka MV SR . 532/2006 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 444/2007 Z.
z.
STN P ENV 1999-1-2 (73 1401)
STN P ENV 1992-1-2 (73 1201), STN
P ENV 1995-1-2 (73 1701)
zkon . 666/2004 Z. z. v znen
zkona . 332/2007 Z. z.
vyhlka MV SR . 169/2006 Z.z.
STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN 73 0001

STN 73 0001

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

pokyn prezidenta HaZZ . 36/2007

vyhlka MV SR . 533/2006 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 445/2007 Z.
z.

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

zkon . 583/2008 Z. z.

STN EN ISO 20345 (83 2506), STN

EN ISO 20346 (83 2507), STN EN
ISO 20347 (83 2508)
STN EN 12259-1 (92 0407) + A1+ A2
vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.

Strnka 268

339316918.xlsx

STN 73 0844 + Za) + Zb) + Zc) + Z4

+ Z5

STN 73 0844 + Za) + Zb) + Zc) + Z4

+ Z5

STN 92 0101

STN 92 0101

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.

STN 73 0863 + Z1

STN 73 0863 + Z1

STN 92 0101
STN EN 12094-1 (92 0406), STN EN
54-2+AC(92 0404), STN EN 12094-2
(92 0406)
STN EN 54-2+AC(92 0404), STN EN
12094-1 (92 0406), STN EN 12094-2
(92 0406)
STN EN 12259-5 (92 0407)
STN ISO 8421-1 (92 0002)
STN EN 12094-5 (9 20406), STN EN
12094-6 (9 20406), STN EN 12094-8
(92 0406)
STN EN 12094-2 (92 0406), STN EN
12094-3 (92 0406), STN EN 12094-9
(92 0406), STN EN 12094-10 (92
0406), STN EN 12094-11 (92 0406),
STN EN 12094-12 (92 0406)

pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005

pokyn prezidenta HaZZ . 48/2003

Strnka 269

339316918.xlsx

pokyn prezidenta HaZZ . 14/2002

zkon . 42/1994 Z. z. o civilnej

ochrane obyvatestva v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 444/2006 Z.z.)
zkon . 42/1994 Z. z. o civilnej
ochrane obyvatestva v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 444/2006 Z.z.)
zkon . 387/2002 Z. z. o riaden
ttu v krzovch situcich mimo
asu vojny a vojnovho stavu
v
znen zkona . 515/2003 Z. z.

zkon . 261/2002 Z. z. o prevencii

zvanch priemyselnch havri
a o zmene a doplnen niektorch
zkonov, v znen zkona . 543/2002
Z. z., zkona . 525/2003 Z. z.,
zkona . 587/2004 Z. z. a zkona .
277/2005 Z. z.

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN EN 54-10 (92 0404)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN ISO 13943 (92 0102)
STN EN ISO 10093 (92 0806)
pokyn prezidenta HaZZ . 48/2003

zkon . 264/1999 Z.z. v znen

zkona . 238/2001 Z. z., zkona .
436/2001 Z. z., zkona .128/2002 Z.
z. a zkona . 254/2003 Z. z.

zkon . 364/2004 Z. z.

zkon . 163/2001 Z. z. v znen

zkona . 128/2002 Z. z., zkona .
217/2003 Z. z., zkona . 434/2004
Z. z., zkona . 308/2005 Z. z. a
zkona . 95/2007 Z. z.

zkon . 163/2001 Z. z. v znen

zkona . 128/2002 Z. z., zkona .
217/2003 Z. z., zkona . 434/2004
Z. z., zkona . 308/2005 Z. z. a
zkona . 95/2007 Z. z.

STN EN 1366-5 (92 0811)

STN EN 1366-5 (92 0811)

Strnka 270

339316918.xlsx

vyhlka MV SR . 719/2002 Z. z.

vyhlka MV SR . 719/2002 Z. z.

zkon . 541/2004 Z. z. v znen

zkona . 94/2007 Z. z.

STN EN 14467 (95 5007)

zkon . 129/2002 Z. z. v znen
zkona . 579/2004 Z. z., zkona .
567/2005 Z. z. a zkona . 10/2006
Z. z.
STN EN 12065 (92 0530)

STN EN ISO 10093 (92 0806)

zkon . 364/2004 Z. z.

STN EN 54-1(92 0404)

STN 38 9000 + Z1
STN EN 50394-1 (33 0372), STN EN
60079-25 (33 2320), STN EN 50039
(33 0372) + Z1

STN EN 50394-1 (33 0372)

STN EN 50394-1 (33 0372)

STN EN 1363-1(92 0808)

STN 73 0851 + Za) + Z2 + Z3

STN 73 0001

STN EN 357 (92 0204)

Strnka 271

339316918.xlsx

STN 38 9000 + Z1

STN 92 0300

vyhlka MV SR . 401/2007 Z. z.
STN EN 60079-7 (33 2320)
STN EN 50021 (33 0372) + Z1, STN
EN 60079-15 (33 2320)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN 80 8711
STN EN 1364-1 (92 0809)

STN EN 1366-2 (92 0811)

STN EN 1365-1 (92 0810)

STN 73 0001

STN 73 0001

zkon . 541/2004 Z. z. v znen

zkona . 94/2007 Z. z.

zkon . 541/2004 Z. z. v znen

zkona . 94/2007 Z. z.

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN 1147 (92 0602)
pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v
znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005

STN EN 12101-6 (92 0550)

Strnka 272

339316918.xlsx

STN EN 892 (94 2007)

vyhlka MV SR . 532/2006 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 444/2007 Z.
z.

zkon . 364/2004 Z. z.

zkon . 364/2004 Z. z.

STN 73 0001
vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.
STN EN 1634-1 (92 0812)
pokyn prezidenta HaZZ . 68/2002
zkon . 42/1994 Z. z. o civilnej
ochrane obyvatestva v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 444/2006 Z.z.)
STN EN 469 (83 2756)
vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z., STN 92 0201-3
STN 92 0101/Z1
pokyn prezidenta HaZZ . 35/2002 v
znen pokynu prezidenta HaZZ .
42/2005 a pokynu prezidenta HaZZ .
3/2009

pokyn prezidenta HaZZ . 42/2006 Z.

z.

STN EN 1443
STN 73 0001

zkon . 364/2004 Z. z.

vyhlka MV SR . 533/2006 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 445/2007 Z.
z.

Strnka 273

339316918.xlsx

vyhlka MV SR . 533/2006 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 445/2007 Z.
z.

STN 38 2156
STN 92 0101

STN 38 2156

STN 38 2156
STN EN 50014 (33 0372) + ZA1 +
ZA2 + Z1, STN EN 50021 (33 0372)
+ Z1, STN EN 60079-0 (33 2320)
STN EN 50014 (33 0372) + ZA1 +
ZA2 + Z1, STN EN 60079-0 (33
2320)

STN 92 0101

STN 38 2156

STN 92 0101

STN 92 0101, STN 38 2156

STN EN 468 (83 2739)

STN EN 463 (83 2728)

STN 38 9000 + Z1
STN EN 50014 (33 0372) + ZA1 +
ZA2 + Z1, STN EN 60079-7 (33
2320), STN EN 60079-0 (33 2320)

STN 92 0101

STN EN 50021 (33 0372) + Z1

STN 73 0001

STN EN 362 (83 2620)

STN EN 362 (83 2620)

Strnka 274

339316918.xlsx

STN EN 362 (83 2620)

zkon . 163/2001 Z. z. v znen

zkona . 128/2002 Z. z., zkona .
217/2003 Z. z., zkona . 434/2004
Z. z., zkona . 308/2005 Z. z. a
zkona . 95/2007 Z. z.
zkon . 42/1994 Z. z. o civilnej
ochrane obyvatestva v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 444/2006 Z.z.)
vyhlka MV SR . 523/2006 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 443/2007 Z.
z.

zkon . 261/2002 Z. z. o prevencii

zvanch priemyselnch havri
a o zmene a doplnen niektorch
zkonov, v znen zkona . 543/2002
Z. z., zkona . 525/2003 Z. z.,
zkona . 587/2004 Z. z. a zkona .
277/2005 Z. z.
zkon . 42/1994 Z. z. o civilnej
ochrane obyvatestva v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 444/2006 Z.z.)
STN EN 1147 (92 0602)
STN EN 12259-2 (92 0407), STN EN
12259-3 (92 0407)
STN ISO 6182-2 (92 0401), STN ISO
6182-3 (92 0401), STN ISO 6182-5
(92 0401)
STN EN 13501-4 (92 0850)

STN EN 13501-4 (92 0850)

STN EN 54-10 (92 0404
STN EN 1777 (92 0607)
STN EN 14467 (95 5007)

vyhlka MV SR . 258/2007 Z. z.

STN 38 9000 + Z1

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN 38 9000 + Z1
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN EN 179 (16 6020)

STN EN 54-11 (92 0404)

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

Strnka 275

339316918.xlsx

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 21/2004

pokyn prezidenta HaZZ . 21/2004

pokyn prezidenta HaZZ . 4/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
16/2005
zkon . 315/2001 Z. z. v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.

zkon . 315/2001 Z. z. v znen

neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z.z.) a zkona .
327/2007 Z. z.;
zkon . 2/1991 Zb. v znen
zkona . 519/1991 Zb., zkona .
54/1996 Z. z., zkona . 209/2001 Z.
z., zkona . 551/2003 Z. z., zkona
. 553/2003 Z. z., zkona . 585/2004
Z. z.

zkon . 315/2001 Z. z. v znen

neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z.z.) a zkona .
327/2007 Z. z.;
zkon . 2/1991 Zb. v znen
zkona . 519/1991 Zb., zkona .
54/1996 Z. z., zkona . 209/2001 Z.
z., zkona . 551/2003 Z. z., zkona
. 553/2003 Z. z., zkona . 585/2004
Z. z.

STN 73 0001

STN EN 469 (83 2756)

STN 73 0001

STN 73 0001

STN 38 9000 + Z1

STN 38 9000 + Z1

STN 38 9000 + Z1

Strnka 276

339316918.xlsx

STN EN 50172 (36 0640)

STN 38 9000 + Z1

vyhlka MV SR . 162/2006 Z.z.

STN 38 9000 + Z1

STN EN 1443

STN EN 1443
STN EN 13084-1 (73 4112)
STN EN 1443
STN ISO 8421-1 (92 0002)
STN EN 1443

STN EN 1443

STN EN 12101-6 (92 0550)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN 1366-8 (92 0811)

STN ISO 6182-2 (92 0401)

STN EN 12259-2 (92 0407)

STN EN 1366-1 (92 0811)

STN EN 365 (83 2623)

pokyn prezidenta HaZZ . 50/2002

vyhlka MV SR . 121/2002 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 591/2005 Z.
z, pokyn prezidenta HaZZ . 35/2006
STN EN 13565-1 (92 0409)
STN EN 13565-1 (92 0409)
STN EN 13565-1 (92 0409)

STN EN 13565-1 (92 0409)

Strnka 277

339316918.xlsx

STN EN 13238 (92 0830)

STN ISO 5660-1 (92 0203)

STN EN ISO 13943 (92 0102)
STN ISO 9705 (92 0801)

zkon . 364/2004 Z. z.

zkon . 129/2002 Z. z. v znen

zkona . 579/2004 Z. z., zkona .
567/2005 Z. z. a zkona . 10/2006
Z. z.

STN EN 12101-6 (92 0550)

STN ISO 13344 (92 0805)

STN EN 362 (83 2620)

STN EN 50021 (33 0372) + Z1, STN
EN 60079-15 (33 2320)

STN EN 795 (83 2629)

STN EN 795 (83 2629)

STN EN 54-18
STN EN 13238 (92 0830)
STN EN 54-4+AC (92 0404)

STN EN 13501-1 (92 0850)

STN EN 50172 (36 0640)

STN 73 0001

STN EN 13084-8 (73 4112)

STN P ENV 1996-1-2

STN EN 50014 (33 0372) + ZA1 +

ZA2 + Z1
STN EN 795 (83 2629)
STN 73 0001
STN P ENV 1992-1-2 (73 1201), STN
P ENV 1999-1-2 (73 1401), STN P
ENV 1995-1-2 (73 1701), STN P ENV
1991-2-2 (73 0035)

Strnka 278

339316918.xlsx

STN EN 13501-2 (92 0850)

STN 73 0001

STN 92 0201-2 + Z1

STN 92 0101/Z1

STN 92 0201-2 + Z1

STN 92 0101/Z1

STN 92 0201-2 + Z1, STN 92

0101/Z1
STN EN 469 (83 2756)
STN EN ISO 14460 (83 2716) + ZA1

STN EN 60079-25 (33 2320)

vyhlka MV SR . 96/2004 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 36/2007

STN EN 702 (92 0302)

pokyn prezidenta HaZZ . 48/2003
pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v
znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005
STN EN 1073-1 (83 2712)

pokyn prezidenta HaZZ . 48/2003

Strnka 279

339316918.xlsx

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

STN 38 5520
vyhlka MV SR . 605/2007 Z. z.

vyhlka MV SR . 478/2008 Z. z.

STN EN 54-3 (92 0404) + ZA1

STN 73 4201

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN EN 14413-1 (95 5006), STN EN

14413-2 (95 5006)
STN EN 12259-1 (92 0407) + A1+ A2

STN ISO 6182-1 (92 0401)

pokyn prezidenta HaZZ . 4/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
16/2005
pokyn prezidenta HaZZ . 36/2007

pokyn prezidenta HaZZ . 19/2005

pokyn prezidenta HaZZ . 36/2007

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN ISO 13943 (92 0102)
pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v
znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005
STN EN ISI 12952-1 (80 0886)
zkon . 17/2007 Z. z.
STN EN 13084-1 (73 4112)
STN EN 795 (83 2629)
STN EN 363 (83 2621)

Strnka 280

339316918.xlsx

STN EN 795 (83 2629)

STN EN 795 (83 2629)

STN EN 795 (83 2629)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

pokyn prezidenta HaZZ . 68/2002
STN EN ISO 13943 (92 0102)
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN 38 9000 + Z1

STN EN 54-11 (92 0404)

STN EN 54-11 (92 0404)

STN EN 54-11 (92 0404)

pokyn prezidenta HaZZ . 68/2002

zkon . 583/2008 Z. z.
STN 73 0001

STN 92 0201-2 + Z1

STN P ENV 1996-1-2 (73 0851)

STN P ENV 1992-1-2 (73 1201), STN
P ENV 1995-1-2 (73 1701)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN 73 0001
STN P ENV 1996-1-2 (73 0851)
STN P ENV 1992-1-2 (73 1201), STN
P ENV 1999-1-2 (73 1401), STN P
ENV 1995-1-2 (73 1701)
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN P ENV 1996-1-2 (73 0851)
STN P ENV 1992-1-2 (73 1201), STN
P ENV 1995-1-2 (73 1701)

Strnka 281

339316918.xlsx

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN P ENV 13381-3 (92 0814)

STN 73 0001

STN P ENV 1992-1-2 (73 1201)

STN P ENV 1999-1-2 (73 1401)

STN 73 0001

STN EN ISO 9239-1 (92 0212)

STN EN 13501-1 (92 0850)

STN EN ISO 9239-1 (92 0212)

STN EN 13501-1

STN ISO 13344 (92 0805)

STN 73 0001

stavn zkon . 227/2002 Z. z. v

znen stavnho zkona . 113/2004
Z. z. a stavnho zkona . 566/2005
Z. z.

zkon . 387/2002 Z. z. o riaden

ttu v krzovch situcich mimo
asu vojny a vojnovho stavu v znen
zkona . 515/2003 Z. z.

nariadenie MV SR . 29/2008

zkon . 387/2002 Z. z. o riaden

ttu v krzovch situcich mimo
asu vojny a vojnovho stavu v znen
zkona . 515/2003 Z. z.

nariadenie MV SR . 29/2008

Strnka 282

339316918.xlsx

zkon . 387/2002 Z. z. o riaden

ttu v krzovch situcich mimo
asu vojny a vojnovho stavu v znen
zkona . 515/2003 Z. z.

rozkaz prezidenta HaZZ . 37/2008

STN ISO 8421-8 (92 0002)

pokyn prezidenta HaZZ . 39/2003

STN EN 50021 (33 0372) + Z1

STN EN 12094-7 (92 0406)

STN EN 50021 (33 0372) + Z1
STN EN 60079-15 (33 2320)
STN EN ISO 14460 (83 2716) + ZA1
zkon . 315/2001 Z. z. v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.

zkon . 364/2004 Z. z.

zkon . 364/2004 Z. z.

zkon . 261/2002 Z. z. o prevencii

zvanch priemyselnch havri
a o zmene a doplnen niektorch
zkonov, v znen zkona . 543/2002
Z. z., zkona . 525/2003 Z. z.,
zkona . 587/2004 Z. z. a zkona .
277/2005 Z. z.
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN EN 71-2 (94 3094) + A1

STN 73 0001

STN 73 0001

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN 38 5520
zkon . 666/2004 Z. z. v znen
zkona . 332/2007 Z. z.
zkon . 666/2004 Z. z. v znen
zkona . 332/2007 Z. z.

Strnka 283

339316918.xlsx

STN EN 13565-1 (92 0409)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN EN 1568-1 (92 0535), STN EN

1568-2 (92 0535), STN EN 1568-3
(92 0535), STN EN 1568-4 (92 0535),
STN EN 13565-1 (92 0409)
STN 38 9000 + Z1
STN EN ISO 10093 (92 0806)
pokyn prezidenta HaZZ . 60/2002 v
znrn pokynu prezidenta HaZZ .
25/2005

nariadenie MV SR . 64/2006

vyhlka MV SR . 142/2004 Z. z.
STN EN 1147 (92 0602)
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN EN 892 (94 2007)
STN EN 1891 (83 2627)

STN EN 1891 (83 2627)

STN EN ISO 1716 (92 0832)

STN 73 0001

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN ISO 13344 (92 0805)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

pokyn prezidenta HaZZ . 12/2003

STN EN 13823 (92 0213)

vyhlka MP SR . 453/2006 Z. z.

STN EN ISO 20345 (83 2506), STN

EN ISO 20346 (83 2507), STN EN
ISO 20347 (83 2508)

Strnka 284

339316918.xlsx

pokyn prezidenta HaZZ . 39/2003

zkon . 364/2004 Z. z.

zkon . 541/2004 Z. z. v znen

zkona . 94/2007 Z. z.

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN 50394-1 (33 0372), STN EN
60079-25 (33 2320)
vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.

STN EN ISO 17249 (83 2513)

vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 68/2002

STN EN 60079-7 (33 2320)

STN EN 54-1 (92 0404)

pokyn prezidenta HaZZ . 39/2003

STN EN 12065 (92 0530)

STN 92 0300
STN 73 0001

STN 92 0300

STN EN ISI 12952-1 (80 0886)

STN EN ISO 20345 (83 2506), STN

EN ISO 20346 (83 2507), STN EN
ISO 20347 (83 2508)

Strnka 285

339316918.xlsx

zkon . 315/2001 Z. z. v znen

neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.
STN EN 14467 (95 5007)
STN EN 443 (92 1003)
STN EN ISO 13943 (92 0102)
STN EN 13501-1

vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.

vyhlka MV SR . 258/2007 Z. z.

vyhlka MV SR . 96/2004 Z. z.

zkon . 364/2004 Z. z.

vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.

vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.

STN EN 362 (83 2620)

vyhlka MV SR . 258/2007 Z. z.
STN EN ISO 1716 (92 0832)

STN ISO 9705 (92 0801)

STN ISO 5660-1 (62 0203)

STN EN ISO 5659-2 (92 0807)

STN EN 469 (83 2756)
STN ISO 5657 (92 0200)
STN EN 13501-1 (92 0850), STN EN
13238 (92 0830)

pokyn prezidenta HaZZ . 48/2003

zkon . 42/1994 Z. z. o civilnej

ochrane obyvatestva v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 444/2006 Z.z.)

STN EN 13034 (83 2872)

Strnka 286

339316918.xlsx

STN ISO 6182-5 (92 0401)

STN ISO 6182-2 (92 0401), STN ISO

6182-3 (92 0401), STN ISO 6182-4
(92 0401)

STN P ENV 1995-1-2 (73 1701)

STN 73 0001

STN P ENV 1999-1-2 (73 1401)

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

STN EN ISI 12952-1 (80 0886)

STN EN 60079-7 (33 2320)

STN EN 50021 (33 0372) + Z1, STN

EN 60079-15 (33 2320)

STN EN 60079-1 (33 2320), STN EN

50018 (33 0372) + ZA1 + Z1

STN EN 60079-0 (33 2320)

STN EN 60079-0 (33 2320)

STN EN 50394-1 (33 0372), STN EN

60079-25 (33 2320)
STN EN 50394-1 (33 0372), STN EN
60079-25 (33 2320)
STN 73 0001

Strnka 287

339316918.xlsx

STN 73 0001

STN 73 0001

STN EN 50014 (33 0372) + ZA1 +

ZA2 + Z1, STN EN 50021 (33 0372)
+ Z1, STN EN 60079-0 (33 2320)

STN EN 50014 (33 0372) + ZA1 +

ZA2 + Z1

STN 73 0001

STN EN 54-5 (92 0404)

STN EN 13355 (82 4005)

STN 73 0001

STN EN 60079-0 (33 2320)

STN EN 50021 (33 0372) + Z1, STN

EN 60079-15 (33 2320)
STN EN 50021 (33 0372) + Z1, STN
EN 60079-15 (33 2320)
STN EN 60079-0 (33 2320)

STN EN 50021 (33 0372) + Z1, STN

EN 60079-15 (33 2320)

STN EN 50021 (33 0372) + Z1, STN

EN 60079-15 (33 2320)

STN EN 60079-0 (33 2320)

STN EN 50014 (33 0372) + ZA1 +

ZA2 + Z1
STN EN 60079-7 (33 2320), STN EN
60079-0 (33 2320)
STN EN 14710-1 (92 0616)
STN EN 50021 (33 0372) + Z1, STN
EN 60079-15 (33 2320)

STN EN 50021 (33 0372) + Z1, STN

EN 60079-15 (33 2320)

Strnka 288

339316918.xlsx

STN EN 60079-0 (33 2320)

STN EN 60079-0 (33 2320)

STN EN 50394-1 (33 0372), STN EN

60079-25 (33 2320)

STN EN 14512 (69 8516)

STN EN 12416-1 (92 0420) + A1 +
prA1
STN EN 60079-0 (33 2320)
STN EN 50021 (33 0372) + Z1, STN
EN 60079-15 (33 2320)
STN EN 14710-1 (92 0616)
STN EN 50021 (33 0372) + Z1, STN
EN 60079-15 (33 2320)
STN EN 60079-0 (33 2320)
STN EN 60079-0 (33 2320)
STN EN 50021 (33 0372) + Z1, STN
EN 60079-15 (33 2320)
STN EN 50021 (33 0372) + Z1, STN
EN 60079-15 (33 2320)

STN EN 60079-0 (33 2320)

STN EN 60079-1 (33 2320)

STN EN 60079-7 (33 2320), STN EN
50021 (33 0372) + Z1

STN ISO 6182-3 (92 0401)

STN EN 469 (83 2756)

STN EN 13355 (82 4005)

STN 73 0001

STN 73 0001

STN 73 0001
STN EN 14710-1 (92 0616)
pokyn prezidenta HaZZ . 70/2003 v
znen pokynu prezidenta HaZZ .
19/2007 a pokynu prezidenta HaZZ .
50/2008

pokyn prezidenta HaZZ . 48/2003

Strnka 289

339316918.xlsx

pokyn prezidenta HaZZ . 48/2003

STN ISO 6182-3 (92 0401)

STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN ISO 6182-3 (92 0401)

STN EN 12259-3 (92 0407)

STN 73 0851 + Za) + Z2 + Z3

STN EN 1147 (92 0602)

STN EN 54-2+AC (92 0404)

STN EN 14710-1 (92 0616)

STN EN 50014 (33 0372) + ZA1 +

ZA2 + Z1, STN EN 50021 (33 0372)
+ Z1, STN EN 60079-0 (33 2320)
STN EN 14710-1 (92 0616)
STN EN 50014 (33 0372) + ZA1 +
ZA2 + Z1, STN EN 60079-7 (33
2320), STN EN 60079-0 (33 2320)
STN EN 14710-1 (92 0616)
STN EN 50014 (33 0372) + ZA1 +
ZA2 + Z1, STN EN 50021 (33 0372)
+ Z1, STN EN 60079-0 (33 2320)

STN EN 1777 (92 0607)

STN EN 1777 (92 0607)

STN EN 60027-7 (33 2320)

STN EN 1073-1 (83 2712)

STN EN 60027-7 (33 2320)

STN EN 12259-4 (92 0407) + A1
STN EN 12259-3 (92 0407)

STN EN 12259-2 (92 0407)

Strnka 290

339316918.xlsx

STN EN 12259-5 (92 0407)

STN EN 14710-1 (92 0616)
STN EN 14710-1 (92 0616)
STN EN 14710-1 (92 0616)

zkon . 17/2007 Z. z.

zkon . 17/2007 Z. z.
STN EN 14710-1 (92 0616)
STN EN 1366-2 (92 0811)
STN EN 1363-3 (92 0808)

STN EN ISO 5659-2 (92 0807)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

pokyn prezidenta HaZZ . 60/2002 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
25/2005

pokyn prezidenta HaZZ . 60/2002 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
25/2005

vyhlka MV SR . 121/2002 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 591/2005 Z.
z.

vyhlka MV SR . 121/2002 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 591/2005 Z.
z.

pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005
pokyn prezidenta HaZZ . 38/2003 v
znen pokynu prezidenta HaZZ .
28/2005

Strnka 291

339316918.xlsx

vyhlka MV SR . 96/2004 Z. z.

STN EN 54-1 (92 0404)

STN 12 0000

STN 38 5520
nariadenie MV SR . 29/2008
zkon . 129/2002 Z. z. v znen
zkona . 579/2004 Z. z., zkona .
567/2005 Z. z. a zkona . 10/2006
Z. z.

nariadenie MV SR . 29/2008

vyhlka MV SR . 121/2002 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 591/2005 Z.
z.
STN 73 0001

pokyn prezidenta HaZZ . 21/2004

zkon . 42/1994 Z. z. o civilnej

ochrane obyvatestva v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 444/2006 Z.z.)

zkon . 42/1994 Z. z. o civilnej

ochrane obyvatestva v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 444/2006 Z.z.)

nariadenie MV SR . 25/2006

vyhlka MP SR . 385/2005 Z.z.

nariadenie MV SR . 25/2006

Strnka 292

339316918.xlsx

STN 73 0001

zkon . 364/2004 Z. z.

STN EN 12416-1 (92 0420) + A1 +

prA1

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN ISO 10093 (92 0806)

STN EN 12416-1 (92 0420) + A1 +
prA1
STN 92 0202-1

vyhlka MV SR . 719/2002 Z. z.

STN ISO 8421-8 (92 0002)

stavn zkon . 227/2002 Z. z. v

znen stavnho zkona . 113/2004
Z. z. a stavnho zkona . 566/2005
Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 9/2007 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
11/2008 a pokynu prezidenta HaZZ .
41/2008
STN 73 0001

nariadenie MV SR . 22/2006

STN EN 12094-1 (92 0406)

Strnka 293

339316918.xlsx

STN 38 9000 + Z1

STN ISO 6182-5 (92 0401)

STN EN 12259-2 (92 0407)

STN ISO 6182-2 (92 0401)

STN 92 0435

STN EN 13565-1 (92 0409)

pokyn prezidenta HaZZ . 36/2007

STN EN 12094-1 (92 0406)

vyhlka MV SR . 533/2006 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 445/2007 Z.
z.

STN EN 50172 (36 0640)

STN 73 0001

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

STN EN 14466 (92 0622), STN EN

14710-1 (92 0616)

pokyn prezidenta HaZZ . 42/2006 Z.

z.

STN EN 1946-1 (73 0575)

Strnka 294

339316918.xlsx

STN EN 54-3 (92 0404)

STN 38 9000 + Z1

STN 38 9000 + Z1

STN EN 60079-7 (33 2320), STN EN

60079-0 (33 2320)
STN EN 50014 (33 0372) + ZA1 +
ZA2 + Z1
STN EN 50014 (33 0372) + ZA1 +
ZA2 + Z1
STN EN 60079-7 (33 2320), STN EN
60079-0 (33 2320)
STN 73 0001

STN EN 1866 (92 0510)

STN EN 3-7 (92 0501)

STN EN 60079-7 (33 2320), STN EN
50021 (33 0372) + Z1
STN EN 60079-15 (33 2320)
STN EN 60079-7 (33 2320), STN EN
50021 (33 0372) + Z1, STN EN
60079-15 (33 2320)
STN EN 1866 (92 0510)
STN EN 12416-1 (92 0420) + A1 +
prA1

STN 38 9000 + Z1

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

STN EN 60079-15 (33 2320)

STN EN 60079-15 (33 2320)

Strnka 295

339316918.xlsx
STN EN 60079-15 (33 2320)

vyhlka MV SR . 96/2004 Z. z.

vyhlka MV SR . 699/2004 Z. z.

STN ISO 8421-8 (92 0002)

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

STN EN 443 (92 1003)

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.

STN 92 0101/Z1

STN 73 0802 + Zc) + Zd) + Ze) + Z6

+Z7

STN 92 0201-1 + Z1
vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z., STN 92 0101/Z1

STN 73 0802 + Zc) + Zd) + Ze) + Z6

+Z7

vyhlka MV SR . 726/2002 Z. z.

STN EN 12101-6 (92 0550)

STN 92 0101, STN 92 0101/Z1

zkon . 364/2004 Z. z.

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.

Strnka 296

339316918.xlsx

STN EN 12259-4 (92 0407) + A1

STN ISO 6182-3 (92 0401)

STN EN 3-8 (92 0501)

STN EN 3-8 (92 0501)

STN EN 1866 (92 0510), STN EN 3-8

(92 0501)

STN EN 3-7 (92 0501)

STN EN 3-8 (92 0501)

zkon . 541/2004 Z. z. v znen

zkona . 94/2007 Z. z.

zkon . 541/2004 Z. z. v znen

zkona . 94/2007 Z. z.

zkon . 541/2004 Z. z. v znen

zkona . 94/2007 Z. z.

zkon . 541/2004 Z. z. v znen

zkona . 94/2007 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005

vyhlka MP SR . 387/2005 Z.z.

STN EN 13501-1 (92 0850)

vyhlka MV SR . 726/2002 Z. z.

STN EN 50394-1 (33 0372)

Strnka 297

339316918.xlsx

STN EN ISO 20345 (83 2506), STN

EN ISO 20346 (83 2507), STN EN
ISO 20347 (83 2508)
STN 92 0901
STN 38 9000 + Z1

STN EN 3-7 (92 0501)

STN EN 1866 (92 0510)

STN 38 9000 + Z1

vyhlka MV SR . 719/2002 Z. z.

zkon . 544/2002 Z. z. o Horskej

zchrannej slube v znen zkona .
515/2003 Z. z. a zkona . 567/2005
Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 6/2003

STN ISO 8421-8 (92 0002)

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.
STN 38 9000 + Z1
STN 38 9000 + Z1

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN ISO 8421-8 (92 0002)

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

vyhlka MV SR . 121/2002 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 591/2005 Z.
z.
STN EN 60079-1 (33 2320), STN EN
50018 (33 0372) + ZA1 + Z1
STN EN 54-10 (92 0404)
STN ISO 8421-8 (92 0002)

Strnka 298

339316918.xlsx

STN EN 54-2+AC (92 0404)

STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN EN 1147 (92 0602)
STN EN 354 (83 2615), STN EN 363
(83 2621)

STN 38 9000 + Z1

pokyn prezidenta HaZZ . 36/2007

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.
STN 73 0802 + Zc) + Zd) + Ze) + Z6
+Z7

STN 73 5710

pokyn prezidenta HaZZ . 68/2002

pokyn prezidenta HaZZ . 68/2002

pokyn prezidenta HaZZ . 68/2002

pokyn prezidenta HaZZ . 68/2002

STN ISO 13344 (92 0805)

vyhlka MV SR . 142/2004 Z. z.
STN 38 9000 + Z1

STN EN 671-1 (92 0403)

pokyn prezidenta HaZZ . 36/2007

STN P ENV 1996-1-2

STN P ENV 1995-1-2 (73 1701)

STN P ENV 1991-2-2 (73 0035)

STN P ENV 1999-1-2 (73 1401)

STN P ENV 1992-1-2 (73 1201)

Strnka 299

339316918.xlsx

STN 73 0001

STN 73 0001

STN 73 0001

STN 73 0001

STN P ENV 1991-2-2 (73 0035)

STN P ENV 1995-1-2 (73 1701)

STN 73 0001
STN P ENV 13381-4 (92 0814)
STN 73 0001
STN 73 0001

STN 73 0001

STN 73 0001
STN P ENV 1992-1-2 (73 1201), STN
P ENV 1999-1-2 (73 1401), STN P
ENV 1991-2-2 (73 0035)
STN 73 0001

zkon . 261/2002 Z. z. o prevencii

zvanch priemyselnch havri
a o zmene a doplnen niektorch
zkonov, v znen zkona . 543/2002
Z. z., zkona . 525/2003 Z. z.,
zkona . 587/2004 Z. z. a zkona .
277/2005 Z. z.

STN EN 13501-1 (92 0850)

zkon . 666/2004 Z. z. v znen

zkona . 332/2007 Z. z.

STN ISO 8421-1 (92 0002)

STN 73 0001

vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.
zkon . 364/2004 Z. z.

Strnka 300

339316918.xlsx

zkon . 42/1994 Z. z. o civilnej

ochrane obyvatestva v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 444/2006 Z.z.)

pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005

STN EN 13355 (82 4005)

STN EN 12094-6 (9 20406)

STN EN 12094-2 (92 0406)

STN EN 12094-2 (92 0406), STN EN

12094-3 (92 0406)
zkon . 579/2004 Z. z. v znen
zkona . 351/2005 Z.z. a zkona .
284/2008 Z. z.
STN EN 13501-1 (92 0850)

STN EN ISO 1716 (92 0832)

STN EN ISO 13943 (92 0102)
vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z., STN 92 0101/Z1, STN 92 0201-2
STN EN ISO 13943 (92 0102)
vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z., STN 92 0101/Z1
STN 73 0802 + Zc) + Zd) + Ze) + Z6
+Z7
STN 73 0872 + Za) + Zb) + Z3

STN EN 60079-15 (33 2320)

STN EN 50021 (33 0372) + Z1

STN EN 1364-1 (92 0809)

STN EN 1366-2 (92 0811)

STN EN 1365-1 (92 0810)

Strnka 301

339316918.xlsx

zkon . 163/2001 Z. z. v znen

zkona . 128/2002 Z. z., zkona .
217/2003 Z. z., zkona . 434/2004
Z. z., zkona . 308/2005 Z. z. a
zkona . 95/2007 Z. z.

STN 73 0001

STN 73 0001

STN EN 50394-1 (33 0372), STN EN

60079-25 (33 2320)

STN P ENV 1996-1-2

STN EN 13501-2 (92 0850)

STN EN 1364-1 (92 0809)

STN 73 0001

STN EN 54-1 (92 0404)

STN EN 54-1 (92 0404)

STN 73 0843 + Za) + Z2 + Z3 +Z4

STN EN 443 (92 1003)
STN EN 54-1 (92 0404)

STN EN 60079-25 (33 2320), STN

EN 50039 (33 0372) + Z1

STN EN 60079-27 (33 2320)

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

STN EN 14973 (26 0340)

STN EN 60079-0 (33 2320)

Strnka 302

339316918.xlsx

STN EN 61241-18 (33 2330)

STN P ENV 1991-2-2 (73 0035)

STN P ENV 1999-1-2 (73 1401)

STN P ENV 1992-1-2 (73 1201), STN

P ENV 1995-1-2 (73 1701)

STN 73 0001

zkon . 364/2004 Z. z.

STN 38 5520

STN EN 12874 (38 9671)

STN EN 12874 (38 9671)

STN 38 9000 + Z1

STN 73 0001

STN 38 2156/Z1

STN EN 12101-6 (92 0550)

STN EN 1634-3 (92 0812)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN EN 14973 (26 0340)

STN EN 13084-1 (73 4112)
STN EN 1363-1 (92 0808)
STN EN 61241-2-2 (33 2335)
STN 73 0001

STN EN 60079-0 (33 2320)

zkon . 17/2007 Z. z.
vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.

Strnka 303

339316918.xlsx

STN EN 13501-1 (92 0850)

STN EN 1568-1 (92 0535), STN EN

1568-2 (92 0535), STN EN 1568-3
(92 0535), STN EN 1568-4 (92 0535)

STN EN ISO 1716 (92 0832)

STN EN 50021 (33 0372) + Z1

STN EN 60079-15 (33 2320)

STN 73 0001

vyhlka MV SR . 699/2004 Z. z.

STN 92 0400

STN EN 1891 (83 2627)

STN EN 14710-1 (92 0616)

STN EN 12094-5 (9 20406), STN EN
12094-6 (9 20406), STN EN 12094-8
(9 20406)
STN EN 12094-2 (92 0406), STN EN
12094-3 (92 0406), STN EN 12094-9
(92 0406), STN EN 12094-10 (92
0406), STN EN 12094-11 (92 0406),
STN EN 12094-12 (92 0406), STN
EN 12094-16 (92 0406)

STN EN 12094-7 (92 0406)

STN 73 0001

STN 73 0001

Strnka 304

339316918.xlsx

STN 73 0001

STN EN 14604 (92 0425)

STN 73 0001

STN 73 0001

STN 92 0202-1

STN EN 60707 (92 0820)

STN EN 60707 (92 0820)

STN EN 61241-18 (33 2330)

STN EN 50021 (33 0372) + Z1, STN

EN 60079-0 (33 2320), STN EN
60079-15 (33 2320)
STN EN 60079-7 (33 2320)

STN ISO 6182-3 (92 0401)

STN EN 14604 (92 0425)

STN 73 0824

STN EN 1364-1 (92 0809)

STN EN 1364-2 (92 0809)
STN EN 1365-1 (92 0810)

STN EN 1634-1 (92 0812)

STN P ENV 1996-1-2

STN P ENV 1991-2-2 (73 0035)

STN P ENV 1999-1-2 (73 1401)

Strnka 305

339316918.xlsx

STN P ENV 1992-1-2 (73 1201), STN

P ENV 1995-1-2 (73 1701)

STN P ENV 1991-2-2 (73 0035)

STN P ENV 1999-1-2 (73 1401), STN
P ENV 1995-1-2 (73 1701)
STN P ENV 1999-1-2 (73 1401)
STN EN 13501-1 (92 0850)
STN 73 0001

STN ISO 8421-8 (92 0002)

pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005

STN 73 0001
STN P ENV 1992-1-2 (73 1201), STN
P ENV 1999-1-2 (73 1401), STN P
ENV 1991-2-2 (73 0035)

STN P ENV 1996-1-2

STN EN 13501-2 (92 0850)

STN EN 1365-1 (92 0810)

STN 73 0001

STN EN 1363-1 (92 0808)

STN EN 363 (83 2621)

STN EN 1363-1 (92 0808)

STN EN 13501-2 (92 0850)

STN EN 13084-8 (73 4112)

STN 73 0001
zkon . 264/1999 Z.z. v znen
zkona . 238/2001 Z. z., zkona .
436/2001 Z. z., zkona .128/2002 Z.
z. a zkona . 254/2003 Z. z.

Strnka 306

339316918.xlsx

zkon . 163/2001 Z. z. v znen

zkona . 128/2002 Z. z., zkona .
217/2003 Z. z., zkona . 434/2004
Z. z., zkona . 308/2005 Z. z. a
zkona . 95/2007 Z. z.

zkon . 261/2002 Z. z. o prevencii

zvanch priemyselnch havri
a o zmene a doplnen niektorch
zkonov, v znen zkona . 543/2002
Z. z., zkona . 525/2003 Z. z.,
zkona . 587/2004 Z. z. a zkona .
277/2005 Z. z.

zkon . 364/2004 Z. z.

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.

STN EN 50172 (36 0640)

zkon . 42/1994 Z. z. o civilnej

ochrane obyvatestva v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 444/2006 Z.z.)
zkon . 42/1994 Z. z. o civilnej
ochrane obyvatestva v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 444/2006 Z.z.)

vyhlka MP SR . 259/2005 Z.z.

stavn zkon . 227/2002 Z. z. v

znen stavnho zkona . 113/2004
Z. z. a stavnho zkona . 566/2005
Z. z

STN EN 50172 (36 0640)

STN EN 179 (16 6020)

STN EN 12094-1 (92 0406)

STN EN 54-2+AC (92 0404)

STN EN 54-1 (92 0404)

Strnka 307

339316918.xlsx

STN 73 0001

STN EN ISO 13943 (92 0102)

vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.

vyhlka MV SR . 96/2004 Z. z.

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.
STN 73 0844 + Za) + Zb) + Zc) + Z4
+ Z5
STN 92 0101/Z1

vyhlka MV SR . 605/2007 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 4/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
16/2005
zkon . 314/2001 Z. z. v znen
zkona . 438/2002 Z. z., zkona .
215/2004 Z. z., zkona . 347/2004
Z. z. a zkona . 562/2005 Z. z.

STN 73 0842 + Za) + Z2 + Z3 + Z4

STN 73 0842 + Za) + Z2 + Z3 + Z4

pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005

pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005

Strnka 308

339316918.xlsx

pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005

pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005

STN EN 60079-1 (33 2320)

STN EN 50018 (33 0372) + Za1 +Z1

STN 73 0001
STN 38 9000 + Z1
STN 73 0001
STN EN 13501-1 (92 0850), STN EN
ISO 13943 (92 0102)
vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.
STN EN 13501-2 (92 0850)
STN EN ISO 20345 (83 2506), STN
EN ISO 20346 (83 2507), STN EN
ISO 20347 (83 2508)

vyhlka MV SR . 533/2006 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 445/2007 Z.
z.

pokyn prezidenta HaZZ . 70/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
19/2007 a pokynu prezidenta HaZZ .
50/2008
STN EN 12101-6 (92 0550)

STN EN 13501-2 (92 0850)

STN EN 13501-4 (92 0850)

STN EN 13501-2 (92 0850)

Strnka 309

339316918.xlsx

STN EN 13501-4 (92 0850)

STN 38 9000 + Z1

STN 38 9000 + Z1

zkon . 163/2001 Z. z. v znen

zkona . 128/2002 Z. z., zkona .
217/2003 Z. z., zkona . 434/2004
Z. z., zkona . 308/2005 Z. z. a
zkona . 95/2007 Z. z.

STN EN 50021 (33 0372) + Z1, STN

EN 60079-15 (33 2320)

zkon . 163/2001 Z. z. v znen

zkona . 128/2002 Z. z., zkona .
217/2003 Z. z., zkona . 434/2004
Z. z., zkona . 308/2005 Z. z. a
zkona . 95/2007 Z. z.

STN EN 12874 (38 9671)

STN EN 1634-1 (92 0812)

STN EN 1946-1 (73 0575)
STN P ENV 13381-4 (92 0814)

STN 73 0843 + Za) + Z2 + Z3 +Z4

STN EN ISO 20345 (83 2506), STN
EN ISO 20346 (83 2507), STN EN
ISO 20347 (83 2508)
STN EN 54-2+AC (92 0404)

STN EN 1364-2 (92 0809)

STN EN 1365-1 (92 0810)

STN EN 13501-2 (92 0850)

STN 92 0201-2 + Z1
STN EN 54-5 (92 0404)
vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.
STN EN 12101-6 (92 0550)
STN EN 13084-1 (73 4112)
STN P ENV 13381-4 (92 0814)
STN EN 443 (92 1003)

Strnka 310

339316918.xlsx

vyhlka MV SR . 699/2004 Z. z.

STN 38 5520
zkon . 315/2001 Z. z. v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.

nariadenie MV SR . 29/2008

pokyn prezidenta HaZZ . 70/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
19/2007 a pokynu prezidenta HaZZ .
50/2008

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

zkon . 314/2001 Z. z. v znen

zkona . 438/2002 Z. z., zkona .
215/2004 Z. z., zkona . 347/2004
Z. z. a zkona . 562/2005 Z. z.

vyhlka MPSVR SR . 718/2002 Z.

z.
zkon . 544/2002 Z. z. o Horskej
zchrannej slube v znen zkona .
515/2003 Z. z. a zkona . 567/2005
Z. z.
vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.
vyhlka M SR . 41/1996 Z. z. v
znen zkona . 14/1998 Z. z.;
zkona . 379/2000 Z. z.; zkona .
200/2002 Z. z. a vyhlky .
374/2005 Z.z.

nariadenie MV SR . 2/2007

Strnka 311

339316918.xlsx

pokyn prezidenta HaZZ . 60/2002 v

znrn pokynu prezidenta HaZZ .
25/2005

zkon . 364/2004 Z. z.

vyhlka MV SR . 258/2007 Z. z.

STN EN ISO 14460 (83 2716) + ZA1

STN ISO 13344 (92 0805)
STN EN 14467 (95 5007)
STN EN ISO 13943 (92 0102)
STN EN ISO 13943 (92 0102)
zkon . 666/2004 Z. z. v znen
zkona . 332/2007 Z. z.
pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v
znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005
zkon . 315/2001 Z. z. v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.
STN EN 443 (92 1003)
STN 73 08565 + Z1

STN 92 0101

STN 73 0865 + Z1

STN 92 0101

STN EN 54-1 (92 0404)

vyhlka MV SR . 532/2006 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 444/2007 Z.
z.

STN 73 0001

Strnka 312

339316918.xlsx

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN 12094-9 (92 0406)

STN 73 0865 + Z1

STN 92 0101

STN 73 0865 + Z1

STN 92 0101

STN ISO 6182-3 (92 0401)

STN EN 12259-2 (92 0407)

zkon . 364/2004 Z. z.

STN EN 60079-7 (33 2320)

STN EN 60079-7 (33 2320)

STN EN 1366-2 (92 0811)

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z., STN 92 0101/Z1

STN 73 0802 + Zc) + Zd) + Ze) + Z6

+Z7

pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005

Strnka 313

339316918.xlsx

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN EN 12101-6 (92 0550)

STN EN 12101-6 (92 0550)

STN EN 12259-3 (92 0407)

STN EN 60079-1 (33 2320), STN EN

50018 (33 0372) + ZA1 + Z1

pokyn prezidenta HaZZ . 20/2009

zkon . 315/2001 Z. z. v znen

neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.
zkon . 315/2001 Z. z. v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.
STN ISO 6182-4 (92 0401)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 35/2002 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
42/2005 a pokynu prezidenta HaZZ .
3/2009

pokyn prezidenta HaZZ . 48/2003

STN ISO 8421-8 (92 0002)

vyhlka MV SR . 258/2007 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 48/2003

STN EN 13355 (82 4005)

STN EN 1363-1 (92 0808)

Strnka 314

339316918.xlsx

vyhlka MV SR . 533/2006 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 445/2007 Z.
z.

STN 73 0001

zkon . 42/1994 Z. z. o civilnej

ochrane obyvatestva v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 444/2006 Z.z.)
zkon . 364/2004 Z. z.

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN EN 12101-6 (92 0550)

pokyn prezidenta HaZZ . 48/2003

zkon . 666/2004 Z. z. v znen

zkona . 332/2007 Z. z.

STN ISO 8421-1 (92 0002)

STN EN 61241-1 (33 2330)

STN EN 443 (92 1003)

STN EN 443 (92 1003)
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN 92 0300

vyhlka MV SR . 401/2007 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 48/2003

STN EN ISO 20346 (83 2507)

STN 92 0300

Strnka 315

339316918.xlsx

vyhlka MV SR . 401/2007 Z. z.

STN 73 0844 + Za) + Zb) + Zc) + Z4

+ Z5
STN EN 443 (92 1003)
pokyn prezidenta HaZZ . 70/2003 v
znen pokynu prezidenta HaZZ .
19/2007 a pokynu prezidenta HaZZ .
50/2008
STN 38 9000 + Z1

STN EN 13034 (83 2872)

STN EN 469 (83 2756)

STN EN 1073-1 (83 2712)

STN EN 13034 (83 2872)

STN 38 9000 + Z1

STN EN 12259-3 (92 0407)

STN EN 12259-2 (92 0407)

STN 38 5520

STN EN 12094-1 (92 0406)

STN EN 54-2+AC (92 0404)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN 12094-2 (92 0406)

STN EN 12094-2 (92 0406)

STN ISO 6182-2 (92 0401)

STN EN 12094-2 (92 0406)

Strnka 316

339316918.xlsx

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN 13034 (83 2872)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN 38 9000 + Z1

vyhlka MP SR . 453/2006 Z. z.

zkon . 666/2004 Z. z. v znen

zkona . 332/2007 Z. z.

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

pokyn prezidenta HaZZ . 40/2005

Strnka 317

339316918.xlsx

pokyn prezidenta HaZZ . 14/2002

pokyn prezidenta HaZZ . 35/2002 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
42/2005 a pokynu prezidenta HaZZ .
3/2009

pokyn prezidenta HaZZ . 4/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
16/2005

pokyn prezidenta HaZZ . 4/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
16/2005

Strnka 318

339316918.xlsx

pokyn prezidenta HaZZ . 38/2002

nariadenie MV SR . 64/2006

zkon . 579/2004 Z. z. v znen

zkona . 351/2005 Z.z. a zkona .
284/2008 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 35/2002 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
42/2005 a pokynu prezidenta HaZZ .
3/2009

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

nariadenie MV SR . 25/2006

Strnka 319

339316918.xlsx

nariadenie MV SR . 25/2006

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

STN EN 1147 (92 0602)

STN 38 9000 + Z1

STN 73 0001

pokyn prezidenta HaZZ .48/2006

STN EN 671-3 (92 0403)

pokyn prezidenta HaZZ . 36/2007

pokyn prezidenta HaZZ . 36/2007

STN EN ISO 5659-2 (92 0807)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN 54-1 (92 0404)

STN 38 9000 + Z1

STN ISO 5660-1 (62 0203)

Strnka 320

339316918.xlsx

STN EN 14467 (95 5007)

zkon . 264/1999 Z.z. v znen

zkona . 238/2001 Z. z., zkona .
436/2001 Z. z., zkona .128/2002 Z.
z. a zkona . 254/2003 Z. z.

zkon . 42/1994 Z. z. o civilnej

ochrane obyvatestva v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 444/2006 Z.z.)
zkon . 315/2001 Z. z. v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.;
nariadenie MV SR . 30/2002
v
znen nariadenia MV SR . 44/2003

STN ISO 6182-1 (92 0401)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

pokyn prezidenta HaZZ . 48/2003

STN EN 363 (83 2621)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

pokyn prezidenta HaZZ . 35/2008

zkon . 42/1994 Z. z. o civilnej

ochrane obyvatestva v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 444/2006 Z.z.)
zkon . 315/2001 Z. z. v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.
zkon . 315/2001 Z. z. v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.

STN 92 0101

STN 92 0101

Strnka 321

339316918.xlsx

pokyn prezidenta HaZZ . 36/2005 v

znen pokynu . 28/2006 a pokynu .
33/2006

vyhlka MV SR . 605/2007 Z. z.

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

STN 38 9000 + Z1

STN 38 9000 + Z1

pokyn prezidenta HaZZ .48/2006

STN EN 1777 (92 0607)

STN 92 0300

STN ISO 8421-8 (92 0002)

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

STN EN 362 (83 2620)

STN 92 0101
STN EN 14413-1 (95 5006), STN EN
14413-2 (95 5006)
STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN EN 50172 (36 0640)

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z.v

znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.

STN 92 0101

pokyn prezidenta HaZZ . 4/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
16/2005
STN EN 50014 (33 0372) + ZA1 +
ZA2 + Z1, STN EN 60079-0 (33
2320)

Strnka 322

339316918.xlsx

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

STN 92 0300

STN EN 12065 (92 0530)

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z.v

znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.
STN 92 0101
vyhlka MV SR . 258/2007 Z. z.

vyhlka MV SR . 96/2004 Z. z.

vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.

STN 73 0001

STN EN 60079-25 (33 2320), STN

EN 50039 (33 0372) + Z1

vyhlka MV SR . 719/2002 Z. z.

STN EN 12094-3 (92 0406), STN EN

12094-3 (92 0406),

STN EN 1366-2 (92 0811)

STN EN 12101-6 (92 0550)

STN EN 60079-1 (33 2320), STN EN
50018 (33 0372) + ZA1 + Z1
STN EN 12094-6 (9 20406)
STN EN 12094-2 (92 0406), STN EN
12094-5 (92 0406)
STN 73 0875

STN EN 54-1(92 0404)

Strnka 323

339316918.xlsx

STN EN 25923 (92 0521)

STN ISO 8421-1 (92 0002)

STN EN 14894 (07 8636)

STN 38 9000 + Z1
STN EN ISO 5659-2 (92 0807)
STN ISO 5657 (92 0200)
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN 92 0300

STN EN 1125 (16 6021)

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z.v

znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.

STN 92 0101

STN P ENV 1995-1-2 (73 1701)

STN 38 9000 + Z1
STN EN 358 (83 2617)
vyhlka MV SR . 96/2004 Z. z.

STN P ENV 13381-3 (92 0814) , STN

P ENV 13381-4 (92 0814), STN P
ENV 13381-7 (92 0814)
STN EN 469 (83 2756)
pokyn prezidenta HaZZ . 70/2003 v
znen pokynu prezidenta HaZZ .
19/2007 a pokynu prezidenta HaZZ .
50/2008
STN EN 1147 (92 0602)

vyhlka M SR . 41/1996 Z. z. v
znen zkona . 14/1998 Z. z.;
zkona . 379/2000 Z. z.; zkona .
200/2002 Z. z. a vyhlky .
374/2005 Z.z.

vyhlka MV SR . 258/2007 Z. z.

STN EN 12259-4 (92 0407) + A1

Strnka 324

339316918.xlsx

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN EN 1568-1 (92 0535), STN EN

1568-2 (92 0535), STN EN 1568-3
(92 0535), STN EN 1568-4 (92 0535),
STN 38 9000 + Z1
STN ISO 8421-8 (92 0002)

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

STN 38 9000 + Z1
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN EN 13565-1 (92 0409)
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN 92 0435
STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN 38 9000 + Z1

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN EN 1568-1 (92 0535), STN EN
1568-2 (92 0535), STN EN 1568-3
(92 0535), STN EN 1568-4 (92 0535),

STN EN 13565-1 (92 0409)

STN 38 9000 + Z1

STN EN 13565-1 (92 0409)

STN EN 13565-1 (92 0409)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

STN 38 9000 + Z1

STN EN ISI 12952-1 (80 0886)

STN EN 365 (83 2623)

Strnka 325

339316918.xlsx

pokyn prezidenta HaZZ . 35/2008

pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005
STN EN 353-1 (83 2619), STN EN
363 (83 2621)

STN 73 0001

STN 92 0300

STN EN 671-1 (92 0403)

STN EN 60079-1 (33 2320), STN EN

50018 ( 33 0372) + ZA1 + Z1
vyhlka MV SR . 258/2007 Z. z.
STN 38 9000 + Z1
STN 38 9000 + Z1

STN EN ISI 12952-1 (80 0886)

STN 38 9000 + Z1
STN ISO 8421-1 (92 0002), STN EN
ISO 10093 (92 0806)
STN 73 0867
STN EN ISO 13943 (92 0102), STN
EN 14973 (26 0340)
STN 80 4414
STN EN 54-1 (92 0404)

zkon . 364/2004 Z. z.

vyhlka MV SR . 533/2006 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 445/2007 Z.
z.

Strnka 326

339316918.xlsx

zkon . 42/1994 Z. z. o civilnej

ochrane obyvatestva v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 444/2006 Z.z.)
zkon . 129/2002 Z. z. v znen
zkona . 579/2004 Z. z., zkona .
567/2005 Z. z. a zkona . 10/2006
Z. z.

nariadenie MV SR . 25/2006

nariadenie MV SR . 25/2006

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN EN 14540 (92 0412) + A1
STN EN 13084-1 (73 4112)

zkon . 364/2004 Z. z.

STN 92 0435

STN EN 14710-1 (92 0616)

STN 38 9000 + Z1

vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.

vyhlka MV SR . 699/2004 Z. z.

vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.

vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.

vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.
STN EN 12094-5 (9 20406), STN EN
12094-8 (9 20406)
STN EN 12094-9 (92 0406)

STN EN 12416-1 (92 0420) + A1 +

prA1

Strnka 327

339316918.xlsx

vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 70/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
19/2007 a pokynu prezidenta HaZZ .
50/2008
STN 38 9000 + Z1
STN 38 9000 + Z1
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN EN 14540 (92 0412) + A1

pokyn prezidenta HaZZ . 39/2003

STN 92 0101

pokyn prezidenta HaZZ . 39/2003

STN 38 9000 + Z1

STN 38 9000 + Z1
STN 38 9000 + Z1

STN ISO 6182-4 (92 0401)

STN EN 1777 (92 0607)

Strnka 328

339316918.xlsx

STN 92 0101

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

zkon . 261/2002 Z. z. o prevencii

zvanch priemyselnch havri
a o zmene a doplnen niektorch
zkonov, v znen zkona . 543/2002
Z. z., zkona . 525/2003 Z. z.,
zkona . 587/2004 Z. z. a zkona .
277/2005 Z. z.

vyhlka MV SR . 532/2006 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 444/2007 Z.
z.

STN EN 50014 (33 0372) + ZA1 +

ZA2 + Z1

STN 38 9000 + Z1

STN 38 9000 + Z1

STN EN 12094-2 (92 0406)

STN 38 9000 + Z1

STN 38 9000 + Z1

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

STN EN 54-1 (92 0404)

STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN 92 0101

STN 92 0201-2 + Z1

STN EN 443 (92 1003)

Strnka 329

339316918.xlsx

STN EN 13501-2 (92 0850)

STN EN 1364-2 (92 0809)

STN 73 0865 + Z1

STN EN 1365-2 (92 0810)

STN EN 1365-2 (92 0810)

STN EN ISI 12952-1 (80 0886)
STN EN 13501-1 (92 0850), STN EN
13238 (92 0830)
STN EN 13823 (92 0213)

STN EN ISO 9239-1 (92 0212)

STN EN 1634-1 (92 0812)

STN EN 13501-1 (92 0850)

STN EN ISO 9239-1 (92 0212)

STN EN ISI 12952-1 (80 0886)

STN EN 1777 (92 0607)

STN 92 0101
STN ISO 8421-1 (92 0002)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN 14604 (92 0425)

zkon . 261/2002 Z. z. o prevencii

zvanch priemyselnch havri
a o zmene a doplnen niektorch
zkonov, v znen zkona . 543/2002
Z. z., zkona . 525/2003 Z. z.,
zkona . 587/2004 Z. z. a zkona .
277/2005 Z. z.
STN ISO 8421-1 (92 0002)

STN EN 1634-3 (92 0812)

Strnka 330

339316918.xlsx

STN EN 1366-1 (92 0811)

STN EN 1363-1 (92 0808)
STN EN 1366-5 (92 0811)
STN EN 1366-8 (92 0811)
STN EN 1365-3 (92 0810)

STN EN 13565-1 (92 0409)

STN P ENV 1995-1-2 (73 1701)

STN P ENV 1992-1-2 (73 1201)
STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

pokyn prezidenta HaZZ .48/2006

STN 73 0001

STN EN 363 (83 2621)

STN EN ISO 20345 (83 2506), STN

EN ISO 20346 (83 2507), STN EN
ISO 20347 (83 2508)
STN EN ISO 20345 (83 2506), STN
EN ISO 20346 (83 2507), STN EN
ISO 20347 (83 2508)
STN EN ISO 20345 (83 2506), STN
EN ISO 20346 (83 2507), STN EN
ISO 20347 (83 2508)
STN EN 13084-1 (73 4112)

vyhlka MV SR . 96/2004 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005

zkon . 364/2004 Z. z.

vyhlka MV SR . 699/2004 Z. z.

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN EN ISO 20345 (83 2506), STN
EN ISO 20346 (83 2507), STN EN
ISO 20347 (83 2508)

Strnka 331

339316918.xlsx

vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.

STN ISO 6182-5 (92 0401)

vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.

STN EN 14604 (92 0425)

STN ISO 6182-3 (92 0401)

STN EN 12259-3 (92 0407)

STN EN 12259-2 (92 0407)

STN ISO 6182-2 (92 0401)

STN 73 0001
STN EN 795 (83 2629)

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 68/2002

pokyn prezidenta HaZZ . 68/2002

pokyn prezidenta HaZZ . 68/2002

pokyn prezidenta HaZZ . 68/2002

STN 38 9000 + Z1

STN EN 362 (83 2620)

STN EN 12416-1 (92 0420) + A1 +
prA1
STN 38 9000 + Z1

STN EN 12101-6 (92 0550)

STN 38 9000 + Z1
STN ISO 8421-8 (92 0002)

Strnka 332

339316918.xlsx

STN 92 0202-1
STN 38 9000 + Z1
STN EN 1866 (92 0510)

vyhlka MV SR . 719/2002 Z. z.

vyhlka MV SR . 719/2002 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 49/2002

pokyn prezidenta HaZZ . 49/2002

pokyn prezidenta HaZZ . 49/2002

pokyn prezidenta HaZZ . 49/2002

pokyn prezidenta HaZZ . 49/2002

pokyn prezidenta HaZZ . 49/2002

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN EN 12094-1 (92 0406)
STN EN 54-2+AC (92 0404)

STN 73 0842 + Za) + Z2 + Z3 + Z4

STN 73 0001

STN P ENV 1991-2-2 (73 0035)

STN P ENV 1999-1-2 (73 1401)

Strnka 333

339316918.xlsx

STN 38 9000 + Z1
STN 38 9000 + Z1

vyhlka MV SR . 169/2006 Z.z.

STN EN 892 (94 2007)

STN 38 9000 + Z1

STN EN 12101-6 (92 0550)

zkon . 163/2001 Z. z. v znen

zkona . 128/2002 Z. z., zkona .
217/2003 Z. z., zkona . 434/2004
Z. z., zkona . 308/2005 Z. z. a
zkona . 95/2007 Z. z.

STN EN ISO 20345 (83 2506), STN

EN ISO 20346 (83 2507), STN EN
ISO 20347 (83 2508)
STN EN 1364-1 (92 0809), STN EN
1365-2 (92 0810)
STN EN 12259-3 (92 0407)
STN EN 12259-2 (92 0407)
zkon . 315/2001 Z. z. v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.
zkon . 311/2001 z. z. Zkonnk
prce v znen neskorch predpisov

STN EN 60079-7 (33 2320)

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z.v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.

vyhlka MV SR . 169/2006 Z.z.

STN EN 12416-1 (92 0420) + A1 +

prA1

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

STN EN 14710-1 (92 0616)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN 73 5710

Strnka 334

339316918.xlsx

STN ISO 6182-5 (92 0401)

STN EN 12259-3 (92 0407)

STN EN 12259-2 (92 0407)

STN ISO 6182-3 (92 0401)

STN ISO 6182-5 (92 0401)

STN ISO 6182-3 (92 0401)

STN ISO 6182-2 (92 0401)

STN EN 54-11(92 0404)

STN EN 12259-2 (92 0407)

STN EN 12259-3 (92 0407)

STN EN 12259-4 (92 0407) + A1

STN EN ISO 13943 (92 0102)

nariadenie MV SR . 2/2007

pokyn prezidenta HaZZ . 68/2002

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

Strnka 335

339316918.xlsx

pokyn prezidenta HaZZ . 40/2005

STN EN 54-2+AC (92 0404)

STN EN 12094-1 (92 0406)

pokyn prezidenta HaZZ .48/2006

STN EN 14604 (92 0425)

STN EN 14467 (95 5007)

nariadenie MV SR . 64/2006

zkon . 579/2004 Z. z. v znen

zkona . 351/2005 Z.z. a zkona .
284/2008 Z. z.

STN 92 0201-2 + Z1
STN 92 0101
STN EN ISI 12952-1 (80 0886)
STN EN ISI 12952-1 (80 0886)

Strnka 336

339316918.xlsx

pokyn prezidenta HaZZ . 68/2002

pokyn prezidenta HaZZ . 68/2002

nariadenie MV SR . 64/2006

nariadenie ministra vntra SR .

17/2004

zkon . 163/2001 Z. z. v znen

zkona . 128/2002 Z. z., zkona .
217/2003 Z. z., zkona . 434/2004
Z. z., zkona . 308/2005 Z. z. a
zkona . 95/2007 Z. z.

zkon . 315/2001 Z. z. v znen

neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.
zkon . 264/1999 Z.z. v znen
zkona . 238/2001 Z. z., zkona .
436/2001 Z. z., zkona .128/2002 Z.
z. a zkona . 254/2003 Z. z.

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN 73 0843 + Za) + Z2 + Z3 +Z4

STN EN ISI 12952-1 (80 0886)

pokyn prezidenta HaZZ . 4/2009

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

Strnka 337

STN EN 14467 (95 5007)

339316918.xlsx

STN EN 14467 (95 5007)

STN EN 14467 (95 5007)

STN EN 1366-8 (92 0811)

STN EN 13501-4 (92 0850)

pokyn prezidenta HaZZ . 38/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
28/2005

nariadenie MV SR . 13/2005

pokyn prezidenta HaZZ . 68/2002

STN ISO 8421-8 (92 0002)

zkon . 666/2004 Z. z. v znen

zkona . 332/2007 Z. z.

Strnka 338

339316918.xlsx

zkon . 364/2004 Z. z.

zkon . 666/2004 Z. z. v znen

zkona . 332/2007 Z. z.

vyhlka MP SR . 387/2005 Z.z.

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 4/2009

zkon . 666/2004 Z. z. v znen

zkona . 332/2007 Z. z.

zkon . 666/2004 Z. z. v znen

zkona . 332/2007 Z. z.

zkon . 666/2004 Z. z. v znen

zkona . 332/2007 Z. z.

vyhlka MP SR . 384/2005 Z.z.

zkon . 666/2004 Z. z. v znen

zkona . 332/2007 Z. z.

Strnka 339

339316918.xlsx

STN EN 60079-7 (33 2320), STN EN

50021 (33 0372) + Z1, STN EN
60079-15 (33 2320)
STN 92 0101
STN 38 9000 + Z1

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

zkon . 364/2004 Z. z.

STN EN 1103 (80 0885)

STN EN 12416-1 (92 0420) + A1 +
prA1

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN 71-2 (94 3094) + A1

STN 38 2156

STN 38 2156/Z1

STN EN 443 (92 1003)

STN EN 443 (92 1003)
pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v
znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005
STN EN 50172 (36 0640)
zkon . 315/2001 Z. z. v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 36/2005 v

znen pokynu . 28/2006 a pokynu .
33/2006

zkon . 314/2001 Z. z. v znen

zkona . 438/2002 Z. z., zkona .
215/2004 Z. z., zkona . 347/2004
Z. z. a zkona . 562/2005 Z. z.
STN ISO 8421-1 (92 0002)
STN EN ISO 13943 (92 0102)
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN EN 12065 (92 0530)

Strnka 340

339316918.xlsx

STN EN 12416-1 (92 0420) + A1 +

prA1
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN 920101/Z1
STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN ISO 8421-1 (92 0002)

STN P ENV 1996-1-2

STN 92 0101

STN 73 0802 + Zc) + Zd) + Ze) + Z6

+Z7

STN 92 0201-2 + Z1

STN EN 1365-1 (92 0810)

STN 38 9000 + Z1
STN 38 9000 + Z1

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN 73 0872 + Za) + Zb) + Z3

STN 92 0101
STN EN 1366-2 (92 0811)
vyhlka MV SR . 121/2002 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 591/2005 Z.
z.

vyhlka MV SR . 699/2004 Z. z.

STN 92 0101

STN ISO 8421-1 (92 0002)

STN P ENV 1991-2-2 (73 0035)

STN 73 0001

STN P ENV 1996-1-2

Strnka 341

339316918.xlsx

STN P ENV 1992-1-2 (73 1201), STN

P ENV 1999-1-2 (73 1401), STN P
ENV 1995-1-2 (73 1701)
STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN 92 0201-2 + Z1

STN EN 357 (92 0204)

STN 92 0201-2 + Z1

vyhlka MV SR . 478/2008 Z.z.

STN 73 0852 + Za) + Zb) + Zc) + Z4

+ Z5

STN ISO 8421-1 (92 0002)

STN 73 0821 + Za) + Zb)

STN 92 0101/Z1

STN 73 0802 + Zc) + Zd) + Ze) + Z6

+Z7

STN 73 0857

Strnka 342

339316918.xlsx

STN EN 54-3 (92 0404) + ZA1

STN 92 0101

STN EN 12101-6 (92 0550)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN ISO 8421-1 (92 0002)
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN 38 9000 + Z1

STN 38 9000 + Z1

STN ISO 8421-1 (92 0002)

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z.v

znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.
STN 73 0802 + Zc) + Zd) + Ze) + Z6
+Z7

STN 73 001

STN P ENV 1996-1-2, STN P ENV

1991-2-2 (73 0035)

STN 92 0101

vyhlka MV SR . 699/2004 Z. z.

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN 38 2156
vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z., STN 92 0101/Z

STN 73 0824

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z., STN 92 0101/Z
STN 92 0101

Strnka 343

339316918.xlsx

STN EN ISO 13943 (92 0102)

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.
STN 73 0802 + Zc) + Zd) + Ze) + Z6
+Z7

STN 92 0101

STN EN 13501-4 (92 0850)

STN EN 1366-1 (92 0811)

STN EN 13501-2 (92 0850)

STN EN 1364-1 (92 0809), STN EN

1365-2 (92 0810)

STN EN 357 (92 0204)

STN EN 14710-1 (92 0616)

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.

STN 92 0101

STN 73 0802 + Zc) + Zd) + Ze) + Z6

+Z7

STN 92 0101/Z1

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.

Strnka 344

339316918.xlsx

STN 92 0101/Z1

vyhlka MV SR . 121/2002 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 591/2005 Z.
z.
STN 38 9000 + Z1

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN EN 12101-6 (92 0550)

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z., STN 92 0101
STN 73 0802 + Zc) + Zd) + Ze) + Z6
+Z7

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN 1634-1 (92 0812)

STN 92 0101

STN 38 2156
STN 92 0101

STN 73 0001

STN 73 0802 + Zc) + Zd) + Ze) + Z6

+Z7

STN P ENV 1991-2-2 (73 0035)

STN 92 0101

STN 73 0802 + Zc) + Zd) + Ze) + Z6

+Z7

STN ISO 8421-1 (92 0002)

Strnka 345

339316918.xlsx

pokyn prezidenta HaZZ . 60/2002 v

znrn pokynu prezidenta HaZZ .
25/2005

zkon . 314/2001 Z. z. v znen

zkona . 438/2002 Z. z., zkona .
215/2004 Z. z., zkona . 347/2004
Z. z. a zkona . 562/2005 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 22/2005 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
24/2006, pokynu prezidenta HaZZ .
24/2007, pokynu prezidenta HaZZ .
48/2007, pokynu prezidenta HaZZ .
14/2008 a pokynu prezidenta HaZZ .
9/2009

STN ISO 8421-1 (92 0002)

STN P ENV 1996-1-2
vyhlka MV SR . 121/2002 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 591/2005 Z.
z.
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN EN 12094-2 (92 0406), STN EN
12094-9 (92 0406)
STN 38 9000 + Z1
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN 38 9000 + Z1

STN EN 671-2 (92 0403) + ZA1

STN EN 671-3 (92 0403)

STN ISO 13344 (92 0805)

STN ISO 8421-8 (92 0002)
vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z., STN 92 0201-2
STN 92 0101
STN ISO 8421-8 (92 0002)

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

Strnka 346

339316918.xlsx

pokyn prezidenta HaZZ . 20/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
34/2007 Z. z.

vyhlka MV SR . 121/2002 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 591/2005 Z.
z.
vyhlka MV SR . 121/2002 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 591/2005 Z.
z.
STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN 73 001

STN EN 13501-1 (92 0850), STN EN

ISO 13943 (92 0102)
STN 73 0802 + Zc) + Zd) + Ze) + Z6
+Z7
vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z., STN 92 0101
STN ISO 8421-8 (92 0002)
vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z., STN 92 0101/Z1, STN 92 0201-2

STN P ENV 1996-1-2 (73 0851)

STN 73 001

STN P ENV 1992-1-2 (73 1201), STN

P ENV 1999-1-2 (73 1401), STN P
ENV 1995-1-2 (73 1701), STN P
ENV 1991-2-2 (73 0035)
STN 73 0802 + Zc) + Zd) + Ze) + Z6
+Z7

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN 92 0101

STN 73 0852 + Za) + Zb) + Zc) + Z4

+ Z5

Strnka 347

339316918.xlsx

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z., STN 92 0101/Z1
STN 73 0802 + Zc) + Zd) + Ze) + Z6
+Z7
STN 92 0101

vyhlka MV SR . 699/2004 Z. z.

STN ISO 8421-8 (92 0002)

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z., STN 92 0101/Z1
STN EN 12101-6 (92 0550)

STN 73 0802 + Zc) + Zd) + Ze) + Z6

+Z7

STN ISO 8421-8 (92 0002)

pokyn prezidenta HaZZ . 48/2003

STN EN ISO 13943 (92 0102)

nariadenie MV SR . 29/2008

vyhlka MV SR . 96/2004 Z. z.

vyhlka MV SR . 96/2004 Z. z.

STN EN 13355 (82 4005)

STN EN ISO 20347 (83 2508)

STN 38 9000 + Z1

STN EN 1777 (92 0607)

rozkaz prezidenta HaZZ .16/2007

STN EN 60079-7 (33 2320)

Strnka 348

339316918.xlsx

STN EN 50021 (33 0372) + Z1, STN

EN 60079-15 (33 2320)

vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.

STN EN 358 (83 2617)

STN EN 358 (83 2617)

rozkaz prezidenta HaZZ .16/2007

STN 92 0801
STN EN 12416-1 (92 0420) + A1 +
prA1, STN EN 12094-8 (92 0406)

STN ISO 6182-5 (92 0401)

STN ISO 6182-4 (92 0401)

STN EN 12094-7 (92 0406)
STN ISO 6182-3 (92 0401)
STN ISO 6182-2 (92 0401)
STN 38 9000 + Z1
STN EN 14604 (92 0425)

STN EN 54-7(92 0404)

STN EN 1634-1 (92 0812)

STN EN 702 (92 0302)

STN EN 61241-2-2 (33 2335)

STN 38 9000 + Z1
STN 38 9000 + Z1

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

STN EN 1866 (92 0510)

STN 38 9000 + Z1, STN EN 3-7 (92
0501)

Strnka 349

339316918.xlsx

STN 92 0101

STN ISO 8421-1 (92 0002)

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.

STN 92 0101

pokyn prezidenta HaZZ . 21/2004

pokyn prezidenta HaZZ . 20/2009

STN ISO 8421-8 (92 0002)

vyhlka MV SR . 142/2004 Z. z.

STN EN ISO 13943 (92 0102)

nariadenie MV SR . 64/2006

STN EN 54-11 (92 0404)

STN 73 00001

STN 92 0201-3 + Z1, STN 92

0101/Z1

zkon . 666/2004 Z. z. v znen

zkona . 332/2007 Z. z.

STN ISO 6182-5 (92 0401)

STN 73 00001
STN 73 00001

Strnka 350

339316918.xlsx

zkon . 315/2001 Z. z. v znen

neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.

zkon . 666/2004 Z. z. v znen

zkona . 332/2007 Z. z.

STN 73 00001

STN 73 0844 + Za) + Zb) + Zc) + Z4

+ Z5
STN ISO 5660-1 (62 0203)
vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.
STN 92 0101/Z1

STN ISO 5657 (92 0200)

vyhlka MV SR . 162/2006 Z z.

STN 73 0001
STN 73 0001
STN EN 1777 (92 0607)
zkon . 218/2007 Z. z.
STN EN 1363-1 (92 0808)

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN EN 14466 (92 0622), STN EN
14710-1 (92 0616)
vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

STN 38 9000 + Z1

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 9/2007 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
11/2008 a pokynu prezidenta HaZZ .
41/2008

Strnka 351

339316918.xlsx

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

STN EN 50021 (33 0372) + Z1

STN EN 60079-15 (33 2320)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN 38 9000 + Z1

vyhlka MV SR . 719/2002 Z. z.

STN 38 9000 + Z1

STN EN 3-7 (92 0501)

STN 92 0202-1

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN 92 0300
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN ISO 8421-8 (92 0002)

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.
STN 38 9000 + Z1

STN EN 12094-2 (92 0406)

STN EN 12094-1 (92 0406)

STN EN 54-2+AC (92 0404)

STN 92 0101

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.

Strnka 352

339316918.xlsx

zkon . 541/2004 Z. z. v znen

zkona . 94/2007 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 68/2002

STN EN ISI 12952-1 (80 0886)

STN EN 13084-1 (73 4112)

pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005

STN 92 0101/Z1, STN 92 0201-3 +

Z1

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

STN EN ISO 10093 (92 0806)

zkon . 541/2004 Z. z. v znen

zkona . 94/2007 Z. z.

STN 73 0875

vyhlka MV SR . 142/2004 Z. z.

vyhlka MV SR . 96/2004 Z. z.

zkon . 261/2002 Z. z. o prevencii

zvanch priemyselnch havri
a o zmene a doplnen niektorch
zkonov, v znen zkona . 543/2002
Z. z., zkona . 525/2003 Z. z.,
zkona . 587/2004 Z. z. a zkona .
277/2005 Z. z.

nariadenie MV SR . 13/2005

Strnka 353

339316918.xlsx

vyhlka MV SR . 605/2007 Z. z.

vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.

STN EN 12101-1 (92 0550)

STN 73 0842 + Za) + Z2 + Z3 + Z4

STN EN 50014 (33 0372) + ZA1 +

ZA2 + Z1, STN EN 60079-0 (33
2320)
vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.

vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.

vyhlka MV SR . 121/2002 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 591/2005 Z.
z.

STN 38 2156
STN EN 12094-9 (92 0406)
STN EN 12094-1 (92 0406)
STN EN 50021 (33 0372) + Z1

STN EN 60079-15 (33 2320)

vyhlka MV SR . 121/2002 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 591/2005 Z.
z.

STN 73 0842 + Za) + Z2 + Z3 + Z4

vyhlka MV SR . 96/2004 Z. z.

STN ISO 6182-5 (92 0401)

Strnka 354

339316918.xlsx

STN ISO 6182-4 (92 0401)

STN ISO 6182-3 (92 0401)
STN EN 12259-2 (92 0407)

STN EN 12259-3 (92 0407)

STN EN 13565-1 (92 0409)
STN EN 12094-2 (92 0406), STN EN
12094-3 (92 0406), STN EN 12094-5
(9 20406), STN EN 12094-6 (9
20406), STN EN 12094-9 (92 0406),
STN EN 12094-16 (92 0406)

STN ISO 6182-2 (92 0401)

vyhlka MV SR . 96/2004 Z. z.

zkon . 315/2001 Z. z. v znen

neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.

zkon . 583/2008 Z. z.

zkon . 261/2002 Z. z. o prevencii

zvanch priemyselnch havri
a o zmene a doplnen niektorch
zkonov, v znen zkona . 543/2002
Z. z., zkona . 525/2003 Z. z.,
zkona . 587/2004 Z. z. a zkona .
277/2005 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 48/2003

zkon . 314/2001 Z. z. v znen

zkona . 438/2002 Z. z., zkona .
215/2004 Z. z., zkona . 347/2004
Z. z. a zkona . 562/2005 Z. z.

zkon . 666/2004 Z. z. v znen

zkona . 332/2007 Z. z.

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

Strnka 355

339316918.xlsx

nariadenie MV SR . 2/2007

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 35/2002 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
42/2005 a pokynu prezidenta HaZZ .
3/2009

pokyn prezidenta HaZZ . 5/2009 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
14/2009

STN EN 1568-3 (92 0535)

zkon . 364/2004 Z. z.

STN 38 5520

pokyn prezidenta HaZZ . 39/2003

STN 38 9000 + Z1

STN EN 702 (92 0302)

STN EN 14710-1 (92 0616)

STN EN 1777 (92 0607)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN EN 1634-3 (92 0812)

STN EN 1363-1 (92 0808)

STN EN 1365-2 (92 0810)

Strnka 356

339316918.xlsx

STN EN 1634-1 (92 0812)

STN EN 60079-0 (33 2320)

vyhlka MP SR . 386/2005 Z.z.

STN 38 5520

STN EN 12094-1 (92 0406)

STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN 73 0001
STN EN 60079-7 (33 2320)
STN EN 50014 (33 0372) + ZA1 +
ZA2 + Z1, STN EN 60079-0 (33
2320)
STN EN 12259-1 (92 0407) + A1+ A2
vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z., STN 92 0101

STN EN 12259-1 (92 0407) + A1+ A2

zkon . 364/2004 Z. z.

STN EN 14115 (80 0889

STN EN 13034 (83 2872)

STN EN 463 (83 2728), STN EN 468
(83 2739)
STN EN 13501-2 (92 0850)

STN 73 0851 + Za) + Z2 + Z3

STN EN 12094-7 (92 0406)

Strnka 357

339316918.xlsx

pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005

STN EN 600079-10 (33 2320)

STN 92 0101/Z1

pokyn prezidenta HaZZ . 48/2003

vyhlka MV SR . 142/2004 Z. z.

vyhlka MV SR . 96/2004 Z. z.

vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.

vyhlka MV SR . 96/2004 Z. z.

vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 70/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
19/2007 a pokynu prezidenta HaZZ .
50/2008

STN EN 600079-10 (33 2320)

STN EN 12101-6 (92 0550)

STN EN 12101-6 (92 0550)

Strnka 358

339316918.xlsx

STN EN 50172 (36 0640)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN 12094-7 (92 0406)
STN EN 14710-1 (92 0616)
STN EN 12259-3 (92 0407)

STN EN 12259-2 (92 0407)

pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v
znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005
STN EN 50014 (33 0372) + ZA1 +
ZA2 + Z1, STN EN 60079-0 (33
2320)
nariadenie MV SR . 25/2006

pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v

znen pokynu prezidenta . 20/2005

vyhlka M SR . 145/1996 Z. z. v
znen vyhlky M SR . 437/2001 Z.
z.

STN EN 54-1(92 0404)

pokyn prezidenta HaZZ . 36/2005 v
znen pokynu . 28/2006 a pokynu .
33/2006
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN EN 14710-1 (92 0616)
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN EN ISI 12952-1 (80 0886)

STN EN 443 (92 1003)

STN P ENV 13381-7 (92 0814)

STN P ENV 13381-3 (92 0814), STN

P ENV 13381-4 (92 0814)

Strnka 359

339316918.xlsx

zkon . 364/2004 Z. z.

STN EN 1634-1 (92 0812)

STN EN 363 (83 2621)

STN EN 50014 (33 0372) + ZA1 +

ZA2 + Z1, STN EM 60079-7 (33
2320), STN EN 60079-0 (33 2320)
STN EN ISO 10093 (92 0806)

zkon . 364/2004 Z. z.

STN EN 13565-1 (92 0409)

STN EN 12065 (92 0530)

STN ISO 5660-1 (62 0203)

zkon . 163/2001 Z. z. v znen

zkona . 128/2002 Z. z., zkona .
217/2003 Z. z., zkona . 434/2004
Z. z., zkona . 308/2005 Z. z. a
zkona . 95/2007 Z. z.
STN EN 353-1 (83 2619), STN EN
363 (83 2621)
STN EN 50014 (33 0372) + ZA1 +
ZA2 + Z1, STN EN 50021 (33 0372)
+ Z1, STN EN 60079-0 (33 2320)
STN EN 358 (83 2617)
STN EN 363 (83 2621)
STN EN 50014 (33 0372) + ZA1 +
ZA2 + Z1, STN EN 50021 (33 0372)
+ Z1, STN EN 60079-0 (33 2320)
zkon . 315/2001 Z. z. v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.
STN EN 1073-1 (83 2712)
STN EN 463 (83 2728)

STN EN 795 (83 2629)

STN EN 12094-8 (92 0406)

STN EN 12094-8 (92 0406)

Strnka 360

339316918.xlsx

STN EN 12094-8 (92 0406)

STN EN 12094-8 (92 0406)

STN EN 12094-8 (92 0406)

STN EN 12094-8 (92 0406)

zkon . 315/1996 Z. z.

zkon . 42/1994 Z. z. o civilnej

ochrane obyvatestva v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 444/2006 Z.z.)

nariadenie MV SR . 29/2008

pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v

znen pokynu prezidenta . 20/2005

vyhlka MP SR . 259/2005 Z.z.

zkon . 315/2001 Z. z. v znen

neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.
STN P ENV 13381-3 (92 0814)

zkon . 364/2004 Z. z.

STN 92 0101

vyhlka MV SR . 96/2004 Z. z.

vyhlka MV SR . 96/2004 Z. z.
pokyn prezidenta HaZZ . 38/2003 v
znen pokynu prezidenta HaZZ .
28/2005
STN EN 13565-1 (92 0409)
STN ISO 6182-5 (92 0401)

STN ISO 6182-3 (92 0401)

STN ISO 6182-2 (92 0401)

Strnka 361

339316918.xlsx

STN EN 50394-1 (33 0372)

STN EN 1364-2 (92 0809)

STN EN 443 (92 1003)
zkon . 315/2001 Z. z. v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.
STN EN 13501-1 (92 0850)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN EN 1891 (83 2627)

STN EN 13084-1 (73 4112)
STN 92 0101
STN 73 0802 + Zc) + Zd) + Ze) + Z6
+Z7
STN EN 1777 (92 0607)
STN EN 1777 (92 0607)
STN EN 702 (92 0302)
STN EN 50014 (33 0372) + ZA1 +
ZA2 + Z1, STN EN 60079-0 (33
2320)
zkon . 261/2002 Z. z. o prevencii
zvanch priemyselnch havri
a o zmene a doplnen niektorch
zkonov, v znen zkona . 543/2002
Z. z., zkona . 525/2003 Z. z.,
zkona . 587/2004 Z. z. a zkona .
277/2005 Z. z.
pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v
znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005
STN EN 1946-1 (92 9301)

STN 38 9000 + Z1
STN EN 14710-1 (92 0616)
STN 38 9000 + Z1

STN 38 9000 + Z1

STN 38 9000 + Z1

STN 38 9000 + Z1
STN 38 9000 + Z1
STN 38 9000 + Z1
pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v
znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005
STN EN ISO 13943 (92 0102)

Strnka 362

339316918.xlsx

STN EN ISO 9239-1 (92 0212)

vyhlka MV SR . 533/2006 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 445/2007 Z.
z.
STN EN 12094-1 (92 0406)

STN EN 54-2+AC(92 0404)

zkon . 261/2002 Z. z. o prevencii

zvanch priemyselnch havri
a o zmene a doplnen niektorch
zkonov, v znen zkona . 543/2002
Z. z., zkona . 525/2003 Z. z.,
zkona . 587/2004 Z. z. a zkona .
277/2005 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 36/2007

pokyn prezidenta HaZZ . 36/2007

pokyn prezidenta HaZZ . 36/2007

vyhlka MV SR . 605/2007 Z. z.

STN EN 12259-1 (92 0407) + A1+ A2

STN EN 12259-1 (92 0407) + A1+ A2

pokyn prezidenta HaZZ . 36/2007

pokyn prezidenta HaZZ . 36/2007

pokyn prezidenta HaZZ . 36/2007

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN 33 0300

Strnka 363

339316918.xlsx

vyhlka MV SR . 605/2007 Z. z.

vyhlka MV SR . 605/2007 Z. z.

vyhlka MV SR . 605/2007 Z. z.

vyhlka MV SR . 605/2007 Z. z.

vyhlka MV SR . 605/2007 Z. z.

vyhlka MV SR . 605/2007 Z. z.

STN EN 12259-3 (92 0407)

STN EN 795 (83 2629)

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 70/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
19/2007 a pokynu prezidenta HaZZ .
50/2008

STN 73 0001
STN ISO 8421-8 (92 0002)

Strnka 364

339316918.xlsx

STN EN 468 (83 2739)

STN EN 463 (83 2728)

STN EN 468 (83 2739)

STN EN 463 (83 2728)

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

STN 38 9000 + Z1

STN ISO 8421-8 (92 0002)

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 70/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
19/2007 a pokynu prezidenta HaZZ .
50/2008

vyhlka MV SR . 121/2002 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 591/2005 Z.
z.

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.

STN 73 0802 + Zc) + Zd) + Ze) + Z6

+Z7

vyhlka MV SR . 121/2002 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 591/2005 Z.
z.

Strnka 365

339316918.xlsx

vyhlka MV SR . 121/2002 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 591/2005 Z.
z.

STN P ENV 13381-7 (92 0814)

STN P ENV 13381-4 (92 0814)

STN P ENV 13381-3 (92 0814)

vyhlka MP SR . 453/2006 Z. z.

vyhlka MP SR . 453/2006 Z. z.

STN P ENV 13381-7 (92 0814)

STN P ENV 13381-4 (92 0814)

STN P ENV 13381-3 (92 0814)

STN P ENV 13381-7 (92 0814)

STN P ENV 13381-4 (92 0814)

STN P ENV 13381-3 (92 0814)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

zkon . 42/1994 Z. z. o civilnej

ochrane obyvatestva v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 444/2006 Z.z.)

STN 38 9000 + Z1
vyhlka MV SR . 719/2002 Z. z.

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

Strnka 366

339316918.xlsx

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN 73 0001

STN 73 0001

STN EN 353-2 (83 2619), STN EN

363 (83 2621)

STN 73 0001

STN 73 0001

STN 73 0001

STN 73 0001

nariadenie MV SR . 64/2006
vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z., STN 92 0101

nariadenie MV SR . 2/2007

STN 73 0001

STN 73 0001

STN EN 363 (83 2621), STN EN 358

(83 2617), STN EN 795 (83 2629)

STN EN 50021 (33 0372) + Z1

STN EN 1363-1 (92 0808)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

Strnka 367

339316918.xlsx

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 20/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
34/2007

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN EN 1568-1 (92 0535), STN EN
1568-2 (92 0535), STN EN 1568-3
(92 0535), STN EN 1568-4 (92 0535)

nariadenie ministra vntra SR .

17/2004

nariadenie ministra vntra SR .

17/2004

nariadenie ministra vntra SR .

17/2004

nariadenie ministra vntra SR .

17/2004

nariadenie ministra vntra SR .

17/2004

nariadenie ministra vntra SR .

17/2004

Strnka 368

339316918.xlsx

nariadenie ministra vntra SR .

17/2004

pokyn prezidenta HaZZ . 41/2005 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
27/2008

nariadenie ministra vntra SR .

17/2004

STN EN 12874 (38 9671)

STN EN ISO 13943 (92 0102)
STN EN ISO 13943 (92 0102)
STN ISO 8421-1 (92 0002)
STN ISO 8421-8 (92 0002)

pokyn prezidenta HaZZ . 38/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
28/2005

pokyn prezidenta HaZZ . 38/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
28/2005
pokyn prezidenta HaZZ . 38/2003 v
znen pokynu prezidenta HaZZ .
28/2005
pokyn prezidenta HaZZ . 38/2003 v
znen pokynu prezidenta HaZZ .
28/2005
pokyn prezidenta HaZZ . 38/2003 v
znen pokynu prezidenta HaZZ .
28/2005
pokyn prezidenta HaZZ . 38/2003 v
znen pokynu prezidenta HaZZ .
28/2005

pokyn prezidenta HaZZ . 68/2002

Strnka 369

339316918.xlsx

zkon . 541/2004 Z. z. v znen

zkona . 94/2007 Z. z.

STN 73 0843 + Za) + Z2 + Z3 +Z4

pokyn prezidenta HaZZ . 4/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
16/2005

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 4/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
16/2005

STN P ENV 13381-4 (92 0814)

STN P ENV 13381-3 (92 0814), STN

P ENV 13381-4 (92 0814), STN P
ENV 13381-7 (92 0814)
STN EN 13501-1 (92 0850)

STN ISO 8421-1 (92 0002)

Strnka 370

339316918.xlsx

STN EN ISO 13943 (92 0102)

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN EN 12094-9 (92 0406)
STN 92 0901

STN 73 0001

zkon . 364/2004 Z. z.
STN EN 13355 (82 4005)

pokyn prezidenta HaZZ . 9/2002 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
22/2004, pokynu prezidenta HaZZ .
36/2006 a pokynu prezidenta HaZZ .
15/2008

STN EN 12094-9 (92 0406), STN EN

12094-12 (92 0406)
STN 73 0001

STN EN 13501-1 (92 0850)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

vyhlka MV SR . 533/2006 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 445/2007 Z.
z.

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN ISO 8421-8 (92 0002)
zkon . 315/2001 Z. z. v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.
STN 38 5522

STN 73 0001

Strnka 371

339316918.xlsx

nariadenie MV SR . 64/2006

STN 38 9000 + Z1
STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

pokyn prezidenta HaZZ . 21/2004

STN 73 0001
STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN 73 0001
STN EN 1365-4 (92 0810)
STN EN ISO 13943 (92 0102)

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 4/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
16/2005
STN ISO 8421-8 (92 0002)

pokyn prezidenta HaZZ . 14/2002

Strnka 372

339316918.xlsx

pokyn prezidenta HaZZ . 35/2002 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
42/2005 a pokynu prezidenta HaZZ .
3/2009

pokyn prezidenta HaZZ . 35/2002 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
42/2005 a pokynu prezidenta HaZZ .
3/2009

pokyn prezidenta HaZZ . 35/2002 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
42/2005 a pokynu prezidenta HaZZ .
3/2009

pokyn prezidenta HaZZ . 35/2002 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
42/2005 a pokynu prezidenta HaZZ .
3/2009

pokyn prezidenta HaZZ . 35/2002 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
42/2005 a pokynu prezidenta HaZZ .
3/2009

pokyn prezidenta HaZZ . 36/2007

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 44/2002

STN EN 12259-4 (92 0407) + A1

pokyn prezidenta HaZZ .48/2006

vyhlka MV SR . 142/2004 Z. z.

Strnka 373

339316918.xlsx

nariadenie MV SR . 29/2008

STN ISO 8421-1 (92 0002)

zkon . 261/2002 Z. z. o prevencii
zvanch priemyselnch havri
a o zmene a doplnen niektorch
zkonov, v znen zkona . 543/2002
Z. z., zkona . 525/2003 Z. z.,
zkona . 587/2004 Z. z. a zkona .
277/2005 Z. z.

nariadenie MV SR . 25/2006

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 12/2003

pokyn prezidenta HaZZ . 8/2002 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
46/2003, pokynu prezidenta HaZZ .
15/2005 a pokynu prezidenta HaZZ .
2/2008

STN 38 2156

zkon . 315/2001 Z. z. v znen

neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.
STN 38 9000 + Z1

vyhlka MV SR . 96/2004 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 25/2002

pokyn prezidenta HaZZ . 60/2002 v

znrn pokynu prezidenta HaZZ .
25/2005

Strnka 374

339316918.xlsx

vyhlka MV SR . 258/2007 Z. z.

vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 20/2009

pokyn prezidenta HaZZ . 20/2009

zkon . 315/2001 Z. z. v znen

neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.

nariadenie MV SR . 2/2007

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN 73 0867

pokyn prezidenta HaZZ . 49/2002

pokyn prezidenta HaZZ . 49/2002

pokyn prezidenta HaZZ . 49/2002

Strnka 375

339316918.xlsx

pokyn prezidenta HaZZ . 49/2002

pokyn prezidenta HaZZ . 49/2002

pokyn prezidenta HaZZ . 49/2002

zkon . 315/2001 Z. z. v znen

neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.
STN EN 1634-3 (92 0812)
pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v
znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005
pokyn prezidenta HaZZ . 68/2002

STN 38 9000 + Z1

STN 38 9000 + Z1

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN 38 9000 + Z1

STN EN 13355 (82 4005)

vyhlka MV SR . 533/2006 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 445/2007 Z.
z.

STN EN 12416-1 (92 0420) + A1 +

prA1
STN EN 12259-1 (92 0407) + A1+ A2

pokyn prezidenta HaZZ . 68/2002

STN ISO 6182-1 (92 0401)

STN EN 13565-1 (92 0409)

STN ISO 8421-1 (92 0002)

STN EN ISO 13943 (92 0102)
STN EN ISO 13943 (92 0102)
STN EN 14973 (26 0340)
STN EN ISO 13943 (92 0102)

Strnka 376

339316918.xlsx
STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN 12094-9 (92 0406)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

vyhlka MV SR . 719/2002 Z. z.

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN 1777 (92 0607)

STN EN 60079-15 (33 2320)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN EN 671-3 (92 0403)

STN EN 1147 (92 0602)
STN EN 12259-3 (92 0407)

STN ISO 6182-1 (92 0401)

STN ISO 6182-4 (92 0401)

STN EN 12259-3 (92 0407)
vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.
STN 73 0866

STN 92 0101

STN 73 0867

STN 92 0101

STN ISO 6182-5 (92 0401)

STN EN 12259-5 (92 0407)

STN ISO 6182-3 (92 0401)

STN ISO 6182-2 (92 0401)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN 73 0867

Strnka 377

339316918.xlsx

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN 73 0867
STN 73 001
STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN ISO 8421-1 (92 0002)

STN 73 0851 + Za) + Z2 + Z3

STN EN 54-1 (92 0404)

STN 38 9000 + Z1
STN EN 13501-2 (92 0850)
STN EN 1364-2 (92 0809)

STN EN 60079-7 (33 2320)

vyhlka MV SR . 258/2007 Z. z.

STN 73 0001
STN EN 54-2+AC (92 0404)
vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.

STN EN 362 (83 2620)

STN EN ISO 13943 (92 0102)
STN EN ISO 10093 (92 0806)
STN EN ISO 13943 (92 0102)
STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN ISO 8421-1 (92 0002)

Strnka 378

339316918.xlsx

STN 92 0901

STN 73 0851 + Za) + Z2 + Z3

STN EN 357 (92 0204)

STN EN 362 (83 2620)
STN EN 362 (83 2620)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 4/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
16/2005
zkon . 42/1994 Z. z. o civilnej
ochrane obyvatestva v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 444/2006 Z.z.)
STN EN 1568-1 (92 0535), STN EN
1568-2 (92 0535), STN EN 1568-3
(92 0535), STN EN 1568-4 (92 0535)
STN ISO 6182-3 (92 0401)

STN ISO 6182-2 (92 0401)

vyhlka MV SR . 258/2007 Z. z.
vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.
vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.
STN EN 12094-5 (9 20406)
STN EN 12416-1 (92 0420) + A1 +
prA1

pokyn prezidenta HaZZ . 39/2008 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
47/2008 a pokynu prezidenta HaZZ .
13/2009

nariadenie MV SR . 29/2008
STN EN 50021 (33 0372) + Z1, STN
EN 60079-15 (33 2320)

Strnka 379

339316918.xlsx

STN EN 14973 (26 0340)

zkon . 364/2004 Z. z.

STN EN 60079-7 (33 2320), STN EN

60079-0 (33 2320)
STN EN 50021 33 0372) + Z1
STN EN 50014 (33 0372) + ZA1 +
ZA2 + Z1
STN EN 60079-15 (33 2320)
STN EN ISO 10093 (92 0806)
pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v
znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005
vyhlka MV SR . 258/2007 Z. z.

STN 73 0001
STN 73 0001

vyhlka MV SR . 478/2008 Z.z.

STN 92 0101/Z1

zkon . 42/1994 Z. z. o civilnej

ochrane obyvatestva v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 444/2006 Z.z.)

STN 73 0875
STN 92 0435
STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN 73 0842 + Za) + Z2 + Z3 + Z4

STN EN ISO 13943 (92 0102)
STN 92 0101
vyhlka MV SR . 96/2004 Z. z.

vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.

Strnka 380

339316918.xlsx

pokyn prezidenta HaZZ . 70/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
19/2007 a pokynu prezidenta HaZZ .
50/2008

vyhlka MV SR . 258/2007 Z. z.
STN 92 0901
vyhlka MV SR . 258/2007 Z. z.
vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.
pokyn prezidenta HaZZ . 38/2003 v
znen pokynu prezidenta HaZZ .
28/2005
STN ISO 8421-8 (92 0002)

zkon . 261/2002 Z. z. o prevencii

zvanch priemyselnch havri
a o zmene a doplnen niektorch
zkonov, v znen zkona . 543/2002
Z. z., zkona . 525/2003 Z. z.,
zkona . 587/2004 Z. z. a zkona .
277/2005 Z. z.

vyhlka MV SR . 258/2007 Z. z.

zkon . 541/2004 Z. z. v znen

zkona . 94/2007 Z. z.

vyhlka MV SR . 258/2007 Z. z.

STN 38 9000 + Z1

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN EN 60079-7 (33 2320)

STN 38 9000 + Z1

STN 38 9000 + Z1

STN EN 671-2 (92 0403) + ZA1

STN 38 9000 + Z1

pokyn prezidenta HaZZ .48/2006

STN 73 0875

Strnka 381

339316918.xlsx

STN 73 0867

STN 92 0101/Z1

STN EN 50014 (33 0372) + ZA1 +

ZA2 + Z1

STN EN 50014 (33 0372) + ZA1 +

ZA2 + Z1

STN EN 50014 (33 0372) + ZA1 +

ZA2 + Z1

STN EN 50014 (33 0372) + ZA1 +

ZA2 + Z1

STN EN 50014 (33 0372) + ZA1 +

ZA2 + Z1

pokyn prezidenta HaZZ . 39/2008 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
47/2008 a pokynu prezidenta HaZZ .
13/2009

Strnka 382

339316918.xlsx

zkon . 264/1999 Z.z. v znen

zkona . 238/2001 Z. z., zkona .
436/2001 Z. z., zkona .128/2002 Z.
z. a zkona . 254/2003 Z. z.

STN EN 1443

STN EN 12101-6 (92 0550)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN 1366-2 (92 0811)
STN EN 1363-1 (92 0808)
STN EN 1363-3 (92 0808)
zkon . 315/2001 Z. z. v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.

STN EN 1634-3 (92 0812)

STN EN 1634-1 (92 0812)

STN EN 1366-2 (92 0811)
STN EN 13501-2 (92 0850)

STN P ENV 13381-3 (92 0814)

STN EN 1363-1 (92 0808)

STN P ENV 13381-4 (92 0814)

STN P ENV 13381-7 (92 0814)

STN EN 13238 (92 0830)

STN EN 1364-2 (92 0809)

STN EN 50014 (33 0372) + ZA1 +

ZA2 + Z1, STN EN 60079-0 (33
2320)
STN EN 13501-4 (92 0850)
STN EN ISO 5659-2 (92 0807)
STN ISO 9705 (92 0801)
STN EN 1363-1 (92 0808)
STN 92 0202-1
STN 92 0801
STN 92 0801

Strnka 383

339316918.xlsx

STN EN 1363-1 (92 0808)

STN EN 14512 (69 8516)

STN EN 1363-1 (92 0808)

STN EN 12065 (92 0530)
vyhlka MV SR . 258/2007 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 68/2002

pokyn prezidenta HaZZ . 20/2009

zkon . 315/2001 Z. z. v znen

neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.

zkon . 315/2001 Z. z. v znen

neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.

zkon . 315/2001 Z. z. v znen

neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.

zkon . 315/2001 Z. z. v znen

neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.
STN 38 9000 + Z1
pokyn prezidenta HaZZ . 36/2005 v
znen pokynu . 28/2006 a pokynu .
33/2006

zkon . 315/2001 Z. z. v znen

neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.
zkon . 315/2001 Z. z. v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.
zkon . 315/2001 Z. z. v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.
zkon . 315/2001 Z. z. v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.
zkon . 315/2001 Z. z. v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.

Strnka 384

339316918.xlsx

zkon . 315/2001 Z. z. v znen

neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.
STN EN 14710-1 (92 0616)
STN EN 13501-1 (92 0850)

STN EN 13823 (92 0213)

STN EN ISO 13943 (92 0102)
STN EN ISO 13943 (92 0102)
STN 38 5520

STN EN 1443
vyhlka MV SR . 258/2007 Z. z.
STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN EN 13034 (83 2872)

STN EN 54-1 (92 0404)

STN EN 13084-1 (73 4112)

STN EN 1443
STN EN 13501-1 (92 0850)
STN EN ISO 1716 (92 0832)
STN ISO 8421-1 (92 0002)
STN EN ISO 13943 (92 0102)
STN EN 60079-7 (33 2320), STN EN
60079-0 (33 2320)
STN EN 12416-1 (92 0420) + A1 +
prA1
STN EN 12094-2 (92 0406)
STN 73 0001
STN EN 61241-18 (33 2330)
STN ISO 6182-3 (92 0401)
STN 38 9000 + Z1

zkon . 364/2004 Z. z.

zkon . 264/1999 Z.z. v znen

zkona . 238/2001 Z. z., zkona .
436/2001 Z. z., zkona .128/2002 Z.
z. a zkona . 254/2003 Z. z.
STN EN ISO 13943 (92 0102)
STN ISO 8421-1 (92 0002)

Strnka 385

339316918.xlsx

STN EN 671-2 (92 0403) + ZA1, STN

EN 671-3 (92 0403)
STN EN ISO 13943 (92 0102)
STN EN ISO 13943 (92 0102)
STN EN 13355 (82 4005)

STN EN 463 (83 2728)

STN EN ISO 14460 (83 2716) + ZA1
STN 38 9000 + Z1

STN EN 463 (83 2728)

STN EN 13034 (83 2872)

STN EN 1073-1 (83 2712)

STN EN 60079-1 (33 2320), STN EN

50018 (33 0372) + ZA1 + Z1

STN EN 463 (83 2728)

STN EN 354 (83 2615), STN EN 363
(83 2621)
STN EN 671-2 (92 0403) + ZA1, STN
EN 671-3 (92 0403)
STN EN 13084-1 (73 4112)

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

STN EN 1366-2 (92 0811)

STN 73 0001

STN 38 9000 + Z1

pokyn prezidenta HaZZ . 36/2007

STN EN 12259-2 (92 0407)

vyhlka MV SR . 401/2007 Z. z.

STN EN 1443

vyhlka MV SR . 401/2007 z. z.

Strnka 386

339316918.xlsx

vyhlka MV SR . 401/2007 z. z.

STN 92 0300

STN 73 0001

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

pokyn prezidenta HaZZ . 40/2005

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

zkon . 364/2004 Z. z.

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN 73 0001

vyhlka MV SR . 726/2002 Z. z.

STN EN 50094-1 (33 0372)

STN EN 60079-25 (33 2320)

STN 73 0001

vyhlka MPSVR SR . 718/2002 Z.

z.

Strnka 387

339316918.xlsx

STN EN 1102 (80 0884)

STN EN 12259-1 (92 0407) + A1+ A2

STN ISO 6182-1 (92 0401)

STN EN 12259-1 (92 0407) + A1+ A2

STN EN 12259-1 (92 0407) + A1+ A2

STN ISO 6182-1 (92 0401)

STN EN 12259-1 (92 0407) + A1+ A2

STN EN 12259-1 (92 0407) + A1+ A2
STN ISO 6182-1 (92 0401)
STN ISO 6182-1 (92 0401)

STN ISO 6182-1 (92 0401)

STN 38 9000 + Z1

STN 38 9000 + Z1

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN 38 9000 + Z1

nariadenie MV SR . 13/2005

STN 38 9000 + Z1

STN 92 0435
STN EN 12416-1 (92 0420) + A1 +
prA1

vyhlka MV SR . 719/2002 Z. z.

STN EN 357 (92 0204)

STN EN 1147 (92 0602)

Strnka 388

339316918.xlsx

STN EN 1777 (92 0607)

STN EN 60079-7 (33 2320)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN EN 12101-1 (92 0550)

STN 38 9000 + Z1

vyhlka MV SR . 169/2006 Z.z.

vyhlka MV SR . 169/2006 Z.z.

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN 38 6460

STN 73 0842 + Za) + Z2 + Z3 + Z4

STN EN 13565-1 (92 0409)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN 73 0842 + Za) + Z2 + Z3 + Z4

STN 73 0842 + Za) + Z2 + Z3 + Z4

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

zkon . 315/2001 Z. z. v znen

neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.
vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.

Strnka 389

339316918.xlsx

STN 73 0802 + Zc) + Zd) + Ze) + Z6

+Z7

STN 92 0101/Z1

STN 92 0201-1 + Z1

STN 73 0001

nariadenie MV SR . 29/2008
zkon . 579/2004 Z. z. v znen
zkona . 351/2005 Z.z. a zkona .
284/2008 Z. z.

STN 73 0001

vyhlka MV SR . 719/2002 Z. z.

STN EN 54-1 (92 0404)

STN EN 14710-1 (92 0616)
STN EN 12094-6 (9 20406)
STN EN 12094-2 (92 0406)

STN EN 12094-6 (9 20406)

vyhlka MV SR . 726/2002 Z. z.

zkon . 364/2004 Z. z.
STN EN 12094-6 (9 20406),
zkon . 364/2004 Z. z.

STN EN 13501-1 (92 0850)

vyhlka MV SR . 726/2002 Z. z.

vyhlka MV SR . 726/2002 Z. z.

vyhlka MV SR . 726/2002 Z. z.
STN 73 0001
STN 92 0101/Z1

Strnka 390

339316918.xlsx

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.
vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.
vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z., STN 92 0201-1 + Z1

STN 92 0101

STN 73 0862 + Za) + Zb) + Z3

STN 73 0802 + Zc) + Zd) + Ze) + Z6

+Z7

STN 73 0802 + Zc) + Zd) + Ze) + Z6

+Z7

STN 73 0802 + Zc) + Zd) + Ze) + Z6

+Z7
STN 73 0001
STN P ENV 1996-1-2

pokyn prezidenta HaZZ . 48/2003

STN EN ISO 20345 (83 2506), STN

EN ISO 20346 (83 2507), STN EN
ISO 20347 (83 2508)
STN EN 1364-1 (92 0809), STN EN
1365-2 (92 0810)
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN EN 12259-1 (92 0407) + A1+ A2
STN ISO 6182-1 (92 0401)
STN ISO 8421-8 (92 0002)

vyhlka MV SR . 726/2002 Z. z.
STN EN 1568-1 (92 0535), STN EN
1568-2 (92 0535), STN EN 1568-3
(92 0535), STN EN 1568-4 (92 0535),
STN EN 13565-1 (92 0409)
STN 38 9000 + Z1
STN 73 0001

Strnka 391

339316918.xlsx

pokyn prezidenta HaZZ . 15/2002

STN EN 1634-3 (92 0812)

STN EN 443 (92 1003)

zkon . 314/2001 Z. z. v znen

zkona . 438/2002 Z. z., zkona .
215/2004 Z. z., zkona . 347/2004
Z. z. a zkona . 562/2005 Z. z.;

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN 73 0001

STN EN 13501-2 (92 0850)

STN EN 1365-2 (92 0810)

STN EN 1365-2 (92 0810)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN EN 1147 (92 0602)
STN EN 13355 (82 4005)

STN EN 12259-1 (92 0407) + A1+ A2

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

STN 92 0435

STN 38 5422

STN 38 5422

STN 38 5422

vyhlka MV SR . 169/2006 Z.z.

STN EN 12259-1 (92 0407) + A1+ A2

STN EN 13501-2 (92 0850)
STN EN 1365-2 (92 0810)
STN 38 9000 + Z1
STN EN 12416-1 (92 0420) + A1 +
prA1
STN ISO 8421-8 (92 0002)

Strnka 392

339316918.xlsx

STN 92 0101

STN EN 50014 (33 0372) + ZA1 +

ZA2 + Z1, STN EN 50021 (33 0372)
+ Z1, STN EN 60079-0 (33 2320

STN 92 0201-2 + Z1
STN 73 0802 + Zc) + Zd) + Ze) + Z6
+Z7

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.
STN EN 13501-1

zkon . 666/2004 Z. z. v znen

zkona . 332/2007 Z. z.

STN 73 0001

STN 73 0001
STN EN 50014 (33 0372) + ZA1 +
ZA2 + Z1

STN EN 60079-0 (33 2320), STN EN

60079-15 (33 2320)

STN EN 468 (83 2739)

STN EN 463 (83 2728)

STN EN 358 (83 2617)

STN EN 795 (83 2629)

pokyn prezidenta HaZZ .48/2006

STN EN 363 (83 2621)

Strnka 393

339316918.xlsx

STN ISO 13344 (92 0805)

STN 92 0201-1 + Z1
STN 92 0201-1 + Z1

STN 92 0201-1 + Z1

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.

STN 92 0201-1 + Z1

STN 73 001

STN 92 0201-1 + Z1

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z., STN 92 0201-1

STN 73 0824

STN 92 0201-1 + Z1

STN 73 0824

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z., STN 92 0201-1
STN EN 12094-5 (9 20406), STN EN
12094-7 (92 0406)
vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.

STN 73 0001

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z., STN 92 0201-1 + Z1

STN 92 0201-1 + Z1

Strnka 394

339316918.xlsx

STN 92 0201-3 + Z1

STN 73 0001

STN P ENV 1999-1-2 (73 1401)

STN 73 001

STN P ENV 1991-2-2 (73 0035)

STN P ENV 1999-1-2 (73 1401)

STN 73 0001
STN 73 0001
STN EN 1568-1 (92 0535), STN EN
1568-2 (92 0535), STN EN 1568-3
(92 0535), STN EN 1568-4 (92 0535)
STN 73 0001

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z., STN 92 0201-1 + Z1

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z., STN 92 0201-1 + Z1

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z., STN 92 0201-1 + Z1
STN 73 0001
STN ISO 6182-1 (92 0401), STN EN
12259-1 (92 0407) + A1+ A2

STN 92 0201-1 + Z1

nariadenie MV SR . 2/2007

zkon . 666/2004 Z. z. v znen

zkona . 332/2007 Z. z.

Strnka 395

339316918.xlsx

STN ISO 6182-5 (92 0401)

STN ISO 6182-5 (92 0401)

STN ISO 6182-3 (92 0401)

STN EN 12259-3 (92 0407)

STN EN 12259-1 (92 0407) + A1+ A2

STN ISO 6182-1 (92 0401)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN EN 12259-1 (92 0407) + A1+ A2

STN ISO 6182-1 (92 0401)

STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN ISO 8421-8 (92 0002)

pokyn prezidenta HaZZ . 4/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
16/2005

STN 92 0101

STN EN 13355 (82 4005)

vyhlka MV SR . 142/2004 Z. z.
STN 38 9000 + Z1
vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.
STN EN ISO 15831 (83 2780)
vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.

pokyn prezidenta HaZZ . 20/2009

zkon . 666/2004 Z. z. v znen

zkona . 332/2007 Z. z.

Strnka 396

339316918.xlsx

STN EN 50172 (36 0640)

STN EN 50172 (36 0640)

STN EN 50172 (36 0640)

STN EN 50014 (93 0372) + ZA1 +
ZA2 + Z1, STN EN 50021 (33 0372)
+ Z1, STN EN 60079-0 (33 2320)
STN EN 60079-15 (33 2320)
STN EN 50014 (93 0372) + ZA1 +
ZA2 + Z1, STN EN 50021 (33 0372)
+ Z1, TSTN EN 60079-0 (33 2320)
STN EN 60079-15 (33 2320)

nariadenie ministra vntra SR

.21/2007

STN EN 12094-2 (92 0406)

STN EN 363 (83 2621)

pokyn prezidenta HaZZ . 36/2007

STN EN ISO 14460 (83 2716) + ZA1

zkon . 315/2001 Z. z. v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.

STN 73 0001

STN EN 12101-6 (92 0550)

STN 38 2156/Z1

STN EN 469 (83 2756)

STN EN 13034 (83 2872)
STN EN 1073-1 (83 2712)

STN EN 13501-1 (92 0850)

Strnka 397

339316918.xlsx

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN 50018 (33 0372) + ZA1 +Z1

STN EN 60079-1 (33 2320)

pokyn prezidenta HaZZ . 68/2002
vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.
STN 92 0101

vyhlka MV SR . 533/2006 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 445/2007 Z.
z.

STN EN 60079-15 (33 2320)

zkon . 364/2004 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 8/2002 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
46/2003, pokynu prezidenta HaZZ .
15/2005 a pokynu prezidenta HaZZ .
2/2008

STN EN ISO 13943 (92 0102)

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

zkon . 541/2004 Z. z. v znen

zkona . 94/2007 Z. z.

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

vyhlka MV SR . 533/2006 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 445/2007 Z.
z.

pokyn prezidenta HaZZ . 34/2005

Strnka 398

pokyn prezidenta HaZZ . 34/2005

339316918.xlsx

vyhlka MV SR . 533/2006 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 445/2007 Z.
z.

STN EN 12094-2 (92 0406), STN EN

12094-9 (92 0406)
vyhlka MV SR . 533/2006 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 445/2007 Z.
z.

STN ISO 8421-8 (92 0002)

pokyn prezidenta HaZZ . 20/2009

pokyn prezidenta HaZZ . 40/2006

STN EN 13238 (92 0830)

zkon . 315/2001 Z. z. v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.

zkon . 315/2001 Z. z. v znen

neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.
STN EN ISO 20345 (83 2506), STN
EN ISO 20346 (83 2507), STN EN
ISO 20347 (83 2508)
vyhlka MV SR . 258/2007 Z. z.
STN EN 1568-1 (92 0535), STN EN
1568-2 (92 0535), STN EN 1568-3
(92 0535), STN EN 1568-4 (92 0535)
STN EN ISO 14460 (83 2716) + ZA1

STN EN 3-7 (92 0501)

STN EN 1866 (92 0510)
STN EN 1866 (92 0510)
STN EN 3-7 (92 0501)
STN EN 1364-1 (92 0809), STN EN
1365-2 (92 0810)

Strnka 399

339316918.xlsx

STN 73 0001

vyhlka MV Sr . 611/2006 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 35/2002 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
42/2005 a pokynu prezidenta
hasiskho a zchrannho zboru .
3/2009

STN EN 1568-1 (92 0535), STN EN

1568-2 (92 0535), STN EN 1568-3
(92 0535), STN EN 1568-4 (92 0535),
STN EN 13565-1 (92 0409)
STN 38 9000 + Z1

vyhlka MV SR . 96/2004 Z. z.

zkon . 264/1999 Z.z. v znen

zkona . 238/2001 Z. z., zkona .
436/2001 Z. z., zkona .128/2002 Z.
z. a zkona . 254/2003 Z. z.

Strnka 400

zkon . 264/1999 Z.z. v znen

zkona . 238/2001 Z. z., zkona .
436/2001 Z. z., zkona .128/2002 Z.
z. a zkona . 254/2003 Z. z.

339316918.xlsx

pokyn prezidenta HaZZ . 60/2002 v

znrn pokynu prezidenta HaZZ .
25/2005

zkon . 264/1999 Z.z. v znen

zkona . 238/2001 Z. z., zkona .
436/2001 Z. z., zkona .128/2002 Z.
z. a zkona . 254/2003 Z. z.

nariadenie MV SR . 18/2006

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

STN 38 9000 + Z1

zkon . 264/1999 Z.z. v znen

zkona . 238/2001 Z. z., zkona .
436/2001 Z. z., zkona .128/2002 Z.
z. a zkona . 254/2003 Z. z.

Strnka 401

339316918.xlsx

STN ISO 8421-8 (92 0002)

pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005

STN 73 4201
vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.
zkon . 163/2001 Z. z. v znen
zkona . 128/2002 Z. z., zkona .
217/2003 Z. z., zkona . 434/2004
Z. z., zkona . 308/2005 Z. z. a
zkona . 95/2007 Z. z.

STN EN 13355 (82 4005)

STN 73 0843 + Za) + Z2 + Z3 +Z4

STN 38 9000 + Z1

STN 38 9000 + Z1
STN 38 9000 + Z1

pokyn prezidenta HaZZ . 31/2007

vyhlka MV SR . 121/2002 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 591/2005 Z.
z.
STN 92 0101

STN 73 0802 + Zc) + Zd) + Ze) + Z6

+Z7

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN ISO 15831 (83 2780)

STN EN 1364-1 (92 0809)

STN EN 1365-2 (92 0810)

STN EN 13501-2 (92 0850)

Strnka 402

339316918.xlsx

STN EN 13501-2 (92 0850)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN 1364-1 (92 0809)

STN EN 1365-2 (92 0810)

STN EN 13501-2 (92 0850)

STN EN 13501-2 (92 0850)

STN ISO 5660-1 (62 0203)

STN P ENV 1991-2-2 (73 0035)
STN P ENV 1992-1-2 (73 1201), STN
P ENV 1999-1-2 (73 1401), STN P
ENV 1995-1-2 (73 1701)
STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN 13501-1 (92 0859)

STN EN 54-1 (92 0404)

STN 38 9000 + Z1
STN EN ISO 13943 (92 0102)
STN EN 13501-1
STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN 1366-2 (92 0811)

STN 73 0001

STN EN 1363-2 (92 0808)

STN EN ISO 9239-1 (92 0212)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN 13501-1 (92 0850)

STN EN ISO 9239-1 (92 0212)

STN 73 0864
STN EN 1634-3 (92 0812)
STN EN 60079-0 (33 2320)

Strnka 403

339316918.xlsx

STN ISO 8421-1 (92 0002)

STN EN 54-5 (92 0404)

STN 01 5140

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN ISO 871

STN EN 50014 (33 0372) + ZA1 +
ZA2 + Z1, STN EN 60079-0 (33
2320)
STN ISO 8421-1 (92 0002), STN EN
ISO 10093 (92 0806)
STN 73 0001

STN P ENV 1996-1-2

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN 73 001

STN P ENV 1992-1-2 (73 1201), STN

P ENV 1995-1-2 (73 1701), STN P
ENV 1991-2-2 (73 0035)

STN P ENV 1999-1-2 (73 1401)

STN EN 61241-18 (33 2330)

STN P ENV 1999-1-2 (73 1401), STN
P ENV 1995-1-2 (73 1701), STN P
ENV 1991-2-2 (73 0035)
STN P ENV 1992-1-2 (73 1201)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

vyhlka MV SR . 523/2006 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 443/2007 Z.
z.

STN EN 13565-1 (92 0409)

STN EN 12259-3 (92 0407)

Strnka 404

339316918.xlsx

STN EN 12259-2 (92 0407)

STN ISO 6182-5 (92 0401)
STN ISO 6182-3 (92 0401)

STN ISO 6182-2 (92 0401)

STN EN 60079-15 (33 2320)

STN EN 50014 (33 0372) + ZA1 +
ZA2 + Z1, STN EN 60079-0 (33
2320)
STN 73 0852 + Za) + Zb) + Zc) + Z4
+ Z5

zkon . 163/2001 Z. z. v znen

zkona . 128/2002 Z. z., zkona .
217/2003 Z. z., zkona . 434/2004
Z. z., zkona . 308/2005 Z. z. a
zkona . 95/2007 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005
STN EN 13823 (92 0213)
zkon . 129/2002 Z. z. v znen
zkona . 579/2004 Z. z., zkona .
567/2005 Z. z. a zkona . 10/2006
Z. z.
pokyn prezidenta HaZZ . 4/2003 v
znen pokynu prezidenta HaZZ .
16/2005
STN ISO 8421-8 (92 0002)
pokyn prezidenta HaZZ . 4/2003 v
znen pokynu prezidenta HaZZ .
16/2005

pokyn prezidenta HaZZ . 19/2005

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN 179 (16 6020)

vyhlka MV SR . 726/2002 Z. z.

vyhlka MV SR . 726/2002 Z. z.

vyhlka MV SR . 726/2002 Z. z.
STN 38 9000 + Z1

Strnka 405

339316918.xlsx

STN EN 54-1 (92 0404)

STN EN 54-11 (92 0404)
vyhlka MV SR . 719/2002 Z. z.

STN EN 600079-10 (33 2320)

STN ISO 6182-5 (92 0401)

STN ISO 6182-3 (92 0401)

STN EN 1866 (92 0510)

STN EN 12259-3 (92 0407)

STN EN 12259-2 (92 0407)

STN ISO 6182-2 (92 0401)

STN ISO 6182-5 (92 0401)

STN ISO 6182-3 (92 0401)

vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.

STN 38 9000 + Z1
vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.
STN 38 9000 + Z1
STN 38 9000 + Z1

vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.

STN EN 1866 (92 0510)

STN 38 9000 + Z1

STN EN 3-8 (92 0501)

STN 38 9000 + Z1
STN 80 8711

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

Strnka 406

339316918.xlsx

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

STN EN 13355 (82 4005)

STN ISO 8421-1 (92 0002)
STN ISO 8421-1 (92 0002)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN 80 4414
STN EN 353-1 (83 2619), STN EN
353-2 (83 2619), STN EN 355 (83
2616), STN EN 360 (83 2618), STN
EN 363 (83 2621)

pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN ISO 13344 (92 0805)

zkon . 218/2007 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 48/2003

nariadenie ministra vntra SR .

17/2004

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 20/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
34/2007

Strnka 407

339316918.xlsx

STN ISO 8421-8 (92 0002)

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.
STN 38 9552
STN EN 3-8 (92 0501)
STN EN 2 (92 0001)
STN EN 2 (92 0001)
STN EN 2 (92 0001)
STN EN 2 (92 0001)
vyhlka MV SR . 96/2004 Z. z.

STN EN 14973 (26 0340)

STN EN 14973 (26 0340)

STN EN 14973 (26 0340)

STN 73 0844 + Za) + Zb) + Zc) + Z4

+ Z5

STN 92 0101

STN ISO 8421-1 (92 0002)

STN EN 1866 (92 0510)
STN EN 469 (83 2756)
STN 73 0001

STN EN 60079-15 (33 2320)

STN EN 13823 (92 0213)
STN EN 13501-2 (92 0850)
STN EN ISO 9239-1 (92 0212)
STN EN 13501-1 (92 0850), STN EN
ISO 13943 (92 0102)
STN EN 1363-1 (92 0808)
vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.
STN 92 0101/Z1

STN ISO 5657 (92 0200)

STN 92 0201-3 + Z1

Strnka 408

339316918.xlsx

STN EN 1777 (92 0607)

STN EN 13823 (92 0213)

STN EN ISO 20345 (83 2506), STN
EN ISO 20346 (83 2507), STN EN
ISO 20347 (83 2508)

vyhlka MV SR . 258/2007 Z. z.

STN 92 0901
STN 73 0001

pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005

pokyn prezidenta HaZZ . 68/2002

STN EN 671-3 (92 0403)
STN EN 694 (92 0410) + ZAC
STN 73 0001

pokyn prezidenta HaZZ . 36/2007

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN 73 0001
STN EN 50014 (33 0372) + ZA1 +
ZA2 + Z1, STN EN 50021 (33 0372)
+ Z1, STN EN 60079-0 (33 2320)

STN EN 60079-15 (33 2320)

STN EN 50021 (33 0372) + Z1

pokyn prezidenta HaZZ . 36/2005 v

znen pokynu . 28/2006 a pokynu .
33/2006

STN ISO 13344 (92 0805)

pokyn prezidenta HaZZ . 38/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
28/2005

Strnka 409

339316918.xlsx

STN 73 0001
STN EN 13501-1 (92 0850), STN EN
ISO 13943 (92 0102)
STN 73 0001

STN P ENV 1995-1-2 (73 1701)

STN P ENV 1991-2-2 (73 0035)

STN P ENV 1992-1-2 (73 1201)

STN 73 0001

STN 92 0400

STN EN 14710-1 (92 0616)

STN P ENV 1995-1-2 (73 1701)

STN 73 0001

STN 73 0001

pokyn prezidenta HaZZ . 33/2009

STN EN 365 (83 2623)

STN 73 0001

STN EN 671-3 (92 0403)

vyhlka MV SR . 478/2008 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ .48/2006

Strnka 410

339316918.xlsx

STN EN 54-4+AC (92 0404)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

pokyn prezidenta HaZZ . 39/2003

STN 73 0001

STN P ENV 1991-2-2 (73 0035)

STN 73 0001

vnos MV SR . 24/2006

STN EN 353-1 (83 2619), STN EN

353-2 (83 2619), STN EN 354 (83
2615), STN EN 355 (83 2616), STN
EN 363 (83 2621)

zkon . 541/2004 Z. z. v znen

zkona . 94/2007 Z. z.

zkon . 541/2004 Z. z. v znen

zkona . 94/2007 Z. z.

STN EN 12101-6 (92 0550)

zkon . 42/1994 Z. z. o civilnej

ochrane obyvatestva v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 444/2006 Z.z.)

zkon . 541/2004 Z. z. v znen

zkona . 94/2007 Z. z.

STN EN 54-10 (92 0404)

zkon . 364/2004 Z. z.

STN 92 0101/Z1

zkon . 364/2004 Z. z.

Strnka 411

339316918.xlsx

zkon . 315/2001 Z. z. v znen

neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.

STN ISO 8421-8 (92 0002)

vyhlka MV SR . 533/2006 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 445/2007 Z.
z.

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z., STN 92 0101/Z1
STN EN 50172 (36 0640)
STN EN 12101-6 (92 0550)

STN 73 0802 + Zc) + Zd) + Ze) + Z6

+Z7

STN 92 0101/Z1
vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.
STN 92 0101
STN 38 9000 + Z1
STN 73 0851 + Za) + Z2 + Z3

STN EN 13084-8 (73 4112)

vyhlka MV SR . 533/2006 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 445/2007 Z.
z.
STN EN 13501-1 (92 0850), STN EN
ISO 13943 (92 0102)
STN 73 0001
STN P ENV 1991-2-2 (73 0035)

STN 92 0101

vyhlka MV SR . 142/2004 Z. z.

zkon . 264/1999 Z.z. v znen

zkona . 238/2001 Z. z., zkona .
436/2001 Z. z., zkona .128/2002 Z.
z. a zkona . 254/2003 Z. z.

Strnka 412

339316918.xlsx

zkon . 264/1999 Z.z. v znen

zkona . 238/2001 Z. z., zkona .
436/2001 Z. z., zkona .128/2002 Z.
z. a zkona . 254/2003 Z. z.

STN EN 60027-7 (33 2320)

STN EN 50172 (36 0640)

zkon . 264/1999 Z.z. v znen

zkona . 238/2001 Z. z., zkona .
436/2001 Z. z., zkona .128/2002 Z.
z. a zkona . 254/2003 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 4/2008

STN EN 13501-1 (92 0850)

STN EN 12094-1 (92 0406)

STN EN 54-2+AC (92 0404)

STN EN 13501-2 (92 0850)

STN EN 12259-3 (92 0407)

STN 38 2156

STN 73 0875

Strnka 413

339316918.xlsx

STN EN ISO 20345 (83 2506), STN

EN ISO 20346 (83 2507), STN EN
ISO 20347 (83 2508)
pokyn prezidenta HaZZ . 38/2003 v
znen pokynu prezidenta HaZZ .
28/2005
STN 73 0001

STN ISO 5660-1 (62 0203)

STN EN 13084-1 (73 4112)

STN EN 12101-1 (92 0550)

STN EN ISI 12952-1 (80 0886)

zkon . 387/2002 Z. z. o riaden
ttu v krzovch situcich mimo
asu vojny a vojnovho stavu
v
znen zkona . 515/2003 Z. z.

vyhlka MV SR . 726/2002 Z. z.

STN 38 9000 + Z1

STN EN 54-1 (92 0404)

STN EN 50021 (33 0372) + Z1

STN EN 60079-15 (33 2320)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN EN 12065 (92 0530)

pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v
znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005

Strnka 414

339316918.xlsx

zkon . 364/2004 Z. z.

zkon . 364/2004 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 36/2007

vyhlka MV SR . 258/2007 Z. z.
STN EN 1363-1 (92 0808)

zkon . 163/2001 Z. z. v znen

zkona . 128/2002 Z. z., zkona .
217/2003 Z. z., zkona . 434/2004
Z. z., zkona . 308/2005 Z. z. a
zkona . 95/2007 Z. z.

zkon . 264/1999 Z.z. v znen

zkona . 238/2001 Z. z., zkona .
436/2001 Z. z., zkona .128/2002 Z.
z. a zkona . 254/2003 Z. z.
STN EN 13501-1 (92 0850), STN EN
ISO 13943 (92 0102)
STN EN 12101-6 (92 0550)
STN EN 469 (83 2756)

STN EN 14710-1 (92 0616)

STN EN 671-1 (92 0403), STN EN
671-2 (92 0403) + ZA1, STN EN 6713 (92 0403)
vyhlka MV SR . 96/2004 Z. z.

vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.

STN EN 50014 (33 0372) + ZA1 +

ZA2 + Z1, STN EN 60079-0 (33
2320)
STN EN 12259-3 (92 0407)
STN EN 12259-2 (92 0407)
STN EN 1073-1 (83 2712)

STN EN 13034 (83 2872)

STN EN 362 (83 2620)

STN EN 1866 (92 0510)

STN EN 60079-15 (33 2320)

Strnka 415

339316918.xlsx

STN EN 1366-5 (92 0811)

STN 38 9000 + Z1
STN 38 9000 + Z1
STN 38 9000 + Z1

STN 38 9000 + Z1

STN EN 50021 (33 0372) + Z1

STN EN 60079-15 (33 2320)

STN EN 60079-7 (33 2320), STN EN

60079-0 (33 2320), STN EN 6007915 (33 2320)

STN EN 50014 (33 0372) + ZA1 +

ZA2 + Z1

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

STN 92 0300
STN EN 60079-7 (33 2320), STN EN
60079-0 (33 2320), STN EN 6007915 (33 2320)

vyhlka MV SR . 258/2007 Z. z.

STN EN 60079-7 (33 2320)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN EN 60707 (92 0820)

STN ISO 5660-1 (92 0203)
STN ISO 5657 (92 0200)

STN EN ISO 11925-2 (92 0211)

Strnka 416

339316918.xlsx

STN EN ISO 11925-2 (92 0211)

STN EN 13238 (92 0830)

zkon . 218/2007 Z. z.

STN EN ISI 12952-1 (80 0886)

zkon . 42/1994 Z. z. o civilnej

ochrane obyvatestva v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 444/2006 Z.z.)

zkon . 42/1994 Z. z. o civilnej

ochrane obyvatestva v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 444/2006 Z.z.)

pokyn prezidenta HaZZ . 38/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
28/2005

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.,

pokyn prezidenta HaZZ . 35/2002 v
znen pokynu prezidenta HaZZ .
42/2005 a pokynu prezidenta
Hasiskho a zchrannho zboru .
3/2009

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

STN 73 5710

vyhlka MV SR . 726/2002 Z. z.

STN 73 0875

pokyn prezidenta HaZZ . 68/2002

Strnka 417

339316918.xlsx

nariadenie MV SR . 25/2006

zkon . 315/2001 Z. z. v znen

neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

STN ISO 8421-8 (92 0002)

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

STN ISO 8421-8 (92 0002)

vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN 71-2 (94 3094) + A1
STN 38 9000 + Z1
STN EN 12416-1 (92 0420) + A1 +
prA1

STN EN 1073-1 (83 2712)

STN 38 9000 + Z1
vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.
STN 38 9000 + Z1

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN EN 12101-1 (92 0550)

STN EN 54-1(92 0404)

STN EN 54-10(92 0404)

Strnka 418

339316918.xlsx

STN EN 54-1(92 0404)

STN EN 362 (83 2620)

STN EN 1147 (92 0602)

STN EN 469 (83 2756)

STN EN 1443
STN 38 9000 + Z1
STN 38 9000 + Z1
STN 38 9000 + Z1
STN EN 71-2 (94 3094) + A1
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN EN 13084-1 (73 4112)

STN EN 13084-1 (73 4112)

STN 73 0842 + Za) + Z2 + Z3 + Z4

pokyn prezidenta HaZZ . 48/2003

STN EN 1364-1 (92 0809)

STN EN 13501-1 (92 0850)

STN EN ISO 1716 (92 0832)

pokyn prezidenta HaZZ . 2/2004 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
23/2004, pokynu prezidenta HaZZ .
55/2007 a pokynu prezidenta HaZZ .
29/2008

STN EN 469 (83 2756)

STN EN 13501-2 (92 0850)

STN EN 1365-1 (92 0810)

STN EN 179 (16 6020)

STN EN 469 (83 2756)

STN EN ISO 14460 (83 2716) + ZA1

Strnka 419

339316918.xlsx

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.
STN 92 0101/Z1
STN EN 60079-7 (33 2320)

zkon . 666/2004 Z. z. v znen

zkona . 332/2007 Z. z.

vyhlka MV SR . 699/2004 Z. z.

STN EN 60079-15 (33 2320)

STN EN 1147 (92 0602)
STN 92 0101/Z1

STN 92 0400

STN ISO 6182-3 (92 0401)

zkon . 364/2004 Z. z.
zkon . 364/2004 Z. z.

STN 73 0001

STN EN ISO 20345 (83 2506), STN

EN ISO 20346 (83 2507), STN EN
ISO 20347 (83 2508)
STN EN 61241-2-2 (33 2335)
STN EN 12259-3 (92 0407)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

zkon . 364/2004 Z. z.

Strnka 420

339316918.xlsx

zkon . 364/2004 Z. z.

STN 38 9000 + Z1
STN 38 9000 + Z1
STN 38 9000 + Z1

zkon . 364/2004 Z. z.

STN EN 12065 (92 0530)

zkon . 364/2004 Z. z.

zkon . 364/2004 Z. z.

zkon . 364/2004 Z. z.

STN 38 9000 + Z1
STN EN 353-1 (83 2619), STN EN
363 (83 2621)
STN EN 12259-1 (92 0407) + A1+ A2
STN ISO 6182-1 (92 0401)
zkon . 666/2004 Z. z. v znen
zkona . 332/2007 Z. z.

Strnka 421

339316918.xlsx

zkon . 364/2004 Z. z.

zkon . 314/2001 Z. z. v znen

zkona . 438/2002 Z. z., zkona .
215/2004 Z. z., zkona . 347/2004
Z. z. a zkona . 562/2005 Z. z
stavn zkon . 227/2002 Z. z. v
znen stavnho zkona . 113/2004
Z. z. a stavnho zkona . 566/2005
Z. z

pokyn prezidenta HaZZ . 4/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
16/2005

pokyn prezidenta HaZZ . 4/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
16/2005

STN EN 12101-1 (92 0550)

STN 80 4414

STN 73 0802 + Zc) + Zd) + Ze) + Z6

+Z7

STN EN 12065 (92 0530)

STN 73 0001
STN EN 61241-18 (33 2330)
STN EN 61241-18 (33 2330)
STN 73 0842 + Za) + Z2 + Z3 + Z4

pokyn prezidenta HaZZ . 48/2003

STN EN 13501-1 (92 0850)
STN EN ISO 1716 (92 0832)

STN P ENV 1991-2-2 (73 0035)

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.
STN 92 0101/Z1
STN EN 60079-7 (33 2320)
zkon . 478/2002 Z. z.
STN EN 469 (83 2756)

Strnka 422

339316918.xlsx

STN P ENV 1991-2-2 (73 0035)

STN 73 0001

STN P ENV 1999-1-2 (73 1401)

vyhlka MV SR . 699/2004 Z. z.

STN 92 0101/Z1

STN 73 0001

STN 38 9000 + Z1
STN 38 9000 + Z1
STN EN ISO 14460 (83 2716) + ZA1
STN EN 469 (83 2756)

STN 38 2156

STN EN 12101-6 (92 0550)

STN EN 14710-1 (92 0616)

vyhlka MV SR . 478/2008 Z.z.

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

STN 73 0875

STN EN 60707 (92 0820)

STN EN 12259-3 (92 0407)

STN EN 12259-2 (92 0407)

STN 38 2156/Z1

STN 73 4201
zkon . 315/2001 Z. z. v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.

zkon . 261/2002 Z. z. o prevencii

zvanch priemyselnch havri
a o zmene a doplnen niektorch
zkonov, v znen zkona . 543/2002
Z. z., zkona . 525/2003 Z. z.,
zkona . 587/2004 Z. z. a zkona .
277/2005 Z. z.

Strnka 423

339316918.xlsx
zkon . 261/2002 Z. z. o prevencii
zvanch priemyselnch havri
a o zmene a doplnen niektorch
zkonov, v znen zkona . 543/2002
Z. z., zkona . 525/2003 Z. z.,
zkona . 587/2004 Z. z. a zkona .
277/2005 Z. z.

zkon . 541/2004 Z. z. v znen

zkona . 94/2007 Z. z.

STN ISO 8421-1 (92 0002)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN 13355 (82 4005)

pokyn prezidenta HaZZ . 38/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
28/2005
STN EN 50014 (33 0372) + ZA1 +
ZA2 + Z1, STN EN 50021 (33 0321)
+ Z1, STN EN 60079-0 (33 2320)
STN EN 600079-10 (33 2320)
STN EN 50021 (33 0372) + Z1
pokyn prezidenta HaZZ . 38/2003 v
znen pokynu prezidenta HaZZ .
28/2005
STN EN 14413-1 (95 5006), STN EN
14413-2 (95 5006)

STN EN 12101-1 (92 0550)

pokyn prezidenta HaZZ . 38/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
28/2005

pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v

znen pokynu prezidenta . 20/2005

pokyn prezidenta HaZZ . 36/2007

zkon . 541/2004 Z. z. v znen
zkona . 94/2007 Z. z.

vyhlka MV SR . 605/2007 Z. z.

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.

Strnka 424

339316918.xlsx

STN 73 0824
STN EN ISO 13943 (92 0102), STN
EN 13501-1 (92 0850)
STN EN 12101-1 (92 0550)

pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v

znen pokynu prezidenta . 20/2005

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN ISO 6182-1 (92 0401)
STN EN 12259-1 (92 0407) + A1+ A2
STN EN 14710-1 (92 0616)
zkon . 315/2001 Z. z. v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.

nariadenie MV SR . 85/2005

STN ISO 8421-8 (92 0002)

nariadenie MV SR . 2/2007

nariadenie MV SR . 13/2005

STN ISO 8421-8 (92 0002)

zkon . 17/2007 Z. z.

STN EN 1777 (92 0607)

STN EN 671-1 (92 0403), STN EN

671-3 (92 0403)

STN 38 2156

STN EN 1946-1 (73 0575)

STN 73 4201

STN 73 0001

Strnka 425

339316918.xlsx

stavn zkon . 227/2002 Z. z. v

znen stavnho zkona . 113/2004
Z. z. a stavnho zkona . 566/2005
Z. z

vyhlka MV SR . 401/2007 Z. z.
STN EN 54-2+AC (92 0404), STN
EN 12094-1 (92 0406)

STN P ENV 1999-1-2 (73 1401)

STN P ENV 1992-1-2 (73 1201), STN

P ENV 1995-1-2 (73 1701)

STN P ENV 1996-1-2

STN P ENV 1999-1-2 (73 1401), STN

P ENV 1995-1-2 (73 1701)

STN P ENV 1992-1-2 (73 1201)

STN EN 12416-1 (92 0420) + A1 +

prA1
vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.
STN 92 0101, STN 73 0802 + Zc) +
Zd) + Ze) + Z6 +Z7
vyhlka MV SR . 169/2006 Z.z.

zkon . 541/2004 Z. z. v znen

zkona . 94/2007 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 21/2004

Strnka 426

339316918.xlsx

zkon . 364/2004 Z. z.

zkon . 218/2007 Z. z.

zkon . 264/1999 Z.z. v znen

zkona . 238/2001 Z. z., zkona .
436/2001 Z. z., zkona .128/2002 Z.
z. a zkona . 254/2003 Z. z.

STN EN 365 (83 2623)

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.

STN 92 0101

vyhlka MV SR . 142/2004 Z. z.

STN 92 0101
STN EN ISO 11925-2 (92 0211), STN
ISO 5660-1 (62 0203)
zkon . 264/1999 Z.z. v znen
zkona . 238/2001 Z. z., zkona .
436/2001 Z. z., zkona .128/2002 Z.
z. a zkona . 254/2003 Z. z.
STN EN 60079-7 (33 2320)
STN ISO 9705 (92 0801)
STN EN ISO 1716 (92 0832), STN
EN ISO 5659-2 (92 0807)
STN EN 13238 (92 0830)
STN EN 13501-1 (92 0850)
STN ISO 5657 (92 0200)
STN ISO 9705 (92 0801)

nariadenie MV SR . 18/2006

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN EN ISO 15831 (83 2780)

STN P ENV 1991-2-2 (73 0035)

STN 38 9000 + Z1

zkon . 218/2007 Z. z.

Strnka 427

339316918.xlsx

STN 38 9000 + Z1
STN EN 12094-5 (9 20406), STN EN
12094-6 (9 20406), STN EN 12094-8
(9 20406)
STN EN 12094-2 (92 0406), STN EN
12094-3 (92 0406), STN EN 12094-9
(92 0406), STN EN 12094-10 (92
0406), STN EN 12094-11 (92 0406),
STN EN 12094-12 (92 0406)

STN EN 12094-7 (92 0406)

STN EN 1777 (92 0607)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN ISO 5659-2 (92 0807)
STN ISO 5657 (92 0200)
STN EN 14604 (92 0425)

STN EN 12094-1 (92 0406)

STN 92 0435
STN ISO 8421-8 (92 0002)
vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.

STN EN 14710-1 (92 0616)

STN EN 12259-2 (92 0407), STN EN

12259-3 (92 0407)

STN P ENV 13381-3 (92 0814)

STN ISO 6182-5 (92 0401)

STN ISO 6182-2 (92 0401)

STN ISO 6182-3 (92 0401)

STN EN 1147 (92 0602)

STN EN 1147 (92 0602)

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

STN ISO 8421-8 (92 0002)

Strnka 428

339316918.xlsx

STN EN 1777 (92 0607)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN 92 0901
STN 92 0101
STN ISO 8421-8 (92 0002)

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

STN EN 14710-1 (92 0616)

vyhlka MV SR . 719/2002 Z. z.

STN EN 1866 (92 0510)

STN EN 13565-1 (92 0409)

vyhlka MV SR . 699/2004 Z. z.

STN EN 13355 (82 4005)

STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN EN 12101-6 (92 0550)

zkon . 364/2004 Z. z.

zkon . 541/2004 Z. z. v znen

zkona . 94/2007 Z. z.

Strnka 429

339316918.xlsx

STN EN 12101-6 (92 0550)

STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN EN 50021 (33 0372) + Z1
STN EN 50014 (33 0372) + ZA1 +
ZA2 + Z1, STN EN 60079-0 (33
2320)

STN EN 50018 (33 0372) + ZA1 + Z1

STN EN 13501-1 (92 0850)

pokyn prezidenta HaZZ . 36/2007

STN EN 14604 (92 0425)

zkozkon . 315/2001 Z. z. v znen

neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.,
zkon 131/2002 Z. z. v znen
neskorch predpisov

pokyn prezidenta HaZZ . 68/2002

STN EN 60079-1 (33 2320)

STN EN ISO 9239-1 (92 0212)
STN 38 9000 + Z1
STN 38 9000 + Z1
pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v
znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN EN 60079-7 (33 2320), STN EN
50021 (33 0372) + Z1, STN EN
60079-15 (33 2320)
STN 12 0000
STN EN ISO 13943 (92 0102)

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.
STN 73 0867, STN 73 0862 + Za) +
Zb) + Z3

Strnka 430

339316918.xlsx

STN 73 0867

STN ISO 6182-3 (92 0401)

zkon . 315/2001 Z. z. v znen

neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.
STN EN 13823 (92 0213)
STN 38 5520

STN ISO 5660-1 (62 0203)

STN ISO 5657 (92 0200)

STN 38 5520
STN 38 5520
STN 38 5520

STN 38 5520

STN 38 5520

STN 73 0001

STN 73 0001

STN ISO 5660-1 (92 0203)

STN EN 443 (92 1003)

pokyn prezidenta HaZZ . 20/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
34/2007

STN EN 60079-7 (33 0372)

STN ISO 8421-1 (92 0002)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN 73 0001

STN 73 0001

Strnka 431

339316918.xlsx

STN EN 357 (92 0204)

STN EN 12101-1 (92 0550), STN EN

13501-4 (92 0850)

STN 92 0300

STN EN 702 (92 0302)

STN EN 12259-3 (92 0407)

pokyn prezidenta HaZZ . 68/2002

STN EN 13823 (92 0213)

STN EN 12259-3 (92 0407)

STN ISO 6182-3 (92 0401), STN ISO

6182-3 (92 0401)
nariadenie MV SR . 25/2006
zkon . 315/2001 Z. z. v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.
STN ISO 8421-8 (92 0002)

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 8/2005 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
37/2005, pokynu prezidenta HaZZ .
21/2006, pokynu pezidenta HaZZ .
40/2007, pokynu prezidenta HaZZ .
31/2008, pokynu prezidenta HaZZ .
6/2009 a pokynu prezidenta HaZZ .
16/2009

pokyn prezidenta HaZZ . 10/2005 v

znen pokynu preidenta HaZZ .
23/2006, pokynu prezidenta HaZZ .
39/2006, pokynu prezidenta HaZZ .
27/2007, pokynu prezidenta HaZZ .
42/2007, pokynu prezidenta HaZZ .
33/2008, pokynu prezidenta HaZZ .
8/2009 a pokynu pezidenta HaZZ .
18/2009

pokyn prezidenta HaZZ . 9/2005 v

znn pokynu prezidenta . 22/2006,
pokynu prezidenta HaZZ . 26/2007,
pokynu prezidenta HaZZ . 41/2007,
pokynu prezidenta HaZZ . 32/2008,
pokynu prezidenta HaZZ . 7/2009 a
pokynu prezidenta HaZZ . 17/2009

Strnka 432

339316918.xlsx

zkon . 544/2002 Z. z. o Horskej

zchrannej slube v znen zkona .
515/2003 Z. z. a zkona . 567/2005
Z. z.

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN EN 1498 (83 2626)

STN EN 1498 (83 2626)

STN EN 1498 (83 2626)

STN EN 1498 (83 2626)

STN EN 1777 (92 0607)

nariadenie MV SR . 64/2006
zkon . 579/2004 Z. z. v znen
zkona . 351/2005 Z. z. a zkona .
284/2008 Z. z.
vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN 38 9000 + Z1
zkon . 42/1994 Z. z. o civilnej
ochrane obyvatestva v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 444/2006 Z.z.)

pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005

pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005

pokyn prezidenta HaZZ . 40/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
20/2005

Strnka 433

339316918.xlsx

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN EN 1496 (83 2624)

STN EN 1496 (83 2624)

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

STN ISO 8421-8 (92 0002)

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

STN 38 9000 + Z1
STN EN 1147 (92 0602)
STN EN 1777 (92 0607)

nariadenie MV SR . 22/2006

STN 38 9000 + Z1

STN EN 1497 (83 2625)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

vyhlka MV SR . 96/2004 Z. z.,

STN 92 0101/Z

Strnka 434

339316918.xlsx

STN EN 353-1 (83 2619), STN EN

353-2 (83 2619), STN EN 355 (83
2616), STN EN 360 (83 2618), STN
EN 363 (83 2621)

STN 73 0001

STN 73 0001

STN 38 9000 + Z1

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

STN EN 353-1 (83 2619), STN EN

353-2 (83 2619), STN EN 363 (83
2621)

STN EN 353-1 (83 2619), STN EN

363 (83 2621)

STN EN 353-2 (83 2619), STN EN

363 (83 2621)

STN EN 1891 (83 2627)

STN EN 362 (83 2620)

STN 73 0001

STN EN 12094-9 (92 0406), STN EN

12094-12 (92 0406)

STN ISO 6182-1 (92 0401)

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

STN EN 443 (92 1003)

STN EN 443 (92 1003)

Strnka 435

339316918.xlsx

STN 73 0001

STN EN ISO 1716 (92 0832)

STN ISO 8421-1 (92 0002)

pokyn prezidenta HaZZ . 4/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
16/2005

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 4/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
16/2005

pokyn prezidenta HaZZ . 68/2002

pokyn prezidenta HaZZ . 38/2003 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
28/2005
STN EN 443 (92 1003)
STN EN 354 (83 2615), STN EN 363
(83 2621)
STN EN 12259-1 (92 0407) + A1+ A2
STN ISO 6182-1 (92 0401)

STN EN 50021 (33 0372) + Z1

STN EN 60079-15 (33 2320)

STN EN 61241-18 (33 2330)

nariadenie MV SR . 29/2008

Strnka 436

339316918.xlsx

pokyn prezidenta HaZZ . 36/2007

nariadenie MV SR . 85/2005

nariadenie MV SR . 29/2008

zkon . 364/2004 Z. z.

zkon . 218/2007 Z. z.

STN ISO 6182-5 (92 0401)

STN EN 12259-3 (92 0407)

STN EN 1147 (92 0602)

STN ISO 6182-3 (92 0401)

STN EN ISO 11925-2 (92 0211)

STN EN ISO 13943 (92 0102)
STN ISO 8421-1 (92 0002), STN EN
ISO 10093 (92 0806)
STN ISO 5660-1 (92 0203)
STN ISO 5657 (92 0200)
STN EN ISO 13943 (92 0102)
STN EN ISO 13943 (92 0102)
STN EN ISO 13943 (92 0102)
STN EN ISO 13943 (92 0102)
STN EN ISO 13943 (92 0102)
STN EN ISO 13943 (92 0102)
STN EN 13501-1 (92 0850), STN EN
ISO 13943 (92 0102)
STN EN ISO 13943 (92 0102)
STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN ISO 10093 (92 0806)
zkon . 666/2004 Z. z. v znen
zkona . 332/2007 Z. z.
STN EN 12259-3 (92 0407)
STN ISO 6182-5 (92 0401)

Strnka 437

339316918.xlsx

STN ISO 6182-1 (92 0401)

STN EN 61241-18 (33 2330)

STN EN 61241-18 (33 2330)

zkon . 42/1994 Z. z. o civilnej

ochrane obyvatestva v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 444/2006 Z.z.)

vyhlka MV SR . 532/2006 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 444/2007 Z.
z.

vyhlka MV SR . 699/2004 Z. z.

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN EN 13501-4 (92 0850)

STN EN 13501-4 (92 0850)

STN EN 13501-4 (92 0850)

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.

Strnka 438

339316918.xlsx

STN ISO 6182-4 (92 0401)

STN EN 12094-2 (92 0406)

STN 92 0300

zkon . 261/2002 Z. z. o prevencii

zvanch priemyselnch havri
a o zmene a doplnen niektorch
zkonov, v znen zkona . 543/2002
Z. z., zkona . 525/2003 Z. z.,
zkona . 587/2004 Z. z. a zkona .
277/2005 Z. z.

zkon . 218/2007 Z. z.

STN EN 12094-2 (92 0406), STN EN

12094-3 (92 0406), STN EN 12094-9
(92 0406), STN EN 12094-10 (92
0406), STN EN 12094-11 (92 0406),
STN EN 12094-12 (92 0406), STN
EN 12094-5 (9 20406), STN EN
12094-6 (9 20406), STN EN 12094-8
(92 0406)

STN EN 12094-2 (92 0406), STN EN

12094-3 (92 0406), STN EN 12094-5
(9 20406), STN EN 12094-6 (9
20406), STN EN 12094-8 (92 0406),
STN EN 12094-9 (92 0406), STN EN
12094-10 (92 0406), STN EN 1209411 (92 0406), STN EN 12094-12 (92
0406)

vyhlka MV SR . 478/2008 Z.z.

STN EN 12416-1 (92 0420) + A1 +

prA1

STN EN 54-1 (92 0404)

STN EN 12101-1 (92 0550)

STN EN 54-1 (92 0404)

STN EN 54-1 (92 0404)

Strnka 439

339316918.xlsx

STN EN 12101-1 (92 0550)

STN EN 12094-3 (92 0406),

STN EN 12094-3 (92 0406),

STN EN 14604 (92 0425)

STN EN 12416-1 (92 0420) + A1 +

prA1

STN EN 12101-6 (92 0550)

STN EN 50021 (33 0372) + Z1, STN

EN 60079-15 (33 2320)

STN EN 60079-15 (33 2320)

vyhlka MV SR . 726/2002 Z. z.

STN EN 50394-1 (33 0372)

STN EN 50394-1 (33 0372)

STN EN 1777 (92 0607)

STN EN 1777 (92 0607)

STN EN 54-3 (92 0404) + ZA1
STN EN 54-3 (92 0404) + ZA1
STN 92 0300

STN EN 54-18

Strnka 440

339316918.xlsx

pokyn prezidenta HaZZ . 9/2002 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
22/2004, pokynu prezidenta HaZZ .
36/2006 a pokynu prezidenta HaZZ .
15/2008

zkon . 314/2001 Z. z. v znen

zkona . 438/2002 Z. z., zkona .
215/2004 Z. z., zkona . 347/2004
Z. z. a zkona . 562/2005 Z. z
zkon . 129/2002 Z. z. v znen
zkona . 579/2004 Z. z., zkona .
567/2005 Z. z. a zkona . 10/2006
Z. z.
vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z., STN 92 0101/Z1
STN EN 12101-6 (92 0550)
STN 73 0802 + Zc) + Zd) + Ze) + Z6
+Z7
pokyn prezidenta HaZZ . 35/2002 v
znen pokynu prezidenta HaZZ .
42/2005 a pokynu prezidenta HaZZ .
3/2009
pokyn prezidenta HaZZ . 36/2005 v
znen pokynu . 28/2006 a pokynu .
33/2006

pokyn prezidenta HaZZ . 15/2007

STN EN 1147 (92 0602)

zkon . 666/2004 Z. z. v znen
zkona . 332/2007 Z. z.
STN EN 1364-1 (92 0809)

STN EN 1365-2 (92 0810)

STN EN 13501-2 (92 0850)

STN EN 60079-1 (33 2320), STN EN

50018 (33 0372) + ZA1 + Z1
zkon . 315/2001 Z. z. v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.
vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.
vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.

STN EN 12101-1 (92 0550)

Strnka 441

339316918.xlsx

pokyn prezidenta HaZZ . 68/2002

pokyn prezidenta HaZZ . 20/2009

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN EN 360 (83 2618), STN EN 363

(83 2621)

STN EN 1365-4 (92 0810)

STN EN 360 (83 2618), STN EN 363

(83 2621)
STN 73 0001

STN 73 0001

STN 73 0001

STN 73 0001

STN 73 0001

STN EN ISO 13943 (92 0102)

STN EN 60079-1 (33 2320)

zkon . 666/2004 Z. z. v znen

zkona . 332/2007 Z. z.
zkon . 666/2004 Z. z. v znen
zkona . 332/2007 Z. z.
vyhlka MV SR . 478/2008 Z.z.

zkon . 261/2002 Z. z. o prevencii

zvanch priemyselnch havri
a o zmene a doplnen niektorch
zkonov, v znen zkona . 543/2002
Z. z., zkona . 525/2003 Z. z.,
zkona . 587/2004 Z. z. a zkona .
277/2005 Z. z.

zkon . 315/2001 Z. z. v znen

neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 60/2002 v

znrn pokynu prezidenta HaZZ .
25/2005

Strnka 442

339316918.xlsx
pokyn prezidenta HaZZ . 60/2002 v
znrn pokynu prezidenta HaZZ .
25/2005

STN EN 54-2+AC (92 0404)

STN 73 0001

STN 38 2156
STN 38 9000 + Z1

STN EN 13501-2 (92 0850)

STN EN 13084-8 (73 4112), STN EN
13501-2 (92 0850)
STN EN 1364-2 (92 0809)
STN EN 1366-8 (92 0811)
STN EN 1366-1 (92 0811)
STN 38 9000 + Z1
STN EN 12259-1 (92 0407) + A1+ A2
STN ISO 6182-1 (92 0401)

STN ISO 6182-1 (92 0401)

STN 73 0875

STN EN 60079-1 (33 2320), STN EN

50018 (33 0372) + ZA1 + Z1
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN ISO 8421-8 (92 0002)

vyhlka MV SR . 699/2004 Z. z.

STN 92 0400

STN ISO 6182-5 (92 0401)

STN ISO 6182-5 (92 0401)

Strnka 443

339316918.xlsx

STN ISO 6182-5 (92 0401)

STN ISO 6182-5 (92 0401)

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

STN EN 1125 (16 6021), STN EN

179 (16 6020)

vyhlka MV SR . 162/2006 Z. z.

vyhlka MV SR . 96/2004 Z. z.
STN 73 0001

vyhlka MV SR . 611/2006 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 35/2002 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
42/2005 a pokynu prezidenta HaZZ .
3/2009

nariadenie MV SR . 2/2007

STN 38 9000 + Z1
vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.
vyhlka MV SR . 124/2000 Z. z.

vyhlka MV SR . 699/2004 Z. z.

STN 73 0862 + Za) + Zb) + Z3

STN 73 0867
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN ISO 8421-8 (92 0002)

Strnka 444

339316918.xlsx

STN EN 1777 (92 0607)

STN 73 0001

vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z.

STN 92 0901

zkon . 364/2004 Z. z.

STN EN 50021 (33 0372) + Z1

STN ISO 5657 (92 0200)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

zkon . 315/2001 Z. z. v znen

neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.

pokyn prezidenta HaZZ . 35/2002 v

znen pokynu prezidenta HaZZ .
42/2005 a pokynu prezidenta HaZZ .
3/2009

zkon . 541/2004 Z. z. v znen

zkona . 94/2007 Z. z.

zkon . 541/2004 Z. z. v znen

zkona . 94/2007 Z. z.

Strnka 445

339316918.xlsx

STN 38 9000 + Z1
vyhlka MV SR . 94/2004 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 307/2007 Z.
z., STN 92 0101/Z1, STN 92 0201-2
+ Z1
STN EN 12065 (92 0530)
STN EN ISO 7225 (69 0015)
STN EN 1147 (92 0602)

zkon . 364/2004 Z. z.

zkon . 364/2004 Z. z.
STN EN 12065 (92 0530)

STN EN 357 (92 0204)

STN EN 12101-6 (92 0550)

STN EN 671-3 (92 0403)

STN EN 12101-6 (92 0550)

STN ISO 8421-8 (92 0002)

STN EN 54-2+AC (92 0404)

STN EN 13355 (82 4005)

STN EN 13355 (82 4005)

STN EN 13355 (82 4005)

STN EN 12416-1 (92 0420) + A1 +

prA1

STN EN 12259-5 (92 0407)

STN P ENV 1995-1-2 (73 1701)

STN ISO 9705 (92 0801)
STN ISO 5660-1 (92 0203)
STN EN ISO 5659-2 (92 0807)

Strnka 446

339316918.xlsx

STN EN 13238 (92 0830)

STN EN 12101-6 (92 0550)

STN ISO 5657 (92 0200)

STN EN 13501-2 (92 0850)

STN EN 469 (83 2756)

STN EN 12413-2 (92 0420)

STN EN 3-8 (92 0501)

STN EN 12094-9 (92 0406)

STN EN 13501-2 (92 0850)

STN EN ISO 14460 (83 2716) + ZA1

STN EN 54-18

pokyn prezidenta HaZZ . 68/2002

zkon . 364/2004 Z. z.

STN 92 0101/Z1
STN EN ISO 13943 (92 0102)
STN EN 60079-7 (33 2320), STN EN
50021 (33 0372) + Z1, STN EN
60079-15 (33 2320)
pokyn prezidenta HaZZ . 4/2003 v
znen pokynu prezidenta HaZZ .
16/2005
STN ISO 8421-8 (92 0002)
STN 38 9000 + Z1
STN EN 443 (92 1003)

Strnka 447

339316918.xlsx

STN 73 0001
vyhlka MV SR . 605/2007 Z. z.

STN EN 60079-7 (33 2320)

STN EN 3-7 (92 0501)

STN EN 1866 (92 0510)

STN 73 0001
zkon . 315/2001 Z. z. v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 491/2006 Z. z.) a zkona .
327/2007 Z. z.
STN EN 12101-6 (92 0550)

STN 38 9000 + Z1

STN 38 9000 + Z1

STN ISO 8421-1 (92 0002)

STN 73 0867

STN EN 14973 (26 0340)

STN 73 0862 + Za) + Zb) + Z3

STN 80 4414

STN EN ISO 13943 (92 0102)

zkon . 42/1994 Z. z. o civilnej

ochrane obyvatestva v znen
neskorch predpisov (pln znenie
zkona . 444/2006 Z.z.)

vyhlka MV SR . 523/2006 Z. z. v
znen vyhlky MV SR . 443/2007 Z.
z.

STN 38 2156

Strnka 448

339316918.xlsx

STN EN 60707 (92 0820)

Strnka 449

339316918.xlsx

Strnka 450

339316918.xlsx

Strnka 451

339316918.xlsx

Strnka 452

339316918.xlsx

Strnka 453

339316918.xlsx

Strnka 454

339316918.xlsx

Strnka 455

339316918.xlsx

Strnka 456