Vetba

Let orol rym nebom

v zlatom svetle zory,
dun pod nm valn Dunaj,
umia Balkn-hory.
Let k moru, a nad morom
koles si to:
div predivn zobili
jasn jeho oi.
i to tu ten blaen raj,
zeme boej krsa?
Bielo more, ierno more
okol neho hr sa.
Z vin kvetohje du
bymi vami,
pod nimi sa mesto ve
pynmi veami.
Na mesto sa vo dne, v noci
mlad mesiac dva;
a ten mesiac nedorast,
ani neubva.
Sed vla, vedomica,
na brale vysokom;
doaleka-nealeka
vetm had okom.
Nehad na hory, o sa
za morom mihaj,
ale had na tie asy,
ktor prij maj.
Ani nehad na lode,
o po mori beia:
le na deje, ktor v lone
budcnosti leia.
Zatoil sa orol nad ou
tri razy dokola,
vlu bohom sestruje si,
a zvysoka vol:
Biela vlo, bohom sestro,
noe ty mne povedz;
o to za hrad, o to tam na
svieti ten obnovec?
Biela vla, vedomica,
orlovi odvet:
Ten hrad, orle, o to tam na
ten obnovec svieti,
to Carohrad. Oj, bval on
niekdy sveta hlavou;
a Boh zveadil ho mocou
a ovenil slvou.
Ale on sa Boha spustil
a ako previnil;
znal Carohrad pravdu boiu,
ale ju neinil;
znal Carohrad, lovek bo
e je syn slobody,
ale on do pt otrockch
okval nrody.
Preto Boh na kliatbu hodil
a dal ho v moc udu,
ktor pravdy boej nezn,
ale sli bludu.
A ten mesiac zl m svetlo,
bo kam ono padne,
tam ti kad vkvet ducha
loveieho vdne.
A m ono pada bude
na tie krsne kraje,
z Carohradu iadna moc t
kliatbu neodkaje.
Jesto tomu rokov, jesto,
vo dva razy dvesto,

ako svieti ten obnovec

na neastn mesto.
Ale Boh sa u zutoval,
dni spsy sa bla,
u ho vidm ide vaz
pod znamenm Kra;
vaz ozbrojen Bohom,
diea toho rodu,
ktor byvi sm otrokom
d svetu slobodu.
Bolo to chlieb krivdy i on
jedval za mladi:
bude to na ven prestol
on pravdu posad;
pravdu t, zaznan svetom,
ale pol z neba:
miluj Boha celou duou,
blnych ako seba.
Udri, orle, bohom brate,
krielami bystrmi;
zale ta, kde stoj vaz
atami chrabrmi.
Tam sa na kr, o sa blyt
nad jeho prporom,
a volaj a hlas tvoj rym
ozvi sa tborom;
volaj, volaj hlasom hromu:
Vsta, vaze bo!
Boh ti vrahov tvojho rodu
pod nohy polo.
Pred tebou do prachu kakn
vee Carohradu;
zablysne sa kr, a mesiac
sklon sa k zpadu;
sklon sa a zjde za ten
kraj sveta alek:
zjde a nevzde viacej
a na vekov veky.