Copyright Alojz Lorenc, Pavol Jank 2000

Photographes Alojz Lorenc, Norbert Grosz,

Vladimr Miauer, archv

ISBN 80-968475-1-1

pion s udskou tvrou

V tejto knihe spolu vstpime do zkulisia vysokej politiky a do jej s
vislost s innosou spravodajskch sluieb. Bezprostredne sa zoznmime
s psychologickm zzemm ud moci, ktorch prcou s technolgie na
spoznvanie, analzu, predvdanie a riadenie spoloenskho vvinu.
Dostaneme sa do priameho zitkovho sveta spravodajskej komunity,
ktor m dozaista bliie k dleitmu pozadiu kovch historickch
momentov a prelomovch udalost, ako ostatn smrtenci.
Pozvam vs na stretnutie s fascinujcim lovekom; deifrujme svet
prostrednctvom sksenost, pohadov a hodnoten generla ALOJZA
LORENCA, ktor stl na ele eskoslovenskej tajnej sluby a ktorho
charakterizuj mimoriadne osobnostn, intelektulne a profesionlne
schopnosti. Bude ns sprevdza po bludisku skutonch prbehov a stra
tegickch zacielen, po labyrinte poznania, ktorho chodby ved vetk
mi zemepisnmi i dejepisnmi smermi a v ktorho skrytch ldskch
i technickch princpoch sa spoahlivo orientuj iba dkladn znalci
pionneho umenia.
Ocitneme sa spolu s nm na dne studne studenej vojny - uprostred de
jov a svislost, ktor ju rozptali, v arzenloch tajnch zbran, ktormi
viedli mraziv svetov konflikt vldy vetkch ttov, aj v autentickch
prostrediach, kde sa rozhodovalo o ukonen chladnho globlneho ne
priatestva. Pozrieme sa na stehy horcou ihlou uitho mieru, na povoj
nov symptmy a problmy sasnosti aj na rizikov faktory a ndejn
vvinov perspektvy budceho osudu loveenstva. Nazeranie na innos
vzvednch organizci - najm v naich koninch - m bu ndych
dobrodrunej kinematografickej romantiky, alebo prdych paulnych
publicistickch jednostrannost. Vo svete pione vak tty nenastavuj
zrkadlo iba zastretm aktivitm svojich protivnkov i priateov a spojen
cov, ale aj vlastnmu politickmu systmu.
Zoznmime sa so vetkmi podstatnmi bojiskami neviditenho
mocenskho zpolenia, s celou rkou funkci spravodajskch sluieb, re
prezentatvnymi ukkami pionnych afr a prpadov, psobenm geopolitickch gravitanch pol, socilnymi, ekonomickmi, informanmi,
vedecko-technickmi a almi aspektmi bezpenosti. Od stle aktulne
ho odkazu majstrov strategickho uvaovania spred 2500 rokov sa
dostaneme a do najhorcejch okamihov, v ktorch pokrauj rafino
van vojny o myslenie ud a ovldnutie duchovnch i materilnych hod
nt jednotlivch krajn a kontinentov. Uniktne fakty nm umonia po
chopi pozciu a manvrovac priestor Slovenska v eurpskych i svetovch
sradniciach. Spoznme zblzka aj neobyajnho loveka a vnimon
ho odbornka i jeho zpas o profesionlnu a udsk es.
Pavol Jank

ROZHOVOR
PRV
Prehrat vojna sa nikdy nekon poslednm vstrelom. Pokrauje
v biede porazenej krajiny.

Pri pohade na nau sasn spoloensk realitu lovek nevdojak na

dobudne dojem, e sme sa ocitli v typickej situcii, ak u histria dver
ne pozn z viacerch povojnovch ias. ijeme poda vs v atmosfre
doznievajcich vojnovch udalost?
Zd sa, e no. N ivot m vetky prznaky povojnovho obdo
bia. Prerozdelili sa sfry vplyvu, rozpadli sa star vzahy a vznikli no
v spojenectv. Vazi si delia svet aj povojnov dividendy. Potvrdzuje
sa star sksenos, e prehrat vojna sa nikdy nekon poslednm v
strelom, ale pokrauje v biede porazenej krajiny. Tak ako to dlho bo
lo v Nemecku - po prvej i druhej svetovej vojne. Z chaosu sa z vee
ra do rna rodia nov zbohatlci.
Paovanie, melina, korupcia, nsilie. Kto mal rd Remarquea,
stretva v kaviarach jeho hrdinu" Lederhoseho v ltom nepremo
kavom plti s ponukami desiatok tisc prov vojenskch bagan, i
mnohmi vagnmi eleznho rotu. Kto miluje Simmela, stretne
v naom svete spenho povojnovho zbohatlka - toho, o zanal
predajom vajec. S vkrikom: Hur, ete ijeme!", to dotiahol a
k vlastnmu palcu, lietadlu a jachte. Keft fr, peniaze sa toia. e
nejde o bagane? Ale o plynov masky bol zujem, to si predsa mu
ste pamta! A t zasvtenej aj scandium, osmium, erven ortu.
Faxy poletovali svetom. Me a hlink li na draku. Nafta musela
ma mlo sry. Dovezen ahk vykurovacie oleje mono preda ako
motorov naftu. Alebo naftu doviez ako ahk vykurovac olej. In sa
prebdzaj do zlho sna. Pravdu a lsku v tom bohatom vbere
tovaru nenachdzaj.
Vetci sme sa pomiatli. Navliekli sme si fialov sak. Aby ns bo
lo pozna. Nastupuj prv nezamestnan. Kedysi sme len tali, e aj
tak udia ili, a rozprvanie o tomto vyhynutom druhu sme brali ako
spomienky naich dedov na boje pri Piave. Ich poet rastie ako huby
po dadi. Aj poet samovrd. Preo utekaj zo ivota, ve sa
skonila vojna, nastal mier?!
Do funkci nastupuj nov garnitry zaiatonkov - regrutovan
z legionrov a partiznov skonenej vojny. A kok sa hlsia k zslu
hm. T, o vraj u oddvna boli s vazmi, sa rozmnouj geo
metrickm radom. Kdee boli? V tak hlbokej konpircii, e o nich
10

nik ani netuil. Tak to bva vdy. Kad doba si svojich ud njde.
S ochotn robi okovek. Aj generlneho tajomnka OSN, keby po
nkli. A nemuseli by ani ponka, aspo keby neodmietli. Nik nect
Prikzanie. Nebude sa pcha do funkci, ktorm nerozumie.
To nie je prli poteiten. Mono s to iba prechodn akosti,
detsk choroby, problmy rastu i trampoty prirodzene spojen s kadm
zaiatkom.
Mono, dfam. Ale nie vetko je na smiech i k zlosti. K przna
kom patria aj pozitva. Niekto ich vid viac, in menej. A o o menej,
o to s mono cennejie. e nie je vetko zlato, o sa blyt? Star
pravda. ivot je lavka krovsk. Uvidme. armantn itateka,
ktor sa prve zabila do spenho mladho itatea, iste raz bude
na tto dobu zasnene spomna. Ve i ja - u s mojimi letokruhmi si mono najviac cenm nov poznanie. Najm ud.
S tak, ktorch ako by niekto odrazu vymenil. Te ma, e inch
som predsa len poznal dobre. Lepie poznm i sm seba. A s tu no
v znmosti, i dokonca priatestv s umi, s ktormi som sa cez
vojnu" nestretol a sotva mohol stretn. Z druhej strany eleznej
opony. Bval minister ma srdene pozval na svoju chatu v Alpch.
Trvil tam von chvle i Willy Brandt. Darovan krsna fajka
Bentley mi dlho pripomnala diplomata. Vraj slil v Strednej
Amerike. Stretol som bvalho plukovnka, ktor v predchdzajcich
rokoch psobil v Argentne. Uznval princp vonho pohybu osb,
kapitlu a tovaru po celej Eurpe. Len keby tch Turkov v jeho
prosperujcej krajine toko nebolo, pridal. Na kus rei sa hlsili brit
sk, nemeck a talianski novinri. Musel som im vysvetli, e sa ma p
taj na veci, o ktorch by moji kolegovia" v ich krajinch tie
nerozprvali. e len hlupk hovor, o vie. Mdrej vie, o hovor.
Vzjomn stretnutia ud zo speriacich spravodajskch sluieb maj
zrejme vdy pikantn prchu. Iste ste ich poas studenej vojny tie stret
li - povedzme - ako diplomatov. O inch ste zrejme len vedeli, e s,
a mono ste sa obas aj museli zamyslie nad ich vahami a o vlastne
zamaj. Azda aj nad otzkou, ak je ich normlny udsk ivot. Mali
ste monos si svoje predstavy osobne overi, ke sa hra skonila a herci
odloili kostmy?
S niektormi som strvil pr peknch veerov. Diskutovali sme
o veliom. Vedeli sme, o sa slu opta a na o sa dentlmeni
11

neptaj. Tak sme radej spomnali. Na Kensington. Tam bolo

v Londne eskoslovensk vevyslanectvo a hne cez cestu vila.
Pouvala ju MI5 alebo niektor jej sestersk organizcia. Na run
Oxford Street, na krsny londnsky parlament. V Pari na Champs
Elyses, Montmartre, Latinsk tvr i Passy, kde som pred tvrsto
rom preil zaujmav chvle. Na enevu, Viede, Madrid aj
Lisabon. Znma pravda. Aj studen zima v spomienkach dostva
pestr farby jari, leta, jesene.
Nechce sa mi veri, e by ste zostali iba pri zdvorilostnej konverzcii.
Vdy sa predsa zana od Pukina. To plat aj medzi kolegami".
Svet je o obchode. A tak poniektorch ku mne priviedla vidina mo
nost spolonho podnikania. Tu prpadn ideologick rozdiely ne
hraj rolu. Ni z toho nebolo, nemu by vetci obchodnci. Inch
priviedol obyajn udsk zujem. S tmi som sa zhodol viac. S jed
nm takm kolegom, obaja sme u retired, teda kolegovia penzisti,
ns debata - ako inak - priviedla k skonenej studenej vojne. K otz
kam zaujmajcim obe strany - sa hovor v diplomacii. On patril k v
azom a tm sa lepie spomna. O tme vak dokem diskutova vec
ne, bez horkej nostalgie. Tak som zaal. Prpitkom na to, e sa nestala
horcou. Priznal som, e pri cvieniach sme na mapch - samozrej
me - po odrazen prvho toku vojsk NATO, preli do protitoku
a doli a po La Manche. Pousmial sa a odpovedal: No, samozrej
me, po odrazen prvho toku vojsk Varavskej zmluvy sme na ma
pch preli do protitoku - a na hraniciach sme sa nezastavili," do
dal. Pripili sme si, e ni z toho sa nestalo. e to bolo iba na mapch.
e neutrpeli udia, ani krsa miest, na ktor sme spomnali - ani
Praha a Bratislava. Diskutovali sme aj o tom, preo sa to nestalo. Mj
partner vemi oceoval postoj Rusov a Gorbaova a ja som mu v tom
neodporoval. Shlasil som s nedopovedanm ale... a radej som ob
rtil tmu na art poukzanm na historick sksenos, e doposia
vdy ten, kto horcu vojnu prehral, ju zaal, a tak sa na astie kad
strana bla zaa. Priate prijal tn debaty a pripomenul mi nae
Pravda vaz". Musel som uzna, e dosia vdy ten, kto vyhral, mal
pravdu. Debatu sme ukonili spolonm komunik, e predovetkm
zvazil zdrav rozum a bolo by dobre, keby v tom vaznom
pochode pokraoval.
Predpokladm, e ste sa stretli aj so svojimi bvalmi kolegami
z Moskvy. i nie?
12

Moskvu som, samozrejme, navtvil. Stretol som viacerch. S u

na penzii, alebo pracuj v skromnch spolonostiach. Niektor pod
nikaj. Maj vlastn poradensk firmy. Mali sme si o poveda. Ako
sme prevali to vetko, o sa udialo, ako kto ije. Ako som preval
prv roky po prevrate ja, verejnos pozn. Popsal som ich vo svojej
knihe s nzvom v podobe otzky Ministerstvo strachu? Take o tom
netreba znova hovori. Stretol som sa aj so svojm bvalm partne
rom - generlom armdy Filipom Denisoviom Bobkovom, niekdaj
m prvm podpredsedom Vboru ttnej bezpenosti ZSSR, teda
KGB. Filip Denisovi odiiel zo sluby ete pred augustovmi uda
losami v roku 1991. Pracuje v Moskve v civilnom ivote. Venuje sa
poradenstvu. Niektor zahranin mdi priniesli o jeho podnikan
tie najhlpejie fantzie. Nie je to tak. o sme nestihli poveda, dali
sme si psomne. V knikch svojich pamt.
Ak ste nali povojnov"Moskvu?
Na letisku eremetievo sme pristli u za smraku. Ne sme vy
bavili formality, bola tma. Nie vak a tak, aby som cestou do hote
la Penta Rennessance nezaregistroval zmeny, ktor sa v Moskve
udiali od mojej ostatnej nvtevy v oktbri 1989. Viac nenov.
Predbehol ns biely Cadillac long car. Cesta, akou mete s veer
z letiska kdekovek na svete. Len reklamy na Coca-Colu v azbuke
psobili udne. Po vstupe do vysvietenho hotela u neviete, i ste
v Moskve, v Londne alebo Berlne. Hlaholilo to anglitinou a vo ves
tibule sdlila Lufthansa. Po veeri - v mondnnom prostred retau
rcie - som sa prechdzal priestormi hotela. A objavil niekoko
alch retaurci, butiky, zmenre, halov bar. Skrtka - Zpad".
Myslm, e vae predchdzajce nvtevy Moskvy mali in vod ne
je osamel non prechdzka po medzinrodnom hoteli.
Iste. Ale mono prve tm to bolo zaujmavejie, nov. A viac asu na
spomienky, vahy a porovnania. akal som pracovn nvtevu. Ale pri
akan som aj tak dlho nebol sm.
Where are you coming from?" - prihovorila sa mi mlad elegantn
slena.
Odpovedal som zdvorilo. e sa tak zaujma? - pomyslel som si.
Nenechala ma strvi jej poteenie zo stretnutia so Slovkom a pokra
ovala otzkou: Are you alone?"
13

Ubezpeil som ju, e mi je tak dobre. Neodbytn nebola. Ete sa neve

riaco sptala, i som si ist a po najzdvorilejej odpovedi - ako u len sa
sure" d poveda - sa vrtila k baru pokraova v prieskume, z kokch
krajn mui - v ten veer - navtvili tvorhviezdikov Penta Rennessance.
tatistike rozumiem, ale asi som Slovensko prli nezviditenil.
A finle veera v hlavnom meste kapitalistickho Ruska?
O chvu priiel kolega. Dohodli sme program na nasledujci de,
osprchoval som sa a pokojne zaspal. ahie ako t noc v oktbri ro
ku 1989 vo vile na Kolpanom pereulke, kde som hlboko do noci
tal lnok The Dyeing of the Communism v Newsweeku. A hlavou mi
leteli celkom in mylienky ako tentoraz. Nlade nepomohla ani
Ballantines a pre ideologick vyvenie cigara Cohiba, ktor sme si
so fom KGB Krjukovom vtedy vychutnali. Tam za mestom, v do
me obklopenom typickm ruskm leskom. Vojna sa schyovala ku
koncu. Aj ke to v Moskve nebolo a tak bada.
It was Moscow by night a ako vyzer cez de?
Teraz mi Moskva pripadala schizofrenick. Bibliotka imeni
Lenina stla tam, kde aj predtm, a o kus alej karikatra Lenina na
Starom Arbate. Na ulici Mercedes S 600 s pozltenmi nraznkmi
a obrajci vojak v metre. A akosi vea Rusov v tomto zpadnom"
meste. Starch aj Novch. Ak by ste ale chceli navtvi Stalingradsk
nmestie, to muste s do Para.
A o na zpade? Vystihuje situciu zpadnej hemisfry ete stle n
zov Remarqueovho romnu Im Westen nichts Neues?
Tam asi najvou zmenou s prve t Nov Rusi. Obchody, re
klamy, Coca-Cola, butiky a MacDonald ns iste neprekvapia. T Nov
Rusi mono no. Najm v dovolenkovch strediskch. Tch lepch.
Naiel som ich v Knossos Royal Village na Krte. S aj na Cypre,
v Dubaji aj v Miami alebo panielsku. Lesk Karlovch Varov nabls
kali dobre investovanmi dolrmi. Nov Rusi stli svoju krajinu
miliardy dolrov - nabielo, naedo aj naierno vyvezench na zpad.
A rozvrten ekonomiku. Ak nieo ja na zpade" obdivujem, tak je
to kontinuita. Neustle premenovvanie ulc a vmeny sch maj u
dvno za sebou. V Anglicku naposledy tum vtedy, ke mtveho
Cromwella po obnove krovstva vyhrabali, aby jeho mtvolu obesili.
14

A neskr svoje hrd tanky nazvali jeho menom. Par, ktor som nav
tvil po dvadsiatich piatich rokoch, som naiel ako predtm. Aj s tm
Stalingradskm nmestm. Alebo Ponte - vylustrovanho Mirabeaua. Samozrejme, aj s napoleonskou tradciou. Aj ke stla
Franczov vea krvi a v Tuilleri nechal rozstriea zstupy. S to deji
ny nroda. Iba La Defense pribudla. Tie na poes histrie. Zpad
je vyspel. Nezana kadch dvadsa rokov stle odznova. Nm sa
to tak nedar.
V Pari sa mlad dmy nestaraj o tatistiku?
Neviem. Mne sa to v hoteli Concorde La Fayette nestalo. Zato ma
na recepcii privtala krsna Alranka a prbeh o lske Fatimy
a Omara ju zaujal. Aj ke som u na kopanie studn pristar, po
vedzte, ktor Trenan by odolal a nevyrozprval by ho mladej ene
s menovkou Fatima?
Vrme sa k horcej tme studenej vojny. o sa vlastne skrva za
tmto nevdnym pojmom?
Privykli sme si takto nazva obdobie rokov 1946-91, teda do
rozpadu ZSSR. Vojna je definovan ako pokraovanie politiky inmi
prostriedkami. Tto defincia pre ma, ako prslunka ozbrojench sl,
bola zdrojom provokujcich otzok. Ak zbrane s povolen v studenej
vojne? Koko me by mtvych v tomto pokraovan politiky? Kedy sa
zana a kedy sa kon? o je jej casus belli? Nie je ahk njs kvalifi
kovan odpovede. Kee m s o pokraovanie politiky, tak isto ide
o tak prostriedky, ktor umonia dosiahnu politick ciele. Tak v povoj
novom obdob politika dostvala patrin pomenovania. Zadriavanie,
odstraovanie i zatlaovanie. Prun odveta a tie vzjomn garantova
n znienie. Poda aktulneho pomeru sl speriacich vemoc.
Nech povolanej analyzuj historick fakty, no bez akejkovek
indoktrincie si myslm, e studen vojna sa nezaala po druhej svetovej
vojne, ale u porkou porevolunej intervencie vo vznikajcom
Sovietskom zvze. Bola preruen horcou vojnou v rokoch 1939-45,
z ktorej Sovietsky zvz vyiel ako nespochybniten vaz demontrujci
svoju obrovsk silu. Svet sa v dsledku vsledkov druhej svetovej vojny
a novho pomeru sl k studenej vojne vrtil.

15

Ale presn dtum narodenia studenej vojny a meno jej autora

s znme?
Vo veobecnosti sa poklad za jej zaiatok prejav Winstona
Churchilla v prtomnosti prezidenta Trumana vo Fultone 5. marca
1946. To u je tak dvno, e my sme na to u zabudli a mlad o tom
mohli len ta. Winston Churchill vtedy vyzval vytvori spojenectvo
nrodov hovoriacich anglickm jazykom, aby zohrali rozhodujcu
lohu a sformovali vojensk blok ako protivhu ZSSR. Prv raz po
vojne sa vrtil k pojmu elezn opona. Tento termn toti, pvodne
pouil u Goebels vo februri 1945. Aktivity W. Churchilla koncom
vojny a bezprostredne v mji 1945 vak vypovedaj jasne. Partiu so
sovietskym spojenectvom dohral ete pred definitvnym skonenm
druhej svetovej vojny. Poradca Clark Clifford pripravil pre preziden
ta Harryho Trumana koncepciu s nzvom Americk politika vo vza
hu k Sovietskemu zvzu. Stalin na Churchillov prejav reagoval jeho
obvinenm z vojnovho podpaastva a vytal aj USA as na
takomto smerovan politiky.
Co charakterizovalo zmenen postoj USA k spojencovi v rmci
protihitlerovskej koalcie?
Najzrozumitenejie azda o tom hovoria citty z uvedenho do
kumentu: Adepti sily rozumej len jazyku sily. USA teda musia ho
vori takm jazykom... treba ukza Sovietskemu zvzu, e disponu
jeme dostatonou silou nielen na odrazenie toku, ale aj na rchle
vojensk znienie ZSSR... potrebujeme vysoko mechanizovan ar
mdu, schopn vsadku vzduchom i cez more. USA sa musia pri
pravova na jadrov i bakteriologick vojnu, pretoe tto vojna me
by totlna na si i na mori a vo vzduchu..." - napsal Clifford. Tieto
zsady pokraovali v Trumanovej doktrne. Zaali sa preteky
v zbrojen.
udstvo sa teda krtko po poiari svetovho konfliktu ocitlo v prpra
vch na rozptanie alieho dejstva vojnovej tragdie. Ilo o zkonit pre
jav nezmieritenho sporu protikladnch civilizanch koncepci, alebo
existuje in vysvetlenie zrky protichodnch vitlnych ambci?
Povedal by som, e aj-aj. V ideolgii sa vzahy medzi hlavnmi
arbitrami sveta skutone prezentovali ako politika globlne antikomunistick na jednej strane a globlne protiimperialistick na strane
16

druhej. Nie som si vak ist, i ideologick prvlastky boli vdy prvo
rad. Alebo i viac-menej ilo o obojstrann vemocensk zujmy
USA a ZSSR s ideologickm zdvodnenm. A s repektovanm po
meru sl. Ako inak vysvetli odmietnutie pomoci Sovietskeho zvzu
grckym partiznom, ktor chceli vo svojej krajine budova socializ
mus, a Angliania u nemali dos sl ani peaz, aby im v tom zabr
nili. Tak pomohli Ameriania. Samozrejme - tm druhm. Alebo po
nechanie revolcie v Portugalsku svojmu osudu. V polovici
sedemdesiatych rokov, krtko po vobch, v ktorch uspeli komunis
ti, som navtvil Lisabon. Ulice boli ete pomaovan volebnmi hes
lami aj koskmi a kladivami. Pravda, vtedy pre Varavsk koalciu bo
li dleitejie helsinsk rokovania o uvonen naptia vo svete a oboje
akosi nelo dokopy. Alebo na druhej strane vrel, i aspo hrejiv
vzahy USA s Ceausescuovm Rumunskom, vrtane obchodu so
zbraami. i irnsko-irack schizofrnia USA. Najskr podporovali
Saddma proti Irnu, potom sa stal nepriateom slo jeden. Preo
Ameriania i Rusi podporovali aj viacer reakn reimy, ktorch
orientcia sa nezhodovala s ich ideologickmi hodnotami?
Nazdvate sa, e oznaenie studen vojna je opodstatnen a zodpo
ved relnej medzinrodnej situcii, ktor vo svojich dsledkoch dodnes
celkom nevychladla?
Pochybujem, e o studenej vojne v rokoch 1950-53 hovoria
Krejci. V krejskej vojne padlo alebo bolo zranench niekoko
milinov osb. Takmer polovica vojsk bojujcich proti severokrejskmu ttu boli Ameriania. Okolo 400 000. Padlo ich, bolo zrane
nch alebo zajatch viac ako 140 000. Na druhej strane ania. Kto
by ich spotal? Boj o nrodn oslobodenie asi tie nebud Vietnamci
povaova za studen vojnu. Pre nich bol ozbrojen konflikt proti
Franczom ukonen porkou franczskych vojsk pri Dien Bien
Phu v roku 1954 a neskr proti Amerianom - a do roku 1973 - voj
nou horcou. Na vietnamskom bojisku bojovalo a 500 000 americ
kch vojakov. Mtvych a ranench ako spota. A o Blzky
a Stredn Vchod, Stredn Amerika, Afganistan, Afrika. Mono
pokraova.

17

Napriek poznaniu, e studen vojna nie je plne priliehavm pome

novanm nedvnej skutonosti, mohli by ste sa ju poksi definova?
Ponka sa zver, e vojna je studen, ak nie je svetov. Ak sa na
nej priamo nezastnia vetky hlavn vemoci a ak nie je raketovojadrov. To vetko dovedna s podmienky nutn. i aj postaujce,
mono uke budcnos. Poet mtvych zrejme nerozhoduje. Casus
belli? Studen vojna je stav medzi vojnami horcimi. Take aktom
dvodnm pre studen vojnu je skonenie vojny horcej. Tak to
aspo doposia bolo.
Literatra prisdila innosti spravodajskch sluieb poves
neviditenho frontu. Ako z profesionlneho hadiska vyzerali skryt
bojisk svetovej vojny?
Spravodajsk sluby boli vznamnm faktorom studenej vojny
a akoby vypali medzeru medzi diplomaciou a vojenskm tokom.
Pre ne studen vojna bola jednoducho vojna. V jej priebehu pouili
vetko, m disponovali. Zastnili sa na nej hlavn vemoci sveta.
Bola svetov. Vonm okom sotva spozorovaten sperenie moc
nost sa odohrva v piatich hlavnch oblastiach. Jednou z nich je
SIGINT, ie Signl Intelligence, do ktorej meme zahrn aj ko
munikan, elektronick a telemetrick pion, teda COMINT,
ELINT a TELINT. alou je agentrne spravodajstvo, ie Human
Intelligence, slovom HUMINT. Neodmyslitenou sasou boja
o myslenie ud je psychologick a ideologick diverzia. Osobitnou
kapitolou s tajn opercie, spojen aj s atenttmi a vradami. Na
dosiahnutie stanovench cieov sa vyuvaj i pecilne akcie
ozbrojench tvarov zvltneho urenia.

18

ROZHOVOR
DRUH
Tto planta bola nramne nevinn, okrem tch asnch vekch
mozgov.
Kurt Vonnegut, Galapgy
Obraz pione asto vychdza z nhodnch a iastkovch sprv
v mdich, prpadne z fiktvnych sujetov umeleckch diel. Mete drmu
studenej vojny da do jej skutonch proporci?
Pre spravodajsk sluby to bola vojna od diplomatickch kulorov
a po strieanie ostrmi". Vo vzduchu, na mori i na si. A dodm,
e theatres - tak pekne v USA nazvaj bojov polia - sa ani nedaj
privemi od seba oddeova.
Uveme fakty. Zostrelenie pionneho lietadla U-2 pilotovanho
Francisom Gary Powersom 1. mja 1960 hlboko nad zemm ZSSR
sa stalo verejne znmym incidentom - okrem inho aj preto, lebo
Powersa neskr vymenili za plukovnka sovietskej pione Rudolfa
bela, ktor psobil v USA ako nelegl", teda lovek so zmenenou
identitou. Ameriania ho odhalili a odsdili. Francis G. Powers mal
prinies utajovan informcie do Fort Meade, centra elektronickej
pione USA. Nebol to vak ani prv, ani posledn a ani najv
incident medzi dvoma supervemocami.
Je elektronick pion zleitosou salnnych
a predovetkm problematikou laboratrnych bdateov?

gavalierov

Viacer maj dojem, e elektronick pion, je fajnov prca".

Ale v ivote sa toho vea len zd. Fort Meade je mal mesteko
medzi Washingtonom a Baltimore s asi tromi a tyrmi tisckami
obyvateov. Je to mesteko rart. Kad de do zamestnania pri
chdza najmenej desakrt viac zamestnancov, ako m obyvateov.
Denne na miestnu potu prichdza okolo 18 000 potovch zsielok
a telefnna streda denne prepja okolo 30 000 hovorov. Ak si n
hodn nvtevnk chce v miestnej kaviarni vypi kvu, alebo sa ne
cha ostriha u holia - ako smevne pe James Bamford v knihe
Puzzle Palce - mus najskr vyplni dlh dotaznk, zaviaza sa
k mlanlivosti a necha sa pripta k detektoru li. Skrtka, nachd
zate sa v Sigint City. Vo Fort Meade je centrla najvej elektronic
kej pione na svete, National Security Agency, ktor Harry Truman
zriadil svojm dekrtom v oktbri roku 1952.
19

To znie lkavo. Nahliadnime do hlavnho mesta

odpovania. Ak vznam mal sigint poas studenej vojny?

globlneho

Sigint bol pravdepodobne najdrahm, efektvnym, ale aj najkrvavejm prostriedkom zskavania pionnych informci poas stude
nej vojny. Vytvorenie NSA bolo logickm pokraovanm komunika
nej pione z obdobia druhej svetovej vojny. Traumy z Pearl
Harbour a situcie po jej skonen. Narodilo sa podivuhodn mla,
ktor v priebehu studenej vojny vyrstlo v dinosaura ijceho na
si, vode, vo vzduchu i v kozme. S desiatkami tisc zamestnancov
a desiatimi a ptnstimi miliardami dolrov ronho rozpotu.
Pred stvorenm elektronickho jatera gigantickch rozmerov zrejme
ete bolo na svete dos miesta aj pre dvern a intmne rozhovory.
Kto splodil tohto mutanta s vekmi uami?
Rodnm listom NSA sa stala tajn dohoda UKUSA. Medzi
United Kingdom and USA. Narodila sa ete poas druhej svetovej
vojny. V roku 1947 ju reaktivovali vldy USA, Vekej Britnie,
Kanady, Austrlie a Novho Zlandu. Vldy tchto krajn sa zaviazali
poskytn v zujme pravdy, spravodlivosti a americkch hodnt
ivota svoje zemie pre ely elektronickej pione proti
Sovietskemu zvzu, ne a ostatnm. Tm, ktor mali in pravdu, in
spravodlivos a in predstavy o ivotnch hodnotch. Alebo mono
predovetkm, in vemocensk zujem ako USA. Elektronick
pion bola dleitm frontom studenej vojny.
D sa ilustrova rozdiel medzi nesmrtenosou vymyslench
filmovch postv a zranitenosou naozajstnch udskch bytost, ktor
sa ocitli uprostred nepredstieranch dramatickch udalost?
Posme spolone, i ilo o romantick front dentlmenov, alebo
o skuton vojnu. Pripomeme druh september 1958. Zo zkladne
Incirlik v Turecku vytartovalo lietadlo EC-130. Na palube bolo jede
ns lenov posdky, ktor obsluhovali systmy technickej pione.
Radary, fotografick prstroje, zariadenia pre monitorovanie rdiov
ho spojenia a in. Bola to riskantn akcia. Zachyti signly radarov
protivzdunej obrany je mon len vtedy, ak s v innosti. A v in
nosti s, iba ak je na to dvod. Naprklad pri pribliovan sa cudzch
lietadiel k hraniciam ZSSR. Alebo dokonca pri naruen jeho vzdu
nho priestoru. Nie je preukzan, i pilot Rudy Swiestra mal lohu
20

letie iba pozd hranice, alebo mal pokyn ju narui. Faktom je, e
ju naruil a dostal sa nad Armnsko. Na to, o sa stalo potom,
existovali dve verzie. Poda americkej pilot urobil navigan chybu
a EC-130 zostrelila sovietska protivzdun obrana. Pretoe
Ameriania dfali, e piloti sa zachrnili a lietadlo opustili niekde
v priestore nad Jerevanom, iadali informcie o ich osude.
A ako to bolo naozaj?
Vo februri 1959 ttny tajomnk John Foster Dulles zverejnil
zznam odpovania spojenia sovietskej protivzdunej obrany poas
akcie. Vah z komunikcie medzi pilotom sovietskeho lietadla
a dstojnkom, ktor riadil akciu protivzdunej obrany, je veavravn:
Vidm cie vo vke 10 000 metrov.
...vykonajte tok.
...cie zasiahnut... hor... obracia sa k hraniciam... cie spadol.
Ideme domov.
Ak toto nie je zo serilu, tak to patr k vojne. Je otzka, i k studenej.
o na to Moskva?
Pravos rozhovoru poprela a sovietske rady vydali vyhlsenie
o tom, e v Armnsku havarovalo cudzie lietadlo a es lenov po
sdky zahynulo. Neskr sa vak aj v sovietskej tlai objavil lnok,
poda ktorho sa vetkch jedens lenov posdky zachrnilo. Boli
pochytan v Jerevane. Drali Sovieti administratvu USA v neistote,
o vetko sa mohli dozvedie o misii pionneho letu a s m by
mohli na medzinrodnej arne vyrukova? Mono.
Take - ako vrav prozaik - hra na ivot a na smr. A ako tvrd
bsnik - je to prli zloit hra, v ktorej nik nevie, i je ten, kto had,
alebo ten, kto je hadan.
A dramatik by mono dodal, e neviete, i ste lovec alebo obe.
Obdobn prpady, ete poetnejie boli nad Baltickm a najm nad
Japonskm morom. V blzkosti hranc Sovietskeho zvzu, ny
a Krejskej udovodemokratickej republiky. Poet leteckch inciden
tov spojench s elektronickou a komunikanou pionou medzi
USA a ZSSR, alebo medzi USA a KDR sa odhaduje asi na tridsa.
Vemi asto sa konili zostrelenm lietadiel a aj smrou ich posdok.
21

Mono uvies alie prklady konkrtnych udskch tragdi, ktor

dotvraj relny obraz sperenia vemoc v inak zdanlivo mierovom
svete?
V aprli 1950 nad Baltickm morom sovietske sthaky zostrelili
americk prieskumn lietadlo. Zahynulo pri tom desa lenov posd
ky. O dva roky neskr pri sibrskom pobre zostrelili prieskumn
americk lietadlo s desiatimi umi na palube. V roku 1953 dolo
k leteckmu sboju. Prieskumn lietadlo nad ltm morom ochra
ovalo estns americkch sthaiek. Napadlo ich osem Migov. Ich
tok bol odrazen a Ameriania jeden Mig zostrelili. A mohli by sme
ete dlho pokraova. Zrejme najvnej incident sa stal v aprli ro
ku 1969. Pri zisovan innosti sovietskej, nskej a severokrejskej
protivzdunej obrany zahynulo 31 lenov posdky pionneho
lietadla. Americk lietadlo EC-131 pribline es hodn po tarte
zostrelili sthaky KDR. Tak akosi vyzerala studen vojna vo
vzduchu.
Aj na mori sa v obdob naoko hlbokho mieru bojovalo. Piateho
janura 1968 plvala okolo krejskch brehov pionna lo Pueblo,
ktorej lohou bolo elektronicky preskma vchodn pobreie
Krejskej udovodemokratickej republiky a sovietsky prstav
Petropavlovsk. Odpovala aj rdiov komunikciu sovietskych lod,
ktor operovali v zlive Cuima. Odhad rizika bol minimlny - vraj
preto, lebo sa tu ete nikdy ni nestalo! Tak lo vyplvala do akcie
bez leteckej ochrany i sprievodu alch nmornch plavidiel. Asi
osemns dn po vyplvan radista na Pueble vysielal vzvy o pomoc.
Ako vo vojne. Lo bola s celou posdkou zajat. Jeden nmornk
zahynul.
Pamtnci si mono spomen na rozstriean americk pion
nu lo Liberty v roku 1967 poas izraelsko-egyptskho konfliktu.
Izraelanom prli neprekalo, e USA s ich spojenci. Ameriania
sa nemali mota tam, kde ich Izraelania nepotrebovali, a zisova
o konflikte pravdu. Ve im ju povedali - t svoju. Bomby, rakety, tor
pda, napalm. Izraelsk lietadl a bojov lny zniili komunikan
systm a pionne aparatry americkho plavidla. Vedeli, kam treba
striea. et? Tridsa tyri zabitch Amerianov. Desiatky zrane
nch. Mono by pokraovali a do konca. Len mobilizcia americkej
iestej flotily ich zastavila. Akonhle izraelsk analytici zaregistrovali
jej aktivitu, ich diplomati sa rchlo ospravedlnili. Za omyl. Casus
belli? Preo, ve vyjadrili tos nad omylom".

22

Sovietsky zvz bol nepochybne dobre informovan o dian na strane

svojho vtedajieho protivnka. O sovietskych pionnych lietadlch sa
dostupn literrne pramene vbec nezmieuj.
Sovieti na elektronick pion pouvali najm plavidl, ktor sa
pohybovali pod legendou rybrskych alebo vskumnch lod. Jednou
z nich bola mal VEGA s vtlakom asi 600 ton, ktor lovila" vo
vzdialenosti 12 m od pobreia Virginie. Jej pionne aparatry
vak dosiahli do priestoru v okruhu 100 m. Mohla tak zachytva
signly z nmornej zkladne v Norfolku a alch vojenskch zaria
den v okol. Ponevierala sa aj nealeko americkej atmovej ponorky
pri cvinch strebch s raketami Polaris. Alebo zo vzdialenosti asi
15 m od zakzanho priestoru sledovala skky jadrovch zbran
v junom Pacifiku. To bohato stailo na elektronick prieskum.
Analzou elektromagnetickch impulzov spsobench vbuchom ur
ili as a polohu explzie. Z inch dajov, ktor zachytili pri jadro
vch vbuchoch v atmosfre, mohli uri parametre, innos a kon
trukciu americkch jadrovch zbran. Sovietsky zvz mal
k dispozcii viacero plavidiel, ktor mali podobn poslanie.
Najvou bola modern lo s vtlakom 3 600 ton vybaven pio
nnymi laboratriami. Bol to pomerne lacn zdroj dleitch
poznatkov a ich zskanie bolo spojen s menm rizikom ako
v prpade pionnych letov.
Osobitn kapitolu v spletitom prbehu udstva poas 20. storoia plnho asnch vedecko-technickch objavov, ale aj tragickch vojen predstavuje dobvanie vesmru. O o vlastne ilo? Ak tajomstv sa
skrvali v pozad fascinujceho technickho napredovania?
Je znme, e studeno" sa bojovalo aj v kozme. Vedeck spechy
oboch vemoc na tomto poli umonili elektronick vojnu rozohra
a rozohria vyuitm druc. U v roku 1961 USA vyniesli na oben
drhu zeme prv vesmrnu pinku" SAMOS, Satelit and Missile
Observation System. Druice umoovali televzny prenos obrazu na
zem, fotografovanie zemskho povrchu, elektronick prieskum alebo
odpovanie rdiokomunikci. Sovietsky zvz s obdobnm elom
v roku 1962 vypustil druicu KOSMOS. Potom sa u vrece so pio
nnymi druicami roztrhlo. Telemetrick satelit Rhyolite, potom Big
Bird v roku 1971 schopn z vky 90 m rozliova predmety
s uhlopriekou 8 palcov, spsobil infrakamerami zisova balistick
rakety v silch, odpova rdiokomunikcie, vytvra multispektrl23

ne obrazy. Nasledovali Keyhole, Aquacade a alie. Rovnako na

rastal poet modernizovanch sovietskych pionnych Kosmosov.
Ako vyzer posvtn dstojnos loveka, nedotknutenos jeho
najosobnejch sfr i prvo na skromie v zrkadle uvedench
skutonost?
V roku 1985 f CIA Stansfield Turner vyhlsil: Nie je aleko
as, ke americk rozviedka bude schopn kontrolova prakticky
kad bod zemegule aspo z jednho zdroja a najvnejie oblasti
a objekty pomocou niekokch technickch prostriedkov".
To bolo pred ptnstimi rokmi. A dnes?
Tento as je u urite tu. Rusko sa isto priblilo k takejto pozcii
- poda dostupnch dajov v rokoch 1992-93 dopravili na oben
drhu okolo osem modernch pionnych druc. Poradov slo
tchto Kosmosov prekroilo u slo 2200 a kozmick rozviedku s
epizodicky schopn vykonva nepochybne na, Franczsko,
Anglicko, Japonsko, Nemecko a Izrael. Vo vkach medzi 120 a
1000 km sa pohybuje najmenej 50 pionnych druc, ktor urobia
asi 5 a 10 obletov za de. alie s stacionrne. Uskutouj
optick, rdiolokan, radian a laserov prieskum.
Take si meme vybra z dvoch ponkajcich sa monost. Je to dob
r, alebo zl? Je to optimistick, alebo pesimistick? Knowledge is the
best power, povedal tum Francis Bacon a Rockefeller si tto mylienku
osvojil natoko, e si ju dal vytesa ako vlastn na prieelie svojho
centra v New Yorku. Poznanie nerob vdy loveka astnm, ale neinformovanos zrejme tie nie je to, o by nm chbalo k spokojnmu
a zodpovednmu ivotu.
Nemienim ri nerelny optimizmus. Ako v Galapgoch napsal
Kurt Vonnegut: Tto planta bola nramne nevinn, okrem tch
asnch vekch mozgov". Ale poznanie je mono najlepm pred
pokladom sprvneho rieenia. Dovolm si zaartova - berme to tak,
e ke kad bude vetko vedie, bude jasn, e konflikty zujmov
mu by rieen len politicky. Potom spravodajsk sluby vlastne
poskytuj mierov rieenia. To je optimistick, nie?

24

udia sa vak asi menej obvaj pionnych lietadiel, lod a druc

ako plotc". S ich obavy opodstatnen?
Pravdu povediac v svislosti s tmou technickej pione m
me u ns naozaj skromnejie oakvania, ktor sa tkaj najm
odpovania telefnov i rozhovorov. To nie je myln videnie ve
c. Iba nekompletn. Popisovan prostriedky sigintu s uren
na zabezpeenie strategickch cieov. Takmi s informcie
o systme protivzdunej obrany, o vrobnch zariadeniach zbra
n h r o m a d n h o nienia, o plnen dohd odzbrojovania.
Zisovanie krytov raketovo-jadrovch zbran a urovanie ich
dislokcie. Aj na vasn varovanie pri tarte rakiet. Ako som u
spomenul, kozmick prostriedky slia na komunikan kontro
lu. Poskytuj informcie o presunoch vojsk. Odhauj nov
vojensk objekty a podobne. V sasnosti naprklad pionne
druice vedia zisti aj zbrane ukryt pod zemou, ale aj ukryt
zsoby pohonnch hmt, loisk strategickch surovn i
oakvan rodu obilnn.
Umouje teda vyspel technika, aby sa naozaj kad dozvedel
plne vetko?
Kto je vevediaci a vemohci, je v krajinch naej kultry znme.
Smrtenk by nemal ma tak apircie. S informcie, ktor potre
buje, in, ktor nepotrebuje, a ete alie, ktor je lepie nevedie.
Niekedy m viac informci" dostva, tm je alej od pravdy. Lene
poznanie je sila, a tak spravodajsk sluby - kee nie s klubmi fi
lozofov - sa usiluj o najviac zujmovch informci zska a sas
ne svoje krajiny pred nikom informci ochrni. Proti sigintu, ale aj
klasickej pioni sa rozvinula nov disciplna zvan crateolgia, i
e veda o ukrvan. Naprklad jadrov zbrane je vhodn umiestni
v prostred s prirodzenm radianm pozadm. Povedzme v terne,
kde sa nachdza prrodn urn. Buduj sa aj sofistikovan dezinfor
man systmy. V bvalej SSR sme spolu s nelnkom generlne
ho tbu kad rok schvaovali pln dezinformci, ktor mal
poskytn spravodajskm slubm falon informcie a okrem toho
podnieti in spravodajsk zdroje protivnka k innostiam, ktor
naej kontrarozviedke vytvrali uiton signly. Samozrejme,
aj zamestnva tch na druhej strane zbytonou prcou. Je to hra
na skrvaku.

25

Romantick itateka a galantn itate odteraz u bud vedie, e

pri zasnenom pohade na hviezdnat oblohu im nad hlavami kria aj
zvedav druice. Znamen to, e vedeck vvoj presunul technick
pion vlune do vesmru?
Nielen do vesmru. S informcie, ktor sa kozmickmi
prostriedkami zisti nedaj. Je to ako s dleitosou konvennch
zbran v dobe jadrovch arzenlov. Preto ani vemoci nepohrdli
skromnejmi" prostriedkami. Svedia o tom prklady, o ktorch ho
voril na porade kontrarozviedok v Prahe v roku 1986 prv podpred
seda KGB, vtedy generlplukovnk F. D. Bobkov.
Na podmorskom kbli pri pobre ukotky zistili odpovacie za
riadenie, odhalili aj vagn so pionnym laboratriom ukrytm
v kontajneri pod kamuflou nkladu japonskch suvenrov a ume
leckch predmetov. Vagn mal prejs z prstavu Nachodka cez ze
mie Sovietskeho zvzu do Leningradu a alej pokraova ako lodn
nklad do kandinvie. Takto chceli zisova daje obdobnho cha
rakteru ako pionne druice. Napokon priamo v Moskve odhalili
odpovacie zariadenie CIA na monitorovanie telefonickho spoje
nia vldnych intitci. Na druhej strane z diplomatickch objektov
ZSSR vo Washingtone odpovali elektronick komunikcie vld
nych intitci USA. Rozruch vyvolali pionne ipy zamontovan
do psacch strojov franczskeho - a ako sa neskr zistilo aj americ
kho vevyslanectva v Moskve. Trjskeho koa" do psacch strojov
intalovali pecialisti KGB poas prepravy od dodvatea na miesto
urenia.
Slovom, vade, kde bol o spravodajsk informcie zujem - vo
Washingtone alebo v Moskve - ale i v inch krajinch, kde to bolo
operatvne mon, vzvedn sluby odpovali diplomatick spoje
nie tch druhch". Aj rozhovory v provniach i v skromnch by
toch. V kadom prpade niet vedeckho poznatku alebo techniky,
ktor by pionne organizcie nepouili, ak je to efektvne a ak na
to maj. Na zskanie dleitch pionnych informci poslili aj
automatick vysielae signlov o pohybe nkladnch vozidiel po ko
munikcich odvajcich materil z vojenskch skladov - tch dru
hch". elom bolo zisti signly monej bezprostrednej prpravy na
horcu vojnu, ke je relne predpoklada zven pohyb nkladnch
vozidiel prve na takchto komunikcich. Pre zvenie bezpenosti
spojenia pouvali agenti vysielae na krtku vzdialenos. Pri prejaz
de agenta v aute okolo urenho miesta prjemcu sprvy ju vyslal
s nzkou energetickou rovou poas 1 a 3 seknd. Alebo pouili
26

vysielae pre spojenie agenta so pionnou druicou. Na zlepenie

monosti sledova cudzch diplomatov pouvali kontrarozviedky rdiomajky, ktormi tajne vybavili ich aut. pecialisti FBI ich esko
slovenskm diplomatom intalovali do nraznka aj inch ast auto
mobilov pri servise vozidiel alebo poas inch vhodnch situci.
A tak sigint war prebiehal na vetkch frontoch a rovniach.
Nzory na ttnu bezpenos s podmienen mnohmi uhlami po
hadu. Po desiatich rokoch aktulnej socilnej sksenosti sa vak zd, e
tam, kde nem moc tt, maj moc in truktry. Akmi prostriedkami
a monosami disponovala eskoslovensk tajn sluba v ase, ke ste
stli na jej ele?
ttna bezpenos mala prostriedky ktor boli pre jej spravodaj
sk lohy primeran. Sved o tom odhalenie odpovacieho syst
mu na vevyslanectve USA v Bratislave, ktor vyvolalo v roku 1993
znan rozruch. Skutonos je tak, e v rmci trendu rozvoja diplo
matickch vzahov medzi SSR a USA sa u dvno pred rokom
1989 predpokladalo zriadenie konzultu USA v Bratislave. S vekou
pravdepodobnosou kontrarozviedka mohla uri aj objekt novho
konzultu. Tak budovu vybavila pionnou technikou. Mikrofny
umiestnili pod parkety i za raditory. Budova bola nepochybne pred
nasahovanm radu prehliadnut americkmi technikmi, ktor tieto
zariadenia nenali. Poda mjho nzoru boli objaven na zklade in
formcie, ktor kompetentn pracovnci vevyslanectva alebo centr
ly vo Washingtone dostali v roku 1992 z inch zdrojov. V roku 1986
na vevyslanectve Nrskeho krovstva v Prahe technici ich kon
trapione odhalili odpovacie mikrofny. Bolo to dos neprjem
n, pretoe sa to stalo tesne pred oficilnou cestou podpredsedu vl
dy Ladislava Gerleho na rokovania do Oslo. Protest nrskej strany
eskoslovensk vlda vak neprijala s poukzanm, e me s o pro
vokciu. Prpadne o zujem tretej strany narui vzahy SSR
a Nrska.
5* akmi technickmi" sksenosami sa tB stretvala v zahrani?
Nae hlavn mesto nebolo pre informcie zujmovch
zastupiteskch radov ani viac ani menej bezpen ako v inch
sdlach rozdelenho sveta. Ve v minulosti nai pecialisti zistili
odpovanie eskoslovenskho vevyslanectva v Pari, ale aj
v niektorch inch krajinch, naprklad Blzkeho Vchodu. Kto bol
27

inicitorom takho opatrenia nie je jednoznan, pretoe nie vdy to

mus by spravodajsk sluba hostiteskej krajiny.
Vaa legendrna kniha Ministerstvo strachu? pribliuje truktru
niekdajieho Federlneho ministerstva vntra. Sfra technickch
innost bola sstreden v iestej sprve.
Ilo o jednu z najvch sprv FMV. Mala vlastn stav na v
skum odpovacch zariaden, tajnopisnch prostriedkov a alch
pionnych technolgi. Aj tvary, ktor priamo psobili pri aktv
nom nasadzovan tejto techniky v spoluprci s tvarmi rozviedky,
kontrarozviedky a zvltnej sprvy. Okrem toho riadila rdiorozviedku i rdiokontrarozviedku. Na prelome sedemdesiatych a osemdesia
tych rokov sa seky vskumu, vvoja a vroby spravodajskch tech
nolgi oddelili. Vznikla Technick sprva FMV a Sprva vkonnej
spravodajskej techniky. V druhej polovici osemdesiatych rokov ukon
ili vvoj novej genercie odpovacch aparatr. Diakovo riaden
mikrofnne vysielae s prenosom informci rdiom, ale aj pecil
nym vedenm, alebo s vyuitm vysokofrekvennho prenosu legl
nym telefnnym vedenm, i vedenm elektrickej energie. Sasne vy
vjali optoelektronick spravodajsk mikrofny a prenosov vedenia.
Zaujmavm problmom bola retitcia obrazu. Nie, nelo o vrtenie
vzcnych umeleckch diel bohatej dedike a jej priateovi, ale o digi
tlne spracovanie asto nekvalitnch spravodajskch fotografi a ich
pravu do pouitenej kvality. Dnes je to u pre ikovnho experta vy
bavenho vhodnm fotoeditorom hraka. Ale pred ptnstimi, i
dvadsiatimi rokmi? Pomerne dobr vsledky dosiahli vo vskume
chemickch prostriedkov tajnopisu a prostriedkov odhaovania tajnopisu cudzch vzvednch sluieb. Po reorganizcii v roku 1988 sa
op Technick sprva so Sprvou vkonnej spravodajskej techniky
zlili a seky rdiorozviedky aj rdiokontrarozviedky preli do
psobnosti Zvltnej sprvy.
Pojem krypto- sa zhoduje s vznamom skryt tajn, nejasn, nezn
my Vyjadrujeme nm zahalen podstatu vec, informci a niekedy aj u
d. Zde sa nm, ak chceme poveda, e za tm, o vidme, je v skuto
nosti nieo in. Kryptolgia je veda o ifrovan. Nie je tajomstvom, e ide
o vau srdcov zleitos. Take nech sa pi.
Kryptoanalytick sluba je typickm prostriedkom informanej
vojny. Vskum a vvoj ifrovacej techniky, ako aj ltenie a deifro28

vanie cudzch ifier zabezpeovala Zvltna sprva FMV. V sedem

desiatych a osemdesiatych rokoch sa nm podarilo vybudova
efektvnu organizciu pre tvorbu vlastnch ifier a aj pre zskavanie
informci zo ifrovho spojenia protivnka". V roku 1969 to bol iba
samostatn odbor pre riadenie ifrovej sluby v tte a vrobu ifier.
Za dvadsa rokov vyrstol do podoby 13. sprvy FMV s vskumnovvojovou zkladou, ltiteskm a deifrovacm odborom aj
rdiopionou.
innosti tejto sluby som venoval dos priestoru v knihe
Ministerstvo strachu?, a tak hdam len strune. Porovnanie s vsled
kami analzy ifrovho spojenia protivnka" mi dovouje tvrdi, e
naa ifrov sluba bola na vemi vysokej rovni, riziko kryptoanalytickho prieniku do naich ifier bolo minimlne.
pecialisti Zvltnej sprvy deifrovali diplomatick korepon
denciu viacerch vznamnch krajn na druhej strane frontu. Aby
prenikli k informcim, vyuvali vetky operatvne aj technick pro
striedky a spsoby. Kryptoanalzu cudzch ifier, vyuitie parazitnho elektromagnetickho vyarovania ifrovacej a komunikanej tech
niky, chyby pri ifrovan aj ukradnutie ifrovacch kov. lovek je
tvor omyln a obas aj nedbal. Chybou, na ktor ltitesk sluba
ak, je poruenie Prikzania: Nepouije rovnak ifrovacie ke
dvakrt". Ak Prikzanie poruili, bola to pre kryptoanalytikov
lahdka. Obas nm ju darovali.
Asi netreba skrva, e k deifrovaniu viacerch diplomatickch
sprv pomohli operatvne opatrenia. Vmontovanie miniatrneho vy
sielaa ako trjskeho koa do ifrovacieho zariadenia cudzieho za
stupiteskho radu. Alebo zskanie ifrovacch kov prostrednc
tvom agentry, i tajnou nvtevou" radov. Nie je to ni nezvyajn
ani v slunej" spolonosti a nielen v obdob studenej vojny. A ani de
honestujce kryptoanalytick slubu. Ve jeden z najschopnejch
vkonnch zstupcov riaditea NSA Louis Tordella - ktor estns
rokov zastval svoj rad a bol v odbore absoltnou autoritou - pova
oval za trvalo platn zsadu, e je vdy ovea ahie a lacnejie ifru
ukradn ako vylti. Bez ohadu na to, i pracujeme tukou, alebo
mme najmodernej pota tch ias CRAY-1. S Edgarom
Hooverom zviedol ostr boj o sinnos FBI v tomto druhu operci.
Napokon aj k slvnemu rozbitiu" ENIGMY vrazne prispeli
podrobn informcie o kontrukcii a technickch detailoch
ifrovacieho stroja.

29

Zaiatkom 90. rokov popredn politick autority - domce i zahra

nin - azda s trocha inm myslom dvali najavo vysok profesionl
nu prest a efektvnos najm sovietskej spravodajskej sluby KGB, v
chodonemeckej STASI a aj naej tB v najirch medzinrodnch
dimenzich. Ako sa na tomto renom v oblasti elektronickej pione
podieala koalin spoluprca?
Ako v kadej inej oblasti. Vytvoren zklada pionnych tech
nolgi tB sa mohla vo svojej innosti opiera o vlastn poznanie ku
mulovan fakticky za cel povojnov obdobie. Hovor sa tomu inti
tucionlna pam. Dostvala vak potrebn informcie aj od
spriatelench sluieb celej Varavskej zmluvy, najm KGB. Ak na
niektor spravodajsk akcie vlastn sily nestaili, spojenci si
pomohli aj technickmi prostriedkami.
Mono by bolo vhodn objasni niektor interesantn odborn
termny, ktor ste spomenuli v spojitosti s elektronickou pionou. o si
treba predstavi, ke poujeme naprklad vraz rdiorozviedka?
eskoslovensk kontrarozviedka, samozrejme, vyuvala rdiorozviednu slubu. V osemdesiatych rokoch - s pomocou STASI, spravo
dajskej sluby N D R - vybudovali pri Chebe, na Bukovej hore, v okol
Suc, Polednku a pri Bratislave pionne zkladne. Takto monitoro
vali rdiov spojenie nemeckej a rakskej pohraninej stre a ich spra
vodajskch orgnov, najm pri zabezpeovan vlastnch pionnych
akci. Ale aj autotelefny politickch initeov susednch ttov.
A na o slila rdiokontrarozviedka?
Rdiokontrarozviedny systm bol prepojen s obdobnmi ssta
vami ttov Varavskej koalcie. Vybudovali ho najm pre prpad voj
novho stavu, kedy by bola relna aktivizcia obojstrannho rdiov
ho spojenia pionnych centrl a ich agentry. V mierovch
podmienkach agenti na zem eskoslovenska prijmali rdiov
vysielanie vzvednch stred a svoje sprvy napsali tajnopisom, kto
r v listoch odosielali na krycie adresy v zahrani. No prve vyui
tm siete rdiokontrarozviednych sluieb mohli kontrarozviedky
s istou pravdepodobnosou uri oblasti prjmu sprv vysielanch
z jednotlivch ttov, a tak zisti poty ich agentov a pribline aj ich
miesto. Pre potreby spolonho vyuvania rdiokontrarozviedneho
systmu a analzy v Prahe vo vile Na Ztorce pracoval Apart
30

koordincie. Spolone tam pracovali pecialisti kontrarozviednych

sluieb ttov Varavskej zmluvy.
Viacer by sa iste radi ete viac dozvedeli o eskoslovenskej
elektronickej pioni - o stench, ktor maj ui". Cm by ste mohli
uspokoji zvedavos amatrov a zujem profesionlov?
Viem, e tto ltka by umonila ui kostmy, ktor by obohatili spra
vodajsk atnk kruhy, ale nemienim sa prida k deklasovanm gener
lom a plukovnkom najm z vchodu a dva k lepiemu o, kde vade
a ako. To urite nie je akt nepriatestva k bvalm protivnkom a za
hrob studenej vojny". Ni tak nepociujem. Je to mono zvltne, ale ne
spomnam si, e by som tak vzah ku komukovek pocioval i predtm.
To bolo o inom.
Mme teraz nov vzahy, usilujeme o novch spojencov. Ale partner
by mal by suvernny. Ak tak monos nem, potom nie je partnerom,
ale niekm inm. Tm niekm inm by sme nemali by, pretoe niekto
tak m nulov spojeneck vhu. Je to dokonca horie postavenie ako
ma status protivnka. Jeho vha je bran do vahy. A nie tak zriedka sa
stane, e prve vha protivnka ur vsledok kompromisu pri strete
zujmov - aj na kor spojenca v bezvhovom stave". Teda ak chceme
by dveryhodnm partnerom i v novch vzahoch, musme ma svoju
spojeneck vhu.
Tento pocit mm aj ako skromn osoba. Som patriotom svojej vlas
ti tu doma na Slovensku a ctim zvzok i k tej bvalej eskoslovenskej
republike, nech u mala akkovek prvlastok - i socialistick alebo
federatvna. Toto je vecou vzahu k naim nrodnm zujmom.
Slovenskm aj eskm.

31

ROZHOVOR
PRV
pin je lovek ako vy alebo ja, priateu. Ni, o je udsk, nie je
mu cudzie.

V poslednch rokoch je knin trh zaplavovan pionnou literat

rou. V niektorom z mnostva americkch diel prekladate dokonca pri
iel na npad preloi humint ako humanitrnu, i humanitn pion.
Ak partitru v orchestrlnej skladbe humanitnej" pione poas
studenej vojny malo eskoslovensko?
Human Intelligence nebude dobroinnm spolkom inteligentov.
Aj ke, pravdae, ide o ud a spravidla inteligentnch.
Nasledovnkov Mata Hari a doktora Sorgeho. Teda pinov, agentov,
dublerov, prebehlkov aj ud so zmenenou identitou. Ale ptali ste sa
na nau partitru. Take - eskoslovensko malo najulejie huma
nitn" vzahy s britskmi, nemeckmi, ale aj americkmi vzvednmi
slubami.
Tak sa trochu venujme aktrom relnych pionnych prbehov.
Dnes s to u klasick prpady. Ich zamotan ni azda treba od
vja najm od britskch MI5, MI6 a ich predchodk.
eskoslovensk ttna bezpenos mala s nimi dlhodob ty.
Zaalo sa to mono Charlesom Zbytkom ete v roku 1954. Ten ako
pracovnk eskoslovenskej sekcie Secret Intelligence Service odhalil
pre nau kontrapion vek mnostvo britskch agentov SIS.
Podrobne o tom pe vo svojej knihe Josef Frolk. Urkou Koruny"
museli by eskoslovensk agenti v laviciach britskho parlamentu.
No ich pionne sluby nm vetko vrtili, mono aj s rokmi.
Svojou innosou v podstate spsobili kolaps spravodajskej prce na
ej rozviedky i kontrarozviedky proti Vekej Britnii. T histria je
skutone dlh a o mnohch konkrtnych kauzch sa u viackrt
psalo.
Mete pribli niekoko prhod, zitkov a sksenost z poslednch
dvadsiatich rokov studenej vojny?
Zanime teda poslednm znmym prpadom, s ktorm som sa
stretol na sklonku decembra 1988.
Ten de zaal ako kad in. Ete pre smou som pretudoval
40

denn situan sprvu, informcie operatvnych tvarov, monitory

zo zahraninch mdi a pustil som sa do vlastnej prce. Nebol to
de pracovnch rokovan s nelnkmi a nemal som v programe ani
mimorezortn nvtevy. Dfal som, e nov operatvne problmy
v ten de nepribudn a do veera si - pri niekokch kvach, skrtka
v pohode - vea premyslm, spracujem. Kontrarozviedka aj n sigint
boli pr mesiacov po reorganizcii, dostal som zodpovednos za no
v sluby a pracoval som na ich novom smerovan a alch kon
cepnch otzkach. Retrukturalizcia bola len jednm z predpokla
dov novho zamerania, metd prce a riadenia kontrarozviedky. Bolo
o riei. No krtko pred obedom ma o prijatie naliehavo poiadal n
elnk hlavnej sprvy rozviedky generl Karel Sochor. Minister nebol
v ten de v prci a on mal sprvu, o ktorej mal by okamite infor
movan generlny tajomnk V KS. Samozrejme, generl priiel,
poinformoval a predloil psomn materil pre Miloa Jakea. Vec
bola zvan. V Delhi zmizol spravodajsk dstojnk rezidentry
Vlastimil Ludvk, inak zvan Pantek, legalizovan na vevyslanec
tve SSR. V informcii generla Sochora boli rzne verzie toho, o
sa mohlo sta, i stalo. Myslm si vak, e nm to obom bolo jasn.
Vetky tie alternatvy - a na jednu - s len pre plnos. Pre doplne
nie 99,9-percentnej pravdepodobnosti tej hlavnej verzie do hodnoty
sto. Ludvk zrejme emigroval do Vekej Britnie, pretoe u predtm
- a ako sa ukzalo odvodnene - ho podozrievali zo spoluprce
s MI6. Tak som mal o najbli program da postaran.
o nasledovalo bezprostredne po nvteve fa rozviedky?
Poiadal som generlneho tajomnka V KS o prijatie. Oznmil
som mu, o sa stalo, a odovzdal psomn informciu. Nebolo to prjem
n, udalos nepatrila k spechom FMV. Prijal to vak pokojne, ttnick.
Vedel, e tak veci sa stvaj a tu nepome rozuovanie sa. Urite ho
bude neskr minister informova o vsledkoch preetrenia prpadu a aj
o opatreniach prijatch na odstrnenie kd, ktor tek spravodajskho
dstojnka spsobil. S tm sme sa rozlili.
Ininier ekonmie Vlastimil Ludvk priiel do sluieb zaiatkom se
demdesiatych rokov. Jeho otec pracoval vo vysokej funkcii na minister
stve kultry, neskr v diplomacii. Vlastimil Ludvk preiel viacermi po
zciami v centrle na britskom odbore, ale aj na rezidentrach. Z analzy
vyplynulo, e Ludvka k spoluprci zskali najpravdepodobnejie ete po
as pobytu v Londne v rokoch 1975-82. Jeho emigrciu pripravila brit
sk rezidentra v Delhi. Ukzalo sa, e Ludvkov tek urchlili v tom
41

ase u existujce podozrenia a nava z dvojitej hry. Pravdepodobne

najmenej desa rokov informoval MI6 o spravodajskch aktivitch es
koslovenskej rozviedky proti Vekej Britnii. Naej spravodajskej slube
spsobil vek kody. Nadviazal tak na innos Jana Kroa, ktormu
som v knihe Ministerstvo strachu? dal meno SUP. Poda nzvu zvzku,
v ktorom bolo zaznamenan vyetrovanie prpadu jeho zrady.
D sa s odstupom asu hovori o tom, o sa vlastne skrvalo za
oznaenm SUP?
Tak to sa vraciame do roku 1976. Vtedy som bol nelnkom
Zvltnej sprvy FMV. Na Supa sa mi posaoval kolega nelnk.
Neskr ako prv nmestnk ministra zodpovedajci za kontra
rozviedku som sa oboznmil s prpadom podrobnejie. Teda v roku
1976 zomrel major Jan Kro, pracovnk britskho odboru eskoslo
venskej kontrarozviedky. Dostal infarkt. Smtok za kolegom vemi
skoro vystriedal as. Jednho da manelka nebohho Jana Kroa
navtvila centrlu tajnej sluby a priniesla niektor veci, ktor doma
nala. Len tak, pre poriadok. Prostriedky tajnopisu, ifry a vea
poznmok, ktor zrejme u nestihol spracova. U to Honza nebude
potrebova, s dobrm myslom povedala.
Bolo z toho zemetrasenie. Vemi rchlo vyplvalo na povrch, e
s najvou pravdepodobnosou pracoval pre MI6 alebo pre jej kontrapionnu sestru. Treba prizna, e to znamenalo kolaps kontrarozviednej prce proti MI6, pretoe Kro mohol vedie o kadej ak
cii proti britskm pinom, ako aj o spravodajskch hrch. A kee
som naich ud neupodozrieval z prlinej konpircie pri kolegil
nych stykoch, tak z vekej asti aj o pracovnkoch britskej rezidentry v Londne a ich akcich. Bolo treba rozpusti cel britsk odbor
kontrarozviedky a zaa odznova. Ukzalo sa, e nedslednos pri
zisten vnych nedostatkov v osobnej zodpovednosti J. Kroa sa ne
vyplatila. Zo tdi v Moskve si priviezol priateku a zaal s ou
v Prahe i. Bol vak u enat. Neskr sa sce rozviedol a oenil so
svojou ruskou priatekou. Iste nie kad rozveden mus by cudzm
pinom, ale jeho spsob ivota odral ist osobn vlastnosti Jana
Kroa. Takm sa v spravodajskej slube hovor rizikov faktor. In
predpoklad vyplynul zo skutonosti, e vedel o svojej vnej chorobe
a k spoluprci s Britmi sa mohol zaviaza, aby zskal finann
prostriedky, ktormi chcel zabezpei svoju nov rodinu. To sce znie
akoby uachtilejie, ale len znie.

42

Ak bolo poda vs vchodisko z nepriaznivej situcie, ktor vznikla

v relcii s britskmi vzvednmi organizciami?
Opatrenia prijat po zisten zrady Jana Kroa, ke bol rozpuste
n cel britsk odbor kontrarozviedky a zaala sa jeho vstavba od
zaiatku, neboli inn. Vsledok jednej spravodajskej hry kontra
rozviedky s MI6 ma u dlhie trpil. Napovedal, e tto sluba m
o naich akcich neprjemne dvern informcie. A potom Ludvk.
Znovu rozpusti britsk odbor kontrarozviedky? Alebo popri pokra
ovan innosti oficilneho britskho odboru paralelne budova nov
britsk odbor slo 2? iadalo sa viac. Riei podstatu problmu.
Vrazne sprsni kontrolu konpircie, manipulciu s utajovanmi in
formciami. Zdokonali systmov analzu spravodajskch rizk in
nosti, charakteru, ale aj osobnch slabost pracovnkov odboru.
Rutinn previerky na polygrafe. V prpade zistench rozporov aj ich
spravodajsk overenie. A vtedy to nebolo jednoduch. Navye nebol u as.
V minulosti sa u ns dos kdrovalo a nebolo to vemi populrne.
Netreba si mli analzu personlnych rizk s kdrovanm. To pla
t veobecne. Privemi ahko sa v hodnoteniach ud pouvaj vek
slova. Je takm alebo onakm. Pritom sa v jeho ivote a innosti ne
vyskytla relna alebo modelovan situcia, ktor by konfrontovala
popisovan charakterov vlastnos so skutonosou. Ako sme si mu
seli poopravi nzor na viacerch ud, ke sa tak situcia vyskytla!
Naprklad v roku 1989 a neskr. Neviem, ako by to nai udia prijali.
Viacer - najm z naich ozbrojench zloiek - bud pri vstupe do
NATO prekvapen. Mono aj tm, e bud musie da shlas na kon
trolu svojich bankovch tov. A poskytn mnoho alch osobnch
dvernch informci. Mono sa im to nebude pi. Ale sluba je
sluba. Kad sa me rozhodn, i ju chce robi. Ak no, mus sa
podriadi reimu. Nehr sa o fazuky.
Jednm z pozoruhodnch prpadov, o ktorch sa zmieujete v knihe
Ministerstvo strachu?, je dozaista praliv prbeh Erwina van
Haarlema.
Km sa ocitneme v Old Bailey, kde sa konal proces Krovn
versus Erwin van Haarlem, vrme sa v ase o dvadsa rokov a prejdi
me sa po Londne. Vea asu na to nemme. Tak kam? Zaneme
43

spomna v British Museum, kde si strune pripomenieme dejiny

Impria. Pri tejto prleitosti sa miestami prenesieme do Indie,
Egypta. Z krajn, kam Briti priniesli kultru, si odniesli pamiatky.
National Gallery tie nemono vynecha. o vak v Londne vyne
cha mono? Odpustme si Century House - sdlo MI6 - a vyhneme
sa aj Euston Road. Tam sdli MI5. Nepozvali ns. Rozhodneme sa
pozrie si St. Paus Cathedral aj Westminstersk katedrlu. Pri
Westminster Pier nasadneme na vletn lo, ktor ns po Temi do
prav k Tower Bridge. Samozrejme - aj Tower si prezrieme. Ve sme
turisti. Cez vkend v rmci prechdzky po Oxford Street cez Marble
Arch zjdeme a na Bayswater Road. Tam, kde kad nedeu hne
veda Hyde parku bva predajn vstava obrazov a obrzkov londn
skych majstrov. Bva tu toho zaha. Kpi nieo treba, aspo suve
nr. Naprklad Big Ben uroben z koliesok mechanickch hodn v ase digitlok s mono u len na to. Podobn londnsky artefakt
mi v pracovni u dlhie rob rados. Napokon nealeko hotela nara
zme na mal obchodk s holandskmi miniatrami. Nebudeme ve
die, o mme robi s asom do veere, a tak nazrieme dnu. Urobme
dobre. Privta ns krsa a prjemn majite. Mlad, thly, ochotn.
Poukazuje a pred rd osi, o sa len tak nevid. Holandsk krajinku
alebo portrt mladej Holananky? o poviete? Kpite? Tak prlei
tos u v ivote nemuste ma. Urob nm cenu. Iste mu budeme sym
patick a aj pri naom tichom komentri sa pousmeje. Alebo sa nm
to len bude zda? Nie, bude to skutonos. Keby sme mohli posun
as o dvadsa rokov sp, naozaj by sme mohli v Londne zabldi
do obchodka eskoslovenskho pina.
Take?
Van Haarlem bol nelegl, teda lovek so zmenenou identitou. Na vy
tvorenie jeho novej totonosti pracovnci pionnej sluby vyuili sku
tonos, e holandsk obianka idovskho pvodu Joana van
Haarlemov mala poas vojny diea s nemeckm dstojnkom. Vedela, e
doma v Holandsku ju rodina pre tento vzah odsdi, a tak svoje diea na
konci vojny zanechala v eskoslovensku v blzkosti Prahy. Po vojne vak
poiadala Medzinrodn erven kr o ptranie po chlapcovi. To bola
pre nau rozviedku idelna situcia na vytvorenie novej identity pre
vhodn osobu. Pre vysok pilot spravodajskej prce. Ke overili, e
otec hadanho dieaa padol poas vojny a Joana Haarlemov sotva
me identifikova svojho syna, tak v roku 1977 falonho Erwina van
Haarlema naiel" Medzinrodn erven kr.
44

To vyzer ako zaiatok naozaj nezvyajne

o nasledovalo po dramatickej expozcii?

spenho filmu.

Erwin van Haarlem v roku 1975 priiel do Londna s holandskm

pasom. Zamestnal sa ako kuchr v hoteli Hilton, neskr zaloil ob
chod so staroitnosami. Vstpil do spoloenskho ivota aj do nie
kokch idovskch organizci. Po krtkom ase zaala centrla pre
Haarlema rdiom vysiela sprvy a rezidentra v Londne zaklada
mtve schrnky. Skrtka - rutina. Vybavili ho tajnopisnmi
prostriedkami a krycmi adresami pre posielanie sprv centrle.
Poas trinstich rokov spravodajskej prce van Haarlem prijal okolo
dvesto ifrovanch sprv. Britsk kontrarozviedka nepochybne
monitorovala vysielanie centrly a urila priestor, kde sa nachdza
vysiela. ahko zistili, e zrejme ide o informcie pre esko
slovenskho agenta.
A na zklade oho napokon van Haarlema odhalili?
Je toho viac, o mohlo vies k jeho koncu. Je pravdepodobn, e
rdiov vysielanie pre van Haarlema britsk rdiokontrarozviedka
monitorovala. Niektor asti sprv i ich seky - kde mono pochy
benm mohlo djs k opakovanmu pouitiu ifry - MI5 asi deifro
vala. Tak zistili, e agent, kdesi v Londne dostva pokyny na preni
kanie do medzinrodnch idovskch organizci, ale aj na zskanie
informci o britskch firmch, ktor sa podieaj na vrobe zbran
systmu hviezdnych vojen. Van Haarlem sa stretol aj s izraelskm n
elnkom generlneho tbu Moe Levym a pri nvtevch parla
mentnej retaurcie si rd pohovoril s vysokmi radnkmi minis
terstiev priemyslu i obrany. Mono nebol najopatrnej. Aj to mohlo
by prvotnm signlom a dvodom rozpracovania britskou kontrapionou. Zaali ho sledova, odpova, obklopili agentmi.
Van Haarlem vea cestoval. V rokoch 1985-86 opakovane navtvil
aj Moskvu a Kyjev. Vyhadval idov, ktor zamali ods do Izraela.
ako predpoklada, e by tak aktivity nesledovala britsk kon
trapion. Mono aj jeho obchodn cesty po zpadnej Eurpe.
Do Para, Zrichu, Viedne. Niekokokrt potom pokraoval s inm
pasom a do Prahy. To sce bolo dobr pre riadenie agenta, ale
riskantn pre jeho bezpenos. Ale ni nie je zadarmo. Len
neurobi chybu.

45

Zrejme sa vak stala.

Zvanm problmom van Haarlema bol jeho trval obchodn
nespech. il v tvrti bohatch ud v severnom Londne na Silver
Birch Court. Bolo otzne, ako si to z neprosperujcej firmy me do
voli. Naa rozviedka si tieto problmy uvedomovala a snaila sa mu
v podnikan pomc. Niektor obrazy mono aj od neho pod krytm
fiktvne kpila. Lene predan obrazy sa neskr op nali v jeho ob
chode. Ak ho u podozrievali, mohli ahko zisti, e jeho bankov
ty a vdavky s ovea vyie, ako si mohol dovoli. Pred sdom ne
vedel preukza, odkia pochdza asi esdesiat tisc libier. alm
hikom - ako sme u spomenuli - bola vysok infiltrcia eskoslo
venskej rozviedky britskou tajnou slubou, a tak nemono vyli ani
to, e ho prezradil niektor z naich prebehlkov spolupracujcich
s Britmi. Signl mohol unikn aj z prostredia KGB, kde tie mala
MI6 alebo CIA svojich ud. V rmci spoluprce as informci nai
odovzdvali partnerskej sovietskej spravodajskej slube. Je toho vea,
o mohlo Erwina van Haarlema privies a do Old Bailey.
A rozuzlenie van Haarlemovho prbehu?
MI5 Erwina asi dva roky rozpracovvala. Nasahovali sa do bytu
veda neho a odpovali. Zatkli ho v roku 1988 priamo pri prjme r
diovej sprvy z Prahy. Vyhlsil, e je holandsk oban, ale sasne
iadal, aby o jeho zatknut informovali eskoslovensk vevyslanec
tvo. Poas vyetrovania test D N A preukzal, e Joana van
Haarlemov nie je jeho matka, a tak vetky jeho doklady o totonos
ti povaovali za falon. Vyetrovanm, ani v rmci sdneho procesu
mu toho vea nedokzali, pretoe a na vnimky monitorovan
vysielanie z Prahy nedeifrovali a navye sa im nepodarilo zachyti
ani jednu sprvu, ktor Haarlem do Prahy odoslal. Tak dostal iba"
desa rokov. Sdu slune, ako sa patr, poakoval. Myslm, e ho u
prepustili na slobodu. Verm, e sa v Prahe oho postarali.
Atmosfru studenej vojny obas dokresovali senzan sprvy
o vzjomnom oznaen pracovnkov zastupiteskch radov za neiaduce
osoby. Z Vekej Britnie vypovedali aj naich diplomatov. Boli to pini?
Vypovedanie je dentlmensk ukonenie innosti diplomata, kto
r sa nezluuje s jeho poslanm". Spravidla m kad kontrapion
nazbieran informcie aj o podobnch aktivitch, a ke sa to poli46

ticky hod, ke je toho nezluitenho u privea, ke je potrebn

tch druhch pribrzdi, tak diplomatov i diplomatov" vypovedia
z krajiny. V obdob studenej vojny i dnes aj na revan. Spomnam si,
e v roku 1989 z Londna vypovedali troch naich ud. Mono na
zklade Ludvkovch informci. Alebo ich u mali dos. O niekoko
dn - na revan - prijala zhodn opatrenie naa strana. Vypovedala
troch Britov v rovnakch diplomatickch hodnostiach. Pretoe jeden
z naich nemal diplomatick status, tak ho nemal ani jeden
z Anglianov. Zstupca firmy Shell. Zrejme sa nectil a tak vinn
a navye jeho manelka bola tehotn, obval sa dsledkov na jej psy
chiku. Napsal list. Prosil o pozhovenie a do produ. Tak som sa do
kumentom kontrarozviedky venoval osobne. Vyhoveli sme. Aj pre od
vetu by mal by urujci vlastn postoj. Hrme ach, nie rav dmu.
Netreba sa ani necha vyprovokova konanm tch druhch. Nejde
predsa o truc. Uvaova treba v irch svislostiach a soldnos
nikdy nezniuje vnos, ani nie je prejavom slabosti. Tak som to
vtedy pri rozhodovan pocioval. pin je lovek ako vy alebo ja,
priateu. Ni, o je udsk, nie je mu cudzie.
Rkom tajomstva
Bohumra edu.

ostva

zahalen prpad

nho

diplomata

Bol to zamotan prpad. Spravodajskho dstojnka Bohumra

edu v mji 1984 vypovedali z Vekej Britnie, kde pracoval vo
funkcii vicekonzula. Zdal sa by psychicky vyerpan a jednho da
sa sm priznal nmu rezidentovi v Londne, e ho Briti zskali pre
spoluprcu. o robi? Rezident zariadil jeho odlet do Prahy. Sasne
s odletom vak britsk strana oznaila edu za neiaducu osobu.
ako poveda preo. i chceli edovi pomc, alebo av ruka ne
vedela, o rob prav. eda v Prahe uviedol, e ho v londnskom ba
re dvaja Angliania ommili drogou vo whisky i cigaretch a stratil
schopnos sebakontroly. A tak si vojensk sd nerobil privea
starosti - ve sa priznal"! Odsdili ho, aj ke samotn Briti
popierali jeho spoluprcu.
To je dos kurizna situcia.
Do spravodajskej funkcie Bohumra edu patrila kontrarozviedna
ochrana vevyslanectva a aktvne rozpracovanie britskch tajnch
sluieb. Riadil agenta, radnka franczskeho vevyslanectva
v Londne, a niekoko alch z radov eskoslovenskej emigrcie.
47

Nebol privemi spen. Zska loveka v prostred cudzch vzved

nch organizci v ich materskej krajine je isto neahk loha.
Nadviazal sce kontakt s pracovnkom Special Protection Group, ure
nej na ochranu vevyslanectiev - istm Chandlerom. Bolo vak otz
ne, kto v tejto pionnej partii ah za krat a kto za dlh koniec.
Navye jeho franczskeho agenta neskr vo Franczsku zatkli.
Mono svojou neopatrnosou sm eda priviedol MI5 k agentovi.
A mono to nebola len neopatrnos.
Dvodom postupu Britov mohla by snaha o obmedzenie aktivt
naej londnskej rezidentry, preruenie jej prce a zamestnanie in
mi starosami, ktor vdy na urit as paralyzuj innos organiz
cie. Mon je, e v tom ase spravodajsk dstojnk Ludvk u spo
lupracoval s MI6. Ned sa vyli alternatva, e opercia so edom
mala zakry Ludvkovu innos. Bol pre Britov iste cennejm agen
tom. Mohli predpoklada, e sd ho neodsdi len na zklade jeho
priznania bez alch dkazov, a tak sa kombincia so edom nemu
sela zda prli riskantn. S to iba kontrukcie. Postup je vemi ne
zvyajn a vec sa mohla zariadi pre edu ovea bezpenejm spso
bom.
Obdobn vahy sa objavovali v prpade agentov Edwarda Lee
Howarda a Aldricha Amesa, kde sa tie pekuluje, i Howard z USA
neuiel preto, aby tie podozren, ktor viedli k odhaleniu viacerch
agentov CIA v Moskve, nepadol na cennejieho Amesa. To by vak
vrhalo celkom in svetlo na zamotan prpad Vitalija Jurenka,
diplomata" vevyslanectva ZSSR v Rme. Ten ponkol spoluprcu
CIA za odlet do USA, aby asi po troch mesiacoch optovne prebehol
a objavil sa na zastupiteskom rade ZSSR vo Washingtone. Vitalija
Jurenka podozrievali, e CIA prezradil spoluprcu Edwarda Lee
Howarda s KGB. No to vetko s nepotvrden informcie.
V kadom prpade vidno, s akmi zloitosami sa mus vysporiada
spravodajsk analza.

48

ROZHOVOR
DRUH
O zkone zachovania informci.

K tradcim vzthov medzi eskoslovenskmi a nemeckmi spravo

dajskmi slubami tie vdy patrilo intenzvne sperenie. Poukazuje na
to u kniha generla Moravca. Ako pokraoval tento vvoj poas
studenej vojny?
So Spolkovou republikou Nemecko sme boli susedia, a tak to na
zvime susedskou studenou vojnou. Tm ni nechcem a ani nemem
zahi, pretoe nemeck pionna organizcia BND patrila aj v se
demdesiatych a osemdesiatych rokoch k najdleitejm protivn
kom. Vypoved o tom cel rad spravodajskch hier, ktor kontraroz
viedka s touto slubou viedla, a alie akcie na jednej i druhej strane.
Agenti aj pionna technika umoovali susedom nazera si navz
jom cez plot. Niekedy a do kuchyne. Obvam sa, e kompetentnm
na oboch stranch s u mnoh veci znme, a tak nech to ostane
v rodine. O niektorch prpadoch sa vak zmieujem v Ministerstve
strachu? Stle lepie ako po sebe striea.
Mete pre ilustrciu podrobnejie popsa aspo najreprezentatvnej prpad?
V predchdzajcej knihe som ho uviedol len pod krycm nzvom.
Ak sa nemlim, tak PES. Na zvltnej sprve ostali po om ifry
BND, ktor agent pouval. Viac mi povedali kolegovia. Zaneme na
poudovanie nvtevou franczskej metropoly.
Par. Niet takho turistickho pobytu, aby ste stihli vetko, o
v meste nad Seinou treba vidie a zai. Ja to v takom prpade vdy
vzdm, potlam sa po romantickch ulikch, sadnem si do prte
nch kresiel, popjam kvu a nasvam atmosfru. i u na
Montmartri alebo v Latinskej tvrti. Hlavou mi prebiehaj dejiny.
Viacer to tak robia. Aj pracovnk eskoslovenskej rezidentry - n
lovek v Pari", ke si chcel oddchnu, tak si - kedysi v esdesia
tych rokoch - vybral miesto pri kaviarenskom stole. Neviem, i
priiel na in mylienky, ale rozhodne sa domov nevrtil naprzdno.
V rohu kaviarne uvidel dvojicu muov. Jeden z nich bol Josef
Grohman, ktor vtedy psobil vo Svetovej federcii mldee. A ten
druh? Usmieva sa, prihovra, vysvetuje. No Grohman nevyzer by
49

astm bez seba. Akoby enatmu milenka oznmila radostn novi

nu. Alebo ho ten mil pn tla do kta? Pousmial sa nad svojou cho
robou z povolania. Ke vak priiel na vevyslanectvo, nedalo mu to.
Napsal ifru do Prahy - pre kad prpad. Ve to vyzeralo ako ver
bovanie. No ale o v Prahe s ou? Ad acta, uvidme neskr.
Netvrdm, e to tak presne bolo, iba mohlo by. Uvideli neskr.
o sa vlastne stalo?
Zaneme poslednm dejstvom. V oktbri 1976 na letisku
v Ruzyni po prlete z Para kontrarozviedka zatkla Josefa
Grohmana, nmestnka ministra kultry eskej socialistickej repub
liky. Obvinili ho zo spoluprce s nemeckou BND. Ako na neho
prili?
Kontrarozviedku znepokojovalo zistenie, e informcie zo spo
lonch rokovan politickch a vldnych initeov SSR a ZSSR sa
dostvaj na druh stranu". To viedlo k podozrievaniu osb, ktor
sa k tmto skutonostiam mohli dosta. Monosti boli v podstate tri.
Priami dritelia" utajovanch informci, teda niekto z vldnych i
niteov. Niekto, kto s informciami prichdza do styku pri tlmoen,
pri spracovan zpisov a ich ukladan do spisov. A podozriv boli
aj osoby, ktor mali vemi ul neformlne styky s nositemi
tajomstiev. Tak to toti najastejie bva. Tak sa pod svetlo dostal
Josef Grohman. Rd sa zastavil v pracovni kolegov funkcionrov len tak na kus rei - v rmci upevovania sdruskch vzahov.
Alebo priiel sm so zaujmavou informciou a postupne rozvinul
diskusiu aj na in tmy. Potom prenechal iniciatvu navtvenmu.
Viacer sa radi popili svojou informovanosou. Grohman zasa rd
pozval a pohostil sdruhov na svojej chate pri Prahe.
Pri preosievam" monho okruhu osb sa zist velio, o sa bu
vyluuje, alebo naopak do seba zapad. Potom podozrenie kles,
alebo narast. V Grohmanovom prpade narastalo. Dleit signl
poskytla kontrola medzinrodnej korepondencie. V liste, ktor
Grohman odoslal na kontrarozviedke znmu kryciu adresu BND,
nali sprvu napsan tajnopisom. Potom to u ilo raz-dva.
Tak vysoko postaven funkcionr bude ma nesporne neobyajn
motv pione. o vlastne primalo Grohmana k spoluprci s cudzou
vzvednou slubou?

50

Pravdepodobnm motvom mohla by udalos ete z druhej sve

tovej vojny. Vraj ke gestapo zatklo Grohmana za vylepovanie protinemeckch plagtov, podpsal akt spoluprce. Poas vojny vak nik
od neho ni nechcel, nikoho neudal, a tak mono na udalos aj za
budol. Aj na zkon zachovania informci. V esdesiatych rokoch
psobil v Pari v Svetovej federcii demokratickej mldee. Tam ho
dajne kontaktoval pracovnk nemeckej tajnej sluby BND a pod
hrozbou prezradenia jeho psomnho zvzku gestapu mu predloil
et. Spolupracova s BND. V roku 1977 ho v Prahe odsdili na
trinsron trest.
Zd sa, e tiene minulosti mu ma pre ud ak dsledky.
Iste. Pre spravodajsk sluby je minulos zujmovch osb" dlei
tm poznanm a niekedy prleitosou. Star hriechy oij a po rokoch
sa stan dleitmi. Na to by udia nemali zabda. A bu sa s nimi
vysporiada - aby nemohli by pouit proti nm - alebo sa vyhba
ivotnm pozcim, ktor ich robia zaujmavmi pre pinov. Ale tak
sebareflexiu udia spravidla nemaj.
Prvoradm pionnym konkurentom koalcie vak bola urite CIA
a jej sestersk organizcie.
Samozrejme, hlavnm protivnkom nielen pre KGB, ale pre vetky
spravodajsk sluby krajn Varavskej zmluvy boli CIA, americk vojen
sk vzvedn sluba DIA a FBI. Napokon nae rozhovory o siginte to
dostatone preukazuj. V pioni existovalo urit rozdelenie priort.
eskoslovensko bolo prioritou britskch sluieb. Ak vezmeme do vahy
vek spechy MI6 v eskoslovensku a vzjomn previazanos americ
kch a britskch spravodajskch orgnov, tak CIA mohla by o naich z
leitostiach celkom slune informovan. Na druhej strane CIA a esko
slovensk spravodajsk sluba - rozviedka i kontrarozviedka - mali
rozohran aj vlastn partie. Jednou z nich bol prpad Josefa
Hnvkovskho - inak JESTRB.
S prpadom som sa stretol ako nelnk Zvltnej sprvy FMV.
Nelnk kontrarozviedky priniesol bloek s slami. Agentrna ifra.
Okrem toho sprvu centrly CIA pre agenta. Bolo ju treba deifrova.
Nebolo to zloit, skr rutina. To u - po zatknut Josefa Hnvkovskho
- sprvy CIA prijmala kontrarozviedka a akala na svoju prleitos a
do prichytenia americkho diplomata na mieste dohodnutej schdzky
s Jestfbom. Potom diplomat musel tichou cestou opusti republiku.
51

Vrme sa na zaiatok prpadu. m Hnvkovsk na seba upozornil

eskoslovensk rady?
Rutinn zleitos. Niekedy v roku 1978 americk diplomat
v Prahe na Petne venil psa. Kee ilo o pracovnka praskej rezidentry CIA, mal za sebou skryt sprievod - hovorili tomu chvost.
Samozrejme, ak sa sledovan s kmkovek, no najm dosia
neidentifikovanm lovekom stretne, je povinnosou ud zo sprievo
du zisti Who is Who. Neznmym bol Josef Hnvkovsk. Vny sig
nl. Josef Hnvkovsk kedysi pracoval na spravodajskej sprve gene
rlneho tbu a neskr na oblastnom odbore rozviedky v eskch
Budjoviciach. Potom odiiel do invalidnho dchodku. Mlo dis
ciplinovan lovek. Vne poruoval operatvne predpisy, mal aj nie
koko rizikovch avantr s agentkami v konpiranch bytoch. Do
invalidnho dchodku vlastne uiel pred prepustenm.
Poas celho roka 1979 kontrapini nezistili iadne jeho priame
kontakty s pracovnkom CIA. To ich ale pri tak silnom signle ne
mohlo pomli. Osobn stretnutie je neobyajne rizikov a bva dos
vnimon. A tak akali. Sprvne predpokladali, e dostva pokyny
rdiom a pouva tajnopisn spojenie. Aj to, e mu CIA zaklad
v okol Prahy, prpadne v junch echch mtve schrnky. Neskr
sa tento predpoklad pri vyetrovan potvrdil. V roku 1980 op
zaznamenali stretnutie Hnvkovskho s riadiacim dstojnkom CIA.
Vetko bolo jasn, dleit bola vak opatrnos. Ve Hnvkovsk
vedel, o om je re. Napokon urili reim jeho rdiovho spojenia
a zabezpeili odpovanie v jeho byte. To u bol pod permanentnou
kontrolou.
Josefa Hnvkovskho zatkli skr, ako sa predpokladalo. Vznikol
problm, zistil prtomnos odpovania vo svojom byte. Jeho slovn
reakciu - z cty k jemnej itateke ju nemem citova - vak tie
odpouli a okamitm zsahom - nebolo asu ani zvoni - ho
v byte zatkli. Nali ifry, a tak hra na pinov pokraovala.
O tom sme u hovorili. V roku 1981 dostal Hnvkovsk vye
dvadsa rokov.
D sa objasni, o ho priviedlo k spoluprci so CIA?
Prinou mohla by strata repektu k spravodajskej slube,
z ktorej viac-menej musel ods - bez pocty. Mono potreboval
peniaze na nov ivot. Neviem, koko mu zaplatili. Urite ne
spolupracoval z ideologickch dvodov, aj ke ho neupodozrie52

vam z kladnho vzahu k vlasti ani reimu. Ve bol iniciatvnik". Opakovane ponkal spoluprcu CIA. Psomne na vevysla
nectve USA vo Viedni a neskr prostrednctvom priateky na
americkom vevyslanectve vo Varave aj v Bukureti.
Zahraninou medilnou scnou otriasli okujce sprvy o pioni
americkch vojakov pre Maarsko a eskoslovensko.
Je to takmer intruktny prpad, tak si zasluhuje trocha pozor
nosti. V marci 1982 na eskoslovensk vevyslanectvo v Bonne
priiel nerijsky vyzerajci mu a domhal sa niekoho kompetentn
ho. Ako keby v tom ase na vevyslanectvch nepracovali sam kom
petentn. Tak ho prijali. Otzka: o meme pre vs urobi? Vimnite
si ten plurl. Odpove? Nvtevnk ponkol obchod. M dleit do
kumenty, ktor si cen povedzme na stotisc mariek. Priniesol vzorky
- na ukku. No to by tam skutone musel by niekto silne nekom
petentn, keby si hne plcli". V takch prpadoch sa vdy treba tv
ri nekompetentne - ve nemono sadn na lep. Ale zasa na druhej
strane takho loveka n kompetentn nemohol odplai. Tak sa vy
hlsil za sprostredkovatea, ochotnho posla materily do Prahy a potom sa uvid. Dohodol s nvtevnkom stretnutie - o dva mesia
ce vo Frankfurte nad Mohanom na elezninej stanici. Ak nvtev
nk bude obleen, tak ako sa dohovorili, niekto ho oslov. Odovzd
mu pozdrav. Povedzme od Johna. Pre prpad, e by sa nemohli stret
n, urili si ete in miesto a as stretnutia. Dal aj telefnne slo.
Pre kad prpad.
Ak hodnotu mali odovzdan dokumenty?
Vek. Zrejme ilo o kpie pravch dokumentov. Ak trochu pred
behneme etapu prpadu, meme zrekapitulova. Poplachov plny
NATO v Eurpe. Rozmiestnenie taktickch jadrovch zbran
a spsoby ich nasadenia. Komunikan systm. O plnoch rozmiest
nenia rakiet Pershing a Cruise Missile, o systmoch velenia, plnoch
protivzdunej obrany. Aj plny rozmiestnenia mn na hraniciach.
Vetky boli oznaen najvym stupom utajenia. Rezidentra teda
dostala prkaz schdzku vo Frankfurte pripravi. S upozornenm na
monos provokcie alebo pokusu tch druhch" o spravodajsk
hru. Opatrnosti nikdy nie je dos. Tajomn nvtevnk do Frankfurtu
priiel. Popisova prpravu a opatrenia na zaistenie bezpenosti asi
netreba. Nechcem konkurova scenrom napnavch pionnych fil53

mov. Tak len strune. Bolo tam vetko. akajci nvtevnk" s kyti
cou v ruke, tajomn neznma, ktor sa mu predstavila heslom a odo
vzdala mu lstok s pokynom. Mal sa presun do retaurcie a aka
na telefn. Kontrasledovanie, i nem za sebou chvost. alie presu
ny, telefonty z automatov. A napokon sa ndejn agent dopracoval
k zaparkovanmu automobilu a s vodiom odili na miesto schdzky.
V aute sa nerozprva. Zo zsady. o keby mal pri sebe magnetofn?
Novopeen, stle anonymn spolupracovnk, priniesol alie mate
rily, dostal peniaze. Urite menej, ako poadoval. Pretoe pri ob
chode sa zjednva. A kompetentn poznali cenu dokumentov. Sbili,
e nabudce dostane viac. Dohodli sa na schdzke vo Viedni.
Miesto, as, hesl, nhradn spojenie. Op nasledoval scenr zo
pionneho filmu. A dobre urobili.
Ete stle pokraovalo podozrenie z provokcie i spravodajskej hry?
Iste, aj ke u s menou pravdepodobnosou. Ale ivot prina
vdy nov a nov problmy a otzky. Treba na ne njs odpovede
a problmy riei. Tak to bolo aj v tomto prpade. Zaala sa vna
pionna kauza.
Z analzy vak vyplynuli aj alie zvery i pravdepodobn pred
poklady. Novopeen spolupracovnk sa zrejme v agentrnej prci
nevyznal a psobil psychicky labiln, take sotva me by spravo
dajskm dstojnkom alebo kvalifikovanm podsunutm agentom
cudzej pione - usudzovali odbornci. Aj informcim, ktor odo
vzdval, zjavne prli nerozumel. Znamenalo to, e je len sprostred
kovate. Tak pri alom stretnut spravodajcovia kategoricky poado
vali stretnutie so fom. al raz skutone priiel lovek, ktor bol
sebavedomej, ponkol nov materily. f je ale f, a teda aj cena
bva vyia. Dvestotisc mariek. Uvidme, povedali a dohodli alie
stretnutie. Na nasledujcu schdzku, vak u nik nepriiel. Stlo ve
a silia posklada mozaiku informci, aby sa pracovnci rozviedky
od sla auta z poiovne, zaznamenanho kontrasledovanm, dopt
rali a k tajomnm neznmym. No nali ich a spoluprcu obnovili.
Onen sebavedomej lovek bol Clyde Lee Conrad, serant ame
rickej armdy, pracovnk spisovne vyieho tbu tvaru dislokova
nho v Nemecku. Neskr do spoluprce zapojil alch serantov,
ktor potrebovali peniaze. Roberick Ramsay z inho tvaru, tie zo
spisovane, a in si tie chceli privyrobi. Balk informci narastal.
Clyde Conrad, samozrejme s falonm pasom, navtvil aj Bratislavu.
Navrhoval pokraova v rozirovan siete agentov medzi pracovnkmi
54

spisovn americkch tvarov v Nemecku. Chcel by vekm a ma ve

a peaz. Neuil si ich. Na schdzku v roku 1988 u nepriiel. V au
guste ho v Nemecku zatkli. V marci 1989 New York Times priniesol
sprvu o obvinen Conrada a alch zo pione v prospech
Maarska a eskoslovenska. Conrada ako organiztora pionnej
siete odsdili na doivotie. V roku 1998 zomrel. Ramsey bol odsde
n v roku 1992 v USA. Dostal tridsaes rokov. almi boli Stephen
Rodeau a Jeffrey Gregory. Kadho odsdili na osemns rokov.
Napokon a v roku 1997 zatkli Kelly Therese Warenov, ktor bola
tie lenkou skupiny. Slila na velitestve 8. peej divzie v Bad
Kreuznachu.
Tak prpad iste nepatril k vednm udalostiam pionneho
zpolenia.
Materily, ktor poskytol Conrad s almi serantmi, boli sku
tone zvan. Ochrana takchto dokumentov urite mala svoj ad
ministratvny reim a pracovisko podliehalo kontrarozviednej ochra
ne. To nepochybne pri vekom rozsahu innosti a pote zapojench
osb vytvralo znan bezpenostn riziko.
Ako vidno na prkladoch uvedench v naom rozhovore,
spravodajsk sluby bvaj navzjom dos infiltrovan a riziko tak
rozsiahlej a intenzvnej innosti bolo skutone vek.
Navye sa ukzalo, e seranti chceli zarobi vea a pracovali aj
s maarskou pionou. Tento fakt naa tajn sluba predpokladala,
ale maarsk strana to nepotvrdila. Mono nechceli, mono infor
mcie z naej strany z dvodu konpircie boli tak zahmlen, e si na
vzjom nerozumeli, o o ide. Nebezpeenstvo odhalenia Conrada vy
plvalo aj z monosti odhalenia tajnopisu, ktorm si dopisoval so
zkaznkmi" v Prahe. alie riziko obsahovala kad schdzka
a najm Conradov prjazd do SSR. Mohlo s aj o nevhodn
pouitie informci pri viedenskch rokovaniach o odzbrojen.
Informcie mohli unikn aj z centrly KGB alebo sovietskej vojen
skej vzvednej organizcie GRU, kam tie boli zasielan. A nie je ist,
i napokon Conrad nespolupracoval aj s nimi.
V shrne mono predpoklada, e vina z uvedench rizikovch
faktorov sa v uritej miere podieala na odhalen Conrada a jeho
spolonkov.

55

Prominentn autor knh z prostredia americkej spravodajskej komu

nity Ronald Kessler v objemnom diele o CIA spomna prpad Karia
Koechera, ktor predstavuje zaujmav kapitolu modernej histrie
eskoslovenskej tajnej sluby.
Karel Koecher bol eskoslovenskm pinom takmer dvadsa ro
kov. Narodil sa v Bratislave v roku 1934. Po vojne - myslm - vytu
doval matematicko-fyziklnu fakultu Karlovej univerzity v Prahe.
Kontrarozviedka ho zskala niekedy v roku 1964 alebo 1965.
Motvom jeho spoluprce mohla by nespokojnos s vyuitm svojich
schopnost a tba po vznamnosti. Ale aj urit ideov motv a jeho
povaha. Bol ambicizny a mono ho lkal prbeh slvnych pred
chodcov. V kadom prpade nevedn schopnosti i jazykov predpo
klady ho predurovali na vyuitie v nronej spravodajskej akcii.
Vznikol odvny cie postupne dosta Koechera do CIA. Po zakole
n vypracovali pln. Vyui jeho kontakty s obanmi USA - okrem
inch aj so Zbygnievom Brzezinskm - postupne sa prepracova do
niektorej vznamnejej intitcie, ktor sa zaober vchodnou politi
kou, a neskr sa poksi prenikn do CIA. To Karia Koechera mu
selo zauja viac ako ivot a prca v eskoslovensku. Do zahraniia
ho vyslali v roku 1965. Emigroval aj s manelkou. Po vycestovan do
USA sa ho ujala rozviedka.
Ako vyzerali prv kroky zanajceho pina na horcej pde?
Vykroil na vonej nohe. Zaal pracova pre Slobodn Eurpu.
Neskr sa stal tudentom Kolumbijskej univerzity. Navtevoval pred
nky o politike vchodnho bloku. Bol spoloensk, ambicizny,
elovo dval najavo svoj antikomunizmus. V roku 1972 zskal dok
tort a americk obianstvo. Potom ho - dajne i na zklade odpo
rania Zbygnieva Brzezinskho - prijali na extern pracovisko CIA.
Psobil na prekladateskom a analytickom oddelen sovietskej sekcie,
kde spracovval zznamy aj zo spravodajskch zdrojov. Neskr inti
tciu opustil a zamestnal sa na univerzite v New Yorku. Nijak ka
tastrofa, ivot je dlh. Horie bolo, e asi od roku 1982 upadol do po
dozrenia FBI. Mono poruil pravidl spravodajskho sprvania
a pritiahol na seba pozornos. Je celkom mon, e ho prezradil pra
covnk washingtonskej rezidentry turma-Fila. FBI pracovalo na
tomto prpade asi dva roky. Myslm si, e nie celkom efektvne.
Predovetkm sa zd, e FBI nemalo jasn koncepciu, o vlastne
chce. i Koechera postavi pred sd, alebo preverbova. Tto ambi56

valentos viedla zrejme k tomu, e FBI sa viac zameralo na zisova

nie, o vetko spsobil - aby preverbovanie bolo obhjiten - a me
nej na zskavanie podkladov pre procesn dokazovanie jeho viny.
Ale aj finle tohto prbehu sa napokon odohralo pred sdom.
Je to znme. V roku 1984, niekoko hodn pred plnovanm od
letom do Eurpy, ke sa u nepotalo s jeho nvratom do USA, ho
zatkli. Napriek viacerm procesnm nedostatkom, nedostatonej
dkaznej situcii, zmtkom okolo dajnej ponuky beztrestnosti za
spoluprcu so CIA v lohe dvojitho agenta-dublera a inm okolnos
tiam ho napokon predsa len odsdili. Vne bolo obvinenie, e pre
zradil informcie o sovietskom diplomatovi Ogorodnikovi, ktor pra
coval pre CIA od roku 1974. Myslm, e mu to ale nedokzali. Sovieti
vak Ogorodnikova stiahli do Moskvy na ministerstvo zahraninch
vec a neskr ho zatkli. dajne sa otrvil jedom, ktorm ho vybavila
CIA pre kad prpad. Karia Koechera neskr vymenili za odsde
nch spolupracovnkov CIA vznench v krajinch Varavskej zmlu
vy, medzi nimi aj disidenta aranskho. Dnes ije v Prahe.
Zd sa, e v spravodajskej prci sa zvltne pretnaj nielen siloiary
mocenskch a hospodrskych zujmov, ale aj nitky udskch osudov.
V svislosti s Karlom Koecherom ste spomenuli meno Sturma.
Manelky spravodajcov to nemaj jednoduch. asto nevedia, o
ich polovika rob, kde prve je. Nechodia domov hne po prci.
A kedy vlastne maj po prci? Ve asto prve po prci sa zana
prca. Maj dve zamestnania. Ale o je vea, to je vea. Jednho da
sa pani turmov prila do centrly spta na manela. U dlhie ne
vie, kde vlastne je, a m oho staros. Ve u nesli a v poslednom
ase bol tak vyerpan. Plnovali nov, pokojnej ivot na severe
iech. Zaal sa al zamotan prpad. Stretol som sa s nm dvakrt.
Po prv raz, ke kontrarozviedka po om ptrala, a neskr, ke sa
objavili informcie o jeho pokusoch verbova naich pracovnkov
v zahrani. Tak sa tomu trochu venujme.
turma-Fila v rokoch 1979-81 pracoval na eskoslovenskej misii
pri OSN v New Yorku. Po nvrate z USA absolvoval kurz KGB
a nastpil do centrly ako zstupca nelnka americkho odboru
1. sprvy Zboru nrodnej bezpenosti - ZNB, teda eskoslovenskej
spravodajskej sluby. Prv podozrenie o jeho spoluprci so CIA vznik
lo po nvrate Karia Koechera do eskoslovenska, ktor ho obvinil zo
57

zaprinenia jeho prezradenia. Preetrovanm ni nezistili. Novej

funkcie sa ujal energicky, ve mal dlhoron sksenosti. Priamo
z ternu. Neskr sa vak saoval na nervov vyerpanie a poiadal
o odchod zo sluby. Naiel si miesto v Hradci Krlov. Po nvrate
z USA si kpil v Prahe-Chuchli rodinn dom. Neboli to ale a tak
peniaze, ktor by si nemohol uetri pri pobyte v zahrani. turma
vak zhadne zmizol.
Co vylo najavo?
Vyetrovanm prpadu nezistili ni. pekulcie o tom, e mono za
hynul, nemali relny podklad. Zato signly o jeho spoluprci so CIA bo
li vcelku logick. Mohli ho zska poas dlhodobej choroby manelky,
ktor sa musela vrti do Prahy na lieenie. Zostal rok v New Yorku sm.
Tak situcia ovplyvn psychiku loveka a me napomc situcim
umoujcim kompromitciu a zverbovanie. Ak predpokladme, e ho
zverbovali, tak bol pre CIA v spravodajskej centrle v Prahe cennm
agentom. Jeho spoluprcu so CIA vak nedokzali a ani jeho zmiznutie
ju jednoznane nedokazuje. Ak spolupracoval, ako predpoklada, e by
jeho emigrciu sami iniciovali. Po preetren okolnost okolo Koechera
mu u nehrozilo priame nebezpeenstvo a mal vznamn spravodajsk
postavenie. Tak si myslm, e sa turma rozhodol kona sm. Nechcel dl
ho chodi s krahom po pivo. Ve aj CIA, ako sa neskr ukzalo, bola
infiltrovan agentmi KGB. Mohlo by len otzkou asu, kedy niektor in
formcia z centrly CIA povedie k nemu. turma bol sksenm spravo
dajcom, aby tak predpoklad pripal. A e ho dvojit loha vyerp
vala, by som mu veril. Mal stle platn diplomatick pas, o bolo hrubm
poruenm predpisov zodpovednmi osobami v rozviedke. S takm pa
som mohol prejs bez rizika do Maarska a odtia cez Raksko sa dosta
a do Spojench ttov. Neskr mi predloili spravodajsk informciu,
e ije v USA, kde sa pokal zska inho nho diplomata pre CIA, i
aspo ho navies na emigrciu.
Studen vojna sa odohrvala v najrozmanitejch sfrach - naprklad aj
na vlnch rozhlasovho vysielania, kde mala osobitn postavenie Slobodn
Eurpa, ktor bola urite objektom spravodajskho zujmu.
Bola. Prepojenie Slobodnej Eurpy so CIA bolo notoricky
znmou skutonosou. Otzkou me by len miera. Vypovedaj
o tom aj zvery vyetrovan viacerch americkch komisi Sentu i
Kongresu. Spravodajsk orgny sa teda neustle usilovali infiltrova
58

redakciu svojou agentrou. V podstate sa to aj dos darilo. Cieom

bolo zskava informcie z kuchyne ideologickej diverzie", kandl
mi diskreditova innos intitcie priamo v Spojench ttoch
a predkladanm dkazov o jej prepojen so CIA aj v oiach naich
ud. Povedal by som, e to prv bolo skoro innejie. Tak loha
dosta agentov do redakcie patrila medzi lohy trval.
Najznmejia
Pavla Minarka.

afra

sedemdesiatych

rokoch

sa

tkala

Pavel Minak emigroval" do Nemecka po roku 1968. V roku

1974 ho stiahli do eskoslovenska a zverejnenm psobenia
v Slobodnej Eurpe dokonil svoje poslanie. V zahrani pracoval
takmer sedem rokov. Potom tudoval v Kyjeve na fakulte urnalisti
ky. Po nvrate bol fredaktorom vtedy obbenho asopisu Signl.
S Pavlom som sa po jeho nvrate viackrt stretol. Povaoval som ho
za moderne mysliaceho loveka, ktormu boli blzke mylienky re
formy socializmu v duchu prestavby. V tom obdob mal blzko
k Rudolfovi Hegenbartovi, vedcemu oddelenia V KS, pre ktor
ho pripravoval rad materilov. Naposledy sme sa stretli na Pankrci,
kde sme boli susedia. Po roku 1989 ho obvinili z viacerch trestnch
skutkov a medzi nimi aj z dajnej prpravy teroristickch inov za
meranch na objekty Slobodnej Eurpy, i z prprav nosu jej pra
covnkov. Neviem vak o tom ni a myslm si, e sa P. Minakovi ta
k obvinenia vyetrovanm ani nepreukzali.
O vzjomnch vzthoch eskoslovenskch a franczskych tajnch slu
ieb zaujmavo pu Roger Faligot a Pascal Krop v dokumentrnej knihe
Bazn. O franczskej spravodajskej slube v rokoch 1944-84. Pre naich
itateov je iste zaujmavou postavou plukovnk Georges de Lannurien hrdina protifaistickho odboja na Slovensku - ktor po vojne pracoval
vo vznamnch funkcich franczskej pionnej sluby SDECE.
Georges de Lannurien sa po vojne stal rezidentom SDECE
v Budapeti. V roku 1950 ho vypovedali z Maarska. Neskr bol
fom rezidentr v Khire a vo Fnsku. Svoju kariru skonil v roku
1964 ako f sekretaritu generlneho riaditea SDECE.
Franczske vzvedn organizcie boli tradinmi protihrmi.
Roger Faligot a Pascal Krop vo svojej knihe uvdzaj odhalenie ne
leglneho eskoslovenskho pina Pierra Cardota, franczskej ob
doby" van Haarlema, ktor sa po vojne stal franczskym obanom
59

a v roku 1962 sa prepracoval a do stredia SDECE. Cardota neskr

vymenili za franczskeho pina prichytenho v Prahe. Zverejnen
bol aj prpad eskoslovenskho spravodajskho dstojnka Kondeka.
Psobil vo vajiarsku. Po defraudcii spravodajskho fondu prebe
hol k Franczom. Neskr v Pari zahynul na otravu plynom. alm
bol Frantiek Vojtsek, pracovnk spravodajskej sprvy generlneho
tbu. eskoslovensk sd ho odsdil a viac ako 12 rokov pobudol vo
vzen.
Franczi boli vak vemi zaneprzdnen a viac zainteresovan
v problmoch arabskho sveta a Afriky, kde mali svoje tradin
zujmy. Ale poas studenej vojny tret svet" bol predmetom spravo
dajskho zujmu aj naich vzvednch sluieb, a tak sa mnoh odo
hrvalo i na tomto neutrlnom ihrisku". V Pari aj v Pume
existovali na vevyslanectvch vznamn pionne rezidentry.
A obom ambasdam v Prahe kontrarozviedka tie venovala primera
n pozornos. Poas studenej vojny boli protivnkmi - ako vetky kra
jiny severoatlantickej aliancie. Tak bola realita. Predsa vak v rmci
koalinej deby spravodajskho zamerania pre eskoslovensk tajn
sluby neboli hlavnm poom psobnosti.
Krtko po prevrate v eskoslovensku sa v mdich objavila sprva
o dokumentoch, ktor ktosi predal i daroval talianskej vojenskej
spravodajskej slube SISMI. Ilo o prpad ORFEI.
Ruggero Orfei bol politolg. V rokoch 1988-89 poradca premira
Ciriaka de Mitu. Je fakt, e tento lovek mal od roku 1987 pomer"
s eskoslovenskou pionnou slubou. Ak zklad mal tento vzah,
presne neviem. Neverm vak, e by bol tak naivn, aby nevedel,
s km sa vlastne stretva. V opanom prpade by to iba znamenalo,
e spravodajcovia robili svoju prcu naozaj dobre. Za politick infor
mcie si nechal plati. Vraj to neboli utajovan informcie. Me by.
Ale ak do roku 1989 nebol plnohodnotnm agentom, tak kral po
najlepej ceste, aby sa nm stal.
SISMI po roku 1989 zskala mnostvo dokumentov o eskoslo
venskch vzvednch aktivitch v Taliansku. Do podozrenia sa do
stal profesor Bonvici, odbornk na medzinrodn vzahy, aj pracov
nci firmy Aeritalia - dajne pre prezradenie informci o vvoji
lietadla Torndo. Myslm, e taliansky sd doposia nikoho
neodsdil. Zrejme chbaj dkazy.

60

ROZHOVOR
TRET
O peniazoch, nstrahch ien a odovzdanosti ideolgii.

Studen vojna bola predzvesou i prpravou technicky monho kon

ca sveta, ktor sa - naastie - neuskutonil. Najtvrdie sboje sa iste
odohrali medzi americkmi pionnymi organizciami CIA, DIA a FBI
na jednej strane a KGB a sovietskou vojenskou spravodajskou slubou
GRU na strane druhej.
Samozrejme. Iste nik nepochybuje o zsadnej dominancii
Spojench ttov v NATO a ete vznamnejej lohe ZSSR v bvalej
Varavskej zmluve. Tak to bolo aj v spravodajskch slubch. Teda
netreba vea slov o hlavnom fronte vojny pinov. Mnohch odhalili
ete poas studenej vojny, inch a po jej skonen. Viacerch asi ne
odhalili vbec a na oboch stranch vstali aj nov bojovnci". U po
studenej vojne. Ako by ani mier nenastal? Alebo e by sa t studen
vojna neskonila? pini neskonili. Patria k spoluitiu. Nech m
akkovek podobu.
V Spojench ttoch vyvolalo nezvyajn rozruch odhalenie pina
KGB Aldricha Amesa v centrle CIA. A neskr explodoval dal kandl,
ktorho strednou postavou bol Harold Nicholson. Dlho sa zdalo, e po
Rudolfovi belovi v USA a vekch pinoch KGB v Anglicku v pdesia
tych rokoch sa u tak ksok nezopakuje. A zrazu.
Prekvapilo to mnohch. Viac ako prebehlci z ruskej strany
k Amerianom. Kad si vie predstavi dsledky destabilizovanej
spolonosti, rozbitej ideovej zkladne a rozkladu jej hodnotovch
princpov. Oslabenia vlasteneckho vzahu ku krajine. Ale preo
Ameriania? Pritom Ames a krtko nato Nicholson neboli prvmi,
ani poslednmi pinmi KGB alebo ruskej spravodajskej sluby
v Spojench ttoch poabelovskej ry.
Ak sa nemlim, Amesovmu prpadu predchdzala kauza Edwarda
Lee Howarda. Myslm, e sa stal aj predmetom literrnej pozornosti
Ronalda Kesslera.
Edwarda Lee Howarda som stretol. Jednho da - na jese 1989
- ns z Moskvy poiadali o prijatie americkej rodiny. Pomc im
v ich situcii, ak meme. Tak prili. Mlad mu, prjemn pani
61

a pekn chlapek. Rodina Howardovcov. Keby nelo o agenta KGB

na teku pred CIA, ktor potreboval pomoc, tak by to bolo iba tak
zdvorilostn stretnutie. Boli dos napt v oakvan a vea na tom ne
zmenilo ani moje silie o nezvzn konverzciu ...ako sa vm pi
v Prahe... vemi. Praha je krsne eurpske mesto... Situciu
neuvonilo ani vzjomn ujasnenie si, kto ako slad kvu. Dleit"
to informcia k vyjasneniu si zsadnch otzok. Tak som s vnou
tvrou pridal vtip o najnovej poiadavke Amerianov - v rmci od
zbrojovacieho procesu a rovnovhy - zapoia im jednho-dvoch
maralov Sovietskeho zvzu. Gorbaov shlasil, ale iba vmenou za
dvoch americkch generlov. Ktorch? No General Motors
a General Electric, odpovedal Gorbaov. V zujme rovnovhy. To u
situciu odahilo a dopracovali sme sa k tomu vchodiskovmu:
What can I help you? Ako by som to nevedel. Ale spta sa patr.
Chceli sa usadi v Prahe. On by rd podnikal v oblasti potaov,
manelka zatia bude doma, ve chlapec bol ete mal. ivot s no
vou identitou. To nie je jednoduch. No samozrejme, e takejto pros
be vedenia KGB treba vyhovie. Tak sme podstatn pre prv kroky
urobili. Vydal som prslun pokyny, odili spokojn. Edward preky
poval optimizmom. Nepredpokladal, e o pr tdov poputuje
Eurpou alej. Myslm, e jeho pekn pani u od neho aj s chlapcom
odili sp do USA a Edward sa znovu oenil. Aj tak starosti
a osudy maj pini. Ve s to udia.
Mete vytvori osobnostn i profesionlnu podobize loveka,
ktor sa stal sasou dejn pione na sklonku 20. storoia?
Edward Lee Howard bol analytikom CIA. Mal urit pracovn
akosti a mono aj problmy sm so sebou. CIA ich rieila
spsobom, ak v tajnch slubch nie je vdy vhodn. Vyhodili ho.
Nie je ist, i u vtedy pracoval pre KGB, alebo a potom. Z jeho
prezradenia podozrievaj Vitalija Jurenka, toho dvojitho prebehl
ka. U som ho spomenul. Ist vak je, e postup CIA Howarda mo
tivoval k alm krokom. Podarilo sa mu ods do Mexika a odtia do
Eurpy - o bola op chyba - teraz u mono FBI. Howardovi sa
pripisuje, e KGB prezradil mimoriadne dleitho agenta CIA,
vedeckho pracovnka Tolkaova. Jeho informcie o ochrane
sovietskych ponoriek pred odhalenm a tokom pomohli
Amerianom pri vskume prostriedkov boja proti ponorkm
zisti chybn zameranie prc. dajne im uetril najmenej
miliardu dolrov. Pravda je, e Tolkaov sa v Moskve stretval
62

s pracovnkmi rezidentry CIA. To tie mohlo privodi jeho pd.

Tak neviem, ak je skutonos.
Neskr sa objavili pekulcie, e Howardov tek zorganizoval KGB
preto, aby odviedol pozornos FBI od Aldricha Amesa v svislosti
s odhalenm niektorch agentov CIA v Moskve. Nepresahuje tto
domnienka hranice nosnej miery kombinatoriky?
S istou pravdepodobnosou je mon vetko. Ale v tomto prpade
s malou. Konanie Aldricha Amesa obsahovalo tak mnostvo rizk,
e verm skr inm prinm jeho pdu. Tak to aj vychdza z analz
CIA a FBI. Je to prpad skoro kolsk, tak odporam trocha
trpezlivosti a popeme si ho.
Aldrich Ames pracoval v CIA takmer tridsa rokov. Najdlhie
v Soviet/East European Division. Dvadsiateho prvho februra 1994
ho agenti FBI zatkli a v aprli toho istho roka ho odsdili na doi
votie. Priznal sa, e ho zskali na pion v prospech KGB na jar
1985. Po rozpade ZSSR pokraoval v innosti aj pre Rusko.
Prichdza do vahy, e ho zradil niekto z KGB?
Myslm si, e nie. Aj ke mono innos KGB k tomu nepriamo
prispela. Ke v rokoch 1985 a 1986 KGB odhalil a zatkol niekoko
agentov spravodajskch sluieb CIA a najm FBI v Moskve, vznikol
v oboch americkch spravodajskch agentrach poplach. Zaali pt
ra po prine neprjemnch udalost vo vemi neprjemnom obdob.
FBI vytvorilo pecilny tm ANLACE, ktor mal zisti prinu prevalen". Sprvne odhadli, e tieto problmy bude ma na svedom
krt" v centrle FBI alebo v CIA.
Lene Ames pracoval v prospech Ruska a do roku 1994. o poda
vaej mienky spsobilo, e sa ptranie stalo zdhav, mlo inn a dlho
bezvsledn?
Priny? Boli dve. Prvou bola zl sinnos FBI a CIA. Ptrali tak
mer nezvisle, a tak kad skupina mala k dispozcii len as infor
mci. ANLACE zaala ustanovenm dvesto pdesiatich prslun
kov FBI, prichdzajcich do styku s dajmi o agentoch, ktor boli
odhalen, alebo o ich spravodajskej produkcii. To je iste tandardn
a asto efektvny postup. Ale len ak k prezradeniu prispel niekto z tej
to skupiny osb. To bola t druh prina. ANLACE nevyvinula
63

nleit silie v analze inch tandardnch symptmov.

Neschvlen a nehlsen kontakty s obanmi ZSSR, alkoholick ale
bo drogov nvyky, i nevysvetliten nrast majetku. Tieto by spolu
s almi podozrivmi viedli aj k Amesovi. Tak do septembra 1987
nedospeli k iadnemu vsledku. Vlastne ani nemohli. Krt nebol
z FBI. Napriek tomu, e v rokoch 1985-86 aj CIA utrpela v Moskve
znan straty, tieto ANLACE nedvala do svislosti so svojm vyet
rovanm. CIA vyetrovala samostatne a pracovn sinnos medzi
FBI a CIA neexistovala.
o podnikla CIA v situcii, ktor musela by pre u trpk i trpna?
Vyetrovanie v CIA v rokoch 1986 a 1987 zamerali na svojich b
valch prslunkov a znmych prebehlkov. Najm Edwarda Lee
Howarda. Vne podozrievali aj Claytona Lonetreeho. Onoho n
mornho peiaka, ktor umonil pracovnkom KGB prienik na
zastupitesk rad v Moskve. alou verziou boli mon pochybenia
riadiacich pracovnkov odhalench agentov, prpadne ich samch.
S tmito monosami sa urite treba vysporiada. Napokon prevero
vali hypotzu o monom niku informci v spojovacch kanloch
medzi rezidentrou v Moskve a centrlou CIA. To sa ale tie
s dostatonou pravdepodobnosou nepotvrdilo. V roku 1988 vyetro
vatelia CIA u zaradili Amesa medzi podozrivch. Mal v minulosti
vne finann problmy a neskr sa jeho materilna situcia nevy
svetlitene zlepila. Kpil si dom za pol milina dolrov a uskutonil
tri finann transakcie - hrnom cez sto dvadsa tisc dolrov. il
nad pomery. Previerku rozdielov medzi prjmami a vdavkami podo
zrivho Amesa vykonval nedostatone kvalifikovan a mlo sksen
pracovnk. Nespene sa skonila aj skka Amesa na detektore li polygrafe. Nepoloili mu sprvne otzky. Tie, ktor sviseli s jeho
podozrenm. A pracovnk KGB pouil Amesa, ako sa m pri
skke sprva.
Ak bolo alie dejstvo pionnej drmy?
Nespech vo vyetrovan viedol napokon k vytvoreniu spolonho
tmu Special Investigation Unit. Sstredenie vetkch informci z do
terajieho vyetrovania v jednej i druhej organizcii vemi skoro vrh
lo svetlo na Aldricha Amesa. Ale aj pecilna vyetrovacia skupina
postupovala privemi byrokraticky a spravodajsk rozpracovanie po
dozrivch odloili a do vypracovania zverenej sprvy. Bolo by
64

vak uiton u v tejto etape vytvori zvltnu skupinu na rozpraco

vanie najpodozrivejch, kam patril aj Ames. Zveren sprva bola
hotov v marci 1993. Potom to trvalo ete rok.
Nezd sa mi, e tak renomovan spravodajsk firmy, akmi s FBI
a CIA, sa sprvali dos neprofesionlne. Ak kody spsobil Ames svojej
materskej organizcii a USA?
Bolo toho skutone vea. Ames prezradil viacerch agentov CIA
a FBI v Moskve. Deviatich popravili. Pravdepodobne upozornil aj na
Olega Gordijevskho. Pretoe ivot - aj pinov - je nezriedka naj
lep reisr, tak prve Amesovi uloili, aby Gordijevskho po teku
z Ruska vypoval. Gordijevskij tvrd, e Ames bol vemi priatesk
a mil. Neviem, ak mali kostmy a ak bola vprava, ale divadlo to
muselo by ohromn.
innos Aldricha Amesa spsobila Amerianom obrovsk kody.
V najzloitejom obdob studenej vojny. Odhalil identitu mnohch
pracovnkov CIA, demaskoval metdy agentrnej prce CIA, spojo
vacie technolgie a postupy overovania agentry, opercie dvojitch
agentov. Zmaril niektor opercie FBI. Prezradil KGB podrobnosti
o systme technickho zberu a analzy informci. Poskytol mno
stvo analytickch materilov a vybran telegramy ttneho departmentu a Departmentu obrany USA. Pravdepodobne s pomocou
KGB vedeniu kompetentnch ttnych orgnov podvrhol nesprvne
informcie, m ovplyvnil ich rozhodovanie o otzkach nrodnej
bezpenosti USA. A to nie je vetko, o sa mu pripisuje. Ale pre
vytvorenie vlastnho nzoru to hdam sta.
Ako vyzeraj psychologick kontry Aldricha Amesa? Poksite sa
charakterizova motvy a priny jeho zrady?
Meme to zhrn. Z analz CIA a FBI vyplva, e v Amesovom
ivote psobili tri prbehy, ktor vystili do zrady. Prvm mohol by
rozvod a nov vna znmos. Z toho vyplvajce finann probl
my, ktor ako znal, najm preto, e mal sklon priraova sa k ma
jetkovo vyej
spolonosti. Jeho druh manelka bola
Kolumbijanka, ktor neskr zskala obianstvo Spojench ttov.
Rd sa predvdzal - novm domom, novm autom znaky Jaguar,
peniaze rozhadzoval ako opit nmornk. Veril, e za zodpovedn
a riskantn prcu mu to patr.

65

o pokladte za jadro jeho druhho prbehu?

Ames bol sksenm analytikom. Sprvne formuloval zvery a ve
del vystihn podstatn veci. Intuitvne tal medzi riadkami. Bol in
telektulne osobit, menej vak spen v terne". Na takto prcu
nemal osobnostn predpoklady. Napriek tomu ho ou poverovali.
Nedokzal pracova s agentrou a zskava ju. Prve na tomto poli je
ho odpor k predpisom, podceovanie konpircie a nedbanlivos zs
kavali nebezpen rozmery. Teda tento prbeh tkvie v chybch jeho
konkrtnej spravodajskej innosti, v ktorej sa oraz astejie vyskyto
vali situcie vhodn na jeho verbovanie. Poruoval zsady konpir
cie, vynal utajovan dokumenty, na ktorch pracoval doma, do
konca ich raz aj s aktovkou stratil vo vlaku podzemnej drhy.
Nevhal svoju milenku v Kolumbii vodi do konpiranho bytu, m
ohrozil konpirciu aj inch pracovnkov CIA. Neviem, i aj inch
dm. Tento prbeh umocovali jeho povahov slabosti a vlastnosti.
Pod oraz vm vplyvom alkoholu prichdzal o zbrany, prestval
myslie na dsledky, strcal sdnos. Svoju prcu si nevil, podce
oval nadriadench i rizik spravodajskej innosti, dokonca aj
nebezpeenstvo hry na dve strany.
A tret prbeh jeho spravodajskho ivota?
V slabinch jeho nadriadench v CIA. Museli, alebo mali pozna
jeho vlastnosti, spsob ivota, sklony. Nemali ho poverova prcou,
na ktor nestail a kde sa prve jeho nedostatky silne prejavovali.
Dostatone ho nekontrolovali a zo zisten nevyvodzovali primeran
zvery. Tieto chyby v riaden sa naplno odzrkadlili aj v ptran po
krtovi" v oboch hlavnch spravodajskch agentrach. Rie
vetkch tchto prbehov sa chopila KGB a Amesova zrada bola ich
vypointovanm.
pion je napriek asto krtkemu ivotu a ohranienej ivotnosti
jednotlivch aktrov predsa len never-ending story. A tak aj po Amesovej
afre pribudli novie ohnivk v retzen rivality CIA a KGB, i neskr
Sprvy vonkajej rozviedky Ruskej federcie. iv ohlas vyvolal u
spomnan Harold Nicholson.
Harold J. Nicholson pracoval v CIA estns rokov. Bol star
ostriean mazk. Rezident v Bukureti, intruktor v kurze pre kd
rovch agentov CIA. Skrtka - zrel, sksen pin. K spravodajskej
66

prci pre Rusov sa zrejme zaviazal v Kuala Lumpure v roku 1994.

Zatkli ho estnsteho novembra 1996. Motv bol klasick. Potreboval
peniaze na exotick milenku v Thajsku.
Profesionlny vyzveda a sprva sa ako diletant. To znie neuveritene.
Ale je to fakt. V roku 1995 pri rutinnom vyetrovan na polygrafe
u Nicholsona vznikli pochybnosti. Jeho odpovede na otzky tkajce
sa stykov s pracovnkmi cudzch vzvednch sluieb signalizovali ist
podozrenia. Potom pri previerke jeho kont vyplvali na povrch n
padn svislosti finannch prrastkov s jeho sluobnmi cestami do
zahraniia. Otzny bol prjem asi sto dvadsa tisc dolrov. To ani
v Amerike nieje mlo. Ale k jeho pdu mono prispela aj rusk pio
nna sluba. Tak naprklad v rmci oficilnej sinnosti Rusi iada
li od FBI informciu o eenskch teroristoch. daje tohoto druhu ale neoficilne - iadal aj Nicholson, vraj pre cvin potreby. iadne
tak cvienie vak nebolo plnovan. To vyvolalo pochybnosti. Ak ta
k lohu dostal od svojho ruskho fa, nemali t ist informciu p
ta aj v rmci oficilnej spoluprce. Ale chb ako by nestailo. FBI
v jeho notebooku objavila utajovan dokumenty a informcie o agen
toch CIA. Taktie vysoko klasifikovan dokumenty o vojenskej pri
pravenosti Ruska, ruskch spravodajskch kapacitch. To ale nepat
rilo k jeho prci v CIA. Vetky tieto a ete alie zistenia vystili do
jeho prichytenia pri nepovolenom fotografovan utajovanch
materilov.
Je kurizne, e pinom evidentne neprekal rozpad Sovietskeho
zvzu. Ale bizarne vyznieva aj ich bohorovn sprvanie. Dlhoron
pracovnci CIA hazardovali so svojm ivotom. Preo?
Je to jasn. Peniaze, peniaze, peniaze. A charakter. Dokazuje to aj
al prklad, ktorho strednou postavou je Earl Edwin Pits. Bola to
zaujmav kauza. Tie z tch kolskch. Tak ju popem. Mono to ele
gantn adeptku hier na pion a peazchtivho itatea bude varo
va. Tentoraz nelo o krta v CIA, ale v FBI. A t s asi v odhaovan kr
tov sksenej a menej tolerantn. tyridsatriron bval pracovnk
FBI bol alm v porad pinov KGB a neskr ruskej sluby zahra
ninej rozviedky, ktorho odhalili po skonen studenej vojny. Pits sl
il v armde v rokoch 1975-80. V FBI pracoval od roku 1983. Vo Field
Office v Alexandrii a v rezidentre vo Fredericksburgu vo Virginii.
V terne" a do roku 1987. Potom v roku 1989 ho povili a ako
67

Supervisory Special Agenta ho prevelili do centrly FBI. V roku 1995

ho premiestnili do Behavioral Science Unit na akadmiu FBI. Mal B S
degree zo Central Missouri State University, Master degree z Webster
College a Law degree z University of Missouri v Kansas City.
Vzdelan to lovek.
Potvrdzuje to neprjemn sksenos a neodkriepiten skutonos,
e aj intelektuli strcaj hlavu a podliehaj slabostiam. Ako sa odvjal
jeho osud?
Zaal sa napa v jli roku 1987. Pits vykonval spravodajsk
kontrolu na letisku v New Yorku. Vsledok sledovania riadne napsal
do tajnho memoranda pre svojich fov v FBI. Zistil kontakt pra
covnka diplomatickho zboru ZSSR v USA s dvoma podozrivmi
Rusmi. Dostal zvltny npad, ak by mal tak bystrho loveka obs
vekm oblkom. Ale neobiiel. Napsal sledovanmu diplomatovi,
e FBI ho podozrieva z kontaktov s KGB, popsal mu obsah memo
randa a poloil otzku. Ak je agentom KGB, navrhuje mu v jeho
zujme skromn stretnutie. Chce mu pomc. Stretli sa v New
Yorku v kninici - ve tam chodil - bol tudovanm lovekom.
Sovietsky diplomat priiel. Zrejme postupoval rutinne. O liste infor
moval vedenie a v KGB pripravili operciu. V kninici zaala pro
n spoluprca Pitsa s ruskou pionnou organizciou. Zarobil tak
okolo dvesto tisc dolrov. Poskytol informcie o zskavan ruskch
obanov na spoluprcu s FBI, o opercich proti ruskm neleglom,
o skutonej identite niektorch pracovnkov FBI, o opercich
s dvojitmi agentmi, teda dublermi.
Z vaich prezentci konkrtnych pionnych prpadov, ktor azda
mono chpa aj ako do uritej miery modelov, vyplva, e vetky maj
osi spolon, e v uritej hlbej vrstve maj rovnakho menovatea. Co
vlastne odliuje Pitsa od celho radu inch agentov?
Pits bol odhalen pravdepodobne na zklade zrady toho, komu
pomoc v roku 1987 ponkol. Ako sa on dostal do osdiel FBI neved
no. Podstatn je, e Pitsovi na jednej schdzke v auguste 1995 pred
stavili novho loveka. Vraj z Moskvy. Lene bol to nov lovek iba
akoe z Moskvy. Inak pracovnk FBI. Samozrejme, na agentrne
schdzky chodia riaditelia agentov" vybaven odpovacou techni
kou. Pre lepie zapamtanie si rozhovoru s agentom a aj pre svojich
ete vch riaditeov. Pre kontrolu priebehu schdzky. A ke ilo
68

o spravodajsk hru - prcu pod cudzou vlajkou" - tak by to napad

lo aj zaiatonka. Tak hne na vod sa pracovnk sluby ruskej za
hraninej pione" Pitsa sptal na jeho finann situciu. V slunej
spolonosti sa dentlmeni na peniaze neptaj. Ale ke sa u dlhie
poznaj a Pits u nejak peniaze dostal, tak preo nie. Ak potrebuje
op nejak hotovos, mu mu pomc, povedali. Samozrejme, Pits
potreboval. Pokraovali.
...a budete nm mc poradi vo vzjomnom zujme?, pokraoval
hos z Moskvy".
...pomem vm, ak budem mc... odpovedal Pits.
Dostal oblku s peniazmi a zoznam otzok, ktor zaujmaj
Rusko". Pre FBI bolo vetko jasn. alej len rutina. Pits poas esnsmesanej spravodajskej hry predal vlastnej agentre mnostvo
vnych utajovanch informci - z ich vlastnej kuchyne. FBI inves
tovala asi esdesiatp tisc dolrov. Neviem, koko sa im vrtilo
sp. Pits si ich ale u neuil.
Take n rozhovor meme uzatvori cittom z diela
Encyclopaedia Britannica: Money, womens wiles and devotion to an
ideology often play important parts". Teda krtko: peniaze, nstrahy
ien a odovzdanos ideolgii. e o ideolgii sme zatia nehovorili?
Dostaneme sa k nej.

69

ROZHOVOR
TVRT
Vade rozmiestujte svojich spolupracovnkov. Bute vekorys v su
boch a daroch, kupujte sprvy a zskavajte komplicov.
Sun

Zd sa, e pini s len tam, kde maj o robi. O americkch

vyzvedaoch v Rusku sa dozvedme mlo. eby sa tam naozaj nikto
nepotreboval ni dozvedie?
To tak predsa neme ani nhodou vyzera. Ve z popisovanch
prpadov vyplva, e najvie mnostvo informci prezradench
prebehlkmi zo CIA sa tkalo ich pionnych aktivt najm proti
ZSSR a neskr proti Rusku. Je zrejm, e rusk spolonos prechdza
obrovskou krzou morlky a sdrnosti. Ke rad ud vyva z kra
jiny miliny a miliardy dolrov z bvalho spolonho majetku, m
doslova ohrozuje ivoty svojich spoluobanov, ke kad predva, o
m, tak viacer bval nositelia ttneho tajomstva - ktor nemaj pr
stup k nafte, vzcnym kovom i zbraniam - predaj v korupnch
vzahoch svoju funkciu alebo to, o maj - informcie. A tak radu
majstra Suna ber vo svete vne u viac ako 2500 rokov: Vade
rozmiestujte svojich spolupracovnkov. Bute vekorys v suboch
a daroch, kupujte sprvy a zskavajte komplicov".
Take ako vyzer obchod s informciami v krajine, kde nie tak
dvno platilo, e vetko, o nebolo povolen, bolo tajn?
Vyzer to tak, e rovnako ako privatizcia aj prechod k prin
cpu: o nie je zakzan, je verejn," sa zaal na divoko. Zanem
sriou drobnch" pion.
V jni 1997 bol odsden Makarov, pracovnk konzulrneho
oddelenia na Ministerstve zahraniia RF. Preukzali mu, e od
roku 1976, ke pracoval v Bolvii na vevyslanectve ZSSR, sa stal
agentom CIA. Za dvadsajeden tisc dolrov dodal CIA mno
stvo utajovanch informci. Dostal sedem rokov. Alebo major
Dudinka, dstojnk sliaci v strategickom raketovom vojsku,
mal za pol milina dolrov ponknu cudzej spravodajskej slu
be disketu s prsne tajnmi informciami. Agent? Ni tak.
Demoralizovan lovek, ktor stratil rozum a mohol skoni pred
popravnou atou, ani by nevedel ako. Zatkli ho v marci 1997.
Vnejm bol prpad vo Federlnej agentre pre vldne
70

spojenie a informcie, ktor vznikla z bvalej 8. hlavnej sprvy

KGB a zo 16. sprvy KGB. Pracovnk tejto sluby podplukovnk
Andrej Dudin sa ponkol na pion pre BND. Odsdili ho na
dvans rokov.
Poda niektorch vyjadren sa k dleitejm prpadom zarauje
PLATO. dajne najv spech MI6 po Olegovi Pekovskom.
Oleg Pekovsk poda rozlinch prameov vraj vznamne
prispel k informovaniu americkej administratvy ete v obdob
Karibskej krzy. Jeho informcie a dokumenty o sovietskych balistic
kch raketch mali pre Amerianov zsadn vznam. Pomohli vyvo
di sprvne zvery z dajov americkho sigintu a uri charakter ra
kiet umiestnench na Kube. Pekovskho zatkli, odsdili a popravili.
A o sa skrva za tajuplnm oznaenm PLATO?
V roku 1996 Federlna sluba bezpenosti - rusk kontra
rozviedka, zatkla pracovnka Ministerstva zahraninch vec Platna
Obuchova, ktor poskytol Anglianom politick a vojensk inform
cie strategickho vznamu. Kontrapionna akcia bola zrejme dob
re pripraven, a tak Piata pristihli na schdzke so fom moskovskej
rezidentry MI6 Normanom MacSweenom. Existuje podozrenie, e
na tto schdzku MacSweena Plato v spoluprci s ruskou kontrapionou vylkal. V dsledku tohoto incidentu vypovedali tyroch
pracovnkov britskej ambasdy. Ako to u bva, rovnak poet
ruskch diplomatov potom vykzali z Britnie.
Za jednotlivmi pionnymi prpadmi sa zdanlivo uzavrie viac i
menej rozeren hladina diplomatickch vzahov. Dmon nstojivch
pochybnost, pretrvvajcich prin, spsobench dsledkov i pokrauj
cich aktivt vak spravodajskm slubm asi nedovol spa.
V prpade ostalo dos otvorench otzok. Platn Obuchov bol sy
nom ruskho vevyslanca v Dnsku. Spoluprcu Britom ponkol
sm. Poda ich analzy ponknut materily boli zaujmav a origi
nlne. Nelo o podvrhy. To vzbudzovalo dveru, aj ke ilo o iniciatvnika. tandardnm spsobom preskmali mon priny prevalenia". MI6 to trvalo asi es mesiacov. Vylili verzie pochybenia
v narban" s agentom, monos chb v jeho vlastnom spravodaj
skom sprvan, prtomnos krta v MI6. Niet vak pochybnost, e
71

MacSweena Rusi identifikovali ako pracovnka rezidentry na brit

skom vevyslanectve a zaali ho sledova. A tak je otzka, i prve
MacSween nepriviedol rusk kontrarozviedku k Platov.
Ukazuje sa teda, e rusk kontrarozviedka napriek vetkm otrasom
krajiny pracuje na pln obrtky.
Spravodajsk sluby v Rusku maj dlh tradciu. Je vemi zjednodu
en nazera na KGB ako na vlune ideologick intitciu. Silnou bola
a naalej je vlasteneck motivcia. Snaha zastavi destabilizciu krajiny
a vrti Rusku jeho postavenie v Eurpe a vo svete. Urite sa k tomu ete
dostaneme. Federlna sluba bezpenosti - rusk kontrarozviedka
v rokoch 1995-96 kontrolovala okolo tyroch stoviek prslunkov zahra
ninch spravodajskch agentr. Zastavila aktivitu asi tyridsiatich agen
tov z radov domcich obanov. Prekazila viac ako sto pokusov preda do
zahraniia utajovan informcie. Vea i mlo? Dos.
Vo svete vzbudil rozruch aj povojnov hit, za ktor mono poklada
prpad Vasilija N. Mitrochina.
Zaiatkom roka 1992 vevyslanectvo Vekej Britnie v jednej
z krajn bvalho ZSSR pri Baltickom mori navtvil star mu. Ako
to u bva, chcel hovori s niekm zodpovednm. Prijali ho, pohosti
li lkou aju a on spustil.
Ponkol zvzok poznmok s informciami o stovkch agentov
KGB po celom svete. To znelo vemi nedveryhodn. Tak inform
cie predsa jeden lovek sotva me zska. Vysvetlil vak, e bol
vedcim pracovnkom archvu zahraninej rozviedky KGB, take cez
jeho ruky prelo obrovsk mnostvo zvzkov agentov a informci
o zahraninch opercich KGB. dajne u pred dvanstimi rokmi
stratil vieru v sovietsky systm, stal sa disidentom samotrom - volk
odinoka".
Dvans rokov prenal najskr v topnke a neskr aj v take p
somn materily, ktor si pri prci vyhotovil a doma ukryl v posteli.
Neskr poznmky prepisoval na chate a uloil na skrytom mieste.
Angliania boli opatrn, aj ke lkadlo bolo vek. Trvalo ete celch
dev mesiacov, km mu jeho nov pni uverili a zorganizovali mu
tek z Ruska. S rodinou a vekm mnostvom dokumentov.
Mitrochinov skromn archv dajne obsahoval desatisc strn.
V roku 1995 spolone s Christopherom Andrewom, vedcim kated
ry na fakulte histrie univerzity v Cambridge, vydali rozsiahle dielo.
72

Me a tt - erb to KGB. Ohromili svet. Urite as poznmok - t zve

rejnen, pravdepodobne ovea menia, ako t nezverejnen, zname
nala pre mnohch zainteresovanch nespav noci. Investigatvnych
urnalistov povzbudila k horkovitej innosti a vo verejnosti v USA
a Eurpe vyvolala senzciu. Ve ilo o informcie o tajnch
opercich KGB v USA a po celom svete. V Anglicku, Taliansku,
Franczsku, Turecku a inde. O snahe namoi CIA do vrady
J. F. Kennedyho. O sil diskreditova obhajcov udskch prv
a infiltrcii okolia vedcich osobnost hnutia za udsk prva. O od
povan vldnych komunikci v New Yorku a Washingtone. O vedecko-technickej pioni v USA, o tajnch opercich proti
Ronaldovi Reaganovi. O budovan zdrojov neleglnej agentry
v USA a snahch agentov-neleglov prenikn do vych poschod"
americkej spolonosti.
itateov by aj v tejto svislosti urite zaujmalo vae hodnotenie.
Nemm in informcie ako tie, o u boli zverejnen. O deklasovanch a peazchtivch uoch v Rusku a aj o asti bvalch pr
slunkov KGB som u hovoril. Velio je mon. Niekoko pochyb
nost predsa len existuje.
innos vok odinoku", teda samotra bez prepojenia na in
osoby alebo organizcie minimalizuje jeho riziko. Rovnako tak, ke
kradnut informcie nikomu neposkytuje. V prpade s ist paralely
so starm prbehom prebehlka Anatolija Alexandrovia Golicina.
Ten sa poda vetkho u na anglo-americkom odbore v centrle
KGB viac ako es rokov pripravoval na tek k protivnkovi, aby ne
skr poas pobytu vo Fnsku emigroval do USA. Potom poskytol
Spojenm ttom, Anglicku, Franczsku i Spolkovej republike
Nemecko vemi cenn informcie. Ale dvans rokov pretvrky a sil
nej psychickej zae pozna loveka a v jeho sprvan sa prejavia
signly, ktor by vyvolali podozrenie kolegov, nadriadench, kontrol
nch orgnov a aj v skromnom ivote.
Samotn rozsah informci, ktor mal prepaova - aj pri prci
v archve - nepokladm za privemi dveryhodn. Najm v prvej po
lovici osemdesiatych rokov nie je mon predpoklada tak neporia
dok v KGB, aby sa svojm konanm nestal podozriv. lovek, ktor
tak dlho pracuje v KGB a m prstup k operatvnym materilom, mu
sel pozna reim silnej kontroly zahraninch zastupiteskch radov
v Sovietskom zvze a - aj ke ilo o rok 1992 a bval krajinu
Sovietskeho zvzu - neviem, i by riskoval prchod na britsk
73

zastupitesk rad. Ak sa potom ete zdriaval v Rusku celch dev

mesiacov a vydral psychick tlak, tak by si zaslil Oscara.
Pochybnosti vyvolva aj skutonos, e niektor Mitrochinove in
formcie nie s v slade s informciami inch, v konkrtnych prpa
doch azda povolanejch prebehlkov. To, e in informcie s v s
lade, vea neznamen. S aj tak Mitrochinove tvrdenia, ktor
vyvolvaj viac otzok, ako dvaj odpoved a mono ich chpa aj
ako zmern podsvanie informci. Ani prezradenie niektorch
agentov - zrejme u vystrelench nbojnc" - medzi nimi aj osemdesiatosemronej babiky, alebo agenta, ktor u dvadsap rokov
nemal prstup k spravodajskm informcim, nevzbudzuje prli
dveru.
Nemem a ani nechcem tvrdi, e Mitrochin klame. Hovorm len
o svojich pochybnostiach. Na sformulovanie autoritatvnych tvrden
by som potreboval vedie, o vetko povedal a priniesol a o asi ne
bolo predmetom knihy. o ak jeho poznmky obsahuj mnostvo
malch prvd, aby zakryli vek lo? Ale ostame pritom, e vetko,
o Mitrochin povedal, je pravda. Mono via ako motv, ktorm
svoj in dnes zdvoduje.
Spomenuli ste prbeh Anatolija Alexandrovia Golicina. Jeho meno
viacerm zrejme vea nehovor. Mete o tejto chlostivej zleitosti
prezradi viac?
Vec Golicin" je pravdepodobne najvzruujcejm prpadom pre
behlka z KGB v esdesiatych rokoch. Motvom bola tba po no
vom ivote i sklamanie z nevernej manelky. Jeho zrada svis s ni
kom informci o innosti Kima Philbyho, Anthonyho Blunta, krta
v BND Heinza Felfeho i vda Stiga Vennerstroema - vetko
pinov najvyej kategrie. Problmom je, e niektor v tom ase u
boli odhalen a in podozrenie vyvrtili aj sdnou cestou. Vea dajov
bolo zjavne z druhej ruky. Vzniklo podozrenie, e Golicinov tek je
spravodajskou hrou KGB.
V USA sa napokon vec Golicin sasti obrtila proti sammu
fovi kontrapione v CIA. Vtedy nm bol legendrny James Jesus
Angleton - milovnk orchide a pozie. Dostal sa do podozrenia, e
stami Golicina rozohrval spravodajsk hru proti nepohodlnm
uom v USA a politikom spojeneckch krajn.

74

ROZHOVOR
PIATY
V ozbrojench silch naej krajiny takmi lohami poverujeme len
statonch a mdrych ud...
James Britt Donovan o Rudolfovi belovi

V centre naej pozornosti s osudy tajnch spolupracovnkov

spravodajskch sluieb. Ak podnety, dvody a pohntky ich ved do ne
bezpenej hry? Ak sbor faktorov usmeruje ich sprvanie? Ako vyzer
vntorn portrt a morlny profil pinov?
To nie je jednoduch otzka. Aj keby to mohlo v niektorch pr
padoch na prv pohad tak vyzera, spravidla nejde o jeden motv.
Preli sme rad pionnych afr. Usiloval som sa - v miere mjho po
znania - aspo naznai pravdepodobn priny konania ich aktrov.
Ukzalo sa, e v obdob sedemdesiatych a osemdesiatych rokov
a vlastne dodnes viac ako o politick motivciu i ideolgiu lo o pe
niaze a milostn avantry. Viacer dubleri zaali hra dvojit lohu
najskr v osobnom ivote, a potom vlastne profesionlne v dublerstve" len pokraovali. Motvom boli aj in osobn dvody. Frustrcie
z neuspokojench ambci, lkav pocit osobnej vznamnosti prameniaci z nevednosti pionnej prce. Problmy spsoben osobnmi
hriechmi a nie najastnej spsob ich rieenia. Vetky tieto prpady
ukazuj, ako sa vyvjal svet, jeho hodnoty a spolu s nimi aj agenti.
Zd sa, e peniaze a eny boli asto pinom osudn. Siln slov?
Zamilovanej itateke a jej priateovi - dfajme, e nie dublerovi pre ich potvrdenie a pre schladenie romantickch predstv, radej po
pem osud spravodajskho dstojnka na seku tajnch operci
Varenika a alch. Narieme do memorov kolegov z KGB.
Nech sa pi.
V prvej polovici osemdesiatych rokov pracoval v Bonne ako
korepondent TASS. Dostal sa do finannej tiesne. Zadil sa. Svoj
problm vyrieil predajom" viacerch agentov sovietskej vojenskej
rozviedky GRU. Peaz si neuil. Vylkali ho do Moskvy, zatkli,
odsdili a v roku 1987 zastrelili. Major Voroncov tie zradil pre pe
niaze. Tak dlho sa ponkal CIA, a ho prichytili aj s dkazmi. Za
tridsatisc dolrov. Musel pozna prax kontroly americkho
vevyslanectva kontrarozviedkou KGB, ako aj riziko signlu od
agentry rozviedky KGB na druhej strane. Predsa to sksil.
75

Zniil svoj mlad ivot.

Niekedy sa lovek zapletie z nezodpovednosti, nevie njs vcho
disko zo situcie a druh strana mu ponkne rieenie. Takm prpa
dom bol naprklad znmy prebehlk zo sovietskej diplomatickej slu
by evenko. Vo svojej knihe vydanej v Spojench ttoch sm
uvdza, e prinou bolo printenie. Mono spravodajsk chyba, kto
rej sa dopustil pri kontaktoch s americkmi diplomatmi. Spoiatku
asi nepovaoval svoje styky za kodliv a a neskr si uvedomil, o o
vlastne ide. Potom nastpil strach. Vedel, e v Sovietskom zvze sa
pri takch podozreniach nepraj". Dostal sa do psychickej krzy.
Jeho rozhovor s pracovnkom CIA Johnsonom mohli nahra na mag
netofn. Navye bol enat a pritom mal nie celkom chvlyhodn
vzahy so enami ahej vhovej kategrie.
Z evenka v jeho knihe hovorilo skr neastie. Vyhba sa slovu
zrada ...dostal som sa do bezvchodiskovej situcie..." Ameriania
mu ponkli rieenie. No faktom je, e zradil. Je zrejm, e u dlho
pred tekom do USA spolupracoval so CIA.
To nie s prve uachtil motvy. Chba im idel.
Iste aj tak s. Predsa len nie vdy je to o peniazoch a ench.
Nebolo by sprvne robi zvery prve z odhalench prpadov. Ve
prve ten - nie uachtil - motv neskr zvil pravdepodobnos od
halenia agenta, a tak nae tatistiky motvov s skreslen". Chbaj
v nich t neodhalen agenti - s menej riskantnmi a uachtilejmi
pohntkami.
V minulom i sasnom obdob obas hraj lohu aj ideov mot
vy. Takm mohol by vzah Ameriana Rberta Kima k starej vlasti
- juhokrejskej republike. Zradil svoju nov vlas. Urite sa k nemu
ete vrtime. Mono takm bol aj znmy prpad Ameriana Pollarda,
ktor pracoval pre Izrael. Morlny zvzok k starej vlasti. Ideov
dvody vak mu ma aj podobu odporu ku krajine, v ktorej agent
ije. Tak postoj me by vyvolan rasovmi, nboenskmi aj in
mi osobnmi sksenosami, me by formou politickho protestu.
Je vecou spravodajskej analzy, z akho konca treba s konkrtnym
lovekom zaa. O jednej kauze s osobitnm ideovm podnetom pe
v pamtiach generl Jurij I. Drozdov. Ide o cennho agenta KGB, pr
slunka BND, oznaenho ako D-104. Ten sa nechal zverbova pod
cudzou vlajkou" barnom von Hohensteinom, aby poskytol pomoc
vymyslenmu neonacistickmu podzemiu. Onen barn bol sm
Drozdov.
76

Ocenenie z minulosti si iste zasluhuje protifaistick ideov motv

- ten mali agenti, ktor boli ochotn pracova s kmkovek proti hit
lerovskmu Nemecku. Takmi bol Nemec Schultze-Boysen alebo je
ho krajan Richard Sorge. Ako je znme, zaplatili ivotom. A museli
s tm rta. In agenti - najm v poiatonom tdiu studenej vojny
- mali ideologick motv.
Take vy vidte rozdiel medzi ideovm a ideologickm motvom?
Ke hovorme o jednotlivch motvoch, pripomna mi to rozklad
svetla na jeho spektrlne zloky. Niekedy ich je viac, inokedy menej.
Zriedkavo len jedna. Ideov pohntky sme u spomenuli. Ideologick
dvody s v spektre o ksok alej. Mali ich udia ako Kim Philby
a cel pka z Cambridge. Pochdzali z vych a vemi vysokch
kruhov. Rozhodne nepotrebovali peniaze. Urobili kariru. Vo Foreign
Office, alebo priamo v britskej spravodajskej slube. Kim Philby to
v britskej tajnej slube dotiahol skoro a k sammu vrcholu.
Mimoriadne vzdelan Guy Bourghes, povaovan za jednho
z najschopnejch absolventov Cambridgskej univerzity - nosite ce
ny Roseberyho a Gladstona. Anthony Blunt, pracovnk MI 5, vyni
kajci tudent z rodiny angliknskeho kaza. Donald McLean, syn
presbyterinskeho prvnika. Preiel karirou na ministerstvch za
hraninch vec i financi cez rad predsedu vldy a po pionnu
slubu. John Caincross, pracovnk agentry pre odpovanie v brit
skej vzvednej slube. George Blake, pin KGB znmy najm pre
zradenm budovania tajnho tunela zo zpadnho Berlna ku
komunikanm uzlom vo vchodnom Berlne. Svoje postoje
vyjadril slovami:
Zistil som, e Sovietsky zvz sa snail vybudova nov spolo
nos, v ktorej bude rovnos, spravodlivos a dobr socilne zabezpe
enie. Povaoval som to za uachtil pokus, ktor treba podporova.
Pretoe v tom ase moja prca v Secret Intelligence Service spovala
v tom, aby zabrnila vzniku takej spolonosti, ctil som, e konm ne
sprvne". Je plne jedno, i s jeho slovami shlasme, alebo nie.
Dleit je, e to povedal a aj tak konal.
Vemi zaujmav prklad vzahu ide a ideolgie poskytuje tek
Alexandra Orlova - rezidenta v panielsku - poas obianskej vojny
do USA. Stalo sa to ete v roku 1938. Bl sa vrti domov. Stalin ne
mal zutovanie s tmi, o upadli do nemilosti. Aby zachrnil svoju ro
dinu, napsal Stalinovi list, e ak by sa jej nieo prihodilo, prezrad in
formcie, ktor s pre ZSSR strategicky dleit. V opanom prpade
77

zachov ich tajomstvo. Okrem inho ilo o existenciu Kima Philbyho

a celej vekej ptorky z Cambridge. Rodine sa ni nestalo a Orlov
splnil svoje slovo. Napriek tomu, e pracoval ako konzultant v ame
rickch slubch. Orlov nezradil svoju krajinu - len stalinizmus. Tak
spomna na prpad generl Viktor Gruko.
Ako sa zo subjektvneho hadiska pozerte na agentov-pinov? ud,
ktor proti svojej vlasti pracuj v prospech inej krajiny. Pociovali ste
k nim ctu, ke vznamne pomohli?
Spravodajsk sluba privta agenta bez ohadu na jeho motv.
Podstatn je jeho efektvnos. T je prameom menej, alebo vej
vnosti agenta. S to udia so svojimi slabosami a problmami, kto
r ich prived k pionnej innosti. Vzvedn organizcie na jednej
strane tieto povahov i in nedostatky uvtaj - na zskanie agenta
s vhodn - ale potom im asto vemi prekaj. Nie ani tak z ha
diska mravnch princpov, ale preto, lebo mu ohrozi agenta i jeho
riaditea", prpadne alch pinov.
Myslm, e prve f CIA George Bush povedal okrdlen vetu:
Ja viem, e je to sukin syn, ale n sukin syn." Tak reagoval na n
zor, e jeden z proamerickch dikttorov stredoamerickej krajiny,
ktormu pomohli sa dosta na piedestl moci, je bezcharaktern tvor.
To neznamen, e riaditelia" pinov a ich riaditelia a riaditelia
riaditeov nevnmaj rozdiely. Ale cta k loveku, jedno i na tej ale
bo opanej strane, je o inom. V tajnch slubch je a vdy bude
o agentov - aj prebehlkov - zujem. Dostane sa im aj potapkania po
pleci aj ocenenia. Za pomoc sa patr poakova. Zaplati - aj po
mc, ke treba. Agenti musia pociova zujem o ich ivot a ochra
nu. Aj pre nich to je dleitejie ako prejavy cty. To tak mus by rutina prce. Ale slov o nhlom i postupnom pochopen historic
kej pravdy sksen spravodajsk sluby povaj s rezervou. Ak to je
motv, tak je vtan. Dva viu zruku lojality. Ak je to snaha
o vlastn ospravedlnenie, mono ju podporia. Ale fakt, e kto je
schopn zrady, ostane nedveryhodn aj pre nov mustvo, nabda
k opatrnosti. Aj to je rutina prce.
Prkladom me by prbeh Nikolaja Artamonova. Bol soviet
skym nmornm dstojnkom. V roku 1950 emigroval do USA. Stal
sa z neho Nicholas Shadrin. Pracoval pre DIA. V decembri 1975 ho
poslali do Viedne, kde mal plni aksi pionne lohy - mono pri
verbovan sovietskych diplomatov. Riskantn loha. Zmizol. Vraj ho
uniesli, dostal prli vek dvku omamnej drogy a u sa neprebral.
78

Inou verziou je, e sm prebehol nasp do ZSSR. Ktovie? Jeho man

elka Eva Shadrin sa domhala pomoci dokonca od prezidenta
Geralda Forda. Prijal ju s teplm pohadom ryby". Vemi sa s ou
nebavil, neuspela. Nik sa k Shadrinovi nechcel hlsi.
V profesionlnych vzthoch spravodajskch sluieb teda nem cta
miesto, opodstatnenie i aspo prvorad postavenie?
cta je in rovina vzahu. Boli agenti uctievan, aj nie prli cten.
Pre vzah cty s podstatnejie celkom in vlastnosti loveka - aj ke
agenta - ako jeho spravodajsk efektvnos. Viem si prestavi viu
ctu k niektormu protivnkovi ako k vlastnmu kolegovi. Nie je to a
tak vnimon. Nepochybne plat obdobn prstup i na druhej stra
ne. Myslm, e to najlepie vyjadril Donovan vo svojej obhajovacej re
i pred sdom s Rudolfom belom. Pripomeme si len ryvok z re
i Jamesa Britta Donovana. Uvdza ho generl Drozdov vo svojich
pamtiach.
Nu - premiestnime sa priamo do americkej sdnej siene, v ktorej
prve vrchol proces s legendrnym dstojnkom sovietskej pione.
Veaven sd, dmy a pni ... oboznmili sme sa so vetkmi
dkazmi, vypouli ste svedkov. Predpokladajme, e tento lovek je
skutone takm, za akho ho povauje americk vlda. To zna, e
sliac zujmom svojej krajiny plnil mimoriadne nebezpen lohu.
V ozbrojench silch naej krajiny takmi lohami poverujeme len
statonch a mdrych ud..."
Tak to je naozaj vysok a prznan ocenenie, ktor netreba
komentova. Mete doplni charakteristiku spravodajskej hviezdy prvej
vekosti?
Rudolf Ivanovi Abel bol presvedenm komunistom. Narodil sa
v rodine metalurga, politicky angaovanho loveka. Jeho pionny
prbeh je dostatone znmy, a tak ho netreba opakova. Donovan sa vo
svojich pamtiach na jeho adresu vyjadruje: Abel. bol kultrny lovek,
vynikajco pripraven na svoju prcu. Plynulo hovoril po anglicky, vr
tane pouvania americkch idiomatickch vrazov. Ovldal alch p
jazykov. Bol muzikantom, vemi dobre maoval. Vyznal sa v matemati
ke, kryptolgii, chmii, fotografovan. Mal neobyajn zmysel pre
humor. Ako osobnos, strune povedan, nik ho nemohol nema rd."
79

Zostpme z vin pionneho meteoru do vednejieho sveta

prebehlkov, ktorch pohntky vedce k zrade v mnohom objasuj aj
sprvanie ud v kadodennch i vnimonch ivotnch situcich.
V om vidte najvraznejie rozdiely medzi prebehlkmi z vchodu a zo
zpadu v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch ?
O motvoch zradcov z americkej strany sme dostatone hovorili
v predchdzajcom. V konkrtnych prpadoch. O eskoslovenskch
tak isto. Plat to zrejme aj o sovietskych alebo ruskch po roku 1991.
Nenaiel som zsadn odlinosti. Boli to udia s karirou na tie asy
asto neobyajnou. Nezriedka z rodn nomenklatry, s perspektvou
- pravda, ak na u mali odborn predpoklady. Ich motvy boli poli
tick aj osobn - eny, peniaze, pocit nedocenenia. Tak to popisuj
Drozdov i Bobkov. Pri rieen ich problmu mal lohu hral pocit
osobnej zodpovednosti za znienie ivotov inch. Vypovedaj o tom
jednotliv kauzy. Ale zradca ostane zradcom. Pre bvalch, ale aj bu
dcich fov. Spravidla neij potom astn ivot. Nastupuj stresy,
neistota, vitky, alkohol. Strach. o si naprklad me myslie
Gordijevskij, ke si preta pamti Drozdova...
Oleg Gordijevskij a Christopher Andrew, ktor je pokladan za
poprednho historika spravodajskej innosti, vydali rozsiahlu publikciu
o KGB. Mete vyslovi svoj nzor na u?
Gordijevskho memore s znme. o chcel, to vypovedal.
Dvody jeho prebehnutia boli asi zloitejie, ako uviedol. Nepoznal
som ho. Viem, e v KGB pracoval najskr v neleglnej rozviedke, na
rezidentrach v Dnsku a v Londne. Bol svojho asu aj zstupcom
nelnka anglo-kandinvskeho odboru sovietskej pionnej sluby
KGB. Mali sme spolonho kolegu - generla Viktora Gruka.
Gordijevskij ho spomna vo svojej knihe. Naposledy som sa
s Grukom stretol na veeri 17. novembra 1989 v Prahe. Potom som
u len tal jeho pamti.
Nie je tajomstvom, e Gordijevskij uiel priamo z Moskvy, prak
ticky spod kontroly kontrarozviedkou. Bolo mono chybou KGB, e
naprklad po obdobnom teku pracovnka ifrovej sluby KGB
ejmova, nedokzali prpad dokonale analyzova a zisti technolgiu
nikovej cesty zahraninch sluieb priamo z Ruska.

80

Ak m mienku generl Gruko o Gordijevskom?

Viktor Gruko bol jeho predstavenm, teda lovekom vemi
povolanm na hodnotenie vlastnost a skutonho zstoja svojho
niekdajieho podriadenho. Poda generlovch spomienok
Gordijevskho pravdepodobne zverbovala dnska kontrarozviedka poas jeho zahraninho psobenia. Ete v polovici sedemdesiatych
rokov. Po dvoch rokoch - po odchode Gordijevskho do Londna ho odovzdali britskej spravodajskej slube. Viktor Gruko uvdza na
prav mieru nadsaden tvrdenia o Gordijevskho vekosti". Nebol
rezidentom v Londne, len jednm z monch budcich fov lon
dnskej rezidentry. V centrle mal postavenie asi ako n turma.
o vetko mohol prezradi a o s skr profesionlne dezinformcie,
ktor do knihy s istm cieom zmerne inkorporoval nemenovan
spoluautor - mono cel nemenovan intitcia?
Gruko tvrd, e relne mohol prezradi najm niekoko politicky
aktvnych spolupracovnkov, medzi nimi predovetkm nrskeho novi
nra a diplomata Arne Treholta, ktorho odsdili na dvadsa rokov.
alej viacero pracovnkov rezidentry v Londne a v kandinvskych
krajinch. Generl Gruko sa nazdva, e priame informcie o pi
noch sovietskej vedecko-technickej rozviedky a zahraninej kontraroz
viedky, ani o nelegloch" Gordijevskij nemal. Generl Drozdov vak
vin Gordijevskho z prezradenia niektorch pinov so zmenenou
identitou. Obaja mu ma pravdu. Poda Drozdova ohrozen nelegli
vas uli pred MI5. Znamenalo by to, e informcie Gordijevskho sku
tone mohli by pre MI5 iba indciami. Na ich zklade podozriv
osoby nemohli zatkn, a tak vas uli.
Gruko sa nazdva, e britsk kontrapion vyuila Gordijevskho
na vykontruovan kompromitovanie labouristickho premira
Harolda Wilsona a alch ldrov Labour Party. Teda na ovplyvovanie
vntropolitickho vvoja vo Vekej Britnii. Ned sa to vyli. Tak
vahu podporuj aj in obvinenia CIA a MI6 a podozrenia o ich sil
dosta britskch konzervatvcov k moci. Koncom sedemdesiatych ro
kov v Anglicku oila nahaka za piatym muom Philbyho pionnej
skupiny. Na love sa podieal James Angleton, chorobne podozrievav
f kontrarozviedky CIA. Do podozrenia upadol dokonca aj lord
Rothschield, jadrov vedec Dr. Wilfrid Basil Mann a al vysoko
postaven udia vo Vekej Britnii. dajne vak prve Oleg Gordijevskij
viacer podozrenia uviedol - ako falon - na prav mieru.
81

Maj podozrenia o aktivitch CIA proti labouristickm vldam vo

Vekej Britnii relny zklad?
Iste za vchodisko takej vahy nemono povaova, e Harold
Wilson po dvoch volebnch obdobiach a alom obdob vldy la
bouristov pod vedenm Jamesa Callaghana prehrali voby a nastpi
la vlda Margharet Thacherovej. Na plnch jedens rokov. e brit
sk witch-hunting - nahaka arodejnc - mala politick motivciu
je dos pravdepodobn. Pochybnosti, ktor spomnate, vyplvali
z podozrievavho vzahu niektorch vedcich pracovnkov MI5
a MI6 k labouristickej strane a premirov Wilsonovi osobitne. Boli
aj tak, o fa londnskeho vldneho kabinetu nazvali sovietsko-sionistickm agentom. Okrem skutonost, ktor naznail generl
Gruko, sa objavili aj in - mono elov - obvinenia z protibritskej
pione. Tkali sa poslancov Labour Party a dokonca aj Wilsonovho
spolupracovnka v labouristickej vlde Johna Stonehousea. Srden
vzah" riaditea CIA a neskorieho prezidenta Spojench ttov
Georgea Busha s Margharet Thacherovou je znmy. Rovnako ako po
dozrenia, ktor mal Harold Wilson o tom, e rad pracovnkov MI5
a MI6 spolupracoval so CIA. Ale nechcel by som z toho vetkho vy
tvori relny zklad", na ktor sa ptate. asom mono vyjde
najavo viac.
Ako by ste vyjadrili svoj nhad na pohntky Gordijevskho zrady?
Olega Gordijevskho povaovali za priateskho, nekonfliktnho
loveka. Pravdepodobne po XX. zjazde KSSZ viacer mlad udia
v Sovietskom zvze boli rozarovan z toho, o vyplvalo na povrch.
Gordijevskij mohol patri medzi nich. Okrem toho Gordijevskij mo
hol by ideovo ovplyvnen aj ivotom a udskmi prvami, ktor
poznal v Dnsku. Gruko vak za urujci okamih povauje udalos,
ke ho dnska kontrarozviedka pritlaila a postavila pred vobu bu ho vypovedia z krajiny, alebo bude spolupracova. Vybral si
druh monos.
Naozaj ho natoko podozrievali, ako pe vo svojej knihe?
Generl Gruko tvrd, e nie. dajne mali ist pochybnosti, ale
ni konkrtne. Podozrenie vzniklo na zklade rozporov medzi infor
mciami, ktor poskytoval on, a poznatkami, ktor prichdzali
z inch zdrojov. Uvaovali dokonca o jeho vymenovan za londn82

skeho rezidenta, a tak ho preverovali. Kee sa rozhodli inak, chceli

ho zamestna v centrle. Ak by ho skutone vne podozrievali, tak
by sa asi nerozpakovali ho zatkn.
Ak ponauenie z podobnch prpadov podl vs vyplva?
Poukazuj na slab miesta, zranitenos, nedostatonos organi
zcie, kontroly, poznania svojich udi a ich vvinu. Svedia o tom aj
pionne prbehy, o ktorch sme spolu hovorili. asto chbala d
kladn znalos osobnosti spravodajskho dstojnka pri jeho uren
na prslun sluobn zaradenie, alebo na plnenie konkrtnej lohy.
Neboli primerane preskman, alebo boli ignorovan osobnostn ne
dostatky a sklony, ktor predstavuj v spravodajskej prci rizikov
faktory. Nepostaujco bola reflektovan schopnos ud psychicky
zvldnu nronos pionnej prce a prekona akosti dan peci
fickm poslanm. Absentovalo overenie predpokladanch reakci
na vzniknut stresov situcie. Nedsledne sa postupovalo pri poru
eniach disciplny, morlnych pokleskoch, ba aj pri signloch monej
spoluprce s protivnkom. Prejavili sa prvky povrchnosti v riaden
a v dohade nad spoahlivosou vkonu misie. Falon kolegilnos
neraz nahradila objektvne prsne posudzovanie rizk profesionlne
ho psobenia v bezpenostnej sfre. Objavila sa tolerancia k poruo
vaniu zsad ochrany spravodajskho systmu. Nevenovala sa potreb
n pozornos dstojnkom po skonen ich sluobnho pomeru,
alebo po preveden na in seky.
Je toho dos, kde me pion zlyha alebo urobi chybu. Na
druhej strane s nespechy aj prejavom aktivity. Ide o oblas, kde sa
s rizikom rta a kde stopercentn istota nikdy nejestvuje. Aj pri ma
lej pravdepodobnosti sa prpady odhalenia vlastnho agenta, alebo
prienik krta do organizcie obas mu vyskytn. Ak sa ni tak ne
stane, me to svedi o neinnosti - potom by vydriavame nklad
nej spravodajskej sluby predstavovalo pre daovch poplatnkov pri
vemi drah prepych. Dleit je, aby na zklade kadej neprjemnej
udalosti a nevydarenho kroku boli prijat patrin opatrenia zame
ran na npravu, odstrnenie nedostatkov, na zdokonalenie riadenia
a kontroly. V profesionlne riadench slubch sa to tak rob.
Sformulovali by ste rozhodujce priny pdu agentov?
Dfam, e som nevyvolal dojem, e je to venenie" psov, pose
denie v kaviarni alebo postvanie i dokonca nvteva cudzieho
83

vevyslanectva. Aj ke to posledn bolo v ase studenej vojny pre bu

dcich pinov skutone nebezpen. V spravodajskej prci existuje
niekoko zkladnch rizikovch faktorov.
Prvm je nebezpeenstvo vyplvajce z monej prtomnosti pro
tivnkovho krta vo vlastnej vzvednej slube. S tm svis aj rove
konpircie v centrle, kde skutone m plati ono need to do, need to
know. Ak to nepotrebuje k prci, nem to pozna. Ve v pion
nom remesle i umen ide o ivoty ud.
Druhm rizikom je spojenie. Osobn schdzky aj posielanie sprv
i u tajnopisom, alebo rdiom, respektve cez mtve schrnky. alm s profesionlne chyby samho agenta. Pri plnen lohy,
alebo pri nakladan s finannmi prostriedkami, ktor dostvaj za
svoju innos.
Rizikovm faktorom je aj narbanie s informciami agentov.
Niekedy je dokonca relatvne ahie urit informciu zska ako vy
tvori pre jej pouitie dveryhodn legendu. Ak to nie je mon
a zdroj je prli cenn pre budcnos, lepie je informciu ponecha
v tajnosti aj pred inak povolanmi. Kontrarozviedka sa vie dosta od
javu k informcii a od informci k ich pravdepodobnmu zdroju. i
sa tieto faktory presadia a poved k prezradeniu agenta, zvis od
samho agenta aj od jeho riaditeov".
Nepoui to, o o sme sa usilovali v pote tvre", to je suujca
dilema. Takmer shakespearovsk otzka.
A netka sa, samozrejme, len pinov, ale spravodajskch zdrojov
veobecne. Prkladom me by podozrenie, e Winston Churchill
vedel vopred o prprave bombardovania Coventry nemeckou luftwafe. Ve Nemci na ifrov spojenie pouvali znmu Enigmu. A t
Briti v tom ase u vedeli deifrova. A nepodnikol ni. Niektor ana
lytici tvrdia, e tento zdroj bol ochotn riskova len v naliehavom pr
pade invzie Nemcov na Britsk ostrovy. Ani - alebo mono prve v spravodajskej prci nemono preda" lacno to, o sme draho
nakpili".
Inm prkladom je u spomenut tunel vybudovan zpadnmi
pionnymi slubami zo zpadnho Berlna ku komunikanm
uzlom v NDR, ktor ete v ase jeho vstavby Sovietom prezradil
pin Blake. KGB musel nik dleitch informci strpie, aby
neohrozil svojho agenta.
Kad spravodajsk sluba by mala ma svoje rodinn striebro.

84

Znan osobn riziko spojen so "pionnou innosou asi nemono

porovnva s hrskou vou i s mdnou zubou vo vyhadvan
hazardnch situci v rmci extrmnych portovch vkonov. Mono
vytvori optimlny model nosnho i kontrolovatenho rizika?
udia ochotn bra na seba riziko maj ist pecifick danosti,
ktor s paradoxne asto aj zdrojom ich spravodajskch nespechov
a tragickch dsledkov. Tak naprklad lovek s malou mierou ambci
sotva prjme prcu v spravodajskej slube. Na druhej strane tie ist
ambcie mu by asom zdrojom jeho nespokojnosti, pocitu nedo
cenenia a katalyztorom procesu, ktor sa kon zradou. Rovnako
existuje urit rozpor medzi potrebou introvertnch osobnch vlast
nost spravodajcu alebo agenta a potrebou dostatonej miery komu
nikatvnosti, ktor je nevyhnutn pre splnenie spravodajskch loh.
Pri nevyvenosti tchto v podstate protichodnch poiadaviek je
pin bu nespen, alebo sa naopak dopust poruenia zsad spra
vodajskho sprvania, o napokon vedie k jeho odhaleniu, odsde
niu, respektve preverbovaniu inou slubou. Agent mus dokza kon
trolova svoju profesionlnu schizofrniu aj nedostatky. A k zveru
vaej otzky? Vezmeme si na pomoc Freda Reinfelda. Jeho pln
kolu achu. Hr mus riskova. Ak vie, o rob, je to kalkulovan
riziko. Me vyhra. Ak nevie, ak mu by dsledky jeho
rozhodnut, je to hazard.
Na zklade tm a prpadov, o ktorch ste hovorili, sa hladk a uhla
den svet diplomacie jav v trocha zmenenom svetle. pion je jednm
z vznamnch rozmerov diplomatickho psobenia. ije sa pracovnkom
zastupiteskch radov v zahrani ahko?
Nie. Diplomati s asto pod tlakom pokusov o zskanie a diplo
mati" musia pracova aj cez as. A obas ich vyen. Ke u neuv
ime, e nezriedka veeraj postojaky - s aou dobrho npoja. To
by vak mladej adeptke i adeptovi na diplomatick post prekalo
asi najmenej.
Ako vyzeral obraz diplomatickho ivota poas studenej vojny
v eskoslovenskej metropole?
Rovnako ako kdekovek na svete. Pre kad kontrapion boli
zastupitesk rady ttov druhej koalcie vnym objektom spravo
dajskho zujmu. Najdleitejou lohou kontrarozviedky bola
85

identifikcia pinov ukrytch v na mieru uitch oblekoch a v nad

mieru honosnch diplomatickch funkcich. Potom nasledovala ich
takmer nepretrit spravodajsk kontrola. Kam chodia, s km sa
stretn, o o sa zaujmaj, ak maj postavenie v rade, ak je reim
ich dennho ivota. Je toho vea. spechom je zskanie agentov na
vevyslanectvch. Kontrarozviedka rada navtevuje zastupitesk
rady aj bez pozvania a v noci. Zave si odsko na nvtevu po
dokumenty, ifry. S obubou tam zanech mikrofny.
Mete by v tchto svislostiach konkrtnej?
U sme si povedali, e sa to nepatr. Ak to zhrniem, mem po
veda, e pomerne skoro po prchode kadho novho diplomata na
vevyslanectvo, bola jeho loha identifikovan. Je na to rutinn
postup opierajci sa o analzu uritch prznakov. Okrem toho sa
v rmci Varavskej koalcie vyuvala databza o jednotlivch
cudzch diplomatoch, ich ivotopise, karire a zskanch poznat
koch. Ak poas spravodajskej kontroly zistili monos jeho zskania,
urite tak pokus aj uskutonili. Budem hovori o tch nespench,
o sli ku cti dotknutch osb.
Diplomat si natrbil poves dentlmena a vzornho manela po
kleskom s mladou enou. Ich lska mala navye dsledok, slena ote
hotnela. Od pracovnka zastupiteskho radu to nebolo pekn a oci
tol sa v chlostivej, neprjemnej situcii. Ke to kontrarozviedka
zistila, ponkla mu pomoc. Samozrejme za spoluprcu. Odmietol,
radej sa priznal a poslali ho domov. Ako vyrieil nsledok svojho
bostnho vzahu, u neviem.
V inom prpade zistili nklonnos diplomata k dobrej zbave pri
vne. U ns sa tomu hovor nadmern uvanie alkoholu.
Kontrarozviedka mu nala kamarta op - ako sa vrav - z mokrej
tvrte". Pri podobnch veselch a neviazanch prleitostiach sa toho
vea narozprva - ba i natra - aj sa narob velio, m by sa asi lo
vek neskr vemi nechvlil, ak by si chcel zachova dobr meno a ne
pokvrnen i aspo nefakat dstojnos. Ke sa zdalo, e je u to
ho dos, aby sa pri prezraden nedisciplinovanosti jeho diplomatick
karira skonila, poksili sa ho zverbova. Neuspeli. Radej to sm
nahlsil. Nasledoval protest, ktor bol - pravdae - odmietnut.
Polepenie diplomata si zariadili sami. Asi mu pripomenuli
rodiovsk slov o vyhban sa zlm kamartom.

86

Odzrkadovali sa podobn pokusy na rovni

vzahov, nenarali vzjomn politick kontakty?

medzinrodnch

Myslm, e nie. Najm americk, nemeck a anglick diplomati"

boli v Prahe dos aktvni. Zakladali mtve schrnky pre agentov, kto
r v niektorch prpadoch - ak ilo o spravodajsk hru - naa kon
trarozviedka s poteenm vyberala. Bvali tam peniaze, rdioprijma
e, pokyny, nov lohy pre agenta. Ale najviu rados mali
kontrapini z takto zskanch ifier a tajnopisov. Diplomati
nezriedka na naom zem vstupovali do zakzanch vojenskch
priestorov poas armdnych cvien a vbec do objektov dleitch
z hadiska bezpenosti ttu. Pravda, niekedy sa na nevhodn miesto
dostali aj nemyselne a proti svojej vli. A udovali sa, ke im pred
loili dokumentciu neiadcej innosti i neelatenho pohybu vrtane fotografi so zretenm oznaenm zkazu vjazdu tam, kde
ich urite nevideli a ani nikdy vidie nemohli. Boli pod stlym tlakom
kontroly aj provokci.
Teda rieenie naznaench nedorozumen" sa premietalo aj do
diplomatickej rei oficilnych aktov?
Sved o tom naprklad Aid-Memoire americkho vevyslanca
v Prahe z roku 1989: The Embassy of the United States of America
is pleased to offer the folowing information in response to Chief of
Protocol ... verbal protest of March 29 traffic incident Embassy
employee Rbert R. King... As the result of our investigation of the
matter the Embassy is convinced that the March 29 protest is
without merit. Nevertheless the Ambassador has cautioned the members of the Embassy staff to observe local traffic regulations and to
extend proper courtesies to Czechoslovak officials."
To znie ako naozaj zaujmav a prznan prspevok v rmci
klasickej diplomatickej konverzanej komdie.
Fluently hovoriaca itateka a perfectly rozumejci itate si vet
ko pretali. Inm sa ospravedlnme a dodajme, e vevyslanectvo
USA v diplomatickom dokumente "pre pam" prejavilo poteenie,
e vyetrenm incidentu ich pracovnka Rberta Kinga nezistili opod
statnenos eskoslovenskho protestu. A pre kad prpad sbili, e
preventvne pouia svojich ud o potrebe dodriava miestne
dopravn predpisy a o vhodnom chovan sa k naim pracovnkom.
87

Poruil dotyn diplomat predpisy? Alebo neporuil? Ktovie.

Ameriania protest zdvorilo odmietli, na zver ubezpeili eskoslo
vensk rady o svojej cte a bolo. Aj na to sli diplomacia.
V Amerike bol postup voi naim diplomatom rovnak. Bola studen
vojna. A takto naahovanie bolo v porovnan s tm, o sme si u
o nej povedali, naozaj skr smevn. Ve galantne vyjadrili poteenie
z verblneho protestu a spsobne uistili nae oficilne miesta
o svojom ctivom postoji.

88

ROZHOVOR
IESTY
Kad prina m prinu. Najm v priemyselnej pioni.

Jednotliv agenti maj pre svoju innos vntorn i vonkajie zdvod

nenie. Nkladn a riskantn pion sa iste nerob samoeln. Popri
politickch a vojenskch informcich ide aj - alebo azda najm o ekonomick daje.
Zanem spomienkou na star udalos, ktor vyvolala svetov sen
zciu koncom pdesiatych i zaiatkom esdesiatych rokov. Na
pozvanie bvalch spojencov do britskho prstavu priplvala soviet
ska vojensk lo. Zakotvila, bola hosom krovskej admirality.
Zdvorilostn nvteva - na zahriatie podchladench vzahov.
Nad vodou sa potriasalo rukami, hostilo a pripjalo. Pod vodou sa
odohrala drma. Britsk spravodajsk sluba chcela vyui prleitos
a pozrie sa zblzka na priny pozoruhodnej rchlosti sovietskych
vojenskch plavidiel. A tak si pin - hovorme mu Crabb - navliekol
skafander a iel preskma nezvyajn tvar neobyajne vkonnej lod
nej skrutky. Neviem, i sa stalo neastie, alebo i sa pod vodou str
hol boj abieho mua proti abiemu muovi. Zujemcov o farbistejie opsanie udalosti, musm odkza na akn filmy. Ako to bolo
naozaj, sa svet nedozvedel. Vsledok? Anglian sa u nevrtil.
Zahynul pri plnen sluby.
Azda mem vecne poznamena, e zrejme nelo ani o prv, ani
o posledn incident spt s nemiestnou technickou zvedavosou.
Hovor sa, e politika je koncentrovan ekonomika, a u som spo
menul, e vojna je pokraovanm politiky. Tak nie je jednoduch od
deli od seba politick, vojensk a ekonomick pion.
Doposia nie je objasnen otzka, i manelia Rosenbergovci
boli sovietski nuklerni pini, ktor Sovietskemu zvzu dopomohli
k urchleniu vroby atmovej bomby, alebo i sa americk sdnictvo
dopustilo justinej vrady. Jasnejie je to v prpade agenta sovietskej
spravodajskej sluby jadrovho fyzika Klausa Fuchsa.

89

Mme si to vysvetli tak, e priemyseln pion sa

predovetkm prsne strenej oblasti vojenskch technolgi?

dotka

Mono. Ale o s a o nie s vojensk technolgie? Niekedy je to

jednoznan, inokedy me s o rieenia, postupy i materily dvoja
kho pouitia - teda v civilnej i obrannej vrobe. pion sa vak i
vo zaujma aj o najmodernejie zariadenia a najprogresvnejie
poznatky, ktor maj rdzo priemyseln charakter. Ich zskanie
umouje uetri nemal finann prostriedky a urchli vlastn
vskum a vvoj. Znmym prkladom z osemdesiatych rokoch je penalizcia firmy Toshiba, ktor mala porui embargo a doda do
Sovietskeho zvzu televzne obrazovky pouiten pre vojensk
radary.
Vedecko-technick sfra bola domnou aj izraelskho pina
Jonathana Pollarda?
Jonathan Pollard bol analytikom kontrarozviedky americkho
vojenskho nmornctva. Spolu so svojou manelkou kradli vedeck
a technick informcie pre Izrael. Dostval ich plukovnk Aviem
Sella, diplomat na izraelskom vevyslanectve v USA. Malo s
o psobnos mimo MOSSADU. Pracovali pre organizciu LKAM.
T zriadil imon Peres ete ako nmestnk ministra obrany. Pollard
pred zatknutm unikol na zastupitesk rad, s ktorm spolupracoval,
ale Izrael neodolal ntlaku Spojench ttov. V zujme vyej politi
ky musel ambasdu slobodne" opusti - ve bol americkm oba
nom. Aby ho FBI mohla pred vevyslanectvom v novembri roku 1985
zatkn. Odsdili ho na doivotie. Obianstvo mu sce udelili u aj
Izraelania, ale Spojen tty s neoblomn a pevn. A zradu trestaj
tvrdo. Zatia neboli spen intervencie v jeho prospech na najvyej
politickej rovni. Nepomohlo ani ospravedlnenie imona Peresa. Je
to u star prpad, ale ak by ho neodhalili, mono by bol kandlom
a dnes.
Znamen to, e v priemyselnej pioni tty nerozoznvaj ani
spojencov a nepriateov?
pion je svet fatamorgn, ilzi, labyrintov, zrkadiel a hmly.
Mnoh sa jav v rozpore s podstatou. Take v tomto prostred a najm v oblasti ekonomickej rozviedky - napriek vetkmu, o sme
u povedali, sa mi slovo nepriate zd by plne nenleit.
90

Informcie sa kradn vade - bez ohadu na spojeneck vzahy, poli

tick nevraivos i tradin rivalitu. Preto je lepie hovori o tom, e
v ekonomike a jej spravodajskch tieoch je kad kadmu konku
rentom. Tak sa veselo - i ke celkom vne - vyzvedalo medzi
priatemi
navzjom,
ale
samozrejme
medzi protivnkmi
predovetkm. Myslm si, e ekonomick pion bola najulejm
a najrozohriatejm neviditenm frontom studenej vojny a zrejme sa
jeho lnia dnes zmenila na kruhov obranu.
Spravodajsk sluby Varavskej zmluvy boli v uritej vhode. Km
informcie z oblasti vojenskho vskumu a vvoja Sovietskeho zvzu
a jeho spojencov podliehali prsnemu reimu, boli zkostlivo
a dsledne utajovan, ich prenos do civilnho vyuitia bol miniml
ny, na opanej strane svetovho sperenia bol transfer zbrojnch
technolgi do komernej sfry z finannch dvodov ovea intenzv
nej, a tak sa nai pini mohli ahie dosta k dleitm poznatkom.
o tvorilo predmet prvoradho zujmu naich ekonomickch agentov
v zahrani?
Vedecko-technick pion patrila medzi dleit a relatvne aj
efektvne seky prce naej rozviedky. Myslm, e toto zameranie ma
la vina z eskoslovenskch asi tyridsiatich spravodajskch rezidentr po svete. Niektor agentrne pozcie a zskan informcie bo
li dos vznamn. Prospeli nmu vskumu, priemyslu aj pecilnej
vrobe. Niekedy naozaj podstatne. Odhadn prnos ekonomickej
pione je zloit. Re je o desiatkach a stovkch milinov korn. Je
to skutone ak vysli. asto vak hodnota poznatkov nemohla
njs uplatnenie v domcom priemysle, ale bola vyuit v rmci
koalinch medzinrodnch vzahov. Uritm spsobom sa na tom
to odvetv pione podieala aj ekonomick kontrarozviedka. Pred
rozhodujcimi obchodnmi aktmi sa usilovala zisti rokovaciu
pozciu partnera. Aby sa neplatilo viac, ako je nevyhnutn.
Studen vojnu ochladzovalo aj prsne ekonomick embargo - hospo
drska blokda medzi protiahlmi vojensko-politickmi blokmi, teda
uvedenie vvozu a dovozu uritch druhov tovaru na bod mrazu. Ilo
o obojstrann opatrenia, alebo iba o jednosmern kroky?
Embargo sa tkalo najm technolgi dvojakho pouitia. Pre ci
viln, ale aj vojensk ely. Je fakt, e nesmierny technologick pred
stih vyspelch krajn zpadnho sveta sa prejavoval prve v tejto
91

oblasti. Rozdiel v presune technickch vdobytkov medzi zbrojnm

a nevojenskm priemyslom v krajinch NATO a Varavskej zmluvy
som u spomenul - bol neporovnaten. A tak sa asto dalo embar
go obs s vyuitm osobitnch spravodajskch opatren. Pokia takto
zskan technolgie boli pouit ako inpircia pre vlastn vskum
alebo pre vvoj modernch spravodajskch prostriedkov, ktor
podliehali prsnemu reimu utajenia, tak pravdepodobnos, e sa po
ruenie embarga prezrad, nebola vek. Stlo to vak dos peaz.
A nae protiopatrenia? Bol som lenom vldnej komisie pre obrann
priemysel a tie pecilnej skupiny pre identifikciu eskosloven
skch technolgi dvojakho pouitia. Vea sme toho nenaidentifikovali. Nieo z optiky, nieo z chmie a to bolo vetko. Tak bola rea
lita. Najviac progresvnych technolgi tohto typu mali zrejme
v Sovietskom zvze. Sved o tom ich rozsiahly vpredaj po jeho
rozpade.
V niekdajom eskoslovensku vznamnou sasou ttnej bezpe
nosti bol aj sek ekonomickej kontrarozviedky. Pete o tom aj vo vaej
predchdzajcej repektovanej knihe.
Sprva ekonomickej kontrarozviedky - pred reorganizciou
11. sprva ZNB - tvorila jednu z podstatnch zloiek Hlavnej sprvy
kontrarozviedky. Tto sekcia mala zo vetkch kontrarozviednych za
meran vari najpoetnejie agentrne zdroje. Zabezpeovali ochranu
ttnych zujmov od predvrobnej sfry - plnovanie, financovanie,
veda, vskum a vvoj - cez jednotliv etapy vroby a po zahranin
obchod.
Osobitn kategriu predstavovala kontrarozviedna ochrana
obrannho priemyslu, jadrovej energetiky a chmie. alej samozrejme - zabezpeovanie ochrany ttneho tajomstva. Napokon
to bola prevencia proti vbuchom, havrim v priemysle, skrtka mimoriadnym udalostiam.
Zvltnu pozornos si na tomto seku - pochopitene - vyado
vala ochrana jadrovch elektrrn. lohou bolo aj vyhadvanie sig
nlov o priemyselnej pioni. Zisovanie a dokumentovanie poku
sov o sabot a zabrnenie ich uskutoneniu. K irokmu spektru
rozmanitch innost v tejto sfre patrili aj poznatky o zvanej
hospodrskej kriminalite.
Ekonomick kontrarozviedka bola kritizovan zo zasahovania do
hodnotenia hospodrskej politiky ttu a do konkrtneho posudzovania
92

efektivity i celkovch vsledkov riadenia jednotlivch podnikov?

Nebolo jednoduch udra" zameranie kontrarozviednej pr
ce v tom smere, v ktorom nebola zastupiten. Jednak zistench
problmov bolo vea a jednak kad organizcia m tendenciu
riei relatvne jednoduchie problmy ako tie, ktor priasto ve
d k nespechu. Tou nezastupitenou lohou ekonomickej kon
trarozviedky bola najm analza signlov v signloch. To zname
n nehodnoti javy a vlastne ani ich priny. Ale priny prin.
Preo zhorelo, preo vznikla strata, preo unikli dleit infor
mcie sa dalo aj prostriedkami inch zodpovednch orgnov t
tu, aj ke nie vdy a tak jednoducho. Pre kontrarozviedku je
vak podstatn charakter zistench prin. Ide o nedostatky v ria
den, i v dodriavan smernc hospodrenia, alebo ide o mysel?
A ke o mysel, tak s akm motvom? Je nm osobn prospech,
pomoc zahraninej firme, alebo dokonca pion i sabot.
A tm sa to pre spravodajsk analytiku nekon. Otzkou je, pre
o sa druh strana zaujma. Potrebuje informcie iba pre pozna
nie rovne poznania tch druhch? Alebo pre vlastn vvoj? Tajn
je nov technolgia aj vzdialenos krajiny k nej. Vo vzbroji sa
asto skr mono popi tm, o krajina m, ako tm, o nem.
Take zkony utajovania maj zloit logiku. Signlov nebolo
mlo.
V strednodobom rmci kontrapion operatvne rozpracovala
vye tridsa nikov ttneho tajomstva. V roku 1988 zachytila asi
ptns prpadov sabote a zkodnctva. Zhruba v rokoch 198688 v nrodnom hospodrstve spravodajsky preetrovali pribline
stopdesiat mimoriadnych udalost.
Ekonomick kontrarozviedka inne prispela k odhaleniu
niektorch cudzch agentov. Narastal poet obanov, ktor ozn
mili, e sa ich poksila zska CIA alebo BND. Pre zasvtench
itateov pripomeniem prpady JAVOR, PETER, URBAN,
ADVOKT, PODNIKATE. Ostatnm je predsa jedno, i to bol
Abdull Hork - dfam, e tak neexistuje - alebo mal in meno.
Naa hospodrska kontrarozviedka viedla dve spravodajsk
hry s BND, jednu so spravodajskmi slubami USA a jednu
s MI6. Najzaujmavejia bola hra OSTROV pomocou nastrenho
tajnho spolupracovnka Michala. Prnosom boli zskan
prostriedky pionneho spojenia. ifry, krycie adresy spravodaj
skch sluieb v zahrani, tajnopisn technolgie - hovorili im
karbn. To u nie je mlo. Hra tak poskytuje informcie
93

pouiten pre odhalenie inch agentov. Navye kontakt s cudzou

spravodajskou slubou je dleitm krokom, aby sa vbec dalo
poma na preniknutie do nej svojm krtom. Ustavine sa ak
na vhodn prleitos.
Rozpracovan prpady boli vne. V akcii MOSUL ilo o rezidenta cudzej pionnej sluby v Prahe. PAR znamenal rozpra
covanie nho zstupcu spolonosti pre zahranin obchod, po
dozrivho zo spoluprce s franczskou SDECE. Dleit bola
akcia ATLAS - tie kontakt s cudzou spravodajskou slubou.
NAUTILUS - preverovan podozrenie zo pione pracovnka
s prstupom k vldnemu spojeniu. TRHOVEC chcel nezvyajne
obchodova s urnom. MARA zasa dodvala embargovan tech
niku. Tch prpadov bolo naozaj vea - u poriadne ani neviem,
ktor je ktor. HUP, B E D I C H , KALINA, MAGNET,
DCHODCA, JARDA, MERKR, DANA, LUMA, ROUB,
prpad OBERMAN. Kolegovia to vedia. Nech si zaspomnaj.
Z prirodzenej logiky veci i z uvedench faktov je zrejm, e najriziko
vejm i najostrejie spravodajsky sledovanm lnkom ekonomickho
retzca boli - a asi aj s - zahranin ekonomick vzthy. Alebo sa
mlim?
Nemlite, ve prve v tejto oblasti maj spravodajsk rizik a aj
hospodrska kriminalita najviu pravdepodobnos. Kee mnoh
- ako u vieme - sa zana pri peniazoch, tak v tejto sfre dominovali
informcie o platkoch. V roku 1988 kontrarozviedka zistila asi dva
dsa prpadov tohto druhu. Speaenie dajov o konkurennch po
nukch inch firiem, uprednostnenie niektorej firmy na kor inch
vhodnejch ponk, respektve nkup zastaralej i reparovanej tech
niky ako modernch vrobkov. Vvoz nho tovaru zmerne dekla
rovanho v niej kvalite, a teda za niiu cenu. Za benevolenciu
k firmm sa slune platilo. Stotisce dolrov. Ako som sa u raz
vyjadril in cash". Teda do keene.
Ponechm bokom otzky oprvnene smerujce k sasnej etape
naich dejn, poas ktorch si zvykme na nov hospodrsky kaz tunelovanie. Azda najv kandl v bvalom eskoslovensku vyvolal
prpad Ferometu. O o ilo?
O uroben" cenu pre zahraninho zkaznka pri vvoze oceo
vch plechov. Ale boli aj in, o ktorch sa vtedy - dnes u neviem po94

chopi preo - nepsalo. Urite by sa preistil vzduch a udia by vl

de viac dverovali. Mrz ma to. Nebolo to vak vdy tak jednoduch.
Niekedy je lepie dokumentciu neleglneho postupu zahraninho
partnera vyui spravodajskm spsobom. Zaviaza ho k spoluprci.
Dos marazmu bolo okolo rznych investinch akci. Naprklad
pri stavbe hotela Frum v Prahe straty dosahovali iastku 150 mili
nov korn. Zisk mal zahranin dodvate a zrejme aj nai zodpo
vedn" zstupcovia. Spomnam si, e obas nelnk sprvy priniesol
nezanedbaten sumy. Ke prjemca provzie" sa nechcel zapleta
do osdiel korupcie. Takm prpadom bol naprklad JURKO.
Postupne v troch spltkach pod kontrolou kontrarozviedky prijal
platok" a peniaze odovzdal. Nevykonal vak ni, o by nebolo
v ttnom zujme. Tak v podstate zahranin firma platila zbytone.
Iste nie v kadom prpade takto nai obchodnci postupovali a iste
niekomu narastali aj zahranin kont.
V roku 1989 jeden n zahranin agent - pracovnk istej banky
v zahrani - ponkol ich prehad. Na diskete. Bola to zloit situ
cia, pretoe bolo treba overova ich integritu a autentickos". Ve na
listinu mohol by pripsan alebo z nej vynechan ktokovek. ia, do
prevratu sme to u nestihli prevzia a zradova". Bolo by to mono
zemetrasenie.
Ako vravte - ivot je dlh,
k prpadu vbunej diskety vrti,
jasni aj mnoh, o neskr v
Zostame vak v obdob pred
signly mimoriadnych udalost?

a tak mono ete bude prleitos sa

vec doriei a mono na jej zklade ob
eskoslovenskom vvoji nasledovalo.
prevratom. Ak boli najzvanejie

no, ivot je dlh. A poniektor - z naej rekapitulcie krycch

nzvov - sa v poprevratovom eskoslovensku mono ponevierali
okolo novch mocnch. Neviem, za koho kop" teraz. A hrozby mi
moriadnych udalost? Kad je vna, ve ide o zdravie a ivoty u
d. Spomnam si vak na niekoko, ktor som povaoval za hodn
osobitnej pozornosti. Zistenie nebezpeenstva havrie na plynovode.
Hrozba dovozu niektorch pesticdov obsahujcich polychlorovan
bifenyly. A vstran informcia o monej nehode v prevdzke
Jadrovej elektrrne Jaslovsk Bohunice. Vznamn bol aj prpad
DEPO, podozrenie z myselnho pokodzovania lokomotv.

95

ROZHOVOR
SIEDMY
Najvie umenie spova v zlomen odporu nepriatea mimo bojovho
poa. V protivnkovej krajine muste znii vetko, o je dobr.
Sun

Konfuciov sasnk majster Sun pribline pred 2500 rokmi sformu

loval pravidl tajnej vojny. Sun kladie pion na najvyiu hodnotov
prieku a budcim vazom prikazuje mari innos nepriateskch vld,
rozruova jednotu, prehlbova spory a zasieva svry medzi obanov
protivnkovej krajiny, popudzova mladch proti starm a vyhrocova
alie nezhody. Ako vyzerala scenria bojsk psychologickej vojny v ase
nedvneho sperenia hlavnch svetovch vemoc?
Vlastne ste to u povedali. Psychologick vojna bola jednm
z frontov studenej vojny. Od nepamti tradinm v kadej vojne, te
da aj v studenej. Ba prve v nej sa vetky prostriedky psychologickej
vojny mohli naplno rozvin ako nikdy doposia a bezpochyby sa priradila k frontom rozhodujcim. Urite ani z jednej strany nelo pri
tom iba o von renie informci a ani len o propagandu svojich ide
a hodnotovch kritri. To iste tie, ale o tom teraz nehovorm. Ak by
lo o tak nevinnos, tak by sa tm nemuseli zaobera tajn sluby.
A tto innos by nemusela by veden konpiratvne.
Do psychologickej vojny boli v uritej miere zapojen mdi vet
kho druhu, vydavatestv knh i niektor fondy a nadcie, ba aj
medzinrodn intitcie. Nejde o dmonizovanie ich poslania, ale
o kontatovanie faktu, e popri legitmnej innosti viacer boli pre
pojen aj so spravodajskmi slubami a podieali sa na ich konpira
tvnej prci - na psychologickej a ideologickej diverzii. K objektv
nym skutonostiam elovo primieali nepravdu, alebo rozrili aj
celkom vymyslen informcie.
Zverejovanie takch sprv" nebolo nhodn, ale cieavedom
a myselne zameran na naruenie stavnho systmu krajiny, ktor
bol terom diverzie. Nezriedka nabdali obanov cudzej krajiny ku
konaniu v rozpore so zkonmi. Alebo ovplyvovali obanov vlastnej
krajiny v hodnoten - spravidla neprjemnch - rozhodnut vldy.
Prkladom mu by publikcie s fotografiami zbran eskoslo
venskch kontrarevolunch sl njdench v eskoslovensku v au
guste 1968 krtko po vstupe vojsk Varavskej zmluvy. Tie fotografie
neboli autentick, ale naaranovan. Neviem km a pravdepodobne
ani autori podobnch publikci nemusia vedie, e uverejuj
96

podvrhy.
Alebo oklamanie americkho Kongresu pri schvaovan vojnov
ho konfliktu USA vo Vietname na zklade skreslench informci
o toku Vietnamcov na americk lo v Tonkinskom zlive. Rovnako
tak Spojen tty podviedli OSN. Neskr sa ukzalo, e dajne au
tentick rozhovor sovietskeho pilota - ktor zostrelil juhokrejsk
lietadlo KAL 007 s 290 cestujcimi na palube - bol Amerianmi
upraven. Z rdiovho zznamu vynechali to, o odporovalo
oficilnej americkej verzii prpadu.
Ako by ste definovali rozdiel medzi psychologickou a ideologickou
diverziou?
lovek spravidla neuvauje v rovine ideologickej a na jeho mysle
nie maj skr vplyv veobecn psychologick faktory. K ideologic
km postojom sa teda dopracva prostrednctvom psychologickho
psobenia. Na tchto princpoch je organizovan divergentn propa
ganda, ktorej cieom je spochybni politiku konkrtnej krajiny a jej
aktulnych predstaviteov, prpadne znepriatelenie spojencov.
Vznamn je aj konvergentn propaganda, zameran na zmenu hod
notovej orientcie loveka. Formou komernch filmov, televzneho
vysielania, reklamnch kampan. Metdou premyslenej interpretcie
spsobu ivota, vytvranm a prezentciou virtulneho raja.
Relny svet v porovnan s imaginrnym, pomyselnm miestom
venej a vetkm prstupnej blaenosti m zva mal ancu uspie
i vyhra. Zle na miere ivotnch a socilnych sksenost ud. Nie
kad si uvedomuje, e nie vetci ij v Beverly Hills, a predstava, e
kad m rovnak ancu, je ilziou, ktorej me uveri len lovek
s naozaj malou socilnou sksenosou. Je pravda, e vea milionrov
prilo na zaiatku do mesta s dolrom vo vrecku, ale skste, i to
funguje.
Je fakt, e to, omu verme, sa stva relnym obrazom a my s nm
zaobchdzame ako so skutonosou. Psychologick komplex loveka
je najzranitenej. Pu Dougherty a Janowitz v Psychological
Warfare. A tak treba prenikn do tohoto komplexu politicky,
ideologicky i morlne, pokrauj autori.

97

Obvam sa, e napriek nezriedkavmu pouvaniu uvedench term

nov pred rokom 1989, sa naa verejnos dodnes nemala monos vecne
zoznmi s touto azda aj atraktvnou a urite mimoriadne vplyvnou
problematikou. Vnmali vtedy adekvtne situciu nae oficilne miesta?
ako poveda. Na jednej strane pojem ideologick diverzia zo
strany USA a ich spojencov proti ZSSR a krajinm Varavskej zmlu
vy sa do roku 1990 neraz v abstraktnej rovine objavoval v naich m
dich a vntornej propagande. Obviovan boli najm Rdio
Slobodn Eurpa, najrznejie zahranin vydavatestv - najm tie,
ktorch produkcia bola bezcolne" privan do republiky. Za pro
dukt ideologickej diverzie boli povaovan aj domce samizdaty,
dokumenty Charty 77 a in menej rozren materily.
Povedzme otvorene, e v horke studenej vojny kad publik
cia, ktor zaujmala kritick postoj k naej vtedajej skutonosti a po
litike, bola viac i menej vnman ako produkt ideologickej diverzie.
asto sa bojovalo" na strnkach novn, v televzii i rozhlase aj pro
ti tomu, o vlastne udia netali, nevideli a nepouli. Svoju lohu zo
hrala aj t absencia socilnej sksenosti s niem inm, ne sme pre
vali. Na druhej strane prve v tomto prostred a ovzdu veobecnej
propagandy akoby zanikla tma skutonej profesionlne vedenej psy
chologickej vojny, ktor bola sasou studenej vojny a irokm
poom psobenia spravodajskch sluieb.
D sa to poveda aj tak, e v zpale a zplave amatrskej agitcie
unikal pozornosti profesionlne veden zpas o myslenie ud?
O o ide, popisuje cel rad prc. Naprklad s znme diela
Linebargera Psychological War z roku 1962 a neskr Choukasova
Propaganda Forms of Age z roku 1975. V USA bol direktvou prezi
denta Dwighta D. Eisenhowera zriaden rad pre koordinciu
psychologickej vojny, Office for Psychological War Coordination. V ro
koch 1983 a 1986 boh vydan dve intrukcie - slo 75 a 77 - o ope
rcich a prebudovan propagandistickch intitci USA. Do tejto
innosti boli investovan obrovsk prostriedky.
V om spovala pecifick rola tajnch sluieb v rmci duevnej
kolzie sveta v rokoch medzinrodnho chladu?
O lohe CIA v tejto vojne hovor naprklad Washington Post z 15.
janura 1976: ...pred viac ako 25 rokmi CIA tajne vytvorila
98

a doposia financuje svoju rozsiahlu sie agentr v zahrani, ktor je

vdy k jej slubm, ak sa hovor o tom, e treba realizova tajn
propagandistick kampa. Tto sie sa sklad zo urnalistov-agentov
CIA, novn podporovanch CIA, rozhlasovch stanc a medzi
nrodnch informanch agentr. Je to jedna zo skrytch zbran
arzenlu CIA..."
Viacer tieto skutonosti povaovali skr za vmysel naej propagan
dy. S dostupn aj in fakty o skrytch i legalizovanch formch
psychologickho spracovvania ud?
Konkrtnejie daje obsahuj zvery komisi Franka Churcha, v
sledky vyetrovania sentora Fullbrighta, publikcie Harryho
Rositzkeho i zistenia sentora C. Cassea. Take prepojenie CIA
a Rdia Slobodn Eurpa, ako aj alch mdi i konkrtnych novi
nrov v nich je v obdob studenej vojny preukzan. Rovnako aj el
viacerch nadci a fondov. Niektor zaloila CIA. Poas
administratvy Ronalda Reagana bola osobitne podporovan tenden
cia, aby as loh svisiacich s psychologickou diverziou prevzali in
organizcie. Povedzme, e psychologick diverzia sa privatizovala".
Medzi intitcie, ktor tak lohy prevzali, patrila aj znma National
Endowment for Democracy. Ke som niektorm novinrom zo zpa
du" toto povedal, tak to za informciu nepovaovali, pretoe poda
Shannonovej terie sprva, ktorej pravdepodobnos m hodnotu je
den, obsahuje nulov informciu. Nie je iadnou sprvou. Z prpadu
Karia Koechera poznme pojem Contract Agent CIA. lovek
pracujci na kontrakt v inej organizcii.
Nemyslte si, e v svislosti s celosvetovou konfrontciou mnoho ne
dorozumen a omylov zaprinila nzka rove vzjomnej informovanos
ti - neznalos skutonho ivota tch druhch?
Iste bolo na kodu, e v minulosti sa udia nemohli osobne pre
svedi o prednostiach, ale aj problmoch relneho ivota susedov"
na zpade. A tak si mnoh stle prikruj ich svet v duchu stupd
nych americkch serilov. Serizny vstup do Eurpy" vak vyaduje,
aby sme chpali, e ns neak idyla, ale tvrd prca, ktor s vedo
mm dobrho i zlho chceme vykona. Inak sa budeme op cti pod
veden a to by nebolo dobre. Na druhej strane z prvch nvtev ud
od nich" som s istm prekvapenm zistil, e ani oni tie ni skuto
n nevedia o ns. udovali sa, e nechodme v uniformch, e mme
99

farebn televziu, a nebudete mi to veri, prv zahranin novinr sympatick Anglian - bol prjemne prekvapen, e v byte mme
splachovac zchod. Navye ocenil, e mme v kninici nielen
Steinbecka, ale i prejavy Winstona Churchilla v britskom parlamente
i Disraeliho. Hne veda spomienok Gustva Huska na Slovensk
nrodn povstanie. A vypoia si u ns mohol aj diela Karia Marxa
i V. I. Lenina. e v rozhlase nevyhrvaj sam astuky. Neverili, e
Elvis Pressley, Tom Jones a al spievali aj v naich elektronickch
mdich. e poznme Gabina a vetkch vznamnch eurpskych
hercov, ale aj Marylin Monroe, Elisabeth Taylor. Nie je nm nezn
my Gregory Peck. Neverili mi, e ako mlad som mal rd rock
and roll, tancoval jive i charleston. e v Trenne na plavrni v p
desiatych i esdesiatych rokoch v rozhlase vyhrvala stanica RothWeiss-Roth alebo rdio Luxemburg. A to, e na plese ZNB v hoteli
Devn - myslm v roku 1984 i 1985, u to neviem presne - najv
m hitom, ktor hrali a do osprostenia, bolo znme Hands up, by
mi u vskutku nik neveril. Manelkin strko, povojnov emigrant,
nedverivo krtil hlavou, ke sme ho chceli presvedi, e do kom
plexu Pieanskch kpeov, kam teraz chod za dolre - Grand,
Splendid, Esplanade - sa odborri chodili liei za pr stoviek.
Ako dnes na zpade vidia a hodnotia lohu ideologickej diverzie
z obdobia studenej vojny?
Viacerch zaujma jej minul a mono aj budci vznam. V roku
1999 ma tudijn skupina londnskej redakcie BBC poiadala o roz
hovor. Po osobnom liste poslali okruhy otzok elektronickou potou.
Tkali sa ideologickej diverzie, prepojen CIA s mdiami a nadciami
poas studenej vojny.
On CIA's activity such as smuggling newspapers, books, duplicating documents machines and so on. Question is about threat such
activity to the socialist systm." Teda vone - o aktivitch CIA pri pa
ovan novn, knh, rozmnoovacch strojov a ich nebezpeenstve pre
socialistick systm.
To ale museli vedie aj bezo ma. Take za skuton otzku
som povaoval: As for effectivness of psychological or ideological
subversion"? Teda o efektivite psychologickej a ideologickej diverzie.
A ete niektor alie tmy vzahujce sa k problematike, najm
dotkajce sa medzinrodnho mierovho hnutia a inch monch
pol" ideologickho frontu studenej vojny.

100

Pokladali ste nmety BBC pre interview za rafinovan, provokatvne

i nemiestne?
Nie, boli to prjemn udia a rozhovor bol korektn. Moja po
zcia bola o tom, e CIA robila svoju prcu a ttna bezpenos
zasa svoju. Bola to sas studenej vojny. Potvrdil som teda, e
ttna bezpenos mala tak informcie a na ich zklade
podozrievala rad intitci a konkrtnych osb z konpircie
a operatvne proti nim psobila. e disidentov vnmala ako ud,
ktor patria do systmu organizovanej ideologickej diverzie,
najm ke ich renie mylienok nachdzalo vystenie v kon
krtnom konan. O jednotlivch akcich som nechcel hovori. No
pri akcii DELTA sa u nedali odbi.
DELTA - to znie ako nzov americkej leteckej spolonosti a titul
znmeho aknho filmu. O o ilo?
O zadranie kaminu paovanch tlaovn zo zahraniia. Stalo sa
dvodom trestnho sthania viacerch ud. ttna bezpenos vede
la o prchode zsielky", a tak na zklade zskanch mien adrestov
tlaovn ich obvinila. K sdu vak nedolo. Politick rozhodnutie.
Neskr sa akcia Delta stala zdrojom spochybnenia dnenho
ministra zahraninch vec eskej republiky Jana Kavana, ktorho
komisia Jiho Rumla oznaila za spolupracovnka ttnej bezpe
nosti. Prinou nepodarenej akcie zahraninho distribtora a orga
niztora dopravy materilov do eskoslovenska bol vcelku amatrsky
prstup. Tak bezstarostne nie je mon pripravova akciu, o ktorej
museli vedie, e je neleglna a predstavuje vne riziko pre rad ud
z disentu.
Predstavte svoj nzor na obvinenia Jana Kavana?
Nepotrebuje, aby som mu robil obhajcu. Myslm, e sa obhjil na
sde. Poda mjho nzoru Janovi Kavanovi ublili. Samozrejme, bol
som o jeho nvtevch eskoslovenska pod falonm menom s brit
skm pasom informovan. Aj to, e je v kontakte s nam spravodaj
skm dstojnkom v Londne, legalizovanm v diplomatickej funkcii.
To vetko vak nepotvrdzuje, e bol vedomm spolupracovnkom
ttnej bezpenosti.

101

Podozrievala tB vetkch zahraninch novinrov aprirne?

To urite nie. Iste nie vetky zahranin mdia, nie kad novinr
a ani nie kad innos podozrievanch organizci v zahrani bola
zameran na psychologick i ideologick diverziu. Vea innost
tchto intitci a ich personlu bola mimo akhokovek prepojenia
so CIA. Okrem toho dozaista viacer novinri sami psobili v zujme
doktrny aj bez usmernenia a prepojenia so pionnou slubou.
Jednoducho boli presveden, e je ich morlnou povinnosou pra
cova pre demokraciu" a bojova proti komunizmu. Hoci aj tak in
nos musel tt povaova za akt nie priatesk a poda toho kona.
Nepochybne tie pracovnci ttnej bezpenosti niektor intitcie
alebo ich pracovnkov podozrievali mylne.
Spomnam si na jedno stretnutie so zahraninou novinrkou.
Bolo to u po roku 1989. Moja nvtevnka, ke zistila, e nie je
v Transylvnskych Alpch a o polnoci sa mi nezvuj predn zuby,
si posaovala, e prve ona ni tak nerobila a pri kadej nvteve
eskoslovenska ctila za sebou akchsi duchov. O jej podozrivch
kontaktoch a aktivitch v eskoslovensku som sa skutone nezried
ka v spravodajskch materiloch dotal. Tak som jej tie kontakty pri
pomenul. Ona sa rozosmiala a pouila ma, e dotynmu nosila za
hranin alkohol a nie protittne tlaoviny. V roku 1993 mi to u
bolo jedno, ale ospravedlnil som sa jej, aj ke mne ni nedoniesla.
koda.
Je skutonosou, e krtko po nstupe Georgea Busha do funkcie
riaditea CIA, vydal akt, ktorm nariadil odstrni zamestnvanie ko
repondentov na full or part time" v tlai, rozhlase a televzii. Lene
neskr sentny kontroln vbor zistil, e na pln alebo iaston
vzok" pre CIA v mdich stle pracuje najmenej dvadsap
novinrov.
Patrili k repertoru spravodajskch sluieb aj tak spontnne spolo
ensk pohyby ako mierov hnutie, nrodnooslobodzovac boj, rasizmus,
antisemitizmus, neonacizmus i antiamerikanizmus?
Uveden javy existuj aj v prirodzenej podobe. A tak sta vo
vhodnej chvli nleitm spsobom signl orientova sprvnym sme
rom, trocha zvelii, niekedy aj nie, ale hlavne interpretova ako syst
mov zleitos. A u mme na svete namiesto excesu al kamie
nok do mozaiky negatvneho obrazu celho neiadceho
konkurennho politickho systmu. Svetov rada mieru sa zapojila
102

do renia protiamerickch nlad z vekej asti na zklade vntorn

ho presvedenia jej lenov. Bolo by vak naivn si myslie, e tento
fakt nepodporili aj spravodajsk sluby krajn Varavskej zmluvy,
najm KGB. Predmetom aktvnych opatren bola aj vietnamsk voj
na a pomoc i dokonca organizovanie protivojnovch demontrci.
Ono to nepotrebovalo privea iniciatvy. Mnostvo zabitch, zrane
nch a zajatch Amerianov vo Vietname a Laose psobilo
dostatone silno samo osebe. Napokon aj prezident Bili Clinton sa
urite aj bez psychologickej diverzie vyhol vietnamskmu
dobrodrustvu USA.
Mohli by ste vykresli tandardn postup dezinformanej akcie?
Na rozrenie dezinformci v soldnejch novinch je potrebn
pripravi materil. Ten uverejni v niektorch menej krupulznych"
novinch, a potom u lnok mu prevzia aj mdi, ktorm viac z
le na povesti. Vdy mu napsa - dajne", alebo s odvolanm sa
na" - e sa stalo to, i ono. Potom sa oblk dezinformcie uzatvor
jej zverejnenm v domcej tlai. Na tak vstup do medilneho sveta
informci poas studenej vojny pre vchodn" spravodajsk sluby
mali sli a asi aj slili niektor noviny v Indii, ako spomna
Gordijevskij a - myslm - aj Ludvk. Nezle na konkrtnych
periodikch - iste ich bolo viac a nielen v Indii.
A ak ciele sledovala naa tajn sluba v oblasti psychologickej
diverzie?
Netreba taji, e eskoslovensk spravodajsk sluby sa zapojili do
dezinformanej kampane i do tajnch operci. Psobili samostatne
aj ako sas koalcie.
Pracovnci tB a agenti psobili najm v rezorte ministerstva za
hraninch vec, v zahraninom obchode, ale naprklad aj v kultre,
tlaovch agentrach a mdich. Dokonca aj v cirkevnch kruhoch.
eskoslovensk rozviedka mala vo svete zriadench - ako som u
spomenul - asi tyridsa rezidentr. Okrem klasickej a vedecko-technickej pione boli zameran aj na ideologick diverziu a tajn
vplyvov opercie. Naprklad v Indonzi podporovali Sukarna.
Vstpili do udalost v Angole, Nikaragui aj v Salvadore. Popri rezidentrach naa pion vyuvala agentru v takch organizcich
ako Svetov odborov rada, Medzinrodn tudentsk hnutie
a Svetov rada mieru.
103

Poveda koalinch zujmov mala naa vzvedn sluba aj svoje

vlastn ciele vplyvovho psobenia. Tmi boli najm Vatikn a Rdio
Slobodn Eurpa, Rada slobodnho eskoslovenska, Svetov kon
gres Slovkov a sm jeho predseda tefan Roman. Nai udia sa
usilovali o ovplyvovanie jeho vzahu k socialistickmu esko
slovensku, o psobenie na stanovisk tejto intitcie, o priazniv
personlne obsadenie v kongrese po smrti Romana. almi ciemi
boli redakcia Svdectv v Pari, i redakcia Listy v Rme.
Tak to boli fakty - a ak boli ich efekty?
Efektvnos psobenia psychologickej diverzie proti esko
slovensku a lohu disidentov som nespochybnil, ale nepovaoval
som ju pred rokom 1989 a ani teraz za rozhodujcu. Bola len
katalyztorom udalost, ktor mali relny zklad. V politike,
ekonomike, spoloenskom ivote. Ten bol rodnou pdou aj pre
zvelienie a informan podvrhy. Obdobne to bolo zrejme na
opanej strane. Bolo by predsa silne pritiahnut za vlasy v odpo
re mladch Amerianov proti vojne vo Vietname alebo v sil
viacerch krajn o sebaurenie vidie prsty KGB i tB.
Kee v poslednom desaro narast poet ud, ktor o sebe tvrdia,
e boli disidenti, zd sa, e innos ideologickho psobenia sa zaala
vlastne a po prevrate. Tak zostame pri tch, o ktorch sa to vedelo u
pred rokom 1989. Ako sa vyvjal v vzah k skutonmu disentu?
Mj vzah k uom skutone nebol dan aprirnym ideologickm
nepriatestvom, ani odlinosou nzorov. Vlune tm, i innos jed
notlivch ud poda vtedy platnch zkonov bola alebo nebola proti
prvna. iadnu osobn nenvis som nikdy k nikomu - ani doma, ani
v zahrani - ani vtedy, ani dnes - nepocioval a nepociujem. Nerob
mi problm rozliova profesionlnu, politick a skromn rovinu
vzahov a nemieaj sa mi tieto rozdielne kategrie.
Mj pomer k disidentom sa prirodzene vyvjal. S poznanm,
s mojimi povinnosami i so situciou. Od brania na vedomie, e tak
udia tie s, cez presvedenie, e poruuj platn zkony,
k poznaniu, e s naimi spermi v otzke, kto bude na ele zmien
v naej spolonosti, a po pochopenie, e - i chceme,
alebo nie - mme spolon zodpovednos za to, o sa v naej
krajine stane.

104

Mete sa zdveri so svojm sasnm vzahom k disentu?

Neviem, koho mte teraz na mysli. i ten star disent, alebo ten
nov, pretoe inak zmajci udia s v kadom reime.
Zachovajme star dobr zvyky a dajme prednos starm disidentom.
Viete - oznaenie disident nevyerpva zaleka vetko o konkrt
nom loveku. Me to by lovek charaktern i bezcharaktern.
Mdry aj celkom hlpy. Take nemem na otzku zodpoveda, pre
toe by som musel hovori o kadom osobitne a to nechcem. Nemal
som vtedy, a teda nemm ani dnes k tmto uom uniformn vzah.
Doba dnes preveruje vetkch. Tch, o k moci prili, tch, o od nej
odili, i tch, o pri nej ostali krtko i dlhie.
Stretli ste niekoho z bvalch objektov spravodajskho zujmu
ttnej bezpenosti?
Viacerch. Po prevrate som predsa krtko podliehal triumvirtu
Mariana alfu, Waltra Komrka a Jna arnogurskho. Dfam, e
nedjde k omylu v otzke, o kom - ako o disidentovi - je re. Prkrt
sme sa s Jnom arnogurskm teda stretli na rade vldy. Raz sme
dokonca spolu li preveri informciu o dajnom plen spisov na
praskej sprve ZNB. li sme mojm autom. Po previerke sme sa na
Vclavskom nmest rozlili. Povedal, e ide do koordinanho
centra Obianskeho fra. Mono ani nevie, e to bolo asi poslednkrt, o mu ttna bezpenos venovala" pozornos. Nemohol som
predsa riskova, e neastn nhoda zreruje osi, o som si nee
lal a o by som u nikomu nevysvetlil. Ve ns viacer videli, ako
sme spolu z praskej sprvy odili. iadnu ochranku nemal.
Viacerch som stretol na procese ako svedkov. Profesor
Hejdnek si zaumienil sksi, koko vydrm. Akosi som nebol vo
forme, a tak som prijal konfrontciu. Popsal, o vetko od ttnej
bezpenosti v minulosti sksil a prejavil tos, e ja za to nie som
zodpovedn. Bolo to dvno pred mojm prchodom na ministerstvo.
Ja som na to reagoval tie tosou. e mu nemem urobi t ra
dos. Cez prestvku sme si to vak s smevom vyjasnili. Myslm, e
sme si obaja vedeli predstavi aj in dialg, ako sme predviedli na
sde.
Neskr sme si - po vojne - tie vea vyjasnili s Jim Peliknom,
ktor ma navtvil v Bratislave. O stretnutie ma poiadal aj Zdenk
105

Mlynr. Shlasil som, ale ochorel, a potom u to nebolo mon.

Osud chcel inak. Je mi to, e sa to u neuskuton.
Mono sa dnes stretn so signlmi, ktor naznauj, e sa naalej
uskutouj psychologick akcie v rovine pionnych sluieb?
Arzenl psychologickej diverzie, tak ako ostatn arzenly preij
aj do 21. storoia. O globlnom presadzovan psycholgie konzum
nho spsobu ivota v zujme ziskovej pirly narastajcej vroby
a spotreby, ktor urite nie je rieenm pre dnen svet, som sa u
viackrt v rozhovoroch zmienil.
Psychologick opercie sprevdzali prpravu vojny v Perzskom z
live aj v Juhoslvii. Bolo treba ovplyvni americk Kongres a svetov
verejnos. Km pravda vyplva na hladinu, bude u rovnako
vznamn ako pravda o Guatemale alebo Chile.
S tu vak aj nm bliie javy i udalosti. Nie je vdy jednoduch
vec sprvne zaradi. Podstatn s tendencie, opakovania, korelcie
identifikovanch zujmov a udalost. Nechcem preto polemizova
s nikm, i s takto zbrane aj v sasnosti pouvan proti
Slovensku. Ale ako naprklad pochopi sprvu, e udalos tkajca sa
utopenia mladej Rmky v rieke niekde v severnch echch, prela
zahraninmi mdiami ako udalos zo Slovenska? Alebo ako pocho
pi novinov sprvu o zapleten sa Slovenska do pinavho obchodu
s lietadlami MIG 21? as Slovenska v tejto veci bola sce neskr
dementovan, ale len dementn me prija, e vetko je u
v poriadku. Pred asom pozornos mdi a mono aj obanov vyvo
lal zhadn Panicov list. Bval juhoslovansk premir, americk
podnikate Milan Panic, mal v liste psa Vladimrovi Meiarovi
o zruen zujmu o kpu zbran zo Slovenska, odmietnu sben
provziu, a teda aj jej podiel pre platcu provzie. Obsah listu bol silno
kompromitujci. Problm bol len v tom, e M. Panic sa k napsaniu
takho listu vbec nehlsil. Tak ostva otzkou, kto mal zujem tak
to pokodi Slovensk republiku a jej premira. Vedeli by sme takch
omylov alebo omylov" narta po vzniku Slovenskej republiky
viacero.
Ak je budcnos?
T nebude zbaven takchto aktivt. Naopak. Nov technol
gie profesionlnych fotomont s vyuitm potaov. Obrovsk
masov vplyv televzie a jej modernch technolgi, vyuvanie
106

podprahovho vnmania psobenia na loveka v rozhlasovch

a televznych prenosoch, kde do hudby i obrazu je mon
vklada informcie psobiace na loveka bez toho, e by si uve
domoval skryt informciu, ktor prijma a poda nej sa mimo
vone rozhoduje. Obrovsk monosti psobenia dva internet.
Je to dos manipulovaten svet, v ktorom ijeme a budeme i.
V om vidte monosti obrany proti tak rafinovanm praktikm
globlneho ovplyvovania verejnej mienky?
Obrana je v porozumen dobe, jej vymoenostiam a technologic
km prostriedkom. Ale aj problmom a zujmom jednotlivch sub
jektov sveta. Vedie sprvne posdi, komu o prospieva. By opatr
nej v prijman novch prvd, ak s v rozpore so starmi
sksenosami. V ivote sa vyskytuj aj tak paradoxy, ke predklada
n pravda je liv a oznaovan lo je bliia k pravde. Neopa
bezhlavo pevn zklad hodnt ud relneho sveta. Tch hodnt, kto
r si lovek buduje po tiscroia. Len na ich zklade je schopn rel
ne hodnoti to nov a prekonva star. Potom pokojne meme k
pi ten star zmok aj s jeho komnatami, krsnou zhradou a aj jeho
straidlami ako americk hrdina poviedky Oscara Wilda. Nebudeme
sa ich b. Dokonca nm s nimi bude dobre.

107

ROZHOVOR
SMY
innos vzvednch sluieb m svoje zkony aj metdy.
Dwight D. Eisenhower

Z rozmanitch aktivt vzvednch organizci vyplva, e ich poslanie

prekrauje zko vymedzen informan hranice. Napokon, ke si tty
buduj a prevdzkuj tak nkladn a schopn ustanovizne, bolo by
prejavom hlbokej iracionality nevyuva ich vestranne v prospech
vlastnch politickch zujmov krajiny. o si mme nalistova
v obrazotvornosti, ke je re o tajnch akcich?
O tajnch akcich by ns mono mohli poui aj krsna mlad i
tateka, asistentka generlneho riaditea, a jej f, enat itate v naj
lepch rokoch, navye majite akci "na doruitea", teda tajnch. No
obvam sa, e mte na mysli in tajnosti. V kadom prpade budete
shlasi, e spravodajsk sluby s slubami tajnmi. V tomto nzve
je vyjadren, e ich innos je konpiratvna, ale aj to, e v podstate
zkony cudzch ttov prli nerepektuj, ve u samotn pion je
proti zkonom hostiteskej" krajiny. Pri sledovan zujmu svojich
krajn ich nezastav zkon cudzieho ttu, ale op len mono vy
zujem svojej krajiny. Na dosiahnutie cieov pouij vetko, o sa
poui d. Z udskch vlastnost, ale aj z vedy a techniky.
Walt Edler, bval vkonn riadite CIA, to vyjadril slovami:
V agentre sme neuznvali zsadu, e atentt je ospravedlniten len
poas vojny. My sme boli vo vojne". Citova mono aj pamtnka
CIA: Ak riadite CIA prde do Bieleho domu a odchdza s pre
svedenm, e vlda by bola najradej, aby sa kohosi zbavila, tak jeho
lohou je vymyslie spsob, ako to zariadi. To je vetko, o om mu
s rozma". Take studen vojna spravodajskch sluieb naozaj ne
bola len o informcich, ale aj o tajnch akcich a o opercich
vojenskho charakteru.
Tajn akcie spravodajskch sluieb s o zsahoch do volieb, o or
ganizovan prevratov, ale boli aj o vradch a o vetkom, o bolo
njden a ndejn ako efektvne pre dosiahnutie politickch cieov.
innos vzvednch sluieb m svoje zkony aj metdy. Uznval
Dwight D. Eisenhower.
o sa stane, ke na realizciu politiky inmi prostriedkami nestaia
ani peniaze, ani tajn akcie? Pristpia kompetentn miesta k nariadeniu
vojenskch operci tajnch sluieb?
108

Medzi psychologickou diverziou, tajnmi akciami i aktvnymi

opatreniami a operciami vojenskho charakteru, samozrejme, exis
tuje prepojenie. Smeruj k jednmu cieu - k presadeniu politickch
zujmov. Meme ich nazva ekologickmi problmami politiky.
Je jasn, e psychologick diverzia je irokospektrlnou a dlhodo
bou zleitosou. Aktvne opatrenia maj zabezpei u konkrtny
cie. A tam, kde u vetko bolo vykonan a napriek tomu sa nepoda
rilo dosiahnu stanoven inok, nastupuje hrub sila. V rmci stu
denej vojny bojovali tajn vojensk pecilne jednotky spravodaj
skch sluieb vemoc na cudzch ihriskch". Napriek rokovaniam
diplomatov a dohodm medzi ttmi. Boli to tajn vojny, kde politic
k ohady nedovoovali priamu angaovanos armdy.
Musm kontatova, e innos spravodajskej sluby je tak, ak je
tt. Neshlasm s tvrdeniami o ttoch v tte. Vypoiiam si vrok
svojho kolegu" zo CIA. Na takto mienku reagoval slovami: CIA
nebola niomn slon, bol to slon, ktor poslchal Biely dom". Tak to
bolo aj u ns.
Najvraznejm atribtom demokracie s slobodn voby, ale aj re
pektovanie ich vsledkov. Dozvedme sa vak, e tento fundamentlny
akt - legitimizujci politick systm ako demokratick - bol predmetom
mnohch tajnch operci. Je to poda vho nzoru v poriadku a v s
lade s proklamovanmi zsadami, hodnotami a posvtnmi princpmi?
Najlepie je, ak sledovan zujem potvrdia demokratick voby.
Vedel to William Colby, ke v roku 1953 priiel do Rma, aby kres
anskm demokratom poskytol finann podporu proti vazstvu ko
munistov v talianskych vobch. Rusk strana vraj poskytla miliny
dolrov zasa talianskym komunistom. Colby priznva e ilo o nele
glnu innos, ale ilo o demokraciu a inak ju zachrni v Taliansku
poda hodnoten CIA nelo, tak sa tm vemi netrpil.
Akcia s spenm nzvom SUCCESS vak bola
operciou namierenou proti demokratickm vobm.

zvanejou

no, to bola tajn opercia proti vsledkom volieb v Guatemale.

Pred pr rokmi CIA uvonila cel rad materilov o svojich aktivitch
proti riadne zvolenmu prezidentovi Guatemaly. Udalosti s notoricky
znme. Take si to len trocha usporiadajme. V roku 1950 v riadnych
vobch zvolili do prezidentskho radu Jacoba Arbenza Guzmna.
Spojen tty v tom videli ohrozenie svojich nrodnch zujmov a CIA
109

zaala realizova destabilizan aktivity.

Prv pln podpsal ete prezident Truman v roku 1952. Mal nzov
FORTUNA. Do innosti zapojili aj nikaragujskho dikttora Somozu.
Chceli do vedenia krajiny dosadi proamerickho generla Carlosa
Castilla Armasa. S krycm menom CaUigeris. V rmci plnov opercie
vyhotovili zoznamy osb, ktor mohli by zavraden, a inch ud, kto
rch povaovali za potrebn uvzni. Napokon sa vak akcia neuskuto
nila. Neskr - v roku 1954 - prezident Dwight Eisenhower podpsal in
pln. S oznaenm SUCCESS. Schvlili rozpoet na psychological warfare and political action" ... subversion" ... and ... small paramilitary
war". Teda na psychologick bojovanie - ie propagandu - podvracanie
a mal vojensk operciu. Prezident Guzmn podahol ntlaku.
Dvadsiateho siedmeho jna 1954 podal demisiu a do prezidentskho
radu konene dosadili generla Armasa. Jeho udia potom zavradili a
uvznili stovky obanov Guatemaly. Medzi dokumentmi opercie
SUCCESS sa nachdza aj devtnsstrnkov prruka ako vradi.
Study of Assasination.
Vari najsmutnejie preslven je tragdia spojen s marenm vsled
kov prvoplatnch slobodnch volieb v Chile, ktor vystilo do krvavho
prevratu a nastolenia dlhoronej vldy otvorenho teroru. o sa vlastne
udialo pod povrchom spoloenskej drmy?
Udalosti v krajine, ktor Pablo Neruda nazval dlhm lstkom
kvetu mora, vna a snehu", s priam intruktou tajnch akci.
Dodajme nie prli vydarenou.
V pripravovanch vobch v roku 1964 Spojen tty vetkmi
prostriedkami podporovali kandidta kresansko-demokratickej stra
ny Eduarda Freia. Investovali do volieb zo tri miliny dolrov. Voby
vak s vekou prevahou vyhral Salvador Allende. To vyvolalo paniku
americkch investorov - najm ITT, International Telephone and
Telegraph. Zaali vyvja obrovsk tlak na vldu USA, ve v Chile in
vestovali okolo 150 milinov dolrov. ITT na operciu proti
Allendemu ponkala prspevok jeden milin dolrov. V porovnan
s ich stratami spsobenmi znrodnenm v Chile to bol bagate. Ve
odstupn, ktor im Allendeho vlda bola ochotn zaplati, nepresa
hovalo ani tridsa p milinov dolrov. V Chile vak urite ilo
o viac. Hovor o tom star dma" Monroe Doctrine. Poda nej
Stredn a Jun Amerika s v strategickom zujme USA. Nazdvam
sa, e udalosti v Guatemale a Chile, ale aj inde v strednej a junej
Amerike sa u jemnejie ani nedaj nazva.
110

Spojen tty sa v duchu tejto doktrny poksili zabrni, aby

riadne zvolen Allende prevzal prezidentsk rad. To ich stlo asi
osem milinov dolrov. Op nespech. Kee sa to nepodarilo, na
stpila tretia etapa, podpora prevratu generality chilskej armdy.
V septembri 1973 Salvador Allende pri prevrate zahynul.
Pravdepodobne pri dobjan palca Moneda spchal samovradu.
V spojitosti s angaovanosou USA v Chile s dodnes ete niektor
otzky otvoren i nedopovedan?
Zapletenie sa USA do volieb a do pokusu zabrni Allendemu,
aby prevzal rad, je historick skutonos. Dnes je znme, e prezi
dent Richard Nixon - po volebnom vazstve Allendeho - uloil CIA
organizova v Chile ekonomick chaos. Hovoria o tom materily
Nrodnej rady bezpenosti USA - National Security Council. silie
znemoni Allendemu nastpi do ttnickej pozcie dokumentuj aj
zznamy rozhovoru vevyslanca USA v Chile s nezvolenm kandid
tom na prezidenta Freiom.
O prprave prevratu v Chile hovor tajn projekt CIA s kdovm
nzvom FUBELT. Je zrejm, e prevrat CIA podporovala dodvkami
zbran, financovanm medilnych kampan i opozinch sl zapoje
nch v prevrate. Napriek tomu existuj ete niektor otzky, ktor do
dnes trpia aj Amerianov. Otzkou je najm miera asti CIA v sa
motnom prevrate, pri ktorom zahynul prezident Allende. A napokon
zodpovednos spravodajskch sluieb USA za vrady Pinochetovi ne
pohodlnch ud v zahrani. Najm Orlanda Letelliera a Ronniho
Mofita priamo vo Washingtone, D.C. Aj generla Prattsa a jeho man
elky v Buenos Aires. Vinnkov uvedench vrd usveduj doku
menty tajnej sluby DINA. Opercia CONDOR. Napokon postoj
USA a osobitne Vekej Britnie k chilskmu dikttorovi Pinochetovi
je poda mnohch americkch politikov vo vekom rozpore s dekla
rovanm postojom k udskm prvam. Vldy oboch krajn vedeli
vemi podrobne, o sa v Chile po prevrate deje a e Pinochetova jun
ta zavradila tiscky obanov krajiny, ale aj cudzincov. Medzi nimi aj
americkch obanov.

111

Dnes s u verejne znme viacer tajn akcie CIA spojen s vojen

skmi operciami, ku ktorm patr aj prevrat v Grenade, pri ktorom za
vradili prezidenta Bishopa, a napokon aj odstrnenie panamskho ge
nerla Manuela Noriegu. Spomna akciu MONGOOSE, diverzn
innos USA proti Kube, pokusy zavradi Fidela Castra, pokus o ozbro
jen intervenciu, by u bolo naozaj nosenm slanej vody do Karibskho
mora. Boli podobn aktivity len vsadou CIA ?
O tajnch akcich a vojenskch opercich izraelskej tajnej slu
by Mossad s napsan knihy. Ale aj o tajnch opercich francz
skej pionnej organizcie SDECE sa viacer mohli dozvedie, a tak
nebudem podrobne rozobera znme fakty. Menej presvedenm pri
pomeme zapletenie sa SDECE do vrady marockho opozinho
politika Ben Brku, ale aj viacerch alch africkch politikov.
Publicity - aj v OSN - sa dostalo akcim v Guinei, proti vlde
Skou Tourho, spojenou s ekonomickou destabilizciou krajiny.
SDECE bola dvodne podozrievan z rozrenia falonch peaz
v Guinei a z priamej podpory ozbrojenho povstania proti vlde.
Popisovanm tajnch operci vzvednch sluieb vari vetkch azi
mutov do udalost v Kongu a Katange by sme vyerpali nielen
itateov, ale aj cel obsah knihy. Tak si to odpustme.
Franczskej SDECE sa pripisuje aj pokus o atentt na egyptskho
prezidenta Nsira. A vari najkontroverznejou akciou bol nos civilnho
dopravnho lietadla s predsedom Frontu nrodnho oslobodenia
Alrska Ben Bellom na palube.
Ak meme veri Rogerovi Faligotovi a Pascalovi Kropovi,
autorom knihy o histrii franczskych spravodajskch sluieb Bazn,
kde sa odvolvaj na rozhovor s generlom Henrim Jacquinom, tak
poiadavku odstrni Nsira dostala franczska tajn sluba v roku
1956. A nos lietadla? Je tie popsan v diele. lo o akciu pod
ztitou vysokch radnkov ministerstva obrany a SDECE. Poda
zverejnench faktov marock lietadlo DC 3 bolo printen prist
v Orane a Ben Bellu uniesli do Para. nos lietadla dokumentuje
zznam spojenia medzi pilotom a riadiacou veou v Orane.
Oran... predstierajte poruchu, pristanete v Orane...
DC 3... o to m znamena?...
Oran... mte na palube p darebkov, potrebujeme ich...
DC 3... kto vydal rozkaz?...
112

Oran... ministerstvo obrany...

Z Oranu vytartovali lietadl Mistral a B 26. Ak by sa lietadlo po
ksilo o nik, piloti rdiom dostali rozkaz striea na prav motor.
Zrejme lo o ntlak na posdku DC 3. T poslchla a pristla na le
tisku Maison-Blanche. Odtia pasaierov SDECE dopravila do
Franczska. Akcia mala politick dohru. Ve v tom ase medzi
zstupcami franczskej vldy a Frontom nrodnho oslobodenia pre
biehali oficilne rokovania. Politici akciu nazvali blznovstvom
tajnch sluieb" a aktrom sa odvaili odsunom na vedajiu koaj.
Nie je azda najotrasnejm prpad KAL 007 - zostrelenie civilnho
juhokrejskho lietadla v auguste 1983 sovietskym sthaom nad
Kamatkou aj s 269 cestujcimi na palube?
Na tragdii sa ned ni zmeni, ani obhji. Je fakt, e lietadlo sa
o 200 kilometrov odchlilo od trasy a dostalo sa hlboko nad
Sovietsky zvz. Nieje mon uveri, e sksen posdka KAL 007 sa
jednoducho pomlila. Najm, ke z riadiacej vee v Anchorage bola
na odchlenie sa z trasy upozornen. Tak preo? O princh uda
losti existuj dve verzie. Poda americkej civiln lietadlo bolo cynic
ky zostrelen s plnm vedomm pilota, e ide o civiln lietadlo.
Dokumentovali to zznamom spojenia medzi pilotom a riadiacou z
kladou. Znma je vak aj skutonos, e Ameriania tento zznam
upravili. Sovieti tvrdili, e pilot SU-15 si KAL 007 pomlil so pio
nnym lietadlom RC-135. Spojen tty pripustili, e RC-135 naozaj
vykonvalo v tom ase pionne lohy v blzkosti Kamatky a vo
vzdialenosti asi 120 kilometrov prekrilo let KAL 007. Poukazuj
vak na to, e v ase incidentu pionne lietadlo u asi hodinu bolo
na letisku na Aljake. Podozrenie, e obe lietadl pracovali v sin
nosti zatia nie s vyvrten. Ak je skuton a cel pravda nie je
doposia znme.
Hladinu medzinrodnej mienky vzruila vrada bulharskho
disidenta v britskej metropole. Tento incident zrejme inpiroval aj tvorcov
pionneho filmu Rana ddnikom.
Mte zrejme na mysli bulharskho spisovatea Georgi Markova.
Toho bulharsk tajn sluba pomocou jedu v hrote ddnika zavra
dila v Londne. Pri prechode cez most Waterloo poctil slab bod
nutie v stehne. Ke sa obrtil, videl mua s ddnikom, ktor sa mu
113

ospravedlnil. Za tri dni zomrel. Pri pitve nali v jeho stehne mal ran
ku so stopami jedu. Vraha nikdy nevyptrali. Jed vraj Bulharom
poskytla KGB, mal poveda Gordijevskij. Neptral som po tom.
Tajnm akcim sa na vchod od NATO vravelo aktvne opatrenia.
Prebehlk Ladislav Bittman sa vo svojich pamtiach zmieuje o udalos
tiach, ktor mali by inscenovan v rii tB. Mete potvrdi, alebo
vyvrti jeho tvrdenia?
Nemem. Myslm, e pred rokom 1968 bol Ladislav Bittman n
elnkom odboru aktvnych opatren eskoslovenskej rozviedky. A to
som vtedy ete tudoval vysok vojensk kolu. Zaujmali ma radary.
Neskr na Federlnom ministerstve vntra som mal in povinnosti.
sek tajnch operci mi nepatril. Bol sasou prvej sprvy ZNB
a t bola tradine podriaden priamo ministrovi. Jeho knihu som
tal a o viacerch udalostiach, ktor popisuje som diskutoval s in
mi pamtnkmi. udia, ktor Bittmana poznali, ho povaovali za
schopnho spravodajcu a potvrdzuj jeho invenciu pre prpravu taj
nch akci. Nieo potvrdili, s inm neshlasili. V podstate mi vak
z toho vychdza, e jeho tvrdenia maj relny zklad. Len ich pre
ely knihy okorenil. Doretuoval. Mono nemusel.
Na povrch sa medziasom dostali aj viacer aktvne opatrenia ttnej
bezpenosti - najm z pdesiatych rokov. Aj ke ste neboli pri tom,
viacerch by iste zaujmal v nzor na publikovan prpady.
Mono mte na mysli akciu proti eskoslovenskmu exministrovi
Bohumilovi Laumanovi v roku 1953. Je znmou skutonosou, e
ho ttna bezpenos s pomocou jednho rakskeho politika - agen
ta tB - uniesla z Viedne do Prahy. Obdobnou akciou bol v roku
1957 nos eskoslovenskho emigranta, pracovnka kancelrie ame
rickej pionnej organizcie CIC Jozefa Vicena do eskoslovenska.
Nepoznm podrobnosti tchto prpadov. O niektorch inch viem
z archvnych dokumentov. Dostal som sa v nich aj k znmej akcii
KMEN.
ttna bezpenos zriadila v pohraninej oblasti falon pracovis
k americkej spravodajskej sluby CIC". Potom agent ttnej bez
penosti ponkal osobm, o ktorch sa tB dozvedela, e hadaj
monos emigrova, zabezpeenie prechodu cez zelen" hranicu.
Ke sa dohodli, povodil ich po umave a sa napokon dostali
k Amerianom". T ich pohostili americkmi cigaretami, dobrm
114

jedlom - dodala UNRA - a kvou. Zaplatili informciami o aktivi

tch proti novmu reimu. O aktivitch vlastnch aj inch ud.
Mono aj vymyslenmi zsluhami". Po vsluchu pracovnk CIC"
mal zabezpei ich prevoz alej do Nemecka. Po ceste inscenovali
prepad prslunkmi bezpenosti a cesta do Nemecka sa skonila na
Pankrci, i v Ruzyni. Bol to pinav trik. Predovetkm je pravde
podobn, e niektorch ud agent na emigrciu nahovoril, a potom
akciu zaal vykonva vo vlastnej rii. Konilo sa to vradami.
Motvom boli peniaze a cennosti, ktor si udia so sebou brali. Pre za
bezpeenie novho ivota v zahrani. Odkedy som sa oboznmil
s materilmi akcie, nerd poujem pojem agent-provokatr.
Pdesiate roky boli obdobm inkvizcie dvadsiateho storoia.
Z akch kamienkov sa skladala mozaika eskoslovenskch skrytch
podujat" v ase vho psobenia na Federlnom ministerstve vntra?
Kontrarozviedka, ktor som riadil, nemala kompetencie tohto
druhu. V osemdesiatych rokoch - a najm v ich druhej polovici boli obdobn akcie nemysliten. O niektorch som sa dozvedel.
Ilo vak zva o dezinforman opercie. Inmi boli vplyvov akcie
na podporu SSR i Sovietskeho zvzu v medzinrodnch organiz
cich, podpora mierovch organizci vo svete a Hnutia nezastne
nch krajn. Diskreditan akcie proti zahraninm intitcim
a osobm, ktorch innos psobila proti politike nho ttu.
V druhej polovici osemdesiatych rokov by in aktvne opatrenia boli
v rozpore s politickmi ciemi krajiny.

115

ROZHOVOR
DEVIATY
Lska je ven, pokia trv.
Gabriel Garda Mrquez

K vojenskm opercim pri presadzovan svojich zujmov nesiahala

len CIA, Mossad i SDECE, ale aj KGB. Veobecne znme je potlaenie
povstania v NDR a najm dramatick udalosti v Maarsku z roku 1956.
Opercia v Maarsku v roku 1956 bola najkrvavejou povojnovou
eurpskou akciou proti spojeneckej krajine. O ivot prili stovky mono tiscky ud. Prinou bola vna politick krza, smerujca
k vystpeniu Maarska z Varavskej zmluvy a k vyhlseniu neutrali
ty. O vojensk zsah Sovietov oficilne poiadal prv tajomnk stra
ny Ern Gere a predseda vldy Andres Hegeds. V situcii, ke sa
udalosti, ktor zaali strebou maarskch vojakov do demontran
tov pri budapetianskom rozhlase, rozvinuli do povstania, podahlo
maarsk vedenie ttu panike. Prijalo ponuku sovietskej vojenskej
pomoci. as KGB v maarskch udalostiach mala tri etapy. V pr
vej KGB monitoroval vvin situcie a analyzoval jeho pravdepodob
n tendenciu. Pri aktulnom pomere politickch sl v krajine naj
pravdepodobnejou bola aksi obdoba juhoslovanskho - na
Sovietskom zvze nezvislho - socializmu. V druhej etape sa KGB
podieal na potlaen povstania a napokon v tretej na usporiadan po
litickch pomerov v krajine. Zlokm sovietskej tajnej sluby - pria
mo na mieste - velil vtedaj f KGB Ivan Serov. Poda niektorch
prameov dokonca osobne zatkol maarskho ministra obrany Pla
Maltera a alch predstaviteov armdy a maarskej bezpenosti.
Ak bol postoj USA k maarskm udalostiam?
Dos schizofrenick. Niektor nezodpovedn vyhlsenia
a sprvy zpadnch mdi si Maari vysvetlili ako prsub priamej
vojenskej podpory povstania. Poda niektorch prameov dajne
aj v rii provokcie KGB, i GRU. S vyuitm organizci rus
kch a ukrajinskch emigrantov riadench bvalm crskym ge
nerlom Antonom Turkulom, ktorho Mark Aarons a John
Loftus, autori knihy Opercia Ratlines povauj za najvieho
sovietskeho agenta vetkch db. Vraj prve jeho vysielaky vy
provokovali maarsk povstanie. Podozreniam sa nevyhla ani
Slobodn Eurpa. Postoj ttnej administratvy USA vak najlep116

ie ilustruje vrok prezidenta Eisenhowera formulovan fom

CIA Williamom Colbym: "Prezident rozhodol, e je to pre
Maarov krut, ale nestoja za tretiu svetov vojnu".
Aj my mme svoje vlastn sksenosti z obdobia po druhej svetovej
vojne a osobitne v roku 1968.
O aktivitch sovietskych spravodajskch sluieb po roku 1945
a v tragickej dobe pdesiatych rokov existuje dostatok dkazov
a publikovanej dokumentcie.
V roku 1968 - myslm - KGB psobil v priestore medzi diploma
ciou a vojenskou akciou. Zskavali informcie o postojoch naich
vplyvnch politikov, o ich pravdepodobnej reakcii na situciu.
Hodnotili politick relnos monch variantov budceho vvoja
eskoslovenska. Najdleitejie asi bolo zisti, ako sa zachovaj
Spojen tty a zpadn Eurpa. Aj ke to bolo vcelku znme. Zsah
USA proti intervencii ZSSR v eskoslovensku nebol v slade so
zujmom nrodnej bezpenosti Spojench ttov. Lene riziko je
funkciou pravdepodobnosti javu a jeho dsledku. A ak je dsledok
maximlny, aj pri malej pravdepodobnosti je riziko vek. V tomto
prpade dsledok tak hodnotu mal. Take KGB ni nemohol pone
cha nhode. Okrem toho sa KGB angaoval tak v akcich na
ovplyvovanie naej i svetovej, ako aj ruskej verejnosti.
Hlavnm nstrojom rieenia napokon bola bleskov vojensk in
vzia, ktor postavila svet pred hotov vec. Pol milina vojakov malo
vyvola siln psychologick efekt, aby nikomu nezilo na um sa br
ni. O konkrtnych udalostiach by som nemohol poveda viac, ako ve
dia nai itatelia a ako napsal Zdenk Mlynr v knihe Mrz pichz
z Kremlu. V tom ase som ete nepsobil na ministerstve vntra,
a tak moje informcie s len z druhej ruky. Ale ani v nich nie je ni
osobit. Z tchto informci a z materilov, ktor sa mi po prchode
na ministerstvo, a najm po nstupe do funkcie prvho nmestnka
ministra dostali do rk, vyplvalo, e politike Gustva Huska
sovietska strana prikladala najviu pravdepodobnos relneho
spechu. Na rozdiel od viacerch nespokojencov, ktorm sa zdala
prli oportunistick, a mnohch, ktor ju zasa odmietali ako
protireformn. Nemal preto ahk lohu.
Mj postoj k udalostiam som vyjadril v knihe Ministerstvo strachu?
Dodm len, e za hlavn dvod invzie do eskoslovenska v roku
1968 som vtedy nepovaoval a ani dnes nepokladm ideolgiu, ale
presvedenie Breneva a ud okolo neho o ohrozen vemocenskch
117

zujmov ZSSR. Nepripravenos sovietskeho politickho vedenia

zosladi svoje vemocensk zujmy so systmovm rieenm refor
my socializmu v celej koalcii a obavu, e udalosti v eskoslovensku
prerast do rozpadu celej koalcie. Vemocensk zujem ZSSR vtedy
ete Spojen tty museli repektova.
Udalosti v Afganistane ukonili obdobie uvoovania naptia vo
svete. Ak boli ich priny?
S Afganistanom ma spja zdanlivo prchav zitok, ktor ma
dodnes prenasleduje. U vs asi nikdy neuvidm," mi smutne pri roz
lke v Soi povedal jeden z nelnkov afgnskej bezpenosti.
Rekreoval sa v zariaden KGB v ZSSR so svojou manelkou, ktor a
kala diea. Bol dos osamoten. Nie nepriazou hostiteov i inch
astnkov dovolenky z najrozlinejch krajn sveta. Skr bol
uzatvoren do svojich problmov a povahy. Mal o om prema.
Myslm, e prve n men vekov odstup, ako od ostatnch ast
nkov pobytu, ho viedol k sympatim ku mne. A mono aj cta
k eskoslovensku. A tak som si, viac-menej zo zdvorilosti, vypoul
slov o krajine, ktor mi bola dos vzdialen. Mal pravdu. U sme sa
nevideli a asi skutone neuvidme. Dos asto na tohoto sympatick
ho loveka myslm. Mono, e prve pre t vek vzdialenos ud na
tejto naej malej plante.
Afganistan sa poas studenej vojny" dostal do hry vemoc. Pre
Sovietsky zvz bol lkavm priblenm k teplmu moru.
Predstavoval vak tie hrozbu riaceho sa islamu. V prpade politic
kho ovldnutia Spojenmi ttmi aj nebezpeenstvo novch zklad
n prve tam, kde zo strategickch dvodov ZSSR iadne americk
zkladne nepotreboval.
Vstup sovietskych vojsk do Afganistanu nebol astm ani pre Moskvu.
Vyostrili sa zahraninopolitick vzahy a vzrstlo vntorn naptie.
Od oho sa odvjali kov rozhodnutia v tejto otzke?
O udalostiach v Afganistane pe viacero ud. Dos som o tom
poul a tal. Stretol som ud s vysokmi vyznamenaniami z afgn
skej vojny. Aj ud, ktor tvrdili, e boli pri dobvan palca Tad-Bek.
Na pomoc si vak vezmem najm spomienky loveka nad inch po
volanho. Generla Jurija I. Drozdova, priameho astnka spolu
zodpovednho za riadenie akcie a niektorch inch zastnench.
S rezervou skreslenia detailov jednotlivmi autormi spomienok, to
118

bolo zrejme takto.

Hafizullah Amin uchopil moc ttnym prevratom, pri ktorom za
vradili predsedu vldy Nur Mohammada Tarika. Tento prevrat prve pre Tarikovu prosovietsku orientciu a znme aktivity CIA pro
ti jeho vlde - vyvolal vo veden Sovietskeho zvzu vea otzok a v
ne znepokojenie. Amin vak v priebehu prevratu ubezpeoval
Breneva aj Andropova, e ide len vntropolitick zmenu, bude so
Sovietskym zvzom spolupracova. Uisoval Sovietov, e Tarikov i
vot nie je ohrozen. Tvrdil to dokonca ete v ase, ke Tarika prve
na Aminov prkaz zavradili. Hral s Brenevom politick poker aj
s kartou Tarikovho ivota. Pravdepodobne vychdzal z predpokladu,
e vazov nesdia a vo vlastnom vemocenskom zujme mu pomu
porazi politickch protivnkov. S vazmi sa spolupracuje.
Nelnk neleglnej rozviedky KGB generl Jurij I. Drozdov v kni
he Vmysel vylen uvdza zaujmav dokument . 312/2/0073
z dvadsiateho tvrtho oktbra 1979. Politickmu vedeniu ZSSR ho
predloili predseda KGB Jurij Andropov a nelnk generlneho
tbu Sovietskej armdy generl Ogarkov:
...Predseda Revolunej rady, generlny tajomnk strednho v
boru udovodemokratickej strany Afganistanu a predseda vldy
Demokratickej republiky Afganistanu Hafizullah Amin v poslednom
ase naliehavo predklad otzku nevyhnutnosti vysla do Kbulu motostreleck tvar pre ochranu jeho rezidencie. Jurij Andropov a ge
nerl Ogarkov navrhuj vysla do Kbulu pecilne pripraven tvar
o sile psto prslunkov...
Preo to Amin iadal? Obval sa opozcie, ktor krvavo potlail.
Na Amina u zorganizovali pokusy o atentt a Aminov prbuzn
Abdull, f bezpenosti Afganistanu, bol zavraden. Amin Sovietom
bezvhradne veril a do poslednej chvle svojho ivota. Nevedel, e
u v decembri zasadal zky okruh vybranch lenov politickho
byra v zloen Brenev, Gromyko, Suslov, Andropov a Ustinov
a prijali zver:
...po zven strategickch a taktickch dsledkov bolo rozhod
nut odstrni Hafizullaha Amina a nahradi ho Babrkom
Karmalom... na tento el vysla do Afganistanu potrebn vojensk
silu...
Na zklade tohoto rozhodnutia v doch trnsteho

a
119

sedemnsteho decembra vyslali do Afganistanu dve skupiny pecil

neho urenia KGB a GRU v celkovej sile esdesiat prslunkov sku
pn HROM a ZENIT a Musulmansk motostreleck batalin.
Afgnske bezpenostn sily aj armdne velenie s vyslanmi soviet
skymi jednotkami spolupracovali na zdokonalen ochrany palca
Tad-Bek. Ve o prchod ich poiadal sm Amin. Palc bol pevnos
ou. Stl na kopci a viedla k nemu len jedna cesta, nepretrite chr
nen ozbrojenou strou. Ostatn prstupy boli zamnovan a okolie
palca chrnila brigda vonkajej ochrany. Pozostvala z dvoch motostreleckch a jednej tankovej roty. Palc mal aj vlastn protivzdu
n ochranu. V priestoroch palca sa nachdzala jednotka vntornej
stre. Priamu ochranu Amina zabezpeovalo 100 a 150 celkom od
danch prslunkov afgnskej bezpenosti - sasti dokonca jeho pr
buznch. Sovietski velitelia prikroili k analze spsobu ochrany pa
lca s cieom ju zlepi. A dvadsiateho tretieho decembra nelnk
apartu KGB v Kbule informoval Drozdova a Kolesnikova - ten ve
lil jednotke pecilneho urenia GRU - e ich skutonou lohou nie
je palc ochraova, ale obsadi.
o sa teda napokon stalo?
Rozhodli, e dve roty desantu a oddiel protitankovch rakiet
Musulmanskej brigdy znemonenia zsah afgnskej brigdy vonkaj
ej ochrany palca. Jedna motostreleck rota a jednotky Hrom
a Zenit prenikn do palca. Hne na zaiatku vyradia spojenie pal
ca s generlnym tbom afgnskej armdy, ako aj s velitestvami hlav
nch vojenskch jednotiek. Zaiatok akcie urili na veer 27. decem
bra 1979. V predveer akcie velitestvo Musulmanskej brigdy
usporiadalo recepciu. Pozvali veliteov tvarov ochrany palca. Pilo
sa, jedol sa kavir a prednali sa prpitky o nerozlunom spojenec
tve a drube. Lska je ven, pokia trv," povedala by hrdinka
poviedky o Mrquezovch ptnikoch.
Amin bol vemi spokojn. Aj on usporiadal obed a pozval cel
svoju vldu. Hodovalo sa a na upevnenie svojej autority sa vychvao
val Gromykovm priatestvom. Zakrtko vak astnkom obeda
i Aminovi prilo vemi zle a viacer stratili vedomie. Je a
neuveriten, e Aminovi ete stle nedolo, o sa deje, a poslal po le
krov z vevyslanectva ZSSR. Neurobil zle. Lekri na ambasde ne
boli do skrytho zmeru vbec zasvten. Nevedeli, e ide o posled
n pokus velenia zvltnej opercie preds potrebe vemi riskantnej
vojenskej akcie. Tak, ke v palci nali rad ud lea v koch
120

a samotnho Amina u v bezvedom, pomocou injekci, infzi a pr

strojov ho prebrali k ivotu. tok na palc bol pvodne uren na
ptnstu hodinu. Neskr ho odloili na veer, na pol desiatu.
Napokon o tvr na osem veer dali pokyn k toku. Zrejme akali na
inky otravy Amina. O iestej veer vak u bolo jasn, e sovietski
lekri Aminovi pomohli k ivotu a navye afgnsky velite zaal
zosilova ochranu palca. Poksil sa privola do Kbulu elitn
tankov brigdu. Bolo treba rchlo kona.
A vystenie strhujcej drmy?
Akcia sa v podstate uskutonila tak, ako bola naplnovan. Do pa
lca prenikli pecilne sovietske jednotky. Rozptal sa krut boj, pre
toe najm prslunci osobnej ochrany sa nevzdvali a pabou br
nili prstup k Aminovm miestnostiam. Ten stle ni nechpal
a iadal svojich ud, aby volali na pomoc Sovietov, a dokonca chcel
vola Gromyka. A neskr, ke u sa k nemu prebjali prslunci
zvltneho urenia, pochopil. Krtko na to bol zastrelen.
alie pokraovanie 27. a 28. decembra u nerobilo iadne
komplikcie. Sovieti obsadili strategick objekty. Pri toku padol
velite osobitnho tvaru KGB plukovnk G. I. Bojarinov.
Samozrejme, problm Afganistanu sa v podstate iba zaal. A vlastne
sa ete ani neskonil.

121

ROZHOVOR
DESIATY
Nobelovu cenu mieru? Oscara by som im dala

Golda Mayerov

Ani niekdajie eskoslovensko sa nevyhlo zvanm obvineniam.

Naa krajina sa vraj poas studenej vojny angaovala v oblasti terorizmu
vo svete. Malo by s o vvoz zbran, muncie a vbunn, ako aj o kole
nia teroristov na naom zem. V centre pozornosti je pomoc nrodno
oslobodzovacm hnutiam a v jej rmci aj dajn podpora teroristickch
skupn i akci v zahrani. Mala eskoslovensk spravodajsk sluba
prepojenie s teroristickmi organizciami?
Nie je to pravda! Aspo v obdob, o ktorom mem zasvtene
hovori. Povedal som to jasne u v Ministerstve strachu? N minulom
roku op - ako novo njden mtvolu v skrini"- tak obvinenia
reinkarnovali.
ttnu bezpenos tie podozrievali z organizovania atenttu na re
dakciu Rdia Slobodn Eurpa v Mnchove na zaiatku osemdesiatych
rokov. Z akho predpokladu vychdza takto obvinenie?
Ke vbuch rozmetal eskoslovensk redakciu Slobodnej Eurpy,
tak poda logickej otzky komu to prospelo?", boli v podozren es
koslovensk tajn sluby. O zleitosti mm len informcie z druhej
ruky, v tom ase ma trpili kriminlne prpady v Bratislave. A ani po
prchode do Prahy som sa nikdy nestretol s informciou, ktor by na
svedovala zapleteniu naich ud do tejto akcie. Nazdvam sa, e ak
by as naich spravodajskch orgnov v atentte mala relny z
klad, tak dnes by to u bolo vonku. Pokia viem, dvodne podozri
vmi z tohoto atenttu s teroristi zo skupiny Carlosa. Kee elom
teroru je ri neistotu a strach, je jedno, ktor konkrtny cie pre fy
zick tok si zvolia. Take objednvka, pokia tak bola, mohla prs
z viacerch krajn.
o si myslte o podozreniach z vyzbrojovania teroristov - najm
v svislosti s vbuninou Semtex a samopalmi korpin?
eskoslovensko do krajn blzkeho a strednho vchodu i do t
tov inch ast sveta vyviezlo vea zbran. Medzi nimi nepochybne aj
korpiny, ktor vo svojej dobe boli skutone modernou zbraou.
122

eskoslovensko bolo vznamnm vrobcom zbran a tie patrili

k dleitej poloke nho zahraninho obchodu. Ale kto zbrane ne
predva, ak ich vie vyrba? Naa krajina vak nebola najvm v
vozcom zbran na svete. Aj ke nemm po ruke konkrtne sla, tr
fam si poveda, e to boli Spojen tty americk. A iste ich preto
nechcem obvini z podpory terorizmu. Ak sa pohybujeme na zemi,
a nie v ri snov, tak oficilny obchod so zbraami - pokia s re
pektovan rezolcie OSN - neme by za tak konanie oznaen.
To, samozrejme, nevyluuje zneuitie predvanch zbran. Tka sa to
aj korpinov, Semtexu a prpadu Lockerbee. Ke sa tto tragick
udalos v roku 1988 stala, prikzal som nelnkovi kontrarozviedky
operatvne vec preetrova. Ni z toho, o kontrarozviedka zistila, ani
len nznakom nepreukazovalo mon as eskoslovenska na tom
to ine. Z predloench zverov vyplynulo skutone len to, e
Semtex bol vyroben v eskoslovensku a e ho nemono zisti de
teknmi prstrojmi, ktor sa vtedy pouvali pri ochrane leteckej do
pravy. Preto vypracovali nvrh, aby do Semtexu urenho pre prie
myseln pouvanie bola pridvan chemiklia, ktor by takto
detekciu umoovala, a tak obmedzila monosti jeho zneuitia.
Zruenie zbrojnej vroby na Slovensku zaiatkom
spsobilo nesmierne hospodrske a socilne problmy.

90.

rokov

Predaj zbran vo svete pokrauje. V roku 1995 ich najvmi v

vozcami boli v porad - Spojen tty, Rusko a Nemecko. Vvoz vo
jenskch prostriedkov z tchto krajn do tretieho sveta rone dosa
huje miliardy dolrov a sasn podiel USA je viac ako 70 %. Aj Irak
bol vyzbrojen predovetkm ttmi s najvym kreditom slobody
a demokracie. Teda z Nemecka, vajiarska, Franczska, ale aj zo
Spojench ttov. Je znme, e sovietske rakety SCUD boli dodanm
technolgi z Nemecka modernizovan. Tak sa ich dolet zvil dvoj
nsobne. Z 280 km a na 600 km. Ke vezmeme do vahy, e pvod
n rakety nemohli ohrozova Izrael, tak po ich zdokonalen u ze
mie Izraela dosiahli. Mono ete zvanejm faktom s dodvky
technolgi pre vrobu jadrovch zbran Iraku. Tie tie pochdzaj
z niektorch krajn Eurpskej nie.

123

Take eskoslovensko vlastne splnilo nieiu objednvku a uvonilo

svoje dovtedajie miesto na trhu so zbraami?
Faktom je, e po roku 1989 predstavitelia bvalho esko
slovenska urobili politick gesto a prakticky okamite obmedzili
vrobu a predaj zbran. Iste to zpadn vrobcovia konkurench
produktov uvtali. Politika a zahranin obchod - najm so zbraa
mi - silne svisia a musia by konzistentn. To vak neznamen, e
sme sa nemali postavi do pozcie suvernnej krajiny, ktor sce zme
nila svoju zahraninopolitick orientciu, ale naalej chrni svoje
ekonomick zujmy a berie ohad aj na socilne a vntropolitick do
pady opustenia trhu so zbraami. Zaujali sme polohu porazenej kra
jiny, ktor si neme dovoli ma vlastn zujmy. Nie vetko je vak
spsoben politickm rozhodnutm. Problm konverzie sa zaal u
pred rokom 1989 spolu s odzbrojovacm procesom vo svete a bol
zloit. Po rozpade Varavskej zmluvy by ani ekonomicky nebolo
jednoduch udra pvodn rozsah vroby zbran na Slovensku
a zabezpeova jej modernizciu. Teda okrem zbytonho postoja
porazenej krajiny vidm hlavn problm v nesystmovosti urobenho
politickho rozhodnutia o zastaven vroby zbran. Bez sasnho
rieenia jeho dsledkov. Privatizcia vroby pecilnej techniky, tak
ako bola uroben, takm rieenm nebola. Prkladom me by vro
ba leteckch motorov v Povaskej Bystrici. Tak sa nenarba ani
s vrobnou detskch tupoviek mestskho vznamu.
Mete ozrejmi niektor aspekty podpory nrodnooslobodzovacieho
hnutia?
eskoslovensko v rmci koalinej politiky podporovalo krajiny v zs
kan ich samostatnosti a aj v ich socialistickej orientcii. Bol to jeden z po
litickch frontov obdobia studenej vojny. Kad nrod m prvo na se
baurenie, vlastn tt a jeho politick smerovanie. Bola to podpora proti
neslvnej kolonilnej minulosti sveta. Rokoval som s delegciami viace
rch rozvojovch krajn. Nadobudol som nzor, e doplcaj na studen
vojnu medzi vemocami a nimi vytvorenmi koalciami. Sperenie v tre
om svete viedlo k opakovanm krvavm prevratom, z ktorch tieto nro
dy nemali itok. Kad spoloenstvo m svoj civilizan stupe, ktor by
sa mal rozvja vlastnou prirodzenou evolciou. Ak prijm dnen podo
bu ohnivej vody", ktor im nstojivo nkaj, opustia svoju kultru
a vykroia do neznma, dopadn ako americk Indini. Samozrejme, to sa
tka aj importovanej socialistickej revolcie.
124

V knihe Ministerstvo strachu? ste sa zmienili aj o nvteve Nikaraguy,

kde sa minister Jaromr Obzina snail presvedi vedenie Sandinovcov,
aby realizovali pln udovodemokratickej revolcie a aby nepodliehali
ilzii, e v konkrtnych civilizanch parametroch svojej krajiny buduj
socializmus. O o lo v tejto terminologickej otzke?
Hostitelia sa vtedy takmer urazili. Odmietli prezentovan nzor
s poukzanm na argument, e Sandinovci zomierali proti Somozovskm vojskm v boji za socializmus. Bolo zbyton im vysvetova
ekonomick podmienky definci. Nelo o vedu, ale o politiku.
Socializmus bol pre nich siln kov slovo. Mono, keby si nechali
poradi, nemuseli by potom po roku 1990 prehra voby. Ale azda
lepie ako my vedeli, o maj a mu robi. ahko je radi, ke
neznate dsledky rozhodnut poda svojich rd. Spomnam to aj
preto, lebo som vtedy nemal pocit, e socializmus je do ich krajiny
exportovan". Konali z vlastnho rozhodnutia a presvedenia. Inm
faktom vak je, e nrodnooslobodzovacie hnutie sa stalo jednm
z frontov obdobia studenej vojny. U som to kontatoval. To urite
prispelo aj k takm javom, ako je urit prepojenie boja za sebaure
nie a vlastn tt - najm na Blzkom a Strednom Vchode s teroristickmi aktivitami. Ve si pripomeme, o predchdzalo
vytvoreniu ttu Izrael.
Mohol by by vhodnm prkladom prachom zapadnut teroristick
tok na hotel King Dvid v Jeruzaleme?
Ilo o sdlo britskho radu Criminal Investigation Department,
ktor tvoril
aksi
administratvnu
zkladu Anglianov
v Jeruzaleme. V dsledku teroristickho toku prilo o ivot vea u
d. Menachem Begin si pochvaoval: Vbuch predil vetky moje
oakvania". O akcich teroristickej Beginovej skupiny IRGUN alebo
skupiny STERN sa daj napsa cel knihy. O vea rokov neskr nepochybne spravodliv boj Palestnanov o svoj tt bol sprevdzan
obojstrannmi teroristickmi akciami. Na myse mi prichdzaj
Olympijsk hry v Mnchove. Brutlna vrada nevinnch ud, izrael
skch portovcov. V doch, ke portovci celho sveta demontruj
vzjomn spoluitie vetkch nrodov a rs. Nobelova cena mieru
Menachemovi Beginovi spolu s Anvarom Sadatom a neskr
Jicchakovi Rabnovi, tie vznamnmu lenovi organizcie HAGANA, i Jasirovi Arafatovi, patr k paradoxom tohoto sveta. Golde
Mayerovej je pripisovan vrok: Nobelovu cenu mieru? Oscara by
125

som im dala". Nechcem hodnoti leteck tok USA na Tripolis, i ra

ketov tok na Sudn. Bombardovanie krajn bez vypovedania vojny
je tie realitou. S to vraj len policajn akcie. Ale mono raz Muamar
Kaddafi a niektor jeho nprotivok v USA tie dostan Nobelovu
cenu mieru.
Vysvetlte, ako to bolo s dajnm kolenm teroristov v niekdajom
eskoslovensku?
V Zastvke pri Brne - t kola mi dos dlho podliehala - sme te
roristov nekolili. V tomto zahraninom intitte Vysokej koly ZNB
- v rmci pomoci rozvojovm krajinm - eskoslovensk odbornci
vzdelvali policajnch a spravodajskch dstojnkov ttov tretieho
sveta. Teda operatvnych pracovnkov, prslunkov osobnej ochrany
politikov, ifrantov, riadiace orgny polcie a spravodajskch sluieb,
spojrov a sledovaov. Da to dokopy so kolenm teroristov je
absurdn hyperbola. Iste nemem zarui al osud kadho
absolventa koly. Tak ako iadna kola nekol podvodnkov, skorum
povanch radnkov i vrahov. A predsa s tak absolventi aj vemi
vench kl.
D sa definova oficilny postoj nho niekdajieho ttu a prak
tick politika jeho tajnej sluby k problematike terorizmu?
Iste. Prstup eskoslovenskej vldy a spravodajskch sluieb vo
vzahu k tomuto fenomnu bol jednoznan. Teroristov nepodporu
jeme a osobitne kontrarozviedke, ktor mi bola podriaden, som a
do omrzenia przvukoval: Naou lohou je zabrni teroristickm
akcim na naom zem proti komukovek a z nho zemia sa ani
iadna teroristick akcia nesmie pripravi alebo organizova." V ro
koch, ke som za kontrarozviedku zodpovedal, mala v kruhoch blz
kych tmto skupinm dos vkonn agentru, a tak o kadej pripra
vovanej nvteve Carlosa vedeli. Spravidla si ho kontrarozviedka
prevzala ete na letisku pri prlete do Prahy. Vemi rchlo mu vy
svetlila, pod najrznejmi legendami - pretoe sme nemienili ohro
zi ani naich ud, i rady v zahrani, e mus ihne opusti kraji
nu. Ab Nidal ani Ladin nikdy eskoslovensko nenavtvili. Viedol
som rokovania s viacermi riaditemi ttnej bezpenosti krajn tzv.
tretieho sveta. A predkladali mi programy i vsledky obdobnch ro
kovan nelnkov tvarov, ktorch som riadil. Nikdy sme sa tmy
monej podpory terorizmu ani nedotkli. Naopak, ke prila re na
126

nrodnooslobodzovacie hnutie, zdrazovali sme jeho politick ne

zluitenos s takmito akciami. V roku 1989 sa v Bulharsku vo
Varne uskutonila porada kontrarozviedok ttov Varavskej zmluvy
o problematike terorizmu. Ja som sa na jej nezastnil, ale podkla
dov materily vystpenia nho zstupcu - generla Hrueckho som tal. Tie sme na operatvnej porade alebo v kolgiu ministra
o vsledkoch porady rokovali. Vetko, o tam bolo, odralo sprvne
vnmanie tejto hrozby a jednoznan postoj kontrarozviedok krajn
Varavskej zmluvy k terorizmu. Take tvrdenie Vlastimila Ludvka, e
...rozviedka sa musela od zaiatku sedemdesiatych rokov vyhba
ultraavicovm a teroristickm organizcim...", povaujem za prav
div. Bol som vemi zkostliv v tchto otzkach.
Niektor aktri medilnych hier vytiahli aj taliansku kartu. Ak je
v nzor na jej hodnotu?
Nedvno sa objavili tvrdenia, e v rokoch 1973-74 v eskoslovensku
ili dvaja najhadanej lenovia Brigde Rose. Pelli a Alberto
Franceschini. Rovnako aj o Giangiacomovi Feltrinellim, ktor
v Taliansku zahynul pri pokuse o teroristick tok. V pase mal ma
mnostvo peiatok o nvtevch eskoslovenska, ke sa dajne
zastoval na sabotnych kurzoch. V Prahe mal vlastni dom, kde
prijmal nvtevy cudzch ttnych prslunkov. Je mon, e
v minulosti Prahu navtevoval. Jednoducho o tom ni neviem,
a preto nemem ani polemizova s tmto tvrdenm. Viem, e
Bettino Craxi mal takto podozrenia, ale tie boli odmietnut ako
nepodloen. Pretoe boli zrejme nepodloen.

127

ROZHOVOR
JEDENSTY
Tam, kde je vea svetla, je aj vea tieov.
Johann Wolfgang Coethe

Vrav sa, e ohe je dobr sluha a zl pn. Voda je zdrojom ivota, ale
aj tichm podmvateom brehov a prinou mnohch neast. Mono
pion vbec objektvne a inne kontrolova?
Skutone ide o kardinlny problm. Je to, ako keby ste chceli kon
trolova vely, i sa neulievaj a sasne i sa vs nechystaj popi
cha. Vemi sa ospravedlujem skeptikom, ale tvrdm, e jedno i dru
h je mon. Kad udsk innos predsa vyvolva prznaky. A tie
treba zskava a analyzova. Shlasm s optimistami, e situcia spra
vodajskch sluieb nie je tak zahmlen, ako by sa v dsledku neinformovanosti mnohm mohla zda. Tak sa na u pozrime trocha po
zornejie. Ak tieto sluby maj by efektvne - a inak nemaj zmysel
- potrebuj ma urit stupe vonosti a utajenia. Daou s potom
aj excesy, ktor sa vo vetkch spravodajskch slubch vyskytli a ia - vyli sa nebud mc ani v budcnosti.
Myslte si, e tieto otzky niekedy prestan by predmetom politic
kch sporov i jadrom odbornch polemk?
Diskusie na tto tmu neustan. Nielen vo verejnosti. Aj medzi
povolanmi a erudovanmi predstavitemi spravodajskch sluieb, aj
v prostred zodpovednch a kvalifikovanch parlamentnch intit
ci. Je to hadanie optimlneho vzahu medzi innosou spravodaj
skch sluieb a zrukami ochrany spolonosti proti ich zneuitiu.
Potom medzi potrebou utajenia a prvom na informcie. Asi jedno
bez druhho neme by. Tam, kde je vea svetla, je aj vea tieov",
povedal Goethe. Samozrejme, spen spravodajsk sluba sa ne
me obmedzi len na informcie z verejnch zdrojov. Zisuje prve
utajovan skutonosti. Teda prinajmenom zkony cudzej krajiny ne
vyhnutne poruuje. V iadnej legislatvnej norme o spravodajskch
slubch, i ich zameran som netal, e tto innos sa netka
priateskch krajn. Treba to zrejme chpa tak, e kad m prvo
vlastnej kontroly dohd a ochrany nrodnch zujmov a na to si
vydriava" pinov.

128

Ako boli z tohto hadiska usporiadan vzahy v niekdajom

eskoslovensku? m boli vymedzen mantinely spravodajskej innosti?
Povojnov minulos eskoslovenska a as ttnej bezpenosti
na mnohch zloinoch vytvorili genetick strach v uoch. Aj v tch,
ktor boli pri moci, alebo sa na nej podieali. Preto v obdob,
o ktorom mem hovori, bola tB prsne politicky kontrolovan do dsledkov uplatovanm stavnm princpom vedcej lohy
KS. Spsobom vtedy fungujcej kontroly ttu ako celku.
Zkladnou normou bol Zkon o ZNB z roku 1974.
Znamen to, e kompetentn funkcionri komunistickej strany mali
monos riadi a kontrolova aj innos spravodajskch orgnov?
Minister vntra fakticky podliehal len generlnemu tajomnkovi
strany. Pravidelne ho informoval o vetkch zvanch spravodaj
skch informcich a o akcich, ktor mohli ma politick rozmer.
stne i psomne. Prslun dokumenty generlny tajomnk parafoval
a niekedy aj pripsal svoj pokyn. Priamo ukladal ministrovi lohy, kto
r povaoval za dleit. Nie prli vznamn lohu hralo v konkrt
nom riaden FMV oddelenie V KS. Uplatovalo svoju psobnos
hlavne v kdrovch otzkach a v niektorch materiloch predklada
nch do predsednctva strany. Take ministerstvo vntra ako intit
cia nemohlo urobi a ani ni neurobilo bez shlasu generlneho
tajomnka.
Mono poveda, e federlny minister vntra mal rozsiahle vkonn
prvomoci, ktor boli neporovnaten so fmi inch rezortov?
Minister vntra mal pomerne vek priestor vo svojom rozhodo
van. A v rezorte bol skutone v postaven vldcu. Niekedy viac, ino
kedy menej osvietenho. Kontrola bola zkladnou sasou jeho ria
diacej funkcie. Mal orgny inpekcie, poradcov, ale u samotn
systm riadenia mu dval na kontrolu znan monosti. Rozdelenie
zodpovednosti nmestnkom ministra bolo uroben spravidla tak,
aby informcie od jednho, mohol overova informciami inho.
Zva nmestnk zodpovedajci za agentrno-operatvnu prcu ne
mal v podriadenosti tvary technickho spravodajstva. Sinnos bo
la zabezpeen horizontlnym aj vertiklnym tokom spravodajskch
informci. Medzi tvarmi i smerom k nadriadenm nmestnkom
a k ministrovi. Dleitm opatrenm krovej kontroly bolo
129

rozdelenie podriadenosti kontrarozviedky a rozviedky. A tie rozde

lenie podriadenosti operatvnych tvarov kontrarozviedky a Sprvy
vyetrovania tB. Kee som zodpovedal za kontrarozviedku,
nesmel som ma v podriaden tvary vyetrovania tB. Priamo mi
nistrovi boli podriaden krajsk nelnci ZNB. Na zklade ich infor
mci mohol overova tvrdenia svojich nmestnkov a naopak. Na kolgich a operatvnych poradch ministra boli prerokvan sprvy
o innosti a vsledkoch jednotlivch tvarov. O jednotlivch
spravodajskch problematikch.
Postavenie ministra prakticky ohrozoval len prpadn -pokles
dvery generlneho tajomnka. i u na zklade vlastnch pochyb
nost, alebo pod vplyvom psobenia inch poprednch politickch
osobnost. Osud mu urovali aj jeho skuton alebo len predpokla
dan ambcie. Poda toho sa v podstate aj ministri menili. Nieo som
o tom napsal v Ministerstve strachu? Iste vak svoju rolu zohral aj
mon nespech jeho systmovho riadenia. alej vek politick
lapsus a nali by sa azda aj alie rizikov faktory.
V om spovala loha inch intittov ttnej moci vo vzthu
k spravodajskej innosti? Mm na mysli prezidenta, parlament a vldu.
Km bola funkcia generlneho tajomnka strany a prezidenta
republiky zlen, tak to vyzeralo, e vo veci riadenia ministerstva
vntra mme aksi prezidentsk systm. Skuton stav sa prejavil po
rozdelen tchto funkci. Prezident sa ocitol na vedajej koaji.
Predsedovi vldy sa formlne dostvalo repektu, ale fakticky tie stl
mimo hry. Jeho starosou mali by len ekonomick rezorty. Kontrola
vldou sa vzahovala na erpanie financi, legislatvny proces
a problmy, ktor sa tkali ttnej sprvy. Prpadne na lohy zabez
peovan v sinnosti s inmi rezortmi. O vntropolitickch udalos
tiach i konkrtnom postupe ZNB bola vlda informovan, do
problematiky spravodajskch sluieb vak nevstupovala. lenovia
vldy to museli bra ako vec viery. Tto kontrola patrila vlune do
revru ministra vntra.
Parlamentn kontrola bola formlna a v podstate neinn.
Niekokokrt som zastupoval rezort v parlamentnom vbore pre
obranu a bezpenos. Pri prerokvan rozpotu alebo vronch hod
noteniach innosti ZNB. Alebo aj v zahraninopolitickom vbore.
Spravodajsk problmy sa na parlamentnej pde nikdy nerieili.
Naprklad odhalenie zrady prslunkov rozviedky i kontrarozvied
ky, alebo objavenie pionnej techniky na cudzom zastupiteskom
130

rade, i na naom rade v zahrani.

Vplyv na zameranie innosti spravodajskch sluieb mala
Rada obrany ttu. Ale aj tam mal rozhodujce slovo generlny
tajomnk strany.
S nejak podstatn odlinosti v riaden pione v krajinch, ktor
boli vo vzahu k Varavskej zmluve hlavnm protivnkom", teda
naprklad v USA?
Generlneho tajomnka strany" v riaden spravodajskch sluieb
USA vykonva prezident. Ten je informovan o innosti vzvednch
organizci. K zvanm politickm problmom dostva memoranda
CIA a alch lenov spravodajskej komunity". Vydva svoje nlezy
o zujmoch nrodnej bezpenosti pri schvaovan tajnch operci.
Do jeho kompetenci patria aj organizan direktvy vo sfre truktu
rlneho usporiadania tajnch sluieb USA. Rozhoduje o ich zamera
n a innostiach.
V porovnan s nam parlamentom v bvalom eskoslovensku cel
kom in lohu pln Sent a Kongres. Tak ako pri inch otzkach ria
denia ttu. D sa hovori nielen o kontrole spravodajskch intitci,
ale aj o kontrole ttu a prezidenta. To neznamen, e im prli pre
kaj tie postupy, o ktorch sme hovorili v predchdzajcich
astiach knihy. Preka im, ak je to neefektvne, drah a ak to
pokodzuje stratgiu Spojench ttov. Ak to nara priazniv imid
proklamovanch americkch hodnt alebo politick zujmy USA
doma i v zahrani. Je to aj sas vntornej a stranckej politiky
v rmci pluralitnho systmu.
Systm organizcie, povolench prostriedkov, definovanch kom
petenci, zakzanch aktivt, riadenia a kontroly definuje Executive
Order 12333 - United States Intelligence Activities, teda krtko - zkon
o psobnosti spravodajskch sluieb USA z roku 1981 a nadvzuj
ce zkony i smernice. Tento systm vznikol v odbornej diskusii ako
vsledok innosti viacerch parlamentnch komisi. Spravidla vdy
pod tlakom neprjemnch zisten o poruen zkonov alebo o ich ne
dokonalosti. Naposledy po odhalen pina KGB Aldricha Amesa
psobiaceho v CIA. Podrobne sme o prpade u hovorili. Rokmi
sksenost sa kontroln systm ustavine zdokonauje.

131

Relatvne
i nie?

dokonal

spoloensk

kontrola

patr

k prednostiam.

Chrni spolonos aj spravodajsk sluby. Ako ukazuje minulos

- aj pred ich zneuitm ttnou administratvou alebo samm
prezidentom. Iste vak ilzim o praxi netreba podlieha.
Uviedli ste, e systm parlamentnej kontroly vzvednch ustanovizn
sa v USA postupne vyvjal. My sa tomu ete len ume. o hovoria
sksenosti inch?
Od vzniku v roku 1947 CIA ila v pomernom pokoji a nik sa jej
a prezidentovi do ich jobu nemieal. V decembri 1974 vak v New
York Times zaal vychdza seril lnkov Seymoura M. Hersha
o obvineniach CIA z viacerch preinov. Ilo najm o operciu
CHAOS. Supertajn akciu zameran na neleglne sledovanie a od
povanie tiscok Amerianov, ktor boli v podozren, e nechpu
sprvne hodnoty demokracie a maj osobitn vziu prv a slobd.
Prezident Gerald Ford s ndejou, e vec formlne vyriei, zriadil
komisiu pre vyetrovanie innosti CIA vntri USA". Na ele s vi
ceprezidentom Rockefeierom. Komisia v podstate vea nevyetrila
a ani o to nemala zujem. To ani Ford neoakval. No zakrtko vy
plvali alie obvinenia. Dokonca z vrd nepohodlnch politikov
cudzch ttov a zo zneuitia celej Intelligence Community - systmu
spravodajskch sluieb USA. O niektorch tajnch opercich a pro
jektoch sme u hovorili. Tak v roku 1975 Sent kontituoval komisiu
na ele so sentorom Frankom Churchom. Tto komisia sa zamera
la na ileglne aktivity a programy. Ete v tom istom roku Snemova
reprezentantov vytvorila komisiu na preetrenie rozpotu spravodaj
skch sluieb - kongresmani sa skutone zaujmaj, ako efektvne s
utrcan peniaze daovch poplatnkov. Ale aj o leglnos tajnch
operci. D sa teda poveda, e ilo o hbkov kontrolu. Krtko po
ustanoven komisie bol jej vedenm poveren Otis Pike.
Zistili tieto
pozoruhodn?

komisie

o financovan

CIA

nieo

mimoriadne

Ukzalo sa, e rozpoet spravodajskch sluieb USA - a to aj su

mrny - je vekou neznmou a pre Kongres nie je dostupn.
Dokonca ani zstupcovia General Accounting Office - akejsi vrchnej
utrne ttu - nemohli k veci ni poveda. Len sa prizna, e neve132

dia. f CIA William Colby pred komisiou odmietol o rozpote vy

poveda. Zdraznil len, e vina peaz la oprvnene na hlavn
priority. Sovietsky zvz a nu. A to im mus stai. Vyhlsil:
Neviem o iadnej vzvednej slube na svete, ktor by publikovala
svoj spravodajsk rozpoet". V zverenej sprve Otis Pike kontato
val, e zahranin spravodajstvo spotrebovalo 3 a 4-krt viac pea
z, ako bolo Kongresu povedan, a alie peniaze boli skryt
v polokch federlneho rozpotu.
K akm vsledkom dospela kontrola efektvnosti a leglnosti?
Komisia preskmala sprvy a stanovisk CIA podan administra
tve USA pred krzou na Strednom Vchode v roku 1973, krzou na
Cypre v roku 1974, pred prevratom v Portugalsku. alej informcie
o nuklernom vskume a prpravch pokusnch vbuchov v Indii
a in. Medzi nimi aj o prprave invzie armd Varavskej zmluvy do
eskoslovenska v roku 1968. V shrne Pike kontatoval, e CIA
v preskmanch prpadoch konala neefektvne. Komisia kontatova
la, e tajn opercie, ktor jej boli predloen na preskmanie, boli
jednak iregulrne" a jednak nedbalo pripraven.
Na o boli zameran prijat zvery?
Odporania komisie poadovali zlepi riadenie CIA, zdokonali
kontrolu jednak Kongresom, ale aj zodpovednou exekutvou. Prstup
Kongresu k rozpotu CIA a jeho audit prostrednctvom General
Accounting Office. Sprsnenie dohadu nad skrytmi akciami a zkaz
vrd. Myslm, e tieto odporania sa neskr premietli do Executive
Order 12333 a do alch rozhodnut. Zaujmav je Hughes-Ryanov
dodatok k zkonu o nrodnej bezpenosti: Kad tajn opercia
mus by podloen nlezom prezidenta o jej vzname pre nrodn
bezpenos USA." Je to soldne politick a aj prvne krytie CIA.
Z navrhovanch opatren vyplva, e politick vrady a tajn projek
ty CIA na vlastn ps bez psomnho rozhodnutia prezidenta boli
realitou. Pozn americk verejnos vsledky vyetrovania?
Asi tak, ako my. O zverejnen konench zverov komisie sa
v Kongrese vnivo diskutovalo. Irniou je, e Kongres nevedel, o
vlastne obsahuj. Colby op strail mimoriadnym pokodenm
nrodnch zujmov. Pike odpovedal, e vie, o v sprve je, a nemysl
133

si, e me djs k takmto nsledkom. Napokon Kongres bez toho,

aby dokument poznal, hlasoval proti zverejneniu. Zaujmavo na to
reagoval demokrat Wayne Hays:
Nebudem pravdepodobne hlasova za zverejnenie. Neviem, o
tam je. Na druhej strane to prenik strana po strane, paragraf po pa
ragrafe do New York Times. Ale ja podozrievam a neviem. A to je to,
o mi preka. Ke sa sprva dostane von, bude to najvia ne-udalos od Brigitte Bardot, ktor po tyridsiatich rokoch ivota, tyroch
manelstvch a poetnch milencoch na tlaovej konferencii oznmi,
e u nieje panna."
Otzka nevinnosti CIA je naozaj trocha komick. Mono z innosti
uvedench komisi napriek tomu vyvodi nejak irie pouenie?
Zaujala ma naprklad aktvna loha takch novn, ako s New York
Times a Washington Post, v odhaovan podozren o protiprvnosti po
stupu tajnch sluieb. Potom zloenie komisi. Napriek majorite de
mokratov a zjavnm stranckym zujmom pri vytvoren komisi ne
boli tieto orgny obsaden jednofarebne". V komisii Otisa Pikea
bolo zastpenie v pomere 7 demokratov k 3 republiknom.
A najviac ma zaujala vnos i efektvnos tejto formy kontroly
a schopnos lenov komisie s do takej hbky. S parlamentnmi ko
misiami u ns, ete v bvalom eskoslovensku, mm in sksenosti.
Napokon som ocenil aj seriznos ochrany utajovanch skutonost.
Obvam sa, e u ns u na druh de sa tajn informcie dostan na
strancke sekretarity, na tret de do mdi a na tvrt de to u
vedia vetci doma aj v zahrani.
Mono poveda, e v Spojench ttoch prebieha prakticky perma
nentn diskusia o spravodajskch slubch?
Je to diskusia o kontrole, organizcii aj o novej paradigme pre
21. storoie. Rozoberme to po poriadku. Ameriania poas rokov stu
denej vojny vytvorili ohromn organizciu, ktorej sa sami boja. Ak by
sa vymkla kontrole, alebo by sa dostala k dispozcii - v zlom smere ambiciznym politikom, predstavovala by skutone nebezpen bez
penos vntri krajiny. Orwellov rok 1984 by bol v porovnan s reali
tou v samch Spojench ttoch rozprvkou o ervenej iapoke.
alej v USA je vea ud aj politikov, ktor to s prvami a slobodami
obanov myslia primne a pociuj hrozbu spochybnenia tchto prin134

cpov praktickou politikou, ktor je podporovan spravodajskmi

slubami. Preka im tie kad cent, o ktorom nie s presveden,
e je sprvne investovan. Pochopili, e programom da nie je nijak
nov paradigma, ale naopak zdokonaovanie spravodajskch sluieb
tak, aby boli schopn reagova na nov vzvy. To s v podstate
priny diskusi, o ktorch hovorme.
O hriechoch vzvednch organizci Franczska sa vie pomerne
mlo.
Ani tieto intitcie sa nevyhli obvineniam zo zneuitia. V obdob
studenej vojny sa SDECE zaplietla do viacerch kandlov a aj do
afry spojenej s vradou tefana Markovia, ochrancu Alaina
Delona, a agentky KARAMEL. Mali sa podiea na pokuse
o kompromitciu manelky prezidenta Georgesa Pompidoua madame Claude. Nebolo by zaujmav nazrie do zkulisia francz
skej SDECE?
Franczsko prelo poas druhej svetovej vojny a neskr zloitm
obdobm, ktor poznailo vvoj aj jeho spravodajskch sluieb.
Prvm problmom boli vntorn politick turbulencie, do ktorch sa
SDECE zapojila. alm potom silie nestrati vemocensk posta
venie vo svete a ochrni politick a ekonomick zujmy v bvalom
kolonilnom revri" na africkom kontinente. Tretm boli priast
kandly. Zaali sa u krtko po vojne, ke vypukla finann afra le
gendrneho plukovnka Passy", prvho fa SDECE. Svoje zohral aj
vvin vzahov Franczska s USA a ustavin podozrenia z infiltrcie
sluby z vchodu" aj zpadu". To vetko dovedna viedlo k nedve
re k spravodajskej ustanovizni, jej astm reorganizcim a vmenm
generlnych riaditeov.
Poslednou retrukturalizciou v roku 1982 bola transformcia
SDECE na Hlavn sprvu vonkajej bezpenosti DGSE, ktorej po
vinnosti a prvomoci upravili prvkrt zverejnenm dekrtom
z janura 1982. Poda tohto dokumentu je povinnosou DGSE
v prospech vldy vyhadva a mari - mimo nrodnho zemia pionnu innos proti franczskym nrodnm zujmom ... v rmci
svojich kompetenci vykonva akkovek innos, ktorou ju pover
vlda..." O charaktere tchto poveren" napoved truktra DGSE,
kde okrem spravodajstva a zahraninej kontrarozviedky je organi
zane zabezpeen aj innos zvltnych operci. Upraven bola
deba kompetenci s DST, franczskou kontrapionou. DGSE je
podriaden prezidentovi republiky a predsedovi vldy.
135

Ako vyzer dohad nad innosou pionnych sluieb v krajine

Jej Velienstva?
Britsk legislatva m v porovnan s kontinentom svoje pecifik
dan tradciou. ako tam hada pre ns pouenie. Tak naprklad
existencia MI5 je oficilne priznan a od roku 1989, ke v Security
Service Act britsk vlda po prv raz radne zverejnila jej poverenie.
Rozviedka MI6 explicitn vyjadrenie existencie a poverenia - aspo
do roku 1989 - nemala. Od roku 1992 m MI5 na ele vzhadn d
mu Stellu Rimingtonov. Oakvalo sa, e zlep obraz MI5 Ve
v obdob osemdesiatych rokov sa na vedenie MI5 znieslo dos kriti
ky pre dajn neschopnos, politicky motivovan kandalizan kam
pane, ale aj zapletenie sa do vntornej politiky Vekej Britnie. MI6
s spechom infiltrovala cudzie pionne organizcie, ale aj sama
podliehala prieniku cudzch spravodajskch sluieb, najm KGB.
Bola zapleten do kandlov - predovetkm v svislosti s probl
mom Severnho rska. Podozrievali ju dokonca z podpory teroristic
kch aktov aj vrd pod vlajkou IRA". Kritizovali ju, e nedokzala
predpoveda invziu Argentny na Falklandy. Nejasn s ileglne
aktivity pionnych orgnov namieren proti premirovi
Haroldovi Wilsonovi.
Za innos MI5 aj MI6 zodpoved vlda a najm minister vntra,
minister zahraninch vec a premir. Do ela riadiaceho a kontrol
nho orgnu Joint Intelligence Organization premir menuje lena
svojho kabinetu. Parlament m obmedzen kontroln prvomoci.
Naprklad, ke chceli nov fku MI 5 predvola na parlamentn
pdu, minister vntra jej predvolanie vetoval vrokom: Kontroln
orgn sa neme obmedzi iba na veobecnosti a vyhn sa utajova
nm skutonostiam. Orgn, ktor by nemal prstup k tajnostiam, by
sa o prci tajnej sluby nemohol dozvedie ni zaujmav a dleit.
Tak orgn by nebol prnosom pre snemovu". Take innos MI5 je
pre poslancov aj verejnos tabu. To je veavravn.
V akom svetle sa vm javia nastolen problmy v Nemecku?
Spravodajskch sluieb Nemecka sa tie tka viacero afr a obvi
nen z neleglnych aktivt. Ilo o protizkonn predaj zbran, vydva
nie falonch pasov. Aj o protiprvne finann opercie. V Nemecku
psobia tri tradin, organizane od seba oddelen vzvedn intit
cie. BND, teda vonkajia tajn sluba. rad na ochranu stavy BfV,
ie kontrarozviedka. A vojensk spravodajstvo MAD. Ich
136

kompetencie a innos upravuj samostatn zkonn normy. V naj

novej podobe z roku 1990. Legislatvne je uloen povinnos BND
psobi vo vedecko-technickej a ekonomickej sfre. V oblasti exportu
zbran a komponentov potrebnch pre vrobu jadrovch
a chemickch bojovch prostriedkov. Aj pri kontrole narkobiznisu.
Ako s v Goetheho vlasti rieen vzahy zodpovednosti, riadenia
a kontroly v oblasti deliktnych informci?
Za organizciu a innos spravodajskch sluieb zodpoved osob
ne spolkov kancelr. Za MAD navye minister obrany. Pri rade
kancelra existuje Spolkov rada bezpenosti. Jej lenmi s vicekancelr, ministri obrany, vntra, zahraninch vec, financi a hospo
drstva, generlny inpektor ozbrojench sl a osobitn zmocnenec
pre oblas tajnch sluieb. Tento orgn posudzuje strategick smery
vntornej a vonkajej bezpenosti Nemecka a ttnu koncepciu bez
penosti krajiny. V roku 1973 bola zriaden funkcia vldneho zmoc
nenca pre koordinciu a kontrolu innosti intitci vzvednho cha
rakteru. Tento ttny inite so svojm apartom m prvo vyadova
od riaditeov jednotlivch spravodajskch sluieb informcie o meto
dike, truktre, plnovan a rozpote. Priebene koordinuje prcu
jednotlivch ustanovizn a realizuje organizan opatrenia na pre
hbenie ich sinnosti. M prvo vstupova do objektov spravodaj
skch sluieb. Mus mu by umonen prstup do databz a predlo
en vyiadan zvzky. Ak by niektor poiadavka ohrozovala
nrodn bezpenos, o problme rozhodne kancelr.
V om spova loha nemeckho
chlostivch ttnych orgnov?

parlamentu

pri

kontrole

V Nemecku existuje zkon o parlamentnej kontrole rozviednej

innosti Spolkovej republiky. Tum ete z roku 1978. Bundestag kon
troluje nielen uveden tri zloky, ale aj spsob ich riadenia spolkovou
vldou. Vytvra na to komisie poslancov zo vetkch parlamentnch
strn. Jedna z nich m na starosti veobecn zleitosti tajnch slu
ieb a osobitn udalosti, dleit pre bezpenos krajiny. In m
v psobnosti rozpoet spravodajskch sluieb. Napokon alia sa za
ober dodriavanm ochrany listovho tajomstva a telefonickch roz
hovorov. Tento systm sa tie priebene zdokonauje. Parlamentn
kontrola bola posilnen v roku 1992 o nov lohy a prvomoci.
Riaditelia vzvednch organizci maj povinnos hlsi vetky
137

udalosti zvltneho vznamu pre nrodn bezpenos. A komisie

maj prvo overi si prslun informcie aj vypoutm pracovnkov
- bez upovedomenia riaditeov pionnych sluieb. Osobitn pozor
nos je venovan ochrane osobnch dajov. Teria je zaujmav, ak
je prax, neviem.
Mete sformulova zvery, ktor odzrkaduj cel
sksenost z modernej organizcie spravodajskej innosti?

komplex

pecilne sluby maj v 21. storo opodstatnenie. Kad, .kto

tvrd opak, opustil zem a vydal sa do re fantzie a snov. Teda
vzvedn organizcie boli, s a bud. To vak nie je vetko.
V demokratickch reimoch musia by akceptovan verejnosou.
To je vemi dleit.
Akm spsobom je poda vs mon najinnejie skbi dve na prv
pohad nezluiten kategrie - otvorenos demokratickho systmu
a konpiratvny model pione?
Aktivity tajnch sluieb musia by konzistentn s urenmi a ve
rejne znmymi ciemi nrodnej bezpenosti krajiny. Vykonvan
v slade s stavou a almi zkonmi. Dleit je mienka obanov,
ktor sa opiera o vedomie, e pecilne sluby s kompetentne ria
den a kontrolovan dveryhodnm systmom. innos mus zod
poveda zkladnm hodnotm spolonosti. Problmy, ktor pri pioni vznikn - a tomu sa vyhn ned - nemu by pred obyvatemi
zatajovan, ale zodpovedne preetren a verejnos mus by presved
en, e bola uroben nprava nedostatkov, ktor k neiaducim
javom viedli.
V ktorch otzkach vidte potrebu
kontroly vzvednch organizci?

relnu

monos innej

Sstredi sa treba na strategick zameranie, efektvnos, financo

vanie, zneuitenos a zranitenos tajnch sluieb. Vetko z toho je
dleit pozorne sledova. Kontrola neme by monopolom jednej
zloky moci - naprklad exekutvnych orgnov ttu zodpovednch
za innos spravodajskch intitci. Mus s o systm vkonnho,
vldneho, parlamentnho, justinho, spoloenskho a aj obianske
ho dohadu.
Vlda m v psobnosti vypracovanie stratgie innosti, schvauje
138

a kontroluje rozpoet a spsob jeho erpania, vsledky prce sluby

versus jej nklady a elnos ich vyuitia. Parlament dozer na slad
koncepcie a strategickch cieov sluby so zujmami nrodnej bez
penosti. Teda na bezpenostn politiku. V jej rmci na ochranu ob
anov, spolonosti a ttu. Kontroluje spsob budovania sluieb, fi
nancovanie a personlne otzky, dodriavanie obianskych prv
obanov a slobd. Osobitne sleduje harmonizciu veobecne zvz
nch prvnych noriem a rezortnch predpisov pecilnych sluieb.
Prokuratra a sdy kontroluj zkonnos v postupe spravodajskch
orgnov. Verejnos sa zaujma, i je innos tajnch sluieb pod
dostatonou kontrolou, a m prstup k informcim o ich strategic
kom zameran. V monej miere, ktor neohrozuje zujem nrodnej
bezpenosti, m prstup k zverom a zisteniam prslunch
parlamentnch orgnov.
Vznamn lohu, ale aj zodpovednos maj mdi. Ich pracovn
ci vak musia pecifickej problematike a jej skaliam rozumie.
Nemalo by sa sta, e m sa oban o innosti spravodajskch
sluieb z mdi viac dozvie, tm je alej od pravdy.
Kam a me teoreticky siaha spoloensk kontrola innosti, ktor
m zosta utajen?
Dvera k spravodajskm slubm je aj dverou k ttu. Otzkou
je hbka monej kontroly konkrtnych spravodajskch akci.
Naprklad verejnos by mala by dostatone oboznmen s takmi
kauzami, ako je odhalenie cudzch agentov, a s rieeniami, ktor bo
li prijat. Aj o odhalen vlastnch pinov. Netreba skrva to, o je
u v zahrani znme a o om sa verejnos asom urite dozvie.
Naopak - mala by vedie, ako sa s tm tt vysporiadal a ak opatre
nia vykonal. To nie je ni nenormlne. Ak verejnos nepouje o ta
kchto veciach, je na mieste otzka, na o s jej prostriedky vynakla
dan. S spechmi sa spravidla spravodajsk sluby nechvlia. Ale
obas by aj mali. A prizna aj nespech. Oboje me by aj przna
kom aktivity - ako sme u niekde spomenuli.
Dleitou strnkou je kontrola ochrany pracovnkov spravodaj
skch organizci a ich informanch zdrojov, agentov. Tto udia vlastn obania aj cudzinci - musia ma garancie, e za preukzan
sluby sa im tt neskr neodva" ich spoloenskou a udskou
kompromitciou. alou otzkou je kontrola zranitenosti pecil
nych sluieb pred prienikom cudzch agentov a pred nikom
informci z prostredia spravodajskch sluieb.
139

itateov by iste zaujmal v prstup k riadeniu tajnej sluby. Zoznmite

ich s vaimi osobnmi empirickmi poznatkami z tejto sfry?
Na mojej rovni bola najdleitejia koncepn, analytick, personl
na, kontroln prca a koordincia jednotlivch sekov kontrarozviedky.
Cudzie spravodajsk organizcie obhospodaroval" pecializovan sek
kontrarozviedky proti spravodajskm slubm. Ale kad pin spravidla
niekde pracoval. Ak to bol dleit priemyseln podnik, tak ich spravo
dajsk kontrolu musela vykonva ekonomick kontrarozviedka. Ak bol
prslunkom ozbrojench sl, potom mohol by rozpracovan vojenskou
kontrarozviedkou. Cieom reorganizcie v roku 1988 a zmyslom zlenia
vetkch kontrarozviednych sekov - okrem vojenskej zloky - do Hlavnej
sprvy kontrarozviedky bolo najm zlepenie sinnosti a prehbenie
monosti ucelenej analytickej prce. Koordinciu s vojenskou sfrou som
zabezpeoval sm, pretoe mi podliehala aj Hlavn sprva vojenskej
kontrarozviedky.
Nazdvate sa, e najnronejiu as riadenia stelesuj - i skr
zduevuj - analytick innosti?
Zber informci bez ich analzy a analytika bez informci je rovnakm
problmom ako dieva bez rande alebo rande bez dievaa. Take jedno
bez druhho neme by. Tomu naa krsna itateka i charizmatick i
tate vemi dobre rozumej. Spravodajsk analytika je problmom sprv
nej interpretcie faktov, ale aj umenm pochopi logiku konania tch inch.
Ide o schopnos myslie tak, ako uvauj t druh. Vysvetlm to na starom
prklade.
Mte tri ierne a dva biele klobky. A troch priateov. Dajte dvom na
hlavu ierny klobk a tretiemu biely. Samozrejme tak, aby nevideli svoj klo
bk. Nepouit klobky schovajte. Vetko, o adepti vedia, je len, e s tri
ierne a dva biele. A vidia dva klobky na hlavch kolegov. Potom ich po
iadajte, aby uhdli, ak klobk maj na hlave. Kandidt na schopnho
analytika - jeden z tch s iernym klobkom - vm odpovie sprvne.
Uvauje takto. Ak by som mal biely klobk, tak ten druh s klobkom
iernej farby vid pred sebou dva biele a kee u tret biely nie je, tak by
sa hlsil k iernemu. Kee ni nehovor, musm ma na hlave ierny
klobk. Jasn, ale pre spravodajsk prax a privemi.
Sksme da dvom muom biely klobk a tretiemu zostane ierny.
Adept s iernym klobkom vid dva biele a vie, ako bud uvaova jeho ko
legovia. Tak chvu pok - km jeden z kolegov suvernne vyhlsi, e m
ierny klobk. Uvaoval logicky a prehral. Podcenil protihra. Ak sa vm
140

s prkladmi nedar, nezfajte, mete ma ete dobr vlastnosti pina

v terne". Povedali sme, e oboje je dleit. Je to smevn, ale nieo na
tom je. Prkladom spravodajskho myslenia me by odhalenie soviet
skych rakiet zem - zem na Kube. Signlom bolo zistenie pionnych lie
tadiel U-2, e na Kube s intalovan rakety protivzdunej obrany, ktor
mali Amerianom zamedzi vykonvanie leteckho prieskumu. Preo?
Odpove nali v predpoklade, e na Kube je o pred Amerianmi ukrva.
alm podozrivm zistenm malo by nov futbalov ihrisko. Preo? Ve
Kubnci futbal a tak nehraj. Odpove nali - aj s pomocou Olega
Pekovskho. Slilo posdke sovietskych pecialistov.

141

ROZHOVOR
PRV
Je o p mint dvans. Len na ns zle, i bude poludnie,
alebo polnoc.
anglick prslovie

Studen vojnu na rozhran 80. a 90. rokov vystriedal horcou ihlou

uit mier. Kedy vlastne nastal tento paradoxn horci mier? Vznikol
v okamihu demonte niekdajch reimov v strednej a vchodnej
Eurpe? Narodil sa za rokovacm stolom na Malte? Alebo priiel na.svet
a vo chvli rozpadu ZSSR? Mono vbec situciu, v ktorej ijeme,
charakterizova ako mier?
O mieri sotva mu hovori v Afrike, Iraku, Juhoslvii, eensku.
Alebo v Afganistane. Ak chceme osta pri spravodajskch slubch,
treba kontatova, e nik sa nechyst SIGINT odzbrojova a odhale
nch pinov je oraz viac. Take mono op stojme pred otzkou,
i vlastne nepokrauje studen vojna so svojm sigintom, humintom,
tajnmi akciami a aj vojenskmi operciami. A o zatia chba, me
tu oskoro by. Deli vvoj sveta na polasy alebo dejstva mono len
v teoretickej rovine. ivot nem prestvky. Aj ke sa podstatne men
geopolitick situcia. Za dleitejie ako skma abstraktn defincie
vak pokladm reagovanie na konkrtne bezpenostn vzvy dnen
ho a budceho sveta. Ak sme nezamrzli v mrazivej vojne, nemali by
sme zhorie ani v horcom mieri.
V doteraz prezentovanch nzoroch a postrehoch ste poukzali na
viacer rizikov faktory sasnho sveta. Azda na prvom mieste
z hadiska naliehavosti sa nachdza terorizmus, ktor sa stva oraz
nstojivejm fenomnom naich ias. Ak je jeho podstata ?
V pdesiatych a esdesiatych rokoch prevldala mienka, e te
rorizmus ako spsob politickho boja - pouvan uvedomelo a sys
tematicky - sa civilizovanej spolonosti netka. Ete v roku 1980 ne
existoval ani v Spojench ttoch ucelen systm spravodajskej
kontroly a innch protiopatren, na ktorom by sa podieali vetky
relevantn zloky. Zmena nastala a v roku 1981 v dsledku direkt
vy prezidenta Ronalda Reagana. Dnes u vo svete vznikla nov veda
- terrolgia. Terorizmus je zloitm javom, prameniacim z neriee
nch spoloensko-politickch protireen, ktor prerstli do
konfliktnho stavu. Cieom teroru nie je niekoho unies i dokonca
150

zabi. To je len prostriedok. Na renie psycholgie strachu a neisto

ty. Vlastne tie ide o formu psychologickej diverzie. Cieom je splne
nie socilno-ekonomickch, politickch, nacionlnych a religiznych
poiadaviek. Niekedy nie celkom nelegitmnych. Najm ke vemoci
alebo jednoducho siln krajiny urit problm vyrieia bez ohadu na
etnick, meninov, nboensk, ale aj ekonomick dsledky.
Produktom takhoto prstupu s neraz len alie komplikcie. Tak sa
vytvraj a kumuluj podmienky aj pre terorizmus. Z bezvchodiskovosti, z pocitu inak neodstrnitenej krivdy, z pudu sebazchovy,
z intinktvnej ochrany hodnt, ktor s pre ich nositeov ivotne
dleit. Je aj odvetou za predchdzajce nespravodlivosti. U sme
spomenuli boj za tt Izrael, alebo boj za sebaurenie Palestnanov.
Takm je vak aj chronick problm rska, Baskov, Kurdov i in
ohnisk naptia po celom svete.
Pripate monos, e vzhadom na motivciu sa d teror
v niektorch prpadoch morlne zdvodni i politicky ospravedlni?
Teror je nsilie, ktorho elom je psychologick ntlak. Tka sa
asto nezainteresovanch a nevinnch ud. V civilizovanej
spolonosti nie je ospravedlniten.
Nie tak dvno sa obeou teroristov v egyptskom Luxore stalo p
desiat osem turistov. Ozbrojenci ich jednoducho postrieali v auto
buse. Ak by teroristi s obeami predtm hovorili, tak by im museli po
veda: Ni proti vm nemme, neberte to osobne, ale musme vs
zabi". V zujme islamskho hnutia. Neviem, i k tomuto zujmu pat
rila aj obrovsk materilna koda krajiny, v ktorej sa teroristick in
odohral. Straty z turistiky egyptsk tt odhaduje na tri miliardy do
lrov, priom uveden prjem patr medzi najvie zdroje ttneho
rozpotu. Urite to neprospelo ani islamu. Tak komu? V kadom pr
pade in odra hbku medzinrodnch spoloenskch konfliktov.
Neviem vak ospravedlni ani bombardovanie Tripolisu i chemickej
tovrne v Sudne. Nehovoriac u o povojnovom bombardovan
Iraku. Myslm si, e civilizovan svet neme prija metdy
z kuchyne terorizmu.
Ak s tendencie terorizmu vo svete?
Terorizmus nielen preva, ale pokia jeho priny potrvaj, bude
sa aj alej vyvja. Jeho podoby sa bud meni s celkovou evolciou
sveta. S novmi technolgiami a novou zranitenosou spolonosti.
151

D sa vbec dostatone
infratruktr modernho sveta?

zabezpei

ochrana

najcitlivejch

Poznte Murphyho zkon: Vetko, o sa me pokazi, sa raz aj

pokaz". Niekedy aj zmerne, dodvam. Dleit informan syst
my, vojensk, ttne, bankov a in infratruktry mu teroristi vy
radi z innosti prostriedkami elektronickho boja. Impulzn gener
tor schopn teroristick skupina vyrob z laseru, vysokofrekvennho
zdroja, satelitnej antny, impulznch kondenztorov a dieselgenertora. To vetko mono naloi do skriovho automobilu.
Komponenty zskaj z laboratri, vrobnch zvodov i skladov
obrannho priemyslu. Alebo ich priamo dod sponzorsk" tt.
Takto zariadenie za jednu noc me paralyzova bankov systm vo
vznamnom meste alebo komunikan systm, vrtane druicovho
spojenia. Pri organizovanej akcii doplnenej o rozrenie prslunej
dezinformcie to me spsobi spoloensk kolaps. Nehovoriac
o znanch materilnych stratch.
Boj proti teroru je teda prirodzenou bezpenostnou prioritou.
Paradoxne, m vyspelejia krajina, tm via hrozba modernho tero
rizmu. Reaguj na tto vzvu primerane aj svetov vemoci, najm USA?
Spojen tty povauj problm teroru za jedno z najvch poten
cilnych ohrozen nrodnej bezpenosti. Slab nemu vojenskou silou
pokraova v politike" pri obrane svojich zujmov - ak s v kolzii so
zujmami a politikou silnch. To ich me motivova k partiznskej"
vojne po celom svete. USA preto postupuj vemi tvrdo proti organiz
cim, osobm a ttom, ktor podporuj teroristick skupiny. Na vet
kch frontoch. Prvom, zbraami, ekonomickmi prostriedkami.
Identifikovali osobitne asi 30 najnebezpenejch teroristickch organi
zci vo svete. Zahrnuli tam vetky znme z Eurpy. alej arabsk
Hamas, Hizballah. Na druhej strane protiarabsk Kach, alebo Kahane
Chai. S tam erven Kmri v Kambodi, Svetl chodnk z Peru.
Tamilsk tigre na Sr Lanke. Taliban z Afganistanu. alie z Japonska
a inch krajn. Ale napodiv u nie IRA i niektor alie. Ve ktovie, i
niektor britsk premir a vodca politickho vedenia IRA raz nedosta
n spolu Nobelovu cenu za mier. Nepotrebuj sa blamova a musia ha
die do budcnosti. Ale arty bokom. Spojen tty sa usiluj do boja
zapoji cel svet. Iste toto silie treba podpori. Azda by vak k tejto sna
he patrila aj vnmavejia zahranin politika - vmi zohadujca
mon dsledky niektorch krokov.
153

Prbehy z ias Al Caponeho, Lucky Luciana a alch u vybled

li na strnkach vzruujcej literatry. Zrazu akoby sme sa vak vr
tili do minulosti a ulice Chicaga aj s ich gangsterskmi scnami sa
priblili do naich sasnch miest. V ase, ke "pravda a lska
mali zvtzi". Je organizovan zloin neoddeliten od nastpenej
cesty k prosperite?
Predovetkm ide o jav, ktor naozaj vo svete nie je nov. Do ro
ku 1990 u ns neboli podmienky, aby sa rozrstol do rozmerov zhub
nej rakoviny. Neboli v obehu tak vek peniaze, ak potrebuje, nebo
li tie slobody jednotlivca, ktor zneuva, neboli monosti
nekontrolovanch medzinrodnch stykov, pohybu osb, kapitlu
a tovaru, bez ktorch neme by. Kee vetko to pretrv a pravde
podobne sa ete viac rozri, tak s organizovanm zloinom ako
priemyslom modernej doby" budeme pr desaro musie i.
Pravda - dfam, e ho dokeme asom ako poiar lokalizova, aby
sa aspo nerozrastal.
Vea sa hovor o ruskej mafii, ktor vraj ovldla podsvetie v celosve
tovom meradle. Maj podobn nzory opodstatnenie, alebo ide skr
o prehnan medilne kontrukcie?
Sovietsky zvz bol nesmierne bohatou krajinou. Ke sa obrovsk
majetok - o niekoko rdov v ako u ns - na divoko" dostal do
privtnych rk, vznikli pre organizovan zloin priam idelne
podmienky. Svetov producenti v tomto priemysle" zskali novch
partnerov aj konkurentov. Nechcel by som tvrdi, e rusk mafie
ovldli cel trh organizovanho zloinu - asi to nie je mon - ale
v kadom prpade sa na jeho ovldan vznamne podieaj. Kee
nechceme trochri", nebudeme sa bavi o ukrajinskch i ruskch
vpalnkoch, ve mme dos svojich. Zaujmavejie s miliardy dol
rov v bankch po celom svete, o ktorch nik poriadne nevie, komu
vlastne patria. Kedysi patrili Sovietskemu zvzu. Samozrejme, vek
neleglne peniaze id ruka v ruke s vydieranm, korupciou aj
vradami. Neviem, i sa u dnes niekto vie dorta potov
zavradench bankrov v Rusku a ruskou mafiou skorumpovanch
radnkov ttneho apartu - nielen v Rusku. Je to ak da za
nadenie z porky Sovietskeho zvzu. Plat ju cel svet.

154

S znme piky ruskej obzvl zvanej kriminality?

Neviem a ani ma to prli nezaujma. udia odchdzaj a pri
chdzaj. Fenomn je dleitej. U sme o om hovorili. Ale ako
ilustrciu mono uvies Vjaeslava Ivankova, ktor je povaovan za
duchovnho otca ruskej mafie v USA. Psobil v Brighton Bearch a myslm - v sasnosti obva celu v niektorom vzen. Inm podozri
vm je Vadim Rabinovi, bval disident, ktor strvil osem rokov
v sovietskom vzen. Dnes ije v Amerike, je milionr. V jeho pra
covni vis spolon fotografia s Billom Clintonom. Alebo Dimitrij
Jakubovskij, dajne bval plukovnk KGB. Ako vidno - na minulos
ti a tak nezle. Zaujmavm prpadom s Alexander Konanychin,
Michail Chorodovskij - spoluvlastnci skrachovanej offshore banky
European Union Bank v Antigue - a viacer al. S to mlad udia,
ktor nemaj ovea viac ako tridsa rokov. Alexander Konanychin za
osi viac ako 35 rokov ivota toho u stihol naozaj dos.
Mete to pribli konkrtnymi dajmi?
V roku 1966 sa v malom mesteku nealeko Moskvy, v rodine ve
deckho pracovnka - tum akademika - narodil syn Alexander.
Pretoe vzdelanie patrilo k zkladnm hodnotm uznvanm v rodi
ne a chlapec bol nadan, v roku 1983 zaal tudova na prestnom
moskovskom Intitte fyziky a technolgie. Ete ako tudent zaal
podnika. Vytvoril skupinu na rekontrukcie starch domov. Bol ne
konformn s vtedajou dobou a vraj pre protisocialistick aktivity"
ho v roku 1986 zo koly vylili. Perestrojka vak pre jeho podnika
tesk aktivity prila prve vas. Jeho podnik sa rozrastal a v roku
1989 u zamestnval okolo 600 ud. Presahoval sa do luxusnej re
zidencie a v Moskve zaloil banku. Jeho cesta nahor je zahalen
hmlou divokho kapitalizmu rozrastajceho sa v Rusku. Zaal
transfer valt z Ruska do bnk po celom svete. V samom Rusku rst
li nov banky ako huby po dadi. Rovnako ako hroby zavradench
bankrov. Zaiatkom roku 1991 Alexander Konanychin - ako lovek
znal pomerov - neponechal ni na nhodu a presdlil sa do
Budapeti. Poas pokusu o prevrat v auguste 1991 bol horlivm pod
porovateom Borisa Jecina. No osudu ako unikn, a tak v sep
tembri 1992 sa ho rusk konkurenti poksili unies. V podozren je
Solncevsk mafia". On sm obviuje truktry bvalej KGB. lo mu
o ivot. No Konanychin u nebol amatr a podarilo sa mu utiec.
Objavil sa v Spojench ttoch. Je skutone ak uri, kto ho
155

prenasledoval a kto mu pomhal. Znme s jeho - lepie alebo hor

ie vzahy a ty - s Vjaeslavom Ivankovom, Dimitrijom
Jakubovskm, Michailom Chorodovskm, vetko tie ctihodnmi
podnikatemi" v Amerike a inmi, ale aj s ruskmi a americkmi
spravodajskmi slubami. V Rusku je obvinen z mnohch finan
nch podvodov, ale napriek jeho problmom s americkm imigra
nm radom, ktor ho dokonca zatkol, nie je ist, i je v zujme USA
a aj ruskej administratvy, aby sa vrtil do pvodnej vlasti. Vie toho uitonho pre obe strany - privea. A tak jeho prbeh pokrauje.
Existuje nejak recept na racionlny a inn postup kompetentnch
radov proti tomuto neduhu?
Skuton organizovan zloin je o peniazoch, usiluje o peniaze,
ije z peaz a potrebuje na svoju riu vea peaz. Jeho genza je
v neleglnom obchode. Drogy, paovanie alkoholu, cigariet, kovov,
naftovch produktov, ale aj obchodovanie so enami, predaj zbran.
Vborne sa mu dar v kadom - dokonca aj leglnom - podnikan.
Takom, ktor je objektvne aie kontrolovaten daovmi radmi.
Potrebuje najskr peniaze zska. Potom ich prepra", ie legalizo
va. Napokon investova. Tak sa z mafinov robia ctihodn - polciou
i justciou - u aie postihnuten obania. No niekedy predsa len
gny mafina nepustia a on zabudne na dleit Prikzanie. Tretia
as procedry - investovanie a leglne podnikanie - u mus by
ist ako slovo boie. Ak sa vak pozabudne, tak naraz a postupne
sa z vody vynor cel adovec.
Organizovan zloin pouva korupciu, nsilie, vrady. Prenik do
leglneho ekonomickho prostredia a zskava hospodrsky i politic
k vplyv. S finannmi prostriedkami, ktor reprodukuje. Boj s nm
je teda najm bojom o prekazenie monosti neleglnych ziskov a pro
ti monostiam vytvorenia mimotovho kapitlu. Je bojom proti ko
rupcii, proti jeho medzinrodnm prepojeniam a samozrejme aj
proti kriminalite vetkho druhu.
Ak s slovensk pecifik organizovanho zloinu?
Ni z toho, o som povedal, sa nm nevyhba. Je to systmov z
leitos. Obrovsk prerozdeovanie majetku nielene je mnohmi vn
man ako nespravodliv, ale ono je spojen s nezkonnosou, pod
vodmi i korupciou. Preto majetok dnench zbohatlkov nie je
spoloensky uznan. udia si nevia z veera do rna vykvasench
156

podnikateov. no - z veera do rna. Lebo majetok sa buduje cez

de, ale orka" sa vezme spravidla v noci. To je ivn pda pre
al zloin.
Spoloensk neuznanie ich pofidrnej spenosti vedie hrieni
kov k postojom ukradn z ukradnutho". Je samozrejm, e takto
psychza postihne vea poctivch ud, ktor sa snaia nieo podni
katesk vytvori, asto svojmu podniku venuj rodinn peniaze, as,
zdravie, a potom ich nejak pijavica ni. Organizovan zloin len
sasti spadol na ns ako dsledok svetovch zmien. Z nemalej asti,
sme jeho korienky zasadili sami.
o ak poctiv podnikateka nevie, o je to orka"?
Kvli tomu sa naozaj nemus trpi, pretoe takto neznalos jej
sli ku cti. Mono jej to stan priate raz vysvetl. Alebo ja, ak ma
pozve na kvu. Tie som stan.
Myslm, e najzvanejou formou organizovanho zloinu je obchod
s drogami.
no, drogy patria zrejme k najvnosnejm komoditm. Zisky
drogovch mafi z predaja marihuany, haiu, heronu, kokanu, pia,
amfetamnov, LSD i extzy sa vo svete rtaj na miliardy dolrov
rone. udsk utrpenie a finann straty spsoben ich dsledkami
nemono spota. Mm na mysli smr z predvkovania. Poruenie
mozgu, peene, srdca a cievneho obehu, AIDS. Tradin producenti
drog s v zii, Junej Amerike a Afrike. Rozmha sa vak aj priemy
seln vroba chemickch narkotk priamo vo vyspelch krajinch.
Medzinrodn obchod s drogami je teda naozaj vysoko i iroko
organizovanm zloinom. Vyuva modern vrobn zariadenia, m
vypracovan systm dopravy, potrebnej logistiky, tokov peaz od
dealerov a do centrl. Napokon aj spsoby ich oistenia a vstupu do
leglnej ekonomiky. Drogov kartely maj obrovsk prostriedky na
podplcanie politikov, ttnych orgnov, polcie a justcie. Take boj
proti reniu drog je jedna z obrovskch vziev sasnho sveta.

157

Na Slovensku niektor udia problm drog - v porovnan s vyspelmi

krajinami - vnmaj s vekmi obavami. In ho zasa naopak nepokla
daj za vemi vny. Ak je v nzor?
Z dostupnch informci vyplva, e u ns eviduj okolo 2500
drogovo zvislch ud. Konzumentov drog mme desiatky tisc.
Najm mladch. Ve polcia a colnci len za ostatnch p rokov za
drali drogy - v prevaujcej miere heron a marihuanu - v mnostve,
ktor by stailo bezmla pre cel populciu. Aj ke zva ich
enduser - ie konen adrest - nemusel by na Slovensku. Druhm
problmom s zisky z drog, ktor slia rozvoju inch foriem orga
nizovanho zloinu u ns. Tretm negatvnym dsledkom je nsiln
a majetkov kriminalita - najm mladistvch - ktorej cieom je zs
ka peniaze na nkup drog. Teda situciu vidm vemi vne.
Ktor metdy prevencie proti drogm pokladte za efektvne?
Protidrogov prevencia je zloitou a aj filozofickou otzkou.
Nemlo tudentov pred skkami pouvalo meprobamat, ritaln, pervitn a psychoton. Benzedrinov preparty pouvali v druhej sveto
vej vojne vsadkri v tyle nepriatea. Dmy, ktor by sa ako modely
pili Rubensovi, sa usilovali prostrednctvom meprobamatu schud
n. Kokan, hai aj pium s znme stroia. Morfiu privykli ako
ranen vojaci alebo chor udia. Take udstvo s drogami ije hdam
cel svoju existenciu. Regulovan dvky drogy mali a maj svoje
miesto v ivote ud. i u ich ordinoval aman alebo lekr. Hlavn
kore prevencie? Je v lieen ns vetkch. Naich civilizanch cho
rb a ich prin. Patr k nim spoloensk stres z konzumnho spso
bu ivota. Spoloensk dezorganizcia. Strata ivotnej orientcie as
ti mldee. V naich podmienkach navye nedostatok spoloenskch
prostriedkov pre nekampaovit, ale sstavn preventvne aktivity.
Na zabezpeenie systmu lieenia drogovch zvislost.
K lohm prevencie patr obmedzovanie dostupnosti drog. To by
sme nemali podceova. Patrm k tm, o odmietaj liberalizciu"
v tejto oblasti. Ide o rodinn zzemie mldee, pomery v domcom
prostred, nezriedka aj dostupnos drog priamo v rodine. Iste vnym
rizikovm faktorom je komunita vrstovnkov. Dezorganizovanos vy
uitia vonho asu. Sbor tchto otzok by mal tvori - a dfam, e
aj tvor - zklad pre n systm prevencie. Ale verm, e zodpovedn
v miere monost konaj, take pome alej.

158

Nekomplikuje a nezahmlieva situciu

k drogm v medzinrodnom kontexte?

aj

nejednoznan postoj

Mono mte na mysli skutonos, e s krajiny, kde naprklad ko

kan z prrodnej koky je dovolen Alebo inde je do istej miery
tolerovan marihuana. S tie krajiny, kde alkohol podlieha viemu
obmedzeniu ako niektor drogy. Navye sa zd, e aj v naej krajine
mono alkohol a nikotn spsobuj na zdrav populcie vie kody
ako LSD, marihuana alebo in psychotropn i halucinognne ltky.
Rozdiel je v uhle pohadu. i vidme kvantitu pomalch dsledkov so
tatistickm vsledkom, alebo temer ist tragdiu jednotlivcov i nie
zanedbatench skupn ud. Ale ani proti nikotnu a alkoholu spo
lonos nerezignuje a tieto fronty boja spolu svisia. V mnohom maj
rovnak spoloensk priny. Nedverujem nzoru, e nie kad kon
zument sa stane drogovo zvislm. Mono, ale konzumentstvo" je
spoahlivou cestou. K nvyku.
Viacer nai obania za zoznmenie sa s organizovanm zloinom
zaplatili vysok poplatky - odviedli ich do vreciek finannm
podvodnkom. Je to vstupenka do vyspelho sveta?
V sasnom svete m finann kriminalita stpajcu tendenciu.
Svis s rozvinutm bankovch operci v strednej a vchodnej
Eurpe, a tak pecializovan podvodnci celho sveta - dokonca aj
z rozvojovch krajn - nali nov trh" pre svoje sluby.
Mme sa teda bankm radej zaleka vyhba?
To asi nie je vdy celkom mon, ani mdre, aj ke sme svedka
mi, ak nie priamymi astnkmi nezriedkavho krachu bnk. Vyhba
sa treba skr inm finannm lkadlm.
Vdy existuje dilema, i popisovanie technolgie zloinu psob
ako nvod, alebo ako prevencia. Dohodnime sa, e vmi psob ako
prevencia a zafantazrujme si spolu.
Predstavme si luxusn hotel niekde vo vajiarsku. Mte? Dobre.
Teraz v tom hoteli - povedzme v halovom lobby bare - si predstavme
tyroch pnov. Ten dynamick, asertvny, dveryhodne vyzerajci
pn, to je hada obete. Nazvime ho Mr. Finder. Ten druh - s okuliarmi v edom obleku s koenm diplomatickm kufrkom - to je
medzinrodn notr alebo obchodn prvnik. Me sa vola
Dr. Treuhander. Ten sa spoj s obeou a v zastpen podnikatea"
159

spracuje zmluvu. O vhodnom vere i pike, o investcii, o mo

nosti vyuitia rznych rozvojovch zdrojov i fondov pomoci. Ten
pn - v obleku polnonej modrej - nie je minister zahraninch ve
c, ale sprvca miliardovho majetku", najlepie niekde v Karibiku.
Mr. Prezident zastupuje trust i firmu s adresou P. O. BOX. To je
iste lukratvna tvr. Ten posledn, vyzerajci ako bankov radnk, je
finann expert Mr. Consultor. Pracuje za provziu. Prve sme si
predstavili workteam finannho podvodu. Vo svete existuje len nie
koko stoviek ud, ktor s spsobil robi vek finann podvody.
Interpol ich sstavne had okolo 500. Dokonca tvoria svojrznu ko
munitu. Viacer sa poznaj, ad hoc spolupracuj a po deale id alej.
Ve prun pracovn skupiny" patria k modernmu riadeniu. V ho
teloch vystupuj vzneene. merne svojim diplomatickm pasom i
achtickm titulom, ktor si radi na iernom trhu kupuj. S - skrt
ka - honorcia. Trestn skutky pchaj zsadne v cudzine. Doma
nikdy nie, tam mu investova. Teraz k ich zisku. Poplatok splatn
pred obdranm vysokho vhodnho veru je tou najjednoduchou
formou malho podnikania" v oblasti finannch podvodov. Aj ke
me s v naej mene o sttisce korn i miliny. Vie ryby
podnikaj s bankovmi zrukami.
Ako funguje tak komplikovan skolie finannch podvodov?
Celkom jednoducho. Zkladom me by prbeh o transakcii, ktor vy
aduje vek finann kapitl - povedzme desa milinov dolrov. Take
je vyhlsen pool - akcia na vytvorenie fondu - ke do dosiahnutia tejto
iastky m kad ancu obrovskho zisku, ak sa zapoj. Vek zahranin
banka vraj potrebuje refinancova svoje aktulne potreby a na to chce po
skytn oslovenm finannm intitcim zrun list - Standby Letter of
Credit - na ich peniaze. Tieto vemi hodnotn cenn papiere" by astnk
akcie mohol neskr s vekm ziskom preda potencilnym investorom.
Penzijnm fondom, investinm zkladinm, poisovniam. Skrtka - tm,
o maj peniaze. Mr. Finder alebo dokonca Dr. Treuhander vm vysvetlia,
e priamy obchod medzi bankami a investormi by mal legislatvne probl
my a to si predsa neme soldna banka Mr. Prezidenta dovoli! Ide teda
o mimoriadnu prleitos pre vau spolonos.
Take ke dostanete list od Offshore Investment Group - z niektorho
daovho raja - s ponukou stopercentnho zisku z peaz, ktor by ste
mohli investova, najmenej vak 10 000 dolrov i inej vone zamenitenej
meny, tak ste v hre. Treba si len nejak peniaze necha na zbra a strelivo.
Mono to budete potrebova.
160

To s finann dimenzie akoby z inho sveta.

podobn predsa neme prihodi.

U ns sa nieo

To, o om som prve hovoril, sa ns v plnej miere tka. Mme

vak aj svoje pecifik. V domcom prostred sa rchlo zorientovali
miestne sily podvodnkov. Tak poet okradnutch bnk, ale aj
oobrench obanov pripravench o svoje spory narast, napriek
varovnm informcim o inch pokodench. Niekedy je a neuveri
ten, ako ahkomysene udia zveria svoje peniaze za vidinu vekho
zisku. V pyramdovch hrch, v kolektvnom investovan. S m v
m, tm nerelnejm ziskom. Pamtme sa na aktivity firmy Astran
z roku 1997. Podviedli 26 tisc ud asi o poldruha miliardy korn. To
u stoj za re. Alebo Goldfin Invest i Nick Finance, kde ilo o viac
ako stomilinov iastky.
Vnejm problmom, ktor sa tka nrodnej bezpenosti, je
vak znienie verovho kapitlu naich bnk pochybnm poskyto
vanm verov. Je to dnes skutone jav na rovni ohrozenia nrodnej
bezpenosti. Zvltnosou je aj monos poveda zadenej firmy vy
tvori nov spolonos, ktor od zadenej prevezme vetko, o m
nejak cenu. Okrem dlhov - samozrejme. Potom u po ui zaden
podnikatesk subjekt me s do konkurzu. Aj so svojimi dlhmi, i
nesplatenmi vermi.

161

ROZHOVOR
DRUH
Agent provocateur, ...ctihodnos, tak konanie je vemi neanglick...
John Mortimer Horc Rumpole

udia mono neraz podliehaj populrnemu optickmu klam, e

udstvo sa prve teraz vmi ako kedykovek predtm rti do morlnej
skazy. Ke sme si u takmer na najstarie remeslo - prostitciu zvykli, za peniaze ponkaj sluby mnoh ttni radnci. Patr to
k naim novm asom?
Korupcia nie je nov fenomn. A nie je to len problm transfor
mujcich sa spolonost. Skr naroden si mono pamtaj platkr
sku afru viceprezidenta USA Spira Agnewa alebo bvalho
ministra Spojench ttov Connallyho. Toho, o ete ako guvernr
ttu Texas preil atentt na prezidenta J. F. Kennedyho. Milovnkom
silnejej kvy pripomenieme finann kandl banky Ambrosiano.
Jej prezidenta Rberta Calviho v roku 1982 nali obesenho na mos
te v Londne. S falonm pasom a letenkou do Junej Ameriky.
Verzii o samovrade sotva niekto uver. Obrovskej platkrskej afre
firmy Lockheed padlo za obe niekoko lenov vld zpadoeurp
skych krajn. V osdlach uviazli taliansky premir Andreotti, princ
Bernard i japonsk ministersk predseda Tanaka. Obeou" korupcie
bol aj generlny tajomnk NATO Willy Claes a al. Posledn vne
podozrenia sa tkaj Helmutha Kohla. Take naozaj ni nov pod
slnkom.
Asi ns vak vmi zaujma situcia na Slovensku. Nie, neodhalm, kto a km u ns bol skorumpovan. Kad m svoje miestne po
znanie, viacer osobn sksenos. Mnoh prpady boli zverejnen
v mdich a neskr zameten pod koberec. Musm poveda, e ma
konkrtne veci a tak nezaujmaj. Dleit je pre ma korupcia ako
jav, choroba spolonosti. Mono niekoho neuspokojm. Ako svojho
priatea, ktor sa rozuoval nad istou politickou stranou pre roz
kradnutie nho spolone vybudovanho majetku". U ns je to tak.
Arizuje sa v kadom storo viackrt, poteil som ho artom. A u
bez humoru dodvam, e skutone mi je jedno, kto ukradol, trpi ma
to, o sa stalo, to je podstatn.
Preo si myslte, e platkrstvo je mimoriadne vnym ohrozenm
nrodnej bezpenosti demokratickej a transformujcej sa spolonosti?

162

Korupcia sa stala spoahlivou ochranou organizovanho zloinu

i jeho katalyztorom. Je to nebezpen socilny kaz. Destabilizujci
faktor spolonosti, jej demokratickch premien a budcnosti.
Dsledkom je deformcia vzahu obanov k ttu, padok prvneho
vedomia a morlky. platkrstvo je prejavom prvneho nihilizmu.
Zdrojom masvneho pesimizmu a rezigncie obanov v svislosti
s praktickou monosou skutonho fungovania zkladnch princ
pov prvneho ttu. Je to hrozba iastonho alebo vemi silnho
ovldnutia ttneho mechanizmu a zskania relnej moci skupinami
organizovanho zloinu. Ale aj predpolm pre pozcie zahraninch
zujmov a rozlinch firiem na kor obanov naej krajiny. Je
prostredm, kde sa neobyajne dar aj zahraninm spravodajskm
slubm. To ma trpi.
Odporcovia novch asov s obubou argumentuj, e z vyspelch
zpadnch krajn k nm zatia prili iba negatvne spoloensk javy vrtane korupcie. Z oho u ns pramen tento problm?
Nevyhovrajme sa na import. Treba prizna, e jednou z podstat
nch - povedzme subjektvnych - prin je predchdzajce povedo
mie o moci radov v socilnom a ekonomickom ivote spolonosti.
Teda udia pri korumpovan intitci podvedome oakvaj profit,
ak by prve v transformanom obdob v takom rozsahu nemal by
mon.
Druhou prinou bolo umonenie pekulatvnych foriem podni
kania", ktor funguj len v spojen s technolgiami korupcie.
Zskanie obrovskho privatizovanho majetku, verov i dotci na
zklade politickej alebo osobnej protekcie. Kolektvne podnikanie"
privatizrov a ttnych radnkov prinalo ovea viu mieru zisku
ako organizovanie vroby i benej obchodnej innosti. Z majetku,
ktor bol zskan v pote tvre", podnikate neotvra pre protektorov
ty v zahrani, neplat fiktvne prce ani nepoiiava aut politic
km stranm. A spotrebuje len toko, koko mu prosperita podniku
dovol.
Tretiu skupinu prin tvor niekoko alch faktorov - nestabiln
situcia, ekonomick krza, vytvranie silnej nespravodlivej nerovnomernosti v ekonomickom postaven obanov a monosti v tomto pro
cese vyui pokuenia neleglnych prstupov. Prs k majetku pri jeho
prerozdeovan. Akmkovek spsobom, na ktor sa u alie gene
rcie nebud pta. alm prameom korupcie je pokuenie zapoji
sa do takejto tie privatizcie. Vnou prinou je faktick nemonos
163

ttnej aj miestnej byrokracie zvldnu svoje povinnosti. Obchodn

sdy, katastrlne rady a in. Chbaj kontroln spoloensk me
chanizmy. Kto stri strcov? Teda, ak to zhrnieme, hlavnm gene
rtorom korupcie je bezhlav transformcia, v ktorej sa osobn
a skupinov zujmy ukryli za deklarovan spoloensk zujmy.
M korupcia aj politick korene a pozadie?
Ak hovorme len o politickej a funknej zodpovednosti, tak za pre
jav politickch koreov korupcie povaujem vyhlsenia: neznm pi
nav penze", alebo mono sprvnu snahu o vytvorenie nrodnej kapitlotvornej vrstvy. Mohlo s o dobr mysel, ale nemono ho
uskutoni z veera do rna, bez koncepcie a za kad cenu. V poli
tickom pozad sa nachdza aj podsvan obava z ohrozenia novho
spoloenskho a politickho systmu. To vetko sa prejavilo v priva
tizanch pretekoch. Nerobi si ak hlavu z legislatvy, ale rchlo
vytvori armdu vlastnkov, jedno akch. A kad kritiku napadn
ako hrozbu nvratu starch pomerov. Aj ke neviem, kto by to chcel
- a navye sa to ani ned. Neschopnos vysporiada sa s lavnovitou
legalizciou iernej a edej ekonomiky je tie otzka politickej
a funknej zodpovednosti. Inou kapitolou je korupcia spojen
s financovanm politickch strn a, samozrejme, aj neleglne
obohatenie jednotlivcov v ttnych a verejnch funkcich.
Po niekokotiscronch siliach udstva sa teda predsa len podarilo
prve dnenm genercim spene sa dosta a na pokraj skutonej
morlnej apokalypsy?
Pokia sa vrad, kradne a smiln sa. iadaj sa manelky blnych
svojich aj in, o ich je, nie je to ete pohroma... Ak Prikzania stle
platia. Katastrofou je, ke sa to vetko a mnoh in iny stan
spoloenskou normou. Toho sa treba obva.
Je vbec mon zastavi renie korupnej nkazy?
Ochrana proti nej je predovetkm naliehavo potrebn. Treba ju
liei ako spoloensk epidmiu. Terapia by mala zaha viacero
postupov. Likvidciu podmienok pre platkrstvo, teda systmov
oblas. Kontroln a represvne mechanizmy. Napokon - no
v neposlednom rade - zmenu v spoloenskom povedom, teda
povedzme sfru vchovy.
164

o mte na mysli pod systmovm rieenm korupnho hlavolamu?

Zabezpeenie funknosti oficilnych truktr. Riadne pracujci
ttny a komunlny apart, ktor v stanovench termnoch rob to,
na o je uren. Ak obchodn sdy, katastrlne rady a in zloky
ttu a komunlneho ivota bud vybavova zleitosti obanov pri
jatenm a normlnym spsobom, nebude dvod podplca.
Potrebn je zkon o informcich, ktor by umonil irok kontrolu
rozhodovacch procesov, v ktorch sa najviac uplatuj klientelizmus
a korupcia. Dleit je transparentn spsob financovania politic
kch strn. Zkladom je kontrola ich prepojenia s ekonomickmi
truktrami. Tam, kde sa prelnaj hospodrske sruenstv s poli
tickou sfrou, nie je a nebude demokracia. Tam sa zana nebezpe
enstvo kupovania poslancov a udia - pod heslom vetko pre
obana - s uran tmi najkrajmi princpmi.
Ktor
represvne prostriedky pokladte
na rozlsknutie platkrskeho orieka?

za

najvhodnejie

Je znme, e preventvny inok represie zvis viac od pravde

podobnosti postihu ako od jeho vky. Take efektvnos v tejto
oblasti spova v informcich o korupnch inoch. Svis to
s relnymi vsledkami kontroly v intitcich, kde sa najastejie ko
rupn infekcia prejavuje. Popri posilnen exekutvnych lnkov tre
ba spriehadni toky peaz a spsob nadobudnutia vieho majet
ku. Samozrejme, aj v psobnosti daovch radov. Vo vyspelom
zahrani s daje o vlastnctve obana evidovan prakticky s pride
lenm rodnho sla. Nie je to jednoduch a vyriei treba viacer s
vislosti. Okrem inho aj dostupnos informci a sben ochranu
osobnch dt.
Druhou otzkou je informan a analytick akcieschopnos pr
slunch orgnov polcie a zrejme i spravodajskch sluieb. Poviem
vak hne, e predstava dobrho obana", ktor zvdza inho ob
ana na trestn in, teda agenta-provokatra sa mi vbec nepi.
Jednak to nie je vbec anglick, ako by povedal Horc Rumpole. Ale
neverm ani v adekvtnu innos takho intittu. Je to vemi tenk
ad spoloenskej morlky a prva. Inou vecou pravda je, ak radnk
pta platok a agent polcie mu ho poskytne za elom dokumento
vania trestnej innosti. Potom to vak nie je provokcia. A takho
agenta by sme takto karedo nazva nemali.
Korupcia je javom, ke kriminlna innos dosahuje tak kvalitu
165

a intenzitu, a sa stva ttnobezpenostnm problmom. Take je to

pole nielen pre finann polciu, tvary boja proti organizovanmu
zloinu, daov rady, ale aj pre Slovensk informan slubu.
Navye - ke podplcanie otvra dvere cudzm pionnym
organizcim.
A o mono oakva od vchovnch aspektov protiplatkrskeho
psobenia?
Bez zmeny spoloenskho vzahu ku korupcii to nepjde. Re je
o obsahu a forme. Meme akkovek intitt nazva nezvislm
alebo prvnym. Ak tam bud zvisl udia bez cty k prvu spojenej
s repektom k mravnm hodnotm a ak ostatn akceptuj platkr
stvo ako vedn jav, tak je vetko o niom. Dokonca je to ete horie.
Pretoe u nejde o korupciu, ale o Prikzania.

166

ROZHOVOR
TRET
Cyber Space me by aj virtulny. Cyber Crime je relny.
Sasn stupe civilizanho rozvoja dostva rozlin prvlastky. Vari
najastejie sa hovor o informanej i komunikanej spolonosti. A t je,
pochopitene, najzranitenejia prve v rovine dvernch i vitlne dle
itch dajov a ich prenosu. Venujme sa teda tejto novej vzve, ktor
predstavuje tma informanej bezpenosti.
N ivot a budcnos s silne spt so irokm nasadenm mo
dernch informanch technolgi. Na elektronick potu i platobn
karty sme si u zvykli, zvykme si na horne banking i elektronick ob
chod. Rozvinuli sa mohutn systmy automatickho riadenia vrob
nch procesov, dopravy, energetickch zariaden. V administratve sa
presadzuj dokumenty v elektronickej podobe. Vstupujeme do
kybernetickho sveta. Vznik nov spoloensk vrstva ud kyberokracia.
Tento vvin, samozrejme, prina rizik, ktor doteraz bu ne
jestvovali, alebo ich miera bola zanedbaten. V nealekej budc
nosti, ak u dnes to tak v mnohch smeroch nie je, bude ben in
nos ttnych i nettnych orgnov, skromnch organizci a
intitci, vrobnej i komernej sfry, ale aj obanov, kriticky zvisl
od sprvnej innosti informanch a komunikanch prostriedkov.
Od dostupnosti, celistvosti, autentickosti i dvernosti dajov.
Ohrozenia mu prameni z technolgi, z nhodnch i nemysel
nch chb, ale aj z myselnch tokov - vrtane teroristickch.
Problm, na ktor sa ptate, je teda technick, organizan, legisla
tvny aj psychologick. A - pravdae - aj spravodajsko-bezpenostn.
Mete pribli hrozby, pred ktormi sa udstvo ocitlo v re
informci?
Prenesme sa do roku 2050, ke nae dnes ete nenaroden ita
teky u bene nakupuj - priamo z bytu - s vyuitm svojho termi
nlu napojenho na celosvetov informan systm. Rovnako tak ob
jednvaj ubytovanie v hoteloch, letenky a pristavenie auta
z poiovne na letisku v Sydney, Bangkoku i v L A .
V onen de, ke sa to zaalo, itateka znepokojen nevonosou
svojho syna sadla k potau, vyplnila tandardn dotaznk, do
terminlu vloila ipov zdravotn kartu chlapca - kde boli vetky
167

potrebn daje o jeho zdrav - a terminlom sa spojila s lekrom. Ten

vyhodnotil zaslan dta. Videokanlom sa pozrel na chlapca, overil
zkladn diagnostick informcie - teplotu, tlak a vypoul si, ako mu
pracuj srdce a pca. To vetko pomocou prdavnch zariaden do
mceho terminlu u je mon. Recept na lieky podpsal elektronic
km podpisom a poslal aj s chlapcovou adresou do lekrne. Lieky do
nes do dvoch hodn a do domu. Ak sa stav pacienta nezlep
do zajtra, lekr ho navtvi. Matka poslala do koly e-mail
s ospravedlnenm.
N budci itate si po raajom rozcvien a zdravch raaj
kch sadol k potau. Pretal si najnovie sprvy zo sveta a aktul
ne burzov daje. Vera si vimol klesanie akci aobnch ropnch
spolonost. So zujmom akal na dnen informcie. Vvoj na bur
ze ho znepokojil. Pokles nkupu akci a ich predaj - a to nielen as
tn ropnch spolonost - narast. Aj niektorch bnk, automobilo
vho a dokonca aj farmaceutickho priemyslu. Asi by bolo dobre
niektor cenn papiere preda vas, rozhodol.
Nebol sm. Nervozita viacerch vlastnkov akci narastala.
Rovnako ako poet transakci uskutoovanch v medzinrodnej
elektronickej sieti. Poobede sa u prejavili prv problmy s komuni
kciou v svetovom informanom systme. Potvrdenie uskutonench
operci sa spomalilo. V priebehu dvoch dn sa celkom zastavilo a na
stal kolaps. Sprvy o poadovanch aktivitch na burzch, ale aj
v svetovch bankch sa nedostvaj na miesto urenia. ud sa zmoc
uje nervozita. Nevedeli, o sa im vlastne skutone podarilo preda
a ak je stav ich majetku. Neskr zistili, e u nemu realizova ani
finann kontakty s bankami. Elektronick obchod bol zamrznut.
Skonili sa nkupn kony aj spojenie s lekrom. Nastala panika.
Explzia informanch technolgi spsobila aliu z prevratnch i
revolunch zmien. Ich prienik do najrozmanitejch sfr ivota vytvra
nov spoloensk vzorce a komunikan postupy. Od zkladu sa menia
tradin zvyklosti a zauvan schmy, postaven na sksenostiach ce
lch generci. Dynamick situcia vyvolva konflikty. Ako ich vnmate?
S celospoloenskho charakteru aj v kadom loveku.
Spolonos nesta reagova na tempo rozvoja. Zana psobi akoby
neorganizovane, oit sa v uritom chaose i zmtku. To zvyuje psy
chick tlak na jednotlivcov. Ete sme nie celkom strvili platobn kar
ty a u s tu elektronick peaenky. Vhodnm prkladom novch
problmov s elektronick dokumenty. V klasickch psomnostiach
168

pomerne ahko rozlime originl a kpiu. asto aj vonm okom od

halme stopy po dodatonch zmench, overme podpis i peiatku.
V elektronickej podobe je to inak. Sasnmi prostriedkami ne
meme jednoducho rozozna prvopis od jeho rozmnoeniny.
Dodaton pravy v dokladoch mono bez komplikci uskutoni
a prakticky nezanechvaj stopy. Prost nahradenie papierovej
administratvy elektronickou tak otvra priestor pre falovanie i
neoprvnen vytvranie napodobenn a odpisov.
Existuje poda vs hranin kapacita loveka prijma ustavine
nov vsledky rchleho technickho vvoja?
Aktulne monosti informanch technolgii vemi predbehli ich
akceptovanie udskou psychikou. Viacer s skeptici. Obdivovatelia
Kurta Vonneguta poznaj jeho Galapgy. Je im znma jeho para
doxn vaha o vetkom zle sveta pochdzajcom z naich vekch
mozgov. To pravda bolo v roku 1986, teda pred milinom rokov ako napsal Vonnegut. Otvrajce sa nonice medzi tm, o je lovek
schopn vyrobi a o je schopn racionlne vyui, vnmam ako ob
rovsk problm. V tom dnes tkvie ako odhadnuten hrozba. m
viac sa tieto dve lnie od seba vzauj, tm viac mus lovek bra
mnoh veci ako otzku viery. Pokia to bude takto pokraova, ud
stvu nepomu ani armdy psychoteraupetov, ktor v sasnosti dob
re prosperuj v Spojench ttoch. Obdivovateka Hlavy XXII pozn
depresvne obavy Josepha Hellera a jej poetick priate zasa eskho
bsnika Divia. Ale neberme z naich mozgov len to zl. Ony vytvo
rili vetko to, bez oho si u nau spolonos sotva vieme predstavi.
Take vs neopa optimistick vzia budcnosti?
Neopa. Spomete si, koko zaruench" pohrm u predpo
vedali. A stali sa. Ale celkom in a v inom ase. Katastrofick scen
re toti nezriedka vychdzaj z predpokladu dynamiky uritho fak
tora vvoja a statickho stavu inch parametrov. Potom vznik
pokriven obraz nasledujceho deja. To je dobr pre science fiction,
ale v relnom ivote medzi vvinovmi initemi existuje sptn vz
ba. Jedno podporuje druh. Plat to aj pre prtomnos a budcnos.
Poznme vrok Andrea Malrauxa o 21. storo, ktor vraj bu bude
storom ducha, alebo iadne nebude. Myslm, e bude obdobm po
kroku ducha aj novch technolgi. Usudzuje sa, e prudk rozvoj ve
deckho poznania a technickho napredovania smeruje k renesancii.
169

A to znie povzbudzujco. Verme, e aj revolcia vedy a techniky je

spt s knihou Genezis.
Boh stvoril najprv svetlo, potom rastliny a pokraoval alej. Trpi
ma len to, e vdy - ke nieo stvoril - povedal: a je to dobr". Len
pri stvoren loveka zavhal a vynechal tento dvetok. Mono to
nechal na ns. Dokza, e to bolo dobr.
V om poda vs spovaj ohnisk informanho ohrozenia?
Jednou vecou je - samozrejme - innos pecilnych sluieb.
alou je rozmach cyber crime, teda kriminlnych inov spojench
s vyuvanm potaov. Treou s nov rizik kybernetickho teroru.
Urobme si exkurziu do sveta kybernetickho zloinu. Pre mnohch je
to stle ra vedeckej fantastiky.
Tento druh kriminality u nepatr do re literrnej obrazotvor
nosti, ale do relneho ivota sasnosti. Prakticky v kadej krajine o
len trocha vyspelejieho sveta boli zaznamenan pokusy o zneuitie
bankovch informanch systmov s cieom uskutoni neleglne
prevody peaz. Najv znmy prpad je prienik do americkej City
Bank. V roku 1994 skupina ruskch hackerov vnikla do jej elektro
nickch zariaden a nezkonne previedla asi desa milinov dolrov.
Napokon to nedopadlo najhorie. City Bank si najala bezpenostn
firmu, ktor im vinu finannch prostriedkov nala. Mono vak
vie kody spsobil odchod vznamnch klientov banky ku konku
rencii. Stratili dveru. V eskej republike sa objavili snahy o prienik
do informanch mechanizmov polcie, ale aj ministerstva zdravot
nctva. Vo februri tohoto roka prebehla tlaou sprva o tokoch na
komern webovsk strnky internetu. Sria napadnut serverov
Yahoo, Amazon.com a alch spsobila kolaps celej truktry.
Zvan cyber crime je sasou medzinrodnho zloinu. Je spojen
s paovanm zbran, predajom drog, ale aj s krdeami ut a ich
prevozom do alch krajn.
Je znmy skuton dnen rozsah tohoto typu zloinnosti?
Z pochopitench dvodov sa viacer firmy svojm nespoahli
vm informanm systmom nechvlia. Strata klientov bnk
a podnikateskch subjektov je asto via ako priame pokode
nie spolonosti prienikom do jej komunikanho strojenstva.
170

Z prehadu reprezentatvnej skupiny vekch korporci vyplva, e

u v roku 1996 asi 58 % z nich boli aspo raz napadnut pokusom
o prienik do ich potaovch sstav. Znme je vniknutie hackerov
do servera Hotmailu - do neifrovanch schrnok jednotlivch
astnkov. Nedvno delikventi spene prekonali ochranu japon
skch vldnych serverov. Tie v tomto roku sa pchatelia dostali
do elektronickho prostredia komernch intitci a zmocnili sa
tiscok siel kreditnch kariet vo Vekej Britnii a v USA.
Mono odli, i sa o vniknutie do informanho systmu poksili
hackeri, alebo ide o zvedavos konkurencie, i dokonca zujem
spravodajskej sluby?
Pravdae, niekedy je komplikovan rozozna, i konkrtny tok
alebo jeho prprava je dielom cyber crime, alebo pionnych orga
nizci, i naprklad nejde o nov podobu akcie SHAMROCK, kan
dlu, ktor sa tkal spoluprce komernch telekomunikanch
firiem s vzvednmi ustanovizami USA. K takmto neuritostiam
patr aj dajn objavenie druhho ka" v produktoch Windows 95,
Windows 98, Windows NT i novho Windows 2000. Vzniklo
podozrenie, e Microsoft na zklade dohody s NSA v tchto opera
nch systmoch urobil zadn dvierka pre mon kontrolu ifrova
nch informci. Alebo objavenie sa vrusu Melisa, respektve software B02K. Hoci ide o dva rzne problmy, po naintalovan do
vho potaa umouj jeho diakov ovldanie a manipulciu so
sbormi, ich odoslanie, i vymazanie.
Teda na konci 20. storoia k viacerm doteraz neznmym chorobm
pribudli vrusy, ktor mu nakazi nov druh naej planty - potae.
Je to sfra psobnosti aj pre skryt aktivity tajnch intitci?
Potaov vrusy s dnes u notoricky znmy pojem. Mono s
vak tak, o doposia spene odolvali dobe a maj pocit, e sa ich
to netka. asom sa presvedia o opaku. Take aspo pr slov.
Potaov vrus je mal program, ktor sa po infiltrcii do potaa
doke sm reprodukova, vykonva uren - spravidla pre pou
vatea potaa neiaducu - innos, a potom sa sm znii. Je ich ve
a druhov a zujemcu odkme na odborn alebo aspo populrnonun literatru. Navname vak zvedav itateku a prihrajme na
sme jej priateovi - ktor to vetko ovlda - a okrem motov, knh
i peknch obrazov ju me do svojho bytu pozva aj na ukku
171

svojich potaovch vrusov. Mu si pohovori o vrusoch-ervoch,

ktor sa po vniknut do potaa samoinne rozmnouj a po jeho
dostatonom zamoren zan nii sbory dajov alebo programy.
Alebo o vruse-bombe, ktor ak schovan v niektorom sbore na
uren dtum, prpadne na dan poet otvoren sboru, respektve na
in rozbuku. Aby zlikvidoval vetky informcie na pevnom disku po
taa a napokon odstrnil aj sm seba. A kee je re o vzvednch
organizcich, mu sa zmieni aj o vruse-pinovi, ktor sa nepre
javuje iadnou aktivitou, ni nepokod, len ukradne prihlasovacie
hesl alebo cel sbory, aby umonil ich sprstupnenie cudzm
zujemcom. Mono spravodajskm slubm.
Menia a spestruj nov informan technolgie aj tradin obraz,
metdy a triky pione?
Maj na vvoj spravodajskej innosti vrazn vplyv. O viacerch
prkladoch som u hovoril. Modern technolgie umouj vytvra
rozsiahle databzov systmy textovch, obrazovch aj zvukovch in
formci s monosou rchlo vyhadva potrebn daje a zisova s
vislosti medzi nimi. Ide ale aj o vyuitie expertnch programov pre
hadvajcich dta poda sstavy urench prznakov a in rieenia.
Samozrejme, vyuvanie progresvnych informanch postupov je
spojen s bezpenostnmi rizikami. Me djs k narueniu diskrt
nosti, integrity, autentickosti a dostupnosti dleitch a utajovanch
informci. Vvojom sme dospeli k novej podobe sigintu. Jednm
z jeho frontov je kybernetick priestor.
S znme aj prpady - i u spench alebo nespench - pokusov
o vzjomn prienik do databz vzvednch intitci?
Tajn sluby sa takmi prpadmi nechvlia. Podozrievan s Rusi
z vyuitia nemeckch hackerov na prienik do dvernch databz
Spojench ttov a zskavanie pionnych informci. Inm signlom
je proces s Rbertom Ch. Krmom. Bvalm potaovm pecialistom
nmornej spravodajskej sluby USA. V septembri 1996 ho zatkli pre
podozrenie zo pione v prospech Krejskej republiky - to je t jun
as Krejskho polostrova. Sd ho odsdil na dev rokov vzenia.
Kim mal prstup do komunikanho systmu svojho zamestnvatea.
Surfoval po sieti, vyberal poadovan informcie, odstrnil z doku
mentov oznaenie stupa ich utajenia. Nieo vytlail na tlaiarni,
nieo poslal elektronickou potou kapitnovi Baek Dong Ilovi na
172

juhokrejsk diplomatick rad vo Washingtone. Netuil, e jeho

maily vyvolali pozornos FBI. Kontrapion Kima sledovala v jeho
pracovni skrytou videokamerou a odpovala jeho telefn.
V rmci americko-juhokrejskch vzthov urite existovala spolupr
ca medzi krajinami aj v spravodajskej oblasti. Potom vak zujem o ta
kto spsob zskania informci neodra dveru spojencov bez hranc".
O om sved kurizny prpad pione medzi priatemi?
Politika nie je o lske, ale o zujmoch a tie sa mu meni. Mono
sa Krejania domnievaj, e nemono vyli vznik takch vych
nrodnch zujmov USA, ke sa predstavy Amerianov o osude
Krejskho polostrova vzdialia od oakvan i elan juhokrejskej
vldy. Ist analgie z histrie poznme. Take naalej plat:
Dveruj, ale preveruj".
Take pini sa ani v obdob informanho boomu nemusia b, e
prdu o zamestnanie alebo aspo o prcu? Vo vine profesi toti udia
hadaj skr to prv.
Bolo by skutone udn, ak by prve s rozvojom dleitosti infor
mci v organizovanej udskej spolonosti stratili spravodajsk sluby
vznam. Vonkajia i vntorn politika rozvinutch krajn je zaloen
na prednostiach prostriedkov informanho sperenia. HUMINT
a SIGINT poskytuj pre politick aj ekonomick ciele ttov strate
gick i taktick vhody a monosti. Vo vyspelch krajinch sa dva- a
trikrt zvilo tempo budovania rozviednych systmov technickho
charakteru a rdioelektronickho boja. Ide teda o zskavanie dajov
elektronickou pionou. Jednoduch zariadenie spsobil odchyti
dta spracovvan potami do vzdialenosti jednho kilometra je
mon skontruova asi za tyristo dolrov. Sasne s tm sa zdoko
nauj aj monosti vyui elektromagnetick impulzy na znienie
informanch a komunikanch, vojenskch i inch ttnych
rozhodovacch a riadiacich infratruktr.
Mimoriadne frekventovanm sa v poslednom obdob stal pionny
gigant Echelon.
Tento nzov oznauje globlny systm organizovan NSA uren
na odpovanie medzinrodnch telefnov, faxov, prenosu dajov
a elektronickej poty kdekovek na zemeguli. Echelon vyuva
173

kozmick technolgie spojovacch druc, ale aj sie pozemnch sta

nc a leteckch i nmornch prostriedkov. Potae systmu pracuj
s vyuitm metd umelej inteligencie. Rozliuj podozriv sbory dt
obsahujce rozsiahle slovnky kovch slov, nkresov i fotografi.
Systm tak me vyhadva zujmov korepondenciu. V obdob
studenej vojny bol zameran predovetkm proti ZSSR a ne. Teraz
je oficilne zacielen proti medzinrodnmu zloinu, osobitne tero
rizmu. Ostatn vyspel svet m vak pochybnosti o jeho ele. Najm
zpadoeurpske krajiny s znepokojen, e ide predovetkm o poli
tick, vojensk a najm priemyseln pion. Nehadiac na vne
hrozby pre obianske prva a slobody.
S podobn obavy opodstatnen?
Vyplvaj z dvoch prin. Echelon pri monitorovan stoviek
milinov telefonickch hovorov, faxov, e-mailov a prenanch infor
mci nerozliuje individulnych astnkov spojenia. Plone sleduje
vetko. Druhm problmom s kov slov, poda ktorch m
systm vytriedi zujmov korepondenciu. pecialisti tvrdia, e a
80 % kovch slov svis s hospodrskou pionou. Naprklad vo
franczskom parlamente odznelo, e slovnk" Echelonu obsahuje
nzvy asi psto najvch vojenskch a priemyselnch firiem. Inm
podozrenm je elektronick pion proti niektorm nemeckm
firmm. Znepokojenie zpadoeurpskych krajn nalo odraz
v niekokch vyhlseniach na pde Eurpskeho parlamentu a jeho
vborov. Report Eurpskej komisie varuje, e v Spojench ttoch
vyvinuli rozsiahlu pionnu sie ohrozujcu zujmy obanov
a eurpskych ttov.
Kad na tejto plante m teda svojho Vekho Brata, nielen
hrdinovia Orwellovho romnu?
S pochopenm trpezlivch itateov dodajme niekoko detailov.
Z technickho hadiska v prpade Echelonu ide o rozsiahly systm
pionnych zkladn. Hlavnmi s Menwith Hill vo Vekej Britnii,
kde pracuje okolo 1400 americkch pecialistov, ininierov,
lingvistov, kryptolgov a programtorov. Potom Sigint City Fort
Meade - sdlo NSA v Spojench ttoch. alie zkladne s v USA,
Kanade, Austrlii a na Novom Zlande. Komponentmi systmu s
zariadenia uren na odpovanie satelitnch komunikci INTELSAT a sie pozemnch zariaden zameranch na odchyt mikrovlnch
174

prenosov, ale aj kblovch spojov. Na tieto ely s vyuvan aj

objekty diplomatickch radov astnkov dohody UKUSA. Take
naozaj ide o svetovho elektronickho pina.
Predstavuje monos naruenia modernch infratruktr a informa
nch systmov najvie bezpenostn riziko sveta v obdob, na ktorho
prahu sa nachdzame?
Tieto javy s skr jednou kapitolou z knihy vekch bezpenost
nch vziev sasnosti a budcnosti. Kadoron straty americkch
firiem spsoben nikom informci s odhaduj na niekoko
milird dolrov. O stratch inch vyspelch krajn, alebo bvalch
krajn vchodnho bloku nie s dostaton daje. Dleit infor
man systmy - vojensk, ttne, bankov, priemyseln, ale aj zdra
votncke - mono vyradi z innosti prostriedkami elektronickho
boja. U sme o tom hovorili. Zraniten s aj obrann, spravodajsk
a veliace infratruktry.
Vezmime do vahy prklad z vojny v Iraku. tart irackch rakiet
SCUD zisoval systm druc Defence Support Program, urench na
vasn varovanie. Informcia bola prenesen druicovou sstavou
Defence Satellite Communication System - DSCS do centra v Alice
Springs v Austrlii a do Chayenne Mountain v USA. Odtia li po
vely pre rakety Patriot. Prenos informci zabezpeovali druice
Milstar s rdiostanicami SCAMP s vkonom 12 Wattov. Signly rdiotelefnov s vkonom ete o rd menm. Je zrejm, e pri toku
dnes dostupnmi prostriedkami rdioelektronickho boja by mohol
cel systm skolabova.
V om sa podl vs svet najvmi zmenil z hadiska potencilnych
rizikovch faktorov?
V minulosti oceny a priatesk susedia tvorili prirodzen ochranu
pred nepriateskmi tokmi. Vo svete informanch technolgi a ko
munikci neplatia takto obmedzenia. Kedysi boli vsostn vody
krajiny uren poda dostrelu ich pobrenho delostrelectva. Dnes
zsluhou balistickch rakiet, ale aj prepojench informanch
systmov sa na vsostn vody" premenil cel svet. Navye - na po
tencilny tok nie s potrebn ahko pozorovaten logistick
prpravy, ktor by vas vystrhali pred tokom a umonili vykona
potrebn obrann opatrenia.

175

m inpiruj USA ostatn krajiny v oblasti informanobezpenostnch postupov?

Problmom bezpenosti informanch technolgi a ich
rieeniam sa v Spojench ttoch venuje pozornos na najvych
rovniach vkonnej moci. Obavy s najm z privekej zranitenosti
nrodnej infratruktry. Vzjomne prepojench systmov elektrickej
energie, komunikci a potaovch siet.
V roku 1997 prezident Clinton vydal dekrt Executive Order
13010, ktorm sa vytvorila pecilna komisia Presidens Commission
on Critical Infrastructure Protection. Jej lohou bolo komplexne pos
di nrodn stratgiu pre ochranu kritickch infratruktr a zaistenie
ich nepreruenej prevdzky. V roku 1999 bol zriaden National
Information Protection Center. Na koordinciu vldnej politiky v s
vislosti s vskytom bezpenostnch udalost a tokov. Prezident
Clinton predloil nvrh na vylenenie dvoch milird dolrov na boj
s potaovou kriminalitou. Skutone ich prstup je intruktvny.
Zaostva n staruk kontinent v tejto sfre za dynamikou Novho
sveta?
Eurpa na informan rizik reagovala dokumentom An appraisal
of the technologies of political control, ktor vypracovali v septembri
1998 pre Eurpsky parlament. Je venovan aj aktivitm u spomna
nho systmu Echelon. Z inch materilov stoj za pozornos roz
hodnutie Rady Eurpy Council Decision 92/242/EEC z marca 1992
a akn pln pre oblas bezpenosti informanch systmov.
Akmi principilnymi otzkami poburuje odborn kruhy i laick
verejnos brliv rozvoj informanch technolgi?
Zkladnm problmom je vzah obianskych prv a slobd, ako
aj hrozba zneuitia informanch technolgii organizovanm
zloinom.
Na jednej strane existuje obava, e siln ifry pomu zloincom
organizova utajen spojenie. Znemonia tak prstup spravodajskm
slubm a vyetrovateom k dkazom. Preto sa neustle ved disku
sie o povinnosti pouva len tak ifry, ktor nepredstavuj pre tt
ne orgny vnu prekku. Alebo, aby pre kad povolen ifru
existoval nhradn" k. V prpade shlasu sdu, by umonil zaif
rovan informcie rozlti. Podobn problm m aj Interpol.
176

Pokusom o rieenie je Wassenaarsk dohoda z roku 1998. Ide o od

poranie, ktor export produktov silnej ifry stavia takmer na ro
ve obchodovania so zbraami. Tto dohodu podpsalo i Slovensko
a esk republika. Ale mono prve Echelon spsobil, e Nemecko,
Franczsko a prednedvnom aj vdsko liberalizovali svoje zkony
o pouvan silnch ifier vo svojich krajinch.
Na druhej strane ide o prvo obanov na ochranu svojich infor
mci a elektronickej korepondencie. Prenos e-mailov v internetovej
sieti je neobyajne otvoren pre nik dajov a vystaven monostiam
inch tokov na prenan sprvy. S zranitenejie ako tie, o by ste
poslali korepondennm lstkom alebo pohadnicou. Ale elektronic
k pota nie je uren hlavne na pozdravy tete i strkovi.
Mohli by ste vyjadri vae osobn stanovisko k nastolenmu
problmu?
Opatrenia smerujce k slabm ifrm, maj podobn charakter,
ako keby z dvodu, e mafie asto pouvaj automobily, povolili pre
dva iba vozidl s maximlnou rchlosou do 90 km za hodinu.
Navye - s znme prpady korupcie aj v orgnoch polcie a spravo
dajskch sluieb. Tak niet istoty, e slab ifra alebo nhradn k
k zaifrovanm informcim by nemohli by zneuit v zujme pod
plcajcej firmy. Take nie som priateom obmedzen obanov. Skr
si myslm, e vzvedn intitcie s platen na to, aby sa k dtam
vedeli dosta. Ke doku prenikn k dajom tch druhch".
Dochdza aj k inm kolzim medzi prvami obanov a ochranou
spolonosti?
Naprklad pouvanie platobnch kariet umouje dokumentova
pohyb loveka. Umouje sledova jeho vdavky, truktru nkupov,
jedlny lstok, poet osb, ktor pohostil v kaviarni, aj poet a obsah
pohrikov, ktor spolu vypili. To vetko sme u ale zrejme akcepto
vali. Istm rieenm me by pouvanie elektronickej peaenky.
S elektronickm obchodom bude naprklad svisie problm
zdaovania. Iste je ale toho viac, pred o ns budcnos postav.

177

V naej hymne sa spieva, e Slovensko dlho spalo. Zaspali sme aj

v informanej technike?
Hoci vo vyuvan informanch technolgi nie sme celkom na
rovni vyspelch krajn, problmy so zaistenm spoahlivosti a bez
penosti informanch systmov u ns u existuj. Znme s napr
klad pokusy o podvodn prevody v bankch, toky na WWW strn
ky, podozrenia z niku databz akcionrov podnikov. Alebo prienik
skupiny hackerov do potaov Slovenskej poisovne v roku 1998, o
ho vsledkom bolo vne naruenie zruk ochrany osobnch dajov
obanov. Vo svetle tchto skutonost je potrebn analyzova, do akej
miery sme pripraven eli problmom, ktor k nm ete len prdu.
Zkladn legislatvny rmec pre ochranu dajov v ttnej sprve
tvor zkon Nrodnej rady SR . 100 z roku 1996 o ochrane ttne
ho tajomstva, sluobnho tajomstva a o ifrovej ochrane informci,
na ktor nadvzuje vyhlka Ministerstva vntra SR. alej mme z
kon o ttnom informanom systme a vyhlku tatistickho radu
SR, ktorou sa ustanovuj nleitosti projektu asti ttneho infor
manho systmu. Aj postup pri jeho vypracvan a schvaovan.
Uritou normou je vydanie tandardov pre ttny informan systm.
almi s Zkon o ochrane osobnch dajov v informanch
systmoch. Zkon o tovnctve, Zkon o bankch, prpadne
Telekomunikan zkon.
Take na lavnov nebezpeenstvo
legislatvne pripraven?

informanch

systmov

sme

Vidie, e v oblasti legislatvy prslun orgny vykonali nemlo

prce. Nerieen vak ostvaj vne problmy. Predovetkm - spo
menut zkony sce ukladaj povinnos ochrany dajov, ale dosta
tone neupravuj poiadavky kvality ochrany elektronickch dajov.
S vnimkou zkona o ochrane osobnch dajov a zkona o bankch,
legislatvne normy uruj povinnosti, ale dsledne nerieia kontrolu
dodriavania prslunch ustanoven.
Takisto silie o zavedenie odporanch tandardov pre ttny in
forman systm nie je funkn. Neucelen, vemi veobecn doku
ment sotva njde v praxi efektvne pouitie. Viacer prevzat zahra
nin tandardy s u prekonan vvojom v Eurpe aj vo svete.
Prevzali sme kritri ITSEC - Information Technology Security
Evaluation Criteria - z roku 1989, ale svet u prechdza na Common
Criteria z roku 1996. Tieto s u adaptovan ako nov ISO Final Draft
178

International Standard. Shrnne teda meme kontatova, e legis

latvne procesy v Slovenskej republike dobiehaj svet ako mal vojak
na konci roty.
Znamen to, e na Slovensku nemme
kompetentn prstup k tejto problematike?

dos odbornkov

na

Na Slovensku je nemlo ud, ktor sa problematikou zaoberaj

a aj jej rozumej. Existuj, ako to u na Slovensku bva, a dve aso
cicie odbornkov psobiacich v tejto sfre. Niektor prednaj na
medzinrodnch seminroch o svojich vskumnch vsledkoch.
Viacero schopnch pecialistov je na vysokch kolch. Nai mlad
matematici a programtori sa umiestuj v svetovch saiach a ne
mlo ich pracuje aj pre zahranin firmy. S vysokokvalifikovanou
a lacnou pracovnou silou. Psobia aj domce komern subjekty
s takouto nplou innosti. Skr chba spoloensk objednvka, kto
r by stimulovala domci vskum a vvoj. Projekty, na ktor by sa od
born potencil sstredil. Napriek tomu, e objektvna potreba tu je.
Mete prezradi nieo o dlom osude vho ifrovacieho algoritmu,
o ktorom sa zmieujete vo svojej predchdzajcej knihe?
ifrovac algoritmus A-1, ktor sme zaiatkom sedemdesiatych
rokov vyrieili na Zvltnej sprve FMV, o om som psal
v Ministerstve strachu?, m u takmer tridsa rokov. Odvtedy neoby
ajne pokroila matematick veda, rozvinuli sa nov potaov tech
nolgie. Najm dnen komern tandardy blokovch ifier sa viac
prispsobuj prci potaov.
Na druhej strane A-1 je urit princp algoritmu, ktor m siln
vvojov monosti. Obdobne ako zdokonalenm princpu algoritmu
IBM Lucifer vznikol medzinrodn tandard DES. Ten preil dvadsa
rokov a naiel pokraovanie v ovea bezpenejom algoritme Triple
DES. Alebo dokonca zkladn princp legendrnej starenky ENIGMY
je reinkarnovan v niektorch softvrovch kryptografickch
prostriedkoch znmych operanch systmov. Zavedenm silnch nelineart, nsobnm opakovanm spracovania vstupnho ifrovacieho
hesla som spolu s almi schopnmi odbornkmi vyvinul algoritmus,
ktor iste patr medzi siln ifry. Vlani nm za tento vynlez rad
priemyselnho vlastnctva udelil patent. Pouvame ho v produktoch
naej firmy. Na ifrovanie elektronickej poty alebo na ifrov ochra
nu utajovanch dajov zapisovanch na pamov mdi potaov.
179

Kam smeruje sasn vvoj kryptolgie?

Dlho pouvan a ustavine spochybovan DES u vyerpal svo
je monosti. Dnes je preukzan monos jeho ltenia za prijaten
nklady. Odhaduj sa na dvesto dvadsa tisc dolrov. Za cenu spo
malenia procesu ifrovania je mon pouva bezpenej Triple
DES. Nie je ale zrejme povaovan za prli perspektvny, pretoe
v sasnosti vo svete vrchol vber novho kryptografickho komer
nho tandardu AES - Advanced Encryption Standard. Konen roz
hodnutie bude uroben do roku 2001. Rovnako ifrovac algoritmus
RSA, dlho pouvan na ifrovanie kov alebo na digitlne podpi
sovanie, predluje svoj ivot zvovanm dky utajovanho ka.
Dnes u potrebuje 1024 bitov.
Z novch smerov s zaujmav ifry vyuvajce eliptick krivky.
Vie sa o tejto monosti zhruba od polovice osemdesiatych rokov.
Patria k asymetrickm kryptografickm algoritmom a na rozdiel od
znmeho RSA predstavuj nov prstup k rieeniu loh prenosu if
rovacch kov, digitlnemu podpisovaniu sprv alebo aj k ifrova
niu krtkych sprv. Zaujmav je kvantov kryptografia. Ide o rozvoj
novch digitlnych princpov prenosu informci s vyuitm polarizovanch fotnov. Kryptografick ochranu prenanch informci
zaklad na princpe neuritosti kvantovej fyziky. Nevhodou je, e
systm zrejme neumouje rieenie digitlneho podpisu. Tak ako
kad veda, aj kryptolgia sa vyvja.
Potreba ifrovej ochrany informci zrejme vzrast najm v svislosti
s rapdne sa zostrujcou konkurennou rivalitou obchodnch
a priemyselnch subjektov. Je ekonomick pion v idylickom svete
univerzlneho priatestva realitou?
Najrelnejou realitou. O Echelone sme u hovorili. Ale v tejto
oblasti - predsa ekonomick zujmy s a na prvom mieste - sa an
gauj aj prostriedky klasickej agentrnej pione. Tak dvadsiateho
tretieho februra 1995 dennk New York Times priniesol sprvu o ob
vinen piatich Amerianov, vrtane rezidenta CIA v Pari a jeho
zstupcu, z politickej a ekonomickej pione. Boli vykzan
z Franczska - pracovnci rezidentry v Pari mali diplomatick sta
tus. Z odhalenia vyplva, e franczska kontrarozviedka kontrolova
la nejak as ich aktivity a zdokumentovala ich innos sotva zlui
ten s ich diplomatickm poslanm. Samozrejme, Spojen tty
popreli, e do tejto aktivity by akmkovek spsobom bol zapleten
180

americk vevyslanec v Pari. Vetko prischlo" rezidentovi Dickovi

Holmovi. Niektor analytici sa tento lapsus snaili vysvetli ako fuku
ekonomickej pione CIA v prospech niektorch vplyvnch americ
kch firiem. o je dobr pre General Motors, to je dobr pre
Spojen tty." To sa asto hovor.
Obdobne aj britsk MI6 vrazne posilnila svoju orientciu na eko
nomick pion. Jej vznamnm zkaznkom sa stal Overseas
Economic Intelligence Committee, vldny vbor pre ekonomick spra
vodajstvo. Tento vbor definuje zameranie priemyselnej pione.
V sasnosti ide najm o spojencov v Eurpskej nii, Japonsko
a Stredn - ie ropn - Vchod. Obdobne sa v ekonomickej pioni angauje aj franczska SDECE. Okrem inho aj v Spojench
ttoch. Take na poli ekonomiky s spravodajsk sluby
v prtomnosti neobyajne ul.
V nedvnej minulosti sa na horizonte medzinrodnch vzthov za
iskrilo podozrenie z krdee modernch technolgi z USA. Ide o innos
nskych vzvednch sluieb?
Ameriania podozrievaj nu z dlhodobej infiltrcie nrodnch
laboratri USA. Vraj tento prienik ania organizovali niekoko
desaro. Ameriania s presveden, e ne k vvoju modernch
zbran, okrem inho aj neutrnovej bomby, inne napomohla jej
pionna sluba. Pripisuj jej krdee informci z laboratri v Los
Alamos, Lawrence Livermore, Oak Bridge a inch. ania tak mali
zska technick dokumentciu rakiet Minuteman, Peacekeeper
a Trident. Podozrenie vzniklo a v roku 1995 a najm o rok neskr,
ke sa zistilo, e na u od roku 1988 rob skky s neutrnovou
bombou.
Prekonala na svoje dvnejie problmy v rovine nosiov jadrovch
nlo a me v sasnosti vyrba modern raketov zbrane?
Do vzbroje maj by zaveden po roku 2002. Take no. Pjde
o mobiln rakety typu ICBM, teda medzikontinentlne balistick
strely, zbraov systmy s podobnou charakteristikou vystreovan
z ponoriek a prbuzn bojov prostriedky s viacermi nezvislmi
hlavicami typu MIRV. Ke uvime, e v roku 1990 ania mali iba
dve sil pre odpaovanie balistickch rakiet schopnch zasiahnu
ciele v USA, tak tento program podstatne zmen situciu.
V Spojench ttoch prpad povauj za vne zlyhanie
181

kontrarozviednej ochrany laboratri a ich projektov. Ako inak by to

napokon lo hodnoti. Mnoh vraj ide na kor poruenia licennch
podmienok americkmi firmami. Obchod je obchod. V podozren s
najm vrobcovia satelitnch technolgi Hughes a Loral.
Stva sa najudnatejia krajina na svete hlavnm protivnkom USA?
Tm vdy aspo potencilne bola. Aj ke druhm v porad. Teraz
je hodnotenie zloitejie. Ku geopolitike sa ete iste dostaneme.
Tvrdenia o lohe pione v modernizcii nskej vzbroje treba bra
s istou rezervou. Ameriania si ako predstavuj, e aj in vo svete,
sa mu vlastnm vskumom dopracova k prevratnm poznatkom.
S vemi nchyln veri, e t druh to museli len ukradn. Aby sa ani
0 mak nespochybnil ich pocit absoltnej vnimonosti. Mnoh vak
na popisovanch prpadoch pione je pravdepodobn. Lene.
Viete si predstavi vznam ukradnutej dokumentcie kozmickch
technolgi pre krajinu, ktor by im nerozumela a nemala zariadenia
1 odborn personl pre ich vvoj a vrobu?
Ako na vzniknut situciu reaguj Spojen tty?
Sprsnili ochranu utajovanch informci o technolgich. Najm
proti monosti ich niku pri obchodnch kontraktoch. Do kandlu
nskej vedecko-technickej pione zapadol aj prpad Johna
Huanga. Ten mal preda mnostvo utajovanch skutonost indonz
skej firme Lippo Group. Pokraovali alej do ny. Za tieto daje
ania zaplatili vek peniaze. A tak, e vznikli diskusie o poku
se ny ovplyvova prezidentsk voby v USA. To by bola korupcia
hodn Nobelovej ceny za pion. Je to vak zrejm pekulcia.
Pravdepodobne najvou udalosou v oblasti vedecko-technickej
pione ete z obdobia studenej vojny je prpad manelov
Rosenbergovcov, ktor za dajn spravodajsk innos v prospech
Sovietskeho zvzu skonili v USA na elektrickom kresle. Mlokto asi vie,
ako to bolo naozaj. Potom nasledoval al dos hlun kandl. Jadrov
vedec Klaus Fuchs mal tie pomc ZSSR dohna Spojen tty. Touto
tmou sa zaober mnostvo literatry. S jadrov vskumy jednotlivch
krajn naalej objektom trvalho zujmu vetkch hlavnch vzvednch
organizci?

182

S predmetom pozornosti, odkedy sa vie, e existuje monos vy

rba jadrov zbrane. Je dleit pozna rove, vsledky a monos
ti vskumu. Nov poznatky a technick dokumentciu. Vsledky sk
ok jadrovch zbran. Ich parametre. A tak jadrov pion
pokrauje. A aj odhaovanie novch pinov.
V oktbri 1997 sa vo Franczsku konal proces proti franczske
mu atmovmu vedcovi - agentovi bvalej KGB. Sovietskemu zvzu
a neskr Rusku poskytol vea vznamnch dokumentov o francz
skom nuklernom programe. Francis Temperville materily ukrval
v plastikovch obaloch na odpadky. Na urenom mieste zanechal
signl - dajne upy z pomaranov. Oznamoval, e tovar je dodan.
Prevzatie zsielky" pracovnci KGB agentovi signalizovali katukou
od cigariet na inom mieste. Tak to fungovalo dlho. Hovor sa o ies
tich tisckach strn zvanch informci. Na osobn stretnutie - na
dohovorenom mieste pri moste - ho pozvali lstkami ru. Neme
to by inak, musel ma pinsku riaditeku". Je ete jedna monos,
ale preo kazi romantick alternatvu.
Takto od roku 1987 pracoval pre sovietsku a neskr aj pre rusk
pionnu slubu. Za svoju prcu dostal viac ako 300 000 dolrov.
V roku 1992 sa jeho hra s tajnmi schrnkami skonila. Bol zatknu
t. Prezradil ho prebehlk z KGB, ktor informcie o agentovi
poskytol britskej MI5. T v rmci spoluprce daje postpila
Franczom.
Vroba a biznis sa stali terom pecializovanej pione a t sa
sptne sama stala novm vnosnm odvetvm priemyslu a obchodu?
Vedecko-technick a ekonomick pion s skutone vznam
nm a charakteristickm atribtom sasnho sveta. Zaoberaj sa ni
mi nielen ttne spravodajsk sluby, ale aj podstatn as vekch
priemyselnch a obchodnch spolonost. Vznikaj pecializovan
bezpenostn skromn firmy, ktor oficilne vykonvaj zber a ana
lzu informci z odkrytch zdrojov". Pri zskavan dajov iste ne
pohrdn ani tajnmi spravodajskmi operciami a korupnmi
prostriedkami.
Nrast pecifickej vzvednej innosti viedol prezidenta Clintona
v roku 1996 k schvleniu dokumentu Economic Espionage Act. Ve
straty spsobovan tmto odvetvm pione a inmi spsobmi ne
kalej hospodrskej sae" - naprklad priemyselnm pirtstvom - s
naozaj pozoruhodne vek. Poda niektorch analytikov dosahuj vo
svete rone a 100 milird dolrov. Krdee softvru, zneuitie
183

vrobnej znaky, pokodenie povesti konkurentov, kpie audio i

video nosiov a in. FBI na konci roka 1997 evidovala v USA asi
osemsto prpadov hospodrskeho vyzvedastva. To zna stopercent
n zvenie v porovnan s predchdzajcim rokom.
Novm rizikom je liberalizcia obchodovania s technolgiami
dvojakho pouitia. Coordinating Committee for Multilateral Export
Controls - znmy COCOM, bol v roku 1994 zruen a kontrola ex
portu tchto technolgi vemi oslaben. Nedostatonm sa ukzal
by Export Administration Act z roku 1994 aj nasledujci International
Emergency Economic Powers Act. Rieenm m by prve
Wassenaarsk dohoda upravujca vvoz takchto technolgi.
To sasne Spojenm ttom umon udriava si vo svete
technologick prevahu.

184

ROZHOVOR
TVRT
O vetkom rozhoduje lovek.

Ak bola individulna udsk bytos doteraz dos stratenm

lovieikom v celkovch rozmeroch sveta, nestva sa paradoxne ete za
nedbatenej ou entitou pod vplyvom technologickho vvoja, ktor by
mal svet zmenova a humanizova, ale zd sa, e ho skr rob pre
loveka stle viac a viac nedostupnejm, odudtenejm, nebezpenej
m a nepochopitenejm?
Ako ste povedali - paradoxne. Pretoe systm, v ktorom sa lovek
stva stratenm lovieikom, si predsa udia sami vytvorili a je dielom
ich voby. Tak postoj stratenho lovieika je alibisticky a pre
budcnos nekontruktvny.
Obas sa udia posauj na pretechnizovan svet". Ale sasn
ekologick a spoloensk problmy - prostredia i ducha - s skr od
razom jeho nedotechnizovanosti ako pretechnizovanosti. Vyplvaj
z nedomyslenosti i z nedorieenia dsledkov. Po prvotnom naden
sa objavuj problmy. Niekedy a tak, e nadenie vystrieda odmie
tanie, skepsa. O viacerch rizikch sme v predchdzajcom hovorili.
Preto je pre svet, krajiny i ud potrebn zdvodnen bezpenostn
politika, ktor na tieto hrozby komplexne reaguje. Bezpenostn po
litika je o vzahoch - politickch, ekonomickch, vojenskch. Ale aj
kultrnych a veobecne spoloenskch.
tt neme by bezpen, ak nie s chrnen jeho vntorn
vzahy a hodnoty. A tieto dimenzie s spt s prirodzenmi a legi
tmnymi prvami i zujmami obanov. Prepojenie ochrany ttu, spo
lonosti a jednotlivcov sa prejavuje v socilnych aspektoch bezpe
nosti. O vetkom rozhoduje lovek - ten straten" aj nestraten.
A udia pones aj dsledky svojej voby.
Ako vidte pomery na Slovensku cez prizmu takto formulovanch
kritri?
Socilna bezpenos na Slovensku je vnym problmom.
Negatvne psob cel rad faktorov. Prvm s ak socilne dsled
ky ekonomickej transformcie. U som spomenul, e ju prli pozna
il princp absolutizcie novch spoloenskch a politickch cieov
bez ohadu na neiaduce socilne efekty. Z vnej spoloenskej
opercie sa stal panick tok na majetok. Bez nleitej legislatvnej
185

prpravy. Bez monosti laboratrneho" overenia i poloprevdzky.

Bez innch kontrolnch mechanizmov. Ilo o uniktnu operciu,
ak sa doposia nikde neuskutonila. Viacer zahranin experti si
z ns urobili skobn laboratrium novej disciplny - transitolgie.
Mono na overenie svojich teri. Alebo na zskanie informci pre
poradensk firmy u nich doma. To hovorm pre tch, ktor to mysle
li poctivo. Zabudli, e politickm rozhodnutm sa zdrav diea nena
rod za tyri a pol mesiaca. Dokonca ani vtedy, ke dme dokopy dve
eny. Pre tch, o pod kepienkom vekch slov o demokracii
a slobode zavoali orku", to nazveme taktne. e ich skupinov
a osobn zujmy nepotrebovali ucelen koncepciu, stratgiu ani
prepracovan legislatvu.
Dos vea naivity sa skrvalo v ilzich, e trhov hospodrstvo fun
guje na princpe akejsi medzinrodnej socilnej solidarity a e lohou
i myslom bohatch krajn a krajanov je zabezpei na Slovensku bla
hobyt. Niektor sa po desaro prebrali z mrkot, ke zistili, e im ch
ba aj blaho aj byt. A ke sa presvedili, e kad tt si riei predovet
km svoje problmy - a rd to urob aj na kor slabch a dverivejch.
Spoliehanie sa na poskytnutie transformanch zdrojov zvonka"
je zrejme druhm faktorom. Bez vyvenej koncepcie zahraninch
investci a tvorby vlastnch vntornch zdrojov. Tie tu boli a u nie
s. Ostal len vytunelovan majetok a nikdy nezaplatiten very.
Poznte t rozprvku? ...kde je t voda? Voly ju vypili. Kde s tie
voly? Msiari ich zabili. Kde s t msiari? ...a tak to me s done
konena. Tam niekde s tie fondy, o boli a u nie s. Podstatn s
obrovsk nenvratn very. Zodpovedn zbavili tt prostriedkov, ale
nemohli ho zbavi stavnch zodpovednost. Najm v transformanom obdob je to doslova diverzia princpov novej spolonosti, tak
mer samovrada vlastnej krajiny. Nik ju nebrnil - ve kad sa mu
s postara o seba sm. Tretm faktorom? Boj o moc a permanentn
krza politickej moci. Zrtenie systmu socilnych garanci.
Kde poda vs treba hada vchodisko zo sasnho marazmu?
Za vny pokladm - a to vemi przvukujem - vzah ttu a jeho
ast. tt nedostatone pln svoje povinnosti, a tak reginy, mest,
obce a obania si rieia svoje problmy, ako vedia. To vyvolva siln
dezintegran tlaky na spolonos zanajceho nrodnho ttu. Ak
by tto tendencia pokraovala, me ma tragick nsledky.
186

Vny je nrast nezamestnanosti a pokles ivotnej rovne oba

nov. Zbedaovanie poetnch vrstiev nroda i frustrcia znanej
asti vzdelanch ud - zamestnanch naprklad vo vede, kolstve,
zdravotnctve a aj inch oblastiach ttnej sprvy. Synergia nepriaz
nivch efektov vrazne oslabuje vzah jednotlivca k spolonosti a vy
tvra v om pocit, e vlastne tt ani nepotrebuje.
Potom ako o vzii mono diskutova o jeho odumieran. Ale ako
o realite a racionlnej transformcii sotva.
Osobitnou kategriou socilnych faktorov bezpenosti je vzah
nie zanedbatenej skupiny obanov, ktor radi prijali aj vysok
funkcie v tte. Dodnes sa ale nezbavili iba zamestnaneckho vzahu
k nemu. S tak seky, kde to mono nepreka. S vak aj tak, kde
to je rizikov faktor. Teda hlavnm problmom je dezintegrcia
spolonosti. Vsledkom je vne ohrozenie najvych zujmov naej
nrodnej bezpenosti.
K socilnym a ekonomickm faktorom bezpenosti patr aj nik
elitnch mozgov?
pikov odbornci nenachdzaj v destabilizovanej spolonosti
primeran a oakvan monosti uplatnenia svojich schopnost.
A strca as na budovanie stabilizovanho ttu si nechc i ne
mu dovoli. Ani aha za sebou pelotn. Tak poda monosti od
chdzaj. Je to alia vlna - tichej - emigrcie. Nie na skusy,
navdy. Kok u v porad? Viacer sa ani prli k Slovensku nehlsia.
Radej splyn s inm nrodom a - ak je to mon - zmenia svoje
obianstvo. no, aj to je socilny faktor bezpenosti.
Slovensk spolonos je zatia celistvm zemm s vekm
potom jazier. Tieto jazer sa zvuj spoloenskmi rozpormi.
Otzka zachovania zemnej celistvosti vitlne zvis od rieenia
existujcich problmov. Inak sa jazer bud rozirova a staneme sa
izolovanmi ostrovekmi v mori sveta. Slovenskom v diasprach.
Ako hodnotte aktulny stav veobecnej kriminality?
Tie prinle k socilnym aspektom bezpenosti. Oban sa ne
me cti v krajine bezpen, ak tt nevie ochrni jeho ivot, zdra
vie a majetok. Veobecn kriminalita na Slovensku kedysi a dnes, to
s nesmeraten kategrie. Rovnako sotva meme porovnva jej
objasnenos. Iste, s in podmienky. Vytvra ich otvorenos hranc,
ak existenn situcia poetnch vrstiev ud, migrcia, psobenie
187

trhovej ekonomiky. Peniaze a majetok, o viacer vlastnia a in chc

nepoctivo zska. Lebo neveria, e t druh ho zskali poctivo. Pokles
cty k inm, znenie hodnoty ivota, zvlil uplatovanie princpu:
kad sa mus postara o, seba sm". Vny faktor je aj dekadentn
konzumn filozofia ivotnej rovne. Mono s to transforman da
ne, ktor za slobodu treba plati. Ale vea ide na vrub dezorganizcie
spolonosti a straty motivcie. Vsledkom je vzostup kriminality.
Ponknete nvod na rieenie situcie?
Objektvne podmienky sa - dfam - bud postupne pozitvne
meni. Ale nie samy od seba. Podobne ako poiar treba lokalizova
riace sa problmy kriminality, odstraova jej socilne korene
a priny.
O viacerch okruhoch zloinnosti sme u hovorili. Polcia riei
najm dsledky. Na to je uren. Hoci aj v prevencii m svoje mies
to. Nepochybujem o vekom sil svojich bvalch kolegov bojova
proti kriminalite. Nememe tu rozobera technologick" aspekty
ich prce a riadenia. Kde o robi, alebo postupova inak.
Neodpustm si vak upozornenie na potrebu posilni ideov motiv
ciu prslunkov polcie. Je to o vzahu k svojej krajine a novmu t
tu. O spoloenskom postaven a uznan ich neobyajne akej profe
sie. Je to ale aj o cte policajtov k svojmu poslaniu. O prirodzenej
autorite ud vo funkcich. O celom tte a nie o zem, kde si kad
s kadm tyk a vetci sa navzjom posielaj niekam. Ve spolu
kradli kone, alebo aspo psli husi. Ani NATO, ani Eurpska nia
nae problmy kriminality nebud riei. Na to sme tu my sami.

188

ROZHOVOR
PIATY
Tak ako kad lovek, aj nrod sa v ivote nevyhne hodine pravdy.
To je ten as, ke princpy s konfrontovan so skutkami.
Ke prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster na prahu roka
2000 vyslovil mylienku o potrebe ttnej doktrny, nestretol sa prve so
spontnnym pochopenm. Ale ak m dnes kad vznamnejia firma
stratgiu, stratgov a tvary strategickho plnovania, me v dlhodo
bom asovom horizonte existova krajina bez raison tre a programu
do budcnosti? Ak je vzah geopolitickej koncepcie a bezpenosti
krajiny?
Geopolitick faktory s zkladom kadej seriznej doktrny bez
penosti ttu. Je potrebn repektova vplyvy, ktor na bezpenos
obanov, spolonos a tt objektvne psobia. S akmi svetovmi
tendenciami a zujmami sa bud nae vlastn zujmy stretva.
Nechcem itateov unavova definciami a teriou. Iste ju bu
poznaj, alebo ich nezaujma. Jasn ako facka. V strednej Eurpe
sme ich u niekoko dostali. Nesprvne geopolitick ciele a nerelne
ambcie mu vies aj k zniku mocnost. Aby sme neli do alekej
histrie, pripomeniem len Raksko-Uhorsko, Sovietsky zvz
a Juhoslviu. Take ten vzah, na ktor sa ptate, je pre ns jeden
z najpodstatnejch.
Kfrekventovanm otzkam i naliehavm vzvam dnenho sveta pat
r potreba nielen vntropolitickej, ale aj medzinrodnej a kultrnej plu
rality. V preklade do inej populrnej terminolgie ide o oraz nstoji
vej konflikt unipolrnej koncepcie a multipolrnej vzie sveta. Ak bude
postavenie a loha Eurpy v bliej i vzdialenejej budcnosti? o bude
musie zvldnu politick reprezentcia Slovenska, aby bola naa
krajina vntorne konzistentn a zrove kompatibiln s globlnymi
tendenciami?
Spojen tty americk s dnes celosvetovo dominantnou kraji
nou. Vojensky, ekonomicky, technologicky aj kultrnym vplyvom,
najm na nastupujcu generciu. Svoje vnimon postavenie uplat
uj nielen proti bvalm protivnkom a krajinm tretieho sveta.
Rozpadom bipolrneho sveta tieto krajiny stratili vea zo svojho ma
nipulanho priestoru pre inn obhajobu vlastnch zujmov. USA
hegemniu realizuj aj vo vzahu k spojencom. Americk zujmy nie
189

s vdy v slade s ich zujmami, ale spojenci sa zatia nedoku pro

ti politickmu ntlaku Spojench ttov presadi. Teda vetko na
sveduje tomu, e najm vo vhade dvadsiatich a tridsiatich rokov
budeme unipolrnym svetom.
Myslm si vak, e tto otzka je dnes dos zle chpan.
Takpovediac po starom. Len slovo bipolrny chceme nahradi inou
kvantitou polarity uni-, respektve multi-. Takto prstup k otzke ne
repektuje kvalitatvne zmeny vo svete, ani vntropolitick vvoj jed
notlivch krajn - vrtane Spojench ttov americkch. Take pre
vaujca unipolarita nemus znamena, e USA bud mc, alebo e
bud chcie nezohadova zujmy inch silnch subjektov svetov
ho diania. e ich zahranin aj bezpenostn politika bude dan
princpom: o je dobr pre Ameriku, mus by dobr pre cel svet".
Nebola by to pravdepodobne v budcnosti ani pre Spojen tty
optimlna politika.
Svet v rmci silia o svoje zachovanie smeruje k integrcii
najdleitejch zujmov a nevyhnutn je solidarita krajn pri ich rie
en. S to ivotn zujmy udstva ako celku. To nie je o vzahu kra
jn a vemoc, ale o vzahu udstva a prrody. Alebo mono aj sveta
a vesmru. Teda - hoci pokuenie absoltnej moci je vek - viem si
predstavi racionlnu unipolaritu typu: o je dobr pre svet, je
dobr aj pre Ameriku". Aj pre dominantn krajinu - i jedin supervemoc - plat hrozba vyplvajca z nesprvnych geopolitickch
cieov.
To sa ale tka aj multipolrnej verzie sveta. S tou istou paradigmou uznvanou jeho hlavnmi plmi". To s vak celkom in pred
stavy, ak mono o tchto pojmoch mme dnes. Ak by som pouil
prklad z fyziky, tak dnes sme nchyln uvaova v rozmeroch plat
nosti Newtonovch zkonov. Menej berieme do vahy platnos te
rie relativity. Vvoj sa nezastav a vo svete existuje potencil takch
subjektov, ako je integrujca sa Eurpa, na, Japonsko, Rusko, ale
aj islamsk svet. Napokon - ke hovorme o geopolitike, nemono
zanedba ani vvin vzahu konzumnej spolonosti a kresanstva. Ale
aj vplyv islamu a budhizmu na mylienkov pohyb i mocensk truk
tru sveta. To s tie vemi vne geopolitick faktory. A zloit filo
zofick vahy na permanentn diskusiu. Take tto otzka bude
aktulna aj za sto rokov a odpove u mono bude in. Prte...
Odol geopolitick hegemn sklonom a zvodom, ktor
v konench dsledkoch mu sta osudn preho i pre cel svet?

190

sa

Tak ako Ameriania sa musia vysporiada s minulm obrazom ne

priatea i my sa musme zbavi psycholgie starch dogiem. Preto po
dozrievanie z nekalch myslov nie je ten najkontruktvnej postoj.
Aj ke existuje vea prkladov proti optimizmu, predsa len tieto ka
zy pri uplatovan moci - i u ekonomickej alebo vojenskej odmietam povaova za urujce pre perspektvu.
Samozrejme - pokuenie zneui moc existuje vdy.
Nepochybujem, e v USA na realizciu unipolarity existuj rzne n
zory. Urit predstavy mu ma niektor podnikatesk a finann
vrstvy a nimi lobbovan mocensk truktry a odlin vzie maj in
- mono strategicky zodpovednejie politick kruhy. Ani pre
Spojen tty nie je jednoduch deklarovan princpy systmovo
nerepektova.
Tak ako kad lovek aj nrod sa v ivote ocitne v hodine prav
dy". To je ten as, krsna itateka a lskychtiv itate, ke vae n
zory a vyjadrenia s konfrontovan so skutkami, ktorm sa neme
te vyhn. Mnoho Amerianov ver tomu, o Amerika verejne
vyhlasuje, a s frustrovan, ke skutky s rozdielne. A ostatn svet
tie nie je ani v unipolarite" len objektom diania, ale v miere racio
nlny svojho sprvania me by jeho vznamnm subjektom. Take
si myslm, e aj unipolarita bude o dialgu a argumentoch. Vetci sa
musia zdokonali v chpan zujmov aj tch druhch. Ono to je
napokon vo veobecnom zujme. A len v tomto kontexte m trval
ndej zujem kadho. Skutone to tak vidm.
Predpokladom zachovania horceho mieru je zrejme dostaton stu
pe horkovitho zbrojenia. Prezradte nm, o sa vlastne dnes deje vo
vojenskej sfre z hadiska aktulneho geopolitickho pohybu?
Prvm problmom je kvalitatvna zmena v hodnoten vojenskej si
ly. Dnes u skutone nie je mon len pota rakety a hlavice.
Spojen tty nahradili informan systm Worldwide Military
Command and Control System zo sedemdesiatych rokov novm
Global Command and Control System - T. Nov systm velenia je spo
ahlivej a odolnej. Poskytuje lepie monosti krzovho a taktick
ho plnovania, analzy spravodajskch informci a podpory oper
ci. V dsledku rozvoja systmov Command, Control, Communication,
Computer and Intelligence - C4I, prostriedkov rdioelektronickho
boja a ochrany pred jeho inkami treba pri rovnakch potoch ra
kiet a hlavc pomer strategickch sl hodnoti v selnom vyjadren
1 : 1,5 v prospech USA. Tak to hodnotia niektor rusk analytici.
191

Pri dohodch o raketovom odzbrojen, raketovej a jadrovej parite sa

tieto faktory nebrali do vahy. To me komplikova alie
rokovania o obmedzovan obrannch potencilov.
Budce rizik mu vyplva z diferencie vojenskej a ekonomickej
sily Ruska. Ale v podobnej, ba horej situcii je naprklad Bielorusko,
ktor m v sasnosti viac tankov ako Anglicko, viac bojovch lieta
diel ako Nemecko a viac akch zbran ako Franczsko. Alebo
Ukrajina, nie celkom stabiln, hospodrsky slab jadrov mocnos,
po Rusku najvia vojensk kapacita v Eurpe.
Take Rusko v obrannej relcii k ostatnm vemociam, vrtane
USA, bude realizova len" politiku odstraovania. Jeho ozbrojen
sily a aj vvojov monosti s nemal a dostaton na takto
bezpenostn koncepciu.
Otvoren ostva otzka monej spoluprce Ruska s NATO. Ide iba
o diplomatick dvorenie, alebo o serizne obojstrann silie?
Rusko je kategoricky proti budcemu unipolrnemu svetu a roz
irovaniu NATO smerom na vchod. Relny je vak predpoklad, e
Rusko s USA a NATO bude rozvja systmov sinnos. Len tak
me obnovi svoj geopolitick vplyv. Azda takto dialg prispeje
k reforme NATO. Aby nebolo pozostatkom studenej vojny.
Rusko si uvedomuje, e pravdepodobne po roku 2003 v dsledku
nasadenia novch zbran USA djde k vnemu narueniu strategic
kej rovnovhy. Vojensk sila vemoc sa vrazne prenesie do kozmu
a nov vesmrne zbrane zmenia doterajiu obrann filozofiu. Ide aj
o nov infratruktru innosti vojsk.
Celkov asi dvojnsobn zvenie efektvnosti zbraovch syst
mov bude ma charakter vojensko-technickej a bezpenostnej revol
cie. V tejto situcii sa Rusko bude usilova o udranie svojej schop
nosti realizova politiku odstraovania. Som presveden, e Rusko
bude donten k spoluprci a pre USA a NATO to tie bude potreb
n. Trvalej mier vak nie je mon dosiahnu vntenm svojej kon
cepcie protivnkovi. Ten sa v novej situcii stva partnerom, ktor m
tie svoju pozciu a k jej zmenm sa mus dopracova sm.
Donedvna sme patrili do sfry vplyvu Sovietskeho zvzu. Ak
zujmy bude v najbliom obdob reprezentova Rusk federcia?
Ak bude destabilizcia ruskej spolonosti pokraova, ak bud
narasta enormn dlhy ekonomiky, morlny rozvrat a socilna
192

nezabezpeenos obyvatestva, potom sa Rusko celkom dobre me

dosta do polohy satelitu Spojench ttov, Eurpskej nie alebo aj
ny. Mono i Japonska.
Inou, pravdepodobnejou monosou je deba Ruska na sfry
zujmov. Mu sa presadi eurpske - najm nemeck - a americk
zujmy na zpade Ruska a americk, japonsk a nske zujmy na
vchode krajiny.
Rusko vak apiruje na to, aby zostalo repektovanou svetovou
vemocou. To je tret variant monho vvinu. Preto sa usiluje
o zastavenie politickej, spoloenskej a hospodrskej destabilizcie.
Monm scenrom je rozvoj vzahov s Bieloruskom a Kazachstanom
prpadne almi krajinami bvalho Sovietskeho zvzu. Vytvori jed
notn trh, koordinova ich vonkajiu politiku a riei spolon obra
nu. K ekonomickmu priestoru by sa neskr mohla pripoji aj vi
na republk, ktor donedvna tvorili jeden ttny celok. Zujem je
najm o Ukrajinu.
Ktor vvinov alternatvu pokladte za najpravdepodobnejiu?
Nechcel by som hda. Hovorme o perspektve povedzme dva
dsiatich rokov. Pri dnenej dynamike sveta je ak robi prognzy.
Preto sa sstreme len na monosti a ich rizik.
Zrejme bude narasta politick va a spoloensk podpora
tretieho variantu. Bud sa usilova o odstrnenie rozporu medzi eko
nomickou a vojenskou silou Ruskej federcie. Rizikom s rusk men
iny v ttoch bvalho ZSSR. V niektorch prpadoch 40 a 50 %
obyvatestva novch ttov, o je monm zdrojom napt
a konfliktov. alej mu vznika teritorilne rozpory medzi Ruskou
federciou a novmi ttmi niekdajieho ZSSR. Sasn revitalizovan naptia a konflikty maj hbkov korene v ekonomike, kultre,
v etnickch aj v religiznych problmoch. Je vak v eurpskom
a svetovom zujme, aby Rusko nebolo alch dvadsa rokov zdrojom
nestability.
Popsan scenr tretieho variantu vvinu Ruska, samozrejme, nie
je jedin. Popredn americk bezpenostn odbornk - Zbygniev
Brzezinski - na rozdiel od viacerch ruskch analytikov, mu prli ne
ver. Aj ke - zd sa - m najviu vntorn podporu. Je pre mno
hch sympatickm kompromisom medzi scenrom tvrdieho postoja
proti dominancii Spojench ttov a scenrom dlhodobej stratgie
eurpskej orientcie Ruska.

193

Ak s to scenre?
Pre rozvoj Ruska je lkav scenr postupnho upevovania a roz
vjania vzahov s Eurpou. To vak znamen prija silie Ukrajiny
o eurpsku integrciu a aj rozvjanie jej vzahov s NATO. To, o sa
dnes mnohm Rusom zd ako strviten, sa v dlhodobej perspek
tve me ukza ako optimlna stratgia. Pre Rusko a - samozrejme
- aj pre Eurpu.
Vyli sa ned ani scenr zaloen na strategickom spojenectve
Ruska s nou a Indiou, prpadne Irnom. Proti unipolarite sveta. Je
to ale riskantn scenr. V stvke je izolcia a tempo ekonomickho
rozvoja Ruska. Ako to napokon dopadne, zle na vntropolitickom
vvine Ruska, ale aj na politike USA a Eurpy vo vzahu k Rusku.
Ns asi najvmi vzruuj strategick zmery Ruska vo vzthu
k Eurpe.
Eurpskou zahraninou prioritou Ruska s vzahy so Spolkovou
republikou Nemecko. Investcie Nemecka v Rusku prevyuj 100 mi
lird mariek. To je jasn signl. Rusi povauj Nemecko za svojho
strategickho partnera v Eurpe. Vznamnm trendom bude vytvo
renie partnerskch vzahov so ttmi na zem bvalej Juhoslvie.
Rozirovanie NATO v Eurpe je ruskmi politikmi - prakticky
vetkch orientci - povaovan za ohrozenie nrodnch zujmov
Ruskej federcie a za kontraproduktvne pre stabilitu kontinentu.
Zachovanie vojenskej truktry NATO je poda ruskch politikov po
zostatkom studenej vojny a znamen rozdelenie Eurpy, o poda
ruskho stanoviska je sce vhodn pre nrodn zujem USA, ale nie
pre Eurpu. Nazdvam sa, e to je dos konzervatvne myslenie. U
som sa k tomu vyjadril. Lene nie som od toho, aby som posudzoval
rusk nrodn zujmy.
Myslte si, e sa Rusko me na zklade novch neprjemnch sk
senost a pretrvvajcich negatvnych zahraninch tlakov, ktor ho
vemocensk nerepektuj, detruuj a poniuj, napokon rozhodn pre
obnovenie svojich stratench pozci v Eurpe a pre nvrat k niekdajej
vntornej a vonkajej politike?
Rusku nehroz komunizmus", ak opustili. Nie je relne,
aby sa Rusko mohlo v Eurpe vrti k epoche, ktor sa
skonila. Bude sa vak usilova o obnovenie naruench vzahov
194

s bvalmi spojencami vo vchodnej a strednej Eurpe na bze

partnerstva.
Rusko je vak aj zijskou krajinou. Na tomto kontinente sa azda
nachdza i jeho najvie prrodn bohatstvo, ktor lka mnohch
zujemcov. Ako sa bude vyvja rusk politika smerom na vchod?
Rusk federcia formuluje nov vchodozijsk a tichomorsk
politiku v partnerskom vzahu s nou. Preto sa bude musie dohod
n s nou o teritorilnych rozporoch. Kompromisom mono upra
v svoje vzahy s Japonskom v otzke Kurl. Urite bude rozvja vza
hy s Indiou. Nemyslm si vak, e vytvorenie vojenskho spojenectva
s nou - ako hrozil Boris Jecin pri nvteve Pekingu - je relne.
na nie je a ani asi nebude zainteresovan na takom spojenectve.
Nie je to v jej nrodnom zujme. A mono zle na USA, aby ani
nebolo. Ve poda mienky niektorch analytikov sa v priebehu dva
dsiatich a dvadsiatich piatich rokov na me sta ekonomickm
gigantom. Za uritch okolnost spolu s Tchajwanom, Singaprom
a Vietnamom me vytvori neobyajne siln hospodrske zoskupe
nie. Celkom vyli nemono ani nsko-japonsk spojenectvo. V po
litike rozhoduj zujmy. o by to znamenalo, nie je ak domyslie.
O nraste vojenskej sily ny sme u hovorili.
V om spova aisko bezpenostnej politiky Ruska?
lohy vntornej bezpenosti Ruska s spojen s tmi ciemi, kto
r som spomnal v predchdzajcich vyjadreniach. Mimoriadne z
van je boj s kriminalitou, neleglnym vvozom kapitlu a surovn.
Vysporiada sa mus s korupciou.
Vo vonkajej bezpenosti je Rusko vemi zainteresovan na likvi
dcii ohnsk naptia v blzkosti svojho teritria. V sasnosti sa usi
luje o rieenie problmu Kaukazskej oblasti. Potom bude chcie do
siahnu lepie partnersk vzahy s pobaltskmi ttmi. Trvalou
vzvou je rieenie partnerskch politickch, ekonomickch aj bez
penostnch vzahov s Ukrajinou. Rusko je zainteresovan na nor
malizcii vzahov v trojuholnku krajn Afganistan - Pakistan - Irn so
zmerom docieli uznanie neporuitenosti hranc.

195

Na ktor oblasti sa koncentruje pozornos ruskch spravodajskch

sluieb?
Rusko el pokodzovaniu svojich ekonomickch aj inch
zujmov. Psob teda proti ohrozujcim aktivitm pionnych orga
nizci inch krajn. Prve prpady odhalench spravodajskch in
nost, ktor som u uviedol, vea naznauj. Rusk vzvedn sluby
sa tie konsoliduj a zvyuj svoju efektivitu. Aj to z predchdzaj
cich ast rozhovoru vyplva. Myslm si, e ich hlavnou lohou v s
asnosti je zabrni obrovskmu niku informci a pomc zastave
niu hospodrskej destabilizcie. Samozrejme - boj proti terorizmu
a organizovanmu zloinu.
To vetko, o sme doposia povedali o Rusku, nepochybne defi
nuje aj lohy jeho novch pecilnych sluieb. Doma, v Eurpe
a vlastne na celom svete. Sigint, humint, tajn opercie. Vetko,
o om sme v predchdzajcich astiach knihy hovorili. Rusko chpe
spravodajsk innos ako legitmne prvo krajiny. Tak ako to napo
kon dnes chpu na celom svete. Take i u v unipolrnom alebo
multipolrnom svete bud aktivity tajnch sluieb podstatnm
prspevkom k vzjomnej kontrole.
Vbor ttnej bezpenosti ZSSR, teda KGB zrejme predstavoval naj
viu vzvedn organizciu, ak kedy na svete bola. Ve plnil lohy,
ktor v USA patria do psobnosti CIA a FBI, ako aj mnoh z funkci
americkej agentry NSA. Mono preto sa o om vmi ako o inch
spravodajskch slubch tvrdilo, e ide o tt v tte. Zodpoved tento
pohad i hodnotenie skutonosti?
no - bol to koncentrt moci. Ale nelo o nekontrolovan silu,
ktor by konala mimo rmca kompetenci generlneho tajomnka V
KSSZ. V najtemnejom obdob dos asto fovia spravodajskch
sluieb konili na popravisku. Zo spomienok zasvtench vyplva, e
najm po odchode prvho predsedu Mimoriadnej komisie proti ko
rupcii a pioni, znmej EKY, Felixa Dzerinskho a jeho nstup
cu Vjaeslava Rudolfovia Meninskho - okrem inho bol potom
kom bohatho poskho rodu a ovldal dvans jazykov vrtane
japonskho, nskeho, perzskho a tureckho - nastpili udia, ktor
nezriedka mali dos aleko ku komunistickm idelom a bliie
k bezohadnmu karierizmu. Povine skonili na popravisku.
Jagoda, Jeov, Berija i in.
V dobch stalinskch istiek sa nikto nemohol cti bezpen.
196

Veavravn je vyjadrenie v histrii nie dobre zapsanho Kaganovia.

Popisuje to vo svojich pamtiach Filip Denisovi Bobkov. Esenciu
problmu vyjadruje rozhovor redaktora moskovskch novn
s Kaganoviom o princh popravy znmeho marala
Tuchaevskho:
... a povedzme Tuchaevsk, talentovan vojvodca, lovek vysokej
kultry, vzdelan.
... no, no, Tuchaevsk sa povaoval za Napoleona. Pri vojen
skom prevrate vojsk by li za nm.
... a on hovoril o prevrate?
... drah mj, vldnu ttu, to treba predpoveda, mohol chcie
urobi prevrat.
V svislosti s atmosfrou v prostred KGB Bobkov popisuje vlast
n prbeh, ktor zail ako nelnk oddelenia.
Ke sa predsedom KGB stal Berija, zstupca Bobkov to nes
hlasne komentoval. Bobkov nevedel, i nejde o provokciu, a tak sa
ku komentru nepridal. Obval sa udania. Neskr sa mu zstupca
priznal, e zasa on sa obval, i ho neud Filip Denisovi. Neudali
sa, preili.
Bobkov som si vil pre preit ivot, udsk prstup k probl
mom a soldnos v naich vzjomnch vzahoch. V eskoslovensku
bol viackrt. Strvili sme spolu nejednu sluobn aj skromn chv
u. Na Beriju mal zaujmav nzor. Tvrdil, e keby nebol odstrnen,
po smrti Stalina by v ZSSR nastpilo nov obdobie teroru a repres
li. Berija bol lovek, ktor uvaoval rovnako ako Stalin a nevhal od
strni ud, ktor mu zavdzali, aj ke to neboli nepriatelia vlasti.
Take ani v KGB nebol nik neohrozen.
Aj s vysokmi fmi vedel systm a jeho vldcovia manipulova.
Dokumentuje to naprklad osud generla Pitovranova. V roku 1952
ho priamo z vzenia ustanovili do funkcie nelnka zahraninej roz
viedky KGB. Napokon je znmy obdobn prpad marala
Rokossovskho a alch. Stalin preventvne odstraoval ud.
Tak ako to povedal Kaganovi. Preto, ke ich neskr potreboval, ne
bl sa ich poui aj vo vemi vysokch funkcich. Vedel, e v zujme
krajiny s pouiten. e nie s skuton nepriatelia krajiny,
ani komunizmu.

197

Mete sa podeli o vae osobn sksenosti s KGB?

V dobe, o ktorej mem hovori, som u nepocioval veci prinle
iace k opisovanej minulosti. udia na sprvach KGB, ktorch som
osobne poznal, boli vzdelan a kultrni. Generli armdy Bobkov
a Jemochonov. Nelnci sprv generli Andrej ev, Maslov, Gruko
a al. Nemal som pocit podriadenosti. Pocioval som ich ctu a ne
stretol som sa s takmi javmi, o akch som tal a poul od inch.
Musel by som si tendenn vyma. Tm netvrdm, e to vetko, o
pu in, nie je pravda. Asi maj in sksenosti.
o sa stalo s tak silnou intitciou, akou bol KGB, v obdob
po roku 1990?
U pred rokom 1989 v KGB v duchu perestrojky urobili urit re
organizan zmeny. Po auguste 1991 s koncom ZSSR skonila aj ra
KGB. Do ela sluby nastpil Bakatin - pripraven rozbi KGB".
Krjukov a Gruko sa v svislosti s augustovmi udalosami v roku
1991 - ktor s stle nevyjasnen - dostali do vzenia. Proces sa vak
nikdy nekonal a dnes - dfam - ij na penzii v Moskve. S dos v
ne chor. al podpredseda KGB Ageev zomrel. Bobkov i Drozdov
odili tie do dchodku. Zo spravodajskch sluieb odilo asi
dvadsa tisc prslunkov. Zaali sa rozsiahle trukturlne posuny.
Mono al
pecifikova?

vvoj

nstupnckych

organizci

KGB

bliie

Z Hlavnej sprvy rozviedky vznikla Sluba vonkajej rozviedky

SVR. Na ele - hne po jej ustanoven - s Jevgenijom Primakovom.
Vytvorila sa Federlna agentra vldneho spojenia a informci
FAPSI, ktor riadil generl Starovojtov. Potom Hlavn sprva ochra
ny. Na ele s generlom Barsukovom, ktorho po novej reorganizcii
vystriedal znmy generl Korakov. U ako f Sluby bezpenosti
prezidenta. Kontituoval sa aj Vbor pre ochranu ttnej hranice
Ruskej federcie. Napokon v roku 1992 zriadili Ministerstvo bezpe
nosti a po alej reforme v roku 1995 ustanovili Federlnu slubu
bezpenosti FSB, teda kontrarozviedku Ruskej federcie.
V porovnan s KGB bolo v novom systme celkovo pkrt menej
operatvnych pracovnkov, ale sedemkrt viac generlov.
Upraven usporiadanie sa dos pona na kontrukciu americ
kch sluieb. Tak zrkadlovm obrazom CIA je SVR, pendantom DIA
198

je GRU, ktor ostalo zachovan. Podobn charakter ako FBI m

FSB. Psobnos NSA zabezpeuje rusk FAPSI. Pomerne vek
pozornos v inovovanej truktre ruskch spravodajskch orgnov je
venovan ich legislatvnemu zakotveniu.
Zkon o FSB z roku 1995 definuje cel systm organizcie, po
vinnost, prv, sl a prostriedkov. Stanovuje aj spsob kontroly zod
povedajci prezidentskmu riadeniu krajiny. Kontroln prva prin
leia hlave ttu, ale najnovie aj ruskmu parlamentu a vlde.
Obdobne operatvna innos tajnch sluieb je regulovan osobitnou
legislatvnou normou, vrtane kontrolnho systmu. V pertraktova
nch zkonoch ma zaujala aj ochrana prslunkov spravodajskch
orgnov a ich agentov.

199

ROZHOVOR
IESTY
Rieenia nie s dleit, dleit s sily v pohybe. Tie si u svoje
rieenie njdu.
Antoine de Saint-Exupry

Mysleli americk stratgovia dostatone na to, o bude nasledova

de po vazstve v studenej vojne? Uvedomuj si svoju zodpovednos za
osud sveta, za zachovanie ivota na modrej plante, ktor si mono
Stvorite vybral, ako jedin ivotodarn miesto v mrazivom tkhu
vesmru?
V USA sa usiluj o realizciu piatich vziev. Prvou je ich predsta
va o mierovom svete v 21. storo. Zkladnm prostriedkom m by
rozrenie spolonch tandardov udskch prv a spoloenskch
hodnt. V takom svete - ako vyhlsil prezident Clinton - je vojna ne
mysliten. Dleitou bezpenostnou poistkou vak bude NATO.
Najm po jeho transformcii, rozren a zmene psobnosti. Od
bezpenostnch zruk vo vzahu k teritriu lenskch ttov
k schopnosti odstrai agresora kdekovek na svete.
Druhou vzvou je zapojenie bvalch protivnkov - Ruska a ny
- do budovanho medzinrodnho systmu na ele so Spojenmi
ttmi. Uvedomuj si urit schizofrniu tejto lohy. Na jednej stra
ne nemaj zujem na vzniku silnej mocnosti na teritriu Ruskej fe
dercie, ktor by pre ich zujmy predstavovala hrozbu analogick b
valmu ZSSR. Odtia pramenia aktivity vo vzahu k Ukrajine,
k oblasti Kaukazu, k Strednej zii aj k pobaltskm krajinm. To vak
me by vekm zdrojom naptia vo svete. Na druhej strane si uve
domuj rizik nespechu v stabilizanom sil ruskej spolonosti.
Svedia o tom slov prezidenta Clintona: Pdesiat rokov sme boli
konfrontovan s ruskou silou. Dnes musme eli riziku ruskej sla
bosti spsobenej dedistvom komunizmu a neschopnosou v tejto do
be zabezpei prosperitu krajiny i kontrolu toku peaz, zbran
a technolgi cez ich hranice."
Obdobn je to vo vzahu k ne. Uvedomuj si, e na rob
vek pokroky. Zbavuje ud biedy, stavia nov ekonomiku. To s sta
bilizan faktory. A v zujme USA. Na druhej strane nie je jasn v
voj ambci ny v prpade spechu, ale ani mon vvoj v prpade
nespechu nskej vntornej politiky a ekonomiky.

200

Ktor s alie?
Treou je obrana udstva proti terorizmu, drogm a nsledkom pr
rodnch katastrof. U sme o niektorch problmoch hovorili.
tvrtou vzvou je vytvorenie svetovho hospodrskeho a finan
nho priestoru ako predpokladu alieho rozvoja sveta a jeho eko
nomickej bezpenosti. Za najdleitejiu povauj globalizciu eko
nomiky a reformu medzinrodnho peanho systmu. S cieom
zabezpei rozvoj a stabilitu. Pri hospodrskych a finannch vky
voch vak dochdza k zbedaeniu strednch vrstiev nrodov a to ve
die k spoloenskm i politickm otrasom v celch reginoch sveta.
Hadanie spsobu finannej reformy a zaistenia stability peaz
preto patr medzi vzvy dvadsiateho prvho storoia.
Napokon piatou vzvou je rozrenie slobodnch reimov v dle
itch krajinch sveta. USA v tejto svislosti ako vznamn tty
identifikuj najm Indonziu a Nigriu. Oil Rich Countries. Krajiny
bohat na naftu.
Ak je v komentr?
O tchto vzvach hovoril prezident Bili Clinton. Dvadsiateho
iesteho februra 1999 v hoteli Grand Hyatt v San Franciscu. Svoj
prejav zakonil po americky: Story of the 21 century be quite wonderful story... ale musme preto vea urobi," dodal.
Predovetkm treba spomnan vzvy bra vemi vne. Spojen
tty sa hlsia k svojej celosvetovej zodpovednosti. Maj na to dispo
zcie najsilnejej vemoci. Uveden vzvy poda ma odzrkaduj
poznanie Amerianov, e al trval rozvoj USA je podmienen
rozvojom celho sveta. Ale po poriadku.
Napriek vyhlseniu prezidenta Clintona, e vo svete rovnakch
udskch prv a vyznvanch hodnt bude vojna nepredstaviten,
mm o tom pochybnosti. Ve konflikty nevznikali len pre rozdielne
tandardy udskch prv a spoloenskch hodnt. S aj in zujmy,
ktor ich mu vyvola. Asi nemm pochybnosti sm. tal som vy
jadrenie predstavitea americkej administratvy o lohe ozbrojench
sl. Vyjadril presvedenie, e tieto sily prispej k presadeniu nrodnej
stratgie na celom svete: I am confident that our military is - arid
will continue to be - capable of carying out our national strategy and
meeting America's defence commitments around the world." A to ne
mus by bezkonfliktn. K druhej a tretej vzve - myslm - netreba
ni dodva.
201

tvrt je vzva globalizcie hospodrstva. Dleitm predpokla

dom jej spechu je, aby tto globlna vzva nesledovala negloblny
prospech. Globalizcia sama o sebe nie je garantom prosperity sveta
a jeho chudobnch ast. Ak udia nebud pociova prospech z li
beralizcie ekonomiky, ak by nemali dveru, vychdzajcu z mo
nosti prstupu ku kontrole medzinrodnch obchodnch organizci,
nebud veri ani novm hodnotm a idelom. Sily zainteresovan do
globlnej ekonomiky a do obhajoby demokratickch slobd, vonho
trhu a otvorench hranc s tie ist. Tak nespech hospodrstva,
alebo zrtenie financi by spochybnilo tieto hodnoty. Finann ok
v zii vrhol desiatky milinov ud do biedy. Postihnut boli najm
stredn vrstvy, ktor s v kadej krajine stabilizujcim faktorom.
Spochybnil ekonomick liberalizciu. Mal bezpochyby vne
politick dsledky.
Piata vzva me vyvola nemal konflikty vo svete a nechcel by
som pekulova, o vetko jej uskutoovanie me prinies. Take
o tom wonderful svete v dvadsiatom prvom storo, nie som tak
plne presveden. Amerika nie je dobrotiv anjel. V politike a najm
v ekonomike by som sa na dobrotu vemi nespoliehal. Tam ovea v
iu lohu hraj zujmy. Amerika ale nie je ani zl diabol. Je to rel
na supervemoc, ktor sa tak aj sprva. M obrovsk zodpovednos
k svetu i k svojim obanom. A to nie je ahk ani pre jej ttnu
administratvu. Mus pochopi, e sama neme tto archu zodpo
vednosti nies a deba je mon len spolu s repektovanm zujmov
aj inch.
Po roku 1990 sa svet dal do pohybu. Rieenia nie s dleit, dle
it s sily v pohybe. Tie si u svoje rieenie njdu. Je preto relne
predpoklada silie Spojench ttov o regulovanie tchto dynamic
kch sl geostratgiou, ktor sa bude opiera o rozdelenie vplyvu
v Eurpe s Nemeckom a Franczskom a na alekom vchode
s nou a Japonskom. V oboch prpadoch so svojm dominantnm
postavenm, pretoe rovnako tak Franczsko s Nemeckom, ako aj
na s Japonskom bud si navzjom limitova ich prpadn
pokuenia o vlastn hegemniu v tchto astiach sveta.
So skonenm studenej vojny akoby stratila na vhe i na vnosti
Organizcia spojench nrodov - znma pod skratkou OSN. Ako vidte
jej budcnos po politickej dite?
Povaujem za dleit nerezignova na lohu OSN. Napriek
dehonestujcej lohe pri vobe vlastnho generlneho tajomnka,
202

v Kosovskej vojne, i viacerm dkazom o snahch zneui OSN na

podporu zujmov Spojench ttov. Alebo ignorovaniu rezolci
OSN, ktor nepodporuj politiku i zsahy USA v zahrani. Zrejme
djde k podstatnm zmenm v systme rozhodovania a aj k posunom
v usporiadan Bezpenostnej Rady OSN. Je zreten, e k jej rozre
niu a zskaniu statusu novch stlych lenov smeruj najm apircie
Nemecka a Japonska. V zujme nevyhnutnej dvery medzi nrodmi
bude potrebn oivenie OSN a jej truktr. Verm, e sa tak stane
a OSN bude v dvadsiatom prvom storo objektivizujcim faktorom
svetovho diania.
Amerika disponuje aj skutonmi duchovnmi hodnotami. Ale to,
m sa presadzuje doma i vo svete, je predovetkm umelecko-priemyseln brak, ktor je jadrom vnosnho showbusinessu. D sa shlasi
s eurpskou kritikou americkho kultrneho imperializmu?
To je vna otzka. Kdesi som tal, e nrody mu strati svoju
kultru aj svoj jazyk, aj keby svoje zemie ubrnili. Kultra Ameriky
vystihuje jej ducha. Lepie ako Kurt Vonnegut v Bitnku . 5 to ne
dokem vyjadri.
Kontatuje, e vetky nrody na svete si rozprvaj prbehy o mu
och, ktor boli nesmierne chudobn, ale aj mimoriadne mdri
a cnostn. A teda venej ako vetci t, o boli obdaren mocou
a zlatom. Americk chudobn takto prbehy nemaj. Vysmievaj sa
sami sebe a glorifikuj tch zo svojich radov, ktor sa zmohli.
Najsprostejia putika i jedle vo vlastnctve mua, ktor je sm
chudobn ako kostoln my, m skoro vdy na stene npis, kladci
takto krut otzku: Ke si tak mdry, preo nie si bohat?" A ur
ite tam njdete americk vlajoku, mono nie viu ako dla prilepen na cukrovej tangli, vlajcu pri pokladni...
V Amerike je vea dobrho umenia. Ve netreba sa pozera na
prihlply akn seril, alebo na primitvnu show, kde sa za vs aj
smej. Je dos hodnotnch americkch filmov. A vborn literatra.
Amerika poskytuje pestr a irok vber pre vetky vhov kategrie.
Sta si len vybra. Aj v Pari mete navtvi bu Louvre i
Pompidou centre. Alebo s na Pigale. Zle na ns.
Nrodn kultra je ale zsadne dleit. O o viac v dnench
integranch procesoch bude politick suverenita strca svoj
doteraj vznam, o to vmi mus kultra a jej svojbytnos zskava
na vnosti. To je aj pre ns vek vzva.

203

Nazrime do skrytch trob otvorenej spolonosti. Ak s priority

spravodajskch sluieb Spojench ttov?
V stratgii nrodnej bezpenosti USA v tomto wonderful svete bu
d ma nstroje americkch spravodajskch sluieb podstatn lohu.
V rieen vetkch problmov, o ktorch sme hovorili. V posilnen
bezpenosti USA. Ochrane ich ekonomickch zujmov. Podpore
renia vlastnch hodnt demokracie za hranicami.
Spojen tty s konfrontovan s novmi hrozbami. Otvoren hra
nice a nov technolgie vytvraj nov rizik. Prvoradm cieom je
boj proti terorizmu. Aj ochrana proti kybernetickmu zloinu.
O problmoch informanch systmov, kritickch infratruktr,
hrozbch z rozrenia chemickch, biologickch aj jadrovch zbran
sme hovorili. Nebezpen s ohnisk nestability vo svete. Rizikom je
vvoj v niektorch transformujcich sa krajinch, najm ak ide
o astnkov jadrovho klubu. Nebezpem s nedemokratick rei
my schopn svoje vntorn problmy prenies do medzinrodnho
konfliktu. To vetko s lohy pre americk vzvedn organizcie.
Pre sigint, humint, tajn akcie aj vojensk opercie.

204

ROZHOVOR
SIEDMY
ak je del osamotenej vemoci, ntenej prijma toko vziev.
Alain Richard

Integran vvoj v Eurpe kladie niekoko otzok, ktor zostvaj za

nepriehadnou oponou mocenskch centier, inak dsledne presadzuj
cich princpy transparentnej politiky. Nie je objasnen teritorilny roz
sah, ani vntorn obsah tohto procesu. Zmen politika zemepis, teda na
kresl nov mapu kontinentu? Ktor krajiny na nej zostan a preo?
Ktor tty z Eurpy zmizn a kam? Bude zjednoten Eurpa konku
rentom, alebo kolniou USA? Bude nemeck, franczska, anglick?
Alebo sa uskuton sen o horizontlnej sieti rovnoprvnych kultr bez
nieej dominancie? o oakva Eurpu s jej jazvami a vrskami?
Nepochybujem o eurpskej integrcii. To vak neznamen, e
nejestvuj varianty integranho procesu. U teraz s dos vek roz
diely medzi integrujcimi sa krajinami. To spomauje integran kro
ky a v niektorch krajinch spochybuje cel proces. Domnievam sa,
e by dynamike procesu integrcie prospela diferencicia u dne
nch krajn nie. A to nehovorm o uchdzaoch, medzi ktorch pat
rme. Tejto diferencicii prispsobi integran kroky v Eurpe.
Predpokladm, e pri zachovan konenho ciea djde k optimali
zcii truktry Eurpskej nie a postupu integrcie.
Inou predstavou je as Vekej Britnie v integranom zoskupe
n po anglicky hovoriacich krajn pod vedenm USA. To by bola in
podstatn geopolitick zmena vo svete. Nemyslm si, e tto vzia sa
napln. Napokon as Vekej Britnie v Eurpskej nii je asi aj pre
USA dleitejia. Najpravdepodobnejia je teda urit modifikcia
dnench predstv eurpskeho systmu.
Dodnes krvcajcou ranou na novej mape Eurpy i na globlnom
svedom liberlnej demokracie, ale najm relnou tragdiou konkrtnej
krajiny je agresvna vojna dodnes v rozlinej intenzite veden proti
Juhoslvii. Mnoh ju pokladaj za zaiatok toku na slovansk svet.
Neshlasm s praxou, v ktorej zemie suvernneho ttu
me by - v rozpore s chartou Spojench nrodov a bez schv
lenia bezpenostnej rady OSN - vojensky napadnut. Bez vyhl
senia vojny. Nzor, e obianske prva a slobody s mravne nad
suverenitou ttu, je sprvnou vziou sveta. Ale k nej vedie ete
205

dos dlh cesta, ktor vyaduje najm vytvorenie a repektova

nie objektvnejch bezpenostnch mechanizmov sveta. Jedna
krajina neme by alobcom aj sudcom a aj vykonvateom
rozsudku.
o bolo poda vs skutonm dvodom agresie?
Vstup USA do tejto vojny neme by zdvodnen ani princpom
iadna politika uzmierovania", ani dajnm zastavenm novho
Hitlera v srbskom vydan, ani bezpenostnm zujmom sveta. Nie
som presveden, e ilo o zastavenie nsilia a poruovania prv
albnskej meniny. Najvie presdovanie kosovskch Albncov na
stalo prve po dvadsiatom marci 1999, teda po stiahnut medzin
rodnch pozorovateov z Kosova, proti ktormu srbsk parlament
protestoval. Spojen tty nemali zujem vyui kontruktvne mo
nosti diplomatickho postupu, podporen embargom, ktor sa
fakticky zaalo a po zaat bombardovania Kosova.
Nvrhy rieenia v Rambouillet Srbom predloili nie ako dohodu,
ale ako ultimtum. Ako by naprklad jedna suvernna krajina mohla
pristpi na ...von priechod vojsk NATO bez akchkovek
obmedzen a prekok do kadho miesta Juhoslvie?! Vrtane jej
vzdunho priestoru a teritorilnych vd... To nebola dohoda, ale dik
tt. Je dvodn podozrenie, e USA, a teda aj NATO, rtali
s odmietnutm takejto dohody" a otvorili si dvere pre bombardova
nie. Napokon zapojenie sa do bombardovania Juhoslvie bolo v ame
rickom Kongrese schvlen len s prevahou 15 hlasov, o ukazuje na
rozpaky v samotnch USA.
Viacer maj vhrady k selektivite postupu Spojench ttov.
V Kosove ilo mono o problm, akch preva tento svet viacero Sr Lanka, Kurdistan, vchodn Afrika a in. A v tchto prpadoch
nie s USA tak principilne. To nepodporuje dveru v tvrdenia
Amerianov. Skr ilo o zabezpeenie vplyvu v tejto asti stredo
morskej oblasti. Svoje mono zohrala teda snaha napravi to, o sa
im spolu s Anglianmi nepodarilo po 2. svetovej vojne, kde sa ich
pokus o intervenciu do Albnska skonil fiaskom.

Informcie z Kosova, dsledne blokovan i aspo rieden slobodn

mi mdiami demokratickch krajn, obnauj neudratenos oficil
nych stanovsk astnkov protijuhoslovanskej kampane. Kde sa podelo
skloovanie udskch prv?
206

Vojna v Kosove v oblasti udskch prv vea nevyrieila. A vo vza

hu k ochrane udskch prv Srbov v Kosove svet" zatia nie je tak
principilny. Nechce sa mi ani uveri, e prezident Clinton to myslel
vne tvrdiac, e po krtkej okupcii Kosova vojskami NATO, bud
etnick problmy prekonan. Americkch prezidentov beriem vne,
a tak by som oakval, e rovnak vzah k obyvateom svojej krajiny
a celho sveta, bude ma aj on. Asi si na tak dkaz ete musme
poka.
Slovkom nie je osud Juhoslvie ahostajn. Nielen preto, e v nej i
je vznamn slovensk menina, ktor vdy mala optimlne podmienky
pre svoj kultrny rozvoj. Reaz konfliktov, v ktorch bola as zahrani
nch mocenskch centier spoiatku skr latentn, akoby nemala koniec.
Po relatvnom vyrieen jednho problmu sa otvra alie ohnivko.
Bol som skeptick. Viem, e lavny takch procesov sa nedaj len
tak zastavi. Pokrauj a do plnho vyerpania svojej energie.
V prpade socilnych lavn z potencilu po stroia nazbieranch
prin.
O kosovskom problme som dlho vedel. Jednak z historickch
svislost a vemi podrobne - ako o ich vnej vntropolitickej
otzke - nm hovoril zvzov minister vntra pri nvteve Belehradu
v roku 1987.
Kosovsk krza v kadom prpade ukzala, e USA maj politic
k vu - o prostriedkoch som nepochyboval - nzorne predvies
svetu, e svoje predstavy o rieen problmov kdekovek na svete
mienia vne. Maj silu printi k tomu aj svojich spojencov. Napriek
podpore eurpskych krajn NATO ich as bola symbolick.
Vyplva to z nasadenia leteckch sl USA v pomere k ostatnm spo
jencom. Vojna stla USA asi tri miliardy dolrov. Rekontrukciu v odhadovanej vke o jeden rd vyej, teda najmenej tridsa milird
- zaplat pravdepodobne Eurpska nia. Kosovsk krza znamenala
tie pre americk priemysel nov vojensk objednvky. S to v ro
koch 1999 a 2000 niekokomiliardov iastky americkch dolrov. To
popri strategickch zmeroch ako dvod toku na Juhoslviu znie
presvedivejie.
Dala sa poda vho nzoru situcia v Kosove riei inm spsobom?
Ak za zklad berieme oficilne uvdzan dvody a ciele, tak
urite no. Prostriedky diplomacie neboli vyerpan. Histria
207

bombardovanie Kosova prirad k vemocenskej arogancii USA.

Nebolo to v zujme sveta, ale v zujme strategickch zujmov
Spojench ttov. A to je tie otzka. Takto spsob presvieda o si
le Spojench ttov, ale nie o pochopen ich svetovej zodpovednosti.
O problme Kosova som v marci 1999 diskutoval s niektormi dob
re informovanmi osobami". Z diskusie bolo zrejm, e o bombar
dovan je fakticky rozhodnut. Povedal som, e kad kontruktvne
rieenie by sa malo opiera o rezolcie OSN, rozhodnutie
Bezpenostnej rady a spoluprcu s Ruskom.
o si myslte o postoji slovenskej vldy k bombardovaniu Juhoslvie?
No, nebolo to na standing ovation. Predovetkm udia nie s pre
sveden, e tento krok proti krajine, ktor verejne odsdila augusto
v invziu vojsk Varavskej zmluvy do eskoslovenska v roku 1968,
bol v naom nrodnom zujme. A nik sa ich o tom ani nesnail
presvedi.
Po druh - nie sme lenom NATO, a tak sme mali s NATO ro
kova ako suvernna krajina. A prpadn dohoda o preletoch mala aj
druh stranu k nieomu konkrtnemu zavzova. Mono bol shlas
v strategickom zujme krajiny. Ale jasn zvzok zo strany USA i
NATO o jeho budcej podpore by tak dohoda mala obsahova.
Aspo zmluvu o budcej zmluve. Vlda nezskala ani zvzok n
hrady ekonomickch kd, ktor takmto rozhodnutm utrpme.
Tak veci sa nevybavuj listom. Aj slad rozhodnutia s naou
zahraninou politikou vyaduje urit formu.
Po tretie mi prekala predveden rozpaitos vldy. To nepre
svedilo obanov o sprvnosti rozhodnutia. Ke u vlda shlasila
s preletmi nad nam zemm - pokia viem, parlament sa na to nik
neptal - na rozpaky nem prvo. Obanov treba vas o takomto roz
hodnut jednoznane informova. Najskr bola re o cisternovch
lietadlch, a potom u aj o bombardroch. Ako by NATO dvno ne
vedelo, e potrebuje n vzdun priestor pre prelety prve bombar
drov. Potom sa nebud ri vahy, e u pri bombardovan Bosny
vraj - vtedy ete nad zemm eskoslovenska - niekoko dn nad
naou suvernnou krajinou prelietavali americk lietadl, ke zod
povedn politici poiadali Amerianov, aby ns - aspo pro forma poiadali o oficilny shlas.
Mohli
skanho
208

by ste definova
kontinentu?

bezpenostn

priority

nho

ako

Prioritou je proces integrcie Eurpy. V sasnosti ide najm

o otzku spolonej eurpskej zahraninej politiky a bezpenosti.
Koncept Common Foreign and Security Polky je predmetom odbor
nch diskusi, pretoe je spojen s mnostvom nevyjasnench otzok
a protireivch predstv jednotlivch lenskch krajn i expertov.
Impulzom bola zmena konceptu eurpskej politickej koopercie
v roku 1992 v Maastrichte. Neskr boli diskutovan otzky vvoja
euroatlantickho vzahu pri posilnen eurpskej zodpovednosti
v rmci NATO. V roku 1996 v Berlne posudzovali variant, aby
zstupca hlavnho velitea NATO bol vybaven prostriedkami na v
kon jeho eurpskej funkcie" a aby Eurpska nia mala prstup k pro
striedkom Severoatlantickej aliancie osobitne v oblasti plnovania.
Niektor eurpski politici vak navrhli aj in monos. Vytvori
v rmci aliancie autonmny systm eurpskeho velenia. Pre prpady,
ak by sa NATO, ako cel aliancia nechcelo zapoji do niektorej vo
jenskej opercie. Na parlamentnom zhromaden Zpadoeurpskej
nie v Pari v marci 1999 to franczsky minister Alain Richard
zdvodnil slovami: Proces rozhodovania v USA je zaloen na jem
nom mechanizme rovnovhy a protivhy. V Kongrese sa niekedy pre
javuj tendencie vyhn sa akm zvzkom v krzach v alekom
svete. A tto opatrnos priivuje ak del osamotenej vemoci
ntenej prijma toko vziev".
Na obzore eurpskej bezpenostnej politiky sa teda rt nov
schizofrnia i aspo schizma? Bude ma integrovan Eurpa dva kon
cepn prstupy k vitlne dleitmu systmu vlastnej obranyschopnosti?
Tieto dve mon rieenia netreba dva do protikladu. Vcelku pre
vauj nzory, aby obrana Eurpy stla na dvoch nohch. Jednak po
stupova vpred v rmci Atlantickej aliancie a sasne budova aj
autonmne truktry. Tak, aby sa obe rieenia nedublovali, ale vz
jomne stimulovali. Takto som rozumel deklarcii britsko-franczskeho summitu o eurpskej obrane, dokumentu zo Saint Malo z roku
1998. V tom istom roku orgny Zpadoeurpskej nie prijali
Dokument 1621 Command and Control System for WEU. Ide o systm
C4I. O jeho americkej obdobe sme u hovorili. Materil definuje
predstavy o eurpskom systme vojenskho spravodajstva a velenia.
Poda nzoru niektorch expertov na uveden problematiku eurp
ske politick truktry nemu rozhodova iba na zklade informa
nch zdrojov, ktor nemaj pod kontrolou. To je iste sprvny
a vznamn nzor.
209

Je eurpske velenie stredobodom protichodnch ambci a zujmov?

tdia generla (Rtd) Francoisa Mermeta o potrebe eurpskeho
systmu vojensko-bezpenostnho spravodajstva - European Political
Military Analysis and Decision-Making - to objasuje. Argumentuje sa
jednak vlastnou eurpskou zainteresovanosou v oblasti Stredomoria,
Kaukazu a strednej Eurpy. Potom ide o ekonomick zujmy vo sve
te, kde dochdza ku konkurennm diferencim eurpskych krajn
a USA. A napokon vea eurpskych ttov m kolonilnu minulos
a politick, kultrne i hospodrske zujmy v niekdajch kolnich,
v ktorch sa nachdzaj aj diaspry obyvateov eurpskeho pvodu.
To s faktory, ktor USA nemusia pri rieen problmov repektova,
ale eurpske krajiny no. Zver? Ak Eurpa smeruje k integrcii a s
asne bude spojencom USA, ale v oblasti ekonomickch zujmov aj
ich prirodzenm konkurentom, mus ma tak mieru suverenity,
ktor sa opiera o relatvnu nezvislos jej spravodajskch
a bezpenostnch truktr.
Ako sa pozerte na budcnos tchto procesov?
Nemm iadnu pochybnos o dleitosti budceho vvoja eurp
skej bezpenostnej a obrannej identity. Eurpa je ekonomick gigant
svojm hrubm domcim produktom porovnaten s USA. Tento fakt
prirodzene vyvolva v USA odpor k financovaniu obrany a bezpe
nosti svojho hospodrskeho konkurenta. Preto koncept eurpskej obra
ny chpem ako formovanie novej rovnovhy medzi USA a Eurpou.
Je jasn, e Spojen tty potrebuj silnho partnera pre rieenie
globlnych vziev a prerozdelenie zodpovednosti za bezpenostn po
litiku. To je vemi dleit. Ale s tu niektor otzky a mono aj po
chybnosti. Prvou je schopnos eurpskych krajn samostatne - teda
bez USA - dosiahnu jednotn politick vu. alou je ich ochota
efektvne poui svoje obmedzen zdroje pre spolon eurpsku
obranu. Napokon schopnos riei globlne vzvy ako efektvny
partner USA.
Verm, e natartovan proces spolonej eurpskej obrany bude
pokraova. Dnes je u znme rozhodnutie o vytvoren asi
esdesiattiscovho vojenskho zboru - vybavenho pozemnmi,
leteckmi aj nmornmi prostriedkami - pre monos jeho
nasadenia
pri
rieen
loklnych
konfliktov.
Samozrejme,
existuje toho ete vea, o treba urobi, aby tak sila bola relne
pouiten a efektvna. Problmom je naprklad vytvorenie
210

logistickej podpory, vrtane

presunu na miesto urenia.

leteckch

prostriedkov

rchleho

Franczsko je pre ns nielen vznamnou historickou a kultrnou refe

renciou, ale aj eurpskou mocnosou, ktor stla pri zrode Cesko-Slovenska.
Jednou z kovch postv naich novodobch dejn je franczsky generl
Dr. Milan Rastislav tefnik. Krajina galskho kohta m dnes 58 milinov
obyvateov, jadrov potencil a tvrt pozciu na svete z hadiska exportu.
Mete uvies, ak bezpenostn ciele v sasnosti sleduje?
Franczsko je pilierom Eurpy a jej integranch procesov.
Geopolitick je dleitm faktorom osudov Eurpy. M vlastn koz
mick i jadrov program. Toto postavenie a vyven zahranin po
litika boli na jednej strane predmetom uritch - myslm si, e
neodvodnench - pochybnost. Ak, pravda, spojenectvo chpeme
spolu s De Gaulleom rovnako. e spojenec m prvo poveda nie. Ak
toto prvo nem, nie je spojencom.
Mne je sympatick politika Franczska, pretoe integrciu
Eurpy nechpe ako likvidciu pecifk jednotlivch krajn a ich
kultry, ale ako obohatenie celku prve tmito osobitosami.
Bezpenostnou prioritou Franczska je posilnenie jeho vznamu
v Eurpe. A integrovanej Eurpy veobecne. Usiluje sa o relny vplyv
v rozhodovacch procesoch NATO. Vstavbu integrovanej vojenskej
eurpskej sily a jej spravodajskej i veliacej infratruktry. Vemi v
nou prioritou je ochrana ekonomickch zujmov. Myslm si, e fran
czske tajn sluby sa v tejto oblasti dos angauj. Samozrejme, ide
aj o as na rieen celosvetovch vziev - boj s terorizmom,
organizovanm zloinom, drogami. Pravdae, v popred zujmu je aj
informan bezpenos.
Nemecko tradine vnmame v jeho duchovnej i hospodrskej dimen
zii. Ide o druh najviu krajinu v Eurpe. M 82 milinov obyvateov
a svojou strategickou polohou v strede kontinentu vytvra spojnicu
kandinvie so Stredomorm i Zpadu s Vchodom. Reprezentuje
najsilnejiu eurpsku ekonomiku. Ako vidte zacielenie nemeckej
bezpenostnej stratgie?
V bezpenostnej politike Nemecka sa d identifikova p cieov.
Pokraovanie integrcie Eurpy. Rozvoj NATO. Podpora demokra
tickch reforiem a transformcie v strednej a vchodnej Eurpe.
alej posilnenie lohy OSN spojen s transformciou truktr
211

organizcie a jej rozhodovacch procesov. Napokon prijatie Nemecka

za stleho lena Bezpenostnej rady OSN.
Smeruje teda Nemecko k zjednotenej Eurpe,
k dominancii Nemecka?

alebo Eurpa

Nemecko m prvkrt v histrii len priateskch susedov. Hlsi sa

k tze, e iadna krajina nem prvo profitova a by bezpenejia na
kor inej a povauje dialg o tchto otzkach za podstatn.
Podporuje posilnenie lohy OSN. To s vemi sympatick veci. Bude
sa musie zbavi komplexu minulosti a oraz viac sa hlsi k ochrane
Eurpy proti hrozbm vychdzajcim z etnickch, ekonomickch
i religiznych protireen, ktor mu eskalova do napt, krz a aj
loklnych ozbrojench konfrontci. Politickm, hospodrskym aj
socilnym rizikom s tisce uteencov, ktor nachdzaj toisko
v krajine.
Nemecko podporuje rozvoj eurpskeho pilieru NATO a sasne
sa usiluje o prehlbovanie spojeneckch vzahov s Franczskom
v rmci procesov eurpskej integrcie, vrtane spolonej obrany. Je
zainteresovan v odzbrojovacch aktivitch. Ostatn ciele bezpe
nostnej politiky s rovnak ako vo vyspelch ttoch. Nebudem ich
opakova.
Smerom na vchod je Nemecko strategicky orientovan na siln
spoluprcu s Ruskom. Z blich susedov je to Posko, kde nachdza
vznamn trh. A v perspektve pjde o spolonka v Eurpskej nii.
Samozrejme, tradinm partnerom je aj esk republika.

212

ROZHOVOR
SMY
Konflikty s okolm s zdrojom detruktvnej energie. Tto energia je
spsobil znii loveka, spolonos aj cel krajinu.
Z mnohch indci a rozmanitch prstupov stle nevedno, i
Slovensk republika vznikla ako neelan diet vo vzahu ku globlnym
vvinovm tendencim a urujcim geopolitickch koncepcim, alebo sa
v pozad pozadia jej vzniku zrkadlia aj nieie vemocensk zmery spt
s novm delenm sfr vplyvu v strednej Eurpe. Ak s rizik zujmov
naej krajiny a priority bezpenostnej politiky Slovenska?
To, e sme spolu precestovali cel svet, ale aj to, e sme vea
pozornosti venovali minulosti, je pre odpove na vau otzku
nesmierne dleit. Rovnako vznamn je aspo vone
formulova, oe to vlastne t bezpenostn politika je. Ak
dovolte, zaneme prve tm. Aj ke mnoh je u jasn.
Bezpenostn politika je bezpen" - aj to vdy iba relatvne,
pretoe absoltna bezpenos nejestvuje - len v tom prpade, ke
m komplexn obsah vzjomne previazanch ast. A ke
s bran do vahy vetky svislosti. Me by toti chpan ako
otzka bezpenosti ttu, jeho zemia a suverenity. Alebo
ako ochrana zkladnch hodnt spolonosti a stavy. Alebo ako
boj s protispoloenskmi javmi a najm kriminalitou. A ete
mnohorakm spsobom. V shrne ide teda o bezpenos obanov
a ich prv a slobd, bezpenos spolonosti a jej celospoloen
skch zujmov a bezpenos ttu a jeho funkci. V tom vetkom
ide o ciele a zujmy krajiny. Tieto tri roviny - bezpenos ttu,
spolonosti a obana - psobia vo vzjomnej interakcii.
Neme by bezpen tt, ak nie je zabezpeen ochrana
spoloenskch hodnt a zujmov krajiny a jej subjektov. Nebud
bezpen tieto hodnoty, ak nie s bezpen obania. Uveden
zujmy sa tkaj ekonomiky, ochrany proti kriminalite, garancie
prv jednotlivcov a skupn, naprklad nrodnostnch menn,
alebo komunt rzneho vierovyznania i rasy. Bezpenostn
politika je teda sasou veobecnej politiky a len takto me
by inne realizovan. V jej rmci s definovan hlavn
bezpenostn ciele krajiny.

213

Krajina, akou je i Slovensko, zrejme chtiac-nechtiac mus repektova

zkladn bezpenostn priority dnenho a budceho sveta.
Mm priatea, ktor sa vdy zamra, ke pouje slovo mus, i
musme. Nepi sa mu ani o do obsahu, ani ako slovn tvar. Ja,
ia, ho pouvam dos asto. Vid, priateu, tak hlboko som klesol.
Kategrie musm" a nemusm" vymedzuj manipulan priestor
pre vlastn rozhodovanie. Pravdae, radm galantnmu manelovi, ak
sused ocen kyticu, ktor nesie manelke, slovami: Vy ale muste
ma svoju enu rd," aby neodpovedal: no, musm". Preto i ja na
vau otzku odpoviem - malo by.
Od dnench vziev, o ktorch sme hovorili, neuteieme. A me
me si vybra. Bu chceme by subjektom diania vo svete, alebo len je
ho objektom. Odporam to prv. To vak predpoklad, e sa zapo
jme do rieenia dnench vziev sveta a v ich rmci budeme
uplatova svoje zujmy. Hoci niektor z nich bud aj odlin od
zujmov naich susedov, priateov a niektorch vemoc.
Na o by sa mali poda vho nzoru sstredi hlavn akcenty
aktulnej bezpenostnej politiky Slovenskej republiky?
Vyplvaj z predchdzajceho. Vchodiskom naej bezpenost
nej politiky je niekoko objektvnych skutonost. Sme mlad tt,
ktor stle trp detskmi chorobami. Preiel vak u nejak as a ne
smieme vyrs do podoby infantilnho vrastka. S ktorm s len
problmy a pre jeho poves sa s nm nik nekamarti", pretoe v slu
nch rodinch vdy ku dobre sa ui a vyhba sa zlm kamartom.
Sme najmenou krajinou v tomto regine, a tak iadny z naich
susedov sa neme z naej strany cti vojensky ohrozen. To je
objektvny fakt bez ohadu na to, e ni podobn ani nemienime
urobi. Sme malou krajinou v susedstve, i v priestore zujmov moc
nch, a tak potrebujeme ma irie garancie svojich ivotnch
zujmov nezvisl od ktorhokovek mocnejieho suseda. K otzkam
naej integrcie v Eurpe a bezpenostnch zruk v NATO ako ku
geostrategickmu faktoru naej bezpenosti sa isto dostaneme.
Take s tmto prsubom, ke to zhrnieme, za nae priority
povaujem najm:
Prvou je aktvne zapojenie krajiny do rieenia vziev modernho
sveta asou na rieen hrozieb nestability vo svete, na ochrane spo
lonosti proti terorizmu, organizovanmu zloinu, na boji proti
expanzii drog, neleglnemu reniu zbran. Na zpase s korupciou.
214

Proti nsilnej kriminalite - najm mladej genercie. Tak ako sme

o nich hovorili v celej tejto asti knihy.
Ak s alie mimoriadne dleit momenty?
Po druh - udriava dobr vzahy s naimi susedmi. V maximl
ne monej miere rozvja kultrne, ekonomick i spoloensk vzby.
Vo vzjomnom dialgu riei prpadn kolzie zujmov.
Po tretie - alej koncepne budova svoj tt, aby dokzal plni
svoje funkcie, a tak odstraova dezintegran faktory.
Po tvrt - naplni obsah v stave deklarovanch princpov. V tej
to svislosti je nam kovm problmom prlin previazanos po
litickej a ekonomickej moci. Sasn stav spochybuje, e to, o na
zvame prvne, je skutone prvne, o m by nezvisl, je nezvisl.
Aby pre uplatovanie i vyuvanie obianskych slobd a udskch
prv mali obania Slovenska primeran intitucionlne, vecn, ale aj
hospodrske podmienky. Aby naprklad sloboda slova neznamenala
len to, e si oban me dovoli poveda, o cti, ale e jeho slov s
bran vne, a teda dostva sa mu odpoved alebo rieen. Vytvorili
sme formu, ktor nem ete svoj zodpovedajci obsah. Prkladom s
demokratick truktry, ktor nekonaj demokraticky. Nezriedka s
demokratickm plom nedemokratickho sprvania. Obsah je vak
vecou myslenia ud. To tie mus prejs vvinom.
Po piate. Efektvne riei problmy socilnej a ekonomickej
bezpenosti obanov. Je to dleit jednak pre vlastn vntorn
bezpenos, ale aj pre nae integran snahy.
Po ieste. Zabezpeova ochranu naich hospodrskych zujmov,
riei informan bezpenos.
o je poda vs spolonm menovateom?
V shrne to znamen stabilizova spolonos a zvi jej
sdrnos. Teda sa usilova o to, aby Slovensko bolo tandardn
modern krajina obohacujca Eurpu svojou kultrou. Krajina,
ktor m svoje vetkmi uznvan miesto na mape sveta.
S aj ovea menie tty, ktor to dokzali. To je hdam t
priorita priort.

215

lovek nemus by fanatickm pacifistom, aby bol presveden, e

Slovensko neme trvalo ubrni svoju zvrchovanos a zemn celistvos
vojenskmi prostriedkami. Mali by sme za takchto okolnost rezignova
vo vzahu k budovaniu a udriavaniu nkladnej armdy a radej sa
spoahn vo veciach obrany na umenie diplomatov a manvrovacie
schopnosti politikov?
To urite nie. Predsa absoltnou prioritou je zemn suverenita
Slovenskej republiky. Potrebujeme tak obranno-bezpenostn truk
try, ktor zabrnia komukovek postavi svet pred hotov -vec.
Hovor sa tomu fait accompli. Nae ozbrojen sily by mali by schop
n udra suverenitu ttu v takom rozsahu, aby existoval as
a priestor na uplatnenie medzinrodnch garanci prostrednctvom
OSN a inch medzinrodnch truktr a spojencov - pretoe sami
nememe by - pre politick a mono aj vojensk zabezpeenie na
ej suverenity. Je teda jasn, e svoju bezpenos musme odvodzova
od vlastnch sl, ale aj od politickch a obrannch nstrojov
medzinrodnho spoloenstva.
Aj v globalizovanom svete s asi najdleitejmi otzkami vzahy
a mon rizik konfliktov so susedmi.
Rizik nie s povine zvan, ale predsa s. S Rakskom je to
otzka jadrovch elektrrn. S eskou republikou to mu by najm
hospodrske nezhody. S Maarskom je kovou otzka menn.
S Ukrajinou to mu by problmy ekolgie, ekonomiky a rozdielne
predstavy o migrcii. S Poskom, zd sa, s nae vzahy najmenej za
aen potencilnymi komplikciami. Veobecne sa nedaj vyli
ani mal zemn spory. V prpade Maarska by vak mohli by vemi
vznamn. Zatia sa obas z maarskej strany prejav aksi zvltna
ambcia niektorch politikov i historikov, ktor by za istch okol
nost mohla vyvola vnu hrozbu pre nae principilne nrodn
zujmy.
Pre Slovensko je zsadnm pevn postoj k otzke akejkovek
zemnej autonmie asti krajiny, alebo ku krokom postupne
smerujcim k jej ohrozeniu. Dleit je kontruktvny postoj
k rozvjaniu ekonomickej, kultrnej aj politickej spoluprce
so susedmi. Rieenia monch konfliktov zujmov bud silne
ovplyvovan nam miestom v Eurpe. i budeme so svojimi
susedmi lenmi jednho spoloenstva, alebo nie. Neznamen to ale,
e ak budeme, konflikty zujmov nebud, ak nebudeme, tak bud.
216

Touto skutonosou vak bude ovplyvnen ich charakter a mon

spsoby odstraovania.
Teda konflikty bu maj korene, ktor siahaj hlboko do minulosti,
alebo vznikaj na sasnch kriovatkch protichodnch zujmov?
Konflikty s okolm s zdrojom detruktvnej energie. Tto energia
je spsobil znii loveka, spolonos aj cel krajinu. Vzjomn ko
lzie s atribtom zkona zotrvanosti. Je dleit sprvne rozliova
charakter nezhd, pretoe spsob ich efektvneho rieenia zvis od
ich genzy. Tie, ktor vznikli nedvno, sa asto vyrieia odstrnenm
rozporu medzi skutonosou a predstavou astnkov konfliktu.
Pokia sa pozcie zainteresovanch strn neprispsobia aktulnej
skutonosti, bude stav kolzie trva.
Tie s historickmi koremi maj na sebe nnosy dlhej minulosti.
Rieenm nie s jednoduch politick gest, ospravedlnenia, dohody
0 priatestve. Tak s v najlepom prpade len prejavom dobrej vle
zaa s postupnm odstraovanm vrstiev rokmi nahromadench
a nerieench nezhd. Ide o segmenty spoloensk, politick,
ekonomick, religizne a alie.
Daj sa vdy zretene odli principilne politick postoje od
zbytonej precitlivenosti i nekontruktvneho trucovania?
o je v naej politike principilne, som u povedal. Truc, to je
komplex, zl politika. Niet k nemu dvodu. To s naprklad nezod
povedn - na astie nikde nebran vne - vroky o monosti pre
ruenia tranzitu plynu. Alebo zbyton problmy zaaujce nau
meninov politiku. Nesprvna politika vytvra argumenty a pokue
nia podnecujce nebezpen ambcie niektorch politikov doma
1 v zahrani. Pozitvne je vetko, o zlepuje spolunavanie susedov
a upevuje vzah obanov k Slovenskej republike. To patr k vemi
dleitm prvkom kategrie bezpenosti spolonosti a ttu.

217

ROZHOVOR
DEVIATY
Hr mus riskova. Ak vie, o rob, je to kalkulovan riziko. Ak nevie,
ak mu by dsledky jeho rozhodnut, je to hazard. Myln zhodno
tenie vhody na prahu vazstva m za nsledok stratu celej achovej
partie...
Fred Reinfeld, pln kola achu

Realitou dneka je rozirovanie NATO smerom na vchod, priom sa

automaticky vytvra z Ruskej federcie obraz nepriatea, aby nik nho
dou i omylom nezapochyboval, proti komu je tento proces namieren.
Ak je v pohad na otzky svisiace s programom integrcie Slovenska
do eurpskych truktr a do NATO?
V predchdzajcom sme si mnoh povedali. Dosame do tchto
vah otzku integrcie Slovenska. Vieme, ak s pravdepodobn
geopolitick predpoklady. Akm vvinom sa uber bezpenostn po
litika Eurpy a jej obrann ambcie. Ak s monosti zmien v sa
motnej truktre NATO. Ak s priority bezpenostnej politiky
Slovenska. Neviem komu ako, ale mne z toho vychdza len jedno.
Slovensko nem in alternatvu ako vyvja sa smerom k Eurpskej
nii a svoje principilne bezpenostn problmy riei rozvjanm
vzahov s NATO. Ak som vs neuspokojil odpoveou, ktor mete
povaova za nie celkom jednoznan, tak musm poveda, e to je
presne t odpove, ktor povaujem za sprvnu. Teda ete raz.
Vyvja sa smerom k Eurpskej nii a rozvja nae vzahy s NATO.
Tak formulcia najlepie zodpoved naej realite a berie do vahy
dynamiku sveta, geopolitiky, aj naej politiky. A aj mnohorakos
formy pri rovnakom obsahu.
Ak vmu stanovisku dobre rozumiem, tak vm preka prve t
ostr hranica: no - nie". Je zarajce, e v krajine, ktor sa chce po
klada za civilizovan, sa vari najzvanejie geopolitick rozhodnutie
nestalo vecou spolonho a uvlivho postupu vldnej koalcie i opoz
cie, o by dokumentovalo a realizovalo strategick zodpovednos za osud
ttu. Namiesto toho si politici zo vstupu do medzinrodnch truktr
urobili len improvizovan vidiecku tra pre krtkodych preteky typu kto,
kedy a za vldy koho.
Ide o rozhodnutie, ktor neme by bianco zmenkou. Mono pre
mdrejch i informovanejch je vetko jasn. Mne vak chba
218

komplexn pohad na vetky podstatn relcie naej zahraninej, eko

nomickej a bezpenostnej politiky. A uvenie dsledkov. Mono ani
nie tak pre no, i nie", ako pre ich pozitvne rieenie. Aj in to tak
sprvne rieili. Naprklad kandinvske tty. Ale aj Raksko.
Ve ide minimlne o dlhodob a strategick proces naej vlastnej
prpravy. Poas toho sa me vymeni viacero vld.
Do integranch zoskupen sa nemono doprosi. Ale dovyvin.
Ak mme dnes hrub domci produkt zhruba na rovni 40 % prie
meru ptnstich krajn nie, ak priemern mesan mzda je okolo
220 ECU, o je hlboko pod priemerom v nii, tak to ukazuje, ako a
leko sme od monosti zapoji sa do vonho pohybu tovaru, kapitlu
a osb. Musme preukza schopnos vyriei svoje problmy s agro
komplexom, schopnos podnikov konkurova na liberalizovanom tr
hu, riei otzky regionlneho rozvoja, nezamestnanosti a in vet
km dobre znme trpenia ekonomiky. Dokza riei ekologick
otzky strednej Eurpy. Len tak meme by prnosom pre Eurpu
a nie prveskom, ktor vyvolva problmy, nastavuje dla a iada
o pomoc. Tak prvesok by nebol prnosom a z eurpskej lsky ho nik
do nie neprizve. Patrm k tm, o si myslia, e to nebude ani do ro
ku 2010. A verm, e lenmi spoloenstva sa staneme postupnm
pribliovanm. Prerastanm prehlbujcich sa vzahov a do plnohod
notnho lenstva. A to ete nevieme, ako bude nia v roku 2010
vyzera.
Viem si predstavi, e ani sasn krajiny nebud stai tempu
rozvoja najsilnejch. Nemecka, Franczska, Vekej Britnie a vznik
ne druh a mono aj tretia liga. A to vetko dovedna bude Eurpska
nia a bude to fungova. Jedno je ist. Urite ns do E neprijm
preto, aby za ns pracovali, alebo do NATO, aby za ns bojovali.
Skeptici si myslia, e ns kamkovek prijm z celkom opanch dvo
dov, aby sme za nich pracovali a najm zomierali na bojiskch my a aby
sa najkrikavejie industrilne, ekologick, socilne i vojensk problmy
a rizik premiestnili z najvyspelejch krajn na zemia ttov, ktor pre
hrali studen vojnu. o poviete o naom nrodnom jablku medzinrod
nho svru i o abstraktnom kameni konkrtneho razu, teda o vstupe
Slovenska do NATO?
Do uritej miery je to obdobn problm. Mono len v tchto
prijmacch skkach s in proporcie rozdelenia otzok medzi
politikou a ekonomikou.
O vvoji NATO sme toho povedali dos. Aj o jeho eurpskom
219

pilieri. Naa krajina neme by bezpenou osamote a jej neutralitu

zatia nem kto efektvne garantova. Otzka spoluprce s NATO ale
bo dokonca vstupu do aliancie je prli vna na to, aby ilo o zastu
pujci problm. A niekedy to naozaj vyzer, e ani tak nejde o za
hranin a bezpenostn politiku, ale o vntorn, ba dokonca
strancku rivalitu.
Tie netreba podporu vstupu do NATO spja - akoby s povin
nm - protiruskm i protinskym postojom. Nik to od ns neiada
a je to hlpe. Tak k Rusku aj ne nepristupuj ani Spojen tty i
Nemecko a in. Nae integran ambcie neznamenaj protirusk
alebo protinske stanovisko.
NATO tie pozn rozlin formy rovnakho obsahu. Vieme, e
Franczsko poas studenej vojny bolo politickm lenom, ale pone
chalo si urit vonos v rozhodovan o vojenskej angaovanosti
v aliancii. Alebo Nrsko. Je lenom NATO, ale prve komplexnej
pohad na svoju nrodn bezpenos ho viedol k viacerm vnim
km. Naprklad pokia ide o rozmiestnenie vojenskch zkladn na
nrskom zem. Tamojia politika kombincie odstraovania a zruk
bola v ase studenej vojny asi optimlna.
Mm obavu, e napriek tridsamilinovej kampani zameranej na
spracovanie verejnej mienky v prospech vstupu do NATO, sa u ns zatia
mlokto mal monos dozvedie o rozdielnych rieeniach vojensko-politickch vzahov v rmci aliancie. Mete tto tmu trocha objasni?
V podstate kad politika odstraovania by mala tm inm po
skytova aj zruky. Nrsko ju formulovalo tak, e pokia nik nevyvo
l hrozbu pre nrsku bezpenos, me sa spoahn, e z jeho teri
tria - kde neboli rozmiestnen cudzie vojsk a raketov zkladne mu nehroz iadne nebezpeenstvo. Ak by vak pre Nrsko takto
hrozba vznikla, tak protivnk musel rta s poskytnutm zemia
Nrska pre spojeneck opercie a - samozrejme - s jeho zapojenm
sa do konfliktu. Tto koncepcia bola rieen osobitnmi dohodami
s USA. Mono uveden prklady s v dnenej situcii prekonan.
Uvdzam ich ako ilustrciu variability spojenectva s NATO.
Vychdzajcej z komplexnejieho uvenia nrodnch zujmov
jednotlivch krajn aliancie.
Zver? Prpadn vstup do NATO nesmie pre ns znamena igno
rovanie ostatnch nrodnch zujmov. Dleit je, aby tak krok re
pektoval pre ns dleit vzahy aj k Ukrajine, Rusku, ne.
Hospodrske, politick, bezpenostn. ivot je dlh.
220

Nemal as obyvateov vid perspektvu Slovenska v neutrlnej poz

cii. Ilo by o uskutonenie nedosiahnutenho ciea, km relna politika
sa mus zaklada na umen monch rieen?
Hovorme len o prognzach. ako poveda, dokedy naprklad
Raksko ostane neutrlnym ttom. Je lenom Eurpskej nie a - ak
vznikne skutone systm eurpskej obrany - tak sa Raksko dostane
do zvltnej situcie. Nie je sce v krtkom ase celkom pravdepo
dobn vstup Ukrajiny do NATO, urit pribliovanie s perspektvou
aj monho vstupu tu existuje. Ak sa teda pohybujeme na zemi, a nie
v ri snov, tak sa obvam, e neutralita nie je relnym, ani optiml
nym rieenm naej zahraninej a bezpenostnej politiky. Hoci som
si to pred asom sm myslel. Politika nie je o priatestvch a potka
n si, ale o zujmoch a seriznom prstupe k plneniu dohodnutch z
vzkov. Z podmienok neutrality meme splni len jednu. Tou je vy
hbanie sa udalostiam a konaniu, ktor by mohli vyvola vojnu. Nik
vak nem zujem, alebo aj keby sa tak naiel - viem si ho predsta
vi - tak nem relnu monos garantova nau neutralitu. Op si
myslm, e tma neutrality je v naej politike zastupujci problm.
Ide viac o prejav vntornho zpolenia.
Menia nov a nepredvdan problmy optiku i uhol vho pohadu
na vznik nezvislho Slovenska? Verejnos vie, e ste tto mylienku
podporovali a obhajovali aj v medializovanch rozhovoroch.
m viac problmov mme, tm som presvedenej o historic
kom vzname a zmysle vzniku samostatnho Slovenska. Spomnam
si, e v niektorch novinch som svoj prstup formuloval tak, e pro
ces osamostatnenia nevidm ako proces dezintegran, ale prve na
opak. Do Eurpy sa potrebujeme dovyvin a to je mon, len ke
budeme ma za seba vlastn zodpovednos. Iba tak meme dors.
Teda osamostatnenm k zodpovednosti. Zodpovednosou k rozvoju
a rozvojom k integrcii. To je logick schma a sotva ma me
niekto presvedi, e nie je sprvna.
Inou otzkou me by forma tej zodpovednosti. i ju nebolo
mon riei pravou kompetenci vo federcii, i konfedercii.
O tom sa d diskutova. Azda to mohlo by rieenm, ale tak poku
sy, ako je znme, nedopadli dobre. Viacer si isto pamtaj ostr spo
ry o kompetencich vo federlnom parlamente. Alebo si zaspomnaj
na okrun cesty slovenskch a eskch politikov po hradoch a zm
koch. Prpadne aj po krmikch v starej Prahe i na Praskom
221

hrade. Na haluky na Slovensku. O spolon tt sa na Slovensku usi

lovali predovetkm pravicov politick prdy - v tom ase u s nie
vekm politickm kreditom - a naopak v echch skr avicov pr
dy, vrtane komunistov, tak dohromady to nebolo prve akcieschop
n mustvo. Chceli spolon tt, ale urite si ho kad strana pred
stavovala inak. A asi by tak manelstvo zaloilo u do blzkej
budcnosti ako rieiten problmy. Ke sa ukzalo, e federcia
ani konfedercia nie je funknou schmou rieenia, prijal som poz
ciu samostatnho ttu. S nadtandardnmi vzahmi s eskou re
publikou. Mono ako stredoeurpsky Benelux alebo ako vzahy
niektorch kandinvskych krajn. To by napokon bolo v slade
s silm integrova sa do Eurpskej nie.
Take moja pozcia nebola o doplcan kohokovek na
kohokovek, minulch krivdch a nevanosti. Bola to pozcia spoje
n s vakou k eskmu nrodu za pomoc Slovkom v dvnejej mi
nulosti nrodne prei a v nedvnej minulosti za industrializciu
Slovenska. Bola to predstava syna, ktor dorstol a - ak nem osta
infantilnm dospelm - tak sa mus o seba zaa stara sm.
Ak pocity i vahy vo vs vyvolva aktulne dianie v naej krajine?
V roku 1993 zaalo Slovensko budova svoj tt. Myslm si, e
viem posdi, o o ilo. o znamen vybudova vlastn finann
systm, diplomatick slubu, ministerstvo obrany alebo spravodajsk
truktry. To vetko tu nebolo. Prakticky vetky analytick a rozho
dovacie centr boli v Prahe. Delil sa mono hardvr tchto sluieb.
Naakumulovan sksenosti, ale aj medzinrodn vzby - know how,
aby sme li s dobou - ostali v Prahe.
Naprklad pri debe aktv a pasv Federlneho ministerstva vntra
neboli najdleitejie automobily, potae, ani pecilna technika.
To vetko jednak zastarva a jednak sa d kpi. Tm najdleitejm
boli po desiatky rokov nazbieran informcie o prostriedkoch a me
tdach pionnej innosti. Vsledky vea rokov vykonvanho v
skumu spravodajskej techniky, analytickej prce a aj zahranin agen
tra. To nieje iadna vitka, ani neviem, ako by sa dali niektor veci
rozdeli. Dokresuje to vak stav, v ktorom sa Slovensko nachdzalo
v roku jeden. A mono obdobn poznanie plat pre finannctvo,
diplomaciu, armdu. Softvr sksenost, stykov, vzahov sa rozdeli
nedal, alebo nerozdelil. Ke teda situciu hodnotm s tmto
uvenm, tak sa s repektom pozerm na to, o Slovensko po roku
1993 dokzalo.
222

Na druhej strane s znme fakty okolo privatizcie, klientelizmu,

korupcie, obrovskho nrastu kriminality, nezamestnanosti, nekul
trnosti - aj vemi vzdelanch ud - na miestach, kde by kultrnos
lovek rd predpokladal ako samozrejmos. To je et, ktor hroz a
nrodnou katastrofou. Vidm to ako obrovsk premrnen potencil,
ktor popri spomenutch spechoch budovania ttu mohol by
vyuit na n rozvoj. Je mi to strane to. Ale paradoxne, m je
tchto problmov viac, tm to vlastne viac dokazuje nau prepotrebu
by konfrontovan s vlastnou zodpovednosou. Inak by sme nevedeli
ani to, ako na tom sme, a hlavne neboli by sme printen nae
problmy - so sebou - riei.
Pre humoristov, ktorm sa oividne vyerpali in zdroje inpircie, zo
stva Slovensko nevyschajcim prameom artovania. Iste by sa dobre
pobavili aj pri kontatovan, e naa krajina je lkavm predmetom
zujmu i stredobodom sstredenej pozornosti zahraninch tajnch
sluieb.
S tak, o sa bavia na vetkom a smej sa omukovek. Treba im
to dopria, ale netreba sa prida. Urite nie sme nezaujmav. Tak je
logika veci. Ak sme presveden o tom, e sme zaujmav pre prijatie
do NATO a vstup do E, tak ako by sme neboli zaujmav pre
spravodajsk sluby. Zo vetkch svetovch strn.
Jedni sa bud obva niku informci, alebo bud chcie preds
monm konfliktom, do ktorch sa nemienia necha vtiahnu, ma
garancie stability naej krajiny. Na to potrebuj aj spravodajsk ana
lzu informci - a to aj z neoficilnych zdrojov. In sa mu poksi
- cez ns - dleit informcie o novch spojencoch zska. Zaujma
sa mu o dodriavanie dohodnutch obmedzen naprklad v obcho
de so zbraami. Je toho viac na pinenie, aj na tajn akcie. Zaujmav
sme nepochybne aj pre susedov. Ve v ekonomike ide o obchod, kon
kurenciu a peniaze a tie s vdy - povedan slovami klasika - a na
prvom mieste.
Zmienili ste sa o rozlinch oblastiach bezpenosti - od vojenskej cez
informan a ekonomick a po socilnu. Ako to vyzer s problmom
spravodajskej bezpenosti. o by sme mali vedie o naich nrodnch
prioritch a kovch lohch slovenskch pionnych organizci?
Vetko dleit som hdam u povedal. Take to sta zhrn. Po
prv teda ide o spravodajsk zabezpeenie vziev, ktor sa tkaj
223

vyspelho sveta, a po druh ide o ochranu naich nrodnch priort

a zujmov. Bolo by proti logike dnenho sveta, keby sa naich
vzvednch sluieb celosvetov zujmy a priority netkali. Keby sa na
ich realizcii tak ako v inch vyspelch ttoch - v rmci vymedze
nch kompetenci - nepodieali. Skutonos, e Slovensko nem
aprirnych nepriateov neznamen, e priatelia maj vdy zujmy to
ton s naimi. Alebo, e neme dochdza k ich pokodzovaniu
niektormi subjektmi aj priateskch krajn. Spravodajsk ochrana
nie je vecou vej i menej dvery. Je to systmov opatrenie.
Prvo kadej krajiny.
Ak hlavn spravodajsk rizik vidte v slovenskej spolonosti?
Vo vchodnej a strednej Eurpe s pre pion mimoriadne rod
n roky. Hlavnm rizikom mu by systmov nedostatky ochrany
naich nrodnch zujmov. Zl je predstava, e kad nm chce ubli
ova, rovnako ako predstava, e vetci nm chc nezitne pomha.
Druhm rizikom s podmienky a monosti zskavania agentry
cudzch spravodajskch sluieb. Spolonos prechdza obrovskou
krzou morlky a sdrnosti. Uskutonili sa obrovsk majetkov pre
suny - v mnohch prpadoch neleglne. Hovorili sme o nesmiernej
korupcii. V spolonosti, kde kad predva, o m, ten, kto vlastn
len informcie", nebude dlho st bokom. Ak sa u do vpredaja ne
zapojil. Permanentne dochdza k vznamnej fluktucii pracovnkov.
K odchodu k inm zamestnvateom, ale i do cudzch firiem - aj s in
formciami, ktor zskali na predchdzajcich pracoviskch. Take je
koho verbova.
Tretm je absencia reimu ochrany informci. To nie je o legisla
tve, ale o praxi. Myslm si, e v tejto oblasti sme sa doposia sprva
li - poviem rovno - hlpo. Niektor podniky sprivatizovali mono aj
s utajovanmi informciami. Nezriedka zahranin spolonosti mali,
i ete maj prakticky von prstup ku vetkmu, o by chceli
vedie.
tvrtm rizikom s skromn firmy, ktor poskytuj sluby citli
vm rezortom ttu. Aj armde a ministerstvu vntra. Mono aj
Slovenskej informanej slube. Prkladom mu by informan a ko
munikan technolgie. V rmci najrznejch projektov skromn
firmy - asto v spojen so zahraninmi dodvatemi modernch
technolgi - zskali vek mnostvo informci z prostredia ttnej
sprvy, bnk a priemyslu. Nie kad oban prichdzajci z dvery
hodnej firmy a krajiny" mus pracova len pre tto firmu a krajinu. Je
224

preto otzka, do akej miery realizcia uvedench projektov je

zabezpeovan sasne s nleitm systmom ochrany informci.
Ktor momenty a predpoklady pre budovanie efektvnych vzvednch
sluieb na Slovensku povaujete za prvorad?
Viem, z akho zkladu mohli vychdza. Vlastne cel slubu vy
budova od poiatku. So vetkmi koncepnmi, analytickmi a vedecko-technickmi pracoviskami, ktor rozviedka i kontrarozviedka
potrebuj na efektvne riadenie a zabezpeenie. ia, politick vvoj
po vzniku Slovenskej republiky nebol priaznivm prostredm pre
koncepn vstavbu spravodajskch sluieb.
Prvm problmom, o ktorom sme u hovorili, je vemi zl vcho
diskov pozcia. Absoltny nedostatok sksenost a pripravench u
d. Druhm problmom bola vntropolitick situcia a jej strancke
arvtky Slovensk informan sluba sa stala ich sasou. To zna
menalo, e aj t, o sa to ete ani poriadne nestihli naui, po kadch
vobch odili a prili nov. Okrem nemonosti kontinuity prce ktor je pre spravodajsk sluby podstatnm faktorom efektvnosti to znamenalo dekonpirciu, neobyajn nik informci. Iste tomu
napomohli aj strancke previazanosti jednotlivch kompetentnch
pracovnkov v asti tchto intitci. Aby sme o veci dlho nehovorili,
povedzme zver.
Efektvne spravodajsk sluby treba budova s perspektvou
desaro. To znamen, e sa v tejto otzke hlavn parlamentn stra
ny musia dohodn a takto kontinuitu zabezpei. Nech voby vyhr
t i on strana, nemalo by to znamena v pecilnych slubch ze
metrasenie. To svis so systmom ich politickej - nie stranckej kontroly, s vberom zodpovednch ud. S prijatm pevnch zruk
stability, ale aj so systmom subordincie, riadenia a inpekcie.
Tvrd sa, e na Slovensku sa ni neutaj a kad s kadm je rodina.
V Amerike sa z hadiska utajenia vrav, e vlda je lo, do ktorej zatek
zhora. Aj u ns vinu spravodajskch kandlov spsobili politici,
ktor sa tie podpsali pod nik viacerch dvernch informci. Mono
u ns vbec vybudova tajn slubu?
Vetko sa mus zaa v zsadnej zmene prstupu k Slovenskej re
publike. Namiesto rieenia mnostva zastupujcich problmov je
potrebn s najvyou zodpovednosou budova svoj tt a riei ak
problmy spolonosti. Namiesto potykania si a sasne s tm
225

haterenia, kde iadna urka nie je dos siln a vulgrna - s ctou

k vecnmu nzoru inch - hada spolon rieenia otzok.
Komplexov z prejavov nefunknosti spolonosti sa zbavme
nepripustenm nekompetentnch na kompetentn miesta. Lojalitu
k nmu ttu vak treba povaova za sas takej kompetentnosti.
S tak, ktor n tt stle pokladaj za nechcen diea a poda toho
sa aj sprvaj. Nostalgia za bvalm eskoslovenskom me by
v udskej rovine pochopiten, ale neprinesie rieenia. Nehadiac na
to, e je nemravn oportunisticky prija funkcie v ttnom aparte
ako zamestnanie, bez vntornej lojality k ttu. Niekedy by stailo
prejavova rovnak ctu k vlastnmu nrodu, ako ju poniektor
prejavuj k inm nrodom.
Potencil Slovenska je, pravdae, objektvne dan a limitovan.
Mme dos skutonch profesionlov na personlne zabezpeenie
kvalitnho fungovania ttu?
V tom je prve zmysel Slovenskej republiky a jedna z hlavnch
loh jej budovania. Slovensko prve obmedzenosou personlneho
potencilu neme - poiiam si znmu parafrzu o britskej vlde
v asoch prestarnutho vojvodcu Wellingtona - ma vldu -, ale
potrebuje vldu skutone nadanch ud". Ako nazvali vldu Vekej
Britnie v asoch Gladstona. Aj na Slovensku sa rodia.
Ak vlastnosti a schopnosti by mal ma profesionl vo vaom odbore?
Vo veobecnosti je to jasn. Profesionl sa iv svojou profesiou.
Teda mus ju robi dobre, rchlo a rutinne. Znamen to, e ovlda
zkonitosti a poiadavky svojej odbornosti a stali sa jeho nvykmi.
Po druh. Mus by schopn improvizova spsobom, akoby pr
ve t konkrtnu situciu, ktor sa vyskytne, oakval. Mus vedie aj
v tej najhorej situcii njs optimlne rieenie. Ono vdy existuje.
Po tretie - profesionl spravidla ni nesbi, pokia na sto percent
nevie, e splnenie subu u zle len na jeho vli, i rozhodnut. Vie
mla o veciach a nepodlieha pokueniu lacnej popularity.
Po tvrt. Profesionl sa vie stotoni s lohou, ktor hr. Necti
potrebu by na kadej svadbe nevestou a na kadom pohrebe nebo
tkom. Uprednostuje skutonos, e jeho zmer sa uskuton.
Netrv na tom, aby to urobil sm.
Po piate. Pozn svoje slabosti, ktor ohrozuj jeho lohu a vie
ich kontrolova.
226

Po ieste. Nie je zvedav na informcie, ktor nepotrebuje. Ak sa

mus spoahn na inch ud, nepredpoklad, e sa bud sprva
optimlne poda jeho predstv. Ak s to vak protivnci, predpoklad
ich najvyiu kvalitu a prli nerta s ich chybami. spen profesio
nl sa mus narodi, vykoli a v praxi vyrs. Vie, e kad nedosta
tok, s ktorm sa narodil, vetko, o sa nenauil, prax odhal a skr
i neskr ho z hry vyrad. Profesionl je produktom prirodzenho
vberu.

227

ROZHOVOR
PRV
Dosiahne vetko, po om ti, neastnk.
Platn
Ste legendrna postava naich modernch dejn. V rozhodujcich
historickch chvach ste stli na ele eskoslovenskej tajnej sluby. Mte
kov podiel na tom, e sa zsadn systmov zmeny na rozhran
80. a 90. rokov uskutonili pokojnm spsobom, bez nsilnost i inch
excesov. Okolo vho osobnho prbehu i vznamnho postavenia kri
neutchajci zujem naich a zahraninch mdi. Ako vy sm definuje
te seba a vau profesiu? Ako vidte a hodnotte vaich vtedajch kolegov?
Rd by som z re fantzie a legiend vstpil na zem. Ve ide o nor
mlnu a vemi zodpovedn profesiu. iaden tt sa bez nej nezaob
de. Riadil som ud, ktor ju serizne vykonvali. Ako iste vyplva aj
z naich rozhovorov, zaleka nelo len o ochranu socialistickej sta
vy a zkonov, ku ktorm dnes niektor mu ma kladn, in negatv
ny vzah. Pracovali aj proti zahraninej pioni, pri ochrane naej
ekonomiky, proti kriminalite. Bez ohadu na osobn riziko a ast
obete. Mrz ma ich paulne znevaovanie.
So stoickm pokojom a graciznou dstojnosou sa prenate aj po
nad nepriaze osudu i ponad neraz nelichotiv vyjadrenia ud, o ktorch
mono viete, e boli dobrmi sdruhmi". Ste fatalista? Prijmate spech
i nespech ako dielo prozretenosti i objektvneho vvoja a ivotnej ne
vyhnutnosti, alebo si myslte, e kad si uruje svoj del sm - vlastnm
konanm, vou a slobodnm rozhodovanm?
V istej miere uznvam oboje. Teda objektvne aj subjektvne fak
tory nho ivota. ako rozliova - o kam patr. Niekedy sa v i
vote presad to, o je od ns nezvisl, inokedy to, o vyplva z naej
voby. Ale i v takom prpade nae rozhodnutia s odrazom osobnos
ti kadho z ns, nho myslenia, kultry aj vyznvanch ivotnch
hodnt. A to vetko v ns nevzniklo nezvisle od okolia. Mojm vn
tornm osudom bola siln tba po poznan. Aj po preskman hb
ky svojich schopnost i dimenzi. Chcel som pozna, o som prro
de dln. Rozhodoval a vyberal som u potom sm. Dosiahne
vetko, po om ti, neastnk," povedal Platn. V tej prvej asti je
odmena, v tej druhej zaplaten cena.

234

Snom kadho anglickho chlapca je vraj pracova v britskej tajnej

slube. Prca v rozviedke je aj splnenou detskou tbou sasnho rus
kho prezidenta Vladimra Putina. U ns sa mono tak sny nenosia,
alebo aspo nesnvaj. Vm sa teda v detstve tie asi snvalo o inch pro
fesich. Kto mal vplyv na formovanie vaich nzorov, vaej osobnosti?
Predznamenalo to vae smerovanie k ozbrojenm slubm?
Po otcovi som sa snail by zodpovedn a po mame ambicizny.
Bol som s lskou, ale prsne vychovvan. S matkou som mal aksi ti
ch dohodu". Pokia som sa dobre uil - to znamenalo takmer
absoltne vborn vsledky - mal som dos vonosti a mnoh sa mi
prepieklo. Jablk som ale nekradol a ctil som cel Desatoro. Von
as som venoval portu. asto sa v spomienkach do svojho detstva
vraciam. Mono preto - e bolo krtke. U v ptnstich rokoch som
vstpil do vojenskho gymnzia. Preo som sa dal na vojensk dr
hu? Mono ma lkala predstava jasne vymedzench povinnost
a prv. Na ich zklade sa mi poas celho tdia - obdobne ako do
ma - podarilo zska pomerne vek vonos. Potreboval som ju. Bol
som vtedy zanietenm portovcom. Obdivoval som Fausta Coppiho,
Jacquesa Anquetila, Jana Veselho i Vlasta Ruiku a alch
vekch z mjho portu - cestnej cyklistiky. T loveku vea povie najm o om samom. Naui sa zna vazstv aj prehry je pre
ivot vemi dleit. Aj poznanie ceny a pominutenosti spechu.
Zistte, i po pde viete vsta. A to v ivote treba.
Nezapochybovali
ivotnej drhy?

ste

niekedy

rozhodnut pri

vobe

svojej

Je to mono zvltne - ale nie. U som spomenul, e mi

vyhovovali jasne definovan povinnosti a prva. Aj poas alieho
tdia som zskal pre svoje zujmy, ktormi u boli vzdelvanie
sa a vedeck prca, tak vonos, e iadne obmedzenia - vyplvaj
ce z vojenskho ivota - som nepocioval. Neskr aj predstava
o dleitosti ozbrojench zloiek vo vtedajom svete. Aj neobyajn
monosti prstupu k modernej vede a technike. Absolvoval som
elektrotechnick ininierstvo a neskr vedeck apirantru
v odbore technick kybernetika. O svojich rokoch na Vojenskej
akadmii Antonna Zpotockho v Brne som psal v Ministerstve
strachu? Tak sa nebudem opakova. Aj ke to boli krsne roky.

235

Vo svojej predchdzajcej knihe pamt spomnate aj prechod

z armdy do zloiek ministerstva vntra. o vs neskr motivovalo
k vmene vedeckej prce za vkonn funkciu policajnho fa Bratislavy
a Zpadoslovenskho kraja? Z akademickho prostredia ste sa
preniesli do epicentra rieenia tienistch strnok ivota.
Vedu som v tom ase u chpal nielen ako bdanie, ale
predovetkm ako nstroj konania. A tak som nemal pocit, e vedu
opam. Nevedel som st bokom. Potreboval som ma pocit
prospenosti svojej vlasti a uom. Mal som rd nov vzvy. Do
Bratislavy som nepriiel len tak. Dostal som lohu zni kriminalitu
v Bratislave a zvi jej objasnenos. Prijatie takej vzvy bolo mono
mojm okamihom pravdy. S to okamihy, ke by nae konanie malo
by v zhode s mylienkami a slovami. Preil som teda viacero ivotov.
Kad je dnes vo mne. Kad nieo dal a nieo vzal. Dfam, e pri
niesli prospech aj inm. V kryptolgii celmu ttu, v Bratislave jej
obyvateom, ktor mali vtedy monos i v bezpenom meste. Stlo
to za to? Myslm, e no.
Osud loveka je aj to, o s nm zdieaj jeho blzki. o pre vs
znamen rodinn zzemie i teplo domova?
Moja ena ma presvedila o tom, e Romain Rolland mal pravdu,
ke napsal Dobr lovek ete ije. Ja s dobrm lovekom ijem u
viac ako tridsa rokov. O jej dobrotu som sa podelil s Bratislavanmi,
z ktorch viacer sa s ou stretli v jej funkcii na rade prce. Mme
rovnak prstup k ivotu a idely. Je mi oporou v dobrom i zlom, ako
sa vrav. Mme tri deti. Som u dedko, mme tvorron vnuku.
Take znamen pre ma skutone vea. Je tam vetko. Lska, cta,
priatestvo aj spolon trpenie so starosami. Mme sa radi.
Svojm ivotom ste do znanej miery determinovali aj del vaich
prbuznch.
Nebolo to vdy jednoduch. Prca, ktor som robil, vyaduje
obete. Vhody? Asi by nenaplnili oakvania tch, ktor by v naom
ivote hadali vhody rodiny papala". Nikdy som sa nm
nectil a - dfam - ani tak nesprval. pecilne predajne? Boli
vbec tak? My sme v nich nikdy nenakupovali. iadne vyuvanie
funkcie na nepoctiv obohatenie sa, ani na okzal zbavy.
Nie som poovnk a nestrieam sibrske tigre. Intervencie
236

v prospech det? iadne. V skrom teda ivot, akm il rad

ud a mono ivot skromnej.
No - pecilne predajne sce existovali, ale vhody socialistickej
nomenklatry boli komick a zanedbaten v porovnan s vsadami na
ich dnench zbohatlkov. Navye - do nomenklatrnej sfry patrili
a na jej vymoenostiach sa podieali aj popredn pracovnci kultry,
ponc nositemi titulu zaslil umelec. Prejdime vak k podstatnejej
tme. Vae meno sa asto sklouje v svislosti so znmymi udalosami
17. novembra 1989. Zmieujete sa o nich vo svojej predchdzajcej
knihe. Zostva v pohad nezmenen?
Na tom, o som napsal, nemm o meni. Pre ma nie s
najdleitejie detaily tch dn. Ani ke lo o ttny prevrat, ktor za
al podvodom s dezinformciou vymyslenho mtveho tudenta
Martina Smida - vraj pri demontrcii 17. novembra zabitho pr
slunkmi ZNB, ktor rozrili prask disidenti, a potom do celho
sveta prakticky vetky zpadn mdi. Najdleitejie bolo, e sa ni
tak nestalo, ako aj to, o priviedlo krajinu do takho stavu, ke bol
prevrat u len otzkou asu. Nemenej vznamn je aj to, akm
spsobom udalosti prebehli. Bez krviprelievania.
Mete pripomen rozhodujce priny zsadnch politickch zmien
v eskoslovensku?
Prin je niekoko. Prvou bola stagncia ekonomiky. Rieenie
bolo nevyhnutne spojen aj s politickou reformou. Na to politick
vedenie nebolo pripraven. Druhou bola naa minulos. Z roku
1948, z pdesiatych rokov aj z obdobia normalizcie. Treou
bol generan problm. Je celosvetov, ale v naich podmienkach
sa povaoval za problm protisocialistick. On bol a - ako vidme stle je rovnako tak protikapitalistick. Jeho podstata je vo
frustrcii nastupujcej genercie. Vidme to aj v dnenom
svete. Viacer u zkrok na Nrodnej triede porovnvaj s tm,
o sa obas deje v praskch uliciach. O americkom Seatle ani
nehovorm. Napokon - ale v prvom rade - ilo o geopolitick
problm a rezignciu Sovietskeho zvzu na vemocensk postavenie
v strednej Eurpe.

237

Ako ste vtedy prevali svoju obrovsk zodpovednos za osud krajiny?

Pocioval som ju. To, o ma vtedy zaujmalo, bol spsob, akm sa
zmena uskuton. Obval som sa krvavho stretu. Rekapitulcia?
Sedemnsteho novembra som neshlasil - ako je dnes u hdam zn
me - so zsahom proti demontrantom. ttna bezpenos vykon
vala iba spravodajsk a dokumentan innos. To som osobitne pri
kzal zlokm tB aj bezprostredne po sedemnstom. Preto nebolo
rozohnan, i pozatkan prask Obianske frum. Ani Verejnos
proti nsiliu.
Poda niektorch prameov ste sa sce usilovali o spoloensk zmeny,
ale s cieom zachova socializmus a upevni postavenie komunistickej
strany.
To je pravda. Ak to m by vak pravda cel, treba pripomen, e
zmeny sa mali tka aj charakteru samej strany a jej postavenia v spo
lonosti. Problmom bola nov motivcia ud a t nemohla prs
inak ako s kyslkom demokracie. Je paradoxom, e niektor vyspel
krajiny, ktor sme nazvali kapitalistick, by poda viacerch kritri
boli k socializmu bliie ako my. Dokzali rokmi innejie riei
vzvy vvoja sveta a prispsobi svoj spoloensk systm jeho potre
bm. Obvam sa vak, e tie pre vchod" aj zpad" rovnak krit
ri vzjomnej sae, ktor zpad" lepie naplnil, a preto uspel, nie
s vziou pre budcnos, a tak ns ak ete vea konfliktov.
Presviedame sa o nich v dnenom svete, ale aj u ns doma. Mono
sa ete k mnohmu vrtime a budeme sa dohadova, o ake -izmus
to vlastne ide. Urite to nebude -izmus spotrebnej pirly, ale ak
-izmus, tak zdravho rozumu.

238

ROZHOVOR
DRUH
Na svete ije viac ako es milird ud. Vetci maj prvo na dstojn
ivot.
Medziasom u ns u vyrstla nov genercia dospelch ud, ktor
dokonca vznamne ovplyvnili vsledky predchdzajcich volieb. V kole
sa u neuili rutinu a neveria, e Alexander Dubek bol komunista i
dokonca prv tajomnk V KS. Tob, e prezident Michail Gorbaov
bol generlnym tajomnkom V KSSZ. Aj uveden skratky u dnes
azda treba novmu pokoleniu vysvetli. My sa vak ete pamtme na
nstup Gorbaovovej perestrojky a glasnosti. o vlastne sledovala
prestavba v ZSSR a v eskoslovensku?
Proces prestavby v Sovietskom zvze mal niekoko etp. V prvej
lo skutone o vziu reformy socializmu, ktor mnoh oakvali.
Vznamn bolo silie o pokraovanie zmierovania naptia vo svete
a snaha njs nov paradigmu vzjomnch vzahov vchod - zpad.
Zsadn reformy vyadovala ekonomika. ierno-biela predstava, e
na jednej strane boli osvieten socialisti a na druhej konzervatvci je
vemi zjednoduen a iste nesprvna. Viacer chpali nevyhnutnos
novch prstupov a rieen, ale obvali sa chaosu.
Druhou etapou bola strata iniciatvy Michaila Sergejevia
Gorbaova a politickho vedenia Sovietskeho zvzu v prestavbovch
- mono by ich u bolo treba inak nazva - procesoch, ktor sa za
ali v Sovietskom zvze odvja. Treou bol rozpad ZSSR. A pokra
ovanie detrukcie spolonosti a ekonomiky v Rusku. Dokonca
vojnov konflikty v Eurpe a po celom svete.
Ako dnes - s dostatonm historickm odstupom
prestavbu vai bval kolegovia v Rusku?

- posudzuj

Zva lohu Michaila Sergejevia Gorbaova hodnotia vemi ne

gatvne. Vyplva to naprklad z pamt generla Gruka. Vin ho z ne
premyslench populistickch hesiel, ktor sa dobre povaj. Ale ak
nie s podloen relnym postupom, spravidla ved k nespechu
a rozarovanie potom prekonva prvotn nadenie. Prisudzuje mu
nerepektovanie analz a koncepnch nvrhov postupu vo vzahu
k vntornm problmom ZSSR, ale najm v medzinrodnch
svislostiach.

239

Urit intelektulne kruhy v Bratislave predpokladali, e spoloensk

zmeny v niekdajom sovietskom bloku sa mu uskutoni len z Moskvy
a e ich s najvou pravdepodobnosou zrealizuje sovietska zahranin
rozviedka, ktor dkladne pozn funkn mechanizmy modernho
sveta. Ako to, e z riadench procesov napokon ostal iba chaos
a z proklamovanch cieov len propagandistick slogany.
Vraj u v Stavropolskej oblasti Gorbaov vea zaal. Vyburcoval
ud a po ase bublina spasla. Jeho nadenie a politick kroky spolu
s nezodpovednosou viedli Sovietsky zvz ku katastrofe, hovoria ko
legovia. Rozarovanie Rusov mono nie je ideologick, skr je preja
vom traumy ich vlasteneckho ctenia. Alebo oboje v istej miere.
Histria nehodnot politikov poda ich myslov, ale poda dsledkov
ich politiky.
Nechce sa mi veri, e generlny tajomnk a neskor prezident
mohol postupova proti vli a nvrhom KGB a armdy. Z oho
pramenila jeho sila?
Bola predovetkm v prvotnom naden, s ktorm Gorbaova pri
vtali vo funkcii generlneho tajomnka KSSZ. Bol pre nich erstvm
vzduchom po Leonidovi Brenevovi, krtkom osvieen Jurijom
Andropovom a op nvratom k starm asom v ernenkovi. Svoje
zohral systm vedcej lohy strany a geneticky zakdovan cta ku
gensekovi", ako generlneho tajomnka strany nazvali. Ke
rozpoznali, e tento gensek sa nevydaril, tak u bolo neskoro. V roku
1991 odstrediv udalosti natoko pokroili, e rozloen stav centra
a republk u nemohla udra ani sila KGB a armdy. Navye ke
as ruskch politikov u stotonila svoju politick budcnos
s rozpadom ZSSR.
Gorbaov si uvedomoval e jeho riskantn pokus stroskotal u
v roku 1990. Posledn stretnutie s Filipom Denisoviom Bobkovom,
ktor je u na penzii a z KGB odiiel ete pred augustom 1991, som
mal pri mojej nvteve Moskvy v roku 1998. Navtvil ma v hoteli.
Bolo to priatesk stretnutie. Vea sme o tejto otzke nevraveli.
Venoval mi vak svoje pamti, ktor som si so zujmom pretal.
Najviac ma zaujalo jeho posledn stretnutie ete pred augustom 1991
s Gorbaovom.
to mi je naich vnukov," povedal Michail Sergejevi na zver
debaty s Vladimrom Krjukovom a Bobkovom. Na spiatonej ceste
240

na Lubjanku bolo v aute ticho. Padlo jedin slovo. Prehral!!! Vek

pravdy zvyajne nepotrebuj vea slov. Po prchode do pracovne
Krjukova si vne a smutne pripili: Na naich vnukov".
Mohla vbec perestrojka uspie?
Michail Sergejevi Gorbaov priiel so svojimi reformami nesko
ro. Nemal u iadnu ancu. T mono bola v roku 1968. Sovietsky
zvz bol vtedy vntorne aj medzinrodne dostatone siln a cel
koalcia dostatone sdrn, aby reformy mohli by riadenm proce
som a nie reazovou detrukciou. Vtedy Sovietsky zvz mal dos sily,
aby uhjil aj svoje geopolitick postavenie. Navye by reformn
hnutie posilnilo eurpske socialistick hnutie. Azda by mohlo by
mylienkou pre mlad generciu u ns aj v zpadnej Eurpe v riee
n jej frustrcie. Spomete si, e v lete 1968 postavili tudenti v Pari
barikdy. Bol to ostr protest proti industrilnej spolonosti v kapi
talistickom vydan. Lawrence Ferlinghetti vo svojej Lske v doch
vn - za nich vetkch napsal - Spolonos odcudzenia nem
v histrii miesto. Tvorme novuik-nov svet..." V Spojench t
toch v roku 1969 armda strebou potlaila revoltu tudentov vyso
kch kl proti vojne vo Vietname. Vtedy azda bola monos socia
lizmus zreformova a tak socializmus mohol oslovi mlad
generciu v Eurpe.
Ako sa podieala tB na prestavbe v eskoslovensku?
Vo veden rezortu sme sa otzkami zmien vo svete aj vntornej
politike zaoberali. Usilovali sme sa o dve zsadn lohy, lepie
povedan okruhy loh.
Prvou bolo ochrni charakter socialistickho spoloenskho v
vinu. Tak aby nevznikli excesy, ktor by naruili pvodn zmysel pre
stavby. Druhou boli reformn zmeny v samotnom Zbore nrodnej
bezpenosti. V tle prce, organizcii, metdach. Postupne sa me
nila koncepcia innosti tB. Uskutonili sme jej reorganizciu.
Poloili sme draz na psobenie proti vonkajiemu ohrozeniu kraji
ny a ztitu jej zujmov. Na ochranu ekonomiky a boj proti
zahraninm vzvednm slubm.
Touto zmenou sa ttna bezpenos usilovala skvalitni
spravodajsk aktivity a odstraova zo svojich postupov prvky poli
cajnej prce, ktor jej nepatrila. Tento trend vychdzal z potrieb
helsinskho procesu a z predpokladanch zmien vo svete i v naej
241

spolonosti.
Na zsadnej prejav novej koncepcie v praxi u nebolo dos asu.
Ide naprklad o zruenie vjazdnch doloiek. Bolo technicky roz
pracovan ete pred novembrom 1989. To mi umonilo na zasadnut
vldy, krtko po 17. novembri, poda nvrh na ich zruenie spolu
s odstrnenm ztarasov na hranici s Rakskom. Znmy je nzor, kto
r som vyjadril hovorcovi vldy M. Pavlovi ete v obdob premira
ubomra trougala o uren miest v Prahe, kde by sa mali povoli
demontrcie.
Vedel som, e je to boj o as, a tak som to vysvetoval aj svojim
kolegom. Viem, ako bol prekvapen mj vedci sekretaritu major
Turan, ke som mu v diskusii povedal, e vo vdskom krovstve je
viac socializmu ako u ns. Prestavba v orgnoch ZNB a v tB oso
bitne bola aj otzkou aklimatizcie" ud do novch pomerov. Tak
zsadn zmena politiky nie je jednoduchou zleitosou. Povaoval
som za dleit neoslabi akcieschopnos kontrarozviedky
v procesoch, do ktorch sme vstupovali.
Ako to prijmali prslunci ttnej bezpenosti?
S pochopenm. Vezmime do vahy, e ich priemern vek bol oko
lo tridsap rokov. Boli vzdelan, zva neboli spojen s pdesia
tymi rokmi, ani s istkami po roku 1968. Informovan. Sami najlep
ie pociovali potrebu zmeny. Patrili k mladej genercii so vetkmi
jej poiadavkami. Bolo skutone trpne, ke po prevrate ich prili
preverova a nahradi bval prslunci tB - z pdesiatych rokov.
Potlanie demontrcii vak ud asi privemi nepresviedalo o tom,
e vtedajia politick reprezentcia mieni dsledne uskutoni
deklarovan zmeny.
Vntropolitick tlak narastal. Pem o tom v Ministerstve strachu?
Obavy politickho vedenia ttu zo straty kontroly nad procesom
zmien viedli k znepokojeniu z monej detrukcie a aj ku krokom,
o ktorch hovorte. Vyostroval sa boj o to, kto bude hegemnom
transformcie. O charakter vsledku. In reimy sa v takej situcii
brnia ovea prkrej mi prostriedkami.
S tak, o tvrdia, e vedenie KS a ttu nebolo o vvoji v krajine
dostatone informovan. Dokonca ste z toho priamo i nepriamo
obviovan vy.
242

Potom museli i v inej krajine. Nevedie o tch demontrcich.

Neta rozborov materily pravidelne predkladan do predsednc
tva V KS a do vldy. O informovanosti politickho vedenia ttu
existuje vek mnostvo psomnch dokumentov, listinnch dkazov
vyetrovania, ktor sa ma tka.
Nesporne zaujmav je v osobn postoj k vvoju a udalostiam na
sklonku 80. rokov. V materiloch stavu pro vskum soudobch djin
Milan Othal vaim aktivitm venuje dos priestoru. Uvdza: V noru
vypracoval R. Hegenbart s A. Lorencem a dalmi pro generlnho tajemnka materil, v nm se jednoznan prihlsili k perestrojce a kriti
zovali stredn vbor, e nevypracoval koncepcijej aplikace na eskoslo
vensk pomery. Sname se lit nemocnou spolenost, ani bychom
znali diagnzu jej nemoci, nevime a zatm jsme otevfen nerekli, kam
a pro se u ns socializmus dostal. Mnoh nae opatrenjsou tak nejen
neinn, ale nkter dokonce nemoc zhoruj a rozifuj."
Mj postoj bol poznaen dvojakosou lohy. Na jednej strane
som podporoval prestavbov zmeny v tte asou na znmych
aktivitch. Spolu s Rudolfom Hegenbartom, generlnym prokurto
rom SSR Jnom Pjeakom, ministrom vntra Frantikom
Kinclom a almi som sa podieal na vypracovan u spomenutho
memoranda pre generlneho tajomnka. Aj inch nvrhoch, napr
klad na povolenie demontrcie na kroupovom nmest i vysielan
televzneho zznamu z tejto demontrcie. Na druhej strane nebolo
mon presta cti stavu, platn zkony na ochranu spoloenskho
poriadku. Mal som vek obavu z detrukcie spolonosti a ekonomi
ky. Ak by som to vetko prirovnal k achovej partii, tak lo
o materil, pozciu a as. Figry neboli dobr, postavenie zloit
a boli sme v asovej tiesni. achov hra je vak predovetkm
bojom s vlastnmi chybami.
Pre niektorch udalosti vedce k znmym
com novembra 1989 a neskr. Vy ste sa vak
zaobera s dostatonm asovm predstihom.
sokej politiky povedzme v roku 1988? Vnmali
vemi vnu?

vsledkom zaali a kon

tendenciami vvoja museli
o sa dialo v zkulis vy
ste u vtedy situciu, ako

Dfam, e no, ve vna bola a op zdrazujem, e som

pocioval nesmiernu zodpovednos. Iste nie sm. Viacer hadali ces
tu z krzy. V roku 1988 na jese navtvil eskoslovensko prv
243

zstupca predsedu KGB generl armdy F. D. Bobkov. Boli sme u

niekokoron priatelia, a tak nae diskusie o situcii mohli by cel
kom otvoren. Podstatu naich rozhovorov generl Bobkov uvdza vo
svojich pamtiach KGB a moc:
Moje stretnutie s vedenm FMV eskoslovenska - s prve me
novanm ministrom vntra Kinclom a jeho zstupcom Lorencom potvrdzovali najhorie obavy, hoci oni presvedivo hodnotili mon
cesty rieenia krzy. Vemi sa spoliehali na novho predsedu vldy
Adamca, ale sasne neskrvali svoje obavy. Videli dvojakos vzahu
vedenia ZSSR k predstaviteom strednho vboru KS," pe
F. D. Bobkov.
Trocha precenil aspo moje spoliehanie sa na premira Adamca.
Repektoval som ho, ale vea ndej som v om nevidel. S Bobkovom
som sa potom stretol ete v oktbri 1989, ke sme sa dostali aj
k otzke prehodnotenia udalost z roku 1968. Potvrdil mi, e to u je
vlune naa vec a Sovietsky zvz tto otzku ponechva iba na ns.
To bol otvoren signl. In claris.
Vrav sa, e po vojne - teda aj studenej - je kad generl. Teraz u
kad vetkmu rozumie a vie plne presne, ako to bolo. Ak vak boli
v skutonosti vtedy aktulne predstavy zpadnch vemoc o vvoji
v strednej a vchodnej Eurpe? A o sa dialo za oponou politickch
kontaktov medzi vchodom a zpadom?
A do konca roku 1988, mono ete na jar 1989 Zpad poda na
ich analytickch zverov kalkuloval, e hegemnom zmien v SSR
bud pragmatick sily v ttnom aparte, ale aj v KS. V koordin
cii so Sovietskym zvzom. Zlom nastal zaiatkom leta 1989. Dvam
to do svislost s informciami o ubezpeen Moskvy americkou
administratvou, e vvinov posuny v strednej a vchodnej Eurpe
nebud zneuit proti bezpenostnm zujmom ZSSR. Nasledovalo
vyhlsenie Gorbaova, e ZSSR nem politick, ani morlne prvo
zasahova do vvoja v tchto krajinch. Potom boli voby v Posku,
pribudli politick metamorfzy v Maarsku, neskr v N D R a napo
kon aj v SSR. Ete v lete sa skupina naich politikov na ele
s Jozefom Lenrtom, za asti niektorch ministrov i R. Hegenbarta
stretla v praskej retaurcii Par na Vclavskom nmest na veeri
s vevyslancami hlavnch krajn NATO. Bol som astnkom stret
nutia. Usilovali sme sa ich presvedi, e ak reformn silie nem
244

vies k detrukcii, mus by postupn. Spomnam si na slov Jozefa

Lenrta, ktor americkmu vevyslancovi aj inm poloartom, polovne povedal: My Slovania mme anarchistick gny, a tak musme
by opatrn." Vevyslanec USA Niemczyk na to reagoval tie v po
dobnej tnine. Slovami: No dovote, aj ja mm slovansk pvod
a nectim sa by anarchistom". Do polovice roku 1989 som sa usilo
val, aby sme boli vedcou silou zmien, ktor u boli jasn. To nebola
snaha o konzervovanie systmu, ale silie o jeho vvoj. Je pochopi
ten, e ako len strany som dbal o jej pozciu pri tchto transformanch procesoch, ale nie za kad cenu. Okrem toho mi vtedy in
alternatva pripadala ako riziko neobyajnho chaosu. Na konci leta
1989 bolo zrejm, e hlavnou otzkou u nie je, kto bude na ele
zmien, ale spsob, akm zmeny prebehn.
Ruku na srdce - vedeli ste si predstavi v budcnosti aj spoluprcu
s niekdajmi rivalmi, spermi, oponentmi i ako ich sprvne nazva?
V politike sa spravidla udia aj nrody a tty posudzuj viac
poda potrieb budcnosti ako poda minulosti. Z bvalch protivn
kov v neskorom obdob asto bvaj spojenci. Ak je tak nrodn
zujem. A vea z nich - naprklad Franczsko, Taliansko, Raksko i
Nemecko - malo a dodnes m socilnych demokratov, socialistov
a dokonca aj komunistov vo vldach. Take vedel.
Potalo sa koncom 80. rokov s alternatvou pouitia mocenskch
prostriedkov na zastavenie pohybu smerujceho k zvratu spoloenskho
systmu, a teda i k narueniu stavnch pomerov v krajine?
Neviem. So mnou o takej monosti nik nerokoval. Ale bola to
partia dvoch strn, a tak sa mohlo sta velio. Mem pripomen
dve udalosti, ktor problm pribliuj. Prvou bolo moje vystpenie
na zhromaden funkcionrov FMV. Situcia bola dos napt.
Uviedol som, e so silovm rieenm nemono rta. Dvod? Pretoe
problmy, ktor krajinu do tohoto stavu priviedli, sa silovm spso
bom riei nedaj. Tak ako stann prvo v Posku ni nevyrieilo.
V sle som poctil uvonenie a polovica astnkov zaala tlieska.
Potom som vak pokraoval.
Nesmieme sa necha vyprovokova, ale ak by druh strana mala
na rieenie in nzor, lo by o ivoty, zdravie ud, nebudeme vha
poui silu. V tom ase jej bolo dos a po onemocnen ministra som
ho zastupoval v plnom rozsahu. Op potlesk. Tej druhej polovice
245

auditria. Ete dnes si uvedomujem svoju zodpovednos, ktor som

v tej zloitej situcii mal.
Potom som bol pozvan do parlamentu, do vboru pre zahrani
n politiku. Tam som prezentoval svoje stanovisko k medzinrodnej
bezpenostnej situci. Bolo prijat dobre. Jeden poslanec sa ma sp
tal, o mienime urobi s tm Vclavkom". Tam u prebiehali de
montrcie, ktorm nik nebrnil. Odpovedal som krtko. Ni. To je
vec pre politikov". Potlesk iadny, ale ani prejavy nevle. Ticho.
Z vho pohadu sa teda jav ako dleitejia otzka spsobu zmien,
ie ako bol prevrat uskutonen? O to, kto ho urobil, ani tak nejde?
Vezmite do vahy, e tvrtho jna v Posku vo vobch zvazila
Solidarita. Desiateho septembra Maarsko umonilo obanom NDR
prechod do Rakska a siedmeho oktbra sa rozpustila maarsk ro
botncka strana, obdoba naej KS, a prihlsila sa k socilno-demokratickmu hnutiu. Deviateho novembra N D R otvorilo hranice do
SRN. Asi z toho vyplva odpove, e neboli ani tak dleit parcil
ne odlinosti v jednotlivch krajinch, ale e dolo ku geostrategickej
porke. Take skutone to, o je zaujmav, je spsob, ako k zmene
dolo. Nie vade to bolo rovnako. Nebolo u ns ani stann prvo spo
jen so skutonm internovanm ud a aj strebou. Nedolo ku
krvavmu stretu. Nehovoriac o pokraovaniach na Balkne.
Vea pozornosti sa venovalo aj rozlinm aspektom 17. novembra
1989. Aj vy ich dos podrobne uvdzate v knihe Ministerstvo strachu?
Nezodpovedanou otzkou je, preo tB naprklad nerozptlila
ustanovujcu schdzu Obianskeho fra?
Pretoe udalosti, ktor hrozili prers do ivelnho vvoja, mohli
by predsa len niekm usmerovan a alej na rokovanie bol potreb
n partner. Preto som nelnkovi kontrarozviedky 18. novembra
potvrdil akkovek zkaz vstupu ttnej bezpenosti do diania - sa
mozrejme - s vnimkou spravodajskej prce. Sprvna by bola otzka,
i KS v rokovaniach dosiahla to, o relne dosiahnu mohla.
Pozrime sa vak na udalosti s dostatonej geopolitickej perspektvy.
Ako ste vnmali schdzku Gorbaov - Bush na Malte?
V ndeji, e djde k optimlnemu usporiadaniu zodpovednosti za
al vvin Eurpy a e vchodiskom rokovan bud stanovisk
246

z leta 1989. O vzjomnom repektovan bezpenostnch zujmov.

U sme o nich hovorili.
Viacer s vvojom sklaman a nemyslia si, e uskutonen ttne
prevraty dosiahli publikovan predsavzatia, vaka ktorm pred desaro
m zskali masov podporu. Vyrieili problmy a protireenia, ktor mo
tivovali ud k objektvnej potrebe i aspo k nutkavmu elaniu zsad
nch spoloenskch zmien?
Odpoveou je to, o prevame v medzinrodnch vzahoch, ale
aj u ns doma. Neviem, i s nai itatelia presveden o vazstve
pravdy a lsky. i sa dostavili opodstatnene poadovan cnosti alebo
kompetentnos mocnch. Ako viacer mlad hodnotia nov zkroky
polcie v Prahe. Ako sa pozeraj na privilgi dnenej nomenklatry
privatizovanho kapitlu. Ale to vetko me by prechodn, detsk
nemoc poprevratovch obdob. Iste nastpi negcia negcie.
Vnejou skutonosou je, e zkladn rozpor dnenho sveta,
o ktorom si mono viacer mysleli, e je atribtom len bvalho rei
mu, mal ovea hlbie korene. Porka jednho usporiadania spolo
nosti systmom mono schopnejm, ale s tm istm principilnym
zkladom pirly vroby a spotreby, nevyrieila to, o budci svet
potrebuje. Tento rozpor sa celkom prirodzene prejavuje ako
generan problm. Obvam sa, e disharmonick vzah starho
a nastupujceho pokolenia ns ete vemi prekvap. A my im ne
meme brni v tom, aby nehadali svet svojich hodnt. Meme
ich len upozorova na skalia takho hadania a deli sa s nimi
o nae sksenosti.
avica a pravica - dve strany jednej mince, dve strany jednho tela,
dve strany jednho parlamentnho organizmu. Z nzvov a vyhlsen
politickch subjektov ako preta skuton logiku, pohntky a ciele
ich praktickch krokov. o vlastne znamen socilne ctenie, avicov
politika a socializmus dnes?
Socializmus? To je predovetkm solidarita ud. Je to civilizcia,
ako povedal imon Peres. Na svete ije viac ako es milird ud.
Vetci maj prvo na dstojn ivot. So socilnym ponenm nado
budli prv sksenosti aj obania Slovenska. Nielen tch pol milina
nezamestnanch, ale aj vzdelan udia v kolstve, zdravotnctve a in.
Socilne ctenie je o potrebe by prospen inm. Je to aj fantmov
boles, ktor lovek pociuje, ke nezaslene trpia druh. Dleit
247

je vak pochopi rozdiel medzi socilnym ctenm a avicovou politi

kou. T je najm o funknej spolonosti. Socilny program to nie s
milodary. To s vytvoren zdroje, bez ktorch zostan vetky slov
len slovami. Ale s ponenmi umi, s pocitom socilnej nespravod
livosti tak zdroje sotva vytvorme. Dnes prevame obdobie trans
formcie. Je to netandardn situcia, a tak klasick klasifikcie po
litk na avicov a pravicov nepovaujem za najdleitejie. Hlavnou
otzkou je funkn spolonos a fungujca ekonomika. V tom je
u zakomponovan potrebn miera pravicovch aj avicovch
prvkov politiky.
Mnoh uznvan politolgovia vak nevidia dostaton perspektvu
ani nrodnch ttov, ani socialistickch mylienok. Ak mte na to
nzor?
Viacer diela poprednch vedcov som pretal. Mm k nim
ctu, ale nie vdy shlasm s ich zvermi. Hovorili sme o pri
nch konfliktov. Dodajme, e konflikt medzi starm poriadkom
a novou skutonosou me vznikn nielen zo zotrvanosti
starho poriadku, ale aj necitlivm alebo dokonca nsilnm pre
sadzovanm novch vzi, aleko predbiehajcich realitu sveta.
Naprklad Ralph Dahrendorf si tieto veci uvedomuje, ke na jed
nej strane sa hlsi ku kantovskmu projektu svetovej obianskej
spolonosti, ale na strane druhej hovor: ...neexistuj iadne
znmky toho, e by sa nrodn tt i so svojimi kritickmi lo
hami, vaka eurpskemu procesu spoluprce, u preil..." Vrelo
tie shlasm s jeho pochybnosami o predstave budcej Eurpy
ako kombincie regionlnych autonmi a nadnrodnch intit
ci. Korene nrodnch ttov s v Eurpe vemi hlbok, a tak
aspo pre prv polovicu budceho storoia mi znie pravdepo
dobnejie cesta k ich konfedercii i federcii. Hovorili sme aj
o vzvach budceho sveta. Myslm si, e ich rieenie je v Eurpe
spojen s princpmi, ktor dnes nazvame socializmus.

248

ROZHOVOR
O prezumpcii viny.

TRET

Pre mnohch ste fenomenlna osobnos. K paradoxom dejn patr

skutonos, e na jednej strane ste nepochybne osobne prispeli k pokoj
nmu priebehu systmovch zmien na sklonku 80. rokov, ktor mohli
ma ovea dramatickej i celkom tragick charakter, a na druhej strane
z vs ist politick kruhy urobili po prevrate symbol vyrovnvania sa
s minulosou a obe kontroverznho sdneho procesu. o vy na to,
pn generl?
O mojom trestnom sthan som psal v prvej knihe Ministerstvo
strachu? Vtedy som ete len akal na rozsudok. Dopadlo to tak, e
z obvinenia vo veci skartcie dokumentov FMV ma oslobodili.
Odsdili ma vak na tyri roky za in trestn skutok. Mal som spolu
s nelnkom kontrarozviedky Karlom Vykyplom - dostal tri a pol
roka - a ministrom Frantikom Kinclom - dostal tri roky - zneui
prvomoc verejnho initea. V obalobe stlo, e sme nariaovali
a organizovali, aby prslunci ZNB - s vyuitm zkona o Zbore n
rodnej bezpenosti - v rmci udrania pokoja a ochrany verejnho
poriadku zaisovali a zadriavali organiztorov nepovolench
demontrci v Prahe na 48 hodn i viac.
Preo ste sa rozhodli vrok sdu nerepektova?
Na vkon trestu som nenastpil, pretoe po rozdelen esko
slovenska som poda medzinrodnch dohd trest nastpi nemusel
a s rozsudkom som hlboko neshlasil. myseln trestn in sme ani
ja, ani minister Frantiek Kincl, ani nelnk kontrarozviedky Karel
Vykypel nespchali. Boli sme odsden v procese, ktormu
predchdzalo vyetrovanie s vopred urenm vsledkom, zaloen na
prezumpcii viny, kde nejednoznan dkazy neboli bran v prospech
obalovanch, kde boli odmietnut niektor dkazy navrhovan
obhajobou. Ak by som rozsudok prijal, bol by som neestnm love
kom, ochotnm prija hru na prvny tt a nezvisl sdy. A v takej
hre ja inkova nemem. Zneuitie prvomoci verejnho initea je
v prkrom rozpore s mojm ivotom. Vedia to moji kolegovia, ktor so
mnou roky pracovali. Aj to, e vo veci zkona som nerozlioval
medzi stranckou nomenklatrou, inmi obanmi, ani inak
zmajcimi.
249

Je pravdiv informcia, ktor sa objavila v mdich, e esk sd na

vs vydal medzinrodn zatyka?
Lene Interpol - s odvolanm na skutonos, e tto medzinrod
n intitcia kon len vo veciach kriminlnych, a nie vo veciach poli
tickch, rasovch i vojenskch - vyhlsil, e neme s eskm s
dom spolupracova. Toto stanovisko pri nvteve Bratislavy potvrdil
aj generlny sekretr Interpolu pn Raymond Kendall.
Obraz ikanovania vaej osoby zo strany radov dotvra i situcia,
ktorou sa kon vaa kniha Ministerstvo strachu? Sd vs prepustil z vy
etrovacej vzby a v priebehu niekokch hodn vs vo vaom byte op
zadrali a vrtili do vzby.
Od poiatku vyetrovania som trestn sthanie povaoval za
absurdn situciu. Maj vraha a hadaj vradu. John Mortimer by
o tento prbeh mohol doplni zitky Horca Rumpolea. Vtedy som
vak stratil vetky zvyky ilzi - aj ke si na ne nespomnam - e
mm ndej v tom vyetrovan obhji spravodlivos, pretoe tam ilo
nielen o elov postup vyetrovacch orgnov, ale dokonca o elo
v preukzaten lo, o om vetci vedeli, vrtane vtedajieho
ministra vntra Jana Rumla. Tak som znovu 100 dn psal knihu
Ministerstvo strachu? v cele pankrckej vznice. Mono viac vypovie
moje vystpenie pred vojenskm kolgiom Najvyieho sdu v Prahe,
ktor mal rozhodn o tom, i Vy vojensk sd v Pfbrame, ktor
ma prepustil na slobodu z vyetrovacej vzby, poruil zkon, ako
tvrdila Vyia vojensk prokuratra v Prahe.
Tak pome na
detailnejie pribli?

legendrny prask Pankrc.

Mete situciu

Z cely pankrckej vznice, ktor som v samovzbe obval", ma

odprevadil prslunk vzenskej stre. Podzemnou chodbou sme
preli do hlavnej budovy Najvyieho sdu.
Konanie otvoril predseda sentu vojenskho kolgia najvyieho
sdu SFR. Po obvyklch formalitch a pretan sanosti
generlneho prokurtora som dostal slovo:
Ven pn predseda, ven sent.
Vyuvam dan mi monos pred najvyou autoritou sdnej
250

moci v tte vyjadri svoje stanovisko k veci, o ktorej mte

rozhodn. Generlny prokurtor podal sanos pre poruenie z
kona, ktorho sa mal dopusti Vy vojensk sd tm, e pri prero
kovan mojej iadosti da 6. februra 1991 nenaiel prvne dvody
mojej alej vzby a prepustil ma na slobodu z vyetrovacej vzby.
Skutonos, e rokovanie o zkonnosti, i nezkonnosti uveden
ho sdneho rozhodnutia sa uskutouje v situcii, kedy mojm no
vm zadranm a pokraujcou vzbou bolo u napadnut rozhod
nutie vyieho vojenskho sdu de facto degradovan, ma nti
poukza na zvan skutonosti tkajce sa celho prpravnho
konania mjho trestnho sthania.
Oznmenie o tom, e som vo vyetrovacej vzbe - v aprli 1990 sa obania z televzie dozvedeli skr ako ja. Vidm v tom dkaz, e
o mojom trestnom sthan a uvalen vzby rozhodol niekto in ako vy
etrovate a prokurtor. Dvansteho jla ma prepustili z vzby a trest
n sthanie pokraovalo na slobode. Neexistuje ni, o by nasvedo
valo, e prepustenie na slobodu akokovek naruuje priebeh
trestnho sthania. Napriek tomu 25. oktbra ma op v mojom byte
zadrali a po prevezen do Prahy na zklade novho obvinenia op
dali do vzby. Spsob zadrania napriek tomu, e som sa vdy na
vzvu prokuratry dostavil na vsluch do Prahy sm a skutonos, e
korunnho svedka, ktorho vpove pre potvrdenie novho obvine
nia bola rozhodujca, v ase obvinenia ani nevypouli, nasveduje to
mu, e i v tomto prpade rozhodnutie o vzbe urobili a priori. Toto
tvrdenie posiluje skutonos, e korunn svedok toto obvinenie ke sa ho na vec sptali - nepotvrdil. To vak aliu vzbu, ani
postup prokuratry nezmenilo.
V decembri 1990 ma obvinili z alch trestnch skutkov. Po dvoj
mesanej vzbe na zklade mojej iadosti napokon vy vojensk sd
dospel k zveru, e vpoveami svedkov s podstatn okolnosti ob
vinen natoko zadokumentovan, e alie vyetrovanie me by
veden na slobode a rozhodol sa ma prepusti na slobodu. Toto
rozhodnutie je dnes predmetom vho posudzovania.
Mm za to, e vy vojensk sd rozhodol zkonne a objektvne.
Nenechal sa pomli zjavne elovm stanoviskom prokuratry
o potrebe vypoutia alch svedkov.
elovos takho tvrdenia vystupuje na povrch najm teraz, ke
u po dokonen vyetrovania som naalej vo vzbe a moju iados
o prepustenie na slobodu prokuratra op zamietla so zdvodne
nm, ak asi nem v prvnej praxi obdobu. Vzba je vraj potrebn
preto, lebo svedkovia vypovedaj ambivalentne, s psychicky zvisl
251

na obvinenom, a tak prepustenie by ohrozilo priebeh vyetrovania.

Skuton dvody vzby s flagrantne odhalen postupom prokura
try bezprostredne po rozhodnut sdu a mojom prepusten na slo
bodu. Dve hodiny po mojom prjazde do Bratislavy som bol op za
dran na zklade elovej kontrukcie. Prokuratrou bola
v masmdich rozren dezinformcia o mojom dajnom stretnut
s agentom, a tak vraj bolo potrebn okamite zakroi a uvali na
ma nov vzbu. Uveden rekapitulcia okolnost nasveduje tomu,
e skuton dvody postupu prokuratry s neprvneho charakteru.
Bez ohadu na to ako hrub vrstva nteru paragrafov je na povrchu.
alou otzkou je miera a spsob angaovanosti prokuratry v pro
pagande, ktorej obsahom je moje aprirne odsdenie bez sdu. Je
bezprecedentn, aby v priebehu vyetrovania bolo na verejnosti vy
tvran povedomie o vine obvinenho, ako in vojensk prokurat
ra. V televzii, novinch a rozhlase. Niet iadnych pochybnost, e
dolo k hrubmu porueniu prezumpcie neviny. K ntlaku na sved
kov a v niektorch prpadoch aj k ich vydieraniu naznaovanm
monosti ich trestnho postihu.
Ven pn predseda, ven sent, nie som prvnik. Som ale pre
sveden, e prvo a logika nemu by v takom rozpore, ako
preukazuje doteraj postup vyetrovania. Neexistuje a neexistovalo
ni, o by len naznaovalo mj zujem akmkovek spsobom pso
bi na svedkov, i mari vyetrovanie inm spsobom. Viem to ja, ve
dia to moji vyetrovatelia, vie to i prokuratra. Vedia to sudcovia, kto
r doposia o veciach rozhodovali. Napriek tomu s mi s vnou
tvrou predkladan uznesenia o predlovan vzby. Ako loveku, kto
r vyrstol a cel ivot preil v ozbrojench zlokch a ktor vyzn
va dstojncke zsady vojenskej cti, ma tak nedstojn postup ur
a. Viem, e nie som vzom prva, ale vzom politikrenia, ale aj
vzom podriadenho vedomia, oportunizmu a strachu na miestach,
kde takto vplyvy nemaj o robi. Vy vojensk sd v mojich zle
itostiach rozhodoval viackrt. Vo vine prpadov sa nestotonil
s mojm nzorom a podporil stanovisko prokuratry. Napriek sku
tonostiam, ktor som uviedol, som to repektoval a nedovolil som si
akmkovek spsobom spochybni autoritu sdu. Mm za to, e to,
o sa po ostatnom rozhodnut toho istho sdu tentoraz v mj
prospech odohralo, je vemi varujce, ak sa to s nezvislosou sdu
mysl vne. Vy vojensk sd v Pbrame rozhodol a svoje rozhod
nutie sa nebl zverejni. Ak sa v takom postupe m vidie poruenie
zkona, bolo by to vekou hanbou.

252

Ak bolo rozhodnutie sdu zastraovanho revolunou mainriou?

Vojensk kolgium najvyieho sdu rozhodlo, e sd tm, e ma
prepustil na slobodu, poruil zkon. Podrali postup prokuratry.
Ve som zasa u alch pr tdov sedel. Sent svoje rozhodnutie
zdvodnil psychickou zvislosou svedkov odo ma a dokonca ne
bezpem mojich monch stykov aj s pokodenmi osobami - teda
disidentmi - ktor by mohli by ovplyvnen mojm prepustenm na
slobodu. Korunou bol vak argument, e hne po prepusten ma
optovne museli zadra! Viete, ono to povzbud vo viere v spravod
livos, ke vs potom vo vznici navtvil prokurtor s fakou koa
ku a prosbou, aby som si pripil s nm na jeho zdravie. Povedal mi, e
jemu sammu je smiene zdvodnenie, preo musm by vo vzbe.
Ale m tri deti, a tak si neme pomc. Ocenil som primnos.
Pripil som si s nm - na jeho zdravie a jeho tri deti.
O okolnostiach stretnutia s agentom" ste psali aj vo svojej
predchdzajcej knihe. Pripomeniete ich - pamtnkom i mladiemu
pokoleniu itateov?
Prestavme si loveka prechdzajceho brnami pankrckej vzni
ce. Teda smerom von, lebo sd ho prepustil z vyetrovacej vzby. Ve
u vyetruj takmer rok. A sd nenaiel dvod, pre ktor by nemoh
lo trestn sthanie pokraova na slobode. No s tak, ktorm sa to
nepi. Bvaj na ministerstve vntra aj prokuratre. o si to ten sd
dovolil? Takto ten prvny tt nevybudujeme. No o tom n
prepusten" neprema. V retaurcii nasva ovzduie slobody a vy
chutnva nevzensk veeru. V atmosfre, ktorej sa oddal, ani ne
zbadal, e mu z veiaka agent provocateur polcie ukradol kabt.
A prepusten u nie je prepustenm, ale op sed. Ve v retaurcii,
kde bol, zmizol kabt. Nikomu nepreka, e prve jemu. Ak t pred
stavu mte pred sebou, tak to je takmer presne to, o sa mi stalo. Na
ministerstve vntra vymysleli informciu, e hne po prepusten
z vznice som sa stretol s agentom tB. Doma som sa ani nestihol na
veera a op ma zatkli. A predseda sentu vojenskho kolgia naj
vyieho sdu ako jeden z dvodov s vnou tvrou uviedol, e
pokraovanie vzby je potrebn, o dokazuje aj to, e hne po
prepusten som musel by op zatknut.

253

Vyetrovanie sa skonilo, zabudnite! - znie nzov jednho z mrazi

vch filmov odhaujcich mocensk prax v demokratickch krajinch.
Co nasledovalo po vaom vyetrovan?
Zaal sa proces. Prebehol ako putovn divadlo. Povedal by som
slovami Fredyho Mercuryho: The show must go on". A tak sa konal
v Prahe, potom v Tbore, pokraoval v Brne, op v Prahe a nra
sa skonila v Tbore. To, o som povedal vojenskmu kolgiu
v Prahe, ale nebolo vetko, o ma viedlo k viere v spravodlivos a ne
zvislos". Jeden z vyetrovateov sa mi saoval, e in vyetrovate
dostal za spen postup pri mojom vyetrovan" vyiu funkciu na
ministerstve vntra a jemu sbili v Prahe byt a kee sub neplnia,
tak sa im na to... Poradil som mu, aby to urobil. Hlavn alobca v pro
cese sa tesne pred vyhlsenm rozsudku vzdal funkcie a odiiel do ci
vilu. Zastpil ho in. Prvne bolo vetko v poriadku. Rovnako ke
v zverenej fze procesu odstpil jeden z prsediacich sudcov a po
vedal mi: tedy u tohoto asistovat nebud". Tie ho zastpil in.
Tragikomdia dosiahla vrchol, ke prokurtor po pretan zvere
nej rei cez prestvku priiel za mnou so tamperlkom a slovami:
promite". Nemal som pocit ani viny, ani zlosti i nenvisti k svojim
vyetrovateom alebo sudcom. Spozn pravdu a pravda a oslobo
d," pe sa v Biblii. A ja som v tejto veci pravdu poznal. Tak som sa
nectil neslobodnm. Urazenm? Mono, aj ke urlivm nie som.
A nezvyknem sa ani utova. Slil som svojej vlasti viac ako tridsa
rokov. Vdy tam, kde to bolo povaovan za potrebn. Za prcu sa
mi dostalo vea ocenen - naich aj zahraninch. Mono viac, ako
som si zaslil. Konal som tak, ako som svojej vlasti prisahal.
ttna bezpenos sa stala v 90. rokoch predmetom nepriaznivej
a nelichotivej popularizcie. Mnoh s ou naozaj nemali prve dobr
sksenosti.
Ale proces nebol o ttnej bezpenosti. Neme by zastupuj
cim problmom vyrovnania sa s minulosou. S jej zloinmi z pde
siatych rokov, i krivdami z rokov normalizcie. primne sa ospra
vedlujem vetkm, ktorm tB nespravodlivo ublila. Nezbavujem
sa svojej funknej zodpovednosti. Bol som od konca roku 1985
poslednm zodpovednm. Aj ke nie jedinm. Mj ivot podrobili
tak hlbokmu preskmaniu, ako u vari nikoho v naej krajine.
Vyetrovac spis obsahuje niekoko tisc strn. Vypouli stovky sved
kov. Aby po tom vetkom - po jedensmesanej vzbe a hadan, za
254

o by ma u len mohli obalova - dospeli k zveru, e vraj som

zneuil prvomoc verejnho initea. Netvrdm, e v kadom prpade
bolo moje rozhodovanie bez chb. Ale nikdy som nerobil myseln
chyby - nieto protizkonne konal - a myselne som nikomu neubli
oval. Ani tm, ktorch innos vtedy bola orgnmi innmi v trest
nom konan povaovan za mimoriadne spoloensky nebezpen.
Na esk sdnu anabzu nadviazalo slovensk pokraovanie.
Na Slovensku ma zaali trestne stha v roku 1995. Na zklade od
mietnutia vykona rozsudok Vyieho vojenskho sdu v Tbore
a iadosti justcie eskej republiky. U sme o tom hovorili. V mojom
postoji nie je iadna pekulcia. Chcem, aby sa tento prbeh skonil.
Optovn pokraovanie trestnho sthania povaujem za prleitos
znovu bojova o svoju profesionlnu es.

255

ROZHOVOR
TVRT
Simmelova sria otzok bez otznika. Som, ale neviem kto,
prichdzam, ale neviem odkia, idem, ale neviem kam. udujem sa,
e som tak vesel. "

Podobne ako in prevraty a predchdzajce vvinov zlomy v rokoch

1945, 1948 a 1968 aj udalosti v roku 1989 z mnohch pikovch od
bornkov v najproduktvnejom veku - na kodu naej krajiny - pred
asne urobili aksi nepouiten star truktry, aprirne uren na
vyradenie z ich dovtedajieho profesionlneho psobenia.
ia, zd sa, e doterajm osudom krajn strednej Eurpy bolo
kadch dvadsa rokov zana od zaiatku, paulne zneucti
vykonan dielo aj s umi, ktor po predchdzajcej zmene sa nieo
u nauili.
Do vho osobnho prbehu okrem dramatickch momentov spso
bench zsahmi spolitizovanho justinho mechanizmu dozaista vst
pili aj in okamihy. m ste ili - popri u spomnanch starostiach poas poslednej dekdy?
Toto obdobie mi nedovolilo sa pristavi ani zostarn. To si na
uplynulch desiatich rokoch cenm najviac. Mm rd nov vzvy
a z kadej situcie hadm vchodisk a pozitvne rieenia. Treba s
alej. Po nvrate z Pankrca som zaal op odborne pracova. A vo
svojej pecializcii aj podnika. Som spolonkom poradenskej firmy,
ktor sa zapodieva ochranou dt v informanch a riadiacich syst
moch. Analzou rizk, auditom bezpenosti a rieenm ochrany in
formci. Aj vvojom softvru na ochranu dajov v potaoch a pri
ich prenose elektronickou potou. Mme za sebou niekoko zaujma
vch projektov. Mal som as si mnoh premyslie a aj prehodnoti.
Veci aj ud. Aj vea novho sa naui. Spoznal som novch ud.
Za mnoh som im povan.
Vaou profesiou je kybernetika. m je pre vs? Je to osudov
prtlivos, ve, hobby, lska?
O dvodoch lsky nie je ahk hovori. Keby som to presne vedel
definova, tak by to nebola lska. A kybernetika? Je vade okolo ns.
Opisujeme z prrody, teda aj z innosti ud a modelujeme vzahy
256

prinnosti. Sname sa ich modelova potami a optimalizova na

e rozhodovanie. V udskej innosti, v prrode. A ve? Hra? Ako
pre koho. Ale predovetkm veda. A to je v slade s mojou ivotnou
filozofiou. Aplikovan kybernetika - to je dnes ocen poznania.
Informatika, teria rozhodovania a itku, expertn systmy, umel
inteligencia, teria hier - teda ako vidno aj hra - a alie modely
sprvania loveka, ktor rozhoduje.
Po akch knihch rd siahate - okrem odbornch? Dvate prednos
beletrii, literatre faktu, science fiction?
Obbench autorov mm vemi vea. Iste by som na niektorho
zabudol a mrzelo by ma to. Spolonkmi mojich prjemnch veerov
s Antoine de Saint-Exupry, Erich Maria Remarque, Ernest
Hemingway, Gabriel Garca Mrquez, Graham Green, Andr
Maurois, Kurt Vonnegut, Johannes Mario Simmel a in. V knihch technickch, odbornch, historickch, v dobrej beletrii - hadm
pravdu. Myslm, e ju asto nachdzam. Koko pravdy som naiel
v poviedkach Karia apka. V pamti mi rezonuje dvno tan
Tatarkova Farsk republika. Je presvedivejia ako mnoh povrchn,
historicky sa tvriace diela. Obas si spomeniem na bika
z Chochoova - najm ke mm reagova na udsk suby. Vea sa
stle dozvedm od kupca, o v Bagdade videl smr, ktor mu pohro
zila. Uiel pred ou do Samary. Lene ona mu hrozila preto, lebo sa
predsa maj stretn prve v Samare. Tak o sa mot po Bagdade.
Prbeh od Williama Somerseta Maughama. Americk spisovate
John O'Hara na toto motto napsal romn Schdzka v Samare.
Vidte, ptali ste sa ma na osud.
Vimol som si, e niektor vai obben spisovatelia pracovali
v britskej rozviedke - a navye mali zmysel pre metafyziku a humor.
Je to mysel i nhoda?
no, Viliam Somerset Maugham, inak agent Somerville. Alebo
Graham Green. A to nie s vetci. Ve kto netal Robinsona od
agenta britskej krovnej Anny Daniela Defoea? Rd tam knihy od
ud, ktor ivot poznaj zo ivota. Aj zkutia naej due. Take ak
medzi mojimi obbencami s prve kolegovia z tajnch sluieb - d
fam nie vetci - tak je to vecou prirodzenho vberu. Nepremal
som o tom. Nhodu vak chpem ako nepoznan zkonitos.

257

asto si myslm, e niektor mdi, v ktorch ste frekventovanou

a atraktvnou tmou, akoby vs vbec nepoznali. o si o tom myslte?
Vea sa o mne popsalo, povravelo. Viacer, ale skr psali
o svojich predstavch ako o mne. Rozlin zvesti mi povine mono nie celkom zodpovedne - prli neprekali. Tento
z fm vytvoren lovek bol niekto virtulny. Nehlsil som sa
k nemu. Obas som sa pre sebareflexiu len zamyslel, akm
som vlastne mohol by, i sa sta. Videl som pred sebou dleitejie
lohy ako polemizova s vmyslami. A konfrontova, sa
s udskou zlobou, i rovno hlposou. Ale vemi vea ud
sa nenechalo pomli a od roku 1990 som zskal vea novch
priateov. akujem im.
Redaktorka praskch novn mono vystihla mienku i mentalitu
tamojch mdi, ke vs nazvala uctvanm neptelem". Myslte si,
e mte nepriateov?
Kad vzah je relcia a t potrebuje najmenej dvoch. A ja
som nikdy nepriatestvo k nikomu nepocioval a ani nepociujem.
Ale pripusme, e tak ako existuje aj neoptovan lska,
me existova aj neoptovan nepriatestvo. S aj tak, o
keby nemali nepriateov, pobij sa medzi sebou. Tak si ich vymyslia.
Hovor sa, e po esdesiatke sa ivot loveka u nerta
na roky, ale na poet ud, ktorm nie ste ahostajn. Tch,
ktorm nie som ahostajn, mi naastie neubda. ahostajnos
je horia ako nepriatestvo.
K mozaike vaich vlastnost patr aj to, e ste optimista. Ak to
nie je tajomstvo, mete prezradi, kde sa vo vs berie rados
zo ivota? Pramen z vaej prirodzenosti? Odzrkaduje rove
vaich vedomost o svete, jeho zkonitostiach a vvinovom smerovan?
Mono som optimistom z podstaty. Svojho asu ma provokovala
Simmelova sria otzok bez otznika: Som, ale neviem
kto, prichdzam, ale neviem odkia, idem, ale neviem kam.
udujem sa, e som tak vesel". Ja som sa dopracoval k odpovedi,
e prve preto. Aj ke mm u esdesiatjeden rokov, snam
sa, aby telo vldalo za duou. Ke je lovek mlad, asto
nevnma rozdiel medzi duou a telom, o ktor sa v ivote
star. Id akosi jednm tempom. Ako roky pribdaj, telo
258

oraz viac za duou zaostva. Ej, koko by lovek toho ete

chcel urobi. Koko ete pozna, ak plny splni. Ale telo u nechce
prija tempo due. Nevldze? Optimizmus je, ke dfame, e je
to iba pohodlnos. Ale tie due za telom sa predluje, ako ke sa
zveerieva a slnko na oblohe kles.

Jn 2000

259

Ing. ALOJZ LORENC, CSc.

1939 naroden v Trenne
1954-60 tdium na vojenskom gymnziu a uiliti
protivzdunej obrany
1960-63 pracoval vo veliteskch a technickch funkcich v SA
1963-65 prednal rdiotechniku vo Vyom delostreleckom
uiliti v Martine
1965-70 tdium na Vojenskej akadmii Antonna Zpotockho
v Brne, odbor rdiolokcie
1970 preiel z SA do funkcie kryptolga na Federlnom
ministerstve vntra
1973 autor ifrovacieho algoritmu A-1
1975 ukonil vedeck apirantru v odbore kybernetika
na VUT v Prahe
1977 menovan do funkcie nelnka Zvltnej sprvy FMV
(stredn orgn ifrovej a kryptoanalytickej sluby SSR)
1981-85 nelnk Sprvy ZNB hlavnho mesta Bratislavy
a Zpadoslovenskho kraja
1983 menovan do hodnosti generlmajor
1985 udelen ttne vyznamenanie Za vynikajcu prcu
1985 menovan do funkcie prvho nmestnka federlneho
ministra vntra
aprl 1989 menovan do hodnosti generlporuk
december 1989 - marec 1990 konzultant kancelrie
federlneho ministra vntra
aprl 1990 zatknut, poas jedensmesanej vyetrovacej vzby
obvinen a vyetrovan z viacerch trestnch skutkov, napokon
v roku 1992 Vym vojenskm sdom odsden na 4 roky
odatia slobody za zneuitie prvomoci verejnho initea
poas vyetrovacej vzby napsal knihu Ministerstvo strachu?,
ktor vyla v roku 1992
kee po rozpade SFR trest v R odmietol nastpi,
v roku 1995 op obvinen
z toho istho skutku, pre ktor u bol odsden
od roku 1992 je spolonkom skromnch firiem v odbore
organizanho poradenstva, ochrany informanch systmov,
analzy rizk, vskumu kryptolgie a vvoja softvrovch
ifrovacch algoritmov
v roku 1999 priznan patent na ifrovac algoritmus GAMA,
aplikovan vo firemnch ifrovacch softvrovch prostriedkoch

270

271

Vydavatestvo Forza, a.s.

GENERL LORENC
DEIFROVAN SVET
EXKLUZVNE ROZHOVORY
Autori Alojz Lorenc a Pavol Jank

Oblka (s pouitm fotografie Norberta Grosza),

grafick prava a sadzba:
ESPRINT, s. r. o., Bansk Bystrica
Prv vydanie
Printed in Slovakia

ISBN 80-968475-1-1