Vedie, ako na to

STAVEBN POSTUP YTONG

OBSAH

vod

Vrobky stavebnho systmu Ytong

Vykladanie

Zakladanie rohov

Nosn murivo

Napojenie nosnch stien

Prieka 10
Nosn preklad

12

Prekladov trmec

13

U profil, YQ U profil, UPA profil

15

Montovan stropy

17

Strop z dielcov

20

Strecha

22

Vencov tvrnica

24

Schody

25

Pilierov tvrnica

28

Prprava malty

29

Rezanie

30

Vytvranie drok

31

Vtanie 32
Vytvorenie niky

33

Vstu pod otvorom

34

ahen omietka

36

Vstun tkanina

37

Interirov pravy

38

Ytong v partner

39

OBSAH

RCHLO, PRESNE A SPORNE S YQ

Ma svoj pln pod kontrolou

Rchlo, presne, sporne. Tak by sa

tmu, je nutn zachovva odpor-

uah a zjednodu vetky stavebn

dal v troch slovch popsa sp-

an pracovn postupy, ktor nj-

prce apovedie kzveniu ich efek-

sob prce so stavebnm systmom

dete vtejto publikcii.

tivity. Vsledkom tak bud vysoko

Ytong. Aby kad stavebnk dokzal

kvalitn stavby svbornou itkovou

stopercentne vyui vetky prednosti

Znalos technologickch postupov,

hodnotou, ktor bud svojim majite-

tohto jedinenho stavebnho sys-

optimlnych pre vrobky Ytong, vm

om auvateom dlho adobre sli.

STAVEBN POSTUP

VROBKY STAVEBNHO SYSTMU YTONG

Pre vrobu probetnu sa pouvaj tyri zkladn druhy suroviny, ku ktorm sa pridva ete
voda. ist prrodn kremiit piesok, maltoviny, plynotvorn ltky a pomocn suroviny.
Vyrban zprrodnch surovn
kremiit piesok

vpno a cement

Trieda pevnosti

voizolan a protipoiarne vlastnosti.

Oznauje minimlnu zaruen pev-

Plat zsada, e m je niia objemov

nos tvrnice v tlaku v MPa (mega-

hmotnos, tm s lepie tepelnoizo-

pascal). Tto vlastnos je dleit pre

lan vlastnosti, tepeln odpor kon-

sprvny vpoet statickho projektu

trukcie asinite tepelnej vodivosti.

stavby z hadiska nosnosti a celkoanhydrid/sdra

vho dovolenho zaaenia pre jed-

plynotvorn prsada

notliv podlaia. Pri realizcii stavby je

Triedy objemovej hmotnosti

pre Ytong

+ voda

vemi dleit dodra pouitie muro-

300; 350; 400; 500; 650kg/m3

vacch tvrnic Ytong, presne poda

Pre obvodov murivo je idelne pou-

oznaenia triedy pevnosti vprojekte.

va tvrnice snajniou triedou obje-

Zloenie probetnov hmoty Ytong

ist prrodn kremiit piesok, ktor

movej hmotnosti 300, resp. 350 alebo

pln funkciu plniva.

Triedy pevnosti pre Ytong

400kg/m3, aby bol dosiahnut o

Maltoviny vpno a cement, ktor

P1,8; P2; P3,3; P4; P4,4; P6 pre tvr-

najvy vsledn tepeln odpor kon-

uruj druh probetnu a plnia

nice aP3,3 aP4,4 pre armovan prvky.

funkciu spojiva.

Pre pecilne zkazky je mon vyro-

trukcie. Pri pouit presnch murovacch tvrnic Ytong THETA+ P1,8-300,

Plynotvorn ltky protvorn pr-

bi vrobky aj v inej triede pevnosti.

sada, zabezpeuj nakyprenie pro-

Pre stavbu klasickho dvojpodlanho

Ytong LAMBDA YQ P2-300 a Ytong

LAMBDA+ P2-350 shrbkou 375, 450

betnov hmoty vo forme (vo fze

rodinnho domu (przemie + podkro-

a500mm nie je potreba dodatonho

zrenia).

vie), ak v projekte nie je predpsan

zateplenia, pretoe vymurovan kon-

Pomocn suroviny, uahujce tech-

inak, je pre obvodov murivo dostau-

trukcia spa odporania sloven-

nologick proces vroby alebo zlep-

jca trieda pevnosti P2, pre vntorn

skej normy STN 730540-2 . Zabalen

ujce niektor vlastnosti vrobkov

nosn steny trieda pevnosti P4.

vrobky s oznaen na fli ttkom,

najdleitejie s sdrovec alebo

na ktorom je: popis

vrobku, roz-

Trieda objemovej hmotnosti

mer, trieda pevnosti, trieda objemo-

Oznauje maximlnu stredn obje-

vej hmotnosti, dtum vroby a poet

Oznaovanie vrobkov

mov hmotnos vkg/m .

kusov.

Zkladn triedenie a oznaovanie

Trieda objemovej hmotnosti m vplyv

o triede pevnosti, triede objemovej

vrobkov je poda STN EN 771-4.

hlavne na tepelnoizolan vlastnosti,

hmotnosti arozmeru vrobku.

anhydrid.

vnemalej miere aj na statick, zvuko4

STAVEBN POSTUP

Najdleitejie

daje

VYKLADANIE
Sprvnou manipulciou pri vykladan vylite monos pokodenia tovaru. Pre jeho vyloenie
sli zdvhacie zariadenia, prpadne vysokozdvin vozky.

S paletami je zakzan manipulova zvesnmi lanami. Odporame poui pecilny

C zves.

C zves zaruuje dobr vyvenie palety

pri vykladan, tvrnice v palete nie s namhan iadnou bonou silou, a tak nebud
pokoden.

Paleta s tvrnicami je tmto spsobom

vykladan podobne ako vysokozdvinm
vozkom.

Paletu s tvrnicami ukladme na vopred

pripraven rovn plochu.

V prpade skladovania tvrnic na stavbe je zakzan uklada palety s tvrnicami na seba,

len veda seba v jednej vrstve!

VYKLADANIE

ZAKLADANIE ROHOV
V kadom rohu budovy sa osad rohov tvrnica.
Najskr je nutn osadi tvrnicu v najvyom bode zkladu!

Po bezchybnom vyhotoven hydroizolcie, vymeriame presn rozmery pdorysu

a polohu budcich obvodovch stien poda
projektu! Pred zaiatkom murovania vykonme kontrolu rovinnosti zkladovej alebo
podkladnej dosky, ktor mus spa vkov
toleranciu max. 25mm.

Ako prv ukladme tvrnicu vnajvyom rohu

zkladovej dosky, perami kvonkajiemu lcu.
Tvrnicu osadme naYtong zakladaciu tepelnoizolujcu maltu v celej ploche tvrnice
v hrbke min. 20mm. Sprvna konzistencia
malty je tak, e sa malta po rozprestret
neroztek a po usaden tvrnice meme
korigova vodorovnos voboch smeroch.

Tvrnicu stabilizujeme poklepom gumenm

kladivom. Kontrolujeme pritom vodorovnos
tvrnice v oboch smeroch.

Skontrolujeme vkov osadenie tvrnic vo

vetkch rohoch. Idelne je poui nivelan
prstroj alebo rotan laser.

Alternatvnym rieenm zaloenia me by

predsadenie prvho radu tvrnic cez zklad,
do vzdialenosti 1/5 a 1/4 hrbky tvrnice.

Tie ist zsady platia aj pre predsdzanie

vdruhom rade. Prv rad je zmenej hrbky
tvrnic, tak aby murivo zo strany interiru
lcovalo avytvorili sme priestor pre zateplenie sokla.

ZAKLADANIE ROHOV

NOSN MURIVO
Prv rad tvrnic nosnho mru ukladme na Ytong zakladaciu tepelnoizolan maltu.
Jej hrbka sa me meni v zvislosti na nerovnosti zkladovej dosky, min. hrbka je 20mm.
Pre murovanie pouvame Ytong murovaciu maltu, pri teplotch 0C10C meme poui
Ytong Silka murovaciu maltu zimn.

Medzi rohovmi tvrnicami natiahneme pagt,

pomocou ktorho zalome cel prv rad.

Prv rad tvrnic nosnho mru ukladme

na Ytong zakladaciu tepelnoizolan maltu.
Rovinnos kontrolujeme vodovhou, prp.
latou minimlnej dky 2m. Tvrnicu usadme
poklepom gumenm kladivom.

alie rady zaname murova vdy od rohov,

osadenm celej tvrnice perami von. Pred
nanesenm murovacej malty Ytong vdy oistme povrch od prachu a neistt. Murujeme
na Ytong lepiacu maltu sprvnej konzistencie
spouitm murrskej lyice Ytong.

Kad rad murujeme poda pagtu. Presn

osadenie tvrnic kontrolujeme vodovhou!
Prpadn vkov nerovnosti zarovnme
hoblkom.

Vhodou Ytongu je, e sa nemuste dra dkovej modulcie. Tvrnice vdy ahko odreete na poadovan rozmer a spracujete skoro
vetky odrezky.

Murovaciu maltu Ytong naname pomocou

murrskej lyice Ytong, s vkou zubu 5mm.
Maltujeme po celej ploche muriva! Naname
ryhy hrebea rovnobene so stenou.

NOSN MURIVO

NOSN MURIVO

Dodriavame sprvnu vzbu tvrnic. Zvisl

presahy tvrnic musia by minimlne 100mm.

Vodovhou kontrolujeme osadenie tvrnic

nielen vodorovne ale aj zvisle! Pri prci
so stavebnm systmom Ytong pouvame
vhradne gumen kladivo.

V prpade pouitia hladkch tvrnic, ktor

nemaj pero a drku, naname Ytong
murovaciu maltu ina zvisl stenu tvrnic (stynej plochy). Nanesenie na zvisl stenu tvrnic vykonvame aj utvrnic sperom adrkou vnapojen rohov adoplnen dorezov, tzn.
vdy ke nie je spoj pero drka.

Vprpade budcich otvorov, meme jednoducho zareza tvrnicu na poadovan dku

a tak vytvori hladk ostenie bez drok
akps.

Brsenm ostenia dosiahneme presn rovinnos pre osadenie dver a okien.

Tvrnice kladieme o najtesnejie k sebe,

aby vodorovnm posvanm po malte nedolo k jej nahrnutiu do zvislej kry a vzniku
medzery bez malty.

Maltu ktor vyteie zo kry nikdy nerozmazvame po ploche muriva. Po vytvrdnut

ju jednoducho odstrnime zbrsenm, prp.
oklepanm.

Pri sprvnom dodran pracovnho postupu

je stavba ist a odpad minimlny.

Detail na sprvne vyhotoven murivo.

NOSN MURIVO

NAPOJENIE NOSNCH STIEN

Nosn steny s zaaen prevane zvislm zaaenm psobiacim v rovine steny,
naprklad od stropu astrechy, rovnako ako obvodov steny.

Nosn vntorn stenu spojme s obvodovou

stenou napevno vzbou muriva. Prv rad
tvrnic kladieme na Ytong zakladaciu tepelnoizolan maltu. Idelne je poui pagt.

Skontrolujeme murivo v mieste budcej steny,

prpadn nerovnosti zarovnme hoblkom.
Pomocou vodovhy osadme prv tvrnicu.

Napojenm nosnej steny vytvorme pln

vzbu s obvodovou stenou, priom osadenie
tvrnic korigujeme poklepom gumenm kladivom. Dbme na rovinnos a kolmos i vo
zvislom smere.

Detail vzby vntornej a obvodovej steny.

Pri pouit hladkch tvrnic (bez pera adrky) musme nanies murovaciu maltu Ytong aj
na zvisl stenu tvrnice.

Alternatvne meme nosn prieku napoji

vnike obvodovho muriva.

NAPOJENIE NOSNCH STIEN

PRIEKA
Prieky s nenosn prvky zvislej kontrukcie.
Slia na lenenie vntornch dispozci budovy.

Polohu budcej prieky si s pomocou vodovhy vyzname ceruzkou na nosnej stene,

poda projektu, priom dbme na zvislos. Na
stene vyzname obe hrany prieky.

V mieste budcej prieky osadme do lonej

kry nosnho muriva nerezov spojku muriva. Nerezov spojku vtlame do nanesenej
malty tak, aby polovica vynievala von z muriva.

Alebo spojky muriva v kre upevnme klincami op tak, aby polovica vynievala von
zmuriva.

Pokraujeme v murovan a dbme na nanesenie lepidla po celej rke tvrnice. Spojky

muriva osadme do kadej druhej lonej kry
nosnej steny.

Pod prieku rozprestrieme separan fliu,

napr. asfaltovou lepenku, toto plat aj pre
zaloenie prieky na poschod. Zakladme
natepelnoizolan maltu Ytong hrbky min.
20mm pod celou plochou tvrnice.

Dbme na rovinnos zaloenia prvho radu,

ktor kontrolujeme vodovhou, prpadn
nerovnosti korigujeme poklepom gumenm
kladivom.

10

PRIEKA

PRIEKA

Medzi nosnou stenou a priekou nechme dilatan medzeru min. 10mm, do ktorej vlome
ps minerlnej vlny, a alebo po vymurovan prieky vyplnme nzkoexpanznou montnou penou.

Pre prichytenie pouijeme hmodinku

a nerezov skrutku alebo klince s protikorznou pravou dlh min. 100mm.

V prpade, ak sme nerezov spojky muriva

neosadili pri murovan nosnch stien, meme prieky prichyti dodatone prune, pomocou nerezovej spojky muriva ohnutej do L.

Na nerezov spojky muriva nanesieme murovaciu maltu, ktor nsledne rozprestieme

murrskou lyicou Ytong. Op dbme na sprvne prevzovanie tvrnic. Vytvorenie rohu
vprieke je podobn pre vetky murovacie materily.

Murovaciu maltu Ytong naname celoplone aj na zvisl plochy tvrnic.

Prieka je oddelen od nosnch stien avhornej asti od , prunm stykom vloenm psom minerlnej vlny. Alternatvne je mon medzeru
vyplni aj nzkoexpanznou montnou penou. Medzera medzi hornm
radom tvrnic astropnou kontrukciou je min. 20mm, ale me by aj
viav zvislosti na priehybu stropnej kontrukcie. Priehyb je pecifikovan vstatike stropu. Horn rad tvrnic fixujeme kstropnej kontrukcii
pomocou nerezovej spojky muriva, v kadom druhom zvislom styku
tvrnic, teda po cca 1200mm.
PRIEKA

11

NOSN PREKLAD
Nosn preklad sli na preklenutie otvorov v nosnch a nenosnch stench.
Vhodnos jeho pouitia sa mus posdi z hadiska statiky.

Najjednoduchie preklenutie otvoru vytvorme pomocou nosnch probetnovch prekladov prslunej dky a rky, m nm
vznikne nadpraie s min. vkou 250mm.

Prekontrolujeme a upravme rovinnos

avku lonch plch pod prekladom.

Vmieste uloenia prekladu nanesieme murovaciu maltu Ytong, murrskou lyicou Ytong
ato aj na zvisl styn plochu.

Npis Ytong mus by v itatenej polohe

a pky zakreslen na ele prekladu musia
smerova hore.

Skontrolujeme sprvnos uloenia i vo

zvislom smere. Prpadn nerovnosti treba
upravi poklepom gumenm kladivom.

Sprvne zabudovan preklad m lon kry

rovnakej hrbky ako murivo. Minimlna lon dka prekladu mus by 250 alebo 200mm
poda typu prekladu!

12

NOSN PREKLAD

PREKLADOV TRMEC
Prekladov trmec sli na preklenutie otvorov v nosnch a nenosnch stench
v rznych kombincich rky muriva a vekosti a tvaru nadpraia.

Trmce s vysok 125mm. Nadmurovkou

minimlne jednho radu tvrnic vznikne tzv.
spriahnut preklad vky 375mm. Uloenie
spriahnutho prekladu je min. 250
mm.
Trmce sa klad na vyrovnan lon plochu
do murovacej malty Ytong.

Pred usadenm trmcov upravme hladidlom

ostenia a lon plochy.

Prklad: Na obvodov stenu hrbky 250mm

pouijeme dva prekladov trmce irok
125mm, na stenu hrbky 300mm pouijeme
dva prekladov trmce irok 150mm a na
stenu hrbky 375mm pouijeme tri prekladov trmce irok 125mm.

Minimlna lon dka trmca je 250mm.

Pozor, pky musia smerova hore!

Pre zlepenie celistvosti, trmce navzjom

zlepme po celej dke murovacou maltou
Ytong.

Prilome al trmec.

PREKLADOV TRMEC

13

PREKLADOV TRMEC

Prpadn nerovnosti a nepresnosti pri poloen upravme poklepom gumenm kladivom.

Hoblkom zarovnme prpadn nerovnosti povrchu alebo hrbku. Horn plochu

dkladne oistme od prachu.

Pri uloen na rad tvrnic bez zapustenia

domurujeme stenu tak, aby po nadmurovan
tvrnicami min. vky 250mm na trmce
bola stena dorovnan po celom obvode do
rovnakej vky.

Pre dosiahnutie sprvnej vky otvoru zapustme trmce do celej tvrnice.

Trmce nad otvormi rky 1250mm aviac je

nutn montne uprostred podoprie.

Tvrnice kladieme na trmce do tenkovrstvovej murovacej malty Ytong a dbme na to, aby
bola malta nanesen na cel plochu muriva.

Trmce nadmurujeme jednm radom tvrnic

s vkou 250mm. V mieste prekladu je nutn
nanies murovaciu maltu na zvisl styn plochu tvrnic aj pri pouit tvrnic pero drka.
Pouvame vhradne maltu Ytong.

Presnos osadenia tvrnic dosiahneme

poklepom gumenm kladivom a potom
vodovhou kontrolujeme osadenie tvrnic
vodorovne aj zvisle.

Po vytvoren prekladu domurujeme zvyok

mru do rovnakej vky. Preklad z trmcov je nosn a po 28 doch, tzn. po plnom vyzret murovacej malty v kontrukcii
prekladu. Montne podopretie meme
odstrni a po plnom vyzret kontrukcie.

14

PREKLADOV TRMEC

UPROFIL, YQUPROFIL, UPAPROFIL

Uprofily, YQUprofilyaUPAprofily tvoria tzv. straten debnenie pre zhotovenie
elezobetnovch prekladov, prievlakov, prpadne vencov. Nosn as prekladu
tvor elezobetnov jadro s vloenou vstuou.

Pred zhotovenm prekladu, hoblkom odstrnime vynievajce per a in nerovnosti.

Pod prekladom z Uprofilov a YQUprofilov

najprv zhotovme debnenie.

Uprofily a YQUprofily kladieme na stenu

a debnenie tak, aby lon dka prekladu
bola min. 250mm.

Uprofily kladieme na zraz a lepme v ele

medzi sebou. Pouvame tenkovrstv murovaciu maltu Ytong. Dbme na rovinnos
apresnos uloenia Uprofilov.

Je vhodn si pripravi na zklade statickho

vpotu vstu vopred ako armoko.

Do jadra Uprofilu vlome vopred pripraven vstu armoko, fixujeme jeho polohu,
aby sme zaistili potrebn krytie vstue
betnom. Z vonkajej strany vlome tepeln izolciu.

UPROFIL, YQUPROFIL, UPAPROFIL

15

UPROFIL, YQUPROFIL, UPAPROFIL

Betnov zmes priebene zhutujeme prepichovanm alebo pomocnm vibrtorom.

Pred betonou jadra, preklad zvlhme
vodou. Betnujeme v jednom pracovnom
cykle v mench sekoch, betnom min.
triedy C20/25.

Horn plochu betnovho jadra zarovnme,

Uprofily teraz tvoria straten debnenie.
Rovnakm spsobom vyhotovme preklad aj
vo vntornej nosnej stene, v tomto prpade
vak nevkladme tepeln izolciu.

Na pripraven debnenie ulome YQUprofily

v dvoch radoch, tepeln izolciu do stredu
muriva. V prpade hrbky muriva 500mm
nechme medzeru 50mm a vlome ete
dodaton izolciu. Armokoe vlome do prekladov a zabetnujeme po horn hranu tak,
aby bolo mon na preklad umiestni stropn
nosnky, prpadne stropn vloky.

Dbme na rovinnos a presnos uloenia

YQUprofilov. Nerovnosti upravme poklepom
gumenm kladivom.

Do oboch jadier takto pripravenho debnenia

vlome pripraven vstu. Vstu prekladu
prenieva do stropnej kontrukcie, tak aby bol
nosnk dostatonej vky a tm aj nosnosti.

Armokoe vloen do prekladov zabetnujeme po ich horn hranu tak, aby bolo mon na
preklad umiestni stropn nosnky, prpadne
stropn vloky.

K vstui prekladu napojme aj vstu venca

v rovni stropu. Takmto spsobom meme
poda statickho vpotuvytvori nad otvorom
preklad so svetlosou viou ako 3,0m.

Pre vytvorenie prekladu meme tie poui UPAprofil, kktor je sm o sebe nenosn prvok
sliaci ako straten debnenie. Vyrba a dodva sa na stavbu po kusoch dky 3m. Po osaden
na murivo sa montne podopret elezobetnov jadro zaleje spolu s vstuou, podobnm
postupom ako v prpade Uprofilov.

16

UPROFIL, YQUPROFIL, UPAPROFIL

MONTOVAN STROPY
Stropy Ytong pozostvaj z prefabrikovanch elezobetnovch nosnkov a vplovch vloiek
Ytong. Nosnky s vystuen oceovou zvranou priehradovou vstuou. Pri monti tvoria
straten debnenie a sasne oporu pre poloenie vloiek Ytong.

V ase dodvky mus by na stavbe k dispozcii

technick pecifikcia stropu, poda ktorej
pred vyloenm skontrolujeme dodan tovar.
Optimlne je zabezpei vyloenie stropnch
nosnkov priamo z vozidla na korunu mru.

Pred rozloenm nosnkov poda dodanho

vkresu skladby, treba vystava podpern
kontrukciu. Predpsan nadvenie stredov
nosnkov sa vykon korekciou vky stpikov
podpernej kontrukcie. Na tieto montne
podpery a korunu nosnch mrov rozlome
nosnky poda vkresu skladby.

Prv nosnk me by od okraja steny vzdialen tak, e stropn vloka le jednm koncom na stene minimlne 20mm. Krajn rad
vloiek me by poda potreby skrten.
Uloenie nosnkov je minimlne 150mm.
Presnos a precznos pri murovan, zaist
rovinnos koruny mru, a preto nie je potrebn vytvra vyrovnvajci veniec.

Nosnky rozlome poda priloenho plnu

kladenia. Poloenm krajnch vloiek skorigujeme osov vzdialenos nosnkov na
680mm. Vaka optimlnej hmotnosti zvldnu
run mont stropu Ytong dvaja pracovnci.
Vloky ukladme symetricky postupne od
oboch koncov nosnkov.

Komnov teleso mus prejs vone okolo

stropnej kontrukcie. Dilatan pra
okolo komna je min. 20mm. Toto je
mon dosiahnu aj skrtenm nosnka a
podoprenm jeho konca elezobetnovou
vmenou obchdzajcou teleso komna
alebo in otvor v stropnej kontrukcii.

Vloky spaj poiadavky na odolnos voi

prelomeniu a odlomeniu lonho ozubu, pri
bodovom zaaen jednej vloky uprostred
(min. 4,50kN). To garantuje ich pochdznos.
Na poloenej kontrukcii je mon prepravova
alie vloky na uloenie.
MONTOVAN STROPY

17

Na korunu mru po obvode stavby vymurujeme pomocou tenkovrstvovej lepiacej malty

rad vencovch tvrnic, izolciou vdy smerom
dovntra. Priestor pre veniec je ohranien
stropnmi vlokami a vencovmi tvrnicami.

Postupne ukladme vstu vencov v rovni

stropov, ktor me pozostva z vopred
pripravench armokoov. Na prepojenie
vstu v rohoch alebo ktoch pouvame
betonrsku oce ohnut do tvaru L.

Vystume prpadn vmeny nosnkov pre

vie otvory v strope, doplnme vstu prievlakov a dobetonviek. Pouijeme vkresy
vstue poda prslunch vkresov od statika.

STROP YTONG EKONOM

Na budce priene stuenie a prepojenie

pouvame doplnkov nzke vloky, kladen
spravidla v rastri 1m. Pozor! Je zakzan
stpa na nzke doplnkov vloky z dvodu
nebezpeenstva ich prelomenia.

V mieste doplnkovch vloiek ulome na

horn vstu nosnkov, ako priene stuenie
a prepojenia, prepojovaciu vstu priemeru 8mm, zakotven do protiahlch vencov
pomocou hkov.

Pred betonou stropu sa vykon kontrola

poda vkresu skladby, jednak uloenie betonrskej ocele a predpsan nadvenie. Strop
dkladne navlhme vodou. Po strope sa d
chodi bez rizika prepadnutia.

Zlievky a dobetonvky betnujeme v mench

objemoch. Pouit betn mus ma poadovan
kvalitu predpsan statikom poda STN EN 206-1,
minimlne vak triedu C20/25. Zmes mus
by plastick, nie vak riedka. Po intalovanej
vstui je zakzan chodi. Prpadn preruenie
betone mus schvli stavebn dozor.

Na rozvoz betnovej zmesi frikom je vhodn poui dreven fone lvky, poloen naprie nosnkom, minimlne celkovho prierezu 30250mm. Betnov zmes
vzlievkach, vencoch aostatnch dobetonvkch, dkladne zhutujeme prepichovanm
alebo ponornm vibrtorom. Nebetnova pri
teplotch nich ako 5C.

Po zabetnovan je kontrukcia druh de

pochdzna. Je vak nutn dba na to, aby
nedolo k preaeniu montnych podpier pod stropom. V priebehu prvho tda a prvch 10 dn je nutn betn vlhi.
Podpern kontrukciu odstrnime najskr
po 28 doch, ke betn dosiahne zaruen
pevnosti a kontrukcia je nosn.

18

MONTOVAN STROPY

STROP YTONG KLASIK

Mont stropu prebieha obvyklm spsobom na vopred rozmiestnen a montne podopret nosnky.

Pred betonou hornej asti dosky umiestnime celoplone vstun sie do betnu,
min. profilu 5/1505/150mm. Do medzery
medzi stropn vloky a vencov tvrnice vlome vstu venca.

Po poloen siete, strop dkladne navlhme

vodou. Po strope sa d chodi bez rizika prepadnutia.

Najvhodnejia a najrchlejia je beton

pomocou pumpy z domieavaa. Pouit betn
mus ma predpsan kvalitu statikom poda
STN EN 206-1, minimlne vak triedu C20/25.

Betn rozprestierame v o najvej ploche.

Sname sa dodra maximlnu rovinnos
ahladkos povrchu.

Systm stropov Ytong Klasik aYtong Ekonm

v hrbke 250mm sa d vhodne kombinova. Zle na rozpt jednotlivch pol stropu
astatickom nvrhu.

Je nutn betnova v jednom slede. O preruen betone me rozhodn stavbyvedci,

mus vak rozhodn aj o spsobe ukonenia
prce. Pri betnovan stropu Klasik je potrebn zabezpei, aby krytie vstunej siete v
nadbetonvke bolo minimlne 15mm.

Poas prvho tda a 10 dn je nutn

betn vlhi. Podpern kontrukciu odstrnime najskr po 28 doch, ke betn dosiahne
zaruen pevnos a kontrukcia je nosn.
Nebetnova pri teplotch nich ako 5C.

MONTOVAN STROPY

19

STROP Z DIELCOV
Pomocou zdvhacej techniky jednoducho a rchlo vytvorte okamite nosn strop.
Montujete bez nutnosti podopretia a debnenia.

Na mont pouvame montne kliete

alebo pltenn upevovacie popruhy dostatone dlh, aby sklon zvesu nebol men ako
60stupov. Sprvne osadenie panelov zabezpeia najlepie dvaja pracovnci.

Stropn dielce kladieme po jednotlivch

polokch poda vkresu skladby. Podklad
tvor lepiaca tenkovrstvov malta na murovanie. Kontrolujeme dostaton dku uloenia
dielca na vrchole steny, ktor nesmie by
menia ako 100mm.

Dielec ukladme smedzerou cca 50mm od

susednho dielca, na vytiahnutie popruhu i montnych kliet, poda spsobu
monte. Medzera hne po poloen dielca
m by o najmenia. Pomocou oceovho
pidla pritlame na elch dielec tesne
kaliemu dielcu.

Sprvne uloen dielce s v ele zalcovan

a prirazen tesne jeden k druhmu. Na ele
kadho dielca je vdy pka, ktor mus
smerova hore.

Uloenie dielca je min. 100mm, dielce ukladme na tenkovrstvov maltu. Presnos

aprecznos pri murovan zaist rovn zakonenie mru. Prpadn nerovnosti zahladme
hoblkom.

Pomocou oceovho profilu HEA alebo HEB

meme vytvori skryt nosnk, ktor bude
vinteriri zakryt omietkou stropu. Vekos profilu je potrebn navrhn statickm vpotom.

20

STROP Z DIELCOV

STROP Z DIELCOV

Pred uloenm dielca do oceovho nosnka

treba v ele vytvori hoblkom vrez pre
uloenie.

Aj do oceovho nosnka ukladme dielce na

tenkovrstvov murovaciu maltu. Pri ukladan
dielcov zasunieme najskr koniec dielca do
oceovho profilu a potom druh na stenu.
Sprvne uloen dielec do oceovho profilu
je uloen min. 80mm.

ahko sa rieia aj rzne ikminy v nosnom

murive. el dielcov sa zre priamo na
stavbe. Vstu dielca mus by na tto pravu uspsoben u pri vrobe. Nad strednou
stenou vznikne medzera, do ktorej sa vlo
vstu (napr. rebrek s dvoma pozdnymi
prtmi o priemere 10mm).

Po obvode stropu vymurujeme vencov tvrnice. Pracujeme starostlivo, lepme aj el

vencoviek. Dbme na sprvne pripojenie
tepelnej izolcie vencovch tvrnic v rohoch
a ktoch.

Do medzery medzi dielce a vencov tvrnice vlome vstu budceho venca, ktor je v rovni
stropu aspevuje cel stavbu. Ako vencov vstu je vhodn poui vopred pripraven armokoe.
Ak nie je vprojekte statiky stanoven inak, pouij sa min. 4ks profilov 10mm vpozdnom smere
a priene strmienky priemeru 6mm v rozstupoch cca 250mm. Spjanie pozdnej vstue je
mon vyhotovi presahom min. 600mm. Zaistme prepojenie vodorovnej vstue vrohoch stavby.

Do zalievacch drok v dielcoch vlome

vstu min. profilu 8mm opatren na koncoch hkmi, ktor s zakotven do vstue
obvodovho venca.

Po uloen celej vstue meme prikroi

kbetoni venca. Pri opatrnom postupe nie je
potrebn dodaton fixcia vencovch tvrnic,
ktor s prilepen murovacou maltou atvoria
potrebn tepeln izolciu istraten debnenie
pre veniec.

Sasne s betonou venca meme pristpi

aj k zaliatiu drok medzi dielcami. Pouijeme
betnov zmes s vekosou zrna max. 4mm
vhodnej konzistencie. Betn v drkach zarovnme a uhladme murrskou lyicou.
STROP Z DIELCOV

21

STRECHA YTONG KOMFORT

Masvny kontrukn systm s nadtandardnm itkovm komfortom. Strecha Ytong
je vytvoren z prefabrikovanch elezobetnovch nosnkov a vplovch vloiek Ytong.

Zostavenie strechy Ytong Komfort je vemi

podobn ako pri strope Ytong Ekonom.
Stren systm sa sklad z prefabrikovanch
elezobetnovch nosnkov a stropnch vloiek Ytong Ekonm, zvyajne hrbky 200mm.
Medzi kadou tvrt vloku sa vklad znen
vloka vky 100mm.

Orientcia elezobetnovch nosnkov

vzhadom ku spdu strechy me by kolmo
na spd.

V tomto prpade zaname nosnky uklada zospodu prv k obvodovmu vencu.

Postupnm striedavm ukladanm vloiek
anosnkov zabezpeme sprvnu osov vzdialenos nosnkov. Vloky vkladme o najbliie kuloeniu nosnkov.

Pripravme montne podopretie nosnkov

a pristpime k rozloeniu vloiek po celej
ploche kontrukcie.

U montnych podpier dbme na ich sprvnu

fixciu, aby pri zhotovovan kontrukcie nedolo k ich uvoneniu alebo podkznutiu.

V kontrukcii strechy je mon za pomoci

vmen vytvori vikiere, stren okn, prestupy
pre komn.

22

STRECHA YTONG KOMFORT

STRECHA YTONG KOMFORT

Alternatvnou monosou je zakladanie

elezobetnovch nosnkov rovnobene so
spdom strechy. Nosnky zaname uklada
poda projektu, vdy od plnovanho otvoru
vstreche alebo prestupu pre komn.

Rozostup nosnkov zabezpeme striedavm

ukladanm vloiek a nosnkov. Prv rad
vloiek ulome o najbliie k uloenm
nosnkom.

Zhotovme montne podopretie, dbme na

dkladn fixciu montnych podpier, aby
nedolo k ich uvoneniu.

Nosnky v hrebeni strechy meme prepoji

svstuou poda nvrhu statika.

Vytvorme ostatn pomocn kontrukcie

vmeny, skryt nosnky a pod. Nsledne
meme zaa uklada vloky po celej ploche strechy.

Do betnovch rebier meme pred betonou osadi pomocn prvky - napr. zvitov
tye pre neskorie upevnenie tepelnej izolcie a kontralaty. Po zmontovan vetkch
prvkov kontrukcie pristpime k betoni.
Betnom zalievame vetky przdne miesta
(nosnky, priena rebr, vmeny) tak, aby sme
dosiahli hladk rovinu strechy.

Betnujeme po mench sekoch, zhutujeme prepichovanm. Konzistencia betnu (min.

trieda pevnosti C20/25) zvolme tak, aby poda
sklonu strechy bolo mon betnovanie, ale
aby betn zbytone nestekal.

Osadme tepeln izolciu strechy dosky

Multipor, poistn stren fliu poda projektu
a pripevnme kontralaty.

Zhotovme laovanie, polome stren krytinu a strechu dokonme benm postupom

spolu s klampiarskymi prcami.

STRECHA YTONG KOMFORT

23

VENCOV TVRNICA
Vencov tvrnica sli ako straten debnenie stuujceho obvodovho venca
alebo pre dodaton zateplenie vonkajch stien.

Vencov tvrnicu lepme tenkovrstvovou

murovacou maltou na celej lonej ploche,
rovnako tak na ele.

Dkladnos zlepenie zaru, e vencov tvrnica udr i tlak betnu pri opatrnej betoni
venca.

Pri prevzovan rohov dbme na sprvne priloenie izolcie.

Medzera medzi stropnmi dielcami avencovmi tvrnicami sli na vytvorenie venca vrovni stropu, ktor obieha okolo celej stavby.

V prpade rohu treba zrove previaza izolciu, aby sa zabrnilo vytvoreniu tepelnho
mostu.

Vstu venca je najvhodnejie vytvori formou armokoov s krytm vstue betnom

min.15mm.

24

VENCOV TVRNICA

SCHODY
Schodiskov stupne s po poloen okamite pochdzne. Ukladme ich na oboch koncoch
do nosnej steny schodiska, na podmurovku alebo na oceov konzoly.

Po vymeran priestoru schodiska ulome najni schodiskov stupe na zkladov dosku

vdy vyie o hrbku budcich podkladovch
podlahovch vrstiev.

Dielec schodiskovho stupa je vysok

150mm. Vka a rka stupov schodiska
sa riei vkou osadenia a presahom jednotlivch dielcov nad sebou poda vkresu
skladby. Prpadn medzery vyplnme poda
ich vekosti bu odrezkami z probetnu
alebo len maltou.

Nosn steny a podmurovku schodov murujeme vdy na celoplone alebo v psoch

nalepen hydroizolciu. Na obrzku je podmurovka schodov.

Ak s schodiskov stupne vsaden do nosnch

stien, postupujeme tak, e nosn steny murujeme sasne so stupami. Pravidelne kontrolujeme pdorysn rozmer, kolmos arovinnos
schodiskovch stien. Osadenie tvrnic korigujeme poklepom gumovm kladivom.

Schodiskov nosn stena je spravidla irok

250mm, stupe v nej je uloen minimlne 150mm. Zvyn odskok 100mm neskr
vyuijeme pre vzbu pri domurovan tejto
steny na pln vku. Stupne ukladme do
tenkovrstvovej murovacej malty.

Rozmery tvrnic pre podmurovku jednoducho

upravme runou plou alebo hoblkom.

SCHODY

25

SCHODY

Pri murovan nosnej schodiskovej steny

odporame tvrnicu pod stupom pred
zrezanm najprv nasucho uloi a vymera
jej konen rozmery.

Po definitvnom rozmeran ulome zrezan tvrnicu do steny na tenkovrstvov

lepiacu maltu, ktor nanesieme murrskou lyicou Ytong.

V prpade zloitejieho tvaru schodiska, si

pri vreze pomeme priamo na mieste
runou plou.

Runm hoblkom prebrsime hrany, prpadne vkov osadenie tvrnic poda potreby.

Op kontrolujeme zvislos murovania nosnch schodiskovch mrov, korekcie vykonvame poklepom gumenm kladivom.

Nanesieme murovaciu maltu na jeden

koniec stupa, chbajci vrez v stene vyplnme vhodnm odrezkom z probetnu,
ktor prilepme murovacou maltou.

Murovaciu maltu nanesieme aj na druh

koniec uloenia stupa.

Stupe osadme na poadovan miesto.

slovanie atypickch stupov zodpoved
polokm vo vkrese skladby. Mont stupov schodiska Ytong zvldnu vaka ich nzkej
hmotnosti dvaja pracovnci.

Vznikajce kliny v stredovej stene priebene vypame odrezkami probetnu.

Nezabudnite, e uloenie stupa mus by
minimlne 150mm.

26

SCHODY

SCHODY

V prpade ukladania stupov k u hotovm stenm, musme primurova stenu hrbky 150mm,
m vznikne podpera stupov. Takto schodisko nazvame podmurovan. Tento spsob uloenia vyuijeme hlavne pri rekontrukcii alebo dodatonom vyhotoven schodiska.

Pri osadzovan naprklad rohovch stupov

meme vyui kombinciu uloenie stupa,
ktor je uloen do schodiskovej steny a na
podmurovku, u nosnej obvodovej steny.

Schodiskov stupne meme uloi aj na pecilne zhotoven konzoly z nerezovho plechu

alebo alternatvne meme poui aj valcovan profil L 1006 dky 200mm oetren proti
korzii uchyten do existujcej steny dvojicou hmodiniek s priemerom 10mm. Toto rieenie je vhodn pri rekontrukcich alebo dodatonom osaden schodiska. Polohu stupov si
meme vykresli na u existujcu stenu. alou vhodou je, e nezmenujeme priestor pod
schodiskom dodatonou primurovkou.

Po osaden vetkch stupov pokraujeme

v murovan schodiskovej steny a po horn
rove ostatnch nosnch stien.

Vhodou schodiska Ytong je jeho okamit pochdznos. Hotov stupne ochrnime

naprklad doskami a tak umonme pohyb
murrov pre pokraovanie stavby bez zbytonch prestojov.

Ukka realizcie hotovho schodiska.

Po vymurovan stupov vznikne pod schodiskom priestor, ktor meme prakticky vyui
ako odkladaciu alebo technick miestnos
pre domcnos.

SCHODY

27

PILIEROV TVRNICE
Pilierov tvrnice slia ako straten debnenie nosnch a stuujcich pilierov v stench
alebo stpoch, so zvenmi poiadavkami na prenos zvislch aj vodorovnch sl,
na vytvorenie prieduchov, prpadne intalanch cht.

Zhotovenie elezobetnovho piliera skrytho v murive je jednoduch. Postup murovania pilierovch tvrnic je zhodn s benmi
tvrnicami. Prv pilierov tvrnica sa zalo
do zakladacej malty, rovnako tie susedn
normlne tvrnice.

Nasledujce vrstvy sa muruj na tenkovrstvov maltu, pri dodran vzby muriva.

Odporame vdy maltova zvisl styn
plochy pilierovch tvrnic, a to aj v prpade
tvrnic PDK.

Do otvoru tvrnic vlome pripraven armoko

s vstuou navrhnutou statikom.

Predpsan krytie vstue betnom meme

zabezpei vhodnmi ditannmi prvkami.

Betnujeme a hutnme postupne s murovanm, najlepie vdy po poloen troch vrstiev

muriva. Pri takomto postupe je mon korigova polohu vloenej vstue aj bez nutnosti
jej fixcie vpriereze, ditannmi prvkami.

Po zabetnovan nich radov tvrnic musme

alie rady pilieroviek uklada na vstu zhora.
V prpade potreby je mon pozdnu vstu
napja presahom poda predpisu statika.

28

PILIEROV TVRNICE

PRPRAVA MALTY
Murovacia malta sli na tenkovrstvov spjanie produktov Ytong. Vysprvkov malta
na opravu drobnch pokoden muriva. Zakladacia tepelnoizolan malta Ytong
na zaloenie muriva na zkladov dosku. Ytong Silka - murovacia malta zimn,
je uren pre murovanie pri teplotch od 0C do 10C.

Na prpravu malty potrebujeme jednoduch pomcky, Ytong mieadlo zapojen do

elektrickej vtaky, ndobu na rozmieanie
malty a vodu.

Do istej ndoby, najlepie plastovej, nalejeme potrebn mnostvo vody poda nvodu na
obale malty Ytong.

Poas stleho mieania pridvame such

zmes malty do odmeranho mnostva vody
uvedenho v nvode na obale malty Ytong.

Odporame rozmiea cel vrece murovacej

malty naraz, toto mnostvo sta na vymurovanie cca 1m3 probetnovch tvrnic.

Premieame pomaly beiacim elektrickm

mieadlom, a vznikne vlnit hmota. Po
5mintach zrenia znova premieame.

Rozmiean malta m ma tak konzistenciu,

aby sa drky vytvoren murovacou lyicou
Ytong, pri nanesen malty na stenu nezlievali
a zrove sa nerolovali za lyicou.

PRPRAVA MALTY

29

REZANIE
Rezanie zaisuje jednoduch a presn pravu tvrnic,
ktor minimalizuje objem odpadu a zaruuje presnos a celistvos muriva.

Najprv si nameriame poadovan rozmer

as pomocou uholnka si na tvrnicu predkreslme zvisl hrany, tak aby sme zaistili
kolmos rezanej plochy.

Najbenejie na malch stavbch je rezanie

tvrnic pomocou runej ply s vdiovmi
zubami.

Po odrezan je rez aj odrezok ist a hladk, prpadn nerovnosti zabrsime runm

hoblkom.

Na vch stavbch pouvame elektrick psov plu. Tvrnice leia na posuvnom stole ply,
take rezanie je rchle, jednoduch a bezpen.

30

REZANIE

Reeme rovnomernmi ahmi za pomoci

uholnka.

VYTVRANIE DROK
Jednoduch intalcia drok na vodu a elektrinu
pomocou drkovaa vm uetr vea asu.

Pred samotnm drkovanm si na stenu

vyzname budcu polohu drok a intalanch krabc.

Drkova ahme poda pevnho pravtka,

m dosiahneme rovn drky v poadovanom smere.

Okraje drky s ostr a ist.

Viacnsobnm ahanm drkovaa vytvorme

drku poadovanej rky a hbky.

Prehbenie drky meme vytvori u vone od ruky.

VYTVRANIE DROK

31

VTANIE
Vytvori otvor s kruhovm prierezom pre krabice rozdeovaov,
zsuviek a vypnaov pod omietku je zleitosou chvle.

Vtanie do probetnu je jednoduch.

Na vytvorenie otvoru pouijeme ploch vrtk.

Hbka vtania zvis od vekosti budcej intalanej krabice.

Docielime tak presn tvar.

32

VTANIE

VYTVORENIE NIKY
Vklenok na vedenie zvislch rozvodov v hrbke steny
vytvorte jednoducho, pomocou runej alebo elektrick ply.

V prpade nutnosti vytvori v stene niku si vekos vrezu pripravme

avyzname na tvrnici.

Rune alebo elektrickou psovou plou vytvorme kolm zrezy vo

vzdialenosti 4060mm od seba.

Murrskym kladivom vysekneme vyznaen asti.

Nika vytvoren naprklad pre kanalizan zvod.

VYTVORENIE NIKY

33

VSTU POD OTVOROM

Vloenm vstue pod otvor eliminujete priene sily v oblasti sstredenho
namhanie, m zabrnite pokodeniu muriva v oslabenej asti.

V predposlednom rade tvrnic, pri otvoroch irch ako 1,50m odporame pod parapetom
umiestni vstu do vopared pripravenej drky.
Dku drky si vymeriame tak, aby vstu presahovala min. 0,5m za budce ostenie.

Drku v strede hrbky muriva vytvorme

runm drkovaom. Pri murive rky 375,
450 a500mm vytvorme dve drky, vzdialen
100mm od okraja.

Drka by mala ma rozmery cca 4040mm.

Na jej vytvorenie meme poui aj in vhodn
nstroj (frza, flexa).

Drku dky rovnajcej sa rke otvoru plus

0,5m na kad stranu riadne oistme.

Vodou odstrnime prach a neistoty. Voda nm

zlep prdrnos malty s vstuou k tvrnici.

Drku do polovice vyplnme cementovou

maltou, meme poui aj Ytong murovaciu
maltu.

34

VSTU POD OTVOROM

VSTU POD OTVOROM

Do drky vlome prt, najlepie z profilovanej ocele min. 6mm.

Presahy prtu za budcu stenu bud min.

0,5m.

Po vloen prtu, drku plne zaplnme a

zahladme.

Pre al postup prce nepotrebujeme iadnu technologick prestvku, meme vymurova posledn rad tvrnic parapetu, pritom
stle dbme na dodranie sprvnej vzby
tvrnic i vzhadom k budcemu otvoru.

Pri murovan vdy dbme, aby murovacia

malta bola rozprestret po celej rke muriva.

Tvrnice kladieme do tenkovrstvovej murovacej malty.

Doplnkov kus umiestnime do strednej

asti budceho otvoru a dbme na sprvnu
vzbu muriva.

Kto uprednostuje presnos, me vyreza

chbajce drky aj na odrezku tvrnice.
Ke pouijeme hladk rez dbme na premaltovanie aj zvislej kry. Pozor na pozciu
pier a drok! Nikdy nesmie hladk strana
dolieha k peru!

Prpadne domurujeme tvrnice na poadovan vku parapetu.

VSTU POD OTVOROM

35

AHEN OMIETKA
ahen jednovrstvov omietka je uren pre run aj strojov spracovanie.
Je vyvinut pecilne pre tepelnoizolan tvrnice Ytong.
Napomha odstraova vlhkos zo stavby a zrchuje finlne pravy stien.
Podklad mus vyhovova platnm normm,
mus by pevn, ist, such, nezmrznut, bez
prachu, oleja a pod. Podklad nie je nutn
penetrova. Do istej ndoby nalejeme zodpovedajce mnostvo vody, (78l vody pre
1 vrece 20kg) a do nej za stleho mieania
pridvame such zmes. Je nutn poui pitn
vodu, alebo vodu zodpovedajcu STNEN1008.
Pouvame samospdovou mieaku alebo
elektrick pomaloben mieadlo. Mieame
do vtedy, km bude ma omietka optimlnu
konzistenciu. Takto spracovan zmes nechme odst min. 5 mint a znovu dkladne
premieame. Nespracovvajte pri teplotch
vzduchu amuriva nich ako +5C.
Pri aplikcii omietky je vdy nutn dodra
technologick postup.

Omietku nanesieme na stenu rune zubovou stierkou, so zubom s rozmermi 1010mm alebo
strojovo v hrbke cca 56mm a nsledne preeeme zubovou stierkou so zubom rozmermi
1010mm. Odporame nana alebo preesva so sklonom stierky 45. Zubov stierka
dvkuje a rozprestiera omietku na plochu v potrebnej hrbke a mnostve.

Do vyrovnanej vrstvy vtlame vstun mriekov tkaninu Ytong. Prekrytie stykov mus by
minimlne 10cm.

Prekryjeme a vyrovnme alou vrstvou

omietky. Vstun tkanina mus by uloen
v1/2 a 1/3 hrbky omietky od vonkajieho
povrchu. Po konenom vyrovnan omietky nesmie by vstun tkanina obnaen
acelkov hrbka omietky nesmie by menia ako 5mm.

36

AHEN OMIETKA

Po zaschnut cca (5-7 dn) je mon na takto

upraven podklad nana finlnu vrstvu.
Ako finlnu vrstvu je mon aplikova ben
minerlne, siliktov alebo siliknov trukturlne omietky.

VSTUN TKANINA
Sklovlknit gza so pecilne navrhnutou povrchovou pravou,
zaisuje vysok odolnos proti alkalickmu psobeniu omietok a lepidiel.
Tkanina sa vyznauje vynikajcou rozmerovou stabilitou a mechanickou pevnosou.

Najprv pripevnite na pripraven plochu sprvne vetky nron a okenn profily. Aby sa
zabrnilo praskaniu nasledujcich vrstiev,
aplikujte v kadom rohu okna aj dver, tkaninu
v diagonlnych psoch s rozmermi 3050cm.

Aplikujte prv vrstvu omietky alebo lepidla po

celom povrchu steny.

Tkaninu aplikujte na stenu zhora smerom

dole, zatlaenm do prvej vrstvy omietky
alebo lepidla.

10 cm

alej postupujte zo stredu do strn.

Aby bola zaisten kontinuita vystuenie vrstvy,

prekrvanie medzi dvoma pruhmi tkaniny
mus by minimlne 10cm.

Naneste zvyok zkladnej vrstvy omietky

alebo lepidla tak, aby ste udrali tkaninu
v hornej tretine zkladnej vrstvy. Tkanina
mus by prekryt min. 1mm hrubou vrstvou
omietky.

VSTUN TKANINA

37

INTERIROV PRAVY
Jednoduch tvarovanie Ytongu poskytuje neprebern poet
jedinench prav pre interirov varicie.

Steny Ytong meme priamo obklada.

Vytvranie drok pomocou drkovaa

predstavuje jednoduch kon.

Obkladanie vane materilom Ytong je bezproblmov zleitos.

Otvory pre krabice vypnaov sa jednoducho vyvtaj pomocou pecilneho vrtku.

Vtakou bez prklepu a obyajnm vrtkom
na elezo vyvtame ubovon otvor.

Pripraven dladice lepme jednoduchm

spsobom a k okraju zabudovanch intalanch krabc.

Hmodinky uren na kotvenie do probetnu zaruia spoahliv funkciu spoja.

38

INTERIROV PRAVY

YTONG V PARTNER
koliace stredisko
S garanciou TSS budujeme slovensk sie kvalifikovanch stavebnch firiem
schopnch zabezpei bezchybn realizciu stavieb z Ytongu.
Na certifikan kolenia sa mete prihlsi na
http://www.ytong.sk/skoliace-stredisko-ytong-akademia.php
Odborn poradenstvo
Individulne, priamo pri prprave i realizcii vaej stavby prostrednctvom naich
regionlnych odbornch poradcov v jednotlivch reginoch Slovenskej republiky.

Ytong sluby
n Technick konzultcie, odborn poradenstvo
n Vypracovanie vpotu materilu poda projektu
n Vypracovanie plnu kladenia pre schody
n Vypracovanie plnu kladenia pre stropn a stren kontrukcie
n Bezplatn kolenia stavebnch firiem, stavebnch dozorov a individulnych stavebnkov
n Asistencia pri zaloen rohov stavby
n Doprava materilu na stavbu
n Vyloenie materilu hydraulickou rukou
n Poianie ply
Kontakty na odbornch poradcov
kraj

kontakt

1. Bratislavsk kraj

0903215277

7
5

0903257615
2. Trnavsk kraj

0903708870

3. Treniansky kraj

0903800681

4. Nitriansky kraj

0903804891

5. ilinsk kraj

0903476577

6. Banskobystrick kraj

0903800719

7. Preovsk kraj

0903225243

8. Koick kraj

0903803312

8
3
6

2
1

Kontakty na technickch poradcov

kraj
1. Bratislavsk kraj
2. Trnavsk kraj
3. Treniansky kraj
4. Nitriansky kraj
5. ilinsk kraj
6. Banskobystrick kraj
7. Preovsk kraj
8. Koick kraj

kontakt
0903476578
0918679760
0903249289
0903213285

YTONG V PARTNER

39

Xella Slovensko, spol. sr.o.

obchodno-poradensk kancelria
Bajkalsk 25
82718 Bratislava
Ytong linka (bezplatn slo) 0800118583
telefn 02/ 58103051
e-mail ytonglinka.sk@xella.com
www.ytong.sk

Vydn: 7/2016
Ytong, Silka and Multipor are registered trademarks of the Xella Group.

Odborn a technick informcie uveden v tchto technickch podkladoch

firmy Xella Slovensko, s.r.o., zohaduj poda nho najlepieho vedomia
sasn stav vedeckch a praktickch znalost o materiloch Ytong. Ich
dkladn dodriavanie vytvra vetky predpoklady, aby stavebn kontrukcie
spali poadovan itkov vlastnosti a plne sa tak vyuili prednosti ucelenho
kontruknho systmu Ytong. Ich uplatnenie nezaklad iadny prvny vzah
ani alie vedajie zvzky vrobcu a nezbavuje stavebnka povinnosti, aby
vkonkrtnych podmienkach realizoval stavbu na zklade schvlenho projektu
v zmysle platnch zkonov a predpisov. Vrobca si vyhradzuje prvo na zmenu.
Zverejnenm tchto pracovnch postupov sa ruia vetky predchdzajce vydania.