Stručný Prehľad Vývoja Územného A Správneho Členenia Slovenska

MINISTERSTVO VNTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
SEKCIA VEREJNEJ SPRVY
ODBOR KOORDINCIE A MODERNIZCIE VEREJNEJ SPRVY
STRUN PREHAD VVOJA

ZEMNHO A SPRVNEHO
LENENIA SLOVENSKA
Bratislava 2007
MINISTERSTVO VNTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SEKCIA VEREJNEJ SPRVY
ODBOR KOORDINCIE A MODERNIZCIE VEREJNEJ SPRVY
STRUN PREHAD
VVOJA ZEMNHO A
SPRVNEHO LENENIA
SLOVENSKA
BRATISLAVA 2007
Strun prehad vvoja zemnho a sprvneho lenenia Slovenska
2007, Ministerstvo vntra SR

Zostavili: Ing. Viliam Volko a Ing. Miloslav Ki
Spoluprca: JUDr. Gejza Petrk, Ing. Milan Polk, Mgr. Jn Janoko.
Pri vypracovan prvej asti materilu (kapitoly 1. a 3.) boli pre grafick dokumentciu
ako podklad pouit najm kartogramy z Atlasu Slovenskej socialistickej republiky
(SAV Slovensk akadmia vied a SSGK Slovensk sprva geodzie a kartografie, Bratislava 1970), z publikcie J. udela Stolice na Slovensku (OBZOR Bratislava
1984), mapa Slovenska (STIEFEL Verlag, GmbH Ingolstadt); pre druh as materilu (kapitoly 4. a 9.) boli pre grafick dokumentciu ako podklad pouit najm vlastn intern materily Ministerstva vntra SR sekcie verejnej sprvy. V celom materili sa pouvaj aj mapov vstupy GIS projektu sekcie verejnej sprvy REGIS
a sasti aj vlastn kartogramy Ing. Viliama Volka.
Komentre v materili s vlastn od autorov, s vyuitm inch materilov a podkladov
Ministerstva vntra SR sekcie verejnej sprvy, ako aj podkladov z internetovej
strnky http://sk.wikipedia.org/wiki/.....
Obsah
1.
VOD .................................................................................................................................................................................7
2.
SLOVENSKO VSTUPN INFORMCIE .............................................................................................................................8
3.
4.
5.
2.1.
NIEO Z HISTRIE ......................................................................................................................................8
2.2.
SYSTM VEREJNEJ SPRVY ..................................................................................................................... 10
2.3.
POLOHA SLOVENSKA V STREDNEJ EURPE .......................................................................................... 12
2.4.
DIMENZIE ZEMIA SLOVENSKA A ICH RELCIE .................................................................................... 14
2.5.
TERNNY RELIF A OSDLENIE ............................................................................................................... 15
HISTORICK VVOJ LENENIA ....................................................................................................................................... 17

3.1.
KOMITTY / STOLICE / UPY V UHORSKU ............................................................................................. 18
3.2.
KOMITTY NA SLOVENSKU .................................................................................................................... 19
3.3.
STOLICE OD KONCA 13. STOR. ............................................................................................................... 21
3.4.
DITRIKTY A STOLICE ZA JOZEFA II. (1785-1790) .................................................................................. 22
3.5.
DITRIKTY A UPY ZA BACHOVHO ABSOLUTIZMU ............................................................................... 23
3.6.
UPY V ROKOCH 1867-1923 .................................................................................................................. 24
3.7.
VYBRAN PROBLMY LENENIA ............................................................................................................ 29
3.7.1.
SPISK STOLICA A EXEMPTN CELKY V NEJ ......................................................................................... 31
3.7.2.
NITRIANSKA STOLICA ............................................................................................................................. 33
3.7.3.
ZEMPLNSKA STOLICA A ZEMPLNSKA UPA ......................................................................................... 34
3.7.4.
BRATISLAVSK STOLICA, KRAJ, UPA A PODUNAJSK UPA ............................................................ 35
3.8.
VEUPY A OKRESY V ROKOCH 1923 1928 ..................................................................................... 37
3.9.
KRAJINY / ZEME V ESKOSLOVENSKU 1928-1938 A 1945-1949 .......................................................... 40
3.10.
KRAJINSK ZRIADENIE A OKRESY NA SLOVENSKU V R. 1928 1938 A 1945 1948........................... 41
3.11.
SPRVNE LENENIE 1. SLOVENSKEJ REPUBLIKY V ROKOCH 1940 1945 ........................................... 42
3.12.
KRAJE A OKRESY V ROKOCH 1949-1960 ................................................................................................ 44
3.13.
KRAJE A OKRESY V ESKOSLOVENSKU 1960 1990 ............................................................................. 47
3.14.
KRAJE A OKRESY V ROKOCH 1960 1969 A 1971 1990 .................................................................... 48
REFORMY VEREJNEJ SPRVY 1990 2003 .................................................................................................................... 51

4.1.
OKRESY A OBVODY (1990 - 1996).......................................................................................................... 51
4.2.
OKRESY OD ROKU 1996 ......................................................................................................................... 55
4.3.
VYIE ZEMN CELKY SAMOSPRVNE KRAJE OD R. 2002 .............................................................. 58
4.4.
USPORIADANIE VEREJNEJ SPRVY V ROKOCH 1996 2003 ................................................................ 63
4.5.
KRAJE AKO CELKY PECIALIZOVANEJ TTNEJ SPRVY OD R. 2004 ..................................................... 66
RADY MIESTNEJ TTNEJ SPRVY OD 1. 1. 2004 ....................................................................................................... 68

5.1.
NVRH MV SR: 8 KRAJSKCH RADOV A 46 OBVODNCH RADOV (V R. 2003) ............................... 68
5.2.
VYBRAN ORGNY VEREJNEJ SPRVY OD ROKU 2004 ......................................................................... 69
5.3.
RADY IVOTNHO PROSTREDIA .......................................................................................................... 70
5.4.
8 KRAJSKCH RADOV A 50 OBVODNCH RADOV MV SR (OD R. 2004) .......................................... 72
5.5.
RADY PRE CESTN DOPRAVU A POZEMN KOMUNIKCIE ............................................................... 74
5.6.
TTNA SPRVA POZEMKOVCH PRAV A OCHRANY PONOHOSPODRSKEJ PDY ....................... 76
5.7.
TTNA SPRVA LESNHO HOSPODRSTVA ........................................................................................ 77
5.8.
TTNA SPRVA SOCILNYCH VEC A SLUIEB ZAMESTNANOSTI ....................................................... 78
5.9.
TTNA SPRVA VEREJNHO ZDRAVOTNCTVA ................................................................................... 79
6.
TTNA SPRVA NA SEKOCH BEZ OBVODNHO STUPA ......................................................................................... 80
7.
OSTATN SIETE PECIALIZOVANEJ MIESTNEJ TTNEJ SPRVY .................................................................................. 81
8.
9.
7.1.
HASISK A ZCHRANN ZBOR ............................................................................................................. 81
7.2.
MINISTERSTVO FINANCI SR COLN RADY ....................................................................................... 82
7.3.
MINISTERSTVO FINANCI SR DAOV RADY ................................................................................... 83
7.4.
TTNA STAVEBN SPRVA .................................................................................................................. 84
7.5.
TTNA SPRVA OCHRANY PAMIATKOVHO FONDU ......................................................................... 85
7.6.
TTNA SPRVA V KOLSTVE A KOLSK SAMOSPRVA .................................................................... 86
7.7.
TTNA SPRVA V ARMDE .................................................................................................................. 87
7.8.
TTNA SPRVA IVOTN PROSTREDIE ............................................................................................. 88
ORGANIZCIA MIESTNEJ SAMOSPRVY ....................................................................................................................... 89

8.1.
OBCE ....................................................................................................................................................... 89
8.2.
VYIE ZEMN CELKY ........................................................................................................................... 94
OBCE ............................................................................................................................................................................... 98
9.1.
POET OBC NA SLOVENSKU 1930 - 2002 ............................................................................................. 98
9.2.
VVIN POTU OBC A ICH VEKOSTNEJ TRUKTRY ............................................................................ 98
9.3.
OBCE PODA VEKOSTNCH KATEGRI ............................................................................................... 99
9.4.
OBCE, KTOR MAJ SPOLON OBECN RADY ............................................................................... 100
9.5.
SPOLON OBECN RADY PODA POTU ZDRUENCH OBC ........................................................ 101
9.6.
SPOLON OBECN RADY PODA VYKONVANCH INNOST....................................................... 101
10.
MONOSTI DO BUDCNOSTI ...................................................................................................................................... 102
11.
PRLOHY ........................................................................................................................................................................ 104
1. VOD
Pri modernizcii verejnej sprvy a komunlnej reforme, ktor patria medzi najzkladnejie systmov lohy sasnho obdobia na tomto seku, je stle aktulna
aj tematika a problematika zemnho a sprvneho usporiadania Slovenska, pretoe
jej rieenm sa vytvraj nevyhnutn priestorov predpoklady na nleit poskytovanie sluieb verejnej sprvy pre obyvatestvo.
Ak m by rieenie zemnho a sprvneho lenenia v aktulnej etape optimlne, mus nielen vychdza zo vestrannch a jasne definovanch kritri, ale uritm spsobom aj nadvzova na poznanie lenen, ktor sa na zem doteraz vyskytovali v nedvnej i vzdialenejej minulosti.
Kee dosia nebol k dispozcii podklad, ktor by shrnne informoval o vvoji
zemnho a sprvneho lenenia Slovenska v minulosti i o jeho usporiadan v sasnosti, odbor koordincie a modernizcie verejnej sprvy sekcie verejnej sprvy Ministerstvo vntra SR povaoval za potrebn zabezpei zosumarizovanie disponibilnch
informci do komplexnho materilu, ktor by o nich poskytoval strun prehad a
do zatia poslednch zmien, innch od 1. oktbra 2007.
Materil strune zhruje zkladn poznatky odbornkov, ktor sa na jeho tvorbe podieali, o vvoji zemnho a sprvneho lenenia Slovenska v minulosti i o jeho
usporiadan v sasnosti. Ich elanm je, aby poslil vetkm, ktor sa s touto problematikou zaoberaj.
Otzky truktry pecializovanej ttnej sprvy po 1. 1. 2004 s podrobnejie
rozvinut v publikcii Ministerstva vntra SR Organizcia a vkon ttnej sprvy
v Slovenskej republike vydanej v mji 2007.
Aby sa zabezpeila o najiria dostupnos v materili zosumarizovanch dajov, predpoklad sa, e okrem jeho publikovanej podoby bude zverejnen aj na internetovej strnke sekcie verejnej sprvy Ministerstva vntra SR.
2. SLOVENSKO VSTUPN INFORMCIE

Obyvatestvo ......................................................
5 393 637 obyv. (k 31. 12. 2006)
Rozloha
49 034 km2
.....................................................
Hustota osdlenia ...............................................
110,0 obyv./km2 (k 31. 12. 2006)
Slovensko, dlh tvar Slovensk republika, je vntrozemsk krajina v strednej Eurpe.

Nezvislos zskala rozdelenm esko-Slovenska v roku 1993. Sused s eskom, Rakskom, Poskom, Ukrajinou a Maarskom. Od 29. marca 2004 je Slovensko lenom NATO a
od 1. mja 2004 lenom Eurpskej nie. Je unitrnym ttom s rozsiahlou najm zemnou
samosprvou. Verejn sprva je organizovan na rovniach: tt kraj obvod (okres)
obec.
Najvym zkonodarnm orgnom je Nrodn rada Slovenskej republiky ako jednokomorov parlament. Najvym orgnom vkonnej moci je vlda; zodpovednos za vkon
ttnej sprvy sa del medzi jednotliv ministerstv a ostatn stredn orgny ttnej sprvy,
ktor ju vykonvaj najm prostrednctvom pecializovanch orgnov miestnej ttnej sprvy
a v rozsahu prenesench prvomoc aj prostrednctvom orgnov zemnej samosprvy za
koordincie ministerstva vntra.
Zkladom zemnej samosprvy je obec, Vyie zemn celky samosprvne kraje
sa ustanovili na zklade stavy zkonom. stava zaruuje znan autonmnos oboch
rovn zemnej samosprvy na miestnej verejnej sprve, ako aj medzi nimi navzjom.
Slovensk republika sa len na 8 krajov a samosprvnych krajov, 79 okresov (ako
skladobnch, tatistickch a evidennch jednotiek v diferencovanch vch zemnch
obvodoch odvetvovo pecializovanch sstavch orgnov miestnej ttnej sprvy) a na 2891
samosprvnych obc (k 31. 12. 2006).
2.1. NIEO Z HISTRIE

Verejn sprva je innos zabezpeujca verejn lohy. Vykonvaj ju orgny ttnej
sprvy (najm miestnej), zemnej samosprvy, ako aj verejnoprvne intitcie.
Poiatky miestnej ttnej sprvy na zem Slovenska s znme u z 9. storoia
v rmci prvho slovanskho ttu, oznaovanho ako Vek Morava 1. Po zniku tohto ttu
sa menila a vyvjala v rmci uhorskho krovstva, neskr habsburskej monarchie a potom
dualistickej Raksko Uhorskej monarchie. Od roku 1918 ju nahradili ttne orgny a intitcie demokratickch, ale aj totalitnch systmov vldy v novovzniknutej eskoslovenskej
republike a prechodne v rokoch 1939 1945 orgny prvej Slovenskej republiky. Najstarie
samosprvne formy na Slovensku zaali vznika od prvej polovice 13. storoia.
Od 11. storoia do roku 1918 prebehlo na zem Slovenska p hlavnch reforiem verejnej sprvy, v rokoch 1923 - 1990 p reforiem a po roku 1990 3 reformy.
Miestnu regionlnu sprvu najprv dlho vykonvali hradn pni (upani) v sstave
hradnch panstiev, ktor bola krovskou, ie v podstate ttnou sprvnou organizciou.
resp. ako Vzdialenejia Morava kee grcke slov h megal mu znamena vek, ale aj
vzdialenejia (z pohadu grckych historikov na rozdiel od inej, ku Grcku bliej Morave, ktor
leala june od terajej Vojvodiny a stoku Svy s Dunajom, v doliach riek Jun Morava, Zpadn
Morava a Morava, ie v dnenom Srbsku)
Regionlne celky na Slovensku nadviazali do 13./14. storoia na podobn jednotky Vekej

Moravy. V latinine mali tieto tvary vea rznych oznaen, a v 13. storo sa ustlil nzov
comitatus, odkia pochdza aj slovo komitt. Najastejie oznauj ako krovsk komitty,
identifikovaten najneskr od 2. polovice 13. storoia; ich zkladom bola najprv sprva rozsiahlych krovskch majetkov. V maarine sa pravdepodobne tie pouvalo viacero nzvov, jeden z nich bol megye [vyslov: mee], o je slovo odvoden zo slovanskho *medja
(alebo zo slovenskho medz i bulharskho meda), ktor pvodne v slovanskch jazykoch
aj maarine oznaovalo (a v slovenine ako medza a v slovinine ako meja dodnes oznauje) skr zemn hranicu. Existovali vak aj mal, tzv. pohranin komitty, ktorch lohou
bola ochrana hranc, a ktor zanikli so vznikom stolc. Na ele komittu bol upan menovan
panovnkom, neskr aj podupan. upan sdlil zvyajne na hrade, poda ktorho komitt dostal aj svoje meno.
Postupne vak boli komitty nahraden achtickmi stolicami so stavovsky samosprvnym charakterom; ich poet sa na zem Slovenska pohyboval medzi 17 a 21. Prechod
od komittov k stoliciam prebiehal rzne rchlo, prv stolice vznikli v 13. storo.
Jednotliv stolice sa alej lenili na dva a es (najastejie na tyri) tzv. slnovsk
okresy na ele s hlavnm slnym, ktorho ustanovovala stolica.
Niektor sdla sa neskr na zklade krovskch privilgi stali mestami a vymaovali
zo zvislosti od achtickch stolc. Obyvatelia krovskch miest mali prvo zriaova a voli
si vlastn orgny, ktor prevzali cel miestnu sprvu. Po roku 1849 sa achtick stolice
zmenili v podstate na intitcie ttu, oznaovan ako upy, upy (chorvtsky upanija, rumunsky judetul [udeltul], maarsky megye [mee] od slov. medza), ktor vak zemne
zodpovedali pribline rozsahu dovtedajch stolc. Nzov upa sa vak pouva aj v irom
zmysle slova ako veobecn oznaenie pre regionlne zemnosprvne jednotky Uhorska od
10. stor. do roku1918.
Po vzniku eskoslovenska (1918) bola zemn samosprva v podstate nahraden
miestnou ttnou sprvou, aj ke spojenou so samosprvnymi prvkami najm na rovni obc. Ako regionlne zemnosprvne jednotky na zem Slovenska zostali uhorsk upy
s menmi zemnmi zmenami. Pri sprvnej reforme v roku 1923 sa vak ich poet znil na
es rozsahom vch celkov, neoficilne nazvanch aj veupy. Pri alej reforme v roku
1930 upy zanikli a nahradilo ich krajinsk (v esku zemsk) zriadenie, v rmci ktorho cel
Slovensko tvorilo jednu Slovensk krajinu, lenen u priamo len na okresy. Okres je oznaenie mench administratvnych sprvnych (niekedy aj samosprvnych) celkov, ktor vekosou nasleduj ako vie po obciach. Ako okres sa preklad spravidla napr. esk okres,
rakske Bezirk (z rakskej monarchie pochdza slovensk okres; v Nemecku je Bezirk
skr kraj), nemeck Landkreis (vhodnejie krajinsk okres), v bvalej NDR Kreis, maarsk
jrs (do roku 1983) alebo iastone kistrsg (od roku 2003), anglick a franczske slovo
district (v rznych krajinch; niekedy me by vhodnej preklad ditrikt), niekedy aj franczske arrondissement (vhodnejie je obvod), v Anglicku aj borough, posk powiat, srbsk
okrug, portugalsk municpio (=concelho; prekladan aj ako obec), japonsk gun (18781921), nske sien, grcke perifereia, dnske amt, nrske fylke, albnske rrethe, afgnske
woleswali. Ojedinele sa ako okres prekladaj aj americk counties i rusk a ukrajinsk rajny.
Prv Slovensk republika (1939 1945) na zem zmenenom po 1. viedenskej arbitri stratou junho Slovenska zriadila es p ako jednotiek ttnej sprvy, ktor vak po
obnoven eskoslovenska op zanikli a v rokoch 1945 1949 sa Slovensko op lenilo len
na okresy.
V roku 1949 znova vznikli v celom eskoslovensku regionlne celky ttnej sprvy,
ktor vak dostali unifikovan nzov kraj, pouvan predtm len v eskej asti ttu. Na Slovensku pritom vzniklo najprv es krajov, neskr k nim pribudlo ako osobitn celok zemie
Bratislavy. V roku 1960 sa poet krajov zmenil na tri a zmenil sa aj poet okresov, v roku
10
1970 vak ku krajom op pribudla Bratislava u ako hlavn mesto Slovenska v rmci novozriadenej eskoslovenskej federcie.
Po zniku totalitnho reimu boli na Slovensku v roku 1990 kraje zruen a Slovensk republika sa lenila na priamo na okresy, alej lenen na obvody psobnosti 121 obvodnch radov ako prvostupovch orgnov ttnej sprvy.
Po prijat stavy Slovenskej republiky v roku 1992 a jej osamostatnen rozdelenm
eskoslovenskej federcie sa v roku 1996 zemie Slovenska rozlenilo na osem krajov a 79
okresov ako celkov miestnej ttnej sprvy. V pvodne prijatom znen stavy bolo zakotven
postavenie obc ako zkladu zemnej samosprvy a v zrejmom kontexte s nimi sa uvdzalo
len budce vytvorenie vych zemnch celkov zkonom. Na rozdiel od pomerne podrobnch ustanoven o obecnej samosprve sa vak v stave neuvdzali nijak alie ustanovenia o regionlnej rovni zemnej samosprvy a ojedinel zmienka jej textu o ustanoven vych zemnch celkov sa mohla ponma skr ako opis, e to maj by celky vyie ako
obec, ie nie ako veobecn nzov tchto celkov. Pri vekej novele stavy v roku 2000 bol
vak jej text o zemnej samosprve doplnen tak, e podrobn ustanovenia o obciach boli
vade doplnen o ustanovenia o vych zemnch celkoch.
Oznaenie vy zemn celok je vak pre prax vzhadom na potrebu astho uvania pojmu pomerne dlh, a trojslovn a sedemslabin. Preto ke sa v roku 2002 zkonom ustanovovala regionlna rove samosprvy a nedosiahla sa veobecn zhoda s ich
veobecnm oznaenm strunm jednoslovnm dvojslabinm historickm nzvom upa
a ustanovila sa samosprva vych zemnch celkov zkonom o samosprvnych krajoch.
Tm vak nastala duplicita v oznaovan regionlnych samosprvnych celkov, ktor dosia
pretrvva.
Od roku 2002 postupne prechdzala podstatn as psobnost miestnej ttnej
sprvy zo pecializovanch krajskch radov na samosprvne kraje. Od roku 2004 sa zkonom zruili okresn rady integrovanej miestnej ttnej sprvy a almi zkonmi sa zriadili
samostatn orgny pecializovanej miestnej ttnej sprvy krajskho a obvodnho stupa,
priom pecializovan obvodn rad m obvykle psobnos na zem viacerch okresov.
Tm okresy prestali by priamymi nositemi miestnej ttnej sprvy, aj ke vo vine prpadov sa v ich sdlach (i v alch obciach) sasne zkonom zriadili stle alebo doasn pracovisk obvodnch radov.
K 1. oktbru 2007 boli zruen krajsk rady v psobnosti ministerstva vntra.
2.2. SYSTM VEREJNEJ SPRVY

V Slovenskej republike je od roku 1990 dulny systm miestnej verejnej sprvy (poda tzv. oddelenho modelu), pozostvajci z orgnov miestnej ttnej sprvy (vrtane jej
regionlneho stupa) a z orgnov zemnej samosprvy na rovni obc, ako aj na rovni reginov samosprvnych krajov (vych zemnch celkov).
V tvrtej hlave stavy (l. 64 l. 71) s zakotven zkladn princpy oboch rovn
zemnej samosprvy: Obce s samostatnmi samosprvnymi a sprvnymi celkami, prvnickmi osobami s vlastnm majetkom a finannmi prostriedkami, povinnosti je im mon uklada iba zkonom, maj vlastn volen orgny (starosta, zastupitestvo, resp. predseda
a zastupitestvo samosprvneho kraja), mono na ne prenies aj vkon ttnych loh za
podmienok danch stavou a zkonmi. Medzi oboma rovami zemnej samosprvy (obec,
vy zemn celok samosprvny kraj) neexistuje vzah nadriadenosti a podriadenosti.
Krajsk samosprva vznikla k 1. januru 2002. Kad rove m svojich volench
predstaviteov, rozdelen lohy a zodpovednos. Niektor lohy s delen medzi ttnou
sprvou a samosprvou.
11
Volen predstavitelia vetkch troch rovn (Nrodn rada, zastupitestvo vyieho

zemnho celku, obecn zastupitestvo) ako aj starostovia obc a predsedovia samosprvy
vyieho zemnho celku s volen na zklade veobecnho, rovnho a priameho volebnho prva tajnm hlasovanm na obdobie tyroch rokov.
stredn orgny ttnej sprvy maj vytvoren pecializovan niie stupne orgnov
na rovni krajov a obvodov. Poet a hranice ttnych administratvnych sprvnych celkov na
rovni krajov s toton s potom a hranicami samosprvnych vych zemnch celkov
samosprvnych krajov (symetrick usporiadanie), s vnimkou, e vojensk obvody vytvoren
poda osobitnch zkonov nie s sasou samosprvnych krajov, zatia o sasou krajov
ako celkov ttnej sprvy nepochybne s. Poda potreby s rady miestnej ttnej sprvy
zriaden aj na stupni obvodov, zahrujcich obvykle viacero okresov.
12
2.3. POLOHA SLOVENSKA V STREDNEJ EURPE
Obr. 1 Slovensko je vntrozemsk tt uprostred strednej Eurpy bez prstupu k moru. Slovensko je o do potu obyvateov oproti vetkm svojim bezprostrednm susedom men tt od pomeru 1 : 2 (esko, Maarsko, Raksko) a do pomeru
1 : 7 10 (Posko, Ukrajina)
13
Zemepisn extrmy
Svetov strany:
najsevernej bod: Babia hora (obec Oravsk Polhora) na ttnej hranici (49 37 sev.
rky, 19 28 vch. dky)
najjunej bod: Patince (47 44 sev. rky, 18 17 vch. dky)
najzpadnej bod: Zhorsk Ves (48 23 sev. rky, 16 50 vch. dky)
najvchodnej bod: Nov Sedlica (hranin trojmedznk) (49 05 sev. rky, 22 34 vch. dky)
Nadmorsk vka:
najvy bod: Gerlachovsk tt (2 654,4 m n. m.)
najni bod: Bodrog pri hraniciach s Maarskom (94,3 m n. m.)
Stredy:
stred Slovenska: kta ubietovsk Vepor - Hrb (+/- 5-10 km) (48 44 sev. rky, 19 28
vch. dky)
stred Eurpy (zemepisn): kostol sv. Jna v Kremnickch Baniach (+/- 5-10 km) (48 45
sev. rky, 18 55 vch. dky)
14
2.4. DIMENZIE ZEMIA SLOVENSKA A ICH RELCIE
hranica s Poskom 547 km
hranica s eskom 252 km
197 km
77,6 km
428,8 km
hranica s
Ukrajinou
99 km
hranica s
Rakskom
106 km
hranica s Maarskom 687 km
Obr. 2
Pomer:
min . rky k max. dke 1 : 5,6
max. rky k max. dke 1 : 2,2
stredn hodnota
1 : 3,9
Z podlhovastho tvaru zemia Slovenska vyplva potreba leni ho predovetkm vo

smere zpad vchod. Vrazn horsk psma na strednom Slovensku vo smere rovnobeiek si vak vyaduj lenenie aj vo smere sever juh.
Rdovo vyrovnan vzdialenosti medzi stredom a okrajom regionlnych celkov mono
dosiahnu u pri troch a tyroch zemnch celkoch hierarchicky najvyieho stupa. lenenie vak mus repektova popri regionalistickch a historickch aspektoch i poiadavky racionality vo vzahu k vkonu verejnej sprvy v celkoch a malo by aj podporova aj integritu
zemia celho ttu.
Vzdialenosti (vzdun)
najvia dka: 428,8 medzi hranicami Zhorsk Ves a Nov Sedlica
najkratia rka: 77,6 medzi hranicami Orlov a Hosovce nad Bodvou
najkratia vzdialenos k moru: 361 km k Rijeke pri Jadranskom mori
2.5. TERNNY RELIF A OSDLENIE
Obr. 3 TERNNY RELIF A OSDLENIE
15
16
Slovensko m rznorod a lenit povrch: niny, pahorkatiny, vrchoviny a kotliny

i najmenie vehory s tm svis charakter osdlenia: vea obc, vea malch obc (analgia
Franczsko, Taliansko):
priemern obec m sce 1866 obyv., ale 2508 obc (87%) pod 2000 obyv., 1205
obc (42%) pod 200 obyv.
najmenia obec m len 7 obyv. (zastupitestvo min. 5 poslancov, volebn komisia
min. 5 lenov, inkompatibilita funkci !)
vrazn pokles potu obc nastal najm v rokoch 1970 1989 (nanten zhora)
po 1990 dolo k rchlemu zvyovaniu potu obc, ako neefektvne ho zastavila a
novela zkona o obecnom zriaden od 1. 1. 2002 poda ktorej sa obec me rozdeli, len ak kad z novch obc najmenej 3000 obyvateov, ie dve spolu min.
6000 obyv. to s vak u takmer vdy mest !
vo verejnosti pretrvva odpor proti zluovaniu obc, preto je snaha dosiahnu racionalitu ich usporiadania formou spolonch obecnch radov na princpe dobrovonosti.
v rmci pripravovanej koncepcie komunlnej reformy sa oakva systmov rieenie tchto problmov s dlhodobm vhadom.
17
3. HISTORICK VVOJ LENENIA

Regionlne celky na Slovensku boli v stredoveku a do 18. storoia relatvne stabiln,
ich postavenie z hadiska samosprvnosti a vzahu k strednm orgnom verejnej moci sa
postupne menilo. Preto sa regionlne celky do 13./14. storoia najastejie oznauj ako
krovsk komitty2 (identifikovaten najneskr od 2. polovice 13. storoia, ktorch zkladom boli rozsiahle krovsk majetky), od 13./14. storoia do roku 1849 ako samosprvne
achtick stolice a v rokoch 1849 1928, ale aj 1940 1945 ako (ttne) upy. Prechod od
komittov k stoliciam prebehol v kadom z nich v inom ase. as historikov vak v celom
vvoji regionlneho lenenia od ranho stredoveku po rok 1918 hovor o upch.3
Jednotliv stolice (upy) sa alej lenili na dva a es (najastejie na tyri) tzv.
slnovsk okresy. Slnovsk okres (nazvan niekedy aj slnovsk obvod4 je nzov administratvnej jednotky v Uhorsku (potom krtko aj v esko-Slovensku), z ktorej pozostvali
upy/stolice. Boli vytvoren zaiatkom 15. storoia s cieom zjednodui administratvu. Spoiatku bola kad stolica/upa rozdelen na tyri slnovsk okresy, neskr sa ich poet
menil, niektor stolice mali len dva okresy in aj p. Poet slnovskch okresov od 18.
storoia stpal. Slnovsk okresy sa alej delili na dva a es obvodov (circuli).
(Krovsk) komitt alebo hradsk panstvo alebo krovsk stolica upa je v slovenskej historiografii sptn oznaenie pre prv fzu administratvnych jednotiek v Uhorsku,
ktor trvala od konca 10. storoia do 13./14. storoia.
Komitty (aspo niektor) sa alej delili na hradn obvody, ich poet ani hranice vak
nie s znme. Okrem toho existovali mal, tzv. pohranin komitty, ktorch lohou bola
ochrana hranc, a ktor zanikli so vznikom stolc. Okolo roku 1074 bolo v Uhorsku 45 50
komittov. Zaali vznika asi u za Gejzu, najneskr vak za tefana I. V severnej asti
Uhorska (teda aj na Slovensku) nadviazali na upy a podobn jednotky Vekej Moravy.
Uhorsko bolo centralizovanm ttom, ktor bol rozdelen na krovsk komitty spravovan
hodnostrom. Hodnostrom na ele bol upan menovan panovnkom, neskr aj podupan.
upan sdlil zvyajne na hrade, poda ktorho komitt dostal aj svoje meno.
Komitty boli najprv organizan jednotky za elom sprvy krovskho majetku,
ktorm do 13. storoia bola prakticky cel krajina. Ilo teda o krovsk jednotky, na rozdiel
od stolc, ktor boli achtick jednotky a na rozdiel od p, ktor boli ttnymi jednotkami.
Prechod od komittov k stoliciam prebiehal rzne rchlo, prv stolice vznikli v 13. storo.
V latinine vtedajom radnom jazyku mal tento tvar vea rznych oznaen, a v 13. storo
sa ustlil nzov comitatus, odkia pochdza aj slovo komitt. V maarine sa pravdepodobne tie
pouvalo viacero nzvov, jeden z nich bol megye [vyslov: mee], o je slovo odvoden zo slovanskho medja (alebo zo slovenskho medz i bulharskho meda), ktor pvodne v slovanskch jazykoch aj maarine oznaovalo (a v slovenine ako medza i v slovinine ako meja dodnes oznauje)
zemn hranicu
3
V slovenskej historiografii existuje dvojit terminolgia ohadom tejto problematiky:Jedna skupina
historikov hovor o upch v celom ich vvoji od zaloenia po rok 1918 (napr. prof. Sedlk a. i.). Druh
skupina historikov rozliuje tri termny poda charakteru tchto celkov:
- do 13./14. storoia ich oznauj ako (krovsk) komitty,
- od 13./14 storo do roku 1849 ich oznauj ako (achtick) stolice,
- pre roky 1849- 1928 a 1940-1945 ich oznauj ako (ttne) upy.
4
po latinsky processus/ reambulatio, po maarsky: szolgabri jrs, po nemecky: Stuhlbezirk
18
3.1. KOMITTY / STOLICE / UPY V UHORSKU
Obr. 4 komitty / stavovsk stolice / upy na Slovensku tvorili sas usporiadania verejnej sprvy v Uhorsku. Na konci
19. a zaiatku 20. storoia bolo v Uhorsku celkom 67 p, ich zemia sa lenili na niekoko (2 a 6, ich poet sa menil astejie
ako poet stolc) slnovskch okresov.
3.2. KOMITTY NA SLOVENSKU
Obr. 5 Komitty v 2. polovici 13. storoia na Slovensku.
19
20
Komitty (10. 13./14. stor.)

Komitty v Uhorsku zaali vznika postupne pravdepodobne od konca 10. storoia za
vldy Gejzu a/alebo prvho uhorskho kra tefana I.(1000-1038).
Vyvinuli sa zrejme z predchdzajceho hradnho zriadenia z ias Vekej Moravy.
Na Slovensku okolo roku 1000 pravdepodobne u existovali tieto komitty:
Bratislavsk
Moonsk
Rbsky
Komransk
Ostrihomsk
Nitriansky
Novohradsk (vrtane neskorieho Hontu)
Turniansky
alie komitty vznikali pribline takto:
na zaiatku 11. storoia: Tekovsk komitt, Zemplnsky komitt, komitt comitatus Novi Castri (neskor Abov, ari a Heve)
v 11. storo: Hontiansky (vylenenm z Novohradskho) a Usk komitt
koncom 11. stor.: Treniansky komitt, Gemersk komitt (vznikol najneskr
zaiatkom 12. stor.)
v 12. stor.: Zvolensk komitt (vrtane neskorej Liptovskej, Oravskej a Turianskej stolice)
v druhej polovici 12. storoia: Spisk komitt
v prvej polovici 13. storoia: arisk komitt (vylenenm z komittu Novi Castri)
Okrem toho spoiatku ete existovalo viacero malch tzv. pohraninch komittov
(napr. atn, Hradn), ktor zanikli pri vzniku stolc; ich lohou bolo chrni hranice novovznikajceho uhorskho ttu. alie regionlne celky vznikli a po zniku komittov rozdelenm ich zemia.
Pri vzniku a vymedzovan krovskch komittov sa uplatnili aj tak faktory, ako bola
postupnos zaleovania zemia do rannouhorskho ttu a majetkov vzahy achty, take tieto historick regionlne celky i neskr stolica a upa niekedy vbec nezodpovedali
idealizovanm tzv. prirodzenm reginom (zvl napr. Nitriansky komitt) a neboli ani plne
vntorne celistv (zvl napr. Spisk komitt).
21
3.3. STOLICE OD KONCA 13. STOR.

Mapa prloha 1
V 13. storo postupne moc krov upadla a krovsk komitty sa postupne zaali
meni na stavovsk achtick stolice. Premena komittov na stolice prebiehala na Slovensku takto:
do konca 13. stor.: Abov, Bratislava, Gemer, Hont, Komrno, Novohrad, Ostrihom, Zempln
okolo 1300: Spi, Tura
zaiatkom 14. stor.: Uh
prv polovica 14. stor.: Nitra, ari, Tekov, Trenn, Liptov (osamostatnenie),
Turiec (osamostatnenie), Zvolen
druh polovica 14. stor.: Orava (osamostatnenie)
v druhej polovici 13. storoia: Abovsk stolica (nov nzov pre komitt Novi
Castri)
v prvch desaroiach 14. storoia: Liptovsk a Turianska stolica (vylenenm
zo Zvolenskho komittu, ktor sa tm zmenil na stolicu)
v druhej polovici 14. storoia: Oravsk stolica (vylenenm zo Zvolenskho komittu)
alie regionlne celky vznikli a po zniku komittov, ie u ako achtick stolice:
Abovsk stolica (v 2. pol. 13. stor. zo zostatku komittu Novi Castri), vylenenm zo Zvolenskho komittu, ktor sa tm tie zmenil na stolicu Liptovsk a Turianska stolica (v prvch
desaroiach 14. stor.) a Oravsk stolica (v 2. pol. 14. stor.).
Nemennos feudlnych vzahov, dopravnch prostriedkov a cestnej siete, ako aj konzervativizmus uhorskej achty a zemianstva stabilizovali systm stolc a do konca 18. storoia, k mnohm zmenm vak dochdzalo na rovni slnovskch okresov.
Na Slovensku existovalo od 14. stor. tchto 21 stolc:
1. Abovsk
8. Nitrianska
15. Tekovsk
2. Bratislavsk
9. Novohradsk
16. Trenianska
3. Gemersk
10. Oravsk
17. Turianska
4. Hontianska
11. Ostrihomsk
18. Turnianska
5. Komransk
12. Rbska
19. Usk
6. Liptovsk
13. Spisk
20. Zemplnska
7. Moonsk
14. arisk
Zvolensk
Hranice stolc sa ustlili v 15. storo. Okrem stolc mali v Uhorsku pecilny tatt aj
niektor mest a provincie; na Slovensku to boli v novoveku najm:
slobodn krovsk mest a bansk mest (ich vina bola na zem dnenho
Slovenska), ktorch zoznam sa menil
na Spii Provincia XXIV spiskch miest, Provincia XIII spiskch miest a Provincia XVI spiskch miest.
22
Jednotliv stolice na Slovensku i v celom Uhorsku sa s cieom zjednodui administratvu alej lenili na slnovsk okresy (slnovsk obvody)5. Spoiatku boli slnovsk
okresy v kadej stolici tyri, neskr sa ich poet menil, niektor stolice ich mali len dva, in aj
p; vcelku vak ich poet od 18. storoia stpal. Slnovsk okresy sa alej delili na dva a
es obvodov circuli.
Predstaviteom slnovskho okresu bol tzv. slny6 (pvodne boli sudcami krovskch servientov), ktor vykonval sprvu svojho okresu. Bol volen achtou (zemanmi)
prslunho okresu. Slni psobili hlavne v sdnictve, neskr sa zastovali na politickej
sprve, vrube a vyberan dan a cirkevnho desiatku. Od 15. storoia mali aj svojich zstupcov podslnych. Podslni stli na ele obvodov (circuli). Hoci predstaviteom upy
bol upan, skuton moc mali v rukch podupani a slni
Z asti slobodnch krovskch miest a banskch miest v 19. stor. vznikli tzv. municipilne mest.
3.4. DITRIKTY A STOLICE ZA JOZEFA II. (1785-1790)

Mapa prloha 2
Ku koncu 18. storoia za vldy cisra Jozefa II. sa u pociovala potreba upravi
zemn usporiadanie Uhorska vo vzahu k aktulnym poiadavkm a nzorom. Pri formovan okresov sa malo dba na zemepisn polohu sdiel, relif a vodn toky, aby bolo centrum
dostupn v kadom ronom obdob. Hranice okresov sa mali upravi tak, aby rady boli o
najdostupnejie obyvateom okresu. Krovsk komisri mali dba na to, aby nov slnovsk
okresy boli pribline rovnako vek s podobnm potom obyvateov.
V rmci tzv. jozefnskych reforiem cisra Jozefa II. v roku 1785 boli znane zmenen
hranice stolc a ich funkcia zmenou achtickch stolc na modern ttne stolice. Upravilo sa
vymedzenie stolc, napr. Malohont bol odlenen od Hontianskej stolice (od ktorej ho delilo
zemie Novohradskej stolice) a zlen spolu s Gemerskou stolicou do GemerskoMalohontskej stolice7 (nezmenilo sa vak napr. celkom neprirodzen vymedzenie Nitrianskej
stolice); a ich zalenenm do vyieho stupa celkov sa vytvorili tzv. ditrikty. zemie Slovenska bolo pritom zalenen do iestich ditriktov, najm vak do troch ditriktov Nitrianskeho, Banskobystrickho a Koickho, alie tri ditrikty (Petiansky, Mukaevsk a Rbsky) mali sdla mimo zemia Slovenska a niektor aj nie celkom vhodn geografick tvary
zem, kee nezodpovedali prirodzenm reginom. Poet stolc sa znil na 17 a naalej
psobili i slnovsk okresy. Poet slnovskch okresov sa vo vine p zmenil, okrem
Spiskej upy, kde dolo k spojeniu upy a Provincie XVI spiskch miest a Nitrianskej
upy vzhadom na jej vek rozlohu (najvia upa na Slovensku).
Tto reforma mala len krtke trvanie a po smrti Jozefa II. u roku 1790 si uhorsk
achta vyntila nvrat k usporiadaniu spred roka 1785, ditrikty zanikli a vcelku sa obnovilo
predchdzajce lenenie.
5
6
7
po latinsky processus / reambulatio, po maarsky: szolgabri jrs, po nemecky: Stuhlbezirk

po latinsky iudices nobilium, ie achtick sudca
Malohont bol definitvne odlenen od Hontianskej stolice (od ktorej ho delilo zemie Novohradskej
stolice) a zlen spolu s Gemerskou stolicou do Gemersko-Malohontskej stolice a v r. 1802.
23
3.5. DITRIKTY A UPY ZA BACHOVHO ABSOLUTIZMU

Mapa prloha 3
Po revolunch rokoch 1848-49 pociovali viedensk stredn orgny za tzv. Bachovho absolutizmu potrebu upravi zemn usporiadanie Uhorska z hadiska upevnenia
cisrskej moci. V rmci reforiem sa stolice premenovali na upy, upravil sa ich poet na 17
i ich vymedzenie a ich zalenenm do vyieho stupa celkov sa optovne vytvorili tzv. ditrikty; v rmci p naalej psobili slnovsk okresy. zemie Slovenska bolo lenen len
do dvoch ditriktov Bratislavskho a Koickho (len nepatrn asti zemia boli zalenen
do oproskho ditriktu.
Po porke maarskej revolcie 1848-1849 sa poas tzv. prvho provizria (1849
1850) zmenil aj administratvny systm v Uhorsku. Boli sce zachovan hranice bvalch
stolc, ale v rmci bachovho absolutizmu sa v Uhorsku zaviedlo 5 vojenskch ditriktov (na
dnenom Slovensku: Bratislava a Koice, na ostatnom zem Uhorska opron, Pe-Budn a
Vek Varadn), ktor viedli ich generli menovan cisrom. Vojensk ditrikty sa alej delili
na civiln ditrikty (obvykle tyri), ktor sa zas delili na upy v hraniciach bvalch stolc. Poas druhho tzv. Geringerovho provizria (13. 9. 1850 18. 1. 1853 boli vojensk ditrikty
premenen na civiln ditrikty, ktor sa delili na upy a tie na (slnovsk) okresy. Ditrikty
viedli hlavn ditriktn upani, upy prednostovia a slnovsk okresy slni (achtick sudcovia). zemie niektorch p sa zmenilo a niektor upy boli novo vytvoren; na Slovensku
sa Nitrianska upa rozdelila na Hornonitriansku upu a Dolnonitriansku upu a spojila sa
Turnianska upa s Abovskou upou. K Dolnonitrianskej upe pribudli ete Bnovsk slnovsk okres z Trenianskej stolice a Osliansky slnovsk okres z Tekovskej upy. asti
Komranskej, Ostrihomskej a Rbskej upy na avom brehu Dunaja boli spojen do Komranskej upy stolice (aj spolu s komranskm predmostm na pravom brehu Dunaja).
1. Abovsko turnianska
6. Hontianska
11. Oravsk
16. Trenianska
2. Bratislavsk
7. Komransk
12. Rbska
17. Turianska
3. Dolnonitrianska
8. Liptovsk
13. Spisk
18. Usk
4. Hornonitrianska
9. Moonsk
14. arisk
19. Zemplnska
5. Gemersk
10. Novohradsk
15. Tekovsk
20. Zvolensk
V rmci tzv. definitva (19. 1 .1853 20. 10. 1860) boli Oravsk upa a Turianska
upa spojen do Oravsko-turianskej upy; ditrikty boli formlne premenen na administratvne zemia miestodriteskho oddelenia (od 1.7.1860 administratvne zemia expozitry
miestodritestva). Aj tieto sa delili na upy. Na ele p stli komisri menovan centralistickou viedenskou vldou . Kompetencie p sa obmedzili len na oblas politickej a daovej
sprvy. Sdna prvomoc bola odovzdan osobitnm radom. Ke sa Oktbrovm diplomom
v roku 1860 raksky cisr zriekol absolutizmu, poas tzv. prechodnho obdobia (1860
1867) prebiehal postupn nvrat k stavu z roku 1848; bolo teda postupne obnovovan
zemnosprvne lenenie spred roka 1849 (ie stolice), a to tak v zemnom zmysle, ako aj v
oblasti funkci. A po raksko-uhorskom vyrovnan roku 1867 boli vak obnoven samosprvne orgny p na rovni predrevolunch stolc a predchdzajce zemn usporiadanie bez ditriktov.
24
3.6. UPY V ROKOCH 1867-1923

Mapa prloha 4
Po rakskomaarskom vyrovnan v roku 1867 sa ditrikty zruili a obnovilo predchdzajce zemn usporiadanie (vrtane neprirodzenho vymedzenia zem niektorch
celkov) s tm, e stoliciam zostal nzov upa.
Hranice p boli op zmenen na stav z r. 1848, zachovan zostali len niektor
drobn zmeny v priebehu hranc. V roku 1867 bolo v Uhorsku vytvorench 64 p (71 vrtane Chorvtska Slavnska). Tento poet (71) sa a do roku 1918 nezmenil, iba upa Tura
bola zruen v roku 1882. Poet slnovskch okresov do roku 1910 stle rstol. Okolo roku
1891 jestvovalo 409 slnovskch okresov.
K Hontianskej upe bola v roku 1877pripojen Krupina, ktor dovtedy bola slobodnm
krovskm mestom. V roku 1882 sa poda zkonnho lnku LXIII uhorskho snemu z roku
1881 upravili hranice Abovskej (pridan ahanovce), Hontianskej (Krovce), Nitrianskej
(Kostoany pod Trbeom), Novohradskej, Spiskej (ts pripojen k Abovsko-Turnianskej),
ariskej (pribudli Krovce, Fija, Rusk Voa, Hermanovce at.), Tekovskej (Neverice, Ladice), Uskej (Zbudza), Zemplnskej (Mal Kazimr, Byta) a Zvolenskej upy. V tom istom
roku bola Turnianska upa pripojen k Abovskej upe a vznikla Abovsko-turnianska upa;
obec Lipovnk a alie tyri dediny Turnianskej upy boli zase pripojen ku Gemerskomalohontskej upe. V roku1884: dolo ete k drobnm zmenm hranc Bratislavskej (pridan
avobren Dechtice), Abovskej, Nitrianskej a Zemplnskej upy. Pvodn poet tyroch
slnovskch okresov v kadej upe sa upravil poda jej potrieb a ich hranice sa stanovili tak,
aby sa o najviac stali rchlo dostupnmi obyvateom.
Na zem Slovenska bolo po roku 1882 11 celch p (Bratislavsk, Nitrianska, Tekovsk, Trenianska, Turianska, Oravsk, Liptovsk, Zvolensk, Spisk, Gemerskomalohontsk., arisk), via as 6 p (Komransk, Hontianska, Novohradsk, Abovsko-turnianska, Zemplnska a Usk) a iba niekoko obc troch p (Ostrihomsk, Rbska,
Moonsk). Toto usporiadanie pretrvalo znik Raksko Uhorska.
Prvomoci p sa po roku 1867 stle zmenovali a presvali sa na ministerstv a im
podriaden rady. V roku 1869 bolo z prvomoci p vyat sdnictvo a neskr aj stavebnotechnick zleitosti, sirotsk zleitosti, lesnctvo, verejn bezpenos, veterinrna sluba
a (celkov) finann hospodrenie. Najdleitejie zmeny sa tkali miest: Municipilny zkon
. 42/1870 zruil star prva slobodnch krovskch miest a len as municipilnych miest
bola vyat z prvomoci p. V roku 1876 mest okrem 25 najdleitejch miest svoju
samostatnos stratili.
25
Mal upy a slnovsk okresy (1918 - 1922)

Od konca 19. storoia psobili na zem Slovenska tieto upy:
Nzov upy
Sdlo upy
sasn tty, do
ktorch zasahovali
Rozloha
[km]
z toho na Slovensku [%]
Abovsko-turnianska
Koice
Slovensko, Maarsko
3323
49,5
Bratislavsk
Bratislava
Slovensko, Maarsko
4370
98,5
Gemerskomalohontsk
Rimavsk Sobota
Slovensko, Maarsko
4289
91,0
Hontianska
ahy
Slovensko, Maarsko
2633
82,0
Komransk
Komrno
Slovensko, Maarsko
2843
48,5
Liptovsk
Liptovsk Mikul
Slovensko
2247
100,0
Moonsk
Mosonmagyarvar
Slovensko, Raksko,
Maarsko
2014
4,5
Nitrianska
Nitra
Slovensko
5519
100,0
Novohradsk
Balask armoty
Slovensko, Maarsko
4133
42,0
Oravsk
Doln Kubn
Slovensko, Posko
3323
86,0
Ostrihomsk
Ostrihom
Slovensko, Maarsko
1076
50,5
Rbska
Rb
Slovensko, Maarsko
1527
6,5
Spisk
Levoa
Slovensko, Posko
3668
94,5
arisk
Preov
Slovensko
3625
100,0
Tekovsk
Zlat Moravce
Slovensko
2724
100,0
Trenianska
Trenn
Slovensko
4456
100,0
Turianska
Martin
Slovensko
1123
100,0
Usk
Uhorod
Slovensko, Ukrajina
3230
32,0
Zemplnska
Storaljajhely
Slovensko, Maarsko
6269
72,0
Zvolensk
Bansk Bystrica
Slovensko
2730
100,0
Popri tom existovali na Slovensku tyri municipilne mest, ktor mali postavenie v
podstate na rovni p:
Bratislava
Koice
Bansk Bel a Bansk tiavnica (jedno municipilne mesto)
Komrno
esko-Slovensko pri svojom vzniku zkonom .11 z 28. oktbra 1918 o zriaden
samostatnho ttu esko-slovenskho prevzalo dovtedaj raksko-uhorsk prvny systm a tm aj dovtedajie zemn a sprvne usporiadanie. Vzhadom na zloit situciu
na Slovensku, kde podstatn as dovtedajch orgnov verejnej sprvy repektovala i novovydvan prvne normy maarskch strednch orgnov, vlda dostala zkonom . 64 z
26
10. decembra 1918 o mimoriadnych prechodnch ustanoveniach na Slovensku prvo da

niektormu svojmu lenovi pln moc, aby vydval nariadenia a konal vetko na udranie
poriadku, na konsolidovanie pomerov a na zabezpeenie riadneho ttneho ivota. Na zklade toho bol vymenovan minister a bolo zriaden ministerstvo s plnou mocou pre sprvu
Slovenska, ktor rieilo aj viacer naliehav problmy zemnho a sprvneho usporiadania
normatvnymi prvnymi aktmi bez charakteru veobecne zvznch prvnych predpisov.
K 30. oktbru 1918, ke Slovensk nrodn rada v Martine prijala Deklarciu slovenskho nroda o pripojen Slovenska k novovytvranmu esko-slovenskmu ttu, patrilo
terajie zemie Slovenska do 24 municpi, ktor tvorilo 20 p a 4 mest s municiplnym
prvom, nepatriace do iadnej upy8:
Municpi k 30.oktbru 1918
.
teraz pouvan nzov
in nzvy
sdlo na Slovensku
(vtedaj nzov)
Abov, Abaujsk, Abauj-turansk
Koice
upy (komitty, stolice)

1. Abovsko-turnianska
2. Bratislavsk
Bratislava
3. Gemersko-malohontsk
Gemer, Gemermalohontsk
Rimavsk Sobota
4. Hontianska
Hont, Hontsk
ahy
5. Komransk
Komrensk
Komrno
6. Liptovsk
Liptov
Liptovsk Sv. Mikul
7. Nitrianska
Nitransk
Nitra
8. Novohradsk
Novohrad
9. Oravsk
Orava
Doln Kubn
10. Spisk
Spi
Levoa
11. arisk
ari, arysk
Preov
12. Tekovsk
Tekov
Zlat Moravce
13. Trenianska
Trenansk
Trenn
14. Turianska
Turiec, Turansk
Turiansky Sv. Martin
15. Zemplnska
Zempln
16. Zvolensk
Zvolen
17. Moonsk
18. Ostrihomsk
19. Rbska
20. Usk
Uhorodsk
prloha A k 2 zkona .126/1920 Zb., v ktorej sa vymedzuj zemn obvody novch p dovtedajmi upami, resp. ich asami
27
Mest s municiplnym prvom (municiplne mest, municpi)

1.
Bansk tiavnica a Bansk Bel
2.
Bratislava
3.
Komrno
4.
Koice
Bask tiavnica - Bel
Ako vyplva zo zkona .126/1920 Zb. a z vykonvacch nariaden a vyhlok, esko-Slovensku pripadlo cel zemie 12 p 9 aj s ich sdlami. zemie alch 4 p (Hontskej,
Komrenskej, Novohradskej a Zemplnskej) sa stalo sasou esko-Slovenska z podstatnej
asti, avak v prpade 2 p bez ich dovtedajch sdiel 10. Z zemia p Ostrihomskej, Rbskej, a Uhorodskej pripadla Slovensku len menia as a z zemia Moonskej upy len nepatrn as; vetky bez upnch sdiel.
Po vzniku esko-Slovenska upy na zem Slovenska a Podkarpatskej Rusi najprv
zostali v nezmenenom tvare a z vekej asti s nezmenenmi funkciami. Vnimku vak predstavovali najm upy na junom Slovensku. Moonsk (Rbska) upa v esko-slovenskom
tte vbec nepsobila a s Ostrihomskou boli zalenen do Komranskej upy pravdepodobne tm, e 31.1.1919 bol vymenovan upan pre Komransko-rbsko-ostrihomsk upu11, pretoe ich zemia zo znanej asti zostali v Maarsku. Na vchode bola v roku 1919
slovensk as Uskej upy (slnovsk okresy Sobrance a Vek Kapuany) spojen so
Zemplnskou upou; zvyok Uskej upy zostal ako sas zemia Podkarpatskej Rusi. Sdlo Novohradskej upy na Slovensku sa prenieslo do Luenca a sdlo Zemplnskej upy do
Michaloviec; o tchto presunoch nie s znme veobecne zvzn prvne predpisy12. V svislosti s hraninm sporom s Poskom dolo aj k pravm hranc Oravy a Spia.
upy sa vtedy lenili na slnovsk okresy (asto oznaovan aj ako okresy hlavnoslnovsk, na ele s hlavnm slnym); ich zostavu na terajom zem Slovenska mono
rekontruova zo zkona .126/1920 Zb. a z vykonvacch nariaden13 a vyhlok k nemu,
ale aj zo zkona .243/1922 Zb. a z nariaden vldy z rokov 1918-1922, ktormi sa menilo
dovtedajie usporiadanie zemia14, vydanmi na zklade tchto zkonov. Tto rerkontrukcia je vak mon len pokia ide o okresy, ktor mali sdlo na zem Slovenska, pretoe obce
z ostatnch okresov prilenili orgny ttnej sprvy k takmto okresom bez menovitho uvedenia v zbierke zkonov.
K 31.10.1918 sa uvdza, e na vtedajom zem Slovenska malo sdla 136 celkov
okresnho stupa (z toho 39 mestskch), v tom 97 slnovskch okresov 15; 35 miest so zria-
v tabuke s zvraznen
dovtedy boli Balske armoty (Balassagyarmat) sdlom Novohradskej upy a Nov Mesto pod
iatrom (Storaljajhelyi) sdlom Zemplnskej upy
11
radn noviny z 31.1.1919, cit. poda L. Lipscher, K vvinu politickej sprvy na Slovensku v rokoch
1918-1938,Bratislava 1966
12
prevzat poda L. Lipscher, K vvinu politickej sprvy na Slovensku v rokoch 1918-1938,Bratislava
1966
13
nariadenia vldy Republiky eskoslovenskej .275/1922 Zb., .280/1922 Zb., .281/1922 Zb.,
.310/1922 Zb., .378/1922 Zb., .412/1922 Zb.; vyhlka ministra vntra v dohode s ministrom s
plnou mocou pre sprvu Slovenska .345/1922 Zb.
14
nariadenia vldy Republiky eskoslovenskej .606/1920 Zb., .436/1921 Zb., .91/1922 Zb.
15
okrem nich sa spomnaj aj - avak len pri vymedzovan novch p v prlohe k zkonu .126/1920
Zb. bez plnho zoznamu okresov: zo upy Komrensk prav breh Malho Dunaja (okres gutansk) /sdlo Guta je terajie Kolrovo/, zrejme duplicitn s okresom itnoostrovskm (komranskm) a
okres rimasiasky zo upy Gemerskej) /Rimavsk Se, okr. R. Sobota/, zrejme duplicitn s okresom
Feledince ("feledsk" okres, Veledn, terajie Jesensk, okr. R. Sobota)
10
28
denm magistrtom, ktor netvorili sas slnovskch okresov a 4 municiplne mest (vo
svojich zemnch obvodoch vykonvali aj prvomoci okresnho stupa verejnej sprvy).
V rmci toho sa vak ako vtedajia sas zemia Slovenska uvdzali 2 slnovsk okresy
vrtane ich sdiel, ktor tvorili vtedy sas upy Uhorodskej: Peren a Velykyj Bereznyj
(Vek Berezn), ktor sa teraz u cel nachdzaj mimo nho zemia (na Ukrajine).
Preto mono kontatova, e k 31.10.1918 malo na terajom zem Slovenska sdla
134 celkov okresnho stupa (z toho 39 mestskch), v tom
95 slnovskch okresov aj s ich sdlami16;
35 miest so zriadenm magistrtom, ktor netvorili sas slnovskch okresov;
4 municiplne mest (vo svojich zemnch obvodoch vykonvali aj prvomoci okresnho stupa verejnej sprvy).
Okrem toho boli vtedy sasou prihraninho zemia Slovenska aj asti neidentifikovanch slnovskch okresov z neidentifikovanch p, ktorch sdla sa nachdzali na
zem Maarska.
Zkonom .210 z 22. marca 1920 o doasnej prave politickej sprvy na Slovensku
bola vlda splnomocnen, aby
zluovala upy alebo ich asti a poda potreby ponechala v ich dovtedajch sdlach
expozitry,
mest s municiplnym prvom vyhlasovala za mest so zriadenm magistrtom alebo
za vek obce,
upravovala obvody slnovskch okresov a ich sdla,
mest so zriadenm magistrtom vyhlasovala za vek obce.
Poda tohto zkona vlda v rokoch 1920 - 1922 postupne
nariadenm .606/1920 Zb. s innosou od 13.11.1920 zlila turniansky slnovsk okres so slnovskm okresom moldavskm, m sa poet okresov znil na 133 a urila za
sdlo zlenho okresu Moldavu;
nariadenm . .436/1921 Zb. s innosou od 6.12.1921 preloila sdlo itnoostrovskho
slnovskho okresu Komranskej upy zo Zemianskej Ole (Zemanskej Oe) do Komrna a zmenila jeho nzov na komransk (okres komrensk);
nariadenm .91/1922 Zb. s innosou od 18.3.1922 (neskr odsunutm na 10.12.1922)
zruila podzmock slnovsk okres so sdlom v Tvrdone, m sa poet okresov znil
na 132 a jeho zemie rozdelila do trstenskho, do nmestovskho a do dolnokubnskeho
slnovskho okresu.
16
okrem nich sa spomnaj aj - avak len pri vymedzovan novch p v prlohe k zkonu .126/1920
Zb. bez plnho zoznamu okresov: zo upy Komrensk prav breh Malho Dunaja (okres gutansk) /sdlo Guta je terajie Kolrovo/, zrejme duplicitn s okresom itnoostrovskm (komranskm) a
okres rimasiasky zo upy Gemerskej) /Rimavsk Se, okr. R. Sobota/, zrejme duplicitn s okresom
Feledince ("feledsk" okres, Veledn, terajie Jesensk, okr. R. Sobota)
29
Na konci tohoto obdobia teda na terajom zem Slovenska psobilo

na municiplnom stupni 20 celkov (z toho 4 mestsk): 16 p
1. Bratislavsk
5. Tekovsk
9. Zvolensk
13. Spisk
2. Nitrianska
6. Turianska
10. Hontianska
14. Abovsko-turnianska
3. Trenianska
7. Oravsk
11. Novohradsk
15. arisk
4. Komransk
8. Liptovsk
12. Gemersko-malohontsk
16. Zemplnska
a 4 mest s municiplnym prvom;

na okresnom stupni 132 celkov (z toho 39 mestskch): 93 slnovskch okresov, 35 miest
so zriadenm magistrtom a 4 mest s municiplnym prvom (na svojom zem plnili aj
funkciu okresnho stupa); okrem toho na vtedajom zem Slovenska mali sdla aj 2 tak okresy, ktor s teraz na zem Ukrajiny.
Takto upn lenenie vak bolo v novovzniknutom esko-Slovensku len doasnm
rieenm. upy mali znane potlaen svoje samosprvne funkcie a vetka moc bola sstreden do rk vldou menovanho upana.
3.7. VYBRAN PROBLMY LENENIA

Terajie zemn a sprvne lenenie Slovenska je nezriedka predmetom kritiky
z dvoch protichodnch pozci:
1. as kritiky mu vytka, e len zemie ttu na zbytone vek poet a smich krajov a samosprvnych krajov, hoci nedvne sksenosti ukazuj, e z hadiska zabezpeovania loh miestnej verejnej sprvy by plne postaovalo, keby ich bolo len tri a
es (ie ako v obdob rokov 1960 a 1990, resp. 1949 1960) a takto lenenie by
bolo ekonomickejie a efektvnejie,
2. naproti tomu alia as kritikov terajiemu leneniu vyta, e terajie kraje
a samosprvne kraje s prli vekmi regionlnymi tvarmi na to, aby sa s nimi mohlo stotoni ich obyvatestvo ako s tzv. prirodzenmi celkami; tto as kritikov by povaovala za optimlne vrti sa k historickmu leneniu na 16 a 20 regionlnych celkov, ie v podstate niekdajch stolc (resp. v poslednom obdob p), ktor na Slovensku existovali od konca 13. a do zaiatku 20. storoia.
Na podporu prvej z uvedench pozci by bolo mon uvies aj alie argumenty,
napr.
u pri troch regionlnych celkoch by ich zemia mohli ma v podstate tzv. arondovan tvary, ie tak, v ktorch by ich okrajov asti nemuseli by znane rozdielne vzdialen od ich centier (na rozdiel od pomerne podlhovastho tvaru zemia Slovenska pozri vodn kapitolu),
z hadiska ternu s poda kontatovania fyzickej geografie pomerne vrazn

rozdiely medzi v podstate ninnm zpadnm Slovenskom, hornatm strednm
Slovenskom a kopcovitm vchodnm Slovenskom,
aj z jazykovho hadiska existuj tri zkladn skupiny slovenskch nre zpadoslovensk, stredoslovensk a vchodoslovensk.
30
Pokia ide o druh z uvedench pozci kritiky terajieho zemnho a sprvneho lenenia Slovenska, mono kontatova, e v podstate (aj ke nie v detailoch) stotouje tzv.
prirodzen reginy s historickmi stolicami (upami) z ias bvalho Uhorska, hoci tvary
tchto stolc vznikli v kontexte dvno prekonanch historickch udalost a vo viacerch prpadoch ich tvary vbec neboli prirodzen. Ako ukku mono uvies napr. zemia Spiskej
stolice (ktor bola popri tom aj najmenej vntorne integrovan), Nitrianskej stolice
a Zemplnskej stolice. Inokedy je zas snaha stotoova poiadavky na vytvorenie etnickch
reginov akoby s historickmi stolicami, hoci v skutonosti by ilo o plne in regionlne tvary, ako by tomu bolo napr. v prpade navrhovanej tzv. Podunajskej upy.
Rozhodujca as pripomienok a kritiky terajieho systmu miestnej (vrtane regionlnej) verejnej sprvy sa sstreuje na jej extrmnu dezintegrciu do navzjom nezvislch odvetvovo pecializovanch sstav.
Vo veciach zemnho a sprvneho usporiadania sa tie kritizuje rznorodos
zemnch obvodov a rznos sdel jednotlivch pecializovanch orgnov pripomienky, alie pripomienky k usporiadaniu sa sstreuj do dvoch smerov:
poet 8 samosprvnych krajov (vych zemnch celkov), ktor sa povauje

za nedostaujci na to, aby umooval vyjadri identitu jednotlivch prirodzench (resp. aj historickch) reginov Slovenska,
poet 8 krajov ako celkov miestnej ttnej sprvy najvyieho stupa, ktor sa
povauje z hadiska potrieb jej organizcie a prevdzky za zbytone vek.
Tieto pripomienky a tm aj poiadavky na zmeny zemnho a sprvneho usporiadania niekedy vysuj do poiadavky odli poet samosprvnych krajov od potu krajov ako
celkov miestnej ttnej sprvy, ako aj na unifikciu sprvnych obvodov orgnov ttnej sprvy okresnho stupa.
3.7.1.
31
SPISK STOLICA A EXEMPTN CELKY V NEJ
Kritika terajieho lenenia sa najastejie vzahuje na rozdelenie historickho reginu

Spia do dvoch okresov (Levoa, Spisk Nov Ves) a do dvoch krajov (Preovskho a Koickho), ktor vak vyplynulo z rozdielnosti dostupnosti tchto dvoch okresnch miest do
krajskch miest (Preova a Koc) najm do vybudovania dianice. Spi vak bol aj v histrii
zemne najmenej integrovanou stolicou, podstatn as jeho zemia len v obmedzenom
rozsahu podliehala riadeniu orgnov Spiskej stolice.
Obr. 6
SPISK STOLICA OD 13. STOR.

DO R. 1848
Obr. 7
SPISK UPA V ROKOCH

1867-1922
32
as zemia Spia trvalo tvorila historicky najstaria samostatn stolica Stolica X

spiskch kopijnkov, ktor predchdzala vzniku Spiskej stolice, mala pln samosprvu a pretrvala a do 18. storoia
alie asti zemia tvorili Provinciu XXIV spiskch miest, neskr rozdelen na Provinciu XIII spiskch miest (zlohovanch Posku) a na Provinciu XI spiskch miest,
ktor mali tie takmer pln samosprvu
v psobnosti orgnov Spiskej stolice nebolo ani bansk vsadn zemie na juhu
Spia v dol Hnilca, pre ktor s teraz vrazne bliie a atraktvnejie Koice ne
vzdialenejia Spisk Nov Ves
znan as Spia ubovnianske panstvo, ako aj mest Podolnec, Hniezdne a Star ubova boli poas troch storo pod poskou sprvou.
Obr. 8 SPISK STOLICA A EXEMPTN CELKY V NEJ
33
BANSK VSADN ZEMIE (najm bansk sdla v dol Hnilca): vedlr, Mnek
nad Hnilcom, Helcmanovce, Prakovce, Telgrt, Jaklovce, Margecany; Smolnk, akarovce,
Vek Folkmar, Slovinky, Krompachy, Kojov
PROVINCIA X SPISKCH KOPIJNKOV: Abrahmovce, Betlanovce, enice, Filice, Haduovce, Hrka, Hozelec, Jnovce, Kiovce, Komrovce, Levkovce, Machalovce, Ondrej, Primovce
PROVINCIA XIII SPISKCH MIEST (zlohovanch Posku): ubica, Matejovce, Poprad, Ruskinovce, Spisk Bel, Spisk Nov Ves, Spisk Sobota, Spisk Podhradie,
Spisk Vlachy, Stre pod Tatrami, Tvaron, Vek, Vrbov
PROVINCIA XVI SPISKCH MIEST = Podolnec, Hniezdne, Star ubova + mest Provincie XIII spiskch miest
PROVINCIA XI SPISKCH MIEST (nezlohovanch Posku): Bystrany, Harichovce,
Hrabuice, Iliaovce, Kurimany, Mlynica, Odorn, Smiany, Spisk tvrtok, Vek Slavkov,
akovce.
Pritom mono poznamena, e ani nvrhy na vznik Spiskej upy nerepektuj svislos geografickho celku Zpadnch Tatier a Vysokch (Vchodnch) Tatier v rmci Tatranskho nrodnho parku (ich vzjomn separcia m negatvny vplyv na rozvoj Zpadnch
Tatier).
3.7.2.
NITRIANSKA STOLICA
Obr. 9 Nitrianska stolica
zemie Nitrianskej stolice bolo z dejinnho aspektu znane stabiln a me preto plne zodpoveda historickmu reginu. Vytvorilo sa vak v podstate zrejme len v nadvznosti
34
na urit etapu postupnho zaleovania zemia do novovznikajceho Uhorska a s tm spojenho vytvrania feudlnych majetkovch vzahov, mono e aj ako reminiscencia na predchdzajce zemie Pribinovho knieatstva, ktor bolo prvm slovanskm ttnym tvarom
na naom zem.
Z geografickho hadiska vak mala natoko zloit tvar, e by vbec nezodpovedal
prirodzenmu reginu. Jej zemie toti prechdzalo z jadra v Nitre a okol, ie z dolia
strednho toku rieky Nitry, cez Trnavsk pahorkatinu a Povask Inovec do dolia Vhu a z
neho alej cez Mal Karpaty a Myjavsk pahorkatinu a do dolia rieky Moravy. Naproti tomu vak v samotnom dol rieky Nitry bolo zemie Nitrianskej stolice severovchodne od
Topoian zen rozsiahlym presahom Tekovskej stolice (z dolia Hrona) take tzv. horn
Nitra bola s jadrom stolice prepojen len zkym psom zemia cez paraleln dolie vedajej
menej rieky Nitrice.
Nitrianska stolica je preto zrejme vraznou ukkou, e historick regin ete vbec
nemus by toton s prirodzenm reginom.
3.7.3.
ZEMPLNSKA STOLICA A ZEMPLNSKA UPA

hranica medzi Preovskm krajom a Koickm krajom
Storaljajhely
hranice Zemplnskej stolice (Zemplnskej upy)
Obr. 10 Zemplnska stolica a Zemplnska upa
Medzi kritizovan prvky terajieho lenenia patr aj rozlenenie Zemplna ako dajne
prirodzenho celku do dvoch krajov Preovskho a Koickho.
Aj zemie niekdajej Zemplnskej stolice vak malo zloit tvar a vbec nezodpovedalo prirodzenmu reginu. Zatia o v severnej asti bolo pomerne irok, v strednej asti
zasahovala do jeho jadra Usk stolica tak, e niekdajie historick centrum Nov Mesto pod
iatrom (Storaljajhely) lealo v zenej asti Zemplna (na terajom zem Maarska) a
terajie obvykle navrhovan centrum Zemplna Michalovce le tesne na jeho hranici s bvalou Uskou stolicou.
35
Preto by nebolo sprvne vraca sa v rmci zemnho a sprvneho lenenia k dvnejiemu vymedzeniu Zemplnskej stolice, resp. upy a najm neprihliada k atraktivite miest
Koice a Preov osobitne pre mest a obce v jej zpadnej asti.
3.7.4.
BRATISLAVSK STOLICA, KRAJ, UPA A PODUNAJSK UPA
TRNAVSK KRAJ
BRATISLAVSK STOLICA
BRATISLAVSK KRAJ
PODUNAJSK UPA (min)

PODUNAJSK UPA (max)
Obr. 11 BRATISLAVSK STOLICA, KRAJ, UPA A POADOVAN PODUNAJSK UPA
Na rozdiel od predchdzajcich uvedench prpadov Spia, Nitrianskej a Zemplna

v ktorch je sasn lenenie na kraje a samosprvne kraje z hadiska regionalizcie aspo
tak prirodzen, ale skr prirodzenejie ne bolo niekdajie lenenie na stolice a upy, Bratislavsk stolica svojm zemm v podstate viac zodpovedala prirodzenmu nodlnemu reginu v jeho irom vymedzen (vrtane mesta Trnavy) ne zemie terajieho Bratislavskho
kraja a samosprvneho kraja (vyieho zemnho celku). Z najbliieho okolia Bratislavy
celkom prirodzene zahrovala do tohto reginu aj amorn s okolm, podobne ako s do
neho zalenen Malacky, Pezinok, Modru a Senec s ich okolm.
amorn vak nebol pri vytvran terajieho zemnho a sprvneho usporiadania do
Bratislavskho kraja zalenen, aby maarsk etnikum na zpadnom Slovensku nebolo roz-
36
delen a do troch krajov. Tento princp etnickej ohranienosti vak jednostranne prevldol
nad regionalistickmi princpmi u pri zmenovan potu okresov v roku 1960, ke bol zruen okres amorn a jeho zemie nebolo zalenen do okresu Bratislava vidiek, kde by
poda princpu nodality nesporne patrilo, ale stalo sa sasou okresu Dunajsk Streda.
Bratislavsk stolica zo irieho okolia Bratislavy zahrovala aj Dunajsk Stredu, Galantu, au a Vek Meder s ich okolm, ktor neboli do Bratislavskho kraja zalenen
z podobnch etnickch dvodov ako amorn. Tm sa vytvorila nenormlna situcia, ke
pohyb obyvatestva z tchto zem za prcou, tdiom, kultrou a regionlnymi slubami
prirodzene smeruje do Bratislavy ako regionlneho ekonomickho a kultrneho centra (aj
ke by sa neprihliadalo k jej ete vznamnejej funkcii ako hlavnho mesta), avak z hadiska verejnej sprvy je nten s v opanom smere, pre od Bratislavy.
Za zvl sporn treba povaova v akomkovek usporiadan vylenenie zemia
hlavnho mesta Bratislavy (ale podobne aj napr. mesta Koc) z okolitho zemnho
a sprvneho (administratvneho) regionlneho celku. Aj ke sa v Eurpskej nii vyskytuj
i viacer tty s podobnm lenenm, predsa len vo vine prpadov je hlavn mesto sasou irieho reginu pretoe je to prirodzenejie rieenie, zodpovedajce veobecne prijatmu zkladnmu princpu vytvrania zemnch a sprvnych celkov ako tzv. nodlnych reginov. Pri vylenen sa toti vytvra mesto bez vlastnho administratvneho reginu a regin bez vlastnho jadra uzlu (nodus) alebo s nepravm, reginu cudzm jadrom a pre prax
vznik potreba riei konfliktn vzahy medzi jadrom a reginom a na rovni strednch
orgnov ttu (ie najm na rovni vldy), hoci je to obvykle typicky regionlna problematika.
Ete problematickejie s vak nvrhy na vytvorenie tzv. Podunajskej upy, aj ke ich
autori sa zatia nezjednotili, i by mala ma len minimlny alebo v rozsah. Za plne nevhodn vak treba povaova obas sa vyskytujce zmery, aby takto zemn a sprvny
celok mal rozsah maximlny a aby zahroval ps zemia pozd celch junch hranc Slovenska, take by siahal a po Krovsk Chlmec a iernu nad Tisou. Takto lenenie by
ntilo obyvateov Podunajskej upy smerova za slubami regionlneho stupa a na juhozpadn Slovensko (zrejme do Komrna alebo do Novch Zmkov), ktor je pre vinu
obc viacnsobne vzdialenejie ako napr. Koice, Luenec, Zvolen alebo Bansk Bystrica.
37
3.8. VEUPY A OKRESY V ROKOCH 1923 1928

Mapa prloha 5
U 29. februra 1920 bol prijat zkon .126 o zriaden upnch a okresnch radov v Republike eskoslovenskej, poda ktorho sa malo v celom tte zriadi 21 p
(v echch, na Morave a v Sliezsku upy dovtedy neexistovali, boli len okresy), z toho 6 p
na Slovensku:
upa XV. so sdlom v Bratislave,
upa XVI. so sdlom v Nitre,
upa XVII. so sdlom v Turianskom Svtom Martine,
upa XVIII. so sdlom vo Zvolene,
upa XIX. so sdlom v Liptovskom Svtom Mikuli,
upa XX. so sdlom v Koiciach.
innos tohto zkona mala vlda ustanovi nariadenm; jeho realizcia vak narazila
v echch, na Morave a v Sliezsku najm na nrodnostn rozpory a tak sa uplatnila len na
Slovensku (a na Podkarpatskej Rusi), aj to so znanm asovm posunom.
Aj ke sa v tomto usporiadan uplatnili racionalizan tendencie v podstatnom zmenen potu p, vymedzenie zem viacerch p (najm Podtatranskej a sasti Zvolenskej i
Nitrianskej) a urenie ich sdiel nebolo vade optimlne. V esku mali by upy pvodne tie
zaveden, ale nakoniec neboli, lebo by vo viacerch z nich boli mali prevahu Nemci. V Podkarpatskej Rusi existovali a do roku 1928 pvodn uhorsk upy, ie tzv. veupy boli
v esko- Slovensku zaveden isto len na zem Slovenska.
Medzitm zkon .243 z 13. jla 1922 zmenil municiplne mest Bratislava a Koice
na mest so zriadenm magistrtom, avak aj innos tohto zkona mala op dodatone
uri vlda nariadenm.
Vlda v roku 1922 v priebehu septembra a decembra postupne vydala
nariadenie vldy .275 z 21.9.1922, ktorm s innosou od 30.9.1922 (neskr postupne
odsvanou na 10.12.1922, 31.12.1922 a 1.1.1923)
optovne vyhlsila municiplne mest Bratislava a Koice za mest so zriadenm
magistrtom a prilenila ich k upe Bratislavskej resp. Abaujturanskej,
zriadila nov slnovsk okresy so sdlom v Baskej tiavnici-Belej, v Modre a v
Kremnici,
preloila sdla slnovskch okresov: holskeho z Hola do Uhorskej Skalice,
spisko-soboteckho zo Spiskej Soboty do Popradu a hnskeho z Hnte do
Rimavskej Soboty;
prehlsila za vek obce a prilenila k prslunm slnovskm okresom municiplne mest Komrno a Bask tiavnica-Bel, ako aj mest so zriadenm magistrtom Bardiov, Spisk Bel, Brezno, Bask Bystrica, Gelnica, Jelava, Svt
Jur, Kemarok, Levice, Levoa, Luenec, Nitra, Spisk Nov Ves, Spisk Podhradie, Preov, Roava, Ruomberok, Sabinov, Trenn, Trnava, Spisk Vlachy,
Nov Zmky, Zvole, ilina, Modra, Pezinok, Kremnica, Uhorsk Skalica, Poprad,
Rimavsk Sobota,
prilenila k prslunm slnovskm okresom aj bval mest so zriadenm magistrtom Krupina, Nov Baa, Dobin, ubica a Revca, u prv (prvny predpis a
de innosti sa neuvdza) prehlsen za vek obce;
38
Tm zanikli municiplne mest, poet slnovskch okresov sa zvil na 96, ale poet miest so zriadenm magistrtom sa zmenil na 2, take poet celkov okresnho stupa
bol 98 (z toho boli u len 2 mestsk);
nariadenie vldy .280 z 21.9.1922, ktorm s innosou od 30.9.1922
zlila upy Abauj-turansk, arisk a Zemplnsku na vkon vntornej sprvy
(politickej) do jednho sprvneho obvodu s nzvom Koick upa sa sdlom
v Koiciach (s doasnou expozitrou v Michalovciach pre zemie dovtedajej upy
Zemplnskej) a s hlavnoslnovskmi okresmi so sdlami v Koiciach, Moldave,
Preove, Bardiove, Sabinove, Vynom Svidnku, Giraltovciach, Seovciach, Krlovskom Chlumci, Vranove, Michalovciach, Vekch Kapuanoch, Sobranciach,
Humennom, Medzilaborciach, Snine, Vekom Bereznom a s mestom so zriadenm
magistrtom Koice, priom poverila ministra vntra v dohode s ministrom s plnou
mocou pre sprvu Slovenska uri de zaatia innosti slnovskch radov v novch sdlach a presunu kompetenci na ne;
sasne zanikli dovtedajie okresy da, Lemeany, Lipjany, Stropkov a Michany, (zanikol aj okres Peren z terajieho zemia Ukrajiny);
tm sa poet p znil na 17 a poet slnovskch okresov na 91, take pri 2 mestch so zriadenm magistrtom bolo na terajom zem Slovenska spolu 93 celkov okresnho stupa;
nariadenie vldy .281 z 21.9.1922, ktorm s innosou od 30.9.1922 zruila hlavnoslnovsk okresy so sdlami v Ratkovej a Pohorelej a zriadila nov hlavnoslnovsk okres
so sdlom v Novej Bani (avak s tm, e de zaatia innosti novozriadenho slnovskho radu ustanov minister vntra s ministrom s plnou mocou pre sprvu Slovenska); tm
sa poet celkov okresnho stupa znil na 90 slnovskch okresov a 2 mest so zriadenm magistrtom;
nariadenie vldy .310 z 26.10.1922, ktorm s innosou od 2.11.1922 urila, e zkon
.126/1920 Zb. nadobda innos na zem p XV.- XX.(t.j. na celom Slovensku) 1. janura 1923 a e sasne zan innos nm zriaden upn a okresn rady; tm sa poet p znil na 6;
nariadenie vldy .378 z 21.12.1922, ktorm s innosou od 1.1.1923 ustanovila v upch XV. - XX. 81 okresov (z toho 2 mestsk) a ich sdla; sasne tmto nariadenm vlda urila aj zemn obvody vetkch okresov, zruila dovtedajie hlavnoslnovsk okresy so sdlom v obci Senec, abokreky, Oslany, tubnianske Teplice, Vek Slatina,
Ipolsk iahy, Nekyje, Btovce, Hali, Hna, Pastchov, Nemeck upa, Spisk
Podhradie (a Vek Berezn), a zmenila sdla okresov Holi (na Skalicu) a Spisk Sobota (na Poprad).
Minister vntra
vyhlkou .345 z 2.12.1922 v dohode s ministrom s plnou mocou pre sprvu Slovenska
uril 10. december 1922 ako de zaatia innosti a presuny psobnosti na novozriaden
alebo premiestnen slnovsk rady v Baskej tiavnici-Belej, Modre, Kremnici, Novej
Bani, Uhorskej Skalici a Rimavskej Sobote a aj ako de zastavenia innosti slnovskch
radov v Tvrdone, dni, Lemeanoch, Lipianoch, Michalanoch, Stropkove a Pohorelej,
priom sdlo slnovskho radu v Spskej Sobote ponechal zatia nezmenen; 10. december 1922 uril aj ako de zlenia abauj-turanskej, ariskej a zemplnskej upy s
pripojenmi asami upy uhorodskej do jedinho sprvneho obvodu so sdlom upnho
radu v Koiciach a s expozitrou v Michalovciach;
vyhlkou .366 z 12.12. 1922 s innosou od 1.1.1923 zriadil v Roave expozitru
upy XIX.(Lipt.Sv.Mikul) pre okresy Tornaa, Roava a Revca;
39
vyhlkou .412 z 29.12.1922 uril 31. december 1922 ako de, ktorm boli prilenen do
obvodov prslunch slnovskch radov bval mest s municiplnym prvom Bask
tiavnica-Bel a Komrno, ako aj bval mest so zriadenm magistrtom Svt Jur, Pezinok, Modra, Trnava, Trenn, ilina, Nitra, Nov Zmky, Uhorsk Skalica, Ruomberok,
Levice, Kremnica, Zvolen, Bask Bystrica, Brezno, Jelava, Roava, Rimavsk Sobota,
Luenec, Poprad, Kemarok, Spisk Bel, Gelnica, Levoa, Spisk Nov Ves, Spisk
Vlachy, Spisk Podhradie, Bardiov, Preov a Sabinov.
vyhlkou .15 z 20.1.1923 s innosou od 29.1.1923 v Ipolskch ahch zriadil expozitru okresu Krupina.
V jednotlivch upch boli zalenen tieto okresy:
upa XV. (Bratislava)
Bratislava
Dunajsk Streda
Galanta
ala nad Vhom
Malacky
Modra
amorn
Trnava
Hlohovec
Myjava
Pieany
Senica
Skalica
Nov Mesto nad Vhom
Komrno
17
Bratislava mesto
upa XVI. (Nitra)

Bnovce
Nitra
Nov Zmky
Park
Prievidza
Star ala
Vek Topolany
Vrble
Zlat Moravce
upa XVIII. (Bask Bystrica)
upa XIX. (Liptovsk Svt Mikul)
upa XX. (Koice)
Bask Bystrica
Ruomberok
Koice
Bask tiavnica
Liptovsk Sv.Mikul
Moldava
Brezno
Hrdok
Preov
Hronsk Sv. Kr
Tornaa
Bardiov
Krupina
Roava
Sabinov
Levice
Revca
Vyn Svidnk
Luenec
Spisk Star Ves
Giraltovce
Modr Kame
Star ubova
Seovce
Nov Baa
Kemarok
Krlovsk Chlumec
Rimavsk Sobota
Poprad
Vranov
Veledn
Spisk Nov Ves
Michaovce
eliezovce
Levoa
Vek Kapuany
Zvolen
upa XVII. (Turiansky Sv. Martin)

Vek Byta
adca
Kysuck Nov Mesto
Iava
Povask Bystrica
Pchov
Trenn
ilina
Doln Kubn
Nmestovo
Trsten
Turiansky Sv. Martin
Kremnica
Sobrance
Humenn
Medzi-Laborce
Snina
Gelnica
Koice mesto
17
t.j. mesto so zriadenm magistrtom
40
Vldnym nariadenm .208 zo 17.9.1925 sa s innosou od 1.12.1925 preloilo sdlo

okresnho radu z Vynho Svidnka do Stropkova a vyhlkou ministra vntra .209 zo 17.
10. 1925 sa s innosou od 1. 12. 1925 vo Vynom Svidnku zriadila expozitra okresu
Stropkov.
Na konci tohto obdobia na terajom zem Slovenska bolo
na upnom stupni 6 p (z toho iadna mestsk) a 2 expozitry,
na okresnom stupni 81 okresov (z toho 2 mestsk) a 2 expozitry.
3.9. KRAJINY / ZEME V ESKOSLOVENSKU 1928-1938 A

1945-1949
ESK ZEM
(ECHY)
(SLIEZSKO)
ZEM
MORAVSKOSLEZSK
(MORAVA)
SLOVENSK KRAJINA
(PO ROKU 1945 ZEMIE PSOBNOSTI
SLOVENSKEJ NRODNEJ RADY)
(SLOVENSKO)
PODKARPATSKORUSK
ZEM
Obr. 12 esko-Slovensko 1928 1939 a 1945 1949.
V rokoch 1928 1939 bolo v eskoSlovensku upn usporiadanie nahraden krajinskm zriadenm (po esky zemsk zzen) a lenenm, priom Slovensko tvorilo jednu
Slovensk krajinu, lenen na okresy. Toto zriadenie na Slovensku zaniklo roku 1939, ale
bolo obnoven po vojne v rokoch 1945 - (31. 1.) 1949. Krajinsk zriadenie (po esky zemsk zzen) je nzov zemno-sprvneho lenenia, v ktorom bolo zemie esko-Slovenska
rozlenen na tyri krajiny/zeme, ktor sa alej lenili na okresy:
esk zem (po esky Zem esk)
Moravsko-sliezska zem (vtedy psan Moravskosliezska; po esky Zem Moravskoslezsk)
Slovensk krajina, resp. v rokoch 1945 1949 zemie, na ktorom psobila SNR,
zatia o v esku psobili zemsk nrodn vbory v Prahe a v Brne)
Podkarpatskorusk zem (tzv. samosprvne zemie Podkarpatskej Rusi isto formlny titul; od konca roka 1938 sa nazvala Zakarpatskoukrajinsk zem); od r. 1939 bola
sasou Maarska a od r. 1945 Sovietskeho zvzu.
41
3.10. KRAJINSK ZRIADENIE A OKRESY NA SLOVENSKU

V R. 1928 1938 A 1945 1948
Mapa prloha 6
V r. 1928 upn usporiadanie Slovenska a Podkarpatskej Rusi zaniklo a bolo nahraden krajinskm usporiadanm (po esky zemsk zzen). Zkonom . 125 zo 14. jla 1927
o organizcii politickej sprvy sa zmenil a doplnil zkon .126/1920 Zb. tak, e s innosou
od 1.7.1928 sa nahradili upy (v echch, na Morave a v Sliezsku beztak nerealizovan)
krajinami (zemiami), predstavujcimi rozsiahle vyie sprvne celky.
Zriadili sa
Zem esk so sdlom zemskho radu v Prahe,
Zem Moravskosliezska so sdlom zemskho radu v Brne,
Krajina Slovensk so sdlom krajinskho radu v Bratislave,
Zem Podkarpatorusk so sdlom zemskho radu v Uhorode.
Zkonom . 92/1928 Zb. sa vak innos tejto zmeny v Zemi eskej a v Zemi Moravskosliezskej odsunula na 1.12.1928.
Slovensko poas neho tvorilo jednu Slovensk krajinu, lenen priamo na okresy, jeho dovtedajie lenenie na 81 okresov (z toho 2 mestsk) a 2 expozitry sa touto organizciou politickej sprvy nezmenilo. Toto zriadenie na Slovensku zaniklo roku 1939, ale bolo
nakrtko obnoven po vojne v rokoch 1945 - (31. 1.) 1949.
Okres je ben slovensk oznaenie mench administratvnych jednotiek po celom
svete, ktor spravidla vekosou nasleduj ako vie po obciach. Nzov je vytvoren analgiou k podobnm jednotkm v inch ttoch18.
Vldnym nariadenm .93 z 28.6.1928 sa s innosou od 1.7.1928 zruili okresy so
sdlami v Liptovskom Hrdku a v Svtom Kri nad Hronom a preloilo sa sdlo okresnho
radu zo Seoviec do Trebiova. Tm sa poet okresov znil na 79 (z toho 2 mestsk) a 2
expozitry; takto vytvoren zemn a sprvne usporiadanie potom zostalo nezmenen a do
novembra 1938.
Na zklade tzv. Prvej viedenskej arbitre z 2.11.1938 Slovensko muselo odstpi
Maarsku 21 okresov aj s ich sdlami: Dunajsk Streda, Galanta, Star ala, Feledince,
Komrno, Koice vonkov, mesto Koice, Krovsk Chlmec, Levice, Luenec, Moldava nad
Bodvou, Nov Zmky, Rimavsk Sobota, Roava, aa, amorn, Park, Tornaa, Vek
Kapuany, Vrble a eliezovce, spolu 10 390km 2 ie 21% zemia Slovenska a 854 tis. ie
26% jeho obyvateov (v tom 272 tis. Slovkov). Tm by sa bol mal poet okresov zni po
viedenskej arbitri na 58 (z toho 1 mestsk).Tieto zmeny v zemnom a sprvnom usporiadan neboli hne ustanoven v zkone, ani v inch veobecne zvznch prvnych predpisoch a pravdepodobne boli prvne podloen len generlnym splnomocnenm, ktor
s innosou od 17. 12. 1938 dostali orgny vkonnej moci stavnm zkonom . 330/1938
18
Ako okres sa spravidla oznauj raksky Bezirk (slovensk okres pochdza z rakskej monarchie: v Nemecku je Bezirk skr kraj), nemeck Landkreis (vhodnejie krajinsk okres), v bvalej
NDR Kreis, maarsk jrs (do roku 1983) alebo iastone kistrsg (od roku 2003), anglick a
franczsky district (v rznych krajinch; niekedy me by vhodnej preklad ditrikt), niekedy aj franczske arrondissement (vhodnejie je obvod), v Anglicku aj borough, posk powiat, srbsk okrug,
portugalsk municpio (=concelho; prekladan aj ako obec), japonsk gun (1878-1921), nsky sien,
grcky perifera, dnsky amt, nrsky fylke, albnsky rethe. Ojedinele sa ako okres oznauje aj americk counties i rusk a ukrajinsk rajn.
42
Zb. z 15. 12. 1938 o splnomocnen k zmenm stavnej listiny a stavnch zkonov republiky
esko-Slovenskej a o mimoriadnej moci.
Po tzv. Malej vojne z 22. 24. 3. 1939 Slovensku nantenou slovensko-maarskou
dohodou zo 4. 4. 1939 muselo Slovensko odstpi Maarsku okres a sdlo Sobrance. Tm
by sa bol mal poet okresov zni po Malej vojne na 57 (z toho 1 mestsk). Ani tto zmena
nebola vopred ani ihne ustanoven v zkone, ani vo veobecne zvznom prvnom predpise; a vo vldnom nariaden .175/1939 Sl. z. z 18. jla 1939 sa retroaktvne uvdzaj ako
bval tie z odstpench okresov, z ktorch as obc zostala na Slovensku, spomnaj sa
vak len v svislosti s pripojenm tchto obc k inm okresom, a to s platnosou odo da,
kedy prslun okresn rady so sdlami na odstpenom zem prestali pre tam uveden
obce vykonva psobnos; takisto retroaktvne sa v tomto nariaden uvdza, e pre Maarsku neodstpen obce z bvalch okresov Galanta a aa od spomnanho da a do 31. 7.
1939 psobil okresn rad v Seredi a pre takto obce z bvalho okresu Levice v tom istom
obdob psobil okresn rad v Pukanci, take v tomto obdob v skutonosti bolo na Slovensku 59 okresov. V tomto nariaden nie je vak zmienka o okresoch Dunajsk Streda, Feledince, Komrno, Koice-mesto, Krovsk Chlmec, Park, Tornaa a eliezovce, kee
z nich zrejme nezostali na zem Slovenska iadne obce
3.11. SPRVNE LENENIE 1. SLOVENSKEJ REPUBLIKY

V ROKOCH 1940 1945
Mapa prloha 7
Po vzniku Slovenskej republiky zkon .190/1939 Sl. z. z 25. jla 1939 o verejnej
sprve vntornej rozlenil zemie Slovenska (znane zmenen tzv. 1. viedenskou arbitrou) na 6 p a 59 okresov (z toho 1 mestsk) k 1. augustu 1939 v takomto usporiadan:
1.Bratislavsk upa
so sdlom v Bratislave
2.Nitrianska upa
so sdlom v Nitre
3.Trenianska upa
so sdlom v Trenne
Bratislava
Nitra
Trenn
Modra
Hlohovec
Pieany
Malacky
Zlat Moravce
Myjava
Holi
Topoany
Nov Mesto nad Vhom
Senica
Prievidza
Ilava
Trnava
Pchov
mesto Bratislava
Povask Bystrica
Vek Byta
ilina
Kysuck Nov Mesto
adca
Bnovce nad Bebravou
43
4.Tatransk upa
so sdlom v Ruomberku
5.arisko-Zemplnska upa
so sdlom v Preove
6.Pohronsk upa
so sdlom v Banskej Bystrici
Ruomberok
Preov
Bansk Bystrica
Turiansky Sv.Martin
Bardejov
Zvolen
Doln Kubn
Giraltovce
Kremnica
Trsten
Sabinov
Bansk tiavnica
Nmestovo
Michalovce
Nov Baa
Liptovsk Sv.Mikul
Trebiov
Krupina
Poprad
Vranov nad Topou
Brezno nad Hronom
Kemarok
Stropkov
Lovinobaa
Spisk Star Ves
Humenn
Modr Kame
Star ubova
Medzilaborce
Hna
Spisk Nov Ves
Revca
Levoa
Dobin
Gelnica
Vldnym nariadenm . 175/1939 Sl. z. z 18. jla 1939 o uren obvodov a sdiel niektorch okresnch radov sa okrem u spomnanch retroaktvnych zmien zriadili s platnosou od 31. jla 1939 nov okresy so sdlami v Lovinobani, v Hnti a v Dobinej, zruil sa
okres v Snine, prenieslo sa sdlo okresu zo Skalice do Holia a uskutonili sa viacer zmeny
vo vymedzen zemnch obvodov niektorch okresov.
Zkonom . 50/1941 Sl. z. z 18. 3. 1941 o zjednoten obvodov okresnch radov,
okresnch sdov, inch radov a ich sdel sa s innosou od 27. 5. 1941 prenieslo sdlo
okresu z Holia do Skalice a upravilo sa vymedzenie zemnch obvodov niektorch okresov.
Zkonom . 107/1941 Sl. z. z 16. 6. 1942 sa s innosou od 1. 7. 1942 zriadil okres
Vyn Svidnk a vymedzil sa jeho zemn obvod. Tm sa poet okresov na Slovensku zvil
na 60 (z toho 1 mestsk) a tento poet sa poas existencie Slovenskej republiky nemenil;
nemenil sa ani poet p a prslunos jednotlivch okresov k nm.
Okresy po obnoven eskoslovenska (1945 1948)
Po obnoven esko Slovenska na jar 1945 upy op zanikli a Slovensko sa lenilo
len na okresy. Od roku 1945 psobili nrodn vbory (najprv revolun, potom miestne a
okresn, v Bratislave stredn nrodn vbor) ako orgny ttnej moci a sprvy s obmedzenm rozsahom samosprvnych psobnost.
Nariadenm Predsednctva Slovenskej nrodnej rady . 9 Zb. SNR zo 6. marca 1945
o uren obvodov a sdiel niektorch okresov sa s okamitou innosou zruila zmena okresov, ich sdiel a hranc, ktor nastala po 30. septembri 1938, ako aj vldne nariadenie .
175/1939 Sl. z. Tm sa oivotvorili okresy Star ala, Feledince, Galanta, Krovsk Chlumec, Vek Kapuany, Komrno, Koice vidiek, Levice, Luenec, Moldava nad Bodvou, Parka, Roava, Snina, Rimavsk Sobota, Sobrance, Dunajsk Streda, ala, amorn, Tornaa, Vrble, Nov Zmky a eliezovce so sdlami v rovnomennch mestch, a zrejme aj mesto Koice s postavenm okresu (ako mesto so zriadenm magistrtom); sasne vak zanikli
okresy Lovinobaa, Dobin a Hna a okresn rady z rovnomennch miest sa preloili do
Luenca, Roavy a Rimavskej Soboty, take teoreticky by bol mal by poet okresov 79
(z toho 2 mestsk). Poverenctvo SNR pre veci vntorn vak mohlo urobi doasn odchlky od ustanoven tohto nariadenia; mono predpoklada e tak ponechalo okres Svidnk,
ktor bol zriaden po 30. 9. 1938 a preto by tie bol mal by zruen, take v skutonosti
bolo na Slovensku v tomto obdob 80 okresov.
44
Nariadenm Predsednctva SNR . 26 Zb. SNR zo 7. aprla 1945 o nrodnch vboroch sa s okamitou innosou ustanovili pre obce nrodn vbory a pre okresy okresn
nrodn vbory, zruili sa upn rady i okresn rady. Nariadenm Predsednctva SNR .
96 Zb. SNR z 23. augusta 1945 sa zruili aj upy a upn samosprva. Nariadenm Slovenskej nrodnej rady . 141 Zb. SNR z 27. novembra 1945 sa retroaktvne (s innosou od 6.
marca 1945) kontatovalo, e okres Svidnk je samostatnm okresom s rovnomennm sdlom.
Nariadenm SNR . 52 Zb. SNR z 15. 3. 1947 sa s innosou od 15. mja 1947
utvorila obec Vysok Tatry s prvomocou okresu obdobne ako pri mestch so zriadenm
magistrtom. Tm sa poet okresov na Slovensku zvil na 81 (z toho 3 mestsk).
3.12. KRAJE A OKRESY V ROKOCH 1949-1960

Mapa prloha 8
Mal kraje a okresy (1949 - 1960)
V roku 1949 boli v celom esko Slovensku vytvoren regionlne celky a orgny,
prv raz aj na Slovensku oznaen poda vzoru eska ako kraje. tt vykonval sprvu
v krajoch prostrednctvom krajskch nrodnch vborov v krajskch mestch; innos zaali
k 1. 1. 1949. Krajsk zriadenie v esko-Slovensku vzniklo na zklade stavy 9. mja a
stavnho zkona . 150/1948 Zb.; bolo zriaden zkonom .280/1948 Zb. z 21.12 1948 o
krajskom zriaden k 24. 12. 1948 (sasne sa zruilo krajinsk zriadenie). Kraje sa alej delili
na okresy, ktor spravovali okresn nrodn vbory.
Zriadilo sa celkom 19 krajov, z toho 13 v esku 19 a es na Slovensku:
Na Slovensku boli zriaden tieto kraje:
1.
Bratislavsk
2.
Banskobystrick
3.
Koick
4.
Nitriansky
5.
Preovsk
6.
ilinsk
Dolo aj k iastonej decentralizcii, ke as agendy Zboru poverenkov (kvzi vlda

Slovenska) bola odovzdan krajskm nrodnm vborom.
Zkonom SNR . 14/1949 Zb. SNR z 28. 1. 1949 o zemnej organizcii okresov na
Slovensku sa s innosou od 1. februra 1949 zriadili v Bratislavskom kraji okresy alovo,
Senec a Sere, v Nitrianskom kraji okresy Baovany a urany, v Banskobystrickom kraji okresy Hna20 a ahy, v ilinskom kraji okresy Liptovsk Hrdok, Rajec a Turianske Teplice
a v Koickom kraji okres Seovce, take potom bolo na Slovensku spolu 92 okresov (z toho
3 mestsk); sasne sa upravili hranice okresov a okresy sa zaradili do krajov (vi tabuka).
19
20
Na zem eska boli zriaden tieto kraje:

1. Brnensk
8. Olomouck
2. eskobudejovick
9. Ostravsk
3. Gottwaldovsk
10. Pardubick
4. Hradeck
11. Plzensk
5. Jihlavsk
12. Prask
6. Karlovarsk
13. steck
7. Libereck
Hlavn mesto Praha bolo neskr vylenen z Praskho kraja.
v Zozname obc na Slovensku poda administratvneho rozdelenia k 1.septembru 1946 (ttny

plnovac a tatistick rad v Bratislave) je vak okres Hna uveden ako u vtedy existujci.
45
Kraje a okresy k 1. februru 1949

Bratislavsk kraj
Nitriansky kraj
Banskobystrick kraj
mesto Bratislava
okresy
okresy
okresy
Bratislava-okolie
Bnovce nad Bebravou
Bansk Bystrica
alovo
Baovany
Bansk tiavnica
Dunajsk Streda
Hlohovec
Brezno
Galanta
Hurbanovo
Hna
Malacky
Komrno
Jesensk
Myjava
Levice
Kremnica
Nov Mesto nad Vhom
Nitra
Krupina
Pezinok
Nov Zmky
Luenec
Pieany
Prievidza
Modr Kame
10
Senec
aa
Nov Baa
11
Senica
trovo
Rimavsk Sobota
12
Sere
urany
afrikovo
13
Skalica
Topoany
ahy
14
amorn
Vrble
Zvolen
15
Trenn
Zlat Moravce
16
Trnava
eliezovce
ilinsk kraj
Koick kraj
Preovsk kraj
okresy
okresy
mesto Koice
obec Vysok Tatry
okresy
Byta
Gelnica
Bardejov
adca
Kemarok
Giraltovce
Doln Kubn
Koice-okolie
Humenn
Ilava
Krovsk Chlmec
Medzilaborce
Kysuck Nov Mesto
Levoa
Michalovce
Liptovsk Hrdok
Moldava nad Bodvou
Preov
Liptovsk Svt Mikul
Poprad
Sabinov
Nmestovo
Revca
Snina
Povask Bystrica
Roava
Sobrance
10
Pchov
Seovce
Spisk Star Ves
11
Rajec
Spisk Nov Ves
Star ubova
12
Ruomberok
Trebiov
Stropkov
13
Trsten
Svidnk
14
Turianske Teplice
Vek Kapuany
15
Turiansky Svt Martin
Vranov
16
ilina
46
Poda zkona . 142/1949 Zb. z 11. 5. 1949 o vkone udovej sprvy v sdlach krajov
sa potom s innosou od 11. jna 1949 v krajskch mestch zriadili tzv. jednotn nrodn
vbory, ktor mali na zem celho okresu psobnos okresnho nrodnho vboru a na
zem krajskho mesta aj psobnos miestneho nrodnho vboru (ie krajsk mesto bolo
sasou okresu); toto ustanovenie sa na Slovensku netkalo mesta Bratislavy, v ktorom
psobnos okresnho i miestneho nrodnho vboru vykonval stredn nrodn vbor; tzv.
jednotn nrodn vbor s psobnosou okresnho i miestneho nrodnho vboru sa zriadil
aj vo Vysokch Tatrch. Kee poda tohto zkona sasne zanikli okresn nrodn vbory
v Nitre, iline, Banskej Bystrici, Preove a v Koiciach-okol, poet celkov okresnho stupa
sa znil na 91 (kee zanikol okres Koice-okolie) a z toho 2 mestsk (kee zemie spravovan Jednotnm nrodnm vborom Koice prestalo by vhradne len mestskm zemm).
Nariadenm Zboru poverenkov . 6/1950 Zb. SNR z 12. 12. 1950 sa s innosou od
1. janura 1951 v Banskobystrickom kraji zruil okres Jesensk a zriadili sa okresy Fiakovo
a Poltr; celkov poet okresov na Slovensku sa tm zvil na 92.
stavnm zkonom . 12 z 3. 3. 1954 o nrodnch vboroch s innosou od 9. marca 1954 zanikli jednotn nrodn vbory a v Bratislave sa zriadil stredn nrodn vbor
mesta Bratislavy. S innosou od 17. mja 1954 sa potom
zkonom . 13/1954 Zb. z 3. 3. 1954 o nrodnch vboroch zriadili v mestskch obvodoch Bratislavy obvodn nrodn vbory s postavenm okresnho nrodnho vboru a
v krajskch mestch mestsk nrodn vbory tie s postavenm okresnho nrodnho
vboru (ale s psobnosou len na zem krajskho mesta); stredn nrodn vbor
mesta Bratislavy bol postaven na rove krajskho nrodnho vboru a Zbor poverenkov prevzal aj bezprostredn riadenie mestskho nrodnho vboru vo Vysokch
Tatrch; poet celkov krajskho stupa sa tm zvil na 8 (z toho 2 mestsk);
vldnym nariadenm . 23 zo 7. 5. 1954 o organizcii vkonnch orgnov nrodnch
vborov urilo, e v Bratislave zabezpeuje stredn nrodn vbor predovetkm lohy, inak nleiace krajskm nrodnm vborom a obvodn nrodn vbory predovetkm lohy, inak nleiace okresnm a miestnym nrodnm vborom; v ostatnch krajskch mestch zabezpeuj mestsk nrodn vbory lohy inak nleiace okresnm a
miestnym nrodnm vborom;
nariadenm Zboru poverenkov . 1/1954 Zb. SNR zo 17. 3. 1954 urilo, e v Bratislave
sa vytvraj 4 mestsk obvody Bratislava I IV;
nariadenm Zboru poverenkov . 2/1954 Zb. SNR zo 17. 3. 1954 zemie psobnosti
dovtedajch jednotnch nrodnch vborov v ostatnch krajskch mestch rozdelilo
na zemie mestskch nrodnch vborov a na zemie okresnch nrodnch vborov;
zkonom SNR . 3/1954 Zb. SNR z 25. 3. 1954 a nariadenm Zboru poverenkov . 5/
1954 Zb. SNR z 11. 5. 1954 ustanovilo, e na zem Vysokch Tatier psob Mestsk
nrodn vbor vo Vysokch Tatrch so sdlom v Starom Smokovci a s psobnosou
nrodnch vborov krajskho i okresnho stupa a e v astiach tohto zemia psob
6 obvodnch nrodnch vborov s psobnosou nrodnch vborov miestneho stupa.
Tmito normatvnymi prvnymi aktmi poet celkov na 8 krajskho stupa (z toho 2
mestsk, kee pribudli mest Bratislava a Vysok Tatry) a poet celkov okresnho stupa
sa zvil na 100 (z toho 10 mestskch, kee medzi ne pribudli mest Nitra, ilina, Bansk
Bystrica, Preov a Koice, ako aj obvody Bratislava I, II, III, IV, zostali Vysok Tatry aj ako
okres, ale ubudlo mesto Bratislava).
Nariadenm Zboru poverenkov . 2/1956 Zb. SNR zo 16. 11. 1956 sa s innosou
od volieb do nrodnch vborov v roku 1957 v Bratislave vytvoril nov mestsk obvod Bratislava V Petralka, take poet celkov okresnho stupa sa zvil na 101 (z toho 11 mest-
47
skch).
S innosou od 1. janura 1958 sa zkonom SNR . 6/1957 Zb. SNR zo 14. 12.
1957 zriadil v Pieanoch mestsk nrodn vbor, riaden bezprostredne Zborom poverenkov a nariadenm Zboru poverenkov . 1/1958 Zb. SNR z 18. 2. 1958 sa retroaktvne urili
veci, v ktorch tento nrodn vbor plnil aj lohy krajskho i okresnho nrodnho vboru
(zdravotnctvo, kpenctvo, vstavba, obchod, miestne hospodrstvo, financie), zatia o
v ostatnch veciach podliehal okresnmu a krajskmu nrodnmu vboru.
Tm sa ku koncu tohto obdobia zvil poet celkov na 9 krajskho stupa (z toho 3
mestsk, kee pribudlo mesto Pieany) a na 102 okresnho stupa (z toho 12 mestskch,
kee pribudlo mesto Pieany aj ako okres).
Toto lenenie eskoslovenska a Slovenska zaniklo k 1. jlu 1960.
3.13. KRAJE A OKRESY V ESKOSLOVENSKU 1960 1990
Obr. 13 KRAJE A OKRESY V ESKOSLOVENSKU 1960 1990.
Schvlenm zkona . 36/1960 Zb. z 9. aprla 1960 o zemnom lenen ttu, ktorm
sa prijalo nov administratvne lenenie, sa v roku 1960 zmenil poet krajov v eskoslovensku na 10 (neskr od r. 1970 12) krajov, z toho 3 (neskr 4) kraje na Slovensku Zpadoslovensk so sdlom v Bratislave), Stredoslovensk, (so sdlom v Banskej Bystrici), Vchodoslovensk (so sdlom v Koiciach) a neskr aj Hl. m. Bratislava a podstatne (na 38) sa
zmenil aj poet okresov. A do roku 1989 bola miestna verejn sprva vykonvan prostrednctvom nrodnch vborov ako orgnov socialistickej moci, ie v podstate ako ttna
sprva, aj ke s obmedzenmi prvkami samosprvy.
48
3.14. KRAJE A OKRESY V ROKOCH 1960 1969 A 1971 1990

Vek kraje a okresy (1960 - 1968)
Mapa prloha 9
Od esdesiatych rokov psobili na Slovensku
tri krajsk nrodn vbory (Zpadoslovensk, Stredoslovensk a Vchodoslovensk),
neskr aj Nrodn vbor mesta Bratislavy
33 neskr 42 okresnch nrodnch vborov
viac ako 2600 miestnych nrodnch vborov v obciach (ich poet postupne
klesal), v tom okolo 130 mestskch nrodnch vborov
Zkon . 36/1960 Zb. z 9. 4. 1960 o zemnom lenen ttu s innosou od 1. 7.
1960 ustanovil nov lenenie, v ktorom Slovensko pozostvalo z 3 krajov a 33 okresov:
Kraje a okresy k 1. jlu 1960
8. Zpadoslovensk kraj
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
Bratislava - mesto
Bratislava - vidiek
Dunajsk Streda
Galanta
Komrno
Levice
Nitra
Nov Zmky
Senica
Topoany
Trenn
Trnava
9. Stredoslovensk kraj
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
Bansk Bystrica
adca
Doln Kubn
Liptovsk Mikul
Luenec
Martin
Povask Bystrica
Prievidza
Rimavsk Sobota
Zvolen
iar nad Hronom
ilina
10. Vchodoslovensk kraj

so sdlom v Koiciach
1
2
3
4
5
6
7
8
9
Bardejov
Humenn
Koice
Michalovce
Poprad
Preov
Roava
Spisk Nov Ves
Trebiov
Zkon . 65/1960 Zb. z 25. 5. 1960 o nrodnch vboroch s innosou od 12. 6.

1960 uril, e mestsk nrodn vbor v Bratislave m postavenie okresnho nrodnho vboru a e v jeho obvode psobia obvodn nrodn vbory, priom nezmenil dovtedajie lenenie Bratislavy na obvody. Zruil vak dovtedajie osobitn prvne pravy pre nrodn vbory vo Vysokch Tatrch a v Pieanoch (. 3/1957 Zb. SNR, . 5/1954 Zb. SNR, . 3/1957
Zb. SNR, . 5/1957 Zb. SNR, . 6/1958 Zb. SNR), take nrodn vbory v oboch mestch
prestali ma osobitn postavenie.
Zkon . 69/1967 Zb. z 29. 6. 1967 o nrodnch vboroch s innosou od 1. janura
1968 poet celkov okresnho stupa zvil na 34 (z toho 2 mestsk), kee ustanovil, e
mestsk nrodn vbor v Koiciach je riaden priamo krajskm nrodnm vborom; ustanovil
aj, e v Bratislave je Nrodn vbor mesta Bratislavy, ktormu me zkon SNR uri v niektorch otzkach psobnos inak patriacu krajskmu nrodnmu vboru a e v obvodoch
oboch miest psobia aj obvodn nrodn vbory, m sa vak poet celkov krajskho stupa
ete nezmenil. stavn zkon . 28/1968 Zb. z 27. 2. 1968 s innosou od 9. marca 1968
doplnenm stavy uril, e v Bratislave je Nrodn vbor hlavnho mesta Slovenska Bratislavy a obvodn nrodn vbory; osobitn pravu ich postavenia a psobnosti zveril zkonu
SNR.
49
Zkon . 29/1968 Zb. z 27. 2. 1968 s innosou od 10. marca 1968 ustanovil, e Nrodn vbor hlavnho mesta Slovenska Bratislavy je riaden priamo vldou, prpadne Slovenskou nrodnou radou, m sa poet celkov krajskho stupa zvil na 4 (z toho 1 mestsk); ustanovil aj e zemie Bratislavy tvor samostatn zemn jednotku a jeho rozdelenie
na obvody ur SNR.
Vldnym nariadenm . 36 zo 28. 2. 1968 sa s innosou od budcich volieb vytvoril
v Stredoslovenskom kraji okres Vek Krt a vo Vchodoslovenskom kraji okresy Vranov,
Svidnk a Star ubova s rovnomennmi sdlami a zkonnm opatrenm Predsednctva
Nrodnho zhromadenia . 104/1968 Zb. z 11. 7. 1968 sa termn innosti tejto zemnej
zmeny uril na 20. marca 1968; tm sa poet celkov okresnho stupa zvil na 38.
Zkon SNR . 43/1968 Zb. zo 14. 3. 1968 o hlavnom meste Slovenska Bratislave
s innosou od 22. marca 1968 ustanovil, e hlavn mesto Slovenska Bratislava nie je sasou iadneho kraja a e Nrodn vbor hlavnho mesta Slovenska Bratislavy s obvodnmi nrodnmi vbormi pln lohy nrodnch vborov vetkch stupov, priom obvodn
nrodn vbory vykonvaj sprvu ako okresn a miestne nrodn vbory; zemie Bratislavy rozlenil na 12 obvodov, m sa poet celkov okresnho stupa zvil na 49 (z toho 13
mestskch):
zemn lenenie SSR k 23. mju 1968
Hlavn mesto
Bratislava
mestsk obvody
1. Bratislava I
2. Bratislava II
3. Bratislava III
4. Bratislava IV
5. Bratislava V
Zpadoslovensk
kraj
okresy
1. Bratislava-vidiek
2. Dunajsk Streda
3. Galanta
4. Komrno
5. Levice
6. Nitra
7. Nov Zmky
8. Senica
9. Topoany
10. Trenn
11. Trnava
Stredoslovensk kraj
Vchodoslovensk
kraj

okresy
1. Bansk Bystrica
2. adca
3. Doln Kubn
4. Liptovsk Mikul
5. Luenec
6. Martin
7. Povask Bystrica
8. Prievidza
9. Rimavsk Sobota
10. Vek Krt
11. Zvolen
12. iar nad Hronom
13. ilina
so sdlom v Koiciach
okresy
1. Bardejov
2. Humenn
3. Koice-mesto
4. Koice-vidiek
5. Michalovce
6. Poprad
7. Preov
8. Roava
9. Spisk Nov Ves
10. Star ubova
11. Svidnk
12. Trebiov
13. Vranov nad Topou
Po demokratizanch zmench v roku 1989 sa uskutonilo viacero zmien zemnosprvneho usporiadania. V roku 1990 boli kraje zruen.
Obr. 14 KRAJE A OKRESY NA SLOVENSKU V ROKOCH 1971 1990
50
4. REFORMY VEREJNEJ SPRVY 1990 2003

4.1. OKRESY A OBVODY (1990 - 1996)
Obr. 15 OKRESY A OBVODY V ROKOCH 1991 1996
51
52
Po podstatnch politickch a spoloenskch zmench v esko-Slovensku z konca

roku 1989 sa ponajc rokom 1990 uskutoovali aj zmeny v organizcii miestnej verejnej
sprvy ako aj v zemnom a sprvnom usporiadan. Pritom sa pozornos sstredila najm
poiadavku vzniku zemnej samosprvy, dsledne oddelenej od miestnej (vrtane regionlnej) ttnej sprvy. Zkon . 65/1960 Zb. v 1 ods. 1 toti charakterizoval nrodn vbory
ako orgny socialistickej ttnej moci a sprvy v krajoch, okresoch a v obciach a aj ke ich v
2 sasne oznaoval ako ttne orgny samosprvneho charakteru, miera ich samosprvnosti nebola vznamn. Poda 20 ods. 2 sa toti v otzkach zriaovania a zruovania
organizci a zariaden sa mali spravova i uzneseniami nrodnho vboru vyieho
stupa a v otzkach ich odbornho vedenia aj smernicami ministerstiev (strednch orgnov ttnej sprvy) a smernicami nrodnho vboru vyieho stupa. Len v 38
Samostatn psobnos nrodnho vboru zkon uroval, e V otzkach starostlivosti o
zlepovanie ivotnho prostredia, rovne bvania a uspokojovania alch potrieb obanov
rznymi slubami, o rozvjanie kultrneho a spoloenskho ivota a o vytvranie podmienok
pre rozvoj telesnej vchovy, portu a rekrecie, alej pri vkone prv a povinnost zakladatea ttnych podnikov, riadenia svojich ttnych hospodrskych organizci, hospodrenia s
majetkom a zdruovania prostriedkov a innost, urenia hospodrskeho plnu a rozpotu a
hospodrenia poda neho a v otzkach zriaovania a sprvy svojich fondov vykonvaj
nrodn vbory svoju psobnos samostatne, spravujc sa len zkonmi a inmi veobecne zvznmi prvnymi predpismi a uzneseniami vldy.
V zemnom a sprvnom usporiadan verejnej sprvy sa pozornos sstredila na zruenie krajskho stupa riadenia (3 krajsk nrodn vbory a im na rove postaven Nrodn
vbor hlavnho mesta Bratislavy), ktor kritika oznaovala v podmienkach Slovenskej republiky za nepotrebn medzilnok. Vzhadom na nzky poet tchto celkov a tm aj znan
vhu kadho z nich federlne orgny nemali problm celoslovensk orgny obchdza
a snai sa o priame vzby na jednotliv kraje; preto sa existencii 4 celkov krajskho stupa
pripisovalo oslabovanie postavenia orgnov Slovenskej republiky voi orgnom federcie.
Takto lenenie v rmci eskoslovenska na celkov poet 11 12 celkov krajskej roviny
pvodne v roku 1960 vzniklo v rmci dslednej centralizcie a potlaenia funkci celoslovenskch orgnov a bolo blzke racionlnemu potu celkov tohto stupa len vo verejnej sprve
dsledne centralizovanho ttu a nie vo federalizovanom tte. V roku 1991 dolo k zrueniu krajov, zostali len okresy s okresnmi radmi ako orgnmi miestnej ttnej sprvy druhho stupa; v rmci okresov sa zriadilo 121 obvodnch radov ako jej prvostupovch orgnov, ktor psobili vo vymedzench zemnch obvodoch.
Preto sa s innosou od volieb do orgnov samosprvy obc v roku 1990, ie od
24.11.1990:
stavnm zkonom . 294/1990 Zb. z 18. 7. 1990 sa v lnkoch 86 87 stavy nahradili ustanovenia o nrodnch vboroch ustanoveniami o obci ako zklade
miestnej samosprvy a zruili sa ostatn lnky siedmej hlavy stavy z roku 1960;
zkonom SNR . 369/1990 Zb. zo 6. 9. 1990 o obecnom zriaden zanikli nrodn
vbory, avak ich psobnos prela len sasti na obce a mest ako samostatn samosprvne celky, ktor (vrtane Bratislavy a Koc) nadobudli postavenie zkladnch zemnch jednotiek, tm sa sasne oddelila zemn samosprva obc a
miest od miestnej ttnej sprvy a zkonom . 377/1990 Zb. z 13. 9. 1990 sa v
hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave ustanovilo 17 mestskch ast a zkonom . 401/1990 Zb. z 1. 10. 1990 v meste Koice 22 mestskch ast;
zkonom . 472/1990 Zb. z 29. 10. 1990 o organizcii miestnej ttnej sprvy
vak prela vina psobnosti nrodnch vborov na obvodn rady ako orgny integrovanej miestnej ttnej sprvy 1. stupa a na okresn rady ako
orgny integrovanej miestnej ttnej sprvy 2. stupa; plne zanikla integrovan ttna sprva na rovni krajov; poda zkona SNR . 517/1990 Zb. z 22. 11.
53
1990 o zemnom a sprvnom usporiadan s innosou od 18. 12. 1990 sa urilo,

e zkladnou zemnou jednotkou je obec, ustanovilo sa, e kad obec patr poda
rozhodnutia vldy do niektorho z 38 v zkone urench okresov, urili sa ich sdla
a zanikli kraje;
nariadenm vldy . 548/1990 Zb. zo 4. decembra 1990 s innosou od 1. 1. 1991
sa urilo, e okresn rady sa zriauj v obciach, ktor s sdlami okresov, ustanovili sa sdla 121 obvodnch radov a nadvzne sa zemie Slovenskej republiky
rozlenilo na 38 okresov (z toho 2 mestsk) ako zemnch obvodov psobnosti
okresnch radov a na 121 zemnch obvodov psobnosti obvodnch radov
poda zoznamu obc tvoriacich jednotliv okresy a zemn obvody psobnosti obvodnch radov, ktor ministerstvo vntra uverejnilo svojm opatrenm z 13. decembra 1990 zn. OP02/91 Zb.
54
Sdla okresnch a obvodnch radov v jednotlivch okresoch Slovenskej republiky v r. 1990 1996
Okres (sdlo okres. radu)
sdla obvodnch
radov
Okres (sdlo okres. radu)
sdla obvodnch
radov
Bansk Bystrica
Bansk Bystrica
Brezno
Bardejov
Giraltovce
Bratislava I
Bratislava II
Bratislava III
Bratislava IV
Bratislava V
Malacky
Modra
Pezinok
Senec
Stupava
adca
Kysuck Nov Mesto
Turzovka
Doln Kubn
Nmestovo
Trsten
Tvrdon
Dunajsk Streda
amorn
Vek Meder
Galanta
Sere
Sldkoviovo
aa
Humenn
Medzilaborce
Snina
Hurbanovo
Kolrovo
Komrno
Koice I
Koice II
Koice III
Koice IV
Koice V
Bidovce
aa
Moldava nad Bodvou
Levice
ahy
eliezovce
Liptovsk Hrdok
Liptovsk Mikul
Ruomberok
Fiakovo
Luenec
Poltr
Martin
Turianske Teplice
Michalovce
Sobrance
Nitra
Vrble
Zlat Moravce
Nov Zmky
trovo
urany
Poprad
Kemarok
Poprad
Spisk Star Ves
Star Smokovec
Svit
Dubnica nad Vhom
Ilava
Povask Bystrica
Pchov
Lipany
Preov
Sabinov
Handlov
Novky
Prievidza
Hna
Rimavsk Sobota
Tornaa
Dobin
Pleivec
Revca
Roava
Hol
Myjava
Senica
Skalica
Gelnica
Krompachy
Levoa
Spisk Nov Ves
Star ubova
Stropkov
Svidnk
Bnovce nad Bebravou
Partiznske
Topoany
Krovsk Chlmec
Seovce
Trebiov
Vek Kapuany
Nov Mesto nad Vhom
Trenn
Star Tur
Hlohovec
Pieany
Trnava
Vek Krt
Hanuovce nad Topou
Vranov nad Topou
Detva
Krupina
Zvolen
Bansk tiavnica
Kremnica
Nov Baa
arnovica
iar nad Hronom
Byta
Rajec
ilina
Bardejov
Bratislava
Bratislava-vidiek (Bratislava)
adca
Doln Kubn
Dunajsk Streda
Galanta
Humenn
Komrno
Koice
Koice-vidiek (Koice)
Levice
Liptovsk Mikul
Luenec
Martin
Michalovce
Nitra
Nov Zmky
Povask Bystrica
Preov
Prievidza
Rimavsk Sobota
Roava
Senica
Spisk Nov Ves
Star ubova
Svidnk
Topoany
Trebiov
Trenn
Trnava
Vek Krt
Vranov nad Topou
Zvolen
iar nad Hronom
ilina
4.2. OKRESY OD ROKU 1996
Obr. 16 Administratvne lenenie Slovenska od r. 1996 kraje a okresy
55
56
K alej reorganizcii miestnej ttnej sprvy dolo v roku 1996. Bolo zruench 121
obvodov a optovne sa zaviedla krajsk rove ttnej sprvy. Slovensk republika bola
rozdelen na 8 krajov a 79 okresov.
Zkonom . 221/1996 Z. z. o zemnom a sprvnom usporiadan Slovenskej republiky
bolo zrove rozhodnut o symetrickom usporiadan miestnej ttnej sprvy a druhej rovne
miestnej samosprvy na rovni kraja. Pokraoval nrast potu obc. V roku 2000 ich poet
dosiahol 2883. Novelou zkona . 369/1990 Zb. o obecnom zriaden v roku 2001 sa vrazne
obmedzilo alie tiepenie obc.
Od roku 1990 do roku 1991 existovala politick va decentralizova verejn sektor
tak, aby obce a vyie zemn celky realizovali o najviac verejnch sluieb. V roku 1992 sa
diskusie zastavili z dvodu rieenia vzahov v bvalej eskoslovenskej federatvnej republike, ktor vystili do vzniku samostatnej Slovenskej republiky k 1. januru 1993.
Roky 1993 1998 boli venovan zmenm v ttnej sprve. Diskusia o decentralizcii
sa op obnovila po vobch v roku 1998. Na zklade programovho vyhlsenia vldy SR
bola vldou prijat koncepcia decentralizcie, na zklade ktorej prilo k novmu rozdeleniu
kompetenci medzi ttom, obcami a vymi zemnmi celkami pri dodran princpov politickej ekvivalencie, fiklnej ekvivalencie, subsidiarity, nedelenia kompetenci a kompenzcii
externalt.
Verejn sprva na Slovensku je organizovan na troch rovniach: obec kraj tt.
V nadvznosti na lnky 64 a 122 stavy Slovenskej republiky sa zkonom Nrodnej
rady SR . 221/1996 Z.z. z 3. 7. 1996 o zemnom a sprvnom usporiadan sa s innosou od 24. jla 1996 na vkon sprvy vytvorili zemn celky a sprvne celky. Poet krajov
a ich sdla sa urili u na pracovnej porade vldy 5. septembra 1995 v trenianskych Tepliciach, priom sa draz kldol najm na politicko-strategick a vekostn kritri, menej sa
prihliadalo ku kritrim historickej a kultrno-etnickej identity.
Sprvne celky predstavovalo 8 krajov a 79 okresov (ie poet zven o 41), z toho 5 v hlavnom meste Bratislave a 4 v meste Koiciach. Poda zkona Nrodnej rady SR
. 222 zo 4. 7. 1996 o organizcii miestnej ttnej sprvy sa s innosou od 24. jla 1996
zriadili na vkon miestnej ttnej sprvy krajsk rady a okresn rady ako orgny integrovanej miestnej ttnej sprvy a urili sa ich sdla; zemn obvody ich psobnosti sa urili
v prlohe k nariadeniu vldy . 258 z 13. 8. 1996, ktorm sa s innosou od 24. augusta
1996 vydva zoznam obc a vojenskch obvodov tvoriacich jednotliv okresy. Sasou
prslunch okresov a krajov (ako vych sprvnych celkov) s popri obciach aj vojensk
obvody (Zhorie v okrese Malacky, Le v okrese Zvolen, Javorina v okrese Kemarok
a Valakovce v okrese Humenn) ( 7 a 10 zkona a zoznam v prlohe nariadenia vldy
. 258/1996 Z.z.).
57
Kraje a okresy k 24. jlu 1996

Bratislavsk kraj
okresy
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
Bratislava I
Bratislava II
Bratislava III
Bratislava IV
Bratislava V
Malacky
Pezinok
Senec
ilinsk kraj
okresy
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
ilina
Byta
adca
Doln Kubn
Kysuck Nov Mesto
Liptovsk Mikul
Martin
Nmestovo
Ruomberok
Turianske Teplice
Tvrdon
Trnavsk kraj
okresy
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
Trnava
Dunajsk Streda
Galanta
Hlohovec
Pieany
Senica
Skalica
Banskobystrick
kraj
okresy
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
13.
Bansk Bystrica
Bansk tiavnica
Brezno
Detva
Krupina
Luenec
Poltr
Revca
Rimavsk Sobota
Vek Krt
Zvolen
arnovica
iar nad Hronom
Treniansky kraj
okresy
1. Trenn
2. Bnovce nad Bebravou
3. Ilava
4. Myjava
5. Nov Mesto nad Vhom
6. Partiznske
7. Povask Bystrica
8. Prievidza
9. Pchov
Preovsk kraj
okresy
1.
Preov
2.
Bardejov
3.
Humenn
4.
Kemarok
5.
Levoa
6.
Medzilaborce
7.
Poprad
8.
Sabinov
9.
Snina
10. Star ubova
11. Stropkov
12. Svidnk
Nitriansky kraj
okresy
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
Nitra
Komrno
Levice
Nov Zmky
aa
Topoany
Zlat Moravce
Koick kraj
okresy
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
Koice I
Koice II
Koice III
Koice IV
Koice - okolie
Gelnica
Michalovce
Roava
Sobrance
Spisk Nov Ves
Trebiov
58
4.3. VYIE ZEMN CELKY SAMOSPRVNE KRAJE OD

R. 2002
Obr. 17 lenenie Slovenska na 8 samosprvnych krajov od 1. 1. 2002
59
V nadvznosti na lnky 64 a 122 stavy Slovenskej republiky sa zkonom Nrodnej

rady SR . 221 z 3. 7. 1996 o zemnom a sprvnom usporiadan sa s innosou od 24. jla
1996 rozhodlo aj o vymedzen vych zemnch celkov na vkon zemnej samosprvy tak,
e ich zemn obvody maj by zhodn len s zemnmi obvodmi krajov ( 2 ods.2), s tm
rozdielom, e vojensk obvody sasou vych zemnch celkov nie s ( 2 ods.3). Vyie
zemn celky samosprvne kraje sa vak vytvorili a na zklade zkona . 302/2001 Z. z.
zo 4. jla 2001 o samosprve vych zemnch celkov (zkon o samosprvnych krajoch), innho ku du vykonania volieb ich orgnov (1. decembra 2001); ich psobnosti boli
vznamne rozren zkonom . 416/2001 z 20. septembra 2001 o prechode niektorch
psobnost z orgnov ttnej sprvy na obce a na vyie zemn celky.
Poda vldneho nvrhu zkona o samosprve vych zemnch celkov (zkon
o samosprvnych krajoch) malo by zriaden 12 samosprvnych krajov, ktor mali zahrova zemie tchto okresov:
Samosprvny kraj
nzov
sdlo
Bratislavsk
Bratislava
Trnavsk
Treniansky
Nitriansky
Trnava
Trenn
Nitra
ilinsk
ilina
Liptovskooravskoturiansky
Martin
zemie okresov
Bratislava I
Bratislava II
Bratislava III
Bratislava IV
Bratislava V
Malacky (bez VO Zhorie)
Pezinok
Senec
Senica
Skalica
Trnava
Dunajsk Streda
Galanta
Hlohovec
Pieany
Trenn
Bnovce nad Bebravou
Ilava
Myjava
Nov Mesto nad Vhom
Partiznske
Povask Bystrica
Prievidza
Pchov
Nitra
Komrno
Levice
Nov Zmky
aa
Topoany
Zlat Moravce
ilina
Byta
adca
Kysuck Nov Mesto
Martin
Doln Kubn
Liptovsk Mikul
Nmestovo
Ruomberok
Turianske Teplice
Tvrdon
Samosprvny kraj
nzov
sdlo
Pohronsk
Bansk Bystrica
GemerskoLuenec
novohradsk
Spisk
Poprad
arisk
Preov
Koick
Koice
Zemplnsky
Michalovce
zemie okresov
Bansk Bystrica
Bansk tiavnica
Brezno
Detva
Krupina
Zvolen (bez VO Le)
arnovica
iar nad Hronom
Luenec
Poltr
Revca
Rimavsk Sobota
Vek Krt
Poprad
Gelnica
Kemarok (bez VO Javorina)
Levoa
Spisk Nov Ves
Star ubova
Preov
Bardejov
Sabinov
Stropkov
Svidnk
Vranov nad Topou
Koice I
Koice II
Koice III
Koice IV
Koice okolie
Roava
Michalovce
Humenn (bez VO Valakovce)
Medzilaborce
Sobrance
Snina
Trebiov
60
Vldny nvrh s navrhovanm vym potom samosprvnych krajov ako je poet

krajov bol vcelku bli historickmu leneniu zemia Slovenska na niekdajie upy (resp.
predtm na stolice a komitty); napriek tomu vak
navrhoval zriadi ilinsk samosprvny kraj, ktorho zemie a do roku 1949 nikdy
netvorilo celok tejto rovne,
navrhoval zriadi Trnavsk samosprvny kraj, na zem ktorho v minulosti existovala tzv. Hornonitrianska upa len krtke obdobie za Bachovho absolutizmu (18501860) a jeho zemie trvalo patrilo do Bratislavskej upy a do Nitrianskej upy so
sdlom v Nitre
ponechval okres Dunajsk Streda zalenen do Trnavskho samosprvneho kraja, hoci jeho zemie trvalo patrilo do Bratislavskej stolice (komittu, upy) a aj
z hadiska ekonomicko-geografickej a obslunej spdovosti by nesporne malo patri do Bratislavskho samosprvneho kraja (podobne ako okresy Malacky, Pezinok
a Senec, ktor s do neho zalenen),
navrhoval vymedzi rozsiahly Zemplnsky samosprvny kraj tak, e do neho zahroval aj okres Trebiov, ktorho obce si vak (viacer aj napriek blzkosti mesta
Michalovce) priali by zalenen do Koickho samosprvneho kraja,
naproti tomu navrhoval vymedzi nevek Koick samosprvny kraj bez okresu
Gelnica, hoci zemie tohto okresu tvor bezprostredn zzemie mesta Koc.
Vldny nvrh okrem toho rovnako ako terajie lenenie ponechval dezintegrovan zemie Tatier, kee Zpadn Tatry (zemie okresu Liptovsk Mikul) ponechval
zalenen do ilinskho samosprvneho kraja a Vysok Tatry do Spiskho samosprvneho
kraja. Aj ke zemie okresu Liptovsk Mikul v minulosti nikdy nebolo sasou Spiskej
upy a nepatrilo do Liptovskej upy (stolice), cestovn ruch nadobudol teraj vznam a
v priebehu XX. storoia. Preto v sasnom obdob psob odlin zalenenie tohto okresu
oproti okresu Poprad a z toho vyplvajca dualita riadenia vo vzahu k celej oblasti cestovnho ruchu v sasnosti u negatvne, kee prispieva ku koncentrcii aktivt hromadnho
cestovnho ruchu na zem Vysokch Tatier a nevyuvaniu Zpadnch Tatier, ktorch zemie m prve na takto aktivity vetky predpoklady.
Vldny nvrh tie ponechval zalenenie okresov Prievidza, Povask Bystrica a
Pchov do Trenianskeho samosprvneho kraja. zemie okresu Prievidza by vak z hadiska ekonomicko-geografickej a obslunej spdovosti malo patri skr do Liptovsko-oravskoturianskeho samosprvneho kraja, od jeho sdla mesta Martin je Prievidza vzdialen len 49
km. Okresy Povask Bystrica a Pchov by mali patri skr do ilinskho samosprvneho
kraja, kee vzdialenos Povaskej Bystrice od mesta Trenn je takmer dvojnsobn ako od
iliny.
Odchlne od vldneho nvrhu sa vak Nrodn rada SR v 1 ods. 3 zkona . 302/
2001 Z. z. v slade s ustanovenm 2 ods. 2 zkona . 221/1996 Z. z rozhodla zriadi len
osem samosprvnych krajov. Uplatnila teda zsadu zkona . 302/2001 Z. z., e s vnimkou vojenskch obvodov, ktor sasou vych zemnch celkov nie s, maj by zemn
obvody samosprvnych krajov zhodn s zemnmi obvodmi krajov ako celkov miestnej
ttnej sprvy.
61
Samosprvne kraje vyie zemn celky od r. 2002 poda zkona . 302/2001 Z. z.
8. Koick
(so sdlom v Koiciach)
zahruje zemie okresov
2. Koice II
3. Koice III
4. Koice IV
5. Koice - okolie
6. Gelnica
7. Michalovce
8. Roava
9. Sobrance
10. Spisk Nov Ves
11. Trebiov
7. Preovsk
(so sdlom v Preove)
2. Bardejov
3. Humenn (bez VO Valakovce)
4. Kemarok (bez VO Javorina)
5. Levoa
6. Medzilaborce
7. Poprad
8. Sabinov
9. Snina
10. Star ubova
11. Stropkov
12. Svidnk
1. Koice I
6. Banskobystrick
(so sdlom v Banskej Bystrici)
2. Bansk tiavnica
3. Brezno
4. Detva
5. Krupina
6. Luenec
7. Poltr
8. Revca
9. Rimavsk Sobota
10. Vek Krt
11. Zvolen (bez VO Le)
12. arnovica
13. iar nad Hronom
1. Preov
5. ilinsk
(so sdlom v iline)
7. Zlat Moravce
6. Topoany
5. aa
4. Nov Zmky
3. Levice
2. Komrno
1. Nitra
9. Pchov
8. Prievidza
7. Povask Bystrica
6. Partiznske
4. Myjava
3. Ilava
1. Trenn
7. Skalica
6. Senica
5. Pieany
4. Hlohovec
3. Galanta
2. Dunajsk Streda
1. Trnava
8. Senec
7. Pezinok
6. Malacky (bez VO Zhorie)
5. Bratislava V
4. Nitriansky
(so sdlom v Nitre)
4. Bratislava IV
3. Treniansky
(so sdlom v Trenne)
3. Bratislava III
2. Trnavsk
(so sdlom v Trnave)
2. Bratislava II
1. Bratislavsk
(so sdlom v Bratislave)
1. ilina
2. Byta
3. adca
4. Doln Kubn
5. Kysuck Nov Mesto
6. Liptovsk Mikul
7. Martin
8. Nmestovo
9. Ruomberok
10. Turianske Teplice
11. Tvrdon
1. Bansk Bystrica
1. Bratislava I
zo 4. jla 2001 o samosprve vych zemnch celkov (zkon o samosprvnych krajoch)
Porovnanie zemnho lenenia poda vldneho nvrhu zkona s prijatm zkonom . 302/2001 Z. z. o samosprvnych krajoch a s lenenm Slovenska na sprvne kraje poda zkona . 221/1996 Z. z. ukazuje, e
vldny nvrh i prijat zkon v zpadnej asti zemia Slovenska urili 4 samosprvne
kraje zhodne s krajmi ako celkami ttnej sprvy, dali im i toton pecifick as ich nzvov a vymedzili im vcelku aj rovnak zemia s vnimkou zalenenia okresov Senica
a Skalica, ktor poda vldneho nvrhu mali patri do Bratislavskho samosprvneho
kraja, avak v prijatom zkone boli zalenen do Trnavskho samosprvneho kraja, ie
zhodne s ich zalenenm do Bratislavskho (sprvneho) kraja;
rovnako v strednej a vchodnej asti zemia Slovenska vak prijat zkon vymedzil 4
samosprvne kraje zhodne s krajmi ako celkami ttnej sprvy, zatia o vldny nvrh
zkona navrhoval vytvori v tejto asti zemia a 8 samosprvnych krajov oproti 4
sprvnym krajom tak, e
zemie ilinskho (sprvneho) kraja malo by rozdelen medzi ilinsk samosprvny kraj a Liptovsko-oravsko-turiansky samosprvny kraj,
zemie Banskobystrickho (sprvneho) kraja malo by rozdelen medzi Banskobystrick samosprvny kraj a Gemersko-novohradsk samosprvny kraj,
zemie Preovskho (sprvneho) kraja malo by rozdelen medzi Spisk samosprvny kraj, avak aj s jeho zvenm o okresy Spisk Nov Ves a Gelnica
z Koickho sprvneho kraja, arisk samosprvny kraj a Zemplnsky samosprvny kraj (zemie okresov Humenn, Snina a Medzilaborce),
62
zemie Koickho (sprvneho) kraja malo by po zmenen o okresy Spisk Nov

Ves a Gelnica rozdelen medzi Koick samosprvny kraj a Zemplnsky samosprvny kraj (zemie okresov Michalovce, Trebiov a Sobrance).
Porovnanie vymedzenia samosprvnych krajov poda vldneho nvrhu a poda zkona

. 302/2001 Z. z.
Samosprvny kraj
poda vldneho nvrhu
nzov
sdlo
1. Bratislavsk
2. Trnavsk
3. Treniansky
4. Nitriansky
Bratislava
Trnava
Trenn
Nitra
5. ilinsk
ilina
6. Liptovsko-oravskoturiansky
Martin
7. Pohronsk
Bansk Bystrica
8. Gemerskonovohradsk
Luenec
9. Spisk
Poprad
10. arisk
Preov
Samosprvny kraj
poda zkona . 302/2003 Z.z.
nzov
sdlo

1. Bratislava I
2. Bratislava II
3. Bratislava III
4. Bratislava IV
5. Bratislava V
6. Malacky (bez VO Zhorie)
7. Pezinok
8. Senec
9. Senica
10. Skalica
11. Trnava
12. Dunajsk Streda
13. Galanta
14. Hlohovec
15. Pieany
16. Trenn
18. Ilava
19. Myjava
21. Partiznske
22. Povask Bystrica
23. Prievidza
24. Pchov
25. Nitra
26. Komrno
27. Levice
28. Nov Zmky
29. aa
30. Topoany
31. Zlat Moravce
32. ilina
33. Byta
34. adca
35. Kysuck Nov Mesto
36. Martin
37. Doln Kubn
38. Liptovsk Mikul
39. Nmestovo
40. Ruomberok
41. Turianske Teplice
42. Tvrdon
43. Bansk Bystrica
44. Bansk tiavnica
45. Brezno
46. Detva
47. Krupina
48. Zvolen (bez VO Le)
49. arnovica
50. iar nad Hronom
51. Luenec
52. Poltr
53. Revca
54. Rimavsk Sobota
55. Vek Krt
56. Poprad
57. Gelnica
58. Kemarok (bez VO Javorina)
59. Levoa
60. Spisk Nov Ves
61. Star ubova
62. Preov
63. Bardejov
64. Sabinov
65. Stropkov
66. Svidnk
Bratislava
1. Bratislavsk
Trnava
2. Trnavsk
Trenn
3. Treniansky
Nitra
4. Nitriansky
ilina
5. ilinsk
Bansk Bystrica
6. Banskobystrick
7. Preovsk
8. Koick
7. Preovsk
Preov
Koice
Preov
8. Koick
Koice
7. Preovsk
Preov
11. Koick
Koice
12. Zemplnsky
68. Koice I
69. Koice II
70. Koice III
71. Koice IV
72. Koice okolie
73. Roava
74. Michalovce
75. Humenn (bez VO Valakovce)
76. Medzilaborce
77. Sobrance
78. Snina
79. Trebiov
Michalovce
63
8. Koick
Koice
7. Preovsk
Preov
8. Koick
7. Preovsk
8. Koick
Koice
Preov
Koice
4.4. USPORIADANIE VEREJNEJ SPRVY V ROKOCH 1996

2003
ttna sprva
zemn samosprva
vlda
Ministerstv, stredn orgny
Krajsk rady
veob. ttnej
sprvy 8
Krajsk rady
pecializovanej
ttnej sprvy
Samosprvne kraje 8
Okresn rady
veob. ttnej
sprvy 79
rady
Pracovisk 41
Obce 2891
K 1. januru 2002 vznikla druh rove miestnej samosprvy, v rmci hranc administratvnych krajov. V slade s stavou sa nazva vy zemn celok.
truktra vych zemnch celkov
VY ZEMN CELOK
Bratislavsk
Trnavsk
Treniansky
Nitriansky
ilinsk
Banskobystrick
Preovsk
Koick
Slovensk republika
ROZLOHA
V KM2
2 053
4 148
4 501
6 343
6 788
9 455
8 993
6 753
49 034
POET
OBYVATEOV
2006
606 753
555 075
599 847
707 305
695 326
655 762
800 483
773 086
5 393 637
HUSTOTA
OBYV./KM
2006
295,54
133,82
133,27
111,51
102,43
69,36
89,01
114,48
110,00
POET
OBC
73
251
276
354
315
516
666
440
2 891
64
Poda zkona NR SR .221/1996 Z.z. o zemnom a sprvnom usporiadan Slovenskej republiky na vkon sprvy sa k 24. 7. 1996 zriadili a vymedzili sprvne celky:
8 krajov so sdlami v mestch s ich vlastnmi nzvami
1. Bratislavsk kraj
5. ilinsk kraj
2. Trnavsk kraj
6. Banskobystrick kraj
3. Treniansky kraj
7. Preovsk kraj
4. Nitriansky kraj
8. Koick kraj
79 okresov
Samosprva 8 vych zemnch celkov samosprvnych krajov sa zriadila k 1. 1.
2002 (4 vojensk obvody nie s ich sasou)
Poda zkona NR SR . 222/1996 Z. z. o organizcii miestnej ttnej sprvy zriadili
sa krajsk rady a okresn rady ako prvnick osoby na vkon miestnej ttnej sprvy na
sekoch:
obrany ttu,
veobecnej vntornej sprvy,
ivnostenskho podnikania,
poiarnej ochrany,
civilnej ochrany obyvatestva,
tvorby a ochrany ivotnho prostredia,
financi,
cien,
sprvy majetku ttu,
ponohospodrstva, lesnho hospodrstva a poovnctva,
pozemkovch prav,
ttnej veterinrnej starostlivosti,
dopravy a cestnho hospodrstva,
verejnho obstarvania,
socilnych vec,
zdravotnctva,
kolstva,
mldee a telesnej kultry,
kultry,
katastra nehnutenost,
stratgie regionlneho rozvoja,
kontroly,
medzinrodnej spoluprce
len zkonom bolo mon zveri vkon miestnej ttnej sprvy inm orgnom.
65
KRAJE A OKRESY OD ROKU 1996 - ZOZNAM

BRATISLAVSK
KRAJ
Bratislava I
TRNAVSK KRAJ
Dunajsk Streda
Bratislava II
Komrno
Galanta
TRENIANSKY
KRAJ
Bnovce nad Bebravou
Ilava
Bratislava III
Hlohovec
Myjava
Nitra
Bratislava IV
Pieany
Bratislava V
Senica
Nov
Mesto
Vhom
Partiznske
Malacky
Skalica
Povask Bystrica
Topoany
Pezinok
Trnava
Prievidza
Zlat Moravce
nad
NITRIANSKY KRAJ
Levice
Nov Zmky
aa
Pchov
Senec
Trenn
ILINSK KRAJ
Byta
BANSKOBYSTRICK
KRAJ
Bansk Bystrica
PREOVSK KRAJ
KOICK KRAJ
Bardejov
Gelnica
adca
Bansk tiavnica
Humenn
Koice I
Doln Kubn
Brezno
Kemarok
Koice II
Kysuck Nov Mesto
Detva
Levoa
Koice III
Liptovsk Mikul
Krupina
Medzilaborce
Koice IV
Martin
Luenec
Poprad
Koice-okolie
Nmestovo
Poltr
Preov
Michalovce
Ruomberok
Revca
Sabinov
Roava
Turianske Teplice
Rimavsk Sobota
Snina
Sobrance
Tvrdon
Vek Krt
Star ubova
Spisk Nov Ves
ilina
Zvolen
Stropkov
Trebiov
arnovica
Svidnk
iar nad Hronom
Vranov nad Topou
66
4.5. KRAJE AKO CELKY PECIALIZOVANEJ TTNEJ

SPRVY OD R. 2004
Vo volebnch programoch k veobecnm vobm do Nrodnej rady SR v roku 2002
viacer strany vldnej koalcie vyjadrili v slade s nvrhmi splnomocnenca vldy pre decentralizciu zmer zrui okresn rady. V podstate pritom ilo o nahradenie sstavy krajskch
radov a okresnch radov ako orgnov integrovanej ttnej sprvy viacermi samostatnmi
sstavami pecializovanej miestnej ttnej sprvy, riadenmi vlune po vertiklnej lnii prslunmi ministerstvami a o podstatn zmenenie potu prvostupovch orgnov ttnej
sprvy oproti potu 79 okresov. Na tomto zklade vypracovan vldne nvrhy na sprvne
usporiadanie predpokladali vo vine odvetv ponechanie 8 pecializovanch radov krajskho stupa a vytvorenie 46 prvostupovch orgnov pecializovanch obvodnch radov a urovali zemn obvody ich psobnosti; nzvy niektorch z tchto orgnov vak neobsahovali oznaenie krajsk alebo obvodn.
Okresn rady boli zruen s innosou od 1. janura 2004 zkonom . 515/2003
Z. z. o krajskch radoch a okresnch radoch; nm bolo sasne zriadench 8 krajskch
radov a poda dodatonho dohovoru koalinej rady vldnych strn 50 obvodnch radov
ako miestnych orgnov pecializovanej ttnej sprvy len v odvetvovej psobnosti ministerstva vntra, s almi 33 stlymi pracoviskami a s 31 ostatnmi pracoviskami mimo sdiel
obvodnch radov. zemn psobnos pecializovanch krajskch radov sa pritom oproti
dovtedajm krajskm radom nezmenila; nezmenila. zemn obvody psobnosti obvodnch radov boli v zkone vymedzen na strednom a severnom agregciou viacerch okresov, na junom Slovensku povine zemm jednho okresu; osobitnou vnimkou je okres Nov Zmky, v ktorom boli zriaden dva okresn rady s vymedzenm psobnosti na
jednotliv obce v om. Okresy teda zostvaj boli ako skladobn jednotky obvodov ich psobnosti s vymedzenm poda zkona . 221/1996 Z. z. v znen neskorch predpisov
vntra
Obvodn rad
dopravy
Obvodn rad pre cestn dopravu

a pozemn komunikcie
pdohospodrstva
Obvodn pozemkov rad

Obvodn lesn rad
ivotnho prostredia
Obvodn rad ivotnho prostredia
ivotnho prostredia
zdravotnctva
prce, socilnych
vec a rodiny
Regionlny rad verejnho zdravotnctva

rad prce, socilnych vec
a rodiny
nzov orgnu pecializovanej

miestnej ttnej sprvy
50 Krajsk rad
Krajsk rad pre cestn do46 pravu a pozemn komunikcie
44 Krajsk pozemkov rad
40 Krajsk lesn rad
Krajsk rad ivotnho pro46
stredia
Inpektort ivotnho prostredia
zriaden
zkonom .
/Z.z.

poet
Ministerstvo
poet
V odvetvovej psobnosti ministerstiev boli k 1. januru 2004 zriaden tieto orgny

pecializovanej miestnej ttnej sprvy:
515/2003
534/2003
8
8
518/2003
525/ 2003
525/ 2003
36
578/2003
46
453/2003
67

zriaden zkonom . /Z.z.
vntra
Okresn riaditestvo policajnho zboru
41
Krajsk riaditestvo policajnho

zboru
171/1993
Sprva katastra
79
Katastrlny rad
162/1995
Obvodn bansk rad

Inpektort prce
Sprva finannej kontroly
5
8
3
333/1996
95/2000
440/2000
150/2001
652/2004
315/2001
49/2002
128/2002
319/2002
488/2002
596/2003
608/2003
rad geodzie, kartografie

a katastra
hospodrstva
prce, socilnych vec a rodiny
financi
financi
financi
Daov rad
Coln rad
Okresn riaditestvo hasiskho a zchrannho zboru
poet
Ministerstvo (resp. in
stredn orgn ttnej sprvy)
poet
Naalej zostali zachovan orgny pecializovanej miestnej ttnej sprvy, ktor existovali u pred uvedenou sriou zkonov:

101
9
kolstva
Krajsk riaditestvo hasiskho

a zchrannho zboru
Krajsk pamiatkov rad
Inpektort Slovenskej obchodnej inpekcie
zemn vojensk sprva
Krajsk veterinrna
a potravinov sprva
Krajsk kolsk rad
vstavby a regionlneho rozvoja
Krajsk stavebn rad
vntra
51
kultry
hospodrstva
obrany
pdohospodrstva
Regionlna veterinrna
a potravinov sprva
40
5. RADY MIESTNEJ TTNEJ SPRVY OD 1. 1. 2004

Schma organizcie miestnej ttnej sprvy vi prloha 10
5.1. NVRH MV SR: 8 KRAJSKCH RADOV A 46

OBVODNCH RADOV (V R. 2003)
Obr. 18 NVRH MV SR: 8 KRAJSKCH RADOV A 46 OBVODNCH RADOV (V R. 2003)
68
69
Vldny program (2002) zahroval zmer prejs na systm pecializovanej miestnej

ttnej sprvy, ako aj zrui okresn rady z roku 1996 so zdvodnenm, e pri vysokom
pote 79 okresov ako sprvnych celkov takto sstava v znanej miere integrovanej miestnej
ttnej sprvy je ekonomicky nron a e potreba priestorovej dostupnosti pecializovanch
radov je diferencovan a e si nevyaduje, aby vetky boli vo vetkch 79 sdlach okresov.
V Nvrhu optimalizcie usporiadania miestnej ttnej sprvy, ktor predloilo ministerstvo vntra, sa nenavrhoval nvrat k 38 okresnm radom, ktor existovali do roku 1990,
ale navrhovalo sa zriadi 46 obvodov psobnosti obvodnch radov oproti 38 naviac so
sdlami aj v mestch Malacky, Pezinok, Senec, Pieany, aa, Nov Mesto nad Vhom,
Ruomberok, Brezno, Kemarok a Stropkov, s tm, e hlavn mesto Bratislava i mesto Koice bud ma len po jednom obvodnom rade.
Vlda vak na odporanie koalinej rady zaradila medzi sdla obvodnch radov aj
trovo (na nvrh SMK), Bnovce nad Bebravou (na nvrh ANO), Nmestovo (na nvrh
KDH) a Svidnk (na nvrh SDK). Tm sa zvil poet obvodov na 50 a viacer z nich mali
(na rozdiel od nvrhu ministerstva vntra) aj pod 30 tis. obyvateov. Takto lenenie sa vak
nakoniec vo vine pecializovanch systmov miestnej ttnej sprvy neuplatnilo a prevldlo lenenie na 46 obvodov. K 1. 1. 2004 vznikli pecializovan obvodn rady ako prvnick osoby na vkon miestnej ttnej sprvy na jednotlivch sekoch, takmer kad obvykle
pre zemie viacerch okresov.
5.2. VYBRAN ORGNY VEREJNEJ SPRVY OD ROKU 2004

Prehad organizcie radov pecializovanej ttnej sprvy vi prloha 11
Krajsk rady v odvetvovej psobnosti ministerstva vntra boli zruen zkonom
. 254/2007 Z. z. k 1. oktbru 2007. Pri alej modernizcii verejnej sprvy sa predpoklad
aj monos zruenia alch radov pecializovanej miestnej ttnej sprvy krajskho stupa
a zmenenie potu radov obvodnho stupa.
Takmer pre vetky seky innost zostalo vak 8 krajskch radov. (ale v jednostupovch sstavch 9 colnch radov, 46 radov prce, socilnych vec a rodiny, 101 daovch radov); 46 obvodov sa uplatnilo napr. na sekoch dopravy (obvodn rady pre cestn
dopravu a pozemn komunikcie), ivotnho prostredia (obvodn rady ivotnho prostredia) a pdohospodrstva (obvodn pozemkov rady).
5.3. RADY IVOTNHO PROSTREDIA

Prehad organizcie vi prloha 11
Obr. 19 8 krajskch radov ivotnho prostredia a 46 obvodnch radov ivotnho prostredia
70
71
TTNA SPRVA STAROSTLIVOSTI O IVOTN PROSTREDIE (ZKON . 525/

2003 Z. z. O TTNEJ SPRVE STAROSTLIVOSTI O IVOTN PROSTREDIE)
Obvodn rad ivotnho prostredia: ttna sprva (prv stupe) starostlivosti o ivotn prostredie; v administratvnosprvnom konan kon samostatne
ttna sprva (druh stupe) vo veciach, v ktorch v prvom stupni kon obec, kontrola ttnej sprvy uskutoovanej obcami
Krajsk rad ivotnho prostredia: ttna sprva (druh stupe) vo veciach, v ktorch
v prvom stupni obvodn rady ivotnho prostredia, ich:
riadenie a kontrola
zriaovanie organizci na odborn innosti starostlivosti o ivotn prostredie
72
5.4. 8 KRAJSKCH RADOV A 50 OBVODNCH RADOV MV

SR (OD R. 2004)
Obr. 20 Krajsk a obvodn rady v psobnosti MV SR
73
Zkonom . 515/2003 Z. z. o krajskch radoch a obvodnch radoch boli okresn

rady od 1. janura 2004 zruen a miestnymi orgnmi ttnej sprvy na sekoch
veobecnej vntornej sprvy
ivnostenskho podnikania
civilnej ochrany a riadenia ttu v krzovch situcich mimo vojny
sa stali krajsk rady a obvodn rady v psobnosti ministerstva vntra SR.
Krajsk rady boli prvnickmi osobami rozpotovmi organizciami zapojenmi
na rozpoet ministerstva vntra a v rozpote zabezpeovali aj obvodn rady
Krajsk rad i obvodn rad riadil prednosta vymenovan vldou na nvrh ministra
vntra.
Obvodn rad kon v administratvnoprvnych vzahoch samostatne.
Vntorn organizciu krajskho radu i obvodnho radu urovalo ministerstvo vntra
27 obvodnch radov psobilo v jednom okrese, 15 v dvoch okresoch, 4 v troch okresoch a po jednom v tyroch a v piatich okresoch
Obvodn rady mali aj mimo svojich sdiel 33 stlych a 31 ostatnch pracovsk.
Krajsk rady v odvetvovej psobnosti Ministerstva vntra SR boli zruen zkonom
. 254/2007 Z. z. k 1. 10. 2007.a ich lohy a innosti preli na obvodn rady a na Ministerstvo vntra SR.
74
5.5. RADY PRE CESTN DOPRAVU A POZEMN

KOMUNIKCIE
Obr. 21 8 krajskch radov pre cestn dopravu a pozemn komunikcie, 46 obvodnch radov pre cestn dopravu
a pozemn komunikcie
75
TTNA SPRVA CESTNEJ DOPRAVY A POZEMNCH KOMUNIKCI (Zkon

. 135/1961 Zb. o pozemnch komunikcich (cestn zkon), zkon .534/2003 Z. Z. o organizcii ttnej sprvy na seku cestnej dopravy a pozemnch komunikci)
8 krajskch a 46 obvodnch radov pre cestn dopravu a pozemn komunikcie,
z toho pre kraj:
Bratislavsk Bratislava (okresy Bratislava I V), Pezinok, Senec, Malacky
Trnavsk Trnava (+ Hlohovec), Dunajsk Streda, Galanta, Pieany, Senica (+ Skalica)
Treniansky Trenn (+ Bnovce nad Bebravou, Ilava), Nov Mesto nad Vhom
(+ Myjava), Povask Bystrica (+ okres Pchov), Prievidza (+ okres Partiznske)
Nitriansky Nitra (+ Zlat Moravce), Komrno, Levice, Nov Zmky, aa, Topoany
ilinsk ilina (+ Byta, Kysuck Nov Mesto), adca, Doln Kubn (+ Nmestovo,
Tvrdon), Liptovsk Mikul, Martin (+ Turianske Teplice), Ruomberok
Banskobystrick Bansk Bystrica, Brezno, Luenec (+ Poltr), Rimavsk Sobota
(+ Revca), Vek Krt, Zvolen (+ Detva, Krupina), iar nad Hronom (+ Bansk tiavnica, arnovica)
Preovsk Preov (+ Sabinov), Bardejov, Humenn (+ Medzilaborce, Snina), Kemarok, Poprad (+ Levoa), Star ubova, Stropkov (+ Svidnk), Vranov nad Topou
Koick Koice (okresy Koice I IV), Koice okolie (+ Gelnica), Michalovce
(+ Sobrance), Roava, Spisk Nov Ves, Trebiov
76
5.6. TTNA SPRVA POZEMKOVCH PRAV A OCHRANY

PONOHOSPODRSKEJ PDY
Obr. 22 8 krajskch pozemkovch radov, 44 obvodnch pozemkovch radov
5.7. TTNA SPRVA LESNHO HOSPODRSTVA

Obr. 23 8 krajskch lesnch radov, 40 obvodnch lesnch radov
77
5.8. TTNA SPRVA SOCILNYCH VEC A SLUIEB

ZAMESTNANOSTI
Obr. 24 46 radov prce, socilnych vec a rodiny
78
5.9. TTNA SPRVA VEREJNHO ZDRAVOTNCTVA

Obr. 25 36 regionlnych radov verejnho zdravotnctva
79
80
6. TTNA SPRVA NA SEKOCH BEZ OBVODNHO

STUPA
Obr. 26 8 krajskch stavebnch radov,8 krajskch pamiatkovch radov, 8 krajskch kolskch radov, 8 inpektortov prce, 8 zemnch vojenskch sprv at.
7. OSTATN SIETE PECIALIZOVANEJ MIESTNEJ

TTNEJ SPRVY
7.1. HASISK A ZCHRANN ZBOR
Obr. 27 8 krajskch riaditestiev, 51 okresnch riaditestiev
81
7.2. MINISTERSTVO FINANCI SR COLN RADY

Obr. 28 9 colnch radov
82
7.3. MINISTERSTVO FINANCI SR DAOV RADY

Obr. 29 Daov riaditestvo SR a 101 daovch radov
83
7.4. TTNA STAVEBN SPRVA

Obr. 30 8 krajskch stavebnch radov
84
85
7.5. TTNA SPRVA OCHRANY PAMIATKOVHO FONDU

Obr. 31 8 krajskch pamiatkovch radov
7.6. TTNA SPRVA V KOLSTVE A KOLSK

SAMOSPRVA
Obr. 32 8 krajskch kolskch radov
86
7.7. TTNA SPRVA V ARMDE

Obr. 33 8 zemnch vojenskch sprv
87
7.8. TTNA SPRVA IVOTN PROSTREDIE

Obr. 34 4 inpektorty ivotnho prostredia
88
89
8. ORGANIZCIA MIESTNEJ SAMOSPRVY

zemn samosprvu tvor obec a vy zemn celok.
8.1. OBCE
truktra
Obyvatelia
obce
Zastupitestvo
Starosta
(primtor)
Obecn
rad
Prednosta
zloky
radu
rada
komisie
hlavn
kontrolr
Obecn
polcia
Obec je zkladom zemnej samosprvy. Zdruuje obyvateov obce, t. j. osoby, ktor

maj na jej zem trval pobyt. Je samostatnm zemnm samosprvnym a sprvnym celkom. Je verejnoprvnou korporciou. V skromnoprvnych vzahoch je prvnickou osobou.
Obec za podmienok ustanovench zkonom samostatne hospodri s vlastnm majetkom a
so svojimi finannmi prostriedkami. Obec me vydva veobecne zvzn nariadenia.
Samosprvu obce vykonvaj obyvatelia obce orgnmi obce, hlasovanm obyvateov
obce (miestnym referendom) a verejnm zhromadenm obyvateov obce.
Orgny obce
Orgnmi obce s: obecn zastupitestvo a starosta obce.
Obecn zastupitestvo je zastupitesk zbor obce, rozhoduje o zkladnch otzkach
ivota obce.
Starosta je predstaviteom obce a najvym vkonnm orgnom obce, je tatutrnym
orgnom v majetkovoprvnych vzahoch obce a v pracovnoprvnych vzahoch zamestnancov obce; v administratvnoprvnych vzahoch je sprvnym orgnom.
Vkonnm orgnom obecnho zastupitestva a starostu je obecn rad. Zabezpeuje
ich organizan a administratvne veci, ako aj organizan a administratvne veci orgnov
zriadench obecnm zastupitestvom.
lohy obce
Zkladnou lohou obce pri vkone samosprvy je starostlivos o vestrann rozvoj jej
zemia a o potreby jej obyvateov. Obci pri vkone samosprvy mono uklada povinnosti a
obmedzenia len zkonom a na zklade medzinrodnej zmluvy.
Obec samostatne rozhoduje a uskutouje vetky kony svisiace so sprvou obce a
90
jej majetku, vetky zleitosti, ktor ako jej samosprvnu psobnos upravuje osobitn zkon. Medzi samosprvne (originlne) psobnosti obce patria naprklad: rozhodovanie vo
veciach miestnych dan a miestnych poplatkov a vkon ich sprvy, usmerovanie ekonomickej innosti v obci, zabezpeovanie vstavby, drby a sprvy miestnych komunikci, verejnch priestranstiev, obecnch zariaden, zabezpeovanie verejnoprospench sluieb (najm nakladanie s komunlnym odpadom a drobnm stavebnm odpadom, udriavanie istoty
v obci, sprva a drba verejnej zelene a verejnho osvetlenia, zsobovanie vodou, odvdzanie odpadovch vd, nakladanie s odpadovmi vodami zo mp a miestna verejn doprava), obstarvanie a schvaovanie zemnoplnovacej dokumentcie a koncepcie rozvoja
jednotlivch oblast ivota obce, utvranie a ochrana zdravch podmienok a zdravho spsobu ivota a prce obyvateov obce, ochrana ivotnho prostredia, zabezpeovanie verejnho poriadku v obci, plnenie loh na seku socilnej pomoci, zdravotnej starostlivosti a kultry a vykonvanie osvedovania listn a podpisov na listinch. V zujme zabezpeenia potrieb obyvateov obce a rozvoja obce obec me podnika a vykonva vlastn investin
innos. Me zaklada, zriaova, zruova a kontrolova poda osobitnch predpisov svoje
rozpotov a prspevkov organizcie, in prvnick osoby a zariadenia.
Okrem samostatnej psobnosti obce vykonvaj aj prenesen vkon ttnej sprvy.
Vkon ttnej sprvy prenesen na obec zkonom riadi a kontroluje vlda. ttnu sprvu
vykonvaj obce naprklad na sekoch stavebnho poriadku, vodnho hospodrstva, ochrany ovzduia, ochrany pred povodami, ochrany prrody a tvorby krajiny, odpadovho hospodrstva, kolstva zkladnch kl, cestnej dopravy, pozemnch komunikci, matrinej innosti.
K presunu niektorch loh ttnej sprvy na obec dochdza zkonom, ak je ich plnenie tmto spsobom racionlnejie a efektvnejie. Doteraj presun loh na obce sa uskutonil v dvoch etapch: 1990 1991 a 2002 2004. Uvedenmi presunmi dolo k decentralizcii a dekoncentrcii ttnej sprvy. S prenesenm loh na obec je tt povinn poskytn
obci potrebn finann a in materilne prostriedky.
Financie
Poda stavy SR obec financuje svoje potreby predovetkm z vlastnch prjmov,
ako aj zo ttnych dotci. Zkon ustanovuje, ktor dane a poplatky s prjmom obce.
Zkladom finannho hospodrenia obce je rozpoet obce. Rozpoet obce vyjadruje
samostatnos hospodrenia obce. Zostavuje sa na obdobie jednho kalendrneho roka. Od
roku 2005 obce zostavuj viacron rozpoet. Ide o strednodob ekonomick nstroj finannej politiky obce, v ktorom s v rmci ich psobnosti vyjadren zmery rozvoja zemia a potrieb obyvateov vrtane programov obce najmenej na tri rozpotov roky. Rozpoet obce
vychdza z viacronho rozpotu.
Do roku 2003 boli obce financovan najm transfermi zo ttneho rozpotu (podiel na
ttnych daniach, elov dotcie). V rmci decentralizcie, ktor prebehla v nedvnej minulosti, dolo aj k fiklnej decentralizcii. Posilnen bola finann autonmia obc, zvila sa
stabilita prjmov. Dochdza tie k zvyovaniu tlaku na efektvnejie vyuvanie vlastnch
prjmov a prepojenie rozsahu a kvality sluieb.
Prjmy
Za vlastn prjmy obce sa povauj: vnosy miestnych dan (da z nehnutenost, da
za psa, da za uvanie verejnho priestranstva, da za ubytovanie, da za predajn automaty, da za nevhern hracie prstroje, da za vjazd a zotrvanie motorovho vozidla v historickej asti mesta, da za jadrov zariadenie) a vnosy miestneho poplatku za komunlne
odpady a drobn stavebn odpady, nedaov prjmy z vlastnctva a z prevodu vlastnctva
majetku obce a z innosti obce a jej rozpotovch organizci, vnosy z finannch prostriedkov obce, sankcie za poruenie finannej disciplny uloen obcou, dary a vnosy dobrovonch zbierok v prospech obce, podiely na daniach v sprve ttu (vnos dane z prjmov
91
fyzickch osb s vnimkou dane z prjmov, ktor sa vyber zrkou v prslunom rozpotovom roku je prjmom rozpotov obc vo vke 70,3 %; spsob rozdeovania vnosu obciam
upravuje nariadenie vldy vnos sa rozdeuje obciam najm poda potu obyvateov).
almi prjmami s dotcie zo ttneho rozpotu na hradu nkladov prenesenho
vkonu ttnej sprvy a dotcie zo ttnych fondov, alie dotcie zo ttneho rozpotu v
slade so zkonom o ttnom rozpote na prslun rozpotov rok, elov dotcie z rozpotu vyieho zemnho celku alebo z rozpotu inej obce na realizciu zmlv poda osobitnch predpisov, prostriedky z Eurpskej nie a in prostriedky zo zahraniia poskytnut na
konkrtny el, in prjmy ustanoven osobitnmi predpismi.
Najvznamnejou asou prjmov rozpotov obc s daov prjmy (miestne dane
a poplatky, podiely na daniach v sprve ttu).
Obec me na plnenie svojich loh poui aj prostriedky mimorozpotovch peanch fondov (alej len "pean fondy"), zisk z podnikateskej innosti, nvratn zdroje financovania i zdruen prostriedky.
Vdavky
truktra vdavkov zodpoved rozsahu loh, ktor obec pln.
Kontrola
Poda stavy SR tt me zasahova do innosti obce len spsobom ustanovenm
zkonom. Pri vkone zemnej samosprvy tt uruje zkonom len pravidl dozoru. Vkon
ttnej sprvy prenesen na obec riadi a kontroluje vlda.
Vo vzahu k obci rozoznvame vntorn a vonkajiu kontrolu.
Vntorn kontrola
Obec pri vkone samosprvy je povinn utvra inn systm kontroly a vytvra
vhodn organizan, finann, personlne a materilne podmienky na jeho nezvisl vkon.
Kontroln innos v obci vykonva najm hlavn kontrolr. Hlavnho kontrolra vol obecn
zastupitestvo na es rokov. Je zamestnancom obce. Jeho plat stanovuje zkon. Hlavn
kontrolr vykonva kontrolu, predklad obecnmu zastupitestvu raz za es mesiacov nvrh
plnu kontrolnej innosti, vypracva odborn stanovisk k nvrhu rozpotu obce a k nvrhu
zverenho tu obce pred jeho schvlenm v obecnom zastupitestve, predklad sprvu o
vsledkoch kontroly priamo obecnmu zastupitestvu na jeho najbliom zasadnut, predklad obecnmu zastupitestvu najmenej raz rone sprvu o kontrolnej innosti, spolupracuje so
ttnymi orgnmi vo veciach kontroly hospodrenia s prostriedkami pridelenmi obci zo ttneho rozpotu alebo zo trukturlnych fondov Eurpskej nie, vybavuje sanosti, ak tak
ustanovuje osobitn zkon. Je povinn vykona kontrolu, ak ho o to poiada obecn zastupitestvo.
Kontrolnou innosou hlavnho kontrolra sa rozumie kontrola zkonnosti, innosti,
hospodrnosti a efektvnosti pri hospodren a nakladan s majetkom a majetkovmi prvami
obce, ako aj s majetkom, ktor obec uva poda osobitnch predpisov, kontrola prjmov,
vdavkov a finannch operci obce, kontrola vybavovania sanost a petci, kontrola dodriavania veobecne zvznch prvnych predpisov vrtane veobecne zvznch nariaden obce, kontrola plnenia uznesen obecnho zastupitestva, kontrola dodriavania internch predpisov obce a kontrola plnenia alch loh ustanovench osobitnmi predpismi.
Kontroln innos sa nevzahuje na konanie, v ktorom o prvach, prvom chrnench zujmoch alebo o povinnostiach prvnickch osb alebo fyzickch osb rozhoduje starosta v
sprvnom konan.
Ako tatutrny orgn v majetkovoprvnych vzahoch obce a v pracovnoprvnych
vzahoch zamestnancov obce me kontrolu vykonva aj starosta obce. Obecn zastupitestvo me zriadi kontroln orgny. Poslanci obecnho zastupitestva s oprvnen zas-
92
tova sa na previerkach, na kontrolch, na vybavovan sanost a oznmen, ktor uskutouj orgny obce.
Vonkajia kontrola
Vonkajiu kontrolu vykonvaj prokuratra, Najvy kontroln rad SR, vlda SR,
audtori.
Prokuratre patr vkon veobecnho dozoru nad dslednm vykonvanm a zachovvanm zkonov a inch veobecne zvznch prvnych predpisov obcami.
Najvy kontroln rad SR kontroluje hospodrenie s majetkom, majetkovmi prvami, finannmi prostriedkami, zvzkami a pohadvkami obc. Kontroluje aj spsob vyrubovania a vymhania dan, poplatkov a pokt, ktor s prjmom rozpotov obc, ako aj vkon
a uplatovanie prv a dodriavanie povinnost vyplvajcich z finanno-ekonomickch vzahov vznikajcich pri hospodren.
Vlda kontroluje prenesen vkon ttnej sprvy.
Audtor overuje ron tovn zvierku obce ako aj alie skutonosti ustanoven
osobitnm zkonom.
Volebn systm
Voby do orgnov samosprvy obc sa konaj na zklade veobecnho, rovnho a
priameho volebnho prva tajnm hlasovanm. Uplatuje sa vinov volebn systm. Prvo voli a by volen do orgnov samosprvy obc maj obyvatelia SR, ktor maj v obci trval pobyt a najneskr v de volieb dovili zkonom stanoven vek. Kandidtne listiny mu
podva politick strany alebo mu kandidova nezvisl kandidti. Nezvisl kandidt mus
predloi petciu, podpsan volimi podporujcimi jeho kandidatru (potrebn poet podpisov poda vekosti obce uruje zkon).
Pre voby starostu obce tvor kad obec jeden jednomandtov volebn obvod. Za
starostu obce je zvolen ten kandidt, ktor zskal najv poet platnch hlasov. Volebn
obdobie je tvorron.
Poslanci obecnho zastupitestva s volen v jedno alebo viac mandtovch volebnch obvodoch, ktor uruje zastupitestvo obce. Za poslancov obecnho zastupitestva s
zvolen kandidti, ktor zskali vo volebnom obvode najv poet hlasov. Volebn obdobie
je tvorron.
Spoluas obyvateov
Obyvateom obce je osoba, ktor m na zem obce trval pobyt.
Obyvate obce sa zastuje na samosprve obce. M prvo najm voli orgny samosprvy obce a by zvolen do orgnu samosprvy obce, hlasova o dleitch otzkach
ivota a rozvoja obce (miestne referendum), zastova sa na verejnch zhromadeniach
obyvateov obce a vyjadrova na nich svoj nzor a zastova sa na zasadnutiach obecnho zastupitestva, obraca sa so svojimi podnetmi a sanosami na orgny obce, pouva
obvyklm spsobom obecn zariadenia a ostatn majetok obce sliaci pre verejn ely,
poadova sinnos pri ochrane svojej osoby a rodiny a svojho majetku nachdzajceho sa
v obci, poadova pomoc v ase nhlej ndze.
Spoluprca
Existuje mnoho foriem spoluprce, ktorej sa obce astnia.
Obec spolupracuje v zujme rozvoja obce s politickmi stranami a politickmi hnutiami, s obianskymi zdrueniami a inmi prvnickmi osobami, ako aj s fyzickmi osobami psobiacimi v obci.
V zujme plnenia loh obec spolupracuje s orgnmi ttu. Orgny ttu poskytuj
93
obciam pomoc v odbornch veciach a potrebn daje z jednotlivch evidenci vedench orgnmi ttu a podieaj sa na odbornej prprave zamestnancov obc a poslancov obecnch
zastupitestiev. Obce poskytuj orgnom ttu potrebn daje pre jednotliv evidencie veden orgnmi ttu alebo pre radn konania v rozsahu vymedzenom osobitnmi zkonmi.
Vznamn je aj spoluprca obc so samosprvnymi krajmi.
Obce navzjom mu spolupracova na zklade zmluvy uzavretej na el uskutonenia konkrtnej lohy alebo innosti, na zklade zmluvy o zriaden zdruenia obc, zriadenm alebo zaloenm prvnickej osoby poda osobitnho zkona. Spoluprca obc sa riadi
zsadami zkonnosti, vzjomnej vhodnosti a sladu s potrebami obyvateov obc. Obce
maj pri vzjomnej spoluprci rovnak postavenie.
Obce mu zriaova zdruenia obc. Zdruenie obc je prvnick osoba. Viac ako
90 % obc je lenom Zdruenia miest a obc Slovenska (ZMOS), ktorho zkladnmi lohami
s okrem pomoci obciam a obhajovania ich prv voi vlde aj podpora vzdelvania, podnecovanie spoluprce medzi obcami. almi zdrueniami s napr. nia miest a obc Slovenska i rzne regionlne zdruenia. Existuj aj viacer profesijn zdruenia, napr. Asocicia
komunlnych ekonmov Slovenska, Zdruenie hlavnch kontrolrov Slovenska.
Obec me v rozsahu svojej psobnosti spolupracova s zemnmi a sprvnymi celkami alebo s radmi inch ttov vykonvajcimi miestne funkcie. M prvo sta sa lenom
medzinrodnho zdruenia zemnch celkov alebo zemnch orgnov.
Bratislava a Koice
Prvne postavenie, zemn usporiadanie a orgny samosprvy miest Bratislavy
a Koc upravuj osobitn zkony. Uveden mest sa lia od inch miest a obc okrem vekosti najm mestskmi asami, ktor s prvnickmi osobami (za podmienok ustanovench
zkonom alebo tattom samostatne hospodria so zverenm majetkom a so zverenmi
finannmi prostriedkami a s vlastnmi prjmami i vlastnm majetkom zskanm vlastnou
innosou). Orgnmi samosprvy s orgny mesta a orgny mestskch ast.
Vvoj vekostnej truktry obc
PODIEL OBC VEKOSTNEJ KATEGRIE V %

VEKOSTN KATEGRIA
1950
1961
1980
1991
2000
do 499
44,6
35,8
35,3
41,2
41,5
500 999
30,6
31,5
29,2
27,6
27,0
1 000 1 999
16,7
20,1
20,8
18,5
18,6
2 000 4 999
6,2
9,9
10,3
8,4
8,7
5 000 9 999
1,2
1,7
2,0
1,8
1,8
10 000 49 999
0,7
0,9
2,0
2,2
2,1
nad 50 000
0,06
0,06
0,3
0,4
0,4
poet obc
3 344
3 237
2 725
2 825
2 883
Priemern vekos
1 029
1 302
1 833
1 875
1 874
94
8.2. VYIE ZEMN CELKY

truktra
Obyvatelia
kraja
Predseda samosprvneho
kraja
rad samosprvneho
kraja
Zastupitestvo samosprvneho
kraja
komisie
Hlavn kontrolr
(tvar)
zloky radu
Vy zemn celok je samosprvny kraj. Samosprvny kraj je samostatn zemn

samosprvny a sprvny celok Slovenskej republiky. Zdruuje osoby, ktor maj na jeho
zem trval pobyt. Je verejnoprvnou korporciou. V skromnoprvnych vzahoch je prvnickou osobou. Za podmienok ustanovench zkonom samostatne hospodri s vlastnm
majetkom a so svojimi finannmi prostriedkami. Samosprvny kraj me vydva veobecne zvzn nariadenia.
zemn samosprva sa uskutouje referendom na zem samosprvneho kraja a
orgnmi samosprvneho kraja.
Orgny samosprvneho kraja
Orgnmi samosprvneho kraja s: zastupitestvo samosprvneho kraja a predseda
samosprvneho kraja (alej len zastupitestvo a predseda).
Zastupitestvo je zbor zloen z poslancov samosprvneho kraja. Rozhoduje vo veciach, ktor s mu vyhraden zkonom. Me rozhodova aj o alch veciach, ktor si vyhrad v tatte samosprvneho kraja, ak nie s zkonom zveren predsedovi.
Predseda zastupuje samosprvny kraj navonok. V majetkovoprvnych vzahoch,
pracovnoprvnych vzahoch a v inch vzahoch je tatutrnym orgnom; rozhoduje aj vo
veciach, v ktorch zkon zveruje samosprvnemu kraju rozhodovanie o prvach a povinnostiach prvnickch osb a fyzickch osb v oblasti verejnej sprvy okrem vec, o ktorch na
jeho nvrh rozhoduje organizan tvar radu uren v organizanom poriadku radu.
Administratvne a organizan veci zastupitestva, predsedu a alch orgnov zriadench zastupitestvom zabezpeuje rad, ktor tvoria zamestnanci samosprvneho kraja.
lohy samosprvneho kraja
Samosprvny kraj sa pri vkone samosprvy star o vestrann rozvoj svojho zemia
a o potreby svojich obyvateov. Medzi samosprvne (originlne) kompetencie samosprvneho kraja patria: zabezpeovanie tvorby a plnenia programu socilneho, ekonomickho a kultrneho rozvoja zemia samosprvneho kraja, vykonvanie plnovacej innosti tkajcej sa
zemia samosprvneho kraja, obstarvanie, prerokvanie a schvaovanie zemnoplnovacch podkladov samosprvneho kraja a zemnch plnov reginov, as na tvorbe a ochrane ivotnho prostredia, utvranie podmienok na rozvoj zdravotnctva, utvranie podmienok
na rozvoj vchovy a vzdelvania, najm v strednch kolch, a na rozvoj alieho vzdelva-
95
nia, utvranie podmienok na tvorbu, prezentciu a rozvoj kultrnych hodnt a kultrnych aktivt a starostlivos o ochranu pamiatkovho fondu, utvranie podmienok na rozvoj cestovnho ruchu a koordincia tohto rozvoja, spoluprca s obcami pri tvorbe programov socilneho
a ekonomickho rozvoja obc, spoluas na rieen problmov, ktor sa tkaj viacerch
obc na zem samosprvneho kraja, vykonvanie vlastnej investinej innosti a podnikateskej innosti v zujme zabezpeenia potrieb obyvateov samosprvneho kraja a rozvoja samosprvneho kraja, zakladanie, zriaovanie, zruovanie a kontrola svojich rozpotovch a
prspevkovch organizci a inch prvnickch osb poda osobitnch predpisov.
Samosprvny kraj pln niektor lohy ako prenesen vkon ttnej sprvy. Ide napr.
o lohy v kolstve, zdravotnctve, cestnej doprave.
K presunu kompetenci zo ttu na samosprvne kraje dolo v rokoch 2002 2004
a k presunom m djs aj v budcnosti.
Financie
Poda stavy SR samosprvny kraj financuje svoje potreby predovetkm z vlastnch
prjmov, ako aj zo ttnych dotci. Zkon ustanovuje, ktor dane a poplatky s prjmom samosprvneho kraja.
Samosprvny kraj zostavuje rozpoet na obdobie kalendrneho roka. Zostavuje tie
viacron rozpoet (minimlne na tri rozpotov roky).
Rovnako ako v prpade obc sa od roku 2005 posilnila finann autonmia samosprvnych krajov.
Prjmy
Do roku 2005 boli pre samosprvne kraje rozhodujcimi prjmami transfery zo ttneho rozpotu. Od roku 2005 sa uskutonila zmena financovania, v rmci ktorej sa posilnili
vlastn prjmy samosprvnych krajov a zmenil sa spsob rozdeovania podielu na daniach
v sprve ttu (prechod na rozdeovanie poda vopred znmeho vzorca).
Vdavky
truktra vdavkov zodpoved rozsahu loh, ktor samosprvny kraj pln.
Kontrola
Kontrola samosprvnych krajov je obdobn ako kontrola obc. Rozoznvame vntorn a vonkajiu kontrolu.
Vntorn kontrola
Samosprvny kraj je povinn utvra v rmci svojej psobnosti inn systm kontroly, zriadi funkciu hlavnho kontrolra samosprvneho kraja (alej len hlavn kontrolr) a
voli hlavnho kontrolra. Samosprvny kraj je tie povinn vytvra vhodn organizan,
finann, personlne a materilne podmienky na nezvisl vkon kontroly.
Kontrolu vykonva najm hlavn kontrolr. Hlavnho kontrolra vol zastupitestvo na
es rokov. Je zamestnancom samosprvneho kraja. Jeho plat stanovuje zkon.
Kontrolnou innosou sa rozumie kontrola zkonnosti, innosti, hospodrnosti a
efektvnosti pri hospodren a nakladan s majetkom a majetkovmi prvami samosprvneho
kraja, ako aj s majetkom, ktor samosprvny kraj uva poda osobitnch predpisov, alej
kontrola prjmov a vdavkov samosprvneho kraja, kontrola vybavovania sanost a petci,
kontrola dodriavania veobecne zvznch prvnych predpisov vrtane nariaden samosprvneho kraja, kontrola plnenia uznesen zastupitestva, kontrola dodriavania internch
predpisov samosprvneho kraja a kontrola plnenia alch loh ustanovench osobitnmi
predpismi. Kontroln innos sa nevzahuje na konanie, v ktorom o prvach, prvom chrnench zujmoch alebo o povinnostiach prvnickch osb alebo fyzickch osb rozhoduje v
96
oblasti verejnej sprvy samosprvny kraj.

Vonkajia kontrola
Vonkajiu kontrolu vykonvaj rovnak intitcie ako v prpade obc.
Volebn systm
Pre voby do orgnov samosprvnych krajov plat v podstate to ist, o pre voby do
orgnov samosprvy obc. Voby do orgnov samosprvnych krajov sa konaj na zklade
veobecnho, rovnho a priameho volebnho prva tajnm hlasovanm. Uplatuje sa vinov volebn systm.
Prvo voli a by volen do orgnov samosprvnych obc maj obyvatelia SR, ktor
maj trval pobyt v obci, ktor patr do zemia samosprvneho kraja, alebo maj trval pobyt
vo vojenskom obvode, ktor patr na ely volieb do jeho zemia a najneskr v de volieb
dovili zkonom stanoven vek.
Pre voby predsedu tvor kad samosprvny kraj jeden jednomandtov volebn obvod. Za predsedu je zvolen ten kandidt, ktor zskal nadpolovin vinu platnch hlasov.
Ak v prvom kole volieb nezskal ani jeden z kandidtov nadpolovin vinu platnch hlasov, kon sa do 14 dn druh kolo volieb. Do druhho kola postpia t dvaja kandidti, ktor
zskali najv poet platnch hlasov v prvom kole volieb. Volebn obdobie je tvorron.
Pre voby do zastupitestiev sa utvraj v kadom samosprvnom kraji jednomandtov volebn obvody a viacmandtov volebn obvody, v ktorch sa volia poslanci zastupitestva pomerne k potu obyvateov samosprvneho kraja.. Za poslancov zastupitestva s
zvolen kandidti, ktor zskali vo volebnom obvode najv poet platnch hlasov. Volebn
obdobie je tvorron.
Spoluas obanov
Obyvate samosprvneho kraja sa zastuje na jeho samosprve. Je oprvnen
najm voli zastupitestvo a by volen do zastupitestva, voli predsedu a by volen za
predsedu, hlasova v referende samosprvneho kraja, zastova sa na zasadnutiach zastupitestva, obraca sa so svojimi podnetmi, sanosami a inmi podaniami na predsedu,
zastupitestvo a orgny nm zriaden.
Spoluprca
Samosprvne kraje spolupracuj so ttnou sprvou, s inmi samosprvnymi krajmi,
s obcami, s prvnickmi a fyzickmi osobami. Samosprvny kraj me v rozsahu svojej psobnosti spolupracova s zemnmi a sprvnymi celkami alebo s radmi inch ttov vykonvajcimi regionlne funkcie. M prvo sta sa lenom medzinrodnho zdruenia zemnch celkov alebo zemnch orgnov.
Samosprvne kraje v roku 2006 vytvorili zdruenie SK 8. Oblasti innosti zdruenia
s: zhromaovanie podkladov a analza problmov vkonu krajskej samosprvy, prerokvanie zsadnch problmov spolonho zujmu vkonu krajskej samosprvy a tam, kde to
lohy samosprvy kraja dovouj, ich zoveobecovanie a prijmanie opatren na racionalizciu samosprvy a jednotn postup, na zklade rozhodnut zhromadenia zdruenia predkladanie nvrhov na rieenie problmov zemnej samosprvy vecne prslunm strednm
orgnom, zjednocovanie postupu samosprvnych krajov pri vykonvan im zverench loh,
hadanie novch foriem spoluprce s obcami a ich odporanie do pozornosti jednotlivm
obciam, rozvjanie vetkch foriem spoluprce so ZMOS-om, za tm elom zabezpeovanie
vmeny zsadnch stanovsk s kancelriou zdruenia a pozvanie jeho elnch predstaviteov na zhromadenie zdruenia, ak na programe rokovania s veci spolonho zujmu.
97
truktra vych zemnch celkov

VY ZEMN CELOK
Bratislavsk
Trnavsk
Treniansky
Nitriansky
ilinsk
Banskobystrick
Preovsk
Koick
Slovensk republika
ROZLOHA
2
V KM
2 053
4 148
4 501
6 343
6 788
9 455
8 993
6 753
49 034
POET
OBYVATEOV
2006
606 753
555 075
599 847
707 305
695 326
655 762
800 483
773 086
5 393 637
HUSTOTA
OBYV./KM
2006
295,54
133,82
133,27
111,51
102,43
69,36
89,01
114,48
110,00
POET
OBC
73
251
276
354
315
516
666
440
2 891
98
9. OBCE
9.1. POET OBC NA SLOVENSKU 1930 - 2002
Obr. 35
v roku 1930 .......... a 3479 obc

v roku 1960............ 3247 obc
k 1. 1. 1990............ len 2669 obc
v roku 1991........... 2821 obc

k 27. 5. 2001......... 2843 obc
k 31. 12. 2002........ 2891 obc
9.2. VVIN POTU OBC A ICH VEKOSTNEJ TRUKTRY

Slovensko: vea obc, vea malch obc (analgia Franczsko, Taliansko)
priemern obec 1866 obyv., ale 2508 (87%) pod 2000 obyv., 1205 (42%) pod 200
obyv.
najmenia obec len 7 obyv. (zastupitestvo min. 5 poslancov, volebn komisia
min. 5 lenov - inkompatibilita !)
vrazn pokles potu obc najm v rokoch 1970 - 1989 (nanten zhora)
po 1990 op rchle zvyovanie potu obc - neefektvne
zastavila novela zkona o obecnom zriaden od 1.1.2002 ( 2a ods. 5): obec sa me rozdeli, len ak kad z novch obc najmenej 3000 obyvateov, ie dve spolu
min. 6000 obyv. to s takmer vdy u mest !
odpor verejnosti proti zluovaniu, preto spolon obecn rady (princp dobrovonosti)
9.3. OBCE PODA VEKOSTNCH KATEGRI
Obr. 36 stav k 31. 12. 2005
99
9.4. OBCE, KTOR MAJ SPOLON OBECN RADY
Obr. 37 spolon obecn rady so stavom k 20. 2. 2006
100
101
9.5. SPOLON OBECN RADY PODA POTU

ZDRUENCH OBC
SPOLON
OBECN RADY
POET
SPOLONCH
OBECNCH
RADOV
do 10 obc
POET OBC
PODIEL
SPOLONCH
OBECNCH
RADOV (V %)
POET
OBYVATEOV
108
561
52,9
2 131 900
od 11 do 20 obc
48
687
23,5
960 322
od 21 do 50 obc
43
1267
21,0
1 267 996
324
2,6
214 534
204
2839
100,0
4 574 752
nad 50 obc
SPOLU
9.6. SPOLON OBECN RADY PODA VYKONVANCH

INNOST
SPOLON OBECN RADY
stavebn konanie
POET SPOLONCH
VYKONVANCH
INNOST
204
opatrovatesk sluba
92
pozemn komunikcie
70
kolstvo
55
ochrana prrody
45
in innosti (napr. vodn hospodrstvo, regionlny rozvoj,

preventvna protipoiarna ochrana)
38
102
10. MONOSTI DO BUDCNOSTI

V diskusich a lnkoch o zemnom a sprvnom usporiadan (lenen) Slovenska sa
asto vyskytuje poiadavka uplatni historick a prirodzen reginy aj pri identifikovan
a zvl pri vymedzovan samosprvnych a administratvno-sprvnych regionlnych celkov.
U oznaenie prirodzen pre celky navrhovan autormi takchto materilov navodzuje vopred odmietav prstup k inm usporiadaniam s vlastne vopred oznaen ako neprirodzen, umel. Pritom sa obvykle bez patrinej analzy a odvodnenia spjaj dva pojmy
prirodzen a historick hoci tieto pojmy nie s toton.
Prirodzen reginy by mali ma pomerne vrazn jadro (nodus, uzol) a k nemu prirodzene spdujce primeran okolit zemie, ie mali by to by tzv. nodlne reginy. Historick reginy vak vo viacerch prpadoch neboli geograficky prirodzenmi reginmi (napr.
Nitrianska stolica), ani vntorne integrovanmi reginmi (napr. v rmci Spiskej stolice mali
pecilny tatt Provincia XXIV spiskch miest, resp. Provincia XIII spiskch miest a
Provincia XVI spiskch miest.)
Na dosiahnutie vzjomnho porozumenia sa treba v nadvznosti na predchdzajce
poznmky k niektorm uvedenm konkrtnym prpadom zemnho a sprvneho lenenia
zaobera nielen historickm vvinom lenenia zemia Slovenska, ale aj veobecnejmi
otzkami lenenia.
lenenie Slovenska v dvnejej minulosti na 16 a 20 ast sce vytvralo historicky
ustlen priestorov celky, ktor mono povaova za historick reginy, nebolo by vak u
z hadiska veobecnch princpov riadenia optimlne ani racionlne. Za racionlne sa povauje lenenie pribline na 10 ast, ktor by vak vo verejnej sprve mali o najviac zodpoveda prirodzenm reginom a by celistv.
Ekonomick a organizan aspekty pravdepodobne vylia aktulnos podstatnejieho zvenia potu regionlnych celkov nad 12 poda niekdajieho vldneho nvrhu z roku
2001. K tomu je vak treba poznamena, e takto nvrh u sm osebe predstavoval urit
druh kompromisu tvrdch zstancov obnovenia pvodnch a 16 20 p zo zaiatku 20.
storoia, resp. stolc z 19. storoia s racionlnejie uvaujcimi ekonmami i ekonomickmi
geografmi, aj ke sa i takto nvrhy stle ete sporadicky objavuj (napr. na pde Konzervatvneho intittu M. R. tefnika, prpadne v regionlnej tlai). Viacer argumenty proti podstatnejiemu zvyovaniu potu regionlnych centier s uveden pri hodnoten nvrhov na in
lenenie Spia, Ponitria, Zemplna a Bratislavy (resp. Podunajska) v predchdzajcich kapitolch.
Ako zvl dleit vak treba zvaova otzku zmenenia potu regionlnych celkov z terajch smich samosprvnych krajov na tri a tyri z dvodov, ktor s uveden na
zaiatku kapitoly Vybran problmy lenenia.
Z prevane ekonomickch aspektov, ale do znanej miery aj z alch regionalistickch prstupov nemono proti takmuto zmeneniu v zsade podstatnejie namieta, aj ke
vznamn aspekty socilnej psycholgie ho nepodporuj a s i urit pochybnosti o stavnosti realizcie zmenenia bez shlasu existujcich samosprvnych krajov. Mono vak pripomen, e Eurpska nia (EUROSTAT) nakoniec tie rozlenila zemie Slovenska len na
tyri tzv. NUTS II. Nrodn jednotky teritorilnej tatistiky (Bratislavsk kraj, Zpadn Slovensko, Stredn Slovensko a Vchodn Slovensko), ktor maj kov vznam pre distribciu prostriedkov z fondov Eurpskej nie. Naviac mono doda, e lenenie Slovenska na
dva a tyri regionlne celky sa u aj v minulosti vyskytovalo (pozri jozefnske ditrikty, ditrikty a oddelenia uhorskho miestodritestva za Bachovho absolutizmu a na nadvzujcich rokov, a zvl pomerne nedvne lenenie z poslednho obdobia existencie bvalho
eskoslovenska v rokoch 1961 1990, ktorho fungovanie m ete znan as obyvatestva a najm kompetentnch predstaviteov v ivej pamti.
103
K aspektom socilnej psycholgie a k pochybnostiam o stavnosti zmenenia potu

samosprvnych krajov bez ich shlasu vak treba uvies skutonos, na ktor sa takmer plne zabda. Ide o to, e lenenie na dva a tyri reginy bolo v minulosti vdy Slovensku uren viac menej zvonku, z hadiska potrieb ttov, ktorch rozsah viacnsobne i mnohonsobne prevyoval zemie i obyvatestvo Slovenska. Takto tty takmer nevyhnutne museli smerova k vytvraniu regionlnych celkov podstatne vieho rozsahu ne by to vyplvalo len z hadiska potrieb lenenia samotnho Slovenska a preto nes odiznu pea prevane cudzch poiadaviek. Aj lenenie na tyri NUTS II. je tm poznamenan, i ke sa
uskutonilo so shlasom slovenskch orgnov, ba na ich nvrh, i ke pravdepodobne inpirovan unifikanmi pohadmi predstaviteov a apartu Eurpskej nie. K tomu mono z inho uhlu pohadu poznamena, e v prpade Dnska, ktor je o do potu obyvateov i rozsahu zemia blzke Slovensku, sa uplatnilo lenenie len na jedin NUTS II., ktor by zrejme
bolo bvalo vhodnejie i pre Slovensko, kee pri pomerne nzkych celoslovenskch priemernch ukazovateoch rovne by bolo umoovalo zskava zdroje z tch eurpskych fondov, z ktorch je teraz Bratislavsk kraj vylen.
Nakoniec je vak treba venova pozornos aj monm dlhodobm negatvnym dsledkom lenenia Slovenska na mal poet pomerne vekch celkov. Ako ukazuj sksenosti
napr. z Raksko Uhorskej monarchie i z esko Slovenska a najnovie napr. aj zo sasnch problmov Belgicka na dve tri asti vytvra znan pravdepodobnos plnej dezintegrcie, pretoe asti s v podstate rdovo porovnaten s celm ttom ako takm. Nemono
toti povaova za sporn, e takto rozsiahle celky maj vntorn tendenciu nadobda
relatvnu nezvislos na strednch orgnoch ttu a v spojitosti s uritmi odlinosami obyvatestva i prrody mu z dlhodobho hadiska vies a k pomalej dezintegrcii krajiny.
V priestorovch vzahoch je pritom z hadiska dostupnosti pre obyvatestvo plne okrajov
poloha Bratislavy voi Slovensku (zvl pre vchodn Slovensko) nepochybne omnoho menej vhodn ne je z hadiska integrity ttu vhodn poloha hlavnho mesta Brusel uprostred
zemia Belgicka. Takto pohad sa sce vymyk z rmca regionalistiky, avak z celottnych
potrieb nrodnej integrcie by sa na tie nemalo zabda a nemal by by podriaden napr.
tendencim znenia tatistickho (percentulneho) podielu menn v krajoch na celottny
priemer.
11.
PRLOHY
Prloha 1 Stolice od konca 13. stor. do roku 1848

Prloha 2 Ditrikty a stolice za Jozefa II. (1785 1790)
Prloha 3 Ditrikty a upy za Bachovho absolutizmu (1849 1867)
Prloha 4 upy v rokoch 1867 1922
Prloha 5 Veupy a okresy v rokoch 1923 1928
Prloha 6 Krajinsk zriadenie a okresy na Slovensku v r. 1928 1938 a 1945 1948
Prloha 7 Sprvne lenenie 1. Slovenskej republiky v rokoch 1940 1945
Prloha 8 Kraje a okresy v rokoch 1949 1960
Prloha 9 Kraje a okresy v rokoch 1960 - 1969
Prloha 10 Vybran orgny ttnej sprvy v Slovenskej republike (stav k 30. 9. 2007)
Prloha 11 Prehad radov pecializovanej ttnej sprvy so stavom k 30. 9. 2007
104
PRLOHA 1
STOLICE OD KONCA 13. STOROIA DO ROKU 1848
Zdroj: Mapa . 28, Atlas Slovenskej socialistickej republiky (Slovensk akadmia vied a Slovensk sprva geodzie a kartografie, Bratislava 1970), str. 117
PRLOHA 2
DITRIKTY A STOLICE ZA JOZEFA II (1785 1790)
PRLOHA 3
DITRIKTY A UPY ZA BACHOVHO ABSOLUTIZMU (1849 1867)
PRLOHA 4
UPY V ROKOCH 1867 - 1922
PRLOHA 5
VEUPY A OKRESY V ROKOCH 1922 - 1928
PRLOHA 6
KRAJINSK ZRIADENIE A OKRESY NA SLOVENSKU V ROKOCH 1928 1938 A 1945 - 1948
PRLOHA 7
SPRVNE LENENIE 1. SLOVENSKEJ REPUBLIKY V ROKOCH 1940 - 1945
PRLOHA 8
KRAJE A OKRESY V ROKOCH 1949 - 1960
PRLOHA 9
KRAJE A OKRESY V ROKOCH 1960 - 1969
VYBRAN ORGNY TTNEJ SPRVY V SLOVENSKEJ REPUBLIKE I. as

(stav k 30. 9. 2007)
PRLOHA 10
Ministerstvo vntra SR sekcia verejnej sprvy odbor koordincie a modernizcie verejnej sprvy
1|S t r a n a
VYBRAN ORGNY TTNEJ SPRVY V SLOVENSKEJ REPUBLIKE II. as

(stav k 30. 9. 2007)
Ministerstvo vntra SR sekcia verejnej sprvy odbor koordincie a modernizcie verejnej sprvy
2|S t r a n a
PRLOHA 11
Prehad radov pecializovanej ttnej sprvy so stavom k 30. 9. 2007
Ministerstvo vntra SR
Podriaden orgn ttnej

sprvy s celoslovenskou
psobnosou
Kraj
Okres
zkon (vyhlka)
. .....Z. z. v znen
neskorch predpisov
Daov riaditestvo SR
KRAJSK RAD,
(v odvetvovej psobnosti
ministerstva vntra)
JEHO SDLO
Obvodn rad,
jeho sdlo (nzov)
(prslunos okresu
k obvodnmu radu)
so stlymi / ostatnmi
pracoviskami obvodnho radu
v okrese
mimo sdla obvodnho radu
Daov rad so sdlom

aj v tchto alch
lokalitch okresu:
(popri sdle okresu):
515/2003,
prl.1
515/2003,
prl.2
33 / 31 pracovsk
8 krajskch radov (K) a
mimo sdiel obvodnch
50 obvodnch radov
radov
Bratislavsk kraj
K BRATISLAVA
4 obvodn rady
0 / 2 pracovisk obvod. radov
Bratislava I
Bratislava
Bratislava II
Bratislava
Bratislava III
Bratislava
Bratislava IV
Bratislava
Bratislava V
Bratislava
Malacky
Malacky
Stupava
Pezinok
Pezinok
Modra
Senec
Senec
Trnavsk kraj
K TRNAVA
5 obvodnch radov
Dunajsk Streda
Dunajsk Streda
amorn, Vek Meder
Galanta
Galanta
Sere, Sldkoviovo
Hlohovec
Trnava
Hlohovec
Pieany
Pieany
Senica
Senica
Skalica
Senica
Skalica, Hol
Trnava
Trnava
Treniansky kraj
K TRENN
5 obvodnch radov
8 / 0 pracovsk obvod. radov
Bnovce nad Bebravou Bnovce nad Bebravou
Ilava
Trenn
Ilava, Dubnica nad Vhom
Myjava
Nov Mesto nad Vhom Myjava
Nov Mesto nad Vhom Nov Mesto nad Vhom Star Tur
Partiznske
Prievidza
Partiznske
Povask Bystrica
Povask Bystrica
Prievidza
Prievidza
Handlov, Novky
Pchov
Povask Bystrica
Pchov
Trenn
Trenn
Nitriansky kraj
K NITRA
7 obvodnch radov
Komrno
Komrno
Hurbanovo, Kolrovo
Levice
Levice
ahy, eliezovce
Nitra
Nitra
Vrble
Nov Zmky
Nov Zmky1)
urany
trovo2)
aa
aa
Topoany
Topoany
Zlat Moravce
Nitra
Zlat Moravce
ilinsk kraj
K ILINA
7 obvodnch radov
Byta
ilina
Byta
adca
adca
Turzovka
Doln Kubn
Doln Kubn
Kysuck Nov Mesto
ilina
Kysuck Nov Mesto
Liptovsk Mikul
Liptovsk Mikul
Liptovsk Hrdok
Martin
Martin
Nmestovo
Nmestovo
Ruomberok
Ruomberok
Turianske Teplice
Martin
Turianske Teplice
Tvrdon
Nmestovo
Tvrdon, Trsten
ilina
ilina
Celkom v SR:
Ministerstvo
hospodrstva SR
Ministerstvo
dopravy SR
ttna
veterinrna
a potravinov
sprva
Coln riaditestvo
Coln rad
Obvodn bansk
rad
Krajsk rad /
Obvodn rad
pre cestn
dopravu
a pozemn
komunikcie
150/2001, 4
240/2001,
prl.2
51/1988,
333/1996
534/2003,
prl.
101 daovch radov
15 colnch
radov
9 daovch radov
1 coln rad
Krajsk / Obvodn
pozemkov rad
Krajsk... /
Regionlna /
veterinrna
a potravinov
sprva
518/2003,
prl.
519/2003,
prl.
488/2002
5 obvodnch
8 krajskch a 8 krajskch a
banskch radov 46 obv. radov 44 obv. radov6
8 krajskch a
39 obv. radov
40 region. veter. 4
a potrav. sprv inp.
1 obvod. rad
2 obvod. rady
Bratislava
Bratislava
2 region. sprvy
(-mesto)
(-mesto)
(-mesto)
(-mesto)
(-mesto)
Senec
Senec
Senec
4 region. sprvy
4 obvod. rady
3 obvod. rady
atn Stre
11 daovch radov
Star Tur
Novky
Dubnica nad Vhom
15 daovch radov
Hurbanovo, Kolrovo
ahy, eliezovce
(Nitra I, Nitra II,) Vrble
trovo, urany
11 daovch radov
Bratislava
Bratislava
Bratislava
Bratislava
Bratislava
Bratislava
2 coln rady
Komrno
Nitra
Nitra
Nitra
Senica
Skalica
Nitra
0 obv.bansk rad 5 obvod. radov 4 obvod. rady

Bratislava
Bratislava
Bratislava
Bratislava
Trnava
Bratislava
Bratislava
Bratislava
3 obvod. rady
1 coln rad
Nitra
ilina
Senica
Trenn
Nitra
ilina
Bansk Bystrica
ilina
Trenn
1 obv.bansk rad 4 obvod. rady

Prievidza
Trenn
Prievidza
Bratislava
Prievidza
4 obvod. rady
Trenn
Povask
Bystrica
3 coln rady
Komrno
trovo
Nitra
trovo
Nitra
Nitra
Nitra
0 obv. bansk
rad
Bratislava
Bratislava
Bratislava
Bratislava
Bratislava
Prievidza
Bratislava
2 coln rady
0 obv.bansk rad 6 obvod. radov 6 obvod. radov

Prievidza
Prievidza
Bansk Bystrica
Nmestovo
Prievidza
adca
Bansk Bystrica
Bansk Bystrica
Bansk Bystrica Doln Kubn
Bansk Bystrica
Bansk Bystrica
Bansk Bystrica Doln Kubn
Prievidza
ilina
Trsten
ilina
Trsten
ilina
Trsten
Trsten
ilina
Trsten
(ilina I, ilina II)
Senec
4 obvod. rady
Trenn
Povask Bystrica
Trnava
I.
I.
I.
I.
I.
I.
I.
2.
2.
2.
2.
1.
1.
2.
I.
II.
I.
II.
I.
II.
III.
II.
II.
3.
3.
3.
3.
3.
3.
3.
3.
3.
I.
I.
I.
I.
I.
I.
I.
4.
4.
4.
4.
4.
4.
4.
II.
II.
II.
adca
II.
II.
II.
Doln Kubn
II.
Liptovsk Mikul II.
II.
Doln Kubn
II.
II.
5.
5.
5.
5.
5.
5.
5.
5.
5.
5.
5.
Trnava
4 region. sprvy
Trenn
Pchov
Pchov
Prievidza
Prievidza
Pchov
Nov Zmky
Nov Zmky
Nov Zmky
3 obvod. rady
Nov Zmky
6 region. sprv
Nov Zmky
Nov Zmky
Nitra
Nov Zmky
6 obvod. radov
adca
Doln Kubn
Doln Kubn
Krajsk /
obvodn rad
ivotnho
prostredia
5 region. sprv
Ministerstvo vntra SR
Ministerstvo prce, socilnych vec

a rodiny SR
stredie prce,
socilnych vec
a rodiny
Najvy sd SR,
Generlna
prokuratra SR
Socilna
poisova
Prezdium
Policajnho
zboru
Krajsk /
Krajsk / Okresn
Okresn
sd, Krajsk /
riaditestvo
okresn
Policajnho
prokuratra
zboru
Prezdium
Hasiskho
a zchrannho
zboru
Krajsk / Okresn
riaditestvo
Hasiskho
a zchrannho
zboru
Regionlny rad
verejnho
zdravotnctva
rad prce,
socilnych vec
a rodiny
578/2003,
prl.
453/2003,
prl.1, 2,3
461/2003, +tatt 328/1996,

SP
153/2001,
171/1993,
4 ods. 2
8 krajskch a
36 regionlnych
46 obv. radov6 radov
46 radov6
38 poboiek
Socilnej
poisovne
8 kraj. a 41
51 okresnch
okresnch
riaditestiev
riaditestiev
4 obvod. rady4
1 region. rad
(hl.m.)
(hl.m.)
(hl.m.)
(hl.m.)
(hl.m.)
Bratislava hl.m.
Bratislava hl.m.
Bratislava hl.m.
3 rady:
2 poboky
Pezinok
Bratislava-okolie
Bratislava-okolie
Bratislava-okolie
Bratislava III
5 obvod. radov5 4 region. rady
5 radov
4 poboky
6 okr.sdov
525/
prl.1
2003
1.
1.
1.
1.
1.
1.
1.
1.
Prievidza
6 obvod. radov 5 obvod. radov
prl.2
I.
I.
I.
I.
I.
I.
I.
I.
Dunajsk Streda
Ministerstvo
zdravotnctva SR
rad verejnho
zdravotnctva
Krajsk... /
Obvodn /
lesn rad
Bratislava VI
12 daovch radov
amorn, Vek Meder,
Sere, Sldkoviovo
Ministerstvo ivotnho
prostredia SR
Ministerstvo pdohospodrstva SR
Inpektort ivotnho
prostredia
Prslunos okresu ku
KP v sdle kraja .
Ministerstvo financi SR
str. orgn ttnej sprvy

(stredn orgn ttu)
55 okresnch
sdov
7 okr. sdov
Bratislava I
Bratislava II
Bratislava III
Bratislava IV
Bratislava V
5 okres.
3 okr. riaditestv
riadite. I
Bratislava
Bratislava II
Bratislava III
Bratislava IV
Bratislava V
Bratislava IV
Bratislava III
Bratislava II Pezinok
4 okres.
riadite.
Pieany
Trnava
6 okr. riaditestiev
Pieany
Trnava
Trnava
Skalica
4 obvod. rady
Trenn
315/2001
55/2002,
3 10
Skalica
3 region. rady
5 radov
Trenn
Partiznske
Povask Bystrica
Trenn
Trenn
Partiznske
3 poboky
6 okr.sdov
Topoany
Povask Bystrica
Senica
Trenn
Topoany
Partiznske
3 okres.
riadite.
Trenn
6 okr. riaditestiev
6 obvod. radov
5 region. radov
5 radov
5 poboiek
6 okr.sdov
5 okres.
riadite.
Nov Zmky
Nov Zmky
Nitra
Nov Zmky
Nov Zmky
Galanta
Nov Zmky
Nov Zmky Nov Zmky

Nitra
Trenn
Trenn
Partiznske
6 okr. riaditestiev
Zlat Moravce
6 obvod. radov
5 region. radov
7 radov
5 poboiek
7 okr.sdov
6 okres.
riadite.
7 okr.
riaditestiev
adca
adca
adca
adca
adca
Doln Kubn
Doln Kubn
Liptovsk Mikul
Doln Kubn
Doln Kubn
Doln Kubn
Liptovsk Mikul Liptovsk Mikul
Doln Kubn
Doln Kubn
Doln Kubn
Doln Kubn
Doln Kubn Doln Kubn
Okres
Banskobystrick kraj
Bansk Bystrica
Bansk tiavnica
Brezno
Detva
Krupina
Luenec
Poltr
Revca
Rimavsk Sobota
Vek Krt
Zvolen
arnovica
iar nad Hronom
Preovsk kraj
Bardejov
Humenn
Kemarok
Levoa
Medzilaborce
Poprad
Preov
Sabinov
Snina
Star ubova
Stropkov
Svidnk
Vranov nad Topou
Koick kraj
Gelnica
Koice I
Koice II
Koice III
Koice IV
Koice okolie
Michalovce
Roava
Sobrance
Spisk Nov Ves
Trebiov
so stlymi / ostatnmi
pracoviskami obvodnho radu
v okrese
mimo sdla obvodnho radu
Daov rad so sdlom

aj v tchto alch
lokalitch okresu:
(popri sdle okresu):
15 daovch radov
(B. Bystrica I, II)
Bansk tiavnica
Coln rad
2 coln rady
Obvodn bansk
rad
1 obv. bansk
rad
Krajsk rad /
Obvodn rad
pre cestn
dopravu
a pozemn
komunikcie
Krajsk / Obvodn
pozemkov rad
7 obvod. radov 8 obv. radov
Krajsk /
Obvodn /
lesn rad
Krajsk /
Regionlna /
veterinrna
a potravinov
sprva
8 obv. radov
6 region. sprv
Bansk Bystrica
Bansk Bystrica
Bansk Bystrica
Bansk Bystrica
Fiakovo
Fiakovo
Koice
Fiakovo
Fiakovo
Bansk Bystrica
Bansk Bystrica
Bansk Bystrica
Bansk Bystrica
Bansk Bystrica
Bansk Bystrica
Bansk Bystrica
Bansk Bystrica
Bansk Bystrica
Spisk Nov Ves
Spisk Nov Ves
Bansk Bystrica
Bansk Bystrica
Bansk Bystrica
Bansk Bystrica
2 coln rady
Preov
Preov
Poprad
Poprad
Preov
Poprad
0 obv. bansk
8 obvod. radov 8 radov
rad
Koice
Koice
Spisk Nov Ves
Spisk Nov Ves
Koice
Spisk Nov Ves
Koice
Koice
Koice
Spisk Nov Ves
Koice
Koice
Stropkov
Stropkov
Koice
8 radov
2 obv. ban. rady 6 obvod. radov 6 radov

Koice-okolie3)
(-mesto)
(-mesto)
(-mesto)
(-mesto)
Moldava nad B., Bidovce, aa (Koice V,) Moldava n. B. Koice
Koice
Vek Kapuany
Vek Kapuany
ierna nad Tisou Koice
Dobin, Pleivec
Koice
Spisk Nov Ves
Sobrance
Krompachy
Poprad
Krovsk Chlmec, Seovce
Krovsk Chlmec
5 radov
Gelnica
Detva
Krupina
Fiakovo
Poltr
Revca, Tornaa
Hna
Fiakovo
Tornaa
arnovica, Nov Baa

Kremnica
Nov Baa
14 daovch radov
Spisk Star Ves

Levoa
Medzilaborce
Svit, Vysok Tatry
Svit
(Preov I, Preov II)
Sabinov, Lipany
Snina
Preov
Poprad
Preov
Preov
Preov
Giraltovce
Hanuovce nad Topou
Gelnica
14 daovch radov
2 coln rady
Koice
Bansk Bystrica
Vek Krt
Revca
Revca
Snina
Kemarok
Svidnk
Stropkov
6.
6.
6.
6.
6.
6.
6.
6.
6.
6.
6.
6.
6.
IV.
IV.
IV.
IV.
IV.
IV.
IV.
IV.
IV.
IV.
IV.
IV.
IV.
7.
7.
7.
7.
7.
7.
7.
7.
7.
7.
7.
7.
7.
IV.
IV.
IV.
IV.
IV.
IV.
IV.
IV.
IV.
IV.
IV.
8.
8.
8.
8.
8.
8.
8.
8.
8.
8.
8.
Krajsk /
obvodn rad
ivotnho
prostredia
Regionlny rad
verejnho
zdravotnctva
rad prce,
socilnych vec
a rodiny
7 obv.radov
6 region. radov
8 radov
Bansk tiavnica
6 poboiek
Krajsk /
Krajsk / Okresn
Okresn
sd, Krajsk /
riaditestvo
okresn
Policajnho
prokuratra
zboru
Krajsk / Okresn
riaditestvo
Hasiskho
a zchrannho
zboru
8 okr. sdov
8 okr. riaditestiev
6 okres.
riadite.
Bansk tiavnica
Bansk Bystrica
Bansk Bystrica
Revca
Bansk tiavnica
Bansk tiavnica
8 radov
6 region. sprv
(-mesto)
(-mesto)
(-mesto)
(-mesto)
Michalovce
III.
III.
III.
III.
III.
III.
III.
III.
III.
III.
III.
III.
III.
7 region. sprv
Poprad
Koice
Inpektort ivotnho
prostredia
Prslunos okresu ku
KP v sdle kraja .
Kraj
KRAJSK RAD,
(v odvetvovej psobnosti
ministerstva vntra)
JEHO SDLO
Obvodn rad,
jeho sdlo (nzov)
(prslunos okresu
k obvodnmu radu)
K BANSK BYSTRICA
7 obvodnch radov
Bansk Bystrica
iar nad Hronom
Brezno
Zvolen
Zvolen
Luenec
Luenec
Rimavsk Sobota
Rimavsk Sobota
Vek Krt
Zvolen
iar nad Hronom
iar nad Hronom
K PREOV
9 obvodnch radov
Bardejov
Humenn
Kemarok
Poprad
Humenn
Poprad
Preov
Preov
Humenn
Star ubova
Stropkov
Svidnk
Vranov nad Topou
K KOICE
6 obvodnch radov
Spisk Nov Ves
Koice
Koice
Koice
Koice
Koice-okolie3)
Michalovce
Roava
Michalovce
Spisk Nov Ves
Trebiov
Roava
Revca
Revca
Luenec
Modr Kame
5 okres.
riadite.
9 okr. riaditestiev
Bansk tiavnica
Bansk tiavnica
7 region. radov
8 radov
7 poboiek
Poprad
Kemarok
Poprad
Spisk Nov Ves
8 okr. sdov
Poprad
Levoa
Stropkov
Svidnk
Stropkov
6 radov
Svidnk
Svidnk
6 poboiek
7 okr.sdov
Bardejov
5 region. radov
5 radov
Koice I
Koice II
Koice I
Koice II
Koice
Poprad
Bardejov
Bardejov
7 okres.
riadite.
Koice I
Koice II
Koice I
Koice II
Svidnk
6 okr. riaditestiev
Koice
Vysvetlivky a poznmky :
na zklade osobitnch zkonov s pre mnoh z innost (resp. odvetv) prvostupovmi orgnmi miestnej ttnej sprvy mest a alie obce, niektor z nich aj pre zemie inch obc
uvdzaj sa nzvy sdiel tch odvetvovch radov a inch orgnov obvodnho (t.j. zkladnho) stupa (obvodnch, regionlnych a pod.), ktor nie s zhodn so sdlom obvodnho radu v odvetvovej psobnosti ministerstva vntra
poda zk. . 95/2000 Z. z. v znen neskorch predpisov, 315/2001 Z. z. v znen neskorch predpisov, zk. . 49/2002 Z. z. v znen neskorch predpisov, zk. . 128/2002 Z. z. v znen neskorch predpisov, zk. . 319/2002 Z. z. v znen neskorch predpisov, zk.
. 596/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov a zk. . 608/2003 Z. z. v znen neskorch predpisov s so sdlami krajskch radov zhodn sdla inpektortov prce, krajskch riaditestiev Hasiskho a zchrannho zboru (spravidla), krajskch pamiatkovch
radov, inpektortov Slovenskej obchodnej inpekcie, zemnch vojenskch sprv, krajskch kolskch radov a krajskch stavebnch radov, ako aj zemn prslunos okresov k nim
sdla sprv katastra s poda zk. NR SR . 162/1995 Z. z. v znen neskorch predpisov zhodn so sdlami 79 okresov a sdla katastrlnych radov so sdlami krajskch radov; zhodn je aj zemn prslunos okresov k nim
tvary Policajnho zboru s poda zk. . 171/1993 Z. z. v znen neskorch predpisov organizovan spravidla poda organizcie sdov, ministerstvo vntra ustanovuje veobecne zvznm prvnym predpisom sdla krajskch riaditestiev a okresnch riaditestiev
Policajnho zboru (v tabuke sa neuvdzaj pokia s zhodn so sdlami okresov); obvodn oddelenia Policajnho zboru sa v tabuke vzhadom na ich poetnos neuvdzaj
sdla daovch radov sa neuvdzaj pokia s zhodn so sdlami okresov; poda zk. . 150/2001 v znen neskorch predpisov s vo vetkch okresnch mestch; tu sa uvdzaj len, ak sdlia aj v inch mestch, resp. ak s v niektorch okresoch
zdvojen
poda zk. . 440/2000 Z. z. v znen neskorch predpisov do psobnosti Sprvy finannej kontroly v Bratislave patr Bratislavsk kraj, Trnavsk kraj a Nitriansky kraj, sprvy vo Zvolene Banskobystrick kraj, Treniansky kraj a ilinsk kraj, sprvy v Koiciach Koick
kraj a Preovsk kraj
zemn obvody a sdla organizanch zloiek Socilnej poisovne uruje poda zk..461/2003 Z.z. v znen neskorch predpisov jej tatt
1)
V zemnom obvode Obvodnho radu Nov Zmky s obce okresu Nov Zmky: 1. Nov Zmky, 2. Andovce, 3. Bnov, 4. Bardoovo, 5. Beeov, 6. Branovo, 7. echy, 8. ernk, 9. Dedinka, 10. Doln Ohaj, 11. Dubnk, 12. Dvory nad itavou, 13. Hul, 14.
Jasov, 15. Jatov, 16. Kmeovo,17. Kolta, 18. Komjatice, 19. Komoa, 20. Lipov, 21. Maa, 22. Michal nad itavou, 23. Mojzesovo, 24. Palrikovo, 25. Podhjska, 26. Pozba, 27. Radava, 28. Rastislavice, 29. Rba, 30. Semerovo, 31. Strekov, 32. urany, 33.
Trvnica, 34. Tvrdoovce, 35. any nad itavou, 36. Vek Lovce, 37. Vek Kr, 38. Vlkas, 39. Zemn.
2)
V zemnom obvode Obvodnho radu trovo s obce okresu Nov Zmky: 1. trovo, 2. Bel, 3. Bajtava, 4. Ba, 5. Bruty, 6. Gbelce, 7. Chaba, 8. Kamenica nad Hronom, 9. Kamenn, 10. Kamenn Most, 11. Lea, 12. ub, 13. Mal nad Hronom, 14. Mal
Kosihy, 15. Mula, 16. Nna, 17. Nov Vieska, 18. Obid, 19. Pavlov, 20. Salka, 21. Sikenika, 22. Svodn, 23. arkan.
3)
Sdlom Obvodnho radu Koice-okolie je mesto Koice.
4)
Bez Obvodnho radu ivotnho prostredia Senica, zaradenho do psobnosti Krajskho radu ivotnho prostredia Bratislava, ale psobiaceho na zem Trnavskho kraja.
5)
Vrtane Obvodnho radu ivotnho prostredia Senica, psobiaceho na zem Trnavskho kraja, ale zaradenho do psobnosti Krajskho radu ivotnho prostredia Bratislava.
Tieto rady mu ma aj alie pracovisk (stle alebo ostatn) mimo sdiel radu.

Stručný Prehľad Vývoja Územného A Správneho Členenia Slovenska

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Stručný Prehľad Vývoja Územného A Správneho Členenia Slovenska

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

MINISTERSTVO VNTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SEKCIA VEREJNEJ SPRVY

ODBOR KOORDINCIE A MODERNIZCIE VEREJNEJ SPRVY

STRUN PREHAD VVOJA

MINISTERSTVO VNTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Strun prehad vvoja zemnho a sprvneho lenenia Slovenska

2007, Ministerstvo vntra SR

Strun prehad vvoja zemnho a sprvneho lenenia Slovenska

SLOVENSKO VSTUPN INFORMCIE .............................................................................................................................8

NIEO Z HISTRIE ......................................................................................................................................8

SYSTM VEREJNEJ SPRVY ..................................................................................................................... 10

POLOHA SLOVENSKA V STREDNEJ EURPE .......................................................................................... 12

DIMENZIE ZEMIA SLOVENSKA A ICH RELCIE .................................................................................... 14

TERNNY RELIF A OSDLENIE ............................................................................................................... 15

HISTORICK VVOJ LENENIA ....................................................................................................................................... 17

KOMITTY / STOLICE / UPY V UHORSKU ............................................................................................. 18

KOMITTY NA SLOVENSKU .................................................................................................................... 19

STOLICE OD KONCA 13. STOR. ............................................................................................................... 21

DITRIKTY A STOLICE ZA JOZEFA II. (1785-1790) .................................................................................. 22

DITRIKTY A UPY ZA BACHOVHO ABSOLUTIZMU ............................................................................... 23

UPY V ROKOCH 1867-1923 .................................................................................................................. 24

VYBRAN PROBLMY LENENIA ............................................................................................................ 29

SPISK STOLICA A EXEMPTN CELKY V NEJ ......................................................................................... 31

NITRIANSKA STOLICA ............................................................................................................................. 33

ZEMPLNSKA STOLICA A ZEMPLNSKA UPA ......................................................................................... 34

BRATISLAVSK STOLICA, KRAJ, UPA A PODUNAJSK UPA ............................................................ 35

VEUPY A OKRESY V ROKOCH 1923 1928 ..................................................................................... 37

KRAJINY / ZEME V ESKOSLOVENSKU 1928-1938 A 1945-1949 .......................................................... 40

KRAJINSK ZRIADENIE A OKRESY NA SLOVENSKU V R. 1928 1938 A 1945 1948........................... 41

SPRVNE LENENIE 1. SLOVENSKEJ REPUBLIKY V ROKOCH 1940 1945 ........................................... 42

KRAJE A OKRESY V ROKOCH 1949-1960 ................................................................................................ 44

KRAJE A OKRESY V ESKOSLOVENSKU 1960 1990 ............................................................................. 47

KRAJE A OKRESY V ROKOCH 1960 1969 A 1971 1990 .................................................................... 48

REFORMY VEREJNEJ SPRVY 1990 2003 .................................................................................................................... 51

OKRESY A OBVODY (1990 - 1996).......................................................................................................... 51

OKRESY OD ROKU 1996 ......................................................................................................................... 55

VYIE ZEMN CELKY SAMOSPRVNE KRAJE OD R. 2002 .............................................................. 58

USPORIADANIE VEREJNEJ SPRVY V ROKOCH 1996 2003 ................................................................ 63

KRAJE AKO CELKY PECIALIZOVANEJ TTNEJ SPRVY OD R. 2004 ..................................................... 66

RADY MIESTNEJ TTNEJ SPRVY OD 1. 1. 2004 ....................................................................................................... 68

NVRH MV SR: 8 KRAJSKCH RADOV A 46 OBVODNCH RADOV (V R. 2003) ............................... 68

VYBRAN ORGNY VEREJNEJ SPRVY OD ROKU 2004 ......................................................................... 69

RADY IVOTNHO PROSTREDIA .......................................................................................................... 70

8 KRAJSKCH RADOV A 50 OBVODNCH RADOV MV SR (OD R. 2004) .......................................... 72

RADY PRE CESTN DOPRAVU A POZEMN KOMUNIKCIE ............................................................... 74

TTNA SPRVA POZEMKOVCH PRAV A OCHRANY PONOHOSPODRSKEJ PDY ....................... 76

Strun prehad vvoja zemnho a sprvneho lenenia Slovenska

TTNA SPRVA LESNHO HOSPODRSTVA ........................................................................................ 77

TTNA SPRVA SOCILNYCH VEC A SLUIEB ZAMESTNANOSTI ....................................................... 78

TTNA SPRVA VEREJNHO ZDRAVOTNCTVA ................................................................................... 79

TTNA SPRVA NA SEKOCH BEZ OBVODNHO STUPA ......................................................................................... 80

OSTATN SIETE PECIALIZOVANEJ MIESTNEJ TTNEJ SPRVY .................................................................................. 81

HASISK A ZCHRANN ZBOR ............................................................................................................. 81

MINISTERSTVO FINANCI SR COLN RADY ....................................................................................... 82

MINISTERSTVO FINANCI SR DAOV RADY ................................................................................... 83

TTNA STAVEBN SPRVA .................................................................................................................. 84

TTNA SPRVA OCHRANY PAMIATKOVHO FONDU ......................................................................... 85

TTNA SPRVA V KOLSTVE A KOLSK SAMOSPRVA .................................................................... 86

TTNA SPRVA V ARMDE .................................................................................................................. 87

TTNA SPRVA IVOTN PROSTREDIE ............................................................................................. 88

ORGANIZCIA MIESTNEJ SAMOSPRVY ....................................................................................................................... 89

VYIE ZEMN CELKY ........................................................................................................................... 94

POET OBC NA SLOVENSKU 1930 - 2002 ............................................................................................. 98