Bombura

Na breznianskej vei trby prehrvaj,

breznianskych junkov do zbroje volaj:
a junci letia na brny, na valy,
pri boku im able, v rukch samopaly.
A ve sa im ono tm Brezanom stalo,
o om sa nikomu ani nepozdalo.
Za Hronom, tam pod tm vysokm pahorom,
prel noc kuruci ahli si tborom.
A ledva de svitol za nocou, za tmavou,
priiel k mestu hlsa pod bielou zstavou.
A pred brnou, tam sa postavil na cestu
a tak posolstvo ohlasoval mestu:
Vazn n vojvod i bra naa cel
udatnm Brezanom svoj pozdrav posiela.
My sme vojsko vlasti, a naa zstava
veje na obranu slobody a prva.
Kr n, to je zl kr, rob, o neslu;
on nm nae prva vierolomne ru;
a neznosn tiae na vlas nau va:
preto sme zodvihli zbroj nau na kra;
ani e my t zbroj skorej nezlome,
m jemu korunu z hlavy nezronme.
Potom nm len potom lepia doba svitne,
len potom vlas naa slobodou zakvitne:
a preto, kto si syn vlasti svojej prav,
ber abu a sta si pod nae zstavy.
Jemu renk mestsk odpoved z brny,
pri om star mesta i s radnmi pny:
Pozdrav si, hlsau, tch, o a poslali,
a eby si s Breznom svt pokoj dali.
Znme my vs, znme: niet v kameni vody,
ani u kuruca pravdy a slobody.
Brojte na kra: oj, beda vm, beda!
Boh si pravdu svoju bra na posmech ned!
Brojte na kra: a tmi krivdami,
pre ktor brojte, krivdte ns sami.
Tm ste si sami sd vyniesli na seba,
a prde prs mus na vs kra z neba.

Slovkovi svt je krova hlava:

on z aky krv svoju za dval i dva.
Ani my, ud vern, ud slovenskej zeme,
pod vae zstavy nikdy nestaneme.
A bodaj to, bodaj, dobr nebo dalo,
by vs oko nae nikdy nevdalo.
Pre to spurn slovo, hlsa pyno reie:
pre to spurn slovo krv vaa poteie.
Vote si vaza, zvolme si i my:
a t nech boj bij pred zraky naimi.
Ak nho vaza v preme v boji,
my hne odrazme od mesta v pokoji.
Jestli ale vho n vaz pokor,
to zaraz nech Brezno brny nm otvor.
Sta sa! zvolal renk: nech Boh svojm sdom
sdi medzi vam a slovenskm udom!
Pred breznianskou brnou ra lka le,
popri nej umn Hron bystrm tokom be.
A na to tej lke dva vazi stoja,
s kopijami v psti, hotov do boja.
Tam Maar, vo zbroji striebrom vykladanej,
pyno si harcuje na paripe vranej.
Syn to divej pusty, pustho pohadu,
ku kou, ku abli privykl od mladu:
a tu n Bombura: vaz to od pluha,
bi ale dobre vie ruka jeho tuh.
Bro i iiak na om z pevnej s ocele,
a sivko jarab hr pod nm vesele.
Na brne dvansti trubai zahrali
a nai vazi do boja sa dali.
Sklonili kopije, mu na mua vrazil:
kopije spraali, iadon nezvazil.
Na brne druh raz trubai zahrali:
a vazi znovu do boja sa dali.
Vytasili able, mu na mua vrazil;
able sa zlmali, iadon nezvazil.
Na brne tret raz trubai zahrali:

a vazi zasa do boja sa dali.

Hoj, teraz len bulo oi na om psti,
ke junkom blysli posekne v psti.
A tie posekne tak ony durkali,
a sa tie breznianske mry ozvali.
Borba dlho stla: u i de zapadal,
a junk junka ete neovldal.
Tie ich bujn kone s u sam pena;
tie ich jasn brone brud krev erven.
Poddaj sa, vaze! Maar pyno vol:
Slovk Maarovi nikdy neodol.
Bude, ako Boh d! Slovk mu odvet:
A pcha zlm dcha, a do zlho let.
Hoj, len ti n Slovk sivka raz otoil
a ku Maarovi od boku priskoil:
a vtom buchlo, ako ke strela nebesk
stovek dubisko na horch roztrieska.
A pte! U Maar z paripy sa val
a udsk jeho krev zem slovensk kal;
a on, o to hanu na Slovka kydal,
sm on kriv duu pred Slovkom vydal.
Zatrbili trby ozonom veselm,
a slva na slvu znela Breznom celm.
Ale tam za Hronom, m priiel de nov,
neostal ani len znak po kurucovi.
A tak to bvalo, i tak bude bva:
bud sa pokorn na pd pynch dva.
Nepravch nepravos uval do skazy,
le pravda hoj, pravda! t iste zvaz.