Vyhlsenie o migrcii

skupiny lenov zdruenia Neformlne ekonomick frum Hospodrsky klub a

jeho Medzinrodnho mierovho vboru

Skutone sme sa vetci vaka korportnym mdim a tzv. slniekrom

stali v vodzovkch takmi ostchavmi a v podstate zbabelmi, e sa
zdrhame jednoducho nazva hlupka hlupkom, podliaka podliakom,
parazita parazitom? Asi nie. Stle nm tu hrozia len islamizciou, nebolo
by naase poveda aj in. Spisovate Ivan Jefremov, s poutovanm v romne
Hodina bka, kontatuje toto: Bohuia, hlavn nboensk kniha najviac
technick a mocn z minulch civilizci biela bola Biblia, naplnen zlom,
zradou, kmeovm nepriatestvom a nekonenm vradenm....

V danom prpade vak hovorme nie o stronch sporoch a vojnch, ani nie
o tom, ktor z Psiem je tm pravm, ktor viera ako jedin prina svetu
spsu. S to abomyie spory v tom, e sa zabda na podstatu nboenskej
viery tj. na psobenie jej pvodnch humanistickch idelov. Hovorme tu o
sporoch pri ktorch nrodoch stoj Boh, dokonca o tom ktor nrod je
vyvolen. To vetko s reiky, priom vzhadom na situciu, je as
konene dospie k rozhodnutiu, aby sme sa vzjomne ako druh homo
nevyhubili.

Sasn migrcia je preczne politicky a medilne organizovan stret s naou

eurpskou civilizciou. Ak vychdzame Huntingtonovej knihy Stretu
civilizci, autor stret civilizci vnmal len ako potenciu v alekej budcnosti.
Diabol, ak mme veri v jeho existenciu, tak urite niektorm politikom
naepkal.

Ale preo neurchli tento stret ?

Preto dnen odchdzajci dolrov svet zorganizoval vojny v Afrike a na
Strednom vchode. Vaka nositeke nemeckej moci kancelrke A. Merkelovej,
ktor sa spene podiea na importe migrantov do E, tu mme, o mme.
Take, pani Merkelov, krtke pouenie len na zklade vaich slov z ias, ke
ste boli kancelrkou menej ako rok e rozhodova bud ministersk
predsedovia, mal odkaz. Lska mnus zodpovednos za dsledky svojich
inov nie je ni viac ako hlpuk dobromysenos. Len na okraj, na
Slovensku hovorme, e dobrmi myslami je do pekla cesta dlden. U

dnes vak pociuj vai obania peklo vaich rozhodnut. Ale pome alej,
ako hovoril Viktor Hugo: Na svete nie je ni mocnejieho ako mylienka,
ktor prila vas. Len dfam, e tieto nae mylienky dorazia k vm vas.
Aj na Slovensku sme svedkami, e nie vetky socilne skupiny konaj vo
verejnej politike otvorene. Niektor z nich sa utajuj pred spolonosou,
robiac zkulisn politiku, alebo, zaoberajc sa ou, snaia sa vytvori u okolia
dojem, e sa zaoberaj nie politikou, ale niem inm. Nu, povedzme, nae
zdruenie - n klub bez akhokovek ostchania sa verejne zaober
politikou. Nie preto, e by to bola jeho primrna loha, ale vzah ekonomika a
politika je neoddiskutovaten. N klub nevytvra nejak sprisahania, ako
sme svedkami u mnohch zahranim platench mimovldnych organizci. A
ke sme u tto tmu naali, treba poveda, e so sprisahaniami to nie je a
tak jednoduch. V kadom skutonom sprisahan existuje vlastn mozgov
trust, ktor zadva, definuje ciele sprisahania, uruje cesty a prostriedky ich
uskutonenia, kontroluje priebeh vypania plnov a v prpade nevyhnutnosti
plny koriguje. Popri tom existuje aj vkonn perifria dobrovonch a
niekedy aj platench uitonch hlupkov a tch veru nie je mlo ani na
Slovensku.
Vzhadom na uveden okolnosti, mono kad historick proces vdy presne
opsa, lebo nrody udruj svoj rodn jazyk pomocou obsanch pojmov, nie
ako mdi, ktor zasadne pouvaj tie bezobsan, teda ak neklam
doslovne v priamom prenose. V tom je vhoda spoloenskej pamte, ktor k
vkladu histrie nepotrebuje rzne propagandistick a jazykov stavy. Preto
je lohou nho klubu, aby sme v otvorenej diskusii urovali smerovanie
vvoja kultry naich lenov, ivotn tl a logiku vedenia nho socilneho
sprvania.
Naim ekonomickm zameranm klubu nememe dopusti, aby
ekonomick veda, vyuujca objektvne javy celospoloenskho spjania
pecializovanej prce ako je integrcia, korporatizcia odvetv a procesy
riadenia vo vrobe a distribcii tovarov a sluieb, redukovala len na aksi
zbon priania o ekonomickom prnose migrantov.
Ekonomick dopad migrcie je relny jav a treba ho preskma. V prvom rade
sa musme zamera na truktru, o ktorej vak nemme iadne poznatky,
lebo nevieme ani koko a akch migrantov dolo. To bude v budcnosti
zvyova tlak na nezamestnanos aj na Slovensku. Zkladn sbor opatren
voi ekonomickm migrantom, zdrazujeme ekonomickm migrantom, by
mal vyzera nasledovne:
Odporame vlde SR, tatisticky sledova truktre a poty aspo v tchto
oblastiach:
nekvalifikovan udia so iadnym alebo zkladnm vzdelanm ( zkladn

kola );
polokvalifikovan udia so strednm vzdelanm ( stredn kola );
kvalifikovan udia so vzdelanm prvho, resp. druhho stupa ( vysok
kola s titulom naprklad Bc. 1.stupe, alebo s titulom naprklad Ing., Mgr.,
at. 2.stupe );
vysoko kvalifikovan udia so vzdelanm tretieho stupa (doktorandsk
tdium naprklad titul PhD.) a vych stupov.
V prvnej oblasti riadne zadefinova cel oblas pracovnch povolen v
nadvznosti na zskanie obianstva v lenskej krajine E - poda zsady lex
domici teda domceho prva lenskej krajiny.
V oblasti financi odporame vlde sledova remitenciu, ktorou oznaujeme
financie, ktor plyn do zahraniia pre rodinu migranta. Je treba sledova ich
objem a zavies ich dsledn ttnu regulciu. Regulcia bude sekundrne
psobi na urovanie smeru pohybu migrcie. Sem zahrn aj nklady na ich
integrciu do spolonosti.
V oblasti kolstva dsledne uplatova vymhanie nkladov na jazykov a
in prpravu takejto pracovnej sily.
Naastie Slovensko nie je kolonizujcou krajinou a tak je zbaven tlaku, ktor
naprklad vyvolva intitt obianstva v Britnii, Franczsku, Holandsku a
podobne. Tieto krajiny v minulosti trvali na tom, e vo vlastnch kolnich sa
uplatuje obianstvo domnia kolnie. Dnes sa uduj, e im tto socilna
bomba vybuchla do tvre. Prichdzaj toti udia, ktor zskali plne leglne
obianstvo tchto krajn a to po rodioch, hoci nikdy s danm domniom
nemali ni spolonho. O tomto sa zas taktne ml. Dnes sme dokonca
svedkami ako sa Eurpania stvaj nevonkmi vo vlastnej krajine aj vaka
uplatovaniu udskoprvnemu imperializmu zo strany protinrodne
orientovanch truktr. Aby sme tieto truktry identifikovali musme pozna
ich slovnk. Tm s eufemizmy ako je politick korektnos, humanitrne
bombardovanie, obrann vojna na druhej pologuli , prpadne al skvost
Zkern nepriate napadol nae lietadl, pokojne bombardujce jeho dediny
a mest.

V Bratislave, 15. 18. janura 2017

Dr. Peter Kasalovsk, zakladajci len NEF Hospodrsky klub a jeho MMV
Ing. Peter atlo, PhD
Prof. JUDr. Vojtech Tk, DrSc.

Prof. PhDr. Ing. tefan Kassay, DrSc.

PhDr. Ing. Jan Campbell, Nemecko
Genmjr. Ing. Svetozr Naovi
Ing. Miroslav Hrub, esk republika
Dr. Jn ly
Prof. RNDr. Jozef Masarik, DrSc.
Ing. Jn Gabriel, spolupredseda vboru zdruenia NEF Hospodrsky klub
Ing. Mikul Milko
Rudolf Young Mosny, spolupredseda vboru zdruenia NEF Hospodrsky klub,
USA
MUDr. Jozef Dolinsk
Gen. PaedDr. Tibor Gapar
Ing. Jn Blch, PhD
Ing. Jn Mikovsk
Ing. Heidy Schwarczov, PhD
JUDr. Anton Blaha, CSc.