Histria mosta Mrie Valrie pri dnenom trove

Vetok Dunaj bol v

histrii vdy barirou
ktor po stroia
vyuvali mnoh
nrody. Medzi prv aj
psomne
zaznamenan bariry
patrili hranice
Rmskeho impria
Limes Romanus. Bola
to severn hranica
impria, prrodnou
barirou bol Dunaj.
Neustle vboje
barbarskch kmeov
dontili rmske lgie
obas tto vodn
bariru prekroi. Prv zznamy o prekroen Dunaja popisujce brod
blzko stia rieky Hron sa zachovali z roku 170. Prebrodili sa tu lgie
Marca Aurlia poas markomanskch vojen. Pri pohade na dnen
rieku sa to zd ako nadudsk vkon. V druhom storo nho
letopotu prebiehalo ale takzvan rmske klimatick optimum. V tom
ase bol Eurpsky kontinent ovea such a teplej. V porovnan s
dnenmi priemernmi ronmi zrkami 700mm, to bola len
polovica. Rieka Dunaj mala asi len 40-60% vody oproti dneku a rieka
nebola zregulovan. Jej tok sa rozlieval na vej ploche.
Prvm mostom cez Dunaj bol Trajnov most. Most sa nachdzal
vchodne od eleznch vrt, blzko dnenho mesta Drobeta-Turnu
Severin (Rumunsko) a Kladovo (Srbsko). Jeho dka bola 1 135 metrov,
rka bola 15 m a vka od hladiny rieky 19 m. Na kadom konci bol
okolo vstupu na most postaven rmsky vojensk tbor kastrum. Most
bol dokonen v roku 106. Nepouvali ho dlho. Trajnov nslednk
trnu, Hadrin ho dal strhn, pre obavy z toku barbarov. Muselo
uplyn a 1000 rokov aby sa objavil al dunajsk most, pri
Regensburgu. Kamenn most stavali 12 rokov. 1135-1147. Celkov
dka je 315 metrov. Ide o najstar dodnes stojaci most na Dunaji.
al most bol postaven a v roku 1849 v Budapeti.
V histrii prekraovali udia
Dunaj plami a lnmi, i u
za elom vojenskch
vbojov, alebo obchodu.
Prv takto psomn
zmienka o brode je v
zakladacej listine Gejzu I. z
roku 1075, kde panovnk
daruje optstvu v Hronskom Beadiku 10 Kakathskch pltnkov.
Ondrej II. u prikazuje tento brod povinne pouva pre kadho. Mto
za tieto sluby daruje ostrihomskmu arcibiskupovi. Poas histrie sa
na vetkch mostoch a brodoch platilo mto. Toto nariadenie zruili a
v 30 novembra 1918.

Po obsaden Ostrihomu tureckmi jednotkami postavil paa Sinn

(Sinanddin Yusuf Pasha) prv lodn most v roku 1585. Zachovali sa
len dobov nkresy preto presn daje o tomto moste nemme.
Lodn most pozostval z dlhho radu pospjanch plavidiel, na ktor
bola poloen lvka. Takto spojili dva brehy. Niektor novodob
mosty boli irok aj 9 metrov. Nevhodou lodnho mosta bolo, e
poas zimnho obdobia adochodu sa musel rozobra, pretoe nporu
nakopench adovch krh nevedel odola. Reinhold von Lubenau
cisrsky posol pe 18. februra 1587 o ostrihomskom hrade, e videl
most poskladan z 54 lod.
 Prv most pevnej drevenej
kontrukcie dal postavi
paa Kprl (Kprl
Mehmed Pasha) bolo to v
roku 1663. Tento most z
roku 1756 je zobrazen na
mape mesta, ponho
zbrojmajstra Pavla Kraya.

Cez tento most prebehlo z dnes u zaniknutej pevnosti Digerdelen

Parkan 9000 Turkov na ostrihomsk stranu. Most bol pod pabou
kresanskch jednotiek. Po zsahu sa v Dunaji utopila takmer cel
armda. Poda dobovch zznamov sa zachrnilo len okolo 1600
vojakov. Spojeneck kresansk vojsk postavili most vyie, aby sa
dostali na druh breh. Bolo to asi pri dnenej trovskej tovrni pri
vykldke uhlia na vode.

Nasledovalo 80 rokov bez mosta. Cez Dunaj sa plavili len lnmi a

plami.

Nov takzvan kyvadlov most pozostval z ukotvenho zvaia v

strede rieky a siedmich lnov, ktor boli spojen 400 metrovm
lanom. Na konci bola lo zabezpeujca prepravu osb a nkladu. V
novembri roku 1762 pouil tento kyvadlov most ostrihomsk kanonik
Gapar Ipolyi. V dobovom spise uviedol, e cesta z Ostrihomu do
Parkanu trvala 6 mint a cesta sp 8 mint. V liste priateovi pe
Ipolyi 29. augusta 1762: Most u stoj ale prstupov mla ete nie.
Lode vyrobili vo Viedni, kotva vila po prepote na nae miery 1250
kg.
Kyvadlov most zaal prevdzku zaiatkom augusta 1762. Pri jeho
prvom spusten sa zastnil aj zodpovedn tesrsky majster imon
Obinger. S postupnm rozmachom obchodu zaal by tento most
nedostaujci, o potvrdzuj aj tovn uzvierky. V roku 1800 bol 9
ron priemern zisk z prepravy 3816 Ft. V rokoch 1820-1829 to bolo
u 9861 Ft.

Mtne tarify poznme od roku 1766. Zpis zo upnho zasadania

vymenva 31 monch sadzieb. Od jednho grajciara pre loveka bez
batohu, dva s batohom, a po 12 grajciarov pre konsk zprah. Cena je
uren poda potu zapriahnutch kon, od jednho do es. Pri
nebezpenom adochode sa zvyuje poplatok na dvojnsobok. Lode a
lan sa menili kad tri roky. Most obsluhovalo p pltnkov. Lodn
most mal mnoho nevhod. Poas silnho vetra bola premvka
zastaven, muselo aka na prevoz aj niekoko dn. Oprava
pretrhnutho lana trvala tie viac dn. Prechod zabezpeoval aj
doruovanie dleitej poty do stredoslovenskch banskch miest,
ktor takto asto mekala.
Mnoho krt sa stalo, e koii, hlavne s przdnym vozom, si radej
zvolili dlhiu cestu smerom na Vcov ne aby platili a akali na
prepravu kyvadlovm mostom.

Po postaven lodnho mostu v Komrne v roku 1837 prednieslo 10

najmajetnejch obanov Ostrihomu nvrh vybudova lodn most na
vlastn nklady. Vetky nvrhy boli zamietnut. Museli poka na
vymenovanie novho biskupa. Po smrti (1831) ostrihomskho
biskupa Alexandra z Rudna bol vymenovan nov biskup Jozef
Kopcsy a v roku 1838.

1840 podal prv nvrhy

lodnho mosta tesr Ignc
Gramling. Celkov dka
mosta mala by 267
(504m) viedenskch siah, z
toho prstupov mlo na
parkanskej strane 53 siah a
ostrihomskej 23 siah. rka
mosta bola 27 stp (8,5m.)
Most sa otvral na
parkanskej strane pre prechod lod a lnov v rke 15 siah (28m), na
ostrihomskej strane pre parnky v rke 30 siah. Poskladan mal by zo
40 lod celkovej dky 11 (20m) siah v cene 1000 forintov za kus. Poet
kotiev bol 86 v celkovej vhe 400 metrickch centov. Upevnench na
936 metrickch centoch reaz. Mtny dom bol postaven na
ostrihomskej strane.

Celkov cena lodnho mosta bola 4x vyia ako mosta kyvadlovho

(90 000 ft). Zabezpeila ale aj vyie zisky.
Most dokonili v marci 1842, mtny dom dostavali neskr poda
plnov Ferenca Fleigera. Na blzku stl ete hostinec s nzvom Pelikn,
ktor bol neskr premenovan na Kyvadlov most, zvl budova
pre ubytovanie robotnkov a sklady.

Most bol otvoren 19 marca na Jozefa. Ceny prepravnch tarf ostali

nezmenen. Obsluha pozostvala z dvoch vyberaov mta, 6 pltnkov,
jednho lodnho majstra a dvoch tesrov. Most mal 20 stlych
zamestnancov. Od 1. mja patril most poda njomnej zmluvy na es
rokov ostrihomskm obanom: Albertovi Bleszlerovi, Jozefovi
Schwartzovi, Ferencovi Nitterovi a Jozefovi Leipolderovi.

28. mja rno o 4:00 otvorili most pre lode prichdzajce proti prdu.
Lo Sobskho obchodnka Jna Luczenbachera mala zatia aka v
prstave na znamenie, ktor dval mostn personl zstavami, ale
nepokal. Vietor pohnal lo na parkansk stranu kde narazil do
mostnej lode a alie utrhol...

Cez most sa len v roku 1842 na jarmok v de Medarda prepravilo

22000 metrickch centov vlny. O rok neskr na Leopoldsk jarmok sa
prepravilo 41000 mt. vlny, 2500 mt. tabaku, 1500 mt. loja a 120
zprahov konskch a ovch ko.

V januri 1849 bol na prkaz velitea Vrbinu za silnho vetra a mrazu

postaven most, cez ktor mali prejs na parkansk stranu. 28.
janura, po prechode vojsk vyuili prleitos nepriatesk povstaleck
jednotky tboriace pri Parkane a most pokodili, natoko, e sa stal do
marca skonenia adochodu nepouiten. Po prehranej bitke pri
Tekovskch Luanoch a Kamennom Moste 19. a 20. marca vracajce
sa cisrske jednotky podplili most. Snaha vtedajej vldy bola
 postavi za kad cenu znova
most cez Dunaj. Toto sa im aj
podarilo a 21. mja marovali
vojsk smerom na Nov zmky.
Tu sa im ale bojov astie
otoilo chrbtom a po stupe oni
sami zniili most.

Vojnov tvanice vyerpali

biskupsk pokladnicu natoko, e obnovenie mosta mohlo zaa len v
roku 1851. Most bol odovzdan 29. mja 1851. Celkov dka s
prstupovmi mlami bola 250 siah. rka 4 siahy a dve stopy.
Stredov as pozostvala z 37 lod. Nov most postavil tesr Frantiek
Paflcz. Na moste pracovali dvaja vyberai mta, 12 pltnkov, 12
lodnkov, jeden tesr a jeden vedci dozorca. In zdroje uvdzaj 20
zamestnancov. Most bol otvoren rno od piatej hodinu a poobede
od jednej hodiny tak isto hodinu. V tomto ase sa mohlo kad
plavidlo preplavi zadarmo. Okrem tohto asu sa za otvorenie mosta
muselo plati. Most bol osvetlen a bol vydan zkaz fajenia v celom
okol mosta.

Zloenie mosta bol

dlh nron proces. V
roku 1893 zaali 5
marca, po odchode
poslednch adov a
dokonen bol a 17.
marca.
V roku 1890 do 21. decembra prelo cez most 385290 ud bez
nkladu alebo s nkladom. 18000 sedliackych vozov. Popri moste sa
preplavilo 2800 parnch a obyajnch lod.

Ku koncu 19. storoia u

nepostaoval lodn
most na zven
premvku osb a
tovaru. Po vstavbe
mosta v Komrne 1891,
sa zaalo uvaova o
moste v Ostrihome s
prihliadnutm na
dedin prvo biskupa
vybera mto. tt
nebol ochotn postavi tak most na ktorom nebude ma vhradn
prvo vybera mto. Rieenie navrhol biskup v prospech verejnho
zujmu sa zriekol vo svojom mene a v mene svojich nstupcov mta
ak tt zabezpe technick prevdzku mosta cez Mal Dunaj k bazilike
a biskupsk klrus s kapitulou bude osloboden od platenia mta.
ttny rozpoet vylenil prv iastku financi asi 1,3 mil. forintov na
most. Uzavrel dohodu s firmou Cathry Szalz a syn, ktor mala most
do 1. jna 1895 postavi. Geologick prieskum zaal v prvej polovici
roku 1893. Vkresov dokumentciu vyhotovili za prekvapujco
krtku dobu troch mesiacov. Vyznailo sa miesto novho mosta. Bolo
uren o 200 krokov vyie ako stl lodn most, aby sa premvka
mohla hne napoji na mestsk cesty. Celkov cena vstavby bola
2,254 mil. forintov. Ministerstvo vydalo povolenie na prce 3
novembra 1893. Stavalo sa nepretrite aj v noci pri osvetlenom
stavenisku. Na stavbu pilierov bolo pouitch 18000 kamennch
blokov. Oceov kontrukciu dralo po kope 490 000 nitov. dka
jednotlivch oblkov je 81,5-102-119-102-81,5 a posledn mal most
na ostrihomskej strane m 18,4 metra. Toto bola jedin estetick
poiadavka vldy, aby most nemal pravideln rozmery. Poas stavby
sa nestal ani jeden vny raz.

Po dokonen pilierov bola lodn doprava doasne presmerovan pod

dnen tret oblk. V auguste 1894 u stl druh oblk na Parkanskom
brehu, nsledne presmerovali dopravu pod druh oblk a pokraovali
vo vstavbe. V jni 1895 stl tvrt a v jli piaty oblk. Most bol
dokonen 22 augusta. Nasledovali zaov skky, realizovan 24
septembra. Na aliu nedeu 28. septembra 1895 bolo slvnostn
odovzdanie.

Lodn most sa stal zbyton. V oktbri 1895 notr mesta Csongrd,

Gyula Solyha navrhuje okpi as mosta. Na mestskom zasadnut
Ostrihomu 8. marca 1896 rozhodn most preda. U v auguste slil
pri mesteku Csongd ako obojsmern most. A do roku 1919.

Ceremonilu sa zastnili lenovia vldy, ministersk predseda (Dezs

Bnffy), minister obchodu (Ern Dniel), minister vntra (Dezs
Perczel) a minister zahraninch vec (Gyula Wlassich). Do stanice
Kovov prili zvltnym vlakom 9:15, kde prestpili na parnk ktorm
sa dopravili do Ostrihomu o 10:30. Primas Vasary Kolos po krtkom
prhovore poehnal most. Po prhovore zazneli tri vstrely z kannov a
most odovzdali do prevdzky bez mta do polnoci. Zaznel gong
lodnho mosta signalizujci otvranie a u ho nikdy viac nezavreli.
Lodn most bol naposledy zloen 20. marca 1895.

Ministersk delegcia prela na parkansk stranu, kde ich vtalo

zastupitestvo mesta - pokladnk Dniel Rogrnn, Ede a notr Gyula
Ivanits. Prediskutovali mon administratvne zjednotenie dvoch
miest, ktor ale bolo nerelne kvli enormnmu zveniu daovho
zaaenia nho mesta. Ministri sa potom odobrali na oficilnu
slvnos konan v primacilnom palci.

Most pomenovali po dcre panovnka Frantika Jozefa, Mrii Valrii.

Narodila sa v roku 1868 ako tvrt diea panovnka Frantika Jozefa I.
a Bavorskej princeznej Sissi,
v Budne (Marie Valerie
Matylda Amlia
Habsbursko-Lotrinsk (22.
aprl 1868, Budn, - 6.
september 1924, Wallsee).
Vemi asto sa zdriavala v
Krovskom katieli
Gdll. 31. jla 1890 v Bad Ischl sa vydala za Frantika Salvtora
Raksko-Tosknskho a mali spolu es det. Most slil a do roku
1918 kedy dolo k dvom vznamnm udalostiam. Stal sa ttnou
hranicou po Trianonskej dohode a 30. novembra bolo zruen mto s
celottnou platnosou.

22. jla. Nedisciplinovanosou vojaka mostnej stre sa aktivovala

nlo podmnovanho mosta, priom koniec prvho mostnho poa
detruoval a zosunul sa do Dunaja. Udalos je opsan vo Vlenm
denku II. Zpadnej armdnej skupiny z jla 1919 takto:
23.ervenec - Vera veer dolo k vbuchu na most v Parkany. Tento
most byl podminovn, a rozkazy z 21.6. a 2.7. smovaly pouze k
pprav podminovn. Vbuch zavinn nebdlost a neopatrnost
vojna majcho slubu u kulometn skupiny na most. Vojn vinnk
zaten a pedn vlenmu soudu. Generl Furnier navtviv most v
Parkany oznamuje, e lovk vinnk je odbornk - mechanik
elektrotechnick a e je vyloueno, aby to uinil jenom z hlouposti...

24. jla. Generl Mittelhauser, velite zoskupenia Zpadn

Slovensko vydva ntu - rozkaz . 5419/op vo veci detrukcie mosta.
Obidva psomn doklady hodnoverne vyvracaj takmer 90 rokov
mylne a asto vedome tradovan tvrdenie, e most vyhodili
maarsk vojsk, i tunaj parknski zkodnci.

1. augusta. Minister nrodnej obrany SR Vclav Klof sprevdzan

gen. Mittelhauserom sa cestou z Komrna do Luenca zastavil v
Parkni, aby sa presvedil na tvri miesta o stave zrtenho mostnho
poa. Most bol v roku 1921 vyzdvihnut a vytvoren provizrna
dreven lvka. Cez most postavili eskoslovensk enisti doasn lvku
v roku 1921. Opravu zaala eskomoravsk Kolben Dank (KD) v
roku 1923-24. V roku 1926 prce prebrala koda Plze. 1927 v tom
istom roku Bratislavsk Artur Komls vymenili dreven cestu za
elezobetn a vyasfaltovali cestu cez most. Otvorenie mosta bolo 1.
mja 1927. V roku 1938-39 vykonali celkov rekontrukciu mosta,
priom vymenili 38000 nitov. Poas druhej svetovej vojny sa most stal
terom viacerch nespench bombardovacch nletov. Ustupujce
nemeck vojsk na Vianoce 26. decembra 1944 zdemolovali tri
oblky mosta. Maovan hodiny dvojveovho kostola svtho
Ignca z Loyoly, veda mosta v Ostrihome zobrazuj dodnes as
vbuchu 11:34. Na jar 1945 postavia medzi dvoma mestami vojensk
pontnov most, tento most ale v decembri rozober.

V roku 1947 boli odstrnen pozostatky kontrukci mosta, aby

neprekali lodnej doprave.. 1954 Nraz lode pokodil jeden mostn
pilier. Pilier musel by iastone rozobrat. V rokoch 1955-56 prebehol
konzervan nter pozostalho oblka na Maarskej strane.

V rokoch 1960-62 obnovili piliere mosta. V tomto istom roku

namontuj na piliere 17 metrov vysok stoiarov osvetlenie ktor
m zvi bezpenos
lodnej dopravy.
Nespen
medzinrodn
rokovania prebehli v
rokoch 1964, 1971. V
roku 1965 prebiehali
rokovania o obnove,
zrove ale aj
projekt vstavby
vodnej elektrrne na Dunaji. V tom ase sa vak tieto dva projekty
povaovali za nezluiten. Hladina vody by sa zvila priehradami o 4
metre, s m v tom ase projekty obnovy mostu nepotali.

Od 26. mja 1969 zaala pravidelne premva kompa medzi dvoma

brehmi od siedmej rna do 19-tej hodiny. V tom ase slila v znane
obmedzenom reime, na prevoz tovaru a osb. Na vycestovanie bolo
potrebn vzum. K tomuto dokladu patrila aj cestovn doloka kde
sa zapisovali vetky cenn veci ktor mal lovek u seba. Fotoapart,
zlat prstene, kouchy, alebo u muov koen kabt.
 Maximlna finann hotovos
bola regulovan zkonom a
musela sa tie zapsa do cest.
doloky. Do roku 1989 bol aj
limitovan poet nvtev
susediacich krajn pre ich
obyvateov. Pred rokom 1969 zabezpeovala prevoz v ojedinelch
prpadoch Maarsk pohranin str. Na tto cestu vydvalo
zvltne povolenie ministerstvo vntra.

Podaktor star pamtnci, obyvatelia trova tvrdia, e osobn

preprava bola u pred rokom 1960. Premvku zabezpeovala mal lo
pre 10-15 pasaierov. Ilo len o prevoz osb bez automobilov. Detaily
sa mi ale nepodarilo zisti.

Obnovu navrhovali miestne organizcie v rokoch 1974-84. Od roku

1990 boli rozren lodn prepravn sluby medzi dvoma brehmi o
jednho skromnho prepravcu a zruen limit na poet ciest do
zahraniia, niektor obmedzenia na dovoz a vvoz tovarov vak ostali
naalej v platnosti. V roku 1993 demontovali elezobetnov povrch
cesty a previedli celkov renovciu nosnej kontrukcie oblka na
Maarskej strane. od roku 1995 sa oraz viac medilnej pozornosti
venovalo obnove mosta. Odbornci sa zhodli v kovch otzkach
obnovy. Prejednvali sa len otzky okolo plavebnej vky mostovho
oblka. V tomto istom roku, na sto ron vroie mosta ministri
poiadali o pomoc programu PHARE a dostali prsub pomoci. O rok
neskr bola pripraven projektov dokumentcia, ale ia politick
va u pominula. Priazniv situcia nastala a v roku 1998.
O definitvnej obnove sa rozhodlo 16. septembra 1999. Medzivldnu
dohodu podpsali na palube lode Rkczi, kotviacej medzi piliermi
mosta. Projektov dokumentcia pre vberov tender sa
spracovvala od roku 1999, za maarsk stranu spolonosou Pont-
TERV Rt. a za slovensk stranu spolonosou DOPRAVOPROJEKT, a.
s.

Pre realizciu projektu vypsalo Ministerstvo dopravy, pt a

telekomunikci SR a Ministerstvo dopravy a vodnho hospodrstva
MR medzinrodn tender, ktorho vazom sa v septembri roku 2000
stalo slovensko-maarsk konzorcium GanzIS. Tvorili ho maarsk
spolonosti GANZ ACLSZERKEZET, Rt. Budapest, KZGP, Rt.
Budapest a slovensk akciov spolonos ININIERSKE STAVBY, Koice.
Celkov investcia na obnovu mosta mala hodnotu 11,7 milina eur, z
tejto sumy bolo 10 milinov eur hradench z fondu PHARE a rozdiel z
rozpotov obidvoch zastnench krajn v rovnakom pomere. Most sa
nachdza v 1 718,5 rienom km Dunaja, pozostva z 5 pol v toku
Dunaja, na ktor nadvzuje jedno pole nbrenho mosta na
maarskej strane, tzv. mal most. Prce zaali dkladnm hbkovm
prieskumom dna rieky. Vytiahli ete niektor menie zabudnut
kontrukn asti mosta, ktor putovali do mze. Odstrnili
nevybuchnut munciu, ilo o niekoko grantov a tri nevybuchnut
bomby. Stavebn prce sa zaali 17. oktbra 2000. Most si zachoval
svoju pvodn storon estetick podobu, ale jeho technick
kontrukcia je znane odlin. Boli spevnen piliere pod hladinou.
Navili sa piliere a kompletne sa prebudovali prstupov cesty. Dva
pvodn mostn oblky boli demontovan a nadvihnut o 2,2 metra.
Doasne spevnen a spodn nosn kontrukcia rozren.
 Most bol v centrlnej asti oblkovito vyven o 5,5 metra, o
prinieslo so sebou potrebu navi aj jednotliv mostn piliere.
Asfaltov cesta bola rozren z 5,7 m. na 6 metrov a chodnky boli
rozren o 0,9 metra, most je takto irok 12,5 metra a dlh 496
metrov. K dvom krajnm nitovanm oblkovm kontrukcim 81 m.
pribudli zvran preden mostn oblky 102+119+102 metrov,
celkov dka kontruknch zvarov in 55 km! Hmotnos najdlhieho
oblka 119 m. je 610 ton! Jednotliv kontrukn asti boli vyroben a
iastone zmontovan v Ganz-BVG Kft. v Csepeli. Potom ich po Dunaji
prepravili na vysunut montnu plochu prstavu firmy AssiDomn,
kde boli kompletizovan,
cca 3km od mosta hore
prdom Dunaja.
Kompletizcia zaala na
80 metrov dlhej pecilne
upravenej lodi. Zloili sa
prv bon oblky.
Nsledne sa cel
kontrukcia preloila na
dve 40 metrov lode aby bol mon prstup aj k spodnm
kontruknm astiam. Po kompletizcii bola cel okolo 500 tonov
kontrukcia preloen na dve 80 metrov dlh lode, opatren
pecilnymi zdvihkmi a splaven k pilierom kde bola dosaden na
piliere s presnosou desatn milimetra.
Trojdov slvnostn odovzdvanie bolo u o rok neskr, 11 oktbra
2001 a po 57 ronej pauze, sa zaala cezhranin premvka na moste.
Poslednou rannou kompou 11. oktbra sa priviezli z Ostrihomu
ministri dvoch krajn a
vldna delegcia SR MR
a EU na trovsk
stranu.

Po vybudovan mosta
boli administratvne
budovy colnice pri
kompe naalej
vyuvan. Nepotrebn sa stali a vstupom Slovenska do
Schengenskho priestoru vonho pohybu osb a tovaru, 21.
decembra 2007. Vtedy bola zruen aj coln kontrola na moste.

Prstav kompy na trovskej strane zanikol vybudovanm novej

ochrannej protipovodovej lnie (5.11.2007 21.7.2008). Tento
tesniaci prvok je tvoren podzemnou betnovou a oceobetnovou a
tesniacou stenou hrbky 600 mm, hbky 13-16m. V trase mra s
vynechan tyri otvory rky 2 m. Na nvodnej strane s vytvoren
uzatvraten schodisk s rampou.

Pri vemi nzkej hladine

vody je ete vidie
betnov njazdov
ploinu kompy.
Nakoko most nebol dimenzovan na prechod tranzitnej nkladnej
dopravy bola za arelom parkoviska firmy (AssiDomn) Smurfit Kappa
vybudovan kompa aj s prstavom. Nkladn kompa spja brehy
Dunaja medzi Ostrihomom a trovom. Jej vybudovanie stlo
pribline 4,8 milina eur, financovan bola z Eurpskeho fondu
regionlneho rozvoja (ERDF) a zo ttneho rozpotu Slovenskej a
Maarskej republiky. Na slovenskej strane bola vybudovan 85
metrov njazdov ploina. Prstup je cez parkovisko Firmy
(AssiDomn) Smurfit Kappa. Na Maarskej strane bolo potrebn
prestava dopravn uzol na ceste slo 11 a vybudova vye 600
metrov dlh prstupov cestu ku kompe, vrtane njazdovej rampy
pre plavidlo. Prevdzku nkladnej kompy zabezpeuje neziskov
organizcia Kolpingova rodina trovo, n.o. Kompa s nosnosou 150
ton doke prepravi sasne tyri a es kaminov v zvislosti od
nkladu. Jedna cesta cez Dunaj spolu s vykldkou a nakldkou
pribline 20 mint.

Najdleitejie materily pouit poas rekontrukcie:

Betn opr a pilierov: 1 300 m3
Betonrska oce: 80 ton
Obkladov kame Spisk travertn: 215 m3
Kontrukn oce: 2 100 ton
Vyhotoven zvary: 55 000 bm
Skrutky: 25 000 ks
Kame na vodn diela: 7 700 m3
Natieran plochy: 45 000 m2
Izolcia: 700 m2
Asfalt: 900 ton
Zkladn charakteristiky mosta:
Dka mosta: 495,82 m + 18,48 m tzv. mal most na maarskej strane
514,3 m
rka vozovky medzi obrubnkmi: 6,00 m
rka chodnka: 2 2,25 m
rka mosta medzi zbradliami: 12,3 m
Maximlna kontrukn vka: 14 m
Plocha mostovky: 6 098,0 m2

25. jna 2004 sa uskutonil ncvik zrky nkladnej lode s pilierom

mosta a nsledn poiar. Na akcii sa zastnili zchranri oboch krajn.
Cel udalos prebiehala za asti irokho publika miestnych obanov.
Pri tejto simulovanej zchrannej akcii sa zastnilo 130 lenov
pecilnych zchrannch jednotiek hasii, lekri - zchranri
a potpai.

Da 13 februra 2007 poas bagrovania koryta Dunaja, lyica bagra

zavadila o viac ako 100 Kg bombu z druhej svetovej vojny. Doprava na
moste Mrie
Valrie v trove
musela by preto
doasne odstaven
na niekoko hodn,
nevybuchnut
munciu znekodnili maarsk pyrotechnici na mieste. V tom istom
roku 12. augusta narazila vlen lo UDP Novosibirsk do tvrtho
mostnho piliera, pri tom sa z troch vlench plavidiel jedno odtrhlo.
Kapitnovi lode sa pri st Hrona podarilo plavidlo zachyti a pripoji
k lodi. Incident sa zaobiiel bez vnych nsledkov a hmotnej kody. 1.
jna 2012 obytn hotelov lo VIKING ODIN stratila vaka technickej
poruche schopnos manvrovania narazila do mostnho piliera.
Incident sa zaobiiel bez vnych nsledkov. Lo sa pokodila ale po
oprave mohla pokraova v plavbe.

metrick cent (mt.) = 61kg

Parkan, Kakath: starie nzvy mesta trova.
1 stopa 0,316 080 6 m.
1 lake 0,737 53 m.
1 siaha 1,896 483 m.
Niektor obrzky s len ilustran!

Zdroje:
Klnlenyomat az pts- ptszettudomny 1982 /1 -2 . szmbl:
Prokopp Gyula: Az Esztergomi Duna-hd
Bernt Pter: Stratgia s taktika a Krpt-medence
erdptszetben a ks rmai korban.
Bnlaky Jzsef: A magyar nemzet hadtrtnelme, IXXII. (Budapest,
19281942)
Vadas Andrs - Rcz Lajos: ghajlati Vltozsok A Krpt-
medencbena Kzpkor Idejn.
Dr. Domanovszky Sndor: Az esztergomi Mria Valria Duna-hd
jjptse
http://www.asb.sk/inzinierske-stavby/mosty/obnova-mosta-marie-
valerie-ce...
Jozef Slabk: Parkan a okolie v bojoch o Slovensko v 1919
Archne mapy https://library.hungaricana.hu a vlastn fotografie.