Professional Documents
Culture Documents
M.Mešter - Výypočet Skratových Prúdov
M.Mešter - Výypočet Skratových Prúdov
skratovch
prdov
v trojfzovch
striedavch
sstavch
5
Prloha A: Slovnk pojmov a dencie poda STN EN 60909-0:............................................ 66
Prloha B: Zkladn spsoby prav obvodov pri zjednoduovan siet ................................ 69
Prloha C: Nhradn schmy netoivej zloky impedancie dvojvinuovch transformtorov 71
Prloha D: Nhradn schmy netoivej zloky impedancie trojvinuovch transformtorov . 72
Prloha E: Parametre vonkajch veden ................................................................................ 73
Prloha F: Prklad vpotu skratovch prdov v jednoduchej sieti ...................................... 74
Prloha G: Prklady vpotu skratovch prdov s vyuitm koreknch siniteov ........... 81
Prloha H: Parametre vybranch istiacich a vypnacch prvkov ........................................... 83
Literatra
6
1. PRECHODN JAVY V ELEKTRIZANCH SSTAVCH
9
lnkoch ES a tieto sa musia nahradi modelmi s rozloenmi parametrami. Ma-
tematick popis tchto dejov vedie k parcilnym diferencilnym rovniciam.
2. Elektromagnetick prechodn javy: skmame ich len ako asov zvislosti a ES
modelujeme ako systm so sstredenmi parametrami. Patria sem javy trvajce
rdovo 10-1 s. Pri tchto javoch mono, vzhadom k menej rchlosti ich priebe-
hu, zanedba konen rchlos renia sa elektromagnetickch vn vo vetkch
lnkoch ES. Zanedbvame zmeny otok toiacich sa sstrojenstiev a pri vpo-
toch predpokladme kontantn uhlov rchlosti toiacich sa strojov. Patria sem
napr. skraty, miestna nesymetria, zemn spojenia, nrazov budenia synchrn-
nych strojov at. Zjednoduenia ved k prechodu od parcilnych diferencilnych
rovnc k obyajnm diferencilnym rovniciam s asom ako jedinou nezvislou
premennou.
3. Elektromechanick prechodn javy: ich doba trvania sa men v irokch me-
dziach rdovo od 10-1 s a do 101 s. Meme teda zanedba renie elektromag-
netickch vn v lnkoch ES. S charakterizovan predovetkm mechanickm
pohybom rotorov alterntorov, urenm tak zkonitosami vlastnho pohybu ro-
torov, ako i elektromagnetickmi silami, ktor tento pohyb ovplyvuj. Pri mate-
matickom popise dostvame obyajn diferencilne rovnice obvodov alterntorov
a algebraick rovnice, popisujce elektrick sstavu, ktor spja paralelne pracu-
jce alterntory. V tejto asti sa venuje pozornos podmienkam stability pre-
vdzky ES.
Rozdiel v dke trvania jednotlivch prechodnch javov umouje analyzova
elektromagnetick a elektromechanick prechodn javy oddelene, nezvisle. Oba
prechodn javy vak prebiehaj pri prechode z jednho ustlenho stavu do novho
ustlenho stavu sasne a predstavuj jedin prechodn jav. V poiatonom tdiu
uruj charakter prechodnch dejov elektromagnetick prechodn javy. Elektrome-
chanick prechodn javy sa neuplatnia v dsledku vekch mechanickch zotrva-
nost. Preto je mon a asto aj potrebn analyzova ich oddelene.
10
V mieste skratu dochdza k poklesu naptia, priom do miesta poruchy te
skratov prdy zo vetkch zdrojov sstavy, v zvislosti od ich vkonu a elektrickej
vzdialenosti od miesta poruchy. bytky naptia vzrastaj od miesta skratu smerom
ku zdrojom, a preto pokles naptia sa me prejavi prakticky v celej ES. Z hadiska
prdov je najviac ohrozen miesto skratu, ktorm pretek vsledn skratov prd.
Medzi hlavn priny vzniku skratov patria:
nedokonalos izolcie spsoben preptm, zostarnutm a pod.,
poruchy elektrickch zariaden: popraskanm izoltorov, zneistenm a oplenm
kontaktov, vadnou montou a pod.,
nedostaton dimenzovanie s ohadom na tepeln a mechanick namhanie,
cudzie zsahy: pri stavebnch a montnych prcach,
chybn manipulcie: predovetkm s odpojovami, pri spnan dvoch siet, ktor
nie s synchronizovan a pod.
Veobecne s najastejie priny skratov preptia okrem atmosfrickch (pria-
mym derom blesku do vedenia alebo elektrostatickou indukciou) aj prevdzkov
preptia:
pri spnacch pochodoch,
pri zemnch spojeniach,
pri nhlej strate zaaenia a pod.
Uveden priny nemusia psobi jednotlivo, asto sa vyskytuj sasne alebo n-
sledne. Nasledujca tabuka udva tatistick prehad o poruchovosti v sieach vn
a vvn.
Tab.1: tatistick daje o vzniku porch v sieach vn a vvn za jeden rok [2]
Vonkajie vedenia Kblov siete Elektrick stanice %
Chybn mont 12 27 2 3,1
Chyba materilu 71 71 11 11,2
Cudz zsah, vietor 227 156 10 28,9
Chyba obsluhy 55 7 36 7,2
Prevdzkov preptia 20 21 12 3,9
Atmosfrick preptia 509 17 96 45,7
Spolu 65,8 % 21,9 % 12,3 % 100 %
11
Nepriazniv inky skratovch prdov s o to vnejie, e sa asto prejavuj s-
asne. Najastejie sledovan s mechanick a tepeln inky, ktor meme obme-
dzi sprvnym dimenzovanm elektrickch zariaden. Pokles naptia v dsledku
skratu m vplyv na sveteln zdroje, na tepeln spotrebie, ale hlavne ohrozuje pre-
vdzku motorov. Nhla zmena zaaenia v dsledku skratu me vne ohrozi sta-
bilitu prenosu elektrickej energie.
S cieom minimalizcie dsledkov takchto porch mus by skrat odpojen o
najrchlejie od zvyku ES. Tto funkciu v nn rozvodoch plnia istie a poistky, vo vn
sieach poistky a ochrany a vo vvn a zvn sieach len ochrany. Po identikcii poruchy
dva ochrana svojim koncovm lenom povel na vypnaciu cievku vkonovho vyp-
naa. Tento svojimi hlavnmi kontaktmi preru tok poruchovho prdu [4].
Skraty poznme:
kovov (dokonal) so zanedbatenou impedanciou v mieste poruchy,
nekovov (nedokonal) vytvoren cez impedanciu, ktor nemono zanedba.
12
Poda potu spojench fz a ich spsobu spojenia so zemou poznme skraty:
trojfzov sasn spojenie vetkch troch fz v jednom mieste sstavy, prpadne
kombinovan so spojenm so zemou (obr. 1a),
dvojfzov spojenie dvoch fz (obr. 1b),
dvojfzov zemn spojenie dvoch fz, kombinovan so spojenm so zemou
(obr. 1c),
jednofzov spojenie jednej fzy so zemou (obr. 1d).
alej rozliujeme skraty:
smern postihujce rovnakou mierou vetky fzy (obr. 1a); vpoet je mimo-
riadne jednoduch v dsledku vyvenho charakteru skratu,
nesmern postihujce iba niektor fzy (obr. 1b, 1c, 1d).
Relatvna pravdepodobnos
Druh skratu vskytu [%]
vn 110 kV 220 kV
Trojfzov 5 0,4 0,9
Dvojfzov 10 4,8 0,6
Dvojfzov so zemou 20 3,8 5,4
Jednofzov 65 91 93,1
13
Dvojfzov 10 4,8 0,6
Dvojfzov so zemou 20 3,8 5,4
Jednofzov 65 91 93,1
Obr. Typy
Obr.1 1 Typyskratov:
skratov: a.)
a) smern
smerntrojfzov
trojfzovskrat, b) dvojfzov
skrat, skrat,skrat,
b.) dvojfzov c) dvojfzov zemn skrat,
c.) dvojfzov zemn
d) jednofzov skrat. (Smer pok oznaujcich prd bol zvolen.)
14
Pre obvykl podmienky v ES plat: Tk >Td.c.>Tk . Set rzovej, prechodnej a ust-
lenej zloky prestavuje smern skratov prd iks (t) (smern poda asovej osi)
(obr. 4). Set smernho skratovho prdu a jednosmernej zloky je nesmern
skratov prd1.
a) b)
c) d)
Obr. 3 asov priebehy zloiek skratovho prdu: a) rzov zloka, b) prechodn zloka,
c) ustlen zloka, d) jednosmern zloka.
1
Okrem uvedench zloiek obsahuje skratov prd hydroalterntora i zanedbaten druh harmo-
nick zloku [3].
15
Obr. 4 asov priebeh
symetrickho skratovho
prdu
Kompletn vpoet skratovch prdov uruje prdy ako funkcie asu po cel dobu
trvania skratu. Poda pouitia vsledkov ns najastejie zaujma efektvna hodnota
smernej striedavej zloky Ik a nrazov skratov prd ip. Prklady vpotov aso-
vch priebehov skratovch prdov mono njs napr. v [3, 5, 6].
ip Idyn (1)
2
Slovnk pojmov a denci poda STN EN 60909-0 je v Prlohe A.
3
asov priebehy vetkch zloiek skratovho prdu s odvoden pre prpad trojfzovho skratu
napjanho idelnym napovm zdrojom, vi. [5, 6].
16
Uveden priebehy naznauj, e nrazov skratov prd je vrcholov hodnota pr-
vej amplitdy skratovho prdu pri najvej aperiodickej zloke. Poda [4] dosiah-
ne aperiodick zloka maximum ak skrat nastal v okamihu prechodu naptia nulou
a uhol medzi prdom a naptm poas skratu je 90. Tmto podmienkam odpoved
as maxima prvej amplitdy (pre frekvenciu 50 Hz) 10 ms.
Ekvivalentn otepovac skratov prd Ith;Tk: efektvna hodnota prdu, ktor m
rovnak tepeln inky a rovnak as trvania (Tk) ako skuton skratov prd, ktor
me obsahova jednosmern zloku a s asom sa men. Je dleit pre dimenzo-
vanie elektrickch zariaden proti tepeln inkom skratovho prdu. Vrobcovia
elektrickch zariaden udvaj menovit krtkodob prd zaaenia (Ithr;Tkr), ktor
uruje akm skutonm prdom je mon ich zariadenie po dobu skratu zaai bez
toho, aby dolo k pokodeniu nadmernm oteplenm [7]:
Ib Invyp (3)
17