ESEJ Vol3 2017 01

Ecoletra.com Scientific eJournal, Vol.
3, 2017/ 01, ISSN 2377-9848

,
ECOLETRA.COM SCIENTIFIC EJOURNAL, VOL. 3, 2017/ 01, ISSN 2377-9848 WWW.ECOLETRA.COM
2
Ecoletra.com Scientific eJournal, Vol. 3, 2017/ 01, ISSN 2377-9848
,
ECOLETRA.COM SCIENTIFIC EJOURNAL, VOL. 3, NO. 2017/ 01
Description and Objectives:

Ecoletra.com Scientific eJournal is an international interdisciplinary scientific electronic
journal, mapping in a well arranged order a wide spectrum of scientific and popular areas.
The journal publishes articles, original studies, discussion contributions, and provides
information and reviews in particular areas. This allows the journal to develop these areas
and support the publication activities of authors and increase its level. All of the published
articles are reviewed anonymously by two independent reviewers from the Scientific Council
ecoletra.com
Download Link:
http://ebook.ecoletra.com/2017-01-ecoletra.com-scientific-ejournal
Publisher:
Ecoletra.com LLC, 16192 COASTAL HWY, LEWES, DE
19958, www.ecoletra.com
ISSN 2377-9848
3
,
Journal Structure and Content:

Ecoletra.com Scientific eJournal is available as a whole in electronic format (PDF) in
the eJournal category on ecoletra.com. Individual articles can be classified
independently in the eProfessional Articles category of the Sales Catalogue of
ecoletra.com
The Content of Ecoletra.com Scientific eJournal is created by individual contributions

in clearly organized structure according to the educational areas:
o Humanities: Human history, Linguistics, Literature, Arts, Philosophy, Religion

o Social sciences: Anthropology, Archaeology, Area studies, Cultural and ethnic
studies, Economics, Gender and sexuality studies, Geography, Political science,
Psychology, Sociology
o Natural sciences: Biology, Chemistry, Earth sciences, Physics, Space sciences
o Formal sciences: Mathematics, Computer sciences, Logic, Statistics, Systems
science
o Professions: Agriculture, Architecture and design, Business, Divinity,
Education, Engineering, Environmental studies and forestry, Family and
consumer science, Human physical performance and recreation, Journalism,
Media studies and communication, Law, Library and museum studies,
Medicine, Military sciences, Public administration, Social work, Transportation
Listed attributes for each contribution: Title, Author, Language, Date, Discipline
(category), Review by the Scientific Counsel ecoletra.com, Abstract, Keywords,
Accepted language contributions: Slovak, English (and others according to
specification in the call for papers for a concrete issue)
Periodicity:
Quarterly: January 31st, March 30th, Jun 15th, October 31st
Publication Sample:
Publication sample guide
4
,
Ecoletra.com Scientific eJournal, Vol. 3, No. 2017/ 01

Editorial Board:
Rudolf Rssel, PhD., MBA. (Director of Editorial Board, Chairman of The Scientific Council of
ecoletra.com)
Ing. Jaroslav Miovych (Director of Editorial Board, Graphics, Editor, Chairman of The Scientific
Council of ecoletra.com)
prof. PaedDr. Eva Polkov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
prof. PhDr. Daniela Mglov, CSc. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
prof. PaedDr. Zdenka Gaduov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
prof. Ing. Alena Kus, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
doc. PaedDr. Libor Fridman, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
doc. Ing. Mgr. Jana Kubicov, PhD. MBA (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
doc. RNDr. Renta Berntov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
doc. RNDr. Eva Grmanov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
doc. RNDr. Ladislav Matejka, CSc. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
doc. RNDr. Katarna Pavlikov, CSc. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
doc. Ing. Katarna Teplick, PhD. ING PAED. - IGIP. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
doc. Dr.theol. Albeta Dufferov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
doc. Ing. Zuzana Kittov, PhD., M.B.L.-HSG (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
doc. PhDr. Martin Kasarda, Dr. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
doc. PhDr. ThDr. Daniel Slivka, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
doc. PhDr. Tom Koziak, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
doc. PhDr. Lucia Rsov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
doc. Ing. Jn Dobrovi, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
doc. Ing. Zora Petrkov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
doc. Ing. Katarna Culkov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
doc. Ing. Iveta Paulova, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
doc. Mgr. Anna Lakov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
doc. Mgr. Gabriela Kravckov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
MUDr. Zora Haviarov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
PhDr. Kamil Kotlk, Ph.D. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
PhDr. Martin Dlouh, Ph.D. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
PhDr. Daniela Hrehov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
PhDr. Janka Kupkov, CSc. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
PhDr. Peter Papo, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
PhDr. Mariana Rakov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
PhDr. Miroslava Tokovsk, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
PhDr. Jaroslav Stahl, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
PhDr. Tatiana Lorincov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
PhDr. Daniela Hrehov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
PhDr. Mgr. Barbara Pavlkov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Dr. William T. Bagatelas (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
RNDr. Peter Musil, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
RNDr. Mria Koov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
RNDr. Tatiana Hajdkov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
PaedDr. Zlatica Hulov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
PaedDr. Miroslava Gaparov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
5
,
PaedDr. Zdenka Uherov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)

Ing. Eva Ivanov, CSc. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Ing. Eva Koiov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Ing.Mria Szivsov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Ing. Juraj Vlek, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Ing. Juraj Tomlain, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Ing. Mria Svidroov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Ing. Stanislav Kolota, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Ing. Jana Kunrov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Ing. Zuzana Brindzov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Ing. Zuzana Melicherkov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Ing. Jozef Orgon, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Ing. Marcela Kovaov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Ing. Pavol ekan, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Ing. Peter Laco, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Ing. Jaroslav Kultan, PhD. Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Mgr. PaedDr. Vladimir Siladi, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Mgr. Zlatica Jursov Zacharov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Mgr. Miroslava Lemeov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Mgr. Lenka Sokolov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Mgr. Renta Tkov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Mgr. Duan Litva, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Mgr. Eva Mesrov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Mgr. Elena Kovcikov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Mgr. Jana Cocuov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Mgr. Jarmila Hudkov, MBA, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Mgr. Zuzana Svobodov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Carlos Gutirrez, BA, MIM (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)
Editorial Board Ecoletra.com Scientific eJournal has an international structure, consisting

exclusively only the members of the Scientific Council ecoletra.com.
Interested in membership in The Scientific Council ecoletra.com ?
Please contact us via the contact form or an e-mail in case of interest in

membership. Please enter your workplace (university, institute) and expert or
academic field you operate in in your profile.
E-journal is indexed in:

Sientific Indexing Services database, Journal ID:2184
SCOPUS (evaluation process, 2377-9748)
WorldCat, OCLC Number: 905350201
Directory of Research Journals Indexing
Impact Factor Services for International Journals
Issue Date: 2017-02-26/ 10 articles/ 127 pages
6
,
OBSAH
PROFESSIONS: ENVIRONMENTAL STUDIES ........................................................................ 8
ANALZA DAT ZE SYSTMU ELEKTRONICKHO MTNHO V R VE VZTAHU K PRODUKCI EMIS
ZNEIUJCCH LTEK ........................................................................................................................ 8
PROFESSIONS: BUSINESS ................................................................................................ 25
COSTS REDUCTION BY USING OF VARIANCE ANALYSIS .................................................................... 25
PROBLEMATIKA STANOVENIA HODNOTY OCHRANNEJ ZNMKY ..................................................... 32
STANOVENIE HODNOTY SYNERGICKCH EFEKTOV PRI FZII A AKVIZCII ......................................... 45
PROFESSIONS: POLICE .................................................................................................... 58
DIMENZIE POLICAJNEJ KULTRY V ZMYSLE OCAI ............................................................................. 58
PROFESSIONS: EDUCATION ............................................................................................. 72
MONOSTI MERANIA SOCILNEJ KLMY V INTEGROVANEJ TRIEDE SO IAKOM SO SLUCHOVM
POSTIHNUTM ................................................................................................................................... 72
PROFESSIONS: PUBLIC ADMINISTRATION ....................................................................... 82
AUDIT OF VIEW FINANCIAL RISKS ..................................................................................................... 82
SOCIAL SCIENCE: SOCIOLOGY .......................................................................................... 89
POSUDZOVANIE SEGMENTOV KONTRUKTVNEHO MYSLENIA, SOCILNEJ INTELIGENCIE
A SUBJEKTVNEJ POHODY ZAMESTNANCAMI ................................................................................... 89
FORMAL SCIENCE: COMPUTER SCIENCES ........................................................................ 99
MONOSTI VYUITIA IKT V OBLASTI MARKETINGU ......................................................................... 99
FORMAL SCIENCE:MATHEMATICS ................................................................................. 115
GEOMETRICK KOMPOZCIA A JEJ VYUITIE V DIZAJNE ................................................................. 115
7
,
PROFESSIONS: ENVIRONMENTAL STUDIES

ANALZA DAT ZE SYSTMU ELEKTRONICKHO MTNHO V R VE VZTAHU
K PRODUKCI EMIS ZNEIUJCCH LTEK
Jan Karel, Eva Smolov, Kateina imonov1
Abstract
The article presents the use of the data from the electronic tolling system in the Czech
Republic as an important basis for modelling of road traffic pollutant emissions. In the article
there are described partial results showing the composition of the fleet of trucks over 7.5 tons
total weight on selected routes from the viewpoints of the country of origin and emission
standards that these vehicles meet. The differences in the presence of foreign trucks on
typical transit routes with increasing distance from the border and on inland highways are
observed. Subsequently the fleet composition according to emission class and country of
registration is compared. The results show that in accordance with expectations in the border
areas the ratio of vehicles registered in neighbouring countries significantly increases.
However, even on the national arterial route - highway D1 - prevail foreign vehicles over the
domestic ones. Furthermore, it appears that the composition of vehicles registered abroad is
more favourable than for vehicles registered in the Czech Republic. The probable cause is the
fact that carriers prefer newer cars for travelling abroad than those for the domestic
transport. When the foreign cars are compared it can be seen that vehicles registered in
Germany or in the Slovak Republic have the best fleet composition in terms of emission
parameters.
Keywords
Fleet composition, emissions from transport, electronic tolling system, emission class, trucks
Abstrakt
lnek prezentuje vyuit dat ze systmu elektronickho mtnho v esk republice jako
vznamnho podkladu pro modelovn emis zneiujcch ltek produkovanch
automobilovou dopravou. Jsou popsny dl vstupy ilustrujc sloen vozovho parku
nkladnch automobil nad 7,5 tuny celkov hmotnosti na vybranch tazch z hledisek zem
pvodu vozidla a emisnch limit, kter tyto automobily spluj. Jsou sledovny rozdly
v zastoupen zahraninch nkladnch vozidel na typickch tranzitnch tazch s rostouc
vzdlenost od sttn hranice a na vnitrozemskch dlnicch. Nsledn je porovnvna skladba
vozovho parku podle emisnch td a zem registrace vozidla. Z vsledk hodnocen vyplv,
e v souladu s pedpokladem v phraninch oblastech vrazn roste podl vozidel
registrovanch v sousednch zemch. Nicmn i na vnitrosttn pten trase - dlnici D1 -
pevauj zahranin vozidla nad tuzemskmi. Dle se ukazuje, e skladba vozidel
1 ATEM Atelir ekologickch model, s.r.o., Roztylsk 1860/1, Praha 4
8
,
registrovanch v zahrani je pznivj ne u vozidel registrovanch v R. Pravdpodobnou

pinou je skutenost, e dopravci nasazuj pro cesty do zahrani novj vozy ne pro
vnitrosttn pepravu. Ze srovnn zahraninch automobil pak vykazuj nejpznivj skladbu
z hlediska emisnch parametr vozidla registrovan v Nmecku a na Slovensku.
Klov slova
Skladba vozovho parku, emise z dopravy, systm elektronickho mtnho, emisn tda,
nkladn automobily
JEL Classification
Q53, R40
1. vod
Mnostv zneiujcch ltek emitovanch do ovzdu automobilovou dopravou, zcela
zsadn zvis na zastoupen vozidel z hlediska jejich st, resp. emisnch norem, kter tato
vozidla spluj (ebor a kol., 2010). Sprvn stanoven skladby vozovho parku v dopravnm
proudu na komunikacch je proto jednm z rozhodujcch krok pi modelovn emis z
dopravy. Pro tento el jsou v esk republice pravideln provdny tzv. analzy dynamick
skladby vozovho parku, kter spovaj v realizaci dopravnch przkum se zznamem
registranch znaek vozidel, k nim jsou nsledn piazovny jejich emisn parametry podle
databze centrlnho registru (Karel a kol., 2016). Je zejm, e se jedn o kol velice
komplikovan a obdobn vyhodnocen nen mon provdt samostatn pro kadou
jednotlivou silnici. Analzy jsou proto realizovny vdy jen na vybranm vzorku typickch
komunikac, z nich jsou nsledn odvozovny charakteristiky platn pro vechny komunikace
danho typu. Dalm omezenm uvedenho postupu je skutenost, e neumouje zohlednit
vozidla registrovan mimo R, nebo pro n nejsou v eskm registru vozidel zaznamenny
dn daje.
Alternativnm zdrojem informac o sloen vozovho parku na komunikacch jsou datov
sestavy ze systmu elektronickho mtnho. Tento systm sbr data o prjezdech
zpoplatnnch vozidel a vzhledem k nastaven poplatk zaznamenv mj. i informace o emisn
td kadho vozidla. Analzou dat z mtnho systmu se zamenm na emisn parametry
nkladnch automobil a autobus registrovanch mimo R se zabval vzkumn projekt
Doplnn chybjcch dat o dynamick skladb vozovho parku pro ely vpotu emis z
automobilov dopravy, kter byl een s finann podporou Technologick agentury R v
obdob let 2014 2016.
2. Mtn systm v esk republice

Systm elektronickho mtnho je v esk republice v provozu od 1. ledna 2007, kdy
zahrnoval necelou tiscovku kilometr dlnic a rychlostnch silnic, v souasnosti zpoplatuje 1
428 kilometr dlnic a vybranch sek komunikac I. tdy (kategorie rychlostnch silnic byla
mezi tm v R zruena a vtina z nich byla peazena mezi dlnice). Zpotku se vztahoval
9
,
pouze na kamiony s hmotnost vy ne 12 tun, od roku 2010 se mtn povinnost rozila na

vechny automobily s hmotnost nad 3,5 tuny a od z 2011 t na autobusy (Rdl & imonk,
2016).
Obr. 1. Schma sek pokrytch systmem elektronickho mta (Rdl & imonk, 2016)
Mtn tarify byly od potku nastaveny tak, aby zvhodovaly ekologicky etrnj vozidla.
V poten etap provozu systmu nebyla zpoplatnna vozidla s emisn tdou EURO V, po
nslednch pravch byly i pro tyto automobily (a nsledn i pro emisn tdy EURO VI a EEV)
poplatky zavedeny, avak petrvv odstupovn sazeb podle emisn tdy vozidla.
elem mtnho systmu je pedevm regulovat objem nkladn dopravy (zejmna tranzitn)
a souasn generovat finann prostedky pro dal rozvoj silnin st. Data nasnman
mtnmi branami vak mohou slouit tak jako velmi pesn a obshl zdroj informac o
skladb nkladnch automobil a autobus pohybujcch se na vybran sti zpoplatnnch
komunikac.
Nevhodou mtnho systmu je skutenost, e data pokrvaj pouze st vozidel a pouze st

komunikac. Naopak vhodou je, e mtn systm zaznamenv i informace o zahraninch
vozidlech, kter lze jinmi zpsoby zskat jen velmi obtn. Pro ely stanoven skladby
vozovho parku z hlediska jeho emisnch parametr lze ze systmu elektronickho mtnho
zskat nsledujc informace:
zem pvodu vozidla krom kategorie vozidel registrovanch v R je rozlieno

deset nejastji zastoupench zem (v souasnosti se jedn o Slovensko, Polsko,
10
,
Maarsko, Nmecko, Rumunsko, Rakousko, Litvu, Bulharsko, Rusko a Turecko),

vozidla z ostatnch zem jsou uvedena soutov
typ vozidla nkladn vozidlo / autobus
vhov kategorie 3,5 t 7,5 t / 7,5 t 12 t / 12 t a vce (celkov hmotnost vozidel)
emisn tdy EURO 0, EURO I, EURO II, EURO III, EURO IV, EURO V a EURO VI (od r.
2015).
3. Sloen vozovho parku tkch nkladnch automobil na vybranch

komunikacch
Problematiku vyuit dat z mtnho systmu pro stanoven skladby vozovho parku z hlediska
jeho emisnch parametr, se zamenm na daje o emisch vozidel registrovanch mimo R,
se zabv projekt podpoen Technologickou agenturou R Doplnn chybjcch dat o
dynamick skladb vozovho parku pro ely vpotu emis z automobilov dopravy (Karel
a kol., 2015). V rmci projektu byla zskna a analyzovna data z mtnho systmu za roky
2014 a 2015, poskytnut sprvcem systmu, editelstvm silnic a dlnic R. Vstupy maj
podobu msnch statistik obsahujcch poty prjezd ve ve uvedenm lenn.
daje ze systmu mtnch bran byly zpracovny a rozshle analyzovny z rznch pohled
ve vazb na poteby emisnho modelovn. V nsledujcm textu je prezentovna st
vsledk, a to konkrtn daje o skladb tkch nkladnch automobil (celkov hmotnost
nad 7,5 tuny) z pohledu zem registrace vozidla a emisn tdy. Pro prezentaci byly vybrny 3
dopravn tahy s peshraninm vznamem, a to ve smrech do Nmecka (dlnice D5 Praha -
hranin pechod Rozvadov), do Polska (silnice I/33 Hradec Krlov Nchod) a na Slovensko
(silnice I/11 esk Tn hranin pechod Mosty u Jablunkova), na kad komunikaci byly
sledovny ti seky. Pro srovnn jsou dle uvedeny dva profily v centrln oblasti republiky, a
to na Praskm okruhu a na dlnici D1 pobl Humpolce. Vbr sek byl proveden tak, aby
bylo mon charakterizovat zmny ve sloen vozovho parku tkch nkladnch automobil
ve smru od sttn hranice do vnitrozem.
Konkrtn pak byly zvoleny nsledujc seky komunikac (mtn profily):

dlnice D5: seky Beneovice Bor; Cerhovice Mto; Rudn Lodnice
silnice I/33: seky esk Skalice (vchod) Nchod (Branka I/33 x I/14);
ernoice Jarom (Jezbiny); Plotice nad Labem Holohlavy
silnice I/11: seky Jablunkov Mosty u Jablunkova; Tinec (Oldichovice)
Tinec (Lybice); esk Tn (Svibice) Nebory
Prask okruh: sek Praha Slivenec Oech
dlnice D1: sek Koberovice - Humpolec
Umstn vybranch profil je znzornno na obrzku 2.
11
,
Obr. 2. Vybran seky komunikac
Prezentovan vstupy se zamuj na porovnn zastoupen eskch a zahraninch vozidel se

zetelem k tm sttm registrace, kter jsou z hlediska zastoupen nejpoetnj, pop. do
nich pslun komunikace smuje, a dle na porovnn skladby vozidel z hlediska jejich
emisnch td. Emisn tdy jsou sloueny do t skupin EURO 0-II, EURO II-IV a EURO V-VI, a to
jednak z dvodu pehlednosti a rovn s ohledem na vylouen ppadnch nepesnost
vzniklch pi zaazovan vozidel do rznch td v rmci te poplatkov sazby.
4. Vstupy pro jednotliv dopravn tahy

4.1. Dlnice D5
Dlnice D5, smujc z Prahy do Nmecka, je ze t vybranch tranzitnch tah jednoznan
dopravn nejzatenj komunikac, poet zpoplatnnch prjezd tkch nkladnch
automobil nad 7,5 tuny se pohyboval okolo 2 mil. ron. Zastoupen vozidel podle
registrovanho sttu pvodu uvd nsledujc tabulka (poty) a graf (procenta).
12
,
Tabulka 1. Poet prjezd zpoplatnnch nkladnch automobil nad 7,5 tuny celkov
hmotnosti na vybranch secch dlnice D5.
sek Beneovice - Bor Cerhovice - Mto Rudn - Lodnice
Rok 2014 2015 2014 2015 2014 2015
CZ 1 008 801 1 086 972 1 223 797 1 299 605 1 441 620 1 549 565
SK 263 799 279 906 272 562 290 961 278 652 297 828
D 90 137 102 839 44 601 50 090 45 537 50 511
Ostatn 418 797 487 187 505 140 582 025 520 232 601 987
Celkem 1 781 534 1 956 904 2 046 100 2 222 681 2 286 041 2 499 891
Graf 1. Procentuln zastoupen nkladnch automobil nad 7,5 tuny celkov hmotnosti dle
zem registrace vozidla na vybranch secch dlnice D5
Z ve uvedench dat lze ci, e v souladu s oekvnm s rostouc vzdlenost od hranic esk
republika / Nmecko roste i zastoupen nkladnch vozidel registrovanch v esk republice
a naopak kles zastoupen vozidel registrovanch v Nmecku. Zajmav je, e pestoe je
dlnice D5 hlavnm dopravnm tahem do Nmecka, tvo podl nkladnch automobil
registrovanch v Nmecku pouze 2 5 % z celkovho mnostv sledovanch vozidel. Podl
vozidel registrovanch na Slovensku a v jinch sttech je pi porovnn t sledovanch profil
dlnice D5 v zsad stabiln s tm, e v obou skupinch podl nkladnch automobil mrn
roste smrem do vnitrozem.
Porovnn skladby nkladnch automobil dle zem registrace vozidla a emisnch td uvdj
nsledujc grafy.
13
,
zem registrace vozidla a emisnch td na dlnici D5 v seku Beneovice Bor
zem registrace vozidla a emisnch td na dlnici D5 v seku Cerhovice Mto
14
,
zem registrace vozidla a emisnch td na dlnici D5 v seku Rudn Lodnice
Pi porovnn zastoupen nkladnch vozidel dle zem registrace vozidla a emisnch td lze
z pedchozch graf usoudit, e v ppad vozidel registrovanch v esk republice skladba
vozovho parku smrem do vnitrozem strne, tzn. zvyuje se podl vozidel v nich emisnch
tdch. Tato skutenost naznauje, e k vnitrosttn peprav jsou vyuvna star vozidla
ne k transportu do / z Nmecka. Sloen eskch vozidel na seku nejble k nemckm
hraniccm (Beneovice Bor) je z hlediska emisnch td podstatn lep ne na ostatnch
hodnocench secch, a to nejen pi porovnn s tranzitnmi tahy I/11 a I/33, ale i ve srovnn
s dlnc D0, kter tvo obchvat hlavnho msta Prahy. Vozidla registrovan v Nmecku a na
Slovensku maj vrazn lep skladbu vozidel z hlediska emisnch td ne vozidla registrovan
v esk republice a zastoupen v jednotlivch emisnch tdch je vcemn nezvisl na
vzdlenosti od hranice esk republika / Nmecko.
4.2. Silnice I/33

Dal z vybranch komunikac je silnice I. tdy . 33 smujc z Hradce Krlov do Nchoda a
dle do Polska. Poet zaznamenanch zpoplatnnch prjezd nkladnch automobil nad 7,5
tuny celkov hmotnosti zde byl v obou letech z vybranch komunikac nejni. Zastoupen
vozidel dle zem registrace vozidla na tto komunikaci uvd nsledujc tabulka (poty) a
nsledujc graf (procenta).
hmotnosti na vybranch secch silnice I/33.
Plotit nad Labem -
sek esk skalice - Nchod ernoice - Jarom Holohlavy
Rok 2014 2015 2014 2015 2014 2015
CZ 192 412 205 246 363 801 366 136 622 642 446 406
PL 396 333 443 927 400 569 440 636 598 949 441 389
Ostatn 74 079 80 830 81 772 88 341 123 619 88 761
Celkem 662 824 730 003 846 142 895 113 1 345 210 976 556
15
,
zem registrace vozidla na vybranch secch silnice I/33
Z ve uvedench dat vyplv, e obdobn jako v pedelm ppad se podl nkladnch

vozidel registrovanch v R sniuje smrem k hranici esk republika / Polsko. Vrazn rozdl
je zejmna mezi seky ernoice - Jarom a esk skalice - Nchod; jednm z dvod je
pravdpodobn i dopravn trasa smrem na Trutnov, kter se v Jaromi oddluje a kterou
vyuvaj pedevm tuzemt dopravci. Naproti tomu podl vozidel registrovanch v Polsku je
dle oekvn nejvy pobl polskch hranic a s rostouc vzdlenost se mrn sniuje. Pokles
nen tak vznamn, jako tomu bylo nap. v ppad nmeckch vozidel na dlnici D5. Lze tak
uvaovat, e vtina nkladnch vozidel registrovanch v Polsku pokrauje pes Hradec
Krlov na dal tranzitn tahy (dlnice D11 smrem na Prahu, silnice I/35 na Olomouc, I/37
na jih) a vyuv tedy silnici I/33 v pln dlce.
Porovnn nkladnch automobil dle zem registrace vozidla a emisnch td uvd nsledujc
grafy.
16
,
zem registrace vozidla a emisnch td na silnici I/33 v seku esk Skalice Nchod
zem registrace vozidla a emisnch td na silnici I/33 v seku ernoice Jarom
17
,
zem registrace vozidla a emisnch td na silnici I/33 v seku Plotit nad Labem Holohlavy
Pi porovnn emisnch td nkladnch vozidel registrovanch v esk republice a Polsku lze

ci, e polsk vozidla nad eskmi pevauj ve vych emisnch tdch. Nkladn automobily
z ostatnch zem maj srovnatelnou (resp. mrn pznivj) emisn skladbu jako vozidla z R.
Pi porovnn se situac na dlnici D5 je vidt, e celkov se v tto sti republiky pohybuj vce
vozidla s emisn ni tdou a i vozidla registrovan v Polsku maj v prmru vrazn ni
emisn tdu ne zahranin vozidla na dlnici D5.
4.3. Silnice I/11

Silnice I. tdy . 11 smuje od esko-slovensk hranice u Most u Jablnkova k esko-polsk
hranici v eskm Tn. Je pro ni tedy specifick siln zastoupen automobil jak z Polska, tak
i ze Slovenska. Zastoupen vozidel nad 7,5 tuny celkov hmotnosti dle zem registrace vozidla
uvd nsledujc tabulka (poty) a nsledujc graf (procenta).
hmotnosti na vybranch secch silnice I/11.
Jablunkov Mosty u Tinec - Oldichovice esk Tn - Svibice
sek Jablunkova Tinec - Lybice Nebory
Rok 2014 2015 2014 2015 2014 2015
CZ 108 069 115 505 203 094 224 902 63 268 75 984
SK 236 918 232 952 231 069 226 666 128 041 131 158
PL 556 080 611 808 559 106 609 608 554 605 619 270
Ostatn 161 485 145 873 159 041 154 688 149 413 144 902
Celkem 1 062 552 1 106 138 1 152 310 1 215 864 895 327 971 314
zem registrace vozidla na vybranch secch silnice I/11
18
,
Z ve uvedench dat vyplv, e zastoupen nkladnch vozidel registrovanch v esk

republice je ve srovnn s ostatnmi sledovanmi komunikacemi ve vrazn menin. Podl
automobil registrovanch v esk republice tvo prmrn cca 12 %. Na tto komunikaci
zcela jednoznan dominuj vozidla registrovan v zahrani, a to zejmna v Polsku. Vrazn
je i podl vozidel registrovanch na Slovensku. Lze ci, e silnice I/11 slou pedevm jako
tranzitn tah ve smru Slovensko Polsko a tuzemt dopravci ji vyuvaj minimln.
Porovnn nkladnch automobil dle zem registrace vozidla a emisnch td uvd nsledujc
grafy.
zem registrace vozidla a emisnch td na silnici I/11 v seku Jablunkov Mosty
u Jablunkova
19
,
zem registrace vozidla a emisnch td na silnici I/11 v seku Tinec-Oldichovice Tinec-
Lybice
zem registrace vozidla a emisnch td na silnici I/11 v seku esk Tn-Svibice Nebory
Pi porovnn zastoupen nkladnch vozidel dle zem registrace vozidla a emisnch td lze
z pedchozch graf usoudit, e v ppad vozidel registrovanch v esk republice skladba
vozovho parku smrem do vnitrozem strne, tzn. zvyuje se podl vozidel v nich emisnch
tdch (podobn jako tomu bylo u dlnice D5). Vozidla registrovan v Polsku a zejmna na
Slovensku maj celkov pznivj skladbu vozovho parku dle emisnch td ne vozidla
registrovan v esk republice. U nkladnch vozidel registrovanch v zahrani nen patrn
vraznj trend ve zmn sloen dle emisnch td v zvislosti na vzdlenosti od sttnch
hranic.
20
,
4.4. Prask okruh (D0) a dlnice D1

Vybran komunikace reprezentuj vnitrosttn seky, kter jsou charakteristick vysokou a
rostouc intenzitou dopravy. Zastoupen vozidel dle zem registrace vozidla uvd nsledujc
tabulka (poty) a nsledujc graf (procenta).
hmotnosti na vybranch secch silnice dlnice D0 a D1.
D0 D1
sek Praha - Slivenec Oech Koberovice - Humpolec
Rok 2014 2015 2014 2015
CZ 2 225 588 2 318 332 969 039 1 037 395
SK 351 197 377 007 495 313 532 474
Ostatn 698 014 809 282 859 665 972 469
Celkem 3 274 799 3 504 621 2 324 017 2 542 338
Graf 13. Procentuln zastoupen nkladnch automobil dle zem registrace vozidla na
vybranch secch silnice dlnic D0 a D1
Z ve uvedench dat vyplv, e na Praskm okruhu D0 dominuj tuzemsk nkladn vozidla,

a to tm ze 70 %. Ze sledovanch tranzitnch tah se tomuto sloen nejvce bl dlnice D5,
kter na Prask okruh navazuje. Naproti tomu na dlnici D1 je skladba vozovho parku z
hlediska zem pvodu vce vyrovnan. Nkladn automobily registrovan v esk republice
zde maj tm stejn podl jako vozidla registrovan v zahrani bez Slovenska. Pokud se k
zahraninm vozm pipot i 20% podl vozidel registrovanch na Slovensku, tak nkladn
vozidla se zahraninm pvodem vrazn pevauj na dlnici D1 nad tmi, kter jsou
registrovan v esk republice. Vozov park na dlnici D1 tedy vce odpovd vozovmu parku
na ostatnch tranzitnch tazch ne na Praskm okruhu.
21
,
zem registrace vozidla a emisnch td na dlnici D0 v seku Praha-Slivenec Oech
zem registrace vozidla a emisnch td na dlnici D1 v seku Koberovice Humpolec
Pi srovnn podl nkladnch automobil nad 7,5 tuny v jednotlivch emisnch tdch
s ohledem na jejich zemi pvodu lze vyvodit, e na dlnici D1 maj zahranin automobily opt
vt zastoupen ve vych emisnch tdch ne je tomu v ppad vozidel tuzemskch.
Obdobn je tomu i v ppad Praskho okruhu (dlnice D0), akoli zde je emisn skladba
eskch nkladnch automobil pznivj a rozdly mezi vozidly registrovanmi v R a
v zahrani jsou mal. Emisn skladba vozidel ze Slovenska je opt vrazn pznivj jak ve
srovnn s vozidly registrovanmi v esk republice, tak i se skupinou ostatnch zahraninch
vozidel.
22
,
Zvr
Data ze systmu elektronickho mtnho lze vyut jako jeden z vznamnch podklad o
emisn skladb vozovho parku pi hodnocen produkce emis zneiujcch ltek
automobilovou dopravou. V rmci projektu Doplnn chybjcch dat o dynamick skladb
vozovho parku pro ely vpotu emis z automobilov dopravy byla provedena rozshl
analza dat z mtnho systmu; zde byly prezentovny nkter dl vstupy, kter ilustruj
sloen vozovho parku nkladnch automobil nad 7,5 tuny celkov hmotnosti na vybranch
tazch z hlediska zem pvodu vozidla a z hlediska emisnch limit, kter tyto automobily
spluj.
Podl zahraninch automobil se na vybranch komunikacch znan liil. Nejvt zastoupen

nkladnch vozidel registrovanch mimo eskou republiku byl zjitn na silnici I/11 esk
Tn - Mosty u Jablunkova, kde na vech sledovanch secch pesahuje 80 %, na seku
nejble k polskm hranicm in dokonce 93 %. Cca 60 % nkladnch automobil na tto
komunikaci je registrovno v Polsku. Jak se ukazuje, silnice I/11 slou pedevm jako tranzitn
tah ze Slovenska do Polska a tuzemt dopravci ji vyuvaj minimln. Naproti tomu nejvt
zastoupen nkladnch automobil registrovanch v esk republice bylo dle oekvn
zaznamenno na Praskm okruhu (dlnice D0), kde podl tuzemskch nkladnch automobil
nad 7,5 tuny celkov hmotnosti dosahoval tm 70 %. U tranzitnch tah smujcch k
hranicm sttu byl nejvt podl eskch nkladnch automobil zjitn na dlnici D5, kde na
vech secch pesahoval 55 %.
Celkov pak lze konstatovat, e v souladu s pedpoklady v phraninch oblastech vrazn

roste podl vozidel registrovanch v okolnch zemch. Vjimku tvo dlnice D5, na kter byl
zaznamenn velmi nzk podl nkladnch automobil registrovanch v Nmecku, a to i
v seku pobl esko-nmeck hranice. Lze usuzovat, e smrem na zpad od eskch hranic
zajiuj dopravu zbo spe et dopravci, poppad dopravci z jinch zem, ne dopravci
nmet.
Pi srovnn zastoupen nkladnch vozidel v jednotlivch emisnch tdch lze obecn ci, e
skladba vozidel registrovanch v zahrani je pznivj ne tch registrovanch v esk
republice. Z tto skutenosti je mon usuzovat, e autodopravci pravdpodobn nasazuj pro
cesty do zahrani novj vozy ne pro tuzemskou dopravu. Pro potvrzen tohoto pedpokladu
by ovem bylo nutn provst obdobnou analzu i pro esk nkladn vozidla pohybujc se na
komunikacch v okolnch sttech. Uveden zvr nicmn potvrzuje i skladba eskch
nkladnch vozidel na dlnici D5 v blzkosti nmeck hranice, kde i u tuzemskch automobil
spad vce ne 80 % vozidel do nejvych emisnch td EURO V+VI. Pi srovnn voz
registrovanch v Nmecku, v Polsku, na Slovensku a v ostatnch zemch se ukazuje, e
nmeck a slovensk nkladn automobily maj obecn nejpznivj skladbu vozovho parku
z hlediska emisnch parametr.
23
,
Podkovn
Projekt Doplnn chybjcch dat o dynamick skladb vozovho parku pro ely vpotu
emis z automobilov dopravy (. TA04021566) je een s finann podporou Technologick
agentury R.
Reference a citace
(1) KAREL, J. a kol. 2015. Projekt TA04021566 Doplnn chybjcch dat o dynamick skladb
vozovho parku pro ely vpotu emis z automobilov dopravy: Odborn zprva o postupu
prac a dosaench vsledcch za rok 2014. Technologick agentura esk republiky, ATEM,
Praha.
(2) KAREL, J. a kol. 2016. Zjitn aktuln dynamick skladby vozovho parku v roce 2015.
Prognza skladby vozovho parku do roku 2040. editelstv silnic a dlnic R, ATEM, Praha.
(3) RDL, J., IMONK, D. 2016. MYTO CZ: Listopad se stal s 887 miliony rekordnm mscem
roku, probhla zrove nejsilnj kamionov aktivita historie. [online]. Dostupn na
internetu: http://www.mytocz.eu/files/files/press/2016/20161208_TZ-MYTO_CZ.pdf
(4) EBOR, G. a kol. 2010. Projekt VaV . 1F54E/121/52 Souhrnn metodika pro hodnocen
emis zneiujcch ltek ze silnin dopravy. Zvren zprva. Ministerstvo dopravy R,
VCHT, Praha.
24
,
PROFESSIONS: BUSINESS
COSTS REDUCTION BY USING OF VARIANCE ANALYSIS
Katarna Teplick2
Abstract
Calculation of products constitutes the essential instrument pricing the product and at the
same time is an indispensable tool for planning of production, sales, revenues and profit. In
today's conditions we often meet with the changes in the prices of production factors in the
course of the planned period of production of the product concerned, which also lead to
deviations in the calculations. In order to effectively manage the amount of profit from the
product managers and overall contribution to the company, these changes should follow. In
this paper we describe very good tool for monitoring changes in the prices of production
factors in the manufacture of products may be called Variance analysis.
KEYWORDS: profit, calculation, deviation, product price, costs
JELClassification: D24, M21
1. Introduction
Costs such as basic economic category affecting the operating result is in many cases the
subject of barriers to business, and may also cause out of business, leading to bankruptcy or
bankruptcy and liquidation of enterprises. Cost management in many companies is not
systematic and that is why the question of the introduction of cost controls as a tool for
effective decision making, planning and cost management is very important and necessary.
The calculation of product is today very important and the calculation is necessary in term of
customer requests and customer needs. By the creation of calculation is important to accept
quality of product and to value price of product following the quality. Today customers
influence price of product by specifications of product and producers, businessmen must to
adapt price of product to customer requirements. This reason is stimulus to change creation
of calculation and to use new modern methods of calculation for example activity based
costing, target costing, kaizen costing, job costing and inventory costing and other. Under
conditions of increasing competition and continuing downward pressure on product prices is
the cost management activities, which must be thoroughly overhauled and cost management
becomes part of the management tools that companies use to ensure economic efficiency
and cost management. Enterprises to improve business conditions require a systematic,
process instruments with which they manage their cash flow, which is also reflected in cost
categories.
2. Methodology
2
stav zemskch zdrojov, Technick univerzita v Koiciach, Letn 9, Koice, katarina.teplicka@tuke.sk
25
,
Utilization of these methods in companies in manufacturing company brings some specifics.

These methods produce better evidence of costs and price of product but they are very
difficult to introduce in praxis. Integral part of calculation creation is knowledge management.
Knowledge management will be orientated to know everything about customer and needs of
customers, market specifications and possibilities how to be competitive, something about
competition and her strategy in area of calculation.
How to change access to creation of calculation?
What is very important by the creation of calculation?
In the first step is needed to change traditional calculation and to use new modern trends by
creation of calculation. In second step we must to accept requirements of customer before
production begin.
Figure 1 Mind map of calculation
(Teplick, 2009)
To change traditional
calculation
To accept
To monitor
requirements of
market price
customer
HOW TO PREPARE CALCULATION OF PRODUCT ?

To reduce indirect
costs To reduce direct
costs
To manage profit of product
The price of product consists of cost items that we must reduce. Direct and indirect costs will
be reduced by using of new methods. Very important part of price is profit. We must accept
profit charge by the creation of calculation. Costs are an important indicator of the quality
and efficiency of business operations processes. The role of each of the cost management
plan, analyzes, manage, evaluate and direct their development in the context of continuous
improvement. In recent years, costs have begun to monitor and manage by activity
respectively. Business processes, particularly in the determination of prices of the
manufactured products. Traditional calculated costs it is not enough to know we determine
where costs are incurred, who is responsible for the cost of why costs are incurred, such as
costs incurred and what steps need to be done to the effectiveness of the various dimensions
of management costs increase. Variance analysis is a method of tracking deviation and
comparisons between the standard planned, actual - actual indicators of business (cost,
profit). This analysis is commonly used in budgeting, but its application is in the calculations.
Using this analysis of variance we manage operating profit, which is based on price of the
product and the sales margin. This procedure of variance analysis for monitoring operating
profit can be presented as follows (fig.1):
26
,
Figure 2 Deviations of variance analysis
Deviation of operating
profit
Deviation of cost Deviation of profit margin
Deviation of direct Deviation of indirect

costs costs
Deviation of overhead Deviation of price

costs
Deviation of direct material Deviation of direct wage
Variations in costs are a key factor that affects the performance of the company and this
analysis should lead for managers documentation for suggestion of measures that are
increasing efficiency, profitability, business efficiency. Divergences constitute a tool that
controls the evolution of profits in relation to the planned prices and costs. Product Costing
may be formed as standard and therefore deviations may occur in each item costs.
If we looked at the production of products that create calculation and its production lasts at
least a year, during production, we can capture changes in the costs and profit margins of the
product, because during the year may be changes of input materials, the prices of input
materials prices work but and an increase in overhead costs.
3. Result and Discussion

Bearing in mind the fact that the company prepares a preliminary calculation of the product
before production and the calculation registers as standard, which does not reflect market
changes during production, but at the end of the reporting period, so this calculation and
volume of the planned profit and sales was as follows:
27
,
Table 1 Product calculation

Product calculation Unit cost Plan of production
1 unit of product year, 500 units
Direct material 40 kg/2 80
Direct wage 20 hod /3 60
Factor overhead 24
Costs of production 164
Profit margin 20 % 32,80 16 400
Price of product 196,8 98 400
If the company during the period wants to track changes in the calculations in order to
manage the cost and maintain profit levels of the product, must be dealt with analysis of
variance using the method of analysis of variance. Suppose that for four months reporting
period the company will analyze deviations from calculations to determine the amount of the
actual cost of product development and profit at the planned selling price. From the internal
bookkeeping documents can be detected effectively money spent to produce 100 units of
products.
Table 2 Costs for 4 month - 100 units of products
Direct material 3 900 kg 9650
Direct wage 1500 hod 5250
Factor overhead - 2200
Based on actual data, we can observe deviations from the standard product costing planned
by the process method of variance analysis. In the first step, we observe variations in
calculations of direct material product.
Table 3 Deviation - direct material
Deviation of price Deviation of quantity
3900 kg x 2 = 7800 40 kg x100 ks= 4000 kg
9650 /3900 kg= 2,474 /kg 3900 kg x 2 = 7800
3900 kg x 2,474 = 9650 80 x100 ks= 8000
+1850 8000 -7800 =200
Adverse deviation Favorable deviation
Deviation =1850 -200 = 1650
The total deviation for direct material adverse deviation represents the amount of 1,650,
which represents an increase of material costs to produce one product. Increase in material
costs may adversely affect the development of the profit margin on unchanged sales price,
which was calculated in the preliminary calculations of the product. For reference quantity
decreased volume in kg, but the unit price for 1 kg of feed material increased, which
negatively affected the direct material price variances.
28
,
Table 4 Deviation- direct wage

5250/1500 hod=3,5 /hod 1500 hodx3 =4500
1500 hod x3 = 4500 100 ksx60 =6000
1500 hod x3,5=5250 20 hod x100ks =2000 hod
5250-4500=750 4500 -6000=-1500
+750 -1500
Adverse deviation Favorable deviation
Deviation =750 -1500 = -750
The total deviation for direct labor is a favorable variation in the amount of 750, which
means a reduction in labor costs in the calculations. When analyzing price variation was
observed unfavorable deviation and the deviation of quantity, decrease the number of hours
to produce 100 units of products against planned estimates, representing a reduction in labor
costs.
Table 5 Deviation- factor overhead
Factor overhead planning 24 x100 ks= 2400
Factor overhead actual 2200
Deviation of factor overhead 2400 -2200 = 200
Deviation Cost saving - Favorable deviation
Based on analysis of production overheads we found a decrease in the cost of an item of

direction it means favorable variation for the product.
Table 6 Deviation summary for production of 100 units of product
Direct material +1850 -200
Direct wage +750 -1500
Factor overhead -200
Deviation +2400 -1700
Summary deviation +700
The total deviation represents an increase in the total cost of the production of products of
700 from the planned costs calculated costs, an increase on 1 PC product of 7 . Due to this
fact, we can conclude that the differences in the estimates of the products are necessary for
manufacturing companies because of this increase in cost is reflected in the reduction of
profit. If we assume that the company will not increase the selling price by itself, the result of
changes in the course of the four months of production the product would mean a reduction
in profit margin for the company on 1 PC product of 7 , what would be the negative at the
end of the year was also reflected in the volume of sales and profit.
29
,
Table 7 Planning and actual calculation of product after changes

Product calculation Unit cost Actual calculation
1 unit of product
Direct material 40 kg/2 80 96,5
Direct wage 20 hod/3 60 52,5
Factor overhead 24 22
Costs of production 164 171
Profit margin 20 % 32,80 25,8 (196,8-171)
Price of product 196,8 196,8
While retaining the amount of the selling price of the product, according to the plan there
would be a reduction in profit to 25.8 in the original translation of 32.8 . This would
represent a reduction of profit products 100 pieces to about 700 , which represents a
recovery of the total variance. If we take into account the total number of planned production
of 500 copies of the products, i.e. a reduction in profit would decline about 3500 as opposed
to the planned profit margin calculations. While watching the variations in costs, we found
that there is an overall increase in the cost of production of the product concerned from 164
to 170 , which occurs at the same time to reduce the profits from that product and we can
conclude that the company must manage the input factors of production for the manufacture
of the product, since it may be at the end of the year find themselves in situations that the
planned volume of sales and profit from the product concerned has not been fulfilled.
4. Conclusion
Analysis of variations in product costing is an important tool for controlling costs and profit
margin of the product. If you want the company to make a profit, which have planned in the
preliminary calculations must take steps to reduce the cost of product calculated; otherwise
there may be a decline in profits from the production of the product. This method of
controlling product calculation is the appropriate control mechanism for managing profit and
sales volume. Through the deviations we follow the evolution of the product, its price and
profit margin for each product. This tool should be applied in companies, which would
streamline the process of making calculations of the products and the process of making a
profit.
This paper is part of project VEGA 1/0741/16.
30
,
References
1. FOLTNOV, Albeta a kol.: Nkladov controlling. Bratislava: SPRINT, 2007. 451 s.
ISBN 978-80-89085-70-5.
2. GROS,I.: Kvantitatvne metdy v manarskom rozhodovan. Praha: Grada Publishing,
2003. ISBN 80-247-0421-8
3. HAGGARD, ERNEST A. "Intraclass correlation and the analysis of variance." (1958).
4. JANOK, M. OLH, M.: Cenov stratgia. Bratislava: 1.vyd. MIKA Conzult, 1996. 252
s. ISBN 80-967295-3-5.
5. JANOK, Michal: Nkladov a cenov kalkulcie. Bratislava: 1. vyd. MIKA Conzult,
2002. 228 s. ISBN 80-968504-2-3.
6. KDROV,J, DURKOV, M .: Analza vyuvania manarskych nstrojov
aplikovanch v procese zvyovania vkonnosti a efektvnosti podnikov. 2013. In:
Journal of innovations and applied statistics. Ro. 3, . 1 (2013), s. 9-14. ISSN 1338-
5224
7. KASSAY, .: Marketingov stratgia firmy holdingovho typu. Nov Zmky: STRATEG,
2001. ISBN 80-967919-9-0
8. KASSAY, .: Podnik svetovej triedy. Nov Zmky: STRATEG, 2001. ISBN 80-88988-06-3
9. KOSTKOV, Albna LAJO Branislav: Ako kalkulova a rozpotova v podniku.
Bratislava: 1.vyd. Ekonm, 2008. 144 s. ISBN 978-80-225-2627-2.
10. KRUSKAL, WILLIAM H., AND W. ALLEN WALLIS. "Use of ranks in one-criterion variance
analysis." Journal of the American statistical Association 47.260 (1952): 583-621.
11. MARTELLINI, LIONEL, AND BRANKO UROEVIC. "Static mean-variance analysis with
uncertain time horizon." Management Science 52.6 (2006): 955-964.
12. POTKNY, M. A kol.: Modern trendy v riaden malch a strednch podnikov. Zvolen:
TU Zvolen. 2011. ISBN 978-80-228-2281-7.
13. POTKNY, M.: Outsourcing, mon cesta k zniovaniu nkladov vo firme. In:
Vkonnos organizcie prstupy k jej meraniu a hodnoteniu. Slovensk komitt pre
vedeck riadenie ZSVTS Bratislava, PRINT Poprad, 2005. ISBN 80-968080-5-2
14. RAJK, Milan a kol.: Cenov rozhodovanie. Bratislava: 3.vyd. SPRINT , 2007. 236 s.
ISBN 978-80-89085-89-7.
15. SKIVNEK, J: Kvantitatvne metdy finannch operci. Bratislava: Iura Edition, 2005.
ISBN 80-8078-074-9
16. TEPLICK, K.: Zklady manarskeho tovnctva. Koice: 1.vyd. Edin stredisko,
Fakulta BERG TU v Koiciach, 2009. 99 s. ISBN 978-80-553-0277-5.
17. TUMPACH, M.: Manarske a nkladov tovnctvo. 1. vyd., Bratislava: Ekonmia,
2008. ISBN 978-80-8078-168-2.
18. WANG, JUN. "Mean-variance analysis: A new document ranking theory in
information retrieval." Advances in information retrieval. Springer Berlin Heidelberg,
2009. 4-16.
31
,
PROBLEMATIKA STANOVENIA HODNOTY OCHRANNEJ ZNMKY

Anna Harumov*3
Abstract
The business purpose of creates a long-term trademark value for the customer increases his
confidence, satisfaction and so on. For corporate purposes trademark improves the efficiency
of internal and external marketing activities of the company, stabilize market positions and
increase the competitiveness of the offer. The value of trademarks became important when
companies began to realize that the value of these brands is an essential part of the company
value. The terms brand and trademark are often interchanged. To clarify, a trademark is used
in the economical and marketing fields and a brand is a legal concept. Simply put a trademark
is a registered brand name under the competent authority. Since medium and large
companies spend considerable resources on advertising and marketing to sell their products
or services under their brand it is necessary to protect them from unauthorized use. On one
hand a trademark is used to present the prestige of a certain company while on the other
hand it saves costs and brings greater returns. This impact on business can be quantified as
trademark value.
Key words:
brand name, trademark, brand, marketing, evaluation, evaluation methods
Abstrakt
V obchodnom vyjadren vytvra znaka dlhodob hodnotu pre zkaznka, zvyuje jeho
dveru, spokojnos a pod. Vo firemnom vyjadren znaka zlepuje innos vntornch a
vonkajch marketingovch aktivt podniku, stabilizuje obchodn pozciu a zvyuje
konkurencieschopnos ponuky. Ohodnotenie ochrannch znmok sa stalo vznamnm a
vtedy, ke si zaali spolonosti uvedomova, e hodnota tchto znaiek tvor podstatn as
hodnoty ich spolonosti. Mnohokrt sa zamieaj pojem ochrann znmka s pojmom
obchodn znaka. Km obchodn znaka je ekonomick a marketingov kategria,
ochrann znmka je pojem z oblasti prva. Jednoducho povedan, ochrann znmka je
zaregistrovan obchodn znaka na prslunom rade. Kee stredn a vek firmy vynaloia
nemal finann sumy na reklamu a marketing, aby predali svoje vrobky alebo sluby pod
svojm oznaenm, je nevyhnutn ich ochrni pred neoprvnenm pouitm ich oznaenia.
Na toto sli ochrann znmka, ktor na jednej strane prezentuje prest konkrtnej firmy,
ale na druhej strane jej etr nklady a prina vie vnosy. Tento vplyv na podnikanie me
podnikatesk subjekt kvantifikova ako hodnotu znaky.
*
Anna HARUMOV, Ekonomick univerzita v Bratislave, Fakulta podnikovho manamentu, Katedra
podnikovch financi, Dolnozemsk cesta 1, 852 35 Bratislava; e-mail: anna.harumova@euba.sk;
3
Prspevok je vstupom rieenia grantovej lohy VEGA . 1/1071/12 Verification, and implementation of
modeling business performance in financial decision-making tools.
32
,
Kov slov:
obchodn znaka, ochrann znmka, obchodn znaka, marketing, ohodnotenie, metdy
ohodnotenia.
JEL Classification: C12, C33, C42
vod
Obchodn znaka tovaru, ako aj ochrann znmka maj vek propagan, garann a
informan vznam a pomhaj komercializova oznaen vrobky. Zaveden znaky a
ochrann znmky predstavuj urit vsady, o sa odzrkaduje aj v cenovej oblasti. Zkaznk
je ochotn zaplati za takto vrobky vyiu cenu, a to z prestnych dvodov, ako aj z dvodov
uritej zruky kvality, ktor dobr znaka alebo ochrann znmka predstavuje (upn, 2006).
V minulosti sa spenos podnikania spjala predovetkm s optimlnym vyuvanm
materilnych prostriedkov. V sasnosti sa s neustlym rastom konkurencie do centra
pozornosti podnikateov dostva aj manaovanie nematerilneho vlastnctva. Znaka z
finannho hadiska odzrkaduje, koko s udia ochotn zaplati navye za rovnak produkt,
ktor m konkurencia, len kvli znake. Znaka je kombincia symbolov, slov alebo designu,
ktor odliuj produkt uritej firmy od vrobkov inch spolonost. Pojem znaka popisuje tie
produktov rad uritej spolonosti. Pod konkrtnu znaku kvy me naprklad spada ben
kva danej firmy, rovnako ako instantn a bezkofeinov verzia. Prvnym termnom pre znaku
je obchodn znaka (Clemente, 2004). Vznamn lohu medzi prvnymi nstrojmi, ktor
maj podniky k dispozcii, s ochrann znmky, ktor slia nielen na identifikciu pvodu ich
tovarov a sluieb, ale vytvraj aj vzahy dvery so zkaznkmi, prezentovanm svojho mena
a ponkanm zruky stlej kvality a spoahlivosti svojich tovarov i sluieb (Suja, 2002).
Ochrann znmka (trademark) je prvny termn pre znaku (brand). Ochrann znmka je
meno, symbol, titul, slogan alebo oznaenie identifikujce produkt jednho predajcu od
produktov inch predajcov. Ochrann znmka zaisuje, e oznaenie produktu spolonosti
neme by poruen i pokoden konkurenciou. Inzerenti, vrobcovia a obchodnci mu
ma ochrann znmky registrciu vykonva U.S. Patent Office. Ochrann znmka pouvan
jej majiteom na oznaenie jeho tovarov a/alebo sluieb sstavne a v rovnakej podobe
vznamnou mierou podporuje distribciu jeho produktov na trhu, lebo vyvolva u benho
spotrebitea iadce pozitvne asocicie viauce sa na kvalitatvne a itkov vlastnosti
produktov takto oznaench. Ochrann znmka patr medzi najstarie intitty
priemyselnho vlastnctva. Vznam ochrannej znmky v trhovej ekonomike spova v ochrane
sanej pozcie vlastnka ochrannej znmky a zrove vo vytvran optimlnych podmienok
pre preniknutie na trh a udran sa na trhu (Dobiov, 1999). Dokonale vytvoren a sprvne
pouit ochrann znmka m obrovsk vplyv na dopyt spotrebiteov a vdy prina zvenie
obratu vrobcu. Ochrann znmku treba vak neustle propagova, o vak vytvra znan
finann nklady. Meme sa vak tei z tvrdenia, e zaveden ochrann znmka m
rovnak hodnotu mnohokrt i viu, ne sama podstata podniku(Blkov, 2011).
33
,
1. Postup pri stanoven hodnoty ochrannej znmky

Dleitm predpokladom pre stanovenie hodnoty ochrannej znmky je analza a prognza
postavenia celho podniku. Analza je stavan do niekokch krokov, ktor mapuj nielen
finann situciu podniku, ale aj mikroekonomick a makroekonomick prostredie, v ktorom
sa spolonos nachdza. Na zaiatku sa pristupuje ku strategickej analze. T zhodnocuje
vntorn aj vonkaj potencil spolonosti. Vonkaj potencil informuje o trhovom prostred.
Sasou je makroekonomick analza a analza odvetvia, v ktorom spolonos podnik.
Vstupom je prognza rastu trieb relevantnho trhu. Vntorn prostredie je zaloen na
analze konkurennej pozcie a silnch a slabch strnok. Je dleit vedie, i je spolonos
schopn obst medzi konkurenciou alebo i bude jej podiel na trhu klesa v dsledku
oslabovania konkurennej pozcie. Vstupom je prognza trhovho podielu spolonosti. Na
zklade analzy vntornho a vonkajieho vnosovho potencilu meme stanovi prognzu
rastu trieb spolonosti a stanovi faktory, ktor bud predurova aliu existenciu podniku
na trhu.
Na strategick analzu nadvzuje finann analza, ktor hodnot finann zdravie podniku
na zklade analzy tovnch vkazov spolonosti, pomerovch ukazovateov a bonitnch
modelov. V teoretickej aj praktickej rovine existuje vea modelov urench na hodnotenie
finannej vkonnosti a pravdepodobnosti bankrotu (Harumov, Janisov, 2014). Nasleduje
prognza genertorov hodnoty. Ide o ukazovatele, ktor ovplyvuj hodnotu podniku, a to
trby, prevdzkov ziskov mara, investcie do pracovnho kapitlu a investcie do
dlhodobho majetku. Medzi ostatn faktory alej patr diskontn miera, ktor v sebe nesie
vekos rizika, kapitlov truktra podniku, t. j. v akej situcii s vlastn a cudzie zdroje,
a predpokladan doba trvania podniku. Na zklade tchto analz sa potom zostav finann
pln v podobe plnovanej svahy, vkazu ziskov a strt a vkazu peanch tokov,
potrebnch k stanoveniu hodnoty ochrannej znmky. Pretoe existencia ochrannej znmky je
viazan priamo na existenciu podniku, tvor posudzovanie zdravia podniku vznamn sas
posudku k stanoven hodnoty ochrannej znmky.
2. Metdy stanovenia hodnoty ochrannej znmky

Medzi zkladn lohy znaleckej innosti patr ohodnocovanie majetku (Harumov, 2003).
V sasnosti existuj rzne dvody, preo stanovova hodnotu ochrannej znmky ako jednu
z poloiek nehmotnho majetku. K takm hlavnm dvodom patr vykazovanie v svahe;
potreby tovnctva a daovch povinnost; hodnotenie majetku spolonosti z dvodu vzniku
novch spolonost, napr. fzie, zluovanie, splynutie alebo prevod na inho spolonka,
rozdeovanie bez vzniku novch prvnych subjektov; pri uzatvran licennch
a franizingovch zmlv a inch. Zkladn metdy, ktor sa pouvaj na stanovenie hodnoty
ochrannej znmky s uveden v nasledovnej schme.
34
,
Schma 1 Metdy stanovenia hodnoty ochrannej znmky
Metdy stanovenia hodnoty

ochrannej znmky
Porovnvacia Nkladov Vnosov

metda metda metda
Zdroj: vlastn spracovanie poda: JAKUBEC, M. KARDO, P. KUBICA, M. Riadenie hodnoty

podniku. Bratislava : KARTPRINT. 2005. str. 163.
V malej miere sa v slovenskch podmienkach uplatuje porovnvacia metda, resp. pouva

sa ako spsob ohodnotenia ochrannej znmky len v minimlnej miere. Stanovenie hodnoty
ochrannej znmky nkladovou metdou sa vyuva iba v prpade, ak hovorme o novej
ochrannej znmke, prpadne ak sa ochrann znmka nevyuva vbec.
Nkladov metda stanovenia hodnoty ochrannej znmky sa najastejie vyuva vtedy, ak sa

podnik nachdza v konkurze. V slovenskch podmienkach sa plne najviac vyuva vnosov
metda, konkrtne metda licennej analgie (Kardo, 2010). V eskej republike m svoje
vek uplatnenie aj tzv. bodov metda.
3. Porovnvacia metda pri stanoven hodnoty ochrannej znmky

Zkladnm princpom tejto metdy je njs na trhu porovnaten ochrann znmku, s ktorou
sa v poslednej dobe obchodovalo na trhu. Tto metda erp z informci o trhu. Postup pri
aplikcii porovnvacej metdy oceovania ochrannej znmky je tak, e sa njde
zodpovedajci trh, Zskaj sa vetky dostupn informcie o transakcich s porovnatenou
ochrannou znmkou na tomto trhu, analyzuj a kontroluj sa tieto informcie, i s stle
aktulne. Potom sa vyber porovnaten ochrann znmky a analyzuje sa kad ochrann
znmka. Nasleduje porovnanie vybranch ochrannch znmok s ohodnocovanou ochrannou
znmkou a zhrnutie vetkch zskanch dajov a vpoet trhovej hodnoty ochrannej znmky
(Mal, 2002).
Pri analze porovnatenosti musme dba na vetky faktory, ktor mu ma na stanovenie

hodnoty ochrannej znmky nejak vplyv. Ide predovetkm o podnikatesk prostredie
a informcie o podniku. Njs informcie o predajoch je vak vemi zloit, pretoe nie s
35
,
dostupn vetky informcie o transakcich s ochrannmi znmkami. Taktie je problm

s porovnatenosou podobnch ochrannch znmok. Kad spolonos je uniktna, i u
svojou vekosou, predmetom podnikania, podnikovou truktrou, strategickm
rozhodovanm, podnikovou kultrou a pod. S tm je spojen hodnota podniku aj jednotlivch
majetkovch poloiek. Pre ochrann znmky je to ete pecifickejie, pretoe ich hodnota je
ovplyvnen faktormi, ktor sa nedaj ahko porovnva (napr. image, grafick spracovanie,
zabudovan povedomie u spotrebiteov a pod.). Na komplexn zhodnotenie ochrannej
znmky sa pouvaj pri tejto metde aj tzv. porovnvacie charakteristiky, ku ktorm patria:
predmet ochrany ochrannej znmky; odvetvie, v ktorom je ochrann znmka vyuvan;
ekonomick podmienky na trhu; typ ochrannej znmky; existencia netandardnch
finannch podmienok pri prevode ochrannej znmky a in ekonomick charakteristiky.
4. Nkladov metdy pri stanoven hodnoty ochrannej znmky

Stanovenie hodnoty ochrannej znmky metdou nkladov je mon vykona dvomi rznymi
spsobmi. Pri prvom spsobe je mon vysli skuton nklady, ktor boli vynaloen na
vybudovanie ochrannej znmky, alebo sa meme poksi zisti nklady, za ktor je mon
dnes znovu vybudova znmku.
Schma 2 : Nkladov metdy
Metda, ktor vychdza

reproduknej ceny
Nkladov metda
Metda, ktor vychdza
z precenenia historickch
nkladov
Zdroj: vlastn spracovanie poda: MAL, J. 2002. Obchod nehmotnmi statky. Patenty,
vynlezy, know-how, ochrann znmky. 1. Vydanie. Praha : C.H.Beck. 2002. str. 131.
4.1 Metda vychdzajca z reproduknej ceny

Pri tejto metde je vyslenie nkladov jednoduch, pokia si spolonos vedie evidenciu
nkladov, ktor boli skutone vynaloen na vybudovanie ochrannej znmky. Poda
niektorch autorov (Jakubec, Kardo, 2005) ,,hodnotu ochrannej znmky vypotame tm
spsobom, e najskr stanovme hodnotu presnej kpie danho predmetu ohodnotenia,
nsledne stanovme koeficient zhodnotenia, resp. znehodnotenia.
36
,
4.2 Metda vychdzajca z precenenia historickch nkladov

Tto metda je charakteristick tm, e spolonos nepozn skuton nklady a pristupuje
k princpu substitcie, tzn. e sa sname vysli nklady, ktor by boli potrebn vynaloi pri
nhrade oceovanho majetku. V rmci tchto metd rozliujeme metdu nvratnosti
celkovch vloench prostriedkov a metdu nvratnosti modifikovanch vloench
prostriedkov.
5. Vnosov metdy pri stanoven hodnoty ochrannej znmky

Vnosov metdy sa v praxi vyuvaj najastejie. K zkladnm vnosovm metdam patria
metda miery zisku, rezidulna vnosov metda, metda predpokladanej straty vnosu a
metda licennej analgie (Mal, 2002). Z tchto zkladnch metd sa v slovenskch
podmienkach najviac vyuva metda licennej analgie, z toho dvodu sa budeme
podrobnejie venova prve tejto metde.
5.1 Metda licennej analgie

Tto metda je zaloen na tom princpe, e hodnota nehmotnho majetku sa rovn cene,
ktor by na trhu bola s najvou pravdepodobnosou zaplaten za shlas s vyuvanm
rovnakho alebo podobnho rieenia, prpadne za jeho prevod. Za prvo na jeho vyuvanie
sa plat finann nhrada, zvyajne formou licennch poplatkov, v zvislosti od skutonho
objemu vroby, priom vka licennch poplatkov sa vo vine prpadov stanovuje
v percentch z istej predajnej ceny. Tie spolonosti, ktor maj registrovan ochrann
znmku, maj konkurenn vhodu a mu tak dosahova vyie zisky. Tie, ktor ochrann
znmky nemaj registrovan, s v nevhode a preto, aby nebola oslaben ich pozcia na trhu,
tak si licenciu k ochrannej znmke kupuj od inch spolonost. Za tto slubu platia tzv.
licenn poplatky. Pre spolonosti disponujce ochrannou znmkou je to spora plynca z ich
vlastnctva. Pri metde licennej analgie postupujeme poda zkladnho vzorca, ktor je
dan nasledovnm vzahom:
HV = RV * LP * KZ * PM
KD
kde:
HV hodnota znmky za konkrtny rok,
RV ron rozsah vroby,
LP licenn poplatok,
KZ koeficient zastarania, prp. zhodnotenia
PM podiel nehmotnho majetku,
KD koeficient diskontnej sadzby.
Rozsah vroby rozsah vroby bud predstavova naplnovan trby, ktor uvedieme vo
finannom plne. V tomto prpade neuvaujeme s istm ziskom, ani s cash flow, ale
s trbami, kee licenn poplatky za pouitie ochrannej znmky sa odvjaj prve od trieb
spolonosti.
37
,
Licenn poplatok licenn poplatok je poplatok, ktor sa spravidla plat za pouvanie

licencie. Existuje viacero monost ako stanovi vku licennho poplatku. Me by
stanoven ako percento zo zisku spolonosti alebo z trieb, prpadne ich kombinciou.
Najastejie sa pouva 20 45 % podiel zo zisku. Avak kee za ron rozsah vroby sme si
stanovili trby, tak vka licennho poplatku sa pohybuje pribline od 0,5 10 % z objemu
trieb. To ak percento z trieb si zo stanovenho intervalu vyberieme ovplyvuje mnoho
faktorov. Faktory, ktor ovplyvuj vku licennho poplatku a smeruj k pouitiu vyej
sadzby s najm veobecn znmos ochrannej znmky, pouvanie znmky v spojen
s nzvom, logom spolonosti, dka ochrany, dka pouvania, rozsah ochrany v zahrani,
jednoduchos a dobr zapamtatenos oznaenia. Naopak, faktormi, ktor bud ovplyvova
vku licennho poplatku a bud smerova k pouitiu niej sadzby s najm ochrann
znmky zapsan a pouvan v odbore, kde prva na oznaenie nemaj veobecne
mimoriadnu hodnotu; rozsah ochrany a pouvanie v zahrani; vykazovanie zlch
hospodrskych vsledkov spolonosti.
Koeficient zastarania, alebo zhodnotenia pri niektorch druhoch majetku sa pouva

koeficient zastarania. Kee hovorme o ochrannej znmke a pri nej sa predpoklad, e jej
hodnota sa bude rok od roku zvyova, budeme pouva koeficient zhodnotenia.
Podiel nehmotnho majetku hovor o tom, ak as vrobkov spolonosti je chrnen danou
ochrannou znmkou, pretoe nie vetky spolonosti maj vrobky chrnen na 100 %.
Naprklad na in druh vrobku maj pouit in ochrann znmku, prpadne iadnu.
Koeficient diskontnej sadzby tento koeficient sli na to, aby sme mohli prepota
vypotan vku licennho poplatku na sasn hodnotu. Mala by v om by zahrnut
bezrizikov sadzba krajiny, ale aj riziko, ktor plynie zo straty likvidity.
5.2 Bodov metda

Tto metda je zaloen na tom princpe, e hodnota nehmotnho majetku sa stanov na
zklade bodovho hodnotenia. Postup pri bodovom ocenen ochrannej znmky je
nasledovn:
1. Ochrann znmka je bodovo ohodnoten za zklade 11 kritri.

2. Set bodov je vynsoben tzv. stupom znmosti. Ten je najmenej 1 a najviac 5
bodov. Ochrann znmka me nakoniec zska a 550 bodov.
3. Mus sa zisti ron zisk podniku. Metda predpoklad, e tento zisk bude kontantn
po dobu 20 rokov a 50 % z neho bude generovanch ochrannou znmkou.
4. Berie sa do vahy situcia, e by ochrann znmka neexistovala. V tom prpade by
musela by znovu vytvoren, priemyselne prvne zaisten a zaveden na trh nov
znmka.
5. Nsledne sa spotaj body.
V nasledujcej tabuke s uveden kritri, ktor sa hodnotia pri bodovej metde stanovenia
hodnoty ochrannej znmky.
38
,
Tab 1 Kritri pre stanovenie hodnoty ochrannej znmky bodovou metdou

Kritrium Body (1 10)
Fantzia a originalita
ahk zapamtatenos, strunos a vyslovitenos
Estetick vzhad
Dka priemyselnej prvnej ochrany
Rozsah priemyselnej prvnej ochrany poda potu
zem
Rozsah priemyselnej prvnej ochrany zoznamu
vrobkov a sluieb
Akos znmkou oznaovanch vrobkov
Ziskovos, znmkou oznaovanch vrobkov
Spsob a rozsah uvania
Vzah k obchodnmu menu alebo oznaeniu
Podiel exportu z celkovej vroby
Spolu Max. 110 bodov
Zdroj: vlastn spracovanie poda: MAL, J. 2007. Oceovn prmyslovho vlastnictv. Nov
pstupy. 1. vydanie. Praha : C. H. Beck.2007. str. 59 61.
Aj ke sa tto metda v echch najviac vyuva m niekoko nedostatkov. Zvolen kritri s

sce dleit, ale u na prv pohad je zrejm, e zaleka neobsahuj cel hodnototvorn
klu. Prevauj formlna administratvne faktory nad hodnotenm trhovho potencilu.
alm problmom je aj samotn postup ocenenia. Obzvl tvrdenie, e kad ochrann
znmka je podielom na zisku podniku 50 %. Pokia zvime jej jedinenos a odlin vznam
pre rzne odvetvia, jav sa tto poiadavka ako vcelku skresujca. Pri tvorbe obchodnej
znmky dleit lohy zohrvaj aj aspekty daovch a nedaovch vdavkov . Rozsah
daovho zaaenia priamo vplva na finann rozhodovanie podnikateskch subjektov
(Harumov, 2002).
5.3 Diskusia a stanovenie hodnoty ochrannej znmky

Pre stanovenie hodnoty ochrannej znmky si vyberieme metdu licennej analgie. Budeme
vychdza z rozsahu vroby, stanovenia licennho poplatku, koeficientu zastarania, podielu
nehmotnho majetku a stanovenia diskontnej sadzby. Na to, aby sme vedeli stanovi hodnotu
ochrannej znmky musme pozna hodnotu trieb v spolonosti. Prve preto v tejto asti
musme v prvom rade stanovi ak bol priemern rast trieb z predaja tovarov, vlastnch
vrobkov a sluieb.
39
,
Tab 2 Trby spolonosti za roky 2011 2016

Roky Objem trieb Percentulna zmena
2011 62 095 338
2012 62 194 336 0,16
2013 66 490 478 6,91
2014 75 027 872 12,84
2015 73 952 046 -1,43
2016 77 894 510 5,33
Priemern rast 4,76
Zdroj: vlastn spracovanie
daje o trbch meme erpa z vronch sprv spolonosti a na ich zklade stanovme ich
prie7mern rast 4,76 %, ktor vyuijeme pri plnovan trieb. Kee ochrann znmku
spolonosti ohodnocujeme na obdobie 10 rokov v nasledujcej tabuke s znzornen
plnovan trby na roky 2017 2026.
Tab 3 Plnovan trby za rok 2017 2026 v
Roky RV
2017 80 999 046
2018 84 227 678
2019 87 585 370
2020 91 077 282
2021 94 708 782
2022 99 216 920
2023 103 939 646
2024 108 887 172
2025 114 070 202
2026 119 499 944
5.4 Stanovenie vky licennho poplatku

Vka licennho poplatku sa d stanovi rznymi spsobmi. Kee rozsah vroby sme
stanovili na rovni trieb aj vku licennho poplatku stanovme na rovni uritho percenta
z trieb. Vka licennho poplatku zvis aj od toho ako je konkrtna znaka znma. Kee
dan spolonos vyrba kvalitn vrobky, ktor predva a distribuuje po celej Eurpe a je
dostatone znma, stanovili sme si licenn poplatok vo vke 10 % z plnovanch trieb.
40
,
Tab 4 Vpoet licennho poplatku za roky 2017 2026 v .

Roky RV LP
2017 80 999 046 8 099 905
2018 84 227 678 8 422 768
2019 87 585 370 8 758 537
2020 91 077 282 9 107 728
2021 94 708 782 9 470 878
2022 99 216 920 9 921 692
2023 103 939 646 10 393 965
2024 108 887 172 10 888 717
2025 114 070 202 11 407 020
2026 119 499 944 11 949 994
5.5 Stanovenie vky koeficientu zhodnotenia

Hodnotu ochrannej znmky ovplyvuje znmos podniku, pretoe m podnik na trhu dlhie
psob, tm sa viacej dostva do povedomia zkaznkov. Povedomie si me podnik zvyova
dobrou reklamou, ktor zviditen znaku danho podniku a ten potom zvyuje kvalitu svojich
vrobkov a sna sa rchlo reagova na poiadavky zkaznkov, m sa zvyuje jeho
konkurenn postavenie. Kee predpokladme, e hodnota ochrannej znmky sa bude
kadorone zvyova zvolili sme si koeficient zhodnotenia na rovni 2%.
Tab 5 Koeficient zhodnotenia za roky 2017 2027 v .

Rok 2017 2018 2019 2020 2021 2022 2023 2024 2025 2026 2027
Koeficient
1,02 1,04 1,06 1,08 1,1 1,12 1,14 1,16 1,18 1,2 1,22
Zhodnotenia
5.6 Stanovenie podielu nehmotnho majetku

Vnosy, ktor pouvame pri stanovovan hodnoty by sa mali vzahova len na znaku, ktor
hodnotme. asto krt ale meme vidie, e spolonos ochrauje pomocou ochrannej
znmky len as svojich vrobkov, a t je potrebn definova. Ochrannou znmkou danej
spolonosti s chrnen vetky jej vrobky, preto sme si zvolili koeficient podielu
nehmotnho majetku vo vke 100%.
5.7. Stanovenie vky diskontnej sadzby

Koeficient diskontnej sadzby sa d stanovi rznymi spsobmi. My sme pri vpote
vychdzame z vpotu nkladov vlastnho kapitlu, nkladov na cudz kapitl a miery
kapitalizcie. V nasledujcej tabuke s poloky, ktor bud potrebn na vpoet diskontnej
sadzby.
41
,
Tab 6 Poloky potrebn na vpoet diskontnej sadzby

Poloky potrebn k vpotu 2016
Daov sadzba 20 % D 0,20
Beta sektorov* S 0,95
Bezrizikov rokov miera** 3,5333 % rf 3,5333
rm
Prmia za trhov riziko *** 7,3%
rf 7,6
Vlastn kapitl (minul obdobie) VK0 65801384
Poian kapitl (minul obdobie) PK0 10175626
Cudz kapitl (minul obdobie) CK0 27995398
Vlastn kapitl (ben obdobie) VK1 74798794
Poian kapitl (ben obdobie) PK1 6742622
Cudz kapitl (ben obdobie) CK1 19975950
Celkov kapitl ben obdobie (PK+VK) CeK1 81541416
Nkladov roky N 510238
* Dostupn na internete: http://pages.stern.nyu.edu/~adamodar/
** Dostupn na internete: http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/menova-a-bankova-
statistika/statistika-dlhodobych-urokovych-sadzieb
*** Dostupn na internete: http://pages.stern.nyu.edu/~adamodar/
Pri vpote nkladov vlastnho kapitlu sme pouili model CAPM:
S 0,95
1. N 0,709
CK 0 27995398
1 (1 d ) * 1 (1 0,20) * 65801384
VK O
CK1 19975950
2. Z N * 1 (1 d ) * 0,709 * 1 (1 0,20 ) * 0,877
VK1 74798794
3. nVK (re ) r f Z * (rm r f ) 3,5333 (0,877 * 7,60) 10,20%
Nklady vlastnho kapitlu s na rovni 10,20%. Nklady poianho (cudzieho) kapitlu

vypotame ako pomer nkladovch rokov a poianho kapitlu:
N 510238
nPK 0,0757 7,57%
PK1 6742622
42
,
Nklady poianho (cudzieho) kapitlu s za rok 2016 na rovni 7,57%. Mieru kapitalizcie
vypotame metdou WACC, teda priemernch nkladov na jednotliv zloky v nasledujcej
truktre:
PK1 VK1 6742622 74798794

iWACC (1 d ) * nPK * nVK * (1 0,20) * 7,57 * 10,20 *
CeK1 CeK1 81541416 81541416
9,86%
Miera kapitalizcie (rokov miera) je poda modelu WACC za rok 2016 na rovni 9,86%.
Po stanoven vetkch koeficientov meme pristpi k stanoveniu hodnoty ochrannej
znmky pomocou licennej analgie. Nasledujca tabuka obsahuje prehad vetkch
vypotanch koeficientov aj s veobecnou hodnotou ochrannej znmky spolonosti.
Tab 7 Prehad vypotanch koeficientov a vpoet veobecnej hodnoty ochrannej znmky.
Roky RV LP KZ PM OZ DS VHoz
2017 80 999 046 8 099 905 1,02 1 8 261 903 1,0986 7 520 392,04
2018 84 227 678 8 422 768 1,04 1 8 759 679 1,2069 7 257 866,54
2019 87 585 370 8 758 537 1,06 1 9 284 049 1,3259 7 001 944,28
2020 91 077 282 9 107 728 1,08 1 9 836 346 1,4567 6 752 668,63
2021 94 708 782 9 470 878 1,1 1 10 417 966 1,6003 6 510 059,58
2022 99 216 920 9 921 692 1,12 1 11 112 295 1,7581 6 320 714,81
2023 103 939 646 10 393 965 1,14 1 11 849 120 1,9314 6 134 920,25
2024 108 887 172 10 888 717 1,16 1 12 630 912 2,1219 5 952 754,20
2025 114 070 202 11 407 020 1,18 1 13 460 284 2,3311 5 774 280,35
2026 119 499 944 11 949 994 1,2 1 14 339 993 2,5609 5 599 548,38
64 825 149,06
Hodnota ochrannej znmky danej spolonosti je 64 825 149 . Hodnota ochrannej znmky sa
stanovuje pre rzne ely, dokonca me by aj predmetom zlonho prva k pohadvke.
Problematika ohodnotenia pohadvok je rozmanit vzhadom k ich druhu a elu, za ktorm
sa ich ohodnotenie uskutouje (Harumov, 2003).
Zver
Vznam obchodnej znaky v sasnom, vysoko konkurennom prostred neustle rastie,
znaka odliuje jednotliv konkurenn vrobky a asto je rozhodujcim faktorom pri
rozhodnut spotrebitea. V dnenej dobe, kedy hovorme stle astejie o vzname a raste
globlneho trhu. Do benho spotrebiteskho chovania zasahuje nielen sila nadnrodnch
znaiek, ale na druhej strane i meno miesta pvodu danho vrobku. Pri slube je toto
hadisko menej rozhodujce, ale nie nevznamn. Hodnota ochrannej znmky sa odvja
zvyajne od jej vyuvania a m dlhie a intenzvnejie sa vyuva, tm jej hodnota viac
narast, priom me zana niekde pri pr tisckach korn, ktor podnikate investoval do
43
,
jej registrcie (hoci nemus ma ani tak hodnotu) a koni me pri niekokch milinoch a v
prpade vekch spolonost a pri niekokch miliardch. Techniky oceovania znaky s
asto pouvan v prvnych prpadoch pre ely obrany hodnoty znaky, a to tak v prpadoch
nezkonnho uvania znaky, tak v prpadoch konkurznej sprvy, ke djde k podhodnoteniu
aktv konkurznmi odhadcami. Pouvaj sa ako dkaz pri vyetrovan obchodnch praktik v
prpadoch, ke je vysok trhov podiel povaovan za vsledok nekalosanho jednania. V
takchto situcich mono na zklade technik oceovania znaky objasni uom, ktor nie s
profesionli v oblasti marketingu, ak maj obchodn znaky lohu a ak je ich vznam pre
spolonosti, ktor na ich zskanie a rozvoj vynakladaj nemal prostriedky.
Literatra
1. BLKOV, S. 2011. Ochrann znmka a prmyslov vzor jejich ochrana a padln. 1. vyd.
Ostrava: KEY Publishing s. r. o., Brno: Vysok kola B.I.B.S., a. s., 2011. 147 s. ISBN 978-80-
7418-110-8 (KEY Publishing s. r. o.), ISBN 978-80-87255-52-0 (B.I.B.S., a. s.)
2. CLEMENTE, M. N.: Slovnk marketingu. 1. vyd. Brno: Computer Press, 2004.
3. DOBIOV, M. Ochrann znmka a jej vznam pri podnikan, In: Medzinrodn vedeck
dni 99 : Ekonomika ponohospodrstva na prahu tretieho tiscroia: I. sekcia : Manament a
marketing: Zbornk vedeckch prc : SPU, 1999.
4. HARUMOV, A. Monosti uplatnenia metdy EVA pri ohodnocovan pohadvok. In
Ekonomick asopis. Bratislava : Slovak Academic Press, 2003, ro. 51, . 4, s. 461-474. ISSN
0013-3035.
5. HARUMOV, A - JANISOV, M. Hodnotenie slovenskch podnikov pomocou skringovej
funkcie. In Ekonomick asopis. Bratislava : Ekonomick stav SAV : Prognostick stav SAV,
2014. ISSN 0013-3035, 2014, ro. 62, . 5, s. 522-539. ISSN 0013-3035.
6. HARUMOV, A. Ohodnotenie pohadvok pri cesii. In Ekonomick asopis. Bratislava :
Slovak Academic Press. 2003, ro. 51, . 9, s. 1158-1173. ISSN 0013-3035.
7. HARUMOV, A. Vplyv dan na rozvoj podnikateskej sfry. In Ekonomick asopis.
Bratislava : Slovak Academic Press, 2002. ISSN 0013-3035, 2002, ro. 50, . 2, s. 277-292.
8. JAKUBEC, M. KARDO, P. KUBICA, M. 2005. Riadenie hodnoty podniku. Bratislava :
KARTPRINT, 2005.
9. KARDO, P. 2010. Ohodnocovanie ochrannch znmok v SR legislatva a prax. In Duevn
vlastnctvo, 2/2010, s. 14 18, 2.vydanie, 2010. ISSN 1335-2881.
10. MAL, J. 2002. Obchod nehmotnmi statky. Patenty, vynlezy, know-how, ochrann
znmky. 1. Vydanie. Praha : C.H.Beck, 2002.
11. SUJA, J.: Ochrann znmka spoloenstva (CTM) a sprvne konanie pred radom pre
harmonizciu vntornho trhu (znmky a vzory) OHIM. In: Duevn vlastnctvo, 3/2002, s.
21 23. ISSN 1335-2881.
12. UPN, M: Medzinrodn marketing a obchod. 3. vyd. Zvolen: Vydavatestvo TU, 2006.
44
,
STANOVENIE HODNOTY SYNERGICKCH EFEKTOV PRI FZII A AKVIZCII
Anna Harumov*4
Abstract
Akvizcia predstavuje zskanie vlastnckej a manarskej hodnoty jednej spolonosti nad
druhou. Teria rozliuje v tomto prpade majetkov akvizcie, pri ktorch dochdza k
zskavaniu aktv podniku a kapitlov akvizcie, pri ktorch ide o zskanie rozhodujceho
podielu na hlasovacch prvach spolonosti. Integrcia podnikov me ma rzne formy.
Podniky sa mu spja do jednej jednotky v zmysle hospodrskom i prvnym. V prvom
prpade strca ekonomick samostatnos, respektve jej as, zatia o v druhom prpade
strca prvnu subjektivitu. Fzie predstavuj spojenie nielen po ekonomickej, ale aj po
prvnej strnke. Me nadobda formy zlenie i spojenie. Dvodmi pre fziu a akvizciu je
zskanie vieho podielu na trhu, retrukturalizcia subjektov, zlepenie platobnej bilancie, a
podobne. spech fzie a akvizcie potvrdzuje vznik synergickho efektu.
Keywords: fzia, akvizcia, synergick efekt, hodnota podniku, kvantifikcia synergickho

efektu, beta koeficient, rokov miera, daov sadzby, vnosy, zisk
JEL Classification: C12, C33, C42.
vod
V poslednch desaroiach dochdza vo svete k nrastu prirodzench foriem integrcie
podnikov v podobe fzi, akvizci, joint-venture a pod. Hlavn dvody mono hada v rastcej
liberalizcii a globalizcii svetovej ekonomiky. Fzie a akvizcie s v globlnej ekonomike
znmym a asto pouvanm pojmom. Predovetkm pre manarov predstavuj tieto
podnikov kombincie vidinu rozrenie svojich podnikov a tm aj dosiahnutie vych ziskov,
znenie nkladov alebo pre nich mu by poslednm vchodiskom z krzovej situcie. O
motvoch pre fzie a akvizcie sa bude alej pojednva v texte tejto prce.
Avak nech s ich motvy pre koncentrcie akkovek, podstatn je, e spen vykonanie
tohto procesu je ovea aie, ne sa na prv pohad me zda. Nie nadarmo sa kad rok
objavuj v mdich lnky o prieskumoch z tejto oblasti, ktorch tatistiky sa zhoduj, e
nadpolovin vina vykonanch fzi a akvizci nedosiahne vopred vytench a
oakvanch cieov. Naprklad tdie spolonosti KPMG udva, e len 31% vetkch fzi a
akvizci skutone vytvra hodnotu (KPMG International, 2011). V anglickej literatre sa pre
*
Anna HARUMOV, Ekonomick univerzita v Bratislave, Fakulta podnikovho manamentu, Katedra
podnikovch financi, Dolnozemsk cesta 1, 852 35 Bratislava; e-mail: anna.harumova@euba.sk;
4
Prspevok je vstupom rieenia grantovej lohy VEGA . 1/1071/12 Verification, and implementation of
modeling business performance in financial decision-making tools.
45
,
fzie a akvizcie najastejie pouva pojem M & A (Mergers and Acquisitions), ktor je
medzinrodne uznvan.
Leveraged Buy-out (zadlen vkup - alej len LBO) je zvltnou formou M & A, ktor sa od
klasick M & A lia v tom, e vek as nkupnej ceny je financovan dlhom (Kislingerov,
2004). V praxi bva LBO vinou vykonan tak, e sa zaloen nov spolonos iba na tento
el, a t kpi a zli sa s cieovou spolonosou. Vlastnkmi spolonosti sa stvaj investor,
ktor firmu kpil a jej manari. V dsledku dlhovho financovania nastane v novej
spolonosti k vie zaaenie kapitlovch zdrojov cudzm kapitlom. Na to aby sme mohli
hodnoti efekty plynce z M & A, musme by najskr schopn ohodnoti podnik ako celok
(Bruner, 2004).
Ohodnocovanie podniku je pre hodnotenie M & A efektov vznamnou sasou. Je preto

dobr ma na pamti niekoko zsad. Predovetkm je dleit pri analze zana od cieovej
firmy, odhadn jej sasn hodnotu a uri zmenu peanch tokov, ktor tto M & A
prinesie.
Pean toky maj lepiu vypovedaciu hodnotu ako tovn zisk. Ekonomick teria uvdza,
e aj ke je zisk vemi cenn ukazovate, ukrva v sebe tie ist rizik skreslenia(Soukupov,
2000).
Pred urenm jednotlivch synergickch efektov, odhadneme hodnotu celkovho

ekonomickho efektu plynceho z vykonanej M & A. Pre zskanie jeho hodnoty mono vyui
model pozostvajci z nasledujcich troch krokov (Damodaran, 2005):
1. Oddelene sa ohodnotia obidva podniky, zastnen v procese M & A, pomocou metdy

diskontovania oakvanch peanch tokov
2. Vypota sa spolon hodnotu obidvoch spolonost, bez akchkovek efektov plyncich
z M & A prostrednctvom kombincie hodnt zskanch v prvom kroku,
3. Vypota sa spolon hodnotu obidvoch podnikov so zahrnutm vzniknutch synergi.
Vsledn hodnotu vetkch synergi udva rozdiel medzi kombinovanou hodnotou podniku
vrtane synergi a bez synergi.
V odbornej literatre (Harumov a kol., 2008) i praxi sa mono stretn s nasledujcimi

metdami pouvanmi pre ohodnotenie spolonosti:
46
,
- Metdy zaloen na stavovch veliinch, t. j. metdy stanovenia ceny vlastnho

majetku medzi ktor patr metda tovnej hodnoty a metda substannej hodnoty,
- Metdy zaloen na tokovch veliinch, t. j. vnosov metdy medzi ktor patr
metda kapitalizovanch istch vnosov, metda diskontovan hodnoty budcich
finannch tokov, metda ekonomickej pridanej hodnoty,
- Metdy kombinovan, ktor kombinuj majetkov a vnosov metdy,
- Metdy burzovho porovnvania.
Stanovenie trhovej hodnoty podniku prestavuje v praxi zloit problm, pretoe kad
spolonos je jedinenou jednotkou, ktor nemono porovnva s inou spolonosou.
Psobenie synergickho efektu zrove spsobuje, e hodnota spolonosti je spravidla vyia
ako set jednotlivch sast jeho majetku. Pri ohodnocovan spolonosti ako celku je
potrebn zohadova nielen skuton hodnotu majetku, ale aj jeho vnosov potencil a
perspektvy alieho rozvoja spolonosti, o do znanej miery podmieuje subjektvny faktor.
1. Sasn stav teoretickch vchodsk fzi a akvizci

Fziu mono definova ako proces, pri ktorom sa dva a viac spolonost s prvnou
subjektivitou spoja do jednej spolonosti, aj ke definciu fzie nenjdeme v iadnom
predpise. V odbornej literatre je ich niekoko. Pojem fzia je tesn, majetkov forma
spojenia dvoch firiem, tak, pri ktorej sa spjaj dve firmy do jednej. Fzia je proces, pri
ktorom dochdza k dobrovonmu splynutiu dvoch spolonost (Smolkov, 2005). Me ma
formu zlenia alebo splynutia. V prvom prpade ide o spojenie dvoch rovnocennch
podnikov, priom jeden z podnikov si ponechva svoje meno, identitu a zskava vetky aktva
a pasva kpenho podniku. Druh podnik prestva existova ako samostatn podnikatesk
jednotka, V druhom prpade ide o splynutie dvoch podnikov do jednho novho, ku ktormu
dochdza spojenm akciovho kapitlu na zklade predchdzajceho shlasu akcionrov.
K fzii me djs aj tm, e nov podnik vymiea za vhodnch podmienok svoje akcie za
akcie podnikov, ktor zanikaj. Fzia sa vykonva zvyajne dobrovone na zklade dohody
medzi akcionrmi a predstavenstvami spjajcich sa podnikov.
Poznme niekoko druhov fzi (Smolkov, 2005):
1. horizontlna fzia je spojenie podnikov podnikajcich v tom istom odbore, kruhov

spojenie podnikov, ktorch produkty s distribuovan rovnakmi distribunmi kanlmi.
2. vertiklna fzia je spojenie podnikov, z ktorch kad psob na rznom stupni toho istho
vrobnho procesu. Podnik zskava kontrolu nad svojimi dodvatemi alebo odberatemi.
3. konglomertna fzia funkn svislos medzi jednotlivmi druhmi produkcie chba,
dvodom mu by napr. pekulan alebo finann priny).
4. reverzn fzia - pomocou reverznej fzie s verejnm finannm obalom me
spolonos zska verejn status. Finann obal je v podstate verejn podnik, ktorho akcie
sa obchoduj na burze, ale nem iadne podnikanie, ktor by jej prinalo zisky. Ide o podnik,
ktor neuskutouje iadne podnikanie, jeho jedinou innosou je drba finannch aktv,
alebo ich ekvivalentov. Me to by aj verejn podnik, ktor podnik vemi mlo, jeho
47
,
podnikanie stagnuje a neprina iadne zisky. Aj ke je podnikanie nespen, majitelia sa

rozhodli udra podnik pri ivote, najm kvli tomu, aby ho v budcnosti pouili ako obal.
Znamen to, e relatvne mal podnik s verejnm statusom sa me spoji s relatvne vekm
skromnm podnikom, ktor bude shlasi so spojenm. Zkladom reverznej fzie je kontrakt,
pri ktorom akcionri skromnho podniku (neverejnho) zskavaj kontrolu nad verejnm
podnikom, a verejn podnik zskava aktva skromnho podniku.
Existuj tri formy kontraktov reverznej fzie, ktor s najpohodlnejie v rmci spojenia
skromnho a verejnho podniku.
Prv forma je v podstate obyajn fzia, je to najjednoduchia podoba kontraktu. Verejn

podnik zskava cel skromn podnik s aktvami a pasvami a plne ho pohlcuje. Skromn
podnik vlastne prestva existova. V procese fzie sa akcie skromnho podniku konvertuj
na akcie verejnho podniku. Bval majite skromnho podniku zskava kontroln balk akci
verejnho podniku. Pre tento druh kontraktu je typick, e cel prvna zodpovednos
prechdza na naplnen verejn podnik.
Druh forma predstavuje reorganizciu s vmenou akci. V tomto prpade majitelia

skromnho podniku vymieaj svoje akcie za akcie verejnho podniku. Skromn podnik sa
stva stopercentnm dcrskym podnikom verejnho podniku. Akcionri skromnho podniku
zskavaj kontroln balk akci verejnho podniku. Postup tejto formy reverznej fzie je tak,
e na zaiatku kontraktu existuje obal (verejn podnik) a skromn podnik, ktor relne
podnik. Verejn podnik emituje nov akcie a ako vmenu za nov akcie zskava 100 % akci
skromnho podniku. Vsledkom je to, e verejn podnik je vlastnkom vetkch akci
skromnho podniku, a bval vlastnk skromnho podniku kontroluje verejn podnik.
Tretia forma predstavuje reorganizciu s vmenou akci za aktva. Je to najzloitejia opercia

v rmci reverznej fzie. Zana sa tak, e verejn podnik vyd nov akcie. Potom zskava
vetky, alebo takmer vetky aktva skromnho podniku a plat za nich kontrolnm balkom
svojich akci. Potom skromn podnik zanik bez likvidcie. Zskan akcie sa proporcionlne
rozdeuj medzi akcionrov skromnho podniku. Znamen, to e akcionri skromnho
podniku maj k dispozcii kontroln balk akci verejnho podniku.
K osobitnm formm fzi zaraujeme tzv. mal fzie, nznakov fzie a trianglov fzie. Mal
fzie (small-scale mergers) si nevyaduj shlas akcionrov nadobdacej spolonosti a ani
nezakladaj prvo akcionrov na ocenenie akci nadobudnutej spolonosti. Zvyajne sa malej
fzii hovor, ak sa fzuje mal spolonos s vekou. Pri nznakovch fzich (short-form
mergers) sa matersk spolonos spja s dcrskou spolonosou bez shlasu akcionrov, v
prpade e matersk spolonos disponuje vinovm podielom v dcrskej spolonosti, m
si zaru shlas akcionrov s fziou. Pri nznakovch fzich musia sprvne rady oboch
spolonost zauja kladn postoj. Trianglov fzie (triangular mergers) umouj preds
problmom spojench s tradinmi fziami tm, e nadobdajca spolonos (matersk
48
,
spolonos) nepotrebuje zska shlas svojich akcionrov a nemus priamo prevzia zvzky
nadobudnutej spolonosti, pretoe tie preber jej dcrska spolonos. V podstate sa pri
trianglovch fzich jedn o spojenie nadobudnutej spolonosti s dcrskou spolonosou
nadobdacej spolonosti.
V odbornej literatre s uveden rzne motvy fzi (Brealey, Myers, 2003):
1. Rozumn pohntky pre fziu: spory z rozsahu, spory z vertiklnej integrcie,

zluovanie komplementrnych zdrojov, nevyuit daov tty, vyuitie prebytkovch
fondov, odstrnenie nzkej efektvnosti,
2. Pochybn dvody pre fziu: diverzifikcia, bootstrap efekt (fzia neprina iadny
skuton zisk a kombinovan hodnota oboch firiem nevzrastie; ke sa cena akcie
nezmen, klesne pomer P/E), niie finann nklady).
3. spech fzie je vsledkom dlhodobej stratgie rozvoja podniku, ktor m zabezpei
maximalizciu majetku vlastnkov. Zkladom rozhodovania vlastnkov o raste podniku
(extern rast) formou fzie je finann analza predpokladanch vsledkov fzie. Fzia
je veobecne akceptovaten a ekonomicky vhodn, ak fzovan podniky maj spolu
viu hodnotu ako bola hodnota jednotlivch podnikov oddelene. Uveden kritrium
mono zobrazi nasledovne (Krovi, Vlachynsk, 2002):
HAB HA + HB (1)
Vpoet uvedenho kritria predstavuje sasn trhov hodnotu zlench podnikov A a B

(HAB), ktor je vyia ako set jednotlivch sasnch trhovch hodnt podnikov (HA a HB).
Na stanovenie trhovej hodnoty jednotlivch podnikov sa pouij metdy na ohodnocovanie
podniku ako celku (vnosov, majetkov, kombinovan a pod.).
Zisk z fzie (Zp ) - ekonomick prnos (zisk z fzie), ktor by mal by zskan fziou mono
vyjadri (Krovi, Vlachynsk, 2002):
Zp = HAB (HA + HB) (2)
Na urenie trhovej hodnoty podniku po fzii je potrebn poui rovnak metdy ako pri
stanoven trhovej hodnoty jednotlivch podnikov pred fziou.
Nklady fzie (NF) predstavuj rozdiel platby fzie (PF )a sasnej trhovej hodnoty podniku
B (HB) (Brealey, Myers, 2003). Nklady na fziu (NF) mono vyjadri vzorcom:
N F = P F - HB (3)
ist sasn hodnota (NPV) pre podnik A je potom rozdiel zisku a nkladov, o mono
vyjadri vzorcami:
NPV (Net present value) = Zp NF (4)
alebo NPVA = [HAB (HA + HB)] [P F HB] (5)
49
,
Ak vpotom dosiahneme kladn ist sasn hodnotu fziu je vhodn realizova, pri
zpornej istej sasnej hodnote sa realizcia fzie neodpora.
Odhadovan ist zisk z fzie - pred fziou mono urobi je analzu predpoveou jej budcich
peanch tokov. Odhadovan ist zisk z fzie (ZO ) mono vysli ako rozdiel hodnoty
cieovho podniku metdou DCF vrtane prnosu z fzie (HCS) a hotovosti potrebnej na fziu
(HFU), poda vzorca:
ZO = HCS HAK (6)
S pouitm odhadu istho zisku z fzie je spojen riziko chybnho odhadu (prli optimistick
alebo pesimistick odhad).
Akvizcia (nadobudnutie) predstavuje proces, pri ktorom dochdza k pohlteniu menieho

alebo ekonomicky slabieho podniku vm, prpadne silnejm podnikom. Pohltenie
predstavuje skpenie 51% alebo vieho mnostva akci s hlasovacm prvom njazdnckym
podnikom (nadobdajcom) v cieovom podniku (nadobdanom). Me sa uskutoni
odkpenm akci cieovho podniku za hotovos, ponukou obligci, resp. novou emisiou akci,
ktor sa vymieaj za akcie cieovho podniku. Pohltenie m zvyajne nedobrovon,
vynten charakter. Eurpske firmy, konfrontovan s nutnosou adaptova sa na spolon
trh, vznik Eurpskej menovej nie a na rastcu globalizciu trhov, sa vrazne orientuj na
akvizin stratgie najm od polovice osemdesiatych rokov 20. storoia Lissauerov, 1999).
Z prvneho hadiska poznme:
1. akvizciu kapitlu (share deal) zkladom akvizcie kapitlu je kpa akci s hlasovacm
prvom. Akcie zskavanho (cieovho podniku) mu by hraden hotovosou, vecnm
vkladom, akciami preberajceho podniku alebo inmi druhmi cennch papierov.
2. akvizciu majetku (asset deal) zkladom akvizcie majetku je kpa majetku podniku.
Podnik me zska in podnik tak, e kpi cel jej majetok na zklade prevodu prv k majetku,
po shlase akcionrov cieovho podniku.
lenenie akvizci je podobn ako lenenie fzi, medzi zkladn druhy akvizci patria:
a) horizontlna akvizcia predstavuje spojenie podnikov patriacich do toho istho odvetvia
a navzjom si konkurujcich. Vytvorenm spojenho podniku akvizciou vznikaj spory pri
podnikan o m vplyv na zvenie vnosnosti spojenho podniku. Tento typ akvizci bva
regulovan ttom na potlaenie monopolnho postavenia.
b) vertiklna akvizcia pri vertiklnej akvizci sa spjaj podniky na rznych stupoch
vrobnho procesu. Existuje vea dvodom na vertiklnu akvizciu podnikov a najastejm je
zniovanie nkladov na vrobu a zvyovanie ziskovosti spojenho podniku.
c) konglomertna akvizcia pri konglomertnej akvizci sa spjaj podniky, ktor nemaj
k sebe iadny bezprostredn vzah.
Motvy realizcie akvizci a fzi mono rozdeli do dvoch zkladnch skupn:
50
,
1. Ofenzvne motvy s charakteristick pre podniky v atraktvnych odvetviach s perspektvou

alieho rastu, ktor maj snahu naplno vyui ponkan prleitosti a za tmto elom
presadzova expanzvne stratgie. Vyuvaj extern rast uskutonen kombinciou vlastnch
zdrojov a schopnost s inm podnikom. Tento spsob im umouje rchly prienik do novch
podnikan, krat as na realizciu expanzvnych cieov, takmer okamit zskavanie vrobnch
kapact, overench technolgi a sksench udskch zdrojov. Medzi alie ofenzvne motvy
patr snaha o vytvranie a maximlne vyuvanie synergickch efektov.
2.Defenzvne motvy vznikaj u podnikov, ktor v dsledku pociovania zenia trhovho

priestoru vidia rieenie v akvizcich alebo fzich. Tieto defenzvne motvy s podporovan
teriou, e v ostrom konkurennom boji doku spene obst len vek subjekty.
K podstatnm defenzvnym motvom patria aj subjektvne motvy manarov, ktor si cesto
akvizcie alebo fzie rieia aj vlastn kariru v novom a vom podniku.
Kritri spenosti fzi a akvizci medz zkladn kritria spenosti fzi a akvizci mono
zaradi vvoj hodnoty akci a vybranch ekonomickch ukazovateov (zisk, obrat, spory
nkladov). Okrem ekonomickch ukazovateov spen integrcia spojench podnikov zaha
aj mnoho neekonomickch faktorov vyjadrujcich socilne a organizan aspekty. Na
posdenie toho, i akvizcia alebo fzia prispeje k tvorbe hodnoty pre akcionrov, je potrebn
zvi tri aspekty. Prv je, e podnik (ktor je vsledkom transakcie) mus psobi v
atraktvnom odvetv. Druh aspekt je, e transakcia mus by uskutonen za prijaten cenu.
Posledn aspekt hovor, e nov podnik mus ma lepiu vkonnos, ako jej oddelen
predchodcovia.
2. Synergick efekty vznikajce pri fzii

Vo veobecnosti dosiahnutie synergickho efektu meme definova veobecne znmou
rovnicou 1 + 1 = 3. Rovnica vyjadruje to, e spolon hodnota podnikov po fzii (v naom
prpade rovn trom) by mala by via, ne set jednotlivch hodnt podnikov pred fziou
(1 + 1 = 2). Prve tento rozdiel, ktor nm navyuje hodnotu podniku po fzii, vyplva zo
synergickho efektu. Medzi spsoby, ktormi je mon dosiahnu synergie, patr naprklad:
1. spory z rozsahu - k sporm nkladov dochdza zlenm vybranch divzi oboch

podnikov, najm vrobn, distribun a marketingov divzie alebo celho manamentu.
spory nkladov pri zachovan vky trieb ved k vyiemu zisku a tm aj vyej hodnote
celej spolonosti. Tento efekt je spravidla vy, ak spolu fzuj podniky z rovnakho odvetvia
(teda pri horizontlnej fzii). Zluovanie podnikov odlinho zamerania so sebou nesie riziko
ete vych nkladov, predovetkm administratvnych.
2. finann spory - s vekosou podnikov zvyajne rastie aj ich finann stabilita a dvera v
bankch, ktor im sprstupuje lacnejie a objemnejie very za nich transaknch
nkladov.
51
,
3. diferenn vkonnos - nastva v prpadoch, ke manament jednej spolonosti je

vkonnej oproti managementu druhej spolonosti a doke efektvnejm riadenm (napr. V
oblasti nkladov a trieb) zvi hodnotu druhho podniku.
4. v podiel na trhu - s rastcim podielom na trhu sa obvykle posiluje vyjednvacej pozcie

podniku voi dodvateom a odberateom. Prpadne sa naskyt monos diktova si ceny na
trhu. V tomto prpade by ale mohol zakroi rad pre ochranu hospodrskej sae a bu
oznmen M & A vbec nepovoli alebo len na podnik uvali podmienky alebo sankcie. 5.
koncentrcia znalost - v prpadoch, ke hodnota cieovho podniku zvis najm na
vlastnctvo vedomostnho kapitlu a know - how. Mal firmy asto disponuj nejak
technolgi alebo vrobkom. Nedisponuj vak takm kapitlom, aby plne vyuili potencil
plynce z ich jedinenosti. Toho mu dosiahnu spojenm s vekou firmou, ktor ju tento
kapitl poskytne, m tto transakcia bude prospen pre obe spolonosti.
Mali by sme vak ma na pamti, e kad vykonan M & A nemus dosiahnu vyie
uvedench synergi. Zvyajne je na manamente spolonosti, ak ciele sa poksi dosiahnu a
i sa im podar ich realizova. Najastejie uvdzanm cieom v oblasti M & A je dosiahnutie
synergi z spor z rozsahu.
Pre porovnanie mono uvies rozlenenie synergi poda zahraninch, prevane anglickch,
odbornch prameov. Najastejie sa stretneme s nasledujcim delenm na (Tan, 2016):
- Prevdzkov synergie, medzi ktor patria naprklad spory z rozsahu, vy rast podniku i
v trhov podiel a s nm svisiace vyie trby, potencilne vy zisk.
- Finann synergie, ktor si meme spoji predovetkm sa silnej finann pozciou
podniku a lacnejmi rokovmi nkladmi na vypoian cudz kapitl.
Stanovenie hodnoty synergickch efektov pri fzii a akvizcii

Pri ohodnoten synergickho efektu v funknch spolonostiach dobre sa osvedila metda
expertnho odhadu, ktor sa opiera o expresn analzu innosti podniku (Bondareva,
Druinina, Generalova, 2009). V terii a praxi sa vyuva viacero metd pri vyslen
synergickch efektov z fzie a akvizcie. Profesor Damodaran uvdza v exceli model, ktor
odhaduje hodnotu synergi pri fzii (Damodaran, 2016). Model vychdza z dajov dvoch
Spolonost a berie do vahy nasledovn daje:
Current riskfree rate (CRR), Risk Premiumm (RP), Beta (), Pre-tax cost of debt (Cpt), Tax rate
(TR), Debt to Capital Ratio, Revenues , Operating Income (EBIT), Pre-tax return on capital (C,
Reinvestment Rate a Length of growth period). Pri hlbej analze tohto modelu je mon
pribli postupy vpotu jednotlivch ukazovateov, ktor s zakomponovan do
nasledovnch vzorcov (vzorce sa stanovili na vpoet ukazovateov spolonosti A, poda
tabuky 1):
52
,
Vpoet ukazovatea Beta po fzii (Beta After merger (AM):

= .
+
1 + (1 ). 1

+ . . (1 +)1 ).
+ 1
1 + (1 ). 1

Vpoet ukazovatea Beta In terminal year (ITY):

= .
+
1 + (1 ). 1

+ . . (1 +)1 ).
+ 1
1 + (1 ). 1

Vpoet ukazovatea Cost of Equity (Ce):
= . ( . )
Vpoet ukazovatea After-tax cost of debt (Ctax):
= . (1 )
Vpoet ukazovatea Cost of capital (Cca):

= . (1 ) + ( . )
Vpoet ukazovatea PV of FCFF in high growth (PVhg):
(1 + )
1
(1 + )
= . (1 ). (1 ).
+
Vpoet ukazovatea Terminal value (TVA):

. (1 ). (1 + ) . (1 )

=

Vpoet ukazovatea Value of firm today (VFt):

= +
(1 + )
Praktick postup vpotu hodnotu synergi pri fzii poda modelu vychdza vchodiskovch
hodnt uvedench v tabuke 1. Na zaiatku je potrebn stanovi poda dostupnch dajov
ukazovatele Current riskfree rate miera rizika (CRR) a Risk Premium rizikov prmia (RP).
Prv stanovme na 4,20 % a druh na 2,50 %. Fzia je medzi spolonosami A (Computer
Services) a B (Computers-Peripherals).
53
,
Table 1 Vchodiskov daje a vpoet koeficientov

Computer Computers- After merger In terminal year
Indicator (ukazovate)
Services Peripherals (po fzii) (v alom roku)
Beta ()
Koeficient
1,30 0,70 1,06553 1,07274792
Pre-tax cost of debt (Cpt)
Nklady na dlh pred zdanenm
10,00% 10,00% 10,00%
Tax rate (TR)
Sadzba dane
20,00% 20,00% 20,00%
Debt to Capital Ratio (DCR)
Miera zadlenia kapitlu
10,00% 10,00% 10,00%
Revenues
Vnosy
1800,00 1200,00 3000,00
Operating Income (EBIT)
Prevdzkov zisk
100,00 50,00 150,00
Pre-tax return on capital (Capt)
Nvratnos kapitlu
20,00% 20,00% 20,00%
Reinvestment Rate (RR)
Miera reinvestovania
80,00% 80,00% 80,00%
Length of growth period (Lgp)
Dka obdobia rastu
5 5 5
Zdroj: vlastn vpoty
Na zklade vypotanch dajov v tabuke 1 sme zskali ukazovate Beta () pre obdobie After
merger po fzii (1,21940) a In terminal year v alom roku (1,220224231). Postup
stanovenia hodnoty spolonost pri fzii je uveden v tabuke 2. Pri vpote hodnoty
spolonost pri fzii Value of firm today hodnota spolonosti v sasnosti sa vychdza
z ukazovateov, ako Cost of Equity - nklady na vlastn kapitl, After-tax cost of debt - nklady
na dlh po zdanen, Cost of capital nklady na kapitl, After-tax return on capital - nklady na
vlastn kapitl po zdanen, Reinvestment Rate miera reinvestovania, Expected growth rate
- oakvan tempo rastu, Value of firm hodnota spolonosti, PV of FCFF in high growth -
Sasn hodnota vonho Cash Flow vo vysokom raste, Terminal value - pokraujca hodnota
a Value of firm today - hodnota spolonosti v sasnosti.
Table 2 Postup stanovenia hodnoty spolonost pri fzii

Computed Values Computer Computers- Value of firm with
In terminal year
Vpoet hodnotyv Eur Services Peripherals synergy
Cost of Equity (Ce)
Nklady na vlastn kapitl
7,45% 5,95% 6,86% 6,88%
After-tax cost of debt Ct)
Nklady na dlh po zdanen
8,00% 8,00% 8,00% 8,00%
Cost of capital (Cca)
Nklady na cudz kapitl
7,51% 6,16% 6,98% 6,99%
After-tax return on capital (Cat)
Nklady na vlastn kapitl po zdanen
16,00% 16,00% 16,00%
Reinvestment Rate
Miera reinvestovania
80,00% 80,00% 80,00%
Expected growth rate (Egr)
Oakvan tempo rastu
12,80% 12,80% 12,80%
Value of firm (VF)
Hodnota spolonosti
PV of FCFF in high growth (PVhg)
Sasn hodnota vonho
92,63 48,17 141,08
54
,
Cash Flow vo vysokom raste

Terminal value (TV)
Pokraujca hodnota
2 028,39 1 236,65 3 265,04
Value of firm today (VFt)
Hodnota spolonosti v sasnosti
1 505,19 965,54 2 471,46
Zdroj: vlastn vpoty
Spolonos A (Computer Services) dosiahla hodnotu 1 505,19 tis. Eur a spolonos a B

(Computers-Peripherals) dosiahla hodnotu 965,54 tis. Eur. Celkov hodnota spolonost po
fzii je 2 471,46 tis. Eur.
Table 3 Vsledky stanovenia hodnoty synergickho efektu pri fzii

Value of Synergy
Hodnota synergie
Value of independent firms
Hodnota samostatnch spolonost
2 470,73
Value of combined firm
Hodnota spojench spolonost
2 471,46
Value of synergy
Hodnota synergickch efektov
0,73
Zdroj: vlastn vpoty
Porovnanie hodnt stu jednotlivch spolonost a hodnoty spolonosti po fzii je v tabuke

3. Hodnota samostatnch spolonost je 2 470,73 tis. a hodnota spojench spolonost je
2 471,46 tis. . Rozdiel predstavuje vyslen Value of synergy - synergick efekt z fzie vo
vke 0,73 tis. Eur.
4. Dosiahnut vsledky a diskusia

Fziou sa vo vine prpadov rozumie zlenie relatvne rovnako vznamnch a silnch
subjektov, ktor sa odra v mnostve aspektov. O zlen musia rozhodn valn
zhromadenia u vetkch zastnench spolonost. Ako argumenty za fzie a akvizcie sa
zvykne uvdza mnoho dvodov. lenenia dvodov v prospech fzi i proti nim sa vemi rznia
a o niektor tdie povauj za jasn pozitva, in ich razantne odmietaj. Ako prklad
meme poui dopad fzi na zamestnanos alebo oakvan vplyv fzi na efektvnos novo
vzniknutho subjektu. Problmom vak ostva aj to, e mnoh ekonomicky opodstatnen
fzie s neefektvne. Analzy ukazuj na to, e ich hlavnm problmom je odlin firemn
kultra fzujcich spolonost. Len mlo projektov fzi a akvizci obsahuje viac, ne zkladn
zmer rieenia tohto problmu. In neuspej kvli nesprvne ocenenm aktvam alebo
skrytm zvzkom preberanej firmy. Komplikovan truktra konglomertov, ktor po
fzich vznikaj, si vak asto vyaduje viac administratvnych pracovnkov. Zachovan
zostvaj pecializovan, asto vak i navzjom si konkurujce pracovisk. Na druhej strane
s pri fzich a akvizcich spory oakvan od znenia potu zamestnancov respektve
nkladov. Tieto prnosy fzie vak znamenaj socilne nklady v podobe rastu
nezamestnanosti. Prezentovan model bol analyzovan v rovine vetkch postupov
a vpotov, ktor s nsledn upraven do vzorcov. Pomocou tchto vzorcov sa vypotaj
jednotliv ukazovatele potrebn pre stanovenie hodnoty dvoch fzujcich spolonost
55
,
a celkovej hodnoty u jednej spolonosti po fzii. Porovnanm hodnt stu jednotlivch

spolonost pred fziou a hodnoty spolonosti po fzii zistme spenos fzie
prostrednctvom synergickch efektov. Na vsledn hodnotu synergickch efektov m vplyv
zmena vstupujcich ukazovateov. Prostrednctvom modelu som skmala citlivos zmeny
vybranch vstupujcich ukazovateov Current riskfree rate (CRR) a Risk Premium (RP) a Beta
() u spolonosti A v tabuke 4.
Table 4 Analza citlivosti niektorch ukazovateov modelu

Ukazovatele zkladn zmena zmena zmena zmena
Current riskfree rate
Miera rizika
4,20% 4,30% 6,30% 0,70% 0,30%
Value of synergy
0,73 1,29 8,57 0,16 0,09
Risk Premium
Rizikov prmia
2,50% 2,80% 4,80% 0,80% 0,70%
Value of synergy
0,73 1,87 1,81 0,11 0,08
Beta () A
Koeficient Beta () spolonosti A
1,3 1,45 2,50 1,20 0,40
Value of synergy
0,73 1,11 5,27 0,52 0,22
Zdroj: vlastn vpoty
Na zklade analzy mono kontatova, e zniovanie (zvyovanie) ukazovatea Current

riskfree rate - miera rizika m vplyv na zniovanie Value of synergy - hodnoty synergickch
efektov. Ukazovate Risk Premium - Rizikov prmia nem vplyv na zvyovanie alebo
zniovanie Value of synergy - hodnoty synergickch efektov. Ukazovate Beta nem vplyv na
zniovanie (zvyovanie) Value of synergy - hodnoty synergickch efektov. Modelovanie
hodnoty synergickho efektu me by dleitm elementom pri rozhodovan o budcej fzii
spolonost.
Zver
Svetov globalizcia ekonomiky ntia spolonosti zdruova kapitl za elom dosiahnutia
vyej efektvnosti. Pri vetkej rznorodosti dvodov a zmerov zlen podnikov, zkladnm
cieom viny z nich je snaha dosiahnu synergick efekt, ktor vznik z doplujcej innosti
aktv dvoch alebo niekokch podnikov. Objem transakci M&A v celom svete stabilne rastie.
Praktick sksenost vak ukazuj, e zaleka nie vetky spolonosti dosiahnu oakvan efekt
v procese transakci M&A. Ohodnotenie potencilneho synergickho efektu predstavuje
jednu z najkomplikovanejch loh pri analze efektvnosti zlen. Autormi navrhnut
expresn analza, ktor dovouje ohodnoti potencilny synergick efekt a vybra optimlnu
koncepciu fungovania budcej spolonosti ete na etape prijatia rozhodnutia o jej vzniku.
spenos fzie ovplyvuje vea faktorov. Medzi najdleitejie by sa mohli zaradi zvldnutie
racionalizcie innosti, zskanie prstupu k novm bankovm technikm, optimalizcia spor z
rozsahu, diverzifikcia portflia, synergia a v neposlednom rade aj spsob financovania fzie.
Zhodnoti spenos fzie je po niekokch rokoch vemi ak, a vak najjednoduchia cesta
je vyuitie rznych analytickch metd a pomerovch ukazovateov. Ukazovatele je potrebn
56
,
sledova a posudzova v asovom rade a je dleit zdrazni, e aj nepatrn zmeny rovne

ukazovateov mu identifikova zmeny klientely a zmeny na finannom trhu. Pred fziou
me by dleitm elementom pri rozhodovan aj modelovanie hodnoty synergickho efektu
z budcej fzie.
References
1. BONDAREVA, I., DRUININA, I., GENERALOVA, A. Monosti predbenho ohodnotenia
synergickho efektu pri realizcii transakci M &A . MANEKO : manament a ekonomika
podniku = journal of corporate management and economics. Bratislava : stav manamentu
STU v Bratislave, 2015.Maneko 1/2009. s.25 29.
2. BREALEY, R.A. MYERS, S. C. (2003) Teorie a praxe firemnch financ. Praha : Victoria
Publishing.
3. BRUNER, R. F. (2004) Applied mergers and acquisitions, Hoboken : John Wiley & Sons, s.
252-262.
4. DAMODARAN, A. This model estimates the value of synergy in a merger.
[cit. 2016-12- 06]. Dostupn z www: http://pages.stern.nyu.edu/~adamodar/
5. DAMODARAN, A. (2005). The Value of Synergy [online]. Stern School of Business
[cit. 2016-11- 06]. Dostupn z www:
http://pages.stern.nyu.edu/~adamodar/pdfiles/papers/synergy.pdf Str. 6-7
6. HARUMOV, A et al. (2008) Stanovenie hodnoty majetku : hlavn aspekty ekonomickej
znaleckej a expertnej innosti. Bratislava : Iura Edition, 496 s. Ekonmia.
7. HARUMOV, A. (2011). Finann riadenie holdingu. Bratislava : Sprint dva, Economics.
8. KISLINGEROV, Eva. (2004). Manaersk finance. 1. Vyd. Praha : C.H. Beck.
9. KPMG International. (2011) A new dawn: good deals in challenging times. In: [online]. 2011.
vyd. [cit. 2016-12-06]. Dostupn z WWW:
http://www.kpmg.com/CZ/cs/IssuesAndInsights/ArticlesPublications/Pressreleases/Docume
nt s/KPMG_MA-New-Dawn-2011.pdf
10. KRAOVI, J. VLACHYNSK, K. (2002) Finann manament, Bratislava : IURA
EDITION.
11. LISSAUEROV, D. (1999) Euro and the Process of Constitution of the European Monetary
Union. In: Integracja europejska a rynek. PSB-SW Krakw 1999, s. 47 62.
12. SOUKUPOV, J. a kol. (2000) Mikroekonomie. 2. vyd. Praha: MANAGEMENT PRESS,
13. SMOLKOV, E. (2005). Strategick partnerstv ako fenomn globlnej ekonomiky,
Bratislava : Spolonos autorov vedeckej a odbornej literatry - Savol,
14. TAN, F. Mergers and acquisitions finance. INNOVATION VENTURES. [online].
[cit. 2016-11-05]. Dostupn z www: http://www.innovationventures.sg/finance-for-
entrepreneurmanagers/mergers---acquisitions-finance
57
,
PROFESSIONS: POLICE
DIMENZIE POLICAJNEJ KULTRY V ZMYSLE OCAI
Interpretcia vybranch vsledkov vskumu
ubica Bariiov, Monika Pajpachov5
Abstract
The study presents selected scientific findings based on departmental research findings
focused on Success Factors of the Police Organization (No. 185), of which implementing
centre is the Department of Informatics and Management of the Academy of the Police Force
in Bratislava. The police culture as a success integrating factor of the police organization has
its specific signs and model dimensions, on which authors steered their attention according
to OCAI methodics.
Keywords
Police organization, police culture, OCAI model, dimensions of police culture.
Abstrakt
tdia prezentuje vybran vedeck zistenia vychdzajce z rieenia rezortnej
vedeckovskumnej lohy zameranej na Faktory spechu policajnej organizcie (Vsk. 185),
ktorej rieiteskm pracoviskom je Katedra informatiky a manamentu APZ v Bratislave.
Policajn kultra ako integrujci faktor spenosti policajnej organizcie m svoje pecifick
prejavy a modelov dimenzie, na ktor v zmysle metodiky OCAI autorky upriamili svoju
pozornos v tdii.
Kov slov
Policajn organizcia, policajn kultra, model OCAI, dimenzie policajnej kultry.
JEL Classification
Z0
vod
Jednm z dleitch faktorov vkonnosti a spenosti kadej organizcie je jej kultra, ktor
reprezentuje pre u typick spolon hodnoty. Tento prvok v ostatnom obdob nadobda
oraz dleitejie miesto v riaden. V podmienkach policajnej organizcie ide o policajn
kultru, ktor ako sas identity Policajnho zboru ovplyvuje nielen vsledky sluobnej
innosti policajtov, ale aj spokojnos s napanm ich potrieb.
5
Katedry informatiky a manamentu, Akadmia PZ v Bratislave, Sklabinsk 1, Bratislava,
lubica.baricicova@minv.sk, monika.pajpachova@minv.sk
58
,
Policajn kultra sa odliuje od kultry inch organizci svojou jedinenosou

a neopakovatenosou. Tto osobitos je podmienen tm, e policajn organizcia
predstavuje pecifick druh spoloenskej organizcie, ktor svoju existenciu a fungovanie
realizuje na zklade potrieb obianskej spolonosti. Vo svojej podstate ide o cielene vytvoren
ozbrojen subjekt (Policajn zbor), produktom ktorho je bezplatn verejn sluba,
poskytovanie istho humanitrneho servisu obanom s cieom ich ochrany pred
poruovatemi zkona. Toto pecifick poslanie policajnej organizcie sa odra v jej slogane
Pomha a chrni.
1. Policajn kultra vznamn determinant spechu policajnej organizcie

Vychdzajc z viacerch veobecnch interpretci pojmu organizan kultra (Lukov,
2010; Kachakov, 2010; Hofstede, 1997; Schein, 1992) meme policajn kultru
analogicky charakterizova ako systm spolonch hodnt a presveden, predpokladov,
predstv, noriem, socilno-typickch nzorov a postojov, ktor boli v Policajnom zbore prijat
a ktor sa neustle rozvjaj. Zohrvaj preto vek vplyv na konanie, sprvanie a uvaovanie
policajtov, uruj ich vzah k spolonosti ako takej a tie k samotnej policajnej organizcii.
Policajn kultra predstavuje osobitn dimenziu policajnej organizcie, ktor predstavuje
zloit systm zoskupen z mnostva prvkov. Tvoria ho naprklad ciele, truktra a stratgia
organizcie, technolgie a in materilne zdroje, udsk zdroje, mty, symboly, rituly, normy,
spolon hodnoty, komunikan systmy, i spsoby sprvania. Vetky tieto prvky zdruuje
do jednho koherentnho systmu prve organizan kultra, preto sa povauje za
integrujci faktor spechu kadho organizanho celku. V om podmieuje proces
rozhodovania, vedenia ud, spsob prce, komunikcie, identifikcie, analzy a uplatovania
prstupov i tlov rieenia rznych problmov. Prejavuje sa tie v spsobe odovzdvania,
oznamovania a prezentcie zvykov, ritulov, legiend a pod.
Policajn kultra sa v niektorch znakoch zhoduje s kultrou inch organizci, avak v nieom
je jedinen, pecifick a charakteristick len pre policajn prostredie vkonu profesijnej
innosti. Tvor ju zva sbor nepsanch a neformlnych, no policajtmi repektovanch
pravidiel, v ktorch by sa mal kad novoprijat prslunk zorientova, resp. prispsobi sa
existujcim hodnotm, socilnym normch a tandardom konania. Pre policajta s zkladn
spsoby sprvania sa a konania vzorom, iadaj si stotonenie sa s nimi a konanie poda nich.
S toti typick len pre tzv. svet polcie. Medzi charakteristick elementy policajnej kultry
mono zaradi naprklad policajn solidaritu, kdex mlanlivosti, utajenos, pragmatizmus,
inkluzvnos uzavretos, tzv. modr oponu, ktor izoluje policajn svet od svetov inch
socilnych skupn, chrni ho a zrove zakrva jeho temn strnky. (Murdza, 2009)
Potreba bliieho poznania problmov svisiacich s policajnou kultrou ako dleitho

integrujceho komponentu organizcie v zmysle koncepcie (modelu) 7 S6 viedla rieiteov
6 Model pozostva zo siedmich vzjomne sa podmieujcich vntornch komponentov (tvrdch a mkkch faktorov), ktor priamo i
nepriamo ovplyvuj prosperitu a spech policajnej organizcie. Km tvrd faktory me policajn manament presne navrhn, formlne
59
,
vedeckovskumnej lohy Faktory spechu policajnej organizcie7 - okrem inho - ku

skmaniu a vymedzeniu naprklad:
teoreticko-metodologickch vchodsk zameranch na policajn kultru,
pecifickch prejavov policajnej kultry ako sasti identity policajnej organizcie,
silnch a slabch strnok policajnej kultry s vyuitm komparcie teoretickch
a praktickch prstupov,
modelovch dimenzi policajnej kultry.
2. Dimenzie policajnej kultry

Jednm z vedeckch problmov rieenia lohy bola otzka, ktor z organizanch modelov je
vhodn vyui na identifikovanie prejavov policajnej kultry. Po vzjomnom komparovan
jednotlivch modelov bol nakoniec zvolen diagnostick nstroj znmy pod skratkou OCAI -
Organizational Culture Assessment Instrument. Tto metdu rozpracovali Robert E. Quinn
a Kim S. Cameron so spolupracovnkmi. Jej podstatou je poskytn obraz o aktulnom
a preferovanom type organizanej kultry. Vsledky sa mu vyui nielen pri zameran sa na
zmeny organizanej kultry, ale aj pri posudzovan komunikcie, manarskych schopnost,
organizanch zmien, vodcovstva, kovch kompetenci, riadenia udskch zdrojov, TQM
a mnohch inch aspektov organizcie. Samotn autori modelu povauj organizan kultru
za kritick faktor efektvnosti a dlhodobho spechu organizcie. (Lukov, Nov, 2004)
Metda OCAI predstavuje prstup zaloen na tzv. modeli speriacich hodnt - Competing
Values Framework (CVF), podstatou ktorho s dve dimenzie dimenzia truktry (stabilita
vs. flexibilita) a dimenzia zamerania (extern zameranie vs. intern zameranie). Ich
kombinciou vznikaj tyri typy organizanch kultr, a to klanov, adhokratick, trhov
a hierarchick. V organizcich s klanovou kultrou prevlda rodinn atmosfra priatestva,
dvery, dobrch medziudskch vzahov, tmov spoluprca, draz sa kladie na dlhodob
vhody, rozvoj udskch zdrojov, zdieanie hodnt a starostlivos o zamestnancov. Kultra
adhokratick (inovan) je charakteristick pre organizcie dynamickej povahy, kde s
zamestnanci iniciatvni a ochotn riskova. Vysoko sa cen tvorivos, experimentovanie a snaha
o jedinenos a originlnos. Organizcie s trhovm typom kultry s orientovan na
vsledky, dosahovanie cieov a vazstiev. V tomto type kultry s saivos, tba by
najlepm a dravos hlavnmi preferenciami. Hierarchick organizan kultra m zase
vymedzi a implementova (stratgiu, systmy, truktru), mkk faktory existuj len vaka lenom policajnej organizcie, ktor s vo
vzjomnej socilnej (sluobnej) interakcii. Nemono ich preto jednoznane vymedzi (zamestnanci, schopnosti, tl). lohu integrujceho
initea medzi tvrdmi a mkkmi faktormi zohrvaj spolon hodnoty reprezentovan kultrou policajnej organizcie.
7 Predmetn Vsk. . 185 je rezortnou lohou MV SR, ktorej rieiteskm pracoviskom je Katedra informatiky a manamentu APZ v Bratislave
a zadvateom Sekcia personlnych a socilnych innost a osobn rad Ministerstva vntra SR. Hlavnm cieom lohy je identifikova
a analyzova intern faktory policajnej organizcie, ktor vznamnou mierou determinuj jej spen fungovanie a rozvoj. Tri pracovn
hypotzy maj prispie k dosiahnutiu uvedenho ciea H1: Hard faktory koncepcie 7 S predstavuj v podmienkach Policajnho zboru
jej slab strnku; H2: Soft faktory koncepcie 7 S kriticky prispievaj k spenmu fungovaniu a rozvoju policajnej organizcie ako jej siln
strnka; H3: Niektor javy prejavujce sa v sasnej policajnej kultre vnmaj prslunci Policajnho zboru negatvne.
Do ternnej etapy vskumu, ktor prebehla korepondennou formou, bolo zapojench 540 respondentov, priom relne na otzky iroko
koncipovanho netandardizovanho dotaznka zodpovedalo 519 oslovench. To predstavuje a 92,4% nvratnos. Podmienku zaradenia
do tatistickho spracovania nakoniec splnilo 499 dotaznkov. Vina respondentov privtala prleitos vyjadri sa k jednotlivm
oblastiam svojej prce so snahou prispie tak k pozitvnym a funknm zmenm v policajnej organizcii.
60
,
dominantn postavenie v organizcich truktrovanho charakteru, kde je konanie

a sprvanie formlne upraven predpismi, normami. V tomto type organizanej kultry sa za
ukazovatele strategickho spechu organizcie povauje spoahlivos, stabilita, plynul
priebeh procesov a dsledn kontrola.
Aplikcia metdy OCAI v prostred Policajnho zboru umonila rieiteom zhodnoti nielen
celkov rove organizanej kultry ale zrove aj jej es subsystmov dimenzi:
1. dominantn charakteristiky policajnej organizcie,

2. tl vedenia policajtov - leadership,
3. spsob prce,
4. organizan tmel,
5. prioritn strategick faktory,
6. kritri spechu.
Uveden dimenzie boli posden tak z hadiska ich aktulnosti (sasnosti) ako aj z hadiska
preferenci (budcnosti). Km sasn kultra odra momentlny stav policajnej kultry
v Policajnom zbore, preferovan poskytuje pohad na idelnu kultru s jej zameranm na
budcnos. Spracovanie dt poda metodiky OCAI spovalo v stan bodov, ktor
respondenti pridelili jednotlivm polokm. Poloka A pritom predstavovala klanov kultru,
poloka B adhokratick kultru, poloka C trhov a poloka D hierarchick kultru. I napriek
tomu, e do spracovania kvantitatvnych dajov zskanch prostrednctvom vskumu bolo
celkovo zaradench 499 dotaznkov, v niektorch absentovali vyjadrenia tkajce sa
sledovanm dimenzi poda OCAI. V prpade, e by sa k hodnoteniu organizanej kultry
vyjadrilo vetkch 499 respondentov, mala by poda metodiky OCAI kad dimenzia
pridelench 49900 bodov, t. j. 100 b./1 respondent. Pri spracovan dajov bolo pouit hrub
skre, poda ktorho celkov poet bodov pre celkov kultru predstavoval 299400 bodov
rovnako u aktulnej ako aj preferovanej kultry. V naom prpade, kedy niektor respondenti
neuviedli svoj nzor na kultrne typy z hadiska aktulnosti i preferencie, sa nm nakoniec
podarilo zska 272070 bodov pri hodnoten aktulneho stavu kultry a 272365 bodov pri
preferovanej kultre.
2.1. Dominantn charakteristiky policajnej organizcie

Identifikovan dimenzia sleduje zameranie organizanej kultry na kultru klanov,
adhokratick, trhov alebo hierarchick z pohadu prevldajcich charakteristk v prostred
Policajnho zboru.
Na zklade kvantitatvnej analzy zskanch dajov meme kontatova, e v sasnosti sa

policajn organizcia riadi pravidlami hierarchicky a trhovo orientovanej organizcie na kor
dynamicky orientovanch kultr (adhokratick a klanov kultra). Prslunci Policajnho
zboru vnmaj svoju organizciu v prvom rade ako hierarchick (19200 b.) s prvkami trhovej
kultry (12940 b.). Naopak vsledky preferovanch dominantnch charakteristk naznauj,
61
,
e policajti by v rmci svojich jednotlivch tvarov privtali prostredie vzjomnej dvery,

sdrnosti, rodinnej atmosfry a neformlnejch vzahov, ktor s charakteristick pre
klanov kultru (16040 b.). Zrove vak nezavrhuj ani kultru hierarchicky zameran,
zaloen na pravidlch, striktnom dodriavan postupov a noriem. Uveden charakteristiky s
toti pre Policajn zbor ako pecifick formu spoloenskej organizcie zabezpeujcej
ochranu a verejn poriadok vemi typick.
Vedeck zistenia v tejto oblasti bliie vizualizuje obrzok 1.
Obrzok 1, Dominantn charakteristiky organizcie
klanov kultra
16040
7195
19200
hierarchick 9400 adhokratick
kultra 11870 7030 kultra
8555
aktulny stav
12940 preferovan
trhov kultra stav
Zdroj: vlastn spracovanie.
2.2. tl vedenia policajtov

Dimenzia zameran na vodcovstvo popisuje tyri formy vedenia policajtov/zamestnancov
v podobe leadershipu zameranho na podporu a pomoc (klanov kultra), na inovcie
a ochotu zamestnancov podstupova riziko (adhokratick kultra), na dosahovanie cieov
a vsledky (trhov kultra) a tie na hladk chod organizcie s koordinciu procesov
(hierarchick kultra).
Pri hodnoten tejto oblasti vsledky potvrdili skutonos, e v policajnej organizcii aktulne
prevlda trhov kultra charakteristick svojim zameranm na agresvne plnenie cieov
a dosahovanie kvantitatvnych vsledkov pri vkone sluobnej innosti (17405 b.). Zrove je
to aj kultra hierarchick, ktorej podstatou je snaha o zabezpeovanie bezproblmovho
chodu jednotlivch tvarov policajnej organizcie s dslednou kontrolou plnenia loh
sluobnho charakteru (14750 b.).
62
,
Z hadiska preferovanho tlu vedenia prslunci Policajnho zboru oakvaj zabezpeenie

fungovania policajnej organizcie prostrednctvom realizcie procesov s ich plynulm
a efektvnym koordinovanm, o je charakteristick pre kultru hierarchickej povahy (16325
b.). Plnenie cieov si vak poda nich tie vyaduje vzjomn dveru, podporu zo strany
policajnho manamentu a spolupatrinos vetkch zamestnancov, o reflektuje prvky
klanovej kultry (14990 b.).
Vedeck zistenia v tejto dimenzii prezentuje obrzok 2.
Obrzok 2, tl vedenia policajtov
klanov kultra
14990
7770
hierarchick adhokratick
8135
kultra 16325 14750 6190 kultra
6415
aktulny stav
preferovan
17405 stav
trhov kultra
2.3. Spsob prce

Tto dimenzia poukazuje na prstupy prslunkov Policajnho zboru k vkonu ich sluobnch
povinnost. Prstup klanov sa vyznauje participciou, tmovou spoluprcou a konsenzom.
Prstup vychdzajci z adhokratickej kultry je zameran na jedinenos, originalitu
a inovcie. Km trhov kultra je definovan vysokmi poiadavkami, saivosou
a dosahovanm cieov, typickmi indiktormi hierarchickej kultry s predvdatenos,
stabilita vo vzahoch a bezpenos zamestnancov policajnej organizcie.
Z hadiska porovnania aktulneho a policajtami preferovanho stavu v sledovanej oblasti
vyplynulo, e v sasnosti osloven prslunci PZ klad najv draz na dosahovanie cieov a
kladenie vysokch poiadaviek pri ich plnen, o optovne potvrdzuje existenciu trhovej
kultry (15715 b.) v policajnej organizcii. Druhou v porad je kultra hierarchick (11020 b.),
ktorej dominantnmi prejavmi s vyzdvihovanie drazu na bezpenos zamestnancov,
vytvranie stabilnch vzahov a predikovanie budceho vvoja.
63
,
Na strane druhej ale policajti oakvaj viac monost na tmov spoluprcu, participciu
a vzjomn dohodu ako prejavy kultry klanovej (15215 b.). Zaujmavo vyznieva aj zistenie,
e popri tom poaduj ete vie upevnenie kultry hierarchickej (14170 b.) naprklad
prostrednctvom dosiahnutia vej stability vo vzahoch.
Na vedeck zistenia v tejto dimenzii shrnne poukazuje obrzok 3.
Obrzok 3, Spsob prce zamestnancov
klanov kultra
15215
10320
hierarchick adhokratick
11020 8080 7710
kultra 14170 kultra
8390
aktulny stav
15715 preferovan
stav
trhov kultra
2.4. Organizan tmel

Podstatou tejto dimenzie je zjednocova a stmeova lenov organizcie, zabezpeova
a podporova ich sdrnos. Prstup zameran na vzjomn dveru a oddanos je typick pre
kultru klanov. V prpade kultry adhokratickej s stmeovacmi faktormi najm
experimentovanie, inovatvnos, rozvoj a sstavn rast. V organizcii zameranej na trhov
kultru s tmelmi orientcia na vazstvo, dosahovanie vsledkov a spechu. Zjednocujcim
prvkom organizcie s hierarchickou kultrou s formlne pravidl a dsledn zabezpeovanie
chodu organizcie prostrednctvom ich striktnho dodriavania.
Vedeck zistenia v sledovanej dimenzii naznauj, e pre aktulny stav s typick prejavy
kultry hierarchickej (17365 b.), o v podstate znamen, e policajn organizciu dr
pohromade dkladn dodriavanie organizanch zsad a noriem. Okrem toho je to tie
orientcia na spech a dosahovanie vsledkov (kultra trhov - 12640 b.). Vzjomn dvera
a draz na experimentovanie, inovatvne prstupy a uplatovanie kreativity ako prejavy kultry
klanovej, resp. adhokratickej s v tejto dimenzii druhorad.
64
,
Policajti by preto privtali, keby stmeujcimi prvkami boli prve vzjomn dvera a oddanos
Policajnmu zboru (kultra klanov - 17150 b.). Nepopieraj vak ani dleitos a
opodstatnenie kultry hierarchickej (9770 b.), adhokratickej (9070 b.), i kultry trhovej (8725
b.) v podmienkach policajnej organizcie.
Uveden skutonosti demontruje obrzok 4.
Obrzok 4, Organizan tmel
klanov kultra
17150
8935
hierarchick17365 adhokratick
6090 9070
kultra 9770 kultra
8725
aktulny stav
12640
preferovan
stav
trhov kultra
2.5. Prioritn strategick faktory strategick draz

V centre pozornosti tejto dimenzie stoja tie faktory, ktor naznauj, na o je organizcia
zameran z dlhodobho hadiska, na o kladie akcent a o zdrazuje s ohadom na
budcnos. i ide o rozvoj udskch zdrojov, otvorenos a vzjomn dveru (klanov kultra),
i tvorivos, inovcie, podporovanie novch vziev (kultra adhokratick), alebo zadvanie
dlhodobch cieov a dosahovanie spechu (kultra trhov), prpadne stabilitu, dsledn
kontrolu, plynul priebeh procesov a podobne (kultra hierarchick).
Aktulne policajn organizcia kladie strategick draz predovetkm na stabilitu, vkonnos,

kontrolu plnenia loh a zabezpeovanie plynulej realizcie procesov podporujcich realizciu
loh policajno-bezpenostnho charakteru (kultra hierarchick - 16340 b.). Pozornos tie
venuje zadvaniu a dosahovaniu dlhodobch cieov a spechu (kultra trhov 13895 b.).
Z pohadu preferovanho stavu policajti by ocenili vyiu dveru, otvorenos, vzjomn
spoluprcu a priatesk pracovn prostredie na jednotlivch tvaroch Policajnho zboru
(kultra klanov - 15250 b.). Okrem toho poaduj tie vytvori v priestor na vyhadvanie
a podporu novch vziev, inovci, i originlnych rieen (kultra adhokratick 11075 b.).
65
,
V svislosti so zisteniami v tejto oblasti v rmci kultry Policajnho zboru za zmienku stoj
zistenie jasnho rozporu medzi aktulnou a preferovanou situciou, kee najmenej sten
boli prve prejavy kultry trhovej a hierarchickej.
Prezentovan vsledky shrnne zaznamenva obrzok 5.
Obrzok 5, Prioritn strategick faktory - strategick draz
klanov kultra
15250
8460
hierarchick16340 adhokratick
10660 6355 11075
kultra kultra
8555
aktulny stav
13895
preferovan
stav
trhov kultra
2.6. Kritri spechu

spenos me by v organizcii definovan na zklade rozvoja udskch zdrojov, tmovej
spoluprce a dvery zamestnancov, o je charakteristick pre kultru klanov. spech je
mon tie dosiahnu prostrednctvom jedinenosti poskytovanch sluieb a inovci, o je
typick pre adhokratick kultru. Pri trhovej kultre je spech definovan zskanm
dominantnho postavenia na trhu a dosahovanm vytench cieov. Efektvnym,
zodpovednm a spoahlivm poskytovanm sluieb sa vyznauje spech definovan
v hierarchicky orientovanej kultre.
Poda vyjadrenia respondentov aktulne sledovanmi kritriami spechu v policajnej

organizcii s spoahliv a zodpovedn poskytovanie sluieb v rozsahu zkona, plnenie
harmonogramov, i plynul a efektvne plnenie loh sluobnho charakteru (hierarchick
kultra 16785 b.). Dleit je tie dosahovanie vytench cieov a loh z nich vyplvajcich
(trhov kultra 11805 b.).
Preferovanmi kritriami spechu policajnej organizcie s poda vyjadrenia respondentov

tzv. mkk faktory, ktor s reprezentovan naprklad drazom na rozvoj udskch zdrojov,
tmov spoluprcu, participciu a oddanosou vetkch zamestnancov hlavnmu poslaniu
66
,
policajnej organizcie (klanov kultra - 17390 b.) Prslunci Policajnho zboru si zrove
uvedomuj aj dleitos existencie hierarchicky orientovanej kultry potrebnej pre
dosahovanie spechu, t. j. zameranos na efektvny, dsledn, plynul, spoahliv vkon
sluobnch innost (12460 b.).
Vedeck zistenia v tejto oblasti shrnne znzoruje obrzok 6.
Obrzok 6, Kritri spechu
klanov kultra
17390
9790
12460 5995 7195
kultra kultra
7850
aktulny stav
11805
preferovan
stav
trhov kultra
2.7. Celkov rove organizanej kultry Policajnho zboru

Vedeck etrenia v oblasti aktulneho hodnotenia celkovej rovne policajnej kultry poda
metodiky OCAI signalizuj prioritn postavenie kultry hierarchickho charakteru (95460 b.)
v policajnej organizcii. Tto kultra je typick pre kultru bezpenostnch systmov, pre
organizciu s prevldajcimi prvkami formlnosti a prsnej truktrovanosti, v ktorej sa
zdrazuj postupy, pokyny, predpisy organizan normy. Prvkom, ktor zabezpeuje jej
sdrnos, s formlne pravidl. Policajn manari v zujme zabezpeenia efektvneho
plnenia loh sluobnho charakteru s dobrmi koordintormi, organiztormi. Draz klad
na zabezpeenie plynulej realizcie procesov, na dosiahnutie bezchybnho chodu policajnho
tvaru, ich cieom je vkonnos a kontrola plnenia loh. Policajti za spech povauj
spoahliv poskytovanie sluieb obanom i spolonosti, plnenie loh vymedzench
v plnovacch dokumentoch s vynaloenm minimlnych nkladov. Patrin miesto
v policajnej organizcii patr i kultre trhovej (84400 b.), ktor sa orientuje na vsledky
a dosahovanie meratench cieov ako vznamn kritrium spechu. Policajn manari
pohaj svojich podriadench zamestnancov k vysokm vkonom, klad na nich vysok
poiadavky, s prsni, vyaduj dslednos, podporuj saivos. V sasnosti policajn
organizciu stmeuje orientcia na vazstvo.
67
,
Na rozdiel od tohto aktulne zistenho stavu policajti by uprednostnili a privtali organizan

kultru s charakteristickmi rtami kultry klanovej (96035 b.). Tento druh kultry je
vytvoren na zklade podobnosti s organizciami rodinnej povahy, v ktorch m dominantn
postavenie priatesk pracovn prostredie a atmosfra. Pre tto kultru je typick zdieanie
hodnt a cieov, sdrnos, tmov myslenie, spolon vedomie my, ako aj starostlivos a
rozvoj udskch zdrojov, vysok dvera a otvorenos. Tieto faktory predstavuj kov
kritri spechu. Vedci svojich podriadench podporuj, klad draz na spoluprcu,
participciu a konsenzus. Organizciu klanovej kultry stmeuje lojalita zamestnancov, ich
vysok oddanos a vzjomn dvera.
Zisten vsledky zrove poukazuj na skutonos, e samotn prslunci Policajnho zboru si

plne uvedomuj opodstatnenos a chpu vznam kultry hierarchickej (75255 b.) a trhovej
(48490 b.) v podmienkach Policajnho zboru vzhadom na jeho pecifick poslanie
a charakter loh z neho vyplvajcich. Napriek tomu by ale uprednostnili kultru klanov
pred trhovou.
Celkov vedeck zistenia v tejto oblasti prehadne dokresuje obrzok 7.
Obrzok 7, Celkov organizan kultra policajnej organizcie
klanov kultra
96035
52470
95460
75255 39740
kultra kultra
48490
aktulny
84400 stav
trhov kultra
Komplexnou komparciou prezentovanch vedeckch zisten poda metodiky OCAI sme

dospeli k zveru, e v oblasti aktulneho a preferovanho stavu kultrnych typov
v Policajnom zbore prevlda hierarchick kultra spolu s trhovou, oproti respondentmi
poadovanej klanovej kultre. Tm sa potvrdili nae predpokladan oakvania ohadom
zastpenia jednotlivch kultrnych typov v podmienkach policajnej organizcie (tabuka 1):
68
,
Tabuka 1, Kultrne typy policajnej organizcie

Aktulny stav Preferovan stav
Zastpenie jednotlivch kultrnych typov
v% v%
klanov kultra 19,3 35,3
adhokratick kultra 14,6 19,3
trhov kultra 31,0 17,8
hierarchick kultra 35,1 27,6
Podiel spolu 100,0 100,0
Zver
V zujme efektvneho riadenia policajnej organizcie a podpory vkonnosti je potrebn
poznva a porozumie aspektom policajnej kultry s prihliadnutm na jej pecifik. Na
zklade toho je mon identifikova/diagnostikova jej siln a slab strnky, resp. rezervy
a z nich vyvodi, resp. navrhn urit odporania a realizova potrebn intervencie. loha
to nie je jednoduch, pretoe policajn kultra nie je nikde vymedzen a formalizovan, je to
nehmataten a jedinen jav, ktor je vemi zloit a mnohodimenzionlne podmienen.
Vsledky, ku ktorm sme dospeli v tdiu empirickho spracovvania policajne relevantnch
informci, signalizuj, e Policajn zbor vykazuje v oblasti policajnej kultry nielen siln miesta
(ako naprklad stabiln prostredie, orientcia na vsledky a podobne), ale aj urit rezervy (hlavne
v oblasti motivcie, komunikcie, inovci a rozvoja). Tieto vak mu by vnman nielen
radovmi prslunkmi PZ ale aj samotnmi policajnmi manarmi ako prleitosti, ktor
ponkaj priestor na zlepovanie sa.
Najvie pozitva a rezervy boli diagnostikovan v oblastiach, ktor vizualizuje obrzok 8.
Obrzok 8, Oblasti policajnej kultry s prevahou pozitv a rezerv
prstup k vzdelvaniu oblas tmovej spoluprce

stabiln prostredie oblas motivcie
orientcia na vsledky oblas komunikcie
orientcia na detaily oblas zmien
oblas inovci a prijmania
rizika
69
,
Z prezentovanch zisten vyplynulo, e medzi zkladn charakteristiky policajnej kultry

meme aktulne zaradi:
neosobn, formlne vzahy a komunikciu, zameranos na detaily, dokonal vkon;

ochotu pomha si ako prejav profesionlnej sdrnosti;
centralizovan rozhodovanie, niekokonsobn preverovanie a dsledn kontrolu;
dodriavanie tzv. kdexu mlanlivosti;
uplatovanie autority a moci nadriadenmi a kovmi jednotlivcami a ich koordinciu
nich rovn riadenia;
plnenie si pracovnej role jednotlivcami na policajnch tvaroch pri vkone sluobnch
povinnost;
hodnotenie na zklade dosiahnutch vsledkov;
prun reagovanie na rizik a nebezpeenstv;
zlyhvanie komunikcie a informovania o dleitosti zmeny;
neochotu prijma zmeny a neprun reagovanie na ne;
odmeovanie efektvneho vkonu a sankcionovanie nedostatkov pri vkone sluobnch
innost disciplinrnymi opatreniami;
rovnak nronos poiadaviek kladench na vkon policajtiek a policajtov.
Dosiahnutie poadovanej respondentmi preferovanej - rovne policajnej kultry si vyaduje

ete vea (a asto aj zsadnch) zmien. K tomu me napomc repektovanie zsad zdravej
organizanej kultry, ku ktorm vo veobecnosti patria (Urban, 2003; Ddina, Odchzel, 2007):
organizcia psob ako tm,

otvoren komunikcia,
siln motivcia a organizan identita,
otvorenos voi zmenm,
priazniv socilno-psychologick atmosfra,
spravodliv a objektvne hodnotenie vsledkov,
prstup k vzdelvaniu.
Zverom je potrebn zdrazni, e organizan kultra Policajnho zboru (policajn kultra)

predstavuje historicky podmienen faktor s vraznmi pecifickmi charakteristikami. Jej
zdokonaovanie si na jednej strane vyaduje zamestnancom policajnej organizcie pravidelne
sprostredkovva nov hodnoty, normy a pravidl sprvania, na strane druhej umoni im si
ich overi a osvoji. I tu je vak dleit si uvedomi, e omnoho jednoduchie a rchlejie
prijmaj prslunci PZ pozitvne zmeny, pri negatvne vnmanch zmench naopak chba ich
nadenie a zavedenie tchto zmien do policajnej praxe nie vdy prina iaduci efekt. Ak chce
preto Policajn zbor kvalitne napa svoje pecifick poslanie k veobecnej spokojnosti
obanov, je nevyhnutn, aby hodnoty vetkch jeho lenov boli v slade s hodnotami
policajnej organizcie.
70
,
Referencie a citcie
(1) BARIIOV, ., PAJPACHOV, M. 2015. Mkk faktory spechu policajnej organizcie
ako nenahraditen zdroj jej prosperity. In: Manament podnikania a vec verejnch
dialgy : vedecko-odborn asopis Slovenskej akadmie manamentu. Bratislava: SAM, .
26. s. 59-71. Ro. IX. ISSN 1337-0510.
(2) DDINA, J., ODCHZEL, J. 2007. Management a modern organizovan firmy. Praha:
Grada Publishing, 2007. 328 s. ISBN 978-80-247-2149-1.
(3) GOLDSMITH, A. 1990. Taking Police Culture Seriously: Police Discretion and the Limits of
Law, In: Policing and Society, 1990, Vol. 1, No 2, p. 91114.
(4) HOFSTEDE, G. 1997. Cultures and Organizations: Software of the Mind. New York:
McGraw-Hill, 1997.
(5) KACHAKOV, A. 2010. Organizan kultra. Bratislava: Iura Edition, 2010. 137 s. ISBN
978-80-8078-304-4.
(6) LUKOV, R., NOV, I. et al. 2004. Organizan kultura. Praha: Grada Publishing, 2004.
176 s. ISBN 80-247-0648-2.
(7) LUKOV, R. 2010. Organizan kultura a jej zmna. Praha: Grada Publishing, 2010. 240
s. ISBN 978-80-247-2951-0.
(8) MLLER, D. 2013. Kultura organizace je cestou ke strategii. Praha: Management Press,
2013. 267 s. ISBN 978-80-7261-265-9.
(9) MURDZA, K. 2009. Policajn kultra In: Policajn teria a prax 1/2009, ro. XVII, s. 37-48.
Bratislava: APZ, 2009. ISSN 1335-1370.
(10) PAJPACHOV, M. 2012. Modely organizanej kultry ako vchodisko poznvania
policajnej kultry. In: Policajn teria a prax. Bratislava: APZ, 2012. . 2. ro. XX. s. 5-21. ISSN
1335-1370.
(11) PAJPACHOV, M. et al. 2013. Faktory spechu policajnej organizcie. Projekt
vedeckovskumnej lohy . 185. Bratislava: APZ, 2013. 47 s.
(12) PAJPACHOV, M., BARIIOV, . 2014. Faktory spechu policajnej organizcie. Prieben
sprva z vskumu k vedeckej lohe . 185. Bratislava: APZ, 2014. 28 s.
(13) SCHEIN, E. H. 1992. Organizational Culture and Leadership. San Francisco: Jossey-Bass
Publishers, 1992.
(14) Zkon . 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znen neskorch predpisov.
(15) Zkon . 73/1998 Z. z. o ttnej slube prslunkov Policajnho zboru, Slovenskej
informanej sluby, Zboru vzenskej a justinej stre Slovenskej republiky a elezninej
polcie v znen neskorch predpisov.
71
,
PROFESSIONS: EDUCATION
MONOSTI MERANIA SOCILNEJ KLMY V INTEGROVANEJ TRIEDE SO IAKOM
SO SLUCHOVM POSTIHNUTM
The possibility of measuring the social climate in integrated classes with pupils with hearing
disabilities
Vladimra Belikov8
Abstract
In this article we will focus on the social climate in the class, which is in the process of
integration, and we believe that otherness in which the voice of pupils with hearing
impairment affects the otherness class. Currently, that constantly changes, so do the
requirements of economic - social, it changes the school and work in it. 21st century is
characterized by changes in the views and engage in school life.
Keywords
Integration, social climate in the classroom, measuring change classes, pupils with hearing
impairments.
Abstrakt
V tomto prspevku sa budeme venova socilnej klme triedy, ktor je v procese integrcie, a
domnievame sa, e inakos, akm sa prejavuje iak so sluchovm postihnutm m vplyv na
inakos triedy. V sasnej dobe, ktor sa neustle men, menia sa aj poiadavky ekonomicko
spoloensk, men sa aj kola a prca v nej. 21.storoie je charakteristick zmenami v
nzoroch a zasahuj do ivota koly.
Kov slov
Integrcia, socilna klma v triede, meranie klmy triedy, iak so sluchovm postihnutm.
JEL Classification
I240 Education and Inequality
1. kolsk klma triedy so iakom so sluchovm postihnutm

Terminologick problmy m kad veda, nevynmajc pecilnu pedagogiku, kde
terminologick nejednotnos je vek. V polovici minulho storoia sa pouvali termny ako
chybn, obmedzen, pokoden, zmrzaen jedinci. Tieto a hanliv oznaenia asom ustpili
termnom handicapovan i defektn iaci alebo termnu jedinci so pecilnymi edukanmi
potrebami. Pejoratvne termny urali zkladn atribty udskej dstojnosti. Rovnos prv
8 Katedra Pedagogiky, Pedagogick Fakulta, Univerzita Kontantna Filozofa, Drovsk 4, Nitra,

vbelikova@ukf.sk
72
,
udskch osb, ako uvdza A. H. Maslow (2000), vyplva z rovnakej osobnej dstojnosti
vetkch ud nezvisle od ich fyzickej i intelektulnej zdatnosti alebo stupa spoloenskej
rovne. . Vaek a kol. (1994) v terminologickom a vkladovom slovnku pecilnej pedagogiky
definuje pojem defekt ako trval vrazn nedostatok (chybu) integrity alebo funkciu
udskho organizmu alebo jeho vznamnej asti. ah nedostatok sa popisuje ako deficit,
porucha alebo naruenie (Vaek a kol., 1994). V. Merlin (1995) sa prikla k tm odbornkom,
ktor za najvhodnej povauj termn iaci so pecilnymi edukanmi potrebami a z
hadiska kolstva upozoruje, e s pre ns dleit hlavne vzdelvacie potreby. Ako
najvstinej preferuje termn iaci so pecilnymi (pecifickmi) vzdelvacmi potrebami a
nie pouvan medzirezortn termn zdravotne postihnut iak. V sasnej pedagogickej
praxi sa bene pouva pojem iak so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami.
Odkazuje najm na vytvranie vhodnch podmienok pre vchovu a vzdelvanie vetkch det,
teda aj tch, ktor sa navzjom lia svojm individulnym potencilom. Pri slovch ,,iak so
pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami si nezainteresovan itate me mylne
vysvetli, e ide iba o iaka, ktor m viditen zdravotn postihnutie, no pecilne vchovno-
vzdelvacie potreby me ma i iak s vvinovmi poruchami uenia a sprvania, iak zo
socilne znevhodnenho prostredia, ale prve aj iak nadan a talentovan. Keby sme sa
sptali mm, ak maj deti, urite by kad bez vhania odpovedala: Moje diea je
talentovan, genilne, vnimon, ... Pri takejto odpovedi by sme nemohli protestova,
pretoe kad lovek je jedinen, genilny a vnimon v jeho najzkladnejej podstate.
.Vaek (2005) v publikcii Zklady pecilnej pedagogiky spomna, e socilne sprvanie
jedinca je determinovan dodriavanm rznych noriem (etickch, spoloenskch, prvnych a
pod.). Pristpi na pecilnu vchovu je potrebn vtedy, ak sa nedodriavaj alebo poruuj
spomnan normy. Dvodom pre pecilnu vchovn starostlivos s zvyajne aj vrazn
nedostatky v sfre kognitvnej, motorickej, komunikanej, socilno-emonej alebo ich
kombincie.
1.1. Nhad do histrie skmania

Pozrieme sa na detailnejie vskumy zaoberajce sa pozitvnymi a negatvnymi dsledkami
integrcie. Doterajie vskumy analyzovali postoje iakov v svislosti so iakmi so VVP. Bliie
B. Gottlieb (1981) v svislosti s mentlnym postihnutm, C.M. Roberts a P.R. Smith (1999) sa
zamerali na sprvanie vrstovnkov voi iakom so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi
potrebami, N.J. Fenrick a T.K. Petersen (1984) v svislosti s kvalitou priateskch vzahov
medzi intaktnm iakom a iakom so VVP. Na Slovensku sa tomu venovali K. Trlicov (1995),
I. Ue (1998), ktor zisovali socilny status iakov v integrovanch triedach zkladnch kl.
Spomnan autori proklamovali, e nim socilnym preferencim iakov s postihnutm
zodpoved aj skutonos ich vej socilnej izolovanosti. Pomocou sociometrie zisovali
poet prijatch a odoslanch volieb. Vsledky vak nepotvrdili predpoklad odstrnenia
izolcie iakov s postihnutm v integrovanch triedach zkladnch kl. Ak aj uitelia poda
nich aplikovali pozitvnu intervenciu v tejto oblasti, efekt sa iastone prejavil u intaktnch
iakov v tendenci pomc iakom s postihnutm. Nebolo vak bliie popsan o ak
intervenciu ilo, o bolo jej lohou a akm spsobom bola pouit. V svislosti so sluchovm
73
,
postihnutm rieili vskum aj M. Stinson a S. Antia (1999) ktor zistili, e intaktn iaci
prehliadaj a menej si vyberaj za priateov iakov s postihnutm. Taktie zistili, e iaci s
postihnutm asto oznauj kolu ako nepriatesk alebo ako miesto osamotenia. Tieto
vsledky ns prekvapili, i napriek tomu, kedy sa uskutonil vskum, je vak potrebn pota
aj s tmto variantom. Nie kad diea ponma svoju integrciu v najlepom svetle, asto za
neho rozhoduj rodiia bez ohadu na nzor dieaa. asto sa stva, e diea (iak) v dan
chvu neriei integrciu, ale a ako dospel jedinec, ktor spomna na negatvne i pozitvne
dsledky svojej integrcie. D. Kuhar (1997) sa vo svojej tdi v ubane zaoberal socilnym
statusom integrovanch 7- 15 ronch iakov so sluchovm postihnutm v 30 triedach
zkladnch kl. Vsledky ukazovali, e iaci so sluchovm postihnutm boli spen v
akademickch vsledkoch, avak boli osamel a menej obben u svojich intaktnch
rovesnkov. Socilnou integrciou iakov so sluchovm postihnutm sa zaoberal aj L.N.
Wauters (2007), ktor pomocou dvoch sociometrickch loh sledoval vzjomn
repektovanie sa, socilne kompetencie a priatesk vzahy. Vsledky z tohto vskumu
poukazuj na to, e vzjomn repektovanie sa a priatesk vzahy s rovnak, ale socilne
kompetencie sa vrazne odliuj. Vo vzahoch medzi iakmi so sluchovm postihnutm a
intaktnmi zaznamenal zven prosocilne sprvanie sa a u osamelch iakov so sluchovm
postihnutm vyie utiahnut sprvanie sa. Hlavnmi bodmi klmy a kohzie triedy v integrci
je vzjomn repektovanie sa, vzjomn vzahy, ponmanie svojej triedy a prosocilnos. iaci
s postihnutm potrebuj rozvja socilne zrunosti, a tie s potrebn pre al socilny rozvoj
i rozvoj socilnych vzahov aplikovaten aj v neskorom obdob. M.E. Gifford-Smith a C.A.
Brownell (2003) poukazuj na to, e u obbench iakov s postihnutm s vekm potom
kamartov je vy predpoklad prosocilneho sprvania sa medzi nimi (spoluprca, pomoc,
ohaduplnos..), ako u menej obbench iakov so sluchovm postihnutm. rove
vzjomnho prijatia me ovplyvni monos zska priateov. Priatestvo poskytuje kontext
pre socilny, emocionlny a kognitvny vvoj iakov so sluchovm postihnutm. iaci s
postihnutm s vm mnostvom priateov sa uku ako viac spoloensk, prosocilnej a
maj vyie sebavedomie (Hartup, K., 1996). Vsledky tchto vskumov dokazuj, e
integrcia iakov s postihnutm je proces vedci potencilne k pozitvnym aj negatvnym
vsledkom. Na jednej strane proces integrcie ponka lepie akademick vedomosti, rozvoj
pozitvnych postojov intaktnch vrstovnkov k postihnutm, na druhej strane vak me
prinies i vea negatvneho neobbenos, izolovanos. Preto je povinnosou kadho
pedagga dohliada na kad jeden individulny prpad integrcie a vedie promptne a citlivo
reagova v prospech iakov s postihnutm a ich spoluiakov v bench zkladnch kolch. Z
toho nm vychdzalo aj smerovanie vskumu. Vzhadom na vlastn sksenosti a sksenosti z
praxe sme radi smerovali aj n vskum. Rozhodli sme sa pre kvalitatvny vskum. Kvalitatvny
vskum m svoje miesto v humnnych vedch. Autori sa stotouj s kvalitatvnym
vskumom s explorciou, popisom a schvauj jeho vyuitie vtedy, ke sa o skmanej tme
vie pomerne mlo. Problematika klmy a kohzie triedy v podmienkach integrcie je pomerne
nov, mlo prebdan a za tchto okolnost sme zvolili cestu smerom ku kvalitatvnemu
vskumu.
74
,
Z vymedzenho vskumnho problmu vyplynuli nasledovn vchodisk:

Zisti, i prtomnos iaka s postihnutm ovplyvuje klmu a kohziu triedy.
Zisti, i tandardizovan vskumn nstroje meraj klmu a kohziu triedy v
podmienkach integrcie.
Vskum bol rozdelen do viacerch vskumnch orientci, ktor vychdzaj z vyie
spomenutch vchodsk. Vychdzajc z teoretickch prstupov a praxe i vzhadom na
vskumn problm sme si zvolili vskumn otzky, ktor sme rozdelili do tchto orientci:
Prvou orientciou vskumu je analyzovanie a diagnostikovanie klmy a kohzie triedy v
podmienkach integrcie. Kldli sme si tieto vskumn otzky:
Ak vplyv m prtomnos iaka so sluchovm postihnutm na klmu a kohziu triedy?
Odliuje sa pohad intaktnch iakov na socilnu klmu v triede?
Druhou orientciou vskumu je dlhodob pozorovanie vzahov medzi iakom so sluchovm
postihnutm a intaktnmi iakmi a ich vzjomn ovplyvovanie sa. Kldli sme si tieto
vskumn otzky:
Ak s vzahy intaktnch iakov k iakovi so sluchovm postihnutm v triede?
Ak je rola intaktnho prsediaceho spoluiaka k iakovi so sluchovm postihnutm?
Tretou orientciou vskumu je implementcia a komparcia pouitch tandardizovanch
vskumnch nstrojov. Kldli sme si tieto vskumn otzky:
Meraj tandardizovan vskumn nstroje to, o mera maj aj za inch podmienok?
Podmienok integrcie?
Ak tandardizovan vskumn nstroj je meraten aj za podmienok integrcie?
Vskumn otzky boli v priebehu vskumu poloen o najirie a v priebehu vskumu sme
ich spresovali vzhadom na predmet vskumu. Vchodiskovm motvom je skmanie klmy
a kohzie triedy v podmienkach integrcie.
2. Empirick skmanie socilnej klmy v integrovanej triede so iakom so

sluchovm postihnutm
2.1. Ciele, lohy a metdy vskumu
Ciele vskumu a vskumn lohy sme vymedzili v nadvznosti na vskumn otzky, ktor s
najdiskutabilnejie, a ktor vychdzaj z vskumnho problmu a z praxe:
Pozitvnu a priazniv klmu v triede meme podporova zadvanm aplikovanch loh, ktor
vyaduj spoluprcu. Tmto sa podporuje kohzia triedy a pokojn prca v triede medzi
iakmi, pretoe nem tendenciu smerova k saivosti. Veobecne je znme, e uebn
spech prpadne nespech iaka vplva na pozciu iaka v triede a poskytuje celkov obraz
kadmu iakovi o svojej triede. Nam cieom bolo poui tandardizovan vskumn nstroj
AKO DRME SPOLU (M.A.Bany L.V. Johnson, 1970), ktor sli na analzu kohzie triedy
s tm, e pouit vsledky nm slili k veobecnmu prehadu k jednotlivm
otzkam.tandardizovan vskumn nstroj DOTAZNK CES NA DIAGNOSTIKOVANIE KLMY
V TRIEDE (J.Mare J.Laek, 1991), nm poskytol ucelenej obraz o integrovanej triede a o
uiteovi. Meral socilnu klmu v triede. Oblas otzok je zameran na zaujatie iaka uenm,
75
,
vzahy medzi iakmi, uiteova pomoc iakom, orientcia iakov na lohy, poriadok a
organizovanos, jasnos pravidiel v triede. tandardizovan vskumn nstroj KLA
SKUPINOVEJ ATMOSFRY, jej autorom je T. Kollrik (1992), slila na analzu a diagnostiku
klmy a kohzie triedy. kla je zaloen na princpe smantickho diferencilu. Cieom
vskumnho nstroja bolo ako zmaj iaci o svojej triede. Kombincia vyie spomnanch
nstrojov v tej istej skupine nm poskytla komparanou metdou mnostvo dajov, ktor
overili platnos klmy a kohzie triedy v praxi vychdzajce z vsledkov.Vzahy medzi iakmi
sme skmali prostrednctvom SOCIOMETRIE (J.L.Moreno, 1947). Sociometriu predklad
autor ako urit teriu, na zklade ktorej mono analyzova truktru skupiny, m socilny
zklad a najlepie sa uplatuje v skupine, kde sa lenovia vzjomne poznaj a s v kontakte.
Pozorovacou metdou sme skmali vzahy medzi iakom so sluchovm postihnutm a iakmi
intaktnmi. Na tto metdu sme pouili tandardizovan vskumn nstroj SCHMA NA
POZOROVANIE VZAHOV MEDZI IAKMI (J.U. Michaelis, 1963). Nebola nam cieom cel
trieda, ale samotn iak so sluchovm postihnutm a jeho prsediaci intaktn spoluiak.
2.2. Vskumn sbor a zdvodnenie vberu

Pri vbere vskumnho sboru sme sa opierali o predmet vskumu, vskumn otzky a
spomenut pramene zaoberajce sa kvalitatvnym vskumom. Pvodn pln skma viacer
integrovan triedy Z nahradil nov zmer, t.j. skma tyri triedy v jednej zkladnej kole a v
kadej triede je integrovan jeden iak so sluchovm postihnutm, iak s vvinovmi
poruchami uenia, iak s poruchami sprvania. Zkladnm sborom vskumnej vzorky s
integrovan iaci na II. stupni v benej zkladnej kole v Nitre.
2.3. Zhrnutie analz vskumnch otzok a podnety k diskusi

V poiatonej fze boli vskumn otzky kladen o najirie, ktor v priebehu vskumu boli
viackrt modifikovan a upraven. V rmci realizcie vskumnch zisten sme museli niektor
otzky ponecha otvoren, predstavovali rzne dilemy svisiace so zloitmi otzkami
integrcie. Tma integrcie je vemi citliv a hkliv zleitos, dotka sa kadho od koly,
pedaggov cez iaka so sluchovm postihnutm po rodiov. I mierne negatvne pripomienky,
resp. zistenia s predmetom a dvodom k vyostrujcej diskusi. Nam cieom bolo
predovetkm zisti mieru socilnej integrcie z hadiska socilneho aspektu vchovy. Na
niektor vskumn otzky konkrtne zodpoveda nebolo jednoduch alebo mon
. Ak vplyv m prtomnos iaka so sluchovm postihnutm na klmu a kohziu triedy?
Odliuje sa pohad intaktnch iakov na socilnu klmu v triede?
kolsk trieda je kolektv, v ktorom m kad iak svoje socilne postavenie. Mierou
postavenia v triede je individulny socilny status iakov. Pre potreby zistenia miery
ovplyvnenia prtomnosti iaka so sluchovm postihnutm na klmu a kohziu triedy sme pouili
tandardizovan vskumn nstroje. Z hadiska funknosti tieto nstroje meraj, to o mera
maj. Otzka vak znie, i meraj aj za inch podmienok, ktor mu ovplyvni klmu a kohziu
triedy? Existuj minimlne rozdiely na vplyv klmy a kohzie triedy, ktor iak so sluchovm
postihnutm me spsobi, avak sa tieto rozdiely nedaj zoveobecni. Vidme znan
rozdiel medzi triedou, ktor iak so sluchovm postihnutm navtevuje od prvho ronka a
76
,
medzi triedou, do ktorej priiel iak so sluchovm postihnutm neskorom ronku. Je

evidentn rozdiel vo vnmania prtomnosti takchto iakov v oboch prpadoch. Kee nam
vskumnm sborom bol druh stupe zkladnej koly, iaci si u vo vysokej miere zvykli za
tie roky na prtomnos takho iaka, rozdiel v klme a kohzie triedy neregistruj. Ber ho ako
sas triedy. Z tohto nm vychdza, e mono by bolo zaujmav skma klmu triedy na
prvom stupni zkladnej koly, kedy iaci prvkrt prichdzaj do styku s tmto postihnutm.
Avak tandardizovan vskumn nstroje s pouiten od druhho stupa zkladnej koly.
Ako to riei v tomto prpade? Tto otzka me by predmetom alch vskumov.
Ak s vzahy intaktnch iakov k iakovi so sluchovm postihnutm v triede?
Pre potreby nho vskumu sme zvolili dve socilne situcie pozvanie na narodeninov
prty a sedenie v lavici. V prvej z nich pozitvnu a negatvnu monos. Individulnym
sociogramom predchdzala sociometrick matica. Zoskupenie mier individulneho
socilneho statusu je u iakov so sluchovm postihnutm v kadom ronku rozdielne. V
niektorch prpadoch dominuj optovan pozitvne voby, v alom prpade prijat
negatvne voby. Dokonca v dvoch prpadoch len jedna optovan voba. Neexistuje tu
vznamn rozdiel v pote prijatch a odoslanch volieb. Zsadn vznam pre iakov so
sluchovm postihnutm m kvalita kamartstva (i ke sa to tka jednej osoby) a nie kvantita.
V niektorch prpadoch kvantita kamartskych vzahov v globlnom ponman je znakom
spenej a bezproblmovej socializcie iaka so sluchovm postihnutm, nie vak v kadom
prpade to plat.
Ak je rola intaktnho prsediaceho spoluiaka k iakovi so sluchovm postihnutm?
Pozitvnu obojstrann vobu zo sociometrie iakom so sluchovm postihnutm vo vetkch
prpadoch optoval intaktn spoluiak, s ktorm sed v jednej lavici. Nenachdzame vznamn
odlinosti jeho role, avak musme zdrazni, e dochdza k vej toleranci, ochote a
trpezlivosti zo strany intaktnho iaka. Triedny uite vo vine prpadov posad k iakovi so
sluchovm postihnutm ikovnejieho iaka s dobrm sprvanm, humnnymi predpokladmi
na dlhiu dobu. Na jednej strane vidme vhody zo strany iaka so sluchovm postihnutm, je
navyknut na jeho spsob poskytovania pomoci, ktor mu prospieva. Avak na druhej strane
je nutn astejie obmieanie a odbremeovania intaktnho spoluiaka. iak so sluchovm
postihnutm mus oksi aj rozdielne prstupy pomoci zo strany inch spoluiakov, pretoe v
budcnosti prde do styku s inmi formami pomoci. Ostatn intaktn iaci by mali by zapojen
do procesu pomhania, tolerancie, trpezlivosti a ochote voi iakovi so sluchovm
postihnutm. Tmto spsobom si rozvjaj aj humnne kompetencie, ktor v budcnu mu
omnoho viac rozvin. Na otzky: Meraj tandardizovan vskumn nstroje to, o mera
maj aj za inch podmienok? Podmienok integrcie? Ak tandardizovan vskumn nstroj
je meraten aj za podmienok integrcie? sme odpovedali v nasledujcej samostatnej
podkapitole.
2.4. Komparcia a vyuitie tandardizovanch vskumnch nstrojov vzhadom na

predmet vskumu
Socilnu atmosfru a klmu triedy chpeme ako znak kadej skupiny a jej dynamiku
vyjadrujeme schopnosou, silou a vchovou lenov. kolsk trieda m svoju atmosfru a
77
,
klmu, ktor riadi jej stav a vzjomn vzahy a komunikciu. Medzi dleit znaky socilnej
klmy v kolskej triede patr: osobnos uitea, osobnos iaka, edukan proces, rove
edukanho procesu, kohzia a skupinov dynamika. Tieto znaky s nielen sasou socilnej
klmy triedy, ale i celkovej klmy koly. Rozbory vsledkov ukzali, e pouit metdy s
vhodn pre diagnostikovanie kolskch tried. Dotaznk CES na diagnostikovanie klmy v triede
(J. Mare J. Laek) a vskumn nstroj Ako drme spolu (M.A. Bany L.V. Johnson) s
vhodnmi dotaznkmi na meranie klmy a kohzie triedy. Z nich mu uitelia zska
dostaton informcie o aktulnej situcii v triede. Zrove zskaj prostrednctvom
vskumnho nstroja Ako drme spolu dostatok nzorov na triedu, na uiteov a na uenie
sa. Z tohto pohadu vnmame pre uitea prnos a obohatenie sa o informcie, ktor iaci na
triedu maj. Pre uitea by to mal by jeden z dleitch aspektov vo vchovno vzdelvacom
procese. Na zklade tchto informci me prehodnoti svoj prstup k triede. Najvhodnejou
pre vskumn ely vzhadom na predmet vskumu a vskumn vzorku sa nm zdaj
tandardizovan vskumn nstroje T. Kollrika kla skupinovej atmosfry a J.L. Morena
Sociometria. Z praktickho pohadu kla skupinovej atmosfry me ma svoje skalia: ke
sa od probantov vyaduje, aby opsali atmosfru vo svojej skupine v sri desiatich bipolrnych
adjektv, klovanch smimi stupami, me vies k nedbanlivmu, neseriznemu vyplneniu,
jednak snaha iakov ma to za sebou, jednak kla s smimi stupami je iroko koncipovan
aj pre iakov so sluchovm postihnutm. iaci so sluchovm postihnutm nevnmaj rozdiel
medzi slovami dos a vcelku, uvdzame nzorn prklad na obrzku:
Srden Chladn
8 7 6 5 4 3 2 1
Vemi srden vcelku srden dos srden menej srden trochu chladn dos chladn vcelku chladn vemi chladn
Zistili sme vak, e existuj rozdiely v rovni socilnej atmosfry v kadej triede. Me to by
podmienen individualitou klmy a kohzie triedy, individulnymi a osobnmi predpokladmi
iaka so sluchovm postihnutm, pecifickmi vzjomnmi vzahmi a komunikciou v triede,
ale i tm, ako pristupuje uite k svojej triede a iakom. V sociometri sme pre potreby nho
vskumu zvolili dve socilne situcie. Individulny socilny status bol analyzovan z prijatch
pozitvnych a negatvnych volieb. V rmci kvalitatvnej analzy sme sa zamerali na porovnanie
odoslanch a prijatch volieb iakov so sluchovm postihnutm. Sociometria najvstinejie
poukazovala na modelov situciu vzjomnch vzahov v triedach. Pri sociometri sa
posudzovala rove socilnych vzahov, socilnej adjustcie a zalenenosti iakov so
sluchovm postihnutm medzi intaktnch spoluiakov. Kad trieda je pecifick svojou
klmou, prstup k nej ovplyvuje aj ostatnch iakov, vrtane iaka so SP. Meme naozaj
potvrdi, e ako iaci popsali svoje nzory na triedu, tak je situcia v sasnosti tak ak je v
jednotlivch triedach. V niektorch triedach je prtomn vyia kohzia (7.trieda), v niektorch
vyie prosocilne sprvanie sa (6. a 8.trieda). V inej triede s chladnejie vzahy medzi iakmi,
v ktorej s vytvoren podskupinky, ktor sa vzjomne neovplyvuj, nevmaj sa
78
,
(9.trieda). D sa vak poveda, e v kadej triede sa njde aspo jeden iak, ktor pomha
iakovi so SP.
Zver
Humanistick vchova predstavuje protiklad vchovy, ktor direktvne pristupuje k iakom a
k kole veobecne. V procese edukcie v podmienkach integrcie sa do centra zujmu dostala
osobnos iaka so SP. Od osobnosti iaka so SP sa odvjaj aj vznamn ciele vchovy a
vzdelvania, ktor apeluj na vchovu samostatnch a nezvisle mysliacich ud. Okrem
kognitvnych kompetenci je vak nevyhnutn podporova a rozvja u iakov so SP
kompetencie spojen s nonkognitvnym vnmanm sveta, mme na mysli predovetkm
socilne a komunikan kompetencie. rove participcie iaka so SP a jeho efektvne
psobenie v spolonosti rozvjaj vetky zloky osobnosti iaka so SP. Vyaduje si okrem inho
aj optimlne miesto, priestor, v ktorom prebieha integrovan edukcia. Z uvedenho
usudzujeme, e prostredie koly a klma kolskej triedy je jav, ktor by mal by v centre
pozornosti vetkch zainteresovanch odbornkov (pecilny kolsk pedagg, kolsk
psycholg), eduktorov cez riaditea koly a po iakov. To ako sa v kole iaci ctia, i sa do
koly teia alebo nie, m vek vplyv na celkov postoj k kole, k triede a k prci v nej, o sa
odraz vo vchovno vzdelvacch vsledkoch. Tie mu v minimlnej miere ovplyvni
vchovu a vzdelvanie iakov so SP. Vieme, e integrcia iaka so SP v benej triede si vyaduje
pecifick prstup k jeho vchove a vzdelvaniu, je preto dleit vytvori tak klmu triedy,
aby mu umonila vchovu a vzdelvanie za tchto podmienok. Odporame eduktorom, aby
klme triedy vo svojich pedagogickch prcach venovali nleit pozornos, aby sa pokali
klmu vo svojich triedach diagnostikova v uritch asovch intervaloch, a predovetkm
neustle optimalizova a to v zujme zlepenia vlastnej pedagogickej prce i prce svojich
iakov. Myslme si, e z vsledkov nho vskumu v oblasti alieho vyuitia v teri a praxi by
bolo vhodn zamera sa na sledovanie tchto determinantov socilnej klmy triedy:
- vchovno vzdelvac proces s drazom na socilny aspekt vchovy,

- prstup uitea k iakovi so SP,
- prstup iaka so SP k uiteovi,
- vzjomn vzahy medzi iakom so SP a jeho spoluiakmi,
- vzjomn vzah medzi iakom so SP a uiteom.
Na zver si dovolme skontatova, e vsledky vskumu dopaj aj nae osobn poznatky o

vskumnej vzorke. Pouit tandardizovan vskumn dotaznky spaj svoju funkciu, ale
vzhadom na to, e dan tma zko svis s integrciou, s integrovanm vzdelvanm nesplnili
funkciu merania klmy a kohzie triedy v podmienkach integrcie. Vzhadom na tmu
dizertanej prce sme sledovali rove socilnej klmy triedy v podmienkach integrcie. Z
pouitch diagnostickch metd nm najviac priblila klmu a kohziu triedy kla
skupinovej atmosfry T.Kollrika a Sociometria (J.L. Moreno). Rozbory vsledkov ukazuj, e
pouit metdy s vhodn pre diagnostikovanie klmy triedy. kla je najvhodnejou
79
,
metdou i ke z praktickho pohadu m svoje skalia, napr. e u niektorch iakov me

vies k nedbalmu, neseriznemu vyplovaniu (snaha iakov ma to za sebou). Zistili sme,
e existuj rozdiely v rovni socilnej klmy v jednotlivch triedach. Ns predovetkm
zaujmalo, i sa prejavuje inakos klmy a kohzie triedy v procese integrcie. Stle nm chba
vyjadrenie, i iaci vnmaj svoju integrovan triedu odlinm spsobom, i si uvedomuj
inakos v triede a ako tento fakt prijali z ich osobnho hadiska i z hadiska celkovho. Samotn
participcia iaka so SP nie je predpokladom spenej integrcie, preto zdrazujeme nutnos
venova sa aj otzkam intervenci k rozvoju socilnych a komunikanch zrunost samotnho
iaka so SP a zrove aj socilnej intervencie triedy. Vsledky vskumu poukazuj na to, e
postavenie iaka so SP v spomnanej benej zkladnej kole nie je vade rovnak. S faktory,
ktor sme zistili, napr. e iaci so SP volili v triede viac dievat. Preo? Prejavuj sa
prosocilnejie, tolerantnejie a s viac ochotn pomha? Samozrejme rozhodujca je aj
osobnos iaka so SP (odliuj sa individulnou osobnostnou truktrou a socilnymi
zrunosami, s ktormi disponuj). Z doposia toho, o sme napsali je zrejm, e prstupy k
vytvraniu socilnych vzahov a k pozitvnej klme a kohzie triedy mu by rzne. Za
najdleitej prstup povaujeme stanovenie rozumnch poiadaviek na ich sprvanie. Prv
formulovan poiadavky, prv dojem z poiadaviek na sprvanie, i u zo socilneho alebo z
etickho hadiska, s pre iakov najvznamnejie. iaci musia pozna hranice sprvania sa pri
vetkch situcich. A jedin, kto ich mus s nimi oboznmi je uite. V podstate uite ako
vznamn inite uritm spsobom zasahuje do vchovy, posva hranice sprvania sa, m
urit poiadavky na fungovanie triedy, spoznva sa so iakmi, je ich vzorom a istm
spsobom doke ovplyvni iakov pri sprvan sa vo vzahu ku iakovi so sluchovm
postihnutm. Ak uite akceptuje vo svojej triede iaka so sluchovm postihnutm, dva mu
najavo, e je sasou triedy a spolutvorca klmy triedy, zrove tmto prstupom podporuje
ich socilne vzahy, klmu a kohziu triedy. Pri realizci vskumu sa ukzalo, e pouit
postupy sa nm javia ako primeran a vyhovujce. Pre iakov druhho stupa Z i pre iaka
so SP boli dostatone atraktvne a poskytli nm plastickej obraz o socilnych vzahoch a
interakcich v integrovanch triedach. Je potrebn zvi ete o pouit dotaznka pre uiteov,
ktor by mapoval klmu triedy i socilne kompetencie iakov. Predpokladme tam, e by sa
dali zska objektvnejie informcie, ktor by boli podloen dlhodobmi sksenosami a
dlhodobm sledovanm iakov v inch prirodzench situcich, o v rmci vskumu a
pedagogickej praxe asistenta, prtomnho na niektorch hodinch sme nedokzali inm
spsobom zachyti.
Referencie a citcie
(1)BELIKOV, V. 2014. Socilna dimenzia v inkluzvnej edukcii iakov so sluchovm
postihnutm. Nitra : UKF, 2014, 144 s. ISBN 978-80-558-0655-6.
(2)APEK R., 2010. Tdn klima a koln klima. Praha: GRADA, 2010. ISBN 978-80-247-2742-4.
(4)GAVORA, P., 2010. Ak s moji iaci? Pedagogick diagnostika iaka. Nitra: ENIGMA 2010.
ISBN: 978-80-89132-91-1
80
,
(5)HANULIAKOV, J., 2010. Kreovanie klmy triedy v edukanej praxi. Bratislava: IRIS 2010.
ISBN: 978-80-89256-51-8
(6)KOLLRIK, T. SOLLROV, E., 2004. Metdy socilnopsychologickej praxe. Bratislava:
IKAR, 2004. ISBN 80-551-0765-3
(7)MARE, J. 1998. Sociln klma koln tdy. Hradec Krlov: LF UK 1998. Pehledov tdie)
(8)PLENK, .-UE, I. 2003. Postoje k integrcii v hodnoten chlapcov a dievat v
integrovanch triedach zkladnch kl. Psycholgia a patopsycholgia dieaa. Bratislava:
VPaP, ro. 38, . 2, s. 128-137. ISSN 0555-5574.
(9)TRLICOV, K. (1995). Socilny status postihnutho iaka medzi zdravmi. Psycholgia a
patopsychogia dieaa, 30, 3, 302-307.
81
,
PROFESSIONS: PUBLIC ADMINISTRATION

AUDIT OF VIEW FINANCIAL RISKS
prof. Ing. Nora tangov, CSc. , PhDr. Agnea Vghov, PhD9
Abstract
Financial audit is regulated by the Act 423/2015, as amended, The Act on Statutatory Audit
and the International Standards on Auditing. These fundamental rights prescribe the
performance of financial audit. The role of the financial auditor is to express an objective
opinion on the financial statements and on the budgetary management (when dealing with
an audited entity an entity of public administration). During the process of the financial
audit, the auditor proceeds in accordance with the rules defined in the law on statutatory
audits, as well as, in accordance with international auditing standards, and in each step, he
has an obligation to identify and to assess the risks of the audit for the auditors report to be
correctly understood. The aim of our article is to highlight the importance of the risks
identification, that the auditor meets in practice, and the ways how the auditor eliminates
risks in order to issue the objective report, using which the auditor audits the financial
statements.
Keywords
financial audit, risk, risk types, business risk, financial risk
JEL Classification
H83
1. Types of risks their characteristics

Risk analysis procedures of financial audit are given by the International Standards on
Auditing, ISA 200, under the heading: The overall objectives of the independent auditor. The
international standard ISA 200 is also applied onto the businesses and the public
administration entities. ISA 200 describes the objective of the audit of finacial statements,
which is to enable the auditor to express an opinion whether the financial statements are in
all important relations prepared in accordance with the Accounting Act and the relevant
accounting procedures. (Kare, 2010/2)
The objective of the auditor is to obtain assurance that the financial statements do not have
any material misstatement resulting from fraud or error. It means, that the auditor plans the
9Katedra malho a strednho podnikania, Vysok kola ekonmie a manamentu verejnej sprvy v Bratislave,
Furdekova 16, Bratislava, nora.stangova@vsemvs.sk, agnesa.vighova@vsemvs.sk
82
,
individual audit procedures with the professional skepticism, which is a critical assessment of
audit evidence.
Types of risks are the same for businesses, as well as government entities, but their
occurrence is different in practice.
Table 1 Comparison of types of risk
Type of risk Risks at businesses Risks at public administration
Natural risk Risks in business resulting from the business, which are based on Risks for public administration
objectives of the accounting entity: emerging from the administrative
- Development of new products, that may not succeed management of the organization.
in the market. - The risk, that the public
- The high value of stocks (risk if supplies do exist, risk administration have spent
whether existing stocks of the entity in the future resources effectively,
can be still sold, risk whether the salable price of efficiently, meaningfully
stocks is not lower, than the purchase price. according to the Act on
- Lack of adequate working capital to continue Financial Regulation.
operations of the audited entity (risk, whether there the mayor carries the
is the property cycle in the entity, ensuring sufficient responsibility.
funds for the functioning of the company) - The risk, that the financial
- Declining and unstable industry with more failures in inspection carried out by
business the financial controller was
- Technological development, that may cause the the ensured at a high level
product is outdated
The risk of fraud The risks of the two types of international misstatement, that are The risk of fraud is the same as for the
relevant to the auditor: businesses.
- Misstating resulting from dishonest financial
reporting,
- Misstatements resulting from misappropriation of
assets.
The control risk The risk of the functionality of internal control in audited The risk is the same as for the
organizations. businesses.
Detection risk -is present in an audit company, these risks are related to: The detection risks are the same as for
- The experience of the auditor the businesses
- The selection of the inappropriate procedures
- The incorrect interpretation of the results of audit
procedures.
Source: authors own processing
The role of the auditor is to analyze risks, evaluate them and determine whether they affect
the auditors opinion.
It is necessary for the auditor to know the audited entity and its environement, so that the
auditor has the opportunity to know the risks. This method results also from international
auditing standard ISA 315, which has the name: The identification and the assessment of risks
of material misstatement by exploring of the entity and its environement. (Madera, 2014/6)
For auditor, in order to know the audited entity, it requires different sources of information.
The information about the entity and its environement can be obtained from internal and
external sources. Knowing the audited entity covers financial and non-financial innformation
sources.
83
,
2. Risk identification
Identification of risk is defined as the accurate identification of risks. We will analyze the risk
identification from the perspective of the auditor, because it plays the important role in his
work. After analyzing the risk, the auditor decides, what type of report is issued to the audited
entity.
a) Business risk - is a summarized term for all the risks, that substantially affect the
business, respectively, have an impact on decision-making of the businessman, or on
to the top management of the organization. Business risks, that occur in businesses,
are the risks to the auditor:
- High level of stocks, where there is a risk, that the company will not be able to sell it
for at least at the purchase price.
- The existence of large custom stores for the credit customers create the risk of bad
debts, which may result in insolvency.
- The case when the bank demanded the repayment of the loan before the agreed
maturity. Audited company may have financial difficulties in business activity
continuing.
- General upgrade of the information technologies (especially the accounting software)
are inadequate in many areas accounting in companies is implemented by computer,
therefore any failure of information technologies presents a risk of misstatement in
the accounts and in the financial statements.
Business risk, which could be a risk to the auditor at government entities is present, when
the public administration conduct business activities.
b) Financial risk resulting from the financial activities of an entity, or from the financial
impacts of the transferred financial operations. Financial risk, which indicates
a problem with the duration of the accounting entity belongs into this category.(going
concern) (Kare, 2015/1). International Auditing Standard 570 Going Concern
defines the obligation of the auditor to obtain sufficient and appropriate audit
evidence to suggest, that management in preparing the financial statements
adequately applied the presumption of going concern. (at least one year after the
release of the audit report). This standard also orders to the auditors to come to the
conclusion on the basis of the audit evidence, whether there are significant
uncertainties concerning events, or conditions, that could cause serious doubt about
the accounting entitys ability to continue as a going concern.
84
,
Table 2 Identification and analysis of financial risks and the method of their elimination
The financial risk for the auditor at business entities The financial risk for the auditor at public administration
The risk, that banks and other entities performing loan may Risk that the public administration will have balance or deficit
terminate the support of the business entity due to cancellation, or budget in the budget year.
they may change the conditions for granting loans.
Risks arising from the consequences of significant changes in Risk that the public administration will have total debt under
supplier customer relationships such as the loss of the main the rules of the Act on Financial Regulations.
contractor, greatest consumer.
The risk of losing the right to operate under a license, concession, The risk of budgetary provision of the subject of public
other legal agreement. administration
The procedures of the auditor in identifying of the risk consist of recording of the audit documentation. Auditor in relation to financial
risk documents following facts:
At business entities At public administration

- evaluates and documents the conditions of loans and financing of - evaluates and documents the approved budget as evidence
an entity. there is the minutes of the City Council for approval of the budget
and the report of the main supervisor on budget.
- evaluates and documents the details of loans to the bank. - analyzes the debt policy according to own calculation and
provides evidence of the main supervisor a written statement
on the development of the village debt.
- evaluates and documents the method of liability for example, Auditor shall request written confirmation of the approval of the
various forms of lien budget from the main supervisor, respectively from the Mayor.
RESULT ANALYSIS AND RISK ASSESSMENT
The auditor is satisfied, that the entity will be able to meet its obligations arising out of loans at least one
year after the release of the audotors report.
From Table 2 you can see the auditors procedures for analysis and identification of financial
risks in business and public administration, as well as, the procedure of recording the facts to
audit documentation. The result of the process is the assurance, that the entity will be able
to fulfill its obligations under the loan, and will continuously exist at least one year. This is in
accordance with International Standard on Auditing 570 Going Concern.
85
,
Table 3 International risk defining standards

No. Standard Standards content
1. ISA 200 - The overall objectives of the independent Financial statements in all material respects, prepared in
auditor accordance with the Accounting Act and relevant accounting
procedures.
2. ISA 315 Identification and assessment of the risk of Identification of risks in the business entity.
material misstatement by exploring the business
entity and its environment.
3. ISA 570 Going Concern To obtain sufficient and appropriate audit evidence, that the
audites entity will continue to operate at least one year after the
release of the auditors report.
3. Comparison of procedures of the risk identification.

Auditor, to assess risk factors and eliminate other risks properly, uses the analytical
procedures. Analytical procedures are different in the case of buseness entites and
government entites. Difference results from the fact, that businesses are based on the profit,
and they manage their own and foreign sources. Public administrations are not based on
business, and they manage public funds.
When we compare the business ad public administrations, we can see following facts::
Financial analysis indicators such as 1st, 2nd, 3rd liquidity, and debt indicators are equally
important in both types of entities. Other indicators of profitability are not justified in the
public sector, and vice versa the indicators of financial analysis such as autarchy is used only
when auditing public administrations.
The comparison of indicators are shown in the table no. 4.

Table 4 Comparison of the financial indicators
Finacial indicator at business entities Financial indicator at public Reason of justification/unjustification of the
administrations indicators use
Liquidity indicator Liquidity indicators Liquidity indicators tell us about the ability to pay
obligations. The obligations paid on time are also
important for businesses as well as for the
government entities, but at the public
administration it depends on the extent of their
occurance.
Rentability indicator Not used Profitability indicators reflect the ability of the
audited units to recover from the embedded
recources in tern of profit. Because public
administrations are not based on profitability, so
they do not justify these indicators.
Activity indicator Not used Activity indicators represent the average time, that
is needed for the current assets from the start of its
production through to its completion, thus
obtaining money. The manufactoring process is
carried out by buseness entities ( therefore public
administrations do not use these indicators. Only
for for business municipatilies)
Debt indicator Debt indicator Debt indicators monitor the structure of financial
resources of the organization. The debt ratio is
equally important with businesses and with
government entities, so they are used by both of
them.
86
,
Market value indicator Not used The indocator reflects the market value of the profit
or loss, attributable per share. This indicator is
justified solely on businesses.
Not used Autarchy of the main activities on Autarchy indicators in this form, testify about the
the basis of income and expenses. extend to which the organization is self-sufficient in
Autarchy based on revenue and terms of coverage of their costs, expenses,
expenditure. revenues, income from the main activity. These
indicators are justified only for public
administrations because these entities are financed
linked to the state budget.
Within the research, we worked with the following information:

- Area: Bratislava, Trnava and Kosice
- Number of audit companies: 30
- Number of auditors as individuals: 20
Conclusion
The research results pointed out that: audit companies and auditors individuals in the
performance of audit, analyse: natural risks, fraus risks, control risk and detection risk. To
analyse these risks they use information resources financial and non-financial information.
This procedure follows the international auditing standards, as well as, the Law on
Accounting. If the auditor observes the principle of profesional skepticism, it is often difficult
for him to achieve results. The principle of profesional skepticism is defined: the auditor will
review all the information and will watch them, whether they contain possible errors, or fraud
and critically assesses all the facts obtained during the audit.
During the research, we found that the above mentioned indicators are used by 95% of audit
companies and by 98% auditors individuals. This means that they strictly follow the
procedurs for risk determining, which are defined according to international auditing
standards and according to the law on statutory audit. Performing the financial audit, audit
companies and auditors individuals are aware of the fact, that their work shall be the subject
of the Slovak Chamber of Auditors check, as well as, of the the Audit Performance Inspection.
If the control groups find that the auditor, in performance of financial audit, is not in
accordance with the procedures defined by the International Accounting Standards and the
Act on Statutory Audit, it will have an impact on the suspension and at worst case of
termination of the license to perform financial audit, which would hardly any auditor risk.
Literature
(1) KARE, L. 2015. Teria auditu. Bratislava : Wolters Kluwer.2015. ISBN 978-80-8168-149-
3
(2) KARE, L. 2010. Audtorstvo. Bratislava : Iura Edition. 2010. ISBN 978-80-8078-334-1
(3) KARE, L. 2014. Audtorsk postupy, Bratislava : Wolters Kluwer, 2014. ISBN 978-80-
8168-061-8
87
,
(4) KARE, L. a kol. 2014. Audtorsk dokumentcia, Bratislava : Wolters Kluwer, 2014. ISBN
978-80-8168-145-5
(5) KOTULI, R. a kol. 2007. Finann analza podniku, Bratislava : IURA EDITION, 2007. ISBN
978-80-8078-117-0
(6) MADRA, F. 2014. Audit a audtorstvo. Bratislava : Wolters Kluwer. 2014. 978-80-8168-
147-9
(7) ZALAI, K., a kol. 2013. Finanno-ekonomick analza podniku. Bratislava : Sprint 2 s.r.o.,
ISBN 978-80-89393-80-0
(8) Zkon . 423/2015 Z.z, o tatutrnom audite
(9) Zkon . 431/2002 Z.z. o tovnctve v znen neskorch predpisov
(10) Zkon . 222/2004 Z.z. o DPH v znen neskorch predpisov
(11) Zkon . 369/1990 Z.z. o obecnom zriaden v znen neskorch predpisov
(12) Zkon . 583/2004 Z.z. o rozpotovch pravidlch zemnej samosprvy
88
,
SOCIAL SCIENCE: SOCIOLOGY

POSUDZOVANIE SEGMENTOV KONTRUKTVNEHO MYSLENIA, SOCILNEJ
INTELIGENCIE A SUBJEKTVNEJ POHODY ZAMESTNANCAMI
Anna Tomkov, Zuzana Birknerov10
Abstract
Workflow directly affect the lives of people and society at large. In terms of man is a work in
an organization that aims to create products or provide services with recognized value. The
paper is focused on the identification and specification of differences in assessing the
attributes of constructive thinking, social intelligence and subjective well-being at work in
terms of socio-demographic characteristics of employees.
Through research we have identified differences in assessing the attributes of constructive

thinking, social intelligence and subjective well-being in terms of socio-demographic
characteristics of respondents in organizations selected Preov region through questionnaires
CTI constructive thinking, social intelligence questionnaire Questionnaire mosques and
subjective well-being SEHP. The research sample consisted of 103 employees of the
organizations of the Preov region, including 52 women and 51 men, aged 22-58 years with a
mean age of 38.07 years. In the public domain it was treated with 57 employees and 46
private respondents.
Data Collection constructive thinking we used 7 dimensions questionnaire CTI - constructive

thinking questionnaire drawn up by American author Seymour Epstein (2001), in Slovak
translation by Karel Balcar (2004). Social intelligence was measured by a questionnaire MESI
(Frankovsk Birknerov, 2014) and positive and negative emotions in the workplace through a
questionnaire of subjective well-being - SEHP (Duka, Dalbert, 2002).
Keywords
Constructive thinking, social intelligence, subjective well
Abstrakt
Pracovn proces priamo zasahuje do ivota ud, aj celej spolonosti. Z hadiska loveka sa
jedn o innos v organizcii, ktorej cieom je vytvra produkty alebo poskytova sluby s
uznanou hodnotou. Prspevok je zameran na identifikciu a pecifikciu rozdielov pri
posudzovan atribtov kontruktvneho myslenia, socilnej inteligencie a subjektvnej pohody
v pracovnom procese z hadiska socio-demografickch charakteristk zamestnancov.
10Katedra manarskej psycholgie, Fakulta manamentu, Preovsk univerzita v Preove, Kontantnova 16,
080 01 Preov, anna.tomkova@unipo.sk
89
,
Prostrednctvom vskumu sme identifikovali rozdiely pri posudzovan atribtov

kontruktvneho myslenia, socilnej inteligencie a subjektvnej pohody z hadiska socio-
demografickch charakteristk respondentov vo vybranch organizcich Preovskho kraja
prostrednctvom Dotaznka kontruktvneho myslenia CTI, Dotaznka socilnej inteligencie
MESI a Dotaznka subjektvnej pohody SEHP. Vskumn vzorku tvorilo 103 zamestnancov z
organizci Preovskho kraja, z toho 52 ien a 51 muov, vo veku od 22 do 58 rokov
s priemernm vekom 38,07 roka. Vo verejnej sfre psobilo 57 zamestnancov a v skromnej
46 respondentov.
Pre zber dajov Kontruktvneho myslenia sme pouili 7 dimenzi dotaznka CTI Dotaznk
kontruktvneho myslenia, ktor vypracoval americk autor Seymour Epstein (2001), v
slovenskom preklade od Karla Balcara (2004). Socilnu inteligenciu sme merali dotaznkom
MESI (Frankovsk, Birknerov, 2014) a pozitvne a negatvne emcie na pracovisku
prostrednctvom Dotaznka subjektvnej pohody SEHP (Duka, Dalbert, 2002).
Kov slov
Kontruktvne myslenie, socilna inteligencia, subjektvna pohoda
JEL Classification
I29
I. Kontruktvne myslenie
Kontruktvne myslenie predstavuje kognitvnu aktivitu, vznamn pre aktivciu praktickej,
socilnej a emocionlnej inteligencie pri zvldan nronch situci a pri potlaovan
psychickej zae. Koncepcia kontruktvneho myslenia je odvoden z kognitvno-
sksenostnej terie sebapoznania, kde psobia dva druhy inteligencie. Prv z tchto
inteligenci sa prikla k abstraktnmu charakteru a je meraten prostrednctvom
inteligennch testov. Druh z nich sa opiera o sksenostn inteligenciu pri rieen
praktickch problmovch situci v kadodennom ivote jedinca (Ruisel, 2010).
Vskum reakci kontruktvnych a nekontruktvnych zamestnancov v situcich stresu
vznikajceho v benom ivote a vyvolanho vo vskumoch tto definciu len podporuje. Vo
vskumoch stresu v pracovnom ivote sa zistilo u nekontruktvnych zamestnancov viac
stresujcich udalost, ako u zamestnancov kontruktvne mysliacich. Nekontruktvni
zamestnanci si viac vytaj nepriazniv vsledky, prikladaj udalostiam viu dleitos
a maj vie obavy z nepriaznivho hodnotenia nadriadenho. Zaujmav je, e ich negatvne
myslenie sa ohraniuje hlavne na sebahodnotenie. V porovnan s kontruktvnymi
zamestnancami nemali v sklon k ich nepriaznivmu hodnoteniu, ako vkonu druhch
osb. Kontruktvne myslenie predklad pozitvne vsledky pri korelcich s rznymi
kritriami spenosti v ivote, ktor zaha vlastn vpove o spenosti v zamestnan
a v socilnych vzahoch a tie duevn a telesn zdravie (Epstein, 1994).
90
,
1.1 Socilna inteligencia

Zamestnanci strvia viu as svojho da komunikovanm. Ich prca si vyaduje spracovanie
socilnych informci a ich adekvtne vyuitie v praktickej innosti. Chbajce socilne
schopnosti s astm dvodom zlyhania v pracovnch rokovaniach. Pre zamestnancov, ktor
vytvraj pracovn tmy je dleit schopnos hodnoti ostatnch zamestnancov.
Vynikajcich zamestnancov, ktor psobia vo vekch obchodnch firmch, by mala
prezentova vek miera empatie (Ruisel, 2004).
Socilnu inteligenciu predstavil v roku 1920 Edward Lee Thorndike. Ide o schopnos
porozumie a riadi muov a eny a vykonva, realizova mdro a premyslene v pracovnch
vzahoch (Thorndike, 1920). Rozdelil socilnu inteligenciu na kognitvnu, teda porozumie
ostatnm uom a na behaviorlnu, teda zavies mdre konanie v pracovnch vzahoch
(Weissov, Sss 2007).
V roku 1933 podobne definoval Philip Ewart Vernon socilnu inteligenciu ako znalos otzok
tkajcich sa socilneho poznania a nhad do nlad a osobnostnch rysov ud (Vernon,
1933), taktie schopnos porozumie si s ostanmi jedincami a bezproblmovo sa pohybova
v spolonosti ud (Ruisel, 2004).
Pri socilnej inteligencii je dleit vcti sa do situcie druhho loveka, vedie sa vi do

motvov, potrieb a hodnt ud, na zklade ktorch sa prejavuje ich sprvanie a prirodzenos.
Socilne inteligentn lovek mus chcie pozitvne psobi na svoje okolie, mal by sa promptne
pohybova v socilnom prostred a vedie jedna s umi. V prpade potreby vedie s nimi aj
manipulova, avak len do istej povolenej miery (Goleman, 2006).
V niektorch defincich je vznamnej kognitvny komponent socilnej inteligencie, v inch

defincich je draz kladen skr na behaviorlnu podstatu, t.j. by schopnm spene rozvja
interakciu s inmi umi. al autori sa skr viac spoliehaj na psychometrick podstatu a
definuj socilnu inteligenciu v zmysle vsledkov zistench v testoch merajcich socilne
spsobilosti (Silvera, Martinussen, Dahl 2001; Frankovsk, Birknerov, 2014; Baumgartner,
Frankovsk, 2004; Frankovsk, tefko, Baumgartner, 2006).
1.2 Subjektvna pohoda

V pozitvnej psycholgii sa asto spomna termn well-being s doslovnm vznamom slova
ako kedy je loveku dobre (Kivohlav, 2004). V mnohch vyjadreniach sa zautomatizoval aj
pojem subjektvna pohoda. Chpanie pojmu subjektvna pohoda nie je vak jednoznane
vymedzen. Rozdeuje prdy subjektvnej pohody, ktor sa paralelne vyvja s kvalitou ivota.
Pojem kvalita ivota asto prepjame so socilnymi vedami a na druhej strane pojem
subjektvna pohoda je vymedzen ako psychologick koncept (Duka, 2004).
91
,
Subjektvna pohoda je charakterizovan ako kognitvne a emocionlne zoveobecnenie

vlastnho ivota. Pohoda je irok pojem toho, o je pre loveka dleit. Tka sa pozitvnych
aj negatvnych emci, afektov, nlad, ale aj toho, ako sa lovek pozer na svoje plny, na
oakvania a ich samotn realizciu. Vychdza sa pritom z dajov, ktor dodva vlastn
sksenos. Subjektvna pohoda sa prikla k hodnotm ud a ich celkovho ivota. Tieto
hodnoty obsahuj ivotn spokojnos a emocionlne hodnoty nlad a citov (Diener a kol.
2000).
Poda Duku (2010), priekopnka vskumu subjektvnej pohody, si ju mono predstavi ako
kognitvnu sksenos, ktor svis s osobitnm porovnvanm toho, o lovek preva v danej
situcii. Subjektvna pohoda je zleitosou subjektvnej spokojnosti s dosiahnutm
oakvanho vsledku. Ako uvdza Duka, Dalbert (1997) existuj viacer modely
subjektvnej pohody, ktor integruj komponenty, ktor ju tvoria, a premenn, ktor ju do
istej miery ovplyvuj. Pokia ide o rozsah v modeloch zohadovanch initeov, existuj
medzi nimi ist rozdiely.
II. Vskumn cie a hypotzy

Cieom vskumu bolo zisti existenciu tatisticky vznamnch rozdielov v posudzovan
vybranch segmentov Kontruktvneho myslenia, Socilnej inteligencie a Subjektvnej pohody
v pracovnom procese medzi zamestnancami z hadiska socio-demografickch charakteristk.
Vsledky boli spracovan prostrednctvom t-testu v tatistickom programe SPSS 20.
Predpokladme, e existuj tatisticky vznamn rozdiely v posudzovan vybranch
segmentoch Kontruktvneho myslenia, Socilnej inteligencie a Subjektvnej pohody
v pracovnom procese medzi zamestnancami zo skromnej a verejnej sfry.
Predpokladme tie, e existuj tatisticky vznamn rozdiely v posudzovan vybranch
segmentoch kontruktvneho myslenia, socilnej inteligencie a subjektvnej pohody
v pracovnom procese medzi zamestnancami a zamestnankyami.
III. Metdy zberu dajov

Pre zber dajov Kontruktvneho myslenia sme pouili 7 dimenzi dotaznka CTI Dotaznk
kontruktvneho myslenia, ktor vypracoval americk autor Seymour Epstein (2001), v
slovenskom preklade od Karla Balcara (2004). Socilnu inteligenciu sme merali dotaznkom
MESI (Frankovsk, Birknerov, 2014) a pozitvne a negatvne emcie na pracovisku
prostrednctvom Dotaznka subjektvnej pohody SEHP (Duka, Dalbert, 2002).
Dotaznk CTI - Dotaznk kontruktvneho myslenia

CTI poskytuje skre globlnej stupnice a es hlavnch stupnc, ktor v sebe obsahuj zloky
potrebn pre ich jasn urenie a interpretciu. Dotaznk CTI obsahuje 108 poloiek a 6
hlavnch stupnc. Dimenzia Emocionlne zvldanie je sten 8 polokami; Behaviorlne
zvldanie; Osobn poveriv myslenie; Kategorick myslenie; Ezoterick myslenie a Naivn
92
,
optimizmus. Jednotliv poloky sa hodnotia zakrtnutm na 5-stupovej kle od plne

neplat po plne plat, na zklade shlasu alebo neshlasu s danm vrokom.
Metodika MESI - Dotaznk socilnej inteligencie

Metodika MESI pre meranie socilnej inteligencie ako vkonovej charakteristiky je
inpirovan metodikou PESI, ktor vyvinuli autori Kaukiainen, Bjrkqvist, Osterman,
Lagerspetz, Forsblom (1995). Faktorovou analzou Birknerov, Frankovsk (2011),
Frankovsk, Birknerov (2012, 2014) vyextrahovali 3 faktory socilnej inteligencie, ktor
pomenovali: Empatia; Manipulcia; Socilna iritabilita. Extrahovan faktory vysvetuj 47,7%
variancie, o je akceptovaten a faktory bolo mon obsahovo pecifikova. Vntorn
konzistencia jednotlivch faktorov bola zisovan prostrednctvom Cronbachovho
koeficientu, priom jeho hodnoty s akceptovaten.
Dotaznk SEHP - kla emocionlnej habitulnej subjektvnej pohody

Mieru subjektvnej pohody sme zisovali dotaznkom SEHP (kla emocionlnej habitulnej
subjektvnej pohody), ktor validizoval Duka, Dalbert (2002). Je dleit upozorni, e tto
kla m opan bodov hodnotenie ako je to pri predchdzajcich dvoch dotaznkoch.
Dotaznk pozostva z dvoch subkl: Frekvencia pozitvnych emci a neemocionlnych stavov
- zaha nasledovn poloky: pitok; telesn svieos; rados; astie. Frekvencia
negatvnych emci a neemocionlnych stavov - zaha nasledovn poloky: hnev; pocity viny;
hanba; strach; boles; rados; smtok. Respondenti odpovedali prostrednctvom 6-bodovej
stupnice, od takmer vdy; vemi asto; asto; obas; mlokedy; po takmer nikdy (Duka,
Dalbert, 2005).
IV. Vskumn vzorka

Vskumn vzorku tvorilo 103 zamestnancov z organizci Preovskho kraja, z toho 52 ien a
51 muov, vo veku od 22 do 58 rokov s priemernm vekom 38,07 roka. Vo verejnej sfre
psobilo 57 zamestnancov a v skromnej 46 respondentov.
V. Vskumn vsledky
Predpokladme, e existuj tatisticky vznamn rozdiely v posudzovan vybranch
segmentoch Kontruktvneho myslenia, Socilnej inteligencie a Subjektvnej pohody
v pracovnom procese medzi zamestnancami zo skromnej (46) a verejnej sfry (57). Zistenia
sme zobrazili v tabuke 1.
93
,
Tabuka 1, Posudzovanie vybranch charakteristk kontruktvneho myslenia,

socilnej inteligencie, subjektvnej pohody z hadiska pracovnej sfry
(uvdzame len atribty, z hadiska ktorch boli zisten tatisticky vznamn rozdiely)
Pracovn sfra Priemer Smerodajn Testov Signifikcia
odchlka kritrium
skromn 3,88 0,864
Pocity viny -2,056 0,042
verejn 4,27 0,821
skromn 4,04 1,371
Hanba -2,068 0,041
verejn 4,52 0,883
skromn 3,69 1,087
Boles -2,645 0,009
verejn 4,26 0,894
skromn 3,88 0,711
Smtok -2,465 0,015
verejn 4,26 0,657
skromn 2,62 1,061
astie -2,468 0,015
verejn 3,19 1,026
skromn 1,65 0,635
Manipulcia 2,493 0,014
verejn 1,33 0,550
Socilna skromn 1,57 0,638
2,059 0,042
iritabilita verejn 1,31 0,487
Behaviorlne skromn 2,28 0,749
-2,901 0,005
zvldanie verejn 2,65 0,477
Prostrednctvom tabuky 1 vidme, e tatisticky vyie skrovali respondenti, ktor psobia v

skromnej sfre, a to v dvoch dimenzich nami skmanej problematiky. Uveden zistenia
poukazuj na p faktorov v rmci dimenzie subjektvnej pohody a dva faktory v dimenzii
socilnej inteligencie. Zamestnanci v skromnej sfre maj vraznej sklon k negatvnym
emcim ako zamestnanci vo sfre verejnej. Najvyou mierou sa u nich preukazuje pocity
viny, hanby, bolesti a smtku. V jednej pozitvnej emcii, a to astie, sme zaznamenali vyie
skre v skromnej sfre.
V dimenzii kontruktvneho myslenia vo faktore behaviorlne zvldanie sme zaznamenali

vyie skre u zamestnancoch psobiacich vo verejnej sfre. Zamestnanci psobiaci vo
verejnej sfre preferuj inn jednanie, venuj as plnovaniu a s zameran na prijmanie
ostatnch s ich pozitvami i negatvami a s schopn akceptova ich. V dimenzii socilnej
inteligencie (faktory manipulcia a socilna iritabilita) vyie skrovali zamestnanci zo
skromnej sfry, ktor maj vraznej sklon k presvedeniu inch, aby robili to, o chc a
preferuj vyuvanie vec vo svoj prospech. Je potrebn upozorni, e tto zamestnanci
uprednostuj vyuvanie klamstiev pre svoj osobn itok.
Uveden zistenia jednoznane poukazuj na to, e zamestnanci zo skromnej sfry maj

najniiu mieru preferencie prispsobi sa novm podmienkam, znervzuj ich slab strnky
inch a vo svojej podstate ich znervzuje aj kontakt s inmi zamestnancami. Hypotza 1 sa
potvrdila.
94
,
Predpokladme tie, e existuj tatisticky vznamn rozdiely v posudzovan vybranch

segmentoch kontruktvneho myslenia, socilnej inteligencie a subjektvnej pohody
v pracovnom procese medzi zamestnancami (51 muov) a zamestnankyami (52 ien).
Tabuka 2 zobrazuje zisten rozdiely.
Tabuka 2, Posudzovanie vybranch charakteristk kontruktvneho myslenia,

socilnej inteligencie, subjektvnej pohody z hadiska rodu
(uvdzame len atribty, z hadiska ktorch boli zisten tatisticky vznamn rozdiely)
Rod Priemer Smerodajn Testov Signifikcia
odchlka kritrium
mu 3,69 0,707
Pitok 1,829 0,041
ena 3,35 1,136
mu 4,18 1,090
Hanba -2,177 0,032
ena 4,62 0,953
Telesn mu 3,37 0,848
3,495 0,001
svieos ena 2,69 1,112
mu 4,33 0,841
Boles 2,290 0,024
ena 3,90 1,053
mu 2,96 0,799
Rados 1,820 0,042
ena 2,62 1,105
Ezoterick mu 1,46 0,612
-3,519 0,001
myslenie ena 1,87 0,580
mu 2,22 0,498
Empatia -2,093 0,039
ena 2,44 0,572
Na zklade dajov uvedench v tabuke 2 meme kontatova, e v iestich faktoroch

v kadej skmanej oblasti vyie skrovali nami osloven eny a iba v jednej dimenzii mui.
V oblasti prevania pozitvnych a negatvnych emci, teda v oblasti subjektvnej pohody sa
jedn o faktor pitok, telesn svieos, boles a rados. eny maj vraznej sklon k pitku
z udalost a situci. Inklinuj k lepej telesnej svieosti ako mui. Uveden zistenie podporuje
informciu, e eny prevaj boles intenzvnejie ako mui, ktor vak vyvauj vm
prevanm radosti, aj o sa tka pracovnch loh a vytvrania pracovnej atmosfry. Mui
naopak maj vraznej sklon k prevaniu hanby ako eny. To vyplva zo zaznamenanej
tatistickej vznamnosti vo faktore hanba.
V dimenzii kontruktvneho myslenia sme zaznamenali tatisticky vznamn rozdiel vo faktore

ezoterick myslenie, priom vyie skrovali eny, ktor maj vraznej sklon vo vieru v
znamenia, vedia ta mylienky inch a veria v ben povery a astrolgiu. V dimenzii socilnej
inteligencie sa prejavili rozdiely vo faktore empatia, priom eny sa oproti muom javia ako
empatickejie. V rmci pracovnho procesu ich meme charakterizova ako osoby, ktor sa
prispsobia novm zamestnancom, maj schopnos rozpozna priania inch a vedia sa
sprva v slade s pocitmi inch zamestnancov. To sved o skutonosti, e eny maj
vraznej sklon k rozpoznaniu citov, zmerov a slabosti inch. Hypotza 2 sa potvrdila.
95
,
VI. Diskusia
Prezentovan vskum zaha analzy tatisticky vznamnch rozdielov respondentov
z hadiska typu organizcie a rodu. Na zklade zisten je vhodn pre zamestnancov, ktor
psobia v skromnej sfre eliminova vraznej sklon k negatvnym emcim a preferova
inn jednanie s drazom na pocity inch. Ku kontruktvnemu mysleniu maj vraznej
sklon vo faktore behaviorlne sprvanie zamestnanci z verejnej sfry. Tto zamestnanci
venuj as plnovaniu a s zameran na prijmanie a akceptovanie ostatnch. V rmci
socilnej inteligencie sme vyie skre zaznamenali u zamestnancov skromnej sfry (faktory
manipulcia a socilna iritabilita). Tto zamestnanci nevytvraj pozitvnu energiu na
pracovisku, naraj pracovn klmu a pracovn kolektv. Je potrebn budova
u zamestnancov pozitvny prstup k zmenm a prispsobenie sa neustle novm modernm
technolgim a novmu kolektvu.
Na zklade zhrnutia faktov je mon kontatova, e tvori a riei pracovn innosti si

vyaduje schopnos nadvzova nov socilno-pracovn vzahy a spsoby efektvnej innosti
v pracovnom procese. Tento proces mus by zaloen aj na dobrej kvalite pracovnch vzahov
a nsledne dkladnej pracovnej spoluprci a cieavedomosti pre strategick zmery
organizcie. Aby zamestnanec mohol pracovne rs a kontruktvne myslie, mus by
socilnej inteligentn a schopn ovlda svoje emcie, ktor sa prejavuj aj v pracovnom
procese.
Zaznamenali sme vyie skre u ien vo faktoroch pitok, telesn svieos, boles a rados.
eny maj vraznej sklon k pitku z udalost a inklinuj k lepej telesnej svieosti.
Prostrednctvom vytvrania priaznivej pracovnej atmosfry a pozitvnych pracovnch vzahov
je vhodn u muov zvi pitok a rados. Taktie zlepenm telesnej svieosti, i u pomocou
psychickho alebo fyzickho navodenia priaznivch okolnost je vhodn kls draz na
zvenie subjektvnej pohody u muov. tatisticky vznamn rozdiel sme zaznamenali u ien
vo faktore empatia. eny maj vraznej sklon k empatickmu sprvaniu, preto asto
prevaj boles z nepriaznivch situci. Vznamn rozdiely sme zaznamenali aj
v ezoterickom myslen u ien. Prejavuje sa to hlavne v tom, e eny maj vraznej sklon k
taniu mylienok inch a veria v povery.
Uplatnenie kontruktvneho myslenia, socilnej inteligencie a prevanie pozitvnych

a negatvnych emci v pracovnom procese umouje zamestnancom slobodne sa vyjadri,
hodnoti, nezvisle myslie, vyjadri svoje pocity a mylienky, zodpovedne komunikova
a taktie vedie k vzjomnej tolerancii odlinch nzorov, presveden a postojov.
Zver
V organizcich sa v sasnosti preceuje manament podniku, dochdza k odovzdvaniu a
prenosu poznatkov z jednej skupiny na druh. Zamestnanec sa stal pasvnym prijmateom
vopred definovanch zverov, je pridelen k roly zapisovatea informci a nsledne je nten
96
,
memorova a reprodukova tieto aspekty. Je vak bytos tiaca po istej dvke poznania, po
odhaovan neznmeho. Poslanm manamentu podniku je preto tto schopnos rozvja,
podporova a zvyova zujem o priebeh prce v podniku. Je dleit poskytova
zamestnancom priestor na sebarealizciu a vies ich k tvorivosti a nie utlmova ich tm, e sa
postupne stvaj len zberom informci bez akhokovek vyjadrenia svojich mylienok.
Referencie a citcie
(1) BALCAR, K. 2004. Seymour Epstein - Dotaznk konstruktivnho mylen CTI. Praha:
Testcentrum. ISBN 80-86471-25-X.
(2) BAUMGARTNER, F., FRANKOVSK, M. 2004. Possibilities of a situational approach to
social intelligence research. In Studia Psychologica, 2004, 46, 4, p. 273-277.
(3) BIRKNEROV, Z., FRANKOVSK, M. 2011. Monosti zisovania socilnej inteligencie ako
vkonovej komponenty. In Sociln procesy a osobnost. Conference Proceedings. Brno:
Tribun EU, 2011, s. 30-34. ISBN 978-80-263-0029-8.
(4) DIENER, E. a kol. 2000. Similarity of the relations between marital status and subjective
well-being across cultures. In Journal of cross-cultural psychology. 31(4). p. 419-436.
(5) DUKA, J. 2004. Kvalita ivota a subjektvna pohoda - terie a modely, podobnos
a rozdiely. In Psychologick dimenzie kvality ivota. Preov: Preovsk univerzita, 2004. ISBN
80-8068-282-8, s. 45-50.
(6) DUKA, J. 2010. Kvalita ivota a subjektvna pohoda terie a modely, podobnos a
rozdiely. [online], dostupn na internete http://www.pulib.sk.
(7) DUKA, J., DALBERT, C. 1997. Model aktulnej a habitulnej subjektvnej pohody. In
eskoslovensk psychologie: asopis pro psychologickou teorii a praxi.
(8) DUKA, J., DALBERT, C. 2002. Vvoj a overenie validity kl emocionlnej habitulnej
subjektvnej pohody (SEHP, SHSP). In eskoslovensk psychologie 2002. r. XLVI/3, s. 234-
250.
(9) DUKA, J., DALBERT, C. 2005. Bullying in der Schule: negative Handlungen von
SchlerInnen gegenber ihren LehrerInnen in slowakischen Schulen. 10. Fachtagung
Pdagogische Psychologie, Halle (Saale), 26. 27. 2005. Online: www.paeps10.uni-halle.de.
Abstracts
(10) EPSTEIN, S. 1994. Integration of the cognitive and the psychodynamic unconscious. New
York: American Psychologist, 49, p. 709-724.
(11) EPSTEIN, J. L. 2001. School, family, and community partnerships: Preparing educators
and improving schools. Boulder, CO: Westview Press.
(12) FRANKOVSK, M., BIRKNEROV, Z. 2012. Etick rozmer socilnej inteligencie ako
vkonovej charakteristiky. In Psychologica XLI. Bratislava: Stimul, 2012, s. 163-174. ISBN 978-
80-8127-057-4.
(13) FRANKOVSK, M., BIRKNEROV, Z. 2014. Measuring Social Intelligence The MESI
Methodology. In Asian Social Science. Published by Canadian Center of Science and
Education, 10 (6).
97
,
(14) FRANKOVSK,M., TEFKO, R., BAUMGARTNER, F. 2006. Behavioral-situational approach

to examinig social inteligence. In Studia Psychologica, 2006, 48, 3, s. 251-258. ISSN 0039-
3320.
(15) GOLEMAN, D. 2006. Social intelligence: the new science of human relationships. New
York: Bantam Books. ISBN 978-0-553-38449-9.
(16) KAUKIAINEN, A., BJORKQVIST, K., OSTERMAN, K., LAGERSPETZ, K., FORSBLOM, S. 1995.
Peer-Estimated Social Intelligence (PESI). Turku, Finland: Department of Psychology,
University of Turku, 1995.
(17) KIVOHLAV, J. 2004. Pozitivn psychologie:radost, nadje, odpouten, smiovn,
pekonvan negatvnch emoc. Praha: Portl. ISBN 80-7178-835-X.
(18) RUISEL, I. 2004. Inteligencia a myslenie. Bratislava: Ikar. ISBN 80-551-0766-1.
(19) RUISEL, I. 2010. Poznvanie v historickch svislostiach. Bratislava: Slovak Academic
Press. ISBN 978-80-88910-28-2.
(20) SILVERA, D. H., MARTINUSSEN, M., DAHL, T. 2001. The Thomso Social Intelligence Scale,
a self-report measure of Social Intelligence. In: Scandinavian Journal of Psychology. 2001,
42, pp. 313-319.
(21) THORNDIKE, E.L. 1920. Intelligence and its use. Harper's Magazine, 140, p. 227-235.
(22) VERNON, P.E. 1933. Some characteristics of the good judge of personality. Journal of
Social Psychology, 4, p. 42-57.
(23) WEISSOV, S., SSS, H. M. 2007. Sociln inteligence: Pehled a kritick diskuse
koncept men. In Schultze, R., Roberts, R. D. Emon inteligence. Praha: Portl, 2007. s.
219-245. ISBN 978-80-7367-229-4.
* Prspevok je publikovan v rmci rieenia vedecko-vskumnho grantovho projektu KEGA

048PU-4/2015 Implementcia multimedilnych a multikanlovch informanch zdrojov v
edukanom procese
98
,
FORMAL SCIENCE: COMPUTER SCIENCES

MONOSTI VYUITIA IKT V OBLASTI MARKETINGU
Magdalna Crachov11
Abstract
Rapid development of the internet and information technologies, which occurred at the end
of the 20th century, influenced many areas of social life and largely affected the business field
as well. The new millennium brought significant changes in the business field. Electronic
environment can flexibly meet a variety of requirements; and so more of the population uses
electronic space for many activities. therefore, more and more of the population use the
electronic space for many activities. Companies are aware of this and therefore try to exploit
the possibilities and advantages of the environment. An important part of corporate activities
is marketing and currently it is definitely electronic marketing. Ensuring effective marketing
communication will in future become more and more complex due to the continuous
evaluation of the market. A large number of new communication channels enables the
consumer to have greater opportunities to interact with a large number of people, to
influence their view of the brand and purchasing behaviour. Digital marketing is a relatively
broad field that includes a variety of effective tools. Companies can thus, compared to
conventional marketing, promote products and services by methods previously unused. Some
of them are described by the article in question.
Keywords
Marketing communications, mobile marketing, social network, marketing strategy, viral
marketing, Search Engine Marketing.
Abstrakt
Prudk rozvoj internetu a informanch technolgi, ktor nastal koncom 20. storoia,
ovplyvnil mnoh oblasti spoloenskho ivota a vekou mierou zasiahol aj oblas podnikania.
Nov tiscroie prinieslo vrazn zmeny v oblasti podnikania. Elektronick prostredie doke
prune uspokojova rzne poiadavky a tak stle viacej populcie vyuva elektronick
priestor pre mnoh aktivity. Firmy s si toho vedom a preto sa snaia vyuva monosti a
vhody tohto prostredia. Vznamnou sasou firemnch aktivt je marketing a v sasnom
obdob urite elektronick marketing. Zaistenie innej marketingovej komunikcie bude v
budcnosti stle zloitejie v dsledku neustleho vvoja trhu. Vek mnostvo novch
komunikanch kanlov toti umouje, aby mal spotrebite stle vie monosti
komunikova s vekm mnostvom ud, ovplyvova ich pohad na znaky a nkupn
sprvanie. Digitlny marketing je pomerne irok oblas, ktor zaha rzne efektvne
nstroje. Firmy tak mu v porovnan s klasickm marketingom propagova vrobky a sluby
doposia nepouvanmi spsobmi. Niektorm z nich sa venuje predmetn lnok.
11
Fakulta hospodrskej informatiky, Katedra aplikovanej informatiky, Ekonomick univerzita v Bratislave,
Dolnozemsk cesta 1, 852 35 Bratislava, carach@euba.sk
99
,
Kov slov
Marketingov komunikcia, mobiln marketing, socilne siete, marketingov stratgia,
virlny marketing, Search Engine Marketing
JEL Classification M31, C8
vod
V sasnom obdob je globalizcia ekonomiky, obchodu a informanej spolonosti realitou.
Tto celosvetov tendencia je zaloen hlavne na informanch a komunikanch
technolgich (IKT). Globlna svetov konkurencia vytvra neprestajn tlak na ceny, zven
kvalitu produktov a sluieb, dokonalej technologick obsah v produkte, etrenie asu
a ostatnch zdrojov v reazci od vrobcov a po konenho spotrebitea. Vybudovanie
celosvetovej siete okrem inho zaloilo zklady elektronickho obchodovania, ktorho
sasou je elektronick marketing, ktor neme existova bez vyuvania internetu, ktor
je vznamnm nstrojom modernho marketingu. Internet umonil vznik kvalitatvne novej
formy on-line marketingu, ktor je definovan ako riadenie procesu uspokojenia
spotrebiteskch potrieb informciami, tovarmi alebo slubami prostrednctvom internetu.
Internet znamen pre podnik predovetkm komunikciu s potencilnymi zkaznkmi
a dodvatemi. Marketing na internete, asto oznaovan aj ako e-marketing, predstavuje
vyuvanie sluieb internetu pre realizciu, i podporu marketingovch aktivt. Funkcie
internetu sa tak zdokonalili, e dnes nm ponka irok klu monost v rznych odvetviach.
Rozvoj nastal v skvalitnen celkovho vzhadu, fungovania, vkonnosti, i samotnch sluieb
poskytovanch irokej verejnosti. V sasnosti mnoho ud, firiem a spolonost denne
pouva rzne typy zariaden s pripojenm na internet. Pouvatelia sa na internete denne
stretvaj so irokm portfliom informcii. ijeme v modernej dobe a prve v tomto
internetovom svete sa sstreuje najviac dopytov a ponk. Jedinenm vzhadom svojich
webov sa majitelia snaia oslovi irok verejnos a privies ich k tomu, aby vyuili sluby ktor
ponkaj. Predajcovia mu ma vytvoren strnky rznych dokonalch formtov, avak s
im zbyton, pokia nevedia vytvori povedomie o svojom obchode. V dnenej dobe sa
nestretvame len s pojmom internetov marketing, ale aj s oznaeniami ako e-marketing,
web-marketing alebo online marketing, priom vetky maj rovnak vznam.
Modern svet transnacionlnych korporci, masmedilnej komunikcie a modernch

komunikanch prostriedkov prekroil oakvania minulosti a zmenil ponmanie podnikania
a reklamy v podnikan od zkladov. Otzka dosiahnutia poadovanho dopytu po slubch a
maximalizcie potencilu podnikovch procesov je dnes ovea komplexnej pojem ako v
minulosti.
Rozsah elektronickho prostredia a jeho priamy dopad na vyspel spolonosti je u v

sasnosti naozaj enormn. Dotka sa takmer kadho z ns. Globalizcia, liberalizcia v
pohybe tovaru i pracovnch sl, permanentn nedostatok asu a neustla potreba vzjomnej
100
,
komunikcie, to vetko je prinou hadania efektvnejch a dostupnejch foriem

komunikcie. Elektronick prostredie doke vemi prune uspokojova tieto poiadavky a tak
stle viacej populcie vyuva elektronick priestor pre mnoh svoje aktivity. udia vetkch
vekovch, vzdelanostnch i spoloenskch vrstiev trvia stle viac asu komunikciou v
elektronickom prostred. Pre rzne spsoby a formy marketingovej komunikcie s vyuvan
internetov komunikan prostriedky, ako webov strnky, elektronick obchody, socilne
siete, i diskusn fra. Obchodnci pomerne rchlo pochopili, e elektronick prostredie, na
zaiatku vyuvan iba pre zbavu, prpadne vzdelvanie, m obrovsk potencil pre realizciu
obchodnch procesov.
1. Charakteristika online marketingu

Internet sa pouva u relatvne dlho, ale zaiatky skutonho marketingu na internete sa
objavili ku koncu devdesiatych rokov minulho storoia. V tomto obdob zaala existova
reklama na internete a mnoh marketri zaali chpa, e v internete je vek potencil. Avak
technick monosti a obmedzen prstup ud k internetu monosti marketingu vemi
obmedzovali alebo dokonca plne vylili. Neskr vak firmy zaali prezentova svoje
produkty pomocou webovch strnok. (Janouch, 2010) Dynamick rozvoj internetu a IKT
veobecne priniesol radu novch prstupov v marketingu. Internet sa postupne stva silnm
samostatnm marketingovm nstrojom. Jeho podstatnou vhodou je vysok miera
interaktivity samotnch pouvateov a ich zapojenie do marketingovho procesu. Vaka
internetu mu pouvatelia nielen prijma, ale aj sami sa podiea na tvorbe marketingovej
komunikcie.
V dsledku lepieho vyuitia internetu medzi spotrebitemi a konkurennmi subjektmi

nadobda marketing prostrednctvom internetu na vzname. Internet obsahuje doposia
celkom nepoznan mnostva komunikanch kanlov a marketingovch nstrojov, ktor
vedia pomocou pokroilej analzy vemi ahko a presne vyhodnoti. (TEDRO, 2009)
Online marketing, socilne otzky a globalizcia predstavuj tri smerovania makroprostredia,

ktor maj v dnenej dobe obrovsk vplyv na marketing, podnikanie a spolonos. Online
marketing sa v sasnosti vyuva do takej miery, e sa nikomu nezd tento pojem nov. Tento
marketing preiel ivotnm cyklom nadmernej vitality a investci, prudkm prepadom a
nespechom, a po stabilnejiu vyspelos. Online marketing ponka pre zkaznkov pohodln
a lacn monosti distribcie.
1.1. Marketingov komunikcia

Marketingov komunikcia je zkladnm a najdleitejm faktorom fungovania marketingu.
Modern marketing si vyaduje nielen vhodn vber produktu, stanovenie jeho ceny a
umiestnenie na cieov trh, ale dleit je aj nsledn komunikcia firmy so zkaznkom.
Firmy musia komunikova so svojimi sasnmi aj budcimi zkaznkmi pre vybudovanie a
udranie si vzjomnch vzahov. Pre vytvorenie spenej marketingovej komunikcie sa
101
,
musia dodriava niektor zsady, hlavne je nutn, aby bola komunikcia obojstrann,
vyven a prebiehala poda uritch etickch zsad. Marketingov komunikcia m na jednej
strane informova, oboznamova s vrobkami a slubami, vysvetli ich vlastnosti, vyzdvihn
ich itok, kvalitu, hodnotu, prospenos, pouitie a na druhej m vedie pova, prijma
podnety a reagova na ne. (Kita, 2005)
Vznik elektronickej marketingovej komunikcie prina so sebou vea vhod:
elektronick marketingov komunikcia m k dispozcii v priestor na svoju

prezentciu, neobmedzen as a to vetko dokonca za niiu cenu ako klasick
reklama. Najdleitejou prednosou je globlna orientcia internetu, smerujca k
celosvetovmu pokrytiu. almi s dostupn sluby, rchlos a efektvnos renia
mylienok, otvorenos a dostupnos zdrojov informci. Ako distribun platforma
sprstupuje informcie rzneho druhu, obsahu, aktulnosti, vierohodnosti, ceny a
kvality, bez ohadu na formu - text, grafika, zvuk, video,
kladie v draz na poskytovanie informci o produktoch aj o samotnej spolonosti
Web je in ako klasick reklama, namiesto jednosmernho vyruenia sa jedn o
dodanie uitonho obsahu v tom konkrtnom okamihu, ke to kupujci resp.
zujemca potrebuje. (Scott, 2008),
etr as, peniaze aj in zdroje - napr. ak firma pouije namiesto klasickch manulov
elektronick, uetr na papieri a nepotrebuje ani fyzick miesto na ich skladovanie.
Takisto prava manulov a ich elektronick aktualizcie s prunejie a lacnejie;
on-line marketing umouje takmer okamit reakciu spotrebiteov. Tto vystupuj
aktvne, sami si zskavaj potrebn informcie a v niektorch prpadoch si dan
produkt alebo slubu aj okamite cez internet kpia. Web otvoril nesmierne
monosti, ako zska zke spektrum kupujcich priamo cielenmi sprvami, ktor stoja
len zlomok rozpotu na vek reklamu. (Scott, 2008)
1.2. Digitlny marketing

Digitlny marketing meme v zjednoduenej forme popsa ako monos renia niektorch
produktov v digitlnej podobe smerom k prijmateovi. Je to forma marketingu, ktor je zvisl
na neustlom poznvan novch technologickch vdobytkov dnenej doby. Digitlna
technolgia otvorila nov cesty pre predaj produktov. Poskytuje spotrebiteovi predtm
nepredstaviten mnostvo a kvalitu informci v ahko prstupnej forme. Spotrebitelia si
mu sami vybra produkt na zklade rznych atribtov: cena, hodnota a funknos. Digitlna
technolgia spsobila, e zkaznk sm vytvra zsadn posun v dynamike marketingu.
Digitlny marketing je mon chpa ako interaktvnu marketingov kampa, ktor vyuva
internet alebo sluby mobilnch opertorov, s cieom propagova produkt. (Frey, 2008)
Pri plnovan online digitlnej komunikanej kampane, si musia marketri poloi tri zkladn
otzky:
Ako a akm spsobom si vzjomne vymiea informcie so zkaznkom?
Ako zabezpei, aby boli produkty a informcie o nich vade tam, kde si ich zkaznci
praj njs?
102
,
Ako ovplyvni spotrebitesk vnmanie spolonosti a jej produktov cez mdi a

kontaktn zkazncke miesta?
1.3. Internetov marketingov stratgia

Obsah internetovej marketingovej stratgie me by rznorod, ale plat, e kad firma si
ju mus stanovi poda konkrtnych podmienok, potrieb a poiadaviek. Internetov
marketingov stratgia je zaloen predovetkm na analze informanch potrieb
zkaznkov a vlastnho podniku. Firma si mus ujasni, v akch oblastiach chce internet
konkrtne vyuva a ako sas toho, si firma mus vybra sprvne aj obchodn model.
Prostrednctvom internetu je mon dosiahnu zkladn podnikov ciele:
budova imid firmy,

realizova celkov propagciu a propagciu obchodnej znaky,
niie nklady hlavne v oblasti komunikcie a distribcie,
priamy predaj vrobkov a sluieb.
Internetov marketingov stratgiu je mone rozdeli na 2 asti:
internetov komunikan stratgiu a
internetov obchodn stratgiu. (Kotler, 2007)
Poda internetovej komunikanej stratgie si firma realizuje on-line komunikan aktivity. Tu

sa stanovuj ciele, spsoby a prostriedky prostrednctvom ktorch bud ciele dosiahnut. S
tu zahrnut asov limity, zodpovednos za splnenie cieov a finann prostriedky na ne
vynaloen. Pre celkov spenos realizcie stratgie by mala firma pozna aj konkurenn
stratgie. Pre lepiu orientciu v konkurennom prostred by mala previes analzu
konkurennch on-line sluieb.
V ktoromkovek podnikan je dobr stratgia kom k spechu. V rmci internetovej

obchodnej stratgie si firma pecifikuje zleitosti svisiace s predajom a nkupom na
internete, ie si vytvra stratgiu e-obchodovania. Ak chce firma spene obchodova na
internete, mus si vybudova infratruktru, na zklade ktorej bude pre zkaznkov vytvoren
ponuka vrobkov a sluieb a priania zkaznkov bud plnen okamite. Tieto skutonosti
vyplvaj z prepojenia internetovej prezentcie s internm informanm systmom a
nastavenm procesov tak, aby bolo mon uspokoji poiadavky zkaznkov. V prpade
internetovej obchodnej stratgie firma nesmie zabudn pecifikova niektor body stratgie
a to:
identifikcia segmentov,
definovanie nstrojov marketingovho mixu,
zvenie nvtevnosti svojej webovej strnky,
zujem o zkaznka a snaha udra si ho,
vybudovanie spoahlivosti a dvery,
prezentcia vrobkov a sluieb,
103
,
proces nkupu a logistiky,

zmluvn zabezpeenia,
zabezpeenia informanch a komunikanch technolgi,
nvratnos investcie. (Kotler, 2007)
V konenom dsledku vznamn vzvu pre firmy znamen integrcia internetovej
marketingovej stratgie do podnikovej marketingovej stratgie.
1.4. SWOT analza

SWOT analza je jednoduch nstroj pre systematick analzu, zameran na charakteristiku
kovch faktorov ovplyvujcich strategick postavenie podniku. Tto analza vyuva
predchdzajce podnikov analzy na identifikciu silnch a slabch strnok podniku a
porovnva ich s hlavnmi vplyvmi z okolia podniku, resp. prleitosami a hrozbami a smeruje
k formulci stratgie vhodnej pre konkrtny podnik (Sedlkov, 2012) Cieom SWOT analzy
je identifikova, do akej miery s sasn stratgie firmy a ich siln a slab strnky dleit a
schopn sa prispsobi zmenm, ktor nastvaj v podnikateskom prostred (Jakubkov,
2008).
V skutonosti je vemi ak odhadn, i urit jav znamen prleitos alebo hrozbu a i

urit charakteristika podniku hovor o silnej alebo slabej strnke podniku. V niektorch
prpadoch sa me hrozba za uritch predpokladov zmeni na prleitos a naopak urit
prleitos sa me zmeni na hrozbu. (Sedlkov Buchta, 2012)
SWOT analza je analza silnch (Strengths) a slabch (Weaknesses) strnok, prleitosti

(Opportunities) a hrozieb (Threats), ktor sa sklad z dvoch analz: vntorn a vonkajia analza.
Doporuuje sa zaa vonkajou analzou prleitosti a hrozby, ktor vznikaj vo vonkajom
prostred firmy a to ako v makroprostred - obr. 1., tak aj v mikroprostred obr. 2. Tvoria ho
najm podnikatelia a jednotlivci, ktor vrazne menia sprvanie sa zkaznkov, ale aj verejnos a
dodvatelia.
104
,
Technologick
Politicko-
prvne Makroprostredie Ekonomick
Socilno-
kultrne
Obrzok 1 Skladba makroprostredia (vlastn spracovanie)
Zkaznci
Dodvatelia Odberatelia
Mikroprostredie
Konkurencia Verejnos
Obrzok 2 Sasti mikroprostredia (vlastn spracovanie)
105
,
Po dkladnej vonkajej analze nasleduje vntorn analza, nazvan tie analza SW, ktor
sa zameriava na vntorn prostredie podniku znzornen na obrzku . 3
Firemn
zdroje
Materilne
Ciele
zdroje
Medziud. Analza Systmy

vzahy SW
Organiza. Kvalita
truktra mana.
Podnikov
kultra
Obrzok 3 Analza SW (vlastn spracovanie)
Analzou silnch a slabch strnok podniku sa orientujeme najm na vetky funkn innost
podniku. Pri analze vntornho prostredia uprednostujeme najm tieto skutonosti
(Majtn, 2013):
podiel na trhu,
renom podniku, v oblasti kvality a v oblasti obchodno-technickch sluieb,
efektivita reklamy,
nkladovos na distribciu a rove cenovej politiky,
vkon distribunej siete,
a in.
Zverom vonkajej a vntornej analzy podniku by malo by ich vzjomn prepojenie.

Vsledkom tejto analzy je rozhodnutie, akm smerom bude podnik v nasledujcom obdob
napredova aj v oblasti marketingu.
2. Vplyv IKT na vznik rznych foriem digitlneho marketingu

Je potrebn uvedomi si zmeny, ku ktorm dolo vplyvom oraz rozsiahlejieho vyuvania
internetu a novch IKT.
106
,
S to predovetkm:
Zmeny na kybernetickch trhoch. Tieto trhy sa menia omnoho rchlejie ako tradin trhy.
Roziruj sa potencilne trhy je mon komunikova s partnerom a prpadne dojednva
obchody na inom kontinente, neexistuj ani geografick, ani asov obmedzenia. Napriek
globlnemu charakteru m ale internetov ekonomika predsa urit loklne pecifik,
ktor je potrebn repektova, i u s to kultrne, legislatvne, alebo in podmienky.
Mobilita. Pripojenie k internetu je mon prakticky odkiakovek.
Zmeny nkupnho chovania a zvyklost zkaznkov. Uspokojovanie potrieb zkaznkov
mus by efektvnejie, o si firmy u vinou uvedomili a vyuvaj systmy pre lepiu
evidenciu zkaznkov, ich poiadaviek, reklamci, systmy pre riadenie vzahov so
zkaznkmi. Je samozrejmosou, e sa kladie draz aj na sptn vzbu a netradin
postupy. Vyaduje sa:
interakcia okamit reakcia a obojsmern komunikcia so zkaznkom,

proaktivita vyzvanie k akcii, iadne pasvne vykvanie,
personalizcia proces prispsobovania www strnok individulnym
charakteristikm a preferencim pouvatea, tzv. one-to-one marketing, nakoko
firemn strnky mu by prispsoben aj potrebm jednotlivho nvtevnka.
Prechod od vrobkovo zameranho riadenia, k marketingovmu riadeniu bol spsoben

predovetkm neustle vzrastajcou konkurenciou medzi firmami, rozvojom novch
technolgi a rastcimi poiadavkami zkaznkov. Najvraznejie zmeny, ku ktorm
v marketingu dolo s :
zmeny v strategickom plnovan strategick ciele je potrebn operacionalizova pre

krtke obdobia, je potrebn bra do vahy meniacu sa situciu v externom prostred
firmy,
aktvny kontakt so zkaznkom zefektvnenie a zrchlenie komunikcie,
vyuvanie IKT v marketingu:
zmeny v priamom marketingu - monos komunikcie medzi dodvateom
a spotrebiteom prostrednctvom mobilnch zariaden,
marketing na internete.
a. Mobiln marketing
Mobiln marketing je sas marketingovej komunikcie, pri ktorej sa vyuvaj mobiln
zariadenia, ako s naprklad mobiln telefn, tablet, notebook, mobiln RFID ipy a in.
Mobiln marketing (MM) predstavuje jeden z najdynamickejie sa rozvjajcich nstrojov
marketingovej komunikcie, ktor sa postupne roziruje spolu s rozvojom siet mobilnch
opertorov a mobilnch zariaden Z inteligentnho mobilnho telefnu sa stalo modern
reklamn mdium, ktor doke dopravi reklamn informciu presne k tej cieovej skupine
ud, pre ktorch je uren a to kdekovek a kedykovek. Inzerenti neustle hadaj nov
107
,
monosti, ako oslovi zkaznkov a prve mobiln opertori vedia, kde sa daj takto zkaznci
zska. Ete donedvna bol mobiln marketing vyuvan iba na propagovanie mobilnch
sluieb vlastnm zkaznkom, teraz je priestor k dispozcii aj tretm stranm. S ponkan
mnoh reklamn formty: bannery a reklamn strnky na mobilnom internete, hromadn
SMS alebo MMS, prpadne aj hlasov reklama vinou prostrednctvom bezplatnej linky.
Mobiln reklama na rozdiel od ostatnch reklamnch typov m nesporn vhodu v monosti
relatvne presnho nasmerovania na poadovan cieov skupinu. Pojem MM sa dostal do
popredia zo zaiatku vaka SMS-marketingu, ktor sa za poslednch pr rokov stal
legitmnym reklamnm kanlom, avak vaka stle sa rozvjajcim technolgim je monos
vyuva stle viac a viac funkci mobilnch zariaden pre marketingov ely. alie pojmy, s
ktormi sa stretvame v MM s napr. Mobile Advertising (reklama v mobile), MMR Mobile
Marketing Research ( marketingov prieskum s pomocou mobilnch zariaden), Mobile
Banking, mWallet (mobiln peaenka), mPay (platenie cez mobil), mobiln Internet, Location
based marketing( reklamn upozornenia na obchody, erpacie stanice, hotely, at.
v zvislosti od polohy pouvatea mobilnho zariadenia). Vaka rznym aplikcim sa tak z
mobilnho telefnu me sta messenger, peaenka, prehrva, rdio alebo aj televzor. A
kee vvoj ide neustle dopredu, d sa predpoklada, e prve vyuvanie takchto aplikcii
m vek budcnos a marketri sa preto zameriavaj tmto smerom. Za modern nstroj
mobilnho marketingu, ktor poskytuje pri marketingovej komunikcii mnostvo prleitost
na vyuite, sa me povaova aj QR kd. Princp pouitia spova v tom, e QR kd vytlaen
na papier alebo predmet sa zosnma kamerou alebo fotoapartom, a softvr dekduje
textov informciu obsiahnut v kde. QR kdy mu nies textov sprvu, detailn
kontaktn informcie alebo odkaz na webov strnky. Tieto kdy sa mu nachdza
kdekovek, napr. na billboardoch s reklamou na produkt alebo slubu, plagtoch s monosou
stiahnutia si hudby zadarmo, letkoch pre zskanie zavovho kupnu, na webovej strnke pre
jednoduchie uloenie kontaktnch dajov firmy, na samotnch produktoch, at.
b. Marketing na socilnych sieach

Socilne siete s v sasnej dobe stle ete vemi trendov zleitos. U teraz sa im vak
podarilo nieo, o vo svete informanch technolgii doposia nemalo obdobu. Vaka
rozirovaniu mobilnho internetu a vaka scivilneniu informanch technolgi do podoby,
kedy s pouiten nie len pre hstku expertov, ale aj pre irok verejnos, sa stali veobecnou
komunikanou platformou. Aj z tchto dvodov je nutn, aby sa stali tandardnou sasou
marketingovej komunikcie.
Socilne siete s pomerne novm typom webovch aplikci. Vyvinuli sa v prvom desaro
21. storoia z predchodcov, ktor slili pouvateom internetu pred nimi. Tto predchodcovia
boli naprklad servery, online fotogalrie, web blogy, loisk pre sbory, kde sa dali hodnoti
fotografie, i in. Tvorcovia tchto sluieb si vas vimli, e pouvatelia nechc iba publikova
obsah, ale tie chc komunikova s ostatnmi pouvatemi. Skrtka, chc by v spolonosti
ostatnch, chc poskytova informcie ostatnm, chc zdiea, tvori a hra sa. Tieto
108
,
poiadavky klasickej komunikanej ani publikanej sluby na internete prli nespali.

(Bedn, 2011).
Postupne sa zaali objavova sluby zaloen ani nie tak na obsahu, ako skr na vzahoch
medzi jednotlivmi pouvatemi. Tieto sluby, ktorm dnes hovorme socilne siete, s
zaloen na tom, e:
vina obsahu je vytvran samotnmi pouvatemi,
zkladom s vzahy medzi pouvatemi, ich vzjomn komentre, odkazy
a hodnotenie
prevdzkovatelia serverov iba minimlne vstupuj do ich behu.
Veda tchto vlastnost, ktor sa vzahuj viac k behu samotnch sluieb ne k uom, tu je
ale jedna vemi dleit, ktor socilne siete odliuje od vetkch predchdzajcich
komunikanch systmov. Touto vlastnosou je, e identita pouvateov socilnych siet je
toton s ich skutonou identitou.
Aj ke socilne siete spotrebitelia vo vekom vyuvaj iba niekoko rokov, vieme dnes u
celkom dos o tom, ako ich pouvaj. Preto meme sformulova tchto sedem prvd
o socilnych sieach:
1. Socilne mdia patria medzi mladmi umi k preferovanmu spsobu vzjomnej

komunikcie. Nie je mon ni in s tmto porovna.
2. Socilne mdia sa zakladaj na priateskch vzbch, no vznam tohto termnu je dnes
prli irok. Podobne benevolentn s profily, ktor mu udia, spolonosti alebo znaky
rznymi spsobmi pouva.
3. m aktvnej je zkaznk na internete, tm pravdepodobnejie je, e je zapojen
v niekokch socilnych sieach. Tto udia asto ovplyvuj okruh svojich priateov a maj
vplyv na nzory svojho socilneho okolia.
4. Hne ako sa raz nejak informcia objav na socilnej sieti, je tam a nie je mon ju ahko
zastavi. Neexistuje skromie.
5. Socilne mdia najlepie funguj veda doterajch metd internetovho marketingu. Pri
plnovan stratgie musme prema v irch svislostiach.
6. Pravidl sa stle tvoria. Etika socilnych mdi je relatvne nevyzret. Musme s ou
zachdza opatrne.
7. Siedma a posledn pravda zaha faktory, ktor k pouvaniu socilnych mdi prispievaj.
Kad lovek na socilnych sieach je motivovan kombinciou nasledujcich udskch
potrieb: lska, emcie, zdieanie nzorov, predvdzanie, zbava, spomienky a peniaze.
(Treadaway - Smithov, 2011)
Socilne siete mu by pouvan k celej rade aktivt svisiacich s marketingom. Tmi

najvznamnejmi s:
Informovanie o znake zoznamovanie ud, ktor sa so znakou doposia nestretli.
Vytvranie veobecnho povedomia.
109
,
Predpredajn podpora produktu inzercia produktu, zoznamovanie ud s jeho

vlastnosami.
Presvedovanie potencilnych klientov o vhodch produktu argumentcia
podporujca ich ochotu nakupova.
Popredajn podpora rieenie problmov a komunikcia s doterajmi klientmi, servis
produktu.
Budovanie pouvateskej komunity dlhodob komunikcia s klientmi a podpora
klientov pri komunikcii navzjom.
Rieenie problmov a krzov komunikcia. (Bedn, 2011)
c. Obsahov marketing
Autori Josef eznek a Tom Prochzka vo svojej publikcii Obsahov marketing vstine
definuj tento druh marketingu v tyroch bodoch:
Je to stratgia produkcie a publikcie informci, ktor podporuj dveru a autoritu

znaky u potencilnych zkaznkov.
Obsahov marketing je spsob budovania vzahov a komunity tak, e Vai posluchi
maj radi Vau znaku.
Je to marketingov stratgia, ktor by Vm mala pomc sta sa jednotkou vo Vaom
odbore.
Vaka obsahovmu marketingu predvate bez tradinch ntench predajnch
technk.
Umenie virality nespova len v zaujmavom obsahu, ale v presnom zasiahnut cieovej
skupiny. Je to jedna z mnohch zkladnch vlastnost dobrho obsahovho marketingu.
Obsahov marketing je shrn vetkch modernch online marketingovch stratgi a jednou
asou celho kolosu me by blog, komentr itatea, emailov newsletter, podcast, e-
kniha, webinar, lnok, at.
Je to vlastne tvorba a zdieanie kvalitnch, relevantnch a hodnotnch informci, ktor

zabezpeia reakciu zkaznka. Firmy by mali vedie upta obsahom. Ak ponknu uom
zaujmav, zbavn a informatvny obsah, maj cestu k dlhodobmu predaju otvoren.
Vlastn obsah obsahovho marketingu je niekedy podkladom pre virlny marketing.
d. Virlny marketing
Virlny marketing je jednou z najnevypotatenejch marketingovch metd, pri ktorej sa
sprva me nekontrolovane a rchlo ri (podobne ako vrus) k tiscom a milinom
astnkov. Tieto reklamn sprvy ria spontnne sami pouvatelia, nezvisle od tvorcu.
Me sa jedna o zdanlivo nevinn vtip, email, video, hru alebo obrzok, ktor vak sleduje
svoje komern ciele. Osoby, ktor s nm prdu do kontaktu ho povauj za natoko zaujmav,
e ho samovone ria alej. V tom je sila virlneho marketingu. Prina firme monos
dosiahnu poadovan efekt jednoducho, rchlo a za nzke nklady. Je to fenomn dnenej
110
,
doby, ktor sa rozmha spolu so socilnymi sieami a prostrednctvom ktorch sa virlna

sprva najastejie ri. Na druhej strane nevhodou je, e takto sprva nie je
kontrolovaten a od momentu spustenia pvodca nad ou strca dosah. A tak rovnako ako
dobr meno firmy sa me rozri i zl meno. Sprva me zauja svojm dobrm
spracovanm, originlnou mylienkou, vtipnosou, i vhodnou ponukou. Samozrejme e je
potrebn myslie na tematick totonos virlnej sprvy s predmetom firemnho businessu.
Vemi innou metdou je umiestni virl na socilnu sie s vysokou nvtevnosou. Kee
virl sa ri vinou necielene a na irok masy ud, je vhodn ho poui iba na produkty so
irokou cieovou skupinou. Ak sa virl uchyt, zane sa samoinne mnoi. Ak sa neuchyt, bude
potrebn ho najskr optimalizova, potom znovu rozposiela. Internetov socilne siete a
virlny marketing maj perspektvu v komernej komunikcii. Virlny marketing je metda,
ktor vyuva u existujce socilne siete na spropagovanie vrobku, i posilnenie povedomia
o znake, vyuvajc pri tom skutonos, e udia maj tendenciu informova svojich znmych
o vrobkoch, slubch i informcich, ktor sami povauj za hodn pozornosti. Tto
koncepcia na prv pohad prevratnho marketingovho nstroja m svoje korene hlboko v
minulosti. Je zaloen na verblnom prenose sprvy. Modernizovala sa iba cesta prenosu. o
najviac odliuje virlny marketing od klasickho princpu, je jeho zsah, presahujci obvykl
hranice mesta alebo ttu, priom sa men aj obsah sprvy. Tradin odporuenie produktu
alebo sluby dnes asto nahradzuje multimedilny sbor. V tejto svislosti sa stretvame
s tromi pojmami, ktor maj vemi podobn vznam:
virlny marketing- osoby ria marketingov sprvu namiesto obchodnka,

buzz marketing- vytvorenie vzruchu, podnetu, ktor vedie k vrave na uliciach,
word of mouth - zkaznci sa stvaj ritemi dobrho hodnotenia o produkte.
Vo vetkch troch prpadoch sa marketri snaia vygenerova sprvu o produkte, renie

hodnotenia predovetkm online. Rozdiely njdeme v zameran, cieoch a komunikanch
kanloch. Buzz marketing zva vyuva mail, sms, mms, web, blogy a niektor offline
nstroje. Kovm elementom pre virlny marketing je web. Pre Word of mouth je
charakteristick spontnne renie medzi rovesnkmi (peer-to-peer). Peer-to peer je
potaov sie, ktor sa viac spolieha na vpotov silu koncovch zariaden ako na sie
samotn. Pri komunikcii typu Peer-to-Peer vystupuj aplikcie ako rovnocenn, teda nie je
tu prtomn server. Komunikcia prebieha priamo medzi klientmi a kad klient si uchovva
informcie o ostatnch uzloch u seba. Tieto typy virlneho marketingu sa zrove prelnaj,
mnohokrt jeden funguje ako mechanizmus pre al, alebo vznik ako vedaj produkt.
Uplatuje sa tradin stne podanie od loveka k loveku (word of mouth), ktor je vak
posilnen vaka modernm komunikanm nstrojom. Tak me by virlne video
sprevdzan mohutnou publicitou a diskusiami na internete (buzz) alebo kurizny produkt
me iniciova renie word of mouth. Virlny marketing sa jednoznane odpora poui pri
kampaniach na produkty so irokou cieovou skupinou. Kee virl sa ri vinou necielene
a dostane sa k irokej mase ud, nie je toto rieenie vhodn na propagciu pecifickch
produktov zameranch na zku cieov skupinu.
111
,
e. Search Engine Marketing

SEM (Search engine marketing) je marketing zaloen na internetovch vyhadvaoch. Je to
mnoina marketingovch metd s cieom zvi viditenos webovch strnok vo vsledkoch
vyhadvania, ktor poskytuj vyhadvae typu Google, Zoznam a in. Podstatou je
umiestnenie odkazu na propagovan webov strnku, viditen miesto vo vsledkoch
vyhadvania relevantnch frz. Pouvate, ktor dan vraz had, potom s vekou
pravdepodobnosou klikne na odkaz a dostane sa tak na elan webov strnky. SEM je forma
internetovho marketingu, ktor sa sna podporova webov strnky zvenm ich
viditenosti pre vyhadvae pomocou optimalizcie vyhadvania SEO (Search Engine
Optimization) a prostrednctvom platench odkazov PPC (Pay-Per-Click).
Ak zad pouvate do vyhadvaa vraz, ktor ho zaujma, vyhadva njde vo svojej

databze vetky strnky, ktor dan frzu obsahuj a vyhodnot ich dveryhodnos a
relevantnos pre hadan vraz. Tie, ktor vyhodnot ako najrelevantnejie a najkvalitnejie,
zobraz ako prv v porad. Optimalizcia strnok spova v ich prave takm spsobom, aby
ich vyhadvae vypisovali na prvch miestach. Optimalizcia pre vyhadvae je dlhodobo
najefektvnej internetov marketing.
Druhou monosou ako prenikn na prv strnky vsledkov vo vyhadvan je zakpi si

platen odkaz. Vina vyhadvaov dnes pouva systm PPC - platba za kliknutie. Popri SEO
patria medzi najpouvanejie a vemi inn metdy podpory nvtevnosti strnok. Taktie
je tu snaha dosiahnu o najvyiu pozciu vo vyhadvaoch.
Vyhadvae je mon rozdeli poda spsobu uchovvania a prezentcie dajov na:
1. Katalgy - zarauj strnky do takzvanho stromu tematickch kategri. V priebehu

registrcie do takhoto typu vyhadvaa sa vklad nzov a jednoznan urenie zdroja URL
(Unique Resource Locator) webovej strnky, jej popis a kategria, do ktorej si zkaznk praje
by zaraden.
2. Indexry - zarauj strnky do svojej databzy poda toho, ak slov sa na nich vyskytuj.
Zadva sa hadan kov slovo, alebo kov vraz, charakterizujci obsah strnky.
Vsledkom je zoznam strnok zoradench poda relevantnosti k zadanmu heslu. O
relevantnosti rozhoduje potaov program, vyhadvae - indexry s teda plne
automatizovan.
3. Hybridn vyhadvae - spjaj princpy oboch typov vyie popisovanch vyhadvaov. V

sasnosti je vina vyhadvaov hybridnch.
SEO sa sstreuje predovetkm na dve veci a to kov slov a prichdzajce linky. Kov
slov hovoria vyhadvaom, o sa nachdza na strnkach, ak maj obsah. Prichdzajce
112
,
linky hovoria o tom, ako s strnky dleit. Pre spen SEO je nevyhnutn zosladi obidva
faktory.
Zver
Marketing je problematika, ktor na jednej strane vyuva historicky overen nstroje, ale
na druhej strane vemi asto sa obracia na sasn, novodob a modern prostriedky. Medzi
modern formy marketingu meme prvom zaradi popisovan virlny marketing a virlne
oznamy. Dan forma propagcie je realizovaten pri nzkych finannch nkladoch a vie
oslovi irok masu zkaznkov. Nvtevnk kybernetickho priestoru asto ani netu, e sa
dobrovone stal sasou nejakho virlneho oznmenia a bez ntlaku odovzdva dan
oznmenie alej. Potencil virlneho marketingu nie je v sasnosti plne vyuit, preto sa
asto stva, e marketingov oznmenia s mlky odovzdvan alej, bez toho, e by dolo k
zamysleniu, preo to tak v skutonosti je. Napriek tomu, e tto modern forma marketingu
prina vek pozitva pri nzkej kalkulcii, me ma pri nesprvnom vyuvan aj nevratn
dopady na dobr meno firmy.
Zaistenie innej marketingovej komunikcie bude v budcnosti stle zloitejie v dsledku

neustleho vvoja trhu. Vek mnostvo novch komunikanch kanlov toti umouje, aby
mal spotrebite stle vie monosti komunikova s vekm mnostvom ud, ovplyvova ich
pohad na znaky a nkupn sprvanie. Prioritou marketingovej komunikcie sa tak stva
snaha o nadviazanie aktvneho a pokia je to mon trvalho dialgu so zkaznkom.
Digitlny marketing je pomerne irok oblas, ktor zaha rzne efektvne nstroje. On-line
marketing je vemi perspektvny trend, ktor sa rozvja spolu s IKT a preto bude zaujmav
sledova o nov prinesie do budcnosti. Digitlny marketing je potrebn vnma
v svislostiach ostatnch aktivt firmy. Nadvzuje na obecn marketingov stratgiu firmy,
corporate identity, komunikciu so zkaznkmi, distribtormi, mdiami a verejnosou. Vetky
tieto prvky by mali by v prostred internetu podporovan. Poiadavky zkaznkov na
obchodovanie cez elektronick kanly bud naalej rs. Prchod novch typov zariaden,
alebo implementovanie novch funkcionalt pre existujce zariadenia, i ich vzjomn
prepjanie do elektronickho prostredia, toto vetko prinesie nov typy aplikci a nov
monosti a formy realizcie digitlneho marketingu. Personalizovan online marketing a
procesy online komunikcie s trendom poslednch rokov a ich vznam bude len narasta.
udia u nechc vidie vetky produkty, ta vetky lnky alebo dostva veobecn emaily.
Chc ma vetko na mieru. Chc vidie len relevantn veci na zklade ich predchdzajceho
sprvania sa, preferenci a inch dostupnch indiktorov. Personalizova je mon
automatizovane pomocou mnohch dostupnch nstrojov, ale aj individulne, nastavenm
procesov komunikcie. Softvr nm umouje monitorova sprvanie sa nvtevnkov webu
a potom poda jeho histrie a preferenci jednak upravova obsah webu alebo zautomatizova
newsletter komunikciu.
113
,
Referencie a citcie
(1) BEDN, V. 2011. Marketing na socilnch stch. Brno: Computer Press, 2011,
ISBN 978-80-251-3320-0
(2) FREY, P. 2008. Marketingov komunikace. 2. vyd. Praha: Management Press,
2008. 195 s. ISBN 978-80-7261-160-7
(3) JANOUCH, V. 2010. Internetov marketing/prosate se na webu a socilnych
stch. 1. vyd. Brno Computer press a.s.2010. ISBN 978-80-251-2795-7
(4) JURKOV, O., HORK, P. Velk slovnk marketingovch komunikac. 1. vyd.
Praha: Grada, 2012, 271 s. ISBN 978-80-247-4354-7
(5) KITA, Jaroslav a kol. 2005. Marketing. 3. vyd. Bratislava: IURA EDITION, 2005.
431 s. ISBN 80-8078-049-8
(6) KOTLER, Philip a kol. 2007. Modern marketing. 4. vyd. Praha: Grada Publishing,
2007. 1048 s. ISBN 978-80-247-1545-26
(7) MAJTN, . a kol. 2013. Odbytov stratgia. 1. vydanie. SPRINT 2, Bratislava 2013,
ISBN: 978-80-89393-92-3
(8) PIKRYLOV, J., JAHODOV, H. 2010. Modern marketingov komunikace. Grada
Publishing a.s.2007, 320 s. ISBN 978-80-247-3622-8
(9) ROWAN, Will. 2002. Digital marketing: using new technologies to get closer to your
customers. 1.vyd. London: Kogan Page Publishers, 2012. 246 s. ISBN 0-7494-3664-6
(10) SCOTT, D.M. 2008, Nov pravidla marketingu a PR, Brno Zoner Press, 2008, 272 s.
ISBN 978-80-86815-93-0
(11) SEDLKOV, H. BUCHTA, K. 2006: Strategick analza. 2. vydanie. Praha C. H. Beck,
2012, ISBN: 80-7179-367-1
(12) STERNE, J. 2011. Mme a optimalizujeme marketing na socilnch stch. Brno:
Computer Press, 2011, 280 s. ISBN 978-80-251-3340-8
(13) TEDRO, B. a kol. 2009: Marketing a nov ekonomika. 1 vydanie. C. H. Beck Praha ,
2009, ISBN 978-80-7400-146-8
(14) TREADAWAY, CH. SMITHOV, M. 2011. Marketing na Facebooku vukov kurz.
Brno: Computer Press, 2011, s. 50 ISBN 978-80-251-3337-8
(15) VYMTAL, Jan. 2008. Prvodce spnou komunikac. Praha: Grada Publishing,
2010. 328 s. ISBN 978-80-247-2614-4
114
,
FORMAL SCIENCE:MATHEMATICS
GEOMETRICK KOMPOZCIA A JEJ VYUITIE V DIZAJNE
Denisa Lizoov12
Abstract
At present, ample technological opportunities facilitate creating various forms using different
materials. The perfection of form is one of the prerequisites that the object have to meet in
order to be interesting. One of the possible ways how to obtain a satisfactory shape and form
of object, and so meet difficult aesthetic criteria, is the use of geometric constructions
and artistic analysis as a supporting tool within designing process. The paper deals with the
geometrical composition princilpes and with artistic analysis which are suitable to be used for
product design. The aim is also to present work with chosen geometric procedures when
analysing particular existing furniture articles as well as at designer creation itself.
Keywords
Design, geometry, geometrical analysis, proportion
Abstrakt
Sasn rozsiahle technologick monosti umouj vytvra rozmanit tvary s pouitm
rznorodch materilov. Tvarov dokonalos je pri tom jednm z predpokladov, aby predmet
zaujal. Jednm zo spsobov, ako je mon zska vyhovujci tvar, a teda naplni nron
estetick kritri, je pouitie geometrickch kontrukci a vtvarnej analzy pri navrhovan
a vytvran konkrtneho objektu. lnok pojednva o geometrickch kompozinch
princpoch a o vtvarnej analze, ktor je vhodn vyui v dizajne produktu. Jeho cieom je
zrove ukza prcu s vybranmi geometrickmi princpmi a postupmi pri analze u
existujcich konkrtnych nbytkovch predmetov, ako aj pri samotnej dizajnrskej tvorbe.
Kov slov
Dizajn, geometria, geometrick analza, proporcie
JEL Classification
I. vod
Zrakov kontakt loveka s prostredm je obyajne najdominantnej. Krsa foriem, i u
prrodnch, alebo vytvorench udskou rukou, je prvm dojmom, ktor ho ovplyvn.
Dizajnrska prca, zameran na navrhovanie o mono najdokonalejch objektov, tak
prispieva nemalou mierou k vytvoreniu harmonickho okolia a k skvalitneniu kadodennho
ivota.
12 Katedra matematiky a deskriptvnej geometrie, Technick univerzita vo Zvolene, Masarykova 24,

96053 Zvolen, Slovensko, denisa.lizonova @tuzvo.sk
115
,
Navrhovanie novch predmetov, ktor spoluvytvraj priestor okolo ns, predstavuje

komplexn tvoriv proces. Pod pojmom dizajn najastejie vystupuje vonkajia strnka,
vzhad vrobku alebo jeho asti, spovajci najm v znakoch lni, obrysov, foriem alebo
materilov vrobku samotnho.
Slovo design m svoj pvod v latinskom slovese designo, designare, s vznamom oznaova,
vyobrazova, zvoli na alie obdobie, poriada, vystrja. Z latininy ho prebrala anglitina,
kde poda vznamovej truktry predstavuje rzne innosti a ich vsledky.....Anglick slovo
design zahruje v sebe tak vznam franczskeho dessin (kresba, vkres, pln) ako aj dessein
(mysel, zmer) (Petrnky, 1994).
Vonkajia strnka objektov v skutonosti ale predstavuje len jeden z aspektov, ktor pojem
dizajn zachytva. Dizajnr pri nvrhu prostrednctvom vhodnej formy realizuje svoj elovo-
obsahov zmer. Teda v prvom rade spja konkrtnu formu s praktickou funkciou predmetu
i objektu. U funknch produktov je vak dleit, aby obsahov strnka vyjadren
v konkrtnej forme nadobudla aj urit estetick hodnotu. Pri umeleckch objektoch je toto
samozrejmosou.
K naplneniu estetickch poiadaviek, o je hlavnm predpokladom dizajnovho objektu,

me dopomc metda geometricko - vtvarnej analzy a aplikcia vhodnch
geometrickch postupov. To predstavuje dleit sas dizajnrskej vuby aj nslednej
praxe. Poznatky z geometrie a kompozcie podporuj priestorov videnie a predstavivos,
dodvaj nvrhrskej tvorbe kompaktnos a zrove novovybudovanmi poznatkami a
sksenosami roziruj inpiran zkladu a cit pre priestor.
Geometria zrove vaka svojim vlastnostiam a monostiam podporuje presnos a jasnos

tvaru, a tm prispieva k jeho zladeniu. Vhodn geometrick postupy a kontrukcie mu
pomc u pri zaiatkoch nvrhu, alebo naopak v zvere, ke je tvar dkladnejie
precizovan. Aplikovanie geometrickch postupov pritom predpoklad uvedomel a
premyslen prcu sledovan abstraktnm procesom myslenia.
Geometrick kontruovanie bolo vyuvan u v histrii a mnoh svetovo uznvan dizajnri

a umelci sa poas svojej tvorby k jej vyuitiu priklali, ako je mon alej sledova pri
vtvarnej analze konkrtnych objektov. Poznanie vhodnch kompozinch princpov vedie
k exaktnejm postupom pri samotnom navrhovan.
II. Geometrick kompozcia

Kompozciu je veobecne mon definova ako usporiadanie prvkov v uritom ohranienom
priestore. Jej hlavnm cieom je predovetkm vies " oko pozorovatea, teda poskytn
tomu, kto dan objekt i priestor sleduje, nvrhrom vopred premyslen a iadan vnem.
Teda uvies ho do scny a pokia je to mon, uahi mu zorientova sa v nej.
116
,
Na vytvran kompozcie sa obyajne podiea ist poet prvkov, v geometrii najlepie

charakterizovanch bodom, lniou a plochou. Ich samostatn, ale aj vzjomn vrazov
psobenie vplva na celkov vraz vytvorenho objektu.
Bod predstavuje zklad kadej geometrickej formy. V geometrii je definovan ako

bezrozmern tvar, ktor predstavuje vchodiskov pozciu pre vytvorenie alch
elementov. Vtvarn chpanie dva bodu irie hranice . Vo vtvarnej prci chpeme bod
ako hmotn, materilny prvok, ako najmeniu iastoku hmotnej strnky diela (Bartko,
1986). Z tohto dvodu v umeleckej prci meme za bod povaova aj objekt i tvar s relatvne
malmi rozmermi, vzhadom na prostredie, kde je umiestnen. Z kompozinho hadiska sa
s pojmom bod stretneme pri charakterizovan napr. stredu kompozcie, vrcholu krivky i
aiska plochy. Pri prci s kompozciou bodov je potrebn ma na zreteli zkladn pravidl,
ako napr., e oko m tendenciu vybera z mnoiny bodov prve body rovnakej vekosti,
spja ich, a tak z nich vytvra rzne obrazce, zatia o ostatn z obrazov vyluuje.
(Bartko,1986).
Lnia vznik pohybom bodu v priestore. Pokia je to priamoiary pohyb, vznik priamka, ak je
pohyb krivoiary, vznik krivka. V prrode obyajne prevauj kriv tvary, len vnimone
njdeme absoltne rovn tvar priamky. Pri vnman priamky sa obyajne stretvame s jej
tromi polohami: horizontlnou, vertiklnou a diagonlnou. seky, asti priamok ohranien
dvoma rznymi bodmi, zas asto vystupuj v kompozcii i nvrhu pospjan do lomench
iar. Ich vrazov psobenie je vemi rznorod, vdy vak psobia uritm naptm. Pokia
s usporiadan pravidelne, poda nejakho poriadku, je ich vraz pokojnej ako pri ivelnom,
chaotickom usporiadan.
Pohybom lnie vnikne plocha. Jej charakter je ovplyvnen spsobom pohybu i samotnm
tvarom pohybujcej sa iary. Vznikne tak rovinn alebo priestorov forma plochy. Samotn
rovina je v geometrii vnman ako nekonen tvar, km v dizajne a vtvarnej praxi sa pracuje
len s jej obmedzenou asou. Jej vtvarn hodnota a psobenie na pozorovatea je zvisl
predovetkm od charakteru ohraniujcej iary.
Dlhodob vtvarn prax udstva objavila a vypracovala mnoho zkonitost, princpov a

pravidiel, ktor spomenut komponenty vhodne spjaj, v snahe vytvori o najvhodnejie
kompozcie. Ich platnos nie je asovo obmedzen len na urit obdobie, sloh alebo
individualitu umelca, ale s stle platn a v nejakej podobe a uritom rozsahu sa vdy
zastuj na realizcii diela.
Dobre vytvoren vtvarn kompozcia spjanie vtvarnch prvkov do celku vyaduje

znalos vtvarnch princpov a zkonitost, ktor nevystupuj samoelne a ich prazklad sa
nachdza v prrode. Ich sprvne vyuitie umon vytvori kompozciu, ktor na vnmatea
psob prjemne a harmonicky, o je obyajne jeden z hlavnch zmerov autora.
117
,
Obrzok 1, Geometrick kompozcie s opakujcim sa prvkom( tudentsk prce - archv

autora)
Hlavnmi kompozinmi initemi s: symetria a asymetria, metrum a rytmus a proporcie.

Dkladnm pozorovanm je mon zisti, e vtvarn dokonalos objektu zvis na ich
sprvnom pouit.
Symetria je obyajne chpan ako smernos, smern rozmiestnenie jednotlivch prvkov.

Pozorovanm prrody sa d zisti, e prevan vina prrodnch objektov preukazuje
podstatn znaky symetrie, teda sa sklad z ast, ktor s pravidelne usporiadan po pravej
a avej strane od myslenej priamky. Treba doda, e v prrode nejde o dokonal geometrick
symetriu, ale o tendenciu sa k symetrii o najviac pribli. udsk oko a mozog vnman
objekty spracovva tak, e mal odchlky od idelnej symetrie ani nepostrehne. V rmci
geometrie rozliujme niekoko druhov symetri. Symetriu osov, stredov, i menej znmu,
obratov. Vrazov psobenie sa u nich odliuje. Osov a stredov symetria sa vyznauj
silnou stabilitou a statickosou, ale obratov symetria je dynamick. Pouitie symetrie
do kompozcie vna usporiadanos, poriadok, vyvenos ale zrove urit nezaujmavos,
ktor je spsoben tm, e vyven asti pozorovate rchlo porovn, a tm sledovanie
kompozcie uzavrie .
Preto bvaj symetrick kompozcie asto doplnen prvkom, ktor symetriu ru, a teda
vytvra tzv. asymetriu. Prve asymetria je charakteristick dynamickosou, ivosou,
neviazanosou a niekedy a nepokojom. Z hadiska vlastnost vyvenia meme pri asymetrii
hovori o: rovnovnej asymetrii (kde prvky s vyven, zjednoten spolonmi znakmi),
nerovnovnej dynamickej asymetrii (v ktorej vystupuje viac prvkov s malou mierou
viazanosti pomocou zjednocujcich prvkov) a asymetrii absoltnej nepravidelnosti (kde
118
,
kompozin prvky nie s viazan). Pojem rovnovha v asymetrii je vlastne navodenie dojmu,
ktor vznik vo vedom loveka, na zklade sksenost z fyziklneho sveta. To me by
dosiahnut rznymi spsobmi. Kombinciou rznych vtvarnch prvkov alebo zobrazovanch
tvarov, farebnosou, svetlom a pod.
Druhm vznamnm kompozinm initeom je rytmus. Jeho zkladom je periodick

opakovanie prvkov, priom prvky musia by ak nie rovnak, tak aspo dostatone podobn,
aby bolo mon postrehn svislos medzi nimi. Najjednoduchie opakovanie alebo
striedanie prvkov v kompozcii sa nazva metrum. Vsledkom je tzv. jednoduch metrick rad.
Zloitej druh opakovania prvku (poprpade viacerch prvkov), asto spojen so zkonitmi
kvalitatvnymi zmenami ako napr. narastanie prvku, zmena rozmeru, tvaru, farby, je potom
nazvan rytmus.Vytvranie rytmu je spojen so striedanm prvkov aktvnych tzv. akcentov
a pasvnych tzv. intervalov Intervalom nemus by len von priestor, ale me ho
predstavova aj jednoduch medzitvar. Vzjomn usporiadanie akcentov a intervalov
ovplyvuje dynamickos kompozcie. Charakteristickm znakom rytmu je vytvranie
plynulosti a nslednosti.Jednm z asto sa vyskytujcich prejavov rytmu je ornament. Jeho
hlavnou funkciou je zdobi, ale asto pln aj oznamovaciu, vrazov i tektonick funkciu.
Poda dobovch poiadaviek sa pomocou ornamentu zvrazovalo plon alebo priestorov
ctenie objektu, vytvrali sa pomocou neho kontrasty aj ilzie.
Obrzok 2, Priestorov objekt s vyuitm symetrie a rytmu ( tudentska prca - archv autora)
Pri vytvran objektu autor pracuje s jeho tvarom, ale aj s rozmermi, vzahmi jednej asti
objektu k druhej resp. k celku. Vzjomn pomer rozmerov objektu, mernos vzahov medzi
sebou a k celku sa nazvaj proporciami. Prve uvdzanie proporci objektu do harmonickch
a zkonitch vzahov pomha k jeho vslednmu dobrmu tvarovmu psobeniu.
119
,
Cieom tchto metd je uvedenie vetkch prvkov a ast do vzjomnej shlasnosti,

primeranosti a prbuznosti.
Procesy spracovania a vytvrania foriem metdou vyvaovania proporci mono sledova u

v histrii napr. v architektre chrmov. Umiestnenie hlavnej sochy boha v chrme, ako aj
priestorov vzahy medzi ou a ostatnmi chrmovmi prvkami, vo vzahoch vky, rky,
dky nadobdali v rznych dobch vdy in obsahovo- vrazov podoby a priamo sviseli
s charakteristikou doby a spsobom myslenia vtedajieho loveka. Napriek tomu, e sa
vrazov forma historicky menila, zostvali mnoh princpy veobecn a nadasov.
V priebehu doby sa ustlilo niekoko zkladnch metd, ktor sa vyuvali k uvedeniu
jednotlivch proporci do vzjomne zkonitch a harmonickch vzahov. Tieto metdy
predstavovali premyslen a geometricko-kompozine usporiadan poriadok.
Obrzok 3, Chrm bohyne Hathor v Dendere, modulov lenenie v pomere 1:2, 1:3
Najjednoduch a zrove najastejie vyuvan proporcionlny systm je zaloen na
module. Jeho zkladom me by slo alebo priestorov i plon geometrick tvarov prvok
(tvorec, krunica, kocka a pod). Pouitie modulu pozostva z vytvorenia uritej osnovy i
siete, ktor je zkladom celho kompozinho plnu. Zkladn proporcie objektu a jeho ast
sa potom do osnovy vpisuj, a tm dochdza k ich previazanosti a vzjomnej vyvenosti.
Modulov systm je charakteristick predovetkm pre starovek architektru, ale jeho
vyuitie mono njs postupom doby a dodnes.
Obrzok .3 zachytva prieelie a schematizovan pdorys egyptskho chrmu bohyne

Hathor v Dendere. Doplnen kontrukn schema vyjadruje modulov lenenie. Zkladom je
tvorec a pomery 1:2 v prieel, aj v celkovom pdoryse. Pdorys je zrove alej lenen v
120
,
pomere 1:3. Pre egyptsk stavby je typick prve modulov proporn systm, vychdzajci
z pomeru celch sel 1:2, 1:3, 1:4 at. Modulov prvok je reprezentovan slom 1 resp.
geometrickm tvarom tvorca v rovine a kocky v priestore. Na obrzku je tento modul
naznaen pomocou pridanch geometrickch kontrukci.
alm modulovm tvarovm prvkom je v rovine krunica resp. guov plocha v priestore. T
sa asto objavuje v tvarovo - filozofickch a duchovnch nzoroch starovekch civilizci a jej
zkladn vyjadrenie njdeme aj v tvare znmom ako Kvet ivota.
Okrem jednoduchho modulu, a z neho vyplvajcich prirodzench sel, sa k harmonizcii

proporci vyuvaj asto aj iracionlne seln vzahy. Pomocou nich sa vytvraj tvarov
obrazce, ktor je mon vzjomne zostavi do geometrickho usporiadania. Najjednoduch
zkonit vzah takhoto usporiadania je vytvoren v rmci zoradenia narastania alebo
zmenovania sa tvorcov, kde kad nasledujci obrazec je zostrojen spojenm stredov strn
predchdzajceho.
Iracionlne vzahy vyjadruj aj takzvan odmocninov obdniky. Jedn sa o obdniky

s pomerom strn 1: 2, 1: 3, 1: 4, 1: 5 at. Odmocninov obdniky maj schopnos by
nekonene rozdeovan na menie k nim proporn obdniky. To znamen, e ke napr. 2
odmocninov obdnik je rozdelen na polovicu, vsledkom delenia s dva menie 2
odmocninov obdniky, ke je alej znova rozdelen (teda rodelen na 4 asti), vsledkom
s tyri menie 2 odmocninov obdniky at. (Elam, 2011).
Obrzok 4, Odmocninov obdniky, ich lenenie a jednoduch vtvarn kompozcia
Spsob vytvorenia odmocninovho obdnika s pomerom strn 1: 2, 1: 3, 1: 4

zachytva obrzok. .4. vavo hore. Vavo dole je vytvoren monos alieho harmonickho
vntornho lenenia odmocninovho obdnika s pomermi strn 1: 2 s pouitm strednch
121
,
prieok a uhloprieok. Prav strana obrzku . 4 predstavuje autorsk vtvarn kompozciu

vychdzajcu z predchdzajcich lenen vo vntri odmocninovho obdnika. Aj ke na prv
pohad psob neusporiadane, jej vntorn vzby ju udruj v uritom systme, ktor m
svoju logiku.
Vetky odmocninov obdniky predstavuj dynamick zklad a ponkaj mnostvo

harmonickch delen a kombinci, ktor s prbuzn proporcim originlu. Proces
harmonickho delenia je zaloen na kreslen diagonl a nsledne vytvran siete s pouitm
pravouhlho systmu. Proporcie tohto obdnika sa blia k proporcim zlatho rezu, o rob
dan geometrick tvar zaujmavm a asto vyuvanm pri kontruovan.
Praktick vyuitie zladenia proporci pomocou iracionlnych vzahov meme njs

v mnohch dielach vznamnch autorov 20. Storoia. Vyuvali sa pri koncipovan pdorysov,
tvarovom zladen ast nbytku a interiru ako aj pri tvorbe plagtov a reklamnch tab.
Obrzok 5, The Barrel Chair- Frank Lloyd Wright , geometrick anylza pomocou
odmocninovch obdnikov
Frank Lloyd Wright (1868 1959) bol jedenm z najvznamnejch americkch architektov
a dizajnrov 20. storoia. Jeho prca bola charakteristick zujmom o jednoduch

geometrick formy a pretnajce sa kolm roviny. Dizajnrska tvorba Wrighta sa vyznauje
jednoduchmi kontrukciami, priamymi lniami a tvarmi vychdzajcimi prevane zo
122
,
zkladnch geometrickch obrazcov (tvorec, krunica). Proporcie odmocninovho

obdnika s pomerom strn 1: 2 sa stali zkladom nvrhu The Barrel Chair.
Vytrben The Barrel Chair m prjemn proporcie. Nrys je vkreslen do 2 odmocninovho

obdnika s rmom sedadla umiestnenm prve pod jeho stredom. Podrky stoliky s v
polovici vzdialenos sedadla k celkovej vke stoliky. Vka stoliky je dvojnsobkom
priemeru vanka(Elam, 2011).
Osobitosou medzi proporciami sa vyznauje zlat rez. Zlat rez (lat. sectio aurea) je
rozdelenie seky na dve asti tak, e pomer vekosti menej asti k vekosti vej asti je ten
ist, ako pomer vekosti vej asti k vekosti celej seky (man, 1987). Veobecne je
povaovan za aksi kozmick zkon prejavujci sa v prrode. Vo veobecnosti sa proporcie
zlatho rezu zvykn charakterizova ako najharmonickejie, najvyvenejie i najkrajie.
Tento idelny harmonick kompozin pomer bol aplikovan od staroveku vo vtvarnom
umen a architektre. Meme ho njs v antickej stavbe Parthenonu, v mnostve gotickch
katedrl ale aj v sasnej tvorbe nbytku a interiru.
Obrzok 6, The Plywoood Chair- Charles Eames , geometrick anylza pomocou zlatho rezu
Z geometrickho hadiska existuj zkladn geometrick tvary, ktor v sebe obsahuj zlat
rez. S to: zlat obdnik, zlat trojuholnk, zlat pirla, pravideln puholnk, p
pravidelnch konvexnch mnohostenov, tzv. Platnske teles. Harmonick proporn vzahy

s obsiahnut v pomeroch ich strn resp. uhloprieok. Tieto geometrick tvary s asto pre
svoje vlastnosti vyuvan v kompozcich, ale meme sa s nimi stretn aj v prrode, napr.
zlat pirla v tvare schrnky Nautilus pompilius.
Dizajnr Charles Eames vyuval pri svojej tvorbe klasick princpy proporci. Zlat rez meme
njs v mnohch jeho dielach, napr. v jeho znmej The Plywood Chair, ktor bola navrhnut
na sa Organic Furniture Competition 1940, v spoluprci s architektom Eero
123
,
Saaarinenom, kde zskala prv cenu. Stolika skbila harmonick proporcie a v tej dobe
inovatvnu technolgiu trojdimenzionlneho ohbania preglejovanho materilu. Proporn
vzahy stoliky do tvarov obdnika zlatho rezu boli plne vedome plnovan. Operadlo
stoliky perfektne pasuje do obdnika zlatho rezu. (Elam, 2011). Pdorys stoliky je mon
vpsa do tvorca a nrys a bokorys zachytva proporcie zlatho rezu. V rmci tvarovania si
meme vimn zaoblenia operadla a sedku, a tie kontrukn krunice, ktor s zladen
v nsobkoch celch sel.
III. Vlastn aplikan spracovanie

Vyuvanie geometrickch zkonitost predstavuje dleit sas vytvrania formlnej zloky
novho nvrhu. Teoretick znalosti vtvarnej analzy, tvorivos a vntorn cit nvrhra mu
by nsledne zhmotnen a vsledkom s nvrhy, skice, vkresy i objekty, ktor dosahuj
vysok mieru estetickej kvality. Racionlny prstup, geometrick a kompozin zkonitosti
vyuit u pri samotnom nvrhu vnaj do vytvranch objektov poriadok a harmniu.
Obrzok 7, Navrhnut lon policov systm ITTI - Denisa Lizoov
Prkladom vyuitia uvdzania proporci do vzjomnch vzahov, ako aj prce s gradanm
rytmom je autorsk dizajn lonho systmu ITTI. Jednotliv policov diely, ako aj cel objekt,
s navrhnut s vyuitm proporci zlatho rezu, ako je mon vidie aj na schematickej

kontrukcii na obr.7. Navrhnut lon systm sli na odkladanie drobnch predmetov a je
zrove aj deliacim prvkom interiru. Zlat rez je obsiahnut v proporcich polc, ktorch
rkov a dkov rozmery a aj vkov lenenie postupne harmonicky narast. Samotn
zkladn proporcie objektu (rka, dka, vka) s zosladen tak, aby predmet napal aj
funkn strnku, o je samozrejme podmienkou.
124
,
Zver
Vtvarn geometria tvor spojovac lnok vedy (geometrie) a umenia, o vytvra vek
monosti jej pouitia v rmci kreatvneho procesu vstavby umeleckho a dizajnrskeho diela.
Zapojenie vtvarnej analzy a geometrickho rozboru do komplexu nvrhrskej innosti,
prca s proporciami a kompozciou, vyaduje kompaktn vedomosti z rznych oblast
geometrie a dokonal skbenie s talentom dizajnra. Toto harmonick spojenie poznatkov
a vntornho citu je kovm momentom pre vznik objektov najvyej estetickej kvality, o
je hlavnm zmerom kadho dizajnra.
Geometrick vstavba dizajnrskeho diela poskytuje monos jednoduchieho komponovania

v zmysle estetickch princpov. Uahuje sa tak fza hadania idelnych tvarov, predovetkm
pre kompozine nronejie objekty. Geometria tak do uritej miery prispieva k racionalizcii
tvorby, ktor je v slade s vysokmi nrokmi sasnej technickej doby.
Ako bolo v lnku ukzan, geometrick postupy pri navrhovan boli vyuvan u v minulosti.
Prkladom s vkreslen geometricko kontrukn schmy vybranch nbytkovch
nbytkovch prvkov aj vtvarn kompozcia zaloen na geometrickch pravidlch.
Aplikovanie geometrickej podpory je mon u v vode samotnho kontruovania objektu,
ako bolo predstaven vo vlastnch nvrhoch. Vedomosti a sksenosti zskan z oblasti
vtvarnej geometrie a analzy, predstavuj dleit as potrebn pri dizajnrskej tvorbe,
s cieom vytvori produkt vyhovujci vysokmu tandardu a spajci vetky kritria tvorby
dobrho dizajnu. Kritri systmovej dizajnrskej tvorby, ktorch lohou je korigova i
usmerni prcu dizajnra (projektanta), ponkaj irok zkladu na uplatnenie pouitia
geometrie a geometrickch zkonitost v systme vstavby dizajnrskeho produktu.
Referencie a citcie
Crhk, F., Kostka, Z.: Vtvarn geometria. Bratislava: SPN, 1986. 160 s.
Crhk, F.: Vtvarn geometria plus. Brno: VUTIUM, 2012.186 s. ISBN 978-80-214-3767-8
Elam, K.: Geometry of design: Studies in proportion and composition. New York: Princeton
Architectural Press, 2011. 143 s. ISBN 978-16-1689-036-0
Fiell, CH., Fiell, P.: Design of the 20th Century. Kln: TASKEN, 2001. 191s. ISBN 3-8228-5542-
1
Hnilica, J.: Tajn architektura : Posvtn geometrie na rozhran mystiky a prodnch vd.
Praha: Eminent, 2004. 290 s. ISBN 80-7281-177-0
Kanick, L.: Dizajn nbytku v souasnm svte. Brno: ERA, 2007. 120s. ISBN 978-80-7366-
107-6
Le Corbusier : Le Modulor. Birkhuser Architecture, 2000. ISBN. 978-37-6436-188-4
Miller, R.C.: Modern Design in the Metropolitan Museum of Art 1890-1990. New York: Harry
N. Abrams, 1990. 312 s. ISBN 0-8109-3612-7
125
,
Petrnsk, .: Teria a metodolgia dizajnu. Zvolen: Edin stredisko TU, 1994. 117 s. ISBN
80-228-0318-9
man, J.: Mal eskoslovensk encyklopdia. Praha: Academia, 1987. 927s.
Sparke, P.: Stolet designu: prkopnci designu 20. stolet. Praha: Slovart, 1999. 212 s. ISBN
80-7209-142-5
Schneider, M. S.: A Beginner's Guide to Constructing the Universe: The Mathematical
Archetypes of Nature, Art, and Science , New York: Harper Perennial, 1995. 351 s. ISBN
978-0060926717
http://discoveringegypt.com/pyramids-temples-of-egypt/dendara-temple/
126
,
127

ESEJ Vol3 2017 01

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

You might also like

ESEJ Vol3 2017 01

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

ESEJ Vol3 2017 01

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Ecoletra.com Scientific eJournal, Vol.

3, 2017/ 01, ISSN 2377-9848

ECOLETRA.COM SCIENTIFIC EJOURNAL, VOL. 3, 2017/ 01, ISSN 2377-9848 WWW.ECOLETRA.COM

ECOLETRA.COM SCIENTIFIC EJOURNAL, VOL. 3, NO. 2017/ 01

Description and Objectives:

ECOLETRA.COM SCIENTIFIC EJOURNAL, VOL. 3, 2017/ 01, ISSN 2377-9848 WWW.ECOLETRA.COM

Journal Structure and Content:

The Content of Ecoletra.com Scientific eJournal is created by individual contributions

o Humanities: Human history, Linguistics, Literature, Arts, Philosophy, Religion

ECOLETRA.COM SCIENTIFIC EJOURNAL, VOL. 3, 2017/ 01, ISSN 2377-9848 WWW.ECOLETRA.COM

Ecoletra.com Scientific eJournal, Vol. 3, No. 2017/ 01

ECOLETRA.COM SCIENTIFIC EJOURNAL, VOL. 3, 2017/ 01, ISSN 2377-9848 WWW.ECOLETRA.COM

PaedDr. Zdenka Uherov, PhD. (Member of The Scientific Council of ecoletra.com)

Editorial Board Ecoletra.com Scientific eJournal has an international structure, consisting

Interested in membership in The Scientific Council ecoletra.com ?

Please contact us via the contact form or an e-mail in case of interest in

E-journal is indexed in:

Issue Date: 2017-02-26/ 10 articles/ 127 pages

ECOLETRA.COM SCIENTIFIC EJOURNAL, VOL. 3, 2017/ 01, ISSN 2377-9848 WWW.ECOLETRA.COM

ECOLETRA.COM SCIENTIFIC EJOURNAL, VOL. 3, 2017/ 01, ISSN 2377-9848 WWW.ECOLETRA.COM

PROFESSIONS: ENVIRONMENTAL STUDIES

Jan Karel, Eva Smolov, Kateina imonov1

1 ATEM Atelir ekologickch model, s.r.o., Roztylsk 1860/1, Praha 4

ECOLETRA.COM SCIENTIFIC EJOURNAL, VOL. 3, 2017/ 01, ISSN 2377-9848 WWW.ECOLETRA.COM

registrovanch v zahrani je pznivj ne u vozidel registrovanch v R. Pravdpodobnou

2. Mtn systm v esk republice

ECOLETRA.COM SCIENTIFIC EJOURNAL, VOL. 3, 2017/ 01, ISSN 2377-9848 WWW.ECOLETRA.COM

pouze na kamiony s hmotnost vy ne 12 tun, od roku 2010 se mtn povinnost rozila na

Nevhodou mtnho systmu je skutenost, e data pokrvaj pouze st vozidel a pouze st

zem pvodu vozidla krom kategorie vozidel registrovanch v R je rozlieno

ECOLETRA.COM SCIENTIFIC EJOURNAL, VOL. 3, 2017/ 01, ISSN 2377-9848 WWW.ECOLETRA.COM

Maarsko, Nmecko, Rumunsko, Rakousko, Litvu, Bulharsko, Rusko a Turecko),

3. Sloen vozovho parku tkch nkladnch automobil na vybranch

Konkrtn pak byly zvoleny nsledujc seky komunikac (mtn profily):

ECOLETRA.COM SCIENTIFIC EJOURNAL, VOL. 3, 2017/ 01, ISSN 2377-9848 WWW.ECOLETRA.COM

Obr. 2. Vybran seky komunikac

Prezentovan vstupy se zamuj na porovnn zastoupen eskch a zahraninch vozidel se

4. Vstupy pro jednotliv dopravn tahy

ECOLETRA.COM SCIENTIFIC EJOURNAL, VOL. 3, 2017/ 01, ISSN 2377-9848 WWW.ECOLETRA.COM

ECOLETRA.COM SCIENTIFIC EJOURNAL, VOL. 3, 2017/ 01, ISSN 2377-9848 WWW.ECOLETRA.COM

ECOLETRA.COM SCIENTIFIC EJOURNAL, VOL. 3, 2017/ 01, ISSN 2377-9848 WWW.ECOLETRA.COM

4.2. Silnice I/33

ECOLETRA.COM SCIENTIFIC EJOURNAL, VOL. 3, 2017/ 01, ISSN 2377-9848 WWW.ECOLETRA.COM

Z ve uvedench dat vyplv, e obdobn jako v pedelm ppad se podl nkladnch

ECOLETRA.COM SCIENTIFIC EJOURNAL, VOL. 3, 2017/ 01, ISSN 2377-9848 WWW.ECOLETRA.COM

ECOLETRA.COM SCIENTIFIC EJOURNAL, VOL. 3, 2017/ 01, ISSN 2377-9848 WWW.ECOLETRA.COM

Pi porovnn emisnch td nkladnch vozidel registrovanch v esk republice a Polsku lze

4.3. Silnice I/11

ECOLETRA.COM SCIENTIFIC EJOURNAL, VOL. 3, 2017/ 01, ISSN 2377-9848 WWW.ECOLETRA.COM

Z ve uvedench dat vyplv, e zastoupen nkladnch vozidel registrovanch v esk

ECOLETRA.COM SCIENTIFIC EJOURNAL, VOL. 3, 2017/ 01, ISSN 2377-9848 WWW.ECOLETRA.COM

ECOLETRA.COM SCIENTIFIC EJOURNAL, VOL. 3, 2017/ 01, ISSN 2377-9848 WWW.ECOLETRA.COM

4.4. Prask okruh (D0) a dlnice D1

Z ve uvedench dat vyplv, e na Praskm okruhu D0 dominuj tuzemsk nkladn vozidla,

ECOLETRA.COM SCIENTIFIC EJOURNAL, VOL. 3, 2017/ 01, ISSN 2377-9848 WWW.ECOLETRA.COM

ECOLETRA.COM SCIENTIFIC EJOURNAL, VOL. 3, 2017/ 01, ISSN 2377-9848 WWW.ECOLETRA.COM

Podl zahraninch automobil se na vybranch komunikacch znan liil. Nejvt zastoupen

Celkov pak lze konstatovat, e v souladu s pedpoklady v phraninch oblastech vrazn