Professional Documents
Culture Documents
Stratégia Elektromobility V Slovenskej Republike
Stratégia Elektromobility V Slovenskej Republike
Stratégia Elektromobility V Slovenskej Republike
2
vod
truktra dokumentu
Dokument je rozdelen do piatich celkov. V vodnch kapitolch vymedzuje odborn
terminolgiu a definuje zkladn pojmy a nadvzuje na zahranin sksenost a implikcie
na zklade vybranch prkladov. V alch kapitolch sa zaober charakteristikou
vchodiskovho stavu v Slovenskej republike a definuje ciele stratgie rozvoja
elektromobility prostrednctvom nvrhu systmovch nstrojov pre podporu a rozvoj
elektromobility. Sbor systmovch nstrojov pre podporu a rozvoj elektromobility
m v tejto fze dokumentu len odporac charakter a bude rozpracovan v slade s prpravou
dokumentu Komplexn stratgia zavdzania alternatvnych palv v Slovenskej republike
a jej vplyv na nrodn hospodrstvo z pohadu potencilnych monost a potrieb Slovenskej
republiky.
3
Nadvznos na ostatn strategick dokumenty
Pri vypracovan materilu sa vychdzalo zo tatistickch dajov tatistickho radu SR,
analytickch poznatkov Medzinrodnej energetickej agentry, Ministerstva hospodrstva SR,
Pracovnej skupiny pre elektromobilitu MH SR, CARS 2020, tdi a prieskumov
a z podkladov medzinrodnch intitci realizovanch v obdob rokov 2010 a 2014
v oblastiach tkajcich sa elektromobility. Dokument nadvzuje na prijat strategick
dokumenty a iniciatvy:
Poznatkami k prosperite - Stratgia vskumu a inovci pre inteligentn pecializciu
Slovenskej republiky;
Dopravn politika SR do roku 2015 a Stratgia rozvoja dopravy SR do roku 2020;
Eurpa 2020 - Stratgia na zabezpeenie inteligentnho, udratenho a inkluzvneho
rastu;
Iniciatva Horizont 2020 pre vedu a vskum;
Nrodn stratgia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Slovenskej republike;
Nrodn akn pln pre energiu z obnovitench zdrojov SR;
Energetick politika SR;
Rmcov stratgia odolnej energetickej nie s vhadovou politikou v oblasti zmeny
klmy;
SET Plan Eurpsky strategick pln energetickch technolgi;
Smernica Eurpskeho Parlamentu a Rady 2009/28/ES o podpore vyuvania energie
z obnovitench zdrojov energie a o zmene a doplnen a nslednom zruen smernc
2001/77/ES a 2003/30/ES;
Smernica Eurpskeho parlamentu a Rady 2014/94/E o zavdzan infratruktry
pre alternatvne paliv;
Strategick pln rozvoja dopravnej infratruktry v SR do roku 2020;
Stratgia rozvoja verejnej osobnej a nemotorovej dopravy SR do roku 2020.
4
1 Vymedzenie odbornej terminolgie a definovanie zkladnch
pojmov
ELEKTROMOBILITA
Elektromobilita, resp. elektrick mobilita, je cestn dopravn systm zaloen na dopravnch
prostriedkoch, ktor s pohan elektrickou energiou. Centrlnym elementom takhoto
dopravnho systmu s elektrick vozidl, doplnen o nabjaciu infratruktru, vhodn
informan technolgie a legislatvu. Okrem budovania nabjacej infratruktry nevyaduje
elektromobilita iadne pecilne zsahy do cestnej infratruktry.
ELEKTRICK VOZIDLO
Elektrick vozidlo je pohan vhradne elektrickm motorom. Elektrick energia
je dodvan do elektrickho motora zo zsobnka elektrickej energie (batri), ktor
je nabjan externe z elektrickej sstavy alebo me by nabjan aj interne za pomoci
spaovacieho motora alebo systmom palivovch lnkov.
Medzi elektrick vozidl patria:
elektrick automobil (osobn alebo nkladn automobil, autobus),1
elektrick motocykel,
elektrick bicykel.
Elektrick vozidl s:
batriov elektrick vozidl
(BEV = BATTERY ELECTRIC VEHICLE)
Oznauje len plne elektrick vozidl, ktor pouvaj batriu ako jedin zdroj energie.
batriov elektrick vozidl s predenm dojazdom
(REEV = RANGE EXTENDER ELECTRIC VEHICLE)
Oznauje vozidl vybaven elektrickm aj spaovacm motorom. Spaovac motor
je pouvan vlune na dobjanie batrie za elom predenia dojazdu.
elektrick vozidl vybaven palivovmi lnkami
(FCEV = FUEL CELL ELECTRIC VEHICLE)
Oznauje vozidl vybaven elektrickm motorom, ktor je pohan elektrickou
energiou vyprodukovanou v palivovch lnkoch. Elektrick energia (spolu s vodnou
parou ako alm produktom) vznik v palivovch lnkoch ako vsledok reakcie
kyslka (zo vzduchu) a vodka (uloenho vo vodkovej ndri).
V niektorch publikcich sa definuje pojem plug-in elektrick vozidlo (PEV) ako spolon
oznaenie pre nasledujce elektrick vozidl: plne elektrick vozidlo (BEV), batriov vozidlo
s predlenm dojazdom (REEV) a plug-in hybridn vozidlo (PHEV).
INFORMAN TECHNOLGIE
Informan technolgie predstavuj informan a technologick zzemie, ktor umouje
dtov komunikciu medzi astnkmi systmu elektromobility, vzjomn interoperabilitu
s cieom sprstupnenia nabjania pre zkaznkov bez obmedzenia, spsob ztovania
za nabjanie, bezpen vmenu dt a medzinrodn kompatibilitu.
6
2 Zahranin sksenost a implikcie vybran prklady
Predpokladan rozvoj elektromobility vo svete:
Tak ako v doprave bolo 19. storoie storom pary, 20. storoie bolo storom ropy,
je pravdepodobn, e 21. storoie bude prve storom alternatvnych pohonov a medzi nimi
elektrickho pohonu.
Na dosiahnutie toho, aby sa stal elektrick pohon konkurencieschopnm, je potrebn njs
spsoby lacnejej produkcie elektrickch vozidiel, vyriei spsob jednotnho nabjania
a zavies nstroje priamej, ako aj nepriamej podpory pre rozvoj hromadnej vroby
elektrickch vozidiel, a to nie len osobnch, ale aj nkladnch, ako aj nstroje podpory
vyuvania elektromobilov v benej prevdzke.
Zniovanie vrobnch nkladov a akceptovaten cena pre koncovho zkaznka bude
vznamnm spsobom rozhodova o rozren elektrickch vozidiel. Tie bude dleit
postupne rozvja infratruktru pre elektromobily, ktorej dostupnos tvor jeden
z najdleitejch nstrojov pre prekonanie predsudkov spotrebiteov vyplvajcich
z dojazdu elektromobilov.
2
) Zdroj: Medzinrodn energetick agentra (IEA).
Dostupn na: http://www.iea.org/publications/freepublications/publication/EV_PHEV_Roadmap.pdf.
7
Eurpske zdruenie vrobcov automobilov (ACEA) oznmilo, e predaj elektromobilov
a hybridov v Eurpe v roku 2014 vzrstol o polovicu v porovnan s predchdzajcim
rokom na 97 791 predanch ut. Z celkovho potu tvoria ist elektromobily pribline 60 %.
Kov je poznanie, e poda IEA bude v roku 2050 len vemi mal as automobilov
pohan spsobom ako ho poznme dnes: zihovm, prpadne vznetovm motorom, ktor
prostrednctvom prevodovky priamo poha jednu alebo obe npravy. IEA odhaduje, e poet
takchto ut zane klesa po roku 2020 a tento pokles sa udeje v prospech plne alebo
iastone elektrickch vozidiel. Toto poznanie je dleit vzhadom na to, e Slovensko
je vznamn krajina z hadiska produkcie automobilov a m zujem, aby si toto postavenie
dlhodobo udralo.
3
)Zdroj: Medzinrodn energetick agentra (IEA).
Dostupn na: http://www.iea.org/publications/freepublications/publication/EV_PHEV_Roadmap.pdf.
8
V porovnan so sektorom osobnch automobilov, elektromobilita je u dnes vemi
atraktvna v sektore nkladnch vozidiel.
0% 5% 10% 15%
Eurpa 12%
na 9%
Japonsko 8%
U.S. 5%
Obr. 3 Prognza podielu plug-in elektrickch vozidiel k roku 2020 poda reginu
Zdroj: [Boston Consulting Group7]
4
) Scenr uvauje s vchodiskovou cenou ropy 180$ (135 Eur) za barel v roku 2020.
5)
) BCG; Powering autos 2020. The Era of the Electric Car?; jl 2011.
6
) International Energy Agency; Technology Roadmap. Electric and plug-in hybrid electric vehicles; jn 2011.
7
) Deutsche Bank Research; Elektromobility. Falling costs are a must; oktber 2011 .
8
) Pike Research; Electric Vehicle Market Forecasts. Global Forecasts for Light Duty Hybrid, Plug-in Hybrid,
and Battery Electric Vehicles: 2012-2020; december 2012.
9
) Zdroj: Boston Consulting Group. Uvauje scenr s vchodiskovou cenou ropy 180$ (135 Eur) za barel
v roku 2020.
9
Z pohadu Slovenska je najdleitej vvoj na eurpskom trhu, na ktor je smerovan
vina produkcie slovenskch automobilovch spolonost. pecifick pozornos
v nasledujcich rokoch bude vhodn zamera najm na nemeck trh.
Tab. 2 Ciele a prognzy pre podiel elektrickch vozidiel k roku 2020 v Eurpe
Podiel na trhu /
Zdroj Regin
poet vozidiel
Pokia elektrick automobily v roku 2020 zskaj 10-percentn podiel z novo prihlsench
automobilov v Eurpe, ne, USA a Japonsku, elektromobilita len v hodnote
novovyprodukovanch automobilov dosiahne obrat 200 mld. Eur. K tomu je potrebn
pripota nklady na vybudovanie fyzickej a informanej infratruktry.
10
)Zdroj: http://www.ieahev.org/by-country.
11
)Zdroj:
http://www.gtai.de/GTAI/Content/EN/Invest/_SharedDocs/Downloads/GTAI/Brochures/Industries/electromobili
ty-in-germany-vision-2020-and-beyond.pdf.
12
)Zdroj: http://europa.eu/rapid/press-release_IP-13-40_en.htm.
13
) Stredn a Vchodn Eurpa (Central and Eastern Europe).
10
Vsledky tdie Eurpskej komisie (Clean Transport Systems)14 z novembra 2011
potvrdzuj, e elektrick energia je v dlhodobom horizonte povaovan za najdleitejie
palivo pre odvetvie dopravy. V sasnosti je elektrina najreprezentatvnejou alternatvou
k rope pre cestn a eleznin dopravu a pre rzne typy cestnch vozidiel vybavench
elektrickou trakciou.
Cieom podpory je vdy oivenie a rozbeh priemyslu tak, aby bola zabezpeen jeho ivotaschopnos
aj v budcnosti po ukonen podpornch opatren.
14
) Zdroj: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2013:0017:FIN:EN:PDF.
11
a investcie nielen do zkladnho, ale aj aplikovanho vskumu, ako aj testovanie v relnych
podmienkach.
Najastejie formy podpory mono charakterizova nasledovne:
Dotcie pri kpe elektrickho vozidla (tzv. purchase incentives), resp. avy na daniach
a poplatkoch spojench s jeho prevdzkou, poskytovan i u priamou formou alebo
prostrednctvom daovch av. Touto formou podpory dochdza k zneniu nkladov
na kpu, resp. prevdzku elektrickho vozidla.
Regulcia dopravy. Tmto spsobom sa zvhoduj elektrick vozidl, naprklad pri
vyuvan vyhradench pruhov pre hromadn dopravu alebo pri parkovan na verejnch
parkoviskch. S vyuvan naprklad v Nrsku alebo v holandskom Amsterdame.
Pilotn projekty a modelov reginy. Granty alebo spolufinancovanie pre projekty
rozvjajce sksenosti a kompetencie v regine. Takto projekty v irokom meradle
funguj naprklad v Nemecku a Raksku.
Emisn a environmentlne obmedzenia. Prkladom takejto formy podpory je zna
s nzkymi emisiami v centre Londna. Elektromobily maj podstatne zjednoduen vstup.
Priorita pri registrcii. Takto forma podpory je mon v tch krajinch, v ktorch
sa poet novch automobilov reguluje obmedzenm vydvanm registranch znaiek.
Prkladom je prioritn registrcia elektrickch automobilov v nskom Pekingu.
Verejn obstarvanie. Pri tejto forme podpory samotn zloky ttnej sprvy,
samosprvy alebo podniky so ttnou asou, vyhlasuj verejn sae s kritriami
zvhodujcimi elektrick vozidl, alebo cielene obstarvaj prve elektrick vozidl
a infratruktru. Prkladom je obstaranie vye 500 sluobnch elektrickch vozidiel
ttnou sprvou v Estnsku.
Vetky tty, ktor prijali niektor z foriem podpory, zaznamenali vrazn krok vpred
a stali sa regionlnymi ldrami v elektromobilite. alej uvdzame tie formy podpory
elektromobility vo svete,15 ktor maj relevanciu pre slovensk podmienky, alebo mu sli
ako inpircia:
15
) Zdroj: http://www.teslamotors.com/en_EU/incentives/EU.
12
a jej maximlna vka je 7 500 $ (5 640 Eur). Druhou zlokou je sptn preplatenie max.
2 500 $ (1 880 Eur) po kpe vozidla, tie v zvislosti od konkrtneho modelu. Nepriama
podpora zaha monos vyuva "high occupancy" jazdn pruhy (jazdn pruhy
vyhraden pre vozidl s vm potom pasaierov na palube) bez obmedzen. Viacer
mest umouj zrchlen povoovanie vstavby nabjacch stanc a bezplatn
parkovanie. tt Kalifornia sa stal najvm trhom pre ekologick vozidl v rmci USA.
Nrsko: V Nrsku s pri kpe elektromobilu odpusten vetky jednorazov dane
a poplatky, ktor s v Nrsku extrmne vysok a dosahuj takmer 100 % ceny auta.
alie formy podpory pre tieto vozidl s: odpustenie vetkch mtnych poplatkov
a cestnej dane, parkovanie na verejnch parkovacch miestach zdarma a monos
vyuva jazdn pruhy pre autobusy. Poda ACEA v roku 2014 zaznamenalo Nrsko
najvy predaj elektromobilov z pomedzi ttov E. Takisto Nrsko zaznamenalo
i najv podiel registrci elektromobilov na celkovom predaji s potom 13,7 %. Viac
ako polovica celkovo predanch elektromobilov v E sa predalo v Nrsku, a to vaka
daovm avm poskytovanch pre oblas elektromobility. To vo vraznej miere
prispelo k zveniu elektromobilov vo verejnej doprave.
Nemecko:16 V Nemecku s elektrick vozidl osloboden od platenia cestnej dane
po dobu 5 rokov od prvho prihlsenia vozidla. Samotn daov zaaenie vyplvajce
z vlastnctva automobilov nie je v Nemecku tak vysok ako naprklad v Nrsku, Dnsku,
i Holandsku, a preto nevznik pre potencilnych zujemcov o elektromobily dostatone
siln motivcia ako je tomu v tchto krajinch. Na druhej strane prebieha v Nemecku in
spsob podpory rozvoja elektromobility. Vytvorila sa platforma znma pod nzvom
Electromobility model regions 20092011, ktor v 8 vekch reginoch podporila sumou
130 milinov EUR aplikovan vskum a predovetkm relne testovanie v prevdzke,
tdie spotrebiteskho sprvania a vvoj komerne orientovanch sluieb v oblasti
elektromobility. Tto forma podpory je uniktna tm, e cez tieto projekty je stimulovan
strana ponuky, o je zsadn rozdiel oproti dopytovo orientovanm opatreniam vo zvyku
Eurpy. Celkovo na oblas rozvoja elektromobility v rokoch 2009-2011 vylenila
nemeck spolkov vlda 500 milinov Eur a na alie obdobie sa pota s 1 miliardou
Eur. Poda Eurpskej komisie malo Nemecko v roku 2011 najvy poet nabjacch
stanc z krajn E.
Raksko:17 podporuje rozvoj elektromobility na ttnej rovni daovmi avami.
Elektromobily s osloboden od platenia jednorazovej dane a s taktie osloboden
od spotrebnej a cestnej dane. Pre podniky je dotcia na nkup elektrickch vozidiel
vo vke 30 % z kpnej ceny a v prpade vyuitia elektromobilov pre ely cestovnho
ruchu je dotcia a do vky 50 % z kpnej ceny. Na regionlnej rovni sa podpora li,
v niektorch spolkovch krajinch vak je dotcia pri kpe elektromobilu a 4 000 Eur
v prpade, e majite zaobstar energiu potrebn na nabjanie z fotovoltickho systmu.
Vek as z elektromobilov je na cestch vaka ttom podporovanmu pilotnmu
projektu VLOTTE zavdzajcemu elektromobilitu do praxe. V Raksku je registrovanch
cca 1 484 elektromobilov.
Estnsko:18 V Estnsku sa kpa elektrickch vozidiel dotuje a do vky 18 tis. Eur.
Sumou 1 000 Eur je podporen nkup nabjacieho stojanu. Vznamnm krokom vpred
v elektromobilite bolo vybudovanie 163 rchlonabjacch stanc, ktor v podstate
16
) Zdroj: Electromobility model regions 20092011 = Electric Mobility in Pilot Regions.
http://www.now-gmbh.de/de/ueber-die-now/aufgabe/publikationen-download.html.
http://www.gtai.de/GTAI/Content/EN/Invest/_SharedDocs/Downloads/GTAI/Brochures/Industries/electromob
ility-in-germany-vision-2020-and-beyond.pdf.
17
) Zdroj: http://e-connected.at/content/f%C3%B6rderm%C3%B6glichkeiten-%C3%B6sterreich.
18
) Zdroj: http://elmo.ee/incentives/.
13
kompletne pokryli cel krajinu a boli zrealizovan ako ttna zkazka. Okrem toho
estnska vlda zakpila 507 kusov elektromobilov Mitsubishi i-MiEV, priom sasou
obchodu bol predaj emisnch prv na zklade Kjtskeho protokolu. Estnsko je mal
krajina s 1,34 milinom obyvateov a ako jedin z reginu troch pobaltskch krajn plat
Eurom. M podobn vku HDP ako Slovensko (cca o 10 % niie) a takmer rovnak
cenov paritu, t.j. pomer nominlneho HDP voi kpnej sile obyvatestva.
Nemecko
19
) Zdroj: Prieskum Pracovnej skupiny pre elektromobilitu MH SR. 2013. Boli pouit nasledovn zdroje:
http://e-connected.at/content/f%C3%B6rderm%C3%B6glichkeiten-%C3%B6sterreich.
http://www.developpement-durable.gouv.fr/Bonus-Malus-2013.
http://elmo.ee/models.
http://www.greencarcongress.com/2011/05/spain-20110510.html#more.
http://en.wikipedia.org/wiki/Government_incentives_for_plug-in_electric_vehicles#United_States.
http://www.teslamotors.com/en_EU/incentives/EU.
20
)Vka a forma podpory sa li v zvislosti od konkrtneho reginu. Uveden s hodnoty z reginu
s najvznamnejou podporou.
21
)Odpisy v % z nadobdacej hodnoty elektromobilu.
22
)15 000 Eur pre vozidl kategrie N2; 30 000 Eur pre autobusy.
14
Jednorazov Pravideln
forma podpory forma podpory Podpora pre
Krajina
odpustenie firmy
finann prspevok daov ava poplatku/dane
nefinann
vajiarsko
23
) Podpora je limitovan pre prvch 5 000 registrovanch elektromobilov.
24
) Plat ak bude elektromobil nabjan elektrickou energiou vyrobenou z fotovoltickho systmu.
25
) 50 % z ceny elektromobilu plat, ak sa elektromobil vyuva v cestovnom ruchu.
15
3 Charakteristika vchodiskovho stavu v SR
Vedy a vskumu:
Elektromobilita je odvetvm, ktor sa mus opiera o vsledky najnovieho vedeckho
bdania. Zapojenm domcich vskumnch kapact do vskumno-vvojovho procesu
v oblasti elektromobility sa zvyuje inovan potencil uplatniten vo viacerch
odvetviach, m sa urob vznamn krok k znalostne orientovanej ekonomike.
Na zaiatku 20. storoia patril elektrick pohon medzi tri najrozrenejie alternatvy k parou
a komi pohanej doprave. alie dve alternatvy boli plynov turbna a benznov motor.
Ke Ferdinand Porsche na prelome 19. a 20. storoia zanal s kontrukciou vozidiel,
pvodne sa zameral na elektrick trakciu. Postupom asu sa do popredia dostal benznov
motor s vntornm spaovanm, ktor dominuje v automobilizme cel 20. storoie.
Znovuzrodenie elektromobilu sa zaalo od roku 1990, kedy spolonos General Motors
predstavila svoj elektromobil EV-1. Tento elektromobil sa stretol so zujmom zo strany
spotrebiteov, mal atraktvny vzhad a dobr technick parametre a tie uvatesk
vlastnosti. Limitovan poet automobilov bol niekoko rokov k dispozci prostrednctvom
operatvneho leasingu, no spolonos General Motors ho neuviedla do predaja ani
vekosriovej vroby. Na Slovensku sa v roku 1994 v Bnovciach nad Bebravou zaalo
pracova na vvoji elektromobilu s projektom MicroEko. Vsledkom bol elektromobil, ktor
preiel homologizciou, zskal Zlat medailu na strojrskom vetrhu v Brne a bol pripraven
pre vrobu.
16
Mimoriadne spenm elektrifikovanm automobilom v modernej histri sa stal model Prius
japonskej automobilovej spolonosti Toyota. Hoci Prius ete nie je skuton elektrick
vozidlo, ale pouva tzv. hybridn technolgiu, v ktorej elektrick motor pri rozjazde
iastone asistuje benznovmu motoru, ide o vznamn krok. V sasnosti m jeden alebo
viacero takchto modelov v ponuke vina svetovch automobilovch spolonost.
Plne elektrick modely sriovej vroby sa v predaji zanaj objavova najm po roku 2010.
Volkswagen, druh najv automobilov koncern na svete, umiestnil vrobu svojho prvho
sriovo vyrbanho elektromobilu Volkswagen e-Up prve do Bratislavy.
Na zklade uvedenho je mon skontatova, e kad automobilov koncern m v ponuke
minimlne jeden model elektrickho automobilu. Najspenejmi elektrickmi autami
z pohadu predaja s Nissan Leaf, BMW i3, Renault Zoe a Tesla model S, ktor
je momentlne najvkonnejm elektromobilom na trhu.
Siln strnky
Siln pozcia automobilovho priemyslu v nrodnom hospodrstve a rozvinut sie
dodvateov pre automobilov spolonosti.
Siln pozcia elektrotechnickho priemyslu v nrodnom hospodrstve.
Dostupnos odbornkov v technickch odboroch, vrtane IT.
Relatvne nzka cena prce v porovnan s kovmi trhmi pre elektromobilitu.
Fungujca platforma a odborn dialg zameran na rozvoj elektromobility v SR.
Vhodn energetick mix.
Slab strnky
Nzke vdavky na vskum a vvoj.
Nerozvinut vskumn zklada automobilovho priemyslu v SR.
Zaostvanie za okolitmi krajinami, okolit krajiny - najm Raksko a esk
republika, zaali elektromobilitu systematicky podporova s niekokoronm
predstihom.
Harmonizcia noriem a tandardov.
V sasnosti nedostaton infratruktra pre nabjanie elektromobilov.
Niia citlivos spolonosti na prijmanie ekologickch, resp. inovatvnych rieen.
17
Prleitosti
Znenie zvislosti na rope.
Znenie emisi a zneistenia v miestach koncentrcie dopravy.
Tvorba novch kvalifikovanch pracovnch miest.
Rozvoj vskumnej zkladne v niektorch oblastiach dotkajcich
sa elektromobility.
Inovan impulz pre automobilov spolonosti a ich dodvateov.
Tvorba novch inovatvnych obchodnch modelov a sluieb.
Postupne umon efektvnejiu integrciu najm mench, resp. loklnych OZE.
Vyuitie elektromobilov v inteligentnch energetickch sieach (smart grids).
Hrozby
Neefektvne vynaloen investcie na rozvoj elektromobility.
Zaostvanie za konkurennmi krajinami, nespech v stimulci investci
a zamestnanosti, Slovensko ostane istm importrom produktov a sluieb
elektromobility.
Oneskorenie zniovania cien vstupov vplyvom pomalho zavdzania spor
z rozsahu pri masovej produkcii.
Nesystmov ad hoc rieenia.
Zdroj: [Pracovn skupina MHSR, 2013]
26
) Zdroj: Zvz automobilovho priemyslu Slovenskej republiky; 2014.
18
Z tohto dvodu bude tento segment priemyselnej produkcie zkladom pre tvorbu
udratench pracovnch miest s vysokou mierou pridanej hodnoty a inovci.27
2,2%
6,5%
5,7%
6,2%
5,2% 9,6%
10 11a12a 19 13 14 15 16
17 18 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29
30 31 32 33
Obr. 4 Odvetvov skladba priemyslu Slovenskej republiky v roku 2014
Zdroj: [tatistick rad SR; 2015]: Ukazovate, poda ktorho sa vypotal percentulny podiel: Trby
za vlastn vkony a tovar v roku 201428.
Pouit legenda znzoruje jednotliv divzie poda tatistickej klasifikcie ekonomickch innost
SK NACE Rev. 2:
- 10 a 12 Vroba potravn, npojov a tabakovch vrobkov.
- 13 a 15 Vroba textilu, odevov, obuvi a koiarskych vrobkov.
- 16 a 18 Spracovanie dreva a vroba vrobkov z dreva a korku okrem nbytku; vroba predmetov zo slamy
a prtenho materilu.
- 19 a 21 Vroba koksu a rafinovanch ropnch produktov, chemikli, chemickch a farmaceutickch
vrobkov.
- 22 a 23 Vroba vrobkov z gumy a plastu a ostatnch minerlnych nekovovch vrobkov.
- 24 a 25 Vroba a spracovanie kovov a vroba kovovch kontrukci.
- 26 a 27 Vroba potaovch, elektronickch a optickch vrobkov a elektrickch zariaden.
- 28 Vroba strojov a zariaden i. n.
- 29 a 30 Vroba motorovch vozidiel, nvesov a prvesov a ostatnch dopravnch prostriedkov.
- 31 Vroba nbytku.
- 32 a 33 In vroba a oprava a intalcia strojov a prstrojov.
27
) Zdroj: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2013:0017:FIN:EN:PDF.
28
) Zdroj: http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=2709&sso=4&m_so=20&ic=23.
19
Uveden grafick zobrazenie dokumentuje, e najvy podiel na celkovch trbch
priemyselnej vroby dosahuje vroba motorovch vozidiel (SK NACE 29). S vznamnmi
podielmi prispievaj aj vroba elektroniky a elektrickch zariaden (SK NACE 26 a 27),
vroba strojov inde nezaradench (SK NACE 28), vroba kovov a kovovch kontrukci
(SK NACE 24 a 25), resp. vroba vrobkov z gumy a plastov (SK NACE 22).
Pre uveden odvetvia prinesie elektromobilita nov poiadavky nov druh dopytu, m
otvor nov monosti podnikania a priprav zabehnut odvetvia na spen prienik na nov
trhy.
Uveden situcia nie je pecifick len pre Slovensko, k vyiemu vyuvaniu alternatvnych
palv v doprave drazne vyzva aj Eurpska komisia, a to aj kvli monm finannm
sporm. E v priemere dova 84 % spotrebovanej ropy, o predstavuje vo finannom
vyjadren hodnotu 1 miliardy Eur za de. To spsobuje deficit zahraninho obchodu
E vo vke a 2,5 % HDP. Vkyvy v cench ropy spsobili v poslednch tyroch rokoch
ron kodu 50 milird Eur. Potencil spor vetkch alternatvnych palv (LPG, LNG, CNG,
elektromobilita, biopaliv, vodk) predstavuje rone sumu 4,2 miliardy Eur pre rok 2020
20
a v roku 2030 to me by a 9,3 miliardy Eur (priom alia 1 miliarda Eur sa d rone
uetri vaka stlmeniu vkyvov na burze).29
Energetick efektvnos elektrickho vozidla je vznamne vyia ako je tomu pri spaovacom
motore. Z dlhodobho hadiska je mon oakva, e po poklese ceny samotnch
automobilov, bude jednotkov cena dopravy tovarov a sluieb klesa.
29
) Zdroj: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2013:0017:FIN:EN:PDF.
30
) Zdroj: Energetick politika SR, MH SR.
21
Obr.5 Intenzita dopravy na dianiciach a rchlostnch cestch a cestch I. triedy v roku 2010
Zdroj: [zdroje uveden v poznmke pod iarou31]
31
)Zdroj: MDVRR SR; 2013. http://www.ssc.sk/sk/Rozvoj-cestnej-siete/Dopravne-inzinierstvo/Celostatne-
scitanie-dopravy-2010.ssc. Zoznam nabjacch stanc v SR. Mgr. Dalibor Bok, len Pracovnej skupiny pre
elektromobilitu MH SR. 2013.
32
) Zdroj: http://iopscience.iop.org/1748-9326/8/2/024024/.
22
stav ivotnho prostredia
Z dopravy pochdza vek mnostvo ltok, ktor zhoruj stav ivotnho prostredia
s dosahom aj na zdravie obyvatestva. Cestn motorov vozidl s hlavnou prinou
environmentlneho zneistenia spsobenho dopravou. Ide predovetkm o emisie
sklenkovch plynov a ltok pokodzujcich pdu a vodu. Najastejou prinou
zneistenia vd je prve nik ropnch ltok.33
Medzi hlavn sklenkov plyny pochdzajce z dopravy patr oxid uhliit, metn, oxid dusn
a ozn. Najvy nrast emisi zaznamenal prve sektor cestn doprava: mnostvo emisi
sklenkovch plynov bolo v roku 2010 a o 59 % vie ako v roku 2000.34
Jedinm hlavnm odvetvm hospodrstva SR, v ktorom sa nedar stabilizova rast emisi sklenkovch
plynov, je sektor cestnej dopravy. Je to najm kvli narastajcej intenzite individulnej automobilovej
dopravy.
Tab. 5 Podiel dopravy na tvorbe emisi zkladnch zneisujcich ltok v SR za rok 2010
Podiel dopravy na tvorbe emisi
NOx (oxidy duska) 51 %
CO (oxid uhonat) 25 %
NM VOC (nemetnov prchav
11 %
organick ltky)
tuh zneisujce ltky 8,7 %
ak kovy 3,7 %
SO2 (oxidy sry) 0,4 %
Zdroj: [SHM; Slovensk agentra ivotnho prostredia (SAP)35]
33
) Zdroj: http://www1.enviroportal.sk/indikatory/detail.php?kategoria=203&id_indikator=1786#0.
34
) Zdroj: Slovensk agentra ivotnho prostredia (SAP):
http://www1.enviroportal.sk/indikatory/detail.php?kategoria=99&id_indikator=601.
35
) Zdroj: SHM; SAP: http://www1.enviroportal.sk/indikatory/detail.php?kategoria=99&id_indikator=581#2.
36
)Sektory mimo schmy obchodovania s emisnmi kvtami s okrem dopravy, ponohospodrstvo, sektor
obyvatestva, vrtane sluieb a budov, odpadov hospodrstvo. Navye, Nrodn akn pln pre energiu
z OZE (v slade so smernicou EP a Rady . 2009/28/ES) nastavuje 10 % cie pre podiel obnovitench
zdrojov energie v doprave.
23
emisi sklenkovch plynov v SR je +13 % oproti roku 2005, o je jeden z najvych limitov
spomedzi lenskch krajn. Avak ani tento limit pravdepodobne nebudeme vedie splni,
pretoe u v sasnosti nrast emisi CO2 prevyuje stanovench 13 %.37
Tuh ltky (PM) patria z hadiska kodlivosti pre udsk zdravie k najzvanejm ltkam
zneisujcim ivotn prostredie, pretoe prenikaj do citlivch ast dchacej sstavy,
spsobuj rad respiranch ochoren a srdcovch ochoren. Poda Svetovej zdravotnckej
organizcie (WHO) bolo preukzan, e tuh astice pochdzajce z naftovch motorov maj
karcinognne inky.40 Na Slovensku predasne zomrie niekoko tisc osb kvli
zneisteniu ovzduia tuhmi ltkami. Na viac ako 2/3 monitorovacch stanc kvality
ovzduia SHM bola v roku 2011 prekroen 24-hodinov limitn hodnota pre PM10, ktor
stanovuje, e max. 35 dn v roku me dosiahnu denn koncentrcia hodnotu nad 50 g/m3.41
Poda referennch hodnt WHO bolo 81 %, resp. 95 % (pre PM10, resp. PM2,5) obyvateov
miest vystavench koncentrcim tuhch astc, ktor prekraovali referenn hodnoty
stanoven s cieom ochrany udskho zdravia.42 Okrem tuhch astc, aj alie exhalty
z vekej miery pochdzajce z cestnej dopravy (ako napr. oxidy duska NOx) spsobuj
vrazn zdravotn komplikcie.
37
) Zdroj: Slovensk agentra ivotnho prostredia (SAP):
http://www1.enviroportal.sk/indikatory/detail.php?kategoria=99&id_indikator=601#1.
38
) Zdroj: http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-13-24_en.htm.
39
) Zdroj: WHO - Transport, environment and health. Copenhagen, World Health Organization, 2000. 81 s.
ISBN 92 890 1356 7.
40
) Zdroj: http://www.iarc.fr/en/media-centre/pr/2012/pdfs/pr213_E.pdf.
41
)Zdroj: SHM, 2011:
http://www.shmu.sk/File/oko/rocenky/SHMU_Sprava_o_kvalite_ovzdusia_SR_2011.pdf.
42
) Zdroj: EEA: http://www.eea.europa.eu/pressroom/newsreleases/many-europeans-still-exposed-to
CEPTA: http://www.cepta.sk/attachments/article/472/Tlacova%20sprava%20PM10_30.11.2011%20FINAL.pdf.
24
3.3.3 Ekonomick dopad emisi z dopravy
Eurpska komisia v roku 2010 oznaila dopravn systm v Eurpskej nii za trvalo
neudraten a v mnohch aspektoch sa vzaujci od trvalej udratenosti.43 Vyplva
to najm zo skutonosti, e doprava spsobuje kody na ivotnom prostred a verejnom
zdrav. Z tohto dvodu sa Eurpska komisia sna podpori ekologick spsoby dopravy
na kor neekologickch.
43
)Zdroj: Eurpska komisia, 2010. Transport & Environment, Brusel:
http://ec.europa.eu/environment/air/transport/sustainable.htm.
44
) Zdroj: Slovensk agentra ivotnho prostredia:
http://www1.enviroportal.sk/indikatory/detail.php?kategoria=99&id_indikator=986#0.
45
)Spracovan na zklade dajov MP SR a pecifikcie emisnho limitu EURO6.
Zdroj: http://ec.europa.eu/clima/policies/transport/vehicles/cars/index_en.htm.
25
na miesta vroby elektrickej energie, to znamen, e dopravn uzly, centr miest
a aglomercie ostvaj bez emisi.
46
) Zdroj: Mgr. Michal Jajcaj, rad verejnho zdravotnctva Slovenskej republiky.
47
) Zdroj: http://www1.enviroportal.sk/indikatory/detail.php?kategoria=99&id_indikator=983#0.
48
) Zdroj: European Federation for Transport and Environment, Health and Environment Alliance (2010).
49
) Good practice guide on noise exposure and potential health effects (EEA Technical report No 11/2010).
26
udsk ucho ako znenie rovne hlunosti na polovicu.50 Svetov zdravotncka organizcia
sumarizovala vzahy medzi expozciou hluku a zdravotnmi symptmami obyvateov,
priom sa okrem inho zamerala na vzahy medzi zavedenm hlukovm indiktorom Lnoc
odzrkadujcim vplyvy na udsk zdravie poas noci vrtane porch spnku (nespavos,
prebdzanie sa poas spnku). Pri hladinch hluku Lnoc nich ako 30 dB neboli pozorovan
iadne vznamn inky na zdravie, pri prekroen hladiny 40 dB je u vplyv na zdravie
jednoznane badaten v podobe vskytu uvedench symptmov a astejieho uvania sedatv
a liekov na spanie. Hladiny Lnoc vyie ako 55 dB u je mon povaova z hadiska
verejnho zdravia za nebezpen. kodliv vplyvy sa pri tchto rovniach hluku prejavuj
na irch skupinch populcie, priom stpa aj riziko vzniku kardiovaskulrnych ochoren.51
Hluk, kvli jeho dsledkom a narastajcemu potu jeho zdrojov (intenzvnejia doprava),
je problmom vyadujcim na mnohch miestach neodkladn rieenia. Nakoko zniovanie
intenzity dopravy na mnohch sekoch pozemnch komunikci nie je v sasnosti relne,
je vzhadom na uveden skutonosti z hadiska ochrany zdravia ud nanajv iaduce
zaobera sa aj hlunosou samotnch vozidiel.
Tradin spsoby zniovania hluku z dopravy s:
- budovanie obchvatov: vysoko nkladn rieenie, neriei hlunos z mestskej dopravy,
len z tranzitnej,
- budovanie protihlukovch stien: obmedzen monos aplikova priamo v mestch,
50
) Zdroj: Mgr. Michal Jajcaj, rad verejnho zdravotnctva Slovenskej republiky.
51
) WHO - Night noise guidelines for Europe, 2009.
52
) CE Delft (2007).
53
) WHO, Burden of disease from environmental noise Quantification of healthy life years lost in Europe,
2011.
27
- znenie rchlosti jazdy: nepopulrne; pri znen rchlosti o 10 km/h poklesne hlunos
sce o 2 dB, ale pri rchlosti okolo 50 km/h je to len o 1 dB,
- synchronizcia semaforov (tzv. zelen vlna): inok nepresahuje pokles hlunosti
o 1 dB,
- znenie intenzity dopravy: dokonca ani znenie intenzity na polovicu neznamen
aj rovnak znenie rovne zvuku, nakoko takto znenie predstavuje redukciu
akustickho tlaku len o 3 dB (pri zohadnen logaritmickej vhovej funkcie
odzrkadujcej sluchov vnem udskho ucha).54
Zniovanie rovne pri zdroji emisi hluku, t.j. na vozidlch, patr medzi najinnejie
a nkladovo-efektvne spsoby rieenia problmu a poskytuje okamit vhody
pre obyvateov. Elektromobily s vozidl s vrazne niou hlunosou v porovnan
s vozidlami so spaovacm motorom. Pouvanm elektromobilov v mestskej automobilovej
doprave by sa hlunos v sdelnch aglomercich znila zo sasnej hladiny a o 70 %.55
Dokazuj to i vsledky porovnvacch meran vonkajieho hluku uskutonench v oktbri
2009 v Bregenzi (Raksko), ktor jednoznane potvrdzuj, e prevdzka elektromobilov
je vo vetkch reimoch mestskej premvky tichia ako u vozidiel so spaovacm motorom.
V prpade typickho mestskho reimu (reim Stop-and-Go) elektromobil produkuje
a o 45 % ni hluk z pohadu vnmania udskm uchom.56
Rozvoj elektromobility podpor inovcie, slovensk vedu a vskum a zvi pridan hodnotu
viacerch priemyselnch odvetv na Slovensku.
54
) Zdroj: Mgr. Michal Jajcaj, rad verejnho zdravotnctva SR.
55
) Zdroj: prof. Ing. Duan ebo, PhD. , Ing. Monika Fedorkov, PhD. , Ing. Henrieta Nakatov, PhD., Ing.
Juraj ebo, PhD.: STRATGIA ZNIOVANIA HLUKU V CESTNEJ DOPRAVE, Technick univerzita
v Koiciach, 2011.
56
) Zdroj: Ing. Jn Krn, len Pracovnej skupiny pre Elektromobilitu MHSR. 2013.
28
ako aj materilov pre energetiku, sa realizuje v Elektrotechnickom stave SAV a vskum
inteligentnch siet (Smart Grid) na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej
technickej univerzity (FEI STU). Samotnej elektromobilite sa venuj na FEI STU; Strojnckej
fakulte STU a ilinskej univerzite.
Od roku 2015 sa na FEI STU v Bratislave plnuje otvori akreditovan tudijn program
zameran na elektromobilitu, ktorho vubu bude odborne zabezpeova stav
automobilovej mechatroniky FEI STU.
Slovensko m vedeck potencil aj v alch oblastiach vskumu zaujmavch
pre elektromobilitu - vskum elektrickho pohonu a jeho elektronickho riadenia vo vozidle,
vskum rchlonabjacch technolgi, ich manamentu a komunikcie s elektrizanou
sstavou, oblas schovy energie, i vskum zameran na optimalizciu dopravy a logistiky.
57
) Zdroj: http://www.boeckler.de/pdf/pub_ELAB_2012.pdf.s. 37.
29
Vkonov elektronika: vyaduje si kvalifikovanho pracovnka s elektrotechnickm
vzdelanm alebo mechatronika, ako aj kvalifikovanch pracovnkov urench pre mont
v rmci vysoko automatizovanej vroby.
Systm palivovch lnkov: vyaduje technick zrunosti v oblasti spracovania tenkch
filmov, elektrochemickej povrchovej pravy, istoty a zabezpeenia kvality vo vrobe.
Potrebn s tie pecifick znalosti z vroby ahkch a vysokotlakovch zsobnkovch
tlakovch ndob.
V rmci tejto stratgie s analyzovan dva mon scenre potu plug-in hybridnch
a elektrickch automobilov umiestnench na slovenskom trhu. Definovanie scenrov
je nevyhnutn na priblenie monho dopadu rozvoja elektromobility, na znenie objemu
zdraviu kodlivch emisi a znenie zvislosti na rope a ropnch produktov a vplyvu
na energetick sie, i potrebu vstavby infratruktry:
30
Tab. 6 Scenre vvoja elektromobility na Slovensku
Scenr tandardn scenr Technologick scenr
angaovanie sa podnikov
Aktivita podnikateskho
vykvanie na v zujem je hodnoten pozitvne,
prostredia voi
spotrebiteov elektromobilita je vo veobecnosti
elektromobilite
vnman ako prleitos
58
) Zdroj: http://www.eia.gov/forecasts/steo/ .
31
tandardn scenr uvauje k roku 2020 na slovenskch cestch s potom 10 000 plug-in
hybridnch a elektrickch vozidiel spolu.
Technologick scenr uvauje k roku 2020 na slovenskch cestch s potom 25 000 plug-in
hybridnch a elektrickch vozidiel spolu.
V oboch scenroch predpokladme najv nrast v poslednch rokoch sledovanho
obdobia.59
Obr. 6 Prognza skladby plug-in hybridnch a elektrickch vozidiel (PEV) k roku 2020
Zdroj: [Pracovn skupina MHSR, 2013]
Poet plug-in hybridnch a elektrickch vozidiel, prognzovanch pre rok 2020 poda
tandardnho a Technologickho scenra, uvdzame pre porovnanie aj v svislosti
s prslunmi nrodnmi ciemi Nemecka a Rakska.
Vetky ciele/odhady s uveden ako poet plugin elektrickch vozidiel (PEV), teda celkov
poet elektrickch a plug-in hybridnch elektrickch vozidiel spolu.
59
) Zdroj: Pracovn skupina MHSR pre elektromobilitu, 2013.
32
Tab. 7 Poet PEV vozidiel v roku 2020 v SR poda tandardnho a Technologickho scenra
v proporcionlnom porovnan s nrodnmi ciemi Nemecka a Rakska
60
)Zdroj:http://www.gtai.de/GTAI/Content/EN/Invest/_SharedDocs/Downloads/GTAI/Brochures/Industries/elect
romobility-in-germany-vision-2020-and-beyond.pdf.
61
) Zdroj: http://europa.eu/rapid/press-release_IP-13-40_en.htm.
62
) Pouit daje o pote obyvateov poda zdroja Svetov banka, daje za rok 2012.
63
)Prepoet vyjadruje ak hodnotu by mal v podmienkach Slovenska ekvivalentne ambicizny cie, t.j. pri
zachovan pomeru potu elektrickch vozidiel k potu obyvateov.
64
)Pouit daje o vke HDP, poda Svetovej banky, predpokladaj nominlnu tvorbu HDP za rok 2012
vyjadren v mene USD.
65
)Spracovan poda zdroja: Medzinrodn organizcia vrobcov motorovch vozidiel (International
Organization of Motor Vehicle Manufacturers), uvauje predaj novch automobilov vo vetkch kategrich
v roku 2012.
33
4 Ciele stratgie rozvoja elektromobility
Vyuitie potencilu elektromobility je podmienen definovanm predpokladov jej rozvoja
s cieom iniciova systematick podporu a rozvoj elektromobility ako perspektvneho
odvetvia automobilovho priemyslu.
Pre presnejie pomenovanie cieov, ako vyuitie prleitost, je mon ciele rozvoja
elektromobility zhrn do nasledovnch formulci:
Ekonomika a hospodrstvo
- Natartova domci dopyt po elektromobiloch a udraten investcie
do infratruktry pre elektrick automobily;
- Prlev zahraninch investci a tvorby pracovnch miest v tch odvetviach, ktor
s systmovou infratruktrou, technologickm vybavenm, ako i produkciou
subdodvatesky previazan s odvetvm elektromobility;
- Zvi ekonomick vkonnos Slovenska, meraten cez HDP, prostrednctvom
tvorby produktov a sluieb pre kov svetov trhy elektromobility.
- Zvi mieru vyuitia energetickej sstavy s drazom na oder elektriny v nonch
hodinch a umoni budce synergie s inteligentnmi sieami pre ich efektvnejiu
regulciu.
34
Ekolgia
- Presadi elektromobilitu ako jeden z nstrojov na zniovanie tvorby sklenkovch
emisi v doprave;
- Zni celkov emisie spsoben dopravou, vrtane emisi z vroby elektriny pre
elektrick vozidl;
- Zni zneistenie v okol kovch dopravnch ahov a uzlov, vrtane
akustickho hluku spsobenho dopravou s pozitvnym dopadom na udsk zdravie
a ivotn prostredie
Veda a vskum
- Zamera sa na rozrenie vedecko-vskumnej innosti a posilnenie inovanho
potencilu v oblasti elektromobility, ako relevantnej sfry znalostne orientovanej
ekonomiky;
- Etablova nov, pecifick znalosti a zrunosti umoujce vznik pracovnch
miest v tomto odvetv s vysoko pridanou hodnotou; tvorba novch pracovnch
miest, najm v automobilovom a elektrotechnickom priemysle, zameranch
na vskum, inovcie a dizajn.
Zdroj: [Pracovn skupina MHSR, 2013]
35
5 Nvrh systmovch nstrojov pre podporu rozvoja
elektromobility
V rmci rozpracovania Komplexnej stratgie zavdzania alternatvnych palv v Slovenskej
republike a jej vplyvu na nrodn hospodrstvo z pohadu potencilnych monost a potrieb
Slovenskej republiky, ktor bude tvori nrodn referenn rmec pri implementcii smernice
2014/94/E odporame vyui nasledovn systmov nstroje pre podporu rozvoja
elektromobility:
66
) V smernici 2009/28/ES, ktor lensk tty transponovali do 5. decembra 2010, sa stanovuj pre vetky
lensk tty zvzn ciele pre podiel energie z obnovitench zdrojov, a to v snahe dosiahnu cie nie do roku
2020, ktorm je aspo 20 % podiel energie z obnovitench zdrojov a osobitne v odvetv dopravy 10 % podiel
energie z obnovitench zdrojov.
36
predpisov (alej len zkon o dani z prjmov). S innosou od 1. 1. 2015 sa v ustanoven
30c zkona o dani z prjmov, zavdza nov typ daovho zvhodnenia pre daovnkov,
ktor vykonvaj vskum a vvoj v podobe tzv. superodpotu nkladov na vskum a vvoj
zo zkladu dane. Smerova podporu na projekty vskumu a vvoja, ktor podporia inovcie
v elektromobilite, a to aj s prepojenm na in sektory a odvetvia definovan v Stratgii
inteligentnej pecializcie SR (energetika, materily a pod.).
ZDVODNENIE: Elektromobilita me pri sprvnom smerovan podpornch politk
vrazne napomc inovcim v priemysle, doprave, energetike a vo veobecnosti v slubch.
Prehad vybranch prebiehajcich alebo u skonench medzinrodnch projektov
je uveden v prlohe . 4. NKLADY: operan program Vskum a inovcie.67
68
) Zdroj: Tlaov sprva CEPTA:
http://www.cepta.sk/attachments/article/472/Tlacova%20sprava%20PM10_30.11.2011%20FINAL.pdf.
69
) Zdroj: SAP; dostupn na http://www.sazp.sk/public/index/go.php?id=1704.
38
ZDVODNENIE: Aplikovanm zsad zelenho obstarvania verejn sprva pjde verejnosti
prkladom nielen vyuvanm obstaranch elektrickch automobilov, ale aj celkovm
prstupom k obstarvaniu repektujc hospodrnos a ekologickos obstarvanch produktov.
V sasnosti s najvmi spotrebitemi v E verejn orgny. Poda eurpskych prieskumov
z roku 2011 min pribline 2 biliny EUR rone (19 % HDP E). Vyuitm takejto kpnej
sily na vber produktov so znenm negatvnym vplyvom na ivotn prostredie mu
prispie k miestnym, regionlnym, nrodnm a medzinrodnm environmentlnym cieom.64
5.9. Vyhradi verejn parkovacie miesto pre majitea nabjacej infratruktry v mieste
bydliska
Kpou elektrickho vozidla majite automaticky zskava monos vyhradenia
jednho parkovacieho miesta v bezprostrednej blzkosti svojho bydliska (alebo miesta, kde
sa zvyajne zdriava) na cel dobu ivotnosti/vlastnctva elektromobilu.
ZDVODNENIE: Garantovan prstup k nonmu parkovaniu s monosou nabjania
je nevyhnutnm predpokladom kpy elektrickho vozidla. Prevan as mestskho
obyvatestva bva v bytovch domoch v mestskch tvrtiach s problematickm parkovanm,
bez vlastnho parkovacieho miesta. Nvrh zaha nasledovn aspekty: motivuje ku kpe
elektrickho automobilu zlepenm parkovacch monost a garantuje majiteovi
elektromobilu prstup k parkovaciemu miestu, na ktorom si intaluje vlastn nabjaciu stanicu.
Najm druh aspekt vznamnm spsobom odstrauje bariru pre rozvoj elektromobility
v mestskch sdlach v slovenskch podmienkach, za podmienky intalovania vlastnej nabjacej
stanice.
5.10. Vyhradi verejn parkovacie miesto pre majitea verejne dostupnej nabjacej
stanice
Majite elektromobilu dostane monos asovo obmedzenho vyhradenia parkovacieho
miesta, za splnenia podmienky, e predmetn miesto bude vybaven nabjacou stanicou
a umon aj verejn nabjanie. Vyhradenie parkovacieho miesta bude asovo obmedzen,
najviac 12 hodn denne.
ZDVODNENIE: Nvrh podporuje vstavbu nabjacej infratruktry zo skromnch
zdrojov, ktor minimlne 50 % asu bude fungova v reime verejne prstupnej nabjacej
stanice.
39
jej realizcia pri existujcich parkoviskch. Pri parkoviskch sliacich primrne
na celonon (rezidenn) parkovanie navrhujeme vy podiel vybavenia nabjacmi
stanicami z toho dvodu, e monos nabjania poas noci je nevyhnutnou podmienkou
pri rozhodovan spotrebitea o kpe elektrickho auta.
40
zapojenia sa do systmu je vypracovanie koncepcie, na zklade ktorej dotknut samosprva
zska pridelenia voucheru a dotciu na vstavbu nabjacej infratruktry.
ZDVODNENIE: Cieom je budova nabjaciu infratruktru v miestach jej dopytu.
Majite elektromobilu rozhoduje o priblinej lokalizcii verejne dostupnej nabjacej stanice
(prostrednctvom vberu konkrtnej samosprvy).
5.15. Zvhodni parkovanie a vjazd do uch centier miest a pech zn pre elektrick
vozidl
Postupn prechod na vykonvanie dopravy a zsobovania v pech znach vhradne
elektrickmi vozidlami a podpora ich vyieho vyuvania aj v irch centrch miest. Upravi
legislatvny rmec, ktor umon samosprvam, aby sa zvhodnili elektrick vozidl pri
vjazde do uch centier miest a pech zn, naprklad znenou sadzbou za vjazd a zotrvanie
vozidla v kontrolovanej zne, umonenm vjazdu mimo povolench hodn,
alebo zvhodnenm parkovanm na spoplatnench verejnch parkoviskch.
ZDVODNENIE: Nvrh m synergick efekt na niekokch rovniach. Peie zny, ktor
s najastejie situovan v historickch centrch miest s veobecne vnman ako zny
pokoja a oddychu, preto m znenie hluku a emisnej rovne najvyiu prioritu prav tu.
V irch centrch miest sa obidva vedajie efekty dopravy, emisie aj hluk, koncentruj
a elektromobilita je ich efektvnym rieenm.
41
Zver
Slovensko patr medzi vedce krajiny v produkcii automobilov, priom sa viackrt umiestnilo
na prvom mieste v ukazovateli potu vyrobench automobilov na obyvatea. Automobilov
priemysel v Slovenskej republike, ktor okrem finlnych producentov zaha aj irok klu
subdodvateov, tvor vznamn as HDP, prispieva k zamestnanosti a exportnej
vkonnosti. Pre dlhodob udranie vedcej pozcie a postupn zvyovanie domcej pridanej
hodnoty pri vrobe automobilov (vvoj, dizajn) mus Slovensko aktvne pristupova
k progresvnym trendom v automobilizme ako aj rozvja innosti spojen s vskumom
a vvojom.
42
Zoznam pouitch skratiek a pojmov
DS Distribun sstava
EK Eurpska komisia
Elektromobilita Vznam poda asti 1 tohto dokumentu
EV - Elektrick vozidl Vznam poda asti 1 tohto dokumentu
Slovensk technick univerzita v Bratislave,
FEI STU Fakulta elektrotechniky a informatiky
BEV - batriov elektrick vozidl
PHEV - plug-in hybridn elektrick vozidl
PEV - plug-in elektrick vozidl
HEV - hybridn elektrick vozidl Vznam poda asti 1 tohto dokumentu
Infratruktra pre elektromobily Vznam poda asti 1 tohto dokumentu
Informan technolgie Vznam poda asti 1 tohto dokumentu
MH SR Ministerstvo hospodrstva SR
Ministerstvo dopravy, vstavby
MDVRR SR a regionlneho rozvoja SR
Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu
MVVa SR a portu SR
MP SR Ministerstvo ivotnho prostredia SR
SAV Slovensk akadmia vied
Slovensk technick univerzita v Bratislave,
SjF STU Strojncka fakulta
Stratgia rozvoja elektromobility v Slovenskej
republike a jej vplyv na nrodn hospodrstvo
Stratgia Slovenskej republiky
Prevdzkovate, resp. prevdzkovatelia
PDS elektrickch distribunch sstav
poradn pracovn skupina Slovensk platforma pre
Pracovn skupina MH SR elektromobilitu
UPJ Univerzite Pavla Jozefa afrika
URSO rad pre regulciu sieovch odvetv
VC Vy zemn celok
43
Zoznam tabuliek
44
Zoznam grafov a obrzkov
45
Zoznam prloh
46
Prlohy
47
Prloha . 1
48
Prloha . 2
49
Prloha . 3
TALIANSKO
Regultor AEEG (Autorita per lenergia elettrica e il gas), obdoba radu pre regulciu
sieovch odvetv na Slovensku, zadefinoval tri mon referenn obchodn modely pre
rozvoj elektromobility:
1. PDS model, v ktorom cel infratruktra je vo vlastnctve, riaden a prevdzkovan
distribunou spolonosou.
2. Sole Service Provider model, v ktorom skromn spolonos vlastn, riadi
a prevdzkuje samotn infratruktru nabjacch stanc, priom tto spolonos umon
k nej prstup aj zkaznkom konkurennch poskytovateov sluieb.
3. Competing Service Provider - model, v ktorom skromn spolonos vlastn, riadi
a prevdzkuje samotn infratruktru nabjacch stanc, priom tto spolonos k nej
umon prstup len svojim zkaznkom s platnou zmluvou.
RSKO
rsko rozhodlo o zaveden obchodnho modelu PDS, ktor je optimlny pre rozvoj
infratruktry. Investcie pre vstavbu verejnej dobjacej infratruktry s zahrnut v tarife.
Vetci obchodnci s elektrickou energiou ju mu predva v rmci verejnej infratruktry.
Cieom je - vybudovanie celkovo 1500 nabjacch miest, a to v kadom meste s viac ako
1 500 obyvatemi; 30 verejne prstupnch stanc s extra rchlym nabjanm na vetkch
medzimestskch komunikcich (kadch 60 km) a 2 000 domcich dobjacch stanc.
50
HOLANDSKO (NRODN PROJEKT E-LAAD.NL)
Holandsk zdruenie e-laad je spolonm projektom viny holandskch prevdzkovateov
distribunch sstav. Jeho hlavnmi ciemi s otestovanie vplyvu masvneho nabjania
elektrickch vozidiel na DS, vybudovanie celonrodnej siete nabjacch stanc, zavedenie
celonrodnej interoperability infratruktry a testovanie rznych obchodnch modelov pre
elektromobilitu.
V sasnosti je po celom Holandsku intalovanch viac ako 2 400 dobjacch bodov. E-laad.nl
je postaven na pokroilom IT rieen, ktor umouje kompletn vzdialen sprvu vetkch
stanc, sprvu pouvateskch tov a zabezpeuje interoperabilitu medzi jednotlivmi
prevdzkovatemi v rmci, aj mimo projektu. S jednou autentifikanou RFID kartou je mon
nabja elektromobil v celom Holandsku ako aj v prepojench prihraninch mestch
v oblasti Beneluxu, i vo vybranch mestch v Nemecku.
51
Prloha . 4
53
Nzov projektu Krtky popis Zapojen krajiny Financovanie EU
na rozrenie elektrickch
vozidiel. Projekt vyhodnotil
pravdepodobn dopady
elektrickch vozidiel
na elektrick sstavy
v Eurpe. Projekt bol
ukonen v decembri 2011.
URBACT je Eurpska
platforma pre rozvoj a 500 miest z 29
vmenu znalost a propagciu krajn.
udratenho mestskho
URBACT Zo Slovenska s
rozvoja, ktor umouje
mestm spolupracova zapojen Nitra
na spolonch rieeniach pre a Koice.
vzvy miest.
Demontran projekt,
ktorho sasou s tri vek
pilotn projekty v Barcelone,
Berlne a Pari. Projekt sa
Franczsko,
zameriava na vyuvanie IT
Molecules Nemecko,
systmov v elektromobilite a
panielsko.
pomocou nich integruje prvky
elektrickej mobility do
inteligentnho, uvatesky
priateskho systmu.
European Electro-mobility
Observatory (observatrium
Eurpskej elektromobility)
EEO je iniciatva monitorujca
dianie na poli elektromobility
v Eurpe s cieom angaova
o najv poet autort.
RWE a
Univerzita
Dortmund
Hlavou lohou tohto projektu (Nemecko), EDP
je vytvori nstroje na a INESC
plnovanie rozvoja nabjacej (Portugalsko),
infratruktry pre distribun ESB (rsko),
PlanGridEV ENEL a La
spolonosti, aby bola
zabezpeen optimlna Sapienza
implementcia elektromobility (Taliansko), ETH
v Eurpe. (vajiarsko),
Tecnalia
(panielsko),
AIT (Raksko),
Tractebel
(Belgicko)
55
Prloha . 5
70
) Zdroj: Mgr. Michal Jajcaj, 2013, rad verejnho zdravotnctva Slovenskej republiky.
71
) Zdroj: http://www1.enviroportal.sk/indikatory/detail.php?kategoria=2&id_indikator=522#0.
72
) Zdroj: http://www.iarc.fr/en/media-centre/pr/2012/pdfs/pr213_E.pdf.
73
) Zdroj: Central European Initiative, 1999.Towards Sustainable Transport in the CEI Countries. Wien: Austrian
Federal Ministry for Environment, Youth and Family, 1999. 65 s. ISBN 3-902 010-03-7.
56
Podstatn as mestskej populcie (20 29 % v obdob 2008 a 2010) bola tie vystaven
benzo(a)pyrnu (BaP), priom jeho koncentrcia presahovala cieov hodnoty v E, ktor
sa mali dosiahnu do roku 2013. Benzopyrn je karcinognnou ltkou a nrast emisi BaP
v Eurpe v uplynulch rokoch je preto znepokojujci.74
K tvorbe tuhch astc a oznu prispieva oxid dusiit (NO2), ktor je hlavnou prinou
eutrofizcie - nadmernho rastu rastln a rias vo vodch a acidifikcie. V roku 2010 bolo
7 % Eurpanov v mestch vystavench rovni NO2, ktor presahovala hranin
hodnoty E. Vntrottne emisie oxidov duska v mnohch krajinch nie s naalej nad
rovou stropov stanovench v prvnych predpisoch E a medzinrodnch dohodch.75
74
) Zdroj: http://www.eea.europa.eu/pressroom/newsreleases/many-europeans-still-exposed-to.
75
) Zdroj: http://www.eea.europa.eu/pressroom/newsreleases/many-europeans-still-exposed-to.
76
) Zdroj: http://www.eea.europa.eu/pressroom/newsreleases/many-europeans-still-exposed-to.
57
Prloha . 6
V roku 2010 dostali eurpske tandardizan autority CEN, CENELEC a ETSI mandt
M/468, cieom ktorho je zblenie tandardov pre nabjanie elektrickch vozidiel.
Kompatibility v oblasti elektromobility sa tkaj aj alie dva tandardizan mandty
M/453 (interoperabilita spolupracujcich systmov v inteligentnch dopravnch systmoch)
a M/490 (rozvoj siet typu Smart Grid). V marci 2012 zasadla prv krt CEN-CENELEC
eMobility Coordination Group (eM-CG), ktor je exekutvnou a koordinanou zlokou
tandardizanho procesu.
Hlavnmi medzinrodnmi tandardmi, ktor musia nabjacie stanice spa, s IEC 62196
(typy konektorov) a IEC 61851 (reimy/mdy nabjania). Definuj tak tandardy pre nabjacie
konektory ako aj mdy nabjania, ich vsledkom vak je niekoko vzjomne
nekompatibilnch nabjacch konektorov.
Detailn definovanie technickch parametrov pre jednotliv typy nabjacch stanc je dleit
nielen pre vzjomn interoperabilitu a kompatibilitu, ale aj pre rozvjajce sa trhov modely.
Prve vber vhodnho modelu spolone s parametrami stanovia tandard pre md nabjania,
konektor a vzjomn komunikciu, o bude ma zsadn vplyv na rozvoj nabjacej
infratruktry na Slovensku. Sasn definovanie technickch detailov vak nevyluuje ich
aktualizciu v slade s vvojom v E a v okolitch krajinch.
58
Prloha . 7
59
nabjacie stanice vo vlastnctve majitea elektromobilu a bud verejne neprstupn,
na vlastnom alebo vyhradenom parkovacom mieste.
Kee ide o dlhodob sttie, zodpovedaj tomu aj predpokladan vkony nabjania
do 3,7 kW, resp. do 22 kW, v zvislosti od preferenci majitea elektromobilu, resp. vekosti
jeho batrie. Cieom je maximlne vyuitie existujcej elektrointalcie bez nutnosti
dodatonch zsahov na posilnenie rozvodov. Rozvoj skromnho nabjania je primrne
skromn aktivita, loha ttu je vo vytvoren vhodnch podmienok, najm zjednoduenm
administratvneho procesu predchdzajceho intalcii takchto nabjacch stanc.
Motorista sa rozhodne pre kpu elektromobilu len za predpokladu, e v kadom ase m k dispozcii
spoahliv prstup k nabjacej stanici v mieste bydliska.
Kvli pecifiku Slovenska a alch krajn, kde je vek poet motoristov bez vlastnho
parkovacieho miesta, je potrebn umoni majiteovi elektromobilu na mieste vlastnej
nabjacej stanice ma vyhraden parkovanie. V zsade plat, e pokia vodi nem zaruen
nepretrit prstup k nabjaniu v blzkosti svojho bydliska, tak sa pre kpu elektrickho
automobilu nerozhodne.
60
je potrebn, aby Nrodn sie pozostvala nie z jednho typu nabjacch stanc, ale bola
nabjacm centrom schopnm obsli vetky na trhu signifikantn tandardy. Tak ako
to predpoklad Smernica eurpskeho parlamentu a Rady 2014/94/E o zavdzan
infratruktry pre alternatvne paliv (alej len Smernica), je potrebn vytvori priestor
pre vyuitie finannch prostriedkov z eurpskych trukturlnych a investinch fondov
na vybudovanie Nrodnej siete nabjacch centier.
61
s loklnou vrobou elektrickej energie. Konektor typu 2 umouje v prpade monosti
elektrointalcie aj zvenie nabjacieho vkonu, tzn. rchlosti nabjania. Domca nabjacia
stanica mus ma vlastn prvodn kbel uren len na nabjanie elektrickch vozidiel,
vybaven prdovm chrniom a istiom.
77
Nrodn stratgia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Slovenskej republike (2013), bola
schvlen uznesenm vldy SR . 223/2013. Zkladnou vziou cyklostratgie je uznanie cyklistickej dopravy ako
rovnocennho druhu dopravy a jej integrcia s ostatnmi druhmi dopravy, ako aj zlepenie vnmania cyklistov
ako plnohodnotnch astnkov cestnej premvky. Sasou vzie je tie vrazn posilnenie cykloturistiky ako
dleitho segmentu cestovnho ruchu s vekm potencilom najm pre vidiecke oblasti, ich rozvoj, zvenie
zamestnanosti a konkurencieschopnosti, teda ich trvalo udraten rozvoj.
62
Rchlonabjanie striedavm aj jednosmernm prdom je vhodn pre verejne dostupn
nabjacie miesta a ako sas nrodnej siete stanc, kde sa odpora vkon nad 43 kW.
Bezkontaktn nabjanie
Alternatvnym rieenm k vyie uvedenmu je bezkontaktn nabjanie elektrickch vozidiel
prostrednctvom elektromagnetickej indukcie. Dnes s znme dva spsoby aplikcie tejto
technolgie.
Prvm je pomal nabjanie, ktor sa inicializuje pri priblen sa cievky v podvozku auta
k nabjaciemu bodu integrovanmu do povrchu parkovacieho miesta. Nevhodou takhoto
nabjania je 10-20 % strata elektrickej energie pri prenose, vhodou je vyia miera
uvateskho komfortu. Takto nabjanie me by pouit ako technick variant pomalho,
alebo zrchlenho nabjania pre verejne dostupn, ale aj pre verejne nedostupn nabjanie.
Druhm spsobom aplikcie bezkontaktnho nabjania je zabudovanie cievky priamo
do povrchu vozovky, o je vak investine nron. V sasnosti sa vo svete pripravuj prv
experimentlne pilotn intalcie.
Vmena batri
Vmena batri je technologicky zvldnut metda odbravajca nutnos akania na dobitie
batrie. Vyuva sa s vhodou najm tam, kde je faktor asu rozhodujci pri jazdch
elektromobilom na dlh vzdialenosti. Trvanie vmeny batrie je v sasnosti
niekokonsobne kratie ako najrchlej spsob dobjania (vmena trv 1,5 a 7 mint,
rchlonabjanie najmenej 20 mint).
alie vhody vmeny batri v porovnan s ich rchlonabjanm sa odvjaj od skutonosti,
e batrie sa vo vmennkovej stanici nenabjaj nrazovo vysokmi vkonmi. Vaka tomu
tto metda nevplva negatvne na ivotnos batri a ani nespsobuje nrazovo vysok
zaaenie elektrizanej sstavy.
Rozrenie univerzlneho konceptu vmeny batri je vak limitovan momentlne
nejednotnm tvarom a vyhotovenm batriovch boxov jednotlivch vrobcov
elektrovozidiel. Dizajn batri je ich duevnm vlastnctvom a zdrojom ich konkurennej
vhody. Prpadn aplikcia tandardnho tvaru a vyhotovenia batrie viacermi vrobcami
nie je v blzkej budcnosti oakvan.
V sasnosti nachdza koncept vmeny batri uplatnenie pri prevdzke uzatvorench flotl
elektrickch vozidiel, kde sa mu naplno vyui vhody tohto konceptu. Z tohto dvodu
s vmenou batri ako jednou z monost je vhodn pota aj pri plnovan Nrodnej siete
nabjacch centier.
78
) PE-CONS 79/14.
63
z dvoch dvodov. Postupnm budovanm siete verejnch nabjacch stanc sa docieli via
istota motoristov ohadom dostupnosti dobjania elektrickho auta mimo bydliska. Taktie
postupnm zvyovanm kapacity batri montovanch do elektrickch vozidiel (v sasnosti
sa kapacita batrie pohybuje zva od 16 kWh a po 85 kWh, o umouje
dojazd 100 a 500 km).
Ak chce Slovensko podpori rozvoj elektromobility, je potrebn vytvori impulzy pre
intalovanie nabjacch stanc. Pri podpore budovania nabjacej infratruktry je pritom
potrebn zohadni nielen aktulny nzky stav rozrenia elektromobilov, ale najm snahu
vytvori zkladn minimlnu sie za elom motivcie obyvatestva a akceptcie
elektromobilov. Je potrebn podpora zo strany ttnych orgnov a samosprv smerom
k rozvoju takejto minimlnej siete, k uvedenmu Slovensko zavzuje aj predmetn
Smernica79.
Pre definovanie optimlnej koncepcie budovania nabjacej infratruktry je potrebn
si uvedomi frekvenciu vyuvania jednotlivch typov nabjacch stanc a dvod ich
vyuvania. Takto analzu je mon zobrazi nasledovne:
Obr. 9 Frekvencia pouitia jednotlivch typov nabjacej infratruktry majiteom elektrickho vozidla
Zdroj: [Pracovn skupina MHSR, 2013]
lohou orgnov ttnej sprvy a samosprvy, ktor vstupuj do procesu plnovania, prpravy
a schvaovania nabjacej infratruktry, je vytvorenie podmienok pre motivovanie rznych
relevantnch subjektov k jej budovaniu. Takto silie sa bude vzahova na vytvorenie
vhodnho prostredia, ako aj na odstraovanie barir pre snahy budovania infratruktry.
Medzi takto aktivity ttnej sprvy a samosprvy patr aj pozitvne zohadnenie potrieb
rozvoja elektromobility v procese zemnho rozvoja, povoovania jej vstavby, plnovania
novch stavieb, i novej cestnej infratruktry.
Vstavba Nrodnej siete nabjacch centier si bude vyadova najvyiu investin nronos
spomedzi uvedench druhov nabjacej infratruktry, najm z dvodu, e vo vine prpadov
pjde o vkonn rchlonabjaky, alebo o stanice na vmenu batrii, ktor umonia obsli
klientov na dlhch trasch vemi rchlo. S prihliadnutm na celoslovensk prnos, Stratgia
predpoklad, e vznamn iniciatvu v oblasti legislatvnej, organizanej a informanej, pri
vstavbe tohto druhu stanc, nezastupitene vyvinie tt. Predpoklad sa, e samotn
budovanie a prevdzka bude v rukch skromnch spolonost komerne poskytujcich
slubu nabjania.
Prioritne sa predpoklad nettna iniciatva pri vstavbe nabjacch stanc, priom vak ttne
organizcie sa bud snai vytvori vzor dobrej praxe vlastnou iniciatvou vo vstavbe
79
) Smernica eurpskeho parlamentu a Rady 2014/94/E o zavdzan infratruktry pre alternatvne paliv.
64
infratruktry, ako aj v zavdzan vozovho parku pozostvajceho z elektromobilov.
Z pohadu penetrcie by mali by infratruktrou pokryt lokality relevantn z pohadu
verejnej dopravy, a to najm v mestch, na dianiciach, i rznych verejnch dopravnch
uzloch (napr. stanica elezninej dopravy). Vzhadom na predpokladan postupn rozvoj
elektromobility a jej zavdzanie, sa v prvom tdiu predpoklad najm vstavba
infratruktry pozd hlavnch dopravnch tepien (dianice a rchlostn cesty)
a vo vch mestskch aglomercich, s postupnm rozirovanm do mench miest.
Je mon predpoklada, e vina elektromobilov v krtko a strednodobom horizonte bude
dobjan striedavm prdom z domcich nabjacch bodov umiestnench v skromnch
priestoroch jednofzovm pripojenm do 3,7kW (tzv. wall-box). Tieto bud doplnen vhodne
umiestnenmi, verejne prstupnmi, dobjacmi stanicami a stanicami umiestnenmi
v miestach dlhieho parkovania elektromobilov s trojfzovm pripojenm (verejn gare,
parkovisk administratvnych centier, nkupn stredisk). V miestach, ako s dianice,
oakvaj motoristi poskytnutie extra rchleho nabjania jednosmernm, resp. striedavm
prdom za elom flexibilnho doplnenia kapacity batrie, tzn. predenie dojazdu.
Vzhadom na nroky na pripojenie, a s tm svisiacu stabilitu a bezpenos je iaduce, aby
boli vkonn nabjaky s jednosmernm prdom pouit iba ako doplnok k dlhodobejiemu
nabjaniu striedavm prdom a tmto smerom by mali by motivovan aj spotrebitelia
(napr. cenotvorbou). Nrodn sie nabjacch centier, ktor bud vybaven viacermi
monosami nabjania s drazom na rchlonabjanie, bud pozd hlavnch cestnch ahov
D1 a R1, alebo v ich bezprostrednej blzkosti, tvori chrbtov sie infratruktry
na Slovensku.
Kov termny
Etapa:
Rozsah vstavby
Zaiatok Realizcia
projektu projektu
D1: trasa z Bratislavy do Koc + dianin
december
1. hranin priechody s Rakskom a eskom janur 2014
2015
(celkom 20 stanc)
Doplnenie siete k zostvajcim ahom D december
2. janur 2016
a R. zahustenie na vzdialenos najviac 60km 2017
Zdroj: [Pracovn skupina MHSR, 2013]
80
) Smernica eurpskeho parlamentu a Rady 2014/94/E o zavdzan infratruktry pre alternatvne paliv.
65
sli ako nstroj pre takto riadenie, kee bude jeho batria sli ako loklna schova
elektrickej energie. Tto vhoda pre riadenie bude aplikovaten najm s alm
rozirovanm obnovitench zdrojov energie a ich integrciou do siete. Uren subjekt bude
mc najm pomocou tzv. riadenho nabjania (Grid-to-Vehicle) a v neskorom obdob aj
vybjania (Vehicle-to-Grid, resp. Vehicle-to-Home) vyui elektromobil na vyrovnvanie
vkyvov v sieti, resp. na pouitie v rmci domcnosti.
Elektromobilita v blzkom asovom horizonte nevyaduje nov nroky na elektrizan
sstavu. Elektromobily vrtane nabjacej infratruktry sa v alom tdiu stan sasou
elektrizanej sstavy SR integrovanm elektromobility do konceptu inteligentnch siet Smart
Grid s monosou vyuva batrie elektromobilov ako zsobnk elektrickej energie.
To umon podstatn zvenie energetickej efektvnosti a lepie vyuitie potencilu nielen
obnovitench zdrojov, ale aj hospodrnejie vyuitie tradinch zdrojov energie.
Non nabjanie batri (mimo piky odberovej krivky) bude ma priazniv vplyv
aj na vyie domce vyuvanie prebytkovho v noci produkovanho vkonu. Prve v stave
celkovch prebytkov z domcich vrobnch zdrojov je vhodnm prostriedkom pre ich
vyuitie elektromobilita. Na jednej strane vznikne vyou penetrciou elektromobilov vy
dopyt po elektrickej energii a na druhej strane bude elektromobil sli ako nstroj pre
riadenie zae v DS, kee bude jeho batria sli ako loklna schova elektrickej energie.
Tto vhoda loklnej schovy v batrich elektromobilu je tie alou monosou pre
efektvnejiu integrciu OZE vrtane malch decentralizovanch zdrojov. Zodpovedn
subjekt bude mc najm pomocou riadenho nabjania (Grid-to-Vehicle) a v neskorom
obdob aj vybjania (Vehicle-to-Grid) vyui elektromobil na vyrovnvanie nerovnovhy
v sieti.
Elektromobilita tak priprav cestu pre efektvnejie vyuitie energetickch zdrojov
a infratruktry v budcnosti, ke ich nevyuit kapacitu bud vyuva vie poty
elektromobilov ako loklnej schovy prostrednctvom riadenho nabjania.
Do roku 2020 bude vplyv elektromobility na elektrick sstavu skr zanedbaten. Ak by elektrick vozidl
v roku 2020 dosiahli 10 % podiel na celkovom predaji vozidiel a ich celkov poet na cestch by dosiahol
35 tisc, spsobilo by to nrast spotreby elektrickej energie o 0,35 %.
Elektrick automobil
Pri vvoji modernch automobilov sa stle viac uplatuje tzv. Global Engineering, kedy
je finlny produkt vsledkom prce ininierskych a vrobnch dieln v mnohch astiach
sveta. V snahe predva elektrick vozidl nronm zkaznkom na nronch trhoch
so striktnmi emisnmi a bezpenostnmi poiadavkami bud vrobcovia siaha, alebo
u siahaj, po novch materiloch uhlkov alebo kompozitn materily (nov pneumatiky
s nim odporom valenia a niou hmotnosou, nov skl, technolgia LED a pod. - pre
dosiahnutie vyej innosti novch elektrickch automobilov). K vraznmu zneniu
hmotnosti elektromobilu a zveniu tuhosti karosrie me prispie aj technolgia uhlkovch
vlkien vystuench plastom (CFRP).
66
Hlavn komponenty elektromobilu:
KAROSRIA
Snahy o pokraujcu elektrifikciu hnacieho strojenstva vozidla podporuj vzvy
na zniovanie hmotnosti pre inovatvne koncepty vozidiel. Pri elektromobiloch, hmotnos
a objem zsobnka elektrickej energie, v sasnosti vkonnej batrie a v blzkej budcnosti
aj alch technolgi ako napr. palivov lnky, je spravidla vyia ako hmotnos a objem
palivovej ndre klasickho ICE automobilu. To je dan skutonosou, e hustota energie
benznu, resp. nafty je vemi vysok a je nron ju dosiahnu inm spsobom. Na druhej
strane, motor a prevodovka elektrickho automobilu vyaduj menej priestoru a maj niiu
hmotnos ako pri klasickom ICE automobile, rozdiel je vak men ako pri batrii/palivovej
ndri. Preto je tlak na zniovanie hmotnosti pri elektrickch automobiloch vraznej, m
sa okrajov podmienky pre ahk architektru plne zmenili a zvil sa vznam ahkch
materilov a kontrukcie.
V prpade prestavby vozidla na elektrick pohon, alebo uveden elektrickej verzie,
u existujceho modelu originlnym vrobcom, sa vo vine prpadov upravuje podlahov
kontrukcia z dvodu umiestnenia zsobnka elektrickej energie. Ak vak hovorme o novom
elektromobile, tu hovorme o dvoch hlavnch kontruknch jednotkch platform a upper
body. Platform je podobn dvojitej podlahe, v ktorej je umiestnen batria. Vetky opatrenia
smerujce k ochrane batrie, alebo inho zsobnka energie, s realizovan pomocou
trukturlnych prvkov platformy.
TRAKN ELEKTROMOTOR
Po roku 1990 sa zaali namiesto jednosmernch elektromotorov (DC) vyuva asynchrnne
motory (AC), elektromotory s permanentnmi magnetmi a synchrnne motory. Vzhadom
na nrast dopytu po surovinch do elektromotorov s permanentnmi magnetmi a klesajcej
ponuke sa pre vek motory atraktvnymi stvaj asynchrnne a synchrnne. Nasledujca
grafika poukazuje na podstatn historick posun v oblasti traknch elektromotorov
a vkonovej elektronike, ako i prognzu do budcnosti:81
81
) Zdroj : N. Brinkman, GM Global Research & Development, Warren, MI, USA; Dr. U. Eberle, Dr. V.
Formanski, Prof. Dr. U. D. Grebe, R. Matth, General Motors Europe, Rsselsheim, Germany Vehicle
Electrification Quo Vadis?; International Vienna Motor Symposium, Aprl 2012.
67
alm vvojovm potencilom traknch elektromotorov s modularizcia a tandardizcia
pre dosiahnutie vysokch objemov vroby. Spolu s vkonovou elektronikou vystupuje
do popredia poiadavka na budci dopyt po kvalifikovanch pracovnkoch.
Do budcna sa vrobcovia traknch elektromotorov zameriavaj na znenie vrobnch
nkladov a hmotnosti pri zachovan ich vysokej innosti. Poda tdie Frost&Sullivan
sa predpoklad, e trh s traknmi elektromotormi pre hybridn vozidl a ist elektromobily
len v Eurpe a Severnej Amerike narastie na 4,8 mil. kusov v roku 2017. Poda sprvy
IDTechEx Electric Motors for Electric Vehicles 2012-2022 njde v sasnosti vina
traknch elektromotorov uplatnenie v elektrickch sktroch, bicykloch a golfovch
vozkoch. Do roku 2022 by sa vak mal tento podiel zni iba na 25 % z celkovho trhu,
dsledkom vzrastu podielu traknch elektromotorov pre elektrick vozidl, demontrujc
oakvan nrast v dopyte po elektrotechnickch komponentoch a zrove prleitos pre
elektrotechnick priemysel na Slovensku.
VKONOV ELEKTRONIKA
AC motory na rozdiel od DC motorov poaduj polovodiov techniku fungujcu s nzkymi
stratami a vysokou frekvenciou. Integrovan modul obsahuje 6 IGBT a didy. V menioch,
ktor s dnes menie, ahie a lacnejie sa vyuva IGBT polovodiov technolgia, a tento
trend bude pokraova aj v budcnosti. Dlhodobejie zlepenia bud dosahovan novmi
polovodiovmi materilmi. al vvoj by sa mal orientova aj na tdium monost
integrovania jednotlivch zloiek traknho pohonu a zsobnka energie do kontrukcie
vozidla. Na rozdiel od dnenho stavu, kedy sa draz kladie na rastci poet riadiacich
jednotiek vo vozidle v prpade elektrickej trakcie, sa tento draz posunie v prospech prvkov
vkonovej elektroniky. Z tohto dvodu sa v rmci bezpenostnho hadiska bude zvyova
dopyt po kvalifikovanch pracovnkoch.
PREVODOVKA
Zavdzanm istej elektrickej trakcie do vozidiel nadobda prevodovka celkom in vznam.
Trakn elektromotor me napr. produkova maximlny krtiaci moment skoro od nulovch
otok, umouje krtkodob preaenie a me meni smer otania, a preto niektor lohy
prevodovky mu by vynechan. V sasnosti sa vskum v oblasti elektrickej trakcie sna
o rieenie pohonu vetkch kolies vozidla pomocou traknch elektromotorov umiestnench
v kolesch. Aj tto skutonos me prispie k plnej absencii prevodovky. Klasick
diferencil bude nahraden elektronickm diferencilom.
BATRIA
Okrem traknho elektromotora je alou hlavnou zlokou elektrickho pohonu automobilu
zsobnk elektrickej energie. Tmto je najastejie vkonn batria zloen z vieho
mnostva batriovch lnkov - battery cells, alebo inch technolgi ako naprklad vodkov
ndr v kombinci s palivovmi lnkami (Mercedes Benz F-cell), alebo tzv. range extender,
sekundujci relatvne menej batri umoujci jej prieben dobjanie poas jazdy malm
spaovacm motorom (Opel Ampera). Poiadavky na zsobnk energie s zvisl na koncepcii
pohonu, vkonovej triede a poadovanom dojazde elektromobilu. Poiadavky zahaj
energetick a vkonov hustotu, poet nabjacch cyklov, bezpenos, cenu a dostupnos.
68
Obr. 11 Porovnanie dostupnch batriovch technolgi
Zdroj: [IEA]
Li-ion lnky, ktor s vyrban ako cylindrick alebo prizmatick (v tvare vrecka) mvaj
menovit naptie zvisl od pouitho materilu andy a katdy, ktor dosahuje hodnotu 2,6-
3,8 V. Z toho dvodu maj zsobnky vysok naptie, o zniuje poet pouitch lnkov.
Na znenie vrobnch nkladov a zvenie ivotnosti lnkov bude vraznou mierou
vplva pouvanie nzko nkladovch materilov. Budce systmy sa bud vyznaova
nimi nkladmi v dsledku vysokej produkcie a alm optimalizovanm (obr. . 14).
Obr. 12 Historick vvoj pecifickej energie a cien batri s odhadom vvoja do roku 2040
Zdroj: [International Vienna Motor Symposium Vienna, 2012]
69
alou oblasou vskumu s lnky na bze ltium-vzduch. Predpoklad sa, e tento typ
batri bude pripraven na pouitie po roku 2030.82 Teoretick maximlna energetick hustota
tejto kombincie materilov je asi 11 000 Wh/kg. Komerne dosiahnuten hustota energie
je asi 1 000 Wh/kg. Prednosou tejto technolgie je dobr tepeln odolnos.83
Batriov lnky na bze technolgie ltium-sra a ltium-vzduch pravdepodobne nahradia
technolgiu ltium-ion pre ich pecifick vhody. To vak bude ete vyadova mnostvo
asu investovanho do ich vvoja. Preto sa neoakva pred rokom 2020 komern vyuitie
tchto technolgi.
82
) Zdroj: Thielmann et al. 2010.
83
) Zdroj: Visco et al. 2009.
84
)Zdroj: http://www.teslamotors.com/en_EU/models/options.
85
)Zdroj: http://www.pluginamerica.org/press-release/plug-america-research-shows-tesla-roadster-battery-
performance-bests-tesla-motors%E2%80%99-own.
86
) Zdroj: Ing. Jn Krn, len Pracovnej skupiny pre Elektromobilitu MHSR. 2013. Recyklcia zsobnka
elektrickej energie ako kov faktor elektromobility.
70
Systmy palivovch lnkov a systmy uskladnenia vodka
PEM palivov lnky s vyou vkonovou hustotou pre vyuitie v elektrickch dodvkach
boli vyvjan od roku 1990. Nklady na systm palivovch lnkov odvtedy zaznamenali
vrazn znenie z dvodu vhodnejch materilov a kontrukcie. Aj s ich rastcim
pecifickm vkonom a hustotou energie sa zvyuje ich konkurencieschopnos. Systm
palivovch lnkov dosiahol aj podstatn zvenie ivotnosti. Od alch generci systmov
s palivovmi lnkami sa oakva znenie zaaenia katalyztora, znenie
nkladov na membrny a zlepenie vrobnch procesov. Predpokladan vvoj systmu
palivovch lnkov je podobn ako v prpade batriovch technolgii zvyovanie
energetickej hustoty palivovch lnkov spolu s rapdnym poklesom ich ceny a rastcim
objemom produkcie.87
Obr. 13 Historick vvoj hustoty energie a cien batri s odhadom vvoja do roku 2040
Zdroj: [International Vienna Motor Symposium, Vienna, 2012]
Dnen vysokotlakov systmy (70 MPa) sa vyznauj zlepenm vkonom oproti systmom
so skvapalnenm vodkom a hybridov. Na vrobu tlakovch ndob sa pouvaj uhlkov
vlkna a plastov alebo hlinkov vloka, o vplva na ich cenu.
Systm pouiten vo vozidle mus by schopn uloi aspo 4 kg vodka, aby bol
zabezpeen porovnaten dojazd.
87
) Zdroj : N. Brinkman, GM Global Research & Development, Warren, MI, USA; Dr. U. Eberle, Dr. V.
Formanski, Prof. Dr. U. D. Grebe, R. Matth, General Motors Europe, Rsselsheim, Germany Vehicle
Electrification Quo Vadis?, 33.International Vienna Motor Symposium, Aprl 2012.
71
takmer o ptinu niie nklady ako konvenn automobily so spaovacm motorom
a v prpade elektromobilov s predenm dojazdom je rozdiel takmer a tretinov.88
88
) Zdroj: Institute of Vehicle Concepts, German Aerospace Center (DLR, Argonne National Laboratory,
Transportation Technology R&D Center.
72
Bezpenos elektromobilu
Vzhadom na to, e smr pri dopravnch nehodch je v sasnosti 9. v porad najastejch
prin mrtia, do zvyovania bezpenosti automobilov investuj automobilov spolonosti
nemal prostriedky, priom nov elektrick modely nadvzuj na v sasnosti platn
tandardy a vyvinut rieenia. Nrast povedomia v oblasti bezpenosti vozidiel je v sasnosti
reprezentovan bezpenostnm tandardom, napr. Euro NCAP. Vaka nim vplva
bezpenos jednotlivch modelov vozidiel na nkupn motivcie zkaznkov.
Metdy pre zlepenie bezpenosti vozidla meme rozdeli do troch skupn:
1. prv sa tka opatren ako preds nehode aktvna bezpenos,
2. druh je zameran na zmiernenie nsledkov nehody pasvna bezpenos,
3. tretia metda sa tka post nehodovej starostlivosti. V sasnosti sa stle viac hovor
o tzv. integrovanej bezpenosti, kde ide o o najuiu interakciu vyie uvedench
skupn.
V prpade elektromobilov okrem klasickch crash testov je potrebn riei aj aspekty tkajce
sa bezpenosti zsobnka energie zaaenia psobiace na zsobnk, dimenzovanie priestoru
zsobnka a pridruen truktry. Avak zska porovnania so spaovacmi modelmi, ktor by
boli plne objektvne, je nron, pretoe testy musia zohadova ich pecifik. Napr.
crash-testy spaovacch modelov sa realizuj za absencie benznu alebo nafty v palivovej
sstave, zatia o elektrick aut sa testom podrobuj s plnou batriou vrtane elektrolytu.
Pri elektromobiloch nehroz riziko explzie obsahu palivovej ndre, ale v prpade zrky
sa posudzuje naprklad riziko elektrickho oku alebo mon posun relatvne aieho
batriovho bloku do priestoru posdky.
Dleitou poiadavkou pre spaovacie a elektrick automobily, najm po roku 2020, sa stva
v oblasti aktvnej bezpenosti ADAS systm (Advanced Driver Assistance Systems).
V prpade ADAS ide o kontroln systm vozidla, ktor vyuva senzory pre zlepenie
jazdnho komfortu a prevdzkovej bezpenosti tm, e pome vodiovi rozpozna
a primerane reagova v nebezpench dopravnch situcich. Systmy aktvnej bezpenosti
bud zaha autonmne brzdenie pre rear-end nraz zaloen na pre-crash snmanie,
autonmne brzdenie zaloen na pre-crash snmanie s cieom vyhn sa alebo zmierni
nsledky nrazu s astnkmi cestnej premvky (chodci, cyklisti), nov systm ESC v prpade
nezvislho traknho pohonu kolies a monitorovac systm vodia z dvodu rastceho
problmu jeho rozptlenia a nepozornosti.
Kontrukcia sriovch elektromobilov sa z hadiska bezpenosti vyznauje niekokmi
pecifikami. Prvm je draz na zabezpeenie dostatonho priestoru na preitie posdky pri
rznych crash reimoch, ktor sa od klasickch vozidiel li tm, e s k dispozcii adaptvne
zadriavacie systmy zsobnka elektrickej energie (batrie) a splnenie najvych
poiadaviek tkajcich sa pecifickch rizk. To s hlavne prebitie, vibrcie, extrmne
teploty, skrat, poiar, vlhkos, zrky a ponorenie do vody. Elektrick vozidl s navrhovan
s izolovanm vedenm vysokho naptia a bezpenostnch prvkov, ktor deaktivuj
elektrick systm, ak deteguj kolziu alebo skrat. Naopak, odpadaj kontrukn poiadavky
na ochranu palivovej ndre ako ich poznme z klasickch automobilov.
Elektrick vozidl mvaj niie poloen aisko ako konvenn vozidl (vaka batrii
integrovanej v podlahe), o im okrem zlepench jazdnch vlastnost zabezpeuje podstatn
zvenie rovne aktvnej bezpenosti (minimalizcia rizika prevrtenia pri vyhbacch
manvroch). Elektromotor na rozdiel od spaovacieho motoru je podstatne men a ah,
navye je mon ho integrova medzi koles pohanej npravy alebo do samotnch kolies.
To umouje lepie optimalizova deforman zny v prednej asti elektromobilu,
m sa zvyuje rove pasvnej bezpenosti v prpade elnej zrky.
73
Nasledujca tabuka udva vsledky nrazovch testov vozidiel vybavench elektrickou
trakciou poda Euro NCAP. Testovanm vozidlm je udeovan hodnotenie bezpenosti
v podobe udelenia hviezdiiek za bezpenos, priom iadne z dostupnch elektrickch
vozidiel nedosahuje iba priemern alebo niie hodnotenie. Najnovie modely, uveden na trh
po januri 2012, obdrali najvyie mon hodnotenie 5 hviezdiiek, priom najlepie
vsledky dosiahlo Volvo V60 PHEV.89 Vysok mieru bezpenosti preukzal aj najnov
elektromobil Tesla model S, ktor nebol zatia testovan v Eurpe: poda testov NHTSA
sa tento elektromobil stal vbec najbezpenejm automobilom spomedzi vetkch (nielen
elektrickch) vozidiel testovanch v USA.90
Hodnotenie bezpenosti:
Model Dospel Detsk Aktvna Celkov
Chodec
pasaier pasaier bezpenos hodnotenie a rok
Chevrolet Volt 85 78 41 86
Citron C-Zero 73 78 48 86
Mitsubishi i-MiEV 73 78 48 86
Nissan Leaf 89 83 65 84
Opel Ampera 85 78 41 86
Peugeot iOn 73 78 48 86
Renault FluenceZE 72 83 37 84
Renault Zoe 89 80 66 85
Toyota Prius 88 82 68 86
Volvo V60 PHEV 93 83 65 100
Pre porovnanie uvdzame aj vsledok testovania jednho z najpredvanejch klasickch
automobilov na Slovensku - koda Octavia:
koda Octavia 93 86 66 66
Zdroj: [Euro NCAP]
89
) Euro NCAP (European New Car Assessment Programme).
90
)Zdroj: NHTSA: http://www.safercar.gov/Vehicle+Shoppers/5-Star+Safety+Ratings/2011-
Newer+Vehicles/Vehicle-Detail?vehicleId=7769.
74
Jednotliv a hromadn prestavba
Jednotliv a hromadn prestavba vozidiel zohrva nenahraditen lohu pri rozvoji
elektromobility. Takto spsob rozvoja elektromobility m svoje miesto aj na Slovensku.
Podobne zaalo svoju innos viacero, dnes spench spolonost v zahrani, naprklad
japonsk pota takto prestavala 22 % vozidiel zo svojho vozovho parku 22 000 vozidiel.
Z hadiska posudzovania bezpenosti takto prestavanch vozidiel platia jasn pravidl pre
posdenie bezpenosti poverenou technickou slubou overovania vozidiel (skobou), ktor
s podmienkou zskania technickho osvedenia pre prestavan vozidl. Na vozidl, ktor
boli predmetom prestavby, objektvne nie je mon kls rovnak poiadavky ako na
vekosriov modely (naprklad crash-testy stanovenho potu vozidiel). V sasnosti platn
pravidl pre posudzovanie prestavieb automobilov povaujeme za dostaton, musia sa vak
v o najkratom ase odstrni niektor podmienky prestavby zakotven v sasnej
legislatve.91 Jednou z tchto barir je nemonos schvli prestavbu vozidla bez psomnho
shlasu originlneho vrobcu vozidla.
Pri jednotlivej a hromadnej prestavbe je dleit dodriavanie nasledovnch bezpenostnch
prvkov (ktor s tandardn pri sriovch elektrickch modeloch):
- vodie vysokonapovho vedenia musia by identifikovan poda vonkajieho krytu
oranovej farby;
- zariadenia pod vysokm naptm musia by na krytoch oznaen zvltnou znakou (lt
trojuholnk so symbolom blesku). V prpade demontovania takho krytu je riziko kontaktu
s vysokm naptm, o me ma vne nsledky. Takto oznaenie sa nemus na krytoch
nachdza, ak podmienky prestavby nemu by odstrnen alebo ak sa nachdzaj pod
podlahou vozidla;
- pre ochranu proti razu elektrickm prdom, ktor by mohol vznikn z nepriameho
kontaktu, ako s vodiv bariry a skrine, musia by galvanicky oddelen;
- v neposlednej rade, obsluha a technici, musia pouva ochrann pomcky.
Bezpenos chodcov
pecifikom elektrickch automobilov je, najm v mestskej prevdzke a pri nich
rchlostiach, vemi nzka rove hlunosti v porovnan s vozidlami so spaovacmi
motormi. Testy preukzali, e EV je obzvl ak pou pod 30 km/h pre vetkch
astnkov premvky na pozemnch komunikcich. A pri relatvne vysokej rchlosti, zvuk
vytvoren trenm pneumatk a obtekanm vzduchu okolo karosrie automobilu, zaal vytvra
hluk porovnatene pouten s klasickm ICE automobilom, na ktor s astnci premvky
zvyknut. Tento, inak pozitvny aspekt elektromobility, me ma negatvny vplyv pokia ide
o pravdepodobnos zrky s chodcom, a obzvl problematick dopad je u ud zrakovo
alebo sluchovo postihnutch a u vetkch chodcov v spolonch priestoroch pre chodcov
a vozidl. Rieenm je umel emitovanie zvuku pri nzkych rchlostiach, intalovanm
jednho alebo viacerch exterirovch reproduktorov do automobilu. V sasnosti sa u
takto systmy zanaj nasadzova v praxi - Nissan Leaf bolo prv elektrick auto, ktor
vyuva Sound systm, ktor zaha jeden zvuk pre pohyb vpred a druh pre pohyb pri
zaraden sptnho chodu. Ako prklad uvdzame Nariadenie Eurpskeho parlamentu a Rady
(E) . 540/2014 o hladine zvuku motorovch vozidiel a o nhradnch systmoch tlmenia
hluku a zmene smernice 2007/46/ES a o zruen smernice 70/157/EHS zo 16. aprla 2014,
ktor v lnku 8 a prlohe VIII uklad vrobcom povinnos intalova do hybridnch
a elektrickch vozidiel systmy zvukovej signalizcie vozidla AVAS (Acoustic Vehicle
Alerting Systems).
91
) Zdroj: Ing. Jn Krn, len Pracovnej skupiny pre Elektromobilitu. 2013. Panorma elektromobility.
75
Informan technolgie
Z pohadu vyuitia informanch technolgi pre oblas elektromobility hr najvznamnejiu
rolu IT systm umoujci:
Sprvu uvateskch kariet a evidenciu uvateov.
Zber dt o dobjacch staniciach pre analzu ich prevdzky a nsledn fakturciu.
Vzdialen sprvu dobjacch stanc.
Zabezpeenie interoperability medzi viacermi prevdzkovatemi dobjacej
infratruktry.
Otvoren rozhranie pre sluby s pridanou hodnotou.
Pre verejne dostupn nabjacie stanice s kvli bezpenosti v sasnosti najbenejm
spsobom autentifikcie RFID (RFID karta alebo ip). almi metdami autentifikcie
mu by QR kd (HUBJECT), SMS autentifikcia/platba, automatick overovanie
Plug&Charge alebo ContractID. tandard ISO/IEC 15118 poskytuje tie automatick
overovanie pouvateov pomocou identifiktora, ktor je uloen v aute. V prpade,
v sasnosti najpouvanejej autentifikcie cez RFID, sa odpora najmenej rove
Mifare (ISO 14443A a B) 13,56 MHz, ktorho vyuvanm je mon dosiahnu kompatibilitu
s viacermi sriami RFID kariet u v obehu.
Vrobcovia nabjacch stanc a poskytovatelia IT sluieb v oblasti elektromobility vytvorili
pracovn skupinu s nzvom EMI3 (zujmov skupina zabezpeujca interoperabilitu
v elektromobilite), ktor m za lohu navrhn rieenie pre zjednotenie komunikcie medzi
nabjacmi stanicami a back-end systmom. EMI3 pracovn skupina pripravuje na zklade
predbench analz adekvtne normy ISO/IEC zabezpeujce interoperabilitu.
Odporame aplikova v slovenskch podmienkach tak komunikan protokol, ktor spa
nasledovn atribty:
umouje komunikciu s hardvrom od rznych vrobcov,
funguje na bze vone dostupnho softvru (otvoren platforma) ,
je plne adaptovaten na konkrtnu infratruktru,
je flexibiln pre al vvoj nabjacej infratruktry a elektrizanej sstavy,
jednm z monch rieenm je protokol OCPP (Open Charge Point Protocol),
alebo proprietrne vyvjan rieenia, ktor vak spaj vyie spomenut atribty.
Pre vyuitie komunikcie prostrednctvom akhokovek protokolu je nutn, aby nabjacia
infratruktra obsahovala monos GPRS/UMTS komunikcie s nadradenm systmom (cez
TCP/IP, HTTPS, XML, SOAP). Pre zber dt o spotrebe elektrickej energie za jednotlivho
zkaznka mus kad verejne dostupn nabjacia stanica obsahova minimlne MID
certifikovan elektromer (itaten cez RS485 alebo M-BUS), ktorho daje s zberan
prostrednctvom protokolu do nadradenho systmu. Funkcionalita elektromerov pre verejne
prstupn nabjacie stanice je definovan v slade s Vyhlkou MH SR z 28. oktbra 2013
o inteligentnch meracch systmoch, ktor je inn od 15. 11. 2013. Koncov odberatelia
s pripojenou nabjacou stanicou pre elektromobily s zaraden do tvrtej kategrie.
Interoperabilita je kom k dosiahnutiu vynikajcich sksenosti zkaznkov s elektrickmi
vozidlami, obzvl na zaiatku rozvoja tohto trhu pri tvorbe dvery. Vlastnci vozidiel
oakvaj prstup k akejkovek dobjacej stanici vetkch prevdzkovateov
infratruktry/poskytovateov sluby elektromobilita (roaming), jednoduch platobn
monosti za nabjanie a parkovanie, jednoduch pouvanie informanch systmov pre
vyhadvanie a rezervciu nabjacch miest.
Nadstavbu tvoria sluby nie priamo spojen s jazdenm a nabjanm elektrickch vozidiel.
Ide naprklad o poskytovanie polohovch informci a informci o stave stanice tretm
stranm. Centrlny systm zasiela informcie o dobjacej stanici v relnom ase vybranm
naviganm spolonostiam.
76
Nvrh trhovch modelov pre budovanie nabjacej infratruktry
Budovanie verejne dostupnej nabjacej infratruktry pre potreby rozvoja elektromobility
si vyaduje koncepn prstup. S jednotlivmi modelmi jej rozvoja a ich kombinciami maj
u dnes viacer lensk tty E sksenosti. Porovnanie najpouvanejch obchodnch
modelov uvdzame v nasledujcej tabuke . 12.
Zkladnou logikou tvorby modelu je orientcia na zkaznka a tak nastavenia, ktor podporia
dlhodob rozvoj sluieb elektromobility. Napr. model, zaloen na iniciatve poskytovatea
sluieb je obchodnm modelom, ktor predpoklad viacero dodvateov sluieb
elektromobility s loklnou psobnosou. Tto poskytovatelia zabezpeuj rozvoj, sprvu
a prevdzkovanie nabjacej infratruktry v prslunch oblastiach na svoje vlastn nklady.
Existencia viacerch poskytovateov sluby na jednej strane zvyuje konkurenciu v sektore,
na druhej strane vak prina riziko viacerch technologickch tandardov a vzjomn
nekompatibilitu systmov. Investcie do elektromobility, ktor v tomto prpade predstavuj
primrne nklady na verejn nabjaciu infratruktru, s znan len samotnmi zkaznkmi
a nie celou verejnosou.
Avak v zvislosti od zvolenho trhovho modelu a detailov jeho implementcie zvis,
i dodvate elektrickej energie je na nabjacej stanici fixn, bez ohadu na dodvatea
elektriny pre poskytovatea sluby elektromobilita, alebo sa men poda toho, s ktorm
dodvateom m uzatvoren zmluvu poskytovate sluby elektromobilita.
Zkladnou premisou pri rozvoji nabjacej infratruktry je neutrlny dopad na verejn
financie a nepredpoklad sa nrast cien pre koncovho zkaznka.
Potrebn bude detailnejia analza konkrtneho modelu pre el rozhodnutia regulanch
a ttnych orgnov o budcom usporiadan a nastaven modelu trhu na Slovensku, z tohto
dvodu nasledujca tabuka uvdza len orientan porovnanie najpouvanejch
obchodnch modelov.
77
Plnovanie rozvoja
Plnovanie rozvoja
infratruktry na loklnej Plnovanie rozvoja
infratruktry na celottnej,
rovni (nutn dohoda medzi infratruktry na celottnej
resp. regionlnej rovni
jednotlivmi poskytovatemi rovni rozhodnutm DS
rozhodnutm PDS
a samosprvou)
Iba zmluvn dodvatelia
Vetci dodvatelia elektrickej
elektrickej energie ju mu Dodvate elektriny zvis
energie ju predvaj do siete
predva do siete nabjacch od prevdzkovatea stanice
nabjacch stanc
stanc
Rozvoj dobjacej
infratruktry je, na zklade
pravy prslunch prvnych
predpisov, transparentne
zapotan v priamo svisiacej
distribunej tarife spojenej s
platbou za poskytnut vkon v Zdieanie nkladov je
Rozvoj infratruktry hrad
distribunej sstave pre kombincia medzi dvoma
poskytovate na svoje nklady
pripojene nabjacej stanice. predolmi modelmi
Uveden rieenie spa
poiadavku, aby nedolo k
zveniu koncovej ceny
elektriny pre ostatnch
uvateov distribunej
sstavy.
Zdroj: [Pracovn skupina MHSR, 2013].
78