V roku 1942 so ako desaron chlapec zskal prv cenu na Ludi Juveniles (bola to

sa s dobrovonou asou, povinn pre mladch talianskych faistov to

znamen pre cel taliansku mlde). S rtorickou virtuozitou som vypracoval
vahu na tmu: Mme umrie za Mussoliniho slvu a za nesmrten sudbu
talianska? Moja odpove bola kladn. Bol som bystr chlapec. O rok neskr som
objavil vznam slova sloboda. Tto historku rozpoviem v zvere svojho
vystpenia. V tom ase sloboda" ete neznamenala ,oslobodenie". Dva z mojich
detskch rokov som preil medzi SS, faistami a partiznmi, ktor po sebe
ustavine strieali, a nauil som sa ako sa vyhn gukm. Ako trning to nebolo
najhorie. V aprli 1945 dobyli partizni Milno. O dva dni neskr prili aj do
nho mesteka. Boli to ndherne chvle. Hlavn nmestie praskalo vo vkoch,
udia spievali, mvali zstavami a prevolvali slvu Mimovi, miestnemu
partiznskeho veliteovi. Mimo, bval strmajster karabinierov sa pridal k
badogliovcom a v jednej z prvch bitiek priiel o nohu. Zjavil sa na balkne radnice
opret o barly, bled ako stena. irokm gestom sa pokal uti dav. Stl som na
nmest v oakvan jeho prejavu, pretoe cel moje detstvo bolo poznaen
vekmi historickmi prejavmi Mussoliniho, z ktorch sme sa v kole uili
najdleitejie pase naspam. Nmestie stchlo. Mimo hovoril zachrpnutm
hlasom, takmer ho nebolo pou. Povedal: Obania, priatelia. Po tokch
bolestnch obetiach... nadila tto chva. Slva vetkm tm, ktor padli za
slobodu. To bolo vetko. Vrtil sa dovntra. Dav prevolval na slvu, partizni
dvhali zbrane a strielali do vzduchu. My chlapci sme sa vrhli na przdne
nbojnice, vzcne poklady do zbierky, no ja som navye pochopil, e sloboda slova
znamen oslobodenie od rtoriky.

O niekoko dn neskr som uvidel prvch americkch vojakov. Boli to

Afroameriania. Prv Yankee, ktorho som stretol, bol ernoch, Joseph, vaka
ktormu som objavil pvab Dicka Tracyho a Lil Abnera. Jeho komiksy boli
farebn a prjemne voali.

Jeden z dstojnkov (major i kapitn Muddy) bol ubytovan vo vile, ktor patrila
rodine dvoch mojich spoluiaok. Ctil som sa ako doma vo vekej zhrade, kde sa
v hliku okolo kapitna Muddyho ozvala lman francztina. Kapitn Muddy
mal slun vyie vzdelanie a vedel trochu po franczsky. A tak mojm prvm
dojmom z americkch osloboditeov, po vetkch tch bielych tvrach nad
iernymi koelami, bol obraz vzdelanho ernocha v ltozelenej uniforme, ktor
hovor: Oui, merci beaucaoup, Madame, moi aussi jaime le champagne..
ampansk naneastie chbalo, zato som od kapitna Muddyho dostal svoju prv
uvaku a zaal som preva od rna do veera. Na noc som si uvaku odkladal
do pohra s vodou, aby som si ju v chlade uschoval na druh de.

V mji sme sa dozvedeli, e vojna sa skonila. Mier vo mne vyvolval zvltne

pocity. Vdy mi hovorili, e permanentn vojna je pre mladho Taliana normlna
ivotn situcia. V nasledujcich mesiacoch som zistil, e odboj nebol fenomnom
iba loklnym, ale aj eurpskym. Nauil som sa nov vzruujce slov ako reseau,
maquis, arme secrte, Rote Kapelle, varavsk geto. Uvidel som prv
fotografie holokaustu a tak som vznam tohto slova pochopil skr, ako som
spoznal to slovo samo. Uvedomil som si, od oho sme boli osloboden.

Dnes si niektor udia v Taliansku klad otzku, i mal odboj skuton vojensk
dopad na priebeh vojny. Pre moju generciu je tto otzka irelevantn morlny a
psychologick vznam odboja sme pochopili ihne. Vedomie, e my Eurpania
sme neoakvali oslobodenie pasvne, ns napalo pocitom hrdosti. Myslm, e
ani pre mladch Amerianov prelievajcich krv za nau slobodu nebolo
zanedbaten, ke videli, e za lniou frontu s Eurpania, ktor u splcali svoj
dlh,

V sasnosti sa v Taliansku njdu udia, poda ktorch bol cel mtus odboja iba
komunistickm klamstvom. Je pravda, e komunisti vyuili odboj ako svoje
osobn vlastnctvo, pretoe v om zohrali prvorad lohu ja si vak pamtm na
partiznov so atkami rznych farieb.

Noci som trvil s uchom prilepenm na rdioprijmai za zavretmi oknami, pri

plnom zatmen, vaka ktormu bol mal priestor okolo prijmaa jedinm
kruhom svetla a poval som odkazy Rdia Londn uren partiznom. Boli
nejasn a zrove poetick (Slnko ete vychdza, Rue rozkvitn at.). Vinu
z nich tvorili odkazy pre Franchiho. Ktosi mi poepol, e Franchije veiteom
jednho z najsilnejch partiznskych oddielov v severnom Taliansku, chlapk
preslven legendrnou odvahou. Franchi sa stal mojim hrdinom. Franchi
(skutonm menom Edgardo Sogno) bol monarchista a tak zaryt antikomunista,
e sa po vojne pridal ku krajnej pravici, a dokonca ho obvinili zo spoluprce na
prprave reakcionrskeho ttneho prevratu. Ale o na tom? Sogno naalej zostva
hrdinom mojich detskch snov. Oslobodenie bolo spolonm dielom ud
rozlinch farieb.

asto sa u ns stretvame s nzorom, e oslobodzovacia vojna bola tragickm

obdobm rozdelenia a e teraz potrebujeme nrodn zmierenie. Spomienka na tie
hrzostran roky by sa poda neho mala potlai. Potlaenie ohokovek vak
vyvolva podrden reakciu. Ak zmierenie znamen scit a ctu voi vetkm,
ktor bojovali svoj boj v dobrej a primnej viere, odpusti neznamen zabudn. V
zsade mem pripusti, e Eichmann primne veril vo svoje poslanie, no
rozhodne nemem poveda: Okej, vr sa a urob to ete raz. Sme tu preto, aby
sme si uchovali v pamti, o sa stalo, a aby sme slvnostne vyhlsili, e oni to u
nikdy viac nesm urobi.

No kto s oni? Ak si pomyslme na totalitrne reimy ovldajce Eurpu pred

druhou svetovou vojnou, meme pokojne poveda, e by bolo ak predstavi si
ich nvrat v rovnakej podobe v odlinom historickom kontexte. Ak bola zkladom
Mussoliniho faizmu idea charizmatickho vodcu, korporativizmus, utopick
predstava neblahho osudu Rma, imperialistick chky dobva nov zemia,
vybiovan nacionalizmus, predstava celho nroda navleenho v iernych
koeliach, odmietanie parlamentnej demokracie a antisemitizmus, potom bez
problmov pripam, e Nrodn aliancia, ktor vznikla z MSI, je nepochybne
pravicovou stranou, ale so starm faizmom nem vea spolon. Z rovnakch
dvodov, i ke som znepokojen rozlinmi pronacistickmi hnutiami
aktivizujcimi sa kde-tu po Eurpe, Rusko nevynmajc, nemm dojem, e sa
nacizmus vracia vo svojej pvodnej forme ako hnutie, ktor uchvti cel nrod.

Tak i onak, ak politick reimy mono odstrni a ideolgie podrobi kritike a

delegitimizova, za kadm reimom a jeho ideolgiou vdy stoj urit spsob
myslenia a ctenia, cel sria kultrnych nvykov, cel hmlovina temnch
intinktov a nepreskmatench impulzov. Jestvuje teda ete i alie straidlo,
ktor obchdza Eurpu (o alch koninch sveta ani nehovoriac)?

Ionesco raz povedal, e iba slov zavia, betko ostatn s traniny. Lingvistick
zvyklosti s asto dleitmi symptmami nevyjadrench pocitov. Preto mi
dovote nastoli otzku, preo nie odboj, ale i druh svetov vojna ako tak boli na
celom svete definovan ako boj proti faizmu. Ak si znovu pretate
Hemingwayovu kniku Komu zvonia do hrobu, prdete na to, e Robert Jordan
stotouje svojich nepriateov s faistami, i ke m na mysli panielskych
falangistov.

Dovote, aby som dal slovo Franklinovi Delanovi Rooseveltovi: Vazstvo

americkho udu a jeho spojencov bude vazstvo nad faizmom a nad slepou
ulikou despotizmu, ktor faizmus predstavuje (23. september 1944). V rokoch
mccarthizmu boli Ameriania, ktor bojovali v panielskej obianskej vojne
nazvan predasnmi antifaistami - m sa myslelo, e bojova proti Hitlerovi v
tyridsiatych rokoch bolo pre dobrho Ameriana morlnou povinnosou, zatia o
bojova priskoro, v tridsiatych rokoch proti Frankovi, bolo podozriv. Preo
pouvali americk radikli vraz fascist pig (faistick svia) aj na adresu
policajta, ktormu sa nepilo, e fajili? Preo nehovorili svia Cagoulard,
falangistick svia, ustaovsk svia, quislingovsk svia, ty svinsk Ante
Paveli, ty svia nacistick?

Mein Kampf je kompletn manifest politickho programu. Nacizmus vyznval

teriu rasizmu a ainstva, mal presn predstavu entartete Kunst, ie
degenerovanho umenia, hlsal filozofiu tby po moci a pojem bermenscha.
Nacizmus bol rozhodne protikresansk a novopohansk, prve tak ako Stalinov
Diamat (oficilna verzia sovietskeho marxizmu) bol jasne materialistick a
ateistick. Ak sa pod totalitnm reimom rozumie reim, ktor kad individulny
akt podriauje ttu a jeho ideolgii, potom boli nacizmus a stalinizmus totalitn
raimy.

Faizmus bol nepochybne diktatra, ale nebol dokonale totalitn, a to nie pre svoju
miernos, ako skr pre filozofick chabos svojej ideolgie. V rozpore s benm
veobecnm presvedenm, e taliansky faizmus nemal svoju filozofiu. lnok o
faizme pre Treccaniho Encyklopdiu podpsan Mussolinim napsal alebo
zsadne koncipoval Giovanni Gentile, ale tento lnok odral neskorohegelovsk
koncepciu etickho a absoltneho ttu, ktor Mussolini nikdy neuskutonil do
dsledkov. Mussolini nemal nijak filozofiu: mal iba rtoriku. Zanal ako
militantn ateista, neskr podpsal konkordt s cirkvou a bratal sa s biskupmi
ehnajcimi faistick vlajky. Poda vcelku dveryhodnho zdroja vo svojich
prvch antikleriklnych rokoch raz vyzval Boha, aby ho namieste zrazil bleskom a
dokzal tak, e jestvuje. Boh bol oividne nesstreden. V nasledujcich rokoch
Mussolini vo svojich prejavoch vdy spomnal meno Boie a nezdrhal sa da
oznaova za mua Prozretenosti. Mono poveda, e taliansky faizmus bola
prv pravicov diktatra, ktor ovldla eurpsku krajinu, a e vetky nasledujce
analogick hnutia nali v Mussoliniho reime ist druh spolonho archetypu.

Taliansky faizmus ako prv vytvoril vojensk liturgiu, aksi folklr, a dokonca
spsob obliekania a podarilo sa mu zska v zahrani v spech ako Armani,
Benetton alebo Versace. A v tridsiatych rokoch sa zjavili faistick hnutia v
Anglicku na ele s Mosleym, ako aj v Lotysku, Estnsku, Litve, Posku,
panielsku, Portugalsku, Nrsku, a dokonca v Junej Amerike, nehovoriac o
Nemecku. Prve taliansky faizmus presvedil mnohch eurpskych liberlnych
vodcov, e nov reim uskutouje zaujmav socilne reformy, schopn ponknu
umiernene revolun alternatvu voi komunistickej hrozbe. Napriek tomu sa mi
toto historick prvenstvo nevid dostatonm dvodom, ktorm by bolo mon
vysvetli, preo sa slovo faizmus stalo synekdochou, pomenovanm pars pro toto
pre rozlin totalitn hnutia. Nesta poveda, e faizmus v sebe takpovediac v
kvintesencilnom stave, obsahoval vetky prvky nasledujcich totalitnch
reimov. Naopak, faizmus nemal nijakp kvintesenciu, ba ani nijak esenciu
jednotliv. Faizmus bol totalitn reim, ktor by sme mohli nazva slovom fuzzy
(nezreten, rozmazan, s nejasnmi obrysmi, nejasn, hmlist pozn. prekl.).
Faizmus nebol monolitnou ideolgiou, skr to bola kol viacerch politickch a
filozofickch ide, mravenisko protireen. Mono si vari predstavi totalitn
hnutie, ktormu by sa podarilo skbi monarchiu a revolciu, krovsk armdu a
Mussoliniho osbn milcie, privilgi poskytnut cirkvi a ttny vzdelvac systm
podporujci nsilie, absoltnu kontrolu a von trh? Faistick strana pri svojom
zrode vyhlsila nov revolun poriadok, ale financovali ju t najkonzervatvnej
vekostatkri, ktor oakvali kontrarevolciu. V poiatonej fze sa republiknsky
faizmus udral dvadsa rokov, priom vyhlasoval vernos krovskej rodine a
umonil ducemu napredova ruka v ruke s krom, ktormu dokonca ponkol
titul cisra. Ke vak kr v roku 1943 ukzal Mussolinimu dvere, strana sa s
pomocou Nemcov zjavila o dva mesiace neskr pod zstavou socilnej republiky
a oprila svoju star revolun partitru, obohaten o takmer jakobnsky drazn
tny.

Existovala jedin nacistick architektra a jedin nacistick umenie. Ak bol

architektom nacizmu Albert Speer, nebolo miesto pre Miesa van der Rohe.
Rovnako to bolo pod Stalinom: ak mal pravdu Lamarck, nezostvalo miesto pre
Darwina. Naopak, nepochybne jestvovali faistick architekti, ale popri
pseudokolosech vyrstli aj nov budovy poda vzoru Gropiovho modernho
racionalizmu. Nejestvoval faistick danov. V Taliansku sa udeovali dve
vznamn umeleck ocenenia: Premio Cremona mal pod kontrolou nevzdelan a
fanatick faista, ako bol Farinacci, ktor podporoval propagandistick umenie
(pamtm si na obrazy s nzvami Pri povan Duceho prejavu v rdiu alebo
Stavy mysle inpirovan faizmom), a potom Premio Bergamo, ktor sponzoroval
vzdelan a rozumne tolerantn faista, ako bol Bottai, driaci ochrann ruku nad
lart pour lart a nad novmi vdobytkami avantgardnho umenia, ktor sa v
Nemecku potlali ako vraz skazenosti a kryptokomunizmu, protireiace
nibelungovskmu Kitsch, gu ktor bol jedin prpustn. Nrodnm bsnikom
bol DAnnunzio, fir, ktorho by v Nemecku alebo v Rusku postavili pred
popraviu atu, no v Taliansku ho pre jeho nacionalizmus a kult heroizmu so
znanou dvkou franczskeho dekadentizmu, vyzdvihli do pozcie barda reimu.
Vezmime si tak futurizmus. Mal by pokladan za prklad entartete Kunst prve
tak ako expresionizmus, kubizmus a surrealizmus. Lene prv talianski futuristi
boli nacionalisti, z estetickch dvodov podporili as Talianska v prvej svetovej
vojne, ospevovali rchlos, nsilie, riziko a tieto aspekty istm spsobom oslavovali
faistick kult mladch. Ke sa faizmus stotonil s Rmskou rou a znovuobjavil
rurlne tradcie, Marinetti (okrem inho hlsal, e automobil je kraj ako Nik,
bohya vazstva, a dokonca chcel zabi mesan svit) bol vymenovan za lena
Talianskej akadmie, ktor mala mesan svit vo vekej cte.

Mnoh z budcich partiznov a budcich intelektulov z radov komunistickej

strany sa formovali v rmci
GUF (Gruppi univeritari fascisti), teda faistickho zdruenia univerzitnch
tudentov, ktor malo by kolskou novej faistickej kultry. Tieto kluby sa stali
akmsi intelektulnym mraveniskom, kde sa nov mylienky rili bez akejkovek
relnej kontroly, no nie preto, e by boli udia z faistickej strany tolerantn, ale
skr preto, e iba mlo z nich malo dostaton intelektulnu vbavu na to, aby ich
mohli kontrolova.

V dvadsaro faizmu predstavovala hermetick pozia reakciu na pompzny tl

reimu: tmto bsnikom bolo dovolen vyjadri svoj literrny protest priamo
zvntra slonovinovej vee. Ctenie hermetikov bolo v priamom a jasnom protiklade
voi faistickmu kultu optimizmu a hrdinstva. Reim tento otvoren, i ke
spoloensky nebadaten protest toleroval, pretoe nevenoval dostaton
pozornos argnu. To vak neznamen, e taliansky faizmus bol tolerantn.
Gramsci umrel vo vzen, Matteottiho a bratov Rosselliovcov zavradili, slobodn
tla bola zlikvidovan, odbory zruen, politick odporcovia odsunut do
vyhnanstva na vzdialen ostrovy, legitmna moc sa stala rou fikciou a moc
vkonn (ktor kontrolovala sdnu moc ako aj oznamovacie prostriedky) priamo
vydvala nov zkony, medzi ktormi boli aj zkony na ochranu rasy (formlna
talianska podpora holokaustu).

Nesrod obraz, ktor som nartol, nebol vsledkom tolerantnosti: bol prkladom
politickej a ideologickej rozhranosti. Bola to vak rozhranos riadenL,
trukturovan zmtok. Faizmus nebol filozoficky zakorenen, ale v emotvnej
oblasti bol pevne ukotven na niekokch archetypoch. Teraz sa dostvame k
druhmu bodu mjho vystpenia. Jestvoval jedin nacizmus a nememe nazva
nacizmom Frankov hyperkatolcky falangizmus, pretoe nacizmus je vo svojej
podstate pohansk, polyteistick a antikresansk, alebo to nie je nacizmus.
Naopak, na faizmus sa mono hra mnohmi spsobmi a nzov hry zostva
nezmenen. S vrazom faizmus je to tak, ako poda Wittgensteina s vrazom
hra. Hra me, alebo nemus ma v sebe prvky sae. Me ju hra jedna alebo
viacero osb, me si vyadova nejak zvltnu zrunos a obratnos, alebo aj
nemus. Me sa hra o peniaze, alebo aj nie. Hry s sriou rozmanitch aktivt,
ktor maj spolon iba niekoko rodinnch podobnost.

1 2 3 4
abc bcd cde def

Predpokladajme, e jestvuje niekoko politickch skupn. Pre skupinu slo 1 s

charakteristick aspekty abc, pre skupinu 2 aspekty bcd at. Skupina slo 2 sa
podob na skupinu slo 1 vaka dvom spolonm aspektom. Z rovnakho dvodu
sa skupina slo 3 podob na skupinu slo 2 a skupina slo 4 na skupinu slo 3.
Vimnime si, e skupina slo 3 sa podob aj na skupinu slo 1 (maj spolon
aspekt c). Najzaujmavej prpad je skupina slo 4, pochopitene podobn na
skupiny 2 a 3, ale bez akejkovek spolonej charakteristiky so skupinou slo 1.
Napriek tomu, v dsledku nepreruenej srie klesajcich podobnost medzi
skupinami 1 a 4, zostva medzi skupinou slo 1, vaka istej iluzrnej prenosnosti
osi blzke.

Vrazom faizmus mono oznai vetko, pretoe faistickmu reimu mete

oda jeden alebo viacero aspektov, a vdy bude mon rozpozna ho ako reim
faistick. Odstrte z faizmu imperializmus, a dostanete Franca a Salazara,
odstrte kolonializmus a dostanete faizmus balknsky. Dodajte talianskemu
faizmu radiklny antikapitalizmus a dostanete Ezru Pounda. Dodajte mu kult
keltskej mytolgie a mysticizmus grlu a dostanete jednho z najuctievanejch
faiistickch guru Juliusa Evolu.

Domnievam sa, e napriek tomu zmtku mono zostavi zoznam

charakteristickch znakov toho, o by som rd nazval ur-faizmom alebo
venm faizmom. Spomenut znaky nemono zostavi do presnho systmu,
mnoh si navzjom protireia a s typick pre alie formy despotizmu i
fanatizmu. Vskyt jednho z nich je vak postaujci pre koagulciu faistickej
hmloviny.

1. Prvm znakom venho faizmu je kult tradcie. Tradicionalizmus je

samozrejme omnoho star ne faizmus. Stal sa dominantou kontrarevolunho
katolicizmu po Franczskej revolcii, ale zrodil sa v neskorom helenistickom
obdob ako reakcia na racionalizmus klasickho Grcka.

V Stredomor snvali spolonosti rznych vierovyznan (ktor boli s rovnakou

zhovievavosou pripan do rmskeho Pantenu) o zjaven ktor bolo udstvu
dan na svitu dejn udstva. Toto zjavenie zostvalo podla tradicionalistickej
mystiky po dlh dobu skryt pod nnosom zabudnutch jazykov egyptskch
hieroglyfov, keltskch rn, vo zvitkoch neznmych zijskch nboenstiev. Tto
nov kultra sa nutne musela sta synkretickou. Synkretizmus nie je len
kombinciou rznych foriem viery a nboenskej praxe ako popisuj slovnky.
Zkladom takhoto synkretizmu je pohdanie rozpormi. Pokia by sme vychdzali
z takejto logiky vetky prvopoiaton zjavenia obsahuj zrodok pravdy a pokia
si navzjom odporuj alebo dokonca protireia, nie je to problm, kee sa
alegoricky vzahuj k tej iste prapvodnej primitvnej pravde. Z toho vyplva e
rozvoj poznvanie tu nem iadne miesto. Pravda je zjaven raz a navdy a my
meme ibaalej interpretova jej nejasn posolstvo..

Sta sa pozrie na ideov zkladu akejkovek faistickej kultry je v nej miesto

vdy iba pre tradicionalistickch mysliteov. Nacistick gnsis erpala z
tradicionalistickch, synkretickch a okultnch zdrojov. Najvznamnej teoretick
zdroj talianskej pravice Julius Evola spjal grl s Protokolmi sionskch mudrcov,
alchmiu so Svtou rou rmskou. U sm fakt, e ist as talianskej pravice v
sil ukza svoju mylienkov otvorenos, v poslednom ase rozrila svoj sylabus,
priom dala dokopy De Maistra, Guenona a Gramsciho, je jasnm dkazom
synkretizmu.

2. Tradicionalizmus nevyhnutne vedie k odmietnutiu modernizmu. Ako talianski

faisti aj nemeck nacisti navonok zboovali techniku, zatia o tradicionalistick
myslitelia vinou techniku pranierovali, pretoe v nej videli odmietnutie
tradinch duchovnch hodnt.

V skutonosti sa nacizmus ukjal len vonkajch aspektom industrializcie. V

hlbinch jeho ideolgie vldla teria Blut und Boden Krvi a pdy. Odmietnutie
modernho sveta prebiehalo pod rkou odmietnutia kapitalistickej sasnosti. V
jadre je to odmietnutie ducha roku 1789 a samozrejme roku 1776, ducha
Osvietenstva. Vek racionalizmu je vnman ako poiatok sasnho rozvratu. Preto
me by ven faizmus oznaen ako iracionalizmus.

3. Iracionalizmus je spojen s kultom inu pre in. Jednanie m estetick hodnotu

samo o sebe a preto sa uskutouje mimo reflexiu a bez reflexie. Myslenie
znamen zbabelos. Ku kultre sa pristupuje s podozrievavosou ako k
potencionlnej nositeke kritickho postoja. Nedvera k intelektulnemu svetu
vdy signalizovala ven faizmus.

Meme to pozorova v najrznejch formch, od dajnho Goebbelsovho

prehlsenia: Ke poujem o kultre, siaham po revolveri. a po vrazy typu
zdegenerovan intelektuli. nepouiten akademici, dekadentn snobi alebo
univerzity ako hniezda boevizmu . Oficilni faistick myslitelia sa zaoberali
predovetkm tm, e obviovali sdob kultru a liberlnu inteligenciu zo
zranen tradinch hodnt.

4. iadna forma synkretizmu neznesie kritiku. Kritick metda pouva ditinkciu,

rozliovanie, to je pritom atribtom modernity. V modernej kultre povauje
vedeck komunita neshlas za zklad rozvoja vedy. Z pohadu venho faizmu je
neshlas zradou.

5. Neshlas je rovnako znakom inakosti. Ven faizmus rastie a zskava

prvrencov tm, e vyuva prirodzen strach z cudzieho. Prv hesl faistickho
alebo protofaistickho hnutia mieria proti votrelcom z vonku. Ven faizmus je
teda u zo svojej podstaty rasistick.
6. Ven faizmus pramen z individulnej alebo socilnej frustrcie. Preto sa
vetky historick formy faizmu opierali o frustrovan stredn triedu postihnut
nejakou ekonomickou i politickou krzou, o stredn triedu, ktor sa boj hrozby zo
strany rozarovanho plebsu. V naej dobe, ked sa niekdaj proletarit premiea
v mal buroziu a lumpen z politickho ivota mizne njde faizmus v tejto novej
vine van publikum a nasledovateov.

7. Tm, ktor s na plnom socilnom dne faizmus tvrd, e jedinou zrukou ich
privilgii je fakt, e sa narodili v uritej krajine. Tm sa posiluje nacionalizmus.
Naviac, jedin o me nrod zjednoti je spolon nepriate. Preto je v jadre
psycholgie venho faizmu uloen posadnutos mylienkou spiknutia, pokia
mono medzinrodnho.

lenovia nrodnej pospolitosti sa musia cti obliehan. Najlep spsob ako

spiknutie vyloi je poui pky xenofbie. Spiknutie mus prichdza z vntra, k
tomu sa dobre hodia idia, pretoe maj vhodu, e s zrove vonku i vntri.
Ukkovm prkladom posadnutosti spiknutm je v Spojench ttoch kniha Pata
Robertsona Nov svetov poriadok, ale ako sme nedvno videli, existuje mnoho
alch.

8. Stpenci sa musia cti poniovan bohatstvom a silou nepriatea. Ke som bol

diea, uli ma, e Angliania s udia piatich jedl - jedli astejie ako striedmi
Taliani. idia s bohat a jeden druhmu pomhaj vaka tajnej sieti vzjomnej
vpomoci. Stpenci vak musia by napriek tomu presveden, e nepriatea
mono porazi. A tak v dsledku neustlych zmien rtorickho registra, nepriatelia
s sasn privemi siln i privemi slab. Faistickm reimom je sden prehra
ich vojny, pretoe s vo svojej podstate neschopn objektvne posdi silu
nepriatea.

9. Ven faizmus neuznva boj o ivot, ale skr ivot pre boj. Pacifizmus je preto
to ist ako keftovanie s nepriateom. Je zl, pretoe ivot je permanentn boj. To
vak so sebou nesie armagedonsk komplex. Pretoe mus by nepriate porazen,
predpoklad sa konen sboj, po ktorom hnutie ovldne svet. Ale toto konen
rieenie predpoklad nstup ry mieru. Zlat vek ktor je v rozpore s princpom
permanentnho boja. iadnemu faistickmu vodcovi sa ete nepodarilo tento
rozpor vyriei.
10. Elitrstvo je charakteristickm znakom vetkch reaknch ideolgii, pretoe je
v hbke aristokratick a z aristokratickho a militaristickho elitrstva vyplva
pohdanie slabmi. Ven faizmus vyznva populistick elitrstvo. Kad oban je
lenom najlepieho nroda na svete, lenovia strany s najlepmi obanmi.

Patrciovia ale potrebuj ku svojej existencii plebejcov. Vodca, ktor vie, e jeho
moc nepramen z toho, e mu ju ud delegoval ale z toho e si ju uzurpoval silou vie
tie, e jeho sila tkvie v slabosti ms, masy s natoko slab, e potrebuj vladra a
zasluhuj si ho. Pretoe je skupina organizovan hierarchicky podla vojenskho
vzoru, kad podriaden pohda svojimi podriadenmi a kad z nich zase svojimi
poskokmi. To len posiluje masov elitrstvo.

11. V takejto spolonosti s vetci vychovvan k tomu, aby sa stali hrdinami. V

kadej mytolgii je hrdina vnimonou bytosou, ale v rmci venho faizmu je
hrdinstvo normou. Tento kult priamo svis s kultom smrti. Nie je nhodou, e
heslo Francovch falangistov bolo Viva la Muerte! Nech ije smr!

V neofaistickch spolonostiach je smr vnman ako nieo neprjemnho omu

sa ale mus eli s dstojnosou. Veriaci smr vnmaj ako bolestiv cestu ako
dosiahnu nadprirodzenho astia.
Oproti tomu hrdina venho faizmu ti po hrdinskej smrti ktor je prezentovan
ako najlepia odmena za hrdinsk ivot. Hrdina venho faizmu tto smr
oakva. Avak treba poznamena, e v zchvate tohto oakvania sa mu ovea
astejie dar posiela na smr inch.

12. Pretoe permanentn boj aj hrdinstvo s nron hry, ven faista prena
svoju tbu po moci na sexulne vzahy. Na tom je zaloen masochizmus ktor
zaha tak pohdanie enami ako aj zavrhnutie netandardnch sexulnych zvykov
ako homosexualita. Pretoe je ale aj sex celkom nronou hrou, hrdina venho
faizmu m sklony hra sa so zbraami, ktor s tak nhrakou jeho falusu.

13. Ven faizmus je zaloen na selektvnom kvalitatvnom populizme. V

demokracii maj obania individulne prva ale obania ako celok maj politick
vplyv len v kvantitatvnom zmysle kad jedn poda rozhodnutia viny. Ven
faizmus naopak nepriznva jedincovi prva ako osobnosti ale nrod chpe ako
kvalitu, monolitn jednotu vyjadrujcu spolon vu. Vodca si rob nrok na to,
aby zastupoval vetkch. Tm, e stratil potencil delegova moc, obania
nejednaj s iba povolan hra rolu Nroda. Nrod je ale potom iba divadelnou
fikciou. Pre dobr prklad kvalitatvneho populizmu nepotrebujeme preplnen
Piazza Venezia pod Mussoliniho balknom, ani Norimbersk tadin. Naa
budcnos nm ponka televzny a internetov populizmus, ktor me emotvny
ohlas uritej asti obanov prezentova a prijma ako hlas nroda.

14. Ven faizmus hovor Newspeakom. Newspeak vymyslel Orwell v romne

1984 ako oficilny jazyk Angsocu, anglickho socializmu, ale prvky venho
faizmu s spolon najrznejm formm diktatry. Vetky nacistick a faistick
uebnice sa vyznauj chudou slovnou zsobou a primitvnou vetnou truktrou,
aby o najviac zamedzili nstrojom komplexnho a kritickho myslenia. Musme
vak by pripraven rozpozna aj in formy newspeaku, i ke na seba ber nevinn
podobu populrnej talk-show.

Oznail som mon archetypy venho faizmu, a teraz mi dovote prikroi k

zveru.
27. jla 1943 rno mi bolo povedan, e poda sprv z rozhlasu sa faizmus zrtil a
Mussolini bol zatknut, Ke ma matka poslala von, aby som kpil noviny vimol
som si, e noviny v najbliom stnku maj rzne nzvy. Ba o viac, ke som
uvidel titulky uvedomil som si, e kad noviny pu nieo in.

Jedny som si kpil a pretal si na titulnej strane prehlsenie podpsan piatimi

alebo iestimi politickmi stranami medzi nimi demokratick strana, komunisti,
socialisti, liberlna strana a strana inu. Do tej doby som veril, e v kadej krajine
je jedin strana a v Taliansku je to partito Nazionale Fascista. A pretoe som bol
bystr chlapec, okamite som si uvedomil, e tolko strn neme vznikn cez noc,
museli preto existova aj nejak as predtm ako podzemn ileglne organizcie.
Vyhlsenie na titulnej strane oslavovalo koniec diktatry a nvrat slobody, slobody
prejavu, tlae politickho zdruovania. Tie slov diktatra sloboda tal som
ich prv krt vo svojom ivote. Vaka nim som sa prerodil v slobodnho loveka.

Musme zosta ostrait, aby zmysel tchto slov nebol znovu zabudnut. Ven
faizmus je stle nablzku, niekedy v civile. O koko by bolo jednoduchie, keby sa
na svetovej scne objavil niekto a povedal: Chcem znovu otvori Osvienim,
chcem aby ierne koele zase pochodovali po talianskych nmestiach. ivot nie je
tak jednoduch. Ven faizmus sa me vrti v tch najnevinnejch prevlekoch.
Naou povinnosou je odhaova ho a ukazova vetky jeho nov formy. Kad de,
na kadom mieste vo svete.

Dm ete raz slovo Rooseveltovi: Dovoujem si poveda, e ak americk

demokracia prestane napredova ako iv sila a nebude sa vo dne v noci usilova
pokojnmi prostriedkami zlepova ivotn podmienky svojich obanov, sila
faizmu v naej krajine bude narasta. (4. november 1938)

Pretoe Sloboda a oslobodenie s naou prcou, ktor nikdy nekon. Nech je

naim heslom: Nezabudnite.

A dovote mi skoni bsou Franca Fortiniho:

Na zbradl mosta
hlavy obesench
vo vode studniky
sliny obesench

Na dlabe trhoviska
nechty zastrelench
na suchej trve uky
zuby obesench

Hrz vzduch a hrz kamene...

Nae tel u nie s tel ud
Hrz vzduch a hrz kamene...
Nae srdcia u nie s srdcia ud.

Ale my sme si v oiach mtvych tali

a na zemi slobodu nastolme
Ale t mtvi v mtvych pstiach zvierali
spravodlivos, ktor prde.