Na rokovanie

Nrodnej rady Slovenskej republiky

I
Poda l. 102 ods. 1 psm. o) stavy Slovenskej republiky vraciam Nrodnej rade
Slovenskej republiky zkon zo 16. mja 2017, ktorm sa men a dopa zkon
. 669/2007 Z. z. o jednorazovch mimoriadnych opatreniach v prprave niektorch
stavieb dianic a ciest pre motorov vozidl a o doplnen zkona Nrodnej rady
Slovenskej republiky . 162/1995 Z. z. o katastri nehnutenost (katastrlny zkon)
v znen neskorch predpisov v znen neskorch predpisov (alej len schvlen
zkon).
Navrhujem, aby Nrodn rada Slovenskej republiky pri optovnom prerokovan
zkon neprijala ako celok.

II
Cieom schvlenho zkona je poda predkladatea zefektvnenie procesu
povoovania a vstavby vybranch dianic a ciest pre motorov vozidl. V prospech
schvlenej normy argumentuje sporou nkladov a asu nevyhnutnho na vstavbu
cestnej infratruktry. Poda zverejnench informci boli hlavnm impulzom pre
vypracovanie a prijatie tohto zkona problmy s vkupom pozemkov potrebnch na
vstavbu obchvatu Bratislavy (projekt vstavby dianice D4 a rchlostnej cesty R7).
Vzhadom na to, e schvlen zkon predstavuje vznamn zsah do zkladnho
prva vlastni majetok poda l. 20 stavy Slovenskej republiky (alej len stava),
povaujem argumentciu predkladatea i praktick dvody na schvlenie zkona za
nedostaton a neobhjiten. Je neprijaten, aby sa manarske chyby Nrodnej
dianinej spolonosti, respektve Ministerstva dopravy a vstavby Slovenskej republiky
pri prprave a realizcii jednho konkrtneho projektu vstavby rieili takm
legislatvnym spsobom, ktor nie je v slade s stavou. A navye, nevyplynul
z nevyhnutnosti vyvolanej nhlymi a nepredvdatenmi skutkovmi a prvnymi
okolnosami.
Vstavba dianic a rchlostnch ciest patr medzi deklarovan politick
a vdavkov priority kadej vldy od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Postup
predkladatea, ktor v mji 2017 tvrd, e praktick problm svisiaci s prpravou
a realizciou individulnej stavby je nevyhnutn riei novelou zkona v skrtenom
legislatvnom konan, je preto nutn oznai za zneuitie tejto formy legislatvneho
procesu. V skutonosti neexistuj iadne zkonn dvody, aby bol schvlen zkon
prijat v skrtenom legislatvnom konan.
 Po prv, neobstoj tvrdenie, e skrten legislatvne konanie bolo odvodnen
poda 89 ods. 1 zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 350/1996 Z. z.
o rokovacom poriadku Nrodnej rady Slovenskej republiky v znen neskorch
predpisov hrozbou znanch hospodrskych kd. V dvodovej sprve niet iadneho
argumentu, ktor by potvrdzoval, aspo vo veobecnosti, uveden hrozbu.
Po druh, skrten legislatvne konanie neumonilo zohadni pecifick
postavenie a ochranu pdy ako predmetu vlastnckeho prva. Chbalo akkovek
uvenie toho, e zsahy do vlastnckeho prva k pde musia by v prsnom slade
s poiadavkami stavy. Zaruenie zkladnho prva vlastni majetok m v dsledku
historickho vvoja osobitn vznam prve pri ochrane vlastnckeho prva k pde ako
aj k inm nehnutenostiam. Pda je majetkom, ktor nie je porovnaten s inmi druhmi
majetku, i u hnutenho alebo nehnutenho. Pda nie je zastupiten, ned sa rozri
a ned sa ani nahradi nim inm ne pdou. Preto zsahy do vlastnckeho prva k pde
a k inm nehnutenostiam (vyvlastnenie a in obmedzenia vlastnckeho prva) vyaduj
siln uvenie aj tchto historickch a inch pecifickch vlastnost tohto predmetu
vlastnctva.

III
Poda l. 20 ods. 1 stavy kad m prvo vlastni majetok. Vlastncke prvo
vetkch vlastnkov m rovnak zkonn obsah a ochranu. Poda l. 20 ods. 4 stavy
vyvlastnenie alebo nten obmedzenie vlastnckeho prva je mon iba v nevyhnutnej
miere a vo verejnom zujme, a to na zklade zkona a za primeran nhradu.
Z citovanch ustanoven stavy povaujem za dleit zdrazni, e vlastncke prvo
vetkch vlastnkov m rovnak zkonn obsah a ochranu a jeho nten obmedzenie je
mon iba v nevyhnutnej miere a za primeran nhradu.
Zkladn problm schvlenho zkona spova v tom, e umouje obmedzi
vlastncke prvo spsobom, ktor nemono kvalifikova ako obmedzenie v nevyhnutnej
miere, pretoe:
a) hoci stavebnk pred vydanm stavebnho povolenia nepreuke, e je
vlastnkom pozemku, na ktorom sa m uskutoni stavba dianice, alebo
e m k pozemku in prvo, alebo e je vlastnkom inej ako pozemnej stavby, ktor m
by pri stavbe dianice asanovan, alebo e m k inej ako pozemnej stavbe in
prvo, stavebn rad mu vyd stavebn povolenie, ak bolo zaat vyvlastovacie
konanie poda veobecnho predpisu o vyvlastovan, ktorho predmetom je
vyvlastnenie takhoto pozemku alebo stavby;
b) v rozhodnut o predbenej drbe vyvlastovac orgn vymedz rozsah prc,
ktor je vyvlastnite oprvnen uskutoni na vyvlastovanej nehnutenosti. Prcami
poda predchdzajcej vety mu by iba prce v slade so stavebnm povolenm na
stavbu dianice, po uskutonen ktorch je mon navrti vyvlastovan

2
nehnutenos do pvodnho stavu. Ide o nejasn a neurit ustanovenie, ktor zvis od
subjektvneho posdenia, a nie od objektvne zhodnotitench okolnost;
c) poas trvania predbenej drby sa prva z njomnch zmlv a vecnch
bremien (okrem zkonnho vecnho bremena) k vyvlastovanej nehnutenosti alebo jej
asti neuplatuj.
Zriadenm predbenej drby by sa vlastncke prvo malo obmedzi za primeran
nhradu. Vyvlastovan a oprvnen z vecnho bremena, ktorch prva sa poas
predbenej drby neuplatuj, maj za as vkonu predbenej drby prvo na finann
nhradu v rozsahu urenom v l. I tvrtom bode 8 ods. 8 schvlenho zkona. Tto
nhrada nie je primeran, pretoe njomca (l. I tvrt bod 8 ods. 6 schvlenho
zkona) za nemonos uplatova za as vkonu predbenej drby prva z njomnej
zmluvy nedostva iadnu primeran nhradu, ale bude ju, zjavne poda dohodnutch
zmluvnch podmienok, vyadova od vlastnka nehnutenosti, vrtane prpadnej
nhrady kody. Tieto nroky njomcu by vak mali by uspokojen bu ttom, alebo
v rmci primeranej nhrady poskytovanej vlastnkovi nehnutenosti.
Posudzovan zkon zrove riei primeran nhradu len poas vkonu
predbenej drby. Vyvlastovan ani oprvnen z vecnho bremena nem iadny nrok
na takto nhradu poas doby, ktor je potrebn na to, e po zruen predbenej drby
(l. I tvrt bod 8 ods. 7 schvlenho zkona) je vyvlastnite povinn uvies
nehnutenosti do pvodnho stavu. Aj poas tejto doby, ktor nemus by krtka, je
vlastnk obmedzen vo vkone svojho vlastnckeho prva.
Schvlen zkon zavdza do prvneho poriadku Slovenskej republiky neznmy
a neurit pojem predben drbu. Nie je jasn a uriten, ak konkrtny obsah toto
prvo m (okrem prva vykonva prce na vyvlastovanej nehnutenosti), ako ho
mono chrni (prpadne aj proti vlastnkovi nehnutenosti), i je prevoditen alebo je
nescudziten a podobne. V schvlenom zkone chba akkovek zadefinovanie tohto
vznamnho obmedzenia vlastnckeho prva, o je v rozpore s 3 ods. 5 zkona
. 400/2015 Z. z. o tvorbe prvnych predpisov a o Zbierke zkonov Slovenskej republiky
a o zmene a doplnen niektorch zkonov, poda ktorho pouitie neuritch pojmov je
mon len v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie elu prvneho predpisu.
Ochrana vlastnckeho prva sa poskytuje rovnako kadmu vlastnkovi, vrtane
ochrany pred sdmi a inmi orgnmi Slovenskej republiky poda l. 46 ods. 1 a 2 stavy.
Znenie l. I tvrt bod a siedmy bod 8 ods. 5 a 9 ods. 4 schvlenho zkona vak
diskriminuj vlastnkov pdy alebo inej nehnutenosti, ktor patria do predmetu
schvlenho zkona, tak, e ich zkladn prvo na sdnu ochranu a in prvnu ochranu
znane zuuj vylenm rozhodujcich ast Sprvneho poriadku a Sprvneho sdneho
poriadku.
Tieto vhrady potvrdzuj, e schvlen zkon nezabezpeuje rovnak obsah
a ochranu vlastnckeho prva vlastnkov pdy (aj inch nehnutenost). Obmedzuje

3
preto tchto vlastnkov nad primeran mieru a nezaruuje im za to primeran nhradu.
Schvlen zkon z tchto dvodov zasiahol do podstaty a zmyslu zkladnho prva
vlastni majetok, ktor je zaruen l. 20 ods. 1 a 4 stavy.

IV
Vzhadom na vhrady a pripomienky uveden v asti II a III navrhujem, aby
Nrodn rada Slovenskej republiky pri optovnom prerokovan zkon neprijala ako
celok.

Bratislava 18. mja 2017