Cezar Zápisky o Vojne V Galii PDF

You might also like

Download as pdf or txt
Download as pdf or txt
You are on page 1of 213

GAIUS

IULIUS

CAESAR

ZPISKY
O VOJNE
V GALII

1966
TATRAN
Preloil JOZEF HRABOVSK

Translation Jozef Hrabovsk 1966


3
PRV K N I H A

GALIA A JEJ OBYVATELIA

1. Cel Galia sa del na tri asti: jednu z nich obvaj


Belgovia, druh Akvitni a tretiu t, ktor sa sami vo
vlastnej rei volaj Kelti, no my ich nazvame Galmi. Kad
z tchto nrodov m inakiu re, inakie zvyky a inakie
zkony. Galov od Akvitnov oddeuje rieka Garumna, od
Belgov Matrona a Sekvana.
Zo vetkch najudatnej s Belgovia, pretoe bvaj
najalej od jemnejieho spsobu ivota rmskej provincie a
pretoe k nim len mlokedy chodia cudz kupci a dovaj
tovar, ktor oslabuje odolnos. A okrem toho s susedmi
Germnov, bvajcich za Rnom, s ktormi ustavine ved
vojnu. Preto aj Helvania vynikaj udatnosou nad
ostatnch Galov. Ve skoro kad de bojuj s Germnmi,
ke ich alebo odraj od svojho zemia, alebo sami ved
vojnu na ich zem.
T as zemia na ktorej bvaj Galovia, ako sme
povedali, zana sa pri rieke Rodane, je ohranien riekou
Garumnou, Atlantickm ocenom a zemm Belgov, na
strane Sekvanov a Helvanov dotka sa aj rieky Rna a
smeruje na sever.
zemie Belgov sa zana od najvzdialenejch hranc
Galie, siaha a k dolnmu toku Rna a ah sa na
severovchod.
Akvitnia sa rozprestiera od rieky Garumny k
Pyrenejam a k tej iastke Atlantickho ocena, ktor je
pri Hispnii; ah sa na severozpad.

VOJNA S HELVANMI

2. U Helvanov najvzneenejm a najbohatm muom


bol Orgetorix. Za konzultu Marca Messalu a Marca Pisna z
tby po vlde zosnoval sprisahanie achty a nahovoril
obanov, aby sa so vetkm vysahovali zo svojho zemia,
lebo je vraj vemi ahk zmocni sa vldy nad celou Galiou,
kee udatnosou vetkch prevyuj. Na to ich nahovoril

4
tm ahie, e Helvanov zo vetkch strn zvieraj
prirodzen prekky: z jednej strany vemi irok a hlbok
rieka Rn, ktor oddeuje zemie Helvanov od Germnov,
z druhej strany vemi vysok pohorie Jura, ktor je medzi
Sekvanmi a Helvanmi, a z tretej strany Lemansk jazero
a rieka Rodan, ktor oddeuje nau provinciu od
Helvanov. Preto sa nemohli pa na dlhie vpravy, ani
susedom tak ahko vypoveda vojnu. A to vemi trpilo ud
tiacich po boji. Vzhadom na svoju udnatos i na slvu,
zskan vo vojne udatnosou, boli tej mienky, e maj
tesn zemie, ktor je dvestotyridsa m dlh a
stoosemdesiat irok.
3. Pre tieto okolnosti a pod Orgetorigovm vplyvom
Helvania sa rozhodli urobi vetky prpravy na odchod:
nakpi o najviac zprahov a vozov, obsia o najviu
plochu pol, aby im na ceste staila zsoba zboia, a
zabezpei pokoj a priatestvo s najblimi kmemi. Nazdali
sa, e na prpravy im postaia dva roky; zkonom urili
odchod na tret rok. Orgetorix si vzal na staros rokovanie
so susednmi kmemi. Na ceste nahovoril sekvanskho
astica, Katamantaloedovho syna, aby sa v svojom kmeni
zmocnil vldy, ktor mal predtm jeho otec. Jeho otec toti
bol mnoho rokov krom v Sekvansku a sent rmskeho
nroda ho nazval priateom. Tak isto nahovoril aj
Divitiacovho brata, hdunskeho Dumnoriga, ktor v tom
ase zaujmal popredn miesto v svojom kmeni a u udu
bol vemi obben, aby sa poksil o to ist, a dal mu
svoju dcru za enu. Dokzal im, e zmer sa d vemi
ahko uskutoni, pretoe je rozhodnut prevzia moc v
svojom kmeni: niet vraj pochybnosti o tom, e v celej Galii
maj najviu moc Helvania. Ubezpeil ich, e im svojm
bohatstvom a vojskom pome dosta sa k vlde. Pod
vplyvom jeho rei sa zaviazali estnm slovom a
prsahou a vyslovili ndej, e po prevzat vldy doma
zmocnia sa celej Galie spojenmi silami troch najmocnejch
nrodov.
4. Tento pln ktosi Helvanom vyzradil. Poda svojich
zvykov dontili Orgetoriga zodpoveda sa pred sdom v pu-
tch. Odsdenho mal stihn trest uplenm. V de, uren
na sdne rokovanie, Orgetorix odvadia zhromadil vetkch
svojich poddanch, asi tak zo desatisc ud, a doviedol ta aj
vetkch svojich chrnencov a dlnkov, ktorch mal vek po-

5
et. S ich pomocou unikol zodpovednosti pred sdom. To po-
brilo obec. Ke sa pokala zbraou uplatni svoje prvo a
rady povolvali z vidieka mnostvo ud, Orgetorix umrel.
Nechba podozrenie, ako sa nazdvaj Helvania, e spchal
samovradu.
5. Po jeho smrti sa Helvania predsa len poksili vysa-
hova zo svojho zemia, ako sa boli rozhodli. Len o sa na-
zdali, e s na to pripraven, podplili vetky svoje mest,
hrnom asi dvans, zo tyridsa dedn a aj osamoten
skromn domy. Splili vetko zboie okrem toho, o si niesli
so sebou, aby bez ndeje na nvrat domov ochotnejie
podstupovali vetky nebezpeenstv. Rozkzali, aby si
kad vzal z domu mky na tri mesiace.
Nahovorili svojich susedov Raurakov, Tulingov a Latovikov,
aby tak isto ako oni vyplili svoje mest i dediny a pobrali sa
spolu s nimi. Za spojencov pribrali aj Bojov, ktor predtm
bvali za Rnom, preli na nrick zemie a obliehali Nreju.
6. Boli len dve cesty, po ktorch Helvania mohli vyjs zo
svojej vlasti. Jedna viedla cez Sekvansko, zka a ak, medzi
pohorm Jurou a riekou Rodanom, kade mohli prechdza vozy
ledva po jednom; vemi vysok pohorie bolo vak tak strm,
e celkom mlo ud mohlo ahko znemoni prechod. Druh
viedla cez nau provinciu, omnoho ahia a pohodlnejia,
pretoe medzi zemm Helvanov a Alobrogov, ktor boli
nedvno podroben, teie Rodan, a ten sa d na niekokch
miestach prebrodi. Najvzdialenejie mesto Alobrogov a
najbliie k zemiu Helvanov je Genava. Z toho mesta vedie
most k Helvanom. T si mysleli, e nahovoria Alobrogov, aby
im dovolili prejs cez svoje zemie, lebo sa im pozdvalo, e
ete nie s priatesky naklonen rmskemu nrodu, alebo
e ich dontia k tomu nsilm. Ke bolo vetko pripraven
na odchod, urili de, kedy sa maj vetci zs na brehu
Rodanu. Bolo to 28. marca za konzultu Lucia Pisona a Aula
Gabinia.
7.Ke Caesarovi oznmili, e Helvania sa pokaj
prejs cez nau provinciu, ihne sa pobral z Rma a o
najrchlejie zamieril do Zaalpskej Galie a doiel ku
Genave. Celej provincii nariadil zverbova o najv
poet vojakov ve v Zaalpskej Galii bola iba jedna lgia
a rozkzal strhn most pri Genave.
Len o sa Helvania dozvedeli o jeho prchode,
poslali k nemu ako poslov najpoprednejch achticov

6
kmea, na ele ktorch boli Nemmeius a Verucloetius, aby
mu povedali, e chc prejs cez provinciu bez akhokovek
prejavu nepriatestva, pretoe inej cesty nemaj, a e ho
prosia, aby to mohli urobi s jeho shlasom.
Caesar bol tej mienky, e im to nesmie dovoli.
Pamtal si toti, e to boli prve Helvania, ktor zabili
konzula Lucia Cassia, porazili jeho vojsko a poslali do
otroctva. Tie si myslel, e udia nepriateskho zmania
sa nezdria krivdy a nsilnost, ak im dovol prejs cez
provinciu. No predsa, aby mohol uplyn nejak as, km
sa mu zdu vojaci, ktorch bol nariadil zverbova, odpovedal
poslom, e si vezme as na rozmyslenie; ak bud nieo
chcie, nech sa vrtia 13. aprla.
8.Medzitm lgii, ktor mal so sebou, a vojakom, ktor
sa u boli zili z provincie, dal vystava v dke devtns
m estns stp vysok nsyp a vykopa priekopu, a to
od Lemanskho jazera tam, kde z neho vytek rieka
Rodan a k pohoriu Jure, ktor oddeuje sekvansk zemie
od Helvanov. Po dohotoven opevnenia rozostavil stre a
dal postavi pevn baty, aby mohol tm ahie zabrni
Helvanom prejs cez provinciu, keby sa o to pokali
proti jeho vli.
Len o nadiiel de, na ktorom sa bol dohodol s
poslami, a poslovia sa k nemu vrtili, povedal im, e
poda zvyku a tradci rmskeho nroda neme nikomu
dovoli prechod cez provinciu, a dal im zna, e im zabrni,
ak sa o to poksia nasilu.
Helvania, sklaman touto ndejou, sksili niekedy cez
de a astejie v noci, i by mohli prejs, a to jedni na
pospjanch lokch a viacerch napochytre zhlobench
pltiach a druh cez brody Rodanu, kde bola hbka rieky
najmenia. Ale odrazen silnm opevnenm, tokom vojakov
a strelami, vzdali sa toho pokusu.
9. Ostvala jedin cesta, cez Sekvansko, ale bola tak
zka, e nemohli s po nej proti vli Sekvanov. Ke ich
sami nemohli k tomu nakloni, poslali poslov k
hdunskemu Dumnorigovi, aby na jeho prhovor dostali
od Sekvanov povolenie na prechod.
Dumnorix mal pre svoju lskavos a tedros vemi vek
vplyv u Sekvanov. Aj k Helvanom bol priatesk, lebo z
toho kmea si bol vzal za enu Orgetorigovu dcru.
Pretoe til po krovskej moci a pripravoval prevrat,
chcel, aby mu o najviac kmeov vd'ailo za jeho

7
dobrodenie. Preto sa veci ujal a od Sekvanov vymohol, aby
dovolili Helvanom prejs cez svoje zemie. Dosiahol, e si
dali navzjom rukojemnkov: Sekvani, aby nebrnili v
ceste Helvanom, a Helvania, aby preli bez toho, e
by sa dopali zla a krivdy.
10. Caesarovi oznmili, e Helvania zamaj prejs
cez zemie Sekvanov a Hduncov, ktor je nealeko od
zemia Tolozatov, ktor bvaj v provincii. Caesar si hne
zaal uvedomova, e to bude vek nebezpeenstvo pre
provinciu, ak sa to stane a ak bude ma za susedov
bojovnch a rmskemu nrodu nepriateskch ud na
otvorench a na zboie vemi rodnch miestach.
Preto vymenoval legta Tita Labiena za velitea
opevnenia, ktor bol vybudoval. Sm zamieril rchlymi
pochodmi do Itlie. Tam vykonal odvod na dve lgie, tri
lgie, ktor zimovali okolo Akvileje, vyviedol zo zimnho
tbora a s tmito piatimi lgiami sa poponhal najkratou
cestou cez Alpy do Zaalpskej Galie.
V Alpch Ceutrni, Grajoceli a Katurigovia obsadili vyie
poloen miesta a poksili sa brni vojsku v pochode.
Caesar ich zahnal vo viacerch bojoch a potom siedmeho
da doiel od mesta Ocela, ktor je na samch hraniciach
Predalpskej Galie, na zemie Vokonciov v Zaalpskej Galii.
Odtia doviedol vojsko na zemie Alobrogov a od Alobrogov
k Seguzivom, ktor s prv mimo hranc provincie za
Rodanom.
11.Helvania u boli previedli svoje zstupy cez prie-
smyk a zemie Sekvanov a doli na zemie Hduncov,
ktorch polia zaali pustoi. Ke si Hdunci nemohli pred
nimi obrni ani ivoty ani majetky, poslali k Caesarovi
poslov s prosbou o pomoc: Tak sa vraj v kadom ase
zaslili o rmsky nrod, e by sa ich polia nemali pustoi
takmer pred oami nho vojska, deti odvdza do
otroctva a mest dobva.
V tom istom ase oznmili Caesarovi Ambari, blzki pria-
telia a prbuzn Hduncov, e polia maj u spustoen a
e len vemi ako odraj prudk npor nepriateov od
svojich miest.
Tak isto Alobrogovia, ktor mali dediny a majetky za
Rodanom, tekom sa uchlili k Caesarovi a vyhlsili, e im
okrem holho pla ni neostalo.
Pre tieto udalosti sa Caesar rozhodol, e nesmie aka,
km Helvania zniia vetok majetok spojencov a djdu do

8
Santnska.
12. Na hraniciach Hduncov a Sekvanov teie rieka
Arara vlieva sa do Rodanu tak neuveritene pomalm
tokom, e sa na prv pohad ned rozozna, ktorm
smerom teie. Helvania ju prechdzali na pltiach a
pospjanch lnoch. Len o sa Caesar dozvedel od
vyzvedaov, e Helvania u previedli cez rieku tri
tvrtiny svojich zstupov a e asi tvrtina ich ostva
ete pred riekou, o tretej stri sa pohol z tbora s troma
lgiami a doiel k tej asti Helvanov, ktor ete nebola
prela cez rieku. Za nhleho a neakanho toku
vinu z nich pobil. Ostatn zutekali a poskrvali sa
v najblich horch. To bol takzvan Tigurnsky kraj. Cel
helvtska pospolitos sa toti del na tyri kraje.
Boli to prve prslunci tohto kraja, ktor kedysi zabili
konzula Lucia Cassia a jeho vojsko poslali do otroctva,
ke za ias naich otcov vyli zo svojej vlasti. Takto, i u
nhodou alebo riadenm nesmrtench bohov, t as
Helvanov, ktor bola zavinila rmskemu nrodu citen
pohromu, odpykala trest ako prv. Tm sa Caesar pomstil
nielen za krivdu na tte, ale aj za skromn krivdu na
jeho rodine, pretoe Tigurni v tom istom boji, v ktorom
zabili Cassia, zabili aj jeho legta Lucia Pisna, ktor bol
starm otcom Caesarovho tesa Lucia Pisna.
13. Po tomto boji Caesar dal postavi cez Arar most
a po om previedol vojsko, aby mohol dohoni ostatn
zstupy Helvanov. Helvanov jeho nhly prchod
prekvapil. Ke videli, e za de preiel cez rieku, o oni len
s vekmi akosami urobili za dvadsa dn, poslali k nemu
poslov. Vedcim toho posolstva bol Divico, ktor bol
veliteom Helvanov vo vojne s Cassiom.
Ten takto prehovoril k Caesarovi: Ak rmsky nrod
uzavrie s Helvanmi mier, Helvania vraj pjdu ta a
ostan tam, kde ur Caesar a bude chcie, aby boli. No ak
ich bude alej prenasledova vojnou, nech sa vraj len
rozpamt tak na dvnu pohromu rmskeho nroda, ako aj
na udatnos Helvanov v minulosti. A e neakane napadol
ich prslunkov jednho kraja vtedy, ke im u nemohli prs
na pomoc t, o boli preli cez rieku, preto nech si vemi
nezaklad na svojej udatnosti a nech ich ani nepodceuje.
Oni e sa od svojich otcov a predkov nauili skr udatn
bojova ako spolieha sa na les alebo skoky. Preto nech
Caesar nedopust, aby to miesto, kde zastali, stalo sa

9
slvnym a prelo do dejn poda pohromy rmskeho nroda
a plnho znienia jeho vojska.
14. Caesar im takto odpovedal: Teraz je tm menej na
po chybch, pretoe m na pamti veci, ktor spomenuli
helvtski poslovia, a zna ich tm aie, m menej sa
stali vinou rmskeho nroda. Rmskym vojakom vtedy by
nebolo bvalo ak ma sa na pozore, nech s si vedom,
e sa dopustili nejakej krivdy. Ale pomlilo ich vedomie,
e sa nedopustili nioho, preo by sa mali b, a nazdvali
sa, e bez priny sa netreba b. A keby aj chcel zabudn
na dvnu potupu, i me vypusti z pamti i nedvne
krivdy: e sa proti jeho vli nasilu poksili s cez provinciu
a e narobili mnoho kody Heduncom, Ambarom a
Alobrogom? A e sa tak bezoivo vystatuj svojm
vazstvom a uduj sa, e tak dlho beztrestne pchali
krivdy, to e vedie k tomu istmu cieu. Nesmrten bohovia
toti zave doiia viac astia a dlhiu beztrestnos aj tm
uom, ktorm sa chc pomsti za ich zloin, aby potom o to
bolestnejie znali premenu osudu.
No napriek tomu, e s nimi uzavrie mier, ak mu daj
rukojemnkov ako zruku, e splnia svoje suby, a ak daj
nhradu Hduncom za krivdy, ktor napchali na nich a
na ich spojencoch, a tak isto aj na Alobrogoch.
Divico odpovedal, e Helvania u od svojich predkov
prevzali zsadu rukojemnkov prijma a nie dva; e
rmsky nrod sm je toho svedkom.
Toto povedal ako odpove a odiiel.
15. Na druh de sa Helvania odtia pohli alej. To
ist urobil Caesar. Cel jazdu v pote asi tyritisc muov,
ktor pozbieral z celej provincie i od Hduncov a ich
spojencov, poslal vopred, aby dvala pozor, ktorm smerom
postupuje nepriate. Nai jazdci sa prihorlivo pustili za
zadnm vojom
Helvanov, dali sa s ich jazdou do boja na
nepriaznivom mieste a niekok z naich padli.
Helvania tmto bojom spyneli, pretoe ich psto
jazdcov zahnalo tak mnostvo naej jazdy. Preto sa zaali
niekedy smelie zastavova a svojm zadnm vojom drdi
naich do boja. Caesar zdriaval svojich od boja a
predbene sa uspokojil s tm, e brnil nepriateovi v zboji a
pustoen. Asi ptns dn pochodovali tak, e medzi
nepriateskm zadnm vojom a nam prvm nebola via
vzdialenos ako p alebo es m.

10
16. Medzitm Caesar kad de iadal od Hduncov
zboie, ktor mu boli sbili za svoju obec. Ve pre chladn
podnebie Galia le na severe, ako sme u spomenuli
nielene zboie ete nedozrelo na poliach, ale nebolo ani
dos krmu. A zboie, ktor bol dal dovies na lodiach po
rieke Arare, nemohol zasa poui, lebo sa nechcel vzdiali od
Helvanov, ktor boli odboili od Araru. Hdunci
odahovali zo da na de: vraveli, e zboie sa u zber,
e sa zva a e je u skoro v tbore.
Len o si uvedomil, e ho u pridlho vodia za nos a e
sa bli de, ke bude treba vojakom rozmera zboie,
zavolal si poprednch Hduncov, ktorch mal hodne v
tbore, medzi nimi Divitiaca a Lisca. Liscus bol prve
vedcim najvyieho radu, ktor Hduovia volaj
vergobret; vol sa na jeden rok a m moc nad ivotom a
smrou svojich spoluobanov. Caesar im rozhorene vytal,
e ho nepodporuj v takom kritickom ase a pri takej
blzkosti nepriatea, ke sa zboie ned ani kpi, ani ete
bra z pol a najm, ke sa pustil do vojny zva na ich
prosby. Ete viu nevu vyjadril nad tm, e ho zradne
nechali v kai.
17. A pod dojmom Caesarovej rei Liscus
porozprval, o om prv ual. Poniektor vraj maj medzi
udom vemi vek slovo a skromne doku viac ako sam
rady. Tto burisky a zlomysene odhovraj ud, aby
neodovzdval zboie, ktor m da. e im je lepie zna
nadvldu Galov ako Rimanov, ak u nemu dosiahnu
vedce miesto v Galii. Vraj nepochybuj o tom, e Rimania
pozbavia slobody aj Hduncov spolu s ostatnou Galiou, ak
premu Helvanov. T ist e vyzrdzaj nepriateovi nae
plny a vetko, o sa rob v naom tbore, a vraj ich
neme udra na uzde. Ba e si ete aj uvedomuje, s
kokm nebezpeenstvom urobil to, e Caesarovi z
printenia vyzradil naliehav veci. Preto vraj s tm ual,
km len mohol.
18. Caesar pil, e Liscus v svojej rei mieri na
Divitiacovho brata Dumnoriga. Pretoe to nechcel
pretriasa v prtomnosti viacerch, chytro rozpustil schdzu,
ale Lisca zadral. Optal sa ho medzi tyrmi oami na to,
o bol povedal na schdzke. Liscus teraz prehovoril
otvorenejie a smelie.
Na to ist sa Caesar bez svedkov optal aj inch a
zistil, e je to pravda, e pvodcom vetkho je Dumnorix,

11
lovek vemi smel, u udu pre svoju tedros vemi obben
a tiaci po prevrate. U viac rokov m lacno najat mta a
vetky ostatn hdunske poplatky, pretoe sa nik
neopovi licitova, ak licituje on. Takto si zvil svoj
majetok a zadovil si vek prostriedky na tedr dary. Na
svoje trovy vraj chov a vdy m okolo seba vek poet
jazdy. Pre svoju tedros m vplyv nielen doma, ale aj u
susednch kmeov. Vaka tomu vplyvu vydal svoju matku
do Biturigska za najpoprednejieho mua rodom i mocou.
Sm m enu z Helvtska. Svoju sestru po matke a svoje
prbuzn povydval do inch kmeov. Pre toto prbuzenstvo
Dumnorix vemi i Helvanom a ete aj osobne nenvid
Caesara a Rimanov, pretoe ich prchod zmenil jeho
vplyv a jeho bratovi Divitiacovi vrtil bval autoritu a
estn postavenie. Ak Rimania bud porazen, Dumnorix
m vraj vemi vek ndej sta sa krom s pomocou
Hevanov. Ak vak bude vldnu rmsky nrod, prde
nielen o ndej na krovstvo, ale aj o vplyv, ktor ete m.
Pri vypytovan Caesar prichdzal ete aj na to, e z
nepriaznivho jazdeckho boja pred niekokmi dami
prv zaal uteka so svojimi jazdcami Dumnorix ako velite
jazdy, ktor Caesarovi boli poslali na pomoc Hdunci. Ich
tek nahnal strach ostatnej jazde.
19. Ke sa Caesar o tom dozvedel, a ke k tm
podozrivm zjavom pribdali vemi jasn dkazy, ako e
previedol Helvanov cez Sekvansko, e sprostredkoval medzi
nimi vzjomn vmenu rukojemnkov, a e to vetko urobil
nielen bez jeho rozkazu a bez rozkazu vlastnho kmea,
ale aj vbec bez ich vedomia a e ho obviuje aj najvy
hdunsky radnk, nazdval sa, e je to dostaton prina
na to, aby alebo sm zakroil proti nemu, alebo vyzval
kme, aby ten zakroil.
Hovorila proti tomu len jedna vec, a to e u jeho brata
Divitiaca Caesar bol poznal pln nklonnos k rmskemu
nrodu, pln oddanos sebe, neobyajn vernos,
spravodlivos a umiernenos. Bl sa, e trestom smrti
uraz Divitiaca.
Preto prv, ako by voao urobil, dal si zavola Divitiaca.
V rozhovore s nm nepouil kadodennch tlmonkov, ale
svojho priatea Gaia Valria Troucilla, poprednho
mua z Galskej provincie, ktormu vo vetkom najviac
dveroval. Pospomnal mu vetko, o sa v jeho prtomnosti
povedalo o Dumnorigovi na schdzke, a poukzal mu na to,
o kto o om skromne uho povedal. Naliehavo ho

12
poiadal, aby sa nectil urazen, ale aby sm o om
rozhodol, ke si vec vyetr, alebo nech vyzve kme, aby o
om rozhodol.
20. Divitiacus s plaom objal Caesara a zaal ho
prosi, aby jeho brata nepotrestal vemi prsne. Vraj vie, e
je to pravda, a nikoho to netrpi vmi ako jeho, pretoe
sa Dumnorix vyvihol s jeho pomocou vtedy, ke on,
Divitiacus, mal vemi vek vplyv doma i v celej Galii, km
Dumnorix mal iba nepatrn vplyv pre svoju mlados, a e
teraz svoje bohatstvo
a moc zneuva nielen na znienie jeho vnosti, ale i
ivota. No napriek tomu on, Divitiacus, berie ohad tak na
bratsk lsku, ako aj na verejn mienku. Lebo ak
Dumnoriga Caesar kruto potresce, ke on, Divitiacus, je s
nm v takom dobrom priatestve, kad si bude myslie, e
sa to stalo s Divitiacovm shlasom. A za to e ho zane
nenvidie cel Galia.
Ke takto s plaom ete alej prosil Caesara, Caesar ho
chytil za prav ruku, poteil ho a poiadal, aby u prestal
prosi. Vyhlsil, e si jeho primn priatestvo tak vysoko
vi, e na jeho elanie a prosby odpa Dumnorigovi aj
krivdu spchan na tte aj urku svojej osoby. Dal si
zavola Dumnoriga a prizval i jeho brata. Povedal mu, o mu
vyta. Porozprval mu, o om sm vie a na o sa ponosuje
jeho kme. Napomenul ho, aby sa v budcnosti vyhol
vetkmu podozreniu, a dodal, e mu teraz odpa vetko,
o bolo, kvli jeho bratovi Divitiacovi.
Caesar dal Dumnoriga pozorova, aby vedel, o
rob a s km sa stka.
21. Ete v ten ist de vzvedn hliadky oznmili
Caesarovi, e nepriatelia sa osadili pod vrchom na osem
m od jeho tbora. Hne poslal vojakov, aby preskmali
vrch a monos vstupu dookola. Hlsili mu, e vstup je
ahk.
Hne dal svojmu zstupcovi, legtovi Tatovi Labienovi,
rozkaz o tretej stri vystpi na temeno vrchu s dvoma
lgiami za sprievodu vojakov, ktor boli preskma cestu.
Vysvetlil mu svoj mysel. Sm o tvrtej stri zamieril k
nepriateom po tej istej ceste, po ktorej li oni, a vopred
poslal cel jazdu. S prednou hliadkou vyslal Publia
Considia, ktorho pokladal za vemi sksenho vojaka a
ktor u predtm slil vo vojsku Lucia Sullu a potom vo
vojsku Marca Crassa.
22. Na svitan, ke Labienus obsadil temeno vrchu,

13
ke Caesar sm nebol alej od nepriateskho tbora ako
pol druhej mle a ke ako sa neskorie dozvedel od zajatcov
nepriate nezbadal ani jeho, ani Labienov prchod, Considius
docvlal k nemu na koni a ohlsil mu, e vrch, ktor mal
obsadi Labienus, je v rukch nepriateov: e to poznal poda
galskch zbran a odznakov.
Caesar vyviedol vojensk sbory na najvy kopec a
utvoril bojov k. Labienus poda Caesarovho prkazu, aby
nezanal boj, km nezazrie jeho sbory blzko
nepriateskho tbora, aby sa tak zrazu zo vetkch strn
zatoilo na nepriateov, po obsaden vrchu vykval na
naich a do boja sa nepal. A ke u de hodne pokroil,
Caesar sa z hlsenia vyzvedaov dozvedel, e vrch maj v
rukch jeho vojaci, e sa Helvania u pohli alej a e
Considius zaslepen strachom mu priniesol myln sprvu.
V ten de iel za nepriatemi vo zvyajnej vzdialenosti a
utboril sa tyri mle od ich tbora.
23. Na druh de Caesar sa postaral o zsobovanie,
pretoe u len dva dni chbali do da, ke sa malo vojsku
vydva zboie, a pretoe najvie a vemi dobre zsoben
hdunske mesto Bibrakte nebolo alej ako na osemns m.
Preto odboil od Helvanov a zamieril do Bibrakta.
Zves o tom doniesli nepriateom zbehovia, ktor uli
desiatnikovi galskch jazdcov Luciovi Aemiliovi. Helvania
hne zmenili pln, obrtili sa a zaali dora na n
zadn voj i u preto, lebo si mysleli, e Rimania
ustupuj pred nimi zo strachu, a to tm skr, e de pred
tm sa nepustili s nimi do boja, hoci mali obsaden vyie
miesta, alebo mono rtali s tm, e odre Rimanov od
zsobovania.
24. Ke to Caesar zbadal, vyviedol vojensk sbory na
najbli kopec a poslal jazdu, aby zadriavala
nepriatesk npor. Medzitm sm v polovici kopca zriadil
trojit bojov k zo tyroch lgi starch sksench
vojakov; na hrebeni kopca umiestil dve lgie, ktor
nedvno naverboval v Predalpskej Galii, ako aj vetky
pomocn sbory, a zaplnil cel kopec vojskom. Batoinu
rozkzal pozna na jedno miesto a prikzal ho brni
tm, o stli v ku vyie. Helvania, ktor ili za nimi so
vetkmi vozmi, tie sstredili svoj nklad na jedno miesto.
Husto zovretmi kmi odrazili nai jazdu, utvorili falangu a
postpili pod n prv bojov k.
25. Caesar dal odvies z dohadu najprv svojho koa a po-

14
tom kone vetkch, aby nebezpeenstvo bolo pre kadho rov-
nak a aby tak sasne zmaril ndej na tek. Potom povzbudil
svojich vojakov a pustil sa do boja. Vojaci z vyieho miesta
otepmi ahko rozruili nepriatesk falangu a potom na u
zatoili s vytasenmi memi. Galom bolo pri bitke na vek
prekku, e nae otepy pri jednom vyhoden prebodli a
pospjali viac nepriateskch ttov, priom sa hrot otepu
zohol, take ho nemohli ani vytrhn, ani dos pohodlne
bojova, lebo nemali von av ruku. Preto mnoh, ked dlho
darmo mykali ramenom, radej vypustili z ruky tt a bojovali
bez ttu. Nakoniec, vysilen ranami, zaali ustupova a
uchyova sa na vrch, vzdialen od nich asi na mu.
Obsadili vrch. Nai li hne za nimi, ale Bjovia a
Tulingovia, ktor v pote asi ptnstisc chlapov uzavierali
nepriatesk voj a chrnili poslednch, napadli naich na
nekrytom boku rovno z pochodovho tvaru a zaali ich
obkuova. Len o to zbadali Helvania, ktor sa boli uchlili
na vrch, znova dorali a obnovili boj.
Rimania sa obrtili a zatoili dvoma smermi tak, e prv a
druh k odral u prv premoench a zahnanch nepriateov
a tret zadriaval prichdzajcich Bojov a Tulingov.
26. Takto sa dlho a tuho bojovalo na dvoch stranch. Ke
u nepriatelia nemohli dlhie vydra npor naich vojakov,
jedni sa uchlili na vrch ako predtm a druh sa stiahli k svojej
batoine a vozom. No v celom tom boji nik nemohol vidie
nepriatea na teku, hoci sa bojovalo od jednej hodiny
poobede do veera.
Bojovalo sa dlho do noci ete aj pri batoinch, pretoe si
nepriatelia urobili vozov hradbu a potom z vyieho miesta
vrhali strely do naich, ke sa k nim pribliovali, a niektor
zasa spomedzi vozov a kolies vyhadzovali ak kopije a
otepy a zraovali naich vojakov. Po dlhom boji nai sa
zmocnili baton i tbora. Zajali tam Orgetorigovu dcru a
jednho z jeho synov.
Boj preilo iba okolo stotridsatisc Helvanov, ktor potom
po nepretritom pochode vo dne v noci doli na tvrt de na
zemie Lingnov. Nai nemohli s hne za nimi, lebo museli
ete osta tri dni, aby obviazali ranench vojakov a pochovali
zabitch.
Caesar poslal k Lingnom poslov s listom, aby nepodporo-
vali Helvanov ani zbom, ani nim inm. Ak ich podporia, e

15
ich budeme ma za takch istch nepriateov ako Helvanov.
Sm sa o tri dni pohol za nimi s celm vojskom.
27. Helvania, pretoe sa im minuli vetky zsoby, poslali
k Caesarovi poslov, e sa vzdaj. Stretli sa s nm na pochode.
Hodili sa mu k nohm a pokorne prehovoriac, s plaom popro-
sili o mier. Ke im rozkzal vyka jeho prchod na tom mieste,
kde prve s, povli.
Caesar od nich po svojom prchode iadal rukojemnkov,
zbrane a otrokov, ktor boli k nim prebehli. Medzitm o sa to
vetko hadalo a znalo, okolo estisc ud Verbigenskho
kraja vylo na mraku z helvtskeho tbora a zamierilo k Rnu
a na zemie Germnov. Urobili tak alebo zo strachu, e ich po
odovzdan zbran pobij, alebo v ndeji na zchranu, lebo sa
nazdvali, e pri tokom mnostve vzdvajcich sa ud ich
tek sa utaj alebo ani nezbad.
28. Len o Caesar na toto priiel, nariadil kmeom, cez
ktorch zemie li, aby ich pochytali a doviedli k nemu, ak
nechc by v jeho oiach spoluvinnkmi. K tm, ktorch do-
viedli nazad, zachoval sa ako k nepriateom. Vetkch ostat-
nch prijal na milos, ke mu odovzdali rukojemnkov, zbrane
a zbehov.
Helvanom, Tulingom a Latovikom prikzal vrti sa na
zemie, odkia boli odili. A nakoko po znien vetkch plodn
doma nemali ni, m by zahnali hlad, nariadil Alobrogom, aby
ich zsobili zbom. Helvanom rozkzal, aby si obnovili mest
a dediny, ktor si predtm vyplili. Urobil to najm preto, lebo
nechcel, aby miesto, odkia sa boli vysahovali Helvania,
ostalo przdne, aby pre rodnos pol neprechdzali na zemie
Helvanov Germni, bvajci za Rnom, a nestali sa tak
susedmi provincie Galie a Alobrogov.
Na iados Hduncov shlasil, aby sa na ich zem osadili
Bjovia, znmi vynikajcou udatnosou. Hdunci im dali polia
a neskorie im priznali rovnak prva a obianske slobody, ako
mali sami.
V tbore Helvanov sa nali zoznamy, psan grckym ps-
mom. Doniesli ich Caesarovi. V tchto zoznamoch bol menovit
spis, uvdzajci, ak poet bojaschopnch chlapov odiiel z
vlasti a ete osobitne koko det, starcov a ien. Celkov poet
vetkho podl hlv bol: Helvanov dvestoesdesiattritisc,
Tulingov tridsaestisc, Latovikov trnstisc, Raurakov
dvadsatisc a Bojov tridsadvatisc. Z toho bolo bojaschopnch

16
chlapov do devdesiatdvatisc. Vetkch dohromady bolo do
tristoesdesiatosemtisc. Po stan, ktor nariadil Caesar, sa
zistilo, e poet tch, o sa vrtili domov, je stodesatisc.

VOJNA S ARIOVISTOM

30. Po skonen vojny s Helvanmi poschdzali sa k Caesa-


rovi skoro z celej Galie zstupcovia, nelnci kmeov, aby mu
blahoelali.
Hoci vojnou potrestal Helvanov za star krivdy, spchan
na rmskom nrode, teraz si vraj uvedomuj, e sa to stalo
rovnako v zujme Galie ako v zujme rmskeho nroda. Lebo
Helvania napriek tomu, e sa mali celkom dobre, odili zo
svojej vlasti len preto, aby sa vojnou zmocnili nadvldy nad
celou Galiou, aby si pre svoje trval bydlisko vybrali z vekho
priestoru tak miesto, ktor uznvaj za najvhodnejie a
najrodnejie z celej Galie, a aby im ostatn kmene platili
dane ako poddan.
Potom poiadali Caesara, aby im dovolil na urit de zvola
snem celej Galie a zasada s jeho shlasom: e maj veci, s
ktormi by sa chceli naho obrti po spolonej dohode o nich
na sneme. Ke im to Caesar dovolil, uril de na zasadanie
snemu. Na sneme sa vzjomnou prsahou zaviazali, e nik z
nich nevyzrad obsah rokovania okrem tch, ktorch tm
poveria spolonm, uznesenm.
31. Len o sa zasadanie snemu skonilo, t ist nelnci
kmeov, ako u predtm, vrtili sa k Caesarovi a poiadali ho,
aby im dovolil porozprva sa s nm bez svedkov o zchrane
ich samch osobne i o zchrane vetkch Galov. Caesar im
vyhovel. Tu sa mu vetci s plaom hodili k nohm. Naznaili
mu, e im vemi zle na tom, aby sa ni nevyzradilo z toho,
o mu povedia, ale aby aj dosiahli, o si elaj. Lebo ak sa
dao vyzrad, je im vraj jasn, ako hrozne ich bud doma
mui.
Potom sa v ich mene ujal slova hdunsky Divitiacus: V ce-
lej Galii s vraj dve politick strany. Na ele jednej s
Hdunci, na ele druhej Arverni. Tto u mnoho rokov urputne
bojuj medzi sebou o nadvldu v Galii, priom Arverni a
Sekvani si za old povolvaj na pomoc Germnov. Prv raz
prelo ich cez Rn okolo ptnstisc. Ke sa tmto divm bar-

17
barom zapili obroben polia, lep spsob ivota, a blahobyt
Galov, prelo ich viac. Teraz ich je v Galii do stodvadsatisc.
S tmito vraj Hdunci a ich spojenci neraz bojovali. No boli
porazen a utrpeli vek pohromu. Stratili vetku achtu, cel
sent a vetku jazdu. Oslaben tmito bojmi a pohromami, oni,
ktor predtm mali v Galii najv vplyv pre svoju udatnos i
pre priatestvo s rmskym nrodom, boli printen da
Sekvanom svojich poprednch achticov ako rukojemnkov a
svoj kme zaviaza prsahou, e nebud rukojemnkov iada
sp, ani prosi rmsky nrod o pomoc a ani sa nikdy priei
poddanstvu pod ich nadvldou.
e on, Divitiacus, jedin z celho hdunskeho kmea ne-
pristal na to, aby prisahal alebo im dal svoje deti ako ruko-
jemnkov. Preto uiel od svojho kmea a priiel do Rma po-
prosi sent o pomoc, pretoe jeho jedinho neviae ani
prsaha ani rukojemnci.
Lene vazn Sekvani vraj obili ete horie ako premoen
Hdunci. Na ich zem sa osadil germnsky kr Ariovistus a
zabral tretinu sekvanskho zemia, ktor je najlepie z celej
Galie. Teraz iada, aby Sekvani ustpili z druhej tretiny, lebo
pred niekokmi mesiacmi prilo k nemu dvadsatyritisc lud z
kmea Harudov, pre ktorch sa had miesto na osdlenie.
Takto vraj o niekoko rokov vetci bud vyhnan z zemia Galie
a vetci Germni prejd cez Rn. Lebo nemono prirovna ani
germnsku pdu ku galskej, ani germnsky spsob ivota ku
galskmu.
Od tch ias, o raz Ariovistus zvazil v boji nad galskm
vojskom pri Magetobrige, vldne vraj pyne a ukrutne, za ru-
kojemnkov si iada len deti zo achtickch rodn a dva ich
velijako mui, ak sa dao nesprav poda jeho pokynu a vle.
Je to surov, prchk a zaslepen lovek, ktorho tyransk
vlda je u neznesiten. Ak dajako nepome Caesar a rmsky
nrod, vetci Galovia bud musie urobi to ist, o urobili
Helvania: vysahova sa, hada si in trval bydlisko, in
sdla aleko od Germnov, a sksi astie, nech sa u rob
okovek.
Ak sa toto vyzrad Ariovistovi, bezpochyby d vraj hrozne,
ba a na smr mui vetkch rukojemnkov, ktor s uho. Len
Caesar svojou autoritou a autoritou svojho vojska alebo
nedvnym vazstvom alebo slvou rmskeho nroda me za-
brni, aby u neprechdzalo vie mnostvo Germnov cez

18
Rn, a len on me obrni cel Galiu pred krivdou zo strany
Ariovista.
32. Po tejto Divitiacovej rei vetci prtomn zaali s vekm
nrekom prosi Caesara o pomoc.
No Caesar si hned vimol, e spomedzi vetkch iba
Sekvani nerobia ni takho, o robili ostatn, ale e smutne so
zvesenou hlavou sa dvaj na zem. Zaudoval sa a optal sa
ich na prinu. Sekvani ni neodpovedali, ale rovnako smutn
calej uali. Ke sa ich viac rz optal a nemohol z nich dosta
ani len slovo, prehovoril za nich zasa hdunsky
Divitiacus:
Osud Sekvanov je vraj o to biednej a hor ako osud ostat-
nch, e sa oni jedin nemaj smelos ani potajomky vyalo-
va, ani prosi o pomoc, a e sa tak boja ukrutnosti nepr-
tomnho Ariovista, ako keby bol prtomn. Ostatn maj
monos utiec, ale Sekvani, pretoe si pustili na svoje zemie
Ariovista, ktor m v moci vetky ich mest, musia zna
vetky formy mlania.
33. Po tchto zprvach o situcii Caesar povzbudil Galov a
sbil im, e sa o to postar. Vraj naozaj dfa, e vzhadom na
jeho, Caesarovu, dobr slubu a vplyv Ariovistus prestane na
nich pcha krivdy. Potom ich prepustil.
Poda toho, o sa prve dozvedel, mnoho vec ho nabdalo k
tomu, aby si problm dobre premyslel a zaal ho riei. A to
predovetkm preto, lebo videl, e Hdunci, ktorch rmsky
sent asto nazval pokrvnmi bratmi, s v otrockom poddan-
stve Germnov, a pretoe vedel, e ich rukojemnci s u Ario-
vista a u Sekvanov, o pri takej vekej moci rmskeho nroda
pokladal za najviu hanbu pre seba i pre rmsky tt.
alej Caesar videl, e je pre rmsky nrod nebezpen, ak si
Germni pomaly na vykaj prechdza cez Rn a ak ich pri-
chdza vek mnostvo do Galie. Myslel si, e sa tak div bar-
bari nezdria, aby po obsaden celej Galie neurobili vpad do
provincie a odtia nezamierili do Itlie, ako to kedysi spravili
Cimbrovia a Teutni, najm ke Sekvansko oddeuje od naej
provincie iba Rodan. Bol toho nzoru, e sa mus m prv
zakroi proti takej invzii. A potom sm Ariovistus u tak
spynel a stal sa tak bezoiv, e sa to u ned alej zna.
34. Preto sa Caesar rozhodol posla k Ariovistovi poslov s
poiadavkou, aby uprostred medzi nimi obidvoma vybral ne-
jak miesto vhodn na rozhovor. Chcel by vraj s nm prero-

19
kova tak problm tkajci sa ttu, ako aj veci vemi dleit
pre obidvoch.
Tomu posolstvu Ariovistus odpovedal:
Keby sm voao potreboval od Caesara, e by u bol k ne-
mu priiel. Ak voao on chce, e sa jemu patr prs k nemu.
Okrem toho e si ani netrfa prs bez vojska do tch konn
Galie, ktor m v moci Caesar, ani e neme stiahnu vojsko
na jedno miesto bez vemi namhavej prepravy. A potom e sa
mu zd udn, o had Caesar a i rmsky nrod vbec v jeho
Galii, nad ktorou zvazil vo vojne.
35. Po tejto odpovedi Caesar znova poslal k nemu poslov s
tmto odkazom:
Pretoe sa Ariovistus za tak prejav priazne jeho i rmskeho
nroda, e ho rmsky sent za jeho konzultu nazval krom a
svojm priateom, takto odvauje jemu i rmskemu nrodu, e
nechce vyhovie jeho pozvaniu na rozhovor a nepoklad za
potrebn prerokova a hlbie pozna vec spolonho zujmu,
predklad mu tieto poiadavky:
1. aby u neprevdzal alie hfy ud cez Rn do Galie;
2. aby Hduncom vrtil rukojemnkov a dovolil Sekvanom,
aby s jeho shlasom smeli vrti Hduncom rukojemnkov, o
od nich dostali;
3. aby nepchal krivdu na Hduncoch a nezanal s nimi
vojnu, ani s ich spojencami.
Ak to spln, Caesar a rmsky nrod bud i s nm v stlej
zhode a priatestve. Ak tieto poiadavky odmietne, Caesar ne-
zabudne na krivdy, spchan na Hduncoch. Lebo rmsky
sent za konzultu Marca Messalu a Marca Pisna prijal
uznesenie, aby kad sprvca provincie Galie brnil Hdun-
cov a ostatnch priateov rmskeho nroda, pokia to bude v
zujme republiky.
36. Na to Ariovistus odpovedal:
Poda vojnovho prva vaz vraj vldne nad premoenm,
ako sa mu pi. Aj zvykom rmskeho nroda je vldnu nad
premoenmi nie poda predpisu inho nroda, ale poda vlast-
nho uvenia. Ak sm nepredpisuje rmskemu nrodu, ako
m pouva svoje prvo, nem mu zasa rmsky nrod brni v
jeho prve.
Hdunci sa stali jeho poplatnkmi preto, lebo ich v boji
premohol, ke sa poksil o vojnov astie. Caesar mu rob
vek krivdu tm, e mu zniuje dchodky. Hduncom ruko-

20
jemnkov nevrti a nezane vojnu proti nim, ani proti ich spo-
jencom, ak bud zachovva podmienky mierovej zmluvy a
kadorone mu bud plati poplatky. Ak to neurobia, vbec ni
im nepome bratsk vzah rmskeho nroda.
Pokia ide o Caesarovo vyhlsenie, e sa pomst za krivdy na
Hduncoch, pripomna, e ete nik nebojoval s Ariovistom bez
vlastnej zhuby. Nech teda Caesar prde, ak sa mu pi. Vak
sa presved, o zmu svojou udatnosou doteraz
nepremoen a v zbrani vborne vycvien Germni, ktor u
trns rokov nespali pod strechou.
37. Prve vtedy, ke Caesarovi hlsili tento odkaz, prich-
dzali k nemu poslovia aj od Hduncov aj od Treverov.
Hdunci prichdzali sa ponosova, e Harudovia, nedvno
prevezen do Galie, pustoia ich zemie. Nemohli si vykpi
pokoj od Ariovista ani tm, e mu dali rukojemnkov. Treveri
mu zasa prichdzali oznmi, e na brehu Rna sa utborili
Svbi zo sto okresov, ktor sa usiluj prejs cez Rn. Ved ich
bratia Nasua a Cimberius.
Caesara tto zves vemi znepokojila. Bol tej mienky, e sa
mus poponha, aby sa neskorie nezhorila monos odporu,
ke sa nov skupina Svbov spoj so starmi Ariovistovmi
sbormi. Preto sa o najchytrejie postaral o zsobovanie a
dlhmi pochodmi zamieril k Ariovistovi.
38. Po troch doch cesty Caesar sa dozvedel, e Ariovistus
s celm svojm vojskom rchle tiahne na Vezoncin, najvie
sekvansk mesto, aby ho obsadil, a e u postpil od svojho
zemia na tri dni cesty.
Caesar si hne uvedomil, e mus urobi vetko, aby mu v
tom zabrnil. V meste toti bolo vemi vek mnostvo
vetkch vojnovch prostriedkov a prirodzen poloha ho tak
chrnila, e umoovala vek preahovanie vojny. Rieka Du-
bis, ktor akoby mala tok vyznaen kruidlom, obtek skoro
cel mesto. Ostatn priestor, nie dlh ako essto stp, kade
rieka neteie, zaber vysok vrch, take jeho ptie sa na obi-
dvoch stranch dotka brehu rieky. Sem Caesar zamieril dlh-
mi nonmi i dennmi pochodmi, obsadil mesto a umiestil tam
posdku.
39. Medzitm o Caesar vykval niekoko dn pri Vezon-
cine kvli zsobovaniu a doprave, celho vojska sa zrazu
zmocnil vek strach a nezvyajne ho rozruil. Tento stav za-
vinilo vypytovanie sa naich vojakov a rei Galov i kupcov,

21
ktor tvrdili, e Germni s strane vysok, neuveritene bo-
jovn a vborne vycvien v zbrani; vraveli, e neraz nemohli
znies ani len pohad na nich a ich prenikav oi, ke sa s nimi
stretli.
Tento strach sa zaal ri od vojenskch tribnou, prefektov
a ostatnch, o z priateskej oddanosti li s Caesarom z Rma
a sem, ale ete nemali vek vojensk sksenos. Preto prosili
Caesara, aby im dovolil vzdiali sa, priom kad uvdzal in
prinu, preo mus ods. Poniektor zasa ostvali z hanby, aby
ich neupodozrievali zo strachu. No nevedeli ho utaji a zave
ani sa zdra slz. Utiahli sa do stanov a nariekali nad svojm
osudom, alebo so svojimi najblimi priatemi bedkali nad
spolonm nebezpeenstvom. Veobecne po celom tbore sa
psali zvety.
Ich ustraen rei zaali pomaly vplva aj na obyajnch
vojakov, centurinov a veliteov jazdy, ktor u boli vemi
sksen vojaci. T, o chceli, aby ich pokladali za menej bo-
jazlivch, vraveli, e sa neboja nepriatea, ale e maj strach z
zkych ciest a rozsiahlych hr, ktor sa rozprestieraj medzi
nimi a Ariovistom, alebo z akost, ktor bud s dovanm
zsob. Ba podaktor u Caesarovi hlsili, e vojaci zo strachu
odopr poslunos a e sa nepohn z miesta, ke vyd rozkaz
ods z tbora a da sa na pochod.
40. Ke to Caesar spozoroval, zvolal vojensk radu. Prizval
na u centurinov vetkch stotn a vetkch poriadne vy-
hreil.
Ako prv vec im vytal, e si osobuj prvo stara sa a
rozma, ktorm smerom alebo za akm cieom sa maj
ubera.
Ariovistus, pokraoval Caesar, vemi zatil po priatestve
rmskeho nroda za jeho, Caesarovho, konzultu. Preo by si
mal niekto myslie, e Ariovistus teraz tak nerozvne odstpi
od svojej povinnosti? Je vraj aspo o tom presveden, e
Ariovistus neodmietne priatestvo ani s nm, ani s rmskym
nrodom, ke pochop jeho poiadavky a pozn oprvnenos
jeho podmienok. A ak im v zrivej ialenosti predsa vypovie
vojnu, oho sa maj b? Preo by mali zfa i u nad
vlastnou udatnosou alebo nad jeho, Caesarovou, vojvod
covskou obozretnosou?
Ako sa nai otcovia pamtaj, u tu bolo nebezpeenstvo zo
strany podobnho nepriatela, ke Gaius Marius porazil Cimbrov

22
a Teutnov, a vojsko si vyslilo prve tak vek chvlu ako
sm hlavn velite. A bolo to tak aj nedvno v Itlii, ke sa
vzbrili otroci, ktorm predsa len trochu pomhal vojensk
vcvik a disciplna, o sa nauili od ns. I poda tohto prpadu
mono posdi, koko dobra m v sebe vytrvalos, lebo
nakoniec Rimania zvazili nad tmito riadne vyzbrojenmi a aj
vaziacimi vzbrencami, ktorch sa sprvoti, ke boli zle
vyzbrojen, bez priny bli. A napokon toto s t ist, s ktormi
sa Helvania asto stretli v boji nielen na svojom, ale aj na ich
zem a zvyajne ich premohli; no a Helvania sa predsa
nemohli vyrovna nmu vojsku.
Ak niektorch ak porka a tek Galov, t pri pozornom
skman veci sami prdu na skuton prinu: Galovia u boli
vysilen preahovanm vojny, lebo Ariovistus sa mnoho
mesiacov nepohol z tbora a z moiarov a nedval monos k
boju. A ke si Galovia mysleli, e z boja u ni nebude a rozili
sa, tu ich Ariovistus zrazu napadol a takto zvazil nad nimi
skr vtipnm skokom ako udatnosou. Lene ani sm
Ariovistus nedfal, e sa nae vojsk daj chyti na tak
skok, ktor bolo mon s spechom poui proti nesksenm
barbarom.
T, o zakrvaj strach pred nepriateom vhovorkou na z-
sobovanie a e sa boja zkych ciest, sprvaj sa bezoivo, lebo
to vyzer tak, akoby u nedverovali svedomitosti hlavnho
velitea a chceli mu predpisova. To je predsa jeho staros.
Sekvani, Leukovia a Lingni u dodvaj zboie. Aj na poliach
u zboie dozrelo. O ceste sa oskoro sami presvedia.
A o sa toho tka, e mu vraj odopr poslunos a nedaj
sa na pochod, z toho si ni nerob. Ve vie, e vojsko odoprelo
poslunos iba takm veliteom, ktor nemali astie a zle viedli
vojnu, alebo ktorm sa prilo na nejak ohavnos a usvedili
ich z chamtivosti. O jeho statonosti sved jeho doteraj ivot
a o jeho ast zasa vojna s Helvanmi.
A preto vraj urob hne teraz, o pvodne chcel odloi na
neskor as, a ete dnes v noci o tvrtej stri sa pohne z
tbora, aby sa mohol o najskr presvedi, i u nich viac
zavi zmysel pre es a povinnos a i strach. A okrem toho,
ak ho nik nebude nasledova, e i tak pjde so samou desiatou
lgiou, o ktorej nepochybuje a ktor mu bude telesnou
strou. Tto lgiu mal Caesar vemi rd a pre jej udatnos sa
na u najviac spoliehal.

23
41. Po tejto rei sa napodiv zmenila nlada vetkch a za-
vldlo vemi iv nadenie a odhodlanie bojova.
Prv sa poakovala Caesarovi stami svojich vojenskch
tribnov desiata lgia za to, e sa o nej najlepie vyslovil, a
ubezpeila ho, e je naozaj pripraven do boja.
Potom aj ostatn lgie sa dohodli s vojenskmi tribnmi a
centurinmi najvyej hodnosti, aby sa Caesarovi osprave-
dlnili: vraj nikdy ani nezavhali, ani sa nebli a ani si ne-
mysleli, e rozhodovanie o veden vojny patr im, ale e je to
vec hlavnho velitea.
Caesar prijal ich ospravedlnenie. Ke Divitiacus, ktormu
Caesar spomedzi Galov najviac dveroval, naiel tak cestu,
aby po nej mohol vies vojsko otvorenmi miestami okukou
viac ako pdesiat m, medzi treou a iestou hodinou rno,
ako u bol povedal, dal sa na pochod. Bez preruenia pochodu
sa na siedmy de dozvedel od vzvednch hliadok, e
Ariovistovo vojsko je od naich vojakov vzdialen dvadsatyri
m.
42. Dozvediac sa o Caesarovom prchode, Ariovistus poslal
k nemu poslov: Pokia ide o rozhovor, o ktor Caesar u bol
poiadal, e sa teraz z jeho strany me uskutoni, ke
Caesar priiel bliie a ke si aj on, Ariovistus, mysl, e to
me urobi bez vlastnho nebezpeenstva.
Caesar neodmietol tto ponuku a u sa nazdval, e Ario-
vistus prichdza k zdravmu rozumu, ke teraz sm od seba
nka, o predtm rozhodne zamietol, ke ho o to iadal
Caesar. Zanal naozaj dfa, e Ariovistus prestane by
nestupn, len o bliie pozn jeho poiadavky, a to u aj s
ohadom na prejav takej vekej priazne, ktor mu preukzal
Caesar i rmsky nrod.
Na rozhovor uril piaty de od toho da. .Medzitm asto
chodili poslovia z jednej i z druhej strany. Ariovistus si poloil
poiadavku, aby si Caesar nedoviedol na rozhovor ani jednho
peiaka. Vraj sa boj, e ho Caesar stivo obki. Nech obi-
dvaja prdu s jazdou. Inak e neprde.
Caesar nechcel, aby sa rozhovor neuskutonil pre nejak
zmienku, ale tie sa neopovil zveri svoju bezpenos gal-
skej jazde. Preto uznal za najvhodnejie vzia galskm jazd-
com vetky kone a na ne posadi radovch vojakov desiatej
lgie, ktorej najviac dveroval, aby mal o najspoahlivejiu
ochranu v prpade potreby. Ke sa to robilo, ktorsi vojak

24
desiatej lgie celkom vtipne podotkol, e Caesar rob teraz ete
viac, ako sbil. Sbil predsa, e desiatu lgiu si vezme ako
telesn str, a teraz e ju povyuje do jazdeckho stavu.
43. Bola tam rozsiahla rovina a na nej dos vek zemit
vtek. Toto miesto bolo skoro rovnako aleko od Ariovistovho
i Caesarovho tbora. Ta prili na rozhovor, ako sa boli dohodli.
Caesar svoju lgiu, ktor prila na kooch, postavil dvesto
dvojkrokov od vka. Aj Ariovistovi jazdci zastali v rovnakej
vzdialenosti. Ariovistus poiadal, aby sa zhovrali na kooch a
aby si kad priviedol na rozhovor po desa jazdcov.
Len o ta prili, Caesar hne na zaiatku svojej rei pri-
pomenul prejavy priazne, ktor mu preukzal on i rmsky
nrod tm, e ho rmsky sent nazval krom i priateom a e
mu poslal vemi mnoho darov. Vysvetoval mu, e sa to
doteraz mlokomu stalo a e sa to dva iba za mimoriadne
osobn sluby. On vak e dostal to vyznamenanie len vaka
priazni a vekodunosti Caesara a rmskeho sentu, pretoe
sm, Ariovistus, nemal ani prvo ani oprvnen prinu, aby sa
o to uchdzal.
alej mu Caesar vysvetoval, ak star a oprvnen priny
priatestva spjaj Rimanov a Hduncov, ak, koko rz i ak
estn uznesenie prijal rmsky sent v ich zujme, a o tom,
ako Hdunci vdy mali vedce miesto v celej Galii ete prv,
km sa zaali zaujma o priatestvo s nami. Rmsky nrod m
u tak zvyk, e si praje, aby jeho spojenci a priatelia nielen
ni nestrcali z toho, o maj, ale aby sa zvoval ich vplyv,
venos a es. Ktoe by mohol strpie, aby sa im bralo to, o
si doniesli do priatestva s rmskym nrodom?
Potom mu Caesar predloil tie ist poiadavky, ktor mu
odkzal po posloch: aby nezanal vojnu ani s Hduncami, ani
s ich spojencami; aby vrtil rukojemnkov; aby aspo alm
Germnom u nedovolil prejs cez Rn, ak neme ani iastku
z nich posla domov.
44. Ariovistus len strune odpovedal na Caesarove poia-
davky. Zato obrne vychvlil svoje prednosti.
Povedal, e neprekroil Rn z vlastnej vle, ale e ho prosili
a volali Galovia. Z domu a od prbuznch odchdzal s vekou
ndejou na vek odmeny. Osadil sa v Galii na miestach, ktor
mu odstpili sami Galovia, a ich rukojemnkov dostal tie dob-
rovone. Da, ktor vazi vdy predpisovali premoenm, be-
rie od nich poda vojnovho prva. Nie on napadol Galov, ale

25
Galovia jeho: ve ho prili oblieha vetky galsk kmene a ut-
borili sa oproti nemu. Vetky tie vojsk na hlavu porazil v
jedinom boji. Ak to chc sksi ete raz, je ochotn ete raz
pusti sa s nimi do rozhodnho boja. Ale ak chc ma pokoj, je
nespravodliv odopiera mu da, ktor mu doteraz dobrovone
platili.
Priatestvo rmskeho nroda m mu by na ozdobu a ochra-
nu, a nie na kodu. Preto vlastne prejavil o zujem. Ak sa
zkrokom rmskeho nroda m odpusti da a zni poet jeho
poddanch, v tom prpade e sa prve tak rd zriekne
priatestva s rmskym nrodom, ako rd prejavil o zujem.
Pokia ide o vitku, e prevdza vea Germnov do Galie,
rob to na svoju ochranu, a nie preto, aby napadol Galiu.
Dkazom toho je skutonos, e do Galie priiel a potom, ke
ho o to poprosili, a e neviedol ton, ale obrann vojnu.
Do Galie priiel prv ako rmsky nrod. Vojsko rmskeho
nroda nikdy predtm nevykroilo z zemia provincie Galie. o
vlastne Caesar chce? Preo prichdza do Ariovistovej davy?
Tto Galia e je jeho provinciou prve tak, ako zasa tamt
Galia, Narbonsk, je naou provinciou. Ako by nebolo sprvne
jemu robi stupky, keby toil na nae zemie, tak isto sme
vraj nespravodliv aj my, ke mu ruivo zasahujeme do jeho
prva.
A o sa tka Caesarovej pripomienky, e sent nazval
Hduncov bratmi, nie je vraj tak nevzdelan ani tak
neinformovan o pomeroch, aby nevedel, e ani Hdunci
nepomohli Rimanom v poslednej vojne s Alobrogmi a e ani
Hduncom nepomohol rmsky nrod v sporoch, o mali
naposledy s nm a so Sekvanmi.
A preto vraj mus ma podozrenie, e Caesar sa len vyho-
vra na priatestvo s Hduncami a e vojskom v Galii chce
znii Ariovista. Ak teda Caesar neodde a neodvedie svoje
vojsko z tchto konn, bude v om vidie nie priatea, ale ne-
priatea. Ak zabije Caesara, zavda sa vraj mnohm popred-
nm achticom rmskeho nroda. Dozvedel sa to od ich po-
slov. Priaze a priatestvo vetkch tch si me kpi za
Caesarovu smr. No ak Caesar odde a prenech mu neobme-
dzen panstvo nad Galiou, e sa mu za to naozaj znamenite
odmen a e mu vazne vybojuje vetky vojny, ktor chce
vies, a to bez akejkovek Caesarovej nmahy a osobnho ne-
bezpeenstva.

26
45. Caesar obrne rozviedol, preo neme ustpi v tej
veci: Ani jeho zvyk, ani zvyk rmskeho nroda nedovouje
opusti spojencov, ktor si zskali vek zsluhy; nestotouje
sa s nzorom, e Galia skr patr Ariovistovi ako rmskemu
nrodu. Quintus Fabius Maximus vo vojne premohol Arvernov
a Rutenov, ale rmsky nrod im odpustil a ani z nich neurobil
provinciu, ani im neuloil plati da. Ak sa teda pri rozhodovan
maj bra do vahy najstarie asy, vlda rmskeho nroda v
Galii je najoprvnenejia. Ak sa m repektova uznesenie
sentu, potom Galia mus by slobodn, lebo sent chcel, aby
sa drala svojich zkonov, hoci prehrala vojnu.
46. Medzitm o sa o tomto rokovalo, Caesar dostal hlse-
nie, e Ariovistovi jazdci sa oraz vmi pribliuj k vku,
pribehvaj na kooch k naim a hdu do naich kamene a
strely. Caesar hne preruil rozhovor, stiahol sa k svojim a
prikzal im, aby nestrieali nazad na nepriateov. Lebo hoci
videl, e by vybran lgia bojovala s Ariovistovou jazdou bez
akhokovek nebezpeenstva, jednako si myslel, e netreba
zana boj, aby sa po porke nepriateov nemohlo poveda,
e ich v ase rozhovoru zradne zaskoil. Ke sa roznieslo
medzi vojakmi, s akou bezoivosou Ariovistus na rozhovore
zakzal Rimanom prstup do celej Galie, ako jeho jazdci toili
na naich vojakov a e to potom preruilo rozhovor, zavldlo
vo vojsku ete vie nadenie a ete via chu do boja.
47. O dva dni Ariovistus poslal k Caesarovi poslov s odka-
zom, e by rd s nm ete prerokoval otzky, o ktorch u
zaali rokova, ale rokovanie nedokonili. Nech ete raz ur
de na rozhovor, alebo ak mu to nevyhovuje, nech k nemu
pole niektorho zo svojich legtov.
Caesar teraz nevidel prinu s na rozhovor, a to tm
menej, e de predtm Germni sa nemohli zdra, aby
nehdzali strely do naich vojakov. Myslel si, e by svojho
legta posielal k nemu s vekm nebezpeenstvom a vydval
by ho divm uom na milos a nemilos. Za najvhodnejie
uznal posla k Ariovistovi Gaia Valria Procilla, syna Gaia
Valria Cabura, vemi udatnho a vzdelanho mladho
loveka, ktorho otcovi daroval obianske prvo Gaius Valerius
Flaccus. Caesar ho vybral jednak pre spoahlivos a jednak pre
znalos galskho jazyka, ktor Ariovistus u plynn ovldal,
kede sa u dlho zdroval v Galii, a pretoe Germni nemali
prinu previni sa proti nemu. S nm poslal aj Marca Metia,

27
ktor bval Ariovistovm hosom. Prikzal im, aby si dobre
vimli, o bude rozprva Ariovistus, a aby mu po nvrate o
tom zreferovali. Ked ich Ariovistus zazrel pri sebe v tbore, v
prtomnosti svojho vojska zvolal: Preo k nemu prichdzaj? i
vari na vzvedy? Ked chceli prehovori, nepripustil ich k slovu
a dal ich uvzni.
48. Ariovistus sa ete toho istho da pohol dalej a osadil
sa na pt vrchu es m od Caesarovho tbora. Na druh de
previedol svoje vojsko popri Caesarovom tbore a utboril sa
dve mle za nm s tm myslom, aby Caesarovi zamedzil
prsun zboia a inch potrieb, ktor sa dovali z zemia
Sekvanov a Hduncov.
Od toho da za celch nasledujcich p dn Caesar vyv-
dzal svoje vojensk sbory pred tbor a dral ich tam v bojovej
pohotovosti, aby Ariovistovi nechbala monos, keby mal chu
bojova. Ale Ariovistus cel as dral peiakov v tbore a
kad de sa pal iba do jazdeckho boja.
Spsob boja, v ktorom sa Germni vycviili, vyzeral takto:
Bolo estisc jazdcov a prve toko vemi rchlych a vemi
udatnch peiakov, spomedzi ktorch si kad jazdec vybral
jednho na svoju ochranu. S tmito sa jazdci pohybovali v boji
a k nim sa uchyovali. Ak ilo niekde do tuhieho, peiaci chyt-
ro beali ta. Ak niektor jazdec utrpel vnejie zranenie a pa-
dol z koa, u boli okolo neho. Ak bolo treba niekde alej
postpi alebo sa rchlejie stiahnu nazad, tto peiaci boli tak
vycvien v rchlosti, e staili bea veda koni, driac sa ich
za hrivy.
49. Caesar bol presveden, e Ariovistus sa nroky dr
v tbore. Preto aby sa mu alej neznemooval prsun, vybral
vhodn miesto pre tbor vo vzdialenosti asi essto dvojkrokov
za miestom, kde sa usadili Germni, a preiel ta v trojnsob-
nom bojovom ku. Prvmu a druhmu ku rozkzal osta v
bojovej pohotovosti a tretiemu opevni tbor.
Toto miesto, ako u bolo spomenut, bolo vzdialen asi
essto dvojkrokov od nepriatea. Ariovistus ta vyslal asi est-
nstisc do boja pripravench chlapov s celou jazdou, aby toto
mnostvo vojska zastraovalo naich a znemoovalo im
opevni tbor. No pri tom vetkom Caesar, ako u bol prv
rozhodol, rozkzal dvom kom odra nepriatea a tretiemu
dokoni vstavbu tbora. V opevnenom tbore nechal dve
lgie a iastku pomocnch sborov; ostatn tyri lgie zaviedol

28
nazad do vieho tbora.
50. Nasledujci de Caesar ako zvyajne vyviedol z obi-
dvoch tborov svoje vojsko. V malej vzdialenosti pred vm
tborom zriadil k a dal nepriateovi prleitos k boju. Len o
sa presvedil, e nepriate ani teraz nemieni bojova, okolo
obeda zaviedol vojsko nazad do tbora. A vtedy vyslal Ario-
vistus iastku svojho vojska oblieha n men tbor. Z obi-
dvoch strn sa tuho bojovalo a do veera. Obidve strany mali
vek straty. Pri zpade slnka Ariovistus zaviedol svoje vojsko
nazad do tbora.
Ke sa Caesar vypytoval zajatcov, preo sa Ariovistus
nepa do rozhodujceho boja, dozvedel sa, e u Germnov
je vraj tak zvyk, e matky rodn poda vsledku losovania a
vetenia vyhlasuj, i je hodno da sa do boja a i nie; tvrdia
vraj, e Germnom nie je sden zvazi, ak sa pustia do
rozhodujceho boja pred mesanm novom.
51. Na druh de Caesar nechal obidvom tborom
na ochranu tak posdku, ak uznal za dostaton. Vetko po-
mocn vojsko postavil pred men tbor nepriateom na oi,
aby naoko pouil pomocn vojsko, lebo mal menie mnostvo
legionrov v porovnan s potom nepriateov. Sm potom dal
nastpi vojsko do trojnsobnho ku a postpil a k nepria-
teskmu tboru.
A vtedy Germni museli vyviez z tbora svoje vojsko a ro-
zostavili ho v rovnakch vzdialenostiach poda kmeov, a to:
Harudov, Markomanov, Tribokov, Vanginov, Nemetov, Sedu-
ziov a Svbov. Cel svoj k obkolesili vozkmi a vozmi, aby nik
nemal monos utiec. Ta naloili eny, ktor so zopnutmi
rukami plaky prosili odchdzajcich do boja, aby ich nevyd-
vali Rimanom do otroctva.
52. Caesar pridelil velenie jednotlivch lgi jednotlivm
legtom a kvestorovi, aby si navzjom boli svedkami vlastnej
udatnosti. Sm zaal boj na pravom krdle, lebo hne zbadal,
e t skupina nepriateov je najslabia.
Nai na dan znamenie tak ostro zatoili na nepriateov a
nepriatelia tak zrazu a chytro vybehli oproti naim, e nebolo
kedy vyhodi kopije na nepriateov. Kopije sa odhodili a hne
sa zaalo bojova memi zblzka. Lene Germni poda svojho
zvyku chytro utvorili falangu a zachytili toky meov. Viacer
nai vojaci povyskakovali na falangu, rukami vytrhvali tty a
zhora ali do nepriateskch vojakov.

29
Ke nepriatesk k bol na avom krdle porazen a zahna-
n na tek, nepriatelia na pravom krdle svojou presilou
prudko dorali na n k. To zbadal velite jazdy Publius
Crassus Mlad, lebo mal lep prehad ako t, o boli v boji, a
poslal naim vojakom v tiesni na pomoc tret k.
53. Takto sa boj obnovil. Vetci nepriatelia sa dali na tek
a neprestali uteka, km nedobehli k rieke Rnu, vzdialenej od
bojiska asi pdesiat m. Tam len vemi mlo z nich sa
poksilo preplva, spoliehajc sa ete na vlastn sily, alebo sa
zachrnilo na lnoch, o tam nali.
Medzi tmi, o sa zachrnili, bol aj Ariovistus. Nhodou
naiel k brehu priviazan loku a uiel na nej. Vetkch
ostatnch nai jazdci dohonili a pobili. Ariovistus mal dve eny,
jednu Svbku, ktor si doviedol z domu, a druh z Norika,
sestru kra Voccina, s ktorou sa oenil v Galii, kde mu ju
poslal jej brat. Obidve zahynuli na tomto teku. Mal dve dcry.
Jednu z nich zabili a druh zajali.
Gaius Valerius Procillus, ke ho na tom seku strcovia
vliekli sputnanho troma reazami, nhodou natrail na samho
Caesara, ako s jazdou prenasledoval nepriateov. Toto stret-
nutie Caesara nemenej poteilo ako samotn vazstvo, pre-
toe videl pri sebe najestnejieho loveka z provincie Galie,
svojho dvernho priatea a hosa, ktor sa vyslobodil z rk
nepriateov, a osud nedovolil, aby jeho smr natrbila
Caesarovu prevek rados z vazstva. Procillus rozprval, e
sa v jeho prtomnosti tri razy o om losovalo, i ho maj hne
upli, alebo ho ete necha na inokedy. Len vaka
priaznivmu rebu je vraj iv a zdrav. Nali aj Marca Metia a
doviedli ho k Caesarovi.
54. Ke zves o tejto bitke prenikla za Rn, Svbi, ktor u
prv preli k brehom Rna, zaali sa vraca domov. Ubiovia,
bvajci pri Rne, vidiac ich hrozn strach, pustili sa za nimi a
pobili ich vek mnostvo.
Takto Caesar za jedno leto spene dokonil dve vek
vojny a vojsko zaviedol do zimnho tbora do Sekvanska ete
o nieo vaie, ako si to iadal ron as. Labiena ustanovil za
velitea zimnho tbora. Sm sa pobral do Predalpskej Galie
kona krajsk sdy.

30
DRUH KNIHA

VOJNA S BELGAMI

1. Ke bol Caesar v Predalpskej Galii, ako sme u uviedli, z


astch chrov, ktor sa dostvali a k nemu, i z Labienovho
listu sa dozvedel, e vetci Belgovia, ktor ako sme u po-
vedali zaberaj tretinu Galie, chystaj sprisahanie proti
rmskemu nrodu a e si ako zruku dvaj rukojemnkov.
Toto s vraj priny ich sprisahania:
a) Belgovia sa boja, e nae vojsko prde k nim, ke bude
hotov s celou keltskou Galiou.
b) Niektor Galovia ich huckaj, a to sasti tak, o u ne-
chceli ma dlhie Germnov v Galii a rovnako ako znali aj
prezimovanie a dlh pobyt vojska rmskeho nroda v Galii, a
sasti tak, o sa u z nestlosti a ahkomysenosti usilovali o
zmenu pomerov.
c) Niektor ich huckaj proti Rimanom aj preto, lebo ve-
moi a t, o si mali za o naja oldnierov, obyajne strhli na
seba krovsk moc, o sa im u aie dalo robi za naej
nadvldy.
2. Na tieto chry a Labienovu zprvu Caesar reagoval
tak, e v Predalpskej Galii zorganizoval ete dve nov lgie a
na zaiatku leta poslal s nimi legta Quinta Pedia do Zaalpskej
Galie. Sm priiel k vojsku, len o zaalo by dos krmu na
poli. Sennom a ostatnm Galom, susediacim s Belgami, dal za
lohu vyzvedie, o sa rob u Belgov, a oznmi mu to.
Vetci mu jednomysene ohlsili, e sa tam zbieraj
ozbrojen skupiny a vojsko sa sstreuje na jedno miesto.
Vtedy si Caesar jasne uvedomil, e sa u mus da na pochod
smerom k nim. Len o sa postaral o zsobovanie, vydal sa na
cestu s vojskom a asi o ptns dn sa dostal k belgickm
hraniciam.
3. Ke sa tam Caesar zjavil tak znezrady a rchlejie, ako
by sa kto nazdal, Rmovia, z Belgov najbli ku Galii, vyslali k
nemu poprednch obanov Iccia a Andocumboria, aby
Caesarovi vyhlsil, e sa so vetkm, o maj, dvaj pod
ochranu a moc rmskeho nroda. Oni e neshlasili s pona-
nm ostatnch Belgov, ani sa nespriahali proti rmskemu nro-

31
du; e s ochotn da mu rukojemnkov, vykonva jeho rozka-
zy, otvori mu svoje mest a podporova ho zbom a
ostatnmi potrebami.
Ostatn Belgovia do chlapa s vraj v brannej pohotovosti a
Germni, bvajci na belgickom brehu Rna, sa spojili s nimi.
Vetci s tak oduevnen, e sa Rmom nepodarilo odvrti od
shlasu s nimi ani Svesinov, hoci s to ich bratia a pokrvn
prbuzn, ktor sa riadia tm istm prvom i tmi istmi
zkonmi a maj s nimi spolon velitestvo v ase vojny i
spolon sprvu v ase pokoja.
4. Ke sa ich vypytoval, ktor a ak vek kmene s u v
zbrani a ak je ich vojensk sila, priiel na tieto skutonosti:
Belgovia s zva germnskeho pvodu. Kedysi v minulosti
preli cez Rn, osadili sa tam pre rodnos zeme a vyhnali
Galov, ktor tam bvali. Oni jedin, ako sa pamtaj nai ot-
covia, zabrnili vkroi na svoje zemie Teutnom a Cimbrom,
ktor spustoili cel Galiu. A preto spomienka na tieto hrdinsk
skutky ich napa vekou hrdosou a pchou na svoju vojensk
udatnos.
o sa tka ich potu, Rmovia vraveli, e maj vetko
pozisovan, pretoe sa prostrednctvom prbuzenskch
zvzkov podozvedali, koko vojakov sbil na t vojnu kad
kme na spolonom sneme Belgov.
Najvmi spomedzi nich vynikaj Belovaci, a to
udatnosou, vplyvom i potom obyvateov. Mu vystroji
stotisc vojakov. Prisbili, e z toho potu vyber
esdesiattisc, no za to si nrokuj hlavn velenie v celej
vojne.
Svesini s ich susedia a maj vemi rozsiahle a vemi
rodn polia. Ete aj my sa pamtme na ich kra Divitiaca,
najmocnejieho z celej Galie, ktor vldol aj nad vekou asou
tchto krajn aj nad Britniou. Teraz je tam krom Galba,
ktormu pre jeho spravodlivos a rozumnos so veobecnm
shlasom zveruj vedenie celej vojny. Maj dvans miest a
subuj pdesiattisc vojakov.
Prve toko vojakov subuj Nerviovia, bvajci najalej,
ktorch pokladaj medzi Belgami za najdivch. Atrebti
subuj ptnstisc, Ambini desatisc, Morni dvadsaptisc.
Menapiovia sedemtisc, Kaleti desatisc, Veliokasiovia a
Viromanduovia tie toko, Atuatuci devtnstisc. Kondruzi,
Eburni, Cerzi a Pemani, ktor sa spolonm menom volaj

32
Germni, mu vystroji asi tyridsatisc.
5. Caesar povzbudil Rmov, lskavo k nim prehovoril a
rozkzal im, aby priiel k nemu cel ich sent a aby mu dali za
rukojemnkov deti predstavench obce. Toto vetko vykonali
vemi presne.
Sm povzbudil a dkladne pouil hdunskeho Divitiaca,
ak vek vznam m pre rmsky tt i pre veobecn bezpe-
nos udra rozdvojen nepriatesk vojensk silu, aby nebolo
treba bojova naraz s tokou presilou. e sa to d dosiahnu,
ak Hdunci vpadn so svojm vojskom na zemie Belovakov a
zan pustoi ich polia. S tmito intrukciami ho prepustil.
Ke sa Caesar dozvedel od vopred vyslanch vzvednch
hliadok i od Rmov, e vetka brann moc Belgov sa zhroma-
dila na jedno miesto, e mieri k nemu a e nie je u aleko,
chytro previedol svoje vojsko cez rieku Axonu na konci zemia
Rmov a tam sa utboril. Takto postavenie chrnilo jeden bok
tbora brehmi rieky, zabezpeovalo mu chrbt pred nepriate-
mi a umoovalo bez nebezpeenstva dova k nemu potreby
od Rmov aj ostatnch kmeov. Cez rieku bol most. Postavil
na str a na druhej strane rieky nechal legta Quinta Tituria
Sabina so iestimi kohortami. Tbor rozkzal opevni nsypom
dvans stp vysokm a priekopou osemns stp hlbokou.
6. Rmske mesto Bibrax bolo od tohto tbora na osem m.
Belgovia ho zaali dobva vekm nporom hne z pochodu. V
ten de len horko ako odolalo.
Galovia i Belgovia maj rovnak spsob dobvania, a to
takto:
Najprv cel hradby obkolesia mnostvom vojakov a hne
odvadia zan hdza kamene na mr a tak ho zbavia obran-
cov. Potom pod ochranou strieky, utvorenej zo ttov, postu-
puj k mru a podkopvaj ho.
A to sa im vtedy ahko robilo. Lebo ke tok presila hdzala
kamene a strely, nik nemohol obst na mre. Ke noc
zastavila dobvanie, rmsky Iccius, najpoprednej achtic s
vemi vekm vplyvom doma, ktor bol vtedy veliteom mesta,
jeden z tch, o boli prili Caesara prosi o mier, poslal Cae-
sarovi zprvu, e u dlhie nevydr bez pomoci.
7. Caesar hne po polnoci poslal na pomoc obyvateom
mesta numidskch a krtskych lukostrelcov a balerskych
prakovnkov, priom za sprievodcov pouil tch istch, o prili
so zprvou od Iccia. Ich prchod dodal Rmom chuti do boja a

33
zvil ndej na obranu, no nepriateom sa pre t ist prinu
rozplynula ndej zmocni sa mesta. Preto u len krtky as
ostali pri meste, na nepoznanie spustoili polia Rmov, vyplili
vetky dediny a domy na okol, kde sa mohli dosta, a potom
so vetkm vojskom zamierili rovno k Caesarovmu tboru.
Tbor si spravili ani nie dve mle od jeho tbora. Ako bolo
vidie poda dymu a ohov, ich tbor bol irok vye osem m.
8. Caesara sprvoti odrdzala od rozhodujceho boja
poetn presila nepriateov i vborn mienka o ich udatnosti.
No jednako len de o de riskoval jazdeck boje, aby zistil
schopnosti nepriatea i smelos naich vojakov. A tam sa
presvedil, e nai veru nie s hor.
Pred tborom bolo prirodzenou polohou vhodn a sce
miesto na zriadenie bojovho ku. Lebo vtek, na ktorom bol
tbor, len pomaly vystupoval z roviny a na prednej strane
oproti nepriateovi sa roziroval iba toko, koko miesta po-
treboval k v bojovom postaven. Na obidvoch bokoch mal
strm svah, km na elnej strane sa mierne sklal a pomaly
prechdzal do roviny. Caesar dal na obidvoch bokoch vku
vykopa naprie priekopu asi tyristo dvojkrokov dlh a na
konci kadej priekopy postavil batu, kde umiestil samostrely,
aby nepriatelia pri tokej poetnej presile nemohli jeho bojov-
nkov zovrie z bokov, ke ich bude ma v bojovom ku.
Ke to bolo hotov, dve lgie z poslednch odvodov nechal
v tbore, aby ich bolo mon odvies na pomoc, keby niekde
bolo treba. Z ostatnch iestich lgi zostavil bojov k pred
tborom. Aj nepriate vyviedol svoje vojensk sbory z tbora a
zaujal bojov postavenie.
9. Medzi nam a nepriateskm vojskom bol nevek mo-
iar. Nepriatelia akali, e sa nai pustia ceze. Nai zasa stli
pripraven so zbraou v ruke napadn nepriateov, keby sa
pustili cez moiar s celm vstrojom. Medzitm sa medzi
dvoma kmi viedol len jazdeck boj. Ke sa ani jedna strnka
nemala k prechodu, Caesar zaviedol svojich vojakov nazad do
tbora, i ke jazdeck boj sa ukazoval priaznivej pre naich.
Nepriatelia hne z toho miesta zamierili k rieke Axone,
ktor, ako u bolo spomenut, tiekla za nam tborom. Vy-
hadali brody a poksili sa previes iastku vojakov, aby sa
poda monosti zmocnili baty, ktorej veliteom bol legt Quin-
tus Titurius, a strhli most. Keby sa im to nepodarilo, aby aspo
nivoili polia Rmov, ktor nm boli potrebn na vedenie

34
vojny, a aby naim znemoovali prsun.
10. Len o sa Caesar o tom dozvedel od Tituria, previedol
po moste cel jazdu a z ahkej pechoty Numianov, prakov-
nkov i lukostrelcov, a zamieril k nepriateom. Strhol sa tam
tuh boj. Nai vojaci napadli nepriateov v rieke, ke sa ne-
mohli brni, a vek poet z nich pobili. Ostatnch, o sa po-
kali vemi smelo prejs po mtvolch, odrazili mnostvom
striel. A tch, o ako prv naozaj preli, obkili jazdci a pobili
ich.
Nepriatelia sa takto presvedili, e sa sklamali v ndeji
vydoby mesto Bibrax i v ndeji prejs cez rieku Axonu. Videli
aj to, e nai vojaci sa nedaj vyprovokova na miesto, ktor
im je nepriaznivejie pre boj, a pomaly zaali pociova
nedostatok zsob. Preto zvolali vojensk radu a prijali uznese-
nie, e bude najlepie, ak sa kad vrti do vlasti a vetci pri-
spej pomocou tomu zemiu, na ktor Rimania najskr pri-
tiahnu s vojskom; alej, e sa maj do rozhodujceho boja
pa skr na vlastnom ako na cudzom zem a pouva
svoje domce zsoby. Okrem inho ich k tomu zveru priviedla
ete aj zprva, e Divitiacus sa s Hduncami bli k zemiu
Belovakov. Tch u potom ni nemohlo pohn k tomu, aby
ete pokali a neli na pomoc svojim krajanom.
11. Po takomto rozhodnut vyli v noci medzi deviatou ho-
dinou a polnocou z tbora s vekm lomozom a hurhaj om bez
uritho poriadku a bez velenia, priom kad chcel by na
pochode prv a m prv doma. Ich odchod' vyzeral ako tek.
Caesar sa o tom hne dozvedel od vyzvedaov. No bl sa
nstrah, lebo mu ete vdy nebolo dos jasn, preo odch-
dzaj, a preto radej dral v tbore pechotu i jazdu. A na
svitan, ke to potvrdili aj vzvedn hliadky, napred poslal cel
jazdu, aby pod velenm legtov Quinta Pedia a Lucia
Aurunculeia Cottu zdriavala zadn voj nepriateov. Titovi La-
bienovi nariadil, aby sa pobral hne za nimi s troma lgiami.
Tto napdali zadn skupiny nepriateov, prenasledovali ich
mnoho m a vek mnostvo ich pobili. Km nepriatesk vojaci
zo zadnho voja, ktorch nai dohonili, sa zastavovali a udatn
odporovali toku naich vojakov, zatia t, o boli napredku,
zakadm ako pouli za sebou krik bojujcich, vetci
povyskakovali z radov a hadali ochranu v teku, pretoe si
mysleli, e s aleko od nebezpeenstva, a nedrala ich spolu
ani nevyhnutnos, ani velenie. Takto nai bez vlastnho

35
nebezpeenstva zabili toko nepriateov, o sa len dalo za
jeden de. A pri zpade slnka prestali prenasledova
nepriateov a vrtili sa poda rozkazu do tbora.
12. Na druh de, prv ako by sa nepriatelia spamtali z
hroznho teku, Caesar doviedol svoje vojsko na zemie
Svesinov, ktor bojovali najbliie k Rmom, a zamieril ete k
ich mestu Noviodnu, hoci sa v ten de u mnoho
pochodovalo. Poksil sa ho vydoby ete hne po prchode,
pretoe sa dopoul, e je bez obrancov. No nepodarilo sa mu
ho vydoby pre rku priekopy a vku ochrannho mru, i ke
obrancov bolo nevea. Preto po opevnen tbora zaal k mestu
posunova ochrann strieky a pripravova veci potrebn na
obliehanie.
Medzitm najbliej noci sa poschdzali do mesta cel hfy
Svesinov, o boli na teku. Caesarovi vojaci chytro prisunuli k
mestu strieky, urobili nsyp a postavili vee. Vekos
obliehacch prc, ktor Galovia predtm ete ani nevideli, ani o
nich nepouli, a rchlos Rimanov pri nich tak ich prekvapila,
e poslali k Caesarovi poslov s odkazom, e sa vzdvaj. Na
prosby Rmov dosiahli, e sa im ni nestalo.
13. Caesar najprv prevzal ako rukojemnkov predstavench
kmea a dvoch synov samho kra Galbu; alej mu vydali
vetky zbrane z mesta; a potom prijal Svesinov na milos.
Potom odviedol vojsko proti Belovakom. T sa so vetkm
uchlili do mesta Bratuspancia. Ke bol Caesar s vojskom od
toho mesta na p m, vyli z neho vetci star chlapi a zaali
spna ruky k Caesarovi a vola, e sa dvaj do jeho ochrany i
moci a e u nebojuj so zbraou v ruke proti rmskemu n-
rodu. Aj deti a eny poda svojho zvyku spnali ruky a z
hradieb prosili Rimanov o pokoj, ke sa Caesar priblil k
mestu a zaal tam stava tbor.
14. Za nich sa u Caesara prihovoril Divitiacus, ktor po
odchode Belgov rozpustil hdunske vojsko a vrtil sa k nemu.
Povedal, e Belovaci vdy boli vernmi priatemi Hduncov.
Len ich vedci ich naviedli, aby odpadli od Hduncov, a pustili
sa do vojny s rmskym nrodom, lebo im tvrdili, e Caesar
zotroil Hduncov a zaobchdza s nimi nedstojn a potupne.
Teraz pvodcovia tej rady uli do Britnie, pretoe vidia, do
akho vekho neastia doniesli svoj kme. Caesara prosia
nielen Belovaci, ale e za nich oroduj aj Hdunci, aby bol k
nim lskav a zhovievav. Ak to urob, e tm pozdvihne vplyv

36
Hduncov u vetkch Belgov, ktorch vojensk pomoc a
bohat prostriedky Hduncov asto pouili za vojny.
15. Caesar vyhlsil, e z cty k Divitiacovi a kvli H-
duncom ich prijme na milos. Pretoe lo o vek kme, ktor
mal medzi Belgami najv vplyv i najviac ud, poiadal o
essto rukojemnkov. Odovzdali mu rukojemnkov a vydali mu
aj vetky zbrane, o naznali z mesta.
Odtia priiel Caesar na zemie Ambinov, ktor sa mu hne
so vetkm vzdali.
S ich zemm susedili Nerviovia. Ke sa Caesar vypytoval
na ich povahu a zvyky, zistil toto: Kupci vbec nemaj k nim
prstup. Nedovouj dova ani trocha vna, ani ostatn lu-
xusn predmety, pretoe poda ich mienky od toho chabne
hrdos a upad udatnos. S to udia div a vemi udatn.
Nadvaj na ostatnch Belgov a vytaj im, e sa poddali
rmskemu nrodu a urobili hanbu vlasti aj udatnosti. Oni e s
pevne rozhodnut: ani nepol k Caesarovi poslov, ani ne-
prijm nijak mierov podmienku.
16. Po trojdovom pochode ich zemm sa Caesar dozvedel
od zajatcov, e rieka Sabis nie je alej od jeho tbora ako na
desa ml. Za tou riekou e sa utborili vetci Nerviovia, tam
vykvaj na prchod Rimanov spolu so svojimi susedmi
Atrebtmi a Viromanduami a nahovorili oba kmene, aby s nimi
sksili vojnov astie. akaj sa aj vojensk sily Atuatukov,
ktor s u na ceste k nim. eny a tch, o sa im pre vek
zdaj by nesci do boja, dali na tak miesto, kde sa vojsko
pre moiare nedostane.
17. Nato Caesar poslal napred vzvedn hliadky a
centrinov, aby vybrali sce miesto na tbor. Vtedy bolo na
pochode s Caesarom dos poddanch Belgov a ostatnch
Galov. Ktorsi z tchto, ako sa neskorie zistilo od zajatcov,
preli v noci k Nerviom, ke sa boli po tie dni oboznmili s
poriadkom nho vojska na pochode, a upozornili ich, e medzi
jednotlivmi lgiami ide vek mnostvo nkladu na vozoch a
e je ahk napadn prv lgiu obaen osobnou ba-
toinou hne pri jej prchode na miesto tbora, lebo ostatn
lgie bud ete hodne aleko od nej. Ke ju porazia a nklad
rozober, e ostatn lgie sa neopovia postavi na odpor.
Pln tch, o Nerviom podvali tieto zprvy, podporovala
ete jedna okolnos. Nerviovia mali u oddvna slab jazdu a
dodnes sa jej nevenuj. Vetka ich sila je v mocnej pechote.

37
Aby ahie zadrali jazdu susedov, ak prde k nim na zboj,
mladm stromkom pozrezvali vrchovce, poohbali im do rky
husto vyrasten konre a pomedzi ne nasadili erniie a pich-
av krky. Tieto iv ploty poskytuj ochranu ako mr a ned
sa cez ne ani prejs, ani vidie. Pretoe tieto iv ploty sao-
vali pochod nho vojska, Nerviovia sa priklonili k nzoru, e
tomu opatreniu treba venova pozornos.
18. Prirodzen poloha miesta, ktor nai vybrali pre tbor,
bola takto: Vtek s rovnomernm svahom od temena sa
sklal k rieke Sabis, ktor sme u spomenuli. Oproti nemu na
protiahlej strane od rieky bol vtek s rovnakm svahom, dolu
asi na dvesto dvojkrokov hol, vyie u zarasten stromami,
take sa nedalo ahko vidie dnu. Nepriatelia sa skrvali v tch-
to horch. Na otvorenom mieste veda rieky bolo vidie nie-
koko jazdnch hliadok. Rieka bola hlbok asi tri stopy.
19. Caesar napred poslal jazdu a vzpt za ou sa pobral
so vetkmi sbormi. Ale teraz bolo usporiadanie pochodovho
prdu inakie, ako Belgovia hlsili Nerviom. Caesar vzhadom
na to, e sa blil k nepriateovi, viedol poda svojho zvyku es
lgi v bojovej pohotovosti. Za nimi umiestil vozatajstvo celho
vojska. Potom dve lgie z poslednch odvodov uzatvrali cel
voj a chrnili vozatajstvo.
Nai jazdci prekroili s prakovnkmi a lukostrelcami rieku a
pustili sa do boja s nepriateskou jazdou. Nepriatesk jazdci
podchvou odbehovali k svojim do lesa a znova z lesa toili
na naich. Nai sa vak neopovili prenasledova ustupujcich
za priestor bez stromov. Medzitm es lgi, ktor prili prv,
zaali po rozdelen prc opevova tbor.
Len o nepriatelia skrvajci sa v lese zazreli elo
vozatajstva nho vojska ten moment mali dohovoren ako
znamenie pre zaiatok boja zrazu sa vyrtili s celm voj-
skom, o u v lese stlo pripraven v ku a v radoch, a zato-
ili na naich jazdcov. Ke jazdu ahko premohli a zahnali, s
takou neuveritenou rchlosou zbehli k rieke, e to vyzeralo,
akoby boli v tej istej chvli aj pri lese aj v rieke aj v naej bez-
prostrednej blzkosti. S rovnakou rchlosou sa hnali hore v-
kom proti nmu tboru a proti vojakom, ktor mali robotu s
jeho opevovanm.
20. Caesarovi prichodilo neraz robi vetko: vzti
purpurov zstavu ako znak nstupu do zbrane, da znamenie
trbou, odvola vojakov od stavby tbora, zavola tch, o

38
odili alej po materil potrebn na nsyp, zriadi k,
povzbudi vojakov, da znamenie na tok. Vina z toho sa u
nedala spravi, lebo asu na to bolo mlo a nepriatelia boli
velmi blzko.
V akej situcii pomohli dve veci, a to vedomosti a skse-
nosti vojakov, lebo u z predchdzajcich bojov dobre vedeli
o treba robi a sasne prijma intrukcie od inch, a potom i
to, e Caesar zakzal legtom ods od vstavby tbora a od
lgi, km nebude tbor celkom hotov. Pre blzkos a rchlos
nepriateov legti u neakali na Caesarov rozkaz, ale robili z
vlastnej iniciatvy, o od nich iadali okolnosti.
21. Caesar dal len najpotrebnejie rozkazy, zbehol
dolu povzbudi vojakov, iba tak ako koho zastihol, a dostal sa
a k desiatej lgii. Vojakom strune pripomenul, aby nezabudli
na svoju doterajiu udatnos, aby boli pokojn a aby udatn
zadriavali nepriatesk odpor. A hne dal znamenie k boju,
lebo nepriatelia u neboli alej, ako sa d dohodi kopijou. Po-
tom sa chytro pobral povzbudi ete druh skupinu vojakov,
ale tch u naiel v tuhom boji.
Tak mlo bolo asu a nepriatelia boli tak bojovn, e nebolo
kedy nielen prip si odznaky, ale ani da si na hlavy prilby a
posahova obaly zo ttov. Kad sa zaradil do toho tvaru, ku
ktormu sa nhodou dostal od prce a ktor prv zazrel, aby
nestrcal as k boju hadanm svojich.
22. Vojsko sa zaradilo skr poda toho, ako si to
vyadovala prirodzen poloha miesta, svah vku a asov
tiese, a nie poda vojenskch pravidiel a vojenskho poriadku.
Lgie boli od seba oddelen a kad inde odporovala
nepriateom. Vemi hust iv ploty msdzi nimi, ako sme prv
spomenuli, znemoovali rozhad. Nebolo mon ani umiesti
zlohy s uritou bojovou lohou, ani postara sa o to, o kde
by bolo potrebn, a ani aby jeden velite vydval vetky
rozkazy. A preto v takch vemi nepriaznivch okolnostiach sa
velijako menilo aj astie v boji.
23. Vojaci deviatej a desiatej lgie, len o sa zaradili na
av krdlo ku, vyhodili kopije na Atrebtov, ktorm pripadol
ten sek. Kee boli zadychan od vysilujceho behu a osla-
ben zraneniami, chytro ich zohnali z vku do rieky, tam ich
napdali memi a mnoho ich pobili, lebo sa pri pokuse o pre-
chod cez vodu nemohli brni. Nai bez vhania preli cez rieku
a ke postpili na nepriazniv miesto, nepriatelia znova zaali

39
kls odpor a obnovili boj, ale nai ich zahnali na tek.
Podobne aj na inej strane lgie, jedensta a sma, kad
osebe, zohnali z vku Viromanduov, s ktormi sa dostali do
boja, a bojovali s nimi priamo na brehu rieky.
Lene ke takto skoro cel tbor spredu a na avom boku
ostal nekryt, km na pravom krdle stla dvansta a trocha
alej od nej siedma lgia, vetci Nerviovia zamierili k tomu
miestu v hustch zstupoch pod vedenm najvyieho velitea
Boduognata. jedna iastka Nerviov zaala obkuova lgie z
nekrytho boku a druh mieri k najvyiemu miestu tbora.
24. Prve vtedy sa nai jazdci a ahk pechota, ktor bola
spolu s nimi, vracali do tbora, lebo ich, ako som u povedal,
nepriatelia rozprili hne prvm tokom. Ke sa ocitli zoi-
voi nepriateom, znova odcvlali inm smerom.
Koii vozatajstva si odskoili na lup, ke videli od zadnej
brny tbora a z temena vku, ako nai vojaci vazne preli
cez rieku. Ale ke sa neskorie obzreli a zbadali, e nepriatelia
behaj po naom tbore, ozlomkrky sa dvali na tek. Vek
krik a zmtok nastal i medzi tmi, o ete prichdzali s voza-
tajstvom, a v strachu sa rozutekali na vetky strany.
Toto vetko malo vek inok na treverskch jazdcov, o
ktorch udatnosti je jedinen mienka medzi Galmi a ktorch
vlastn kme vyslal Caesarovi na pomoc. Ke videli presilu
nepriateov v naom tbore, lgie v tiesni a takmer obken,
koiov, jazdcov, prakovnkov i Numidanov rozprench na
vetky strany a na teku a vbec naich v bezndejnej situcii,
zutekali domov. Doma oznmili, e Rimania boli celkom
porazen a e sa nepriatelia zmocnili ich tbora i vozatajstva.
25. Caesar povzbudil desiatu lgiu a pobral sa na prav
krdlo. Vetko tam bolo vo vekej tiesni. Kohorty dvanstej
lgie sa zhkli na jedno miesto a husto stojaci vojaci si sami
zavdzali v boji. Vetci centrini tvrtej kohorty padli, jej
zstavnk bol zabit a zstava sa stratila. Skoro vetci cent-
rini ostatnch kohort boli alebo ranen alebo zabit; medzi
nimi bol aj vemi udatn prv centrin Publius Sextius
Baculus, ktor bol od mnohch a akch rn tak vyerpan,
e sa u nevldal udra na nohch. Ostatn vojaci boli dos
ustat a poniektor z poslednch radov aj prestali bojova a
stiahli sa z dostrelu. No nepriatelia, postupujc jednostajne
hore vkom, toili na nich spredu a dorali z obidvoch
bokov.

40
Caesar sa na vlastn oi presvedil, e je to vemi zl a e
niet o posla na pomoc. Tu vytrhol jednmu z vojakov posled-
nch radov tt, lebo sm ta priiel bez ttu, postpil do pred-
nho ku, po mene volal na centrinov a povzbudil ostatnch
vojakov. Potom dal rozkaz toi a rozvin rady, aby sa dali
ahie poui mee. Jeho prchod dodal vojakom ndej i sme-
los. Kad, i ke sm bol vo vemi zlom poloen, usiloval sa
vynikn pred oami najvyieho velitea, ako len mohol. Takto
sa nepriatesk tok trocha spomalil.
26. Ke Caesar zistil, e nepriate vemi dolieha aj na sied-
mu lgiu, ktor stla veda, upozornil vojenskch tribnov, aby
sa lgie pomaly spojili, obrtili a toili na nepriateov. Aj tak
urobili. Potom nai zaali smelie odporova a udatnejie
bojova, ke si navzjom pomhali a nebli sa, e ich nepriate
obki od chrbta.
Medzitm vojaci dvoch lgi, ktor chrnili zadn voj vo-
zatajstva, len o sa dozvedeli o boji, pustili sa behom na po-
moc, take ich nepriatelia videli u na temene vku.
Aj Titus Labienus, ktor sa bol zmocnil nepriateskho
tbora, poslal desiatu lgiu na pomoc naim, ke z vyieho
miesta spozoroval, o sa rob v naom tbore. A ke vojaci
desiatej lgie poznali poda teku jazdcov a koiov, ak je
situcia a v akom nebezpeenstve je ich tbor, lgie i hlavn
velite, beali na bojisko, ako len vldali.
27. Ich prchod vyvolal tak vek zmenu, e ete aj t z
naich vojakov, o vyerpan ranami klesli na zem, znova sa
pali do boja, opierajc sa o tt. Koii, ako zazreli naa-
kanch nepriateov, vrhli sa na ozbrojench aj bez zbrane. A
jazdci, aby udatnosou zmyli hanbu za svoj tek, na vetkch
miestach pretekali sa v boji s vojakmi lgie.
Ale aj nepriatelia, hoci u stratili ndej na spech, preuk-
zali tak hrdinstvo, e ke prv z ich radu padli, najbli sa
postavili na padlch a bojovali na ich telch. A ke aj tto padli
a nahromadilo sa mtvol, al ete ako z kopca hdzali strely
na naich a vrhali na nich kopije, ktor zachytili. Preto sa
lovek nesmie udova, e sa tak udatn udia opovili prejs
cez vemi hlbok rieku, vydriapa sa na poriadne vysok brehy,
pusti sa do boja na vemi nepriazniv miesto: ich hrdinsk
zpal s ahkosou zdolval nevdan akosti.
28. Tento boj skoro celkom vykynoil kme i meno Ner-
viov. Star chlapi, ktor, ako sme u povedali, boli schovan s

41
demi i enami na pobrench moaristch miestach, poslali k
Caesarovi poslov so shlasom vetkch, o ostali naive a
vzdali sa mu, ke po zvesti o tejto bitke videli, e si vazi
mu vetko dovoli a porazen sa nemaj na o spolieha.
Rozprvajc o pohrome svojho kmea, povedali mu, e zo
essto starch z udu ostali traja a zo tyridsatisc chlapov
ostalo sotva psto bojaschopnch.
Aby bolo vidie, e je milosrdn voi biednym prosebnkom,
Caesar zachoval sa k nim vemi ohaduplne a nespustoil im
zemie ani mest. Ich susedom zakzal robi im krivdu a
kodu.
29. Atuatuci, o ktorch sme u psali, pochodovali s celm
svojm vojskom na pomoc Nerviom. Ale po zvesti o tejto bitke
sa hne z cesty vrtili domov. Opustili vetky mest a pevnosti
a vetko, o mali, poznali do jednho mesta, znamenite
chrnenho prirodzenou polohou. Zo vetkch strn
obkuovali ho vemi vysok skaly a strm svahy, len z jednej
strany bol mierne naklonen prstup k rke nie viac ako dvesto
dvojkrokov. Tento priestor mali opevni vysokm dvojitm
mrom. Teraz ete dvali na mr ak balvany a zapicaten
brvn.
Atuatuci boli potomkami Cimbrov a Teutnov. T kedysi na
ceste do naej provincie a Itlie zloili naavo od Rna as
nkladu a statku, o u nemohli vzia so sebou, a zrove tam
nechali aj estisc ud, ktor to mali stri a chrni. Po
porke Cimbrov a Teutnov susedia ich dlho prehali, ke
ich alebo napdali alebo sa proti nim brnili. Nakoniec sa s
nimi pomerili a so shlasom susedov si vybrali tento kraj za
miesto trvalho pobytu.
30. A sprvoti po prchode nho vojska robili ast vpady
z mesta a s naimi tak trocha bojovali. Neskorie sme ich
ohradili v obvode ptns m nsypom dvans stp vysokm
a mnohmi batami. Potom sa u drali v meste.
Ke videli, ako sa posvaj ochrann strieky, buduje ob-
liehac nsyp a v diake stavia vea, najprv sa nm z hradieb
posmievali a vykrikovali na ns, nao sa stavia tak velk stroj
v takej vekej vzdialenosti a akmi rukami alebo akmi silami
si trfaj tak malik udia (Galovia, pretoe s vysok, zva
pohdaj kadou nzkou postavou) pohn tak ak vez.
31. No len o uvideli, e vea je v pohybe a bli sa k
hradbm, prekvapen udnm a nezvyajnm divadlom poslali

42
k Caesarovi poslov poiada o mier. A t prehovorili takto:
Poda ich mienky Rimania ved vojnu nie bez pomoci bohov,
ke mu tak rchlo uvdza do pohybu tak vysok stroje.
Odovzdvaj sa do ich moci so vetkm, o maj. Len o jedno
vemi prosia: Ak sa Caesar nhodou rozhodne poda svojej
zhovievavosti a lskavosti, o ktorej sa sami od inch dopouli,
ponecha Atuatukov pri ivote, prosia ho, aby im nepohral
zbrane. e skoro vetci susedia s ich nepriatemi a zvidia im
ich udatnos. Neobrnia sa pred nimi, ak odovzdaj zbrane.
Ke je to u takto s nimi, e je pre nich lepie okovek vy-
trpie od rmskeho nroda ako da sa umui od tch, nad
ktormi doteraz panovali.
32. Na to im Caesar odpovedal, e ich kme ponech pri
ivote. Nie e by si to zaslili, ale skr preto, lebo je to jeho
zvykom, pravda, ak sa vzdaj prv, ako sa baran dotkne ich
mru. No bezvhradnou podmienkou kapitulcie je odovzdanie
zbran. e urob to, o urobil v prpade Nerviov: nariadi ich
susedom, aby sa nedopali nijakej nsilnosti voi poddanm
rmskeho nroda. Ke sa poslovia vrtili s odpoveou domov,
Atuatuci ohlsili Caesarovi, e u vykonvaj jeho rozkazy.
Zhodili vek mnostvo zbran z mru do priekopy pred mes-
tom, take kopy zbran siahali skoro a po vrch hradby a za-
rovno nho obliehacieho nsypu. No i tak, ako sa neskorie
zistilo, poukrvali v meste asi tretinu zbran. A potom sa
otvorili brny a v ten de bol pokoj.
33. Podveer Caesar rozkzal zatvori brny a vojakom
vyjs z mesta, aby na obyvateoch mesta nepopchali v noci
nejak krivdu. Lene Atuatuci, ako neskorie vysvitlo, mali u
vopred premyslen pln. Nazdali sa, e ke sa vzdaj, nai
stiahnu stre alebo ich aspo tak starostlivo neobsadia. Preto
po polnoci jedni so zbraami, ktor si boli ponechali a zatajili,
druh so ttmi z kry alebo z prtia, ktor pre krtkos asu
napochytro obtiahli kozami, zrazu sa so vetkmi vojenskmi
silami vyrtili z mesta k naim opevneniam, kde sa im vstup
nepozdval pristrm.
Ete poda predchdzajcich Caesarovch pokynov na po-
plan znamenie ohami nai sa chytro pozbehvali na ohroze-
n miesto. Nepriatelia bojovali tak urputne, ako museli bojova
hrdinsk vojaci s poslednou ndejou na zchranu na nepriazni-
vom mieste proti tm, ktor do nich strieali z nsypu a z ve.
Vetka ndej na zchranu bola iba v ich udatnosti. Bolo zabi-

43
tch na tyritisc ud. Ostatn boli zatlaen do mesta.
Na druh de Caesar dal vylomi brny, i ke ich u nik
nebrnil, vpustil dnu vetkch naich vojakov a cel koris z
mesta predal na licitcii. Kupci mu zahlsili pdesiattritisc
hlv.
34. V tom istom ase Caesarovi podal hlsenie Publius
Crassus, ktorho bol poslal s jednou lgiou proti prmorskm
kmeom pri Atlantickom ocene, a to proti Venetom, Venelom,
Ozismom, Koriozolitom, Ezuviom, Aulerkom a Redonom, e
vetky tie kmene sa poddali a uznali nadvldu rmskeho
nroda.
35. Po skonen tchto bojov bola podroben cel Galia. O
vojne sa rozrila medzi barbarmi tak slvna poves, e
nrody, bvajce za Rnom, posielali k Caesarovi poslov so
subom, e mu daj rukojemnkov a vykonaj jeho rozkazy.
Pretoe sa vtedy Caesar ponhal do Itlie a do Ilrie, prikzal
tmto posolstvm, aby sa k nemu vrtili zaiatkom budceho
leta.
Sm odviedol lgie do zimnch tborov na zemie
Karnutov, Andov, Turnov a kmeov v blzkosti krajov, kde bol
viedol vojnu, a potom sa pobral do Itlie.
Na zklade Caesarovej psomnej zprvy sent nariadil za tie
spechy ptnsdov akovn slvnos, m ete do tch ias
nik nebol pocten.

TRETIA KNIHA

VOJNA S ALPSKMI KMEMI

1. Ke sa Caesar poberal do Itlie, poslal Servia Galbu s


dvanstou lgiou a iastkou jazdy na zemie Nantuantov,
Veragrov a Sedunov, ktor siaha od hranc Alobrogov, enev-
skho jazera a rieky Rodanu a hore do vysokch lp. Poslal
ho ta preto, aby uvonil cestu cez Alpy, po ktorej chodievali
kupci s vekm nebezpeenstvom a platili vysok cl. Galbu
splnomocnil, aby v tchto krajoch s lgiou prezimoval, ak to
uzn za potrebn.
Po niekokch bojoch Galba vydobyl viac ich pevnost. Ke
odvadia poslali k nemu poslov, odovzdali mu rukojemnkov a

44
uzavreli s nm mier, rozhodol sa umiesti dve kohorty na zem
Nantuatov a sm s ostatnmi kohortami lgie zimova v dedine
Veragrov, ktor sa vol Oktodrus. Le v doline pri nevekej
rovine a dookola ju obklopuj vemi vysok vrchy. Rieka ju
rozdeuje na dve iastky. Jednu iastku dediny ponechal Galom
a druh, ktor vyprzdnili, pridelil kohortm a opevnil
nsypom a priekopou.
2. Uplynulo u viac dn zimnho pobytu, ke Galba nariadil
pozva zboie do tbora. Zrazu mu vzvedn hliadky ohlsili,
e vetci Galovia z asti dediny, ktor im ponechal, v noci
odili a e okolit vrchy obsadilo vemi vek mnostvo Sedu-
nov a Veragrov.
e sa Galovia tak zrazu rozhodli obnovi vojnu a napadn
lgiu, malo niekoko prin. Predovetkm podceovali lgiu
pre jej nzky poetn stav, lebo nebola ani pln chbali jej
dve kohorty a vea jednotlivcov odilo po zsoby. alej
predpokladali, e nai vojaci nevydria pre nepriazniv posta-
venie ani prv tok, ke zatoia na nich z vrchov a obsyp
ich strelami. Okrem toho ako znali, e im nai pobrali deti
ako rukojemnkov. A potom boli presveden, e Rimania sa
usiluj obsadi koniare lp nielen kvli cestm, ale skr preto,
aby sa ich trval zmocnili a potom pripojili tamojie kraje k
susednej provincii.
3. Po tejto zprve Galba chytro zvolal vojensk radu a
zaal sa vypytova na mienku prtomnch. Ve ete ani nebola
celkom dokonen stavba zimnho tbora a jeho opevnenia,
ani nebolo dostatone postaran o zboie a ostatn potreby,
lebo si myslel, e sa niet o b vojny, ke alpsk kmene
kapitulovali a odovzdali rukojemnkov, a tu sa zrazu vynorilo
tak prekvapujce a nepredstaviten nebezpeenstvo. U bolo
vidie, ako sa skoro vetky vyie poloen miesta len tak
hemia ozbrojenmi umi. Pritom cesty boli odrezan, take
sa nedalo prs na pomoc, ani dova potrebn veci. V tejto
skoro u bezndejnej situcii ozvali sa na vojenskej rade aj
tak hlasy na zchranu, aby sa vozatajstvo nechalo tak a aby
sa m prv zachrnili vpadom tade, kade ta prili. No vina
rozhodla tento nvrh odloi do rezervy pre krajn prpad a
zatia vyka, ako sa veci vyvin, a brni tbor.
4. Uplynul celkom krtky as, take ete nestihli ani vyko-
na, na om sa boli uzniesli, a nepriatelia sa na dan znamenie
len tak hrnuli zo vetkch strn a hdzali na nsyp kamene a

45
ak kopije.
Spoiatku nai s erstvmi silami udatn odporovali a ani
jednu strelu nehodili z nsypu nadarmo. A ke videli, e ne-
priatelia vmi doraj na niektor sek tbora bez obran-
cov, chytro ta beali na pomoc. To vak naich vyerpvalo,
pretoe ak nepriatelia po dlhom boji ustali a z boja odchdzali,
hne druh s erstvmi silami nastupovali na ich miesta. A nai
to nemohli robi, lebo ich bolo mlo. Nielene ustat nemohol
ods z boja, ale ani ranen nemal monos opusti svoje
miesto a stiahnu sa z dostrelu.
5. U sa bojovalo vye es hodn bez prestvky a naim
nestaili nielen sily, ale ani strely, no nepriatelia tm ostrejie
dorali. Ke odpor naich hodne ochabol, nepriatelia zaali
rozra nsyp a zasypa priekopy. Ke u hrozilo krajn
nebezpeenstvo, prv centrin Publius Sextius Baculus,
ktorho sme spomenuli, ak bol vyerpan od viacerch rn z
boja proti Nerviom, a vojensk tribn Gaius Volusenus, lovek
vemi rozvny a udatn, pribehli ku Galbovi a vysvetlili mu, e
ostva jedin ndej na zchranu: vyska posledn
prostriedok, a to vpad.
Tu Galba ihne zvolal centrinov a vydal rozkaz pre vo-
jakov, aby na krtky as preruili boj a len sa kryli pred stre-
lami a aby si takto oddchli, potom aby na dan znamenie
urobili vpad z tbora a skladali vetky ndeje na zchranu len
do svojej udatnosti.
6. Rozkaz poslchli a zrazu urobili vpad zo vetkch brn,
take nepriateom nedali monos ani si uvedomi, o sa rob,
ani sa zoskupi. Takto sa obrtilo astie. Tch, o u mali
ndej zmocni sa ich tbora, zo vetkch strn obkili a po-
bili. Z vye tridsatisc barbarov, o poda zistenia prili k t-
boru, pozabjali viac ako tretinu. Ostatnch, o dostali strach,
zahnali na tek a nedovolili im zastavi sa ani vyie v horch.
Po plnej porke nepriateov nai sa vrtili do opevnenho
tbora.
Po tomto boji Galba u nechcel viac rz poka astie,
lebo si uvedomoval, e sem priiel prezimova s inm
myslom. Ale videl, e sa tu stretol s niem inm. Najvmi
ho trpil nedostatok zboia a prsun. Preto nasledujci de dal
spli vetky budovy v dedine a chytro zamieril nazad do
provincie. A bez toho, e by mu bol nepriate brnil alebo ho
na pochode zdriaval, previedol lgiu bez nehody na zemie

46
Nantuatov, odtia zasa na zemie Alobrogov a tam prezimoval.

VOJNA S VENETMI

7. Po tchto vojenskch zsahoch Caesar mal vetky d-


vody na to, aby sa nazdval, e v Galii je pokoj: Belgovia boli
premoen, Germni vyhnan a Sedunovia v Alpch porazen. A
preto zaiatkom zimy sa pobral do Ilrie, lebo chcel navtvi aj
tie nrody a pozna ich kraje. A tu zrazu vypukla vojna v Galii.
Vojna vznikla z tchto prin: Publius Crassus Mlad zimoval
so siedmou lgiou blzko Atlantickho ocena na zem Andov.
Pretoe v tchto krajoch bol nedostatok zboia, rozoslal viac
prefektov a vojenskch tribnov k okolitm kmeom po zboie.
Tita Terrasidia poslal k Ezuviom, Marca Trebia Galia ku
Koriozolitom a Quinta Velania s Titom Siliom k Venetom.
8. Veneti s najvznamnej a najbohat kme na zem
celho kraja na pobre. Maj najviac lod, na ktorch cho-
dievaj do Britnie, nad ostatnch vynikaj nmornckymi
vedomosami aj sksenosami a dostvaj poplatky skoro od
vetkch, o plvaj tmto morom, pretoe zopr prstavov
roztratench pri rozsiahlom a otvorenom brlivom mori patr
im.
Veneti prv zadrali Silia a Velania, lebo si mysleli, e za
nich dostan nazad svojich, ktorch ako rukojemnkov boli dali
Crassovi. A kee sa Galovia vemi chytro rozhoduj, ich
susedia zadrali poda ich prkladu Trebia a Terrasidia pre t
ist prinu. Ich nelnci sa chytro o tom medzi sebou poslami
upovedomili a zaviazali prsahou, e ni neurobia bez spolonej
dohody a e vetci bud zna ten ist del osudu. Potom
nabdali ostatn kmene, aby radej dali prednos slobode
zdedenej po predkoch, ako znali otroctvo Rimanov.
Cel pobreie sa ihne k nim pridalo a potom spolone
poslali poslov k Publiovi Crassovi s odkazom, aby im vrtil
rukojemnkov, ak chce dosta nazad svojich
dstojnkov.
9. Caesar dostal o tom zprvu od Crassa. Pretoe sm
bol prialeko, rozkzal mu predbene stava vojnov lode na
rieke Ligere, ktor vtek do Atlantickho ocena, vybra a
vycvii veslrov z provincie a pozha nmornkov a kor-
midelnkov. Toto chytro vybavil a sm zamieril k vojsku, len o
mu to dovolilo ron obdobie.

47
Veneti ako aj ostatn kmene sa dozvedeli o Caesarovom
prchode. Sasne si zaali uvedomova dosah svojho zloinu,
ke zadrali a uvznili poslov, ktor sa u vetkch nrodov
vdy pokladali za posvtnch a nedotknutench. Pretoe si
uvedomovali vekos hroziaceho nebezpeenstva zaali
sa pripravova na vojnu a zaobstarva najm potreby pre
lode, a to s tm vou ndejou, e sa vemi spoliehali na
prrodn podmienky svojho kraja. Vedeli, e cesty na pevnine
s popvetnan moiarmi a e plavbu na mori bude
nepriateovi saova neznalos pobreia a mal poet
prstavov. Spoliehali sa i na to, e nae vojsko neme osta
dlhie u nich pre nedostatok zboia. A nech by sa u aj vetko
inak zvrtlo, ako si to predstavuj, oni e s predsa len
najmocnej na mori, km Rimania nemaj lod, nepoznaj
plytiny, prstavy a ostrovy v priestoroch, kde chc vies
vojnu. A bolo im vonkoncom jasn aj to, e je celkom inakia
plavba v uzavretom Stredozemnom mori ako plavba na
iroiznom a plne otvorenom Atlantickom ocene.
Po takchto vahch opevnili mest, pozvali zboie z pol
do miest a sstredili o najviac lod do Venetska, kde poda ich
presvedenia Caesar zane vojnu.
Za spojencov do tejto vojny si pribrali Ozismov, Lexoviov,
Namnetov, Ambilitov, Mornov, Diablintov a Menapiov.
Povolali si aj vojensk pomoc z Britnie, ktor le naproti.
10. Spomnan akosti, ktor saovali vedenie vojny, na-
ozaj jestvovali. Lene Caesara predsa len mnoho okolnost k
nej pobdalo: urka spchan zadranm a uvznenm rm-
skych jazdcov, odboj po kapitulcii, odpadnutie od Rimanov,
hoci im dali rukojemnkov, a potom predovetkm to, aby si
ostatn kmene nemysleli, e si sm dovoli to ist, ak v tomto
prpade nezakro.
A ke si Caesar uvedomoval, e sa skoro vetci Galovia
usiluj o prevrat a ako ahko a rchlo sa daj strhn do vojny
ve vetci udia u od prrody tia po slobode a nenvidia
otroctvo priiel k zveru, e svoje vojsko mus rozdeli a
rozmiesti na irom priestore prv, ako sa proti Rimanom
sprisah ete viac kmeov.
11. Preto legta Tita Labiena poslal s jazdou na zemie
Treverov, ktor s najbliie k rieke Rnu. Prikzal mu, aby
zaiel k Rmom a ostatnm Belgom a dral ich na uzde a aby
zabrnil Germnom, ktorch si vraj zavolali na pomoc

48
Belgovia, ak by sa nasilu chceli dosta cez rieku na lodiach.
Publiovi Crassovi rozkzal ods s dvanstimi kohortami
vojakov a s vekm potom jazdy do Akvitnie, aby tamojie
kmene neposlali do Galie pomocn vojsk a vek kmene sa
tak napokon nespojili.
Legta Quinta Tituria Sabina poslal s troma legtmi proti
Venelom, Koriozolitom a Lexoviom, aby viazal ich vojensk
silu.
Mladho Decima Bruta urobil veliteom nmornho lostva a
galskch lod, ktorm nariadil priplva z Piktnska, San-
tnska a z ostatnch podrobench krajov, a dal mu rozkaz
pobra sa proti Venetom, len o bude mc. Sm ta zamieril s
pechotou.
12. Poloha ich miest bola zva tak, e leali na samom
konci zkych psov a vbekov nejcich do mora, take sa k
nim nedalo pristpi po zemi, ke sa privalil od mora prliv
o sa vdy opakuje kadch dvans hodn ani po mori,
pretoe pri odlive lode sa pokodzovali na plytine. A tak obi-
dvoje znemoovalo dobvanie tchto miest. A ak aj niekedy
Venetov dostali do zfalho poloenia nae mohutn obliehacie
stavby, ktor sme postavili v mori na obrovskom nsype sia-
hajcom a do vky hradieb, mal vdy k nim prstup vek
poet lod, naloili na ne cel svoj hnuten majetok a uchy-
ovali sa do najblich miest. Tam sa znova brnili v takej istej
vhodnej situcii. Bolo to pre nich takmer cel leto o to ahie,
e naim lodiam znemoovali plavbu brky a e naa plavba
na rom a otvorenom mori v ase vekho vlnobitia bola
vemi ak. A prstavy boli iba kde tu alebo skoro nikde.
13. Lode Venetov boli stavan a vybaven takto: Spodok
lodi bol o nieo plochej i ako na naich lodiach, aby mohli
ahie prekonva plytiny aj odliv. Predn as lode bola
hodne vyven a rovnako aj korma bola prispsoben sile
vlnobitia a brok. Vetky lode boli z duba, aby vydrali
akkovek nraz a neas. Spodok paluby bol z brvien hrubch
jednu stopu a pozbjan eleznmi klincami hrubmi ako palec.
Kotvy neboli na lanch, ale na eleznch reaziach. Namiesto
plachiet pouvali surov i jemne vyroben koe, i u pre
nedostatok anu a neznalos jeho pouitia, alebo pretoe sa
nazdvali a to je pravdepodobnejie e plachty nestaia
dos dobre odolva vekm ocenskym brkam a prudkm
nporom vetra a nedaj sa nimi vies tak ak lode.

49
Nae lostvo pri zrke s tmito loami malo vhodu iba v
rchlosti a vo veslovan. Vetko ostatn mali lode Venetov
vzhadom na miestne prrodn pomery a prudkos brok
vhodnejie a lepie. Zobky naich lod im nemohli ubli
tak pevne boli stavan ako bolo na ne hdza kopije,
pretoe boli vysok, a pre t ist prinu sa nedali ani pohodlne
pridra hkmi. A okrem toho, ke sa rozbesnel vietor a lode
sa dali po vetre, ahie znali brku a na plytinch bezpe-
nejie zastvali, nebli sa ani skl a ostrch skal pri odlive.
Na to vetko si nae lode museli dva mimoriadny pozor.
14. Len o sa Caesar po dobyt niekokch miest presvedil,
e je daromn tok nmaha a e sa po dobyt miest ned ani
zamedzi tek nepriateov, ani im ukodi, rozhodol sa vyka
na lostvo.
Len o sa nae lostvo zilo a ukzalo nepriateom, hne
vylo z prstavu okolo dvestodvadsa vemi dobre pripravench
a znamenite vyzbrojench nepriateskch lod a postavilo sa
proti nmu lostvu.
Lene ani velite lostva Brutus, ani vojensk tribni a
centrini, ktorm boli pridelili jednotliv lode, nevedeli dos
dobre, akm spsobom maj zaa boj. O tom u vedeli, e
lodnm zobkom sa nepriateskm lodiam ned ukodi. A hoci
si nai aj postavili dreven vee, ete i tak ich prevyovala
vka koriem na nepriateskch lodiach, take nai nemohli z
niieho miesta dos pohodlne hdza kopije, km kopije, o
vyhodili Galovia, dopadali tm nebezpenejie.
Iba jedna vec bola vemi uiton, o nai pripravili. Boli to
nabrsen kosky osaden a dobre pripevnen na dlhch
rdiach, osi ako hky na branie hradieb pri obliehan. Tmito
koskmi zachytili lan, ktor pripevovali rahna o stoiare,
pritiahli ich a prerezali za rchleho pohybu plavidla. Po
prerezan ln rahna nevyhnutne padali dolu. Takto vyradenm
plachiet a ln bolo sasne vylen akkovek pouvanie lod,
kee vetka ndej galskch lod bola v plachtch a lanch.
Ostatn boj zvisel u len od udatnosti jednotlivca, ktorou
nai vojaci ahko vynikali nad nepriateov, a to tm skr, e sa
boj odohrval pred oami Caesara i celho vojska, take
nemohol osta nepovimnut nijak o i len trocha udatnej
in. Nae vojsko toti obsadilo vetky blzke kopce a viny,
odkia bol vhad na more.
15. Po strhnut rahien, ako sme povedali, zakadm nae

50
dve i tri lode obkili jednu nepriatesk a nai vojaci sa silou-
mocou usilovali dosta na nepriatesk lo. Ke barbari
zbadali, o sa rob, a ke u stratili niekoko lod, chytro zaali
hada zchranu v teku, lebo si inak nevedeli pomc. A u aj
obrtili lode tm smerom, ktorm ich hnal vietor. No zrazu na
mori nastalo tak bezvetrie, e sa nemohli pohn z miesta. A
to nm prve vemi vyhovovalo na dokonenie boja. Nai
prenasledovali a dobyli lo za loou, take sa ich len vemi
mlo dostalo k pobreiu, ke sa zotmelo. Bojovalo sa skoro od
desiatej hodiny rno a do zpadu slnka.
16. Touto bitkou sa skonila vojna s Venetmi a s celm
pobrem. Zastnilo sa na nej cel mlad mustvo i vetci
star chlapi, o mali nejak vhu a vplyv. Kvli nej zohnali
vetky lode, kde ak boli. Po ich strate ostatn Veneti nemali sa
ani kde uchli, ani m brni svoje mest. A preto sa Cae-
sarovi vzdali so vetkm, o mali. Caesar sa rozhodol, e ich
prsne potresce, aby barbari v budcnosti tm svedomitejie
zachovvali prvo na ochranu poslov. Preto dal cel sent
popravi a ostatnch predal do otroctva.

VOJNA S VENELMI

17. Zatia o sa toto odohrvalo vo Venetsku, Quintus


Titurius Sabinus doiel na zemie Venelov s vojenskmi silami,
ktor mu bol pridelil Caesar.
Vtedy stl na ele Venelov Viridovix, ktor bol aj hlavnm
veliteom vetkch kmeov, o odpadli od Rimanov. Z nich
zorganizoval mocn armdu. A prve v tch doch Aulerkovia,
Eburovici a Lexiovia vyvradili lenov svojho sentu, lebo ne-
chceli shlasi s vojnou, pozatvrali brny a spojili sa s
Viridovikom. Okrem toho odvadia z Galie sa zilo vek
mnostvo kadejakch vyvrheov a nanihodnkov, ktorch
ndej na koris a tba po vojne odvdzala od obrbania poa
a kadodennej roboty.
Sabinus sa dral v tbore na mieste vhodnom z kadho
hadiska. Naproti tomu Viridovix, ked sa utboril vo vzdiale-
nosti dvoch m oproti nemu, de o de vyvdzal svoje vojsko
pred tbor a dval mu prleitos k boju. A tak zanali Sabina
podceova nielen nepriatelia, ale aj nai vojaci hovori o om
dos utipane. Poves o jeho strachu sa a tak vemi zveliila,
e sa nepriatelia osmeovali prs a k nsypu tbora. Robil to

51
preto, lebo si myslel, e sa legt nem pa do
rozhodujceho boja s tokm mnostvom nepriateov, najm
nie v neprtomnosti hlavnho velitea, iba e by to bolo na
vhodnom mieste alebo e by sa naskytla nejak priazniv
okolnos.
18. Ke Sabinus nepriatea utvrdil v mienke, e sa boj,
vybral si sceho a ikovnho Gala z pomocnch sborov, ktor
mal so sebou. Tohto vekmi darmi a submi naviedol, aby
preiel k nepriateom, a vysvetlil mu svoj pln. Len o sa u
nich zjavil ako zbeh, porozprval im, ako sa Rimania boja, a
vysvetlil, do akej tiesne dostali Veneti samho Caesara, ako aj
to, e nie neskorie ako najbliej noci Sabinus tajne vyvedie
vojsko z tbora a poberie sa Caesarovi na pomoc. Po tejto
zvesti vetci shlasne vykrkli, e nesm preps tak
priazniv prleitos a e treba zatoi na rmsky tbor.
Mnoho vec pobdalo Galov k tomu rozhodnutiu: Sabinovo
vhanie v predchdzajcich doch, zbehovo tvrdenie, nedosta-
tok potravn, o ktor sa slabo postarali, ndej na vazstvo
Venetov vo vojne a nakoniec to, e udia zvyajne radi veria
to, o si elaj. Pod vplyvom tchto okolnost nepustili Virido-
vica a ostatnch vodcov zo zhromadenia, km nedostali od
nich dovolenie chyti sa zbrane a chytro zatoi na tbor. Ke
si vymohli shlas, tak sa teili, akoby u mali vazstvo v
rukch, nazbierali radia a prtia, aby nm vyplnili rmske
priekopy, a vykroili k rmskemu tboru.
19. Rmsky tbor bol umiesten na vine s miernym sva-
hom a k ptiu vo vzdialenosti asi jednej mle. Sem zamierili
rchlym behom, aby Rimania mali o najmenej asu sa zoradi
a ozbroji, a preto doli cel zadychan. Medzitm Sabinus
povzbudil svojich a potom im dal znamenie, na ktor u
netrpezlivo akali. Rozkzal, aby odrazu z dvoch brn urobili
vpad na nepriateov, zaaench bremenami, ktor vliekli.
Vhodn miesto, neschopnos i vyerpanos nepriateov,
udatnos naich vojakov a ich cvik z predchdzajcich bitiek
boli prinou, e nepriatelia nevydrali ani prv tok naich a
hne sa dvali na tek. Nai vojaci s erstvmi silami dohonili
ich nepripravench na boj a vek poet ich pobili. Ostatnch
prenasledovali nai jazdci a nechali naive iba niekokch,
ktorm sa podarilo vyviaznu na teku.
Tak sa sasne dozvedel Sabinus o nmornej bitke a Caesar
o Sabinovom vazstve. Vetky kmene sa bezodkladne vzdali

52
Quintovi Tituriovi Sabinovi. Lebo ako sa galsk povaha rchlo
pa do vojny, tak zasa vemi ako zna porky.

CRASSOVA VPRAVA DO AKVITNIE

20. Skoro v tom istom ase doiel Publius Crassus do


Akvitnie, ktor, ako sme u povedali, treba rta aj poda
rozsiahlosti zemia aj poda mnostva obyvateov za tretinu
Galie. Uvedomujc si, e m vies vojnu v krajoch, kde pred
niekokmi rokmi bolo porazen rmske vojsko a zabit jeho
velite, legt Lucius Valerius Praeconinus, a odkia zutekal pro-
konzul Lucius Mallius po strate vozatajstva, jasne vedel, e si
mus dva mimoriadny pozor.
Preto sa postaral o zsobovanie, pozhal si pomocn vo-
jensk sily a jazdu, okrem toho menovite pozval mnoho udat-
nch veternov z obc Toloza a Narbo v provincii Galii, su-
sediacej s tmito koninami, a a potom zaviedol vojsko na
zemie Soncitov. Ke sa Sonciti dozvedeli o Crassovom
prchode, zhromadili vek vojensk sily a jazdu, v ktorej bola
ich hlavn vojensk moc, napadli n voj ete na pochode a
najprv sa pustili do jazdeckho boja. Nai ich jazdu odrazili a
zaali prenasledova, ked sa vtom ukzala aj ich pechota,
ktor mali v zlohe v doline. Tto napadla naich rozptlench
vojakov a obnovila boj.
21. Bojovalo sa dlho a tuho. Sonciti, majc pred oami
svoje predchdzajce vazstvo, mysleli si, e zchrana celej
Akvitnie zvis len od ich udatnosti. No nai zasa chceli
ukza, oho s schopn pod mladukm vojvodcom aj bez
hlavnho velitea a bez ostatnch lgi. Nakoniec sa nepriatelia
cel doran dali na tek. Mnoho ich bolo pobitch.
Potom Crassus hned z pochodu zaal oblieha hlavn mesto
Soncitov. Pretoe ho udatn brnili, zaal k mrom posunova
ochrann strieky a obliehacie vee. as nepriateov sa
pokala o vpad, as podkopvala n obliehac nsyp a
ochrann strieky, v om s Akvitnci vemi sksen, pretoe
sa u nich na mnohch miestach vyskytuj rudn bane a
kameolomy. Len o sa presvedili, e sa takto ned ni
dosiahnu, lebo nai s ostrait, poslali ku Crassovi poslov a
poprosili ho, aby prijal ich kapitulciu. Ke im Crassus vyhovel,
odovzdali zbrane, ako im rozkzal.
22. Medzitm o sa pozornos naich sstreovala na odo-

53
vzdvanie zbran, poksil sa hlavn velite Soncitov
Adiatunnus urobi vpad z inej strany mesta spolu so essto
oddanmi, ktorch Sonciti volaj solduriovia. Tto solduriovia
sa vzjomne zavzuj, e bud uva vetky radosti ivota
spolu s tm, komu zasvtili svoje priatestvo; no ak ho
stihne nsiln smr, hyn spolone s nm tm istm osudom
alebo samovradou. A doteraz, pokia siaha udsk pam, ete
sa nik nenaiel, kto by bol odoprel umrie po zavraden toho,
komu zasbi] svoje priatestvo. S takmito sa teda Adiatunnus
poksil o vpad. Ale na tejto strane opevnenia hned sa strhol
krik, nai vojaci sa zbehli do zbrane a po prudkom boji ho
zahnali do mesta. No i tak dal Crassus ete shlas, aby sa
vzdal pod tou istou podmienkou ako ostatn.
23. Ke Crassus prevzal zbrane a rukojemnkov, pobral sa
na zemie Voktov a Taruzatov. Vtedy barbarov vemi roz-
ruila zves, e iba za niekoko dn po prchode rmskeho voj-
ska padlo mesto, chrnen prirodzenou polohou i opevnenm.
Preto zaali posiela poslov na vetky strany, organizova spri-
sahanie, vzjomne si dva rukojemnkov a chysta vojensk
sily. Poslali poslov aj ku kmeom Prednej Hispnie, o susedia
s Akvitniou. Odtia si zavolali pomocn sbory i vodcov.
Po ich prchode sa poksili vies vojnu vemi rzne a s ma-
sou ud. Za vodcov si povyberali iba tch, o cel roky bojovali
spolu s Quintom Sertoriom a o ktorch predpokladali, e sa
znamenite vyznaj vo vojenstve. A t hne aj zaali poda zvy-
ku rmskeho nroda zabera vhodn miesta, opevova tbor
a naim zahatva prsunov cesty.
Ke Crassus zbadal, e sa jeho vojensk sily nedaj len tak
ahko rozdeova pre ich nzky stav, km nepriate sa vone
pohybuje, obsadzuje cesty a ete aj dos vek posdku ne-
chva v tbore, e prve preto sa mu aie dova zboie a
in potreby a e zo da na de rastie poet nepriateov, roz-
hodol sa, e nebude alej ota s rozhodujcou bitkou. Predlo-
il vec vojenskej rade a ked zistil, e vetci shlasia s jeho
nzorom, as bitky uril na nasledujci de.
24. Na svitan vyviedol pred tbor vetky svoje vojensk
sily, utvoril dvojit bojov k, do prostriedka ku postavil
pomocn sbory a akal, ako sa rozhodn nepriatelia. Hoci si
boli ist, e vek mnostvo vojska, star vojensk slva a ma-
l poet naich vojakov im zaruuje v boji vazstvo, predsa sa
len nazdvali, e bude bezpenejie dosiahnu vazstvo bez

54
krvipreliatia dranm ciest a znemonenm prsunu. Ak Rimania
zan ustupova pre nedostatok zsobovania, zamali ich
napadn na pochode, nepripravench do boja, zaaench
osobnou batoinou. Ke ich vodcovia schvlili tento pln, z
tbora sa ani nepohli, hoci Rimania vyviedli svoje vojsko pred
tbor.
Ale Crassus im na to priiel. A ke nepriatelia svojou vha-
vosou a zdanlivm strachom vyvolali v naich vojakoch ete
viu chu bojova a ked vetci kriali, e sa u nem alej
vykva s tokom na nepriatesk tbory, povzbudil
nastpench bojovnkov a na iados vetkch zamieril s nimi
k nepriateskmu tboru.
25. Tam jedni zasypali priekopy, druh mnostvom striel
zahali obrancov z nsypu a opevnenia. Pomocn sbory, na
ktor sa Crassus vemi nespoliehal v boji, podvanm kameov
a striel a znanm mainy k nsypu vytvrali dojem a zdanie,
e bojuj. Ale aj nepriatelia bojovali hevnat a bez strachu
a ich strely, hdzan z vky, zasahovali cie. Medzitm nai
jazdci obili nepriatesk tbor a oznmili Crassovi, e tbor
nie je tak starostlivo opevnen od zadnej brny a e je odtia
ahko prstupn.
26. Crassus vyzval veliteov jazdy, aby povzbudili svojich
vojakov vekmi odmenami a submi, a oznmili im svoj pln.
Velitelia poda rozkazu vyviedli z tbora kohorty, ktor nechali
v tbore na jeho ochranu a ktor ete neboli bojom vysilen, a
odviedli ich dlhou okukou tak, aby ich nebolo vidie z ne-
priateskho tbora. Potom, ke zraky a pozornos vetkch sa
sstredili na boj, chytro sa presunuli k spomenutmu seku
opevnenia, prelomili ho a zastali v nepriateskom tbore ete
prv, ako ich nepriatelia mohli vbec spozorova a pozna, o sa
rob.
A tu len o nai vojaci zauli bojov krik od tej strany,
vypli znova sily, ako to u bva pri ndeji na vazstvo, a
zaali ete tuhie dora. Nepriatelia, obken zo vetkch
strn, v zfalom poloen zoskakovali dolu z opevnenia a rch-
lo hadali zchranu v teku. Ale jazda ich prenasledovala na
celom otvorenom terne a vrtila sa do tbora a neskoro v
noci. Z potu pdesiattisc chlapov, o ktorch sa vedelo, e sa
zili z Akvitnie a z hispnskeho Kantaberska, ostala sotva
jedna tvrtina.
27. Ke sa rozniesla zves o tejto bitke, absoltna vina

55
Akvitnie sa poddala Crassovi a sama od seba mu poslala ru-
kojemnkov. Boli to tieto kmene: Tarbeli, Bigerini, Ptiniovia,
Vokati, Taruzati, Eluzati, Gti, Auskovia, Garumni, Sibuzati a
Kokozati. Iba zopr kmeov, ktor bvaj naj alej, spolie-
hajc sa na pokroil ron as, lebo zima u bola blzko,
rukojemnkov neposlalo.

PRV CAESAROVA VPRAVA PROTI MORNOM A MENAPIOM

28. Skoro v tom istom ase Caesar doviedol vojsko proti


Mornom a Menapiom, hoci koniec leta u bol blzko. Cel Galia
bola u podroben okrem nich. Len oni boli ete v zbrani a ete
nikdy neposlali k nemu poslov poiada o mier. A potom sa
Caesar nazdval, e sa vojna d chytro skoni. Lene tto
zaali vies vojnu celkom inak ako ostatn Galovia. Uvedomo-
vali si, e aj najvie kmene v priamom boji Rimania plne
porazili. Pretoe mali rozsiahle lesy a moiare, utiahli sa ta so
vetkm, o mali.
Ke Caesar doiel na zaiatok tchto lesov, zaal so stavbou
a opevovanm tbora. Zatia sa nepriate nezjavil. A ke sa
u nai rozili za robotou, zrazu povybehvali zo vetkch
strn lesa a zatoili na naich. Nai sa chytro chytili zbran,
zahnali ich nazad do lesov a viacerch z nich zabili. Ale pretoe
zali prialeko za nimi v dos neschodnom kraji, sami mali tie
zopr strt.
29. V ostatnch nasledujcich doch Caesar dal vytna
stromy v lesoch, a aby nebol mon nijak tok z boku na
neozbrojench a ni netuiacich vojakov, dal vetky postnan
stromy pouklada smerom proti nepriateovi a navi na
obidva boky namiesto nsypu.
Ke za pr dn vojaci s neuveritenou rchlosou povytnali
stromy na rozsiahlom priestore a dostali do rk ich statok a
koniec vozatajstva, nepriatelia unikli ete do hustejch lesov.
No sasne nadili tak brky, e sa muselo s robotou presta
a pre ustavin lejaky u nebolo mon alej dra vojakov
pod stanmi.
Preto Caesar dal spustoi vetky ich polia a vypli dediny
aj ostatn budovy. A potom odtia odviedol vojsko a umiestil
ho do zimnch tborov na zem Aulerkov, Lexoviov, ako aj
ostatnch kmeov, ktor nedvno povstali proti Rimanom.

56
TVRT KNIHA

VOJNA S UZIPETMI A TENKTERMI

1. Nasledujcej zimy, bol to rok konzultu Gnaea Pompeia


a Marca Crassa, preli germnski Uzipeti a Tenkteri s vekm
mnostvom ud cez rieku Rn nedaleko mora, do ktorho Rn
vtek. Prina ich prechodu bola v tom, e Svbi ich u viac
rokov znepokojovali vojnou a znemoovali im obrbanie pol.
Kme Svbov je najv a najbojovnej spomedzi vetkch
Germnov. Maj vraj sto krajov. Kad z nich posiela rone po
tisc ozbrojencov za hranice na vojensk vpravy. Ostatn, o
ostan doma, ivia seba i tamtch. O rok s zasa tto v zbrani
a tamt ostvaj doma. Takto sa nepreruuje ani obrbanie
poa, ani sstavn vojensk vcvik. No nikto nem ani ksok
skromnho, vymedzenho poa a nie je dovolen obrba
pole na jednom mieste dlhie ako rok.
Neivia sa vemi zbom, ale zva mliekom a msom zo
statku. Mnoho asu trvia na poovakch. Tieto poovaky,
druh vivy, kadodenn cvienia a slobodn spsob ivota
pretoe od malika nie s navyknut na nijak povinnos ani na
disciplnu a robia len to, o sa im pi zvyuj ich sily a
umouj im vyrs na obrovsk postavy. S tak otuen, e i
napriek vemi studenmu podnebiu sa odievaj iba krtkymi
kouinami, ktor vek iastku tela nezakrvaj, a e sa kpu
v riekach.
2. Kupci maj k nim prstup skr preto, aby Svbi mali
komu preda vojnov koris, ako preto, e by si elali voao
dova. Ba nepouvaj ani dovan kone, ktor si Galovia
vemi obubuj a draho kupuj, ale pouvaj domce
plemeno, mal a nepekn, ktor kadodennm cvikom
privdzaj k najvyiemu vkonu.
V jazdeckch bojoch asto zoskakuj z koni a bojuj pei.
Kone si tak vycviili, e im ostan st na tom istom mieste, a
v prpade potreby chytro na ne povyskakuj. A poda ich
zvykov niet vej hanby a zbabelosti ako pouvanie sedla.
Preto aj v celkom malch skupinch smelo napdaj akkovek
poet jazdcov na osedlanch kooch.
Vno vbec nedovouj dova, lebo sa nazdvaj, e lo-
veka oslabuje a rob ho neschopnm zna nmahu.

57
3. Przdne a neobroben polia v o najvej rozlohe okolo
svojich hranc si veobecne hodnotia ako svoju najviu
slvu. To je vraj dkazom toho, e vek poet kmeov nevl-
dal odporova ich sile. Preto je vraj z jednej strany Svbov asi
essto m przdneho a neobrobenho poa. Z druhej strany
s k nim najbliie Ubiovia, kme poda chpania Germnov
vek a bohat. Ubiovia s o nieo vyspelej ako ich ostatn
skmeovci, pretoe ich sdla siahaj a k Rnu; asto ich
navtevuj kupci a sami si osvojili galsk spsob ivota, lebo
bvaj blzko Galie. Svbi sa ich neraz poksili vojnou vyhna z
ich zemia, ale sa im to pre vekos a silu Ubiov nepodarilo. No
i tak ich printili plati poplatky a podstatne znili ich vznam i
silu.
4. V rovnakom poloen boli Uzipeti a Tenkteri, ktorch sme
u spomenuli. Oba kmene viac rokov s spechom odrali
npor Svbov, ale nakoniec ich Svbi predsa len vyhnali.
Potom sa tri roky potulovali po zem Germnie, a doli k
Rnu. V tch koninch vtedy bvali Menapiovia a mali na
obidvoch brehoch rieky polia, osamoten gazdovstva a dediny.
Ale prestraen prchodom takho vekho mnostva ud
vysahovali sa z gazdovstiev, o mali za riekou; na avom
brehu Rna rozostavili strne oddiely a brnili Germnom pre-
chdza.
Germni skali vetko mon. No ked si nemohli ani silou
vynti prechod pre nedostatok lod, ani tajne prejs pre stre
Menapiov, naoko sa vrtili do svojich pvodnch sdel a konn.
Po troch doch cesty sa vak znova vrtili, priom cel cestu
prebehli za jednu noc na kooch, a znezrady napadli ni
nepiacich Menapiov, ktor sa bez strachu op nasahovali do
svojich dedn za Rnom, lebo ich vyzvedai im oznmili, e
Germni odili. Tchto Germni pobili, pobrali si ich lode a
preli cez rieku prv, ako by sa o tom dozvedela t as Mena-
piov, ktor bvala na avej strane Rna. Zabrali vetky ich
gazdovstva a zvyok zimy sa prechovali na ich zsobch. 5.
Caesar dostal zprvu o tchto udalostiach, no obvajc sa
slabosti Galov, pretoe s nestli vo svojich rozhodnutiach a
zva tia po prevrate, priiel k nzoru, e sa nesmie v
niom na nich spolieha.
Galovia maj toti tak zvyk, e ntia cestujcich aj proti
ich vli, aby sa zastavili, a vypytuj sa ich, o sa kto z nich
dopoul alebo sa dozvedel. Aj kupcov ud v mestch obstupuje

58
a nti ich nahlas rozprva, z ktorch krajn prichdzaj a
o sa tam dozvedeli. Poda tchto re a chrov asto robia
uznesenia o vemi vnych veciach. No vzpt ich musia tak
uznesenia mrzie, lebo sadli na lep neoverenm zprvam a
tm, o im na ich otzky odpovedaj vmysly poda ich
elania. 6. Pretoe Caesar u dobre poznal tento ich zvyk,
pobral sa k vojsku vaie ako obyajne, aby prediiel aiu
vojnu. Ke ta priiel, zistil, e sa vetko stalo tak, ako to v
duchu predpokladal: niektor galsk kmene poslali posolstv
ku Germnom a vyzvali ich, aby odili od Rna bliie k nim,
e im vyhovej vo vetkom, o si bud iada. Tieto vhady
Germnov povzbudili a zaali sa hne rozchdza po
rom priestore a prenikali na zemie Eburnov a Kondruzov,
ktor s pod ochranou Treverov.
Caesar si zavolal galskch predstaviteov, priom uznal za
potrebn neda im najavo, o sa bol u dozvedel. Priatesky k
nim prehovoriac a dodajc im smelosti, rozkzal, aby pripravili
jazdu, a rozhodol sa vies vojnu s Germnmi.
7. Ke bolo postaran o zsobovanie a odvody jazdy sa
skonili, dal sa na pochod do tch konn, v ktorch, ako sa
dozvedal, s Germni. Ke u mal k nim iba niekoko dn
cesty, prili k nemu ich poslovia a povedali asi toto: Germni
vraj prv nezanaj vojnu s rmskym nrodom, ale nebud
vha chyti sa zbrane, ak ich napadne, pretoe je germn-
skym zvykom, zdedenm po predkoch, postavi sa na odpor, a
nie sa prosi tomu, kto zana vojnu, nech je to ktokovek.
A ete vraj dodvaj: do Galie prili proti svojej vli, lebo
boli vyhnan zo svojej domoviny. Ak Rimania stoja o ich pria-
testvo, e im oni, Germni, mu by uiton ako priatelia.
Alebo nech im pridelia polia alebo nech im dovolia ponecha si
tie, ktorch sa zmocnili zbraou. Ustupuj iba pred Svbmi,
ktorm sa nemu vyrovna ani nesmrten bohovia. Inak vraj
niet na zemi nikoho, koho by nemohli premc.
8. Na to Caesar odpovedal, o uznal za dobr. Ale zmysel
jeho rei bol ten, e priatestvo s nimi vbec neme prich-
dza do vahy, ak by ostali v Galii. Nie je sprvne, aby zaberali
cudzie zemie t, ktor si nevedeli ochrni vlastn. A potom, v
Galii niet vonch pozemkov, ktor by bolo mon da a
tokmu mnostvu ud a nikomu pritom neukrivdi. Ale ak
chc, e sa mu usadi na zem Ubiov. Ich poslovia e s
prve uho, ponosuj sa na nsilenstv zo strany Svbov a

59
iadaj ho o pomoc. To e im u Ubiov vybav.
9. Poslovia vyhlsili, e o tom podaj zprvu svojim a ke
si vec rozvia, o dva dni sa vrtia k Caesarovi. Ete ho po-
iadali, aby zatia bliie k nim nepostupoval. Caesar vyhlsil,
e im ani v tom neme vyhovie. Bol sa u toti dozvedel, e
pred niekokmi dami poslali vek iastku jazdy za korisou a
zbom na zemie Ambivaritov za rieku Mzu. Nazdval sa, e
akaj tchto jazdcov, a preto vec preahuj.
10. Rieka Mza vytek z pohoria Vogz na hraniciach
Lingnov. Priber jedno rameno Rna, zvan Vakal, vytvra s
nm ostrov Batavov a vlieva sa do Atlantickho ocena asi
osemdesiat m od Rna.
Rn zasa vyviera na zem Leponciov v Alpch a prudko sa
val dlhm tokom cez zemie Nantutov, Helvanov, Sekva-
nov, Mediomatrikov, Tribokov a Treverov. Blzko Atlantickho
ocena sa rozdeuje na viac ramien a vytvra mnoho vekch
ostrovov. Na vine z nich bvaj divok barbarsk kmene;
medzi nimi s niektor, o sa vraj ivia rybami a vtmi vaj-
cami. Napokon Rn vtek mnohmi stiami do Atlantickho
ocena.
11. Ke bol Caesar od nepriateov asi dvans m, vrtili sa
k nemu ich poslovia, ako bolo dohodnut. Stretli sa s nm na
pochode a vemi ho prosili, aby alej nepostupoval. Ke s
prosbou nepochodili, iadali ho, aby aspo poslal niekoho
vopred s odkazom za jazdcami, o li pred prvm vojom, a za-
brnil im pa sa do boja. Im aby poskytol monos posla
poslov k Ubiom. Vyhlasovali, e prijm Caesarov nvrh, ak sa
im ubijsk predstaven a sent zaruia prsahou. Nech im d
Caesar tri dni asu, km si to vybavia.
Caesar si uvedomoval, e to vetko je iba na to, aby sa za
tie tri dni vrtili ich jazdci. Ale aj tak im sbil, e v ten de u
nepostpi alej ako tyri mle, lebo bolo treba postara sa o
vodu. Povedal im, nech prdu na druh de v o najvom
pote, aby rozhodol o ich poiadavkch. Medzitm poslal
poslov s odkazom k veliteom, ktor li s celou jazdou vopred,
aby nenapdali nepriateov, a ak ich nepriatelia napadn, aby
vydrali npor, km sm prde bliie s celm vojskom.
12. No len o nepriatelia zazreli naich jazdcov, ihne na
nich zatoili a vniesli medzi nich zmtok, hoci ich bolo p-
tisc, km sami nemali viac ako osemsto jazdcov, lebo sa im
ete nevrtili t, o li zha zboie na druh breh Mzy. Nai

60
krali toti celkom bez strachu, pretoe nepriatesk poslovia
len krtko predtm odili od Caesara a ten de si boli vyiadali
na prmerie. Ke sa im nai znova stavali na odpor, poda
svojho zvyku pozoskakovali z koni, odspodku prekali nae
kone, viacerch naich zhodili zo sedla, ostatnch rozprili a
tak strane ich hnali, e sa nezastavili, a ke uzreli nae
vojsko na pochode.
V boji bolo zabitch sedemdesiattyri naich jazdcov, medzi
nimi aj vemi udatn akvitnsky Piso, pochdzajci z vemi
vzneenej rodiny. Jeho star otec bol krom svojho kmea a
n sent ho nazval priateom. Piso iel na pomoc bratovi,
ktorho zaskoili nepriatelia. Vyslobodil ho sce z nebezpe-
enstva, ale sm spadol z ranenho koa a hrdinsky sa brnil,
km vldal. No nepriatelia ho obkili, viackrt zranili, a
padol. Ke to zaleka zbadal brat, ktor u bol mimo boja,
pobodol koa, vrhol sa na nepriateov a tie padol.
13. Po tomto boji Caesar priiel k nzoru, e mu neprichod
prijma poslov, ani rokova o nvrhoch takch ud, ktor stivo
a skon najprv poiadali o mier a potom sami zaali vojnu.
Naozaj pokladal za vemi nerozumn aka, km sa zvia
vojensk sbory nepriateov a vrti sa ich jazda. Okrem toho
badal pri znmej nestlosti Galov, do akej miery v ich oiach
podrstla autorita nepriateov u tmto jedinm bojom; myslel
si, e im nesmie da ani chvku asu na rozmanie. Svoje
rozhodnutie a pln neodklada bitku u ani o de prerokoval
ete s legtmi a kvestorom. Bolo mu vemi vtan, e na druh
de rno prili k nemu do tbora v hojnom pote Germni s
tm istm vierolomnm a potmehdskym myslom v
sprievode vetkch svojich predstavench a starch. Ako sa
povrvalo, jednak sa chceli ospravedlni, e proti dohode a
proti ich vlastnej iadosti sa vera pustili do boja, jednak chceli
dosiahnu prmerie podfukom, ak sa to ete d. Caesar sa po-
teil, e sa mu dostali do rk, a rozkzal ich zadra. Sm vy-
viedol vetko vojsko z tbora a jazde dal prkaz, aby la hne
za poslednm vojom, lebo si myslel, e sa ete nespamtal zo
verajieho boja.
14. Dal nastpi vojsko do trojradovho ku a tak rchlo
preiel osem m, e sa dostal k nepriateskmu tboru prv,
ako by Germni mohli zbada, o sa rob. Tto okolnos, a to
rchlos nho prchodu i neprtomnos vlastnch
predstavench, nramne ich prestraila. Nemali as ani sa

61
poradi, ani chyti sa zbrane a nevedeli od strachu, i je lepie
vyvies vojsko proti nepriateovi, i brni tbor a i u len v
teku hada zchranu.
Za ten as, o sa ich strach prejavoval hurhajom a zmtkom,
nai vojaci, naplen na ich verajiu vierolomnos, vrtili sa do
tbora. Kto kde mohol napochytre pochyti zbra, postavil sa
naim chvku na odpor. Strhol sa boj aj pri vozoch a batoine.
No vetko ostatn, deti a eny lebo Germni sa vysahovali
z domoviny so vetkmi svojimi prslunkmi a preli cez Rn
zaalo uteka na vetky strany. Caesar poslal za nimi jazdu,
aby ich prenasledovala.
15. Ke Germni pouli za chrbtom krik a videli zabjanie
svojich, odhodili zbrane, opustili vojensk oddiely a
povybehvali z tbora. Ke dobehli k stoku Mzy a Rna,
stratili vetku ndej na tek pri pohade na tok mnostvo
pobitch. T, o ete ostali, pohdzali sa do rieky a v prudkom
prde od strachu a vysilenia pohynuli.
Nai sa vrtili do tbora bez strt. Bolo iba vemi mlo
ranench, hoci vek boj kadho napal strachom, pretoe na
strane nepriateov bojovalo tyristotridsatisc vojakov.
Germnom, ktorch bol Caesar zadral v tbore, dovolil
ods. Ale oni vyhlsili, e chc osta uho, lebo sa bli, e ich
Galovia, ktorch polia spustoili, umuia na smr. Caesar im
daroval slobodu.

PRV CAESAROVA VPRAVA DO GERMNIE

16. Po skonen vojny s Germnmi Caesar sa rozhodol


prekroi Rn pre mnoho prin. Z nich najhlavnejia bola t,
e chcel, aby si Germni neboli tak ist na svojom zem, ke
sa presvedia, e vojsko rmskeho nroda me, ba aj sa opo-
vi prekroi Rn. Caesar toti videl, ako sa Germni ahko
dvaj strhn na vpravu do Galie.
Okrem toho t as jazdy Uzipetov a Tenkterov, ktor, ako
som u spomenul, prela na druh breh Mzy za korisou a
zbom a nezastnila sa na boji, uchlila sa po teku svojich
za Rn na zemie Sugambrov a spojila sa s nimi. Ke Caesar
poslal k nim poslov s poiadavkou, aby mu vydali tch, ktor si
s nm a s Galiou zaali vojnu, Sugambri mu odpovedali, e
panstvo rmskeho nroda sa kon na Rne. A ak neuznva za
sprvne, e Germni prechdzaj do Galie proti jeho vli,

62
preo sa doaduje vldnej moci nad niem, o je za Rnom.
No Ubiovia, ktor jedin zo zarnskych kmeov poslali k
Caesarovi poslov, uzavreli s nm priatestvo a dali mu ruko-
jemnkov, vemi ho prosili, aby im pomohol, pretoe Svbi na
nich strane doraj. Alebo, ak mu v tom brnia zujmy
rmskeho ttu, nech aspo prevezie vojsko za Rn, e u aj to
bude nateraz dostaton pomoc a ndej pre budcnos. Od
porky Ariovista a od poslednho vaznho boja meno a
slva jeho vojska bud tak repekt aj u najvzdialenejch
germnskych kmeov, e u slva a priatestvo rmskeho n-
roda im me zarui bezpenos. Na prevezenie vojska cez
Rn subovali mu vek poet lod.
17. Pre tieto priny sa Caesar rozhodol prejs cez Rn. Ale
prevanie na lodiach sa mu nezdalo dos bezpen a myslel
si, e to nie je dstojn ani preho, ani pre rmsky nrod. A
tak hoci sa stavba mosta ukazovala vemi ak pre rku,
dravos a hbku rieky, predsa bol toho nzoru, e to mus
vykona alebo sa ta nesmie s vojskom vbec pa.
Rozhodol sa pre stavbu takhoto mosta. Vo vzdialenosti
dvoch stp spjal po dva dreven nosn stpy, hrub pol
druhej stopy, dolu trochu zahroten a dlh poda hbky rieky.
Tieto spojen stpy strojmi spal do rieky a tam ich
osadzoval a potom baranidlami zatkal, a to nie ako kl zvislo
poda olovnice, ale ikmo naklonen po prde rieky ako
strecha. Oproti tmto osdzal tie dva rovnako spojen stpy
vo vzdialenosti tyridsa stp ponie, ale naklonen proti
mocnmu prdu rieky. Medzi tieto tyri stpy hore poloil dve
stopy hrub trm, o je prve vzdialenos medzi dvoma stpmi,
a na kadom konci ho pripevnil o ne dvoma skobami z
obidvoch strn. Tm, e trm oddeoval dvojice stpov a
sasne spjal dve protiahl dvojice, stavba zskala tak
pevnos, e vzba stpov drala tm pevnejie, m mocnej
npor vody na ne doliehal. Nosn piliere sa spjali pozdne
poukladanmi brvnami a tie sa zasa naprie pokrvali dkami,
na ktor sa nakldlo prtie.
Ponie mosta sa ete zatkali koly ikmo proti prdu, aby ako
podopierka mosta, spojen s celou jeho stavbou, zadriavali
npor vodnho prdu, a druh zasa povye mosta v nevekej
vzdialenosti, aby zmenovali nraz stromov a plt, keby ich
barbari spali dolu vodou, a chrnili tak most pred po-
kodenm.

63
18. Za desa dn, ako sa zaal zva stavebn materil,
bola cel stavba hotov a vojsko sa presunulo na druh breh.
Caesar nechal na obidvoch koncoch mosta siln str a za-
mieril na zemie Sugambrov. Medzitm prili k nemu poslovia
od viacerch kmeov a prosili ho o mier a priatestvo. Caesar
im lskavo odpovedal a rozkzal, aby mu doviedli ru-
kojemnkov. No Sugambri od toho asu, ako sa zaal stava
most, na radu Tenkterov a Uzipetov, ktorch mali u seba,
pripravili sa na tek, vysahovali sa zo svojho zemia a so
vetkm svojm majetkom sa utiahli do pustch lesov.
19. Caesar ostal na ich zem len niekoko dn. Vyplil im
vetky dediny aj osamoten gazdovstva, zoal zboie a potom
sa vrtil na zemie Ubiov. Ubiom sbil pomoc, ak sa k nim
bud tisn Svbi, a pritom sa od nich dozvedel toto: Ke sa
Svbi od svojich vyzvedaov dopouli, e sa stavia most, poda
svojho zvyku hned sa zili na sneme a na vetky strany vraj
rozoslali poslov s odkazom, aby sa z miest vysahovali, aby
deti, eny a cel svoj majetok poukrvali v lesoch a aby sa na
jedno miesto poschdzali vetci bojaschopn chlapi. Miesto vraj
vybrali skoro uprostred krajov ovldanch Svbmi Tu sa vraj
rozhodli poka na prchod Rimanov a vybojova rozhodujcu
bitku.
Caesar to vzal na vedomie. Ke vetko vybavil, kvli omu
sa vlastne rozhodol previes vojsko cez Rn, aby toti Germ-
nom nahnal strach, aby sa pomstil Sugambrom a aby Ubiov
vyslobodil zo vbskeho obliehania, vrtil sa nazad do Galie v
presveden, e dos vykonal pre slvu a osoh rmskeho n-
roda za celkovho osemnsdovho pobytu za Rnom. Most
dal hned rozobra.

PRV CAESAROVA VPRAVA DO BRITNIE

20. Hoc u zvyovalo mlo leta a hoci v tchto koninch


bva zavasu zima, pretoe cel Galia sa rozprestiera smerom
na sever, predsa sa Caesar vybral do Britnie, lebo vedel, e
skoro vo vetkch vojnch s Galmi odtia sa nepriateom po-
skytovala pomoc. A keby u aj ron as nestail na vedenie
vojny, predsa sa len nazdval, e mu bude vemi uiton, ak
aspo navtvi ostrov, pozn tamoj ud a prezrie si tern, pr-
stavy a prstupy. To vetko bolo Galom skoro neznme. Ve
okrem kupcov takmer nik ta nechodil a sami Galovia poznaj

64
iba pobreie a kraje, o leia naproti Galii. A tak, o si aj za-
volal odvadia kupcov, nepodarilo sa mu zisti, ak m ostrov
rozlohu, ktor a ak vek kmene tam bvaj, ak maj
spsob boja alebo ak maj zariadenie a v ktorch prstavoch
me prist v poet lod.
21. Aby to vetko zistil, prv ako sa pust do nebezpenho
podujatia, vopred ta poslal s vojnovou loou Gaia Volusena, o
ktorom sa nazdval, e je na to sci. Poveril ho, aby vetko
riadne preskmal a aby sa m prv vrtil k nemu.
Sm sa pobral s celou brannou mocou na zemie Mornov,
pretoe odtia bola najkratia plavba do Britnie. Vydal rozkaz,
aby sa ta sstredili vetky lode zo susednch krajn, ako aj
lostvo, ktor bol dal postavi lanskho leta pre vojnu s Ve-
netmi.
Medzitm Caesarov pln vyiel najavo a kupci ho vyzradili aj
Britom. Hned nato prili k nemu od viacerch kmeov ostrova
poslovia so subom, e mu daj rukojemnkov a e sa podrobia
nadvlde rmskeho nroda. Ke ich Caesar vypoul, prepustil
ich domov s lskavmi submi a povzbudil, aby len zotrvali pri
tom rozhodnut. Spolu s nimi poslal Commia, ktorho po
porke Atrebtov tam bol ustanovil za kra. Vil si jeho
udatnos i rozvahu a pokladal ho za loveka, na ktorho sa
me spoahn. Mal vek vplyv v tchto krajinch. Prikzal
mu, aby navtvil kmene, ktor bude mc, a povzbudil ich,
nech sa zveria do ochrany rmskeho nroda, a aby im oznmil,
e k nim Caesar oskoro prde.
Volusenus si vetko poprezeral, nakoko mu to bolo mon,
pretoe sa neopovil vystpi z lode a zveri svoj ivot bar-
barom. Na piaty de sa vrtil k Caesarovi a zreferoval mu, o
vyskmal.
22. Zatia o sa Caesar zdriaval v tchto koninch, aby si
zaobstaral lode, prili k nemu z vekej iastky Mornska
poslovia, aby sa ospravedlnili za svoje predchdzajce pona-
nie, e ako barbari bez znalosti naich zvykov sa pustili do
vojny s rmskym nrodom, a aby mu sbili, e urobia vetko,
o im prike. Caesarovi to prilo celkom vhod, nakoko
nechcel mar za chrbtom nepriatea a pre pokroil ron as i
tak sa u nemohol pa do vojny. Napokon si uvedomoval, e
by nebolo namieste dva prednos takm malichernm
zujmom pred lohami v Britnii. A tak im teda nariadil iba
odovzda vek poet rukojemnkov. Ke mu ich priviedli, prijal

65
Mornov pod ochranu.
Zhromadilo sa mu asi osemdesiat nkladnch lod, o po-
kladal za dostaton poet na prevezenie dvoch lgi. Vojnov
lode, ktor mal okrem tch, pridelil kvestorovi, legtom a pre-
fektom. alej mal ete osemns nkladnch lod vo vzdiale-
nosti osem m, ktorm do prstavu zabrnil priplva vietor.
Tieto pridelil jazdcom. Ostatn vojsko dal legtom Quintovi
Tituriovi Sabinovi a Luciovi Aurunculeiovi Cottovi, aby ho za-
viedli na zemie Menapiov a do tch krajov Morinska, odkia k
nemu neprili poslovia. Legtovi Publiovi Sulpiciovi Rufovi
prikzal stri prstav s posdkou, ktor Caesar pokladal za
dostaton.
23. Ke vydal tieto rozkazy a dokal sa sceho asu na plav-
bu, hne po polnoci vyplval. Jazdcom rozkzal postpi do
vzdialenejieho prstavu, vysadn tam na lode a s za nm.
Ale tto sa trocha lenivo dvali do roboty. Preto sm s prvmi
loami doiel k Britnii okolo desiatej hodiny doobeda. Tam na
vetkch vkoch zazrel ozbrojen brann sily nepriateov.
Prirodzen poloha miesta a strm skaly tak zvierali more, e
z vyvench miest sa dalo dostreli na pobreie. Toto miesto
vonkoncom nepokladal za sce na vylodenie, a preto vykal na
kotvch do tretej hodiny poobede, km sa ta nezili ostatn
lode.
Za ten as si zvolal na poradu legtov a vojenskch tribnov
a povedal im, o sa dozvedel od Volusena a o sa m robi.
Vyzval ich, aby vetko robili na jeho pokyn a v prav as, ako
si to vyaduje vojensk umenie, a to najm nmorn, ktor je
v rchlom a menlivom pohybe. Potom ich rozpustil. Ke priiel
sasne priazniv vietor a prliv, na dan znamenie zdvihli
kotvy a postpili asi sedem m od miesta, kde zakotvili pri
otvorenom a rovnom pobre.
24. Lene barbari prili na to, o zamaj Rimania. Vo-
pred poslali jazdu a bojovnkov na dvojkolesovch vozoch
tak druh zbrane obyajne v bojoch pouvaj ostatn vo-
jensk sily li hne za nimi a brnili naim vo vylodovan.
Vemi vek akos vyplvala z toho, e nae lode pre svoju
vekos mohli zakotvi iba na hlbine. Takto nai vojaci na
neznmych miestach s plnmi rukami a pod poriadnou archou
zbran museli zoskakova z lod, pevne sa postavi na nohy vo
vlnch a sasne bojova s nepriatemi. Naproti tomu oni
rovno z pobreia alebo len mlo postpiac do vody, majc

66
vetky dy von do boja a vborne poznajc tern, smelo si
strieali na naich a pobodvali kone, zvyknut na tak boj.
Toto naich prestrailo. A pretoe sa ete vbec nestretli s ta-
kmto spsobom boja, neprejavovali tak ikovnos a bojov-
nos ako v bojoch na zemi.
25. Len o to Caesar zbadal, hne dal rozkaz vojnovm
lodiam, ktor barbarov udivili a s ktormi sa dalo lepie
manvrova, aby sa trocha vzdialili od nkladnch lod, potom
rchlo veslovali dopredu, postavili sa k nekrytmu nepria-
teskmu boku a odtia nepriateov zahali a zatlali prakmi,
pmi a samostrelmi. A tento ah naim vemi pomohol.
Lebo barbari prekvapen podobou lod, pohybom vesiel i ne-
zvyajnm druhom samostrelov, sa zhili a hne nato aj
trocha ustpili.
A ke nai ete aj vtedy vhali najm pre hbku mora,
zstavnk desiatej lgie poprosiac bohov o pomoc, aby sa
astlivo skonil zmer lgie, vykrkol: Zoskakujte, vojaci, ak
nechcete orla vyda nepriateom! Ja vykonm svoju povinnos
voi ttu i veliteovi." Ke to mocnm hlasom dokonil,
zoskoil z lode a pustil sa s orlom proti nepriateom. Tu sa nai
vojaci navzjom povzbudili a vetci pozoskakovali z lode, aby
ich nestihla tak hanba. Ke ich zazreli vojaci z najblich lod,
poskkali za nimi a priblili sa k nepriateom.
26. Z obidvoch strn sa prudko bojovalo. No jednako medzi
naimi vojakmi bol vek zmtok, pretoe sa nemohli udra v
radoch, ani sa pevne postavi, ani s so svojm oddielom, ale
kad z kadej lode sa pripjal k tomu oddielu, na ktor
naabil. Naproti tomu nepriatelia, ktor poznali vetky plytiny,
kedykovek zazreli z pobreia, e niekoko naich vojakov
vyskakuje z lode, hne pribehli k nim na kooch a napdali ich
ete nepripravench do boja. Viacer obkuovali jednotlivcov a
druh zasa strieali na vetkch z nechrnenho boku.
Ke to Caesar zbadal, rozkzal zaplni vojakmi lny
nkladnch lod a aj lny vzvednch plavidiel a posielal ich na
pomoc tm, ktor sa ocitli v tiesni. Len o sa nai postavili na
such zem a vetci sa zoskupili, zatoil na nepriateov a
zahnal ich na tek. alej ich nemohli prenasledova, pretoe
nai jazdci nemohli dodra smer plavby a dosta sa na ostrov.
To jedin chbalo Caesarovi k doterajiemu astiu.
27. Sotva sa premoen nepriatelia spamtali z teku, hne
poslali k Caesarovi poslov a poiadali o mier. Sbili, e mu

67
daj rukojemnkov a e urobia, o im rozke.
Spolu s poslami priiel aj atrebtsky Commius, ktorho, ako
som u bol na to poukzal, Caesar vopred poslal do Britnie.
Tohto Briti chytili a uvznili, ke vystpil z lode a oboznamoval
ich ako vyjednva s Caesarovmi odkazmi. Prepustili ho a po
prehratom boji. V iadosti o mier vinu za to zvalili na ud a
prosili Caesara, aby to udu odpustil pre jeho nerozvnos.
Caesar im najprv dohovral, e zaali vojnu bez priny, hoci
dobrovone poslali k nemu poslov a poiadali ho o mier. Potom
vak vyhlsil, e im odpa ich nerozvnos, a nariadil im
odovzda rukojemnkov. Z nich as mu odovzdali hne a
vyhlsili, e druh as mu daj o pr dn, lebo ju zavolali zo
vzdialenejch konn. Medzitm rozkzali svojim, aby sa
povracali do svojich dedn. Ich nelnci sa zaali odvadia
schdza k Caesarovi a odpora seba i svoje kmene do jeho
lskavej priazne.
28. Takto si Caesar zabezpeil mier. Na tvrt de po tom,
ako priiel do Britnie, vyplvalo z hornho prstavu pri mier-
nom vetre osemns spomenutch lod, ktor viezli jazdcov.
Ke sa pribliovali k Britnii a ke ich u bolo vidie z nho
tbora, zrazu sa strhla tak vek brka, e ani jedna z nich
nemohla dodra smer plavby, ale jedny vlieklo ta, odkia
vyplvali, a druh zasa hnalo s vekm nebezpeenstvom k
dolnej asti ostrova alej na zpad. No jednako napokon
spustili kotvy. Ale ke ich zaali zalieva vlny, museli vyplva
proti noci na re more a zamieri nazad k pevnine.
29. A prve v t noc bol nhodou mesan spln. V ten as
bva na mori najvie vlnobitie. Naim to bolo neznme.
Takto naraz aj prliv zalieval vojnov lode, na ktorch Caesar
bol dal previes vojsko a ktor dal vytiahnu na such zem, aj
brka pokodzovala zakotven nkladn lode, priom nai
nemali monos ani manvrova nimi, ani im pomha.
Viac lod sa roztrieskalo. A ke po strate povrazov, kotiev a
ostatnho vstroja lode, o ostali, boli nesce na plavbu, v
celom vojsku vznikol, prirodzene, vek zmtok. Ve nebolo
inch lod, na ktorch by sa mohli vrti, a sasne chbalo
vetko potrebn na ich opravu. Nebolo ani zboia na zimu,
lebo vetci boli presveden, e sa bude zimova v Galii.
30. Nelnci Britnie, ktor sa po prehratom boji zili k
Caesarovi, dozvedeli sa o naom poloen a zaali sa radi.
Videli, e Rimania nemaj jazdcov, lod ani zboie. Poda malej

68
rozlohy tbora, ktor bol ete o to men, e Caesar bol
previezol lgie bez baton, poznali, e je mlo aj vojakov.
Preto sa nazdvali, e bude najlepie povsta a potom brni
naim v dovoze zboia a inch potrieb a preahova vec do
zimy. Ak tchto premu alebo ak im znemonia nvrat, s
istotou verili, e sa v budcnosti nik neopovi Britniu
vojensky napadn. A tak znova zosnovali sprisahanie a zaali
pomaly odchdza z tbora a potajomky odvdza svojich z
vidieka.
31. No Caesar, hoci ete celkom nepoznal ich mysly, pred-
sa len pil poda pohromy svojich lod aj poda toho, e pre-
stali dva rukojemnkov, e sa stane, o sa potom i naozaj
stalo. Preto robil opatrenia pre vetky prpady. Kad de
dval zva zboie z pol do tbora, drevo i kov pokodench
lod pouval na opravu ostatnch a z pevniny kzal dova to,
o bolo ete potrebn. A tak pri horlivej usilovnosti vojakov
dokzal, e i po strate dvanstich lod mohol sa na zvynch
plavi bez akost.
32. Medzitm jedna lgia, a to siedma, bola poslan ako
obyajne za zbom do poa. Dovtedy Britov nikto neupodo-
zrieval z odboja, nakoko udia jednak pracovali na poliach,
jednak chodievali aj do nho tbora. Tu str pred brnami
tbora ohlsila Caesarovi, e vidie nezvyajne vek kdol
prachu tm smerom, kade odila lgia. Caesar hne pil, ako
to aj naozaj bolo, e barbari zasa vymysleli voao novho, a
rozkzal, aby kohorty, o boli na stri, li s nm tm smerom,
z ostatnch aby dve kohorty nastpili str namiesto nich a
zvyn nech sa ozbroja a hne id za nm.
Ke sa dostal trocha alej od tbora, zbadal, e jeho vojakov
obkili nepriatelia, e im len ako odolvaj a e na zovret
lgiu lietaj strely zo vetkch strn. Kee po zoat vetkho
zboia zvyovalo u iba jedno nezoat pole, nepriatelia
predpokladali, e nai sem prdu, a preto sa v noci skryli v
lesoch. Ke sa potom nai rozili po poli, odloili zbrane a boli
zabrat do atvy, nepriatelia ich zrazu napadli, zopr z nich
zabili a ostatnch uviedli do zmtku, lebo nestli v pevnch
radoch, a hne ich aj obkolesili jazdou i vozmi.
33. Spsob bitky z vozov je takto: Najprv behaj na vo-
zoch krom-krom, strieaj a u samm strachom z koni a
rachotom kolies zvyajne uvdzaj do zmtku
nepriatesk rady. A ke sa dostan medzi jazdcov, zoskakuj

69
z vozov a bojuj ako peiaci. Za ten as sa koii pomaly
vzdialia z boja a vozy umiesuj tak, aby bojovnci mali ahk
stup k svojim, ak by na nich doliehala nepriatesk presila.
Takto uplatuj v boji pohyblivos jazdcov i pevn postoj
peiakov. Kadodennm sstavnm cvikom dosahuj tak
obratnos, e vedia na svahu i v prkrom terne zastavi kone
v plnom behu, na mieste ich obrti, po oji vybehn na jarmo
a odtia v okamihu sa zasa vrti do voza.
34. Takto ponanie nepriateov a nov spsob bitky vemi
prestrail naich vojakov. Caesar im priiel na pomoc v prav
as. Lebo pri jeho prchode sa nepriatelia zastavili a nai sa
spamtali zo strachu. Po tomto zsahu Caesar ostal na zauja-
tom mieste a onedlho odviedol lgie nazad do tbora, lebo sa
nazdval, e teraz nie je vhodn as znepokojova nepriatea a
pa sa do boja. Medzitm sa rozili aj t Briti, ktor boli ete
ostali na poliach, ke videli, e vetci nai maj pln ruky
prce.
Potom nadili tak brky viac dn za sebou, e naim brnili
vyjs z tbora a nepriatea zdriavali od boja. Medzitm barbari
rozoslali na vetky strany poslov a svojim krajanom rozhlsili,
e naich vojakov je mlo, a poukzali na to, ak vhodn
monos sa im dva na koristenie i na zabezpeenie
nezvislosti, ak sa im podar vyhna Rimanov z tbora.
Takmito vhadmi rchlo zohnali vek mnostvo pechoty i
jazdy a prili k nmu tboru.
35. Hoci Caesar videl, e sa pred pohromou zachrnia rch-
losou ako v predchdzajcich doch, ak odrazia nepriateov,
jednako, majc k dispozcii iba asi tridsa jazdcov, ktorch so
sebou bol previezol u spomenut atrebtsky Commius, dal
nastpi lgie do bojovho ku pred tborom. Ke sa zaal
boj, nepriatelia neodolali toku naich vojakov a dali sa na
tek. Tch potom nai tak aleko prenasledovali, pokia vldali
za nimi bea a o im sily staili. Viacerch z nich pobili.
Napokon vyplili im na iroko-aleko vetky stavisk a vrtili
sa do tbora.
36. Ete v ten de nepriatelia vyslali k Caesarovi poslov
iada o mier. Caesar im prikzal, aby odovzdali dvojnsobn
poet rukojemnkov, ako im bol nariadil predtm, a rozkzal
im, aby mu ich doviedli na pevninu, lebo sa blila rovnoden-
nos a nechcel vystavi plavbu na chatrnch lodiach nebezpe-
enstvu brky. Pokal na priazniv poasie a krtko po polnoci

70
vyplval. Vetky lode sa astlivo dostali k pevnine. No dve
nkladn lode z nich nemohli doplva do toho istho prstavu
ako ostatn a boli odnesen trocha niie.

DRUH VPRAVA PROTI MORNOM A MENAPIOM

37. Ke z tchto dvoch lod vystpilo asi tristo vojakov a


ponhali sa do tbora, Morni, ktorch si Caesar pri odchode
do Britnie podrobil, z tby po koristi obkolesili ich najprv
nevekm potom svojich ud a vyzvali ich, aby zloili zbrane,
ak nechc prs o ivot. Ke vak nai vytvorili tvorhran a
zaali sa brni, chytro sa ich na krik zbehlo asi estisc ud.
Len o to zvestovali Caesarovi, cel jazdu v tbore vyslal na
pomoc svojim vojakom.
Za ten as nai vojaci odrali nepriatesk tok a vye tyri
hodiny udatn bojovali. Bolo sce medzi nimi zopr ranench,
ale sami pobili hodne nepriateov. No ako sa ukzala naa
jazda, nepriatelia pozahadzovali zbrane a dali sa na tek,
priom ich padol vek poet.
38. Na budci de Caesar poslal legta Tita Labiena s l-
giami, o doviedol nazad z Britnie, proti Mornom, ktor sa
vzbrili. Skoro vetci sa dostali do Labienovej moci, pretoe sa
nemali kde utiahnu ako pred rokom, lebo moiare boli teraz
vyschnut.
Naproti tomu legti Quintus Titurius a Lucius Cotta, ktor li s
lgiami na zemie Menapiov, spustoili vetky ich polia, zoali
zboie a vyplili im stavisk, pretoe Menapiovia sa vetci
poschovvali do vemi hustch lesov. A potom sa vrtili k
Caesarovi.
Caesar pre vetky lgie uril zimn tbory v Belgicku. Ru-
kojemnkov z Britnie mu ta poslali vcelku iba dva kmene, km
ostatn kmene tto povinnos nesplnili.
Na Caesarovu psomn zprvu o tchto udalostiach rmsky
sent nariadil dvadsadov dakovn slvnos.

71
PIATA KNIHA

DRUH CAESAROVA VPRAVA DO BRITNIE

1. Za konzultu Lucia Domitia a Appia Claudia Caesar,


odchdzajc zo zimnho tbora do Itlie, ako to robieva kad
rok, prikzal legtom, ktorch bol ustanovil za veliteov lgi,
aby dali cez zimu postavi o najviac lod a opravi star lode.
Naznail im ich rozmery a tvar. Aby bolo mon chytro na ne
naklada a vyahova ich na breh, dal ich robi trocha niie
ako tie, o zvyajne pouvame na naom mori, lebo sa
presvedil, e pre ast prliv a odliv bva tam menie vlno-
bitie; a aby bolo mon na nich preva nklady a mnostvo
statku, dal ich robi trocha irie ako tie, o pouvame na os-
tatnch moriach. Nariadil, aby to boli vetko rchle veslov
lode, lebo prve mal vka umon viu rchlos. Materil
potrebn na vybavenie lod prikzal doviez z Hispnie.
Sm sa po skonen krajskch sdov v Predalpskej Galii po-
bral do Ilrie, lebo dostval zprvy, e Pirusti robia vpdy do
susednch konn tejto provincie a pustoia ich. Ked ta priiel,
nariadil vetkm obciam vystroji vojakov a uri, kde sa maj
zhromadi. Len o sa o tom dozvedeli Pirusti, hned poslali k
nemu poslov, aby mu vysvetlili, e akcie sa nepodnikali s
verejnm shlasom, a aby vyhlsili, e s ochotn akokovek
odini krivdy. Po vypout ich rei Caesar im nariadil odovzda
rukojemnkov a rozkzal, aby ich doviedli do uritej lehoty;
vyhlsil, e vojensky zakro proti ich kmeu, ak nesplnia ich
poiadavku. Pretoe rukojemnkov doviedli naas poda
rozkazu, Caesar uril rozhodcov medzi obcami, aby odhadli
kodu a stanovili pokutu.
2. Po vybaven tchto vec a po skonen krajskch sdov
Caesar sa vrtil do Predalpskej Galie a odtia sa pobral k
vojsku.
Ke ta priiel, ponavtevoval vetky zimn tbory a zistil, e
vojaci s jedinenou usilovnosou i pri najvom nedostatku
vetkho postavili na essto takch lod, ako sme povye na-
znaili, a dvadsaosem vojnovch lod a e ich bezmla o nie-
koko dn mono spusti na vodu.
Pochvlil vojakov i tch, o organizovali prcu, oznmil, o

72
sa m ete robi, a vydal rozkaz, aby sa vetky lode zili k
prstavu Iciu, odkia je, ako si zistil, najpohodlnejia plavba do
Britnie, vzdialenej si trins m od pevniny. Na tto lohu
nechal tam toko vojakov, koko pokladal za potrebn. Sm sa
pobral so tyrmi do boja pripravenmi lgiami a s osemsto
jazdcami na zemie Treverov, pretoe nechodievali na snemy,
neposlchali rozkazy a poburovali vraj Germnov za Rnom.
3. Tento kme m z celej Galie najmocnejiu jazdu a vek
sbory peiakov, a jeho zemie, ako sme uviedli, siaha a po
Rn.
V tomto kmeni sa pretekali o prvenstvo dvaja vemoi,
Indutiomarus a Cingetorix.
Jeden z nich, Cingetorix, len o sa rozchrilo, e priiel Caesar
s lgiami, hne ho navtvil, ubezpeil ho, e on i vetci jeho
prvrenci zachovaj poslunos a neodstpia od priatestva s
rmskym nrodom, a rozpovedal mu, o sa rob u Treverov.
Naproti tomu Indutiomarus zaal zhromaova jazdu i pe-
chotu a robil prpravy na vojnu, lebo tch, o neboli boja-
schopn pre vek, skryl do Arduenskch hr, ktor sa v ohrom-
nej rozlohe rozprestieraj uprostred treverskho zemia od
rieky Rna a po hranice Rmov. Ale ke k Caesarovi
poprichodili niektor popredn prslunci toho kmea mono
im dal k tomu podnet Cingetorix, mono ich prekvapil prchod
nho vojska a zaali mu predna svoje skromn veci,
pretoe sa vraj neme stara o kme, poslal k Caesarovi svo-
jich poslov aj Indutiomarus, lebo sa naakal, e ho vetci opus-
tia: sm sa vraj preto nechcel vzdiali od svojich a prs k ne-
mu, aby tak ahie udral kme v poslunosti, a aby pospolit
ud nevykonal nieo z nerozumnosti po odchode vetkej
achty.
Takto vraj m kme v svojej moci. Ak Caesar dovol, prde
vraj k nemu do tbora a zver do jeho ochrany svoj osud i osud
kmea.
4. Hoci Caesar rozumel, preo mu to Indutiomarus odka-
zuje a o Indutiomara odrdza od jeho pvodnho plnu, pred-
sa, aby nemusel v Treversku strvi cel leto, ke u bol
hotov so vetkmi prpravami na vojnu v Britnii, vyzval
Indutiomara, aby priiel k nemu s dvesto rukojemnkmi. Ke
ich doviedol, medzi nimi vlastnho syna a vetkch
prbuznch, ktorch si Caesar vybral poda mena, Indutiomara
upokojil a povzbudil, aby mu ostal vern. No predsa si len dal

73
zvola nelnkov Treverov a po jednom ich zskal pre
Cingetoriga. Caesar to urobil jednak vzhadom na jeho zsluhy
a jednak sa nazdval, e je vemi dleit, aby medzi svojimi
spoluobanmi mal o najv vplyv lovek, u ktorho zistil
tok oddanos. Indutiomarovi ako padlo, e sa zmenuje
jeho obuba a vplyv u jeho spoluobanov. A tak lovek, ktor
bol proti nm u predtm nepriatesky naladen, zatrpkol proti
nm ete vmi.
5. Po usporiadan pomerov v Treversku Caesar doiel s l-
giami k prstavu Iciu. Tam sa dozvedel, e esdesiat lod, po-
stavench na zem Meldov, nemohlo dodra smer, lebo ich
stihla brka, a vrtilo sa ta, odkia bolo vyplvalo. Ostatn
lode, ako sa presvedil, boli pripraven vyplva a vybaven
vetkm, o bolo potrebn.
Zila sa ta i jazda z celej Galie v pote tyritisc, ako aj
nelnci vetkch kmeov. Caesar sa rozhodol, e v Galii
nech iba zopr nelnkov, o ktorch vernosti sa u presved-
il, a e ostatnch vezme so sebou ako rukojemnkov, lebo sa
bl povstania Galie v ase svojej neprtomnosti.
6. Spolu s ostatnmi bol aj hdunsky Dumnorix, o ktorom
sme u predtm hovorili. Tohto chcel ma Caesar
predovetkm so sebou, pretoe u dvno pobdal, e ti po
prevrate, e ti po vlde, e je ctiiadostiv a e m na Galov
vek vplyv. Okrem toho Dumnorix sa bol raz vyslovil na
zhromaden Hduncov, e Caesar ho chce urobi ich krom.
Tento jeho vrok Hdunci ako znali. No neopovaovali sa
posla k Caesarovi poslov, aby vyjadrili svoj neshlas alebo
aby ho poprosili, nech to nerob. Caesar sa o tom dozvedel od
svojich hostiteov.
Sprvoti sa pousiloval Dumnorix uprosi Caesara, aby ho
nechal v Galii, a to jednak preto, lebo sa vraj boj mora,
pretoe nie je navyknut cestova loou, a jednak preto, lebo
mu vraj v tom brnia, tak aspo tvrdil, nboensk ohady.
Ked videl, e sa mu to vytrvale odopiera a ke u stratil ndej,
e by nieo dosiahol, zaal poburova galskch nelnkov,
rozprva sa s nimi medzi tyrmi oami a nahovra ich, aby
ostali na pevnine. Nahal im strach: Galiu vraj nie bez priny
zbavuj vetkej achty. Caesar vraj m pln vetkch tch, o
sa boj usmrti pred oami Galie, odvliec do Britnie a tam ich
zabi. Ostatnm dval estn slovo a iadal od nich prsahu, e
vetko, o uznaj za uiton pre Galiu, bud robi po

74
spolonej porade. Caesara o tomto upovedomili viacer.
7. Po tchto zprvach Caesar, pretoe si vemi vil kme
Hduncov, dospel k nzoru, e Dumnoriga treba vemone
kroti a zastraova. A pretoe videl, e jeho nerozvnos za-
chdza prialeko, musel sa postara o to, aby nemohol nijako
ukodi ani jemu, ani ttu. A tak za tch dvadsap dn, o tu
pobudol, lebo plavbu znemooval vietor korus, ktor na
tchto miestach duje vek as roka, Dumnoriga udriaval v
poslunosti a pritom sa dval informova o vetkch jeho
plnoch. Ke sa nakoniec predsa dokal priaznivch poveter-
nostnch podmienok, vydal rozkaz pre pechotu i jazdu, aby sa
naloovali.
Lene km vetci upierali pozornos na prcu, Dumnorix
pobral sa s hdunskymi jazdcami bez Caesarovho vedomia
domov. Len o sa o tom Caesar dozvedel, hne zastavil nalo-
dovanie a poslal vek as jazdy za nm s rozkazom dovies ho
nazad. V prpade, e by pouval nsilie a nebol ochotn
poslchnu vzvu, rozkzal ho zabi, lebo bol tej mienky, e
lovek, ktor v jeho prtomnosti nedbal na rozkaz, nevykon
ni rozumnho, ke Caesar nebude v Galii. Ale Dumnorix na
vzvu, aby sa vrtil, zaal sa stava na odpor, brni sa so
zbraou v ruke a dovolva sa ochrany svojich, priom asto
vykrikoval, e je slobodnm obanom slobodnho kmea.
Jazdci ho poda rozkazu obstali a zabili. Hdunski jazdci sa
potom vetci vrtili k Caesarovi.
8. Po tchto udalostiach Caesar nechal na pevnine Labiena s
troma lgiami a dvetisc jazdcami, aby chrnil prstav a staral
sa o zsobovanie, aby pozoroval, o sa rob v Galii, a aby
rozhodoval poda okolnost a potreby. Sm vyplval pri zpade
slnka s piatimi lgiami a s rovnakm potom jazdcov, ak
nechval na pevnine. Plval za mierneho juhozpadnho vetra.
Pretoe okolo polnoci vietor prestal, Caesar nedodral smer
plavby. Prboj ho odniesol prialeko, take na svitan zazrel
Britniu naavo za sebou.
Potom, zasa vyuijc zmenu prboja, dal usilovne veslova,
aby sa dostal k tej asti ostrova, kde sa d poda sksenosti z
minulho leta najlepie vylodi. Pri tejto plavbe bolo treba
vemi pochvli vytrvalos vojakov, ktor, neochabujc v na-
mhavom veslovan na naloench dopravnch plavidlch,
staili v plavbe za vojnovmi loami.
Okolo obeda u vetky lode priplvali k Britnii. Na tom

75
mieste nebolo vidie nepriatea. Ale ako sa Caesar neskorie
dozvedel od zajatcov, zili sa vek ozbrojen zstupy, no na-
akali sa mnostva lod, ktorch sa zrazu ukzalo viac ako
osemsto, rtajc do toho aj lansk a skromn, ktor si niekto
dal urobi pre svoje pohodlie. Preto ustpili z pobreia a stiahli
sa na vyie poloen miesta.
9. Caesar vylodil vojsko a vybral vhodn miesto na tbor.
Len o sa dozvedel od zajatcov, kde sa usadili nepriatesk
sbory, nechal pri mori desa kohort a tristo jazdcov na ochranu
lod a medzi polnocou a treou hodinou rno zamieril k ne-
priateovi. O lode nemal strach, pretoe ich nechval
zakotven pri mierne stpajcom a otvorenom pobre. Za
velitea ochrannho oddielu a lod uril Quinta tria.
Sm postpil ete v noci asi dvans m a mal pred oami
nepriatesk sbory. Briti postpili s jazdou a bojovmi vozmi k
rieke a zaali z vyieho miesta naich zastavova a pa sa s
nimi do boja. Ke ich naa jazda odrazila, stiahli sa do hr na
miesto vborne opevnen prirodzenou polohou i udskou
rukou, ktor, ako sa zdalo, si boli pripravili u prv pre domcu
vojnu, lebo vetky vchody boli zatarasen hustmi zsekmi.
Sami len jednotlivo vyhadzovali strely z htiny a naim brnili
dosta sa do opevnenia. No vojaci siedmej lgie si urobili zo
ttov ochrann strieku, nahdzali hliny a k opevneniu,
miesta sa zmocnili a nepriatela vyhnali z lesov, priom mali iba
niekoko ranench. Ale Caesar zakzal alej prenasledova
utekajceho nepriatela, a to jednak preto, lebo nepoznal tern,
jednak preto, e chcel, aby ostalo dos asu na opevnenie
tbora, kee u prela vek as da.
10. Na druh de rno Caesar poslal peiakov i jazdcov v
troch prdoch na vpravu, aby prenasledovali nepriateov,
ktor zutekali. Ke preli hodn kus cesty a bolo vidie u len
poslednch, prili k Caesarovi jazdci od Quinta tria s hlse-
nm, e minulej noci sa strhla stran brka, ktor pokodila a
na pobreie vyhodila skoro vetky lode, pretoe ich neudrali
ani kotvy a lan, ani lodnci a kormidelnci nemohli zdola
npor brky. A tak z nrazu lode o lo vznikla vraj vek
koda.
11. Len o sa Caesar o tom dozvedel, rozkzal zavola na-
zad pechotu i jazdu a nepochodova alej. Sm sa vrtil k lo-
diam. Na vlastn oi videl skoro to ist, o sa bol dozvedel od
poslov a z psomnej zprvy: asi tyridsa lod bolo stratench,

76
no ostatn boli v takom stave, e sa s vekm silm predsa
len daj opravi. Preto vybral z lgi remeselnkov a z pevniny
dal povola alch. Labienovi napsal, aby vystaval o najviac
lod s lgiami, ktor m. I ke si vec vyadovala mnoho roboty
a nmahy, predsa Caesar uznal za najvhodnejie povyahova
vetky lode na breh a spoji ich s tborom spolonm
opevnenm. Na to potreboval asi desa dn, priom vojaci robili
aj v noci. Ke lode povyahovali na breh a tbor poriadne
opevnili, nechal na ochranu lod toko vojska ako prv a sm sa
pobral ta, odkia sa bol vrtil.
Ke ta priiel, u tam boli zhromaden ete vie vojensk
sbory Britov zo vetkch strn. Na zklade spolonho roz-
hodnutia zverili najvyie velenie a vedenie vojny
Cassivellaunovi, ktorho zemie od prmorskch kmeov del
rieka Tamesis, vzdialen od mora asi osemdesiat m.
Cassivellaunus predtm neprestajne viedol vojny s ostatnmi
kmemi. No po naom prchode znepokojen Briti mu zverili
vedenie celej vojny a poverili ho najvym velenm.
12. Vo vntrozem Britnie bva pvodn obyvatestvo os-
trova, v prmorskch krajoch prisahovalci z Belgicka, ktor ta
prili za korisou a na vboje. Skoro vetky tieto kmene sa
volaj tak ako kmene, z ktorch pochdzaj. Po vbojnej vojne
ostali tam a zaali obrba pole. Je tam vemi hust udnatos,
premnoho gazdovskch stavsk skoro celkom podobnch gal-
skm a vek poet statku.
Pouvaj meden alebo zlat mince alebo elezn prty
uritej vhy. Vo vntrozem sa vyskytuje cn, v prmorskch
krajoch zasa elezo, ale v malom mnostve. Me sa dova.
S tam vetky druhy dreva ako v Galii okrem buka a jedle.
Povauj za hriech jes zajace, sliepky a husi. No tieto zvierat
predsa chovaj len tak zo zuby a pre poteenie. Podnebie je
tam miernejie ako v Galii, mrazy bvaj slabie.
13. Ostrov m podobu trojuholnka, ktorho jedna strana je
naproti Galii. Jeden vbeok tejto strany, ktor le pri Kaniu,
kde pristvaj skoro vetky lode z Galie, smeruje na vchod a
doln vbeok smeruje na juh. Tto strana je dlh asi psto
m.
Druh strana, obrten na zpad, le naproti Hispnii. Tm
smerom je Hibernia, ktor poda odhadu je o polovicu menia
ako Britnia, ale plavba ta trv rovnako dlho ako z Galie do
Britnie. V polovici cesty le ostrov Mona. Okrem toho je tam

77
vraj roztratench viac mench ostrovov, o ktorch niektor
napsali, e na nich trv noc v ase zimnho slnovratu celch
tridsa dn. Vypytovali sme sa na to, ale sme sa nedozvedeli
ni takho, iba e sme poda presnho merania na vodnch
hodinch videli, e noci s tam kratie ako na pevnine. Dka
tejto strany je poda mienky obyvateov sedemsto ml.
Tretia strana je obrten na sever. Naproti nej nele nijak
zem, no jeden jej uhol smeruje ku Germna. Tto strana je
vraj dlh osemsto m. A tak obvod celho ostrova je dvetisc
m.
14. Zo vetkch kmeov najcivilizovanej s obyvatelia
kantskej oblasti, ktor je cel pri mori. Niet vekho rozdielu
medzi britskm a galskm spsobom ivota. Obyvatelia
vntrozemia zva nesej zboie, ale ivia sa mliekom a m-
som a odievaj sa kouinami. Vetci Briti sa mauj boritom,
ktor farb na belaso, take s na pohad v boji hroznej.
Nosia dlh vlasy a holia si cel telo okrem hlavy a hornej pery.
Skupiny po desiatich alebo po dvanstich chlapoch mvaj
spolon manelky, a to najm bratia s bratmi a otcovia so
synmi. Ale deti patria tomu, ku komu matka prila v svadob-
nom sprievode ako mladucha.
15. Nepriatesk jazdci a bojovnci na vozoch zrazili sa v
prudkom boji s naou jazdou na pochode, no naastie tak, e
nai boli na vetkch sekoch lep a zahnali ich do lesov a na
kopce. Pritom hodne z nich pobili. Ale pri prihorlivom
prenasledovan aj sami mali niekoko strt.
Lene o chvu, ke nai nedvali pozor a boli zaujat
opevovanm tbora, zrazu sa nepriatelia vyrtili z lesa, za-
toili na tch, o mali str pred tborom, a pustili sa do
tuhho boja. Caesar im poslal na pomoc dve kohorty, a to prv
z dvoch lgi. Obe zaujali bojov postavenie v nepatrnej
vzdialenosti od seba. Nepriatelia sa vemi smelo prebjali po-
medzi ne a zasa odtia bez strt vybehli, a tak prestraili na-
ich novm spsobom boja. V ten de priiel o ivot vojensk
tribn Quintus Laberius Durus. Nepriateov sa podarilo zahna
a potom, ke Caesar poslal na pomoc viac kohort.
16. Na celom tomto spsobe boja, ktor sa odohrval pred
oami vetkch a pred tborom, bolo vidie, e nai peiaci nie
s pre svoju ak vzbroj sci proti takmu nepriateovi,
pretoe nemu prenasledova ustupujceho nepriatea a ne-
maj odvahu vzdiali sa od svojich oddielov. Nai jazdci zasa

78
bojuj s vekm nebezpeenstvom, pretoe nepriatelia
obyajne aj nroky ustupuj a ke sa im podar naich trocha
odvies od lgie, zoskakuj z vozov a pei bojuj v
nerovnakom boji. Jednako normlny jazdeck boj prinal
celkom rovnak nebezpeenstvo aj ustupujcemu aj
prenasledujcemu.
Okrem toho Briti nikdy nebojovali v uzavretom tvare, ale
roztraten vo vekch vzdialenostiach, priom zlohy mali ro-
zostavan, ustavine sa vymieali a celkom sviei nastupovali
na miesta vysilench.
17. Na druh de nepriatelia zaujali postavenie na kopcoch
vzdialench od tbora a zaali sa tu a tam ukazova a ako de
predtm usilovnejie drdi naich jazdcov k boju. Ale cez
obed, ke Caesar poslal tri lgie a cel jazdu s legtom
Gaiom Treboniom zha krm, zrazu sa zhrnuli zo vetkch
strn na tch, o zhali krm, a napadli aj zovret bojov
tvary lgi. Nai peiaci ich prudkm protitokom odrazili a
neprestali ich prenasledova, km nai jazdci, spoliehajc sa
na pomoc lgi, ktor viedli za sebou, nerozohnali nepriateov,
priom z nich vek poet pobili a nedovolili im ani sa zoskupi,
ani sa zastavi, ani pozoskakova z bojovch vozov.
Po tejto porke sa pomocn sbory, sstreden zo vetkch
strn, hne porozchdzali a od tch ias sa u nikdy nepriate s
celou svojou brannou silou v boji s nami nestretol.
18. Caesar si zistil pln nepriateov a priiel s vojskom k
rieke Tamesis na Cassivellaunovo zemie. Rieka sa d
prebrodi iba na jednom mieste, aj to len horko-ako. Ke ta
doiel, zbadal na druhom brehu rieky vek nepriatesk vojen-
sk sily v bojovej pohotovosti. Kraj brehu chrnili povbjan
zahroten koly a podobn zahroten koly sa skrvali aj pod
hladinou rieky. Ke sa Caesar o tom dozvedel od zajatcov a
zbehov, najprv poslal jazdu a lgim dal rozkaz, aby li hne
tesne za ou. Ale vojaci, hoci im z vody trali len hlavy, tak
chytro a s takm nporom preli cez rieku, e nepriatelia
nemohli vydra tok lgi a jazdy, vyprzdnili breh a dali sa na
tek.
19. Cassivellaunus, ako sme u na to poukzali, vzdal sa
vetkej ndeje na vazstvo v otvorenom boji. Preto prepustil
vinu svojich brannch sl. Nechal si len asi tyritisc bo-
jovnkov na vozoch a s nimi sledoval nae pochody, trochu sa
dral obale cesty, skrval sa na ako prstupnch a stro-

79
mami zarastench miestach. Ak sa dozvedel, cez ktor kraj
pjdeme, dval odvdza statok i ud z pol do lesov. Ke sa
naa jazda trocha rozila po poliach koristi a robi kodu,
vysielal vetkmi cestami a chodnkmi z lesov svojich
bojovnkov na vozoch, vemi nebezpene doral na naich
jazdcov a tak ich odstraoval od alekch njazdov.
Neostvalo teda Caesarovi ni in ako nepa jazdu prialeko
od pochodovho prdu lgi a nepriateovi robi kodu iba
pustoenm pol a poiarmi, nakoko bud na to stai vojaci
lgi pri namhavom pochode.
20. Medzitm poslali Trinobanti, skoro najmocnej kme v
tch koninch, k Caesarovi poslov a sbili, e sa mu vzdaj a
splnia jeho rozkazy. Sasne ho poiadali, aby chrnil
Mandubracia pred Cassivellaunom a poslal im ho domov, keby
sa ujal vedenia a prevzal najvyiu vojensk moc. Predtm
krom Trinobantov bol jeho otec Inianuveticius, ktorho
Cassivellanus zabil. Mlad Mandubracius sa len tekom vyhol
smrti, a hadajc u Caesara ochranu, priiel k nemu na pevni-
nu. Caesar im rozkzal odovzda tyridsa rukojemnkov a zbo-
ie pre vojsko a poslal im Mandubracia. Trinobanti ihne splnili
rozkazy a poslali presn poet rukojemnkov i poadovan
zboie.
21. Ke Caesar vzal pod ochranu Trinobantov a zabrnil
vlastnm vojakom dopa sa voi nim krivdy, poslali k Cae-
sarovi posolstv aj Cenimagni, Segoncici, Ankaliti, Bibroci a
Kai a vzdali sa mu. Od nich sa dozvedel, e nealeko odtia je
Cassivellaunovo lesmi a moiarmi chrnen mesto, kde sa
sstredil dos vek poet ud a statku. Briti nazvaj mestom
neprstupn nsypom a priekopou opevnen htiny, kde sa
uchyuj pred vpdom nepriateov.
Caesar sa ta pobral so svojimi lgiami. Zistil, e miesto je
znamenite opevnen prrodou i udskou rukou. No i tak hne
zaal dobva z dvoch strn. Nepriatelia sce troka zdrali
tok naich vojakov, ale ho nevydrali a vybehli z mesta inou
stranou. Nalo sa tam vek mnostvo statku. Mnoho
nepriateskch vojakov bolo na teku pochytanch a zabitch.
22. Medzitm o sa toto odohrvalo na tchto miestach,
Cassivellaunus poslal do Kania poslov s rozkazom, aby ta-
moj krli zmobilizovali vetky svoje brann sily a neakane
napadli a obahli n lodn tbor. Kancium, ako sme u spo-
menuli, je krajina pri mori, kde vldli tyria krli, a to

80
Cingetorix, Carvilius, Taximagulus a Segovax. Ke krli prili s
vojskom k tboru, nai urobili vpad, mnohch pobili, ba zajali
aj vzneenho vodcu Lugotoriga a bez strt sa vrtili do
tbora.
Cassivellaunus po zvesti o tomto boji, po tokch pohromch,
majc spustoen vlastn zemie a najm rozruen odpadnu-
tm kmeov, poslal k Caesarovi prostrednctvom atrebtskeho
Commia posolstvo, e sa mu chce vzda. Caesar sa u chystal
strvi zimu na pevnine, pretoe hrozili nepokoje v Galii. Leta
u mnoho nezvyovalo a videl, e ten zvyok by mohol ahko
premrni, preto nariadil odovzda rukojemnkov a uril, ak
poplatok m Britnia plati rone rmskemu nrodu. A
Cassivejlaunovi prsne zakzal kodi Mandubraciovi a
Trinobantom.
23. Len o Caesar prevzal rukojemnkov, odviedol vojsko k
moru. Lode u boli opraven. Dal ich spusti na more. Pretoe
mal jednak mnoho zajatcov a jednak niekoko lod zniila
brka, rozhodol sa vojsko previez na dva razy. Naastie z
tokho potu lod pri tokch plavbch ani tohto, ani minulho
roku nevyla navnivo ani jedin lo, ktor prevala vojsko.
No z tch lod, ktor mu posielali przdne z pevniny, i u to
boli lode po vyloden vojakov z prvej prepravy alebo tie, ktor
neskorie dal vystava Labienus v pote esdesiat, len zopr
sa dostalo do ciea; ostatn skoro vetky zahnal vietor nazad.
Nejak as na ne Caesar mrne akal. Aby mu poasie
neznemonilo plavbu, kee sa u blila jese, z ndze nalodil
vojakov tesnejie. Hoci vyplval pri plnom bezvetr a
zaiatkom druhej stre, na svitan pristl na pevnine a
doviedol vetky lode bez kody a straty.

VOJNA S AMBIORIGOM

24. Caesar dal vytiahnu lode na breh a zvolal galsk snem


do Samarobrivy. Pretoe sa toho roku v Galii pre suchotu
Urodilo menej zboia, musel inakie rozmiesti vojsko do
zimnch tborov ako v minulch rokoch a rozdeli lgie medzi
viac kmeov. Jednu z nich pridelil legtovi Gaiovi Fabiovi, aby
ju zaviedol do Mornska, druh Quintovi Cicernovi do
Nervijska, tretiu Luciov Rosciovi do Ezuvijska; tvrtej rozkzal
prezimova v Rmsku pri treverskch hraniciach pod velenm
Tita Labiena; tri umiestil v Belgicku a za veliteov im uril

81
kvestora Marca Crassa a legtov Lucia Munatia a Gaia
Trebonia. Jednu lgiu, ktor naposledy zverboval za Pdom, a
p kohort poslal do Eburnska, ktor sa zva rozprestiera
medzi Mzou a Rnom a nad ktorm vldol Ambiorix a
Catuvolcus. Za veliteov tchto vojakov Caesar uril rozkazom
legtov Quinta Tituria Sabina a Lucia Aurunculeia Cottu.
Caesar sa nazdval, e takmto rozdelenm lgi si najahie
pome pri nedostatku zboia. No i tak zimn tbory vetkch
lgi boli od seba vzdialen na sto m okrem lgie, ktor poslal
pod velenm Lucia Roscia do najpokojnejieho a najtichieho
kraja Galie. Sm sa rozhodol osta ete v Galii do tch ias,
km nedostane hlsenie, e lgie s ubytovan a zimn tbory
opevnen.
25. V Karnutsku il achtic Tasgetius, ktorho predkovia
bvali krmi svojho kmea. Caesar mu vrtil trn predkov za
jeho udatnos a oddanos i jedinen slubu, preukzan vo
vetkch vojnch. Teraz u bol krom tret rok, ke ho
zavradili jeho zjavn osobn nepriatelia na podnet mnohch
odporcov z kmea.
Zves o tom sa doniesla k Caesarovi. Pretoe do vrady bolo
zapletench viac ud, Caesar z obavy, e na ich podnet
odpadne cel kme, vydal rozkaz Luciovi Plancovi, aby sa
chytro pobral s lgiou z Belgicka do Karnutska a tam prezi-
moval, a ke sa dozvie, kto zavradil Tagestia, aby vrahov
pochytal a poslal k nemu. Medzitm dostal hlsenie od vet-
kch legtov a kvestorov, ktorm zveril lgie, e doli do zim-
nch tborov a miesto pre tbor je u opevnen.
26. Asi o dva tdne po prchode do zimnho tbora zosno-
vali nhlu vzburu a odboj Ambiorix a Catuvolcus. Hoci boli na
hraniciach svojho krovstva privta Sabina a Cottu a dali
doviez zboie do zimnho tbora, predsa len pod vplyvom
poslov treverskho Indutiomara pobrili svojich, zrazu napadli
vojakov, o li na drevo, a s vekou brannou silou prili
dobva tbor.
Nai vojaci sa chytro chytili zbrane, vybehli na nsyp, s-
asne vypustili z jednej strany hispnskych jazdcov a zvazili v
jazdeckej bitke. Nepriatelia stratili ndej na vazstvo, odviedli
svoje vojsko a vzdali sa obliehania. Potom nepriatelia zaali
vola, aby niekto z naich priiel k nim na rokovanie, e maj
dao, o by v spolonom zujme chceli poveda, m by sa,
ako dfaj, spory mohli urovna.

82
27. Na rokovanie pol rmskeho jazdca Gaia Arpineia,
dvernho priatea Quinta Tituria Sabina, a akhosi Hispanca
Quinta Iunia, ktor u predtm chodieval k Ambiorigovi, ke
ho poslal Caesar. Ambiorix k nim takto prehovoril:
Priznva sa vraj, e je vemi zaviazan Caesarovi za dobro-
denie, ktor mu Caesar preukzal, pretoe na jeho zkrok sa
oslobodil od poplatku, ktor platieval svojim susedom Atuatu-
kom, a pretoe mu Caesar vrtil syna i bratovho syna, s kto-
rmi Atuatuci zaobchdzali ako s otrokmi a vzami, hoci ich k
nim poslali ako rukojemnkov. A pokia ide o obliehanie tbora,
to vraj neurobil z vlastnho rozhodnutia, ani z vlastnej vle,
ale e ho k tomu printil kme. Jeho vladrska moc je vraj
tak, e ud nem nad nm meniu prvomoc ako on sm nad
udom.
alej jeho kme sa vraj len preto pustil do vojny, lebo sa
nemohol postavi na odpor nhlemu galskmu sprisahaniu. To
vraj me ahko dokza svojou slabosou. Ve nie je a tak
nesksen, e by si trfal svojm vojskom premc rmsky n-
rod. No existuje vraj spolon uznesenie celej Galie, poda kto-
rho sa v tento de malo zaa obliehanie vetkch Caesaro-
vch zimnch tborov, aby ani jedna lgia nemohla prs
druhej lgii na pomoc. Ako Galovia mohli vraj ako odoprie
pomoc Galom, najm ke sa zrejme rozhodlo znova zska
slobodu pre vetkch.
A pretoe im vyhovel ako vlastenec, teraz zasa chce sa vraj
odvai Caesarovi za dobrodenia a vemi pros Quinta Tituria
Sabina v mene pohostinnho priatestva, aby mal na mysli
svoju zchranu i zchranu svojich vojakov. Cez Rn vraj preli
vek sily najatch Germnov. O dva dni vraj bud tu. Zle
vraj len na nich samch, i chc vyvies zo zimnho tbora
vojakov a previes ich prv, ako to zbadaj susedia, z ktorch
jeden je od nich asi pdesiat m a druh o nieo viac. Sm
vraj subuje a prsahou potvrdzuje, e im umon bezpen
prechod cez vlastn zemie. Takmto inom vraj jednak
pome svojmu kmeu, lebo ho zbavuje zimnho tbora,
jednak sa odvdauje Caesarovi za dobr sluby, ktor mu
Caesar preukazoval. Po tejto rei Ambiorix odiiel.
28. Arpineius a Iunius porozprvali legtom, o pouli. Le-
gtov prekvapila neakan zprva. I ke pochdzala od ne-
priatea, predsa si mysleli, e ju treba bra do vahy. A naj-
v inok malo na nich to, e sa sotva dalo uveri, e by sa

83
bezvznamn a mal eburnsky kme sm od seba
opovil zaa si vojnu s rmskym nrodom. Preto predloili
vec na rozhodnutie vojenskej rade. Tam vznikol medzi nimi
vek spor.
Lucius Aurunculeius Cotta a viacer vojensk tribni i
centrini najvyej hodnosti boli toho nzoru, aby sa ni ne-
robilo prenhlene a aby sa neodchdzalo zo zimnho tbora
bez Caesarovho rozkazu. Dokazovali, e v opevnenom zimnom
tbore sa obrnia aj proti akmkovek vekm silm Germ-
nov. Sved o tom skutonos, e vemi udatn odrazili hne
prv nepriatesk tok a okrem toho spsobili nepriateovi aj
vek straty. Nedostatok zboia ich netla. Medzitm vraj
prdu posily aj z najblich zimnch tborov aj od Caesara. A
napokon o je vraj ahkomysenejie alebo potupnejie ako
rozhodova o najdleitejch veciach poda nepriateovej rady?
29. Proti tomu sa s krikom ozval Quintus Titurius Sabinus a
namietal, e potom u bude neskoro, ke prdu ete vie
nepriatesk sily spojen s Germnmi, alebo ke najbli
zimn tbor stihne nejak pohroma. Na rozmyslenie je vraj len
mlo asu. Nazdva sa vraj, e Caesar u odiiel do Itlie. Inak
by sa vraj ani Karnuti neboli rozhodli zavradi Tasgetia, ani
Eburni by neboli prili tak bezoivo k nmu tboru, keby bol
Caesar v Galii.
On vraj nepozer na to, e im tak rad nepriate, ale na vec.
Rn je celkom blzko. Germni vraj ako znaj Ariovistovu
smr a nae predchdzajce vazstv. Nenvisou vraj hor
Galia, e po tokch poneniach sa dostala pod panstvo
rmskeho nroda, ke zhasla jej bval vojensk slva.
Naostatok, kto by to veril, e Ambiorix by sa bol pridal k ta-
kmu plnu bez istej ndeje na spech?
Jeho, Sabinov, nvrh je vraj bezpen pre nich v obidvoch
prpadoch: ak im nehroz ni horieho, bezpene sa vraj
dostan k najbliej lgii; ak sa cel Galia spojila s Germnmi,
ich zchrana vraj spova iba v rchlosti. No a ak bude ma
vsledok Cottova rada a rada tch, o s tmto nvrhom
shlasia? I ke sa v nej neskrva bezprostredn nebezpeen-
stvo, pri dlhotrvaj com obliehan hlad ich vraj neminie.
30. Ke sa prerokoval jeden i druh nvrh a ke Cotta i
centrini najvyej hodnosti sa prudko proti tomu stavali,
Sabinus zvolal, a to zvenm hlasom, aby to poula vina
vojakov: Nech je teda po vaom, ak tak chcete. Ja nie som

84
ten," povedal alej, o by sa z vs najviac akal nebezpe-
enstva smrti. No tto bud ma rozum, a ak sa prihod voao
hroznejieho, teba bud bra na zodpovednos. Ve ak by si ty
nebol proti, u pozajtre by sa spojili s najblim zimnm t-
borom, spolu s ostatnmi by vydrali vojnu a nehynuli by, i u
meom alebo hladom, odstren a akoby vyhosten aleko od
ostatnch."
31. Vetci vstali z porady. Prtomn chytili ete za ruku Cottu
i Sabina a prosili ich, aby svojou nezhodou a nestupnosou
nezavinili vrcholn nebezpeenstvo. Vec je vraj ahk, nech u
ostan alebo oddu, len nech sa vetci svorne dohodn na
jednom. Naproti tomu v nezhode vraj nevidia nijak zchranu.
Ostr vmena nzorov sa pretiahla a do polnoci. Nakoniec sa
poddal Cotta. Sabinov nvrh zvazil. Vydali rozkaz, e na
svitan sa daj na pochod.
Zvyok noci sa prebdel, lebo kad vojak prezeral svoje veci,
o si me vzia z potrieb na zimn tborenie a o mus necha
tam. Velio sa vymalo, preo je nebezpen osta v tbore.
A nebezpeenstvo ete rstlo v predstavch ustatch a
nevyspatch vojakov. Na svitan vyli z tbora tak, akoby ich
nebol na to naviedol nepriate, ale akoby im to bol poradil ten
najlep priate: v dlhoiznom voji a s vemi vekm voza-
tajstvom.
32. No len o nepriatelia pobdali poda nonho ruchu a
bdenia, e sa nai zberaj pre, vo vzdialenosti asi dvoch m
rozloili zlohy na dve skupiny v lesoch na vhodnom a skry-
tom mieste a akali na prchod Rimanov. Ked sa vina nho
vojska spustila do hlbokej doliny, zrazu sa ukzali z obidvoch
strn, zaali toi na nae zadn rady, prvm radom brni vo
vstupe a pa sa do boja na mieste pre naich vemi
nevhodnom.
33. A vtedy Titurius, ktor sa predtm o ni nepostaral, za-
al zkostlivo beha sem i ta a rozostavova kohorty, ale i to
len s neistotou a bolo vidie, e si vbec nevie da rady. A to sa
obyajne stva uom, ktorm prichod sa rozhodova a
vtedy, ke u treba kona.
No Cotta, ktor rtal s tm, e sa nieo takho me na po-
chode prihodi, a prve preto nebol za odchod z tbora, neza-
budol na opatrenia tkajce sa zchrany vetkch a znamenite
plnil povinnosti velitea i vojaka, pretoe dval rozkazy a
posmeoval vojakov i sm udatn bojoval.

85
Ke sa pre dku voja nemohli o vetko osobne postara a
dva pokyny, o kde treba vykona, dali vyhlsi, aby vojaci
opustili vozatajstvo a postavili sa do obrannho kruhu. Toto
rozhodnutie, hoci v takom prpade je celkom na mieste, predsa
len malo neastn inok: zmenilo ndej naich vojakov a
posmelilo do boja nepriateov, pretoe bolo vidie, e to nai
urobili z najvieho strachu a zfalstva. Okrem toho stalo sa
to, o sa u potom muselo sta, e vojaci veobecne odchdzali
od svojich oddielov a kad sa ponhal v batoine njs a
uchyti z nej to najmilie, take vade bolo plno kriku a n-
reku.
34. Zato barbarom nechbala rozvaha. Ich vodcovia dali po
celom ku vyhlsi, aby sa nik nehbal zo svojho miesta, e
koris patr im a e je pre nich rezervovan vetko, o ostane
po Rimanoch. Preto nech myslia na to, e vetko zvis len od
vazstva. Udatnosou i potom boli sily na oboch stranch
vyrovnan. Nai, hoci ich opal vodca i astie, vetku ndej
na zchranu skladali do udatnosti; a zakadm, ke niektor
kohorta zatoila, popadalo vek mnostvo nepriateov.
Ke to Ambiorix zbadal, dal vyhlsi, aby strieali len z
diaky, aby sa vemi nepribliovali a aby ustupovali tam, kde
Rimania zatoia. Pri ich ahkej vzbroji a kadodennom
ncviku im to vraj vonkoncom neme by na kodu. Nech
vak Rimanov prenasleduj, ked sa bud vraca k svojim od-
dielom.
35. Tento pokyn nepriatelia vemi starostlivo zachovvali.
Ke niektor kohorta vykroila z obrannho kruhu a zatoila,
nepriatelia o najrchlejie ustupovali. Pritom n toiaci
oddiel nevyhnutne ostval nechrnen a z nekrytho pravho
boku vystaven strelm. A zasa, ke sa nai zaali vraca na
pvodn miesto, hne ich obkuovali aj t, o pred chvou
ustupovali, aj t, o boli k nim najbliie. Ak vak chceli osta
na mieste, nemali monos uplatni svoju udatnos, ani sa ne-
mohli vyhba strelm od tokej nepriateskej presily, lebo stli
celkom veda seba.
No pri vetkch nehodch a mnohch stratch nai odolvali
a nedopali sa nioho nedstojnho, hoci u uplynula vek
as da a bojovalo sa od svitu do druhej hodiny popoludn.
Vtedy kopija prebodla obe stehn Titovi Balventiovi, udatnmu
a vemi venmu chlapovi, ktor lanskho roku bol prvm
centrinom lgie. Padol Quintus Lucius, centrin tej istej

86
hodnosti, ked vemi udatn bojoval, aby pomohol svojmu
obkenmu synovi. Legt Lucius Cotta bol ranen zsahom z
praku rovno do tvre, ke povzbudzoval vetky kohorty a aty.
36. Tieto skutonosti hrozne zapsobili na Quinta Tituria.
Ke v diake zazrel Ambioriga, ako povzbudzoval svojich,
poslal k nemu svojho tlmonka Gnaea Pompeia so iadosou,
aby uetril jeho i vojakov. Na toto vyzvanie Ambiorix odpove-
dal, e sa me s nm porozprva, ak chce; pokia ide o milos
pre vojakov, dfa vraj, e ju od svojho vojska dosiahne; a je-
mu; sammu, Sabinovi, sa vraj ni nestane, na to mu vraj
dva svoje slovo.
Sabinus to povedal ranenmu Cottovi a navrhol mu, aby
odili z bojiska a porozprvali sa s Ambiorigom, ak to uznva
za dobr. Dfa vraj, e dosiahne od neho milos pre seba i pre
vojakov. Cotta vyhlsil, e on k ozbrojenmu nepriateovi ne-
pjde, a od toho neodstpi.
37. Sabinus rozkzal vojenskm tribnom a
centrinom najvyej hodnosti, ktorch mal prve okolo seba,
aby li s nm. A ke priiel bliie k Ambiorigovi, na jeho vzvu
odloil zbra a prikzal svojim sprievodcom, aby urobili to
ist. Medzitm o spolu rokovali o podmienkach a km
Ambiorix nroky preahoval re, zatia Sabina obkili a
zabili.
Vtedy u nepriatelia poda svojej obyaje skrkli Zvazili
sme!" S bojovm krikom zatoili na naich a prelomili nae
rady. Tam padol v boji Lucius Cotta s vinou vojska. Ostatn
utiekli do tbora, odkia boli vyli. Z nich orlonos Lucius
Petrosudius, ke naho doliehala vek presila nepriateov,
prehodil orla ponad nsyp do tbora a sm padol v hrdinskom
boji pred tborom. Nai vojaci v tbore len horko-ako
vydrali obliehanie do noci. Stratiac ndej na zchranu, v noci
si vetci do jednho sami siahli na ivot.
Len mlo vojakov sa zachrnilo a vyviazlo z toho boja. T
doli po neistch cestch cez hory do zimnho tbora k
legtovi Titovi Labienovi a podali mu hlsenie o tom, o sa
stalo.
38. Toto vazstvo vemi povzbudilo Ambioriga. Hne sa
pobral s jazdou na zemie Atuatukov, ktor susedilo s jeho
krovstvom. iel vo dne v noci a pechote dal rozkaz, aby la
hne za nm. Ke Atuatukom vec vysvetlil a podnietil ich do
boja, na druh de doiel k Nerviom a vyzval ich, aby ne-

87
prepsli prleitos navdy sa oslobodi a pomsti sa Rimanom
za krivdy, ktor od nich utrpeli. Poukzal na to, e dvaja legti
. boli zabit a vek as rmskeho vojska zahynula. Je vraj ma-
likosou zrazu napadn lgiu, ktor u nich prve zimuje s le-
gtom Cicernom, a celkom ju znii. Ponkol sa im, e im v
tom pome. Takouto reou ahko nahovoril Nerviov.
39. A tak hne rozoslali poslov k Ceutrnom, Grudiom,
Levakom, Pleumoxiom a Geidumnom, ktor vetci boli pod vl-
dou Nerviov, sstredili o najvie ozbrojen sily a neakane
pricvlali k Cicernovmu zimnmu tboru, a to ete prv,
ako sa Gicero dozvedel o Tituriovej smrti.
I tomu sa stalo, omu sa nedalo vyhn, e jazda nhlym
prchodom zaskoila hodne jeho vojakov, ktor sa boli rozili do
lesov po drevo a stavebn materil na opevnenie tbora. Ke
ich obkili, Eburni, Nerviovia, Atuatuci a vetci ich spojenci i
chrnenci zaali s vekou vojenskou silou dobva tbor lgie.
Nai sa chytro zbehli do zbrane a vystpili na nsyp. V ten de
len len e vydrali, pretoe nepriatelia skladali vetku ndej do
rchlosti a boli pevne presveden, e bud navdy vazmi, ak
tentoraz zvazia.
40. Cicero bez mekania poslal Caesarovi psomn hlsenie
a uril vek odmenu pre tch, o ho prenes. Nepriatelia ob-
sadili vetky cesty a naich poslov pochytali. Z navozenho
dreva na vstavbu tbora nai v noci s neuveritenou rchlos-
ou postavili na stodvadsa ve. Chytro sa dokonilo, o ete
chbalo na opevovacom diele. Na druh de nepriatelia zaali
s ete vmi sbormi, ktor medzitm pozhali, oblieha
tbor a zasypa priekopu. A toto sa potom zopakovalo aj v na-
sledujcich doch.
Kad chvka nonho asu sa vyuila na robotu. Nemohli si
oddchnu ani chor, ani ranen. Vetko sa pripravilo v noci, o
bolo treba nasledujceho da proti obliehaniu. Spravilo sa
mnoho kolov s oplenm hrotom a vek poet otepov do
samostrelov. Na veiach sa porobili poschodia a cimburie i z-
bradlie sa poprepletalo prtm. Cicero sm pri svojom chatr-
nom zdrav nedoprial si oddychu ani v noci, take ete aj vojaci
chodili za nm a dohovrali mu, aby sa etril.
41. A tu sa ohlsili vodcovia a nelnci Nerviov, ktor mali
prstup a priatesk vzah k Cicernovi, e by sa radi s nm
pozhovrali. Ke sa im dala na to monos, pospomnali to
ist, o predtm Ambiorix povedal Tituriovi: Cel Galia je vraj

88
v zbrani. Germni u preli cez Rn. Caesarov tbor i tbory
ostatnch sa obliehaj. Pripomenuli ete aj Sabinovu smr a na
dkaz toho ukzali Ambioriga. Povedali, e sa vraj oni, Cicero i
jeho vojaci, mlia, ak dfaj v nejak pomoc od tch, ktor s
u sami v zfalom poloen. Vzah Nerviov je vraj k Cicernovi
a rmskemu nrodu pri tom vetkom tak, e s iba proti
prezimovaniu rmskeho vojska na svojom zem a nechc, aby
sa to stalo trvalm zvykom. Cicero so svojm vojskom me
vraj neruene ods zo zimnho tbora a pobra sa bez strachu
ta, kde sa mu pi.
Na to vetko Cicero odpovedal len jedno: Nie je vraj zvykom
rmskeho nroda prijma podmienky od ozbrojenho nepriate-
a. Ak chc zloi zbrane, nech pouij jeho pomoc a pol k
Caesarovi poslov. Dfa vraj, e vzhadom na Caesarov zmysel
pre spravodlivos dosiahnu to, o o poiadaj.
42. V tejto ndeji sa teda Nerviovia sklamali. Preto obohnali
n zimn tbor desa stp vysokm nsypom a ptns stp
irokou priekopou. S tmto sa oboznmili jednak stykom s
nami v minulch rokoch, jednak ich to nauili zajatci z nho
vojska. No nemali elezn nradie potrebn na takto robotu.
Museli memi vykrajova platy, rukami vybera zem a vy-
na ju v ploch. A prve poda vykonanej roboty sa dalo
odhadn mnostvo ich ud. Lebo za necel tri hodiny spravili
opevnenie v obvode troch m. Cez alie dni zaali stava vee
do vky nho nsypu a chysta dobvacie hky a pohybliv
ochrann strieky, o sa tie nauili od zajatcov.
43. Na siedmy de obliehania strhol sa vemi prudk vietor.
Nato nepriatelia hne zaali hdza z prakov erav guky z
mkkej hliny a vyhadzova rozplen otepy na nae baraky,
ktor boli poda galskho zvyku pokryt slamou. Tieto chytro
zblkli a prudk vietor rozniesol ohe po celom tbore.
Nepriatelia s obrovskm krikom, akoby u mali vazstvo
celkom v ruke, zaali posunova dobvacie vee i pohybliv
ochrann strieky k nsypu a po rebrkoch driapa sa na n-
syp. No nai vojaci boli tak udatn a tak duchaprtomn, e sa
nielen nik nevzdialil z nsypu zo svojho miesta, ale skoro nikto
sa ani len neobzrel. Vetci bojovali urputne a hrdinsky, hoci
odvadia ich plil plame, hoci sa na nich sypalo stran
mnostvo striel a hoci si kad z nich uvedomoval, e im hor
vetka batoina a vetko, o kto mal.
Bol to veru pre naich najkrutej de. No predsa sa skonil,

89
tak, e bolo zranench i pobitch vemi mnoho nepriateov,
lebo boli husto napchat celkom pod samm nsypom a
posledn z nich znemoovali stup prvm. Ke ohe trochu
utchol a nepriatelia prisunuli na jednom mieste veu a k n-
sypu, centrini tretej kohorty ustpili z miesta, na ktorom
stli, stiahli mliko nazad i vetkch svojich ud a zaali
posunkami i volanm pozva nepriateov, aby voli, ak sa im
pi. Ale nik sa z nich neopovil vykroi napred. Potom nai
vojaci zaali zo vetkch strn hdza do nich kamene. Takto
ich zohnali z vee a veu podplili.
44. V Cicernovej lgii slili dvaja vemi udatn centrini,
ktorm u mliko chbalo k najvyej hodnosti, Titus Pullo a
Lucius Vorenus. Vene sa medzi sebou kriepili, kto z nich je
lep, a cel roky sa vemi ctiiadostivo pretekali o prv miesto.
Raz, ke sa vemi bojovalo na nsype, Pullo zvolal: o
vha, Vorenus? Na ak prleitos ete ak, aby si dokzal
svoju udatnos? Tento de rozhodne o naich sporoch." Po
tch slovch vybehol z opevnenia a zatoil na miesto, kde
bolo najviac nepriateov. Lene ani Vorenus neostal na nsype,
ale bojac sa, o povedia ostatn, pustil sa hne za nm.
Potom z celkom malej vzdialenosti Pullo vyhodil na nepria-
teov otep a prebodol nm jednho z nich, ako podbehol proti
nemu zo zstupu. Ke po zsahu umrel, nepriatelia ho prikryli
ttmi a vetci zasypvali Pullna strelami, take nemohol
ustpi. Kopija mu prebodla tt a zapichla sa do opasku. Tento
nraz posunul povu s meom dozadu a zatia o sa Pullo
zdral vyahovanm mea z povy, obstali ho nepriatelia. Tu
pribehol k nemu jeho sper Vorenus a pomohol mu v akom
poloen. Cel zstup nepriateov sa zrazu obrtil proti
Vorenovi od Pullna, o ktorom sa nazdvali, e ho prebodla
kopija. Vorenus bojoval meom zblzka, zabil jednho
nepriatea a tm trocha odrazil ostatnch. Ako tak prihorlivo
toil, sklzol sa niie a padol. Len o ho obkili nepriatelia,
priskoil mu zasa Pullo na pomoc. Pobijc v poet nepria-
teov, obidvaja sa astlivo vrtili s vekou slvou do tbora.
Tak si osud zahral s obidvoma pri ich speren a pretekan,
e jeden druhmu ako sper pomohol a ivot zachrnil, take
sa nedalo rozhodn, kto pred km si zasluhuje prednos za
svoju udatnos.
45. Obliehanie bolo zo da na de vnejie a neprjemnej-
ie, a to najm preto, lebo vek as vojakov bola ranen a

90
ochrana tbora ostvala iba na malom pote obrancov. Preto
oraz astejie posielali k Caesarovi poslov s listami. as z
nich nepriatelia dolapili a potom ich pred oami naich vojakov
muili a zabjali.
V tbore bol ist Nervijec menom Vertico zo achtickho
rodu, ktor prebehol k Cicernovi pri prvom obliehan a bol mu
vemi oddan. Tento nahovoril svojho otroka, sbiac mu
slobodu i bohat odmenu, aby zaniesol Caesarovi list. Vyniesol
ho z tbora v dutine kopije a doiel a k Caesarovi, pohybujc
sa ako Gal medzi Galmi celkom bez podozrenia. Od neho sa
Caesar dozvedel o nebezpeenstvch, ktor hrozili Cicernovi a
jeho lgii.
46. Len o Caesar dostal list asi o piatej hodine popoludn,
hned poslal posla na zemie Belovakov ku kvestorovi Marcovi
Crassovi, ktorho zimn tbor bol od neho na dvadsap m.
Dal mu rozkaz, aby sa o polnoci pohol s lgiou a chytro priiel
k nemu. Crassus vykroil s vracajcim sa poslom. Druhho
posla poslal k legtovi Gaiovi Fabiovi s rozkazom, aby priviedol
lgiu na zemie Atrebtov, kade musel Caesar prejs.
Labienovi napsal, aby so svojou lgiou priiel k hraniciam
Nerviov, ak to nepokod ttne zujmy. Na ostatok vojska
nemienil aka, lebo bol trocha pridaleko. Z najblich zimnch
tborov pozhal okolo tyristo jazdcov.
47. Asi o deviatej hodine rno sa Caesar dozvedel od pred-
nho Crassovho oddielu, e Crassus u prichdza. Sm ete v
ten de postpil dvadsa m. Crassa ustanovil za velitea v
Samarobrive a pridelil mu cel lgiu, lebo tam nechval vo-
zatajstvo vojska, rukojemnkov kmeov, archv a vetko zbo-
ie, ktor dal ta pozva ako zsobu na zimu. Fabius sa poda
rozkazu pripojil k Caesarovi so svojou lgiou na pochode iba s
malm oneskorenm. No Labienus, ktor sa u bol dozvedel o
Sabinovej smrti a znien jeho kohort, sa bl, e jeho odchod z
tbora bude sa pona na tek, a e v bezprostrednej
blzkosti vetkch brannch sl Treverov nevydr tok ne-
priateov, najm ke vedel, e nepriateov vemi posmelilo ich
posledn vazstvo. Preto poslal Caesarovi psomn zprvu,
ak nebezpeenstvo by hrozilo lgii, keby odiiel zo zimnho
tbora, dopodrobna mu opsal, o sa stalo v Eburnsku a upo-
zornil ho, e vetky brann sily Treverov, pechota i jazda, sa
usadili len tri mle od jeho tbora.
48. Caesar schvlil jeho rozhodnutie. Hoci zo zamanch

91
troch lgi sa musel uspokoji len s dvoma, predsa jedin in-
n pomoc pre zchranu vetkho videl v rchlom konan. Preto
rchlym pochodom sa dostal na zemie Nerviov. Tam sa do-
zvedel od jazdcov, o sa rob u Cicerna a ak je tam zfal
situcia.
Bohatou odmenou zskal jednho z galskch jazdcov, aby za-
niesol list Cicernovi. Tento list napsal po grcky, aby sa
nepriatelia nedozvedeli o naich plnoch, ak by ho zachytili.
Posla pouil, aby list priviazal k remeu na kopiji a potom ko-
piju prehodil do tbora, ak sa nebude mc dosta k Cice-
rnovi. V liste psal, e je u s lgiami na ceste a e oskoro
prde. Povzbudil Cicerna, aby sa len hrdinsky dral ako do-
teraz.
Gal sa bl nebezpeenstva a prehodil kopiju do tbora, ako
ho bol pouil Caesar. Kopija sa nhodou zabodla do vee a nik
z naich ju tam dva dni nezbadal. A na tret de ju zazrel
ktorsi vojak, sal ju a zaniesol Cicernovi. Cicero si prezrel
list, pretal ho zhromadenm vojakom a vetkch tm velmi
poteil. A to u bolo vidie v diake dym z poiarov, o celkom
rozptlilo pochybnosti o prchode lgi.
49. Ked sa Galovia od svojich vyzvedaov dozvedeli, e sa
bli Caesar, nechali tak obliehanie a zamierili s celm svojm
vojskom proti Caesarovi. Bola to armda asi esdesiattisc
chlapov. Cicero vyuil tto prleitos a znova poiadal u spo-
menutho Verticna, aby mu dal jednho Gala, ktor by odnie-
sol list Caesarovi. Napomenul ho, aby si dval cestou vek
pozor. V liste obrne napsal, e nepriatelia od neho, od Ci-
cerna, odtiahli a e sa s celm tm mnostvom vojska obrtili
proti nemu, proti Caesarovi. Caesar dostal list asi o polnoci.
Hne upovedomil o jeho obsahu vojakov a pripravil ich na roz-
hodujci boj.
Na druh de na svitan sa dal na pochod, a ke postpil asi
tyri mle, zbadal v rozsiahlej doline za potokom mnostvo
nepriateov. Bolo vemi nebezpen pusti sa do rozhodujceho
boja s tokou presilou na nepriaznivom terne. A potom, pre-
toe vedel, e Cicerna u neobliehaj, myslel si, e sa nemus
tak vemi ponha. Zastavil sa a dal opevni tbor na o naj-
vhodnejom terne. A hoci to bol tbor u aj tak mal, sotva
pre sedemtisc ud, najm ke nemal vozatajstvo, predsa ho
o mono najvm zenm ciest ete viac zmenil, aby si
nepriatelia z neho celkom ni nerobili. Medzitm u rozoslal na

92
vetky strany vyzvedaov, aby zistil, kade sa d najpohodl-
nejie prejs cez dolinu.
50. V ten de boli iba mal jazdeck boje pri potoku a obi-
dve strany ostali na svojom mieste. Galovia sa nepohli, lebo
vykvali na vie posily, ktor ete neboli doli, a Caesar
zasa preto, aby zviedol boj na svojej strane doliny a pred
svojm tborom, ak sa mu nhodou podar predstieranm stra-
chu zvbi nepriateov pred svoj tbor; prpadne, ak sa mu to
nepodar, aby si preskmal cesty a tak s menm nebezpeen-
stvom preiel cez dolinu i potok.
Na svitan nepriatesk jazda prila a k tboru a pustila sa do
boja s naimi jazdcami. Caesar nroky prikzal svojim
jazdcom ustupova a utiec do tbora. Sasne vydal rozkaz
vade okolo tbora zvi nsyp, zatarasi brny, pri robote o
najviac zmtene pobehova a dva najavo strach.
51. To vetko nepriateov privbilo. Previedli svoje vojsko
cez potok a utvorili bojov k na mieste nepriaznivom pre
seba. No ke Caesar odvolal naich vojakov i z nsypu, prili
ete bliie a zaali zo vetkch strn hdza strely na nae
opevnenie. Okolo tbora rozostavili hlsateov s prkazom, aby
vyhlsili, e kad, i Gal alebo Riman, o chce k nim prejs,
me tak urobi bez nebezpeenstva do deviatej hodiny dopo-
ludnia a e po tom ase tak monos u nebude. A naimi
vojakmi u natoko pohrdli, e jedni zaali len tak rukami bra
nsyp a druh zasypa priekopy, pretoe sa im zdalo, e sa do
tbora neprebij cez brny, ktor boli iba naoko zatarasen
jednou vrstvou plat.
Tu Caesar urobil vpad vetkmi brnami, vypustil jazdu a
rchlo zahnal nepriateov na tek, take sa nik z nich ani len
na odpor nepostavil. Vemi mnoho ich pobil a vetkm odal
zbra.
52. Bl sa ich vak alej prenasledova, lebo medzi nm a
nepriatemi boli moiare a lesy a potom videl, e im tu neme
ani len troku ukodi. Preto ete toho istho da doiel so
vetkmi svojimi vojakmi bez strt k Cicernovi. Tam si
poobzeral vee, ochrann dobvacie strieky a opevnenia,
ktor si nepriatelia postavili. Ke dal nastpi lgiu, presvedil
sa, e ani kad desiaty vojak sa nevyhol zraneniu. Z toho
vetkho si urobil predstavu o tom, s kokm
nebezpeenstvom a ako udatn sa tu bojovalo. Vyslovil
pochvalu Cicernovi za jeho zsluhu i celej lgii. Osobitne

93
oslovil kadho centrina i vojenskho tribna, o ktorch
vynikajcej udatnosti sa bol dozvedel od samho Cicerna. O
Sabinovej a Cottovej pohrome sa bliie dopoul od zajatcov.
Na druh de na vojenskom zhromaden rozobral vetko, o
sa stalo, potom poteil vojakov a povzbudil ich. Vysvetlil im, e
pohromu, ktor utrpeli vinou a nerozvnosou legta, musia o
to pokojnejie zna, lebo ju u prve pomstila milos ne-
smrtench bohov a ich vlastn udatnos. Nem by teda ich
boles dlhia, ako trvala rados nepriateov.

VOJNA S INDUTIOMAROM

53. Medzitm sa zves o Caesarovom vazstve dostala cez


zemie Rmov s neuveritenou rchlosou k Labienovi. Hoci bol
od Cicernovho zimnho tbora asi esdesiat m aleko a
Caesar doiel k Cicernovi a po tretej hodine popoludn, strhol
sa pred brnami jeho tbora u pred polnocou krik, ktorm
Rmovia oznamovali Labienovi vazstvo a gratulovali mu. Ke
sa tto zves rozrila a k Treverom, Indutiomarus, ktor u
bol rozhodnut na druh de zaa oblieha Labienov tbor,
ete v noci uiel a vetko svoje vojsko odviedol nazad na
zemie Treverov.
Fabia poslal Caesar s jeho lgiou nazad do zimnho tbora.
Sm sa rozhodol prezimova s troma lgiami v troch tboroch
v okol Samarobrivy a vzhadom na vek nepokoje v celej Galii
osta cel zimu pri vojsku. Lebo ke sa rozniesla t neprjemn
vec o Sabinovej smrti, skoro vetky galsk kmene sa radili o
vojne, na vetky strany rozosielali poslov a posolstv a
vyzvedali sa, ako sa rozhoduj ostatn a kde sa m zaa
vojna. Na pustch miestach mvali non snemy.
Skoro po cel zimu nemal Caesar ani chvu pokoja, aby
nedostal nejak zprvu o organizovan galskho odboja. Me-
dziinm naprklad velite trinstej lgie Lucius Roscius mu
oznmil, e sa zhromadili, aby ho obliehali, a e neboli od
jeho zimnho tbora alej ako na osem m vek zstupy tak-
zvanch aremorickch prmorskch, kmeov. No pri zprve o
Caesarovom vazstve rchlo odili, take sa ich odchod po-
dobal teku.
54. No Caesar si volal nelnkov kadho kmea. Jednch
zastraoval, e vie o vetkom, o sa rob, druhm zasa
dohovral a napomnal ich, a tak si udral v poslunosti

94
vinu Galie. Jednako Senni, nezvyajne mocn a u Galov
vemi ven kme, na zklade verejnho uznesenia sa
poksili zabi Cavarina, ktorho im Caesar bol ustanovil za
kra; v ase Caesarovho prchodu do Galie bol toti ich krom
jeho brat Moritasgus a jeho predkovia predtm. Ke to
Cavarinus vytuil a uiel, prenasledovali ho a na hranice,
pozbavili ho trnu a vyhnali. Potom poslali k Caesarovi poslov,
aby sa za to ospravedlnili. Ke im Caesar odkzal, aby k nemu
priiel cel ich sent, neposlchli.
Skutonos, e sa niekoko nelnkov pustilo do odboja, ma-
la tak inok na barbarov a tak zmenila ich zmianie, e sme
zaali upodozrieva skoro kad kme Hduncov a Rmov.
Tch si Caesar vdy mimoriadne vil, jednch pre dvnu a
stlu vernos k rmskemu nrodu, druhch pre nedvne sluby
vo vojne v Galii. A ani sa im nemono vemi udova z
viacerch prin, no najm preto, e oni, ktor vynikali nad
vetky nrody udatnosou vo vojne, takmer celkom stratili
slvnu poves a vemi ich mrzelo, e im prichodilo podrobi sa
nadvlde rmskeho nroda.
55. Lene Treveri a Indutiomarus cel zimu nepremekali
ani chvku, aby neposlali za Rn poslov, nepoburovali germn-
ske kmene, nesubovali peniaze a nerili medzi nimi rei, e
vina nho vojska u bola pobit a e z neho ostva celkom
mal zvyok. Ani tak sa mu nepodarilo presvedi o len jeden
germnsky kme, aby prekroil Rn, pretoe vraj to u sksili
dva razy, vo vojne za Ariovista a pri prechode Tenkterov; u sa
vraj nebud poka o astie.
I ke mu tto ndej zlyhala, Indutiomarus predsa len zaal
zhromaova a cvii vojsko, zaobstarva od susedov kone a
vekmi odmenami k sebe vbi z celej Galie vyhnancov a
odsdencov. A touto innosou zskal si tak vnos v Galii, e
odvadia prichdzali k nemu posolstv a verejne i skromne
sa uchdzali o jeho priaze a priatestvo.
56. Len o spozoroval, e sa k nemu pridvaj u aj sami od
seba, e z jednej strany k nemu enie Sennov a Karnutov zl
svedomie, z druhej strany zasa e Nerviovia a Atuatuci sa
pripravuj na vojnu proti Rimanom a e bude ma dos dobro-
vonckych sborov, ak zane postupova zo svojho zemia,
zvolal brann snem. Poda galskho zvyku to znamen
zaiatok vojny.
Na snem sa poda veobecne platnho zkona musia dostavi

95
vetci dospel chlapi v zbrani. Kto z nich prichdza posledn,
toho pred oami zhromadenia velijako muia a na smr.
Na tom sneme Indutiomaris vyhlsil za nepriatea vlasti
vodcu druhej politickej strany, svojho zaa Cingetoriga, o kto-
rom sme u povedali, e sa pridal k Caesarovi a neodpadol od
neho. Jeho majetok skonfikoval. Potom ohlsil na sneme, e
ho povolali na pomoc Senni, Karnuti a viacer alie galsk
kmene. Pjde ta vraj cez zemie Rmov, ktorch pole spu-
sto. No najprv vraj ete napadne Labienov tbor. Nato vydal
potrebn rozkazy.
57. Labienus sa dral v tbore, ktor bol vborne opevnen
prirodzenou polohou i udskou rukou, a preto sa nebl ani o
seba ani o svoju lgiu. Skr myslel na to, aby neprepsol
prleitos k priaznivmu zsahu. A tak, ke sa od Cingetoriga
a jeho prbuznch dozvedel o obsahu Indutiomarovej rei na
sneme, poslal poslov k susednm kmeom a odvadia povolal
jazdcov, priom im uril de nstupu.
Medzitm sa Indutiomarus skoro kad de prehal s celou
svojou jazdou popred jeho tbor, jednak aby poznal rozloenie
tbora a jednak aby ovplyvnil naich vojakov rozhovorom,
prpadne i zastraovanm. Pritom skoro vetci jeho jazdci h-
dzali strely ponad nsyp do tbora. No Labienus dral svojich
ud iba dnu v opevnen a zvoval, ako len mohol, dojem
strachu.
58. Indutiomarus sa de o de bezoivej ie obmietal
okolo tbora. Raz v noci Labienus vpustil do tbora jazdcov
vetkch susednch kmeov, ktorch bol dal zavola, a
strami tak starostlivo dral vetkch svojich vojakov v
tbore, e sa vec nijako nemohla vyzradi a donies k
Treverom.
Medzitm Indutiomarus u zasa priiel k tboru ako zvyajne
a strvil tam vek as da. Jeho jazdci hdzali strely a vemi
urlivmi slovami provokovali naich do bitky. Ke mu nai
neodpovedali, podveer poda toho, ako kto uznal za vhodn,
zaali celkom neorganizovane odchdza pre. V tom Labienus
vypustil obidvoma brnami vetku jazdu s rozkazom i
zkazom: len o zastraia nepriateov a zaen ich na tek
a to sa stalo naozaj tak, ako predvdal nech vetci toia len
na Indutiomara a nech nik prv. nezran nikoho z nepriateov,
km nebude Indutiomarus zabit, pretoe Labienus nechcel,
aby zskal as a uiel, pokia by sa nai vojaci zdriavali s

96
ostatnmi. Sbil aj vek odmeny pre tch, o ho zabij. Hne
za jazdcami vyslal na pomoc kohorty.
spen vsledok potvrdil sprvnos jeho plnu. Vetci toili
len na Indutiomara, dochytili ho prve v brode rieky, zabili a
jeho hlavu doniesli do tbora. Vracajci sa jazdci dobehli, koho
mohli, a zabili ho.
Po zprve o tejto udalosti rozili sa vetky zhromaden
brann sily Eburnov a Nerviov a Caesar mal potom o nieo
viac pokoja v Galii.

IESTA KNIHA

PODROBENIE SEVERNCH GALSKCH KMEOV

1. Caesar z mnohch prin oakval ete v odboj v Ga-


lii. Preto dal pokyn svojim legtom Marcov Silanovi, Gaiovi
Antistiovi Reginovi a Titovi Sextovi, aby vykonali odvody.
Sasne poiadal prokonzula Gnaea Pompeia, ktor ako rad-
n osoba ostval v zujme ttu v blzkosti Rma, aby vydal
rozkaz vojakom z Predalpskej Galie, ktor mu ako konzulovi
boli zloili prsahu, nastpi do sluby a odpochodova k Cae-
sarovi. Nazdval sa, e to aj v budcnosti bude ma vek v-
znam pre mienku Galie o rmskej moci, ak sa presved, e
Itlia m vek mnostvo prostriedkov, a e ak aj utrp vo voj-
ne nejak stratu, m monos ju nielen v krtkom ase nahra-
di, ale svoje vojensk sily ete zvi.
Pompeius mu ich poslal tak v zujme ttu ako aj z pria-
testva. Preto Caesar prikzal svojim legtom urchlene skoni
odvody; kee ete pred koncom zimy postavil a priviedol tri
lgie, m sa zvil na dvojnsobn poet tch kohort, ktor
bol stratil s Quintom Tituriom, tmto rchlym zkrokom i sta-
vom vojenskch sl ukzal, oho je schopn disciplna a moc
rmskeho nroda.
2. Po zavraden Indutiomara, ako sme u uviedli, Treveri
poverili hlavnm velenm jeho prbuznch, ktor neprestali po-
burova susednch Germnov a subova im peniaze. Ke sa
im to nedarilo u najblich, poksili sa o to u vzdialenejch.
Nakoniec sa predsa nalo niekoko kmeov. Dohodu potvrdili
prsahou a rukojemnkmi sa zaruili, e sa peniaze vyplatia.
Ambioriga si zskali spojeneckou zmluvou.

97
Ke sa Caesar o tom dozvedel a videl, e sa na vetkch
stranch pripravuje vojna, e s v zbrani Nerviovia, Atuatuci,
Menapiovia spolu so vetkmi Germnmi, o bvaj pred
Rnom, e Senni napriek jeho rozkazu neprichdzaj a radia
sa o odboji spolone s Karnutmi a susednmi kmemi, e
Treveri astmi posolstvami poburuj Germnov, priiel k
zveru, e teraz mus poma na vojnu vaie ako inokedy.
3. A tak ete pred koncom zimy stiahol najbliie tyri lgie
a neakane zamieril na zemie Nerviov. Prv ako by sa mohli
zhromadi alebo utiec, zajal vek poet statku i ud. To
vetko ponechal za koris svojim vojakom a spustoiac polia
Nerviov, dontil ich, aby sa vzdali a odovzdali mu rukojem-
nkov. Rchlo to skonil a odviedol lgie nazad do zimnho
tbora.
Na zaiatok jari, ako zvyajne, zvolal snem celej Galie.
Pretoe prili vetci ostatn okrem Sennov, Karnutov a Treve-
rov, Caesar to pokladal za zaiatok vojny a vzbury a preloil
snem do Parskej Lutcie, aby bolo jasn, e vetko ostatn je
preho menej dleit. Parziovia boli susedmi Sennov, s
ktormi u za ias naich otcov utvorili spolon obec, ale
podla veobecnej mienky s odbojnm plnom nemali ni spo-
lon. Caesar urobil o tom vyhlsenie z renckej tribny a ete
v ten ist de sa pobral s lgiami na zemie Sennov, kde
doiel rchlym pochodom.
4. Ke sa o Caesarovom prchode dozvedel Acco, hlavn
pvodca povstania, vyzval obyvatestvo, aby sa utiahlo do
opevnench miest. No prv ako staili splni jeho vzvu, dostali
zprvu, e u prili Rimania. Nemajc inho vchodiska,
zriekli sa mylienky na odboj a poslali k Caesarovi poslov
poprosi o odpustenie. Prstup k nemu im sprostredkovali H-
dunci, ktor ich oddvna mali pod ochranou. Na prosbu H-
duncov Caesar im ochotne odpustil a prijal ich
ospravedlnenie, lebo sa nazdval, e letn obdobie je
vhodnejie pre bliacu sa vojnu, a nie na vyetrovanie. Sto
rukojemnkov, ktorch im nariadil odovzda, dal pod dozor
Hduncom. Poslali ta poslov a rukojemnkov aj Karnuti, za
ktorch sa prihovorili Rmi, ich ochrancovia. Odniesli si tak
ist odpove. Caesar dokonil rokovanie snemu a kmeom
nariadil doda jazdcov.
5. Ke si Caesar zabezpeil pokoj v tejto asti Galie, cel
pozornos sstredil na vojnu s Trevermi a s Ambiorigom.

98
Cavarinovi dal rozkaz, aby ho sprevdzal so sennskou jazdou.
Urobil tak preto, aby nevznikol medzi Sennmi nepokoj, i u
pre jeho prchk povahu, alebo z nenvisti spoluobanov, ktor
si zaslil. Ke to vybavil, uvaoval v duchu, ak me ma
Ambiorix plny, pretoe mal zprvy, e sa u nepust do boja.
Menapiovia, susedia Eburnov, boli jedin z celej Galie, ktor
ete nikdy neposlali k Caesarovi poslov s prosbou o mier, lebo
ich chrnili svisl moiare a htiny. Caesar videl, e Ambiorix
nava s nimi v priateskom pomere, a u sa dozvedel aj o tom,
e prostrednctvom Treverov nadviazal priatesk styky s
Germnmi. Rozhodol sa zbavi ho tejto opory prv, ako sa s nm
pust do vojny, aby sa v zfalom poloen neuchlil na zemie
Menapiov alebo aby sa v tvdzi nespojil s Germnmi za Rnom.
Po takomto rozhodnut poslal vozatajstvo celho vojska k
Labienovi na zemie Treverov a dvom lgim dal rozkaz, aby
tie odili k nemu. Sm s piatimi do boja pripravenmi lgiami
sa pobral na zemie Menapiov. T, spoliehajc sa na chrnen
polohu svojho zemia, nezorganizovali si nijak brann silu.
Preto zutekali do oblasti htin a moiarov a odniesli si ta i
svoj majetok.
6. Caesar si rozdelil vojsko s legtom Gaiom Fabiom a kves-
torom Marcom Crassom. Napochytre dal urobi cez moiare
mosty a po nich sa ta pustil troma prdmi, vyplil osamoten
gazdovstva i dediny a zmocnil sa vekho potu statku i ud.
To dontilo Menapiov posla k Caesarovi poslov s prosbou o
mier. Prijal od nich rukojemnkov a vyhlsil im, e ich bude
poklada za nepriateov, ak prijm na svoje zemie Ambioriga
alebo jeho poslov. Nato nechal na zem Menapiov ako strcu
Commia Atrebtskeho s jazdou a sm odtiahol na zemie
Treverov.
7. Medzitm o Caesar toto vybavoval, Treveri zhromadili
vek sily pechoty a jazdy a chystali sa napadn Labiena s
jeho jedinou lgiou, ktor zimovala na ich zem. A u neboli
od neho alej ako dva dni cesty, ke sa dozvedeli, e prili dve
lgie, ktor mu poslal Caesar. Utborili sa teda vo vzdialenosti
ptns m a rozhodli sa poka na germnske pomocn sbory.
Labienus pochopil mysel nepriateov, no dfal, e ich ne-
rozvnos poskytne nejak prleitos na boj. Preto nechal v
tbore p kohort na ochranu vozatajstva a s dvadsiatimi
piatimi kohortami a s vekou jazdou vykroil proti nepriateovi.
Vo vzdialenosti jednej mle od neho dal opevni tbor. Medzi

99
Labienom a nepriateom bola rieka so strmmi brehmi, cez
ktor sa dalo ako prejs. Nemal v mysle ju prekroi, no bol
presveden, e ani nepriatelia sa cez u nepustia. Kadm
dom rstla ich ndej na pomoc. Labienus nroky verejne
povedal, e vzhadom na rei o blzkom prchode Germnov
nebude riskova ani svoj osud, ani osud vojska, a e zajtra na
svitan sa pohne z tbora. To sa chytro donieslo k nepriateom,
o je prirodzen, kede z vekho potu galskch jazdcov boli
podaktor svojm zmanm na strane Galov.
Ete v noci zvolal Labienus vojenskch tribnov a
centrinov najvyej hodnosti a objasnil im svoj pln. A aby
ho nepriatelia o najvmi upodozrievali zo strachu, rozkzal,
aby odchdzali z tbora s vm lomozom a hrmotom, ako
bva zvykom rmskeho nroda. Tm sa odchod ponal na
tek. I to doniesli vyzvedai k nepriateom ete pred svitanm,
pretoe ich tbor bol vemi blzko.
8. Sotva posledn voj vyiel z opevnenia, Galovia sa na-
vzjom povzbudili, aby si nepustili z rk vyten koris. Bolo
by vraj pridlho vykva na pomoc Germnov, ke s Rimania
tak prestraen, a pre nich nedstojn nema odvahu s tokou
vojenskou presilou napadn tak nepatrn hstku, najm ked
je na teku a zaaen batoinou. Nevhali teda prejs cez
rieku a pusti sa do boja na nevhodnom mieste. Labienus to
predpokladal. Preto, aby privbil vetkch nepriateov k sebe
za rieku, postupoval pokojne alej, akoby bol na odchode.
Potom poslal vozatajstvo trocha napred, uril mu miesto na
ktoromsi kopci a prehovoril k vojsku:
Vojaci, mte prleitos, po ktorej ste tili. Mte nepriatea
na mieste pre nepriaznivom, kde sa neme pohn. Dokte
teraz pod nam vedenm t ist udatnos, ktor ste u neraz
dokzali svojmu najvyiemu veliteovi. Predstavte si, e je tu
prtomn on, Caesar, a vetko to vid na vlastn oi." Hne
nato dal povel obrti sa elom k nepriateovi a utvori bojov
k. Niekoko iat jazdy poslal na ochranu vozatajstva a
ostatnch jazdcov rozostavil na krdlach. Nai hned s vekm
bojovm krikom vyhodili kopije na nepriateov. Len o ne-
priatelia videli, e na nich neakane toia t, o ktorch si
mysleli, e s na teku, nemohli vydra tok naich vojakov,
hne po prvom boji sa dali na tek a hnali sa do najblich
lesov. Labienus sa pustil za nimi s jazdou, vek poet ich
pobil, viacerch zajal a za niekoko dn si podrobil cel kme.

100
Germni, ktor prichdzali na pomoc, sa vrtili domov, ked sa
dozvedeli o teku Treverov. S nimi odili aj Indutiomarovi pr-
buzn, ktor boli pvodcami odboja.
Vldu a moc nad Trevermi prevzal Cingetorix, o ktorom sme
u povedali, e nm ostal vern a poslun.

DRUH CAESAROVA VPRAVA DO GERMNIE

9. Ked Caesar priiel z zemia Menapiov na zemie Treve-


rov, rozhodol sa prejs cez Rn pre dve priny. Jedna z nich
bola t, e Germni poslali proti nemu pomoc Treverom, a
druh zasa, e chcel zabrni, aby Ambiorix nenaiel u nich
toite. Po takomto rozhodnut dal pokyn postavi most
trocha vyie od miesta, kde bol previedol vojsko po prv raz.
Poda znmeho a zvyajnho postupu pri horlivej usilovnosti
dielo bolo hotov za niekoko dn. Na treverskom zem pri
moste nechal Caesar siln posdku, aby nhle nevypukla
nejak vzbura u Treverov, a ostatn vojsko i jazdu previedol
cez rieku.
Ubiovia, ktor u prv boli dali rukojemnkov a podrobili sa
mu, poslali k nemu poslov, aby sa ospravedlnili a vysvetlili, e
neposlali pomoc na treversk zemie, ani neporuili vernos.
Vemi prosili Caesara, aby bral na nich ohad, aby pri
veobecnej nenvisti ku Germnom nepykali nevinn za vin-
nch. Sbili, e mu daj aj viac rukojemnkov, ak chce. Pri
vyetrovan Caesar zistil, e pomoc poslali Svbi. Prijal zados-
uinenie Ubiov a podrobne sa vypytoval na prstupov cesty do
Svbska.
10. Medzitm o niekoko dn sa Caesar od Ubiov dozvedel, e
Svbi zhromauj na jednom mieste vetky svoje brann sily
a vyzvaj svoje poddan kmene, aby im posielali pomocn
sbory pechoty a jazdy. Po takchto zprvach Caesar sa
postaral o zsobovanie a vybral vhodn miesto na tbor.
Ubiom nariadil, aby statok odviedli a cel svoj majetok odniesli
z dedn do opevnench miest, lebo predpokladal, e nevzdelan
a nesksen Svbi sa nedostatkom potravn daj strhn k boju
i v nepriaznivch podmienkach. A ete im prikzal, aby poslali
na zemie Svbov hodne vyzvedaov a pozisovali, o sa u
nich rob.
Ubiovia jeho rozkazy vykonali a o niekoko dn poslali tieto
zprvy: Svbi sa vraj stiahli a do najvzdialenejch konn

101
svojho zemia so vetkmi svojimi i spojeneckmi brannmi
silami, ktor pozhali, ke im doli uritejie zprvy o rm-
skom vojsku. Tam je vraj nekonene rozsiahly Bacnsky les;
siaha hlboko do vntrozemia a ako prirodzen mr chrni Sv-
bov pred vpdmi Cheruskov a Cheruskov pred vpdmi Svbov.
Svbi sa vraj rozhodli vyka prchod Rimanov na kraji lesa.

IVOT GALOV A GERMNOV

11. A pretoe sme sa pri opise dostali a k tomuto bodu,


nezd sa mi nevhodnm porozprva o galskch a
germnskych zvykoch a o tom, v om je rozdiel medzi tmito
nrodmi.
V Galii s politick strany nielen vo vetkch kmeoch a vo
vetkch okresoch i dedinch, ale takmer aj v jednotlivch
rodinch. Na ele tchto strn s t, ktor poda galskch
nzorov maj najvyiu vnos a ktor poda vlastnho uve-
nia rozhoduj o vetkch dleitch veciach a otzkach. Zd
sa, e to maj takto u oddvna preto, aby nik z pospolitho
udu neostal bez pomoci proti mocnejiemu. Ani jeden nelnk
nedovouje, aby jeho ud dakto utlal a ukracoval. Ak rob
inak, nem medzi svojimi nijak vnos. Takto je to vcelku v
celej Galii, lebo vetky kmene s rozdelen na dve strany.
12. V tom ase, ke priiel Caesar do Galie, na ele jednej
strany boli Hdunci a na ele druhej Sekvani. Sekvani ako
tak mali meniu moc. Hdunci mali u oddvna najv
vplyv i vek mnostvo chrnencov. Preto sa Sekvani spojili s
Germnmi a s Ariovistom a vekmi peaitmi submi ich
zskali na svoju stranu. No po niekokch spench bojoch a
po vyvraden vetkej hdunskej achty mocensky mali tak
prevahu, e vinu chrnencov previedli na svoju stranu, za
rukojemnkov dostali od nich synov poprednch achticov a
verejne ich dontili odprisaha, e ni nepodnikn proti Sek-
vanom. Nsilne im zabrali a drali v svojej moci as pohra-
ninho zemia. Takto sa Sekvani dostali k vedcemu postave-
niu v celej Galii. V takejto tiesni Divitiacus sa pobral do Rma
poprosi sent o pomoc. Avak nevykonal tam ni a vrtil sa.
Po Caesarovom prchode sa pomery zmenili. Hdunci dostali
nasp rukojemnkov, vrtili sa im aj bval chrnenci, Cae-
sarovm vplyvom pribdali nov, pretoe t, o s nimi uzavreli
priatesk zvzok, videli, e sa im ije v lepch podmienkach a

102
pod spravodlivejou vldou. A nakoko sa ete i almi
prostriedkami zvil ich vplyv a vnos, Sekvani stratili
vedce postavenie. Na ich miesto nastpili Rmi. A pretoe sa
vedelo, e Rmi s u Caesara rovnako obben ako Hdunci,
dvali sa pod ochranu Rmov vetci t, o sa pre star nezhody
za ni na svete nechceli pripoji k Hduncom.
Rmi sa o chrnencov svedomit starali. Tak si udriavali
nov a neakan rchlo zskan vnos. V Galii bol vtedy tak
stav, e nesporne na prvom mieste boli Hdunci a druh
miesto vo vnosti zaujmali Rmi.
13. V celej Galii s len dva stavy ud, ktor maj nejak
vplyv a vnos. Pospolit ud pokladaj takmer za otrokov:
sm sa do nioho nepa a na porady ho vbec nevolaj.
Skoro kad z udu, ke naho vemi dolieha dloba, vek
dane alebo krivda zo strany mocnejch, sm sa dva do
otroctva achticom, ktor maj nad nm vetky tak prva ako
pn nad otrokmi. Jeden z tchto dvoch stavov s druidi, druh
jazdci. Druidi vykonvaj bohosluby, staraj sa o ttne i
skromn obete a vykladaj nboensk otzky. K nim sa
chod ui vek poet mladch ud, ktor ich maj vo vekej
cte. Ve rozhoduj skoro o vetkch verejnch i skromnch
sporoch. Takisto oni rozhoduj o odmench a trestoch a uruj
ich vku, ak niekto spcha nejak zloin, ak sa dopust
vrady, ak je spor o dedistvo a o hranice. Ak sa dakto
nepodrob ich rozhodnutiu, nech u je to skromnk alebo
kme, vyluuj ho z asti na bohoslubch.
To je u nich naja trest. Koho stihne tak kliatba, toho
pokladaj za bezbonka a zloinca, kad sa mu vyhba,
nechce sa s nm stretn ani zhovra, aby sa stykom s nm
nepokvrnil. Ak sa tak lovek domha prva, nevyhovie sa
mu, ani sa mu nezver nijak rad.
Na ele vetkch druidov stoj jeden, ktor m medzi nimi
najviu vnos. Po jeho smrti nastupuje alebo ten, kto spo-
medzi ostatnch vynik dstojnosou, alebo ak je viac rovna-
kch, rozhoduje sa vobou. Niekedy sa veru aj zbraou bojuje
o prvenstvo. Druidi v uritom ase roku konaj sdne rokova-
nia na zem Karnutov, ktor sa pokladaj za stred celej Galie.
Sem sa schdzaj odvadia vetci, o maj spory a podrobuj
sa ich rozhodnutiam a rozsudkom.
Nuka druidov m vraj svoj pvod v Britnii, odkia ju pre-
niesli do Galie. Ete aj teraz t, o ju chc dkladnejie pozna,

103
chodia ju ta tudova.
14. Druidi sa nezastuj na vojne a neplatia dane ako
ostatn, lebo s osloboden od vojenskej povinnosti a od vet-
kch dvok. Vhady na tak vek vhody mnohch lkaj do
druidskej koly a hlsia sa do nej jednak sami, jednak ich ta
posielaj rodiia a prbuzn. Vraj sa tam uia naspam vek
poet verov. A tak poniektor venuj sa tdiu aj dvadsa ro-
kov. Druidi svoje uenie nedovouj zaznaova psomne, hoci
inde skoro vade, vo verejnom i skromnom styku, pouvaj
grcke psmo. Zd sa, e ich k tomu priviedli dve priny, a to
e nechc, aby sa ich uenie dostalo medzi ud a aby iaci
nezanedbvali pam, spoliehajc sa na psmo. Ve sa skoro
veobecne stva, e sa lovek neu tak usilovne naspam a
pam necvi, ak sa opiera o psomn zznam.
Druidi predovetkm hlsaj, e due nezanikaj, ale e po
smrti prechdzaj z jednch ud do druhch. Nazdvaj sa, e
pohdanie strachom pred smrou najvmi povzbudzuje k
udatnosti. Okrem toho venuj vek pozornos hviezdam a ich
pohybu, vekosti vesmru a zeme, prrode, sile a moci
nesmrtench bohov a uia o tom mlde.
15. Druh stav je stav jazdcov. Tto sa vetci astnia boja,
kedykovek je to potrebn a vypukne nejak vojna. Pred
Caesarovm prchodom bvala skoro kad rok: alebo sami
napdali susedov alebo odrali ich toky. A m je kto z nich
urodzenej a bohat, tm viac m nevonkov a chrnencov. V
tom vidia hlavn prame svojej vnosti a moci.
16. Cel galsk nrod je vemi nboensky zaloen. Preto
t, o s ako chor, a t, o sa chystaj do boja alebo im hroz
nebezpeenstvo, obetuj ud namiesto zvierat alebo subuj,
e ich bud obetova, a druidov si ber pri obetovan za po-
mocnkov. Nazdvaj sa toti, e vu nesmrtench bohov si
mono nakloni iba tak, ak sa za ivot jednho loveka d ivot
inho loveka. Tak ist obete sa konaj aj v mene ttu.
In plet ozrutnske modly z prtia a ich dy napnaj ivmi
umi. Potom ich podpauj a udia v plameni dokonvaj.
Nesmrtenm bohom s poda ich mienky milie obete
zlodejov, zbojnkov a inch previnilcov. Ale ak niet dos takch,
obetuj aj nevinnch.
17. Z bohov Galovia najviac uctievaj Merkra. M najviac
sch. Poda nich je vynlezcom vetkch remesiel, ukazo-
vateom ciest a sprievodcom pocestnch, ale m aj najv

104
vplyv na zrobok a obchody. Po om uctievaj Apolna, Marsa,
Jupitera a Minervu. O tchto maj skoro rovnak predstavy
ako ostatn nrody: Apoln vraj zaha choroby, Minerva u
zaiatky remesiel a umen, Jupiter vldne nad nebeanmi a
Mars vedie vojny. Jemu obyajne subuj vetko, o ukoristia
vo vojne, kedykovek sa rozhoduj pusti do boja. Potom ako
vazi zakadm mu obetuj vetko iv, o zajali, a vetku
ostatn koris mu znaj na jedno miesto. V mnohch
obciach mono vidie na zasvtench miestach vysok
hromady tchto vec. Zriedkakedy sa stva, e by sa voakto
opovil bez ohadu na nboensk zvyk schova si koris
doma alebo si odnies voao z hromady. Na to bol stanoven
trest smrti s muenm.
18. Galovia sa chvlia, e vetci s potomkami boha Dsa, a
tvrdia, e to vedia od druidov. Preto asov daje neuruj
potom dn. Dni narodenia i zaiatky mesiacov a rokov chpu
tak, e po noci nasleduje de.
Pokia ide o ostatn zvyky, je medzi nimi a ostatnmi umi
rozdiel asi v tom, e nedovouj svojim synom, aby k nim
pristupovali na verejnosti, ak ete nedorstli do veku, ke
mu kona vojensk slubu. Hodnotia ako neslunos, ak sa
syn ete v chlapenskom veku uke pri otcovi vo verejnosti.
19. Koko peaz dostal mu ako veno s manelkou, toko po
odhadnut vena pridva zo svojho majetku. tovanie vetkch
tchto peaz sa vedie spolone a vnos z nich sa odklad. Kto
z nich preije druhho, tomu pripadne podiel obidvoch i s v-
nosom za minul as.
Mu m moc nad ivotom a smrou svojej eny aj det. Ke
umrie otec rodiny vzneenejieho pvodu, schdzaj sa jeho
prbuzn, a ak je vec okolo jeho smrti podozriv, vyetruj
manelku ako otrokyu. A ak sa podozrenie potvrd, trznia ju
a na smr ohom a velijakm muenm.
Pohreby s poda galskho spsobu ivota vekolep a
drah. Na ohe klad vetko, o om si myslia, e bolo mil
nebohmu za iva, ete aj zvierat. Ba donedvna po riadnych
pohrebnch obradoch spaovali sasne s pnom aj otrokov a
chrnencov, o ktorch sa vedelo, e ich mal neboh rd.
20. U kmeov, o ktorch verejnej sprve je zyl dobr
mienka, prikazuje zkon, aby kad, kto sa nieo dozvie o ve-
rejnch veciach u susedov z nezaruench re a z poutia,
hne to oznmil radu a aby to nezrdzal nikomu inmu, lebo

105
sa prilo na to, e nerozvni a nesksen udia sa daj asto
naplai nepravdivmi reami, strhn k prenhlenmu inu a
poda nich rozhoduj o najdleitejch veciach. rady, o sa
im z toho nepozdva, zatajuj, a irokej verejnosti dvaj na
vedomie to, o uznvaj za uiton. O verejnch veciach sa
smie hovori len na sneme.
21. Germni maj celkom inakie obyaje ako Galovia. Ve
nemaj ani druidov na vykonvanie nboenskch obra-
dov, ani sa nestaraj o obete. Za bohov uznvaj iba tch,
ktorch vidia a ktorch pomoc zjavne pociuj, teda Slnko,
Ohe a Mesiac. O ostatnch bohoch ani nepouli.
Cel ivot im vypa poovaka a usilovn vojensk vcvik.
Od malika si zvykaj na nmahu a tvrd ivot. T, o sa vemi
dlho zdaj pohlavnho styku, zskaj za to vek chvlu.
Germni sa nazdvaj, e takto zdranlivos podporuje rast,
zvyuje sily a otuuje svalstvo. Pre mldenca je vekou
hanbou, ak pozn enu pred svojm dvadsiatym rokom. Inak
sa s tm nerobia nijak tajnosti, lebo chlapi i eny sa kpu
spolu v riekach a odievaj sa kouinami alebo malmi
kozami, priom vek iastka tela ostva nah.
22. Ronctvu sa nevenuj. Ich potrava sa sklad zva z
mlieka, syra a msa. Nik u nich nevlastn vymedzen as poa
alebo pozemkov, ale rady a nelnci na jeden rok
prideuj toko poa, koko kde uznaj za dobr, rodom, pr-
buzenstvm alebo niekokm jednotlivcom spolone. Po roku
ich zasa ntia presahova sa na in miesto.
Na takto ponanie uvdzaj mnoho prin: aby vojensk
ivot nezamenili za ronctvo, keby si na po dlhom ase
navykli; aby mocnej netili po rozren svojich pozemkov a
nevyhali slabch z ich majetkov; aby nestavali budovy
dkladnejie, ako je potrebn proti mrazu a horosti; aby
nevznikla tba po peniazoch, z oho sa rodia kriepky a ne-
zhody; aby udriavali pospolit ud v spokojnosti, pretoe
kad vid, e sa majetkom vyrovn hociktormu vemoovi.
23. Pre kme je vemi vekou chvlou, ak m okolo seba o
najv ps neobvanej samoty so spustoenm zemm.
Hodnotia ako znak svojej udatnosti, ak susedia zo svojho
zemia pred nimi ustupuj a ak nik nem smelos osadi sa v
ich blzkosti. Okrem toho sa nazdvaj, e s bezpenej, ke
sa nemusia b nhleho vpdu.
Kedykovek kme vedie ton alebo obrann vojnu, volia

106
sa radnci na vedenie vojny; t maj moc nad ivotom a smr-
ou. V ase pokoja niet spolonho radu, ale nelnci krajov
a okresov sdia svojich ud a urovnvaj spory.
Zbojstvo nemaj za ni neestnho, ak sa rob mimo zemia
vlastnho kmea, a so sebavedomm vyhlasuj, e sa to rob
preto, aby sa mlde cviila a menej lenoila. Len o daktor z
nelnkov vyhlsi na zhromaden, e bude vodcom, aby sa
prihlsili t, o chc s s nm, vstvaj vetci t, ktorm sa
pozdva pln i vodca, a subuj mu svoju pomoc; za to sa im
zhromadenie odmiea pochvalou. Tch, o s nm potom
nejd, pokladaj za zbehov a zradcov a v budcnosti sa im v
niom never.
Ubli hosovi povauj za zloin. Kto k nim prde z akho-
kovek dvodu, toho brnia pred krivdou a maj ho za ne-
dotknutenho. Hosovi s otvoren vetky domy a kad sa s
nm del o potravu.
24. Bvali asy, ke Galovia Germnov udatnosou prevy-
ovali, sami ich napdali a kolonizovali zemie za Rnom, pre-
toe ich bolo mnoho a poa mali mlo. A tak najrodnejie
kraje Germnie okolo Hercynskho lesa ktor bol, ako viem
z poutia znmy Eratosthenovi a ete niektorm Grkom a
ktor oni volaj Orkynskm lesom zabrali tektozagsk
Volkovia a tam sa osadili. Tento kme tam bva doteraz a m
vemi dobr poves pre svoju spravodlivos a vojensk slvu.
Germni ete aj teraz ij v tej istej tvdzi, skromnosti a
odriekan, ivia sa tou istou potravou a o telo sa nestaraj ako
predtm. Naproti tomu blzkos naich provinci a znalos
zmorskho tovaru Galom umouje blahobytnej ivot. Po-
maly sa zmierili s tm, e ich Germni poraj. Utrpeli od
nich u toko porok, e sa k nim dnes ani sami
neprirovnvaj v udatnosti.

HERCYNSK LES

25. Hercynsk les, ktor som prve spomenul, sa rozprestie-


ra v rozlohe dev dn cesty pre chodca bez zae. Inak sa to
toti ned uri, lebo tam nepoznaj miery pre cesty. Zana sa
na hraniciach Helvanov, Nemetov a Raurakov a tiahne sa
rovno pozd rieky Dunaja a k zemiu Dkov a Anartov. Odtia
sa mnohmi odbokami zahna od dunajskho toku naavo a
dotka sa pre svoju vekos zemia mnohch nrodov. Nikto v

107
Germnii neme poveda, e doiel a na zaiatok lesa, o by
bol preiel esdesiat dn cesty, alebo e sa aspo dopoul, kde
sa zana.
ije v om mnoho druhov divej zveri, ktor inde nevidie.
Poniektor, o sa vemi lia od ostatnch, hodno spomen.
26. Vyskytuje sa tam ron statok, ktor vyzer ako jele.
Z prostriedka ela medzi uami vyrast mu jeden paroh, a to
vy a rovnej ako nm znme parohy. Na jeho hornom konci
sa do rky rozkladaj lopatovt vbeky v podobe konrov.
Samica i samec vyzeraj rovnako. Rovnak je aj podoba a ve-
kos ich parohov.
27. S tam aj takzvan losy. Postavou a sfarbenm srsti
podobaj sa capom, lene s trocha vyie, parohy maj tup
a nohy bez lenkov a zhybov. Pri odpoinku si nelhaj a po
nhodnom pde na zem nemu sa zdvihn a postavi na
nohy. Za lko im slia stromy. O ne sa opieraj, trochu
naklonia a tak odpovaj. Ke ich poovnci vystopuj, kde sa
uchyuj na odpoinok, vetkm stromom na tom mieste
podkop korene alebo ich natoko podtn, aby naoko ostali
tak, akoby stli. Ke sa losy o ne opr ako zvyajne, zvalia
svojou vhou nepevn stromy a samy spolu s nimi padn na
zem.
28. Tret druh zvierat s takzvan zubry. Tie s trocha men-
ie ako slony, no vzorom, farbou a postavou pripomnaj
bujaka. S vemi mocn a rchle. Neuetria ani loveka,
ani div zviera, ktor zazr. udia ich horlivo chytaj do jm a
tam ich zabjaj. Tmto druhom poovaky sa otuuj a cviia
mldenci. Kto zabije najviac zubrov a predlo rohy verejnosti
ako dkaz, te sa vekej slve. Ale na ud si zubry nevedia
navykn a nedaj sa skroti, ani ke ich chytia ete celkom
mlad. Je vek rozdiel vo vekosti, tvare a podobe medzi ich
rohmi a rohmi nho ronho statku. udia ich horlivo zbieraj
a pouvaj ako pohre na slvnostnch hostinch.

SPUSTOENIE ZEMIA EBURNOV

29. Ke sa Caesar dozvedel od ubijskch vyzvedaov, e sa


vetci Svbi stiahli do hr, rozhodol sa nepostupova u alej,
lebo sa bl nedostatku zboia, pretoe sa Germni len vemi
mlo venuj obrbaniu poa, ako sme u na to poukzali. Ale
aby nezbavil barbarov celkom strachu, e sa vrti, a aby

108
oddialil ich pomoc Galii, odviedol vojsko nazad cez Rn a dal
strhn posledn as mosta v dke dvesto stp, ktor sa
dotkala ubijskch brehov. Na druhom konci mosta dal
postavi tvorposchodov veu, umiestil tam na ochranu mosta
posdku z dvanstich kohort a miesto poriadne opevnil. Za
velitea toho priestoru i posdky uril mladho Gaia Volcatia
Tulla.
Ke zanalo dozrieva zboie, Caesar sa pustil do vojny s
Ambiorigom. Lucia Minucia Basila poslal s celou jazdou vopred
cez Arduensk les, ktor je najrozsiahlej v celej Galii a ktor
siaha od brehov Rna a treverskho zemia a k zemiu
Nerviov a rozprestiera sa v dke viac ako psto m. Basilov
cie bol dosiahnu nejak spech rchlym pochodom a vyuitm
priaznivej chvle. Caesar mu pripomenul, aby nedovolil v
tbore rozklada ohe, aby u z diaky nebolo bada jeho
prchod. Povedal mu, e sm ide hne za nm.
30. Basilus vykonal rozkaz. Rchlo a neakane uskutonil
plnovan pochod a zastihol na poliach mnoho ud, ktor jeho
prchod ani len netuili. Poda ich dajov naabil prve na
miesto, kde sa zdriaval sm Ambiorix s niekokmi jazdcami.
astie znamen vea vo vetkom, najm vo vojne.
Ve bolo vekou nhodou, e Basilus natrafil prve na
Ambioriga, ktor vbec nebol na to pripraven, a e udia
videli jeho prchod prv, ako by sa o om poulo a doniesla
nejak zves. Rovnako bolo vekm astm pre Ambioriga, e
uiel smrti, hoci mu vzali vetku vojensk vzbroj, o mal
okolo seba, vozy i kone. No jeho astm bolo aj to, e okolo
domu bol les, lebo Galovia, aby sa vyhli horavm, prbytky
stavaj zvyajne blzko lesov a vodnch tokov. Takto jeho
sprievod a priatelia zadrali na krtky as v tesnom priestore
npor naich jazdcov. Km bojovali, ktosi z jeho ud mu
pomohol na koa a jeho tek ukryli lesy. A tak nhoda zohrala
vek lohu aj pri tom, e sa dostal do nebezpeenstva, aj pri
tom, e z neho vyviazol.
31. Nie je ist, i Ambiorix nroky nezhromadil svoje
brann sily, pretoe sa nemienil stretn v boji, alebo pre ne-
dostatok asu a pre nhly prchod naich jazdcov, kee si bol
ist, e za nimi bude hne nasledova ostatn nae vojsko. No
ist je, e do kraja rozoslal poslov s vzvou, aby sa kad
0 seba postaral sm. as z nich ula do
Arduenskho lesa, as do oblasti rozsiahlych svislch

109
moiarov. T, o boli blzko Atlantickho ocena, poskrvali sa
na ostrovoch, ktor vytvra prliv. Mnoh odili zo svojho
zemia a seba a cel svoj majetok zverili celkom cudzm
udom.
Krom poloviky eburnskeho zemia bol Catuvolcus, ktor
sa s Ambiorigom dohovoril na plne proti nm. Pretoe u pre
starobu nevldal zna trapy spojen s vojnou alebo s
tekom, preklial Ambioriga, ktor bol pvodcom toho plnu, a
otrvil sa avou z tisu, ktorho rastie hodne v Galii i v Ger-
mnii.
32. Segni a Kondrusi, ktor boli pvodom z germnskeho
kmea, rtali sa ku Germnom osadenm medzi Eburnmi a
Trevermi, poslali k Caesarovi poslov s prosbou, aby ich ne-
pokladal za nepriateov, ani aby si nemyslel, e vetci
Germni, o bvaj na avej strane od Rna, s rovnakho
zmania. Sam vraj na vojnu ani nepomysleli a Ambiorigovi
neposlali nijak pomoc. Caesar si vec vyetril vsluchom
zajatcov a rozkzal im, aby mu priviedli vetkch Eburnov, o
sa k nim dostali na tek. Sbil im, e nepokod ich zemie,
ak tak urobia.
Potom Caesar rozdelil svoje vojsko na tri iastky a
vozatajstvo vetkch lgi stiahol do Atuatuky. To je nzov
pevnosti. Je to skoro uprostred eburnskeho zemia, kde si
boli vybudovali zimn tbor Titarius a Aurunculeius. Toto
miesto mu okrem inch dvodov vyhovovalo najm preto, lebo
opevnenia z minulho roku boli ete celkom dobr, take
mohol vojakom uahi robotu. Na ochranu vozatajstva nechal
trnstu lgiu, jednu z troch, ktor bol pred krtkym asom
naverboval a doviedol z Itlie. Za velitea lgie i tbora uril
Quinta Tullia Cicerna a pridelil mu ete dvesto jazdcov.
33. Po rozdelen vojska dal rozkaz Titovi Labienovi, aby sa
pobral s troma lgiami smerom k Atlantickmu ocenu do
konn, ktor susedia s zemm Menapiov. Gaia Trebonia poslal
s rovnakm potom lgi spustoi kraj, ktor le pri zem
Atuatukov. Sm sa rozhodol, e s ostatnmi troma lgiami
zamieri k rieke Sabe, ktor sa vlieva do Mzy, a do najvzdia-
lenejch konn Arduenskho lesa, kde sa vraj uchlil Ambio-
rix s niekokmi jazdcami. Pri odchode vyhlsil, e sa vrti o
sedem dn, lebo vedel, e na ten termn mus vyda zboie
lgii, ktor nechal v Atuatuke ako posdku. Labienovi a Tre-
boniovi dal pokyn, nech sa tie vrtia na ten termn, ak im to

110
bude mon bez kody pre tt, aby sa mohli znovu poradi a
vyptra, o zama nepriate, a potom poda toho zmeni
vojnov pln.
34. Nebolo tu proti nm, ako sme u uviedli, nijakho
pravidelnho vojska, ani opevnenho mesta, ani posdky v
pevnosti, ktor by sa brnila zbraou. Bolo tu iba
nezorganizovan mnostvo ud, rozptlench na vetky
strany. Kad sa usadil tam, kde mu ak tak ndej na
ochranu alebo zchranu poskytovala odahl dolina, zalesnen
priestor alebo neprstupn moiar. Tie miesta boli znme len
susedom, a preto si vec vyadovala vek ostraitos, nie e by
bolo treba chrni vojsko ako celok ved nijak
nebezpeenstvo nemohlo stihn celok zo strany prestraench
a roztratench nepriateov ale skr jednotlivch vojakov. No
a tto okolnos sa iastone tkala bezpenosti celho vojska.
Tba po koristi toti vbila mnohch vojakov zjs prialeko a
zalesnen priestory im znemoovali hromadn prstup po
neistch a skrytch miestach.
Keby bol chcel Caesar vec skoncova a pobi zloineck
bandu, bol by musel rozdeli vojakov a rozosla viac iat za
nepriateom. Keby bol chcel udra manipuly spolu pri zstave,
ako to vyadoval poriadok a zvyk rmskeho vojska, samotn
tern by bol chrnil barbarov, ktor mali dos smelosti ha z
krytu a napda naich roztrsench vojakov. Pretoe lo o
takto akosti, robili sa vetky opatrenia s najvou monou
opatrnosou, aby sa radej nevyuila kad prleitos ukodi
nepriateovi, hoci vetci vojaci pomstou priam horeli, ako aby
nai vojaci utrpeli nejak stratu.
Preto Caesar rozoslal k susednm kmeom poslov. Ndejou
na koris povzbudil vetky kmene a vyzval ich k pustoeniu
zemia Eburnov, aby sa v zalesnench priestoroch dostval
do nebezpeenstva radej ivot Galov ako vojak rmskej lgie a
sasne aby vek nval ud za tak zloin zahladil plemeno i
meno kmea Eburnov. Zakrtko sa zo vetkch strn do-
valilo vela nroda.
35. To sa dialo na celom zem Eburnov. U sa blil siedmy
de, do ktorho bol Caesar rozhodnut vrti sa k vozatajstvu
a k lgii. Tu sa ukzalo, o zme vo vojne astie a o vetko
sa me prihodi.
Nepriatelia, ako sme u spomenuli, boli rozpren a pre-
straen. Nebolo nijakho oddielu, ktor by bol pre ns pred-

111
stavoval o i t najmeniu prinu strachu.
Za Rn ku Germnom sa dostala zves, e na zem Ebur-
nov sa vetko pusto a okrem toho e sa vyzvaj vetky
kmene, aby si tam nieo ukoristili. Sugambri, ktor bvaj pri
Rne a ktor, ako sme u prv povedali, prichlili na teku
Tenkterov a Uzipetov, zhromadili dvetisc jazdcov. Na lodiach
a pltiach preli cez Rn tridsa m ponie miesta, kde bol
postaven most a kde Caesar nechal posdku. Hned vtrhli do
najbliieho zemia Eburnov. Mnoho ich pochytali na teku a
zmocnili sa vekho potu statku, o o barbarom vlastne
najvmi lo. Pretoe ich vbila koris, postpili ete aj alej.
Sugambrov, ktor vyrstli na vojne a na zbojstvch, nezadrali
ani moiare ani htiny. Zajatcov sa vypytovali, v ktorch
koninch je prve Caesar. Zistili, e sa pobral alej, a
presvedili sa, e vetko jeho vojsko odilo.
A tu jeden zo zajatcov povedal: o sa eniete za biednou a
nepatrnou korisou, ke u o chvu mete ma v rukch
nesmierne bohatstvo? Za tri hodiny mete prs do Atuatuky.
Ta zhromadilo rmske vojsko vetko svoje bohatstvo. Posdka
je tam tak mal, e nesta ani hradby obsadi a nikto si ne-
trfa vykroi z opevnenia."
Ke sa Germnom ukzala takto perspektva, poukrvali
zskan koris a hne zamierili do Atuatuky pod vedenm toho
istho loveka, od ktorho sa o tom dozvedeli.
36. Cicero po vetky predchdzajce dni vemi starostlivo
dral poda Caesarovho rozkazu vojakov v tbore, ba ani jedi-
nho prslunka zsobovacieho oddielu nepustil z opevnenia.
Na siedmy de vak poslal p kohort na zboie do najblich
pol, medzi ktormi a tborom bol iba jeden kopec, lebo tratil
dveru, e Caesar dodr sub o pote dn, pretoe sa dozvedel,
e postpil prialeko, a o jeho nvrate nebolo ani slychu. A po-
pritom dal aj na rei tch, o reptali na jeho trpezlivos a na-
dvali, e nesm vychdza z tbora, akoby boli obahnut,
hoci iroko-aleko nebolo vidie ni, o by naznaovalo nejak
neastie, pretoe dev naich nasadench lgi a stran sila
jazdy rozprili a skoro celkom rozdrvili nepriateov v oblasti
troch m od tbora.
V tbore ostalo aj vea vojakov z lgi, pretoe boli chor.
Tch, o sa v tch doch vylieili bolo ich tak zo tristo tie
poslal na zboie ako osobitn oddiel. Okrem toho s jeho
dovolenm lo za nimi mnoho pohoniov s vekm mnostvom

112
zprahov, ktor ete ostali v tbore.
37. A prve v tom ase nhodou do toho dobehli germnski
jazdci a hne sa aj poksili vpadn do tbora zadnou brnou
tak, ako boli rozbehnut. Kee z tej strany bol les, nikto ich
nezbadal, a ke sa priblili k tboru natoko, e nestaili
utiec ani kupci, ktor mali stany pod nsypom. Toto prekvape-
nie vyvolalo zmtok medzi naimi vojakmi, ktor ni takho
neakali. A kohorta, ktor bola na stri, ledva vydrala prv
npor. Nepriatelia sa rozili okolo tbora, i by mohli njs
nejak prstup. Nai horko-ako obrnili brny. Prstup z inej
strany znemoovala poloha miesta a opevnenie.
V celom tbore zavldol zmtok. Jeden druhho sa spytoval
na prinu poplachu. Nikto nevydal rozkaz, kde sa m toi,
ani kde sa m kto postavi. Jeden vyhlsil, e tbor m u v
rukch nepriate, druh tvrdil, e nepriatelia u prili
ako vazi po znien nho vojska i hlavnho velitea. Vina
opriadala miesto novou poverou a stavala pred oi Cottovu a
Titurionovu pohromu, ktor padli v tej istej pevnosti. Pretoe
boli vetci tak hrozne prestraen, to len potvrdilo mienku bar-
barov, e dnu naozaj niet nijakej posdky, ako to boli pouli od
zajatca. Usilovali sa prenikn do tbora a navzjom sa
povzbudzovali, aby si nepustili z rk tak vek astie.
38. V pevnosti nechali chorho Publia Sextia Bacula, ktor
bval u Caesara veliteom prvej aty a ktorho sme u spome-
nuli v predchdzajcich bojoch. U piaty de ni nejedol. Ne-
veriac v svoju zchranu ani v zchranu vetkch ostatnch,
vyiel zo stanu bez zbrane. Na prv pohad videl, e nepriatelia
strane doliehaj a e situcia je vemi zl. Schytil zbra od
tch, o stli pri om najbliie a zaujal bojov postavenie v
brne. Hne ho nasledovali aj centrini kohorty, ktor mala
prve str. Chvu spolone bojovali v obrane. No Sextius bol
viackrt ako zranen a zamdlel. Ledva ho zachrnili,
podvajc si ho z rk do rk. Za ten as sa ostatn natoko
spamtali, e sa osmelili vystpi na opevnenie, akoby ili
zauja postavenie obrancov.
39. Medzitm nai vojaci dokonili zber zboia. Zauli krik.
Napred odcvlali jazdci. T hne zistili, e situcia je vemi
nebezpen. Na poli nebolo opevnenie, do ktorho by sa pre-
straen vojaci uchlili. Novikovia a nesksen vojaci obrtili
zraky na vojenskho tribna a na centrinov a vykvali na
rozkazy. Nik nebol tak udatn, e by ho neakan udalos

113
nevyviedla z rovnovhy.
Ke barbari zaleka zazreli odznaky naich oddielov, prestali
oblieha tbor. Sprvoti sa nazdali, e .sa to vrtili nae lgie, o
ktorch sa boli dozvedeli od zajatcov, e odili hodne aleko.
No o chvu s pohdanm pozerali na mal poet nar ich
vojakov a zatoili na nich zo vetkch strn.
40. Pohonii vybehli na najbli kopec. Ke ich odtia chytro
zohnali, utiekli k odznakom oddielov a k manipulom a tm
vniesli ete v zmtok medzi prestraench vojakov. Jedni
boli tej mienky, aby vytvorili klinov tvar a o najrchlejie sa
prebili do tbora, pretoe bol blzko. Boli si ist, e i ke iastka
sa dostane do nepriateskho obkenia a padne, ostatn sa
mu zachrni. Druh navrhli, aby zaujali postavenie na
temene kopca a aby vetci znali rovnak osud. S tm
nvrhom vak neshlasili star vojaci, o ktorch sme povedali,
e vyli na pole ako osobitn oddiel. A tak vzjomne sa
povzbudili a pod vedenm Gaia Trebonia, rmskeho jazdca, pre-
bili sa cez nepriateov a vetci sa bez straty jedinho chlapa
dostali do tbora. Hne za nimi sa pustili pohonii a jazdci s
rovnakm tokom a zachrnili sa vaka vynikajcej udatnosti
vojakov.
No t, o zaujali postavenie na temene kopca, pretoe nemali
ete nijak vojensk sksenos, neboli schopn dodra pln,
ktor si schvlili, aby sa toti brnili z vyie poloenho
miesta, ani napodobi t priebojnos a rchlos, ktor videli a o
ktorej sa presvedili, e pomohla inm. Zili na nepriazniv
miesto a poksili sa dosta do tbora. Centrini, z ktorch
poniektor boli za udatnos poven z nich hodnost
ostatnch lgi do vych hodnost tejto lgie, padli, lebo vemi
hrdinsky bojovali, aby nestratili zskan vojensk slvu. Jedna
as vojakov sa predsa dostala do tbora astlivo, pretoe
centrini vynikajcou udatnosou nepriateov odrazili, a druh
as zahynula v barbarskom obken.
41. Germni sa u vzdali ndeje na dobytie tbora, lebo
videli, e nai zaujali bojov postavenie na opevnen, a preto
sa pobrali za Rn s korisou, ktor si boli poschovvali v ho-
rch.
No v tbore bol ete aj po odchode nepriateov tak hrozn
strach, e v t noc, ke Gaius Volusenus, poslan s jazdou
napred, priiel do tbora, nik mu neveril, e sa Caesar bli a
e sa vojsku ni nestalo. Vetkch sa zmocnil strach, vraveli

114
skoro ako bez rozumu, e jazda sa k nim uchlila na teku po
znien vetkho peieho vojska, a tvrdili, e Germni by
neboli obliehali tbor, keby nae vojsko nebola stihla pohroma.
A Caesarov prchod rozptlil tento strach.
42. Ke sa Caesar vrtil, dobre poznajc vojnov udalosti,
vytal iba to, e sa vypustili z tbora kohorty strnej sluby i
kohorty posdky a e sa vonkoncom nemalo ni necha na
nhodu. Bol tej mienky, e pri nhlom prchode nepriateov
hrala vek lohu nhoda, no ete viu v tom, e barbarov
odvrtila skoro od samho nsypu a od brn tbora. Z toho
vetkho najvmi ho prekvapilo to, e Germni, ktor pre-
kroili Rn s myslom vykradn a spustoi Ambiorigovo ze-
mie, zatoili na rmsky tbor a tak preukzali nezvyajn
slubu Ambiorigovi.
43. Caesar pokraoval v trestnej vprave proti nepriateom.
Zhromadil vek poet jazdcov zo susednch kmeov a rozo-
slal ich na vetky strany. Vypaovali sa vetky dediny a vetky
osamoten gazdovstva, ktor kde kto zazrel. Znala sa koris
zo vetkch strn. Zboie sasti spotrebovalo vek mnostvo
zprahov i ud a ostatn poahlo pre pokroil ron as a pre
lejaky, take i keby sa bol niekto cez ten as schoval, iste by
po odchode nho vojska zahynul pre nedostatok vetkho.
A pretoe Caesar rozdelil vek mnostvo jazdy a poslal ju na
vetky strany, asto jej zajatci tvrdili, e pred chvkou videli
Ambioriga na teku, e ete nemohol zmizn z dohadu. V
ndeji, e ho dobehn nai jazdci, podstupovali nekonen
nmahu a horlivosou takmer prekonvali svoje udsk sily,
pretoe si mysleli, e sa takto vemi zavaia Caesarovi. No
zrejme vdy osi chbalo, aby sa to celkom podarilo. A
Ambiorix sa im tratil v skrach alebo htinch a pod
ochranou noci sa dostval do inch krajov a konn, nemajc
so sebou viu ochranu ako tyroch jazdcov, ktorm jedinm
sa opovil zveri svoj ivot.
44. Ke Caesar takto spustoil krajinu Eburnov a stratil
dve kohorty, odviedol vojsko do hlavnho mesta Rmov, do
Durokortora. Na to miesto zvolal aj schdzu galskho snemu a
iadal, aby sa na om vyetrovalo sprisahanie Sennov a
Karnutov. Nad Accnom, hlavnm pvodcom plnu, vyslovil
zvl prsny rozsudok a poda zvyku predkov dal ho popravi.
Podaktor zutekali zo strachu pred sdom. Tch zakzal Galom
prichli.

115
Potom umiestil do zimnho tbora dve lgie blzko zemia
Treverov, dve na zem Lingnov a ostatnch es v Agedinku
na zem Sennov. Postaral sa ako obyajne o zboie pre
vojsko a odiiel do Itlie kona krajsk sdy.

116
SIEDMA KNIHA

VERCINGETORIGOVO POVSTANIE

1. Pretoe bol v Galii pokoj, Caesar odiiel do Itlie kona


krajsk sdy, ako sa bol u prv rozhodol. Tam sa dozvedel o
zavraden Publia Clodia. A ke mu priniesli zprvu o uznesen
sentu, aby vetky mladie ronky brancov Itlie zloili
prsahu, nariadil odvody v celej provincii.
Chry o tchto udalostiach sa chytro dostali do Zaalpskej
Galie. Galovia si k tomu sami popridvali a poda neoverench
re povymali, e Caesara zadria nepokoje v hlavnom
meste, pretoe to zjavne vyaduje situcia, a e Caesar
neme prs k vojsku, ke vldnu tak nezhody v Rme.
Pretoe Galovia u prv ako znali nadvldu rmskeho
nroda, dali sa strhn touto prleitosou a zaali sa
otvorenejie a smelie zaobera mylienkou odboja.
Galsk knieat zvolvali tajn schdzky na zalesnen a od-
ahl miesta a tam sa rozhorovali nad zavradenm Accna.
Poukazovali na to, e tak osud me stihn aj ich samch,
ialili nad smutnm osudom celej Galie. Velijak odmeny su-
bovali tm, o zan odboj a s nebezpeenstvom vlastnho
ivota oslobodia Galiu. Predovetkm treba, ako sa tani hovo-
rilo, Caesara odreza od vojska, prv ne ich tajn plny vyjd
najavo. To je vraj ahk, kee lgie sa neopovia y nepr-
tomnosti hlavnho velitea vyjs zo zimnho tbora a hlavn
velite sa neme dosta k lgim bez vojenskej ochrany. Na-
koniec je vraj lepie obetova ivot y boji ako si nevydoby
znovu bval vojensk slvu a slobodu, ktor zdedili po pred-
koch.
2. Ke vetko prerokovali, Karnuti vyhlsili, e s ochotn
podstpi kad nebezpeenstvo v zujme spolonho dobra, a
sbili, e zan bojova prv. A pretoe sa na ten as nemohli
zarui vzjomnou vmenou rukojemnkov, aby sa vec
neprezradila, poiadali ostatnch, aby sa im slvnostnou pr-
sahou zaviazali pri zhromadench vojenskch zstavch, o je
poda ich zvyku najvnejia forma prsahy, e ich ostatn ne-
opustia, ke zan oslobodzovac boj. Tu vetci prtomn po-
chvlili Karnutov a zloili slvnostn prsahu. Ete urili de
povstania a snem sa roziiel.

117
3. A len o nadiiel ten de, Karnuti sa na dan znamenie
zhromadili do Cenaba pod vedenm dvoch dobrodruhov, Gut-
ruata a Conconnetodumna, povradili rmskych obanov, ktor
sa tam boli usadili ako obchodnci, a rozkradli ich majetok.
Medzi nimi zavradili a okradli aj venho rmskeho jazdca
Gaia Fufia Citu, ktor sa na prkaz Caesara staral o zsobo-
vanie.
Zves o tom sa chytro rozniesla ku vetkm galskm
kmeom. Lebo Galovia zakadm, ke sa prihod niekde voao
vieho a vznamnejieho, volaj na seba cez polia a kraje a
tak si dvaj zprvu na vedomie. Volanie postupne preberaj
al a odovzdvaj najblim susedom. A tak to bolo aj
vtedy. Ve o tom, o sa stalo v Cenabe pri vchode slnka, na
zem Arvernov sa dopouli ete pred deviatou hodinou veer.
A to je vzdialenos asi stoesdesiat m.
4. Podobne si ta zvolal svojich chrnencov a ahko ich zskal
pre odboj mlad, vemi vplyvn Arveran, Vercingetorix,
Celtillov syn. Jeho otec voakedy zaujmal vedce miesto v
celej Galii. Pretoe sa chcel sta krom, vlastn kme ho zabil.
Ke sa rozchrilo, o Vercingetorix zama, vetko bealo k
nemu do zbrane. Brnil mu v tom vlastn strc Gobannitio i
ostatn popredn initelia, ktor boli toho nzoru, e neradno
poka osud. I vyhnali Vercingetoriga z mesta Gergovie. No
on neprestal a na vidieku naverboval bedrov a dobrodruhov.
S tou tlupou navtevoval spoluobanov a zskaval ich na svoju
stranu. Vyzval ich, aby sa chytili zbrane za spolon slobodu.
Ke nazhromadil vek zstupy ud, vyhnal z obce svojich
protivnkov, ktor ho nedvno boli odtia vyhnali. Jeho
prvrenci ho nazvali krom. Na vetky strany rozosielal
posolstv. Vemi prosil, aby len ostali vern. Ihne si zskal
Sennov, Parziov, Piktnov, Kadurkov, Turnov, Aulerkov,
Lemovikov, Andov a vetkch tch, o bvaj pri Atlantickom
ocene. Vetci ho jednomysene poverili hlavnm velenm.
Majc takto moc, vetkm tmto kmeom nariadil
odovzda rukojemnkov, doda o najrchlejie urit poet
vojakov a uril, ak mnostvo zbran vyhotov doma kad
kme a dokedy. Predovetkm sa zameral na jazdu. S
najvou starostlivosou spojil najvyiu velitesk prsnos.
Oproti vhavcom zakroil trestom smrti. Vie priestupky
trestal uplenm a velijakm muenm. Za ahie previnenie
dval uom odreza ui alebo vykla jedno oko a potom ich

118
poslal domov, aby boli ostatnm na vstrahu a aby inch
odstrail vekosou trestu.
5. Tmito trestami Vercingetorix rchle nazhal vojsko.
Vemi smelho chlapa Lucteria z kmea Kadurkov poslal s
iastkou vojska na zemie Rutnov a sm sa pobral na zemie
Biturigov. Pri jeho prchode Biturigovia poslali k svojim
ochrancom Hduncom poslov so iadosou o pomoc, aby
mohli ahie zadra voje nepriateov. Na radu legtov, ktorch
Caesar bol tam nechal pri vojsku, Hdunci poslali na pomoc
Biturigom oddiely jazdy i pechoty.
Ke tieto oddiely prili k rieke Ligere, ktor oddeuje Bitu-
rigov od Hduncov, ostali tam niekoko dn, ale rieku prekroi
sa neopovili. Potom sa vrtili domov a naim legtom
oznmili, e sa vrtili preto, lebo sa bli vierolomnosti Bituri-
gov, ktor, ako sa dozvedeli, mali tak pln, e ich zaskoia, ak
prejd cez rieku, a to z jednej strany oni sami a z druhej
strany Arverania. i to Hdunci urobili naozaj preto, ako
oznmili legtom, a i z vierolomnosti, to nemono s istotou
tvrdi, lebo nemme ni zisten. Po ich odchode sa Biturigovia
hne spojili s Arveranmi.
6. Caesar dostal zprvy o tchto udalostiach v Itlii. Ke
videl, e sa pomery v Rme vaka pohotovosti Gnaea Pompeia
zlepili, pobral sa do Zaalpskej Galie. Po prchode ta mal vek
problm, ako sa dosta k vojsku. Uvedomoval si toti, e ak
bude vola lgie do provincie, bud musie cestou bojova bez
jeho osobnho velenia. Ak sm zamieri k vojsku, neuznval za
sprvne zveri svoj ivot v tom ase ani tm, o sa naoko
nebrili.
7. Medzitm Lucterius z kmea Kadurkov, poslan do Ru-
tnska, zskal Rutnov na stranu Arveranov. Potom sa pobral
na zemie Niciobrogov a Gabalov, od obidvoch kmeov dostal
rukojemnkov a zhromadiac vek vojsko, razom vpadol do
provincie smerom na mesto Narbo.
Po tejto zprve Caesarovi bolo jasn, e sa mus predovet-
km zamera na svoj odchod do mesta Narbo. Ke ta priiel,
posmelil ustraen vosjko, rozloil posdky na tej asti
rutnskeho zemia, ktor patrila k provincii, na zem are-
komickch Volkov, na zem Tolozatov a okolo mesta Narbo,
teda v koninch, ktor boli k nepriateom bliie. Potom roz-
kzal, aby sa as vojska z provincie a nhradn mustvo,
ktor prve bol doviedol z Itlie, sstredili na zem Helviov,

119
ktor sused s zemm Arveranov.
8. Tieto opatrenia Lucteria zastavili a odvrtili od alieho
postupu, pretoe povaoval za nebezpen vstpi do oblasti
posdok. Preto sa Caesar pobral na zemie Helviov.
Hoci Cevensk pohorie, ktor oddeuje Arveranov od Hel-
viov, znemoovalo cestu zvejmi vo vemi krutom ronom ob-
dob, predsa sa dostal na zemie Arveranov, ke vojaci s vy-
ptm vetkch sl poodhadzovali es stp vysok sneh a tak
uvonili cestu. Arveranov prekvapil tokom, pretoe sa ctili
Cevenskm pohorm chrnen ako mrom a pretoe v tom ro-
nom obdob jeho chodnky nikdy neboli schodn ani len pre
jednotlivcov. Jazdcom prikzal, aby podnikali vpravy o naj-
alej a aby nepriateom nahali m v strach.
Rei i zprvy o tom sa chytro dostali a k Vercingetorigovi. V
hroznom strachu ho obstpili vetci Arverania a vemi ho
prosili, aby sa postaral o ich majetok a nedovolil ho nepriatemi
rozkrda, najm ke vid, e cel vojna sa preniesla k nim. Na
ich prosby Vercingetorix zamieril s vojskom na zemie
Arveranov.
9. No v predpoklade, e to Vercingetorix urob, Caesar sa
zdral v tchto koninch len dva dni a potom odiiel od
vojska, aby stiahol posily a jazdu. Za velitea vojska na zem
Arveranov vymenoval mladho Bruta. Dal mu prkaz, aby
jazdci podnikali vpravy na vetky strany a o naj alej. Sm
sa vraj bude usilova, aby nebol dlhie pre z tbora ako tri
dni. Ke veci takto zariadil, tak rchlo sa dostal do Vieny, e
vojakov svojm prchodom priam prekvapil.
Tam zastihol ete celkom svieu jazdu, ktor bol ta poslal u
mnoho dn napred. A nepreruiac pochod ani vo dne ani v noci,
zamieril cez zemie Hduncov na zemie Lingnov, kde
zimovali dve lgie, aby takto rchlosou zmaril pln Hdu-
ncov, ak nieo chystali proti jeho osobe. Ke ta doiel, poslal
ostatnm lgim rozkazy a zhromadil ich vetky na jedno
miesto prv, ako by sa Arverania mohli dozvedie, e sa
Caesar u dostal k lgim.
Len o sa o tom dozvedel Vercingetorix, odviedol svoje voj-
sko sp na zemie Biturigov. Odtia sa pustil smerom na
Gorgobinu, mesto Bojov, ktorch tam po porke vo vojne s
Helvanmi Caesar umiestil a pridelil do ochrany Hduncom.
Vercingetorix sa rozhodol oblieha toto mesto.
10. Tto skutonos Caesarovi spsobila vek akos, ako

120
sa rozhodn. Keby cez zvyok zimy dral lgie na jednom
mieste, hrozilo by nebezpeenstvo, e odpadne od neho cel
Galia, ak sa Vercingetorix zmocn Bojov, ktor s poplatnkmi
Hduncov, lebo by kad videl, e Caesar u nie je schopn
chrni svojich priateov. Keby zasa privas vyviedol vojsko zo
zimnch tborov, hrozilo by mu nebezpeenstvo, e bude ma
vek akosti pri dovan zsob. No nakoniec predsa uznal za
vhodnejie zna vetky akosti ako utrpie hanbu a strati
nklonnos vetkch svojich stpencov.
A tak Caesar povzbudil Hduncov, aby dovali potrebn
veci, a k Bojom poslal poslov, aby im oznmili jeho prchod a
povzbudili ich, aby ostali vern a hrdinsky vydrali nepriatesk
tok. V Agedinku nechal dve lgie a vozatajstvo celho vojska,
s ostatnm vojskom sa pobral na pomoc Bojom.
11. Ke na druh de priiel k sennskemu mostu Velau-
nodnu, zaal ho oblieha, aby si nenechval za chrbtom ne-
priatea a aby sa mohol ahie zsobova. Za dva dni obohnal
mesto nsypom. Na tret de vyslali z mesta k nemu poslov so
zprvou, e sa vzdvaj. Caesar rozkzal pozna zbrane,
vyda zprahy a odovzda essto rukojemnkov.
Nechal tam legta Gaia Trebonia, ktor mal vec dokoni,
aby sm mohol m prv pokraova v pochode. Zamieril do
karnutskho mesta Cenaba. Karnuti u vtedy dostali zves o
obliehan Velaunodna. Pretoe si mysleli, e sa obliehanie
dlhie pretiahne, organizovali na pomoc Cenabu vojensk od-
diel. Caesar ta doiel za dva dni. Utboril sa pred mestom a
obliehanie odloil na druh de, lebo v ten de u nebolo na to
dos asu. Vojakom rozkzal pripravi vetky potrebn veci na
obliehanie. Obvajc sa, e Karnuti ute z mesta v noci,
pretoe most cez rieku Liger siaha a do mesta Cenaba, dvom
lgim dal rozkaz osta v plnej pohotovosti cez noc v poli.
Obyvatelia Cenaba krtko pred polnocou naozaj vyli potichu
z mesta a zaali prechdza cez rieku. Ke s tou zprvou prila
vzvedn sluba, Caesar dal podpli mestsk brny, vpustil
dnu lgie, ktorm bol dal rozkaz osta v pohotovosti, a zmocnil
sa mesta. Skoro vetci nepriatelia padli do zajatia, pretoe
zky mos i zke cesty znemonili vetkmu obyvatestvu
utiec naraz. Mesto dal vykradn a podpli, koris daroval
vojakom, previedol vojsko cez Liger a doiel na zemie
Biturigov.
12. Len o sa Vercingetorix dozvedel o Caesarovom prcho-

121
de, hne prestal oblieha Gorgobiu a pobral sa naproti Cae-
sarovi. Ten prve zaal oblieha mesto Biturigov Noviodnum,
ktor mu stlo v ceste. Ke z mesta prili k nemu poslovia s
prosbou, aby im odpiustil a daroval im ivot, rozkzal im zloi
zbrane, dovies kone a odovzda rukojemnkov, aby ostatn
veci mohol vykona priam s takou rchlosou, s akou dosiahol
vinu spechov.
U bola as rukojemnkov odovzdan, ostatn veci sa vyba-
vovali: centrini a niekoko vojakov voli do mesta, aby pre-
brali zbrane a zprahy, ke sa v diake zjavila nepriatesk
jazda, ktor la ako Vercingetorigov predvoj. Ako ju obyvatelia
mesta zbadali a uvedomili si, e im svitla ndej na pomoc,
hne sa zaali s krikom chyta zbrane, zatvra brny a ob-
sadzova hradby. Ke centrini v meste vybadali z posunkov
Galov, e zamaj osi novho, s vytasenmi memi obsadili
brny a umonili vetkm svojim uom stiahnu sa nazad bez
strt.
13. Caesar dal rozkaz vyvies jazdu z tbora a pustil sa do
jazdeckho boja. Ke sa jeho jazdci dostvali do tiesne, poslal
im na pomoc asi tyristo germnskych jazdcov, ktorch mval
od zaiatku so sebou. Galovia nemohli vydra ich tok, dali sa
na tek a s vekmi stratami sa dostali nazad k svojmu vojsku.
Po odrazen Vercingetorigovch jazdcov obyvatelia mesta
znova prestraen pochytali tch, o ktorch si mysleli, e
boli pvodcami vzbury udu, doviedli ich k Caesarovi a vzdali
sa mu.
Ke Caesar vetko vybavil, vykroil k Avariku, najviemu
a vemi dobre opevnenmu mestu na zem Biturigov vo vemi
rodnom kraji. Rtal s tm, e sa zmocn celho kmea
Biturigov, ak dostane do rk toto mesto.
14. Po tokch za sebou idcich nespechoch vo Velaunod-
ne, Cenabe a Noviodne Vercingetorix zvolal na poradu svojich
prvrencov. Vysvetlil, e vojnu treba vies celkom inak, ako sa
viedla predtm. Vemone sa treba usilova o to, aby sa
Rimanom znemoovalo zaobstarvanie krmu i zabezpeo-
vanie prsunu. Je to vraj pre nich, pre Galov, ahk, pretoe
sami maj dos vek jazdu a pomha im aj ron obdobie.
Krm sa ete kosi ned. Nepriatelia si ho musia zha veli-
kade roztraten po osamotench gazdovstvch. Tchto vet-
kch hocikedy mu jazdci znii.
Okrem toho sa vraj nem bra ohad na skromn majetok.

122
Musia podpli svoje dediny a osamoten gazdovstva vade
tam, kde predpokladaj, e nepriatelia mu prs na krm. Ga-
lovia sami maj dos tchto vec pre seba, lebo im pomhaj
svojimi prostriedkami t, na ktorch zem sa vedie vojna. No
Rimania vraj ten nedostatok nevydria alebo s vekm
vlastnm nebezpeenstvom bud prialeko odchdza od t-
bora. A na tom vraj konene nezle, i ich pobij alebo ober
o zsoby, bez ktorch nemono vies vojnu.
Okrem toho treba vraj spli tieto mest, ktor nie s
bezpene chrnen proti kadmu nebezpeenstvu opevnenm
a prirodzenou polohou, aby neposkytovali Galom kryt pri vy-
hban sa vojenskej slube, ale ani Rimanom vhady na odve-
zenie nahromadench zsob a koristi.
Ak sa im vidia tieto opatrenia tvrd alebo krut, on vraj za
omnoho krutejie poklad tie, poda ktorch nepriatelia bud
do otroctva odvla ich deti i eny a ich samch zabja.
Takto osud nevyhnutne stha porazench.
15. Galovia jednomysene schvlili tento Vercingetorigov
nvrh a za jeden de vyplili viac ako dvadsa miest Biturigov.
Celkom to ist sa stalo aj u ostatnch galskch kmeov.
Poiare bolo vidie na vetkch stranch. A hoci to vetkm
padlo vemi bolestne, predsa ich uteovalo vedomie, e si po
skoro u istom vazstve chytro nadobudn vetko, o o prili.
Na spolonom sneme sa uvaovalo aj o Avariku, i ho maj
podpli a i brni. Biturigovia sa hodili k nohm vetkm
prtomnm Galom s prosbou, aby ich nentili vlastnmi rukami
podpli najkrajie mesto vari celej Galie, ktor je ochranou i
ozdobou ich kmea. Povedali, e si ho ahko obrnia pre jeho
prirodzen polohu, pretoe zo vetkch strn okolo neho je
rieka a moiar a m iba jedin celkom zky prstup. Vyhoveli
iadosti, hoci Vercingetorix sprvoti bol proti, ale potom shlasil
pod vplyvom ich prosieb a scitu vetkch prtomnch. Vybrali
obrancov scich na obranu mesta.
16. Vercingetorix sa pomaly pustil za Caesarom a vybral si
na tbor miesto, ktor chrnili moiare a htiny vo vzdia-
lenosti estns m od Avarika. Tam sa dval svojimi spo-
ahlivmi vzvednmi hliadkami pravidelne informova o vet-
kom, o sa rob pri Avariku, a poda toho rozkazoval, o sa m
robi. hal na vetky nae oddiely, o li za krmom a zbom,
a ke museli ods hodne aleko od tbora, po skupinch ich
napdal a robil im kody, hoci nai, nakoko sa im to len dalo

123
vyrta, brnili sa proti tomu tak, e sa nechodilo v tom istom
ase a ani nie tou istou cestou.
17. Caesar umiestil tbor pri tej iastke mesta, ku ktorej
bol zky prstup bez rieky a bez moiara, ako sme u
pripomenuli, a zaal pripravova obliehac nsyp, posva och-
rann strieky a stava dve obliehacie vee. Prirodzen poloha
nedovoovala toti obohna mesto nsypom dookola. Bojov a
Hduncov neprestal sri, aby dodali zboie. Hdunci ho
vemi nepodporovali, pretoe nemali do toho nijakej chuti. A
Bjovia zasa, nemajc vek zsoby, pretoe to bol nevek a
slab kme, chytro sami minuli, o mali.
Hoci nae vojsko trpelo hroznm nedostatkom zsobovania
pre chudobu Bojov, pre neochotu Hduncov a pre vypaovanie
osamotench gazdovstiev, a to a natoko, e vojaci boli bez
zboia u niekoko dn a stran hlad miernili len tm, e
prihali statok z dalekch dedn, predsa nebolo pou slova
nedstojnho vzneenosti rmskeho nroda a predchdzajcich
vazstiev. Ba ke Caesar oslovoval jednotliv lgie pri oblie-
hacch prcach a ke vravel, e nech tak obliehanie, ak im je
priak zna nedostatok, vetci vojaci ho iadali, aby to
neurobil. Cel roky vraj pod jeho velenm neutrpeli nijak han-
bu a odnikia neodchdzali bez spechu. Ak zaat obliehanie
nech tak, bud to vraj poklada za svoju hanbu. Lepie je vraj
zna vetko trpenie, ako nepomsti rmskych obanov, ktor
sa stali obeou galskej vierolomnosti v Canabe. S tmi istmi
poiadavkami sa obracali na centrinov a vojenskch
tribnov, ktor ich mali tlmoi Caesarovi.
18. Ke sa obliehacie vee priblili k hradbm mesta, Cae-
sar sa dozvedel od zajatcov, e Vercingetorix sa dal na cestu
bliie k Avariku, lebo sa mu u minul krm, a e sa sm vybral
s jazdou a ahkou pechotou, navyknutou bojova medzi
jazdcami, na postrieku ta, kde nai vojaci, ako predpokladal,
prdu na druh de po krm.
Po tchto zprvach o polnoci sa dal Caesar ticho s vojskom
na pochod a rno u bol pri nepriateskom tbore. Nepriatelia
sa chytro dozvedeli od vzvednch hliadok o Caesarovom pr-
chode. Vozy a batoinu stiahli do hustejej hory a so vetkmi
brannmi silami zaujali bojov postavenie na holom vku. Len
o Caesar dostal o tom hlsenie, hne dal rozkaz chytro odloi
na jedno miesto osobn batoinu a by v bojovej pohotovosti.
19. Vtek mal mierny svah. Skoro zo vetkch strn bol

124
okolo neho ako prekroiten a neschodn moiar, ktor ne-
bol ir ako pdesiat stp. Na tomto vku sa drali Galovia,
spoliehajc sa na jeho prirodzen polohu. U predtm postr-
hvali mostky a poda kmeov strili vetky brody a pre-
chody moiara. Boli odhodlan z vky zatoi na Rimanov, ak
sa bud poka nasilu prejs cez moiar.
Kto by pozeral iba na bezprostredn blzkos miesta k ne-
priateovi, myslel by si, e Galovia s ochotn pusti sa do boja
skoro pri rovnakch podmienkach; no kto by si poriadne vi-
mol nerovnak poloenie obidvoch strn, priiel by na to, e
cel ich odvaha je len przdne chvastnstvo.
Vojaci sa pohorovali nad tm, e nepriatelia pri takej malej
vzdialenosti od nich mu ete vydra pohad na nich, a vemi
naliehavo iadali Caesara o znamenie do boja. No Caesar ich
pouil, kokmi stratami a kokmi ivotmi udatnch chlapov
by zaplatili za vazstvo. Ke vraj vid t ich odhodlanos,
hotov podnikn akkovek nebezpeenstvo pre jeho slvu,
musel by sm seba odsdi pre vrcholn nespravodlivos, keby
si necenil vyie ich ivot ako svoju vlastn slvu. Takto
vojakov upokojil a ete v ten ist de ich zaviedol nazad do
tbora a zaal robi alie opatrenia svisiace s obliehanm
mesta.
20. Ke sa Vercingetorix vrtil k svojim vojakom, obvinili
ho zo zrady, pretoe vraj posunul tbor bliie k Rimanom, e
sm odiiel s celou jazdou, e nechal bez velenia tok brann
sily a e Rimania vemi vhodne a vemi rchle vyuili jeho
odchod. To vetko sa vraj nemohlo sta nhodne alebo
bezplnovite. Vldu nad Galiou chce ma vraj radej z milosti
Caesara ne ako prejav ich uznania.
Na to obvinenie Vercingetorix odpovedal:
o sa tka toho, e posunul tbor, to sa stalo pre nedostatok
krmu a navye ho aj oni sami k tomu nabdali. A e postpil
bliie k Rimanom, k tomu ho pohla prirodzen poloha miesta,
ktor sa brni samo aj bez umelho opevnenia. V moaristom
terne jazda nebola potrebn, km tam, kde jazdci odili s
nm, bola ich sluba uiton. Hlavn velenie pri svojom
odchode nikomu neodovzdal nroky, aby sa jeho zstupca
nedal strhn netrpezlivosou mustva, kee vid, e vetci s
nedokav z pohodlnosti, lebo sa im nechce alej zna
akosti vojny. i sa Rimania zjavili nhodou, i prili na uda-
nie niekoho, musia by Galovia len van osudu, e mali

125
monos z vky vidie jednak to nepatrn mnostvo rmskeho
vojska, jednak s opovrhnutm hadie na udatnos tch, ktor
sa neopovili pusti do boja a s hanbou sa stiahli nazad do
tbora. Vbec vraj neti po vlde z rk Caesara pomocou
zrady, ke ju me dosiahnu vazstvom, ktor je vraj u ist
pre neho i pre vetkch Galov. Ba odovzd im aj hlavn vele-
nie, ak s presveden, e skr oni preukazuj es jemu ako
on im bojom za ich zchranu.
Aby ste pochopili, e to primne hovorm," povedal, vy-
poujte si rmskych vojakov." Dal predvies otrokov, ktorch
bol pochytal pred niekokmi dami pri zhan krmu a trpil
ich hladom i vzenm. Boli u vopred pouen, o maj odpove-
da na otzky. Povedali teda, e s vojakmi rmskych lgi. Pre
hlad a nedostatok vraj tajne vyli z tbora, i by sa dalo njs
trocha zboia alebo nejak ten kus statku na vidieku.
Rovnakm nedostatkom vraj trp cel vojsko, nikomu vraj u
nestaia sily a nik vraj u nevldze zna nmahu pri
opevovan. Preto sa vraj hlavn velite rozhodol vojsko po
troch doch odvies, ak sa mu nepodar vydoby mesto.
To s dobr sluby," povedal Vercingetorix, ktor som pre
vs vykonal ja, ktorho obviujete zo zrady. Ja, bez kvapky
vaej krvi, takmer som umoril hladom mocn vojsko, ktor
bolo navyknut vazi. Ja som sa postaral o to, aby toto
vojsko na hanebnom teku neprijal na svojom zem nijak
galsk kme."
21. Cel zhromadenie volanm prejavilo shlas a poda
svojho zvyku zarinalo zbraami, o Galovia robievali pri
schvaovan nieej rei. Vercingetorix je vraj vbornm voj-
vodcom, o jeho spoahlivosti netreba pochybova a e tto voj-
na sa ned vies rozumnejie. Rozhodli, aby sa desatisc
chlapov vybranch z celho vojska poslalo na pomoc do mesta
Avarika. Boli tej mienky, e sa spolon zchrana nem
ponechva iba na Biturigov, pretoe si uvedomovali, e ak to
mesto udria Biturigovia, v ich rukch bude aj ovocie z vaz-
stva.
22. Jedinenm vkonom naich vojakov stavali sa do cesty
velijak opatrenia Galov, pretoe s vemi dvtipn a vemi
schopn napodobi i vykona vetko, o im niekto vysvetl.
Vedia sa brni povrazovmi slukami proti dobvacm hkom:
ke pevne zachytia, hne ich vyahuj na hriadeli dnu ponad
hradby, vedia podkopva nsypy, a to tm zrunejie, e s u

126
nich vek bane na elezn rudu a e poznaj i pouvaj
kad druh tl. No a cel hradbov mr vybavili na vetkch
stranch viacposchodovmi veami a tie prikrvali kozami. Za
astch dennch i nonch vpadov vrhali plamene na nsyp,
napdali naich vojakov pri obliehacch prcach. Vku naich
ve, ktor sa jednostaj dvhali so zvyovanm nsypu,
vyrovnvali predlovanm svojich ve. Postup naich
otvorench podkopov k hradbm hatili ohorenmi a zahrote-
nmi brvnami, horcou smolou a vemi akmi balvanmi, m
brnili naim pribli sa k hradbm.
23. Vetky galsk hradby vyzeraj asi takto: Trmy sa
poukladaj na zem v pravom uhle nepretrite po celej dke s
rovnakmi medzerami, a to dve stopy od seba. Tie sa potom
vntri pospjaj a riadne zasyp zeminou. Spomenut
medzery sa spredu vypnaj vekmi skalami. Po uloen a
pevnom spojen trmov kladie sa navrch alia vrstva, a to
tak, e sa zachovva prve tak ist medzera medzi trmami,
lene horn trm nele na spodnom, ale jednotliv trmy s
pevne zovret skalami vloenmi po jednej medzi ne. Takto sa
postupne sklad cel stavba, km sa dosiahne potrebn vka
hradby.
Takto stavba hradby nielen e vyzer vemi vkusne a pes-
tro, pretoe sa striedaj trmy a skaly, ktor s v pravidelnch
priamych radoch, ale je aj vemi vhodnou a innou obranou
miest, pretoe kame chrni pred ohom a proti derom ba-
rana zasa dreven kontrukcia, ktor je vo vntri stavby via-
zan svisiacimi trmami dlhmi zva tyridsa stp a ned
sa ani prebori ani roztrha.
24. Hoci vea prekok znemoovalo obliehanie a naich
vojakov po cel as zdriavalo v robote chladno a ustavin
lejaky, predsa neprestajnou robotou prekonali vetky prekky
a za dvadsap dn vybudovali obliehac nsyp tristotridsa
stp irok a osemdesiat stp vysok.
Ke sa nsyp takmer dotkal nepriateskej hradby a Caesar,
ako zvyajne, trvil noc pri stavbe a povzbudzoval vojakov,
aby sa ani na chvlu neprestalo pracova, krtko pred polnocou
bolo vidie, ako sa dym na nsype, ktor nepriatelia podplili z
podkopu. Sasne sa strhol krik po celch hradbch a ne-
priatelia urobili vpad dvoma brnami z obidvoch bokov ve.
In zasa z dialky z hradieb hdzali na nsyp horiace fakle a
such drevo, liali vriacu smolu a in horaviny, take sa nedalo

127
ani len rozmyslie, kde sa m prv zakroi alebo pomha.
Lene poda Caesarovho prkazu vdy mvali dve lgie poho-
tovos pred tborom a ete viac sa ich vymiealo v smench
pri stavbe, chytro sa jedni postavili na odpor proti vpadom,
druh odahovali nazad vee a kopali hrdze na nsype a do-
slova vetci z tbora pribehli hasi.
25. Hoci sa noc minula, ete sa bojovalo na vetkch mies-
tach a nepriatelia ete vdy nestrcali ndej na vazstvo, a to
tm skr, e videli splen strieky naich ve a pozorovali, e
nai nekryt vojaci ako prichdzaj na pomoc, km oni s
erstvmi silami nastupuj namiesto vysilench a uvedomuj
si, e cel zchrana Galie zvis od tej chvle. A v tejto situcii
odohralo sa pred naimi oami osi pamtihodnho, o poda
naej mienky nesmie osta bez povimnutia.
Ktorsi Gal pred brnou mesta, hdzal .do oha proti naej
obliehacej vei hrudy loja a smoly, ktor mu; in podvali z
ruky do ruky. Z pravho boku ho zasiahla strela z vojnovho
stroja a padol mtvy. Ako leal na zemi, jeden z najblich
vojakov ho len prekroil a pokraoval v tej.istej robote. Ke ho
tak isto usmrtila strela z vojnovho stroja, hed!nastpil
namiesto druhho tret a namiesto tretieho tvrt. A obranci to
miesto nevyprzdnili prv, km nezahasili ohe na nsype, km
nepriateov nevytlaili zo vetkch sekov a km sa neskonil
boj.
26. Pretoe vetko, o o sa Galovia poksili, nemalo nijak
spech, rozhodli sa na druh de ujs z mesta. Vercingetorix
ich k tomu najprv vyzval a potom im to priamo rozkzal.
Dfali, e to pjde bez vekch strt na mustve, ak sa o to
poksia za nonho ticha, pretoe Vercingetorigov tbor nebol
aleko od mesta a svisl moiar, rozprestierajci sa medzi
mestom a tborom, zdriaval Rimanov v prenasledovan. Ke
sa v noci chystali na odchod, zrazu vybehli do ulc matky rodn,
s plaom sa hodili k nohm svojich muov a vemi ich prosili,
aby ich i spolon deti nevydvali nepriateom na smr, pretoe
im prirodzen slabos znemouje da sa s nimi na tek. Ke
videli, e chlapi trvaj na svojom v najvom
nebezpeenstve strach obyajne nepozn zutovanie eny sa
dali do kriku a Rimanom tak prezradili tek. Nato sa Galovia zo
strachu, e rmska jazda vopred obsad cesty, vzdali tohto
myslu.
27. Na druh de Caesar dal znova posun veu napred a

128
dokonil obliehacie prce, ktor bol u prv nariadil. Ke sa
vtom spustil vek lejak, Caesar si uvedomil, e je to vemi
vhodn poasie na uskutonenie plnu, lebo videl, e stre na
hradbch nie s tak starostlivo rozmiesten. Preto kzal svojim
vojakom spomali robotu na obliehacom diele a vysvetlil im
svoj zmer. Lgie v krytch zkopoch potajomky pripravil k
boju, povzbudil ich, aby konene zoali rodu vazstva za
tok namhav robotu. Ete navrhol odmeny tm, o sa prv
dostan na hradby, a potom dal vojakom znamenie na tok.
Nato sa vojaci vyhrnuli von a chytro zaplnili hradby.
28. Nepriatelia, prekvapen tmto tokom a vypuden
z hradieb a ve, zaujali klinov postavenie na nmest a na
vonejch priestranstvch s pevnm odhodlanm vybojova
rozhodn boj v ku, ak sa z niektorej strany na nich zato.
Len o videli, e sa nik nespa z opevnenia dolu na rovinu,
ale e sa cel hradby vade dookola len plnia, v strachu, e
prdu ete aj o ndej na tek, poodhadzovali zbrane a
ozlomkrky sa rozbehli do najodahlejch ast mesta. as z
nich tam pobili vojaci, ke sa tlaili v zkom vchode brn, a
as pobili jazdci a po vchode z brn. Nik z naich sa nehnal
za korisou. Vradenie v Canabe a namhav lopota na
obliehajcej stavbe vyvolala v nich tak hnev, e nebrali ohad
ani na starcov, ani na eny, ani na dojat.
Nakoniec z celho potu asi tyridsatisc ud dostalo sa k
Vercingetorigovi ivch a zdravch sotva osemsto, a to t, o
hne pri prvom kriku vybehli z mesta. Prijal ich neskoro v noci
v tichosti, hned ako dobehli. Zo strachu, e ich prchod a scit
jednoduchch vojakov vyvol v tbore pobrenie, prikzal
svojim dvernkom a nelnkom kmeov, rozostavenm oproti
ceste, aby si ich podelili a odviedli k svojim krajanom do tej
asti tbora, ktor na zaiatku pripadla kadmu kmeu.
29. Na druh de Vercingetorix zvolal zhromadenie, na
ktorom uteoval a povzbudzoval Galov, aby celkom neklesali
na duchu a privemi sa nermtili pre neastie, ktor ich stihlo.
Rimania vraj nezvazili udatnosou, ani v otvorenom boji, ale
zvltnou pohotovosou a zbehlosou v obliehan, v om Galo-
via nemaj sksenosti. Mli sa, kto ak vo vojne len sam
spechy. On vonkoncom nemal v mysle brni Avarikum, o
mu mu sami dosvedi. Len nerozumnos Biturigov a
privek zhovievavos ostatnch je vraj na prine, e dolo k
tomu neastiu.

129
No pritom vetkom on to vraj oskoro naprav vmi s-
pechmi. Lebo svojou obozretnosou zska aj tie kmene, ktor
ete neshlasia s ostatnmi Galmi, vytvor jednotn cie pre
cel Galiu a potom proti jej jednote nezme ni ani cel svet.
A to vraj u skoro dosiahol. Predbene je len potrebn, aby sa
v zujme spolonho dobra s chuou pustili do stavby opevne-
nho tbora, aby mohli ahie odporova nhlym nepriateskm
tokom.
30. Vercingetorigovu re Galovia vemi privtali, najm to,
e ani po takom dere neklesal na duchu, e sa pred nimi
neschovval a e sa vbec nebl ukza na oi svojmu vojsku.
A prisudzovali mu ete viac rozvahy a predvdavosti, pretoe
ete pred obliehanm navrhol Avarikum najprv podpli, potom
vyprzdni. A tak, km autorita inch hlavnch veliteov pri
nespechu kles, Vercingetorigova vnos, prve naopak, pri
nespechu zo da na de rstla. Sasne jeho ubezpeovanie,
e zska aj ostatn galsk kmene, posilovalo ndej Galov. A
vtedy Galovia po prv raz zaali stava opevnen tbor. A hoci
tto udia neboli navyknut na namhav robotu, Vercingetorix
ich natoko strhol, e ich presvedil, aby trpezlivo vykonali
vetky jeho rozkazy.
31. Vercingetorix, presne tak ako sbil, vynaloil vetko
silie, aby zskal ostatn kmene. Preto sa pokal nakloni si
ich nelnkov darmi a submi. Vyberal si scich ud, schop-
nch vemi zskava inch falonmi reami alebo priateskmi
stykmi.
Postaral sa o to, aby t, o uli z dobytho Avarika, dostali
odev a vzbroj. Sasne na doplnenie zmenench stavov
mustva nariadil kmeom doda pevne stanoven poet
chlapov a uril termn, dokedy si ich el ma v tbore.
Rozkzal pozha k sebe vetkch lukostrelcov, ktorch je v
Galii vemi vek mnostvo. Takto sa rchle doplnilo to, o v
Avariku pohynulo.
Medzitm Teutomanus, Ollovicnov syn a kr Nicibrogov,
ktorho otca n sent bol poctil nzvom priate", priiel
Vercingetorigovi s vekm potom jazdcov, ako aj s jazdcami,
ktorch si bol najal v Akvitnii.
32. Caesar ostal viac dn v Avariku. Tam sa mu dostali do
ruky nesmierne zsoby zboia aj in vojensk potreby. Vojsku
namhavej robote a nedostatku doiil oddych. Bol u
takmer koniec zimy a ron obdobie pobdalo k vedeniu vojny.

130
Led' sa Caesar rozhodol pusti za nepriateom a vyvbi ho
moiarov a htin alebo zovrie obliehanm, vtom prili : nemu
ako posolstvo nelnci Hduncov s prosbou, aby pomohol ich
kmeu vo vemi stiesnenej situcii. Pomery u nich s vraj
vemi nebezpen. Oddvna sa u nich volieval jeden najvy
radnk a vykonval krovsk moc jeden rok. Teraz tento
rad vykonvaj dvaja a kad z nich tvrd o sebe, e bol
volen poda platnch zkonov. Jeden z nich je Convictolitavis,
ven a urodzen mlad lovek, druh Cotus, pochdzajci z
vemi starej rodiny, lovek s nesmiernym vplyvom a
rozsiahlym prbuzenstvom, ktorho brat Valetiacus tie
zastval ten rad v minulom roku. Cel kme je vraj v zbrani.
Rozdelen je sent, rozdelen je ud a kad z nich m svojich
prvrencov. A ak tento spor bude trva ete dlhie, djde to
vraj a tak aleko, e sa obe strany pustia do seba so zbraou
v ruke. Aby sa to nestalo, zvis vraj len od Caesarovho opa-
trnho zkroku a vplyvu.
33. Hoci Caesar pokladal za kodliv nepusti sa do boja a
vzdiali sa od nepriatea, predsa si uvedomoval, ak kody
prina obianska vojna. Preto uznal za rozumn zabrni, aby
tak mocn a s rmskym nrodom spriatelen kme, ktor on
sm vdy podporoval a vemone vyznamenval, nesiahol k
ozbrojenmu nsiliu a aby si strana, ktor sa necti dos siln,
nepozvala na pomoc Vercingetoriga. Vzhadom na to, e poda
hdunskych zkonov najvy radnk nesmie opusti svoje
zemie, Caesar sa rozhodol ods do Hdunska, aby sa
nezdalo, e v nieom naruil ich prvny poriadok a zkony.
Cel sent i tch, medzi ktormi bol spor, si pozval k sebe do
Decie.
Ziiel sa ta skoro cel kme. Caesar sa dozvedel, e bolo
tajne zvolanch iba pr ud a e inde a inokedy, a nie ta a
vtedy, ako sa malo poda zkona, brat vyhlsil brata za
zvolenho, hoci zkony nielen zakazuj voli na najvy rad
dvoch lenov z jednej rodiny, ak obaja ij, ale nedovouj im
by ani lenmi sentu. Preto Caesar dontil Cota zloi naj-
vyiu radn moc a vyzval Convictolitava, aby prevzal vldu,
pretoe bol zvolen poda zvykovho prva kmea pod
vedenm kazov, ke sa uprzdnil rad.
34. Po takomto rozhodnut Caesar vyzval Hduncov, aby
zabudli na spory a roztrky, aby vetko in nechali bokom a
aby sa dali do sluieb tejto vojny. Zaslen odmeny nech od

131
neho akaj a po plnom podroben Galie. Nech mu chytro
pol cel jazdu a desatisc peiakov, ktorch mienil rozmies-
ti ako hliadky zabezpeujce zsobovanie. Vojsko rozdelil na
dve asti: tyri lgie dal Labienovi, aby ich odviedol na zemie
Sennov a Parziov a sm odviedol es lgi pozdl rieky
Elaver do Arvernska proti mestu Gergovii. Labienovi pridelil aj
polovicu jazdy a druh polovicu si nechal pre seba.
Ke sa to dopoul Vercingetorix, dal strhn vetky mosty na
spomenutej rieke a dal sa na pochod po druhom brehu.
35. Ke sa obe vojsk priblili na dohad, Vercingetorix dal
postavi tbor takmer oproti Caesarovmu tboru a rozostavil
vzvedn hliadky, aby si Rimania niekde nepostavili most a
nepreviedli po om svoje vojsko na druh breh. To Caesarovi
vemi saovalo situciu. Bl sa, e mu rieka bude brni v
postupe viu as leta, lebo Elaver sa pred jeseou takmer
ned prebrodi.
Aby tomu zabrnil, dal postavi tbor na zalesnenom terne
naproti jednmu z tch mostov, ktor Vercingetorix dal
strhn. Na druh de Caesar ostal s dvoma lgiami v kryte.
Ostatn sbory so vetkm vozatajstvom poslal, ako zvyajne,
alej a kohorty tak roztiahol, aby sa zdalo, e poet lgi sa
nezmenil. Dal im prkaz, aby postpili o mono najdalej. A
ke poda asu odhadoval, e u doli na miesto, kde sa mali
utbori, zaal obnovova most na tch istch koloch, ktorch
spodn as pod vodou ostala neporuen. Most rchlo
dokonil a previedol po om lgie, vyhadal vhodn miesto na
tbor a zavolal nazad ostatn sbory.
Len o sa o tom dozvedel Vercingetorix, rchlym pochodom
postpil alej, aby nebol printen zvies rozhodn boj proti
svojej vli.
36. Odtia priiel Caesar po piatich doch pochodu ku Ger-
govii. Ete v ten de zviedol ahk jazdeck boj a obzrel si
polohu mesta, ktor lealo na vemi vysokom kopci a odvadia
bol k nemu ak prstup. Preto sa vzdal mylienky zmocni sa
ho tokom a rozhodol sa, e ho zane oblieha, a ke si
zabezpe zsobovanie.
Vercingetorix rozloil svoj tbor na kopci blzko mesta a
brann sily jednotlivch kmeov rozmiestil okolo seba v ma-
lch vzdialenostiach na osobitnom mieste. Obsadil aj vetky
kopce toho vrchu, o poskytovalo hrozn pohad vade, kde
len oko mohlo dovidie. Nelnkom kmeov, ktorch si vybral

132
do vojenskej rady, kzal, aby prichdzali k nemu kad de na
svitan, i u bude potrebn voao oznmi alebo voao
zariadi. A nepreiel takmer ani jeden de, aby neskal v boji
jazdcov s lukostrelcami, ak s jeho vojaci smel a udatn.
Oproti mestu Gergovii na samom pt vrchu bol kopec
znamenite chrnen a zo vetkch strn strm. Keby ho mali v
rukch nai vojaci, zrejme by mohli nepriateom brni v
zsobovan vodou, do vekej miery aj vo vonom zhan krmu.
Ale vtek drali nepriatelia, i ke tam nemali vemi vek
posdku. Caesar vykroil s vojskom z tbora za nonho ticha,
zahnal posdku prv, ako by jej mohla prs pomoc z mesta a
zmocnil sa toho miesta. Tam umiestil dve lgie. Od vieho
tbora k meniemu tboru dal vykopa dvojit priekopu
dvans stp hlbok, aby aj jednotlivci mohli by bezpen pred
nhlym nepriateskm tokom pri prechode z tbora do tbora.
37. Medzitm o sa toto odohrvalo pri Gergovii, hdunsky
Convictolitavis, ktormu, ako sme u uviedli, Caesar prisdil
najvy rad, dal sa podplati od Arvernov a dohovoril sa s
niekokmi mladmi umi, ktorch vedcim bol Litavicus a
jeho bratia, mlad udia z vemi vzneenej rodiny. Rozdelil si s
nimi platok a vyzval ich, aby si pamtali, e sa narodili na to,
aby boli slobodn a vldli. U vraj len Hdunci stoja v ceste
celkom istmu vazstvu Galie. Pod ich vplyvom sa vraj
odahuj od boja niektor kmene. Ak prejde hdunsky kme
k odboju, v Galii vraj nebude miesta pre Rimanov, kde by sa
pevne zachytili. Caesar mu vraj preukzal aksi to dobrodenie,
ale iba preto, lebo si uho obhjil celkom spravodliv vec. No
vmi si vraj cen spolon slobodu. Ve preo by si mali
chodi Hdunci, ke ide o ich prva a zkony, po rozhodnutie
k Caesarovi, a nie Rimania k Hduncom?
Mlad udia sa dali zvies reou svojho najvyieho radnka i
platkom. No ke vyhlsili, e bud prv bojova za t
mylienku, zaal sa hada spsob, ako ju uskutoni, pretoe
nedverovali, e sa ich kme d len tak strhn do boja. Do-
hodli sa predbene na tom, e Litavicus bude veliteom desa-
tisc vojakov, ktor sa maj posla Caesarovi, a bude sa stara
o ich vedenie a e jeho bratia sa vopred rchle vyber k Cae-
sarovi. Dohovorili sa aj o tom, ako. sa bude postupova pri
vetkch ostatnch veciach.
38. Litavicus prevzal vojsko. Ke bol asi na tridsa m od
Gergovie, zrazu zvolal vojakov a so slzami v oiach takto k nim

133
prehovoril: Vojaci, kde to ideme? Cel naa jazda, cel naa
achta prila o ivot. Nelnkov kmea Eporedoriga a
Viridomara Rimania obvinili zo zrady a bez sdu zavradili.
Nech vm to povedia t, o uli z toho krviprelievania, lebo
mne ia za zavradenmi bratmi a v.etkmi prbuznmi
nedovouje porozprva vm, o sa stalo."
Dal im predvies tch, ktorch u vopred pouil o tom, o
maj poveda. Porozprvali vojsku to ist, o im u povedal
Litavicus: Vetci hdunski jazdci boli povraden, pretoe sa
vraj dohovorili s Arveranmi. Sami sa skryli medzi peiakov a
len-len e uli smrti. Hdunci zaali kria a prosi Litavica,
aby im poradil, o robi. Vari tu treba radi," povedal, a nie
ponha sa do Gergovie a spoji sa s Arveranmi? i pochy-
bujeme, e Rimania, ktor spchali tak ohavn zloin, sa u
schdzaj, aby teraz povradili ns? A preto, ak je v ns ete
trocha udatnosti, pomstime smr tch, o celkom nevinne
zahynuli, a pobime tchto zbojnkov."
Pritom ukzal na rmskych obanov, ktor boli s nm, spo-
liehajc sa na jeho ochranu. Hne nato im zhabal vek mno-
stvo zboia a inch potrieb a dal ich ukrutne mui a usmrti.
Rozoslal poslov po celom zem Hduncov a alej pouil to
ist cignstvo o povraden ich jazdcov a nelnkov. Vyzval
svojich skmeovcov, aby sa tak pomstili za krivdy napchan
na nich, ako to urobil on sm.
39. Hdunsky Eporedorix, mlad lovek z vemi vzneenho
rodu a doma vemi vplyvn, a spolu s nm Viridomarus, lovek
rovnakho veku a rovnako obben, ale nie z takho istho
rodu, ktorho Caesar na nvrh Divitiaca povil z nzkeho rodu
do najvyej hodnosti, dostavil sa s jazdcami k Caesarovi,
pretoe si to Caesar vslovne iadal. T dvaja zpasili o prven-
stvo. A v tom spore o najvy rad jeden vemone bojoval za
Convictolitava a druh za Cota!
Eporedorix, len o sa dozvedel o Litavicovom plne, oznmil
to Caesarovi takmer o polnoci. Poprosil ho, aby nedovolil
hdunskemu kmeu zrui priatestvo s rmskym nrodom pre
pochab plny mladch ud, o sa, ako predvda, istotne
stane, ak sa s nepriatemi spoj toko tisc ud. Ich osud
neme by prbuznm ahostajn a obec ho neme bra na
ahk vhu.
40. Tto zprva Caesara vemi znepokojila, pretoe
hdunskemu kmeu vdy bol mimoriadne naklonen. Bez

134
akhokovek vhania vyviedol z tbora tyri do boja pripraven
lgie a vetku jazdu. Za takch okolnost nebolo kedy zmeni
tbor, lebo, ako sa zdalo, vetko zlealo na rchlosti. Legta
Gaia Fabia s dvoma lgiami poveril stri tbor. Ke rozkzal
zatkn Litavicovch bratov, zistil, e u krtko predtm uli k
nepriateom.
Potom vyzval vojakov, aby trpezlivo znali namhav po-
chod v tiesnivej situcii. Ke vetci pridali do kroku a postpili
dvadsap m, uzreli voj Hduncov. Caesar poslal proti nim
jazdu, m zastavil ich pochod a zabrnil im v postupe. No
vetkm vojakom vydal zkaz, aby nikoho nezabjali. Epore-
dorigovi a Viridomarovi, o ktorch si Hdunci mysleli, e boli
zavraden, rozkzal, aby sa pohybovali medzi jazdcami a vo-
lali na svojich krajanov.
Ke ich Hdunci poznali a prili na Litavicov podvod, zaali
dvha ruky, dva znamenie, e sa vzdvaj, odhadzova
zbra a prosi o ivot. Litavicus uiel do Gergovie so svojimi
chrnencami, ktor poda galskho zvyku nesm opusti svojho
ochrancu ani v najvom neast.
41. Caesar poslal k hdunskemu kmeu poslov, aby ho
upovedomili, e iba z jeho milosti ostali naive t, ktorch mo-
hol poda vojnovho prva da pobi. V noci dal vojsku tri
hodiny oddychu a potom sa pohol ku Gergovii. Asi tak na pol
ceste sa stretol s jazdcami, ktor priniesli od Fabia zprvu, do
akho nebezpeenstva sa dostali. Na tbor vraj toili vemi
poetn nepriatesk sily, priom asto nastupovali erstv
vojaci namiesto ustatch a neprestajnm nporom vysilovali
naich vojakov, ktor pre vek rozsah tbora museli bez v-
meny bojova na tborovom nsype. Mnoho naich bolo rane-
nch mnostvom pov a velijakmi strelami. Pri odran
tokov sa vemi dobre osvedovali samostrely. Po stupe ne-
priateov Fabius vraj dva zatarasi vetky brny tbora okrem
dvoch, na nsyp pridva ochrann strieky a na druh de sa
pripravuje eli podobnmu toku.
Hne po prvej zprve sa Caesar dal na pochod a vaka ne-
smiernemu siliu vojakov ete pred vchodom slnka priiel do
tbora.
42. Medzitm o sa toto dialo pri Gergovii, Hdunci dostali
prv zprvy od Litavica, ale vbec si nedali as na to, aby sa o
veci presvedili. Jednch hnala lakomos, druhch prchkos a
nerozvnos; plan rei poklada za dokzan vec je pre tento

135
kme prznan. Rozchytali majetok rmskych obanov,
povradili ich a odvliekli do otroctva. Povliv situciu zneuil
Convictolitavis, ktor vybioval zrivos udu, aby popchal
zloiny a potom sa hanbil vrti k zdravmu rozumu.
Vojenskho tribna Marca Aristia, ktor bol na ceste k svojej
lgii, vykzal z mesta Kavilna, hoci mu bol predtm zaruil
bezpenos. Rovnako printil ods i tch, o sa tam boli osadili
ako obchodnci. Tchto napadli hne na ceste a obrali ich o
vetko, o mali so sebou. Tch, o sa stavali na odpor, drali v
obken de i noc. Ke padlo mnoho ud na obidvoch
stranch, privolali si na pomoc vie mnostvo ozbrojench
jednotlivcov.
43. Ke medzitm dostali zprvu, e vetkch ich vojakov
m v moci Caesar, poponhali sa k Ariovistovi a vyhlsili pred
nm, e rady nemaj ni spolonho s tm, o sa stalo.
Nariadili vyetrova rozkrdanie majetku, Litavicovi a jeho
bratom zhabali majetok. K Caesarovi poslali poslov, aby sa mu
ospravedlnili. To vetko urobili len preto, aby dostali nazad
svojich vojakov. No kee sa dopustili takho zloinu, obohatili
sa krdeou majetku rmskych obanov, a to sa tkalo
mnohch, v strachu pred trestom zaali tajne pripravova
odboj a posolstvami poburova ostatn kmene.
Hoci o tom Caesar vedel, jednako o naj lskavejie oslovil
ich poslov. Ubezpeil ich, e pre nerozum a ahkomysenos
udu vbec nem horiu mienku o ich kmeni a e jeho dobr
vzah k Hduncom sa nezmenil. Pretoe vak predpokladal
ete vie nepokoje v Galii a obval sa, e ho obkia vetky
kmene, zaal rozma, ako ods od Gergovie a znova
stiahnu vetko vojsko, aby jeho odchod, vyplvajci zo
strachu pred vzburou, nevyzeral ako tek.
44. Ako tak o tom rozmal, zrazu sa mu naskytla prlei-
tos zasiahnu s vhadom na spech. Ke si toti priiel ob-
zrie opevovacie prce na naom tbore, zbadal, e na kopci,
ktor bol v rukch nepriateov, nieto ani due, hoci sa v mi-
nulch doch len tak hemil umi. Bolo mu to udn. Preto sa
vypytoval zbehov, ktor sa k nemu hrnuli kad de vo
vekom pote, v om je prina. Vetci sa pri vpovedi zho-
dovali v tom a Caesar to u vedel od vzvednch hliadok, e
chrbt toho hrebea je takmer ploch, no zarasten stromami
a zky tm smerom, kade je prstup k druhej strane mesta.
Nepriatelia sa vraj vemi boja o to miesto a nepochybuj, e

136
bud takmer celkom obken a zbaven akhokovek vchodu
i monosti chodi po krm, ak Rimania jeden kopec obsadia a
Galovia druh stratia. Preto vraj Vercingetorix vetkch povolal
na opevovanie tohto miesta.
45. Ke sa to Caesar dozvedel, poslal o polnoci viac iat
jazdcov s rozkazom, aby po vetkch tch priestoroch behali
trocha s vm lomozom. Na svitan dal vyvies z tbora vek
poet konskch zprahov i mulc, sal z nich sedl a pohoni-
om mulc rozkzal, aby si nasadili prilby a aby ako jazdci
chodili okolo kopcov. K nim pridal niekoko riadnych jazdcov,
ktor mali zachdza alej, aby uptali pozornos nepriateov.
Vetkm prikzal, aby li dlhou okukou k tomu istmu cieu.
Toto vetko bolo u zaleka vidie z mesta, pretoe z Gergovie
bol vhad dolu na tbor, lene na tok vzdialenos nedalo sa
ni s istotou rozozna. Sasne poslal Caesar po tom istom
hrebeni jednu lgiu, a ke postpila trochu dopredu, zastavil ju
v abine a skryl medzi stromami. Podozrenie Galov vzrstlo a
vetky svoje sily stiahli na to miesto, aby ho opevnili.
Ke Caesar spozoroval, e nepriatesk tbor je przdny,
previedol svojich vojakov po malch skupinch, aby to nezba-
dali z mesta, z vieho tbora do menieho, priom si vojaci
zakryli ozdoby vzbroje a schovali odznaky oddielov. Nato
pouil o svojom plne legtov, ktorch poveril velenm nad
jednotlivmi lgiami. Predovetkm im zdraznil, e vojakov
treba dra na uzde, aby z bojovnosti alebo v ndeji na koris
nepostupovali prialeko. Vysvetlil im, ak nevhodu m pre
nich nerovn tern a tej nevhode e sa mono vyhn len
rchlosou. Teraz vraj ide o vyuitie prleitosti, a nie o boj. Po
tchto intrukcich dal znamenie zaa akciu a sasne poslal
Hduncov z pravej strany inou cestou nahor.
46. Mestsk hradby boli od roviny a od zaiatku stpania
vzdialen tiscdvesto dvojkrokov v priamom smere, keby ne-
bolo nijakej zkruty. Dka cesty sa vak zvovala o zkruty,
ktor zmierovali strmos boia. Asi v polovici svahu Galovia
postavili z vekch skl es stp vysok nsyp do takej dky,
ako to dovooval prirodzen tvar kopca. Nsyp mal zdriava
toky naich vojakov. Cel priestor ponie nsypu nechali
przdny, km horn as kopca a k hradbm mesta vemi
husto zaplnili tbormi jednotlivch kmeov.
Na dan znamenie nai vojaci chytro dobehli k nsypu, pre-
kroili ho a zmocnili sa troch tborov. Tbory zabrali tak

137
rchle, e Teutomata, kra Niciobrogov, prekvapili v stane,
ako si cez obed zdriemol, a len-len e sa zachrnil na porane-
nom koni, do psa hol, z rk vojakov, ktor sa rozbehli za
korisou.
47. Caesar dosiahol, o zamal, a dal zatrbi na stup.
Desiata lgia, s ktorou bol, hne preruila opercie. No voja-
kov ostatnch lgi, i ke nepouli zvuk trby, pretoe medzi
nimi a desiatou lgiou bola dos vek dolina, jednako len za-
driavali vojensk tribni a legti, ako im to bol prikzal Cae-
sar. Ale vojakom, povzbudenm ndejou na rchle vazstvo,
tekom nepriateov i predolmi spenmi bojmi, nevidelo sa
ni tak ak, o by nemohli dosiahnu udatnosou. A preto
neprestali prenasledova nepriateov prv, km sa nepriblili k
mestskm hradbm a brnam.
Tu sa vak na vetkch stranch mesta strhol krik a t, o
boli alej, prestraen nhlym poplachom, pretoe si mysleli,
e nepriate je u dnu, vybehli z mesta. Matky hdzali z hra-
dieb aty a striebro a vyklajc sa nahmi prsami i spnajc
ruky, prosili Rimanov, aby sa nad nimi zutovali, a nie tak, ako
to urobili v Avariku, e nebrali ohad ani na eny a dojat.
Poniektor sa dvali za ruky spa z hradieb a
vzdvali sa naim vojakom.
Centrin smej lgie, Lucius Fabius, o ktorom bolo zn-
me, e v ten de povedal medzi svojimi, e ho pokaj
avarick odmeny a e nedopust, aby sa niekto dostal na
hradby prv ako on, zastavil troch chlapov svojho manipulu,
na ktorch nhodou naabil, dal sa od nich podvihn a
dostal sa na hradby. Potom sm ich po jednom
povyahoval za sebou.
48. Medzitm t, o sa boli zhromadili na druhej strane
mesta, aby ho opevnili, ako sme u prv naznaili, zauli
prv krik. Potom, ke sa neprestajne rila zves, e mesto
u maj Rimania, vopred poslali jazdcov a sami sa za nimi
rozbehli, o im nohy staili. Kad tak ako priiel, hne
zaujal bojov postavenie pod hradbami a zvyoval poet
bojujcich.
Ke sa ich zilo vek mnostvo, matky, ktor pred
chvou z hradieb spnali ruky k Rimanom, zaali teraz prosi
svojich muov, ukazova sa im poda galskho zvyku s
rozpustenmi vlasmi a dvha do vky deti, aby ich videli.
Bol to boj pre Rimanov nerovn, a to ani pokia ilo o
miesto, ani pokia ilo o poet. Nai vojaci, vysilen behom i

138
dkou boja, len ako odolvali erstvm a svieim
nepriateom.
49. Ke Caesar videl, e sa bojuje na nepriaznivom
mieste a ako ustavine rast zstupy nepriateov, obvajc
sa o svojich, poslal rozkaz legtovi Titovi Sextovi,
ktorho poveril ochranou menieho tbora, aby m prv
vyviedol z tbora kohorty a postavil ich na samom pt
kopca oproti nepriateskmu pravmu krdlu a brnil
nepriateom naich vone pre nasledova, ak ich vytlaia z
postavenia. Sm s deviatou lgiou z predolho miesta
trochu postpil a vykval na vsledok boja.
50. Bojovalo sa vemi ostro a celkom zblzka. Nepriatelia
sa spoliehali na vhodn postavenie a vek poet, nai zasa
na svoju udatnos. Zrazu sa ukzali na naom pravom
nekrytom boku Hdunci, ktorch Caesar bol poslal z pravej
strany inou cestou nahor, aby nepriatesk sily viazal na
irom fronte. Svojou zbraou, podobnou nepriateskej,
nahnal naim vojakom vek strach. A hoci bolo vidie, e
maj prav plecia odhalene bol to dohodnut znak
predsa v tom nai vojaci videli nepriatesk skok, ktor
ich mal oklama.
Prve v tom ase centrina Lucia Fabia a tch, o
spolu s nm vystpili na hradby, nepriatelia obkili, zabili
a zhadzovali dolu z hradieb. Marca Petronia, centrina tej
istej lgie, napadla presila vo chvli, ke sa pokal vyvali
brnu. Tu v bezndejnom stave, lebo u bol viackrt
zranen, povedal vojakom svojho manipulu, ktor li za
nm: Pretoe sa u s vami nemem zachrni, zachrnim
ivot aspo vm, ke som vs z tby po slve dostal do
nebezpeenstva. Zachrte sa, km je monos!" Vtom sa
vrhol rovno doprostred nepriateov, dvoch z nich zabil a
ostatnch trocha odtisol od brny. Ke sa mu pokali
spolubojovnci pomc, povedal: Darmo sa mi pokate
zachrni ivot. Krv i sily ma u opaj. Preto odte, km
je monos, a vrte sa k lgii!" O chvu padol v boji a
svojich zachrnil.
51. Naich tiesnili na vetkch stranch; stratili tyridsa-
es centrinov a nakoniec ich nepriate vytisol z
postavenia.
No Galov, ktor ich rznejie prenasledovali, zastavila
desiata lgia, ktor bola v zlohe a zaujala bojov
postavenie na trocha rovnej som mieste. K nej sa pridali
kohorty trinstej lgie z menieho tbora a zaujali s

139
legtom Titom Sextiom vyie poloen miesto. Len o sa
obidve lgie dostali na rovinu, postavili sa elom k
nepriateovi. Ale Vercingetorix odviedol svoje jednotky z
ptia kopca nazad do opevnenia. V ten de sme stratili
takmer sedemsto vojakov.
52. Na druh de Caesar dal nastpi vetkch vojakov
a pokarhal ich pre nerozvnu nedokavos, pretoe sami
zaali rozhodova, pokia sa m postpi a o sa m robi, a
pretoe na dan znamenie na stup sa nezastavili a nedali
sa zadra ani vojenskmi tribnmi a legtmi.
Vysvetlil im, akm nebezpeenstvom me by nerovn
tern, o sm poctil pri Avariku; hoci prekvapil
nepriateov bez vodcu i bez jazdy, predsa pustil z rk ist
vazstvo, aby pre nevhodn tern neutrpel v boji o i len
mal straty. Lene ako vemi obdivuje ich smelos, ke ich
nemohlo zadra ani opevnenie tbora, ani vka kopca,
ani hradby mesta, tak isto im teraz vyta neposlunos a
namyslenos, lebo si myslia, e vedia lepie posdi
okolnosti rozhodujce o vazstve a o konenom vsledku
ako sm hlavn velite. On poaduje od vojska prve tak
poslunos a disciplnu, ako aj udatnos a smelos.
53. Na konci svojej rei Caesar povzbudil vojakov, aby sa
preto neznepokojovali a nepripisovali udatnosti
nepriateov to, o zavinil nevhodn tern.
Potom, mysliac na odchod od Gergovie, m sa u predtm
zaoberal, vyviedol lgie z tbora a utvoril bojov k na v-
hodnom mieste. Ke Vercingetorix ani potom nezostpil na
rovinu, po ahkom a spenom jazdeckom boji Caesar
zaviedol vojsko nazad do tbora. To ist urobil ete na
druh de a nazdvajc sa, e to sta na pokorenie galskej
vypnavosti i na posmelenie vlastnch vojakov, pohol sa s
vojskom na zemie Hduncov. No nepriatelia sa nepustili
za nm. Na tret de doiel k rieke Elaver, dal opravi most
a previedol po om vojsko.
54. Tu prili za Caesarom Hdunci Viridomarus a Epo-
redorix, od ktorch sa dozvedel, e Litavicus s celou jazdou
sa vybral poburova Hduncov. Vraj by ho radi predili a
posilnili kme vo vernosti. Hoci Caesar u mal vea
dkazov o vierolomnosti Hduncov a bol presveden, e
ich odchodom sa odboj kmea len urchli, jednako ich
nemienil zadra, aby sa nezdalo, e im krivd alebo e sa
ohosi boj. Pri odchode v krtkosti zhrnul pred nimi
svoje zsluhy o Hduncov: v akom ponenom stave ich

140
vzal pod svoju ochranu, ke ich nepriate nahnal do miest,
pokutoval odatm pol, zbavil vetkho vojska, zavalil ich
daami a tm najpotupnejm spsobom vymhal od nich
rukojemnkov; a k akmu astiu, k akej moci ich
priviedol, take nielen zskali svoje bval postavenie, ale
e dosiahli viu dstojnos a vplyv ako kedy
kovek predtm. S tmto odkazom pre skmeovcov ich
prepustil.
55. Noviodnum bolo hdunske mesto s vhodnou
polohou na brehoch Ligera. Sem Caesar u predtm
sstredil vetkch galskch rukojemnkov, zboie, ttnu
pokladnicu, vinu svojej batoiny i nkladov vojska, sem
poslal vek poet koni nakpench pre tto vojnu v Itlii a
Hispnii.
Ke ta prili Eporedorix a Viridomarus a zistili, ak s
pomery v kmeni, e toti Hdunci prijali Litavica v
Bibrakte, v svojom najvznamnejom meste, e najvy
radnk Convictolitavis a vina sentu sa zili k nemu na
schdzku a e k Vercingetorigovi poslali v mene celho
kmea poslov dojedna mier a priatestvo, tu si obidvaja
uvedomili, e nesm preps tak vhodn prleitos. Preto
zabili stre v Noviodne i rmskych obchodnkov a
cestujcich, peniaze a kone si rozdelili, rukojemnkov
kmeov dali odvies do Bibrakta k najvyiemu radu;
pretoe vedeli, e sami mesto neudria, podplili ho, aby
z neho Rimania ni nemali, a zboie, pokia napochytre
mohli, odviezli na lodiach a ostatok vysypali do rieky alebo
splili.
V susednch krajoch zaali zha brann sily, rozmieso-
va ochrann oddiely a stre na brehoch Ligera, na
vetkch miestach sa ukazova s jazdou, aby nahali
Rimanom strach v ndeji, e by ich mohli odreza od
zsobovania alebo nedostatkom vyhna do provincie. V tejto
ndeji ich vemi podporovala skutonos, e Liger topenm
snehu natoko vystpil, e sa takmer nikde nedal prebrodi.
56. Ke Caesar dostal zprvy o tchto udalostiach,
uvedomil si, e sa mus pusti do boja prv, ne sa
zhromadia vie nepriatesk sily, ak bude treba brni
stavbu mostov. Lebo zmeni pln a zamieri do provincie,
ako sa to azda nejednmu pozdvalo vtedy nevyhnutnm,
brnila Caesarovi jednak hanba a nedstojnos takho inu i
v ceste stojace Cevensk pohorie a neschodn cesty, a
jednak najm to, e sa vemi bl o vzdialenho Labiena i

141
o lgie, ktor bol poslal s nm.
Preto vemi rchlo pochodoval vo dne i v noci a vetkch
prekvapil svojm prchodom k Ligeru. Jazdci vzhadom na
nevyhnutnos situcie nali dos vyhovujci brod, take
vojaci pri prenan vzbroje mohli ma aspo ruky a plecia
nad vodou. Pritom rozmiestili jazdu tak, aby rozrala
npor prdu. A pretoe sa nepriatelia naakali u pri
prvom pohade na nich, previedol vojsko celkom bez strt na
druh breh rieky. Na poli naiel dos zboia i statku, dobre nm
zsobil vojsko a dal sa na pochod na zemie Sennov.
57. Medzitm o sa toto dialo u Caesara, Labienus n
hradn zlohu, ktor mu nedvno prila z Itlie, nechal v Age-
dinku na ochranu vozatajstva a so tyrmi lgiami sa pobral
do Lutcie. Je to mesto Parziov na ostrove rieky Sekvany.
Ke sa nepriatelia dozvedeli o jeho prchode, sstredili sa zo
susednch kmeov vek brann sily. Ich hlavnm velenm
poverili aulerskho Camulogena, ktorho i pri vemi vysokom
veku povolali do tejto hodnosti pre nezvyajn vojensk schop-
nosti. Camulogenus si vimol, e mesto dookola obkuuje moiar,
ktorho vody vtekaj do Sekvany a ktor vemi dobre brni
cel mesto. Tu sa utboril a zaal naim brni v prechode.
58. Najprv sa Labienus pokal posva napred ochrann
strieky, moiar zahadzova krovm a zava ho, a tak si ro
bi pevn cestu. Ke sa presvedil, e by to bola priak
robota, po polnoci potichu vyiel z tbora a tou istou cestou,
po ktorej priiel, dostal sa do Meciosda. To je sennske
mesto leiace na ostrove rieky Sekvany ako Lutcia, ktor sme
prve spomnali.
Tam zobral asi pdesiat lod, chytro ich pospjal, naloil na
ne vojakov a bez boja sa zmocnil mesta, lebo jeho obyvatelia,
ktorch vina bola na vojne, neboli schopn od prekvapenia
postavi sa na odpor. Znova dal postavi most, ktor nepriatelia
strhli u v minulch doch, previedol po om vojsko a dal sa na
pochod po prde k Lutcii. Len o sa nepriatelia dozvedeli o
tom od uteencov z Meciosda, dali rozkaz podpli Lutciu a
postrhva mosty mesta. Potom sami odili z moiara a usadili
sa na brehu Sekvany naproti Lutcii oproti Labienovmu tboru.
59. U sem prenikli zprvy, e Caesar odiiel od Gergovie,
rili sa rei o odpadnut Hduncov a o spenom odboji Galie
a Galovia v rozhovoroch tvrdili, e Caesar m odrezan cestu
cez Liger a e pre nedostatok zboia zamieril do provincie.
A Belovaci, ktor u predtm boli i tak nespoahliv, len o sa
dozvedeli o odpadnut Hduncov, zaali zhromaova voj-

142
sko a otvorene sa pripravova na vojnu.
Vtedy si Labienus zaal uvedomova, e pri terajej, pod-
statne zmenenej situcii si mus urobi celkom in pln,
ako bol ten, na ktor myslel predtm. U nemyslel na to,
aby voao vydobyl a provokoval nepriateov k boju, ale
aby doviedol vojsko bez strt sp do Agedinka. Lebo z
jednej strany naho dorali Belovaci, poda veobecnej
mienky najudatnej kme v Galii, a druh stranu dral v
rukch Camulogenus s pohotovm a dobre vyzbrojenm
vojskom. Okrem toho mohutn rieka oddeovala lgie od
vozatajstva a ochrannch oddielov. Videl, e pri takch
vekch akostiach, ktor sa mu odrazu postavili do cesty,
mus hada pomoc iba v smelej rozhodnosti.
60. A tak podveer zvolal vojnov radu dstojnkov a vy
zval ich, aby presne a pohotovo vykonali jeho rozkazy.
Lode odvleen z Meciosda pridelil rmskym jazdcom a
rozkzal, aby po deviatej hodine veer ticho plvali tyri
mle po prde a tam ho akali. Na ochranu tbora nechal
p kohort, ktor pokladal za najslabie do boja. Ostatnm
piatim kohortm tej istej lgie dal rozkaz, aby o polnoci
vykroili s celm vozatajstvom proti prdu a robili vek
lomoz. Pozhal aj lny a poslal ich tm istm smerom s
vekm plechotom vesiel. Potom o chvu sm vykroil
potichu s troma lgiami a zamieril na miesto, kde mali lode
zakotvi.
61. Ke ta nai doli, zlikvidovali nepriatesk vzvedn
hliadky rozostaven pozd rieky, ktor ni nezbadali, lebo
sa zrazu bola strhla vek brka. Peie vojsko i jazda sa
chytro dostali na druh breh rieky pod vedenm rmskych
jazdcov, ktorch bol poveril tou lohou.
Skoro sasne nad rnom nepriatelia dostali zves, e v
rmskom tbore je neobyajne runo, e proti prdu rieky
ide vek voj, e z tej istej strany pou nrazy vesiel a e
trocha ponie sa na lodiach prevaj vojaci. Poda tchto
zprv nepriatelia predpokladali, e nae lgie prechdzaj
cez rieku na troch miestach a e sa vetci, prestraen
odpadnutm Hduncov chystaj na tok. Preto aj
nepriatelia rozdelili svoje vojsko na tri skupiny. Ve
strny oddiel nechali oproti nmu tboru, mal skupinu
poslali smerom k Meciosdu, aby la iba tak aleko, ako
postpili nae lode, a ostatn svoje vojensk sily odviedli
proti Labienovi.
62. Na svitan vetci nai sa previezli na druh breh a ne

143
priateov bolo vidie v bojovom ku. Labienus vyzval voja
kov, aby mali na pamti svoju predchdzajcu udatnos i
toko vemi spench bojov a aby si predstavili, e stoj
pred nimi Caesar, pod vedenm ktorho u vemi asto
premohli nepriateov. A nato dal znamenie k boju. Pri prvej
zrke na pravom krdle, kde bola zaujala bojov postavenie
siedma lgia, nepriatelia boli odrazen a zahnan na tek.
Na avom krdle, kde bola dvansta lgia, ke prv
nepriatesk rady padli pod naimi kopijami, ostatn kldli
vemi prudk odpor a na nikom nebolo vidie, e by mal v
mysle zuteka. Sm velite nepriateov, Camulogenus, stl
pri svojich vojakoch a povzbudzoval ich. No vazstvo bolo
ete i vtedy neist, ke tribnom siedmej lgie oznmili, o
sa rob na avom krdle. T potom previedli lgiu
nepriateom za chrbt a zatoili. Ani vtedy ete
nik z nepriateov neustpil z miesta, ale vetci boli
obken a pobit. Ten ist osud stihol aj Camulogena.
No t, o boli ostali ako strny oddiel oproti Labienovmu
tboru, hne li na pomoc svojim, ke pouli, e sa zaalo
bojova, a obsadili kopec, ale nemohli vydra tok naich
vaziacich vojakov. Ke sa pomieali medzi svojich krajanov,
ktor boli na teku, naa jazda ich pobila, pokia sa
neposkrvali v lesoch a na kopcoch.
Po tejto akcii Labienus sa vrtil do Agedinka, kde zane-
chal vozatajstvo celho vojska. Odtia odiiel k
Caesarovi so vetkmi vojenskmi sbormi.
63. Ke sa rozniesla zprva o odpadnut Hduncov, vojna
sa rozrstla. Hdunci poslali na vetky strany posolstv a
usilovali sa zska ostatn kmene pre vzburu svojm vplyvom,
vnosou i peniazmi. Pretoe mali rukojemnkov, ktorch
Caesar umiestil u nich, vyhrali sa smrou rukojemnkov
tm kmeom, o ete vhali. Vercingetoriga poiadali,
aby priiel k nim a s nimi prerokoval spsob vedenia
vojny. Ke to dosiahli, hne sa zaali domha hlavnho
velenia. Kee ich silie vyvolalo spor, bol zvolan snem
celej Galie do mesta Bibrakte. Zili sa ta Galovia odvadia
v hojnom pote. Vec sa mala rozhodn hlasovanm
zhromadench zstupcov udu. Za hlavnho velitea
jednomysene zvolili Vercingetoriga.
Na tomto sneme sa nezastnili Rmi, Lingni a Treveri,
Rmi pretoe ostali aj naalej priatemi Rimanov, Treveri
pretoe boli prialeko a tlaili sa k nim Germni. To bolo
vlastne prinou, e do vojny vbec nezasahovali a ani jednej

144
strane neposielali pomocn vojensk sbory.
Hdunci boli vemi neastn, e ich vytisli z vedceho
postavenia, ponosovali sa na nepriaze osudu. Banovali za
Caesarovou lskavosou, no neopovili sa odli od ostat-
nch, ke sa u raz rozhodli pre vojnu. Eporedorix a Virido-
marus, mlad udia pln ndej, sa len neradi podriadili
Vercingetorigovi.
64. Vercingetorix ostatnm kmeom nariadil, dokedy
maj odovzda rukojemnkov. Vydal rozkaz, aby sa o
najskr zhromadili vetci jazdci v pote ptnstisc.
Vraj sa uspokoj s tou pechotou, ktor mal predtm, lebo
nemieni poka osud, ani sa pa do rozhodujceho boja.
No pretoe m dos jazdy, bude mu vemi ahk brni
Rimanom zha zboie a krm.
Aby len celkom pokojne niili svoje zsoby zboia a
podpaovali svoje gazdovstva, a obetovanm vlastnho
majetku si na vdy zabezpeili nezvislos a slobodu.
Po tchto pokynoch nariadil Hduncom a Seguzivom,
ktor susedia s naou provinciou, doda desatisc peiakov.
Okrem toho iadal osemsto jazdcov. Za velitea tohto vojska
vymenoval Eporedorigovho brata a rozkzal mu, aby
zatoil na Alobrogov. Z druhej strany poslal Gabalov a
Arveranov z priahlch okresov na zemie Helviov, ako aj
Rutnov a Kardukov na zemie arekomickch Volkov, aby im
spustoili pole. Okrem toho sa poksili tajnmi poslami a
posolstvami zska pre odboj Alobrogov v ndeji, e ete
nezabudli na svoju posledn vojnu s Rimanmi. Ich
nelnkom sbili peniaze a ich kmeu zasa nadvldu nad
celou provinciou.
65. Proti vetkm tmto prpadnm tokom bolo
k dispozcii na ochranu iba dvadsa kohort, ktor legt
Lucius Caesar pozhal v provincii a rozostavil na rozlinch
miestach. Helviovia sa pustili na vlastn ps do boja so
susedmi, ktor ich vak odrazili, nelnka ich kmea Gaia
Valeria Domnotaura, Caburovho syna, zabili, ako aj mnoho
inch, a vetkch zahnali do miest za hradby. Alobrogovia
si vemi starostlivo a zodpovedne zabezpeili hranice tm,
e popri rieke Rodane husto rozloili strne oddiely.
Pretoe Caesar vedel, e Galovia maj lepiu jazdu ako
on, a pretoe nemohol aka vbec nijak pomoc z
provincie ani z Itlie, lebo vetky cesty boli odrezan,
poslal poslov za Rn do Germnie ku kmeom, ktor si v
minulch rokoch bol podrobil, a pozval si od nich jazdcov i

145
peiakov s ahkou vzbrojou, ktor boli navyknut bojova
medzi jazdcami. Hne po ich prchode Caesar pobral kone
vojenskm tribnom a ostatnm rmskym jazdcom a
rozdelil ich Germnom, lebo ich kone neboli dos sce.
66. Medzitm sa zhromadili nepriatesk brann sily z
Arvernska a jazdci, ktorch mala doda cel Galia. Ke
sa ich u ziiel vek poet a Caesar pochodoval
pohraninm zemm Lingnov do Sekvanska, aby mohol
m prv prs na pomoc provincii, Vercingetorix dal postavi
tri tbory asi desa m od Rimanov. Zavolal si veliteov
jazdy a vyhlsil im, e nadiiel as vazstva.
Rimania vraj utekaj do provincie a odchdzaj z Galie.
Nateraz to vraj sta na zskanie slobody. No je to mlo
pre mier a pokoj v budcnosti. Len o Rimania zoen
vie brann sily, vrtia sa a neprestan vies vojnu.
Preto nech ich napadn na pochode, ke nie s pripraven
na boj. Ak peiaci lgi pjdu na pomoc svojim a zastavia
sa, nebud mc postupova. Ak opustia vozatajstvo, len
aby sa zachrnili, o je poda jeho mienky
najpravdepodobnejie, Rimania prdu o nevyhnutn
vojensk potreby aj o vojensk es. Pokia ide o
nepriateskch jazdcov z tch sa nik neopovi vybehn mi-
mo pochodovho prdu, o tom nech Galovia nepochybuj.
Aby mohli o najodvnejie toi, vyvedie cel pechotu
pred tbor a bude nepriateom naha strach.
Tu vetci velitelia jazdy shlasne zvolali, e sa mus kad
slvnostne zaprisaha: nech sa nik nevrti domov a nech
u nikdy neuzrie svoje deti, svojich rodiov a svoju enu,
kto dva razy neprebehne na koni cez nepriatesk
pochodov prd.
67. Nvrh bol prijat a vetci sa zaprisahali. Na druh
de sa galsk jazda rozdelila na tri oddiely. Dva z nich sa
zjavili na bokoch rmskeho ku, jeden na ele prdu a
zaal mu znemoova postup. Ke Caesar dostal o tom
hlsenie, aj on rozdelil jazdu na troje a dal jej rozkaz vyjs
proti nepriateovi.
Bojovalo sa na vetkch troch miestach sasne.
Pochodov prd zastal. Vozatajstvo si vzali lgie medzi
seba. Ak sa zdalo, e nai s niekde slab alebo sa
dostvaj do nebezpenej si tucie, Caesar rozkzal obrti
k a zatoi. Tto taktika za driavala nepriateov v
prenasledovan a naich posilovala v ndeji na pomoc.
Konene sa germnski jazdci dostali na pravom boku na

146
temeno kopca a nepriatea stadia zahnali. Prenasledovali
ich a k rieke, kde bol Vercingetorix s pemi sbormi, a
vea z nich pobili. Ke to zbadali ostatn galsk jazdci, dali
sa na tek v strachu, e ich nepriatelia obkia. Vade sa
valila krv.
Troch hdunskych vemoov doviedli k Caesarovi ako za-
jatcov. Bol to velite jazdy Cotus, ktor mal pri poslednch
vobch spor s Convictolitavom, potom Cavarillus, ktor bol
po odpadnut Litavica veliteom pechoty, a Eporedorix, pod
vedenm ktorho Hdunci viedli vojnu so Sekvanmi ete
pred Caesarovm prchodom do Galie.
68. Ke sa vetka galsk jazda dala na tek, Vercingeto
rix stiahol peie sbory, ktor bol rozmiestnil pred
tborom, a hne sa dal s nimi na cestu do Alzie, mesta
Mandubiov. Vozatajstvu dal rozkaz, aby rchle vylo z
tbora a hne lo za nm.
Caesar dal odvies svoje vozatajstvo na najbli kopec,
nechal mu na ochranu dve lgie a pobral sa za nepriatemi,
pokia to dovolilo denn svetlo. Pritom pobil okolo tritisc
vojakov z poslednho nepriateskho voja. Na druh de
dal vybudova pred Alziou tbor. Ke si obzrel polohu mesta
a videl, e nepriatelia s prestraen z porky jazdy, na
ktor sa v boji najvmi spoliehali, povzbudil svojich
vojakov do roboty a zaal budova nsyp okolo Alzie.
69. Samo mesto bolo na temene kopca na valmi vyvenom
mieste, take sa dalo vydoby iba obliehanm. ptie kopca
na dvoch stranch obmvali dve rieky. Pred mestom sa roz
prestierala rovina v dke asi tri mle. Na vetkch ostatnch
stranch boli okolo mesta rovnako vysok kopce v nevekej
vzdialenosti.
Pod mestskmi hradbami na vchodnom svahu kopca cel
priestor zaplnili galsk brann sily a ete z prednej strany vy-
kopali priekopu a postavili es stp vysok nsyp.
Obvod obliehajceho opevnenia, ktor zanali stava Rimania,
meral jedens m. Rimania si postavili na vhodnch miestach
osem tborov a dvadsatri bt. V tchto batch mvali cez
de stre, aby ich nepriatelia neprekvapili vpadom z mesta. V
noci baty obsadzovali zosilnenmi strnymi oddielmi.
70. Ke sa rozbehli obliehacie prce, strhla sa jazdeck
bitka na rovine, ktor sa rozprestierala, ako sme u spomenuli,
medzi kopcami v dke troch m. Obidve strany bojovali s naj
vm naptm sl. Ke bolo s naimi zle, Caesar im poslal
na pomoc germnskych jazdcov a pred tbormi postavil do boja

147
pripraven lgie, aby nepredvdane nezatoila nepriatesk
pechota. Pripraven pomoc lgi zvila odhodlanie naich
jazdcov. Nepriatelia, ke ich nai zahnali na tek, pri svojom
mnostve si navzjom prekali, ako sa tisli cez prizke brny.
Germnski jazdci ich prudko prenasledovali a k opevneniu.
Prelialo sa strane mnoho krvi. Podaktor nechali kone a poksili
sa pei prejs cez priekopu a dosta sa ponad nsyp. Vtedy Caesar
rozkzal lgim, ktor mal rozostaven pred nsypom tbora, aby
sa trocha pohli dopredu.
Ale aj Galovia za opevnenm boli cel vyjaen. Nazdvajc
sa, e sa hne ide na nich, zaali vola do zbrane. Podaktor v
strachu vbehli do mesta. Preto Vercingetorix dal rozkaz zatvori
brny, aby sa nevyprzdnil tbor. Germnski jazdci sa stiahli
nazad a vtedy, ke mnohch pobili a ukoristili v poet koni.
71. Vercingetorix sa rozhodol, e v noci prepust vetku
jazdu, prv ne Rimania dokonia obliehacie opevnenie. Od
chdzajcim jazdcom prikzal, aby kad iel k svojmu
kmeu a aby odtia doviedol vetkch chlapov, ktorm vek
nebrni chopi sa zbrane. Pripomenul im svoje zsluhy a
vyslovil na liehav prosbu, aby nezabdali na jeho zchranu
a nedovolili, aby nepriate umuil jeho, ktor sa vemi
zaslil o slobodu vlasti. Zdraznil, e spolu s nm zahynie
osemdesiattisc vyberanch chlapov, ak vec o len trocha
zanedbaj. Poda odhadu m vraj zboie na slabch tridsa
dn, ale pri porovlivosti d sa vraj vydra aj o nieo dlhie.
S takmito prkazmi medzi deviatou hodinou a polnocou
prepustil potichu jazdu na miestach, kde nai ete nestaili
postavi opevnenie. Vydal rozkaz, aby mu odovzdali vetko
zboie. Tch, o neposlchnu, nariadil potresta smrou.
Statok, ktorho Mandubiovia zohnali vek mnostvo,
porozdeoval poda potu hlv. Zboie dal mera v celkom
malch dvkach. Vetky brann sily, ktor mal pred mestom,
stiahol do mesta. Po tchto opatreniach rozhodol sa vyka
na pomoc z Galie a chysta sa na obranu.
72. Len o sa Caesar o tom dozvedel od zbehov a
zajatcov, hne zaal stava takto systm opevnenia. Najprv
dal vykopa dvadsa stp irok priekopu so zvislmi
stenami, take jej dno bolo prve tak irok, ako aleko
boli od seba jej horn okraje. Vetky ostatn opevnenia dal
robi tyristo stp nazad od priekopy, a to preto, aby
nepriatesk presila nemohla znezrady v noci pribehn k
opevneniu a vo dne strelami za siahnu naich pri robote,
kee tak vek priestor bolo treba obohna opevnenm,

148
ktor nebolo mon obsadi dookola vojakmi.
Teda v tejto vzdialenosti dal vykopa dve priekopy ptns
stp irok a tak isto hlbok. Vntorn z nich na
rovine a abine dal naplni vodou odrazenou z rieky. Za
tmito priekopami dal vybudova obliehac nsyp do vky
dvans stp. Na pridal ochrann hradbu a cimburie a
na mieste, kde sa viazala hradba s nsypom, dal povklada
rzsochovit konre, aby zadriavali vstup nepriateov. Po
celom obliehacom opevnen dookola dal nastava vee vo
vzdialenosti osemdesiat stp.
73. Bolo treba sasne zha stavebn materil, chodi
za zbom aj stava tok opevnenia. Pritom sa nae sily
vdy zmenovali o tch, o odchdzali prialeko od tbora.
Preto sa Galovia neraz pokali rui nau robotu na
opevnen vemi prudkmi vpadmi z mesta viacermi
brnami. A tak Caesar uznal za potrebn prida ete voao
k tmto obliehacm i obrannm opevneniam, aby ich mohol
obrni men poet vojakov.
Dal teda nastna kmeov mench stromov a hrubch ko-
nrov, olpa ich a na konci dobre zapicati. Potom kzal
vykopa p stp hlbok svisl priekopy. Koly sa pospali
do priekopy, naspodku dobre upevnili, aby sa nedali
vytrhn, a rzsochami ete trali nad zemou. Bolo p
takch medzi sebou spojench a pospletanch radov. Kto sa
ta dostal, napichol sa na ostr kl. Tmto kolom sa
vravelo nhrobn stpy".
Pred nimi sa kopali v ikmch radoch jamy so achovm
rozloenm, ktor boli tri stopy hlbok a postupne sa
zuovali smerom nadol. Sem sa zasa vbjali okrhle koly
hrub ako stehno, zhora zapicaten a oplen; vbjali sa
tak, e netrali zo zeme viac ako tyri palce. A aby pevne
stli, pri spodku okolo nich sa ubjala zem do vky
jednej stopy. Ostatok jamy sa zahdzal prtm a krovm,
aby pascu nebolo vidie. Takchto radov s jamami na tri
stopy od seba bolo osem. Pretoe to vyzeralo ako kvet,
volali ich aliou.
Pred tmito jamami sa zakopvali do zeme ete kolky
jednu stopu dlh, do ktorch boli zahloben elezn hky.
Zakopvali ich do zeme cel a porozdeovali ich vade v
nevekch vzdialenostiach od seba. Nazvali ich bodcami na
pohanie volov.
74. Po dokonen vetkch tchto prc Caesar dal
vybudova rovnak systm opevnenia v obvode trns

149
m, ale na opanej strane proti nepriateovi zvonka,
priom vyhadval poda monosti najrovnejiu polohu,
pokia to dovooval tern.
Urobil to preto, aby ani vek presila nemohla obki
nae posdky na pevnostiach.
A nakoniec, aby nebolo treba vychdza z tbora s rizi-
kom, dal rozkaz, nech si vetci zaobstaraj krm i zboie na
tridsa dn.
75. Medzitm o sa toto dialo pri Alzii, Galovia zvolali
snem nelnkov a na om sa rozhodli, e netreba povola
do zbrane vetkch bojaschopnch chlapov, ako iadal
Vercingetorix, ale kadmu kmeu nariadi urit poet
vojakov, aby sa im nenahrnulo naraz tok mnostvo
ud. Vraj by sa to nedalo zodpovedne ani zvldnu ani
rozozna podla kmeov ani sa postara o ich zsobovanie.
Hduncom a ich chrnencom Seguzivom, Ambivaretom,
branovickm Aulerkom a Blanoviom nariadili doda tridsa-
ptisc chlapov; rovnak poet Arvernom spolu s Eleutetmi,
Kadurkmi, Gabalmi a Velavijmi, ktor si u zvykli na ich nad-
vldu; Sekvanom, Sennom, Biturigom, Santnom,
Rutnom a Karnutom po dvanstisc; Belovakom desatisc;
prve toko aj Lemovikom; po osemtisc Piktnom,
Turnom, Parziom a Helvanom; Svesinom, Ambinom,
Mdiomatrikom, Petrokoriom, Nerviom, Mornom a
Niciobrogom po ptisc; cenomanskm Aulerkom tie
toko; Atrebtom tyritisc; po tritisc Veliokasom,
Viromanduom, Andom a eburovickm Aulerkom; Raurakom
a Bjom po dvetisc; desatisc vetkm kmeom, o
bvaj pri Atlantickom ocene a v svojej rei sa volaj
aremorickmi, prmorskmi; rtaj sa k nim Koriozoliti,
Redoni, Ambibriovia, Kaleti, Ozismovia, Veneti, Lexoviovia
a Veneli.
Belovaci nedodali iadan poet vojakov, pretoe, ako
vraveli, bud vies vojnu s Rimanmi na vlastn ps a poda
svojho rozhodnutia a e nebud poslcha ni rozkaz. No
nakoniec, ke ich o to poprosil ich priate Commius, predsa
poslali dvetisc chlapov.
76. Vern a uiton sluby tohto Commia, ako sme u
predtm spomenuli, pouil Caesar v minulch rokoch v
Britnii. Za jeho zsluhy Caesar oslobodil jeho kme od
poplatkov, vrtil mu prva a zkony a Commiovi sammu
pridelil Mornov ako poddanch. Jednako jednomysen
tba celej Galie obrni si slobodu a znova zska bval

150
vojensk slvu bola tak mocn, e neinkovali ani
dobrodenia ani spomienka na priatestvo a e sa vetci
Galovia s nadenm a obetavo zapojili do tej vojny.
Ke sa zhromadilo osemtisc jazdcov a asi dvestopde-
siattisc peiakov, robili sa na zem Hduncov prehliadky,
sitovali ich a ustanovovali sa velitelia. Hlavn velenie zverili
Atrebtovi Commiovi, Hduncom Viridomarovi a Eporedo-
rigovi a Arveranovi Vercassivellaunovi, Vercingetorigovmu
bratancovi. Pridelili vbor zo zstupcov jednotlivch kmeov,
ktor im mali radi pri veden vojny.
Potom vetci odpochodovali k Alzii so zpalom a pln se-
badvery. Nebolo medzi nimi nikoho, o by sa nazdval, e
je mon znies o i len pohad na tok masu ud, najm
pri boji na dve strany, ke sa z mesta urob vpad a vonku
bud tak obrovsk zstupy jazdy i pechoty.
77. Lene t, o boli obliehan v Alzii, po uplynut da,
ke mala prs vojensk pomoc, pretoe sa im u vetko
zboie minulo, a oni nevedeli, o sa rob v Hdunsku,
zvolali vojnov radu a radili sa o svojom konenom osude.
Vyslovili sa velijak nvrhy; jedni radili vzda sa, druh
urobi vpad, km s ete pri silch. No zo vetkch
prejavov treba sa zmieni o rei Critognatovej pre jej
nezvyajn a nesmiernu surovos.
Tento vemo z vysokho rodu, ktorho si v Arvernsku
vemi via, povedal: Vbec sa nemienim zaobera nvrhom
tch, o najpotupnejie otroctvo nazvaj kapitulciou, a
myslm si, e takto udia ani nepatria medzi obanov, ani
nemaj o hada v rade. Ide mi o tch, ktor odporaj
vpad. V ich nvrhu, ako sa zd poda vho veobecnho
shlasu, ete sa prejavuje spomienka na nau niekdajiu
udatnos. Ale je to len chabos ducha, nie udatnos, nevedie
chvku zna nedostatok. ahie sa njdu udia, ktor s
ochotn umrie, ako tak, ktor s ochotn trpezlivo zna
boles.
I ja by som schvaoval tento nzor u ma m vek
lohu dstojnos keby som videl, e tu ide len o nae
ivoty. Ale teraz pri rozhodovan berme ohad na cel Galiu,
ktor sme vyburcovali, aby nm la na pomoc. o myslte,
ako sa bud cti nai prbuzn a pokrvn, ak bud nten
zvies rozhodujci boj skoro na mtvolch, ke bude na
jednom mieste povradench osemdesiattisc ud?
Nezbavujte svojej pomoci tch, ktor kvli vaej zchrane
nedbali na vlastn nebezpeenstvo, neuvdzajte do zhuby

151
cel Galiu a neete ju do venho otroctva pre svoju
sprostos a nerozvnos alebo pre malomysenos. Vari
pochybujete o ich vernosti a stlosti, pretoe neprili presne
na de? Nu o? Myslte si, e Rimania tam na tch
vonkajch opevneniach de o de ako robia len tak zo
zbavky? Ak vm nai nemu posla zprvy, pretoe je k
nm kad prstup zatarasen, tto Rimania nech s vm
dkazom, e sa prchod naich bli: len z vekho strachu
pred ich prchodom robia na opevneniach vo dne v
noci.
o teda radm? Urobi to, o urobili nai predkovia za
vojny s Cimbrami a Teutnmi, ktor nemono nijako
porovnva s touto. Zahnan do miest a trpen podobnm
nedostatkom udrali si ivot telami tch, ktorch u pre vek
nebolo mon poui na boj, a nepriateom sa predsa
nevydali. Keby sme nemali na to prklad, pokladal by som
za vemi krsne, aby sme ho dali my, ke nm ide o
slobodu, a odovzdali ho potomkom.
Ve o podobnho mala t vojna s dnenou? Cimbrovia
sce spustoili Galiu a spsobili jej vek pohromu, no
nakoniec predsa len odili z nho zemia a zamierili do
inch krajn. Prvny poriadok, zkony, pole a slobodu nm
nechali. No o o sa usiluj Rimania, o chc, ak nie to, aby
sa zo zvisti osadili na poliach a v obciach tch, o ktorch sa
presvedili, e s to udia slvni a udatn, a aby im zaloili
na krk jarmo venho otroctva? Ve nikdy neviedli vojnu za
inm cieom. A ak neviete, o sa rob u alekch nrodov,
pozrite len na susedn Galiu, z ktorej si spravili provinciu.
Zmenili jej prvny poriadok i zkony a pod hrozbou
liktorskch sekier gniavi ju ven otroctvo."
78. Ke kad vyslovil svoj nvrh, uzniesli sa, aby
odili z mesta t, ktorch pre zl zdravotn stav alebo pre
vysok vek nie je mon poui na boj, a aby najprv vetko
vyskali, km by pristpili k uskutoneniu Critognatovho
nvrhu. No treba vraj radej kona podla jeho rady, ak si
to vyntia okolnosti a pomocn vojsko bude meka, ako
prija podmienku kapitulcie alebo mieru. Manudiov, ktor
ich prichlili, dontili ods z mesta s demi i enami. Ke
prili k rmskym opevneniam, s plaom vemone prosili
Rimanov, aby ich vzali do otroctva a dali sa im najes. Ale
Caesar rozostavil po nsype stre a odmietol ich prija.
79. Medzitm Commius a ostatn vojvodcovia, ktorm zve
rili hlavn velitestvo, doli k Alzii so vetkmi vojenskmi

152
sbormi. Obsadili kopec mimo naich opevnen a utborili
sa nie alej ako jednu mu od nich. Na druh de
vyviedli z tbora jazdu, zaplnili cel rovinu, ktor, ako
sme u spomenuli, sa ah do dky troch m, a peie
vojsko rozostavili trocha bokom od roviny na vyie
postavench miestach.
Z mesta Alzie bol vhad dolu na rovinu. Vetci sa zbehli,
ke zazreli pomocn vojsk. Zablahoelali si a vetci sa
ohromne poteili. Vyviedli z mesta vojsko, utborili sa pred
mestom, najbliiu priekopu zaali vypa krovm i zeminou
a pripravova sa na vpad i vetky mon prpady.
80. Caesar rozloil svoje vojsko na obidve opevnenia,
aby kad mal svoje miesto, ak bude treba, a poznal ho.
Potom dal rozkaz vyvies jazdu a pusti sa do boja. Zo
vetkch naich tborov, ktor vade zaberali temeno
kopca, bol pekn vhad nadol a vetci s naptm akali na
vsledok bitky.
Galovia zaradili medzi svojich jazdcov zopr lukostrelcov
a prslunkov ahkej pechoty, aby pomhali svojim na
stupe a zadriavali toky naich jazdcov. Tto neakane
poranili viacerch naich, ktor potom odchdzali z boja. Ke
si Galovia zanali by ist, e s v bitke lep, a videli, e ich
presila drv naich, zo vetkch strn krikom a hulkanm
posmeovali svojich, a to aj t, o boli uzavret obliehacm
opevnenm, aj t, o im prili na pomoc. Pretoe sa bojovalo
pred oami vetkch a nedal sa zataji ani hrdinsk ani
zbabel in, obidve bojujce strany pobdala k udatnosti
tba po slve i strach pred hanbou.
Ke sa nerozhodne bojovalo od obeda skoro a do zpadu
slnka, na jednej strane zatoili na nepriateov
germnski jazdci v zomknutch atch a zahnali ich. Po ich
teku obkili a pobili lukostrelcov. A aj na ostatnch
stranch nai prenasledovali ustupujcich nepriateov a k
tboru a nedali im monos spamta sa. No a t, o boli
opustili Alziu, stiahli sa nazad do mesta smutn, ke
videli, e takmer niet ndeje na vazstvo.
81. Galovia sa jeden de neukzali a za ten as
nachystali vek mnostvo prtia, rebrkov a hkov. Potom
o polnoci po tichu vyli z tbora a priblili sa k
opevneniam na rovine.
Zrazu sa dali do kriku, aby sa poda toho znamenia
obliehan v meste mohli dozvedie o ich prchode, a zaali
hdza prtie do priekop, vyha naich z nsypu strebou

153
z prakov, pmi a kamemi a robi ostatn opatrenia pre
tok na opevnenie.
V tom istom ase, ke sa ozval krik, Vercingetorix dal
svojim trbou znamenie a vyviedol ich z mesta.
Nai nastpili na opevnenie poda toho, ako bolo komu pri-
delen miesto v minulch doch. Strebou z vekch prakov,
kolmi, ktor si porozkladali po opevnen, a olovenmi
guami z ahkch prakov odhali Galov. Hodne striel
vystrelili aj samostrely. Tma znemoovala rozhad. Na
obidvoch stranch bolo mnoho ranench. No legti Marcus
Antonius a Gaius Trebonius, ktorm pripadla obrana tchto
sekov, ke niekde zbadali naich v tiesni, hne im posielali
na pomoc vojakov odvolanch zo vzdialenejch pevnost.
82. Km boli Galovia alej od nho opevnenia, mali v
spech pre mnostvo striel. No ke postpili bliie
neakane sa zachytvali na bodcoch, padali do jm a
napichvali sa na koly alebo hynuli prebodnut akmi
kopijami, hdzanmi z nsypu a ve. Ke zaalo svita a
Galovia videli, e vade maj mnoho ranench, hoci sa
nikde neprebili cez opevnenie, stiahli sa k svojim, lebo sa
bli, e ich nai vpdom z vyie poloench tborov
zaskoia od nekrytho boku.
Km t v meste povynali vetko, o dal Vercingetorix pri-
pravi pre vpad a zaplnili prv priekopu, natoko sa zdrali
tou prcou, e sa dozvedeli o stupe svojich krajanov
prv, ako by sa sami priblili k opevneniam. Vrtili sa teda
do mesta bez dosiahnutia ciea.
83. Galovia, dva razy odrazen s vekmi stratami, zaali
sa radi, o maj robi. Na poradu si prizvali ud, ktor po
znali kraj. Od tch sa dozvedeli o polohe a opevnen
naich vyie poloench tborov.
Na severnej strane bol kopec, ktor pre jeho vek
obvod nai nemohli poja do systmu nho opevnenia. Len
z ndze tam urobili tbor na mlo vyhovujcom mieste s
miernym spdom. Tento tbor dostali na staros legti
Gaius Antistius Reginus a Gaius Caninius Rebilus s dvoma
lgiami.
Ke sa nepriatesk vodcovia pomocou vzvednch hliadok
oboznmili s ternom, vybrali z celho vojska esdesiattisc
chlapov tch kmeov, ktor mali vborn poves pre svoju
udatnos. Tajne sa dohodli, o podnikn a ako. tok sa mal
uskutoni asi tak okolo poludnia. Na elo tchto sborov po-
stavili Arverana Vercassivellauna, jednho zo tyroch

154
vodcov a Vercingetorigovho prbuznho. Po iestej hodine
veer vykroil z tbora, nad rnom bol u takmer na
mieste, ukryl sa za kopec a vojakom dal rozkaz, aby si
oddchli po nonej nmahe. Ke sa blilo poludnie, zamieril
k tboru, ktor som pred chvou spomenul. V tom istom
ase zaala sa bli galsk jazda k naim opevneniam na
rovine a ostatn sbory zaali sa ukazova pred galskm
tborom.
84. Len o Vercingetorix zbadal z najvyieho miesta v Al-
zii nstup krajanov, tie vykroil z mesta. Dal povyna
snopky prtia, dky, ochrann strieky, dobvacie hky a
ostatn potreby, pripraven pre vpad.
Sasne sa bojovalo na vetkch miestach a na vetko sa
toilo, najm na tie seky, kde bola najslabia obrana.
Rmske vojsko bolo len riedko rozloen po rozsiahlych
opevneniach a na viacerch miestach iba ako kldlo odpor.
Naich vemi zastraoval krik, ktor sa im ozval za
chrbtom, lebo si uvedomovali, e o ich nebezpenej situcii
rozhoduje udatnos inch. Ve obyajne vetko, o lovek
nevid, znepokojuje ho najvmi.
85. Caesar pozoroval, o sa kde rob. Tm, o boli v tiesni,
hne poslal pomoc. Obidve strany si uvedomili, e je to jedi
nen chva, ke treba napn vetky sily: Galovia maj
po ndeji na zchranu, ak neprelomia opevnenia; Rimania
akaj koniec vetkch trap, ak zvazia.
Naim sa najhorie bojovalo pri vyie poloench
opevneniach, kde Galovia, ako sme u povedali, poslali
Vercassivellauna. Nevhodn sklon ternu m pre boj
zvan vznam. Jedni vrhali na naich strely, druh pod
ochranou spojench ttov prichdzali a k opevneniu.
Ustatch vymieali vojaci s erstvmi silami. Hlina, ktor
vetci sypali do priekop, umonila Galom jednak vstup na
opevnenia, jednak celkom pozakrvala pasce, ktor Rimania
v zemi nachystali. A nai u nemali ani dos streliva ani sl.
86. Ke Caesar zistil tto situciu, poslal im na pomoc
Labiena so iestimi kohortami. Dal mu prkaz, aby
stiahol nazad kohorty a urobil vpad, ak sa tam nebude
mc udra; ale aby to urobil iba v krajnom prpade.
Sm sa odobral k ostatnm a povzbudzoval ich, aby sa
drali. Pouoval ich, e ovocie vetkch predchdzajcich
bojov zvis od tohto da, od tejto hodiny.
Ke pre mohutnos nho opevnenia obahnut nepriatelia
stratili ndej dosta sa do nho postavenia na rovine,

155
poksili sa vystpi na opevnenie na strmch miestach. Sem
si poprenali na to pripraven veci. Mnostvom striel
vyhali obrancov ve, priekopy vypali zeminou a prtm
a dobvacmi hkmi strhvali nsyp a ochrann hradbu.
87. Najprv ta poslal Caesar na pomoc mladho Bruta s ko
hortami a potom s inmi kohortami legta Gaia Fabia.
Nakoniec, ke sa tam ete prudie bojovalo, sm priviedol
na pomoc vojakov s erstvmi silami. Ke v boji nastal
priazniv obrat a nepriatelia boli odrazen, zamieril ta,
kde bol poslal Labiena. Z najbliej baty vyviedol tyri
kohorty, jednej polovici jazdcov dal rozkaz, aby la za nm, a
druhej polovici, aby obila vonkajie opevnenia a napadla
nepriateov od chrbta.
Ke u ani nsypy ani priekopy nemohli udra npor ne-
priateov, Labienus sstredil tyridsa kohort, ktor naastie
mohol odvola z najblich opevnen, a po posloch dal
zprvu Caesarovi, o poklad za potrebn podnikn. Caesar
sa poponhal, aby sa zastnil na boji.
88. Len o nepriatelia zbadali jeho prchod podla purpu
rovho pla, ktor nosieval v boji ako odznak, a len o
zazreli aty jazdcov a kohorty, ktor li za nm poda rozkazu
z vych miest bolo toti vidie tieto svahy a strminy
hne sa dali do boja. Na obidvoch stranch sa strhol
krik a krik sa ozval aj z nsypu a zo vetkch opevnen.
Nai vyhodili kopije a zaali bojova memi.
Zrazu sa zjavila naa jazda nepriateovi za chrbtom. Pri-
blili sa aj alie nae kohorty. Nepriatelia sa dali na tek.
Utekajcich napadli nai jazdci. Nastal krvav boj. Sedulius,
vodca a nelnk Lemovikov, padol. Arverana
Vercassivellauna chytili ivho na teku. Sedemdesiattyri
vojenskch zstav doniesli k Caesarovi. Len mlo
nepriateov z toho nesmierneho potu sa vrtilo do tbora
ivch a zdravch.
Galovia, pozerajc z mesta na krviprelievanie a na tek
svojich krajanov, stratili ndej na zchranu a odviedli svoje
vojsko do opevnen. Pri zvesti o tejto porke sa hne
vetko rozutekalo z galskho tbora. A keby nai vojaci
neboli bvali ustat od astho nastupovania na pomoc a
celodennej bojovej nmahy, boli by mohli znii vetky
nepriatesk brann sily. O polnoci Caesar poslal za nimi
jazdu, ktor dohonila ich zadn voj. Vek poet ich zajala a
pobila. Ostatn zutekali ku svojim kmeom.
89. Na druh de Vercingetorix zvolal zhromadenie a na

156
om vyhlsil, e sa nepustil do vojny vo vlastnom zujme,
ale aby dobyl slobodu vetkm Galom; a pretoe sa teraz
treba podrobi osudu, e sa im dva k dispozcii, i u chc
uspokoji Rimanov jeho smrou alebo vyda im ho ivho.
Poslali k Caesarovi poslov, o maj robi. Caesar im rozk-
zal zloi zbrane a predvies nelnkov. Sm si zasadol na
opevnen pred tborom. Ta predviedli vodcov. Galovia vydali
Vercingetoriga a poodhadzovali zbrane. Caesar, nedotknc
sa Hduncov a Arveranov, aby s ich pomocou mohol znova
zska ich kmene, z ostatnch zajatcov dal kadmu
vojakovi svojho vojska po jednom zajatcovi ako vojnov
koris.
90. Po tchto spechoch Caesar odpochodoval na
zemie Hduncov, ktorch prijal na milos. Ta poslali k
nemu poslov aj Arverania a sbili, e sa podrobia vetkm jeho
rozkazom. Nariadil im odovzda vek poet rukojemnkov. Asi
dvadsatisc zajatcov vrtil Hduncom a Arveranom.
Lgie poslal do zimnch tborov. Titovi Labienovi dal rozkaz
ods s dvoma lgiami a jazdou do Sekvanska a pridelil mu
Marca Sempronia Rutila. Legta Gaia Fabia a Lucia Minucia Basila
umiestil s dvoma lgiami na zem Rmov, aby ich chrnil pred
nedokavm vpdom susednch Belovakov. Gaia Antistia Regina
poslal na zemie Ambivaretov, Tita Sextia na zemie Bituriov,
Gaia Caninia Rebila na zemie Rutnov, kadho s jednou
lgiou. Quinta Tullia Cicerna a Publia Sulpicia umiestil v
Kavilne a Matiskne na zem Hduncov pri rieke Arar na
zabezpeenie prsunu potravn. Sm sa rozhodol prezimova v
meste Bibrakte. Po Caesarovej psomnej zprve o tchto
udalostiach bola v Rme dvadsadov akovn slvnos.

157
SMA KNIHA

VOD AULA HIRTIA

Podahol som, Balbus, tvojmu neprestajnmu naliehaniu,


lebo u bolo jasn, e sa de o de nevyhovram na
akosti, ale chcem ospravedlni iba svoju pohodlnos, a
podobral som sa na nesmierne ak lohu: pokraova v
Caesarovch Zpiskoch o vojne v Galii. Doplnil som, o sa
nevyskytovalo v jeho predchdzajcich a nasledujcich
spisoch. Posledn knihu, ktor nestail dopsa, o udalostiach
od alexandrijskej vojny, neskonil som obianskou vojnou,
ktor ete trv, ale Caesarovou smrou. Nech budci
itatelia vedia, ako nerd som sa pustil do tohto psania,
aby som sa vyhol obvineniu z pochabosti a namyslenosti, e
svojou prcou zasahujem do Caesarovch spisov. Je predsa
veobecne znme, e vycibrenos jeho Zpiskov prevyuje
vetko, o in napsali s tokou nmahou, hoci ich Caesar
napsal len ako materil pre historikov, aby im nechbali
presn daje o tokch udalostiach. No jeho zpisky sa
veobecne tak vysoko hodnotia, e sa zd, akoby nie dal, ale
vzal monos spisovateom psa na tto tmu. No my jeho
umenie obdivujeme ovea vmi ne ostatn. T toti vedia
iba to, ako krsne a bezchybne ich napsal, km my
vieme ete i to, ako ahko a rchle. Caesar mal dokonal
schopnos nielen psa a uhladene sa vyjadrova, ale aj vemi
jasne poda svoje mylienky. Ja som nemal astie by ani
v alexandrijskej ani v africkej vojne. Hoci s nm tie vojny
znme iastone z Caesarovho rozprvania, predsa len inak
povame to, o ns zaujme novosou alebo
obdivuhodnosou, ako to, o om mme rozprva ako oit
svedkovia. U tm, e hadm vemon dvody, aby ma nik
neporovnval s Caesarom, vystavujem sa obvineniu z
trfalosti, e si asi myslm a bude tak usudzova nejeden
e ma mono porovnva s Caesarom. Dobre sa maj!

158
NOV ODBOJ V GALII

1. Po porke Galie Caesar, ktor od minulho leta nepre


mekal ani jednu vhodn chvu na vedenie vojny, chcel,
aby si jeho vojaci v zimnch tboroch pokojne oddchli po
tokej nmahe, ke sa tu zaali ri rei, e viac kmeov
sasne znova pripravuje plny na vojnu a organizuje
sprisahanie.
Na to sa ako pravdepodobn prina uvdzala sksenos
vetkch Galov, e Rimanov nemono porazi nijakou
poetnou presilou zhromadenou na jedno miesto. No ak
zane vojnu viac kmeov sasne na rozlinch miestach,
vojsko rmskeho nroda vraj nebude ma ani dos pomoci ani
dos asu ani dos brannch sl, aby stailo na vetko. Preto
vraj nesmie ani jeden kme odoprie podiel na trapch, ak
za tak cenu sa mu oslobodi ostatn kmene.
2. Aby sa tto mienka Galov neupevovala, Caesar
odovzdal velenie nad zimnm tborom kvestorovi Marcov
Antoniovi.
Sm sa pobral da 31. decembra pod ochranou jazdcov od
mesta Bibrakte k trinstej lgii, ktor bol u prv umiestil
nealeko od hdunskych hranc na zem Biturigov, a
pripojil k nej jedenstu lgiu, ktor bola v susedstve. Na
ochranu vozatajstva nechal dve kohorty a ostatn vojsko
zaviedol na vemi rodn polia Biturigov, ktorm pri ich
rozsiahlom zem a vekom pote zimnch tborov s
jedinou lgiou nemohol zabrni pripravova sa na vojnu a
organizova sprisahanie.
3. Pri nhlom Caesarovom prchode Biturigovia zaili to,
o sa mus sta uom, ktor ni netuia a id si za
svojou robotou. Ke si pokojne a bez najmenieho strachu
robili na poli, Caesarova jazda ich napadla, take ani
nestihli ujs do miest.
Ba Caesar im zakzal oznamova benm znamenm
poiarmi budov vpd nepriateov, aby nevznikol
nedostatok krmu a zboia, keby chceli alej postpi, a
aby poiare neplaili nepriateov. Zajal im mnoho tisc
ud. Biturigovia, ktor sa ete staili vyhn prvmu
nporu Rimanov, v strachu zutekali k susednm kmeom,
spoliehajc sa na skromn pohostinstvo a spolon
zujmy. Ale mrne. Ve Caesar rchlym pochodom dostal sa
vade a ani jednmu kmeu nedal as myslie vmi na

159
cudziu ako na vlastn bezpenos. Touto rchlosou jednak
si udriaval vernch priateov v oddanosti, jednak tch, o
vhali, terorom ntil k poslunosti. Susedn kmene bez
akhokovek alieho trestu dali Caesarovi rukojemnkov a
on ich prijal pod ochranu. Za takchto okolnost Biturigovia
urobili to ist, ke videli, e Caesarova lskavos im otvra
cestu k priateskmu pomeru.
4. Caesarovi vojaci s vekou horlivosou prekonvali nma
hu uprostred zimy, po vemi akch cestch a
v neznesitench mrazoch. Za tok nmahu a hevnatos
Caesar pod titulom koristi sbil vojakom po dvesto
sesterciov a centrinom dva razy toko. Potom poslal lgie
nazad do ich zimnch tborov a sm sa pobral do mesta
Bibrakte na tyridsiaty de, ako bol odtia odiiel.
Ke tam sdil, Biturigovia poslali k nemu delegciu so ia-
dosou o pomoc proti Karnutom, na ktorch sa alovali, e
im vypovedali vojnu. Hoci Caesar ete nebol dlhie v
zimnom tbore ako osemns dn, po tejto zprve
rozkzal dovies zo zimnho tbora od rieky Arar trnstu
a iestu lgiu, ktor ta bol umiestil preto, aby ako sme
uviedli v predchdzajcej knihe, zabezpeovali prsun
zsobovania. S tmito dvoma lgiami sa vybral proti
Karnutom.
5. Ke sa zves o prchode nho vojska dostala k
nepriateom, Karnuti, pouen pohromou ostatnch,
opustili dediny i mest a rozutekali sa na vetky strany.
Bvali v malch domoch, ktor si napochytre v ndzi
postavili proti zime, lebo po nedvnej porke prili o
hodne miest. Preto Caesar nechcel vojakov vystavi vemi
zlmu poasiu, ktor sa prve vtedy zaalo, utboril sa v
karnutskom meste Cenabe a vojakov ubytoval sasti v
domoch Galov a sasti po barakoch, ktor dal
napochytre poprikrva nanosenou slamou. No jazdcov a
ahk pechotu poslal na vetky strany, kde sa nepriatelia
uchlili.
A nie nadarmo. Nai vojaci sa povine vrtili s vekou
korisou. Zima i strach z hroziaceho nebezpeenstva
zahnali Karnutov s vekmi stratami k susednm
kmeom, lebo sa u nikde neopovili osta dlhie bez
strechy nad hlavou a v horch u tie nemohli njs
ochranu pred surovm poasm.
6. Caesar sa uspokojil s tm, e v surovom zimnom
ase rozohnal zhromaujce sa nepriatesk jednotky,

160
aby sa nemohla zaa vojna. A nakoko i rozum i sksenos
ho pouovali, e pred letom sa neme strhn nijak
vznamn vojna, poslal Gaia Trebonia s dvoma lgiami,
ktor mal so sebou, do zimnho tbora v Cenabe.
Medzitm Caesara ast posolstv Rmov informovali, e
Belovaci, ktor vojenskou slvou prevyovali vetkch
Galov i Belgov, a s nimi aj ich susedn kmene pripravuj a
zhromauj vojsko pod vedenm belovackho Correa a
atrebtskeho Commia, aby s celm tm mnostvom ud
napadli zemie Svesinov, ktor boli zverencami Rmov.
Caesar bol toho nzoru, e tu nejde len o es, ale aj o jeho
vlastn bezpenos, aby spojenci, ktor sa vemi zaslili o
rmsky tt, neutrpeli nijak pohromu. Preto znova povolal
jedenstu lgiu zo zimnho tbora, Gaiovi Fabiovi poslal
psomn rozkaz, aby svoje dve lgie doviedol na zemie
Svesinov, a ete pozval jednu z dvoch lgi od Labiena.
Takto Caesar rozdelil bremeno vpravy medzi lgie, ako to
vyadovalo vhodn umiestenie zimnch tborov a eln
vedenie vojny, hoci sm si nedoiil ani chvle oddychu.
7. S tmito brannmi silami sa pobral Caesar proti Belo-
vakom, utboril sa na ich zem a na vetky strany
rozoslal aty jazdcov, aby chytili nejakch zajatcov, od
ktorch by sa dozvedel o plnoch nepriateov.
Jazdci splnili svoju lohu. Oznmili, e nali zopr ud
v budovch, ktor tam neostali obrba pole, kee nepriate
zorganizoval dkladn vysahovanie, ale ako pini. Pri ich
vsluchu na otzku, kde je belovack ud a ak s plny Be-
lovakov, Caesar zistil, e vetci bojaschopn Belovaci, ako aj
Ambini, Aulerkovia, Kaleti, Veliokasiovia a Atrebti sa zhro-
madili na jednom mieste. Utborili sa na nvr
obkolesenom moiarom. Vetko vozatajstvo zatiahli alej do
hr. Pvodcami odboja s viacer nelnci, no ud najviac
poslcha Correa, lebo je presveden, e najvmi
nenvid Rimanov. Pred pr dami odiiel z tbora
atrebtsky Commius, aby doviedol pomoc Germnov, ktor
bvaj blzko a je ich stran mnostvo.
Belovaci sa rozhodli za shlasu vetkch nelnkov a za
bojovho nadenia udu, e ak Caesar prde, ako sa
vravelo, s troma lgiami, hne sa pustia do boja, aby
neskorie neboli nten bojova s celm jeho vojskom v
horch a ach podmienkach; keby Caesar priviedol
vie vojensk sily, e by ostali na mieste, kde sa utiahli a
brnili by Rimanom v obstarvan krmu, ktorho je v

161
tomto ronom obdob len mlo a na rozlinch miestach,
aj v dovoze zboia a ostatnch potrieb.
8. Ke Caesarovi potvrdili sprvnos tchto vpoved ete aj
viacer in, uznal, e s to plny celkom rozumn, na
barbarov a vemi rozvne. Preto sa rozhodol, e pouije
vetko mon, aby zdanlivo malm potom svojich
brannch sl o najskr dostal nepriateov do boja.
Caesar mal so sebou siedmu, smu a deviatu lgiu zo
starch vojakov s vyskanou udatnosou a okrem toho
vemi ndejn jedenstu lgiu z mladch vyberanch
chlapov, ktor slila u osem rokov, ale v porovnan s
ostatnmi ete nemala as preslvi sa takou udatnosou.
Preto si zvolal vojnov radu, na nej oznmil vetky
zprvy, ktor dostal, a posmelil svojich ud. S myslom, e
by vari mohol nepriateov privbi do boja zdanlivm
potom troch lgi, usporiadal pochodov prd tak, e
najprv pjde pred vetkm vozatajstvom siedma, sma a
deviata lgia a potom vek pochodov prd vetkho
vozatajstva, ak bva pri jednoduchej vprave, bude
uzatvra jedensta lgia, aby v oiach nepriateov
nevyvolala zdanie vieho mnostva, ako si sami elali.
Takto skoro v tvorhrannom pochodovom tvare doviedol
vojsko na dohad nepriateov chytrejie, ako sa Galovia
nazdali.
9. Ke Galovia videli, ako sa neakane istm krokom pribli
uj nae lgie akoby pripraven do boja, rozmiestili
svoje brann sily pred tborom, ale zo svojho vhodnho
vyie po loenho miesta nezili. Nevedno, i sa bli o
vsledok boja, i ich prekvapil n nhly prchod a i
vykvali, o zamame, hoci poda zprv, ktor sa
dostali k Caesarovi, ich plny boli vemi trfal.
Hoci mal Caesar vek chu pusti sa s nimi do boja,
predsa len tok mnostvo nepriateov, od ktorch ho delila
irok dolina, vmi hlbok ako irok, vzbudilo v om
repekt a rozhodol sa utbori naproti nepriateskmu
tboru. Svoj tbor dal opevni dvans stp vysokm
nsypom a na postavi ochrann hradbu primeran jeho
vke, potom dal vykopa dve ptns stp irok
priekopy so zvislmi stenami a nakoniec dal nastava husto
veda seba trojposchodov vee, ktor dal pospja krytmi
mostami, chrnenmi z prednej strany prtenmi
ohradami. Takto bol Caesarov tbor chrnen proti
nepriateovi dvoma priekopami a dvoma radmi obrancov, z

162
ktorch jeden rad mohol tm smelie a alej hdza strely,
m bezpenejie sa ctil vo vke, a druh, rozostaven po
nsype a bliie k nepriateovi, bol zasa kryt mostom proti
strelm padajcim zhora. Do brn dal krdlov vrta a
nad ne ete vyie vee.
10. Zmysel tohto opevnenia bol dvojak. Caesar jednak
dfal, e vekos tchto prc a jeho predstieran strach
dodaj barbarom sebadveru, jednak videl, e pod
ochranou takhoto opevnenia tbor mono brni nevekou
posdkou, pretoe bolo treba prialeko chodi za krmom a
zbom.
Medzitm asto dochdzalo k drobnm bojom medzi
obidvoma tbormi, ktor oddeoval od seba moiar. No cez
tento moiar niekedy preli nae galsk a germnske
pomocn jednotky a prudko zatoili na nepriateov, alebo
preli ceze nepriatelia a hodne aleko zatlali naich. Pri
kadodennom zhan krmu sa stvalo bolo to
nevyhnutn, ke sa za krmom chodievalo po riedko
roztrsench samotch e naich roztratench vojakov
nepriatelia obkili na nepriaznivch miestach. I ke to
zave naim zaprinilo iba meniu stratu zprahov a
otrokov, predsa tto skutonos pobdala barbarov k
pochabm mylienkam, a to tm vmi, e sa u vrtil
s jazdcami Commius, o ktorom som u spomenul, e
odiiel po pomoc ku Germnom. o ich aj nebolo viac ako
psto, jednako po prchode Germnov barbari zaali by
sebavedomej.
11. Ke Caesar videl, e nepriate u viac dn nevychdza
z tbora chrnenho moiarom i prirodzenou polohou
a e nepriatesk tbor nemono ani doby bez
nebezpenho boja ani priestor zovrie obliehacm
opevnenm iba ak s vm vojskom, poslal Treboniovi
psomn rozkaz, aby m prv zavolal trinstu lgiu, ktor
zimovala s legtom Titom Sextiom na zem Biturigov, a aby
tak s troma lgiami rchlym pochodom priiel k nemu.
Medzitm sm postupne posielal ako ochranu vojakom, o
chodievali po krm, jazdcov, ktorch povolal vek poet od
Rmov, Lingnov a ostatnch kmeov, aby zadriavali nhle
nepriatesk prepady.
12. Pretoe to jazda robila kad de, zmenila sa
asom jej ostraitos, ako to u bva, ke voao dlho trv.
Belovaci vyhali miesto kadodennch str naich
jazdcov a ukryli v zalesnench priestoroch vybran oddiel

163
svojich peiakov.
Na druh de poslali jazdcov, aby naich privbili,
obkili a napadli. Neastn osud stihol Rmov, na
ktorch v ten de pripadla sluba. Ke toti zbadali
nepriateskch jazdcov, ktorch bolo omnoho menej ako
ich, prihorlivo sa pustili za nimi, a ich nepriatesk peiaci
celkom obkolesili. Prekvapen tmto tokom ustpili
rchlejie, ako je v jazdeckom boji zvykom. Pritom stratili
svojho velitea a nelnka kmea Vertisca, ktor sa pre
svoj vysok vek sotva vldal udra na
koni, ale vern galskmu zvyku ani pre vek neodmietol
prija funkciu velitea jazdy ani osobn as na boji. Tento
spen boj a zabitie nelnka a velitea Rmov zvili
sebavedomie nepriateov a povzbudili ich. Pre naich zasa
tto strata bola vstrahou, aby si starostlivejie
preskmali miesta pre stre a opatrnejie prenasledovali
ustupujceho nepriatea.
13. Medzitm bvali kad de boje pred oami obidvoch
tborov, ktor sa odohrvali pri brehoch a priechodoch
moiara. Caesar priviedol spoza Rna urit poet
Germnov, ktor mali pei bojova medzi jazdcami. Tto
hromadne a rozhodnejie preli cez moiar, pobili zopr
nepriateov, o sa stavali na odpor a ete hevnatejie
prenasledovali ostatn vojsko. Prestraen nepriatelia, a to
nielen t, na ktorch zblzka toili alebo ich z diaky
zraovali, ale ete aj t, o im mali s na pomoc,
hanebne uli a neprestali uteka a asto i strca
vhodnejie postavenie, km nedobehli do svojho tbora; ba
poniektor od hanby zutekali ete alej. Tto porka tak
rozladila cel nepriatesk vojsko, e ako poveda, i ich
nepatrn spech napal privekou hrdosou a i im mal
nespech nahal privek strach.
14. Belovack vodcovia strvili hodne dn v tomto tbore.
No len o sa dozvedeli, e sa priblil legt Gaius
Trebonius so svojimi lgiami, zo strachu pred podobnm
obliehanm ako v Alzii, prepustili v noci vetkch starch,
slabch a nevyzbrojench chlapov a cel vozatajstvo.
Pretoe Galovia brvaj so sebou aj na mal vpravy vek
mnostvo vozov, prekvapilo ich svitanie, km sa t
neusporiadan masa ud a vozov mohla da na pochod.
Ozbrojen sily nepriateov zaujali pred tborom
bojov postavenie, aby ich Rimania nezaali napda, prv
ne pochodov prd vozatajstva zjde hodne aleko.

164
Lene Caesar nemienil vystpi na tak kopec a napadn
nepriateov v bojovej pohotovosti, ale posun lgie a tak
aleko, aby barbari ohrozen naimi vojakmi nemohli bez
nebezpeenstva opusti miesto. Pretoe medzi obidvoma
tbormi bol moiar, ak prechod ceze znemooval
rchly nstup k toku. Caesar si vak vimol, e za
moiarom je vyvenina, ktor sa tiahne skoro a k
nepriateskmu tboru a od rmskeho tbora je odrezan
nevekou dolinou. Dal spravi mosty ponad moiar,
previedol po nich lgie a chytro sa dostal a hore na
temeno vyveniny, ktor po obidvoch bokoch chrnil strm
svah. Tam dal lgie nastpi do bojovch tvarov, postpil
a na druh koniec vyveniny a zostavil bojov k na
mieste, odkia by strely zo samostrelu mohli zasiahnu ne-
priatesk rady.
15. Barbari sa spoliehali na priazniv polohu svojho posta
venia a boli ochotn pusti sa do boja, keby sa Rimania
pokali zatoi na kopec. No nemohli postupne
posahova svoje rozostaven vojsko, pretoe by ich
Rimania uviedli do zmtku, keby sa rozili. Preto ostali v
bojovom ku aj alej.
Ke Caesar videl ich nestupnos, dvadsiatim kohortm
dal rozkaz osta v bojovej pohotovosti a ostatnm vymera
na mieste priestor pre tbor a opevni ho. Po dokonen
tejto roboty umiestil pred nsypom lgie v bojovom
postaven a jazdcov s pripravenmi komi rozdelil do str.
Ke Belovaci videli, e Rimania s pripraven na tok,
uvedomili si hroziace nebezpeenstvo, ak tam prenocuj a ne-
pohn sa z miesta. Tu prili na mylienku, ako sa odtia dosta.
Snopy slamy a prtia, oho bolo v tbore nadosta, podvali si
z ruky do ruky a ukladali pred k. Ke sa u dobre zveerilo, na
dan znamenie to vetko naraz podplili. Svisl plame nhle
zakryl pred Rimanmi vetky galsk brann sily. A v tej chvli
sa barbari dali do behu, o im nohy staili.
16. Hoci Caesar nemohol pozorova odchod nepriateov pre
poiar, ktor mu stl v ceste, predsa tuil, e tmto inom chc
kry svoj tek. Preto posunul lgie dopredu a poslal aty
jazdy, aby prenasledovali nepriateov. Sm postupoval pomal
ie zo strachu pred skokom, e sa nepriate poka zotrva na
tom istom mieste a naich privbi na nepriazniv miesto. Nai
jazdci sa bli prejs cez vek plame a hust dym a ak sa
predsa o to poksili, nevideli ani hlavu svojich koni. A tak
zo strachu pred pascou umonili Belovakom von odchod.

165
Tmto zbabelm a prefkanm tekom postpili nepriatelia bez
akejkovek straty asi tak desa m a postavili si tbor na v
borne chrnenom mieste. Odtia asto vysielali na postrieku
svojich jazdcov i peiakov, ktor robili vek kody rmskym
zsobovaom.
17. Ke sa to stvalo astejie, Caesar sa dozvedel od kto-
rhosi zajatca, e vodca Belovakov Correus vybral estisc
naj udatnejch peiakov a tisc jazdcov, ktorch chce posla
na postrieku ta, kde predpokladal, e Rimania pol svojich
po zsobu zboia a krmu. Vediac teda o tomto plne, Caesar
vyviedol viac lgi ako inokedy a vopred poslal jazdu, ktor
vdy posielal na ochranu zsobovaov, ale teraz pridal k nej
ete aj pomocn ahk pechotu. Sm poda monosti o naj
rchlejie tiahol za nimi.
18. Nepriatelia, ktorch poslali na postrieku, vybrali si
na svoju akciu rovinu s rozsahom jednej mle kadm smerom
uprostred vemi hustho lesa pri hlboiznej rieke. Tto rovinu
obkolesili ako pri poovake na zver.
Nai dobre poznali nepriatesk pln a boli celkom pripra-
ven do boja. Majc za sebou lgie, vbec sa nevyhbali
zrke a po atch prili na uren miesto.
Len o ta prili, Correus sa nazdval, e nadiiel as
pusti sa do akcie. Najprv sa ukzal s niekokmi
jazdcami a potom zatoil na najbliie aty. Nai pevne
odrazili tok a ani sa nesstredili na jedno miesto, ako sa to
zvyajne robieva pri nhlych jazdeckch bojoch, o pri
vekom pote obkench jazdcov spsobuje vek straty.
19. Pretoe nai bojovali len po atch v malch skupi-
nch a nedali sa od bokov obki, vyrtili sa aj ostatn
nepriatelia z htiny s Correom na ele. Rozvinul sa tvrd
boj na rozlinch miestach. Ke sa u dlhie nerozhodne
bojovalo, pomaly sa zaala z htiny vynra masa
nepriateskch peiakov v bojovom tvare, ktor printila
ustpi naich jazdcov. Vtom im pribehli na pomoc prslunci
ahkej pechoty, ktorch, ako som u povedal, Caesar poslal
ete pred lgiami, a t potom medzi atami naich
jazdcov odhodlane bojovali. Chvu sa bojovalo
nerozhodne. Potom poda normlneho priebehu boja zaali
ma v boji prevahu t, o odrazili prv neakan tok,
pretoe sa nedopustili nerozvnosti a zkodnci im
nespsobili straty.
Medzitm sa blili nae lgie a sasne nai aj nepriatelia
dostvali ast hlsenia, e je tu vrchn velite s

166
vojskom v bojovom tvare. Po tejto zprve nai jazdci,
spoliehajc sa na ochranu kohort, vystupovali boj, aby sa
nemuseli deli, ak sa boj predi, o slvu vazstva s lgiami.
Naproti tomu nepriatelia stpli a dali sa na tek po cestch
rozlinm smerom, aby sa zachrnili. Ale darmo, lebo ako
preniknuten tern, ktorm chceli zovrie Rimanov, teraz
dral v pasci ich. Porazen a strane zmten stratou viny
svojich ud, rozbehli sa jedni horou, druh cez rieku; no nai
jazdci sa prudko hnali za nimi a pobili ich. Correus vak t
pohromu nepokladal za porku, neustpil z bojiska, neuiel
do hr, ani sa nepoddal, ke ho nai k tomu vyzvali, ale
alej vemi udatne bojoval a viacerch poranil. Hnevom
rozplen vazi ho napokon zasypali strelami.
20.Nato Caesar vkroil na miesta s erstvmi stopami po
boji. Nazdval sa, e porazen nepriatelia po zprve o
takej pohrome opustia tbor, ktor poda rozprvania nebol
od miesta pohromy alej ako na osem m. Hoci videl, e
mu v prechode brni rieka, predsa previedol vojsko cez u
a postupoval tm smerom.
Belovaci a ich ostatn spojeneck kmene po prchode
niekokch vojakov, o zavasu uli, i ranench, o sa
zachrnili pred smrou v horch, videli, e sa im ni
nedar, e Correus padol a e stratili jazdu i najlepch
peiakov. A ke si ete uvedomovali, e sa k nim blia
Rimania, trbenm zvolali zhromadenie, na ktorom
shlasnm krikom vetci prijali nvrh, aby sa k Caesarovi
poslali poslovia a rukojemnci.
21.Po jednomysenom schvlen nvrhu atrebtsky Com-
mius uiel ku Germnom, od ktorch si bol poial pomoc
pre t vojnu. Ostatn hne poslali k Caesarovi poslov so
iadosou, aby sa uspokojil s takm trestom svojich
nepriateov, ak by im pri svojej lskavosti a miernosti
istotne nikdy nebol uloil, keby ich mohol tresta bez boja
a bez tokch strt. Belovaci utrpeli porku v jazdeckom
boji. Zahynulo im v om mnoho tisc vybranch peiakov a
len-len e aspo ktosi uiel odtia, o im mohol prinies
zves o krvavom kpeli. No i pri tokej pohrome Belovaci
zskali tm bojom vek vhodu v tom, e padol pvodca
vojny a buri udu Correus. Za jeho ivota ich
sent nikdy vraj nemal tak vplyv, ak mal nesksen
ud.
22.Poslom na ich iados Caesar pripomenul s vitkou, e
minul rok Belovaci s ostatnmi galskmi kmemi zaali

167
vojnu a v nej zo vetkch najurputnejie pokraovali a
neprili k rozumu ani vtedy, ke sa u ostatn vzdali. Vie
a chpe, e je vemi pohodln vyhovra sa na chyby
mtvych. Nik predsa nem tak vek vplyv, aby proti vli
nelnkov, proti odporu sentu i proti vetkm dobre
zmajcim udom mohol zaa a vies vojnu spolu s
bezmocnm udom. Jednako sa vraj uspokoj s trestom,
ktorm sa u sami potrestali.
23.Nasledujcu noc vyslanci doniesli domov Caesarovu od
pove a zhali rukojemnkov. Dobehli ta i poslovia
ostatnch kmeov, ktor boli zvedav, ako pochodili
Belovaci. Aj tie dvali rukojemnkov a podrobili sa
Caesarovm rozkazom okrem Commia, ktormu strach
nedovooval hocikomu zveri svoju bezpenos.
Pred rokom, v ase, ke Caesar sdil v Predalpskej Galii,
Titus Labienus zistil, e Commius poburuje kmene a
organizuje sprisahanie proti Caesarovi. Rozhodol sa, e jeho
zradu potresce bez skokov. Vedel, e neprde, ak ho
zavol do tbora, a preto aby pozvanm nezvyoval jeho
opatrnos, poslal k nemu Gaia Volusena Quadrata pod
zmienkou, e sa chce s nm pozhovra, a pritom ho mal
zavradi. Dal mu na to scich centrinov. Ke sa rozhovor
zaal a Volusenus poda dohodnutia chytil Commia za ruku,
centrin ho nemohol dobi. Nevedno i preto, e tak
nezvyajn loha nm otriasla, a i preto, lebo mu to
chytro znemonili Commiovi priatelia. No i tak ho prvm
derom poriadne udrel po hlave. Obe strany vytasili mee
nie s myslom bi sa, ako skr dosta sa bezpene od seba.
Nai sa nazdvali, e Commius bol smrtene ranen, a
Galovia sa bli, e za tmto skokom bude osi viac ako to,
oho boli svedkami. Po tejto prhode sa Commius vraj
rozhodol nikdy sa neukza nijakmu Rimanovi na oi.
24. Ke Caesar porazil najbojovnejie galsk kmene,
videl, e niet kmea, ktor by pripravoval vojnu, aby sa mu
postavil na odpor. No jednako si vimol, e sa podaktor
sahuj z miest a opaj polia, aby sa oslobodili od
prtomnej nadvldy. Preto sa rozhodol na viacer miesta
rozloi vojsko.
Kvestora Marca Antonia s dvanstou lgiou si nechal pri
sebe. Legta Gaia Fabia s dvadsiatimi piatimi kohortami
poslal do celkom opanho kraja Galie, lebo sa dozvedel, e
s tam niektor kmene v zbrani, a zdalo sa mu, e legt
Gaius Commius Rebilus, ktor bol v tch koninch, nesta

168
na ne s dvoma lgiami. Tita Labiena povolal k sebe.
Ptnstu lgiu, ktor bola s Labienom v zimnom tbore,
poslal do Predalpskej Galie na ochranu osd rmskych
obanov, aby sa nestalo podobn neastie, zavinen
vpdom barbarov, ak stihlo minulho leta obyvateov
Tergesty, ktorch neakane napadli a okradli Hri.
Sm sa pobral znivoi a spustoi Ambiorigovo zemie.
Ke Caesar u nemal ndej, e by si ho mohol podrobi,
lebo od strachu zutekal, pokladal si za es spustoi jeho
zemie a nebra ohad ani na obyvateov, ani na domy, ani
na statok, aby sa Ambiorix, ktorho pre tok pohromy
vlastn krajania znenvideli, ak sa dajako zachrni, nikdy
nemohol vrti do vlastnho kraja.
25. Caesar rozoslal lgie alebo pomocn vojensk sbory
na vetky strany Ambiorigovho zemia, vetko vradil,
podpaoval, zabjal, priom zabil alebo zajal vek poet
ud.
Potom poslal Tita Labiena s dvoma lgiami na zemie Tre-
verov. Tento kme susedil s Germniou, a preto si navykol
na kadodenn boje. Barbarskm spsobom ivota sa
takmer nelil od Germnov a poslchal iba vtedy, ke ho k
poslunosti ntilo rmske vojsko.

BOJE NA ZPADE GALIE

26. Medzitm legt Gaius Caninius sa dozvedel z Dura-


tiovho listu i od jeho poslov, e sa na zem Piktnov
zhromadilo vek mnostvo nepriateov. Tento Duritius
ostal vern Rimanom, i ke as jeho kmea od nich
odpadla. Preto Caninius zamieril k mestu Lemnu. Ke sa
ta blil, dozvedel sa od zajatcov, e vodca Andov
Dumnacus s mnohotiscovm vojskom uzavrel Duratia v
Lemne a e ho oblieha. Caninius sa vak neopovil
postavi sa so svojimi slabmi lgiami proti nepriateovi, a
preto sa utboril na vhodnom mieste. Len o sa Dumnacus
dozvedel, e je Caninius nablzku, hne obrtil vetky
svoje brann sily proti lgim a zaal oblieha rmsky
tbor. Pri obliehan strvil viac dn. Ale ke utrpel
vek straty a opevnenie tbora nikde nemohol prelomi,
znova sa vrtil oblieha Lemnum.

169
27. V tom istom ase, ke si legt Gaius Fabius podrobil
viac kmeov a prijal od nich rukojemnkov, dostal aj list
od Caninia so zprvou, o sa rob na zem Piktnov. Na
tto zprvu pobral sa Duratiovi na pomoc. Lene ke sa
Dumnacus dozvedel o Fabiovom prchode, stratil ndej na
spech, lebo by musel odra toky rmskeho vojska zvonka
a sasne nespa z o obliehanch v meste a b sa ich
toku. Preto hne ustpil s vojskom z toho miesta a
uvedomil si, e sa nebude cti dos bezpen, km
neprevedie svoje brann sily cez rieku Liger, cez ktor bolo
treba prejs po moste, lebo rieka bola vek.
Fabius sce ete nepriiel na dohad nepriateov a
nespojil sa ete s Caniniom. No jednako poda re tch,
o poznali kraj, pokladal za vemi mon, e prestraen
nepriatelia zamieria k tomu miestu, kde naozaj aj li. A tak
sa pustil so svojm vojskom k tomu istmu mostu a jazde
rozkzal postpi pred pochodov prd lgi len toko, aby sa
mohli vrti bez vysilenia koni. Nai jazdci konali poda
rozkazu. Vpadli do Dumnacovho pochodovho prdu,
zatoili na utekajcich a prestraench vojakov
obaench na pochode batoinou, mnoho ich pobili a
zmocnili sa vekej koristi. Potom sa vazne vrtili nazad.
28. Nasledujcej noci Fabius vopred poslal jazdcov s po
kynmi, aby znepokojovali a zdriavali cel nepriatesk
prd a do jeho prchodu. Velite jazdy Quintus Atius Varus,
nezvyajne smel a bystr chlap, prikzal svojim jazdcom,
aby sa postupovalo poda rozkazu. Ke dohonil
nepriatesk pochodov prd, jednu as iat rozostavil na
vhodnch miestach a s druhou asou sa pustil do boja.
Nepriatesk jazda bojovala smelie, lebo sa spoliehala na
peiakov, ktor stli za ou; cel ich pochodov prd sa
zastavil a vetci pomhali svojim jazdcom proti naim. Roz-
ptal sa prudk boj. Nai jazdci, podceujc nepriateov,
ktorch de predtm porazili, a uvedomujc si, e za nimi
id lgie, vemi udatne bojovali proti nepriateskm
peiakom, lebo ich jednak mrzelo ustpi a jednak tili
vazne dokoni boj sami. No nepriatelia poda verajej
sksenosti, e u alie nae brann sily nezasiahnu do
boja, nazdvali sa, e nadila prleitos znii nau jazdu.
29. Ke sa ist as bojovalo s naptm vetkch sl,
Dumnacus pripravoval k pechoty, ktor postupne mala
pomha jazde.

170
Tu sa zrazu zjavili pred oami nepriateov nae lgie v zo-
vretch radoch. Pohad na ne ohromil jazdeck aty
barbarov, naakal k nepriateskej pechoty, vyvolal zmtok
vo vozatajstve; vetko sa s vekm krikom rozpchlo a dalo
na tek vetkmi smermi.
Nai jazdci, ktor ete pred chvou hrdinsky lmali odpor
nepriateov, teraz od samej radosti nad vazstvom s vekm
krikom vade obkuovali ustupujcich nepriateov a v boji
ich toko pobili, nakoko vldali kone nepriateov prenasledo-
va a jazdci rukami zabja. Usmrtili vye dvanstisc ozbro-
jench nepriateov alebo takch, o v poslednej chvli zo
strachu odloili zbra, a zajali cel vozatajstvo.
30. Medzi utekajcimi bol Senn Drappes, ktor ete pri
prvom galskom povstan odvadia zhromadil okolo seba
nanihodnkov, otrokom sbil slobodu, pribral si
vyhnancov zo vetkch kmeov, ba prijal aj zbojnkov a
napdal rmske vozy s batoinou a potravinami. Vysvitlo,
e Drappes zhromadil na teku asi tak ptisc ud a e s
nimi mieri do provincie spolu s karduckm Lucteriom,
ktor, ako je znme z predchdzajcej knihy, chcel
zatoi na provinciu ete za prvho galskho povstania.
Preto sa legt Caninius pustil za nimi s dvoma lgiami,
aby zbojstv tejto vargy nenarobili kodu v provincii a
nevyvolali strach a aby preto rmsku arm
du nestihla vek hanba.
31. Gaius Fabius zamieril s ostatnm vojskom proti
Karnutom a ostatnm kmeom, ktorch vojensk sbory,
ako sm o tom vedel, utrpeli v bitke pod vedenm Dumnaca
ak straty.
Nepochyboval toti, e po nedvnej pohrome bud
poddajnej, ale sa obval, e ak sa im ponech dos asu,
zase sa mu da strhn tm istm Dumnacom. A tu
neobyajne astliv a rchly spech pomohol Fabiovi v
podroben kmeov. Lebo Karnuti, ktor do tch ias nikdy
neprili poiada o mier, hoc sme im neraz spustoili
polia, tentoraz prili hlsi, e sa vzdvaj, a odovzdali
rukojemnkov. A ostatn kmene v najvzdialenejch
koninch Galie na pobre Atlantickho ocena, zvan
aremorick, prmorsk, nasledovali prklad Karnutov
a bez mekania plnili Fabiove rozkazy, len o ta priiel s
lgiami. A Dumnacus, vypovedan z vlasti a potajomky sa
kradnci z miesta na miesto, musel opusten ods do
alekch konn. Galie.

171
32. Medzitm Drappes a Lucterius po zprve, e Caninius
im je v ptch, zastali na zem Kadurkov, lebo si
uvedomovali, e nemu vstpi na zemie provincie bez
istho vlastnho nebezpeenstva, ke maj za sebou
rmske vojsko, a vone sa tam potulova a zabja.
Lucterius pred vzburou mval vek vplyv na svojich spo-
luobanov a barbari si ho vdy vemi vili ako novotra.
Vkroil teda so svojimi jednotkami i s jednotkami Drappeta
do mesta Uxelodna, ktor bvalo pod jeho ochranou a bolo
vborne opevnen prirodzenou polohou. Obyvateov mesta
pripojili k svojim jednotkm.
33. Gaius Caninius ta naskutku priiel. Vimol si,
e mesto zo vetkch strn chrnia vemi strm skaly, na
ktor sa vojsko ako vydriape, i ke mesto nebude nik
brni. No vimol si aj to, e je v meste vek vozatajstvo,
a keby sa ho pokali potajomky napochytro odsun,
nemohli by sa vyhn nielen jazde, ale ani lgim. Preto
Caninius rozdelil svoje kohorty na tri oddiely a dal
postavi tri tbory na najvyom mieste. Od nich dal
potom pomaly poda sl, ktor mal k dispozcii, budova
nsyp okolo mesta.
34. Ke to videli obyvatelia mesta, cel prestraen
si spomenuli na smutn koniec Alzie, lebo sa bli, e
obliehanie im prinesie podobn osud. Najm Lucterius,
ktor zail t biedu, napomnal, e treba predovetkm
myslie na potraviny. Preto sa jednomysene rozhodli jednu
as vojska necha v meste a ostatnch posla po zboie. V
zmysle toho rozhodnutia Drappes a Lucterius nechali
dvetisc ozbrojench chlapov v meste a ostatnch
nasledujcej noci vyviedli von. T za pr dn naznali
vek mnostvo zboia z zemia Kadurkov,
lebo as Kadurkov im vemi ochotne v zsobovan
pomhala a druh as im nemohla zabrni, aby si
nenabrali.
No neraz pri tchto nonch vpravch napadli nae
baty. Preto Gaius Caninius prestal stava opevnenia okolo
celho mesta z obavy, e alebo nebude ma dos ud na
ich obranu alebo e nebude mc cel priestor obsadi
dos silnmi oddielmi.
35. S vekou zsobou zboia Drappes a Lucterius zastali
asi tak desa m od mesta, odkia mali zboie pomaly
poodva do mesta. Rozdelili si lohy: Drappes s jednou

172
skupinou vojska ostal chrni tbor a Lucterius viedol do
mesta kolnu zprahov. Rozostavil strne hliadky a asi tak
medzi treou a tvrtou hodinou po polnoci po zalesnench
zkych cestch dal sa so zbom na pochod do mesta.
Stre nho tbora zauli ich hrmot. Vyslan vzvedn
hliadky oznmili, o sa rob. Caninius chytro stiahol
kohorty z najblich bt a nad rnom zatoil na kolnu so
zsobami. Nepriatesk vojaci, vyplaen neakanm tokom,
uli k svojim strnym oddielom. Ke nai zazreli strne
oddiely, ete vehementnejie sa pustili do ozbrojench str
a nikoho z nepriateov nenechali naive. Len Lucteriovi s
niekokmi vojakmi sa podarilo utiec, ale do tbora sa
nevrtil.
36. Po tomto spechu Caninius sa dozvedel od zajatcov,
e zvyok nepriateskho vojska je s Drappetom v tbore
nie viac ako na dvans m odtia. Zprvu si overil
vpoveami viacerch. Pritom si uvedomoval, e po
teku jednho vodcu ahko mono znii ostatnch. Za
vek astie pokladal okolnos, e z krvavej bitky sa do
tbora nedostal nikto, o by bol Drappetovi zaniesol zves o
pohrome.
Kee nevidel pri tomto pokuse nijak nebezpeenstvo,
najprv poslal k nepriateskmu tboru vetku jazdu a vemi
rchlych germnskych peiakov. Jednu lgiu rozdelil do troch
tborov a druh, pripraven do boja, vzal so sebou. Postpil
bliie k nepriateom a od vzvednch hliadok, ktor poslal
vopred, sa dozvedel, e nepriatesk tbor nie je hora, ako
to bva u barbarov, ale dolu na brehu rieky, a e Germni i
jazdci znezrady napadli neopatrnch nepriateov a zaali
boj. Po tej zprve dal rozkaz lgii, aby sa pripravila do boja,
a doviedol ju ta v bojovom tvare. Na dan znamenie zo
vetkch strn bleskove obsadili postavenie na nvr. Len
o sa to stalo, Germni a jazdci, vidiac zstavy naej
lgie, zaali ete rozhodnejie bojova. Sasne odvadia
zatoili kohorty, vetkch nepriateov pobili alebo zajali a
zmocnili sa vekej koristi. V boji padol aj sm Drappes.
37. Po tomto mimoriadne astlivom spechu skoro bez jedi
nho ranenho vojaka Caninius sa vrtil k obliehaniu
obyvateov mesta. Ke zniil vonkajieho nepriatea, pre
ktorho dovtedy nemohol rozdeli svoje vojsko a dokoni
obliehacie opevnenie okolo mosta, teraz nariadil, aby sa
vade zaalo usilovne robi na opevnen.

173
Na druh de priiel ta aj Gaius Fabius so svojm
vojskom a prevzal obliehanie jednej asti mesta.
38. Zatia Caesar nechal kvestora Marca Antonia s ptns
timi kohortami na zem Belovakov, aby Belgovia nemali mo
nos ku nejak nov plny.
Sm navtevoval ostatn kmene, nariaoval im odovzda
viac rukojemnkov a usiloval sa odstrni veobecne
panujci strach. Priiel aj na zemie Karnutov, ktor sa
pustili do odboja prv, ako to uviedol Caesar v
predchdzajcej knihe. Hne si vimol, e sa boja najvmi
zo vetkch, lebo s si vedom svojho zloinu. Aby ich m
prv zbavil strachu, poiadal ich, aby mu vydali Gutruata,
pvodcu toho zloinu a osnovatea odboja, ktorho chcel
popravi. Hoci sa skrval, lebo nedveroval ani vlastnm
spoluobanom, vetci ho tak usilovne hadali, e ho oskoro
doviedli do Caesarovho tbora. Caesar, hoci sa to prieilo
jeho povahe, dal ho popravi na vek naliehanie vojakov, o
Gutruatovi pritali vetky svoje nebezpeenstv i straty,
ktor utrpeli v tejto vojne. Na smr ho zbiovali a potom mu
odali hlavu.
39. Caninius asto psomne informoval Caesara, o
podnik Drappes a Lucterius, i o tom, o zamaj
obyvatelia mesta. I ke si Caesar ni nerobil z tej hstky,
jednako ich nestupnos pokladal za trestuhodn, aby
si napokon cel Galia nemyslela, e jej pri odpore proti
Rimanom nechbali sily, ale vytrvalos, a aby sa poda
tohto prkladu ostatn kmene spoliehajce sa na svoju
vhodn polohu, nepali do boja za slobodu. Okrem
toho vetkm Galom bolo znme, a Caesar o tom vedel
e v provincii ostane u iba jedno leto a ak
dovtedy vydria, nebude im u hrozi nijak
nebezpeenstvo.
Preto nechal legta Quinta Calena s lgiami, aby
pochodoval za nm normlne, a sm s celou jazdou o
najrchlejie zamieril ku Caninovi.
40. Ke sa Caesar celkom neakane zjavil pri Uxeledune
a uzrel, e mesto je u obkolesen dobvacm opevnenm,
uvedomil si, e od obliehania nemono odstpi. Od zbehov
sa do zvedel, e obyvatelia mesta maj vek zsobu
zboia, a preto sa pokal nepriateovi znemoni prstup
vody.

174
Rieka tiekla hlbokou dolinou skoro okolo celho vrchu, na
ktorom sa rozkladalo mesto Uxelodnum, obken
strmmi svahmi. Odrazi tto rieku nedovoovala prirodzen
poloha ternu; koryto mala na samom pt vrchu a nikde
sa nedala odvies priekopami. Obyvateom mesta sa k nej
ako zostupovalo po prkrom bo. Keby im nai vojaci
zaali v tom brni, nemohli by sa bez razu a bez
nebezpeenstva ivota dosta k rieke, ani sa vrti po
strmej ceste nahor. Ke Caesar zistil tieto ich akosti,
rozostavil lukostrelcov i prakovnkov, tu i tam oproti najahie
schodnm chodnkom umiestil samostrely a tak hatil
obyvateom prstup k rieke.
41. Potom vetci obyvatelia chodievali po vodu na jedno
miesto hne za mestskmi hradbami, kde vyvieral
mohutn prame vody a kde rieka neobtekala mesto asi
tak v priestore tristo stp. Ke poniektor z naich chceli
odreza obyvateov mesta aj od tohto pramea, Caesar dal
proti prameu posva hore vrchom ochrann strieky a
budova nsypy. Dalo to, pravda, vea nmahy a pritom sa
ustavine bojovalo, lebo obyvatelia mesta pribehvali
zhora, v boji zblzka sa nevystavovali takmu
nebezpeenstvu ako nai, ktor vytrvalo postupovali nahor,
a preto mnoh utrpeli zranenie. Nai vojaci sa nedali
odstrai a pomknali ochrann strieky alej a akosti
ternu prekonvali nsypom, budovanm s najvou
nmahou. Sasne kopali podzemn chodby k ilm a
riedlu pramea, o om nepriatelia nemali ani tuenia, a
naim pritom nehrozilo nijak nebezpeenstvo. Nsyp
postavili do vky esdesiat stp a na om ete
desaposchodov veu, no nie a do vky mestskch
hradieb na to u nestaili nijak prostriedky ale len
tak nad rove pramea. Z nej nai vojaci zo samostrelov
ostreovali prstup k prameu. Obyvatelia sa nemohli
zsobova vodou, ak nechceli riskova ivot, a tak od
smdu hynul nielen ron statok a kone, ale aj vek
mnostvo ud.
42. Obyvatelia mesta sa vemi naakali tejto biedy. Na
plnili sudy lojom a indami, zaplili ich, zhadzovali na
rmske obliehacie opevnenie a sasne zaali prudko
toi, aby Rimanov dontili bojova a tak im znemonili
hasi poiare. Zrazu vyahol vek plame na samom
obliehacom zariaden. Sudy, ktor zhadzovali nadol,
zachytvali sa na ochrannch striekach a nsypoch a

175
zapaovali vetko, o im stlo v ceste.
No nai vojaci, hoc na nich ako doliehal nebezpen druh
boja i nevhodn postavenie, vetko vemi hrdinsky
zdolvali. Bojovalo sa toti na vyvenom terne a pred
oami celho nho vojska. Na obidvoch stranch sa ozval
vek bojov krik. Preto kad, m bol vmi na oiach,
tm horlivejie sa vystavoval nepriateskm strelm a
plameom, aby jeho udatnos bola ete znmejia a
slvnejia.
43. Ke Caesar videl, e m oraz viac ranench, vydal
rozkaz, aby kohorty zo vetkch strn mesta zaali
s vekm krikom vystupova hore vrchom, akoby chceli
tokom obsadi mestsk hradby. To naakalo obyvateov
mesta, lebo nevedeli, o sa rob na ostatnch sekoch.
Preto odvolali vojsko z boja proti obliehaciemu zariadeniu
a rozostavili ho po hradbch mesta. Toto preruenie boja
umonilo naim chytro zahasi poiar na obliehacom
zariaden, ako aj zabrni, aby sa neril alej. Ke
obyvatelia ete aj potom kldli hevnat odpor a boli
rozhodnut alej brni mesto, i ke mnoh u
pomreli smdom, nakoniec dal Caesar prekopa podzemn
chodby k ilm pramea a vodu z neho odvies. Takto
prame odrazu vyschol a obyvatelia mesta stratili vetku
ndej na zchranu. Tu prili k presvedeniu, e to nie je
dielo ud, ale va bohov. A tak sa teda vzdali, lebo inho
vchodiska nemali.
44. Caesar vedel, e jeho miernos je veobecne
znma, a preto sa nebl, e to bud pripisova jeho
surovej povahe, ak zakro tvrdie. alej si uvedomoval,
e jeho podujatia nebud ma nijak spech, ak sa bud
viacer Galovia takto bri na rozlinch miestach odrazu. Priiel
k nzoru, e tchto mus prkladne potresta, aby tak zastrail
ostatnch.
Preto dal poodtna ruky vetkm, ktor bojovali so zbraou v
ruke, no nechal im ivot, aby trestom vmi vystrhal buriov.
Drappes, ktorho, ako som spomenul, zajal Caninius, zopr dn
nechcel jes, a tak od hladu umrel, i u z rozhorenia a hnevu
nad uvznenm a i zo strachu pred prsnejm trestom. V tom
istom ase aj Lucteria, o ktorom som napsal, e zutekal z
bojiska, doviedol v putch k Caesarovi, a to celkom bez vhania,
vemi dobr priate rmskeho nroda arvernsk Epasnactus, len
o sa mu dostal do rk. asto toti menil miesto a schovval sa
u mnohch, pretoe vedel, e nikde nebude mc dlhie pobudn

176
bez nebezpeenstva, kee si bol vedom, akho nepriatea m v
Caesarovi.

POSLEDN BOJE V GALII

45. Za ten as Labienus mal spech v jazdeckom boji na


zem Treverov. Pobil mnoho Treverov i Germnov, ktor
nikomu neodopierali pomoc proti Rimanom. Ich velitelia sa
mu dostali do rk iv a bol medzi nimi aj hdunsk ve
mo Surus, vynikajci udatnosou aj rodom, ktor jedin
z Hduncov sa ete toho asu nevzdal.
46. Ke sa Caesar o tom dozvedel a videl, e to vade v Ga
lii dobre ide, mal pocit, e po predchdzajcich vpravch
je Galia u celkom podroben.
Kee sm ete nikdy nebol v Akvitnii, z ktorej iastku
podrobil Publius Crassus, odiiel teda Caesar s dvoma lgiami do
tej asti Galie, aby tam strvil zvyok vprav. Aj toto rchle
podujatie sa skonilo astlivo ako vetky ostatn. Vetky
akvitnske kmene vyslali k nemu poslov a dali mu rukojemnkov.
Ke vetko vybavil, vybral sa pod ochranou jazdcov do
mesta Narbo a legtom dal prkaz odvies vojsko do zimnch
tborov. tyri lgie umiestil na zem Belgov s legtmi Marcom
Antoniom, Gaiom Treboniom, Publiom Vatiniom a Quintom
Tulliom; dve lgie dal odvies na zemie Hduncov, lebo
vedel, e maj najv vplyv v Galii; dve lgie dal na
zemie Turnov ku karnutskm hraniciam, aby
udriavali v poslunosti cel t oblas a k Atlantickmu
ocenu, a ostatn dve lgie poslal na zemie Lemovikov
nealeko Arvernska, aby ani jedna oblas Galie nebola
bez vojska.
Zopr dn ostal v provincii. Tam napochytre povybavoval
sdne veci, rozhodol o verejnch sporoch a odmenil
tch, o si to zaslili. Mal toti vborn monos pozna,
ako sa kto zachoval v ase veobecnho galskho povstania,
ktor zdolal, opierajc sa o vernos a pomoc provincie. Ke
teda toto vybavil, pobral sa do Belgicka a prezimoval v
Nemetocene.
47. Tam sa Caesar dozvedel, e Commius bojoval s jeho
jazdou. Ke priiel Antonius do zimnho tbora, cel
atrebtsky kme bol celkom pokojn. Ale Commius od
spomnanho zranenia vdy ochotne pomhal svojim

177
spoluobanom vo vetkch nepokojoch. Ke sa jeho kme
podrobil Rimanom, dal sa so svojou jazdou na zbojncke
chodnky, aby tm, o mali vojnov mysly, nechbal
poradca a vodca. So svojimi jazdcami sa na cestch
zkerne zmocnil nejednho prsunu urenho pre rmsky
zimn tbor.
48. Antoniovi pridelil velitea jazdy Gaia Volusena Qua-
drata, ktor mal s nm prezimova. Antonius ho poslal
proti nepriateskej jazde. Volusenus bol vojak nezvyajne
udatn a Commia z tej due nenvidel, preto tm
ochotnejie prijal tento rozkaz.
Viac rz sa mu podarilo neakane napadn Commiovch
jazdcov a s spechom bojova. Naposledy Volusenus
chcel v prudkejom boji silou mocou dolapi Commia a pustil
sa za nm s niekokmi jazdcami. Lene ten sa dal do
prudkho behu a Volusena, ktorho nenvidel, odvbil
prialeko. Tu poiadal svojich ud o prejav vernosti a o
pomoc, aby nenechali bez pomsty jeho zranenie, ktor raz
od Volusena utrpel. Potom obrtil koa a dos neopatrne sa
vrhol na velitea jazdy. To ist urobili vetci jeho jazdci,
odrazili naich pr jazdcov a zaali ich hna a a.
Commius pobodol ostrohami svojho koa, dobehol koa,
na ktorom sedel Quadratus, a namieren kopiju mu z celej
sily vrazil rovno do stehna. Nai jazdci, vidiac poranenho
velitea, nevhali sa postavi na odpor, obrti kone a
odohna nepriatea. Ke sa im to podarilo, prekvapiac
nepriateov svojm vekm nporom, hodne z nich poranili a
pritom jednch zahnali na tek a druhch zajali. Commia
zachrnil z nebezpeenstva rchly k. ako poranenho
velitea jazdy Volusena odniesli do tbora; bol u v
smrtenom nebezpeenstve.
Commius i preto, e u pomstil svoju urku, a i preto,
e stratil vinu svojich jazdcov, poslal k Antoniovi
poslov s oznmenm, e ostane na mieste, ktor mu vyke,
a e spln, o rozke. Svoj sub potvrdil rukojemnkmi. Mal
iba jedin prosbu, prameniacu zo strachu, aby sa nemusel
ukza nijakmu Rimanovi na oi. Antonius bol
presveden, e jeho iados vyplva z oprvnenho
strachu, a preto mu vyhovel a jeho rukojemnkov prijal.

Viem, e Caesar udalosti kadho roka zhrnul vdy do


jednej knihy. Ja som sa nerozhodol pre tento spsob
psania, lebo v nasledujcom roku za konzultu Lucia Paula

178
a Gaia Marcella nebolo vznamnch udalost. No aby kad
predsa len vedel, kde bol v tom ase Caesar a jeho vojsko,
rozhodol som sa to v krtkosti opsa a pripoji k tejto
knike.

PRINY A PRPRAVY K OBIANSKEJ VOJNE

49. Za zimnho pobytu v Belgicku Caesar sledoval iba


jedin cie udra vetky kmene v priateskom pomere a
nikomu nedva ani ndej, ani prinu na povstanie. Jeho
najvou tbou bolo, aby sa teraz priamo pred
odchodom nemusel pusti do vojny a aby v Galii, ke
odvedie odtia vojsko, nevypukol odboj, ktor by rada
uvtala cel Galia, keby jej nehrozilo nijak nebezpeenstvo.
Preto rokoval s kmemi vemi ohaduplne, ich nelnkov
bohato obdarval, nenariad'oval nijak alie nov dane, a
tak Galiu vysilen tokmi nespenmi bojmi ahko
udral v pokoji a poddanstve, ke jej poskytol lepie
ivotn podmienky.
50. Len o sa skonila zima, Caesar sa celkom neakane
pobral rchlym pochodom do Itlie, aby navtvil obyvate
stvo vidieckych miest i osd a poiadal ich, aby
podporovali iados jeho kvestora Marca Antonia o
kazsk rad. Vynaloil vetku svoju moc, a to v prospech
loveka, ktor mu bol vemi priatesky naklonen a ktorho
krtko predtm poslal, aby sa uchdzal o ten rad, a
priam tak rzne proti strane a moci niekokch odporcov,
ktor chceli volebnou porkou Marca Antonia podry vplyv
Caesara odchdzajceho z provincie. Caesar sa u sce na
ceste dopoul, a to ete prv, ako doiel do Itlie, e
Antonius sa stal augurom. No jednako uznal za vemi
sprvne navtvi obyvatestvo vidieckych miest
i osd, aby sa im poakoval, e hojnou asou
prejavili svoju nklonnos voi Antoniovi, a aby sasne
odporal ich priazni svoju iados o konzult na
budci rok. Urobil to preto, lebo Caesarovi protivnci
sa bezoivo chvastali tm, e Lucius Lentulus a Gaius
Marcellus boli vyvolen za konzulov preto, aby znemonili
Caesarovi vysok postavenie a al postup, a e Servius
Galba, hoci mal omnoho v vplyv i viac hlasov, nestal
sa konzulom len preto, lebo ho s nm spjalo priatestvo

179
a stkal sa s nm osobne ako jeho legt.
51. Vetko obyvatestvo vidieckych miest i osd prijalo Cae
sarov prchod s neuveritenou ctou a lskou. Prichdzal
ta vtedy po prv raz po vaznej vojne nad celou Galiou.
Povymali vetko, o sa len dalo, na vzdobu brn, ciest
a vetkch miest, kade mal Caesar prechdza. Vetko
obyvatestvo s demi mu lo v strety, vade sa obetovali
obetn zvierat, na nmestiach a chrmoch boli prestret
stoly, take si mohol predstavi, ak rados m lovek z
najslvnejieho triumfu. Prevek bola tedros bohatch,
prevek bolo nadenie chudobnch.
52. Ke Caesar v krtkom ase ponavtevoval
vetky oblasti Predalpskej Galie, o najrchlejie sa vrtil k
vojsku do Nemetoceny. Dal zvola lgie zo vetkch zimnch
tborov na hranice Treverska, sm sa ta tie pobral a
vykonal prehliadku vojska. Potom Titovi Labienovi zveril
sprvu Predalpskej Galie, aby mu mohol lepie pomha, ke
sa bude uchdza o konzult. Sm sa pal na cesty iba v
tom prpade, ke zo zdravotnch dvodov bolo treba
premiestni vojsko.
A hoci cestou asto poval, e sa jeho osobn
nepriatelia usiluj zska Labiena, a hoci sa dozvedel, e
sa poda plnu niekokch jednotlivcov robia kroky, aby sa
zsahom rmskeho sentu odala Caesarovi as vojska,
predsa neprestal dverova Labienovi, ani sa nedal pohn k
tomu, aby podnikol nieo proti sentu. Bol presveden, e
pri slobodnom hlasovan sentorov to ahko vyhr. Ve
tribn udu Gaius Curio, ktor sa ujal obrany Caesarovch
zujmov a jeho cti, asto navrhol sentu, ak niekoho trpi
strach z Caesarovch ozbrojench sl, nech obaja, Caesar i
Pompeius, zloia zbra a rozpustia svoje vojsko, lebo
Pompeiova vnimon moc a armda prve tak isto
ohrozuje obianske slobody: e a potom bude rmsky tt
zase slobodn a nezvisl. A neboli to iba nvrhy
poiadal sent, aby to aj odhlasoval. No konzuli a Pompeiovi
priatelia sa postavili proti nvrhu a vec tak dlho odahovali,
a ju prekazili.
53. Bol to zvan prejav celho sentu a zhodoval sa
s jeho predchdzajcim ponanm. Minulho roku toti
Marcus Marcellus v rozpore s Pompeiovm a Crassovm
zkonom predloil predasne sentu nvrh o Caesarovch
provincich, priom napdal Caesarovu es. Vetku svoju
slvu hadal v nenvistnom ohovran Caesara. Ke kad

180
vyslovil svoj nzor a Marcellus vyzval prtomnch, aby
hlasovali, cel sent sa postavil proti jeho nvrhu. Lene
tento postoj sentu nezmenil zmanie osobnch
Caesarovch nepriateov. Bol pre nich iba vstrahou, aby si
pripravili innejie prostriedky, ktormi by bolo mon
sent donti, aby schvlil to, o om sa dohodli u
predtm.
54. Nakoniec sent rozhodol, aby na vojnu proti Partom
jednu lgiu poslal Gnaeius Pompeius a druh Caesar. A
tie dve lgie sa v skutonosti vzali jednmu, a to Caesarovi.
Gnaeius Pompeius bol toti svojho asu poslal Caesarovi
prv lgiu, ktor vytvoril z odvodov v Caesarovej provincii, ale
dal mu ju akoby zo svojho potu. I ke Caesar teraz u vbec ne-
pochyboval o zman svojich protivnkov, predsa vrtil lgiu
Pompeiovi a ptnstu lgiu, ktor mal v Predalpskej Galii,
odovzdal v zmysle rozhodnutia sentu. Na jej miesto poslal do
Itlie trinstu lgiu, aby chrnila pevnosti, z ktorch bola
odvelen ptnsta lgia.
Vojsko dal odvies do zimnch tborov: Gaia Trebonia so
tyrmi lgiami umiestil v Belgicku a Gaia Fabia odvelil s
takm istm potom lgi na zemie Hduncov. Nazdval sa,
e pre bezpenos Galie bude najlepie, ak udatnch Belgov i
vplyvnch Hduncov bude dra na uzde rmska armda. Sm
odiiel do Itlie.
55. Po prchode do Itlie Caesar sa dozvedel, e konzul
Gaius Marcellus odovzdal dve Caesarove lgie, ktor v zmysle
rozhodnutia sentu mali s do vojny proti Partom, Gnaeiovi
Pompeiovi a e ostali v Itlii. Hoci u z toho faktu bolo kadmu
jasn, o sa chyst proti Caesarovi jednako sa Caesar rozhodol,
e sa tomu vetkmu podrob, km je ete byka ndeje na
vyrieenie sporu skr prvnou cestou ako cestou vojny.

181
DOSLOV

Rimania svojimi vbojmi v 2. storo pr. n. 1. podstatne


rozrili svoju ru a upevnili svoju moc. Roku 146 pr. n. 1.
dobyli Kartgo, m sa zbavili svojho dvneho a nebezpenho
mocenskho konkurenta i nepriatea a dostali sa tak na africk
pevninu. Vtedy im padol do rk Korint a tm si otvorili cestu
na Blzky vchod.
Tieto i vetky alie vazn boje na vetky svetov strany
znamenali obrovsk prlev bohatstva do Rma i prchod vekho
mnostva otrokov, ktor ako lacn pracovn sila umonili
majiteom rozsiahlych pozemkov, ban a dieln lacno a vo vekom
mnostve dodva na trh ponohospodrske vrobky na kor
malch a strednch ronkov. Preto sa mal a stredn ronci
postupne zadlovali, opali svoje gazdovstv a odchdzali do
miest, kde rozmnoovali rady mestskho proletaritu.
Takto zmena spoloenskej situcie sa oskoro prejavila na
znenej obranyschopnosti rmskej republiky. Pevnou a
spoahlivou oporou armdy republiky do tch ias boli vojaci z
ronckych rodn. Tento prame spoahlivej opory rapdne
vysychal. Tak stav v armde vne ohrozil aj vldnucu
triedu. Nzorne sa to prejavilo v dlhch nespench bojoch
rmskej armdy so vzbrenmi otrokmi na Siclii v rokoch 138
132 pr. n. 1. Poniektor prslunci vldncich vrstiev hadali
obrodu rmskej armdy v obrode ronctva a urit as ttnych
pozemkov navrhovali rozdeli medzi bvalch ronkov. Znme
s v tom smere agrrne reformy, ktor navrhol r. 133 pr. n. 1.
Tiberius Sempronius Gracchus a o desa rokov neskorie jeho
brat Gaius Sempronius Gracchus. Statkri ich svojou mocou
zmarili a obidvaja bratia prili pre ne o ivot.
Po tomto nespechu v rmskom politickom ivote sa utvorili dve
protikladn strany: populri a optimti. Populri predstavovali
zujmy a poiadavky neachtickho, slobodnho obyvatestva
starho Rma. Optimti zastupovali rmsku rodov a radncku
aristokraciu a vekostatkrov a mali na svojej strane rmsky
sent. Populri si osvojili program bratov Gracchovcov.
Na elo demokratickej strany sa dostal Gaius Marius z plebej-
skho rodu, dobr vojvodca, ktor spene dokonil v Afrike
dlh vojnu s numidskm krom Iugurthom (r. 111 105) a na

182
severe rmskeho ttu porazil germnske kmene, a to
Teutnov (r. 102) a Cimbrov (r. 101), ktor predstavovali
vne nebezpeenstvo. Marius urobil podstatn reformu v
rmskej armde. Obianske vojsko nahradil oldnierskym.
Medzi mestskm proletaritom a schudobnenmi ronkmi
naiel dos takch, o boli ochotn sli v armde za plat, za
podiel na koristi a za vhad na pridelenie pozemku po
dokonen vojenskej sluby.
Posledn roky 2. storoia a alie roky 1. storoia pr. n. 1. boli
poznaen veobecnm vrenm, vyplvajcim z privekho a
neznesitenho vykorisovania a utlania socilne slabch
vemocnmi a bohatmi predstavitemi vldnej moci. alie
povstanie otrokov na Siclii (r. 104 101), sstavn
nespokojnos obyvateov provinci, najm na vchode Malej
zie, a ozbrojen vzbura italskch spojeneckch miest r. 90 pr.
n. 1. (spojeneck vojna r. 9088) boli jeho konkrtnym
prejavom.
Naptie medzi populrmi a optimtmi vystilo r. 88 pr. n.
1. do I. obianskej vojny. Prakticky lo o boj medzi Gaiom
Mariom (156 86) a Luciom Corneliom Sullom (138 78),
predstaviteom rmskej achty. Sulla toti bol r. 88 konzulom
a bol by rd iel ako vrchn velite rmskeho vojska proti
pontskmu krovi Mthridatovi VI., ktor vne ohrozil rmske
panstvo v Malej zii. Tribn udu Publius Sulpicius Rufus sa
postavil proti Sullovmu elaniu a velitestvo odhlasovali Mariovi.
No Sulla svoje poiadavky presadil vojensky a odporcom sa
ukrutne pomstil. Mariovi sa podarilo ujs do Afriky. Sulla
potom predsa odiiel s vojskom do Malej zie. Na druh rok sa
stal konzulom Lucius Cornelius Cinna, prslunk strany udu.
Zavolal do vlast Maria a zaalo sa zasa akoby na odplatu
vradenie achty. Roku 86 umrel sedemdesiatron Marius a
vlda nad Rmom ostala v Cinnovch rukch a do Sullovho
nvratu. Sulla sa vrtil do Itlie r. 83 a pustil sa do
dvojronej vojny s mariovcami. Pomhala mu achta i
mlad Gnaeus Pompeius. A v novembri r. 82 sa Sulla
definitvne zmocnil Rma. Medzitm Pompeius porazil mariovcov
na Siclii a v Afrike. Sulla sa stal dikttorom (r. 82 79) a
zaali sa povestn Sullove proskripcie a vradenie protivnkov.
Sulla zruil vetky prva, ktor si populri boli vymohli, a k
moci v rmskej republike sa dostali optimti. Ukrutn
dikttor r. 79 pr. n. 1. odstpil a rok nato umrel.
Je len prirodzen, e s vsledkom obianskej vojny neboli
spokojn populri, a preto vntorn vrenie neprestalo. Do tohto
stavu vec. nepriaznivo pre optimtov zasiahla r, 74 pr. n. 1.
tretia vojna s Mithridatom a r. 73 pr. n. 1. najvie povstanie
otrokov v Itlii pod vedenm gladitora Spariaca, ktor sa po
mnohch stratch vldneho vojska horko-ako podarilo

183
potlai a r. 71 pr. n. 1.
V takch rozhranch vntornch pomeroch rmskej republiky
vyrstol Gaius Iulius Caesar. Narodil sa 13. jla r. 100 pr. n.
1. v Rme z patricijskej rodiny. Rodom teda patril k rmskej
achte, k optimtom. No prbuzensk zvzky i neskorie
politick plny ho spojili s populrmi. Otcova sestra Iulia bola
Mariovou enou. On sm sa v sedemnstich rokoch oenil s
Cinnovou dcrou Corneliou. Tento jeho vemi blzky vzah k
dvom vedcim initeom strany udu vyvolal proti nemu hnev
dikttora Sullu. Caesarovm vplyvnm priateom sa len vemi
ako podarilo vymc u Sullu milos pre Caesara. Aby mal
Caesar pokoj a aby si chrnil ivot, odiiel si do Malej zie
odbavi vojeninu.
Do Rma sa vrtil a po Sullovej smrti a hne zaal sdne
stha Sullovch prvrencov. Svojm vystpenm si zskal
sympatie populrov ako vemi dobr renk a advokt. No
jednako i po tchto prvch renckych spechoch Caesar sa
ete chcel zdokonali v renckom umen, a preto r. 75 odiiel k
slvnemu uiteovi renctva Apollniovi Molnovi na ostrov
Rodos, kde vtedy chodievalo mnoho mladch Rimanov, ktor sa
chceli zdokonali v renctve.
Pompeius, ktor bol znmy ako prvrenec optimtov, po
potlaen Spartacovho povstania sa zblil s populrmi, lebo
hadal oporu pri hlasovan prdelov pdy svojim vyslilcom, o
mu predtm sent odmietol. To bola sasne prv prleitos
pre Caesara nadviaza s Pompeiom politick kontakt.
Roku 67 Caesar vykonval funkciu kvestora, finannho
radnka, v provincii Zadnej Hispnii (Portugalsko). Odtia sa
vrtil do Rma s vyhranenejmi tbami i plnmi budcich
politickch akci.
Roku 65 sa stal edilom, radnkom, ktor usporadval hry
pre rmsky ud. Caesar si uvedomil, e tento rad je vbornou
prleitosou, ako si zska nklonnos a dveru najirch ms
rmskych obanov, ktorch hlasy bude potrebova, ke bude
neskorie kandidova na vyie radn funkcie. Preto okrlil
mesto, pripravil ndhern, ale aj vemi nkladn hry. Vtedy sa
vemi zadil, pravda, v ndeji, e politicky tm zska, a
finanne sa mu vetko vrti aj s rokmi. V svojich vpotoch
sa nesklamal.
Roku 63 zastval najvy kazsk rad pontifika
maxima a o rok neskorie u bol prtorom.
Rok 61 Caesar strvil v Zadnej Hispnii ako jej sprvca vo
funkcii proprtora. Podrobil tam niektor prmorsk kmene,
najm Luzitnov.
Roku 60 pr. n. 1. sa Caesar spolil s Marcom Luciniom
Crassom, rmskym bohom, a Gnaeom Pompeiom, exponentom
strany optimtov, a utvorili politick spolok, tzv. prv triumvirt,

184
ktor mal vetkm trom pomc pri uplatovan politickch
nrokov. Rozdelili si sfry zujmov: Crassovi pripadol vchod,
Pompeiovi zpad a Caesarovi sever rmskej re.
Caesar hne prejavil zujem o konzult, najvy politicko-
sprvny rad v starom Rme, a bol i proti vli sentu
vyvolen za konzula na rok 59. Ako konzul chrnil obyvatestvo
provinci pred zderstvom a staral sa o npravu sdnictva.
Pomohol Pompeiovi pri odhlasovan zkona, aby sa dvadsatisc
Pompeiovm vyslilm vojakom pridelila pda. Tmto ikovnm
ahom si zaviazal Pompeia, zvil svoju obubu u udu a obmedzil
moc sentu. Zaviedol uverejovanie zpisnc o rokovan v
sente (acta senatus) i kadodenn uverejovanie dleitch
politickch udalost (acta diurna, acta populi, acta urbis). Bol
vtedy pvodcom vydvania prvch novn a vbec najstarch
novn v Eurpe. Na sklonku konzultu zhromadenie udu mu
pridelilo do sprvy Predalpsk Galiu s troma lgiami vojska na
p rokov, hoci sa normlne prideovala sprva provincie iba na
rok. Sentu takto rozhodnutie udu nebolo po vli, no nato
sent akoby zo zlomysenosti pridal mu sprvu nepokojnej
Zaalpskej Galie s jednou lgiou v ndeji, e na tejto lohe
stroskoce.
Roku 58 pr. n. 1. odiiel teda Caesar ako prokonzul za
sprvcu do pridelench galskch provinci.
Rimania rozrili svoje panstvo na kor Galov po prv
raz r. 222 pr. n. L, ke obsadili severn Itliu a urobili si z nej
provinciu Predalpsk Galiu. Po druh raz asi o sto rokov
neskorie Quintus Fabius Maximus vydobyl r. 121 pr. n. 1.
juhovchodn zemie Galie medzi Alpami a Pyrenejami so
starodvnym obchodnm prstavnm mestom Masliou, utvoril
z neho provinciu Zaalpsk Galiu (zvan tie Narbonsk Galia
alebo krtko provincia, dnen franczska Provence) a
zabezpeil cestu po pevnine medzi Itliou a Hispniou.
V tom ase, ke Caesar priiel do Galie, ilo tam mnoho
kmeov. Mali rodn zem, boli vemi udatn, ale
nezjednoten, rozhateren, a preto slab. Znepriatelen
kmene, naprklad Sekvani a Hdunci, poiadali o pomoc
cudzinu: Sekvani Germnov a Hdunci Rimanov. Germnsky
vodca Ariovistus priiel na pomoc Sekvanom, usadil sa so
svojm vojskom v dnenom Burgundsk a utlal okolit
kmene i samch Sekvanov. In mocn galsk kme,
Helvania, susediaci s rmskymi provinciami, rozhodol sa
vysahova z dnenho vajiarska a njs si rodnejie
zemie s priaznivejm podnebm. Kmene, cez ktorch zemie
Helvania li, poiadali Caesara o pomoc. Pre Caesara to bola
vtan prleitos zasiahnu do pomerov v slobodnej Galii a
vyui ju na rozrenie rmskeho panstva v tejto oblasti.
Najprv porazil Helvanov, dontil ich vrti sa do pvodnch

185
sdel, Ariovista a Germnov zahnal za Rn. O rok neskorie
si s rovnakm spechom podrobil severn as Galie s
poetnmi bojovmi belgickmi kmemi. Zprvu o dobyt
Belgicka v Rme prijali s nadenm a sent nariadil
ptnsdov akovn slvnos na poes vaza. R. 56 si
podrobil pobren kmene severozpadnej Galie v dnenom
Bretnsku a Normandii a jeho legt Publius Licinius Crassus
kmene na juhu, v Akvitnii.
Po troch rokoch Caesarovi sa zdalo, e skoro cel Galia prijala
rmsku nadvldu a e vcelku bude v Galii pokoj. Bolo treba ete
zabezpei hranice Galie na vchodnej i zpadnej strane. Aby
zastrail Germnov, ktorch stle vbila rodn Galia,
previedol svoje vojsko na prav breh Rna a spustoil zemie
Sugambrov. Po osemnstich doch pobytu v Germnii sa vrtil
s vojskom do Galie. V druhej polovici leta toho istho roku 55
urobil prieskumn vpravu do Britnie. Bolo potrebn zastrai
tamojie kmene, lebo zistil, e pomhaj Galom proti
Rimanom. Na druh rok po dkladnej organizanej i
materilnej prprave vpravu do Britnie zopakoval a prenikol
hlbie do krajiny. Len o sa vrtil z tejto vpravy, povstali
belgick kmene pod vedenm eburnskeho Ambioriga a
traverskho Indutiomara a zniili pol druhej lgie rmskeho
vojska i s legtmi Sabinom a Cottom. Ale ke Caesar sstredil
vojsk na nepokojn miesto, vzbren kmene postupne
premohol (r. 53).
Rok 52 bol pre Galiu kritick a rozhodol o jej alom osude.
Sotva Caesar potlail vzburu severnch galskch kmeov v
Belgicku, vetci Galovia, ete aj Hdunci, do tch ias vern
priatelia Rimanov, zabudli na domce spory a zjednotili sa v
boji za slobodu a nezvislos. Pvodcom a organiztorom
odboja bol Vercingetorix z kmea Arveranov. Caesar ete v
zime vpadol na zemie Averanov, dobyl mest Cenabum
(Orlens), Noviodunum (Soissons) a prekrsne a bohat
mesto Avarikum (Bourges). Potom zamieril na hlavn mesto
Arveranov a stredisko celho odboja, Gergoviu (plateau de
Gergovie), no to sa mu doby nepodarilo. Tento Caesarov
nespech valmi povzbudil Galov a ete vmi ich zjednotil v
boji za slobodu. Caesar sa dostal do kritickej zsobovacej
situcie, lebo Galovia zmenili bojov taktiku: vetko vyplili,
kade mali postupova rmske vojsk, aby im celkom znemonili
zsobovanie z miestnych zdrojov. Preto sa Caesar chcel m
vmi pribli k rmskej provincii. Na pochode ta ho zaskoil
Vercingetorix. Strhla sa tuh bitka, z ktorej Vercingetorix
ustpil do opevnenej Alzie (Alise). Caesar dal mesto
obohna asi ptns kilometrov dlhm opevnenm, aby hladom
zlomil odpor Galov. Ete dlhie opevnenie dal spravi proti
Galom, ktor mali prs na pomoc zvonka. V zrivom

186
rozhodujcom boji Galovia utrpeli katastroflnu porku.
Vercingetorix kapituloval. Caesar ho dal v Rme v de svojho
triumfu zavradi. Pri Alzii sa definitvne zrtila ndej Galov na
slobodu.
Galovia neprehrali preto, e neboli dos udatn a bojovn, ale
preto, lebo neboli hne od zaiatku bojov s Caesarom
jednotn a neboli zbehl vo vojenskom umen. Udatnej
Caesarovej armde v rozhodujcej miere pomhala vazi jej
vzbroj, stroje, bojov taktika, rchle pochody i stavbrske
prce. Stavba mosta cez Rn, stavba celej floty proti Venetom i
proti Britom a opevnenia okolo Alzie si ete i dnes zasluhuj
obdiv. To len dokazuje, akm vynikajcim vojvodcom a
stratgom bol u vtedy Caesar. Caesar dosiahol teda v Galii
to, po om til: vek vojensk moc i bohatstvo.

So shlasom a priinenm Pompeia a Crassa bola Caesarovi


sprva Galie preden o alch p rokov. Ale Pompeius
pozeral oraz zvistlivejie a neilivejie na rastcu Caesarovu
vojensk slvu. Po Crassovej smrti r. 53 pr. n. 1. sa vmi
orientoval na rmsky sent, zblil sa s nm a podpichoval ho
proti Caesarovi. Naptie sa medzi nimi natoko vyostrilo, e
Pompeius naviedol sent, aby Caesara predasne odvolali z
Galie a prikzal mu rozpusti vojsko. Caesar bol ochotn
podrobi sa rozhodnutiu sentu, ak rozpust vojsko aj
Pompeius a ak sa vyhovie Caesarovej iadosti o konzult na
rok 49. Sent Caesarove poiadavky odmietol s hrozbou, e
ho vyhlsi za nepriatea vlasti, ak neposlchne. Tu Caesar
prikroil k historickmu rozhodnutiu so slovami: Alea iacta
est!" (Kocky s hoden!"), prekroil s vojskom, ktor mu
bolo na ivot a na smr oddan, rieku Rubikn, deliacu Pred-
alpsk Galiu od vlastnej Itlie, a zamieril na Rm. A to bol
zaiatok druhej obianskej vojny, janur 49.
Rm opanovala hrza. Sentori i Pompeius, prekvapen
neakanm vvinom udalost, zutekali z Rma na Juh do
Brundizia (Brindisi), kde Pompeius nalodil svoje vojsko a
odiiel s nm na protiahl pobreie Adriatickho mora.
Caesar obsadil Rm. Aby si zabezpeil chrbt, najprv sa pobral
s vojskom do Hispnie proti Pompeiovm legtom Petreiovi a
Afraniovi, ktorch porazil pri Ilerde (r. 49). Ke sa vrtil do
Rma, dal sa vymenova za dikttora. A potom zamieril do
Grcka proti Pompeiovi, ale utrpel porku pri Dyrhachiu.
Ustpil s vojskom do Teslie a tam v bitke pri Farzale
dosiahol rozhodujce vazstvo nad Pompeiom (r. 48).
Pompeius uiel do Egypta, ale ke vystupoval z lode, zavradili
ho poli egyptskho kra. V Egypte vzniklo proti Caesarovi
povstanie domceho obyvatestva. Z pmesanho obliehania v
Alexandrii ho vyslobodila a alia vojensk posila a pomohla

187
mu zvazi. Zosadil kra Ptolemaia Dionysa a dopomohol na
trn krsnej Kleopatre. Potom podnikol vpravu do Malej zie
proti pontskmu krovi Farnakovi a ahko ho porazil pri Zle
roku 47, a tak vo vchodnch koninch spene dokonil
vojnu proti Pompeiovi, ale aj alexandrijsk a zijsk vojnu.
Roku 46 zvazil pri Tapse nad Pompeiovmi prvrencami v
severnej Afrike, ktorm vdatne pomhal numidsk kr Iuba, a
zakonil africk vojnu. Po nvrate do Rma Caesar slvil
tvornsobn triumf: nad Galiou a Egyptom, nad Farnakom a
lubom. Ostvalo u len jedno miesto odporu, a to v Hispnii.
V krvavej bitke pri Munde v marci roku 45 zvazil Caesar nad
zvykami Pompeiovch prvrencov a stal sa neobmedzenm
vldcom najmocnejieho ttu tch ias. Odmietol sce prija u
Rimanov nenviden titul kra, ale v skutonosti nm bol, lebo
sstredil v svojich rukch vetku moc; bol doivotnm
dikttorom, konzulom, pontifikom, maximom i tribnom udu v
jednej osobe.
No nemienil zneui svoju moc. Potreboval ju vak, aby bez
administratvnych prekok a o najkratou cestou mohol
uskutoni alekosiahle reformy v prospech rmskeho ttu.
Preto obmedzil aj prvomoc sentu. No odpustil vetkm
svojim protivnkom a bolo ich nemlo v radoch rmskej
achty a ponechal ich vo funkcich. Dokzal tm, e si
primne el, aby u bol definitvny koniec vetkm domcim
sporom a aby rmski obania mohli i v pokoji, pre ktor chcel
vytvori o najlepie podmienky. Caesar priniesol rmskej ri
mier a poriadok, staral sa o blahobyt rmskych obanov a o
splynutie provinci s Itliou. Svoje reformy zameriaval na
podporu ronctva, na rozvoj obchodu, vstavbu hradskch a na
aliu vstavbu mesta Rma.
No ani vekodunm ponanm nezskal si Caesar oddanch
prvrencov republiky. Spolili sa proti nemu a 15. marca roku
44 na schdzke sentu v Pompeiovej radnici ho usmrtili.
Hlavnmi tonkmi boli Gaius Cassius a Marcus Iunius
Brutus.
Caesar bol lovek vestranne nadan, bystr, pohotov,
rozhodn s rozsiahlymi vedomosami. Ukzal sa ako vborn
diplomat, taktik a stratg. Vo vetkom, do oho sa pustil, bol
vemi vytrval a rchly. Bol to lovek nezvyajnch povahovch
kontrastov. Ako dobyvate Galie bol neraz a vemi ukrutn.
No za obianskej vojny bol voi svojim spoluobanom a
neuveritene mierny a vekodun.
Hoci Caesar bol predovetkm politik a vojak, naiel si as
aj na literrnu innos, ktorou vysvetoval alebo ospravedloval
svoje politick a vojensk iny. Z tejto tvorby sa zachovali
dva spisy, a to Zpisky o vojne v Galii a Zpisky o obianskej

188
vojne.
Svoje Zpisky o vojne v Galii napsal koncom roku 52 a
zaiatkom roku 51. V siedmich knihch zhrnul udalosti v
porad, ako za sebou nasledovali od zaiatku jeho sprvy v
Galii, priom kad kniha obsahuje to, o sa stalo v jednom
roku.
Posledn dva roky svojej sprvy v Galii, teda r. 51 a 50,
Caesar u nestail opsa pre rchly spd udalost, vedcich k
obianskej vojne. Tie opsal jeho dstojnk Aulus Hirtius v
jednej knihe, ktor je pripojen ako sma kniha k
Caesarovmu dielu. Hirtiova kniha zachycuje potlaenie
pokusov o nov odboj v Galii a opis prin obianskej vojny.
Zpisky o vojne v Galii mali irokej rmskej verejnosti vy-
svetli vznam Caesarovch vbojov v Galii pre bezpenos rm-
skeho ttu, ukza ich rozsah a zloitos a ospravedlni v
nejednom prpade jeho priostr a ukrutn zkrok voi
premoenm. Toto akoby verejn vytovanie mnohoronej
innosti bolo pre Caesara vemi dleit, lebo jeho politick
odporcovia zaali v Rme proti nemu vyuva niektor fakty. A
Caesarovi ilo o to, aby ukzal rmskej verejnosti, ak zsluhy
si zskal o rmsky tt, o vetko urobil pre jeho bezpenos i
slvu. Z celho spisu jasne vyplvaj Caesarove zsluhy o
podrobenie Galie. Bolo v Caesarovom zujme, aby rmsky ud
o nich vedel. Napokon ostva faktom, e Caesar podrobenm
Galie hodne oddialil vpdy nepriateskch nrodov do Itlie
od severu a e tm nadlho z tejto strany zabezpeil hranice
rmskeho ttu. A druhm kladnm faktom ostva, e
podrobenie Galie prinieslo tejto zemi, rozdelenej venmi
spormi, vntorn pokoj, jednotu a civilizciu.
Caesar sa usiloval by objektvnym, pravda, nakoko mu to
osobn zujmy a cie spisu dovoovali. Zdanie objektvnosti mala
vzbudzova aj forma podania. Hovor o sebe v tretej osobe poda
vzoru grckeho historika Xenofonta.
Caesarove Zpisky maj mimoriadnu dokumentrnu
hodnotu. Je to vzcny prame, podvajci informcie o situcii
v zpadnej Eurpe pred dvetisc rokmi, konkrtne v priestore
dnenho Franczska, Nemecka, Anglicka, Belgicka a
vajiarska.
Druh Caesarov zachovan spis Zpisky o obianskej vojne
je ete tendenneji. Vyznieva ako Caesarova obrana. Caesar sa
nm usiloval presvedi rmsku verejnos a itatea, e obiansku
vojnu nezavinil on, ale jeho politick protivnci, ktor poruovali
prva rmskeho udu a rmskej republiky.
Zpisky o obianskej vojne zachycuj udalosti z roku 49 a
48, od zaiatku obianskej vojny a po zavradenie Pompeia.
Caesar u asi spis nestihol dokoni.
No nali sa neznmi astnci obianskej vojny, od

189
ktorch sa zachovali tri spisy, a to: Alexandrijsk vojna
(udalosti rokov 48 a 47), Africk vojna (udalosti roku 46) a
Hispnska vojna (udalosti roku 45).
Obidva Caesarove spisy vynikaj pevnou a priezranou
stavbou, jednoduchm jasnm a ahkm slohom, istou,
uhladenou reou a vecnm, ivm, prehadnm a pritom
strunm podanm. Caesarova prza popri spisoch
Cicernovch sa prvom poklad za vrchol istoty a
bohatstva latinskho jazyka. Tak na u pozerali a tak ju
hodnotili jeho sasnci, a to shlasne jeho odporcovia i
prvrenci, naprklad Marcus Tullius Cicero (Brutus 75, 262)
i Aulus Hirtius (vod k VIII. knihe Zpiskov).
Starovek poznal, pravda, ete cel rad alch Caesarovch li-
terrnych prejavov. Z bsnickch diel jeho mladosti sa spomna
tragdia Oedipus popri bsni Chvly na Herkula a zbierka sen-
tenci. Z neskorch rokov pochod bse Cesta. Napsal ju za dva-
dsatyridovho pochodu z Rma do Zadnej Hispnie roku 46,
ktor je tmou bsne. Z Caesarovej przy boli to poetn
sdne a politick rei, vynikajce jasnosou a presvedivosou,
o ktorch sa jeho sasnci vyslovovali s najvm uznanm.
Roku 54 v Galii napsal Caesar ako dobr znalec latinskho
jazyka gramatick spis O analgii v dvoch knihch
venovanch Cicernovi, brniac v jazyku pravidelnos proti
nepravidelnosti. V Hispnii roku 45 napsal politick spis
Anticatones v dvoch knihch ako odpove na Cicernovu
chvlore na republikna Catna Mladieho, ktor na protest
Caesarovho vazstva pri Tapse v Afrike spchal samovradu.
Nie je ist, i pochdza od Caesara astronomick spis O
hviezdach, v ktorom sa odvoduje reforma kalendra z roku
46. Z tchto spisov sa zachovalo iba niekoko zlomkov. Caesar
napsal aj mnoho listov. Zachovalo sa z nich iba niekoko v
Cicernovej korepondencii.

Dr. Jozef Hrabovsk

190
191
POZNMKY

PRV KNIHA

Kapitola 2. Rimania rok oznaovali menami konzulov. Boli to najvy


volen radnci, bvali dvaja a kad rok in.
12. o tretej stri as od polnoci do tretej hodiny rno. Rimania
delili de na dvans hodn a noc na tyri stre: prv str od
iestej do deviatej hodiny veer, druh str od deviatej hodiny do
polnoci, tretia str od polnoci do tretej hodiny rno a tvrt
str od tretej do iestej hodiny rno.
31. priiel do Rma , .. s prosbou o pomoc r. 61 pr. n. I.
40. ke sa vzbrili otroci Spartacovo povstanie v rokoch 73 71
pr. n. 1.
54. kona krajsk sdy V rmskych provincich sdili sprvcovia
provinci, a to obyajne v zime, lebo vtedy sa nebojovalo.

DRUH KNIHA

35. Caesar sa ponhal do Itlie Mysl sa tu na severn Itliu,


teda na provinciu Predalpsk Galiu.

TVRT KNIHA
23. zakotvil pri otvorenom a rovnom pobre Caesar sa priblil k
Britnii niekde pri Doveri.

PIATA KNIHA

7. Korus meno severozpadnho vetra.

IESTA KNIHA

1. Pompeius sa po predbenej dohode s Caesarom stal konzulom na


rok 55 spolu s Crassom. Po uplynut konzulskho roku Pompeius
dostal na p rokov sprvu Hispnie, do ktorej vak neodiiel, ale
ostal so svojm vojskom v Itlii mimo hlavnho mesta, starajc

192
sa o zboie pre Itliu.

12. Divitiacus odiiel do Rma poprosi sent o pomoc r. 61 pr. n.l.


17. Caesar uvdza men rmskych bohov namiesto galskch mien.
18. Ds (2. pd Dta) boh podsvetia, boh tmy.
26. Caesarov daj o jednom rohu soba vyplva asi z nesprvnej
inform
cie.
27. Caesar mal nesprvnu informciu o neohybnosti nh losov.

SMA KNIHA

1. od minulho leta od leta r. 53 pr. n. 1. 4. v predchdzajcej


knihe pozri VII. knihu, 90. kapitolu. 10. Commius . . . odiiel
po pomoc ku Germnom pozri 7. kapitolu tejto knihy.
46. O podroben Akvitnie Crassom pozri III. knihu, 20. 27. ka
pitolu.
47. Commius od toho . . . poranenia pozri 23. kapitolu tejto knihy.
54. O lgii, ktor Pompeius poslal Caesarovi pozri VI. knihu, 1.
kapitolu.

193
MENN A VECN ZOZNAM S
VYSVETLIVKAMI

Acco nelnk Sennov, ktorho dal Caesar popravi.


Adiatunnus vodca Soncitov.
Aemilius, Lucius A. desiatnik galskej jazdy.
Agedinkum hlavn mesto Sennov, dnes Sens.
Akvileja rmska osada a prstavn mesto na severnom pobre Adria-
tickho mora v Istrii, brna do severovchodnej Itlie, dnes slovinsk
mesteko Oglej.
Akvitnci obyvatelia juhozpadnej Galie, tvoriaci niekoko
kmeov.
Akvitnia zemie Akvitncov v juhozpadnej Galii medzi Pyrenejami,
Atlantickm ocenom, riekou Garonnou a rmskou provinciou. Podrobil
ju Crassus r. 56 a definitvne a cel Caesar r: 51 pr. n. l.
Alzia opevnen mesto Mandubiov, dnes dedina Alise v Burgundsku
na severozpad od Dijona.
Alobrogovia galsk kme, bvajci medzi enevskm jazerom, riekou
Rhnou a Alpami, podroben Rimanmi r. 60 pr. n. l.
Ambari mal galsk kme na zem medzi riekami Rhnou a Sanou.
Ambini belgick kme v okol dnenho mesta Amiens v severnom
Franczsku.
Ambibariovia mal galsk kme pri mori v Normandii.
Ambiliti mal galsk kme na avom brehu dolnho toku rieky Loiry.
Ambiorix nelnk Eburnov, ktor r. 54 zniil pol druhej rmskej
lgie.
Ambivareti galsk kme na pravom brehu strednho toku rieky
Loiry.
Ambivariti belgick kme na avom brehu dolnho toku rieky Maasy.
Anarti dcky kme pri rieke Tise.

194
Andovia galsk kme na sever od dolnho toku rieky Loiry.
Ankaliti britsk kme na juh od hornho toku rieky Teme.
Antistius, Gaius A. Reginus Caesarov legt.
Antonius, Marcus A. Caesarov kvestor a legt, len druhho triumvi-
rtu s Octavianom a Lepidom r. 43 pr. n. l., porazen potom Octa-
vianom r. 31 pr. n. l. pri Aktiu.
Arar dnes rieka Sane vo Franczsku, ktor pri Lyone vtek do rieky
Rhny.
Arduensh les pohorie na zpad od Rna a po eldu.
Aremorick kmene pobren galsk kmene v Bretnsku a
Normandii.
Ariovistus kr germnskych Svbov, ktorho si Sekvania pozvali
proti Hduncom a ktorho Caesar porazil r. 58 pr. n. l. pri
Vezoncine.
Aristius, Marcus A. Caesarov vojensk tribn.
Arverania mocn galsk kme v kraji Auvergne v junom
Franczsku.
Atius, Quintus A. Varus velite Caesarovej jazdy.
Atrebti belgick kme v priestore dnenho mesta Arras
v severnom Franczsku.
Atrius, Quintus A. dstojnk a velite Caesarovho vojska v Britnii.
Atualuka pevnos na zem Eburnov na okol dnenho mesta
Liege v Belgicku.
Atuatuci germnsky kme v belgickej Galii, dajne potomci
Cimbrov, medzi riekou Maasou a eldou v blzkosti mesta Namur.
augur kaz v starovekom Rme, ktor zisoval vu bohov pozorovanm
letu vtkov, zobania kureniec, zvieracch zvukov a kazov na nebi.
Aulerkovia vek galsk kme medzi Seinou a Loirou, tvoriaci tyri
skupiny, a to branovick, cenomansk, diablintsk a eburovick.
Aurunculeius, Lucius A. Cotta Caesarov legt, ktorho zabili
Eburni r. 54 pr. n. l.
Auskovia galsk kme vo vchodnej Akvitnii na zpad od
mesta Toulouse.
Avarihum mocn pevnos biturigov, dnes Bourges v strede

195
Franczska, ktor Caesar obahol a vydobyl.
Axona dnes rieka Aisne, prtok rieky Oise, v severnom
Franczsku.

Bacnsky les lesnat pohorie v Germnii medzi Svbmi a Cheruskami,


pravdepodobne dnes Durinsk les alebo pohorie Harz.
Baculus pozri Sextius.
Balbus, Lucius Cornelius B. Caesarov priate a priate Caesarovho
legta Hirtia.
Balventius, Titus B. Caesarov centrin.
Basilus pozri Minucius.
Batvovia germnsky kme pri st Rna.
Belgovia obyvatelia Zaalpskej Galie na sever od Seiny zva
germnskeho pvodu, ktor ta preli cez Rn z Germnie. Tvorili viac
belgickch kmeov.
Belovaci vemi bojovn belgick kme medzi riekami Seinou, Oisou
a Sommou.
Bibrakte hlavn mesto Hduncov medzi riekami Sanou a Loirou
blzko dnenho mesta Autunu.
Bibrax hlavn mesto Rmov v severnom Franczsku na sever od
rieky Aisny.
Bibroci prmorsk galsk kme v juhovchodnej Britnii.
Bigerini keltibersk kme v junej Akvitnii, v dnenom kraji Bi-
gorre.
Biturigovia galsk kme na juh od strednho toku rieky Loiry v dne-
nom kraji Berry.
Blanoviovia galsk kme, ijci v susedstve Hduncov.
Boduognatus nelnk Nerviov.
Bjovia koovn galsk kme, ktor Germni vytlaili z Nrika r. 60
pr. n. l., spolu s Helvanmi bojovali proti Caesarovi a po svojej
porke sa s Caesarovm shlasom usadili na zem Hduncov na
juh od mesta, kde rieka Allier vtek do rieky Loiry.
Branovici as kmea Aulerkov.

196
Bratuspancium pevnos na zem Belovakov.
Brutus 1. Decimus Iunius B., Caesarov legt, admirl v boji proti
Venetom. R. 44 sa zastnil na sprisahan proti Caesarovi. 2. Marcus
Iunius B., jeden z vodcov sprisahania proti Caesarovi a jeden z jeho
vrahov.

Caburus, Gaius Valerius C. vzneen Gal, ktorho proprtor Gaius


Valerius Flaccus obdaroval rmskym obianskym prvom.
Caesar, Lucius C. Caesarov prbuzn a jeho legt v Galii i neskr
za obianskej vojny.
Calenus, Quintus C. Caesarov legt.
Camulogenus vrchn velite obrany Lutcie z kmea Aulerkov.
Caninius, Gaius C. Rebilius Caesarov legt.
Carvivilius jeden zo tyroch britskch krov v Kanciu (Kent).
Cassius, Lucius C. Longinus konzul r. 107 pr. n. l., ktorho vojsko
Helvania porazili pri enevskom jazere a jeho zabili.
Cassivellaunus britsk kr, ktorho ra sa rozprestierala pri
Temi, a vrchn velite britskch vojsk proti Caesarovi.
Casticus sekvansk vemo.
Catamantaloedes kr Sekvanov a Casticov otec.
Catuvolcus kr Eburnov spolu s Ambiorigom. S nm zniili
pol druhej rmskej lgie r. 54 pr. n. l.
Cavarillus hdunsky vemo a velite pechoty.
Cavarinus sennsky kr, oddan Rimanom.
Celtillus arvernsk achtic a Vercingetorigov otec.
Cenabum hlavn mesto Karnutov a obchodn stredisko na
pravom brehu rieky Loiry, dnes mesto Orlans.
Cenimagni britsk galsk kme na sever od Teme a severne od Trinobantov.
Cenomani as kmea Aulerkov.
centria najmenia administratvna vojensk jednotka rmskej lgie.
Pvodne sa skladala zo sto (po latinsky centum) chlapov, neskorie i z
menieho potu. esdesiat centri tvorilo jednu lgiu, es centri tvorilo
jednu kohortu, dve centrie tvorili jeden manipul.

197
centrin poddstojnk, velite jednej centrie. V jednej lgii ich bolo
esdesiat.
Cerzi belgick kme v dnenom kraji Eifel.
Ceutrni 1. galsk kme v Alpch na vchod od Alobrogov v terajom Savojsku
pri hornom toku rieky Isry. 2. belgick kme na vchod od dolnho toku
eldy.
Cevensk pohorie pohorie medzi zemm Arveranov a provinciou v
junom Franczsku, dnes Cvennes.
Cicero, Quintus Tullius C. mlad brat slvneho rmskeho renka Marca
Tullia Cicerna a Caesarov legt v Galii v rokoch 54 51.
Cimberius nelnk Svbov.
Cimbri germnsky kme pvodne usaden na zpadnom pobre Jutskho
polostrova, ktor spolu s Teutnmi vpadol do Galie r. 113 pr. n. l. a zaal
ohrozova aj severn Itliu. Cimbrov porazil Marius r. 101 pr. n. l. pri
Vercelch.
Cingetorix 1. nelnk Treverov a priate Rimanov. 2. Jeden zo tyroch
britskch krov v Kanciu.
Claudius, Appius C. Pulcher konzul r. 54 pr. n. l.
Clodius, Publius C. Pulcher tribn udu, nepriate renka Cicerna,
zavraden v poulinej zrke s Milnom v januri r. 52 pr. n. l.
Commius nelnk Atrebtov a vern Caesarov spojenec, neskorie vek
nepriate Rimanov.
Conconnetodumnus nelnk Karnutov.
Considius, Publius C. zbabel vodca Caesarovej jazdy.
Convictolitavis hdunsky vemo, ktor zvazil v spore o vedce miesto
nad Cotom.
Correus vodca Belovakov proti Rimanom. Padol v hrdinskom boji.
Cotta pozri Aurunculeius.
Cotus hdunsky vemo.
Crassus 1. Marcus Licinius C., najv rmsky boh, vojvodca, vaz nad
Spartacom, len prvho triumvirtu r, 60 pr. n. l. spolu s Caesarom a
Pompeiom, konzul r. 55. Padol v Malej zii pri Karhch r. 53 v boji proti
Partom. 2. Marcus Licinius C. Mlad Caesarov kvestor, syn
predchdzajceho. 3. Publius Licinius C. Caesarov legt, mlad
triumvirov syn. Critognatus arvernsk vemo, ktor v obliehanej Alzii

198
renil za vpad proti Rimanom.
Curio, Gaius Scribonius C. tribn udu a Caesarov prvrenec.

Dci trcky kme na avom brehu dolnho toku Dunaja v Rumunsku.


Dececia mesto Hduncov na pravom brehu dolnho toku rieky Loiry, dnes
Decize.
Diablinti as kmea Aulerkov medzi dolnm tokom riek Seiny a Loiry.
Diviciacus belgick a britsk kr.
Divico vodca Helvanov.
Divitiacus nelnk Hduncov, Dumnorigov brat, priate Rimanov.
Drappes smel Senn, ktor chcel napadn provinciu. S Lucteriom obsadil
pevnos Uxalednum a po porke v zajat spchal samovradu hladom.
Dumnacus kniea Andov, obliehal mesto Lemnum.
Dumnorix hdunsky vemo, Divitiacov brat, Orgetorigov za, nepriate
Rimanov.
Duratius nelnk Piktnov a priate Rimanov, ktorho v Lemne obliehal
Dumnacus a vyslobodil Fabius.
Durocortorum hlavn mesto Rmov june od rieky Aisny, dnes mesto Reims v
severnom Franczsku.
dvojkrok rmska dkov miera v dke 1,48 m.

Eburni germnsky kme v belgickej Galii na obidvoch brehoch strednho


toku Maasy a k Rnu. Ich zemie Caesar dva razy spustoil, pretoe zniili pol
druhej lgie rmskeho vojska r. 54 pr. n. l. pod vedenm Ambioriga a
Catuvolca.
Eburovici as kmea Aulerkov.
edil radnk v starovekom Rme, ktor mal dozor nad bezpenosou, istotou,
poriadkom, verejnou mravnosou, nad verejnmi stavbami, nad zsobovanm a
cenami, nad mierami a vhami. Staral sa o usporiadanie hier.
Elaver dnes Allier, av prtok hornho toku rieky Loiry.
Eleuteti galsk kme na sever od strednho toku rieky Garonny.
Eluzati akvitnsky kme na juh od strednho toku rieky Garonny.

199
Epasnactus arvernsk nelnk a priate rmskeho nroda, ktor vydal Lucteria
Caesarovi.
Eporedorix 1. E. Star, hdunsky velite vo vojne proti Sekvanom. 2. E.
Mlad, hdunsky nelnk, bojujci pri Alzii proti Rimanom.
Eratosthenes (275 194 pr. n. l.) grcky uenec, zemepisec, matematik a
hvezdr, sprvca kninice v Alexandrii.
Ezuviovia galsk kme v Normandii na sever od Diablintov.

Fabius 1. Gaius F. Maximus, Caesarov legt, vern Caesarovi aj za


obianskej vojny. 2. Lucius F. centrin smej Caesarovej lgie, ktor sa
sce vydriapal na hradby v Gergovii, ale bol zabit. 3. Quintus F. Maximus,
vaz r. 121 pr. n. l. nad Arvernmi, Rutnmi a Alobrogmi.
Flaccus, Gaius Valerius F. proprtor v Galii r. 83 pr. n. l.

Gabali galsk kme v susedstve Arveranov v junom Franczsku v


dnenom kraji Gvaudan.
Gabinius, Aulus G. konzul r. 58 pr. n. l.
Galba 1. kr Suesinov a vrchn velite Belgov proti Caesarovi. 2.
Servius Sulpicius G. Caesarov legt. Bojoval proti alpskm kmeom.
Galia zemie, na ktorom bvali Galovia. Rimania rozoznvali Predalpsk
Galiu a Zaalpsk Galiu. 1. Predalpsk Galia bol priestor v povod Pdu v
severnej Itlii, ktor sa stal rmskou provinciou okolo r. 222 pr. n. l. Rimania
ju nazvali tie Prednou Galiou alebo aj prednou provinciou. 2. Zaalpsk
Galia alebo tie Zadn Galia bolo zemie ohranien Alpami, Rnom,
Atlantickm ocenom, Pyrenejami a Stredozemnm morom.
a) Jej juhovchodn as medzi Alpami a hornm tokom rieky Garonny sa
stala rmskou provinciou;
- od r. 121 pr. n. 1. Rimania tto as Galie nazvali zadnou provinciou
alebo provinciou, alebo Narbonskou Galiou, dnes Provence.
b) Vetko ostatn zemie Zaalpskej Galie, ktor pred Caesarovm prchodom
ete nebolo Rimanmi podroben, Caesar nazval len Galiou. Poda Caesara
sa toto zemie delilo na tri asti: na Akvitniu - na juhozpade medzi
Atlantickm ocenom, Pyrenejami a riekou Garonnou, na Belgicko na severe

200
medzi riekami Seinou a Rnom a na vlastn Galiu v strede.
Garumna dnes rieka Garonne v juhozpadnom Franczsku, ktor
vyviera v Pyrenejach a vlieva sa do Atlantickho ocena pri meste
Bordeaux.
Garumni akvitnsky kme pri prameni rieky Garumny.
Gti akvitnsky kme na avom brehu strednho toku rieky Garonny, v
dnenom kraji Gaure na severozpad od mesta Toulouse.
Gejdumni belgick kme, poddan Nerviom.
Genava - mesto Alobrogov, dnes eneva.
Gergovia hlavn mesto Arveranov v junom Franczsku nealeko
dnenho mesta Clermont-Ferrand.
Gorgobina mesto Bjov blzo stoku riek Allier a Loiry.
Grajoceli galsk kme v Galskch Alpch.
Grudiovia mal belgick kme, poddan Nerviom.
Gutruatus vodca Karnutov pri vraden v Cenabe, popraven na
rozkaz Caesara.

Harudovia germnsky kme, ktor preiel cez Rn, spustoil zemie


Hduncov a bojoval proti Caesarovi pri Besancone.
Hdunci mocn galsk kme medzi riekami Loirou a Sanou, pria-
tesky naklonen Rimanom.
Helvania mocn a bojovn kme v dnenom vajiarsku medzi R-
nom, enevskm jazerom, riekou Rhnou a pohorm Jurou.
Helviovia galsk kme medzi Cevenskm pohorm a riekou Rhnou
v Provence.
Hercynsk les podla Caesara rozsiahle zalesnen horstvo
siahajce od prameov Dunaja a k hraniciam Dcie, po rieku Tisu.
Hibernia dnes rsko.
Hispnia Pyrenejsk polostrov, dnes panielsko a Portugalsko.

Cherushovia germnsky kme na sever od pohoria Harz medzi riekou


Labe a riekou Vezerou.

201
Icius galsk prstav v Mornsku naproti Britnii, odkia Caesar robil
vpravy do Britnie, dnes Boulogne.
Hri starovek indogermnsky nrod v severozpadnej asti Balkn-
skeho polostrova, najm v dnenej Istrii, Dalmcii a Hercegovine.
Hria zemie Ilrov, patriace pod Caesarovu sprvu.
Indutiomarus vemo Treverov a nepriate Rimanov, ktorho dal La-
bienus zabi v boji.

Jura pohorie medzi Helvanmi a Sekvanmi, medzi riekami Rnom


a Rhnou.

Kadurci galsk kme, ktor sa hrdinsky brnil proti Caesarovi v pev-


nosti Uxelodnum v junom Franczsku v dnenom kraji Quercy.
Kaleti prmorsk belgick kme na sever od stia Seiny.
Kantabri bojovn kme na severnom pobre panielska, ktor bol
spojencom Akvitncov.
Kancium juhovchodn kraj Anglicka, dnes grfstvo Kent.
Karnuti mocn galsk kme v okol dnench miest Orlans a Chartres.
Kasi galsk kme v juhovchodnom Anglicku na avom brehu rieky Teme,
ktor sa vzdal Caesarovi.
Katurigovia horsk galsk kme v Alpch na hornom toku rieky Durance,
ktor brnil Caesarovmu vojsku v postupe.
Kavilnum mesto Hduncov na pravom brehu rieky Arar, dnes Chalon sur
Sane v strednom Franczsku.
Kelti Galovia.
kohorta taktick jednotka rmskej lgie, zloen zo iestich centri alebo z
troch manipulov. Desa kohort tvorilo jednu lgiu.
Kokozati prmorsk akvitnsky kme v juhozpadnom Franczsku na juh
od rieky Garonny.
Kondruzi germnsky kme v Belgicku na pravom brehu rieky Maasy v
dnenom kraji Condroz na juh od dnenho mesta Lge.
konzul najvy rmsky radnk a vrchn velite rmskej armdy, volen na

202
jeden rok. Zvyajne bvali dvaja. Ich menami Rimania oznaovali letopoet od
r. 510 pr. n. l., ke vyhnali poslednho kra Tarquinia Superba a vyvolili si
prvch dvoch konzulov.
Koriozoliti prmorsk galsk kme v Bretnsku, kde nzov dediny Corseul
pripomna ich meno.
Korus severovchodn vietor.
kvestor radnk hospodrskej a finannej sprvy v starovekom Rme, volen
na jeden rok. Poet kvestorov sa menil. Aj konzulsk vojsko mvalo kvestora
na spravovanie vojenskej pokladnice a vedenie tov.

Laberius, Quintus L. Durus Caesarov vojensk tribn, zabit v Britnii.


Labienus, Titus Attius L. najlep Caesarov legt a zstupca vo vetkch
vojenskch akcich v Galii.
Latovici germnsky kme na pravom brehu Rna, susedia a spojenci
Helvanov.
legt v ase rmskej republiky vysok dstojnk, zstupca vrchnho velitea,
len tbu, obyajne velite lgie. Menoval ho sent na nvrh vrchnho
velitea.
lgia najvia organizan jednotka rmskeho vojska s potom od 3000
do 6000 peiakov (za Caesara od 3000 do 3600) a 300 jazdcov. Delila sa na
desa kohort, t. j. tridsa manipulov, t. j. esdesiat centri. Jej odznakom
bol strieborn orol.
Lemansk jazero enevsk jazero.
Lemnum mesto Piktnov, dnes Poitiers.
Lemovici galsk kme na zpad od Arveranov v junom Franczsku v
dnenom kraji Limousin.
Lentulus, Lucius Cornelius L. konzul r. 49 pr. n. l. a Caesarov odporca.
Leponciovia galsk kme v Lepontskch Alpch v oblasti prameov Rna
medzi Sv. Gotthardom a jazerom Lago Maggiore.
Leuhovia galsk kme v junom Lotrinsku s hlavnm mestom Tullum, dnes
Toul.
Levaci belgick kme, poddan Nerviom.
Lexoviovia prmorsk galsk kme na juh od stia Seiny v okol dnenho

203
mesta Lisieux v Normandii.
Licinius pozri Crassus.
Liger dnes rieka Loire vo Franczsku.
Lingni galsk kme v oblasti prameov riek Seiny, Marny, Maasy a
Sany, priatesky naklonen Rimanom. Dnen mesto Langres pripomna ich
meno.
Liscus hdunsky vemo.
Litavicus hdunsky achtic a nepriate Rimanov.
Lucanius, Quintus L. Caesarov centrin.
Lucterius smel a vplyvn vodca Kadurkov, ktor s Drappetom obsadil pevnos
Uxelodnum, Caninius a Epasnactus ho porazili a vydali Caesarovi.
Lugotorix vodca Britov, ktorho Rimania zajali.
Lutcia mesto Parzov na ostrove Seiny, dnes Par.

Magetobriga mesto na zpad od Besangona.


Mallius, Lucius M. prokonzul Zaalpskej Galie r. 78 pr. n. l.
Mandubiovia galsk kme okolo prameov Seiny s hlavnm mestom
Alziou na zpad od dnenho Dijona.
Mandubracius kniea Trinobantov v Britnii, naklonen Rimanom.
manipul taktick jednotka rmskeho vojska, zloen z dvoch centri.
Tridsa manipulov tvorilo jednu lgiu.
Marcellus 1. Gaius Claudius M. konzul r. 50 pr. n. l. spolu s Luciom
Paulom, Caesarov odporca. 2. Gaius Claudius M. konzul r. 49 pr. n. l. spolu
s Luciom Corneliom Lentulom, Caesarov odporca. 3. Marcus Claudius M.
konzul r. 51 pr. n. l. a Caesarov odporca.
Markomani germnsky kme za Caesara na obidvoch brehoch rieky Mam,
ktor sa neskorie presunul do iech.
Maslia star obchodn prstavn mesto v provincii pri Stredozemnom mori,
zaloen Fenianmi, dnes juhofranczsky prstav Marseille.
Matisko mesto Hduncov na pravom brehu rieky Sany, dnes
msto Macon na sever od Lyona.
Matrona dnes rieka Marna, prtok Seiny.
Meciosdum mesto Sennov na ostrove rieky Seiny na juh od

204
Lutcie. Neskorie sa volalo Melodnum, dnes Melun.
Mediomatrici galsk kme medzi Rnom a hornm tokom rieky Mozely.
Meldi galsk kme na obidvoch brehoch dolnho toku Marny.
Tam sa stavali lode pre druh Caesarovu vpravu do Britnie.
Obyvatelia mesta Meaux na vchod od Para sa i dnes volaj
Meldois.
Menapiovia prmorsk belgick kme na severe Belgicka. Messala,
Marcus M. konzul r. 61 pr. n. l.
Metius, Marcus M. Riman v Caesarovom vojsku, Ariovistov priate.
ma rmska dkov miera v dke 1,48 km.
Minucius, Lucius M. Basilus velite Caesarovej jazdy.
Mona ostrov medzi Anglickom a rskom, dnes Man.
Morni prmorsk belgick kme medzi riekou Sommou a
eldou, naproti Britnii.
Moritasgus kr Sennov.
Mza dnes rieka Maasa.
Munatius, Lucius M. Plancus Caesarov legt.

Nameti germnsky kme na avom brehu strednho toku Rna


medzi Vanginmi a Tribokmi.
Nammeius helvtsky achtic.
Namneti galsk kme na sever od stia rieky Loiry, spojenec
Venetov. Poda neho sa vol terajie mesto Nantes.
Nantuti galsk kme v Alpch na juh od enevskho jazera.
Narbo mesto arekomickch Volkov v provincii, dnes prstav
Narbonne v junom Franczsku na pobre Stredozemnho mora.
Nasua vodca Svbov, Cimberiov brat.
Nemetocena mesto v belgickej Galii na zem Atrebtov, dnes
Arras v severnom Franczsku.
Nerviovia belgick kme na vchod od Mornov medzi riekou Maasou
a eldou.
Niciobrogovia galsk kme v Akvitnii na pravom brehu rieky Ga-
ronny v susedstve Kadurkov.
Nreja hlavn mesto Norika, dnes Neumarkt v tajersku. Roku

205
113 pr. n. l. Cimbri a Bjovia tu porazili Rimanov.
Noviodunum 1. mesto Biturigov na juh od rieky Loiry medzi
Cenabom a Avarikom, dnes asi Nouan na juh od mesta Orlans. 2.
mesto Hduncov na pravom brehu rieky Loiry blzko stia rieky
Allier, dnes mesto Nevers, 3. mesto Svesinov pri rieke Aisne v
severnom Franczsku, asi dnen Soissons.
Numiania obyvatelia krajiny v severnej Afrike, dnenho Alrska
a Tuniska, ktor slili v Caesarovom vojsku ako ahk pechota.

Ocelum pohranin mesto Grajocelov v Grajskch Alpch v Predalpskej


Galii na zpad od dnenho mesta Turna (Torino).
Oktodurus mesto Veragrov v Peninskch Alpch, dnes Martigny v ju-
nom vajiarsku v kantne Wallis.
Ollovico kr Niciobrigov.
Orgetorix helvtsky achtic.
Ozismovia prmorsk galsk kme v zpadnom Bretnsku.

Pd rieka v Predalpskej Galii, v severnom Taliansku.


Pmani germnsky kme v Belgicku na vchod od rieky Maasy v okol
dnenho mesta Liege.
Parzovia galsk kme v oblasti dnenho Para. Ich hlavnm
mestom bola Lutcia.
Parti starovek zijsk nrod, s ktorm Rimania mali dlh a ak
boje.
Paulus, Lucius Aemilius P. konzul r. 50 pr. n. l.
Pedius, Quintus P. Caesarov legt.
Petrokoriovia galsk kme na pravom brehu rieky Garonny v kraji
Prigord v junom Franczsku.
Petronius, Marcus P. centrin smej lgie, ktor padol pri Gergovii.
Petrosidius, Lucius P. Caesarov orlonos.
Piktni galsk kme na juh od dolnho toku rieky Loiry,
spojenec Arveranov. Od nich m meno dnen kraj Poitou i dnen

206
mesto Poitiers.
Pirusti kme v Ilrii, v severnom Albnsku.
Piso 1. Marcus P. konzul r. 61 pr. n. l. 2. Lucius P. konzul
r. 58 pr. n. 1., Caesarov tes. 3. Piso akvitnsky jazdec, ktor
padol v boji proti Tenkterom r. 55 pr. n. 1.
Plancus pozri Munatius.
Pleumoxiovia mal belgick kme, poddan Nerviom.
Pompeius 1. Gnaeus P. Magnus slvny rmsky vojvodca a politik,
len prvho triumvirtu spolu s Caesarom a Crassom r. 60 pr. n: l.
2. Gnaeus P. tlmonk legta Quinta Tituria Sabina.
Praeconinus, Lucius Valerius P. legt, ktorho asi r. 78 pr. n. l. po-
razil Sertorius v Akvitnii.
prtor rmsky radnk so sdnou prvomocou, volen na jeden
rok. Bvalo ich viac.
Procillus, Gaius Valerius P. Caesarov posol k Ariovistovi, ktorho Ariovistus
vznil, km ho Caesar neoslobodil.
prokonzul bval konzul, sprvca rmskej provincie.
proprtor bval prtor, sprvca rmskej provincie.
provincia zemie vydobyt a spravovan Rimanmi. Prvou rmskou provinciou
bola Siclia (jej zpadn as) po prvej pnskej vojne.
Ptiniovia akvitnsky kme na severnom pt Pyrenej.
Pullo, Titus P. Caesarov udatn centrin, ktor sa v udatnosti pretekal s
Vorenom.

Quadratus pozri Volusenus.

Rauraci galsk kme na severozpad od Helvanov v okol mesta


Bazileja. Tam bol zaiatok Hercynskho lesa.
Rebilus - pozri Caninius.
Reginus pozri Antistius.
Rmi galsk kme na obidvoch brehoch rieky Aisny v okol dnenho mesta
Remea (Reims) v severnom Franczsku. Rmi boli priatelia Rimanov.

207
Rodan dnes rieka Rhne v junom Franczsku.
Roscius, Lucius R. Caesarov legt.
Rufus, Publius Sulpicius R. Caesarov legt.
Rutni galsk kme na severovchod od hornho toku rieky Garonny v
okol dnenho mesta Rodeza v junom Franczsku.
Rutilus, Marcus Sempronius R. velite Caesarovej jazdy.

Sabinus pozri Tuturius.


Sabis dnes rieka Sambre, av prtok rieky Maasy v Belgicku.
Samarobriva hlavn mesto Ambinov na avom brehu rieky Sommy v
severnom Franczsku, dnes mesto Amiens na sever od Para.
Santoni prmorsk galsk kme na sever od stia rieky Garonny v dnenom
kraji Saintonge.
Sedulius nelnk a vodca Lemovikov, ktor padol pri Lzii.
Seduni horsk helvtsky kme na vchod od enevskho jazera v okol
dnenho mesta Siona.
Seduziovia germnsky kme na juh od rieky Mainu, na zpad od
Markomanov.
Segni germnsky kme medzi Eburnmi a Trevermi na vchod od
strednho toku rieky Maasy.
Segoncici prmorsk kme v junej Britnii.
Segovax jeden zo tyroch britskch krov v Kanciu.
Seguzivi galsk kme, zpadn sused Alobrogov, medzi hornm tokom
rieky Loiry a stokom riek Rhny a Sany, v okol dnenho mesta Lyona.
Sekvana dnes rieka Seina.
Sekvani mocn galsk kme medzi riekami Sanou a Rhnou a pohorm
Jurou. Ich hlavn mesto bolo Vezoncin, dnes Besancon.
Sempronius pozri Rutilus.
Senni vek galsk kme medzi riekami Loirou a Marnou s hlavnm
mestom Agedinkum, dnes Sens.
Sertorius, Quintus S. Mariov prvrenec, ktor bojoval v Hispnii proti
Sullovej vlde.
sestercius starormska strieborn minca rozlinej hodnoty.

208
Sextius 1. Quintus S. Baculus Caesarov centrin, ktor hrdinsky
bojoval proti Nerviom. 2. Titus S. Caesarov legt.
Sibuzati akvitnsky kme na vchod od Tarbelov v juhozpadnom
Franczsku v okol dnenho mesta Saubusse.
Silanus, Marcus S. Caesarov legt.
Silius, Titus S. Caesarov vojensk tribn.
Sonciti akvitnsky kme na juh od rieky Garonny.
Sugambri germnsky kme na pravom brehu Rna oproti Eburnom.
Sulla, Lucius Cornelius S. rmsky dikttor v rokoch 82 79 pr. n. l.,
vojvodca a Mariov politick odporca.
Sulpicius pozri Rufus.
Surus hdunsky achtic a velite v boji proti Rimanom, ktorho
Labienus zajal na zem Treverov.
Svbi hromadn nzov pre kmene bvajce v Germnii od Severnho mora
a Baltickho mora a po Rn a Dunaj.
Svesini belgick kme na obidvoch brehoch rieky Aisny s hlavnm
mestom Noviodunum, dnes Soissons. Boli prbuzn Rmov.

Tarbeli prmorsk akvitnsky kme v juhozpadnom Franczsku.


Taruzati akvitnsky kme na severovchod od Tarbelov v okol dnenho
mesta Tartas.
Tasgetius kniea Karnutov, priate Rimanov, ktorho zavradili vlastn
spoluobania.
Taximagulus jeden zo tyroch britskch krov v Kanciu.
Tenkteri germnsky kme na juh od Uzipetov na pravom brehu Rna medzi
riekami Lippe a Ruhr.
Tergeste mesto v Istrii, napadnut Ilrmi, dnes mesto Trieste v Taliansku.
Terrasidius, Titus T. Caesarov vojensk tribn.
Teutomatus kr Niciobrogov.
Teutni germnsky kme, ktor spolu s Cimbrami spustoil Galiu, vpadol
do Itlie, kde ho porazil Marius r. 102 pr. n. l.
Tigurni obyvatelia jednho zo tyroch helvtskych krajov na sever od
enevskho jazera, ktor r. 107 pr. n. l. porazili rmske vojsko a zabili jeho

209
vodcu konzula Lucia Cassia.
Titurius, Quintus T. Sabinus Caesarov legt, ktor padol v boji s belgickmi
kmemi pod vedenm Ambioriga.
Toloza mesto v provincii, dnes mesto Tolouse v junom Franczsku.
Trebius, Marcus T. Gallus Caesarov vojensk tribn.
Trebonius 1. Gaius T. Caesarov legt v Galii i v ase obianskej vojny. 2.
Gaius T. rmsky jazdec v Caesarovom vojsku v Galii, ktor sa hrdinsky
prebil cez germnskych Sugambrov.
Treveri germnsky kme na dolnom toku rieky Mozely a k Rnu, sprvoti
Rimanom priatesk, neskorie nepriatesk. Dnen mesto Trier v zpadnom
Nemecku pripomna ich meno.
Tribokovia germnsky kme medzi Vogzami a Rnom v okol dnenho
franczskeho mesta trasburgu.
Trinobanti galsk kme v juhovchodnom Anglicku na sever od rieky Teme v
dnenom grfstve Essex.
Troucillus, Gaius Valerius T. Caesarov dvern priate a tlmonk, popredn
lovek z provincie.
Tulingovia germnsky kme na pravom brehu Rna na zpad od Bodmskeho
jazera, susedia a spojenci Helvanov.
Tullius pozri Cicero.
Tullus pozri Volcatius.
Turni galsk kme na obidvoch brehoch dolnho toku rieky Loiry, spojenci
Arveranov, v dnenom franczskom kraji Touraine s mestom Tours.

Ubiovia germnsky kme na pravom brehu dolnho toku Rna. iadali


Caesara o ochranu proti Svbom.
Uxelodnum mesto Kadurkov, obliehan a vydobyt Rimanmi, dnes mesto
Cahors pri rieke Lot v juhozpadnom Franczsku.

Vakal jun rameno dolnho toku Rna, ktor sa vlieva do rieky


Maasy, dnes Waal.
Valerius pozri Caburus, Donnotaurius, Flaccus, Praeconinus, Procillus,

210
Troucillus.
Vangini germnsky kme pri strednom toku Rna na juh od rieky Main v
dnenom kraji Worms, Ariovistovi spojenci.
Varus pozri Atius.
Valinius, Publius V. Caesarov legt.
Velanius, Quintus V. Caesarov vojensk tribn, poslan k Venetom,
ktor ho zadrali.
Veliohasi belgick kme na pravom brehu dolnho toku rieky Seiny
v okol dnenho mesta Rouen.
Velaunodunum mesto Sennov medzi Agedinkom a Cenabom, na
vchod od dnenho mesta Orlans.
Velaviovia galsk kme medzi Cevenami a riekou Allier v dnenom
kraji Velay.
Veneli prmorsk galsk kme v severozpadnej Normandii.
Veneti prmorsk galsk kme v junom Bretnsku v okol mesta
Vannes.
Veragri galsk kme v Alpch na juhovchod od enevskho
jazera.
Vercassivellaunus arveransk achtic, jeden zo tyroch vodcov
veobecnho galskho povstania z r. 52 pr. n. l., Vercngetorigov
bratanec.
Vercingetorix arveransk achtic a vrchn velite veobecnho galskho
povstania za slobodu Galie proti Caesarovi r. 52 pr. n. l.. Po potlaen
povstania bol es rokov v Rme vo vzen. Roku 46 ho viedli v Rme v
Caesarovom triumfe a potom zavradili.
Vertico nervijsk achtic v slubch Cicernovho tbora.
Verticus staruk nelnk Rmov a velite ich jazdy.
Verucloetius helvtsky len posolstva k Caesarovi.
Vezoncin hlavn mesto Sekvanov na pravom brehu rieky Doubs,
dnes mesto Besancon.
Viena hlavn mesto Alobrogov na avom brehu rieky Rhny, dnes
mesto Vienne v kraji Chambery.
Viridomarus nelnk Hduncov, ktorho Caesar podporoval. Jeho po-
litickm sperom bol Eporedorix. V ase veobecnho galskho povstania

211
r. 52 pr. n. l. stl proti Caesarovi ako jeden zo tyroch vrchnch
galskch veliteov, ktor prili na pomoc Vercingetorigovi, ktorho Caesar
obliehal v Alzii.
Viridovix nelnk Venelov.
Viridomanduovia belgick kme pri hornom toku rieky Sommy v se-
vernom Franczsku.
Vogzy pohorie v Alsasku v severovchodnom Franczsku.
Vokti akvitnsky kme na juh od stia rieky Garonny v
juhozpadnom Franczsku.
Voccio kr Norika, Ariovistov vagor.
Vokonciovia galsk kme na avom brehu rieky Rhny, a to medzi jej
prtokmi Durence a Isere v kraji Dauphin.
Volcatius, Gaius V. Tullus Caesarov dstojnk, velite posdky, ktor strila
druh Caesarov most cez Rn.
Volkovia mocn prmorsk galsk kme medzi hornm tokom rieky
Garonny a dolnm tokom rieky Rhny. Delil sa na dve iastky. Zpadn
sa volali tektozagsk Volkovia s hlavnm mestom Toloza, dnes Toulouse;
vchodn, tzv. arekomick Volkovia s hlavnm mestom Nemauzus, dnes Nmes v
junom Franczsku, bvali v okol mesta Narbo.
Volusenus, Gaius V. Quadratus vojensk tribn a velite Caesarovej jazdy.
Vorenus Caesarov udatn centrin, ktor sa v udatnosti pretekal
s Pullnom.

DIGITALIZOVAL PEDRO

212
213

You might also like