Na rokovanie

Nrodnej rady Slovenskej republiky

I
Poda l. 102 ods. 1 psm. o) stavy Slovenskej republiky vraciam Nrodnej rade
Slovenskej republiky zkon z 10. mja 2017, ktorm sa men a dopa zkon . 250/2012 Z. z.
o regulcii v sieovch odvetviach v znen neskorch predpisov (alej len schvlen zkon).
Navrhujem, aby Nrodn rada Slovenskej republiky pri optovnom prerokovan zkon
schvlila so zmenami uvedenmi v asti V.

II
Poda prekladateov je cieom schvlenho zkona zvi transparentnos pri cenovej
regulcii urenm pravidiel a postupov pri cenovej regulcii, ako aj zverejovanm informci
o cench a podmienkach ich uplatovania. Novela vznikla v reakcii na udalosti z prelomu
rokov 2016/2017, ke dolo k vraznm zmenm v pomere stlych a variabilnch platieb za
elektrinu, ktor viedli k skokovmu zveniu faktr pre niektorch odberateov.
Tieto udalosti upriamili pozornos verejnosti na fungovanie radu pre regulciu
sieovch odvetv (alej len RSO" alebo rad) a veobecnej problm pri regulcii
sieovch odvetv, ktor je viditen na koncovch cench elektriny pre spotrebiteov.
Naprklad v obdob rokov 2010 2013 ceny elektriny na eurpskych trhoch klesli takmer
o polovicu, ale spotrebiteom na Slovensku sa znili faktry za elektrinu len pribline o 11
percent. Dvodom s poplatky za distribciu elektriny, ktor kontinulne rstli. Slovensk
domcnosti a podnikatelia platia jedny z najvych poplatkov za distribciu elektriny
v Eurpskej nii. Celkov koncov cena pre podnikateov patr dokonca medzi najvyie
v celej E.
RSO je orgnom ttnej sprvy zodpovednm za regulciu. Uruje ceny a reguluje
subjekty na trhu s plynom, elektrinou, teplom, pitnou vodou a odpadovou vodou. hrnn
trby tchto subjektov s okolo 10 milird eur rone. Vetky trhy s koncentrovan
a rozdelen medzi niekoko dominantnch aktrov. Verejn zujem je v takomto prostred
mon brni len transparentnou a nezvislou regulanou politikou. Lene rad v minulch
rokoch odmietal naprklad zverejova podklady a odvodnenia k rozhodnutiam o uren
cien. Oprvnenos kapitlovch vdavkov, ktor tvor zklad pre cenov rozhodnutia, bola
kontrolovan povrchne a bez referenci na porovnaten subjekty v zahrani.
Vzhadom na charakter trhu s regulovanmi komoditami mu aj mal odchlky pri
nastaven regulcie razantne zlepi ziskovos regulovanch subjektov. Transparentn
a hlbok kontrola regulovanch subjektov je preto v zujme verejnosti aj ttu. Schvlen
zkon tento problm ignoruje a na sasnom stave fakticky ni nemen. Uklad len povinnos
RSO vysli vplyv regulanej politiky na ben domcnos a podnik.
Regulan politika trhu s elektrinou na Slovensku je v schizofrenickej pozcii. Na jednej
strane spotrebitelia dotuj vrobu slnenej a veternej elektriny s cieom zni emisie
sklenkovch plynov. Na druhej strane dotuj abu hnedho uhlia. Spaovanie uhlia
v elektrrni v Novkoch pritom rone vyprodukuje porovnaten objem emisi ako osobn
automobilov doprava na Slovensku. et za tieto aktivity platia domcnosti a firmy
vo vych koncovch cench elektriny, ktor tto politika predrauje a o 15 percent.
Aj tento problm schvlen zkon prehliada. Dotan schma na podporu solrnej
a veternej energie je naalej zaloen na doplatkoch za vrobu elektriny. Tto schma viedla
v minulch rokoch k nadmernm ziskom pre zku skupinu producentov elektriny. Ostatn
eurpske krajiny upustili od podpory obnovitench zdrojov prostrednctvom doplatkov
a preli na podporu vo forme aukci. Schvlen zkon vak naalej pota s podporou
obnovitench zdrojov na Slovensku prostrednctvom doplatkov, a nie aukci.
Problmom regulcie sieovch odvetv je teda zle formulovan stratgia, protichodn
ciele, konflikty zujmov, netransparentn pravidl a slab kontrola regulovanch subjektov.
Tmto kritickm oblastiam sa predkladate zkona, ako aj Nrodn rada Slovenskej republiky,
vyhli. Ako prezident Slovenskej republiky si uvedomujem, e moje systmov vhrady
netvoria vecn obsah mjho oprvnenia vraca schvlen zkony Nrodnej rade Slovenskej
republiky na optovn prerokovanie. Napriek tomu ich povaujem za vhodn a nevyhnutn
vod ku kritike schvlenho zkona, ktor namiesto rieenia vecnch regulanch
nedostatkov upriamuje pozornos na administratvnu a organizan truktru RSO.

III
V l. I druhom bode 5 ods. 1 schvlenho zkona sa men spsob vymenvania
a odvolvania predsedu RSO. Dvodov sprva k vldnemu nvrhu zkona (tla 493) k tomu
uvdza: Navrhuje sa, aby predsedu menovala do funkcie vlda Slovenskej republiky. Tento
krok reflektuje relnu zodpovednos vldy Slovenskej republiky v oblasti regulcie sieovch
odvetv, priom v kontexte alch zmien nezvislos radu zostva nedotknut. Pln
zodpovednos za energetick politiku v Slovenskej republike nesie vlda Slovenskej
republiky, prvomoci prezidenta s v tejto oblasti vemi obmedzen. Preto je nleit a
logick, aby bola prvomoc menova a odvolva predsedu radu priznan vlde Slovenskej
republiky..
K schvlenej zmene spsobu vymenvania a odvolvania predsedu radu je
nevyhnutn vo veobecnej rovine predovetkm uvies, e ak sa menovacia prvomoc
presunie z reimu spolupsobenia dvoch stavnch orgnov, ktormi s v sasnosti vlda
Slovenskej republiky (alej len vlda) a prezident Slovenskej republiky, do rk len jednho
z nich, tak mono odvodnene predpoklada, e sa predseda radu dostane do vraznejej
zvislosti od vldy, obzvl v prostred veobecne nzkej politickej kultry.
V prpade RSO ide o orgn, ktor zkon o regulcii v sieovch odvetviach vslovne
definuje ako nezvisl a nestrann ( 4 ods. 2). Ak vak prvomoc vymenva a odvolva
predsedu radu bude nastaven schvlenm spsobom, me to vies k ohrozeniu
nezvislosti radu v budcnosti.

2
 V tejto svislosti je potrebn apelova nielen na formlne zkonn ustanovenia, ale aj
na politick kultru a nepsan pravidl demokracie, ktor sa vak iadnym textom prvneho
predpisu nedaj nadiktova ani vynti. Momentlna parlamentn vina sa dopa chyby,
ak elovo men nastavenie prvomoc jednotlivch stavnch orgnov poda toho, kto
momentlne ak pozcie zastva. Namiesto toho, aby sa snaila udriava rovnovhu
v stavnom systme bez ohadu na jeho sasn personlne obsadenie.
Navye, zmena spsobu vymenvania a odvolvania predsedu radu je, poda mjho
nzoru, aj v rozpore s prvom Eurpskej nie, konkrtne so smernicou Eurpskeho
parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. jla 2009 o spolonch pravidlch pre vntorn trh
s elektrinou, ktorou sa zruuje smernica 2003/54/ES (alej len smernica 2009/72/ES)
a smernicou Eurpskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. jla 2009 o spolonch
pravidlch pre vntorn trh so zemnm plynom, ktorou sa zruuje smernica 2003/55/ES
(alej len smernica 2009/73/ES), a preto aj v rozpore s l. 1 ods. 2 v spojen s l. 7 ods. 2 a 5
stavy Slovenskej republiky.
Poda odvodnenia slo 33 smernice 2009/72/ES a odvodnenia slo 29 smernice
2009/73/ES: V smernici 2003/54/ES (resp. smernici 2003/55/ES) sa zaviedla poiadavka,
aby lensk tty zriadili regultorov s osobitnmi prvomocami. Sksenosti vak ukazuj, e
innos regulcie je asto obmedzen z dvodu nedostatonej nezvislosti regultorov od
vldy a nedostatonch prvomoc a slobody rozhodova. Z tohto dvodu Eurpska rada na
zasadnut 8. a 9. marca 2007 vyzvala Komisiu, aby vypracovala legislatvne nvrhy, ktor
zabezpeia aliu harmonizciu prvomoc a posilnenie nezvislosti nrodnch
energetickch regultorov. Malo by sa umoni, aby tieto nrodn regulan orgny pokrvali
tak odvetvie elektriny ako aj zemnho plynu..
Poda odvodnenia slo 34 smernice 2009/72/ES a odvodnenia slo 30 smernice
2009/73/ES: Ak m vntorn trh s elektrinou (resp. vntorn trh s plynom) sprvne
fungova, energetick regultori musia ma monos prijma rozhodnutia vo vetkch
relevantnch regulanch zleitostiach a musia by plne nezvisl od akchkovek inch
verejnch alebo skromnch zujmov. Toto nebrni sdnemu preskmaniu ani
parlamentnmu dohadu v slade s stavnm prvom lenskch ttov..
Poda l. 35 ods. 4 smernice 2009/72/ES a l. 39 ods. 4 smernice 2009/73/ES:
lensk tty zaruia nezvislos regulanho orgnu a zabezpeia, aby vykonval svoje
prvomoci nestrannm a transparentnm spsobom. lensk tty na tento el zabezpeia,
aby bol regulan orgn pri vykonvan regulanch loh, ktor mu boli uloen na zklade
tejto smernice a svisiacich prvnych predpisov prvne oddelen a funkne nezvisl od
kadho inho verejnoprvneho alebo skromnho subjektu..
lensk tty musia sasne zabezpei, aby osoby zodpovedn za riadenie
regulanho orgnu pri plnen regulanch loh nepoadovali ani neprijmali priame pokyny
od iadneho ttneho ani inho verejnoprvneho alebo skromnho subjektu. Touto
poiadavkou nie je dotknut prpadn zka spoluprca s inmi prslunmi vntrottnymi
orgnmi ani veobecn politick usmernenia, ktor vydva vlda a ktor sa netkaj

3
regulanch prvomoc a povinnost poda l. 37 smernice 2009/72/ES, resp. l. 41 smernice
2009/73/ES.
Poda l. 35 ods. 5 smernice 2009/72/ES a l. 39 ods. 5 smernice 2009/73/ES:
S cieom chrni nezvislos regulanho orgnu lensk tty zabezpeia najm, aby
regulan orgn mohol nezvisle od akhokovek politickho subjektu samostatne prijma
rozhodnutia..
Zsada nezvislosti nrodnch regulanch orgnov m, poda judikatry Sdneho
dvora Eurpskej nie, aj v novom spolonom prvnom rmci mimoriadny vznam. Zriadenm
nezvislch regulanch orgnov sa m toti zabezpei, aby vznikol skuton vntorn trh,
v rmci ktorho sa db o otvorenie trhu a o spravodliv hospodrsku sa. V tomto zmysle
s lensk tty povinn zabezpei nezvislos ich nrodnch regulanch orgnov.
Prejavom tejto nezvislosti je v neposlednom rade to, e nrodn regulan orgny sce mu
by pod dohadom, ale v svislosti s plnenm svojich loh nesm prijma pokyny od inho
orgnu. A pozastavi vkon ich rozhodnut alebo zrui ich rozhodnutia mu vlune
prslun odvolacie orgny na zklade konkrtneho opravnho prostriedku.
Vymenvanie a odvolvanie predsedu radu vldou vytvra medzi jeho osobou
a vldou tak vzahy, ktorch vsledkom bude v skutonosti zruenie aj formlnej
nezvislosti radu od vldy. Schvlen zmena nielene neposiluje nezvislos radu tak, ako
to poaduje odvodnenie slo 33 smernice 2009/72/ES a odvodnenie slo 29 smernice
2009/73/ES, ale naopak, vracia vlde kompetenciu, ktor je zkladom zvislosti predsedu
radu, a teda aj radu ako takho na aktulnej vlde. V tomto ohade je uveden zmena
v rozpore s cieom citovanch smernc, ktor sleduj posilnenie nezvislosti radu.
Dsledkom schvlenho zkona je vytvorenie takho prvneho vzahu medzi
predsedom radu a vldou, ktor bol fakticky prezentovan vldou pri jej ntlaku, aby rad
zruil svoje rozhodnutia a nahradil ich rozhodnutiami poda politickej vle vldy. Tak
spsob npravy rozhodnut radu je v priamom rozpore s harmonizanmi pravidlami
smernc 2009/72/ES a 2009/73/ES, ktor pripaj pozastavenie vkonu rozhodnut alebo
ich zruenie vlune prslunmi odvolacmi (sdnymi) orgnmi na zklade konkrtneho
opravnho prostriedku, ako aj s judikatrou Sdneho dvora Eurpskej nie (naprklad
rozsudok z 29. oktbra 2009, C-474/08, Komisia proti Belgickmu krovstvu,
ECLI:EU:C:2009:681).

IV
V l. I dvadsiatom siedmom bode 14 ods. 3 schvlenho zkona sa roziruje okruh
astnkov konania o cenovej regulcii (alej len cenov konanie) a umouje sa, aby
astnkom vybranch cenovch konan bolo Ministerstvo hospodrstva Slovenskej republiky
alebo Ministerstvo ivotnho prostredia Slovenskej republiky. Poda doterajej prvnej
pravy astnkom cenovho konania mohol by len regulovan subjekt, ktor predloil
nvrh ceny, respektve regulovan subjekt, ktorho m RSO v mysle cenovo regulova.

4
 V dvodovej sprve k vldnemu nvrhu zkona sa k tejto zmene prvnej pravy
uvdza: Ministerstvu hospodrstva Slovenskej republiky a Ministerstvu ivotnho prostredia
Slovenskej republiky sa vo vybranch cenovch konaniach priznva procesn postavenie
astnka konania, m sa im v tchto cenovch konaniach poskytn procesn monosti na
el dslednej ochrany verejnho zujmu..
Aj v tomto prpade zjavne dochdza ku konfliktu so smernicami E, ktor poaduj od
lenskch ttov, aby regulan orgn pri prijman rozhodnut vo vetkch relevantnch
regulanch zleitostiach bol nezvisl od vldy, ako aj od akchkovek inch verejnch
alebo skromnch zujmov.
Schvlen zkon sa tak vracia k prvnej prave platnej pred prijatm zkona o regulcii
v sieovch odvetviach v roku 2012, ktorm bolo astnctvo ministerstiev v cenovch
konaniach vypusten prve z dvodu transpozcie smernc tzv. tretieho energetickho balka.
Optovn zavedenie obligatrneho astnctva ministerstiev v cenovch konaniach je
nvratom do stavu, ktor bol u v minulosti samotnm zkonodarcom vyhodnoten ako
nesladn s prvom E.
Niet pochb o tom, e pln zodpovednos za energetick politiku v Slovenskej
republike nesie vlda. Neme vak kona na kor skutonho vntornho trhu, v rmci
ktorho sa db o jeho otvorenie a o spravodliv hospodrsku sa. Prvomoc vldy
vymenva a odvolva predsedu radu a as ministerstiev v cenovom konan by vak
mohli vies k oslabeniu tchto hodnt, na ktorch spova vntorn trh Eurpskej nie.

V
Vzhadom na zvan nedostatky schvlenho zkona uveden v asti II, III a IV je
potrebn vyui prvomoc prezidenta Slovenskej republiky a schvlen zkon vrti
Nrodnej rade Slovenskej republiky s pripomienkami na optovn prerokovanie. Cieom
zmien je zachova sasn prvny stav v oblasti vymenvania a odvolvania predsedu radu,
ako aj v svislosti s okruhom astnkov cenovho konania. Navrhujem preto, aby Nrodn
rada Slovenskej republiky pri optovnom prerokovan zkon schvlila s tmito zmenami:

1. V l. I druhom bode 5 ods. 1 prv veta znie: Na ele radu je predseda, ktorho
vymenva a odvolva prezident Slovenskej republiky na nvrh vldy Slovenskej
republiky (alej len vlda)..
2. V l. I sa vypaj siedmy bod a smy bod.
Doterajie body sa primerane presluj.
3. V l. I estnstom bode 7 odsek 1 znie:
(1) lenov rady vymenva a odvolva prezident Slovenskej republiky. Z lenov rady
prezident Slovenskej republiky na nvrh rady vymenva predsedu rady. Prezident

5
 Slovenskej republiky na nvrh rady odvolva predsedu rady. lenstvo v rade je
verejnou funkciou..
4. V l. I estnstom bode 7 odsek 3 znie:
(3) Prezident Slovenskej republiky vymenva lenov rady na nvrh Nrodnej rady
Slovenskej republiky a vldy tak, aby traja lenovia rady boli vymenovan na nvrh
Nrodnej rady Slovenskej republiky a traja lenovia rady na nvrh vldy..
5. V l. I sa vypa dvadsiaty siedmy bod.
Doterajie body sa primerane presluj.

Bratislava 24. mja 2017