Sprva A.

Kisku o stave republiky

Po tret raz vyuvam stavn oprvnenie prezidenta vystpi v plne
nrodnej rady so sprvou o stave Slovenskej republiky. Tak ako v
predchdzajcich dvoch rokoch, aj dnes je mojm zmerom primne
pomenova to, o je pre nau krajinu, pre naich ud dleit.
Myslm si, e me by dobrou sprvou o stave republiky a povzbudzujcim
signlom, ak si prezident me dovoli trochu sa opakova. Mm prleitos
op zdrazni, ako sa naej krajine ekonomicky dar. Zavame obdobie
hospodrskeho rastu, ktor dva podnikateom priestor tvori viac
pracovnch miest.
Poet ud bez prce sa vznamne zniuje. Po rokoch vysokej miery
nezamestnanosti zavame dokonca v niektorch odvetviach fenomn
aktneho nedostatku pracovnej sily. Popri zdrazovan vznamu vzdelvania
zaname mono opatrne, ale predsa hovori o tom, ako vyui migrciu
za prcou do naej krajiny a nastavi pre u rozumn pravidl.
Ekonomick rast otvoril priestor na potrebn polemiku, ako dosiahnu, aby
domcnosti dobr asy viac ctili vo svojich prjmoch. Odbornci porovnvajci
Slovensko s okolitmi krajinami uvdzaj, e napriek zvyovaniu miezd by
vzhadom k vkonu slovenskej ekonomiky mali by prjmy zamestnancov
vyie mono a o desa percent. Som vak presveden, e je to
predovetkm priestor k innejiemu zastupovaniu zujmov zamestnancov a
vymhaniu ich prv v podnikoch. Nie vzva na politick preteky, kto z
cudzieho d viac peaz. Najm, ke tt niekedy zabda na svojich
zamestnancov.
Vaka rastu hospodrstva a zlepenmu vberu dan m Slovensko pod
kontrolou verejn financie. Zvykme si, ako minister financi kadorone
spokojne oznamuje, e rozpotov prjmy ttu bud vznamne vyie ako
odbornci pvodne odhadovali.
Je to dobr sprva o stave verejnch financi a dleit sprva pre budcnos
naej krajiny. Hovor nm, e pri pokraovan rozumnej rozpotovej politiky sa
bude ttny dlh Slovenskej republiky zniova a verejn sfra bude u onedlho
hospodri s vyrovnanm rozpotom. Je to sprva o tom, e vlda i
samosprvy na Slovensku maj k dispozcii dostatok peaz, aby sa
spravovanie vec verejnch podstatne zlepovalo. Aby sluby ttu i
samosprv mohli by modernejie, aby pomoc uom v ndzi bola innejia.
Trfnem si poveda, e nikdy v 25-ronej histrii modernej Slovenskej
republiky sme nemali tak irok priestor na rieenie vekch, podstatnch
problmov, ktor ns trpia. Mme prleitos prostrednctvom verejnch
politk pohn dleitmi vecami.
Mme peniaze, mme rozpracovan koncepcie a plny. Mme vzory v
zahrani, ktormi sa meme inpirova. Mme spen prbehy doma, o
ktor sa meme oprie. Mme ud ochotnch pracova na zmench k
lepiemu. Lene, dmy a pni aj tu musm v sprve o stave republiky
nadviaza na tie predchdzajce naalej plat, e chbaj vsledky. Chba
schopnos sstredi sa na to, o je dleit. Chba ochota uri si ambicizny
politick cie. Chba odvaha pomenova meraten vsledok s jasnm
asovm plnom. Chba politick va prevzia za jeho splnenie
zodpovednos.
Vlani pred vobami do nrodnej rady som ako prezident robil kampa.
Kampa za to, aby sa rove nho zdravotnctva a kvalita vzdelvania naich
det stali dleitmi tmami. Netajil som, preo som sa angaoval. Povaoval
som za chybu, e rozhodujce problmy Slovenska zostvali mimo volebnej
diskusie. Dobrm signlom bolo, ke zdravotn starostlivos i vzdelvanie
dostali v programovom vyhlsen vldy primeran priestor. Lene postupne sa
tieto tmy op vytratili z centra diskusi kamsi na okraj.
O tomto hovorm, ke zdrazujem slab schopnos sstredi sa. Je
neudraten, aby sa politick elita zhodovala, o s najvie slabiny
Slovenska kolstvo, zdravotnctvo, kvalita ivota v reginoch, vylen
rmske komunity, vzvy spojen so starnutm populcie, inovan potencil
krajiny , ale tie najviditenejie, najhlasnejie diskusie sa viedli o inom.
Mnohokrt o malikostiach plnch osobnej nevraivosti. A preto sa nememe
udova, e v spolonosti u roky silnie pocit odcudzenia medzi normlnym
ivotom a politikou, ktor sleduj v sprvach.
Za kodliv povaujem nedostaton ambciu dosahova zrozumiten ciele.
Najbrlivejie diskutovanou tmou za posledn rok bola korupcia vo
vrcholovej politike. Myslm si, e ani najv optimisti nemu poveda, e
doterajia forma angaovania sa politikov viedla k upokojeniu verejnosti. e
ukzala uom na Slovensku poctiv cestu zo slepej uliky. Naopak, bez
schopnosti i ochoty presadi rieenia viedla k jedinmu monmu vsledku
k prehbeniu nedvery k ttu a k politikom, ktor ho reprezentuj.
Vznamnm signlom pre verejnos, podmienkou pre zmenu k lepiemu, je
odvaha prevzia zodpovednos. Aj t ministri, ktor sa snaia naprklad v
rezortoch spravodlivosti a zdravotnctva s v tom asto sami. Zaslili by si
otvoren politick podporu aj v prpadoch, ke robia menej populrne
opatrenia. Som presveden, e ldri vldnej viny by sa mali k
zodpovednosti za vsledky svojich rezortov viac hlsi. Som presveden, e
opozin ldri pomu krajine najviac vtedy, ke sa bud snai vraca
politick diskusiu k dleitm problmom a ich rieeniam.
Ven dmy, ven pni,
je mlo tm, v ktorch s politick rozvaha a odvaha na Slovensku tak iadan,
ako v otzke rovnosti ud pred zkonom. Slovensko je v tomto ohade ttom
s najhorou povesou v oiach vlastnch obanov v Eurpskej nii. Ako
nedvno informovala Eurpska komisia, sdom dverujeme najmenej
spomedzi vetkch lenskch krajn. Poda inej erstvej sprvy je
podpriemern druh najniia v nii aj dvera ud v prcu polcie. Zo
vetkch krajn E je na Slovensku najvy podiel obanov, ktor tvrdia, e
nechc nahlasova korupciu, pretoe aj tak to nepovedie k potrestaniu
vinnkov.
Nedvera v schopnos ttu spravodlivo potresta tch, o poruuj pravidl,
neduiv boj proti korupcii a klientelizmu, s jednm z prameov rezigncie
ud na politiku. S zdrojom frustrcie z fungovania verejnch intitci a
rozrenho pocitu, e neijeme vo frovej spolonosti. Je to zmienka pre
vetkch, ktor v mene svojich pochybnch cieov presviedaj ud, e
demokracia na Slovensku zlyhva.
Pred rokom som tu v plne Nrodnej rady Slovenskej republiky v svislosti s
tlakom na odchod ministra vntra z funkcie zdraznil, e vyvodenie politickej
zodpovednosti nie je rieenm iadnej kauzy, ale gestom, ktor m upokoji
verejnos a umoni zodpovednm intitcim pracova. Pred tdom v
Koiciach a Bratislave, tento tde v iline a Preove mlad udia
zorganizovali al protestn pochod proti korupcii jednou z jeho hlavnch
poiadaviek bol ete stle odchod toho istho ministra z funkcie.
Dvans dlhch mesiacov sme sa nepohli z miesta. Dvans dlhch mesiacov
nedostala naa spolonos jasn signl, e by zodpovedn primne hadali
cestu z pasce, do ktorej krajinu zavliekli. Udalosti od parlamentnch volieb boli
z tohto pohadu vemi zlou sprvou o stave republiky.
Takto hodnotenie sa nevyslovuje ahko. Uvedomujem si, e siln vyjadrenia
by mala hlava ttu pouva rozvne. Ale nemem ho zjemni. Korupcia nie
je len jednou z tch tm, v ktorch s politick deklarcie v rozpore so
schopnosou dosahova vsledky. Tma boja proti korupcii sa zvrhla na
osobn politick vojnu, ktor paralyzovala Slovensko. V tejto osobnej
politickej vojne tt a jeho predstavitelia rezignovali na normlnu
komunikciu s verejnosou, na povinnos trpezlivo vysvetova pochybnosti a
reagova na podozrenia.
Obeou pomlenej priority neukza politick slabos sa potom stvaj
zvyky dvery verejnosti k intitcim prvneho ttu. Jej dsledkom je
spochybovanie akejkovek snahy slunch politikov, slunch lenov vldy,
manarov verejnch intitci, policajtov, prokurtorov a sudcov, ktor sa
nevzdali ambcie pracova poctivo a meni veci k lepiemu. Ako to me
uom stai? Ako mu vetky tie protikorupn zmeny zkonov vyzera
dveryhodne? Ako me tto snaha psobi primne, ke sme sa zasekli na
politickom osude ud, ktor dvno premrnili prleitos ods sami?
Dmy a pni, pred rokom som vyslovil varovanie, e ak m Slovensko takto
pokraova alej, bude to ma vne nsledky. Slovensko vak takto
pokraovalo alej, a m to vne nsledky. Chcem vs preto poiada
predovetkm predstaviteov vldy a vldnej viny
v parlamente , aby ste nebagatelizovali snahu mladch slunch ud
protestujcich proti korupcii.
S to nai spojenci uprostred prevahy rezigncie, nedvery a hnevu. S to
udia, ktor nevolaj po radiklnych rieeniach, ale veria, e demokratick
intitcie prvneho ttu je mon a potrebn opravi. Chc i tu u ns doma
v modernej a demokratickej spolonosti. Zaslia si repekt a signl, e politici
s pripraven pohn sa alej.
Je as zliez z barikd osobnej politickej vojny a ponknu verejnosti
presvediv vecn rieenie, ktor posiln personlnu a politick nezvislos.
Akcieschopnos orgnov innch v trestnom konan, ich zodpovednos za
vsledky a komunikciu s verejnosou. Ako prezident som pripraven takto
snahu podpori spsobom, ak to budete vy predstavitelia parlamentnch
politickch strn povaova za vhodn a potrebn.
Zruenm Meiarovch amnesti tto nrodn rada ukzala, e doke v mene
npravy poliapania princpov prvneho ttu prekona nzorov rozdiely a
dosiahnu politick konsenzus. Podobne politicky siln signl je dleit v
prpade tmy korupcie. Bol by to zaiatok nronej, ale nevyhnutnej cesty. Aj v
tom lepom prpade bud potrebn roky poctivej prce, zrozumitenej politiky
a presvedivch vsledkov, km sa dvera verejnosti v spravodlivos na
Slovensku vrti.
Ven dmy, ven pni,
nie vdy sa dobr chvli samo. V svislosti s lenstvom v Eurpskej nii a v
Severoatlantickej aliancii sme na to v poslednch rokoch zabudli. Integrcia sa
stala zdanlivo takou samozrejmou sasou prbehu Slovenskej republiky, e
sme o jej strategickom vzname prestali s umi hovori. Vsledky integrcie
nm zovedneli natoko, a sme stratili perspektvu, ak krehk me by jej
spech.
Drviv vina ud u ns si pamt iba mier, priamo hrzy vojny v Eurpe
nezaila. Pritom nealeko od ns na Balkne nie tak dvno udia vo vojne
umierali. A dnes zomieraj za naimi hranicami na Ukrajine. Garancie
bezpenosti, ktor nm poskytuje NATO, s v sasnom neistom svete
vzcnou devzou. Ale garancie bud len tak siln, ak bude naa va k nim
prispieva. Vtam preto, e vlda ako aj vina parlamentu sa k zvzkom v
Severoatlantickej aliancii prihlsila a ako krajina ich zaname bra vne.
Chcem aj dnes vyui prleitos zdrazni toto: lenstvo v Eurpskej nii a v
Severoatlantickej aliancii je nevyhnutnou podmienkou pre bezpenos,
prosperitu a lep ivot naich ud. Je to spojenectvo, v ktorom me aj mal
krajina naplni pojem nrodn suverenita skutonm obsahom. Najvm
bezpenostnm rizikom pre nau krajinu s dnes politick sily a nzory, ktor
Slovensko tlaia na okraj, prpadne za hranice zpadnch politickch,
ekonomickch a obrannch zoskupen.
Eurpska nia bola, je a bude v prvom rade politickm projektom mierovej
spoluprce medzi lenskmi krajinami. Zopakujem a podiarknem: politickm
projektom. Nie nejakou obyajnou ekonomickou bezcolnou znou a
spolonm trhom. Ak sa v rmci nie sformuje nov integran jadro, bude to
op primrne politick projekt uej spoluprce medzi lenskmi krajinami.
Medzi skupinou ttov, ktor rozumej, e al spech nie zvis od
schopnosti kona efektvne. Bude pokraovanm politickej integrcie a
partnerstvom, ktor bude rozhodova o budcnosti Eurpy a ovplyvova
budcnos Slovenska.
Zkladom fungovania E, jej desaroiami preverenej schopnosti udriava
mier a prosperitu, je banlna pravda. Na dosiahnutie vsledkov v
demokratickej politike s nevyhnutn stupky za rokovacm stolom. Nie je
mon riadi niu, ktor sa nedoke rozhba, lebo raz sa zatne jeden,
inokedy druh jednoducho, ke sa ambicizny politik v jednej z 28 krajn
rozhodne, e domcemu publiku predvedie ako vie hrozi psou Bruselu.
Charakter problmov a bezpenostnch hrozieb vrtane terorizmu, ktorm
Eurpa el, sa men. Ale loha dnench ldrov je rovnak ako bola loha
ldrov, ktor pred 60 rokmi podpsali Rmske zmluvy. Rozvja vzjomne
prospen mierov spoluprcu. Slovenskej republike ako jej politick
reprezentanti neposlime tm, e budeme vykrikova nekompromisn
postoje z perifrie eurpskej politiky. Ale tm, e budeme trpezlivo hada
kompromisn rieenia za jednm stolom. V jadre Eurpskej nie. V prvej lige
eurpskej politiky.
Ke hovorm o bezpenosti Slovenska a jeho budcnosti, nemem sa
nedotkn vstupu faistov do parlamentnej politiky po minuloronch
vobch. Je to nieo, o sa naa spolonos stle sna spracova a had
spsoby ako tomu eli. Sm o tom diskutujem pri kadej mojej nvteve po
celom Slovensku, obzvl s mladmi umi na strednch a vysokch kolch.
Je naou povinnosou prispie k tomu, aby nikde na Slovensku nemali udia
pocit, e sa na nich zabudlo. Musme sa navzjom pova a poka sa spolu
rozprva. Snai sa pochopi, o ns trpi preo je as spolonosti
ochotn podporova faistick stranu. i vbec vetci rozumieme hrozbe pre
nau demokraciu, slobodu a budcnos, ktor udov strana Nae Slovensko a
podobn spolky reprezentuj. i voba extrmistov nie je v prpade asti
voliov volanie o pomoc, ku ktormu by sme nemali by hluch. Som preto
hrd na obianske iniciatvy i aktivity jednotlivcov, ktor sa snaia takto
dialg vies. Je to prejav spolonosti, ktor sa brni, lebo chce zosta slobodn
a demokratick.
Nenahraditenm priestorom v takomto dialgu s odvne, slobodn a
nezvisl mdi skromn aj verejnoprvne. udia dnes maj monos
erpa informcie, vytvra si nzor na svet z dvoch zdrojov. Z ozajstnch
mdi, alebo z propagandistickch webov, rdi a asopisov. Cieom ich
informanej ofenzvy proti Slovensku je ete viac natrbi nau
celospoloensk dohodu o trvalom zalenen do demokratickho zpadnho
sveta. A posilova potencil tch politickch sl, ktor chc nau krajinu
dosta zo Severoatlantickej aliancie a Eurpskej nie.
Dvera ud k mdim bola vdy dleitm prvkom zdravej slobodnej
spolonosti. Ale v sasnosti je to aj otzka bezpenosti ttu. Naej schopnosti
brni sa dezinformcim, ktorch vek politick vplyv a dosah sme videli vo
vobch v tradinejch demokracich, ne je t naa. Chcem vs poiada,
ven pani poslankyne a ven pni poslanci, aby ste na to mysleli pri
nadchdzajcej vobe generlneho riaditea Rozhlasu a televzie Slovenska.
Aby ste svojm hlasovanm rastcu dveru verejnosti k spravodajstvu
verejnoprvnej televzie a rozhlasu ete viac posilnili.
Obzvl citlivou skupinou vystavenou propagande s mlad udia, ktor si len
formuj svoje hodnoty a postoj k svetu. Mme dos varovnch signlov z
celho Slovenska, e prve genercia mladch na strednch kolch je jednm
z najzranitenejch terov extrmistov. Je nevyhnutn, aby ministerstvo
kolstva m skr predstpilo pred verejnos aspo s nvrhom na okamit
posilnenie medilnej vchovy vo vetkch kolch. Aby mlad udia zskali
zkladn zrunosti pri prci s informciami, schopnos orientova sa v
mdich, vyhodnocova zdroje a odhaova falon sprvy, ktorm s na
socilnych sieach denne vystaven.
Triezvu spoloensk diskusiu o princh silnejceho extrmizmu si
nesmieme mli s ustupovanm zlu. Naopak, je naou povinnosou zakroi
vetkmi dostupnmi zkonnmi prostriedkami. To je loha polcie a
prokuratry a je dobre, e sa k nej hlsia. iadne politick taktizovanie neme
by dvodom na prehliadanie poruovania zkona, stavy, ignorovanie
agresivity a prejavov nenvisti k druhm. Ani vonku na ulici, ani doma za
potaom.
Extrmizmus a jeho rzne podoby je vak dleit porazi v priamej
sai. Oslovi voliov lepou a pralivejou ponukou. Nie ustupova
extrmistom a v mene pochybnho taktizovania prebera ich nenvistn
slovnk, tmy a pomha im radikalizova nlady v naej spolonosti. Zpas s
extrmistami sa nemus skoni a zrejme sa neskon rozpustenm jednej
politickej strany. Takto politick sboj vak nie je prca ani pre polciu, ani
pre generlneho prokurtora. V skutonosti je to prca pre vs,
reprezentantov demokratickch politickch strn.
Ven dmy, ven pni,
o prbehu naej krajiny hovorm doma i v zahrani ako o spechu a myslm to
primne. Rozumiem vak uom, ktor pri podobnch slovch pokrtia
hlavou. Ktor si klad otzku, kedy tento spech poctia aj oni sami. Vo svojej
rodine, vo svojej obci, vo svojom regine. Opakovane zdrazujem, e
najvou vzvou sasnosti je, aby sa vetci obania na Slovensku ctili by
primeranou sasou spechu. Zostali nm star vzvy, ktor s v prbehu
naej krajiny kapitolami hanby. Star vzvy, ktorm sa konene musme
postavi priamo, ak m by spech Slovenska udraten.
Trvcnos, sdrnos naej spolonosti, sila nho ttu zvisia od toho, ako
dokeme pomc najslabm a najzranitenejm. Pre skupiny ud
uzamknutch v pasci chudoby Slovensko spenm ttom nie je. Nie je
spenm ttom pre deti z detskch domov, ktor konia v dospelosti na
ulici. Ani pre deti zo znevhodnenho prostredia, z ktorch sa stvaj rodiia
alej genercie det zo znevhodnenho prostredia. Slovensko, ia, nie je
vemi spenm ttom asto ani pre pre slobodn matky s demi. Osamelch
seniorov, ktor dovaj v nedstojnch podmienkach. Pre rodiny, ktor pre
vnu chorobu ich dieaa, alebo ich iviteov a iviteliek ledva prevaj.
Tto udia nevidia spech. Silnie v nich pocit, e sme na nich zabudli a zostali v
beztenej situcii na vetko sami. Socilny tt, ktor poznaj, im prli asto
ukazuje odmeran, ahostajn, byrokratick tvr a nie pomocn ruku.
Adresn a inn pomoc tmto uom deom aj dospelm mm na
mysli, ke zdrazujem zodpovednos politikov a ich schopnos sstredi sa
na dosahovanie cieov.
Jednou z kapitol hanby v prbehu Slovenskej republiky je osud vylench
rmskych komunt. Rmovia nie s sasou spechu naej krajiny. A my
ako vinov obyvatestvo sme ich ani nepozvali, aby sa stali sasou
nho spechu. Mnoh z nich, genercia za generciou ivor v pinavch
osadch s vysokou nezamestnanosou, zlm zdravotn stavom a vysokou
kriminalitou. Nechceme ma s nimi ni spolon. Nerozumieme, e ak sa
nebude dari Rmom, nebude sa dlhodobo dari ani Slovensku. V roku 2017
by trom tvrtinm ud na Slovensku prekal Rm ako sused. Vzhadom na
opakujce sa problmy v spolunavan s majoritou to neme by
prekvapenm.
Doterajm pokusom o rieenie chbalo skuton politick odhodlanie,
stanovenie jasnch cieov, vynucovanie ich plnenia a koordincia
zodpovednch intitci. Pozitvne prklady s skr miestnou anomliou, nie
vsledkom sstredenho a poctivho silia ttu, samosprv a miestnych
komunt. Niet sa o udova, ke dominantnm znakom vzahu politickch
elt k rmskej menine s asto silcke rei o poriadku a tvrdej ruke uren
pre nahnevan vinov publikum. Zalo to tak aleko, e pre as
spolonosti sa kvalifikovanou politickou silou v rmskej otzke stali
extrmisti.
Rzne rozhodnutie ttu aj samosprv je nevyhnutn. Sstreme sa a
stanovme si poctiv ciele. Prestame hovori o rmskom problme a
zanime pracova na tom, ako vyui rmsky potencil. Mme na to dokonca
aj zdroje len do konca roka 2020 m Slovensko z fondov Eurpskej nie k
dispozcii 450 milinov eur, ktor s uren najm na zlepenie ivotnej
situcie Rmov vo vylench komunitch. Vieme, o s zkladn ciele
zvenie rovne vzdelania a zlepenie kvality bvania rmskej populcie.
Podiarkujem, za jasne stanovenej spoluasti a svojpomoci zbra chatre,
vysporiada pozemky, investova
do infratruktry a do dstojnejieho bvania.
Tieto ciele spolu svisia. Pretoe u tvrstoroie od vzniku modernej
Slovenskej republiky sa pozerme na chatre bez vody a elektriny. Vieme
o vekej skupine det, ktor tam ij, nemaj ani stl, ani stoliku, ani
lampu, ani o jes. A chceme od tchto det vsledky v kole a zaradenie sa do
naej spolonosti.
Privtal by som, keby zo strany vldy a zodpovednch intitci udia ctili
silnejie odhodlanie zlepova situciu rmskych komunt a zniova naptie
pri spoluit s majoritnm obyvatestvom. Odhodlanie podporen aktvnou
vysvetovacou kampaou. Ponkam na zvenie, aby sa touto agendou
zaoberal priamo len vldy, kee politicky slab splnomocnenec m
obmedzen monosti. Vznamnm signlom, e to politici myslia vne, by
mohli by vemi konkrtne zvzky a asov plny dokedy kombinciou
vhodnch opatren a investci zlikvidujeme neleglne osady, dokedy zlepme
vsledky rmskych det v kole. Desa rokov by v oboch prpadoch mohol by
ambicizny, ale aj realistick cie. Cie, aby sa Rmovia stali sasou
spenho prbehu Slovenskej republiky.
Ven dmy, ven pni,
krajina nie je spenou iba vtedy, ke u nem iadne problmy tak
miesto nikde na svete neexistuje. Krajina je spenou vtedy, ke neustle
zlepuje svoju schopnos problmy riei, nech maj akkovek podobu. Za
tch oskoro 25 rokov samostatnej Slovenskej republiky sa potencil naej
spolonosti spene eli novm vzvam nepochybne zvil.
Naou lohou je tento potencil vyui. Pomc Slovensku vznamne sa
pohn v snahe o spravodliv, bezpen a socilny tt.
tt, ktor vaka nmu spolonmu siliu doke zmeni k lepiemu osud
kadho loveka.
tt, ktorho spechy s zdrojom hrdosti a patriotizmu v kadom regine,
meste a obci.
tt, ktor vytvra dostatok opornch bodov a zchrannch siet
pomhajcich uom prekona nepriaze okolnost, i napravi vlastn chyby.
tt, ktor dva uom priestor na rozvjanie talentu, zlepovanie seba
samho i svojho okolia.
tt, ktor posiluje sdrnos spolonosti, zmysel pre frovos a rovnos
pred zkonom.
Tak, aby udia na Slovensku nielen ili, ale aby na Slovensku udia ili dobre,
bezpene a spokojne.
akujem za vau pozornos.