ilinskej univerzity viline

Ro. XXXV
http://www.uniza.sk/spravodajca

3
2017
m j - j n

Rusk delegcia naUNIZA

strana 3

Rozhovor sIng.Janglom
strana 7

spechy UNIZA naFinle univerzt

strana 26
Zo ivota univerzity

Ven akademick obec Fakulty humanitnch vied

UNIZA vyuvajte monosti akademickej samosprvy!
Humanitn vedy s iestou zo zkladnch skupn odborov vedy
a techniky tak, ako s definovan Organizciou pre hospodrsku
spoluprcu a rozvoj. Toto delenie bolo prevzat aj do aktulne
platnch prvnych predpisov vSlovenskej republike upravujcich
oblas ttnej podpory vskumu avvoja. Spolu so spoloensk-
mi vedami patria medzi vedn disciplny s rastcou dleitosou
v prpade ich kvalitnch vstupov, s vemi asto vo vyspelch
ttoch vyuvan okrem inho aj nariadenie spolonosti ahospo-
drstva.
Oprvnene vedenie univerzity od fakulty, ktor m po premeno-
van v nzve humanitnch vied, oakvalo naplnenie mylien-
ky univerza pre komplexnos univerzitnho vzdelania. Samotn
vznam slova humanizmus m svoje korene v XV. XVI. storo -
ako spoloensk akultrne hnutie vobdob renesancie, zaloen
napoznan antickej vzdelanosti. U stredovek kolsk vzdelanos
ovplyvnila neskor antika, ke vznikla sstava akademickch pred-
metov slobodn umenia, ktor sa stali zkladom stredovekho
vzdelvacieho systmu. Vyuovala sa dialektika, asto oznaovan
aj zalogiku. Pouovala ozsadch logickho usporiadania mylie-
nok pri koncipovan textov. Na univerzitch sa z nej vyvinulo ars
disputandi (umenie diskusie apolemiky). Napde dialektiky boli
poloen, vaka Boetiovm prkladom Aristotela aPorfyria, teore-
tick zklady filozofie, naktor nadviazal aj objav alch Aristote-
lovch textov.
Nositemi tak vzneenho nzvu humanitn vedy s mnoh v-
znamn fakulty na svetovch univerzitch, ale aj na Slovensku.
Sasou naej univerzity je tie Fakulta humanitnch vied. Vaka-
demickom roku 2010/2011 odvolvala vtedajieho dekana, ktorho
si slobodne demokraticky vakademickom sente zvolila. Nerieila
svoje problmy tam, kde vznikali - nafakulte, ale docelho spo-
ru amedilneho priestoru vtiahla univerzitu ako celok, dokonca aj
in intitcie. Ani alie voby nezvldla bez zbytonch emci. arieen, argumentujte vrmci Vaej akademickej obce: prezen-
Optovne sa rukojemnkom stala univerzita. Zd sa, e umenie ars
disputandi je tejto humanitnej fakulte cudzie. Pod tak vzneenm
nzvom sme oakvali, e osobnosti, ktor na nej psobia, bud
akademick obec kultivova, povzna a vies k mdrosti. oho
sme sa dokali? oraz viac sa ako univerzita vidme v mdich
najm v negatvnom obraze. Otzky a odpovede dotkajce sa
interpersonlnych vzahov sa stvaj pravidelnou rubrikou regio-
nlnej tlae. Atak sa oprvnene ptame, m tto fakulta funkn
samosprvne orgny? Kde inde, ak nie priamo na akademickej
pde fakulty, vznik priestor na diskusiu i rieenie aktulnych
tm?
Rozsah samosprvnej psobnosti aprva fakulty s vo vysokokol-
skom zkone dostaujce nato, aby ich akademick obec vedela
sprvne pouva. Dekan m prvo vystpi na zasadnut sentu
vslade sjeho rokovacm poriadkom arovnako dekan fakulty sa
sentu zodpoved. Fakulta je samosprvou. To znamen, e sento-
ri s volen zstupcovia akademickej obce. Ich prvom ipovinnos-
ou je zastupova: vies kritick diskusiu, polemizova, predklada
vlastn rieenia, komunikova s akademickou obcou dozera,
prezentova, presadzova jej prva, rieenia, nzory at. Rokovania
sentu s verejn. Kad len akademickej obce m prvo vystpi,
diskutova, prina nov tmy irieenia. Intitcia akademickho
sentu je nastaven systmovo dobre. Je len nakonkrtnych le-
noch akademickej obce, ako dobre i kvalitne ju bud vykonva.
i im bude sli pre dobro veci aefektvnu sprvu. Preto si naz-
ver polome otzku: Je medializcia internch problmov fakulty
rieenm? Odpove nie je jednoznan to treba pripusti. Jedno-
znan vak je, e intern monosti narieenie problmov neboli
anie s vyuvan efektvne asprvne. Preto Vm adresujeme vz-
vu: Ven akademick obec Fakulty humanitnch vied UNIZA
vyuvajte monosti akademickej samosprvy v o najvej
miere! Ide odemokratick intitt, take mus vo svojej podsta-
te vypou hlas viny s prihliadnutm na prva menn. Toto
je cesta, ktor skutone pome. Pluralitn princp znamen, e
jednotliv nzory spolu slobodne saia. Uchdzaj sa ohlasy
vo vobch. Preto, ak ste presveden osprvnosti Vaich nzorov
tujte im Vae nzory arieenia auchdzajte sa ojej podporu. Je
mon, e ju odmietnu? no, aprve tto monos je najvm
systmovm pozitvom samosprvnej demokracie.
Vedenie ilinskej univerzity viline

Prv krok kspoluprci sCarletonskou univerzitou

Prorektor pre vedu avskum prof.Ing.Jn
elko, CSc., prijal na pde UNIZA da 4.
aprla 2017 prorektorku pre vskum a me-
dzinrodn vzahy Carletonskej univerzity
prof.Pauline Rankin.
Nvteva prof.Rankin sa uskutonila naz- poprvkrt, ctila sa tu prjemne abudcu
klade iniciatvy vevyslanca Slovenskej re-
publiky vKanade Andreja Drobu. VBratisla-
ve mala pani profesorka najprv stretnutie
na Ministerstve kolstva, vedy, vskumu
a portu SR. Nsledne navtvila Univerzi-
tu Komenskho a Ekonomick univerzitu
v Bratislave, Univerzitu Mateja Bela v Ban-
skej Bystrici, Technick univerzitu v Koici-
ach anakoniec ilinsk univerzitu viline.
Na UNIZA prebiehali stretnutia s hlavnmi
predstavitemi Elektrotechnickej fakulty
aFakulty riadenia ainformatiky UNIZA. Boli
orientovan najm na monosti budcej
spoluprce voblasti vvoja. Pani profesorke Bangladi, Tunisku, Junej Afrike, Turecku
boli predstaven laboratri EF, Univerzitn a na celom junom Kaukaze. Je autorkou
vedeck park a jeho aktivity, medzi ktor aspoluautorkou viacerch publikci orien-
patr i vznamn medzinrodn projekt tovanch narodov rovnos apolitiku.
ERAchair. Prof. Rankin navtvila Slovensko Carletonsk univerzita je nezvisl univer-
zita, ktor sa venuje pokroku prostrednc-
spoluprcu vid vemi pozitvne. Najviac ju tvom disciplinrneho a interdisciplinrne-
zaujali autonmne vozidl a stavby. Carle- ho vzdelvania, tdia a vskumu, tvorby
tonsk univerzita a UNIZA maj mnostvo a renia vedomost a zlepovania jej ko-
spolonch znakov, o vytvra priestor pre munity. Sdli vOttawe asli uom nielen
mon nmety nakooperciu vbudcnos- zKanady, ale zcelho sveta. Vtomto roku
ti. slvi Carletonsk univerzita 75. vroie
Prof. Rankin pracuje v sasnej dobe i ako od svojho vzniku a vykolila u viac ako
poradca naMinisterstve zahraninch vec. 140000 odbornkov pripravench narchlo
M doktort z politickch vied z Carleton sa meniaci trh prce.
Univerzity a rozsiahle sksenosti s medzi-
nrodnmi rozvojovmi projektmi, ktor Ing.Martina Takov
ponkaj strategick poradenstvo a ko- Oddelenie pre medzinrodn
lenia v Rusku, na Ukrajine, v ne, Etipii, vzahy amarketing UNIZA

2 SPRAVODAJCA ilinskej univerzity n 3/2017

 Zo ivota univerzity

Rusk delegcia zRSREU naUNIZA

Vdoch 23. - 26. aprla 2017 privtala UNIZA naakademickej pde
delegciu z Ryazan State Radio Engineering University (RSREU),
ktorej lenmi boli rektor RSREU Viktor S. Gurov, riaditeka Intittu
medzinrodnch aktivt RSREU Natalia E. Yesenina adocent Fakulty
informatiky RSREU Dmitry A. Perepelkin.
Prv kontakt medzi univerzitami vznikol medzi doc.D. A. Perepel-
kinom aIng.Vojtechom imkom, PhD., zKatedry riadiacich ain-
formanch systmov Elektrotechnickej fakulty UNIZA, vmji 2016
na 11. medzinrodnej konferencii Elektro 2016 organizovanou EF
UNIZA vo Vysokch Tatrch.
Dvodom stretnutia naUNIZA bolo podpsanie zmluvy ospolupr-
ci narovni rektorov oboch univerzt (Dr.h. c. prof.Ing.Tatiana o-
rejov, PhD., aprof.Ph. Dr.Viktor S. Gurov). Nsledne prebehlo ro-
kovanie rektora RSREU sdekanom Elektrotechnickej fakulty UNIZA,
prof.Ing.Pavlom pnikom, PhD., ospoluprci.
Vzcni hostia tie navtvili vetky katedry Elektrotechnickej fakulty
UNIZA, vubu ruskho jazyka naFakulte humanitnch vied aLe-
teck vcvikov a vzdelvacie centrum (LVVC) UNIZA na letisku
vDolnom Hriove.
RSREU vznikla vroku 1951. Nachdza sa vstarobylom ruskom mes-
te Ryazan. Univerzita patr medzi popredn vzdelvacie intitcie
v Rusku. Od svojho zaloenia vykolila vye 50 000 odbornkov.
Vsasnosti je nanej zapsanch viac ako 6500 tudentov ana5
fakultch ponka 23 bakalrskych, 13 magisterskch a36 postgra-
dulnych tudijnch programov. Univerzita je vybaven modern-
mi vskumnmi zariadeniami, ktor sa vo vekej miere vyuvaj vo
vzdelvacom procese.
Ing.Martina Takov
Oddelenie pre medzinrodn vzahy amarketing UNIZA

Ocenenie Zvzu logistiky azasielatestva SR prof.Ing.Jozefovi Gnapovi, PhD.

Da 27. aprla 2017 naoslave 25. vroia zaloenia Zvzu logistiky azasielatestva Slovenskej republiky (ZLZ SR) vBratislave, bolo odovzda-
n zrk prezidenta zvzu Ing.Frantika Komoru vedcemu Katedry cestnej amestskej dopravy FPEDAS UNIZA agarantovi tudijnho od-
boru dopravn sluby atudijnho programu zasielatestvo alogistika prof.Ing.Jozefovi Gnapovi, PhD., estn uznanie zaceloivotn
prcu voblasti dopravy, logistiky azasielatestva aprnos pre rozvoj zasielatestva naSlovensku.
ZLZ SR zdruuje organizcie, ktor podni- obchodnej apriemyselnej komory (SOPK). diplomy (FIATA Diploma), ktor maj celos-
kaj voblasti logistiky azasielatestva vSR, Prof.Ing.Jozef Gnap, PhD., je lenom pred- vetov platnos. Kurz zabezpeuje Fakulta
ale m aj pridruench lenov. Vinou s stavenstva ZLZ SR a predsedom sekcie vy- prevdzky a ekonomiky dopravy a spojov
to stredn a vysok koly, ktor zabezpe- davatestva a vzdelvania. Zrove je aj UNIZA nazklade spoluprce so ZLZ SR.
uj vzdelvanie voblasti logistiky, zasiela- odbornm grantom akreditovanho kurzu Ocenenie od ZLZ SR si prevzali aj Ing. Ji
testva adopravy vSR. Pridruenm lenom pedin expert v zasielatestve - FIATA Kladiva, CSc., z R - bval generlny ta-
ZLZ SR je aj Fakulta prevdzky aekonomiky Diploma. Tento kurz m okrem nrodnej jomnk zdruenia ESMAD azakladate Do-
dopravy a spojov ilinskej univerzity v i- akreditcie Ministerstvom kolstva, vedy, pravnch novin, aPeter Menczer - dlhoron
line. vskumu a portu SR aj akreditciu FIATA len predstavenstva avsasnosti prv vi-
ZLZ SR je lenomMedzinrodnho zdrue- s platnosou na tyri roky. tandardy tejto ceprezident ZLZ SR.
nia zasielateskch zvzov (FIATA), Eurp- celosvetovej asocicie zasielateskch zv- Dospoluprce so ZLZ SR s zapojen aj al-
skej organizcie pre zasielatestvo, dopravu, zov vyaduj okrem odbornej garancie lenovia katedry.
logistiku a coln sluby (CLECAT), Medzi- lektorov aj dodriavanie obsahu vzdelva-
nrodnej obchodnej komory (ICC), Eurps- nia a systmu skania, ako aj prepojenie Doc.Ing.Vladimr Konen, PhD.
kej asocicie bezpenostnch poradcov na odborn prax. astnkom kurzu celo- Zstupca vedceho Katedry cestnej
pre nebezpen veci (EASA) a Slovenskej ivotnho vzdelvania z praxe s vydan amestskej dopravy FPEDAS

Nov profesor
Oddelenie pre vedu avskum Rektortu ilinskej univerzity
viline oznamuje, e prezident Slovenskej republiky Andrej
Kiska vymenoval sinnosou od18. mja 2017 zaprofe-
sora doc.Ing.Petra Brdu, PhD., zElektrotechnickej fakul-
ty UNIZA vtudijnom odbore 5.2.15 telekomunikcie.
Nov docenti
Oddelenie pre vedu avskum Rektortu ilinskej univerzity
viline oznamuje, e rektorka ilinskej univerzity viline
Dr.h. c. prof.Ing.Tatiana orejov, PhD., udelila sinno-
sou od1. mja 2017 vedecko-pedagogick titul docent:
Ing. Frantikovi Novmu, PhD., zo Strojnckej fakulty
UNIZA v tudijnom odbore 5.2.7 strojrske technolgie
amaterily,
Ing.Jurajovi Mukovi, PhD., zoStavebnej fakulty UNIZA
v tudijnom odbore 5.1.5 ininierske kontrukcie a do-
pravn stavby.
Ing.Janka Macurov
Oddelenie pre vedu avskum UNIZA
Jazykov okienko
Pri vypracvan rznych psomnost svisiacich svedeckovskumnou ape-
dagogickou prcou je potrebn uvdza nzvy jednotlivch sast univer-
zity, priom ich ne/sprvne psanie bva astm predmetom diskusi.
Zsady psania vekch psmen vo vlastnch mench s ukotven vPravid-
lch slovenskho pravopisu (VEDA 2000), v VI. kap. Psanie vekch ps-
men,podkap. 1.3.3. Vasti 4 sa uvdza, e nzvy kl, faklt, katedier, rekto-
rtov adekantov vysokch kl sa pu svekm zaiatonm psmenom,
ke je pri nich uveden presn urenie sdla, resp. prslunos kintitcii (Ka-
tedra multimdi ainformano-komunikanch technolgi Elektrotechnic-
kej fakulty ilinskej univerzity viline, Dekant (alebo Dekanstvo) Fakulty
bezpenostnho ininierstva ilinskej univerzity viline, Rektort ilinskej
univerzity viline). Ak sa neuvdza pln nzov, pu sa nzvy katedier afaklt
smalm zaiatonm psmenom (vedci katedry multimdi ainformano-
-komunikanch technolgi, napde elektrotechnickej fakulty).
Pravidl slovenskho pravopisu upravuj aj sprvne psanie oddelen, od-
borov, sekci, rd, komisi ainch podobnch organizanch alebo pomoc-
nch jednotiek intitci, stavov, radov, podnikov... Tie sa nepokladaj
zavlastn men, apreto sa pu smalm zaiatonm psmenom (oddele-
nie pre medzinrodn vzahy a marketing ilinskej univerzity viline).
-sp-

n SPRAVODAJCA ilinskej univerzity

3/2017 3
Zo ivota univerzity

PISA 2015 Vzvy pre Kniha

slovensk kolstvo Hornho Povaia 2016
Da 18. mja 2017 sa v Aule Datalan ilinskej univerzity v iline VKrajskej kninici viline sa u pojedenstykrt uskutonilo slv-
pod ztitou ministra kolstva, vedy, vskumu aportu Slovenskej nostn vyhodnotenie itateskej sae Kniha Hornho Povaia
republiky prof.Ing.Petra Plavana, CSc., uskutonila odborn kon- 2016. Medzi ocenen tituly sa op prebojovali aj publikcie vydan
ferencia k vsledkom medzinrodnej tdie PISA, ktor zorgani- vEDIS - vydavateskom centre U.
zoval Nrodn stav certifikovanch meran vzdelvania (NCEM)
vspoluprci so ttnym pedagogickm stavom. V kategrii odborn literatra zskala tretie miesto publikcia
astnkmi konferencie boli vprevanej miere uitelia, zstupcovia vybranch prc tudentov Univerzity tretieho veku ilinskej uni-
ariaditelia zkladnch astrednch kl, ale tie zstupcovia tt- verzity viline Mysli globlne, konaj loklne spotom hlasov 173
nych intitci zastreujcich oblas vzdelvania. Okrem nich sa av kategrii beletria zskala tretie miesto kniha Letcov rok navojne
konferencie zastnili aj predstavitelia ministerstva kolstva, vedy, spotom hlasov 145 autora Jna Moravca.
vskumu aportu SR - ttny tajomnk Mgr.Peter Krajk agene-
rlny riadite sekcie regionlneho kolstva Ing.Marin Galan, ktor Dosae bolo vtomto ronku nominovanch 56 kninch titulov,
vvode konferencie vkrtkych prspevkoch informovali oinnosti ktor s spt s reginom Horn Povaie tmou alebo osobou
MVVa SR vo vchovno-vzdelvacej oblasti a o plnen vecnho autora textovej i obrazovej asti. Dohlasovania sa zapojilo 2258
aasovho plnu opatren nazlepenie vsledkov iakov vtdii hlasujcich. Vkategrii odborn literatra bolo udelench 987 hla-
PISA. sov avkategrii beletria 1271 hlasov.
Povodnch slovch zstupcov MVVa SR konferenciu spolone
otvorili riaditeka NCEM PhDr.Romana Kanovsk ariadite ttne- Tlaov sprvu spracovala - sp -
ho pedagogickho stavu doc.PhDr.udovt Hajduk, PhD.
Cieom konferencie bolo prezentova azhodnoti vsledky medzi-
nrodnej tdie PISA 2015 vjednotlivch testovanch oblastiach.
Vsledky slovenskch iakov akoncepciu testovania spolu snzor-
nmi ukkami testovch loh prezentovali Mgr.Jlia Mikloviov,
PhD., a Mgr.Jakub Valovi zNCEM. Samostatne bola venovan
pozornos prrodovednej gramotnosti, ktor bola vroku 2015 hlav-
nou testovanou oblasou.
Zamestnanci ttneho pedagogickho stavu predstavili zast-
nenm ich plnenie vecnho a asovho plnu opatren na zlep-
enie vsledkov iakov vo vetkch troch testovanch oblastiach
matematickej, itateskej aprrodovednej gramotnosti. Prspevok
doc.RNDr.Marina Kirea, PhD., zUPJ vKoiciach bol zameran
nasksenosti, prklady dobrej praxe aaktivity spojen sproblema-
tikou bdatesky orientovanej vuby. Prkladom dobrej praxe pri
vyuovan chmie sa venovali aj pedagogiky RNDr.Zuzana Dzu-
riinov, PhD., Mgr. Ivana uptikov, Mgr. Albeta Slavkovsk.
Zstupcovia ttneho intittu odbornho vzdelvania Ing. Ga-
briela Horeck a RNDr. Mria Hruovsk astnkom konferencie
prezentovali svoje nmety, ako rozvja prrodovedn gramotnos
iakov prostrednctvom realizovanch nrodnch projektov. Z-
veren bodku zazaujmavmi ainpiratvnymi prspevkami uro-
bila PaedDr.Darina Vbohov, PhD., zMetodicko-pedagogickho
centra vBratislave, ktor vo svojom prspevku prinala odpovede
naotzku: Nao nm je prrodovedn gramotnos?. Konferenciu
spozitvnou vzvou dobudcnosti ukonila riaditeka Nrodnho
stavu certifikovanch meran vzdelvania PhDr. Romana Kanov-
sk.
Medzinrodn tdia PISA (Programme for International Student
Assessment) je oznaovan ako jeden z najvch projektov
voblasti vzdelvania. Cieom tdie je vpravidelnch intervaloch
(3-ronych cykloch) zisova apodva informcie okvalite vedo-
most azrunost 15-ronch iakov. Program nepodva len infor-
mcie ovsledkoch, ale dva priestor aj pre analzy zskanch da-
jov v irom kontexte a prina nmety na zlepenie vzdelvacej
politiky. Kad krajina, ktor sa tdie zastn, m monos tieto
vsledky zhodnoti a vyui ich na revitalizciu vzdelvania, jeho
obsahu aprocesov, ale taktie aj naposilnenie postavenia uitea
aiaka vspolonosti.
Ing.Martina Takov
Oddelenie pre medzinrodn vzahy amarketing UNIZA

4 SPRAVODAJCA ilinskej univerzity n 3/2017

 Zo ivota univerzity

Zlat medaila pre doc.Miiana

Zlat medailu ZSVTS za vznamn prcu pre Zvz slovenskch
vedeckotechnickch spolonost iprcu napoli vedy atechniky
si 27. aprla 2017 z rk prezidenta Zvzu slovenskch vedecko-
technickch spolonost (ZSVTS) prof.Ing.Duana Petra, PhD.,
prevzal doc.Ing.Milo Miian, PhD., zKatedry technologickho
ininierstva Strojnckej fakulty UNIZA.
Ocenenie mu bolo odovzdan v Bratislave poas celozvzov-
ho podujatiasnzvom Frum ininierov atechnikov Slovenska
- FITS 2017, ktor organizoval Zvz slovenskch vedeckotech-
nickch spolonost vspoluprci sMinisterstvom kolstva, vedy,
vskumu aportu SR aSlovenskou akadmiou vied. strednou
tmou FITS 2017 bola interdisciplinarita ininierskych aplik-
ci. Fra FITS 2017 sa okrem ocenench zastnili al ininieri
a technici z najrznejch oblast zo skromnho i verejnho
sektora, aktvni vskumnci, manari, konzultanti, tudenti,
predstavitelia ttnej sprvy avetci, ktor maj blzko ktechnike
atechnickm inovcim.
Srdene blahoelme!
Prof.Ing.Dana Bolibruchov, PhD.
vedca Katedry technologickho ininierstva SjF
Foto: Martin Faturk

58. ronk Fyziklnej olympidy vyvrcholil nailinskej univerzite

Vdoch 6. 9. aprla tohto roku vyvrcholil 58. ronk Fyziklnej olympidy (FO) celottnym kolom vpriestoroch ilinskej univerzity. S-
ae sa zastnilo 28 najspenejch rieiteov zo strednch kl celho Slovenska, ktor preli nronm vberom nich kl akategri.
Viline sme privtali vinou iakov tvrtho ronka gymnzi, ale vnimkou neboli ani iaci tretch (9) adruhch (5) ronkov.
Sa organizoval Slovensk vbor FO slovenskho asopisu pro fyziku, Fyziklny
so sdlom v iline na ele s predsedom korepondenn seminr aMFF Univerzity
prof. Ing. Ivom pom, CSc., v spoluprci Karlovy v Prahe. K spenmu priebehu
s Iuventou Slovenskm intittom ml- sae, uitone strvenmu vonmu asu
dee v Bratislave a pod ztitou rektorky a celkovej pohode poas pobytu v iline
ilinskej univerzity Dr.h. c. prof.Ing.Tatiany prispeli ilinsk univerzita priestormi pre
orejovej, PhD., adekana Elektrotechnickej sa, ubytovanm a stravovanm ast-
fakulty UNIZA prof.Ing.Pavla pnika, PhD. nkov, Gymnzium Vek okrun v iline,
Poas dvoch sanch dn iaci rieili tyri Mesto ilina, Povask mzeum Buda-
nron teoretick lohy ajednu lohu ex- tnsky hrad aTunel Viov. astnci, iaci
perimentlnu. Z teoretickch loh najviac ilenovia komisie, vyjadrili obdiv nad krs-
zaujala loha Vysuujci vietor, v ktorej nym arelom ilinskej univerzity a poskyt-
mali iaci vysvetli avpotom doloi, ako nutmi kvalitnmi slubami.
vznikla navchod odSkalnatch hr vUSA Pre najspenejch 10 saiacich sa odva
p. Objavn bola i loha Rdioaktvne tdne neskr, op v priestoroch ilinskej
datovanie, v ktorej sa rieila otzka doby univerzity, uskutonilo vberov sstrede-
od poslednej vulkanickej premeny bazaltu nie pre Medzinrodn fyziklnu olympidu.
pomocou rdioaktvneho draslka aargnu. Nazklade nronch testov sa dodrustva
Vexperimentlnej lohe sa merala horizon- kvalifikovali piati iaci, ktor bud v jli re-
tlna avertiklna zloka indukcie zemskho Vazi sae, zava: J. Liptk, P. Lamo, prezentova Slovensko nasai vIndon-
magnetickho poa s vyuitm strelky zos- F. ermk zii.
tavenej z magnetickch guok. Pln text V zvere chceme poakova ilinskej uni-
arieenie loh njdu zujemcovia nastrn- ce za asti prorektora ilinskej univer- verzite a vetkm kolegom a priaznivcom,
ke http://fo.uniza.sk, kde je zverejnen aj zity doc. Ing. Milana Trunkvaltera, PhD., ktor sa o tto spen akciu zaslili. Ve-
vsledkov listina. a dekana Elektrotechnickej fakulty UNIZA rme, e spokojnos iakov i organiztorov
Vsai najlepie obstli Jozef Liptk zo 4. prof. Ing. Pavla pnika, PhD. K slvnost- prispela k reniu dobrho mena ilinskej
ronka Gymnzia J.G.Tajovskho vBanskej nej atmosfre prispeli aj hodnotn ceny, univerzity naSlovensku.
Bystrici, Patrik Lamo zo 4. ronka Gymn- ktormi do sae prispeli rektorka UNIZA
zia Vek okrun v iline a Filip ermk, a dekan EF UNIZA, Jednota slovenskch Prof.Ing.Ivo p, CSc.
septimn zGymnzia J.Hronca vBratislave. matematikov a fyzikov, Slovensk fyzikl- predseda SK FO
Hranicu spenosti prekonali 20 saiaci. na spolonos, KVANT spol. s r. o., MICRO- Katedra teoretickej elektrotechniky
Zveren slvnostn vyhodnotenie sa NIX spol. s r. o., PRESSTAEISELE S spol. abiomedicnskeho ininierstva EF
uskutonilo v priestoroch ilinskej radni- s r. o., IUVENTA Bratislava, redakcia esko- Foto: Autor lnku

n SPRAVODAJCA ilinskej univerzity

3/2017 5
Zo ivota univerzity

Rada vysokch kl SR naUNIZA

V doch 24. 25. aprla 2017 sa na pde
UNIZA uskutonilo zasadnutie Predsednc-
tva aplna Rady vysokch kl SR (RV SR).
Zasadnutie predsednctva RV SR otvo-
ril a prtomnch privtal predseda RV SR
doc. RNDr. Martin Putala, PhD., a v mene
UNIZA rektorka ilinskej univerzity viline
prof.Ing.Tatiana orejov, PhD., ktor vet-
km lenom popriala, aby sa na zasadnut
prijali dobr stanovisk avyhlsenie, ktor
podpor rozvoj vysokch kl.
Pondelkov zasadnutie sa potiahlo do ne-
skorch veernch hodn. Hlavnou tmou
bol Nrodn program rozvoja vchovy avz-
delvania Uiace sa Slovensko. Vina asu
bola tie venovan pripomienkovaniu pred-
kladanej novely zkona oV azkona oza-
bezpeovan kvality V vzdelvania. Sasne
boli sformulovan uznesenia RV, ktor boli
predloen k pripomienkovaniu a hlasova-
niu nazasadnut plna RV vutorok.
Zasadnutie plna otvorila rektorka UNIZA Zo zasadnutia RV
a minister kolstva, vedy, vskumu a por-
tu SR prof. Ing. Peter Plavan, CSc., ktor ve posilni ich zodpovednos za kvalitu Rada vysokch kl SR je orgnom sa-
zastnench informoval oprebiehajcom uskutoovanho vzdelvania. mosprvy vysokch kl, ktor repre-
konzultanom procese kreforme Uiace sa Zrove oboznmil zastnench so z- zentuje vysok koly najm voi Mini-
Slovensko apredstavil jednotliv opatrenia kladnmi navrhovanmi legislatvnymi sterstvu kolstva Slovenskej republiky.
obsiahnut vnvrhoch zkonov tkajcich zmenami, ako je zriadenie Slovenskej ak- Tvoria ju zstupcovia vysokch kl afaklt
sa vysokch kl a vysokokolskho vzde- reditanej agentry pre vysok kolstvo, zvolen akademickmi sentmi vysokch
lvania. Vypoul si pripomienky zstupcov samostatn vytvranie novch tudijnch kl aakademickmi sentmi faklt.
Rady vysokch kl SR a ubezpeil ich, e programov, otvranie vysokokolskho
nvrhy predloen domedzirezortnho pri- prostredia pre odbornkov, ktor psobia Ing.Martina Takov
pomienkovho konania, maj zacie skva- v zahrani alebo mimo vysokokolskho Oddelenie pre medzinrodn
litni vysokokolsk vzdelvanie a zavies prostredia i zavedenie novho typu baka- vzahy amarketing UNIZA
viu flexibilitu pre vysok koly reagova lrskeho tudijnho programu interdiscip- Foto: Cyril Krlik
na aktulne potreby spolonosti, ale zro- linrne tdi aalie.

al vydaren ronk kulinrskych zitkov

V stredu 26. aprla 2017 sa pokraovalo Riadite Stravovacieho zariadenia UNIZA
voriginlnej tradcii. U potret raz ponkla Ing.Ale Cetkovsk vyjadril svoju spokojnos
ilinsk univerzita vStravovacom zariaden za seba i svojich zamestnancov a potvrdil,
Nov menza okrem klasickho menu ipe- e zo pecilneho menu bolo vydanch a
cilne gastronomick prekvapenie od zn- 334 porci. Taktie prezradil, e podobn
meho fkuchra. zitok sa chyst ibudci rok. Ao natto
K spenm fkuchrom Radkovi ubr- akciu vrav sm fkuchr? V prvom rade
tovi a Vojtechovi Artzovi, ktor v minulos- sa chcem poakova, e som bol pozvan
ti pripravili pecilne obedov menu pre na tto univerzitu. Vemi sa tem z toho, e
tudentov azamestnancov UNIZA, sa tento mem takmto spsobom prezentova seba
rok pripojil i Marek Madzik, dlhoron f- anau spolonos. Som vemi spokojn, o sa
kuchr spolonosti Bidfood Slovakia. Svoje tka prstupu a kolektvu. Hodnotm to ako
gastronomick zrunosti avedomosti zskal super akciu, uviedol pospenom ukone-
najm v zahrani, naprklad v Nemecku, n akcie.
vdsku i Taliansku. Pvodne bolo pripra-
vench 5 typov menu, z ktorch najum Ing.Martina Takov
vberom prela grilovan morsk uka Oddelenie pre medzinrodn
kanadsk servrovan so smotanovopist- vzahy amarketing UNIZA
ciovmi orecchiette, pomodori secchi spar- Foto: Cyril Krlik
meznom.

6 SPRAVODAJCA ilinskej univerzity n 3/2017

 Rozhovor

Svetov mier je nieo, zao treba bojova myslenm, nie zbraami

Vek as svojho profesionlneho ivota strvil vo vojenskej uniforme.Ako vojak psobil vmierovch misich OSN UNPRO-
FOR aUNTAES. Preiel viacermi pozciami odhlavnho pyrotechnika a povelitea enijnho prporu. Zavzorn reprezen-
tciu armdy dostal niekoko vyznamenan, ocenen apoakovan. Dnes naKatedre bezpenostnho manamentu Fakulty
bezpenostnho ininierstva UNIZA zabezpeuje vubu predmetov zameranch naochranu pred terorizmom, nstran
vbun systmy azklady kriminalistiky. Ospomienkach naobiansku vojnu, terorizme, ale aj oaktulnych otzkach bez-
penosti i vbere dovolenky sme sa rozprvali splk.v. v. Ing.tefanom Janglom, PhD.
Pred prchodom na FBI UNIZA ste p-
sobili ako hlavn ttny radca vo funk-
cii riaditea Bezpenostnho radu SR.
V roku 2008 ste v tejto funkcii skonili.
Preo?
Mj odchod bol zaujmav tma aj pre novi-
nrov, aj pre ud zo irokho okolia ochrany
bezpenosti utajovanch skutonost. Novi-
nri to vnmali ako senzciu, zainteresovan
trochu inak. Ja som po medializcii netil
ani vtedy, ani teraz. Situciu som vnmal
avnmam tak, e minister m prvo odvola
svojich podriadench nazklade svojho roz-
hodnutia bez udania dvodu. Kee na to
prvo m, vyuil ho a ja som to akceptoval.
Ktomu netreba ma pripomienky, ak ktomu
chcel poveda nieo on, mohol, ale nepove-
dal. Vsledok je tak, e sme sa rozili. Odch-
dzal som spocitom, e svoju lohu som splnil.
To napokon bolo Nrodnm bezpenostnm
radom (NB) deklarovan aj tm, e mesiac
pomojom odvolan mi riadite NB udelil Pa-
mtn medailu Nrodnho bezpenostnho Vknihch nechva tmy otvoren, naprednkach onich diskutuje so tudentmi
radu zamimoriadny prnos pre rozvoj ochra-
ny utajovanch skutonost, o som si vysoko roky zastreovali, odovzdvate na FBI. had naivot. Videl som ud, ktor materilne
vil, lebo ilo oorgn, ktor ma riadil aktor Nao kladiete draz? netrpeli, ale hodnotovo strcali. Videl som
najlepie vedel, ako som si lohy plnil. To, e Kee vrmci bezpenostnho manamentu rodiny, najm zmiean, plne rozbit. Stretol
som bol takpovediac odden, pretoe niek- robm aum to, o som kedysi prakticky robil, som sa s nacionalizmom srbskm, chorvt-
torm nevyhovovali moje nzory tkajce sa niektor veci ma napaj, pretoe ide doslo- skym a vznikal aj moslimsk. Vetko to bolo
nkupu vpotovej techniky, to je in vec. Ja va oodovzdvanie informci tak, aby mlad podporovan aj zvonku a vsledkom bola
som tto oblas uzavrel. Je pravda, e neskr udia vnmali tto problematiku aj z inho obianska vojna bez pravidiel, ktor zniila
mi vtedaj minister ubomr Galko ponkal uhla pohadu. mnoho rodn. Ja som sa snail pochopi bal-
tto pozciu, ale kee som nemal politick knsku mentalitu arobi vetko tak, aby sme
ambcie, rozhodne som odmietol a ponkol Akho? uom pomohli dosta sa dobenho ivota.
som tam ud, ktorch som poznal aktorch Musm sa vrti dominulosti. Zanal som ako Aj ke dnes je to mono in, ako sme akali.
som si vil. psobiaci vojak naBalkne, kde som sa zao-
beral tzv. deminingom (odmnovacie aktivity, Preo?
Po ukonen kariry v oblasti utajova- odstraovanie nsledkov explozvneho mate- Kad krajina la vlastnou cestou. Chorvti aj
nch skutonost ste okrem spomna- rilu) vpovojnovch oblastiach. Psobil som Srbi maj vlastn tt. Bohuia, Bosna aHer-
nej medaily od NB dostali aj ocenenie od pyrotechnika cez riadiace funkcie a veli- cegovina pozostva z3 ttnych tvarov. Ke
odPoliakov... tea batalinu - riadil som 600 muov, ktor som tam bol vroku 2007 ako riadite B MO
no. Poliaci ma za slubu ochrany utajova- psobili vmisii UNPROFOR aUNTAES. SR, zistil som, e oblas je stle nestabiln
nch skutonost ocenili Striebornou me- a stle potrebuje kontrolu E. Prca je tam
dailou Poskej armdy - je to trojstupov o bolo vaou lohou? nekonen a mono len as zahoj rany. Ale
medaila Poskej armdy, ktor bola ustano- Snaili sme sa pomha obyvatestvu od- my, Slovci, sme tam zanechali dobr a vi-
ven v roku 1999. Minister nrodnej obrany mnovanie, stavba a prava mostov, pravy diten stopu. Pamtaj si ns ako tch, ktor
Poskej republiky ju udeuje cudzincom, ako ciest vzastavanch oblastiach alebo in po- pomhali.
aj poskm obanom ijcim za hranicami moc domcemu obyvatestvu. Boli to lohy
Poska, ktor maj vnimon zsluhy pre roz- mierovho charakteru, za o ns obyvatelia Urite mte mnoho spomienok, ale ak
voj spoluprce Poskej armdy sozbrojenmi srbskho, chorvtskeho alebo moslimskho je v emocionlne najsilnej zitok?
silami inch krajn. Poliaci vysoko hodnotili pvodu prijmali pozitvne. Je ich niekoko. Zaujmav aj ak boli ofen-
moju spoluprcu s Ministerstvom nrodnej zvy Chorvtov, ke sme boli pod priamou
obrany Poskej republiky. Zmenili vm tieto misie ivot? pabou chorvtskeho delostrelectva, ale som
no. Mj ivot bol doslova naruby. Videl vojak a to ma citovo nepoznailo. Ale siln,
Poznatky asksenosti zoblasti, ktor ste a spoznal som in hodnoty, poznatky aj po- negatvny zitok bol pre ma, aj ako

n SPRAVODAJCA ilinskej univerzity

3/2017 7
Rozhovor
Most pri vchodoslavnskej obci Berak bol postaven v roku 1997 pod vedenm velitea
pplk.tefana Jangla
vojaka, hromadn hrob pre viac ako 200
ud vOvare nealeko Vukovaru. T tam boli
privezen apostriean. Ako vojak si viem pred-
stavi, e vojaci strieaj, ako vojak si viem
predstavi, e vojaci bojuj. Ale striea doud
apotom ich pochovva vhromadnom hro-
be? To si myslm, e doku u len udia, ktor
celkom stratili cit azbrany.
o ste vOvare zabezpeovali vy?
Museli sme pripravi priestor pre lekrov OSN
a pre nsledn exhumciu oplotenie, po-
stavenie katafalkov, prjazdov komunikcia
odplyovanie hrobu... Vetky okolnosti boli
pochmrne. Aktomu predstava, ako tch ud
priviezli na autch a strieali nad vykopanou
roklinou... Mal som pocit, e to mu len zl u-
dia. Avojna plod zlch ud ansilie. Vea sme
sa rozprvali smnohmi umi. Vistej situcii
som sa ptal asi 40-ronho chlapa: Preo
strieate, ve jednotky OSN sa snaia omier?
Povedal nieo, o si budem pamta cel ivot:
Nao mm i! Nemm dom, zabili mi enu,
zabili mi deti. Nao mm i! Pochopil som, e
stratil vetko anecti u ni. Len pomstu. Toto
rob obianska vojna. Ke sa u ns hovorilo
o tom, e mme problmy s naimi junmi
susedmi, hovoril som prejdite si Vukovar,
prejdite si Sarajevo a potom zanite rokova.
Ke to uvidte, zistte, o je to neastie, zistte,
o to znamen, ke u je uom vetko jedno.
Hovorte ovojne, spomnate stran veci
apritom obianska vojna vbvalej Juho-
slvii bola vpodstate nealeko, nedvno
avcivilizovanej krajine...
Tak me by ktokovek zns, ak dovolme,
aby ns politici dohnali k nenvisti. To je to,
o me nasta kedykovek. To je to, ke za-
8 SPRAVODAJCA ilinskej univerzity n 3/2017
lega zo artu hovoril, e tam mete nasmr
hovori poslovensky, lebo oni nm rozumia.
Poznali aspievali nae piesne ete z19. storo-
ia, ktor sme my u nepoznali... Aj oni mali
poas vojny vea problmov. Boli v jednom
vekom kotle medzi Srbmi aChorvtmi ane-
vedeli, o maj robi. A ako sme im pomohli
voblasti kultry? Ich Slovensk dom bol vde-
zoltnom stave a my sme sa rozhodli, e im
pomeme. Kontaktoval som vtedajieho
vevyslanca SR v Chorvtsku prof. Mata
Kueru. On sa toho ako historik ujal, napsal
krsny list adresovan pre Jacquesa Paula Kle-
ina americkho generla adoasnho admi-
nistrtora UNTAES 1996 -1997, ten pochopil,
e akm oblas alej i arozvja sa, musme
ju podpori apovolil nm angaova sa vtejto
zleitosti. Takmer cel prpor po vkendoch
plnil navye tto lohu a napokon sme Slo-
vensk dom zaasti mnohch host amdi
otvorili. Vysielali to miestne televzie atm, e
sme sa k tomu postavili vemi diplomaticky,
Slovkom to pomohlo aj v alch aktivitch
vrmci oblasti. Ike dnes mm zmiean po-
city. Mnoh Slovci u doma hovoria chorvt-
sky,slovenina zanik. koda, lebo vtedy tam
na extrmizmus. Aj na Balkne to zaalo znela krsne.
nacionalistickmi vami. Dnes nememe
poveda, kto je vinn a plat biblick - ho Zmisi ste sa vrtili domov avenujete sa
kameom, kto si bez viny. Je rozdiel ma alm aktivitm. Ste prezident obian-
sprostredkovan informcie, alebo priamo i skeho zdruenia UN VETERAN SLOVAKIA,
medzi umi apova ich. Nie je jednoduch ktor zoskupuje tch, ktor slili pod
njs vinnka, asto ide oneukonen anevy- modrou vlajkou. o je vam cieom?
rieen veci zminulosti. Stailo mlo avzpla- Presadzujeme mylienky mieru a nae po-
nuli vne. znatky zmierovch operci najm kmladm
uom, aby pochopili, e svetov mier je nieo,
lovek, ktor to nezail, si to asi nedok- zao treba bojova myslenm, nie zbraami.
e predstavi. A prve v sasnosti ije- Hovori otom, e ak sa ozv zbrane, je to ve-
me dobu pln obv zrznych tokov, ex- k neastie. udia nemaj prstup klekrom,
trmizmu... o robte vy avai kolegovia kolstvu anaprklad dorastajci chlapci mu
voblasti prevencie? by vpodstate len vojaci. Nemono podceo-
Napsali sme a pripravujeme aj aliu publi- va oblas terorizmu. Niekto povie, e toto tu
kciu s tematikou bezpenosti, terorizmu... nikdy nebolo. Ale kde je napsan, e sa to sta
Myslm, e je potrebn hovori s mladmi neme? Terorizmus nie je vecou tatistk,vy-
o tom, o me prinies vojna, extrmizmus myk sa im...
aprvky neznanlivosti. Hovorme im osvo-
jich vlastnch sksenostiach, ajotom, e tero- o povaujete zadleit naui svojich
rizmus sa Slovenska tka. Asymetrick vojna tudentov?
me vzplan. Pacifisti tvrdia, e to neme Mne sa zd, e tudenti bezpenostnho ma-
by, ale pozrime sa nasvet okolo ns. Vrmci namentu musia pozna ist prvky naprklad
besied so tudentmi zkladnch a strednch nstranch systmov. Viem, e ich nebud
kl vnmam ich medzery v oblasti histrie. robi, ale mali by ich pozna. Vedie, ak s ich
Myslm, e sksenosti z mierovch opercii inky. Bezpenostn manar vakomkovek
pre nich mu by zaujmav. Mne Balkn priestore tadin, kino, nkupn centrum...
ukzal, e najviac je potrebn komunikcia. mus chrni ud. Nato vak mus pozna ne-
Amusme si da dolu klapky zo. bezpen prvky a predvda. Mus vedie, o
je prekurzor a aj to, e sa z neho d vyrobi
NaBalkne ili aj ij Slovci. Vy ste tam vbunina nebezpen pre komunitu. Moji
nad rmec pracovnch povinnost vo kolegovia sa zaoberaj kamerovmi, bezpe-
vojnou poznaenej oblasti zrealizovali aj nostnmi systmami, objektovou bezpenos-
kultrnu misiu. Oo presne ilo? ou, vonkajmi a vntornmi perimetrami...
Vo vchodnej Slavnii v oblasti Iloku ilo asi Mojm cieom nie je znaich tudentov spravi
1000 srdench Slovkov evanjelickho viero- vojakov, to oni nebud. Ak by mali by, um
vyznania. Podobne ako vo Vojvodine, aj oni ich in ainak. Ja ich to um ako manarov.
pouvali vemi pekn star sloveninu. Ko- Ak sa bud projektova budovy, musia sa

k tomu vedie kompetentne vyjadri. Strach
ud aniiv sila prostriedkov mu spsobi sas stroja. Zloveka muste urobi malho,
nedveru ud vtt.
Napsali ste o. i. monografiu Terorizmus
hrozba doby. Ak s aktulne otzky te-
rorizmu, aj vo vzahu ku Slovensku?
Na terorizmus s rzne pohady, ale dnes
mme nov fenomn uteencov a ich ne-
zvldnut registrciu... Tu je niekoko stotisc
nezaevidovanch ud alebo zaevidovanch
ud s nejasnou identitou. To, e ich postup
smerom doEurpy bol riaden, dnes u nikto
neodmietne. Jedno je ale ist, nezvldla sa
ich evidencia. Take sa sem mohli dosta aj
tak, ktor patria ksilm, ktor nm vbudc-
nosti mu ubli.
Ale o sa stm d robi?
Nememe oakva, e sa nai politici silno
zjednotia. Stle nevedia vyriei problm kto
je uteenec akto imigrant. Mali by sme zaa
na zaiatku. V tboroch boli tisce ud a my
sme si to nechceli vma. Je hlad vAfrike amy
si to nechceme vma. o stm? To je otzka,
ktor si klad vetci, ktor dostali hlasy odvo-
liov.
Ako by ste z pohadu bezpenosti cha-
rakterizovali stredn Eurpu?
Zatia je bezpen, ale mali by sme spravi
vetko preto, aby bola stle bezpen. Mys-
lm, e je potrebn posilni bezpenostn zlo-
ky. Musme vnma, o sa okolo ns deje. Mali
by sme rchlo, cestou dobre platench infor-
manch sluieb, aefektvne eliminova tieto
prvky. Ma fascinuje, koko ud vtejto oblasti
platme. Oni by mali prina kvalitn infor-
mcie. Veci sa musia likvidova na zaiat-
ku naprklad polovojensk jednotky, ktor
behaj polesoch. Pacifisti by sa nemali udo-
va, e minister obrany rob zlohy, pretoe pri
15000 vojakoch a20000 policajtoch, ak na-
stane krzov situcia, tento tt neustrime.
Tomu mu veri len naivn.
Ke sa vytvraj zlohy, ke sa nakupuj
zbrane avojensk technika, me unie-
koho vznikn obava, e je to prprava
navojnu...
Vojna u je. A jej pravm dvodom s ener-
gie, plyn a ropa. Aj na vchode (Severn
Krea) vznik situcia, ktor me by za-
iatkom konfliktu. A na to sa mus myslie.
V Raksku si naprklad odshlasili zkladn
vojensk slubu. Vetci mlad podliehaj od-
vodu. Viete, ak je to prehad oich telesnej aj
mentlnej rovni? Teraz, keby nieo nasta-
lo, kad d od toho ruky pre. Prkladom je
Ukrajina - polovica Ukrajincov ula. Zstav-
nho zkona je kad oban vo vojnovej si-
tucii povinn nastpi do armdy. Lene to
nie je jednoduch. Vchova vojaka trv dlho.
Vojensk remeslo nespova vtom, e niekoho
n SPRAVODAJCA ilinskej univerzity
3/2017 9
naute striea, ale vtom, e zneho spravte
bu elektrickej energie skapacitou pre 2000 ud.
aby mohol by sasou celho kolesa.
Aj vy ste boli mal, ke ste ete neboli
veliteom?
Bol som sasou stroja. Musel som plni lo-
hy. Vsledok roty sa pota od poslednho
vojaka, ktor do ciea priiel. Policajti musia
plni zkon ako osoby, vojaci s in socilna
skupina. Ich ivot je plne in.
Doakej miery popisujete tieto otzky vo
svojich knihch?
Vnaich knihch s veci otvoren anapred-
nke ich vieme rozdiskutova. Ja nebudem
vyzrdza utajovan skutonosti bez povole-
nia ministra obrany. To je hlavn zsada. Pre-
to tudentom nemem poveda vetko, len
nieo azle nanich, ako s aktvni aako sa
doku orientova aj vhistrii, aj vaktulnej
spoloensko-politickej situcii.
Voblasti vzdelvania aj vskumu sa ve-
nujete aj otzkam ochrany utajovanch
skutonost. omu konkrtne?
Bezpenostn manari musia pozna aj
zsady ochrany utajovanch skutonost
a osobnch dajov. Bezpenostn prvky s
dleit ak firma, v ktorej bud psobi,
zska bezpenostn previerku NB, bud jej
postupovan utajovan skutonosti alebo
bude vyrba predmety, ktor s sasou
utajovanch skutonost, bezpenostn ma-
nar mus zabezpei, aby objektov, fyzick
aj personlna bezpenos bola plnohodnotne
zabezpeen. A pokia ide o vskum, mme
tm, ktor sa dal preveri NB dostupa D
aplnujeme riei projekty E aNATO, ktor
maj najni stupe utajenia, ale aby sme sa
k nim vbec dostali, potrebujeme previerky,
priestor a dveru NB. Ak nastane situcia,
e sa budeme mc (ako jedna z mla kl)
do nejakho projektu zapoji, budeme na to
pripraven. NaSlovensku toti patrme vtejto
oblasti kpriekopnkom.
D sa poradi konkrtnemu loveku, ako
sa m v dnenej dobe chrni? Ako vy-
chovva deti, aby sa vedeli bezpenej-
ie pohybova posasnom svete?
Niekoko rokov mlde neume, o robi
v nebezpeenstve, lebo to niektor povauj
zamilitarizciu - len nech sa nevrtia masky
apltenky... Ale treba sa zamyslie nad ochra-
nou nho obyvatestva. o mme kdispozcii,
ako to vieme vyui ao dokeme vkrzovch
situcich urobi. Kedysi sme mapovali rzne
oblasti bezpenosti alen pre zaujmavos, na-
prklad zvysokch kl najlepie vyla naa uni-
Rozhovor
verzita mali sme kryt aj sagregtom navro-
Funguje uns civiln ochrana?
Ani nie. Je to tm, e prestala by prioritou.
Zodpovedn at, ktor sa vtejto oblasti pohy-
buj, akoby prestali nasebe pracova. Mali by
dokza prekroi hranice doteraz zadefino-
vanch vec a kls si otzku, o ak sa stane
nieo in? Mali by sme by predvdav. Kedysi
niekto povedal, nao s nm zsoby. Tak sa
zlikvidovali. A potom, pri vstupe do NATO,
sme museli ma zsoby na90 dn, tak sme ich
vytvorili... lovek sa potom zama. Mali sme
run zbrane na vetkch vojakov v zlohe.
Mali. Kde s teraz? Kto me obchodova so
zbraami? Ako dsledne s t udia prevero-
van? To je vemi vea otzok.
Bli sa leto, dovolenky amedzi umi re-
zonuj otzky bezpenosti. Ako si vybe-
rte dovolenku pre svoju rodinu?
Ja u mm vybran, idem na Cyprus, ktor
je pod ochranou OSN. Dnes by som u neiel
doTuniska, kde som pomojom nvrate zBal-
knu preil s rodinou ndhern dovolenku.
Zaujmav je aj Grcko, ale len ostrovy. Stle
aktulne je Chorvtsko, krsna Dalmcia.
Zaujmavo sa rozvja Albnsko, Malorka, Ka-
nrske ostrovy. Franczske pobreie je tie
krsne amyslm, e bezpen. Kto m radej
chladnejie poasie, me sa vybra k Sever-
nmu moru alebo Baltskmu moru, ike mne
sa nepi. Mnoh snvaj oIndonzii, tam by
som ja neiel, ale Kuba alebo Dominiknska
republika me by. Taliansko je atraktvne,
ale s tam zemetrasenia. Situcia sa vak
men akad cestu si vdy treba premyslie.
o rob plk.v. v. vo vonom ase?
Kee ako vojak som sa nemal as venova
naplno mojim deom, tak si to teraz vynahr-
dzam asnam sa venova svojim vnatm.
Snajstarou vnukou sme preli u vea hra-
dov azmkov, som rd, e ju to bav. Histria
je nieo, o by sme mali pozna, hlavne t
nau.
Ak je vae motto?
Kad nov sksenos ns posva vhladine
poznania. Na Balkne to bolo vdy aktu-
lne, hlavne pri odmnovan a vyhadva-
n nstranch vbunch systmov. Vdy
som vravieval: Pred mnami nesmieme ma
strach, ale musme ma repekt.
Slavka Pitokov
Foto: Cyril Krlik
Zo sveta vedy

Odervench krviniek krakovinovm bunkm

Viete, ktor stredokolsk ltka tvor zklad jednho zvpotovch modelov ervenej krvinky? Povylen oblast zjavne
mimo tmy sa priamo ponkaj informcie ostavbe bunky, ktor sa vyuuj nabiolgii, prpadne poznatky oprotenoch
aich vzjomnch interakcich, ktor sa mono objavia nachmii. Obe tieto oblasti s samozrejme pre model nevyhnutn,
ale dojeho tvorby vstpia a neskr. plne zkladn prvok s pruiny, oktorch sa tudenti atudentky uia nafyzike.

Pri tvorbe modelu ervenej krvinky sa

d poui vedeck postup odspodu:
Znamen to, e pozorovan systm sa
rozbije na mal asti a zadefinuje sa,
ako sa tieto asti sprvaj vzhadom
nasvoje okolie. Pri ervenej krvinke je Pohyb membrny, pokia je tto vystaven mykovmu toku. Membrna rotuje okolo vntra
to jej povrch, ktor sa rozdel na mal bunky, o mono vidie napohybe bodu B.
trojuholnky azadefinuje sa, ak je ich
preferovan vekos, tvar a vzjomn
uhly dvoch susednch trojuholnkov.
To, ako trojuholnky reaguj na svoje
okolie, sa pope prve tm, e strany
tchto trojuholnkov sa nahradia ma-
lmi pruinami s definovanou tuhos-
ou a tieto sa pri deformcii bunky
natiahnu, avak stle sa snaia dosta
dosvojej originlnej dky.

Je prekvapiv, e tak mlo sta, aby

takto model dokzal zreprodukova
komplexn biomechanick vlastnosti
ervenej krvinky a jej deformci v to-
koch. Treba k tomu vak dkladn ka-
librciu parametrov modelu.
Ako to ale cel nastavi?
Pruiny musia ma definovan tuhos.
Na jej identifikovanie sa pouvaj v-
sledky z rznych biologickch experi-
mentov. V laboratrich doku vedci
naahova jednotliv bunky s defino-
vanmi silami na rovni desiatok pN
a mera ich predenia. alou oblas-
ou je sprvanie bunky v mykovom
toku, v ktorom membrna ervenej
krvinky rotuje okolo vntra danou uh-
lovou rchlosou. Pre hodnoty myko-
vej rchlosti do 200s-1 boli nameran
frekvencie otania a potaov mo-
del by mal vykazova rovnak hodnoty.
Takto experimenty sa daj zreplikova
v potai pomocou modelu a porov-
nanm zskanch dt sa sprvne tuhosti
prun identifikuj.
Tu sa ale proces tvorby modelu nekon-
. Model nesta iba nakalibrova po-
mocou jednho typu dt. Treba ho aj
overi, i sa sprva oakvane aj vinch
situcich. Ak model nsledne sprv-
ne predpoved naprklad deformcie
Simulcia, pri ktorej sa sleduje pohyb 450-tich ervench krviniek ajednej rakovinovej bunky
vntri kanla s prekkami. Cie simulcie je zisti, ak je pravdepodobnos prinutia bunky
naprekky potiahnut priltkami.
buniek pri prechode zenmi kanlmi Tvorba modelu je dlh proces. Aby sa
simulujcimi prechod cez kapilry ciev, vytvorila dostaton dvera v tento
meme poveda, e je model aj verifi- model, treba ho dkladne verifiko-
kovan. Verifikcia by sa mala previes va pre rzne situcie. Vhody s vak
na principilne odlinch experimen- nesporn a potaov modelovanie
toch, naprklad pri tvorbe tzv. bezbun- doke vnies svetlo aj dooblast, kde
kovej vrstvy blzko stien mikrokanlov. tradin biologick experimenty ne-
staia. Sila je najm vrke, ktor sa d
A teraz sa model d prehlsi zaviero- dosiahnu paralelnm spustenm mno-
hodn anadchdza fza, kvli ktorej sa hch simulci, ako aj v hbke, ke sa
takto model vytvoril. Je to jeho pou- daj skma situcie, ktor biologick
itie napotaovo podporovan biolo- experimenty u nedovouj.
gick vskum. no, v dnenej dobe je
mon by biolgom, aobrazne pove- Doc.Mgr.Ivan Cimrk, Dr.
dan, cel as len sedie zapotaom. Vskumn skupina Cell-in-fluid
Takto vytvoren model sa d po jeho Katedra softvrovch technolgi FRI
prave poui aj pre rakovinov bun- Foto: Simulcie vskumnej skupiny
ky. Potaov simulcie tokov buniek
pomhaj odhali svislosti medzi ve-
kosou rakovinovch buniek a mierou
ich zachytvania v mikrofluidickch
zariadeniach. Prispievaj k porozume-
niu, ako navrhn spoahliv filtre pre
rakovinov bunky.

10 SPRAVODAJCA ilinskej univerzity n 2/2017


UNIZA zskala prestny eurpsky projekt H2020
ilinsk univerzita v iline (UNIZA) zskala
prestny grant zprogramu Eurpskej komi-
sie Horizont 2020 pre projekt pod nzvom
Mobility and Time Value (MoTiV) - Estima-
ting Travel Time Value by accounting for
the Value Proposition of Mobility. Tento
mimoriadny spech dosiahol tm pracov-
nkov projektu ERAdiate, ktor je pilotnm
projektom 7. RP v rmci iniciatvy EK ERA
Chair. Projekt MoTiV scelkovm rozpotom
1 930 836 eur, ktorho koordintorom je
UNIZA, bude financovan v rmci schmy
Research and Innovation Action (RIA) po-
as 30 mesiacov. Partnermi projektu s:
FUNDACIO EURECAT (panielsko),
TIS PT, CONSULTORES EM TRANSPOR-
TES, INOVACAO E SISTEMAS, SA (Portu-
galsko),
EUROPEAN CYCLISTS FEDERATION
ASBL (Belgicko),
routeRANK Ltd. (vajiarsko),
COREORIENT OY (Fnsko),
NSTITUTO DE ENGENHARIADE SISTE-
MAS E COMPUTADORES, INVESTIGA-
CAO E DESENVOLVIMENTO EM LISBOA
(Portugalsko).
Medzinrodn konferencia ERIN 2017
V doch 17. 18. mja 2017 konal sa 11.
ronk Medzinrodnej konferencie pre mla-
dch vskumnkov a PhD. tudentov ERIN
2017. Tento rok bola jej organiztorom Fa-
kulta vrobnch technolgi amanamentu
Univerzity J. E. Purkyn v st nad Labem.
Ako v otvracom prejave zdraznil rektor
univerzity doc. RNDr. Martin Balej, Ph.D.,
nzov ERIN je skratka zostaven zprvch
psmen slov education, research, innova-
tions a v duchu tchto tm sa niesla cel
konferencia.
Konferenciu tradine otvra zaujmav ce-
remonil, poas ktorho odovzdva pu-
tovn ezlo organiztor predchdzajceho
ronka konferencie (SjF UNIZA) aktulne-
mu organiztorovi (FVTM UJEP). Prspevky
vo forme prednok aposterov predstavilo
60 tohtoronch astnkov z eska, Slo-
venska aPoska. Zeskch univerzt okrem
domcej univerzity mali zastpenie tech-
nick univerzity v Plzni, Liberci, Brne, Os-
trave a v Zlne. Mlad vedci z Poska prili
zuniverzt Katowice, Olsztyn, Czestochowa
a Kielce. Slovensk univerzity reprezen-
tovali astnci z Bratislavy, Zvolena, Ban-
skej Bystrice a iliny (4 astnci z Katedry
materilovho ininierstva a 3 z Katedry
technologickho ininierstva SjF UNIZA).
n SPRAVODAJCA ilinskej univerzity
3/2017 11
Zo ivota univerzity
Hlavnm zmerom projektu Mobility and vedy avskumu voblasti VTT vdvoch rov-
Time Value (MoTiV) je tdium a vskum niach, teoretickej a technologickej. Sbor
vnovej oblasti Value of Travel Time (VTT), dt osprvan amobilite zskan poas pro-
ktor je uren hlavne pre dopravnch pl- jektu bude dostupn pre vedeck komuni-
novaov, ininierov, ekonmov a riadiace tu ako stimulcia alieho vskumu vtejto
subjekty vkontexte projektov pre lepie vyu- oblasti.
itie dopravnej infratruktry. Vsledky projektu tie prispej k rozvo-
Cieom projektu je posun rove vsku- ju novch sluieb mobility a k vylepeniu
mu pre VTT prostrednctvom nvrhu existujcich aplikci, ale taktie pomu
a overenia koncepnho rmca pre odhad koncovm pouvateom ahie sledova,
VTT na zklade zberu a vyhodnotenia dt rozumie a prehodnocova individulnu
v rmci celej Eurpy. Dta bud zbieran mobilitu a rozhodnutia pri cestovan tak,
pomocou smartfnovej aplikcie vyvinutej aby tieto viedli k o najlepiemu vyuitiu
projektom MoTiV, ktor inovatvnym spso- ich vonho asu vslade sosobnmi mo-
bom kombinuje aintegruje funkcie dvoch tivciami, preferenciami aivotnm tlom.
existujcich aplikci - multi-modlneho ERAdiate tm bude pri implementcii pro-
journey planner a activity/mobility dia- jektu MoTiV spolupracova s prslunmi
ry. Cieom projektu je tie navrhn meto- fakultami UNIZA. Zskanie tohto prestne-
dolgiu pre odhad VTT nazklade urenia ho projektu je prkladom renia dobrch
hodnoty pre mobilitu. Tento prstup umo- sksenost a pridanej hodnoty ERA Chair
n zhodnoti nielen ekonomick dimenziu projektu ajeho tmu pre vedeck komunitu
VTT, ale tie motivciu, preferencie a spr- UNIZA.
vanie, ktor sa viau kiriemu ponmaniu
pocitu zdravia a blahobytu jednotlivcov Prof.Ing.Tatiana Kovikov, PhD.
(zangl. well-being). Univerzitn vedeck park
Cieom projektu je posun sasn rove
astnci konferencie ERIN 2017 zamestnanci KMI aKTI SjF UNIZA
vodn prednku Modern technologie ci absolvovali zaujmav exkurziu po labo-
3D v mikroskopii predniesol obchodn ratrich apracoviskch domcej fakulty.
zstupca spolonosti Olympus Karel Dm.
Poprednesen viny prspevkov sa rozpr- RNDr.Viera Zatkalkov, PhD.
dila iv diskusia, ktor asto pokraovala Ing.Lenka Markoviov, PhD.
cez prestvky apoas spoloenskho vee- Katedra materilovho ininierstva SjF
ra, ktor monos neformlnych kontaktov Foto: Archv katedry
anadviazania spoluprce ete podporil. Po-
as zverench hodn konferencie astn-
Zo ivota univerzity

Nov vzva napodvanie nvrhov projektov H2020

TWINNING - nov prleitos
Vrmci najvieho programu E pre podporu vskumu ainovci
Horizont 2020 boli vjeho sasti programe renie excelentnosti
azvyovanie asti (Spreading of Excellence Widening of Partici-
pation - WIDESPREAD) vyhlsen da 11. mja 2017 dve nov vzvy
na podvanie projektov. Jedna z nich je zameran na vytvorenie
novch pozci ERA Chair. Druh, mono zaujmavejia pre praco-
visk UNIZA, navytvorenie partnerstiev organizci zkrajn, ktorch
vkonnos voblasti vedy ainovci je niia ne stanoven limit
snajmenej dvomi organizciami vdvoch rznych ttoch E, ktor
s povaovan za vynikajce intitcie (v celosvetovom meradle)
vo svojej presne definovanej oblasti vedy ainovci.
Kee ide o tzv. horizontlnu aktivitu, je mon podva nvrhy
zameran naubovon vedeck oblas, prednos samozrejme do-
stan nvrhy, ktor s kompatibiln snrodnou alebo regionlnou
budovanie i rozirovanie vskumnej infratruktry.
stratgiou RIS3 avktorch podvajca intitcia dosiahla vrazn
Prv vzva napodvanie projektov programu Twinning u prebeh-
vsledky aspo na nrodnej rovni a navrhovan projekt umon
la vroku 2015. Medzi 553 nvrhmi bolo 28 zo Slovenska, ztoho dva
jej zaradenie medzi excelentn celoeurpsku alebo svetov elitu
znaej univerzity. Uspelo celkovo 67 nvrhov, ztoho dva zo Sloven-
vdefinovanej oblasti. Rozpoet projektu, ktor je plne financova-
ska. Obidva projekty - projekt EDGE, koordinovan Ekonomickou
n zprostriedkov programu, sa m pohybova vrozmedz jednho
univerzitou vBratislave aprojekt ELEVATE, koordinovan Univerzi-
milina eur, maximlna dka trvania je tri roky. Nvrhy sa mu
tou Komenskho - maj schvlen rozpoet blzky 1 milinu eur, s
elektronicky podva do 15. novembra 2017. Vetky bliie infor-
naplnovan natri roky.
mcie k vzve mete njs na portli pre astnkov programu
Da 9. a31. mja 2017 sa naUNIZA uskutonil informan seminr
Horizont 2020 na webovej adrese: http://ec.europa.eu/research/
kprogramu H2020 Twinning, organizovan CETRA stav dopravy
participants/portal/desktop/en/opportunities/h2020/calls/h2020-
ilinskej univerzity viline. Nrodn podporn truktra programu
twinn-2017.html#tab2.
H2020 vCentre vedecko-technickch informci SR (CVTI SR) vBra-
lohou programu Twinning je podpori zacelenie medzier a od-
tislave da 24. mja 2017 usporiadala informan de k vzvam
strnenie nedostatkov vrmci vytvrania eurpskeho vskumnho
ERA Chair aTwinning. Vrmci tchto stretnut boli astnkom odo-
priestoru (ERA) pomocou podpory malch siet, vytvorench me-
vzdan komplexn informcie pre spen podanie projektovch
dzi vskumnmi intitciami tzv. rozirujcich krajn, medzi ktor
nvrhov apredstaven spen esk aslovensk projekty.
patria aj nov lensk tty vrtane Slovenska a medzinrodne
Vrmci seminra konanho 31. mja 2017 pre zujemcov zUNIZA
uznvanmi vynikajcimi avo svojich oboroch vedcimi vedeck-
astnci prejavili najv zujem osekciu asto kladench otzok
mi intitciami. Malou sieou sa rozumie najmenej jedna intitcia
(FAQ) svisiacich spodanm nvrhu projektov. Zaujali ich aj infor-
vrozirujcej krajine (napr. naSlovensku), ktor podva nvrh pro-
mcie omomentlne beiacich slovenskch aeskch spench
jektu astva sa jeho koordintorom anajmenej dve rzne intitcie
projektoch Twinning. Prkladom hodnm nasledovania je CEITEC
v dvoch rznych krajinch E, ktor podporia proces zvyovania
naMasarykovej univerzite vBrne, ktor okrem toho, e je nositeom
excelentnosti podvajcej intitcie atm aj jej lepie zalenenie
projektu ERA Chair schvlenho obdobne ako nanaej univerzite
do ERA. Vo vine spench projektov preto maj vytvoren
projekt ERAdiate ete v rmci 7. rmcovho programu E, sa stal
konzorci prve minimlny poet, t. j. troch partnerov. Poskytnut
koordintorom troch schvlench projektov vrmci vzvy Twinnig
prostriedky maj umoni intitcim vrozirujcich krajinch vy-
zroku 2015. Naich prklade je vidie, e je mon spene poda
rovna sa tmto intitcim nazklade vzjomnho spoznvania
adovies dospenho zaiatku rieenia aj viacer nvrhy zjednej
sa, spolonch aktivt, spolonch projektov apublikci.
intitcie, vyui apodpori tak jeho zameranie naviacer vedeck
Cieom programu Twinning je vrazne posilni existujcu, presne
disciplny. truktra spench nvrhov, zameranie jednotlivch
vymedzen oblas vskumu nauniverzite alebo vskumnej organi-
pracovnch etp, nvrh aktivt tchto projektov mu posli ako
zcie zrozirujcej krajiny. Vaka tomu sa m zvi vskumn aino-
dobr zdroj inpircie pre vetkch zujemcov o podanie nvrhu
van kapacita prepojench intitci, m to napomc zveniu
projektov Twinning nanaej univerzite.
excelentnosti intitcie alebo jej sasti vrozirujcej krajine, ako aj
Nazver je potrebn zdrazni, e prioritu pri schvaovan maj tie
vedeckho profilu jej zamestnancov. Obdobne vedce partnersk
nvrhy projektov, ktor vychdzaj zexistujcej ivej spoluprce
intitcie, ktor vrmci projektu prispievaj knaplneniu tchto cie-
intitci vytvrajcich projektov konzorcium, zich excelentnosti
ov, zskavaj nov monosti, novch partnerov pre budcu mo-
vpresne definovanej vedeckej oblasti, podporenej scientometric-
n spoluprcu, nov pohady a sksenosti, ktor okrem zskanch
kmi dajmi, zpreukzanej schopnosti implementova navrhovan
finannch prostriedkov mu pomc k zveniu ich vlastnch
aktivity projektu azrelne odhadnutch pozitvnych dopadov v-
schopnost atm aj vskumnej ainovanej kapacity aexcelentnosti.
sledkov projektu, ktor s vslade sprijatmi eurpskymi, nrod-
Konkrtne opatrenia, ktor je mon podpori vrmci projektu s:
nmi alebo regionlnymi strategickmi ciemi rozvoja. Horizontlne
krtkodob vmeny zamestnancov, odborn nvtevy a krtko-
zameranie programu, ktor umouje orientova nvrh natakmer
dob kolenia, seminre, as na konferencich, organizovanie
ubovon oblas vedy a inovci je vekou prleitosou a vzvou
spolonch aktivt typu letnej koly, renie informci. Kee ide
pre vetky pracovisk naej univerzity.
o projekty v kategrii koordinanch a podpornch aktivt (Coor-
Doc.Ing.Peter Fabin, PhD.
dination and Supporting Action), nie je mon zprostriedkov pro-
Ing.Lvia Kritofov
jektu prijma novch vskumnkov, financova vlastn vskum, ani
CETRA stav dopravy UNIZA

12 SPRAVODAJCA ilinskej univerzity n 3/2017

 Zo ivota univerzity

ELO SYS 2017

V porad u 23. ronk medzinrodnho
vetrhu ELO SYS sa konal v termne 23. a
26. mja 2017 navstavisku vNitre sasne
s Medzinrodnm strojrskym vetrhom.
Strojrstvo a elektrotechnika s kovmi
hrmi nho nrodnho hospodrstva,
hbu ekonomikou, vytvraj hospodrsky
rast Slovenska aformuj jeho budcnos.
Vporad 23. ronk medzinrodnej vstavy
ELO SYS zail svoju premiru pod strechou
Nitrianskeho nrodnho vstaviska Agro-
komplex. Spolu sa predstavilo viac ako 98
vystavovateov zo Slovenska, eskej repub-
liky a Poska na celkovej vstavnej ploche
2 300 m2 . Vetrh podobnch rozmerov pri-
lkal odborn ilaick verejnos, no hlavne
budcich tudentov elektrotechnickch
odborov. Prve na tch sa najviac zameral
stnok Elektrotechnickej fakulty .
vodn minty sprievodnho programu: Bezdrtov prenos vkonu ve-mobilite prof.Ing.Pa-
Vek mnostvo interaktvnych expontov vol pnik, PhD.
akonkrtne ukky zverench prc kon-
iacich tudentov zaujali i tento raz. Prak- praktick dopad najpreferovanejm ukazo-
tick vstupy na mieste, kde sa stretvaj vateom.
firmy podnikajce v tak prbuznch odbo- Rovnocennou lohou popri prezentovan
roch, boli lkadlom nielen pre tudentov. elektrotechnickej fakulty bolo zabezpeo-
Zstupcovia firiem zoboch strn technick- vanie sprievodnho programu. Sprievodn
ho spektra ocenili smerovanie vzdelvania program vstavy bol tvoren seminrmi,
zameranho na praktick strnku hlavne odbornmi diskusiami anajvm potom
vo svetle ohlasovanch investci v auto- odbornch prednok v histrii organi-
mobilovom priemysle. Praktick vstupy zovania vetrhu. Elektrotechnick fakulta
a evidentn schopnos pretavi vsledky ilinskej univerzity v iline pripravila sek-
vskumu do v praxi pouitenej podoby ciu prednok na aktulne tmy v odbore
boli pozitvne vnman i na mieste, kde je ako naprklad Bezdrtov prenos vkonu
Prezentan miesto Elektrotechnickej fakulty
UNIZA

v E-mobilite (prof. Ing. Pavol pnik, PhD.

alebo Modern trakn pohony v elektric-
kch vozidlch prof. Ing. Pavol Rafajdus,
PhD.).
Nov koncepcia vetrhu ELO SYS naplnila
nae oakvania a v Nitre sme spolone
spene nadviazali natradciu najvieho
elektrotechnickho vetrhu na Slovensku.
Spolon prezentcia ahov ekonomiky
v spojen vetrhov MSV a ELO SYS sa bude
kona vtermne 22. - 25. 5. 2018 op vare-
li Nitrianskeho vstaviska AGROKOMPLEX.

Spracoval Ing.Luk Gorel, PhD., poda tla-

ovch materilov Expo Center, TA3
Foto: Archv EF ELO SYS 2017
Katedra vkonovch a elektrotechnickch
systmov EF

Prezentovanie vybranch expontov

n SPRAVODAJCA ilinskej univerzity

3/2017 13
Zo ivota univerzity

Zaujmav projekt tudentov ohadan pravdy

Vletnom semestri akademickho roka 2016/2017 sa tudenti Katedry mediamatiky akultrneho dedistva (KMKD) FHV UNIZA rozhodli
realizova podnetn projekt. Vrmci predmetu etick aspekty mediamatiky sa tretiaci odhodlali hada pravdu vsasnom slovenskom
spravodajstve. Vzplave informci asprv rzneho druhu vsasnom medilnom priestore me by tto tudentsk snaha povaovan
azda zadonkichotsk, i naivn. Jej opodstatnenos je vak nepopieraten. Uachtil silie, ktorm tudenti KMKD demontrovali, e im
nie je ahostajn, ako sa niektor mdi snaia ovplyvova verejn mienku, si vak zasli patrin pozornos auznanie nielen vakade-
mickom prostred.
Kde je pravda?
Primrnou funkciou spravodajstva je povin-
nos informova, za sekundrnu sa potom
povauje originalita a prvenstvo. V tejto
svislosti je zaujmav postreh, alebo n-
zor znmeho americkho herca Danzela
Washingtona, ktor v jednom televznom
rozhovore povedal: Ak nesledujete sprvy,
nie ste informovan. Ak ich sledujete, ste infor-
movan zle.

Ako sa teda orientova v dnenom pretla-
ku informci, a informci?! To je jedna
zotzok, naktor sa tudenti KMKD snai-
li, vrmci svojho vskumu, njs odpove.
Najskr vak bolo urujce vymedzi v-
znam pojmu pravda, o napokon, vuvede-
nom kontexte, nebolo vbec jednoduch,
a u vbec nie jednoznan, ako by sa to
naprv pohad mohlo niekomu zda.
Americk politolg a publicista Nicolas J.
S. Davies vo svojom lnku Mdia vasoch
po pravde, ktor bol publikovan v aso-
pise Consortium News o. i. pe, e autori
Oxfordskho slovnka zvolili slovom roka
2016 (nie nhodne) prve vraz posttruth
(popravde). Je vak irniou, e prve tmto
oznaenm vymedzuj tzv. mainstreamov
mdi kohokovek, kto odmieta akceptova
zpadn propagandu, uvdza Davies.
Nedvny prieskum Fairleigh Dickinson
University preukzal, ako alej pe Davies,
e udia, ktor nesleduj spravodajstvo,
maj o medzinrodnch udalostiach lep
prehad, ako naprklad divci spravodaj-
skch stanc FOX NEWS, MSNBS i CNN. Do-
konca bolo potvrden, e divci, ktor pra-
videlne sleduj sobotn satiricko-politick
relciu The Daily Show, ktor je vysielan
na televznom kanli Comedy Central, sa
svojimi vedomosami umiestnili nadruhom
mieste, hne za rozhlasovou verejnoprv- internetom zvyajne s myslom obalamuti
nou stanicou NPR. masu, ktor si rada hovie vpomyselnej opo-
Je evidentn, e na odhalenie pravdy, ale- zcii. Vymyslen ataky vedia poahky strhn
bo vedomej manipulcie v spravodajstve, hnev aohrozi skupinu i ukodi vybranmu
nesta dnes len by informovan. Dleit, jednotlivcovi.
hdam a urujca, je schopnos poui, tudenti KMKD sa rozhodli hada stopy
avyui, schopnos kritickho myslenia, pri- hoaxu v sprvach, ktor ria tzv. alter-
rodzenej apodloenej selekcie faktov, ktor natvne mdi, avydvaj ich zaobjektv-
mme kdispozcii. ne a pravdiv. Uplynul semester zamerali
svoj vskum na ptranie po znakoch dez-
Hoaxov inkvizcia informci, elovch manipulci, i vedo-
Vraz hoax je u pomerne znmy aroz- mom modelovan sprv na jednotlivch
ren, ato nielen medzi pouvatemi inter- internetovch portloch, ktor poskytuj
netu. Zvyajne tmto anglickm oznaenm spravodajstvo ako hlavn slubu zo svojho
nazvame sprvu, ktor je ren elektronic- portflia.
ky aznamen nieo ako podvod, art. Vrmci uvedenho projektu bola zaloen
Hoaxami, nebezpenm a zkernm pro- komunita, ktor tudenti nazvali Hoaxo-
stredm internetu a monmi negatvnymi v inkvizcia. Vytvorili si rovnomenn et
dsledkami sasnho prostredia virtul- na fejsbku (FB) (https://www.facebook.
nych hier, sa nechal inpirova aj znmy com/hladamepravdu) a vsledky svojich
sasn slovensk spisovate Michal Hvo- zisten tu potom postupne zverejovali.
reck, ktor svoj posledn romn postavil Npad, ako i forma realizcie, sa zapil
prve natejto tme anazval ho prznane feditorovi spravodajskho portlu aktua-
Trol. Vnajnovom sle Magaznu oknihch, lity.sk Michalovi Badnovi, ktor na svojom
ktor vychdza ako mesank v dennku skromnom FB te tudentov KMKD vich
SME, Katarna Holetzov, v svislosti s po- snaen podporil avyzval isvojich priateov,
slednm Hvoreckho romnom, o. i. tie aby dobrmu npadu zo ilinskej univerzi-
pe: Tto situcia sa nm ete pred rokmi ty, KMKD, taktie drukovali.
mohla zda absurdn, dnes ju mme naka-
dodennom poriadku. Takzvan hoaxy sa ria

14 SPRAVODAJCA ilinskej univerzity n 3/2017


Katedra mediamatiky a kultrneho de-
distva verzus Aktuality.sk poiatok
prnosnej spoluprce
V rmci realizcie projektu Hoaxov inkvi-
zcia sa neskr vyvinula vzjomn dohoda
medzi KMKD a spravodajskm portlom
Aktuality.sk, vktorej prejavili zujem bliie
spolupracova so tudentmi a dokonca sa
v sasnosti pripravuje naplnenie spolu-
prce vo forme tudijnch st tudentov
KMKD vredakcii tohto spravodajskho por-
tlu u od budceho akademickho roka
2017/2018.
V aprli boli na pdu fakulty humanitnch
vied pozvan aj zstupcovia redakcie spo-
mnanho spravodajskho portlu fre-
daktor Peter Brdy af editor Michal Badn,
ktor sa stretli so tudentmi KMKD aabsol-
vovali zaujmav a podnetn prednku
zameran prve na oblas spravodajstva,
etiky vurnalistike, naotzky tzv. alternatv-
nych i mainstreamovch mdi vsasnos-
ti naSlovensku.
Prtomnos novinrov naakademickej pde
naej fakulty sme vyuili aj nakrtky rozho-
vor, ktor vm teraz ponkame:
Ak je v nzor natakzvan alternatv- Ak je, poda vs, najvraznej rozdiel
ne mdi?
Brdy: Oznaenie alternatvne mdi je
klamliv. S to propagandistick a liv m-
di. Bohuia, dveruje im stle viac ud. Ale
to je vzva pre tzv. mainstream, aby zvrtil
tento vvoj, pokia chceme, aby udia dost-
vali relevantn a pravdiv sprvy, resp. ko-
mentre, ktor komentuj realitu, namiesto
toho, aby ju vytvrali.
Ako sa vaktuality.sk organizuje spravo-
dajstvo? o, poda vs, zaruuje objekti-
vitu sprv?
Brdy: Objektivitu sprv v prvom rade ga-
Zo ivota univerzity
rantuje profesionalita reportra a charakter nao najvyej rovni. Preto sa tme venuje-
mdia. Novinr mus v sebe potlai maxi- me napokraovanie, resp. lnky aktualizuje-
mum subjektvneho, pokia chce itateovi/ me onov zistenia. Problmom je neraz vek
divkovi/posluchovi prinies objektvne poet gramatickch chb, o je tie dsledok
spravodajstvo. Apotom je to u len naveden snahy orchle spracovanie.
redakcie, aby si vybralo sprvnych ud adoh- Badn: Vaka tomu, e sme online mdiom,
liadalo naich prcu. mme k itateovi naozaj vemi blzko. Nie-
omu, komu podlieha sekcia sprv, ktor kedy a nebezpene pretoe s vhodou, e
bud zverejnen u vs na portle aktu- meme informova ud oudalostiach vex-
ality.sk? presne rchlom ase, prichdza aj obrovsk
Brdy: Nae sprvy by mali by zaujmav, miera zodpovednosti za to, aby aktulne
alebo uiton. Nechceme ud spamova adleit sprvy boli vtej neuveritenej rch-
vekm mnostvom sprv, ktorch informa- losti spracovan profesionlne akvalitne.
n hodnota je takmer nulov. Vsdzame o je pre vs vspravodajstve najdlei-
nadleit sprvy, prpadne tie, zktorch nai tejie?
itatelia mu ma itok. Brdy: Aby sme opsali realitu bez toho, aby
Badn: Sprvy, ktor zaraujeme dovydania, sme ju pokrivili. ijeme vo vemi dynamic-
musia by naozaj zaujmav avsostne aktu- kej a akej dobe. udia skutone veria viac
lne. itatelia s vemi nron atm, e vs klamrom ako mdim, ktor denne tvrdo
maj okamite nadosah jednej sprvy naso- pracuj natom, aby prinieslo o najprofesio-
cilnej sieti, vm vedia da jasne pocti, e im nlnejie anajobjektvnejie sprvy. Pre ma
nieo chba, alebo e s sniem nespokojn. je teda najdleitejie, aby nm verili itatelia.
Prca pre online spravodajstvo je kad de Lebo, ak bud veri len propagandistickm
ako jedna vek mozaika aje to fakt pardny mdim, budem sa obva obudcnos naej
pocit by pri tom, ke hr vetkmi monmi krajiny ete viac, ako sa obvam dnes.
farbami. Badn: Najdleitejie pre ma v spravo-
dajstve je prina pravdiv a overen infor-
vdistribcii publicistickch aspravodaj- mcie. Ako u povedal Peter, udia veria kla-
skch vstupov v aktuality.sk a napr- mrom a je vemi nron s nimi bojova.
klad vtradinch printovch mdich? Zvl vanonymnom prostred internetu, kde
Ak s najvie vhody elektronickho spomnan propagandistick mdi nepo-
mdia oproti tlaenmu, a ak s nev- znaj iadne hranice.
hody?
Brdy: Najvou vhodou online mdia je Mgr.Marin Grupa, PhD.
24/7. Teda my vydvame sprvy v okamihu Foto: Mgr.Andrej Kureka
a uzvierku mme kad mintu, teda vye Katedra mediamatiky
1400-krt za de. Nie sme limitovan rozsa- akultrneho dedistva FHV
hom. Nevhodou je, e konkurenn prostre-
die, a snaha by rchly a exkluzvny, neraz
zabrni dopracova tmu dokonca a naozaj

XXIII. medzinrodn konferencia poskch, eskch

aslovenskch zlievaov WSPPRACA 2017
Vprekrsnom prostred hotela Paac Czarny Las, Woniki, neale-
ko poskho mesta Czstochowa sa vdoch 19. a 21. aprla 2017
konal XXIII. ronk medzinrodnej konferencie poskch, eskch
a slovenskch zlievaov WSPPRACA (SPOLUPRCA) 2017. Kon-
ferenciu striedavo organizuje Wydzia Odlewnictwa AGH Im. Sta-
nisawa Staszica w Krakowie, Fakulta metalurgie a materilovho
inenrstv VB Technickej univerzity v Ostrave a Strojncka fakul-
ta ilinskej univerzity viline. Tento rok bola organiztorom kon-
ferencie Akademia Grniczo-Hutnicza Im. Stanisawa Staszica w
Krakowie a bola venovan 70-tym narodeninm prof. dr hab. in.
Stanisawa Dobosza.
Konferenciu otvorili zstupcovia vetkch troch organizujcich uni-
verzt, menovite prof.dr hab. in. Stanislaw Dobosz (AGH Krakw),
doc.Ing.Petr Lich, PhD., (VB-TU Ostrava) aprof.Ing.Dana Bolibru-
chov, PhD., (UNIZA). Konferencie sa zastnili pracovnci prevane
z poskch, eskch a slovenskch univerzt, vskumnch stavov
azlievarn. Bolo prezentovanch vye 40 prspevkov, zaoberajcich
sa irokm spektrom problmov vzlievarenstve aprbuznch odbo-
roch. Zo Strojnckej fakulty UNIZA sa nakonferencii zastnili 4 pra-
covnci katedry materilovho ininierstva (Ing. Alan Vako, PhD.,
Ing.Milan Uhrik, PhD., Ing.Lenka Kucharikov, PhD., aIng.Deni-
sa Zvodsk) a 4 pracovnci katedry technologickho ininierstva
(prof.Ing.Dana Bolibruchov, PhD., prof.Ing.Augustn Sldek, PhD.,
doc.Ing.Richard Pastirk, PhD., aIng.Marek Brna, PhD.). Vetci 8
zstupcovia UNIZA prezentovali vsledky svojej vedeckovskumnej
innosti formou prednok.
Sasou konferencie boli aj neformlne akcie - napr. spoloensk
veer alebo vlet do kltornho komplexu Jasn Gra v Czsto-
chowej, ktor umonili vytvorenie alch neformlnych kontaktov
medzi astnkmi konferencie. Bezprostredn ohlasy astnkov
na priebeh konferencie aj sprievodn akcie boli pozitvne. Konfe-
rencia splnila svoj odborn aj spoloensk el.
Ing.Alan Vako, PhD.
Katedra materilovho ininierstva SjF

n SPRAVODAJCA ilinskej univerzity

3/2017 15
Zo ivota univerzity

MATLAB pre celouniverzitn vyuitie

Vedenie ilinskej univerzity viline sa roz-
hodlo poskytn prstup vetkm tuden-
tom a zamestnancom k plnej intalcii
systmu MATLAB. Ide o pecilnu celouni-
verzitn licenciu Total Academic Haed-
count (TAH).
Na Slovensku maj pln verziu MATLAB-u
kdispozcii len 2 univerzity: ilinsk univer-
zita aSlovensk technick univerzita vBra-
tislave.
TAH je asovo obmedzen licencia (na 1
rok), avak vedenie univerzity m zujem
ojej predenie, nakoko celouniverzitn li-
cencia je konkurennou vhodou.
17. mja 2017 sa vspoluprci sfirmou Hu-
musoft, s. r. o., nanaej univerzite uskuto-
nilo stretnutie s Dr. Joachimom Leveltom
a Garethom Thomasom z Holandska, z-
stupcami spolonosti MathWorks, ktor vy-
vinula MATLAB. Tto dvojica fundovanch
odbornkov na nasadzovanie MATLAB-u
do univerzitnho prostredia, m za sebou
nvtevy na vznamnch univerzitch vo
svete. Na stretnut sa podelili o svoje sk-
senosti, predstavili MathWorks a monosti
vyuitia MATLAB-u, monosti licencie TAH
adopad navubu avskum.
MATLAB je univerzlny ininiersky nstroj
pre rozsiahle technick vpoty, analzu
dt, programovanie i potaov simulcie
pouvan tisckami umi pocelom svete.
Pouva sa nielen vo vzdelvacch avskum-
nch intitcich, ale aj v priemyselnom
a ekonomickom odvetv a je iadanou
zrunosou u mnohch zamestnvateov -
spomeme Siemens, Continental, Porsche,
BMW, Slovnaft, NBS, Allianz, IBM, Honeywell
amnoho alch firiem aintitci.
MATLAB Drive dtov loisko
5GB pre vlastn projekty
https://www.mathworks.com/
products/matlab-drive.html,
MATLAB Mobile MATLAB vmobilnom
iOS alebo Android zariaden
https://www.mathworks.com/
products/matlab-mobile.html.
Vekm benefitom je prstup konline kole-
niam. Licencia dovouje absolvova tuden-
tom tieto kurzy bezplatne, priom ben
cena jednho kurzu je asi 1000 eur.
MATLAB Fundamentals:
Machine Learning with MATLAB
Licencia je uren vetkm tudentom aza- MATLAB Programming Techniques
mestnancom univerzity. V prpade tejto li- MATLAB for Data Processing and Visua-
cencie je dovolen intalcia na pracovn lization
a skromn potae tudentov, zamest- MATLAB for Financial Applications.
nancov, na potae v laboratrich, ako
aj na potae v spolonch priestoroch Kurzy s dostupn na: https://trainingen-
- klubovne, internty, kninica. Licencia je rollment.mathworks.com/selfEnrollment?-
uren natudijn apedagogick ely, pre code=CRNMYXV2XPVG
vedu, vskum apublikan innos, nesmie Podrobn postup, aby ste mohli pouva
sa vak vyuva nakomern aktivity. MATLAB, je uveden na linke: http://uniza.
Licencia obsahuje MATLAB, Simulink a viac sk/matlab/.
ako 80 rozren. Zoznam produktov sa na-
chdza na http://uniza.sk/matlab/. Navye, Mono si tudenti poloia otzku: preo
licencia obsahuje aj MDCS 32 MATLAB Dis- sa mm ui pracova sMATLAB-om? Pre-
tributed Computing Server pre 32 workerov. toe jeho znalos zvyuje ance na trhu
Server je uren naparaleln vpoty. prce aprispieva klepiemu uplatneniu.
Znalos MATLAB-u me pomc pri roz-
TAH prina prstup: behu vlastnho podnikania (vhodn
kaktulnej verzii MATLAB-u, startup licencie svraznou zavou).
MATLAB Online MATLAB vo webovom
prehliadai Prof.Ing.Karol Matiako, PhD.
https://www.mathworks.com/ Ing.Irena Kubinov
products/matlab-online.html, Oddelenie pre informan systmy UNIZA

Darovanie krvi naFBI UNIZA

Darovanie krvi je skutonm darom ivota, ktor zdrav jedinec
me poskytn uom chorm a uom po razoch. Aj touto
cestou sa tudenti a zamestnanci Fakulty bezpenostnho ini-
nierstva ilinskej univerzity viline rozhodli pomc tm, ktor to
najviac potrebuj.
Darovanie krvi sa uskutonilo da 4. aprla 2017 vpriestoroch FBI.
Organiztorom akcie bola Fakulta bezpenostnho ininierstva
UNIZA vspoluprci skatedrou poiarneho ininierstva atie vspo-
luprci sNrodnou transfznou slubou viline. Akciu prili medzi
tudentov podpori aj lenovia DHZ ilina a ilinsk univerzita,
ktor si bez vhania sadli dokresla darcov. Darova krv sa rozhodlo
celkom 26 darcov, zao vetkm srdene akujeme.
Spokojnos s podujatm vyjadrili aj pracovnci Nrodnej trans-
fznej sluby viline, ktor sa teia naal ronk. Ten sa uskuton
op najar, vmesiaci aprl 2018. Vetci zujemcovia s vtan. Ve
nikto zns nevie, kedy bude on alebo niekto zjeho blzkych, krv
potrebova...
Ing.Maro Krajr, doktorand
Foto: Ing.Milan Dermek, doktorand
Katedra poiarneho ininierstva FBI

16 SPRAVODAJCA ilinskej univerzity n 3/2017


Informcie zo zasadnutia Akademickho sentu ilinskej univerzity viline
Vpondelok da 24. aprla 2017 sa uskutonilo trnste zasadnutie
AS UNIZA. Rokovanie otvoril a viedol predseda AS UNIZA
prof.Dr.Ing.Juraj Gerlici. Poschvlen nvrhu programu rokovania
predseda AS UNIZA predloil nvrh sprvy o innosti AS UNIZA
zarok 2016. Zpisy zo zasadnut sentu sa nachdzaj naintranete
aich skrten verzie s publikovan vasopise Spravodajca. Vroku
2016 sa uskutonilo sedem zasadnut AS UNIZA, lenovia pristupo-
vali k prerokovvanm nvrhom zodpovedne a kontruktvne.
Prslun komisie nasvojich stretnutiach prerokovali im pridelen
materily avypracovali knim stanovisk, ktor boli prezentovan
nazasadnutiach AS UNIZA. Dodal, e diskusie prebiehali votvore-
nom dialgu svedenm UNIZA azdraznil stretov prstup zo stra-
ny vedenia UNIZA. Informoval ozleitostiach tkajcich sa innos-
ti AS UNIZA, univerzity, faklt aostatnch sast UNIZA, ktor boli
vroku 2016 nazasadnutiach prerokovan aschvlen. AS UNIZA
nvrh schvlil. Valom bode programu rokovania rektorka UNIZA
predloila nvrh sprvy o innosti UNIZA za rok 2016, v ktorej sa
hodnot innos univerzity aplnenie jej dlhodobho zmeru. Vpre-
zentcii sa venovala hlavnm astiam sprvy, ato: vzdelvanie, ve-
deckovskumn innos a doktorandsk tdium, medzinrodn
spoluprca, zamestnanci, informan systmy, rozvoj ahospodre-
nie. Kontroln, Hospodrska aPedagogick komisia odporuili n-
vrh schvli. Rektorka UNIZA poakovala zamestnancom podieaj-
cim sa navkone ainnosti UNIZA azamestnancom pracujcim vo
vskume. Tie odpovedala na otzky RNDr. Hynka Bachratho,
PhD., ohadne financovania faklt poda potu tudentov, delenia
avyuitia tchto financi, ako aj nvrhu nazmenu tohto financova-
nia pri plnovan rozpotu. AS UNIZA nvrh schvlil. Vzvere pred-
seda AS UNIZA oznmil termn alieho zasadnutia AS UNIZA
(15.5.2017), poakoval zaas aspoluprcu azasadnutie ukonil.
Vpondelok da 15. mja 2017 sa uskutonilo ptnste zasadnutie
AS UNIZA. Rokovanie otvoril a viedol predseda AS UNIZA
prof.Dr.Ing.Juraj Gerlici. Poschvlen nvrhu programu rokovania
rektorka UNIZA predloila nvrh sprvy o hospodren UNIZA
za rok 2016. Uviedla, e zkladn daje boli uveden aj v sprve
oinnosti UNIZA ae vdanom nvrhu s uveden detailnejie in-
formcie o analze nkladov a vnosov, ztovan dotcie, vvoji
aktv a pasv a pod. Na zasadnut boli prtomn aj vedci ORaF
Ing. Frantiek Kecs a vedca OU Ing. Eva Mllerov. Kontroln
a Hospodrska komisia po zodpovedan otzok odporuili nvrh
schvli. Ing.Eva Mllerov odpovedala naotzku Ing.Petra Skot-
nickho, PhD., ohadne pohadvok UNIZA voi Mestu ilina uvede-
nch v dokumente Poznmky. Ilo o vber pohadvok, ktor s
vysporiadan aboli vymedzen ako pohadvky svznamnou hod-
notou zarok 2016. AS UNIZA predloen nvrh schvlil. Nsledne
rektorka UNIZA predloila nvrh naprerozdelenie hospodrskeho
vsledku UNIZA zarok 2016. Informovala ohospodrskom vsled-
ku pozdanen aotom, e UNIZA pouije 40% zo zisku natvorbu
rezervnho fondu, 0,1% zo zisku na tvorbu fondu reprodukcie,
0,1% zo zisku natvorbu tipendijnho fondu, 10000 eur zo zisku
natvorbu fondu napodporu tdia tudentov so pecifickmi po-
trebami azvyn as ostva ako nerozdelen zisk roku 2016. Kont-
roln aHospodrska komisia nemali pripomienky. AS UNIZA nvrh
schvlil. AS UNIZA alej rokoval o nvrhu rektorky UNIZA na od-
shlasenie zmeny pozemkov medzi UNIZA a Mestom ilina.
Uviedla, e univerzita v sasnosti vyvja aktivity a rokuje s vlast-
nkmi pozemkov naMjovej ulici, kde sa nachdza FBI, ato zdvo-
du ich odkpenia. Jednm zvlastnkov je aj Mesto ilina, naktor-
ho pozemku sa nachdzaj budovy vo vlastnctve UNIZA.
Univerzita ponkla Mestu ilina, vzhadom na vku kpnej ceny
zapozemok, zameni tento pozemok zain, ktor je vo vlastnctve
UNIZA anachdza sa pri budove E naKomenskho ulici viline.
n SPRAVODAJCA ilinskej univerzity
2/2017 17
Akademick sent
Vzhadom nato, e vekos pozemkov, ktor by sa zamenili, nie je
plne toton, UNIZA by mestu vyplatila len rozdiel vcene nehnu-
tenosti. Nvrh podlieha aj schvleniu v mestskom zastupitestve.
Kontroln aHospodrska komisia odporuili nvrh schvli. Rektor-
ka UNIZA odpovedala naotzky Ing.Petra Skotnickho, PhD. tka-
jce sa pozemku vo vlastnctve UNIZA, ktor sa navrhuje zameni
a uznesenia sentu zo da 29.2.2016, ktorm sa schvlil nvrh
na predaj budovy bvalej SvF E na Komenskho ulici v iline
a okolitch pozemkov. Informovala o verejnej obchodnej sai,
objasnila vymedzenie pozemku, ktor by sa mal zameni, na LV
avZP. Nazklade toho objasnila monos predaja budovy sokolit-
mi pozemkami v budcnosti bez alieho schvaovania v sente.
Odpovedala aj naotzky prof.Ing.Rberta Hudeca, PhD., ohadne
alch vlastnkov pozemkov na Mjovej ulici (napr. ministerstvo
hospodrstva, SR). Dodala, e ide onron prcu, ale cieom je
zabezpei, aby univerzitn budovy boli postaven napozemkoch
vo vlastnctve UNIZA. AS UNIZA nvrh schvlil. alej rektorka UNI-
ZA predloila nvrh na schvlenie aktualizovanho Dlhodobho
zmeru UNIZA naroky 2014 - 2020, ktor sa prerokoval naveden
UNIZA avo vedeckej rade. Uviedla, e kad plnenie sa uvdza vo
vronej sprve ae kontroln orgny vykonvaj kontroly ohad-
ne sladu univerzitnch projektov sdlhodobm zmerom aUNIZA
to mus preukazova. Nsledne ozrejmila zkladn zmeny vykona-
n v zmere. Kontroln a Hospodrska komisia odporuili nvrh
schvli. Ing. Peter Skotnick, PhD., poiadal o as tudentskej
asti naprprave zmeru vbudcnosti, pretoe s vom aj inform-
cie ovzdelvan atudentoch. Dodal, e materil by sa mohol pre-
rokova aj nazasadnut Rady kvality. RNDr.Hynek Bachrat, PhD., sa
zaujmal oindiktory aaktivity vymedzen vasti Vzdelvanie za-
meran natudenta. Tkalo sa to najm potu tudentov naUNIZA,
potreby pracova najeho raste azskava otom konkrtne inform-
cie, akreditcie atudijnch programov astm svisiacou noveliz-
ciou, ako aj ponuky tdia v jednotlivch programoch, ktor m
zabezpei uplatnitenos vpraxi anadvzova nanrodn sstavu
kvalifikci anrodn sstavu povolan. Rektorka UNIZA sa kuvede-
nmu vyjadrila. Prorektor pre vzdelvanie dodal, e zmeny sa pripo-
mienkovali aj na fakultch, teda aj lenmi Rady kvality a e v bu-
dcnosti sa bud pri tvorbe zmeru bra dovahy aj tudenti. AS
UNIZA predloen nvrh schvlil. V alom bode rektorka UNIZA
predloila nvrh Dodatku . 1 kSmernici . 124 Pracovn poriadok,
ktor bol prerokovan s Radou UOO OZPaV pri UNIZA. elom
bola prava pracovnho asu aprestvok vprci vletnch mesia-
coch (1. jl a 31. august). Legislatvna komisia nepredloila pripo-
mienky. Ing. Jn Stehlk podal nvrh na prerokovanie odseku 5,
l. 8 c Prestvky vprci, ktor rektorka UNIZA vzala navedomie. AS
UNIZA predloen nvrh schvlil. Vbode Rzne predseda AS UNIZA
informoval ouvonen 1 miesta lena zamestnaneckej asti naFHV
(doc. Mgr. Michal Valo, PhD.). Miestnu volebn komisiu poiadal
o uskutonenie doplujcich volieb, vypracovanie vetkch pod-
kladov kvobm aoich predloenie zaelom archivcie. RNDr.Hy-
nek Bachrat, PhD., navrhol, aby sa vZsadch volieb doAS UNIZA
upravil intitt nhradnka. Vbode Rzne Ing.Peter Skotnick, PhD.,
informoval o emailovej komunikcii s vedcou OE a s odkazom
na zkon oV a rokovac poriadok sentu sa vyjadril, e mu z jej
strany azo strany kvestorky UNIZA neboli poskytnut informcie,
ktor poadoval pre svoju innos lena AS UNIZA pred zasadnutm
sentu. Jeho poiadavka sa tkala pohadvok univerzity voi Mes-
tu ilina, na ktor mu odpovedala v 1. bode Ing. Eva Mllerov
akvestorka UNIZA vtomto bode uveden potvrdila. alej vysvetlil
dvody zdrania sa hlasovania v1. a2. bode programu avyjadril
nzor, e mu chba kontroln innos v rmci hospodrenia s fi-
nannmi prostriedkami UNIZA, ktor vyplva z psobnosti
Zo ivota univerzity
sentu vymedzenej vzkone oV. Kvestorka UNIZA opsala jednot-
liv kontroly, ktor prebiehaj nauniverzite, ako aj priebeh kontroly
svisiacej so sprvou o hospodren UNIZA. Predmetom diskusie
bola tie neas tudentov nazasadnutiach komisi ainnos ko-
misi. RNDr.Hynek Bachrat, PhD. navrhol, aby lenovia sentu boli
informovan otermne zasadnut komisi, ktorch sa mu vprpa-
de zujmu zastni. Predseda Hospodrskej komisie Ing.Jozef Mi-
ic vdanom bode otvoril diskusiu ohadne parkovania vareli UNI-
ZA na Vekom Diele a systmu vberu parkovnho vrtane
poiadavky navedenie UNIZA oprehodnotenie danej situcie. Na-
vrhol monos zruenia ronho parkovnho vyberanho od za-
mestnancov, ato vzhadom nadaje uveden vtabuke vyaenia
parkoviska avberu parkovnho. Kvestorka UNIZA odpovedala, e
v svislosti s parkovanm sa vydva cennk schvaovan vedenm
UNIZA. Stanovenie vky parkovnho odvodnila potrebou zabez-
peenia adekvtneho parkovania, nronou drbou parkoviska,
potrebou vytvrania rezervy nazabezpeenie drby, ale aj dobu-
dovanie alch parkovsk. Kolgium rektorky sa touto poiadavkou
zaoberalo, ale nedosiahli spolon konsenzus, preto sa ponech
aktulne stanoven vka parkovnho. Prorektor pre vedu avskum
lenom predloil dokument oobsadenosti parkoviska. Predmetom
diskusie boli najm otzky tkajce sa vky parkovnho ajej zme-
ny/zruenia, vyaenosti parkoviska, nkladov naprevdzku, dr-
bu aopravu parkoviska vbudcnosti avpotu rezervy naobdobie
1 roka potrebnej napokrytie tchto innost, nazklade ktorej by sa
mohlo vychdza aj pri urovan sumy parkovnho. alej sa rozobe-
rali najm zimn drba parkoviska, spsob zskania zdrojov
na drbu v prpade zruenia parkovnho, indiktory tkajce sa
parkovsk uveden v dlhodobom zmere a spsob zverejovania
ich vyhodnotenia, ako aj nvrh predklada dokumenty o vyae-
nosti parkovsk. Tie sa uviedlo, e nie navetkch parkoviskch sa
plat parkovn - FRI aFBI. Predmetom diskusie bolo aj zruenie par-
kovnho pre zamestnancov, ale aj tudentov, pouvanie zamestna-
neckch preukazov vsvislosti sparkovacm systmom aurenie
skobnej doby, poas ktorej by sa vyaenos parkoviska mohla
vyhodnoti. lenovia uviedli, e ide ozleitos sentu, pretoe sa
uvdza v dlhodobom zmere UNIZA. Predseda AS UNIZA poveril
Hospodrsku komisiu, aby do najbliieho zasadnutia AS UNIZA
vspoluprci sprorektorom pre vedu avskum pripravila potrebn
podklady anvrh tkajci sa parkovacieho systmu avberu po-
platkov zaparkovn, ktor bude zahrnut doprogramu rokovania.
Nazklade toho by sent mohol poiada vedenie UNIZA oprehod-
notenie danej situcie. Vzvere predseda AS UNIZA oznmil, e za-
sadnutie AS UNIZA sa uskuton najese amaterily sa mu pred-
klada aj poas letnch mesiacov. Poakoval zaas aspoluprcu
azasadnutie ukonil. Materily s vplnom znen kdispozcii nain-
tranete UNIZA vprieinku UNIZA dokumenty / Akademick sent /
Zasadnutia AS UNIZA / 3 Archivovan materily zo zasadnut AS
UNIZA / rok 2017.
Prof.Dr.Ing.Juraj Gerlici
predseda AS UNIZA
Zapsala: JUDr.Renta ebestov, tajomnka AS UNIZA

zemn pln zny arelu UNIZA naVekom Diele schvlen

Nov rieenie zemnho plnu zny ili-
na - ilinsk univerzita (PN-Z ilina U)
v areli ilinskej univerzity na Vekom
Diele bolo schvlen uznesenm Mestskho
zastupitestva v iline (slo 60/2017) da
24. 4. 2017 ajeho zvzn asti boli vyhlse-
n Veobecne zvznm nariadenm mesta
ilina . 6/2017.
Potreba vypracovania PN-Z ilina - U
naVekom Diele a jeho schvlenia v Mest-
skom zastupitestve vyplynula z poiadav-
ky zemnho plnu mesta ilina (PN-M
ilina), ktor definoval jednak vymedzenie
zemia pre rozvoj UNIZA, ako aj niekto-
r presne definovan rozvojov aktivity
nakonkrtnej asti zemia.
Vplatnom znen PN-M ilina sa deklaruje,
e vrmci arelu ilinskej univerzity naVe-
kom Diele s prpustn len funkcie astavby
vyplvajce zhlavnej funkcie vysokho kol-
stva ako pecifickho druhu vyej obian-
skej vybavenosti atto funkciu dopajce,
priom stavby arelu ilinskej univerzity
na Vekom Diele s poda zvznej asti
PN-M ilina verejnoprospenou stavbou.
Vymedzenie zemia pre rozvoj ilinskej
univerzity v zmysle PN-M ilina bolo ur-
en hranicami, ktor boli dan zo severo-
vchodu avchodu ulicou Vysokokolkov,
zjuhovchodu, zjuhu ajuhozpadu ulicou
NaVek Diel oddeujcou rieen zemie
odlesoparku Chras azo zpadu Univerzit-
nou ulicou. Uveden komunikcie vymed-
zuj rieen zemie kampusu UNIZA.
Cieom PN-Z ilina - U bolo zska opti- s vrieenom zem vytvoren podmienky
mlne urbanistick rieenie vymedzenho pre umiestovanie vybavenosti pre vzde-
zemia s nronou morfolgiou ternu lvanie, vskumn, resp. vskumno-vvo-
a dorieenm zloitch zemno-technic- jov pracovisk UNIZA s firmami a inmi
kch podmienok, ako aj u vybudovan vedeckmi intitciami. Osobitn postave-
intern existujcu vybavenos UNIZA vjed- nie vo funknom nvrhu m umiestnenie
noznane vymedzenom zem. Vzemnom kongresovho centra s hotelom vyej ka-
plne zny bolo potrebn nastavi rozvoj tegrie ako pecifickej vybavenosti voblas-
univerzity hlavne pre absentujcu vybave- ti kongresovho turizmu. Celkov truktra
nos aalie investin zmery vyplvajce blokovej zstavby m svojm vzjomnm
z vzie rozvoja univerzity v krtkodobom priestorovm usporiadanm a predpokla-
i dlhodobom horizonte s cieovm rokom danou vnimonou architektrou vytvo-
2030. ri atraktvne mestotvorn priestory ulc
s nmestiami a verejnmi priestranstvami
Komplex UNIZA je koncipovan na vytvo- s vraznm podielom verejnej a parkovej
ren univerzitnho korza reprezentova- zelene.
nho sieou pech trs a priestranstiev PN-Z ilina - U aVZN . 6/2017 s zve-
pre prevldajci pe pohyb s prepojenm rejnen na oficilnej strnke Mesta ilina
namestsk trasy pre chodcov. Usporiadanie www.zilina.sk.
kampusu UNIZA je lenen naurbanistick Vypracovanie a schvlenie PN-Z ilina -
asti, vrtane vytvorenia podmienok pre U na Vekom Diele je jeden z vemi v-
stavby shromadnm prechodnm ubytova- znamnch dokumentov pre al rozvoj
nm pre tudentov, doktorandov amladch UNIZA, bez ktorho by nebolo mon pri-
vskumnch, resp. vskumnovvojovch pravova nov vzie, zmery, projektov
pracovnkov a pecifickm bvanm s n- podklady azskanie stavebnho povolenia
jomnmi bytmi UNIZA len pre pracovnkov pre rozvojov aktivity univerzity.
a uiteov UNIZA. V aisku rieenho ze- Touto cestou by som sa chcel vemi poa-
mia je navrhovan univerzitn park. Navr- kova vetkm pracovnkom, ktor partici-
hovan podiel plch zelene v komplexe povali naprprave avypracovan zemnho
UNIZA je rieen nadtandardne. V nvrhu plnu PN-Z ilina - U naVekom Diele.
s umiestnen priestory aj pre aktivity vob-
lasti kultry aspoloenskho vyitia, pre re- Prof.Ing.Jozef Jandaka, PhD.
krean telovchovu, kolsk telovchovu prorektor pre rozvoj UNIZA
a organizovan telovchovu a port. Tie

18 SPRAVODAJCA ilinskej univerzity n 3/2017

 Zo ivota univerzity

Girls Day naFakulte riadenia ainformatiky UNIZA

Girls Day sme naFakulte riadenia ainformatiky UNIZA organizovali u potvrtkrt. Kadorone s miesta u nadruh de pospusten
registrcie plne obsaden. Tento rok sa knm prilo pozrie 32 dievat zrznych ast severnho Slovenska azavtali knm aj tudentky
zPopradu.
Pre dievat boli nafakulte pripraven tri
programy. Doprogramu sa zapojili tak, ako
aj pominul roky, pracovnci katedry ma-
tematickch metd a operanej analzy,
ktor predviedli dievatm optimalizcie
inpirovan prrodou, rzne potaov
simulcie a vysvetlili im princpy umelej
inteligencie v potaovch hrch. Na ka-
tedre softvrovch technolgi kolegovia
privtali dievat v laboratriu ervench
krviniek, kde si vyskali zklady skripto-
vania asimulovali sprvania sa ervench
krviniek vudskom tele. Katedra technickej
kybernetiky zaujala dievat hlavne prak-
tickmi ukkami hardvrovch rieen.
Dievat si mohli vyska ovldanie ro-
botov a tudenti odboru potaov ini-
nierstvo im predviedli praktick projekty
naktorch pracuj. Zastnili sa aj exkur- astnky Girls day 2017 skolegami zFRI UNIZA
zie vtechnickch laboratrich apozreli si
proces vroby dosiek plonch spojov.
Pripraven program dievat zaujal, ptali sa narzne aspekty prce voblasti informanch technolgi aniektor mali dokonca podan
aj prihlku nanau fakultu. Tohto ron Girls Day povaujeme zaspen averme, e sa knm prdu dievat inpirova aj nabudci rok.

Ing.Veronika Olenankov - Katedra technickej kybernetiky FRI UNIZA

Foto: Bc.Dobroslav Grygar

Vnimon spech ilinskho vskumnka!

Adrin Baa zskal prestne miesto vo vesmrnej agentre
Ing.Adrinovi Baovi, PhD., zVskumnho centra ilinskej univerzity viline sa podarilo nieo, oom snvaj mnoh zskal vznam-
n pracovn aprofesijn prleitos vo vesmrnej agentre. Nadva roky sa stane vskumnkom Eurpskej vesmrnej agentry ESA,
ktor je popri americkej NASA, ruskom ROSKOSMOS anskom CNSA jednou znajvznamnejch vesmrnych agentr sveta.
Adrinove tdium materilovho ini- ve vnajznmejom anajvom znich vo sstavy ain. Stouto innosou je spojen
nierstva na Strojnckej fakulte ilinskej vskumnom a technologickom centre ES- aj technologick vvoj voblastiach teleko-
univerzity nebolo nhodn, tto oblas TEC (European Space Research and Techno- munikci, satelitnej navigcie, diakovho
bola jeho zubou, a po spenom absol- logy Centre), ktor sa nachdza pri holand- pozorovania Zeme, vvoja nosnch rakiet,
vovan doktorandskho tdia pod vede- skom pobrenom mesteku Noordwijk. pilotovanej kozmonautiky a ininierskej
nm prof. Ing. Radomily Konenej, PhD., a operanej innosti. Prostrednctvom bo-
pokraoval vo vskume materilov aj vo Holandsk ESTEC je samotnm srdcom eu- hatho programu zameranho na tuden-
Vskumnom centre vtme Ing.Libora Trka, rpskeho vesmrneho vskumu. Je to mies- tov strednch avysokch kl sa ESA venuje
PhD. Jeho fascincia vskumom avborn to, kde sa zrodila vina projektov eurp- aj vzdelvacej innosti.
vsledky ho posvali oraz alej, a mo- skej vesmrnej agentry, a kde sa zrove
mentlne sa te z vekho spechu, kto- tieto projekty v rznych fzach ich vvoja Sme nesmierne radi, e mme v centre
rm zskanie prestnej pozcie vesmrneho realizuj. Prve odtiato sa riadia vetky takchto pikovch vskumnkov. SAdri-
vskumnka bezpochyby je. Poas svojej typy misi, i u z oblasti vedy, vskumu, nom pracujem u od doktorandskho
prce v eurpskej vesmrnej agentre sa udskch vesmrnych letov, navigcie alebo tdia, tuil som, e jeho dslednos anad-
bude venova Raw Metallic materials for pozorovania Zeme. Toto vskumn stredis- enie pre prcu, ktorej sa venuje, bud ko-
Additive Manufacturing. ko je takisto miestom, ktor zluuje odbor- runovan spechom. Myslm, e eurpska
nkov zrozmanitch profesi, aby spolone vesmrna agentra nie je ani zaleka jeho
Na Adrina ak holandsk vskumn prinali nov inovcie, zapjali sa do ves- poslednou zastvkou. Prajeme mu vea
atechnologick centrum mrneho vskumu alebo sa priamo podieali astia anaalej budeme sledova jeho pr-
namisich ESA. cu, te sa zAdrinovej vznamnej vskum-
Vesmrna agentra ESA (European Space nckej pozcie doc. Branislav Hadzima, riadi-
Agency) m niekoko vch i mench Medzi hlavn aktivity Eurpskej vesmrnej te Vskumnho centra ilinskej univerzity
stredsk, ktor s situovan vo viacerch agentry patr najm vedeckovskumn viline.
eurpskych krajinch. Skvelou sprvou je, innos v oblasti fundamentlnej fyziky, Ing.Anna Zvodsk, PhD., MBA
e Andrej nasledujce dva roky preije pr- astronmie a astrofyziky, vskum slnenej Vskumn centrum UNIZA

n SPRAVODAJCA ilinskej univerzity

3/2017 19
Zo ivota univerzity
tudentsk vedecko-odborn sa naelektrotechnickej fakulte
Elektrotechnick fakulta UNIZA tak, ako
kad rok, organizovala vmesiacoch marec
a aprl 2017 tudentsk vedecko-odborn
sa (VOS) vtchto oblastiach vskumu:
elektrotechnika, vkonov elektronika
aelektroenergetika (E, VE, E),
informatick vedy, automatizcia atele-
komunikcie IV, A, T),
biomedicnske ininierstvo (BMI),
elektrotechnolgie amaterily EaM).
Sa bola organizovan samostatne pre
bakalrsky, ininiersky (vaprli 2017) adok-
torandsk (v marci 2017) stupe tdia
v uvedench oblastiach vskumu. Vzha-
dom napoet prihlsench tudentov boli
oblasti vskumu v jednotlivch stupoch
tdia spojen do jednej sekcie. Poas s-
ae bolo prezentovanch celkovo 20 prc
tudentov, ztoho 6 prc tudentov bakalr-
skeho stupa tdia, 8 prc tudentov in-
inierskeho a6 prc tudentov doktorand-
skho stupa tdia.
Saiaci doktorandskho stupa tdia
prezentovali pred komisiou a ostatnmi
saiacimi svoje prce formou posterov,
saiaci bakalrskeho a ininierskeho
tdia formou prezentci. Mnoh saiaci
prezentovali aj funkn vzorky, ktor boli
sasou ich prc.
V jednotlivch sekcich boli finanne oce-
nen prv tri miesta. Okrem finannej od-
meny dekan EF prof.Ing.Pavol pnik, PhD.,
udelil vazom naslvnostnom vyhodnote-
n sae diplom zaobsadenie 1., 2. alebo 3.
miesta. Ostatnm saiacim boli odovzda-
n osvedenia oasti naVOS.
V bakalrskom stupni tdia sa
umiestnili na prvch troch miestach
nasledujci tudenti:
1. miesto: E, VE, E
Michal PEKR zaprcu Robotick vozi-
dlo pre pohyb vnronom terne voblasti
vskumu IV, A, T
2. miesto:
Rberta VRKOV zaprcu Variabilita
frekvencie srdca vyhodnocovan zo sign-
lu PPG voblasti vskumu BMI
3. miesto:
Lucia RYBOVIOV za prcu Nvrh
a realizcia optofluidickch systmov pre
LOC aplikcie voblasti vskumu BMI.
20 SPRAVODAJCA ilinskej univerzity n 3/2017
V ininierskom stupni tdia boli PhD., ktor odovzdal ocenenie IEEE tuden-
ocenen: tom vetkch stupov tdia umiestnench
1. miesto: naprvch troch miestach.
Bc.Martin SUMEGA zaprcu Riadenie Taktie zstupkya spolonosti ZSVTS Brati-
platformy sdvomi stupami vonosti vob- slava, doc.Ing.Daa Tich, PhD., odovzdala
lasti vskumu E, VE, E tudentovi Bc. Martinovi Sumegovi Cenu
2. miesto: ZSVTS.
Bc.Petra URBANCOV zaprcu Zme- Teme sa na al ronk konania VOS.
na vyarovacch vlastnost LED didy po- Verme, e viacero tudentov EF sa zapo-
mocou 3D PhC truktry v oblasti vsku- j do sae a prezentuje vsledky svojho
mu EaM tdia na fakulte. Pre povzbudenie odkaz
3. miesto: vazky Ing. Michaely najdarovej: Sa
Bc.Michal STAO zaprcu Design and sa niesla v priateskom duchu, v tle takej
construction of electric motor for solar ve- malej konferencie. Bolo vemi prnosn zisti,
hicle voblasti vskumu E, VE, E. akmu vskumu sa venuj moji kolegovia
na inch katedrch Elektrotechnickej fakulty
V doktorandskom stupni tdia sa UNIZA azmera si snimi sily. alm prnosom
umiestnili: bol ncvik prezentcie posterov, ke je vemi
1. miesto: podstatn to, ako dokete zskan vsledky
Ing. Michaela NAJDAROV za pr- poda publiku, o, samozrejme, zuitkujem
cu Extrakcia vlastnost zo signlu impe- na medzinrodnch konferencich. Takisto
dannej kardiografie v oblasti vskumu som zskala cenn rady, ktor mi pomu pri
BMI alej publikanej innosti a tvoren finlnej
2. miesto: verzie dizertanej prce. Vneposlednom rade
Ing.Miroslav PAVELEK zaprcu Mul- je vekou motivciou aj finann ocenenie vy-
ti-level Simulation Model of the Wireless naloenej snahy apostupnho pokroku, ktor
Energy Transfer System voblasti vskumu sme dosiahli vo vskumnej oblasti.
Bc. Martina Sumega ju doplnil: as
3. miesto: naVOS vnmam ako vek pozitvum u len
Ing. Luk BEH za prcu Inverzn ztoho hadiska, e som dostal cenn sptn
problm v nedetruktvnom vyetrovan vzbu ododbornej komisie ahlavne motiv-
vodivch biomaterilov voblasti vskumu ciu pre aliu prcu. Takto prezentcia pred
BMI. obhajobou je vynikajca aj kvli tomu, e
mm ete mnostvo asu prcu doladi azdo-
Vdoktorandskom stupni tdia mali ast- konali. alou vhodou je vemi vek anca
nci sae, ktor odovzdali prcu v anglic- zska finann odmenu, take as naVOS
kom jazyku, monos vyui odmenu navy- mem vetkm len odporui.
e zastni sa medzinrodnej tudentskej
konferencii POSTER 2017 vPrahe. Doc.PaedDr.Peter Hockicko, PhD.
Dohodnotenia prc audelenia ocenen bol Prodekan pre vedu avskum EF UNIZA
zapojen aj zstupca organizcie Spolon Mgr.Silvia Pirnkov
odborov skupina IAS/IES IEEE vrmci es- Dekant EF UNIZA
koslovenskej sekcie IEEE, Ing. Matj Pcha,
 Zo ivota univerzity

Physics Teaching in Engineering Education PTEE 2017

Vdoch 18. 19. mja 2017 sa nailinskej univerzite viline usku-
tonil 9. ronk konferencie Physics Teaching in Engineering Edu-
cation PTEE 2017 snzvom Challenges and Solutions for Effective
Teaching. Zastnilo sa jej 30 astnkov z10 krajn. Prv de dvoj-
dovej konferencie bol orientovan napraktick zrunosti tuden-
tov, vyuvanie vide vo vube ainovcie hlavne voblasti labora-
trnych cvien, priom boli predstaven spsoby vuby vo Fnsku
i Dnsku ainovatvne prstupy naslovenskch technickch univer-
zitch. Vpoobedajej posterovej sekcii boli prezentovan skse-
nosti kolegov z Poska, eskej republiky a slovenskch pracovsk
zaoberajcich sa vubou fyziky pre budcich ininierov, ale aj ui-
teov fyziky. Povedeckom programe nasledoval vlet doimian,
prehliadka tradinej slovenskej dediny a nvteva Slovenskho
betlehema vRajeckej Lesnej. Spoloensk veer sprjemnil vetkm
astnkom svojm vystpenm folklrny sbor Stavbr.
al de konferencie sa niesol v znamen vyuvania praktickch
aplikci vo fyziklnom vzdelvan, posilovan STEM (Science-Tech- medzinrodn intitcie zameran naininierske vzdelvanie, ui-
nology-Engineering-Mathematics) kovch zrunost tudentov teov, zamestnancov a tudentov zo 48 krajn. Momentlne zdru-
vininierskom vzdelvan, vyuvan drmy vo vyuovan, inovci uje pribline 160000 akademickch pracovnkov a1000000 tu-
vo vzdelvacom procese, projektovom vyuovan. Svoje sksenosti dentov).
prezentovali kolegovia z Nemecka, Belgicka, Holandska, vajiar- Po ukonen konferencie nasledovala prehliadka historickho ja-
ska aPortugalska. Vzvere konferencie boli prezentovan vsledky dra iliny, nvteva katakomb. Niektor z astnkov nasledujci
projektu readySTEMgo zskanho v rmci vzvy Erasmus+: Early de navtvili Jasn, Demnovsk jaskyu slobody aDemnovsk
identification of STEM readiness and targeted academic interven- adov jaskyu, vyli naChopok aveer relaxovali vaquaparku Be-
tions (2014-BE02-KA200-000462), na ktorom UNIZA spolupracuje eov.
s almi piatimi vysokokolskmi intitciami zo zahraniia ako Celkovo bolo naPTEE 2017 zaslanch 26 abstraktov, pre publikova-
kov partner. Nsledne sa uskutonil v rmci projektu readyS- nie dozbornka konferencie bolo porecenzich akceptovanch 24
TEMgo National Multiplier event, poas ktorho diskutovali spolu prspevkov, ztoho 4 pozvan azvynch 20 bolo prerozdelench
s odbornkmi zo zahraninch vysokokolskch intitci aj uite- dostnej aposterovej sekcie, celkovo 15 prspevkov bolo prezen-
lia zo strednch kl elektrotechnickch agymnzi. Vetci sme sa tovanch stne a9 spomocou posterov.
zhodli napodpore kvalitnejej vuby matematiky afyziky svyou Konferenciu organizovala Katedra fyziky Elektrotechnickej fakulty
asovou dotciou u nastrednch azkladnch kolch. ilinskej univerzity v iline v spoluprci s CV UNIZA, PWG SEFI
Po skonen konferencie sa uskutonilo Physics Working Group aKAP.
(PWG) stretnutie vrmci konzorcia SEFI (European Society for En- Nasledujca PTEE konferencia sa uskuton v2019 vHolandsku.
gineering Education). Rokovalo sa oplnoch nanasledujce obdo-
bie, mieste azameran alej PTEE konferencie aprezentcii nana- Doc.PaedDr.Peter Hockicko, PhD.
sledujcej annual SEFI conference, ktor sa uskuton vseptembri Predseda organizanho vboru PTEE 2017
na Azorskch ostrovoch (SEFI je medzinrodn frum zdruujce Prodekan pre vedu avskum EF

Znenie energetickej nronosti budov UNIZA

ilinsk univerzita v iline m schvlen
alie dva projekty zo 6. vzvy Operan-
ho programu kvalita ivotnho prostredia
zameranej na znenie energetickej n-
ronosti verejnch budov (OPKZP-PO4-
-SC431-2015-6), ktor vyhlsilo minister-
stvo ivotnho prostredia prostrednctvom
Slovenskej inovanej a energetickej agen-
try.
V sasnosti sa rozbiehaj stavebn prce
k dvom schvlenm projektom: Znenie
energetickej nronosti budovy NG (BG)
ilinskej univerzity viline aZnenie ener-
getickej nronosti budovy Fakulty bezpe-
nostnho ininierstva, blok B (MB) ilinskej
univerzity v iline. Stavebn prce bud
ukonen do 7 mesiacov od prevzatia sta-
veniska.
V tomto ase je na kontrolnom orgne alej sa bud realizova aj ostatn opat-
dokumentcia z verejnho obstarvania
k projektu: Znenie energetickej nro-
nosti budovy NR (AR) ilinskej univerzity
viline. Vprpade odshlasenia postupu vo
verejnom obstarvan apojeho nslednom
schvlen, bud rozbehnut stavebn prce
aj natomto projekte.
Opatrenia na znenie energetickej nro-
nosti pre projekty s nasledujce:
zlepenie tepelno-technickch vlast-
nost kontrukci,
- zateplenie obvodovho pla,
- zateplenie strenho pla,
- vmena otvorovch kontrukci,
vmena osvetlenia
stredn vykurovanie.
renia vyplvajce z energetickho auditu
- prava podlh, opatrenia proti vlhkosti
adokonovacie prce.
V priebehu realizcie projektov poas sta-
vebnch prc bude vpriestoroch vylen
vuba a obmedzen pohyb pre zamest-
nancov.
Touto cestou si dovoujeme poiada
vetkch zamestnancov aj tudentov i-
linskej univerzity viline ozhovievavos,
bezpenos, trpezlivos a dodriavanie
bezpenostnch pokynov v rekontru-
ovanch budovch aich okol azrove
akceptovanie uritch obmedzen poas
realizcie stavebnch prc.
Ing.Soa Johanesov
Vedca odboru prpravy arealizcie UNIZA

n SPRAVODAJCA ilinskej univerzity

3/2017 21
Zo ivota univerzity

Exkurzia rakskych tudentov

Vdoch 30. aprla - 4. mja 2017 boli tu-
denti CAMPUS 02 Fachhochschule der
Wirtschaft GmbH, Graz (36 tudentov a 2
uitelia) na exkurzii, ktor sa uskutonila
vrmci ich tudijnho curricula anazkla-
de dohody medzi rakskou kolou aorga-
niztorom programu v iline doc. Ing. Jo-
zefom Klukom, PhD. Program nvtevy
bol odshlasen vedenm fakulty bezpe-
nostnho ininierstva. Pobyt mal pracovn
aspoloensk as. Pracovn as mono
leni na exkurzie v rznych zvodoch,
organizcich (Volkwagen, INA Kysuce,
Koordinan stredisko Integrovanho z-
chrannho systmu ilina) a vzdelvaciu
innos na fakulte (krtky Crash Course
im poskytol uiton slovka vslovenine
apoda zadania spracovali tmy, ktor pre-
zentovali naprklad Rakske spolonosti Rakski tudenti - CAMPUS 02 Fachhochschule der Wirtschaft GmbH, Graz
podnikajce na Slovensku). pecifickou
bola prednka zstupcov organizcie SA- mu ocenili aj spoloensko-kultrnu as, medzinrodn spoluprcu, rozvoj znalost
RIO Slovenskej agentry pre rozvoj in- v rmci ktorej mali monos zoznmi sa azrunost tudentov, ako aj komunikciu.
vestci aobchodu, ktor prezentovali lohy shistriou mesta ilina.
a vsledky organizcie pri podpore pod- Rakski tudenti uvedenej koly vykon- Doc.Ing.Jozef Kluka, PhD.
nikateskch aktivt doma aj v zahrani. vaj exkurzie v rznych krajinch Eurpy Katedra krzovho manamentu FBI UNIZA
astnci okrem odbornej strnky progra- v ronej periodicite. Ich cieom je posilni Foto: Archv autora

Konferencia Colloquium 2017

V doch 17. - 19. mja 2017 sa zastnil kolektv Katedry mate-
rilovho ininierstva zo Strojnckej fakulty UNIZA na konferencii
snzvom 34th International Colloquium on Advanced Manufacru-
ring and Repairing Technologies in Vehicle Industry 2017, ktor
organizovala Budapest University of Technology and Economics.
Poas medzinrodneho kolokvia prezentovali vsledky svojej ve-
deckej avskumnej prce astnci zMaarska, Poska, Slovenska
aeska. Konferencia sa konala vprjemnom prostred maarskho
mesteka Visegrad. Prednky boli zameran na systmy a kon-
trukn materily vyuvan v automobilovom priemysle. Kad
Kolektv katedry materilovho ininierstva nafakultatvnom vlete vOstrihome.
prezentcia obsahovala mnostvo zaujmavch informci. Hoci ka-
d zprednajcich m svoju oblas vskumu, spolu vytvorili kom-
paktn celok, ktor m predpoklady pre zlepenia problmov auto-
mobilovej dopravy. Prv de konferencie sme absolvovali uvtaciu
ceremniu spolu sprvou sekciou prednok. Veer zasadla vedeck
rada. Nasledujci de ns akal profesionlny program. V rmci
neho organiztori pripravili exkurziu dozvodu navrobu bicyklov,
kde sme si mohli pozrie kompletn proces monte akompletiz-
cie rznych typov bicyklov. Druhm bodom programu bola nvte-
va znmej Katedrly Panny Mrie asvtho Vojtecha vOstrihome.
Poobedie sme strvili zveaovanm svojich
vedomost - konali sa dve sekcie prednok.
Po aktvne strvenom dni nasledoval, ako
bva dobrm zvykom, spoloensk veer.
Spoloensk veer sa niesol v znamen re-
nesancie - navtvili sme renesann retau-
rciu, ktor bola laden v dobovom tle
a ponkan jedl boli pripraven poda p-
vodnch receptr z 15. storoia. Tret de
sme si vypouli posledn sekcie prednok,
uzavreli konferenciu a vydali sme sa na ces-
tu domov. Zastnen boli spokojn, niektor
z ns nadobudli nov znmosti, in upevnili
tie star, ale hlavn skutonos je, e kad
z ns odchdzal bohat o nov poznatky
asksenosti. Vrmci alej spoluprce adob-
rch vzahov boli vetci zastnen pozvan
na al ronk medzinrodnho kolokvia,
ktor sa nasledujci rok uskuton vPosku.
Ing.Tatiana Orulov
Denn doktorandka Katedry
materilovho ininierstva FSTROJ
Foto: Ing.Juraj Belan, PhD.

22 SPRAVODAJCA ilinskej univerzity n 3/2017

 Zo ivota univerzity

Konferencia Rieenie krzovch situci vpecifickom prostred

Fakulta bezpenostnho ininierstva UNIZA organizovala 22. ronk medzinrodnej vedeckej konferencie Rieenie krzovch situci
vpecifickom prostred. Konferencia sa konala vdoch 24. - 25. mja 2017. Zastnilo sa jej viac ako 130 odbornkov: pracovnci verejnej
sprvy, riadiaci pracovnci zpodnikov, odbornci zoblasti krzovho riadenia, pedagogick avedeck pracovnci zo Slovenska, ale izahrani-
ia, aby sa vzjomne informovali onajnovch poznatkoch atrendoch vvoja danej problematiky.
Konferencia sa konala pod ztitou rektorky UNIZA Dr. h. c.
prof. Ing. Tatiany orejovej, PhD., ktor slvnostne otvorila roko-
vanie konferencie spolu s predsedom vedeckho vboru a od-
bornm garantom konferencie prof. Ing. Ladislav imkom, PhD.,
a prof.Ing.Zdnkom Dvokom, PhD., dekanom FBI UNIZA.
Cieom konferencie bola vmena teoretickch poznatkov zska-
nch zvedeckovskumnej innosti apraktickch sksenost zkr-
zovho riadenia vo verejnej sprve ivpodnikateskch subjektoch,
z problematiky ochrany osb a majetku a z problematiky udsk-
ho faktora v rmci rieenia krzovch javov. Konferencia vytvorila
irok platformu na diskusiu o aktulnych otzkach bezpenosti,
omonch dopadoch hospodrskej amigranej krzy nasasn
spolonos, s drazom na lensk krajiny E, ako aj o metdach
anstrojoch ich minimalizovania. Draz je kladen aj nadopravn
zabezpeenie procesu rieenia krzovch javov avposlednom ob-
dob aj nazsady ochrany prvkov kritickej infratruktry. Prof. Ladislav imk (FBI UNIZA), prof. Daniela Todorova (Higher
Osobit miesto mala v tomto roku problematika prpravy novej School of Transport, Sofia), Mgr. Luk Parzek (ttny tajomnk
Bezpenostnej stratgie SR. O sasnom stave rozpracovanosti MZVaEZ SR), prof.Tatiana orejov (UNIZA), prof.Petar Kolev (Higher
tohto dokumentu hovoril ttny tajomnk MZVaEZ SR Luk Par- School of Transport, Sofia) adoc.Jozef Ristvej (FBI UNIZA).
zek, ako aj al astnci konferencie. Zamerali sa hlavne nazmeny
vbezpenostnom prostred, narelne hrozby arizik, ale aj naaktu- Sekcia 3: Ochrana kritickej infratruktry v sektoroch dopravy
lne postavenie Slovenska vE aNATO. Vrmci plenrneho rokova- aenergetiky;
nia konferencie vystpili so zaujmavmi prspevkami aj Jn Hudk Sekcia 4: Protipoiarna bezpenos, opatrenia azchrann sluby.
(riadite, odbor krzovho manamentu abezpenosti MPSVR SR),
Bernard Priecel (riadite, Migran rad MV SR), Duan Chrenek (ve- Vrmci sprievodnch akcii boli vtomto roku realizovan ukky IKT
dci Zastpenia Eurpskej komisie vSR). technolgii pre krzov manament (Huawei) apredstavenie novej
Prv de konferencie sa uskutonilo plenrne rokovanie a poas hasiskej techniky (statick ukka).
druhho da bolo rokovanie rozdelen dotyroch sekci: doc.Ing.Katarna Buganov, PhD.
Sekcia 1: Veobecn zsady krzovho riadenia; Mgr.Valria Moricov, PhD.
Sekcia 2: Bezpenostn manament - ochrana osb amajetku; Katedra krzovho manamentu FBI

Tmov zchranr 2017

Da 12. aprla 2017 sa v priestoroch arelu Strednej koly poiar-
nej ochrany Ministerstva vntra SR v iline uskutonil 8. ronk
medzinrodnej portovo-vedomostnej sae Tmov zchranr.
Organiztorom sae boli Fakulta bezpenostnho ininierstva i-
linskej univerzity viline, Dobrovon hasisk zbor ilina ailinsk
samosprvny kraj.
Sa bola uren pre tudentov vysokch astrednch kl so tu-
dijnmi odbormi zameranmi naoblas ochrany pred poiarmi. Jej
cieom bolo skbenie teoretickch vedomost nadobudnutch po-
as tdia snslednm praktickm overenm svojich zrunost pri
hasiskch disciplnach afyzickej zdatnosti.
Sae sa zastnilo celkovo 39 tmov (78 saiacich), 14 tmov
vkategrii mui vysok koly, 21 tmov vkategrii mui stredn
koly a4 tmy vkategrii eny. Saiaci prichdzali znasledujcich
vysokch astrednch kl: Technick univerzita vo Zvolene, ilin-
sk univerzita viline, Stredn odborn kola technick vKoiciach,
Spojen kola vMartine, Stredn odborn kola letecko-technick
vTrenne, Stredn odborn kola drevrska vo Zvolene, Stredn
odborn kola stavebn viline, Stredn odborn kola vPoprade
aStredn priemyseln kola stavebn viline.
Po registrcii saiacich a nslednom losovan tartovnch siel,
zastnen zasadli dolavc uebne aabsolvovali vedomostn test
so zameranm naochranu pred poiarmi. Tu preukzali svoje vedo-
mosti nadobudnut nielen poas ich tdia, ale taktie aj veobec-
n prehad vedomost vtejto oblasti. Test pozostval z15 otzok.
Kad zdvojice saiacich vypracoval pridelen test samostatne.
Za kad nesprvnu odpove bola san dvojica penalizovan
5 trestnmi sekundami, ktor sa pripotali k dosiahnutmu asu
vpraktickej asti sae.
Nasledovalo slvnostn otvorenie sae. V om sa ako prv ujal
slova PhDr.Ladislav Peth - prezident Dobrovonej poiarnej ochra-
ny SR. Ako al sprhovorom vystpili JUDr.Elena Vavrov, riadite-
ka Strednej koly poiarnej ochrany MV SR viline; doc.Ing.Miku-
l Monoi, PhD., predseda Dobrovonho hasiskho zboru ilina
a UNIZA a prof. Ing. Zdenk Dvok, PhD., dekan Fakulty bezpe-
nostnho ininierstva UNIZA. Saiacich povzbudili do sae
azdraznili, e nezleiac nacelkovom porad, vazom je kad, kto
sa takto nronej sae zastnil. Poprhovoroch prof.Ing.Zdenk
Dvok, PhD., oficilne otvoril sa.
Poslvnostnom otvoren sae sa jednotliv tmy presunuli kpred-
staveniu sanej trate snzornou ukkou sprvneho predvedenia
kadej disciplny. Ako za saiacim slil dchac prstroj azd-
vodu bezpenosti taktie prilba. Saiaci vmuskch kategrich
pouvali ako za autonmny dchac prstroj Saturn S7 akateg-
ria ien Saturn S5.
Tmov spoluprca sanch dvojc bola zdraznen spolonm
zdolvanm jednotlivch discipln. Prkladom me by vyslobod-
zovanie zranenho (figurny) z vraku auta a jej prenos na

n SPRAVODAJCA ilinskej univerzity

3/2017 23
Zo ivota univerzity
nosidlch, kde len dobre zohran tm dokzal efektvne splni dis-
ciplnu. Saiaci tudenti tak boli nten spolupracova podobne
ako hasisk jednotky pri svojej zsahovej innosti.
Dohad nad sprvnosou predvedenia discipln mali rozhodcovia.
Saiaci tak mohli pokraova kalej disciplne a posprvnom
vykonan predolej, o prslun rozhodca signalizoval bielou vlaj-
kou. Saiaci vo dvojici boli navye povinn na seba po splnen
mnohch discipln aka, o ete viac zdrazovalo podstatu tmo-
vej prce.
San disciplny portovej asti:
1. Roztiahnutie B prdov.
2. Zchrana zranenho vytiahnutie zvraku aprenesenie.
3. Prekonanie bariry.
4. Vytvorenie tonho vedenia.
5. Vytiahnutie zva dodruhho poschodia.
6. Stanie hadc C.
7. dery akm kladivom vhammerboxe.
8. Premiestnenie pneumatiky.
9. Potiahnutie vraku.
Vcieli bol pripraven pomc Slovensk erven kr zzemnho
spolku ilina. Ten zabezpeoval zdravotncky dozor a kontroloval
saiacich podobehnut dociea. Aj ke boli disciplny fyzicky ve-
mi nron, poas sae nedolo kvnejiemu zraneniu.
Po dobehnut poslednej dvojice do ciea a spracovan vsledkov
nasledovalo slvnostn vyhodnotenie sae. Vyhodnotenia sa z-
astnil aj gen.JUDr.Alexander Nejedl, prezident Hasiskho az-
chrannho zboru SR, ktor poakoval saiacim aorganiztorom,
no najm povzbudil mladch tudentov k alej zchranrskej
innosti. Kad saiaci dostal diplom suvedenm svojho umiest-
nenia. Saiaci, ktor sa umiestnili na prvch 3 miestach, zskali
medaily avecn ceny. Absoltni vazi, Michal Juik aLuk Kab,
zskali taktie putovn pohr sae.
Vazi jednotlivch kategri:
Mui - vysok koly
1. Michal Juik aLuk Kab FBI UNIZA
2. Jakub Javorsk aLuk Blahuta FBI UNIZA
3. Marcel Kenzulk aJuraj Gavala FBI UNIZA
Mui - stredn koly
1. Daniel Kirly aDominik Koht SO drevrska ZV
2. Adam Kantor aMarin Kenzulk SO stavebn ZA
3. Vladimr pilk aRichard Bujna P stavebn ZA
eny
1. Michaela Tokrov aSimona Mlynarczykova TU ZVO
2. Anna Babinsk aJanka Bednrikov FBI UNIZA
3. Michal Juik aLuk Kab FBI UNIZA
Podstatou sae Tmov zchranr bolo rozrenie teoretickch
vedomost a overenie fyzickch zdatnost v disciplnach, ktor si-
muluj innos zasahujcich hasiov. tudentom bolo umonen
opusti univerzitn uebne akolsk lavice avtmovom duchu si
zmera svoju pripravenos. Sa zasebou zanechala medzi zast-
nenmi tudentmi pozitvne ohlasy.
Verme, e sa stretneme orok naalom, vporad 9. ronku porto-
vo-vedomostnej sae Tmov zchranr.
Ing.Matej Kadlic, Ing.Milan Dermek,
doc.Ing.Mikul Monoi, PhD.
Katedra poiarneho ininierstva FBI

Social networks&crisis management, Par 2017

Vdoch 15. 19. mja 2017 sa konal vPari
seminr letnej koly s tematickm zame-
ranm Social networks and crisis manage-
ment. astnkmi boli doktorandi, vedeck
pracovnci ako i odbornci z praxe rznych
krajn - Nrsko, Holandsko, Slovensko, Bra-
zlia, panielsko, Franczsko. Slovensko za-
stupovali v Pari dvaja tudenti z Fakulty
bezpenostnho ininierstva UNIZA, dok-
torandi Zuzana Valkov aMaro Lacink.
Letn kola bola podporovan franczskym
nrodnm centrom pre vedeck vskum
(CNRS) a medzinrodnou asociciou pre
informan technolgie vkrzovom mana-
mente (ISCRAM).
Program letnej koly otvorila 15. mja
doc. Carolinna Rizza z intitcie Telecom
ParisTech, ktor bola zrove hlavnou koor-
dintorkou programu letnej koly. vodn
prednku na tmu krzov manament
v Holandsku predstavila Pauline Kauff-
mann, ktor pracovala ako lenka nie ci-
vilnej ochrany, lenka Nrodnho opera-
nho koordinanho centra azrove iako
poradkya na Ministerstve bezpenosti
a spravodlivosti v Holandsku. V sasnos-
ti pracuje ako krzov manar na polcii
vsevernom Holandsku. Prednka bola za-
meran napredstavenie najvch hrozieb jednotlivch skupn boli prezentovan prie-
vkrajine, systmu vasnho varovania, n- bene poas tda. Celkov vsledky boli
rodnej meteorologickej intitcie Minister- odprezentovan posledn de. Sasou
stva infratruktry a ivotnho prostredia programu letnej koly bola taktie nvteva
(KNMI), informanho centra pre waterma- krzovho centra vPari Zone de dfense
nagement, ako aj zabezpeenia krzovej ko- de la prfecture de police, kde sa astnci
munikcie poas povodn prostrednctvom mali monos oboznmi sinnosou krzo-
informanch technolgi. vho centra.
Poas celho tda boli astnkom letnej Ukonenie seminra sa konalo v piatok 19.
koly odprezentovan prednky na tmy: mja prezentovanm nvrhov jednotlivch
systm vasnho varovania vo Franczsku, skupn pre krzovch manarov, zchrann
prvne, socilne a etnick aspekty svi- zloky, obyvateov adobrovonkov. astn-
siace s nrastom informanch technol- ci boli zasvoje vsledky pochvlen odhod-
gi v krzovom manamente, informan notiacej komisie, ktorej lenmi boli vedeck
tok vorganizcii vsvislosti smeniacim sa pracovnci zaoberajci sa problematikou kr-
prostredm, rozhodovanie a rozhodovacie zovho manamentu a informanmi tech-
procesy v krzovom manamente. Okrem nolgiami ako iodbornci zpraxe.
prednok, program letnej koly bol za- Program letnej koly ukonila doc.Carolline
meran narieenie prpadovch tdi ako Rizza, ktor poakovala organiztorom,
naprklad povode vPari, vyuvanie soci- vyzdvihla usilovnos kadho astnka
lnych siet vkrzovom manamente, vizu- poas tda, aktvnu komunikciu a zu-
alizovan dt a nvrhu mobilnch aplikci jem astnkov opreberan problematiku.
pre potreby krzovho manamentu, z- Taktie vyslovila poiadavku pokraovania
chrannch zloiek, ako iobyvateov adob- tchto aktivt aj v budcnosti, ako i alej
rovonkov. medzinrodnej spoluprce.
astnci rieili prpadov tdie v skupi- Ing.Zuzana Valkov
nch: krzov manari, zchrann zloky, Denn doktorandka
obyvatelia a Vizov tm. iastkov vsledky Katedra krzovho manamentu FBI

24 SPRAVODAJCA ilinskej univerzity n 3/2017

 Zo ivota univerzity

Medzinrodn kurz civilnej ochrany CMI vInnsbrucku

Mechanizmus civilnej ochrany Eurpskej
nie (European Union Civil Protection Me-
chanism, alej EUCPM) bol zaveden
v roku 2001 s cieom zabezpei mobiliz-
ciu zchrannej asistencie lenskch ttov
v prpade vzniku krzovch situci takho
rozsahu, ktor by prekraoval kapacity lo-
klnych zchranrskych zloiek zasiahnut-
ho zemia.
Primrna zodpovednos za zvldanie bez-
prostrednch dsledkov vzniknutej krzo-
vej situcie spad do psobnosti krajiny,
na ktorej zem ku vzniku krzovej situcie
dolo. Naproti tomu, pokia zvanos situ-
cie presahuje rozsah nrodnch zchra-
nrskych kapact, mimoriadnou udalosou
zasiahnut krajina me poiada o po-
moc formou medzinrodnej asistencie
pri zchrannch prcach. Vhody EUCPM
a zriadench zchrannch tmov z medzi- Z kurzu...
nrodnho spoloenstva eurpskych krajn
tak umouj poskytn dslednej aefek-
tvnej spsob ochrany ud, majetku a i-
votnho prostredia, ako aj kultrneho de-
distva. Doba trvania takejto misie pritom
dosahuje niekoko tdov, zatia o huma-
nitrna pomoc je ztohto pohadu dlhodo-
bou zleitosou azameran je naochranu
ivota a zdravie ud. V svislosti so zabez-
peenm efektvnej, rchlej a flexibilnej re-
akcie bol zriaden rozsiahly asystematick
program vzdelvania a vcviku. Program
zaha trningov kurzy, simulovan sin-
nostn cvienia avmenn programy. Pro- aumouje realizciu vcviku irokej kly kladnmi informciami o medzinrodnch
strednctvom tchto aktivt je umonen hodnotiacich akoordinanch expertov a aktivitch a misich civilnej ochrany a hu-
profesionlna prprava pre nrodnch tech- popecialistov ternneho zsahu so zame- manitrnej asistencie. Tieto aktivity s vy-
nickch a hodnotiacich expertov, personl ranm na rzne oblasti (CBRN ohrozenia, vjan v rmci zemia geografickej psob-
modulov zchrannch tmov, ako aj exper- zosuvy pd, povodne, zemetrasenia, medi- nosti lenskch ttov mechanizmu, ako aj
tov pre operatvnu, taktick a strategick cnska archla zdravotn pomoc, logistick mimo neho. Kurz je zameran naposilnenie
koordinciu. Trningov program tvor z- podpora pri krzovch situcich apodob- auahenie spoluprce pri zsahoch civilnej
kladn sas mechanizmu spoloenstva. ne). ochrany a je dleitou sasou eurpske-
Je kovm prvkom pre prpravu expertov Vstupnm bodom do srie vzdelvacch ho silia zlepi ochranu obyvateov, ich
pre medzinrodn opercie civilnej ochra- a vcvikovch kurzov je vodn kurz me- majetku, ivotnho prostredia akultrneho
ny azchranrsku asistenciu nielen vrmci chanizmu spoloenstva CMI (Community dedistva v prpade vzniku mimoriadnych
Eurpskej nie, ale aj mimo nej. Mechanism Introduction Course). CMI je udalost, vrtane terorizmu.
Vzdelvacie a vcvikov kurzy informuj pdov intenzvny kurz a hlavn vstup-
o komplexnej problematike poskytovania n bod kakmukovek inmu kurzu zo s- Ing.Ladislav Mari, PhD.
medzinrodnej asistencie voblasti humani- rie vcvikovho programu Eurpskej nie. Pracovisko vskumu bezpenosti FBI UNIZA
trnej pomoci acivilnej ochrany. Tieto kurzy Jeho cieom je prprava personlu pre po-
s interaktvne a zaloen na kombincii treby domcich, ako aj medzinrodnch Ing.Milan Oroln
teoretickch poznatkov, skupinovej prce aktivt. Obsahom kurzu je vodn charak- Kontroln chemick laboratrium
a diskusich k vytenm problematikm teristika komplexnej problematiky mecha- civilnej ochrany, Nitra
alebo dodatonm otzkam. spen ab- nizmu spoloenstva civilnej ochrany Eurp-
solvovanie jednotlivch kurzov si vyaduje skej nie pri poskytovan pomoci formou Foto 1: Archv Ing.Ladislava Maria, PhD.
vysok stupe aktvnej asti. Cieov sku- medzinrodnej asistencie pri zchrannch Foto 2: Internet (https://goo.gl/DKa8Lc)
pina, pre ktor s kurzy zameran, je irok prcach. astnci s oboznmen so z-

n SPRAVODAJCA ilinskej univerzity

3/2017 25
Zo ivota univerzity

Pracovn vroia jl, august 2017

20. pracovn vroie
doc.Ing.Pavol Koht , PhD 1. 7. 1997
Jarmila Ivaniov 1. 8. 1997
Anna urkechov 3. 7. 1997
Monika Ilovsk 15. 7. 1997
Anna Ostrochovsk 20. 8. 1997
doc.Ing.Mria uriov, PhD. 11. 8. 1997
25. pracovn vroie
doc.Ing.Emil Krk, PhD. 1. 7. 1992
doc.Ing.Vladimr Hottmar, PhD. 1. 8. 1992
Ing.Zuzana Stankov, PhD. 1. 8. 1992
Boena Netrdov 1. 8. 1992
Ing.Rbert urec 6. 7. 1992
Ing.Monika Peniakov 17. 8. 1992
Mgr.Darina Loncov 24. 8. 1992
35. pracovn vroie
doc.Ing.Milan imko, PhD. 1. 7. 1982
Daniela ak 1. 7. 1982
doc.Ing.Miroslav Hrniar, PhD. 1. 7. 1982
Veronika Jaov 12. 7. 1982
prof.Ing.Marin Dzimko, PhD. 15. 7. 1982
Ing.Peter Blako , CSc. 15. 8. 1982
prof.Ing.Karol Rston, PhD. 19. 7. 1982
40. pracovn vroie
doc.Ing.Milan Trunkvalter , PhD. 1. 8. 1977
prof.Ing.Peter Zvolensk, CSc. 1. 8. 1977
Janka Pekrov 1. 8. 1977
Bc.Anna Kovov 1. 8. 1977
Mria Zvodsk 18. 7. 1977

30. pracovn vroie

Bc.Jana Ondrov 1. 8. 1987
Viera Miianov 15. 7. 1987

spechy UNIZA naceloslovenskch Finle univerzt

Finle univerzt Slovenskej republiky je
druhm najvym celoslovenskm porto-
vm podujatm vysokokolkov, na ktor
postupuj vazi kvalifikci reginov stred,
vchod, zpad a Bratislavy. Sae riadi
Slovensk asocicia univerzitnho portu
v spoluprci s univerzitnmi pracoviskami
telesnej vchovy, VTJ aVK. Vmji 2017 sa
uskutonili Finle univerzt SR vbasketbale
muov aien, vo volejbale muov aien, vo
futbale, futsale aflorbale.
Finle univerzt SR vo volejbale muov
aien organizovala SPU Nitra, priom UNI-
ZA obsadila obidve kategrie. Dosiahli sme
fantastick spech konenm prvenstvom
v kategrii muov aj ien, priom v iline
nemme vnajvych saiach ani muov,
ani eny. Rozhodujcim faktorom boli uns
nahrvai. U muov Martin Janura (prvk
na FRI), ktor odohral finle M SR za Prie-
vidzu, u ien Martina Anguov (prvka
naSjF), ktor hrala I. ligu zaVA ilina. Saka-
demickmi saami sa turnajom rozlila
naa absolventka Zuzka Tomaekov. Po-
chvala vak patr vetkm hrom obidvoch
naim tmov, ktor zaznamenali historick s Komrnom zaznamenal ctyhodnch 51
spech. bodov asKoicami dal dokonca 60 bodov
Pod ztitou rektora TU Koice sa uskuto- (z toho 12 trojok). V zpase s Komrnom
nilo Finle univerzt SR vo futsale. Naturnaj sa knemu pridal aj Jakub Mere (FPEDAS)
sa kvalifikovali vazi z jednotlivch regi- s50-mi bodmi, take tto dvojica dala spolu
nov Technick univerzita Koice, ilinsk 101 bodov zcelkove 145 zskanch bodov!!!
univerzita v iline a Ekonomick univer- Finle univerzt SR vo florbale usporiadala
zita Bratislava. Hralo sa poda vylosovania domca UNIZA, avak neakane bez asti
systmom kad s kadm. Vazom sa nho tmu. Regionlnym vazom oblasti
povemi vyrovnanch bojoch stali tudenti stred sa stala UMB Bansk Bystrica, ktor vo
zEkonomickej univerzity Bratislava pred TU finlovch bojoch obsadila konen tretiu
Koice a bronzovou UNIZA. Najlepm hr- prieku. Zvazila zaslene UK Bratislava,
om turnaja sa stal tudent naej univerzity ktor vyhrala vetky zpasy.
- Kristin Gbor (FPEDAS). spechy naich portovcov ns vemi teia.
Technick univerzita Koice bola poveren Poakovanie patr vedcim jednotlivch
Slovenskou asociciou univerzitnho por- drustiev uiteom TV UNIZA (Mgr.Jozef
tu usporiada celoslovensk Finle univerzt Sklenr, Mgr.Duan Giba, Mgr.Peter Nad-
SR vbasketbale, zaasti drustiev TU Ko- nyi, Mgr. Daniel Barnek, PhD.), ktor svoje
ice, UJS Komrno, UK Bratislava a UNIZA. tmy zodpovedne pripravovali.
Porazili sme UK Bratislavu ansledne aj, re-
kordne, UJS Komrno. Domce Koice vak PaedDr.udmila Malachov
boli u nad nae sily, atak nm zostala pri stav telesnej vchovy UNIZA
neasti naich viacerch opr tretia prie-
ka. Hviezdou turnaja bol kapitn nho tmu
Rbert Ronek (FPEDAS), ktor v zpase

26 SPRAVODAJCA ilinskej univerzity n 3/2017

 Zo ivota univerzity

tudenti ilinskej univerzity astnkmi SELL Student Games 2017

V mji 2017 vycestovala 54-lenn vprava
ilinskej univerzity na medzinrodn por-
tov hry SELL Student Games 2017, ktor sa
konali vRige hlavnom anajvom meste
Lotyska. Nakvalitne zorganizovanom podu-
jat sailo 1500 portovcov z13 krajn a65
univerzt.
Naa vprava, odhodlan poda o najlep-
vkon, vyrazila na dlh cestu autobusom
sdvojdovm predstihom. Saili sme vna-
sledovnch portoch: basketbal, bedminton,
futbal, florbal, plvanie, volejbal mui, volej-
bal eny. Nai zstupcovia sa v silnej medzi-
nrodnej konkurencii nestratili. Kolektvu
florbalistov sa dokonca podarilo vybojova
vemi cenn bronzov medaily.
Nai tudenti mali monos sai so svojimi
rovesnkmi z rznych konn sveta na sku-
tone kvalitnch portoviskch, oakch sa nm me iba snva. Mnostvo sprievodnch akci zase vhodne dotvralo celkov atmosfru.
Vrtili sme sa domov pln zitkov aspresvedenm, e podobn podujatia s pre kadho zns vemi cennou sksenosou. Nae poa-
kovanie patr rektorke UNIZA aportovmu klubu AC UNIZA, ktor akciu finanne podporili.
Mgr.Daniel Barnek, PhD.
stav telesnej vchovy UNIZA

Jubilejn Beh dostrenianskych hradnch schodov

Histria Behu dostrenianskych hradnch schodov sa zaala psa Farby ilinskej univerzity natomto ronku hjili: Andrea paov
presne pred dvadsiatimi rokmi. Odsamho zaiatku zko spolupra- (FBI UNIZA), Adam Dubec (FRI UNIZA), Michal Cvacho (EF UNIZA),
covali ilinsk univerzita viline aOlympijsk klub ilina. Mlde Dominik Miklu (FRI UNIZA), Vladimr Triebel (FBI UNIZA), Matej
spoiatku tartovala na trati 151 hradnch schodov, vysokoko- Fassinger (SjF UNIZA), Patrik Mat (FBI UNIZA) aprof.Dr.Ing.Miro-
lci adospel museli zvldnu nielen schody, ale aj cel dobeh a slav Nesluan (SjF UNIZA).
nahradn ndvorie. Tra bola skutone nron, preto sme odroku
2008 zaviedli jednotn tra pre vetky vekov kategrie, ato samot-
n strenianske hradn schody. Zdola ich vo najkratom ase je
neahk loha hlavne pre menej trnovanch pretekroch. Vrovna-
kom obdob sme doplnili aj kategrie det navslednch 12 kate-
gri. Poet astnkov priam geometricky rstol. Zpvodnej stov-
ky astnkov sa vyplhal a narekordnch 346 pretekrov vroku
2015! Niektor ronky podujatia boli spestren napr. aktvnou
asou hokejistov MsHK ilina, i volejbalistiek VK Slvia UNIZA.
Vroku 2002 si zasail aj vtedaj podpredseda vldy SR Ing.Ivan
Miklo. Tradcia podujatia bola preruen jedine vroku 2013, ato
zdvodu vstavby stredovekej dediny Paseka. tudenti V:
Jubilejn 20. ronk tohto populrneho beeckho podujatia sa 1. Adam Dubec FRI UNIZA 0:37:69
uskutonil vstredu 31. mja 2017. Usporiadatelia pripravili tradi- 2. Michal Cvacho EF UNIZA 0:39:87
nch 12 kategri - saili deti, mlde, vysokokolci aj dospel 3. Dominik Miklu FRI UNIZA 0:40:51
zcelho ilinskho kraja. Mlde tvorila aj vtomto ronku preva-
n vinu. Spolu sa natart postavilo 282 pretekrov. Talentova- tudentky V:
n Michal Mike (Gymnzium Krovnej pokoja viline) triumfoval 1. Andrea paov FBI UNIZA 1:03:89
natejto trati u tvrtkrt vporad, aop vnovom traovom rekor-
de 33,15 sek.! Mui:
Toto portov podujatie zaha aj monos bezplatnej prehliadky 7. Miroslav Nesluan SjF UNIZA 0:49:16
hradu Streno astredovekej dediny Paseka, o je prjemnm kultr-
nym spestrenm akcie. Oorganizciu tohto vydarenho podujatia alou portovou akciou, ktor zorganizuj Olympijsk klub ilina
sa postarali stav telesnej vchovy UNIZA, Academic UNIZA, Olym- aTV UNIZA bude Beh Olympijskho da naplnovan na23. jna
pijsk klub ilina, Povask mzeum viline aobec Streno. Nae 2017.
poakovanie patr mestu ilina, ktor podujatie finanne podpori- PaedDr.udmila Malachov
lo. Medilnym partnerom podujatia bola televzia Severka. stav telesnej vchovy UNIZA

n SPRAVODAJCA ilinskej univerzity

3/2017 27
spechy naich tudentov na Slovenskom pohri
Klub silovch portov AC UNIZA POWER
CLUB z poverenia SAFKST (Slovensk
asocicia fitness, kulturistiky asilovho
trojboja) usporiadal 20. mja 2017 Slo-
vensk pohr vsilovom trojboji avtla-
ku nalavike RAW - jedin sa tohto
zamerania naSlovensku.
Sa sa konala v priestoroch telo-
cvine portcentra Star menza a bola
uren pre trojbojrov saiacich bez
ochrannej vstroje. Vstroj pretekra
bola zredukovan nadres tzv. SINGLET,
opasok, triko, podkolienky a portov
obuv. Cieom podujatia bolo oslovi i-
rok masy priaznivcov silovho trojboja
atlaku nalavike. Toto sa aj usporiada-
teom podarilo, na akciu prilo rekord-
nch 107 saiacich, z toho 5 prete-
krov bolo z eskej republiky. Sa Luk Jambor
zskala tatt najvej sae usporia-
danej naSlovensku poda pravidiel IPF.
Umiestnenie zstupcov ilinskej univer-
zity:
Slavomr Juk, kategria juniori
ak, 3. miesto v silovom trojboji
(FBI)
Michal Pilt, kategria juniori ak,
6. miesto vsilovom trojboji (FBI)
Luk Jambor, kategria mui stred-
n, 3. miesto vsilovom trojboji (FBI)

Ing.Dominik Olexa
predseda AC UNIZA POWER CLUB Michal Pilt Slavomr Juk

UNIZA obhjila prvenstvo vgolfe!

V5. ronku vysokokolskej ligy vgolfe obhjili hri naej uni-
verzity titul azskali tto trofej u potvrtkrt vhistrii.
Sa pozostvala zo tyroch kl, ktor sa postupne usku-
tonili v golfovch rezortoch v Lozorne, Bernolkove, Skalici
avSedine. Ospech nho drustva sa priinili tudenti Adam
Hladk, Marek Antolk, Miroslav Gdovin, Mat Kostolnk (vet-
ci FRI) azamestnanci Katka Zgtov, Jozef Komaka (SvF), Zu-
zana Kazniov aRbert Janikovsk (TV).
Sae v tomto ronku op organizoval n portov klub
Academic UNIZA, tentokrt v spoluprci so skromnm Slo-
vanskm gymnziom vBratislave, o prinieslo dosae vyiu
kvalitu. Prepojenie vysokokolskch astredokolskch sa,
m vznam hlavne pre kontinulny prechod saiacich zjed-
nej kategrie dodruhej.
Vetci astnci sae ocenili kvalitu aorganizan zabezpe-
enie vetkch sanch kl aspolone vyjadrili poakovanie
riaditeke sae PaedDr.Zuzane Kazniovej (TV UNIZA).
Nasledujci, 6. ronk sae, bude pokraova 4.10.2017
vgolfovom rezorte vPieanoch, drte naim golfistom palce!

PaedDr.Rbert Janikovsk
riadite TV UNIZA

Vydva: ilinsk univerzita v iline. Redakcia: vkonn redaktorka: PhDr. Slavka Pitokov, PhD., foto: Cyril Krlik, predseda
redaknej rady: doc. Ing. Jozef Ristvej, PhD., prorektor UNIZA. lenovia redaknej rady: FPEDAS: doc. Ing. Jarmila Sosedov, PhD.,
SjF: prof. Ing. Eva Tillov, PhD., EF: doc. Ing. Peter Hockicko, PhD., SvF: Ing. arch. Zuzana Grov, FRI: doc. Mgr. Jakub Soviar, PhD.,
FBI: Mgr.Valria Mricov, FHV: PhDr.Slavka Pitokov, PhD., TV: PaedDr.udmila Malachov,
Foto naoblke - Cyril Krlik: Mal oddych v zvere letnho semestra.
Prspevky posielajte na: e-mail: spravodajca@uniza.sk. Uzvierka nasledujceho sla je 6. oktbra 2017.
Vychdza ako dvojmesank (okrem przdnin). Nepredajn! Tla: EDIS vydavatesk centrum UNIZA, Univerzitn 1, 01026 ilina
Registrcia MK SR EV 4394/11. ISSN 1339-4134. Redakcia si vyhradzuje prvo napravu rukopisov.
Adresa vydavatea: Univerzitn 8215/1, 01026 ilina, IO: 00397563