SLOVENSK REPUBLIKA

NLEZ
stavnho sdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

PL. S 7/2017-159

stavn sd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnut 31. mja 2017 v plne

zloenom z predsednky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brka,
udmily Gajdokovej, Sergeja Kohuta, Milana alka, Lajosa Mszrosa, Marianny
Mochnovej, Ladislava Orosza (sudca spravodajca) a Rudolfa Tkika v konan
poda l. 129a stavy Slovenskej republiky o preskman sladu uznesenia Nrodnej rady
Slovenskej republiky . 570 z 5. aprla 2017 o zruen lnku V a lnku VI rozhodnutia
predsedu vldy Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii uverejnenho
pod slom 55/1998 Z. z., rozhodnutia predsedu vldy Slovenskej republiky zo 7. jla 1998
o amnestii uverejnenho pod slom 214/1998 Z. z. a rozhodnutia prezidenta
Slovenskej republiky v konan o milos pre obvinenho zo da 12. decembra 1997
. k. 3573/96-72-2417 s stavou Slovenskej republiky, za asti Nrodnej rady Slovenskej
republiky, zastpenej poslancom doc. JUDr. Petrom Kreskom, CSc., a advoktom
JUDr. Petrom Kubinom, tefnikova 15, Bratislava, takto

rozhodol:

Uznesenie Nrodnej rady Slovenskej republiky . 570 z 5. aprla 2017 o zruen

lnku V a lnku VI rozhodnutia predsedu vldy Slovenskej republiky z 3. marca 1998
o amnestii uverejnenho pod slom 55/1998 Z. z., rozhodnutia predsedu vldy Slovenskej
republiky zo 7. jla 1998 o amnestii uverejnenho pod slom 214/1998 Z. z. a rozhodnutia
prezidenta Slovenskej republiky v konan o milos pre obvinenho zo da 12. decembra
1997 . k. 3573/96-72-2417 j e v slade s stavou Slovenskej republiky.

Odvodnenie:

I.
Predmet konania pred stavnm sdom Slovenskej republiky

I.1 Zaatie konania pred stavnm sdom Slovenskej republiky

Da 5. aprla Nrodn rada Slovenskej republiky (alej aj nrodn rada) prijala

na zklade l. 86 psm. i) stavy Slovenskej republiky (alej aj stava) uznesenie . 570
z 5. aprla 2017 o zruen lnku V a lnku VI rozhodnutia predsedu vldy Slovenskej
republiky z 3. marca 1998 o amnestii uverejnenho pod slom 55/1998 Z. z., rozhodnutia
predsedu vldy Slovenskej republiky zo 7. jla 1998 o amnestii uverejnenho
pod slom 214/1998 Z. z. a rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky v konan o milos
pre obvinenho zo da 12. decembra 1997 . k. 3573/96-72-2417 (alej aj uznesenie
nrodnej rady . 570 z 5. aprla 2017 alebo preskmavan uznesenie nrodnej rady).

Uznesenie nrodnej rady . 570 z 5. aprla 2017 znie:

Nrodn rada Slovenskej republiky poda l. 86 psm. i) a l. 154f stavy
Slovenskej republiky
- uznvajc, e slovensk spolonos dlhodobo znepokojuj amnestie predsedu vldy
Slovenskej republiky Vladimra Meiara, vykonvajceho niektor prvomoci prezidenta
Slovenskej republiky, obsiahnut v rozhodnutiach predsedu vldy Slovenskej republiky
o amnestich slo 55/1998 Z. z. a slo 214/1998 Z. z. a tie aj udelen milos prezidentom
Slovenskej republiky M. Kovom zo da 12. decembra 1997 . k. 3573/96-72-2417,
- vychdzajc z presvedenia, e neoddelitenou sasou prvneho ttu
je repektovanie zkladnch prv a slobd,
- repektujc princp, e amnestiu nemono udeli predstaviteom ttnej moci,
osobm, ktor konaj v ich mene alebo v sinnosti s nimi a blzkym predstaviteom ttnej
moci,

2
 - berc do vahy Deklarciu o ochrane vetkch osb pred ntenm zmiznutm, ktor
bola vyhlsen Rezolciou Valnho zhromadenia Organizcie Spojench nrodov
slo 47/133 zo da 18. decembra 1992 a Medzinrodn dohovor o ochrane vetkch osb
pred nedobrovonm zmiznutm odvolvajci sa na Deklarciu o ochrane vetkch osb
pred ntenm zmiznutm, ktor je medzinrodnou zmluvou a
- odvolvajc sa na sub prezidenta Slovenskej republiky, ktorho sasou je
zvzok vykonva svoje povinnosti v zujme obanov a zachovva a obhajova stavu
a ostatn zkony
zruuje
1. lnok V a lnok VI rozhodnutia predsedu vldy Slovenskej republiky
z 3. marca 1998 o amnestii uverejnenho pod slom 55/1998 Z. z.,
2. rozhodnutie predsedu vldy Slovenskej republiky zo 7. jla 1998 o amnestii
uverejnen pod slom 214/1998 Z. z.,
3. rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konan o milos pre obvinenho
zo da 12. decembra 1997 . k. 3573/96-72-2417.

Poda l. 129a stavy stavn sd Slovenskej republiky (alej len stavn sd)
rozhoduje o slade uznesenia Nrodnej rady Slovenskej republiky o zruen amnestie alebo
individulnej milosti prijatho poda l. 86 psm. i) s stavou Slovenskej republiky.
stavn sd zane konanie vo veci poda prvej vety bez nvrhu; l. 125 sa pouije
primerane.

Poda 48b ods. 1 zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 38/1993 Z. z.

o organizcii stavnho sdu Slovenskej republiky, o konan pred nm a o postaven jeho
sudcov v znen neskorch predpisov (alej len zkon o stavnom sde) stavn sd
zane konanie vo veci poda l. 129a stavy bez nvrhu, konanie sa zana dom vyhlsenia
uznesenia schvlenho Nrodnou radou Slovenskej republiky poda l. 86 psm. i) stavy
v Zbierke zkonov.

Da 6. aprla 2017 bolo uznesenie nrodnej rady . 570 z 5. aprla pod . 74/2017
Z. z. vyhlsen v Zbierke zkonov Slovenskej republiky (alej len zbierka zkonov).
Vychdzajc z textu l. 129a stavy a 48b ods. 1 zkona o stavnom sde, stavn sd

3
kontatuje, e dom 6. aprla 2017, t. j. dom vyhlsenia preskmavanho uznesenia
nrodnej rady v zbierke zkonov, zaalo ex offo konanie o slade uznesenia nrodnej rady
. 570 z 5. aprla 2017 s stavou.

I.2 Analza deroganej asti uznesenia Nrodnej rady Slovenskej republiky

. 570 z 5. aprla 2017

Z citovanho textu preskmavanho uznesenia nrodnej rady vyplva, e sa na jeho

zklade zruuj rozhodnutia predsedu vldy o amnestii z 3. marca 1998 a zo 7. jla 1998
(resp. v prpade rozhodnutia o amnestii z 3. marca 1998 len jeho asti lnky V a VI,
pozn.) a rozhodnutie prezidenta Michala Kova o udelen milosti Michalovi Kovovi ml.
z 12. decembra 1997. Obe oznaen rozhodnutia o amnestii boli vydan Vladimrom
Meiarom, ktor v ase ich vydania vykonval funkciu predsedu vldy Slovenskej
republiky (alej aj vlda) a v zmysle v tom ase platnho a innho znenia l. 105 ods. 1
stavy mu patril aj vkon funkcie prezidenta (vrtane prvomoci vyhlsi amnestiu a udeli
milos), a to vzhadom na skutonos, e po skonen funknho obdobia prezidenta
Michala Kova sa rad prezidenta uvonil a nov prezident ete nebol zvolen
[Ustanovenie l. 105 ods. 1 stavy v tom ase znelo: Ak nie je prezident zvolen, alebo
ak sa rad prezidenta uvon a ete nie je zvolen nov prezident, alebo ak bol zvolen nov
prezident, ale ete nezloil sub, alebo ak prezident neme svoju funkciu vykonva
pre zvan dvody, vkon funkcie prezidenta patr vlde Slovenskej republiky,
okrem oprvnen prezidenta poda l. 102 psm. d) a g). V takomto prpade me vlda
poveri svojho predsedu vykonva niektor prvomoci prezidenta. Na predsedu vldy
prechdza v tom ase aj hlavn velenie ozbrojench sl., pozn.].

Derogovan rozhodnutia predsedu vldy o amnestii, ako aj derogovan rozhodnutie

prezidenta o milosti boli vydan formou abolcie, t. j. vyuitm prvomoci nariadi,
aby sa trestn konanie nezanalo alebo aby sa v om nepokraovalo. stavn sd
kontatuje, e v tom ase platn a inn ustanovenie l. 102 psm. i) stavy vyhlsenie
amnestie, resp. udelenie milosti formou abolcie umoovalo.

4
 Derogovan asti rozhodnutia predsedu vldy Vladimra Meiara o amnestii
z 3. marca 1998 znej takto:
lnok V: Nariaujem, aby sa nezanalo, a ak sa zaalo, aby sa zastavilo trestn
sthanie za trestn iny spchan v svislosti s prpravou a vykonanm referenda z 23. mja
a 24. mja 1997.
lnok VI: Nariaujem, aby sa nezanalo, a ak sa zaalo, aby sa zastavilo trestn
sthanie za trestn iny spchan v svislosti s oznmenm o zavleen Michala Kova
mladieho do cudziny.

Vladimr Meiar ako predseda vldy vydal rozhodnutie o amnestii z 3. marca 1998
na zklade predchdzajceho poverenia vldy bezprostredne po skonen funknho
obdobia prezidenta Michala Kova (2. marca 1998). V uvdzacej asti oznaenho
rozhodnutia o amnestii sa uvdza:
Predseda vldy Slovenskej republiky, vyuijc svoje prvomoci poda l. 105 ods. 1
a l. 102 psm. i) stavy Slovenskej republiky pri prleitosti 5. vroia vzniku Slovenskej
republiky ako prspevok k dosiahnutiu obianskeho zmieru a v zujme odstrnenia monch
zdrojov naptia v spolonosti, vyhlasuje toto rozhodnutie o amnestii...

Rozhodnutie o amnestii zo 7. jla 1998 bolo vydan taktie predsedom vldy

Vladimrom Meiarom na zklade predchdzajceho poverenia vldy a obsahuje
dva lnky, ktor znej:
lnok I: Nariaujem, aby sa nezanalo, a ak sa zaalo, aby sa zastavilo trestn
konanie pre podozrenie z trestnch inov, ktor mali by spchan v svislosti s prpravou
a vykonanm referenda z 23. mja a 24. mja 1997.
lnok II: Nariaujem, aby sa nezanalo, a ak sa zaalo, aby sa zastavilo trestn
konanie pre podozrenie z trestnch inov, ktor mali by spchan v svislosti s oznmenm
zavleenm Ing. Michala Kova, narodenho , do cudziny, ku ktormu
malo djs 31. augusta 1995.

Rozhodnutie o amnestii zo 7. jla 1998 je taktie uveden uvdzacou vetou, ktor

znie: Predseda vldy Slovenskej republiky, vyuvajc svoje prvomoci poda l. 105
ods. 1 a l. 102 psm. i) stavy Slovenskej republiky v zujme odstrnenia sporov o vklad

5
rozhodnutia o amnestii z 3. marca 1998, uverejnenho pod . 55/1998 Z. z., vyhlasuje toto
rozhodnutie o amnestii...

Derogovan rozhodnutie prezidenta Michala Kova o udelen milosti

pre obvinenho zo da 12. decembra 1997 . k. 3573/96-72-2417 znie takto:
Poda 366 ods. 1 Trestnho poriadku obvinenmu Ing. Michalovi Kovovi,
narodenmu bytom , udeujem
milos.
Poda l. 102 psm. i) stavy Slovenskej republiky a s poukazom na ustanovenie 11
ods. 1 psm. a) Trestnho poriadku nariaujem,
aby trestn sthanie proti nemu veden pre nvod na trestn in podvodu
spolupchatestvom poda 10 ods. 1 psm. b), 9 ods. 2, 250 ods. 1, ods. 3 psm. a),
ods. 4 Trestnho zkona, na tom skutkovom zklade, e a Michal Kov
spolone s v mesiaci december 1991 navtvili
v Mnchove, SRN, kde ho prehovorili k asti na spchan podvodu voi a. s. Technopol
Bratislava tak, e po vysvetlen ako sa podvod uskuton, mu vyvrtili jeho obavy
z nerelnosti tohto fiktvneho obchodu prostrednctvom faxov s poukazom na to, e v a. s.
Technopol Bratislava maj znmeho loveka, ktor je do celej veci zapojen a tento
zabezpe preplatenie fiktvneho tovaru cez SOB poboka Bratislava. Pod vplyvom tohto
stretnutia sa rozhodol k asti na spchan podvodu a v ase od 1. 2. 1992
do 5. 5. 1992 spolone s a zrealizovali
podvodn dovoz neexistujcich textli v hodnote 2.308.920,- USD z Holandska od firmy
Introcommerce Inc. pre a. s. Technopol Bratislava, m jej spsobili kodu v sume
cca 69 milinov Sk. Vyie uveden podvodne vylkan sumu 2.308.920,- USD od a. s.
Technopol Bratislava si rozdelili , , ,
a Michal Kov poda vopred pripravenho plnu, nepokraovalo a bolo
zastaven.

Z citovanch ast derogovanch rozhodnut predsedu vldy Vladimra Meiara

o amnestii a rozhodnutia prezidenta Michala Kova o udelen milosti vyplva, e sa
dotkaj troch (relatvne) samostatnch skutkov (resp. konan), konkrtne:

6
 1. skutkov svisiacich s prpravou a vykonanm referenda z 23. a 24. mja 1997
(tchto skutkov sa dotka l. V rozhodnutia predsedu vldy o amnestii z 3. marca 1998
a l. I rozhodnutia predsedu vldy o amnestii zo 7. jla 1998),
2. skutku zavleenia Michala Kova ml. do cudziny (tohto skutku sa tka l. VI
rozhodnutia predsedu vldy o amnestii z 3. marca 1998, ako aj l. II rozhodnutia predsedu
vldy o amnestii zo 7. jla 1998),
3. skutkovch okolnost udelenia milosti Michalovi Kovovi ml., ktor sviselo
s jeho trestnm sthanm v kauze Technopol (tohto trestnho sthania sa tka rozhodnutie
prezidenta Michala Kova o udelen milosti pre obvinenho z 12. decembra 1997).

I.3 Skutkov okolnosti a spoloensko-politick kontext, v ktorom dolo

k vydaniu derogovanch rozhodnut predsedu vldy o amnestich a derogovanho
rozhodnutia prezidenta o milosti

I.3.1 Veobecn poznmky

Rozhodnutia predsedu vldy o amnestich z 3. marca 1998 a 7. jla 1998,
ako aj rozhodnutie prezidenta o milosti z 12. decembra 1997 boli vydan v konkrtnych
historickch okamihoch formovania samostatnej slovenskej ttnosti a v konkrtnej
spoloensko-politickej situcii. stavn sd ani v konan poda l. 129a stavy nie je
skutkovm sdom, preto nie je jeho lohou, aby v odvodnen tohto rozhodnutia podrobne
popisoval skutkov okolnosti, za ktorch dolo k predmetnm skutkom. Napriek tomu
povauje za iaduce v zujme prehadnosti a itatenosti svojho rozhodnutia
rekapitulova kov faktografick informcie svisiace priamo i nepriamo s vydanm
derogovanch rozhodnut predsedu vldy o amnestich a derogovanho rozhodnutia
prezidenta o milosti a nartn aspo zkladn kontry spoloensko-politickej situcie,
v ktorej boli vydan, a na tomto veobecnom zklade nsledne poukza na kov
skutkov okolnosti, za ktorch dolo k vydaniu tchto rozhodnut.

Jednou z prvch vznamnch ttno-politickch udalost, ktor bezprostredne

nadvzovali na kontituovanie samostatnej Slovenskej republiky (1. janura 1993), bola
voba prezidenta Slovenskej republiky. Nrodn rada na nvrh najsilnejej parlamentnej
politickej strany Hnutia za demokratick Slovensko (HZDS) zvolila 15. februra 1993

7
hlasmi 106 poslancov za prezidenta Michala Kova (po predchdzajcej nespenej vobe
kandidta na prezidenta Romana Kova, ktorho kandidatru navrhlo taktie HZDS).

U v prvch tdoch vkonu prezidentskej funkcie dolo medzi prezidentom

Michalom Kovom a predsedom vldy Vladimrom Meiarom k nzorovm konfliktom
svisiacim s vkonom ich stavnch prvomoc. stavn sd pripomna spor o tom,
i je prezident oprvnen vyhovie nvrhu predsedu vldy na odvolanie lena vldy
(konkrtne ilo o odvolanie ministra M. Kaka), ktor vystil do konania o vklad l. 116
ods. 4 stavy, o ktorom stavn sd rozhodol uznesenm sp. zn. I. S 39/93 z 2. jna 1993
(stavn sd v om v zsade akceptoval prvny nzor prezidenta, v zmysle ktorho sa
prezident mus zaobera nvrhom predsedu vldy na odvolanie lena vldy, ale stava mu
neuklad, aby takmuto nvrhu vyhovel, pozn.). Ete zvanej dopad na vzahy prezidenta
a predsedu vldy v prvch mesiacoch existencie samostatnej Slovenskej republiky mala
skutonos, e Michal Kov odmietol vyhovie nvrhu predsedu vldy V. Meiara, aby
do funkcie ministra privatizcie vymenoval Ivana Lexu (spor o odmietnut nvrhu
na vymenovanie lena vldy prezidentom sa nestal predmetom konania pred stavnm
sdom, pozn.).

Da 9. marca 1994 prezident Michal Kov predniesol v nrodnej rade sprvu

o stave Slovenskej republiky, v ktorej vyslovil vne vhrady proti tlu a etike politickej
prce pna Meiara, proti spsobu jeho vldnutia a praktikm, ktor vytvraj
konfrontan ovzduie v politickom ivote. Sprva o stave republiky z 9. marca 1994 sa
stala rozhodujcim impulzom na vyslovenie nedvery vlde vedenej Vladimrom Meiarom
nrodnou radou, ku ktormu dolo 11. marca 1994. Nsledne prezident Michal Kov
vymenoval nov koalin vldu na ele s Jozefom Moravkom, priom novovzniknut
vldna koalcia sa zhodla na potrebe skrti aktulne prebiehajce volebn obdobie nrodnej
rady a uskutoni v doch 30. septembra a 1. oktbra 1994 predasn voby do nrodnej
rady. Dominantnm vazom predasnch volieb do nrodnej rady sa stalo HZDS, ktor
zskalo 34,97 % hlasov oprvnench voliov a 61 poslaneckch mandtov. Na zklade
vsledkov parlamentnch volieb sa kontituovala vldna koalcia zloen z HZDS,
Slovenskej nrodnej strany (SNS) a Zdruenia robotnkov Slovenska (ZRS). Prezident

8
Michal Kov 13. decembra 1994 optovne vymenoval Vladimra Meiara za predsedu
vldy (tzv. druh Meiarova vlda).

Vo volebnom obdob 1994 1998 dolo k vraznmu zveniu naptia vo vzahoch

medzi prezidentom M. Kovom a predsedom vldy V. Meiarom, priom ich konfliktn
vzah (vzhadom na ich stavn postavenie a stavou zveren prvomoci) vo svojej
podstate vytvoril zkladn os politickho zpasu. S odstupom asu mono poda nzoru
stavnho sdu bez zsadnejch pochybnost vyslovi zver, e prve dlhodobo
prebiehajci politick zpas medzi prezidentom a predsedom vldy v konenom dsledku
vraznou mierou prispel k tomu, e prezident udelil 12. decembra 1997 milos svojmu
synovi Michalovi Kovovi ml., a zrove tie k tomu, e predseda vldy bezprostredne
potom, ako na neho preiel vkon prvomoc prezidenta, rozhodol 3. marca 1998 o amnestii
a nsledne ju svojm alm rozhodnutm o amnestii zo 7. jla 1998 opravil.

Konfliktn vzahy medzi prezidentom Michalom Kovom a predsedom vldy

Vladimrom Meiarom, ku ktorm dolo v priebehu I. volebnho obdobia nrodnej rady
(1994 1998), vystili do viacerch stavnch sporov, o ktorch rozhodoval stavn sd
v konan poda l. 125 ods. 1 stavy o slade prvnych predpisov s stavou (pozri nlezy
sp. zn. PL. S 32/95 zo 7. novembra 1996, sp. zn. PL. S 41/95 zo 7. novembra 1997
a sp. zn. PL. S 42/95 z 2. mja 1996, pozn.), a tie do pokusov vtedajej vldnej koalcie
skrti vkon prezidentskej funkcie Michala Kova [ilo napr. o pokus poslancov vtedajej
vldnej koalcie o vyvodenie politickej zodpovednosti prezidenta Michala Kova a jeho
odvolanie z funkcie nrodnou radou na zklade v tom ase platnho a innho znenia
l. 106 stavy (Nrodn rada Slovenskej republiky me odvola prezidenta z funkcie,
ak prezident vyvja innos smerujcu proti zvrchovanosti a zemnej celistvosti Slovenskej
republiky alebo innos smerujcu k odstrneniu demokratickho stavnho zriadenia
Slovenskej republiky. Nvrh na odvolanie prezidenta v tchto prpadoch me poda
nadpolovin vina vetkch poslancov. Na odvolanie prezidenta je potrebn shlas
aspo trojptinovej viny vetkch poslancov.), ktor vystil do prvne irelevantnho
uznesenia nrodnej rady . 120 z 5. mja 1995, v ktorom sa okrem inho uvdza: Nrodn
rada... kontatuje, e prezident Slovenskej republiky stratil dveru nrodnej rady, alebo
skupinou poslancov vtedajej vldnej koalcie vyvolan stavn spor o vklad l. 101 ods. 2

9
v spojen s l. 103 ods. 3, l. 104 a l. 105 stavy o tom, i volebn obdobie prezidenta
skon uplynutm piatich rokov odo da jeho zvolenia alebo uplynutm piatich rokov
odo da zloenia stavnho subu pozri uznesenie stavnho sdu sp. zn. II. S 65/97
z 10. decembra 1997, pozn.].

V nadvznosti na uveden skutonosti stavn sd kontatuje, e spoloensko-

politick kontext, v ktorom boli vydan nrodnou radou derogovan rozhodnutia predsedu
vldy o amnestich a derogovan rozhodnutie prezidenta o milosti, tvor jedno z vchodsk,
ktor nemono prehliada pri formulovan postoja k stavnej (ne)akceptovatenosti
preskmavanho uznesenia nrodnej rady.

I.3.2 Skutkov okolnosti svisiace s prpravou a vykonanm referenda

z 23. a 24. mja 1997

Udalosti svisiace s prpravou a vykonanm mjovho referenda v roku 1997 tvorili

jednu z hlavnch lni politickho konfliktu medzi vtedajou vldnou koalciou vedenou
V. Meiarom a opozinmi politickmi stranami, ktor svisela so zpasom o zskanie
prezidentskej funkcie vzhadom na skutonos, e funkn obdobie prezidenta Michala
Kova malo skoni 2. marca 1998. Opozin politick strany predloili v druhej polovici
roka 1996 viacero nvrhov na zmenu stavy, ktorm by sa ustanovila priama voba
prezidenta obanmi. iaden z tchto nvrhov nezskal poadovan podporu, opozcia
sa preto rozhodla presadi zmenu spsobu voby prezidenta prostrednctvom kovho
nstroja priamej demokracie celottneho referenda.

Da 7. janura 1997 sa verejnosti predstavil petin vbor za referendum o priamej

vobe prezidenta (alej len petin vbor) a zaal zber podpisov pod petciu, na zklade
ktorej malo by vyhlsen referendum o otzke: Shlaste, aby prezidenta Slovenskej
republiky volili obania Slovenskej republiky poda priloenho nvrhu stavnho zkona
priamo?

Da 14. februra 1997 nrodn rada na svojej 24. schdzi prijala uznesenie . 564,
ktorm poiadala prezidenta o vyhlsenie referenda o troch otzkach:

10
 1. Ste za vstup Slovenskej republiky do NATO?
2. Ste za rozmiestenie jadrovch zbran na zem Slovenskej republiky?
3. Ste za rozmiestnenie vojenskch zkladn na zem Slovenskej republiky?

Da 4. marca 1997 petin vbor odovzdal prezidentovi petin hrky obsahujce

521 580 podpisov obanov, ktormi podporili vyhlsenie referenda o priamej vobe
prezidenta. Kancelria prezidenta preverila petin hrky a podpisy na nich a na tomto
zklade dospela k zveru, e 495 241 podpisov spa vetky formlne nleitosti, t. j. ilo
celkom zjavne o vy poet signatrov, ak je poda l. 95 ods. 1 stavy potrebn
na vyhlsenie referenda na zklade petcie obanov (aspo 350 000 obanov).

Na zklade uznesenia nrodnej rady . 564 a nvrhu obanov, zastpench petinm

vborom, prezident Michal Kov 13. marca 1997 rozhodol o vyhlsen referenda
na 23. a 24. mj 1997, ktor bolo uverejnen v zbierke zkonov pod . 76/1997 Z. z.
Prezident rozhodol, e referendum sa uskuton o (4) nasledovnch otzkach:
1. Ste za vstup Slovenskej republiky do NATO?
2. Ste za rozmiestnenie jadrovch zbran na zem Slovenskej republiky?
3. Ste za rozmiestnenie vojenskch zkladn na zem Slovenskej republiky?
4. Shlaste, aby prezidenta Slovenskej republiky volili obania Slovenskej republiky
poda priloenho nvrhu stavnho zkona priamo? (nvrh stavnho zkona tvoril
prlohu rozhodnutia prezidenta a jeho text bol taktie uverejnen v zbierke zkonov, pozn.).

Bezprostredne po vyhlsen referenda sa zaala intenzvna odborn i politick

diskusia o tom, i mono na zklade referenda zmeni stavu. V tejto svislosti vlda
podala stavnmu sdu nvrh na podanie vkladu l. 93 ods. 2 stavy, prostrednctvom
ktorho sa domhala, aby stavn sd vo svojom rozhodnut vyslovil, e Referendom
nemono meni stavu Slovenskej republiky.. stavn sd o nvrhu vldy rozhodol
uznesenm sp. zn. II. S 30/97 z 13. mja 1997, ktorm ho odmietol ako podan zjavne
neoprvnenou osobou, poukazujc v odvodnen na skutonos, e Vlda Slovenskej
republiky nem stavou ani zkonom ustanoven povinnosti na zabezpeenie vyhlsenho
referenda..., a preto neme by astnkom konania o vklad stavy, kee nem
stavn prvomoc vzahujcu sa k l. 93 ods. 2 a l. 95 stavy.

11
 Nvrh na podanie vkladu l. 72 a l. 93 ods. 2 stavy podala 7. mja 1997
aj skupina poslancov nrodnej rady, ktor sa domhala, aby stavn sd vyslovil, e
lnok 72 a l. 93 ods. 2 stavy SR neumouj, aby prezident SR vyhlsil referendum
o zmene stavy SR.. O nvrhu skupiny poslancov rozhodol stavn sd uznesenm
sp. zn. II. S 31/97 z 21. mja 1997, v ktorho vrokovej asti sa uvdza:
1. Zkonodarn moc v Slovenskej republike je upraven dvojakm spsobom.
Tto moc patr nielen Nrodnej rade Slovenskej republiky, ale aj priamo obanom. stava
Slovenskej republiky neobsahuje zkaz, aby predmetom referenda poda l. 93 ods. 2
stavy bola otzka o zmene stavy alebo jej asti.
2. Prloha rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky . 76/1997 Z. z. o vyhlsen
referenda k otzke uvedenej v I asti psm. b) 4. bode rozhodnutia odporuje 2 ods. 3
zkona . 564/1992 Zb. o spsobe vykonania referenda v znen neskorch predpisov,
ktorm sa poda l. 100 stavy upravuje stavn reim spsobu vykonania referenda.

Sasou odvodnenia uznesenia stavnho sdu sp. zn. II. S 31/97 z 21. mja
1997 bola aj tto prvna veta: Pokia ide u o vyhlsen referendum, prezidenta
to zavzuje a zavzuje to aj in ttne orgny, e mus prebehn. stava neumouje, aby
bolo ete pred vyhlsenm vsledkov referenda zruen. ... Uznesenie stavnho sdu
o vklade l. 72 v spojen s l. 93 ods. 2 stavy nem a neme ma iaden priamy vplyv
na aliu prpravu a priebeh referenda vyhlsenho rozhodnutm prezidenta Slovenskej
republiky . 76/1997. Citovan prvna veta bola prostrednctvom vyjadren predsedu
stavnho sdu Milana ia, ako aj sudcu spravodajcu Jna Drgonca preukzatene
publikovan v zsade vo vetkch elektronickch a printovch mdich bezprostredne
po vyhlsen oznaenho uznesenia, t. j. 21. mja 1997.

V svislosti so sporom o stavnos referendovej otzky o priamej vobe prezidenta

uloila vlda uznesenm . 278/1997 z 22. aprla 1997 ministrovi vntra Gustvovi
Krajimu, aby nedoruoval obciam hlasovacie lstky, na ktorch bud vetky 4 referendov
otzky. Nsledne minister vntra nad rmec povinnosti uloenej predchdzajcim
uznesenm vldy vydal bezprostredne pred konanm referenda (21. mja 1998) pokyn

12
na vytlaenie hlasovacch lstkov len s tromi referendovmi otzkami, ktor sa nsledne
distribuovali do jednotlivch volebnch okrskov.

V doch 23. a 24. mja 1997 sa uskutonilo referendum len o troch otzkach
obsiahnutch v uznesen nrodnej rady . 564 zo 14. februra 1997. Referenda sa zastnilo
len 9,53 % oprvnench voliov, stredn komisia pre referendum vo svojej zverenej
zpisnici z 25. mja 1997 kontatovala, e referendum bolo zmaren.

Na zklade mnostva trestnch oznmen zaala Okresn prokuratra Bratislava I

preetrovanie skutonost svisiacich s tm, e minister vntra (svojvone) nechal vytlai
hlasovacie lstky len s troma referendovmi otzkami. Koncom septembra 1997 prokurtor
M. Barila vypracoval nvrh na zaatie trestnho sthania ministra vntra, avak jeho
nadriaden T. umichrast vydal 29. septembra 1997 uznesenie, ktorm vec odloil,
pretoe nejde vo veci o podozrenie z trestnho inu a nie je namieste vec vybavi inak.
Nsledne vak (po vydan rozhodnutia predsedu vldy Mikula Dzurindu o amnestii
z 8. decembra 1998, ktorm rozhodol o zruen prslunch ast rozhodnut predsedu
vldy V. Meiara o amnestich z 3. marca 1998 a zo 7. jla 1998, pozn.) Okresn
prokuratra Bratislava I podala obalobu na ministra vntra Gustva Krajiho pre trestn
in zneuitia prvomoci verejnho initea. Konanie o tejto obalobe vak Okresn sd
Bratislava I uznesenm sp. zn. 5 T 14/00 z 26. jna 2000 zastavil s odvodnenm,
e alovan skutok treba subsumova pod l. V rozhodnutia predsedu vldy o amnestii
z 3. marca 1998.

I.3.3 Skutkov okolnosti svisiace so zavleenm Michala Kova ml. do cudziny

Da 11. novembra 1994 vydal Interpol medzinrodn zatyka na syna prezidenta

Michala Kova ml.

Michal Kov ml. mal by od 24. augusta 1995 za pouitia techniky a personlu SIS
sledovan bez toho, aby bol zaloen sledovac spis a splnen zkonn podmienky na jeho
sledovanie poda zkona o Slovenskej informanej slube v znen neskorch predpisov

13
(alej len zkon o SIS alebo zkon o Slovenskej informanej slube) a internch
nariaden SIS.

Da 31. augusta 1995 malo by vozidlo Michala Kova ml. na ttnej ceste . II/502
o 10.47 h zastaven a zablokovan spredu vozidlom Seat Toledo ervenej farby a zboku
vozidlom Seat Ibiza zelenej farby. Za pouitia nsilia a hrozby strelnou zbraou mal by
Michal Kov ml. premiestnen do zadnej asti vozidla Seat Toledo, ktorm bol prevezen
do Rakska, kde bol na parkovisku pred policajnou stanicou Hainburg na zklade
predolho anonymnho telefonickho oznmenia zadran prslunkmi miestnej polcie
a nsledne oetren.

Da 1. septembra 1995 bol Michal Kov ml. (vzhadom na to, e na jeho osobu bol
vydan medzinrodn zatyka) vzat do vydvacej vzby vo Viedni, kde zotrval 32 dn
a po zloen kaucie 2. oktbra 1995 bol z vzby prepusten s tm, e a do rozhodnutia
sdu nesmie opusti zemie Rakska.

Kauzu zavleenia Michala Kova ml. do cudziny vyetroval ako prv policajn
vyetrovate Jaroslav imuni, ktor zabezpeil prvotn dkazy nasvedujce vyetrovacej
verzii o asti SIS na spchan skutku zavleenia a o pouit jej techniky. Nsledne riadite
Krajskho radu vyetrovania v Bratislave Jozef tek poveril vyetrovanm prpadu svojho
zstupcu Petra Vaoka na ely urchlenho postupu pri vyetrovan kauzy, ktor po ujat
sa vyetrovania, vyhlsil, e Po oboznmen sa s jednotlivmi verziami, plnom
vyetrovania a dkaznmi prostriedkami mi bolo jasn, e motvom tohto trestnho inu
bola diskreditcia hlavy ttu a pchatemi s aj prslunci SIS..

Po zmench v organizanch truktrach Policajnho zboru bol vyetrovate

Peter Vaok z vyetrovania zavleenia odvolan. Od oktbra 1995 vec vyetroval Jozef ,
ktor 18. septembra 1998 rozhodol o odloen veci podozrenia zo spchania trestnch inov
spchanch neznmymi pchatemi s poukazom na rozhodnutie o amnestii zo 7. jla 1998.

Predseda vldy Mikul Dzurinda v zastpen prezidenta vydal 8. decembra 1998

rozhodnutie o amnestii, ktorm derogoval prslun asti tzv. Meiarovch amnesti.

14
Da 26. februra 1999 vyetrovate Policajnho zboru poiadal nrodn radu o shlas
s trestnm sthanm podozrivho Ivana Lexu (v tom ase poslanca nrodnej rady, pozn.).
Nrodn rada tejto iadosti rozhodnutm z 9. aprla 1999 vyhovela; tmto dom zaalo
trestn sthanie proti Ivanovi Lexovi, ktor bol 15. aprla 1999 po predchdzajcom shlase
nrodnej rady vzat do vzby.

Krajsk sd v Bratislave nariadil 19. jla 1999 prepustenie obvinenho z vzby

s odvodnenm, e pre asov odstup a vykonanie potrebnch procesnch konov u nie je
vzba nevyhnutn. Da 27. novembra 2000 Krajsk prokuratra v Bratislave doruila
Okresnmu sdu Bratislava III obalobu na Ivana Lexu a alch 12 osb za spchanie
viacerch trestnch inov (text obaloby je prostrednctvom rznych informanch zdrojov
veobecne prstupn verejnosti, pozn.).

Da 29. jna 2001 Okresn sd Bratislava III s poukazom na 188 ods. 1 psm. c),
172 ods. 1 psm. d) a 11 ods. 1 psm. f) Trestnho poriadku zastavil trestn sthanie proti
Ivanovi Lexovi a alm obalovanm s odvodnenm, e alovan trestn iny podliehaj
tzv. Meiarovm amnestim. Da 5. jna 2002 Krajsk sd v Bratislave zamietol sanos
prokurtora, ako aj obalovanch proti uzneseniu o zastaven konania, proti ktormu podal
generlny prokurtor Slovenskej republiky (alej aj generlny prokurtor) sanos
pre poruenie zkona. Najvy sd Slovenskej republiky (alej aj najvy sd) sanos
uznesenm z 20. decembra 2002 zamietol [podstatn as uvedench faktografickch
informci tvor aj sas rozsudku Eurpskeho sdu pre udsk prva (alej aj ESP)
LEXA proti Slovenskej republike z 23. 9. 2008, sanos . 54334/00, pozn.].

I.3.4 Skutkov okolnosti svisiace s udelenm milosti Michalovi Kovovi ml.

Skutkov okolnosti zavleenia Michala Kova ml. do cudziny nasveduj,

e bezprostredne sviseli s jeho trestnm sthanm v tzv. kauze Technopol. Oznaen kauza
zaala v prvej polovici roku 1992, ke obchodn spolonos Technopol a. s., vyplatila
holandskej obchodnej spolonosti Introcommerce Inc. sumu 2,3 milina USD za fiktvnu
dodvku textilnho tovaru. V rmci trestnho konania prebiehajceho v SRN (a tie
Holandsku) jeden z podozrivch (oban SRN, bval oban eskoslovenska),

15
ktor bol zadran v septembri 1992, rozril v novembri 1994 svoju vpove tak,
e usvedoval aj Michala Kova ml. (a alie osoby) zo spoluasti na podvode formou
nadvzovania potrebnch kontaktov vo firme Technopol, a. s., ktorej bol Michal Kov ml.
bvalm zamestnancom. V nadvznosti na to vydal Interpol na Michala Kova ml.
(a alch podozrivch) 11. novembra 1994 medzinrodn zatkac rozkaz.

Po zavleen Michala Kova ml. do cudziny poiadal prezident Michal Kov

2. septembra 1995 vtedajieho ministra zahraninch vec Juraja Schenka, aby poiadal
orgny Rakskej republiky o vydanie jeho syna sp do vlasti. V nadvznosti na to predseda
vldy V. Meiar 5. septembra 1995 vyhlsil, e nie s prvne dvody na to, aby vlda
poiadala rakske orgny o vydanie Michala Kova ml., pretoe mono iada len
o vydanie pchatea trestnho inu. Da 27. decembra 1995 bolo proti Michalovi
Kovovi ml. na zem Slovenskej republiky vznesen obvinenie pre trestn in podvodu,
m odpadla prekka iadosti o jeho vydanie z Rakska.

Da 23. janura 1996 Michal Kov ml. doruil prostrednctvom svojho prvneho
zstupcu stavnmu sdu podnet. O podnete rozhodol stavn sd nlezom
sp. zn. II. S 8/96 zo 4. septembra 1996, ktorm vyslovil, e prvo Michala Kova ml.
na slobodn vstup na zemie Slovenskej republiky priznan l. 23 ods. 4 prvou vetou stavy
a l. 12 ods. 4 Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach neinnosou
Slovenskej republiky, zastpenej Ministerstvom zahraninch vec Slovenskej republiky,
v ase od 5. janura 1996 do 20. februra 1996 poruen bolo (vo zvynej asti podnetu
nevyhovel, resp. ho odmietol, pozn.).

Da 20. februra 1996 Vy krajinsk sd vo Viedni rozhodol, e Michal Kov ml.

nebude z Rakska vydan mnchovskej prokuratre a me sa vrti do Slovenskej
republiky (kde sa vrtil 23. februra 1996). Derogovanm rozhodnutm z 12. decembra
1997 prezident Michal Kov udelil svojmu synovi milos, na zklade ktorej bolo jeho
trestn sthanie v Slovenskej republike zastaven. Rozhodnutie prezidenta o udelen milosti
Michalovi Kovovi ml. malo by poda vyjadrenia prezidenta motivovan tm, aby bolo
Michalovi Kovovi ml. umonen vycestova do Mnchova a vypoveda pred sdom.

16
 Da 20. janura 1998 bol Michalovi Kovovi ml. vrten cestovn doklad
a nsledne bol 13. februra 1998 zadran polciou eskej republiky na zklade
medzinrodnho zatkacieho rozkazu na hraninom priechode so SRN, ke chcel
poda svojho vyjadrenia vycestova na ely vpovede v konan pred Vym krajinskm
sdom v Mnchove, kde sa 12. februra 1998 konal sdny proces v kauze Technopol
s hlavnm podozrivm .

Michal Kov ml. bol 12. februra 1998 vydan eskou republikou do SRN, kde bol
nsledne vzat do vzby. Da 3. marca 1998 sudca Vyieho krajinskho sdu v Mnchove
vyhovel nvrhu na prepustenie Michala Kova ml. z vzby na kauciu pod podmienkou,
e neopust SRN a odovzd cestovn pas.

Da 5. aprla 1998 uveden sd vyhovel iadosti Michala Kova ml. a so shlasom

ttneho zstupcu zruil jeho povinnos zotrva a do skonenia sdneho sporu v SRN
a odovzda cestovn pas, avak ponechal v platnosti zloen kauciu, ktorou Michal
Kov ml. ruil za to, e sa na predvolanie dostav na sd. Da 23. februra 2000 Vy
krajinsk sd v Mnchove rozhodol o zastaven konania voi Michalovi Kovovi ml.
z dvodu, e nemono oakva jeho odsdenie vzhadom na udelen amnestiu a jeho
psobenie v diplomatickch slubch Slovenskej republiky. Na zklade uvedenho zloen
kaucia prepadla v prospech SRN.

I.4 Analza uvdzacej asti uznesenia Nrodnej rady Slovenskej republiky

. 570 z 5. aprla 2017

V rmci tejto asti odvodnenia svojho rozhodnutia stavn sd povauje

za potrebn v prvom rade zdrazni, e preskmavan uznesenie nrodnej rady vydan
na zklade stavou zverenej prvomoci nemono stotoova s klasickmi individulnymi
rozhodnutiami vydanmi v sprvnom konan i sdnymi rozhodnutiami (k prvnej povahe
preskmavanho uznesenia nrodnej rady pozri podrobne as III.2 tohto nlezu).
Pri rozhodnutiach vydanch v sprvnom konan alebo v sdnom konan toti osobitn

17
zkony spravidla explicitne ustanovuj ich obligatrne nleitosti, ktormi s vrok
rozhodnutia, odvodnenie rozhodnutia a pouenie o opravnom prostriedku (pozri napr.
137 zkona . 162/2015 Z. z. Sprvny sdny poriadok, 163 Trestnho poriadku, 219
zkona . 160/2015 Z. z. Civiln sporov poriadok at.), zatia o pri vine rozhodnut
stavnch orgnov vydanch pri vkone ich stavnch prvomoc stava ani osobitn
zkony ich nleitosti neustanovuj, a tob neustanovuj, e obligatrnou sasou
takchto rozhodnut je aj ich odvodnenie (k tomu pozri m. m. II. S 298/2015).

Uveden prvne vchodisko treba v plnom rozsahu aplikova aj na preskmavan

uznesenie nrodnej rady. Ni na tom nemen ani skutonos, e v stave je explicitne
vymedzen hmotnoprvna podmienka, poda ktorej me nrodn rada uznesenm zrui
rozhodnutie prezidenta o amnestii alebo milosti len vtedy, ak odporuje princpom
demokratickho a prvneho ttu [l. 86 psm. i) stavy]. Poda nzoru stavnho sdu
toti skutonos, e text uznesenia nrodnej rady vydanho na zklade l. 86 psm. i) stavy
neobsahuje odvodnenie, resp. nedostatone odvoduje zver nrodnej rady o tom,
e derogovan rozhodnutie prezidenta o amnestii alebo milosti je v rozpore s princpmi
demokratickho a prvneho ttu, neme sm osobe zaklada zver o jeho neslade
s stavou Slovenskej republiky. K zveru o tom, e uznesenie nrodnej rady . 570
je (alebo nie je) v slade s stavou Slovenskej republiky, toti mus stavn sd dospie
na zklade vlastnho stavnho prieskumu, v rmci ktorho zohrva odvodujca as
textu preskmavanho uznesenia vo svojej podstate len marginlnu lohu.

Vychdzajc z uvedenho, stavn sd kontatuje, e uvdzacia as textu

preskmavanho uznesenia nrodnej rady obsahuje v deklaratrnej podobe (zrejme) nosn
dvody, ktor viedli nrodn radu k zrueniu rozhodnut predsedu vldy o amnestich
z 3. marca 1998 a 7. jla 1998 a k zrueniu rozhodnutia prezidenta o milosti
z 12. decembra 1998. Parafrzujc u citovan text, mono akcentova, e nrodn rada za
nosn dvody svojho deroganho rozhodnutia oznaila
a) skutonos, e derogovan rozhodnutia ... slovensk spolonos dlhodobo
znepokojuj,

18
 b) skutonos, e repektovanie zkladnch prv a slobd je neoddelitenou
sasou prvneho ttu,
c) svoje principilne presvedenie, e amnestiu nemono udeli predstaviteom
ttnej moci a osobm, ktor konaj v ich mene alebo v sinnosti s nimi a blzkym
predstaviteom ttnej moci (!),
d) medzinrodnoprvne, resp. medzinrodnopolitick zvzky Slovenskej republiky
(pozri l. 1 ods. 2 stavy), ktor sa viau aj na Deklarciu o ochrane vetkch osb pred
ntenm zmiznutm, ktor bola vyhlsen Rezolciou Valnho zhromadenia Organizcie
Spojench nrodov slo 47/133 zo da 18. decembra 1992 a Medzinrodn dohovor
o ochrane vetkch osb pred nedobrovonm zmiznutm odvolvajci sa na Deklarciu
o ochrane vetkch osb pred ntenm zmiznutm, ktor je medzinrodnou zmluvou,
e) limity vkonu funkcie prezidenta vyplvajce z jeho stavnho subu, ktorch
sasou je zvzok vykonva svoje povinnosti v zujme obanov a zachovva
a obhajova stavu a ostatn zkony.

II.
al priebeh konania pred stavnm sdom Slovenskej republiky

II.1 Pridelenie veci sudcovi spravodajcovi a rozhodovanie o nmietkach

predpojatosti

Da 7. aprla 2017 bola vec poda rozvrhu prce stavnho sdu Slovenskej
republiky na obdobie od 1. marca 2017 do 28. februra 2018 pridelen prostrednctvom
elektronickej podatene Ladislavovi Oroszovi ako sudcovi spravodajcovi a zaevidovan
pod sp. zn. Rvp 622/2017.

Sudca spravodajca bezprostredne po pridelen veci oznmil v liste adresovanom

predsednke stavnho sdu poda 27 ods. 2 zkona o stavnom sde skutonosti, ktor
by mohli zaklada dvody na jeho vylenie z rozhodovania veci vedenej
pod sp. zn. Rvp 622/2017. Obdobn oznmenie o dvodoch vylenia z vkonu sudcovskej

19
funkcie vo veci sp. zn. Rvp 622/2017 predloil predsednke stavnho sdu
(10. aprla 2017) aj sudca Peter Brk.

O oznmeniach sudcov Ladislava Orosza a Petra Brka rozhodlo poda 28 ods. 4

v spojen s 28 ods. 2 zkona o stavnom sde plnum stavnho sdu na neverejnom
zasadnut konanom 11. aprla 2017 uzneseniami . k. PL. S 7/2017-11 (sudca L. Orosz)
a . k. PL. S 7/2017-29 z 11. aprla 2017 (sudca P. Brk) tak, e ich z vkonu sudcovskej
funkcie v konan vedenom pod sp. zn. Rvp 622/2017 nevylilo (obe rozhodnutia tvoria
obsah spisu vedenho v sasnosti pod sp. zn. PL. S 7/2017, pozn.).

II.2 Stanovisk Nrodnej rady Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej

republiky, vldy Slovenskej republiky, Najvyieho sdu Slovenskej republiky
a Generlnej prokuratry Slovenskej republiky k uzneseniu Nrodnej rady Slovenskej
republiky . 570 z 5. aprla 2017

II.2.1 Stanovisko Nrodnej rady Slovenskej republiky

Poda 48b ods. 2 zkona o stavnom sde je astnkom konania pred stavnm
sdom o slade uznesenia nrodnej rady o zruen individulnej milosti alebo amnestie
s stavou Slovenskej republiky Nrodn rada Slovenskej republiky.

Poda 48 ods. 4 psm. a) zkona o stavnom sde si pred rozhodnutm vo veci

samej poda tohto oddielu predseda stavnho sdu vyiada stanovisko nrodnej rady spolu
s pripojenm zznamom o diskusii na jej schdzi k uzneseniu schvlenmu nrodnou radou
poda l. 86 psm. i) stavy.

Vychdzajc z citovanch ustanoven zkona o stavnom sde, predsednka

stavnho sdu listom z 12. aprla 2017 poiadala predsedu nrodnej rady, aby v lehote
10 pracovnch dn predloil stanovisko nrodnej rady, ako aj zznam o diskusii k uzneseniu
nrodnej rady . 570 z 5. marca 2017.

20
 Predseda nrodnej rady v reakcii na iados predsednky stavnho sdu doruil
stavnmu sdu 5. mja 2017 podanie oznaen ako Stanovisko astnka konania
poda l. 129a stavy Slovenskej republiky (alej len stanovisko nrodnej rady),
ktorho sasou bola aj kpia zznamu o rozprave na 14. schdzi nrodnej rady
k schvlenmu uzneseniu . 570 z 5. aprla 2017, poverenie na zastupovanie nrodnej rady
v konan poda l. 129a stavy vydan poslancovi nrodnej rady Petrovi Kreskovi
a splnomocnenie advoktovi JUDr. Petrovi Kubinovi, so sdlom c/o Dentons Europe CS
LLP, organizan zloka Advoktska kancelria, tefnikova 15, Bratislava, aby spolu
s poverenm poslancom nrodnej rady Petrom Kreskom zastupoval nrodn radu v tomto
konan.

Vzhadom na zvan stavnoprvny dosah rozhodnutia stavnho sdu vydanho

v konan poda l. 129a stavy a vzhadom na vntorn konzistentnos stanoviska nrodnej
rady stavn sd povauje za vhodn premietnu podstatn as jeho obsahu do tohto
nlezu. V stanovisku nrodnej rady sa uvdza:
... A. ROZSAH STANOVISKA A PRVOMOC STAVNHO SDU
1. Otzka zruenia amnesti a milosti, ktor boli zruen Preskmavanm uznesenm,
je v Slovenskej republike u takmer 20 rokov predmetom rozsiahlej odbornej, politickej
i spoloenskej diskusie. Touto otzkou sa zaoberalo viacero autorov v odbornej prvnickej
spisbe a ete viac politickch predstaviteov v rmci politickej argumentcie. Niektor
aspekty (ne)zruitenosti prezidentskej amnestie a milosti a najm spsobov, ako to urobi,
boli dokonca predmetom niekokch sdnych rozhodnut tak stavnho sdu
ako aj Eurpskeho sdu pre udsk prva.
2. Zvery dosia sformulovan v rmci tejto odbornej, politickej, i spoloenskej
diskusie a rovnako zvery, ku ktorm v svislosti so zruenm a (ne)zruitenosou
prezidentskej amnestie a milosti dosia dospeli sdy, vak vychdzaj z prvneho stavu
existujceho pred prijatm stavnho zkona . 71/2017 z 30. marca 2017, ktorm bola
do stavy zaveden kompetencia NR SR uznesenm zruova rozhodnutia prezidenta
o amnestii alebo milosti, ak odporuj princpom demokratickho a prvneho ttu
(alej len Novela stavy).

21
 3. Po nadobudnut innosti Novely stavy (t. j. od 4. aprla 2017) vak existuje
vo vzahu k otzke zruenia a (ne)zruitenosti prezidentskej amnestie a milosti nov prvny
stav, ke priamo stava ako zkladn a najvy zkon ttu vo svojom texte
(a) dva kompetenciu NR SR, aby za splnenia stavou stanovench podmienok
svojim uznesenm zruila prezidentsk amnestiu alebo milos [l. 86 psm. i) stavy]; a
(b) explicitne stanovuje, e tto kompetencia NR SR sa vzahuje aj na lnok
V a lnok VI rozhodnutia predsedu vldy Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii
uverejnenho pod slom 55/1998 Z. z., rozhodnutie predsedu vldy Slovenskej republiky
zo 7. jla 1998 o amnestii uverejnen pod slom 214/1998 Z. z. a rozhodnutie prezidenta
Slovenskej republiky v konan o milos pre obvinenho zo da 12. decembra 1997
. k. 3573/96-72-2417, ktor boli zruen Preskmavanm uznesenm (l. 154f ods. 1
stavy)
4. Podmienky ustanoven stavou, za ktorch me NR SR zrui prezidentsk
amnestiu alebo milos, mono rozdeli do dvoch skupn:
(a) materilna podmienka - rozhodnutie prezidenta o amnestii alebo milosti mus by
v rozpore s princpmi demokratickho a prvneho ttu, ie s l. 1 ods. 1 stavy [l. 86
psm. i) stavy]; a
(b) formlne podmienky - prijatie uznesenia o zruen amnestie alebo milosti mus
navrhn najmenej ptina (30) poslancov NR SR (l. 88a stavy), schvli ho mus
stavodarn moc, ie aspo trojptinov vina (90) poslancov NR SR (l. 84 ods. 4
stavy) a mus by vyhlsen rovnakou formou ako zkon [l. 86 psm. i) stavy].
5. stavn sd m poda l. 129a stavy prvomoc preskma slad
Preskmavanho uznesenia s stavou, kee stava vo vzahu k Preskmavanmu
uzneseniu nestanovuje iadne in podmienky alebo kritri okrem tch, ktor s uveden
v odseku 4 vyie, preskmanie sladu Preskmavanho uznesenia s stavou vyaduje
prve a len preskmanie splnenia tchto podmienok
6. stavodarn moc ako najvyia a moc v tte (pouvoir constituant), ktorej s
podriaden vetky ostatn ou ustanoven a vytvoren zloky ttnej moci
(pouvoir constitu), je najvym reprezentantom suverna (udu) a m prvomoc meni
stavu. Rozhodnutie stavodarnej moci o zmene stavy sa tvor politicky. Zmenou textu
stavy zrove automaticky dochdza k prekonaniu vetkch zverov prvnej vedy

22
(doktrny) a judikatry, ktor s zaloen na predchdzajcom texte stavy, ktor
v dsledku zmeny u neplat alebo bol doplnen spsobom nezluitenm s doterajou
doktrnou i judikatrou
7. Kee stavodarn moc prijatm Novely stavy zaviedla plne nov podmienky
pre zruovanie prezidentskej amnestie a milosti, prekonala tm vetku doktrnu a judikatru
vychdzajcu z doterajieho prvneho stavu. Za dnenho prvneho stavu teda u neobstoj
iaden zver o absoltnej stavnej neprpustnosti zruenia amnestie alebo milosti, nakoko
stava zruenie amnestie alebo milosti vslovne pripa. Prslun ustanovenia
upravujce podmienky, za akch sa tak me sta, s sasou stavnho textu, s zvzn
pre kadho, vrtane stavnho sdu (l. 2 ods. 2 stavy) a neme ich zrui nik in
okrem samotnho stavodarcu. To znamen, e tieto ustanovenia nepodliehaj ani
prieskumnej prvomoci stavnho sdu (l. 127 stavy), a u vbec nie ex offo alebo ako
predben otzka v inom konan (porovnaj l. 130 stavy).
8. Vzhadom na vyie uveden a vychdzajc zo veobecnej zvznosti a
nespornosti prslunch ustanoven stavy zavedench Novelou stavy, v tomto stanovisku
NR SR nepovauje za potrebn ani uiton akokovek adresova a vysporiadava sa so
zvermi doktrny a judikatry, ktor s zaloen na prvnom stave pred prijatm Novely
stavy, pretoe tieto sa prijatm Novely stavy stali obsoltnymi. Namiesto toho sa NR SR v
tomto stanovisku sstred na zhrnutie skutonosti a argumentov preukazujcich, e
Preskmavan uznesenie spa vetky materilne a formlne podmienky stanoven stavou
pre tento typ uznesenia (vi odsek 4 vyie).
9. Poda 48b ods. 6 ZoS me stavn sd rozhodn o (ne)slade
Preskmavanho uznesenia s stavou ako celku alebo len v jeho asti. Preskmavan
uznesenie m 3 samostatn body, z ktorch kad zruuje jedno samostatn rozhodnutie
prezidenta o amnestii, resp. milosti. Argumentcia NR SR preto v tomto stanovisku
v maximlnej monej miere sleduje tto truktru Preskmavanho uznesenia. Kee vak
body 1 a 2 Preskmavanho uznesenia spolu navzjom zko svisia, argumentcia k tmto
dvom bodom je spolon a bod 3 Preskmavanho uznesenia adresujeme oddelene
od bodov 1 a 2 Preskmavanho uznesenia.
10. Pokladme za potrebn zvrazni, e prijatm Preskmavanho uznesenia dolo
(v asti bodov 1 a 2 Preskmavanho uznesenia) aj k vytvoreniu predpokladov na naplnenie

23
pozitvneho zvzku ttu vytvori podmienky na umonenie efektvneho sthania podozren
z poruenia prva neby podroben mueniu a inmu krutmu, neudskmu i poniujcemu
zaobchdzaniu [l. 16 ods. 2 stavy a l. 3 v spojen s l. 13 Dohovoru o ochrane udskch
prv a zkladnch slobd (alej len Dohovor)], ako aj k splneniu medzinrodnho
zvzku Slovenskej republiky prevzatho ratifikciou Medzinrodnho dohovoru o ochrane
vetkch osb pred nedobrovonm zmiznutm (oznmenie Ministerstva zahraninch veci
. 12/2014) (alej len Dohovor o ochrane pred nedobrovonm zmiznutm). Tomuto
aspektu Preskmavanho uznesenia sa venujeme v asti D tohto stanoviska. Prijatie
Preskmavanho uznesenia je preto nielen v slade s stavou, ale aj v slade
s medzinrodnmi zvzkami Slovenskej republiky.

B SPLNENIE MATERILNEJ PODMIENKY

B.I Veobecne
11. Materilnou podmienkou, ktor mus by splnen na to, aby NR SR mohla prija
uznesenie o zruen prezidentskej amnestie alebo milosti je rozpor rozhodnutia prezidenta
o udelen amnestie alebo milosti s princpmi demokratickho a prvneho ttu, ie s l. 1
ods. 1 stavy [l. 86 psm. i) stavy].
12. Princpy demokratickho a prvneho ttu, ktor boli poruen
lnkom V a lnkom VI rozhodnutia predsedu vldy Slovenskej republiky z 3. marca 1998
o amnestii uverejnenho pod slom 55/1998 Z. z. (bod 1 Preskmavanho uznesenia),
rozhodnutm predsedu vldy Slovenskej republiky zo 7. jla 1998 o amnestii uverejnenm
pod slom 214/1998 Z. z. (bod 2 Preskmavanho uznesenia) a rozhodnutm prezidenta
Slovenskej republiky v konan o milos pre obvinenho zo da 12. decembra 1997
. k. 3573/96-72-2417 (bod 3 Preskmavanho uznesenia) s nasledovn
(a) princp suverenity udu;
(b) princp deby moci;
(c) princp obmedzenej vldy a vylenia svojvle pri vkone verejnej moci;
(d) princp prvnej istoty a ochrany dvery v prvo a legitmnych oakvan;
(e) princp repektovania stavne zaruenej ochrany zkladnch prv a slobd;
(f) princp rovnosti pred zkonom.

24
 B.II Poruenie princpu suverenity udu
13. Poruenie princpu suverenity udu kontatujeme v prpade lnku V rozhodnutia
predsedu vldy Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii uverejnenho pod slom
55/1998 Z. z. (bod 1 Preskmavanho uznesenia) a v prpade lnku I rozhodnutia
predsedu vldy Slovenskej republiky zo 7. jla 1998 o amnestii uverejnenm pod slom
214/1998 Z. z. (bod 2 Preskmavanho uznesenia).
14. Poda l. 2 ods. 1 stavy: ttna moc... ..
15. K spchaniu amnestovanch skutkov dolo v svislosti s prpravou a vykonanm
referenda v doch 23. a 24. mja 1997. Referendum bolo pritom v tom ase jedinm
prostriedkom priameho vkonu ttnej moci obanmi na celottnej rovni (dnes je takmto
prostriedkom ete udov hlasovanie o odvolan prezidenta, o je intitt svojou povahou
odvoden od referenda).
16. Referendum bolo teda v danom ase jedinm prostriedkom, ktorm mohol ud
(suvern) vykona akt ttnej moci priamo a bez volench zstupcov. Obania mali v tomto
referende odpoveda na tyri otzky: Ste za vstup SR do NATO?, Ste za rozmiestnenie
jadrovch zbran na zem SR?, Ste za rozmiestnenie vojenskch zkladn na zem SR?
(na nvrh NR SR) a Shlaste, aby prezidenta SR volili obania SR poda priloenho
nvrhu stavnho zkona priamo? (na zklade petcie obanov).
17. Ako stavne sporn sa vak v tomto referende ukzala prve tvrt otzka, ktorej
obsahom bola navrhovan zmena stavy. Na nvrh skupiny poslancov zasiahol do tejto
problematiky stavn sd, ke ho poiadali v tejto svislosti o vklad stavy. Skupina 35
poslancov NR SR podala 7. mja 1997 na stavn sd nvrh poda l. 130 ods. 1 psm. a)
a poda l. 128 ods. 1 stavy na podanie vkladu l. 72 a l. 93 ods. 2 stavy, v ktorom
poiadala stavn sd, aby vyslovil, e lnok 72 a lnok 93 ods. 2 stavy Slovenskej
republiky neumouj, aby prezident Slovenskej republiky vyhlsil referendum o zmene
stavy Slovenskej republiky.
18. stavn sd v tejto veci po prvkrt podal svoj vklad k niektorm lnkom
stavy upravujcim referendum a navrhovateom dal iba iastone za pravdu. Aj napriek
tomu, e stavn sd v tomto svojom uznesen tie vslovne kontatoval, e u vyhlsen
referendum zavzuje tak prezidenta ako aj in ttne orgny a e mus prebehn, nakoko
stava neumouje, aby bolo ete pred vyhlsenm vsledkov referenda zruen, vtedaj

25
minister vntra dal vytlai hlasovacie lstky s tromi otzkami, ktor sa tkali iba
bezpenostnej problematiky. stredn komisia pre referendum preto nsledne kontatovala,
e prvoplatn hlasovacie lstky so tyrmi otzkami neboli obanom doruen, m bolo
referendum zmaren.
19. Ako je znme, na zklade viacerch podan obanov neskr stavn sd iba
potvrdil, e Ministerstvo vntra Slovenskej republiky svojm postupom a konanm v ase
od 21. mja do 24. mja 1997 pri zabezpeovan vytlaenia a doruovania hlasovacch
lstkov obciam na vykonanie referenda vyhlsenho prezidentom Slovenskej republiky
v Zbierke zkonov pod . 76/1997 poruilo ich stavn prvo zastni sa na tomto
referende upraven v l. 94 stavy, a tm sasne poruilo aj ich zkladn prvo
zastova sa na sprve verejnch vec priamo upraven v l. 30 ods. 1 stavy, priom
obe prva poruilo v spojen s l. 2 ods. 1 stavy (nlezy stavnho sdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. S 60/97 a I. S 67/97).
20. Dotknut osoby podieajce sa na prprave predmetnho referenda pod vedenm
vtedajieho ministra vntra, teda v rozpore s prvoplatnm uznesenm stavnho sdu
sp. zn. II. S 31/97 predmetn referendum zmarili. Zastupujci prezident Vladimr Meiar
na tento skutok bezprostredne po zskan prezidentskch prvomoc udelil amnestie, ktor
bola zruen Preskmavanm uznesenm.
21. Tieto amnestie mali za cie zabrni trestnmu sthaniu skutku, ktorm jeho
pchatelia upreli suvernovi (udu) aj t jedin monos priameho vkonu jeho suvernnej
moci, ktor v danom ase poda stavy mal. Pchatelia tchto trestnch inov pritom
konali v jednoznanom mysle porui stavu, nakoko v danom ase u bolo publikovan
v Zbierke zkonov a teda prvoplatn uznesenie stavnho sdu o vklade stavy
sp. zn. II. S 31/97, ktor obsahovalo presn vklad stavy o tom, ako treba v prpade
danho referenda postupova. Neexistovali teda iadne pochybnosti o stavnej konformite
tvrtej referendovej otzky a prslun osoby zodpovedajce za prpravu referenda o om
museli vedie.
22. Kee tieto amnestie bez akhokovek prvne relevantnho dvodu zabrnili
vyetreniu a sthaniu skutku, ktorm dolo k hrubmu porueniu princpu suverenity udu,
samy s v rozpore s tmto princpom.

26
 B.III Poruenie princpu deby moci
23. Poruenie princpu deby moci kontatujeme v prpade lnku V a lnku VI
rozhodnutia predsedu vldy Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii uverejnenho
pod slom 55/1998 Z. z. (bod 1 Preskmavanho uznesenia) a v prpade rozhodnutia
predsedu vldy Slovenskej republiky zo 7. jla 1998 o amnestii uverejnenm
pod slom 214/1998 Z. z. (bod 2 Preskmavanho uznesenia).
24. Poda nlezu stavnho sdu zo da 24. mja 1995, sp. zn. PL. S 16/95:
V stavnom tte kompetencie, prva a povinnosti a zkonom upraven postupy orgnov
ttu, ako aj prvnickch a fyzickch osb vytvraj nevyhnutn predpoklad pre stavn
rovnovhu. Jej sasou je i systm deby moci na zkonodarn, vkonn a sdnu moc,
ktor s v parlamentnej demokracii autonmne a vzjomne prepojen len vzbami stavnej
kontroly a spoluprce.
25. Intitt amnestie a milosti je sasou mechanizmu bzd a protivh, ktorou jedna
zloka moci (prezident) m monos vyvaova a brzdi in zloky moci (najm sdnu moc)
v prospech tretieho subjektu nezvislho od ttnej moci (druhovo urenho okruhu osb
v prpade amnestie alebo konkrtnej osoby v prpade milosti). Ak s vak v pozcii
amnestovanch alebo omilostench predstavitelia tej istej ttnej moci, ktor amnestiu
alebo milos udeuje (navye v svislosti so skutkami, ktor mali spcha pri vkone ttnej
moci), ide o konflikt zujmov, ktor zsadnm spsobom naruuje systm bzd a protivh
a stavn rovnovhu moci. Jedna zloka moci tak prostrednctvom amnestie alebo milosti
chrni svojich predstaviteov (teda samu seba) pred inou zlokou moci. Ak by bola
prpustn monos udelenia amnestie predstaviteom ttnej moci za iny spchan
pri vkone ttnej moci, tak by jedna zloka ttnej moci (vkonn) takto zskala
neoprvnen vhodu pred inou zlokou moci (sdnou), m dochdza k porueniu princpu
deby moci.
26. V Slovenskej republike je vkonn moc rozdelen medzi vldu a prezidenta.
V zmysle l. 105 stavy v znen platnom a innom v roku 1998, ak prezident nebol zvolen,
alebo ak sa rad prezidenta uvonil a ete nebol zvolen nov prezident, alebo ak bol
zvolen nov prezident, ale ete nezloil sub, alebo ak prezident nemohol svoju funkciu
vykonva pre zvan dvody, vkon funkcie prezidenta patril vlde Slovenskej republiky,

27
okrem oprvnen prezidenta poda l. 102 psm. d) a g). V takomto prpade mohla vlda
poveri svojho predsedu vykonva niektor prvomoci prezidenta.
27. Ak stava pripa v obdob interregna doasn prechod prezidentskch
kompetenci na vldu a jej predsedu, robila tak z nevyhnutnosti a v zujme zabezpeenia
(a neohrozenia) riadneho chodu stavnch orgnov a plynulosti vkonu tch prvomoci
prezidenta, bez vkonu ktorch by bol riadny chod stavnch orgnov alebo bezpenos
ttu ohrozen. Nerobila tak v iadnom prpade za elom naruenia stavnej rovnovhy
vyadovanej princpom deby moci.
28. Zastupujci prezident vak nedisponuje plnou demokratickou legitimitou
na vkon prezidentskch prvomoci. T mono zska iba riadnym demokratickm zvolenm
v prezidentskch vobch. Zastupujci prezident Vladimr Meiar nebol zvolen v riadnych
demokratickch vobch do funkcie prezidenta. Bol zvolen za poslanca NR SR,
a ako predseda najspenejej strany v parlamentnch vobch mal demokratick legitimitu
by poveren zostavenm vldy a sta sa jej predsedom. Nikdy vak (ani v nepriamych
vobch v NR SR, kedy nekandidoval, ani v neskorch priamych vobch, kedy kandidoval
opakovane) nebol demokraticky zvolen za prezidenta.
29. Nedostatok plnej demokratickej legitimity na vkon prezidentskch kompetenci
vyaduje v prvnom tte od doasnho vykonvatea tchto kompetencii zdranliv
a sebaobmedzujci prstup k ich vkonu s vedomm, e vykonva kompetencie, ktor mu
patria iba formlne a z ndze, priom v skutonosti (materilne) patria niekomu inmu.
Repektujc tento prstup by zastupujci prezident mal vykonva doasne a mimoriadne
zveren prezidentsk prvomoci len v rozsahu nevyhnutnom na zabezpeenie riadneho
chodu stavnch orgnov alebo zaistenie bezpenosti ttu a vkon tch ostatnch by mal
prenecha riadne zvolenmu prezidentovi s plnou demokratickou legitimitou.
30. Argumentcia odporcov zruenia amnesti vydanch zastupujcim prezidentom
Vladimrom Meiarom obvykle kon v bode, e mal oprvnenie ich udeli a preto bolo toto
rozhodnutie v slade s stavnm poriadkom. Takto argumentcia je vak nanajv
povrchn a formalistick, pretoe plne ignoruje obsah a podstatu materilneho prvneho
ttu. Poda nlezu stavnho sdu zo da 20. mja 2009, sp. zn. PL. S 17/2008
Koncepcia materilneho prvneho ttu zaha zrove poiadavku na obsahov
a hodnotov kvalitu prvnej normy... Materilny prvny tt sa nezaklad na zdanlivom

28
dodriavan prva i na formlnom repektovan jeho obsahu spsobom, ktor predstiera
slad prvne vznamnch skutonosti s prvnym poriadkom.
31. Formlno-prvny prstup k tejto otzke me naznaova, e prezident
je oprvnen vyuva amnestiu poda ubovle. Materilno-prvne a dokonca aj historick
nazeranie na obsah tohto intittu vak ved jednoznane k odlinmu zveru.
32. V slade s obsahom princpu materilneho prvneho ttu je toti aj poiadavka
na to, aby pri vyuvan stavnch oprvnen prezidenta sa aj na neho vzahovali limity
a hranice uren samotnou materilnou podstatou zkladnch stavnch princpov.
33. Poda veobecne uznvanho a modernho prstupu k stavnosti je prezident
(podobne ako kad in stavn orgn) povinn repektova tak formlno-prvne, ako aj
materilne znaky stavnosti. Rovnako sa aj od prezidenta oakva, e nebude
uprednostova urit partikulrne zujmy, i zvhodova urit skupiny obyvatestva
a svoje oprvnenia doke pouva na presadzovanie toho, o sa zvykne tak vzletne
oznaova ako veobecn blaho spolonosti.
34. Udelenie amnestii zastupujcim prezidentom Vladimrom Meiarom bolo sce
formlne v slade s kompetenciami, ktor doasne vykonval, avak z materilneho
hadiska bolo plne svojvon, nakoko vbec nebol pomenovan (o to menej preukzan)
dvod, pre ktor boli tieto amnestie udelen v rozsahu, ktor je v rozpore s podstatou
materilneho prvneho ttu a rovnako aj s stavnm princpom deby moci.
35. Naviac, z doktrinlnych vkladov je zrejm, e pod pojmom amnestia sa chpe
opatrenie veobecn, objektvne, tkajce sa individulne neuritch pchateov trestnch
inov uritho druhu. Amnestia sa vdy vzahuje na konkrtne uveden trestn iny alebo
tresty. Z uvedenho je zrejm, e amnestie udelen zastupujcim prezidentom Vladimrom
Meiarom vo svojich abolinch astiach nezodpovedali vymedzeniu amnestie, ak sa bene
pouva v stavnom prve. Z uvedenho mono vyvodi zver, e zastupujci prezident
Vladimr Meiar, nemal prvo tieto amnestie (v ich abolinch astiach) spsobom, ako to
urobil vo svojom rozhodnut zo da 3. marca 1998 (bod 1 Preskmavanho uznesenia)
a nsledne aj zo da 7. jla 1998 (bod 2 Preskmavanho uznesenia). V prpade vyie
uvedench abolinch ast tchto amnesti nelo ani o amnestiu v prvnom zmysle,
nakoko ich l. V. a VI., resp. I. a II. sa vzahoval nielen na neohranien okruh subjektov,
ale najm na neohranien okruh skutkov.

29
 B.IV Poruenie princpu obmedzenej vldy a vylenia svojvle pri vkone verejnej
moci
36. Poruenie princpu obmedzenej vldy a vylenia svojvle pri vkone verejnej
moci kontatujeme v prpade lnku V a lnku VI rozhodnutia predsedu vldy Slovenskej
republiky z 3. marca 1998 o amnestii uverejnenho pod slom 55/1998 Z. z. (bod 1
Preskmavanho uznesenia) a v prpade rozhodnutia predsedu vldy Slovenskej republiky
zo 7. jla 1998 o amnestii uverejnenm pod slom 214/1998 Z. z. (bod 2 Preskmavanho
uznesenia).
37. Princp obmedzenej vldy a vylenia svojvle pri vkone verejnej moci
je vyjadren najm v l. 2 ods. 2 stavy, poda ktorho: ttne orgny... ..
38. stavn sd vo svojom uznesen z 31. oktbra 1996, sp. zn. I. S 61/96 (Zbierka
nlezov a uznesen stavnho sdu - 1996, str. 238, 243) uviedol, e jedin ustanovenie
stavy limitujce vkon vetkch stavnch prvomoc prezidenta Slovenskej republiky
je obsiahnut v sube, ktor sklad pred Nrodnou radou Slovenskej republiky a v ktorom
sa zavzuje, e svoje povinnosti bude vykonva v zujme obanov a zachovva
i obhajova stavu a ostatn zkony (l. 104 stavy).
39. Preto zujem obanov (t. j. verejn zujem), zachovvanie i obhajoba stavy
a ostatnch zkonov s stavne upraven dvody, ktor prezident zohaduje (a ktormi
je obmedzen) pri vkone ktorejkovek zo svojich stavnch prvomoc tak, ako boli
upraven v roku 1998 v l. 102 psm. i) stavy. V tejto svislosti treba uvies, e i ke vlda
a jej predseda pri zastupovan prezidenta (l. 105 ods. 1 stavy) tento sub formlne
neskladaj, s nm, mimo kad pochybnos, v pozcii zastupujceho prezidenta pri vkone
jeho stavnch prvomoci viazan.
40. Pokia teda prezident (i u riadny alebo zastupujci) uplatn svoju prvomoc
v rozpore s stavnm subom prezidenta, poru tm princp obmedzenej vldy a vylenia
svojvle pri vkone verejnej moci.
41. V prpade amnesti udelench predsedom vldy vykonvajcim prvomoci
prezidenta v lnkoch V a VI rozhodnutia predsedu vldy Slovenskej republiky
z 3. marca 1998 o amnestii uverejnenho pod slom 55/1998 Z. z. (bod 1 Preskmavanho
uznesenia) a v rozhodnut predsedu vldy Slovenskej republiky zo 7. jla 1998 o amnestii

30
uverejnenom pod slom 214/1998 Z. z. (bod 2 Preskmavanho uznesenia) vtedaj
predseda vldy jednoznane nekonal v zujme obanov (t. j. vo verejnom zujme). Okrem
toho nekonal ani v slade s prvnym poriadkom (v prpade zmarenho referenda bolo
v ase ke vtedaj minister vntra dal vytlai a distribuova hlasovacie lstky verejne
znme uznesenie stavnho sdu, ktor vslovne kontatoval, e u vyhlsen referendum
zavzuje tak prezidenta ako aj in ttne orgny a e mus prebehn, nakoko stava SR
neumouje, aby bolo ete pred vyhlsenm vsledkov referenda zruen a v prpade
zavleenia Michala Kova ml. do cudziny boli u v ase vyhlsenia prvej amnestie -
rozhodnutm predsedu vldy SR . 55/1998 Z. z. zo da 3. marca 1998 (bod 1
Preskmavanho uznesenia), prv zvery vyetrovateov, ktor svedili o asti
prslunkov Slovenskej informanej sluby na tomto skutku. Zastupujci prezident Vladimr
Meiar pri udeovan amnesti teda postupoval v priamom rozpore so zujmom obanov
i s prvnym poriadkom, oproti ktorm uprednostnil skromn, resp. skupinov zujem
svojich podriadench spolustrannkov, spolupracovnkov a vykonvateov ich prkazov,
za ktorch vkon sm politicky i funkne zodpovedal.
42. Zo spchania skutkov, ktor boli predmetom vyie uvedench amnesti, boli
podozriv vysok predstavitelia vtedajej ttnej moci (riadite Slovenskej informanej
sluby v prpade zavleenia do cudziny a minister vntra v prpade zmarenia referenda).
Kee k spchaniu predmetnch skutkov dolo ete pred prechodom prezidentskch
prvomoci na vldu a jej predseda ete nestihol vyda sporn amnestie, v danch veciach
po ist as prebiehali trestn konania. V rmci tchto trestnch konan existovali veobecne
znme podozrenia zo snh nenleite vplva na innos orgnov innch v trestnom konan
(napr. elov odnmanie vec vyetrovateom, ktor mali zujem na riadnom vyetren
veci). Uveden skutonosti jednoznane nasveduj tomu, e u v tomto ase predstavitelia
vtedajej vldnucej moci hadali spsoby, ako zabrni sthaniu tchto skutkov.
43. Je rovnako veobecne znmou skutonosou, e pred skonenm funknho
obdobia vtedajieho prezidenta Michala Kova sa v NR SR opakovane a dlhodobo
nedarilo zvoli jeho nstupcu. Dnes mono s odstupom asu vyslovi dvodn
podozrenie, e vtedajia vldna vina pod vedenm HZDS a jeho predsedu Vladimra
Meiara elovo prostrednctvom svojej parlamentnej viny brnila zvoleniu riadneho
prezidenta (aj) preto, lebo vedela, e ak do uplynutia funknho obdobia vtedajieho

31
prezidenta Michala Kova nebude zvolen jeho riadny nstupca, tak vetky prvomoci
prezidenta prejd do rk vldy, resp. NRSR ovldanej HZDS a jeho predsedom Vladimrom
Meiarom, ktor nsledne udelenm amnestie zabezpe beztrestnos predstaviteom
vtedajej ttnej moci podozrivm zo spchania zvanch trestnch inov v mene ttu.
Tomuto zveru nasveduje aj skutonos, e udelenie tchto amnesti bolo jednm z prvch
rozhodnut zastupujceho prezidenta Vladimra Meiara (ak nie vbec prvm) po tom,
ako na jeho vldu preli prezidentsk prvomoci, prijatm v prv de ich vkonu.
44. Ako teda vtedaj predseda vldy Vladimr Meiar vykonvajci prvomoci
prezidenta pri vydan tchto amnesti zohadnil zujem obanov (verejn zujem)?
V prpade amnestovania trestnch inov, ktor mali by spchan v svislosti s prpravou
a vykonanm referenda je naviac veobecn znme, e o vyhlsenie jeho 4. otzky poiadalo
viac ako 350 000 obanov Slovenskej republiky. Pri analze rozhodnut o udelen tchto
amnesti sa poslancom NR SR nepodarilo identifikova ani len iadne stopy zohadnenia
zujmu obanov. Napokon, najlepm dkazom toho, e zujmy obanov v tomto prpade
vbec zohadnen neboli, je t skutonos, e verejn mienka poas obdobia takmer
20 rokov od udelenia tchto amnesti kontinulne poaduje ich zruenie, oho vsledkom
bolo a osem pokusov o ich zruenie v NR SR. Vsledkom tejto snahy obanov je prve
aj prijatie Novely stavy a na u nadvzujceho Preskmavanho uznesenia. V tejto
svislosti je potrebn poznamena, e iadna in spoloensko-politick otzka v obdob
samostatnej Slovenskej republiky nemala porovnatene dlh a intenzvnu ivotnos,
ako prve otzka zruenia tchto amnesti. Ak by udelenie tchto amnestii zujem obanov
zohadovalo, tak by obania (verejn mienka) nepoadovali ich zruenie.
45. alm dkazom o konflikte obsahu tchto amnesti so zujmami obanov
je aj skutonos, e spomedzi relatvne vekho potu amnesti udelench v Slovenskej
republike, u iadna in amnestia so sebou nespjala tak dlhodob a vytrval poiadavku
verejnosti na jej zruenie. Naopak, obania vetky tieto ostatn amnestie viac-menej
akceptovali bez toho, aby sa o nich viedla akkovek zsadnejia diskusia i polemika.
Uveden dokazuje, e obania doku rozli, i urit rozhodnutie ttneho orgnu
je alebo nie je v rozpore s ich zujmami. V prpade rozporu sa doku proti takmu
rozhodnutiu ozva a vytrva v tejto pozcii aj po vemi dlh as, ako to bolo aj v prpade
amnesti vydanch Vladimrom Meiarom.

32
 46. Zastupujci prezident Vladimr Meiar odvodnil udelenie tchto amnesti
ako prspevok k dosiahnutiu obianskeho zmieru a v zujme odstrnenia monch zdrojov
naptia v spolonosti.
47. Veobecne znmou skutonosou alej je, e zo spchania alebo
spolupchatestva na trestnch inoch svisiacich so skutkami vymedzenmi v tchto
amnestich je podozriv Slovensk informan sluba (t. j. ttny orgn Slovenskej
republiky) a jej predstavitelia (vtedaj riadite - Ivan Lexa), pripadne niektor ttni
a strancki funkcionri HZDS (vtedaj minister vntra - Gustv Kraji). Tak riadite
Slovenskej informanej sluby ako aj minister vntra boli ttnymi funkcionrmi, ktor v
tom ase boli politicky aj funkne podriaden predsedovi vldy Vladimrovi Meiarovi.
Ten za ich innos politicky aj funkne zodpovedal. Preto amnestiu, ktor tmto osobm
udelil, z politickho a funknho hadiska udelil sm sebe.
48. S prihliadnutm na tto osobitn okolnos mono identifikova zujem obanov
(verejn zujem) na preukzan alebo vyvrten podozrenia v zujme bezpenosti ttu.
Tto je jednoznane ohrozen, ak v Slovenskej informanej slube zostan psobi osoby,
ktor sa podieali na trestnom ine s neprehliadnutenou politickou motivciou (obidve
rozhodnutia oznaovan ako amnestie pritom vo svojich abolinch astiach stavali
zsadn prekku pre nezvisl vyetrovanie, odstrnenie existujcich pochybnost
a njdenie odpovede na otzky, ktor hlboko zasiahli do ivota slovenskej spolonosti).
Rovnako je vak na ujmu bezpenosti ttu stav, v ktorom nedjde k obnove dobrho mena
organizcie priamo sa podieajcej na zabezpeovan ochrany bezpenosti ttu.
49. V zujme obanov (verejnom zujme) bolo a je potrebn preetri aj skutonos,
i verejn inite vo vysokej ttnej funkcii (minister vntra SR) sa dopustil spchania
trestnho inu marenia referenda, ktorm dolo k priamemu porueniu zkladnho prva
obanov Slovenskej republiky zastova sa na sprve verejnch vec a prva zastni sa
referenda (l. 30 a l. 94 stavy). stavn sd pritom sm viackrt kontatoval, e konanm
Ministerstva vntra SR v svislosti s referendom vyhlsenm na mj 1997 dolo k porueniu
zkladnch prv obanov Slovenskej republiky. Iste neme by preto v zujme tch istch
obanov (a ani prvneho ttu), aby iny, ktor k tomuto porueniu viedli, sa riadne
nepreskmali z hadiska trestnej zodpovednosti ich pvodcov.

33
 50. Ak vychdzame zo skutonosti, e prezident bol v roku 1998 povinn pri vkone
svojej stavnej prvomoci poda l. 102 psm. i) stavy plni svoje zvzky obsiahnut
v jeho sube poda l. 104 stavy, treba uvies, e amnestie vydan zastupujcim
prezidentom Vladimrom Meiarom a zruen Preskmavanm uznesenm tmto kritrim
nezodpovedaj, pretoe:
(a) neboli vydan v zujme obanov; a
(b) ani neviedli k dosiahnutiu obianskeho zmieru v zujme odstrnenia
monch zdrojov naptia v spolonosti, ako sa to v zhlav prvej z tchto amnesti uvdza.
51. Veobecn odsdenie zavleenia Michala Kova ml. do cudziny, ako aj irok
negatvne ohlasy na zmarenie referenda jasne vyvracaj tvrdenia o obianskom zmieri
a odstrnen naptia. Naopak, rozpory sa tm prehbili a naptie sa zvilo. Amnestie teda
neboli udelen v zujme obanov, ale v celkom zjavnom rozpore s tmito zujmami.
Mono teda hovori o zneuit oprvnenia a o svojvonom konan orgnu verejnej moci.
Z histrie pritom nie je znme, eby niektor z predchdzajcich slovenskch a predtm
eskoslovenskch prezidentov (vrtane obdobia komunistickej totality) zneuil intitt
amnestie na in ciele, ne tie, pre ktor bol intitt kolektvnej milosti (amnestie) zriaden
a ktor v kadom prvnom tte sleduje (k cieom intittu amnestie v prvnom tte bliie
pozri as B.V tohto stanoviska).

B.V Poruenie princpu prvnej istoty a ochrany dvery v prvo a legitmnych

oakvan
52. Poruenie princpu prvnej istoty a ochrany dvery v prvo a legitmnych
oakvan kontatujeme v prpade vetkch amnesti a milosti zruench Preskmavanm
uznesenm.
53. elom amnestie alebo milosti (ako mimoriadneho zsahu do vzahu obana
a sdnej moci) je zmiernenie prsnosti prva v konkrtnych individulne (milos) alebo
druhovo (amnestia) urench prpadoch, spravidla s uritch dvodov hodnch osobitnho
zretea, na ktor vo formlnom trestnom konan nie je mon bra ohad.
54. Intitcia amnestie alebo milosti ako iadna in norma prvneho poriadku
neme by uren na to, aby slila bezprviu. Prvny poriadok sli spravodlivosti
a nie bezprviu. Opiera sa pritom o hodnoty obsiahnut v pojmoch ekvity a verejn

34
zujem, ktor v demokratickej spolonosti uruj pohad na spravodlivos. Prvo, prvny
poriadok a jeho nstroje toti musia vyjadrova snahu o dosiahnutie spravodlivosti.
55. U Aristoteles pritom kontatoval, e ... prvna norma nachdza prve
vo svojom veobecnom charaktere a obsahu vlastn obmedzenia, nakoko nie kad
veobecn norma zodpoved presne kadmu jednotlivmu prpadu. Milos je preto
nstrojom nevyhnutnej opravy (korekcie) prvnej normy (zkona) v prpadoch, kde tento
prvny nstroj, prve vaka svojim veobecnm formulcim, zanechal urit medzery.
Nemeck prvny teoretik a filozof prof. Radbruch pritom ovea nekr rovnako kontatoval,
e ... akceptovanie milosti i amnestie aj v stavch modernch demokracii je uznanie toho,
e svet, ktor ns obklopuje, nie je iba svetom prva, ale e existuj aj in hodnoty, ktor
je niekedy potrebn chrni aj proti prvu samotnmu.
56. Znakom prvneho ttu je vytvranie prvnej istoty tak pri prijman zkonov
a alch veobecne zvznch prvnych predpisov, ako aj pri ich uplatovan ttnymi
orgnmi (II. S 22/95). Obsahom tohto princpu je vytvorenie istoty, e na urit prvne
relevantn otzku sa pri jej opakovan v rovnakch podmienkach dva rovnak odpove
(I.S 87/93). Intitt amnestie a milosti v materilnom prvnom tte nesli svojvli
prezidenta na ely zabezpeenia trvalej beztrestnosti jeho priateov, spolupracovnkov
a ich podriadench alebo blzkych osb, ale sli na nastolenie materilnej spravodlivosti
v situcich, v ktorch formlna (sdnou mocou nastolen) spravodlivos nie je
dostaujca, alebo ak existuje in dvod hodn osobitnho zretea - naprklad dleit
verejn zujem, ktor je potrebn uprednostni pred verejnm zujmom na vyetren
a potrestan pchateov trestnej innosti. Uvedenou otzkou sa zaoberal naprklad
Spolkov stavn sd v Nemecku, ktor v rozhodnut . 2 BvR 552/63 zo da 23. aprla 1969
uviedol: Nosite oprvnenia udeova milos me toto svoje oprvnenie vyuva iba v
rmci stavnho poriadku v rmci hranc, ktor s vyten v l. 1 ods. 3 a l. 20 ods. 3
Zkladnho zkona. Kad pozitvne alebo negatvne rozhodnutie o milosti mus by pritom
motivovan snahou o dosiahnutie spravodlivosti, ako je tto podrobnejie upraven
v Zkladnom zkone... Svojvon alebo ahkovne zruenie sdnych rozhodnut
prostrednctvom milosti by bolo potrebn poklada za nezluiten (v zmysle l. 20 ods. 2
a 99) s stavnm poriadkom. Rozhodnutie o milosti, smerujce k spravodlivosti, nestoj
mimo prvneho poriadku (nie je nesladn s prvny poriadkom). Prispieva k tomu, aby

35
konkrtne sdne rozhodnutie dvalo zmysel tak pre odsdench, ako aj pre cel
spolonos.
57. V tomto chpan me preto prezident udeli amnestiu alebo milos iba v slade
s obsahom stavnch princpov prvneho ttu a v rozsahu konania, ku ktormu ho
zavzuje obsah jeho stavnho subu; teda iba tak, aby amnestia alebo milos slila na
prospech vetkch obanov a spravodlivosti, ktor prvny poriadok v danom prpade
nedokzal v dostatonej miere poskytn. Z histrie nie je znme, e by niektor z
predchdzajcich prezidentov pouil intitt amnestie alebo milosti na dosiahnutie inch
cieov, ne pre ktor boli tieto intitty zriaden a ktor v kadom prvnom tte sleduj.
Kee kad amnestia a milos udelen prezidentom Slovenskej republiky pred udelenm
amnesti a milosti zruench Preskmavanm uznesenm tieto zsady viac-menej
repektovala alebo z nich aspo vrazne nevyboovala, vytvorila sa tm urit stavn
zvyklos, akm spsobom a v akch situcich sa m intitt amnestie a milosti pouva
nielen v slade s jeho zmyslom a elom ale aj v slade s podstatou materilneho
demokratickho a prvneho ttu. V slade s princpom prvnej istoty by sa teda v prvnom
tte oakvalo, e kad prezident bude tieto intitty pouva iba na dosahovanie tchto
(legitmnych) cieov. Tomu zodpoved prvo kadho takto postup prezidenta legitmne
oakva a spolieha sa, e tieto intitty bud vyuvan prve takto. Ke vak za takhoto
stavu prezident udel amnestiu alebo milos, ktor iaden takto legitmny cie nesleduje a
naopak preukzatene sleduje vemi nelegitmny cie (zabrnenie sthaniu a zabezpeenie
beztrestnosti svojim podriadenm predstaviteov ttnej moci a pchateom ttom
organizovanej trestnej innosti alebo omilostenie blzkej osoby), je takto postup v rozpore
s princpom prvnej istoty.
58. Ak v prvnom tte djde k spchaniu skutku, ktor zkon kvalifikuje ako trestn
in, tak osoby pokoden tmto trestnm inom (konajc v dvere v prvo) legitmne
oakvaj, e ttna moc vykon vetky kroky potrebn na vyetrenie tohto skutku
a potrestanie jeho pchateov, a e sa domu nhrady kody spsobenej im tmto skutkom.
To ist od prvneho ttu oakva aj spolonos. Ako jednoznane vyjadril Najvy sd
Slovenskej republiky: l. 17 ods. 2 stavy (nikoho nemono stha alebo pozbavi slobody
inak, ako z dvodov a spsobom, ktor ustanov zkon) je potrebn interpretova aj v tom

36
zmysle, e je pre tt neprpustn na trestn sthanie rezignova, ak m by poda zkona
veden.
59. Uveden plat o to viac, ak existuje nielen dvodn podozrenie, ale aj priame
dkazy, e trestnch inov sa dopustili orgny ttu. Osobitne v svislosti s obsahom
lnku VI rozhodnutia predsedu vldy Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii
uverejnenho pod slom 55/1998 Z. z. (bod 1 Preskmavanho uznesenia), rozhodnutia
predsedu vldy Slovenskej republiky zo da 7. jla 1998 o amnestii uverejnenho
pod slom 214/1998 Z. z. (bod 2 Preskmavanho uznesenia), pokladme v tejto svislosti
za potrebn upozorni nielen na obsah l. 16 ods. 2 stavy (Nikoho nemono mui ani
podrobi krutmu, neudskmu i poniujcemu zaobchdzaniu alebo trestu.), ale aj
na obsah l. 3 Dohovoru (Nikoho nemono mui alebo podrobova neudskmu alebo
poniujcemu zaobchdzaniu alebo trestu.), o ktorch interakcii stavn sd uviedol,
e vzhadom na toton obsah l. 3 Dohovoru a l. 16 ods. 2 stavy je potrebn
pri vymedzen a ochrane udskch prv v svislosti so zkazom muenia, neudskho
zaobchdzania a poniujceho zaobchdzania zohadni aj prslun prvne nzory
orgnov, ktor Dohovor aplikovali alebo aplikuj (III. S 70/01). Na uveden
upozorujeme nielen vzhadom na absoltny charakter zkazu muenia, neudskho alebo
poniujceho zaobchdzania, ale aj vzhadom na repektovan princp prezumpcie viny,
ktor sa uplatuje v prpadoch, ke sa osoba dostane do moci ttneho orgnu v zdravom
fyzickom stave, ale nsledne djde k pokodeniu jeho zdravia a tie aj jeho procesnoprvny
rozmer, ktor spova v povinnosti ttu zabezpei oficilne, inn a nezvisl
vyetrovanie prpadu, ktor identifikuje zodpovedn osoby a vyvod voi nim prslun
zodpovednos.
60. Budovanie celospoloenskej dvery v prvo je dlhodob a evolun proces,
v rmci ktorho dvera v prvo rastie alebo kles (aj a najm) poda toho, ako spolonos
vnma vyvodzovanie spravodlivosti voi pchateom zvanej trestnej innosti.
Ke spolonos vid, e tt uplatuje spravodlivos voi osobm pchajcim zvan
trestn iny nezvisle a nestranne (padni komu padni), dvera v prvo rastie a zrove
psob preventvne a profylaktick vo vzahu k potencilnym budcim pchateom.
Naopak, ke tt uplatuje spravodlivos selektvne (a najm ak ju neuplatuje voi
uritm kategrim osb napr. predstaviteom ttnej moci), dveru spolonosti v prvo

37
tm vrazne oslabuje, o v konenom dsledku vedie k tomu, e obania sa prestvaj
spolieha na ttom uplatovan spravodlivos a ber ju do vlastnch rk.
61. Vzhadom na princp obmedzenej vldy a vylenia svojvle pri vkone verejnej
moci (as B.IV tohto stanoviska) sa osobitne od predstaviteov ttnej moci v prvnom
tte oakva, e najm oni bud prkladom v dodriavan prva a vo vyvodzovan
zodpovednosti za protiprvne konanie. Oakvanie, e ttna moc bude v prpade
postihovania trestnej innosti postupova voi svojim vlastnm predstaviteom a ich blzkym
osobm rovnako razantne ako voi radovm obanom je plne legitmne, a v prvnom tte
by malo by samozrejmosou. Ak vak ttna moc v prpade, ke jej predstavitelia alebo ich
blzke osoby s dvodne podozriv zo spchania zvanej trestnej innosti, tchto nielen
e razantne nestha, ale im ete aj udel abolin amnestiu, je to v hrubom rozpore
s legitmnymi oakvaniami tak obet tejto trestnej innosti ako aj irej spolonosti.
Takto prstup m zniujci inok na dveru spolonosti v prvo.
62. Argumentcia odporcov zruenia amnesti vydanch zastupujcim prezidentom
Vladimrom Meiarom obvykle odkazuje na princp prvnej istoty, zkaz retroaktivity,
ochrany dvery v prvo a legitmnych oakvan ako na dvod, pre ktor amnestie alebo
milos nemono zrui. Odhliadnuc od toho, e Novelou stavy stavodarca vslovne
do stavnho textu zakotvil monos zruenia amnestie a milosti, v dsledku oho o otzke
(ne)zruitenosti amnestie alebo milosti vo veobecnosti u dnes nie je mon vies iadnu
dvodn polemiku, povaujeme za potrebn sa v krtkosti vysporiada aj s touto
argumentciou.
63. Tto argumentcia je toti nielen neprpustne formalistick, ale i tendenn
a jednostrann v prospech amnestovanch alebo omilostench osb. Vychdza z premisy,
e nrok na prvnu istotu, ochranu nadobudnutch prv, i ochranu svojich legitmnych
oakvan maj prve a len tieto amnestovan alebo omilosten osoby (ie potencilni
pchatelia trestnej innosti). plne pritom opomna alebo zmerne ignoruje skutonos,
e nrok na prvnu istotu, ochranu dvery v prvo a legitmnych oakvan maj aj obete
a in osoby pokoden touto trestnou innosou a v irom zmysle aj cel spolonos.
Znova sa tak uprednostuje individulny alebo skupinov zujem pred zujmom
celospoloenskm a verejnm.

38
 64. Prvnu istotu za elom ochrany nadobudnutch subjektvnych prv je vak
potrebn plne repektova len vtedy, ak ilo o prva nadobudnut v dobrej viere. To sa vak
o pchateoch trestnch inov marenia referenda, falovania verejnej listiny
(vzor hlasovacieho lstka), zavleenia obana Slovenskej republiky do cudziny, ublenia
na zdrav, zneuitia prvomoci verejnho initea, lpee, ekonomickej kriminality at.
v danom prpade jednoznane ned kontatova.
65. Argumentciou proti monosti zmeny, resp. zruenia udelenej amnestie alebo
milosti je teda skutonos, e v dsledku udelenia amnestie alebo milosti je dotknut osoba
osloboden od trestnho sthania a v dsledku jej zruenia by toto oprvnenie stratila
Takto argumentcia je v rozpore s obsahom princpu prvneho ttu aj preto, e dotknutej
osobe v plnom rozsahu zostva prvo prezumpcie neviny ako zkladnho stavnho prva,
ktorm sa riadi trestn proces. Treba zdrazni, e zruenm amnesti Preskmavanm
uznesenm nie s dotknut zkladn zsady trestnho procesu, akmi s prezumpcia neviny,
in dubio pro reo a alie, priom o vine alebo nevine konkrtnych osb rozhodne nezvisl
a nestrann sd. Preskmavan uznesenie nikoho neuznva vinnm ani mu neuklad iaden
trest, nenahrdza teda kompetencie orgnov innch v trestnom konan a sdnej moci
ani do nich iadnym spsobom nevstupuje.
66. Nijak prvny intitt nem absoltnu platnos, ani absoltnu dominanciu
nad ostatnmi prvnymi intittmi. Sfra prvnej relevancie kadho prvneho intittu
je vymedzen elom prvneho intittu. elom prvnej normy je uri stav, ktor m
nasta, o sa m dosiahnu udskm sprvanm (konanm alebo opomenutm), teda
ustanovi, o lovek me svojou vou zaprini. Prvnou normou nemono sptne
ustanovi (prikza alebo zakza), aby v minulosti nieo malo by. V nadvznosti na el
prvnej normy (prvnej pravy) sa pomocou intittu zkazu retroaktivity zaruuje tomu,
kto sa v minulosti sprval poda prva, e jeho sprvanie, ktor u neme nijako ovplyvni,
sa dodatone neozna za protiprvne (aj z tohto princpu vak existuj vznamn
a odvodnen vnimky napr. tie, ktor umonili konanie Norimberskho procesu, i ovea
aktulnejie, ktor boli zkladom rozhodnutia Snemovne lordov vo Vekej Britnii o imunite
lskho sentora Pinocheta).
67. Amnestie a milos zruen Preskmavanm rozhodnutm boli pritom abolinho
charakteru, a preto sa nijako nedotkali trestnosti nimi amnestovanch inov. Tvorili iba

39
zkonn prekku trestnho sthania ( 11 ods. 1 psm. a) zkona . 141/1961 Zb.
o trestnom konan sdnom (Trestn poriadok) platnho v ase ich udelenia). Ich zruenm
teda nedochdza k obnoveniu trestnosti danch inov (pretoe tto nikdy nezanikla) ale iba
k odpadnutiu zkonnej prekky trestnho sthania skutkov [l. 154f ods. 2 psm. b) stavy],
ktor ak napali skutkov podstatu trestnch inov, tak ju napali rovnako v ase
ich spchania ako aj nepretrite a do dnench dn. Trestnos tchto skutkov sa bude
posudzova poda zkona platnho v ase ich spchania, ie o iadnej retroaktivite
v hmotnom prve neme by re (v procesnom prve retroaktivita vylen nie je).
68. V okolnostiach prerokvanho prpadu rozhodnutie o zruen amnesti a milosti
nem povahu retroaktvneho zsahu do prvneho postavenia oprvnenej osoby, pretoe
obnovenie trestnej zodpovednosti nepokodilo prvne postavenie iadnej osoby sprvajcej
sa poda prva.
69. Zavleenie do cudziny, zmarenie referenda, ako aj ekonomick kriminalita znma
pod oznaenm kauza Technopol v ase, kedy k nim dolo, boli trestnmi inmi
poda Trestnho zkona (zkon . 140/1961 Zb. v znen neskorch predpisov) platnho
v relevantnom obdob. el prvneho intittu zkazu retroaktivity sli na ochranu
pred zodpovednosou za sprvanie, ktor bolo v slade s platnm prvnym poriadkom
v ase konania alebo opomenutia. Intittom zkazu retroaktivity sa vak nezabezpeuje
ochrana pred sprvanm ktor bolo protiprvne v okamihu, ke sa udialo.
70. Pokia ide o otzku prvnej istoty, treba uvies, e prvo by malo zluova
tri hodnoty - spravodlivos, veobecn prospech (veobecn blaho) a prvnu istotu.
Pri rozhodovan v kadom konkrtnom prpade je potrebn zvaova, i me princp
prvnej istoty sli na ochranu nespravodlivho zneuvania prvomoci, ktor nesleduje
celospoloensk zujem.
71. V tejto svislosti je potrebn tie uvies, e v prvnom poriadku neexistuje
prvo na amnestiu alebo milos, ale jednoznane sa akceptuje prvna zsada, poda
ktorej z neprva neme vznikn prvo. Sasou judikatry stavnho sdu je aj prvny
nzor uveden v rozhodnut pod sp. zn. PL. S 8/97, poda ktorho udeovanie milosti
(rovnako aj amnestie) sa nesmie sta pravidlom, pretoe by ilo o rozhodnutie s inkom
zruenia alebo zmeny zkona, ktor zmena prinle moci zkonodarnej. Udeovanie

40
amnestie a milosti nie je sasou zkladnch prv a slobd a nejde ani o prvny intitt,
na ktor by si oban Slovenskej republiky mohol nrokova alebo ho oakva.
72. Ak by teda osoby dotknut zruenmi amnestiami alebo milosou udelenie tchto
amnesti alebo milosti oakvali, ilo by o oakvania nanajv nelegitmne, ktorm
v prvnom tte nie je mon prizna vbec iadnu ochranu, o to menej ochranu na kor
legitmnych oakvan obeti, pokodench a celej spolonosti. Na zklade tchto amnesti
alebo milosti preto nemohli uveden osoby nadobudn ani iadne prva v dobrej viere,
ktor by boli hodn prvnej ochrany, a ktor by mali v prvnom tte takto ochranu
dosta, dokonca na kor legitmnych nrokov obet a pokodench. V prvnom tte
neexistuje prvny nrok a legitmne oakvanie beztrestnosti, existuje vak legitmne
oakvanie dkladnho vyetrenia trestnej innosti a v prpade preukzania viny
spravodliv postih jej pchateov (o to viac, ak ide o predstaviteov ttu a podozrenia
z pchania ttom organizovanej trestnej innosti alebo o blzke osoby predstaviteov
ttu).

B.VI Poruenie princpu repektovania stavne zaruenej ochrany zkladnch prv

a slobd
73. Poruenie princpu repektovania stavne zaruenej ochrany zkladnch prv
a slobd kontatujeme v prpade lnku V a lnku VI rozhodnutia predsedu vldy
Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii uverejnenho pod slom 55/1998 Z. z.
(bod 1 Preskmavanho uznesenia) a v prpade rozhodnutia predsedu vldy Slovenskej
republiky zo 7. jla 1998 o amnestii uverejnenm pod slom 214/1998 Z. z. (bod 2
Preskmavanho uznesenia).
74. Skutky, ktor boli predmetom amnesti udelench zastupujcim prezidentom
Vladimrom Meiarom, poruovali prinajmenom nasledovn zkladn prva a slobody:
(a) prvo na nedotknutenos osoby (l. 16 ods. 1 stavy);
(b) prvo neby podroben krutmu, neudskmu i poniujcemu zaobchdzaniu
(l. 16 ods. 2 stavy),
(c) osobn sloboda a prvo neby pozbaven slobody inak ako zo zkonnch
dvodov (l. 17 ods. 1 a 2 stavy);
(d) prvo na zachovanie udskej dstojnosti (l. 19 ods. 1 stavy);

41
 (e) prvo na ochranu pred neoprvnenm zasahovanm do skromnho
a rodinnho ivota (l. 19 ods. 2 stavy);
(f) sloboda pohybu (l. 23 ods. 1 stavy);
(g) petin prvo (l. 27 stavy); a
(h) prvo zastova sa na sprve verejnch veci (l. 30 ods. 1 stavy).
75. Poda judikatry stavnho sdu Orgny ttu s povinn zabezpei efektvnu
ochranu prv garantovanch stavou Slovenskej republiky a prslunmi medzinrodnmi
zmluvami o udskch prvach a zkladnch slobodch Tejto ich povinnosti mus
zodpoveda aj vklad a uplatovanie zkonov a inch veobecne zvznch prvnych
predpisov. (I. S 22/01).
76. Osoby, ktorch vyie uveden zkladn prva a slobody boli amnestovanmi
skutkami poruen, stratili udelenm amnesti zastupujcim prezidentom Vladimrom
Meiarom akkovek monos inne sa domc prvnej ochrany a reparcie
i kompenzcie za toto poruenie svojich zkladnch prv a slobd. Tto stratu im tt
pritom vbec nijako nekompenzoval a nroky tchto osb vyplvajce z poruenia
ich zkladnch prv a slobd zostvaj nekompenzovan dodnes.
77. Amnestie na skutky poruujce vyie uveden rozsah zkladnch prv a slobd
bez priznania akejkovek kompenzcie pokodenm osobm nemu obst v prvnom tte,
ktor je zaloen na stavnch garancich zkladnch prv a slobd. Tieto amnestie
zrove priamo poruuj prvo pokodench osb na sdnu a in prvnu ochranu
(l. 46 ods. 1 stavy).
78. Ak dolo k porueniu uvedench zkladnch prv i u amnestovanmi skutkami
(odsek 74 vyie) alebo samotnmi amnestiami (odsek 77 vyie), dolo tm zrove
k porueniu l. 12 ods. 1 stavy, poda ktorho s zkladn prva a slobody neodaten,
nescudziten, nepremlaten a nezruiten.
79. Na obmedzenie zkladnch prv a slobd musia pritom by splnen prsne
stavou stanoven podmienky, priom niektor zkladn prva a slobody stava vbec
neumouje obmedzi. iadne z tchto podmienok neboli splnen ani zohadnen pri vydan
amnesti zastupujceho prezidenta Vladimra Meiara ani pri nadvzujcich konoch
ttnych orgnov vyplvajcich z tchto amnesti.

42
 B.VII Poruenie princpu rovnosti pred zkonom
80. Poruenie princpu rovnosti pred zkonom kontatujeme v prpade vetkch
amnesti a milosti zruench Preskmavanm uznesenm.
81. Poda l. 12 ods. 1 stavy: udia s si rovn v dstojnosti i v prvach.
82. Poruenie princpu rovnosti v prpade oboch zruench amnesti i milosti vidme
v tom, e prslun amnestovan i omilosten osoby boli neoprvnene zvhodnen
v prstupe k amnestii oproti inm osobm v obdobnom postaven vlune alebo
predovetkm preto, e boli blzke a spriaznen (i u politicky alebo rodinne)
s predstaviteom ttnej moci, ktor im amnestiu, resp. milos udelil.
83. V prpade lnku V a lnku VI rozhodnutia predsedu vldy Slovenskej republiky
z 3. marca 1998 o amnestii uverejnenho pod slom 55/1998 Z. z. (bod 1 Preskmavanho
uznesenia) a v prpade rozhodnutia predsedu vldy Slovenskej republiky zo 7. jla 1998
o amnestii uverejnenm pod slom 214/1998 Z. z. (bod 2 Preskmavanho uznesenia)
vetky okolnosti prpadu odvoduj zver, e tieto amnestie boli udelen vlune preto,
e z nich benefitovali (aj a najm) predstavitelia vtedajej ttnej moci, ktor boli politicky
aj osobne spriaznen so zastupujcim prezidentom Vladimrom Meiarom a boli mu funkne
podriaden.
84. Ako sme u uviedli vyie, prezident pri udeovan amnestie mus zohadova
plne in hadisk, ne osobn a politick spriaznenos s amnestovanmi osobami.
Mus zohadova objektvne kritri (zujem obanov, nastolenie spravodlivosti,
zachovvanie i obhajoba stavy a ostatnch zkonov), priom na zohadovanie osobnej
a politickej spriaznenosti s amnestovanmi osobami nie je priestor.
85. Vzhadom na absenciu akchkovek objektvnych alebo inch znmych dvodov
udelenia tchto amnesti mono teda spoahlivo uzavrie, e tieto skutky boli amnestovan
prve a len preto, e ich spchali osoby politicky a osobne blzke a podriaden
zastupujcemu prezidentovi Vladimrovi Meiarovi, ktor amnestie udelil, alebo,
e sa jednalo o skutky, ktor slili politickmu cieu predsedu vldy V. Meiara
zdiskreditova bvalho prezidenta Michala Kova. Osoby, ktor sa podieali
na amnestovanch trestnch inoch boli zvhodnen (preferovan) oproti inm osobm,
ktor by v rovnakej prvnej a skutkovej situcii amnestiu pravdepodobne nedostali ak by

43
nepatrili do okruhu politicky a osobne spriaznench a podriadench osb zastupujceho
prezidenta Vladimra Meiara.
86. V prpade rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky v konan o milos
pre obvinenho zo da 12. decembra 1997 . k. 3573/96-72-2417 (bod 3 Preskmavanho
uznesenia) ide o obdobn situciu, nakoko mono odvodnene uzavrie, e prezident tto
milos dotknutej osobe udelil preto, lebo ilo o jeho rodinnho prslunka (syna). Udelenie
milosti prezidentom svojmu synovi vzbudzuje oprvnen podozrenia z toho, e pri udelen
tejto milosti mohla tto skutonos zohrva dleitejiu lohu ne objektvne kritri.
Ak toti ttna moc neme udeli amnestiu alebo milos svojim vlastnm predstaviteom,
potom ju neme udeli ani blzkym osobm tchto svojich predstaviteov.
87. Nemono vak bez povimnutia ponecha nasledovn skutonosti:
(a) V svislosti s tm istm skutkom (znmym pod oznaenm kauza Technopol)
vtedaj prezident okrem svojho syna udelil milosti aj alm 5 osobm, ktor neboli jeho
blzkymi osobami, ie svojho syna oproti tmto osobm nijako nezvhodnil. Vzhadom
na absenciu inch objektvnych dvodov pre udelenie milost tmto 5 osobm sa vak
ponka jedine tak zver, e tmto 5 osobm bola milos udelen prve z dvodu, e
v svislosti s tm istm skutkom bola udelen aj prezidentovmu synovi. Kritriom
pre udelenie milosti v prvnom tte neme by to, i sa na prslunom skutku zastnila
osoba blzka prezidentovi alebo nie, ale vlune objektvne kritri (zujem obanov,
nastolenie spravodlivosti, ochrana stavy).
(b) Amnestie vydan zastupujcim prezidentom Vladimrom Meiarom boli vydan
so sce skrvanm, ale napriek tomu vemi jasne viditenm myslom zabrni trestnmu
sthaniu predstaviteov ttnej moci, ktor s nm boli osobne a politicky spriaznen a boli mu
podriaden, za spchanie zvanej trestnej innosti organizovanej ttnou mocou. Naproti
tomu milos udelen prezidentom Michalom Kovom jeho synovi bola udelen za skutok,
ktor by v prpade preukzania predstavoval v tej dobe ben ekonomick kriminalitu
skromnch osb a nijako by nekompromitoval ttne intitcie.
(c) Prezident Michal Kov odvodnil udelenie milosti svojmu synovi v kauze
Technopol prve tm, aby sa jeho syn mohol zastni trestnho sthania za dan skutok
pred orgnmi na to prslunmi v Spolkovej republike Nemecko. Aj to bol dvod, preo
prezident Michal Kov ete za svojho ivota verejne vyhlsil, e nem problm so zruenm

44
tejto milosti udelenej jeho synovi (o je u na prv pohad viditen kontrast oproti
postojom osb majcich prospech z amnesti vydanch Vladimrom Meiarom).
88. Zruenm milosti udelenej prezidentom Michalom Kovom spolu s amnestiami
udelenmi Vladimrom Meiarom NR SR v iadnom prpade nedva medzi tto milos
a amnestie znamienko rovnosti o do miery ich rozporu s princpmi demokratickho
prvneho ttu a zvanosti. NR SR vak povaovala za potrebn uplatni rovnak meter
na vetky amnestie a milosti vydan v kontroverznom obdob 90-tych rokov, pri ktorch
v spolonosti vldne presvedenie, e dvodom ich udelenia boli vlune alebo prevane
osobn vzby medzi osobou udeujcou amnestiu alebo milos a osobami amnestovanmi
alebo omilostenmi. Ponechvame na stavn sd, i vo svojom rozhodnut tento rozdiel
medzi zruenmi amnestiami a milosou o do miery ich rozporu s princpmi
demokratickho prvneho ttu zohadn.

C SPLNENIE FORMLNYCH PODMIENOK

C.I Veobecne
89. Na prijatie Preskmavanho uznesenia museli by splnen 3 formlne
podmienky, a to:
(a) podmienka nvrhu (l. 88a stavy);
(b) podmienka schvlenia (l. 84 ods. 4 stavy);
(c)podmienka vyhlsenia [l. 86 psm. i) stavy],
90. Formlne podmienky s rovnak a spolon pre vetky 3 body Preskmavanho
uznesenia a vzahuj sa na Preskmavan uznesenie ako celok. Preto tto as stanoviska
nie je rozdelen poda jednotlivch bodov Preskmavanho uznesenia ale je spolon
pre cel Preskmavan uznesenie. ... (k splneniu formlnych podmienok pozri zvery
stavnho sdu vysloven v asti III.2.2 tohto nlezu, pozn.).

D SPLNENIE MEDZINRODNCH ZVZKOV TTU

D.I Medzinrodn zvzky v oblasti zkazu muenia a inho krutho, neudskho
alebo poniujceho zaobchdzania
99. Poda l. 3 Dohovoru, platnho u v ase spchania predmetnch skutkov:
Nikoho nemono mui alebo podrobova neudskmu alebo poniujcemu zaobchdzaniu

45
alebo trestaniu. Pojem muenie je definovan v l. 1 Dohovoru proti mueniu
a inmu krutmu, neudskmu alebo poniujcemu zaobchdzaniu alebo trestaniu
z 18. augusta 1988 (oznmenie . 134/1988 Zb.) (alej len Dohovor proti mueniu),
ktorm je Slovensk republika taktie viazan ako akkovek konanie, ktorm je lovekovi
myselne psoben siln boles alebo telesn alebo duevn utrpenie s cieom zska
od neho alebo od tretej osoby informcie alebo poznanie, potresta ho za konanie, ktorho
sa dopustil on alebo tretia osoba alebo z ktorho s podozriv alebo s cieom zastrai
alebo printi jeho alebo tretiu osobu alebo z akhokovek inho dvodu zaloenho
na diskrimincii akhokovek druhu, ke tak boles alebo utrpenie psob verejn inite
alebo in osoba konajca z radnho poverenia alebo z ich podnetu alebo s ich vslovnm
alebo tichm shlasom. Tto defincia teda zaha aj rzne in krut, neudsk alebo
poniujce zaobchdzanie ne priame muenie.
100. Zavleenie Michala Kova ml. do cudziny spsobom a za okolnost, ktor s
popsan v obalobe krajskho prokurtora v Bratislave podanej na Okresn sd
Bratislava III v tejto veci spa znaky muenia uveden v tejto defincii.
101. Poda l. 13 Dohovoru: Kad, koho prva a slobody priznan tmto
dohovorom boli poruen, m prvo na inn opravn prostriedok pred vntrottnym
orgnom bez ohadu na to, e poruenie spsobili osoby pri plnen radnch povinnost.
Vo vzahu ku krutmu, neudskmu alebo inmu zaobchdzaniu toto prvo znamen, e
vntrottne orgny maj povinnos vykona inn vyetrovanie podozren z takhoto
zaobchdzania (ESP: Grigoryan a Sergeyeva proti Ukrajine, sanos . 63409/11,
rozsudok zo da 28. marca 2017). Podmienky, ktor musia by splnen na to, aby
vyetrovanie bolo inn, formuloval ESP vo svojej pomerne bohatej judikatre k tejto
problematike (napr. Bouyid proti Belgicku, Labita proti Taliansku, McKerr proti
Spojenmu krovstvu, a mnoh alie). Nezabezpeenie takhoto innho vyetrenia m
za nsledok poruenie l. 3 a 13 Dohovoru.
102. Obdobn zvzok m Slovensk republika aj poda l. 12 Dohovoru proti
mueniu, poda ktorho: Kad tt, ktor je zmluvnou stranou tohto Dohovoru,
zabezpe, aby jeho prslun orgny vykonali urchlen a nestrann vyetrovanie, ke
maj dostaton dvody domnieva sa, e dolo k mueniu na ktoromkovek zem pod jeho
jurisdikciou.

46
 103. Amnestie vydan zastupujcim prezidentom Vladimrom Meiarom v astiach
tkajcich sa zavleenia Michala Kova ml. do cudziny boli v priamom rozpore s tmito
medzinrodnmi zvzkami Slovenskej republiky, pretoe ich dsledkom (a zrejme
aj elom) bolo prve zabrnenie efektvneho vyetrenia a vyvodenia prvneho
zodpovednosti za tento in. Zruenm tchto amnesti prijatm Preskmavanho uznesenia
tak dochdza k otvoreniu monosti pre dosiahnutie npravy tohto poruenia.

D.II Medzinrodn zvzky v oblasti ochrany pred nedobrovonm zmiznutm

104. Da 14. janura 2015 nadobudol pre Slovensk republiku platnos Dohovor
o ochrane pred nedobrovonm zmiznutm. Rovnako ako Dohovor i Dohovor o muen,
aj Dohovor o ochrane pred nedobrovonm zmiznutm maj v zmysle l. 7 ods. 5 stavy
prednos pred zkonmi Slovenskej republiky.
105. Poda l. 2 Dohovoru o ochrane pred nedobrovonm zmiznutm sa
za nedobrovon zmiznutie povauje zadranie, vzba, nos alebo in forma pozbavenia
slobody, ktorch sa dopustili zstupcovia ttu alebo osoby, alebo skupiny osb, ktor
konaj s poverenm, za podpory alebo s tichm shlasom ttu, s nslednm odmietnutm
potvrdi pozbavenie slobody alebo zatajenm osudu alebo miesta pobytu zmiznutej osoby,
v dsledku oho je tto osoba postaven mimo ochrany zkona.
106. Zavleenie Michala Kova ml. do cudziny spsobom a za okolnost, ktor
s popsan v obalobe krajskho prokurtora v Bratislave podanej na Okresn sd
Bratislava III v tejto veci, spa znaky nedobrovonho zmiznutia uveden v tejto defincii.
107. Poda l. 3 Dohovoru o ochrane pred nedobrovonm zmiznutm Kad
zmluvn tt prijme potrebn opatrenia na vyetrenie inov vymedzench v lnku 2, ktor
spchali osoby alebo skupiny osb konajce bez poverenia, podpory alebo s tichm
shlasom ttu, a na postavenie zodpovednch pred justin orgny.
108. Kee Dohovor o ochrane pred nedobrovonm zmiznutm obsahovo vychdza
z Deklarcie o ochrane vetkch osb pred nedobrovonm zmiznutm, ktor prijalo Valn
zhromadenie OSN vo svojej rezolcii . 47/133 zo da 18. decembra 1992 (alej len
Deklarcia OSN), je prve Deklarcia OSN vznamnm interpretanm nstrojom
pre ely interpretcie a aplikcie Dohovoru o ochrane pred nedobrovonm zmiznutm.
Poda l. 18 Deklarcie OSN Osoby, ktor sa dopustili alebo s podozriv zo spchania

47
trestnch inov [nedobrovonho zmiznutia] nesm ma prospech zo iadnej amnestie alebo
obdobnho intittu, ktorho inkom je vyatie tchto osb z trestnho sthania alebo
spod trestnej sankcie.
109. Je teda nepochybn, e elom l. 3 Dohovoru o ochrane pred nedobrovonm
zmiznutm je zabezpei efektvne vyetrenie skutkov nedobrovonho zmiznutia ako
aj zabrni tomu, aby v prospech osb podozrivch z tchto inov existovali amnestie alebo
in opatrenia vyluujce tieto osoby z trestnho sthania a zabezpeujce tmto osobm
nesthatenos a beztrestnos.
110. NR SR teda prijatm Preskmavanho uznesenia konala (aj) s cieom naplni
zvzok poda l. 3 Dohovoru o ochrane pred nedobrovonm zmiznutm. Zavleenie
Michala Kova ml. do cudziny je v podstate jedinm aktom nedobrovonho zmiznutia,
ktor sa v Slovenskej republike odohral. Rovnako je jedinm, ktor bol v rozpore
s princpom zakotvenm v Deklarcii OSN amnestovan bez toho, aby na to existoval
akkovek legitmny dvod (ktor nebol ani len pomenovan, o to menej preukzan).
NR SR povaovala za svoju povinnos urobi vetko pre to, aby v rmci svojich monost
danch stavou odstrnila prekky, ktor brnia efektvnemu sthaniu tohto inu, jeho
posdeniu nezvislm a nestrannm sdom a prpadnmu vyvodeniu prvnej zodpovednosti
(nie retroaktvne, ale v slade s prvnymi predpismi platnmi a innmi v ase jeho
spchania).

E NVRH ROZHODNUTIA
111. Na zklade vyie uvedench dvodov si dovoujeme navrhn stavnmu
sdu aby vydal nasledovn NLEZ:
Uznesenie Nrodnej rady Slovenskej republiky zo da 5. aprla 2017 slo 270
o zruen lnku V a lnku VI rozhodnutia predsedu vldy Slovenskej republiky
z 3. marca 1998 o amnestii uverejnenho pod slom 55/1998 Z. z., rozhodnutia predsedu
vldy Slovenskej republiky zo 7. jla 1998 o amnestii uverejnenho pod slom 214/1998
Z. z. a rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky v konan o milos pre obvinenho
zo da 12. decembra 1997 . k. 3573/96-72-2417, zverejnen v Zbierke zkonov
pod . 74/2017 Z. z. je v slade s stavou Slovenskej republiky.

48
 II.2.2 Stanovisko prezidenta Slovenskej republiky

V zmysle 48b ods. 3 zkona o stavnom sde je vedajm astnkom konania

o slade uznesenia nrodnej rady o zruen individulnej milosti alebo amnestie
poda l. 129a stavy prezident Slovenskej republiky, ak sa kon o uznesen, ktorm
sa zruila individulna milos.

V zmysle 48b ods. 4 psm. b) zkona o stavnom sde si predseda stavnho sdu
vyiada stanovisko prezidenta Slovenskej republiky (ak sa kon o uznesen, ktorm bola
zruen individulna milos, pozn.).

Vychdzajc 48b ods. 3 a 48b ods. 4 psm. b) zkona o stavnom sde,

predsednka stavnho sdu listom z 12. aprla 2017 poiadala prezidenta Slovenskej
republiky, aby stavnmu sdu predloil svoje psomn stanovisko k uzneseniu nrodnej
rady . 570 z 5. aprla 2017 v lehote 10 pracovnch dn od doruenia tejto vzvy.

V reakcii na vzvu predsednky stavnho sdu bolo stavnmu sdu

25. aprla 2017 doruen stanovisko prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku,
v ktorom sa predovetkm uvdza:
... Ustanovenie 48b ods. 4 zkona o stavnom sde v tomto konan prezidentovi
Slovenskej republiky priznva procesn oprvnenie na stanovisko. Vzhadom na to, e ide
o individulnu milos, udelen prezidentom Slovenskej republiky Michalom Kovom ete
v roku 1997 oznamujem, e toto prvo nevyuvam a k uzneseniu Nrodnej rady Slovenskej
republiky . 570 z 5. aprla 2017 v asti zruujcej rozhodnutie prezidenta
Slovenskej republiky v konan o milos pre obvinenho zo da 12. decembra 1997
. k. 3573/96-72-2417 nezaujmam stanovisko.

II.2.3 Stanovisko vldy Slovenskej republiky

V zmysle 48b ods. 3 zkona o stavnom sde je vedajm astnkom konania

o slade uznesenia nrodnej rady o zruen individulnej milosti alebo amnestie

49
poda l. 129a stavy vlda Slovenskej republiky zastpen Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak sa kon o uznesen, ktorm sa zruila amnestia.

V zmysle 48b ods. 4 psm. c) zkona o stavnom sde si predseda stavnho sdu
vyiada stanovisko vldy Slovenskej republiky; stanovisko za vldu Slovenskej republiky
predklad Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ak sa kon o uznesen, ktorm
sa zruila amnestia, pozn.).

Vychdzajc 48b ods. 3 a 48b ods. 4 psm. c) zkona o stavnom sde,

predsednka stavnho sdu listom z 12. aprla 2017 poiadala ministerku spravodlivosti
Slovenskej republiky (alej len ministerka spravodlivosti) zastupujcu vldu
ako vedajieho astnka konania, aby stavnmu sdu predloila psomn stanovisko
k uzneseniu nrodnej rady . 570 z 5. aprla 2017 v lehote 10 pracovnch dn od doruenia
tejto vzvy.

V reakcii na vzvu predsednky stavnho sdu doruila ministerka spravodlivosti

stavnmu sdu 2. mja 2017 Stanovisko vldy Slovenskej republiky, zastpenej
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky ku konaniu poda l. 129a stavy
Slovenskej republiky o slade uznesenia Nrodnej rady Slovenskej republiky o zruen
amnestie alebo individulnej milosti prijatho poda l. 86 psm. i) s stavou Slovenskej
republiky (alej len stanovisko vldy). Vzhadom na zvan stavno-prvne dsledky
konania poda l. 129a stavy, ako aj vntorn celistvos stanoviska vldy stavn sd
povauje za potrebn premietnu jeho podstatn as do tohto nlezu.

V stanovisku vldy sa uvdza:

Vlda Slovenskej republiky, zastpen Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky navrhuje, aby stavn sd Slovenskej republiky v konan o slade uznesenia
Nrodnej rady Slovenskej republiky . 74/2017 Z. z. z 5. aprla 2017 s stavou Slovenskej
republiky:
Rozhodol svojim nlezom o slade Uznesenia Nrodnej rady Slovenskej republiky
. 74/2017 Z. z. 5. aprla 2017 s stavou Slovenskej republiky...

50
 III.
Skutkov stav
... Vlda Slovenskej republiky, zastpen Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky, m za to, e Uznesenie NR SR je v slade s stavou SR, nakoko vlda Slovenskej
republiky povauje lnok V a lnok VI rozhodnutia predsedu vldy Slovenskej republiky
z . marca 1998 o amnestii uverejnenho pod slom 55/1998 Z. z., ako aj rozhodnutie
predsedu vldy Slovenskej republiky z 7. jla 1998 o amnestii uverejnen pod slom
214/1998 Z. z. (alej len spolu Rozhodnutia o amnestich), za tak rozhodnutia o udelen
amnestii, ktor odporuj princpom demokratickho a prvneho ttu.
Argumentcia Vldy Slovenskej republiky spova v poukzan na rozpor Rozhodnut
o amnestich s princpmi demokratickho a prvneho ttu. Vlda Slovenskej republiky
sleduje v tejto svislosti celosvetov vvoj problematiky. Na zklade rozhodnut
medzinrodnch orgnov ochrany prva je zrejm, e Slovensk republika v snahe rui
amnestie, ktor odporuj princpom demokratickho a prvneho ttu nie je osamoten.
Vlda Slovenskej republiky vo svojej argumentcii poukazuje na to, e (i)
Rozhodnutia o amnestich, s tzv. samo-amnestiami (as VI bod A a B), ktormi
zastupujci prezident udelil amnestiu de facto sebe sammu a jemu podriadenm osobm;
(ii) udelenm takchto amnesti dolo k porueniu zkazu zneuitia prva (as VI bod B
a C), a to tak, e bol prekroen rozsah diskrenej prvomoci prezidenta pre udelenie
amnestie; a (iii) zastupujci prezident pri ich udelen poruil princp povinnosti ochraova
udsk prva a slobody, (as VII bod A) ako aj in medzinrodn zvzky Slovenskej
republiky v otzke zkazu muenia, neudskho alebo poniujceho zaobchdzania
[as VII bod A, B a C).
To vetko v takej miere a intenzite, ktor nemono oznai za sladn s princpmi
demokratickho a prvneho ttu (as VI vod, as VII bod D).
Vlda Slovenskej republiky si toto svoje stanovisko dovouje alej odvodni
v astiach IV. a IX. tohto stanoviska.
IV.
Veobecne k pozcii vldy Slovenskej republiky a obsahu stanoviska.
Vlda Slovenskej republiky m za to, e jej prvom ako astnka konania
pred stavnm sdom SR je prvo vyjadri sa v rmci konania o zruen individulnej

51
milosti alebo amnestie len k tej asti obsahu posudzovanho uznesenia, ktor sa priamo
dotka zruenia amnestie...
V.
Text amnesti a verejne znme skutonosti.
Nrodn rada Slovenskej republiky svojim uznesenm z 5. aprla 2017 publikovanho
pod . 74/2017 Z. z. o zruen lnku V a lnku VI rozhodnutia predsedu vldy Slovenskej
republiky z 3. marca 1998 o amnestii uverejnenho pod slom 55/1998 Z. z., rozhodnutia
predsedu vldy Slovenskej republiky z 7. jla 1998 o amnestii uverejnenho
pod slom 214/1998 Z. z. a rozhodnutia prezidenta Slovenskej, republiky v konan o milos
pre obvinenho zo da 12. decembra 1997 . k. 3573/96-72-2417 zruila nasledovn
konkrtne formulcie amnesti: ... (v alom texte s citovan prslun asti derogovanch
ast rozhodnut predsedu vldy o amnestich, ktor u stavn sd citoval asti I.2 tohto
nlezu, pozn.).
Vlda Slovenskej republiky vnma v svislosti s vyie uvedenou formulciou
jednotlivch amnesti konkrtny skutkov stav, spoloensk situciu, ako aj vne
podozrenia zo spchania trestnej innosti, ktor predchdzali Rozhodnutiam o amnestich
a povauje ich za jeden z kovch faktorov pre posdenie otzky stavnosti Uznesenia NR
SR, resp. otzky rozporu Rozhodnut o amnestich s princpmi demokratickho a prvneho
ttu.
Vlda Slovenskej republiky v tejto svislosti poklad za dleit zvrazni, e
repektuje princp prezumpcie neviny, ktor je zakotven v stave SR, medzinrodnch
zmluvch a dohovoroch, ktormi je Slovensk republika viazan, ako aj ostatnch prvnych
predpisoch, ktor s sasou prvneho poriadku Slovenskej republiky.
Na zklade verejne prstupnch zdrojov, je mon kontatova, e v svislosti
s Rozhodnutiami o amnestich existuj vne podozrenia zo spchania trestnej innosti,
ktor vyplvaj z nasledovnch verejne znmych skutonost:
A. l. V, resp. l. I Rozhodnut o udelen amnesti.
1) V Zbierke zkonov Slovenskej republiky bolo pod slom 76/1997 vyhlsen
Rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 13. marca 1997 o vyhlsen referenda, ktor
sa malo kona v doch 23. - 24. mja 1997, priom v tomto referende sa malo hlasova
o tyroch referendovch otzkach;

52
 a. Nrodn rada Slovenskej republiky navrhla svojim uznesenm zo da
14. februra 1997 . 564, tri referendov otzky;
b. 521 000 obanov zastpench petinm vborom, predloilo prezidentovi
Slovenskej republiky petciu da 4. marca 1997, ktorou sa navrhovala jedna (alia)
referendov otzka;
c. Vlda Slovenskej republiky uznesenm z 22. aprla 1997, . 2/8 uloila ministrovi
vntra, aby zabezpeil doruovanie hlasovacch lstkov obciam len s otzkami, ktor
navrhla Nrodn rada Slovenskej republiky svojim uznesenm zo da 14. februra 1997
. 564;
d. Minister vntra Slovenskej republiky distribuoval obciam hlasovacie lstky s troma
referendovmi otzkami poda uznesenia Nrodnej rady Slovenskej republiky;
e. Obania Slovenskej republiky mali poas hlasovania v referende v doch 23.
-24. mja 1997 povine k dispozcii hlasovacie lstky s troma referendovmi otzkami;
f. stredn volebn komisia pre referendum sa da 25. mja 1997 uzniesla,
e prvoplatn hlasovacie lstky so tyrmi otzkami neboli vetkm obanom doruen,
m bolo referendum zmaren;
g. stavn sd SR rozhodol vo svojom nleze sp. zn. II. S 37/98, e prvo
saovatea zastni sa na referende spolu s prvom na sprvu vec verejnch priamo
v zmysle l. 30 stavy SR boli v svislost so zmarenm referendom poruen;

B. l. VI, resp. l. II Rozhodnut o udelen amnesti:

1) Ing. Michal Kov ml., nar.: , ktor je synom zosnulho ex-
prezidenta Slovenskej republiky Ing. Michala Kova (alej len Michal Kov ml.), bol
da 31. augusta 1995 nsilnm spsobom zavleen, doposia neznmymi pchatemi,
do Rakska;
a) Michal Kov ml., bol pred spchanm vyie uvedenho skutku sledovan,
poda svedeckch vpoved, Slovenskou informanou slubou, priom na toto sledovanie
boli pouit motorov vozidl vyuvan Slovenskou informanou slubou;
b) Michal Kov ml. bol poas jazdy zo Svtho Jura smerom do Bratislavy,
da 31. augusta 1995 pod hrozbou nsilia a pouitia zbrane printen zastavi svoje osobn
motorov vozidlo;

53
 c) Michal Kov ml. bol podroben neudskmu sprvaniu, resp. mueniu a to takm
spsobom, e mu pchatelia poas jazdy do Rakska cez hlavu nasadili modr textiln
vrece, na ruky mu spredu nasadili put, bili ho psami do tvre a dvali mu paralyztorom
elektrooky na pohlavn d;
d) Michal Kov ml. bol poas prevozu do Rakska nsilnm spsobom ommen
alkoholickmi npojmi;
e) Bval prslunk Slovenskej informanej sluby Oskar Fegyveres sa psomne
priznal, e zavleenie Michala Kova ml., realizovala Slovensk informan sluba, ktorej
bol v tom ase prslunkom;
f) Rbert Remi nar.: , potom ako jeho osobn motorov vozidlo
na kriovatke ulc Karlovesk, Botanick a Devnska cesta v Bratislave da 29. aprla 1996
explodovalo, na nsledky oku, nadmernho psobenia inkov oha a vysokej teploty
zahynul. Vyetrovanie preukzalo, e prinou vbuchu osobnho motorovho vozidla bolo
asi 150 a 200g vbuniny. Priom menovan bol tzv. spojkou prslunka Slovenskej
informanej sluby Oskara Fegyveresa, ktor sa priznal k asti na zavleen Michala
Kova ml. a nsledne po tomto priznan sa skrval zo strachu o svoj ivot na neznmom
mieste;
g) V svislosti s vbuchom osobnho motorovho vozidla Rberta Remia prilo
k veobecnmu ohrozeniu, nakoko v ase vbuchu tohto vozidla po tejto trase prechdzala
elektrika mestskej hromadnej dopravy pln cestujcich, priom tento vbuch elektriku
poas jazdy pokodil;
h) Na zklade viacerch verejnch vpoved svedkov vyie uvedench skutkov
existuje dvodn podozrenie, e pri pchan vyie uvedench skutkov prilo
k viacnsobnmu zneuitiu prvomoc verejnch initeov;
i) Na zklade viacerch verejnch vpoved svedkov vyie uvedench skutkov
existuje dvodn podozrenie, e na pchan vyie uvedench skutkov sa podieala
Slovensk informan sluba, resp. prslunci Slovenskej informanej sluby;
V svislosti s vyie uvedenmi skutkami a najm vgnymi formulciami
Rozhodnut o amnestich existuje dvodn domnienka, e tieto amnestie brnia o i len
zaatiu vyetrovania alch skutkov, ktor dnes nie s znme z verejne dostupnch zdrojov
a svisia so spchanm vyie uvedench skutkov. Nad rmec opisu jednotlivch skutkov

54
vyie, je dleit opakovane zvrazni i existenciu vnych podozren na spchanie trestnej
innosti prve v svislosti s vyie opsanmi skutkami a udalosami.
Vlda Slovenskej republiky kontatuje, e skutonosti verejne znme, a jednotliv
skutky uveden v bodoch A a B tejto asti stanoviska neboli k dnenmu du riadne
vyetren orgnmi innmi v trestnom konan, resp. sprvnymi orgnmi, nebolo o nich
prvoplatne rozhodnut sdmi, pchatelia tchto inov neboli potrestan a to z dvodu
vydania Rozhodnut o amnestich.
VI.
Princp legality a zkaz zneuitia verejnej moci.
V zmysle ustanovenia l. 1 ods. 1 stavy SR je Slovensk republika demokratick
a prvny tt a hlsi sa k doktrne materilneho nie formlneho prvneho ttu, ktorej
podstata spova v prstupe, e prvny tt sa ... nezaklad na zdanlivom dodriavan
prva i na formlnom repektovan jeho obsahu spsobom, ktor predstiera slad prvne
vznamnch skutonost s prvnym poriadkom.. Teda otzka uplatovania materilneho
prvneho ttu ... spova v uvdzan platnho prva do sladu so zkladnmi hodnotami
demokraticky usporiadanej spolonosti a nsledne v dslednom uplatovan platnho
prva, bez vnimiek zaloench na elovch dvodoch. (Nlez stavnho sdu SR
z da 19. jna 2013 sp. zn. PL. S 13/2012). Tto doktrna je ustlen i v alch
rozhodnutiach stavnho sdu SR (napr. PL. S 3/09, PL. S 16/06, IV. S 1/07,
IV. S 75/08, I. S 82/07, PL. S 22/06, PL. S 17/2008).
Podstata demokratickho charakteru ttu v konotcii atribtov prvneho ttu
spova v monosti participcie obanov na sprve vec verejnch, a to priamo alebo
prostrednctvom svojich volench zstupcov (l. 2 ods. 1 stavy SR), ktorch slobodnmi
a tajnmi vobami legitimizuj. Zsadnm predpokladom demokratickej legitimity je poda
nzoru stavnho sdu SR ... stavn poiadavka, aby ich vznik (verejnch funkci) bolo
mon sptnou vzbou privodi k ich prameu, teda k obanovi, resp. k udu.
(Nlez stavnho sdu SR zo da 31. janura 2005 sp. zn. I. S 238/04). Inmi slovami,
legitimita ttnej moci pretaven do innosti orgnov verejnej moci pri jej vykonvan
pochdza v kadom okamihu od obanov, ktor ju deleguj na svojich volench zstupcov,
prpadne ju vyjadruj priamo pri hlasovan v referende.

55
 alej v zmysle ustanovenia l. 2 ods. 2 stavy SR ttne orgny mu kona iba
na zklade stavy, v jej medziach a v rozsahu a spsobom, ktor ustanov zkon.. stavn
sd SR k princpu legality uvdza, e jeho napanie sa deje prostrednctvom objektvneho
postupu v rmci vymedzenia prvomoci orgnu verejnej moci. Len objektvnym postupom
sa v rozhodovacom procese vyluuje svojva, ako aj nim nepodloen monos vahy
orgnu verejnej moci bez akchkovek objektvnych limitov, ktor s vymedzen zkonnmi
spsobmi zisovania skutkovho zkladu prija rozhodnutie. (Nlez stavnho sdu SR
z da 31. oktbra 2001, sp. zn. II. S 58/2001).
Poiadavka objektvneho postupu pre konania orgnov verejnej moci stanovuje
orgnu verejnej moci limit vo vzahu k vberu intittov a postupov upravench prvnym
poriadkom ako aj rozsahu konkrtneho pouitia tchto intittov, pecilne v kontexte
adrestov psobenia orgnov verejnej moci.
Princp legality vyjadren v prvnom poriadku Slovenskej republiky je zrove
ochranou adrestov prva pred zneuitm konkrtneho dritea (vykonvatea) moci
delegovanej obanmi orgnom verejnej moci prostrednctvom volieb. Totito akkovek
postup orgnu verejnej moci mus reflektova na konkrtnu prvnu pravu, ktor upravuje
tento postup, a to hlavne v otzke elu a ciea prvnej pravy.
V svislosti s otzkou samotnch amnesti je potrebn alej uvies, e napriek
relatvne strohej formulcii oprvnenia prezidenta udeli amnestiu poda l. 102 ods. 1
psm. j) stavy SR, (resp. predtm v ase vydania Rozhodnutia o amnestich v l. 102
psm. i) stavy SR v znen stavnho zkona . 244/1998 Z. z.), je potrebn na toto
oprvnenie prezidenta nahliada v kontexte celho prvneho poriadku, vrtane zsad
a princpov platnch v prvnom poriadku. Rovnako pre vklad tohto oprvnenia prezidenta
nesta pohad len na slovn formulciu v prslunej asti stavy SR, ale je potrebn
komplexn pohad, ktor je striktne prvny, bez politickch motivci, i politicky
motivovanho sporu (por. II. S 31/97).
trukturlny vklad ustanovenia l. 102 ods. 1 psm. j) stavy SR, (resp. predtm
v ase vydania Rozhodnutia o amnestich l. 102 psm. i) stavy SR v znen stavnho
zkona . 244/1998 Z. z.) vo vzahu k ostatnmu stavnmu textu, ktor repektuje
domnienku racionlneho stavodarcu, neme vies k takm zverom, ktor by znamenali
zakotvenie stavnho intittu amnestie spsobilho zsadnm spsobom narui,

56
resp. rozbi stavn poriadok. Takto zvery by odporovali poiadavke bezrozpornosti
stavy SR v rmci seba samej. Pretoe, ak by oprvnenie prezidenta udeli amnestiu
nepodliehalo akmukovek stavnmu limitu znamenalo by to, e prvny poriadok priznva
prezidentovi prvo svojvle, ktor je vak vylen l. 2 ods. 2 stavy SR. stavn sd SR
v tomto kontexte judikoval, e Prkaz, ktor je v l. 2 ods. 2 stavy je sasne
aj ustanovenm povinnosti vyklada stavn a zkonn normy tak, aby sa tento stavn
prkaz repektoval v celom vymedzenom rozsahu. (Nlez stavnho sdu SR
z da 5. novembra 2002 sp. zn. II. S 143/02).
Uplatnenm takhoto postupu je zrejm, e oprvnenie prezidenta SR udeli amnestiu
nie je a ani nikdy nebolo bez akchkovek limitov, nakoko jednm z prvch limitov tohto
oprvnenia s prve princpy demokratickho a prvneho ttu, ktor s zkladnmi
piliermi prvneho poriadku Slovenskej republiky.
Aplikujc vyie uveden na Rozhodnutia o amnestich musme vkon diskrenej
prvomoci zastupujceho prezidenta V: Meiara podrobi kritike vo vzahu ku kovm
princpom demokratickho a prvneho ttu, ktor predstavovali limit jeho vahy o tom,
i a v akom rozsahu bolo mon udeli jednotliv amnestie uveden v Rozhodnutiach
o amnestich.

A) Samo-amnestia a zkaz zneuitia prva.

Ete pred posdenm konkrtnych Rozhodnut o amnestich povauje vak vlda
Slovenskej republiky za potrebn pecilne artikulova otzku zkazu zneuitia moci
v kontexte princpu legality, a to vydanm, tzv. samo-amnestie (tzv. selfamnesty).
Podstata samo-amnestie spova v tom, e orgn oprvnen udeli amnestiu svojim
rozhodnutm o amnestii postav seba a orgny, resp. osoby, za ktor priamo nesie
zodpovednos mimo prvomoc orgnov oprvnench vyetri konanie, na ktor bola
udelen amnestia. Najastejm elom takejto amnestie je ochrni ako toho, kto amnestiu
udelil, tak aj jeho podriadench, resp. stpencov.
Fenomn tzv. samo-amnestie sa asto vyskytuje v rmci tranzitvnych obdob,
poas prechodu od jednho reimovho usporiadania k novmu politickmu usporiadaniu.
Svedia o tom najm prpady z Junej Ameriky, Afriky, i ttov bvalej Juhoslvie.
Udelenie tzv. samo-amnestie je vdy sporn a vo vine prpadov predstavuje konanie

57
v rozpore s stavnm poriadkom danho ttu. Legitimizovanie takchto amnesti spova
v snahe o socilny zmier a o najpokojnejie znovunastolenie vldy prva (rule of law).
Napriek poetnosti uvania tohto argumentu vak pribda prpadov, kedy orgny ochrany
prva, ponc medzinrodnmi sdmi, a po intitcie OSN, zruili alebo kritizovali takto
udelen amnestie. (Mallinder, L., Amnesty, Human rights and Political transitions,
Bridging the Peace and Justice Divide; Oxford and Portland, Oregon: Hart publishing,
2008, str. 27-71; napr. rozhodnutie ESP vo veci Margu v Chorvtsko, zo da
27. mja 2014, . 4455/10).
V svislosti s nzorom na prpustn udelenie tzv. samo-amnestie si vlda Slovenskej
republiky dovol reagova poiadavkou na aplikciu tzv. Schickovho tandardu. Tento
zaviedol Najvy sd USA pri prejednvan prpadu Schick v. Reed (konanie 419 U.S. 256
(1974). Schickov tandard spova v hadan limitov udelenia, samo-amnestie priamo
v stave prslunho ttu. Avak v stave ako celku, nie samostatne v jednotlivch
ustanoveniach stavy pojednvajcich o amnestii. Pri tomto hadan sa okrem samotnho
textu stavy sstred na otzku posdenia intenzity monho rozhodovania o vlastnej veci
(tzv. self-judging) v kontexte zachovvania princpov prvneho ttu. Samotn tandard
potom spova v povinnosti uplatni oprvnenie udeli amnestiu len takm spsobom, ktor
neodporuje stave samotnej (viac pozri napr. Brian C. Kalt, Pardon Me: Constitutional
Case Against Presidential Self-Pardons, r. 106 Yale Law journal. 779-809).
Vemi znme je v tejto svislosti rozhodnutie Medzi-americkho sdu pre udsk
prva v prpade Barrios Altos v. Peru z 14. marca 2001, . 75; kde tento sd judikoval, e je
potrebn ma na pamti, vo vzahu k samo-amnestim, e ich zkonnos na vntrottnej
rovni zkona, ktor vedie k beztrestnosti a bezprviu, je zjavne nezluiten s kritriami
ochrany udskch prv vyplvajcich z medzinrodnho prva udskch prv, nakoko
prina de iure poruenie tchto prv..
Dleitm pripomenutm je v ohade na Rozhodnutia o amnestich taktie fakt,
e na zem Slovenskej republiky nebola v ase vydania Rozhodnut o amnestich,
resp. krtkom ase pred udelenm predmetnch amnesti, alebo poas spchania skutkov
uvedench v asti V tohto stanoviska, vyhlsen vojna, vojnov stav, vnimon stav
ani ndzov stav. Rovnako na naom zem v tomto obdob neprebiehala obianska vojna,
obianske nepokoje, alebo otvoren nsiln konflikty medzi jednotlivmi zstancami

58
rznych politickch zoskupen. Vmena (politickch) nzorov prebiehala najm na rovni
parlamentnej diskusie, prpadne televznych a rozhlasovch debt, avak v iadnom prpade
nemala formu otvorenho nsilia, i hrozby takhoto nsilia. Uveden je dleit najm
preto, e tieto situcie by mohli sli ako urit interpretan kritrium vo vzahu
k prezidentovmu oprvneniu udeli amnestiu. I v takchto prpadoch by vak tto diskren
prvomoc bola limitovan stavou SR, resp. princpmi demokratickho a prvneho ttu.
Tvrdenie uveden v vode rozhodnutia o amnestii . 55/1998 Z. z., e toto
rozhodnutie je ... prspevok k dosiahnutiu obianskeho zmieru a v zujme odstrnenia
monch zdrojov naptia v spolonosti... mono preto kategorizova len ako snahu
o vytvranie si legitimity k samo-amnestii a to vytvranm emcie, ktor vytvra
interpretan pole pre iriu diskren prvomoc prezidenta v svislosti s udeovanm
amnestie.
V tejto svislosti je taktie dleit zopakova stanovisko vldy Slovenskej republiky
proti zneuitiu intittu amnestie, ktor uviedla v konan pred stavnm sdom SR,
sp. zn. I. S 30/99, kde uvdza, e: Intitcia amnestie ako iadna in norma prvneho
poriadku neme by uren na to, aby slila bezprviu. Prvny poriadok sli
spravodlivosti a nie bezprviu. Opiera sa pritom o hodnoty obsiahnut v pojmoch ekvity
a verejn zujem, ktor v demokratickej spolonosti uruj pohad na spravodlivos.
Prvo, prvny poriadok a jeho nstroje preto musia vyjadrova snahu o dosiahnutie
spravodlivosti..
Vyjadren praktickm jazykom, v zmysle stavy SR nie je a ani nebolo mon
prezidentom udeli tak amnestiu, ktor by amnestovala samotn vldu Slovenskej
republiky, cel in ttny orgn, alebo samotnho prezidenta republiky, nakoko takto
amnestia je v prkrom rozpore s princpmi demokratickho a prvneho ttu, pretoe by
zaruovala (pecilne v kontexte znenia v l. 102 psm. i) stavy SR v znen stavnho
zkona . 244/1998 Z. z.) automatick beztrestnos tmto subjektom, m by zsadnm
spsobom naruila systm bzd a protivh, ako aj koncept zodpovednosti (accountability)
samotnej.

59
 B) Zavleenie Michala Kova ml.
V svislosti s otzkou zavleenia Michala Kova ml., resp. skutkami, ktor s
popsan v asti V bod B ods. 1 tohto stanoviska, je v zmysle vyie uvedenho
pre posdenie sladnosti rozhodnutia o amnestii . 55/1998 Z. z. l. VI, ako aj rozhodnutia
o amnestii . 214/1998 Z. z. l. II kov prve zohadnenie spomnanho princpu
legality, resp. miery leglnej diskrenej prvomoci V. Meiara pri udelen tchto amnesti.
Vlda Slovenskej republiky uvdza, e na zklade ustanovenia 1 ods. 2, ako aj 2
ods. 1 psm. a) zkona . 46/1993 Z. z. o Slovenskej informanej slube v aktulnom znen
(alej len zkon o SIS) je hlavnou lohou Slovenskej informanej sluby plni ... lohy
vo veciach ochrany stavnho zriadenia, vntornho poriadku, bezpenosti ttu a ochrany
zahraninopolitickch a hospodrskych zujmov ttu v rozsahu vymedzenom tmto
zkonom, resp. zhromaova a vyhodnocova informcie o innosti ohrozujcej stavn
zriadenie, zemn celistvos a zvrchovanos Slovenskej republiky, ako aj innosti
proti bezpenosti Slovenskej republiky.
Vymedzenie loh, ktor pln Slovensk informan sluba ako bezpenostn
a spravodajsk sluba Slovenskej republiky v zkone o SIS, je interpretanm kritriom
vo vzahu k aplikcii princpu legality uvedenho v l. 2 ods. 2 stavy SR. Ochrana
stavnho zriadenia, ako rmcov loha Slovenskej informanej sluby, nsledne vychdza
zo systmovho usporiadania stavnho zriadenia Slovenskej republiky tak, ako je
definovan v stave SR a ostatnch prvnych predpisoch.
Slovensk informan sluba pri vkone loh jej zverench nesmie porui alebo
ohrozi stavn zriadenie Slovenskej republiky. To je na jednej strane zrejm v kontexte
limitov l. 2 ods. 2 stavy SR, ako aj l. 1 ods. 1 stavy SR, ale aj logickej dedukcie,
z ktorej vyplva zver, e intitcia, ktor chrni, nesmie ohrozova chrnen subjekt,
pretoe inak by nebola ochrancom, ale nepriateom chrnenho subjektu.
Kee tak, ako u bolo uveden, na zklade verejne dostupnch informci existuje
dvodn podozrenie, e prve Slovensk informan sluba sa podieala na spchan
skutku zavleenia Michala Kova ml. do Rakska, ako aj alch skutkov uvedench
v asti V bod B tohto stanoviska. Preto mono kontatova, e Rozhodnutia o amnestich
udelen predsedom vldy V. Meiarom amnestovali i samotn Slovensk informan
slubu, resp. jej prslunkov.

60
 K tomuto je alej potrebn uvies, e skutky uveden v asti V bod B tohto stanoviska
nemono povaova za skutky, ktor chrnili stavn zriadenie Slovenskej republiky.
Naopak je mon kontatova, e tieto skutky mali spsobilos destabilizova stavne
zriadenie Slovenskej republiky, oslabi dveru v prvny tt, ako aj nezvislos Slovenskej
informanej sluby.
Totito, ak existuje dvodn podozrenie, potvrden i svedeckou vpoveou
prslunka Slovenskej informanej sluby, ako aj alch svedkov, e Slovensk informan
sluba sa zastuje na politickom boji a zavleie syna vtedajieho prezidenta Michal
Kova do Rakska a astn sa i na alch skutkoch uvedench v asti V bod B tohto
stanoviska, znamen to, e Slovensk informan sluba konala v rozpore so zkonom o SIS
a stavou SR, o v kontexte systmovho postavenia a loh Slovenskej informanej sluby
v stavnom poriadku Slovenskej republiky znamen konanie proti stavnmu poriadku
Slovenskej republiky.
Takto poruenie princpu legality, ako aj ostatnch princpov prvneho ttu
zo strany Slovenskej informanej sluby a jej prslunkov je, o i len v kategrii podozrenie
zo spchania uvedench skutkov, tak intenzvne, e udelenie amnestie, ktor je prekkou
vyetrenia tchto skutkov znamen konanie, v rozpore s stavnm poriadkom Slovenskej
republiky, ktorho esenciou s princpy demokratickho a prvneho ttu, ako aj konanie
v rozpore s oprvnenm prezidenta udeli amnestiu.
Nezkonnos rozhodnutia o amnestii . 55/1998 Z. z. l. VI, ako aj rozhodnutia
o amnestii . 214/1998 Z. z. l. II teda spova v tom, e zastupujci prezident V. Meiar
prekroil leglnu diskren prvomoc pre udelenie amnestie, a to takm spsobom,
e udelil amnestiu, ktor amnestovala skutky, na ktorch vykonanie bola zneuit Slovensk
informan sluba.
V kontexte prijatia jednotlivch Rozhodnut o amnestich je tie potrebn spomen,
zmenu spsobu menovania riaditea Slovenskej informanej sluby. Nakoko od vzniku
Slovenskej informanej sluby vymenoval riaditea Slovenskej informanej sluby prezident
republiky na nvrh vldy, avak poas psobenia vldy V. Meiara v obdob od roku 1994
do roku 1998 Nrodn rada Slovenskej republiky na nvrh poslancov vtedajej vldnej
koalcie zkonom . 72/1995 Z. z., ktorm sa men zkon Nrodnej rady Slovenskej
republiky . 46/1993 Z. z. o Slovenskej informanej slube zmenila spsob vymenovania

61
riaditea a to tak, e nie prezident, ale vlda vymenovala riaditea Slovenskej informanej
sluby. Inmi slovami povedan riadite Slovenskej informanej sluby bol zodpovedn
priamo vlde Slovenskej republiky, resp. jej predsedovi, ktor ho vymenval, priom vlda
Slovenskej republiky za jeho konanie preberala (politick) zodpovednos.
Rovnako tie nemono opomen i dlhodob politick i osobn vzah a dveru medzi
vtedajm predsedom vldy V. Meiarom a riaditeom Slovenskej informanej sluby
I. Lexom.
V svislosti s tmto vzahom bol verejne znmy politick konflikt medzi predsedom
vldy V. Meiarom a prezidentom M. Kovom, ktor bol otcom zavleenho Michal
Kova ml.
Na zklade vyie uvedenho, ako aj verejne dostupnch informci je preto mon
vyslovi oprvnen domnienku, e v prpade asti Slovenskej informanej sluby
na skutkoch, ktor s uveden v asti V bod B tohto stanoviska, o vykonvan tchto
skutkoch vedel, resp. tieto skutky boli vykonan na pokyn, alebo so shlasom predsedu
vldy V. Meiara.
Tto domnienku potvrdzuje i fakt, e da 31. augusta 1995, v ase tesne po spchan
skutku uvedenho v asti V bod B psm. b), neoakvane poas rokovania vldy Slovenskej
republiky priiel na rad Vldy Slovenskej republiky vtedaj riadite Slovenskej
informanej sluby a poiadal prtomnch, aby oznmili predsedovi vldy, e je prtomn,
priom tento preruil rokovanie vldy a nsledne osamote hovoril s riaditeom Slovenskej
informanej sluby.
Zhajc tieto skutonost je potom mon vyvodi zver, e Rozhodnutia
o amnestich v tejto kategrii mono povaova za tzv. samo-amnestiu, ktorou boli
amnestovan vrcholn predstavitelia ttnych orgnov. Takto samo-amnestia vak neme
spa limity, ktor pre udelenie amnestie stanovuje stava SR v kontexte vyie uvedenho
tzv. Schickovho tandardu, nakoko odporuje samotnej podstate stavy SR, ktor zakazuje
zneuitie prvnych intittov za elom dosiahnutia beztrestnosti, i diskreditcie
politickho oponenta. Rovnako takto amnestia brni vyetri dvodne domnel zneuitie
Slovenskej informanej sluby, ako aj podiel zodpovednosti vldy, resp. predsedu vldy
V. Meiara na skutkoch uvedench v asti V bod B tohto stanoviska, m nara stavn
systm Slovenskej republiky a princp deby moci.

62
 Vlda Slovenskej republiky m na zklade uvedenho za to, e rozhodnutia
zastupujceho prezidenta V. Meiara o udelen amnestie . 55/1998 Z. z. l. VI a o udelen
amnestie . 214/1998 Z. z. l. II nemono povaova za leglnu a prpustn aplikciu
diskrenej prvomoci l. 102 psm. i) stavy SR v znen platnom, k 31. decembru 1998,
resp. ustanovenia l. 102 ods. 1 psm. j) stavy SR, m sa dostali do rozporu s princpmi
demokratickho a prvneho ttu

C) Zmaren referendum.
V svislosti s naratvom tzv. samo-amnestie si vlda Slovenskej republiky alej
dovouje poukza na konkrtny obsah amnestie uvedenej v rozhodnut o amnestii
. 55/1998 Z. z. v l. V, ako aj obsah uveden v rozhodnut o amnestii . 214/1998 Z. z.,
v l. I, ktor amnestovali trestn iny spojen s prpravou a vykonanm referenda
v doch 23. - 24. mja 1997.
Za technick zabezpeenie referenda je v zmysle platnho prvneho poriadku
(ako dnes, tak i v roku 1997) zodpovedn minister vntra, ktor je lenom vldy Slovenskej
republiky. V svislosti s predmetnm referendom, tak ako u bolo uveden v asti V bod A
ods. 1 psm. c) tohto stanoviska, vlda prijala uznesenie, ktorm zaviazala ministra vntra,
aby zabezpeil referendum s tromi, nie tyrmi referendovmi otzkami (tak ako bolo
vyhlsen prezidentom). Prve tmto svojim uznesenm sa vlda Slovenskej republiky
priamo podieala na zmaren referenda, ktor bolo riadne vyhlsen rozhodnutm
prezidenta republiky, tak ako je uveden v asti V bod A tohto stanoviska.
Vlda Slovenskej republiky m za to, e zastupujci prezident V. Meiar v tejto
svislosti taktie nerepektoval stavn limit pre rozhodovanie ttnych orgnov uveden
v zmysle l. 2 ods. 2 stavy SR, resp. l. 1 ods. 1 stavy SR nakoko udelil amnestie
pre trestn iny spojen s prpravou a vykonanm referenda v doch 23. - 24. mja 1997.
Nsledn, u vyie zmienen rozhodnutie o amnestii . 55/1998 Z. z., l. V, ako aj
rozhodnutie o amnestii . 214/1998 Z. z. de facto a de iure znamenali amnestovanie vldy
Slovenskej republiky, ministerstva vntra Slovenskej republiky, ako aj ostatnch orgnov
verejnej moci zapojench do prpravy referenda V. Meiarom, ktor bol v tom ase
predsedom vldy Slovenskej republiky. Aj v tomto prpade bola predmetn amnestia
tzv. samo-amnestiou.

63
 Modelujc situciu, otzka posdenia tzv. samo-amnestie udelenej napr. za trestn
in krdee motocykla je a mus by posden inak ako otzka tzv. samo-amnestie za trestn
in (iny) spchan zmarenm referenda. Nakoko z celkovho charakteru stavnho
poriadku Slovenskej republiky, pecilne v ohade na l. 2 ods. 1 stavy SR nara
diskren prvomoc prezidenta pri udelen predmetnej amnestie na kov pilier celho
prvneho poriadku Slovenskej republiky, ktorm je delegcia moci a participcia obanov
na vykonvan moci v tte. Pretoe bez monosti participcie obanov na moci v zmysle
l. 2 ods. 1 stavy SR a to i u prostrednctvom svojich volench zstupcov alebo priamo,
by nebolo mon o Slovenskej republike hovori ako o demokratickom a prvnom tte.
Intenzita zvanosti inu na ktor sa vzahuje tto- tzv. samo-amnestia je vzhadom
na samotn povahu (anti-systmovos) intittu amnestie rozhodujcim faktorom
pre vymedzenie legitmnej a leglnej diskrenej prvomoci prezidenta pri udeovan
amnestie. Akkovek brnenie asti na moci obanov v tte, obhajovanie takhoto
postupu, alebo brnenie vo vyetren inov brniacich vkonu moci obanov v tte
je nsledne v ostrom rozpore s esenciou l. 30 stavy SR, ako aj s princpmi
demokratickho a prvneho ttu. Takto udelen samo-amnestia potom logicky ide proti
elu amnestie, tak ako je uveden v stave SR, priom nespa ani kritria tzv. Schickovho
tandardu (pozri vyie).
Aplikujc doteraz vyie uveden, vzhadom na postavenie l. 2 ods. 1 stavy SR
v stavnom poriadku Slovenskej republiky bolo udelenie amnestie za skutky spchan
v svislosti s referendom, ktor sa konalo da 23. - 24. mja 1997 v takom intenzvnom
rozpore s l. 2 ods. 2 ako aj l. 1 ods. 1 stavy SR, e rozhodnutia zastupujceho prezidenta
V. Meiara o udelen amnestie . 55/1998 Z. z. l. V a o udelen amnestie . 214/1998 Z. z.
l. I nemono povaova za leglnu a prpustn aplikciu diskrenej prvomoci l. 102
psm. i) stavy SR v znen platnom k 31. decembru 1998, resp. ustanovenia l. 102 ods. 1
psm. j) stavy SR, m sa dostali do rozporu s princpmi demokratickho a prvneho ttu.

VII.
Ochrana udskch prv a medzinrodn zmluvy.
Poda ustlenej prvnej praxe je jednm z princpov prvneho ttu i ochrana
zkladnch udskch prv a slobd. Tieto s v stave SR obsiahnut v druhej hlave.

64
Rovnako je Slovensk republika zmluvnou stranou celho katalgu medzinrodnch zmlv
a dohovorov, ktor rovnako zaruuj ochranu udskch prv a slobd.
V zmysle ustanovenia l. 1 ods. 2 stavy SR Slovensk republika uznva
a dodriava veobecn pravidl medzinrodnho prva, medzinrodn zmluvy, ktormi
je viazan, a svoje alie medzinrodn zvzky.. Medzinrodn zmluvy v zmysle l. 7
ods. 5 stavy SR, ako aj l. 154c stavy SR maj prednos pred zkonom. stavn sd SR
v tejto svislosti kontatuje, e stavn sd od zaiatku svojej innosti v slade
s princpom pacta sunt servanda kontantne judikuje, e zkladn prva a slobody
poda stavy je potrebn vyklada a uplatova v zmysle a duchu medzinrodnch zmlv
o udskch prvach a zkladnch slobodch (PL. S 5/93; PL. S 15/98; PL. S 17/00),
to znamen, e aj vtedy, ke nebol nten sa priamo vyslovi o poruen Dohovoru alebo
inej medzinrodnej zmluvy o udskch prvach a zkladnch slobodch, stavn sd vdy,
pokia to stava svojim znenm nevyluovala, prihliadal pri vymedzen obsahu zkladnch
prv a slobd ustanovench v stave aj na znenie tchto zmlv a prslun judikatru k nim
vydan. (II. S 55/98, Nlez stavnho sdu SR z 21. mja 2003, sp. zn. I. S 5/02).
Priom pre tieto zmluvy je potrebn aplikova vklad v zmysle ustanovenia l. 31
Viedenskho dohovoru o zmluvnom prve z 23. mja 1969, oznmenie . 15/1988 Zb.
Medzinrodn zmluvy, ktor spaj podmienky prednosti pred zkonom v zmysle
l. 7 ods. 5 a l. 154c stavy SR slia taktie ako kritrium pre postulciu normatvneho
obsahu prv a slobd zaruench stavou SR. Inmi slovami stavu SR nemono
interpretova spsobom, ktor zaklad nerepektovanie zvzkov Slovenskej republiky
vyplvajcich z medzinrodnej zmluvy, ktorej je Slovensk republika zmluvnou stranou,
(porovnaj I. S 3/2001); Uveden logicky plat aj v ohade na diskren prvomoc
prezidenta pri udeovan amnestie.
V tejto svislosti je dleit upozorni i na al princp prvneho ttu, ktorm
je zvrchovanos stavy a zkona. Poda princpu zvrchovanosti stavy a zkona vetky
prvne akty musia by usporiadan v systme, ktor je koherentn bez vntornch rozporov,
hierarchicky zoraden v zmysle poiadavky sladu prvnej normy s niou silou s prvnou
normou s vyou prvnou silou. Na vrchole tohto systmu stoj stava, stavn zkony
a medzinrodn zmluvy, ktor maj prednos pred zkonom. Z takejto hierarchickej

65
truktry potom vyplva povinnos sladu prvneho predpisu s vyie postavenm prvnym
predpisom (l. 125 stavy SR).

A) Muenie, neudsk alebo poniujce zaobchdzanie.

V nadvznosti na povinnos ochrany udskch prv a zkladnch slobd, pecilne
v kontexte medzinrodnch zvzkov Slovenskej republiky, si vlda Slovenskej republiky
dovouje upriami pozornos na rozhodnutie o amnestii . 55/1998 Z. z. l. VI, ako aj
rozhodnutie o amnestii . 214/1998 Z. z. l. II, ktor amnestovali pchateov skutkov
uvedench v asti V bod B ods. 1 psm. c), d) tohto stanoviska.
Na zklade uvedenho opisu je tieto skutky mon klasifikova v zmysle stavy SR,
medzinrodnch zmlv a dohovorov, judikatry stavnho sdu SR, judikatry Eurpskeho
sdu pre udsk prva (alej len ESP) a akademickej spisby, ako muenie, neudsk
alebo poniujce zaobchdzanie.
V svislosti s definciou muenia v kontexte l. 3 Eurpskeho dohovoru o ochrane
udskch prv a slobd z da 4. novembra 1950, oznmenie . 209/1992 Zb. (alej len
Eurpsky dohovor) s definovan pojmy muenia, neudskho zaobchdzania
a poniujceho zaobchdzania nasledovne: ... muenie - myseln neudsk
zaobchdzanie spsobujce vemi zvan a krut utrpenie; neudsk zaobchdzanie alebo
trest - spsobenie intenzvneho duevnho a fyzickho utrpenia; poniujce zaobchdzanie -
zl zaobchdzanie, ktor m vzbudi u obet pocity strachu, zkosti a podradenosti a ktor
je spsobil potupi a poni ich a pripadne zlomi ich fyzick alebo morlny odpor.
(Svk, J.: Ochrana udskch prv. Eurokdex. Bratislava 2006, str. 193-194);
Obdobn definciu muenia mono njs aj v l. 1 ods. 1 Dohovoru proti mueniu
a inmu krutmu, neudskmu alebo poniujcemu zaobchdzaniu alebo trestaniu
z 18. augusta 1988, oznmenie . 143/1988 Zb., ktor uvdza, e muenie znamen
akkovek konanie, ktorm je lovekovi myseln psoben siln boles alebo telesn alebo
duevn utrpenie s cieom zska od neho alebo od tretej osoby informcie alebo priznanie,
potresta ho za konanie, ktorho sa dopustil on alebo tretia osoba alebo z ktorho
s podozriv alebo s cieom zastrai alebo printi jeho alebo tretiu osobu alebo
z akhokovek inho dvodu zaloenho na diskrimincii akhokovek druhu, ke tak

66
boles alebo utrpenie psob verejn inite alebo in osoba konajca z radnho
poverenia alebo z ich podnetu alebo s ich vslovnm alebo tichm shlasom.
V tejto svislosti je potrebn zdrazni, e zkaz muenia, neudskho alebo
poniujceho zaobchdzania je absoltnym zkazom, od ktorho nie je mon upusti
v iadnej situcii, vrtane vojny alebo vojnovho stavu. stavn sd SR zdraznil absoltny
charakter tohto zkazu napr. vo svojich nlezoch sp. zn. III. S 70/01, I. S 4/02,
III. S 86/05, III. S 194/06 a II. S 271/07. Rovnako rozhodnutia ESP napr.
vo veciach Gfgen v Nemecko z 1. jna 2010; . 22978/05, ako aj Savin v Ukrajina
z 12. februra 2012, . 34725/08.
V konkrtnej svislosti so zkazom obsiahnutm v l. 3 Eurpskeho dohovoru
je dleit zvrazni, e ide o pozitvny zvzok ttu tieto trestn iny (i) vyetrova, (ii)
stha, (iii) tresta a (iv) nahradi vzniknut kodu, tak ako to judikoval ESP vo svojich
viacerch rozhodnutiach, (napr. Aksoy v. Turecko z da 18. december 1996 . 21987/93,
Yatsenko v. Ukrajina, zo da 16. februra 2012,. . 75345/01, alebo Stanimirovi v. Srbsko,
zo da 18, oktbra 2011, . 26088/06 alebo sumarizane Janowiec a al v. Rusko
zo da 21. oktbra, . 55508/07 a 29520/09);
Tento zvzok ttu pritom nie je limitovan na asov a aplikan platnos
Eurpskeho dohovoru, (napr. Shishkin v Rusko z 7. jla 2011, . 18280/04);

B) Zkaz amnestie.
Zhajc vyie uveden sa potom tieto povinnosti ttu logicky v zmysle judikatry
ESP k l. 3 Eurpskeho dohovoru vzahuj nielen na samotn trestn iny muenia alebo
neudskho zaobchdzania, ale zrove limituj prvo zmluvnch strn Eurpskeho
dohovoru vydva tak prvne akty, ktor by zabrnili ich vyetrovaniu, sthaniu, trestaniu
a nhrade kody. Nakoko konkrtna vyetrovacia povinnos ttu je v prkrom rozpore
s rozhodnutm o amnestii, ktor zastavuje vyetrovanie pre skutky poruujce ustanovenia
l. 3 Eurpskeho dohovoru.
Tento vvoj v otzke zkazu muenia a inho neudskho alebo poniujceho
sprvania potvrdzuje Komisia OSN pre udsk prva vo svojom veobecnom komentri
k l. 7 Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach z da
16. decembra 1966, oznmenie . 120/1976 Zb., e amnestie s vo veobecnosti

67
nekompatibiln s povinnosou ttov vyetrova takto skutky (def. v l. 7). Povinnosou
garantova ochranu pred pchanm takchto skutkov, ako aj povinnosou zabezpei, aby
sa nezopakovali v budcnosti. (Komentr Komisie OSN pre udsk prva . 20, A/44/40,
z 10. marca 1992).
Rovnako Komisia OSN proti mueniu v prpade Urra Guridi v panielsko z da
17. mja 2005 . 212/2002, v svislosti s poruenm l. 2 a l. 4 Dohovoru proti mueniu
a inmu krutmu, neudskmu alebo poniujcemu zaobchdzaniu alebo trestaniu z da
10. decembra 1984, oznmenie . 143/1988 Zb.; ke kontatovala, e v zujme
zabezpeenia vyetrovanie, resp. trestnho sthania obvinench zo spchania skutkov
muenia, takto osoby nemu pova beztrestnos. Na zabezpeenia tohto prstupu je
preto potrebn vyli takto skutky z rmca, na ktor sa vzahuj amnestie.
Vemi znme je i rozhodnutie Argentnskeho Najvyieho sdu v prpade Julio Simn
a in p. verejnmu prokurtorovi zo da 14. jna 2005 . 17.768; ktor kontatoval, e
amnestie, ktor ... popieraj hrub poruovanie udskch prv nie s v slade
s ustanoveniami Americkho dohovoru o udskch prvach a Medzinrodnho paktu
o obianskych a politickch prvach a preto ich mono povaova za protistavn. ... toto
znamen, e osoby, ktor povaj benefity vyplvajce z im udelenej amnestie sa nemu
dovolva zkazu retroaktivity, ani vo vzahu k prsnejiemu ustanoveniu trestnho prva
ani prekky res iudicata..
Explicitne to potom uviedol ESP vo vzahu k amnestim pre reprezentantov ttu,
ke povedal, e ke je reprezentant (agent) ttu obvinen z trestnch inov, ktor
predstavuj poruenie l. 3 dohovoru, akkovek trestn konanie a odsdenie by nemalo by
premlan a udelenie amnestie alebo milosti by nemalo byt prpustn. (Yaman v Turecko
z 2. novembra 2004 . 32446/96, ako aj alie, najnovie zci v Turecko z 23. jla 2013
. 42606/05).
Uveden mono interpretova tie tak, e v prpade podobnch scenrov v rmci
jednotlivch zmluvnch ttov Eurpskeho dohovoru, kde boli vydan amnestie brniace
vyetreniu a potrestaniu skutkov v rozpore s l. 3 Eurpskeho dohovoru, maj obete
takchto skutkov prvo poadova od ttu vyetrenie tchto skutkov v zmysle poiadavky
absoltneho zkazu muenia zo strany Eurpskeho dohovoru, a to a do momentu kedy tt

68
zabezpe monos riadne vyetri a potresta tieto skutky (porovnaj Gfgen v Nemecko
z 1. jna 2010, . 22978/05, ako aj Shishkin v Rusko z 7. jla 2011, : 18280/04).
Toto optovne naznauje, e vyetrovanie v spojitosti s nslednou monosou
potrestania takchto trestnch inov nesmie by orgnom ochrany prva znemonen
amnestiou alebo premlanm. pecilne o to viac ak ide o podozrenie zo zapojenia ttnych
orgnov do takejto trestnej innosti poruujcej l. 3 Eurpskeho dohovoru. Neopomnajc
v tejto svislosti taktie dikciu ustanovenia l. 46 ods. 2 stavy SR a l. 13 Eurpskeho
dohovoru.
Posudzujc preto prijat uznesenie NR SR vo svetle vyie uvedenho je zrejm,
e postup Nrodnej rady Slovenskej republiky ako aj samotn uznesenie je v slade
s stavou SR.
Vzhadom na formulcie rozhodnutia o amnestii . 55/1998 Z. z. l. VI, ako aj
rozhodnutia o amnestii . 214/1998 Z. z. l. II, ktor amnestovali pchateov skutkov
uvedench v asti V bod B ods. 1 psm. c), ako aj psm. d) tohto stanoviska s tieto
rozhodnutia vo svetle judikatry ESP poruenm pozitvneho zvzku Slovenskej republiky
vyplvajceho z l. 16 stavy SR, l. 3 a l. 13 Eurpskeho dohovoru, ktorm je Slovensk
republika viazan, a vzhadom na absoltny charakter prva poda l. 16 stavy SR, ako aj
l. 3 Eurpskeho dohovoru s zrove v rozpore s princpmi demokratickho a prvneho
ttu.

C) Medzinrodn dohovor o ochrane vetkch osb pred nedobrovonm zmiznutm.

Vlda Slovenskej republiky si alej k tejto tme dovouje uvies, e v svislosti
s rozhodnutm o amnestii . 55/1998 Z. z. l. VI, ako aj rozhodnutm o amnestii . 214/1998
Z. z. l. II, teda amnestiami za skutky svisiace s oznmenm o zavleen a oznmenm
zavleenm je potrebn poukza na Medzinrodn dohovor o ochrane vetkch osb
pred nedobrovonm zmiznutm z 20. decembra 2016 oznmenie . 12/2015 Z. z., ktor m
prednos pred zkonmi v zmysle l. 7 ods. 5 stavy SR a ktor vslovne v l. 1 zakazuje
nedobrovon zmiznutie a zavzuje zmluvn tty, teda i Slovensk republiku, aby takto
trestn iny vyetrovali a potrestali (l. 6 a 9).
Rovnako v tejto svislosti plat Deklarcia Valnho zhromadenia OSN z roku 1992
(Deklarcia OSN . 47/133 z 18. decembra 1992 o ochrane vetkch osb pred nsilnm

69
zmiznutm), ktor vymedzuje zkladn zsady veobecnho medzinrodnho prva
zameran na ochranu osb pred nsilnm zmiznutm a vytvra interpretan rmec
pre aplikciu Medzinrodnho dohovoru o ochrane vetkch osb pred nedobrovonm
zmiznutm.
Vlda Slovenskej republiky v tejto svislosti odkazuje na vyjadrenie vldy vo vzahu
k Rozhodnutiam o amnestich a tejto deklarcii v konan pred stavnm sdom SR
sp. zn. I. S 30/99, kde hovor, e ... Tento dokument sa odvolva na ciele Charty OSN
(l. 55), na uznvanie dstojnosti, rovnakch a neodatench prv vetkch ud
ako zklad slobody, spravodlivosti a mieru vo svete, na obsah Veobecnej deklarcie
udskch prv, na obsah Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach a tie
na obsah alch medzinrodnch dokumentov. Valn zhromadenie OSN sa v Deklarcii
vyslovilo pre to, aby lensk tty OSN kvalifikovali ako trestn vetky iny, ktorch
nsledkom je nsiln zmiznutie osb (l. 4) a tie aby osobm, ktor s podozriv
zo spchania trestnho inu nosu, nebola poskytovan amnestia alebo podobn prvne
opatrenie, ktor by im umonilo vyhn sa trestnmu sthaniu alebo trestu (l. 18)..
Aplikujc ustanovenia Medzinrodnho dohovoru o ochrane vetkch osb
pred nedobrovonm zmiznutm a Deklarciu Valnho zhromadenia OSN z roku 1992,
Rozhodnutia o amnestich je mon povaova za tak rozhodnutia, ktor s v rozpore
s pozitvnym zvzkom ttu vyetrova a tresta trestn iny nedobrovonho zmiznutia
a teda s v rozpore s princpmi demokratickho a prvneho ttu.

D) Rozpor Rozhodnut o amnestich s medzinrodnm prvom.

Vzhadom na v tejto asti stanoviska uveden, je mon kontatova, e Rozhodnutia
o amnestich s v rozpore s viacermi medzinrodnmi zmluvami a dohovormi, ktor
stanovuj absoltny zkaz muenia, neudskho alebo poniujceho zaobchdzanie,
ktormi je Slovensk republika viazan. Ide o (i) Eurpsky dohovor o ochrane udskch
prv a zkladnch slobd; (ii) Dohovor proti mueniu a inmu krutmu, neudskmu alebo
poniujcemu zaobchdzaniu alebo trestaniu; (iii) Eurpsky dohovor na zabrnenie
muenia a neudskho i poniujceho zaobchdzania alebo trestania; (iv) Medzinrodn
pakt o obianskych a politickch prvach; (v) Medzinrodn dohovor o ochrane vetkch
osb pred nedobrovonm zmiznutm.

70
 V nadvznosti na to je mon kontatova, e Rozhodnutia o amnestich nie s
v slade s princpmi demokratickho a prvneho ttu, nakoko odporuj princpu
zvrchovanosti stavy a zkona, ako aj princpu povinnosti ochrany udskch prv
a zkladnch slobd vyjadrench v prvnom poriadku Slovenskej republiky.

VIII.
Repektovanie sdnych rozhodnut.
Vlda Slovenskej republiky vnma povinnos repektova prvoplatn rozhodnutia
sdov ako jednu z kovch povinnost ttnej moci v kontexte zachovvanie princpov
demokratickho a prvneho ttu. V tejto svislosti si v ohade na prijat Uznesenie NR SR
dovouje uvies, e vnma spoloensk debatu, ktor svis s rozhodnutm ESP
vo veci Lexa proti Slovenskej republike zo da 23. septembra 2008, . 54334/00, ako aj
povinnosou repektova judikatru ESP a nzorom, e Slovensk republika nesmie zrui
Rozhodnutia o amnestich na zklade tohto rozhodnutia ESP.
Vlda Slovenskej republiky m za to, e nejde o udraten prvny nzor, nakoko
nem oporu ani v Eurpskom dohovore ani v texte samotnho rozhodnutia Lexa proti
Slovenskej republike. ESP totito neskmal prvo Slovenskej republiky zrui amnestiu
vo veobecnosti, ale posudzoval poruenie prva zakotvenho v l. 5 Eurpskeho dohovoru,
ktor chrni prvo na slobodu a bezpenos. ESP vo svojom komunik vslovne uvdza,
e nenaiel zklad pre spochybnenie interpretcie, ktor poskytol stavn sd, ako aj
trestn sdy v troch stupoch, ktor kontatovali, e na skutky, kvli ktorm bol saovate
trestne sthan sa vzahovali rozhodnutia o amnestich z 3. marca a 7. jla 1998.
Preto skmal, i vydan rozhodnutie Prezidenta z 8. decembra 1998, ktor zruilo amnestiu
predtm poskytnut vytvralo prvny podklad pre trestn sthanie, zadranie a vzbu.
V tejto svislosti, Sd zaregistroval, e stava vslovne nepovouje zruenie prezidentovho
rozhodnutia o amnestii. Rovnako bolo veobecne prijat sdmi a prvnou teriou
na Slovensku, e takto rozhodnutie o amnestii neme by menen inou amnestiou
v neprospech v obvinenho. Sd nevidel dvod spochybova takto
interpretciu. ... V slade s tmto, finlne rozhodnutie o zastaven trestnho konania bolo
prijat 18. septembra 1998. Saovateove nsledn sthanie za predmetn skutky nebolo
dovolen v zmysle domcej prvnej pravy a jeho vzba nemohla by povaovan za v

71
slade so zkonnm postupom, alebo nemohla by povaovan za zkonn. (oficilne
komunik ESP k Lexa proti Slovenskej republike z da 23. septembra 2008, . 54334/00,
dostupn v anglickom originli na http://hudoc.echr.coe.int/ENG#{itemid:[002-
1922]}).
Je potrebn zvrazni, e v zmysle tohto rozhodnutia ni nebrnilo Nrodnej rade
Slovenskej republiky, aby prijala stavn zkon . 71/2017 Z. z. ktorm sa men a dopa
stava Slovenskej republiky . 460/1992 Zb. v znen neskorch predpisov, ktor oprvuje
Nrodn radu, aby zruila amnestie udelen prezidentom, ak s v rozpore s princpmi
demokratickho a prvneho ttu. Tto novela stavy SR vytvra nespochybniten prvny
zklad pre monos zruenia amnesti. ESP pri svojom rozhodnut vychdzal zo situcie
a prvneho stavu v ase posudzovania sanosti a nie prvneho stavu, ktor zaviedla
ostatn novela stavy SR.
Rovnako samotn ESP kontatoval, e v ase posudzovania sanosti pozorne
sledoval vvoj v tejto otzke na medzinrodnej scne a nepovaoval ho za nemenn
a vslovne sa nevyjadril k monosti zruenia amnesti do budcnosti zmenou prvnej pravy
v otzke zruenia amnesti. Ako ukazuj u predtm popsan trendy v medzinrodnom
prve, tto otzka skutone prela vvojom a dnen stav ukazuje, e amnestie nie s
nezruitenm prvnym intittom.
Vyie uveden plat i vo vzahu k doterajm rozhodnutiam stavnho sdu SR,
ktor vychdzali z prvneho stavu v ase konania o veci. Rovnako taktie plat,
e stavn sd SR nikdy v iadnom svojom rozhodnut (napr. II. S 37/1998; I. S 30/99;
II. S 69/1999; I. S 48/99; II. S 80/99;) nevyjadril nzor, e Nrodn rada Slovenskej
republiky ako stavodarca neme zmeni stavu SR tak, ako sa stalo stavnm zkonom
. 71/2017 Z. z. a tm udeli Nrodnej rade Slovenskej republiky oprvnenie rui u
udelen amnestie. Nakoko takto vyjadrenie stavnho sdu SR by bolo v rozpore
s postavenm orgnu, ktorho prvomoc je zaloen a delegovan od stavodarcu.
Vlda Slovenskej republiky si dovouje explicitne uvies, e novelou stavy SR
stavnm zkonom . 71/2017 Z. z. sa zmenil prvny stav, priom vetky doterajie
rozhodnutia sdov je potrebn vnma prostrednctvom novej legislatvnej reality, ktor
zaviedla predmetn novela stavy SR, teda tak, e Nrodn rada Slovenskej republiky m
prvomoc rui amnestie, ktor s v rozpore s princpmi demokratickho a prvneho ttu.

72
 Modelujc rzny al vvoj v zmysle Uznesenia NR SR, v kontexte sdnych konan,
ktor boli zaat pred Rozhodnutiami o amnestich, resp. zastaven alebo preruen
po vydan Rozhodnutiach o amnestich, je potrebn poukza na rozhodnutie, ESP vo veci
Margu v Chorvtsko zo da 27. mja 2014, . 4455/10, ktor v tomto prpade judikoval, e
udelen amnestie, ktor s v rozpore s medzinrodnm zvzkom ttu chrni udsk prva
a zabrni mueniu, neudskmu alebo inmu poniujcemu sprvaniu nemono povaova
za prekku res iudicata, resp. poruenie zsady ne bis in idem. Rovnako tie, tak ako
vyjadrili sudcovia Spielmann, Power-Forde, Nussberger vo svojom spolonom odlinom
stanovisku k tomuto prpadu, samotn rozhodnutie o udelen amnestie nemono povaova
za konen odsdenie alebo oslobodenie vo veci pre ely posdenie otzky
(ne)sladu s l. 4 dodatkovho protokolu . 7 Eurpskeho dohovoru.
IX.
Test proporcionality.
V svislosti s posudzovanm rozporu Rozhodnut o amnestich s princpmi
demokratickho a prvneho ttu si nad rmec poadovanho preukzania rozporu
Rozhodnut o amnestich s princpmi demokratickho a prvneho ttu vlda Slovenskej
republiky dovouje uvies, e vnma, e s takmto posudzovanm me svisie i urit
modifikcia tzv. testu proporcionality.
Vlda Slovenskej republiky si vak dovouje uvies, e v zmysle l. 129a, ako aj l. 86
psm. i) stavy SR m za to, e elom konania pred stavnm sdom SR je posdenie
rozporu udelenej amnestie s princpmi demokratickho a prvneho ttu a nie konanie
obdobn konaniu o slade prvnych predpisov, tak ako je upraven v l. 125 stavy SR.
alej vlda Slovenskej republiky uvdza, e tmto nijakm spsobom nespochybuje
prvomoc stavodarcu meni stavu SR, ani prvomoc Nrodnej rady Slovenskej republiky
prija v zmysle l. 86 psm. i) stavy SR uznesenie, ktorm sa ru amnestia, alebo
individulna milos.
Test proporcionality je vyjadrenm princpu proporcionality a to v ohade na otzku
prvnej istoty a legitmnych oakvan vo vzahu amnestovanch pchateov k Nrodnej
rade Slovenskej republiky, ako nositeovi oprvnenia na jeho vydanie, resp. k Uzneseniu
NR SR ako takmu.

73
 Vo vzahu k testu proporcionality vlda Slovenskej republiky uvdza, e zachovanie
rovnovhy (proporcionality) sa tandardne skma v rmci tohto testu v troch fzach:
(i) skmanie z hadiska vhodnosti, teda posdenie otzky i prijat legislatvny
prostriedok vbec umouje dosiahnu sledovan legitmny cie,
(ii) zisovanie kritria nevyhnutnosti (potrebnosti i pouitia najmenej drastickch
prostriedkov), t. j. porovnanie prijatho legislatvneho prostriedku s inmi opatreniami
umoujcimi dosiahnutie rovnakho ciea, dotkajcich sa zkladnch prv v menej
miere (prpadne nedotkajcich sa vbec),
(iii) skmanie z hadiska proporcionality v uom zmysle slova, t. j. samotn rieenie
kolzie medzi legitmnym cieom a zkladnm prvom dotknutch subjektov.

A) Prv krok.
V svislosti s prvm krokom testu je potrebn poukza na skutky uveden v asti V
bod A a B tohto stanoviska, ich zvanos a zrejm rozpor s princpmi demokratickho
a prvneho ttu. Snaha Nrodnej rady Slovenskej republiky, vyjadren konkrtnym
uznesenm, o odstrnenie rozpornho stavu medzi Rozhodnutiami o amnestich a princpmi
demokratickho a prvneho ttu je legitmnym cieom.
Uveden plat pecilne v kontexte stavnho poriadku Slovenskej republiky, ktor
je postaven na princpoch demokratickho a prvneho ttu, nakoko tieto s jeho
zkladnm kameom. Inmi slovami, ak existuje dvodn podozrenie, e ttny orgn
vydanm svojho rozhodnutia zamedzil uplatovaniu princpov demokratickho a prvneho
ttu v praktickom kadodennom ivote ttu je legitmnym cieom zkonodarcu takto
stav odstrni. O to viac, ak existuje dvodn podozrenie, e (i) na vykonan tchto skutkov
sa podieala informan a bezpenostn sluba ttu, ktorej lohou je chrni stavn
zriadenie ttu a nie ho naruova; ide o skutky, (ii) ktor mono klasifikova ako muenie
alebo in krut a neudsk zaobchdzanie; ide o (iii) zamedzenie vyetrovania a potrestania
skutkov, ktor brnili obanom participova na verejnej moci pri hlasovan v referende;
a (iv) vldna moc si udelila tzv. samo-amnestie.

B) Druh krok.

74
 Aplikujc tento test na Uznesenie NR SR je mon v druhom kroku kontatova, e
vzhadom na nie kontantn judikatru stavnho sdu v otzke Rozhodnut o amnestich
(napr. II. S 37/1998; I. S 30/99; II. S 69/1999; I S 48/99; II. S 80/99;), ako aj
prevldajceho predchdzajceho sporu o monos zrui amnestie stavnm zkonom
bez vslovnho oprvnenia v stave SR je Uznesenie NR SR vhodnm prostriedkom, ktor
navye vychdza z textu stavy SR v jej platnom znen.
Inmi slovami, vetky doposia aplikovan prvne prostriedky sa ukzali ako
neinn vo vzahu k zujmu na vyetren amnestovanch skutkov. Prpadn obnovenie
konania by bolo mon len vo vzahu k trestnm inom, pri ktorch aplikcia premlacej
lehoty neprichdza do vahy. Rovnako by sa takto obnova konania vzahovala len
na jednotlivch obvinench, avak neumoovala by vyetri skutky komplexne, pecilne
v kontexte zapojenia ttnych orgnov do ich spchania. Priom je taktie potrebn doda,
e aplikcia takhoto postupu by bola mimoriadne procesne nron, priam nemon,
nakoko by u vo fze zaatia kadho vyetrovania museli by prelomen Rozhodnutia
o amnestich.
Vhodnos takhoto prostriedku potvrdzuje i predpoklad limitu platnosti konkrtneho
uznesenia v ohade na poruenie princpov demokratickho a prvneho ttu,
ako aj automatick prieskum a prpadn judikovanie zo strany stavnho sdu, ktor
vytvra jednoznan prvny stav v otzke platnosti alebo neplatnosti Rozhodnut
o amnestich. Nepjde o nelegitmny zsah do u udelench amnesti, ale zruenie len tch
amnesti, ktor u v okamihu udelenia neboli v slade s princpmi demokratickho
a prvneho ttu, teda i prvnym poriadkom Slovenskej republiky.

C) Tret krok.
Poslednou asou je v tejto svislosti tret krok testu, teda test proporcionality
v uom slova zmysle. Vlda Slovenskej republiky v tomto kontexte reflektuje najastejie
nmietky k prijatmu Uzneseniu NR SR vyjadren kontrukciami ako (i) poruenie princpu
prvnej istoty amnestovanch osb, (ii) s tm spojenho poruenia princpu legitmnych
oakvan, (iii) ako aj zkazu retroaktivity takhoto Uznesenia NR SR.
V svislosti s nmietkou poruenia princpu prvnej istoty je dleit kontatova,
e iadne ustanovenie prvneho poriadku Slovenskej republiky nezaruuje prvo

75
na udelenie amnestie, i milosti zo strany prezidenta republiky. Rovnako udelenie amnestie,
alebo milosti nie je udskm prvom v zmysle druhej hlavy stavy SR, alebo inch
medzinrodnch zmlv, ktormi je Slovensk republika viazan.
Aplikujc princp prvnej istoty na pchateov skutkov uvedench v asti V bod A a
B tohto stanoviska mono kontatova, e naplnenm princpu prvnej istoty je otzka
vedomosti o trestnosti tchto skutkov (nevyvrtiten domnienka poznania zkona) a prva
na spravodliv proces v svislosti s posdenm trestnosti tchto skutkov. Ak pripustme
kontrukciu, e naplnenm princpu prvnej istoty by bolo oakvanie udelenia amnestie,
znamenalo by to automatick beztrestnos u v okamihu pchania tchto skutkov. Uznesenie
NR SR sa nedotka prvnej istoty pchateov skutkov, ktor boli amnestovan
Rozhodnutiami o amnestich v rozsahu trestnosti tchto jednotlivch skutkov, alebo zmeny
tohto rozsahu. Rovnako sa Uznesenie NR SR nijakm spsobom nemen ani vku trestov
za spchanie trestnch inov, ktor nebolo mon vyetri kvli Rozhodnutiam
o amnestich.
Ako u bolo vyie uveden v asti VIII tohto stanoviska, udelen amnestia nevytvra
prekku res iudicata alebo prekku ne bis in idem, nakoko ju nemono povaova
za oslobodzujci alebo odsudzujci rozsudok vo veci samotnej.
K princpu legitmnych oakvan v tejto svislost vlda Slovenskej republiky
odkazuje na rozhodnutie stavnho sdu SR sp. zn. PL. S 3/00, kde hovor, e Ochrana
dvery (legitmnych oakvan) neprichdza do vahy tam, kde by dvera v urit prvny
stav nebola vecne zdvodnen, t. j. ani princp prvneho ttu nechrni obana pred
kadou subjektvne chpanou stratou dvery alebo kadm sklamanm. alej stavn sd
SR v rovnakom konan kontatuje, e nemono namieta, ak zkonodarca po sksenosti
s uplatnenm uritho prvneho predpisu potom, o si urobil jasn zver o nevyhnutnosti
zmeny tohto predpisu, zmenil tento predpis. V kontexte prebiehajceho konania pred
stavnm sdom SR to znamen, e svojou racionlnou vahou zkonodarca podrobil
zmene Rozhodnutia o amnestich na zklade ich rozporu s princpmi demokratickho
a prvneho ttu. Zkonodarca neru vetky doposia vydan amnestie, ale tie, ktor s
v rozpore s princpmi demokratickho a prvneho ttu.
Domha sa potom dvery v rozhodnutie ttneho orgnu, ktor je v zsadnom
rozpore s princpmi demokratickho a prvneho ttu znamen oakva, e tt bude

76
chrni postup, ktor je v rozpore s jeho zkladnm systmovm usporiadanm,
m by de facto naral takto usporiadanie. Zachovanie tohto princpu prvneho ttu,
pecilne v kontexte tzv. samo-amnesti neme preto ustpi dvere v akt, ktor odporuje
prvnemu ttu. Prkladom povedan, bolo by to ako oakva, e ochrana vlastnckeho
prvo patr zlodejovi, ktor dostatone nahlas vyhlasuje, e ukradnut vec je jeho
vlastnctvom. Rovnako je potrebn zdrazni, e je nevyhnutn odli legitmne oakvanie
vo vzahu k platnmu procesnmu intittu, ktor je aplikovan v kadom procesnom
postupe, v porovnan s vnimone aplikovanm procesnm intittom, na ktor navye nie
je prvny nrok. Prkladom povedan, in by bolo, ak by bol v konan zmenen zkonn
sudca, ktor je stanoven prvnou normou pre kadho a in je ak sa zru amnestia, ktor
je vnimkou z takejto normy udelen len niektorm.
Poukazujc na al rozmer otzky legitmnych oakvan by pchate skutkov
uvedench v asti V bod A a B tohto stanoviska musel svoje oakvanie formulova ete
pred spchanm tchto inov absurdnm kontruktom vediac, e po udelen amnestie
na trestn in, ktor som spchal bude tto amnestia zruen, trestn in by som nikdy
nespchal.
Rovnako v svislosti s legitmnymi oakvaniami mono odkza na star prvnu
zsadu z neprva neme vznikn prvo (ex iniuria ius non oritur), Vlda Slovenskej
republiky neme v tejto svislosti oznai za legitmne oakvania tak oakvania, ktor
sa spoliehaj na to, e akkovek nezkonn konanie proti stavnmu poriadku Slovenskej
republiky je mono postavi mimo prvomoc orgnov ochrany prva prostrednctvom
udelenia amnestie. Prijatenos takchto oakvan za legitmne by znamenalo udelenie
blankety na udelenie amnestie za akkovek skutok, o je v znanom rozpore s l. 2 ods. 2
stavy SR, tak ako je uveden v asti VI tohto stanoviska.
V nadvznosti na otzku retroaktivity je mon kontatova, e Uznesenie Nrodnej
rady nijakm spsobom nemen situciu pchateov trestnch inov, ktor boli amnestovan
Rozhodnutiami o amnestich a to ani v otzke procesnch prv pchateov, ani v otzke
vky prpadnch trestov za tieto trestn iny. Rovnako v tejto svislosti opakujeme,
e amnestia nie je rozhodnutm vo veci samotnej, teda oslobodzujcim, alebo odsudzujcim
rozsudkom, ktorm sa konanie prvoplatne kon. Na amnestiu mono nahliada
ako na vnimon procesnoprvnu prekku, pecilne v kontexte oprvnenie v zmysle

77
l. 102 psm. i) stavy SR platnej v ase vydania Rozhodnutia o amnestich. Priom tto
prekku v zmysle dnenho znenia stavy SR mono odstrni, ak bola vydan v rozpore
s princpmi demokratickho a prvneho ttu.
V svislosti s aplikciou testu proporcionality vlda Slovenskej republiky neme
opomen ani pokodench (priom za pokodench mono v uritom ohade povaova
aj kadho obana Slovenskej republiky, kee porueniu princpov demokratickho
a prvneho ttu nara stabilitu stavnho poriadku, ktorho s zkladom), ktorch
sa dotkaj skutky uveden v asti V bod A a B tohto stanoviska. Vyie popsan test
proporcionality je potrebn na tchto pokodench aplikova mutatis mutandis. Priom
vsledok takhoto testu bude udratenos a stavnos Uznesenia NR SR.
Vlda Slovenskej republiky na zklade uvedenho v tejto asti m za to, e Uznesenie
NR SR neodporuje princpu prvnej istoty, princpu ochrany legitmnych oakvan,
princpu zkazu retroaktivity a toto Uznesenie NR SR je v slade s stavou SR.

Zveren stanovisko.
Na zklade uvedenho v tomto stanovisku m vlda Slovenskej republiky za to, e
uznesenie Nrodnej rady Slovenskej republiky z 5. aprla 2017 publikovan v Zbierke
zkonov Slovenskej republiky pod . 74/2017 je v slade s stavou SR, nakoko
lnky V a VI rozhodnutia predsedu vldy Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii
uverejnenho pod . 55/1998 Z. z., a rozhodnutie predsedu vldy Slovenskej republiky
z 7. jla 1998 o amnestii uverejnenho pod . 214/1998 Z. z. nie s v slade s princpmi
demokratickho a prvneho ttu.

II.2.4 Stanovisko Najvyieho sdu Slovenskej republiky

Poda 48a zkona o stavnom sde na konanie o preskman uznesenia Nrodnej

rady Slovenskej republiky schvlenho poda l. 86 psm. i) stavy sa primerane pouij
ustanovenia 19 a 41b, ak 48b neustanovuje inak.

78
 Poda 39 ods. 2 zkona o stavnom sde si predseda stavnho sdu me
vyiada stanovisko predsedu Najvyieho sdu Slovenskej republiky alebo generlneho
prokurtora Slovenskej republiky.

Poukazujc na 48a a 39 ods. 2 zkona o stavnom sde, predsednka stavnho

sdu listom z 12. aprla 2017 poiadala predsednku najvyieho sdu o predloenie
stanoviska k uzneseniu Nrodnej rady Slovenskej republiky . 570 z 5. aprla 2017
v lehote 10 dn od doruenia jej listu.

Predsednka najvyieho sdu na vzvu predsednky stavnho sdu reagovala

listom doruenm stavnmu sdu 5. mja 2017, v ktorom sa predovetkm uvdza:
... po konzultcii s predsedom trestnoprvneho kolgia udvam, e vzhadom
na okolnos, e prichdza do vahy rozhodovanie (aj) Najvyieho sdu Slovenskej
republiky vo veciach, ktorch sa tka l. 154f ods. 2 stavy Slovenskej republiky v znen
stavnho zkona . 71/2017 Z. z., v ktorch u poda znenia naposledy oznaenho
ustanovenia dotknutm uznesenm Nrodnej rady Slovenskej republiky boli zruen
rozhodnutia, brniace aliemu priebehu trestnho konania v tchto veciach, k nvrhu
sa nebudeme vyjadrova.

II.2.5 Stanovisko Generlnej prokuratry Slovenskej republiky

Poda u citovanch ustanoven 48a a 39 ods. 2 zkona o stavnom sde

predsednka stavnho sdu listom z 12. aprla 2017 poiadala o predloenie stanoviska
k uzneseniu Nrodnej rady Slovenskej republiky . 570 z 5. aprla 2017 v lehote 10 dn
od doruenia jej listu aj generlneho prokurtora.

Generlny prokurtor reagoval na vzvu predsednky stavnho sdu listom

doruenm stavnmu sdu 28. aprla 2017, v ktorom sa predovetkm uvdza:
... S prihliadnutm na psobnos prokuratry vymedzen v l. 149 stavy
Slovenskej republiky, ako i repektujc moje nvrhov oprvnenia vymedzen v 15 zkona

79
. 153/2001 Z. z. v znen neskorch predpisov, dovoujem si Vm oznmi, e nepovaujem
za vhodn, aby prokuratra posudzovala uznesenia Nrodnej rady Slovenskej republiky.
Naviac, ven pani predsednka, prve skutonos, e orgny prokuratry mu
na zklade uznesenia Nrodnej rady Slovenskej republiky . 570 z 5. aprla 2017 vykonva
dozor v prpravnch konaniach, resp. bud ma postavenie strn v trestnch konaniach
vedench na sdoch, akkovek vyjadrenie k neukonenm trestnm konaniam mohlo
by ma za nsledok vyslovenie poruenia zkladnch prv a slobd. Sved o tom
aj pecilna prava konania o slade uznesenia Nrodnej rady Slovenskej republiky
o zruen individulnej milosti alebo amnestie zakotven v 48b zkona . 72/2017 Z. z.,
ktorm sa men a dopa zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 38/1993 Z. z.
o organizcii stavnho sdu Slovenskej republiky, o konan pred nm a o postaven jeho
sudcov v znen neskorch predpisov, v zmysle ktorej si predseda stavnho sdu Slovenskej
republiky vyiada stanovisk od vslovne uvedench subjektov.
S poukazom na vetky uveden skutonosti dfam, e pochopte, e Vami poadovan
vyjadrenie by mohlo by iba prezentciou mjho skromnho nzoru, a preto ospravedlte,
prosm, skutonos, e prokuratra sa neme vyjadri k uzneseniu Nrodnej rady
Slovenskej republiky . 570 z 5. aprla 2017.

II.3 alie podania doruen stavnmu sdu Slovenskej republiky v priebehu

konania

V priebehu konania boli stavnmu sdu doruen podania viacerch fyzickch osb
a prvnickch osb:

1. Podanie , , zastpenho advoktom

JUDr. Miroslavom Totkoviom, Ruov dolina 21/A, Bratislava, z 28. aprla 2017
(stavnmu sdu bolo doruen 3. mja 2017), ktorm sa domha, aby mu stavn sd
priznal postavenie vedajieho astnka konania.

2. Podanie , , zastpenho advoktom

Mgr. Matejom Krajim, PhD., Mjkova 1, Bratislava, z 2. mja 2017 (stavnmu sdu bolo

80
doruen 5. mja 2017), ktor taktie iada o vstup do konania ako vedaj astnk.
Menovan nsledne podanm z 12. mja 2017 poiadal o nahliadnutie do spisu.

3. Podanie ,
zastpenho advoktom JUDr. ubomrom Hlboanom, Vajnorsk 20, Bratislava,
zo 4. mja 2017 (stavnmu sdu doruen 5. mja 2017), ktorm sa tie domha vstupu
do konania v postaven vedajieho astnka. Prvny zstupca nsledne e-mailom
z 10. mja 2017 poiadal o nahliadnutie do spisu.

V nadvznosti na iadosti u uvedench osb o priznanie postavenia vedajieho

astnka konania stavn sd poukazuje na 48b ods. 3 zkona o stavnom sde, ktor
je umiestnen v iestom oddiele druhej hlavy tretej asti zkona oznaenom nadpisom
Konanie o slade uznesenia Nrodnej rady Slovenskej republiky o zruen individulnej
milosti alebo amnestie, v spojen s prvou vetou 21 ods. 2 zkona o stavnom sde.

Poda 48b ods. 3 zkona o stavnom sde vedajm astnkom konania je vlda
Slovenskej republiky zastpen Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky,
ak sa kon o uznesen, ktorm sa zruila amnestia a prezident Slovenskej republiky,
ak sa kon o uznesen, ktorm sa zruila individulna milos.

Poda 21 ods. 2 zkona o stavnom sde vedajmi astnkmi konania s osoby,

ktorm toto oprvnenie priznva tento zkon, ak sa tohto postavenia nevzdaj.

Z citovanch prvnych noriem zjavne vyplva, e v konan poda l. 129a stavy,

t. j. v konan o preskmavan sladu uznesenia nrodnej rady o zruen individulnej milosti
alebo amnestie, zkon o stavnom sde priznva postavenie vedajieho astnka len vlde
a prezidentovi. Z uvedenho dvodu stavn sd s poukazom na prv vetu 21 ods. 2
zkona o stavnom sde nemohol prizna u uvedenm osobm postavenie vedajieho
astnka, a preto ich podania mohol vzia len na vedomie.

81
 4. Da 16. mja 2017 bolo stavnmu sdu doruen aj podanie obianskeho
zdruenia VIA IURIS oznaen ako STANOVISKO AMICUS CURIAE obsahujce
argumentciu v prospech vyslovenia zveru, e tzv. Meiarove amnestie boli v rozpore
s princpmi demokratickho a prvneho ttu. stavn sd oznaen stanovisko vzal
na vedomie.

5. Da 17. mja 2017 bolo stavnmu sdu doruen podanie advokta

Mag. Mgr. Marka Paru, ancov 48, Bratislava, podan v mene jeho klienta
oznaen ako Vec: podnet na preruenie konania, v ktorom navrhuje stavnmu sdu,
aby preruil toto konanie za elom predloenia... predbench otzok Sdnemu dvoru
Eurpskej nie (podanie obsahuje text navrhovanch predbench otzok
a ich odvodnenie).

6. Da 17. mja 2017 bolo stavnmu sdu doruen aj podanie alieho prvneho
zstupcu , advokta JUDr. ubomra Hlboana, oznaen ako Vec: Nmietka
zaujatosti proti sudcom stavnho sdu SR v konan RVP 622/2017 JUDr. Ladislavovi
Oroszovi a JUDr. Lajosovi Meszaroovi (sprvne m by Mszrosovi, pozn.).

7. Da 24. mja 2017 bolo stavnmu sdu doruen alie podanie prvneho
zstupcu Mag. Mgr. Marka Paru oznaen ako VEC: nvrh na verejn
prejedanie veci alt. vyhlsenie rozhodnutia.

8. Da 25. mja 2017 bolo stavnmu sdu doruen alie podanie prvneho
zstupcu oznaen ako Vec: iados o as na rokovan plna
stavnho sdu..

Uveden podania prvnych zstupcov a stavn sd vzal

na vedomie s kontatovanm, e ani nie s astnkmi
a ani vedajmi astnkmi tohto konania.

82
 II.4 Nvrh zstupcov nrodnej rady na vykonanie verejnho stneho
pojednvania

V u citovanom stanovisku nrodnej rady podpsanom jeho zstupcami poslancom

Petrom Kreskom a advoktom Petrom Kubinom sa uvdza, e ... NR SR navrhuje
vykonanie verejnho stneho pojednvania v tejto veci.

V nadvznosti na nvrh prvnych zstupcov nrodnej rady stavn sd poukazuje

na 30 ods. 1 a 30 ods. 4 zkona o stavnom sde.

Poda 30 ods. 1 zkona o stavnom sde vo veciach prerokvanch stavnm

sdom poda l. 125, 125a, 126, 127, 127a, 129 ods. 4, 5 a 7 stavy sa kon stne
pojednvanie.

Poda 30 ods. 4 zkona o stavnom sde stne pojednvanie vo veciach

poda l. 125, 126, 127a a 129 ods. 4 stavy je verejn. V ostatnch veciach je verejn,
ak stavn sd z dleitch dvodov verejnos z asti na celom pojednvan alebo jeho
asti nevylil.

Z citovanch ustanoven vyplva, e vo veci prerokvanej stavnm sdom

poda l. 129a stavy, t. j. v konan o slade uznesenia nrodnej rady o zruen
individulnej milosti alebo amnestie s stavou, zkon o stavnom sde verejn stne
pojednvanie nepredpoklad. Z uvedenho dvodu a aj s poukazom na dvojmesan lehotu,
v ktorej m stavn sd o slade uznesenia nrodnej rady . 570 z 5. aprla 2017 rozhodn,
stavn sd nvrhu nrodnej rady nevyhovel a o veci rozhodol na neverejnom zasadnut.

III.
Vchodisk pre rozhodovanie stavnho sdu Slovenskej republiky

III.1 Intitt amnestie a milosti a ich stavn prava v modernch

demokratickch a prvnych ttoch

83
 Pri hadan zkladnch vchodsk pre rozhodnutie o stavnosti preskmavanho
uznesenia nrodnej rady povauje stavn sd v prvom rade za potrebn poukza na obsah
pojmov amnestia a milos, ich prvnu podstatu a formy ich uskutoovania a v nadvznosti
na ich historick pvod a historick chpanie poukza aspo v zkladnch rmcoch
na ich aktulne chpanie v prvnej doktrne i judikatre sdnych orgnov.

Intitt milosti, ako aj intitt amnestie je historicky spt s monarchistickou formou

vldy v jej absolutistickej podobe. Milos i amnestia sa preto historicky prevane vnmali
ako v zsade nim neobmedzen prerogatvy (vsady) monarchistickej hlavy ttu
spovajce v jej oprvnen individulne alebo hromadne odpa a zmierova tresty
uloen sdmi, ako aj ich prvne nsledky. Intitt milosti i amnestie bol historicky
a aj v sasnosti je vdy spojen so zsahom hlavy ttu (resp. inho stavnho orgnu,
ktormu je zveren prvomoc udeova milos alebo amnestiu, pozn.) do sfry inak
vyhradenej sdnej moci (resp. v irom chpan aj do sfry psobnosti orgnov innch
v trestnom konan, pozn.). U historicky sa milos, ako aj amnestia vyskytovali v troch
zkladnch formch, vo forme abolcie, agracicie a rehabilitcie.

Abolcia je forma udelenia milosti alebo amnestie v podobe nariadenia, aby sa trestn
konanie (prp. in verejnoprvne konanie, ktorho predmetom je rozhodovanie o uritom
type verejnoprvneho deliktu) nezanalo, alebo ak sa u zaalo, aby sa v om
nepokraovalo. Z povahy veci vyplva, e abolcia predstavuje najhrub zsah do vkonu
spravodlivosti, ktor doiroka otvra brnu svojvli vrchnosti (MAGYAR JOGI
LEXIKON, 1903, zv. IV, s. 603), kee sa uplatn v ase, ke ete orgny inn v trestnom
konan neustlili, kto je pchateom trestnho inu, na ktor sa udeuje milos alebo
amnestia, resp. o tom, kto je pchateom trestnho inu, ete autoritatvne nerozhodli
orgny sdnej moci. Abolcia je navye vo svojej podstate v zsade vdy rezignciou na
pravdu (o tom, kto spchal trestn in), resp. popretm prva na pravdu. Z uvedench
dvodov m abolcia opodstatnene mnoho odporcov.

84
 Agracicia je nariadenie hlavy ttu, resp. inho stavnho orgnu oprvnenho
udeova milos alebo amnestiu, ktor spova v odpusten alebo zmiernen trestu
uloenho orgnmi sdnej moci (sdmi). Z povahy veci vyplva, e milos, resp. amnestia
vo forme agracicie sa udeuje a potom, ako orgny sdnej moci (sdy) autoritatvne
rozhodli o tom, e osoba, ktorej sa udeuje milos, resp. osoba, ktorej sa priznva amnestia,
je pchateom trestnho inu, teda spchala trestn in (prp. spchala in verejnoprvny
delikt), za ktor jej bol udelen trest.

Rehabilitcia predstavuje tak formu milosti, resp. amnestie, prostrednctvom ktorej

dochdza k zahladeniu odsdenia, t. j. na rehabilitovan osobu sa po rehabilitcii had
ako na osobu, ktor nespchala trestn in (resp. in verejnoprvny delikt). Obdobne
ako pri agracicii, aj pri rehabilitcii sa udeuje milos, resp. priznva amnestia osobm,
o ktorch u orgny sdnej moci (sdy) autoritatvne rozhodli o tom, e spchali trestn in
(in verejnoprvny delikt).

Z uvedenho vyplva, e milos i amnestia sa udeuj, resp. priznvaj v zsade

rovnakmi formami (abolcia, agracicia, rehabilitcia), priom rozdiel medzi nimi spova
v tom, e milos sa udeuje vdy konkrtne (individulne) urenej osobe (osobm), zatia
o amnestia sa v zsade priznva vopred (presne) neurenmu potu osb, ktor s druhovo
uren typom skutku (trestnho inu), spsobom spchania trestnho inu (myseln
alebo nedbanlivostn trestn iny), i formou udelenho trestu, resp. jeho dkou, alebo
inm kritriom. K individualizcii amnestie na konkrtne osoby dochdza a nsledne,
a to spravidla na zklade rozhodnut sdov o tom, i je konkrtna osoba astn
na amnestii (porovnaj KLMA, K. a kol. Koment k stav a Listin. Plze: Ale
enk, s. r. o., 2005, s. 325). Z uvedenho zrove vyplva, e milos m vdy formu
individulneho prvneho aktu. Prvne nzory na prvnu povahu rozhodnutia o amnestii
sa v prvnej terii rozchdzaj. V u citovanom komentri prof. Karla Klmu
sa napr. uvdza, e amnestia je sce aktom aplikcie prva, ale nepochybne vykazuje
aj urit normatvne prvky (pozri KLMA, K. a kol. c. d., s. 324), priom je navye
publikovan v oficilnej zbierke prvnych predpisov. Zrove existuj aj prvne nzory,
v zmysle ktorch m rozhodnutie o amnestii povahu normatvneho prvneho aktu (napr.

85
PAVLEK, V. a kol. stavn prvo a sttovda. II. dl.: stavn prvo esk republiky.
Praha: Leges, 2011, s. 851), resp. e ide o prvny predpis sui generis, ktor m povahu
veobecne zvznho prvneho aktu [napr. Pavel Rychetsk v odlinom stanovisku
k uzneseniu stavnho sdu eskej republiky (alej aj R) sp. zn. Pl. S 4/13
z 5. marca 2013]. stavn sd sa prikla k nzoru, e amnestia je akt aplikcie prva
sui generis, ktor vdy obsahuje urit znaky, ktor s charakteristick pre normatvny
prvny akt.

Oprvnenie udeova milos, resp. vyhlasova amnestiu (bez ohadu na to, ktormu
stavnmu orgnu je zveren) predstavuje zsah do tradinej deby moci medzi
zkonodarn, vkonn a sdnu moc, a to na ujmu sdnej moci. Spravidla sa tieto intitty
vnmaj ako sas vyvaovania medzi jednotlivmi mocami, t. j. mono ich zaradi
do systmu vzjomnch bzd a protivh, ktor s vlastn demokratickmu a prvnemu ttu.
Vo veobecnosti sa udelenie milosti, resp. amnestia spravidla chpu ako poskytnutie
uritho dobrodenia (milosrdenstva), a to predovetkm z humanitrnych dvodov
(napr. odpustenie trestu odsdenmu s nevylieitenou chorobou, odpustenie trestu
odsdenej v pokroilom tdiu tehotenstva alebo osobe, ktor m malolet deti) na ely
odstrnenia tvrdosti zkona (ak sa v konkrtnych okolnostiach jav uloen alebo hroziaci
trest neprimerane tvrd), alebo pozitvnej motivcie pchatea trestnho inu
(porovnaj MAREKOV, L. Milosti. Ohnisko lidstv v trestnm prvu. Praha: Academia,
2007, s. 19 a nasl.). Z hadiska uvedench dvodov (elov) s intitty milosti,
resp. amnestie v zsade veobecne akceptovan, a to zvl vtedy, ak sa poet udelench
milost, resp. rozsah amnestie pohybuje v rozumnch medziach.

V praxi mnohch ttov (zvl v tranzitvnych obdobiach, t. j. v obdob prechodu

k inej forme mocenskho usporiadania, resp. fungovania ttu) sa ale vyskytovali a stle
vyskytuj aj tzv. politick amnestie amnestie vyhlasovan z politickch dvodov
odvodovan napr. silm o socilno-politick zmier, ustanovenm hrubej iary
za minulosou a pod. Politick amnestie (prp. milosti) s predmetom kritiky zo strany
predstaviteov prvnej doktrny, ale aj medzinrodnch sdnych orgnov, a to zvl vtedy,
ak maj charakter tzv. samo-amnesti (k tomu viac pozri aj stanovisko vldy citovan v asti

86
II.2.3 tohto nlezu), t. j. vtedy, ak amnestovan nie s skutky politickch protivnkov, ale
naopak, politickch prvrencov hlavy ttu, resp. inho stavnho orgnu, ktor amnestiu
vyhlasuje. V publikcii Rule-of-law Tools for Post-conflict States Amnesties vydanej
radom vysokho komisra Organizcie Spojench nrodov pre udsk prva v roku 2009,
s. 43, s samo-amnestie (self-amnesties) charakterizovan ako tak amnestie, ktor s
udeovan tmi, ktor s zodpovedn za poruovanie udskch prv, za elom ochrni sa
pred zodpovednosou. Orgny ochrany udskch prv, prvnici a in subjekty ostro
kritizuj samo-amnestie, pretoe svojou podstatou symbolizuj beztrestnos..1

Z kritickch nzorov predstaviteov prvnej vedy k samo-amnestiam stavn sd

povauje za vhodn aspo ako prklad poukza napr. na publikciu TESTER, K.
Humanitarianism and Modern Culture. Penn State Press, 2010, s. 29, v ktorej sa uvdza, e
samoamnestie udelen ttnymi orgnmi v zlom mysle, za elom iastone alebo plne
chrni samch seba pred trestami za ich vlastn sprvanie, s iroko povaovan
za nelegitmne.2 Obdobne v publikcii FREEMAN, M. Necessary Evils: Amnesties and the
Search for Justice. Cambridge university Press, 2009, s. 1523, jej autor uvdza: Hoci
presn mysly ttov pri udeovan amnesti s asto ako rozpoznaten, rozhodnutie
o tom, kto bude ma z amnestie prospech, odhauje vea o motivcii pri udeovan amnestie.
Na jednom konci spektra s takzvan samo-amnestie alebo amnestie udelen vldou samej
sebe, alebo jej spojencom za zloiny, s ktormi s spojen. Takto amnestie s v rozpore
so veobecnm princpom, e nikto neme by sudcom vo vlastnej veci, a ako tak s
prejavom vetkho, len nie dobromysenosti (dobrej viery). ... Na opanej strane spektra s
amnestie, ktor mu by nazvan nie-samoamnestie alebo amnestie udelen ttom,
z ktorch maj prospech jeho odporcovia i u s to politick disidenti, alebo ozbrojen
povstaleck hnutia. Mimoriadne kritick postoj k samo-amnestim vyslovuje V. Vriezen
1
Dostupn na internete: http://www.ohchr.org/Documents/Publications/Amnesties_en.pdf.
2
Dostupn na internete: https://books.google.sk/books?
id=fAQJWP4N6SgC&printsec=frontcover&dq=humanitarianism+and+modern+culture&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEw
jasunfis7TAhUBI8AKHdQBBgoQ6AEIJTAA#v=onepage&q=humanitarianism%20and%20modern
%20culture&f=false.
3
Dostupn na internete: https://books.google.sk/books?id=FPUfAwAAQBAJ&pg=PA153&lpg=PA153&dq=self-
amnesty&source=bl&ots=EoV5mX7o7n&sig=G2AZOIeh0CS_mIcaYxRNTuOkVQg&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwj
XiI_Og-jTAhUFkywKHdHNB1MQ6AEIaTAJ#v=onepage&q=self-amnesty&f=false.

87
(VRIEZEN, V. Amnesty justified? The need for a case by case approach in the interest
of human rights. Nijmegen: Wolf Legal Oublischers, 2011), ktor kontatuje, e Samo-
amnestie nemaj prvnu hodnotu. Preto nasledujci reim me zrui zkon o samo-
amnestich a obalova tch, ktor zo samo-amnesti profitovali..4

V nadvznosti na citovan kritick postoje predstaviteov prvnej vedy k tzv. samo-

amnestim stavn sd v irom kontexte zdrazuje, e monarchistick chpanie milosti
a amnestie ako neobmedzenej vsady hlavy ttu je aj pri vysokom repekte, cte
a presveden v osvieten vkon moci v zsade vdy organicky spt s hrozbou uplatnenia
svojvle (zneuitia moci). Aj preto s v stavch mnohch ttov zakomponovan priamo
do stavnho textu urit obmedzenia, resp. poistky proti svojvonmu vkonu prvomoci
vyhlasova amnestiu a udeova milos hlavou ttu. Najstaria stavu sveta stava USA
z roku 1787 napr. v l. II oddiele 2 ods. 1 ustanovuje, e prezident m prvo nariadi
odloenie trestu alebo udeli milos za previnenia proti Spojenm ttom s vnimkou
vlastizrady (impeachmentu). Porovnatene stava Luxemburska ustanovuje, e
vekovojvoda me udeova milos, ale neme ju udeli lenom vldy. Prvo belgickho
kra udeli milos ministrom a lenom komunitnch a regionlnych vld je taktie
obmedzen, poda stavy Belgicka ju me udeli len na poiadanie Poslaneckej snemovne
alebo prslunej rady. V tejto svislosti nemono nespomen, e stavn listina
eskoslovenskej republiky z 29. februra 1920 neumoovala prezidentovi uplatni svoju
prvomoc udeli amnestiu alebo milos vtedy, ak ilo o lenov vldy obalovanch alebo
odsdench za myseln alebo hrub nedbanlivostn konanie v obore svojej radnej
povinnosti ( 79 ods. 1 stavnej listiny).

Pre stavy prijman v 20. storo s charakteristick rzne formy limitcie

prvomoci hlavy ttu udeova milos i vyhlasova amnestiu, a to rznymi formami,
najastejie poiadavkou kontrasigncie rozhodnutia o milosti a amnestii predsedom vldy,
resp. jej lenom (napr. Belgicko, Raksko, Taliansko), alebo tak, e sa kontrasigncia

4
Dostupn na internete: https://pure.uvt.nl/portal/files/3982055/Vriezen_Amnesty_16_12_2011_emb_tot_01_07_2014.
pdf.

88
poaduje aspo k rozhodnutiu o amnestii (esk republika a od roku 2001 aj Slovensk
republika), t. j. milos udeuje hlava ttu naalej autonmne.

V druhej polovici 20. storoia bola navye v mnohch ttoch prvomoc vyhlsi
amnestiu odat hlavm ttov a priznan parlamentom (napr. Fnsko, Holandsko,
Portugalsko, Raksko, SRN i Taliansko). V tejto svislosti stavn sd povauje za
vhodn (repektujc pritom spoloensko-politick kontexty povojnovho Nemecka)
poukza na rozhodnutie BVerfGE 2, 213 (Straffreiheitsgesetz) Spolkovho stavnho
sdu SRN (vydan 22. 4. 1953), v ktorom sa okrem inho uvdza: Nzory o podstate
amnestie sa v priebehu ttoprvneho rozvoja zmenili zo starho vrchnostenskho ttu na
modern demokratick a prvny tt. Vo vedom udu sa udeovanie amnestie u nevnma
ako vsledok omilostenia, ktormu predchdza prvny proces, ale ako korektra prva
samotnho. Okrem toho to zodpoved podstate modernho demokratickho ttu, e
amnestie sa u nebud udeova ako preukzanie milosti hlavy ttu, ale zkonom.
Na veobecn tendenciu presva tradin prvomoc hlavy ttu vyhlasova amnestiu
na parlamenty upozoruje aj ESP, ktor napr. v bode 89 rozsudku z 2. 9. 2008 vo veci
Lexa proti Slovenskej republiky uviedol, e ... amnestia je obvykle povaovan
za opatrenie spadajce do oblasti legislatvy, prvomoc udeli milos je jednm z prerogatv
hlavy ttu.

Na zklade uvedenho rmcovho komparatvneho prehadu mono kontatova,

e stava Slovenskej republiky v pvodnom znen bola vo vzahu k prvomoci prezidenta
udeova milos, resp. amnestiu, mimoriadne vekorys, kee explicitne neustanovovala
limity jej vykonvania a ani nepodmieovala vydanie rozhodnutia o milosti alebo amnestii
predchdzajcim nvrhom, resp. shlasom, i kontrasignciou inho stavnho orgnu,
resp. stavnho initea. Poda pvodnho znenia stavy mohol toti prezident udeova
milos a vyhlasova amnestiu autonmne, a to vo forme abolcie, agracicie alebo
rehabilitcie, priom navye tm istm rozsahom psobnosti disponoval aj predseda vldy
v ase, ke zastupoval prezidenta. A v dsledku neblahch sksenost s rozhodnutiami
predsedu vldy Vladimra Meiara o amnestich z 3. marca 1998 a 7. jla 1997 pristpil
stavodarca aj k formlno-prvnej limitcii vkonu amnestie, resp. milosti prostrednctvom

89
novelizcie stavy vykonanej stavnm zkonom . 90/2001 Z. z. Z dikcie v sasnosti
platnho a innho znenia l. 102 psm. j) stavy [Prezident... j) odpa a zmieruje
tresty uloen sdmi v trestnom konan a zahldza odsdenie formou individulnej milosti
alebo amnestie.] toti vyplva, e udelenie milosti alebo vyhlsenie amnestie formou
abolcie u nie je prpustn. Navye, vo vzahu k rozhodnutiu o amnestii je alie
obmedzenie dovtedy (formlne) vlunej prvomoci prezidenta zakdovan v l. 102 ods. 2
stavy, poda ktorho Rozhodnutie prezidenta vydan poda l. 102 ods. 1 psm. c)
a poda psmena j), ak ide o udelenie amnestie... je platn, ak ho podpe predseda vldy
Slovenskej republiky alebo nm poveren minister; v tchto prpadoch za rozhodnutie
prezidenta zodpoved vlda Slovenskej republiky..

Vzhadom na tradin monarchistick chpanie intittu milosti a amnestie

repektujce v zsade nim neobmedzen vsadu hlavy ttu zaujmala judikatra sdov,
a v zsade aj nie bezvznamn as prvnej doktrny, relatvne dlh dobu rezervovan
postoj k vymedzovaniu stavnch (i inch) limitov pre vkon prvomoci hlavy ttu udeli
milos alebo vyhlsi amnestiu a v tej svislosti, prirodzene, nepripala ani monos
preskmavania i zruitenosti u vydanho rozhodnutia o udelen milosti alebo amnestie.
Skuton prielom v tomto (konzervatvnom) chpan milosti, resp. amnestie, prina
a prvnou doktrnou a judikatrou sdov presadzovan model materilneho
demokratickho a prvneho ttu, ktorho teoretick koncept zaloen na materilnom
prstupe k ochrane stavnosti je nezluiten s nekontrolovatenm vkonom verejnej moci.
V tejto svislosti povauje stavn sd za mimoriadne oson poukza na prvny nzor
Spolkovho stavnho sdu SRN (pozri aj bod 56 stanoviska nrodnej rady) vysloven
v rozhodnut 2 BvR 552/63 z 23. 4. 1969, poda ktorho Nosite oprvnenia udeli milos
me toto svoje oprvnenie vyuva iba v rmci stavnho poriadku, v rmci hranc, ktor
s vyten v l. 1 ods. 3 a l. 20 ods. 3 Zkladnho zkona. Kad pozitvne alebo
negatvne rozhodnutie o milosti mus by pritom motivovan snahou o dosiahnutie
spravodlivosti... Svojvon alebo ahkovne zruenie sdnych rozhodnut prostrednctvom
milosti by bolo potrebn poklada za nezluiten (v zmysle l. 20 ods. 2 a 99) s stavnm
poriadkom.... Pregnantne mylienku stavnch limitov rozhodnut o amnestich
v podmienkach materilneho prvneho ttu vyjadril aj predseda eskho stavnho sdu

90
Pavel Rychetsk vo svojom odlinom stanovisku k uzneseniu sp. zn. Pl. S 4/13
z 5. marca 2013, v ktorom uvdza: pijetm princip materilnho pojet prvnho
sttu... se vyjdila i zsada, e vechny akty veejn moci podlhaj kontrole stavnosti,
respektve, e dn takov akt se neme takov kontrole zcela vymykat. (obdobne sa
k tejto otzke vyjadrila vo svojom odlinom stanovisku k tomu istmu uzneseniu eskho
stavnho sdu aj sudkya Ivana Jan, v ktorom uvdza: Zsadn odmtm vahu, e
stava umouje, aby by jen jedin, pravomoc stavnho orgnu byla takto koncipovna
jako absolutn neomezen...).

Nemono prehliadnu, e jeden z prvch pokusov o presadenie materilneho prstupu

k ochrane stavnosti v Slovenskej republike je spojen prve s reakciou na rozhodnutia
predsedu vldy V. Meiara o amnestich z 3. marca 1998 a 7. jla 1998, ktor sa stalo
(okrem inch konan) predmetom stavnho prieskumu v konan vedenom
pod sp. zn. I. S 30/99. Ilo o konanie o vklad l. 102 psm. i) stavy [v aktulnom znen
ide o l. 102 ods. 1 psm. j) stavy, pozn.] iniciovan skupinou 37 (v tom ase opozinch)
poslancov nrodnej rady zastpench Tiborom Cabajom (HZDS). Nvrh skupiny poslancov
nrodnej rady bol stavnmu sdu predloen v reakcii na rozhodnutie predsedu vldy
Mikula Dzurindu o amnestii z 8. decembra 1998 vyhlsen v zbierke zkonov
pod . 357/1998 Z. z. (predseda vldy vydal oznaen rozhodnutie v zastpen prezidenta),
ktorm rozhodol, e lnok V a lnok VI rozhodnutia o amnestii z 3. marca 1998,
uverejnenho pod . 55/1998 Z. z., a lnok I a lnok II rozhodnutia o amnestii
zo 7. jla 1998, uverejnenho pod . 214/1998 Z. z., sa vypaj, t. j. zruil
tzv. Meiarove amnestie. Skupina poslancov nrodnej rady sa domhala, aby stavn sd
podal vklad, z ktorho (zjednoduene) vyplynie, e prezident neme zmeni rozhodnutie
o amnestii, ktor u bolo vyhlsen v zbierke zkonov.

stavn sd po prijat nvrhu na alie konanie vyzval predsedu vldy ako astnka
konania, aby sa vyjadril k nvrhu. V vodnej asti svojho vyjadrenia predseda vldy
zdraznil, e Intitcia amnestie ako iadna in norma prvneho poriadku neme by
uren na to, aby slila bezprviu. Prvny poriadok sli spravodlivosti a nie bezprviu.
Opiera sa pritom o hodnoty obsiahnut v pojmoch ekvity a verejn zujem, ktor

91
v demokratickej spolonosti uruj pohad na spravodlivos. Prvo, prvny poriadok a jeho
nstroje preto musia vyjadrova snahu o dosiahnutie spravodlivosti.. V alej asti svojho
vyjadrenia predseda vldy pri obhajobe svojho rozhodnutia o zruen tzv. Meiarovch
amnesti zvraznil, e k ich zrueniu existovala relna potreba podmienen verejnm
zujmom, ochranou celospoloenskch hodnt a prinavrtenm uplatovania stavnch
princpov demokratickho a prvneho ttu.

Poda predsedu vldy formlno-prvny prstup k amnestii vedie k zveru, e

prezident je oprvnen vyuva amnestiu poda ubovle. Materilno-prvne a dokonca
aj historick nazeranie na obsah tohto intittu vak ved jednoznane k odlinmu zveru.
V slade s obsahom princpu prvneho ttu je toti poiadavka po tom, aby pri vyuvan
stavnch oprvnen prezidenta, aj pre neho platili limity a hranice uren samostatnou
materilnou podstatou zkladnch stavnch princpov.. Rozvdzajc materilny prstup
k posudzovaniu rozhodnut o amnestich, predseda vldy vo svojom vyjadren zdraznil,
e v demokratickom a prvnom tte nie je mon tolerova stav, kedy predstavitelia
vldnej moci zneuij intitt amnestie na to, aby vylili trestnoprvnu zodpovednos osb,
ktor sa podieaj na ttnej moci... za trestn iny spchan v svislosti s vkonom
verejnej moci v tte, ktor maj celospoloensk dopad - t. j. v prpade, ke zjednoduene
povedan, predstavitelia vldnej moci udelia amnestiu vlastnej sami sebe. V demokratickej
spolonosti toti konanie verejnch initeov a predstaviteov ttnej moci mus podlieha
prsnym pravidlm a kontrole zo strany verejnosti, aby sa zabrnilo monosti zneuvania
verejnej moci. Zneuitie intittu amnestie na oslobodenie z trestnho sthania verejnch
initeov vyluuje ich zodpovednos za skutky, ktorch sa dopustili poas vkonu svojej
funkcie. Tento postup je preto v priamom rozpore so zkladnmi princpmi demokratickho
a prvneho ttu. (k tomu podrobne pozri aj DRGONEC, J. KVASNIKOV, J.
Mutcie stavnosti. Vybran stavn intitty na Slovensku a vo svete. Bratislava: IVO,
2000, s. 86 a nasl.).

O nvrhu skupiny poslancov nrodnej rady rozhodol stavn sd uznesenm

sp. zn. I. S 30/99 z 28. jna 1999, v ktorho vrokovej asti sa okrem inho uvdza:
... Sasou tohto prva vak nie je aj oprvnenie prezidenta Slovenskej republiky

92
akmkovek spsobom meni rozhodnutie o amnestii u uverejnen v Zbierke zkonov
Slovenskej republiky.

Z analzy odvodnenia oznaenho uznesenia mono vyvodi, e stavn sd v om

zjavne preferoval formlno-prvny prstup k posudzovaniu diskrcie prezidenta
(resp. zastupujceho predsedu vldy) pri udeovan amnestie a argumentciu predsedu
vldy odmietol, poukazujc okrem inho aj na to, e stava, Trestn zkon ani in
relevantn prvny predpis neobsahuj ustanovenia, ktor by niektor z trestnch inov
uvedench v Trestnom zkone alebo niektorch pchateov vyluovali z prva prezidenta
udeli amnestiu.. iada sa podiarknu, e stavn sd pouil tto argumentciu aj napriek
tomu, e dospel k zveru, e Trestn iny, zo spchania ktorch s podozriv osoby,
na ktor sa vzahuj amnestie z 3. marca 1998 a 7. jla 1998 pod l. V. a VI., resp. I. a II.,
s nepochybne zvanmi skutkami s vysokm stupom spoloenskej nebezpenosti..

Hadajc argumenty k obhajobe uznesenia sp. zn. I. S 30/99, mono kontatova,

e v obdob, v ktorom bolo vydan, stavn sd uprednostoval formlne chpanie
prvneho ttu, a teda formlno-prvny prstup k ochrane stavnosti. V tejto svislosti
stavn sd poukazuje aj na nzor E. Brnya (neskorieho podpredsedu stavnho sdu),
ktor vo svojej tdii (BRNY, E. Prvny tt v rozhodnutiach stavnho sdu
Slovenskej republiky. stavnos a politika. Koice: stavn sd, 2000, . 3, s. 20)
vo vzahu k naptiu medzi formlnym a materilnym prstupom k prvnemu ttu, ktor
bolo mon vtedy cti z judikatry stavnho sdu, uviedol, e Zatia sa zd, e stavn
sd Slovenskej republiky sa prikla k formlnemu chpaniu prvneho ttu, lebo kladie
mimoriadny draz na prvnu istotu.... Formlny prstup k ochrane stavnosti v alom
obdob stavn sd zjavne prelomil, o u samo osebe vytvra priestor aj na prehodnotenie
zverov vyslovench v uznesen sp. zn. I. S 30/99 z 28. jna 1999 [po novelizcii stavy
vykonanej stavnm zkonom . 71/2017 Z. z. z 30. marca 2017, ktorm sa men a dopa
stava Slovenskej republiky . 460/1992 Zb. v znen neskorch predpisov (alej
aj stavn zkon . 71/2017 Z. z.), sa tieto navye javia z prvneho hadiska
ako irelevantn k tomu viac v asti III.2.1 tohto nlezu, pozn.].

93
 III.2 Prvna povaha uznesenia Nrodnej rady Slovenskej republiky . 570
z 5. aprla 2017 a stavn poiadavky na jeho formu a obsah

Prvnu povahu preskmavanho uznesenia nrodnej rady . 570, ako aj formlno-

prvne a materilne (obsahov) poiadavky, ktor s na neho kladen stavou Slovenskej
republiky, mono vyvodi predovetkm z l. 86 psm. i), l. 84 ods. 4 a l. 88a stavy,
ktor sa s innosou od 4. aprla 2017 stali sasou stavnho textu na zklade
novelizcie stavy vykonanej stavnm zkonom . 71/2017 Z. z.

Poda l. 86 psm. i) stavy do psobnosti Nrodnej rady Slovenskej republiky patr

najm... i) uzna sa o zruen rozhodnutia prezidenta poda l. 102 ods. 1 psm. j),
ak odporuje princpom demokratickho a prvneho ttu; prijat uznesenie je veobecne
zvzn a vyhlasuje sa rovnako ako zkon.

Poda l. 84 ods. 4 stavy na prijatie stavy, zmenu stavy, stavnho zkona,

na vyslovenie shlasu s medzinrodnou zmluvou poda l. 7 ods. 2, na prijatie uznesenia
o udovom hlasovan o odvolan prezidenta Slovenskej republiky, na podanie obaloby
na prezidenta, na vypovedanie vojny inmu ttu a na zruenie rozhodnutia prezidenta
poda l. 102 ods. 1 psm. j) je potrebn shlas aspo trojptinovej viny vetkch
poslancov.

Poda l. 88a stavy nvrh na zruenie rozhodnutia prezidenta poda l. 102 ods. 1
psm. j) prerokuje Nrodn rada Slovenskej republiky vtedy, ke o to poiada najmenej
ptina jej poslancov.

Vzhadom na odkazy obsiahnut v l. 86 psm. i) a l. 84 ods. 4 stavy stavn sd

poukazuje aj na platn a inn znenie textu l. 102 ods. 1 psm. j) stavy, poda ktorho
prezident odpa a zmieruje tresty uloen sdmi v trestnom konan a zahldza odsdenie
formou individulnej milosti alebo amnestie.

94
 III.2.1 K prvnej povahe uznesenia nrodnej rady prijatho na zklade l. 86
psm. i) stavy Slovenskej republiky a jeho prvnym inkom

V rmci ustaovania prvnej povahy uznesenia nrodnej rady prijatho na zklade

l. 86 psm. i) stavy stavn sd pripomna, e v prvnej terii sa prvne akty lenia
do dvoch zkladnch skupn; na normatvne prvne akty a individulne prvne akty.
Normatvny prvny akt sa spravidla definuje ako prvny akt, ktor je vsledkom
normotvornej innosti prslunch orgnov verejnej moci s normotvornou prvomocou,
ktor obsahuje prvne normy, a jeho vonkajou formou je publikcia v ttom ustanovenom
registri prvnych predpisov. Esencilnym znakom normatvneho prvneho aktu je,
e obsahuje prvne normy ako veobecne zvzn pravidl sprvania sa vyjadren v ttom
ustanovenej forme, ktorch dodriavanie je vyntiten ttnou (verejnou) mocou.
Pre prvnu normu je charakteristick, e sa nevzahuje na konkrtne subjekty, kee ide
o pravidlo sprvania, ktor sa vzahuje na neurit poet prpadov rovnakho druhu.
Naopak, individulny prvny akt mono charakterizova v zsade ako akt aplikcie prva
vydan prslunm orgnom verejnej moci na zklade jeho (normatvnym prvnym aktom
priznanej) prvomoci, resp. kompetencie, ktor sa vzahuje na konkrtne uren subjekty
a objekty v jednotlivom prpade. Individulny prvny akt je vsledkom prvom
ustanovenho procesu aplikcie prva a m charakter individulneho rozhodnutia, ktor
zavzuje konkrtne uren subjekt, resp. subjekty (porovnaj OTOV, E. Teria prva.
3. vydanie. amorn: Heurka, 2010, s. 195 a nasl., alebo BRSTL, A. a kol. Teria prva.
Plze: Ale enk, s. r. o., 2013, s. 46 a nasl., resp. s. 100 a nasl.).

Uznesenie nrodnej rady . 570 z 5. aprla 2017 nemono bez vhrad zaradi
do skupiny individulnych prvnych aktov a ani do skupiny normatvnych prvnych aktov.
Preskmavan uznesenie nrodnej rady prijat na zklade l. 86 psm. i) stavy m toti
nepochybne niektor vlastnosti, ktor s typick pre normatvne prvne akty, kee je
ex constitutione veobecne zvzn a vyhlasuje sa rovnako ako zkon. Zrove vak toto
uznesenie nrodnej rady disponuje aj vlastnosami typickmi pre individulne prvne akty
(rozhodnutia), kee je zjavne aktom aplikcie prva (stavy), ktor bol vydan nrodnou
radou na zklade prvomoci zverenej jej stavou, a je konkretizovan (individualizovan);

95
t. j. vzahuje sa na konkrtne objekty, ktormi s konkrtne rozhodnutia prslunch
orgnov ttnej moci (rozhodnutie predsedu vldy z 3. marca 1998 o amnestii uverejnen
pod . 55/1998 Z. z., rozhodnutie predsedu vldy zo 7. jla 1998 o amnestii uverejnen
pod . 214/1998 Z. z. a rozhodnutie prezidenta vydan v konan o milos pre obvinenho
z 12. decembra 1997 . k. 3573/96-72-2417). Poda nzoru stavnho sdu dominuj
prvne vlastnosti, na zklade ktorch mono uznesenie nrodnej rady o zruen amnestie,
resp. milosti, kvalifikova ako individulny prvny akt (akt aplikcie prva),
aj ke sui generis.

Na zklade uvedenho mono uznesenie nrodnej rady . 570 z 5. aprla 2017

charakterizova ako individulny prvny akt sui generis, ktor bol vydan na zklade
aplikcie stavy, t. j. m nespochybniten stavn zklad obsiahnut v l. 86 psm. i)
stavy, ktor mu garantuje vysok legitimitu a prvnu autoritu. Nad rmec tohto zveru
stavn sd kontatuje, e takto nespochybniten stavn zklad by zjavne nemal
osobitn stavn zkon, ktorm mali by zruen tzv. Meiarove amnestie poda celho
radu poslaneckch nvrhov stavnch zkonov predkladanch do legislatvneho procesu
v ostatnch desaroiach [ako ostatn z nich bol v novembri 2016 predloen
do legislatvneho procesu nvrh skupiny poslancov nrodnej rady na vydanie stavnho
zkona o zruen niektorch rozhodnut o amnestii (pt. 318, VII. volebn obdobie)].

Z u citovanho textu l. 84 ods. 4 stavy vyplva, e na prijatie rozhodnutia

o zruen rozhodnutia prezidenta o amnestii, ako aj rozhodnutia prezidenta o individulnej
milosti je potrebn shlas aspo trojptinovej viny vetkch poslancov nrodnej rady.
Vzhadom na skutonos, e stava definuje v l. 72 nrodn radu ako jedin stavodarn
a zkonodarn orgn Slovenskej republiky, by sa na zklade uritho zjednoduenia mohla
nastoli otzka, i rozhodnutie nrodnej rady o zruen rozhodnutia o amnestii alebo
rozhodnutia o individulnej milosti je aktom zkonodarnej moci alebo aktom stavodarnej
moci [ako by to mohlo vyplva z osobitnej asti dvodovej sprvy k vldnemu nvrhu
stavnho zkona, ktorm sa men a dopa stava Slovenskej republiky . 460/1992 Zb.
v znen neskorch predpisov (pt. 483), v ktorej sa uvdza, e ... prijatie takho uznesenia

96
stavnou vinou, kedy Nrodn rada Slovenskej republiky vystupuje v pozcii
stavodarnho orgnu. ..., ale aj zo stanoviska nrodnej rady, pozn.].

Vo vzahu k takto nastolenmu problmu stavn sd zdrazuje, e stavodarcovi

ni nebrni v tom, aby prijatie uritch mimoriadne zvanch ttno-mocenskch
rozhodnut nrodnej rady podmienil shlasom rovnakej viny poslancov, ak je potrebn
Na prijatie stavy, zmenu stavy, stavnho zkona..., to vak vonkoncom neznamen,
e vetky akty, na ktorch prijatie je potrebn shlas tzv. stavnej viny poslancov
nrodnej rady, s aktmi stavodarnej moci. Vdy je toti nevyhnutn posudzova charakter
(prvnu povahu) a obsah rozhodnut nrodnej rady, na ktorch prijatie je potrebn v zmysle
l. 84 ods. 4 stavy shlas aspo trojptinovej viny vetkch poslancov nrodnej rady.
K aktom stavodarnej moci z nich mono zahrn len tak akty nrodnej rady, ktor maj
nespochybnitene charakter normatvneho prvneho aktu, ktor je dan tm, e obsahuje
prvne normy vyznaujce sa generalitou (veobecnosou). Pod veobecnosou
(generalitou) prvnej normy treba rozumie jednak jej veobecnos vo vzahu k predmetu
prvnej pravy a jednak vo vzahu k subjektu (adrestovi) prvnej normy. Veobecnosou
vo vzahu k predmetu prvnej pravy sa rozumie to, e prvna norma veobecne vymedzuje
svoju skutkov podstatu, o inak znamen, e nikdy neme riei urit konkrtny prpad.
Keby tak nejak prvny predpis urobil, nebolo by takto jeho ustanovenie prvnou normou,
ale bol by prvnym predpisom per nefas vydan individulny (napr.) sprvny akt
(pozri k tomu napr. KNAPP, V. Teorie prva. Praha: C. H. BECK, 1995, s. 149 150).

Aplikujc uveden vchodisk a contrario na prvne akty vymenovan v l. 84

ods. 4 stavy, nemono poda nzoru stavnho sdu za akty stavodarnej moci celkom
nepochybne povaova uznesenie nrodnej rady o vyhlsen udovho hlasovania
o odvolan prezidenta, uznesenie nrodnej rady o obalobe na prezidenta a ani uznesenie
nrodnej rady o vypovedan vojny inmu ttu.

Vychdzajc zo pecifickej prvnej povahy (u analyzovanej) rozhodnutia nrodnej

rady o zruen amnestie alebo individulnej milosti vydanho na zklade l. 86 psm. i)
stavy, nemono ani preskmavan uznesenie nrodnej rady poda nzoru stavnho sdu

97
povaova za akt stavodarnej moci, kee nejde o normatvny prvny akt. Nad rmec
tohto zveru stavn sd (v nadvznosti na u uveden) poznamenva, e zsadnm
spsobom by bolo mon spochybni aj prvny nzor, poda ktorho by bol ako akt
stavodarnej moci klasifikovan prpadn stavn zkon o zruen tzv. Meiarovch
amnesti. Nepochybne by toti ilo o stavn zkon len z hadiska formy, nie z hadiska
jeho obsahu. Bez ambcie a potreby podrobnejie analyzova v tomto konan tento
(v posudzovanom kontexte iba stavno-teoretick) problm, stavn sd poukazuje
popri svojej judikatre na princp generality (veobecnosti) prvnej normy (pozri
napr. PL. S 16/95, PL. S 37/95, PL. S 115/2011), predovetkm na argumentciu
stavnho sdu eskej republiky v nleze sp. zn. Pl. S 27/2009 z 10. septembra 2009
(tzv. kauza Mlk), ktorm bol zruen stavn zkon . 195/2009 Sb. o zkrcen ptho
volebnho obdob Poslaneck snmovny Parlamentu esk republiky, ako aj prvne nzory
vysloven predstavitemi domcej prvnej doktrny [pozri napr. BRSTL, A. Nestavn
stavn zkony. In.: JERMANOV, H. MASOPUST, Z. (eds.). Metamorfzy prva
ve stedn Evrop. Praha: stav sttu a prva, 2008, s. 11 24), alebo BREICHOV
LAPKOV, M. Nestavn stavn zkony? II. as. Justin revue, 2011, . 2, s. 181
192].

V svislosti s vymedzovanm prvnych inkov, ktor vyvolala novelizcia stavy

vykonan stavnm zkonom . 71/2017 Z. z. a na jej zklade vydan uznesenia nrodnej
rady . 570 z 5. aprla 2017, treba vzia do vahy aj l. 154f stavy, ktor sa taktie stal
sasou stavnho textu po ostatnej novelizcii stavy.

Poda l. 154f ods. 1 stavy ustanovenia l. 86 psm. i), l. 88a a l. 129a sa vzahuj
aj na lnok V a lnok VI rozhodnutia predsedu vldy Slovenskej republiky z 3. marca
1998 o amnestii uverejnenho pod . 55/1998 Z. z., rozhodnutie predsedu vldy Slovenskej
republiky zo 7. jla 1998 o amnestii uverejnen pod . 214/1998 Z. z. a rozhodnutie
prezidenta Slovenskej republiky v konan o milos pre obvinenho z 12. decembra 1997
. k. 3573/96-72-2417.

Poda l. 154f ods. 2 stavy zruenm amnesti a milost poda odseku 1

98
 a) sa zruuj rozhodnutia ttnych orgnov v rozsahu, v ktorom boli vydan
a odvodnen na zklade amnesti a milost uvedench v odseku 1, a
b) zanikaj zkonn prekky trestnch sthan, ktor mali zklad v amnestich
a milostiach uvedench v odseku 1; doba trvania tchto zkonnch prekok sa
nezapotava do premlacch db vzahujcich sa na skutky, ktorch sa amnestie a milosti
uveden v odseku 1 tkaj.

Vychdzajc zo skutonosti, e citovan ustanovenia l. 154f stavy nie s a ani

nemu by predmetom stavnho prieskumu v tomto type konania pred stavnm sdom
(okrem inho aj vzhadom na skutonos, e ich tvorcom je stavodarn orgn), stavn
sd kontatuje, e z citovanch ustanoven stavy explicitne vyplva, e
a) nrodn rada me svoju (nov) prvomoc zrui rozhodnutie prezidenta
o amnestii alebo individulnej milosti uplatni aj sptne [rozumej sptne od nadobudnutia
innosti novelizcie stavy vykonanej stavnm zkonom . 71/2017 Z. z. (t. j. sptne
od 4. aprla 2017, pozn.)], a to konkrtne vo vzahu k oznaenm lnkom rozhodnut
predsedu vldy o amnestii z 3. marca 1998 a zo 7. jla 1998, ako aj rozhodnutiu prezidenta
o milosti z 12. decembra 1997 (nie vak vo vzahu k inm rozhodnutiam o amnestii alebo
milosti vydanm v obdob pred 4. aprlom 2017, pozn.),
b) vo vzahu k amnestovanm skutkom a omilostenmu skutku Michala Kova ml.
sa ex constitutione zruuj vetky rozhodnutia ttnych orgnov vydan v nadvznosti
na derogovan rozhodnutia predsedu vldy a derogovan milos prezidenta,
m sa odstrauj zkonn prekky pokraovania trestnho sthania v dotknutch veciach,
priom v tejto svislosti vznik prslunm orgnom innm v trestnom konan
a prslunm veobecnm sdom s innosou od vyhlsenia uznesenia nrodnej rady
. 570 z 5. aprla 2017 v zbierke zkonov nielen oprvnenie, ale aj povinnos pokraova
v predmetnch veciach v trestnom konan.

V neposlednom rade stavn sd povauje za iaduce (v zhode s prvnym nzorom

vyslovenm v bode 7 stanoviska nrodnej rady, ktor je citovan v asti II.2.1 tohto nlezu,
pozn.) zdrazni, e novelizciou stavy vykonanou stavnm zkonom . 71/2017 Z. z.
sa vytvorila nov stavn situcia, v rmci ktorej s rozhodnutia prezidenta o vyhlsen

99
amnesti alebo udelen milost preskmaten a v konenom dsledku aj zruiten
nrodnou radou, priom takto derogan rozhodnutie nrodnej rady podlieha
ex constitutione stavnmu prieskumu stavnm sdom. Na zklade tejto novej stavnej
situcie je pre rozhodovanie stavnho sdu podstatn prvny zver, v zmysle ktorho
nadobudnutm innosti ostatnej novelizcie stavy de facto strcaj prvnu relevanciu
prvne nzory (s prekonan) vysloven v doterajej judikatre stavnho sdu
k nezruitenosti u vyhlsenej amnestie, resp. udelenej milosti (ide najm o prvne nzory
vysloven v uzneseniach sp. zn. I. S 30/99 z 28. jna 1999 a sp. zn. I. S 48/99
z 20. decembra 1999, pozn.), kee tieto boli vydan v ase, ke stava Slovenskej
republiky vslovne nepriznvala nrodnej rade prvomoc uzna sa na zruen rozhodnutia
prezidenta o amnestii alebo individulnej milosti, ak odporuje princpom demokratickho
a prvneho ttu [l. 86 psm. i) stavy].

III.2.2 Formlno-prvne poiadavky na uznesenie Nrodnej rady Slovenskej

republiky prijat na zklade l. 86 psm. i) stavy Slovenskej republiky

Z u citovanch ustanoven stavy mono vyvodi aj formlno-prvne poiadavky,

ktor kladie stava na uznesenia nrodnej rady vydan na zklade l. 86 psm. i) stavy,
a teda aj na preskmavan uznesenie nrodnej rady. Na zklade analzy dotknutch
ustanoven stavy mono formulova tieto formlno-prvne poiadavky, ktor mus spa
takto uznesenie nrodnej rady:
a) mus s zjavne o uznesenie, ktor nrodn rada prijala na zklade stavou
zverenej prvomoci obsiahnutej v l. 86 psm. i) stavy,
b) nvrh na vydanie uznesenia nrodnej rady, ktorm maj by zruen rozhodnutia
prezidenta poda l. 102 ods. 1 psm. j) stavy, mus predloi najmenej ptina,
t. j. 30 poslancov nrodnej rady (l. 88a stavy),
c) s nvrhom uznesenia na zruenie rozhodnutia prezidenta poda l. 102 ods. 1
psm. j) stavy mus hlasovanm vyslovi shlas najmenej trojptinov vina vetkch
poslancov nrodnej rady (l. 84 ods. 4 stavy) a

100
 d) uznesenie nrodnej rady, ktorm boli zruen rozhodnutia prezidenta poda l. 102
ods. 1 psm. j) stavy, mus by stavou poadovanm spsobom vyhlsen v zbierke
zkonov (l. 84 ods. 4 stavy, text za bodkoiarkou).

Aplikujc uveden formlno-prvne poiadavky na preskmavan uznesenie

nrodnej rady, stavn sd kontatuje, e uznesenie nrodnej rady . 570 z 5. aprla 2017
bolo
a) prijat na zklade l. 86 psm. i) stavy, o vyplva priamo z u citovanho textu
tohto uznesenia,
b) nvrh na vydanie uznesenia o zruen lnkov V a VI rozhodnutia predsedu vldy
Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii uverejnenho pod slom 55/1998 Z. z.,
rozhodnutia predsedu vldy Slovenskej republiky zo 7. jla 1998 o amnestii uverejnenho
pod slom 214/1998 Z. z. a rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky v konan o milos
pre obvinenho zo da 12. decembra 1997 . k. 3573/96-72-2417 predloila 4. aprla 2017
na rokovanie 14. schdze nrodnej rady skupina 109 poslancov (pt. 496)5,
c) na zverenom hlasovan o nvrhu na vydanie preskmavanho uznesenia, ktor
sa uskutonilo 5. aprla 2017, bolo prtomnch 144 poslancov, priom 131 z nich o nvrhu
hlasovalo, z ktorch 1 hlasoval proti nvrhu, 1 sa zdral hlasovania a nvrh podporilo 129
poslancov, t. j. uznesenie nrodnej rady . 570 prijala nrodn rada stavou poadovanou
vinou6,
d) uznesenie nrodnej rady . 570 z 5. aprla 2017 bolo 6. aprla 2017 vyhlsen
v zbierke zkonov pod . 74/2017 Z. z.

Na zklade uvedench skutonost stavn sd u na tomto mieste kontatuje,

e preskmavan uznesenie nrodnej rady . 570 z 5. aprla 2017 je z formlno-prvneho
hadiska v slade s stavou Slovenskej republiky.

III.2.3 Materilne (obsahov) poiadavky na uznesenie Nrodnej rady

Slovenskej republiky prijat na zklade l. 86 psm. i) stavy Slovenskej republiky

5
Dostupn na: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=496.
6
Dostupn na: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=38578.

101
 Z u citovanho l. 86 psm. i) stavy mono vyvodi aj kov materilnu
(obsahov) poiadavku na uznesenie nrodnej rady o zruen rozhodnutia prezidenta
o amnestii alebo rozhodnutia o individulnej milosti, ktor me by vydan len vtedy,
ak nrodn rada dospeje k zveru, e derogovan rozhodnutie o amnestii alebo milosti
odporuje princpom demokratickho a prvneho ttu.

Je zjavn, e bez ujasnenia si vznamu a materilneho obsahu pojmu princpy

demokratickho a prvneho ttu neme stavn sd formulova svoj autoritatvny zver
k tomu, i preskmavan uznesenie nrodnej rady princpom demokratickho a prvneho
ttu odporuje. Z uvedenho dvodu povauje stavn sd za potrebn na tomto mieste
v prvom rade vyslovi svoj koncepn prstup k vymedzeniu pojmu princpy
demokratickho a prvneho ttu.

Pojem princpy demokratickho a prvneho ttu sa v stavnch relich

Slovenskej republiky nepochybne viae k uvdzaciemu ustanoveniu stavy, t. j. k prvej vete
l. 1 ods. 1 stavy Slovenskej republiky, v ktorom stavodarca definuje Slovensk
republiku ako ... zvrchovan, demokratick a prvny tt. Z tejto stavnej kontrukcie
zjavne vyplva, e ide o kvalitatvne, resp. (vstinejie) hodnotov poiadavky, ktor
stavodarca kladie na Slovensk republiku ako demokratick a prvny tt. stavn sd
u v konan vedenom pod sp. zn. PL. S 12/01 zdraznil, e iadna modern stava,
stavu Slovenskej republiky nevynmajc, nie je hodnotovo neutrlna, naopak, je zaloen
na relatvne ucelenej sstave hodnt, ktor si tt vi, repektuje ich a prostrednctvom
orgnov verejnej moci zabezpeuje ich ochranu. Tieto hodnoty maj objektvny charakter
a s vyjadrenm spoloensky uznvanho veobecnho dobra a maj spravidla
nematerilnu povahu....

Ak je urit objektvna hodnota explicitne vyjadren v stave, alebo ju mono

z stavy implicitne vyvodi, nadobda charakter stavnej hodnoty, ktor pova najvyiu,
t. j. stavn ochranu. Nositemi stavnch hodnt s stavn princpy, ktor mono
charakterizova ako regulatvne prvne idey, ktor svojm veobecnm normatvnym
psobenm vytvraj normatvny zklad nielen stavy, ale aj celho prvneho poriadku

102
[poda znmeho americkho filozofa prva R. Dworkina je prvny princp ... tandard,
ktor sa m zachovva... preto, e si to vyaduje spravodlivos (justice), slunos
(fairness), alebo nejak in dimenzia morlky (morality) DWORKIN, R. Kdy se prva
berou vn. Praha: Oikoymenh, 2001, s. 44]. Na zsadn vznam stavnch princpov pre
Slovensk republiku ako demokratick a prvny tt pravidelne poukazuje vo svojej
ustlenej judikatre aj stavn sd Slovenskej republiky. Ilustratvne mono poukza
na jedno z prvch takchto rozhodnut nlez sp. zn. PL. S 16/95 z 24. mja 1995,
v ktorom stavn sd zvraznil nedotknutenos stavnch princpov, ktorch zmenu
stava nepripa, lebo maj kontitutvny vznam pre demokratick povahu Slovenskej
republiky tak, ako je to deklarovan v l. 1 stavy Slovenskej republiky.

stavn sd vo svojej ustlenej judikatre taktie opakovane zvrazuje, e stava

predstavuje prvny celok, ktor treba aplikova vo vzjomnej svislosti vetkch stavnch
noriem. Len vnimone a ojedinele me nasta stav, ke sa spoloensky upraven vzah
upravuje jedinou normou stavy (II. S 128/95). Kad ustanovenie stavy treba
interpretova a uplatova v nadvznosti na in normy stavy, pokia existuje medzi nimi
prinn svislos (II. S 48/97), a preto stavn sd opakovane akcentuje, e ustanovenia
stavy sa vysvetuj a uplatuj vo vzjomnej svislosti vetkch relevantnch noriem
(II. S 31/97, PL. S 13/97, PL. S 15/98, II. S 10/99, I. S 53/01, m. m. PL. S 9/04
at.). Uveden mylienky sa v plnom rozsahu vzahuj aj na stavn princpy ako stavn
normy sui generis, ktor disponuj najvym stupom veobecnosti a abstraktnosti
a s implicitne obsiahnut v zsade v kadej stavnej norme. Aj stavn princpy mono
teda interpretova a aplikova len vo vzjomnej svzanosti a vo vzjomnom vyvaovan.
Koncepcia vzjomnho vyvaovania a zvaovania stavnch princpov je vo svojej podstate
priznanm, e zkladn princpy ako nositelia zkladnch hodnt si mu navzjom
protirei, a preto je vdy potrebn hada primeran hranicu a rovnovhu medzi
rozpornmi hodnotami. Poda duchovnho otca terie vyvaovania prvnych princpov
Roberta Alexyho s prvne princpy prkazmi na optimalizciu a maj by naplnen vdy
v o najvyej miere v rmci skutkovch a prvnych okolnost (podrobne o tom v klasickom
diele ALEXY, R. A Theory of Constitutional Rights. New York. Oxford University Press,
2009; k tomu pozri aj BARAK, A. Sudca v demokracii. Bratislava: Kalligram 2016, s. 228

103
244). Vznam stavnch princpov pre rozhodovaciu innos stavnch sdov zvrazuje
prof. A. Brstl, ktor vo svojom diele (BRSTL, A. Na konci je sd. Bratislava: Kalligram,
2015, s. 129 143) uvdza: Skutonm ivotom stavnch princpov a zrove dkazom
ich existencie je ich vyvaovanie v konkrtnej rozhodovacej innosti sdov, predovetkm
stavnho sdu.

Prve vzah vzjomnosti a potreba vyvaovania (a zvaovania) stavnch

princpov umouje ich spolon oznaenie, ktor vstine vyjadruje slovn spojenie
princpy demokratickho a prvneho ttu, kee stavn princpy spolone vyjadruj
stavn hodnoty, ktor s (mali by by) vlastn Slovenskej republike ako demokratickmu
a prvnemu ttu. V domcej prvnej terii sa princpy demokratickho a prvneho ttu
nie zriedka oznauj aj ako materilne jadro stavy, ktor je nezmeniten a nezruiten,
a to ani prostrednctvom aktu stavodarnej moci (pozri najm BALOG, B. Materilne jadro
stavy Slovenskej republiky. ilina: EUROKDEX, 2014, s. 101 107, alebo
aj BREICHOV LAPKOV, M. Nestavn stavn zkony? I. as. Justin revue,
2011, . 1, s. 13 15).

stavn princpy s nositemi stavnch hodnt a v stave sa vyjadruj spravidla

v podobe deklaratrnych prvnych viet (napr. tt pochdza od obanov, ktor ju
vykonvaj prostrednctvom svojich volench zstupcov alebo priamo l. 2 ods. 1
stavy Slovenskej republiky) alebo vo forme generlneho pravidla generlnej klauzuly
(napr. ttne orgny mu kona iba na zklade stavy, v jej medziach a rozsahu
a spsobom, ktor ustanov zkon. l. 2 ods. 2 stavy Slovenskej republiky). Niektor
stavn princpy nie s v stavnom texte explicitne vyjadren, mono ich vak z stavnho
textu vyvodi. V naznaenom kontexte je nevyhnutn hada a njs odpove na otzku,
kto (ak orgn verejnej moci) je povolan vyvodzova z stavnho textu stavn princpy,
ktor s v om implicitne obsiahnut, a zrove tie autoritatvnym spsobom interpretova
a vymedzova obsah tch stavnch princpov, ktor s v stave vyjadren explicitne.
Odpove na tto otzku v zsade nie je zloit, kee to me by len tak orgn verejnej
moci, ktormu stavodarca zveril (stavn) funkciu chrni stavnos zaloen primrne na
fundamentlnych stavnch hodnotch, t. j. na princpoch demokratickho a prvneho ttu.

104
Neodmyslitenou sasou vkonu tejto funkcie je prvomoc podva autoritatvny vklad
stavy a stavnch zkonov. V slovenskch relich funkciu ochrancu stavnosti celkom
nepochybne pln stavn sd Slovenskej republiky, ktor stava definuje ako nezvisl
sdny orgn ochrany stavnosti (l. 124 stavy Slovenskej republiky). Uveden zver
mono argumentane podpori aj poukazom na stavn sub, ktor skladaj sudcovia
stavnho sdu do rk prezidenta pred ujatm sa svojej funkcie Subujem na svoju es
a svedomie, e budem chrni neporuitenos prirodzench prv loveka a prv obana,
chrni princpy prvneho ttu... (l. 134 ods. 4 stavy). stavn sd pripomna,
e loha chrni princpy prvneho ttu nie je (explicitne) sasou stavnho subu
iadneho inho stavnho initea i inho verejnho funkcionra, len sudcu stavnho
sdu, o poda nzoru stavnho sdu nemono povaova za nhodu, ale naopak,
za cielen zmer stavodarcu. Inou otzkou je, i povinnos repektova princpy prvneho
ttu nie je implicitne obsiahnut v stavnom sube kadho stavnho initea vrtane
prezidenta i poslancov nrodnej rady.

stavn sd si je vedom, e jeho prvomoc ustanoven v l. 129a stavy, ktor mu

bola zveren ostatnou novelizciou stavy vykonanou stavnm zkonom . 71/2017 Z. z.,
me ma zsadn vznam z hadiska potreby vraznejie normatvne uchopi
a prakticky uplatova stavn princpy ako kontitutvne hodnoty Slovenskej republiky
ako demokratickho a prvneho ttu. V nadvznosti na el a spsob, ktorm mu bola
zveren nov prvomoc, stavn sd zdrazuje, e jeho lohou (zvl v tomto type
konania) nie je kritick analza, resp. kritick hodnotenie stavnho textu, ktorho tvorba
patr do vlunej psobnosti stavodarcu, ale jeho autoritatvna interpretcia. Na tomto
zklade stavn sd povauje za iaduce zdrazni, e stavodarcom vykonan novelizcia
zkladnho zkona sa (aj vzhadom na stavou taxatvne vymedzen okruh jeho stavnch
prvomoc) vymyk jeho stavnmu prieskumu.

Napriek uvedenmu stavn sd v konkrtnych okolnostiach posudzovanej veci

povauje za vhodn vyslovi na margo ostatnej novelizcie stavy aspo niekoko
strunch poznmok. stavn sd v prvom rade poznamenva, e nemono prehliada,
e ostatn novelizcia stavy predstavuje vo svojej podstate reakciu stavodarcu

105
na takmer 20 rokov trvajci sstreden spoloensko-politick tlak vyvolan (v zsade)
veobecnm spoloenskm konsenzom o nemorlnosti tzv. Meiarovch amnesti, ktor
zabrnili vyetreniu zvanch podozren zo zneuitia moci predstavitemi ttu
na pchanie zvanch trestnch inov. stavn sd vnma tie to, e nespokojnos
podstatnej asti verejnosti vo vzahu k tomu, e rozhodnutia predsedu vldy o amnestich
z 3. marca 1998 a 7. jla 1998 zostali nedotknut (napriek viacerm nespenm pokusom
nrodnej rady o ich zruenie), sa v priebehu ostanch dvoch desaro nezniovala, naopak,
jej intenzita vrazne narastala, a to zvl po smrti prezidenta Michala Kova.
Z uvedench dvodov je do znanej miery pochopiten, e ostatn novelizcia stavy
sa vyznauje nemalou mierou elovosti, ktor sa prejavuje zvl v ustanoveniach l. 154f
stavy, ktor maj zjavne retroaktvny charakter. Akceptcia takchto retroaktvnych
stavnch ustanoven by sa mohla v podmienkach demokratickho a prvneho ttu javi
na prv pohad bez zohadnenia celkovho spoloensko-politickho kontextu a dvodov,
ktor viedli stavodarcu k tomu, aby zasiahol do platnho stavnho textu ako
diskutabiln. Zohadujc prve spoloensko-politick svislosti, za akch dolo k vydaniu
tzv. Meiarovch amnesti, ako aj zretene artikulovan zujem podstatnej asti verejnosti,
aby boli skutky, ktor boli amnestovan a z ktorch s dvodne podozriv predstavitelia
ttnej moci, riadne vyetren, stavn sd povauje reakciu stavodarcu na spoloensk
traumu vyvolan tzv. Meiarovmi amnestiami za legitmnu a vo svojej podstate
opodstatnen. stavn sd neprehliada ani to, e novelizciou stavy vykonanou stavnm
zkonom . 71/2017 Z. z. sa ustanovil derogan mechanizmus k zruovaniu rozhodnut
prezidenta o amnestii alebo individulnej milosti, ktor v stavch demokratickch ttov
v sasnosti zrejme nem obdobu. Zrove vak stavn sd povauje za iaduce
podiarknu nielen stavn legitimitu, ale aj racionlne jadro tohto deroganho
mechanizmu zavedenho do stavy prostrednctvom novelizcie vykonanej stavnm
zkonom . 71/2017 Z. z., kee jeho neoddelitenou sasou je aj stavn kontrola
deroganho zsahu nrodnej rady (ako orgnu politickej moci) do rozhodnut prezidenta
o amnestii alebo jeho rozhodnut o individulnej milosti stavnm sdom Slovenskej
republiky ako nezvislm sdnym orgnom ochrany stavnosti.

106
 stavn sd Slovenskej republiky kontatuje, e prvo veta, ktor mu stavodarca
priznal vo vzahu k rozhodnutiam nrodnej rady o zruen amnestie alebo individulnej
milosti zaloenm na nzore stavnej viny jej poslancov o tom, e derogovan
rozhodnutia odporuj princpom demokratickho a prvneho ttu, zodpoved jeho
stavnmu postaveniu a funkcim, ktor pln v stavnom mechanizme. stavn sd
si zrove s plnou vnosou uvedomuje, e jeho rozhodnutie o stavnej
(ne)akceptovatenosti uznesenia Nrodnej rady Slovenskej republiky . 570 z 5. aprla 2017
me vrazne posilni, alebo naopak, oslabi jeho prvnu autoritu, kee len s jeho
shlasom me by ostatnou novelizciou stavy zaveden stavn tandard zruenia
amnestie i milosti plnohodnotne realizovan.

Zohadujc bohat domcu i zahranin odborn literatru venovan problematike

princpov demokratickho a prvneho ttu (jej analze sa vzhadom na el i priestorov
poiadavky kladen na toto rozhodnutie stavn sd neme venova, pozn.), stavn sd,
vychdzajc z dosia uvedenho, povauje za vhodn u na tomto mieste svojho
rozhodnutia vymenova stavn princpy, ktor vo svojej doterajej judikatre zahrnul
pod pojem princpy demokratickho a prvneho ttu. Ide najm o tieto princpy:
princp slobody (II. S 94/95, PL. S 12/01, PL. S 10/2013),
princp rovnosti (PL. S 4/97, PL. S 12/01, PL. S 10/02, II. S 5/03,
II. S 249/04, PL. S 8/04, PL. S 16/08, PL. S 12/2014, I. S 404/2016),
princp udskej dstojnosti (PL. S 12/01, PL. S 10/06, PL. S 16/09),
princp suverenity (zvrchovanosti) udu (PL. S 42/95, I. S 76/97, PL. S 19/98,
I. S 238/04, PL. S 6/08, PL. S 105/2011), resp. princp demokracie
(I. S 76/97, I. S 60/97),
princp legality (PL. S 6/01, PL. S 6/04, PL. S 17/2014, PL. S 30/2015),
princp zvrchovanosti stavy a zkonov (III. S 2/00, III. S 100/02, PL. S 49/03,
PL. S 6/04, PL. S 9/04, IV. S 154/05, PL. S 12/05, PL. S 19/05,
PL. S 10/2014),
princp (demokratickej) legitimity (I. S 238/04, PL. S 14/06, PL.S 105/2011,
PL. S 4/2012, PL. S 24/2014),

107
 princp ochrany udskch prv a zkladnch slobd (PL. S 49/03, PL. S 1/04,
PL. S 12/01, PL. S 24/2014),
princp prvnej istoty (II. S 48/97, PL. S 37/99, PL. S 49/03, PL. S 25/00,
PL. S 1/04, PL. S 6/04, PL. S 17/2014) zahajci aj ochranu leglne
nadobudnutch prv a legitmnych oakvan (I. S 30/99, PL. S 10/04,
PL. S 12/05, PL. S 10/06, PL. S 53/2015) a zkaz (pravej) retroaktivity
(PL. S 37/99, PL. S 28/00, PL. S 49/03, I. S 238/04, PL. S 9/2013),
princp ochrany dvery obanov v prvny poriadok (II. S 48/97, PL. S 37/99,
PL. S 49/03, PL. S 25/00, PL. S 1/04, PL. S 6/04, PL. S 17/2014),
princp spravodlivosti [oznaovan aj ako princp materilneho prvneho ttu
(I. S 10/98, I. S 54/02, I. S 24/03, I. S 10/00, I. S 84/02, PL. S 49/03,
IV. S 47/03, III. S 142/03, I. S 73/03, PL. S 6/04, PL. S 42/2015)],
princp zkazu svojvle, resp. zkazu zneuitia moci (PL. S 52/99, PL. S 49/03,
PL. S 1/04, PL. S 12/05, PL. S 102/2011, PL. S 4/2012, II. S 298/2015,
PL. S 27/2015),
princp proporcionality (PL. S 52/99, PL. S 3/00, I. S 4/02, I. S 193/03,
PL. S 3/04, PL. S 29/05, PL. S 67/07, PL. S 106/2011),
princp deby moci vrtane systmu vzjomnch bzd a protivh (PL. S 16/95,
PL. S 29/95, PL. S 38/95, PL. S 25/00, PL. S 105/2011, PL. S 24/2014),
princp transparentnosti (verejnej kontrolovatenosti) vkonu verejnej moci
(PL. S 4/2012, II. S 29/2011, II. S 298/2015, I. S 298/2015).

Vo vzahu k uvedenmu vpotu princpov demokratickho a prvneho ttu, ktor

sa premietli do doterajej judikatry, stavn sd poznamenva, e vzhadom
na skutonos, e kon len vnimone ex offo (v zsade len v konan poda l. 129a stavy)
a a na zkonom ustanoven vnimky je viazan nvrhom na zaatie konania, nebol nikdy
dosia konfrontovan s lohou vymedzi princpy demokratickho a prvneho ttu
komplexne (taxatvnym vpotom), t. j. u uveden vpoet princpov demokratickho
a prvneho ttu nie je (nemus by) vyerpvajci. Tto poznmka sa vzahuje aj na dosia
judikatrne vymedzen obsah jednotlivch princpov demokratickho ttu, ktor stavn

108
sd svojou aktulnou rozhodovacou innosou neustle precizuje a dopa, o zodpoved
dynamike vvoja demokratickho a prvneho ttu a poiadaviek na jeho stavn ochranu.

III.3 Analza judikatry medzinrodnch sdnych orgnov a zahraninch

sdov o amnestich a milostiach

V svislosti s prpravou svojich rozhodnut stavn sd tandardne had inpirciu

v judikatre Eurpskeho sdu pre udsk prva, ako aj jeho predchodcu Eurpskej komisie
pre udsk prva (alej len EKP). Aj ke judikatra EKP a ESP, ktor sa priamo
i nepriamo dotka amnestie, resp. milosti, nie je poetn, iada sa upozorni aspo
na niektor ich rozhodnutia, resp. prvne nzory v nich obsiahnut. Ako prv mono
spomen rozhodnutie EKP z 2. 12. 1991 vo veci Dujardin a in proti Franczsku,
sanos . 16734/90, v ktorom EKP posudzovala otzku udelenia amnestie i milosti
osobm zodpovednm za poruenie prva na ivot garantovanho l. 2 Dohovoru o ochrane
udskch prv a zkladnch slobd (alej len dohovor), priom zdraznila, e tieto
intitty mu by predmetom sdneho prieskumu, v rmci ktorho sa vykonva test
proporcionality na ely zistenia, i bola dodran rovnovha medzi legitmnymi
zujmami ttu a zujmami jednotlivch lenov spolonosti na ochrane ich ivota
zkonom. Pri vykonvan testu proporcionality zsadn lohu zohrva zvanos skutku
zodpovednej osoby, ako aj to, i je za zsah zodpovedn skromn osoba alebo zstupca
ttu (ttny inite). Konkretizujc tieto vchodisk, ESP uviedol, e ak je ttny inite
obvinen z trestnch inov zahajcich muenie alebo zl zaobchdzanie, je nanajv
dleit, aby nedolo k premlaniu trestnho konania a potrestania, a udelenie amnestie
alebo milosti by nemalo by prpustn (pozri Abdlsamet Yaman proti Turecku, sanos
. 32446/96, rozsudok ESP z 2. 11. 2004, bod 55, a Canan proti Turecku, sanos
. 39436/98, rozsudok ESP z 26. 6. 2007, bod 94, ako aj Lexa proti Slovensku, sanos
. 54334/00, rozsudok z 2. 9. 2008, bod 139).

K zhodnm zverom dospel ESP aj vo veci Margu proti Chorvtsku, sanos

. 4455/10, rozsudok Vekej Komory z 27. 5. 2014, v ktorej saovate namietal primrne
poruenie zkazu ne bis in idem, ktor je garantovan prostrednctvom l. 4 Protokolu . 7

109
k dohovoru. Saovate (ilo o prslunka armdnych zloiek, pozn.) argumentoval,
e napriek tomu, e bolo trestn sthanie proti nemu v roku 1997 zastaven na zklade
Zkona o veobecnej amnestii, bol za tie ist trestn iny odsden v novom trestnom
konan. Eurpsky sd pre udsk prva v tomto rozhodnut najprv zdraznil, e na dohovor
a jeho protokoly sa mus prihliada ako na celok, priom ich vklad mus vychdza
z vntornej konzistentnosti a sladu medzi rznymi ustanoveniami, preto zruky l. 4
Protokolu . 7 k dohovoru a zvzky ttu poda l. 2 a l. 3 dohovoru je potrebn vnma
ako asti celku. V nadvznosti na toto vchodisko ESP akcentoval, e vyhlsenie amnestie
v svislosti s myselnm zabitm alebo zlm zaobchdzanm je v rozpore so zvzkami
ttu obsiahnutmi v l. 2 a 3 dohovoru, kee brni vyetrovaniu takchto skutkov
a nevyhnutne vedie k beztrestnosti tch, ktor s za tieto skutky zodpovedn. Uveden
zrove zniuje el ochrany zaruenej l. 2 a 3 dohovoru a zrove spsobuje, e zruky
repektovania prva kadho na ivot a prva neby vystaven zlmu zaobchdzaniu
sa stvaj iluzrnymi (pozri Margu proti Chorvtsku, body 127 128). Vzhadom
na skutonos, e saovateovi bola v tomto prpade udelen amnestia za skutky, ktor
predstavuj zvan poruenia udskch prv, priom ich spchal ako prslunk armdnych
zloiek ttu, ESP v zverenej asti svojho rozhodnutia zdraznil, e V medzinrodnom
prve... vzrast tendencia posudzova takto amnestie ako nekompatibiln s jednoznane
uznvanm zvzkom ttov stha a tresta vne poruenia zkladnch udskch prv...
(pozri Margu proti Chorvtsku, bod 139).

V ostatnom ase sa v rozhodnutiach ESP nie zriedka odkazuje aj na judikatru

Inter-americkho (Medziamerickho) sdu pre udsk prva [alej aj IASP
(ide o medzinrodn sdny orgn, ktor bol zriaden na zklade Americkho dohovoru
o ochrane udskch prv z roku 1969; alej len americk dohovor), pozn.], ktor sa
vo svojej doterajej judikatre u obrnejie venoval problematike amnesti ako
prostriedku, ktor brni trestnmu sthaniu a potrestaniu pchateov zvanch trestnch
inov. Vzhadom na tto skutonos povauje stavn sd v rmci formulovania vchodsk
pre svojej rozhodnutie za vhodn analyzova aspo strune niektor najvznamnejie
rozhodnutia IASP tkajce sa problematiky amnesti.

110
 stavn sd poukazuje v prvom rade na vec Barrios Altos proti Peru (rozsudok
IASP zo 14. 3. 2001, sria C, . 75), v ktorej sa IASP zaoberal otzkou zkonnosti
amnesti prijatch v Peru a v tejto svislosti uviedol, e amnestie s rovnako ako intitt
premlania a alie opatrenia, ktorch elom je obmedzi zodpovednos osb,
neprpustn, kee smeruj k tomu, aby sa zabrnilo vyetrovaniu a potrestaniu tch, ktor
s zodpovedn za zvan poruenia udskch prv, ako je muenie, mimosdne alebo
bez riadneho procesu vykonan tresty smrti a nsiln zmiznutie, ktor s vetky zakzan,
kee poruuj nezruiten prva uznan medzinrodnm prvom o ochrane udskch
prv (Barrios Altos proti Peru, bod 41). V svislosti s tzv. samo-amnestiami IASP
v tom istom rozhodnut zvraznil, e tieto spsobuj bezbrannos obet a pomhaj
udriava beztrestnos, a preto s zjavne v neslade s ciemi a duchom Americkho
dohovoru o ochrane udskch prv. Amnestie zabrauj identifikcii osb zodpovednch
za poruenia udskch prv, kee predstavuj prekku vyetrovaniu a prstupu
k spravodlivosti a zabrauj obetiam a ich blzkym osobm, aby sa dozvedeli pravdu
a dostali primeran nhradu (Barrios Altos proti Peru, bod 43). Tzv. seba-amnestie
nemaj poda IASP prvne inky a nemu predstavova naalej prekku vyetrovaniu
alebo identifikcii a potrestaniu tch, ktor s zodpovedn (Barrios Altos proti Peru,
bod 44).

Inter-americk sd pre udsk prva sa vo svojej judikatre zaoberal aj princpom

ne bis in idem, konkrtne v rozsudku Almonacid-Arellano a ostatn proti Chile (rozsudok
z 26. 9. 2006, sria C, . 154), v ktorom ho oznail za prvo, ktor nem absoltny
charakter, take k jeho aplikcii nedochdza v prpade, ak
a) sd zastavil konanie alebo oslobodil osoby zodpovedn za poruenie udskch
prv alebo medzinrodnho prva, priom bol veden myslom chrni obvinenho pred
trestno-prvnou zodpovednosou,
b) konania vo veci neprebehli nezvisle alebo nestranne, teda v rozpore
s poiadavkami spravodlivho procesu, alebo
c) konaniu chba skuton mysel nastoli vo vzahu k zodpovednm osobm
spravodlivos.

111
 Rozhodnutie prijat za tchto okolnost predstavuje poda IASP len zdanliv
alebo podvodn res judicata. Zrove IASP vyslovil zver, e v prpade, ak sa vyskytn
nov skutonosti alebo dkazy, ktor umonia zisti identitu tch, ktor s zodpovedn
za poruenie udskch prv alebo za iny proti udskosti, vyetrovanie me by oiven,
a to aj v prpade, e prpad skonil prvoplatnm oslobodenm, kee poiadavka
spravodlivosti, prv obet a duch, a znenie americkho dohovoru stoj nad princpom
ne bis in idem (Almonacid-Arellano a ostatn proti Chile, bod 154). Obdobne sa IASP
vysporiadal s princpom ne bis in idem aj vo veci La Cantuta proti Peru (rozsudok IASP
z 29. 11. 2006, sria C, . 162, predovetkm body 151 a 153).

Vo veci Anzualdo Castro proti Peru (rozsudok z 22. 9. 2009, sria C, . 202)
sa IASP zoberal prpadom nsilnho zmiznutia, priom v tejto svislosti zvraznil,
e ak je zmiznutie sasou systematickej praxe alebo zmiznut spchanch zstupcami
ttu, je povinnosou ttu neuplatova amnestie, ktorm chba prvny inok,
a neodvolva sa na intitt premlania trestnho sthania, princp res iudicata a princp
ne bis in idem a neuplatova akkovek in opatrenia, ktor brnia uplatneniu
zodpovednosti, aby sa tak vyhli povinnosti vyetrova a tresta tch, ktor s zodpovedn
(Anzualdo Castro proti Peru, bod 182). Vo veci Gelman proti Uruguaju (rozsudok
z 24. 2. 2011, sria C, . 221) IASP potvrdil svoj postoj vo vzahu k zvzku ttu vyetri
a potresta poruenia udskch prv, priom zvzok ttu vyetri a prpadne trestne stha
a potresta pchatea je zvl dleit vzhadom na trestn in, ktor bol v konkrtnom
prpade spchan, a povahu prva, ktor bolo poruen, osobitne sa akcentovalo to, e zkaz
nedobrovonho zmiznutia a tomu zodpovedajci zvzok vyetri a potresta
zodpovednch m povahu ius cogens (Gelman proti Uruguaju, bod 183). Zvzok
vyetrova poruenia udskch prv pritom IASP zaha pod pozitvne opatrenia ttu,
ktor tt mus prija na ely zaistenia prv zakotvench v americkom dohovore
(Gelman proti Uruguaju, bod 184).

Vzhadom na skutonos, e viacero u uvedench rozhodnut IASP,

ako aj samotn uznesenie nrodnej rady . 570 z 5. aprla 2017 poukazuje na Deklarciu
o ochrane vetkch osb pred ntenm zmiznutm vyhlsen Rezolciou Valnho

112
zhromadenia OSN . 47/133 z 18. decembra 1992, stavn sd povauje za vhodn
poukza na l. 18 ods. 1 tejto Deklarcie, v ktorom sa uvdza, e osoby podozriv
zo spchania trestnch inov, ktor spovaj v protiprvnom obmedzen osobnej slobody
predstavitemi ttnej moci alebo osobami, ktor konaj v mene v sinnosti
s predstavitemi ttnej moci, nemaj podlieha udeleniu amnestie alebo obdobnmu
intittu, ktorho pouitie m za nsledok neprpustnos trestnho sthania. Aj ke
oznaen deklarcia m len odporac charakter, jej (sprostredkovan) vplyv
na posudzovanie stavnosti derogovanch rozhodnut o amnestich a milosti nemono
vyli, a to predovetkm vzhadom na stavn zvzok Slovenskej republiky uznva
a dodriava veobecn pravidl medzinrodnho prva, medzinrodn zmluvy, ktormi
je viazan, ako aj svoje alie medzinrodn zvzky (l. 1 ods. 2 stavy). Tento argument
plat o to viac, e na oznaen deklarciu sa odvolva aj Medzinrodn dohovor o ochrane
vetkch osb pred nedobrovonm zmiznutm, ktor po ratifikcii nadobudol platnos pre
Slovensk republiku od 14. janura 2015; oznaen dohovor bol uverejnen v zbierke
zkonov pod . 12/2015 Z. z. (k tom viac pozri VRANSK, P. Vylenie retroaktivity
vo vzahu k amnestii? Prvny obzor . 100, 2017, . 1, s. 4 15).

Intitt amnestie, resp. milosti, nie s benm predmetom rozhodovacej innosti

zahraninch (stavnch) sdov, a to zvl vtedy, ak ide o rozhodovanie o zruen
amnestie alebo milosti. Zo zisten stavnho sdu vyplva, e v zahrani boli
rozhodnutiami najvych vntrottnych sdnych orgnov zruen amnestie (minimlne)
v troch ttoch Chile, Argentne a El Salvadore. Konkrtne ide o nasledovn rozhodnutia:
1. rozhodnutie Najvyieho sdu ile zo 7. novembra 2004 o zruen amnestie
za zloiny proti ivotu, zdraviu a osobnej slobode, ku ktorm dolo poas vojenskej
diktatry v rokoch 1973 1989;7
2. rozhodnutie Najvyieho sdu Argentny zo 14. jla 2005 o zruen amnestie
tkajcej sa prslunkov vojenskej diktatry za zloiny proti udskosti spchan poas
tzv. pinavej vojny v rokoch 1976 a 1983;8

7
Dostupn na internete: http://www.jstor.org/stable/j.ct6wr9f8.
8
Dostupn na internete: http://www.echr.coe.int/Documents/Guide_Art_7_ENG.pdf.

113
 3. rozhodnutie Najvyieho sdu El Salvadoru z 13. jla 2016 o zruen amnestie
pchateov zloinov proti udskosti, ku ktorm dolo poas obianskej vojny.9

Z rozhodnut, ktor obsahuj inpirovania hodn mylienky tkajce sa stavnch

limitov prvomoci prezidenta vyhlasova amnestiu, stavn sd povauje za vhodn
poukza na konanie veden stavnm sdom eskej republiky pod sp. zn. Pl. S 4/13,
ktorho predmetom bolo rozhodovanie o nvrhu skupiny sentorov o zruen l. II
rozhodnutia prezidenta Vclava Klausa . 1/2013 Sb. o amnestii z 1. janura 2013.
Oznaen konanie prebehlo v reime konania o zruen zkonov alebo ich jednotlivch
ustanoven, ak s v rozpore s stavnm poriadkom [l. 87 ods. 1 psm. a) stavy eskej
republiky]. stavn sd R uznesenm z 5. marca 2013 nvrh odmietol pre neprslunos
s odvodnenm, e rozhodnutie prezidenta o amnestii nie je prvnym predpisom ani inm
prvnym predpisom (najm body 17 a 18), a zrove sa priklonil vinou hlasov k zveru,
e rozhodnutie o amnestii je vzhadom na svoju povahu v zsade vyat z prvnej (sdnej)
kontroly, a preto je nutn ho povaova za nezruiten (bod 27), a to aj s poukazom
na rozsudok ESP vo veci Lexa proti Slovenskej republike (bod 28).

stavn sd R vak v uznesen sp. zn. Pl. S 4/13 z 5. marca 2013 v rmci
obiter dictum pripustil ako celkom krajn monos preskmanie rozhodnutia o amnestii
v prpade, ak by nm dolo k zsahu do zkladnch hodnt, ktor esk stava vyhlasuje
vo svojom ustanoven l. 9 ods. 2 za nedotknuten. V tejto svislosti stavn sd
poukazuje na bod 42 oznaenho uznesenia, ktor znie: Nen dvod nicmn pehlet, e
vvoj konceptu modernho sttu, rozvjejcho postupn znaky sttu prvnho, vylouen
libovle, a v dsledku toho omezen i vbec potlaen prostoru pro nepezkoumateln
akty veejn moci, posiluje soubn tendence k prosazen sudku, e ani amnestijn
rozhodnut, navzdory svm (tradinm) prerogativm (zejmna rozhodnut abolin), nemus
bt provdy z efektivn kritiky vyjmuta (samozejm plat, e i prezident je pi realizaci
svho amnestijnho oprvnn vzn stavnm rmcem, vetn jeho hodnotovho vymezen).
Na druh stran je vak adekvtn mt za to, e aktuln dosaen prvn-politick standard
9
Dostupn na internete: http://sv.vlex.com/vid/648247501.

114
je takov, e vnj zsah je mysliteln a v situacch mimodn extrmnch, resp.
mimodnch vyboen ze zkladnch zsad prvnho podku, jestlie by se exekutiva
ve vkonu sv pravomoci ocitla v rozporu se zkladnmi hodnotami, kter stava
prohlauje ve svm l. 9 odst. 2 za nedotknuteln [srov. nlez sp. zn. Pl. S 19/93 ze dne 21.
12. 1993 (N 1/1 SbNU 1; 14/1994 Sb.)]; jinak eeno, omezen orgnu moci vkonn pi
vyhlen amnestijnho rozhodnut me bt dno toliko zkladnmi hodnotami tvocmi
materiln jdro stavy, kdy zsah do nich by pedstavoval ohroen stavnho sttu jako
takovho. Akoli bylo dovozeno, e soudn pezkum amnestijnho rozhodnut je (coby svho
druhu protimluv) vylouen (aby si amnestie uchovala principiln pojmov znaky),
lze pro budoucno (by se zjevnou rezervovanost) pipustit, e v takov zcela excesivn
situaci (nastala-li by) by to byl stavn soud, kter by se v njak form jakoto posledn
instance mohl ujmout ochrany prv tchto hodnot, z stavnho vymezen zkladnch
(pi plnm ohledu k rizikm vyplvajcm z ppadn kolize s principem prvn jistoty
a zsadou zkazu retroaktivity v trestnm prvu...

stavn sd kontatuje, e na protireenie medzi vinovm stanoviskom sudcov

eskho stavnho sdu o nekontrolovatenosti a nezruitenosti rozhodnutia o amnestii
a jeho asti VI oznaenej nadpisom Nad rozhodn rmec (obiter dictum) upozoruj
vetci disentujci sudcovia (V. Gttler, I. Jan, P. Rychetsk a M. Vborn).

III.4 Doterajia judikatra stavnho sdu Slovenskej republiky

k rozhodnutiam predsedu vldy o amnestich z 3. marca 1998 a 7. jla 1998 a jej
prieskum Eurpskym sdom pre udsk prva

III.4.1 Judikatra stavnho sdu Slovenskej republiky

stavn sd bol s problematikou tzv. Meiarovch amnesti v uplynulom obdob

konfrontovan vo viacerch konaniach o vklad stavy poda l. 128 ods. 1 stavy, ako aj
v konaniach o podnetoch fyzickch osb poda v tom ase platnho a innho l. 130
ods. 3 stavy (stavn sd me zaa konanie aj na podnet prvnickch osb alebo
fyzickch osb, ak namietaj poruenie svojich prv.).

115
 Bez potreby podrobnejie analyzova v tomto nleze obsah vetkch doterajch
rozhodnut stavnho sdu, ktor sviseli z rozhodnutiami predsedu vldy o amnestich
z 3. marca 1998 a 7. jla 1997, stavn sd povauje za vhodn aspo poukza na niektor
svoje rozhodnutia, ktor svisia, resp. nadvzuj na tzv. Meiarove amnestie:

1. Uznesenia sp. zn. I. S 30/97 z 13. mja 1997 a sp. zn. II. S 31/97 z 21. mja
1997 vydan v konan o vklad stavy, ktor sa tkaj tej asti preskmavanho uznesenia
nrodnej rady, ktormi boli zruen rozhodnutia predsedu vldy o amnestich v astiach
tkajcich sa zmarenho referenda (o kovch zveroch vyslovench v tchto
uzneseniach pozri as I.3.2 tohto nlezu).

2. Uznesenia sp. zn. I. S 7/99 z 26. janura 1999 a sp. zn. I. S 40/99
zo 17. jna 1999, ktormi boli pri predbenom prerokovan odmietnut nvrhy skupiny
poslancov nrodnej rady na podanie vkladu l. 102 psm. i) stavy.

3. Uznesenie sp. zn. I. S 30/99 z 28. jna 1999, ktorm stavn sd na zklade
nvrhu skupiny poslancov nrodnej rady podal tento vklad l. 102 psm. i) stavy:
Prvom prezidenta Slovenskej republiky upravenm lnkom 102 ods. 1 psm. i)
stavy Slovenskej republiky je udeli amnestiu niektorou z foriem, ktor s v tomto lnku
uveden.
Sasou tohto prva vak nie je aj oprvnenie prezidenta Slovenskej republiky
akmkovek spsobom meni rozhodnutie o amnestii u uverejnen v Zbierke zkonov
Slovenskej republiky. (k odvodneniu oznaenho uznesenia pozri podrobne as III.1
tohto nlezu).

4. Nlezy sp. zn. I. S 60/97 z 22. janura 1998, sp. zn. I. S 76/97
zo 6. februra 1998 a sp. zn. II. S 37/99 z 26. janura 1999 vydan v konaniach
o podnetoch fyzickch osb ( , a vetci signatri
petcie za zavedenie priamej voby prezidenta obanmi, pozn.), ktormi stavn sd
(zhodne) rozhodol o tom, e postupom ministerstva vntra pri zabezpeovan vytlaenia
doruovania hlasovacch lstkov obciam na vykonanie referenda vyhlsenho prezidentom
v zbierke zkonov pod . 76/1997 Z. z. bolo poruen stavn prvo podnecovateov

116
zastni sa referenda upraven v l. 94 stavy a zrove bolo poruen aj ich zkladn
prvo zastni sa prostrednctvom tohto referenda na sprve verejnch vec priamo
garantovan v l. 30 ods. 1 stavy. Z odvodnenia oznaench nlezov vyplva, e stavn
sd v nich dospel k zveru, e ministerstvo vntra bolo povinn vytlai a dorui
hlasovacie lstky so tyrmi referendovmi otzkami, kee si vak tto povinnos nesplnilo
(a naopak, zabezpeilo vytlaenie hlasovacch lstkov len s troma referendovmi otzkami
a tieto distribuovalo obciam), konalo v rozpore s stavou, ako aj zkonom o spsobe
vykonania referenda (zkonom Nrodnej rady Slovenskej republiky . 564/1992 Zb.
o spsobe vykonania referenda platnm do 30. jna 2015), a tm poruilo prva
podnecovateov garantovan v l. 94 a l. 30 ods. 1 stavy.

5. Uznesenia sp. zn. II. S 69/99 z 15. jla 1999, sp. zn. II. S 70/99 z 15. jla 1999
a sp. zn. II. S 80/99 z 18. augusta 1999, ktormi stavn sd pri predbenom prerokovan
odmietol podnety Ivana Lexu, ktormi sa domhal ochrany svojich zkladnch prv
garantovanch stavou, k porueniu ktorch malo djs v svislosti s jeho trestnm
sthanm ako obvinenho za skutky, na ktor sa poda jeho nzoru aj po rozhodnut
predsedu vldy Mikula Dzurindu z 8. decembra 1998 o amnestii vzahuj l. VI
rozhodnutia predsedu vldy V. Meiara o amnestii z 3. marca 1998, resp. l. II jeho
rozhodnutia o amnestii zo 7. jla 1998.

6. stavn sd vo vroku nlezu sp. zn. I. S 48/99 z 20. decembra 1999 vydanho
v konan o podnete Jaroslava Svchotu (stavn sd v tomto konan priznal postavenie
vedajieho astnka Ivanovi Lexovi, pozn.), ktorm namietal poruenie svojich
zkladnch prv v svislosti s trestnm sthanm vedenm proti jeho osobe pre skutky,
na ktor sa poda jeho nzoru vzahovali tzv. Meiarove amnestie, vyslovil, e
1) Uznesenm vyetrovatea Ministerstva vntra Slovenskej republiky, sekcie
vyetrovania a kriminalisticko-expertznych innost Policajnho zboru, odboru
vyetrovania obzvl zvanej trestnej innosti, . VKE 1/30-1998 z 1. 2. 1999 a postupom
Krajskej prokuratry Bratislava, ktor uveden uznesenie rozhodnutm . 2 Kv 4/99 zo da
18. 2. 1999 ponechala v platnosti, dolo k porueniu zkladnho prva navrhovatea
uvedenho v l. 17 ods. 2 stavy Slovenskej republiky.

117
 2) Uznesenie vyetrovatea Ministerstva vntra SR, sekcie vyetrovania
a kriminalisticko-expertznych innost Policajnho zboru, odboru vyetrovania obzvl
zvanej trestnej innosti, . VKE 1/30-1998 z 1. 2. 1999 sa zruuje..

III.4.2 Rozsudok Eurpskeho sdu pre udsk prva vo veci Lexa proti
Slovenskej republike

Da 28. septembra 1999 Ivan Lexa ako obvinen pre viacer trestn iny spchan
v svislosti so zavleenm Michala Kova ml. do cudziny podal ESP sanos, v ktorej
namietal poruenie svojich prv garantovanch dohovorom. Eurpsky sd pre udsk prva
sanos veden pod . 54334/00 rozhodnutm z 5. 7. 2005 vyhlsil za iastone prijaten,
a to v asti namietanho poruenia prva saovatea na osobn slobodu poda l. 5 ods. 1
dohovoru, ku ktormu malo djs (vlune) jeho vzobnm sthanm (pozri body 102 a 141
tohto rozsudku).

Ivan Lexa namietan poruenie svojho prva poda l. 5 ods. 1 dohovoru

odvodoval najm tm, e jeho trestn sthanie, ako aj vzatie do vzby bolo nezkonn,
kee rozhodnutie predsedu vldy Mikula Dzurindu z 8. decembra 1998 bolo v rozpore
s stavou, a preto na vetky skutky, zo spchania ktorch bol obvinen, sa poda neho
vzahuje l. VI rozhodnutia predsedu vldy V. Meiara z 3. marca 1998 o amnestii,
resp. l. II jeho rozhodnutia zo 7. jla 1998 o amnestii. Ivan Lexa tie poukzal
na skutonos, e vec tkajca sa trestnch inov totonch s tmi, zo spchania ktorch
bol obvinen, bola u skr uznesenm vyetrovatea z 18. septembra 1998 odloen
pre neprpustnos trestnho sthania z dvodu udelenej amnestie.

Eurpsky sd pre udsk prva rozsudkom z 2. septembra 2008 rozhodol, e prvo

saovatea garantovan l. 5 ods. 1 dohovoru bolo poruen. Z odvodnenia tohto
rozsudku vyplva, e ESP za prvny zklad pre svojej rozhodnutie povaoval prvne
nzory vysloven stavnm sdom v konaniach vedench pod sp. zn. I. S 30/99 (vklad)
a sp. zn. I. S 48/99 (podnet Jaroslava Svchotu), ke v bode 126 rozsudku uviedol:
Berc do vahy predloen dokumenty, Sd nenachdza podklad pre spochybnenie vyie

118
uvedenho vkladu podanho prvm sentom stavnho sdu a sdmi v trestnch veciach,
ktor napokon dospeli k zveru, e na trestn iny, pre ktor bol saovate sthan,
sa vzahuj rozhodnutia o amnestii z 3. marca a 7. jla 1998.

V nadvznosti na citovan vchodisko ESP kontatoval (bod 128), e stavn sd

(prv sent), po rozsiahlej analze, dospel v tomto ohade k zveru, e lnok 102 ods. 1
psm. i) stavy neoprvoval prezidenta Slovenskej republiky meni rozhodnutie o amnestii
a zhori tm postavenie osoby, ktor jej z amnestie vyplvalo..., a vyslovil nzor,
e vklad l. 102 ods. 1 psm. i) stavy podan v konan sp. zn. I. S 30/99 a publikovan
v zbierke zkonov je veobecne akceptovan (Zd sa, e bolo v Slovenskej republike
veobecne akceptovan. ... bod 129 rozsudku). Kontatujc, e stava Slovenskej
republiky neobsahuje iadne ustanovenie, ktor by vslovne umoovalo zruenie
rozhodnutia prezidenta o amnestii, ESP uzavrel, e ... Za tchto okolnost Sd
nenachdza dvody na to, aby spochybnil vyie uveden vklad prslunch ustanoven
stavy, poda ktorho tieto vyluuj monos zruenia skorieho rozhodnutia o amnestii.
alej uvdza, e zruenie nepodmienench opatren tkajcich sa udelenia dobrodenia
nie je vo veobecnosti akceptovan prvom, praxou, ani prevldajcimi prvnymi nzormi
v inch zmluvnch ttoch Dohovoru... (bod 131 rozsudku).

V kontextoch preskmavanej veci poukazuje stavn sd aj na obiter dictum

rozsudku Lexa proti Slovenskej republiky, v rmci ktorho ESP najprv uviedol, e ... si
tie vimol veobecn kontext, ktor vyvolal spor ohadom platnosti dotknutch rozhodnut
o amnestii a argumenty vldy ospravedlujce rozhodnutie zastupujceho prezidenta
z 8. decembra 1998... (bod 139 rozsudku), a zrove v bezprostrednej nadvznosti
na citovan poznamenal, e U skr kontatoval, e ak je stavn inite obvinen
z trestnch inov zahajcich muenie alebo zl zaobchdzanie, je nanajv dleit, aby
nedolo k premlaniu trestnho konania a potrestania, a udelenie amnestie alebo milosti by
nemalo by prpustn (pozri Abdlsamet Yaman v. Turecko...). Rovnak zver mono
vyvodi z medzinrodnho prva a praxe... (taktie bod 139 rozsudku). Eurpsky sd
pre udsk prva tie uviedol, e si ... vimol legislatvne zmeny, ktor nsledne upravili
rozsah prvomoci prezidenta prijma opatrenia tkajce sa individulneho dobrodenia

119
a podmienili tieto opatrenia kontrasignciou lena vldy a neskorie silie o zruenie
rozhodnut z 3. marca a 7. jla 1998 prijatm stavnho zkona... (bod 140 rozsudku),
ale zrove podiarkol, e ... Vo svojej podstate vak tieto informcie nemu ovplyvni
situciu, pokia ide o jedin otzku, o ktorej m Sd rozhodn... (bod 142), ktorou bolo
(len) rozhodovanie o zkonnosti vzby Ivana Lexu (pozri bod 102 rozsudku).

Vychdzajc z obsahu rozhodnut stavnho sdu, ktor sa stali zkladnm

vchodiskom pre rozsudok ESP vo veci Lexa proti Slovenskej republike
(rozhodnutia vo veciach I. S 30/99 a I. S 48/99), ako aj samotnho rozsudku ESP
z 2. septembra 2008 o sanosti . 54334/00, stavn sd kontatuje, e ide o rozhodnutia,
ktor samy osebe nemu spochybova stavn akceptovatenos preskmavanho
uznesenia nrodnej rady, naopak, vzhadom na nov stavn situciu vyvolan
nadobudnutm innosti ostatnej novelizcie stavy vykonanej stavnm zkonom
. 71/2017 Z. z. vo svojej podstate minimlne oznaen rozhodnutia stavnho sdu
strcaj prvnu relevanciu, o m v konenom dsledku nepochybne vplyv aj na zvery
vysloven ESP v rozsudku Lexa proti Slovenskej republike. Podstata kovho prvneho
problmu, ku ktormu mali zauja meritrny postoj senty stavnho sdu v oznaench
rozhodnutiach, ako aj ESP v rozsudku vo veci Lexa proti Slovenskej republike, spovala
toti v hadan odpovede na otzku, i z v tom ase platnho znenia slovenskej stavy
vyplvalo prezidentovi Slovenskej republiky (resp. predsedovi vldy vykonvajcemu
niektor jeho prvomoci) oprvnenie zrui, resp. zmeni u skr vydan rozhodnutie
o amnestii. Preskmavan uznesenie nrodnej rady bolo naproti tomu prijat po ostatnej
novelizcii stavy, ktor vslovne ustanovila prvomoc nrodnej rady zrui
vo vnimonch prpadoch rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o amnestii
(pozri k tomu aj argumentciu vldy v asti VIII jej stanoviska citovan v asti III.2.3 tohto
nlezu).

III.5 Zkladn vchodisk pre rozhodovanie stavnho sdu (sumarizovanie)

Vychdzajc z vah uvedench v tejto asti nlezu, ako aj argumentcie obsiahnutej

v stanoviskch nrodnej rady a vldy, stavn sd povauje za vhodn pred formulovanm

120
svojich zverov k stavnosti preskmavanho uznesenia nrodnej rady sumarizova
a koncentrovanm spsobom vyjadri zkladn vchodisk pre svoje rozhodovanie:

1. stavn sd vychdzajci vo svojej judikatre v ostatnom obdob z koncepcie

materilneho demokratickho a prvneho ttu [ide o judikatru uplatovan najm
v ostatnch 15 rokoch (PL. S 49/03, PL. S 12/05, PL. S 29/05, PL. S 17/08,
PL. S 21/08, PL. S 3/09, PL. S 2/2013 at.)] a materilneho prstupu k ochrane
stavnosti zdrazuje, e v podmienkach demokratickho a prvneho ttu neme v zsade
iadne rozhodnutie stavnho orgnu (vrtane rozhodnutia o amnestii alebo milosti) st
mimo stavnho prieskumu z hadiska toho, i zodpoved (neodporuje) zkladnm
stavnm princpom ako kontitutvnym hodnotm, ktor s nedotknuten a ktor
demokratick a prvny tt repektuje a chrni.

2. Vkon verejnej moci v demokratickom a prvnom tte neme by svojvon

a nim neobmedzen, o sa v plnom rozsahu vzahuje aj na vkon prvomoci prezidenta
udeova milos a vyhlasova amnestiu. Limity vkonu prvomoci prezidenta (a v obdob
pred novelizciou stavy vykonanou stavnm zkonom . 90/2001 Z. z. aj predsedu vldy
zastupujceho prezidenta) vyhlasova amnestiu alebo udeova milos spovaj poda
nzoru stavnho sdu najm
a) v stavnom sube prezidenta, ktorho text ustanoven v l. 104 ods. 1 stavy znie:
Subujem na svoju es a svedomie vernos Slovenskej republike. Budem dba o blaho
slovenskho nroda, nrodnostnch menn a etnickch skupn ijcich v Slovenskej
republike. Svoje povinnosti budem vykonva v zujme obanov a zachovva i obhajova
stavu a ostatn zkony (v zmysle uznesenia stavnho sdu sp. zn. I. S 61/96
z 31. oktbra 1996 ... jedin ustanovenie stavy limitujce vkon vetkch stavnch
prvomoc prezidenta Slovenskej republiky je obsiahnut v sube, pozn.),
b) v pozitvnom stavnom zvzku Slovenskej republiky a jej vetkch stavnch
orgnov uznva a dodriava veobecn pravidl medzinrodnho prva, medzinrodn
zmluvy, ktormi je viazan, a svoje alie medzinrodn zvzky (l. 1 ods. 2 stavy),
c) v princpoch demokratickho a prvneho ttu, ktor tvoria materilne jadro
stavy Slovenskej republiky a ako kov (stavn) kontitutvne hodnoty s

121
nedotknuten (m. m. PL. S 16/95) a tvoria zkladn kritrium stavnho prieskumu
akhokovek rozhodnutia orgnu verejnej moci vrtane rozhodnut prezidenta.

3. Uznesenie Nrodnej rady Slovenskej republiky . 570 z 5. aprla 2017 m

charakter individulneho prvneho aktu sui generis, ktor bol vydan na zklade aplikcie
stavy, t. j. m nespochybniten stavn zklad obsiahnut v l. 86 psm. i) stavy, ktor
mu garantuje nielen vysok demokratick legitimitu, ale aj prvnu autoritu.

4. Kad uznesenie nrodnej rady vydan poda l. 86 psm. i) stavy, a teda

aj preskmavan uznesenie mus spa formlno-prvne poiadavky vyplvajce
z prslunch lnkov [l. 84 ods. 4, l. 86 psm. i) a l. 88a] stavy. stavn sd dospel
k zveru, e uznesenie Nrodnej rady Slovenskej republiky . 570 z 5. aprla 2017
je z hadiska formlno-prvnych poiadaviek v slade s stavou Slovenskej republiky.

5. stava Slovenskej republiky kladie na uznesenia nrodnej rady o zruen

rozhodnutia prezidenta o amnestii alebo rozhodnutia o individulnej milosti aj materilne
(obsahov) poiadavky, kee mu by vydan len vtedy, ak nrodn rada dospeje
k zveru, e derogovan rozhodnutie prezidenta o amnestii alebo milosti odporuje
princpom demokratickho a prvneho ttu. Zvery k tomu, i uznesenie Nrodnej rady
Slovenskej republiky . 570 z 5. aprla 2017 spa materilne poiadavky, ktor kladie
na tento typ rozhodnutia stava, bude stavn sd formulova v asti IV tohto nlezu.

6. stavn sd reflektuje doteraj (v zsade konzervatvny) postoj ESP k otzke

prpadnho zruenia amnestie alebo milosti, ale zrove kontatuje, e zo iadneho
rozhodnutia ESP nevyplva nemonos prvneho prieskumu rozhodnutia o amnestii alebo
milosti a zvl nie takho rozhodnutia o ich zruen, ktor bolo vydan na zklade stavou
ustanovenej prvomoci a zkonom ustanovenm spsobom. stavn sd v tejto
svislosti pripomna aj doktrnu vonho uvenia ttov (margin of appreciation doctrine),
v zmysle ktorej ESP ponechva nrodnm ttom urit von priestor pre rozhodovanie
o otzkach, ktor sa tkaj uplatovania dohovoru [k veobecnm faktorom, ktor
ovplyvuj rku vonej vahy nrodnho ttu, patria okrem inho otzky, v ktorch

122
neexistuje eurpsky konsenzus (S. a Marper proti Spojenmu krovstvu, rozsudok
Vekho sentu zo 4. 12. 2008, sanos . 30562/04, bod 112), otzky existencie
veobecnej hospodrskej alebo spoloenskej politiky (Stec a al proti Spojenmu
krovstvu, rozsudok Vekho sentu z 12. 4. 2006, sanos . 65731/01, bod 52),
ako aj otzky svisiace s povahou zujmu sledovanho ttom napr. legitmny zujem
na ochrane morlky (Handyside proti Spojenmu krovstvu, rozsudok zo 7. 12. 1976,
sanos . 5493/72, bod 48)]. stavn sd povauje za inpiratvnu aj judikatru Inter-
americkho sdu pre udsk prva tkajcu sa posudzovania amnesti, repektujc pritom
rozdielny spoloensko-politick kontext nm vydvanch rozhodnut.

7. Z judikatry medzinrodnch sdnych orgnov mono vyvodi, e ku kovm

dvodom, ktor by mohli ospravedlni zruenie amnestie (prp. milosti), patria
predovetkm
a) zvanos skutku, ktor bol amnestovan z hadiska intenzity jeho dopadu
na udsk prva a zkladn slobody, prp. in chrnen hodnoty,
b) osoba pchatea, ktorho skutok bol amnestovan, priom najprsnejie sa toto
kritrium posudzuje v prpade, ak sa amnestia tka predstavitea ttu (stavnho initea),
resp. osb konajcich v mene ttu, t. j. vtedy, ak ide vo svojej podstate o tzv. samo-
amnestiu.

8. V nadvznosti na predchdzajci bod stavn sd berie na vedomie, e nrodn

rada preskmavan uznesenie zaloila na legitmnom hodnotovom sudku, e amnestie
nemono udeli predstaviteom ttnej moci, ktor konaj v ich mene alebo v sinnosti
s nimi a blzkym predstaviteom ttnej moci. (pozri as I.4 tohto nlezu).

9. Novelizcia stavy Slovenskej republiky vykonan stavnm zkonom . 71/2017

Z. z. a na jej zklade prijat uznesenie nrodnej rady . 570 z 5. aprla 2017 vytvorili nov
prvnu situciu, v rmci ktorej s u prekonan prvne nzory vysloven v uzneseniach
stavnho sdu sp. zn. PL. S 30/99 z 28. jna 1999 a sp. zn. I. S 48/97 z 20. decembra
1999, z ktorch vychdzal ESP pri rozhodovan vo veci Lexa proti Slovenskej republike.

123
 IV.
stavn prieskum uznesenia Nrodnej rady Slovenskej republiky . 570
z 5. aprla 2017 (analza a zvery)

Vychdzajc zo zkladnch vchodsk pre rozhodovanie o slade uznesenia nrodnej

rady . 570 z 5. aprla 2017 s stavou Slovenskej republiky formulovanch v asti III tohto
nlezu vyplva, e stavn sd sa mus v rmci stavnho prieskumu vysporiada s dvoma
navzjom prepojenmi lohami:
a) formulova autoritatvny zver k tomu, i zver vysloven v preskmavanom
uznesen nrodnej rady o tom, e lnky V a VI rozhodnutia predsedu vldy Slovenskej
republiky z 3. marca 1998 o amnestii uverejnenho pod slom 55/1998 Z. z., rozhodnutie
predsedu vldy Slovenskej republiky zo 7. jla 1998 o amnestii uverejnen
pod slom 214/1998 Z. z. a rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konan o milos
pre obvinenho zo da 12. decembra 1997 . k. 3573/96-72-2417 odporuj princpom
demokratickho a prvneho ttu, je z stavnho hadiska akceptovaten,
b) zrove vak mus stavn sd vyslovi svoj autoritatvny zver aj k tomu,
i je z stavnho hadiska akceptovaten a udraten, e lnky V a VI rozhodnutia
predsedu vldy Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii uverejnenho
pod slom 55/1998 Z. z., rozhodnutie predsedu vldy Slovenskej republiky zo 7. jla 1998
o amnestii uverejnen pod slom 214/1998 Z. z. a rozhodnutie prezidenta
Slovenskej republiky v konan o milos pre obvinenho zo da 12. decembra 1997
. k. 3573/96-72-2417 boli uznesenm nrodnej rady . 570 z 5. aprla 2017 zruen.

Obsahom preskmavanho uznesenia nrodnej rady s tri relatvne samostatn

rozhodnutia predsedu vldy, resp. prezidenta, ktor z dvodu existencie obsahovch
i kvalitatvnych rozdielov medzi nimi nie je poda nzoru stavnho sdu vhodn podrobi
stavnmu prieskumu spolone. Vychdzajc z metodologickho postupu uplatnenho
pri analze preskmavanho uznesenia nrodnej rady v asti I.2 tohto nlezu, stavn sd
uskutonil stavn prieskum tak, e preskmaval postupne stavn akceptovatenos
a udratenos preskmavanho uznesenia nrodnej rady v asti, ktorou dolo k zrueniu

124
 1. lnku V rozhodnutia predsedu vldy z 3. marca 1998 o amnestii a lnku I
rozhodnutia predsedu vldy Slovenskej republiky zo 7. jla 1998 o amnestii tkajcich sa
referenda vyhlsenho na 23. a 24. mj 1997,
2. lnku VI rozhodnutia predsedu vldy z 3. marca 1998 o amnestii a lnku II
rozhodnutia predsedu vldy Slovenskej republiky zo 7. jla 1998 o amnestii tkajcich sa
zavleenia Michala Kova ml. do cudziny,
3. rozhodnutia prezidenta v konan o milos pre obvinenho zo da 12. decembra
1997 . k. 3573/96-72-2417.

Pred vykonanm vlastnho stavnho prieskumu stavn sd povauje za iaduce

poznamena, e nenachdza dostaton argumenty k zsadnejiemu spochybneniu kovej
argumentcie obsiahnutej v stanoviskch nrodnej rady a vldy citovanej v astiach II.2.1
a II.2.3 tohto nlezu, ktor smeruj k zveru o stavnej akceptovatenosti preskmavanho
uznesenia nrodnej rady. Tto skutonos by u sama osebe mohla (aj vzhadom na lehotu,
v ktorej mus stavn sd o veci rozhodn, pozn.) postaova na to, aby stavn sd
na jej zklade rozhodol o stavnej akceptovatenosti preskmavanho uznesenia nrodnej
rady . 570 z 5. aprla 2017. stavn sd vak, repektujc svoje stavn postavenie
a kov stavn funkciu zveren mu stavodarcom, povauje za potrebn explicitne
formulova svoj vlastn postoj k stavno-prvnym otzkam, ktor boli nastolen
preskmavanm uznesenm nrodnej rady, a pomenova kov dvody, na zklade
ktorch rozhodol o veci tak, ako to je uveden vo vroku tohto nlezu.

Rovnako pred vlastnou analzou stavnch problmov nastolench preskmavanm

uznesenm nrodnej rady stavn sd povauje za vhodn poukza na as IX stanoviska
vldy (pozri as II.2.3 tohto nlezu), v ktorom je obsiahnut vldou vykonan test
proporcionality, ktor stavn sd tandardne uplatuje vo svojej rozhodovacej innosti,
zvl v konan o slade prvnych predpisov. stavn sd nem zsadnejie vhrady
k zverom, ktor vzili z vldou, resp. ministerstvom spravodlivosti vykonanho testu
proporcionality, avak nepovauje za potrebn a ani vhodn podrobi v tomto konan
preskmavan uznesenie nrodnej rady testu proporcionality, a to vzhadom na skutonos,
e podstatou jeho stavnho prieskumu v tejto veci, ktor je preduren obsahom ostatej

125
novelizcie stavy, je preskmanie, i rozhodnutiami predsedu vldy o amnestich
z 3. marca 1998 a 7. jla 1998 a rozhodnutm prezidenta o milosti z 12. decembra 1997
dolo, resp. mohlo djs, k porueniu niektorch stavnch princpov (princpov
demokratickho a prvneho ttu), ako aj preskmanie toho, i k porueniu niektorch
stavnch princpov dolo, resp. mohlo djs, aj preskmavanm uznesenm nrodnej rady,
a nsledne vyvenie (vyvaovanie) dotknutch stavnch princpov, ktorho vsledok
bude predstavova zkladn vchodisko pre rozhodnutie stavnho sdu v tejto veci.

Na zklade uvedenho stavn sd kontatuje, e alie asti tohto nlezu

s primrne zameran na preskmanie vyvenosti princpov demokratickho a prvneho
ttu, ktor boli, resp. mohli by dotknut na jednej strane derogovanmi rozhodnutiami
predsedu vldy Vladimra Meiara a prezidenta Michala Kova a na druhej strane
preskmavanm uznesenm nrodnej rady, ktorm boli tieto rozhodnutia zruen.

IV.1 K lnku V rozhodnutia predsedu vldy Slovenskej republiky

z 3. marca 1998 o amnestii uverejnenho pod slom 55/1998 Z. z. a lnku I
rozhodnutia predsedu vldy Slovenskej republiky zo 7. jla 1998 o amnestii
uverejnenho pod slom 214/1998 Z. z. a jeho zrueniu

Vychdzajc zo skutkovch okolnost nartnutch v asti I.3.2 tohto nlezu, stavn

sd podiarkuje, e vlda zjavne nad rmec svojej psobnosti a v zjavnom rozpore
s rozhodnutm prezidenta o vyhlsen referenda z 13. marca 1997 uznesenm
z 22. aprla 1997 uloila ministrovi vntra, aby nedoruoval obciam hlasovacie lstky,
na ktorch s vetky 4 referendov otzky, priom tento svoj pokyn nezmenila ani potom,
ako sa oboznmila s autoritatvnym prvnym nzorom stavnho sdu vyslovenm
v uznesen sp. zn. II. S 30/97 z 13. mja 1997, v zmysle ktorho Vlda Slovenskej
republiky nem stavou ani zkonom ustanoven povinnosti na zabezpeenie vyhlsenho
referenda.. Nsledne minister vntra v celkom zjavnom rozpore s uznesenm stavnho
sdu sp. zn. II. S 31/97 z 21. mja 1997 (s ktorho odvodnenm minimlne v asti
poukazujcej na to, e vyhlsen referendum prezidenta zavzuje a mus prebehn
a e Uznesenie stavnho sdu o vklade l. 72 v spojen s l. 93 ods. 2 stavy nem

126
a neme ma iaden priamy vplyv na aliu prpravu a priebeh referenda...,
bol preukzatene oboznmen) a nad rmec povinnosti uloenej mu uznesenm vldy
z 22. aprla 1997 vydal pokyn na vytlaenie a nsledn distribciu hlasovacch lstkov
len s troma referendovmi otzkami.

Poda nzoru stavnho sdu je celkom nepochybn, e v dsledku myselnho

konania ministra vntra, ktor zjavne presahovalo rmec jeho psobnosti a bolo zjavne
v rozpore so zkonom, sa znemonilo uskutonenie referenda vyhlsenho prezidentom
na 23. a 24. mj 1997 minimlne v asti tkajcej sa referendovej otzky o priamej vobe
prezidenta, t. j. slovami strednej komisie pre referendum dolo k jeho zmareniu.

Poda nzoru vyslovenho v stanovisku nrodnej rady dolo amnestovanm skutkov

svisiacich s prpravou a vykonanm referenda z 23. a 24. mja 1997 k porueniu tchto
princpov demokratickho a prvneho ttu: a) princpu suverenity udu, b) princpu deby
moci, c) princpu obmedzenej vldy a vylenia svojvle pri vkone verejnej moci,
d) princpu prvnej istoty a ochrany dvery v prvo a legitmnych oakvan, e) princpu
repektovania stavne zaruenej ochrany zkladnch prv a slobd a f) princpu rovnosti
pred zkonom (body 12 a nasl.).

Zohadujc argumentciu nrodnej rady (ako aj vldy), stavn sd povauje

za dleit pribli vlastn pohad a vlastn hierarchiu prstupov k posdeniu otzky,
i s rozhodnutia predsedu vldy o amnestich z 3. marca 1997 a zo 7. jla 1997 v astiach
tkajcich sa referenda z 23. a 24. mja 1997 v rozpore s princpmi demokratickho
a prvneho ttu. Poda nzoru stavnho sdu je z hadiska posudzovania stavnej
akceptovatenosti rozhodnut predsedu vldy o amnestich v astiach tkajcich
sa referenda relevantn preskmava potencilne poruenie najm nasledovnch princpov
demokratickho a prvneho ttu:
- princpu zkazu svojvle (zneuitia prvomoci),
- princpu suverenity udu, resp. princpu demokracie (demokratickho
rozhodovania) v spojen s princpom ochrany udskch prv a zkladnch slobd,
- princpu deby moci,

127
 - princpu demokratickej legitimity,
- princpu transparentnosti a verejnej kontrolovatenosti vkonu verejnej moci,
- princpu prvnej istoty a ochrany dvery obanov v prvny poriadok,
- princpu spravodlivosti.

Zkaz svojvle ako stavn princp predstavuje kategorick imperatv, ktor

zavzuje vetkch verejnch initeov, t. j. vetky osoby, ktor vykonvaj, resp. podieaj
sa na vkone verejnej moci. Svojva ako bezohadn uplatovanie vlastnej vle10, resp.
uprednostnenie vlastnej vle... namiesto prva a spravodlivosti (RVAI NAGY
LEXIKONA. Budapest: Rvai testvrek irodalmi intzet rszvnytrsasg, 1922, Zv. XIII,
s. 862), je vo sfre verejnho prva integrlne spojen so zneuitm prvomoci. Za zneuitie
prvomoci nemono chpa len vkon prvomoci v rozpore s platnm prvom, alebo
nad rmec (ultra vires) zverenej psobnosti, i nad rmec uvenia (diskrcie) poskytnutho
prvnymi normami, ale aj konanie a rozhodovanie verejnho initea v rozpore s stavou
chrnenmi hodnotami koncentrovane vyjadrenmi prostrednctvom stavnch princpov,
resp. vkon prvomoci v rozpore s jej elom, a to zvl vtedy, ak je oividn, e ide
o konanie v rozpore s verejnm zujmom, uprednostujce osobn zujem i skupinov
zujmy [k zneuitiu prva aj vo sfre verejnho prva pozri napr. TICH, L.
MASLOWSKI, S. TROUP, T. (eds.): Zneuit prva. Praha: UK, 2016]. stavn sd
v tejto svislosti poznamenva, e nie nhodou s najvznamnejie prejavy zneuvania
prvomoci verejnch initeov premietnut do skutkovej podstaty zloinu zneuvania
prvomoci verejnho initea (pozri 326 Trestnho zkona).

V svislosti s preskmavanmi asami rozhodnut predsedu vldy o amnestich

tkajcimi sa referenda je nespochybniten minimlne to, e predseda vldy amnestoval
konanie verejnho initea vlde podriadenho ministra vntra, ktor postupoval celkom
zjavne a myselne nad rmec svojej psobnosti, ke svojvone (v rozpore
s rozhodnutm prezidenta o vyhlsen referenda a v rozpore s uznesenm stavnho sdu
sp. zn. II. S 31/97 z 21. mja 1997) vydal pokyn nedistribuova obciam hlasovacie lstky
so tyrmi referendovmi otzkami a naopak, bez akejkovek prvnej opory vydal pokyn

10
Dostupn na internete: http://slovnik.azet.sk/pravopis/kratky-slovnik/?q=svojv%C3%B4%C4%BEa).

128
na vytlaenie a distribciu hlasovacch lstkov s troma referendovmi otzkami.
Z uvedenho zjavne vyplva, e v posudzovanom prpade predseda vldy V. Meiar
vyhlsil tzv. samo-amnestiu (selfamnesty), ktorej elom bolo vya, ak u nie seba,
tak minimlne ministra vntra ako vlde podriadenho stavnho initea a svojho
politickho stpenca z trestnoprvnej zodpovednosti. U tto skutonos spolu s prvnymi
dsledkami, ktor vyvolal postup ministra vntra (pozri alej), sama osebe postauje
na zver, e asti rozhodnut predsedu vldy o amnestich tkajce sa referenda
vyhlsenho na 23. a 24 mj 1997 s z stavnho hadiska neakceptovaten vzhadom
na ich zjavn rozpor s stavnm princpom zkazu svojvle.

Predseda vldy V. Meiar si pri vyhlasovan svojich rozhodnut o amnestich

v astiach tkajcich sa referenda z 23. a 24. mja 1997 poda nzoru stavnho sdu musel
by vedom aj toho, e amnestuje konanie, ktor predstavovalo neprpustn zsah
do princpu suverenity udu, ktor je neoddeliten od podstaty demokratickho ttu,
a zrove musel vedie aj o tom, e ilo o zsah, ktor bol v rozpore s stavnm
imperatvom ochrany udskch prv a zkladnch slobd.

Konkretizujc tento zver, stavn sd poukazuje na skutonos, e v l. 2 ods. 1

stavy s explicitne vyjadren dve zkladn formy vkonu ttnej moci vkon moci
obanov prostrednctvom svojich volench zstupcov alebo priamo. Ide o zkladn formy
demokratickho rozhodovania, priom celottne referendum je celkom nepochybne
najvznamnejm prvnym prostriedkom priameho vkonu ttnej moci, ktorho vsledky
vyvolvaj zvan prvne dsledky. Predseda vldy si musel by vedom, e amnestuje
postup ministra vntra, ktor nielen zjavne presahoval rmec jeho psobnosti, ale ktor
zrove v konenom dsledku znemonil vykonanie referenda o priamej vobe prezidenta,
ktor iniciovalo prostrednctvom petcie 521 580 obanov. Je toti zjavn, e predseda
vldy v ase rozhodovania o amnestii musel pozna obsah odvodnenia uznesenia
stavnho sdu sp. zn. II. S 31/97 z 21. mja 1997, z ktorho zjavne vyplvalo,
e referendum mus prebehn tak, ako bolo prezidentom Michalom Kovom vyhlsen.
stavn sd zdrazuje, e v demokratickom a prvnom tte nemono tolerova tak
vkon verejnej moci, ktor protiprvne znemon priamy vkon verejnej moci nositemi

129
moci (obanmi) prostrednctvom referenda, ak s splnen zkonom ustanoven podmienky
na jeho vykonanie. Preto je zrove v podmienkach demokratickho a prvneho ttu
neakceptovaten tak rozhodnutie predsedu vldy, prostrednctvom ktorho boli
amnestovan skutky, ktor znemonili vykonanie referenda o priamej vobe prezidenta
v mji 1997.

Amnestovanm postupom ministra vntra svisiacim s prpravou a vykonanm

referenda z mja 1997 dolo k zvanmu porueniu stavou garantovanch prv obanov.
stavn sd v tejto svislosti poukazuje na u spomnan nlezy sp. zn. I. S 60/97
z 22. janura 1998 a sp. zn. I. S 76/97 zo 6. februra 1998, v ktorch vyslovil,
e postupom ministerstva vntra (resp. ministra vntra) pri prprave a vykonan
predmetnho referenda dolo k porueniu stavnho prva saovateov zastni sa
referenda upravenho v l. 94 stavy a zrove tie k porueniu ich zkladnho prva
zastni sa prostrednctvom tohto referenda na sprve verejnch vec priamo
garantovanho v l. 30 ods. 1 stavy. Obaja saovatelia boli signatrmi petcie za priamu
vobu prezidenta, priom stavn sd pri svojom rozhodovan za podstatn povaoval
prve skutonos, e saovatelia boli signatrmi tejto petcie. Vychdzajc z podstaty
rozhodnut stavnho sdu vo veciach sp. zn. I. S 60/97 a sp. zn. I. S 76/97, mono
nepochybne uzavrie, e amnestovanm postupom ministra vntra nedolo len k porueniu
prv saovateov ( ), ale aj k porueniu stavou garantovanch prv
(minimlne) vetkch ostatnch signatrov petcie za priamu vobu prezidenta obanmi.
V ase, ke predseda vldy V. Meiar vydal svoje rozhodnutia o amnestii, u boli znme
a veobecne prstupn nlezy stavnho sdu vo veciach sp. zn. I. S 60/97 a sp. zn.
I. S 76/97. Ak predseda vldy napriek tomu amnestoval inkriminovan postup ministra
vntra, konal a rozhodoval v zjavnom rozpore s stavnm princpom ochrany udskch
prv a zkladnch slobd.

Z vah vyslovench najm v asti III.1 tohto nlezu vyplva, e rozhodnutia

o amnestii, resp. milosti s u samy osebe zsahom do stavnho princpu deby moci,
ktorho tolerovanie mono (do istej miery) odvodova psobenm princpu vzjomnch
bzd a protivh. Zrove je nepochybn, e najzvanej zsah do konceptu deby moci

130
predstavuje amnestia, resp. milos udelen v podobe abolcie, ktor vo svojej podstate
zbavuje vo vzahu ku skutkom, ktor s amnestovan, resp. omilosten, sdnu moc
akejkovek ingerencie, t. j. v zsade popiera jej podstatu a zmysel. Tto skutonos
vystupuje zvl do popredia vtedy, ak predmetom amnestie, resp. milosti udeovanej
hlavou ttu, ktor je zlokou vkonnej moci, s skutky inch predstaviteov vkonnej
moci (v posudzovanom prpade minimlne ministra vntra). Predseda vldy si pri udeovan
tzv. samo-amnestie musel by vedom, e jeho rozhodnutie predstavuje zsadn zsah
do stavnho princpu deby moci, ktorho intenzita v konkrtnych okolnostiach spsobuje
jeho stavn neakceptovatenos. Neakceptovatenos tohto zsahu zvrazuje skutonos,
e predseda vldy V. Meiar vydal svoje rozhodnutia o amnestich v zastpen prezidenta,
t. j. ako stavn inite, ktormu bola tto prvomoc zveren len doasne (do zvolenia
novho prezidenta), o u samo osobe predpoklad zdranliv prstup k vyuitiu tejto
prvomoci, ktor vyplva aj z toho, e k jej riadnemu vkonu zastupujci stavn inite
nedisponuje poadovanou mierou demokratickej legitimity. Je oividn, e predseda vldy
sa poiadavkou zdranlivosti pri vkone prvomoci udeova amnestiu, resp. milos, v ase,
ke zastupoval prezidenta, neriadil, naopak, zsadnm spsobom ju zneuil bezprostredne
po ujat sa jej vkonu (necel de po uplynut funknho obdobia prezidenta Michala
Kova). Z uvedench dvodov posudzovan asti rozhodnut predsedu vldy o amnestich
poda nzoru stavnho sdu odporuj aj stavnmu princpu deby moci a s zrove
prejavom nedostatku demokratickej legitimity ich autora.

Skutonos, e v dsledku posudzovanch rozhodnut predsedu vldy o amnestich

sa zabrnilo zkonom ustanovenm spsobom vyetri a rozhodn o tom, i skutky
ministra vntra, prp. inch verejnch initeov svisiace s prpravou a vykonanm
mjovho referenda v roku 1997 s trestnmi inmi, je poda nzoru stavnho sdu aj
v rozpore s princpom transparentnosti, resp. verejnej kontrolovatenosti verejnej moci.
Ak toti existuje dvodn podozrenie, e postupom verejnch initeov dolo k zmareniu
demokratickho vkonu verejnej moci prostrednctvom referenda iniciovanho viac
ako pol milinom obanov, tak je poda nzoru stavnho sdu v demokratickom
a prvnom tte neakceptovaten, aby sa zneuitm prvomoci vyhlsi amnestiu obanom
znemonilo dozvedie pravdu o protiprvnych skutkoch nositeov verejnej moci.

131
 Poda nzoru stavnho sdu bolo udelenie amnesti rozhodnutiami predsedu vldy
v asti tkajcej sa referenda z roku 1997 (ale aj v asti tkajcej sa zavleenia M. Kova
ml do cudziny) v nezmieritenom napt aj s princpom prvnej istoty a ochrany dvery
obanov v prvny poriadok. Ide o princpy, ktor sa nepochybne vzahuj tak na tvorbu
prva (normotvorn innos), ako aj uplatovanie (aplikciu) prva (k tomu
napr. II. S 22/95), t. j. aj na vyhlsenie amnestie alebo udelenie milosti. Z dikcie
stavnho subu (l. 112 stavy) vslovne vyplva poiadavka, aby lenovia vldy
(a o to viac predseda vldy) vykonvali svoju funkciu v zujme obanov (vo verejnom
zujme), a nie svojvone, vo svoj prospech, resp. v prospech blzkych osb i politicky
spriaznench osb. Uveden (stavn) poiadavka zaklad (mala by zaklada) pre obanov
prvnu istotu a zrove aj pocit dvery v prvny poriadok, e lenovia vldy bud
repektova dikciu stavnho subu a vykonva svoje prvomoci v ich (verejnom) zujme.

V posudzovanom prpade teda mohli obania dverujci prvnemu poriadku

legitmne oakva v prvom rade to, e minister vntra v svislosti s prpravou
a vykonanm referenda v mji 1997 nezneuije svoju prvomoc a bude postupova v slade
s prvnym poriadkom. Ak minister vntra napriek oakvaniam postupoval v rozpore a nad
rmec svojej psobnosti, tak obania mohli o to viac legitmne oakva, e predseda vldy
nezneuije svoju prvomoc vyhlasova amnestiu v zastpen prezidenta takm spsobom,
ktorm zabrni vyvodeniu trestnoprvnej zodpovednosti svojho ministra. Kee obania
boli v posudzovanom prpade sklaman vo svojej legitmnej dvere v prvny poriadok,
o nepochybne naruilo ich prvnu istotu, odporuj poda nzoru stavnho sdu amnestie
vyhlsen predsedom vldy V. Meiarom v asti tkajcej sa referenda vyhlsenho
na 23. a 24. mj 1997 aj poiadavkm vyvoditenm z princpu prvnej istoty a ochrany
dvery obanov v prvny poriadok. stavn sd sa v tejto svislosti v plnom rozsahu
stotouje s argumentciou nrodnej rady, e od predstaviteov ttnej moci sa v prvnom
tte legitmne oakva, e bud prkladom pre ostatnch obanov v dodriavan prva
a vo vyvodzovan zodpovednosti za protiprvne konanie. Oakvanie, e ttna moc bude
v prpade postihovania trestnej innosti postupova voi svojim predstaviteom

132
a ich blzkym osobm rovnako razantne ako voi radovm obanom je plne legitmne
a v prvnom tte by malo by samozrejmosou. (bod 61 stanoviska nrodnej rady).

Z dosia uvedench predbench zverov vyplva, e aj stavn sd zastva nzor,

e rozhodnutia predsedu vldy o amnestich v astiach tkajcich sa referenda
z 23. a 24. mja 1997 odporuj viacerm princpom demokratickho a prvneho ttu.
Tento sumarizujci zver ale sm osebe neme postaova k tomu, aby stavn sd
uzavrel, e v asti tkajcej sa referenda je uznesenie nrodnej rady . 570 z 5. aprla 2017
v slade s stavou. Tento zver me stavn sd autoritatvnym spsobom vyslovi len
vtedy, ak dospeje k zveru, e samotn zruenie rozhodnut o amnestich preskmavanm
uznesenm nrodnej rady neodporuje princpom demokratickho a prvneho ttu,
resp. e o tak rozpor v posudzovanom prpade nejde vzhadom na vsledok vyvaovania
medzi princpmi demokratickho a prvneho ttu, ktor boli dotknut rozhodnutiami
predsedu vldy o amnestich, ako aj ich derogciou preskmavanm uznesenm nrodnej
rady.

Bez ohadu na dosia uveden je nepochybn, e mono, poukazujc na niektor

princpy demokratickho a prvneho ttu, argumentova aj v prospech nezruitenosti
rozhodnut predsedu vldy o amnestich. Vo svojej podstate ide o argumenty, ktor viedli
prv sent stavnho sdu pred takmer 18 rokmi v konan o vklade stavy vedenom
pod sp. zn. I. S 30/99 k zveru o nezruitenosti rozhodnutia o amnestii a ktor vo svojej
podstate akceptoval neskr aj ESP vo svojom rozsudku vo veci Lexa proti Slovenskej
republike. Ide najm o argumentciu vychdzajcu z princpu legality a princpu prvnej
istoty, ktorho integrlnou sasou je aj zkaz retroaktivity (zvl zvrazovan
v trestnoprvnej oblasti) v spojen s ochranou leglne nadobudnutch prv, resp. ochranou
legitmnych oakvan, ako aj ochranou dvery obanov v prvny poriadok.

Argumentcia o nezruitenosti inkriminovanch rozhodnut predsedu vldy

o amnestich z dvodu repektovania princpu legality je zaloen na tvrden, e prvomoc
predsedu vldy vyhlsi v zastpen prezidenta amnestiu (aj formou abolcie) nebola v ase
ich vyhlsenia stavou a ani inm platnm a innm prvnym predpisom iadnym

133
spsobom obmedzen, t. j. uplatujc prsne a vlune formlno-prvne hadisko mono
formulova zver, e predseda vldy vyhlsil amnestie z 3. marca 1998 a zo 7. jla 1998
leglne v slade s prvom. Tento zver je pri formlno-prvnom prstupe k ochrane
stavnosti v zsade nespochybniten, kee vedie k zveru, e predseda vldy zastupujci
prezidenta je, resp. bol oprvnen vyhlsi amnestiu poda svojej ubovle (svojvone).
Ak sa vak uplatn materilny prstup k ochrane stavnosti, ktor stavn sd v ostatnom
obdob vrazne preferuje, tak mono argumentciu v prospech nezruitenosti amnesti
poukazom na princp legality vrazne oslabi a vyli.

Za zvanejiu povauje stavn sd argumentciu v prospech nezruitenosti

amnesti poukazom na poruenie princpu prvnej istoty. V tejto svislosti stavn sd
povauje v prvom rade za iaduce zaobera sa monm poruenm princpu zkazu
retroaktivity. Tento zkaz sa primrne dotka zkazu sptnho psobenia prvnych noriem.
V posudzovanom prpade nejde o retroaktivitu prvnych noriem v pravom zmysle slova,
kee preskmavan uznesenie nrodnej rady nem povahu prvneho predpisu
(a novelizcia stavy vykonan stavnm zkonom . 71/2017 Z. z., ktor ju umonila
predovetkm prostrednctvom l. 154f ods. 1 stavy, sa v zsade nachdza mimo
prieskumu stavnho sdu, pozn.). Napriek tejto skutonosti ale mono poda nzoru
stavnho sdu zkaz retroaktivity ako stavn princp vzahova nepochybne aj na prvne
akty, ktor nemaj povahu normatvneho prvneho aktu (prvneho predpisu),
t. j. aj na rozhodnutia o amnestii alebo milosti, ako aj na prvny akt, ktorm dolo
k ich derogcii teda aj na preskmavan uznesenie nrodnej rady.

Vo vzahu k prvnym inkom v zsade kadho rozhodnutia o amnestii alebo

milosti mono kontatova, e psob sptne (retroaktvne), kee sa nm amnestuje alebo
omilosuje skutok, ktor sa stal v minulosti, aj ke s inkami do budcna. To nepochybne
plat o to viac vtedy, ak je rozhodnutie o amnestii alebo milosti derogovan rozhodnutm
prslunho stavnho orgnu. Na tom ni nemen skutonos, e prvny predpis
v posudzovanom prpade priamo stava derogciu amnestie alebo milosti umouje.
V nadvznosti na uveden stavn sd kontatuje, e preskmavan uznesenie nrodnej
rady, ktorm dolo k zrueniu dvoch rozhodnut predsedu vldy z roku 1998 o amnestich

134
a rozhodnutia prezidenta o milosti z roku 1998, t. j. zjavne v obdob pred ostatnou
novelizciou stavy, m bez akchkovek pochybnost retroaktvne inky.

Z hadiska posudzovania stavnej akceptovatenosti deroganho uznesenia

nrodnej rady je dleit aj posdenie prvnych inkov, ktor vyvolali derogovan
rozhodnutia o amnestii alebo milosti u dotknutch osb. V posudzovanej veci ide o prvne
inky abolinch rozhodnut predsedu vldy o amnestich z 3. marca 1998 a 7. jla 1998
a prezidenta z 12. decembra 1997. stavn sd v tejto svislosti kontatuje, e na prvne
inky abolinch rozhodnut neexistuj v terii (trestnho) prva jednotn nzory. Tieto
nzory mono rozdeli do dvoch vekch skupn prv skupina nzorov priznva abolcii
ako procesnoprvnemu intittu len procesnoprvne inky, zatia o druh skupina
nzorov sce akceptuje, e abolcia je procesnoprvny intitt, ale s hmotnoprvnymi
inkami. Prvnym nsledkom akceptcie hmotnoprvnych inkov abolinho rozhodnutia
je znik trestnosti amnestovanch, resp. omilosovanch skutkov so vetkmi prvnymi
dsledkami, na om nemen ni skutonos, e abolin rozhodnutie m procesnoprvnu
povahu, t. j. ide o procesnoprvnu prekku sthatenosti na hmotnoprvnom zklade
(MADLIAK, J. MADLIAK, A. Trestn prvo hmotn veobecn as. I. Zklady
trestnej zodpovednosti. Koice: ATOM computers, 2000, s. 322). Je zjavn, e
pri hmotnoprvnom vnman abolcie sa pripustenm jej derogcie kontituuje trestnoprvna
zodpovednos dotknutch osb nanovo, a teda celkom zjavne retroaktvne.

Primrne procesnoprvna povaha abolinho rozhodnutia vedie jej zstancov

(pozri napr. SOLNA, V. FENYK, J. CISAOV, D. VANDUCHOV, M. Systm
eskho trestnho prva. st II. Zklady trestn odpovdnosti. Praha: Nakladatelstv
Novatrix, s. r. o., 2009, s. 446) aj k zveru o (len) procesnoprvnych inkoch takhoto
rozhodnutia, ktor spovaj tom, e abolciou nezanik trestnos amnestovanho, resp.
omilosovanho skutku, ale vznik len procesn prekka trestnho sthania, ktor odpadne,
ak sa amnestia alebo milos zru. Ak sa abolinmu rozhodnutiu priznaj len
procesnoprvne inky, tak je naptie medzi rozhodnutm o zruen amnestie, resp. milosti,
a princpom prvnej istoty vrazne niie (znesitenejie) ako v prpade, ak sa abolinmu
rozhodnutiu priznaj aj hmotno-prvne inky. Prve procesnoprvnym charakterom

135
tzv. Meiarovch amnesti argumentuje vo svojom stanovisku nrodn rada (bod 67),
ako aj vlda v astiach VIII a IX svojho stanoviska.

stavn sd nie je v aktulnom zloen spsobil prikloni sa vinovo

(nadpolovinou vinou vetkch sudcov) ani k jednmu z uvedench prvnych nzorov
o prvnych inkoch abolinch rozhodnut o amnestii alebo milosti. Tto skutonos vak
stavnmu sdu nebrni v tom, aby zaujal autoritatvny zver k stavnej
(ne)akceptovatenosti zruenia tzv. Meiarovch amnesti (resp. milosti prezidenta
M. Kova) preskmavanm uznesenm nrodnej rady.

V svislosti s posudzovanm stavnej akceptovatenosti preskmavanho uznesenia

nrodnej rady m poda nzoru stavnho sdu nie bezvznamn relevanciu aj t
skutonos, e po zruen amnesti hroz dotknutm osobm trestn sthanie len za skutky,
ktor boli v ase ich spchania poda v tom ase innho zkona . 140/1961 Zb. Trestn
zkon v znen neskorch predpisov trestn a ktor s trestn aj poda v sasnosti innho
zkona . 300/2005 Z. z. Trestn zkon v znen neskorch predpisov, pri repektovan
zsady ustanovenej v l. 50 ods. 6 stavy (Trestnos inu sa posudzuje a trest sa uklad
poda zkona innho v ase, ke bol in spchan. Neskor zkon sa pouije, ak je to
pre pchatea priaznivejie.).

Neoddelitenou sasou princpu prvnej istoty je aj ochrana leglne

nadobudnutch prv a ochrana legitmnych oakvan. stavn sd kontatuje, e dotknut
osoby preskmavanmi rozhodnutiami predsedu vldy o amnestich nadobudli
z formlno-prvneho hadiska v slade s vtedajm prvnym poriadkom (leglne) prvo
a v tejto svislosti v zsade aj legitmnu ndej, e za trestn iny, ktor spchali, sa proti
nim nezane trestn sthanie a ak sa u zaalo, tak sa v om nebude pokraova. stavn
sd nespochybuje, e toto (z formlno-prvneho hadiska) leglne nadobudnut prvo, ako
aj z neho vyplvajce legitmne oakvanie zaloen na presveden o sprvnosti dosia
vinovo zastvanho prvneho nzoru, e amnestie s nezruiten, zjavne bolo
dotknutm osobm preskmavanm uznesenm nrodnej rady odat, t. j. toto rozhodnutie
nrodnej rady m celkom nepochybne negatvny vplyv na ich prvne postavenie. stavn

136
sd si vak mus poloi otzku, i prvo dotknutch osb na trestn nesthatenos
nadobudnut inkriminovanmi rozhodnutiami predsedu vldy o amnestich disponuje
absoltnou ochranou, t. j. i prichdza v podmienkach prvneho ttu do vahy nsledn
odatie tohto prva.

V svislosti s hadanm odpovede na tto otzku stavn sd poznamenva,

e stava Slovenskej republiky a ani in prvne prepisy nepriznvaj nikomu prvo
udelenia amnestie alebo milosti, ich udelenie si teda nemono nrokova, a preto ani nikto
neme legitmne oakva, e amnestia i milos mu udelen bude. V tejto svislosti
stavn sd povauje za vhodn poukza na ideu vysloven v asti IX stanoviska vldy,
poda ktorej v prpade, ak by naplnenm prvnej istoty... bolo oakvanie udelenia
amnestie, znamenalo by to automatick beztrestnos u v okamihu pchania tchto
skutkov. Vlda, ako aj nrodn rada argumentuj aj veobecne akceptovanou zsadou,
v zmysle ktorej z neprva neme vznikn prvo (ex iniuria ius non oritur), ktor m
v prvnej filozofii mimoriadnu vhu a stavn sd nem dvod ju spochybova,
ale zrove podotka, e jej vnmanie ako neprekonatenej dogmy je vo svojej podstate
nezluiten v zsade s kadm rozhodnutm o amnestii i milosti. V kadom prpade vak
u primeran zohadnenie tejto zsady minimlne spochybuje zver, e osoby, ktorch
skutky boli amnestovan (resp. omilosten) a ktor si zrove boli vedom, e konali
v rozpore s prvom, nadobudli prvo na svoju trestn nesthatenos v dobrej viere. Navye
k oslabeniu tvrdenia o tom, e amnestie, resp. milosti s nezruiten, mono uplatni
aj argument, e zruenm amnestie alebo milosti sa dotknutm osobm zachovva zkladn
prvo na prezumpciu neviny, ako aj vetky zkladn zruky spravodlivho trestnho
procesu garantovan stavou a medzinrodnmi zmluvami o udskch prvach
a zkladnch slobodch (porovnaj k tomu bod 65 stanoviska nrodnej rady).

Okolnosti a spsob, akm dotknut osoby nadobudli prvo na trestn nesthatenos

za skutky, ktor boli nsledne amnestovan, spojen s legitmnym oakvanm, e za tieto
skutky u nikdy v budcnosti proti nim nebude veden trestn sthanie, do znanej miery
oslabuj prpadn zver o stavnej neakceptovatenosti uznesenia nrodnej rady . 470
z 5. aprla 2017. Len na ich zklade vak nemono tvrdi, e preskmavanm uznesenm

137
nrodnej rady nedolo k porueniu iadneho stavnho princpu, a teda ani princpu prvnej
istoty, ktor tvor integrlnu sas princpov demokratickho a prvneho ttu. Naopak,
stavn sd kontatuje, e preskmavanm uznesenm nrodnej rady dolo k zsahu
do prvnej istoty dotknutch (amnestovanch) osb, priom zver o jeho prpadnej stavnej
akceptovatenosti mono formulova len po vzjomnom vyvaovan tohto zsahu
do prvnej istoty dotknutch osb s princpmi demokratickho a prvneho ttu, ktor boli
poda u uvedench predbench zverov stavnho sdu prslunmi asami rozhodnut
predsedu vldy o amnestich tkajcimi sa skutkov svisiacich s prpravou a vykonanm
referenda vyhlsenho na 23. a 24. mj 1997 poruen.

V konfrontcii so zverom o tom, e preskmavanm uznesenm nrodnej rady

dolo k zsahu do prvnej istoty osb, ktorch skutky boli amnestovan, stavn sd
sumarizujc poukazuje na svoje u uveden predben zvery, v zmysle ktorch predseda
vldy pri amnestovan skutkov svisiacich s referendom vyhlsenm na 23. a 24. mja 1997
konal v zjavnom rozpore s stavnm princpom zkazu svojvle, ktor predstavuje
kategorick imperatv pre vkon akejkovek verejnej funkcie, priom amnestoval zrove
tak konanie svojho ministra a politickho stpenca, ktor predstavovalo neprpustn zsah
do princpu suverenity udu, ktor je imanentnou sasou demokratickho ttu, m
poruil stavou garantovan prva minimlne vetkch tch obanov, ktor
sa prostrednctvom petcie domhali vyhlsenia referenda o priamej vobe prezidenta.
Z u uvedenho zrove vyplva, e poda nzoru stavnho sdu ilo v posudzovanom
prpade zjavne o samo-amnestiu, ktorou dolo k neprpustnmu zsahu aj do alch
princpov demokratickho a prvneho ttu (princpu deby moci, princpu transparentnosti
a verejnej kontrolovatenosti vkonu verejnej moci, princpu demokratickej legitimity,
ako aj princpu prvnej istoty a ochrany dvery obanov v prvnym poriadok).

Pri objektvnom vyvaovan stavnch princpov, ktor boli na jednej strane

dotknut preskmavanm uznesenm nrodnej rady a na druhej strane derogovanmi
rozhodnutiami predsedu vldy o amnestich v asti skutkov svisiacich s tzv. zmarenm
referendom, zjavne neme poda nzoru stavnho sdu obst (do nemalej miery
spochybniten) uprednostovanie prvnej istoty osb, ktor s dvodne podozriv

138
zo spchania zvanch trestnch inov. Navye, v prospech zruitenosti rozhodnut
o amnestich mono argumentova aj prostrednctvom kovho princpu materilne
chpanho prvneho ttu, ktorm je princp spravodlivosti. Je toti zjavn, e formalistick
uprednostovanie princpu prvnej istoty by v posudzovanom prpade znemonilo
vyvodenie zodpovednosti osb, ktor v svislosti s prpravou a vykonanm referenda
vyhlsenho na 23. a 24. mj 1997 hrubm spsobom poruili stavou zaruen prva
vetkch tch obanov Slovenskej republiky, ktor sa chceli zastni referenda o priamej
vobe prezidenta obanmi, a posvtilo svojvu, resp. zneuvanie prvomoci pri vkone
verejnej moci, o je v zjavnom napt so veobecne uznvanmi zsadami spravodlivosti.

Vychdzajc z u uvedenho, stavn sd na zklade konfrontcie a vzjomnho

vyvaovania argumentcie, ktor by mohla svedi v prospech nezruitenosti rozhodnut
predsedu vldy o amnestich, s obsahom princpov demokratickho a prvneho ttu, ktor
aj poda nzoru stavnho sdu boli rozhodnutiami predsedu vldy o amnestich z 3. marca
1998 a 7. jla 1998 v astiach tkajceho sa referenda vyhlsenho na 23. a 24. mj 1997
poruen, dospel k zveru, e as uznesenia Nrodnej rady Slovenskej republiky . 570
z 5. aprla 2017, ktorou sa zruil lnok V rozhodnutia predsedu vldy Slovenskej republiky
z 3. marca 1998 a l. I rozhodnutia predsedu vldy Slovenskej republiky o amnestii
zo 7. jla 1998, je v slade s stavou Slovenskej republiky.

IV.2 K lnku VI rozhodnutia predsedu vldy Slovenskej republiky

z 3. marca 1998 o amnestii uverejnenho pod slom 55/1998 Z. z. a l. II rozhodnutia
predsedu vldy Slovenskej republiky zo 7. jla 1998 o amnestii uverejnenho
pod slom 214/1998 Z. z. a ich zrueniu

Prostrednctvom l. VI svojho rozhodnutia o amnestii z 3. marca 1998 predseda

vldy V. Meiar nariadil, aby sa nezanalo, a ak sa u zaalo aby sa zastavilo trestn
sthanie za trestn iny spchan v svislosti s oznmenm o zavleen Michala Kova
mladieho do cudziny. Nsledne po zisten, e takto formulovan amnestia zrejme nenapln
cie sledovan jej vyhlsenm pokry vetky trestn iny, ku ktorm dolo v svislosti
so zavleenm Michala Kova ml. do cudziny, vydal predseda vldy Vladimr Meiar

139
7. jla 1998 nov rozhodnutie o amnestii, v ktorho lnku II sa uvdza: Nariaujem, aby
sa nezanalo, a ak sa zaalo, aby sa zastavilo trestn konanie pre podozrenie z trestnch
inov, ktor mali by spchan v svislosti s oznmenm zavleenm Ing. Michala Kova,
narodenho , do cudziny, ku ktormu malo djs 31. augusta 1995.

Na zklade veobecne znmych skutonost popsanch v asti I.3.3, ako aj v asti V

stanoviska vldy citovanho v asti II.2.3 tohto nlezu mono kontatova, e svoje
rozhodnutia o amnestich vydal predseda vldy V. Meiar v ase, ke u existovalo
aj vsledkami vyetrovania podloen vne podozrenie, e
- Michal Kov ml. bol bezprostredne pred svojm zavleenm do cudziny v rozpore
so zkonom o Slovenskej informanej slube sledovan prslunkmi Slovenskej
informanej sluby a za vyuitia motorovch vozidiel a inej sledovacej techniky SIS,
- sa na zavleen Michala Kova ml. do cudziny podieala, resp. ho priamo
vykonala prostrednctvom svojich prslunkov a techniky Slovensk informan sluba,
- osobn motorov vozidlo Michala Kova ml. bolo bezprostredne pred zavleenm
pod hrozbou nsilia a pouitia zbrane zastaven a nsledne bol menovan osobami
(prslunkmi SIS), ktor ho nsilne zadrali a ktor uskutoovali jeho zavleenie
do Rakska, podroben hrubmu neudskmu sprvaniu, ktor napa vetky pojmov
znaky muenia, resp. neudskho zaobchdzania v zmysle platnch medzinrodnch zmlv
o udskch prvach a zkladnch slobodch.

Poda stanoviska nrodnej rady amnestovanm skutkov svisiacich so zavleenm

Michala Kova ml. do cudziny dolo k porueniu rovnakch princpov demokratickho
a prvneho ttu ako v prpade amnestovania skutkov svisiacich s prpravou a vykonanm
referenda vyhlsenho na 23. a 24. mj 1997 (pozri as II.2.1 stanoviska nrodnej rady),
t. j. a) princpu suverenity udu, b) princpu deby moci, c) princpu obmedzenej vldy
a vylenia svojvle pri vkone verejnej moci, d) princpu prvnej istoty a ochrany dvery
v prvo a legitmnych oakvan, e) princpu repektovania stavne zaruenej ochrany
zkladnch prv a slobd a f) princpu rovnosti pred zkonom (body 12 a nasl.).

140
 Poda nzoru stavnho sdu v svislosti s amnestovanm skutkov svisiacich
so zavleenm Michala Kova ml. do cudziny je potrebn preskma, i dolo, resp. mohlo
djs, k porueniu najm nasledovnch princpov demokratickho a prvneho ttu:
- princpu zkazu svojvle (zneuitia prvomoci),
- princpu legality vkonu ttnej moci,
- princpu ochrany udskch prv a zkladnch slobd v spojen s princpom
repektovania medzinrodnoprvnych zvzkov,
- princpu deby moci,
- princpu transparentnosti a verejnej kontrolovatenosti vkonu verejnej moci,
- princpu prvnej istoty a ochrany dvery obanov v prvny poriadok,
- princpu spravodlivosti.

Vychdzajc z u (as IV.1 tohto nlezu) nartnutho obsahu stavnho princpu

zkazu svojvle, integrlne spojenho so zneuitm prvomoci verejnho initea, stavn
sd v prvom rade kontatuje, e predseda vldy V. Meiar vydal svoje rozhodnutia
o amnestii v ase, ke existovalo poda veobecne dostupnch informci, ako aj
predbench vsledkov vyetrovania dvodn podozrenie, e Michala Kova ml. v rozpore
so zkonom o SIS sledovali, nsilne zadrali a zavliekli do Rakska prslunci Slovenskej
informanej sluby a pouili pritom motorov vozidl a in techniku, ktormi disponovala
Slovensk informan sluba.

Vladimr Meiar si musel by vedom, e k vyvrteniu podozrenia o tom,

e odsdeniahodn nsiln trestn in spchali prslunci SIS (resp. sa na jeho vykonan
podieali), me djs len prostrednctvom nezvislho vyetrovania. Zrove nemono
spochybova, e predseda vldy V. Meiar si musel by vedom toho, e vyvrtenie
tohto podozrenia je nepochybne vo verejnom zujme a v zujme odstrnenia spoloensko-
politickho naptia. Navye, vychdzajc zo skutonosti, e poda v tom ase platnho
a innho znenia zkona o Slovenskej informanej slube riaditea SIS vymenval
a odvolval predseda vldy, sa d relne predpoklada, e o (ne)asti SIS na zavleen
Michala Kova ml. do cudziny bol (mohol by) Vladimr Meiar dostatone informovan,
a to aj preto, e vtedaj riadite SIS Ivan Lexa mu bol funkne, ako aj politicky podriaden.

141
Z toho mono zrove uplatnenm tandardnch pravidiel logickho uvaovania dedukova,
e v prpade, ak by bol predseda vldy presveden o tom, e SIS sa na zavleen Michala
Kova ml. iadnym spsobom nepodieala, nemal by iadny legitmny zujem amnestova
skutky svisiace so zavleenm Michala Kova ml. do Rakska, naopak, bolo by aj v jeho
zujme, aby trval na dslednom vyetren vetkch skutkov, ktor sviseli so zavleenm
Michala Kova ml. do cudziny.

Ak napriek uvedenmu predseda vldy V. Meiar v zastpen prezidenta amnestoval

skutky, ktor sviseli so zavleenm M. Kova ml. do cudziny, tak je zjavn, e konal
a rozhodoval v rozpore s stavnm subom, ktor zloil pri ujat sa svojej funkcie do rk
prezidenta Michala Kova. Zrove amnestovanm skutkov svisiacich so zavleenm
Michala Kova ml. do cudziny vo svojej podstate zabrnil vytvoreniu objektvnych
argumentov, prostrednctvom ktorch by sa dalo vyvrti dvodn podozrenie, e
zavleenie M. Kova ml. do cudziny vykonali prslunci SIS, naopak, je namieste aj vaha
o tom, e Vladimr Meiar toto podozrenie svojimi rozhodnutiami o amnestich nepriamo
potvrdil. Zrove mono bez relevantnch pochybnost kontatova, e aj v tomto prpade
(ako v prpade referenda z mja 1997, pozn.) ilo o tzv. samo-amnestiu (selfamnesty), ktorej
elom bolo vya z trestnej zodpovednosti, ak u nie seba, tak minimlne riaditea SIS
Ivana Lexu a alch prslunkov SIS, ktor nsiln zavleenie Michala Kova ml.
do cudziny mali vykona, resp. sa na om mali podiea. Na tomto zklade stavn sd
dospel k zveru, e aj v asti tkajcej sa skutkov svisiacich so zavleenm Michala
Kova ml. do cudziny sa rozhodnutia predsedu vldy o amnestich z stavnho hadiska
javia ako neakceptovaten vzhadom na ich zjavn rozpor s stavnm princpom zkazu
svojvle, resp. zneuitia prvomoci predsedu vldy ako jednho z najvych stavnch
initeov.

Poda nzoru stavnho sdu mohlo djs amnestovanm skutkov svisiacich

so zavleenm Michala Kova ml. aj k zsahu do princpu legality. Princp legality vkonu
ttnej moci je koncentrovanm spsobom explicitne vyjadren v l. 2 ods. 2 stavy,
poda ktorho ttne orgny mu kona iba na zklade stavy, v jej medziach a v rozsahu
a spsobom, ktor ustanov zkon. Rozsah a spsob vkonu ttnej moci Slovenskou

142
informanou slubou v ase vyhlsenia tzv. Meiarovch amnesti upravoval
(a aj v sasnosti upravuje) zkon o Slovenskej informanej slube, ktor vymedzoval
lohy SIS ( 2), oprvnenia a povinnosti prslunkov SIS ( 7 a 9), informano-
operatvne prostriedky a informano-technick prostriedky a podmienky ich pouitia ( 11
a 14), i podmienky vedenia evidencie o innosti SIS a informcich zskanch pri
vykonvan jej loh ( 17). V ase, ke vtedaj predseda vldy Vladimr Meiar vyhlsil
svoje rozhodnutia o amnestich, existovalo dvodn podozrenie, e v svislosti
so zavleenm Michala Kova ml. do cudziny konala SIS v rozpore a nad rmec svojich
zkonom vymedzench loh a e v rozpore so zkonom o SIS boli v tejto svislosti pouit
aj informano-operatvne prostriedky a informano-technick prostriedky SIS, t. j. e SIS
zvanm spsobom poruila poiadavky vyvoditen z stavnho princpu legality vkonu
ttnej moci. Ak predseda vldy za tchto okolnost vyhlsenm amnesti zabrnil
vyvodeniu zodpovednosti za konanie, ktor malo by v rozpore so zkonom o SIS,
resp. konanie zjavne presahujce rmec vymedzen zkonom o SIS, tak poda nzoru
stavnho sdu zsadnm spsobom spochybnil stavou explicitne vymedzen poiadavky
na vkon ttnej moci v medziach stavy a v rozsahu a spsobom, ktor ustanov zkon,
t. j. poiadavku repektovania princpu legality pri vkone ttnej moci.

V ase zavleenia Michala Kova ml. do cudziny bol platn a inn zkon
. 140/1961 Zb. Trestn zkon v znen neskorch predpisov (alej len Trestn zkon),
ktor v 233 vymedzoval skutkov podstatu trestnho inu zavleenia do cudziny,
a to nasledovne:
(1) Kto inho zavleie do cudziny, potresce sa odatm slobody na tri roky a osem
rokov.
(2) Odatm slobody na p a dvans rokov sa pchate potresce,
a) ak spcha in uveden v odseku 1 ako len organizovanej skupiny,
b) ak spcha tak in na osobe mladej ako ptns rokov alebo na osobe postihnutej
duevnou poruchou alebo duevne nedostatone vyvinutej, alebo
c) ak spsob takm inom ak ujmu na zdrav, smr alebo in obzvl zvan
nsledok.

143
 Aj v sasnosti platn a inn zkon . 300/2005 Z. z. Trestn zkon v znen
neskorch predpisov vymedzuje v 187 skutkov podstatu trestnho inu zavleenia
do cudziny, ktor znie nasledovne:
(1) Kto inho zavleie do cudziny, potrest sa odatm slobody na tyri roky
a desa rokov.
(2) Odatm slobody na desa rokov a ptns rokov sa pchate potrest, ak spcha
in uveden v odseku 1
a) a spsob nm viu kodu,
b) na chrnenej osobe,
c) z osobitnho motvu, alebo
d) zvanejm spsobom konania.
(3) Odatm slobody na dvans rokov a dvadsap rokov sa pchate potrest,
ak spcha in uveden v odseku 1
a) a spsob nm ak ujmu na zdrav alebo smr, alebo
b) a spsob nm znan kodu.
(4) Odatm slobody na ptns rokov a dvadsap rokov alebo trestom odatia
slobody na doivotie sa pchate potrest, ak spcha in uveden v odseku 1
a) a spsob nm kodu vekho rozsahu,
b) a spsob nm smr viacerch osb, alebo
c) ako len nebezpenho zoskupenia.

Z porovnania skutkovch podstt trestnho inu zavleenia do cudziny vymedzench

v tom ase platnom a innom Trestnom zkone a v sasnosti platnom a innom zkone
. 300/2005 Z. z. Trestn zkon v znen neskorch predpisov mono vyvodi,
e poda sudku zkonodarcu sa spoloensk zvanos tohto skutku s odstupom asu
vrazne zvila.

Na zklade veobecne dostupnch informci mono dvodne usudzova, e osoby,

ktor nsilne zavliekli Michala Kova ml. do cudziny, spchali trestn in poda 233
Trestnho zkona, priom ho spchali ako lenovia organizovanej skupiny [ 233 ods. 2

144
psm. a) Trestnho zkona] a spsobili zavleenmu ujmu, ktor (zrejme) mono
subsumova pod ustanovenie 233 ods. 2 psm. c) Trestnho zkona.

Ak predseda vldy amnestoval trestn in zavleenia Michala Kova ml.

do cudziny, konal vedome v rozpore s princpom ochrany udskch prv a zkladnch
slobd, ako aj v rozpore s stavnm princpom repektovania medzinrodnch zvzkov,
ktor bol sce explicitne vyjadren v stavnom texte (pozri v l. 1 ods. 2 stavy)
a s innosou od 1. jla 2001, ale je nepochybn, e aj v obdob pred 1. jlom 2001 bol
v stave Slovenskej republike (implicitne) prtomn. Vychdzajc zo veobecne
dostupnch informci, stavn sd opakovane zdrazuje, e Michal Kov ml. bol
pri svojom zadran vystaven hrubmu nsiliu, ktor nepochybne v zmysle stavy,
medzinrodnch zmlv o udskch prvach a zkladnch slobodch, ako aj judikatry
medzinrodnch sdnych orgnov napa pojmov znaky muenia, resp. neudskho alebo
poniujceho zaobchdzania, ktor je nielen poda judikatry ESP (napr. rozhodnutia
vo veciach Gfgen proti Nemecku z 1. 6. 2010, alebo Savin proti Ukrajine z 12. 2. 2012),
ale aj judikatry stavnho sdu (napr. III. S 70/01, I. S 4/02, alebo II. S 271/07)
absoltne zakzan, t. j. nemono ho akceptova v iadnej situcii, ani v ase vojnovho
stavu, i vojny. Zrove mono z judikatry ESP k l. 3 dohovoru (Nikoho nemono
mui alebo podrobova neudskmu alebo poniujcemu zaobchdzaniu alebo trestu.)
vyvodi pozitvny zvzok ttu (a teda aj Slovenskej republiky) trestn iny, ktormi djde
k porueniu l. 3 dohovoru, a) vyetrova, b) stha, c) tresta a d) nahradi pokodenm
vzniknut kodu (pozri k tomu napr. rozhodnutia ESP vo veciach Aksoy proti Turecku
z 18. 12. 1996, alebo Yatsenko proti Ukrajine zo 16. 2. 2012).

Vlda v asti VII svojho stanoviska venuje osobitn pozornos prve analze
medzinrodnch zvzkov Slovenskej republiky svisiacich s jej pozitvnym zvzkom
vyetrova a tresta skutky, pri ktorch dolo k mueniu, neudskmu alebo poniujcemu
zaobchdzaniu, s ktorho obsahom sa stavn sd stotouje, a preto povauje
za dostaton na prslun as tohto stanoviska ako dleitho vchodiska pre svoje
rozhodnutie poukza (pozri as II.2.3 tohto nlezu).

145
 Vychdzajc z uvedenho, stavn sd zdrazuje, e predseda vldy ako vrcholn
stavn inite je povinn repektova pri vkone svojej psobnosti vetky medzinrodn
zvzky vyplvajce Slovenskej republike z medzinrodnch zmlv o udskch prvach
a zkladnch slobodch, ako aj judikatry medzinrodnch sdnych orgnov. Ak napriek
tomu predseda vldy V. Meiar svojimi rozhodnutiami amnestoval trestn in zavleenia
Michala Kova ml., musel vedie, e kon v rozpore s tmito medzinrodnmi zvzkami,
a aj preto s poda nzoru stavnho sdu jeho rozhodnutia o amnestich v astiach
tkajcich sa amnestovania skutkov svisiacich so zavleenm Michala Kova ml.
do cudziny v rozpore s princpom ochrany udskch prv a zkladnch slobd v spojen
s princpom repektovania medzinrodnch zvzkov Slovenskej republiky.

Poukazujc na u uveden argumentciu o poruen stavnho princpu deby moci,

ktor bol poda nzoru stavnho sdu vne spochybnen amnestovanm skutkov
svisiacich s prpravou a vykonanm referenda vyhlsenho na 23. a 24. mj 1997, stavn
sd kontatuje, e aj pri amnestovan skutkov svisiacich so zavleenm Michala Kova
ml. do cudziny ilo o mimoriadne zvan zsah do konceptu deby moci, kee amnestiu
vyhlsil predseda vldy ako vrcholn predstavite vkonnej moci formou abolcie, priom
(aj vaka inkriminovanm rozhodnutiam predsedu vldy Vladimra Meiara o amnestich)
neexistuj iadne relevantn argumenty na vyvrtenie tvrdenia, e ou dolo
(predovetkm) k amnestovaniu skutkov inch predstaviteov verejnej moci riaditea
a prslunkov SIS, ktor sa mali poda v zsade verejne znmych informci podiea
na protiprvnom sledovan a nsilnom zavleen obana Slovenskej republiky do cudziny,
priom riadite tajnej sluby bol funkne v podriadenom vzahu k predsedovi vldy.
Zvanos zsahu do deby moci aj v tomto prpade zvyuje skutonos, e predseda vldy
vyhlsil svoje rozhodnutia o amnestich v zastpen prezidenta, t. j. ako stavn inite,
ktormu bola tto prvomoc zveren len doasne (do zvolenia novho prezidenta),
o preduruje zdranliv prstup k vyuvaniu zastupovanej prvomoci. Poda nzoru
stavnho sdu je oividn, e predseda vldy pri vyhlasovan amnesti ignoroval limity,
ktor mu pre vkon tejto prvomoci vyplvali z princpu deby moci, a preto konal
v rozpore s tmto stavnm princpom.

146
 V dsledku amnestovania skutkov svisiacich so zavleenm Michala Kova ml.
do cudziny sa zabrnilo zkonom ustanovenm spsobom vyetri a rozhodn o tom,
i tento nsiln trestn in skutone vykonali ttom platen prslunci SIS a kto vydal
pokyn, resp. rozhodol o tom, e Michal Kov ml. bude za pouitia nsilia zavleen
do Rakska. stavn sd kontatuje, e obania maj stavou garantovan prvo by
informovan o zvanej trestnej innosti predstaviteov ttu, resp. zneuit ttneho orgnu
(SIS), ktor pln lohy vo veciach ochrany stavnho zriadenia, vntornho poriadku
a bezpenosti ttu v rozsahu vymedzenom tmto zkonom ( 1 ods. 2 zkona o SIS).
Predseda vldy si musel by vedom, e ak bude formou abolcie amnestova skutky
svisiace so zavleenm Michala Kova ml. do cudziny, z ktorch bola (a je) dvodne
podozriv SIS, tak obanom zabrni dozvedie sa pravdu o protiprvnych skutkoch
predstaviteov ttnej moci. Ak napriek tomu predseda vldy amnestie vyhlsil, tak si musel
by vedom, e jeho konanie odporuje stavnmu princpu transparentnosti, resp. verejnej
kontrolovatenosti verejnej moci.

Poda nzoru stavnho sdu dolo amnestovanm skutkov svisiacich s nsilnm

zavleenm Michala Kova ml. do cudziny aj k neprpustnmu zsahu do princpu prvnej
istoty a ochrany dvery obanov v prvny poriadok. Vychdzajc z poiadaviek
vyvoditench z konceptu demokratickho a prvneho ttu na vkon verejnej moci, a teda
aj vkon funkcie predsedu vldy (zastupujceho prezidenta), mu toti obania s dverou
oakva, e predseda vldy bude vykonva svoje oprvnenia v ich zujme a nezneuije
svoje mocensk postavenie na zakrvanie trestnch inov, z ktorch spchania s dvodne
podozriv predstavitelia ttu. Ak predseda vldy svojimi rozhodnutiami o amnestich
zabrnil, aby sa trestn iny, z ktorch spchania boli dvodne podozriv predstavitelia
ttu, vyetrili, tak si musel by vedom, e jeho rozhodnutia sklam dveru obanov
v prvny poriadok, ktorho integrlnou sasou je aj poiadavka riadneho vyetrovania
trestnch inov verejnch funkcionrov, a djde tm aj k spochybneniu prvnej istoty
(presvedenia) obanov o tom, e v demokratickom a prvnom tte je neprpustn vya
predstaviteov ttu spod trestnej zodpovednosti.

147
 Z predbench zverov vyslovench dosia v tejto asti nlezu vyplva, e aj asti
rozhodnut predsedu vldy o amnestich, ktormi amnestoval trestn iny svisiace
so zavleenm Michala Kova ml., s poda nzoru stavnho sdu v rozpore s viacermi
stavnmi princpmi, resp. nimi boli vne spochybnen. stavn sd mus (obdobne ako
pri formulovan svojho zveru k referendovej asti rozhodnut predsedu vldy o amnestich,
pozn.) vak k svojmu zveru, e uznesenie nrodnej rady . 570 z 5. aprla 2017 je v asti,
ktorou zruuje lnok VI rozhodnutia predsedu vldy o amnestii z 3. marca 1998 a l. II
jeho rozhodnutia o amnestii zo 7. jla 1998 o amnestii, v slade s stavou, preskma
aj argumenty svediace v prospech tvrdenia, e zruenm prslunch ast rozhodnut
predsedu vldy o amnestich nrodn rada konala v rozpore s princpmi demokratickho
a prvneho ttu. Tento prieskum by za uritch okolnost (po vyvaovan hodnt,
ku ktorch porueniu mohlo djs na jednej strane vyhlsenm amnesti a na druhej strane
ich zruenm) mohol vies stavn sd aj k zveru, e preskmavan uznesenie nrodnej
rady nie je v asti, ktorou derogovalo rozhodnutia predsedu vldy o amnestich v astiach
tkajcich sa skutku zavleenia Michala Kova ml. do cudziny, v slade s stavou.

Obdobne ako pri posudzovan stavnej akceptovatenosti zruenia referendovch

ast rozhodnut predsedu vldy o amnestich mono aj vo vzahu k zrueniu ast
rozhodnut predsedu vldy o amnestich, ktormi boli amnestovan trestn iny
svisiace so zavleenm Michala Kova ml. do cudziny, argumentova v prospech
ich nezruitenosti poukazom na to, e ich predseda vldy vydal leglne, teda v slade
s v tom ase platnm znenm stavy a inch prvnych predpisov (princp legality),
ako aj tm, e zruenie amnesti predstavuje tak zsah do princpu prvnej istoty, ktor
je v podmienkach prvneho ttu neakceptovaten. stavn sd sa u podrobne zaoberal
analzou argumentcie o monom poruen princpu prvnej istoty v predchdzajcej
(referendovej) asti svojho rozhodnutia, na zklade ktorej dospel k zveru,
e preskmavanm uznesenm nrodnej rady dolo k zsahu do prvnej istoty osb, ktorch
skutky boli amnestovan. Z uvedenho dvodu stavn sd povauje za dostaton na tto
analzu na tomto mieste len poukza (pozri as IV.1 nlezu).

148
 V rmci vyvaovania stavnch princpov, ktor boli (mohli by) rozhodnutiami
predsedu vldy o amnestich z 3. marca 1998 a 7. jla 1998 a preskmavanm uznesenm
nrodnej rady v asti tkajcej sa zavleenia Michala Kova ml. do cudziny dotknut, vak
stavn sd povauje za iaduce venova pozornos aj nie celkom ojedinelo verejne
prezentovanm nzorom zaloenm na argumentcii, poda ktorej sce nie s amnestie
absoltne nezruiten, ale prslun sdne orgny ich mu zrui len celkom vnimone,
porovnvajc pritom skutok zavleenia Michala Kova ml. do cudziny so skutkami, ktor
boli amnestovan poas vojenskch diktatr v niektorch ttoch Junej Ameriky a Afriky.
Z asti III.3 tohto nlezu vyplva, e v niektorch ttoch boli tieto amnestie vyhlsen
najvymi predstavitemi dikttorskch reimov nsledne najvymi vntrottnymi sdmi
zruen, resp. vntrottne sdy tieto amnestie nerepektovali. Je veobecne znme,
e amnestiami, ktor boli vyhlsen poas vojenskch diktatr, boli amnestovan
aj hromadn vrady, muenia a in nsiln iny, i zmiznutia vekho potu osb, priom
ilo o skutky spchan predstavitemi tchto vojenskch reimov, t. j. ilo o samo-amnestie,
ktor znemoovali potrestanie zvanch trestnch inov spchanch exponentmi
vojenskch reimov, ktormi boli spsoben zvan ujmy na ivote vekho potu osb.

Popsan argumentciu mono vnma aj ako zniovanie zvanosti skutku

zavleenia, ktor pokodenmu Michalovi Kovovi ml. nespsobil tak zvan ujmu,
na zklade ktorej by bolo mon z stavnho hadiska akceptova tak vnimon
opatrenie, akm nepochybne zruenie amnestie je. Analyzovan argumentcia vysuje
do zveru, e medzinrodn sdne orgny nebud akceptova derogciu tzv. Meiarovch
amnesti a Slovensk republika tm utrp aliu medzinrodn blam (k tomu pozri
napr. rozhovor s bvalm generlnym prokurtorom Michalom Vaom oznaen nadpisom
Nebo, peklo, politika. Extra plus z 27. 4. 2017, ako aj vyjadrenia bvalho predsedu vldy
Vladimra Meiara zo 7. marca 2017 v relcii televzie TA3 Tma da
http://www.ta3.com/clanok/1101277/meciar-a-bugar-o-amnestiach.html.).

stavn sd sa nestotouje s popsanou argumentciou, kee je zaloen

na porovnvan neporovnatenho. Poda nzoru stavnho sdu toti nemono
mechanicky porovnva skutky, ku ktorm dolo v ttoch s rozdielnymi kultrnymi

149
a prvno-politickmi tradciami a za zsadne inch stavno-politickch pomerov. Vkon
verejnej moci zaloen (aj) na pouit nsilia proti politickm oponentom je esencilnym
znakom vojenskch diktatr, resp. inch autoritatvnych reimov. Naopak,
v demokratickch ttoch je pouitie nsilnch prostriedkov pri vkone verejnej moci
uplatnen v rmci legitmne prebiehajcej sae politickch sl absoltne
neakceptovaten a je nezluiten s podstatou demokratickho reimu.

Slovensk republika sa kontituovala ako demokratick a prvny tt, t. j. v ase,

ke ku skutku zavleenia Michala Kova ml. do cudziny dolo, nebola u ns vojensk
diktatra a ani in obdobn autoritatvny reim (aj ke poda mnohch politolgov sa
takto reim v ase tzv. druhej Meiarovej vldy zaal formova, pozn.). Nebol teda iadny
dvod na to, aby sa v rmci politickej sae a zrejme primrne v zujme pokusu o politick
diskreditciu prezidenta Michala Kova ako najvyieho stavnho initea, ktor bol
v tom ase hlavnm oponentom predsedu vldy Vladimra Meiara, uplatnil nsiln vkon
verejnej moci, ktor vystil do skutku, ktor v zmysle medzinrodnch zmlv o udskch
prvach a zkladnch slobodch, ako aj judikatry medzinrodnch sdnych orgnov
napa pojmov znaky muenia, resp. neudskho alebo poniujceho zaobchdzania.
To plat o to viac, ak existuje dvodn podozrenie, e sa na tomto skutku aktvne podieal
ttny orgn Slovensk informan sluba, ktor m v popise prce ochranu stavnho
zriadenia. V uvedench svislostiach stavn sd zdrazuje, e v rmci slobodnej sae
politickch sl, ktor prebieha (v zsade) v demokratickom prostred demokratickho
reimu, je nevyhnutn vyvodzova (v porovnan s autoritatvnymi reimami) zsadne
rigorznejie dsledky vo vzahu k nsilnm prejavom vkonu verejnej moci, ku ktorch
pouitiu neexistovali iadne legitmne dvody, o plat nepochybne aj o skutku zavleenia
Michala Kova ml. do cudziny.

Predseda vldy V. Meiar verejne zdvodnil svoje rozhodnutia o amnestich tak, e

ich udeuje ako prspevok k dosiahnutiu obianskeho zmieru a v zujme odstrnenia
monch zdrojov naptia v spolonosti. Je vak zjavn, e bval premir dosiahol prav
opak toho, o deklaroval, kee ich vyhlsenm sa naptie v spolonosti naopak
vystupovalo, rozbrilo vntropolitick situciu a rozhorilo verejn mienku. stavn sd

150
v tejto svislosti kontatuje, e poda jeho presvedenia sa zmierujci inok
tzv. Meiarovch amnesti vbec nedal rozumne oakva, naopak, dalo sa u v tom obdob
relne prepoklada, e amnestie neodstrnia zdroj naptia, ale zdroj naptia vytvoria.

stavn sd povauje za vek zjednoduenie tak vnmanie skutku zavleenia,

poda ktorho nm mohla by spsoben zvan ujma len priamo pokodenmu Michalovi
Kovovi ml., prp. nanajv jeho najblim rodinnm prslunkom (vrtane prezidenta).
Takto zjednoduenie zjavne elovo prehliada skutonos, e amnestovanie skutku
zavleenia sa stretlo bezprostredne po vyhlsen rozhodnut predsedu vldy o amnestii
z 3. marca 1998 a nsledne po jeho oprave rozhodnutm predsedu vldy o amnestii
zo 7. jla 1998 s mimoriadne negatvnym ohlasom nielen domcej, ale zahraninej
verejnosti. stavn sd neme pri svojom rozhodnut ignorova, e toto negatvne
hodnotenie bezprecedentnch rozhodnut o amnestii predsedu vldy Vladimra Meiara
nielene pretrvva u takmer 20 rokov, ale sa v tomto obdob stalo aj jednou z hlavnch tm
legitmneho spoloenskho diskurzu, ktor reflektoval (v principilne inej stavnej situcii)
aj ESP vo svojom rozsudku vo veci Lexa proti Slovenskej republike (pozri body 139
a 141 tohto rozsudku). Rovnako nemono v nartnutch svislostiach ani pri rozhodovan
sdnych orgnov (vrtane stavnho sdu) prehliada, e nrodn rada schvlila
preskmavan uznesenie drvivou vinou hlasov svojich poslancov (129 hlasov za a len
jeden hlas proti), na zklade irokho spoloenskho konsenzu o nemorlnosti amnesti
a zneuitia prva pri ich udelen, m ako orgn disponujci priamou legitimitou
od suverna (obanov) dala legitmnym spsobom zretene najavo postoj verejnosti (ktor
reprezentuje) k tzv. Meiarovm amnestim.

Nemono prehliada ani skutonos, e predseda vldy Vladimr Meiar vyhlsil

svoje rozhodnutia o amnestich len krtko po kontituovan samostatnej Slovenskej
republiky, t. j. v obdob, ke sa formovali jej demokratick, politick a prvne tradcie.
Za tchto okolnost len ako mono spochybova tvrdenie, e rozhodnutia o amnestii
predsedu vldy Vladimra Meiara vne natrbili dveru podstatnej asti verejnosti
v alie demokratick smerovanie novovzniknutho ttu, a nie zanedbatenm spsobom
spochybnili aj jeho medzinrodn kredibilitu.

151
 Vychdzajc z dosia uvedenho, stavn sd po vyhodnoten negatvnych
dsledkov zsahu do prvnej istoty osb, ktor boli rozhodnutiami predsedu vldy
amnestovan za skutky svisiace so zavleenm Michala Kova ml. do cudziny,
spsobenho preskmavanm uznesenm a jeho vyven s princpmi demokratickho
a prvneho ttu, ktor boli poda u uvedench zverov stavnho sdu poruen
rozhodnutiami predsedu vldy o amnestich v astiach tkajcich sa zavleenia (princp
zkazu svojvle, princp legality, princp ochrany udskch prv a zkladnch hodnt
v spojen s princpom repektovania medzinrodnch zvzkov, princp deby moci, princp
transparentnosti a verejnej kontrolovatenosti vkonu verejnej moci a princp prvnej istoty
a ochrany dvery obanov v prvny poriadok), a riadiac sa v konenom dsledku kovm
princpom materilne chpanho prvneho ttu princpom spravodlivosti, ktor
predstavuje zkladn vchodisko pre vkon sdnej moci, dospel k zveru, e uznesenie
Nrodnej rady Slovenskej republiky . 570 z 5. aprla 2017 v astiach, ktormi deroguje
l. VI rozhodnutia predsedu vldy o amnestii z 3. marca 1998 a l. II rozhodnutia predsedu
vldy o amnestii zo 7. jla 1998, je v slade s stavou Slovenskej republiky.

IV.3 K rozhodnutiu prezidenta Slovenskej republiky v konan o milos

pre obvinenho zo da 12. decembra 1997 . k. 3573/96-72-2417 a jeho zrueniu

Vo vzahu k preskmavaniu stavnej akceptovatenosti rozhodnutia prezidenta

Michala Kova o udelen amnestie a jeho nslednej derogcie uznesenm nrodnej rady
. 570 z 5. marca 2017 stavn sd v prvom rade poznamenva, e vlda sa vo svojom
stanovisku k tomuto okruhu problmov nevyjadrila s poukazom na 48 ods. 3 zkona
o stavnom sde, z ktorho vyplva, e je vedajm astnkom takhoto typu konania
pred stavnm sdom len v asti tkajcej sa zruenia amnestie. Pokia ide o nrodn radu,
tto vo svojom stanovisku zretene odlila svoju argumentciu k derogovanm
rozhodnutiam o amnestich od argumentcie tkajcej sa derogovanho rozhodnutia
prezidenta Michala Kova o milosti udelenej svojmu synovi a venovala jej v porovnan
s amnestiami v zsade len marginlny priestor (pozri body 86 a 88 stanoviska nrodnej
rady). Nrodn rada vo svojom stanovisku zdraznila, e tm, e zruila milos udelen

152
prezidentom M. Kovom a amnestie vyhlsen predsedom vldy jednm spolonm
rozhodnutm, ... v iadnom prpade nedva medzi tto milos a amnestie znamienko
rovnosti o do miery ich rozporu s princpmi demokratickho prvneho ttu a zvanosti,
priom skutonos, e ich zruila jednm rozhodnutm, odvoduje tm, e povaovala
za potrebn uplatni rovnak meter na vetky amnestie a milosti vydan v kontroverznom
obdob 90-tych rokov....

V svislosti s nrodnou radou derogovanm rozhodnutm prezidenta Michala Kova

o udelen milosti svojmu synovi je z hadiska stavnej akceptovatenosti prslunej asti
preskmavanho uznesenia nrodnej rady poda nzoru stavnho sdu potrebn
preskma, i nm mohlo djs k porueniu princpu zkazu svojvle, princpu prvnej
istoty a ochrany dvery obanov v prvny poriadok, ako aj stavnho princpu rovnosti.

Pokia ide o poruenie princpu zkazu svojvle, resp. zneuitia prvomoci, stavn
sd kontatuje, e prezident Michal Kov udelil v posudzovanom prpade milos svojmu
synovi, t. j. v zsade svojmu najbliiemu rodinnmu prslunkovi, o objektvne vyvolva
podozrenie, e uprednostnil subjektvne kritri (osobn zujem, resp. zujem blzkej
osoby) pred objektvnymi kritriami, ktor vo svojej podstate preduruj veobecn verejn
zujem na sthan pchateov trestnch inov. Takto konanie nepochybne zaklad
argumenty na to, aby stavn sd vyhodnotil derogovan rozhodnutie prezidenta Michala
Kova ako tak, ktor sa vyznauje prvkami svojvle, resp. zneuitia prvomoci.
Na druhej strane je oividn, e aj pri priklonen sa k zveru, e prezident Michal Kov
zneuil pri udelen milosti svojmu synovi svoju prvomoc, nemono intenzitu jeho zsahu
do princpu zkazu svojvle porovnva s intenzitou, akou zneuil svoju prvomoc
predseda vldy v svislosti s vyhlsenm svojich rozhodnut o amnestich z 3. marca 1998
a 7. jla 1998. Potreba principilne rozliova medzi inkriminovanmi rozhodnutiami
prezidenta a predsedu vldy spova poda nzoru stavnho sdu predovetkm v tom,
e milos prezidenta Michala Kova nemono povaova za samo-amnestiu v pravom
zmysle slova, kee jej dvodom a dsledkom nemohlo by a ani nebolo zabrni
trestnmu sthaniu prezidenta (seba samho) a ani inho predstavitea ttnej moci,
resp. osoby konajcej z poverenia ttnej moci. Rovnako nemono tvrdi, e ilo milos

153
udelen prezidentom z politickch dvodov. Nemono pritom nevzia do vahy
aj skutonos, na ktor poukazuje vo svojom stanovisku nrodn rada, e prezident Michal
Kov odvodnil udelenie milosti svojmu synovi tm, aby sa mohol zastni trestnho
sthania za dan skutok pred orgnmi na to prslunmi v Spolkovej republike Nemecko.

Rozhodnutie prezidenta o udelen milosti svojmu synovi me poda nzoru

stavnho sdu nie nepodstatn as verejnosti vnma aj ako poruenie prvnej istoty
a dvery v prvny poriadok, kee obania mu legitmne oakva, e prezident nebude
v svislosti s vkonom svojej funkcie pristupova privilegovanm spsobom k svojim
najblim rodinnm prslunkom, a preto ani nemono oakva, e ich privileguje tak,
e im udel milos. Udelenie milosti vlastnmu synovi by sa za uritch okolnost nesporne
mohlo kvalifikova ako poruenie princpu rovnosti. V inkriminovanom prpade vak tento
zver vyslovi nemono, kee prezident Michal Kov udelil milos nielen svojmu
synovi, ale aj vetkm ostatnm osobm, ktor boli obvinen v tzv. kauze Technopol.
Navye, pri porovnvan derogovanej milosti prezidenta s derogovanmi rozhodnutiami
predsedu vldy o amnestich treba poda nzoru stavnho sdu vzia do vahy
aj skutonos, e milosti prezidenta Michala Kova udelen v kauze Technopol sa netkali
skutkov svisiacich s vkonom verejnej moci, ale v zsade benej ekonomickej trestnej
innosti skromnch osb.

Na druhej strane, rovnako ako v prpade osb, ktorch skutky boli amnestovan
inkriminovanmi rozhodnutiami predsedu vldy, nemono spochybova, e preskmavan
uznesenie nrodnej rady negatvne zasiahlo do prvnej istoty Michala Kova ml.,
ako aj do jeho v zsade opodstatnenho oakvania, e po udelen milosti u nebude
za skutky svisiace s kauzou Technopol trestne sthan. Zrove stavn sd poznamenva,
e skutonos, e nrodn rada derogovala len rozhodnutie prezidenta o udelen milosti
Michalovi Kovovi ml. a ponechala v platnosti vetky ostatn milosti udelen v kauze
Technopol, me Michal Kov ml. oprvnene vnma aj ako diskriminan prstup
nrodnej rady k svojej osobe, t. j. ako poruenie stavnho princpu rovnosti.

154
 Na zklade uvedenho stavn sd kontatuje, e medzi derogovanmi
rozhodnutiami o amnestich a derogovanm rozhodnutm o milosti existuje z hadiska
zvanosti ich rozporu s princpmi demokratickho a prvneho ttu zsadn rozdiel, a aj
preto je vyvaovanie princpov demokratickho a prvneho ttu, ktor boli, resp. mohli by
dotknut na jednej strane milosou prezidenta Michala Kova z 12. decembra 1997
a na druhej strane prslunou asou preskmavanho uznesenia nrodnej rady, mimoriadne
zloit a stavn sd si s plnou vnosou uvedomuje, e vsledok tohto vyvaovania
premietnut do vroku tohto nlezu me by (nie bezvznamnou asou verejnosti)
vnman rozporuplne. V konenom dsledku stavn sd pri posudzovan stavnej
akceptovatenosti zruenia milosti prezidenta Michala Kova vzal na zrete, e spolonm
menovateom preskmavanch rozhodnut predsedu vldy o amnestich, resp. milosti
prezidenta bol politick zpas medzi vtedajm prezidentom Michalom Kovom
a predsedom vldy Vladimrom Meiarom, a zrove akceptoval aj argument nrodnej rady
o potrebe uplatni rovnak meter na rozhodnutia, ktor boli vydan v kontroverznom
obdob konca 90. rokov. stavn sd preto rozhodol aj o milosti prezidenta Michala
Kova z 12. decembra 1997 tak, ako to je uveden vo vroku tohto nlezu.

V.
Zveren poznmka

Nad rmec tohto nlezu stavn sd podiarkuje, e predmetom konania o slade

uznesenia nrodnej rady . 570 z 5. aprla 2017 s stavou Slovenskej republiky bolo
primrne (zrejme viac, ako kedykovek predtm) rozhodovanie o hodnotovch otzkach,
ktor inak tvoria tandardn sas rozhodovacej innosti stavnho sdu, kee jeho
kovou stavnou funkciou je chrni stavn hodnoty demokratickho a prvneho ttu.
Rozhodovanie primrne o stavnch hodnotch v porovnan s rozhodovanm o otzkach,
ktor mono oznai ako otzky stavno-technickho charakteru, m vdy svoje skalia,
a to aj preto, e s v om vraznejie prtomn subjektvne faktory. Na hodnotov otzky
sa toti nikdy ned odpoveda celkom jednoznane. Aj v preskmavanej veci nepochybne
existovali k otzke stavnej akceptovatenosti zruenia tzv. Meiarovch amnesti
a rozhodnutia prezidenta Michala Kova o udelen milosti argumenty pre i proti, ktorch

155
pomer a vha s vecou individulneho nzoru kadho sudcu. stavn sd bol
v konkrtnom personlnom zloen a v konkrtnom historickom ase postaven pred lohu
rozhodn v esdesiatdovej lehote o stavnej akceptovatenosti preskmavanho
uznesenia nrodnej rady, o ktorej rozhodol poda najlepieho svedomia a vedomia svojich
sudcov. To nevyluuje, e na otzky, ktor boli predmetom tohto konania, mu by aj in
nzory.

K tomuto rozhodnutiu sa pripja odlin stanovisko sudcu Milana alka a sudcu

Petra Brka.

K odvodneniu tohto rozhodnutia sa pripja odlin stanovisko sudkyne Ivetty

Macejkovej, sudkyne udmily Gajdokovej a sudcu Lajosa Mszrosa.

P o u e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemono poda opravn prostriedok.

V Koiciach 31. mja 2017

156