Najvy sd 4 To 2/2017

Slovenskej republiky

UZNESENIE

Najvy sd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnut 7. jla 2017, v sente

zloenom z predsedu JUDr. tefana Harabina a lenov JUDr. Martina Piovartsyho
a JUDr. Pavla Farkaa, v trestnej veci proti obalovanmu R. L. a spol., pre zloin
zaloenia, zosnovania a podporovania zloineckej skupiny poda 296 Tr. zk. a in,
o odvolaniach obalovanch R. L., I. C., J. R., A. K. a M. B., prokurtora radu pecilnej
prokuratry Generlnej prokuratry Slovenskej republiky a pokodench A. H., V. D. a Ing.
T. D., proti rozsudku pecializovanho trestnho sdu v Pezinku, pracovisko Bansk
Bystrica, z 20. aprla 2017, sp. zn. BB-3T 32/2014, takto

rozhodol:

Poda 316 ods. 3 psm. a), c), 324 Tr. por. v celom rozsahu z r u u j e rozsudok
pecializovanho trestnho sdu v Pezinku, pracovisko Bansk Bystrica z 20. aprla 2017,
sp. zn. BB-3T 32/2014.

Poda 325, 23 ods. 2 Tr. por. a 91 zk. . 757/2004 Z. z. o sdoch a o zmene

a doplnen niektorch zkonov sa trestn vec obalovanho R. L. a spol., veden
na pecializovanom trestnom sde v Pezinku, pracovisko Bansk Bystrica
pod sp. zn. BB-3T 32/2014, tomuto sdu o d n m a a p r i k a z u j e Krajskmu sdu
v Banskej Bystrici, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.

Odvodnenie

pecializovan trestn sd v Pezinku (alej aj TS Pezinok), pracovisko

Bansk Bystrica, v porad prvm rozsudkom z 30. marca 2016, sp. zn. BB-3T 32/2014,
uznal obalovanch za vinnch
 2 4 To 2/2017

v skutku 1)
R. L., I. C. a J. R.
zo zloinu zaloenia, zosnovania a podporovania zloineckej skupiny poda 296
Tr. zk.,
v skutku 2)
R. L.
z trestnho inu vrady formou astnctva poda 10 ods. 1 psm. a), 219 ods. 1, 2
psm. f) Tr. zk. . 140/1961 Zb., v znen zk. . 13/1998 Z.z.,
I. C.
z trestnho inu vrady formou spolupchatestva poda 9 ods. 2, 219 ods. 1, 2
psm. f) Tr. zk. . 140/1961 Zb., v znen zk. . 13/1998 Z.z.,
M. B.
z trestnho inu vrady formou spolupchatestva poda 9 ods. 2, 219 ods. 1, 2
psm. f) Tr. zk. . 140/1961 Zb., v znen zk. . 13/1998 Z.z.,
v skutku 3)
R. L.
z trestnho inu veobecnho ohrozenia formou astnctva poda 10 ods. 1
psm. a), 179 ods. 1, 3 psm. a) Tr. zk. . 140/1961 Zb., v znen zk. . 13/1998 Z.z.,
J. R.
z trestnho inu veobecnho ohrozenia formou spolupchatestva poda 9 ods. 2,
179 ods. 1, 3 psm. a) Tr. zk. . 140/1961 Zb., v znen zk. . 13/1998 Z.z.,
v skutku 4)
R. L.
z trestnho inu vrady formou astnctva poda 10 ods. 1 psm. a), 219 ods. 1, 2
psm. c), f) Tr. zk. . 140/1961 Zb., v znen zk. . 13/1998 Z.z.,
A. K.
z trestnho inu vrady formou spolupchatestva poda 9 ods. 2, 219 ods. 1, 2
psm. c), f) Tr. zk. . 140/1961 Zb., v znen zk. . 13/1998 Z.z.,
v skutku 5)
R. L.
z trestnho inu vrady formou astnctva poda 10 ods. 1 psm. a), 219 ods. 1, 2
psm. a), c), f) Tr. zk. . 140/1961 Zb., v znen zk. . 129/1998 Z.z.,
J. R.
 3 4 To 2/2017

z trestnho inu vrady formou spolupchatestva poda 9 ods. 2, 219 ods. 1, 2

psm. a), c), f) Tr. zk. . 140/1961 Zb., v znen zk. . 129/1998 Z.z.,
I. C.
z trestnho inu vrady formou spolupchatestva poda 9 ods. 2, 219 ods. 1, 2
psm. a), c), f) Tr. zk. . 140/1961 Zb., v znen zk. . 129/1998 Z.z.,
v skutku 6)
R. L.
z trestnho inu in vrady formou astnctva poda 10 ods. 1 psm. a), 219 ods. 1,
2 psm. c), f) Tr. zk. . 140/1961 Zb., v znen zk. . 10/1999 Z.z.,
J. R.
z trestnho inu vrady formou spolupchatestva poda 9 ods. 2, 219 ods. 1, 2
psm. c), f) Tr. zk. . 140/1961 Zb., v znen zk. . 10/1999 Z.z.,
v skutku 7)
R. L.
z trestnho inu vrady formou astnctva poda 10 ods. 1 psm. a), 219 ods. 1, 2
psm. c), h) Tr. zk. . 140/1961 Zb., v znen zk. . 183/1999 Z.z.,
J. R.
z trestnho inu vrady formou spolupchatestva poda 9 ods. 2, 219 ods. 1, 2
psm. c), h) Tr. zk. . 140/1961 Zb., v znen zk. . 183/1999 Z.z.,
I. C.
z trestnho inu vrady formou astnctva poda 10 ods. 1 psm. c), 219 ods. 1, 2
psm. c), h) Tr. zk. . 140/1961 Zb., v znen zk. . 183/1999 Z.z.,
M. B.
z trestnho inu vrady formou astnctva poda 10 ods. 1 psm. c), 219 ods. 1, 2
psm. c), h) Tr. zk. . 140/1961 Zb., v znen zk. . 183/1999 Z.z.,
v skutku 8)
R. L.
z obzvl zvanho zloinu ublenia na zdrav v tdiu pokusu poda 14 ods. 1,
155 ods. 1, 2 psm. c), 3 psm. a), 140 psm. c), 141 psm. a) Tr. zk.,
v skutku 9)
R. L.
z obzvl zvanho zloinu podvodu poda 221 ods. 1, 2, 4 psm. b), 141 psm. a)
Tr. zk.,
 4 4 To 2/2017

na skutkovom zklade, e
skutok 1)
R. L. s prezvkou K. alebo M. vyuijc svoje sksenosti z psobenia na pozcii pravej
ruky M. S., povaovanho za zakladatea a fa zloineckej skupiny vystupujcej pod
nzvom S., ktor psobila od presne nezistenho asu minimlne od roku 1997 najm v B.
a v zpadnej asti zemia Slovenskej republiky, krtko po smrti M. S. da X. prebral riadenie
tejto zloineckej skupiny, tm spsobom, e:
- uril ako najvyie postaven len zloineckej skupiny teritorilne rozdelenie skupiny
a to pre
- L. B. oblas asti mesta B.,
- I. C. s prezvkou V., oblas Z. a okolia, kde tento a do roku 2006 alej organizoval a
koordinoval podriadench lenov, medzi ktormi bol aj D. V., ktor prevzal tto innos v
presne nezistenom ase v roku 2006 a riadil as skupiny v uvedenej oblasti do presne
nezistenho asu roku 2008,
- P. H. oblas S. a okolia, ktor a do svojej smrti da X. organizoval
a koordinoval podriadench lenov medzi nimi aj M. B., ktor tto innos prevzal po smrti .
H.,
- priamo riadil lenov svojej ochranky a to najm J. B., J. F., M. K., M. J., J. P., A. A., priom
J. B. rozdeoval poda pokynov R. L. pravideln finann odmeny pre lenov skupiny
a riadil lenov ochranky a alch jemu podriadench lenov zloineckej skupiny
R. Z. a D. T.,
- riadil po cel as cel zloineck skupinu z najvyej rovne hierarchie, dval pokyny
a koordinoval podriadench vych riadiacich lenov zloineckej skupiny,
ktormi boli L. B., I. C. a M. B. ktor alej organizovali jednotliv relatvne samostatn
truktry skupiny, kde z hadiska postavenia v hierarchii v skupine:
- priamo podriadenmi lenmi L. B. boli V. R., F. N., R.. a M. R., ktor usmerovali lenov,
ktormi boli P.D., M. H., P. B., M. ., M. ., alm priamo podriadenm lenom L. B. bol P.
M., ktor bol nadriaden alm lenom, ktormi boli T. M. a N. S., ktor usmerovali
alch lenov, ktormi boli M. P., J. B., M. B. a J. V. a innm pre tto as zloineckej
skupiny bol P. M. a V. S.,
- priamo podriadenmi lenmi I. C. bol D. V., V. C. do jeho mrtia, T. C.,
- priamo podriadenmi lenmi M. B. boli R.R. a A.B., ktor alej usmeroval a bol
nadriadenm alm lenom, ktormi boli R. B., M. B., F. K. a R. G., innmi najm pre tto
as zloineckej skupiny boli K.S., I.K. a B. .,
 5 4 To 2/2017

R. L. a I. C. boli lenmi skupiny od presne nezistenho asu najneskr od roku 1997, J. R. a

M. K. boli lenmi skupiny od presne nezistenho asu najneskr od roku 1998, priom vetci
menovan boli lenmi skupiny do da 25.09.2012, kedy boli zadran I. C., M. K. a J. F.,
priom R. L. priamo zadval lohy I. C., M. K., J. R., ako aj M. B., J. F., J. B., P. H. do jeho
mrtia da XX.XX.XXXX a R.R. a spolone pchali najzvanejie trestn iny najm proti
ivotu a zdraviu,
- priom uveden zloineck skupina existovala s cieom zskania najm finannch a inch
vhod pchanm rznej najm nsilnej a majetkovej trestnej innosti a jej prslunci boli
zoskupen v jednotlivch rovniach a stupoch riadenia a organizcie vo vzahoch
nadriadenosti a podriadenosti, dlhodobo koordinovane pchali zloiny, priom lenovia
vo vyom stupni hierarchie skupiny zadvali lenom z nich stupov hierarchie pokyny
k pchaniu trestnch inov, urovali spsoby ich vykonania, vydvali shlasy s pchanm
konkrtnych trestnch inov, od niie postavench lenov skupiny preberali nezkonne
zskan finann prostriedky, s asou ktorch financovali innos skupiny a niektorch
lenov zloineckej skupiny,

skutok 2)
M. K. v presne nezistenom ase zaiatkom roka 1998, ktor vtedy psobil
na najvyej riadiacej a koordinanej rovni v skupine osb vykonvajcej trestn innos
prezvanej . psobiacej v B. B.a okol, z dvodu, e pokoden M. P., nar. X., patriaci do
tejto skupiny bol na teku a bolo po om vyhlsen ptranie, o ako znal a mal vedomosti
o trestnej innosti M. K. a zaal by preto nespoahliv, prostrednctvom A. A. oslovil I. L. a
P. H. s poiadavkou na likvidciu pokodenho, s m tto shlasili a nsledne kontaktovali R.
L., ktor z popsanch dvodov naplnoval, zorganizoval a rozdelil lohy pchateom
svisiace s usmrtenm pokodenho a v presne nezistenom ase v obdob mesiacov aprl a
mj roku 1998 A. A. priviezol na erpaciu stanicu pohonnch hmt v B. pokodenho pod
zmienkou, e bude zmenen miesto jeho bvania a bud oslavova, nsledne si pokoden
presadol do vozidla, v ktorom boli R. L., I. L. a P.H. a odviezli ho do chatovej osady
rekreanho strediska S. v katastrlnom zem S. na chatu spisn . X. na parcele . X., ktor
zabezpeil na tento el M. B., kde ich akal I. C., M. B. a J. B., ktor boli R. L. vopred
intruovan o svojich lohch pri usmrten pokodenho, po zvtan a po vstupe do chaty jedna
z osb pokodenmu do pohra s liehovinou naliala rohypnol, ktorm ho ommili, nsledne
ho povalili na zem na chrbt a I. C. mu na sta priloil handru, cez ktor mu postupne lial do
st chemick ltku chloroform a pokia pokoden nejavil znmky ivota, potom P. H.,
 6 4 To 2/2017

ktor zabezpeil nradie na kopanie, odviezol I. C., J. B. a I. L. na miesto v poli v

katastrlnom zem obce V. G. na parcelu . X., kde tto vykopali jamu a pribline po hodine
priviezol P. H. zviazan telo pokodenho, ktor uloili do vykopanej jamy a jamu s
pokodenm nsledne zeminou zahrabali, m konanm pchateov bola priamo zaprinen
smr pokodenho,

skutok 3)
R. L. naplnoval vykonanie usmrtenia pokodenho Ing. E. D., nar. X., ktorho povaoval za
riadiacu osobu konkurennej skupiny pchajcej trestn innos a zadal lohy J. R., J. F. a J.
B., priom J. F.zistil, e pokoden navtevuje arel tenisovch kurtov v B. na Z. a R. L., J. F.
a J. B. sa v presne nezisten de pred 09.05.1998 dostavili k arelu tenisovch kurtov v B. na
Z., kde R. L. s J. F. obhliadli predmetn miesto a zistili, ako vyzer vstup do arelu
tenisovch kurtov a nsledne R. L. rozhodol, e sa tam usmrtenie pokodenho uskuton a
vykon sa nastraenm vbuniny pod betnov tvrnice vedce od zaiatku vstupu do arelu
tenisovch kurtov a uril, e vbunina sa iniciuje v ase, ke bude uveden arel pokoden
opa, nsledne al de pred 09.05.1998 sa R. L., J. R., J. F. a J. B. dostavili vo
veernch hodinch po uzatvoren uvedenho arelu tenisovch kurtov k tomuto arelu a J. F.
a J. B. dostali od R. L. lohu, aby zabezpeovali okolie a informovali R. L. a J. R. o
prpadnom pohybe osb v okol arelu, o prostrednctvom vysielaiek vykonvali, kad na
druhej strane ulice Z. smerom od vstupu do arelu, kde predstierali, e venia svojich psov,
ktorch si na ten el vzali so sebou, R. L. a J. R. si zabezpeili a so sebou priniesli trhavinu
trinitrotolun s hmotnosou pribline 8 a 10 kg, ktor zakopali pod betnov tvrnice hne
za vstupnou brnkou do arelu smerom k vstupnej brnke oplotench antukovch tenisovch
kurtov asi 50 cm od povrchu roviny zeme, tto trhavinu opatrili zariadenm uspsobenm k
inicici nloe na diaku a nsledne po ohlsen ukonenia nastraenia nloe R. L.
prostrednctvom vysielaky J. F. a J. B., vetci svoje miesta opustili, da 09.05.1998 v
obedajch hodinch sa k blzkosti arelu predmetnch tenisovch kurtov v B. na Z. dostavili
R. L., J. R., J. F. a J. B., kde J. F. sledoval prchod pokodenho zo zstavky elektriiek pri
ich obratisku Z., odkia mal vhad na prchodziu ulicu Z. k arelu tenisovch kurtov, J. R. s
J. B. akali vo vozidle na parkovisku asi 200 metrov od kriovatky C. a ulice Z., priom J. R.
mal pri sebe pripraven zariadenie na diakov aktivciu uloenej trhaviny, R. L. akal vo
vozidle v zhradkrskej oblasti pri jazere Z., v ase pribline o 19:00 hod. prichdzal
pokoden v motorovom vozidle Mercedes SL 600, ierny kabriolet, evidenn slo: X., k
arelu tenisovch kurtov, J. F. zatelefonoval tto skutonos J. B., ktor z vozidla, v ktorom
 7 4 To 2/2017

akal s J. R. vybral bicykel, s ktorm sa J. R. presunul k arelu tenisovch kurtov v B. na

ulicu Z., kde da 09.05.1998 v ase o 19:40 hod., ke pokoden peo vychdzal z arelu a
prechdzal ponad miesto uloenej trhaviny, tto diakovm ovldanm inicioval, m dolo k
enormnmu vbuchu, ktor pokodenmu spsobil mnohonsobn devastciu a rozlenenie
trupu, vntornch orgnov, hlavy a konatn pokodenho, priom asti tela pokodenho boli
rozmetan do znanho okolia miesta vbuchu, m bola bezprostredne spsoben smr
pokodenho, priom bolo vydanch minimlne 7 prtomnch osb nachdzajcich sa v tom
ase v uvedenom areli v blzkosti miesta vbuchu do nebezpeenstva smrti alebo akej
ujmy na zdrav a zrove inkami vbuchu bolo spsoben zranenie tam prtomnej
pokodenej M. H., nar. X. a pokodenie pred arelom zaparkovanch osobnch motorovch
vozidiel, J. R. nsledne z miesta inu unikol na miesto, kde ho akal R. L. a odtia odili,

skutok 4)
v presne nezistenom ase v obdob od 09.05.1998 do 06.06.1998 R. L. rozhodol
o usmrten pokodenho A. H., nar. X., nakoko pokoden zaal prebera aktivity po smrti
E.D. a povaoval ho za riadiacu osobu konkurennej skupiny pchajcej trestn innos, v
ktorej pokoden zaal ma dominantn postavenie, R. L. touto innosou poveril I. L. a A.
K., s ktormi sa najskr v presne nezistenom ase v obdob mesiacov aprl a jn 1998
opakovane v priestoroch kultrneho zariadenia B. v . v B. na ulici S. X.a stretol M. K. a
prezentoval im potrebu odstrni pokodenho, ktor im uviedol, e pokoden sa pridva na
nesprvnu stranu, k nesprvnym udom a preto je ho potrebn usmrti, kde tto poiadavku
opakoval viac krt pri rozdielnych stretnutiach s presviedanm, e s odstrnenm
pokodenho urite shlas aj M. ., A. K. a I. L. shlasili, e usmrtia pokodenho, priom
spsob vykonania inu naplnoval R. L. a nsledne A. K. a I. L. sa da 06.06.1998 v blzkosti
hotela C. v B. na D. ulici X. stretli s pokodenm a v nonch hodinch sa presunuli do baru
R. v B. na J. ulici, s ktorm tu zotrvali do skorch rannch hodn da 07.06.1998 a nsledne
spolone odili na motorovom vozidle, s ktorm sa presvali po ttnej ceste vedcej z obce I.
smerom k rzcestiu B. priom vo vzdialenosti 145 metrov od uvedenho rzcestia z dvodu
vykonania malej potreby da 07.06.1998 v ase o 02:15 hod. zastali, I. L. a A. K. vystpili z
vozidla za pokodenm a nsledne opakovanmi vstrelmi z malej vzdialenosti I. L.
revolverom kal. 38 pecial a A. K. zo samonabjacej zbrane kal. 7,65 mm, zasiahli
pokodenho do oblasti hlavy, krku, trupu a avej hornej konatiny najmenej es krt a
spsobili mu poranenia hlavy, mozgu, krku a avej hornej konatiny, m dolo k zlyhaniu pre
ivot dleitch centier mozgu, o bezprostredne zaprinilo jeho smr, po om ho zosunuli
 8 4 To 2/2017

do priekopy veda cesty a odili na neznme miesto, zao bola A. K. a I. L. vyplaten M. K.

odmena vo vke 100.000,-Sk, (3.319,39 ), ktor v B. pred B. prevzal I. L.,

skutok 5)
R. L. naplnoval vykonanie usmrtenia pokodenho R. D., nar. X., ktorho povaoval za
riadiacu osobu konkurennej skupiny pchajcej trestn innos a v svislosti s tm zadval
lohy J. R., I. C., J. F. a J. B., zrove zabezpeil informciu, e R. D. chod pre svoje dcry
na D. v B. k svojej bvalej manelke a v presne nezistenom ase pred dom 04.10.1998 dal
lohu J. F. a J. B., aby vykonali pri bydlisku bvalej manelky R. D.a, s ktorou neil v
spolonej domcnosti, jeho sledovanie, J. F. a J. B. vykonvali v obdob dvoch a troch
tdov sledovanie z vozidla zn. koda 1203 edej farby, evidenn slo: X., ktor pristavili
v B. pri kriovatke vystenia slepej ulice P., kde v dome vo vchode s popisnm . X. bvala
bval manelka R. D. a poas sledovania zistili, e R. D. chod na uveden adresu pre svoje
dcry, ktor dova aj nasp, zrove zistili s akmi jazd motorovmi vozidlami a e chod
s alou osobou, ktor mu vykonva fyzick ochranu, R. L. zistil, e da 04.10.1998 veer
privezie R. D. deti bvalej manelke a rozhodol, e uveden vozidlo koda 1203 sa odparkuje
pred dom, kde bva bval manelka a e vo vozidle bud schovan strelci, nsledne J. B. da
04.10.1998 v ase pribline medzi 12:00 a 13:00 hod. pristavil vozidlo zn. koda 1203 na
slep ulicu P. na rovni medzi vchodmi do domu popisn . X. a X., priom ju zaparkoval v
kolmom stt zadnou asou smerom k uvedenmu domu a z miesta odiiel peo na aliu
ulicu, odkia ho odviezol J. F., nsledne v rovnak de sa spolu stretli R. L., J. R., I. C., J. F.,
J. B., M. B. a V. C., R. L. rozdelil lohy tak, e J. B. bude sledova prjazd R. D., V. C.
dovezie strelcov J. R. a I. C. k vozidlu zn. koda 1203, ktor do vozidla nastpia a bud
aka na prchod R. D. a po vykonan skutku toto vozidlo podplia a strelcov odvezie z miesta
inu M. B., nsledne v uveden de J. B. akal pri prstupovej ceste na sdlisko D. na
kriovatke ulc K. a M. pri retaurci K., odkia telefonicky zahlsil J. R. a I. C., ktor u
akali v uvedenom vozidle zn. koda 1203, prejazd R. D. s ochrankrom, po prjazde R. D. a
M. F., nar. X., na P. ulicu a po odovzdan det R. D.a, ktor prili s nimi, da 04.10.1998 v
ase o 19:40 hod., ke R. D. sedel ako vodi
vo vozidle zn. Mercedes S 600 iernej farby, evidenn slo: X., ktor stlo na ceste na
rovni medzi vchodmi do domu s popisnmi . X. a X. a M. F. si iiel sadn do vozidla ako
spolujazdec, priiel J. R. do presne nezistenej vzdialenosti od avej strany vozidla na rove
vodia, zrove I. C. priiel do presne nezistenej vzdialenosti za uveden vozidlo a J. R.
samopalom nezistenej znaky a I. C. samopalom zn. Pleter 91, kal. 9 mm Luger, bez
 9 4 To 2/2017

vrobnho sla, opatrenm tlmiom hluku, vystrelili na pokodench R. D. a M. F. spolu

minimlne 37-krt, priom R. D. zasiahli spolu 19-timi strelami a spsobili mu tak 27
strelnch defektov a mnohonsobn poranenia hlavy, mozgu, krku a avej hornej konatiny,
m dolo k zlyhaniu pre ivot dleitch centier mozgu, o bezprostredne zaprinilo jeho
smr a M.F. zasiahli spolu 7-mimi strelami a spsobili mu tak 11 strelnch defektov a
mnohonsobn poranenia hlavy, mozgu, krku, hrudnka a pravej dolnej konatiny, m dolo
k zlyhaniu pre ivot dleitch centier mozgu, o bezprostredne zaprinilo jeho smr, vo
vozidle zn. koda 1203 J. R. pripraven nstran vbun systm pre zahladenie stp,
zloen z plastovej ndoby s benznom a inicitorom - dvomi kusmi elektrickch
priemyselnch rozbuiek a s oneskorovacm prvkom aktivcie, aktivoval s nastavenou
aktivciou po 135 sekundch, I. C. a J. R. nsledne prebehli na M. ulicu, kde nasadli do
vopred zabezpeenho odcudzenho vozidla zn. Audi 80 opatrenho odcudzenmi tabukami
s evidennm slom X., kde ako vodi akal M. B., ktor ich odviezol z okolia miesta inu,

skutok 6)
R. L. naplnoval vykonanie usmrtenia pokodenho D. H., nar. X., ktorho povaoval za
riadiacu osobu konkurennej skupiny pchajcej trestn innos a v svislosti s tm zadval
lohy J. R. a J. B., J. B. dal lohu, aby sledoval pokodenho, o zaal J. B. vykonva v P.
na ulici Z. v mieste, kde bolo zisten, e pokoden bva, poas vykonvania sledovania s
vozidlom zn. koda Felicia da 20.05.1999 J. B. zistil, e pokoden priiel s vozidlom zn.
Mercedes CL striebornej farby, ktor pouval do K. D. v P. k hotelu I., tto informciu
poskytol R. L., J. B. sa nsledne stretol pri Psychiatrickej nemocnici v P. s R. L., J. R. a P.
H., ktor prili na vozidle zn. VW Golf VR6, R. L. uril, aby J. B. odviezol svoje auto, ktor
J. B. odviezol a zaparkoval v P. na C. ulici, kde si prisadol do vozidla Golf VR6 a vetci sa
vozidlom presunuli k hotelu I., kde stlo vozidlo pokodenho a presunuli sa pribline 500
metrov nasp, kde J. B. dostal vysielaku a R. L. povedal, aby nahlsil prechod pokodenho
okolo neho, nsledne J. B. vystpil z vozidla a schoval sa mimo cesty a P.H. ako vodi, J. R.
na prednom sedadle spolujazdca a R. L. na zadnom sedadle s vozidlom odili po ceste K. D.
pribline alch 200 metrov nasp od hotelu I., kde boli pripraven J. R. a R. L. so
samopalmi na vykonanie usmrtenia pokodenho, nsledne prejazd vozidla pokodenho J. B.
nahlsil do vysielaky a beal smerom za vozidlom pokodenho, po 200 metroch ho akali
P.H., J. R. a R. L. s vozidlom VW Golf, J. B. nastpil do vozidla, kde mu uviedli, e
nestrieali, lebo mal pri sebe frajerku a presvali sa smerom k miestu bydliska pokodenho,
kde cestou J. B. vystpil a P.H. ako vodi spolu s J. R. a R. L. prili s vozidlom do blzkosti
 10 4 To 2/2017

miesta bydliska pokodenho, kde R. L. a J. R. vystpili z vozidla a vykali

na prjazd pokodenho a potom ako pokoden zaparkoval vozidlo v P. na Z. ulici, vystpil a
iiel v ase o 01:26 hod. da 21.05.1999 okolo vchodu do domu s popisnm . X sa poksil
R. L. striea na pokodenho zo samopalu, ktor sa zasekol a J. R. vystrelil zo samopalu
zozadu na pokodenho minimlne 6 krt, priom ho zasiahol 4 strelami, nsledkom oho
pokoden spadol na zem a nsledne J. R. priiel bliie k leiacemu pokodenmu a strelil
pokodenmu do hlavy a nsledne sa R. L. a J. R. presunuli do vozidla VW Golf VR6 a s P.
H. z okolia mesta inu uli a pokodenmu tak bolo spsobench 9 strelnch defektov a
poranenia hlavy, mozgu a konatn, m dolo k zlyhaniu pre ivot dleitch centier mozgu,
o bezprostredne zaprinilo da 21.05.1999 o 11:45 hod. v nemocnici jeho smr,

skutok 7)
M.T. v presne nezistenom ase v obdob mesiacov jl a august roku 1999 v retaurcii T.
v B. na ulici P.. X. zadal poiadavku P.H. a I. C. na vykonanie vrady pokodenho Ing. R.
D., nar. X., za poskytnutie finannej odmeny vo vke najmenej 2.000.000,- SKK (64.254,96
EUR) za jej splnenie, a nsledne R. L. s I. C. naplnovali jej vykonanie, priom R. L.
stanovil a odshlasil lohy alch osb, ktor sa zastnia na vykonan usmrtenia
pokodenho, uril strelcov J. R. a J.F. a dal lohu na zabezpeenie gare D. V., kde M. B.
umiestni odcudzen motorov vozidlo, ktor sa pouije pri vykonan inu, a na zabezpeenie
chaty pre nsledn ukrytie, po zabezpeen gare na B. ceste v M. a chaty
v R. D. V., na o poskytol finann prostriedky R. L., M. B. zabezpeil odcudzen motorov
vozidlo zn. koda Octavia modrej farby, ktor doviezol do pripravenej gare spolu s
pripravenmi almi tabukami s bratislavskmi evidennmi slami, da 20.10.1999 okolo
19:00 hod. priviezol M. K. k uvedenej gari M. B., ktor presadol ako vodi do uvedenho
vozidla v gari, s ktorm odiiel s vymenenmi tabukami s bratislavskmi evidennmi
slami do B., nsledne M. B. doviezol J. R. a J.F. do blzkosti B. ulice . X., I. C. a P.H.
vykonvali v okol B. ulice zisovanie prtomnosti pokodenho a nsledn istenie J. R. a
J.F., priom da 20.10.1999 v ase o 20:15 hod. J. R. a J. F. usmrtili pokodenho tm
spsobom, e vystpili z motorovho vozidla a na pokodenho, ktor vyiel na B. ulicu v B.
a kral k avm prednm dverm svojho vozidla zn. Mercedes ML430, evidenn slo .,
zozadu vystrelili spolu minimlne 19 krt, J. R. najmenej 12 krt tesne za sebou zo zbrane
kalibru 7,65 mm a J. F. najmenej 2 krt zo zbrane kalibru 9 mm, ktor si vzal z vozidla,
priom pokodenho zasiahli spolu 19-timi strelami a spsobili mu 32 strelnch defektov, v
mozgovej asti hlavy v pote tyri, v tvrovej asti hlavy v pote tyri, v asti hrudnka a pliec
 11 4 To 2/2017

v pote osem, brucha v pote tri, chrbta v pote dev, pravej hornej konatiny v pote dve,
avej hornej konatiny v pote dve a zaprinili mu tak mnohonsobn poranenia hlavy,
mozgu, krku, hrudnka, brucha a hornch konatn, priom dolo k zlyhaniu pre ivot
dleitch centier mozgu, o bezprostredne zaprinilo smr pokodenho, nsledne z miesta
inu uli, vozidlo koda Octavia M. B. nsledne da 21.10.1999 v ase pribline o 03:15 hod.
doviezol spolu so zbraami nasp do uvedenej gare, priom pre koordinciu ukrytia
vozidla komunikoval s D. V. prostrednctvom telefnov s neregistrovanmi SIM kartami,
ktor vopred zadovil, as finannch prostriedkov za spchanie skutku odovzdal R. L.
osobm, ktor sa zastnili na skutku krtko po jeho spchan, priom finann prostriedky
mu poskytol M.T.,

skutok 8)
R. L. v mysle uahi printenie prevdzkovateov taxisluby v P. proti ich vli pravidelne
poskytova finann plnenia pre zloineck skupinu oznaovan S. za sluby ochrany dal v
objekte F. v B. na M. . X. v presne nezisten de pred dom 25.06.2008 pokyn J. P., aby
vybral osobu taxikra v P., ktor najviac protestuje proti platbm zloineckej skupine a aby
tejto osobe bola spsoben ak ujma na zdrav, J. P. vybral miesto na spchanie trestnho
inu a osobu taxikra, zistil vozidlo na akom jazd a ak pouva telefnne slo, zabezpeil
bejzbolov palicu, prepravku na potraviny zelenej farby a neregistrovan SIM kartu do
mobilnho telefnu na telefnne slo X. a s M. J. zabezpeili dvoch alch doposia
neznmych pchateov na vykonanie toku na osobu taxikra,
da 25.06.2008 pred asom 22:50 hod. sa J. P. stretol v P. s uvedenmi almi dvoma
neznmymi pchatemi a uril im, e maj plne rozbi taxikra, uviedol im informcie k
osobe taxikra a odovzdal bejzbolov palicu a prepravku na potraviny
a preddavok hotovosti vo vke 5.000,- SKK (165,97 ) a uveden dvaja neznmi pchatelia
prili na miesto uren na spchanie skutku v P. pri bvalej protialkoholickej lieebni, M. J. a
F. L. potom z inho miesta kontrolovali prchodziu cestu, nsledne si uveden neznmi
pchatelia prostrednctvom obdranej SIM karty privolali vozidlo taxisluby pri bval
protialkoholick lieebu v P., kde po prjazde vozidla taxisluby da 25.06.2008 v ase
okolo 22:50 hod. jeden z pchateov poiadal vodia taxisluby - pokodenho H. H., nar. X.,
aby mu pomohol naloi prepravku na potraviny do vozidla, nao pokoden vystpil z
vozidla a podiiel smerom k pchateovi a v tom z blzkeho lesa vybehol druh pchate s
bejzbolovou palicou, pokoden sa pokal ukry vo vozidle, priom pchate napadol
pokodenho tak, e pootvoril dvere a s bejzbolovou palicou udieral pokodenho po celom
 12 4 To 2/2017

tele a nsledne za nohu vytiahol pokodenho z vozidla a s bejzbolovou palicou mu udieral do

hlavy a hovoril, e to m za fa, priom sa pokoden pokal brni proti tokom, zatia o
druh pchate pokodenmu odcudzil z vozidla mobiln telefn zn. SE T610, IMEI: X. a
nsledne pchatelia z miesta inu uli a pokodenmu spsobili zranenia, ktor si vyiadali
lekrske oetrenie s 9 dovou prceneschopnosou a kodu vo vke 331,94 , nsledne J.
P.P. v B. na E. ulici na erpacej stanici O. v smere na P. most odovzdal uvedenm dvom
neznmym pchateom zvyn hotovos 5.000,- SKK (165,97 ) za vykonanie skutku a
neskr J. P.P. a M. J. oznmili R. L. vykonanie zadanho skutku a R. L. odovzdal J. P.P.
hotovos 10.000,- SKK (331,94 ) na pokrytie nkladov za vykonanie toku,

skutok 9)
R. Z.Z. a J. P.P. v presne nezisten de zaiatkom decembra roku 2009 v retaurcii C. v B.
na B.ulici s myslom obohati sa o finann hotovos 7.000,- od pokodenho M. B., nar.
X., tohto uviedli do omylu, e za predmetn sumu mu zariadia vrtenie jeho vozidla Audi Q7,
evidenn slo:X., ktor bolo odcudzen da 30.11.2009 a predstierali, e to vedia
zabezpei, v ten ist de sa R. Z. a J. P. stretli v priestoroch objektu F.v B. na M. X. s R. L.,
ktor shlasil s vykonanm trestnho inu a uril, aby od pokodenho zskali finann
prostriedky a nsledne sa s nm dohodli na domnelom mieste mimo B. k prevzatiu vozidla,
kde by nesplnil fiktvnu podmienku odovzdania vozidla, na zklade jej dajnho nesplnenia
vozidlo neodovzdaj a peniaze si ponechaj a rozdelia, a nato sa prostrednctvom osoby N.Z.
dohodli, e pokoden im odovzd finann hotovos v areli obchodnho centra P. v B. na
V. ulici . X. a vozidlo si potom prevezme pri obchodnom centre M. v N. a nsledne v presne
nezistenom ase J. P. a R. Z. v areli obchodnho centra P. prevzali hotovos vo vke 7.000,-
, od osoby N.Z., ktormu ju vydal pokoden k odovzdaniu a tto hotovos si
R. Z., J. P. a R. L. rozdelili a spsobili tak na majetku pokodenho kodu 7.000,- .

Za to im uloil
L. a C. poda 219 ods. 2, 35 ods. 1, 29 ods. 3, 39a ods. 2 psm. c), 51 ods. 1, 52
ods. 3 Tr. zk. . 140/1961 Zb. v znen innom do 30. novembra 2000 vnimon hrnn
trest odatia slobody na doivotie so zaradenm na jeho vkon do tretej npravnovchovnej
skupiny a trest prepadnutia majetku s tm, e jeho vlastnkom sa stva tt,
B. v zmysle 190 ods. 5, 42 ods. 1, 47 ods. 1, 48 ods. 3 psm. a) Tr. zk.
. 300/2005 Z. z. v znen innom do 30. septembra 2012 shrnn trest odatia slobody
vo vmere dvadsatri rokov so zaradenm na jeho vkon do stavu na vkon trestu
 13 4 To 2/2017

s maximlnym stupom strenia. Poda 42 ods. 2 Tr. zk. . 300/2005 Z.z. v znen
innom do 30. septembra 2012 zruil vroky o treste uloen rozsudkami TS Pezinok
z 21. mja 2013, sp. zn. PK 1T 26/2011, v spojen s rozsudkom najvyieho sdu
z 28. novembra 2013, sp. zn. 6To 6/2013 a TS Pezinok pracovisko Bansk Bystrica
z 20. janura 2016, sp. zn. BB 3T 21/2015, ako aj vetky alie rozhodnutia na tieto vroky
obsahovo nadvzujce, pokia vzhadom na zmenu, ku ktorej dolo zruenm, stratili
podklad,
R. v zmysle 219 ods. 2, 35 ods. 1, 2, 29 ods. 3, 39a ods. 2 psm. c), 51
ods. 1, 52 ods. 3 Tr. zk. . 140/1961 Zb. v znen innom do 30. novembra 2000 vnimon
shrnn trest odatia slobody na doivotie so zaradenm na jeho vkon do tretej
npravnovchovnej skupiny a trest prepadnutia majetku s tm, e jeho vlastnkom sa stva
tt. Poda 35 ods. 3 Tr. zk. . 140/1961 Zb. v znen innom do 30. novembra 2000 zruil
vrok o treste uloen rozsudkom Okresnho sdu Levice z 11. novembra 2013, sp. zn.
3T 182/2013, ako aj vetky alie rozhodnutia na tento vrok obsahovo nadvzujce, pokia
vzhadom na zmenu, ku ktorej dolo zruenm, stratili podklad,
u K. v zmysle 37, 35 ods. 2 Tr. zk. . 140/1961 Zb. v znen innom
do 30. novembra 2000 upustil od uloenia shrnnho trestu, pretoe pokladal trest odatia
slobody na doivotie so zaradenm na jeho vkon do tretej npravnovchovnej skupiny
uloen rozsudkom Krajskho sdu Preov z 30. septembra 2003, sp. zn. 1T 9/2001, v spojen
s rozsudkom najvyieho sdu z 10. jna 2004, sp. zn. 4 To 77/2003, za dostaton.

Poda 287 ods. 1 Tr. por. . 301/2005 Z. z. v znen innom od 1. janura 2016
zaviazal L. a K. spolone a nerozdielne uhradi pokodenej H. kodu
tritiscdevstodvadsadva eur a dvadsa centov a nemajetkov ujmu desatisc eur.
Poda 288 ods. 2 Tr. por. H. so zvykom nroku na nhradu kody odkzal na obianske
sdne konanie.

V zmysle 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal L., R., C. a B. spolone a nerozdielne uhradi
pokodenm V. D. a T. D. nemajetkov ujmu po desatisc eur. Poda 288 ods. 2
pokodench D. so zvykom nroku na nhradu kody odkzal na obianske sdne konanie.

Poda 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obalovanho L. uhradi pokodenmu B. kodu
sedemtisc eur.
 14 4 To 2/2017

V zmysle 285 psm. c) Tr. por. sd obalovanho M. B., oslobodil

spod obaloby pre skutok v obalobe P GP SR z 25. septembra 2014 sp. zn.
VII/1 Gv 164/12/1000 - 638 oznaen slom 6/ a prvne kvalifikovan ako trestn in
vrady formou astnctva poda 10 ods. 1 psm. c), 219 ods. 1, 2 psm. b), c), f) Tr. zk.
. 140/1961 Zb., v znen zkona . 10/1999 Z.z., ktorho sa mal dopusti na tom skutkovom
zklade, e
R. L. naplnoval vykonanie usmrtenia pokodenho D. H., nar. X., ktorho povaoval
za riadiacu osobu konkurennej skupiny pchajcej tresn innos a v svislosti s tm
zadval lohy J. R., M. B. a J. B., J. B. dal lohu, aby sledoval pokodenho, o zaal J. B.
vykonva v P. na ulici Z. v mieste, kde bolo zisten, e pokoden bva, poas vykonvania
sledovania s vozidlom zn. koda Felicia da 20.05.1999 J. B. zistil, e pokoden priiel s
vozidlom zn. Mercedes CL striebornej farby, ktor pouval do K. D. v P. k hotelu I., tto
informciu poskytol R. L., J. B. sa nsledne stretol pri Psychiatrickej nemocnici v P. s R. L.,
J. R. a M. B., ktor prili na vozidle zn. VW Golf VR6, R. L. uril, aby J. B. odviezol svoje
auto, ktor J. B. odviezol a zaparkoval v P. na C. ulici, kde si prisadol do vozidla Golf VR6 a
vetci sa vozidlom presunuli k hotelu I., kde stlo vozidlo pokodenho a presunuli sa
pribline 500 metrov nasp, kde J. B. dostal vysielaku a R. L. povedal, aby nahlsil prechod
pokodenho okolo neho, nsledne J. B. vystpil z vozidla a schoval sa mimo cesty a M. B.
ako vodi, J. R. na prednom sedadle spolujazdca a R. L. na zadnom sedadle s vozidlom odili
po ceste K. D. pribline alch 200 metrov nasp od hotelu I., kde boli pripraven J. R. a R.
L. so samopalmi na vykonanie usmrtenia pokodenho, nsledne prejazd vozidla
pokodenho J. B. nahlsil do vysielaky a beal smerom za vozidlom pokodenho, po 200
metroch ho akali M. B., J. R. a R. L. s vozidlom VW Golf, J. B. nastpil do vozidla, kde mu
uviedli, e nestrieali, lebo mal pri sebe frajerku a presvali sa smerom k miestu bydliska
pokodenho, kde cestou J. B. vystpil a M. B. ako vodi spolu s J. R. a R. L. prili s
vozidlom do blzkosti miesta bydliska pokodenho, kde R. L. a J. R. a vystpili z vozidla a
vykali na prjazd pokodenho a potom ako pokoden zaparkoval vozidlo v P. na Z. ulici,
vystpil a iiel v ase o 01:26 hod. da 21.05.1999 okolo vchodu do domu s popisnm . X sa
poksil R. L. striea na pokodenho zo samopalu, ktor sa zasekol a J. R. vystrelil zo
samopalu zozadu na pokodenho minimlne 6 krt, priom ho zasiahol 4 strelami,
nsledkom oho pokoden spadol na zem a nsledne J. R. priiel bliie k leiacemu
pokodenmu a strelil pokodenmu do hlavy a nsledne sa R. L. a J. R. presunuli do vozidla
VW Golf VR6 a s M. B. z okolia mesta inu uli a pokodenmu tak bolo spsobench 9
strelnch defektov a poranenia hlavy, mozgu a konatn, m dolo k zlyhaniu pre ivot
 15 4 To 2/2017

dleitch centier mozgu, o bezprostredne zaprinilo da 21.05.1999 o 11:45 hod. v

nemocnici jeho smr, pretoe nebolo dokzan, e skutok spchal obalovan.

Na zklade odvolan obalovanch L., C., R., K., prokurtora radu pecilnej
prokuratry Generlnej prokuratry Slovenskej republiky (alej len prokurtor) a
pokodenej H. najvy sd ako sd odvolac napadnut rozsudok uznesenm zo 6. februra
2017, sp. zn. 4 To 6/2016, poda 316 ods. 3 psm. a/, c/, 324, 325 Tr. por. mimo
oslobodzujcej asti tkajcej sa obalovanho M. B. v celom rozsahu zruil a nariadil, aby
vec bola prejednan a rozhodnut v inom zloen sentu.

TS Pezinok, pracovisko Bansk Bystrica, v identickom zloen sentu v porad

druhm rozsudkom z 20. aprla 2017, sp. zn. BB-3T 32/2014, uznal obalovanch za vinnch
na rovnakom skutkovom a prvnom zklade ako v pvodnom rozsudku pri zachovan trestov
prv uloench (u obalovanho K. upustenia od uloenia shrnnho trestu), so zmenou
u B. v zmysle 144 ods. 3, 39 ods. 2 psm. e), 3 psm. a), 42 ods. 1, 2, 41
ods. 1, 2, 48 ods. 3 psm. a) Tr. zk. . 300/2005 Z. z. v znen innom do 30. septembra 2012
pri sasnom zruen vrokov o treste rozsudkov TS Pezinok z 21. mja 2013, sp. zn.
PK 1T 26/2011, v spojen s rozsudkom najvyieho sdu z 28. novembra 2013, sp. zn.
6 To 6/2013, TS Pezinok, pracovisko Bansk Bystrica, z 20. janura 2016, sp. zn.
BB 3T 21/2015, a TS Pezinok, pracovisko Bansk Bystrica, z 13. jna 2016, sp. zn.
BB 4T 8/2016, ako aj vetkch alch rozhodnut na tieto vroky obsahovo nadvzujce,
pokia vzhadom na zmenu, ku ktorej dolo zruenm, stratili podklad. Poda 60 ods. 1
psm. b), 5 Tr. zk. tomu sd zrove uloil trest prepadnutia vec s tm, e ich vlastnkom sa
stva tt, a v zmysle 76 ods. 1, 78 ods. 1 Tr. zk. ochrann dohad na tri roky, priom
pokoden P., spol. s r.o., IO : X., poda 288 ods. 1 Tr. zk. v znen innom od 1. janura
2017 s nrokom na nhradu kody odkzal na civiln proces,
u R. v zmysle 219 ods. 2, 35 ods. 1, 29 ods. 3, 39a ods. 2 psm. c), 51 ods. 1, 52
ods. 3 Tr. zk. . 140/1961 Zb. v znen innom do 30. novembra 2000 vnimon hrnn
trest odatia slobody na doivotie so zaradenm na jeho vkon do tretej npravnovchovnej
skupiny a trest prepadnutia majetku s tm, e jeho vlastnkom sa stva tt.

Identick zostali aj vroky o nhrade kody vrtane odkzania pokodenej H. a D. na

civiln proces (pvodne na obianske sdne konanie).
 16 4 To 2/2017

Oslobodzujca as vroku vo vzahu k M. B., ktor u nadobudla prvoplatnos,

zostala novm rozhodnutm nedotknut.

Proti rozsudku podali odvolania obalovan R. L., I. C., J. R., A. K. a M. B.,

prokurtor a pokoden A. H., V. D. a Ing. T. D..

L. namietol vroky o vine, treste a nhrade kody, i konanie, ktor rozsudku

predchdzalo. Zotrval na predchdzajcich odvolacch nmietkach a poukzal aj
na nezkonnos rozhodnutia najvyieho sdu (sp. zn. 5 Ndt 3/2017), ktorm sent prekroil
prvomoc a poruil prvo na zkonnho sudcu a na spravodliv proces. Zasadnutm
trestnoprvneho kolgia najvyieho sdu, ktorho sa nemohol zastni a nebol oboznmen
s jeho zvermi, bolo poruen tie prvo na obhajobu. Sd poruil zsadu rovnosti zbran,
nezaoberal sa nezkonnosou vhod spolupracujcich obvinench, nevykonal navrhovan
dkazy a nerepektoval prvny nzor odvolacieho sdu. K odvolaniu pripojil rozhodnutie
stavnho sdu, ktorm bola odmietnut jeho sanos. Navrhol rozsudok zrui a vec vrti
na nov prejednanie v inom zloen sentu.

C. napadol vetky vroky rozsudku i konanie, ktor im predchdzalo. Vytkal rozpory

vo vpovediach svedkov, kajcnikov, ich elovos a livos a mon spchanie trestnho
inu krivej vpovede. Namietal absentujcu nestrannos sentu a poruenie prva na
spravodliv sdne konanie. Sd sa nezaoberal a nevysporiadal s vpoveami kajcnikov
a nezkonne uzavretmi dohodami. V ase spchania skutkov zkon nepoznal zloineck
skupinu, preto dolo k porueniu jeho stavnch prv. Poukzal na zruujce uznesenie
najvyieho sdu, vznesen nmietky zaujatosti i konkretizciu rozporov a nezrovnalost
vo vpovediach, v ustlenom skutkovom stave, prvnej kvalifikcii a zveroch sdu. Rozpory
s prli vek a zsadn na to, aby bol bez alch priamych dkazov odsden. TS dkazy
selektoval, deformoval a pouil z nich len tie asti, ktor svedili v neprospech obalovanch.
Vyjadril dveru v spravodliv rozsudok odvolacieho sdu.

R. namietol vroky o vine, treste a nhrade kody rozsudku, i konanie jemu

predchdzajce. V plnom rozsahu sa pridral dvodov prvho odvolania. Vytkol
aj nerepektovanie zverov zruujceho rozhodnutia odvolacieho sdu a nesprvne priznanie
nemajetkovej ujmy, o ktorej malo by rozhodnut v civilnom konan. Navrhol rozsudok zrui
a vrti vec na nov prerokovanie a rozhodnutie.
 17 4 To 2/2017

K. napadol vetky vroky rozsudku i konanie, ktor im predchdzalo. Vzniesol aj

nmietku zaujatosti voi sentu 5 Ndt najvyieho sdu pre nezkonnos jeho rozhodnutia
pod sp. zn. 5 Ndt 3/2017. Zdraznil zvznos rozhodnutia odvolacieho sdu i viazanos sdu
prvho stupa jeho nzorom pri jednoznanosti ustanovenia 325 Tr. por. Nedostatky
vytkan odvolacm sdom TS neodstrnil a rozsudok je kpiou pvodnho rozsudku. Sd
sa nevysporiadal ani s otzkou premlania trestnho sthania a nereagoval na podnety
obhajoby. Dolo k porueniu prv na obhajobu a spravodliv proces. Podrobne zopakoval
argumentciu z prvho odvolania, predovetkm nedostatky v skutkovch zisteniach,
nesprvnu kvalifikciu, nevykonanie navrhovanch dkazov i nezkonn priznanie nhrady
kody. Navrhol zastavi trestn sthanie, alternatvne zrui rozsudok a vec vrti na optovn
prerokovanie a rozhodnutie v inom zloen sentu.

B. apeloval iba voi vroku o nhrade kody a konaniu, ktor mu predchdzalo.

Z rozsudku nebolo zrejm, na zklade akch skutonost dospel prvostupov sd k zverom
o vke nemajetkovej ujmy. Je v tejto asti nepreskmaten, nedostatone odvodnen
a nezkonn. Odvodnenie bolo veobecn, vo vzahu ku vetkm pokodenm a vka
nemajetkovej ujmy bola priznan rovnako. Nebolo zohadnen, e skutky boli vykonan
na pokyn fa skupiny. Navrhol rozsudok vo vroku o nhrade kody zrui a vec vrti sdu
prvho stupa na optovn prejednanie a rozhodnutie.

Prokurtor podal odvolanie v neprospech L., C. a R. do vroku o vine i treste pre

nesprvnu prvnu kvalifikciu v skutkoch 5/ a 7/, u L. a R. i v skutku 6/. Podrobne zopakoval
argumenty z prvho odvolania, ktorch podstatou bolo, e sd neuznal kvalifikan znak
obzvl surovm spsobom, i ke dokazovanm bol tento preukzan. Navrhol zrui
rozsudok TS a apelanm sdom uzna vinu dotknutch obalovanch s tmto
kvalifikanm znakom. iadal pre nich uloenie rovnakch trestov, ak boli uveden
v prvostupovom rozsudku. Odvolania L., C., R. a K. navrhol zamietnu, k ich dvodom sa
vak nevyjadril.

Pokoden D. apelovali proti vroku o nhrade kody. Nzka vka nemajetkovej

ujmy nezohaduje utrpen pocity frustrcie, oku, stresu, smtku, stratu milovanej osoby,
intenzitu zsahu a celkov okolnosti prpadu. Zvanos ich ujmy sa prejavila v strate
 18 4 To 2/2017

najcennejej hodnoty, vlastnho dieaa. So synom mali hlbok citov vzah a vnimon
socilne vzby. Suma 50 000 eur je vka nemajetkovej ujmy plne zodpovedajca kritriu
zkladnej spravodlivosti, aj s ohadom na rozhodovaciu prax sdov v menej zvanch
veciach. Navrhli, aby odvolac sd napadnut rozsudok zruil vo vroku o nhrade kody
a sm zaviazal L., R., C. a B. spolone a nerozdielne na hradu nemajetkovej ujmy, kadmu
50 000 eur.

Pokoden H. napadla vrok o nhrade kody, ktor povaovala za nesprvny

z dvodu neprimeranej vky nemajetkovej ujmy. Zdraznila zvanos nenapravitenho
zsahu trestnej innosti do jej skromnho a rodinnho ivota. Navrhla rozsudok zrui
a rozhodn o priznan nhrady kody vo vke 3 922,20 eur a nemajetkovej ujmy 300 000
eur, ktor spln el vynahradenia jej utrpenia, alternatvne vec vrti sdu prvho stupa
na nov prejednanie a rozhodnutie.

Prokurtor z dvodu, e odvolac sent rozhodoval o otzke zaujatosti, napriek tomu,

e o nej rozhodol u in sent najvyieho sdu, vzniesol nmietku zaujatosti proti vetkm
lenom sentu 4 To najvyieho sdu pre ich pomer k prejednvanej veci, lebo rozhodol
bez znalosti spisu, len na zklade odvolania L. a spsobom odporujcim zkonu. Nevylenie
sentu by bolo mon napadn a dovolanm (stanovisko Tpj 11/2017).
Hoci dvodom pre zruenie rozhodnutia neboli skutkov nedostatky ( 321 ods. 1 psm. c)
Tr. por.), vyjadril sa k nim a vopred si vytvoril nzor. Vo vzahu k predsedovi sentu
namietal jeho pomer k sudcom TS, s poukazom na jeho nzory prezentovan v internetovom
rdiu.

Pokoden D. prostrednctvom splnomocnenca JUDr. Daniela Lipica vzniesli

nmietku zaujatosti voi JUDr. tefanovi Harabinovi pre jeho pomer k splnomocnencovi.
Odvodnili ju poukzanm na jeho vroky na adresu ich splnomocnenca v plne
Nrodnej rady Slovenskej republiky, a na konanie o ochrane osobnosti,
v ktorom splnomocnenec vystupuje v pozcii alobcu proti JUDr. Harabinovi, v sasnosti
v tdiu odvolacieho konania. Splnomocnencovi pln moc udelili u 30. janura 2017,
ale v civilnej veci proti T., ete pred vyhlsenm prvho zruujceho rozhodnutia najvyieho
sdu. Navrhli, aby predseda sentu bol v danej veci postupom poda 32 ods. 3 Tr. por.
vylen.
 19 4 To 2/2017

Najvy sd ako sd odvolac sa v prvom rade zaoberal nmietkami zaujatosti voi

rozhodujcemu sentu 4 To zo strany prokurtora a pokodench D. a na zklade
32 ods. 6 Tr. por. dospel k zveru, e o tchto nmietkach kona nebude.

Poda Tr. por.

31 ods. 1 z vykonvania konov trestnho konania je vylen sudca
alebo prsediaci sudca (alej len prsediaci"), prokurtor, policajt, proban a median
radnk, vy sdny radnk, sdny tajomnk, asistent prokurtora a zapisovate,
u ktorho mono ma pochybnos o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednvanej veci
alebo k osobm, ktorch sa kon priamo tka, k obhajcovi, zkonnmu zstupcovi,
splnomocnencom alebo pre pomer k inmu orgnu innmu v tomto konan.
31 ods. 4 nmietku zaujatosti je strana povinn vznies bez mekania, len o sa
dozvedela o dvodoch vylenia. kon, ktor vykonala vylen osoba, neme by
podkladom na rozhodnutie v trestnom konan s vnimkou neodkladnho
alebo neopakovatenho konu.
32 ods. 6 o nmietke zaujatosti strany, ktor je zaloen na tch istch dvodoch,
pre ktor u raz bolo o takej nmietke rozhodnut, alebo ktor nebola vznesen bezodkladne
poda 31 ods. 4 alebo ak je dvodom nmietky len procesn postup orgnov innch
v trestnom konan alebo sdu v konan, sa nekon; to plat aj o nmietke, ktor je zaloen
na inch dvodoch ako dvodoch poda 31.

Bezodkladnos vznesenej nmietky zaujatosti zkon bliie neupravuje,

preto je pri posudzovan tejto otzky nevyhnutn vychdza vdy z konkrtnych okolnost
prpadu.

Odvolac sd o nmietkach zaujatosti nekonal z dvodu, e

1/ Proti procesnmu postupu a prvnemu nzoru sdu nmietka nie je prpustn.

Prokurtor argumentuje pomerom lenov sentu k prejednvanej veci na podklade

vyslovenho prvneho nzoru v zruujcom uznesen (v zmysle intrukci sentu
5 Ndt najvyieho sdu) a jeho procesnho postupu aj v svislosti s (ne)aplikciou 321
ods. 1 psm. c/ Tr. por.
 20 4 To 2/2017

K tomu najvy sd uvdza, e aj ke odvolac sent uznesenm zo 6. februra 2017,

sp. zn. 4 To 6/2016, napadnut rozsudok zruil postupom poda 316 ods. 3 psm. a/, c/,
324, 325 Tr. por. a v odvodnen svojho uznesenia sa napriek tomu zaoberal skutonosami
a nzormi v om uvedenmi, ide len o procesn postup sdu bez ohadu na jeho sprvnos
alebo nesprvnos. Zo strany prokurtora preto ide v skutonosti len o nmietku tkajcu sa
procesnho postupu sdu.

Nie je relevantn, ktor prvny nzor premietnut do procesnho postupu v otzke

vslovnej citcie, resp. necitcie ustanovenia 321 ods. 1 psm. c/ Tr. por. v enuncite
uznesenia odvolacieho sdu, je sprvny, vdy ide len o nzorov konfrontciu v rovine
procesnho postupu a nmietka zaujatosti tkajca sa procesnho postupu nezaklad dvod
v zmysle 32 ods. 6 Tr. por., aby sa o nej rozhodovalo.

Rovnako nmietka smerujca separtne iba proti prvnemu nzoru odvolacieho sdu
vyslovenmu v zruujcom uznesen nie je spsobil zaloi dvod zaujatosti odvolacieho
sentu, resp. jeho lenov, lebo sent sdu, alebo sudca neme existova bez prvneho
nzoru.

O nmietke prokurtora podanej v tejto asti preto v zmysle 32 ods. 6 Tr. por.
odvolac sent nemohol kona.

2/ O nmietke zaloenej na inch dvodoch ako dvodoch poda 31 Tr. por.

sa nekon.

Prokurtor nmietku zaujatosti proti JUDr. Harabinovi vzniesol aj pre opakovane

verejne prezentovan postoje k TS, ktor oznauje za faistick.

Veobecn sdy v zmysle stavy Slovenskej republiky (alej len stava) tvoria
jedin a celistv sstavu sdnej moci. Neme by dvodne vznesen nmietka zaujatosti
proti sudcovi len na zklade jeho verejnej kritiky, pokia ide o legislatvnu existenciu inho
sdu alebo sudcov tohto sdu. Nmietka zaujatosti sa m tka pomeru k veci, alebo k strane
 21 4 To 2/2017

konania i k inm jeho subjektom. Nmietka zaujatosti voi sudcovi zaloen iba na dvode
spovajcom v jeho negatvnom nzore na legislatvnu existenciu inho sdu alebo sudcov
tohto sdu nie je takou skutonosou, ktor by zakladala pomer, ktor m na mysli vyie
citovan ustanovenie ohadom zaujatosti, a preto ju najvy sd nepovauje za dvod
vymedzen v 31 ods. 1 Tr. por.

Verejn postoje a nzor Harabina k legislatvnej prave TS, ktor ju hodnot ako
faistick v svislosti s historickou analgiou v Nemecku za Hitlera, nezakladaj jeho pomer
k veci ani ku konkrtnym sudcom.
Odvolac sent preto nekonal ani o prokurtorskej nmietke zaujatosti proti lenovi
sentu Harabinovi.

3/ Nmietky prokurtorom ani splnomocnencom pokodench neboli vznesen

bez mekania.

Prokurtor na pojednvan uviedol, e podva nmietku zaujatosti poda 31 ods. 1

Tr. por. proti vetkm lenom odvolacieho sentu 4 To najvyieho sdu pre ich pomer
k prejednvanej veci a vo vzahu k Harabinovi aj pre opakovane verejne prezentovan postoje
k TS, ktor oznauje za faistick.

Nmietka proti lenom sentu 4 To nebola vznesen ihne po tom,

ako bolo prokurtorovi doruen uznesenie najvyieho sdu zo 6. februra 2017, sp. zn.
4 To 6/2016.

Tvrdenie, e prokurtor nemohol s uritosou vedie, e po zruen a vrten veci

na TS bude proti aliemu v porad druhmu rozsudku TS podan niektorou z procesnch
strn odvolanie a e bude optovne rozhodova zkonom uren sent 4 To, nemono
akceptova.

Vzhadom na nezmieriten nzorov konfrontciu procesnch strn v otzkach

dkaznej a skutkovej situcie bolo absoltne ist a logick, e proti akmukovek
rozhodnutiu, odsudzujcemu i oslobodzujcemu, niektor z procesnch strn odvolanie
 22 4 To 2/2017

optovne pod a prebehne nov odvolacie konanie v sente 4 To.

Najvy sd poukazuje na platn zsadu rmskeho prva vigilantibus iura scripta

sunt, e prva patria len bdelm (pozornm, ostraitm, opatrnm, starostlivm), ie tm,
ktor sa aktvne zaujmaj o ochranu a vkon svojich prv a ktor svoje procesn oprvnenia
uplatuj vas a s dostatonou starostlivosou a predvdavosou. V slobodnej spolonosti
je toti predovetkm vecou nositeov prv, aby svoje prva brnili a starali sa o ne, inak ich
podcenenm i zanedbanm mu strca svoje prva majetkov, osobn, satisfakn a pod.

Analogicky tto zsada plat aj na vyuvanie zkonnch procesnch ustanoven

prokurtorom v trestnom konan, lebo v prpade opanej interpretcie by prokurtor mal
monos v intencich Trestnho poriadku vzna obtrukn, pekulatvne a elov
nmietky zaujatosti voi sudcom a myselne spsobova predlovanie trestnho konania. Nie
je vylen, ale ani to, e tmto "nebdelm spsobom" cez uplatovanie nmietok zaujatosti,
by mohol z rozhodovania odstrni v konkrtnej veci aj zkonnch sudcov, resp. sudcu,
napr. nzorovho oponenta, ktor nie je konformn a serviln a bez vhrad neakceptuje kad
podanie prokurtora a doadova sa pridelenia veci tomu sprvnemu sudcovi.

Ak nebol prokurtor bdel a nmietku zaujatosti nepodal ihne po doruen uznesenia

najvyieho sdu zo 6. februra 2017, sp. zn. 4 To 6/2016, ale a po nvode zo strany sentu
5 Ndt najvyieho sdu, prtomnom na poslednch stranch uznesenia z 9. marca 2017, sp. zn.
5 Ndt 3/2017, (v rozpore so zsadou fair trial), nejde o nmietku podan bezodkladne
a nemono o nej aj preto rozhodova.

Vo vzahu k nevasnosti vznesenia nmietok zaujatosti najvy sd len strune

navye poukazuje na priebeh hlavnho pojednvania hne v prv de,
na ktorom boli prtomn aj prokurtor a splnomocnenec pokodench. Obalovan sa
negatvne vyjadrili ku konajcemu sentu prvostupovho sdu, prokurtorovi, citovanmu
rozhodnutiu deleganho sentu najvyieho sdu s tm, e poliapali ich prvo
na spravodliv proces a L. namietal i zaujatos voi konajcemu sentu. V tento de neboli na
hlavnom pojednvan vykonan iadne dkazy, ktor by akmkovek spsobom zmenili
zisten skutkov stav vo vzahu k predchdzajcemu konaniu (oboznmen bolo
len stanovisko najvyieho sdu Tpj 11/2017, hodnotenia a register trestov obalovanch)
 23 4 To 2/2017

a nvrhy obalovanch na doplnenie dokazovania boli vetky odmietnut.

Najvy sd poukazuje v tejto spojitosti na podan stavn sanosti, zveren rei

obalovanch, ktor okrem inho vyslovili zaujatos konajceho sentu voi ich osobm a u
predtm uloen tresty odatia slobody na doivotie, s vnimkou B. a K., u ktorho bolo
upusten od uloenia shrnnho trestu.

Za tchto okolnost bolo preto u v prv de hlavnho pojednvania 19. aprla 2017
nepochybn a ist, e procesn strany znovu podaj voi rozsudku odvolanie, vec bude
predloen na prejednanie a rozhodnutie najvyiemu sdu sentu 4 To, predsedom ktorho
je v zmysle Trestnho poriadku a rozvrhu prce najvyieho sdu platnho na rok 2017
JUDr. Harabin.

Prokurtor na lena sentu 4 To Harabina podal osobitne nmietku zaujatosti

pre pochybnosti o nezaujatosti pre jeho pomer k TS a k sudcom tohto sdu, ktorch sa kon
priamo tka, pretoe opakovane vo vysielan v internetovch rdich Slobodn vysiela
4. jna 2016, 23. februra a 9. marca 2017, Infovojna 8. marca a 2. mja 2017, ktor s vone
dostupn aj cez YouTube kanl, oznail pecializovan trestn sd za faistick, a jeho
sudcov za skorumpovanch ttnou mocou. Poukzal na ilustrciu na niektor vroky :
...pecilny sd nevznikol preto, aby bojoval s korupciou, vznikol preto aby zastraoval
nzorovch a politickch oponentov, presne ako Hitler, preto vznikol, kto bude koprova
Hitlera, len t, ktorm s blzke faistick nzory..., ...utekali pred disciplinrnymi
konaniami, kto sa prihlsil, toho zobrali, muste chpa, o s to za udia....

Tto nmietka proti Harabinovi nebola vznesen ihne po tom, ako sa prokurtor
Kysel dozvedel o skutonosti, e je lenom sentu 4 To, do ktorho rozhodovacej psobnosti
napadla nm dozorovan vec.

Minimlne od 21. decembra 2016 prokurtor o tejto skutonosti u vedel (predseda

sentu najvyieho sdu Harabin, ete pred prvm rozhodnutm v odvolacom konan
6. februra 2017, sp. zn. 4 To 6/2016, iadal od Generlnej prokuratry SR osobitnm
podanm zo 16. decembra 2016 zisti trestn veci tkajcich sa M. K.K.,
R. Z., M. K., M. R., D. V., J. P.P., R. Z., F. L., M. J., vo vzahu ku konkrtnym vzneseniam
 24 4 To 2/2017

obvinen u tchto osb so pecifikciou skutkov a ich prvnej kvalifikcie, tdium kadho
konania a jeho vsledok, u J. B. jeho vystupovanie v trestnch konaniach v pozcii
obvinenho i svedka osobitne viaucich sa ku skutkom vrady, v ktorch sa priznva, u I. L.
iadal preveri tvrdenie o priznan asti na vradch T. a B. a na pokuse vrady H.).

Prokurtor v nmietke zaujatosti sm uvdza, e z obsahu vysielania Slobodnho

vysielaa u 4. jna 2016 vedel o nzoroch Harabina (e TS povauje za faistick)
a i napriek tomu nevzniesol proti nemu nmietku zaujatosti z tohto dvodu u v ase
od 21. decembra 2016 do 6. februra 2017 v rmci rozhodovania v prvom odvolacom konan
pod sp. zn. 4 To 6/2016.

Ak by verejne prejaven kritick nzor sudcu Harabina o legislatvnej existencii inho

sdu alebo sudcov tohto sdu mal by relnym dvodom nmietky a nslednho vylenia
z rozhodovacieho procesu, nevysvetlitenm na strane prokurtora potom nepochybne
zostva, preo t ist nmietku minimlne od 4. jna 2016 nevzniesol pecilny prokurtor
v rmci monokratickho princpu fungovania prokuratry aj vo vetkch ostatnch trestnch
veciach, v ktorch na prvom stupni rozhodoval TS a v apelanom konan po dtume
4. jna 2016 sent najvyieho sdu s asou Harabina.

elov a obtrukn nmietky prokurtora Kysela proti Harabinovi preto vyznievaj

bizarne a typicky pekulatvne s cieom vybera si jemu vhodnch a sprvnych sudcov
najvyieho sdu" na kauzy, ktor dozoruje.

Prokurtor v psomnom zdvodnen nmietky zaujatosti na str. 2 najprv kontatuje,

e odvolac sent rozhodol bez znalosti spisu, lebo sa nevyjadril k rozhodnutiu najvyieho
sdu z 12. janura 2016, sp. zn. 2 Tost 2/2016 (o je zjavn lo preukzan podrobnmi
dvodmi o zaujatosti sudcov na str. 98-107 uznesenia zo 6. februra 2017), a na stranch 3-5
naopak paradoxne vytka sdu, e a vemi rozsiahlo a vemi konkrtne sa zaoberal
v psomnom zruujcom uznesen jeho odvodnenm.

Obtrukn nmietky prokurtora, zastupujceho v trestnom konan tt, nemaj

zklad v ustanoveniach Trestnho poriadku a paradoxne smeruj iba k predlovaniu konania
v prospech obalovanch. Prokurtor v tomto smere nepochopitene napodobuje prax
 25 4 To 2/2017

niektorch advoktov zastupujcich mafinov.

Nmietka splnomocnenca pokodench D. JUDr. Lipica voi predsedovi sentu 4

To JUDr. Harabinovi pre jeho pomer k splnomocnencovi pokodench D. bola podan 20.
aprla 2017 a bola odvodnen tm, e predseda sentu 4. septembra 2008 adresoval v plne
Nrodnej rady Slovenskej republiky ako minister spravodlivosti poslancovi Lipicovi vetu:
Pjde do basy, Ty hajzel.
O tejto nmietke zaujatosti odvolac sent nerozhodoval v zmysle 32 ods. 6 Tr. por.,
lebo ju splnomocnenec nepodal bezodkladne, ihne po prevzat zastupovania pokodench D.
28. marca 2017.

Aj v tomto prpade argument, e splnomocnenec pokodench nemohol s uritosou

vedie, e po zruen a vrten veci na TS bude proti aliemu v porad druhmu rozsudku
TS podan niektorou z procesnch strn odvolanie a e bude optovne rozhodova sent
4 To, nemono taktie akceptova. I tu plat, e vzhadom na nezmieriten nzorov
konfrontciu procesnch strn v otzkach dkaznej a skutkovej situcie a na skr opsan
okolnosti prpadu bolo absoltne ist, e proti akmukovek rozhodnutiu, odsudzujcemu i
oslobodzujcemu pod niektor z procesnch strn odvolanie a vec bude optovne predloen
najvyiemu sdu sentu 4 To.

Rovnako vo vzahu k splnomocnencovi pokodench plat zsada rmskeho prva

vigilantibus iura scripta sunt, e prva patria len bdelm (pozornm, ostraitm, opatrnm,
starostlivm), ie tm, ktor sa aktvne zaujmaj o ochranu a vkon svojich prv a ktor
svoje procesn oprvnenia uplatuj vas a s dostatonou starostlivosou a predvdavosou.
V slobodnej spolonosti je toti predovetkm vecou nositeov prv, aby svoje prva brnili
a starali sa o ne, inak ich podcenenm, i zanedbanm mu strca svoje prva majetkov,
osobn, satisfakn a pod.

Akceptovanie opanej interpretcie by viedlo k tomu, e pokoden by mal monos

v intencich Trestnho poriadku vzna obtrukn, pekulatvne a elov nmietky
zaujatosti voi sudcom a myselne spsobova predlovanie trestnho konania a aj monos
odstrnenia pre neho nepohodlnho sudcu z rozhodovania.
 26 4 To 2/2017

Ak nebol splnomocnenec pokodench bdel a nmietku zaujatosti nepodal ihne,

najneskr po prevzat zastupovania v tejto trestnej veci 28. marca 2017, nejde o nmietku
podan bezodkladne a nemono o nej rozhodova. Argument, e prvne zastupovanie
pokodench splnomocnenec prevzal 30. janura 2017, pritom neobstoj, pretoe tto pln
moc bola udelen v inej civilnej veci a tkala sa Ing. M. T., ktor v konan u nevystupuje
ako obalovan. Navye z obsahu spisu vyplva, e v rmci cenzry korepondencie bol v
novembri 2016 D. zaslan prpis predsedom sentu Harabinom. Informcia o tom, kto vo veci
bude rozhodova, preto bola pokodenm u od tohto dtumu znma a je vysoko
pravdepodobn, e bola Lipicovi odovzdan u pri preberan prvneho zastupovania 30.
janura 2017.

Ide o zjavn obtrukciu advokta. Takto praktika nie je v praxi advoktov neznma.
Spravidla obalovan po tom, ako zistia, ktormu sudcovi napadla ich vec, a chc ho vymeni
za inho, pre nich vhodnejieho sudcu, hadaj vhodnho advokta, ktor sa s prslunm
a zkonnm sudcom otvorene neznaj. Obalovan takho advokta ako obhajcu
splnomocn, priom jedinou jeho lohou je vznesenie nmietky zaujatosti, ktorej je obas
vyhoven pre antipatiu medzi konkrtnym sudcom a obhajcom obalovanho. Ak by bol
Lipic splnomocnencom pokodench od zaiatku konania pred sdom a nevedel by, komu
tto vec napadne v odvolacom konan, nebolo by mon tieto podozrenia posudzova ako
elov obtrukciu splnomocnenca pokodench. Prevzatie prvneho zastupovania a po tom
a napriek tomu, e vedel, kto je predsedom odvolacieho sentu na najvyom sde,
elovos procesnej obtrukcie umocuje, a preto takto postup neme pova prvnu
ochranu. SAK vydva Zbierky disciplinrnych rozhodnut vydanch proti advoktom, elom
ktorch je vystrha advoktov pred pchanm skutkov, ktor s v rozpore so stavovskmi
predpismi. Nie je vylen, e toto konanie splnomocnenca pokodench by mohlo napa
skutkov podstatu disciplinrneho previnenia (napr. konanie, ktorm spsobil prieahy
v sdnom konan, ke prebral zastupovanie klienta tesne pred pojednvanm sdu
a pekulane z dvodu nedostatku asu na prpravu poiadal o odroenie pojednvania).

Konanie Lipica mono oznai nielen za obtrukn, ale aj zavdzajce,

neprofesionlne a dokonca priamo finanne zbytone zaaujce pokodench. Hne
po vynesen rozsudku 20. aprla 2017 ako advokt (osoba znal prva) toti musel vedie,
 27 4 To 2/2017

resp. mal vedie, e odvolanie neme by spen s ohadom na zsadu zkazu

reformatio in peius, ktor sa vzahuje aj na vrok o nhrade kody.

Odvolac sd v spojitosti s touto zsadou poukazuje na judikatru stavnho sdu,

v ktorej uviedol (uznesenie stavnho sdu sp. zn. III. S 392/2010 z 19. oktbra 2010, nlez
stavnho sdu sp. zn. III. S 110/2012 z 3. oktbra 2012, uznesenie stavnho sdu sp. zn.
IV. S 163/2012 z 25. oktbra 2011), e sa stotouje aj s judikatrou stavnho sdu
eskej republiky (I. S 670/2005) a veobecnch sdov psobiacich v eskej republike
v trestnch veciach, z ktorej vyplva, e Za zmenu rozhodnutia v neprospech obvinenho
mono povaova akkovek zmenu a v ktoromkovek vroku, pokia zhoruje postavenie
obvinenho a priamo sa ho dotka... (rozsudok Najvyieho sdu eskej republiky sp. zn.
5 Tz 57/98 z 1. jla 1998, uznesenie Najvyieho sdu eskej republiky sp. zn.
6 Tdo 1088/2002 z 15. janura 2003, uznesenie Najvyieho sdu eskej republiky sp. zn.
6 Tdo 535/2008 z 22. mja 2008), alebo hovor o tom, e zkaz reformatio in peius... tie
znamen, e sudcovi (sdu), ktor prejednva odvolanie, nie je dovolen zmeni rozhodnutie
prvostupovho sdu k horiemu, inak by sa toti prvo na podanie opravnho prostriedku
stalo do znanej miery formlnym, kedy sce urit osoby by mali prvo podva opravn
prostriedky, ale z obavy, e toto prvo by sa mohlo obrti proti nim, by ho radej
nevykonvali", ktor (judikatra) je v slade s prvnou teriou (mal, P.: K prave trestnho
procesu v rokoch normalizcie alebo Vvoj prva v eskoslovensku v rokoch 1945 -1989,
Praha: Karolinum, 2004. s. 328).

Zkaz reformatio in peius je potrebn chpa nielen z pohadu nsledkov

trestnoprvnej zodpovednosti, ale nevyhnutne ho interpretova podstatne irie. Za zmenu
k horiemu v neprospech obvinenho je potom nutn povaova akkovek zmenu
a v ktoromkovek vroku (o vine v skutkovej vete, jej prvnom posden, o treste pouitie
vetkch ustanoven pri ukladan trestu, o ochrannom opatren a o kode), pokia zhoruje
postavenie obvinenho a priamo sa ho dotka, bez ohadu na to, o ktorej otzke z tch,
o ktorch sa v trestnom konan rozhoduje, bolo v danom prpade rozhodovan. Tka sa to
aj zrejmch nezkonnost v tchto vrokoch, ktor by bolo mon napravi iba
v prpade, ak by opravn prostriedok podal prokurtor alebo pokoden v neprospech
obvinenho.
 28 4 To 2/2017

Extenzvna aplikcia zkazu reformatio in peius mus by spsoben i zrejmm

faktom, e poslednm arbitrom toho, o je, i n i e j e na jeho prospech, mus by zsadne
obvinen, nie sd, ktor je nepochybne pri vahe, i nejak zmena obvinenmu prospieva,
i vbec nie, veden i vlastnmi hodnotovmi predstavami.

V smere uplatovania zsady zkazu reformatio in peius najvy sd v stanovisku

trestnoprvneho kolgia najvyieho sdu sp. zn. Tpj 102/2010 zo 6. decembra 2010
a v uznesen z 24. marca 2011, sp. zn. 1 Tdo V 19/2011, kontatoval vo vzahu k rozsahu
uplatovania tejto zsady, e zmena k horiemu me nasta v skutkovch zisteniach,
pouitej prvnej kvalifikcii (napr. namiesto odseku 4 sa pouije odsek 5, hoci ide o rovnak
trestn sadzbu, ale vy odsek je pre obvinenho napriek tomu prsnej, lebo to me ma
dopad na podmienen prepustenie a podobne), druhu a vmere trestu, vo vroku
o ochrannom opatren, ako aj vo vroku o nhrade kody, priom takto iroko koncipovan
zkaz zmeny k horiemu plat aj pre konanie o odvolan.

Z toho vyplva, e zkaz reformatio in peius sa neobmedzuje len na vrok

o treste, ale na akkovek zmenu rozhodnutia, ktorou by sa zhorovalo postavenie
obalovanho.

Splnomocnenec Lipic bol povinn pokodench, jeho klientov, upozorni

na skutonos, e vzhadom k existujcemu stavu (v prvom odvolacom konan pokoden
ani prokurtor v ich prospech proti vroku o nepriznan nemajetkovej ujmy nad 10 000 eur
nepodali odvolanie), v plnom rozsahu plat citovan zsada a vsledok konania o ich
opravnom prostriedku pre nich neme by spen ani v rozsahu jednho eura nad rmec im
priznanej nemajetkovej ujmy po 10 000 eur prvostupovm rozsudkom. Nemal neelne
prevzat prvne zastupovanie zbytone na neprospech pokodench ete navye finanne
zaai i podvanm dopredu zjavne nespenho odvolania. Ak tak urobil z nevedomosti,
sved to o jeho nekompetentnosti zastupova klienta tak, aby chrnil a presadzoval jeho
prva a zujmy a postupoval s odbornou starostlivosou ( 18 ods. 1, 2 zkona . 586/2003
Z.z. o advokcii). Ak konal myselne s cieom neprpustne dosiahnu odatie veci
zkonnmu sudcovi prostrednctvom nmietky zaujatosti, aj to zaklad dvod na vyvodenie
zodpovednosti.
 29 4 To 2/2017

V prpade kvalifikovanho prstupu splnomocnenca pokodench mal ich prvne

zastupovanie odmietnu. S vysvetlenm dvodov neprevzatia zastupovania vo veci,
v ktorej advokt vopred vie, e sudca je proti nemu zaujat, mal splnomocnenec zastupovanie
pokodench odmietnu a to v zujme ich prv.

Zkladom sdnictva m by nezvislos sdu a nezaujatos sudcov. Sudca m by

arbitrom konkrtneho sporu (v trestnom konan medzi ttom, zastpenm prokurtorom,
a medzi obalovanm), priom ak by bol k niektorej strane zaujat pozitvne alebo negatvne,
zaklad to dvod na jeho vylenie.

U splnomocnenca pokodench sa analogick sprvanie v smere neprevzatia

zastupovania pokodench malo prejavi aj vo vzahu k sudcovi TS Hrubalovi, lenovi
sentu v konan na prvom stupni, lebo obaja verejne viackrt prezentovali vrel osobn
priatestvo, o je na Slovensku nesporn notorieta.

Najvy sd na podklade odvolan kontatoval, e ich podali osoby oprvnen a vas.

Napadnut rozsudok preskmal a zistil, e tento je v podstate identick ako predchdzajci
z 30. marca 2016. Z obsahu spisu vyplva aj to, e vo veci nebolo vykonan dokazovanie
nariaden odvolacm sentom v uznesen zo 6. februra 2017, sp. zn. 4 To 6/2016.
Prvostupov sd vykonal dokazovanie len formlne v obmedzenom rozsahu, priom ilo
o dkazy bez vplyvu na skutkov stav tkajci sa merita veci v zmysle zruujceho
rozhodnutia najvyieho sdu, ktorho zvery neboli repektovan.

Odvolac sd povauje za potrebn vyjadri sa predovetkm k viazanosti prvnym

nzorom odvolacieho sentu vyslovenm v uznesen zo 6. februra 2017, sp. zn. 4 To 6/2016,
sentom pecializovanho trestnho sdu v zloen utka, Hrubala, Giertli.

Poda 2 ods. 16 Tr. por. v trestnom konan pred sdom rozhoduje sent, samosudca
alebo sudca pre prpravn konanie. Predseda sentu, samosudca alebo sudca pre prpravn
konanie rozhoduj sami, ak to zkon vslovne ustanovuje.

Poda 315 ods. 1 veta druh Tr. por. o odvolan proti rozsudku pecializovanho
trestnho sdu rozhoduje najvy sd.
 30 4 To 2/2017

Poda 327 ods. 1 Tr. por. sd, ktormu vec bola vrten na nov prejednanie
a rozhodnutie, je viazan prvnym nzorom, ktor vyslovil vo svojom rozhodnut odvolac
sd, a je povinn vykona kony a dkazy, ktorch vykonanie odvolac sd nariadil.

Aj ke najvy sd ako sd odvolac uznesenm zo 6. februra 2017, sp. zn.

4 To 6/2016, rozhodol poda 316 ods. 3 Tr. por., uveden ustanovenie mu nezakazuje,
aby sa zaoberal aj skutkovmi a prvnymi otzkami prejednvanej veci. Ak tak odvolac sd
v odvodnen svojho uznesenia urobil, dvody svojho postupu v om podrobne vysvetlil
a na str. 111 zhrnul, e tak postupoval v zujme neopakovania viacerch zistench zvanch
pochyben v konan prvostupovho sdu, s cieom zrchlenia a nepredlovania konania.
V prpade ich opakovania, ak by cez odvolacie konanie neboli odstrnen, by toti mohli
odvodova podanie dovolania obvinenmi pre niektor z dvodov poda 371 ods. 1
Tr. por. V tejto otzke odvolac sd bol povinn postupova v intencich l. 6 Dohovoru,
poda ktorho m kad prvo na to, aby jeho zleitos bola spravodlivo, verejne
a v primeranej lehote prejednan nezvislm a nestrannm sdom zriadenm zkonom.

V svislosti s viazanosou prvnym nzorom vyslovenm v zruujcom uznesen

na umocnenie sprvnosti jeho zverov odvolac sent poukazuje i na
rozsudok ESP zo 4. aprla 2017, . 2742/12, Matanovi proti Chorvtsku,
poda ktorho ak v prvnych poriadkoch, v ktorch vyetrovacie orgny s povinn vzia
do vahy skutonosti nasvedujce tak v neprospech, ako aj v prospech obvinenho, neme
by v slade s poiadavkou l. 6 ods. 1 Dohovoru systm, kedy vyetrovacie orgny sam
vyhodnocuj, o je a o nie je pre dan prpad relevantn, bez toho, aby tu boli akkovek
zruky na prvo obhajoby,
l. 6 ods. 1 Smernice Eurpskeho parlamentu a Rady (E) 2016/343 z 9. marca 2016
o posilnen uritch aspektov prezumpcie neviny a prva by prtomn na konan pred sdom
v trestnom konan, v zmysle ktorho lensk tty zabezpeia, aby dkazn bremeno
pri zisovan viny podozrivch a obvinench osb spovalo na prokuratre. Tm nie je
dotknut povinnos sudcu ani prslunho sdu hada usvedujce aj oslobodzujce
dkazy ani prvo obhajoby predklada dkazy v slade s platnm vntrottnym
prvom,
hodnotiacu sprvu Eurpskej komisie o jednotlivch lenskch krajinch za rok 2016
vo vzahu k Slovensku z februra 2017, poda ktorej prokuratra privea prpadov riei
 31 4 To 2/2017

netransparentne takzvanmi dohodami o vine a treste,

nlez stavnho sdu eskej republiky zo 17. marca 2016, sp. zn. IV. S 3073/15,
poda ktorho kasan rozhodnutie je treba ta starostlivo, i medzi riadkami, a riadi sa
nm nielen formlne, ale predovetkm materilne, a detailne sa vysporiada so vetkm, o
nadriaden sd naznail. Opan postup, pokia sa zaviazan sd sna za kad cenu
obhji svoj pvodn verdikt, je prejavom neprpustnej svojvle znamenajcej
poruenie stavne zaruenho prva na spravodliv proces.

Sudcovia utka, Hrubala a Giertli, pokia ignorovali povinnos uloen im

v ustanoven 327 ods. 1 Tr. por. zjavne postupovali svojvone. Opakovane vo vrokovch
astiach predchdzajcich rozsudkov uvdzali men, priezvisk, prezvky a funkcie osb,
ktor v tch veciach ako obalovan nevystupovali a nerepektovali ani prvny nzor
odvolacieho sdu.

Uznesenm zo 6. februra 2017, sp. zn. 4 To 6/2016, najvy sd (ako sd

odvolac) v danej trestnej veci o odvolaniach obalovanch (okrem B., ktor nepodal
odvolanie), prokurtora a pokodenej proti rozsudku TS Pezinok, pracovisko
Bansk Bystrica, z 30. marca 2016, sp. zn. BB-3T 32/2014, rozhodol tak, e poda 316
ods. 3 psm. a/, c/, 324 Tr. por. napadnut rozsudok, mimo oslobodzujcej asti tkajcej sa
obalovanho M. B., zruil v celom rozsahu a vec vrtil pecializovanmu trestnmu sdu,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Poda 325
Tr. por. zrove nariadil, aby bola vec prejednan a rozhodnut v inom zloen sentu.
Uznesenie nadobudlo prvoplatnos a vykonatenos dom jeho vyhlsenia a nebolo
mon ho u napadn riadnym, ani mimoriadnym opravnm prostriedkom.

Uznesenm z 9. marca 2017, sp. zn. 5 Ndt 3/2017, najvy sd (ako sd

delegan) v posudzovanej trestnej veci o nvrhu predsedu TS v Pezinku
z 21. februra 2017 na odatie a prikzanie veci inmu sdu poda 23 Tr. por. rozhodol tak,
e :
I. Sudcovia JUDr. Jozef utka, JUDr. Jn Giertli a JUDr. Jn Hrubala, lenovia sentu 3T
pecializovanho trestnho sdu v Pezinku, pracovisko Bansk Bystrica, nie s vylen
z vykonvania konov trestnho konania v trestnej veci proti obalovanmu
R. L. a spol. vedenej pod sp. zn. BB-3T/32/2014.
 32 4 To 2/2017

II. Trestn vec obalovanho R. L. a spol. veden pod sp. zn. BB-3T/32/2014 sa
pecializovanmu trestnmu sdu v Pezinku, pracovisko Bansk Bystrica, neodnma.

V zmysle nvrhu predsedu TS bol delegan sd oprvnen rozhodn vlune

o nvrhu predsedu TS na delegciu veci Krajskmu sdu v Banskej Bystrici.

V zmysle stavy l.
1 ods. 1 Slovensk republika je zvrchovan, demokratick a prvny tt. Neviae sa
na nijak ideolgiu ani nboenstvo,
2 ods. 2 ttne orgny mu kona iba na zklade stavy, v jej medziach v rozsahu
a spsobom, ktor ustanov zkon,
7 ods. 5 medzinrodn zmluvy o udskch prvach a zkladnch slobodch,
medzinrodn zmluvy, na ktorch vykonme nie je potrebn zkon, a medzinrodn zmluvy,
ktor priamo zakladaj prva alebo povinnosti fyzickch osb alebo prvnickch osb
a ktor boli ratifikovan a vyhlsen spsobom ustanovenm zkonom, maj prednos
pred zkonom,
154c ods. 1 medzinrodn zmluvy o udskch prvach a zkladnch slobodch,
ktor Slovensk republika ratifikovala a boli vyhlsen spsobom ustanovenm zkonom
pred nadobudnutm innosti tohto stavnho zkona, s sasou jej prvneho poriadku
a maj prednos pred zkonom, ak zabezpeuj v rozsah stavnch prv a slobd,
46 ods. 1 kad sa me domha zkonom ustanovenm, postupom svojho prva
na nezvislom a nestrannom sde a v prpadoch ustanovench zkonom na inom orgne
Slovenskej republiky,
47 ods. 3 vetci astnci s si v konan poda odseku 2 rovn,
48 ods. 1 nikoho nemono oda jeho zkonnmu sudcovi. Prslunos sdu ustanov
zkon.
Poda l. 6 ods. 1 Dohovoru kad m pravo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednan nezvislm a nestrannm sdom zriadenm
zkonom, ktor rozhodne o jeho obianskych prvach alebo zvzkoch alebo o akomkovek
trestnom ine, z ktorho je obvinen. .........
V zmysle 23 ods. 1 Tr. por. z dleitch dvodov me by vec prslunmu sdu
 33 4 To 2/2017

odat a prikzan inmu sdu toho istho druhu a stupa; o odat a prikzan rozhoduje sd,
ktor je obom sdom najbliie spolone nadriaden. Poda odseku 2 tohto ustanovenia
ak sdom uvedenm v odseku 1 je pecializovan trestn sd, inm sdom toho istho druhu
a stupa sa rozumie krajsk sd poda osobitnho predpisu. Poda ods. 3 tohto ustanovenia
nvrh strany na odatie a prikzanie veci nebrni vykonaniu nariadenho konu trestnho
konania, ak poda sdu nvrh neobsahuje dleit dvod poda odseku 1. O nvrhu strany,
ktor je zaloen na tch istch dvodoch, pre ktor u bolo rozhodnut, sa nekon.
Poda 91 zkona . 757/2004 Z. z. o sdoch a o zmene a doplnen niektorch
zkonov ak nie je na pecializovanom trestnom sde ustanoven sent alebo ak z inho
dvodu neme pecializovan trestn sd vykonva svoju prvomoc poda tohto zkona
alebo osobitnho zkona, vykonva ju Krajsk sd v Banskej Bystrici; sent krajskho sdu
sa v takom prpade sklad z troch sudcov, z ktorch jeden je predsedom sentu.

Bez zkonom danej kompetencie delegan sent najvyieho sdu (t.j. nie sent
odvolac), napriek nvrhu predsedu TS v zmysle 23 Tr. por., vrokom v bode I. rozhodol
o nevylen sudcov sdu prvho stupa z vykonvania konov v tejto trestnej veci, t. j.
o otzke upravenej v ustanoven 31 Tr. por., hoci v intencich Trestnho poriadku nelo
o sent nadriaden odvolaciemu sentu najvyieho sdu 4 To, ktorho rozhodnutie
zo 6. februra 2017, sp. zn. 4 To 6/2016, bolo prvoplatn a pre sd prvho stupa prvne
zvzn a ktorm predtm u prvoplatne a procesne nezvrtitenm spsobom rozhodol
o vylen tchto sudcov.

Z tchto dvodov delegan sent nebol oprvnen rozhodova u o prvoplatne

vyrieenej otzke vylenia sudcov sdu prvho stupa z vykonvania konov trestnho
konania postupom uvedenm v bode I vroku rozhodnutia z 9. marca 2017, sp. zn.
5 Ndt 3/2017.

Okrem konania ultra vires, lebo napriek predchdzajcemu rozhodnutiu odvolacieho

sentu, sp. zn. 4 To 6/2016, ktor s konenou platnosou procesne nezvrtitenm spsobom
rozhodol o povinnosti vec prerokova v inom zloen sentu, svojvone bez zkonnho
podkladu jeho rozhodnutie znegoval a rozhodol diametrlne odline, v dsledku oho odoprel
stavn prva obalovanch na zkonnho sudcu, postupoval i v rozpore so zsadou
ultra petitum, lebo nad rmec nvrhu predsedu TS, ktorm bol delegan sent viazan,
 34 4 To 2/2017

rozhodol o nevylen u predtm vylench sudcov konkrtneho sentu TS.

Poda Smernice Eurpskeho parlamentu a Rady 2012/13/E z 22. mja 2012

o prve na informcie v trestnom konan
l. 2 ods. 1 tto smernica sa vzahuje na akkovek osoby od chvle, ke sa
od prslunch orgnov lenskho ttu dozvedia, e s podozriv alebo obvinen
zo spchania trestnho inu, a do ukonenia konania, o znamen prvoplatn
rozhodnutie o otzke, i podozriv alebo obvinen osoba spchala trestn in, vrtane
prpadnho vynesenia rozsudku a rozhodnutia o opravnom prostriedku,
l. 6 ods. 1 lensk tty zabezpeia, aby podozrivm alebo obvinenm osobm
boli poskytnut informcie o trestnom ine, zo spchania ktorho s podozriv
alebo obvinen. Tieto informcie sa poskytn bezodkladne v takom rozsahu,
ak je potrebn na zaruenie spravodlivho konania a inn uplatnenie prva
na obhajobu,
ods. 4 lensk tty zabezpeia, aby podozriv alebo obvinen osoby
boli bezodkladne informovan o akchkovek zmench, ktor sa tkaj informci,
ktor im boli poskytnut v slade s tmto lnkom, ak je to potrebn na zaruenie
spravodlivho konania,
l. 10 ni v tejto smernici sa nesmie vyklada ako obmedzenie alebo odchlka
od akchkovek prv alebo procesnch zruk, ktor s zaruen poda charty, EDP,
ostatnch relevantnch ustanoven medzinrodnho prva alebo poda prvnych predpisov
ktorhokovek z lenskch ttov, ktor poskytuj vyiu rove ochrany.

Delegan sd postupoval zjavne aj v rozpore s obsahom l. 2 ods. 1, l. 6 ods. 1, 4

a l. 10 spomnanej Smernice 2012/13/E z 22. mja 2012, ktor je prvne zvzn
pre Slovensk republiku (l. 7 ods. 5 stavy), ke pred rozhodnutm neposkytol dotknutm
osobm informciu, e ide optovne rozhodova o u prvoplatne a s konenou platnosou
procesne nezvrtitenm spsobom vylench sudcov, o ich nevylen z vykonvania
konov v trestnej veci obalovanho R. L. a spol., aby sa mohli k tomu vyjadri, a tm im
odoprel aj prvo na spravodliv sdne konanie a prvo na obhajobu.

Delegan sent 5 Ndt v rozhodnut poruil ultra vires aj zkladn zsady prva,
najm prvo na predvdatenos sdneho rozhodnutia, ke na str. 51, 52 uznesenia uvdza,
 35 4 To 2/2017

e napriek explicitnej dikcii 327 ods. 1 Tr. por. prvostupov sd nem by po zruen jeho
pvodnho rozsudku viazan prvnym nzorom odvolacieho sudu. Ani toto netvorilo
a nemohlo tvori meritum rozhodovania v uznesen 5 Ndt 3/2017, ktorm malo by vlune
rozhodnutie o nvrhu na odatie a prikzanie veci a nie negovanie a revidovanie prvnych
zverov odvolacieho sdu. K znakom prvneho ttu a medzi jeho zkladn hodnoty patr
neoddelitene princp prvnej istoty (l. 1 ods. 1 stavy i nlez PL. S 36/95
z 3. aprla 1996), ktorho neopomenutenm komponentom je predvdatenos prva.
Predvdaten je pritom tak rozhodnutie, ktormu predchdza predvdaten postup
pri konan a rozhodovan. Zkon ustanovuje, e astnci by nemali by zaskoen takm
postupom sdu, ktor nem oporu v predvdatenom prvnom postupe sdu, ktor nie je
v slade s procesnm prvom a jeho pravidlami.

stavn sd viackrt v judikatre zdraznil povinnos orgnov verejnej moci, vrtane

sdov, interpretova a aplikova prvo z pohadu ochrany zkladnch prv a slobd, z oho
pre ne vyplva povinnos interpretova jednotliv ustanovenia podstavnho prva z pohadu
elu a zmyslu ochrany stavou zaruench prv a slobd. stavn sd zasahuje
do rozhodovacej innosti veobecnch sdov a chrni zkladn prva a vtedy, ke tieto
prva nechrnia veobecn sdy.

Nezkonn a svojvon postup deleganho sentu najvyieho sdu, ktor nebol

v pozcii sdu nadriadenho odvolaciemu sentu, navye vyplva i z toho,
e si pred rozhodnutm, sp. zn. 5 Ndt 3/2017 (9. marec 2017), v bode I vroku, nezabezpeil
vyjadrenia sudcov utku, Hrubalu a Giertliho, ale aj ostatnch sudcov tohto sdu, o tom, i sa
ctia zaujat v tejto veci.

Najvy sd navye v uznesen z 9. marca 2017, sp. zn. 5 Ndt 3/2017, (str. 51-52)
v rmci rozhodovacieho procesu, poskytoval i prvne poradenstvo prokurtorovi,
ktormu nepriamo radil, aby v nasledujcom odvolacom konan namietol zaujatos
odvolacieho sentu 4 To najvyieho sdu s tm, e dokonca prejudikoval spenos takej
nmietky (m poruil i zkladn prvo na rovnos strn v sdnom konan a zsadu
kontradiktrnosti konania). Skutonos, e prokurtor 20. aprla 2017 aj podal proti sentu
4 To nmietku zaujatosti v intencich nvodu sentom 5 Ndt najvyieho sdu, iba preukazuje
to, e tento sent podal prokurtorovi rady, ktor tento aj dsledne vyuil (poskytol i sp. zn.
 36 4 To 2/2017

II. S 44/2013 a dtum vydania rozhodnutia stavnho sdu, ktorm m prokurtor

pri nmietke zaujatosti argumentova, o sa premietlo na str. 3 psomnej nmietky
prokurtora). Sudcovia sentu 5 Ndt najvyieho sdu tm nepochybne prestali by nestrann,
lebo pomhali prokurtorovi prvnym poradenstvom.

Nestrann sd i v intencich spravodlivho procesu nesmie vystupova ako pomocnk

prokurtora.

Obsah citovanho uznesenia stavnho sdu z 24. janura 2013, sp. zn.
II. S 44/2013, sa tkal inch okolnost, ne existuj v prerokvanej veci, a navye
potvrdzuje skr prvny nzor apelanho sentu vysloven u v prvom zruujcom
rozhodnut.

Obalovan L., namietal zaujatos sentu sdu prvho stupa u v pvodnom konan
a nmietky ktorho boli oznaen za neopodstatnen (str. 38 - 44 uznesenia deleganho
sentu), sa v minulosti obrtil aj na stavn sd, ktor v rmci rozhodnutia
o jeho stavnej sanosti uviedol, e je v kompetencii prve odvolacieho sentu najvyieho
sdu, aby vyhodnotil nmietky saovatea L. proti sentu 3T na sde prvho stupa.
Nsledne odvolac sent 6. februra 2017 uznesenm, sp. zn. 4 To 6/2016, o tom rozhodol
a aj vyjadril prvny nzor v otzke nezkonnosti sentu na sde prvho stupa, toto
rozhodnutie vak delegan sent bez opory v zkone absoltne znegoval.

V odvodnen uznesenia z 8. jna 2015, sp. zn. I. S 381/2016-13, ktorm stavn

sanos L. pre nedostatok prvomoci stavn sd odmietol na jej prerokovanie a rozhodnutie,
okrem inho poukzal aj na to, e zaujatos sentu by mal posudzova prve odvolac
sent :
9. ....stavn sd predstavuje v tejto svislosti ultima ratio intitucionlny mechanizmus,
ktor nasleduje a v prpade nefunknosti vetkch ostatnch orgnov verejnej moci,
ktor sa na ochrane stavnosti podieaj (IV. S 133/09, I. S 341/09). Opan zver
by znamenal popretie princpu subsidiarity prvomoci stavnho sdu, na ktorom je zaloen
prvomoc stavnho sdu poda l. 127 ods. 1 stavy (III. S 149/04). Inmi slovami, sanos
poda l. 127 ods. 1 stavy je nstrojom ochrany zkladnch prv nastupujcich po vyerpan
 37 4 To 2/2017

vetkch dostupnch prostriedkov ochrany prv uplatnitench v slade so zkonom v systme

orgnov verejnej moci (IV. S 62/08, I. S 279/09).
10. stavn sd ... opakovane zdraznil, e trestn konanie ... je procesom,
v ktorom sa ... mu ... naprva, resp. korigova aj jednotliv pochybenia .... Spravidla
a po jeho skonen mono na stavnom sde namieta pochybenia znamenajce poruenia
prv a slobd oznaench v l. 127 ods. 1 stavy, ktor neboli odstrnen v jeho priebehu ....
11. Poda 321 ods. 1 psm. a) Tr. por. odvolac sd zru napadnut rozsudok
aj pre podstatn chyby konania, ktor napadnutm vrokom rozsudku predchdzali,
najm preto, e boli poruen ustanovenia, ktormi sa m zabezpei objasnenie veci
alebo prvo obhajoby. O podstatn chybu konania ide aj vtedy, ak sa na konan zastnil
orgn, ktor bol vylen z vykonvania konov trestnho konania v danej veci ( 31
Tr. por.). Obalovan me navye napadn prvoplatn rozhodnutie odvolacieho sdu
dovolanm, ak sa domnieva, e v jeho veci konal alebo rozhodol orgn inn v trestnom
konan, sudca alebo prsediaci, ktor mal by vylen z vykonvania konov trestnho
konania ( 317 ods. 1, 369 ods. 2 psm. b), 371 ods. 1 psm. e) Tr. por. m. m.
I. S 278/2009, I. S 279/2009, IV. S 234/2011, I. S 309/2015).
12. Vzhadom na uveden stavn sd kontatuje, e saovate bude ma v alch
tdich trestnho konania k dispozcii prvne prostriedky na inn obranu nm oznaench
prv, o ktorch po ich uplatnen bud nielen oprvnen, ale aj povinn rozhodn vecne
prslun veobecn sdy. Za tchto okolnost by prijatie sanosti saovatea na alie
konanie bolo v rozpore s princpom subsidiarity, na ktorom je zaloen prvomoc stavnho
sdu rozhodova o sanostiach poda l. 127 ods. 1 stavy. Inmi slovami, nevyuitie
niektorej z monost ochrany oznaenho prva nemono nahradzova sanosou podanou
stavnmu sdu, ktor me kona len vtedy, ak fyzick osoba alebo prvnick osoba nemala
in monos innej ochrany svojich prv (l. 127 ods. 1 stavy). Vychdzajc z uvedenho,
stavn sd po predbenom prerokovan sanos saovatea aj v tejto asti odmietol
poda 25 ods. 2 zkona o stavnom sde z dvodu nedostatku svojej prvomoci..

Okrem stavnm sdom kontatovanej monosti domha sa optovnho

preskmania predmetnej otzky, ako aj povinnosti odvolacieho sdu zaobera sa
v konan o odvolan otzkou zaujatosti sentu 3 T prvostupovho sdu, treba poukza
i na ustanovenie 317 Tr. por., ktor pri plnen revznej povinnosti odvolac sd neviae
len na argumentciu odvolatea, ale doslova a explicitne mu prikazuje nad rmec
 38 4 To 2/2017

odvolania sa zaobera i dvodmi, ktor (aj ke odvolateom neuplatnen) zakladaj

niektor z dvodov dovolania.

Pokia delegan sent v rozhodnut z 9. marca 2017, sp. zn. 5 Ndt 3/2017, na jednej
strane sm uvdza, e dan problematika by zakladala dvod pre podanie dovolania,
nie je prpustn, aby revidoval v merite veci rozhodnutie odvolacieho sentu, ktormu nie je
nadriadenm sentom v rmci konania po rozhodnut o odvolan.

Nie je mon opomen ani to, e pokia by obalovan v odvolan skutonos

nezkonnho zloenia sdu ( 371 ods. 1 psm. b) Tr. por.) nenamietal a nepouil ako
odvolac dvod, tak by pri dikcii ustanovenia 371 ods. 4 Tr. por. neskr nemohol tento
dvod poui v dovolacom konan.

Prvu, ale aj povinnosti obalovanho tto skutonos uvies ako odvolac dvod,
zodpoved povinnos odvolacieho sentu sa ou zaobera v celej rke revzneho princpu
zakotvenho v ustanoven 317 ods. 1, posledn veta Tr. por. V zmysle 327 ods. 1
Tr. por. je dan viazanos prvnym nzorom odvolacieho sdu rovn sa sentu, ktor
rozhodoval o odvolan. In viazanos zkon nepozn. Sent, ktor rozhoduje o delegcii,
nie je odvolacm sentom.

V svislosti s nzorom deleganho sentu premietnutm do rozhodnutia

z 9. marca 2017, sp. zn. 5 Ndt 3/2017, ktor skutonos, e odvolac sent uznesenm
zo 6. februra 2017, sp. zn. 4 To 6/2016, rozhodoval optovne o otzke zaujatosti sudcov
prvostupovho sdu (sentu 3T) i napriek tomu, e bolo o nej rozhodovan
u 30. decembra 2015 sentom 3 T pecializovanho trestnho sdu, ktorho sudcovia sa
nevylili z konov trestnho konania, a na zklade sanosti obalovanho L. aj sentom
najvyieho sdu uznesenm z 12. janura 2016, sp. zn. 2 Tost 2/2016, ktor sanos
zamietol, povaoval aj za poruenie zsady ne bis in idem (nie dvakrt za to ist), treba
pripomen, e zsada ne bis in idem sa nevzahuje na procesn rozhodnutia, preto tento
postup vyvolva opodstatnene vne pochybnosti o jeho spravodlivosti.

Takto svojvon postup sentu 5 Ndt nie je mon akceptova, lebo vyvolva
nesporn a preukzaten pochybnosti o spravodlivosti procesu ako takho a mimoriadne
 39 4 To 2/2017

zniuje dveryhodnos sdnictva ako celku.

Uznesenie sentu 5 Ndt Najvyieho sdu Slovenskej republiky z 9. marca 2017,

sp. zn. 5 Ndt 3/2017, ako nesladn s Trestnm poriadkom (mal rozhodova len poda 23
Tr. por.) nemohlo by podkladom pre prijatie Stanoviska trestnoprvneho kolgia
Najvyieho sdu Slovenskej republiky . Tpj 11/2017 z 5. aprla 2017 (alej
aj stanovisko).

Stanovisko zuuje v rozpore s Trestnm poriadkom prieskumn povinnos

odvolacieho sentu, o je neprpustn. Zkon toti jednoznane odvolaciemu sdu uklad
povinnos preskma aj konanie, ktor napadnutm vrokom predchdzalo. Ba dokonca
je jeho povinnosou prihliada aj na chyby, ktor neboli odvolanm vytkan,
ak by odvodovali podanie dovolania poda 371 ods. 1 Tr. por.

Vklad tohto ustanovenia tak, e z tejto prieskumnej povinnosti s vyat rozhodnutia

nadriadenho sanostnho sdu, ktormi je viazan aj odvolac sd, s v priamom rozpore
s l. 2 ods. 2 stavy.

Zkonnou povinnosou odvolacieho (ale aj sanostnho) sdu je preskma,

okrem inho aj rozhodnutia, ktormi sa rozhodovalo o existencii a preden vzby,
ako aj o zaujatosti alebo nezaujatosti sudcu, bez ohadu na to, i v tomto smere rozhodoval
aj nadriaden sd v sanostnom konan. Ide o logick postup, pretoe odvolac sd
m aleko viac dkazov aj na posdenie zkonnosti rozhodnutia, napr. o zaujatosti,
resp. nezaujatosti sudcu, sentu, ako tomu bolo v prpravnom konan, ke o nmietkach
procesnch strn rozhodoval prvostupov sd, prpadne sanostn sd. Odvolac sd
navye rozhoduje v merite veci.

Ak by platila v stanovisku zakomponovan nemonos preskmava prvoplatn

rozhodnutia o nmietkach zaujatosti, potom by to platilo aj pre dovolac a nielen pre odvolac
sd a pri doveden tohto nzoru do polohy ad absurdum i pre stavn sd. Kontroln innos
odvolacieho sdu sa vzahuje na cel prpravn konanie a nemono ho judikatrou
alebo stanoviskami zuova. Ide o atypick prax obmedzova prieskumn povinnos
apelanho sdu bez zkonnho podkladu v prospech prokurtora a v neprospech ostanch
 40 4 To 2/2017

procesnch strn, o je v spravodlivom procese neprpustn a v rozpore s l. 6 ods. 1

Dohovoru.

Navye toto stanovisko, prijat a po tom, ako bol vo veci vysloven prvny nzor
odvolacieho sdu a nastali inky ustanovenia 327 ods. 1 Tr. por., nebolo spsobil vyvola
prvne nsledky vo forme jeho zvznosti (aj to sui generis) v prerokvanej veci. Stanovisko
me ma, i ke iba odporajci charakter, ale a od jeho prijatia, t.j. psob
pro futuro. Opan prstup by bol poruenm princpov prvnej I. a prvnej stability,
ako i zvznosti sdnych rozhodnut.

Poda 22 ods. 1 zkona . 757/2004 Z.z. o sdoch a o zmene a doplnen niektorch

zkonov na zabezpeenie jednotnho vkladu a jednotnho pouvania zkonov a inch
veobecne zvznch prvnych predpisov najvy sd zverejuje sdne rozhodnutia
zsadnho vznamu a prijma stanovisk k zjednocovaniu vkladu zkonov a inch
veobecne zvznch prvnych predpisov.

Stanovisko trestnoprvneho kolgia bolo vydan nie za elom, ktor predpoklad

zkon, teda zjednotenia vkladu prvnych predpisov v skutkovo obdobnch veciach,
ktor ete len maj by rozhodnut, ale za elom ovplyvnenia postupu zkonnch sudcov
v prejednvanej veci, ktor nebola meritrne skonen, preto nie je v slade s princpmi
prvneho ttu. Stanovisko kolgia najvyieho sdu nesmie nahrdza u vysloven prvny
nzor zkonnho sentu v konkrtnej veci, nakoko takmto postupom by mohlo by okrem
inch poruen i prvo na zkonnho sudcu a zsah do jeho nezvislosti a nestrannosti.

O skutonosti, e stanovisko Tpj 11/2017 malo citene tendenne zasahova

do alieho rozhodovania v prejednvania veci a tm i do prv obalovanch, sved aj to,
e niektor obalovan, uvedomujc si tto tendenciu, sa domhali asti na zasadnut
trestnoprvneho kolgia, na ktorom stanovisko malo by prijat, aby im bola dan monos
vyjadri sa a svojimi argumentmi ovplyvni jeho vsledok. Tto monos im vak nebola
dan.

Odvolac sd po prvoplatnom vysloven svojho prvneho nzoru v prejednvanej

veci preto tmto stanoviskom nemohol by a ani nebol vo forme odporania viazan.
 41 4 To 2/2017

Vzhadom na vyjadren odvolac sd bol povinn v intencich l. 2 ods. 2 stavy

zotrva na prvnych zveroch vyslovench v zruujcom rozhodnut zo 6. februra 2017,
sp. zn. 4 To 6/2016, ktor s v slade s prvnym poriadkom Slovenskej republiky
a repektuj procesn prva obalovanch predpokladan Trestnm poriadkom a okrem inch
zsad trestnho konania predovetkm i zkladn princp, e na neprve nemono zaloi
prvo (ex iniuria ius non oritur).

Poda 23 ods. 2 Tr. por. ak sdom uvedenm v odseku 1 je TS, inm sdom toho
istho druhu a stupa sa rozumie krajsk sd poda osobitnho predpisu.

V zmysle 91 zk. 757/2004 Z. z. o sdoch a o zmene a doplnen niektorch zkonov

ak nie je na TS ustanoven sent alebo ak z inho dvodu neme TS vykonva svoju
prvomoc poda tohto zkona alebo osobitnho zkona, vykonva ju Krajsk sd
v Banskej Bystrici; sent krajskho sdu sa v takom prpade sklad z troch sudcov,
z ktorch jeden je predsedom sentu. Ide o pecilne ustanovenie, ktor m prednos
pred inmi ustanoveniami (analgia aj pri rozhodovan o nvrhu na obnovu konania
poda ustanovenia 397 ods. 2 Tr. por. upravujceho prslunos samosudcu alebo sentu
vo veci kona a rozhodova).

U predseda TS po vysloven zvznho prvneho nzoru odvolacieho sentu

v uznesen zo 6. februra 2017, sp. zn. 4 To 6/2016, a po zisten, e TS nie je schopn
zloi zkonn sent, v intencich tohto prvneho nzoru mohol vec priamo postpi
Krajskmu sdu v Banskej Bystrici.

So zreteom na vyjadren najvy sd napadnut rozsudok optovne zruil v celom

rozsahu a vec pridelil priamo Krajskmu sdu v Banskej Bystrici ako substitunmu sdu
v zmysle pecilnych ustanoven zkona o sdoch. Odvolac sd skr takto postupova
nemohol, pretoe a nsledne po prvom rozhodnut sa dozvedel, e TS nie je schopn zloi
sent. Samotn predseda TS poiadal o takto postup a po rozhodnut najvyieho sdu
zo 6. februra 2017, sp. zn. 4 To 6/2016, a delegan sent iiel nezkonne ultra petitum tohto
nvrhu.
 42 4 To 2/2017

Pre plnos treba zdrazni, e dvody zruenia rozsudku prvostupovho sdu,

uveden v uznesen odvolacieho sdu zo 6. februra 2017, sp. zn. 4 To 6/2016 s naalej
platn a pre prvostupov sd, nov sent krajskho sdu zvzn.

Nerepektovanm zvznho prvneho nzoru odvolacieho sentu vyslovenho

v uznesen zo 6. februra 2017, sp. zn. 4 To 6/2016, sentom TS v zloen utka, Hrubala,
Giertli a nezkonnm a svojvonm postupom deleganho sentu najvyieho sdu v zloen
Kliment, Szabo, Hatala, pretoe tento sent nebol v procesnej pozcii nadriadenho sdu
odvolaciemu sentu, sa zbytone predilo vzobn sdne konanie v danej veci a o p
mesiacov, vyslovene zo subjektvnych dvodov prtomnch na strane uvedench sudcov.

Obalovan poda obaloby sa mali dopusti zvanej trestnej innosti. Odvolac sd

obligatrne aj v tomto tdiu konania preskmal otzku pretrvvania dvodov vzby a zistil,
e tieto u obalovanch L. a C. s zkonn a opodstatnen a trvaj i naalej.
Bez zavinenia obalovanch z tejto uplynulo p mesiacov v dsledku skr vytkanho
postupu po prvoplatnom rozhodnut odvolacieho sdu zo 6. februra 2017,
sp. zn. 4 To 6/2016.

Pretrvvanie dvodov vzby u obalovanch, resp. ich zmenu v zmysle 79 ods. 2

Tr. por. bude Krajsk sd v Banskej Bystrici povinn skma aj v alom obdob ich
trestnho sthania.

P o u e n i e : Proti tomuto uzneseniu al riadny opravn prostriedok nie je prpustn.

Bratislava, 7. jl 2017

JUDr. tefan H a r a b i n , v. r.
predseda sentu

Za sprvnos vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalov