Projekt Venus

Za hranicami politiky, chudoby a vojny

Magazn | 2. slo

Do budcnosti
aa ete
ete alej
alej
o je mon u dnes a akm
smerom sa budeme ubera
do budcnosti?
s. 2

MEST NA MORI?
Pozrite si video
s.
s. 66
ivot na pobre
Automatizovan vodn systmy
Vyuitie mora a rybolov

INTELIGENTN MEST
Premenia kinetick energiu pohybu a in
vibrcie na elektrinu.
s. 30
 Do
Do budcnosti
budcnosti aa ete
ete alej
alej
autor Jacque Fresco
S rozvojom vedy a technolgie postupom
asu odovzdme strojom vinov podiel
rozhodovania o naom osude. V sasnosti
s toho dkazom vojensk systmy, v kto-
rch elektronick senzory udriavaj idel-
ny letov stav stroja v modernom letectve.
Vkony sasnch potaov prevyuj p- nt a metd majcich pvod v minulosti.
sto bilinov bitov informci za sekundu.
Komplexnos dnenej civilizcie je prli n-
ron, aby ich udsk systmy zvldli bez
pomoci elektronickch zariaden. Dnen
potae s relatvne primitvne v porovnan
s tmi, ktor bud operova v budcnosti.
Nakoniec aj tak spravovanie socilnych sys-
tmov si bude vyadova prepojenie ele-
ktronickch senzorov so vetkmi sasami
socilnych konov, tak aby sa postupne eli-
minovala potreba politiky.
V sasnosti modern priemyseln tovrne
boli zabudovan do automatickch zsobo-
vacch systmov, ktor objednvaj mate-
rily, ako s naprklad loisk a alie me-
chanick nhradn diely dostatone vopred.
Sme presveden, e u dnes je mon vy-
tvori spolonos, v ktorej by udia ili dlh,
zdrav, produktvnej ivot a v ktorej by ich
ivot nadobudol vznam. V takejto spolo-
nosti by meradlo spechu bolo zaloen na
naplnen individulnych cieov a nie na hro-
maden majetku, bohatstva a moci. Aj ke sa
vm mu zda tieto prezentovan koncepty
ako nedosiahnuten, vetky mylienky a
npady s zaloen na vedeckch princ-
poch. Nie je mojm zmerom napsa lnok,
ktor by udia akceptovali; to nie je ani v z-
ujme vedy.
Spoloensk smer, ktor tu predkladme,
nem v udskej histrii obdoby a nepodob
sa niomu, iadnej predolej politickej ideo-
lgii alebo ekonomickej stratgii. Zaloenie
parametrov pre takto civilizciu si bude vy-
adova prekroenie mnohch tradci, hod-
Budcnos si vytvor svoje vlastn nov mo-
dely, ktor bud v slade s kadou nasle-
dujcou fzou udskho a technlogickho
vvoja.
V priebehu histrie udskej civilizcie sa
vdy nalo zopr nrodnch ldrov alebo po-
litikov, ktor prili s komplexnm plnom
skvalitnenia ivotov vetkch ud pod ich
jurisdikciou.
Aj ke osobnosti ako Platn, Edward
Bellamy, H.G. Wells, Karl Marx a Howard
Scott sa poksili prezentova nov spsob
ivota civilizcie, vtedaj zabehnu spolo-
ensk stav ich povaoval za nepraktickch
snlkov s utopistickmi nvrhmi, ktor boli v
rozpore s vrodenmi elementmi udskej po-
vahy. Proti tmto spoloenskm priekop-
nkom bol vytvoren status quo, ktor vzni-
kol z vlastnch zujmov tie boli v slade s
tm, ako sa veci mali a navye, populcia
odmietala akkovek radiklne zmeny, ke-
e u bola navyknut na ist vvojov tan-
dard (otvorene, spolonos mala nalinajko-
van smer). Okrem nich sa objavili ete
miliny nemenovanch strcov a sprievod-
cov rovnakch i podobnch mylienok.
Postoj a filozofia tchto ldrov sa postupne
vyvinula vaka ich vhodnmu postaveniu.
ZA HRANICAMI
UTPIE
V roku 1898 napsal Edward Bellamy knihu Looking Backward (v preklade: Pohad
sp). Vo svojej dobe skoncipoval idelny rovnostatkrsky spoloensk systm,
ktor naplnil mnostvom priekopnckych mylienok a npadov. Tento bestseller
vyvolal tak vek zujem, e mnostvo ud sa snailo doptra k tomu, ako by ta-
kto utopistick spolonos mohla vznikn. Bellamy bol vak len autor, spisova-
te, a nepoznal odpove na tto otzku.

Prezentovan nvrhy - spolone s tmi z Platnovej Republiky, zo spisov Karla

Marxa, z knihy The Shape of Things to Come (Podoba vec, ktor nastan) od H.G.
Wellsa a s mnostvom alch; vetky predstavuj pokusy njs uskutoniten
rieenia na mnostvo problmov, ktor rann civilizcie neboli schopn vyriei.
Existuj drobn pochybnosti, e v ase, kedy Bellamy vydval svoje knihy, spolo-
ensk podmienky boli nepriazniv, o malo za nsledok, e jeho utopistick vzie
boli a prli psobiv. Zd sa vak, e vine tchto konceptov chbali prepraco-
van pln a nevyhnutn metdy, ktor by bolo mon prezentova a nsledne
vyui ako prechodn tdium umoujce vbec realizciu jeho mylienky.
Vina z prvotnch vzi lepieho sveta nepovoovala zmeny ako kvli techno-
lgii, tak kvli udskm hodnotm, pretoe vetko smerovalo len k zadraniu tohto
silia. Navye, ani jedna z mylienok nemala hmataten nvrhy, modely a meto-
dolgie, ako to vetko zrealizova. A nakoniec sa nenalo ani dos jedincov, ktor
by pomohli k tejto premene.

Odpovede sa nenachdzaj v vahch alebo filozofickej diskusii hodnt, ale skr

v metodolgii. Preto je potrebn funkn defincia lepieho sveta, ktor vyzer
nasledovne: neustle maximalizova existujce a budce technolgie s jedinm
elom a to - zlepi vetok udsk ivot a ochrni ivotn prostredie.

Dnes u mme potrebn technolgie, aby sme prekonali ndeje a sny inovtorov
minulosti. Fakt, e predol pokusy zmeni spolonos zlyhali nesmie by ospra-
vedlnenm toho, aby sme sa o to nesnaili. Jedin limity budcnosti udstva s tie,
ktor si pripustme. Sme schopn oslobodi udstvo od mnostva nm nevyriee-
nch problmov prostrednctvom humnneho pouitia technolgie.

Pred mnohmi rokmi sa v Spojench ttoch poksili porozumie spoloenskm a

ekonomickm systmom odlinm od tamojch. Vo filme March of Time (Hranice
asu) povedali o sovietskom komunizme nasledovn: Myslme si, e americk sys-
tm vonho podnikania bude fungova lepie ako kolektvny systm. Avak, el-
me vm vea spechu s vam novm nezvyajnm spoloenskm experimentom.
Neschopnos komunizmu naplni udsk potreby a obohati ivoty svojich ob-
anov sa a natoko neli od tch naich.
Zlyhanie aj spech s prirodzenmi sasami pre-
biehajceho experimentu, ktorm je evolcia spolo-
nosti. V doposia vetkch zaloench spoloenskch
systmoch bolo nevyhnutn zavies odlin prstupy,
aby mohol systm fungova.
Veda je pln prpadov a experimentov, ktor zlyhali, rovnako ako tch,
ktor uspeli. Naprklad, vvoj lietadla obnal tiscky nezdarov prv ne
bol skontruovan prv model schopn letu. V oblasti medicny, Dr. Ehr-
lich podnikol vye 600 pokusov, km sa mu podarilo dosta syfilis pod
kontrolu. Vetka t technolgia, ktor dnes pouvame ako s potae,
mobiln telefny, internet, letectvo a automobily s v neustlom procese
vylepovania a modifikcie. Napriek tomu n socilny systm a hodnoty
ostvaj nemenn. V jednej z naich vldnych budov je napsan: Kde
nie je vzia, tam udia hyn. Zhmotnenie vzi si vyaduje zmenu.

Hlavn dvod, preo odmietame zmenu je to, e mme pocit, e tento

proces ohroz zauvan spsoby. Ke si to tak vezmeme, strach zo spo-
loenskch zmien je bezdvodn, ak zvime fakt, e cel histria ud-
stva je vlastne v istom zmysle experiment. Dokonca aj americk systm
slobodnho podnikania poas svojich rannch vvojovch fz elil mno-
honsobnm problmom, ktor boli ovea vnejie ako tie dnes. To za-
ha viac hodn prce, zneuvanie lacnej detskej pracovnej sily, neadek-
vtna ventilcia v priemyselnch fabrikch, takmer iadne prva pre eny
i meniny, hazardn podmienky v baniach a rasov predsudky. Na-priek
tokm prekkam a problmom ilo o najv spoloensk expe-riment
histrie; v zmysle rozlinosti ivotnho tlu a slobd jedinca, inovci v
architektre a technolgii a vo veobecnosti, celkov progres. Je nevyh-
nutn, aby sme pokraovali v tomto procese spoloenskho experimen-
tu, aby sme prekonali nae sasn obmedzenia a zlepili tak kvalitu i-
vota vetkch obyvateov.

Budcnos nezvis od naich presveden alebo spoloenskch zvykov,

ale postupne sa vyvinie sbor hodnt, ktor bud vlastn danej dobe.
Neexistuj iadne utpie. Zkladom utpie je nemennos. Avak prei-
tie akhokovek spoloenskho systmu koniec-koncov zle na jeho
schopnosti reagova na zmeny, m djde k zlepeniu spolonosti ako
celku. Kroky, ktormi sa vydme napokon uku, i je, alebo nie je na pla-
nte Zem inteligentn ivot.
mest na mori
Komplexn systm tchto truktr m-
e jednoducho ubytova miliny ud a
zmierni tak naptie, ktor je vsled-
kom osdovania zemskho povrchu.
Doku zsobi obyvateov informcia-
mi a sli ako morsk akvri bez to-
ho, aby sme umelo zachycovali a za-
tvrali morsk ivot.
Mnoh z tchto miest mu sli ako univerzity pre tdium ocenogra-
fie, ktor bud udriava ekologick rovnovhu morskch systmov. al-
ie ocenske mest bud udriava morsk farmy, ktor vyachtia kvan-
tum foriem morskho ivota. Mohli by dokonca aj sli ako zdroj na vy-
aenie doteraz relatvne nevyuitch zdrojov ocenu bez naruenia je-
ho ekologickho systmu. In mu monitorova a udriava ekologick
rovnovhu a zlikvidova rdioaktvne a jedovat materily, ktor boli
vypusten do mora.

Tieto truktry bud po vybudovan odtiahnut na miesta, kde by boli

najuitonejie a nsledne ukotven k morskmu dnu. Niektor stavby
bud odvleen do predom urench miest a tam nsledne zmontova-
n. Ich vntorn kontrukcia sa bude sklada z plvajcich komr, ie
bud prakticky nepotopiten. Bud plne sebestan a automatizovan.

VIDEO INTRO
ivot na pobre
V budcnosti by mohli pobren obytn domy postaven z betnu, ocele, skla, tit-
nu a irokej kly novch syntetickch materilov zbavi mest ako Honk Kong, To-
kyo, Los Angeles alebo New York populanho tlaku. Materily pouit v takomto
projekte by boli navrhnut tak, aby odolali korzii ocenskeho prostredia.

Automatizovan vodn systmy

Napokon, vyuitm komplexnch,
dizajnrskych konceptov a me-
gahydrologickch projektov by
sme mohli minimalizova hrozbu
obdobia zplav a sucha. Tieto ka-
nly by boli integrovanou sas-
ou nrodnho vodovho kon-
trolovanho systmu, ktor by
zadriaval prvalov vody. Tie by
mohli by uvonen poas obdo-
bia sucha a pouit za elom
udrania vodnej hladiny.

Mohli by by pouit na zavla-

ovanie, presun pasaierov a ob-
rovskho mnostva nkladu lo-
ou; a vodn ndre na rekrea-
n ely. Vo vine prpadov by
vak boli vodn kanly vyu-
van na odstraovanie soli vypa-
rovanm.
 Vyuitie mora a chov rb
Takto systmy by sa dali vyuva na kultivciu a chov rb a alch foriem morsk-
ho ekosystmu s cieom dosiahnu vivov potreby celosvetovej populcie. Tieto
truktry by umoovali von prdenie vody cez cel systm, m by sa zabezpeil
chov irokej kly morskho ivota. S vak navrhnut tak, aby nekontaminovali
integrlnu as morskho ekosystmu.

asom, vaka vzdelaniu, upravenm nvykom stravovania a zmenou textilnch l-

tok, by sme s pomocou vdobytkov nanotechnolgie a tkanivovej kultry mohli
skoncova so zabjanm zvierat.
 Interview so Jacqueom
Bleskov pohad na tvoj ivotopis jasne naznauje, e si vynaliezav o-
sobnos, Jacque. Pracoval si v rznych oblastiach. Kedy si sa zaal zau-
jma o ergonomiku a pracova na perspektvach udskch monost?
Zaal som s tm ete pred tm, ako to bolo povaovan za profesiu. Zaalo to ako spsob
zefektvnenia udskej innosti technolgiou. Onedlho udia dosiahli vyiu produkciu v
kratom ase a uvedomil som si, e vhody slia priemyslu namiesto toho, aby slili u-
om, o ma dos znepokojilo.

Akch vekch zmien sa dok svet v blzkej budcnosti?

Mme technolgiu, aby sme vybudovali na celej zemi raj, ale zrove mme silu znii
udsk ivot tak, ako ho dnes poznme. Som futurista. Neviem predpoveda budcnos,
len to, o meme dosiahnu, ak budeme vyuva Zem a jej zdroje inteligentne. m sa
odliujem od ostatnch futuristov? Tm, e vypracovvam nrty a metodolgie, ktormi
by sme mohli dosiahnu udraten celosvetov spolonos, v ktorej bud ma vetci
monos i plnohodnotnejie, slobodnejie a bud ma viac prleitost. Ak budeme
pracova na tejto budcnosti - budcnosti novej celosvetovej spolonosti - meme
zbavi svet hladu, vojen a chudoby - v om sme ako najvyspelej druh zatia zlyhali. Ak
bude civilizcia pokraova v smere, akm sa uberala dodnes, budeme len opakova
dookola tie ist chyby.

Tvrd, e dokeme ukoni ben globlne problmy ako je vojna,

chudoba a hlad. Ako je to mon? Pracuje na nejakch monch riee-
niach k tmto plivm otzkam?
Moje celoivotn dielo a alternatvny spoloensk nvrh s rieeniami naich problmov.
Nejde o neodborne zosmolen prcu k akostiam, ktorm elme, ale ide o niekoko dek-
d trvajci projekt, na ktorom som neustle pracoval, eliminujci priny zodpovedn za
podmienky, v ktorch dnes ijeme. Ak by som vm mal nleite zodpoveda na vae otz-
ky, zabralo by nm to dlh as. Preto Vm mem len odporui svoju knihu The Best That
Money Cant Buy (To najlepie, o si za peniaze nekpi). Albert Einstein raz povedal: Ne-
vyrieime nae problmy rovnakm prstupom, ak sme pouili, ke sme ich vytvorili.
Prirovnvaj a k Da Vincimu. Ako to vnma? Nem pocit vej zodpo-
vednosti, aby si splnil oakvania druhch?
Nepovaujem za dleit, ku komu ma prirovnvaj. A nemm pocit vej zodpovednosti
okrem tej, ktor svis s tm., o mem spravi. Ak udia podporia projekt, potom to bude
vidno. Ak tak vak nespravia, budeme stle eli aktulnym problmom. Cel projekt nie je
postaven len na mne. Robm, o mem, a to je, e ponkam mon alternatvu. Bu-
dcnos zachovania nho druhu stoj na inoch uskutonench u dnes.

Mm za to, e mm aleko vie vhody ak mal Da Vinci svojho asu, ako je naprklad
prstup k informcim, materilom a realizcii metd.

Akch vekch zmien sa dok svet v blzkej budcnosti?

Ani jedno. Nezle to len na mne samotnom. Robm vetko pre to, aby som pomohol vytvo-
ri pozitvnu budcnos, ktor by mohla vyriei a navdy pochova vetky nae sasn
problmy.

Je niekto, koho by si rd stretol?

Kohokovek. Skupinu ud alebo nrod, ktor by mi po-
mohli spropagova alebo sponzorova Projekt Venus.
 ^

Pokusam sa vam
navratit
^
rozum ktory vam vzali v skole
^
a pocas vyc hovy."
Jacque Fresco - Rozhovor v tokholme, 2010
Prednka vo vdsku zoala spech a len zopr miest ostalo przdnych.

Okrem toho, e sme stretli ud zo vdska, narazili sme aj na priatea z Uruguaja, ktor sa
u zastnil prehliadky vskumnho centra na Floride, vo Venus.

Miestne vedeck mzeum otvorilo vstavu histrie letectva a vesmrnych letov. Ja i Jacque
sa o takto veci zaujmame, preto sme sa so skupinkou vybrali na vstavu. Avak ako v mno-
hch mzech, aj tu sme mali prleitos vidie projekcie, ktor vak irokej verejnosti toho
vea nepovedali.

o sme povaovali ale za dleit boli vemi mal monitory ukazujce prv pokusy lie-
tania. Videla som ich u mnoho, ale tieto ukazovali pribline 20 plne prvch pokusov letu.

Niekoko ud sa smialo, zatia o sledovali tieto experimenty. Zrejme si mysleli, e by to

zvldli lepie, ale to rozhodne nie; takto sa dosahuj vetky vynlezy, tm, e krik za kr-
ikom pokorujeme hranice dosia nemonho. Zaalo to nemotornmi pokusmi, pretoe u-
dia vedeli o lietan vemi mlo, ak vbec. Tto udia bolo zvedav a riskovali vlastn ivoty,
len aby sa dozvedeli viac o lietan. Pred tm, ako sa podarilo bratom Wrightovcom vzlietnu,
dolo sn k tiscom pokusov vzlietnu. udia si naozaj neuvedomuj, o vetko udia
museli obetova, koko asu a nmahy tomu venovali. Avak, ich silie nemono zahova,
aj napriek tomu, e sa nikomu nepodarilo zrealizova spen let pred bratmi Wrigh-
tovcami. Bratia Wrightovci stavali na sksenostiach svojich predchodcov a pokraovali tam,
kde oni skonili.

Miesto prezentcie prvch pokusov letu na malch monitoroch umiestnench kdesi v stre-
de miestnosti mohli radej, aspo poda mjho nzoru je to skvel npad, pounm tlom
ukza uom, ako sa postupne menil leteck dizajn a kroky, ktor viedli k spenmu do-
siahnutiu sasnho stavu. To by hlavne ukzalo deom, e neexistuj vek mui a vek
eny. Vetko sa vyvjalo postupne a mnoho ud obetovalo svoje vlastn ivoty, aby spe-
ne vzlietli. Deti by si lepie predstavili, o obna technologick rozvoj a silie, ktor je
nutn vyvin k dosiahnutiu novch vynlezov. autor Roxanne Meadowsova'
(s vypracovan esk titulky)
 ROXANNE MEADOWS

^
,,Co potrebujeme je jasna'
' a smer-
zmena v cieloch
ovani' nasej civilizacie.
^ ,,
'
Roxanne Meadowsov navtevova-
la Moore College of Art a zskala ti-
tul Bc. z umenia. 4 roky tudovala
technick a architektsk stvrova-
nie a tvorbu modelov u Jacque
Fresca. Dnes je spenou a znmou
technickou a stavebnou ilustrtor-
kou a modelrkou. Meadowsov je
taktie kvalifikovanou vedeckou a
medickou ilustrtorkou a m tie
pilotn osvedenie.

Od roku 1985 Meadowsov podpo-

rovala architektonickch ilustr-
torov, modely a architektov v celej
krajine. Bola prezidentkou a zakla-
datekou Architectural Arts Inc., kde
psobila vo svojej funkcii od roku
1997 do roku 2008.

Medzi mnohch klientov

Architectural Arts Inc. pat-
ria naprklad:

Disney Development Corp. - Orlando, FL

Westinghouse Communities - Naples, FL
The Lutgert Companies - Naples, FL Bonita
Bay Properties - Bonita Springs, FL Atlantic
Gulf Communities Miami, FL
CRSA Inc. - Memphis, Tennessee
Krystal Key Development Corp.- Ft. Worth,
TX
Wilbraham and Monson Academy -
Wilbraham, MA

Vyuovala technick umenie a kre-

slenie v Sebring a Lake Placid Art
Center a pracovala ako potaov
animtorka pre firmu Ken Sneeden
and Associates LLC.
Roxanne Meadowsov je spoluzakladetekou projektu Venus
a spolu so Jacque Frescom vybudovala vskumn a rozvojov
centrum na Floride o rozlohe 8,5 hektra.

Mala na starosti spisy Jacque Fresca k vydaniu knihy The Best That
Money Cant Buy: Beyond Politics, Poverty & War (To najlepie, o si za pe-
niaze nekpi: Za hranicami politiky, chudoby a vojny) a nadizajnovala
obal knihy. Tie zostavila spisy pre jeho knihu Designing The Future (N-
vrhy budcnosti). Spolupodieala sa na eseji Reinventing Iraq (Znovuob-
novenie Iraku), ktor bola sasou knihy In the Shadow of War (V pozad
vojny), sria editovan Arthurom B. Shostakom, Ph.D. Spolupracovala
tie na eseji Beyond Utopia (Za utpiou) pre knihu Utopian Thinking in
Sociology: Creating the Good Society (Utopistick zmanie v sociolgii:
Vytvorenie lepej spolonosti) editovan a zostaven Arthurom B. Shos-
takom, Ph.D.

Roxanne Meadowsov pripravila nvrhy, modely pre viacero

miest a alie nvrhy prezentovan projektom Venus za pos-
lednch 37 rokov. Mnostvo z nich sa objavilo v niekokch no-
vinch a magaznoch ako aj v televzii, dokumentoch, filmoch,
na webovch strnkach a blogoch.

Spolone so Jacque Frescom vedie prednky a ast-

n sa seminrov po celom svete ako futuristka prezen-
tujca ciele Projektu Venus.
 TO NAJLEPIE, O SI
ZA PENIAZE NEKPI
ZA HRANICAMI
ZA HRANICAMI POLITIKY,
POLITIKY, CHUDOBY
CHUDOBY A
A VOJNY
VOJNY

Autor knihy
Jacque Fresco
Jacque
Jacque Fresco
Fresco si
si predstavuje
predstavuje globlnu
globlnu spolonos,
spolonos, vv ktorej
ktorej ss
veda
veda aa technolgia
technolgia aplikovan
aplikovan ss udskm
udskm aa environmentl-
environmentl-
nym
nym zreteom,
zreteom, aby
aby sme
sme zabezpeili,
zabezpeili, ochrnili
ochrnili aa podporili
podporili ud-
ud-
skej
skej svet
svet pre
pre vetky
vetky bytosti.
bytosti.

Tto
Tto kniha
kniha ponka
ponka mon
mon vchodisko
vchodisko zz bludiska
bludiska opakova-
opakova-
nch
nch vzostupov
vzostupov aa recesi,
recesi, ako
ako ukoni
ukoni hlad,
hlad, chudobu,
chudobu, chrad-
chrad-
nce
nce ivotn
ivotn prostredie
prostredie aa teritorilne
teritorilne konflikty,
konflikty, kde
kde mier
mier jeje
len
len pojem
pojem na
na oznaenie
oznaenie intervalu
intervalu medzi
medzi vojnami.
vojnami. Autor
Autor vv nej
nej
naznauje
naznauje dosiahnuten
dosiahnuten udsk
udsk spoloensk
spoloensk nvrh
nvrh blzkej
blzkej
budcnosti,
budcnosti, kde
kde udsk
udsk prva
prva u u viac
viac nie
nie s
s len
len przdnymi
przdnymi
vyhlseniami
vyhlseniami na
na papieri,
papieri, ale
ale spsob
spsob ivota.
ivota.

Kniha
Kniha To
To najlepie,
najlepie, o
o si
si za
za peniaze
peniaze nekpi
nekpi vyzva
vyzva vetkch
vetkch
ud,
ud, aby
aby sme
sme smerovali
smerovali nae
nae silie
silie kk vybudovaniu
vybudovaniu takej
takej spo-
spo-
lonosti,
lonosti, vv ktorej
ktorej sa
sa svetov
svetov zdroje
zdroje stan
stan spolonm
spolonm dedi-
dedi-
stvom
stvom vetkch
vetkch ud
ud na
na plante.
plante. Je
Je doloen
doloen ajaj 75
75 farebnmi
farebnmi
fotkami
fotkami Frescovch
Frescovch pvodnch
pvodnch nvrhov,
nvrhov, ktor
ktor objasuj
objasuj i-
i-
votn
votn tl
tl vv spolonosti
spolonosti zaloenej
zaloenej na
na zdrojoch.
zdrojoch.

KPTE SI TERAZ >

FAQ
Vo svojej knihe spomnate ekonomick
kolaps. Myslte si, e ide o jedin spsob,
ako unikn monetrnemu systmu?

Doposia iadna vlda v celej histrii neplnovala dopredu a nenasmerovala spolonos

k alej vvojovej fze evolcie spolonosti. Vldy chc, aby zaveden systm pretrval
vene. Bohuia, je dos mon, e sa dokme ekonomickho kolapsu a udia stratia il-
zie o svojich ldroch, ktor a v momente pdu bud hada alternatvne rieenia pre za-
chovanie spolonosti. Spoloensk zmena vdy spsobila ekonomick kolaps, korupciu
vo vlde, zneuvanie ud a pod.

Vldy zva tvoria biznismeni, prvnici a al samovolen zstupcovia udu. Na prvom

mieste ich zujmu stoja osobn prospech a korportny zisk a nie zlepenie celospolo-
enskej situcie.

Myslte si, e v budcnosti bud ma regionlne rozdiely rovna-

k vplyv, ako je tomu dnes, alebo zmizn?
Nae sasn problmy s obrovsk a svojm rozsahom a dopadom a globlne. Nevy-
riei ich len jedna krajina. Nvrh spolonho dobra je vo svojej podstate globlny ale v
zaveden loklny.

Musme zaa tm, o mme spolon. Vetky socilne systmy, bez ohadu na filozofiu
politiky, nboensk vyznanie alebo spoloensk zvyky, koniec-koncov, vetci sme z-
visl od prrodnch zdrojov, ako je ist vzduch a voda, orn pda, technolgia a odbor-
n personl, ktor by udriaval vysok tandard ivota. Toto mono dosiahnu vaka in-
teligentnmu a udskmu aplikovaniu vedy a technolgie, proste pristpi k systmovej
zmene globlne.

Len o bud peniaze a osobn prospech minulosou, interakcia medzi nrodmi nebude
zaloen na vlastnom, ale na spolonom zujme. Tento prstup pome eliminova ume-
l hranice, ktor ud oddeuj.

Ak je najdleitej aspekt projektu?

Najdleitejm aspektom projektu je socilne nasmerovanie vetkch nrodov pracuj-
cich spolu na obnove ivotnho prostredia v Ekonomike zaloenej na zdrojoch. Cieom
je stanovi zdroje naej planty za spolon vlastnctvo a dedistvo vetkch ud na pla-
nte. Toto chpeme ako jedin spsob ukonenia sasnho cyklu udalost akmi s
vojna, chudoba, hlad, politick korupcia a zneisovanie ivotnho prostredia. Technol-
gia, ktor mme a ponkame, umon dosiahnu celosvetovej populcii tak tandard
bvania, o akom sme ani nesnvali.

Mohli by sme prekona umel hranice, ktor rozdeuj ud. Ak si to neviete predstavi,
skste to nsledovne: Len o sa vetky tty v Spojench ttoch spojili do jednho
konglomertu ttov, boli zruen hranice a Ameriania boli von, neviazan zemnmi
spormi. Tento ist proces by sme mohli aplikova v globlnej miere, kedy by veda a tech-
nolgia boli vyuvan len pre dobro obyvateov planty Zem.
Nenastal by odpor zo strany bohatch a mocnch?
o ste povedali o bohatch a mocnch a o ich odpore k takmuto typu spolonosti je,
mnohokrt, pravdiv. Avak, ak bud aj naalej pouva vo svojom priemysle automati-
zciu, aby si udrali konkurencieschopnos, miliny ud bude nahradench strojmi. To
zaha nielen pracovnkov z montnej linky, ale aj doktorov, ininierov, architektov, a
tak alej. Len o fabriky stratia svoju kpnu silu, kad priemysel, ktor je od nich zvisl,
nebude mc u naalej fungova. To prinesie koniec starho schtralho menovho
systmu. Otzkou nie je, i sa vzdaj svojich odvetv; je to o tom, e nakoniec ich vlastn
chamtivos privedie k stavu, e nebud potrebn.

Len ak s veda a technolgia pouit pre dobro ud - vo svete, v ktorom vetky prrodn
zdroje s bran ako spolon vlastnctvo a dedistvo vetkch ud na plante; mono
naozaj poveda, e sa na om nachdza inteligentn ivot.
RAJ ALEBO ZATRATENIE
Dokumentrny film produkovan pod vedenm Roxanne Meadowsovej

TRAILER
Tento dokument podrobne opisuje hlavn priny porch systmovch
hodnt a nepriazniv prznaky spsoben nami zavedenm systmom. Vi-
deo prezentcia obhajuje nov socilno-ekonomick systm, ktor erp
zo sasnch vedomost s rysami celoivotnej prce Jacqua Fresca na poli
socilneho ininierstva, futuristiky, vynlezov a priemyselnho dizajnr-
stva, ktor pomenoval ako Ekonomika zaloen na zdrojoch.

Film prezentuje potrebu vymani sa spod zalch a neefektvnych metd

politiky, zkona, biznisu alebo akhokovek inho zriadenia vytvorenho
udskou rukou a implementova metdy vedy skombinovan s vyvinutou
technolgiou s elom naplni potreby celosvetovej populcie. Ni z uve-
denho nie je zaloen na nzoroch politickch alebo finannch elt alebo
na ilzii zvanej demokracia, ale na udriavan dynamickej rovnovhy s pla-
ntou, ktor by dokzala zabezpei dostatok vetkm jej obyvateom.

Raj alebo zatratenie, od Projektu Venus, predstavuje divkovi aleko vhod-

nej hodnotov systm, priom by humnny a holistick prstup len obo-
hatil udsk civilizciu. Tto alternatva prevyuje potrebu monetrneho
systmu kontrolujceho ivotn prostredie a orientovanho na nedostatok,
v ktorom sa dnes nachdzame.

* Toto vak NIE je hlavn film pojednvajci o tom, ako Projekt Venus
funguje, ale ide skr o 48-mintov dokument, ktorho elom je bliie
predstavi jeho ciele a nvrhy irokej verejnosti.

CEL DOKUMENT MONO ZHLIADNU TU >

(s vypracovan slovensk titulky)

Experiment - istuk prasiatko
Z rozhovoru so Jacque Frescom

Jacque Fresco prepis rozhovoru: Svoju
prcu na dizajne globlnej spolonosti
som zaal, ke mi bolo 17. o som hodil
na papier znelo ako skvel npad, ale po-
vedal som si Ako vie, e to bude fun-
gova?, a o tom je myslenie - hovorm si,
ni zhadn. Take som si povedal, Ne-
viem, i to bude fungova, ale bol som od-
hodlan zisti, i to bude fungova. Z-
astnil som sa preto mnostva stretnut
kultu KKK (Ku-Klux-Klan) na zaiatku
50. rokov (minulho storoia) - a prenikol
som do organizcie a potom som im uk-
zal veci, ktor vyvrtili ich stanovisk. Ne-
oponoval som im. Ukzal som im len veci,
ako naprklad tvr osoby a poiadal jed-
nho chlapka ktor vdy preniesol svoje
vlastn hodnoty do vetkho, o videl
aby som zistil, i prde na to, odkia osoba
pochdzala a poskytol mi o najviac de-
tailov z fotky. Ako som oakval, prenie-
sol svoje hodnoty do obrazu, ktor som im
ukazoval na stene. Toto mi povedal: Vy-
zer ako ctihodn Amerian a mil chlap
a rodinne zaloen lovek, veriaci.
Potom som im pustil hlasov zz-
nam mua, ktor hovoril o aeronautike
s anglickm przvukom a dotyn sa
snail predstavi si hovoriaceho. Po pre-
hran zznamu som mu ukzal doty-
nho. Bol to ernoch, ktor vyrstol a
pochdzal z Anglicka, a to ich zmiatlo
(vetkch lenov KKK). Take, km som
sa dostal k iestej postave, povedal mi:
Jacque, neviem ti presne poveda. Po
prvkrt nieo tak vyslovil. A bol to
asn posun vpred. Zaiste, e v om
pretrvali ostatky jeho pocitov, ale zniil
som ich prijatenm a nensilnm sp-
sobom, a km nepochopili, e to, omu
predtm verili, bola vlastne slep viera,
ktor nemala ancu prei. Potom ale
zaali myslie odline, priom si mysleli,
e sa menia sami. Ja som bol ten ele-
ment, ktor ich zmenil.

Potom som odkryl doln as fotografie,

ktor som dostal na pote. Toho mua
hadala FBI pre podvratn innos proti
USA. Chcel som len poukza na to, e nie
je mon sa len pozrie na fotku a vyta
z nej informcie o danej osobe. Niekedy
mete zhodou nhod uhdnu, ale v
celkovom mertku by ste len sklamali
seba samch.
istuk prasiatko je experi-
ment, ktor som uskutonil na
zaiatku 30. rokov a nafil-
moval. Ten som tie ukzal
lenom KKK. Vychoval som
prasiatko v klietke, s prieme-
rom 4 stopy (=1,2m), vyzeralo
to ako mal iglu a do stredu
klietky som umiestnil vpad-
nut plechov debnu a veda
ndoby som dal skrkvan pa-
pier. Predpokladal som, e ke
sa bude prasiatko prech-dza
dokola v klietke, nhodne traf
papier do debniky, pretoe
som ten papier poloil veda
nej. Ke ho odkoplo do deb-
niky, papier trafil do mikro-
spnaa, ktor nsledne spus-
til dvkova jedla. Prasiatko
vak muselo kopn 10 a 15-
krt papier do debniky, aby
pochopilo, e ke tak sprav,
dostane jedlo. Tak som mu na-
to dal do klietky druh skrk-
van papier, trochu alej od
debniky. Ke prasiatko koplo
prv papier do debniky, ni sa
nestalo. Ke vak zbadalo dru-
h papier, asocian pam
mu naepkala, aby ho od-
koplo do kontajnera a ns-
ledne dostalo jedlo. Potom
som odpadkov kotajner vy-
tiahol.
Zaal som s priehradkovm vpadnutm kontajnerom, pretoe by mi trvalo dlho
vycvii prasiatko, aby zdvihlo papier a vloilo do kontajnera, ale ak umiestnte
latku nzko, vetko, o muste urobi je zdvihn odpadkov kontajner len o sa
prasa nau vloi do papier. Umiestnil som teda do klietky tri pinav handry a
prasa ich alej vkladalo do kontajnera. Potom som poloil bielu bundu s er-
venm krom a npisom immaculate pig (v preklade: istuk prasiatko) na
prasiatko. Take, vrtilo sa do pinavej miestnosti, zdvihlo vetky pinav veci a
vloilo ich do odpadkovho kontajnera s npisom sem vlo odpad. Potom som
vyrobil pre prasiatko lko na dvoch valcoch, podobnch tm, ktor s na trak-
tore, take lko sa mohlo pohybova a potom som to ist prasiatko s tmto l-
kom umiestnil do vemi prjemnho prostredia a premvalo sa v om tam a sp,
ako mu vo vzen alebo akkovek zviera v klietke. Do klietky som dal koliesko a
ke nm prasiatko otoilo, dostalo jedlo. Potom som prepojil koliesko s jednm z
valekov pod lkom a ke nm prasiatko potoilo, lko sa otalo dokola a o-
nedlho na to bola plocha pod nm bola ist. Je nad slnko jasn, e prasiatko ne-
vedelo, e mu to zmenilo plachtu alebo e zozbieralo odpad. Bolo za to odmene-
n rovnako, ako to robievaj vlastenci pre svoju krajinu.

Chcel som tie prasiatko naui sprchova sa. Take, ako naute prasiatko, aby sa
osprchovalo? Ohol som gumov hadicu do tvaru psmena U a primontoval som
ju hore nohami. Bola o nieo vyie ako vka prasiatka. Potom som pridal nejak
bambusov pruhy do dolnej asti objektu v tvare U a ke prasiatko opustilo svoj
mal priestor, pokrabkalo mu to chrbt. Pilo sa mu to, take chodilo nieko-
kokrt hore-dole. Potom som umiestnil ndobu na horn as hadice v tvare U s
mydlovou vodou a ke sa jeho chrbt dotkol bambusovch prkov, zapla sa
sprcha.

Tento film istuk prasiatko som premietol na stretnut KKK klanu. Bola to
jedna z poslednch vec, ktor som im ukzal. Pozerali na to s rozpaitm vra-
zom v tvri a ptali sa ma: Jacque, odchoval som u vea prasiat, ale nikdy som
nevidel tak mdre prasa ako toto. Ako je to mon? Ako je mon, e to prasa je
tak inteligentn? Odpovedal som im: Prasa bolo vychovan v pecilnych pod-
mienkach, kde bolo odmenen za vetky veci, ktor spravilo. Ptali sa ma: Udr-
alo si svoje obydlie ist, menilo si pinav posten nvleky, sprchovalo sa,
ako to, e to vetko vedelo? Na o som im odvetil: Chce to len udsk prstup.
Nsledne prili s mylienkou vychdzajc zo svojho zmania, teda aj jazyka, os-
pravedlte ma, e ho pouijem: Take neger (ernoch) kon ako neger (er-
noch), pretoe vyrast v negerskom (ernoskom) prostred? Odpovedal som
mu: Presne tak. Ak vezmete milho idovskho chlapca a vychovte ho v nacis-
tickom Nemecku, bude z neho nacista.

Prostredie formuje nae zkladn hodnoty. Samozrejme, maj na to vplyv aj rz-

ne modely chovania. Ak s vaimi hrdinami piloti, ktor zostrelili vea lietadiel,
humanista by povedal Zaujmalo by ma, i ten pilot me spva po nociach, ke
zostrel toko lietadiel. Avak, on sp pokojne, pretoe ho odmeuj medailou a
ke zbombarduje nejak dedinu, daj mu aliu medailu a namauj mu znaku
X na trup lietadla zakadm, ke zni nejak dedinu alebo lietadlo. Je pyn na
to, o rob.
A o naprklad udia v koncentranch tboroch, ktor pali plyn do plynovej ko-
mory? Ben id by sa sptal: Mysl si, e t udia spia pokojne v noci? Spia po-
kojnm spnkom, pretoe vypustenie plynu do komory pre nich znamenalo, e sa
zbavili montier. Toto im bolo vsugerovan do hlv, km vyrastali. A presne tento
ist prstup bol vtlaen do hlv vetkm Amerianom v spojitosti s bombardovanm
Japonska poas 2. svetovej vojny. Dokonca sme japonskch Amerianov zavreli do
vlastnch koncentranch tborov. Cel tto zleitos tkajca sa vedomia, vetko
je to len vyfabulovan vec, a mete ju vyuva ako len chcete. udia si spytuj
svedomie, pretoe im rodiia nahovoria poas vchovy, e vzia si, o ti nepatr, je
zl. Kriminlnik je ten, kto si vezme a privlastn vec bez tvojho povolenia. No, po
tom, o Amerika vyhrala vojnu, prevzala vetky nemeck rakety a lietadl a doviezla
ich domov spolu s nemeckmi ininiermi.

Ameriania pchaj desiv zloiny a bombarduj nevinnch ud. Najm v Irne ale-
bo v Iraku sme zabili ud, ktor nemali ni spolon s tokmi proti Amerike. Nemali
ni spolon s jedenstym septembrom. Zabili sme strane vea udtisce ud len
preto, e nejak, zle informovan vldna osoba, bola zmanipulovan ostatnmi.
Denne zavradme hrzostran mnostvo ud, pretoe nm to vyhovuje. Ideme do
vojny, lebo nm tvrdia oni s t zl! alebo zavedieme im tam demokraciu. Nerobia
to vak kvli demokracii. Toto s tie li, ktor s tak zjavn, e sa a chytte za
hlavu a ptate sa samho seba, ako to, e to nikomu nedochdza? Ale vychovali si ich
tak. P-chaj tieto zverstv kvli rope, lacnej pracovnej sile a kvli alm vhodm.
Len o ale udia pochopia, e svoje hodnoty si vytvrame na zklade prostredia, v
ktorom ijeme, bude ak nimi manipulova.
 Inteligentn mest
autor Andrew Buxton
Energetick skok
Tento inovatvny projekt produkujci kova vetko, od svetla a po vibrcie.
energiu vyuva piezoelektrick ener-
giu k premene kinetickej energie po- Vaka nedvnemu prelomu v technike
chdzajcej z chdze a alch vibrci spracovvania siliknu a tkanv, tieto
na elektrick energiu. Dizajn sstavy zariadenia by mohli ma vekos zrnka
obvodov maximalizuje elektronick piesku, aj ke by obsahovali senzory,
signly a dodva elektrinu potrebn- potaov obvody, obojsmern bez-
mu zariadeniu alebo do lonho sys- drtov komunikan technolgiu a
tmu akumultoru. Robustn povrcho- dokonca aj zdroj prdu. Zariadenia by
v prava by bola nanesen na elek- zhromaovali mnostvo dt, spraco-
tronick senzory, aby ochrnila citliv vvali by vpoty a vymieali si infor-
komponenty vntri ipov. Energetick mcie prostrednctvom recipronho
skok je jednm z prvch svojho druhu, spojenia medzi zariadeniami vo vzdia-
ktor bude ai z vhod piezoelektric- lenosti cca 1000 stp (=300m).
kch materilov, aby produkoval dos-
taton mnostvo elektriny. Potencionlne je to mon vyui aj
pre komern ely, ponc zachy-
Predstavte si, e rozmiestnite stovky tvanm procesnch chb zazname-
drobnch senzorov okolo budovy, aby nvanm vibrci mimo rozsah v prie-
ste monitorovali jej teplotu alebo vlh- myselnch zariadeniach; a po sledo-
kos, prpadne e vlote bezdrtov vanie pohybu pacienta v priestoroch
mikrosenzory do farby, ktorou poma- nemocnice, sliace pritom ako sn-
ujete most, aby ste monitorovali roz- mae prevdzky v preplnench mest-
pnanie stavby 24 hodn 7 dn v tdni. skch oblastiach a monitorujce spo-
Chytr zariadenia o vekosti prachu s trebu energie domcimi spotrebimi,
mal bezdrtov mikroelektromecha- aby sa urilo, i pracuj na pln vkon.
nick senzory (v originli microelek-
tromechanical sensors), tie vedia dete-
Dobrm signlom je, e vskum je
aktulne v plnom prde pod vede-
nm UC Berkeleys Shad Roundy a
zameriava sa na palivov bunky,
ktor doku prefiltrova energiu
za elom dlhej vdre zariaden.
To zaha oderpvanie okolitej vi-
branej energie generovanej prie- PRISPSOBITEN
myselnmi strojmi alebo zberanm POVRCH

energie z malho mnostva svetla.

LED NASTAVENIE
Solrny chodnk je povrchov cesta, UPRAVITEN PANEL
ktor generuje elektrinu cez solrne PIEZOELEKTRICK
fotovoltaick lnky. V sasnosti GENERTOR

vekos panela je 4x4m, vrtane

solrneho panelu a LED iaroviek,
ktor mu by spusten. Nvrh je,
aby sa dianice, cesty a parkovisk,
i prjazdov cesty a chodnky vyba-
vili takouto technolgiou.

Vpoty ukazuj, e ak by sme tto technolgiu pouili v celch Spojench ttoch,

vygenerovan mnostvo energie by bolo trikrt vie ako je potrebn na poha-
nie celej krajiny. Toto ist mnostvo by takmer stailo na energetick podporu cel-
ho sveta. Solrna vozovka je sbor truktrovane navrhnutch solrnych panelov.
Pln je nahradi vetky sasn asfaltov cesty, parkovisk a prjazdov cesty na b-
ze ropy cestami so zabudovanmi solrnymi panelmi, ktor by zberali energiu vyu-
van v domcnosti i v prci.

Nam hlavnm cieom je skladova nadbytok energie v alebo popri solrnych

cestch. Tto obnoviten energia nahrdza potrebu sasnch foslnych palv
pouvanch s elom generovania elektriny. Takto by sme nsledne prispeli k
redukcii sklenkovho efektu takmer o polovicu.

Organizcia Solar Roadways v Idaho, Spojen tty, zskala kontrakt na 100 000 $
(=88 000 ) od Ministerstva dopravy Spojench ttov k nvrhu prototypu solrnych
panelov. A teraz si predstavte, ako rchlo by bolo mon vyvin tto technolgiu,
ak by nehrali hlavn rolu peniaze, ale dostupn zdroje.
Digitlne modely budov autor Andrew Buxton

V prebiehajcom boji za udranie konku- model priamo do palubnho potaa

rennej vhody v naom sasnom mo-
netrnom systme, a dovolm si tvrdi,
neekonomickom systme, kde firmy ne-
ustle hadaj spsoby, ako zvi svoj
profit, architekti, vskumnci, stavebn
ininieri a stavitielia elia oraz pr-
krejm asovm tiesniam a zniujcim
sa rozpotom, len aby dokonili projekty
na as, neprekroili rozpoet a drali sa
noriem, musia pracova presne a efek-
tvne.
Dve nedvne inovcie v oblasti techno-
lgie poskytli odrazov mostk pre cel-
kom nov tandard automatizcie v ob-
lasti dennch otzkach vstavby, ktor
donedvna nebolo mon zautomati-
zova:
- Celosvetov lokalizan systm, alebo
GPS
- Digitlny model budov (alej DMB, v
originli Building Information Modelling
alebo BIM)
buldozru alebo bagra so zabudovanm
GPS systmom.
Nsledne skombinovanm GPS a pozi-
nho systmu na laserovej bze si ob-
sluha stroja porovn polohu v relnom
ase s miestom, kde m kopa, hbi a
uhladzova povrch bu automaticky, ale-
bo pouije palubn navdzac systm, a-
by sa dosiahla optimlna rove, ktor
bola a dosia nemon, aj keby za prs-
trojom sedel ten najsksenej pracovnk.
Tieto dva posuny celkom zmenili star
zauvan spsob stavania za prcu pre
sksenho manulneho pracovnka a kla-
d zklady revolunej automatizcie vs-
tavby kontrukci a to v takej miere, ktor
navdy pozmen stavebn priemysel;
presne ako tomu bolo aj v prpade, kedy
digitlna prefabrikcia zmenila architekt-
sk vzhad alebo prchod automobilov
nahradil dostavnky.

Ininieri, stavitielia a vskumnci s dnes

V sasnosti s ale udsk opertori stle
schopn zautomatizova vinu kon- potrebn na riadenie strojov a aby ma-
truknch a stavebnch procesov - m nulne nastavili smer poda dajov zs-
sa zvi celkov produktivita a presnos; kanch z GPS systmu, zatia o palubn
dsledkom oho m by skorie dokon- GPS systm ovlda epele a naberky
enie kontruknch projektov so zacho- automaticky, ktor s v slade s dtami
vanm efektvnosti a neprekroenm roz- od DMB. No ako sa naa technolgia vyv-
potu. ja, niekto si doke aj predstavi nie tak
vzdialen budcnos, kde by aj tieto
Softvr od BIM ako je Autodesk Revit opercie mohli by zautomatizovan
umonil ininierom vyvin vemi presn palubnmi senzormi, kamerami a
3D digitlne modely kontruknho pro- rozrenmi zariadeniami, aby sa tento
jektu. Stavitelia potom len nahraj tento proces plne zautomatizoval.
 o je to GPS a ako funguje?
Global Navigation Satellite System (v
preklade Celosvetov navigan sate-
litn systm) je medzinrodn sie kto-
r zabezpeuj americk a rusk satelit-
n systmy. GPS systm uruje presn
polohu neustle sa pohybujceho sta-
vebnho vozidla za pomoci 3 faktorov:
satelit, stabiln palubn sieov stanica
a naintalovan GPS prijma vozidla.
Satelit prena rdiov signl na zem,
vrtane akchkovek pozinch odch-
lok, ktor s potom prijat prostred-
nctvom palubnej sieovej stanice a al-
mi prijmami naintalovanmi vo vo-
zidle. Zkladn stanica vykonva opravu
chb a odchlok a prena prijat dta
do aktulnej pozcie rchlosou 20-krt
za sekundu. Zkladn stanica potom
prena tieto aktulne opravy chb do
prijmaa na vozidle, o umouje stro-
jom neprestajne generova koordinty,
ktor nsledne palubn pota vyuva automaticky.
na odkazovanie proti DMB dtam a pri-
spsobuje epele a naberky vozidla
automaticky.
GPS - ovldac prstroj sa doke po-
hybova v horizontlnej presnosti rdo-
vo na centimetre. 3D dianice a postran-
n kontrukcie si tie vyaduj pohybo-
v presnos. Vea staviteov pouva la-
serov ovldacie systmy pozostva-
jce z laseru na trojnoke, ktor vysie-
laj horizontlny l v zakriven 360.
Prijmajci hranol na kontruknch vo-
vozidlch upovedom opertorov, ke
dosiahnu presn vku, m docielia
meranie a na milimetre presn.
GPS systmy s v sasnosti dostupn
bu ako oznaovacie alebo automa-
tick systmy. Oznaovacie prstroje
pouvaj svetl, zvuky alebo intern
HUD systmy, aby navigovali ope-
rtora, ke manulne nastav nstroje
vozidla do konkrtnej rovne alebo u-
hla. Neustla sptn vzba od systmu
dovouje opertorovi umiestni epe
alebo naberk sprvne, s vysokou
presnosou. Opertor m v tchto rela-
tvne lacnch systmoch pln kon-
trolu nad zariadenm. Avak, posledn
inovcie, aj ke tie sasn vyaduj
manulne ovldanie, dvaj monos
automatickm prstrojom so sofistiko-
vanm palubnm potaom a elektro-
mechanickou sstavou operova polo-
GPS budcnosti by mohli dosiahnu
ete ovea viu rove produktivity,
ako je mono dosiahnu za pouitia
tradinch metd a by plne automa-
tizovan. Najskr sa to vetko bude vy-
vja tmto smerom naprie celm
priemyslom, kee s vyvjan a zav-
dzan oraz inovatvnejie kontru-
kn prstupy, m sa predde st tis-
com zranen a mrt, ku ktorm doch-
dza kadorone na stavbch po celom
svete.
 Digitlne modely budov
Tradin metdy vstavby vyuvan po
celom svete s asovo, finanne a pra-
covne nron procesy, v ktorch ininie-
ri, technici a koordintori pracujci na
potaom podporovanch kontrukcich
vyrbaj elektronick nvrhy 2D plnov,
oddelen, vahov a obrysov, ktor ns-
ledne tlaia na papier. Ke chc stavite-
lia znovu poui dan informciu v syst-
me kontrolovanom prstrojmi, (alej len
SKP, v orig. Machine Control System,
alebo MCS), musia prekresli elektronic-
k nrty z 2D formtu do 3D a potom
konvertova tento formt do formtu i-
tatenom v SKP.
Toto je ale vemi pomal, pracovne n-
ron proces, aj ke omnoho efektvnej
ako tie spred rokov 80-tych, ke tieto n-
rty boli kreslen rune a ich vypraco-
vanie trvalo mnohonsobne dlhie ako
sasn kreslenie v dizajnrskych syst-
moch podporovanch potami.
No aj napriek tomu je tto neefektvna
metda bene pouvan v celoglobl-
nom mertku, dokonca aj ke sa dokza-
lo, e tieto postupy s finanne nron -
naprklad poiadavka opakovania tohto
celho procesu od prvho tiahnutia ce-
ruzkou, v prpade, e dizajnri boli nten
pozmeni dizajn uprostred celho pro-
cesu.
Digitlne mdoely budov, akm je Auto-
desk Revit, s programy spolupracujce s
prostredm a okolm a umouj cel-
mu dizajnrskemu a kontruknmu
tmu, ktor sa astn na projekte, zdie-
a spoahliv, aktulne, plne koordino-
van informcie v kadej fze celho
projektu, ponc dizajnom cez vstavbu
a ku konenmu uvateovi.
Tm, e dizajnrsky a stavebn tm m
monos obs medzistupne zahrnut v
prenose dt tkajcich sa dizajnu od
ininierov ku kontruknmu vybave-
niu na pracovisku, GPS kontroln sys-
tm od DMB umouje opertorom pra-
cova omnoho rchlejie a presnejie.
No s vyuitm GPS systmu od BIM sa
tento proces proces zefektvni, kee
systm automaticky aktualizuje palubn
obraz v stavebnom vozidle. Opertor
jednoducho zane pracova na zklade
obnovenho sboru dt s vedomm, e
ak je model sprvny, potom aj prevdz-
ka stavby bude v poriadku.
Mnoho z tchto konov, ktor boli v mi-
nulosti roben rune, mu by tak va-
ka GPS celkom zautomatizovan a vy-
pracovan s aleko vou presnosou.
Vyia rove technickej podpory nie-
lene zabezpe rchlejie a efektvnej-
ie dokonenie projektov, ale tie sa tak
meme vyhn plytvaniu udskej pr-
ce a nemernmu erpaniu zdrojov.
 Zhrnutie
V nasledujcom vyjadren Tim Tometich, manar divzie GPS z Mc-
Aninch Corporation, len vyie uveden informcie potvrdzuje:

Tradin procesy implementcie papierovch plnov, ohradenie a

vymeranie staveniska mu trva a tde. Ale dnes, s pomocou
technolgie GPS a 3D modelov od dizajnrov, tak ist vek pro-
jekt zaberie len pr hodn. To bude ma za nsledok znenie
spotreby paliva, neinnho asu, zneistenia ovzduia - vylenm
sklenkovch plynov a emisi a odpadovch materilov poas
vstavby; priom nam klientom poskytneme presnej produkt.
Myslme si, e stavebn proces, ponc nvrhom modelov v 3D
formte a k vstavbe kontrukci, je spsob, ako sa bude budova
v budcnosti.

Ak budeme nasledova mylienkov pochod a trendy v sasnom

zavdzan automatizcie po celom svete v ponohospodrstve, v-
robnom procese, distribcii, logistike a, nedvno dolo k zmenm
aj v sektore sluieb, je jasn, e sa blime k asom, kedy vetci sta-
vebn ininieri, zememerai a stavitelia sa bud celkom spolieha
na GPS systm kombinovan so stavebnm informanm mode-
om, zanajc nvrhom a koniac stavbou. To vak bude ma dra-
matick vplyv na stavebn priemysel budcnosti. V alom lnku
sa dotkneme aj dopadu technologickej nezamestnanosti, o je ne-
vyhnutnm vsledkom automatizcie kadho priemyslu. Taktie
bliie preberieme uskutoniten a dostupn rieenia k mnohm
negatvnym javom nho politickho a spoloensko-ekonomickho
systmu.
 NEPOKOJE NA CELOM SVETE Z DVODU
ZASTARALHO MONETRNEHO SYSTMU

Protesty vo vdsku, ktor zaali 19. mja 2013, vyvrcholili n-

silm trvajcim tyri noci za sebou
Po tom, o sa nepokoje z dvodu dlhodobej nezamestnanosti mldee a chudoby rozrili, bola pol-
cia nten zakroi proti radiklom, ke sa aut na tokholmskom predmest ocitli v plameoch.

Stovky mladch ud vyplili retaurciu, pod-
plili vye 30 ut a zatoili na polciu v tvrt
noc nepokojov prebiehajcich na predmest
tokholmu, m len okovali cel krajinu, ktor
sa sce vyhla najhorej finannej krze, ale zly-
hala v rieen nezamestnanosti mladch a v ne-
ochote riei otzku iadateov o azyl.
V stredu sa nsilie rozrilo naprie celou vd-
skou metropolou. Rozzren dav mladch ud
pochodoval ulicami predmestia, hdzal kame-
ne, rozbjal vklady a okn a pokodzoval aut.
Polcia v junom meste Malmo informovala, e
dve aut boli podplen. Medilne sprvy oz-
nmili, e policajn stanica v junom predmest
tokholmu, v Rgsved, bola podplen. Policaj-
n zloky na mieste zadrali niekoko ud. Nik-
to nebol naastie zranen.
Demontranti ale neuposlchli vzvu miestne-
ho starostu, aby sa upokojili. Veer nazren
dav ud pokraoval v tvordovom nien ob-
chodov, kl, policajnej stanice, umeleckho a
remeselnckeho centra. Nadobdam pocit, e
musme by na viacerch miestach naraz, po-
vedal Towe Hagg, hovorca tokholmmskej po-
lcie. Poas poslednch tokov bol zranen je-
den policajn dstojnk a p ud bolo zatknu-
tch za pokus o podpaastvo. Selcuk Ceken,
ktor pracuje v mldenckom centre v obyt-
nej tvrti Hagsatra, povedal, e 40-50 mlad-
kov hdzalo kamene na policajnch dstojn-
kov a predtm ako utiekli, rozbili okn.
Povedal, e vtrnci mali okolo 20 rokov a bo-
li dobre organizovan. Je ak poveda, preo
to robia. Mono je to tm, e s nahnevan na
zkony a poriadkov zloky a mono je to tm,
e s natvan na svoju vlastn osobn situ-
ciu, ako je nezamestnanos alebo na to, e ne-
maj kde i.
Vtrnosti sa rozrili nsledne po tom, ako pol- vodlivosti, ako aj v pohostinnosti uteencov z
cia zavradila 69-ronho mua, ktor sa ohal vojnou okupovanch zem.
maetou na predmest Husby tento mesiac (mj
2013), o vystilo do obvinenia z policajnej bru- Chpem, e obyvatelia ijci na predmestiach a
tality. Protesty sa potom rozrili do alch chu- v Husby sa boja o svoje ivoty, e s nahnevan
dobnch predmest tokholmu. a zfal, vyjadrila sa ministerka spravodlivosti,
Beatrice Askov. Chpeme, e vylenie zo spo-
Mme monos vidie spolonos, ktor sa pos- lonosti je vemi zvanou prinou mnohch
tupne rozdeuje a priepas, ktor vznik z dvo- problmov.
dov socilnych a ekonomickch, sa prehlbuje,
komentoval situciu Rami Alkhamisi, spoluzakla- Po desaroiach praktizovania vdskeho mode-
date Megafonen, skupiny, ktor pracuje na zme- lu, o predstavovalo tedr socilne dvky, tok-
ne spoloenskej situcie na predmestiach. A naj- holm zredukoval lohu ttu od roku 1990, a tak
viac to zasiahlo miestnych vznik nm tu intitu- urchlil nrast nerovnosti akejkovek vyvinutej
cionlny rasizmus. Dvod je vemi jednoduch: ekonomiky spomedzi ttov OECD. Hoci je ich
nezamestnanos, bytov otzka, nedostatok re- priemern ivotn rove jedna z najvych v
pektu voi polcii, vyjadril sa Rouzbeh Djalaie, Eurpe, ani jednej vlde sa nepodarilo zni dl-
editor novn Norra Sidan. Staila drobnos, aby hodob nezamestnanos mladch a chudobu,
sa zaali nepokoje, v tomto prpade to bola ale ktor ete viac ovplyvnila komunity imigrantov.
streba.
Pribline 15% populcie je narodench v cudzi-
Djalaie potvrdil, e polcia asto zastavovala ml- ne a spomedzi nich sa rove nezamestnanosti
de na ulici z dvodu overovania totonosti. Po- bli 16%, v porovnan so 6% domcich/pvod-
as protestov sa dopoul, e polcia nazvala mla- nch vdov, poda dt OECD. Nezamestnanos
dch opicami. Televzne zbery horiacich ut mladch v Husby so 6% je dvojnsobne vyia
okovali cel krajinu, ktor bola a donedvna hr- ako priemern nezamestnanos v celom hlav-
d na svoju dobr poves v oblasti socilnej spra- nom meste.
avicov bulvrne noviny, Aftonblader, tvrdili, meriavala prevane na chudobnch uteencov
e nepokoje predstavovali obrovsk zlyhanie zo vzdialench vojnovch zn. Z celkovho po-
vldnej politiky, ktor podnietilo vzostup giet na tu 103 000 imigrantov za posledn rok, 43 900
predmest. si podalo iados o azyl a viac ne 50% z nich
akalo na shlas od roku 2011. Skoro polovica
Ako nezamestnanos narastala, strana vdski tchto uteencov prila zo Srie, Afganistanu
demokrati (Sweden Democrats party), ktor sa alebo Somlska, a dostan aspo prechodn po-
drala protiimigrantskej politiky, postpila a na byt.
tretie miesto v prieskume verejnej mienky pred
parlamentnmi vobami, ktor boli plnovan na Spomedzi 44 priemyselnch krajn sa vdsko
al rok (rok 2014), m len reflektovali obavy rad na tvrt miesto v celkovom pote iadate-
mnohch voliov, e iaston vinu na nepoko- ov o azyl; a obsadilo druh miesto v pomere
joch nes imigranti. Aj ke mnoh z imigrantov domci obyvatelia-iadatelia o azyl, poda da-
pochdzaj zo severskho prostredia alebo sa jov zo Spojench ttov. ikana zo strany polcie
kultrou a jazykom blia vdsku, debata sa za- u bola raz tohto roku predmetom sporov, ke
policajn zloky boli obvinen z toho, e pri ove-
rovan totonosti si v metre vyberali ud tmavej
zdroj : guardiannews > pleti.
alie nepokoje v Brazlii, Turecku a Indonzii (17. jn, 2013)
Bol to vemi nepokojn rok pre najhorcejch kandidtov prichdzajcich na svetov trhy.

Meme uri dva smery, ktormi sa bud ubera tieto krajiny.

Prvm je spomalenie v komoditch a ny, o by malo dominov efekt pri nraste spomedzi

mnohch ekonomk orientovanch na export komodt.

Druhm faktorom je nrast dolra a americkch rokovch sadzieb, o zaprin obrat toku

investci a e sa opustia trhy tchto najhorcejch kandidtov.

Ale je treba doda, e sme svedkami nestabilnho rastu.

V Turecku u prebiehaj niekoko tdov protesty.

Jun Afrika zpasila s protestami bankov cel rok.

Brazlia zaila nepokoje sasti kvli nrastu poplatkov za cestovn na autobus.

Momentlne u prebiehaj protesty aj v Indonzii kvli plnovanmu zvyovaniu ceny palv.

Poda AP12 parlament sa chyst anulova dotcie, o vysti do 33%-nho nrastu cien na

pumpch.

zdroj : businessinsider >

Reakcia projektu Venus na nepokoje:

Projekt Venus pripa, e nepokoje vznikli kvli hladu, mzdm, dlhmu pracovn-
mu asu, iadnej prci, vym cenm, obmedzenmu prstupu k nevyhnutnm po-
trebm ivota, vyvlastneniu, zneisteniu ivotnho prostredia, neregulovanm ko-
dlivm biznisovm praktikm a tak trochu aj kvli strate ndej v lepiu budcnos.
Spoloensk nepokoje s nevyhnutnm dsledkom neinnosti zo strany politickch
ldrov, ktorch hlavnou lohou malo by zmeni tieto podmienky. Politici maj vo
zvyku sli bohatm a zanedbva ostatnch. Ak nie je verejnos patrine infor-
movan, je ak prekona vinu vldnych problmov, kee mdia, koly, kostoly
a zbavn priemysel takmer vdy pozdvihuj tieto intitcie.
Aj ke Projekt Venus plne chpe dvody znepokojenia ud, nemyslme si, e de-
montrcie vyrieia nae problmy. Miesto toho navrhujeme, aby sa tto frustrcia
a znechutenie transformovali do funknej alternatvy k odstrneniu zmienench
dvodov socilnych nepokojov. Pozvame a k nm, aby si zistil, ako sa stavia
Projekt Venus k hlavnm prinm spoloenskch nepokojov a obhajuje spsob
ivota, ktor zaleka obchdza potrebu protestov. Sli pre prospech vetkch ud
a chrni ivotn prostredie.
NOVINKY
NOVINKY
Prelom: Medicna, ktor a monitoruje
Vyzeraj ako ben tabletky, podlhovast a o nieo menie ako denn dvka
vitamnu v tabletke. Ale ak vm v nie tak vzdialenej budcnosti doktor predp-
e tieto tabletky, je dos mon, e u nebudete pou t star frzu: Uvajte
ich a o dva tdne sa prte ukza. Miesto nej vm doktor povie: Vezmite si
dva z tchto strvitench potaov a rno si pozriem e-mail s vam stavom.

Aj ke tieto drobn zariadenia ete nie s v obehu, niektor udia ich u ber,
aby mohli monitorova stav vlastnho zdravia a bezdrtovo zdiea tieto
informcie s doktorom.

Vy si vlastne, dodal by som, e dobrovone, vezmete tabletku, o ktorej si

myslte, e ide o ben tabletku, ale v skutonosti to je mikroskopick robot,
ktor monitoruje v systm a bezdrtovo zasiela informcie o tom, o sa s
vami deje, prezradil Eric E. Schmidt, vkonn predseda Googlu, minul jese
(rozumej jese 2012) na porade spolonosti. Ak je to to jedin, o vs ochrni
Pretajte si >
pred smrou, t tabletku si vezmete.

Grafn: Vdobytok doby, ktor by mohol zmeni cel svet

autor Tio
Predstavte si materil o vekosti atmu, ktor me vrazne zvi pevnos, vo-
divos a odolnos materilov. Navye, vrobn a realizan cena tchto vec
ponc nvrhom by bola rovnak, ako keby sme ho nahradili materilmi, ktor
v sasnosti pouvame. Grafn bol izolovan v roku 2004 a odvtedy vedci
zistili, e si uchovva asn vlastnosti. Niektor tvrdia, e sa ide o prv z mno-
hch materilov, ktor doslova zmenia nae ivoty v 21. storo.

Grafn by mohol by sasou niektorch z nasledujcich divov:

Smartfny, ktor sa nabij za ani nie 20 seknd; ahie lietadl a satelity;
nahradil by silikn v tranzistoroch; vloili by sme ho do plastov, aby mohli vies
elektrinu; senzory s bzou grafnu, ktor detekuj nebezpen molekuly; tuh-
ie plasty; silnejie a ahie, plastick vzduchotesn vrecka, ktor udria jed-
lo erstv aj niekoko tdov; priehadn vodiv povlaky pre solrne lnky a displeje; silnejie vetern
turbny, pevnejie medicnske implantty; materily so zvenou vodivosou; vysoko frekvenn a vyso-
kovkonn elektronick zariadenia; umel membrny na oddelenie vodnch priehrad; vylepen doty-
kov obrazovky, LCD a OLED monitory; grafnov nanopsky, ktor by mohli vydldi cestu pri vrobe
balistickch polovodiov a nanomedzery v grafnovch listoch, ktor mu potencilne zlepi nov
techniku pre rchle sekvencovanie DNA.

Pokroky s grafnom na poli vedy a nov pouitia tohto materilu sa postupom asu objavuj, take kedy
sa rozri tto technolgiu masovo? pecialisti tvrdia, e obyajne trv pribline 20 rokov, km sa nov
technolgie stan bene dostupnmi, ale v prpade grafnu sa jedn o aleko krat asov interval, o
akom sa nm ani nesnvalo. Meme oakva, e oskoro budeme ma smartfny s kapacitami batri,
ktor s 10-krt vie ako sasn, priom nabitie nebude trva dlhie ako mintu a mnostvo alch
asnch vdobytkov vyrobench z tohto neobyajnho materilu.
Novinky o grafne
Dobr de, f Robot. Prosm, nevyhote ns.
Mdre stroje ns pravdepodobne vetkch nezabij- ale urite prevezm nae pracovn pozcie a prde
to mono skr ako si vetci myslme.

Toto je prbeh o budcnosti. Nie o neastnej budcnosti, nie o takej, kde zmena klmy premen plantu
na erav uhlk alebo vetci umrieme v globlnej nuklernej vojne. Toto je t astn verzia. T, kde po-
tae s oraz inteligentnejie a inteligentnejie a mdri ininieri vyrbaj oraz lepie a lepie roboty. Do
roku 2040 bud potae o vekosti softbalovho ihriska inteligentn ako udia. Vlastne, chytrejie. Ve,
s to potae: nikdy sa neunavia, nikdy nie s podrden, nikdy nerobia chyby, a maj okamit prstup
k udskm znalostiam.

Vsledkom bude raj. Globlne otepovanie je problmom minulosti, pre-

toe potae prili na to, ako generova neobmedzen mnostvo zelenej
energie a inteligentn roboty nenavne pracovali na infratruktre, aby
dodali tto energiu do kadej domcnosti. Nikto u nemus viac pracova.
Roboty robia vetko, o robia udia, a robia to bez sanost, 24 hodn
denne. Niektor veci bud vzcne domovy priamo na Malibu pli, origi-
nlny Rembrandt ale vaka superefektvnemu vyuvaniu prrodnch
zdrojov a masvnemu recyklovaniu, nedostatok bench konzumrskych
vec bude vecou minulosti. Strvime dni tak, ako chceme, bu tdiom,
alebo hranm videohier. Bude to na ns.

Mono si myslte, e vs ahm za nos. A lebo e som prehnane ironick.

Koniec koncov, m to trochu ruov ndych, no nie? Nieo ako Jetsonovci
alebo obal od Wired. To by bola sotva prekvapujca reakcia. Potaov
vedci predpovedali bliaci sa odpor a povstanie robotickej inteligencie
ak nie u od roku 1956, ke letn vskumn projekt o umelej inteligencii
v Darthmouthe pomenoval tto oblas vskumu. Dnes, celch 7 desaro
po zrode prvho potaa, mme vetci iPhony, Microsoft Word a navi-
gciu na palubnej doske. Ospravedlnilo by vs, ak by ste si mysleli, e po-
tae, ktor sa mu rovna udskmu mozgu, s len vplodom fantzie.

Ale nie s. Je pravda, e v oblasti vvoja umelej inteligencie postupujeme aleko pomalie ako sme si
kedysi mysleli, ale to len z jednoduchho dvodu: stavitelia prvch potaov ohromne podcenili silu a
monosti udskho mozgu a rove obtianosti ako ho napodobni. Vyzer to tak, e je to vemi, ale
vemi nron proces a znan problm prirovnal by som to k pokusu naplni ierne more po jednej
kvapke. V skutonosti, nejde o porovnaten problm. Je to presne rovnako nron loha.

Vizualizcia exponencilneho rastu Pretajte si >

Technologick vdobytky mesiaca:

- My naklonovan z kvapky krvi

- Celosvetov kvantov sie

- Neuraly premenia roboty na prispsobiv, uiace sa tvory

- Prepojenos ut sa bli

- 3D-tlaenie mini medicnskych implanttov, kompaktnch elektronickch zariaden, robotov a viac

- Meranie udskho pulzu z drobnch pohybov hlavy na urenie diagnzy ochoren srdca
 HOVORTE S NAMI! NM TO NEVAD.
Dajte nm vedie, o pre vs asopis Projektu Venus znamen.

Na spracovan sa podieali:

Preklad: Matej Kotian

tylistick korektra: Matej Kotian, Boris Figeczky,
Tom Martinok, Pavol Luptk
Grafick prava: Radovan Buko, Matej Kotian
 ODOBERAJTE N NEWSLETTER,
aby ste sa dozvedeli o alom vydanom sle
WWW.TVPMAGAZINE.COM
WWW.THEVENUSPROJECT.COM
Tento asopis vznik a je editovan s pomocou dobrovonkov
a je schvlen ako oficilna sas Projektu Venus.
 My naklonovan z kvapky krvi
Od Helen
Briggsovej BBC
News
Japonsk vedci naklonovali my z kvapky krvi.

Krvn bunky zozbieran z chvosta darcovskej myi boli pouit pri tvorbe klonu, oznmil tm na Riken
BioResource Center v asopise Biology of Reproduction.

Samika ila ben dku ivota a mohla tie rodi mlad, dodvaj vedci.

Na vyie uvedenom intitte vskumnci nedvno vytvorili takmer 600 presnch genetickch kpi
jednej a tej istej myi.

Myi boli naklonovan z niekokch odlinch zdrojov darcovskch buniek, vrtane bielych krviniek z
lymfatickc uzln, kostnej drene a peene.

Tto technika bude aplikovan na generciu genetickch kpi neocenitench kmeov my, potvr-
dil vskumn tm na Riken BioResource Center, Tsukuba.

Japonsk tm sa zaoberal aj vskumom, i cirkulujce erven bunky by mohli by tie pouit pri
procese klonovania.

Ich cieom bolo njs ahko dostupn zdroj darcovskch buniek na klonovanie vedecky cennch
kmeov laboratrnych my.

Tm veden Atsuo Ogura z Riken BioResource Center v Tsukuba vzal krv z chvosta darcovskej myi,
izoloval biele krvinky a pouil ich jadr na klonovacie experimenty, s tm, e pouili rovnak metdu
ako ke klonovali ovcu Dolly v Edinburgu. Proces znmy ako prenos somatickch buniek zaha
prenos jadra z tela bunky dospelho jedinca naprklad z krvnej bunky alebo z bunky koe do neo-
plodnenho vajka, ktormuo bol odobrat jadro.

Svoje zistenia zverejnili v americkom asopise Biology of Reproduction. Vedci prezradili, e tdiou
dokzali po prvkrt, e myi mu by klonovan za pouitia jadra z perifrnych krvnch buniek.

'Neoceniten kmene my'

Dodali: Tieto bunky by mohli by pouit pre klonovanie okamite po zskan vzoriek a darcovsk
zvierat by nemuseli podstpi eutanziu.

Tto technika bude aplikovan z dvodu zskania genetickch kpi pre vedcov neocenitench
kmeov my, ktor nemu by zachovan inmi asistovanmi reproduknmi technikami ako je
konvenn in vitro oplodnenie alebo intracytoplazmatick naokovanie spermi.

Japonsk vedci maj niekokoron sksenosti s klonovanm my.

Tm na uvedenom intitte nedvno odhalil, e vytvorili takmer 600 klonov my z jednej darcovskej
myi po 25 po sebe nasledujcich klonovacch cykloch.
Vyjadrili sa, e skum je zameran na rozsiahlu produkciu vysoko-kvalitnch zvierat na ponohospo-
drske ely alebo z dvodu zachovania prslunho zvieracieho rodu.

Profesor Robin Lovell-Badge z MRC National Institute of Medical Research v Londne komentoval
tdiu slovami, e ilo o uiton mal pokrok na zklade predolej prce, e je mon klonova myi
z rznych buniek dospelch jedincov, vrtane bielych krviniek.

Pre BBC News povedal: Efektvnos klonovania z tchto typov buniek bola vemi vhodn, pretoe
u len mal kvapka krvi obsahovala dostaton mnostvo materilutoto nm pome, ak bude
zmerom poui klonovanie na propagciu a rozrenie mnostva zriedkavch alebo cennch typov
jedincov alebo druhov.

Metda klonovania - prenos jadra somatickch buniek:

Klony dospelch jedincov s vyroben metdou zvanou prenos jadra somatickch buniek, o
znamen prenos jadra zo somatickch buniek do buniek vajka
Somatick bunka je ktorkovek bunka tela okrem zrodonej bunky
Pri klonovan je jadro somatickej bunky odstrnen a vloen do darcovskho neoplodnenho
vajka, v ktorom bolo jeho jadro (to obsahuje genetick materil) odstrnen
Embryo je nsledne umiestnen dovntra nhradnej matky

Originlny lnok pozri tu:

 Celosvetov kvantov sie

14. jn 2013

Vskumnci z Viedenskej univerzity technolgie prili na

spsob, ako prostrednctvom kvantovo-mechanickho
provania laserom schladench atmov do sklenench
vlkien uloi kvantov informcie na dostatone dlh a-
sov sek, aby sa atmy nezamotali na niekoko stoviek
kilometrov do vlkien.

Vskumnci tvrdia, e tento objav predstavuje zkladn

stavebn kame pre celsvetov kvantov komunikan
sie s podporou vlkien.
Atmy sprovan do sklenenho vlkna zklad
Atmy a svetlo celosvetovej komunikcie v budcnosti?
(zsluha: Vienna University of Technology)
V naom experimente spjame dva odlin kvantov
fyziklne systmy, vysvetuje Arno Rauschenbeutel
(Vienna Center for Quantum Science and Technology and Institute of Atomic and Subatomic Physics of the
Vienna University of Technology). Pouvame vlkna veden svetlom, o nm umouje dokonal odosie-
lanie kvantovch informci z bodu A do bodu B a atmy, ktor s idelne pre ukladanie tchto informci.

Tm, e zachytme atmy v diake cca 200 nanometrov od sklenenho vlkna (priom samotn vlkno m v
priemere 500 nanometrov), me tak djs k vemi silnej interakcii medzi svetlom a atmami. Toto nm
dovouje pozmeni kvantov informcie medzi dvoma systmami. Tto vmena je zkladom pre technol-
gie ako s kvantov kryptografia a kvantov teleportcia.

Rozirovanie asu koherencie

Problm s predolm vskumom bol ten, e u po krtkom ase sa informcie vytrcali z atmov len o boli
vypusten do okolia efekt nazvan dekohorencia.

Vskumnci boli schopn prekona predchdzajce obmedzenia: svetlo sa pohybuje rchlosou cirka 200
km za 1 milisekundu v sklenenom vlkne, ide o aleko viu vzdialenos ako v prpade kombincie atm-
svet-lo. Ale zavedenm pr trikov by sme boli schopn rozri as koherencie atmov na niekoko milise-
knd, napriek ich malej vzdialenosti od povrchu vlkna, vysvetuje Rauschenbeutel.

V benej (ne-kvantovej) komunikcii zaloenej na vlknach; rozsah renia svetla je obmedzen: m je dlh-
ie vlkno, tm je slab signl. Z toho dvodu s do siete vloen tzv. opakovacie stanice, aby zosilnili
optic-k signly po istej vzdialenosti.

Obdobne aj kvantov opakovacie stanice mu by pouit na prepojenie niekokch krtkych sekci do

jednho dlhho kvantovho spojenia. Pouitm nho kombinovanho atmovho systmu z nanovlkien
pre nastavenie optickej kvantovej siete, vrtane kvantovch opakovacch stanc, budeme mc prenies
kvantov informcie a teleportova kvantov stavy po celom svete, tvrd Rauschenbeutel.

Originlny lnok pozri tu:

Neurala zmen roboty na prispsobiv uia-
ce tvory

27. jn 2013

Neurala, startup vyvinut v Cambridge, oakva, e jeho

softvr, ktor umon robotom zska inteligenciu a sa-
mostatnos, bude sasou komernch produktov
koncom nasledujceho roku (t.j. koncom roku 2014),
odhalil v interview pre Boston Business Journal vkonn
riadite a spoluzakladate Max Versace.
Softvr je zaloen na princpe prik robotovi hovorenm slovom, o robi miesto toho, aby lovek
riadil robota pomocou diakovho ovldaa alebo aby ho musel naprogramova na konkrtnu lohu.
Neurala hovor, e jej softvr sli ako mozog pre roboty, dovouje im sracovva informcie a ui
sa podobne ako udsk mozog navye umouje robotom pracova samostatne, nezvisle od ud.

Prv komern aplikcia: hraky, nasledova bud aplikcie v priemysle v roku 2014. Medzi dvoch
zkaznkov Neuraly zatia patria NASA a americk vojensk letectvo. Tieto dve spolonosti zatia
zaplatili 1,7 milina dolrov od roku 2012, aby vyvinuli softvr pre robota urenho na misiu na
Mars, ktor by mohol pracova samostatne, nezvisle od opertora, povedal Max. Ako to funguje

Softvr Neurala prijma informcie cez mnostvo senzorov a sasne spracovva zdroje informci
(tak ako to rob udsk mozog) a potom sa rozhoduje na zklade tchto informci.Umon to
robotom sa ui a mapova okolie a uvateovi d monos poveda robotovi: Njdi Jana, cho do
konferennej miestnosti, njdi tento predmet, prezrdza Versace. Uivate to me poveda a sto
robotom sasne. Roboty sa preto stan nsobitemi udskej prce.

Neurala m sasne 6 partnerov pracujcich so spolonosou medzi nimi aj iRobot a Teledyne

ktor by sa v budcnosti mohli sta zkaznkmi a nkupcami tejto technolgie, dodal Max.

Originlny lnok pozri tu:

 Prepojenos ut sa bli

27. jn 2013

Bezdrtov sie vozidiel by mohla ma za nsledok

bezpenejie, efektvnejie a menej zneisujce
cestovanie, no nklady rozmiestnenia bud znan,
oznmil MIT Technology Review.

Tento tde americk ministerstvo dopravy vo

Washingtone DC bude svedkom prezentcie novej
technolgie organizovanej expertmi z University of
Michigans Transportation Research Institute a
(Credit: Americk ministerstvo dopravy)
rznych komunikanch vybaven a vrobcov ut.

Demontrcia uke, ako si bud vozidl vymiena informcie vrtane svojej polohy, smerovania a
rchlosti s ostatnmi, podobne vybavenmi vozidlami. K rovnakej komunikcii bude dochdza aj
medzi vozidlom a cestnmi prstrojmi ako s semafory a coln stanice. Vsledok je teda komunikcia
zaloen na princpe rovnho s rovnm - by schopn vas oboznmi vodiov a palubn potae s tm,
o sa deje na ceste a o by sa aj mohlo sta.

Koncom roka ministerstvo dopravy sa rozhodne, i podporia tieto aut budcnosti vrtane niektorch
druhov komunikanej technolgie medzi vozidlami alebo to prenechaj trhu.

Ministerstvo dopravy dotovalo najv svetov experiment komunikcie medzi autami experimentu
sa zastnilo 2800 vozidiel, mnoho z nich patrilo benm vodiom, ktor sa dobrovone prihlsili k
asti na experimente uskutonil sa poas priamej premvky v Ann Arbore, Michigan, v poslednch 10
mesiacoch. (Pozrite si Test 3000 vozidiel s bezdrtovm systmom schopnm vyhn sa nrazom a
V2V: nov komunikan systm ministerstva dopravy napomha autm vyhn sa zrke tm, e medzi
sebou navzjom komunikuj na KurzweilAI.) [...]

Originlny lnok vi tu:

 3D-tlaenie miniatrnych medicnskych
implanttov, kompaktnch
elektronickch zariaden, drobnch
24. jn 2013 robotov a ete viac

Aby sme dokzali vyrobi mikrobatriu na zakzku, 3D tlaiare tla pecilny atrament pomocou trysky tenej ako
udsk vlas. Atrament tuhne pri vrstven andy (erven) a katdy (fialov) batrie. Obal (zelen) potom uzatvor elektrdy
a dod sa elektrolytick roztok na vytvorenie fungujcej mikrobatrie. (Zdroj: Ke Sun et al./Wyss Institute)

Tm z Harvardsekj univerzity a Univerzity v Illiois na mestskom pozemku vytlaili detailne

prepracovan kpku tenkch batriovch elektrd, priom kad z nich bola tenia ako udsk vlas.

3D tlaiarne sa tm pdom mu u pouva pri tlaen ltiovch-inovch mikrobatri o vekosti

zrnka piesku. Vytlaen mikrobatrie by mohli zsobova elektrinou drobn zariadenia pouvan v ob-
lastiach ponc medicnou koniac komunikciou; samozrejme vrtane tch, ktor ostali len ako v po-
dobe nrtov na laboratrnom kresliacom pltne kvli tomu, e batrie neboli dostatone mal na to,
aby sa zmestili do zariadenia a z dvodu, e batrie neposkytovali dostaton mnostvo energie na chod
tchto zariaden.

Nielene sme ako prv demontrovali, e je mon vytlai batriu za pomoci 3D tlaiarne, ale ukzali
sme to aj v tom najdslednejom smere, vyjadrila sa Jennifer Lewis, Ph.D., hlavn predstaviteka
tdie, ktor tie psob na Harvardskej kole ininierstva a aplikovanch vied (v originli Harvard
School of Engineering and Applied Sciences, alebo SEAS) ako profesorka iniinierstva inpirovanho
biolgiou a ako stredn lenka fakulty Wyss intittu pre iniinierstvo inpirovan biolgiou. Lewis
viedla projekt na univerzite v Illinois v spoluprci so spoluautorkou Shen Dillonovou, asistentka
tamojieho profesora materilnej vedy a ininierstva.

Za poslednch pr rokov ininieri vynali mnoho miniatrnych zariaden, vrtane implanttov,

lietajcich malch robotov (o vekosti hmyzu), a drobn kamery a mikrofny, ktor sa zmestia do
okuliarov. Ale batrie, ktor mali poha tieto prstroje, boli asto problmom, kee tie boli vdy
rovnako alebo ete vie ako samotn zariadenie o neumoovalo ininierom vytvra elovo
mal zariadenia.
Aby sa obiiel tento problm, vrobcovia vloili
tenk filmy z pevnch materilov na vstavbu
elektrdov. Avak pre svoj ultratenk dizajn tieto
mikrobatrie neobsiahli dostaton mnostvo
energie, aby pohali budce miniatrne zariadenia.

Vedci prili na to, e by bolo mon vloi viac

energie do batri, ak by sa im podarilo navrstvi na
seba mnostvo ultratenkch elektrd, ktor boli
vstavan do lietadiel. Z tohto dvodu sa obrtili na
3D tlaiarne. Tie doku zhmotni potaom
nakreslen 3D plny s pouitm postupnch vrstiev
materilu atramentu aby vyrobili fyzick objekt
od zkladov, podobn navrstvenej kpke kariet.
Pred zdarnm vytlaenm 3D elektrd, skupina profesorky Lewisovej vytvorila a otestovala niekoko
pecilnych atramentov. Na rozdiel od tch, ktor sa bene pouvaj v kancelrskych tlaiarach,
ktor funguj na bze tekutch kvapiek atramentu, ktor navlhia stranu; tieto pecilne atramenty
vyvinut na tlaenie 3D zariaden musia splni dve dleit poiadavky: 1. musia vydva jemn
dvkovae ako pastu z tuby a 2. musia okamite stuhn do svojej konenej podoby.

V takomto prpade musel atrament fungova aj ako elektrochemicky aktvny materil na vytvorenie
fungujcich and a katd, tie musia stvrdn do vrstiev, ktor s rovnako tenk ako tie, ktor s
vyroben metdami tenkho filmu. Pre dosiahnutie tohto cieu vskumnci vytvorili atrament pre
andy s nanoasticami zo zleniny jednho ltium oxid kovu, a atrament pre katdy z nanoastc
alieho. Tlaiare zsobuje zuby dvoch zlatch hrebeov atramentom, m sa docieli vytvorenie
tesne navrstvench stohov and a katd. Potom vskumnci vloia elektrdy do malho kontaineru a
naplnia tak batrie elektrolytickm roztokom.

Nsledne zmerali koko energie sa zmest do malch batri, ak vek vkon by mohli poda, a ako
dlho vydria by nabit. Elektrochemick sprvanie je porovnaten s benmi batriami, ke
hovorme o dke nabjania a vybjania, ivotnos a energetick zaaenos. A toto sme schpn
dosiahnu v omnoho mench mierach, dodva Dillon.

Jenniferin inovatvny dizajn atramentov mikrobatrie dramaticky expandoval s pouitm 3D tlaiarn;

a zrove predostrel celkom nov monosti o sa tka miniaturizovania vetkch typov zariaden ako
medicnskych tak aj nemedicnskych. Je to ohromn, povedal riadite Wyss Nadcie M.D., Ph.D.
Donald Ingber.

Prcu podporil National Science Foundation a DOE Energy Frontier Research Center on Light-
Material Interactions in Energy Conversion.

Originlny lnok vi tu:

Meranie udskho pulzu pomocou drobnch
pohybov hlavy na urenie diagnzy srdcovch
ochoren
24 jn, 2013 Pravdepodobne by mohli by zapsan v trikorderi.

Vskumnci na MITs Computer Science and

Artificial Intelligence Laboratory vyvinuli nov
algoritmus, ktor doke presne odmera tep
srdca ud zobrazench na benom digitlnom
videu prostrednctvom analyzovania nepostreh-
nutench drobnch pohybov hlavy, ktor s do-
prevdzan prvalom krvi zaprinenho kontrak-
ciami srdca.

Algoritmus udal poas testov rovnak poet
pulzov za mintu ako tomu bolo v prpade
elektrokardiogramu (EKG). Algoritmus tie pos-
kytol uiton merania asovch intervalov medzi
dermi, o nm dva monos vyui tento
systm pri identifikcii pacientov so srdcovo-
cievnymi ochoreniami.
Prklady vide, z ktorch MIT vskumnci boli schopn
vyai pulzvo signl. (a) typick pohad tvre spolone s
prkladom signlu pohybu v porovnan s EKG zariadenm.
(b) subjekt s maskou. (c) video subjektu so znane
pridanm mnostvom bieleho Gaussianovho hluku.
(zsluha: G. Balakrishnan a spol.)

Systm merania pulzov z videozznamu by mohol by uiton pri monitorovan novorodencov alebo
starch, kee ich citliv pokoka by mohla by pokoden neustlym pouvanm EKG sond. Poda
Johna Guttaga (Dugald C. Jackson professor na Electrical Engineering and Computer Science, vedci
MITs Data-Driven Medicine Group, a profesor potaovej vedy a ininierstva) z medicnskeho
pohadu sa domnievam, e dlhodob uitonos bude v hadan bilaterlnych asymetri a v meran
srdcovej kapacity, o sa pouva pri urovan diagnz niekokch typov srdcovho ochorenia.

Ako to funguje? Algoritmus vyuva tandardn rozpoznvanie tvr k rozleniu

hlavy subjektu od zvyku obrzku. Potom si nhodne zvol 500 a
1000 jasnch bodov zoskupench okolo st a nosa subjektu, priom
meria ich pohyb na kadom obrzku.

Nsledne odfiltruje vetky pohyby v kadoim obrzku, ktorch

asov frekvencia nespad do rozsahu benho tepu srdca zhruba v
rozmedz 0,5 a 5 Herzov, alebo 30 a 300 cyklov za mintu. Za
pouitia techniky zvanej analza hlavnch komponentov rozoberie
algoritmus vsledn signl na niekoko zkladnch signlov, ktor
reprezentuj aspekty zostvajcich pohybov a ktor spolu nesvisia.

Z tchto signlov vyselektuje ten jeden, ktor sa jav ako najbenej a

Pouitie smerovch pok a ktor spad do skupiny typickej frekvencie udskho pulzu.
magnitdy pohybu opornch bodov
pre meranie pulznho signlu
(credit: G. Balakrishnan et al.) Originlny lnok pozri tu:

Video k lnku pozri tu: