Projekt Venus

Za hranicami politiky, chudoby a vojny

Magazn | 3. slo

TVP 2010 Svetov

turn v 18 krajinch!
Pozrite si video

udsk
sprvanie
Od gnov k pohlaviu
s. 32

Manie peaz
v dnenom svete
Do
Do akej
akej miery
miery je
je to
to
s. 14
fr voi
fr voi uom?
uom?
s. 50

Nov hranice TVP

socilnych zmien Ciele a
s. 1 nvrhy
 Nov hranice socilnych zmien
autor Jacque Fresco

udia si vimli, e krzy s rovnakm pvodom maj podobn znaky a

priebeh. Zatia o poas obdobia prosperity sa udia snaia profitova,
spolon utrpenie ich naopak zbliuje. Tento druh sprvania sa pravi-
delne opakoval naprie storoiami, poas obdob zplav, hladomoru,
poiarov alebo inch prrodnch katastrof.
Len o je hrozba zaehnan, vzory sprvania z obdobia nedostatku sa vytratia
a obnov sa siln vzor chovania s cieom ptrania po individulnej vhode.
Senzciechtiv filmy ako naprklad De nezvislosti zobrazuj svet zjednote-
n za elom odvrtenia invzie nepriateskch mimozemanov. Z toho nm
vyplva, e jedine spolon nepriate by dokzal zjednoti svet, akm by bol
naprklad meteorit rtiaci sa k zemi alebo nejak in udalos globlnych roz-
merov. Ak by k takmu nieomu malo djs, vetky medzinrodn spory by
zrazu prestali zohrva vznam v oiach ud eliacich bliacej sa katastrofe.

Zatia, o by sa mnoh dovolvali boieho zsahu a spsy, vetky nrody sveta

by sa zaiste spojili v sil vyui vedu a technolgiu v prospech zchrany ud-
stva zoi-voi spolonej hrozbe. Bankrov, prvnikov, podnikateov a politi-
kov by spolonos obila. Kad zdroj by bol zitkovan a mobilizovan, bez
akhokovek zujmu o monetrny profit.

Za tchto ivot ohrozujcich podmienok by vina ud spoznala skuton

k k preitiu. Naprklad, poas druhej svetovej vojny to bola prve kolek-
tvna mobilizcia ud a materilnych zdrojov o viedlo k spenmu koncu
vojny pre USA a ich spojencov.

S nrastom vedeckch informci si nrody a udia uvedomuj, e dokonca aj

dnen rozdelen svet el mnohm zvanm hrozbm, ktor prekrauj
ttne hranice. To zaha premnoenie populcie, nedostatok energi, zneis-
tenie, nedostatok pitnej vody, ekonomick krzu, rozrenie nekontrolovate-
nch chorb a podobne. Avak, eliac dokonca aj hrozbm takchto rozmerov,
ktor s spolon pre vetky nrody, smerovanie udskho konania sa ne-
zmen pokia mocn nrody tohto sveta bud kontrolova prdel dostupnch
zdrojov.

Aj ke vea ud, publikci a multimedilnych prezentci zobrazuje rzne as-

pekty budcnosti a predstavuj asn nrty a vzie vvoja, ktor m prs v
takch oblastiach ako je transport, bvanie a medicna, ignoruj vak fakt, e
v ekonomike zaloenej na peniazoch je celkov vyuitie tchto vdobytkov aj
naalej dostupn len pre pomern meninu. oho sa vak vyie uveden
nedotklo je, do akej miery bud tieto nov technolgie budcnosti efektvne
a rovnocenne vyuit pri organizcii spolonosti a ekonomiky bez potreby
rovnakosti, tak, aby kad jedinec z nich mohol profitova. Tch niekoko vs-
kumnkov, ktor sa venuj brainstormingu novch prstupov, aby pomohli so-
cilnej organizcii pribli sa rchlosti dnenho technologickho napredo-
vania, sa nezaoberaj spoloenskmi zmenami ako plnovanie globlnych
systmov.
Vlda alebo priemysel nevlastnia celkov spoloensk plny k totlnej elimincii
negatvnych vplyvov pri nahradzovan ud strojmi a zjavne ani neexistuje nejak silie
tak uini. Vina ud ver, e poas udalosti akhokovek spoloenskho prelomu
vlda zavedie nevyhnutn zmeny pre ich preitie. Toto je vak vysoko nepravdepo-
dobn. V prpade takhoto prelomu by akkovek vlda najpravdepodobnejie vyhl-
sila ttny stav ndze v pokuse preds totlnemu chaosu. T by potom zaviedla opa-
trenia, ktor by sa mohli venova aktulnym problmom a zrove by sa snaila zacho-
va existujce intitcie a silov zloky, ktor by niesli hlavn podiel viny na vzniknu-
tom problme.

Mnostvo ud v priebehu histrie predviedlo politikov pred spravodlivos za iny,

ktor vykonali a ktor sasne neboli celkom v zujme spolonosti. Dvody takhoto
chovania s ihne jasnejie, len o si uvedomme, e aj v modernch demokracich
tieto osoby neobohacuj ivoty priemernch obanov. Radej udruj stav zaveden-
ho poriadku. Prieskumy naznauj, e udia z rznych oblast sveta si zanaj uvedo-
mova, e udalosti sa dostvaj mimo kontrolu politickch ldrov. Vade, kam sa len
pozrieme, vidme prichdza a odchdza politick figrky a strany, prijat a zdiskredi-
tovan politick stratgie pre svoju neschopnos uspokoji poiadavky jednej alebo
druhej strany voliov.

Dvod, preo nenavrhujeme psa vmu politickmu predstaviteovi alebo akmko-

vek vldnym intitcim je ten, e ony nemaj dostaton mnostvo informci, aby sa
zaoberali naimi problmami. Zameriavaj sa na zachovanie existencie systmu a nie
na jeho zmenu. Ale vyzer to tak, e v sasnej spolonosti je pr jedincov, ktor sa
snaia systm vyradi z innosti. V modernej industrilnej spolonosti prina nein-
nosti spova v neikovnosti samotnho politickho procesu, anachronizmus v dobe,
kedy je mon, aby sa o akomkovek problme rozhodlo behom pr seknd objektv-
nym zadanm relevantnch dt do potaa.

Hlavn okolnosti, ktor skutone ovplyvnia spoloensk zmenu, nastan, ke pod-

mienky dosiahnu tak rozmer, e vldy, politici a spoloensk intitcie u nebud
ma naalej podporu udu. o kedysi fungovalo bude znme ako to, o u dlhie
neplat. Keby bola verejnos lepie informovan, bolo by mon uplatni nov a vylep-
en spoloensk zmluvu.

Naneastie, v dnenej dobe vina ud reaguje na zjednoduen odpovede, ktor

maj tendenciu sa cyklicky opakova. Ak elme neznesitenm podmienkam, mnoh
starie vzory sprvania sa zlej v jeden a udia sa bud snai njs si vinnka alebo
niekoho, koho by mohli obvini za tieto podmienky, napr. meniny, imigrantov, neo-
chotu dodriava nboensk princpy alebo rodinn hodnoty, i dokonca aj vplyvy
nevysvetlitench nadpozemskch sl. Za skutonou spoloenskou zmenou nestoja
rozumn mui a eny a ich osobn dobr va. Myslie si, e zmenme hodnoty ud tak,
e si ich posadme do kruhu a budeme s nimi hovori, je naivn. Ak komunikujeme s
osobou, ktor nem zkladn znalos o fungovan fyziklnych zkonov a zkonov
prrody, je pre u nron si posklada jednotliv ksky skladaky dokopy na holis-
tickej rovni.
Rieenia k naim problmom nenjdeme aplikovanm rozumu alebo logiky. ia,
v sasnosti neijeme v rozumnom alebo logickom svete. Poda historickch
zznamov neexistovala iadna spoloensky vedca osobnos, ktor zmerne a
celkovo pretvorila kultru do takej podoby, aby sa prispsobovala meniacim sa
asom. Sce je nespochybniten, e politick ldri do istej miery modifikuj nie-
ktor modely sprvania, skuton faktory zodpovedn za spoloensk zmeny
maj na svedom biospoloensk tlaky, ktor s prirodzen pre vetky spolo-
ensk systmy. K zmene dochdza prrodnm alebo ekonomickm priinenm,
ktor negatvne ovplyvuj bezprostredn okolnosti vekho potu ud.

Medzi bio-spoloensk tlaky zodpovedn za zmenu patria vyerpaten zdroje,

vojna, preudnenie, epidmie, prrodn katastrofy, ekonomick recesie, zniova-
nie na masovej rovni, technologick nahradenie ud strojmi a zlyhanie vole-
nch zstupcov pri rieen tchto problmov. Zavedenie peaz ako vmennho
spsobu tovaru vyvolalo znan zmenu v spolonosti, presne tak ako tomu bo-
lo aj v prpade zavdzania mechanizovanej agrikultry a priemyselnej revolcie.
Nememe sa vraca k tradinm hodnotm, ktor u nemono naalej
aplikova. Akkovek pokus o nvrat k metdam minulm by uvrhol nespoetn
miliny ivotov do mizrie a utrpenia. Avak nesta len poukazova na limi-
tujce faktory, ktor by mohli ohrozi schopnos preitia vetkch nrodov.
Vzva, ktorej bud musie eli vetky nrody v tomto technologickom veku
niektor kultry viac, niektor menej je poskytnutie jemnejieho prechodu,
ktor by predstavil vhodnej spsob zmania o samch sebe, ivotnom pros-
tred a riaden vec tkajcich sa ud.

Konen preitie udskej rasy zle na plnovan v globlnom mertku a spolo-

nom vyhadvan novch alternatv s relatvnou orientciou k zlepovaniu spolo-
enskch dohd. Ak m udstvo dosiahnu vzjomn prosperitu, zkladom je uni-
verzlny prstup k zdrojom.

Spolu so zavedenm novch vzorov tkajcich sa udskch zujmov s ohadom

na ivotn prostredie je nutn predstavi aj metodolgiu, ktor bude pretaven
do reality. Ak mme dosiahnu tieto ciele, ekonomika zaloen na zdrojoch mus
nahradi monetrny systm. Aby sme dokzali efektvne a ekonomicky vyuva
zdroje, mohli by sme vyui kybernetiku a potaov technolgie k zaisteniu
vyieho tandardu bvania pre kadho jedinca. Nrody sveta by mohli vaka
inteligentnmu a udskmu prstupu vedy a technolgie zabezpei preitie
udstva i ivotnho prostredia a podiea sa tak na formovan ich budcnosti.

Praktick a medzinrodne akceptovan nvrh spolonosti je nevyhnutn na udr-

anie celosvetovej spolonosti. Potrebn je samozrejme aj medzinrodn plno-
vac snem schopn preklada a predklada nvrhy a vhody, ktor by vyplynuli
zo svetovho zjednotenia. Tento nvrh by mohol by prezentovan v domcom
nre tak, eby tomu porozumeli aj technicky menej zdatn udia. No nikto by
nemal rozhodova o tom, ako bud navrhnut tieto plny. Musia by zaloen na
nosnej kapacite naej planty, jej zdrojoch, udskch potrebch a podobne. Aby
sme zachovali nau civilizciu, musme skoordinova vyspel technolgiu s dos-
tupnmi zdrojmi v celkovom, udskom, globlnom a systmovom prstupe.

Niet pochb o tom, e mnostvo profesi, ktor dnes poznme, zanikne. S mierou
zmeny, ktor sa deje, vek mnostvo zastaralch povolan zanikne rapdnejie a
vo vej miere ako kedykovek predtm v udskej histrii. V spolonosti, ktor
uplatuje systmov prstup, bud tieto profesie nahraden interdisciplinrnymi
tmami systmov analytici, potaov programtori, operan vskumnci a t,
ktor bud prepja svet na rozsiahlej komunikanej sieti za asistencie vysoko
rchlych digitlnych potaov. Tie ns nakoniec poved k iroko-klovm, na
potaoch zaloench metdam socilnych operci. Socilne opercie s dnes
a prli komplikovan pre ktorhokovek volenho politika.
Vyzer to tak, e vina politikov nevenuje dostatok vnosti a pozornosti tomu-
to problmu. Len v asoch vojny alebo medzinrnho ohrozenia sa jej dovolme a
zvolvame medzinrodn tmy, aby nm pomohli njs uskutoniten rieenia na
rzne spoloensk problmy. Ak aplikujeme rovnak silie vedeckej mobilizcie,
ako robme aj poas vojny, iroko-spektrlny priazniv efekt dosiahneme v rela-
tvne krtkom ase. To by mohlo by ahko dosiahnut sprvnym vyuitm naich
univerzt, trningovch seminrov a personlu, aby sme o najlepie urili mon
alternatvne metdy rieenia tchto problmov, o by ns mohlo dovies k defino-
vaniu monch prechodovch parametrov k dosiahnutiu budcej udratenosti
globlnej civilizcie.

Proces spoloenskej zmeny mus umoni zmenu podmienok, ktor by postupne

zlepovali navrhnut parametre a umoni zlenie novej technolgie s objavu-
jcou sa kultrou. Dizajnrske tmy vyuvajce spoloensky integrovan potae
by mohli by automaticky informovan o novch vynlezoch. Kee by sa tento
proces postupne aktualizoval, generoval by vhodnej kd riadenia. Vhodnejm
riadenm mme na mysli nevyhnutn procedry na dosiahnutie vytenej lohy.

Vetky obmedzenia, ktor na ns vrh sasn monetrny systm, by mohli by

prekonan prijatm globlneho konsenzu v mene celosvetovej ekonomiky zaloe-
nej na zdrojoch, priom by sa na vetky pozemsk zdroje nahliadalo a boli by
povaovan za spolon deditsvo vetkch obyvateov planty. V tomto smere
by nm naa planta a nae technologick napredovanie zabezpeili neobmedze-
n dodvky materilov, tovaru a sluieb bez nutnosti vytvrania dlhu alebo ich
zdaovania.
ENERGIA
Geotermlna energia
Vylepovanm konverznch, t.j. premennch, technolgi sa zvyuje ich realizovate-
nos, a prve z toho dvodu zohr geotermlna energia hlavn rolu. Je toti ahko
dostupn v rznych ktoch sveta, ako na zemi, tak aj na morskom dne. Tento zdroj
energie by sm mohol poskytn dostatok istej energie na alie tiscky rokov.

Solrna energia
Solrna energia m obrovsk potencil - ponc foto-
voltaickmi lnkami, ktor ukladaj energiu do bat-
ri na skromn vyuitie a po vek solrne panely na
si alebo na mori.

Energetick sila radicie, ktor prenik na zemsk po-

vrch, je 10 000-krt via ako spotreba energie celej
planty. Ustavine vak vznikaj nov technolgie,
ktor maj schopnos vyui tento potencil.
Priehrada cez Beringov prieplav
V budcnosti by mohlo djs k vznamnej stavbe pozemnho mostu alebo tunelu
naprie Beringovm prielivom. Primrnou funkciou tejto stavby by bolo generovan-
nie elektrickej energie a sasou komplexu by boli aj ubytovne a zariadenia uren
na zber a spracovvanie podmorskch produktov. Pod a nad morskou hladinou by sa
tiahli tunely uren k transportu pasaierov a materilov. Bolo by mon integrova
aj potrubia, ktor by zsobovali cel svet pitnou vodou z topiacich sa adovcov. Tto
stavba by nielene predstavovala fyzick spojenie medzi ziou a Severnou Ameri-
kou, ale mohla by reprezentova priestor spoloenskej a kultrnej vmeny.

Podvodn turbny
Tieto podvodn truktry s navrhnut
tak, aby premieali as Golfskho pr-
du na ist elektrick energiu.

Tieto pomaly rotujce turbny by mali

odstrediv rozdruova a odchyovae,
aby chrnili a neniili morsk ivot.
Interview so Jacqueom
Preo sebavzdelvanie?
Vuba na kolch nezdrazuje to, o som pokladal za podstatn. Zaujmal som sa o iro-
k klu navzjom svisiacich prepojen v rmci fyziklnych vied, ale formlne tdia izo-
luj jednotliv odvetvia vedy. Preto som si vzal za svoju lohu integrova oddelen disci-
plny do synergickho, jednotnho, celku, aby sme mohli uplatni vedeck metdy a
technologick vdobytky pri rieen globlnych problmov sasnosti.

Mte nejakch osobnch hrdinov?

Dlhujem vea uom z rznych odvetv vied, ktor sa podieali na tejto vzii. udia ako Jules
Verne, Edward Bellamy, Howard Scott, Thorstein Veblen, H. G. Wells, Sir Jagadis Chunder
Bose, Alfred Korzybski, Walter B. Cannon, Stewart Chase, Clarence Darrow, Arthur C. Clarke,
Mark Twain, Jacque Loeb, Carl Sagan a mnoh al, na ktorch ani nemme priestor.

Nesta predvda budcnos. Potrebujeme vziu. Ak je medzi nimi

rozdiel?
Poda ma zkladom predvdania s ndej, tby a ciele jedincov, ale bez praktickho
nrtu nejde o ni viac ako o science-fiction. Kontruktvna vzia si vyaduje metodolgiu
na dosiahnutie poadovanch cieov udratenej budcnosti. Nvrhy musia zaha aj
plny na vzdelvanie, zdravotn starostlivos, ubytovanie, urbanizciu, transport, ist
zdroje energie, at.
Ako prebieha proces navrhovania? Ako zanate pracova na nieom?

Najprv sa ptam: o chcem dosiahnu a ak je naj-

jednoduch spsob rieenia problmu? Pod poj-
mom najjednoduch spsob mm na mysli dos-
tupn nstroje a informcie. Ak by som mal navrh-
n najlacnej lietajci stroj pouitm miniml-
neho mnostva materilov s maximlnou silou a
nzkym bezpenostnm rizikom, tak by som navr-
hol lietajce krdlo. To eliminuje spotrebu paliva,
chvost, kormidlo a stabiliztor. Pasaieri by sedeli
v krdle. Nadizajnoval som mnostvo lietajcich
krdel u na zaiatku 30. rokov 20. storoia.

Spoloensk dizajn mus by zaloen na nosnej

kapacite zdrojov planty a nie na filozofii, tbach,
estetike alebo vhodch istej skupiny ud. Naprk-
lad, kruhov tvar miest je zaloen na minimlnom
vdaji energie pre maximlny spoloensk zisk.
Architektra, ak bude rozumne navrhnut, pouije
o najmenie mnostvo materilu na stavbu o
najbezpenejch a najefektvnejch budov. S v-
vojom a zmenou materilov sa bud meni a roz-
vja aj architektra a mest. Toto vak neobmedz
vhody, ale rozri komfort, produkty a sluby dos-
tupn pre kadho.

Ktor projekt budcnosti v tebe bud vzruenie alebo a des?

Vzruenie vo mne budia vetky technologick vdobytky budcnosti, o ktorch sme dopo-
sia ani len nesnvali a monos celosvetovho zjednotenia. o ma des na budcnosti je
naa neschopnos poui technolgiu budcnosti kontruktvne a rozumne.

Je predstavivos postaujcim vchodzm bodom pri tvorbe nvrhov?

Nie, predstavivos nie je tm najdleitejm vchodzm bodom. Najdleitejou vecou je
by konkrtny a nie ma len predstavu, ale zaloi nae nvrhy na sasnej vede a techno-
lgii a uplatni ju pre dobro vetkch ud a na ochranu ivotnho prostredia. A to je proti-
plom obyajnch prian, apirci alebo filozofickho zmania.

o je zatia najdleitejm bodom v tvojom ivote?

Najdleitejm bodom je predstavi Projekt Venus irokej verejnosti prostrednctvom in-
ternetu, asopisov, knh, dokumentov a podobne.
 ^
' sa nesnazim
Vo svojej praci ' '
predvidat ' buduc-
'
" ^ ^ ^
'
nost.' Skusam co je mozne' dosiahnut' inteligent-
'
' ^
' vedy a technologie.
'
nym a humannym vyuzitim
'
^

Co navrhujeme je aplikovanie vedeckych ' metod'

^
do spolocenskeho' systemu
' v prospech celej po-
^
'
pulacie '
ludstva '
a zivotneho prostredia."
 Ciele a nvrhy Projektu Venus
Bene sa v mdich dotame alebo poujeme komenttorov hovori o mnostve spoloenskch
problmov, ktorm denne elme, akmi s naprklad globlne otepovanie, devastcia ivotnho
prostredia, nezamestnatnos, kriminalita, nsilie, chudoba, hlad a populan explzia. Ale ako asto
sa dozvieme o uskutonitench plnoch zmierujcich mnoh z proklamovanch spoloenskch
problmov? Pre ud je vemi jednoduch kritizova spolonos, avak je omnoho zloitejie identi-
fikova priny a zavies do praxe spsoby rieenia problmov.

Projekt Venus je skutonm plnom navrhujcim zrod novej civilizcie - takej, ktor je zaloen na
starostlivosti o ud, o ivotn prostredie a jeho zrodovan.

Plny Projektu Venus ponkaj spolonosti irok spektrum alternatv zaloench na vedeckch
monostiach smerujcich k novej re mieru a udratenosti pre vetkch. Zavedenm ekonomiky
zaloenej na zdrojoch a mnohopoetnch inovatvnych a environmentlnych technolgich priamo
aplikovanch do socilneho systmu djde v Projekte Venus k dramatickmu zneniu a potlaeniu
kriminality, chudoby, hladu, bezdomovectva a mnohm alm problmom, ktor u dnes bene
vdame.

Jednm zo zkladnch kameov zisten systmu je fakt, e mnoh dysfunkn spsoby sprvania
dnenej spolonosti pramenia v dehumanizcii monetrnym systmom. Navye, automatizcia
dospela do takho stavu, e technolgia bude nahrdza udsk pracovn silu strojmi, o bude ma
za nsledok znen alebo nedostaton kpnu silu obyvatestva.

Projekt Venus navrhuje systm, v ktorom by automatizcia a technolgia boli integrovan do cel-
kovho holistickho socilno-ekonomickho dizajnu, v ktorom by primrnu funkciu zohrvalo ma-
ximalizovanie kvality ivota a t by bola uprednostnen pred profitom. Tento projekt takisto pon-
ka sbor vnosnch a praktickch hodnt.

Cel projekt je v dokonalej harmnii s duchovnmi aspektmi a ideolgiami, ktor mono njs vo
vine svetovch nboenstiev. Cel projekt Venus sa vak od filozofickch a nboenskch pr-
dov l tm, e poskytuje nvrhy, ako pretavi tieto idely do skutonosti.
 Dlhodob plny prvej fzy Projektu Venus s u rozbehnut v plnom prde.
Jacque Fresco futurista, vynlezca, priemyseln dizajnr a zakladate Projektu
FZA 1 Venus a jeho spolupracovnka Roxanne Meadowsov u dokonili vstavbu
25-rovho vskumnho centra Venus na Floride, aby mohli nzorne demon-
trova nvrhy Projektu Venus. Vide, CD, plagty, pamflety, modely, preklady a
knihy, akou je naprklad To najlepie o si za peniaze nekpite: Za hranicami
politiky, chudoby a vojny u uzreli svetlo sveta (v anglickej verzii), aby dopo-
mohli svojim zakladateom ri mylienku a zvi taktie aj povedomie o Pro-
jekte Venus u irej verejnosti.

Fza dva obna produkciu celoveernho filmu vykresujceho fungovanie

sveta poda plnov Projektu Venus. Tento film poskytne pozitvnu vziu mieru-
milovnej spolonosti, v ktorej by vetky udsk bytosti tvorili jednu globlnu FZA 2
rodinu na Zemi. Civilizcia, v ktorej sa vetci jedinci snaia lepie pochopi svet,
ktor ns obklopuje. Tento film je navrhnut tak, aby priniesol nielen zbavn
prvok blzky dieau, ale aj jeho edukan strnku uren dospelmu divkovi.

FZA 3

Aby sme otestovali nvrhy a nrty tohto projektu, cel tm Projektu Venus prostrednctvom vs-
kumnho experimentlneho mesta plnuje zavies mylienky do praxe. Zaalo sa pracova na n-
rtoch pre vinu prvotnch technologi a budov. Dotcie s vak v sasnosti prli nzke, aby
sme mohli vybudova takto prv mesta.
FZA 3
Nov experimentlne mesto sa zameria na plnenie cieov Projektu Ve-
nus, medzi ktor patria:
- prijatie deklarcie svetovch zdrojov za spolon dedistvo vetkch ud;

- preklenutie umelch hranc, ktor v sasnosti svojvone rozdeuj nrody;

- nahradenie monetrneho systmu nrodnch ekonomk ekonomikou zaloenou na prr-

prrodnch zdrojoch;

- asistovanie pri stabilizcii svetovej populcie prostrednctvom vzdelvania a dobrovo-

nej kontroly prodnosti;

- kultivcia a obnova prirodzenho ivotnho prostredia poda naich najlepch schopn-

nost a monost;

- redizajnovanie miest, transportnch systmov, ponohospodrstva a priemyslu do takej

miery, aby boli energeticky sebestan, prostrediu nekodn a schopn sli potrebm
ud;

- postupn zbavenie sa korporci a vld (na miestnej, nrodnej a nadnrodnej rovni) ako
spsob spoloenskho manamentu;

- zdieanie a zavdzanie novch technolgi v prospech vetkch nrodov;

- rozvoj a pouvanie istch obnovitench zdrojov energie;

- vroba produktov najvyej kvality pre itok celho udstva;

- vypracovanie tdi vplyvu vstavby akchkovek rosiahlych projektov na ivotn pros-

tredie;

- podpora kreativity a poskytovanie irokej kly podnetov smerom ku kontruktvnemu

siliu;

- ukonenie nacionalizmu, nboenskej neznanlivosti a predsudkov prostrednctvom

kl a vzdelvania;

- eliminovanie vldnej elity technicky alebo inak;

- uprednostni riadny vskum pred nhodnmi nzormi pri dosahovan metodolgi;

- podpora komunikcie na kolch v takej miere, aby n jazyk korepondoval s fyzickmi

podmienkami sveta;

- zabezpeenie nielen potrieb pre ivot, ale aj ponknu vzvy stimulujce myse, s
cieom vyhn sa jednotvrnosti a dosiahnu rznorodos jedincov;

- a napokon, prirpavi ud intelektulne a emocionlne na zmeny a vzvy, ktor sa na-

chdzaj pred nami
FZA 3
Do experimentlneho mesta sme umiestnili tematick park, ktor m zabavi aj informova nv-
tevnkov o monostiach humnneho a ekologickho ivotnho tlu, ktor predstavuje Projekt
Venus. Mete tu njs inteligentn ubytovacie priestory; vysoko efektvne a nezneisujce
transportn systmy; pokroil potaov technolgiu a mnostvo alch inovci, ktor splno-
hodnotia ivoty vetkch ud vo vemi krtkom asovom rozsahu.

Kruhov mesto by bolo len prechodnou fzou a mohlo by sa vyvja z polo-kooperatvnej spo-
lonosti zaloenej na peniazoch na ekonomiku zaloen na zdrojoch. Takto mesto by mohlo
posli ako prototyp pre sriu miest skontruovanch v rznych astiach sveta. Miera progresu
bude zlea na dostupnosti finannch zdrojov vyzbieranch poas poiatonch fz a na u-
och, ktor sa identifikuj s Projektom, zastnia sa a podporia mylienku, napredovanie a ciele
Projektu Venus.

Len o sa tieto nov komunity rozvin a stan sa veobecne akceptovanmi, mu reprezento-

va vhodn zklady pre nov civilizciu s tm, e uprednostnia proces evolcie pred revolciou.

Nikto vak nedoke predpoveda budcnos. Dokeme ju len odhadn na zklade sasnch
informci a trendov. Populan rast, technologick vvoj, globlne podmienky v ivotnom pros-
tred a dostupn zdroje s prvoradmi kritriami pre budce projekcie.

Neexistuje iadna filozofia, nzor, i u nboensk, politick, vedeck alebo ideologick, s kto-
rm by nemal nikto problm. No sme si ist, e jedin aspekt Projektu Venus, ktor me psobi
zastraujco je ten, ktor by sa poksil do niekto zaleni.

Projekt Venus nepredstavuje utpiu ani orwellovsk distpiu a nereprezentuje ani sny neprak-
tickch idealistov. Prvee naopak ponka dostupn ciele vyadujce si inteligentn aplikova-
nie toho, o u poznme. Jedin existujce limity s tie, ktor si sami stanovme.
2010 Svetov turn
Jacque Fresco a Roxanne Meadowsov precestovali vye 20 krajn, v ktorch vystpili na vye 26
prednkach a prezentciami poodhalili zkulisie Projektu Venus. Prednky ukzali, ako by mo-
hol svet vyzera, ak by sme vyuvali to, o vieme s cieom dosiahnu udraten globlnu civili-
zciu.

Bolo to asn dobrodrustvo a neuveriten zitok stretn vetkch tch ud, ktor priviedli
toto turn k spechu.

No mrz ns, e sme nemohli uskutoni posledn tyri prednky v Kanade kvli Jacquovm zdra-
votnm akostiam, dodva Roxanne Meadowsov.
 Pozrite si vetky vide predniek z celosvetovho turn:
(pre pozretie prejdite kurzorom myky nad niie uveden miesta podujat)

> Bristol, Spojen krovstvo > ubana, Slovinsko

> Glasgow, Spojen krovstvo (rozhovor) > Slovinsko (skromn otzky a odpovede)
> London, Spojen krovstvo > Bangalore, India
> Tokio, Japonsko (skromn otzky a odpovede) > Holandsko
> Tokio, Japonsko > Eindhoven, Holandsko (expozcia)
> Mnchov, Nemecko > Bogota, Kolumbia
> Brisbane, Austrlia > Koda, Dnsko

> Auckland, Nov Zland > Lisabon, Portugalsko

> tokholm, vdsko > Wellington, Nov Zland

> Par, Franczsko
FAQ

Ktor spoloensk tlaky by zmiernil Projekt Venus?

Tou najvou lekciou, ktor by sa udstvo nauilo, by bolo, e ak by sme ili bez dlhu, neis-
tt a strachu, udsk bytosti by sa sprvali k sebe omnoho milie. Nikto by ni vonku nepre-
dval alebo by sa nesnail druhho zbavi majetku i peaz. V ekonomike zaloenej na
zdrojoch by podstata pre nezdrav udsk agresiu zanikla. udia by u neniesli bremeno
nutnosti zarobi si a nemuseli by venova toko pozornosti starostiam ako s hypotky, n-
klady na zdravotn starostlivos, poistenie v prpade poiaru, ekonomick recesiau stratu
prce, depresie a dane. Boli by sme od tohto vetkho osloboden. Eliminciou tchto bre-
mien a odstrnenm podmienok, ktor vytvraj pocity zvisti, hladu a saivosti by nae
ivoty mali aleko v zmysel. Po prvkrt v histrii by sme pochopili, o to znamen by
lovekom.

Len o sa nm podar zlepi ivoty ostatnm, ochrni nae ivotn prostredie a dopra-
cova sa k hojnosti, nae ivoty bud razom bohatie a bezpenejie. Ak by sme tieto hod-
noty zaviedli do praxe, umonilo by nm to dosiahnu omnoho vy tandard bvania be-
hom krtkeho asovho seku; tandard bvania, ktor by sa postupne zlepoval.

udia by mohli slobodne vyui svoje silie na okovek kontruktvne, o o by mali zujem
- v takomto svete by sa to obilo bez ekonomickch obmedzen, hranc a zdaovania, ktor
s vroden peanmu systmu. Pod pojmom kontruktvnosti rozumieme okovek, o by
zveaovalo ivot jedinca aj ostatnch. Ak vzdelvanie a zdroje bud dostupn vetkm
bez nutnosti financovania, nebud existova hranice, ktor by zabraovali rozvoju ud-
skho potencilu. Vaka tmto faktorom by udia ili dlhie, zmysluplnejie a zdravie. Mie-
ra spechu by bola teda prezentovan naplnenm individulnych potrieb a nie ako je tomu
dnes, t.j. hromadenm bohatstva, majetku a moci.
Ak je pln?

Je aleko efektvnejie vybudova nov mest od plnch zkladov ako samozsobiten systmy
ako prebudova a prispsobi star. Nov mest mu poa vhodu najnovch technolgi a by
ist, bezpen a sta sa vytenmi miestami pre ivot. V mnohch prkladoch bude vyuit kru-
hovit tvar.

Potrebujeme aktulny zoznam vetkch dostupnch planetrnych zdrojov. Prv experimentlne

mesto alebo naplnovan centrum bude vykonva globlny prieskum ornej pdy, vrobnch
liniek, transportu, technickho personlu, obyvatestva a alch potrieb nevyhnutnch na udranie
spolonosti. Tento vskum nm umon uri parametre na rovni globlnych plnov pri poudo-
van spoloenskho a technologickho vvoja zaloenho na nosnej kapacite planty Zem a
potrebch jej obyvateov. To mono najlepie dosiahnu kontantnm updatovanm a za asistencie
potaovho modelu zdrojov naej planty.

Funkciou prvho mesta bude otestova vhodnos parametrov dizajnu a uskutoni zmeny, ak to
bude nevyhnutn. Knihy, asopisy, televzia, rdio, seminre, divadlo i tematick parky sa stan
frontom pre nov spoloensk smerovanie, tak ako aj navrhovanie a experimentovanie s automati-
zciou procesov budovania mesta budcnosti. Vskum sa bude snai takisto njs rozvoj istch
alternatvnych zdrojov energie a prekona tak nedostatok spsoben vvojom novch materilov.

Nov systm bude poskytova vetky potreby nevyhnutn na podporu ud poas prechodnho ob-
dobia. Na dosiahnutie udrania civilizcie musme skoordinova pokroil technolgiu a dostupn
zdroje v rmci humnneho globlneho systmovho prstupu. Naprklad, charakteristika populcie
na danom zem ur, koko nemocnc a kl bude potrebnch vystava a ak vybavenie si dan
spolonos bude vyadova. Niektor zdravotncke systmy bud mobiln a in bud vystavan na
si alebo na mori.

Poas prechodnho obdobia bud reginy, kde je nedostatok, vybaven tepelnmi akumultormi
pre ely varenia a sterilizcie vody. Potraviny pre tieto oblasti mu by zbaven vody a skompri-
movan, aby sa etrilo prepravnm priestorom. Obal bude biologicky rozloiten a me fungova
ako nekontaminujce hnojivo. Reginy bez ornej pdy bud uva hydroponick farmy, rybie far-
my na si a morsk farmy. Energia bude produkovan vetrom, slnkom, tepelnmi akumultormi, fo-
tovoltaickmi lnkami, vlnami, biomasou, geotermnlnymi a almi zdrojmi.

Interdisciplinrny tm kvalifikovanch pracovnkov bude pracova na automatizovanch systmoch

v slade s projektovmi poiadavkami, aby produkovali a zsobovali tovarom a slubami v masv-
nom mertku. To me by armda budcnosti, obrovsk mierumilovn mobilizcia k uchovaniu pla-
nty zem a ud. Otzkou nie je, i mme dostatok peaz, ale i mme dostatok zdrojov a nstrojov,
ako dosiahnu nov smer.
 HLAVN STRNKA
viac ako 86 000 nasledovateov a stle rastieme

ROXANNE MEADOWSOV
osobn strnka spoluzakladateky Projektu Venus

TVP GROUP
viac ako 6 000 lenov a stle rastieme

HLAVN STRNKA
viac ako 14 000 asledovateov a stle rastieme

TVP COMUNITA
viac ako 1 000 lenov a stle rastieme

Venus projekt na webe

MDIA PROJEKTU VENUS

viac ako 32 000 fanikov a stle rastieme

TVP VZDELVANIE
viac ako 5 000 fanikov a stle rastieme

JACQUE FRESCO
viac ako 16 000 fanikov a stle rastieme

HLAVN STRNKA
viac ako 1 000 fanikov a stle rastieme

JACQUE FRESCO
viac ako 9 000 fanikov a stle rastieme
 viac ako 170 000 ud
z celho sveta nepretrite
sleduje prcu na Projekte Venus
 Prednky Jacqua Fresca

Tento set audio CD obsahuje vystpenia Jacqua Fresca na prednkach od roku 1974 do
roku 1980. Balk zaha VETKY srie (20 CD). Kad disk obsahuje rozlin materily:

1. sria 3. sria 4 Systmov kroky

1 Optimlne nstroje 1 Kontrolovan sprvanie
2 Veda a spoloensk zmena 2 Identifikujce a meniace 5. sria
3 Vzahy hodnoty 1 Nronos vedeckho prs-
4 Funkn etika 3 Hadanie spravodlivosti tupu
4 Krza 2 Etika, saivos, el
2. sria 3 Mty o komunikcii, riziko
1 Metafyzika 4. sria prispsobenia sa spolonosti,
2 Neprimeranos jazyka 1 Uznanie a identita
hadanie akceptovania
3 Korupcia 2 Veda, ilzia, autenticita
4 Vetci sme dobre prispso-
4 Nboensk vs. vedeck 3 Spoloensk pokrok a pro-
ben
prstupy duktivita

KPTE SI TERAZ CEL SET PREDNOK >

 Tie boli nahran astnkmi prednok, t.j. nie za pomoci nahrvacej techniky. Zvuk nie je
v dobrej kvalite. Myslme si, e akkovek zvuk z pozadia je akceptovaten z dvodu d-
veryhodnosti informci.

Vypoujte si as z prednok (poznmka: animcie nie s zahrnut na CD, CD obsahuj

len zvukov nahrvky).

(video preloen do sloveniny)

alie vpisy:
> Nboensk alebo vedeck prstupy
> Korupcia
> Neprimeranos jazyka
> Metafyzika
> Kontrola, jazyk a vzahy
> Krza
> Rozvoj mentlneho ovldania sa
> Neprimeranos jazyka (p2)
> Neprimeranos jazyka (p1)
> Veda a spoloensk zmena

"KPOU TCHTO PRODUKTOV PODPORTE PROJEKT VENUS

tu si zakpite samostatn balk prednok >

Nprava
zastaralho
systmu online
reklamami
autor Tio

Ak pouvate internet, a predpokladm, e vetci ho pouvate, potom m-

ete patri do skupiny ud, ktorm reklamy prekaj.
Reklama sa nachdza takmer na vetkch webovch strnkach a vinou je
vemi ruiv; nehovoriac o tom, e reklama vo vekej miere zvis od sledo-
vania innosti pouvatea, aby vyberala reklamy poda vkusu uvatea. To
me by pre mnohch vemi neprjemn, pretoe len vemi mlo ud si to
uvedomuje. Mono, e niekto nechce by "sledovan" online, take by sledo-
vanie malo by plne zrejm. Ale zd sa, e peniaze robia spolonosti slepmi
v tomto smere. Existuj vak urit vhody tohto online sledovania vyha-
dvanch poloiek - sledovania vaej online innosti - vrtane osobnch a
presnejch vyhadvan na Google. Tak naprklad, mono si chcete kpi v-
robok z Amazonu, a tak umel inteligencia Amazonu (v orig. A.I. Artificial
Intelligence - Amazon), ktor sledovala vetko to, o ste si pred asom vyha-
dali, vm odporu vhodnejie vrobky.

Ale ke prde na reklamy, s vinou ruiv a, aspo pre ma, plne irelevan-
tn. Ak si budem chcie kpi urit poloku, budem predsa hada t konkrt-
nu poloku na Google shoppingu alebo Amazone. Reklamy predstavuj hlav-
n prjem pre webov strnky, a to im pomha rs ako huby po dadi.
 Dobr strnka toho vetkho je, e mte monos odstrni
vetky z nich - kontrolou navtevovanch webovch str-
nok; ale me to vies k niekokm vemi zaujmavm ds-
ledkom. Vzhadom k tomu, e reklamy s hlavn prjmy pre
vinu, ak nie vetky webov strnky, mal a efektvne
pluginy, ktor blokuj reklamy, eliminuj tieto zisky. V sku-
tonosti sme u svedkami tchto nsledkov.

Adblock Plus, jeden z najpouvanejch pluginov pre

Chrome a Mozillu (najpouvanejie prehliadae na svete),
m viac ako 61 milinov uvateov po celom svete a stle
rastie.

Pred dvoma mesiacmi zahjilo niekoko dleitch

nemeckch spravodajskch tla kampa proti uvateom
Adblock Plus-u. "Dnes rno o 10. hodine niekoko z naj-
znmejch nemeckch online spravodajskch tla (Spie-
gel Online, Sueddeutsche.de, Faz.net, as a Golem.de RP
Online) zaali spolon kampa vyzvajc svojich itate-
ov, aby deaktivovali blokovanie reklm na svojich elektro-
nickch zariadeniach.

Je to znmkou toho, ak musia by zfal. Ale ak bol

vsledok? Sme van, e tyri popredn nemeck noviny
vyzvali k zakzu Adblock Plus. Videli sme, ako stiahnutia na
adblockplus.org narstli na 127% a finann dary na 167%! - z AdBlock Plus
oficilnej facebook strnky.

Oni nie s jedin, kto urobil chybu iadanm ud, aby nepovolili svoje pluginy
uren na blokovanie reklm. Toto je video Hanka Green-a (ktor je pomerne
znmou online celebritou) a kri z rovnako zfalej frustrcie. A op, o do-
siahol? Sta si preta komentre k videu, kde mu vina ud akuje, e ich
na to upovedomil.

Existuje vea takch prkladov, vrtane druhho najvieho franczskeho

poskytovatea internetovch sluieb, ktor zaal blokova reklamy v predvo-
lenom nastaven alebo AdTrap, mal nstroj zriaden na Kickstarter-i, ktor
blokuje reklamy na vetkch zariadeniach, ke s zapojen do vho dom-
ceho routera. Hlavnou mylienkou tohto lnku je ukza, ak nespoahliv a
neudraten je menov systm v sasnej dobe. Je pravda, e mnoho
uvateov YouTube, novinrov a webovch strnok, ako celok, produkuj ve-
k internetov obsah len preto, e s financovan z vnosov reklm a tieto
pluginy ich nakoniec finanne zruinuj. Ale ak niekto vid tieto technolgie
ako niiteov, unik mu cel pointa.
Minister digitlneho hospodrstva Franczska printil ISP k obnoveniu prstu-
stupu reklamy, YouTuber-i sa proti tomu ohradili, novinri protestovali a we-
bov strnky hrozili, e kvli tomu skonia. Ale vetci s slep ku skutonosti -
toto nie je rieenie. udia maj vea monost, ako blokova reklamy a to bu
zariadeniami, ako s AdTrap, pluginy alebo akm je Adblock, priom maj tie
na vber obsah, ktor nie je zaloen na podpore reklamy. Take vetka t
tirda proti blokovaniu reklm bude ma za nsledok nrast pou-vania
tchto technolgi.

Tto udia s nahnevan, ale takto funguje tento systm: je nutn sa pred-
vdza, aby vm zaplatili. Som si ist, e musia zaplati njom a nakmi svoje
deti. Avak, reklamy s alm vedajm produktom tohto neudratenho
sveta, v ktorom ijeme.

Zaujmavosou je, e existuj tisce ud, ako je Hank Green, mnoho novinrov
a webovch strnok, ktor hrozili, e skonia. Internet je bohat na obsah, a
preto je zdarma; z toho dvodu nmietky proti vvoju technolgi s neopod-
statnen. udia, ktor sa neprispsobia novm podmienkam, zostan pozadu.
Oni s t, ktor to nepochopili.

Bezplatn sluby, ako je Wikipedia, Khan Academy, Linux a miliny alch

webovch strnok a sluieb bud vdy existova. Tm sa bude dari, pretoe
s zaloen na dobrovonckej prci, nie na peanom prjme, aj ke niektor
z nich potrebuj as od asu finann dary, aby svoje servery udriavali v
chode. Ale ke urobte servery autonmnymi - t.j. zaloen na umelej inteli-
gencii - a bud ich naprklad poha obnoviten zdroje energie, potom m-
ete prevdzkova cel slubu bez peaz a zaloen na dobrovonckej prci,
nieo podobn tomu, o o sa sna aj Projekt Venus.
 Ak by ste si nemuseli prcou zarobi
peniaze na zaplatenie njmu, jedla,
obleenia alebo ohokovek, o
potrebujete, potom by sme
nepotrebovali ani reklamy.
Ako vidme, vina ud nezna reklamy. Toto vbec nie je rieenie ako
nakmi a obliec ud. udia s oraz viac a viac informovan, tm menej
efektvne bud online reklamy. Ale to nie je vetko. Online reklamy mu
by ruiv a neprjemn, ale je tu alia, temnejia strnka celej zleitosti:
Black Hat SEO.

Mm priatea, ktor zarob asi 2000 dolrov mesane tm, e rob neporia-
dok v online vsledkoch vyhadvania. V podstate kupuje lekrske, vedec-
k alebo akkovek lnky napsan pecialistami alebo bloggermi a auto-
maticky nahrad slov ich synonymami alebo zmen truktru lnku pomo-
cou rznych softvrovch nstrojov. Vsledkom je chaotick, irelevantn
lnok, ale lnok, ktor je akceptovaten pre vyhadvae.

o to znamen?

No, nabudce, ke budete hada Mm bolesti v hrudnku, o mm robi?,

mete njs lnky, ktor s kontruovan tak, aby zskali najvyie poz-
cie vo vsledkoch vyhadvania. Vzhadom k tomu, e nejde o skuton
lnok tkajci sa zdravia, ale o skreslen retrukturalizciu automatizova-
nm softvrom za elom dosiahnutia lepch vsledkov vyhadvania,
mete by zmten jeho obsahom alebo vykona plne zl rozhodnutia.

Existuj stovky tisce ud, ako je mj priate a kad tm rob tisce takch-
to webovch strnok. Kad strnka odkazuje na in - je to ako obrovsk
bludisko webovch strnok, ktorch obsah je len pre vyhadvae a nie pre
ud. To znamen, e existuje obrovsk neporiadok s webovmi strnkami,
ktor vbec nie s obsahovo hodnotn a vetko sa rob len pre online re-
klamy, aby zskali lepiu pozciu vo vsledkoch vyhadvania. Tto udia
manipuluj strnkami len preto, aby zskali o najviac pozret, pretoe pr-
ve tie generuj viac peaz z reklamy, ktor ich sprevdza.

Existuje obrovsk reazec osb zapojench do Black Hat SEO, ktorch prca
je plne leglna. V podstate je leglne nii (a zahlcova bezvznamnmi
sprvami) internet.
To m za nsledok obrovsk mnostvo prce pre sprvcov vyhadvaov,
aby blokovali tieto webov strnky. Ale Black Hat SEO udia vdy njdu rie-
enie, aby ich webov strnky boli vyhadvami akceptovan.

Existuj alie takto metdy ud, aby zskali peniaze na internete, ako je
posielanie nevyiadanch e-mailov alebo tvorba falonch internetovch
strnok, ktor predvaj falon vrobky. Poda Commtouch sprvy v pr-
vom tvrroku 2010, existuje ... 183 000 000 000 spamovch e-mailov
poslanch kad de. Najpopulrnejia spamov tma je farmaceutick
reklama, ktor tvor 81% zo spamovch e-mailovch sprv.

Poznm vea ud, ktor zarbaj tisce dolrov kradnutm tov na eBay-i,
AutoScout24 alebo inch online tov, ktor pouvaj k predaju falonch
vrobkov. Mu tak ahko dosta oprvnenie ku kreditnm kartm, naku-
pova s nimi predmety alebo previes peniaze na ty ud, ktorch poznaj.
Je to osobit svet, o ktorom ste mono ete nikdy nepouli. Vyna miliny
dolrov, pretoe je pomerne jednoduch ukradn identitu v tomto syst-
me: systme, ktor je zaloen na nezmysloch alebo peniazoch namiesto
odolnejieho systmu, ktor vyuva prostriedky priamo pre udsk potre-
by, ako hlsa napr. Venus Projekt.

Cel tento chaotick a blzniv online svet existuje len preto, e je potreb-
n zarba peniaze a ni in - s malou alebo iadnou starostlivosou o ud-
sk bytosti. Ale majte na pamti, e oni vetci s udia ako vy a ja, ktor
potrebuj peniaze, aby preili, s vnimkou toho, e prepadn tejto ceste,
pretoe je jednoduchia a d sa ou zarobi viac peaz.

A ak si myslte, e reklamy s len

malou asou internetu,
pamtajte, e Google zarob
97% svojich prjmov z reklamy
a internet ako celok je
priemysel, ktor vyna miliardy
dolrov rone (9,6 milird
v prvom tvrroku 2013).
Take, ak udia zanaj blokova reklamy, o
bud potom robi vetky tie firmy ako je Google?

Neexistuje ni, o by niekto pomocou technolgie

robil a niekto in by to nemohol zmari. Avak, ak ide
o peniaze, ako vetko v menovom systme, popin
sa to a skorumpuje z ndze niektorch ud o prei-
tie. Online reklama je neudraten a urajci vsle-
dok zastaranho menovho systmu.

Pozrite si TROM: Reklamy

pre alie informcie
 SPRVANIE:
OD GNOV K POHLAVIU
autor Tio

Jacque Fresco sa nechal pou o udskom sprvan a vysvetuje to mnohmi, ah-

ko pochopitenmi spsobmi. Rd by som ponkol alie vysvetlenia a uverejnil
lnok s novmi prkladmi a faktami o tom, o kreuje osobnos kadho z ns,
vrtane tvojej a mojej.

Pozrieme sa na tieto tmy z hodnotovho, rodovho, biologickho a psycholo-

gickho hadiska.

HODNOTY
V prvom rade, kto ste?

Na otzku zrejme odpovie menom, prcou alebo niem podobnm. Pravde-

podobne sa poksi definova samho seba niekokmi slovami, ktorch vz-
nam a nauili rodiia, kola, priatelia, internet a podobne. Pochopil si, o zna-
men prca, o je morlka, o je dobr a zl, krsne a kared, o je akcepto-
vaten a o nie, krut alebo upokojujce. Zaujmavm, ale o to znepokojuj-
cejm prkladom toho, ak dleit rolu hr prostredie pri vvoji osobnosti a
hodnt, s opusten deti: deti, ktor vyrastali v drsnch podmienkach.
Genie chbal akkovek socilny
kontakt u od narodenia. Ke ju
objavili o desa rokov neskr, a tak
vemi sa lila od ud, e ju pova-
ovali za mentlne chor, aj ke
nemala iadne poruchy mozgu. Ne-
vedela rozprva a ani poriadne
chodi. Jej sprvanie nenieslo iad-
ne znmky empatie, morlky, ob-
jektivity, socilnej interakcie a po-
dobne formy sprvania povaova-
n za normlne a vroden vetkm
udskm bytostiam.

Pozrite si dokumentrny film o Ge-

nie, Tajomstvo zdivoelho die-
aa (Secret of the Wild Child).
 A s alie prpady: dieva, ktor vyras-
talo dlhie medzi psami ako umi, tak-
e svojm sprvanm sa podobala viac
psovi ne loveku.

Tieto prklady nezahaj prpady, kedy

deti trpeli na pokodenie mozgu. Prkla-
dy poukazuj nielen na to, e prostre-
die m vplyv na hodnoty loveka, ale e
dokonca aspekty ako chdza, mimika i
re tela s ovplyvnen sksenosami.

Mete si pozrie tieto dva dokumenty

Prbeh zdivoelch det a Divok de-
ti a dozviete sa nieo viac o tejto tme.

Dokonca aj drobn odlinosti v prostred mu spsobi znan odchlky

sprvania. Uvediem prklad na identickch dvojatch: vela potpala jedno
z nich, ke malo 4 roky. Tto mal epizdka sa s nm odvtedy tiahla a po cel
ivot sa blo vetkch druhov hmyzu, trpelo na insektofbiu. Takto uda-
los je prinou, preo udia maj odlin osobnosti. Ich ivotn sksenosti s
vdy jedinen.

Toto je dvod, preo udia u len v mesiaci vidia zakadm osi in: jedni si
ho fotia ako druh umenia, inch to zas netrpi a al ostvaj zakadm v
nemom ase. Take, aj ke vidme rovnak vec, interpretujeme ju odline
kvli osobnej sksenosti - to vytvra nae hodnoty.
POHLAVIE
Zrejme si myslte, e rozpoznvame len dve pohlavia: musk a ensk;
ale z kultrneho a biologickho hadiska sa mlite. S udia, ktorm bio-
lgia nedovouje jasn identifikciu s pohlavm. Nazvame to intersexul
(intersex). Viac tu.

Kultrne pohlavie je troku in vec a v zvislosti od kultry, existuj aj

in ako ben ensk a musk rod. Vieme, e aj tieto dva sa dokonca l-
ia: existuje kopa maskulnnych ud, ktor sa od seba odiuj. V Indii
(Hirja), Neple, Pakistane a Samoe udia akceptuj aj tretie pohlavie ako
zkonom ustanoven. Faafafine s naprklad chlapci vychovvan ako
dievat v mdnom priemysle, ktor sa potom aj sprvaj ako eny. Take
prostredie m dokonca aj vplyv na to, o nazvame pohlavie.

Pozrite si Ja, moje pohlave a ja, Zmena pohlavia a Kdovanie pohla-

via, aby ste sa dozvedeli viac o pohlav.
 Vnmanie chut a farieb

Vo vedeckch kruhoch nie je u dlhiu dobu pochb o tom, e chu a

vkus s vytvran prostrednctvom vec, ktor skame: farba, retau-
rcia, nzov jedla, jeho tvar alebo i je jemn, alebo chrumkav.

Dokonca aj pre tch s odlinou biolgiou, ako naprklad t, ktor maj

viac chuovch pohrikov, vplvaj sksenosti na to, ak jedlo upred-
nostnia. S aj udia, ktor by nikdy nezjedli hrby, ale za za odlinch
okolnost, by si ich obbili.

Pozrite si dokument Pravda o chuti, aby ste sa dozvedeli nieo viac

o chutiach.

Vnmanie farieb je alm prkladom, ako jazyk, ktorm komunikuje-

me, prisudzuje farbm odlin vznam. Pozrite si toto 7-mintov vi-
deo, ktor dokazuje moje tvrdenia.

A ak to ovplyvuje do takej miery zrak, na o alie by jazyk ete ma

vplyv?

HMAT

UCH

CHU

ZRAK

SLUCH
5 ZMYSLOV
Gny
asto povame o existencii gnu, ktor rob ud nsilnckymi alebo
rob z nich alkoholikov, homosexulov a podobne. Ale je to naozaj tak?
Me vskyt gnu vies k takmu komplexnmu, kultrnemu, evolun-
mu sprvaniu? Vieme, e gny uruj vau farbu o alebo mieru
nchylnosti na jednotliv choroby. Ale me prtomnos gnu vies k tak
rznym typom sprvania?

Pozrime sa na najcitovanejie prpady:

GN NSILIA

Vieme o gne zvanom gn bojovnka (varicia mono-amnoxidovho

gnu), u ktorho predpokladme, e rob ud agresvnejch a viac nsil-
nch.

Spomnam si na dokument od BBC, volal sa Gn bojovnka, v ktorom sa

zaoberali touto problematikou. Reportr, pokojn chlapk, zisuje na kon-
ci dokumentu, e je nositeom tohto gnu a jeho mama mu oznamuje, e
me by van, lebo ho vychovala sprvne. A m pravdu. Dokonca aj
ke vidte nsilie v sprvan my vaka tejto kombinci gnov, to ete
neznamen, e sa to d aplikova na ud. A dokonca to ani neznamen,
e aj keby sme ten gn aplikovali uom, e sa stan agresvnejmi ale-
bo e ide o pvod nsilia.

Je vina ud s tmto gnom nsilncka? Ak no, o potom nazvate

nsilm? Slovn napdanie? Niektor udia mu povaova za nsilie aj
toto, zatia o tancova nah me by pre niektorch agresvne a
nebezpen. Zadi niekoho kvli ivotnm potrebm do takej miery, e
ich nebude schopn splati aj ke bude pracova cel ivot mono
tie poklada za znsilovanie udskch prv a slobd. Z toho vyplva, e
aj defincia nsilia a agresie je zaloen na kultre. Preto, dokonca aj ke
by mal experiment prinies nejak vsledky, je to asto vemi nejasn.

Predpokladajme, e zavedieme nejak rozsiahlu definciu agresvneho

sprvania a njdeme tento vzor sprvania sa u tch, ktor maj v sebe
gn bojovnka. Ak tto udia doku kontrolova svoje sprvanie s pomo-
cou psychiatrickch lieebn, kurzov sebaovldania a podobne, potom
vskytu tohto gnu nie je potrebn priklada vek dleitos, ak vbec
nejak.
Spomeme Tourettov syndrm. V skratke, udia s touto chorobou sa sprva-
j nekontrolovane. Nedoku kontrolova niektor asti svojho tela alebo
jazykov prejav, o vysuje do rznych typov tikov. Niektor nadvaj, in
vykonvaj ritul predtm, ne sa pustia do nieoho inho, poniektor je-
dinci pskaj a in zasa nedoku ani rozprva. Vedci sa domnievaj, e vy-
sok hladina dopamnu spa impulzvne mozgov procesy, podobne ako
tomu je v prpade vysokej dvky elektrickho prdu, a prve preto doch-
dza k nekontrolovatenm pohybom. Vy si chcete zanadva, ale dokete
to v sebe udra oni nie. Porovnal by som to k momentu tesne pred kch-
nutm, ke u nemete ni spravi, aby ste to zastavili.

Tvrd sa, aj ke neexistuje vea dkazov, e Tourettov syndrm je geneticky

prenosn presne ako gn bojovnka. Mme monos by svedkami toho, ke-
dy gny nes zodpovednos za ist typy udskho sprvania. Ale je tu jed-
na vec: nememe poveda, e udia trpiaci na Tourettov syndrm s nsil-
n, agresvni, zbavn alebo nebezpen a podobne, pretoe dopamn sp-
sob, e ich mylienky sa menia v mal explzie. Hovor sa skr, e ich my-
lienky s tvoren prostrednctvom sksenost. Preto niektor mu nad-
va v panieline, niektor v japonine, niektor vedia hra lepie na bubny,
niektor sa len smej.
 3 MUI
S TOURETTOVM
SYNDRMOM
NA DOVOLENKE -
VIDEO

Take bologick aspekt Tourettovho syndrmu vplva na udsk

telo (mozog), ale to ete neznamen, e (syndrm) z nich rob n-
silnkov, agresorov akmkovek spsobom, klamrov, zbavnch
ud, hlpych a podobne. Je to vak individulne a zvis to od to-
ho, v akom prostred s vychovvan a od ich sksenost. Rovnako
aj pokladm za ak prizna, e existuje nejak gn nsilia. Mo-
no existuje gn, ktor spsobuje, e vae svaly s vo vom na-
pt, zvyuje hladinu dopamnu vo vaom mozgu a tak alej, ale
konen vsledok zle na prostred, ako je tomu aj v prpade
Tourettovho syndrmu.

Tourettov syndrm a gn bojovnka maj rovnak vzory sprva-

nia, symptmy a mono ich njs u ud aj bez tchto gnov, m
dochdzame k zveru, e prtomnos gnu nepostauje alebo nie
je dleit, ak vbec existuj.

S medzi nami udia s pokodenm elnho laloku, ku ktormu

dolo v dsledku mutcie alebo nehody a t neprevaj emcie
ako ostatn. Trochu sa to zloito vysvetuje, ale predstavte si nie-
koho, kto plae alebo sa boj a vy by ste neboli schopn pochopi,
ako sa on alebo ona cti.

Meme poveda, e takto udia s preduren k tomu, aby sa raz

z nich stali vrahovia? Bud zabja ud len preto, e nectia bo-
les? Samozrejme e nie. Jeden pn s presne tmto problmom
hovoril o svojej chorobe, e emciam rozumie, no necti ich. Ale
to z neho ete nerob vraha! Vid niekoho plaka a aj ke necti, o
druh osoba pociuje, rozumie, e t druh strana smti. Nauil
sa, ako reagova v takchto situcich presne ako vy.

Pozrite si dokumenty o Tourettovom syndrme.

GN ALKOHOLIZMU
Ak z vs gn me spravi alkoholika, mono ho mm, ale kee nepijem alkohol,
neviem o tom a to je to, o o tu ide. To, o udia hovoria o gne alkoholizmu je to,
e udia reaguj na alkohol odline na biologickej rovni. Je to podobn fyzio-
logickm reakcim ud na drogy alebo jedlo. Ukzalo sa, e alkohol na ud s tm-
to gnom nevplva tak ako na ostatnch. Naprklad Raul m tento gn; me vy-
pi 5 pv a necti sa opit. To ale nenaznauje, e Raul je alkoholik. A je to tak,
pretoe Raul si sm kontroluje mnostvo alkoholu, ktor vypije. To, e mte tento
gn neznamen, e sa z vs stane alkoholik, len to, e vae telo reaguje na alkohol
odline ako u inch.

S udia, ktor nejedia vea sladkho. Meme o nich poveda, e s diabetici ale-
bo budci diabetici? Samozrejme, e nie. Dokonca aj u ud s genetickou predis-
pozciou k cukrovke, ktor ale nemaj radi sladk, s menie ance na rozvoj cuk-
rovky, ak jedia mlo sladkho. Mojej mame diagnostikovali cukrovku a zbouje
sladen jedl, ale konzumuje len jedl bez obsahu cukru, aby sam seba neohro-
zila na zdrav. Rob to, pretoe o cukrovke vie, a teda, sa rozhodla rozumne.

Take vidte, e ani tento druh gnu nepreduruje sprvanie. Nanajv mu o-

vplyvni veci rovnakm spsobom, ako ke by vae uchov strojenstvo nemalo
rovnak citlivos ako vina populcie a nectili by ste tak ivotu nebezpen
plyny. Dnes u jestvuj zdravie pokodzujce plyny, ktor v nos nezaregistruje,
aj ke viete, e by ste sa im mali vyhba.

no, mete ma nejak chorobu, o ktorej sa dozviete a vysporiadate sa s ou, ale

ONA nekontroluje vs a ak to pochopte, budete to vy, kto JU bude riadi. Existuje
gnov mutcia, ktor spsobuje, e udia nectia dotyk. Dieva s touto chorobou
pozeralo von oknom, ke v tom zactila smrad splenho msa. Uvedomila si
a po pr mintach, e stla na horcom raditore. Odvtedy
si u dva pozor.
GN HOMOSEXUALITY

Pojem gn homosexuality je sce kontroverznou tmou, ale doteraz

ete nedolo k jeho izolovaniu.

Pretajte si viac na Wikipdii: Vzah medzi biolgiou a sexulnou

orientciou je predmetom vskumu. Doteraz vak nebol iadny jedno-
znan faktor urujci sexulnu orientciu presvedivo dokzan rz-
ne tdie tvrdia nieo in, dokonca zaujmaj aj protichodn nzory.

Pretajte si tento alebo akkovek in vedeck lnok o gnoch. Nikde

nenjdete zmienku o gne homosexuality.

Ale ako v mnohch inch prpadoch, vskum je povrchn a stle sa p-

tame, o je to homosexualita? Mono ide vo veobecnosti o sexulnu
pralivos a gn homosexuality je jednm z jej prejavov.

Vieme, e ud sexulne priahuje mnostvo vec: zvierat, hraky, vek

prsia, vlasy, dlh chodidl, deti, zvuky, star a mtvi udia, niektorch
vzruuje ohe, elektronika a tak alej. Ide o tak irok klu vec, e
snai sa ich vetky pomenova a priradi im korepondujci gn je pri-
tiahnut za vlasy.

o je potom na homosexuloch tak mimoriadne? Ak mm by prim-

n, netum. Neviem, o ich presne priahuje, ale tie sm nerozumiem,
preo ma na ench priahuj prve tak vlastnosti, ak ma priahuj.

Vieme, e o je praliv dnes, nebolo praliv pred storom, dokon-

ca ani pred desiatimi rokmi, z oho meme vyvodi, e kultra ovplyv-
uje to, o sa nm pi a o nie.

Dnes vdame chlapcov podobajcich sa viac dievatm a aj tak nie s

homosexuli. A funguje to aj opane dievat, ktor vyzeraj a spr-
vaj sa ako mui. Mme tu teda mix vzorov sprvania, ktor nemono
jasne definova. S medzi nami udia, z ktorch sa stan homosexuli a
lesbiky alebo sa zmenia na in pohlavie, ako sme sa u o tom zmienili
na zaiatku tohto lnku. Take ak k tomu me djs vplyvom pros-
tredia, potom je to vemi dleit faktor. Z toho nm vyplva, e ak aj
gn homosexuality existuje, nemus hra iadnu vznamn rolu.
Ist as sa na internete rilo video, ktor vyvolalo vek odozvu medzi umi.
Ilo o krsnu enu, nah, natan poas vemi zvodnho kpea. Najprv zber
tvre, potom kamera schdzala niie. V tomto momente boli heterosexuli vo
vyten, kee ich priahovala, ale homosexulov nie. Ale ako kamera klesala
niie, ukzalo sa, e dotyn ena m penis. Ona bola vlastne on, transexul,
chlap, o vyzeral ako ena, ale s prsnmi implanttmi. V tomto bode boli hetero-
sexuli riadne znechuten. Penis im zniil cel de, ale homosexulov to pote-
ilo :)

Podstatn je cel prbeh.

Ak sa nad tm zamyslme, mu, ktor vyzeral ako ena, sa pil heterosexulom,

no ilo len o vizulny alebo tvarov klam. Celm problmom bol penis, musk
sexulny orgn. o ak ona/on podstpil/a operciu so zmenou pohlavia presne
tak, ako to rob tisc alch jedincov kad rok? Heterosexuli by sa do neho
mohli zabi a homosexuli by znechuten. Pozrite si, ako tento, tento a tento
mu podstpil operciu zmeny pohlavia do tela eny.

K takmto scenrom prichdza asto a dokazuj, e sexulna pralivos je len

isto vizulny dojem a to, e kultra me diktova, o je atraktvne a o nie.

Preto ak m homosexul rd inho homosexula, pi sa mu prtomn forma

toho homosexula, jeho vizulna percepcia a nie homosexul zo 16. storoia.
To znamen, e s ovplyvnen kultrou a prostredm, ktorm s vystaven. To
poukazuje na nastavenie, ktor pohlavie v sexualite uprednostuj.
Homosexulne sprvanie u zvierat zrejme funguje ako argument pre gayov,
e homosexalita je prirodzen, ale o sa tka terie, s tu vne trhliny.

Tak po prv, poznme kopu abnormlnych sexulnych foriem sprvania vo

zvieracej ri a nejde len o pralivos k tomu istmu pohlaviu. Na youtube
s zverejnen tiscky vide, kde sa naprklad korytnaka sna ma pohlavn
styk s topnkou. Vieme sa vcti do tejto topnky a bra to ako prejav gnu
sexulnej pralivosti medzi korytnakou a topnkou? Alebo je lepie najprv
pochopi, o korytnaku priahuje k topnke? Zd sa, e ide o isto vizulnu
zleitos a tu by sme mali zaa s vskumom.

Poda mjho nzoru, vedu treba robi takmto spsobom. Rovnako aj s ho-
mosexulmi, lesbikami, heterosexulmi, normlnymi umi at. Ak
mme pochopi, o priahuje ud k tomu, o ich priahuje, mali by sme tto
pre ns neznmu oblas pozorne skma. Ak bola ale korytnaka slep, v pr-
vom rade by sa pravdepodobne nesnaila ma sex s topnkou.

Mali by ste sa pta samch seba, o vs zaalo priahova na ench, ak pr-

ve tie preferujete. Spomnate si? Pretoe ja nie. Je to pre ma zhada. Stalo
sa to vo veku, ke som zanal chpa kultrne rozdiely medzi chlapcami a
dievatami. A to je kom.
 Slep homosexul

tal som lnok o chlapcovi, ktor bol slep u od narodenia a

ktor sa nerd hral s ostatnmi chlapcami, pretoe mal nadvhu a
bl sa, e zakopne. Kvli tomu sa radej hral s dievatami a nsled-
ne sa zaal aj tak sprva. Uprednostoval som tanie knh s Brai-
lovm psmom alebo rozprvanie sa s dievatami. Dokonca som sa
nauil aj driblova s loptou, nauil som sa aj nejak vere, o si
dievat spievali, ke sa hrali s loptou alebo skkali nru.

Ale dievat ho neskr zaali odmieta: Zaobchdzali so mnou ne-

pekne a onedlho dievat prestalo bavi hra sa so mnou, take
som bol vinu asu sm, tal som, poval, o sa deje okolo
ma. Mohlo vtedy djs k zmene, kedy sa mu zaali pi chlapci?

Nepotvrdil to, ale mohlo to tak by, pretoe, ako hovor, v tom veku
nevedel o rozdieli medzi chlapcami a dievatami: Vetci chlapci
sa zaujmali o port a tvrd hry. Ale ja som tak nebol. Niektor ho-
vorili o dievatch, ale kee som bol slep od narodenia, a nikto
nikdy so mnou nehovoril o sexe, nevedel som, o om sa rozpr-
vaj. Hanbm sa prizna, e som nepoznal rozdiel medzi dieva-
tami a chlapcami, okrem toho, e dievat sa ku mne sprvali lep-
ie a ete stle sa ctim divne, ke objmam iaka muskho po-
hlavia.

Zhrme si to: Nepoznal rozdiel medzi chlapcami a dievatami. Ve-

del len na rovni kultry, e dievat sa k nemu sprvali lepie a
chlapci boli drsn. A vtedy bol odmietnut dievatami a neskr ho
zaali priahova tie aspekty, ktor patrili chlapcom.

Samozrejme, e je to moja interpretcia celho prbehu, ale pro-

sm, pretajte si lnok, ktor napsal a vyvote si vlastn zvery.

Mali by ste ma ale na pamti, e vetky tie vzory sprvania, o

ktorch udia tvrdia, e maj pvod v gnoch, mu by vyvolan
prostredm. Ale ak by sme tieto gny nadobro izolovali, a udia bez
tchto gnov by sa sprvali podobne ako t, ktor ich maj, potom
prtomnos takhoto gnu je absoltne irelevantn a musme vzia
do vahy prostredie.
 Cel lnok by sme mohli prehbi v poslednom bode, pretoe
je cel vedecky relevantn do takej miery, ako len me by.

A. Kad z ns je sieou nervovch prepojen, o tom niet pochb. o mte radi, o ak-
ceptujete, o rozliujete, dokonca aj vae zmysly, od bolesti a k zraku, s ovplyvnen
tmito neurnovmi spojeniami. A presne preto osoba, ktor trp na Alzheimera, za-
budne svoje meno alebo nevie, ako sa rob kva. asti jeho/jej neurnovch spojen
s ovplyvnen negatvne.

B. Vieme, e akt myslenia men fyzick truktru vho mozgu. Nov sksenosti
formuj v mozog, vae neurospojenia. Aj keby ste sa narodili so pecifickm neuro-
spojenm, mozog je tak prispsobiv, e sa vie nsledne zmeni. A to je dvod, preo aj
geneticky identick dvojat maj odlin neurospojenia. Pozrite si tto brilantn pre-
zentciu s celm vysvetlenm.

(video preloen do sloveniny)

OK, take, A + B = sumrum tvojich sksenost. Jednoduch

udia sa od seba lia a aj napriek tomu si s v mnohom podobn.

Ale oba prpady formuj odlin alebo podobn sksenosti.
 Jeff Cates : nvteva
vskumnho centra
Pred dvomi rokmi sa mj ivot celkom zmenil. Mj
sedemron vzah nhle skonil. Mal som 30, bol
som bez adekvtneho zamestnania a nten sa
postara nielen o seba, ale aj o svoje dve deti. Mu-
sel som sa presahova k svojej mame, km som si
nenaiel vhodn zamestnanie.
Mem poveda len toko, e bolo nron sa rozhovory a filmy o Projekte Venus. Za posledn
znovu postavi na nohy. Robil som na pozciach,
kde manipulovali s umi, alebo ilo o drbu za-
riaden alebo vykonvanie monotnnej opakova-
nej manulnej prce, ktor mohla by pokojne au-
tomatizovan. Nemohol som si pomc, ale po-
chopil som, e so svetom nie je nieo v poriadku.
Zaal som tudova politiku s predpokladom, e
toto je spsob, ako porozumie problmom, ktor
som si vmal vo svete. Zaal som robi kopu vs-
kumov a tudoval mnostvo politickch pohadov
na to, ako riadi spolonos.
Nikdy som sa nectil by tak straten a znechu-
ten. Politici boli pre ma nielen neschopci, ale
aj osoby, ktor si vybudovali svoje pozcie vaka
tm, kto ich dotoval vinou peaz a nie vaka
tm, o ktorch zujmy sa mali v prvom rade stara,
t.j. volii. Kldli peniaze nad prospech a blaho ob-
anov. V tomto okamihu som priiel na to, e dos-
ta peniaze z dosahu politikov je najlep spsob
ako politikov printi, aby svoje rozhodnutia za-
kladali na blahu ud. Tak som sa zaal rozprva s
umi o politike.
Zaal som sa stretva s mojm celoivotnm ka-
martom Paulom a viedli sme diskusie. Predstavil
mi mylienku zbavenia spolonosti peaz ale
definitvneho zbavenia peaz spolonos s nz-
vom ekonomika zaloen na zdrojoch. No, najprv
som to nedokzal spracova. Dovtedy mi nikdy
nikto predtm neprezentoval takto ideu. Peniaze
boli pre ma niem, o jednoducho muselo exis-
tova.
Odporuil mi tri dokumenty s nzvom Zeitgeist
(Duch doby). Vdy som sa pokladal za otvoren
myse a ctil som, e s mi logika a rozum blzke.
Tak som si pozrel vetky tri filmy na youtube. A
potom, no, v ivote som nebol tak nalepen na
obrazovke ako vtedy. Ostal som sedie v nemom
ase, alebo skr... oku? Ale dodalo mi to impulz
a neukojiten hlad dozvedie sa viac.
Vdy som bol vnivm lovekom, ale toto ma
natoko vzruilo a nabudilo, e som sa musel so
vetkmi o tomto podeli. Zeitgeist ma vemi
obohatil - pochopil som problmy a dodal mi n-
dejn rieenie v podobe Projektu Venus. Nsled-
ne som strvil doslova kad jeden de poas
dvoch rokov hadanm a uenm sa vetkho, o
som naiel k tejto tme.
Ale ni z toho ma tak neinpirovalo a nedodalo mi
toko ndeje, ako pova Jacquea Fresca. Na
youtube som hadal kad jednu prednku,
dva roky som sa dozvedel viac ako za cel svoj
dovtedaj ivot. Bol som tak naden tm, o
som sa dozvedel, e som si nemohol pomc a
kto so mnou priiel do kontaktu, tomu som roz-
prval o Projekte Venus. Mal som naivn pred-
stavu o tom, e ak sa o tom udia dozvedia, ihne
si to zamiluj tak ako ja. Bohuia, mnohch to
nahnevalo a s umi, na ktorch mi zlealo, som
sa pochytil. To ma odradilo od diskusi, ktor som
viedol. udia, ktorch som kedysi repektoval a
mal za inteligentnch, hovorili veci, ktor sa ne-
zakladali na vskume a vedeckch metdach, ale
skr na kultrnych mtoch a poverch, ktor ne-
mali iadny relny zklad.
Take som na chvu prestal pouva logiku a ro-
zum u ud a pokraoval som vo svojom hadan,
skman, vzdelvan sa. Pretal som kad knihu,
ktor Jacque odporal vo svojich rozhovoroch.
Preskmal som kad obor, o ktorom Jacque ho-
voril. Inpirovalo ma to ako ni in, pova ho o-
zrejmova svoje plny lepch zajtrajkov pre ce-
l udstvo. Dozvedel som sa o prehliadkach, ktor
sa konali vo Venus, na Floride. udia tam chodili a
Jacque a Roxanne im ukazovali modely a dizajny
Projektu Veus a mali skupinov diskusie na rzne
tmy. V objekte mono zhliadnu ndhern budo-
vy, krsne jazierka a palmov stromy. S tam do-
konca aj aligtory a in divok zver. Najviac ma
poteilo, e som mohol by estnm hosom se-
denia a zastni sa na rozhovoroch so samotnm
Jacqueom. Vedel som, e monos stretn sa
tvrou v tvr s jednou z najneobyajnejch ud-
skch bytost, ak kedy ili, bola prleitos, ktor
sa vm naskytne len raz za ivot, a preto som ju
nemohol preps, najm po tom, o Projekt Venus
nielene obrtil mj ivot o 180 stupov, ale
zmenil aj to, ako som s umi jednal.
Smerovanie mjho ivota sa zmenilo. Tak som si
zabkoval letenku. Hovoril som o tom priateom.
Vedeli, o to pre ma znamen a boli zo ma nad-
en. Mj otec, ktor sa tie zaal zaujma o Pro-
jekt Venus, sa ma sptal, i by mohol s tie.
Samozrejme, e som shlasil a naplnovali sme
cestu spolone. Ako sa dtum odchodu blil,
mj otec a ja sme viedli hlbok rozhovory o z-
kladnch mylienkach a smerovan Projektu Ve-
nus. Zblilo ns to a prehbil sa aj n vzjomn
vzah, o si budem vi do konca ivota.
28. mja sme nastpili na lietadlo, smer Florida.
Po pr doch zbavy nastal as zamieri do Ve-
nus. V to rno som bol trochu prehnane vzrue-
n, viete si to urite predstavi. Prili sme tam
cca dve hodiny pred prehliadkou. Len o sme
tam dorazili, otec ma chcel odfoti pri brnach
do sdla Projektu Venus. Ke ma odfotil, zahlia-
dol som niekoho prichdza. Nejak mu mieril
ku nm a predstavil sa nm. Povedal, e sa vol
Larry a e tam u bva pribline 4 roky. Bol vemi
priatesk a prvetiv. Pozval ns, aby sme voli
skr a pokali tam, km nezane prehliadka. Hli-
nen cesta, po ktorej sme prili, sa stala vpra-
vo za roh. Len o som zaboil, zbadal som star-
ho mua sedie na stolike opaova sa na slnku.
Bol to Jacque Fresco!
Bolo to ako v sne, vidie ho tam sedie. Mal som
pocit, ako by som ho u poznal, ale on zjavne
netuil, kto som alebo do akej miery ovplyvnil
mj ivot.
V momente, bez vhania, som vystpil z auta,
podiiel k nemu a povedal: Je mi cou vs spoz-
na pane. Zmenili ste mi cel ivot. Chcem vm
poakova za vetko, o ste spravili. Vystrel
som ruku, aby sme si potriasli rukami. Usmial sa
na ma, postavil sa zo stoliky, potriasol mi ru-
kou a povedal: akujem, e ste prili. O chvu
zaneme. Cte sa tu ako doma. Ja som len roz-
hliadal a sptal sa ho, i by sa so mnou neodfo-
til. Jacque shlasil. Hne na to sa zjavil mj
otec, podal som mu fok a odfotil ns . Tto
fotku budem stri ako oko v hlave do konca
svojho ivota.
Ke ns odfotil a obzrel som sa sp, vimol som
si, e som nechal dvere od auta otvoren. Nes-
tihol som si ani uvedomi, e som nezatvoril
dvere, ke som vystupoval. Jacque iel dnu, aby
u nebol na slnku. Ctil som sa ako vo sne, roz-
hliadol som sa po prekrsnej arne. Budovy boli
fascinujce a navrhnut elovo. Cel zemie
sa hemilo ivotom. Nachdzali sa tam ndher-
n stromy a rastliny, vrtane paliem.
S tam rybnky s korytnakami a rybami, a do-
konca aj aligtor. Ako som sa tak rozhliadal po
okol, zbadal som Roxanne Meadowsov. Pripra-
vovala veci na prehliadku. Predstavil som sa jej
a bola ochotn sa so mnou odfoti. Potom som
beal sp k Larrymu. Zaali sme sa rozprva na nu.
krajnici a usmerovali sme aut, kam maj za-
parkova. Mali sme vemi plodn rozhovor, km
sme akali na ostatnch. Ako udia pribdali, o-
raz viac a viac z nich sa pridalo do rozhovoru.
Larry bol vzdelan, mil a realista. Ctil som sa v
jeho prtomnosti naozaj dobre. Bolo na ase
zaa rozhovor, ktorm mal Jacque prelomi a-
dy. Vetci sme sa usadili v krsnej konferennej
sle s ohromnmi obrazmi a podobizami bu-
dov a mestskch truktr visiacich na stench,
ktor Jacque nakreslil. Ponkli ns kolikmi,
ovocm, dsmi a vodou.
Mj otec sa nenechal dvakrt nka a ponkol
sa. Jacque povedal, e sa poksi by obozretn
v artikulcii a mylienkach. Bolo takmer neuve-
riten, e mal 97. Videl som ho rozprva pri
mnostve prleitost, ale vidie ho a pou
osobne bolo proste ohromn - ako z inho sve-
ta. Po vodnej rozprave bolo na ase sa prejs
po okol a pozrie si vetky tie skvosty a ohro-
mujce budovy. Prvou z nich bol hosovsk
dom. Bol vemi tuln, priestrann a navrhnut
tak, aby odolal vetkm monm prrodnm ka-
tastrofm. Roxanne nm vysvetlila, ako s na-
vrhnut tieto budovy a do akej miery sa sama
na nich podieala. Bola vynikajcim, precznym
a efektvnym komuniktorom. V alej budove
sa nachdzala kopa modelov lietajcich stro-
jov, modely samozdvhajcich sa budov, model
mestskej infratruktry, modely vesmrnych
stanc, dopravn prostriedky a mnoh alie
ubytovacie zariadenia, ktor Jacque navrhol.
Je dych berce a vekolep pozera sa na toko
vec a pomyslie si, e je to mon. Dal by som
asi okovek za to, aby som si mohol zalieta v
jednom z lietajcich prstrojov, ktor navrhol
Jacque. Potom sme sa premiestnili do budovy s
npisom na dverch budcnos vaka dizaj-
V tomto bode prehliadky som sa ctil, ako keby
som preil mimotelov zitok, ke som do-
slova nasval oami vetky tie nepochopitene
ndhern veci, na ktorch Jacque pracoval a
nedokzal som si predstavi, e toho ete me
by viac. Ale len o som vkroil dovntra, bolo
nad slnko jasn, e sme zatia ete ni nevideli.
Nachdzali sa tam modely miest plvajcich na
morskej hladine, viacer nvrhy mostov, vrob-
n stroje, ktor produkovali iv jednotky, nvr-
hy lod, helikoptr, model superpotaa a ete
mnoho, mnoho alch nvrhov.
Bol som tak povznesen, e som sa ctil ako
pod vplyvom drog. Bolo to nieo ako nebo pre
geekov. Zaali sme kra smerom k domu, kde
bvali Jacque s Roxanne. Ak prendhern bu-
dova. Nieo podobn som videl u mnohokrt
vo filme, v dokumentoch a na prednkach. Ale
vkroi do tejto budovy a vidie gau, na ktorom
predo mnou sedelo u toko ud a konene pri-
iel rad aj na ma. To bolo na nezaplatenie. Mu-
sel som vidie jeho pracovu, kde navrhol a kon-
cipoval mnostvo neporovnatench a asnch
mylienok pre spoloensk dizajn. Prelistoval
som jeho kninicu a pofotil som si ju, aby som si
tieto knihy vyhadal, ke sa vrtim domov. Ke
skonila myse-ohromujca prehliadka, nadiiel
as si sadn so Jacquom a mali sme priestor na
otvoren diskusiu otzok-a-odpoved. Teil som
sa na tto chvu odkedy som sa rozhodol sem
prs. Mal som kopu otzok, ktor som si u
predtm premyslel, ale jedna z nich bola pre
ma obzvl dleit. Chcel som vedie, ako sa
pribli k niekomu, kto prejavoval nepretrit
poznvaciu disonanciu v skratke, kto odmietal
tieto revolun mylienky. Ke sme sa vrtili do
konferennej sly, sadol som si na gau veda
Jacqua. Pokal som, km sa zan ostatn pta
prv. Ke u otzok nebolo, zaal som mu kls
svoje otzky.
Optal som sa ho pr alch otzok, ale stle som Po nvrate domov som povedal priateom a
chcel, aby mi pomohol prelomi bariry v komuni- rodine o mojej ceste, ak je to tam asn a e
kcii s ostatnmi, kee som s tm mal vek pro- som mal moment istho uvedomenia. Rozho-
blmy. Jacque mi vysvetlil, ako postupova v ta- dol som sa spravi ivotn zmenu a vrtil sa sp
kejto chvli s rznymi typmi ud. Vyrozprval mi na kolu a pecializoval sa na komunikciiu. Te-
pr prbehov, ako rozloil Ku Klux Klan a Spolo- m sa na to, o pre ma budcnos pripravila.
nos bielych na Floride. Objasnil mi stratgiu, kto- Toto mi zmenilo cel mj ivot. A existoval len
r pouil, aby sa k nim dostal, a len o to zaali jeden jedin logick zver, ako nezabudn na
lepie chpa, prestali sa sprva v rozpore s pr- tento zitok. Tetovanie!
vami skupiny, proti ktorej bojovali. Bol to skvel
spsob, ako mi pomc porozumie tomu, o by
som mal a chcel spravi. Odznela tu naozaj trefn
mylienka o tom, ako by som mohol pomc nie-
len sebe, ale aj ostatnm lepie porozumie kul-
tre, sebe samm, nmu prostrediu a ako to cel
dohromady funguje. Ukzal mi, e komunikcia je
vemi dleit a ak je to nron s tak dvojzna-
nm jazykom. Bola to neoceniten rada a nieo,
na o do smrti nezabudnem. Ke bola naa dis-
kusia pri konci, dali nm DVD a Jacquovu knihu To
najlepie, o si za peniaze nekpi. Mj otec bol tou
knihou priam unesen.

Ke sme sa vrtili do hotela, otec sa rozhodol os-

ta v posteli a ta. Ja som sa z toho vetkho ete
stle nevedel spamta, tak som sa rozhodol, e
zjdem do baru v hoteli na pivo. Noc sa vliekla,
tak som sa dal do rei s barmanom. Povedal som
mu, e som z Idaha a e som priiel na Floridu
pozrie sa na Projekt Venus. Samozrejme, sptal sa
ma, o to je.

Len o som ho oboznmil so zkladnou mylien-

kou, zaal sa o to zaujma. Vybral si smartfn a
vyukal venusproject.com. Ukzal som mu pr vec
a odporuil mu pozrie si Raj alebo zabudnu-
tie (v orig. Paradise or Oblivion). Pozreli sme si to
spolu priamo v bare na jeho telefne. Ohromilo
ho to. Poradil som mu, aby iel na prehliadku a
zapsal si ete pr strnok a dokumentov, ktor by
si mal pozrie. Poakoval mi a ja som sa vrtil na
izbu. Na al de sme s ocom nastpili do lie-
tadla smerom domov. Aby nm rchlejie ubehol
as, pretali sme si kapitolu zo Jacqueovej knihy
a po jej dotan sa zaali o nej zhovra. Bola to
naozaj sranda. Slena sediaca veda ns sa sp-
tala, o to tame. Tak som jej povedal, preo sme
prili na Floridu a o je to vlastne Projekt Venus.
Predstavil som jej Jacquea Fresca a niektor z je-
ho vynlezov. Vemi ju to zaujalo. Tak som jej pos-
kytol zoznam dokumentov a webovch strnok,
ktor si m vyhada.

Dovolil som jej si preta niekoko kapitol z knihy

a bola ou tak fascinovan, e povedala, e len o
sa vrti domov, tak si ju objedn. Doahol na ma
tak pocit spokojnosti, pretoe som zaal pom-
ha druhm.
Manie peaz v dnenom svete
autor Tio
Garantujem vm, e tento lnok vs vetkch nech v dive a budete sa pta sa-
mi seba, i neijete nhodou v plne ialenej spolonosti. Vetci vieme, e peniaze
s nejak papiere, e nereprezentuj zdroje na tejto plante; je to nieo, o si udia
vymysleli spolu s pravidlami a spsobom, akm s distribuovan. Predtm, ne za-
nete ta tento lnok, kliknite na tento odkaz a nechajte si ho otvoren vo vaom
prehliadai. Pozriete sa na neskr, subujem; bude to zaujmav.

A ko frovo sa distribuuj peniaze v tomto svete? Je to vbec fr voi uom?

Odra vplata pracovn dobu i prcu?

Po prv, ako meme rozhodn o tom, i je jed-

na prca dleitejia ako druh? No, meme po-
ui spolonos ako celok a mono zistme, e tie-
to potreby s pre ud najdleitejie: zdravie,
lepia doprava, lepia komunikcia, at. Take, z
toho mi vyplva, e pravdepodobne udia zaobe-
rajci sa tmito potrebami by mali v rozumnej
spolonosti zarba najviac. Ale je tomu tak?

Priemerne platen chirurg v USA zarob asi 230

000 dolrov (213 437 ) rone, o je vea. Me
zachrni niekoko ivotov, ale aj zlepi lekrske
odbory, take sn je hodn tokch peaz. Ale
nezabudnite vak, e ide o top plat, take existuje
vea inch lekrov s nimi prjmami.
Avak, ron prjem pre chirurga je toko, koko
Tom Cruise zarob za DE. Tie me zachrni
niektor ivoty, pravda, ale len vo filmovom t-
diu predstierajc tto lohu raz alebo dvakrt do
roka. Zarba okolo 65 000 000 dolrov (60 000
000 ) rone za napodobovanie udskch reak-
ci poda rznych scenrov.

Tto prca sa nazva herectvo. V podstate je to

nieo, o robte aj v skutonom ivote - reagujete
na rzne situcie. Ale Tom Cruise zarba na pred-
stieran tchto okamihov. Som si ist, e ste ko-
nali rovnako veakrt, ke ste klamali alebo chce-
li urobi na niekoho dojem, ale nie ste za to pla-
ten, e?

Ke u hovorme o filmoch, videli ste Pirti z Karibiku: Na konci sveta? Viete, no,
tret diel Pirtov z Karibiku, ten film o nejakch pirtoch a mnohch alch, ktor
vyzeraj ako pirti, ale s to vlastne napoly udsk bytosti a napol netvory. Cho-
botnica s klobkom, dobre vravm? Ten film je najdrah film vetkch ias, rozpo-
et 300 milinov dolrov (277 mil. ). Nasledoval Spiderman za 258 milinov do-
lrov (239 mil. ) alebo Avatar za 237 milinov dolrov (220 mil. ). Zoznam naj-
drahch filmov sveta njdete tu. Obrovsk mnostvo peaz za hodinu alebo dve
v podstate nioho. Imaginrne a vemi neoriginlne prbehy.

Najdrah dokumentrny film, ak bol kedy vyroben, je Planta Zem od BBC (viac
njdete tu alebo tu) s rozpotom vo vke 23 milinov dolrov (21 mil. ). Spolu
71 kameramanov natalo vo viac ako 204 lokalitch v 62 krajinch na vetkch
siedmich kontinentoch, v terne strvili viac ne 2000 dn. Jedens hodn mate-
rilu v plnej HD kvalite, viac ne dvojnsobok kombincie vetkch 3 spomnanch
filmov, ale s rozpotom stle 10-krt nim ako najlacnej z nami uvedench troch
filmov, Avatar. Nehovoriac o tom, ak dleit je tento dokument, zachytvajci
asn bytosti a miesta na plante Zem, z ktorch udia niektor ete nikdy pred-
tm nevideli.
Pome si teraz porovna dve alie odlin
profesie: fyzika a futbalistu.

Fyzik me prinies, a vinou aj prina, ob-

rovsk hodnoty pre spolonos ako celok. Od
stavby k doprave alebo akmukovek vedec-
kmu vskumu. Tto prca prina vhody po
cel dobu a to ako pre rieenie problmov,
tak pre zlepenie technolgie alebo znalost.

Take fyzik/ka zarob asi 112 000 dolrov

(103 000 ) rone, ak dostane vemi dobre
platen prcu. o je celkom dos peaz, ak si
porovnvame obe pozcie.

Ale koko zarba Cristiano Ronaldo? Mono sa

ptate: Kto to je? No, jeho nohy s vemi uni-
ktne. Vie celkom dobre onglova s loptou be-
nej vekosti. Je v tme spolu s almi 10 hrmi,
ktor chodia na ihrisko hra hru zvan futbal. Dva
tmy, dohromady 22 ud, ktor nahaj loptu po
dobu 90 mint, aby sa s ou trafili do brny so
sieou. Okrem toho, 80 000 alebo aj viac ud si
zaplat za to, aby sedeli na tadine a skandovali,
zatia o futbalisti sa nahaj za loptou.

Ok, teraz, koko rone zarba tto bytos s vytr-

novanmi nohami? No plat sa mu pohybuje
okolo 22 000 000 dolrov rone (20,5 mil. ) a
alch 22 000 000 dolrov rone dostane z na-
tania reklm. Celkom 44 milinov dolrov (42
mil ) rone. WOW, zaujmalo by ma, koko by mu
platili, keby mal 4 nohy.
Tak, porovnali sme tyri profesie, z ktorch dve s relevantn a priamo napoje-
n na udsk potreby a dve z nich spadaj do zbavnho priemyslu - tie, ktor
a rozosmej, vzruia, vystraia alebo vyvolaj vo vs obas nejak pocity.

Povedali sme si, e najlepie platen chirurg v USA zarob asi 230 000 dolrov
rone v porovnan s najlepie platenm hercom, ktor zarob okolo 65 000 000
dolrov rone a porovnali sme najlepie platenho fyzika so 112 000 dolrmi a
futbalistu s 22 000 000 dolrmi. V oboch prpadoch ide o ron zrobky.

Rozdiely medzi tmito platmi s tak obrovsk, e je vemi ak si to o i len

predstavi. Chpem, cestovanie na Mars je cesta niekokch mesiacov, ale je ta-
k ak si predstavi vlet na Betelgeuse vzdialen 640 milinov svetelnch
rokov, aj ke obe planty vidm na oblohe kad noc.

Pome sa pozrie na alie vdavky, tentoraz vo vom meradle. Cel rozpoet

USA pre vedu, National Science Foundation (v preklade Nrodn vedeck nadcia),
in 7 milird dolrov (6,5 milr. ) rone, o je len polovica toho, o Brazliu stoj
hostenie svetovho pohra vo futbale 2014 (14 milird dolrov). Take porovnajte
mesiac futbalu (14 milird dolrov = 13 milr. ), s rokom vedeckho vskumu (7 mi-
lird dolrov).

Takchto prkladov je nerekom, ale pointa ostva rovnak: udia v tomto svete m-
aj peniaze, priom spotrebovvaj znan mnostvo energie, zdrojov a udskej
prce na veci, ktor maj len mal alebo iadny vznam pre udsk potreby. V
podstate ide o to, e tento svet kladie v draz na zbavu ako na udsk potreby.
A nie je to o tom, e by sme nemali potreby alebo eby 7 milird dolrov na vedu v
USA bohate stailo, vbec nie.

Pomyslite na to, koko domov by Brazlia mohla postavi za 14 milird dolrov vy-
naloench na jeden mesiac futbalu. Alebo by to mohli investova do obnovite-
nch zdrojov energie, alebo na zdravotn starostlivos. Alebo namiesto platenia
jednho futbalistu by ste mohli zaplati z rovnakho platu o 150 vedcov viac. Ale-
bo namiesto natania filmu s rozpotom 300 milinov dolrov by ste mohli urobi
13 dokumentrnych filmov rovnako vznamnch ako Planta Zem, zobrazujcich
asn a komplexn svet, v ktorom ijeme, s drazom na vzdelvanie.
V tomto svete mete zarobi peniaze u len tm, e ich vlote do banky ale-
bo sexom. Alebo prve naopak, mete bojova o preitie, aj ke mte diplom
v oblasti vedy.

Je to nebezpen a desiv zrove, pretoe viac peaz znamen viu moc

a kee vemi neinformovan udia zarbaj rchle peniaze, mu ma moc
a vplyv alebo dokonca aj riadi ivoty milinov ud. Mu a tie maj zkony
vytvoren pre ich vlastn prospech. Nie s to vdy udia so znalosami alebo
udia, ktor vedia robi vhodn a elov rozhodnutia a ktor aj maj vu ich
urobi. A prli asto s to t, ktor si nahromadili najvie bohatstvo, maj
viu prvomoc vydva zkony a rozhodova o naich ivotoch, ale tieto
rozhodnutia s takmer vdy len v prospech tch, ktor s na pozciach moci
vaka svojmu bohatstvu, a ia, o zvyok populcie sa nestaraj.
Je to smutn, pretoe miliardy ud hladuj, zatia o niektor maj viac
peaz ako zvyok sveta dohromady.

Takto stav je neudraten: ijeme toti na plante s obmedzenmi

zdrojmi, na kozmickej lodi Zem.

Mj otec pracuje 10 hodn denne za 5 na hodinu 6-7 dn v tdni.

Jeho ivot sa v podstate sklad z prce a spnku. Zarob okolo 1 200
mesane, to ale v tom lepom prpade, o je dobr plat, ak sa zamys-
lte, ale mono si neuvedomujete, ak to je pracova 10 hodn denne,
6-7 dn v tdni. A on rob vetko, od elektrotechniky cez opravu do-
mov a po ich upratovanie. Take je to fyzick prca.

Skste porovna takto spsob ivota (1 200 mesane) s platom,

ktor m herec ve je to na smiech.

Je pravda, e mj otec nem vzhad Toma Cruisa, ale napriek tomu

som si ist, eby plakal alebo sa smial na povel, ak mu dte o i len
1% z jeho platu.

Tento prklad je jednm z milird po celom svete a nie je to ten naj-

hor zo vetkch. Existuj udia, ktor preij s 30 dolrmi mesane
alebo menej.

Pamtte si na odkaz, ktor som vm dal na zaiatku lnku? Ak ste ho

neotvorili, ke som vm ho prvkrt predstavil, otvorte si ho teraz. Od
tej chvle a doteraz, za as strven tanm tohto lnku, Tom Cruise
zarobil asi 4 000 dolrov, o je 3 500. Mj otec zarob rovnak obnos
peaz za 3 mesiace.

Netvrdm, e by sme nemali ma zbavu, aj ke by som povedal, e by

mala by viac informatvna. Len poukazujem na to, e udia sa ovea
viac sstredia na u ako na udsk potreby, o je, ak sa nad tm za-
myslte, dos ialen vo svete, kde udia umieraj od hladu kad de
alebo vo svete, kde s miliardy ud zotroen zamestnanm, maj mo-
notnnu prcu, nezmyseln ivot i pracuj dokonca ako roboty na v-
robnch linkch.
NOViNKY
NOViNKY
Objav grafnu by mohol odomkn dvere k obnovitenm zdrojom energie

Vskumnci z Univerzity Monash v Austrlii vyvinuli kompaktn zariadenie

alej genercie na bze grafnu schopn uklada energiu, ktor vydr rov-
nako dlho ako konvenn batrie.

Tieto superkondenztory, ktor funguj na bze grafnu by mohli by vyuit

ako loisk obnovitenej energie v prenosnch elektronickch zariadeniach
a elektrickch vozidlch.

Vvoj kompaktnch a dostupnch lonch systmov sa zd by kritick kv-

li rozsiahlemu rozmiestneniu veternch a solrnych systmov, ktor sa spo-
liehaj na poasie, ktor vak me by (znane) premenliv.

Superkondenztory s vlastne dobr pre ich schopnos rchleho nabitia/

vybitia a dlhej ivotnosti, o z nich rob vhodnch zstupcov elektrickej siete
(pre jemn fluktuciu), povedal pre RTCC vedci projektu, profesor Dan Li. pretajte si o tom viac >

Softvr umelej inteligencie rozumn ako 4-ron diea

Vedci zaoberajci sa umelou a prirodzenou inteligenciou na Univerzite v Illi-
nois v Chicagu, (alej len UIC), merali vku IQ jednmu z najinteligentnej-
ch systmov na svete. Vsledok zaradil prstroj na rove priemernho 4-
ronho dieaa. Zvery chc verejne oznmi na Konferencii umelej inteli-
gencie v Belleuve, Wash, da 17. jla (2013).

Zistili, e ConceptNet4 m priemern IQ dieaa, no narozdiel od viny det,

jeho vsledky boli vemi nevyven naprie vetkmi oblasami testu. Ak
by diea dosiahlo takto skre, mohlo by to naznaova nejak symptmy, e
s dieaom je nieo v neporiadku, vyjadril sa Robert Sloan, professor a ved-
ci potaovho oddelenia na UIC a vedci autor tdie. Sloan odhalil, e ConceptNet4 si viedol vemi
dobre v teste slovnej zsoby a v teste rozpoznvania podobnost.

Ale viedol si omnoho horie ako priemern diea pri lohch s porozumenm s tzv. otzkami preo?

Jednm z najvch problmov tvorby umelej inteligencie, hovor Sloan, je navrhnutie potaovho
programu, ktor doke vydva zvuky a vytvra rozumn zvery na zklade jednoduchho vnmania
situcie alebo faktov slovnkov defincia zdravho rozumu.

Vetci vieme vea a poznme kopu vec, tvrd Sloan. Ako batoat chodme po tyroch, plazme sa,
klbeme vecami a ume sa, e veci padaj. Trhme vecami a vnmame, e psom a makm sa nepi, ak
ich ahme za chvost. ivot je pln prostredia, v ktorom sa ume.

Stle sme vak vemi aleko od programov s 'benm rozumom' umel inteligencia doke odpove-
da na otzky, na ktor zvldne odpoveda aj 8-ron diea. On a jeho kolegovia dfaj, e tdia im
pome zamera sa na medzery vo vskume umelej inteligencie.

pretajte si o tom viac >

Prelom s baktriami rastln - rastliny po celom svete bud prijma
dusk zo vzduchu
Vedci z Univerzity v Notthinghame vyvinuli nov technolgiu, ktor by umonila plodinm si bra potrebn
dusk zo vzduchu miesto toho, aby sme rastliny a ich prostredie pokodzovali rznymi hnojivami.

Profesor Edward Cocking, vedci predstavite University of Nottinghams Centre for Crop Nitrogen Fixation
(v preklade: Centrum pre viazanos dusinanov na plodiny) v Notthinghame vyvinul uniktnu metdu, ako
vloi do buniek koreov rastln baktriu, ktor bude na seba viaza dusk.

Jeho hlavn prelom priiel, ke zistil, e pecifick druh dusk-fixujcej baktrie v cukrovej trstine znmej
ako G. diazotrofikus by mohol medzibunene kolonizova vetky hlavn typy plodn.

Tento priekopncky objav potencilne umon kadej bunke v rastline fixova na seba atmosfrick dusk.
Zavedenie tohto prelomu do ponohospodrstva by malo obrovsk vznam, kee tto technolgia doke
pomc rastline prijma potrebn dusk, tvrd profesor Cocking.

Profesor Cocking: Pomc rastlinm, aby si samy dokzali vzia potrebn dusk, je kov
aspekt svetovej potravinovej sebestanosti.

pretajte si o tom viac >

Technologick vdobytky mesiaca:

- Watson a budcnos kognitvnej vpotovej technolgie

- Zo sae Riskuj! na intitt vskumu rakoviny: Ako Watson od IBM men svet

- tdia: Pouitie 3D tlaiarn pri stavbe domov by mohlo uetri stovky dolrov

- Inteligentn n oznmi, i je tkanivo nakazen rakovinou do 3 seknd

- Vskumnci z Univerzity Uppsala dosiahli nemon

- Ako by mohla fungova verejn doprava zo San Franscica do LA pri rchlosti 800km/h
 HOVORTE S NAMI! NM TO NEVAD.
Dajte nm vedie, o pre vs asopis Projektu Venus znamen.

Na spracovan sa podieali:

Preklad: Matej Kotian

tylistick korektra: Matej Kotian, Boris Figeczky,
Tom Martinok, Pavol Luptk
Grafick prava: Radovan Buko, Matej Kotian
 ODOBERAJTE N NEWSLETTER,
aby ste sa dozvedeli o alom vydanom sle
WWW.TVPMAGAZINE.COM
WWW.THEVENUSPROJECT.COM
Tento asopis vznik a je editovan s pomocou dobrovonkov
a je schvlen ako oficilna sas Projektu Venus.
 Watson a budcnos kognitvnej
vpotovej technolgie
Watson od firmy IBM uinil nezabudnuten debut v TV v roku
2011, a niektor z jeho konceptov bud ma aleko hlb dopad na
svet.
Oakvam, e Watson u nem vea kognitvnych
trikov skrytch v rukve, ale mm tak znepokojujci
pocit, e jeho programtori nm predviedli len vrchol
adovca: Pota postupoval pri lten Hdanok
rovnako ako ja, napsal saiaci, Ken Jennings, po
tom, ako prehral s Watsonom od IBM.

presne tak, ako boli eliminovan pracovn pozcie

v 20. storo zavdzanm robotov s beiacim psom,
Brad [Rutter] a ja sme boli prvmi pracovnkmi v
oblasti priemyslu, ktor prili o prcu v prospech novej
genercie mysliacich strojov.

Modertoriv v kvz ou me by prvou profesiou,

ktor zanikne kvli Watsonovi, ale som presveden,
e nebude poslednou, dodva Jennings.

Watsonovo vazstvo v roku 2011 znamenalo triumf

pre jeho tvorcov v IBM. Ale poda spolonosti ilo aj o symbolick zaiatok novej ry ry inteligentnch
strojov alebo tie kognitvnych potaov. Kognitvne potae, poda IBM, zahaj systmy, ktor prirodzene
komunikuj s lovekom, uia sa z vlastnch sksenost a generuj a vyhodnocuj hypotzy zaloen na dkazoch.

Computerworld Australia zastihol Glenna Wightwicka, riaditea vskumnho centra IBM na krtky rozhovor o
tom, ako si u technolgie stojace za Watsonom nali svoje miesto v biznise, a taktie o tom, o odliuje, poda
nzorov IBM, kognitvne potae od minulch prstupov k spsobom uenia strojmi a prirodzenho
spracovvania jazyka.

Ako by ste odlili koncept kognitvnej potaovej technolgie od veobecnejej mylienky umelej
inteligencie? Je to len jedna z jej verzi?
Umel inteligencia je vemi irok pojem a neexistuj iadne univerzlne akceptovan defincie, kee udia
diskutuj a rozoberaj, o tento druh inteligencie vlastne predstavuje a m je! Rozhodne tu ale mme vek
prekrytie kognitvnej potaovej technolgie a umelej inteligencie v oblastiach akmi s uebn algoritmy
strojov, prezentovanie vedomost, spracovvanie prirodzenho jazyka a podobne.

IBM nedvno, v roku 2013 (pozn. prekl.), zskala Feigenbaumovu cenu (ocenenie za ohromn vskum umelej
inteligencie, ktor pouva metdy potaov) za svoju prcu na systme Watson a zaznamenali tak siln
obrodenie v oblasti umelej inteligencie odkedy Watson porazil Kena Jenningsa a Brada Ruttera v kvzovej sai
vo februri 2011.
Preo sme boli svedkami takhoto prelomu a teraz? Nejde len o produkt s naakumulovanm vyvinutm
softvrom a hardvrom alebo o produkt, ktor vysiela potreby, ako je analyzovanie netruktrovanch a
semi-truktrovanch dt?
Mnostvo zo stavebnch blokov kognitvnej potaovej technolgie tu boli u dlh as. Samozrejme, e typy
problmov, ktor prve zaname objavova s kognitvnymi potami sa spoliehaj na to, e bud schopn
vykonva enormn mnostv procesov naprie nespoetnm objemom dt za krtky asov sek, tak aby
kognitvny systm mohol prirodzene komunikova s lovekom, i u pjde o to vyhra v kvz ou, alebo pomc
onkolgovi s vytvorenm plnu na lieenie rakoviny. V konenom dsledku je teda podkladov technolgia
naozaj dleit.

Ale prelom predstavuje prstup, ktor sme zaujali a rove problmov, s ktormi sa pasujeme. Cel roky sa
pracovalo na mnohch z tchto technologickch aplikci. Pouili sme tradinejie systmy zaloen na
pravidlch alebo nedvne uiace sa stroje.

To, o sme zistili je, e n prstup k budovaniu kognitvnych systmov, ktor s zaloen na Watsonovej
technolgii, dosahuje ohromn vsledky v mnohch oblastiach. To nie je len o analyzovan mnostva
netruktrovanch a semi-truktrovanch dt.

Ide o skuton revolciu potaov alebo len zavdzanie neznmych v prstupe analyzovania a spracovva-
nia dt?
o je rozhodne odlin v tom, ako pristupujeme ku kognitvnym potaom zaloenm na Watsonovej
technolgii je, e sme sa priblili prirodzenmu jazyku ako stochastickmu (stochastika - nuka o nhode a jej
veliinch) problmu.

Nepostavili sme ho s pouitm klasickch deterministickch algoritmov. Nepriklame sa k tandardnm

pravidlm gramatiky a nespoliehame sa ani na rune psan (a podobne krehk) ontolgie.

Vetko o Watson vie o jazyku, vie o om na pravdepodobnostnej rovni. Verme, e tto techniku meme
aplikova na alie aspekty udskho uenia (vnemy, predvdanie, vyhadvanie a pod.), ale s drazom na
priestor netruktrovanch dt (napr. psan text), ktor zvykn by tie sasou udskho poznvania.

Watson sa u prostrednctvom kombincie trningov strojovho uenia, adaptcie na javy v jazyku, ktor s
nov v istej oblasti a prjme vetky informcie, ktor njde na domne.

Viem, e IBM zaalo s ponkanm servisnho zkaznckeho systmu Watson a poskytoval aj poradensk
sluby v oblasti zdravotnctva. Na ktor oblasti by mohli ma takto technolgie najv dopad?
Kognitvna potaov technolgia m aplikcie pre takmer vetky innosti, v ktorch lovek vedie dialgy, pta
sa otzky, overuje koncepcie a rozhoduje. To zaha zdravotnctvo, financie, vzdelvanie, prvo, vldne sluby a
obchod.

Vidme vek zujem organizci a pracovali sme u v oblasti zdravotnctva a financi, ako aj pri vytvran
monost s podporou call centier a podobne.

A o tak na rovni benho spotrebitea ak to bude ma potencionlny dopad v tejto oblasti?

Vina interakci s naimi potami je stle nieo ako transakcia. Spomete si na to, ako kupujete nejak
produkt cez internet. Je jasn, e explzia mobilnch zariaden ako s smartfny a tablety umonila vznik
prepojenia, ktor je aleko silnejie a intuitvnejie. V budcnosti budeme svedkami toho, ako sa bude kognitvna
potaov technolgia aleko prirodzenejie podiea na rozhovoroch.

Naprklad, v elektronickch slubch, ak si chcem zarezervova letenku, vdy skonm pri hadan odletovch
plnov a poplatkov, ke sa snam njs na webovej strnke let, ktorm chcem letie a slubami, ktor chcem
vyui.
Naprklad, v elektronickch slubch, ak si chcem zarezervova letenku, vdy skonm pri hadan odletovch
plnov a poplatkov, ke sa snam njs na webovej strnke let, ktorm chcem letie a slubami, ktor chcem
vyui.

V budcnosti by som mohol vies konverzciu s kognitvnym systmom a zaa rozhovor: Rd by som letel so
svojou rodinou na Bali poas najblich kolskch prdznin a hadm let s o najvhodnejmi poplatkami, ale
neznam skor rann alebo neskor veern lety a systm by rozumel pojmu kolsk przdniny. Systm by
pokraoval nasledovne: Je tu niekoko skvelch cenovch ponk na Jetstar, ale museli by ste svoje deti vzia zo
koly o pr dn skr, ako zan przdniny. Chcete tak spravi?

Pouitie technolgi na bze softvru Watson sa zatia zd by len pecifikom istej oblasti. Ale ak sa
pozrieme do budcnosti, viete si predstavi omnoho viac generalizovan formu kognitvnej potaovej
technolgie?
Prstup, ktor sme zaviedli pri vvoji Watsona, aby hral kvz ou, bol skutone brilantn. Tm, e sme sa chceli
popasova s tmto problm, sme boli nten sa postavi pred nov vzvu nov oblas. Nebolo mon
vybudova systm zaloen na pravidlch, ktor by sa vysporiadal s tak asnou variabilitou a komplexnosou
otzok kvzu. Preto n postoj ku kognitvnej potaovej technolgii u od zaiatku nesvisel s nejakou
konkrtnou oblasou.

Kee sme vystavili Watsona novm oblastiam (ako naprklad zdravotnctvo), uinili sme dve veci. Prv, museli
sme systm vykoli v danej oblasti tak, e sme zabudovali sbor poznatkov pecifickch pre dan oblas. Take
v prpade zdravotnctva sme potrebovali zdroje medicnskych textov, knh, odkazov, asopisov, medicnskych
databz a pod.

Druh vec, ktor musme spravi je integrcia Watsona do prirodzenho pracovnho prostredia. Take znovu,
pouijem prklad ako zdravotnctvo, potrebujeme rozumie ako onkolg pracuje a uisti sa, e Watson bude ma
prstup k nevyhnutnm zdravotnm zznamom pacientov, k zznamom o starostlivos o pacienta a alm
elementom.

Naa nedvna prca na poli kognitvnej potaovej technolgie len odkrva monosti akmi s spomnanie si,
uenie sa, hodnotenie, zdvodovanie a dedukovanie. Sstreujeme sa na expandovanie tchto schopnost a do
miery rozpoznvania emci, by schopn expresvneho vyjadrovania sa v benej re, prida percepciu a
kreativitu, ako aj rozri schopnos dorozumie sa z anglickho jazyka na viacer jazyky, tie k porozumieniu
obrazov a obohatienu alch zmyslov.

Prde mi to tak, e Watson sa spolieha na kvantitatvne zdokonalenia hardvru a softvru. Je v poriadku

tvrdi nieo tak? Mete nm predstavi vvoj foriem kognitvnej potaovej technolgie, ktor repre-
zentuje skok od potaovej a softvrovej architektry?

Watson je postaven z technolgie najmodernejieho hardvru a softvru, ale podstatn zloenie je stle od Von
Neumana, o je vlastne zkladom takmer vetkch potaov na svete.

Ale u pracujeme na novej a vylepej technolgii ako je SyNAPSE, ktor kombinuje digitlne neurny a
siliknov synpasie pracujce na bze ipov. Tie vyvjame pamov technolgie, ktor s omnoho nronejie,
vrtane fzy-meniacej pamti, pamti o vekosti zrnka a vystopovatenej pamti.

Originlny lnok pozri tu:

 Zo sae Riskuj! na Intitt vskumu
rakoviny: Watson od IBM men svet
Watson od IBM je viac ako len superpota. Ide o kogni-
tvny systm schopn prirodzene spracovva udsk ja-
zyk a je schopn tie vykonva hlbok prirodzen jazy-
kov procesy, aby to vyznelo tak, e hovorte viac s love-
kom a nie len s potaom.

Watson sa stal slvny, ke porazil svojich sperov v

populrnej ou Riskuj (v orig. Jeopardy!) a ete raz, ke
porazil tudenta Harvardskej Obchodnej Akadmie v tej
istej ou, a vzal si so sebou vhru $56,33. Ale Watson nie
je len pota, ktor doke porazi udskho spera vo
vedomostnch saiach, ale vyvinul sa do nieoho, o
dnes pomha uom.

Zoznmte sa, Dr. Watson

V roku 2011 hlavn radn lekr WellPointu RNDr. Sam Nussbaum, vyhlsil, e sluby, ktor poskytuje
Watson bud vyuit tak, aby priniesli pacientom starostlivos a diagnostick rieenia a zredukovali nklady.
Potreba existencie nieoho, ako je Watson v oblasti zdravotnctva vychdza z faktu, e denno-denne je produ-
kovan obrovsk mnostvo dt. oraz viac ud had vhodn zdravotn starostlivos, pre priemyselnch
profesionlov je nron uchovva plny starostlivosti pre pacientov alebo im poskytn vhodn lieebn
postupy. Toto asto vedie k finanne nronm a nepotrebnm procedram.

O niekoko mesiacov neskr bolo uveden, e doktori na Samuel Oschin Intitte porozumenia rakoviny v
Cedars Sinai vyuij Watsona, aby sa doslova preesal naprie medicnskymi zznamami pacientov,
medicnskymi dennkmi a klinickmi pokusmi, aby poskytol vhodn liebu pre pacientov s rakovinou. Tento
intitt bol zvolen pre svoju reputciu na onkolgii.

Tak preo lieba rakoviny? Watson CTO, IBM Fellow a VP Rob High tvrdia, e tm chcel zmeni svet. So vet-
kmi zmenami a vzvami, ktor vznikaj v oblasti vskumu rakoviny, Watson bude schopn sa rchlo napoji na
najaktulnejie vskumy a experimentlne pokusy, vetko s vierou zlepenia vsledkov pacienta.

Profesor Watson
Watson bol vyuit aj ako uebn nstroj. Na Clevelandskej klinike vyuva vskumn tm z IBM Watsona na
zber informci toho, ako sa uia medici a taktie aby pochopili, ako Watson dospieva k svojm zverom.
Dleit kontatovanie, e pomha tudentom pochopi vzory a postupy, ako sa Watson u veci, ktor by
medici mohli neskr vyui. Ide vak o vzjomn vzah Watson sa sptne u od tudentov. Nedvny
Watsonov medicnsky spech bol, e skrtil dobu lieby pcnej rakoviny a rakoviny prsnka na Centre Rakoviny
Memorial Sloan-Kettering a tie zjednoduil predben liebu na WellPointe. Dr. Nussbaum predpoved, e
Watson by mohol eliminova alebo vo vekej miere zredukova as akania pacientov, kee lekri bud
vykonva svoju prcu efektvnejie. Tvrd sa, e v sasnosti doktor venuje jednmu pacientori zo svojho asu
priemerne 12 %. Zvyok asu strvi papierovakami a vypisovanm faktr ako WellPoint, najm pri zskavan
predbench sprv na liebu.

Ak s predikcie Dr. Nussbauma sprvne, Watson by sa mohol sta ivou sasou medicnskych zariaden v
kadej nemocnici alebo poliklinike. aleko viac ud sa dok rchlejieho medicnskeho vyetrenia, oho
vsledkom bud pozitvnejie vsledky.

Originlny lnok pozri tu:

 tdia: Pouitie 3D tlaiarn pri
stavbe domov by mohlo uetri
stovky dolrov
3D tlaiarne s dnes aleko dostupnejie a jednoduchie sa pouvaj

3D tlaiarne boli kedysi prli drah, aby si ich mohla

dovoli ben domcnos, ale nov tdia tvrd, e
asy sa menia.

Vskumnci z Michiganskej Technologickej univerzi-

ty veden profesorom Joshuom Pearcom prili na to,
e pre domcnosti by bolo lacnejie si zakpi 3D tla-
iare a potrebn produkty by si u nsledne vytlaili
a nemuseli by si ich kupova v obchodoch.

3D tlaiarne pouvaj materily ako plast a z nich

tvoria tzv. vrstvenm, smerom zdola nahor, produkty v
poadovanom tvare.

Pearce a jeho tm dospeli k tomuto zveru po tom, o preskmali 20 najastejie sa vyskytujcich produktov v
americkch domcnostiach. Pouili webov Thingverse, ktor ponka vone dostupn nvrhy tchto produktov,
ktor by si mohli nsledne domcnosti vytlai.

Po tom, ako preskmali tchto 20 nvrhov, pozreli sa na Google Shopping, aby zistili najvyie a najniie ceny
za tieto produkty, ak by si ich niekto chcel kpi online (mnus poplatky na dopravu). Potom sa pozreli na cenu
nkladov do 3D tlaiarn za materily, ktor by museli poui na tvorbu produktu a porovnali ich s cenami na
Google Shopping.

Vsledkom bolo, e nklady na vybranch 20 produktov zakpench online sa v priemernej americkej

domcnosti pohybuj v rozpt od 312$ (cca. 280) do 1944$ (1743). Ak si to porovnme s 18$ (16), ktor by
rodina minula na tla produktov v 3D tlaiarni, ide o neporovnatene niiu cenu.

Ceny tchto 3D tlaiarn sa pohybuj od 350$ (313) do 2000$ (1793). Pearce povedal, e cenovo by sa 3D tla-
iarne vyplatili a investcia by sa vrtila v priebehu niekokch mesiacov a rokov.

Ilo by o odlin druh kapitalizmu, kde nepotrebujete vea peaz na to, aby ste si, doslova, vytvorili bohatsvo
pre seba alebo zaali podnika.

Pearce tvrd: Fakt, e cena 3D tlaiarn postupne kles a to, e u nie je nutn, aby ich obsluhoval odborn per-
sonl, z nich rob kadodennmi pomocnkmi v domcnostiach a v nasledujcich rokoch sa dostan aj k benmu
konzumentovi.

Originlny lnok pozri tu:

Inteligentn skalpel oznmi chrirugovi do 3 seknd,
i je tkanivo nakazen rakovinou
Vedci vyvinuli inteligentn skalpel" (iSkalp),
ktor okamite oznmi chirurgovi, i tkanivo, ktor
bude reza, napadli rakovinotvorn bunky alebo
nie.

V prvom pokusnom teste vynlezu iSkalp (zaloe-

n na masvnej rapdnej vyparovacej ionizanej
spektrometrii, v orig. REIMS Rapid Evaporative
Ionization Mass Spectrometry) na operanej sle,
iSkalp diagnostikoval vzorky tkanv 91 pacientov
so 100 percentnou presnosou.
Okamite - behom 3 seknd - poskytol informciu,
na ktor sa v bench laboratrnych testoch ak
a polhodinu.
iSkalp je zaloen na elektrochirurgii, technolgii vynjdenej v 20. rokoch 20. storoia, ktor je u dnes bene
vyuvan. Elektrochirurgick noe pouvaj elektrick prd, aby zahriali tkanivo a narezali ho, m sa mini-
malizuje strata krvi. Takmto spsobom vyparia tkanivo, priom vznik dym, ktor je nasat extraknm syst-
mom.

Tvorca iSkalpu Dr. Zoltan Takats z Krovskej Akadmie v Londne si uvedomil, e tento dym by mohol by
bohatm zdrojom biologickch informci. Aby mohol vytvori iSkalp, prepojil elektrochirurgick n s ma-
svnym spektrometrom analytick zariadenie, ktor sa pouva na detekciu prtomnch chemickch prvkov vo
vzorke. Odlin typy buniek produkuj tiscky metabolitov s rozlinou koncentrciou, take profil chemikli v
biologickej vzorke me odhali informcie o stave a zloen tkaniva.

V prvom teste vskumnci najprv pouili iSkalp k analze vzoriek vlkna zozbieranch od 302 operovanch
pacientov priom si nahrali charakteristiky tisciek rakovinovch a nerakovinovch tkanv, vrtane tkaniva z
ndoru na mozgu, pcach, peeni, alduka a z hrubho reva a prsnku, aby vytvorili databzu. iSkalp funguje
na bze porovnvania njdench vzoriek v tkanive poas opercie s tmi, ktor m uloen v databze, aby uril,
ak typ tkaniva bude reza s tm, e poskytne vsledok v priebehu 3 seknd. Technolgia bola pouit na
operanej sle, aby v tom momente, poas relneho chrirurgickho zkroku, poskytla analzu tkaniva. Vo
vetkch 91 testoch, diagnza a charakter tkaniva identifikovan iSkalpom sa zhodovali s vsledkami po
opercii, ku ktorm sa dolo tradinou metdou.

Technolgia bola pouit na operanej sle, aby v tom momente, poas relneho chrirurgickho zkroku,
poskytla analzu tkaniva. Vo vetkch 91 testoch, diagnza a charakter tkaniva identifikovan iSkalpom sa
zhodovali s vsledkami po opercii, ku ktorm sa dolo tradinou metdou.

Zatia o bol testovan iSkalp, chirurgovia nevideli vsledky tania. Vskumnci dfaj, e doku uskutoni
tak klinick pokus, aby zistili, i prstup chirurgov k analzam iSkalpu v tej danej chvli pome zlepi
vsledky pacientov.

Tieto vsledky poskytli psobiv dkazy o tom, e iSkalp mono aplikova v irokom spektre chirurgickch z-
krokov proti rakovine, povedal Dr. Takats. Poskytuje vsledky takmer okamite, s tm, e umouje chirur-
gom vykonva procedry s takou rovou presnosti, ktor bola donedvna nemon. Verme, e doke tak zn-
 Pumpa so
Elektrochirurgick vzduchovou
jednotka tryskou

Elektrda
na konci
nsady
Nsada

Tkanivo

Atmosfrick
rozhranie
Pacient
Sc hma iSkalpu experimentlny systm, ktor pouva monoplrnu elektrochirurgiu (zdroj: Krovsk Akadmia v Londne/
Science Translation Medicine)

i optovn vyskytnutie tumoru a zachrni tak mnostvo ivotov. Aj ke sa sasn tdia zamierava na diag-
nostikovanie rakoviny, Dr. Takats tvrd, e iSkalp doke identifikova mnoho alch vlastnost tkaniva, akmi
s naprklad tkanivo s nedostatonm prvodom krvi alebo typy baktri prtomn v tkanive. Dokonca ho pouili
pri experimente rozlenia konskho msa od hovdzieho.

Profesor Jeremy Nicholson, vedci Operanho oddelenia a rakoviny na Krovskom univerzitnom intitte v
Londne, ktor sa spolupodieal na tdii, uviedol: iSkalp je shrnom niekokch vkonnch technolgi zame-
ranch na chemick zloenie, ktor bolo vyvinut v naich laboratrich, a podieaj sa na rozhodovan poas
operci a diagnostikovan v relnom ase. Tieto metdy s sasou novch prstupov optimalizcie pacientovej
cesty, ktor budujeme, aby sme pomohli doktorom rozpozna choroby, vybra t najlepiu liebu a monitorova
tak progress jednotlivch pacientov ako sas nho personalizovanho lieebnho plnu.

Kad rok je vo Vekej Britnii identifikovanch viac ne 300 000 novch rakovinovch prpadov a ako sas
lieby prebieha pribline 1,8 milina diagnostickch, lieebnch alebo utiujcich chirurgickch zkrokov.

o sa tka rakovn s pevnmi tumormi, odstrnenie rakoviny operciou je veobecne bran ako najlepia mo-
nos na vylieenie. Chirurg zvyajne vyree tumor so zdravm tkanivom po okrajoch. Avak, je nron roz-
pozna vonm okom, ktor tkanivo u bolo napadnut rakovinou. Jeden z piatich pacientov s rakovinou prsnka,
ktor podstpil operciu, je nten sa podrobi druhej opercii, aby sa kompletne odstrnila rakovina. V neistch
prpadoch, odstrnen tkanivo je zaslan do laboratria na testy, zatia o pacient ostva pod anestzou.

tdia bola podporen National Institute for Health Research (v preklade: Nrodn intitt pre vskum zdravia),
European Research Council (Eurpskym vskumnm vborom) Hungarian National Office for Research and
Technology (Maarsk ttny intitt pre vskum a technolgiu).

Originlny lnok pozri tu:

 Vskumnci z Univerzity Uppsala dosiahli ne-
mon

Povrch ultraabsorbujceho materilu z Uppsalskej univerzity m najhustej-

iu koncentrciu alkalitu spomedzi vetkch zemskch uhlkovch kovov.
19. jl, 2013

Neznmy materil so schopnosou absorbova

vodu a s povrchom, ktor lme svetov rekordy,
bol spene syntetizovan vskumnkmi na
Univerzite v Uppsale, vo vdsku.

Vsledky s publikovan v PLOS ONE (von

prstup).

Magnziovo-uhlkov materil s nzvom Upsa-

lit zredukuje mnostvo energie potrebnej na
kontrolu vlahy prostredia v elektronickom a far-
maceutickom priemysle, ale aj na klzisku a v
skladoch, tvrdia vskumnci.

Taktie sa me poui pri zbieran toxickho

odpadu, chemikli alebo ropnch kvn a pri do- Materil z Univerzity v Uppsale s rznymi zveniami

doruovan liekov, na kontrolu zpachu a zdravotncke opatrenia po poiari.

Johan Gomz de la Tore, vskumnk z Nanotechnologickej funknej materilnej divzie sa vyjadril na adresu
Upsalitu nasledovne: Napriek tomu, o sa tvrdilo za poslednch 100 rokov vo vedeckej literatre, vskumnci
zistili, e amorfn magnzium karbnu me by vyroben za nzkych teplt vemi jednoduchm spsobom.

Zatia o usporiadan formy magnzia uhliitanu, i

u s alebo bez vody vo svojej truktre, sa vyskytuj
v prrode v znanom mnostve, dokzalo sa, e je
extrmne nrone vyrobi formy tohto materilu
neobsahujce vodu. Nemeck vskumnci povedali
ete v roku 1908, e materil nemono vytvori rov-
nakm spsobom ako in neusporiadan uhliitany,
prebublvanm CO2 cez alkoholov suspenziu. Nas-
ledujce tdie z rokov 1926 a 61 dospeli k tomu
istmu zveru.

Jeden tvrtok poobede v roku 2011 sme jemne poz-

Sken Upsalitu elektrnovm mikroskopom ukazuje texturlnu provi-
menili syntetick parametre predolch zavedench
tos materilu. Zvenie: 200nm (Zdroj: Univerzita v Uppsala)
nespench pokusov a akousi zhodou okolnost sme
sme nechali materil cel vkend v reaknej komore. Ke sme sa vrtili v pondelok rno do prce, zistili sme, e
pevn gl sa sformoval a ke sme ho vysuili, boli sme ohromen, vyjadril sa Johan Gomz de la Torre.
Nasledoval rok detailnej analzy materilu a jemn dolao-
vanie.

Ke sme vykonali sriu popisov materilu, pochopili sme,

e sme vlastne syntetizovali materil, o ktorom sa tvrdilo, e
je ho nemon vytvori, nechala sa pou profesorka nano-
technolgie a vedca nanotechnologickej a funknej mate-
rilovej divzie ,Maria Strmmeov.

Avak najpozoruhodnejm objavom boli vlastnosti tohto no-

voobjavenho materilu. Ukzalo sa, e Upsalit mal najtvrd-
povrch zmeran v triede alkalickch zemskch kovovch Takto vyzer materil zvan Upsalite, ktor vraj nebolo
uhliitanov: 800m2 na gram. mon vytvori (Zdroj: Simon Ydhag)

To rad tento nov materil do exkluzvnej triedy provitch, silne povrchovo odolnch materilov, vrtane me-
zoprovitej silice, zeolitov, organicko-kovovej truktry a karbnovch nanotrubiiek, vyjadrila sa Strmmov.

Navye, zistili sme, e materil bol pretkan prmi, ktor mali priemer 10 nanometrov, potvrdila vskumnka.
Pry o takejto vekosti dvaj materilu plne uniktnu vlastnos interakcie s prostredm, o vedie k mnostvu
vlastnost dleitch pri vyuit tohto materilu. Upsalit naprklad vstrebva vodu pri nzkej vlhkosti lepie ako
akkovek sasne dostupn materily; hydroskopick zeolit, vlastnos, ktor je mon optovne generova s
menm vdajom energie ako je dnes zauvan v podobnch procesoch.

Toto spolone s almi uniktnymi vlastnosami novoobjavenho 'nemonho' materilu zrejme vydldi cestu
smerom k novm udratenm produktom v mnohch priemyselnch aplikcich, dodva Maria Strmmeov.

Originlny lnok pozri tu:

 Elon Musk a hyperloop: Ako by mohla fungo-
va verejn doprava zo San Francisca do L.A.
pri rchlosti 800 km/h
Zakladate Paypalu, Elon Musk, o 10 dn odhal svoj vtvor hyperloop.
Alistair Charlton sa teda pozrel na to, ako to cel bude fungova.

Koncept nrvhu hyperloop Elona Muska za 4 milr. libier (5,6 milr. (Zdroj: Dvice)

Do 12. augusta (2013) plnuje zakladate spolonosti Tesla, Elon Musk, zverejni plny na nov formu osobnej
prepravy, ktor prekon vzdialenos 480 km medzi San Franciscom a L.A. za polhodinu.

Takto plny by bene boli oznaen za neuskutoniten, ale Musk m v povahe vyvraca tvrdenia kritikov.
Stalo sa tak u len tm, e zaviedol nov revolun spsob bankovnctva Paypal; uspel s elektrickm autom a
dokzal, e optovn pouitie rakiet je rieenm na udranie vesmrnych pretekov. A tento ist mu by rd odiiel
doi svoje roky na Mars, s jednosmernm lstkom.

Musk mieni dokza, e nvrh americkej vldy na vstavbu rovnakej elezninej trate, po rovnakej trase, zo San
Francsica do L.A., je myln; cel projekt m toti st 40 milr. libier (55 milr. ). Musk sa domnieva, e doke
postavi rchlej, bezpenej a efektvnej systm za desatinu sumy, ktor m vynaloi americk vlda na
vstavbu takhoto projektu.

Musk nazval svoj projekt hypev. Svoju vlastn vziu budcnosti prepravnho systmu opsal ako krenca
Concordu, laserovej zbrane a klziska vzdunho hokeja, a dodal, e nebude potrebn stava iadne koajnice,
nikdy nehavaruje, odol poveternostnm podmienkam a lstok bude st menej ako letenka i benzn na 300-ki-
lometrov jazdu autom. Musk taktie ver, e hyperloop bude sebestan, generova viac ako dostatok energie,
aby bol pohan samostatne, len za pomoci pridanch solrnych panelov.
pekulcie

Netrvalo dlho a ozvali sa prv pekulcie tkajce sa nemonosti prekona hyperloop o vzdialenosti 480km v a-
sovom intervale 30 mint a najm za tak nzke cestovn nklady. Najrozrenejia teria pochdza od Johna
Gardiho. Ide o cyklicky uzavret tunel z jednho mesta do druhho a sp. Tunelom by kontantne prdil prd
vzduchu o rchlosti 965 km/h v smere, akom by sa pohyboval vlak.

Gardiho nvrh hyperloopu si vyaduje kontantn rchlos vzduchu 965 km/h, aby zredukovali trenie takmer na nulu.

Vietor pohybujci sa rchlosou 965 km/h sa bude aha za vlakom idcim rovnakou rchlosou s takmer
nulovm odporom, ale dosiahnu prdenie vzduchu s rchlosou takmer 80% rchlosti zvuku po celej dke trati
dlhej stovky m si vyiada obrovsk mnostvo sily a vznikajci zvuk bude ohluujci. Gardiho kritici stle
tvrdia, e vzduchov turbelencie a trenie sa bude vyskytova vdy, ale k treniu djde o steny tunela a nie o sa-
motn vozidlo, m sa rchlos spomal. Napriek tomu sa Musk vyjadril o Gardiho plne e sa pribliuje najviac
k tomu, o si ktokovek trfal odhadn.

Alternatvou by bol hermeticky uzavret tunel bez prtomnosti vzduchu by dopomohol dosiahnu takmer
neobmedzen rchlos, kee by sa eliminovala prtomnos vzduchu a nsledne aj trenie, pretoe trenie je
hlavnm dvodom, preo najnov japonsk vlak nedosiahne rchlos 500 km/h. S nrastom rchlosti dochdza k
nsobeniu odporu vzduchu na vozidlo, o znamen, e ak chceme dosiahnu maximlnu rchlos, je nutn vyna-
loi omnoho vie mnostvo energie.

Take, narozdiel od energie potrebnej na vytvorenie vkua alebo 482 km dlhho tunela, v ktorom sa bude pohy-
bova vzduch o rchlosti 965 km/h, obe terie maj svoje chyby, ak by dolo k zlyhaniu alebo stena tunela by
bola naruen. Musk povedal, e hyperloop neme narazi a e sa nejedn o vkuov systm.
Nie je to vlak

Nedvne pripomienky pochdzaj od Electri Takeoff skupina ininierov, pilotov a podnikateov vyvjajcich
nov formu elektrickho lietadla alebo vesmrnych plavidiel.

Zakladate Paypalu a firmy Tesla, Elon Musk, oskoro odhal, ako bude hyperloop prepravn systm o rchlosti
965 km/h - fungova. (Zdroj: Reuters)

V sprve z 2. augusta len Electric Takeoff, znmy ako John C, navrhol rieenie pre Hypeskok - priiel s najino-
vatvnejou teriu vetkch ias hyperloop nebude vlak.

John dodva, e systm tunelov a vlakov by mohol by postaven za 6 milr. dolrov (5,45 milr. ), ale spochyb-
uje Muskovu schopnos odkpi pdu a zabezpei plny a prva na 482 km dlh tra.

Povolenia a prstup k pde komplikuj situciu s pozemnou prepravou, pe John. Elektrick letectvo, na
druhej strane, bude schopnejie existencie ako systm vyadujci prva na pozemky medzi L.A. a San Fran-
ciscom.

Predpokladm, e hyperloop bude tvori dvojica tartovacch trubc, ktor akceleruj elektrick lietajce pla-
vidlo na 965 km/h za pouitia elektromagnetickho pohonu. Lietadlo by odtartovalo zo tartovacej trubice a
letelo by s batriou nabitou do cieovej stanice a potom by vertiklne pristlo s elektrickmi tunelovmi
ventiltormi.

Vertiklne pristvanie u bolo spene vyvinut Muskovou spolonosou, SpaceX, ke riadili pristvanie znovu
pouitenej rakety Grasshopper. Aj ke s pochybnosti, e Musk zapracuje rakety do elektrickej verejnej
dopravy, projekt hyperloop by si mohol zapoia a zaleni vsledky testovania vertiklneho pristvania v
SpaceX.
Vkyvy poasia

Musk u uviedol, e elektrick lietadl bud mc lieta vyie ako konvenn lietadl a vyjadril svoj zujem,
eby sa do takhoto projektu rd pustil. Hyperloop by mohol lieta vo vke viac ako 21 300 m, omnoho vyie
ako komern linky (11 000 m) a dokonca vyie ako Concorde, ktor lietal vo vke 18 000 m. Muskov systm
by sa teda vyhol vetkmu, aj vkyvom poasia, ako u bolo spomenut.

o sa tka dosiahnutia priemernej rchlosti 985 km/h, sasn rekord elektrickho lietadla sa pohybuje na rovni
cez 321 km/h, take Musk svojou prcou prekon oakvania, ak vyvinie lietadlo, ktor dosiahne trikrt vyiu
rchlos.

A je tu al hik - v sprve od Electric Takeoff sa spomna prenosn zariadenie batri uloench vo vozidle a
dobjan solrnou energiou na kadom terminli, ale Musk sa vyjadril v roku 2010, e existuje spsob, ako
uklada vetku energiu tak, aby batrie vydrali cel de.

10 rokov od predasnho odchodu Concordu z komernch letov svet zisuje, e mono cestova naprie
vekmi vzdialenosami bez postrehnutia asovho posunu a k tomu ete aj za mlo peaz.

Ale ak Musk doke vyrobi prepravn systm schopn cestova polovinou rchlosou ako Concordy a za
aleko niie cestovn, potom by sa 42-ron Musk vzdialil od svojej konkurencie na sveteln roky.

Originlny lnok pozri tu:

 pekulcie okolo hyperloopu odtartovanie elektrickho letectva

Elon Musk plnuje oznmi tento mesiac (august 2013) detaily svojho transportnho systmu hyperloop. V-
ina ud sa domnieva, e ide o dvojicu tunelov, ktor bude spja 482-kilometrov vzdialenos medzi LA a San
Franciscom. Tunely bud ma vstavan aksi druh neobvyklho systmu na redukciu odporu vzduchu. Pred-
poklad sa, e celkov nklady na tra dlh 1100 m, plus sprava vozidiel bud okolo 5,5 milr. , o je desatina
odhadovanch nkladov pre vysoko-rchlostn tra. Nemyslm si, e je mon zska pozemky a povolenie na
vstabu trate za 5,5 milr. . Takto rozpoet by nepostaoval na zaplatenie tunelov alebo mostov, ktor by pos-
kytli hladk prejazd naprie horami medzi dvoma mestami.

Najvm problmom pri vstavbe pozemnho systmu bud povolenie na vstavbu a odkpenie pozemkov.
Elektrick letectvo bude omnoho spornejie ako systm vyadujci si vstavbu trate medzi LA a San Fran-
ciscom. Ak by rchlos v hyperloope dosiahla 965km/h, pasaieri by mohli ma neprjemn sksenos s gravi-
tanm preaenm kvli hornatmu ternu.

Predvdam, e hyperloop bude tvori pr odletovch tunelov, ktor vystrelia vozidlo pohan na bze elektro-
magnetickho pohonu rchlosou 965 km/h. Vozidlo opust odletov tunel a polet s energetickou batriou do
cieovej stanice. A vozidlo vertiklne pristane za pomoci elektrickch tunelovch ventiltorov, pasaieri
vystpia a poas prestupu sa vymenia batrie, aby vozidlo mohlo vykona spiaton let. Energia by bola
uskladovan vo vymenitench ltiovch batrich. Solrne panely upevnen na streche vozidla by mohli by
pouit na dobjanie batri a ukladanie energie poas nonch letov.

Elon sa zmienil, e elektrick lietadlo bude lieta vo vych nadmorskch vkach ako konvenn lietadl (tie
lietaj vo vke 11 000 m), m sa vyhn zlm poveternostnm podmienkam. Sasou celho prepravnho za-
riadenia by mal by aj padk v prpade nehody.

Dva odletov tunely a flotila elektrickch zariaden by mohli by postaven za 5,5 milr. . Projekt by teda
zitkoval ininierske schopnosti spolonosti Tesla Motors a naplnili Elonove ciele na vstavbu elektrickho
letectva.