6.

Silov pomery pri obrban

Rezn sila je sila, ktorou psob nstroj na obrobok, aby mohol odreza
triesku
Rezn odpor je odpor, ktor kladie materil proti vnikaniu nstroja.
Vekos reznej sily sa rovn reznmu odporu, m vak opan zmysel.

6.1 Rozloenie reznej sily do pravouhlch sradnc

Rezn sila F sa rozklad do troch zloiek:
Fx axilna sila osov sila. Psob v osi sstruenia
Fy radilna sila - psob kolmo na os obrobku
Fz tangencilna hlavn rezn sila. Psob kolmo na
axilnu a radilnu silu.

6.2 Vpoet hlavnej reznej sily

Hlavn vznam m tangencilna zloka Fz . Axilne a radilne zloky s
ovea menie, preto s zanedbaten.
Tangencilna zloka sily sa vypota zo
vzorca:
Fz = k z . S / N /
kz - pecifick rezn odpor /Pa/
S plocha odoberanej triesky /mm 2/
S=t.s=a.b
t hbka rezu /mm/
t = ( D d) / 2
s posuv /mm/
a hrbka odoberanej vrstvy
b rka odoberanej vrstvy

6.3 Hlavn vplyvy na silov pomery

Na silov pomery pri obrban vplva:
- obrban materil
- posuv
- hrbka odoberanej vrstvy
- uhol chrbta, uhol ela
- hlavn a vedaj uhol nastavenia
- rezn rchlos
- opotrebenie nstroja
- tuhos sstavy SPID
 11. Tuhos technologickej sstavy

Sily, ktor vznikaj pri obrban deformuj sstavu SPID : stroj prpravok
- nstroj obrobok. Schopnos odolva tmto deformcim nazvame
tuhos.
Tuhos je meradlom odolnosti proti deformcii. Je definovan ako pomer
sily medzi zaaenm a pretvorenm v mieste zaaenia.
Tuhos v posunut je vyjadren pomerom medzi silou a posunutm, t.j.
odchlkou spsobenou silou F:
F
c = _____ ( N . mm-1 )
y
F sila, ktor spsobila odchlku y (mm)
y odchlka, ktor vznikla psobenm sily F (mm)
c tuhos v posunut ( N . mm-1 )

Vplyv tuhosti na presnos obrbania

Nedostaton tuhos technologickej sstavy ovplyvuje presnos
rozmerov, geometrick presnos a akos povrchu obrbanho materilu.
Obrobok deformuj tak rezn, ako aj upnacie sily:
- rezn sily odtlaj obrobok a tm sa odrezva menia hbka materilu ako
zodpoved skutone nastavenmu rozmeru.
- upnacie sily deformuj mlo tuh obrobky.

1- pred upnutm, 2 po upnut, 3 po obroben diery, 4 po uvonen

Priny a odstrnenie vzniku kmitania

Nedokonal tuhos SPID sa pri obrban prejav kmitanm.
Druhy kmitania:
vlastn vyvolan rzom ( napr. zapnutie spojky)
vynten ke na sstavu psob premenliv sila
samobuden vznik medzi obrobkom a reznm nstrojom ( prejavuje sa
ako drnanie, huanie)
Pri kontrukcii treba venova vek pozornos tuhosti obrbacieho stroja
( postavenie na zklady) a voli optimlne rezn podmienky.

Optimlne rezn podmienky pri obrban

Optimalizova meme z dvoch hadsk:
- ekonomickho - volme tak rezn podmienky, pri ktorch obrobme
dan siastku pri minimlnych nkladoch a pri dodran
poiadaviek na kvalitu obrobku
- vkonovho - volme tak rezn podmienky, pri ktorch dosahujeme
maximlny vkon, pri dodran poiadaviek na kvalitu,
bez ohadu na hospodrnos