Stratgia adaptcie Slovenskej republiky na

nepriazniv dsledky zmeny klmy

- aktualizcia

2017
OBSAH

Zoznam pouitch skratiek 3

Zoznam tabuliek, grafov, obrzkov a prloh 4
vod 5
Ciele adaptanej politiky SR s vhadom do 2025 6
1. Prejavy a trendy zmeny klmy 9
2. Sasn stav problematiky adaptcie na nepriazniv dsledky zmeny klmy 15
2.1 Medzinrodn rove medzinrodn zvzky Slovenska 15
2.2 Eurpska rove zvzky Slovenska 16
2.3 Nrodn rove hodnotenie plnenia nrodnej adaptanej stratgie a sasn stav 18
3. Koncepn a legislatvny rmec 20
4. Dsledky zmeny klmy na vybran oblasti a navrhovan adaptan opatrenia 21
4.1 Horninov prostredie a geolgia 23
4.2 Prrodn prostredie a biodiverzita 27
4.3 Vodn reim v krajine a vodn hospodrstvo 33
4.4 Sdeln prostredie 38
4.5 Zdravie obyvatestva 44
4.6 Ponohospodrstvo 47
4.7 Lesnctvo 52
4.8 Doprava 56
4.9 Energetika, priemysel a niektor alie oblasti podnikania 59
4.10 Rekrecia a cestovn ruch 67
5. Mimoriadne udalosti a ochrana obyvatestva a ivotnho prostredia 70
6. Prierezov aspekty 76
6.1 Socilne a ekonomick aspekty 76
6.2 Veda a vskum 78
6.3 Informcia, komunikcia, vzdelvanie a zapojenie verejnosti 83
7. Medzisektorlne aspekty 85
8. Prioritn opatrenia 86
9. Monosti financovania adaptanch opatren v SR 88
10. Zodpovednos pri plnen loh vyplvajcich zo stratgie (koordincia
plnenia nrodnej adaptanej stratgie a organizan opatrenia) 94
Zver 97
Slovnk 99
Zoznam pouitej literatry 100
Prlohy 103
Zoznam pouitch skratiek

CO2 Oxid uhliit

COP Konferencia zmluvnch strn Rmcovho dohovoru Organizcie Spojench
nrodov o zmene klmy
EEA European Environment Agency/Eurpska environmentlna agentra
EIA Posudzovanie vplyvov navrhovanej innosti na ivotn prostredie
EK Eurpska komisia
EP Eurpsky parlament
ES Eurpske spoloenstvo
E Eurpska nia
FM EHP Finann mechanizmus Eurpskeho hospodrskeho priestoru
HDP Hrub domci produkt
IPCC Intergovernmental Panel on Climate Change/Medzivldny panel pre zmenu
klmy
KPZK Komisia pre koordinciu politiky zmeny klmy na rovni ttnych tajomnkov
KRI Karpatsk rozvojov intitt
MDV SR Ministerstvo dopravy a vstavby Slovenskej republiky
MH SR Ministerstvo hospodrstva Slovenskej republiky
MPaRV SR Ministerstvo pdohospodrstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
MVV SR Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu a portu Slovenskej republiky
MV SR Ministerstvo vntra Slovenskej republiky
MZ SR Ministerstvo zdravotnctva Slovenskej republiky
MP SR Ministerstvo ivotnho prostredia Slovenskej republiky
NFM Nrsky finann mechanizmus
NR SR Nrodn rada Slovenskej republiky
OECD Organisation for Economic Co-operation and Development/ Organizcia pre
hospodrsku spoluprcu a rozvoj
OP KP Operan program Kvalita ivotnho prostredia
OSN Organizcia Spojench nrodov
PHSP Program hospodrskeho a socilneho rozvoja obce
PS Pracovn skupina
RSV Rmcov smernica o vode
SAV Slovensk akadmia vied
SEA Posudzovanie vplyvov strategickho dokumentu na ivotn prostredie
SHM Slovensk hydrometeorologick stav
SPP Spolon ponohospodrska politika E
SR Slovensk republika
UNFCCC Rmcov dohovor OSN o zmene klmy
UR Udraten rozvoj

3
Zoznam tabuliek, grafov, obrzkov a prloh

Tab. 1. Prklady adaptanch opatren v oblasti geolgie

Tab. 2. Prklady adaptanch opatren v oblasti biodiverzity zaloen na ekosystmoch
Tab. 3. Prklady adaptanch opatren v oblasti vodnho hospodrstva
Tab. 4. Dsledky zmeny klmy v sdelnom prostred
Tab. 5. Prklady adaptanch opatren na zem samosprv
Tab. 6. Dsledky na zdravie predpokladan na zklade vsledkov modelovania zmeny klmy v SR do roku
2100
Tab. 7. Prklady adaptanch opatren v oblasti ponohospodrstva
Tab. 8. Dsledky zmeny klmy v doprave
Tab. 9. Prklady adaptanch opatren v doprave
Tab. 10. Druhy rizk pre podnikatesk sektor
Tab. 11. Odolnos hodnotovho reazca v energetike
Tab. 12. Rizik v hodnotovom reazci
Tab. 13. Prklady adaptanch opatren v sektore energetiky
Tab. 14. Prklady adaptanch opatren v sektore energetiky
Tab. 15. Prklady adaptanch opatren v oblasti rekrecie a cestovnho ruchu
Tab. 16. Prehad vskumnch projektov zameranch na adaptciu zmeny klmy z Operanho programu
veda a vskum za Vskumn agentru
Tab. 17. Prklady adaptanch opatren s prnosom pre viac oblast
Tab. 18. Indikatvna alokcia na podporu cieov zmeny klmy ()
Graf 1. Vvoj potu mimoriadnych udalost na Slovensku od roku 2003
Graf 2. Vvoj mimoriadnych udalost na Slovensku poda typu
Obr. 1. Zmeny priemernej globlnej teploty vzduchu vzhadom k predindustrilnemu obdobiu
Obr. 2. Predpokladan poet (medin) extrmnych vn horav (celkov poet za 33 rokov) poda
scenrov RCP4.5 a RCP8.5 pre obdobia 2020 - 2052 a 2068 2100
Obr. 3. Predpokladan zmeny ronho a letnho hrnu atmosfrickch zrok (v %) poda scenra RCP8.5
pre obdobia 2071 - 2100 (porovnanie s 1971 - 2000)
Obr. 4. Predpokladan zmeny vskytu (frekvencie) meteorologickho sucha poda scenrov RCP4.5 a
RCP8.5 pre obdobia 2041 - 2071 a 2071 - 2100 (porovnanie s 1971 - 2000)
Obr. 5. Projektovan globlne oteplenie povrchu Zeme vzhadom k obdobiu 19862005 RCP a modely
CMIP5
Obr. 6. Prejavy a dsledky zmeny klmy na eurpskom kontinente
Obr. 7. Podiel vskytu extrmnych teplt a hrnov zrok v jednotlivch dekdach obdobia 1961 2010
(SHM)
Obr. 8. Rozhranie adaptanej stratgie na existujce alebo pripravovan stratgie a plny
Obr. 9. Kroky proaktvnej adaptcie
Obr. 10. Rmec pre koordinciu politiky zmeny klmy (adaptanej politiky SR)
Prloha 1. Prehad medzinrodnch dohovorov, dohd a dokumentov
Prloha 2. Hodnotiaca tabuka pre adaptciu (Adaptation scoreboard)
Prloha 3. Koncepn rmec
Prloha 4. Legislatvny rmec
Prloha 5. Dobr prklady z praxe
Prloha 6. Zmierovanie zmeny klmy

4
vod
Zmena klmy ako fenomn 21. storoia sa stva jednou z najvch vziev environmentlnej
politiky. Svetov ekonomick frum vo svojej Sprve o globlnych rizikch (2017)1, v ktorej
pravidelne vyhodnocuje 50 najvch globlnych rizk z hadiska ich inku, pravdepodobnosti
a vzjomnch interakci, zaradilo extrmne prejavy poasia, krzu z nedostatku vody, prrodn
katastrofy a zlyhanie zmierovania zmeny klmy a adaptcie na nepriazniv dsledky zmeny
klmy medzi 5 najvch rizk sasnosti. Aj ke s prejavy zmeny klmy na celom svete a v
reginoch rzne, jej nepriazniv dsledky na socilno-ekonomick a prrodn systmy s stle
vznamnejie a vyaduj si aktvne rieenie.
Piata hodnotiaca sprva Medzivldneho panelu pre zmenu klmy (IPCC)2 potvrdzuje, e globlne
otepovanie jednoznane prebieha, je rchlejie ako predpokladali niektor scenre v minulosti
a do roku 2100 sa me Zem otepli v priemere o 1,5 a 4,5 C v porovnan s predindustrilnou
rovou. Sprva tie hovor o tom, e koncentrcie atmosfrickho oxidu uhliitho, metnu
a oxidu dusnho stpli na rovne, ktor presahuj rovne za poslednch 800 tisc rokov, najm
v dsledku udskej innosti (emisie zo spaovania foslnych palv a zo zmeny vyuvania pdy
a odlesovania). Pre Slovensko by naplnenie scenra so tvorstupovm globlnym oteplenm
mohlo znamena zvenie priemernej ronej teploty o 5 a 6 C, o je obrovsk skok, ktor by
mal vrazn negatvny vplyv na biosfru, produkciu potravn, ale aj zdroje pitnej vody a zdravie
obyvatestva. Adaptcia na tieto klimatick podmienky by bola spojen s enormne vysokmi
nkladmi. Analzy scenrov zmeny klmy, oakvanch prejavov a monch dsledkov na
jednotliv sledovan oblasti, ktor s prezentovan v predkladanej stratgii nepredpokladaj do
roku 2100 zvenie teploty poda scenrov s maximlnym oteplenm. V prpade zmeny klmy je
jej budci priebeh a skuton rozsah stle zaaen vysokm stupom neistoty a nae aktivity
determinovan sasnm poznanm problmu.
Rieenm, ktor by malo v konenom vsledku zabrni alebo aspo minimalizova rizik
a negatvne dsledky zmeny klmy, je kombincia opatren zameranch na zniovanie emisi
sklenkovch plynov (mitigcia) s opatreniami, ktor znia zranitenos a umonia adaptciu
loveka a ekosystmov s nimi ekonomickmi, environmentlnymi a socilnymi nkladmi.
Cieom adaptcie je zmierni nepriazniv dsledky zmeny klmy, zni zranitenos a zvi
adaptvnu schopnos prrodnch a lovekom vytvorench systmov voi aktulnym alebo
oakvanm negatvnym dsledkom zmeny klmy a posilni odolnos celej spolonosti
zvyovanm verejnho povedomia v oblasti zmeny klmy a budovanm znalostnej zkladne pre
innejiu adaptciu.

1
http://www3.weforum.org/docs/GRR17_Report_web.pdf
2
https://www.ipcc.ch/report/ar5/

5
Ciele adaptanej politiky Slovenskej republiky s vhadom do roku 2025
Doposia adaptcia na Slovensku prebiehala skr spontnne, len ako reakcia na extrmne prejavy
poasia a manaovanie rizk spojench s nsledkami tchto prejavov, nie systmovo ako sbor
predbench a plnovanch opatren zavdzanch s cieom minimalizova straty, kody
a ekonomick nklady. Tma adaptcie sa u ns riei najm v rmci pecifickch sektorovch
stratgi a programov bez vej systmovej podpory alebo len ako dobr prax pri investcich
zvl citlivch na extrmy poasia. Dvodom je odborn nronos tmy spojen s neuritosou
modelovania scenrov budceho vvoja, vzjomn interakcie a kombincia vedeckch,
technickch a ekonomickch znalost, ktorm sa komplexne v sasnosti nevenuje iadna
intitcia v SR.

Hlavnm cieom aktualizovanej Stratgie adaptcie SR na nepriazniv dsledky zmeny klmy je

zlepi pripravenos SR eli nepriaznivm dsledkom zmeny klmy, prinies o najiriu
informciu o sasnch adaptanch procesoch v SR a na zklade ich analzy ustanovi
intitucionlny rmec a koordinan mechanizmus na zabezpeenie innej implementcie
adaptanch opatren na vetkch rovniach a vo vetkch oblastiach, ako aj zvi celkov
informovanos o tejto problematike.

Na zklade analzy situcie na medzinrodnej, eurpskej a nrodnej rovni, medzirezortnej

diskusie a konzultci so zainteresovanmi subjektmi sa identifikovali nasledujce iastkov ciele
a rmcov opatrenia v oblasti adaptcie, ktor priamo alebo nepriamo prispievaj k naplneniu
hlavnho ciea nrodnej adaptanej stratgie:

1. Zabezpeenie aktvnej tvorby nrodnej adaptanej politiky

Rmcov opatrenia:
Periodicky vyhodnoti stav adaptanej politiky a aktualizova vetky smerodajn
dokumenty v slade so zskanmi poznatkami.
Zdokonali intitucionlny rmec a koordinan mechanizmus pre adaptciu na
nrodnej rovni.
Doplni alebo prispsobi legislatvny rmec pre podporu procesu adaptcie.
Zaleni aktulne poznatky vedy a vskumu do tvorby adaptanej politiky.

2. Efektvna implementcia adaptanch opatren a monitoring innosti tchto opatren

v praxi
Rmcov opatrenia:
Zabezpei udratenos financovania implementcie prioritnch adaptanch
opatren z medzinrodnch dotanch programov a verejnch zdrojov do roku
2020, hadanie monost z verejnch a skromnch zdrojov po roku 2020.
Pripravi sbor indiktorov pre monitoring, hodnotenie a revziu adaptanch
opatren.

6
3. Posilnenie premietnutia cieov a odporan nrodnej adaptanej stratgie v rmci
viacrovovej sprvy vec verejnch a podpory podnikania
3.1. Premietnutie adaptcie na horizontlnej rovni riadenia do sektorovch,
socioekonomickch a zemnch politk.
Rmcov opatrenia:
Vytvori systm aknch plnov k nrodnej adaptanej stratgii, ktor by posilnil
implementciu kovch adaptanch opatren v dotknutch oblastiach a prispel
k lepiemu premietnutiu adaptanch opatren do sektorovch politk dotknutch
rezortov. Kov adaptan opatrenia bud uren v procese prpravy aknch
plnov. Akn plny bud zohadova najnovie odborn poznatky a zrove aj
podporova vedeck a vskumn innos v predmetnch oblastiach tak, aby bolo
prihliadnut na zmenu klmy. V aknch plnoch bud uren konkrtne ciele,
opatrenia a nstroje pre vybran oblasti a vyslen ekonomick nklady na ich
realizciu, ako aj asov rmec.
3.2. Premietnutie adaptcie na vertiklnej rovni riadenia a posilnenie adaptanho
procesu na regionlnej a loklnej rovni.
Rmcov opatrenia:
Budova intitucionlne kapacity na regionlnej a loklnej rovni, posilni
postavenie samosprv v tomto procese.
Vypracova regionlne adaptan stratgie a adaptan stratgie vekch miest
kvli potencilne najvnejm dopadom na obyvatestvo.
Pre zaleovanie adaptanch opatren do relevantnch strategickch dokumentov
sdiel a pre zvenie efektvnosti ich uplatovania bud podporen legislatvne
zmeny, ktor zabezpeia v primeranej miere povinnos prpravy adaptanch
stratgi s jasne stanovenmi opatreniami a dostatonmi vylenenmi
rozpotovmi prostriedkami a predovetkm zabezpeia ich premietnutie do
zemnch plnov.
Podpori implementciu proaktvnych adaptanch opatren na posilnenie
odolnosti a adaptvnej schopnosti na rizik spojen so zmenou klmy a prrodnmi
katastrofami v sdelnom prostred.
Podpori dobrovon iniciatvy miest a obc v oblasti adaptcie.

3.3. Premietnutie adaptcie do zvyovania odolnosti podnikateskch subjektov a ich

firemnch aktivt voi nepriaznivm dsledkom zmeny klmy.
Rmcov opatrenia
Vyuva nstroje na identifikciu a hodnotenie rizk vyplvajcich zo zmeny
klmy a nsledne vyuva inovatvne nstroje na plnovanie a riadenie firemnch
postupov, zniovanie alebo eliminciu rizk vplvajcich na hodnotov reazec
alebo identifikovanch ako rizik externch zainteresovanch strn.
V energetike zvyova spsobilos energetickch systmov reagova na zmenu
klmy spsobom, pri ktorom si zachovaj svoje zkladn funkcie, identitu
a truktru, priom zrove zachovva schopnos adaptcie, uenia sa
a transformcie.

7
 Podporova efektvne partnerstvo ttu a poisovacieho sektora s cieom zvyova
informovanos, zodpovednos a motivciu rozlinch subjektov na ochranu
svojho majetku adekvtnym poistenm.

4. Zvyovanie verejnho povedomia o problematike zmeny klmy a budovanie znalostnej

zkladne pre innejiu adaptciu.
Rmcov opatrenia:
Podporova relevantn dialg verejnho a skromnho sektora, zvyova
informovanos, podporova cielen vzdelvanie a vchovu.
Vyuva viacer informan kanly a vytvori oficilny internetov portl, kde sa
priamo alebo cez odkazy zhromauj a aktualizuj vetky dostupn informcie k
problematike adaptcie z medzinrodnch, ako aj z domcich zdrojov.

5. Podpora synergie medzi adaptanmi a mitiganmi opatreniami a vyuvanie

ekosystmovho prstupu pri realizcii adaptanch opatren vade, kde podmienky
umonia uplatnenie tohto prstupu.

6. Podpora premietnutia cieov a odporan zkladnch medzinrodnch prvnych

nstrojov pre hadanie rieenia problematiky zmeny klmy, ktormi s predovetkm
Agenda 2030 pre udraten rozvoj3, Rmcov dohovor OSN o zmene klmy4 a Parska
dohoda5.

3
https://www.enviroportal.sk/uploads/scoredocument/25.docx
4
http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:21994A0207(02):SK:NOT
5
http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:22016A1019(01)

8
1. Prejavy a trendy zmeny klmy

Zmena klmy na globlnej rovni

Pozorovan stpajci trend povrchovej teploty Zeme je najviac znatenm prejavom
prebiehajcej zmeny klmy. Globlna teplota vzrstla u v priemere o vye 0,8 C od ias
priemyselnej revolcie (obr. 1), priom najvie oteplenie sa ukzalo v severnch polrnych
oblastiach. Podobne sa zmenili aj in ukazovatele, napr. teplota vody v ocenoch sa zvila a do
hbky 3000 m, zvilo sa tie mnostvo vodnej pary v ovzdu, zaalo sa topenie permafrostu,
polrneho adu i horskch adovcov. Znan zmeny boli zisten aj v hrnoch zrok, slanosti
a pH morskej vody, ale tie v cirkulcii atmosfry.
Na druhej strane, v priemeroch globlneho iarenia, v rchlosti a smeru vetra sa neoakvaj
iadne vznamn zmeny.

Obr. 1 Zmeny priemernej globlnej teploty vzduchu vzhadom k predindustrilnemu obdobiu.

(EEA, 2017)
Prejavy a trendy zmeny klmy v Eurpe
Eurpska pevnina zaznamenala zvenie teploty od industrilnej revolcie do roku 2015
o 1,4 C. Trend stpania ronej teploty vzduchu za obdobie 1960 2015 dosiahol 0,25 - 0,30 C
za dekdu v juhovchodnej Eurpe a v severnej a severovchodnej Eurpe 0,3 - 0,4 C za
dekdu. Na zem Eurpy od roku 1950 doteraz ron zrkov hrny vzrastali na
severovchode a severozpade kontinentu o 70 mm za dekdu, v niektorch astiach junej
Eurpy ale poklesli na 70 mm za dekdu.

9
Obr. 2 Predpokladan poet (medin) extrmnych vn horav (celkov poet za 33 rokov) poda
scenrov RCP4.5 a RCP8.5 pre obdobia 2020 - 2052 a 2068 2100. (EEA, 2017)

Komentr k pouitm emisnm scenrom RCP: Representative Concentration Pathways.

Opisuj mon varianty otepovania v zvislosti od mnostva emisi sklenkovch plynov zva
do roku 2100. RCP4.5 je tzv. stabilizan scenr, pota s kulminciou emisi CO2 okolo roku
2050 a stabilizciou koncentrcie CO2 po roku 2100 pribline okolo hodnoty 520 ppm,
priemern hodnota oteplenia do roku 2100 je 1,8 C; RCP8.5 pesimistick scenr bez
aplikovania mitiganch opatren, pota s rastom emisi CO2 a na rove 950 ppm v roku 2100
s oakvanm alm rastom minimlne do roku 2200; priemern hodnota oteplenia v roku 2100
je 3,7 C. (https://link.springer.com/article/10.1007/s10584-011-0148-z)

10
Obr. 3 Predpokladan zmeny ronho a letnho hrnu atmosfrickch zrok (v %) poda
scenra RCP8.5 pre obdobie 2071 - 2100 (porovnanie s 1971 - 2000). (EEA, 2017)

Obr. 4 Predpokladan zmeny vskytu (frekvencie) meteorologickho sucha poda scenrov

RCP4.5 a RCP8.5 pre obdobia 2041 - 2071 a 2071 - 2100 (porovnanie s 1971 - 2000). (EEA,
2017)

11
Modely potvrdili, e minul udsk aktivity bud spsobova budce otepovanie klmy (obr. 5)
a vzostup hladiny svetovch mor poas mnohch nasledujcich dekd. Budca zmena klmy je
podmienen dlhm zotrvanm sklenkovch plynov v atmosfre a vekou zotrvanosou
klimatickho systmu.
Projekcie budcej klmy tie ukazuj na alie otepovanie eurpskeho kontinentu, poda
umiernench scenrov medzi 1,0 a 2,5 C v obdob 2020 2050, extrmne vysok teploty sa
bud vyskytova astejie a potrvaj dlhie (obr. 2). Zrky by naalej mali narasta v severnej a
klesa v junej polovici Eurpy (obr. 3), o vytvor podmienky pre dlhie a pravdepodobne aj
intenzvnejie obdobia sucha (obr. 4).

Obr. 5 Projektovan globlne oteplenie

povrchu Zeme vzhadom k obdobiu 19862005
RCP a modely CMIP5. (Knutti a Seldek,
2012)

Obr. 6 Prejavy a dsledky zmeny klmy na

eurpskom kontinente. (EEA, 2017)

Kontinentlny regin
nrast teplotnch extrmov, pokles v letnch
hrnov zrok, narastajce riziko povodn,
narastajce riziko lesnch poiarov, pokles
ekonomickej hodnoty lesov, nrast dopytu po
energii na chladenie
Horsk regn
nrast priemernej teploty vzduchu viac ako
eurpsky priemer, pokles v rozsahu
zaadnenia a objemu adovcov, posun
rastlinnch a ivonych druhov, narastaje
riziko vymierania druhov, narastajce riziko
vskytu lesnch kodcov, narastajce riziko
skalnch rten a zosuvov,zmeny v hydro-
energetickom potencili, pokles v zimnom
cestovnom ruchu

12
Prejavy a trendy zmeny klmy na Slovensku, pozorovan zmeny na zem Slovenska a odhad
vvoja do polovice 21. storoia
Regin strednej Eurpy nesie veobecn rty zmeny klmy. Oteplenie sa v nej prejavuje vo
vetkch polohch a klimatickch oblastiach. Trendy v atmosfrickch zrkach nie s sce tak
jednoznan, ale tento fakt je spsoben ich vou premenlivosou, ako aj modifikovanm
hrnov nveternmi a zveternmi vplyvmi.
Za obdobie rokov 1881 2017 sa na Slovensku pozoroval6:
- rast priemernej ronej teploty vzduchu asi o 1,73 C;
- pokles ronch hrnov atmosfrickch zrok v priemere asi o 0,5 % (na juhu SR bol
pokles miestami aj viac ako 10 %, na severe a severovchode ojedinele hrn zrok
vzrstol do 3 %);
- pokles relatvnej vlhkosti vzduchu (na juhu Slovenska od roku 1900 doteraz o 5 %, na
ostatnom zem menej);
- pokles vetkch charakteristk snehovej pokrvky do vky 1000 m takmer na celom
zem SR (vo vej nadmorskej vke bol zaznamenan jej nrast);
- vzrast potencilneho vparu a pokles vlhkosti pdy charakteristiky vparu vody z pdy
a rastln, vlhkosti pdy, slnenho iarenia potvrdzuj, e najm juh Slovenska sa
postupne vysuuje;
- zmeny v premenlivosti klmy (najm zrkovch hrnov) prkladom s v krtkom
asovom intervale striedajce extrmne vlhk a such roky: extrmne such rok 2003
a iastone aj 2007, extrmne vlhk roky 2010 a 2016 a mimoriadne such rok 2011
a iastone aj 2012. Za ostatnch 15 rokov dolo k vznamnejiemu rastu vskytu
extrmnych dennch a niekokodennch hrnov zrok, o malo za nsledok zvenie
rizika loklnych povodn v rznych oblastiach SR. Na druhej strane v obdob rokov
1989 2017 sa ovea astejie ako predtm vyskytovalo loklne alebo celoplon sucho,
ktor bolo zaprinen predovetkm dlhmi peridami relatvne teplho poasia
s malmi hrnmi zrok v niektorej asti vegetanho obdobia. Zvl vrazn bolo
sucho v rokoch 1990-1994, 2000, 2002, 2003 a 2007, v niektorch reginoch na zpade
SR aj v rokoch 2015 a 2017.
Desaroie 1991 2000, ale aj obdobie 2001 2010 sa charakteristikami teploty vzduchu,
hrnov zrok, vparu, snehovej pokrvky, ako aj inch prvkov, priblilo k predpokladanm
podmienkam klmy okolo roku 2030, ktor boli vyslen v zmysle scenrov zmeny klmy pre
nae zemie, vnimkou s iba niie hrny zrok v chladnom polroku a v zime v desaro 1991
2000.
Ukazuje sa, e poasie sa v poslednch dekdach stalo viac extrmnym (obr. 7). tatistick
spracovania mesanch teplotnch extrmov poukazuj na vkyvy vo vskyte extrmnych teplt
a zrok poas jednotlivch dekd od roku 1961 doteraz, avak trendy danch charakteristk s
pomerne jednoznan.

6
http://unfccc.int/files/national_reports/annex_i_natcom/submitted_natcom/application/pdf/svk_6nc_2013[1].pdf

13
Obr. 7 Podiel vskytu extrmnych teplt a hrnov zrok v jednotlivch dekdach obdobia 1961
2010 (SHM)
Veobecn zvery alieho vvoja klmy na Slovensku mono formulova nasledovne:
Teplota vzduchu
Priemery teploty vzduchu by sa mali postupne zvyova o 2 a 4 C v porovnan s priemermi
obdobia 1951 1980, priom sa zachov doterajia medziron a medziseznna asov
premenlivos. Rchlejie by mali rs denn minim ako denn maxim teploty vzduchu, o
spsob pokles priemernej dennej amplitdy teploty vzduchu. Scenre nepredpokladaj
vraznejie zmeny v ronom chode teploty vzduchu, v jesennch mesiacoch by ale mal by rast
teploty men ako v zvynej asti roka.
hrn zrok
Ron hrny zrok by sa nemali podstatne meni, skr sa ale predpoklad mierny nrast (okolo
10 %), predovetkm na severe Slovenska. Vie zmeny by mali nasta v ronom chode
a asovom reime zrok v lete sa veobecne oakva slab pokles hrnov zrok
(predovetkm na juhu Slovenska) a v zvynej asti roka slab a mierny rast hrnov zrok
(predovetkm v zime a na severe Slovenska). V teplej asti roka sa oakva zvenie
premenlivosti hrnov zrok, zrejme sa predia a astejie vyskytn mlo zrkov (such)
obdobia na strane jednej a zrkovo vdatnejie krtke dadiv obdobia na strane druhej. Pretoe
sa oakva teplejie poasie v zime, tak a do vky 900 m n. m. bude snehov pokrvka
nepravideln a astejie sa bud vyskytova zimn povodne snehov pokrvka bude zrejme
v priemere vyia iba vo vke nad 1200 m n. m., tieto polohy ale predstavuj na Slovensku
menej ako 5 % rozlohy, o neme podstatne ovplyvni odtokov pomery.
In klimatick prvky a charakteristiky
Vzhadom na zosilnenie brok v teplej asti roka sa oakva astej vskyt silnho vetra, vchrc
a tornd v svislosti s brkami. Oakva sa pokles vlhkosti pdy na juhu Slovenska ( rast
potencilnej evapotranspircie vo vegetanom obdob roka asi o 6 % na 1 C oteplenia, priom
sa hrny zrok vo vegetanom obdob roka podstatne nezvia).

14
2. Sasn stav problematiky adaptcie na nepriazniv dsledky zmeny klmy
Adaptcia je dnes celosvetovou vzvou, ktorej elme vetci v miestnom, regionlnom,
nrodnom, nadnrodnom, ako aj medzinrodnom meradle. Opiera sa o niekoko pilierov. Tm
medzinrodnm je Rmcov dohovor OSN o zmene klmy a Parska dohoda. V Eurpskej nii je
zkladnm dokumentom pre adaptciu Stratgia E pre adaptciu na zmenu klmy, na nrodnej
rovni je tto problematika zastreen Stratgiou adaptcie SR na nepriazniv dsledky zmeny
klmy. Tma adaptcie je v sasnosti mimoriadne aktulna a postupne sa zaleuje do vetkch
relevantnch dohovorov, dohd a dokumentov tak na medzinrodnej, ako aj na eurpskej rovni.
Medzinrodn rove - medzinrodn zvzky Slovenska
Rmcov dohovor OSN o zmene klmy (UNFCCC)7
Na podnet Valnho zhromadenia Organizcie spojench nrodov (OSN) boli v roku 1990 zaat
rokovania, ktor nsledne v roku 1992 vystili k prijatiu Rmcovho dohovoru OSN o zmene
klmy (UNFCCC, alej len dohovor). Dohovor vstpil do platnosti 21. marca 1994. Slovensk
republika je jednou zo 195 signatrskych krajn dohovoru, ktor je zkladnm medzinrodnm
prvnym nstrojom pre hadanie globlnych rieen problematiky zmeny klmy. Cieom
dohovoru je vytvorenie predpokladov pre urchlen stabilizciu koncentrcie sklenkovch
plynov v atmosfre na takej rovni, ktor by zabrnila nebezpenej interferencii antropognnych
vplyvov s klimatickm systmom Zeme. Z hadiska adaptcie na nepriazniv dsledky zmeny
klmy sa vetky zmluvn strany, ktor ratifikovali dohovor v slade s lnkom 4 a 52 zaviazali
vynaloi o najvie silie na prpravu nrodnch a prpadne regionlnych adaptanch
stratgi a podporova vskum v oblasti zmeny klmy a jej dsledkov. Zvzky SR v oblasti
adaptcie s definovan skr nepriamo cez povinnos informova medzinrodn spoloenstvo
(aj Eurpsku niu) o tom, ak aktivity a opatrenia krajina v danej oblasti realizuje.
Parska dohoda8
Parska dohoda bola prijat 12. decembra 2015 ako vsledok medzinrodnho silia od roku
2011 konsenzom 195 strn Rmcovho dohovoru OSN o zmene klmy. Parska dohoda je
globlnym mnikom pri zlepovan kolektvnych opatren na globlnej rovni a urchovan
globlneho prechodu na nzko-uhlkov spolonos odoln proti dsledkom zmeny klmy.
Cieom novej dohody je obmedzi rast globlnej teploty do konca storoia na maximlne 2 C
a poda monosti vznamne pod tto hodnotu, a na 1,5 C. Prvkrt sa nov dohoda
dslednejie venuje adaptcii a zakotvuje povinnos pripravova sa na dsledky zmeny klmy,
sledova a hodnoti dopady a budova odolnos ekosystmov a socilnych a ekonomickch
systmov.
Dohoda v lnku 7 zakotvuje ako cie zvi adaptvnu schopnos krajn, podpori odolnos
a zni zranitenos voi zmene klmy. Po prvkrt uklad povinnos ustanovi plnovac
proces a realizova aktivity tkajce sa adaptcie. Taktie dohoda zakotvuje povinnos
predklada a pravidelne aktualizova sprvy o adaptcii. Kad strana Parskej dohody by mala
predloi a kad dva roky aktualizova adaptan sprvu (komunikciu), ktor informuje
o adaptanch prioritch, realizcii adaptanej politiky, potrebe podpory, plnoch a opatren
v oblasti adaptcie.

7
http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:21994A0207(02):SK:NOT
8
http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:22016A1019(01)

15
Z alch medzinrodnch zvzkov a iniciatv tkajcich sa aj zmeny klmy je potrebn
spomen Agendu 2030 pre udraten rozvoj a Sendaisk rmec pre zniovanie rizika katastrof
na roky 2015-2030.
Agenda 2030 pre udraten rozvoj9 (alej len Agenda 2030) je doposia najkomplexnejm
sborom globlnych priort pre dosiahnutie udratenho rozvoja. Kovmi princpmi Agendy
2030 vytenmi v dokumente schvlenom Valnm zhromadenm OSN v septembri 2015
Transformujeme n svet: Agenda 2030 pre udraten rozvoj s transformcia, integrcia a
univerzlnos. Transforman silu Agendy 2030 predstavuje 17 cieov udratenho rozvoja
(SDGs - Sustainable Development Goals) rozpracovanch do 169 svisiacich iastkovch cieov,
ktor maj ambciu usmerova trukturlnu politick, ekonomick a socilnu premenu
jednotlivch krajn sveta. 13. cie agendy je venovan zmene klmy, obsahuje 4 iastkov ciele
a 7 indiktorov a zameriava sa najm na adaptciu a rozvojov pomoc pre tto oblas.
Problematika zmeny klmy sa iastone premieta aj od alch cieov a iastkovch cieov
Agendy 2030, predovetkm do cieov 2, 3, 6, 7, 8 a 15.
Jednou z prin vzrastajcej frekvencie prrodnch katastrof je zmena klmy. Snaha
medzinrodnch organizci o znenie rizika katastrof vystila v roku 2015 k prijatiu novho
strategickho dokumentu Sendaiskho rmca pre zniovanie rizika katastrof na roky 2015
2030.10 Tento dokument stanovuje sedem globlnych cieov, ktorch dosiahnutie by malo vies k
zmierovaniu dopadov katastrof na miestnej, regionlnej, nrodnej a medzinrodnej rovni.
Tmou zmeny klmy sa zaober mnostvo alch medzinrodnch dohovorov, dohd
a dokumentov, naprklad Dohovor o biologickej diverzite, Dohovor o boji proti dezertifikcii,
alebo Rmcov dohovor o ochrane a trvalo udratenom rozvoji Karpt. Ich zoznam
s doplujcimi informciami sa nachdza v prlohe . 1 nrodnej adaptanej stratgie.
Jednm z najdleitejch medzinrodnch orgnov venujcich sa problematike zmeny klmy na
vedeckej rovni je Medzivldny panel pre zmenu klmy (IPCC), ktor vydva hodnotiace sprvy
tzv. assessment reports obsahujce aj kapitoly venovan fyziklnemu prostrediu, dsledkom
zmeny klmy, adaptcii a zranitenosti.
Eurpska rove zvzky Slovenska
K zkladnm dokumentom, ktor Eurpska komisia k problematike adaptcie na nepriazniv
dsledky zmeny klmy pripravila, patria Zelen kniha prispsobenie sa zmene klmy v Eurpe
monosti na uskutonenie opatren na rovni E (2007), Biela kniha Adaptcia na zmenu
klmy: eurpsky rmec opatren (2009) a Stratgia E pre adaptciu na zmenu klmy (2013).
Zelen kniha prispsobenie sa zmene klmy v Eurpe monosti na uskutonenie opatren na
rovni E11 definuje zkladn prejavy zmeny klmy a navrhuje tyri zkladn piliere v rmci
procesu adaptcie celej E. Ide o: vasn opatrenia v rmci E, zalenenie procesu
prispsobenia sa zmene klmy do zahraninej politiky E, znenie stupa neistoty rozrenm
vedomostnej zkladne prostrednctvom integrovanho vskumu v oblasti zmeny klmy
a zapojenie eurpskej spolonosti, podnikateskej sfry a verejnosti do procesu prpravy
koordinovanch a komplexnch stratgi na adaptciu.

9
https://www.enviroportal.sk/uploads/scoredocument/25.docx
10
http://www.preventionweb.net/files/43291_sendaiframeworkfordrren.pdf
11
http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A52007DC0354

16
Eurpska komisia v roku 2009 vydala Bielu knihu Adaptcia na zmenu klmy: eurpsky rmec
opatren12 (alej len biela kniha). Biela kniha obsahovala viacero opatren, iniciovala prpravu
eurpskej adaptanej stratgie a vybudovanie internetovej databzy Climate-ADAPT, ktor
funguje od roku 2012 a zhromauje verejne prstupn informcie o adaptcii na nepriazniv
dsledky zmeny klmy zo vetkch lenskch ttov E. Uveden strnka je poda pokynov
z Eurpskej komisie pravidelne aktualizovan vetkmi lenskmi ttmi vrtane SR. Jednm
z opatren Bielej knihy bolo motivovanie lenskch ttov k vypracovaniu nrodnch
adaptanch stratgi.
Stratgia E pre adaptciu na zmenu klmy13 bola prijat ako rmcov dokument v roku 2013
a obsahuje tri pecifick ciele: zvi odolnos lenskch ttov E, jej reginov a miest, zlepi
informovanos v rozhodovacom procese v tme adaptcie a zvi odolnos kovch
zranitench sektorov voi nepriaznivm dsledkom zmeny klmy. Tieto ciele by malo podpori
osem aknch bodov, ktor sa tkaj naprklad prpravy a implementcie adaptanch stratgi
v lenskch ttoch E, financovania procesu a nevyhnutnch nkladov prostrednctvom
programu LIFE, integrcie adaptanch aktivt v rmci Spolonej ponohospodrskej politiky
(SPP) alebo rozvjania informanho portlu Climate-ADAPT. Eurpska adaptan stratgia je
prepojen na dlhodob financovanie z rozpotu E (Multiannual Financial Framework 2014
2020) a na svisiace dotan truktry a politiky. Generlne riaditestvo Eurpskej komisie pre
oblas klmy v sasnosti spustilo proces hodnotenia implementcie doteraz platnho dokumentu.
Vsledky z hodnotenia bud publikovan v mji 2018. Hodnotenie implementcie bude prvm
krokom pri spracovan podkladov pre aktualizciu eurpskej adaptanej stratgie, v ktorej bud
zapracovan aj nov zvzky vyplvajce z Parskej dohody, ako aj sksenosti lenskch ttov
E, otzky spojen s prispsobenm sa zmene klmy a riadenm rizk a katastrof s ou spojench
a nvrhy ako adaptan opatrenia efektvne zahrn do politk jednotlivch lenskch ttov E.
Poda lnku 15 Nariadenia Eurpskeho parlamentu a Rady (E) . 525/2013 o mechanizme
monitorovania a nahlasovania emisi sklenkovch plynov a nahlasovania alch informci na
rovni lenskch ttov a nie relevantnch z hadiska zmeny klmy a o zruen rozhodnutia
. 280/2004/ES: lensk tty nahlsia Komisii do 15. marca 2015 a potom kad tyri roky,
v slade s termnmi nahlasovania k dohovoru, informcie o svojich vntrottnych adaptanch
plnoch a stratgich, v ktorch uved svoje vykonan alebo plnovan opatrenia na uahenie
adaptcie na zmenu klmy. Sasou tchto informci s hlavn ciele a kategria vplyvu zmeny
klmy, na ktor sa zameriavaj, naprklad zplavy, zdvihnutie hladiny mor, extrmne teploty,
sucho a in extrmne poveternostn javy....
V roku 2013 bol schvlen 7. veobecn environmentlny akn program nie do roku 2020:
Dobr ivot v rmci monost naej planty14, ktor predstavuje spolon stratgiu E
v oblasti ochrany ivotnho prostredia a klmy do roku 2020.
alie aktivity na rovni E
Eurpska environmentlna agentra (EEA) podporuje rozvoj a realizciu adaptcie na
nepriazniv dsledky zmeny klmy v Eurpe, hodnotenie politk E a vvoj dlhodobch stratgi
adaptcie na zmenu klmy a znenie rizika katastrof poskytovanm prslunch informci.
Informcie EEA s zameran na zmenu klmy, prejavy a dsledky zmeny klmy, zranitenos a

12
http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2009:0147:FIN:sk:PDF
13
http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A52013DC0216
14
http://ec.europa.eu/environment/pubs/pdf/factsheets/7eap/sk.pdf

17
adaptan opatrenia v Eurpe. Medzi hlavn innosti a produkty agentry patr hodnotenie
dsledkov zmeny klmy a zranitenosti v Eurpe a analza nrodnch, mestskch a odvetvovch
stratgi a aknch plnov tkajcich sa zmeny klmy. Agentra EEA udriava a riadi aj
Eurpsku platformu pre adaptciu na zmenu klmy (European Climate Adaptation Platform).
Dohovor primtorov a starostov o klme a energetike15 (Covenant of Mayors for Climate and
Energy) je spojenie dvoch sasnch iniciatv Eurpskej komisie, na jednej strane Dohovoru
primtorov a starostov, ktor zavzoval signatrov z radov miest k dobrovonm zvzkom pri
zniovan emisi CO2 a na strane druhej iniciatvy Mayors Adapt, ktor zavzuje jej signatrov ku
prijmaniu konkrtnych krokov prispsobovania sa nepriaznivm dsledkom zmeny klmy na
svojom zem. Iniciatva Mayors Adapt zavzovala mest bu pripravi Stratgiu adaptcie na
zmenu klmy ako samostatn strategick dokument, alebo zahrn tmu adaptcie na zmenu
klmy do existujcich rozvojovch plnov a dokumentov. Mest a obce, ktor pristpia k tejto
spojenej iniciatve sa zaviau do roku 2030 zni emisie CO2 o minimlne 40 % v porovnan s
rokom 1990, minimlne o 27 % zvi energetick efektvnos a vyuvanie obnovitench
zdrojov, ako aj spoji problematiku adaptcie na nepriazniv dsledky zmeny klmy s mitigciou
a jej ciemi.
Problematika zmeny klmy sa stva vznamnou sasou viacerch eurpskych dokumentov
jednotlivch sektorov, napr. Stratgie E v oblasti lesov z roku 2013 pre lesy a lesncko-
drevrsky komplex16, adaptan opatrenia sa zapracovali naprklad do Spolonej
ponohospodrskej politiky 2014-202017.
Nrodn rove hodnotenie plnenia nrodnej adaptanej stratgie z r. 2014 a sasn stav
Vzhadom na naliehav potrebu zlepi a zefektvni adaptan procesy v SR v odozve na stle
intenzvnejie prejavy a nepriazniv dsledky zmeny klmy v naom regine, ako aj
v nadvznosti na aktulny vvoj tmy v irom medzinrodnom a eurpskom kontexte,
a z dvodu absencie relevantnho dokumentu pre dan oblas, MP SR v roku 2014 pripravilo
dokument Stratgia adaptcie Slovenskej republiky na nepriazniv dsledky zmeny klmy, ktor
bol schvlen uznesenm vldy SR . 148/201418.
Hlavnmi ciemi stratgie bolo: prinies o najiriu informciu o sasnch adaptanch
procesoch v SR a na zklade analzy adaptanch procesov navrhn rmcov koordinan
mechanizmus na ich zefektvnenie. Nrodn adaptan stratgia sa poksila v o najirom
rozsahu oblast a sektorov prepoji scenre a mon dsledky zmeny klmy s nvrhmi vhodnch
adaptanch opatren.
Hodnotenie adaptanej politiky SR (za obdobie aprl 2014 aprl 2017): neformlne hodnotenie
nrodnej adaptanej politiky je mon vykona pomocou tzv. hodnotiacej tabuky pre adaptciu
(Adaptation Scoreboard)19, ktor pripravila a priebene aktualizuje Eurpska komisia.
Hodnotiaca tabuka obsahuje dve asti, 5 krokov a 11 oblast v ktorch sa proces adaptcie
hodnot prostrednctvom vymenovanch indiktorov. Pri prprave aktualizovanej nrodnej

15
https://www.covenantofmayors.eu/IMG/pdf/CoM_Multi-level_Cooperation_FINAL.pdf
16
http://www.mpsr.sk/download.php?fID=7577
17
http://ec.europa.eu/agriculture/50-years-of-cap/files/history/history_book_lr_en.pdf
18
http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-14024?prefixFile=u
19
https://forum.eionet.europa.eu/nrc-climate-change-adaptation/library/workshops-meetings/expert-workshop-
monitoring-reporting-and-evaluation-mre-climate-change/workshop-outcomes-and-findings/european-
commission_adaptation-preparedness-scoreboard

18
adaptanej stratgie MP SR vykonalo hodnotenie adaptanej politiky SR za obdobie
2014 - 2017 poda tejto tabuky, priom sa hodnotili nasledujce body (tabuka sa nachdza
v prlohe 2):
rmec pre adaptan politiku v bode nrodn adaptan stratgia sa zaznamenal dobr
pokrok, v bode nrodn adaptan akn pln bol pokrok nedostaton,
prprava podmienok pre adaptciu vemi dobr pokrok,
hodnotenie rizk a zranitenost na zmenu klmy nedostaton pokrok,
identifikcia adaptanch monost mierny pokrok,
implementcia adaptanch opatren dobr pokrok,
monitoring a hodnotenie mierny pokrok.
Zdrazujeme, e hodnotiaca tabuka pre adaptciu je iba indikatvnym rmcom, v ktorom nie je
cieom maximlne splni vetky body. Tabuka je npomocn pri usmernen priort v oblasti
adaptcie. Preto sa poda vsledkov hodnotenia navrhli ciele aktualizovanej nrodnej adaptanej
stratgie, ktor sa zameriavaj prve na identifikovan medzery v adaptanej politike Slovenska.
Na dosiahnutie tchto cieov je potrebn dlh asov horizont ako hodnoten 3 roky a lepia
integrcia adaptanch opatren do prioritnch oblast a sektorov.
V sasnosti Eurpska komisia v spoluprci s lenskmi ttmi E vykonva nezvisl
hodnotenie adaptanch politk lenskch ttov. Predpokladme, e ich hodnotenie bude
publikovan spolu so sprvou o hodnoten implementcie eurpskej adaptanej stratgie.
Hodnotenie plnenia nrodnej adaptanej stratgie: lohy vyplvajce zo Stratgie adaptcie SR
na nepriazniv dsledky zmeny klmy sa priebene plnili. Sasn poznatky z monitoring diania
na zem SR potvrdzuj, e opatrenia v jednotlivch oblastiach, definovan v nrodnej
adaptanej stratgii boli krokom sprvnym smerom a s dobrm vchodiskom pre praktick
realizciu adaptanch opatren v konkrtnych oblastiach.
Hodnotenie plnenia uznesenia vldy SR . 148/2014 k Stratgii adaptcie SR na nepriazniv
dsledky zmeny klmy
Hodnotenie plnenia lohy B.1: Z uznesenia vldy SR . 148/2014 vyplvala povinnos predloi
na rokovanie vldy informciu o dosiahnutom pokroku pri realizcii adaptanch opatren v SR
do 31. mja 2016 (loha B.1). Materil Informcia o dosiahnutom pokroku pri realizcii
adaptanch opatren20 v SR vypracovan v zmysle uznesenia vldy bol predloen na rokovanie
vldy SR v mji 2016.
Hodnotenie plnenia lohy B.2: Z uznesenia vldy SR . 148/2014 vyplva povinnos predloi
na rokovanie vldy aktualizciu stratgie s ohadom na najnovie vedeck poznatky v oblasti
zmeny klmy do 30. aprla 2018 (loha B.2). MP SR v roku 2017 zaalo prpravu aktualizcie
nrodnej adaptanej stratgie, ktor je zameran na hodnotenie sasnho stavu adaptcie
a plnovan aktivity v rozhodujcich oblastiach a sektoroch, definovanie veobecnej vzie
adaptcie vybranch oblast a sektorov a aktualizciu sboru adaptanch opatren a rmca na ich
realizciu. Poas procesu aktualizcie je otvoren tma vypracovania aknho plnu k nrodnej
adaptanej stratgii, ktor by umonila posilni implementciu kovch adaptanch opatren
v dotknutch oblastiach a sektoroch.

20
http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=25576

19
3. Koncepn a legislatvny rmec

Aspekty adaptcie na nepriazniv dsledky zmeny klmy by sa, s ohadom na prierezovos

a vznam, mali primerane zohadova pri tvorbe legislatvneho a koncepnho rmca
kovch oblast a sektorov, za ktor povaujeme: horninov prostredie a geolgia, prrodn
prostredie a biodiverzita, vodn reim v krajine a vodn hospodrstvo, sdeln prostredie, zdravie
obyvatestva, ponohospodrstvo, lesnctvo, doprava, rekrecia a cestovn ruch, priemysel,
energetika a oblas manaovania mimoriadnych udalost a ochrany obyvatestva a ivotnho
prostredia.
Kapitola 2 uvdza medzinrodn prvny rmec a eurpsky koncepn a legislatvny rmec, ktor
boli pri prprave nrodnej adaptanej stratgie zohadnen. Kapitola 3 sa venuje pecifickm
sektorovm stratgim, aknm plnom, programom, iniciatvam a prvnym predpisom SR,
ktor tvoria vchodiskov zkladu pre prpravu stratgie. Obrzok 8 uvdza prehad
najdleitejch dokumentov SR pre kov oblasti a sektory. Detailn prehad a anotciu
koncepnch dokumentov a prvnych predpisov uvdzame v prlohe . 3 a 4.

Obr. 8 Rozhranie adaptanej stratgie na existujce alebo pripravovan stratgie a plny

20
4. Dsledky zmeny klmy na vybran oblasti a navrhovan adaptan opatrenia
Zsady a princpy proaktvnej adaptcie
Analza sasnch a budcich scenrov zmeny klmy potvrdzuje existenciu extrmov a rizk, ich
vzjomn svislos a mon dsledky v celom rozsahu od ekosystmov, prrodnch zdrojov a
po hospodrstvo a socilnu oblas. Vzby a interakcie medzi prejavmi zmeny klmy a jej
monmi dsledkami predstavuj vemi komplexn a dynamick systm, ktorho riadenie si
vyaduje vek objem informci, ich prieben aktualizciu a je do vekej miery limitovan aj
neistotami scenrov budceho vvoja. Projekcie budcej zmeny klmy a vsledky modelovania,
ktor s podrobnejie analyzovan v kapitole 1, potvrdzuj, e minul udsk aktivity bud
spsobova otepovanie pevniny a vzostup hladiny svetovch mor aj poas mnohch
nasledujcich dekd. Budca zmena klmy je toti podmienen dlhm zotrvanm sklenkovch
plynov v atmosfre a vekou zotrvanosou klimatickho systmu.
Naa povinnos vas identifikova a realizova preventvne adaptan opatrenia je dan tm, e
oakvan nepriazniv dsledky zmeny klmy bud predstavova vznamn ekonomick
a socilne nklady.
Zsady proaktvnej adaptcie mono definova ako sbor nasledujcich krokov21:
1. Prprava vhodnch podmienok pre adaptan proces
2. Hodnotenie rizk, zranitenosti a dsledkov zmeny klmy
3. Identifikcia adaptanch opatren
4. Hodnotenie socilnych, ekonomickch a environmentlnych prnosov a nkladov a vber
prioritnch adaptanch opatren poda vsledkov analz
5. Implementcia
6. Monitorovanie a vyhodnocovanie

Obr. 9. Kroky proaktvnej adaptcie

21
http://climate-adapt.eea.europa.eu/knowledge/tools/adaptation-support-tool

21
Vber z monch kategri prstupu k adaptcii:
siv infratruktrne koncepcie, t. j. fyzick zsahy alebo stavebn opatrenia voi
extrmnym javom s vyuitm ininierskych sluieb, na ely zvenia odolnosti budov a
infratruktr, ktor maj zsadn vznam z hadiska socilneho a hospodrskeho
blahobytu spolonosti;
zelen a modr trukturlne prstupy, ktor prispievaj k zveniu odolnosti
ekosystmov, s cieom zastavi stratu biologickej rozmanitosti a degradciu ekosystmov
a obnovi vodn cykly, sasne vyuvaj funkcie a sluby, ktor poskytuj ekosystmy,
na dosiahnutie nkladovo efektvnejieho a niekedy vhodnejieho rieenia prispsobenia
sa ako ke sa opieraj iba o siv infratruktru;
mierne netrukturlne koncepcie, v rmci ktorch sa navrhuj a uplatuj politiky
a postupy, kontroly vyuvania pdy, renie informci a hospodrske stimuly na
znenie alebo prevenciu ohrozenia katastrofami. Vyaduj si dkladnejie riadenie
prslunch udskch systmov.
Navrhujeme kombinova vetky tri prstupy s vym drazom na zelen trukturlne prstupy,
a mierne netrukturlne koncepty adaptcie.
Pokia ide o princpy, z ktorch by mala Stratgia adaptcie SR na nepriazniv dsledky zmeny
klmy vychdza, za najdleitejie povaujeme:
Vzhadom na prierezov charakter tmy bude pri analze dsledkov a vbere opatren
kov integrovan prstup pri posudzovan synergie mitiganch a adaptanch
opatren, ako aj pri posudzovan vhodnosti navrhovanch adaptanch opatren pre
jednotliv zloky ivotnho prostredia, hospodrstva (infratruktra, hmotn kapitl,
vroba a spotreba) a socilnu oblas (zamestnanos, zdravie obyvatestva, rovnos pri
prstupe k zdrojom, spravodliv systmy riadenia);
Vzjomn koherencia mitiganch a adaptanch opatren;
Prioritn realizcia opatren bez negatvnych nsledkov (no-regret) a veobecne
prospench opatren (win-win);
Identifikcia a podmienky na vyuitie prleitost spojench s procesom adaptcie;
Zabrni nevhodnej adaptcii;
Budovanie vedomostnej zkladne a poskytovanie objektvnych informci pre
rozhodovac proces na vetkch jeho rovniach.

22
4.1 Horninov prostredie a geolgia
Predpokladan dsledky zmeny klmy na horninov prostredie
Pri kombincii rznorodej geologickej stavby zemia s meniacimi sa klimatickmi podmienkami
je horninov prostredie aktivizovan a reaguje na tieto podmienky rznymi prejavmi poda svojej
truktry, poda tvrdosti hornn budujcich dan zemie, ich provitosti, chemickch vlastnost,
nchylnosti na zvetrvanie alebo rozsahu schopnosti akumulova vodu. Horninov prostredie je
najviac ovplyvovan intenzitou a hrnmi zrkovch vd, intenzitou slnenho iarenia, ie
teplotou okolitho prostredia, rchlymi zmenami tchto teplt a innosou loveka.
Zmena klmy vo vzahu k horninovmu prostrediu m dsledky na bilanciu prrodnch vd
(podzemn, povrchov, zrkov). Sprievodnmi javmi s intenzifikcia zvetrvania (zven
o inky obsahu CO2 v ovzdu), erzia, zosuvy, prenos sedimentov a zmeny v morfolgii
zemia. Intenzitu uvedench prejavov pomerne vekou mierou ovplyvuje prtomn vegetcia.
Rozsah tchto vplyvov modifikuje vegetan kryt jeho prtomnos a hustota. Hust vegetcia
s hlbokm zakorenenm stabilizuje zemie proti erzii a iastone proti zosuvom. Lesn porast
vznamne akumuluje vodn zrky, ktor maj dostatok asu na infiltrciu do podzemnch
rezervorov.
Zvetrvanie hornn, hld a odkalsk
V novom prostred, ktor zmena klmy prinesie, sa horniny oproti sasnmu stavu stvaj
nestle, o sa prejav najm v rchlejom a intenzvnejom zvetrvan. Zvetrvaniu bud
napomha prudk a ast zmeny poasia, pri ktorch sa ku chemickmu vplyvu zrok pripoj aj
fyziklny vplyv napr. rozruovanie hornn pri striedan nzkych a vysokch teplt. Dsledkami
intenzvneho zvetrvania bude postupne v horninovom prostred prebieha dotcia akch
kovov (pri zvetrvan sulfidickch hld), okyslenie v dsledku tvorby slabej kyseliny srovej
v rovinatch zemiach s dlhmi obdobiami sucha a bude dochdza aj k postupnmu
zasoovaniu pd. Pri poklese pH pod 4 sa do pohybu dostan alklie (Na, K, Li, Cs,...), prvky
alkalickch zemn (Ca, Ba, Sr,...) a tie hlink. alm dsledkom bude zvenie nchylnosti na
svahov pohyby v podobe astejie sa objavujcich skalnch rten oslabench horninovch
blokov. Najvie zmeny v postupe zvetrvania mono oakva na haldch a odkaliskch
sulfidickch rd22.
Prrodn vody v horninovom prostred
Pri vysokch hrnoch zrok dochdza k zamokreniu zemia budovanho sedimentmi so
znenmi odtokovmi podmienkami a k zaplaveniu zem, ktor nie s schopn odvies
mimoriadne mnostv (zrkovch) vd svojou sieou vodnch tokov. Odtok sa sstreuje do
morfologickch nerovnost depresi, str a vznik vodn tok aj tam kde sa celorone
nevyskytol. Vplyvy prvalovch povodn na zemia s rzne v prvom rade dochdza
k intenzifikcii erzie pd a nespevnench sedimentov. Vyplaven materil po opadnut

22
Pri abe nerastnch surovn, najm podzemnm spsobom, sa na povrch dostva pomerne vek mnostvo
horninovho materilu, ktor je v novch podmienkach nestly a rchlo zvetrva. Zvenie teploty prostredia o 10C
urchuje proces zvetrvania 2 a 2,5-krt. Poda klimatickch modelov by malo djs k zveniu teplt len o 2C
a 5C ie a k takmu nrastu intenzity zvetrvania v dsledku zvenia teploty by nemalo prs. Pri zohadnen
nrastu obsahu CO2 a o 100 % (nrast zvetrvania cca 3 nsobne) a zintenzvneniu psobenia baktri (nrast
zvetrvania 3 a 10-krt) by mohlo zvetrvanie hornn na naom zem synergicky nars o podstatne vyie
hodnoty.

23
prvalovej (povodovej) vlny je ukladan bu hne, alebo v strednch a dolnch sekoch
vodnch tokov. Erziou me by zasiahnut environmentlna za alebo haldy a odkalisk
a ich produktmi je kontaminovan irok zplavov zemie a zdroje pitnej vody. alm
vznamnm dsledkom s zosuvy pd. Ide najm o zemia budovan flyovmi horninami
(pieskovce, lovce) a zemia s mladmi vulkanickmi horninami.
Na druhej strane dochdza k situcii, kedy vody v prirodzenom stave nie je dostatok. Znen
dostupnos vody v pde vedie k zniovaniu pdnej vlhkosti, pri jej nedostatku vznik sucho
v pdnom profile. Nedostaton dopanie podzemnch vd zaprinen absenciou zrok
a zvenou spotrebou vody rastlinami vedie k niej dotcii podzemnch vd. Nsledne
dochdza k poklesu hladiny podzemnej vody a poklesu vdatnosti prameov, ktor sa prejavia
znenm dotcie povrchovch tokov a dsledkom je vznik hydrogeologickho sucha.
Hydrogeologick sucho ako jedno z prrodnch hrozieb, pri ktorom z rznych prin dochdza
k nerovnovhe medzi dopanm a bytkom mnostiev podzemnej vody, m vznamn dopad na
kvantitatvny, ale aj kvalitatvny stav tvarov podzemnej vody. Spolu s intenzvnym vparom a
absenciou priameho odtoku vznik sucho v povrchovch vodch. V zimnom obdob je
hydrologick sucho, aj napriek dostatku zrok v zem, spsobovan tuhm skupenstvom
zrok a nzkymi teplotami vzduchu, ktor pri premrznutom zemskom povrchu znemouj
infiltrciu zrkovej vody a dopanie zsob povrchovej a podzemnej vody.
Vodn a vetern erzia
V naich pdno-klimatickch podmienkach sa najastejie vyskytuje vodn erzia pdy. Vodn
erzia sa prejavuje zniovanm hbky pdneho profilu (predovetkm biologicky aktvnej vrstvy
pdy), bytkom organickej hmoty a ivn a rovnako aj zhorovanm pdnej truktry. Vmoov
erzia sa vyskytuje predovetkm v horskch oblastiach a vznik pri nadmernch zrkach.
Najvie plochy ohrozen vmoovou erziou sa nachdzaj na severnom a vchodnom
Slovensku tvorenom flyovmi horninami a v oblasti neovulkanitov. pecifickou vlastnosou
zpadnho Slovenska s sprae horniny, ktor pri dostatku vlahy zvuj svoj objem, o
nepriaznivo vplva na stabilitu obytnch a priemyselnch budov. Pre zachovanie pvodnho
objemu tchto hornn sa mus dsledne dodriava odvodovac reim vybudovanch objektov.
Vetern erzia psob rozruovanm pdneho povrchu mechanickou silou vetra, odnanm
rozruovanch astc vetrom a ukladanm tchto astc na inom mieste. Plochy ohrozen
veternou erziou s tvoren lmi, pieskami a trkmi.
Zosuvy
Svahov deformcie na Slovensku zaberaj cca 5,25 % zemia. Nestabilita tchto zem je
rzneho stupa od zem stabilizovanch, potencilne nestabilnch a po zemia nestabiln.
Tento stav vo veobecnosti platil do roku 2010, kedy dolo, v dsledku nadmernch zrok,
k rozsiahlej aktivizcii starch a vzniku novch zosuvov. Hlavnmi prrodnmi prinami
svahovch deformci s klimatick faktory v kombincii s erznou innosou vodnch tokov,
vvermi podzemnch vd, vztlakovmi inkami podzemnch vd. Z antropognnych prin s
to najm nevhodn podkopanie alebo priaenie svahu, poddolovanie a nekontrolovan
odvdzanie povrchovch a splakovch vd.
Charakteristika adaptcie v oblasti geolgie
Adaptan opatrenia v oblasti geolgie je mon rozdeli do iestich hlavnch kategri: na
zabezpeenie zdrojov pitnej vody, na rieenie procesu zvetrvania hornn, pri zmench
morfolgie krajiny, na zamedzenie svahovch deformci (zosuvov), na nebezpen javy
24
(polomy a poiare) a pri vyuvan krajiny. pecifick opatrenia a ich charakteristiky sa
nachdzaj v tabuke 1.
Adaptan opatrenia v oblasti geolgie
Tab. 1. Prklady adaptanch opatren v oblasti geolgie
Dsledky zmeny klmy
Navrhovan adaptan opatrenia
na horninov prostredie
Zvi ochrann opatrenia na infiltranch oblastiach podzemnch vd
a hydrologickch povodiach povrchovch vd:
a) Prehodnoti ochrann psma vodrenskch zdrojov aj s prihliadnutm na
hydrologick rozvodnice povod, hydrogeologick rozhrania a charakter horninovho
prostredia tam, kde to nebolo vykonan.
b) Zalesni a/alebo upravi skladbu a truktru lesa.
c) Upravi infratruktru lesa
Zvi ochrann opatrenia tranzitnch, akumulanch a vverovch oblast zdrojov
pitnch vd.
Ohrozenie zdrojov
Prehodnoti riziko environmentlnych za a losk aobnho odpadu
pitnej vody nachdzajcich sa v dosahu monej zplavovej vlny a zdrojov podzemnch vd a prija
prslun opatrenia.
Prehodnoti legislatvnu pravu ochrany a vyuvania zdrojov podzemnch vd.
Prehodnoti zemie Slovenska z pohadu zdrojov povrchovch a podzemnch vd
v smere ich monho vvoja v kontexte prebiehajcej zmeny klmy a tieto vznamn
oblasti detailne preskma a zabezpei proti ich znehodnoteniu prednostne v tvaroch
podzemnch vd klasifikovanch v zlom stave resp. v riziku nedosiahnutia dobrho
stavu do roku 2021 resp. 2027.
Prehodnoti opodstatnenos odvodovacch zariaden v chrnench vodohospodrskych
oblastiach.
Intenzvne Vykona kvalitatvnu inventru hld a odkalsk z pohadu
zvetrvanie prebiehajcej zmeny klmy a uri najrizikovejie objekty na
hornn, erzia pdy zabezpeenie znenia uvoovania akch kovov do okolia.
Zmeny tvaru krajiny vyvolvan povodami, erziou a pod.
riei obmedzujcimi opatreniami tchto javov a zmenami
Zmena tvaru dol zemnch plnov v oblastiach dleitch pre osdlenie krajiny
v dsledku povodn v udratenom rozsahu. Zvi inundan a retenn kapacitu
a prvalovch krajiny, vytvori retenn priestory na zachytvanie prvalovch
daov vd a ich prevedenie na miestach pvodnej inundcie, pri
Zmena repektovan geologickej stavby a zachovan podmienok
stability zemia.
georelifu
zemia potencilne nchyln na svahov pohyby stabilizova:
Tvar krajiny
a vyuitia upravi tvar svahu, vodn reim (povrchov a hbkov
odvodnenie zosuvnho zemia) a zabezpei nron technick
krajiny
stabilizan opatrenia a vegetan spevnenia. Do prav zahrn
monosti enormnch zrok, rovne povodovch vd, ako aj
dlhie obdobia sucha ale tie ekonomick nosnos opatren.
Presuny horninovho Posledn etapu tvor rekultivcia poruenho zemia a obnova
materilu (zosuvy) porastu zatrvnenm, prp. zalesnenm s pouitm vhodnch
pvodnch druhov rastln, krovn a stromov.
prava stavebnho zkona (povinnos vykonania geologickho
prieskumu a repektovanie geologickej stavby zemia).
Zabezpei prcu s verejnosou (informovanos o stave
horninovho prostredia a zodpovednos za stavebn a ternne
zsahy).

25
 Dsledky zmeny klmy
Navrhovan adaptan opatrenia
na horninov prostredie

Obmedzi riziko kontamincie zemia napr. roznosom

environmentlnych za, losk aobnho odpadu a hornn s
Roznos materilu obsahom sulfidickch horninotvornch minerlov.
environmentlnej
zae Podporova technolgie umoujce udraten sancie
Vyuitie environmentlnych za (EZ) v meniacich sa podmienkach
sprevdzajcich zmenu klmy
krajiny
Vyhodnoti rizikovos zemia na uveden javy a analyzova
zemie z pohadu zasiahnutia extrmnou erziou aj erziou
Polomy, poiare
environmentlnej zae (aj potencilne), ktor by mohla
ohrozi kvalitu geologickho prostredia.
Zmenu vegetanho krytu vyvolan zmenou klmy usmerova
Dezertifikcia
tak, aby sa obmedzil rozvoj erzie a dezertifikcie zemia.

26
4.2 Prrodn prostredie a biodiverzita

Biologick diverzita, alebo biodiverzita zaha rozmanitos ivota, gnov variabilitu,

rznorodos v rmci druhov, medzi druhmi a rozmanitos ekosystmov. Biodiverzita je
predpokladom pre zabezpeenie ekosystmovch sluieb, ktor predstavuj prspevky
ekosystmov ku kvalite ivota ud. Rmcovo sa lenia na produkn, regulan, kultrne
a podporn sluby. Niektor, najm regulan (udriavanie kvalitnho ovzduia a vody,
ovplyvovanie klimatickch podmienok, zmiernenie nsledkov erzie pdy a zplav) a podporn
ekosystmov sluby (kolobeh uhlka a vody, tvorba kyslka pri fotosyntze a viazanie uhlka),
priamo svisia s adaptciou na nepriazniv dsledky zmeny klmy, alebo prispievaj
k zmierovaniu zmeny klmy. Strata biodiverzity spolu so zmenou klmy predstavuj
najkritickejiu globlnu environmentlnu hrozbu.
Predpokladan dsledky zmeny klmy na prrodn prostredie a biodiverzitu
Zmena klmy zasahuje do fungovania ekosystmov a poskytovania ekosystmovch sluieb.
Hodnotenie zranitenosti ekosystmov a ich sluieb na dsledky zmeny klmy je zloit a zvis
od lokalizcie a schopnosti ich obnovy.
Predpokladan dsledky zmeny klmy na ekosystmy
i. Zven priemern teplota vzduchu
V dsledku zvenej priemernej teploty vzduchu sa oakva posun vegetanch psiem
a stupov, o z pohadu biodiverzity me znamena ohrozenie ekosystmov, biotopov, druhov
organizmov a ich spoloenstiev. Predpokladaj sa zmeny v truktre a zloen biotopov, vmeny
druhov v biotopoch, ktor spsobia znenie odolnosti ekosystmov, znenie ich schopnosti
poskytova ekosystmov sluby alebo ich rozpad. V sasnej lovekom vyuvanej krajine je
obmedzen monos pre posun ekosystmov v rmci vegetanch psiem a stupov, o znamen
ich izolciu, viu fragmentciu spsobujcu bytok migrujcich druhov. Najzranitenejmi
typmi biotopov na Slovensku s sladkovodn biotopy, raelinisk, slatiny, lesn biotopy
a vysokohorsk biotopy.
ii. Vskyt obdobia sucha
Vysychanie pd, vegetan zmeny smerujce v extrmnom prpade a k dezertifikcii z pohadu
biodiverzity znamenaj bytok mokrad, slatn a raelinsk. Zmena kvality vody, zakalenie,
zven sedimentcia, zananie (napr. miest rozmnoovania rb) a zven eutrofizcia
s vskytom toxickch sinc a rias spsobia zmeny v kvalite vodnch ekosystmov.
iii. Extrmne poveternostn situcie a extrmne hrny zrok
Disturbancie predovetkm v lesnch ekosystmoch mu by vekoplon. V dsledku takhoto
pokodenia me djs k vytvoreniu podmienok pre nsledn negatvne psobenie biotickch
kodlivch initeov, najm podkrneho a drevokaznho hmyzu, na tieto ekosystmy. Me prs
k zniku existujcich biotopov, zrove sa mu vytvra nov biotopy na novch miestach.
Predpokladan dsledky zmeny klmy na rastlinn a ivone druhy
i. Fyziologick zmeny
Zmenen podmienky ako koncentrcia oxidu uhliitho, zven priemern teplota vzduchu
alebo dostupnos vody vplvaj na ivotn procesy druhov. Oakva sa zven rove

27
fotosyntzy a respircie, zmeny v raste, stavbe tela alebo biologickej produktivite uritch
druhov. Fyziologick stres me vies k vej mortalite a nchylnosti na choroby.
ii. Fenologick zmeny
Predstavuj zmeny v ivotnom cykle rastln a ivochov, najm v obdob rozmnoovania,
zmeny zaiatku a konca vegetanej sezny. Posun zimnho obdobia a astejie prejavy neskorch
jarnch mrazov v extrmnom prpade mu znamena postupn hyn celch populci jedincov
a to aj v nadvznosti na ich ekologick vzby.
iii. Zmeny v geografickej distribcii druhov
Miera schopnosti organizmov prispsobova sa dsledkom zmeny klmy je otzna, vzhadom na
rozsah a rchlos zmeny klmy a stabilitu a kvalitu koridorov pre migrciu vzcnych druhov.
Najzranitenejie s zko pecializovan druhy, endemity a relikty. Na Slovensku bud dotknut
druhy a spoloenstv, ktor s na junom okraji arelu rozrenia a vysokohorsk druhy
a spoloenstv. Vina na vodu viazanch druhov patr medzi ohrozen, nakoko s zraniten a
citliv voi zmenm hydrologickho reimu a antropognnym zsahom.
iv. Transformcia populanch truktr
Oakvaj sa zmeny vo vzjomnej zvislosti druhov (vzahy predtor koris, rastlina
opeova, symbiotick zvislosti, izolcia, bytok monost na migrciu). Zmena klmy ovplyvn
aj vzahy medzi druhmi a ich konkurencieschopnos.
v. Vyhynutie zranitench druhov a rozrenie odolnch druhov
Oakva sa oslabenie adaptanej schopnosti druhov v dsledku straty genetickch zdrojov,
posunu vhodnch vegetanch psiem a stupov pre niektor druhy smerom na sever a do
vych nadmorskch vok, ohrozenie stability a kvality koridorov pre migrciu vzcnych
a endemickch druhov, renie nepvodnch druhov, invznych druhov a kodcov. Limitujcou
otzkou preitia dotknutch druhov bude ich schopnos (rozptyl druhov) a monos (existencia
vhodnch koridorov) presunu na miesta s vyhovujcimi podmienkami.
Charakteristika adaptcie v oblasti prrodnho prostredia a biodiverzity
silie pre zmiernenie nepriaznivch dsledkov zmeny klmy a zvyovanie adaptanej schopnosti
biodiverzity, ekosystmov, biotopov, druhov organizmov a ich spoloenstiev, zachovanie ich
truktry a podpora ich stability a odolnosti pome biodiverzite preva a adaptova sa. Ak
chceme spene eli dsledkom zmeny klmy, bude potrebn dynamickej prstup k ochrane
prrody. Kvli rchlosti a rozsahu zmeny klmy toti nie je mon prevzia poznatky a nvody
z minulosti pre budce rieenia pre adaptciu (alebo len v obmedzenej miere). Potrebn je:
vytvori podmienky pre dynamickej prstup v ochrane prrody v legislatvnej
a organizanej oblasti a zabezpei schopnos reagova na meniace sa priority v ochrane
prrody,
vykona hodnotenie zranitenosti biodiverzity a svisiacich ekosystmovch sluieb,
ktor pome pri identifikovan priort a rozpracovan potrebnch opatren,
zlepi pochopenie lohy biodiverzity v adaptcii,
monitorova vsledky novch prstupov.
Prrodn ekosystmy patria medzi najahie dostupn a nkladovo efektvne nstroje na
prispsobenie sa dsledkom zmeny klmy. Adaptcia zaloen na ekosystmovom prstupe
(ecosystem based adaptation) me do znanej miery zvi odolnos ekosystmov a rastlinnch

28
a ivonych druhov voi dsledkom zmeny klmy a prispie k zlepeniu zdravia ekosystmov.
Nezanedbaten je jej pozitvny vplyv na niekoko oblasti a sektorov, ktor potrebuj adaptova
sa na zmenen klimatick podmienky, ako napr. lesnctvo, ponohospodrstvo, vodn
hospodrstvo a alie. Preto Stratgia E pre adaptciu na zmenu klmy (2013) medzi adaptan
rieenia, ktor s vhodn pre vetkch, finanne nenron a bez alch negatvnych dsledkov,
zaradila adaptan prstupy zaloen na ekosystmoch a ich slubch. Zabezpeenm trvalo
udratenho obhospodarovania lesov, udriavanm, zvenm vmery alebo obnovou prrode
blzkych lesov, vyuitm stabilizujcich krajinnch truktr, ochranou a zveaovanm siete
chrnench zem a zelenej infratruktry, a implementciou vodozdrnch opatren s elom
zmierova rozsiahle povodne a vplyvy sucha sa zvi adaptan schopnos celej udskej
spolonosti.
Opatrenia na zvenie adaptanej schopnosti s:
ochrana ekologickej stability a variability, udriavanie a revitalizovanie ekologickch
siet a tvorba novch ekologickch siet, tvorba nraznkovch zn okolo vysoko
kvalitnch biotopov,
preskmanie stavu, posilnenie resp. doplnenie sstavy chrnench zem poda
poiadaviek E a v zmysle medzinrodnch tandardov,
umonenie prrodnho vvoja biotopov a zabrnenie bytku a fragmentcii biotopov,
kombincia vhodnho zemnho plnovania, alebo revitalizcie ekosystmov s cieom
zvi ich ochrann kapacitu,
vytvranie pestrch krajinnch truktr a krajinnej pokrvky ponohospodrskej a lesnej
krajiny na rieenie zvyujcich sa rizk vyplvajcich z meniacich sa klimatickch
podmienok,
ochrana biodiverzity v pdohospodrstve pre zabezpeenie osobitnch genetickch
zdrojov pre adaptciu ponohospodrskych plodn, hospodrskych zvierat a lesnch
drevn na zmenu klmy (s drazom na tradin a loklne druhy, ktor s najviac
adaptovan na loklne klimatick aj ekologick podmienky),
optimlne vyuvanie drevn v ponohospodrskej krajine a overovanie potencilu
agrolesnckych systmov (agroforestry),
ochrana a revitalizcia prrodnch lesov, udraten hospodrenie v lesoch,
dsledn a systmovo rieen odstraovanie invznych nepvodnch druhov,
opatrenia na stabilizciu svahov a lep manament prietokov v ase nedostatku ale aj
nadbytku vody so zohadnenm ekosystmovho prstupu,
ochrana, obnova a udraten manament mokrad (vrtane raelinsk) a inundanch
zem pre udriavanie prietokov a kvality vody,
podpora opatren na zadriavanie vody v krajine (napr. sstavy malch technickch
zsahov rozmiestnench po celom povod ako retenn jamy, leso-technick meliorcie,
jazierka, obnova meandrov a vegetcie pozd tokov, zalesnenie alvi a lepie
obhospodarovanie pdy), ktor maj potencil zredukova vskyt a intenzitu zplav,
podpora adaptvneho manamentu posilovanm monitorovania a systmov hodnotenia.
Stratgia E pre zelen infratruktru Zveaovanie prrodnho kapitlu Eurpy (2013)23
definuje zelen infratruktru ako strategicky plnovan sie prrodnch a poloprrodnch oblast
s inmi environmentlnymi vlastnosami, ktor s vytvoren a riaden tak, aby poskytovali
irok rozsah ekosystmovch sluieb. Zelen infratruktra zaha zelen miesta (alebo modr,

23
http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=celex%3A52013DC0249

29
ak ide o vodn ekosystmy), ekologick koridory, ale aj ekotnov zny na rozhran mesta
a krajiny a prvky mestskej zelene. Stratgia sa venuje aj zmene klmy a riadeniu rizk spojench
s katastrofami a v kapitole 2.3 uvdza, e ekosystmov prstupy s opatrenia, ktor predstavuj
najviac pouiten, ekonomicky ivotaschopn a inn nstroje na boj proti dsledkom zmeny
klmy. V zujme dosiahnutia optimlneho fungovania zelenej infratruktry a jej maximlnych
prnosov je vak potrebn, aby boli innosti na rznych rovniach - miestnej, regionlnej,
vntrottnej alebo cezhraninej navzjom prepojen a zvisl. Prnosy zelenej infratruktry pre
rieenie adaptcie s nasledujce: zachovva ekologick funkcie, zabrauje strate biodiverzity
a zabezpeuje poskytovanie ekosystmovch sluieb, zabezpeuje kvalitu ivotnho prostredia,
poskytuje ekologick rieenie uritch technickch problmov, udruje integritu biotopov, a ak je
inne zohadnen v priestorovom plnovan a pri plnovan zemnho rozvoja, zabezpeuje
zachovanie prrodnch zem v sdelnom prostred a zlepuje mikroklmu prostredia.
V kontexte adaptcie maj dleit lohu medzinrodn a nrodn siete chrnench zem.
Chrnen zemia tvoria kompaktn celky prirodzench alebo mlo zmenench biotopov,
poskytuj miesta pre posun arelov druhov a ekosystmov, zvyuj odolnos ekosystmov
a schopnos obnovy zabezpeovanm nedotknutch truktr a prrodnch procesov, zabezpeuj
ochranu proti dsledkom zmeny klmy ako je zvyovanie teploty vzduchu i extrmne prejavy
poasia, udriavaj vodn zdroje a zvyuj zabezpeenie vody pri meniacich sa hydrologickch
podmienkach. Osobitn postavenie maj lesn ekosystmy s vysokou diverzitou druhov drevn
v rznej vekovej truktre, prrodn seky vodnch tokov a mokrade. Lesn ekosystmy okrem
inho zmieruj teplotu prostredia, spevuj pdu, zadriavaj vodu a postupne ju uvouj.
Prrodn seky vodnch tokov s funknmi alviami zmieruj zplavov vlny a vytvraj
priestor pre zadriavanie vd. Prepojenie mokrad a rienych alvi vedie k ochrane a udriavaniu
prrodnch ekosystmov a me tie pomc pri zniovan povodovch vn. alm pozitvnym
synergickm prvkom, ktor me by dosiahnut takmto adaptanm opatrenm, me by
zlepen prepojenie medzi povrchovmi a podzemnmi vodami, vedce k zvenej odolnosti v
obdobiach s nedostatkom vody.
Uznesenie Eurpskeho parlamentu z 3. februra 2009 o divokej prrode v Eurpe
(2008/2210(INI)24 zdrazuje fakt, e mnoho zem divokej prrody poskytuje vznamn zsoby
uhlka, ktorho ochrana je dleit tak z hadiska biodiverzity, ako aj z hadiska ochrany klmy.
Manament divoiny sa povauje za ekosystmov prstup pre zmierovanie dsledkov zmeny
klmy udriavanm a zvyovanm odolnosti ekosystmov. Preto je nevyhnutn zabezpei prsnu
ochranu zostvajcich zvykov divokej prrody a vhodn manament v ich ochrannch psmach.
Osobitn as uznesenia je venovan divokej prrode a zmene klmy, ktor vyzva na
monitorovanie a posdenie dsledkov zmeny klmy na divok prrodu a zabezpeenie jej
ochrany.
alie oblasti, kde bude v svislosti s adaptciou potrebn analyzova mon posilnenie
legislatvneho a regulanho rmca v oblastiach:
budovanie ekologickch siet (kompenzan opatrenia pre vlastnkov pozemkov
s prvkami ekologickej siete, sprsnenie ochrany jadrovch zn chrnench zem),

24
Za divok prrodu povaujeme nepozmenen alebo slabo pozmenen zemia, tvoren pvodnmi prrodnmi
biotopmi a druhmi, ktor je dostatone vek pre efektvne fungovanie prrodnch procesov.
http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+TA+P6-TA-2009
0034+0+DOC+XML+V0//SK

30
 mon zavedenie hodnoty prrodnho kapitlu do nrodnho tovnctva,
mon zavedenie trhovch nstrojov a ich reforma pre ekosystmov sluby (dane,
poplatky, podpora, zruenie kodlivch podpornch nstrojov, platby za ekosystmov
sluby, preventvne a npravn nstroje),
mon zahrnutie rizk spojench so zmenou klmy na druhy a biotopy ako aj ich
manament do prvneho rmca.
Adaptan opatrenia v oblasti prrodnho prostredia a biodiverzity
Tab. 2. Prklady adaptanch opatren v oblasti biodiverzity zaloen na ekosystmoch
Navrhovan
Dsledky zmeny klmy Nstroje Svislosti a synergia
adaptan opatrenia
Programy starostlivosti o
les
Degradcia a rozpad Udriavanie ivn
Leso-environmentlno-
lesnch ekosystmov a prietokov, prevencia
Ochrana a podpora klimatick
(zmena priaznivho zosuvov, ochrana biotopov
prirodzenej obnovy schmy, chrnen
stavu lesnch biotopov, pre druhy rastln
prrodnch lesov. zemia,
rozpad porastu v dsledku a ivochov, zniovanie
Trvalo udraten sstava Natura 2000,
rozrenia kodcov, rizika kalamt a poiarov,
obhospodarovanie lesov. leso-technick
astejch polomov, rekrecia a turizmus,
meliorcie a in
poiarov, obdobia sucha a zachovanie uloenho
opatrenia na
prvalovch povodn) uhlka.
zadriavanie vody v
krajine.
Agro-environmentlno-
Obnova degradovanch klimatick Udriavanie ivn
mokrad (revitalizcia schmy, leso-technick a prietokov, kvality
raelinsk, obnova meliorcie a in vody, zadriavanie
Zmeny hydrologickho
naruenho vodnho opatrenia na vody, ochrana pred
reimu
reimu, zamedzenie zadriavanie vody v povodami a prvalovmi
(zvyovanie teploty
zarastaniu drevinami) krajine, rmcov vodami, zvyovanie
vzduchu, sucho, povodne,
a inundanch zem, smernica o vode, rezistencie a odolnosti,
ovplyvnenie
umonenie prirodzenej protipovodov obnova biotopov a populci
kvality vodnch zdrojov)
dynamiky tokov, smernica, nitrtov ohrozench a migrujcich
Rozruovanie smernica, chrnen druhov,
nepouvanch lesnch zemia, Natura 2000, zadriavanie uhlka,
ciest Ramsarsk dohovor, ochladzovanie prostredia.
zemn plnovanie.
Minimalizcia vskytu
vekch priestorovch
Vytvranie mokrad Plny povod, Natura
Zmeny hydrologickho medzier v ekologickej
(vodn plochy, zvenie 2000, Ramsarsk
reimu sieti, zvyovanie rezistencie
inundanej a retennej dohovor, leso-technick
(zvyovanie teploty a odolnosti,
kapacity hornch meliorcie a in
vzduchu, sucho, povodne, ochrana pred povodami,
a strednch tokov, opatrenia na
ovplyvnenie zadriavanie vody,
obnova meandrov zadriavanie vody v
kvality vodnch zdrojov) zabezpeenie mnostva
hornch tokov). krajine, zemn
vody, zvyovanie
plnovanie.
biodiverzity, ochladzovanie
prostredia.

31
 Diverzifikcia krajiny a
Diverzifikcia
krajinnch truktr zemn plnovanie,
ponohospodrskej
zabezpeenie heterogenity leso-technick
produkcie, ochrana
ekosystmov, zvyovanie meliorcie a in
biodiverzity
rozmanitosti vegetcie, opatrenia na
Zmeny fyziklnych a v ponohospodrskej krajine,
ternne pravy pri zadriavanie vody
chemickch vlastnost zadriavanie uhlka
technickch protierznych v krajine.
pdy, zven erzia, v biomase.
opatreniach
zmeny agroklimatickho Zabezpeenie
produknho dynamickch prrodnch Chrnen zemia.
potencilu a teplotnej procesov.
zabezpeenosti rastlinnej
Trvalo udraten Ochrana pred povodami,
vroby.
obhospodarovanie trvalch Agro-environmentlno- zachytvanie ivn,
trvnych porastov, klimatick opatrenia udriavanie pdnej truktry,
zachovanie pvodnch PRV, zabezpeenie rznych
trvalch trvnych Natura 2000. biotopov,
porastov. udriavanie pdneho uhlka.
Zvenie konektivity
krajiny budovanie zemn plnovanie,
zelenej infratruktry, zemn systm Rozvoj ekologickch siet,
udriavanie alebo ekologickej stability, zabezpeenie mobility
vytvranie koridorov Rmcov smernica o a priestorovej distribcie
Fragmentcia biotopov a spojovacch lnkov. vode a zkon o vodch, druhov a prepojenia
Obmedzovanie agro- environmentlno- biotopov, defragmentcia
barirovho vplyvu klimatick opatrenia infratruktry medzi
ciest a eleznc, zstavby PRV. chrnenmi zemiami.
odstraovanie barir na
tokoch.
Kontrola/odstraovanie
Natura 2000, zkon
invznych
o ochrane prrody Zniovanie alergnov,
a expandujcich
renie nepvodnch a krajiny a prslun zdravotn stav
nepvodnch druhov.
a invznych druhov a stratgie a koncepcie, obyvatestva, ochrana
Systematick, dlhodob
patognov programy v oblasti biodiverzity pvodnch
mapovanie, monitorovanie
ponohospodrstva ekosystmov.
vskytu populci
a lesnctva.
invznych druhov.

32
4.3 Vodn reim v krajine a vodn hospodrstvo
Predpokladan dsledky zmeny klmy na vodn reim a vodn hospodrstvo
Klimatick modely naznauj zmenu v rozloen atmosfrickch zrok na Zemi a zmenu
v poetnosti a intenzite extrmnych prejavov poasia. Poda siedmej nrodnej sprvy o zmene
klmy SR bud k horizontu rokov 2075 a 2100 na Slovensku celkov hrny zrok asi o 10 %
niie ako doteraz, vyuiten vodn zdroje poklesn o 30 50 %. Predpoklad sa, e nastane
ovea nerovnomernejie rozloenie zrkovch hrnov v priebehu roka a v jednotlivch
reginoch Slovenska. Tomu bude zodpoveda aj vvoj odtokovch pomerov na Slovensku.
Poda rznych klimatickch scenrov mono na vine zemia predpoklada zmenu
dlhodobho priemernho ronho odtoku, priom vraznej pokles sa predpoklad najm
v oblasti nin. Oakvaj sa najm zmeny dlhodobch mesanch prietokov, predpoklad sa
nrast zimnho a jarnho odtoku a pokles letnho a jesennho odtoku, najm vo vegetanom
obdob25.
Z tchto scenrov vyplva, e vznamnm prejavom zmeny klmy na naom zem mu by
dlhotrvajce obdobia sucha v letnch a jesennch mesiacoch spojen s nedostatkom vody. Tento
jav me nasta v dsledku vraznho bytku snehu v zime a jeho skorieho topenia sa na jar,
skorieho nstupu vegetanho obdobia a tm aj vraznejieho vparu v jarnch mesiacoch, ale
aj v dsledku nich zrok a vych teplt v letnom obdob. Vsledkom je vrazn nedostatok
pdnej vlhkosti v druhej polovici leta a na zaiatku jesene.
Such peridy mu by preruovan niekokodennmi daami s vysokm hrnom zrok,
prpadne silnou brkovou innosou s intenzvnymi zrkami, priom by sa poet dn s brkou
oproti sasnosti nemal zmeni (15 a 30 za leto), ale vemi silnch brok bude pravdepodobne
a o 50 % viac. alej sa predpoklad, e na Slovensku sa bud pri mimoriadne silnch brkach
objavova tornda. Mono oakva astej vskyt bleskovch loklnych povodn26 v rznych
astiach Slovenska.
Tendencie zmien hydrologickho reimu poukazuj na zven potrebu prerozdeovania odtoku
v priestore medzi severom a juhom (resp. vyie a niie poloenmi asami zemia),
prerozdeova odtok medzi jednotlivmi rokmi a prerozdeova odtok v priebehu roka. Je
dleit pota aj s monosou potreby kompenzova pokles vdatnosti zdrojov vody, najm
v ninnch astiach na strednom a vchodnom Slovensku a v letnom obdob. Hodnotenie
dsledkov zmeny klmy na zdroje a zsoby podzemnch vd SR je predmetom viacerch
projektov a tdi, ktor hovoria o trvalom poklese vdatnosti zdrojov podzemnch vd.
25
Jednotliv scenre predpokladaj, e zmena klmy bude ma rzne dsledky na odtok v junch a v severnch
oblastiach Slovenska. Najviac postihnut oblasti by mali by oblasti junho a zpadnho Slovenska s oakvanm
poklesom dlhodobch priemernch mesanch prietokov od februra (prpadne marca) do novembra (prpadne
decembra), s najvraznejmi poklesmi v mesiacoch mj a jl, a to v niektorch povodiach do -70 % v horizonte
2075. Menej postihnut oblasti by mali by oblasti severnho Slovenska, s obdobm zvench priemernch
mesanch prietokov od novembra do marca, a obdobm znench prietokov od aprla do oktbra. Najvraznejie
poklesy dlhodobch priemernch mesanch prietokov mono oakva v mesiacoch aprl a mj, a to pribline do
50 % v horizonte 2075.
26
Najastejmi prinami povodn s: dlhotrvajce zrky spsoben regionlnymi daami zasahujcimi vek
zemia, ktor nastia povodia, nsledkom oho je vek povrchov odtok; prvalov dade s krtkymi asmi trvania
a vekou, znane premenlivou intenzitou, ktor zasahuj pomerne mal zemia, vysok intenzita daa neposkytuje
as potrebn na vsakovanie vody do pdy a preto takmer okamite po jeho zaiatku zana aj povrchov odtok;
rchle topenie snehu po nhlom oteplen, ke voda neme vsakova do ete zamrznutej pdy a odtek po povrchu
ternu, priom nebezpen priebeh takch povodn mnohokrt znsobuj sasne prebiehajce dade.

33
Podzemn vody predstavuj primrny zdroj pitnej vody na Slovensku, ich vyuiten mnostv
boli v ttnej vodohospodrskej bilancii podzemnch vd ohodnoten na pribline 77 tis. l.s-1.
Mon dsledky zmeny klmy na podzemn vody v obdob 1981-2015 (pramene), v porovnan
s referennm obdobm do roku 1980 (spracovan na zklade meran vybranch 98 antropognne
neovplyvnench prameov lokalizovanch v 35 geomorfologickch celkoch) s nasledujce:
za obdobie 2010-2015, napriek suchmu a z pohadu podzemnch vd podpriemernmu
roku 2012, dolo na zem Slovenska k vemi miernemu zmierneniu negatvnych
dsledkov zmeny klmy na zdroje podzemnch vd, ktor boli indikovan a publikovan
pri hodnoteniach podzemnch vd do roku 2009,
naalej vak prevauj negatvne dsledky zmeny klmy na zdroje podzemnch vd po
roku 1980 na viac ako 60 % zemia Slovenska,
dokumentovan priemern pokles vdatnost prameov (zdrojov podzemnch vd) za
obdobie 1981-2015 je v intervale okolo -8 %,
najvie poklesy boli dokumentovan v Kysuckej vrchovine, pohor Vtnik,
Podtatranskej kotline, Murnskej planine, Slovenskom raji a Vihorlatskch vrchoch, kde
dosahovali, za obdobie 1981-2015, hodnoty do -15 % (v porovnan s referennm
obdobm do roku 1980).
Mon dsledky zmeny klmy na zsoby podzemnch vd v ninch a kotlinch SR (sondy)
v obdob 1981-2015, v porovnan s referennm obdobm do roku 1980 (spracovan na zklade
meran vybranch 99 sond lokalizovanch v 10 iastkovch povodiach) s nasledujce:
obdobne ako u prameov, aj u sond dokumentujeme za obdobie 2010-2015 zmiernenie
negatvnych dsledkov zmeny klmy na zsoby podzemnch vd,
takmer 90 % zemia nin a kotln Slovenska m ale stle odhadovan zporn zmenu
v zsobch podzemnch vd medzi obdobm 1981-2015 a referennm obdobm do roku
1980,
priemern hodnota dokumentovanch poklesov pecifickch zsob podzemnch vd sa
pre vetkch 10 iastkovch povod za vybran obdobie 1981-2015 pohybuje okolo -35
a -40 tisc m3.km-2,
vznamnejie priemern poklesy zsob podzemnch vd na rovni okolo -80 tisc
m3.km-2 boli v obdob 1981-2015 dokumentovan najm v povodiach Hrona a Slanej.
Zmena klmy me negatvne ovplyvni aj kvalitu vodnch zdrojov. Vplyvom prvalovch
daov a povodovch stavov sa me krtkodobo vrazne zhori stav tvarov povrchovej
vody, ako aj chemick stav zdrojov podzemnej vody vyuvanch na zsobovanie pitnou vodou.
V obdob nzkych vodnch stavov hroz riziko zvyovania eutrofizcie, zvyovanie teploty vody,
o me ma vplyv na jej kvalitu, ako aj na stav a kvalitu ekosystmov priamo zvislch od
vody.
Charakteristika adaptcie v oblasti vodnho hospodrstva
V oblasti adaptcie je vodnm zdrojom venovan zven pozornos, kee voda je zkladnou
podmienkou ivota, nevyhnutn pre fungovania ekosystmov, krajiny a celej udskej spolonosti.
Vodn zdroje zabezpeuj priazniv podmienky pre ivot a stvaj sa rozhodujcou strategickou
surovinou ttu, ktor treba chrni a riadi jej eln, efektvne a udraten vyuvanie.
Adaptan opatrenia v naich podmienkach by mali by zameran tak na kompenzciu prejavov
sucha, teda poklesu prietokov a vdatnost vodnch zdrojov, jednak realizciou opatren
zameranch na zadranie vody v krajine, resp. povod, ale aj realizciou opatren umoujcich

34
nadlepovanie prietokov vodnch zdrojov poas sucha, t. j. umoujcich lep manament
odtoku v povod a na minimalizovanie negatvnych dsledkov povodn, najm prvalovch
povodn v horskch a podhorskch oblastiach. Pri plnovan adaptanch opatren by sa mali
dsledky zmeny klmy na vodn hospodrstvo posudzova a analyzova spolone s ostatnmi
vplyvmi. Nadvzne by mohli adaptan opatrenia vychdza z plnovanch alebo u
realizovanch vodohospodrskych opatren.
Adaptcia povodovej bezpenosti vodnch stavieb na zmenen klimatick podmienky si
vyaduje prehodnotenie povodovej bezpenosti vodnch stavieb, nvrhovch parametrov
funknch objektov s bezpenostnmi priepadmi a rekontrukciu funknch objektov vodnch
stavieb s bezpenostnmi priepadmi, ako aj, tam kde je to vhodn a mon, uplatovanie
zelench protipovodovch opatren, ktor okrem ochrany pred povodami podporuj aj
zadriavanie vody v krajine.
V slade s Koncepciou na ochranu vodnch zdrojov Eurpy bud v oblasti vodnho
hospodrstva uprednostnen prvky zelenej infratruktry, zelen trukturlne prstupy
a netrukturlne koncepty adaptcie pred prvkami sivej infratruktry tam, kde je to technicky
mon a efektvne. Opatrenia by sa mali zameriava na zachovanie alebo zlepovanie sasnho
stavu vd s cieom dosiahnutia ich dobrho stavu, efektvne a udraten vyuvanie vodnch
zdrojov, ochranu pred nsledkami povodn a prispieva k ochrane prrody a krajiny a podpore
poskytovania ekosystmovch sluieb. Je dleit vytvra priestor pre irie uplatnenie tzv.
zelench opatren v povod, kde hlavnm cieom je zvenie adaptability krajiny cestou
obnovy a zvenia innosti ekosystmovch funkci krajiny. Zelen opatrenia s uznvan
ako lepia environmentlna voba, resp. ako doplujce zmierujce opatrenia s cieom
minimalizovania dsledkov sivej infratruktry za predpokladu, e s rovnako inn alebo
innejie z pohadu stanovench cieov.
Rmcov smernica o vode (RSV), ako rmec pre dosiahnutie adaptcie na nepriazniv dsledky
zmeny klmy v oblasti manamentu vd, nadvzuje na prstup, ktor poskytuje flexibilitu,
nakoko program opatren Vodnho plnu Slovenska je aktualizovan v 6 ronch cykloch. V
prpade, e bud dostupn nov vedomosti o zmene klmy a jej svisiacich dopadov, tieto sa
vyuij pri zvyovan odolnosti a zniovan zranitenosti povodia.
Program opatren aktualizovanho Vodnho plnu Slovenska na obdobie rokov 2016 - 2021 je vo
veobecnosti zaloen na analyzovan vplyvov a vyhodnoten stavu vodnch tvarov, priom v
tejto etape sa stle stretvame s akosami pri posden a odlen prejavov zmeny klmy od
inch vplyvov vznikajcich v dsledku udskej innosti. Je nevyhnutn, aby miesta zkladnej
monitorovacej siete tvarov povrchovej a podzemnej vody boli monitorovan nepretrite
a v dlhom asovom rade a aj v neovplyvnenom hydrologickom reime, o v budcnosti umon
lepie sledova a rozliova prejavy zmeny klmy.

Program opatren v tejto etape neobsahuje konkrtne opatrenia vhradne zameran na

nepriazniv dsledky zmeny klmy. Je vak zameran na zlepenie stavu vd a trvalo udraten
hospodrenia s vodou a vo veobecnosti prispieva k zveniu odolnosti povodia proti dsledkom
zmeny klmy.

35
Navrhovan opatrenia programu opatren Rmcovej smernice o vode (RSV) boli posudzovan cez
climate check27 (kontrolu klmy), pri om sa preferovali opatrenia win-win, no-regret alebo low-
regret (obojstranne prospen, bez negatvneho dopadu na realiztora, alebo s malm dopadom),
ktor s dostatone flexibiln za rznych podmienok. Je to naprklad v prpade opatren
zameranch na znenie zneistenia vd z bodovch a plonch zdrojov zneistenia, pri
zvyovan kapacity verejnch kanalizanch systmov alebo opatren na regulciu erzie pdy,
ktor s obzvl vhodn v prpade vskytu prvalovch daov. o sa tka otzky kvantity
vody, program opatren obsahuje aj opatrenia na dosiahnutie a udranie dobrho kvantitatvneho
stavu tvarov podzemnch vd. To je predpokladom pre zabezpeenie vyvenho manamentu
odberov vody a dopania zsob, o je kovou poiadavkou pre udraten hospodrenie s
vodou, ako aj reakcie na zmenu klmy.
Hydromorfologick opatrenia, ako rybovody alebo optovn pripojenie mokrad a inundanch
zem na hlavn tok zvyuj odolnos ekosystmov. S ohadom na uveden viacnsobn
prnosy, vrtane zvenej kapacity zadriavania vody v krajine, prispievaj k zmierneniu vskytu
povodn, o me vies k vzjomne prospenm rieeniam pri implementcii RSV a smernici
o hodnoten a manamente povodovch rizk (win-win).
Hodnotenie rizk v prpade havri vodnch stavieb, akmi s priehrady, hate, hrdze a vodn
elektrrne bolo v rmci technicko-bezpenostnho dohadu od roku 2016 rozren o hodnotenie
bezpenosti poas povodovch prietokov na zklade aktualizovanch hydrologickch
podkladov.
Adaptan opatrenia v oblasti vodnho hospodrstva
Tab. 3. Prklady adaptanch opatren v oblasti vodnho hospodrstva
Prejav Dsledo Navrhovan
Svislosti a
zmeny k zmeny adaptan Charakteristika adaptanch opatren
synergia
klmy klmy opatrenia
Obnova zplavovch zem a mokrad, podpora
prrodnch opatren na zadriavanie vody, v
Poskytovanie
obdobiach vdatnch alebo nadmernch zrok
ekosystmovch
na vyuitie v obdobiach nedostatku.
sluieb v slade
Udriava a tam, kde je to mon obnovova
so Stratgiou E
mokrade a zplavov zemia, vytvra
v oblasti
Zmeny Spomalenie podmienky na zabezpeenie spojitosti vodnch
biodiverzity
v hrne Povodne odtoku vody tokov a odstraovanie barir vo vodnch tokoch,
zrok z povodia podporova biodiverzitu zem.
Zabezpei vhodn spsoby vyuvania zemia
tam, kde hroz zven riziko erzie a vzniku
Ponohospodrst
povodn, uplatova sprvne ponohospodrske
vo, lesnctvo,
postupy obrbanie pdy, osevn postupy, na
zemn
exponovanch lokalitch zabezpei trval
plnovanie
vegetan kryt, budovanie zasakovacch lesnch
psov a inch prvkov zelenej infratruktry.

27
Common Implementation Strategy for the Water Framework Directive (2000/60/EC), Guidance document No. 24
River Basin Management in a Changing Climate. European Communities, 2009.

36
Prejav Dsledo Navrhovan
Svislosti a
zmeny k zmeny adaptan Charakteristika adaptanch opatren
synergia
klmy klmy opatrenia

Spomalenie Obmedzi vytvranie nepriepustnch plch

odtoku vody z v urbanizovanom priestore, preferova monosti zemn
povodia vsakovania a zachytvania daovch vd a ich plnovanie
vyuvanie na itkov ely.

Zmenenie
maximlneho Vstavba, drba, oprava a rekontrukcia zemn
prietoku vodnch stavieb a poldrov. plnovanie
povodne
Povodne Aktualizcia mp povodovho ohrozenia a mp
povodovho rizika a aktualizcia plnov
manamentu povodovho rizika.
Mimoriadne
udalosti a
Vytvranie podmienok na eliminciu
Zmeny ochrana
povodovho rizika vo vzahu k ohrozeniu
v hrne obyvatestva a
Hodnotenie kritickej infratruktry.
zrok ivotnho
rizika
prostredia
Pravideln kontrola aktulnosti hydrologickch
a meteorologickch podkladov s nvrhovmi
povodovmi prietokmi a na ich zklade
prehodnocova bezpenos proti-povodovch
stavieb a stavieb vybudovanch priamo na
tokoch.
Zvenie efektvnosti riadenia existujcich
vodnch diel v nestacionrnych podmienkach.
Zabezpei hospodrenie s vodnmi zdrojmi
v slade s environmentlnou etikou, zaloenou na
bilancovan zdrojov a potrieb vody, resp. tovan
vody v povod.
Sucho Hospodrenie Optimlne nastavi ekologick prietoky tak, aby
s vodou poas celho roka bol udriavan ekologick stav
vodnch tokov so zohadnenm kvalitatvnych
a kvantitatvnych predpokladov vodnho tvaru
pri prideovan vody na rzne vyuitie s cieom
etri vodu a v mnohch prpadoch aj energiu,
a to prostrednctvom opatren tkajcich sa
efektvnejieho vyuvania vody.
Nastavenie monitorovania prvkov klimatickho
systmu (vrtane hydrologickch a
Veobecn
meteorologickch prvkov) na monitorovanie
dsledkov zmeny klmy.

37
4.4 Sdeln prostredie
Okrem environmentlnych problmov samotnch sdiel, dsledky zmeny klmy prinaj al
okruh problmov do tohto prostredia. V tejto svislosti je dleit podpora sdiel a reginov, aby
sa stali odolnejmi a udratenejmi prostrednctvom integrovanho prstupu k zemnmu
plnovaniu, riadeniu mobility, implementcii innch a sdrnch politk na viacerch
rovniach riadenia. Tie je dleit posilnenie mechanizmov, zodpovednosti, pouvanie
osvedench postupov a vmeny sksenost v slade so spolonou vziou trvalej udratenosti
v kontexte Agendy 2030 a Novej urbnnej agendy28 (UN Habitat III).
Predpokladan dsledky zmeny klmy v sdelnom prostred
Medzi prejavy zmeny klmy v sdelnom prostred patr zvenie potu tropickch dn a vskyt
vn horav v letnom obdob, nerovnomern asov a priestorov rozloenie zrok, astej
vskyt extrmnych hrnov zrok spsobujcich daov, snehov a prvalov povodne
prpadne bahnotoky, astej vskyt obdob sucha spsobujcich pokles kapacity vodnch
zdrojov a vskyt extrmnych poveternostnch situci (vchrice, vetern smrte, brky, tornda).
Oakvaj sa vne dsledky na zastavan zemie (stavebn kontrukcie, pamiatky,
infratruktra sdla, verejn priestranstv), prrodn zloku sdelnho prostredia (zele, zelen
infratruktra sdla), vodn zdroje (zsobovanie pitnou vodou a hospodrenie s vodnmi zdrojmi,
vodn ndre), vyuvanie krajiny v sdelnom prostred, zdravie obyvatestva a socilnu oblas,
dopravn, technick a energetick infratruktru, obchod, priemysel a cestovn ruch (tabuka 4).
Dsledky sa v sdelnom prostred bud odliova v zvislosti od geografickej polohy, vekosti a
typu osdlenia.
V sasnosti polovica obyvateov Slovenska ije v mestch (cca. 54 % celkovho potu
obyvatestva). Dsledky zmeny klmy sa na Slovensku, podobne ako inde, najviac prejavia
v sdlach mestskho typu, ktor s charakterizovan vysokou hustotou obyvatestva, vysokm
podielom zastavanho zemia a nepriepustnch, spevnench povrchov a vysokou koncentrciou
hospodrskej innosti a infratruktry. Vo vntornch priestoroch budov trvi mestsk
obyvatestvo okolo 90 % asu. Pomerne vysok podiel budov postavench na Slovensku je
navrhnut v slade s technickmi normami vytvorenmi prevane v druhej polovici 20. storoia
na zklade vtedajch klimatickch podmienok, technickch monost a kvality zhotovovania
stavieb. Zrove sa samotn budovy vznamne podieaj na spotrebe energie. Tieto dva fakty
stavaj problematiku budov a jej rieenie do popredia z pohadu adaptcie a mitigcie. Kvalitu
ivota uvateov budov bude najm v mestch ete zhorova efekt tepelnho ostrova,
nedostatok zelene v okol budov, absencia vegetanch striech spolu so zahusovanm zstavby
ako aj nevhodnou vkovou zonciou.
Charakteristika adaptcie v sdelnom prostred
Cieom adaptcie je znenie zranitenosti sdelnho prostredia voi nepriaznivm dsledkom
zmeny klmy a zvenie schopnosti sdiel prispsobi sa novm, asto extrmnym podmienkam.
Horizontlna a vertiklna truktra sdla do vekej miery vplva na jej mikroklimatick
podmienky. Zastavanos, podiel spevnench a nespevnench povrchov, priestorov rozloenie
zelench plch, tienenie a morfologick vlastnosti ternu podmieujce prdenie vzduchu
zohrvaj dleit lohu pri tvorbe mikroklimatickch podmienok sdla a kov rolu
v adaptcii. Vodn a zelen plochy a prvky bud zohrva dleit lohu v naplnen tohto ciea,
lebo doku ovplyvni mikroklimatick podmienky v sdlach.
28
Zdroj: Habitat III Nrodn sprva http://www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-201693

38
Tab. 4. Dsledky zmeny klmy v sdelnom prostred
Prejav zmeny klmy
Premenlivos
Zven priemern teplota Premenlivos
zrkovch hrnov,
vzduchu zrkovch hrnov Extrmne
Extrmne hrny zrok
Zven poet tropickch Absencia zrok a poveternostn situcie
snehov, daov a
dn a astej vskyt vn vskyt obdobia brky, vchrice,
prvalov povodne,
horav sucha tornda
bahnotoky
Oblasti Dsledky zmeny klmy
Pokodenie povrchov a Naruenie
zariaden na verejnch kontrukcie budov,
priestranstvch, zosuvy pokodenie povrchov
nepriazniv mikroklma
pdy, problmy a zariaden na
v dsledku zosilnenia
s odtokom v dsledku verejnch
tepelnho ostrova mesta
nedostatone priestranstvch,
a prehrievaniu spevnench
Zastavan dimenzovanej resp. pokodenie fasd a
povrchov,
zemia - zastaranej kanalizanej omietok budov,
zhorenie tepelno
siete, zatopenie budov, pokodenie zariaden
izolanch vlastnost
pokodenie zkladov budov (solrne
budov a znenie kvality
budov, v krajnch panely, fotovoltick
ivota obyvateov bez
prpadoch zrtenie lnky a pod.),
adekvtneho bvania
budov v dsledku pokodzovanie
zosuvov spsobench infratruktry v
prvalovmi zrkami lesoparkoch
Zmeny v druhovej Pdna erzia,
Usychanie
truktre (zven ochudobnenie
vegetcie,
potencil vyuitia pdneho substrtu
chradnutie drevn, Pokodzovanie drevn
xerotermnch o iviny, podmanie
Zele ohrozenie zlomami a
druhov drevn v a oslabenie koreovho
kodcami, vvratmi
truktrach zelene systmu drevn,
astejie mon
sdiel), renie invznych pokodenie sadovncky
poiare
a nepvodnch druhov upravench plch
Vodn zdroje
Problm so Zven nroky na
(pitn,
Zven nroky na zsobovanm stokov sstavu
itkov,
spotrebu pitnej vody pitnou vodou, odvdza prvalov
technologick
a itkovej vody na zavlaovanm, zrky, bleskov
voda, vodn
zavlaovanie pokles vodnho povodne a zplavy
toky, ndre
stavu, eutrofizcia spsobujce kody
a pod.)
Zhorenie celkovho stavu
Zhorenie
zranitench skupn
alergickch
obyvateov, riziko
stavov,
prehriatia alebo
riziko Ohrozenie ud bez
Zdravie dehydratcie organizmu, Vskyt infeknch
dehydratcie domova a inch
obyvatestva zhorenie stavu ud ochoren
organizmu, zranitench skupn
s kardio-vaskulrnymi,
dopad novch
respiranmi ochoreniami,
patognov na
dopad novch patognov
zdravie
na zdravie

39
 Prejav zmeny klmy
Premenlivos
Zven priemern teplota Premenlivos
zrkovch hrnov,
vzduchu zrkovch hrnov Extrmne
Extrmne hrny zrok
Zven poet tropickch Absencia zrok a poveternostn situcie
snehov, daov a
dn a astej vskyt vn vskyt obdobia brky, vchrice,
prvalov povodne,
horav sucha tornda
bahnotoky
Oblasti Dsledky zmeny klmy
nava materilu, prehriatie Zhorenie bezpenosti
zariaden, pokodzovanie a plynulosti dopravy,
Obmedzenie, Znen bezpenos
povrchu komunikcii, pokodenie
prpadne pozemnej dopravy,
Doprava pokodzovanie koajnc, technickho parku,
preruenie rienej pokodenie
zhoren komfort zosuvy pdy mu
plavby technickho parku
cestujcich, zvenie konc. skomplikova
przemnho O3 zsobovanie tovarmi
Meniace sa poiadavky na
dodvku energi a Poruchy a pokodenie
zaaenie rozvodnho zariaden, vpadky v
systmu elektrickej energie Stpajce Poruchy a pokodenie dodvke energi,
Energetick v dsledku zvenho poiadavky na zariaden, vpadky v zvenie komplikci
infratruktra vkonu chladiacich technologick dodvke energi pri opravch, nrast
systmov, astejie vodu kd spsobench
vpadky rozvodnch vpadkom energi u
systmov a energetickch odberateov
vrobnch technolgi

Navrhovan adaptan opatrenia v kompetencii prslunch ttnych orgnov (MDV SR,

MP SR, MPaRV SR, MZ SR, samosprvy)
Pri rieen dsledkov zmeny klmy na sdeln prostredie bude potrebn:
a) Zavies informan systm o zemnom plnovan, v ktorom bud veden registre
zemnch plnov obc a zemnch plnov zn.
b) Zabezpei vypracovanie metodk a dokumentov, ktor bud innm podkladom pri
jednotnom a komplexnom hodnoten zemnch dopadov zmeny klmy na sdeln
prostredie.
c) Zohadni pri prprave a aktualizcii zemnoplnovacej dokumentcie zranitenos sdiel
z hadiska dsledkov zmeny klmy.
d) Podporova vytvranie regionlnych a loklnych adaptanch stratgi.
e) V legislatvnych predpisoch pre zemn plnovanie a stavebn poriadok zavdza
regulatvy (indexy) zastavanosti zemia k pomeru zachovania zelench plch. Zabezpei
zachovanie a zvenie podielu zelench povrchov voi spevnenm povrchom
v zastavanch oblastiach sdiel. Podporova vertiklne zazelenenie budov, protihlukovch
stien a mrov najm na miestach, kde nie je mon zachova a zvi tento podiel.
Zven pozornos venova v zvznej asti zemnch plnov nvrhu opatren
z hadiska krajinno-ekologickho, krajinno-architektonickho, zelene v sdlach.
f) Podporova vyuvanie vntornho potencilu miest rehabilitciou a reanimciou
nefunknch mestskch zn (tzv. brownfields), na realizciu adaptanch opatren
v sdle.
g) Zabezpei posdenie aktulnych prvkov zelenej infratruktry v blzkosti dopravnch
komunikci, ich zachovanie, pravu resp. doplnenie alch prvkov.
h) Zabezpei a podporova obnovu a ochranu tokov, mokrad a vegetcie na brehoch
vodnch ciest.

40
 i) Zvyova schopnos vysporiada sa s extrmnymi situciami ako sucho, ke je potrebn
spomali odtok a zabezpei zachytvanie vody, alebo prvalov povodne, ke je
potrebn zabezpei efektvne odvedenie vd z prostredia.
j) Implementova opatrenia udratenho hospodrenia v lesoch v okol sdiel, Udriava
siete lesnch ciest s innou protipovodovou ochranou a rozruova nepotrebn lesn
cesty.
k) Zaobera sa opatreniami v socilnej oblasti, podchyti zraniten as populcie (deti,
chor, star udia), vytvori systm vstrah a poskytovania pomoci, zavdzanie
komunikcie s obyvatemi.
Adaptan opatrenia v sdelnom prostred
Tab. 5. Prklady adaptanch opatren na zem samosprv
Navrhovan adaptan opatrenia na zem samosprv
Koncipova urbanistick truktru sdla tak, aby umoovala lepiu cirkulciu
vzduchu. Vytvra a podporova vhodn mikroklmu pre chodcov, cyklistov v meste.
Zabezpei a podporova zamedzovanie prlinho prehrievania stavieb, naprklad
vhodnou orientciou stavby k svetovm stranm, tepelnou izolciou, vyuvanm
svetlch farieb a odrazovch povrchov na budovch.
Vytvra trval, resp. doasn prvky tienenia na verejnch priestranstvch a budovch
(napr. tienenm transparentnch vpln otvorov budov).
Zabezpei ochladzovanie interirov budov (klimatizcia, trigenercia, riaden vetranie
a zemn vmennky, kapilrne rozvody).
Opatrenia voi Zabezpei, aby dopravn a energetick technolgie, materily a infratruktra boli
zvenmu potu prispsoben klimatickm podmienkam.
tropickch dn a
Zvyova podiel vegetcie a vodnch prvkov v sdlach, osobitne v zastavanch
astejiemu vskytu
centrch miest.
vn horav
Zabezpei revitalizciu, ochranu a starostlivos o zele v sdlach.
Vytvra komplexn systm plch zelene v sdle v prepojen do priahlej krajiny.
Podpori zriadenie sdelnch lesoparkov.
Zabezpei udriavanie dobrho stavu, statickej a ekologickej stability drevn.
Prispsobi vber drevn pre vsadbu klimatickm podmienkam, pri vobe druhov
uprednostova pvodn a nealergnne druhy pred invznymi.
Podporova vertiklne zazelenenie a zvi podiel zelench striech a fasd.
Zachova a zvyova podiel vegetcie v okol dopravnch komunikci.
Zabezpei starostlivos, drbu a budovanie vodnch plch.
Zabezpei a podporova ochranu funknch brehovch porastov v zastavanom zem
aj mimo zastavanho zemia obce.
Opatrenia voi
Zabezpei a podporova implementciu opatren proti veternej erzii, naprklad
extrmnym
ochranou a vsadbou vetrolamov a ivch plotov.
poveternostnm
situcim Zabezpei a podporova vsadbu spoloenstiev drevn a aplikciu prenosnch zbran
(brky, vchrice, v zemiach mimo zastavanho zemia sdiel pre znenie intenzity vchric a silnch
tornda) vetrov.
Zabezpei udraten hospodrenie s vodou v sdlach.
Podporova a zabezpei zven vyuvanie loklnych vodnch plch a dostupnos
zlonch vodnch zdrojov.
Opatrenia voi
Zabezpei a podporova zvenie infiltranej kapacity zemia diverzifikovanm
astejiemu vskytu
truktry krajinnej pokrvky s vraznm zastpenm vsakovacch prvkov.
sucha
Minimalizova podiel nepriepustnch povrchov a nevytvra nov nepriepustn plochy
na antropognne ovplyvnench pdach v urbanizovanom zem sdla.
Podporova a zabezpei optovn vyuvanie daovej a odpadovej vody.
Zabezpei a podporova zvyovanie podielu vegetcie pre zadriavanie a infiltrciu

41
Navrhovan adaptan opatrenia na zem samosprv
daovch vd v sdlach, osobitne v zastavanch centrch sdiel.
Zabezpei racionalizciu vyuvania vody v budovch a vyuvanie odpadovej sivej
vody
Zabezpei minimalizciu strt vody v rozvodnch sieach.
V mench obciach podporova vstavbu domovch istiarn odpadovch vd
a koreovch istiarn.
Zabezpei starostlivos, drbu, revitalizciu a budovanie vodnch plch a mokrad.
Zabezpei protipovodov ochranu sdiel (protizplavov hrdze, bariry, such
poldre).
Zabezpei a podporova zvenie retennej kapacity zemia pomocou
hydrotechnickch opatren, navrhnutch ohaduplne k ivotnmu prostrediu.
Zabezpei pouvanie a plnovanie priepustnch povrchov, ktor zabezpeia
Opatrenia voi prirodzen odtok vody a jej vsakovanie do pdy.
astejiemu vskytu
Zabezpei zadriavanie strenej vody napr. strenmi alebo daovmi zhradami.
extrmnych hrnov
Zabezpei budovanie daovch zhrad, vsakovacch a retennch zariaden,
zrok
mikromokrad, depresnch mokrad.
Diverzifikcia odvdzania daovej vody (do prrodnch alebo umelch povrchovch
recipientov, do kanalizcie iba v nevyhnutnom prpade).
Zabezpei dostaton kapacitu prietoku kanalizanej sstavy.
Zabezpei a podporova opatrenia proti vodnej erzii a zosuvom pdy.

V budcnosti bude dleit pecifikova zoznam adaptanch opatren, ktor by obsahoval

opatrenia, ktor s v kompetencii samosprv (ktor opatrenia me samosprva realizova sama,
ku ktorm me vyda regulcie, strategick dokumenty alebo finann dotcie a motivova in
subjekty) a opatrenia, ktor maj v kompetencii pecifick realiztori ako vodrensk spolonosti,
vlastnci a obhospodarovatelia lesov, sprvcovia povod a pod.
Nstroje:
Adaptcia na nepriazniv dsledky zmeny klmy a zvyovanie odolnosti sdiel sa stva
neoddelitenou sasou innosti samosprvy na loklnej rovni, i u v operanej, rozhodovacej
alebo plnovacej rovine. Obce a ich samosprvne orgny maj iroko a jasne definovan priestor
pre vkon a rozhodovanie a maj, v zmysle platnej legislatvy, viacero monost ako systmovo
zaleni tmu zmeny klmy a zmierovanie jej dsledkov do strategickch dokumentov
a rozvojovch plnov samosprvy. Zkladnmi plnovacmi nstrojmi miestnych samosprv s
zemn plny (povinn pre obce s vekosou nad 2 000 obyvateov) a programy hospodrskeho
a socilneho rozvoja, kde mu uplatni systmov prstup k adaptcii na zmenu klmy.
Hlavnm nstrojom, prostrednctvom ktorho je mon zabezpei udraten, aj z klimatickho
hadiska idelny rozvoj truktry sdiel, je zemn pln obce a zemn pln zn. V rmci
zvznej asti zemnho plnu obce je mon schvli v rmci regulatvov priestorovho
usporiadania a funknho vyuvania zemia adaptan opatrenia, ktor maj strednodob
i dlhodob charakter. Do nvrhu funknho vyuvania zemia obce by sa mala premietnu napr.
ochrana pred povodami alebo koncept aplikcie prepojenia jednotlivch plch zelene formou
zelenej infratruktry (podrobnejie je otzka zelenej infratruktry rieen v kapitole 4.2) a
pod. Nepriazniv dsledky zmeny klmy sa musia premietnu aj do urenia tzv. stabilizovanho
zemia, ktorm s plochy alebo zemie, na ktorch sa mus zachova sasn priestorov
a funkn skladba alebo sasn krajinn truktra, ale aj do nvrhu funknej regulcie (povolen
a zakzan funkcia), ako aj do priestorovej regulcie.

42
Ministerstvo dopravy a vstavby SR vydalo Metodick usmernenie k zabezpeeniu plnenia
uznesenia vldy SR . 148/2014 k Stratgii adaptcie SR na nepriazniv dsledky zmeny klmy,
ktor bolo zaslan na okresn rady (odbory zemnho plnovania) s poiadavkou, aby
s predmetnm metodickm usmernenm oboznmili vetky obce. Na zklade tohto usmernenia
obce maj do zemnch plnov premietnu opatrenia, ktor s uveden v Stratgii adaptcie SR
na nepriazniv dsledky zmeny klmy v asti Sdeln prostredie.
V sasnosti Ministerstvo dopravy a vstavby SR pripravuje nov zkon a vykonvacie vyhlky
k nemu, v ktorch bude venova zven pozornos regulatvom podporujce adaptan
opatrenia na zmiernenie nepriaznivch dsledkov zmeny klmy v rmci vytvrania podmienok na
kvalitn urbanizovan prostredie a udraten zemn rozvoj.
Zkon . 539/2008 Z. z o podpore regionlneho rozvoja v znen neskorch predpisov uruje
rmce pre vypracovanie Programu hospodrskeho a socilneho rozvoja obce (PHSR) ako
dokumentu, v ktorom si obec stanovuje svoje rozvojov ciele a priority. PHSR obce je
strednodob rozvojov dokument, ktor zohaduje ciele a priority ustanoven v programe
hospodrskeho rozvoja a socilneho rozvoja vyieho zemnho celku, na zem ktorho sa obec
nachdza a je vypracovan poda zvznej asti zemnoplnovacej dokumentcie obce. PHSR
obce pozostva z analyticko-strategickej asti, v ktorej sa nachdza aj hodnotenie a analza
environmentlnej situcie obce, defincia rozvojovho potencilu, limitov a podmienok
udratenho rozvoja obce, stratgia rozvoja obce a analza finannch potrieb a monosti
financovania. Programov as obsahuje zoznam opatren a aktivt pre zabezpeenie realizcie
PHSR obce, intitucionlne, organizan a finann zabezpeenie PHSR obce, systm
monitorovania a hodnotenia plnenia programu a asov harmonogram. Do tchto ast PHSR
obce bude potrebn zaleni tmu zmeny klmy a problematiku adaptcie. Je potrebn, aby
nrodn adaptan stratgia bola jednm z kovch dokumentov, ktor bude pri tvorbe PHSR
miest a reginov zohadovan.
innm, dobrovonm nstrojom pre systmov prstup k adaptcii je loklna adaptan
stratgia alebo adaptan akn pln. Tieto dokumenty sa zameriavaj na znenie zranitenosti
resp. zvenie odolnosti sdla prostrednctvom implementcie adaptanch opatren, navrhnutch
na zklade klimatologickej analzy, vyhodnotenia zranitenosti zemia a potencilnych rizk
a dsledkov zmeny klmy vo vetkch kovch oblastiach. Uruj asov rmec pre realizciu
cieov v krtkodobom (3 5 rokov), strednodobom (5 10 rokov) i dlhodobom horizonte (10
15 rokov). Je nevyhnutn vytvra na prpravu a realizciu adaptanej stratgie alebo aknho
plnu formalizovan verejno skromn partnerstv, ktor pod vedenm miestnej samosprvy s
nositemi adaptanej stratgie alebo aknho plnu a s spoluzodpovedn za jej realizciu.
Ako alie strategick dokumenty, v ktorch mu samosprvy reagova na nepriazniv
dsledky zmeny klmy a navrhova adaptan opatrenia, s Plny udratenej mobility
(metodick pokyny vypracovalo MDV SR) alebo plny/zsady tvorby verejnch priestorov
(zatia v SR neexistuje metodika, obce k tomu pristupuj individulne).

43
4.5 Zdravie obyvatestva
Predpokladan dsledky zmeny klmy na zdravie obyvatestva
Pribdanie extrmnych prejavov poasia za poslednch niekoko dekd a poznatky o procesoch,
ktor k tejto situcii viedli, s prinou rastceho zujmu vedcov v zdravotnctve uri
mechanizmy, ktormi zmena klmy ovplyvuje zdravie obyvatestva. Vsledky29 viacerch
hodnoten, vskumnch projektov a nrodnch hodnoten dopadov na zdravie potvrdili, e
v najblich desaroiach bude udsk zdravie vystaven vznamnm prejavom zmeny klmy,
pravdepodobne najm v podobe zvenho potu tropickch dn a astejiemu vskytu vn
horav, vchric, brok, extrmnych hrnov zrok, povodn alebo sucha. Okrem priameho
ohrozenia ivotov a zdravia poas tchto udalost hroz obyvateom nebezpeenstvo aj
v dsledku zhorenia kvality vodnch zdrojov, epidemiologickho rizika z kontamincie
potravn, vskytu novch vektorov prenosu infeknch ochoren alebo predenia peovej
sezny.
Na Slovensku me djs k zmene distribcie infeknch ochoren, k nrastu ochoren
svisiacich s vodou najm tam, kde je sanitcia a osobn hygiena na nzkej rovni (a to
predovetkm poas zplav, alebo v segregovanch oblastiach). alej hroz nrast respiranch
ochoren v dsledku zneistenia ovzduia najm v mestch, prpadne zo zvenej distribcie
peov. Zdravie populcie je zvisl na stabilite, odolnosti a prunosti ekosystmov. Dsledky
zmeny klmy na zdravie vak zvisia aj od inch ako environmentlnych faktorov, predovetkm
od stupa socilno-ekonomickho rozvoja. Zranitenmi skupinami s predovetkm star, deti,
chronicky chor a socilne izolovan udia. Dsledky na zdravie predpokladan na zklade
vsledkov modelovania zmeny klmy v SR do roku 2100 s uveden v tabuke 6.
Tab. 6. Dsledky na zdravie predpokladan na zklade vsledkov modelovania zmeny klmy v SR
do roku 2100
Pravdepodobnos
Prejav zmeny klmy vskytu poda Dsledky zmeny klmy na udsk zdravie
projekcie
Zhorenie teplotnho komfortu v dsledku zosilnenia
Extrmne teploty, efektu mestskho ostrova tepla (Heat Island efect).
zvenie frekvencie ich Zvenie mortality a morbidity svisiacej s teplom najm
vemi pravdepodobn
vskytu, doba trvania u starch, chronicky chorch, vemi mladch a socilne
vn horav izolovanch ud.
Zvenie rizika dehydratcie.
Zhorenie celkovho zdravotnho stavu najviac bud
postihnut star a osamel vo veku nad 75 r., deti, telesne
Zvenie potu horcich
vemi pravdepodobn a zdravotne postihnut.
dn /noc
Zhorenie zdravotnho stavu ud s kardiovaskulrnymi
alebo respiranmi ochoreniami.
Zvenie rizika mrtia a vzniku respiranch ochoren.
Obdobia s vysokmi
Zvenie rizika zranen a razov.
zrkami, siln dade, vemi pravdepodobn
Zvenie rizika vskytu vodou (hepatitda) a potravinami
brky, tornda, povodne
(salmonelza) prenosnch ochoren.
Zvenie rizika infeknch ochoren spsobench vodou
Obdobia sucha vemi pravdepodobn
a potravinami.

29
http://www.ipcc.ch/pdf/assessment-report/ar5/wg2/WGIIAR5-Chap11_FINAL.pdf (str.735)
http://www.ipcc.ch/pdf/assessment-report/ar5/wg2/WGIIAR5-Chap23_FINAL.pdf (str. 1280)
http://www.ipcc.ch/pdf/assessment-report/ar5/syr/SYR_AR5_FINAL_full_wcover.pdf (str. 69)

44
 Pravdepodobnos
Prejav zmeny klmy vskytu poda Dsledky zmeny klmy na udsk zdravie
projekcie
Vskyt prudkch
pravdepodobn Zven riziko mrt, psychick ochorenia.
zmien/vkyvy v poas
Predenie peovej
vemi pravdepodobn Astma, alergie, respiran ochorenia.
sezny
Vskyt vektorov
prenosu infeknch Lymsk boreliza, klieov encefalitda, malria, lt
vemi pravdepodobn
ochoren (v SR najm horka, zpadonlska horka.
kliete, komre)
Zvenie UV iarenia
a zvenie koncentrcie
jemnch prachovch Zvenie rizika rakoviny, mrt na
vemi pravdepodobn
astc, zvenie respiran ochorenia.
koncentrcie
przemnho oznu

Charakteristika adaptcie v oblasti zdravia

Z hadiska ochrany zdravia populcie v SR v svislosti so zmenou klmy, prpadne zmiernenia
jej nepriaznivch dsledkov, je mon oakva, e adaptan opatrenia realizovan v inch,
nezdravotnckych sektoroch mu ma pozitvny efekt aj na verejn zdravie populcie a kvalitu
ivota.
Rozren uplatnenie prstupu zdravie vo vetkch politikch a presadzovanie vhodnch
verejno-zdravotnckych opatren na vetkch rovniach v pripravovanch rozvojovch
politikch, stratgich, plnoch a koncepnch dokumentoch je nevyhnutn. Tieto dokumenty by
v budcnosti mali reflektova aj na dsledky zmeny klmy na zdravie. Na hodnotenie vplyvov
pripravovanch plnov a projektov na verejn zdravie je dostupn nstroj HIA (Health Impact
Assessment), ktor definuje metodick postup pre vykonanie takho hodnotenia.
V ase ttom vyhlsench krzovch alebo mimoriadnych situci rezort zdravotnctva
zabezpeuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti v slade s prslunmi veobecne zvznmi
prvnymi predpismi. Realizciou loh udruje krzov pripravenos zameran na rieenie
udalost s hromadnm postihnutm osb a na rieenie biologickch, chemickch a radianch
hrozieb. K tomu m vytvoren systm opatren a scenrov, orgny krzovho riadenia a systm
vzjomnej komunikcie prostrednctvom ktorho zabezpeuje schopnos poskytova zdravotn
starostlivos osobm postihnutm dsledkami krzovch situci a mimoriadnych udalost. Tm
sa zabezpeuje aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti po vyhlsen mimoriadnej situcie
spsobenej prejavmi zmeny klmy.
Adaptan opatrenia v oblasti zdravia
a) Posilni zchrann zloky zdravotnckeho systmu.
b) Vytvori a udriava systm vasnho informovania a varovania verejnosti v prpade
extrmnych vkyvov poasia (vlny horav, mrazy, zplavy, such, alergny v ovzdu,
vypuknutie ohnsk nkazy, a to najm vektormi prenanch ochoren a pod.).
c) Vytipova zdravotncke zariadenia a zvi rove ich pripravenosti na rieenie
potencilnych nhlych udalost vyvolanch extrmnym poasm.
d) Integrova systmy monitorovania ochoren prenanch potravinami a zoonz a zlepi
metdy detekcie patognov a kontaminantov v potravinch.

45
e) Posilni vakcinan programy (naprklad zvi poet zaokovanch proti klieovej
encefalitde).
f) Rozri sie monitorovacch stanc na sledovanie koncentrcie biologickch
alergizujcich astc (peov zrn, spry) vo vonkajom ovzdu na rove, ktor je
nevyhnutn pre presn a komplexn vyhodnocovanie peovej situcie v jednotlivch
reginoch Slovenska ako zklad pre informovanie a varovanie verejnosti.
g) Prioritizova zemia s vskytom invznych nepvodnch druhov rastln vyvolvajcich
alergie pre ich likvidciu a kontrolu vskytu.
h) Podpori opatrenia na zabezpeenie zdraviu prospenho prostredia v zemnom
plnovan a vstavbe, a pri manamente chrnench a prrodnch zem sprstupnench
pre vykonvanie zdraviu prospench aktivt.
i) V jestvujcich zdravotnckych zariadeniach zabezpei optimlnu mikroklmu
vntornho prostredia budov (najm izieb pacientov a operanch sl), a to intalovanm
klimatizanch jednotiek a zlepi ich energetick efektvnos vhodnmi stavebno-
technickmi a organizanmi opatreniami.
j) Posilni dialg medzi intitciami zodpovednmi za zdravie obyvatestva, ochranu
prrody a biodiverzity a manament mimoriadnych udalost a podporova vypracovvanie
spolonch stratgi a plnov.
k) Posilni existujce odborn kapacity v rezorte zdravotnctva a zabezpei dostatok
kvalifikovanho personlu na navrhovanie preventvnych opatren a realizciu programov
na ochranu zdravia vo vzahu ku zmenenm klimatickm podmienkam, a tm zni
zranitenos populcie.
l) Doplni alie vzdelvanie lekrov a zvyova rove vedomost zdravotnckeho
personlu o zdravotnch dsledkoch zmeny klmy, na vasn rozpoznanie symptmov
ochoren svisiacich s teplom. rove vedomost lekrov o rizikch z vysokch teplt,
ale aj o existujcich varovnch, socilnych a zchrannch systmoch mus zarui, e
poskytne pacientovi vo zvenom riziku vopred intrukcie ako sa sprva v ase vskytu
vn horav, prpadne inch s poasm svisiacich nepriaznivch situci.

46
4.6 Ponohospodrstvo
Predpokladan dsledky zmeny klmy na ponohospodrstvo
Ponohospodrstvo je znane vystaven nepriaznivm dsledkom zmeny klmy, pretoe
ponohospodrske innosti s priamo zvisl od klimatickch podmienok. Zvyovanie
koncentrcie atmosfrickho CO2, rast priemernej ronej teploty vzduchu, zmeny v ronom
chode a asovom reime zrok a frekvencii extrmnych prejavov poasia maj dopad na vodn
zdroje, pdu, vskyt kodcov a chorb, ovplyvuj mnostvo, kvalitu a stabilitu produkcie
potravn a ved k zmenm v rastlinnej aj ivonej produkcii.
Oakvan dsledky zmeny klmy v ponohospodrstve je mon zhrn nasledovne:
Predpokladan pozitvne dsledky zmeny klmy na ponohospodrstvo:
zven fotosyntza rastln a prrastky biomasy vplyvom zvench koncentrci CO2
v atmosfre (so zvenm koncentrcie CO2 svis aj mon nrast produkcie niektorch
plodn, v zvislosti od dostupnosti vody),
posun produknch pestovateskch oblast v prospech severnejch oblast Slovenska,
monos pestovania novch teplomilnejch druhov plodn,
predenie hlavnho vegetanho obdobia.

Ponohospodrstvo je vystaven aj nasledovnm predpokladanm negatvnym dsledkom zmeny

klmy:
zmeny v druhovom zloen, pote a miestach vskytu kodlivch organizmov (chorb,
kodcov, burn), ale najm v nraste potu hospodrsky vznamnch kodlivch
organizmov,
zmeny teplotnej zabezpeenosti rastlinnej vroby,
zmeny fenologickch pomerov a agroklimatickho produknho potencilu,
zmeny v rozdelen a mnostve spadnutch zrok a vlhkostnej zabezpeenosti,
zmeny podmienok prezimovania ozimn (absencie snehovej pokrvky),
zmeny pdnej diverzity a fyziklnych a chemickch vlastnost pdy,
zven vetern erzia,
pln zmena alebo strata produkcie ponohospodrskych plodn a to najm v dsledku
sucha
Spotreba technologickej a pitnej vody bude v budcom obdob pre chov hospodrskych zvierat
limitujca. Vrazn vplyv na prjem vody m toti teplota vzduchu a relatvna vlhkos.
Predpoklad sa zven nrok na potrebu zvlahovej vody. Tento bude spsoben zvenou
evapotranspirciou.
Charakteristika adaptcie v oblasti ponohospodrstva
V oblasti adaptcie ponohospodrstva na nepriazniv dsledky zmeny klmy je nevyhnutn
zmieni sa o kovej politike Eurpskej nie, ktorou je Spolon ponohospodrska politika
(SPP). V rmci I. piliera Spolonej ponohospodrskej politiky (SPP) sa environmentlne
poiadavky realizuj v dvoch stupoch, ktormi s krov plnenie a ekologizcia (greening).
Krov plnenie predstavuje sbor pravidiel, ktorch lohou je a bude prispie k rozvoju
udratenho ponohospodrstva vo vom slade s politikami ochrany ivotnho prostredia.
Prioritou ekologizcie je plnenie cieov politiky v oblasti klmy a ivotnho prostredia.
Presadzuje uplatovanie agro-ekologickch prstupov zameranch na udriavanie pdnej vlhkosti
a ivn v pde, zachovanie resp. zvyovanie ekologickej stability krajiny, udriavanie trvalch

47
trvnych porastov, uplatovanie integrovanho manamentu kodcov a diverzifikciu plodn
pestovanch na ornej pde a pestovateskch systmov. Tieto opatrenia zvyuj odolnos
ponohospodrskych systmov voi dsledkom zmeny klmy a zrove zniuj erziu a
problmy s eutrofizciou. V rmci II. piliera SPP je mon realizova opatrenia cez Program
rozvoja vidieka SR na roky 2014 202030, ktor obsahuje rzne opatrenia a schmy prispievajce
aj k lepej adaptcii na zmenu klmy, ako s napr. agroenvironmentlno-klimatick opatrenia a
opatrenia na podporu ekologickho ponohospodrstva.
Rastlinn vroba
Prspevkom k zmierneniu negatvnych dsledkov zmeny klmy na pdu a nsledne na jej
produkn funkciu je aplikcia takch podoochrannch a agrotechnickch opatren, ktor
vytvoria optimlne podmienky pre pestovanie plodn v zmenench podmienkach prostredia,
akm s zvyujce sa teploty vzduchu a zmenen reim zrok. Bude potreba pestovania plodn,
ktor sa vedia adaptova na nov klimatick podmienky Pre spenos zavdzania tzv.
pdoochrannch technolgi je nevyhnutn ich komplexnos a kontinuita systmu.
Nepriazniv dsledky zmeny klmy na pdohospodrstvo je mon eliminova vyuvanm
pdoochrannch technolgi prpravy pdy pred sejbou ponch plodn, zvyovanm
vodozdrnej kapacity pdy, zvenm zapracovania organickej hmoty najlepie v synergii
s hnojenm (napr. klasickmi metdami matanho hnoja a zelenho hnojenia). Pestovanie
medziplodn zniuje monos vodnej a veternej erzie. Je taktie dleit pozna vplyv rznych
technolgi na zabezpeenie ivn a ich vyuitenos rastlinami a na prpadn zmenu pdnej
rodnosti. Bude potrebn vyuva nov technolgie spracovania pdy, upravova vodn reim
pd, realizova zrodovacie opatrenia pre zachovanie pdnej rodnosti. Je nevyhnut pristpi
k systematickmu obnovovaniu zastaranch a budovaniu novch zvlahovch systmov
s podporu ttu a v spoluprci a s stretovosou skromnch vlastnkov a obhospodarovateov
pdy.
Stresovm faktorom pre pon plodiny s aj vkyvy poasia, ktor sa prejavuj zvenm teploty
vzduchu a nerovnomernosti rozdelenia zrok. Zmenou poasia sa menia aj vlahov pomery
pdy, o sa nsledne odra na vslednej rode. Na zklade doterajch poznatkov mono
predpoklada, e vyuitie minimlnej agrotechniky a priamej sejby bez orby prispeje k
zachovaniu zsoby vody v pdnom profile a k udraniu pdnej rodnosti. V rmci eliminovania
nepriaznivch dsledkov zmeny klmy na pdohospodrstvo je potrebn vyuva aj organizan
opatrenia, ktor zahaj naprklad vyuvanie intenzvnych technolgi, rchlu obmenu
pestovanch odrd, zmenu druhovej skladby, prispsobenie agrotechnickch termnov, striedanie
plodn v osevnch postupoch, pestovanie viacronch plodn a atelinovn na ornej pde a
drbu trvalch trvnych porastov.
Aby predpokladan zmeny mali na produkn proces o najmen vplyv, je potrebn
v dostatonom predstihu pripravi opatrenia na minimalizovanie nsledkov, ako napr. navrhn
truktru pestovanch druhov, zabezpei nov genetick materil, ale aj zachovva pvodn
odrody (t.j. pvodn v naich klimatickch podmienkach). Podpora achtenia druhov
adaptabilnch na zmenen podmienky by mala by jednou z priort ttu. Niektor alie
opatrenia s uveden v tabuke . 7.

30
http://www.mpsr.sk/download.php?fID=8223

48
ivona vroba
V oblasti ivonej vroby je potrebn riei metdy ochladzovania, systmy ustajnenia a vber
plemien vhodnch pre vyie teploty. Pouitie tradinch, odolnch plemien a znovu zavedenie
chovu menej vnosnch plemien hospodrskych zvierat, ktor s ale loklne prispsoben a pre
chov menej nron, me by prnosn (napr. siv ron dobytok v rmci pannskej oblasti
juhozpadnho a juhovchodnho Slovenska). Nesmie sa zabudn na samovon a nten
premiestovanie zvierat v reakcii na zmenu klmy, kvli zachovaniu gnovch rezerv pre
budcnos. Je potrebn upravi vivu zvierat aj ich techniku kmenia.
Bude dleit zamera sa tie na alternatvne krmoviny (napr. cirok obyajn, maniok).
Pestovanie obilnn na kmenie zvierat bude potrebn a vhodn presun do chladnejch oblast.
Bude tie potrebn zana so sejbou skr a achti odrody s kratou vegetanou dobou. Zmena
podnebia zrejme povedie k zvenmu vskytu plesn a chorb krmovn. Preto je dleit, aby sa
vskum zameral na odolnejie odrody.
V sasnosti nie je Slovensko dobre pripraven ani na zchranu zvierat pri poiaroch zo sucha,
ani pri zplavch. Dleit lohu v sasnch klimatickch podmienkach bude zohrva
zvyovanie biodiverzity agrrnej krajiny ekologizanmi opatreniami (budovanm prvkov zelenej
infratruktry, diverzifikciou krajinnej truktry a vegetcie, overovanm a zavdzanm
vhodnch agrolesnckych systmov). Z tohto pohadu by bolo vhodn prehodnoti v spoluprci
s orgnmi a organizciou ochrany prrody dotan politiku, ktor sa tka nelesnej drevinovej
vegetcie na trvalch trvnych porastoch. Nelesn drevinov vegetcia m vznamn vplyv na
mikroklmu a na zadrovanie vlahy na lokalitch, tie vytvra priazniv podmienky tiea pre
pasce sa hospodrske zvierat.
Ochrana opeovaov by sa nemala obmedzova len na chov zdomcnench viel, ale aj na
opatrenia na podporu vone ijcich druhov hmyzu, o znamen udriavanie a obnovu rznych
krajinnch prvkov (napr. prirodzen trvne porasty, okraje pol) a diverzity krajiny.
Adaptan opatrenia v oblasti ponohospodrstva
Tab. 7. Prklady adaptanch opatren v oblasti ponohospodrstva
Vyuvanie pdoochrannch technolgi spracovania pdy
Podpora mozaikovho vyuvania ponohospodrskej krajiny
Podpora vyuitia starch krajovch odrd (napr. starch odrd ovocnch drevn)
Veobecn
loklne lepie adaptovanch v rmci budovania krajinnch prvkov vyuvajcich
opatrenia
nelesn drevinov vegetciu
Vyuvanie opatren na zlepenie truktry pdy (podrvanm a hbkovm kyprenm
a hnojenm matanm hnojom)
Vsadba trvalch kultr a drevn vhodnch z hadiska pdnych a vodnch
podmienok, podpory stability ekosystmov a tvorby krajiny v slade so zkonom .
Zachovanie
Ochrana 220/2004 Z. z. v znen neskorch predpisov)
pdy a zvenie
Organick ponohospodrske systmy
mnostva
organickho Podpora zvenia ivonej vroby, ktorej deficitom trp aj zdroj organickej hmoty v
uhlka v pde
pde Aplikcia organickho hnojenia v slade s platnou legislatvou
Podpora integrovanej produkcie a opatren ekologickho ponohospodrstva
AO na Vyuvanie pdoochrannch technolgi pecilne pre erziou ohrozen pdy
eliminciu Produkn systmy prispsoben kapacite krajiny a vhodnosti pdy
erzie pdy Zachovanie a obnova lniovch prvkov v krajine (zriaovanie vetrolamov so irm

49
 vegetanm psom, zriaovanie medz, zalesnench psov v smere vrstevnc, trvalo
zatrvnench psov a ters)
Postupy tzv. konzervanho ponohospodrstva (ponechanie vekho mnostva
rastlinnch zvykov na povrchu pdy alebo udriavanie trvalho rastlinnho porastu
AO na dlhoronmi plodinami)
eliminciu Ochrann systmy orby (vrstevnicov orba, bezorbov technika, redukovan
erzie pdy a minimlne obrbanie)
Ochrana Opatrenia krajinnho ininierstva (vekos, tvar a smer ponohospodrskych blokov,
pdy pon cesty, regulcia odvedenia vody z pozemkov)
Kontrukcia novch krajinnch prvkov
Podpora zachovania a sprvneho hospodrenia na trvalch trvnych porastoch
Vyuvanie agrolesnckych systmov
Preventvne opatrenia (zmena zdroja zvlahovej vody, zmena intenzity zavlaovania,
AO proti
Odstrnenie zvlah, zmena vodnho reimu nezavlaovanch pd)
zasoovaniu
Opatrenia na eliminciu sol (slanomiln rastliny, fytoremedicia s vnimkou
pdy
vybranch biotopov eurpskeho a nrodnho vznamu viazanch na slan prostredie)
AO proti Zvyovanie retennej schopnosti pdy a zadriavania vody v pde.
vysychaniu Zavlaovacie systmy a opatrenia vedce k zachovaniu vody v pde (napr.
pdy zasakovacie psy, obnova mokrad)
prava osevnho postupu
Pdoochrann minimalizan technolgie
etrn pestovatesk technolgie
Vyuitie rezistentnch odrd a pouvanie certifikovanho mnoiteskho materilu
Ochrana Rozvoj nezvislho poradenstva
rastln Podpora biologickej ochrany a integrovanej produkcie
Podpora diverzity plodn na zabezpeenie udratenej produkcie a zavdzanie
integrovanho manamentu ochrany rastln proti kodcom
Zniovanie potreby pouvania chemikli v ponohospodrstve
Podpora achtenia a vroby osv, ktor bud vhodn do zmenench klimatickch
podmienok
Zabezpeenie odrd slovenskho achtenia podpora slovenskho achtenia
a nsledne vytvorenie domcich odrd adaptabilnch do naich klimatickch
Odrodov podmienok, ktor bud zrukou dosiahnutia stabilnejch rod
skobnctvo Vytvorenie podmienok vkonu skok na ely registrcie
Podpora existujcich gnovch bnk kultrnych rastln na uchovanie osiva
pvodnch aj modernch odrd a lni pre uchovanie biodiverzity a pre achtenie
budcich odrd
Urenie uhlkovej stopy, ktor vznik pri vrobe jednotlivch potravn rastlinnho
pvodu, rozli rody aj odrody rastln
Ovplyvovanie vodnho reimu zny aercie pd retardciou odtoku, resp.
regulciou hladiny podzemnch vd
Vyuvanie zvlah s drazom na efektvnos zavlaovania
Zvi podiel uplatovania mikrozvlahovch technolgi v sasnej truktre
spsobov zavlaovania
Zvi viacelov vyuvanie rekontruovanch alebo novobudovanch systmov
Zvlahy zvlah, najm vyuvanie fertigcie
Zabezpei finann prostriedky na rekontrukciu zvlahovch systmov
a hydromelioranch zariaden pri zohadnen potreby ochrany biodiverzity
Zabezpei rekontrukciu, resp. modernizciu vybudovanch zvlahovch systmov
na systmy s prvkami mikrozvlah
Realizova know-how preczneho ponohospodrstva aj v oblasti zvlahovho
hospodrstva
ivona Zvenie adaptability hospodrskych zvierat
vroba Rozpracovanie metd ochladzovania zvierat
Nvrhy typov matanch objektov a dispozinch rieen

50
 Nvrhy kmnych dvok pre zvierat poas extrmnych teplt a nvrhy metd
a postupov kmenia zvierat
Rozpracovanie postupov zchrany a manipulcie so zvieratami pri zplavch
a poiaroch
Analyzovanie spotreby technologickej vody a pitnej vody pre jednotliv druhy,
plemen a kategrie zvierat
Testovanie krmovn odolnch proti suchu, pestovanch v zahrani
Vytipovanie krmovn vhodnch do jednotlivch oblast s dlhodobm nedostatkom
zrok, stanovi optimlne obdobie ich siatia a zberu
Konzervovanie vybratch krmovn a ich zaradenie do kmnych dvok hosp. zvierat
Vber a testovanie biologickch a biologicko-enzymatickch silnych prpravkov
na usmernenie silneho procesu
ivona Zmapovanie genofondu achtiteskch chovov PCR analzou pomocou
vroba mikrosatelitov, stanovenie kritickch bodov ohrozenia istoty plemena
Legislatvne zabezpeenie zemnej ochrany plemennch chovov s cieom
zachovania plemennej istoty a ochrany pred prekrenm
Zadefinovanie zdravotnch opatren v svislosti s aridizciou prostredia a nstupom
novch patognov
Dopracova charakterizciu a inventarizciu plemien hospodrskych zvierat (aj
autochtnnych a domcich) a ich reakcie na zmeny teplt vzduchu
Vvoj genetickch programov achtenia na lepiu adaptciu zvierat pri zmench
teplt vzduchu
Podpora obnovy vyuvania starch loklne prispsobench odrd hospodrskych
zvierat
Uri uhlkov stopy, ktor vznikaj pri vrobe jednotlivch potravn ivoneho
pvodu, rozli druhy, plemen a spsoby vyuitia hospodrskych zvierat
Vyuitie systmovch opatren pri sledovan pohybu velstiev, matiek
Mapovanie nebezpench ochoren viel a monitorovanie chemickej ochrany rastln
Vyuitie technickch vymoenost na eliminciu nepriaznivch dsledkov zmeny
klmy na velstv
Chov viel Ochrana rastln a krajinnch prvok v svislosti s ochranou viel a inch opeovaov
a ochrana Podpora hniezdenia vone ijcich hmyzch opeovaov a diverzity zdrojov potravy
opeovaov so zameranm na pvodn druhy byln a drevn
Zavdzanie integrovanch metd kontroly kodcov v ponohospodrstve
Skma dsledky zmeny klmy na vivov zdroje pre vely (zmena znkovch
zdrojov)
Dopad zmeny znkovch zdrojov na zdravotn stav velstiev

51
4.7 Lesnctvo

Predpokladan dsledky zmeny klmy na lesnctvo

Rizik vyplvajce zo zmeny klmy a potencilne ovplyvujce hospodrenie v lesoch svisia
najm so znenou dostupnosou vlahy v nich vegetanch stupoch, s nrastom frekvencie
a intenzity vchric a pokodzovania porastov vetrom, nrastom frekvencie suchch a teplch
perid, ktor mu vyvola fyziologick oslabenie stromov a nsledne zvi ich nchylnos na
napadnutie kodcami alebo infekciu patognmi. Na rozsah negatvnych dopadov vchric maj
vplyv aj pdne podmienky, geomorfolgia ternu, typ vegetanho krytu a jeho zdravotn stav.
Morfolgia ternu vytvrajca lievikovit efekt, orientovan v smere prevaujceho prdenia,
zvyuje rchlos presvanch vzdunch ms, o zvyuje predpoklady na pokodzovania
porastov vetrom a vznik polomov a vvratov lesnho porastu.
Kov vplyv na integritu lesov a udraten poskytovanie ekosystmovch sluieb mu ma
zmeny v populanej dynamike viacerch kodcov, najm lykorta smrekovho a mnky
vekohlavej, ako aj zmeny virulencie niektorch patognov (Armillaria, Phytophtora). Dvodom
je skutonos, e hmyz kodcovia reaguj na zmenen podmienky takmer bezprostredne resp.
v priebehu niekokch rokov mu vytvori vek populcie a rozri sa mimo hranc ich
prirodzenho (dlhodobho) vskytu. V prpade viny naich kodcov sa predpoklad pozitvna
reakcia na zmenu klmy vo forme nrastu arelov premnoenia, vytvorenia vieho potu
generci a pod. Najm nrast teploty vzduchu me ovplyvova spenos uplatnenia sa
populci kodcov drevn. Konkrtne v prpade lykorta smrekovho me djs na rozsiahlych
zemiach k vvoju tretej genercie kodcu a posunu dvojgeneranho reimu do horskch
oblast. Samostatnm rizikovch initeom je potencilne objavenie sa novch kodcov
a ochoren, ktor mu zsadnm spsobom ovplyvni stav lesov. Zven riziko detrukcie
lesnch porastov, i u v svislosti so zmenami v populanej dynamike viacerch kodcov alebo
priamo s extrmnymi meteorologickmi podmienkami, me v spojen s poiarmi vies aj
k degradcii pdy (strata humusu, erzia, znenie vodozdrnej schopnosti) a rienych
sedimentov ako aj ku zneniu kvality vd (povrchovej a podzemnej).
Obzvl nepriazniv dopady zmeny klmy je potrebn oakva v lesoch, ktor s dlhodobo
vystaven ostatnm negatvnym vplyvom neklimatickch faktorov. Z tohto dvodu je potrebn
venova v kontexte zmeny klmy zven pozornos oblastiam dlhodobo vystavenm zneisteniu
ovzduia, oblastiam so zmenenm pdnym prostredm alebo s nepriaznivm drevinovm
zloenm. V podmienkach Slovenska ide najm o zemia Spia, Kysc, Oravy, ako aj o alie
zemia s vskytom nepvodnch smrekovch porastov mimo arelu ich prirodzenho vskytu,
resp. s podielom ich vskytu nad rmec pvodnho vskytu. V tchto prpadoch me aj men
klimatick stres vysti do rozpadu lesa na rozsiahlych zemiach a dopady zmeny klmy mu
by obzvl nepriazniv.
Z hadiska lesnho hospodrstva s kov dopady na produkciu drevnej hmoty a to z hadiska
jej kvantity, bezpenosti aj vyrovnanosti. Dsledkom zmeny klmy me by tak znenie
produkcie vplyvom znenej dostupnosti vlahy v nich polohch, ako aj jej zvenie vplyvom
predenia vegetanej sezny i rchlejieho rozkladu organickej hmoty a nslednej vyej
dostupnosti ivn v horskch polohch. Kritick pokles produkcie v nich a strednch polohch
je mon oakva u drevn smrek a buk, zatia o napr. vina druhov dubov a borovica si
mu udra sasn produktivitu aj do budcna. Veobecne je mon oakva posun
produknho optima drevn do vych nadmorskch vok, kde je vak rozloha lesa obmedzen,

52
o me vysti do celkovho poklesu produkcie lesov na Slovensku. S poklesom produkcie,
zhorenm zdravotnho stavu a zvenou mierou pokodzovania lesov svisia aj nepriazniv
dopady na mimoprodukn funkcie lesa, najm na akumulciu uhlka, regulciu vodnho reimu
porastov a povod, kvalitu ovzduia alebo biodiverzitu.
Charakteristika adaptcie v oblasti lesnctva
Pri adaptcii lesov na zmenu klmy je okrem tradinch poznatkov ekolgie, pestovania
a ochrany lesa a alch odborov potrebn zohadova poznatky o oakvanom vvoji klmy,
sasnom stave porastov, vsledky regionlnych tdi dopadov zmeny klmy na lesy
a pozorovania o klimatickch rizikch pre lesy v reginoch, v ktorch sasn klma rmcovo
zodpoved naej budcej klme (metda analgie). Vvoj a implementcia innch adaptanch
opatren preto presahuj rmce tradinch lesnckych discipln a vyaduj interdisciplinrny
prstup.
Kov nstroj adaptcie lesov na zmenu klmy je postupn zmena drevinovho zloenia, ktor
vhodne reaguje na meniace sa klimatick podmienky. K prave je potrebn pristupova odline
v dolnej (suchom podmienenej) a hornej (teplom podmienenej) asti arelu vskytu drevn.
Zmena drevinovho zloenia by mala hlavne v nich vegetanch stupoch smerova
k iriemu vyuvaniu drevn lepie znajcich sucho. Kov je nhrada na vlahu nronho
a zranitenho smreka drevinami z prirodzenej skladby, predovetkm v nich a strednch
polohch. Kee viacer tdie naznauj zranitenos bukovch porastov suchom a nsledne
biotickmi initemi, vyuitie buku ako zkladnej dreviny, s ktorou sa uvauje pri rekontrukcii
nepvodnch smrekovch porastov, by malo by uvliv a zkladnm princpom by mala by
podpora druhovej diverzity porastov. Druhovo a vekovo rznorod porasty maj potencil
zabezpei udratenos produkcie a alch ekosystmovch funkci aj po znien alebo
pokoden niektorch drevn alebo vekovch tdi kodlivmi initemi. Pri zmene drevinovho
zloenia a podpore diverzity je potrebn presadzova pouitie vyieho podielu pvodnch,
stanovitne vhodnch druhov a provenienci (tch, ktor maj vy potencil odolva
klimatickm zmenm). Iba v prpadoch nemonosti vyuitia pvodnch, stanovitne vhodnch
druhov a provenienci zvaova vyuitie nepvodnch druhov a provenienci (postupy
asistovanej migrcie, riadenej relokcie a pod.). Tieto postupy s v istej miere upraven
prslunm prvnym predpisom o lesnom reproduknom materili, v slade s prvnymi normami
E. irie vyuvanie tchto postupov v podmienkach Strednej Eurpy v sasnosti skma
projekt INTERREG Central Europe 614 Semen bez hranc podporujce udranie
biodiverzity v lesoch (SUSTREE), do ktorho je zapojen Raksko, esk republika, Nemecko,
Maarsko, Posko a Slovensko.
K alm opatreniam patr minimalizcia zsahov narajcich zpoj pri drevinch
a v prrodnch podmienkach, kde naruenie zpoja predstavuje rizikov faktor; znenie rubnch
db zranitench drevn a zvyovanie efektvnosti postupov ochrany lesa. V prpade
prehodnotenia sasnch rubnch db m by cieom znenie zastpenia zranitench vysokch
vekovch tdi a urchlenie zmien drevinovho zloenia. Toto opatrenie vak vyaduje
starostliv plnovanie a mus by rozloen na dlhie obdobie, pretoe me djs
k neprimeranmu nrastu objemov aieb a svisiacim environmentlnym dopadom. Taktie toto
opatrenie je mon uplatova iba mimo lokalt sstavy chrnench zem.

53
V kontexte adaptanch opatren je potrebn venova pozornos kontinulnemu monitoringu
lesa, ktorho vsledky mu indikova nepriazniv tendencie vo vvoji ukazovateov stavu lesa
a nsledne usmerni realizciu adaptanch opatren. Monitoring je potrebn orientova na
ukazovatele vitality drevn, produkcie, stavu pd, eutrofizcie, acidifikcie a pod., ktor mu
bu svisie so zmenou klmy alebo mu predstavova spolupsobiace stresov faktory,
ktorch psobenie me vyvola zvan reakciu aj v prpade menieho klimatickho stresu. Na
podporu realizcie adaptanch opatren vhodnmi metdami monitoringu lesa je mon:
1. irie vyuva systmy monitoringu stavu lesa s vyuitm zznamov diakovho
prieskumu zeme na identifikciu zmien v stave asimilanch orgnov, zmien vo fenolgii
drevn, rznych biofyziklnych velin a pod. Zrove vytvori rmce pre vyuvanie
zskanch vsledkov pri podpore rozhodovania o manamente lesa.
2. Podpori aktvne vyuvanie dajov eurpskeho monitoringu lesov, najm vo vzahu
k psobeniu klimatickch faktorov.
3. Optimalizova postupy vedenia a vyhodnocovania lesnej hospodrskej evidencie, ako
vznamnho zdroja informci o vplyve kodlivch initeov na les, vrtane procesov
svisiacich so zmenou klmy.
4. Podpori vvoj nadnrodnch systmov monitoringu invznych kodcov.
Ku adaptcii lesov na nepriazniv dsledky zmeny klmy prispievaj aj opatrenia Programu
rozvoja vidieka SR na programovacie obdobie 2014-2020. Ide hlavne o opatrenie M08
Investcie do rozvoja lesnch oblast a zlepenia ivotaschopnosti lesov, M12 Platby v rmci
sstavy NATURA 2000 a poda rmcovej smernice o vode a M15 Lesncko environmentlne
a klimatick sluby a ochrana lesov.
Adaptan opatrenia v oblasti lesnctva
a) Upravi drevinov zloenie s cieom zvyovania odolnosti porastov voi suchu a
zniovaniu zranitenosti biotickmi a abiotickmi initemi
b) Podpori druhov a genetick diverzitu porastov pre zlepenie prirodzench adaptanch
mechanizmov a schopnosti plni poadovan funkcie aj po disturbannch udalostiach.
c) Upravi rubn doby zranitench drevn s cieom znenia vmery rizikovch vekovch
tdi a urchlenia zmeny drevinovho zloenia.
d) Vhodne integrova adaptan opatrenia do koncepcie rekontrukcie porastov
a manamentu kalamitnch situci v oblastiach so zhorenm stavom lesa
a pretrvvajcimi kalamitami kodcov (Orava, Kysuce, Spi).
e) Vypracova alternatvne modely hospodrenia v lesoch (ciele, zkladn rmce a zsady)
s ohadom na potrebu zvyovania adaptanej kapacity lesnch porastov a podporova ich
vyuvanie pri obhospodarovan lesa.
f) Zabezpei ochranu pralesov a prrodnch lesov v kontexte celkovej realizcie konceptu
udratenho hospodrenia v lesoch, zniova fragmentciu a zvyova konektivitu
krajiny prostrednctvom obnovy lesnch biotopov, manamentu chrnench zem
a budovanm ekologickch koridorov31.
g) Kontrolova a redukova invzne druhy v lesoch v slade s prslunmi prvnymi
predpismi.

31
Convention on Biological Diversity, 2016: Guidance on enhancing positive and minimizing negative impacts on
biodiversity of climate change adaptation activities. UNEP/CBD/SBSTTA/20/INF/1

54
h) Podporova ex situ opatrenia na zachovanie a trvalo udraten vyuvanie genetickch
zdrojov lesnch drevn aktne ohrozench zmenou klmy, s drazom na zakladanie
semennch sadov a reproduknch vsadieb.
i) Optimalizova postupy monitoringu lesov s ohadom na rizik svisiace so zmenou klmy
a alie priority lesnho hospodrstva a prispsobova plnovanie a manament lesov
poda potreby a vsledkov monitoringu.
j) Zvi zalesovanie novch plch prednostne na plochch s nzkou hodnotou z hadiska
biodiverzity, predovetkm na degradovanch plochch.
k) Zabezpei primeran dopravn prstupnos lesov v slade s princpmi ich trvalo
udratenho obhospodarovania a adekvtne funknenie vodnch objektov pouvanch
lesnch ciest na zlepenie ich odtokovej a vsakovanej schopnosti.
l) Vybudova demontran objekty adaptcie lesnch porastov na zmenu klmy.

55
4.8 Doprava
Predpokladan dsledky zmeny klmy na dopravu
Extrmne poveternostn javy sa v sektore dopravy prejavia okamite, intenzvne a s vraznmi
negatvnymi dsledkami: ved k zveniu dopravnho asu na prepravu tovarov, predeniu asu
cestovania a zveniu pravdepodobnosti nehd a pokodenia dopravnej infratruktry. Vysok
a nzke teploty, intenzvne brky a snehov kalamity, ktorch frekvencia a intenzita sa
v dsledku zmeny klmy zvyuje, spsobuj vne komplikcie pre takmer vetky druhy
dopravy. Prehad dsledkov zmeny klmy na sektor dopravy je shrnne uveden v tabuke 8.
Tab. 8. Dsledky zmeny klmy v doprave

Doprava Prejavy zmeny klmy Dsledky zmeny klmy

Odstvky cestnch komunikci, obchdzky, pokodenie
Extrmne prejavy poasia brky,
cestnej infratruktry, mon zvenie potu dopravnch
zplavy,
nehd
Zhoren meteorologick podmienky Znenie bezpenosti a plynulosti dopravy, dopravn
Cestn d, sneh, poadovica, hmla obmedzenia, mon zvenie potu dopravnch nehd
Zven poiadavky na zimn drbu, monos
Zhoren zimn podmienky ast
pokodzovania krytu vozovky, vyie nroky na kvalitu
sneenie, vietor, dlh trvanie zimy
krytu vozovky, mon zvenie potu dopravnch nehd
Svahov zosuvy Zavalenie dopravnch trs.
Extrmne prejavy poasia brky, Preruenie prevdzky na letiskch, pokodenie
zplavy infratruktry a zariaden, zruenie alebo oneskorenie letov
Leteck
Zhoren meteorologick podmienky
Oneskorenie letov
d, sneh, poadovica, hmla
Extrme prejavy poasia brky,
Preruenie dopravy, vluky, pokodenie infratruktry
zplavy
eleznin Zhoren zimn podmienky ast Zven poiadavky na zimn drbu, pokodzovanie
sneenie, vietor, dlh trvanie zimy koaj a vhybiek
Zosuvy pdy Zavalenie trate
Extrmne prejavy poasia brky, Preruenie plavebnej prevdzky na vodnej ceste, vluky,
zplavy, such pokodenie infratruktry
Vodn
Zhoren zimn podmienky ast Zamzanie tokov, preruenie plavebnej prevdzky na
sneenie, vietor, dlh trvanie zimy vodnej ceste, problmy s adochodmi

Charakteristika adaptcie v oblasti doprava

Nepriazniv dsledky zmeny klmy spsobuj znan nrodohospodrske kody v jednotlivch
hospodrskych odvetviach, sektor dopravy nevnmajc. Preto je nevyhnutn, aby adaptan
opatrenia na zmenu klmy boli nleite zvaovan v procese plnovania vstavby, i
modernizcie dopravnej infratruktry a aby sa zabezpeilo, e investcie v sektore dopravy bud
odoln voi zmene klmy a prrodnm katastrofm, ktor so sebou prinaj a zrove umonili
realizciu opatren v inch oblastiach, naprklad v oblasti ochrany a adaptcie biodiverzity.
Kovm cieom pri posudzovan projektu vo vzahu ku zmene klmy je stanovi citlivos
variantov projektu na rizik svisiace so zmenou klmy, uri rozsah monho vystavenia
jednotlivch variantov sasnm a budcim rizikm, identifikova a priorizova ich. Z tohto
dvodu sa bude vykonva posudzovanie projektov (tzv. screening) s cieom zhodnoti odolnos

56
projektov voi rizikm svisiacich so zmenou klmy. Screening bude realizovan na zklade
prruky Guidelines for Project Managers: Making vulnerable investments climate resilient
a na zklade novch prruiek pre CBA analzy32 a metodickej prruky posudzovania dopadov
zmeny klmy na vek projekty v sektore doprava.
Za elom vypracovania metodickej prruky posudzovania dopadov zmeny klmy na vek
projekty v sektore doprava na MDV SR bude zriaden pracovn skupina, ktor bude koordinova
a riei lenov rieiteskho tmu. Zloenie pracovnej skupiny bude pozostva zo zstupcov
MDV SR, MP SR, NDS a. s., Slovenskej sprvy ciest, SR, Agentry rozvoja vodnej dopravy,
Verejnch prstavov a. s., SHM, expertov z Jaspers a odbornkov z akademickej pdy, ktor sa
bud zastova na zasadnutiach pracovnej skupiny, pripomienkova dokumenty a podiea sa
na vytvoren metodickej prruky. Tto aktivita je realizovan cez Operan program Integrovan
infratruktra pre programov obdobie 2014 2020.
MDV SR schvauje technick podmienky pre pozemn komunikcie, ktor s vyuvan ako
podklad pre navrhovanie drby a oprv vozoviek cestnch komunikci, dopravnch a inch
plch dopravne zaaench, ktor reflektuj zvyovanie priemernch, ako aj maximlnych teplt
ovzduia, o me by prinou zvenej nchylnosti asfaltovch materilov voi trvalm
deformcim.
Nrodn dianin spolonos a.s., ako sprvca dianc a rchlostnch ciest koordinuje systm
predpovede poasia s SHM prostrednctvom 130 meteorologickch zariaden situovanch
poda klimatickch nrokov cestnej siete, o prispieva k efektvnejiemu riadeniu zimnej drby,
vasnmu zsahu pri intenzvnych prvalovch daoch a pod.
V nadvznosti na strategick zsady a priority definovan Strategickm plnom rozvoja
dopravnej infratruktry do roku 2030 sa zostavuje Implementan pln, ktor predstavuje
spsob realizcie tejto stratgie. V vodnch rokoch implementcie stratgie sa pripravuj
dokumenty: Pln udratenho financovania dopravnej infratruktry a Pln udratenej
drby dopravnej infratruktry.
V oblasti vodnej dopravy MDV SR bude v spoluprci s MP SR riei otzku nastavenia
pravidelnej drby sledovanch vodnch ciest a to prostrednctvom nasledovnch loh:
Spoluprca so sprvcom vodnch tokov na prprave plnu drby vodnej dopravnej
infratruktry a spolupracova so sprvcom tokov na zabezpeovan drby vodnch ciest
a plavebnch objektov na sledovanch vodnch cestch na rovni celoronej splavnosti, priom
plnenie lohy bude cez nastavenie, schvlenie a podpis dohody o spoluprci medzi rezortom
dopravy a rezortom ivotnho prostredia
Adaptan opatrenia v oblasti dopravy
Navrhovan adaptan opatrenia, ktor zabezpeuje rezort dopravy, s vhodne kombinovan
s mitiganmi opatreniami a predstavuj postupn proces transformcie na ekologicky
priaznivej systm dopravy. Tie bud realizovan cez Operan program Integrovan
infratruktra pre programov obdobie 2014 2020 prostrednctvom zvyovania kvalitatvnej
rovne cestnej a elezninej infratruktry, predstavovanej rozvojom dianinej siete a siete
rchlostnch ciest, modernizciou elezninch trat, budovanm obchvatov a mimorovovch

32
Climate resilient infrastructure 2014 2020, http://www.jaspersnetwork.org/download/attachments
/16711893/3.DG%20CLIMA%20Adaptation%20to%20climate%20change.pdf?version=1&modificationDate=14143
47971000&api=v2

57
kriovatiek, podporou verejnej osobnej dopravy, alej zabezpeenm budovania integrovanch
dopravnch systmov a presunom dopravy na ekologicky priaznivejie druhy dopravy. Ambciou
OPII je prispie k zmierneniu negatvnych dsledkov zmeny klmy a ochrane biodiverzity.
Opatrenia vybranch prioritnch os OPII bud vznamne prispieva k plneniu cieov v oblasti
zniovania produkcie emisi sklenkovch plynov. Transformciu na ekologicky priaznivej
systm dopravy urchli podpora vyuvania vozidiel na alternatvny pohon (hybridn motorov
vozidl, hybridn elektrick vozidl, motorov vozidl s pohonom na stlaen zemn plyn
(CNG), motorov vozidl na skvapalnen zemn plyn (LNG) a motorov vozidl na vodkov
pohon), podpora vstavby infratruktry alternatvnych palv, zavdzanie nzko emisnch zn
a alie podporn opatrenia pre takto vozidl v rmci parkovacej politiky .
Tab. 9. Prklady adaptanch opatren v doprave
prava asfaltovej zmesi odolnej voi narastajcim extrmnym prejavom poasia
Efektvne riadenie dopravy
Zlepenie povrchovch a podpovrchovch drennych systmov
Optimalizcia projektov a stratgie drby s dopadom na kvalitu
Cestn doprava Optimalizova nvrhy vozoviek z hadiska vplyvu zmeny klmy
Optimalizcia vberu stavebnch materilov a drbovch zkrokov z hadiska TUR
Zlepovanie ekologickej priestupnosti dopravnej infratruktry pre ivochy a zabezpeenie
migranch koridorov
Zabezpeenie stability svahov zrezov, elimincia zosuvnej innosti a potencilneho
ohrozenia premvky
Zvenie finannho limitu na prost reprodukciu zkladnho majetku eleznc, zabezpei
cielen ininiersko-geologick prieskumy v oblastiach nchylnch na zosuvy
Preventvny vrub stromov a odstraovanie porastov a trvy v celom obvode drhy na
eleznin doprava znenie rizk spojench s extrmnymi prejavmi poasia
Budovanie ochrannch zbran pri geologicky a poveternostne rizikovch oblastiach
Zlepovanie ekologickej priestupnosti dopravnej infratruktry pre ivochy a zabezpeenie
migranch koridorov
Zabezpeenie poadovanch plavebnch parametrov prostrednctvom vhodnch
hydrotechnickch opatren, drba existujcich vodnch diel a ich pravideln istenie od
sedimentov a v prpade potreby aj prava asti koryta prehbenie plavebnej drhy,
budovanie protipovodovch hrdz a barir pozd vodnho toku, ktor zabrnia, okrem
inho, tvorbe plavebnch prekok (kmene stromov v dsledku zplav) so zohadnenm
Vodn doprava poiadaviek na ochranu biodiverzity
Dobudovanie systmu poskytovania aktulnych meteorologickch informci na vodnej sieti
v zmysle podmienok Rienych informan sluieb (RIS, Smernica 2005/44/ES) a cieom
zvi atraktivity vntrozemskej vodnej dopravy implementciou a prevdzkou RIS
Zlepenie pravidelnej drby vodnej cesty Dunaj
Prehbenie plavebnej drhy
Priebene aktualizova pravidl a postupy pri extrmnych zmench poasia na zklade
Leteck doprava
najnovch vedeckch poznatkov o zmene klmy
Zabezpeenie zvenej frekvencie monitoringu poasia zo strany SHM spolu s vasnm
Veobecn opatrenia nslednm hlsenm nebezpeenstva v oblastiach, kde pravidelne dochdza k zplavm,
zvenej brkovej innosti, tvorbe nmrazy

58
4.9 Energetika, priemysel a niektor alie oblasti podnikania

Podnikatesk subjekty s asto vystaven (priamo alebo nepriamo) dsledkom zmeny klmy.
V priemysle a energetike potencilne environmentlne a prevdzkov rizik vyplvaj
z charakteru jednotlivch prevdzok, zariaden a procesov, kde prejavy a dsledky zmeny klmy
mu predstavova potencil pre ohrozenie plynulosti prevdzky, vznikom zvanch
priemyselnch havri alebo ohrozenie bezpenosti a zdravia ud. Je preto v zujme
podnikateskch subjektov podnika kroky vedce k identifikcii a predvdaniu rizk
vyplvajcich zo zmeny klmy, vrtane svislost akmi s napr. meniace sa vldne politiky,
zmeny v preferencich vrobkov a sluieb, volatilita cien a pod. V irom zmysle pre
podnikatesk sektor mono uri rzne druhy rizk, ktor sa daj rozdeli do vzjomne
prepojench skupn, ktormi s rizik v hodnotovom reazci a rizik externch zainteresovanch
strn33, a k nim sa prirauje riziko ohrozenia bezpenosti a zdravia ud v dsledku prejavu
zmeny klmy.
Tab. 10 Druhy rizk pre podnikatesk sektor
Rizik v hodnotovom reazci
Fyzick rizik Cenov rizik Rizik produktov
Cenov politika podnikateskho
subjektu sa vyrovnva s neistotou
v oblasti vroby, energetiky, Znenie trhovho podielu, alebo pln
kody na infratruktre a inch dopravy a poistenia (zven odchod z prslunho trhovho
aktvach (tovrne, prevdzky volatilita cien surovn a inch segmentu ak sa niektor produkty stan
dodvateskho reazca), vrtane komodt - zven cena vody nepopulrnymi alebo nepredajnmi.
environmentlnych v dsledku sucha, mon zven Mon zmena celho kontextu,
a prevdzkovch rizk nklady na energie v dsledku v ktorom sa podnik a nielen urit
legislatvnych a regulanch segmentu34.
opatren; ohrozovanie dodvok
vstupnch surovn).
Rizik externch zainteresovanch strn
Rizik ratingu Rizik reputcie Rizik regulcie
Legislatvne a regulan opatrenia
ttnych a verejnoprvnych orgnov
Pravdepodobnos straty ziskovosti
vyvolan zmenou klmy (napr.
Monos vych nkladov na v dsledku innost alebo pozci
pravidl, ktor zvyuj nklady alebo
kapitl z dvodu expozcie podniku, ktor verejnos povauje
brnia konkrtnym obchodnm
svisiacej so zmenou klmy, ako je za kodliv a to alebo priamo
aktivitm). Na medzinrodnej a
oceovanie uhlka, naruenie vyplvajce z firemnej innosti
nrodnej rovni sa politiky zmeny
dodvateskho reazca alebo resp. politiky, alebo nepriamo vo
klmy relatvne asto menia, o
zastarvanie produktu. forme verejnho vnmania
podnikateskm subjektom sauje
celkovho odvetvia.
dlhodob investin a prevdzkov
rozhodnutia.

Podnikatesk subjekty s si oraz viac vedom rizikovch prejavov, predovetkm extrmnych

poveternostnch udalost spojench so zmenou klmy. Tento poznatok je podporen aj
prieskumom, ktor v dotaznkovej forme uskutonili na Slovensku Asocicia

33 How companies can adapt to climate change, Article by Hauke Engel, Per-Anders Enkvist, and Kimberly
Henderson, McKinsey&Company, 2015
34
Napr. opatrenia prechodu na nzko-uhlkov ekonomiku poved ku strate konkurencieschopnosti energetickch
technolgi na bze uhlia s dopadom na vrobcov tchto technolgi, ale aj banskch zariaden a inch svisiacich
odvetv.

59
zamestnvateskch zvzov a zdruen SR (AZZZ), Slovensk obchodn a priemyseln komora
(SOPK) a Republikov nia zamestnvateov (RZ). Aj ke zatia sa najm vrobn
organizcie venuj skr mitiganm opatreniam, postupne pristupuj k realizovaniu vhodnch,
vasnch a innch adaptanch opatren.
Aby podnikatesk subjekty a ich firemn aktva a opercie boli odoln voi nepriaznivm
vplyvom zmeny klmy, postupne sa stva nevyhnutnosou rozvja a implementova vhodn,
vasn a inn adaptan opatrenia. Veobecnm celospoloenskm zujmom je dosiahnu, aby
sa opatrenia a mechanizmy adaptcie na zmeny klmy dsledne zohadovali u pri spracovan
prvotnch zmerov, ktor s vekmi investinmi celkami s dlhou dobou ivotnosti. Pri
existujcich prevdzkach sa relne uplatuj najm v rmci rozirovania vrobnch kapact,
zavdzania vznamnejch technologickch zmien alebo pri obnove vch technologickch
celkov.
V procese posudzovania vplyvov na ivotn prostredie (EIA a SEA) je potencil na dsledn
systmov zavdzanie adaptanch mechanizmov v priemysle a energetike a to v etape
predkladania zmeru navrhovanej innosti, ale tie pri zmench existujcich innost, ktor mu
vznamne ovplyvni ivotn prostredie a tieto podliehaj povinnmu hodnoteniu poa
osobitnho predpisu. Zkon . 24/2006 Z. z. o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie v znen
neskorch predpisov uklad navrhovateovi pre takto innos v sprve o hodnoten vplyvov
zohadni charakteristiku sasnho stavu ivotnho prostredia vrtane geologickch,
seizmickch pdnych a klimatickch pomerov (napr. priemern ron hrn a asov priebeh
zrok, teplotu priemern ron a asov priebeh, veternos, smer a silu prevldajcich vetrov,
hydrologick pomery, ovzduie a stav zneistenia) a pri hodnoten predpokladanch vplyvov
zohadni vplyvy a ich vznamnos na jednotliv zloky ivotnho prostredia, vrtane vplyvov
na klimatick pomery. Sasne mu uklad predloi nvrh opatren na ich eliminciu,
minimalizciu a kompenzciu prostrednctvom zemnoplnovacch, technickch,
technologickch, organizanch a inch opatren, vrtane vyhodnotenia ich realizovatenosti.
Zvery posudzovania s alej premietnut do celho procesu projektovej prpravy, realizcie
a schvaovania innosti na vetkch rovniach rozhodovacieho procesu.
Adaptan postupy a nstroje s spravidla navrhnut tak, aby pomohli zvldnu rizik,
prispsobi plnovanie na zklade prognz budcich udalost svisiacich so zmenou klmy
a uahi akcieschopnos pri nevyhnutnosti dosahovania alebo znovuobnovenia poadovanch
funkci firmy. Budovanie vedomostnej zkladne, spracovanie podrobnch metodickch
postupov, dobr dostupnos dajov a nstrojov na prognostiku a modelovanie scenrov v oblasti
zmeny klmy pre odborn verejnos a prslun orgny ttnej sprvy me zsadnm spsobom
uri prijmanie sboru kvalifikovanch integrovanch opatren zohadujc adaptan procesy
na zmenu klmy pre jednotliv innosti.
Vyuitie nstrojov hodnotenia a riadenia rizika pre identifikciu rizk a nadvzne na svisiace
riadenie firemnch postupov je vhodn riei takm spsobom, ktor minimalizuje vystavenie sa
firmy rizikm a zabezpeuje aktva a opercie firmy pred monmi kodami, napomha uri
prslun stratgie a investin plny a uahuj rozhodovanie v podnikan. Prkladmi takchto
nstrojov s:
Klimatick modely napomhajce uri pravdepodobnos vysokej rovne fyziklnych
rizk poda reginu, ako naprklad nrast povodn, sucha a dlhodob zmeny faktorov, ako
je teplota, vlhkos alebo zrky.
Technick opatrenia a intern firemn procesy pre zmiernenie fyzickch rizk.

60
 Z dlhodobho hadiska vyadovanie zmien v dodvateskch reazcoch (napr.
uplatovanie geografickej variability vrtane odklonu od dodvateov a/alebo miest, ktor
s vemi vystaven fyzickm rizikm zmeny klmy).
Vytvorenie internej firemnej stratgie pre oblas zmeny klmy umon podnikateskmu subjektu
efektvne reagova na nov predpisy a zmeny politiky. Odporan je aktvna spoluprca
s externmi zainteresovanmi stranami ako s regulan orgny a podnikatesk partneri
s cieom perspektvy angaovania sa v procese prpravy budcej regulcie.
Vo veobecnosti plat, e zmena klmy pre podnikatesk sfru me znamena aj nov
podnikatesk prleitosti. Inovatvne postupy a adaptan opatrenia mu predstavova nov
trhov monosti a pracovn miesta najm v odvetviach, ako s energetika, ponohospodrske
technolgie, riadenie ekosystmov, stavebnctvo, vodohospodrstvo a poisovnctvo. Ako prklad
mono uvies:
Nov produkty a sluby, ktor prispievaj k istejm mestm, ako je infratruktra na
nabjanie elektrickch vozidiel, integrcia obnovitench zdrojov energie, inteligentn
siete, inteligentn meracie systmy, vysokovkonn stavebn technolgie.
Zapojenie skromnho sektora do procesu adaptcie v rozvojovch krajinch, ktor je
dleitm prspevkom k zabezpeeniu medzinrodnch zvzkov SR sasne me pre
podnikatesk subjekty znamena uplatnenie na novch trhoch a v novch reginoch.
Na druhej strane, kad podnikatesk subjekt vo svojom odbore podnikania, predovetkm vak
v ponohospodrstve, potravinrskom priemysle, lesnom a vodnom hospodrstve, v priemyselnej
vrobe, je povinn s ohadom na zmenu klmy a trvalo udraten vyuvanie vodnch zdrojov
prispsobi svoje innosti tak, aby dodral sprvnu hospodrsku prax v slade s platnou
legislatvou a osvedenmi postupmi (pri ochrane vodnch zdrojov, pri obhospodarovan pdy,
pestovan vhodnch plodn, skladovan zneisujcich ltok, vypan odpadovch vd, vo
vrobnch postupoch vyuvali efektvne technolgie a pod.).
V prpade skromnho podnikateskho sektora je vber a prioritizcia adaptanch opatren
jeho priamou zodpovednosou, ttne a verejn orgny mu maj priebene poskytova vetky
dostupn, aktulne a objektvne informcie v danej oblasti. S ohadom na intenzitu, frekvenciu,
rozsah a negatvne dopady extrmnych poveternostnch udalost v poslednch rokoch sa
adaptcia na zmenu klmy stva priamou sasou analz a rozhodovania aj pre sektor
bankovnctva, najm vo vzahu k poskytovaniu verov.
Energetika
Pri energetike by malo by hlavnm cieom zabezpei cenovo dostupn, spoahliv a
modernmi spsobmi zskan a implementovan energiu etrn voi ivotnmu prostrediu35.
V odvetv energetiky je kovou lohou zabezpei jeho odolnos voi nepriaznivm
dsledkom zmeny klmy.
Tab. 11 Odolnos hodnotovho reazca v energetike

35
https://sustainabledevelopment.un.org/sdg7

61
 Odolnos hodnotovho reazca v energetike36
Robustnos Inovatvnos Obnovitenos
Schopnos energetickho systmu
odolva extrmnym Schopnos efektvne riadi Schopnos obnovi opercie na
poveternostnm udalostiam, ako aj prevdzku poas extrmnych poadovan rovne vkonu po
inm postupnm zmenm poveternostnch udalost. vyntenom preruen.
a pokraova v prevdzke.
Adaptcia energetickho systmu je vnman ako proces adaptcie vetkch zloiek energetickho systmu na
skuton alebo oakvan zmeny klmy a ich prejavy.

Energetick infratruktra je sasou tzv. kritickej infratruktry a jej nefunknos m zvan

vplyv na chrnen zujmy ttu (bezpenos, ivoty a zdravie obyvatestva, ekonomika, verejn
sprva). Energetick infratruktra zaha zsobovanie elektrinou, teplom, plynom a ropou.
V tejto svislosti v SR treba upriami pozornos na nasledovn dsledky zmeny klmy a s nimi
svisiace prejavy a udalosti.
Tab. 12 Rizik v hodnotovom reazci
Rizik v hodnotovom reazci
Fyzick rizik Cenov rizik Rizik produktov

Environmentlny charakter rizk : napr. kolaps ekosystmov alebo nedostatok prrodnch zdrojov - najm vody -
ktorho dsledkom me by znenie kvantity a obmedzen dostupnos pitnej, itkovej a technologickej vody,
znenie kvality vody v dsledku eutrofizcie, zvenie kontamincie vodnch zdrojov kontamincie vodnch
zdrojov a vodnch tokov v dsledku astejch nhlych povodn alebo sucha, rast kd na vodohospodrskych
stavbch, riziko znehodnotenia pdy a pod.
Prevdzkov charakter rizk : napr. kody in ako environmentlne na infratruktre a inch aktvach (tovrne,
prevdzky dodvateskho reazca), dopady na dodvatesk alebo odberatesk reazec, nestabiln dodvky
surovn a materilov, nestabiln dodvky elektrickej energie (znenie innosti prevdzky v dsledku nedostupnosti
vody, znenie innosti vodnch elektrrn, znenie kapacity prenosovch a distribunch elektrizanch sstav
a ich nestabilita), zven riziko porch a materilnych kd v elektrizanch prenosovch a distribunch
sstavch v dsledku astejch extrmnych poveternostnch udalost (krupobitie, vetern kalamity, a pod.).
Cenov politika podnikateskho subjektu sa vyrovnva s neistotou v oblasti vroby, energetiky, dopravy a poistenia
(zven volatilita cien surovn a inch komodt, napr. zven cena vody v dsledku sucha, mon zven nklady
na energie v dsledku legislatvnych a regulanch opatren); ohrozovanie dodvok vstupnch surovn.
Zmena v dopyte po energii, tzn. znenie spotreby energie vynaloenej na krenie v zimnom obdob a zvenie
spotreby energie vynaloenej na chladenie (prevdzok a strojov) a klimatizciu budov v letnom obdob. Nrast
priemernej ronej teploty vzduchu zni spotrebu energie vynaloenej na krenie v zimnom obdob, avak zven
priemern teplota vzduchu nevyluuje vskyt studench zimnch dn na Slovenku.
Plnovanie energetickch kapact by malo bra do vahy mon zmeny v dopyte, avak nesmie by zbytone
predimenzovan a termny nbehu zvench kapact nesm predbieha skuton dopyt spsoben zmenami klmy,
aby uviaznut nklady zbytone nepredraovali ceny energie na Slovensku.

36
Spsobilos energetickho systmu alebo jeho zloiek vyrovna sa s nebezpenmi udalosami alebo trendmi,
reagova spsobom, pri ktorom si zachov svoje zkladn funkcie, identitu a truktru, priom zrove zachovva
schopnos adaptcie, uenia sa a transformcie (Making the energy sector more resilient to climate change,
International Energy Agency 2015).

62
 Rizik regulcie

Rizikom regulcie mu by medzinrodn a nrodn politick rozhodnutia a legislatvne opatrenia zvyujce

prevdzkov nklady. Dsledkom me by naprklad ohrozen bezpenos elektrizanej sstavy, ak dopad na
existujce tepeln elektrrne nie je dostatone rieen intervenciou ttu. Ak by regulan opatrenia ohrozili
konkurencieschopnos nho priemyslu a spsobili tlm vroby, alebo aj odchod do krajn s niou regulanou
zaou a s nimi cenami energie, kapacity v energetike by sa tak stali predimenzovanmi a napr. ani zven
dopyt po klimatizcii by tto predimenzovanos zsadne nezmiernil.

Urenie, ktor riziko je nevyhnutn povaova kov, je vhodn a po vykonan odbornch

odhadov monch dopadov jednotlivch rizk.
Poda medzinrodnch sksenost v sektore energetiky s zdokumentovan viacer spen
adaptan opatrenia:
Tab. 13 Prklady adaptanch opatren v sektore energetiky

Typ opatrenia Prklady opatren

Modelovanie vplyvu klmy na existujce a plnovan aktva
Spoluprca s meteorologickmi slubami a prognzovanie pomocou informci o vvoji klmy
Vyhodnocovanie hydrologickch dajov a simulcie monch udalost pre vodn elektrrne
Manarske a Umiestovanie veden prenosovch a distribunch sstav do podzemia
technick Riadenie na strane dopytu pre zvldnutie preruenia dodvok elektrickej energie z vodnch
opatrenia elektrrn
Intalcia zlonch systmov pre umonenie erpania pri nzkej hladine vody
Pre rieenie problmu nedostatku vody recyklcia vody, vyuvanie zrkovej alebo
komunlnej odpadovej vody tam, kde je to mon
Posilnenie ochrany infratruktry pred povodami
Navrhovanie veternch turbn na lepie vyuvanie vysokch rchlost vetra
Vyuvanie vylepench technolgi, ktor zvyuj energetick innos
Vylepen chladiace systmy, napr. recirkulan chladiace systmy ako menej citliv na
Technologick a zmeny v dostupnosti vody v porovnan s jednorazovmi chladiacimi systmami
trukturlne Vzduchom chladen systmy zniujce straty odparovanm a nepouvajce vodu v procese
opatrenia (ale vyadujce dodaton energiu) pokia s vhodn na dodaton vybavenie existujcich
zariaden
Decentralizovan vroba elektriny pomhajca pribliova vrobu k miestu spotreby
Medzittne prepojenia elektrizanch sstav pomhajce zskava energiu z nepokodench
oblast (naprklad mimo suchom postihnutch vodnch ndr)
Prprava zodpovednch osb pre rozvoj spsobilost spracovva informcie a dta,
modelova scenre dopadov zmeny klmy na odvetvie energetiky, zaleova klimatick
predpovede do plnovania energetickch systmov
Vzdelvanie
Prprava zodpovednch osb, umoujca ich rchlu a sprvnu reakciu v naliehavch
a vcvik
havarijnch prpadoch, ale napomhajca aj ich schopnostiam aktvne zasahova nsledne
v prospech rchlych oprv a obnovy
Sinnos s programami budovania kapact
Vypracovvanie a periodick aktualizciu bezpenostnch opatren, havarijnch a krzovch
Inovatvnos
plnov, technickch a procesnch opatren zameriavanch na skrtenie doby potrebnej na
a obnovitenos
obnovu systmu po prejave extrmnych poveternostnch udalost
Presadzovanie nkladovo-efektvnych opatren v oblasti energetickej efektvnosti v SR v
Zniovanie
slade s platnm Aknm plnom energetickej efektvnosti
energetickej
Implementcia energetickho ttkovania, ktor prispeje k orientcii spotrebiteov na
spotreby
energeticky spornejie spotrebie

63
Navrhovanie a implementcia opatren, ktor podporuj investcie do budovania odolnosti
a adaptcie s nevyhnutn pre motivovanie firiem kona aj napriek neistotm tkajcim sa
rozsahu a naasovania vplyvov zmeny klmy. Niie s uveden prklady naliehavch
a odporanch politk resp. opatren.
Tab. 14 Prklady adaptanch opatren v sektore energetiky
Typ politiky/opatrenia Charakteristika politiky/opatrenia
Vyadovanie sprsnench Predpoklad k tomu, aby zariadenia a infratruktra odolali extrmnym poveternostnm
kontruknch podmienkam v budcnosti, priom ich vynucovanie mu by podporovan vhodnmi
a bezpenostnch noriem finannmi nstrojmi, napr. poistnm modelom
Podpora urenia rozsahu ich zranitenosti aktv voi sasnm a budcim vplyvom
Pravidl pre povoovanie
zmeny klmy. Pri prprave plnov infratruktry ako aj v procese zemnho plnovania
a umiestovanie aktv
a stavebnho konania mono zvaova vyuvanie klasifikcie na zny s priradenmi
energetickho sektora
kritriami zranitenosti na zklade klimatickch modelov
Napr. normy vkonnosti technolgi, inteligentn meracie systmy, informan
Opatrenia na strane kampane pre odberateov energi a vody by znili expozciu sektora energetiky
riadenia spotreby vplyvom zmeny klmy vrtane rizika obmedzenej dostupnosti vody a energie, ale pri
vhodne upravench technickch normch aj rizika zmeny teploty vody
Dlhodobo predvdaten,
Regulan rmec by na jednej strane nemal vytvra pre podnikatesk subjekty
transparentn
v odvetv energetiky dodaton bremeno, na druhej strane by mal umoova zska
a spravodliv regulan
nvratnos investci do odolnosti a s ou svisiacej adaptcie na zmenu klmy.
rmec

Poisovnctvo
Poisovnctvo ako pecilne, nevrobn odvetvie peanch sluieb tvor neoddeliten sas
finannho trhu, kde sa obchoduje so pecifickm druhom sluieb s poistenm a zaistenm.
Hlavnm cieom poisovne je prebera na seba zmluvne definovan rizik svojich klientov,
priom plnenie poistnho zvzku nastva v budcom obdob, kedy djde k zmluvne definovanej
udalosti, ktor nepriaznivo vplva na klienta. Obchodovanie na poistnom trhu, t.j. predaj a kpa
poistnch produktov, sa realizuje formou uzatvrania poistnch zmlv medzi poisovou
(predvajcim) a poistnkom (kupujci). Vsledkom tohto obchodu je vznik poistenia, tzn.
prvny vzah, pri ktorom poisovate preber na seba zvzok, e poistenmu (alebo
pokodenmu za poistenho) poskytne poistn plnenie za udalos, ktor vznikla v zmysle
dohodnutch poistnch podmienok.
Napriek mnohm vskumom je zatia mon len v uritej miere kvalitatvne opisova a odhadom
kvantifikova rozsah a dsledky budcej zmeny klmy. Preto monosti, akmi zmena klmy
vplva na odvetvie poisovnctva s dnes rozmanit, zloit a neurit. Napriek tomu poda
medzinrodnch sksenost mono uvies tri zkladn rizikov faktory, s ktormi by sa
poisovnctvo malo o najskr aktvne a v primeranom rozsahu zaobera37 :
a) Fyzick rizik, tzn. rizik, ktor vznikaj pri udalostiach svisiacich s extrmnymi prejavmi
poasia, s povodne alebo mimoriadne niiv brky a pod. Zahaj dopady priamo
vyplvajce z takchto udalost, ako naprklad kody na majetku, a taktie tie, ktor mu
vznikn nepriamo nslednmi udalosami, ako naprklad naruenie globlnych
dodvateskch reazcov alebo nedostatok zdrojov.

37
The impact of climate change on the UK insurance sector, Prudential Regulation Authority, Bank of England,
September 2015

64
b) Prechodn rizik, tzn. finann rizik, ktor by mohli vznikn pre poisovne v dsledku
prechodu na nzko-uhlkov hospodrstvo. Pre poisovne tento rizikov faktor svis hlavne
s potencilnym preceovanm aktv spojench s vysokm obsahom uhlka a s rchlosou,
s akou me djs k takmuto preceovaniu. V uritom rozsahu by sa poisovne mali tie
prispsobova potencilnym dopadom na strane zvzkov.
c) Rizik zodpovednosti, tzn. rizik, ktor by mohli vznikn pre poisovne od strn, ktor
utrpeli straty resp. kody spsoben zmenou klmy a potom sa snaia zska sp straty od
inch subjektov, o ktorch sa domnievaj, e by mohli by zodpovedn. Ak s takto nroky
spen, tieto identifikovan dotknut subjekty sa mu snai prenies niektor alebo vetky
nklady na poisovne napr. poda zmlv o poisten zodpovednosti manamentu.
Vychdzajc z takejto analzy rizikovch faktorov zmena klmy me predstavova problm pre
obchodn modely poisovateov, pretoe me zni zujem poisovacieho odvetvia poskytova
poistn krytie pre pecifick skupiny innost, aktv alebo zkaznkov. Mono aj predpoklada, e
verejnos sa bude dovolva zverejnenia informci (tzv. disclosure) tkajcich sa finannch
dopadov rizk svisiacich so zmenou klmy.
Poistenie nikdy nebude schopn pokry vetky hroziace rizik a stle bud existova ist limity aj
napriek snahe maximalizova poistn kapacitu trhu. Napriek tomu zostva stle vhodnou formou
zabezpeenia adresnho krytia potencilnych rizk svisiacich so zmenou klmy a taktie je
skutonosou, e sa vytvraj prleitosti pre nov obchodn modely. Medzi ne patr aj priestor
na vytvranie novch produktov viazanch na manament rizk urench pre klientov, ktor
predpokladaj vplyv zmeny klmy na ich podnikatesk aktivity (vznamne naprklad v oblasti
aby, dopravy a spracovania ropy, plynu, vroby, prenosu a distribcie elektriny). Medzi
iadan typy poisten bud zrejme patri rzne inovovan druhy poistenia korportnej
zodpovednosti.
Na adekvtne zachytenie a ocenenie budcich rizk bude nevyhnutn oraz viac vyuva
vsledky vedeckch tdi a prognz. To sa tka vetkch investci s plnovanou dlhodobou
ivotnosou, ktorch ivotn cyklus bud dlhodob scenre zmeny klmy vznamne
ovplyvova a v tomto zmysle to plne plat pre poisovnctvo. Poisovne bud nten
vypracovva vlastn scenre zachytvajce potencilny vvoj rizika. Mali by sa snai
o vyuvanie takho prstupu, ktor by bral do vahy viac ako len historick dta a schmy.
Modely na oceovanie a alokciu kapitlu v poisovnctve musia by aktualizovan pravidelne
tak, aby zodpovedali najnovm vedeckm poznatkom, a teda nielen na zklade historickch
dajov po extrmnych udalostiach. Nemalo by vak s len o jednoduch projekcie, ale skr
o detailn prezentcie alternatvnych budcnost. Zodpovedn prstup k tmto scenrom umon
poisovateom vopred preskma potencilne dsledky shry viacerch premennch s cieom
prijma uven a komplexn rozhodnutia.
Sasne s silm diverzifikova riziko ttu a zmierni tak dopady kd, ktor vznikaj
v dsledku javov spojench so zmenou klmy, na ttny rozpoet, treba citlivo posudzova
monosti zapoji poisovateov do nhrady kd zavedenm systmov povinnho poistenia. Do
vahy treba bra, e von trh je schopn zabezpei vytvranie takch poistnch produktov,
ktor bud konkurencieschopn a zrove vytvoren s ohadom na konkrtne potreby poistench
tak, aby krytie rizika bolo nosn pre poisovatea a za cenu akceptovaten poistenm. Umel
zsahy do tohto systmu prinaj jeho deformcie, rovnak inok m vak aj nesystmov
jednorazov odkodovanie pokodench zo strany ttu. V prpade zavedenia systmov

65
povinnho poistenia voi nsledkom udalost, ktor s vyvolan zmenou klmy, hroz riziko
morlneho hazardu (ak sa poisten spolieha iba na poistenie a zanedb prevenciu, prpadne sa
spolieha na odkodnenie ttom) a antiselekcie rizika (poistenie si zaobstaraj iba sce
zodpovedn, ale vysoko rizikov klienti, poistn kme je nevyven, riziko pre poisovatea
vysok, o vyvol znen ochotu poskytova poistenie v budcnosti).
Vsledkom efektvneho partnerstva ttu a poisovn by mal by informovan, zodpovedn
jednotlivec (alebo spolonos), ekonomicky motivovan na ochranu svojho majetku adekvtnym
poistenm. Na dosiahnutie tohto stavu je potrebn vytvorenie adekvtnych ekonomickch
stimulov pre poistenie zo strany ttu (napr. previazanos alebo podmienenos rznych foriem
ttnej pomoci a dotci na odstraovanie nepriaznivch dsledkov zmeny klmy so sasnm
krytm tchto rizk poistenm).
Okrem toho je potrebn zintenzvni silie o zaloenie partnerstva verejnho a skromnho
sektoru v oblasti poistenia svisiaceho so zemnou klmy a posilova mechanizmy tkajce sa
zdokonaovania riadenia rizk, zvyovania pripravenosti a schopnosti reagova na nepriazniv
dsledky zmeny klmy.

66
4.10 Rekrecia a cestovn ruch
Klma definuje dku a kvalitu turistickej sezny, determinuje rozsah turistickch aktivt a m
dleit vplyv na prevdzkov ceny (napr. vykurovanie, chladenie, vroba snehu, zavlaovanie,
ceny poistenia, zsobovanie vodou a potravinami). Vina aktivt v cestovnom ruchu je zaloen
na uritej stabilite klimatickch podmienok, a tmto podmienkam je prispsoben cel
infratruktra, marketing a loklne socioekonomick aktivity. Sektor cestovnho ruchu je
vrazne zvisl od seznnosti, zmena klmy vak spsobuje, e turisti vyhadvaj in destincie
a cestuj v inom ronom obdob. Zmeny v dke a kvalite turistickej sezny podmienenej
klimatickmi podmienkami (zimn aj letn pobyty) maj vznamn dsledky pre
konkurencieschopnos v rmci podobnch destinci a vznamnm spsobom determinuj
ziskovos turistickch subjektov. Zrove zmena klmy a jej dsledky na prrodn prostredie
a socioekonomick podmienky mu vraznm spsobom ovplyvni turistick potencil
jednotlivch reginov, podnikateov v cestovnom ruchu, aj samotnch turistov.
Predpokladan dsledky zmeny klmy na rekreciu a cestovn ruch
Predpokladme, e nasledujce dsledky zmeny klmy zasiahnu najviac sektor cestovnho ruchu:
- Zmena krajinnho obrazu
Znenie estetickej hodnoty prostredia v dsledku zmenench klimatickch podmienok
(lesn poiare vyvolan horavami, kalamity spsoben vchricami, povodne) me
znamena pre turistick destinciu men zujem turistov.
- Mimoriadne udalosti predstavuj riziko pre turistick zariadenia, zvyuj nklady na
poistenie a maj negatvny dopad na bezpenos turistov.
- Erzia, zmeny v pH a pdnej vlhkosti mu v extrmnom prpade znamena postupn
nienie archeologickch pamiatok a prrodnch zdrojov.
- Nov choroby (choroby bene sa nevyskytujce na zem Slovenska)
Otepovanie spsobuje migrovanie ivochov, ktor s atypick pre nae klimatick
psmo a ria choroby. Je potrebn pota aj so zvenm vskytom infeknch chorb,
chorb prenanch klieami a s predenm peovej sezny.
Hlavnmi produktovmi skupinami cestovnho ruchu na Slovensku s letn, zimn, kpen
a zdravotn, kultrny a mestsk, kongresov, vidiecky cestovn ruch a agroturistika.
Predpokladan dsledky zmeny klmy v tomto sektore mu by pozitvne aj negatvne:
Letn cestovn ruch
Zvenie teploty vzduchu a potu letnch dn umouje rozvoj letnho cestovnho ruchu
aj v doteraz turisticky menej navtevovanch zemiach.
Zlepenie podmienok pre letn cestov ruch viazan na horsk turistiku, nvtevy jask
a na vyuvanie vodnch plch (napr. akvaparky, prrodn vodn plochy).
V letnch mesiacoch s predpokladn vyie nklady na klimatizciu.
Nedostatok vody v letnch mesiacoch spsoben pretrvvajcim suchom me spsobi
problm v zsobovan pitnou a itkovou vodou, v prevdzke hotelov, baznov
a golfovch ihrsk. V prrodnch lokalitch me djs k poklesu hladiny a kvality vody a
obnaeniu bahnitch brehov.
Zvenie potu tropickch dn a vskytu vn horav mu spsobi zdravotn problmy,
obmedzenia a diskomfort. V prrodnch lokalitch (v stojatch vodch) me djs
k zhoreniu kvality vody (eutrofizcia).

67
Zimn cestovn ruch
Kvli zneniu potu dn so snehovou pokrvkou sa predpoklad skrtenie doby trvania
lyiarskej sezny.
Zhorovanie podmienok pre zimn turistick aktivity na horch (beeck lyovanie,
skialpinizmus).
Zhorovanie podmienok pre prevdzkovanie lyiarskych stredsk. Nepravidelnos
snehovej pokrvky do vky 900 m n. m a bytok snehovej pokrvky do 1100 m. n. me
predstavi problm pre lyiarske stredisk leiace pod touto hranicou a spsobi posun
lyiarskych zariaden do vych nadmorskch vok. Vstavba a prevdzkovanie
lyiarskych stredsk vo vine pohor bude kvli potrebe umelho zasneovania finanne
a energeticky nronejia.
Kpen a zdravotn cestovn ruch
Predenm vegetanho obdobia, a tm aj peovej sezny sa zni poet dn v roku
vhodnch pre tento typ rekrecie, o me spsobi meniu nvtevnos kpench
zariaden pre lieenie respiranch ochoren.
Kultrny a mestsk cestovn ruch
astej vskyt vn horav a extrmne prejavy poasia ovplyvnia zabezpeenie
organizovanch podujat miest a obc.
Charakteristika adaptcie v oblasti rekrecie a cestovnho ruchu
Uia spoluprca medzi podnikmi cestovnho ruchu - Cestovn kancelrie maj viu adaptvnu
schopnos ako miestni poskytovatelia sluieb cestovnho ruchu a miestne ekonomiky. Rieenm
v prostred mnohch malch a strednch podnikov je vertiklna integrcia.
Rozvoj neseznnych produktovch skupn cestovnho ruchu - Z novch podmienok, ktor
iastone prina zmena klmy profituj napr. aquaparky s celoronou prevdzkou, ktor vaka
krytm baznom a atrakcim ponkaj nvtevnkom monos turistickho vyitia bez ohadu na
ron obdobie, seznnos alebo dku pobytu.
Presun aiska aktivt cestovnho ruchu k environmentlne inovatvnym formm Ekoturizmus
a geoturizmus maj iastone aj adaptan a mitigan efekt. Tieto formy cestovnho ruchu na
rozdiel od masovho turizmu maj nielen relatvne nzky dopad na ekosystmy, ale taktie
podporuj ochranu prrody, rozvoj miestnej komunity a rozvoj turizmu. Ekoturizmus definuje
Medzinrodn spolonos pre ekoturizmus ako zodpovedn cestovanie do prrodnch oblast,
ktor zachovva prostredie a zlepuje blahobyt miestnych obyvateov (TIES, 1990). Typickmi
ekoturistickmi aktivitami s cykloturistika, pozorovanie ivochov, peia turistika,
fotografovanie ivej i neivej prrody. Dobrovoncke akcie usporiadan v rmci ekoturistickch
podujat mu prispie k zlepeniu stavu ochrany a manamentu chrnench zem ako cieov
turizmu (napr. zber odpadu, starostlivos o infratruktru, informan podujatia, vsadba drevn
alebo kosenie lk). Geoturizmus predstavuje formu udratenho turizmu, ktor
nielen zachovva, ale aj rozvja prrodn, kultrne i historick hodnoty zemia pre alie
genercie. Medzi typick geoturistick aktivity patria nvtevy starch lomov, cht, ban,
zitkovch trs, geoparkov a nunch chodnkov a miestnych kultrnych podujat.

68
Adaptan opatrenia v oblasti rekrecie a cestovnho ruchu
Tab. 15 Prklady adaptanch opatren v oblasti rekrecie a cestovnho ruchu
Prejavy zmeny klmy Dsledky zmeny klmy Adaptan opatrenie
Zabezpeenie informanch sluieb pre nvtevnkov
Mimoriadne udalosti predstavujce
v prpade hrozby (vasn varovanie a potrebn
Extrmne zven nebezpeenstvo pre
informcie, ako sa sprva v prpade mimoriadnych
poveternostn nvtevnkov (brky, vchrice,
udalost).
situcie tornda, prvalov povodne, zosuvy
Hotely, penziny a alie zariadenia by mali sledova
pdy, polomy)
predpovede poasia, vstrahy a vydva pokyny.
Zven poet tropickch dn
Zabezpeenie klimatizcie priestorov.
a astej vskyt vn horav
Pri nvrhu novch priestorov rta s potrebou
spsobujcich nrast nkladov na
chladenia (klimatizan zariadenie alebo in spsob
klimatizciu priestorov a na
Zven priemern chladenia).
chladenie potravn
teplota vzduchu
Teplejie zimy, spsobujce nrast
Preorientovanie sa na in druh turizmu (wellness,
nkladov na prevdzkovanie
fitnes, eko, agro, gastro, geo-turizmus a pod.).
lyiarskych stredsk

V zariadeniach zavies zachytvanie daovej vody

(napr. na el polievania zhrady alebo prehriatych
Absencia zrok a vskyt obdobia
Premenlivos spevnench povrchov). Alternatvou je zmena
sucha
zrkovch hrnov nepriepustnch spevnench plch na priepustn.
Nedostatok vody
Tieto opatrenia mu pomc vraca zrkov vodu
do obehu a obnovi prirodzen kolobeh vody.
Zabezpei protipovodov ochranu sdiel,
Premenlivos
Extrmne hrny zrok (snehov, budovanie daovch zhrad, vsakovacch
zrkovch hrnov
daov a prvalov povodne). a retennch zariaden, mikromokrad, depresnch
mokrad.
Vznik a renie
Zabezpeenie informanch sluieb pre nvtevnkov
kodcov Nepriazniv dopady na zdravie
(potrebn okovania, preventvne opatrenia proti
spsobujcich nvtevnkov (infekcie, epidmie)
klieom, komrom, ovadom).
choroby
Peov informan servis pre nvtevnkov
Alergick senzitivita a zhorenie
Zven vskyt destinci, rady odporania pre alergikov.
alergickch stavov
alergnov Odstraovanie invznych druhov rastln v okol
turistickch destinci.
V investinch zmeroch by mali by zohadnen
oakvan nepriazniv dsledky zmeny klmy (napr.
Zmenen klimatick Znen konkurencieschopnos pokles potu dn so snehovou pokrvkou v istch
podmienky turistickch destinci reginoch a nadmorskch vkach, limitovan
dostupnos vody v prpade dlhodobho sucha a pod.)
Preorientovanie sa na in druh turizmu (wellness,
eko, agro, gastro, geoturizmus a pod.).
Zakomponova do programovch dokumentov
Zvenie zujmu o niektor menej a zemnch stratgi tzv. zelen a modr opatrenia na
Posun vegetanch populrne destincie a zabezpeenie zachovania kvality ivotnho prostredia
zn a stupov znenie zujmu o niektor a udratenho vyuvania zdrojov v novch
populrne destincie oblastiach, o ktorch sa v dsledku KZ prejavia
turisti zven zujem.
Vzdelvanie aktrov v cestovnom ruchu o tejto tme,
Zmena vnmania Neinformovanos a nesprvna
nsledne zvyova environmentlne povedomie
tmy zmeny klmy interpretcia pojmov
zamestnancov a zkaznkov.

69
5. Mimoriadne udalosti a ochrana obyvatestva a ivotnho prostredia
Predpokladan dsledky zmeny klmy na vznik mimoriadnych udalost
V sasnosti sa na zem Slovenskej republiky, v rmci E, ale aj v celom svete oraz astejie
vyskytuj mimoriadne udalosti najm prrodnho charakteru ako s napr. povodne, vetern
smrte, poiare, zosuvy pdy a pod. Z grafu 1 je itaten trend postupnho nrastu potu
mimoriadnych udalost na zem Slovenska v sledovanom asovom intervale. Meniaci sa
charakter klmy sa na pote mimoriadnych udalost zana vraznejie prejavova od roku 2013.

Graf 1. Vvoj potu mimoriadnych udalost na Slovensku od roku 2003

Zdroj: Sekcia krzovho riadenia MV SR

Poda tatistk sekcie krzovho riadenia MV SR, ktor sumarizuje graf 2, patria
medzi najastejie sa vyskytujce rizik na zem Slovenskej republiky:
povodne (v poslednom obdob najm prvalov povodne);
zosuvy pdy;
snehov kalamity;
vetern smrte;
poiare;
nebezpen ltky (niky, vbuchy, nlezy skldky).

70
 Graf 2. Vvoj mimoriadnych udalost na Slovensku poda typu

Zosuv pdy

Vetern smr

Snehov kalamita

Povodne

Dopravn nehoda

Poiar

Poplan sprva

Nlez neznmej ltky

nik ropnch produktov

In

0 50 100 150 200 250 300

2016 2015 2014 2013

Zdroj: Sekcia krzovho riadenia MV SR (pozn.: poiare a dopravn nehody sa vyhodnocuj

ako samostatn kategrie od roku 2015)
Prve v dsledku oraz astejie sa vyskytujcich prrodnch a lovekom spsobench katastrof
sa tty na celom svete zaali zaobera manamentom rizk, ktor identifikuje mon hrozby,
ktor ohrozuj obyvateov, analyzuje ich a prijma opatrenia na ochranu ivota, zdravia, majetku
a ivotnho prostredia. Zven pozornos komplexnmu hodnoteniu rizk sa odrazila vo
viacerch koncepnch dokumentoch ako je medzinrodn Sendaisk rmec pre zniovanie
rizika katastrof 2015-2030, Parska dohoda, Eurpska bezpenostn stratgia, Eurpsky
program v oblasti bezpenosti a Stratgia E pre adaptciu na zmenu klmy.
Aj ke sa vetky tieto dokumenty zaoberaj rizikami v rznych oblastiach, ich spolonm
cieom je zvi odolnos nielen E, ale najm jej lenskch ttov voi krzam a katastrofm.
V tomto kontexte E vyzvala Rozhodnutm Eurpskeho parlamentu a Rady . 1313/2013 zo 17.
decembra 2013 o mechanizme nie v oblasti civilnej ochrany lensk tty, aby dokonili
a pravidelne aktualizovali svoje vntrottne posdenia rizk a realizovali iniciatvy na zlepenie
pochopenia rizk svisiacich s katastrofami. Na zklade toho bol v roku 2015 vypracovan
a Eurpskou komisiou predloen dokument Posdenie rizk Slovenskej republiky v slade
s lnkom 6 rozhodnutia Eurpskeho parlamentu a Rady . 1313/2013/E zo 17. decembra 2013
o mechanizme nie v oblasti civilnej ochrany, ktor bude aktualizovan kad tri roky na
zklade usmernenia tkajceho sa posudzovania spsobilosti na riadenie rizk (2015/C 261/03)
vydanho 8. augusta 2015.

71
V uznesen Eurpskeho parlamentu z 12. septembra 2013 k Druhej sprve o vykonvan stratgie
vntornej bezpenosti E sa uvdza, e nleit analza budcich hrozieb pre bezpenos je
zsadnm predpokladom efektvnej stratgie vntornej bezpenosti. Na oblasti zujmu Stratgie
vntornej bezpenosti na roky 2010 2014 nadviazal Eurpsky program v oblasti bezpenosti38,
ktor naalej venuje pozornos posilovaniu pripravenosti v oblasti krzovho riadenia a
spoluprci v oblasti civilnej ochrany. Budovanie Koordinanho centra E pre reakcie na
ndzov situcie uah koherentn eurpsku reakciu poas krzovch situci a zlep vmenu
informci medzi lenskmi ttmi E.
Aktvny prstup k rieeniu mimoriadnych udalost si vyaduje inn stratgiu, komplexn
hodnotenie rizk, permanentn monitorovanie krzovch faktorov a ich analzu, ako aj
vytvorenie riadiacich orgnov, sl, prostriedkov a nevyhnutnch zdrojov na minimalizciu
nsledkov tchto ohrozen. V slade s prijatou stratgiou adaptcie bola uznesenm vldy
Slovenskej republiky . 3 zo da 13. janura 2016 prijat Nrodn stratgia manamentu
bezpenostnch rizk Slovenskej republiky. Hlavnm cieom tejto stratgie je zni a zabrni
monm kodm spsobench prrodnmi a inmi, lovekom podmienenmi mimoriadnymi
udalosami, za elom zlepenia ivota obyvateov Slovenskej republiky a zlepenia ich
ivotnch podmienok.
V oblasti civilnej ochrany a krzovho plnovania je od roku 2014 venovan nleit pozornos
zabezpeeniu a neustlemu zefektvovaniu systmov vasnho varovania obyvatestva ako
jednho zo zkladnch prvkov informanho systmu civilnej ochrany. Opatrenia v tejto oblasti
vychdzaj z potreby zvyovania pripravenosti systmu civilnej ochrany na rizik a katastrofy
vyplvajce aj zo zmeny klmy. V svislosti s tmto typom opatren prebieha spoluprca medzi
sekciou krzovho riadenia MV SR a Slovenskm hydrometeorologickm stavom. Vsledkom
spoluprce je postupn implementcia meteorologickch a hydrologickch informcii do
rozhodovacch procesov a koordincie integrovanho zchrannho systmu na rznych
rovniach.
V svislosti s spenou adaptciou na zmenu klmy je zrove nevyhnutn budova alie
kapacity na ndzov reakcie. Budovanm kapact by mala by Slovensk republika schopn
reagova na katastrofy, ku ktorm dolo tak na jej zem, v lenskch krajinch E, ako aj mimo
zemia E. Z tohto dvodu Slovensk republika pokrauje v budovan pecializovanch
zchrannch modulov, ktor je mon po registrcii do eurpskeho mechanizmu civilnej ochrany
CECIS (Common Emergency Communication and Information System) poskytova do
zahraniia. V rmci projektu Aktvne protipovodov opatrenia financovanho z operanho
programu ivotn prostredie, Hasisk a zchrann zbor SR budoval viacero pecializovanch
modulov ako: modul vysokokapacitnho oderpvania, modul ptracch a zchranrskych
innost strednho rozsahu v mestskom prostred, modul pozemnho hasenia poiarov
v prrodnom prostred, modul kontroly renia povodn, modul zchrany pred povodami
s vyuitm lnov, modul istenia a pravy vd, i logistick jednotku. Uveden moduly sa mu
nasadi v prpade povodn, kde je potrebn zamedzi reniu povodn za elom ochrany ivotov,
zdravia, majetku obyvateov a miestnej infratruktry. V prpade potreby alej umouj
vykona evakuciu osb zo zaplavenej oblasti a zsobovanie tchto oblast liekmi, potravinami,
pitnou vodou a pod.

38
COM (2015) 185 final, 28.4.2015

72
V roku 2016 sa zaalo s budovanm alch dvoch pecializovanch zchrannch modulov.
V rmci pecifickho ciea 3.1.3: Zvenie efektvnosti manamentu mimoriadnych udalost
ovplyvnench zmenou klmy, ktor spad pod prioritn os 3 operanho programu Kvalita
ivotnho prostredia bola umonen realizcia projektov Operatvny zchrann modul, ktor
buduje Horsk zchrann sluba ako zkladn zloka integrovanho zchrannho a Budovanie
modulu leteckho hasenia poiarov s vyuitm helikoptr. Ako sas medzinrodnej pomoci,
Slovensk republika napreduje aj v budovan bilaterlnych vzahov v oblasti ochrany ivota,
zdravia, majetku obyvateov a ivotnho prostredia. V Slovenskej republike existuje zmluvn
systm medzivldnych dohd o spoluprci a vzjomnej pomoci pri katastrofch s eskom,
Poskom, Maarskom, Rakskom, Ukrajinou, Slovinskom, Chorvtskom, Ruskom, iernou
horou, od roku 2016 u aj s Bieloruskom a taktie systm regionlnych dohd so susednmi
ttmi.
V slade so zabezpeenm lepej adaptcie na nepriazniv dsledky zmeny klmy dolo od roku
2014 k vraznmu pokroku i v oblasti zefektvnenia innosti integrovanho zchrannho
systmu, ktor poda grafu 1 el oraz poetnejiemu vskytu mimoriadnych udalost rzneho
pvodu. Ministerstvo vntra SR za spomnan obdobie prijalo opatrenia, ktorch vsledkom je
informano-komunikan prepojenie vetkch zchrannch zloiek v jeho gescii. To znamen, e
vetky zchrann zloky v gescii Ministerstva vntra SR vyuvaj jednotn informan systm
na prjem a spracovanie volan na sla tiesovho volania 112, 150, 155 a 158. V sasnej dobe
je medzi zlokami ministerstva mon nielen hlasov komunikcia, ale aj vmena dt tkajcich
sa mimoriadnych udalost vrtane lokalizcie volajceho. Tto skutonos umouje rchlu
vmenu informci, o m za nsledok efektvnejiu komunikciu medzi zlokami pri rieen
pomoci v tiesni a mimoriadnych udalost. Pri implementci jednotnej informano-komunikanej
infratruktry zrove prebiehala aj migrcia operanch stredsk Policajnho zboru SR
a Hasiskho a zchrannho zboru na krajsk rove, ktor vytvorila podmienky pre lepiu
spoluprcu zchrannch zloiek medzi sebou navzjom.
Sasou doterajch opatren v oblasti adaptcie na zmenu klmy je aj zlepovanie
informovanosti a pripravenosti obyvatestva na rizik a katastrofy, ktor vyplvaj zo zmeny
klmy. Formou rznych podujat a sa ako napr. Nrodn de 112 alebo Sa mladch
zchranrov sa zabezpeuje informovanos a propagcia problematiky reakcie na mimoriadne
udalosti u od zkladnch kl. Slovensk republika v sasnosti zana vyuva aj socilne
siete, ako nstroj pre informovanie verejnosti o postupoch v prpade vzniku mimoriadnych
udalost, o postupoch ako sa sprva pri volan na slo tiesovho volania 112 a in tiesov
linky at. Jednotliv zchrann zloky maj svoje ty aj na socilnych sieach, ako je napr.
Facebook, kde informuj o aktualitch z prostredia zchrannch zloiek.
Silnm prvkom adaptanch opatren Slovenska sa jav aj systematick zapjanie organizci
obianskej spolonosti a dobrovonkov do mechanizmov civilnej ochrany. Ministerstvo vntra
dlhodobo spolupracuje a rozvja spoluprcu napr. so Slovenskm ervenm krom alebo
Asociciou Samaritnov Slovenskej republiky, ktor aktvne participuj pri vzdelvan,
propagcii a budovan pecializovanch nrodnch a medzinrodnch zchrannch modulov.
Adaptan opatrenia v oblasti civilnej ochrany a krzovho plnovania
Vzhadom na doposia realizovan adaptan opatrenia je cieom Ministerstva vntra SR aj
naalej pokraova v podobne zameranch projektoch s drazom na zvenie adaptcie na

73
zmenu klmy a ochranu ivota, zdravia, majetku a ivotnho prostredia. V oblasti manamentu
rizk by sa alie prioritn adaptan opatrenia mali realizova v nasledujcich oblastiach:
Monitoring hrozieb a rizk
Systm civilnej ochrany
Systm krzovho riadenia
Ochrana kritickej infratruktry
V oblasti posudzovania bezpenostnch rizk je v nasledujcom obdob aj naalej prioritou
identifikcia hrozieb ohrozujcich Slovensk republiku na vetkch rovniach. Prioritnm
dokumentom identifikcie hrozieb je poda zkona NR SR . 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane
obyvatestva v znen neskorch predpisov pravidelne vypracovvan Analza zemia
z hadiska monch mimoriadnych udalost na vetkch rovniach riadenia (loklna,
regionlna, nrodn). V rmci adaptanch opatren je cieom pokraova v hodnoten rizk
prostrednctvom viacerch aktivt ako napr. vytvorenie medziodvetvovho prehadu prrodnch a
antropognnych rizk; vypracovanie mp hrozieb a plnov riadenia bezpenostnch rizk;
vypracovanie stupnice pre hodnotenie udalost a rchle urenie ich zvanosti na ely
informovania verejnosti; tandardizovanie a aktualizovanie evidencie mimoriadnych udalost a
ich vyhodnocovanie.
Sasou plnovanch adaptanch opatren v oblasti posudzovania bezpenostnch rizk je
i alie budovanie informanej a technologickej zkladne pre efektvnejie zskavanie, zber
a distribciu dt potrebnch pre inn posudzovanie a analzu rizk. Z hadiska pripravenosti na
nepriazniv dsledky zmeny klmy a monitorovania ohrozen je nevyhnutn disponova
dostatkom relevantnch, spoahlivch a aktulnych dt, priom aktulne mono identifikova
znan nedostatky jednak v procese zberu dt ale i v procese distribcie a zdieania. Cieom je
odstrni tieto nedostatky prostrednctvom viacerch opatren akmi s: budovanie
a modernizcia informanch systmov pre zber a spracovanie dt v relnom ase; prepojenie
sluieb a vmena dt na nrodnej rovni a medzi nrodnou rovou a eurpskou rovou;
sledovanie prognz, kauzlnost, prejavov a dopadov mimoriadnych udalost; zabezpeenie
vasnej dostupnosti a presnosti informci. Z relevantnej dtovej zkladne bude nsledne mon
realizova alie analytick postupy ako modelovanie vvoja mimoriadnych udalost
monitorovanie a vyhodnocovanie rizk viazanch na zmenu klmy a jej dsledkov.
V slade s vyie plnovanmi opatreniami sa bude v nasledujcich rokoch priklada draz i na
zefektvnenie riadenia krzovch situci formou modernizcie systmu vasnho varovania
a vyrozumenia. Jednm z cieov Ministerstva vntra SR je zabezpeenie vasnho varovania
a vyrozumenia 80 % obyvatestva Slovenskej republiky o hroziacom nebezpeenstve, i
zlepenie jednotnho systmu prjmu a spracovania tiesovch volan a riadenia a koordincie
zchrannch a poriadkovch zloiek.
Ministerstvo vntra SR plnuje v reakcii na zmenu klmy prijma alie adaptan opatrenia aj
v oblasti budovania kapact Slovenskej republiky pre okamit reakcie vo forme budovania
centier zchrannch sluieb, prostrednctvom posilnenia technickch a personlnych kapact pre
vasn, rchle a efektvne zsahy pri mimoriadnych udalostiach, alou podporou
dobrovonctva v kontexte civilnej ochrany a manamentu mimoriadnych udalost, alebo
prehlbovanm odbornho vzdelvania zamestnancov verejnej sprvy v oblasti manamentu rizk
na vetkch rovniach riadenia. Medzi plnovan opatrenia patr aj podpora budovania alch
pecializovanch modulov civilnej ochrany. Cieom tchto opatren je najm zvenie rchlosti

74
a rozsahu poskytovania pomoci a primeranosti opatren, operanej a politickej koordincie na
nrodnej a medzinrodnej rovni.
Sasou plnovanch adaptanch opatren v oblasti posudzovania bezpenostnch rizk je
i alie vybudovanie vedomostnej zkladne pre posudzovanie bezpenostnch rizk, ktor
vychdza zo zlepenej informovanosti verejnosti a vzdelvan o rizikch a monostiach
minimalizcie ich nsledkov; zvyovan miery koopercie jednotlivcov, komunt a organizci;
podpore vedeckho vskumu a implementcii vsledkov vskumu a novch technolgi do
manamentu rizk.

75
6. Prierezov aspekty
6.1 Socilne a ekonomick aspekty
Kov otzka, na ktor by mali da ekonomick analzy odpove pre rozhodovac proces
a investorov je, i, kedy a ako sa adaptova na nepriazniv dsledky zmeny klmy. Na jednej
strane je k dispozcii cel rad vedeckch tdi o fyziklnych dsledkoch zmeny klmy, na druhej
strane stle absentuj tandardizovan postupy, pri ktorch sa nklady a prnosy adaptanch
opatren (cost benefit analysis) hodnotia vzhadom na in varianty rieenia alebo nklady
v prpade zachovania sasnho stavu.
Analza vchodiskovho stavu v SR potvrdzuje, e chbaj detailn analzy vzjomnch
interakci adaptanch opatren a tie kritria pre vber priort. alm chbajcim elementom,
ktor je pritom pre rozhodovac proces kov, s metodiky a praktick aplikcie
ekonomickho modelovania, ktor umouj kvantifikova ekonomick a socilne kategrie pre
realizovan preventvne alebo plnovan adaptan opatrenia v porovnan s nkladmi v prpade
zachovania sasnho stavu. Vzhadom na odborn nronos a pecifik procesov adaptcie je
tto loha mimoriadne nron a SR nie je jedinou krajinou, ktor m v oblasti rozvoja a
aplikcie komplexnejej metodiky ekonomickho hodnotenia adaptanch procesov zatia
rezervy.
Svetlou vnimkou v tomto kontexte je sprva Dsledky klimatickej zmeny a mon adaptan
opatrenia v jednotlivch sektoroch. Okrem detailnej analzy trendov a prejavov zmeny klmy v
jednotlivch oblastiach dokument obsahuje nvrhy vhodnch adaptanch opatren a tie
vsledky prvotnej analzy oakvanch makroekonomickch dopadov, spracovanej s vyuitm
modelu veobecnej vypotatenej rovnovhy (CGE). V sprve je detailne popsan aj prstup,
ktor autori zvolili. Ide o model integrovanho hodnotenia zaloen na makroekonomickom
truktrnom submodeli. Zkladnm predpokladom modelu bola mylienka, e zmena klmy
me vies k zmenenej dostupnosti zdrojov v hospodrstve, alebo k posunom v dopyte po
tovaroch a slubch a to tak v produknom sektore (posun v technolgii produkcie), ako aj v
konenej spotrebe (posun v preferencich). Vsledn posun z rovnovhy predchdzajcej zmene
klmy do novej rovnovhy nasledujcej po nej je mon interpretova ako adaptciu.
Submodel sa skladal z dvoch iastkovch modelov. Prv uroval intenzitu dsledkov
vyplvajcich zo zmeny klmy. Jeho vsledky boli vstupom pre makroekonomick truktrny
submodel, ktor v zvislosti od charakteru a spsobu financovania adaptanch opatren
kvantifikoval ich vplyv na vybran makroekonomick ukazovatele ako je HDP a zamestnanos
tak na nrodnej, ako aj na rovni vybranch vrobnch odvetv poda klasifikcie ekonomickch
innost. Exognnym vstupom do modelu boli vsledky z klimatickch scenrov pre zkladn
indiktory, ako je teplota, zrky, at. Na zklade nich sa konzistentne prepojili dsledky zmeny
klmy na ekonomick sprvanie. Poda vsledkov projektu by na zklade projekci budceho
vvoja do roku 2050, v prpade, e sa nebud realizova adaptan opatrenia, dolo k spomaleniu
hospodrskeho rastu na rovni 0,4 0,7 % HDP, realizciou preventvnych adaptanch opatren
by sa dopady mohli zni na 0,1 0,15 % ronho HDP. Zatia, o priame dsledky, ktor sa
prejavuj rastcimi nkladmi, znenm produkcie alebo stratou trhovho podielu je mon
relatvne ahko stanovi, problmom je definovanie kumulatvnych nepriamych a sektorovo
prepojench ekonomickch efektov.
V poslednom obdob sa ako osobitn hospodrsky sektor, ktor me ma pozitvny prnos pre
zamestnanos, oznauje oblas tzv. zelenej ekonomiky alebo zelench pracovnch miest. Okrem

76
zamestnanosti patria medzi socilne dsledky zmeny klmy chorobnos a mrtnos obyvatestva,
ktor bud, okrem geografickej polohy, odlin aj v zvislosti od toho, i sa vyhodnotia v
mestskch alebo vidieckych sdlach. K faktorom, ktor inia mest zranitenejmi, patr vysok
koncentrcia obyvatestva a ich majetkov i efekt tepelnho ostrova mesta. Mnoh mest s
lokalizovan a koncipovan tak, e prejavy zmeny klmy mu spsobi ekonomick a socilne
problmy, naprklad vpadky dodvky elektrickho prdu, pokodenia cestnej infratruktry,
straty v ekonomike mesta, resp. nedostatok vody a potravy.
Ekonomick dsledky zmeny klmy v sdlach, i u mestskch alebo vidieckych, mu vies k
aliemu prehbeniu socilnych problmov, vrtane chudoby a nzkej kvality ivota. Negatvne
demografick a socilno-ekonomick trendy mu zranitenos na dsledky zmeny klmy v
budcnosti zvi. Najvraznejie sa negatvne dsledky zmeny klmy prejavia u
najzranitenejej populcie. V naich podmienkach s to star udia, osamelo ijci, deti, udia s
nzkym prjmom a udia, ktor trpia nejakm postihnutm.
alou kategriou, ktor je v kontexte negatvnych socilnych a ekonomickch dsledkov zmeny
klmy potrebn sledova, s zosuvy, intenzvne zvetrvanie hornn, environmentlne zae,
erzia, polomy a lesn poiare, ktor v konenom dsledku ohrozuj kvalitu prrodnch vd a
pdy a celkovo ivotn prostredie ud a ivochov. Bezprostredne negatvne ovplyvuj
zdravie obyvatestva a spsobenmi kodami na hnutenom a nehnutenom majetku jeho
ekonomick prosperitu.
Kom pre spech vetkch adaptanch stratgi a plnov bude, akm spsobom zabezpeia
ochranu a znenie strt pre vodn zdroje. Voda je zkladn zloka ivotnho prostredia, je
zkladom ivota, zkladnou zlokou potravinovho reazca a meradlom potravinovej bezpenosti
vo svete. Voda vstupuje ako surovina do mnohch vrobnch procesov, je zdrojom energie, sli
na vrobu elektriny, vyuva sa na dopravu, rekreciu a podporuje rozvoj turizmu. Prstup k
vodnm zdrojom je urujcim pre rozvoj spolonosti, ako aj jednotlivch reginov. Dostatok
vodnch zdrojov nie je len zleitos miestneho vznamu, ide o globlny problm prepojen s
mnohmi otzkami, ako s potravinov bezpenos, dezertifikcia, zmena klmy, vplyv
prrodnch a lovekom spsobench katastrof, ktor maj vdy aj vznamn hospodrsky,
socilny a bezpenostn rozmer. V tomto kontexte je relny problm tzv. klimatickch
uteencov, ktor sa s vekou pravdepodobnosou Slovensku nevyhne.
Nie vdy vak hovorme len o negatvnych dsledkoch zmeny klmy. Mnoh z adaptanch
opatren v lesnom hospodrstve, naprklad plnenie cieov v oblasti zmierovania dsledkov
zmeny klmy a podpory prispsobovania lesov inkom zmeny klmy, mu ma vznamn
pozitvne ekonomick a socilne vplyvy na toto odvetvie, resp. na nrodn hospodrstvo ako
tak. Jednm z nich je ovplyvnenie produknej funkcie lesov, ktor predstavuje a v budcnosti aj
bude predstavova, hospodrsky najvznamnejiu ekosystmov funkciu lesa.
alm pozitvnym prkladom je ponohospodrska vroba, ktor me efektvnejie prispieva k
zniovaniu emisi sklenkovch plynov vaka dodvkam biomasy (napr. energetickch trv a
plodn, resp. drevn) na vrobu biopalv a OZE. To bude ma pozitvne socilne a ekonomick
dopady na zamestnanos aj pre kritick skupinu obyvateov s nim vzdelanm.
Zkladnm, relatvne nzko-nkladovm a vemi innm nstrojom na minimalizciu
socilnych a ekonomickch dsledkov spojench so zmenou klmy je vzdelvanie a zabezpeenie
objektvnej informovanosti na vetkch rovniach procesu a pre vetky zujmov skupiny.

77
6.2 Veda a vskum
Veda a vskum zohrvaj vznamn lohu pri rieen otzok v oblasti adaptcie na nepriazniv
dsledky zmeny klmy. Preto aj jednm z konkrtnych opatren schvlenej stratgie RIS3 SK -
Stratgia vskumu a inovci pre inteligentn pecializciu SR - je aj podpora vskumu a inovci
v environmentlnych oblastiach, vrtane adaptcie na zmenu klmy.
Vskum v tejto oblasti je podporovan rznymi nstrojmi v podmienkach Slovenskej republiky,
ale aj v rmci bilaterlnej a multilaterlnej medzinrodnej vedecko-technickej spoluprce.
Dleitmi nstrojmi na financovanie vskumu a vvoja v Slovenskej republike s projekty
a programy Agentry na podporu vskumu a vvoja, projekty Vskumnej agentry, projekty
Vedeckej grantovej agentry Ministerstva kolstva, vedy, vskumu a portu SR a Slovenskej
akadmie vied a pod.
V kontexte veobecnch vziev vypisovanch Agentrou na podporu vskumu a vvoja39 boli
a s rieen desiatky projektov zaoberajcich sa vskumom prispsobenia sa nepriaznivm
dsledkom zmeny klmy, predovetkm v oblasti pdohospodrstva, vodnho hospodrstva,
zdravotnctva, ale aj v oblastiach ako s biodiverzita, energetika, doprava. Projekty s rieen
rieiteskmi kolektvmi intitci z rznych sektorov vskumu a vvoja, najm vak zo sektora
vysokch kl a ttneho sektora vskumu a vvoja prostrednctvom stavov Slovenskej
akadmie vied a rezortnch vskumnch stavov. Aj v rmci bilaterlnej spoluprce (napr.
s eskou a Maarskou republikou) je as projektov zameran na rieenie problmov spojench
so zmenou klmy.
Vedeck grantov agentra MVVa SR a SAV (VEGA) ako nstroj intitucionlnej formy
podpory vskumu a vvoja kadorone vyhlasuje veobecn vzvu, na zklade ktorej prslun
komisia VEGA posudzuje vedeck projekty aj v oblasti vskumu zameranho na zmiernenie
nepriaznivch dsledkov zmeny klmy. V prpade spenho hodnotenia takmto projektom
MVVa SR poskytuje pracoviskm verejnch vysokch kl finann dotciu. Podrobnejie
informcie o tchto projektoch (rieite, nzov projektu/oblas vskumu, pracovisko, pridelen
dotcia) mono sledova na webovch sdlach MVVa SR a SAV40.
Ministerstvom kolstva, vedy, vskumu a portu SR ako riadiaceho orgnu boli v rmci
operanho programu Vskum a vvoj podporen viacer projekty zameran na aktivity, ktor
svojim prejavom prispievaj k zmierneniu nepriaznivch dsledkov zmeny klmy.
V rmci operanho programu Vskum a vvoj sa prostrednctvom Vskumnej agentry41
spene zrealizovali desiatky vskumnch projektov, ktorch aktivity maj vznamn vplyv na
rieenie problematiky v oblasti vyuvania obnovitench zdrojov energie, ponohospodrstva,
zelench technolgi, vskumu a vyuitia vesmru, ale i lesnctva, biodiverzity, atmosfry,
podzemnch vd, ekosystmov, i horninovho prostredia. Projekty boli financovan
z Eurpskeho fondu regionlneho rozvoja.
Cez implementciu vskumnch projektov tak bolo mon prispie k rieeniu a napaniu
adaptanch opatren na zmiernenie nepriaznivch dsledkov zmeny klmy. V rmci
zrealizovanch projektov sa podarilo zvi rove modernizcie vskumu a vvoja a zrove

39
http://www.apvv.sk/
40
http://www.minedu.sk/vysledky-hodnotenia-novych-projektov-a-financovanie-projektov-vega/
http://www.vega.sav.sk/index.php?p=show&id=20
41
http://www.vyskumnaagentura.sk/sk/

78
dobudova a skvalitni vskumn infratruktru. Environmentlne zameran projekty nm tie
umonili sledova stav fyziklnych a biologickch zloiek klimatickho systmu. Mnoho
pozitvnych vstupov sa podarilo dosiahnu u poas ich samotnho rieenia, tak v spoloenskej,
ako aj v hospodrskej oblasti. alej s nimi bud pracova poas celho obdobia udratenosti
projektov, ktor predstavuje p rokov po ich finannom ukonen.
V SR dlhorone absentuje aktvne prepojenie poiadaviek praxe s vedou a vskumom a prenos
najnovch poznatkov vedy, vskumu a technickho pokroku do praxe. MP SR a MVVa SR
si tto skutonos uvedomuj a natoko, e v roku 2015 pristpili obe strany k podpsaniu
Memoranda o porozumen medzi Ministerstvom ivotnho prostredia Slovenskej republiky
a Ministerstvom kolstva, vedy, vskumu a portu Slovenskej republiky o spoluprci a pomoci pri
tdiu, vzdelvan a alom uplatnen vysokokolkov v tudijnom odbore vodn hospodrstvo a
vodn stavby. Preto napr. SVP, . p. podpsal v roku 2016 Dohodu o spoluprci s Technickou
univerzitou v Koiciach. Analogick Dohodu o spoluprci so Stavebnou fakultou Slovenskej
technickej univerzity v Bratislave podpsal SVP, . p. u v roku 2011.
V tabuke 16 s nzvom Prehad vskumnch projektov zameranch na adaptciu na nepriazniv
dsledky zmeny klmy z OP VaV za Vskumn agentru, je uveden prehad prijmateov
s nzvami implementovanch projektov, ktor s zaraden poda oblast zamerania ich aktivt.
Prispievatemi rieen v oblasti adaptcie s intitcie z verejnho, ako aj zo skromnho sektora.
Za verejn sektor s to: Nrodn ponohospodrske a potravinrske centrum, Slovensk
ponohospodrska univerzita v Nitre, Chemick stav Slovenskej akadmie vied, Univerzita
Pavla Jozefa afrika v Koiciach, Astronomick stav SAV, Slovensk hydrometeorologick
stav, stav krajinnej ekolgie SAV, Preovsk univerzita v Preove, Univerzita Kontantna
Filozofa v Nitre, Nrodn lesncke centrum, Technick univerzita vo Zvolene, stav ekolgie
lesa SAV, ilinsk univerzita v iline, ttny geologick stav Dionza tra, stav hydrolgie
SAV, Technick univerzita v Koiciach, Slovensk technick univerzita v Bratislave
a Vskumn stav vodnho hospodrstva. A takisto zstupcovia skromnho sektora prispievaj
svojimi aktivitami a vstupmi projektov k rieeniu adaptcie na zmenu klmy v SR, ktormi s:
HYDROGEN Slovakia s.r.o., RMC s.r.o., ZTS INMART, a.s., ZELSEED spol. s r.o., Scientica,
s.r.o., DEKONTA Slovensko, spol. s.r.o., ESPRIT spol. s r.o.
Tab. 16. Prehad vskumnch projektov zameranch na adaptciu zmeny klmy z Operanho
programu veda a vskum za Vskumn agentru
Prijmate
Tma - oblas zrealizovanho Nzov projektu
projektu
Nrodn
ponohospodrske a Vskum genetickch markerov a ich aplikcia pri achten
potravinrske centrum - a ochrane genofondu hospodrskych zvierat
Nitra
Implementcia vskumu genetickch zdrojov rastln a jeho podpora
v udratenom rozvoji hospodrstva Slovenskej republiky
Ponohospodrstvo Nrodn Transfer, vyuitie a disemincia vsledkov vskumu genofondu
ponohospodrske a
potravinrske centrum, rastln pre vivu a ponohospodrstvo
Centrum vskumu Vvoj a intalcia lyzitermickch zariaden pre racionlne
rastlinnej vroby - hospodrenie na pde v udratenej rastlinnej vrobe
Pieany
Vvoj novch typov rastln s geneticky upravenmi znakmi
hospodrskeho vznamu

79
 Prijmate
Tma - oblas zrealizovanho Nzov projektu
projektu
Aplikcia informanch technolgi na zvenie environmentlnej
Slovensk a ekonomickej udratenosti produknho agrosystmu
ponohospodrska
univerzita v Nitre Excelentn centrum ochrany a vyuvania agrobiodiverzity
Excelentn centrum ochrany a vyuvania agrobiodiverzity Plus
Prenos efektvnych postupov selekcie a identifikcie rastln do
ZELSEED spol. s r.o.
achtenia
Chemick stav SAV Centrum excelentnosti pre bielo-zelen technolgiu
Technolgie - Extrem - dobudovanie centra pokroilch fyziklnych tdi
zelen technolgie Univerzita Pavla Jozefa materilov v extrmnych podmienkach II.
afrika v Koiciach Extrem - centrum pokroilch fyziklnych tdi materilov
v extrmnych podmienkach I.
Centrum kozmickch vskumov: vplyvy kozmickho poasia -
druh etapa
Vskum a vyuitie Astronomick stav
Centrum kozmickch vskumov budovanie technickej
vesmru SAV
infratruktry
Centrum kozmickch vskumov: vplyvy kozmickho poasia
Slovensk
Skvalitnenie technickej infratruktry pre ely vskumu a vvoja
Atmosfra hydrometeorologick
regionlnych pracovsk SHM
stav
stav krajinnej ekolgie Centrum excelentnosti pre ochranu a vyuvanie krajiny
SAV a biodiverzitu
Preovsk univerzita v
Centrum excelentnosti ekolgie ivochov a loveka
Preove
Biodiverzita Slovensk
Vvoj technolgie priestorovho spracovania dajov o klimatickom
hydrometeorologick
systme
stav
Univerzita Kontantna
Environmentlne aspekty urbanizovanho prostredia
Filozofa v Nitre
Centrum excelentnosti biologickch metd ochrany lesa
Demontran objekt premeny odumierajcich smrekovch lesov
na ekologicky stabilnejie multifunkn ekosystmy
Nrodn lesncke
centrum Lesncky geografick informan systm
Progresvne technolgie ochrany lesnch drevn juvenilnch
rastovch tdi
Vyuitie drevnho popola v lesnom hospodrstve
Lesnctvo Vvoj ekologickch metd pre kontrolu populci vybranch
Scientica, s.r.o. druhov lesnch kodcov v zranitench vysokohorskch oblastiach
Slovenska

Technick univerzita vo Dobudovanie centra excelentnosti: Adaptvne lesn ekosystmy

Zvolene Centrum excelentnosti pre podporu rozhodovania v lese a krajine
Dynamick diagnostick a prognostick systm stavu lesnch
ekosystmov
stav ekolgie lesa SAV
Prognosticko-informan systmy pre zvenie efektvnosti
manamentu lesa

80
 Prijmate
Tma - oblas zrealizovanho Nzov projektu
projektu
Dobudovanie centra alpnskeho vysokohorskho vskumu v SR -
ilinsk univerzita v Vskumnho stavu vysokohorskej biolgie ilinskej univerzity
Lesnctvo iline pre potreby synergickej spoluprce v sieti obdobnch pracovsk
v Eurpe
Aplikovan vskum a overenie technolgi katalytickej
DEKONTA Slovensko
dehalogencie kontaminovanch vd z priemyselnch ekologickch
spol. s.r.o.
za na reaktvnych barirach
ESPRIT spol. s r. o. Integrovan systm pre simulciu odtokovch procesov
Ekotechnolgia vyhadania a hodnotenia nhradnch zdrojov
pitnch podzemnch vd, pilotn zemie BSK
Podzemn vody ttny geologick stav Vskum dopadu klimatickej zmeny na dostupn mnostv
Dionza tra podzemnch vd v SR a vytvorenie expertnho GIS
Vskum zranitenosti podzemnch vd pre manament trvalo
udratenho vyuvania podzemnch vd v BSK
Centrum excelentnosti pre integrovan manament povod
v meniacich sa podmienkach prostredia
stav hydrolgie SAV
Dobudovanie infratruktry hydrologickch vskumnch stanc

Podzemn vody -
Modernizcia a skvalitnenie technickej infratruktry pre ely
horninov ttny geologick stav
vskumu a vvoja v regionlnych centrch ttneho geologickho
prostredie - Dionza tra
stavu Dionza tra v Spiskej Novej Vsi a Koiciach
atmosfra
Aplikovan vskum metd na urovanie klimatickch
ESPRIT spol. s r.o.
a hydrologickch nvrhovch velin
Slovensk technick Centrum excelentnosti integrovanej protipovodovej ochrany
univerzita v Bratislave zemia
Protipovodov
Technick univerzita v Kompetenn centrum znalostnch technolgi pre inovcie
vskum
Koiciach produknch systmov v priemysle a slubch

Vskumn stav Tvorba a vvoj environmentlnych technolgi pri protipovodovej

vodnho hospodrstva ochrane sdiel Malokarpatskej oblasti prpadov tdia Modra

Vedeck a vskumn innos pri modelovan oakvanch prejavov, odhade zranitenosti

ekosystmov a vybranch sektorov ekonomickch innost na zmenu klmy spolu s nvrhmi
vhodnch adaptanch opatren prebieha na Slovensku dlhodobo a v rznych realizanch
tmoch. Vsledky tejto innosti s pravidelne publikovan v zbornkoch k Nrodnmu
klimatickmu programu SR, ale aj v Nrodnch sprvach SR o zmene klmy predkladanch
sekretaritu Dohovoru.
Z hadiska medzinrodnej spoluprce sa vskumu v oblasti adaptcie na nepriazniv dsledky
zmeny klmy a ivotnho prostredia bude venova vek pozornos aj naalej v rmci
poslednch vziev rmcovho programu E HORIZONT 2020 (napr. Energy Efficiency;
Competitive Low-Carbon Energy; Greening the Economy); ale tie v novopripravovanom 9.
rmcovom programe E, a v alch medzinrodnch programoch, iniciatvach a schmach
podpory v rmci Eurpskeho vskumnho priestoru (napr. COST, EUREKA, Stratgia E pre
Dunajsk regin, aktivity Eurpskej vesmrnej agentry, iniciatvy Spolonho programovania,
vzvy programov cezhraninej spoluprce, at.).

81
V rmci Stratgie E pre podunajsk regin vznikla v mji 2016 Dunajsk sie pre koordinovan
financovanie, ktorej cieom je zintenzvnenie vedecko-vskumnch aktivt v dunajskom
regine; koordincia/zosynchronizovanie/zastreenie rznych nrodnch, bilaterlnych,
regionlnych aktivt, ktor posiln multilaterlnu spoluprcu; realizcia konkrtnych spolonch
akci na podporu vedecko-vskumnch aktivt; i stimulovanie vzjomnej spoluprce v rmci u
existujcich, ale aj novch iniciatv, vziev, projektovch spoluprc, spolonch publikci,
a pod. Predpoklad sa, e v rmci spoluprce medzi krajinami dunajskho reginu bud
podporovan o. i. projekty vskumu a vvoja zameran na adaptciu v povod Dunaja (napr.
vskum hydrodynamiky, morfodynamiky, transport sedimentov a ekologick procesy v rznych
sekoch toku Dunaja), ale tie na ekologick inovcie, ktor maj z hadiska realizcie stratgie
Eurpa 2020 zsadn vznam na zabezpeenie inteligentnho, udratenho a inkluzvneho rastu.
Program Copernicus znmy pod starm nzvom GMES (Global Monitoring for Environment
and Security) je spolon iniciatva Eurpskej komisie a Eurpskej vesmrnej agentry, ktor m
za cie vybudova komplexn sie uren na pozorovanie Zeme a prostrednctvom
integrovanch dt poskytn uvateom o najkomplexnejiu informciu o stave planty Zem vo
vzahu k otzkam bezpenosti a ivotnho prostredia. SR je spolupracujcim lenom Eurpskej
vesmrnej agentry od roku 2015 a tak sa me zapja prostrednctvom slovenskch vskumno-
vvojovch intitci do PECS projektov (PECS - Plan for European Cooperating). V roku 2016
bolo spench sedem a v roku 2017 dev PECS projektov (napr. jeden z spench projektov
vyuva data Sentinelu1).
MVVa SR v rmci programu Copernicus (gestorom programu je MP SR) spolupracuje
s Nrodnou pracovnou skupinou pre program Copernicus (NPS Copernicus) zriadenou MP SR,
ktorej lenovia s zstupcovia MP SR, MVVaS SR, MV SR, MPaRV SR, SHM a SAP.
Hlavnmi lohami pracovnej skupiny je zabezpeenie distribcie dajov, renie informci
a zvyovanie povedomia verejnosti v rmci pozemnho segmentu programu COPERNICUS.
Slovensk republika je pravidelne prizvan na rokovania programovej rady Eurpskej
vesmrnej agentry PB-EO na zklade zmluvy o eurpskom spolupracujcom tte medzi SR
(prostrednctvom MVVa SR) a ESA. Expertmi SR v PB-EO v ESA s dvaja zstupcovia
MVVa SR nominovan MP SR. V svislosti s programom s pre SR dleit informcie
o vesmrnom komponente programu Copernicus, predovetkm informcie o stave a financovan
programu Copernicus, meteorologickch misich a ostatnch misich pozorovania Zeme.
Prehad uvedench aktivt potvrdzuje, e v oblasti vedy a vskumu spojenho s prejavmi zmeny
klmy sa slovensk vedeck a odborn obec intenzvne angauje. o vak chba, je kapacitn
rmec na zabezpeenie lepej koherencie tchto aktivt a tie vzjomnej informovanosti medzi
relevantnmi intitciami. Vsledkom je pomerne vek nevyplnen priestor medzi vedeckmi
poznatkami a ich priemetom do praktickch aplikci a po konen realizciu innch
adaptanch opatren.

82
6.3 Informcia, komunikcia, vzdelvanie a zapojenie verejnosti
Pri hodnoten sasnej situcie musme objektvne kontatova, e informan kampane,
komunikcia, vzdelvanie a zapojenie verejnosti do rieenia problematiky adaptcie na
nepriazniv dsledky zmeny klmy sa v SR nerealizuje systmovo a na zklade pecifickej
koncepcie, ale skr ad hoc a nepravidelne formou konferenci, prednok, seminrov, stretnut a
lnkov v odbornch asopisoch.
Informcia a komunikcia
V prvom kroku bude nutn zabezpei informovanos laickej i odbornej verejnosti
o oakvanch negatvnych dsledkoch zmeny klmy a monostiach adaptanch opatren
v podmienkach Slovenska.
V sasnosti existuje niekoko zdrojov informci. Vsledky vedeckch loh, projektov,
publikcie a sprvy s zverejovan na internetovch portloch odbornch intitci. Ako prklad
mono uvies Nrodn sprvy SR o zmene klmy dostupn na www.minzp.sk, http://ghg-
inventory.shmu.sk a na www.unfccc.int alebo mapy povodovho ohrozenia a mapy
povodovho rizika.
V zujme zlepenia sasnho stavu v oblasti poskytovania informci pre dan oblas
a komunikcie bude potrebn vytvori oficilny internetov portl, kde bud priamo alebo cez
odkazy zhromaovan a aktualizovan vetky dostupn informcie k problematike adaptcie zo
zahraninch, aj domcich zdrojov.
Vzdelvanie a zapojenie verejnosti
Rezortn koncepcia environmentlnej vchovy, vzdelvania a osvety MP SR do roku 202542
uvdza adaptciu na nepriazniv dsledky zmeny klmy (so zameranm na ochranu pred
povodami) ako oblas, na ktor sa maj osvetov aktivity zameriava. Opatrenie 4.2 poskytne
veobecn rmec pre tieto aktivity a indiktory (poet kampan, poet aktivt, poet astnkov,
poet distribuovanch publikci). Cieovou skupinou v tomto opatren je irok verejnos.
Zvyovanie povedomia verejnosti je sasou niektorch sektorovch stratgi a aknch plnov,
prkladom je Aktualizovan nrodn stratgia ochrany biodiverzity do roku 2020, i
aktualizovan Program starostlivosti o mokrade Slovenska na roky 2015-2021.
Efektvnym nstrojom pre zlepenie informovanosti a vzdelvanie na nrodnej rovni je
vyuvanie zdrojov programu LIFE+, resp. inch trukturlnych fondov E, komunitrnych
programov E, finannho mechanizmu EHP a Nrskeho finannho mechanizmu na projekty
v oblasti vzdelvania. V novom programovom obdob 2014 2020 umon eln osvetu, prenos
poznatkov z vedy a vskumu do praxe a vyuvanie adaptanch opatren v oblasti
ponohospodrstva naprklad Program rozvoja vidieka SR na roky 2014 2020.
Existuje monos podpory informanch projektov v rmci Operanho programu Kvalita
ivotnho prostredia 2014 2020, konkrtne v rmci prioritnej osi 2, pecifickho ciea 2.1.1.
aktivite F. Informan programy o nepriaznivch dsledkoch zmeny klmy a monostiach
proaktvnej adaptcie. Do tejto aktivity sa zapojila Slovensk agentra ivotnho prostredia, ktor
v rmci projektu Zlepovanie informovanosti a poskytovanie poradenstva v oblasti zlepovania
kvality ivotnho prostredia na Slovensku pripravila v spoluprci s MP SR a almi partnermi
koncepn nvrh informanch aktivt. Pripravovan projekt m viacero hlavnch aktivt (1-6).

42
http://www.minzp.sk/files/dokumenty/strategicke-dokumenty/rezortna-koncepcia-evvao.pdf

83
Hlavn aktivita 6 Adaptcia na zmeny klmy a manament rizk m ambciu zlepova
informovanos a komunikciu o adaptcii na zmenu klmy na loklnej a regionlnej rovni
a obsahuje nasledujce iastkov aktivity:
poskytovanie konzultci, priameho poradenstva a zabezpeenie informanch aktivt
v oblasti cieov hlavnej aktivity 6,
usporiadanie medzinrodnch konferenci na nasledujce tmy: zmena klmy, manament
rizk, znenie rizika povodn a negatvnych dsledkov zmeny klmy v procese
posudzovania vplyvov na ivotn prostredie (EIA a SEA),
tvorba filmovch spotov (predabovanie filmovch dokumentov zaoberajcich
sa problematikou zmeny klmy a spracovanie novch filmovch dokumentov z zemia
Slovenska),
realizcia informanej kampane Klma sa men dnes formou klma roadshow po
vybranch mestch Slovenska spolu s interaktvnou vstavou, premietanm spotov,
aktivitami pre koly a verejnos, vrtane sae pre samosprvy,
realizcie medilnej kampane a sae ENVIROMESTO, ktor bude zameran na
adaptciu na nepriazniv dsledky zmeny klmy v sdelnom prostred,
spracovanie informanho materilu o prina zmena klmy,
spracovanie prruky pre vkonn zloku samosprvy Ako realizova adaptan proces
v urbanizovanom prostred,
spracovanie katalgu adaptanch opatren pre samosprvy,
usporiadanie podujatia IKA, zameranho na aktvnu vmenu npadov, sksenost
a materilov v oblasti zvyovania environmentlneho povedomia na kolch
a v kolskch zariadeniach,
spracovanie terminologickho slovnka na tmu zmena klmy.
Vzhadom na to, e ide o dlhodob projekt, nvrh aktivt v tejto fze stle mono povaova za
predben.
Dleit lohu pri podpore renia informci v tejto tme zohrvaj v SR aj organizcie
mimovldneho sektora. Doteraz boli spracovan publikovan dokumenty zameran na adaptciu
v sdelnom prostred naprklad Karpatskm rozvojovm intittom (zoznam publikci sa
nachdza na webovej strnke intittu www.kri.sk).

84
7. Medzisektorlne aspekty
Problematika zmeny klmy a adaptcie na jej nepriazniv dsledky predstavuje komplexn
systm, ktor je vzjomne prepojen s inmi oblasami a sektormi. Je zrejm, e adaptan
stratgie a rozhodovac proces musia okrem regionlnych rozdielov primerane zohadova aj
potencilne pozitvne alebo negatvne vplyvy adaptanch opatren na in oblasti, sektory a
aktivity. Pre oblas adaptcie zatia nie s k dispozcii metodiky, ktormi by bolo mon
odhadn potencilne prnosy alebo negatva danho opatrenia pre in oblasti presnejie
kvantifikova. V tejto fze sa preto obmedzme len na expertn odhad a kvalitatvne zhodnotenie,
ktor je, aj napriek existujcim obmedzeniam, uitonm nstrojom pre posdenie a vber
prioritnch opatren.
Analze medzisektorlnych aspektov adaptanch opatren by sa mala venova aj v budcnosti
nleit pozornos, kee s dleit aj pre objektvnejie posudzovanie ekonomickch nkladov
na adaptan opatrenia (monos alieho zhodnotenia investcie cez pozitvne prnosy aj pre in
oblasti napr. podpora exaktnho vyhodnotenia ekosystmovch sluieb biotopov). V
nasledujcej tabuke uvdzame prklady adaptanch opatren spolu s identifikovanmi almi
oblasami, kde oakvame ich pozitvny prnos. Pri vetkch uvdzanch opatreniach
predpokladme ich pozitvny vplyv na zdravie obyvatestva.
Tab. 17 Prklady adaptanch opatren s prnosom pre viac oblast
Prklady adaptanch opatren Predpokladan prnos pre oblasti
Vskum scenrov zmeny klmy a oakvanch prejavov a dsledkov na
vetky oblasti
jednotliv oblasti a sektory vo vzbe na adaptan opatrenia
Vypracovanie metodiky hodnotenia a manaovania rizk s cieom zvi
vetky oblasti
odolnos voi extrmnym prejavom poasia
Vypracovanie metodiky pre hodnotenie socilno-ekonomickch
vetky oblasti
nkladov a prnosov adaptanch opatren
Informan kampane a vzdelvacie programy v oblasti adaptcie vetky oblasti
Rozvoj a podpora vzjomnho prepojenia informanch systmov (napr.
prepojenie systmov vasnho varovania, agro-meteorologickch vetky oblasti
informanch systmov)
Spracovanie vhadovej vodohospodrskej bilancie vetky oblasti
Vypracovanie zemnch plnov miest a obc s ohadom na aktulne
vetky oblasti
klimatick scenre
vodn hospodrstvo, sdeln prostredie,
Vypracovanie a aktualizcia mp povodovho ohrozenia a mp
ponohospodrstvo, priemysel, sluby,
povodovho rizika na zklade aktulnych klimatickch scenrov
doprava
prrodn prostredie, vodn hospodrstvo,
Ochrana a podpora prirodzenej obnovy prrodnch lesov, trvalo
lesn hospodrstvo, sluby, cestovn
udraten obhospodarovanie lesov
ruch
prrodn prostredie, vodn hospodrstvo,
Obnova degradovanch mokrad a inundanch zem, umonenie
lesn hospodrstvo, ponohospodrstvo,
prrodnej dynamiky tokov, vytvranie mokrad
cestovn ruch, sdeln prostredie
prrodn prostredie, ponohospodrstvo,
Zvenie konektivity krajiny budovanie zelenej infratruktry lesn hospodrstvo, vodn hospodrstvo,
cestovn ruch, sdeln prostredie
ponohospodrstvo, lesn hospodrstvo,
Systematick kontrola a odstraovanie populci nepvodnch,
prrodn prostredie, biodiverzita, sdeln
invznych a expandujcich druhov
prostredie, cestovn ruch

85
Prklady adaptanch opatren Predpokladan prnos pre oblasti
vodn hospodrstvo, lesn hospodrstvo,
Opatrenia zameran na spomalenie odtoku vody z povodia a zemia ponohospodrstvo, biodiverzita, sdeln
prostredie
vodn hospodrstvo, biodiverzita,
Opatrenia zameran na zvenie objemu zadriavanie a akumulciu vd ponohospodrstvo, priemysel, sluby,
cestovn ruch, energetika
pravy vodnho reimu na zemiach potencilne nchylnch na
prrodn prostredie, sdeln prostredie,
svahov pohyby stabilizcia (so zohadnenm monosti prvalovch
energetika, doprava, priemysel, sluby,
zrok, rovne povodovch vd, dlhieho obdobia sucha ako aj
cestovn ruch
ekonomickej nosnosti opatren)
Zmenu vegetanho krytu vyvolan zmenou klmy usmerova tak, aby ponohospodrstvo, lesn hospodrstvo,
sa obmedzil rozvoj erzie a dezertifikcie zemia vodn hospodrstvo, biodiverzita

Projekty zameran na zachovanie alebo zlepenie biodiverzity, lesn hospodrstvo, biodiverzita, vodn
ekologickej stability lesov a plnenia verejnoprospench funkci lesov hospodrstvo, energetika, doprava
Podpora zlepovania modelov hospodrenia v lesoch (ciele, zkladn
lesn hospodrstvo, biodiverzita, vodn
rmce a zsady) s ohadom na potrebu zvyovania adaptanej
hospodrstvo, energetika, doprava
schopnosti lesnch porastov na aktulne klimatick scenre
Vskum s cieom znenia rizika environmentlnych za
prrodn prostredie, vodn hospodrstvo,
nachdzajcich sa v dosahu monej zplavovej vlny a zdrojov
biodiverzita
podzemnch vd
Kvalitatvna inventra hld a odkalsk pre aktulne klimatick scenre s
cieom obmedzi riziko kontamincie zemia (napr. roznosom
prrodn prostredie, vodn hospodrstvo,
environmentlnych za a hornn s obsahom sulfidickch
biodiverzita
horninotvornch minerlov) a uri najrizikovejie objekty na
zabezpeenie znenia uvoovania akch kovov do okolia
Podporova ex situ opatrenia na zachovanie a trvalo udraten
vyuvanie genetickch zdrojov lesnch drevn aktne ohrozench
lesn hospodrstvo, biodiverzita
zmenou klmy s drazom na zakladanie semennch sadov
a reproduknch vsadieb

8. Prioritn opatrenia
V predchdzajcej kapitole sme hovorili o existujcich obmedzeniach pre kvantitatvne
hodnotenie vzjomnch svislost adaptanch opatren. Podobne aj pri definovan kritri a
vbere prioritnch opatren je v prpade adaptcie situcia, v porovnan s inmi tmami, zloit.
Na rozdiel od mitigcie, kde mme k dispozcii modely na stanovenie reduknho potencilu a
oakvanch nkladov pre jednotliv opatrenia (tzv. mikroMAC alebo makroMAC krivky),
proaktvna adaptcia je zaaen vysokm stupom neuritosti klimatickch scenrov, ale tie
nronosou metodk pre stanovenie nkladov a makroekonomickch dopadov jednotlivch
opatren a najm limitovanm potom ich praktickch aplikci. V sasnosti nemme v SR k
dispozcii nstroj, metodiku, ktor by umonila jednoduch stanovenie priort pre vber
adaptanch opatren. Je vak zrejm, e pri ich vbere sa musme okrem zohadnenia
regionlnych a miestnych pecifk riadi aj objektvnymi kritriami a princpmi platnmi pre tieto
procesy.
Je nesporn, e najvyou prioritou musia by adaptan opatrenia, ktor maj priamy alebo
nepriamy pozitvny vplyv na zdravie obyvatestva, za predpokladu, e bud vsledkom
objektvneho vberu na zklade najnovch vedeckch poznatkov.

86
Urujce kritria pre vber prioritnch opatren s:
Naliehavos problmu,
Komplexnos rieenia (pozitvne prnosy v o najirom rozsahu oblast)
Realizovatenos opatrenia,
Identifikovan alie prleitosti.
V alom stupni by malo by navrhovan opatrenie posden v rmci kategri:
a) veobecne prospen, principilne opatrenia (win-win):
vskum scenrov zmeny klmy a ich oakvanch nepriaznivch dsledkov, vzdelvanie,
informan kampane a programy,
rozvoj a aplikcia metodk pre identifikciu a hodnotenie rizk,
rozvoj a aplikcia metodk pre hodnotenie socilno-ekonomickch nkladov, podpora
rozvoja pecifickch adaptanch stratgi a programov,
rozvoj meteorologickch a klimatickch informanch systmov.

b) opatrenia bez negatvnych nsledkov (no regret):

posilnenie intitucionlnej spoluprce, koordinan mechanizmy pre adaptan procesy,
dostupnos informci a nstrojov na znenie rizk spojench s extrmnymi vplyvmi
poasia,
systematick dialg, vmena informci a spoluprca rozhodovacej sfry
s odbornmi intitciami,
rozvoj a prepjanie monitorovacch systmov (naprklad systmy vasnho varovania,
agro-meteorologick informan systmy, at.).

Prioritn opatrenia ako nstroje pre rozhodovac proces v adaptcii

Na zklade zhodnotenia vchodiskovho stavu, zsad a princpov adaptcie, prehadu
adaptanch opatren, zvolench kritri a analzy prospenosti opatren mono kontatova, e
pre spen plnovanie a rozhodovac proces v oblasti adaptcie na vetkch rovniach je v SR
potrebn zabezpei:
Vypracovanie metodiky hodnotenia rizk a po loklnu a projektov rove;
Posilnenie intitucionlneho rmca pre adaptan procesy v SR, vytvorenie
koordinanho mechanizmu;
Prstup k najnovm informcim na vetkch stupoch riadenia a pre irok verejnos;
Rozvoj a aplikcie metodk pre ekonomick hodnotenie adaptanch opatren
(makroekonomick dopady) so zohadnenm ich vzjomnej synergie, koherencie
adaptanch a mitiganch opatren;
Vypracovanie metodiky na posdenie medzisektorlnych aspektov ako nstroja na vber
investinch priort (s cieom znsobi prnosy investci);

87
9. Monosti financovania adaptanch opatren v SR
Pre aktivity v oblasti adaptcie plat veobecn pravidlo, e najlacnejm spsobom ich
financovania je ich priame zalenenie do sektorovch politk. Druhm pravidlom, na ktor by sa
pri financovan malo prihliada, je identifikcia pozitvnych medzisektorlnych synergi
a spjanie viacerch finannch zdrojov na realizciu rozsiahlejch opatren a projektov
naprklad na rovni miest a obc.
V tomto kontexte bolo na zasadan Rady E vo februri 2013 schvlen, e na aktivity v oblasti
zmeny klmy (mitigcie aj adaptcie) m by v obdob 2014 2020 pouitch najmenej 20 %
z rozpotu E, ktor predstavuj celkovo zdroje vo vke 959 milird EUR. Ide o trojnsobn
navenie podielu v porovnan s obdobm 2007 2013 (6 8 %). Financovanie sa m realizova
predovetkm cez mainstreaming, teda priame zalenenie mitiganch a adaptanch aktivt do
trukturlnych politk s vyuitm piatich fondov (ERDF, Kohzny fond, ESF, EAFRD
a EMFF)43.
Ako je z poskytnutho prehadu monost financovania adaptanch opatren zrejm, u
v sasnosti sa na projekty, ktor pecificky, v uom rozsahu, alebo nepriamo prispievaj
k innejej adaptcii na nepriazniv dsledky zmeny klmy, vyuvaj v SR nemal finann
zdroje. Podstatn as zdrojov na financovanie adaptanch opatren predstavuj Operan
programy na roky 2014 2020, program LIFE + a finann mechanizmus Eurpskeho
hospodrskeho priestoru a Nrsky finann mechanizmus. Vzhadom na rozsah a pecifick
charakter adaptanch opatren mnoh sa u ns dlhodobo realizuj v rmci trukturlnych
politk alebo ako dobr prax bez pecifickho sledovania adaptanho aspektu na ich
financovanie sa vyuvaj aj verejn zdroje.
V sasnosti nie je k dispozcii komplexn databza finannch zdrojov, adaptanch projektov
a aktivt za obdobie do roku 2017. Jednm z cieov stratgie je aj to, aby sa tma plnovanej
a proaktvnej adaptcie v SR zaala sledova komplexnejie, vrtane mapovania pouitch
finannch zdrojov, vyhodnotenia efektvnosti, v idelnom prpade aj sledovania vzby medzi
nkladmi a prnosmi. To je vak cie, ktor sa d naplni len v stredno- alebo dlhodobom
horizonte a v podmienkach systmovejieho rieenia tejto tmy.
Pre financovanie adaptanch opatren je teda primrne nevyhnutn naalej cielene vyuva
verejn zdroje (ttny rozpoet, rozpoty VC, miest a obc) s vyuitm existujcich dotanch
programov a premieta adaptan opatrenia do aktualizovanch znen tchto programov.
Prkladmi takchto dotanch programov s Program rozvoja vidieka a Program obnovy dediny.
V nasledujcej asti priname strun prehad sasnch programov a finannch
mechanizmov vyuvanch na financovanie plnovanch adaptanch opatren spolu
s prehadom monost a zdrojov, ktor s k dispozcii od roku 2017.
Eurpske trukturlne a investin fondy Operan programy na roky 2014 2020
Zdrojom, z ktorho aj v minulosti bolo mon a aj v budcom obdob, do roku 2020 sa plnuje
financovanie, s fondy E a vybran operan programy, ktor umouj priamu alebo
nepriamu podporu adaptanch projektov a aktivt.
43
Podiel 20 % je priemerom, nie podmienkou pre vetky fondy, naprklad v rmci spolonej ponohospodrskej
praxe by malo by zhruba 30 % zdrojov pouitch na projekty s klimatickm aspektom a to nielen cez agro-
environmentlne opatrenia, ale aj na priame investin projekty. Podobne pre Vskumn a inovan program sa
predpoklad klimatick zameranie v objeme zhruba 35 % celkovch zdrojov.

88
Operan program Kvalita ivotnho prostredia
V rmci Operanho programu Kvalita ivotnho prostredia (alej len OP KP) je mon
podpori opatrenia zameran na adaptciu na nepriazniv dsledky zmeny klmy v rmci druhej
a tretej prioritnej osi.
Projekty, kde bola plnovan adaptcia na nepriazniv dsledky zmeny klmy hlavnm cieom
alebo nepriamym prnosom realizcie, s podporovan v rmci nasledujcich prioritnch os:
Prioritn os 2: Adaptcia na nepriazniv dsledky zmeny klmy so zameranm na ochranu pred
povodami
pecifick cie 2.1.1: Znenie rizika povodn a negatvnych dsledkov zmeny klmy
pecifick cie je prioritne zameran najm na posilnenie preventvnej ochrany pred povodami
a zmiernenie ich negatvnych dsledkov. Sasou uvedenho pecifickho ciea je zrove
znenie rizika kontamincie ivotnho prostredia kodlivmi ltkami v prpade povodn, ako aj
zmiernenie alch negatvnych dsledkov zmeny klmy, a to sucha vhodnm zadriavanm vody
v krajine. Tento pecifick cie bude napan prostrednctvom podpory opatren v rmci
nasledujcich aktivt:
A. Preventvne opatrenia na ochranu pred povodami viazan na vodn tok;
B. Preventvne opatrenia na ochranu pred povodami realizovan mimo vodnch tokov;
C. Vodozdrn opatrenia v urbanizovanej krajine (zastavan zemia obc);
D. Aktualizcia mp povodovho ohrozenia a mp povodovho rizika a aktualizcia
plnov manamentu povodovch rizk;
E. Rozvoj metodk pre hodnotenie investinch rizk spojench s nepriaznivmi
dsledkami zmeny klmy;
F. Informan programy o nepriaznivch dsledkoch zmeny klmy a monostiach
proaktvnej adaptcie.
pecifick cie 2.1.2: Zlepenie innosti sancie, revitalizcie a zabezpeenia losk aobnho
odpadu
pecifick cie je zameran na rieenie sekundrnych problmov spsobench prejavmi zmeny
klmy, konkrtne na rizik spojen so zaplavenm starch losk aobnho odpadu i u
vplyvom povodn, alebo prvalovmi daami o me ma za nsledok ich preliatie, i
pretrhnutie hrdze odkaliska a nsledn rozplavenia materilu haldy na vek zemia a tm
k zdevastovaniu zasiahnutch zloiek ivotnho prostredia. Tento pecifick cie bude napan
prostrednctvom podpory opatren v rmci aktivity A. Rekultivcia uzavretch losk
a opustench losk aobnho odpadu.
Prioritn os 3: Podpora riadenia rizk, riadenia mimoriadnych udalost a odolnosti proti
mimoriadnym udalostiam ovplyvnenm zmenou klmy
pecifick cie 3.1.1: Zvenie rovne pripravenosti na zvldanie mimoriadnych udalost
ovplyvnench zmenou klmy
pecifick cie je zameran na systmov opatrenia na pripravenos a prevenciu, ktor
prispievaj k zneniu negatvnych dsledkov zmeny klmy na ekologick, socilnu
a ekonomick infratruktru krajiny prostrednctvom ich komplexnho monitorovania. Uveden
pecifick cie bude napan prostrednctvom nasledujcich aktivt:

89
 A. Modelovanie vvoja mimoriadnych udalost, monitorovanie a vyhodnocovanie rizk
viazanch na zmenu klmy a jej dsledkov;
B. Budovanie systmov vyhodnocovania rizk a vasnho varovania a pripravenosti na
zvldanie mimoriadnych udalost ovplyvnench zmenou klmy.
pecifick cie 3.1.2: Zvenie innosti preventvnych a adaptanch opatren na eliminciu
environmentlnych rizk (okrem protipovodovch opatren)
pecifick cie je zameran najm na rieenie alieho sekundrneho problmu spsobovanho
prejavmi zmeny klmy, ktorm je vznik zosuvov, ktor sa asto aktivuj po prvalovch
daoch. pecifick cie prispieva aj k rieeniu problmov sucha v nadvznosti na nedostatok
pitnej vody v deficitnch oblastiach podporou vyhadvania, overovania a zabezpeenia jej
nhradnch zdrojov. Podporovan aktivity v rmci pecifickho ciea s:
A. Podpora prevencie, prieskumu a sancie havarijnch zosuvov svisiacich so zmenou
klmy;
B. Hydrogeologick prieskum zameran na vymedzenie deficitnch oblast
a zabezpeenie zdrojov pitnej vody, ich akumulciu a vodohospodrsku bilanciu.
pecifick cie 3.1.3: Zvenie efektvnosti manamentu mimoriadnych udalost ovplyvnench
zmenou klmy
pecifick cie je zameran na rieenie vybranch mimoriadnych udalost a zmiernenie
negatvnych dsledkov zmeny klmy posilnenm odolnosti proti mimoriadnym udalostiam
komplexne pre osoby, infratruktru a ekosystmy. V rmci pecifickho ciea s podporovan
nasledovn aktivity:
A. Optimalizcia systmov, sluieb a posilnenie intervennch kapact pre manament
mimoriadnych udalost na loklnej a regionlnej rovni;
B. Vybudovanie technickej a intitucionlnej podpory pecializovanch zchrannch
modulov.
alie relevantn operan programy
Okrem OP KP boli adaptan opatrenia premietnut aj do Operanho programu Integrovan
infratruktra, Operanho programu Efektvna verejn sprva, Operanho programu Vskum
a inovcie, Integrovanho regionlneho operanho programu a do Programu rozvoja vidieka SR.
alou z monost financovania adaptanch aktivt v SR po roku 2013 s aj programy
cezhraninej spoluprce.
Poda l. 27, ods. 6 Nariadenia Eurpskeho parlamentu a Rady (E) . 1303/2013 zo 17.
decembra 2013, ktorm sa stanovuj spolon ustanovenia o Eurpskom fonde regionlneho
rozvoja, Eurpskom socilnom fonde, Kohznom fonde, Eurpskom ponohospodrskom fonde
pre rozvoj vidieka a Eurpskom nmornom a rybrskom fonde a ktorm sa stanovuj veobecn
ustanovenia o Eurpskom fonde regionlneho rozvoja, Eurpskom socilnom fonde, Kohznom
fonde a Eurpskom nmornom a rybrskom fonde, a ktorm sa zruuje nariadenie Rady (ES) .
1083/2006: v kadom programe, s vnimkou tch, kde sa technick pomoc realizuje v rmci
konkrtneho programu, sa uvdza orientan vka podpory, ktor sa m poui na ciele
tkajce sa zmeny klmy.
Tab. 18. Indikatvna alokcia na podporu cieov zmeny klmy (EUR)

90
Operan programy ciea Investovanie do rastu a zamestnanosti PO 2014-2020
Integrovan regionlny operan program
PO 1 - Bezpen a ekologick doprava v reginoch 63 600 000
PO 4 - Zlepenie kvality ivota v reginoch s drazom na ivotn prostredie 121 519 800
Spolu 182 119 800
OP Integrovan infratruktra
PO 1 eleznin infratruktra (TEN-T CORE) a obnova mobilnch prostriedkov 290 335 666
PO 2 Cestn infratruktra (TEN-T CORE) 8 000 000
PO 3 Verejn osobn doprava 128 940 000
PO 4 Infratruktra vodnej dopravy (TEN-T CORE) 46 580 000
PO 5 eleznin infratruktra (mimo TEN-T CORE) 112 892 891
PO 6 Cestn infratruktra (mimo TEN-T CORE) 4 000 000
Spolu 590 748 557
OP udsk zdroje
PO 1 - Vzdelvanie 11 927 409
PO 3 - Zamestnanos 11 691 371
Spolu 23 618 780
OP Vskum a inovcie
PO 1 Podpora vskumu, vvoja a inovci 26 726 329
PO 2 Podpora vskumu, vvoja a inovci v Bratislavskom kraji 2 695 922
PO 3 Posilnenie konkurencieschopnosti a rastu MSP 11 260 000
PO 4 Rozvoj konkurencieschopnosti MSP v Bratislavskom kraji 790 609
Spolu 41 472 860
OP Kvalita ivotnho prostredia
PO 1 Udraten vyuvanie prrodnch zdrojov prostrednctvom rozvoja 176 841 518
environmentlnej infratruktry
PO 2 Adaptcia na nepriazniv dsledky zmeny klmy so zameranm na ochranu pred 419 346 261
povodami
PO 3 Podpora riadenia rizk, riadenia mimoriadnych udalost a odolnosti proti 260 901 369
mimoriadnym udalostiam ovplyvnench zmenou klmy
PO 4 Energeticky efektvne nzkouhlkov hospodrstvo vo vetkch sektoroch 938 886 480
Spolu 1 795 975 628
Program rozvoja vidieka
Investcie do rozvoja lesnch oblast a zlepenia ivotaschopnosti lesov 100 717 668
Agroenvironmentlno-klimatick opatrenie 106 732 938
Lesncko-environmentlne a klimatick sluby a ochrana lesov 3 712 500
Spolu 211 163 106
OP Rybn hospodrstvo
Spracovanie produktov rybolovu a akvakultry 1 316 548
Spolu 1 316 548
Operan programy ciea Eurpska zemn spoluprca PO 2014-2020
Programy cezhraninej spoluprce
Interreg V-A SK CZ
PO 2 Kvalitn ivotn prostredie 9 623 606
Spolu 9 623 606
Interreg V-A Posko Slovensko
PO 1 Ochrana a rozvoj prrodnho a kultrneho dedistva cezhraninho zemia 15 100 000
PO 2 Trvalo udraten cezhranin doprava 2 480 000
Spolu 17 580 000
Programy nadnrodnej spoluprce
Program spoluprce Stredn Eurpa 2020
PO 1 Spoluprca v inovcich s cieom zvi konkurencieschopnos STREDNEJ 4 971 072
EURPY
PO 2 Spoluprca v oblasti nzkouhlkovch stratgi v STREDNEJ EURPE 39 857 371

91
PO 3 Spoluprca v oblasti prrodnch a kultrnych zdrojov pre udraten rast 16 866 148
v STREDNEJ EURPE
PO 4 Spoluprca v oblasti dopravy pre lepie prepojenie STREDNEJ EURPY 11 835 893
Spolu 73 530 484
Dunajsk nadnrodn program 2014-2020 - INTERREG V-B DUNAJ
PO 1 Inovatvny a socilne zodpovedn dunajsk regin 6 190 490
PO 2 Dunajsk regin zodpovedn voi ivotnmu prostrediu a kultre 16 286 578
PO 3 Lepie prepojen a energeticky zodpovedn dunajsk regin 27 855 421
Spolu 50 332 489
Spolu alokcia PO 2014-2020 na podporu cieov zmeny klmy (EUR) 2 997 481 858
Na monitorovanie vky alokovanch zdrojov pre adaptan aktivity EK vyuvala tzv. Rio
markers (DAC OECD68). Pre obdobie 2014 2020 EK navrhla metodiku pre sledovanie
podpory cieov v oblasti zmeny klmy. Tto metodika spova v tom, e jednotliv opatrenia
bud priraden k vopred zadefinovanm kdom pre tzv. oblasti intervencie, priom jednotliv
kdy maj stanoven koeficienty miery prspevku k cieom v oblasti zmeny klmy (0% - iadny,
40% - iaston, 100% - priamy prspevok). Na zklade koeficientov bude prepotan podiel
alokcie na dan opatrenie a teda finann prspevok k cieom v oblasti zmeny klmy. Metodika
pritom nerozliuje adaptan a mitigan opatrenia. Metodika je navrhnut ako implementan
(vykonvac) akt vo vzahu k veobecnmu nariadeniu.
Z hadiska konenej efektvnosti vyuitia zdrojov bude dleit v alej fze na rovni E, ale
aj nrodnej, navrhn metodiku a postupy, ktor by umonili hodnoti vzbu medzi vkou
zdrojov a dosiahnutmi prnosmi.
Program LIFE +
pecifick finann nstroj Eurpskeho spoloenstva pre ivotn prostredie (LIFE) bol
schvlen Nariadenm Rady (EHS) . 1973/1992. Jeho cieom bolo prispie k praktickej
realizcii a rozvoju environmentlnej politiky a prvnych predpisov E v oblasti ivotnho
prostredia. Program bol realizovan od roku 1992 do roku 2004 v troch fzach. SR sa do
programu zapojila a v III. fze, ktorej ciele a vka alokovanch zdrojov boli schvlen
Nariadenm Eurpskeho parlamentu a Rady (ES) . 1655/2000. Jej hlavnm cieom bola
realizcia, aktualizcia a rozvoj environmentlnej politiky a legislatvy v oblasti ivotnho
prostredia, najm z hadiska zalenenia ochrany ivotnho prostredia do inch stratgi a trvalo
udratenho rozvoja v Spoloenstve. Na zklade 6. environmentlneho aknho programu
a z neho vyplvajcich tematickch stratgi bolo potrebn preklen obdobie od skonenia III.
fzy do konca roka 2006. Tento cie bol splnen pomocou legislatvneho nstroja a navenm
rozpotu pre fzu LIFE III o 317 mil. EUR.
Na program LIFE III plynule nadviazal finann nstroj LIFE+ schvlen Nariadenm
Eurpskeho parlamentu a Rady (ES) . 614/2007. Veobecn ciele LIFE + s identick s ciemi
pre program LIFE. pecifickm zmerom je, aby prispieval k plneniu cieov 6. aknho
environmentlneho programu a z neho vyplvajcich tematickch stratgi a projektov
s eurpskou pridanou hodnotou. Na program LIFE + v programovom obdob 2014 2020
nadvzuje program LIFE. Jeho cieom je urchovanie zmien pri tvorbe a vykonvan politk
prostrednctvom poskytovania a rozirovania rieen a najlepch postupov zameranch na
dosiahnutie environmentlnych a klimatickch cieov, ako aj podpora inovatvnych technolgi
v oblasti ivotnho prostredia a zmeny klmy. V tomto sil by mal program LIFE podporova
vykonvanie veobecnho environmentlneho aknho programu nie do roku 2020 Dobr

92
ivot v rmci monost naej planty zriadenho rozhodnutm Eurpskeho parlamentu a rady (7.
environmentlny akn program).
Program LIFE pre programov obdobie 2014 2020 je rozdelen do dvoch viacronch
pracovnch programov. Prv v rokoch 2014 2017 a druh v rokoch 2018 2020. Program
LIFE m dva podprogramy ivotn prostredie a Ochrana klmy. Schvlen viacron finann
rmec E do roku 2020 obsahuje financovanie podprogramu Ochrana klmy t.j. LIFE Climate
Action (alej len LIFE CA) na priamu podporu klimatickch aktivt. Nariadenie Eurpskeho
parlamentu a Rady (ES) .1293/2013 z 11. decembra 2013 o zriaden programu pre ivotn
prostredie a ochranu klmy (LIFE) a o zruen nariadenia (ES) . 614/2007 je inn od 1.1.2014.
pecifikom programu LIFE s tzv. integrovan projekty, ktor maj za cie zdruova
prostriedky viacerch fondov E tak, aby boli nastaven ciele v oblasti LIFE CA dosiahnut
v slade s princpom doplnkovosti. Program LIFE m ambciu zdrui prostriedky vekch
operanch programov a vyleni tak dostatok financi na rieenie klimatickch zmien na
regionlnej, nadregionlnej, nrodnej a nadnrodnej rovni.
Podprogram LIFE - CA predpoklad zhruba rovnak podiel na mitigan a adaptan aktivity,
z nich asi 10 % by malo by pouitch na riadenie a informan kampane. Z celkovho objemu
449,2 mil. EUR na roky 2014 2017 by sa mali zdroje rozdeli na:
Granty na opatrenia v objeme 243,8 mil. EUR,
Finann nstroje v objeme 110 mil. EUR
Granty na prevdzku v objeme 8,6 mil. EUR,
Verejn obstarvanie v objeme 63 mil. EUR,
Podporn vdavky v objeme 17,6 mil. EUR,
Budovanie kapact a technick asistenciu v objeme 6,2 mil. EUR.
Finann mechanizmus Eurpskeho hospodrskeho priestoru (alej len FM EHP)
a Nrsky finann mechanizmus (alej len NFM)
FM EHP a NFM predstavuj dva osobitn nstroje finannej pomoci zaloen na spolonch
princpoch. Ich cieom je prispie k zneniu ekonomickch a socilnych rozdielov medzi
reginmi Eurpskeho hospodrskeho priestoru, ktor okrem lenskch ttov E zahrnuje aj
Nrske krovstvo, Island a Lichtentajnsk knieactvo. Finann zdroje s tvoren z prspevkov
Nrskeho krovstva, Islandu a Lichtentajnskho knieactva, prspevok Nrskeho krovstva
tvor pribline 97 % z celkovho objemu disponibilnch finannch zdrojov. Jednu z monost
financovania adaptanch a mitiganch opatren v obdob rokov 2014 2021 predstavuje FM
EHP a NFM (alej iba finann mechanizmy). Celkovm cieom finannch mechanizmov
pre obdobie 2014 2021 je prispie k redukcii ekonomickch a socilnych dispart v Eurpskom
hospodrskom priestore a posilni bilaterlne vzahy medzi prispievateskmi ttmi
a prijmateskmi ttmi prostrednctvom finannch prspevkov. Prioritn sektory a programov
oblasti definuje Modr kniha, priom opatrenia vo vzahu k zmene klmy spadaj pod
Programov oblas . 13 Zmierovanie a adaptcia na zmenu klmy. Medzi oblasti podpory
v rmci tejto programovej oblasti patria: stratgie, akn plny a/alebo rizikov plny; znenie
emisi sklenkovch plynov; opatrenia na adaptciu na zmenu klmy; pripravenos na klimatick
zmeny spojen s extrmnym poasm a ich prevencia; zachytvanie a uskladovanie uhlka.
Sprvcom programu v rmci Programovej oblasti . 13 je MP SR. Alokcia na program z oboch
finannch mechanizmov je 16 mil. eur a nrodn spolufinancovanie je 2 823 530 eur (spolu na
program 18 823 530 eur).

93
10. Zodpovednos pri plnen loh vyplvajcich zo stratgie (koordincia plnenia nrodnej
adaptanej stratgie a organizan opatrenia)

V predkladanej stratgii sme u niekokokrt a v rznych svislostiach zdraznili, e v prpade

adaptcie mme do inenia s prierezovou problematikou a procesmi, ktor u dlhodobo
prebiehaj prakticky vo vetkch oblastiach hospodrstva bez pecifickej koordincie
a plnovania. asto tie bez toho, aby boli priamo spjan s prejavmi a dsledkami zmeny klmy.
Vzby a interakcie medzi prejavmi zmeny klmy, jej monmi nepriaznivmi dsledkami na
ekosystmy, prrodn zdroje, hospodrstvo a socilnu oblas, vrtane zdravia obyvatestva,
a vberom vhodnch adaptanch opatren predstavuj vemi komplexn a dynamick systm,
ktor nie je mon a ani vhodn riadi z jednho miesta.
Analza vchodiskovho stavu potvrdila, e v SR mme k dispozcii cel rad pecifickch
sektorovch stratgi, aknch plnov, programov a vsledky vskumnch projektov ako zklad
pre prpravu plnovanch, proaktvnych opatren. V existujcich vypracovanch sektorovch
stratgich a programoch nie vdy s dostatone zohadnen vzjomn synergie a
medzisektorov aspekty, ktor s z hadiska konenho vsledku a nkladov dleit. Naa
povinnos vas identifikova a realizova preventvne adaptan opatrenia je dan tm, e
oakvan nepriazniv dsledky bud predstavova vznamn ekonomick a socilne nklady.
Rmcom pre urenie zodpovednosti za naplnenie tejto lohy s zsady a princpy uveden v
Kapitole 3, ale aj ciele, ktor tto stratgia definuje.
Vzhadom na prierezov charakter tmy bude, rovnako ako pri prprave stratgie, aj pri plnen jej
cieov potrebn integrovan prstup, spoluprca a inn koordincia na vetkch rovniach
procesov. Problematiku adaptcie na nepriazniv dsledky zmeny klmy m v gescii MP SR,
ktor zabezpeuje komunikciu s medzinrodnmi a eurpskymi organizciami a koordinuje
nrodn aktivity. Podklady pre strategick rozhodovanie v oblasti adaptcie a mitigcie schvauje
Komisia pre koordinciu politiky zmeny klmy na rovni ttnych tajomnkov. Adaptan
aktivity v rmci svojich kompetenci, spoluprcu s almi ministerstvami, odbornmi
intitciami a almi relevantnmi organizciami, vrtane mimovldnych organizci,
zabezpeuje Pracovn skupina pre adaptciu. Tto medzirezortn pracovn skupina je zloen z
nominovanch zstupcov relevantnch rezortov, vedeckch a odbornch intitci, adaptciu
toti nie je mon riei bez aktvnej asti vetkch relevantnch ministerstiev, samosprv,
odbornch, vedeckch, univerzitnch a mimovldnych intitci psobiacich v tejto oblasti.
Pracovn skupina zabezpeovala prpravu samotnej stratgie do roku 2014 a bola revitalizovan
pre prpravu aktualizcie stratgie. V prvom polroku 2017 sa uskutonili dve zasadnutia
pracovnej skupiny (marec a jn). Na efektvnejie zabezpeenie adaptanch procesov v SR
navrhujeme, aj s ohadom na sksenosti s aktualizciou stratgie, zintenzvnenie prce
koordinanho mechanizmu44, ktor by mal sli na prenos informci a monitorovanie
adaptanch procesov na horizontlnej aj vertiklnej rovni.

44
Nvrh zkladnho rmca pre koordinciu adaptanch procesov v SR bol schvlen 16. oktbra 2013 na zasadan
KPZK: Nrodn kontaktn bod zabezpeuje komunikciu s medzinrodnmi a eurpskymi organizciami
a koordinuje nrodn aktivity v spoluprci s pracovnou skupinou pre adaptciu; lohy nrodnho kontaktnho bodu
pre oblas adaptcie pln MP SR odbor politiky zmeny klmy. Pracovn skupina pre adaptciu zabezpeuje
adaptan aktivity v oblasti svojich kompetenci, spoluprcu so svojimi odbornmi intitciami a almi
relevantnmi organizciami, vrtane MVO, zodpoved za prpravu podkladov pre rozhodovac proces. Komisia pre
koordinciu politiky zmeny klmy na rovni ttnych tajomnkov definuje lohy a schvauje podklady pre
strategick rozhodovanie v oblasti adaptcie.

94
 Rmcov dohovor OSN pre zmenu klmy (UNFCCC),
Parska dohoda

Eurpska nia (EU)

Rada Eurpskej nie Eurpsky parlament
Pracovn skupina pre Eurpska komisia
medzinrodn zleitosti Vbor zmeny klmy
v ivotnom prostred Pracovn skupina pre adaptciu
Expertn skupina pre adaptciu

Medzinrodn politika zmeny klmy Nrodn politika zmeny klmy

Nrodn rada SR Nrodn rada SR
Vlda SR Vlda SR
Relevantn ministerstv Relevantn ministerstv

Komisia pre koordinciu politiky zmeny klmy na rovni ttnych tajomnkov

Medzinrodn, eurpska a nrodn politika zmeny klmy

Ministerstvo ivotnho prostredia SR

Ministerstvo hospodrstva SR
Ministerstvo vntra SR
Ministerstvo financi SR
Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu a portu SR
Ministerstvo zdravotnctva SR
Ministerstvo pdohospodrstva a rozvoja vidieka SR
Ministerstvo dopravy a vstavby SR
Ministerstvo zahraninch vec a eurpskych zleitost SR
rad pre regulciu sieovch odvetv

Pracovn skupina pre adaptciu

Nominovan zstupcovia ministerstiev, Slovensk hydrometeorologick stav,
Slovensk agentra ivotnho prostredia, ttna ochrana prrody, univerzity,
mimovldne organizcie a alie relevantn subjekty

Zapojenie zainteresovanch strn a podpora prpravy a implementcie politiky v

oblasti zmeny klmy
Odborn verejnos, odborn organizcie, univerzity, mimovldne organizcie a
alie relevantn subjekty

Obr. 10 Rmec pre koordinciu politiky zmeny klmy (adaptanej politiky SR)

95
Prprava nrodnho aknho plnu adaptcie - Implementan dokument Stratgie adaptcie SR
na nepriazniv dsledky zmeny klmy

Potreba spracovania aknho plnu vyplva z identifikovanch nedostatkov v oblasti adaptcie

na Slovensku. Rzne sektorov stratgie, akn plny a programy, ktor s v sasnosti
k dispozcii, nie s vzjomne prepojen, nezohaduj vbec, alebo len v malej miere synergie,
medzisektorlne aspekty a ich realizcia prebieha ad hoc, bez uej koordincie a definovania
priort. Slovensko nem k dispozcii dokument, ktor by v o najirom rozsahu oblast
a sektorov prepojil scenre zmeny klmy a oakvan dsledky so sborom proaktvnych
opatren, vrtane indiktorov na ich monitorovanie, hodnotenie a revziu. Adaptan opatrenia s
vo veobecnosti vysoko komplexn, vyznauj sa viac-sektorovm prstupom a s ovplyvnen
vznamnou mierou neuritosti. Vybran indiktory, monitorovac a vyhodnocovac mechanizmus
musia by schopn tieto zloitosti adresova.
Hlavnm cieom nrodnho aknho plnu adaptcie bude prostrednctvom navrhovanch
adaptanch opatren a loh zvi pripravenos Slovenska na nepriazniv dsledky zmeny
klmy. Akn pln by mal prispie k lepiemu premietnutiu adaptanch opatren do sektorovch
politk dotknutch rezortov. Pre spen implementciu v aknom plne bud:
uren pecifick ciele, prioritn opatrenia a nstroje pre vybran oblasti a sektory,
formulovan konkrtne lohy pre naplnenie vybranch prioritnch adaptanch opatren,
stanoven gestori, asov harmonogram a termny plnenia loh,
vyslen ekonomick nklady na realizciu loh,
zmapovan legislatvne, organizan a finann prekky v implementcii,
vybran indiktory pre prioritn opatrenia.
Akn pln by mal obsahova nvrh systmu monitorovania zranitenosti a adaptcie na
nepriazniv dsledky zmeny klmy a nvrh systmu strednodobho hodnotenia adaptanho
procesu v podmienkach SR, vrtane sledovania vzieb medzi nkladmi a prnosmi a nvrh
platformy pre zverejovanie a zdieanie pozitvnych sksenost.
Monitorovanie, hodnotenie a revzia
Zatia v SR nie je k dispozcii pecifick metodika na monitorovanie a hodnotenie inku
adaptanch opatren. Vzhadom na ich charakter nie je jednoduch vybra, s vnimkou
nkladov na realizciu opatren, indiktory, ktor by, podobne ako v prpade mitigcie (naprklad
znenie emisi sklenkovch plynov alebo spory energie), umonili priamo sledova dosiahnut
efekt. Na druhej strane je zrejm, e prve monitorovanie a hodnotenie inku s nstrojmi na
prpadn revziu adaptanch opatren aj ke optovne musme pripomen, e v tomto
prpade me by revzia adaptanch opatren podmienen aj vvojom zmeny klmy, neplatia tu
jednoduch linerne korelcie ako v prpade mitigcie.
Nklady na adaptan opatrenia, ktor bud realizovan v rmci vybranch operanch
programov na roky 2014 202070 bud priebene monitorovan v svislosti s plnenm
indikatvneho ciea 20 % pre mitigan a adaptan aktivity.
Pokia ide o detailnej a cielen monitoring, v tejto fze bude potrebn pripravi pecifick
sbor indiktorov a metodiku hodnotenia adaptanch opatren pre SR.

96
Zver
Kad sprvne orientovan adaptan aktivita je pozitvnym prspevkom ku konenmu cieu
adaptcie, kee projekcie budcej zmeny klmy a vsledky modelovania, ktor sme
podrobnejie analyzovali v Kapitole 1 potvrdzuj, e minul aj sasn udsk aktivity bud
spsobova otepovanie pevniny aj poas mnohch nasledujcich dekd. Naa povinnos vas
identifikova a realizova adaptan opatrenia je dan tm, e oakvan nepriazniv dsledky
bud predstavova vznamn ekonomick a socilne nklady pre spolonos a vznamn rizik
pre prrodn systmy.
Z hadiska adaptcie na nepriazniv dsledky zmeny klmy za kov sektory povaujeme
vodn hospodrstvo, ponohospodrstvo a lesnctvo, ktor sa javia ako najzranitenejie.
Predovetkm ponohospodrske aktivity s intenzvne, realizuj sa poas celho roka na
rozsiahlych plochch. Zauvan opatrenia v ponohospodrstve a v lesnctve v sasnosti
predstavuj vznamn zsah do ekosystmov, a maj dopad na krajinu ako celok. Zlepenm
odolnosti tchto sektorov pomocou adaptanch opatren by bolo mon nielen eli negatvnym
dsledkom zmeny klmy, ale zrove prispie aj k revitalizcii vzieb v krajine a k zveniu jej
ekologickej stability. Je potrebn zdrazni, e ponohospodrstvo aj lesnctvo s zko prepojen
s vodnm hospodrstvom, kee s priamo zvisl od dostupnosti vody. Vice versa, lesy
vznamne ovplyvuj vodn reim, to znamen aj dostupnos vody, v krajine. V blzkej
budcnosti jednm z najhmatatenejch dsledkov zmeny klmy bude prve dostupnos alebo
nedostupnos vody, ktor sa me odzrkadli v astejom vskyte povodn alebo sucha. Voda
bola doteraz vnman skr ako riziko, ale v budcnosti bude strategickou surovinou a bohatstvom
kadho nroda. Adaptan opatrenia v oblasti vodnho hospodrstva mu prispie k jej
ochrane, ktor mus by naou prioritou. Zapracovanie adaptanch opatren do praxe uetr
obrovsk finann zdroje v budcnosti. Ako prklad meme uvies repektovanie monch
zplavovch zem, alebo zem s monmi zosuvmi pdy, sprvne dimenzovanie siet (napr.
kanalizcie), vhodn ochranu vodnch zdrojov, naplnovanie aktivt, ktor bud novmi
klimatickmi podmienkami ohrozen, resp. plnova ich tak, aby adaptcia bola ich sasou.
Zmena klmy m dopad aj na verejn sluby svisiace s poskytovanm energi i vody,
ovplyvuje aj dopravu alebo mnoh priemyseln a stavebn innosti. V sasnosti v sektore
priemyslu a energetiky prevlda konzervatvny prstup. Adaptan opatrenia sa tkaj najm
zabezpeenia fungovania kritickej infratruktry, ktorej vpadok by mal vplyv nielen na
koncovch spotrebiteov, ale aj zvan dopad na chrnen zujmy ttu. Zranitenos firiem je
vnman v rmci celho hodnotovho reazca a kovch procesov firmy, priom firma me
by dotknut priamo aj nepriamo, napr. v rmci dodvateskho reazca. V tomto kontexte je
v budcnosti nevyhnutn pristupova k rozirovaniu spektra adaptanch opatren.
Poas uplynulch rokov sa zskali viacer sksenosti s procesom adaptcie na nepriazniv
dsledky zmeny klmy. Adaptciu nie je mon riei bez aktvnej asti vetkch relevantnch
ministerstiev, samosprv, odbornch, vedeckch, univerzitnch a mimovldnych intitci
psobiacich v tejto oblasti. Vytvranie medzirezortnch koordinanch komisi a tematickch
pracovnch skupn je prnosom, ale len iastonm rieenm. Nevyhnutn je neustle sa usilova
o aktvny prstup jednotlivch ministerstiev a skvalitovanie vzjomnej spoluprce. Analzy
Eurpskej komisie hovoria o potrebe zosladenia fiklnej, energetickej, dopravnej,
pdohospodrskej a inch nrodnch politk s klimatickou politikou.
Reginy a mest s zodpovedn za prijatie irokej kly rozhodnut, ktor mu urobi
medzinrodn stratgiu tkajcu sa zmeny klmy spenou. Miestne samosprvy aia z blzkosti
97
obanov a tm pre nich tvoria najdostupnejie orgny pri rieen otzok zmeny klmy. Navye,
miestna samosprva m najviac vedomost o miestnom ivotnom prostred, obyvatestve a ich
potrebch. Pre spen realizciu adaptanch opatren na loklnej rovni je absoltne
nevyhnutn budova intitucionlne kapacity v rmci miestnych samosprv na implementciu
politk v oblasti zmeny klmy a vhodne podporova zlepovanie informovanosti vyuvanm
viacerch informanch kanlov.
V rokoch 2017 a 2018 sa vyhodnocuje implementcia Stratgie E pre adaptciu na zmenu
klmy a pripravuje sa jej aktualizcia tak, aby obsiahla implementan prvky Parskej dohody.
Parska dohoda vo svojom lnku 7 vystihuje zloitos a nronos problematiky adaptcie.
S tmto svis aj pohad na metdy a postupy monitorovania a vyhodnocovania adaptanch
opatren. Adaptan opatrenia s vo veobecnosti vysoko komplexn, vyznauj sa viac-
sektorovm prstupom a s ovplyvnen vznamnou mierou neuritosti. Monitorovac
a vyhodnocovac mechanizmus mus by schopn tieto zloitosti adresova. Navye vzhadom
na neist trendy a vplyv rznych vonkajch faktorov je nutn urit miera flexibility.
Kontinulne prispsobovanie stratgie monitorovania a vyhodnocovania vyaduje dodaton as,
udsk a finann zdroje, ktor sa ako odhaduj.
Veobecne plat, e je potrebn zskava alie vedomosti o dsledkoch zmeny klmy na rzne
oblasti, ekonomick sektory a odvetvia a alej tieto vedomosti integrova do aktivt
medzirezortnej spoluprce. To prispeje k lepiemu nvrhu programov opatren s cieom
dosiahnutia win-win rieen, alebo dosiahnutia primeranch kompromisov a umonia lepie
zamera aktivity na vznikajce a nov problmy.

98
Slovnk
Adaptcia
prispsobovanie prrodnch alebo socilno-ekonomickch systmov prebiehajcej alebo
oakvanej zmene klmy, s cieom zniova mon negatvne dsledky a vyuva pozitvne
inky zmeny klmy
Proaktvna adaptcia
prevzia iniciatvu a zodpovednos za plnovan adaptan opatrenia
Mitigcia
zmierovanie zmeny klmy, t.j. zniovanie emisi sklenkovch plynov
Zmena klmy
priamo alebo nepriamo svisiaca s udskou innosou, ktorou sa men zloenie atmosfry vo
svete a ktor je spojen aj s prirodzenou premenlivosou klmy pozorovatenou poas
porovnatenho obdobia
Emisie sklenkovch plynov
oxid uhliit CO2, metn CH4, oxid dusn N2O, hydrofluorovan uhovodky HFC,
perflourovan uhovodky PFC, fluorid srov SF6
Klimatick model
analyzuje sbory fyziklnych a chemickch vzahov, reprezentovan formou matematickch
rovnc, ktor vyjadruj vzby medzi zlokami klimatickho systmu a umouj vypracovanie
hypotetickch prognz vvoja podnebia
Prejav zmeny klmy
zvenie teploty vzduchu, pokles zrok, pokles snehovej pokrvky, nerovnomern rozloenie
zrok poas roka, vlny horav, prvalov dade
Dsledok zmeny klmy
erzia pdy, povodne, prehrievanie budov, zmeny fenologickch pomerov, pokodenie
komunikci, nov druhy kodcov, vyia mrtnos a alie
Medzisektorlny aspekt
relevantn pre viacer/vetky oblasti/sektory
No-regret opatrenie
opatrenie bez negatvnych nsledkov, vhodn z krtkodobho hadiska bez ohadu na neistotu
prognz
Win-win opatrenie
veobecne prospen opatrenia, prnosn z hadiska zmiernenia aj z hadiska adaptcie
Hodnotenie rizika
proces urovania vekosti rizika prostrednctvom posdenia monho rozsahu kd a strt, ktor
me spsobi mimoriadna udalos, ktor vznikne v dsledku prejavenia sa rizika

99
Literatra
Aktualizovan stratgia adaptcie SR na nepriazniv dsledky zmeny klmy vone nadvzuje na zdroje uveden
v nrodnej adaptanej stratgii z r. 2014.
CARPIVIA & CARPATHIAN CONVENTION, 2012. Strategic Agenda on Adaptation to Cimate Change in the
Carpathian Region.
CBD, 2009. Biodiversity and Climate Change Action. Recent CBD scientific findings on biodiversity and climate
change. Information Note 1 for UNFCCC COP15, November 2009.
COM(2007) 354 v konenom znen: Zelen kniha Prispsobenie sa zmene klmy v Eurpe monosti na
uskutonenie opatren na rovni Eurpskej nie
COM(2009) 147 v konenom znen: Biela kniha Adaptcia na zmenu klmy: Eurpsky rmec opatren
COM(2011) 244 v konenom znen. OZNMENIE KOMISIE EURPSKEMU PARLAMENTU, RADE,
EURPSKEMU HOSPODRSKEMU A SOCILNEMU VBORU A VBORU REGINOV. Nae ivotn
poistenie, n prrodn kapitl: stratgia E v oblasti biodiverzity do roku 2020.
COM(2013) 216 v konenom znen: Stratgia Eurpskej nie pre adaptciu na zmenu klmy
ABOUN, V., TEFANK, I., HLSNY, T., KAMENSK, M., TUEKOV, A., MORAVK, M.,
JANKOVI, J., MIN,v J. 2005. Prebiehajca klimatick zmena a jej dopady na rozvoj spolonosti. Dsledky
klimatickej zmeny na lesy a adaptan opatrenia zahrujce pestovatesk princpy obhospodarovania lesov.
Zveren sprva lohy ttneho programu vskumu a vvoja, Lesncky vskumn stav, Zvolen, 135 s.
ABOUN, V., MIN, J., PRIWITZER, T., ZBRIK, M., MORAVK, M. 2008. Vplyv globlnej klimatickej
zmeny na lesy Slovenska, sprva pre zveren oponentru lohy vskumu a vvoja, Nrodn lesncke centrum
Lesncky vskumn stav, Zvolen, 305 s.
ABOUN, V., TUTKA, J., MORAVK, M.. 2010. Vskum, klasifikcia a uplatovanie funkci lesa v krajine,
sprva pre zveren oponentru lohy vskumu a vvoja, Nrodn lesncke centrum Lesncky vskumn stav,
Zvolen, 267 s.
EUROPEAN UNION, 2012. Managing climate change for the Natura 2000 network. Draft Guidelines on dealing
with the impact of climate change on the management of Natura 2000 (ENV B.3./SER/2010/0015r).
EURPSKA ENVIRONMENTLNA AGENTRA. Climate change, impacts and vulnerability assessment. 2017.
Dostupn na: https://www.eea.europa.eu/publications/climate-change-impacts-and-vulnerability-2016

GREGUKA, B., 2012: Politick aspekty trvalo udratenho obhospodarovania lesov (nepublikovan koncept),
63 s.
HLSNY, T., TURNI, M. 2009. Insect pests as climate change driven disturbances in forest ecosystems, In:
STELCOV, K., MTYS, CS., KLEIDON, A., LAPIN, M., MATJKA, F., BLAENEC, M., KVARENINA,
J., HOLCY, J., (eds.): Bioclimatology and Natural Hazards, Netherlands: Springer Netherlands, s. 165-178.
HLSNY, T., SITKOV, Z. (eds.) 2010. Spruce forests decline in the Beskids, Nrodn lesncke centrum
Lesncky vskumn stav, Zvolen, esk zemdlsk univerzita v Praze, Vzkumn stav lesnho hospodstv a
myslivosti, Jlovit Strnady, Zvolen, 184 s.
HLSNY, T., BARCZA, Z., FABRIKA, M., BALSZ, B., CHURKINA, G., PAJTK, J., SEDMK, R.,
TURNI, M. 2011. Climate change impacts on growth and carbon-balance of forests in Central Europe, In:
Climate Research 47(3), s. 219-236.
HLSNY, T., SITKOV, Z., BOEA, M., ZBRIK, M., TROMBIK, J., BARKA, I., LONGAUER, R., DOBOR,
L., BARCZA, Z., FABRIKA, M., SEDMK, R. 2012. Zmena klmy a lesy Slovenska: Mon dopady, adaptcia a
odporania pre prax, Nrodn lesncke centrum Lesncky vskumn stav, Zvolen, 75 s.
ICPDR, 2013. ICPDR Strategy on Adaptation to Climate Change.

100
IPCC. Piata hodnotiaca sprva Medzivldneho panelu pre zmenu klmy. Dostupn na:
https://www.ipcc.ch/report/ar5/
KIRCH W., MENNE B., BEROLLINI., R. 2005. Extreme Weather Events and Public Health Responses, WHO,
2005.
KNUTTI, R., SEDLEK, J. 2013. Robustness and uncertainties in the new CMIP5 climate model projections.
Nature Climate Change. Dostupn na: http://www.nature.com/nclimate/journal/v3/n4/abs/nclimate
1716.html?foxtrotcallback=true
KULLMAN E. 2011. Zhodnotenie zmien vdatnosti prameov a hladn podzemnej vody v pozorovacch objektoch
ttnej hydrologickej siete. 61 121s. In: Bottlik, F., a Malk, P., Vskum dopadu klimatickej zmeny na dostupn
mnostv podzemnch vd v SR a vyhodnotenie expertnho GIS. 129s.
LINDNER, M. a kol. 2008. Impacts of Climate Change on European Forests and Options for Adaptation, Report
to the European Commission Directorate-General for Agriculture and Rural Development, 173 s.
LINDNER, M., MAROSCHEK, M., NETHERER, S., KREMER, A., BARBATI, A., GARCIA-GONZALO, J.,
SEIDL, R., DELZON, S., CORONA, P., KOLSTRM, M., LEXER, M. J., MARCHETTI, M. 2010. Climate
change impacts, adaptive capacity, and vulnerability of European forest ecosystems, In: Forest Ecology and
Management 259 (4), s. 698709.
LIK, P., a kol. 2010. Registrcia, zhodnotenie a protihavarijn opatrenia na novovzniknutch svahovch
deformcich v roku 2010 v Preovskom a Koickom kraji. GD, Bratislava, MS, Geofond, Bratislava, 58s.
MAGLAJ, J., a kol. 2009. Geologick mapa kvartru Slovenska. GD, Bratislava
MALROV, I., a kol. 2008. Vplyv prrodnch katastrof na geodynamick procesy v Slovenskom raji. I.
Malrov a kol. 2008. Uranpres, s.r.o., Spisk Nov Ves, MS, 362s. Geofond, Bratislava.
MINA, J. a kol. 2011. Dsledky klimatickej zmeny a mon adaptan opatrenia v jednotlivch sektoroch. EFRA
Vedeck agentra pre lesnctvo a ekolgiu, Zvolen 2011.
RAE, 2011. Infrastructure, Engineering and Climate Change Adaptation ensuring services in an uncertain future.
Published by The Royal Academy of Engineering on behalf of Engineering the Future. February 2011, ISBN 1-
903496-61-6.
RUSSI D., TEN BRINK P., FARMER A., BADURA T., COATES D., FRSTER J., KUMAR R. & DAVIDSON
N. 2013. The Economics of Ecosystems and Biodiversity for Water and Wetlands. IEEP, London and Brussels;
Ramsar Secretariat, Gland.
SABO P., URBAN P., TURISOV I., POVAAN R., HERIAN K. 2011. Ohrozenie a ochrana biodiverzity.
Vybran kapitoly z globlnych problmov. Centrum vedy a vskumu a Fakulta prrodnch vied UMB a Centrum
etickej a environmentlnej vchovy ivica v spoluprci s o.z. iv planta, 320 strn.
SECRETARIAT OF THE CONVENTION ON BIOLOGICAL DIVERSITY, 2009. Connecting Biodiversity and
Climate Change Mitigation and Adaptation: Report of the Second Ad Hoc Technical Expert Group on Biodiversity
and Climate Change. Montreal, Technical Series No. 41, 126 pp.
SEK(2009) 388 Pracovn dokument tvarov Komisie sprievodn dokument k dokumentu Biela kniha: adaptcia
na zmenu klmy: eurpsky rmec opatren: zhrnutie posdenia vplyvu (2009).
SOBOCK, J., DODOK, R., HRBIK, J., FULAJTR, E., TAK, J., TARASOVIOV, Z. 2010. Nvrh
adaptanch opatren na pde pre zmiernenie inkov klimatickej zmeny. VPOP, Bratislava, 64 s. ISBN-978-80-
89128-64-8
SOBOCK, J., URINA, B., TORMA, S., DODOK, R. 2005. Klimatick zmena a jej mon dopady na pdny fond
Slovenska. VPOP Bratislava, 46 s. ISBN 80-89128-15-7.
Sprva EEA Zmena klmy, vplyv a zranitenos v Eurpe v roku 2016

101
Sprva o havarijnch svahovch deformcich a o nevyhnutnosti elimincie hrozieb na ivoty a majetok obyvateov,
MP SR, http://www.minzp.sk/tlacovy-servis/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2013/tlacove-spravy-august-2013/na-
havarijne-zosuvy-pojde-vyse-56-mil-eur.html
Stratgia protipovodovej ochrany do roku 2020, MP SR, http://www.minzp.sk/sekcie/temy-oblasti/voda/ochrana-
pred-povodnami/strategia-protipovodnovej-ochrany-sr-do-roku-2020/
Strategic Action Plan for the Carpathian Area. UNEP/CC/COP3/DOC9, Third Meeting of the Conference of the
Parties to the Framework Convention on the Protection and Sustainable Development of the Carpathians..
SZOLGAY, J., HLAVOV, K., LAPIN, M., PARAJKA, J., KOHNOV, S.: Vplyv zmeny klmy na odtokov
reim Slovenska, KEY Publishing 2007
IMEKOV, J., et al. 2007. Atlas mp stability svahov SR v mierke 1:50 000. INGEO-ighp s.r.o, ilina, MS
Geofond Bratislava.
IKA, B., TAK, J. 2008. Klimatick zmena a ponohospodrstvo Slovenskej republiky. Dsledky, adaptan
opatrenia a mon rieenia. tdia Slovenskej bioklimatologickej spolonosti SAV XXIV, ro. XXI, SBkS, Zvolen,
69 s. ISBN-978-80-228-2009-7
IKA, B., TAK, J., MALATINSK, L. 2010. Dopad klimatickej zmeny a zhodnotenie zranitenosti zemia v
sektore Ponohospodrstvo. In: kvarenina, J., Szolgay, J., ika, B., Lapin, M. (eds.): Klimatick zmena a
krajina. tdia Slovenskej bioklimatologickej spolonosti SAV XXV, ro. XXII, SBkS, Zvolen, s. 69-92. ISBN-978-
80-228-2272-5
PNIK, F., IKA, B., KOSTREJ, A., LIKA, E., TAK, J. 1997. Climate change impacts on plant production
and adaptive measures. Final report. Slovak Republics country study. Nitra: AgTU (VP), 41 s.
TAK, J. , LAPIN, M., PNIK, F., ABOUN, V., IKA, B., VALKOV, M., ILHR, S., CHUD, J.,
SOBOCK, J., ALENA, J. 2006. Prebiehajca klimatick zmena a jej dopady na rozvoj spolonosti. loha ttneho
programu vskumu a vvoja Aktulne otzky rozvoja spolonosti. Zveren sprva. Hydromeliorcie, . p.,
Bratislava, 109 s.
TAK, J., IKA, B., P, V. 2011. Evaluation of adaptive measures to reduce climate change impact on soil
organic carbon stock in itn Ostrov region. Agriculture (Ponohospodrstvo), vol. 57, 2011, iss. 3, s. 85-95. ISSN
0551-3677.
VONDRKOV, B., ERMK, B., MARTNKOV, L., BROUEK, J. 2012. Examination of the nutritional
quality of forbs from mountainous pastures in the southwestern bohemia region. Ekologia, Bratislava, 31, 2012, 2, s.
230-236.
WORLD ECONOMIC FORUM. Sprva o globlnych rizikch. 2017. Dostupn na:
https://www.weforum.org/reports/the-global-risks-report-2017

102
Prloha 1. PREHAD MEDZINRODNCH DOHOVOROV, DOHD A DOKUMENTOV

Slovensk republika je signatrom viacerch medzinrodnch dohovorov, ktorch konkrtne rezolcie, odporania,
rozhodnutia s alej implementovan do nrodnch stratgi a koncepnch dokumentov. V prlohe uvdzame
najvznamnejie, v ktorch je rieen problematika zmeny klmy.

Dohovor o biologickej diverzite (Convention on Biological Diversity), rozhodnutia z konferenci zmluvnch strn
(COP):
XIII/4 riei v hlavnej miere ekosystmov prstup pre mitigciu a adaptciu na zmenu klmy, ktor je
povaovan za technicky realizovaten, politicky iaduci, socilne akceptovaten, ekonomicky schodn
a prospen. Preto konferencia zmluvnch strn odpora integrova ekosystmov prstup pre rieenie
problematiky zmeny klmy do strategickho plnovania naprie sektormi. Taktie sa v tomto rozhodnut
zdrazuje vznam siete chrnench zem ako nkladovo najvhodnejieho vyuitia ekosystmovho
prstupu. Toto rozhodnutie prijala 13. COP v decembri 2016 v Cancne.
X/2 schvlilo strategick pln biodiverzity pre roky 2011-2020 vrtane tzv. cieov z Aichi pre
biodiverzitu. Hlavnm mottom strategickho plnu je i v harmnii s prrodou. Z pohadu
ekosystmov a zmeny klmy je dleit Aichi cie . 15, v ktorom sa poaduje do roku 2020 zvi
odolnos ekosystmov a prspevok biodiverzity k ukladaniu uhlka, a to prostrednctvom ochrany a obnovy
ekosystmov vrtane poiadavky obnovenia minimlne 15% degradovanch ekosystmov. Tm sa prispeje
k mitigcii a adaptcii na zmenu klmy a k boju proti dezertifikcii.
X/33. Toto je zsadn rozhodnutie 10. COP (Nagoja, 2010), ktor sa komplexne zaober problematikou
biodiverzity a zmeny klmy. Je vyvrcholenm predchdzajcich rozhodnut a nastavuje zklad pre rieenie
podrobnejch loh v tejto oblasti. V tomto rozhodnut je sprievodca akmi cestami chrni, trvalo
udratene vyuva a obnovova biodiverzitu a ekosystmov sluby a popri tom prispieva k mitigcii
a adaptcii na zmenu klmy.
Prijat boli alie rozhodnutia tkajce sa biodiverzity a zmeny klmy (VII/15, VIII/30, IX/16, XI/19, 21,
XII/20), v ktorch je najskr indikovan problm negatvneho dsledku zmeny klmy na niektor
ekosystmy (napr. odumieranie koralov), alej sa ustanovuj pracovn skupiny, ktor predkladaj
technick sprvy vyhodnocujce zranitenos ekosystmov a navrhuj ekosystmov prstup, trvalo
udraten vyuvanie zdrojov biodiverzity, monitoring dopadov zmeny klmy na ekosystmy a monitoring
aktivt, ktor by mali prispie k mitigcii a adaptcii na zmeny klmy.

Dohovor o mokradiach (Ramsarsk dohovor, Ramsar Convention), rezolcie z konferenci zmluvnch strn:
VIII.3 vyzva k manamentu mokrad tak, aby sa zvila ich odolnos voi zmene klmy a extrmom
poasia, redukova riziko zplav a vysychania. Taktie vyzva k zveniu ochrany mokrad a povod, ako aj
k ich obnove.
VIII.17, obsahuje smernicu ku globlnej akcii vo veci raelinsk (vznam raelinsk). V tejto smernici je
zhodnoten vznam raelinsk pri ukladan uhlka, hospodren s vodou. Taktie je zhodnoten vznam
raelinsk ako archvu, z ktorho sa daj rekontruova zmeny krajiny, klma v minulosti. Na druhej strane
s raelinisk vemi zranitenm ekosystmom s vekm mnostvom vemi vzcnych druhov organizmov.
V smernici s navrhnut konkrtne aktivity v oblasti vedy a vskumu, legislatvy, vzdelvania a prce
s verejnosou, vyuvania raelinsk, medzinrodnej spoluprce.
X.24 o zmene klmy a mokradiach aktualizovala rezolciu VIII.3 a iada zmluvn strany o zabezpeenie
opatren a mechanizmov na udriavanie ekologickho charakteru mokrad, najm pokia ide o alokciu
vody pre mokraov ekosystmy, iada o podporu revitalizcie riek, jazier, infiltranch povod a ich
mokrad ako vznamnho aspektu politiky svisiacej so zmenou klmy. iada tie zahrn do nrodnch
stratgi pre rieenie zmeny klmy ochranu horskch mokrad na znenie dopadov extrmov v zrkach,
zmiernenie zniovania vodnch zsob v horskch oblastiach, ako aj revitalizciu a manament
degradovanch ninnch mokrad. iada aj o znenie degradcie, podporu revitalizcie, zlepenie
manamentu raelinsk a inch typov mokrad vznamnch pre zadriavanie sklenkovch plynov
a rozirovanie demontranch lokalt o revitalizcii raelinsk a ich mdrom vyuvan a manamente vo
vzahu k mitiganm a adaptanm opatreniam. Zmluvn strany by mali podporova integrovan
koordinciu pri vypracovan a implementcii nrodnch politk rznych sektorov s cieom dosiahnu, aby
sa ciele sektorov vzjomne podporovali pri rieen negatvnych dsledkov zmeny klmy a aby tieto ciele
boli konzistentn s potrebami ochrany ekologickho charakteru mokrad a udriavania ekosystmovch
sluieb.

103
 XI.14 Zmena klmy a mokrade: Zvery pre Ramsarsk dohovor o mokradiach iada zmluvn strany
udriava alebo zlepova ekologick charakter mokrad, vrtane ich ekosystmovch sluieb, zvi
rezilienciu mokrad, vrtane podpory revitalizcie degradovanch mokrad a alej podporova schopnos
mokrad prispieva k adaptcii na zmenu klmy zaloenej na prrode, najm lohu mokrad pri regulovan
vody, zniovan rizika pohrm vyvolanch vodou, pri sekvestrcii a ukladan uhlka ako vznamnej reakcii
na zmierovanie zmeny klmy prostrednctvom udriavania a zlepovania ich ekologickch funkci, ako
aj zniova alebo zastavi uvoovanie uloenho uhlka, ktor me by vsledkom degradcie alebo
bytku mokrad. Vyzva zvi monosti stimulov na podporu mdreho vyuvania a revitalizcie mokrad,
realizova tdie o lohe ochrany a/alebo revitalizcii mokrad v svislosti so zmierovanm zmeny klmy
a adaptciou na zmenu klmy, vrtane zniovania rizika zplav, dopania zsob vody a zniovania
extrmnych prejavov poasia. Zrove iada zmluvn strany vyuva existujce nvody Ramsarskho
dohovoru na mdre vyuvanie mokrad, ktor s vyuiten pri vypracovan stratgi pre adaptciu na
zmenu klmy.
XII.2 prijala 4. Strategick pln na roky 2016-2024, ktor povauje uznanie rozhodujceho vznamu
mokrad pre mitigciu a adaptciu na zmenu klmy za jednu z priort na uveden obdobie. K strategickm
zmerom patr 1. Rieenie prin bytku a degradcie mokrad; 2. inn ochrana a manament siete
ramsarskch lokalt; 3. Mdre vyuvanie vetkch mokrad (vrtane revitalizcie degradovanch mokrad,
prioritne mokrad, ktor s vznamn z hadiska ochrany biodiverzity, zniovania rizika pohrm, ivotnej
rovne a/alebo mitigcie a adaptcie na zmenu klmy); 4. Zlepenie implementcie.
XII.11 Raelinisk, zmena klmy a mdre vyuvanie: Zvery pre Ramsarsk dohovor iada od zmluvnch
strn limitova innosti, ktor ved k odvodovaniu raelinsk a ktor me spsobova o. i. zplavy
a emisie sklenkovch plynov, vyhlasova mokrade medzinrodnho vznamu na raeliniskovch zemiach
a vyui ich na vzdelvanie a zvyovanie povedomia o ochrane, revitalizcii a mdrom vyuvan raelinsk
a sluieb, ktor poskytuj (ako je ich loha v svislosti so zmenou klmy, ochrana biotopov pre vzcne
a ohrozen druhy a vytvranie vodnch zdrojov), i vyui mapovanie rozrenia raelinsk na urenie
rozsahu sekvestrcie uhlka.

Dohovor o ochrane sahovavch druhov vone ijcich ivochov (CMS, Bonnsk dohovor), rezolcie z konferenci
zmluvnch strn:
10.19 o ochrane sahovavch druhov vo svetle zmeny klmy;
11.26 schvlila Program prce pre klimatick zmenu a sahovav druhy - rezolcie iadaj o. i. zvi
rezilienciu sahovavch druhov a ich biotopov na zmenu klmy a zabezpei dostupnos biotopov pre cel
ivotn cyklus druhov v sasnosti a v budcnosti; identifikova a podporova tandardizovan metdy pre
hodnotenie citlivosti druhov na zmenu klmy a hodnoti zranitenos druhov na tomto zklade; vypracova
a realizova reimy monitoringu, ktor s vhodn na odlenie poklesu v populcich od cezhraninch
posunov arelu rozrenia; diagnostikova priny poklesu a pomc analyzova dsledky zmeny klmy na
sahovav druhy; identifikova, hodnoti, prioritizova a zni alie vplyvy na sahovav druhy
vyplvajce zo zmien v udskom sprvan z dvodu zmeny klmy.

Dohoda o ochrane africko-eurozijskch sahovavch vodnch vtkov (AEWA), rezolcie z konferencie zmluvnch
strn:
3.17 o zmene klmy a sahovavch vodnch vtkoch;
4.14 o dsledkoch zmeny klmy na sahovav vodn vtky;
5.13 o opatreniach na adaptciu na zmenu klmy pre vodn vtky.
Z uvedench rezolci boli stanoven rmce pre adaptciu na zmenu klmy relevantn pre sahovav vodn
vtky, ktor zahaj opatrenia ako - udriava a zvyova ekologick odolnos na zmenu klmy podporou
prevania a adaptcie o najirieho rozsahu biodiverzity; chrni o najv rozsah ekologickej variability
biotopov a druhov, zvi ancu, e druhy, ktorch sasn biotop sa stane nehostinn bud schopn sa loklne
rozri do novch vhodnch biotopov; udriava existujce ekologick siete a vytvori ekologick siete
revitalizciou a vytvranm biotopov na podporu spenho rozptylu druhov; integrova opatrenia adaptcie
a mitigcie do riadenia ochrany prrody a doplni tak existujce stratgie; vykonva hodnotenie zranitenosti
biodiverzity a svisiacich ekosystmovch produktov a sluieb na zistenie priort a vypracovanie potrebnch
opatren.
6.6 Aktualizovan pokyn pre opatrenia na adaptciu na zmenu klmy pre vodn vtky (2015) iada zmluvn
strany implementova ako prioritn zleitos pri realizcii Dohody zsady uveden v tchto pokynoch;
ukoni identifikciu relevantnch zem a budova nrodn sstavy chrnench zem a alch adekvtne

104
 manaovanch zem, vykona hodnotenie odolnosti tchto zem; vyuva existujce usmernenie
Ramsarskho dohovoru o mdrom vyuvan mokrad pri vypracovan politk a adaptanch stratgi na
dsledky zmeny klmy na mokrade. K zsadm aktualizovanho pokynu (ktor s bliie rozpracovan
v dokumente) patria: 1. Realizova praktick innosti okamite; 2. Udriava a zvyova ekologick
odolnos; 3. Prispsobi sa zmene; 4. Integrova innosti u vetkch partnerov a vo vetkch sektoroch; 5.
Rozvja znalosti a plnova strategicky.

Dohovor o ochrane eurpskych vone ijcich organizmov a prrodnch stanov (Convention on the Conservation
of European Wildlife and Natural Habitats - Bern Convention) - odporania Stleho vboru dohovoru:
135 (2008) uruje ako urgentn zleitos dsledky zmeny klmy na biologick diverzitu a jej ochranu.
V prlohe je hodnoten zranitenos vybranch vzcnych druhov organizmov, navrhnut je adaptan
stratgia v rmci ktorej je zvraznen vznam chrnench zem a je upozornen na problm invznych
druhov organizmov profitujcich zo zmeny klmy.
143 (2009) vyzva na pln vyuitie irokho potencilu pre synergie a spolon vhody vyuitia ochrany
biodiverzity ako mitigcie a adaptcie na zmenu klmy, predovetkm prostrednctvom ekosystmovho
prstupu. V prlohe s uveden konkrtne aktivity ochrany biodiverzity.
145 (2010) - odporanie je zameran na zvraznenie nepriaznivho dsledku zmeny klmy na horsk
ekosystmy a organizmy v nich ijce. Odpora sa navrhn pecifick adaptan politiky a opatrenia,
priom vyui je mon nvrhy z prlohy odporania.
159 (2011) - zmluvnm stranm dohovoru sa odpora urgentne implementova praktick opatrenia
vypracovan skupinou expertov v oblasti ochrany prrody ako je adaptvny manament, zvenie adaptanej
schopnosti zranitench druhov, minimalizcia tlakov a ohrozen na druhy a biotopy, ktor s najviac citliv
na zmenu klmy; zriadi monitoring trendov populci dotknutch druhov, ich chovania vrtane fenolgie.
Taktie sa odpora podnikn kroky pre zriadenie ekologickch siet, zvi prstupnos krajiny, na to
vyui zlepenie siete chrnench zem napr. ich rozrenm, vytvranm ochrannch psiem
a zabezpeenm vhodnho manamentu.

Rmcov dohovor o ochrane a trvalo udratenom rozvoji Karpt (Carpathian Convention, Karpatsk dohovor)
Rozhodnutie COP4/10 prijalo Strategick program pre adaptciu na zmenu klmy v karpatskom regine
(Strategic agenda on adaptation to climate change in the Carpathian region)
Pre nasledujce 5. zasadnutie zmluvnch strn (2017) je navrhnut prijatie osobitnho lnku 12bis k textu
dohovoru, venovanho zmene klmy v Karpatoch.
Nov lnok o zmene klmy 12 bis je v tdiu prpravy.

Dohovor o spoluprci pri ochrane a trvalo udratenom vyuvan rieky Dunaj (Dohovor o ochrane rieky Dunaj)
Na zklade poiadavky Konferencie Ministrov v roku 2010 vznikla Stratgia adaptcie na klimatick
zmenu v povod Dunaja, prijat bola v roku 2012, v sasnosti v tdiu aktualizcie.
Dohovor o ochrane a vyuvan hraninch vodnch tokov a medzinrodnch jazier, Helsinki, 17. marec 1992
Posilnenie spoluprce na dvojstrannej i mnohostrannej rovni na trvalo udratenom manamente vd,
zachovan vodnch zdrojov a ivotnho prostredia, zabezpeenie vyuvania hraninch vd racionlnym
a rovnomernm spsobom za uplatovania princpov prevencie, kontroly a redukcie.

Dohovor OSN o boji proti dezertifikcii v krajinch postihnutch vnym suchom a/alebo dezertifikciou, hlavne
v Afrike
Cieom dohovoru je boj proti dezertifikcii a zmiernenie inkov sucha v ttoch, ktor s postihnut vnym
suchom a/alebo dezertifikciou, hlavne v Afrike, innou innosou na vetkch rovniach, podporovanou
medzinrodnou spoluprcou a dohodami o partnerstve v rmci integrovanho prstupu, ktor je v slade s Agendou
21 s cieom prispie k dosiahnutiu trvalo udratenho rozvoja v postihnutch oblastiach. Dosiahnutie tohto ciea
bude zaha dlhodob stratgie, ktor sa v postihnutch oblastiach sasne sstreuj na zlepen produktivitu
pdy a na znovu zrodnenie, zachovanie a trvalo udraten hospodrenie s pdou a vodnmi zdrojmi, o vedie k
zlepenm ivotnm podmienkam, konkrtne na rovni komunt.

Eurpsky dohovor o krajine je dohovorom Rady Eurpy, ktorho cieom je ochrana, manament a plnovanie
krajiny a organizovanie eurpskej spoluprce v tejto oblasti. Eurpskym dohovorom o krajine lensk tty
ustanovili nstroj zameran na dosiahnutie udratenho rozvoja, zaloenho na vyvench a harmonickch

105
vzahoch medzi socilnymi potrebami, hospodrskou innosou a ivotnm prostredm. Program implementcie
Eurpskeho dohovoru o krajine v SR bol prijat v roku 2006.
V kontexte medzinrodnho politickho rmca pre problematiku udratenho hospodrenia v lesoch (sustainable
forest management) je potrebn spomen niektor strategick dokumenty, ktor adresuj otzku adaptcie lesov a
ich obhospodarovania na zmenu klmy. Na globlnej rovni ide najm o Strategick pln OSN pre lesy na obdobie
rokov 2017-2030 (United Nations Strategic Plan for Forests, 2017-2030), ktor bol prijat Valnm zhromadenm
OSN 27. aprla 2017. Strategick pln stanovuje strategick vziu, ako aj 6 strategickch a 25 iastkovch cieov pre
svetov lesy do roku 2030. iastkovm cieom 1.4 plnu je vrazne posilni rezilienciu a adaptan kapacitu
vetkch typov lesov vo vzahu k prrodnm katastrofm a dopadom zmeny klmy na globlnej rovni.
Na celoeurpskej rovni ide o rezolcie a rozhodnutia prijat v rmci medzivldneho ministerskho procesu
FOREST EUROPE (Konferencie ministrov o ochrane lesov v Eurpe). Najvznamnej vzah k adaptcii na zmenu
klmy maj zvzky obsiahnut v rezolcii S1: Eurpska sie trvalch monitorovacch plch lesnch ekosystmov,
S2: Ochrana lesnch genetickch zdrojov, S3: Eurpska databanka o lesnch poiaroch, S4: Prispsobenie
obhospodarovania lesov horskch oblast novm podmienkam ivotnho prostredia, H4: Adaptcia lesov v Eurpe
na zmenu klmy, V5: Zmena klmy a udraten hospodrenie v lesoch Eurpy a M2: Ochrana lesov v meniacich sa
podmienkach prostredia, ako aj v rozhodnut ministrov z Osla 2011 Eurpske lesy 2020.

106
Prloha 2. HODNOTIACA TABUKA PRE ADAPTCIU (ADAPTATION SCOREBOARD)

Rmec pre adaptan politiku

no
A1 Bola prijat nrodn adaptan stratgia a/alebo
Dobr
Adaptan
Poet a rozsah adaptanch stratgi prijatch na prslunch Nie pokrok
A stratgie
A2 regionlnych rovniach, v slade s opatreniami na nrodnej rovni (%
pokrytej populcie alebo zemia)
Nie
B1 Bol prijat nrodn akn plan adatcie a/alebo

Adaptan Nie Nedostaton

B
akn plny Poet a rozsah adaptanch aknch plnov prijatch na regionlnej pokrok
B2
alebo loklnej rovni a/alebo

Adaptan akn plny prijat na rovni sektorov, alebo zakotven v Nie

B3
sektorlnych stratgich

Proces tvorby Hlavn oblasti Hodnotenie

adaptanej
politiky N Defincia VG/G/SP/IP Zhrnutie

Krok 1: stredn orgn ttnej sprvy zodpovedn za tvorbu adaptanej politiky, Vemi dobr
1 Vemi
zaveden vertiklna a horizontlna koordincia opatren. pokrok
Prprava dobr
podmienok pre Zainteresovan subjekty (napr. zujmov skupiny, vedci, verejnos) sa podieaj pokrok
adaptciu 2 Dobr pokrok
na prprave adaptanej politiky.

Mechanizmy na monitorovanie a hodnotenie sasnej a projektovanej zmeny

3 Dobr pokrok
klmy, jej dsledkov a zranitenost s zaveden.
Krok 2:
Medzery vo vedomostiach o nepriaznivch dsledkoch zmeny klmy a adaptcii s Nedostaton Nedostato
Hodnotenie rizk a 4 rieen. pokrok
zranitenost na n pokrok
zmenu klmy
Proces prenosu vedomost a znalost na budovanie adaptvnej kapacity je zaveden Nedostaton
5
naprie sektormi. pokrok

Pre prioritn oblasti a sektory sa zvauje cel rad adaptanch monost, ktor s
Krok 3: Mierny
6 v slade s vsledkami hodnotenia sektorovch rizk, a prihliadaj na osveden
pokrok Mierny
Identifikcia postupy a opatrenia.
adaptanch pokrok
monost Na realizciu adaptanch opatren boli vyhraden a sprstupnen primeran zdroje
7 Dobr pokrok
financovania .

Krok 4: Adaptcia na nepriazniv dsledky zmeny klmy je zalenen do plnovania Mierny

8
prioritnch a kovch nrodnch politk a do tvorby sektorovch politk pokrok Dobr
Implementcia
adaptanch Politiky, opatrenia a projekty v oblasti adaptcie na nepriazniv dsledky zmeny Mierny pokrok
opatren 9
klmy s inne implementovan. pokrok

Systmy na monitorovanie a podvanie sprv o adaptcii na nepriazniv dsledky

Mierny
Krok 5: 10 zmeny klmy s zaveden, vrtane vdavkov svisiacich s adaptciou
pokrok
prostrednctvom prslunch ukazovateov. Mierny
Monitorovanie a pokrok
hodnotenie Existuje rmec, ktor priebene vyhodnocuje, i s splnen ciele adaptanej Vemi dobr
11
politiky, pravideln revzia adaptanej stratgie je v plne. pokrok

107
Prloha 3. KONCEPN RMEC

i. Horninov prostredie a geolgia

ttny program sancie environmentlnych za (2016 2021)
ttny program sancie environmentlnych za (2016 2021) je zkladnm strategickm plnovacm
dokumentom pre systematick odstraovanie environmentlnych za na Slovensku. Uruje rmcov lohy
a opatrenia na postupn zniovanie negatvnych vplyvov environmentlnych za na zdravie loveka a ivotn
prostredie.
Program prevencie a manamentu zosuvnch rizk (2014 2020)
Program prevencie a manamentu zosuvnch rizk je koncepnm dokumentom pre manament zosuvnch rizk
svisiacich s extrmnymi zrkami a povodami na Slovensku. Uruje rmcov lohy a opatrenia na prevenciu
a postupn zniovanie zosuvnch rizk svisiacich s povodami, najm zniovanie ohrozenia ivotov obyvateov
a zabrnenie vzniku kd na majetku obyvateov v postihnutch oblastiach.
Program prevencie a manamentu rizk vyplvajcich z uzavretch a opustench losk aobnho odpadu (2014
2020)
Program je koncepnm dokumentom pre manament rizk plyncich z losk aobnho odpadu, ktor do roku
2008 boli uzavret ale najm opusten predchdzajcimi aiarmi. Stanovuje postup, metodiku a opatrenia pre
inventarizciu, prieskum a rekultivciu uzavretch a opustench losk s cieom znenia alebo zamedzenia renia
produktov zvetrvania aobnho odpadu a najm s drazom na zlepenie kvality podzemnch vd.
ii. Prrodn prostredie a biodiverzita
Aktualizovan nrodn stratgia ochrany biodiverzity do r. 2020 a Akn pln k nrodnej stratgie ochrany
biodiverzity
Vychdza zo Stratgie E na ochranu biodiverzity do roku 2020, ktorej cieom je do roku 2020 zastavi stratu
biodiverzity a degradciu ekosystmovch sluieb v E, obnovi ich v najvom vykonatenom rozsahu a zrove
zvi prspevok E k zamedzeniu straty biodiverzity v celosvetovom meradle. Jednm z cieov pri prprave
nrodnej stratgie ochrany biodiverzity bolo podrobnejie rozpracovanie konceptu zelenej infratruktry na
zabezpeenie ekosystmovch funkci a sluieb pre spolonos. Podobn koncept sa uplatuje dlhodobo na
Slovensku (SES zemn systm ekologickej stability), v praxi vak nespa oakvania a problematick je aj
jeho prvna zvznos, odborn rozpracovanie na rovni reginov a uplatovanie. Akn pln k nrodnej stratgii
obsahuje nvrh konkrtnych opatren a innost zameranch na adaptciu na nepriazniv dsledky zmeny klmy
zaloen na ekosystmoch. Prspevok k adaptcii m oblas B Zachovanie a posilnenie ekosystmov a ich sluieb,
cie B3: Do roku 2020 zaisti zachovanie a posilnenie ekosystmov a ich sluieb, a to prostrednctvom zriadenia
zelenej infratruktry a obnovy najmenej 15 % zdegradovanch ekosystmov, alej opatrenia v oblasti C Ochrana
biodiverzity v ttnej politike ponohospodrstva, lesnho hospodrstva a rybnho hospodrstva, aj v oblasti D Boj
proti rozirovaniu invznych druhov a v oblasti F Zlepenie environmentlnych a sektorovch politk pre opatrenia
zameran na znenie ekologickej stopy v zmysle medzinrodnej spoluprce a podpora vchovy, vzdelvania
a vskumu v tejto oblasti.
Aktualizovan Program starostlivosti o mokrade Slovenska na roky 2015 2021 a Akn pln pre mokrade na roky
2015 2018
Prostrednctvom 4 zmerov, 18 strategickch cieov a 73 opatren na ich realizciu v aknom plne prispieva aj
k rieeniu adaptcie na nepriazniv dsledky zmeny klmy.
iii. Vodn reim v krajine a vodn hospodrstvo
Orientcia, zsady a priority vodohospodrskej politiky Slovenskej republiky do roku 2027
Zkladn rmcov dokument politiky vodnho hospodrstva SR pre plnovacie procesy a ich implementciu do roku
2027.
Vodn pln Slovenska (VPS)
Implementcia Rmcovej smernice o vode (RSV), ktor definuje environmentlne ciele pre tvary povrchovch vd,
tvary podzemnch vd a chrnen zemia, ktor zabezpeia ochranu vd a monosti jej udratenho vyuvania
vrtane ochrany vodnch ekosystmov, suchozemskch ekosystmov a mokrad zvislch na vode v podmienkach
SR.

108
Pln rozvoja verejnch vodovodov a verejnch kanalizci pre zemie Slovenskej republiky
Nvrh realizcie vstavby verejnch vodovodov v obciach bez vodovodu, zvenie potu obyvateov zsobovanch
z verejnch vodovodov a zabezpeenie bezproblmov ho zsobovanie obyvateov bezpenou pitnou vodou bez
negatvnych dopadov na zdravie obyvateov a ivotn prostredie. Ochrana obyvatestva a ivotnho prostredia pred
nepriaznivmi vplyvmi vyprodukovanho zneistenia v komunlnych odpadovch vodch odvdzanm a istenm
odpadovch vd kanalizanou infratruktrou, ktor repektuje zsady udratenho rozvoja, ochrany ivotnho
prostredia a uplatnenie zkonnch a koncepnch poiadaviek hospodrenia s vodami.
Plny manamentu povodovho rizika Slovenskej republiky
Implementcia smernice 2007/60/ES o hodnoten a manamente povodovch rizk, cieom je znenie
nepriaznivch dsledkov povodn na udsk zdravie, kultrne dedistvo, ivotn prostredie a hospodrsku innos.
Identifikuj opatrenia na znenie nepriaznivch dsledkov povodn, priom je zohadnen naliehavos ich realizcie
v sinnosti s technickou uskutonitenosou opatren. Prehodnotenie plnov manamentu povodovho rizika SR a
v prpade potreby aktualizcia do 22. 12. 2021 a potom kadch 6 rokov (v slade s plnovacm cyklom RSV
VPS).
iv. Sdeln prostredie
Koncepcia mestskho rozvoja Slovenskej republiky
(Aktulne v tdiu prpravy.)
v. Zdravie obyvatestva
Akn pln pre ivotn prostredie a zdravie obyvateov Slovenskej republiky IV. (NEHAP IV.)
Je nosnm dokumentom pre innosti v oblasti environmentlneho zdravia. NEHAP IV je nrodn prierezov pln
schvlen vldou SR, v rmci ktorho sa realizuj konkrtne aktivity na minimalizciu negatvnych vplyvov
faktorov pochdzajcich zo ivotnho prostredia. Zmena klmy a jej dsledky na zdravie obyvatestva je jednou
z oblast, ktorej sa akn pln venuje. Za rezort zdravotnctva s v tejto oblasti podporovan najm adaptan
aktivity zameran na peov monitoring, sledovanie premnoenia cyanobaktri v prrodnch vodch urench na
kpanie, sledovanie vektorov prenosu (kliete, komre) infeknch ochoren (lymsk boreliza, klieov
encefalitda, malria) a informan kampane v prpade extrmnych udalost (horavy, mrazy, povodne).
vi. Ponohospodrstvo
Koncepcia rozvoja ponohospodrstva Slovenskej republiky na roky 2013 2020
V roku 2013 vlda SR prijala Koncepciu rozvoja ponohospodrstva SR na roky 2013 2020, ktor sa zameriava na
splnenie tchto strategickch cieov: zvenie produknej vkonnosti v nosnch ponohospodrskych komoditch
na rove 80 % sasnej spotreby obyvatestva na Slovensku; zabezpeenie trvalo udratenho obhospodarovania
lesov; rozvoj vidieka a zlepovanie ivotnch podmienok a zamestnanosti vidieckeho obyvatestva, predovetkm
prostrednctvom podpory sektorov, ktor s potencilnymi zdrojmi zamestnanosti.
vii. Lesnctvo
Nrodn lesncky program (NLP) a Akn pln Nrodnho lesnckeho programu Slovenskej republiky na obdobie
2015 2020
V podmienkach SR vychdzaj opatrenia prispsobenia sa lesov na nepriazniv dsledky zmeny klmy z Nrodnho
lesnckeho programu, ktor je zkladnm strategickm dokumentom lesnho hospodrstva. Program stanovuje p
hlavnch strategickch cieov. Aj ke s vetky strategick ciele vzjomne prepojen, z hadiska adaptcie lesov
a lesnho hospodrstva na zmenu klmy s najvznamnejie strategick ciele 1 a 2:
Strategick cie 1: Podpora ekologickho obhospodarovania lesov
Strategick cie 2: Zlepovanie a ochrana ivotnho prostredia
Uznesenm vldy . 697/2015 bol schvlen Akn pln Nrodnho lesnckeho programu Slovenskej republiky na
obdobie 2015 2020. Prioritn oblas Aknho plnu 1 6 priamo svis s adaptciou na nepriazniv dsledky
zmeny klmy:
Priorita 1 Podporova prrode blzke hospodrenie v lesoch
Priorita 2 Podporova rozvoj a vyuvanie environmentlne vhodnch technolgi a techniky
Priorita 3 Podporova zachovanie, zlepovanie a zvyovanie biodiverzity
Priorita 4 Zmierova dosahy zmeny klmy a podporova prispsobovanie lesov inkom klimatickej zmeny

109
Priorita 5 Zvi ochranu lesov
Priorita 6 Rozvja monitoring lesov
viii. Doprava
Strategick pln rozvoja dopravnej infratruktry do roku 2020
Bol schvlen da 25. jna 2014 uznesenm vldy SR . 311/2014. Uveden strategick dokument definuje ciele
a priority rozvoja v dopravnom sektore, priom medzi najvyie priority kladie podporu kvalitnej, efektvnej
a bezpenej dopravy za sasnej minimalizcie jej environmentlnych dopadov (zniovanie produkcie emisi ako aj
zniovanie negatvnych vplyvov na alie zloky ivotnho prostredia).
Stratgia rozvoja verejnej osobnej a nemotorovej dopravy Slovenskej republiky do roku 2020
Bol schvlen da 25. jna 2014 uznesenm vldy SR . 311/2014 a obsahuje 56 opatren na podporu verejnej
osobnej a nemotorovej dopravy, priom dsledky tchto opatren taktie prispej k zneniu produkcie emisi
z dopravy. Realizciou tchto opatren sa zvi atraktivita verejnej osobnej dopravy voi individulnej
automobilovej doprave, ktor ovzduie zaauje vrazne viac.
ix. Rekrecia a cestovn ruch
Stratgia rozvoja cestovnho ruchu do 2020
Stratgia rozvoja cestovnho ruchu do roku 2020 bola prijat vldou SR v roku 2013. Strategickm cieom je
zvenie konkurencieschopnosti cestovnho ruchu pri lepom vyuvan jeho potencilu, so zmerom vyrovnva
regionlne disparity a vytvra nov pracovn prleitosti.
x. Priemysel, energetika
Energetick politika Slovenskej republiky
Energetick politika SR bola prijat vldou SR v novembri 2014 uznesenm vldy . 548/2014 a obsahuje vhad
energetickej politiky SR do roku 2030. Strategick cieom je zaisti konkurencieschopn, efektvnu, spoahliv
a nzko-uhlkov dodvku energie za prijaten ceny, berc do vahy ochranu spotrebitea a udraten rast.
Poznatkami k prosperite - Stratgia vskumu a inovci pre inteligentn pecializciu Slovenskej republiky
Materil schvlen uznesenm vldy SR . 665/2013 predstavuje zkladn rmcov strategick dokument pre
podporu vskumu a inovci v programovacom obdob 2014 2020 s cieom sstredi zdroje na najsubnejie
oblasti porovnatenej vhody, t.j. sasn odvetvov alebo medziodvetvov innosti, ekologick inovcie, trhy
s vysokou pridanou hodnotou, jestvujce siete alebo osobitn oblasti vskumu.
Koncepcia inteligentnho priemyslu pre Slovensko
Koncepcia inteligentnho priemyslu pre Slovensko bola prijat uznesenm vldy SR . 490/2016. Cieom koncepcie
je v priemysle a v priemyselnch procesoch zavdza automatizciu a digitlnu vrobu, digitalizciu riadiacich
systmov a vyuvanie komunikanch siet na zabezpeenie interoperability a flexibility procesov v zujme
efektvneho vyuvania energi, zdrojov surovn a vytvori sie vzjomne prepojench, spolupracujcich
a integrovanch inteligentnch (digitlnych) tovrn (vrobnch zvodov a podnikov) v rmci dodvateskch
reazcov, o umon flexibilne reagova na zmeny trhu vyuvanm najvyspelejch technolgi.
xi. Manaovanie mimoriadnych udalost a ochrany obyvatestva a ivotnho prostredia
Nrodn stratgia manamentu bezpenostnch rizk Slovenskej republiky
V slade s prijatou stratgiou adaptcie bola uznesenm vldy Slovenskej republiky . 3 zo da 13. janura 2016
prijat Nrodn stratgia manamentu bezpenostnch rizk Slovenskej republiky. Hlavnm cieom tejto stratgie je
zni a zabrni monm kodm spsobench prrodnmi a inmi, lovekom spsobenmi mimoriadnymi
udalosami, za elom zlepenia ivota obyvateov Slovenskej republiky a zlepenia ich ivotnch podmienok.

Koncepcia organizcie a rozvoja civilnej ochrany a integrovanho zchrannho systmu

(Aktulne v tdiu prpravy.)

110
Prloha 4. LEGISLATVNY RMEC
Oblas Prvne predpisy
Zkon . 569/2007 Z. z. o geologickch
prcach (geologick zkon) v znen
neskorch predpisov
Zkon . 409/2011 Z. z. o niektorch
opatreniach na seku environmentlnej
zae a o zmene a doplnen niektorch
zkonov
Smernica MP SR z 28. 01. 2015
Horninov . 1/2015 na vypracovanie analzy rizika
prostredie a zneistenho zemia
geolgia Zkon . 514/2008 Z. z. o nakladan
s odpadom z aobnho priemyslu
a o zmene a doplnen niektorch
zkonov v znen neskorch predpisov
Zkon . 258/2011 Z. z. o trvalom
ukladan oxidu uhliitho do
geologickho prostredia a o zmene
a doplnen niektorch zkonov v znen
zkona . 147/2017 Z. z.
Zkon . 543/2002 Z. z. o ochrane
prrody a krajiny v znen neskorch
Prrodn
predpisov
prostredie a
biodiverzita
Zkon o invznych druhoch
(Aktulne v tdiu prpravy.)
Ciele regulcie Doplujce informcie
Legislatvny rmec, okrem inch vec, upravujci
inventarizciu, monitoring, prieskum a sanciu zosuvov.
Legislatvny rmec na rieenie nepriaznivch inkov
environmentlnych za zvl akcelerovanch
v podmienkach prebiehajcej zmene klmy.
Stanovenie princpov analzy rizika zneistenho zemia
pre objektivizciu a kvantifikciu miery zneistenho
prostredia.
Opatrenia na predchdzanie alebo zniovanie
nepriaznivch inkov odpadov z aobnho priemyslu na
ivotn prostredie alebo zdravie ud aj v dsledku
meniacich sa klimatickch podmienok
Legislatvny rmec stanovujci podmienky zachytvania,
Prspevkom ku zniovaniu CO2, je
transportu a ukladania oxidu uhliitho. Zriadenia
ako mitigan prvok vytvoren
podnikateskho subjektu, samotnho loiska, jeho
legislatvny rmec na ukladanie CO2
monitoring a podmienky jeho uzavretia a prechodu
do geologickho prostredia.
povinnost.
Zkon upravuje psobnos orgnov ttnej sprvy a obc, alie zkony tkajce sa vodnho
ako aj prva a povinnosti prvnickch osb a fyzickch hospodrstva, ponohospodrstva,
osb pri ochrane prrody a krajiny s cieom dlhodobo lesnho hospodrstva, rybrstva
zabezpei zachovanie prrodnej rovnovhy a ochranu a alch vak samozrejme tie
rozmanitosti podmienok a foriem ivota, prrodnch vplvaj na ochranu biodiverzity
hodnt a krs a utvra podmienky na trvalo udraten a krajiny, a to najm pri zabezpeen
vyuvanie prrodnch zdrojov a na poskytovanie trvalo udratenho
ekosystmovch sluieb, berc do vahy hospodrske, obhospodarovania a vyuvania vd,
socilne a kultrne potreby, ako aj regionlne a miestne ponohospodrskej a lesnej pdy
pomery. a podobne.
111
Oblas Prvne predpisy
Zkon . 364/2004 Z. z. o vodch
a o zmene zkona Slovenskej nrodnej
rady . 372/1990 ZB. o priestupkoch
v znen neskorch predpisov (vodn
zkon)
Vodn reim v
krajine a vodn
hospodrstvo Zkon . 7/2010 Z. z. o ochrane pred
povodami v znen neskorch predpisov
Zkon . 442/2002 Z. z. o verejnch
vodovodoch a verejnch kanalizcich a
o zmene a doplnen zkona . 276/2001
Z. z. o regulcii v sieovch odvetviach
Zkon . 50/1976 Zb. o zemnom
Sdeln plnovan a stavebnom poriadku
prostredie (stavebn zkon) v znen neskorch
predpisov
Zkon . 355/2007 Z. z. o ochrane,
Zdravie podpore a rozvoji verejnho zdravia
obyvatestva a o zmene a doplnen niektorch
zkonov v znen neskorch predpisov
Ciele regulcie Doplujce informcie
Legislatvny rmec pre efektvny manament povod
a zlepenie kvality ivotnho prostredia a jeho zloiek
v rmci SR v slade s princpmi RSV a postupmi krajn
E. Vestrann ochrana vd vrtane vodnch
ekosystmov a od vd priamo zvislch ekosystmov
v krajine. Zachovanie alebo zlepenie stavu vd. eln,
hospodrne a udraten vyuvanie vd. Zaistenie
bezpenosti vodnch stavieb.
Opatrenia na ochranu pred
Ustanovuje vypracovanie prvch Plnov manamentu
povodami a povinnosti pri
povodovho rizika a ich nsledn prehodnotenie
hodnoten a manamente
a aktualizciu koordinovane s prehodnotenm
povodovch rizk s cieom zni
a aktualizciou Plnov manamentu sprvnych zem
nepriazniv dsledky povodn na
povod Dunaja a Visly (VPS) ako komplexn strategick
udsk zdravie, ivotn prostredie,
rmec pre integrovan manament povod Slovenskej
kultrne dedistvo a hospodrske
republiky, zohadujci medzisektorov aspekty.
innosti.
Upravuje zriaovanie, rozvoj, prevdzkovanie verejnch
vodovodov a verejnch kanalizci, vymedzuje prva
a povinnosti a psobnos orgnov verejnej sprvy na
seku verejnch vodovodov a verejnch kanalizci.
Ustanovuje v zemnch plnoch obc a zemnch plnov
zn zsady a regulatvy funknho vyuitia zemia,
prostrednctvom ktorch je mon realizova ochranu pred
nepriaznivmi dsledkami klmy (napr. ochranu pre
povodami, zosuvmi, zele v sdlach).
Upravuje postup orgnov verejnho zdravotnctva pri
mimoriadnych udalostiach ako s napr. povodne,
Ustanovuje Peov informan
hromadn vskyt prenosnch ochoren.
slubu (PIS) na sledovanie
Orgny verejnho zdravotnctva monitoruj vzah
koncentrcie biologickch
determinantov zdravia a verejnho zdravia, monitoruj
alergizujcich astc vo vonkajom
zdravotn stav obyvatestva a jeho skupn vo vzahu
ovzdu.
k ivotnm podmienkam a pracovnm podmienkam,
spsobu ivota a prce a zdravotnho uvedomenia ud.
112
Oblas Prvne predpisy Ciele regulcie Doplujce informcie
Zkon . 220/2004 Z. z. o ochrane a
V oblasti ochrany
vyuvan ponohospodrskej pdy a o
Ochrana vlastnost a environmentlnych funkci ponohospodrskej pdy pred
zmene zkona . 245/2003 Z. z. o
ponohospodrskej pdy. Zabezpeenie udratenho degradciou sa zameriava hlavne na
integrovanej prevencii a kontrole
obhospodarovania a ponohospodrskeho vyuvania rieenie vodnej a veternej erzie,
zneisovania ivotnho prostredia a o
pdy. zhutnenia, straty organickej hmoty
zmene a doplnen niektorch zkonov v
a ochrany pred rizikovmi ltkami.
znen neskorch predpisov
Zkon . 145/2013 Z. z., ktorm sa
dopa zkon Slovenskej nrodnej rady
. 330/1991 Zb. o pozemkovch Pozemkov pravy, ktor s komplexnm nstrojom na
pravch, usporiadan pozemkovho rieenie ochrany ivotnho prostredia a zemnho systmu
vlastnctva, pozemkovch radoch, ekologickej stability a s tm svisiaceho priestorovho
pozemkovom fonde a o pozemkovch usporiadania pozemkovho vlastnctva.
spoloenstvch v znen neskorch
predpisov
Ponohospodrs Krov plnenie je systm platieb
tvo v rmci ponohospodrskej
prvovroby prepojen na
dodriavanie pravidiel hospodrenia
Nariadenie vldy SR . 342/2014 Z. z.
poda prva E a noriem pre dobr
ktorm sa ustanovuj pravidl Zachovvanie dobrch ponohospodrskych
ponohospodrsky
poskytovania podpory a environmentlnych podmienok pd (GAEC), ktor je
a environmentlny stav pdy.
v ponohospodrstve v svislosti so zabezpeen pomocou mechanizmu kontroly a sankci
Pravidl krovho plnenia sa tkaj
schmami oddelench priamych platieb vyplvajcich z krovho plnenia.
ivotnho prostredia, zmeny klmy,
v znen neskorch predpisov
dobrho ponohospodrskeho stavu
pdy, verejnho zdravia, zdravia
zvierat a rastln a dobrch ivotnch
podmienok zvierat.
Agroenvironmentlno - klimatick
platby smerovan najm na
Nariadenie vldy SR . 75/2015 Z. z.
Dodriavanie trvalo udratenho vyuvania ekologick ponohospodrstvo,
ktorm sa ustanovuj pravidl
ponohospodrskej pdy prostrednctvom podmienok pre ochranu proti erzii
poskytovania podpory v svislosti s
poskytovanie podpory. ponohospodrskej pdy,
opatreniami programu rozvoja vidieka
zatrvovanie ornej pdy a ochranu
biotopov.
Zkon . 543/2007 Z. z. o psobnosti
orgnov ttnej sprvy pri poskytovan Ustanovuje Program ponohospodrskych innost vo
podpory v ponohospodrstve a rozvoji vyhlsench zranitench oblastiach.
vidieka v znen neskorch predpisov

113
Oblas Prvne predpisy Ciele regulcie Doplujce informcie
Ustanovuje podmienky na: uvdzanie hnojv,
pestovateskch substrtov a pdnych pomocnch ltok do
obehu, podmienky skladovania a pouvania hnojv,
Ponohospodrs Zkon . 136/2000 Z. z. o hnojivch v hospodrskych hnojv, sekundrnych zdrojov ivn
tvo znen neskorch predpisov a kompostov, podmienky na agrochemick skanie
ponohospodrskych pd a zisovanie pdnych vlastnost
lesnch pozemkov, podmienky hospodrenia
v zranitench oblastiach
Zachovanie, zveaovanie a ochrana lesov ako zloky
ivotnho prostredia a prrodnho bohatstva krajiny na
plnenie ich nenahraditench funkci; zabezpeenie
diferencovanho, odbornho a trvalo udratenho
Zkon . 326/2005 Z z. o lesoch v znen
hospodrenia v lesoch; zosladenie zujmov spolonosti
neskorch predpisov
a vlastnkov lesov; vytvorenie ekonomickch podmienok
na trvalo udraten hospodrenie v lesoch; vykonvanie
osobitnho predpisu v oblasti zkonnho pvodu dreva
vyaenho na lesnch pozemkoch.
Poiadavky na reprodukn materil druhov lesnch
Lesnctvo
drevn a ich krencov uren na umel obnovu lesa,
zalesovanie a na in lesncke ely, poiadavky na
zdroje, ich ochranu, podmienky zberu, uvdzania na trh,
Zkon . 138/2010 Z. z. o lesnom pouitia, prva a povinnosti osb pri innostiach
reproduknom materili v znen svisiacich s lesnm reproduknm materilom,
neskorch predpisov podmienky na obchodovanie medzi lenskmi ttmi
Eurpskej nie, na dovoz a vvoz zo ttov, ktor nie s
lenskmi ttmi Eurpskej nie, psobnos orgnov
ttnej sprvy a orgnu ttnej odbornej kontroly, dozor,
sankcie za poruenie povinnost.
Doprava - - -
Rekrecia a
- - -
cestovn ruch
Zkon . . 251/2012 Z. z. energetike
a o zmene a doplnen niektorch
zkonov
Zkon . 555/2005 Z. z. o energetickej
hospodrnosti budov a o zmene
a doplnen niektorch zkonov v znen
neskorch predpisov

114
Oblas Prvne predpisy Ciele regulcie Doplujce informcie
Zkon . 321/2014 Z. z. o energetickej
efektvnosti a o zmene a doplnen
niektorch zkonov
Zkon . 657/2004 Z. z. o tepelnej
energetike v znen neskorch predpisov
Zkon . 309/2009 Z. z.
o podpore obnovitench zdrojov energie
a vysoko innej kombinovanej vroby
a o zmene a doplnen niektorch
zkonov v znen neskorch predpisov
Zkon . 250/2012 Z. z. o regulcii
Priemysel a v sieovch odvetviach v znen
energetika neskorch predpisov
Ustanovuje integrovan povoovanie pre vybran typy
prevdzok a ich zmeny, ktorm sa uruj podmienky pre
vykonvanie innost s cieom zarui inn integrovan
Zkon . 39/2013 Z. z. o integrovanej
ochranu zloiek ivotnho prostredia a udra mieru
prevencii a kontrole zneisovania
zneistenia ivotnho prostredia v normch kvality
ivotnho prostredia a o zmene
ivotnho prostredia. Integrovan povoovanie nahrdza
a doplnen niektorch zkonov v znen
rozhodnutia a shlasy vydvan poda osobitnch
neskorch predpisov
predpisov v oblasti ivotnho prostredia, ochrany
verejnho zdravia, ponohospodrstva a stavebnho
povoovania.
Analza zemia je v sasnosti
prava podmienok na inn ochranu ivota, zdravia a
Manaovanie zkladnm dokumentom
majetku pred nsledkami mimoriadnych udalost, ako aj
mimoriadnych Zkon . 42/1994 Z. z. vypracovvanm na regionlnej
ustanovi lohy a psobnos orgnov ttnej sprvy, obc a
udalost o civilnej ochrane i nrodnej rovni, v ktorom s
prva a povinnosti fyzickch osb a prvnickch osb pri
a ochrany obyvatestva v znen analyzovan a definovan vetky
zabezpeovan civilnej ochrany obyvatestva,
obyvatestva neskorch predpisov ohrozenia nachdzajce sa na danom
uklad vypracova analza zemia z hadiska monch
a ivotnho zem, ako aj z nich vyplvajci
mimoriadnych udalost.
prostredia mon vznik mimoriadnej udalosti.

115
Oblas Prvne predpisy Ciele regulcie Doplujce informcie
Systm posdenia rizika zvanch
priemyselnch havri zaha:
identifikciu nebezpeenstiev
(zdrojov rizika), kvantifikciu
Zkon . 128/2015 Z. z. o prevencii pravdepodobnosti vzniku zvanch
Ustanovenie podmienok a postupov pri prevencii
zvanch priemyselnch havri priemyselnch havri a analzu
zvanch priemyselnch havri , na pripravenos na ich
a o zmene a doplnen niektorch prin a nsledkov (hodnotenie
zdolvanie a obmedzovanie nsledkov na ivot a zdravie
zkonov v znen neskorch predpisov v rozsahu a zvanos) zvanej
ud, ivotn prostredie a majetok.
znen zkona . 91/2016 Z. z. priemyselnej havrie vrtane
analzy vonkajch udalost (napr.
vplyv nepriaznivch
meteorologickch a geologickch
podmienok).
Analza rizk sektora kritickej infratruktry, ktor
Zkon . 45/2011 Z. z. o kritickej obsahuje posdenie hrozby naruenia alebo znienia
infratruktre sektora, jeho zraniten miesta, ako aj predpokladan
Manaovanie dsledky naruenia alebo znienia sektoru.
mimoriadnych Vedenie prehadov zdrojov rizk, ktor mu spsobi
udalost a krzov situciu, analyzovanie tchto rizk a prijmanie
ochrany opatren na odstrnenie ich prin; orgny krzovho
obyvatestva a riadenia, ktormi s vlda Slovenskej republiky, Ministerstvo vntra Slovenskej
ivotnho Bezpenostn rada Slovenskej republiky, ministerstv republiky koordinuje innos
Zkon . 387/2002 Z. z. o riaden ttu v
prostredia a ostatn stredn orgny ttnej sprvy, Nrodn banka orgnov krzovho riadenia
krzovch situcich mimo ase vojny a
Slovenska, bezpenostn rada kraja, okresn rad, ministerstv, ostatn stredn
vojnovho stavu v znen neskorch
bezpenostn rada okresu a obec; ministerstv a ostatn orgny ttnej sprvy, Nrodn
predpisov
stredn orgny ttnej sprvy zriauj krzov tb banka Slovenska, okresn rad
a osobitn tvar. Krzov tb ako vkonn orgn a obec.
krzovho riadenia analyzuje rizik krzovej situcie,
navrhuje opatrenia na jej rieenie a koordinuje innos
zloiek vo svojej psobnosti.
prava organizcie integrovanho zchrannho systmu,
psobnos a lohy orgnov ttnej sprvy a zchrannch
zloiek v rmci integrovanho zchrannho systmu, prva
Zkon . 129/2002 Z. z. o integrovanom
a povinnosti obc a inch prvnickch osb, fyzickch
zchrannom systme v znen neskorch
osb oprvnench na podnikanie a ostatnch fyzickch
predpisov
osb pri koordincii innost svisiacich s poskytovanm
pomoci, ak je bezprostredne ohrozen ivot, zdravie,
majetok alebo ivotn prostredie.

116
Oblas Prvne predpisy
stavn zkon . 227/2002 Z. z.
o bezpenosti ttu v ase vojny,
vojnovho stavu, vnimonho stavu a
ndzovho stavu v znen neskorch
predpisov
Zkon . 179/2011 Z. z. o hospodrskej
mobilizcii a o zmene a doplnen zkona
. 387/2002 Z. z. o riaden ttu
v krzovch situcich mimo asu vojny
a vojnovho stavu v znen neskorch
predpisov
Ciele regulcie Doplujce informcie
prava vykonvania vetkch potrebnch opatren na
obranu ttu a zachovanie jeho bezpenosti, na ochranu
ivota a zdravia osb, na ochranu majetku, na dodriavanie
zkladnch prv a slobd, na odvrtenie ohrozenia alebo
na obnovu naruenho hospodrstva, najm riadneho
fungovania zsobovania, dopravy a verejnch sluieb
v obciach a na riadne fungovanie stavnch orgnov po
vyhlsen krzovho stavu.
prava loh subjektov hospodrskej mobilizcie pri
prprave na krzov situciu a pri jej rieen, prava
podmienok na obstaranie ivotne dleitch vrobkov
alebo ivotne dleitch tovarov na preitie obyvatestva a
potrieb nevyhnutnch na zabezpeenie innosti
ozbrojench sl, ozbrojench bezpenostnch zborov,
informanch a spravodajskch sluieb a zchrannch
zloiek integrovanho zchrannho systmu.
117
Prloha 5. DOBR PRKLADY Z PRAXE

Dobr prklady z praxe maj v procese adaptcie vemi dleit lohu, bez ohadu na to, o bolo motvom pre ich
realizciu. Predstavuj sbor monch odpoved a prstupov k rieeniu loh v adaptcii a umouj navrhova nov
rieenia u na zklade praktickch sksenost a bez zbytonch chb a omylov. Uvdzame len niektor prklady
opatren, ktor boli, s alebo bud realizovan aj s cieom zmierni nepriazniv dsledky zmeny klmy v danej
oblasti alebo sektore. Spontnna adaptcia prebieha dlhodobo, praktickch prkladov je urite omnoho viac, doteraz
vak neboli vdy pecificky realizovan a mapovan ako adaptan opatrenia.
Horninov prostredie
V rmci rieenia environmentlnych za (cez projekty OP P), v rokoch 2013 a 2015 bol vykonan
prieskum na 136 lokalitch v rmci celho Slovenska. Na alch 161 lokalitch bol vykonvan
monitoring a 19 lokalt bolo sanovanch.
Zo ttneho rozpotu geologick sluba realizovala sanciu havarijnch zosuvu v 9 lokalitch (Kraovany,
Banka pri Pieanoch, Peovsk Nov Ves, Svt Anton, Nin Mya, enkvice a 5 lokalt v okrese
Prievidza), prce na hradnom brale Streno pokrauj.
Z prostriedkov Environmentlneho fondu bol rieen zosuv na tajchu v Hodrui Hmroch.
Prrodn prostredie a biodiverzita
Projekt Zabezpeenie starostlivosti o mokrade Slovenska, zvyovanie environmentlneho povedomia
o mokradiach a budovanie kapact (2009 2016), financovan z OP P mal tri hlavn ciele:
- zabezpeenie priaznivho stavu biotopov a druhov prostrednctvom vypracovania a realizcie
programov starostlivosti o chrnen zemia vrtane zem Natura 2000 a programov zchrany pre
kriticky ohrozen druhy rastln, ivochov a zem, vrtane realizcie monitoringu druhov
a biotopov,
- zlepenie infratruktry ochrany prrody a krajiny prostrednctvom budovania a rozvoja zariaden
ochrany prrody a krajiny vrtane zavedenia monitorovacch systmov za elom plnenia
nrodnch a medzinrodnch zvzkov,
- zlepenie informovanosti a environmentlneho povedomia verejnosti, vrtane posilnenia
spoluprce a komunikcie so zainteresovanmi skupinami.
Voda a vodn hospodrstvo
Projekt Adaptan opatrenia na zmenu klmy na zem ierny Balog (2016), financovan z Programu
obnovy dediny, mal niekoko etp: v prpravnej fze sa spracovali mapov podklady pre zemie povodia
ierneho Hrona v rmci k. . ierny Balog, v rmci ternneho prieskumu sa uskutonilo mapovanie, na
zklade ktorho sa spracovala projektov tdia s nzvom Adaptan opatrenia na zmenu klmy a navrhli
sa opatrenia v celom povod k. . ierny Balog (napr. prehrdzky, poldre, retenn ndre).
Projekt Povodie hornej Nitry opatrenia na prevenciu pred povodami a suchom (2013-2016),
financovan z EEA Grants a vlastnch zdrojov zapojench miest. Partnermi projektu boli SVP, . p., mesto
Novky a mesto Handlov. Cieom projektu bolo zni zranitenos obyvatestva povodia hornej Nitry
a jej prtokov Bebrava a Handlovka a ekosystmov voi klimatickm zmenm.
Sdeln prostredie
Katalg adaptanch opatren miest a obc BSK na nepriazniv dsledky zmeny klmy obsahuje zkladn
informcie o klimatickch pomeroch v kraji a jeho subreginoch, oakvan prejavy zmeny klmy a nvrhy
adaptanch opatren. Uveden dobr prklady z praxe uvdzaj realizcie uskutonen pri rekontrukcich
budov alebo tvorbe verejnch priestranstiev. Katalg informuje aj o monostiach financovania realizcie
adaptanch opatren, zo ttnych i nadnrodnch zdrojov. Dokument, vytvoren v spoluprci so
zstupcami odbornch intitci, je uren hlavne pre vkonnch reprezentantov miestnej a regionlnej
samosprvy a loklnej ttnej sprvy.
Akn pln adaptcie na nepriazniv dsledky zmeny klmy na zem hlavnho mesta Slovenskej republiky
Bratislavy na roky 2017-2020. V nadvznosti na Stratgiu adaptcie na nepriazniv dsledky zmeny klmy
na zem hlavnho mesta SR Bratislavy, s cieom zalenenia problematiky adaptcie do prslunch
platnch dokumentov a zemno-plnovacej dokumentcie mesta bol vypracovan materil Akn pln
adaptcie na nepriazniv dsledky zmeny klmy na zem hlavnho mesta SR Bratislavy 20172020.
Predkladan akn pln je zrove ukazovateom projektu Bratislava sa pripravuje na zmenu klmy -

118
 pilotn aplikcia opatren v oblasti zadriavania zrok v urbanizovanom prostred podporenho
finannm mechanizmom EHP a Nrska (20142017).
Projekt Biotechnick inovcie pri vyuit daovej vody v meste Zvolen. (Projekt je spolufinancovan
z Finannho mechanizmu Eurpskeho hospodrskeho priestoru a ttneho rozpotu Slovenskej republiky,
2014 2016) v nklade cca 1,2 mil. Eur financovan z Finannho mechanizmu Eurpskeho hospodrskeho
priestoru a ttneho rozpotu Slovenskej republiky v spoluprci s Technickou univerzitou vo Zvolene
navrhuje nov stratgiu manamentu daovej vody v zastavanom zem obce o vmere 1294 ha na
zklade hodnotenia zranitenosti systmov (50 %), implementuje ju do rozvojovho plnu mesta, zemnho
plnu. Sasou projektu s investin adaptan opatrenia v celkovom pote 12 typov na zem mesta
Zvolen i Technickej univerzity vo Zvolene. Obsahuj zelen strechu, daov zhrady, bioeretenn
ndre, podzemn rezervore na daov vodu, vodn steny, prehrdzky v striach a pod. Sasou je aj
vsadba trvnikov a stromov.
Ponohospodrstvo
Ponohospodrske - podielnick drustvo Praice so sdlom v Jacovciach hospodri na ploche cca 4 600 ha,
kde sa od roku 1997 vyuvaj minimalizan technolgie obrbania pdy, ktor pomhaj zmierova
nepriazniv dsledky zmeny klmy na ponohospodrstvo tm, e pda je schopn zadriava viac vody
a je menej nchyln na vetern erziu a zrove tm prispievaj k zniovaniu emisi sklenkoch plynov
a zvyovaniu zchytov.
Zaujmav sksenos Nrodnho ponohospodrskeho a potravinrskeho centra - Vskumnho stavu
ivonej vroby v Nitre na zklade hodnotenia 36 chovov vysokoitkovch dojnc na Slovensku je, e
zaveden inn metdy ochladzovania (formou vetrania prirodzenm prdenm vzduchu na princpe
rozdielu tlaku vzduchu a sprvnej kontrukcie stajne, s pomocou ventiltorov a kombinovanch ventiltorov
s rozpraovanm vody) zvyuj itkovos a zlepuj welfare v chovoch dojnc, opanch a hydiny.
Lesnctvo
V rmci aktivt Nrodnho lesnckeho centra na problematiku lesov v podmienkach zmeny klmy boli zameran
v rokoch 2013-2016 hlavne tieto projekty:
DRIM - Ekofyziologick a priestorov aspekty vplyvu sucha na lesn porasty v podmienkach zmeny klmy.
Projekt financovan APVV (kd projektu APVV-0111-10). Rieitesk stav: NLC LV Zvolen,
partneri: Technick univerzita vo Zvolene, stav ekolgie lesa SAV, Zvolen. Doba rieenia: 05/2011-
10/2014. Zameranie projektu: Analza fyziologickej a rastovej odozvy lesnch drevn v podmienkach
stresu suchom. Hodnotenie odoziev stavu lesnej vegetcie na stres suchom a teplom s vyuitm zznamov
DPZ a dajov intenzvneho monitoringu lesa. Hodnotenie dopadov meniacej sa klmy a stresu lesnch
drevn suchom na aktivitu a populan dynamiku vybranch kodcov a virulenciu patognov.
ARANGE - Advanced multifunctional forest management in European mountain ranges. Medzinrodn
projekt v rmci 7. rmcovho programu E (tma KBB.2011.1.2-07). NLC bolo jednm z partnerov,
celkove v projekte bolo 16 partnerov z 11 krajn a EFI, koordinujcim pracoviskom bola BOKU
(University of Natural Resources and Life Sciences, Vienna). Doba rieenia: 2/2012 - 1/2014
V rmci aktivt Nrodnho lesnckeho centra sa iastone problematiky lesov a klimatickej zmeny dotkali
nasledovn lohy:
HYDROFOR - System of optimal forest management for enhancing the hydrological role of forests in
preventing the floods in Bodrog river catchment. Medzinrodn projekt v rmci Hungary-Slovakia-
Romania-Ukraine ENPI CBC Programme 2007-2013. Doba rieenia: 10/2013 - 6/2015
Vskum efektvneho vyuvania environmentlneho, ekonomickho a socilneho potencilu lesov na
Slovensku II (EPOL II). Projekt rieen na zklade kontraktu medzi MPRV SR a NLC v rmci prvku
Vskum na podporu trvalo udratenho lesnho hospodrstva (08V0301).
iastkov monitorovac systm Lesy. loha kontraktu medzi MPRV SR a NLC v rmci prvku Odborn
pomoc pre udraten lesn hospodrstvo (08V0302). V rmci MS Lesy sa realizuje monitoring
zdravotnho stavu lesov a ekologick monitoring lesov na 5 plochch intenzvneho monitoringu vrtane
meteorologickch prvkov, atmosfrickej depozcie a prrastku drevn.

119
Doprava
MDV SR spolupracuje na projekte Nrodnho systmu dopravnch informci (NSDI), ktorho realizcia
m pozitvny dopad na zniovanie negatvnych vplyvov dopravy na ivotn prostredie a vytvra predpoklad
zniovania energetickej nronosti dopravy. NSDI bol sprstupnen verejnosti 10.1.2017 a poskytuje o. i.
daje o poas, vrtane vstrah Slovenskho hydrometeorologickho radu, spolu s aktulnou zrkovou
situciou.
Energetika, priemysel a in oblasti podnikania
Prklady adaptanch opatren poda zverov pracovnej skupiny Firmy a klimatick zmena, ktor psob v rmci
platformy firiem Business Leaders Forum45 (september 2015) :
Allianz Slovensk poisova, a.s. poskytuje poistenie plodn minimalizujce dsledky vzniknut pri
psoben nepredvdanch ivelnch udalost a zmierujce ich dopad na alie hospodrenie poistenca.
V prpade farmrov napr. poistenie pre prpad pokodenia alebo znienie plodn kryje okrem inch aj rizik
akmi s adovec, vchrica, povode, zplava z prietre mraien, tzn. udalosti, ktor mu by
nepriaznivmi prejavmi zmeny klmy.
Spolonos Heineken Slovensko, a.s. (pivovarnctvo) spolupracuje so achtiteskmi spolonosami, ale aj
so Slovenskm zdruenm vrobcov piva a sladu, aby podporila sprvny vber odrd jarnho aj ozimnho
sladovnckeho jamea. Tmto spsobom sa spolonos sna pomc domcim pestovateom prinies na
trh tak odrody jameov, ktor doku flexibilne reagova na rchlo meniace sa klimatick pomery
(hlavne v oblasti junho Slovenska) a zabezpei tak efektvne pestovanie sladovnckeho jamea.
Spolonos Slovalco, a.s. (vroba a spracovanie hlinka) investuje do novch zariaden, softvru na
stabilizciu pec a optimalizciu produkcie. Vaka softvru na automatick zhanie andovch efektov sa
do ovzduia vypa menej emisi CO2 a na zamestnancov pracujcich priamo pri elektrolznych peciach je
vyvjan menia teplotn za.
Spolonos Orange Slovensko, a.s. (telekomunikcie) v hlavnch, ale aj mench technologickch
miestnostiach postupne zavdza tepl a studen uliky. Princp etrenia energie spova v tom, e studen
vzduch m zosta v studenej zne a tepl v teplej, aby nedochdzalo k ich premieaniu. Spolonos taktie
nasadzuje zkladov stanice pohan solrnymi lnkami.
Prklad adaptanho opatrenia :
V prpade rozpadu elektrizanej sstavy, ak sa zariadenia na vrobu elektriny neudria na vlastnej spotrebe a zrove
djde k plnej strate naptia (blackoutu), musia by v sstave zabezpeen vrobn zariadenia, ktor s schopn
nbehu a dodania elektriny do sstavy poda pokynov dispeera Slovenskej elektrizanej prenosovej sstavy (SEPS).
Slovensk elektrrne, a.s. v spoluprci so SEPS, Vchodoslovenskou distribunou, a.s., U.S. Steel, s.r.o.. a almi
partnermi odskali tzv. tart z tmy. Zapojen boli tri zvody Slovenskch elektrrn: iernouhon Elektrrne
Vojany (EVO) a dve preerpvacie vodn elektrrne Run a Dobin v nasledovnej postupnosti krokov
Simulcia stavu black-out v asti vchodnho Slovenska;
Nbeh genertora preerpvacej vodnej elektrrne Run z tmy a vytvorenie trasy do EVO;
Nbeh a prifzovanie 6. bloku Elektrrn Vojany;
Zaaenie vytvorenho ostrova erpadlovou prevdzkou Preerpvacej vodnej elektrrne Dobin
a odbermi U.S. Steel;
Prifzovanie ostrova k ostatnej asti elektrizanej sstavy SR.
Skky preukzali funknos opatrenia pre zabezpeenie spoahlivej a bezpenej dodvky elektriny
a zrove aj sliaceho ako adaptan opatrenie na nepriazniv dsledky zmeny klmy.
Regionlna a cezhranin spoluprca
Ochrana, manament a obnova zem Natura 2000 v cezhraninom regine Bratislavy. Hlavnm
projektovm cieom je vytvorenie funknej siete zem NATURA 2000 v regine Bratislavy
a zabezpeenie priaznivho ochranrskeho statusu biotopov eurpskeho vznamu obnovnm manamentom
na 17 lokalitch v projektovom zem. Trilaterlne cezhranin zemie Slovenska s Rakskom a
Maarskom so svojimi hodnotnmi lokalitami siete NATURA 2000 predstavuje strategick oblas, ktorej
prrodn dedistvo by malo by chrnen na medzinrodnej rovni. Spolon ochranrske snahy vrtane

45
Business Leaders Forum (BLF) je neformlnym zdruenm firiem, ktor sa zavzuj by ldrami v presadzovan
princpov zodpovednho podnikania na Slovensku

120
 vhodnho obnovnho manamentu maj vies k aktvnej ochrane prrody a propagcii prrodnch hodnt
reginu.
Systm vasnho varovania Ukrajina, Slovensk republika. V slade so zabezpeenm zvyovania efektivity
systmu vasnho varovania na zem Slovenska, bol v roku 2016 ukonen medzinrodn projekt Systm
vasnho varovania Ukrajina, Slovensk republika v rmci programu cezhraninej spoluprce ENPI
Maarsko-Slovensko-Rumunsko-Ukrajina. Cieom projektu bolo vybudova efektvnejie rieenia systmu
vasnho varovania obyvatestva na zem zplavovch oblast riek Uh, Tisa, Latorica a Bodrog
v prihraninej asti Slovenskej republiky a Ukrajiny. Vybudovan varovn systm tak zabezpeuje vasn
varovanie obyvatestva pred inkami prvalovch povodn v ohrozench oblastiach.
Projekt Interreg DriDanube Riziko sucha v dunajskom regine (2017-2019). Hlavnm cieom projektu
DriDanube je zvi kapacitu Dunajskho reginu riadi rizik spojen s vskytom sucha. Projekt si kladie
za cie pomha vetkm subjektom zapojench do riadenia sucha, zefektvni reakcie na mimoriadne
udalosti poas sucha a pripravi sa lepie pre budce obdobia sucha. Jednm z hlavnch produktov projektu
bude uvatesk sluba venovan suchu, ktor umon presnejie a efektvnejie monitorovanie sucha
a dobr naasovanie vasnho varovania. Tto sluba bude integrova vetky dostupn daje, vrtane
vekho mnostva najnovch produktov diakovho prieskumu Zeme. Hlavnm oakvanm prnosom
projektu DriDanube m by zlepen reakcia na nebezpeenstvo sucha a lepia spoluprca medzi
operanmi slubami a rozhodovacmi orgnmi v oblasti Dunajskho reginu na nrodnej a regionlnej
rovni.
Projekt CEFRAME Hodnotenie a manament povodovho rizika v strednej eurpe (2010-2013, program
CENTRAL EUROPE). Cieom projektu bola spoluprca tyroch partnerskch krajn Rakska, eskej
republiky, Maarska a Slovenskej republiky na zlepen ochrany pred povodami na riekach Dunaj, Dyje,
Morava a Leitha prostrednctvom nvrhu trukturlnych a netrukturlnych opatren od prevencie,
pripravenosti po realizciu. V rmci projektu bola vypracovan aj metodika hodnotenia povodovch kd.
Projekt TELEDAN Slovensko-maarsk hydrologick informan portl na toku Dunaj a jeho prtokoch
(2012-2014, program HUSK 2007-2013). Cieom projektu bolo rozrenie a skvalitnenie hydrologickch
telemetrickch systmov v prihraninej oblasti Dunaja a sprstupnenie operatvnych hydrologickch dajov
pre laick a odborn verejnos. Partnermi projektu boli SVP, . p. a DUVZIG.
Projekt DuReFlood Rehabilitcia zplavovch zem na spolonom seku Dunaja medzi obcami Sap-Szob
(2012-2014, program HUSK 2007-2013). Cieom projektu bolo spracovanie hydrologickej tdie na
zlepenie protipovodovej ochrany priahlch obc a zrove zvenie ekologickej hodnoty seku rieky
Dunaj a jeho ramennej sstavy. Partnermi projektu boli vVH, SVP, . p., DUVZIG, Budapest
University of Technology and Economics (BME).

121
Prloha 6. ZMIEROVANIE ZMENY KLMY (MITIGCIA)

i. Horninov prostredie a geolgia

Horninov prostredie poskytuje aj nstroje na zmiernenie dsledkov zmeny klmy, konkrtne nstroje na znenie
obsahu oxidu uhlka v ovzdu. Horninov prostredie jednak poskytuje geologick truktry na trval ukladanie
oxidu uhlka a horniny, ktor svojou chemickou reakciou s oxidom doku na svoj kor viaza CO 2 v podobe
stabilnch novovzniknutch minerlov, o je tie vyuiten pri priemyselnej likvidcii oxidu uhlka.

ii. Prrodn prostredie

Ekosystmy s priamo spojen s kolobehom uhlka a prispievaj k zmierneniu zmeny klmy. Doku v rznej
miere viaza atmosfrick uhlk prostrednctvom fotosyntzy a tm prispieva k sekvestrcii (zachytvaniu)
uhlka (o znamen zniovanie absorbovanie sklenkovho plynu CO 2). Zachovan, chrnen alebo
revitalizovan biotopy (lesy, mokrade a raelinisk a trval trvne porasty) odstrauj oxid uhliit z atmosfry
prostrednctvom zchytov a vytvranm losk uhlka a tak pozitvne ovplyvuj bilanciu CO 2. Na druhej strane,
ekosystmy, ktor tandardne psobia ako loisk uhlka sa vplyvom kalamitnch situci alebo nevhodnho
manamentu (napr. odvodovanie raelinsk) mu zmeni na emitentov CO 2 a tm prispie k prehlbovaniu
zmeny klmy. Akkovek zsahy do prrodnho prostredia je nutn chpa a posudzova s tmto vedomm
priamej prepojenosti.

iii. Ponohospodrstvo
Ponohospodrstvo prispieva ku zmene klmy prostrednctvom uvoovania sklenkovch plynov do ovzduia.
Ponohospodrstvo vak tie prispieva k zmierovaniu zmeny klmy zniovanm emisi sklenkovch plynov
prostrednctvom ukladania uhlka pri pestovan plodn a udriavan trvnych porastov.

iv. Lesnctvo a spracovanie dreva

Zmiernenie zmeny klmy a jej vplyvov je mon dosiahnu aj prostrednctvom zachovania, resp. zvyovania
existujcich zsob uhlka v lesnch ekosystmoch a podporou udratenho vyuvania biomasy a drevnch
produktov. Realizciou vhodnch lesnckych mitiganch a adaptanch opatren me lesnctvo vznamne
prispie k cieom v oblasti zmierovania zmeny klmy.

v. Doprava
Mitigan opatrenia v sektore dopravy s z hadiska prspevku dopravy do globlnych, aj nrodnch emisi
sklenkovch plynov a zniovania tchto emisi opodstatnen a nutn. Ich prnos v oblasti adaptcie na zmenu
klmy spova v znen rizika kumulatvnych vplyvov dopravy na udsk zdravie a ivotn prostredie v sdlach.
Ako prklady meme spomen rozvoj dopravy zaloenej na elektrickom pohone, zemnom plyne (CNG, LNG)
alebo biopalivch, podporu cyklistiky a verejnej dopravy, ktor s efektvnejie a z environmentlneho hadiska
etrnejie. Ak je v dostatonej miere vyuvan cestujcimi, mestsk hromadn doprava a medzimestsk verejn
doprava takisto prispieva k zneniu emisi sklenkovch plynov z dopravy.

vi. Rekrecia a cestovn ruch

Cestovn ruch je vzhadom na nroky na prrodn zdroje (predovetkm vodu), enormn nrast dopravy a
vysok energetick nroky environmentlne nronm odvetvm. Na tvorbe emisi sklenkovch plynov
z cestovnho ruchu sa najviac podiea leteck doprava, ubytovacie zariadenia vyuvajce vykurovanie
a klimatizciu a stravovacie zariadenia. Poet nvtevnkov Slovenska, ktor sa na nae zemie dopravuj
letecky, nie je v porovnan s celkovm objemom leteckej dopravy vznamn. Rast ivotnej rovne a kpnej sily
obyvateov Slovenska vak predikuje nrast vyuvania automobilovej a leteckej dopravy na turistick ely
(turisti za dovolenkovm cieom cestuj stle prevane automobilmi).Transport surovn (napr. na prpravu jedla)
je intenzvny. Energia v hoteloch sa spotrebva na regulciu teploty (69 %), z toho 63 % na krenie a zohrievanie
vody, 6 % na klimatizciu.46 Preto aplikcia mitiganch opatren je opodstatnen aj v sektore cestovnho ruchu
(napr. vyuvanie obnovitench zdrojov energie - biomasa, slnen, geotermlna, vetern a vodn energia,
spory energie pri vykurovan budov, prprave teplej itkovej vody a tepelnej izolcie budov). Prevdzkovatelia
by mali uprednostova budovy chladen tepelnm erpadlom a ete lepie tzv. inteligentn budovy, ktor
spotrebvaj menej energie a chladiaci efekt je vy.

46
VADAM, C. How to reduce energy consumption in hotels. In: hotelnewsnow.com [online]. 22.04.2015 [cit. 2017-02-11]
Dostupn na internete: <http://hotelnewsnow.com/Articles/25821/How-to-reduce-energy-consumption-in-hotels>

122