ydanie

iadne v
or sti
Mim ríležito SNP
pri p ýroèia
v
60.

Roèník II. Èíslo 3. August 2004

BANSKÁ BYSTRICA
V PRVÝCH DÒOCH POVSTANIA
Banskú Bystricu, okresné sídlo a stredisko Pohron-
skej župy, hlavné odbojové orgány a sily na Slovensku
predurèili za centrum príprav a sídlo riadiacich vrchol-
ných politických a vojenských orgánov pripravovaného
povstania.
Vychádzalo sa nielen z reality geografickej polohy mesta v stredoslovenskom
priestore, ktorý mal tvori a aj predstavoval politickú, vojenskú, partizánsku,
hospodársku, kultúrnu a inú základòu SNP. V Banskej Bystrici sa nachádzal aj
rozhlasový vysielaè, ktorý potom ráno 30. augusta 1944 oznámil Slovensku
a ostatnému svetu, že Slováci povstali do boja proti fašizmu. Neïaleko mesta,
len 15 km južne, sa nachádzalo vojenské letisko Tri Duby, umožòujúce letecké
spojenie so spojeneckými armádami, s èeskoslovenskými vojenskými
zahraniènými jednotkami a vedúcimi centrami ès. zahranièného odboja.
V Banskej Bystrici bolo umiestnené Velite¾stvo pozemného vojska
slovenskej armády, kde od 10. januára 1944 pplk. J. Golian vykonával funkciu Mirko Vesel 30. augusta 1944 o 11.05 h
náèelníka štábu. Na VPV pracovalo okolo 50 dôstojníkov a 200 poddôstojníkov v prvom vysielaní Slobodného sloven-
a vojakov na zabezpeèovaní výcviku záložných jednotiek pre doplòovanie ského vysielaèa preèítaním Proklamácie
po¾ných jednotiek na východnom Slovensku, v Rumunsku a Taliansku. Okrem k slovenským vojakom, ktorej bol spolu-
VPV v meste pracovalo aj Velite¾stvo brannej výchovy so 120 dôstojníkmi autorom, vyzval armádu do boja proti
a 300 poddôstojníkmi a vojakmi. Ïalej tu bol umiestnený Automobilový prápor okupantom a vyhlásil mobilizáciu.
11 a Škola leteckého dorastu.
Vojenské ústredie na èele s pplk. J. Golianom poèas jarných a letných
mesiacov roku 1944 rozpracovalo vojenské prípravy na celonárodné ozbrojené
povstanie proti fašizmu a jeho domácim exponentom. Pracovalo v budove VPV
v Banskej Bystrici v zložení : pplk. J. Golian, velite¾ Vojenského ústredia ilegálnej
SNR, pplk. M. Ferjenèík, záležitosti vojensko-politické, mjr. J. Nosko, záležitosti
personálne a taktické, kpt. v zál. M. Polák, styk medzi Vojenským ústredím
a ilegálnou SNR.
Pokraèovanie na str. 3

Noviny Bojovník - orgán Èeskoslovenskej armády, vydávané v Banskej

Bystrici, informovali verejnos a posilòovali bojovú morálku povstalcov


DO ZBRANE, BRATIA!
Banskobystrický rodák, hudobný skladate¾, profesor Ján Cikker bol aj poèas svojho života
úzko spojený s Banskou Bystricou a vždy sa hrdo k rodnému mestu hlásil. Aj obdobie
Slovenského národného povstania zasiahlo do jeho života, èo sa odzrkadlilo v mnohých
hudobných dielach, ktoré vyšli z jeho tvorivého pera.
Krátko pred vypuknutím Slovenského
národného povstania bol v Bratislave. Hlavné
mesto 16. júna 1944 zažilo bombardovanie, èo
vyvolalo strach jeho obyvate¾ov. Keïže bolo pred
prázdninami, vyuèovanie na bratislavskom kon-
zervatóriu sa predèasne skonèilo a tak aj Cikker
odišiel do Banskej Bystrice s cie¾om odpoèinú
si, prípadne zaèa pracova na novom diele.
V meste sa èoraz viac šírili zvesti o par-
tizánoch, o svetelných znameniach pre lietadlá,
o parašutistoch. Leto poznaèené neistotou
vyvrcholilo koncom augusta, keï Slobodný
slovenský vysielaè 30. 8. o 11,00 h zaèal vyzýva
k povstaniu proti nemeckému fašizmu.
Po vyhlásení mobilizácie sa aj Cikker vydal
do kasární spolu s Jánom Boïom, ktorý bol v tom èase èlenom Slovenskej národnej šajúcim a nesmierne závažným èinom v našich dejinách. Téma povstania ešte
rady. Pridelil mu povinnos prevzia prácu na Povereníctve SNR pre školstvo a osvetu. dlho rezonovala v jeho tvorbe.
V provizórnej pracovni Cikkera okrem iných navštívil aj Ladislav Sára, prvý hlásate¾
Slovenské národné povstanie vyrástlo z domácich koreòov
Slovenské národné povstanie vyrástlo z domácich koreòov
ako plod nieko¾koroèného ilegálneho boja komunistických i
nekomunistických síl proti fašizmu a totalitnému systému v r. 1939
- 1945. 29. august 1944 bol aktom systematickej politickej a
vojenskej prípravy. Oficiálnu politickú reprezentáciu Slovenskej
republiky široký záber Povstania, jeho politické postuláty a rozklad
vlastného režimu šokovali. Vysvetlenie musela da sebe, ale
predovšetkým slovenskej verejnosti. Ozbrojené vystúpenie slovenského ¾udu proti
fašizmu oznaèila oficiálna propaganda za akciu cudzích, slovenskej štátnosti
nepriate¾ských živlov - ruských parašutistov, Èechov, Židov, Èechoslovákov, ale aj
hàstky domácich zradcov, karieristov, alibistov a asociálnych elementov.1 Aj v
súèasnosti sa objavujú názory a tvrdenia o èechobo¾ševickom a židobo¾ševickom
charaktere SNP. Ak si uvedomíme, že do SNP sa aktívne zapojilo vyše stotisíc ¾udí -
vojaci, dôstojníci, partizáni, dobrovo¾níci, èlenovia Národných milícií, èlenovia revoluèných
národných výborov, lekári, zdravotné sestry, železnièiari atï., tak 2000 Èechov, 1566
židovských spoluobèanov, 411 parašutistov zo ZSSR (mnohí z nich boli Slováci a
Èesi) a 3000 obèanov Sovietskeho zväzu predstavuje približne 6-7% - tnú úèas.
V niektorých dielach historikov vystupujúcich s negatívnym hodnotením SNP
nájdeme tvrdenie, že SNP bol puè alibisticky zameraných slovenských dôstojníkov v
súvislosti s výsledkami na frontoch 2. svetovej vojny. K takýmto záverom sa prikláòala
aj dobová verzia nemeckej strany. „Slovenskí dôstojníci chceli v poslednej chvíli
odskoèi od svojho prehrávajúceho a v budúcnosti porazeného spojenca.“ Túto otázku
treba ešte preskúma. Iste, aj alibizmus tu bol, a nielen u dôstojníkov slovenskej armády.
Po príchode sovietskych partizánskych organizátorských skupín(júl-august 1944)
a po ich preformovaní na poèetné partizánske jednotky vyzbrojené z vojenských
skladov slovenskej armády, sa zaèala najmä na strednom Slovensku aktívna
partizánska vojna. Predstavitelia ilegálnej SNR a Vojenského ústredia sa ju snažili
zastavi alebo aspoò obmedzi, pretože provokovala predèasný nemecký vojenský
zásah. Prípravy ozbrojeného povstania neboli ešte ukonèené. Vedúci odboja tiež
èakali na výsledok Šmidkeho misie v Moskve. Sovietski partizánski velitelia
nerešpektovali nijaký domáci orgán, ani autoritu èlenov ústredného vedenia KSS, SNR
alebo Vojenského ústredia. Od 21. 8. 1944 (obsadenie Sklabine) do 28. 8. 1944
(postrie¾anie nemeckej vojenskej misie v Turèianskom Sv. Martine), uskutoènili desiatky
akcií proti skladom, železnièným komunikáciám, tunelom, nemeckým strážnym
oddielom, proti nemeckému obyvate¾stvu na Slovensku a ¾udáckym predstavite¾om.
Obsadili celý rad miest a obcí v Turci, Liptove a na Horehroní, vrátane Ružomberka,
Turèianskeho Sv. Martina, Brezna, Liptovského Sv. Mikuláša, èo v koneènom dôsledku
privodilo rozhodnutie nacistických orgánov vojensky zasiahnu na Slovensku.
Partizánska vojna na strednom Slovensku sa zintenzívnila po 24. auguste 1944, keï
Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia dal súhlas k partizánskym akciám pre všetky
jemu podriadené jednotky na Slovensku. Historickou skutoènosou však zostáva, že
na základe partizánskej aktivity v auguste 1944 sa nacistické Nemecko rozhodlo
vojensky okupova Slovensko. Tým prakticky urèilo zaèiatok SNP.
SSV. Ten neskôr v októbri padol do zajatia
a cestou do koncentraèného tábora pri
rakúskom Melku zahynul.
Na Jána Cikkera sa rozhlas obrátil
s požiadavkou prispieva do jeho relácií.
Medzi prvými príspevkami bola Znelka,
ktorá postupne dozrievala do tvaru
Povstaleckého pochodu. Ten vznikol 15.
októbra 1944. Text dodatoène napísal
slovenský básnik Milan Ferko. Skladba
bola venovaná pracovníkom povstalec-
kého rozhlasu, ktorí sa v týchto ažkých
èasoch snažili vysiela napriek tomu, že
Nemci urputne h¾adali centrum vysiela-
nia. Nenašli ho. Vysielaèka bola stále
premiestòovaná na nákladnom aute.
O Cikkerovej znelke pre povsta-
lecký rozhlas sa hovorí, že ju ovplyvnila
Marseillaisa. Motív znelky ako stvárnenie
boja a prípravy na boj však nachádzame
aj v jeho predchádzajúcej tvorbe.
Povstanie bolo pre Jána Cikkera
nieèím ve¾kolepým, národne povzná-
Jana Škvarková
V tejto súvislosti je sporná nielen medzi odborníkmi, ale aj laickou verejnosou
otázka predèasnosti SNP. Z h¾adiska dokonèenia všetkých príprav, najmä na západnom
a východnom Slovensku a vzh¾adom na absenciu koordinácie s Èervenou armádou,
SNP vypuklo predèasne. Z h¾adiska zaèiatku nemeckej okupácie Slovenska, vypuklo
v pravý èas, pretože za nieko¾ko dní by nemecké jednotky odzbrojili slovenskú armádu
a potlaèili partizánske hnutie. Nebolo by žiadne povstanie.
Skoordinova povstaleckú akciu na Slovensku s rýchlym prienikom jednotiek
Èervenej armády sa nepodarilo ani dvom slovenským delegáciám. Hlavnou príèinou
tohto neúspechu bola nedôvera stalinského vedenia k širokým antifašistickým
demokratickým vystúpeniam (porovnaj vzah ZSSR k Varšavskému povstaniu), snaha
oslobodi európske národy i za cenu najažších obetí v záujme povojnového vplyvu na
tieto krajiny a uprednostòovanie partizánskej vojny v okupovaných krajinách na èele s
komunistickými stranami. Ako napísali J. Jablonický a A. Rašla už v roku 1969,
sovietske vedenie si neželalo povstanie na Slovensku.2 K tomuto názoru dospel aj A.
Dubèek, ktorý vo svojich pamätiach napísal: „ Z retrospektívy neprekvapuje, že misia
Šmidke - Ferienèík nedosiahla vytýèený cie¾. Vôbec nebagatelizujem paranoický
vzah a sklon vtedajšieho sovietskeho vedenia upodozrieva akéko¾vek akcie, ktoré
nemali úplne pod kontrolou. Pri èítaní pamätí sovietskeho maršala S. M. Štemenka
ma šokovalo, že charakterizoval organizátorov SNP ako buržoáznych puèistov, èo
bol dozaista názor, ktorý sa zhodoval so Stalinovým názorom. Faktom zostáva, že
sa nevytvoril potrebný rámec na koordináciu Povstania s velením ÈA. Teraz už
verím, že sovietske vedenie jednoducho o takúto koordináciu nemalo záujem.“ 3
Ešte ïalej išiel vo svojich úvahách a názoroch exilový historik M. Lièko, známy svojím
pozitívnym hodnotením SNP: „Pretože Moskva od samého zaèiatku neústupne
forsírovala pre Slovensko partizánske formy boja, Kyjev orientoval partizánske
výsadky odlietajúce na Slovensko na všeobecnú partizánsku vojnu proti nemeckým
okupantom. Tí však až na malé strážne oddiely na Slovensku neboli! Takže Nemcov
k zásahu na Slovensko bolo potrebné vyprovokova. Sovietsky postoj k slovenskej
ponuke na koordináciu akcií, ako aj ich oneskorená aktivita v Karpatoch, evokujú
myšlienku, že Moskva si od zaèiatku povstaleckú akciu na Slovensku nepriala!“
„Sovieti prostredníctvom Ukrajinského štábu partizánskeho hnutia v Kyjeve
urobili všetko, èo bolo v ich možnostiach, aby akcie na Slovensku prepukli
predèasne a živelne. To sa im dokonale podarilo a tým odsúdili naše Povstanie
na neúspech.“ 4
Karol Fremal
Publikovaná téma je len èasou rozsiahlejšej štúdie autora.
1
KAMENEC, I.: Slovenský stát. Praha: 1992, s. 129 – 130.
2
JABLONICKÝ, J.:Referát na stretnutí slovenských a èeských historikov odboja v Tren-
èianskych Tepliciach 15. – 17. júla 1969. In: Odboj a revoluce. Správy. Roè. VII. è. 5.
RAŠLA, A.: Neporazená armáda. Bratislava: 1969.
3
DUBÈEK, A.: Nádej zomiera posledná. Bratislava: 1993, s. 56-57.
4
LIÈKO, M.: USA v Banskej Bystrici. Bratislava: NVK International, 1994, s. 55 a 73.
BANSKÁ BYSTRICA V PRVÝCH DÒOCH POVSTANIA
Vojenské ústredie okrem iného, vybralo a vymedzilo základný operaèný o 11. hod. predpoludním 30. augusta 1944. Preèítali ich pplk. M. Vesel a J. Styk.
priestor povstania v stredoslovenskom horskom regióne: na severe - pohorím Zohrali výnimoènú úlohu v informovaní obèanov a v  mobilizácii v boji proti
Nízke Tatry, na východe - východnými okrajmi Slovenského Rudohoria, na nacizmu a domácemu
juhu - horstvami Po¾any a Javoria, na západe - Kremnickými vrchmi a Ve¾kou ¾udáckemu režimu. Toho
Fatrou. Tento priestor vstúpil do histórie ako operaèný trojuholník Brezno - istého dòa predpoludním
Banská Bystrica - Zvolen s krycím názvom Zuzana. o 9. hod. v Banskej By-
29. augusta 1944 v dôsledku predèasných a nedomyslených akcií strici vznikol aj prvý celo-
partizánskych jednotiek v predchádzajúcich dòoch najmä na strednom slovenský povstalecký
Slovensku, ktorým sa politické vedenie (ilegálna SNR) a vojenské vedenie orgán - Velite¾stvo 1.
(Vojenské ústredie) všemožne, ale neúspešne snažilo zabráni, vstúpili èeskoslovenskej armády
nemecké okupaèné vojská na slovenské územie. Po prejave gen. F. Èatloša na Slovensku, ktoré ria-
v slovenskom rozhlase, v ktorom oznámil príchod nemeckých jednotiek a vyzval dilo boj vojakov a dobro-
vojakov a dôstojníkov slovenskej armády k ich podpore, èlenovia Vojenského vo¾níkov proti útoèiacim
ústredia v Banskej Bystrici na èele s pplk. J. Golianom odoslali všetkým nemeckým okupaèným
vojenským útvarom a posádkam na Slovensku rozkaz: „Heslo – Zaènite jednotkám. Pplk. Ján Golian vydal Gen. Rudolf Viest
s vysahovaním platí od 20,00 hodiny dnešného dòa“. Jeho prostredníctvom Povstanie teda za- 29. augusta 1944 prevzal funkciu velite¾a
nariadili otvorený ozbrojený boj a odpor proti nemeckým okupaèným vojskám. èali a vyhlásili vojaci. „To, vojenským jednotkám 1. èeskoslovenskej
V Banskej Bystrici sa pokúsili zmocni budovy VPV plk. O. Zverin a plk. že povstalecké akcie rozkaz na boj proti armády na Slovensku
V. Kanák orientovaní na generálov F. Èatloša a G. Malára a na  ich plán zaèali partizáni, revoluè- fašistickým okupantom 7. októbra 1944
vojenského prevratu proti nacistickému Nemecku. Vïaka rozhodnému né národné výbory a organizácie ilegálnej komunistickej strany, bolo jedným
vystúpeniu (v budove sa strie¾alo z pechotných zbraní a plk. O. Zverin bol z hlavných èlánkov reaze deformovaného výkladu dejín SNP“ napísal J.
ažko ranený) dôstojníkov pplk. M. Vesela, mjr. M. Vesela, mjr. M. Marka, npor. Jablonický v knihe Povstanie bez legiend.
O. Lichnera a kpt. M. Poláka spolu Povstalecké Slovensko bojovalo
so skupinou vojakov a poddôstoj- už tretí deò proti nacistickej okupaè-
níkov sa budova ocitla v rukách nej armáde a na slobodnom území
povstalcov a èlenovia Vojenského sa nevytvoril a politickú, výkonnú,
ústredia mohli odtia¾to riadi vojen- zákonodarnú a správnu moc stále
ské posádky a povstalecké jednotky neprevzal a ani nepreberal ústredný
najprv v Banskej Bystrici a potom na reprezentatívny orgán. Èlenovia
celom oslobodenom území. Veèer ilegálnej SNR okrem J. Ursínyho boli
a v noci 29. augusta 1944 sa Banská mimo povstaleckého územia. V Ban-
Bystrica ocitla v rukách a pod kon- skej Bystrici sa však akútne poci-
trolou povstalcov, ktorých viedlo ovala neexistencia ústredného
Vojenské ústredie ilegálnej SNR. politického orgánu. Preto èlenovia
Medzitým sa realizovala aj akcia banskobystrického RNV v spolupráci
obsadenia Banskej Bystrice spojený- s V. Šrobárom vyvinuli iniciatívu takýto
mi partizánskymi jednotkami z brigád orgán založi. Zvolali do Banskej
kpt. A. S. Jegorova (1. partizánska Bystrice zjazd národných výborov,
brigáda J. V. Stalina), npor. E. Bielika ktorý mal iniciova vznik Ústredného
(partizánska brigáda Jánošík) a npor. Po vyhlásení mobilizácie stali sa bystrické ulice ve¾kým diskusným fórom národného výboru. V marxisticko-
L. Seèanského (partizánska brigáda leninskej historiografii a odbornej
kpt. J. Nálepku) pod velením kpt. A. P. Ržeckého. Už 28. augusta 1944 bol literatúre bola táto nevyhnutná iniciatíva podrobená ostrej kritike a stala sa
vydaný rozkaz na prepravu partizánov do blízkosti Banskej Bystrice. Prevoz zdrojom invektív voèi jej autorom. V. Šrobára, pplk. J. Goliana, èlenov RNV
uskutoènili vojenskí šoféri na vozidlách Automobilového práporu 11 z Krá¾ovej v Banskej Bystrici komunistickí politici a historici obvinili z uzurpovania moci,
pri Banskej Bystrici. Ilegálni pracovníci prostredníctvom J. Majlinga požiadali zo snahy nahradi SNR a z jej vynechania z politického vedenia SNP. Zároveò
kpt. A. S. Jegorova o obsadenie mesta. A tak ráno 30. augusta 1944 zobudili ich obviòovali z presadzovania èechoslovakistických záujmov E. Beneša a ès.
obyvate¾ov Banskej Bystrice parti- londýnskej vlády. Najostrejšie výhra-
zánske samopaly a gu¾omety. Po dy uviedol G. Husák vo svojej memo-
likvidácii nieko¾kých èlenov nemec- árovej knihe Svedectvo o SNP.
kej vojenskej misie a jej ochrany a po Nakoniec muselo dôjs ku kom-
dohode s pplk. J. Golianom partizáni promisu. 1.9. 1944 sa vytvorila povsta-
obsadili letisko Tri Duby a zabezpeèili lecká SNR, v ktorej sa jedným z dvoch
ho spolu s jeho posádkou a povstalec- predsedov (okrem komunistu K.Šmid-
kými letcami proti možnému vzdušné- keho) za nekomunistický odboj stal
mu desantu nepriate¾a. V. Šrobár. S Deklaráciou SNR z 1. 9.
Protifašistický a proti¾udácky 1944 a Vyhlásením KSS z 2. 9. 1944
prevrat v Banskej Bystrici zabezpeèili sa povstalecká verejnos mohla
dôstojníci a vojaci na èele s pplk. M. oboznámi až na 4. a 5. deò od zaèiat-
Veselom, mjr. M. Veselom a mjr. M. ku ozbrojeného boja a SNP. SNR ako
Markom už veèer 29. augusta 1944. predstavite¾ka slovenského národa
V minulosti tak vyzdvihované obsa- prevzala na oslobodenom území
denie mesta partizánskymi jednot- zákonodarnú, vládnu a výkonnú moc,
kami ráno 30. augusta 1944 vyznieva obranu krajiny a celú správu. Uvede-
ako hluèné a prázdne gesto. né skutoènosti a udalosti rozhodli o
Antifašistickí dôstojníci v spolu- Vystrojovanie a vyzbrojovanie povstalcov v Radvanských kasáròach tom, že Banská Bystrica sa hneï od
práci s V. Šrobárom (v chate MUDr. prvých hodín a dní SNP stala jeho
L. Nábìlka na Donovaloch) pripravili prvé výzvy k národu, armáde a obyvate¾stvu politickým, vojenským, partizánskym, hospodárskym, administratívnym,
- Proklamáciu Vojenského revoluèného vedenia a Proklamáciu Predsedníctva kultúrnym centrom a hlavným mestom obnovenej Èeskoslovenskej republiky.
Ústredného národného výboru. Obe výzvy vysielal Slobodný slovenský vysielaè Karol Fremal

!
 Bezprostredne po 14. marci 1939 nemalo Slovensko žiadne devízové a zlaté rezervy, takže slovenská koruna nebola
podložená zlatom. Preto bola vyhlásená národná zbierka na Slovenský zlatý poklad alebo na Fond zlatého pokladu. K 31. decembru
1939 sa získali drahé kovy o hmotnosti 1 637 kg. 58 448 darcov dostalo železné obrúèky s nápisom „Slovenský štát ïakuje“.
Zlaté a devízové rezervy prvej Slovenskej republiky sa však zväèšovali najmä
vïaka šikovnej hospodárskej politike s neutrálnymi štátmi, akými boli Švédsko,
Turecko, ale predovšetkým Švajèiarsko. Išlo hlavne o export dreva, drevárskych
Karol Markoviè, riadite¾ povstaleckej Imrich Karvaš, guvernér
Národnej banky a zástupca pove- Slovenskej národnej banky
reníka SNR pre financie
výrobkov, cukru, cementu, kože atï., ktoré spomínané štátny platili devízami alebo
v zlate. Len vo Švajèiarsku bolo ku koncu vojny uložených v bankách 300 miliónov
devíz a 400 miliónov v zlate. K. Markoviè uvádzal hodnotu 1 milión dolárov a 2
milióny švajèiarskych frankov. Guvernér Národnej banky I. Karvaš vo svojich
spomienkach napísal, že pred vypuknutím SNP dosiahli rezervy zlata a devíz
v zahranièných bankách hodnotu 500 miliónov slovenských korún. Zlaté rezervy sa
každoroène zvyšovali aj ažbou drahých kovov v Kremnici a Banskej Štiavnici.
Ako konštatoval S. Cambel vo svojej knihe „Hospodárske pomery v SNP“, zlatý
poklad prvej Slovenskej republiky dosiahol celkove 7 ton, v devízach a v zlate to
èinilo v roku 1945 750 miliónov èeskoslovenských korún.
V tejto súvislosti treba zdôrazni skutoènos, že ulúpené zlato poèas diskriminácie
a deportácie židovských obèanov netvorilo súèas slovenského zlatého pokladu, ale
na návrh I. Karvaša a ministrov hospodárstva a financií G. Medrického a M.
Pružinského sa evidovalo osobitne. Židovské zlato bolo uložené v Štátnej pokladnici
v Bratislave v 20 debnách a v dvoch pancierových skriniach. Po bombardovaní
Bratislavy spojeneckým letectvom v júni 1944 a po hrozbe ïalších náletov bolo toto
zlato a cennosti tajne premiestnené do Štátnej mincovne v Kremnici. Tu sa pred
vypuknutím SNP nachádzala aj èas slovenského zlatého pokladu. Išlo o 280 kg
èistého zlata, 570 kg èistého striebra a 114 kg zliatin drahých kovov.
Už 31. augusta 1944 K. Markoviè upozornil velite¾a povstaleckej armády gen.
J. Goliana, že v Štátnej mincovni v Kremnici sa nachádza èas slovenského zlatého
pokladu a navrhol ho previez do Banskej Bystrice. Gen. J. Golian vydal rozkaz
urýchlene presunú zlato, iné drahé kovy ako aj 20 debien so židovským zlatom a
šperkami do filiálky Slovenskej národnej banky v Banskej Bystrici.
Tento presun sa realizoval po etapách od 2. septembra do 5. októbra 1944.
Najdramatickejší sa odohral 5. 10. 1944 tesne pred obsadením Kremnice nemeckými
jednotkami 178. divízie Tatra. Posledná zásielka drahých kovov pod ochranou prísluš-
níkov V. oddielu I. partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika pod velením G. Lacku bola
naložená na nákladné auto, ktoré sa vydalo na Skalku (predchádzajúcu trasu na Zvolen
už zablokovali nemecké okupaèné jednotky), po Zlatej ceste na hrebeni Kremnických
vrchov až k tunelu, ktorý v tom èase kremnickí baníci ešte nestihli spojazdni. Vzácny
náklad preložili na konský povoz, ale ažký rozbahnený terén mu zabránil prekona
Kremnický hrebeò. Baníci a partizáni voz rozobrali a po èastiach preniesli aj s nákladom
na bystrickú stranu. Odtia¾ cestou na Kordíky a Tajov smerovala posledná èas pokladu
do povstaleckej centrály Národnej banky v Banskej Bystrici.
Po silnom nemeckom tlaku na Zvolen údolím Hrona Predsedníctvo SNR 14.
októbra 1944 prijalo uznesenie o odvoze zlata a drahých kovov letecky do štátnej
banky ZSSR v Moskve. Po dohode predsedov SNR V. Šrobára a K. Šmidkeho
s velite¾om sovietskeho leteckého mostu na Troch Duboch plk. B. F. Èirskovom sa
preprava èasti slovenského zlatého pokladu na územie Sovietskeho zväzu zaèala
realizova. Plk. Èirskov na odvoz pokladu vyèlenil dve lietadlá LI-2 so skúsenými
"
pilotmi. Už spomínaných 280 kg zlata, 570 kg striebra a 114 kg zliatin a iných drahých
kovov uložili do 21 presne oznaèených debien a neskoro veèer 14. októbra 1944
naložili do dvoch lietadiel. Všetko prebiehalo pod dozorom riadite¾a banskobystrickej
banky K. Markovièa. Náklad sprevádzali revidenti Slovenskej národnej banky
v Banskej Bystrici ¼. Kováèik a J. Ševèík. Spolu s nimi leteli do ZSSR aj rodiny
(ženy a deti) prominentných povstalcov. Ráno o 5. hodine lietadlá pristáli vo ¼vove.
Do Moskvy odleteli už na druhý deò 16. októbra 1944. Návrat deponovaných
drahých kovov sa uskutoènil 5. 2. 1947 z Moskvy do Prahy, kde ich prevzali predsta-
vitelia Národnej banky Èeskoslovenskej. Prítomný bol, okrem iných, aj K. Markoviè,
ktorý sa o záchranu tejto èasti slovenského zlatého pokladu najviac zaslúžil.
K. Markoviè mal mimoriadne zásluhy aj pri záchrane židovského zlata a
šperkov pred nacistami. Po ich prevoze poèas SNP z Kremnice do Banskej Bystrice
sa rozhodol neda debny a pancierové skrine do trezorov banky, ale necha ich
všetkým na oèiach jednoducho na chodbe budovy banky na rohu Kuzmányho a
Národnej ulice s oznaèením „štátne cenné papiere“. Treba zdôrazni, že okrem neho
v Banskej Bystrici a ani v banke nikto netušil, èo obsahuje 22 dební a dve pancierové
skrine. Na prepravu a odvoz židovského zlata už koncom októbra nebol èas, vhodné
podmienky a ani potrebné lietadlá. Tu na chodbe banky preèkali všetky razie a
prehliadky nacistov, ktorí usilovne pátrali po slovenskom zlatom poklade a židovských
cennostiach a domnievali sa, že boli spolu s ním odvezené do Moskvy, o èom našli
doklady. Avšak riadite¾ Štátnej mincovne v Kremnici ¼. Gavora vedel o cennom
obsahu spomínaných dební a skriní. 28. decembra 1944 sa rozhodol previez ich
spä do mincovne na bezpeènejšie miesto. Nákladné auto podniku sprevádzané
príslušníkmi POHG ich odviezlo do Kremnice, kde boli uložené ako „staré nepotrebné
spisy“ pod tým istým oznaèení (štátne cenné papiere) do kúta dvora mincovne a
zahádzané starým železom.
V prvých mesiacoch roka 1945 po dohode riadite¾a mincovne ¼. Gavoru a
pracovníkov Štátnej pokladnice v Bratislave Gašpara a Krakovského debny so
židovským zlatom s nemeckou vojenskou eskortou previezli opä do Bratislavy,
kde ich umiestnili do vládnych trezorov. Takto po dlhom putovaní a nieko¾komesaèných
zastávkach v Kremnici, v Banskej Bystrici, opä v Kremnici sa židovské zlato a
šperky ocitli opä v Bratislave. Poèas celej tejto anabázy nikomu nenapadlo otvori
debny alebo pancierové skrine a presvedèi sa o ich skutoènom obsahu.
Po oslobodení v máji 1945 s hodnotou slovenskej koruny, so zlatým pokladom,
devízovými rezervami Slovenska v zahranièí i doma, ako aj so zachráneným
židovským zlatom a šperkami výluène disponovala Národná banka Èeskoslovenská
v Prahe pod¾a nariadení a uznesení èeskoslovenskej vlády.
Karol Fremal
Prísaha èeskoslovenského partizána
Prisahám na všetko, èo je mi sväté, že v boji za oslobodenie
èeskoslovenskej republiky nebudem ¾utova, ani svojich síl, ani
svojho života. Nemilosrdne budem msti všetky muky našich
matiek a sestier, zavraždených vlastencov, všetky zloèiny spá-
chané nemeckými a maïarskými barbarmi na Èechoch, Slová-
koch a Karpatských Ukrajincoch.
Dobrovo¾ne som sa prihlásil do radov partizánskych bojov-
níkov a s¾ubujem, že budem vždy poslušný rozkazu svojho
velite¾a a svojho oddielu a budem ho bezvýhradne plni. Zverené
tajomstvo budem posvätne chráni a svojich druhov a svoj
oddiel nikdy nezradím, i keby som bol vystavený sebaažším
mukám. Keby som však svoj oddiel zradil, alebo neplnil jeho
rozkazy, nech ma stihne prísny trest z rúk mojich kamarátov.
Môj oddiel mi bude rodinou, moji kamaráti mi budú bratmi.
Keï bude ranený môj druh, alebo ak upadne do ažkého
postavenia, budem mu nápomocný a nedopustím, aby sa dostal
do rúk nepriate¾a. Sám sa nikdy živý nevzdám nepriate¾ovi. Všetky
moje myšlienky a sily budú odo dneška venované jednomu cie¾u:
škodi nepriate¾ovi na každom kroku, pomáha zo všetkých síl
boju mojej vlasti za slobodu.
V tomto boji neustanem, kým posledný cudzí votrelec nebude
vyhnaný z našej pôdy, kým Èeskoslovenská republika, štát troch
rovnoprávnych slovanských národov - Èechov, Slovákov a
Karpatských Ukrajincov - nebude spä slobodná.
Mojím heslom bude: Smr fašistickým okupantom - slobodu
národom Èeskoslovenska.
TAK PRISAHÁM !
PRIBL͎ME SI OSUDY VOJENSKÝCH VELITE¼OV SNP
Generál Ján Golian
Ján Golian sa narodil 26. januára 1906 v maïarskom Dombováre. V roku 1927
úspešne ukonèil štúdium na Vojenskej akadémii v Hraniciach na Morave ako poruèík
delostrelectva. Vojenské vzdelanie si prehåbil na Vysokej škole vojenskej v Prahe.
3. mája 1938 bol kpt. Golian pridelený k 10. divízii v Banskej Bystrici, kde vykonával
funkciu prednostu 2. oddelenia štábu divízie. Po rozbití Èeskoslovenskej republiky
Golian prežíval ve¾ké sklamanie. Slovenský štát považoval za provizórium, ažko
prežíval aj rozpad èeskoslovenskej armády. 15. decembra 1939 bol Golian preradený
do kategórie dôstojníkov generálneho štábu a povýšený na majora. Postupne zastával
celý rad funkcií: prednostu 3. oddelenia štábu 1. divízie, prednostu mobilizaèného a
organizaèného oddelenia, druhého dôstojníka generálneho štábu velite¾stva 1. divízie a
napokon bol prednostom materiálneho oddelenia Rýchlej divízie. Bojoval na sovietsko-
nemeckom fronte, kde spoznal zmýš¾anie slovenskej armády, videl odpor slovenských
vojakov proti vojne so ZSSR, nadviazal prvé kontakty so sovietskymi partizánmi.
V roku 1942 mjr. Golian sa stáva náèelníkom štábu Velite¾stva divíznej oblasti 1. Od
roku 1943 bol prednostom materiálneho oddelenia VDO 1. V roku 1943 bol povýšený
na podplukovníka generálneho štábu.
V polovici roku 1943 sa pplk. Golian vrátil z východného frontu. Bolo to
obdobie, keï si objektívna situácia na Slovensku v dôsledku medzinárodných
vojensko-politických udalostí a vývinu protifašistického odboja vyžadovala
zjednotenie síl a prípravu podmienok na celonárodný ozbrojený odpor. Ilegálna
SNR sa stala vrcholným orgánom príprav povstania. V tom èase bol Golian
prevelený do Banskej Bystrice a ustanovený za náèelníka štábu Velite¾stva
pozemného vojska, èo mu otváralo možnosti budovania konšpiratívnej siete vo
vojenských posádkach s pomocou vojenskej skupiny zloženej z pplk. Ferjenèíka,
pplk. Vesela a pplk.
Kišš-Kalinu. Neskôr sa
k nim pridal celý rad
antifašisticky zmýš¾a-
júcich dôstojníkov.
Zaèiatkom roku
1944 ilegálna SNR vied-
la tajné rokovania s
Golianovou vojenskou
skupinou a so skupinou
plk. Talského a plk. Imra.
Cie¾om rokovaní bolo
získavanie vplyvných
Snímka zachytáva zajatých povstaleckých dôstojníkov pre spo-
generálov pri vypoèúvaní v nemeckom zajatí
luprácu v odboji. Èinnos skupín sa riadila smernicami ès. londýnskej vlády, ktoré
urèovali Goliana za doèasného velite¾a vojenskej organizácie na Slovensku a
poverovali ho vies vojenské akcie.
27. apríla 1944 sa pplk. Golian na
tajnej porade v Bratislave oboznámil s
programom a zložením ilegálnej SNR a
prevzal funkciu vojenského velite¾a
ozbrojeného povstania. Na porade
Golian pochopil výklad a zmysel
Vianoènej dohody o nutnosti jednotného
a centrálne vedeného ozbrojeného boja
proti nemeckému fašizmu.
SNR poverila Goliana spracova
vojenský strategický plán a vojenskú
prípravu povstania. Pplk. Golian mal
nadviaza styk s už existujúcimi parti-
zánskymi jednotkami na Slovensku a
podporova ich zbraòami a muníciou.
Vojenský plán mal by spracovaný v
súlade so situáciou na nemecko-sovietskom fronte tak, aby povstanie bolo koordino-
vané s operáciami sovietskej armády. Tieto dôležité úlohy si vyžadovali úplnú
konšpiráciu, dôveru, spoloèný postup a ochotu podriadi osobné ambície boju za
národnú slobodu. Skutoènými zástupcami Goliana sa stali pplk. Ferjenèík (spravodaj-
ský a všeobecný sektor), kpt. Polák (výzvedný referát a finanèné otázky), mjr. Nosko
(náèelník štábu vojenského vedenia), mjr. Marko (veci spojov), mjr. Cyprich (referát
partizánsky a materiálny).
V lete 1944 sa pplk. Golian venoval vojenským prípravám povstania. 4. augusta
1944 odletela do ZSSR delegácia SNR v zložení K. Šmidke a M. Ferjenèík s cie¾om
informova sovietsku stranu o stave príprav SNP.
V poslednej dekáde augusta 1944 partizáni obsadili viaceré slovenské mestá a
obce, odboj vyústil do celonárodného povstania. Správy o tom prenikli k nemeckým
orgánom na Slovensku a k predstavite¾om klérofašistickej vlády v Bratislave. Situácia
sa stala pre nich neovládate¾nou a J. Tiso súhlasil s príchodom nemeckých
okupaèných jednotiek na Slovensko od 29. 8. 1944.
Už 25.8. 1944 sa Vojenské ústredie SNR dozvedelo o sústreïovaní nemeckých
jednotiek na slovensko-moravských hraniciach. Ján Golian vydal rozkaz na bojovú
pohotovos, postavil sa do èela povstaleckej armády. Za uskutoènenie vojenskej
prípravy povstania a za úspešné riadenie èinnosti povstaleckej armády bol pplk. Ján
Golian 29.8. 1944 povýšený londýnskym MNO na plukovníka generálneho štábu a
na základe rozhodnutia SNR z 5.9. 1944 na brigádneho generála.
Poèas povstania preukázal svoje schopnosti pri obrane slobodného územia.
Èestne niesol bremeno zodpovednosti v najvyššej funkcii povstaleckého velite¾a.

Generál Rudolf Viest I keï povstalci húževnato bránili svoje pozície, museli pred ve¾kou materiálnou
presilou nepriate¾a ustúpi hlboko do hôr. V noci z 27. na 28.10. 1944 na Donovaloch
Velite¾ 1. èeskoslovenskej armády na Slovensku sa narodil 24.9. 1890 v gen. R. Viest vydal svoj posledný rozkaz,
Revúcej. Študoval na vyššej priemyselnej škole v Budapešti. Po jej ukonèení ktorý znel: „Velite¾stvo ès. armády
sa na krátko zamestnal. Po vyhlásení mobilizácie 1.8. 1914 obliekol si uniformu, oznamuje, že boj za slobodu Slovenska
ktorú až do konca života nevyzliekol, pretože ho upísal vojenskému povolaniu. a celej Èeskoslovenskej republiky sa
Po absolvovaní vojenskej školy a kurzov generálneho štábu R. Viest zastával vedie ïalej a bude pokraèova do
v èeskoslovenskej armáde významné funkcie a v rokoch 1925 - 1929 zastával víazného konca.“
funkciu vojenského atašé vo Varšave. Gen. Viest spolu s gen. Golianom a
Pohnuté roky 1938 gen. R. Viesta zastihli vo funkcii zástupcu velite¾a VI. príslušníkmi Vysokoškolského stráž-
zboru v Košiciach. Zaèiatkom októbra 1938 na základe povolávacieho rozkazu neho oddielu (VSO) sa rozhodli presu-
odišiel do Prahy a v novembri sa vracia spä na Slovensko ako èlen èesko- nú z Nízkych Tatier do horstva Po¾a-
slovensko-maïarskej delimitaènej komisie. Žia¾, komisia nedospela k žiadnemu ny. Ich presun nebol úspešný. Dòa
konsensu a nakoniec o všetkom rozhodla viedenská arbitrហ(2.11. 1938). 3.11. 1944 sa obidvaja i èas èlenov
Po vyhlásení Slovenskej republiky (14.3. 1939) i napriek tomu, že bol menovaný VSO v obci Pohronský Bukovec
do funkcie generálneho inšpektora slovenskej armády, gen. Viest sa pripravoval na dostala do nepriate¾ského obk¾úèenia
odchod do zahranièia a využil na to služobnú cestu do Maïarska, z ktorej sa už nevátil. a zajatia. Gen. Viest s gen. Golianom
Cez Juhosláviu odišiel do Francúzska, kde sa zapojil do protifašistického odboja. po vypoèúvaní na velite¾stve oporného
Okamžite po aklimatizovaní sa nadviazal kontakty so skupinou, ktorá bola ve¾mi bodu Einsatzkommanda 14 v Banskej
blízka bývalému prezidentovi dr. E. Benešovi a stal sa èlenom èeskoslovenského Bystrici boli prevezení do Bratislavy a
Národného výboru v Paríži. Po okupácii Francúzska nacistickým Nemeckom odišiel odtia¾ do Berlína. Po vypoèúvaní na gestape v Berlíne sa ich stopa sa stráca. Zahynuli
do Londýna, aby sa 7.10. 1944 cez bývalý Sovietsky zväz vrátil spä do vlasti ako na neznámom mieste a za neznámych okolností pravdepodobne v Nemecku.
vrchný velite¾ povstaleckej armády. Dana Baranová

#
GENERÁL ÈATLOŠ A JEHO PLÁN POVSTANIA
brány na Slovensko - Du-
kelský a Lupkovský prie-
smyk. Potom sa dve výcho-
Èatloš bol jedným z mála vyšších dôstojníkov slovenskej národnosti v èeskoslovenskej armáde. doslovenské divízie mali
Bolo samozrejmé, že s ním poèítala aj Slovenská republika pri výstavbe armády v roku 1939. Tak sa obráti na juh proti nemec-
postupne, hoci ne¾udák, stáva ministrom národnej obrany a vrchným velite¾om Slovenskej armády. Zároveò kému pancierovému zboru
sa sympatickému Èatlošovi darí získa ob¾ubu u slovenských vojakov. Poèas r. 1942 pod vplyvom vojnových a maïarským zálohám v
udalostí a zážitkov z inšpekèných ciest na ruskom fronte prechádza do skrytej opozície. priestore Košice - Miško-
vec. Druhá technická bri-
Druhým mužom v príprave plánu vojny proti Nemcom bol Augustín Malár gáda od Tatier mala by doplnená na divíziu a presunú sa k Maïarsku, tak
- hrdina vojny proti Maïarsku z marca 1939. Táto dvojica postupne vypracovala aby tvorila západné krídlo proti maïarskému vojsku. Do prvých bojov mala
plán, ktorý mal zabezpeèi bezbolestný prechod Slovenska na stranu spojencov. zasiahnu aj brigáda doplnená na divíziu z Liptovského Mikuláša - takisto
Od konca roka 1942 za- proti Maïarom. Dovtedy mala prís divízia zo ZSSR. Túto chcel gen. Èatloš
èal gen. Catloš oèiso- necha okolo Miškolca, aby bola v dotyku s Maïarským vojskom. Vojsko,
va vrchné zložky ar- ktoré bolo ako jediné použité v SNP malo pôvodne bráni juh a západ
mády od pronemecky Slovenska. Divízia z Talianska mala obsadi Žitný ostrov.
zmýš¾ajúcich dôstojní- Vïaka prípravám sa mohlo ihneï postavi 8 divízií, ktoré boli schopné previes
kov, ktorých nahradzoval všeobecnú mobilizáciu. Sila zmobilizovaných jednotiek mala udrža Slovensko
vojakmi opaèného pre- bez porážky do konca vojny. Pod¾a gen. Èatloša Èervená armáda nemusela
svedèenia. meni smer útoku cez Dukliansky priesmyk, ale mala presunú svoje sily na
V jeseni 1943 dal Slovensko. Takto by vznikla 500 kilometrová diera v nemeckej obrane a
príkaz na odvoz vojen- katastrofálna situácia pre nemecké velenie. To by znamenalo koniec vojny v
ského materiálu z Ruska strednej Európe.
na Slovensko. Do skla- Na základe tohto plánu predpovedal gen. Èatloš koniec vojny v Európe na
Gen. Èatloš, velite¾ Gen. Malár, velite¾ výcho-
dov v Kvetnici sa pre- rozhranie rokov 1944-45. Teoreticky mohlo malé Slovensko skráti druhú svetovú
Slovenskej armády doslovenských divízií
pravilo až 1300 vagónov vojnu o pol roka. Memorandum bolo predložené iba ZSSR, nie vláde ÈSR v
z východného frontu, napriek Hitlerovmu prísnemu zákazu èoko¾vek vyváža. Londýne. Z toho sa dá usudzova snaha po zachovaní samostatnosti Slovenska aj
Èatloš prestal podporova po¾né aženie proti ZSSR do tej miery, že bol nemeckým po vojne. Èatlošovo memorandum doruèil na Fw 58 Weihe do ZSSR velite¾ III.
velením (gen. Schliepper) obvinený zo sabotáže slov. vojsk v Rusku. Materiál bombardovacej perute mjr. Lisický dòa 4.8.1944.
sa sahoval na stredné Slovensko. Èatloš si vymohol aj tri miliardy korún na
vybudovanie nových jednotiek. V Banskej Bystrici bolo zriadené nové velite¾stvo, Porovnanie využitia potenciálu
kam sa sahovali finanèné prostriedky a zlato zo štátnej banky. slovenskej armády a vzdušných zbraní.
Pod zámienkou príprav opevòovacích prác bola posilòovaná aj úderná
Východoslovenská armáda (40 tisíc mužov) pod velením gen. Malára. Takisto stavy
záložnej armády sa neustále zvyšovali. Do vybraných miest sa premiestòovali zásoby
benzínu, zdravotníckeho materiálu a liekov, dokonca aj v lesoch takto vznikali tajné
zásoby lieèiv. Èatloš myslel na všetko, a tak v roku 1944 dal vyrobi 150 000 párov Sily Sily
vojenskej obuvi, o èom sa Nemci nemali dozvedie. To¾ko k logistickej podpore. Sily
Slovenskej slovenského
Dôležitá bola aj výroba a dodávka nových zbraní, ktorá dosiahla vrchol v lete Wehrmachtu
armády po vojska poèas
1944. Z toho obdobia pochádzajú stíhaèky najnovších verzií pre Slovenské vzdušné proti SNP
mobiliz ácii SN P
zbrane (Me-109 G). Ešte predtým sa gen. Èatloš chcel postara o dodávku ažkých
bombardérov z Talianska (40 kusov). Neskôr, zaèínala nabera na obrátkach výroba Muž i 300 000 75 000 95 000
licenèných bitevníkov Ju-87 (Šuka). Zaèal aj prieskum letiska v Malackách,
kde bolo okolo 140 nemeckých lietadiel. Ktovie? Možno by sa mu podarilo ich
P u šky ? 42 000 ?
získa. O pechotné zbrane sa nemusel stara, tých bolo dos, ešte zo skladov
ès. armády. A v Prakovciach došlo k rozšíreniu prevádzky na výrobu ruèných
granátov. Lietadlá 215 35 100
Ako to malo vyzera
Po vypuknutí povstania mali Malárove divízie na východnom Slovensku otvori Samopaly ? 1 900 ?

Stav 8 divízií v auguste 44 Gu¾omety ? 2 100 ?

Stav oboch di vízi í: 40 000 mužov
1. Prvá peši a di vízi a Gi raltovce
50 tankov Delá a mínomety 1 600 160 1 200
2. Druhá peši a di vízi a Radvaò
42 li etadi el
(tvori li Východoslovenskú armádu)
310 di el a mínometov
Tanky 220 25 200
3. Ruská di vízi a
+ 13. letka 10 000 mužov
+ 4 prápory v Po¾sku
Èísla v tabu¾ke je treba bra iba orientaène, a keïže nemáme prístup k
spo¾ahlivým údajom, snažili sme sa niektoré údaje odvodi. Napríklad, presný
4. Tali anska di vízi a
3 770 mužov
poèet vojakov Wehrmachtu sme iba odhadli pod¾a tabuliek o zmene stavov
+ železni èná rota nemeckých divízií na konci roka 1944. Ve¾kým otáznikom je podpora Èatlošov-
5. Popradská di vízi a 17 000 mužov
ho povstania zbraòami od spojencov. Pre lepší preh¾ad uvádzame iba jedno
6. Li ptovsko - Mi kulášska di vízi a 17 000 mužov priemerné èíslo, hoci poèet vojska a zbraní znaène kolísal. Všetko, kvôli
preh¾adnosti! Ak má niekto presnejšie údaje, nech sa nám, prosím, ozve.
7. Si la vi ac ako jednej di vízi e Ïalší osud ministra obrany Èatloša bol nelichotivý. Pod vplyvom
zo stredného Slovenska 19 000 mužov
(použi tá v SNP)
„partizánskych výtržností“ a následného príchodu Wehrmachtu na Slovensko
vypuklo predèasne povstanie. Po úteku z Bratislavy pred gestapom bol na
8. Di vízi a zboru MNO 17 000 mužov povstaleckom území zatknutý a deportovaný do ZSSR. Po odsedení si trestu
prežil zvyšok života ako drobný úradník.
* Stav a výzbroj armády ni e je Výzbroj zvyšných slovenských
Redakcia
úplná. di vízi í (5 - 8)
V ïalších ozbrojených zboroch 11 tankov Použitá literatúra:
(FS, žandárstvo, SOŠ) bolo v 23 li etadi el Vojenské dejiny Èeskoslovenska IV, Èeskoslovenské tanky a tankisté, Zamlèaná
zbrani asi 10 000 osôb 640 di el a mínometov pravda o èeskoslovensku, Slovenské letectvo 2, Dìjiny druhé svìtové války

$
BOL ZÁSAH NEMECKÝCH VOJSK PREDÈASNE VYPROVOKOVANÝ?
Vojenský odboj zo dòa 29. augusta 1944, najmä v èase povstania, bol èasto
mylne považovaný za predèasný v dôsledku nemeckého, partizánskymi akciami
predèasne vyvolaného zákroku. Táto okolnos je nesprávne považovaná za príèinu
nemeckého úspechu, keï sa im podarilo zatlaèi povstalcov do hôr a po páde Banskej
Bystrice dòa 27. októbra 1944 okupova celé územie oslobodeného Slovenska.
Národ bol pripravený a odhodlaný vykona tak ve¾kú vec a využi možnos, aká
sa mu v histórii ažko naskytla. Preto nedá sa mu zataji a nesmie mu by ani zatajené,
èo bolo skutoènou príèinou toho, že sa ve¾ká vec, za ktorú bol odhodlaný prinies
najväèšie obete, nepodarila a preèo došlo k tragickému 27. októbru 1944 a pádu Banskej
Bystrice.
Isté je, že partizáni hlavne na strednom Slovensku pod velením ruských a našich
parašutmi z Ruska dopravených partizánskych velite¾ov zaèali separátnu èinnos bez
oh¾adu na prípravy a plány vojakov. Nielen bez dorozumenia a koordinácie spolupráce,
ale proti vôli vojenského vedenia predèasne vyprovokovali nemeckú akciu.
Títo velitelia poèínali si pravdepodobne nie z vlastnej iniciatívy, ale na rozkaz hlavného
partizánskeho štábu v Kyjeve, s ktorým mali rádiotelegrafické spojenie. Toto spojenie
nedokázalo využi vojenské vedenie na svoje ciele, na dorozumenie sa s vrchným
velite¾stvom ruskej armády a na dohovorenie spoloèného plánu a podmienok
spolupráce. Následkom toho niektoré vojenské posádky v miestach partizánskych
akcií pod velením uvedomelých vlasteneckých dôstojníkov boli nútené spoji sa
s partizánmi a bez Golianovho vedomia zaèali samostatne odboj. Tieto posádky, ako
Ružomberok pod velením mjr. Miloša Vesela dòa 27.augusta veèer, Turèiansky Sv.
Martin pod velením npor. Kuchtu dòa 28.augusta, Žilina pod velením pplk. Jozefa
Dobrovodského dòa 29.augusta, poèínali si správne, lebo dobre pochopili situáciu, na
ktorej nemohli niè zmeni, aby sa vyhli konfliktu medzi oboma povstaleckými zložkami
– armádou a partizánmi.
Aj keï zaèiatok povstania nebol volený,
ale v dôsledku zbytoènej nemeckej okupácie
nanútený, ukázalo sa v priebehu povstania,
že nebol predèasný, a preto nie táto okolnos
bola príèinou, že povstalecká armáda
nemohla udrža oslobodené Slovensko. To
pritom nijako neospravedlòuje nezodpoved-
né a unáhlené poèínanie si partizánov.
Základnou príèinou neúspechu boli
nedostatoène, ba povrchne urobené prípravy.
Golian s jeho novými, od júna 1944 zapo-
jenými spolupracovníkmi, ktorí sa ¾ahko dostali
už k hotovým veciam, nemohli vedie, ko¾ko
námahy a práce to vyžiadalo od ažkých Do povstania sa šlo i so známym
prvých zaèiatkov, a preto brali všetko na ¾ahkú
váhu a nevyvinuli dostatoèné úsilie. Nevenovali prípravám takú prácu a dôkladnos,
akú si tak vážna vec pre národ vyžaduje a pre pravého vlastenca vojaka je
samozrejmosou. Ako boli prípravy urobené, tak isto to tiež dopadlo s jednotlivými
zápo¾nými posádkami západného a východného Slovenska a aktívnymi po¾nými
divíziami východoslovenskej armády v Karpatoch. Až na trnavskú posádku, prápor
letectva z Piešan, batériu z Topo¾èian, ostatné posádky na západnom Slovensku
(bratislavská, trenèianska, novomestská, nitrianska a hlohovecká) boli prakticky pre
povstanie stratené. Podobne to dopadlo i s východoslovenskými posádkami Poprad,
Levoèa, Kežmarok a Spišská Nová Ves, ktoré z väèšej èasti zlyhali. Nálada, zmýš¾anie
a vô¾a vojska týchto posádok do povstania boli také ako na strednom Slovensku.
Lenže urèení velitelia pre povstanie v dôsledku celkovej nepripravenosti boli váhaví
a bezradní, nevedeli sa rozhodnú a nevydali žiadne rozkazy, alebo patrièné rozkazy
vydali, keï už bolo neskoro. Tak v poslednej chvíli z týchto posádok zachránili sa len
slabé prvky pod vedením iniciatívnych dôstojníkov, ktorí zväèša do veci neboli riadne
zasvätení, ale po vyhlásení povstania konali na vlastnú päs.
Mnohých pomýlilo Golianovo váhanie, keï na Èatlošovo ohlásenie okupácie
ihneï sa nereagovalo. Rozkazy vydali sa neskoro, ba i do nepravých rúk (v
Bratislave plk. Králikovi a v Nitre mjr. Šmigovskému). Prirodzene, že táto okolnos
nemala priaznivý vplyv na morálku jednotiek a dôveru vo vedenie. Èo bolo ale
najvážnejšie, stratou posádok stratil sa kus územia a – èoho sa povstaniu
najviac nedostávalo – výstroj, výzbroj, autá, munièné sklady atï. Iniciatíva
a z nej vyplývajúce vynútenie povstania a priebeh obrany boli preè. Reagovalo
sa na nemecké akcie, pod¾a nich sa disponovalo s jednotkami, o ktorých sa
velite¾stvo armády dozvedalo až z hlásení, zaraïovali sa do boja narýchlo zo
záložníkov postavené nové jednotky, bez akejko¾vek prípravy a vycvièenia,
proti bojom zvyknutým a v bojoch skúseným nemeckým jednotkám.
Hlavnou príèinou katastrofy povstania a celého Slovenska bolo zlyhanie velite¾-
stva východoslovenskej armády s dvoma dobre vycvièenými, tankami, ažkými
zbraòami a letectvom dobre vyzbrojenými divíziami, ktoré vlastne tvorili bojovú èas
slovenskej armády. Príslušníci východoslovenskej armády mali èulé styky s partizán-
mi, boli myšlienke odboja oddaní a mravne pripravení na boj proti Nemcom. Tejto
armáde, prvej divízii na Dukle a druhej divízii na Lupkove pripadalo k¾úèové postavenie
a hlavná podmienka pre
úspech povstania – udrža
priesmyky, výborný obranný,
ale ažký útoèný terén Karpát
a umožni v prípade ruského
útoku prechod kompaktných
ruských vojsk cez Karpaty
na Slovensko.
Napriek tomu, že pov-
stanie sa zaèalo bez doro-
zumenia a dohovoru s ruskou
armádou a delegáti pplk. Dr.
Ferjenèík a Karol Schmidke
prileteli z Moskvy už po
vyhlásení povstania na oslobodené územie, splnila sa základná podmienka pre
úspech povstania. Ruské vrchné velenie rýchlo nás zaradilo do svojho nástupového
plánu a už 7. a 8. augusta zaèali útok na Karpaty. Bola to najväèšia pomoc a jediná
možnos, ako zachráni povstalecké územie a rozvráti nemeckú obranu v dunajskej
kotline. Táto okolnos dosia¾ nebola patriène ohodnotená a zdôraznená, aj keï jednou
z najchúlostivejších a súèasne najažších otázok je zmena strategického plánu. Koncom
júla a zaèiatkom augusta vrchné velenie rukej armády po obsadení ¼vova a preniknutí
do Krosna a na Sanok zastavilo ïalší
postup a nešlo na Karpaty, lebo malo
záujem na Rumunsku, ktoré kapitu-
lovalo.
Len vinou velite¾a východoslo-
venskej armády nemohla sa ruská
armáda a èsl. armádny zbor v Rusku
napriek útokom a snahe za každú
cenu, bez oh¾adu na mimoriadne
ve¾ké straty a obete prebojova cez
Karpaty. Plk.gšt. Viliam Talský, hoci z
rádiového prejavu gen. Èatloša vedel
o príchode Nemcov, o vyhlásení
povstania v Banskej Bystrici a do-
Chalupkovým heslom stal aj patrièné rozkazy, nikoho
o nich neinformoval, žiadny rozkaz
nevydal, ale keï sa už na západnom Slovensku tretí deò bojovalo, nechal jemu
zverené jednotky ich osudu, zradil slovenské národné povstanie a zbabelo
utiekol do Ruska, aby si získal alibi, i s celým letectvom.
Splnilo sa to, èoho sme sa obávali, a dostalo sa mi smutného zadosuèinenia,
lebo Talskému som nikdy neveril a informoval som tiež politických èinite¾ov, aký a kto
je. Bolo to politické vedenie, ktoré si po vyhlásení povstania osvojilo názov „ilegálna
slovenská národná rada”, ktoré Talského Golianovi nadiktovalo, keï sa im tento podria-
dil. Preto padá zodpovednos tiež na nich.
Nemci sa ¾ahko zmocnili Karpát po odzbrojení oboch divízií, lebo neiniciatívnos-
ou a bezradnosou velite¾ov, bez príslušných rozkazov stratil sa drahocenný èas. Ale
prípravy tiež neboli urobené, inštrukcie neboli vèas vydané, velitelia podriadených
jednotiek nevedeli, èo sa deje, rovnako ako na západe niè nebolo pripravené, a preto
jednotky prakticky bez boja boli odzbrojené a zajaté.
Márne 1. èeskoslovenská armáda za takých podmienok a skoro nevyzbrojená
držala hornatý terén oslobodeného Slovenska dva mesiace, aby tým umožnila bez
boja ruskej armáde zbehnú do doliny pod Budapeš a Viedeò, odreza nemecké
jednotky na podkarpatskom a rumunskom fronte, rozvráti nemeckú obranu a urýchli
porážku Nemecka, keï skvele ozbrojené divízie sa ani nepokúsili udrža priechody
cez Karpaty, èo by sa im vzh¾adom na vèasný ruský útok aspoò dva týždne hravo
bolo podarilo.
Katastrofa Slovenska bola speèatená, ve¾ké dielo sa nepodarilo, zato celé
Slovensko znovu sa stalo bojiskom a ažko oslobodzovaným a dobývaným územím.
Hromadné hroby sú svedkom hrozného utrpenia, vypálené dediny a hospodárske
znièenie sú smutným dôsledkom váhavosti a nerozhodnosti tých, ktorí mali v rukách
možnos Slovensko od tohoto všetkého zachráni.
Citované z knihy Generál Mirko Vesel: Vojenská príprava a vyhlásenie povstania
%
Podiel Evanjelického a. v. cirkevného zboru v Banskej Bystrici
na protifašistickom odboji a SNP
Cie¾om autora krátkeho príspevku, ktorý nedokáže
vyèerpa celú problematiku, naznaèenú názvom témy,
je ilustrova aspoò niektoré príklady aktivity bansko-
bystrického ev. a. v. cirkevného zboru, jeho pred-
stavite¾ov a ïalších jeho obetavých príslušníkov, ktorí
neváhali vzia na seba úlohu aktívnych bojovníkov
proti fašizmu. Na základe originálneho materiálu, ktorý
má autor k dispozícii chce poukáza, ako viacerí obetavci z radov príslušníkov Evan-
jelického a. v. cirkevného zboru v Banskej Bystrici boli zapojení do protifašistického
odboja už dávno pred vypuknutím SNP a to i za cenu obetovania vlastného života.
Výstižné hodnotenie tohto podielu nachádzame napr. v úvode dokumentu:
Výroèná správa banskobystrického ev. a. v. cirkevného zboru za rok 1944, ktorú po
skonèení vojny, dòa 24. júna 1945 predniesol na cirkevnom konvente farár Juraj
Holèík. Správa pri hodnotení úèasti evanjelikov na protifašistickom odboji konštatuje:
Hneï tu na tomto mieste musíme priklincova, že evanjelická èas národa vybrala
si aj teraz ¾ví podiel na boji národa o slobodu... Evanjelici vždy vedeli, kde je ich
miesto. Keï sa chcel niekto presvedèi o tom, evanjelika našiel všade, kde sa bolo
treba èinne zapoji. Našiel ho na každom poli práce. Našiel ho aj na bojišti. Našiel
ho v žalári. Našiel ho na popravisku…
Konkrétnejšie o podiele èlenov Zboru ev. a. v. cirkvi v Banskej Bystrici, ktorý
mal vtedy cca 6000 duší svedèí ïalšia èas správy, v ktorej sa konštatuje: Do
banskobystrickej evanjelickej matriky bolo zavedených takmer 100 osôb, ktoré pri
povstaní položili svoje životy… Neuvádzajú sa tu ešte obete taktiež poèetného ev.
a. v. cirkevného zboru v Radvani.
V èasti správy pod názvom Ve¾ké obete sa napr. dozvedáme o poprednom
martýrovi zboru, seniorovi Jánovi Bakossovi, o ktorého osudoch je reè na inom
mieste èasopisu. O niektorých ïalších úèastníkoch odboja sa v správe uvádza
predovšetkým nasledovné: Dosia¾ je nezvestný nᚠcirkevný dozorca Viliam
Paulíny. (Menovaný sa po vojne vrátil neskôr z nemeckého zajatia - P. M.)
Zavraždený bol presbyter Ján Vanèo i s manželkou a dvoma synmi Jánom a
Pavlom (ktorých umuèili pri masovom vraždení v Kremnièke – P. M.) … za obe
násilia považujeme i brata presbytera Jána Kulíška, dlhý èas väzneného pri Krajskom
súde v Banskej Bystrici. Taktiež brata presbytera Jána Kedru, ktorý sa stal obeou
nešastia už po oslobodení. Patrí sem aj František Luby, kurátor v Jakube. A je
dlhý rad obetí nášho zboru, o ktorých ešte doposia¾ nevieme… Až bude všetko
usporiadané, zhodnotíme ich dielo a prácu a postavíme im pomník i v cirkvi.
Uvedená správa v ïalšom texte originálne ilustruje zastúpenie evanjelikov a
celkovú dobovú situáciu vo väznici Krajského súdu v Banskej Bystrici, keï uvádza:
Žia¾ nás postihol, keï sme sa - p. farár J. Holèík a kaplán Samuel Velebný -
odhodlali ís do väznice odbavova služby Božie. Bolo to až do plaèu, aj sa plakalo,
keï sme tam videli všetko nám dobre známych bratov a sestry, ktorí pre našu
spravodlivú vec tam boli väznení a týraní. Pri odbavovaní služieb Božích a to na
výroèité slávnosti Štedrý deò a Starý rok, zúèastnilo sa až do 130 úèastníkov,
takže bohoslužobná miestnos bola doslova preplnená.
Známa bola diskriminácia židovského obyvate¾stva zo strany vládnuceho
režimu Slovenského štátu, ktorá sa do znaènej miery vzahovala aj na pokrstených
Židov. Napriek tomu mnohí príslušníci židovského náboženstva, najmä v snahe
zachráni sa, a to aj v banskobystrických podmienkach, h¾adali cestu ku
kresanskému náboženstvu. Bolo všeobecne známe, že banskobystrickí evanjelickí
kòazi Ján Bakoss i Juraj Holèík patrili k tým, ktorí otvorili náruè nejednému
z uvedených obèanov, keï prejavili snahu sta sa kresanmi. Po požadovanej
polroènej príprave len v roku 1942 Ján Bakoss a Juraj Holèík pokrstili spolu 246
Židov. O krstoch Židov v zbore v ïalších rokoch nemáme konkrétne údaje.
Do histórie protifašistického odboja sa príkladne zapísal aj Evanjelický spolok
v Banskej Bystrici. Jeho sídlom bola budova na Hornej ulici è. 21, známa, ako
dom osvety. O òom správa, okrem iného uvádza: Jeho pravidelné štvrtkové
veèierky boli ve¾mi pekne navštevované a pre mnohých boli nevyhnutnosou
týždòa. Koncom augusta 1944 bol objekt budovy Evanjelického spolku poskytnutý
pre úèely Povstania. Ako je všeobecne známe, práve odtia¾to sa 30. augusta 1944
ozval povstalecký Slobodný slovenský vysielaè. Hlas prof. Ladislava Sáru na
vlnách éteru odtia¾ oznámil svetu, že Slovensko vstúpilo do otvoreného boja proti
nemeckým fašistom. Aj v uvedenej správe sa v tejto súvislosti uvádza: Pre dejiny
Povstania a pre dejiny nášho národa i toto zostane pamätným, že práve my,
evanjelici, dali sme prvé prístrešie obnovenej pravde.V tomto povstaleckom rozhlase,
vedno s L. Sárom vyvíjali záslužnú èinnos viacerí ïalší bystrickí evanjelici.
Z najaktívnejších spomeniem aspoò pred-staveného L. Sáru prof. M. Krajèovièa,
ktorý ako jeho kolega a riadite¾ banskobystrickej priemyselnej školy sa, podobne
&
ako L. Sára, stal obeou nacizmu. Mohli by sme tiež spomenú vedúceho vojenského
rozhlasu prof. Jána Mikleša, ktorého našastie stihol šastnejší osud ako menovaných
a, pravda, aj rad ïalších.
Vo vzahu k budove Evanjelického spolku možno ešte poznamena, že tu
mala zároveò sídlo napr. redakcia Národných novín, ktoré redigoval J. Jesenský.
Neskôr, po presahovaní rozhlasového centra do vhodnejších priestorov boli do
objektu umiestnené povstalecké vojenské jednotky.
Pravda, v súvislosti s témou príspevku by sa žiadalo uvies mnohopoèetné
mená živých èi màtvych hrdinov z radov bystrických evanjelikov obidvoch zborov,
banskobystrického i radvanského, ktorí sa èasto s nasadením života podie¾ali na
antifašistickom odboji. Zasluhovali by si to jednak, povstaleckí vojaci a partizáni,
ale súèasne tiež desiatky ïalších, ktorí poskytovali pomoc jeho úèastníkom alebo
neocenite¾né služby prenasledovaným, menovite židovským obèanom a rôznym
iným uteèencom. Mnohí z nich vykonávali túto èinnos už dávno pred vypuknutím
Povstania, alebo potom v ažkých, pohnutých èasoch, po obsadení Banskej
Bystrice a po zatlaèení povstalcov. Medzi nich patria viacerí lekári i ïalší zdravotnícki
pracovníci a pod.
Pavol Martuliak
Senior Ján Bakoss, narodený v roku 1895 v Pukanci sa radí k
významným predstavite¾om banskobystrického protifašistického odboja.
Do odboja sa zapojil po podpísaní Mníchovského diktátu v roku 1938
prostredníctvom èlánkov a kázní. J. Bakoss prostredníctvom kázní
pranieroval nešváry v sloven-
skom spoloèenskom i politickom
živote a svojich cirkevníkov vy-
zýval predovšetkým ku konaniu
dobra a do boja za spravodlivú
vec. Ve¾mi ažko niesol bezbre-
hé prenasledovanie židovských
spoluobèanov. V rokoch anti-
semitizmu (1941-1944) spolu so
svojím oltárnym spolubratom
Jurajom Holèíkom, kaplánmi Jú-
liusom Madarásom a Samuelom
Velebným im pomáhali ako sa len
dalo. Krstili ich a nemajetným
dokonca poskytovali finanènú
podporu z charitatívnej akcie
„Skrytá bieda“, založenej v r. 1935.
Ján Bakoss, ev. farár, zavraždený
Vyhlásenie SNP prijal senior
vo februári 1945 pod Stráòami
J. Bakoss s ve¾kým nadšením.
Stal sa èlenom Revoluèného národného výboru za Obèiansky blok. V
dòoch plných eufórie ve¾ký demokrat a humanista J. Bakoss sa modlil aj
za zradných synov slovenského národa, ktorých mal stihnú zaslúžený
trest. V modlitbách a kázòach žiadal pre nich kresanské odpustenie a
milos. On s nimi cítl, ale žia¾, neskôr oni s ním už nie.
Po obsadení Banskej Bystrice nemeckými okupaènými jednotkami
na radu blízkych a známych odišiel do Martina k svojmu švagrovi. Martinský
exil trval od novembra 1944 do 5.1.1945, kedy bol zatknutý príslušníkmi
Einsatzkommanda 13 a Sonderkommanda 7. Po sérii vypoèúvaní,
odsúdený na trest smrti. Rozsudok bol okamžite vykonaný, èo potvrdzuje
exhumaèná zápisnica z 21.4. 1945, v ktorej je uvedené: „V 4. hrobe 11
màtvol, z toho 2 ženy a 2 vojaci. Skoro s urèitosou možno tvrdi, že boli
popravení 31.1.1945 medzi 5,00 - 11,00 hod. a 23,00 hod. veèer. Títo 11,
medzi korými bol ev.senior J. Bakoss z B. Bystrice, mali vzadu telefónnym
drôtom poviazané ruky a strelné rany v tyle.“ Seniora Bakossa, ktorý mal
obleèený èierny dlhý kabát, èierny oblek, hnedú koše¾u a obuté mal èierne
ponožky a topánky, identifikovali ako 18.obe masového hrobu nachá-
dzajúceho sa v priestore Starkeho vily Pod Staòami v katastri mesta Martin.
Seniorovi Jánovi Bakossovi spoloènos na poslednej púti robili
biblia a rodiná fotografia.
Dana Baranová
 Môj otec, MUDr. Ludvik Nábìlek, kromìøížsky rodák, prišiel do Banskej ale aj priate¾om a známym, ktorí v dôsledku vojnových udalostí prišli o svoje
Bystrice ako vojak – mladý lekár, zaèínajúci svoju lekársku prax. V Banskej domovy. Hosami našej rodiny boli napríklad i èlenovia èeskoslovenskej vládnej
Bystrici demobilizoval v roku 1922. Obdobie I. ÈSR môžeme oznaèi ako delegácie z Londýna pod vedením ministra Nìmca.
„zlatý vek rodiny”. Otcova pracovitos, húževnatos a vysoká lekárska Po zatlaèení povstania do hôr sa nám po dvoch týždòoch podarilo nadviaza
odbornos umožnila ve¾mi dobré materiálne postavenie rodiny. To sa odzrkadlilo spojenie s partizánskou brigádou majora Jegorova, v ktorej otec ïalej pôsobil
ako v kultúrnom, spoloèenskom, tak i v duchovnom živote rodiny. V Banskej ako lekár. Takmer denne sme prechádzali s otcom do štábu majora Jegorova
Bystrici sa otec zoznámil s mojou matkou, dcérou JUDr. Jána Vesela, z Prašivej na Latiborskú ho¾u. O zlé poveternostné podmienky za krutej zimy
banskobystrického a zvolenského advokáta a národného dejate¾a, v rodine ktorého 1944-1945 nebola núdza. Otec okrem toho „mal” ešte malú „nemocnicu” v tzv.
slovenské národné uvedomenie hralo dominantnú úlohu. Starom Kráme nad Hiadlom, ako sa
Prvé dni novovzniknutého Slovenského štátu znamenali pôvodne lesnícka chata nazývala,
pre rodinu zásadný obrat. Otec bol gardistami zatknutý, a kde boli umiestnení ranení a chorí
vzápätí prepustený, ale bol súèasne pozbavený miesta príslušníci partizánskeho oddielu.
v Nemocenskej poisovni a živobytie rodiny zabezpe- Zaèiatkom novembra sa nemecké
èovala len jeho výborne prosperujúca súkromná lekárska komando vybralo nás zlikvidova, ale
prax. vysoký stav snehu, prudké stúpanie
Od roku 1939, po rozbití I. ÈSR, bol otec èlenom a odhováranie horára, ktorého donútili
ilegálnej odbojovej skupiny Obrana národa, ktorej èinnos ich vies, že sa na Prašivú nedá za
bola zameraná na poskytovanie materiálnej, morálnej daných podmienok vyjs, nás za-
a lekárskej pomoci antifašistom ako i rasovo prena- chránilo.
sledovaným a ich rodinám. Otec napríklad s MUDr. Prostriedky na obranu sme
Danielom Petelenom, riadite¾om nemocnice, na základe nemali. Je potrebné podotknú, že
fingovanej diagnózy na týfus umiestòovali na infekèné práca otca ako lekára bola mimoriadne
oddelenie nemocnice hlavne rasovo prenasledovaných, aby ažká pre nedostatok liekov, obvä-
ich zachránili pred transportovaním do koncentraèných zového a dezinfekèného materiálu.
táborov alebo aby ich transportovanie aspoò pod¾a možnosti Nabìlekovská vila na dnešnej Kuzmányho ulici - miesto Bratia Ludvik a Igor, ktorí vo VSO
oddialili. Tak sa napríklad podarilo zachráni Gerdu Sputzovú stretávania organizátorov povstania sprevádzali velite¾ov I. ÈSA generála
s matkou. Obrana národa spolupracovala aj s inými odbojovými skupinami, ako Rudolfa Viesta a Jána Goliana, po rozbití jednotky nad Bukovcom padli spolu
bola napr. Flóra pod vedením pani Kvìty Viestovej, s ktorou spolupracovali s generálmi do nemeckého zajatia. Väznení boli v banskobystrickej väznici,
a boli èlenmi napríklad Alois Štván, riadite¾ Dunajskej plavby, závodu Kotva, kde mali možnos nadviaza priate¾stvá i s francúzskymi partizánmi, ktorí, žia¾,
matkin brat generál Mirko Vesel, jeden z hlavných organizátorov SNP a ïalší. boli väèšinou popravení v Kremnièke. Bratia spolu s bratrancom Václavom
Nieko¾ko dní pred povstaním nás navštívil riadite¾ banky Viliam Paulíny, Vaškom a ïalšími banskobystrickými osobnosami; Dr. Èársky - okresný
poèas SNP povereník pre financie, so tajomník, továrnik Furdík a ïalší, mali
žiadosou umiestni niekde Dr. Vavra by ako rukojemníci dòa 31. decembra
Šrobára, ktorý bol prenasledovaný 1944 popravení. Obetavosou a úsilím
štátnymi bezpeènostnými orgánmi biskupa Dr A. Škrábika, prezidenta Dr.
a hrozilo mu zatknutie. Otec navrhol Tisu a hlavne Dr. Jána Balka sa
umiestni ho na našej chate na poprave predišlo. Po obsadení Brezna
Donovaloch, èo sa aj uskutoènilo. sovietskymi jednotkami nemecké
V noci z 29. na 30. augusta 1944 gestapo z Banskej Bystrice odišlo
prišli na chatu strýcovia pplk. Mirko a správu väznice odovzdalo sloven-
a mjr. Milan Veselovci s podplukov- ským orgánom. Tieto situáciu využili
níkom Dr. Ing. Milošom Markom po a väzòov prepustili. Tým sa bratia
uskutoènenom prevrate na Velite¾stve dostali na slobodu a skrývali sa až do
pozemných vojsk v Banskej Bystrici oslobodenia u rodiny Karola Lišku
s tým, že je potrebné vypracova a Joósových.
proklamácie k vojsku a národu, ktorými Po oslobodení pracoval otec, už
bude oficiálne vyhlásené SNP a výz- v hodnosti plukovníka, na Ministerstve
va pre vojakov a obyvate¾ov, aby sa národnej obrany v zdravotnom odbore
postavili nemeckým okupaèným v Prahe, odkia¾ bol prevelený ako
jednotkám na odpor. Celú noc prebie- lekár divízie do Banskej Bystrice. Po
hala tvorba Proklamácií a úpravy pre nástupe komunizmu bol prepustený
vysielanie v Slobodnom slovenskom Fotografia z roku 1945 na chate MUDr. Ludvika Nábìlka na Donovaloch. z armády a degradovaný s odôvod-
vysielaèi, ktorú aj za mojej prítomnosti Z¾ava. MUDr. L. Nábìlek, Ivan Nábìlek, Elena Nábìlková, rod. Veselová, nením, že „pre svoj postoj a jednanie
realizoval podplukovník Dr. Ing. Miloš mjr. Milan Vesel, Dr. Vavro Šrobár, pplk. Mirko Vesel neposkytuje záruku, že bude spo¾ah-
Marko. O chod domácnosti sa starala livým a celkom oddaným ¾udovo-
moja matka. V Slobodnom slovenskom vysielaèi dòa 30. augusta 1944 už o pol demokratickému zriadeniu”. Otec už potom až do roku 1972, do 76. roku života,
dvanástej èítal pplk. Mirko Vesel prevolanie k vojakom a Ing. Jozef Styk k národu. pôsobil ako lekár v rôznych zdravotníckych odboroch. Zomrel osemdesiat-
SNP sa stalo skutkom. šesroèný v roku 1982 v Banskej Bystrici, kde je aj s manželkou pochovaný.
Otec v dobe povstania pôsobil v hodnosti štábneho kapitána na Vojensko- Moja matka zomrela o štyri roky neskôr v 90. roku života.
politickom oddelení I. ÈSA vo funkcii zástupcu prednostu a vedúceho
propagaèného oddelenia I. ÈSA. Bol spoluzakladate¾om Zväzu vojakov Ivan Nábìlek
povstania, èasopisu Bojovník a lekárom Vysokoškolského strážneho oddielu.
Bratia Ludvik a Igor boli príslušníkmi tohto oddielu, urèeného ako štábna rota pre Poznámka:
ochranu velite¾ov I. ÈSA na Slovensku. Ja som vypomáhal ako spojka na Podrobnejšie informácie o podiele rodiny Nábìlkovcov a Veselovcov na
vojensko-politickom oddelení. Neocenite¾né služby odviedla moja matka, jej príprave a priebehu SNP a ich ïalších osudoch sú uvedené v knihe Dr. Ladislava
práca umožòovala chod domácnosti, ktorá poskytovala útoèište nielen príbuzným, Takáèa V krutom storoèí, vydanej vydavate¾stvom Michala Vaška.

'
Havárie „furmanov“ poèas SNP v banskobystrickom okrese
V rámci pomoci bývalého Sovietskeho zväzu bojovníkom SNP v septembri a októbri 1944 boli na povstalecké územie
dopravované zbrane a  taktiež príslušníci 2. ès. paradesantnej brigády. Lietadlá Lisunov Li-2 a Douglas C-47 Skytrain, ktoré
niesli hlavnú archu operácie povstalci nazvali „furmanmi“. Doposia¾ bolo vypátraných 19 havárií týchto lietadiel patriacich
ku 5. Orelskému leteckému zboru, ktoré sa odohrali na Ukrajine, Po¾sku a na Slovensku, èi už v dôsledku èinnosti
nepriate¾ských stíhaèov, mechanických porúch, alebo kvôli nepriaznivému poèasiu. Zahynulo pri nich 74 príslušníkov
sovietskeho dia¾kového letectva. Z nich 12 ukonèilo svoju pú v terajšom banskobystrickom okrese.

Prví šiesti letci nedoleteli na miesto pristátia - letisko Tri Duby dòa haváriu. Motory boli zaryté, spálené v zemi. Takisto spálená bola aj
13. októbra. Osudným sa im stal po 22.30 hod. vrchol kopca Dolná pilotná kabína a èas lietadla za òou. Chvost bol spadnutý kúsok
Skala nachádzajúci sa nad obcou Malachov, 7 km západne od Banskej nižšie pod troskami lietadla. Výbuch nenastal, pretože okolo dakoty
Bystrice. Vtedy do neho asi 200 m pod jeho vrcholom narazilo bola rozhádzaná munícia - granáty a míny do mínometov. Zahynul
lietadlo Li-2 zo 7. gardového tam aj jeden nᚠvojak, ktorý bol
Gatèinského leteckého pluku èiastoène pod kostrou lietadla.
pilotované kpt. V. F. Voroninom. My sme to nevideli, ale hovorili
Tí na splnenie svojej bojovej nám o tom ¾udia z dediny, vraj
úlohy odštartovali z letiska keï tam prišli po tej havárii na
Krosno v Po¾sku. Posádka sa druhý deò, vojak ešte žil a nor-
naposledy ozvala svojmu riadia- málne sa s nimi rozprával. Nohy
cemu vo ¼vove z cie¾ového mal pod troskami a trup tela von.
priestoru letiska Tri Duby o 22. 27 A keï ¾udia nadvihli trosky, že
hod. Poèas vyèkávania na pri- ho vytiahnu, krvný obeh sa
státie lietadlu vysadil výškomer, prerušil, vojak zomrel.“
na okruhu ustaviène klesalo až Všetci màtvi sú pochovaní na
došlo ku spomínanej udalosti, mieste havárie, kde majú posta-
prièom sa nárazom rozlomilo. vený aj skromný pamätník.
Oheò pohltil kabínu a motory. Na Ten na mieste svojho skonu
mieste zahynuli spolu s velite¾om nemajú príslušníci posádky por. I.
lietadla kpt. Voroninom aj ostatní N. Anisova patriacej do zostavy
Havarované lietadlo Li-2 è. 11 kpt. P.A. Alexejeva zo 7. gard. Gatèinského
èlenovia jeho posádky: druhý pilot 340. leteckého pluku, ktorí
leteckého pluku
Osinov, navigátor ppor. Glazkov, zahynuli dòa 15. 10. 1944 na poli
palubný mechanik staršina Šèerbakov, strelec-rádiotelegrafista medzi obcami Badín a Sielnica s miestnym názvom Šiare.
staršina Vorobjev a palubný strelec staršina Strukov. Aj oni úspešne prileteli do priestoru letiska Tri Duby a klesli do
Ján Pilaø, èlen 2. ès. parabrigrády si na haváriu pod Dolnou Skalou letovej hladiny pod 400 metrov. Aj keï boli ešte vysoko zaèali pristáva.
spomína: Zo zeme im boli vystrelené èervené rakety a bolo im nariadené stúpa.
„Kde narazili tam bola ve¾ká skala a les. V smere pádu dakoty Anisimov nasadil na druhý okruh, potom strhol stroj prudko nahor, èím
bol les polámaný. A asi do prostriedku kopca lietadlo narazilo stratil rýchlos. Nasledoval pád pri ktorom sa zrútil a po dopade na
a havarovalo. Viezli míny a inú muníciu. Ale výbuch nezapríèinil jeho zem explodoval. Okrem velite¾a lietadla zahynuli aj druhý pilot ppor.
Tarunov, navigátor ppor. Terechov, palubný mechanik por.
Godin, strelec-rádiotelegrafista Rjavoèkin a palubný strelec
Lebedev.
Svedectvo o posledných chví¾ach lietadla podáva
Ondrej Ryboš z delostreleckej batérie npor. Holèíka:
„Boli sme v palebnom postavení nad Tàním a práve sme
pozorovali, ako lietadlá pristávajú na letisku. Bolo okolo
21.00 hod., keï to lietadlo robilo okruh ponad Zvolen -
Kováèovú a nad Badín. Vo vzduchu boli aj nemeckí stíhaèi,
lebo sme ich jasne poèuli a videli ich svietiace gu¾ky, ktoré
Lisunov Li-2 è.. 25 pristál v noci z 9. na 10.10. 1944 na letisku Tri Duby. Posádka D.J. obsypali toto lietadlo a na zemi zanedlho explodovalo.“
Netudychatka z 23. gardového Belgorodského pluku dopravila z Krosna na palube okrem Svedectvo dopåòa Anna Husárová zo Sielnice:
iného protitankový kanón kalibru 45 mm s obsluhou a bojovou výzbrojou. Nakreslený „Stáli sme blízko domu pod hruškou a pri poh¾ade na
stroj niesol štandardnú kamuflហpre noèné operácie v kombinácii tmavozelenej, letisko, kde pristávali lietadlá, sme všetci poèuli strašný
tmavohnedej a svetlosivej farby na trupe a na horných plochách krídel, zospodu bola rachot vo vzduchu. A tu sme zo smeru od Kambiela videli
použitá matná èierna farba. Èíslo 25 bolo biele. (prevzaté z knihy J. Stanislav, V. nízko letie lietadlo - smerom na pristátie. Ešte som si
Klabník: Slovenské letectvo 1944-45, 3.diel) v duchu vravela: Bože, ten tu spadne na nás. Ako ponad
nás letel, od víru jeho vrtú¾ sa aj stromy ohýbali. Rachot
jeho motorov ustával, ako keby ich boli vypli. Potom letel už
tíško. Preletel ešte Lašèok a tam za hruškou spadol
a okamžite zaèal horie. Ozvala sa stre¾ba, hukot a do toho
všetkoho z lietadla krik. To potom horelo vysokým
plameòom, praskalo a výbuchy z neho rozhádzali plechy
do okolia.“
Letcov pochovali v hájnickom cintoríne a po vojne ich
telesné pozostatky previezli na Vojenský cintorín vo
Zvolene.
Douglas C-47. Zobrazená Dakota mala na horných plochách krídel a trupe olivovozelenú To¾ko ku dvom dnes už takmer zabudnutým leteckým
farbu. Na spodných plochách bola použitá svetlosivá farba, výrobné èíslo bolo žlté. Stroj sa haváriám spred šesdesiatich rokov, ktoré sa odohrali poèas
zúèastnil na zabezpeèovaní leteckého mosta na Slovensko a dostal v sovietskych leteckých bojových akcií Slovenského národného povstania.
dielòach hornú streleckú vežu. Stanislav Bursa - Peter Ušiak


 No práve pred matúrou
stalo sa èosi, zmenilo sa èosi,
najsamprv nenápadne a
potichu, ako keï sa v kozube
prelomí žeravé poleno,
vyp¾uje roj iskier a sfarbí
belasejúci už plameò zasa do
ružova, nieèo, slovom,
v håbke èasu zmenilo kvalitu,
špecifickú váhu, prekypela
èaša.
Netušili sme, ktorá to
presne bola chví¾a, èi bolo
pravda, že na našich
hraniciach nastúpili elitné
hákové divízie s èasovanými
rozkazmi na pochod v zapeèa-tených obálkach, èi naša vláda,
ostre¾ovaná najažšími mažiarmi demagógie spoza hraníc, nevládala
ïalej predstiera hluchotu a slepotu voèi odhodlaniu a hutnejúcej vôli
vlastných ¾udí jednoducho sa neda, èi slovom koneène spolu s nami
v krivuli histórie dozrel aj dotyèný kritický deò: No zástup krièal dos
a krvavý pásik lakmusu v geometrickom strede Európy sa temne
sfarbil vzdorom a postavil sa na odpor. Ohrozená republika
mobilizovala – alebo to povedzme jazykom maturitných odpovedí:
Povolala si chlapov do zbrane.
* * *
Zabudli sme na matúru.
Boli by sme poslali vèerty pentagón dodekaédre a elegické
distychá a zrýchlenia so štvorcom dráhy a nastúpili s ostatnými, na
papieri už dospelými. Lebo sme naraz nahmatali, živiène zaèuchali,
v bielom svetle uzreli slovo, ktoré sa donedávna vyskytovalo iba
v dejepise a v latinských reáliách, vyprahnuté a bezkrvné, teoretické
a abstraktné, domov, domovina.
Vlas sa medzi nami vzopäla, sprítomnela ako kyslík v nozdrách,
bola pod korunami parku a na šalkovskom predmestí, na nepeknej
Striebornej ulici i na športovom ihrisku na Uhlisku, v zaprataných
huštáckych dvoroch, v radvanských kasáròach i v aule našej
nemilostivej školy, doma v otcovej ordinaèke a v dedovom opustenom
ateliéri, v tehelni, v hraèkárstvach, plechárskych dielòach, zubárskych
kreslách a prašných kanceláriách.
Vlas vybuchla, zasvietila, jej atómy sa zmiešali s našimi, prešla
nárazovite z kategórie litier a slov do kategórie osobného vedomia,
citu, telesnej existencie. … Slovákov a Èechov sú-
Vlas zmàtvychvstala v nás všetkých, rozprestrela sa v nás až
po nechty, každý spomedzi nás mohol by škaredou f¾akatou nitkou,
no dovedna skladali sme sa do nádherného staronového gobelínu,
èo pretrváva veky.
Museli si to uvedomi nielen naši hlaváèi, ale aj ten Hitler,
neprestávajúci krákora a kikiríka a bi kýpami krídel, aby zakryl,
že sa neodvážil zaútoèi, že cúvol.
Maturovali sme týždeò po mobilizácii.
* * *
26. októbra 1944 som prišiel domov a povedal: „Mama, zajtra –
pozajtre Bystrica padne, odchádzame s vysielaèom do hôr.“
Stáli sme proti sebe medzi dverami pustého bytu – otec bol
kdesi pri svojich ranených – a dookola bolo ticho ako v prázdnej
štôlni hlboko pod zemou, v ktorej sa každú chví¾u môže vzòa plyn,
a mama náhle ku mne pokroèila a tuho ma objala, odrazu drobná a po
prvý raz h¾adajúca útulok a útechu u mòa. V tom okamihu objatia –
ako som už vtedy mohol vedie, èo znaèí obja si posledný raz syna
? – uvedomil som si, že ju už nikdy neuvidím a že si odteraz po dlhé
roky už iba sám sebe budem domovom.
* * *
Odrazu bolo po všetkom; za bieleho dòa som dospel pod¾a
litery, od úsvitu dospelý od presily poznania.
Ukážky z knihy vybrala Slavomíra Oèenášová-Štrbová
SPRAVODLIVÝ MEDZI NÁRODMI
V tomto roku – 28.3. 2004 – sme si pripomenuli 100 rokov od
narodenia legendy banskobystrickej nemocnice primára MUDr.
Daniela Petelena.
Rodák z neïalekej Slovenskej ¼upèe študoval na
gymnáziu v Banskej Bystrici, medicínu na Lekárskej fakulte
Karlovej univerzity v Prahe. Chirurgickú prax získaval na
študijnom pobyte vo Viedni
(1 rok) a u profesora Kostli-
vého v Bratislave (1930 - 36).
V januári 1937 nastúpil
do funkcie vedúceho lekára nemocnice
v Banskej Bystrici. Poèas jeho pôsobenia
sa pôvodne všeobecná monoprimariátna
nemocnica rozdelila v roku 1945 na dve
samostatne pracujúce oddelenia: Chirur-
gicko-pôrodnícke (primárom zostal MUDr.
Petelen) a interné oddelenie (primárom sa
stal Dr. Èulen). V roku 1952 sa z chirur-
gicko-pôrodníckeho primariátu, príchodom
primára Dr. Scholtza, vyèlenilo samostatné
gynekologicko-pôrodnícke oddelenie.
MUDr. Petelen ako primár chirurgického oddelenia pôsobil 31 rokov (1937
-1968), bol legendou banskobystrickej chirurgie, preslávil Banskú Bystricu
svojím lekárskym umením a ¾udskosou. Chodili za ním pacienti zo širokého
okolia i z cudziny a roznášali dobrý chýr aj o Banskej Bystrici. Vychoval
viacerých popredných chirurgov, ako sú napríklad Dr. ¼udovít Szabó (neskôr
primár v Brezne) a Dr. Ján Pavúr (neskôr primár vo Zvolene). Vykonával
kompletnú obdominálnu chirurgiu, poènúc resekciami žalúdka a konèiac
náhlymi brušnými príhodami. Vykonával aj gynekologické a urologické
operácie a niektoré traumatologické výkony.
MUDr. Daniel Petelen patril spolu s Viliamom Paulínym, Ing. Jurajom
Krajèovièom, MUDr. ¼udovítom Nábìlkom a Gustávom Zemanom
k významným osobnos-
tiam mesta Banská Bys-
trica. Tvorili jadro skupiny
pochádzajúcej takmer
z celého Slovenska.
Už v júni 1940 sa
uskutoènilo v kúpe¾och
na Sliaèi prvé ve¾ké
stretnutie èeskoslo-
vensky orientovaných
stredených okolo MUDr.
Vavra Šrobára.
MUDr. Petelen úzko Vila MUDr. Petelena na dnešnej Skuteckého ulici
spolupracoval aj s vo-
jenskými organizátormi Povstania, predovšetkým s bratmi Veselovcami,
pplk. Milanom Polákom, pplk. Jánom Golianom. Výsledkom spoloèného
rokovania bolo, že skupina MUDr. Šrobára podporila pplk. Goliana a
jeho menovanie za velite¾a povstaleckých vojsk.
MUDr. Petelen bol poèas SNP prvý povereník pre zdravotníctvo. V tomto
politicky zložitom období lieèil alebo pod falošnou diagnózou ukrýval vojakov,
partizánov i politicky èinných civilov a najmä prenasledovaných Židov.
Ukrýval aj lekárov židovského pôvodu na infekènom oddelení nemocnice,
ktoré bolo oznaèené tabu¾kami o zákaze vstupu pre škvrnitý týfus.
Pri ceste na popravisko v Kremnièke strèili staršieho Žida tak, že
spadol a zlomil si nohu. Nechali ho tam. Našli ho partizáni a dopravili do
bystrickej nemocnice. Primár Petelen ho poèas gestapáckej prehliadky
umiestnil v izbe s nápisom „Škvrnitý týfus – zákaz vstupu!!!” Nebol sám,
kto sa tam a takýmto spôsobom zachránil.
Primár MUDr. Daniel Petelen uš¾achtilosou ducha vybudoval si pomník
už poèas vyše štyridsaroènej lekárskej služby v Banskej Bystrici. Záväzok
pred banskobystrickými dejinami splnili sme aj pomenovaním ulice Daniela
Petelena.
„V pamäti ¾udí zostávajú ich skutky” – v prípade Daniela Petelena sú
to skutky víazstva života nad smrou.
Vladimír Plintoviè
ÚSTUP POVSTALCOV NA DONOVALY
18. októbra 1944 sa zaèala nemecká generálna ofenzíva proti povstaleckému územiu. Nacistické jednotky v sile asi štyroch
divízií zovreli slobodné územie tesným kruhom a dosiahli všestrannú prevahu živej sily ako aj vojenskej techniky, najmä ažkých
zbraní. Velenie l. ÈSA na Slovensku na èele s gen. Rudolfom Viestom zaèalo uvažova o prechode povstaleckých síl do obrany na
horských masívoch Nízkych Tatier, Ve¾kej Fatry a Slovenského Rudohoria.

Na porade štábu oddielov, vedenie komunistickej strany a vojenské

Velite¾stva ÈSA 22. októbra misie antifašistickej koalície – americká, anglická
1944 sa rozhodlo, že jednotky a sovietska vojenská misia.
I., II., IV., V. a VI. taktickej Anabáza ústupu znaèného poètu povstalcov,
skupiny povstaleckej armády vojenskej techniky, kolón civilného obyvate¾stva
ustúpia na horské obranné a uteèencov z Banskej Bystrice a celého Slovenska
postavenia na svahoch cez Starohorskú dolinu na Donovaly v podmien-
Nízkych Tatier a Ve¾kej Fatry a kach èastých náletov nemeckého letectva a potom
že stanovište velite¾a armády na horské hrebene Nízkych Tatier je podrobne
a štábu bude na Donovaloch spracovaná a opísaná v desiatkach a stovkách
v budove Športhotel Donovaly. spomienok, èlánkov, štúdií a celých monografií.
III. TS a letecká skupina dos- V nich sú detailne rozobraté príèiny rozkladu
tali rozkaz zauja pohyblivú povstaleckých jednotiek, pád posledného slo-
obranu v priestore Po¾ana – bodného územia a ich dôsledky. Podmienky za
¼ubietovský Vepor - Sloven- akých povstalci a uteèenci ustupovali do hôr boli
ské Rudohorie. 2. èesko- Poh¾ad na Starohorskú dolinu po ústupe povstaleckých vojsk mimoriadne ažké a pod¾a nášho názoru, situácia
slovenská paradesantná sa stala neovládate¾nou nielen pre Velite¾stvo 1.
brigáda po ústupových bojoch o priestor Banskej Bystrice vytvorí pohyblivú zálohu ÈSA na Slovensku, ale aj pre HŠPO, politické a iné vedúce orgány SNP.
velite¾a armády v priestore Staré Hory – Motyèky. Po dvojmesaèných obranných a ústupových bojoch s nepomerne skúsenejším,
Podobný rozkaz o prechode na horské obranné pozície obdržali od Hlavného lepšie vyzbrojeným a po každej stránke silnejším nepriate¾om, v podmienkach
štábu partizánskych oddielov na Slovensku aj partizánske jednotky, ktoré sa spolu prudkého náporu nepriate¾a v sile štyroch divízií SS a Wehrmachtu zo všetkých strán,
s povstaleckou armádou podie¾ali na frontových bojoch pri obrane povstaleckého bez väèších zásob munície, zbraní a skúsených velite¾ov, by sa rozložila aj iná, nielen
územia alebo boli dislokované na strednom Slovensku. Velenie SNP poèítalo s tým, povstalecká armáda a partizánske jednotky na Slovensku.
že na týchto pozíciách sa V posledných októbrových dòoch sa Dono-
povstalci dokážu udrža až valy spolu s pri¾ahlými horskými osadami stali
do spojenia sa s postupujú- centrom a základòou SNP. V Športhoteli sa
cimi oslobodite¾skými jed- nieko¾kokrát konali dôležité porady èlenov
notkami Sovietskej armády, Predsedníctva SNR s predstavite¾mi vojenského
rumunskej armády a 1. èes- velenia, najmä s gen. Rudolfom Viestom ako
koslovenského armádneho zvládnu ažkú situáciu, v ktorej sa ocitli povsta-
zboru. lecké ozbrojené sily. Nemecké jednotky ustaviè-
Zároveò sa do podhor- nými náletmi, delostreleckým a mínometným
ských obcí a osád zaèali ostre¾ovaním donovalského priestoru a okolitých
presúva zásoby potravín, dolín zvyšovali paniku, dezorganizáciu a rozklad
liekov, vojenského materiálu, povstaleckých jednotiek a v radoch tisícov civilných
živé ovce, kone a hovädzí uteèencov.
dobytok. Aj na Donovaloch a Po obsadení Starých Hôr, Dolnej Revúcej,
v blízkych osadách Buly, Liptovskej Osady a Harmanca nepriate¾om ostala
Hanesy, Mistríky, Mišúty, Množstvo poškodenej a znièenej vojenskej techniky lemovalo ústupové už len jediná možnos – ústup do horských terénov
Moèiar, Polianka a Sliaèany Nízkych Tatier v smere Polianka – Keèka – Kozí
boli zriadené poèetné provizórne sklady potravín, šatstva, obuvi a vojenského mate- chrbát – Korytnické sedlo – Prašivá. Vojenské velenie na priamu telefonickú výzvu
riálu. Èo nezobrali povstalci neskoršie so sebou do hôr, to rozdelili medzi miestne nemeckého generála z už obsadeného Zvolena odmietlo kapituláciu. V noci z 27.
obyvate¾stvo. Z týchto zásob potom žili nielen obyvatelia, ale aj poèetné partizánske na 28. októbra 1944 dostali vojaci a dôstojníci povstaleckej armády od svojho veli-
jednotky v zime 1944/ 1945. te¾a gen. R. Viesta rozkaz k prechodu na partizánsky spôsob boja. Tento významný
Posledné regulárne frontové boje povstalcov sa odohrali na bezprostredných dokument bol podpísaný na Velite¾stve 1. ÈSA na Slovensku v Športhoteli Donovaly.
prístupoch k Banskej Bystrici. 25. októbra 1944 jednotky 18. SS divízie Horst Wessel Na Donovaly prešli z Banskej Bystrice aj pracovníci, technici a redaktori Slobod-
obsadili Brezno a 26. októbra 1944 jednotky bojovej skupiny SS Schill Zvolen. Ráno ného slovenského vysielaèa a Zpravodajskej agentúry Slovenska. 26. októbra 1944
27. októbra 1944 po ústupových bojoch jednotiek 2. èeskoslovenskej parade- povstalecký vysielaè sa už ozýval spred Športhotela Donovaly. Ráno 27. októbra
santnej brigády pri Šalkovej a 1944 vysielal Slobodný slovenský vysielaè
Kremnièke nemecké jednotky posledný raz. Po správach zo zahranièia sa
od Brezna a od Zvolena vysielanie konèilo slovami „Konèíme ranné spra-
takmer súèasne vtiahli do vodajstvo. Do poèutia o 12,30 hodine.“ V tomto
evakuovanej a vyprázdnenej èase sa už Slobodný slovenský vysielaè neozval,
Banskej Bystrice. pretože jeho pracovníci ustúpili spolu s tisícami
Povstalecké jednotky povstalcov do hôr. Neskoršie na území Partizán-
ustúpili do horských masívov skej republiky v rámci partizánskej brigády Pom-
stredného Slovenska. Spolu stite¾ v bunkri pod Jelenskou skalou redigovali a
s nimi ešte 25. a 26. októbra vydávali partizánske noviny Mor ho!
1944 evakuovali na Donovaly V noci 28. októbra 1944 z Donovál postupne
aj hlavné povstalecké orgány odchádzali predstavitelia politických, vojenských a
– Slovenská národná rada, partizánskych orgánov SNP. Ako prví odišli
Velite¾stvo 1. èeskosloven- nekomunistickí predstavitelia Predsedníctva SNR
skej armády na Slovensku,
Ústup do hôr a prechod na partizánsky spôsob boja Pokraèovanie na str. 13.
Hlavný štáb partizánskych


Dokonèenie zo str. 12.
na èele s Jozefom Lettrichom. Po nich odišla okolo 4. h ráno
komunistická èas Predsedníctva SNR, vrátane Karola
Šmidkeho a Gustáva Husáka, spolu s významnými èlen-
mi èeskoslovenského zahranièného odboja Jánom
Švermom, Rudolfom Slánskym a Bohumilom Laušma-
nom. Sprevádzali ich príslušníci Hlavného štábu par-
tizánskych oddielov na Slovensku na èele s plk. A. N.
Asmolovom.
Èlenovia Velite¾stva 1. ÈSA na Slovensku spolu
s gen. R. Viestom a gen. J. Golianom opúšali Športhotel
ako poslední sprevádzaní príslušníkmi Vysokoškolského
strážneho oddielu. Ženijné povstalecké jednotky ešte pred
odchodom a v jeho priebehu nièili dôležitú dokumentáciu,
znehodnocovali ažké zbrane, pohonné hmoty, dopravné
prostriedky atï., aby sa nedostali do rúk nepriate¾a.
Zaèal sa nepredstavite¾né ažký a strastiplný pochod
na hrebene Nízkych Tatier, poèas ktorého zahynulo mnoho
vojakov, partizánov, uteèencov, civilných obyvate¾ov (medzi
nimi aj hrdina SNP J. Šverma) a tisíce ïalších padli do
nemeckého zajatia. Boj však pokraèoval. Zaèala sa druhá
etapa Slovensého národného povstania – partizánska vojna
v horách.
Karol Fremal

PARABRIGÁDA V HORÁCH STREDNÉHO SLOVENSKA

Druhá èeskoslovenská samostatná paradesantná brigáda v ZSSR (ïalej parabrigáda) sa zúèastnila ako vynikajúca jednotka
v Karpatsko-dukelskej operácii a na frontoch Slovenského národného povstania, kde bola jednou z najlepších vojenských jednotiek.
Jej velite¾om bol plk. Vladimír Pøikryl. Po ústupe SNP do hôr ako jediná vojenská jednotka prešla na partizánsky spôsob boja, hoci
na tento spôsob boja nebola pripravená, vycvièená, vyzbrojená. Aj napriek tomu v horách stredného Slovenska bojovala až do
príchodu oslobodite¾ských vojsk.

Úèas parabrigády v horách stredného Slovenska, èiže v partizánskej vojne, a na zintenzívnenie diverznej a bojovej
treba rozdeli na dve etapy. Od 26. októbra 1944 sa zaèína prvá etapa, keï èinnosti. Front sa však stabilizoval a pa-
parabrigáda opúša Banskú Bystricu a ïalšie úseky, kde bránila postupu rabrigáda sa ocitla v obk¾úèení. Aj napriek
nemeckých vojsk a ustupovala pred nepriate¾om po horských masívoch nedostatku potravín, obuvi, zbraní a muní-
a dolinách, aby sa zaèala postupne formova a stabilizova do práporov cie morálna sila parabrigády bola na
a skupín. Toto obdobie sa konèí v polovici decembra 1944. Druhá etapa je vysokej úrovni. Sám o tom píše komisár
charakteristická organizaèným stmelením jednotiek, urèením bojového 2. práporu škpt. A. Kováè vo svojom
a operaèného priestoru a prípravou bojovej èinnosti, ktorú zaèala okamžite denníku.
realizova. Toto druhé obdobie sa konèí 19. februárom 1945, keï parabrigáda Jednotky parabrigády od februára
vyšla z nemeckého tylu a prešla líniu frontu v blízkosti Brezna. 1945 bojovali proti nemeckým oddielom
Prvá etapa èinnosti parabrigády v partizánskej vojne v horách stredného spolu so sovietskymi i rumunskými
Slovenska je najzložitejšia a najažšia. Musela sústreïova rozptýlené jednotky vojskami a postupne oslobodzovali
od Horehronia až po Starohorskú dolinu. To sa jej podarilo až 30. októbra podhorské dediny. Druhý a tretí prápor sa
1944 s poètom 598 mužov. Po „pochode smrti” z ¼upèianskej doliny cez prebojovali cez frontovú líniu a spojili plk. A. N. Asmolov
Chabenec do priestoru Krpáèovo sa parabrigáda postupne organizovala do s oslobodite¾skými jednotkami. Prvý prápor, štáb a niektoré jednotky ostali
práporov a skupín, aby mohla plni bojové úlohy. v obk¾úèení, tak ako aj Hlavný štáb partizánskeho hnutia na èele s plk. A. N.
Hlavný štáb partizánskeho hnutia, ktorému parabrigáda podliehala, Asmolovom. Preto plk. Vladimír Pøikryl navrhol, že parabrigáda pripraví pomocou
v januárových dòoch 1945 orientoval parabrigádu na diverznú èinnos, spravo- svojich prieskumných oddielov prechod cez front aj Hlavnému štábu partizánskeho
dajskú službu a súèinnos hnutia a spolu prejdú frontovú líniu. Asmolov s tým
s oslobodite¾skými vojska- súhlasil a 19. februára 1945 parabrigáda spolu
mi. Zabezpeèi všetky bo- s partizánmi a štábom Asmolova prešla front cez
jové úlohy na širokom Lom - Krpáèovo do Mýta pod Ïumbierom.
priestore Horehronia bolo pre Bol to posledný pochod parabrigády
parabrigádu prioritné. Aj v horách stredného Slovenska bez boja, bez
napriek nedostatku výzbroje strát, bez smrti. Bol to pochod víazov, pochod
a výstroje jednotlivé prápory života. Do oslobodeného Brezna parabrigáda
a skupiny plnili svoje úlohy dorazila 19. februára 1945 o 17.15 h. Tým sa
zodpovedne. skonèil hrdinský boj parabrigády v partizánskej
Keï moskovský roz- vojne v horách stredného Slovenska.
hlas 31. januára 1945 oz- Miloš Štilla
námil, že Sovietska armáda
oslobodila Brezno a ïalšie
obce v priestore parabri- O parabrigáde sa podrobne môžete doèíta
gády, plk. Vladimír Pøikryl v knihe: Miloš Štilla – Parabrigáda v partizánskej
vydal rozkazy pre každý vojne (vydanie 1989) alebo v štúdii: Miloš Štilla
prápor na spoluprácu s o- – Parabrigáda v partizánskej vojne,
slobodite¾skými jednotkami Velite¾ský zbor parabrigády, druhý z¾ava Vladimír Pøikryl In: Historický èasopis, 37,3,1989.

!
Mladšia a stredná generácia obyvate¾ov Slovenska nemala do r. 1989 možnos dozvedie sa objektívne skutoènosti, získa
pravdivé informácie a poznatky o prvej Slovenskej republike v rokoch 1939 – 1945. Marxisticko-leninská, ale aj èeskoslovenská
historiografia vykres¾ovala jej obraz výluène negatívne, neobjektívne a èasto nepravdivo. Historické fakty
a udalosti s  òou spojené hodnotila pod¾a nevraživých a obmedzených straníckych, triednych, ideologických
a èechoslovakistických kritérií alebo ich zamlèovala. Ešte horšie vyzneli v jej podaní poprední predstavitelia
politicko-spoloèenského života prvej Slovenskej republiky, ich životné osudy, èinnos a význam, najmä
však hodnotenie prezidenta Dr. Jozefa Tisu.
Na jeho dehonestáciu a kompromitáciu èasto slúžili a doteraz sa používajú neoèakávanú prekážku. Prezident J. Tiso odmietol
dokumentárne historické fotografie najmä z jeho jednaní s A. Hitlerom, s ktorým sa pri cestova do Banskej Bystrice, slúži ïakovnú omšu,
rôznych príležitostiach naživo stretol celkove sedemkrát a ešte èastejšie fotografie prednies hlavný prejav a vyznamena nemeckých
z osláv potlaèenia SNP v Banskej Bystrici dòa 30. októbra 1944. Na margo prvého vojakov. Len pod hrozbou ve¾kých represívnych
prípadu si treba jasne uvedomi, že s najvyšším predstavite¾om nacistického Nemecka opatrení voèi obyvate¾stvu Banskej Bystrice (DOBRÍ-
nesedel za rokovacím stolom chtiac-nechtiac len Dr. J. Tiso, ale od roku 1933 všetci KOVÁ, M., GAJDOŠ, M.: Banská Bystrica medená
vtedajší poprední svetoví politici, vrátane sovietskych, pretože A. Hitler reprezentoval a povstalecká, s. 94) a prís¾ubu splnenia svojich požia-
jednu z najsilnejších svetových daviek J. Tiso sa zúèastnil
ve¾mocí a v rokoch 1938 – osláv potlaèenia SNP.
1944 rozhodoval o osude a Nemci upustili od
živote celej Európy. Teda i hromadnej pomsty na
Slovenska. obyvate¾stve hlavných
Inými slovami, svojím povstaleckých miest
rozhodnutím alebo ako sa Banskej Bystrice, Tur-
hovorí, jedným škrtom pera èianskeho Sv. Martina, Medaila Za statoènos,
mohol znièi národnú existen- Brezna a Zvolena. Len ktorou boli dekorovaní
ciu obyvate¾stva na Slovensku, z banskobystrickej väz- fašisti na bystrickom
roztrhnú národ a krajinu na tri nice prepustili okolo 300 námestí
èasti alebo ich necha okupo- zaistených osôb, ktoré
va horthyovským Maïar- by ináè skonèili v Nemeckej alebo Kremnièke.
skom èi nacistickým Nemec- Poèet zajatých povstalcov, ktorí vïaka J. Tisovi
kom, èo v marci 1939 aj ve¾mi nešli do nemeckých zajateckých a koncentraèných
reálne hrozilo a s èím sa táborov pramene uvádzajú okolo 20 tisíc (okrem
nemecká strana vyhrážala aj iných aj KAMENEC, I.: Slovenský štát, s. 114).
v nasledujúcich rokoch vývoja. SIEG PARADA konaná 30. októbra 1944 v Banskej Bystrici Aj preto a za týchto slovenských ¾udí J. Tiso slúžil
Je neuverite¾né, že sa ešte aj omšu (za všetkých padlých na oboch stranách),
dnes nájdu historici a ¾udia, ktorí J. Tisovi vyèítajú cestu do Berlína 13. marca 1939 a predniesol protipovstalecký prejav na námestí a vyznamenal nemeckých vojakov
jeho podiel na vzniku Slovenského štátu 14. marca 1939. Takéto riešenie bolo za potlaèenie SNP. Ako sa neskoršie pred viacerými pamätníkmi a aj pred tzv.
najlepšie a najoptimálnejšie pre tento národ a krajinu v danej geopolitickej situácii Národným súdom po vojne vyjadril: „za tých pár plieškov mi to stálo“.
vo svete a v Európe zvl᚝. Dr. J. Tiso zachránil život niektorým obyva-
Vo všetkých uèebniciach te¾om Banskej Bystrice aj koncom decembra roku
dejepisu, vo väèšine historic- 1944. 27. toho mesiaca bol poškodený spojovací
kých a dokumentaèných kábel nemeckej armády priamo v meste. V prípade
publikáciách, v rôznych perio- neoznámenia a nechytenia páchate¾ov sa nemecké
dikách, dokumentárnych fil- orgány rozhodli do 48 hodín zastreli 10 rukojemníkov,
moch, na výstavách a expo- popredných obèanov mesta a úèastníkov odboja a
zíciách do roku 1989 sú SNP. Boli to: V. Furdík, továrnik, Pavol Rutkay,
uverejnené fotografie z nacis- továrnik, E. Rièanský úradník, O. Kožej, úradník, I.
tických osláv pádu Banskej Penik, úradník, Dr. V. Èársky bývalý okresný
Bystrice a potlaèenia SNP 30. náèelník a predseda O RNV v B. Bystrici, V. Vaško,
októbra 1944, najmä fotografia študent, ¼udovít Nábìlek, študent, Igor Nábìlek,
ako Dr. J. Tiso vyznamenáva študent a V. Tomašek, úradník. Samozrejme, že
príslušníkov Wehrmachtu a k sabotáži sa nikto nepriznal. Dr. J. Balko, èlen Štátnej
zbraní SS za zásluhy v boji proti rady, sa rozhodol za dobrodružných okolností cestova
povstalcom. do Bratislavy za prezidentom. Na priamu intervenciu
Táto fotografia sa publikuje J. Tisu gen. H. Höfle, nemecký velite¾ na Slovensku,
ve¾mi èasto aj po roku 1989 a dal príkaz odvola popravu rukojemníkov.
vidíte ju aj uprostred textu tohto èlánku. Na rozdiel od nášho príspevku, v ktorom sa Mnohí slovenskí historici sa zhodli v názore, že Dr. J. Tiso bol najvhodnejšou
doèítate o pozadí tejto udalosti a preèo sa Dr. J. Tiso rozhodol zúèastni na tomto osobou na nevïaènú funkciu prezidenta Slovenskej republiky v nesmierne ažkých
podujatí, slúži slávnostnú omšu, vystúpi s prejavom na námestí a po vojenskej rokoch druhej svetovej vojny. Ináè by ju vykonával zlý duch prvej Slovenskej republiky
prehliadke aj vyznamena nemeckých vojakov a dôstojníkov, v iných prípadoch okrem V. Tuka. V tom bola jeho tragédia. Možno súhlasi s vyjadrením Jána Chryzostoma
lakonického a kompromitujúceho textu sa èitate¾ už niè iného nedozvie. Èo ja považu- kardinála Korca: „Dr. Jozef Tiso bol tragickou osobnosou a žil v tragickej dobe.
jem za falšovanie dejín alebo historickú polopravdu. Prekazil mnohé zlo, prekazi všetko zlo zloèinných nacistických síl nebol v stave.
Nemecké hlavné velenie na èele s gen. H. Höflem sa rozhodlo po páde Banskej Pritom bol poverený vies a zachraòova Slovensko za otrasných až zloèinných
Bystrice ve¾kolepo oslávi svoje víazstvo nad povstalcami. Scenár osláv vypracoval geopolitických okolností. Keï sa chcel vzda funkcie (celkove 4-krát, poznámka K.
smutne známy obersturmbannführer J. Witiska, šéf Pohotovostnej skupiny H SIPO a Fremala), najohrozenejší ho prosili, aby sa nevzdával.“
SD na Slovensku. Hlavnými udalosami osláv mali by ïakovná omša, slávnostné Toto rozhodnutie vykonáva funkciu až dokonca, mierni zúrivos a pomstychtivos
prejavy na námestí, vojenská prehliadka spojená s odovzdávaním vyznamenaní nacistov po potlaèení SNP, zachraòova, èo bolo možné i nemožné, ho napokon po
nemeckým vojakom a dôstojníkom. Ústrednou postavou mal by slovenský prezident vojne stálo vlastný život.
Dr. Jozef Tiso. Po vypracovaní scenára však Nemci narazili na z ich strany Karol Fremal

"
Odboj, Slovenské národné povstanie a Ladislav Novomeský
Koncom 30. rokov Ladislav Novomeský sa silne angažuje ako protivník nacizmu a fašizmu, zúèastòuje sa akcií na obranu
Republiky. Svedèí o tom jeho publicistika napr. za rok 1938 uverejnil v Slovenských zvestiach, Rudom práve, Eláne a Tvorbe až
109 èlánkov so silným protifašistickým nábojom.1 Po rozbití ÈSR ostáva až do jesene 1939 v Prahe, potom prichádza do
Bratislavy. Prekladá a píše do Elánu., pracuje v Obilnej spoloènosti a zaèiatkom roka 1940 v redakcii ekonomického èasopisu
Budovate¾. Naïalej publikuje v Eláne (v rokoch 1940-1943 je to 19 rôznych èlánkov).2

V období rokov 1940 – 1943 sa Ladislav Novomeský nezúèastòuje ilegálnej èinnosti Zdôrazòovala sa najmä skutoènos, že „SNR ako vrcholný revoluèný orgán
ani v rámci komunistickej strany. Dôvod bol jednoduchý, nechcel vystavi po odhalení domáceho odboja, v ktorom sú zastúpené všetky politické zložky a ideové
prípadnej protištátnej èinnosti, svoju, rasovými zákonmi ohrozenú rodinu. A v auguste smery demokratické, vedie domáci odboj zo stránky zákonodarnej, vládnej
1943 sa stal èlenom 5. ilegálneho ÚV KSS. G. Husák uvádza vo svojom Svedectve o a výkonnej. Slovenská národná rada
SNP, že k spolupráci ho prizval K. Šmidke.3 Ladislav Novomeský nebol typickým je za Èeskoslovenskú republiku ako
politikom a možno poveda, že politikom nikdy ani nebol. Ale jeho osobnos básnika, samostatný a spoloèný štát dvoch
publicistu, umelca mohla zohra a aj zohrala výnimoènú úlohu v zjednocovaní rôznych slovanských národov Èechov a Slo-
zložiek slovenského hnutia odporu. Okrem toho bol formulátorom, upravovate¾om, ale vákov na základe princípu rovného
v mnohých prípadoch aj iniciátorom a autorom viacerých k¾úèových dokumentov, s rovným“. 4 Rokovanie SNR 29.
najmä v otázkach pomeru Èechov a Slovákov a budúceho štátoprávneho usporiadania septembra 1944 urýchlilo rozhodnutie
novej Èeskoslovenskej republiky. Viacerí autori mu pripisujú významnú èinnos pri vysla do Londýna delegáciu SNR
konštituovaní ilegálnej SNR a jej programového dokumentu Vianoènej dohody. v zložení L. Novomeský, J. Ursíny
L. Novomeský sa zúèastnil najdôležitejších porád èlenov ilegálnej SNR v a pplk. M. Vesel na priame rokovanie
júni 1944 v Bratislave a v júli 1944 v Žarnovickej doline pri Èremošnom, kde sa s E. Benešom a predstavite¾mi èesko-
konkrétne dohodli všetky najdôležitejšie otázky politického, vojenského a slovenskej zahraniènej vlády. Dele-
hospodárskeho zabezpeèenia celonárodného ozbrojeného povstania proti gácia SNR odletela z povstaleckého
domácemu ¾udáckemu režimu a nacistickému Nemecku. letiska Tri Duby 7. októbra 1944 a do
Vypuknutie SNP zastihlo L. Novomeského v Bratislave. Ladislav Londýna prišla 11. októbra 1944.
Novomeský prišiel do Banskej Bystrice asi 18. alebo 19. septembra 1944, V Londýne L. Novomeský
pretože žiadna odborná literatúra a ani jeden autor v minulosti a súèasnosti vystúpil pred èlenmi Štátnej rady zo Ladislav Novomeský
neuvádzajú presný deò jeho príchodu. Príèiny oneskoreného príchodu sú takisto zásadným prejavom o èeskoslo-
nevyjasnené a v minulosti sa tento fakt marxisticko-leninskou historiografiou venských vzahoch tak, ako to formulovalo Povstanie a jeho orgány. Musím
obchádzal. Z faktu, že nebol prítomný na Zjednocovacom zjazde KSS a sociálnej zdôrazni, že L. Novomeský po celý život sa usiloval o optimálne riešenie tzv.
demokracie 17. septembra, ale už 19. septembra 1944 ho kooptovali do Predsedníctva slovenskej otázky a h¾adal najvhodnejšiu podobu èesko-slovenských vzahov.
povstaleckej SNR a do ÚV KSS, som Bolo tomu tak aj v novembri 1944 pri jednaniach
usúdil, že to mohlo by len v uvedených v Moskve. L. Novomeský sa zúèastnil porady pod
dòoch. Iná skutoènos, ktorou sa vedením J. Dimitrova za úèasti popredných èlenov
zaoberám, èi by do Banskej Bystrice moskovského vedenia KSÈ, vrátane K. Gottwalda.
vôbec prišiel (znovu tu boli rozhodujúce Dimitrov po Stalinovi druhá najväèšia autorita v komu-
obavy o svoju rodinu), keby ho nebol nistickom hnutí, odporúèal Èechom a Slovákom štáto-
vystríhal minister vnútra Alexander Mach právne usporiada svoje vzahy formou federácie. Doslova
pred zatknutím Gesta-pom slovami: „Laco povedal: „Domnievam sa, že najlepším riešením pomeru
bež do Banskej Bystrice, lebo zajtra a Èechov a Slovákov v oslobodenej ÈSR by bolo, aby Èesi
Nemci zatknú!“ Ladislav Novomeský sa a Slováci boli v rovnoprávnom postavení, aby v Èechách
A. Machovi revanšoval (spolu s G. bola èeská vláda a aby na Slovensku bola slovenská
Husákom) svedectvom v jeho prospech vláda, a aby bola spoloèná federatívna vláda
na Národ-nom súde v roku 1947 a tým, èeskoslovenská. A by bol parlament èeský i parlament
že zariadili jeho vyòatie pred vynesením slovenský a okrem toho spoloèný parlament èesko-
rozsudku zo súdneho procesu do slovenský.“ 5 Lenže èeskí komunisti si neosvojili názor J.
väzenskej nemocnice a NS ho potom Dimitrova. Klement Gottwald si do svojho zápisníka urobil
odsúdil na 30 rokov väzenia. Hlavný poznámku: „Federácia? Nie!!!“
predstavite¾ pronacistického krídla Nebolo v silách slovenskej delegácie na jednaniach
v HS¼S, minister vnútra, velite¾ HG a v Moskve o vládnom programe po oslobodení presadi
okrem V. Tuku, hlavný zodpovedný za proti E. Benešovi, èeských nekomunistickým stranám
holocaust a tragédiu židovského (najmä národným socialistom, ktorí pri diskusii o tzv.
obyvate¾stva na Slovensku – Alexander slovenskej otázke nieko¾kokrát odišli z rokovaní), ale aj
Mach – tak nedostal za svoje evidentné proti KSÈ na èele s K. Gottwaldom federatívne usporiadanie
zloèiny trest smrti. novej ÈSR. A tak 4. apríla 1945 v Košiaciach vyhlásil K.
Po svojom príchode sa L. Novo- Gottwald na slávnostnom zasadnutí SNR VI. kapitolu Košic-
meský aktívne zúèastòoval práce v pov- kého vládneho programu ako „Magnu chartu libertatum
staleckých orgánoch. Jedným z najdôle- slovenského národa“. Potom prišli tri pražské dohody a nová
žitejších zasadnutí Pléna SNR bolo 9. Èeskoslovenská republika z h¾adiska postavenia slo-
zasadnutie dòa 29. septembra 1944, Sídlo povstaleckej Slovenskej národnej rady venského národa sa stala opä unitárnym, centralistickým
ktorým SNR riešila svoj vzah štátom, pod¾a môjho názoru, bez rovnoprávneho a
k èeskoslovenskej zahraniènej vláde v Londýne a vyjadrila svoj postoj k riešeniu tzv. dôstojného postavenia slovenského národa v nej. Postoje L. Novomeského
slovenskej otázky v novej republike. Èeskoslovenská vláda v osobitnej depeši z 24. po roku 1945 už presahujú rámec vytýèenej témy.
septembra 1944 vyjadrila svoje stanovisko „ k návrhom a podnetom zo Slovenska“. Karol Fremal
Urèila kompetencie, pôsobnos a úlohy vládneho delegáta (F. Nìmca) pre oslobodené Publikovaná téma je len èasou rozsiahlejšej rovnomennej štúdie autora.
územie. Zmyslom londýnskeho stanoviska bola degradácia SNR a oklieštenie jej
právomocí a jej chápania ako „krajinského národného výboru“.
1
HOLOTÍKOVÁ, Z.: Ladislav Novomeský. Bratislava: Pravda, 1981, s. 178.
2
Tamže, s. 181.
Odpoveï SNR (ktorú pod¾a môjho názoru koncipoval a formuloval L. Novomeský) 3 HUSÁK, G.: Svedectvo o SNP. Bratislava: VPL, 1964, s. 46.
bola jednoznaèná. V uznesení sa konštatovalo, že stanovisko èeskoslovenskej vlády 4 PREÈAN, V.: SNP. Dokumenty. Bratislava: VPL, 1965, s. 600-601, dokument è. 372.
v Londýne vo všetkých otázkach správy slobodného územia prekonalo Povstanie. 5 HUSÁK, G.: Svedectvo o SNP…, s. 554.

#
 V roku 1964 sa chystali ve¾kolepé oslavy 20. výroèia Slovenského národného
povstania. Popri Banskej Bystrici sa mali ústredné oslavy uskutoèni aj na Kališti,
pôvodne uhliarskej osade, ktorú Nemci vypálili pred príchodom frontu. Na tieto
historické miesta sa mali dostavi aj hostia zo zahranièia v èele s generálnym
tajomníkom ÚV KSSZ Nikitom Serge-
jevièom Chrušèovom.
Pod¾a programu komisie pre prípra-
vu osláv mali turisti TJ Lokomotíva Banská
Bystrica usporiada v priestore Kališa
pešie orientaèné preteky O partizánsky
samopal. Funkcionári odboru turistiky KV
ÈSTV dostali za úlohu pripravi tra.
Komisia pre prípravu osláv zorga-
nizovala koncom jari stretnutie v priestore
vypálenej dediny. Zainteresovaní sa
zhromaždili na mieste, kde pôvodne stála
Bunkre sa stávali doèasným obydlím
škola a horáreò. Odtia¾ sa skupina vydala
najprv k cintorínu, ktorý bol na konci dediny, ved¾a cesty na Baláže. Išlo o rozhodnutie,
kde sa v priestore obce zrealizuje pamätník, ku ktorému by, pod¾a zaužívaného zvyku,
položili predstavitelia štátov vence. Za cintorínom bolo pochovaných asi dvadsa
partizánov. Bola to lúka zarastená krovím. Po hroboch nebolo ani pamiatky, takže
komisia navrhované miesto zamietla. Ved¾a bol predsa cintorín s hrobmi a krížmi,
pod¾a množstva kvetov udržiavaný a navštevovaný.
Prešlo sa do stredu dediny ku kaplnke - aj tam ležali partizáni. Pri kaplnke sa
vybudoval múr a do neho vložil kameò pre plánovaný veniec. Neskôr bolo na
tomto mieste umiestnené aj súsošie, ktoré stálo pôvodne v priestoroch Pamätníka
SNP v Banskej Bystrici.
Oddiel turistiky sa zatia¾ dal do prípravy pretekov. Keïže bola požiadavka, aby
kontrolné stanovištia orientaèných pretekov boli umiestnené na miestach, kde sa
nachádzali v historických èasoch SNP bunkre, museli sme sa dokonale oboznámi
s terénom a jeho históriou. Mal som výhodu, že v závere Povstania som bol práve na
Kališti, preto som mnohé objekty poznal. Obstaral som si na pomoc aj plán bunkrov od
pracovníèky Stredoslovenského múzea Zity Janotkovej. Informácie sa dali získa aj od
osôb, ktoré v èase Povstania v horách žili. Bolo ažké nájs prepadnuté a zhnité
zvyšky bunkrov, ktoré boli po celý èas od vojny ponechané svojmu osudu. Iba
na troch miestach sa našli súèasti vojenskej techniky a obleèenia.
V každom prípade boli kontrolné stanovištia pretekov umiestnené na správnych
miestach okrem jednej – poslednej kontroly. Išlo o bývalú partizán-
sku nemocnicu, ktorú neskôr obnovili na inom mieste, nižšie pri ceste.
Prvý roèník peších a orientaèných pretekov O partizánsky
samopal sa uskutoènil 30. augusta 1964 za úèasti šesdesiatich
pretekárov. Víazom sa stal Ondrej Hill z TJ ZPS Kysucké Nové
Mesto, v kategórii žien Viera Košická zo Slávie Bratislava. Víaz
kategórie muži A získal putovnú cenu – skutoèný, upravený
partizánsky samopal. Oslavy 20. výroèia SNP prebehli na Kališti
dôstojne. Hlavní hostia tam síce neprišli, ale veniec k pamätnému
miestu položil Jozef Lenárt.
Neskôr sa v priestoroch pretekov uskutoènilo aj stretnutie
mládeže, konali sa tam rôzne súaže a výlety. Na partizánov, ktorí
padli dole pod dedinou a zostali pochovaní pri cintoríne, sa èasom
úplne zabudlo. Možno staèilo, aby tam každý úèastník položil kameò, ktorý priniesol od
potoka. Bola by tam aspoò nesúrodá mohylka. Teraz tam nestojí celkom niè a to je
škoda. Igor Chromek
Redakcia Bystrického permona Vás pozýva na ústredné
oslavy 60. výroèia SNP, ktoré sa budú kona v Banskej
Bystrici v dòoch 27. - 29. augusta 2004.

Prvé èíslo èasopisu Mor ho, ktoré sa tlaèilo v
bunkri pod Jelenskou skalou
Na poèes pamiatky SNP sa v Banskej Bystrici Trasa: Špania Dolina - s. Dolný Šturec - bunker
a okolitých obciach organizujú spoloèensko-kultúrne MOR HO!
a športové akcie. Medzi najvýznamnejšie turistické po èervenej znaèke - Richtárová - Piesky -
podujatia patria Prechod SNP Nízkymi Tatrami, Špania Dolina (cca 13 km)
Povstalecká Vatra, Pochod vïaky hrdinom SNP. Ukonèenie akcie: 1600 hod.
Pri príležitosti uctenia si pamiatky SNP aj redakcia
Pomôcky:
èasopisu Bystrický Permon si Vás dovo¾uje pozva
Mapa è. 100 VKÚ - Harmanec 1 : 50 000
na výlet
Odchod spojov z SAD Banská Bystrica – smer
Návšteva bunkra Mor ho!
Špania Dolina: 800 hod
Nad osadou Richtárová neïaleko Jelenskej skaly
Odchod spojov zo Španej Doliny do Banskej
(1153,3 m. n. m.) je rekonštruovaný bunker, v ktorom sa
Bystrice: 1630 hod. a 1820 hod.
od 17. januára 1945 do 15. marca 1945 tlaèil èasopis
MOR HO! a kde bolo sídlo telefonickej centrály spájajúcej v Banskej Bystrici: 1700 hod a 1850 hod.
partizánske štáby v tejto oblasti. Nezabudnite si vzia vhodnú turistickú výstroj
Pod Jelenskou skalou si piaty partizánsky oddiel
(obleèenie, obuv) pod¾a poèasia, fotoaparát, video-
po ústupe do hôr vybudoval zimný tábor – stany,
kameru, ïalekoh¾ad, stravu a tekutiny na celý deò
bunkre, koliby, zem¾anky. Oddiel zásobovali oby-
a samozrejme – dobrú náladu na stretnutie s priate¾mi.
vatelia Jelenca a Starých Hôr. Kedysi ïalšie bunkre
boli pri tzv. Starej vápenici. Deti do 15 rokov sa môžu zúèastni v sprievode
rodièov, mládež do 18 rokov so súhlasom rodièov.
Cie¾: bunker MOR HO! (pod Jelenskou skalou)
Termín: 28. 8. 2004 - sobota Tešíme sa na stretnutie s Vami
Stretnutie úèastníkov: o 900 hod na námestí na Španej
Ján Vicen a Pavel Gender
Doline

ON
BYSTRICKÝ Vydáva: BYSTRICIENSIS - Združenie cestovného ruchu, Vychádza štvrroène. Šéfredaktor: Ing. Pavel Gender.

PERM Zodpovedná redaktorka: PaedDr. Slavomíra Oèenášová-Štrbová, PhD., Redakèná rada: Ján Baláž, PhDr. Jolana
Darulová, CSc., PhDr. Igor Graus, PaedDr. Július Lomenèík, prof. PhDr. Pavol Martuliak, CSc., PhD., MgA. Janka
Škvarková, ArtD., PaedDr. Dušan Jarina, Igor Chromek, Ján Vicen, Milan Žuffa-Ellek. Èíslo neprešlo jazykovou úpravou,
za obsah èlánkov si zodpovedajú autori. Grafická úprava: PaedDr. Dušan Jarina. Adresa redakcie: Ing. Pavel Gender, Horná 48, 974 01 Banská
Bystrica. E-mailový kontakt: permon@fhv.umb.sk, jarina@misbb.sk Tlaè: PRINT – Svetlík Štefan, Slovenská ¼upèa. Registr. èíslo: OÚ-OPT-1/
2003. Revue vychádza v rámci grantového projektu VUGA UMB Vedou k poznaniu a ¾udskosti. Elektronickú podobu nájdete: www.banskabystrica.sk
v podadresári kultúra.

$