Bratislava 17.

januára 2018
Číslo: 1262-2018-KPSR

Ústavný súd
Slovenskej republiky
Hlavná ul. 110
Košice

NÁVRH

Navrhovateľ:

Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska

Účastník konania:

Národná rada Slovenskej republiky

na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa článku 125 ods. 1 písm. a)
Ústavy Slovenskej republiky

a na pozastavenie účinnosti napadnutého zákona

Bez príloh
 I.
Aktívna procesná legitimácia prezidenta Slovenskej republiky

1. Podľa čl. 130 ods. 1 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Ústavný
súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) začne konanie, ak podá návrh
prezident Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“).

2. Táto procesná legitimácia prezidenta platí aj pre konanie o súlade právnych predpisov
podľa čl. 125 ústavy.

II.
Predmet konania

3. Predmetom tohto konania je podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy v spojení s § 37
ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) tvrdenie o nesúlade
zákona č. 261/2017 Z. z. o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene
Alexandra Dubčeka, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2018 (ďalej len „zákon
o štátnych cenách“), s čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 101 ods. 1 a čl. 102 ods. 1 písm. i) ústavy.

Zákonom o štátnych cenách sa zriaďujú štátna cena Jozefa Miloslava Hurbana a štátna
cena Alexandra Dubčeka (§ 2), pričom tieto štátne ceny je možné udeliť za zásluhy,
výsledky práce alebo činy mimoriadne významné pre rozvoj jednotlivých oblastí
spoločenského, ekonomického alebo kultúrneho života v Slovenskej republike (§ 1).

4. Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) udeľuje štátnu cenu Alexandra Dubčeka
a štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana udeľuje predseda Národnej rady Slovenskej
republiky.

5. Podľa § 5 ods. 1 a § 9 ods. 1 zákona o štátnych cenách s udelením štátnej ceny Jozefa
Miloslava Hurbana a štátnej ceny Alexandra Dubčeka je spojená finančná odmena
vo výške 25-násobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej
republiky za predchádzajúci rok zaokrúhlený nahor na celé euro.

III.
Tvrdenie o nesúlade zákona o štátnych cenách s Ústavou Slovenskej republiky

6. Ústava v čl. 102 ods. 1 písm. i) ustanovuje, že prezident udeľuje vyznamenania, ak na

to nesplnomocní iný orgán. Zákonnou úpravou udeľovania vyznamenaní Slovenskej
republiky je zákon č. 522/2008 Z. z. o vyznamenaniach Slovenskej republiky v znení
zákona č. 115/2011 Z. z. (ďalej len „zákon o vyznamenaniach“). Žiaden iný ústavný
orgán nemá ústavou zverenú právomoc udeľovať vyznamenania. Vláda a Národná rada
Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) môžu len navrhovať udeliť
vyznamenanie (§ 16 zákona o vyznamenaniach).

2
7. Z tohto výlučného oprávnenia hlavy štátu vyplýva, že bez splnomocnenia prezidenta
nie je možné, aby iný ústavný orgán Slovenskej republiky udeľoval vyznamenania alebo
im formálne a obsahovo rovnocenné ocenenia, za aké treba považovať aj štátne ceny.
Prezident nesplnomocnil žiaden orgán verejnej moci na to, aby udeľoval štátne
vyznamenania.

8. Z uvedeného vyplýva, že zákon o štátnych cenách nie je v súlade s čl. 2 ods. 2 v spojení
s čl. 101 ods. 1 a čl. 102 ods. 1 písm. i) ústavy.

IV.
Štátna cena ako štátne vyznamenanie

9. Štátne ceny zriadené napadnutým zákonom sú štátnymi vyznamenaniami. Svedčia

o tom tri základné argumenty. Prvým argumentom je historický výklad pojmu „štátna
cena“, druhým dôvodom je porovnanie formálnych postupov pri ich udeľovaní
a posledným dôvodom je ich obsahová totožnosť so štátnymi vyznamenaniami tak, ako
ich upravuje zákon o vyznamenaniach.

Historický výklad pojmu „štátna cena“

10. Podľa vládneho nariadenia č. 147/1950 Zb. o štátnych cenách vláda Československej
republiky nariaďuje so súhlasom prezidenta republiky podľa § 7 zákona č. 247/1949
Zb., o vyznamenaniach a čestných uznaniach: Štátne ceny sa udeľujú ako prejav uznania
ľudovodemokratického štátu za vynikajúce tvorivé výkony, ktoré obohatili ľudské
poznanie, vytvorili umelecké hodnoty alebo inak prispeli na socialistickú výstavbu našej
vlasti. Vyznamenaným prislúcha čestný titul "laureát štátnej ceny za rok“. Štátne ceny
udeľuje prezident republiky na návrh vlády každoročne ku dňu 9. mája za obdobie
predošlého kalendárneho roku. K štátnej cene patrila aj odmena, ktorá sa nezdaňovala.

11. V roku 1962 bolo prijaté vládne nariadenie č. 29/1962 Zb. o udeľovaní štátnych cien
Klementa Gottwalda, ku ktorému bol vyžiadaný súhlas prezidenta republiky. Toto
vládne nariadenie bolo vydané podľa § 7 zákona č. 247/1949 Zb. o vyznamenaniach
a čestných uznaniach, a tak zaradilo štátne ceny medzi vyznamenania.

12. Zákon č. 62/1962 Zb. o udeľovaní vyznamenaní ustanovoval, že vyznamenania sa

zriaďujú zákonom a právo udeľovať vyznamenania mal prezident (ak na to
nesplnomocnil iný orgán). Tento zákon umožňoval naďalej udeľovať dovtedy zriadené
vyznamenania a čestné uznania vrátane štátnych cien, pretože ponechal v platnosti
vládne nariadenia, ktorými boli tieto vyznamenania a čestné uznania zriadené.

13. Z citovaných historických prameňov práva vyplýva, že štátne ceny:

- boli zriaďované vládnymi nariadeniami na základe zákonov, ktorých hlavných

predmetom boli štátne vyznamenania;
- právne úpravy štátnych cien podliehali súhlasu prezidenta republiky;
- sa udeľovali za výnimočné výkony, hodnoty alebo iné výnimočné príspevky;
- udeľoval ich prezident republiky;
- boli spojené s peňažnými odmenami.
3
Porovnanie formálnych znakov štátnych vyznamenaní a štátnych cien podľa zákona
o štátnych cenách

štátna cena Jozefa štátna cena štátne

Miloslava Hurbana Alexandra Dubčeka vyznamenanie
oceňujúci predseda NR SR vláda SR Slovenská republika
subjekt
udeľujúci predseda NR SR vláda SR prezident SR
subjekt
návrh Ústavnoprávny výbor bez návrhu NR SR, vláda SR alebo
NR SR aj bez návrhu
podnet FO alebo PO pôsobiaca FO alebo PO štátny orgán
v oblasti, v ktorej sa (vláda SR môže udeliť alebo iná poverená
štátna cena udeľuje štátnu cenu aj bez osoba
podnetu)
možnosť nie nie osoba písomne
splnomocniť poverená prezidentom
inú osobu SR
finančná 25-násobok 25-násobok nie
odmena priemernej mesačnej priemernej mesačnej
nominálnej mzdy nominálnej mzdy
zamestnanca zamestnanca
v hospodárstve SR v hospodárstve SR

Porovnanie materiálnych znakov štátnych vyznamenaní a štátnych cien podľa

zákona o štátnych cenách

14. Zo zákona o vyznamenaniach a zákona o štátnych cenách vyplýva, že udelenie tak

vyznamenania ako aj štátnej ceny je možné za zásluhy v rovnakých oblastiach života
spoločnosti v Slovenskej republike.

15. Rovnakú terminológiu a materiálne dôvody na udelenie štátnych cien ako zákon
o vyznamenaniach používa aj zákon o štátnych cenách.

Udelením štátnej ceny Jozefa Miloslava Hurbana oceňuje predseda národnej rady
jednotlivca alebo kolektív za jeho mimoriadne významné zásluhy, výsledky práce alebo
pôsobenie v oblasti legislatívy, práva, rozvoja demokracie alebo ústavnosti v Slovenskej
republike.

Udelením štátnej ceny Alexandra Dubčeka oceňuje vláda jednotlivca alebo kolektív,
ktorý sa významne zaslúžil o rozvoj v oblasti hospodárstva, vedy a techniky, školstva,
kultúry, umenia, športu, sociálnej oblasti alebo v inej oblasti spoločenského života, alebo
za významné šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.

16. Zákon o štátnych cenách svojím materiálnym obsahom neprípustne zasahuje do

ústavnej právomoci prezidenta udeľovať štátne vyznamenania. Vo všeobecnej časti
4
dôvodovej správy k poslaneckému návrhu zákona o štátnych cenách sa totiž uvádza, že:
„Štátna cena Alexandra Dubčeka bude ocenením na najvyššej úrovni za mimoriadny
umelecký, športový, podnikateľský, výskumný a iný významný počin.“ Štátna cena
udeľovaná vládou (alebo iným orgánom štátu) však nemôže mať väčší význam, ako
štátne vyznamenanie udeľované prezidentom, ktorý má na to ústavnú právomoc, zatiaľ
čo vláda (ani iný orgán štátu) takúto ústavnú právomoc nemá.

17. Z historického výkladu pojmu „štátna cena“ a z porovnaní formálnych postupov

a materiálneho obsahu štátnych vyznamenaní a štátnych cien podľa zákona o štátnych
cenách je zrejmé, že štátna cena je len iný výrazový prostriedok pre štátne
vyznamenanie, ktorý síce má aj historické ukotvenie, avšak za úplne iných legislatívnych
podmienok (štátne ceny sa zriaďovali na základe zákonov o vyznamenaniach,
predpokladali súhlas prezidenta a udeľoval ich spravidla prezident).

V.

Odôvodnenie nesúladu zákona o štátnych cenách s Ústavou Slovenskej republiky

18. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa stabilizovanej judikatúry
ústavného súdu sa toto ustanovenie vzťahuje v plnom rozsahu aj na zákonodarnú
činnosť národnej rady.

19. Ústava v čl. 102 ods. 1 písm. i) ustanovuje, že prezident udeľuje vyznamenania, ak na
to nesplnomocní iný orgán. Zákonnou úpravou udeľovania vyznamenaní Slovenskej
republiky je zákon č. 522/2008 Z. z. o vyznamenaniach Slovenskej republiky v znení
zákona č. 115/2011 Z. z. Žiaden iný ústavný orgán nemá ústavou zverenú právomoc
udeľovať vyznamenania. Vláda a národná rada môžu len navrhovať udeliť
vyznamenanie (§ 16 zákona o vyznamenaniach).

Z tohto výlučného oprávnenia hlavy štátu vyplýva, že bez splnomocnenia prezidenta nie
je možné, aby iný ústavný orgán Slovenskej republiky udeľoval vyznamenania alebo im
formálne a obsahovo rovnocenné ocenenia, za aké treba považovať aj štátne ceny.

20. Národná rada napriek jasnému zneniu citovaných ustanovení ústavy prijala zákon
o štátnych cenách a jeho prijatím:
- porušila čl. 2 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 102 ods. 1 písm. i) ústavy;
- neústavným spôsobom oslabila postavenie prezidenta pri udeľovaní
vyznamenaní, pretože rozdelila ich udeľovanie, aj keď pod názvom „štátna cena“,
medzi tri ústavné inštitúcie, napriek tomu, že ústava predpokladá udeľovanie
vyznamenaní, ak nedôjde k splnomocneniu iného orgánu, výlučne prezidentom;
- narušila ústavné postavenie prezidenta, ktorý je hlavou štátu a jediným
reprezentantom Slovenskej republiky navonok i vo vnútri štátu (čl. 101
ods. 1 ústavy), a preto ako jediný ústavný činiteľ môže udeľovať vyznamenania
a na ich roveň postavené ocenenia v mene Slovenskej republiky.

5
21. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke
zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov k náležitostiam
návrhu právneho predpisu patrí aj dôvodová správa.

22. Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona dôvodová správa sa člení na všeobecnú časť
a osobitnú časť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje zhodnotenie súčasného
stavu s uvedením potreby novej právnej úpravy, spôsobu jej vykonávania, zhrnutie
vplyvu v súlade s doložkou vybraných vplyvov, súlad právneho predpisu s inými
právnymi predpismi, právom Európskej únie a s medzinárodnoprávnymi záväzkami
a ďalšie skutočnosti nevyhnutné na posúdenie návrhu právneho predpisu. Osobitná časť
dôvodovej správy obsahuje vecné odôvodnenie jednotlivých navrhovaných ustanovení
právneho predpisu; do odôvodnenia sa nesmie preberať text týchto ustanovení.

23. Predkladatelia - poslanci národnej rady – v dôvodovej správe k návrhu zákona

o štátnych cenách žiadnym spôsobom neodôvodnili, z akého dôvodu má národná rada
prijať zákon, ktorý presahuje rámec ústavných právomocí zákonodarného orgánu.
Z dôvodovej správy nie je jasné, aké dôvody viedli k zriadeniu štátnych cien ako
paralelných štátnych vyznamenaní bez toho, aby ich zriadenie malo oporu v ústave
alebo aspoň v zákone o vyznamenaniach.

24. Uvedené dôvody vedú k jednoznačnému záveru, že národná rada prijatím zákona
o štátnych cenách porušila čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 101 ods. 1 a čl. 102 ods. 1 písm. i)
ústavy.

VI.
Návrh na pozastavenie účinnosti zákona o štátnych cenách

25. Podľa čl. 125 ods. 2 ústavy v spojení s § 38 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak
ústavný súd prijme návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125
ods. 1 ústavy, môže uznesením pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov,
ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť
základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce
z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená
spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „základné práva alebo slobody“), ak hrozí
značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

26. V tomto prípade uplatňovanie zákona o štátnych cenách ohrozuje základné práva
alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody.

Ak by došlo k implementácii zákona o štátnych cenách a nadväzne na to by ústavný súd

rozhodol o tom, že tento zákon nie je v súlade s ústavou, tak by ocenené osoby boli
povinné zdržať sa používania titulu Nositeľ štátnej ceny a súčasne by boli povinné vrátiť
vyplatenú finančnú odmenu.

Tieto povinnosti ocenených osôb, ktoré by boli dôsledkom nálezu ústavného súdu, by
predstavovali vážny zásah do ich ľudskej dôstojnosti (čl. 12 ods. 1 a čl. 19 ods. 1 ústavy).

6
27. Preto je namieste požadovať, aby sa vláda a predseda národnej rady zdržali
vykonávania zákona o štátnych cenách až do právoplatného rozhodnutia ústavného
súdu v tejto veci. Je súčasne v súlade s ústavou a so zákonom o ústavnom súde, aby sa
táto zdržanlivosť zabezpečila použitím pozastavenia účinnosti napadnutého zákona
o štátnych cenách.

VII.

Návrhy na procesné rozhodnutia a rozhodnutie vo veci samej

28. Navrhujem, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní tohto návrhu podľa § 25
zákona o ústavnom súde

prijal

návrh na začatie konania na ďalšie konanie a súčasne, aby rozhodol tak, že

pozastavuje účinnosť

zákona č. 261/2017 Z. z. o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene

Alexandra Dubčeka.

29. Po vykonaní potrebných procesných úkonov navrhujem, aby ústavný súd vydal tento

nález:

Zákon č. 261/2017 Z. z. o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra
Dubčeka nie je v súlade s čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 101 ods. 1 a čl. 102 ods. 1 písm. i)
ústavy.

Prezident Slovenskej republiky