Obsah

Zoznam použitých skratiek .5

Úvod 9
1 Ekonomické a právne teoretické východiská a filozofia inštitútu
regulačnej bázy aktív 12
1.1 Ekonomické a právne teoretické východiská 12
1.2 Regulácia trhových monopolov na trhu v oblasti siet‘ových odvetví 16
1.3 Regulačná revízia v oblasti siet‘ových odvetví 24
1.4 Metodika ocenenia regulačnej bázy aktív 26
1.5 Metódy cenovej regulácie v siet‘ových odvetviach 29
2 Cenová regulácia v siet‘ových odvetviach 33
2.1 Cenová regulácia v siet‘ových odvetviach v podmienkach Slovenskej republiky
33
2.2 Vplyv hodnoty regulačnej bázy aktív prevádzkovatel‘ov regionálnych
distribučných sústav na výšku koncovej ceny elektriny 37
2.3 Analýza rozhodnutí Úradu o schválení ceny za prístup do distribučnej sústavy
a distribúciu elektriny pre jednotlivých prevádzkovatel‘ov distribučných sústav
na regulačný rok 2017 54
2.3.1 Analýza rozhodnutia Úradu o schválení ceny za prístup do distribučnej sústavy
a distribúciu elektriny pre regulovaný subjekt Východoslovenská distribučná,
a.s
2.3.2 Analýza rozhodnutia Úradu o schválení ceny za prístup do distribučnej sústavy
a distribúciu elektriny pre regulovaný subj ekt Západoslovenská distribučná, a.
s 67
2.3.3 Analýza rozhodnutia Úradu o schválení ceny za prístup do distribučnej sústavy
a distribúciu elektriny pre regulovaný subjekt Stredoslovenská energetika -

Distribúcia, a. s 79
2.3.4 Vyhodnotenie možností preskúmania rozhodnutí Úradu o schválení ceny za
prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny pre jednotlivých
prevádzkovatel‘ov regionálnych distribučných sústav 92

2
2.4 Vplyv hodnoty regulačnej bázy aktív prevádzkovatel‘a regionálnej distribučnej
siete na výšku koncovej ceny plynu 93
2.5 Analýza rozhodnutia Úradu o schválení ceny za prístup do distribučnej sústavy
a distribúciu plynu pre regulovaný subjekt SPP - Distribúcia, a.s. a
vyhodnotenie možností jeho preskúmania 106
3 Preskúmavanie cenového rozhodnutia Úradu 119
3.1 Všeobecne k preskúmavaniu rozhodnutí správnych orgánov 119
3.2 Odvolanie 121
3.2.1 Odvolanie z pohl‘adu lehót 122
3.2.2 Podanie odvolania, vzdanie sa odvolania a spät‘vzatie odvolania 125
3.2.3 Konanie o odvolaní 129
3.3 Konanie o zmene a zrušení právoplatného cenového rozhodnutia 136
3.4 Oprávnenia prokurátora vo vzt‘ahu k rozhodnutiam správnych orgánov 138
3.4.1 Následky nevyhovenia protestu prokurátora 141
3.5 Preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu v správnom súdnictve 143
3.5.1 Právny základ preskúmania cenového rozhodnutia v správnom súdnictve 144
3.5.2 Konanie o správnej žalobe 147
4 Stanovenie všeobecnej hodnoty zariadení regulovaných subjektov
slúžiacich na výkon regulovanej činnosti v elektroenergetike
a plynárenstve znaleckým posudkom 155
4.1 Právne a aplikačné aspekty znaleckej čirmosti a postavenia znalca v rámci
procesu určenia hodnoty majetku prevádzkovateľov distribučných sústav
a prevádzkovateľa distribučnej siete 157
4.1.1. Právna úprava znaleckej činnosti a postavenia znalca 157
4.1.2 Postavenie znalca v procese určenia všeobecnej hodnoty majetku
prevádzkovatel‘ov distribučných sústav a prevádzkovateľa distribučnej siete
a kontrola reprezentatívnej vzorky zmlúv o výkone znalca 160
4.2 Znalecký posudok v rámci procesu určenia hodnoty majetku prevádzkovatel‘ov
distribučných sústav 175
4.2.1 Právna úprava znaleckého posudku ako formy znaleckej činnosti 175
4.2.2 Kontrola reprezentatívnej vzorky znaleckých posudkov vypracovaných za
účelom určenia všeobecnej hodnoty majetku prevádzkovatel‘ov distribučných
sústav a prevádzkovatel‘a distribučnej siete z hľadiska ich formálnych
obsahových náležitostí 180

3
4.2.2.1 Výsledky kontroly reprezentatívnej vzorky znaleckých posudkov
vypracovaných za účelom určenia všeobecnej hodnoty majetku
prevádzkovateľov distribučných sústav z hl‘adiska ich formálnych obsahových
náležitostí a ich zhodnotenie 205
5 Zodpovednost‘ regulovaných subj ektov 208
5.1 K prípadnej administratívnoprávnej zodpovednosti regulovaných subjektov 209
5.2 K prípadnej občianskoprávnej zodpovednosti regulovaných subjektov 214
5.3 K prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti regulovaných subj ektov 222
5.3.1 Trestnoprávna zodpovednost‘ právnických osób 222
5.3.2 Trestnoprávna zodpovednost‘ fyzických osób 224
Záver 230
Disclaimer 236
Zoznam použitých zdroj Ov 237

4
Zoznam použitých skratiek

Úrad / regulačný orgán — Úrad pre reguláciu siet‘ových odvetví

regulovaný subjekt — osoba, ktorá vykonáva regulovanú činnost‘ na základe
povolenia, potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti alebo potvrdenia o registrácii
prevádzkovatel‘ distribučnej sústavy — osoba, ktorá má povolenie na distribúciu
elektriny na časti vymedzeného územia
prevádzkovatel‘ distribučnej siete — plynárenský podnik oprávnený na distribúciu
plynu podl‘a zákona Č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov
koncový odberatel‘ — odberatel‘ elektriny / plynu v domácnosti alebo odberatel‘
elektriny / plynu mimo domácnosti, ktorý nakupuje elektrinu / plyn pre vlastnú spotrebu
cenové rozhodnutie - rozhodnutie Úradu pre reguláciu siet‘ových odvetví vydané
v konaní o cenovej regulácii podl‘a zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v siet‘ových
odvetviach v znení neskorších predpisov
Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s. - Stredoslovenská energetika -

Distribúcia, a. s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, Žilina 010 47, IČO: 36 442 151,
zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sa, vložka Č. 10514/L
Stredoslovenská energetika, a. s. - Stredoslovenská energetika, a. s., so sídlom Pri
Rajčianke 8591/4B, Žilina 010 47, IČO: 36 403 008, zapísaná v Obchodnom registri
Okresného súdu Žilina, oddiel: Sa, vložka č. 10328/L
Západoslovenská distribučná, a. s. - Západoslovenská distribučná, a. s., so sídlom
Čulenova 6, Bratislava 816 47, iČo: 36 361 518, zapísaná v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 3879/B
Západoslovenská energetika, a. s. - Západoslovenská energetika, a. s., so sidlom
Čulenova 6, Bratislava 816 47, ICO: 35 823 551, zapísaná v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka Č. 2852/B
Východoslovenská distribučná, a. s. - Východoslovenská distribučná, a. s., so sídlom
Mlynská 31, Košice 042 91, ICO: 36 599 361, zapísaná v Obchodnom registri
Okresného súdu Košice I, oddiel: Sa, vložka Č. 1411/V
Východoslovenská energetika Holding a. s. - Východoslovenská energetika Holding
a. s., so sídlom Mlynská 31, Košice 042 91, ICO: 36 211 222, zapísaná v Obchodnom
registri Okresného súdu Košice I, oddiel: Sa, vložka Č. 1203/V

5
SPP - distribúcia ‚ a. s. - SPP - distribúcia ‚ a. s. ‚ so sídlom Mlynské nivy 44/b,
Bratislava 825 11 ‚ IČO: 35 910 ‘739, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 3481/B
SPP Infrastructure, a. s. - SPP Infrastructure, a. s., so sídlom Mlynské nivy 44/a,
Bratislava 825 11 ‚ iČo: 47 228 ‘709, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava I, oddiel: Sa, vložka Č. 5791/B
Slovenský plynárenský priemysel, a. s. - Slovenský plynárenský priemysel, a. s., so
sídlom Mlynské nivy 44/a, Bratislava 825 11 ‚ ICO: 35 815 256, zapísaný
v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka Č. 2749/B
zákon o regulácii v siet‘ových odvetviach - zákon Č. 250/2012 Z. z. o regulácii
v siet‘ových odvetviach v znení neskorších predpisov
zákon o energetike - zákon Č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a dopineni
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
zákon o cenách zákon Č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov
-

obchodný zákonník - zákon Č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších

predpisov
daňový poriadok zákon Č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
-

a dopineni niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

správny poriadok - zákon Č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov
zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladatel‘och - zákon Č. 382/2004 Z. z. o
znalcoch, tlmoČníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov
civilný sporový poriadok zákon Č. 160/20 15 Z. z. Civilný sporový poriadok
-

občiansky zákonnik - zákon Č. 40/1964 Zb. ObČiansky zákonník v znení neskorších

predpisov
zákon o cenných papieroch - zákon Č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a
investiČných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných
papieroch) v znení neskorších predpisov
zákon o Národnom jadrovom fonde zákon Č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom
-

fonde na vyrad‘ovanie j adrových zariadení a na nakiadanie s vyhoretým j adrovým

palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

6
Ústava Slovenskej republiky - ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov
Zákon o prokuratúre - zákon č, 153/200 1 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov
správny súdny poriadok zákon č. 162/20 15 Z. z. Správny súdny poriadok
-

trestný zákon - zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov

zákon o trestnej zodpovednosti právnických osób - zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej
zodpovednosti právnických osób
trestný poriadok - zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších
predpisov;
vyhláška o cenovej regulácii v elektroenergetike - Vyhláška č. 260/2016 Z. z. Úradu
pre reguláciu siet‘ových odvetví, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v
elektroenergetike a niektoré podmienky vykonávania regulovaných činností v
elektroenergetike
vyhláška o zásadách prepočtu objemových jednotiek množstva za energiu -

vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 269/2012 Z. z. ktorou sa

ustanovuj ú podrobnosti o zásadách prepočtu objemových jednotiek množstva na
energiu a podmienky, za ktorých sa vykonáva určenie objemu plynu a spaľovacieho
tepla objemového
vyhláška o cenovej regulácii v plynárenstve - vyhláška č. 223/2016 Z. z. Úradu pre
reguláciu siet‘ových odvetví, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v plynárenstve
vyhláška o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre
znalcov, tlmočníkov a prekladatel‘ov - vyhláška č. 491/2004 Z. z. Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za
stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v znení neskorších predpisov
vyhláška, ktorou sa vykonáva zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladatel‘och -

vyhláška č. 490/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa

vykonáva zákon Č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
vyhláška o stanovení všeobecnej hodnoty majetku - vyhláška Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku v znení neskorších predpisov

7
dövodová správa k zákonu o regulácii v siet‘ových odvetviach - dóvodová správa
k zákonu Č. 250/2012 Z. z. o regulácii v siet‘ových odvetviach v znení neskorších
predpisov
dóvodová správa k vyhláške o cenovej regulácii v elektroenergetike - dóvodová
správa k vyhláške Č. 260/2016 Z. z. Úradu pre reguláciu siet‘ových odvetví, ktorou sa
ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike a niektoré podmienky vykonávania
regulovaných Činností v elektroenergetike
dövodová správa k zákonu o znalcoch, tlmočníkoch a prekladatel‘och - dóvodová
správa k zákonu Č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladatel‘och a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
dövodová správa k civilnému sporovému poriadku - dóvodová správa k zákonu č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
smernica o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou - smernica
Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/72/ES o spoloČných pravidlách pre vnútorný trh
s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES
regulačná politika Regulačná politika Úradu pre reguláciu siet‘ových odvetví na
-

regulačné obdobie 2017 —2021

8
Úvod

Na základe zadania Úradu ako klienta v spojení so zmluvou o právnych službách

predkladáme nasledovnú právnu analýzu zameranú na dóvody, priebeh a výsledky
revízie majetku prevádzkovatel‘ov regionálnych distribučných sústav v segmenete
elektroenergetiky a prevádzkovatel‘a distribučnej siete v segmente plynárenstva za
účelom stanovenia hodnoty regulačnej bázy aktív.

Účelom tejto analýzy je posúdenie a zanalyzovanie priebehu revízie majetku

regulovaných subj ektov v elektroenergetike a plynárenstve uskutočnenej v rámci
výkonu právomoci Úradu ako regulačného orgánu v siet‘ových odvetviach, posúdenie
využitia a vplyvu výsledkov revízie majetku týchto subj ektov v rámci cenovej regulácie
v elektroenergetike a plynárenstve a vplyvu na koncovú cenu elektriny a plynu.

V rámci výkonu regulácie v siet‘ových odvetviach realizovanej zo strany Úradu ako

regulačného orgánu je potrebné v pravidelných intervaloch vykonávat‘ revíziu hodnoty
regulačnej bázy aktív využívanej regulovanými subj ektmi na výkon regulovaných
činností a na základe Úradom vykonanej regulačnej revízie potom optimalizovat‘ a
definovat‘ hodnotu regulačnej bázy aktív konkrétnych regulovaných subj ektov, a to
najmä za účelom stanovenia spósobu a parametrov regulácie jednotlivých zložiek cien
v elektroenergetike a plynárenstve na nadchádzajúce regulačné obdobie.

Regulačná báza aktív ako súbor majetku regulovaného subjektu na vykonávanie

regulovanej činnosti a výška oprávnených prevádzkových nákladov regulovaného
subjektu má svoje opodstatnenie najmä v torn, že má okrem mého podstatný vplyv na
konečnú výšku siet‘ových poplatkov ovplyvňujúcich koncovú cenu elektriny a plynu.

Predmetná analýza je obsahovo rozdelená do piatich častí.

Prvá čast‘ sa zaoberá ekonomickými a právnymi teoretickými východiskami regulácie

trhových rnonopolov v siet‘ových odvetviach, podstatou, rnetódami a výkonom
regulačnej revízie v siet‘ových odvetviach, vysvetlenírn pojmu regulačnej bázy aktív,
rnetód a spósobov jej ocenenia a jej významu v rámci cenovej regulácie. Ďalej táto čast‘
poskytuje stručný náhľad na rózne metódy cenovej regulácie v siet‘ových odvetviach

9
uplatňované róznymi členskými štátmi Európskej únie a vo svojom závere rozoberá
oprávnenost‘ a potrebu regulačnej revízie majetku regulovaných subj ektov zo strany
Úradu ako regulačného orgánu.

Druhá čast‘ je zameraná na cenovú reguláciu v podmienkach Slovenskej republiky, kde

v úvode stručne rozoberá postavenie Úradu a jeho právomoci v rámci regulácie
v siet‘ových odvetviach, ďalej analyzuje vplyv hodnoty regulačnej bázy aktív
prevádzkovatel‘ov regionálnych distribučných sústav na výšku koncovej ceny elektriny
ako aj vplyv hodnoty regulačnej bázy aktív prevádzkovatel‘a distribučnej siete na výšku
koncovej ceny plynu vrátane detailného rozobrania spósobu výpočtu maximálnej ceny
za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny a výpočtu maximálnej ceny za
prístup do distribučnej siete a distribúciu plynu. Ďalej sa táto čast‘ zaoberá analýzou
jednotlivých cenových rozhodnutí Úradu, ktorými Úrad schval‘uje ceny za prístup do
distribučnej sústavy a distribúciu elektriny pre jednotlivých prevádzkovatel‘ov
distribučných sústav na regulačné obdobie od roku 2017 do roku 2021 a cenového
rozhodnutia Úradu, ktorým Úrad schvaľuje ceny za prístup do distribučnej siete
a distribúciu plynu pre prevádzkovatel‘a distribučnej siete na regulačný rok 2017,
vrátane vyhodnotenia možností ich preskúmania.

Na uvedené nadväzuje tretia čast‘ rozoberajúca jednotlivé možnosti napadnutia

cenových rozhodnutí Úradu a ich preskúmavania, pričom osobitne sa zaoberá
možnost‘ami a podmienkami pre podanie odvolania a jeho následkami na napadnuté
rozhodnutie, následkami vzdania sa práva na podanie odvolania a spat‘vzatia odvolania,
pričom popisuje celý priebeh konania o odvolaní. Táto čast‘ sa d‘alej zaoberá aj
možnosťami napadnutia, zrušenia alebo zmeny právoplatných cenových rozhodnutí
Úradu, pričom osobitne sa venuje konaniu o zmene a zrušení právoplatného cenového
rozhodnutia, postaveniu prokurátora v správnom konaní a oprávneniam prokurátora vo
vzt‘ahu k rozhodnutiam správnych orgánov a následkom napadnutia cenového
rozhodnutia Úradu protestom prokurátora ako aj následkami nevyhovenia protestu
prokurátora. V značnom rozsahu je táto čast‘ analýzy venovaná aj možnostiam
a podmienkam preskúmania cenového rozhodnutia v správnom súdnictve a úprave
konania o správnej žalobe.

‚O
Štvrtá čast‘ je venovaná otázke postavenia a dóvodov využitia znaleckých posudkov pri
stanovovaní všeobecnej hodnoty zariadení regulovaných subj ektov slúžiacich na výkon
regulovanej činnosti v elektroenergetike a plynárenstve. Úvodom rozoberá právne
a aplikačné aspekty znaleckej činnosti a postavenia znalca v rámci procesu určenia
hodnoty majetku regulovaných subj ektov, vrátane aktuálnej právnej úpravy znaleckej
činnosti a postavenia znalca v primárnej a sekundárnej legislatíve zahfňajúc kontrolu
reprezentatívnej vzorky zmlúv o výkone znalca. Následne sa zaoberá právnou úpravou
znaleckého posudku ako formy znaleckej činnosti vo všeobecnosti s ozrejmením
dóvodnosti jeho využitia v rámci procesu určenia hodnoty majetku regulovaných
subj ektov. Predmetná čast‘ zah~ňa tiež kontrolu reprezentatívnej vzorky znaleckých
posudkov vypracovaných za účelom určenia všeobecnej hodnoty majetku regulovaných
subj ektov z hľadiska ich formálnych obsahových náležitostí a ich stručného
zhodnotenia.

Posledná čast‘ sa zaoberá otázkou prípadnej zodpovednosti regulovaných subj ektov za

nesprávne údaje poskytované Úradu na účely stanovovania hodnoty regulačnej bázy
aktív, či už z dóvodu zahrnutia fiktívneho neexistujúceho majetku alebo precenenia
existujúceho majetku regulovaného subjektu do hodnoty regulačnej bázy aktív, pričom
sa osobitne zaoberá otázkou prípadnej administratívnoprávnej zodpovednosti
regulovaných subj ektov, podmienkami jej vzniku a jej následkami, osobitne otázkou
občianskoprávnej zodpovednosti regulovaných subjektov, podmienkami jej vzniku ajej
následkami a na záver tiež otázkou trestnoprávnej zodpovednosti regulovaných
subjektov, podmienkami jej vzniku v prípade fyzických a právnických osób ajej
následkami.

11
1 Ekonomické a právne teoretické východiská a filozofia inštitútu regulačnej
bázy aktív

1.1 Ekonomické a právne teoretické východiská

Siet‘ové odvetvia sú v súčasnosti bezpochyby jedným z najdóležitejších druhov odvetví,

a to predovšetkým najmä z dóvodu vzájomnej naviazanosti a závislosti ostatných
odvetví na ich činnosti. Svojím charakterom však ide o odvetvia značne osobité,
vykazujúce mnoho špecifik, pričom každá osobitost‘, každé špecifikum tejto oblasti, či
už osobitne alebo vo vzájomnej súvislosti, tvorí neoddelitel‘nú súčast‘ celého systému
fungovania vzt‘ahov na horizontálnej a vertikálnej úrovni vytváranej týmto odvetvím.

Dnes siet‘ové odvetvia síce pinia nezastupitel‘nú úlohu v našom každodennom živote
a sú jeho imanentnou súčast‘ou, no pre správne pochopenie a porozumenie fungovania
vzt‘ahov tejto oblasti je nevyhnutné venovat‘ náležitú pozornost‘ nielen jej vnímaniu
v širšom kontexte známych skutočností bez d‘alšieho skúmania ostatných súvislostj, ale
aj v užšom kontexte týchto skutočností všeobecne známych, s prihliadnutim na
špecifiká tejto oblasti, a to predovšetkým z ich praktického hl‘adiska a v praxi
aplikovateľných záverov, vrátane neopomenutia apiikácie ekonomických
a právnych teoretických zákiadov a východísk priamo alebo nepriamo dotýkajúcich sa
tejto problematiky, bez ktorých nie je možné osvojit‘ si v tak náročnej a zložitej
probiematike, akou oblast‘ siet‘ových odvetví j ednoznačne je, správne vnímanie
rozhodných skutočností a naň nadväzujúce vyvodzovanie riadne odóvodnených
záverov.

V súvislosti s predmetnou problematikou je preto v nadväznosti na vyššie uvedené

nevyhnutné podat‘ jej ucelený výklad tak v kontexte širších, ako aj užších súvislosti.
Vymedzenie na predmetnú problematiku sa viažucich ekonomických a právnych
teoretických zákiadov a východísk hned‘ vjej úvode je pine spósobilé vytvorit‘ taký
rámec, vd‘aka ktorému bude umožnený lepší priestor pre jej jednoduchšie
a komplexnejšie porozumenie. Cesta k správnemu pochopeniu predmetnej problematiky
tak vedie predovšetkým cez dósledné vymedzenie jej základných ekonomických
a právnych teoretických východísk, pričom ďaiej vedie cez odóvodnenie jej využitia v

12
aplikačnej praxi, vrátane poukázania na princípy a súvisiacu právnu úpravu uplatňované
v oblasti siet‘ových odvetví.

Regulačná politika, jej nástroje a ich aplikácia sa vždy dotýkajú širokého spektra
subj ektov, a inak tornu nie je ani v posudzovanej problematike. Každá aplikácia nástroj a
regulačnej politiky preto musí byt‘ nielen v súlade so základnými princípmi a právnou
úpravou platnou v oblasti siet‘ových odvetví, ale musí byt‘ zároveň aj riadne
odóvodnená.

Pre správne pochopenie predmetnej problematiky je primárne nevyhnutné správne si

osvojit‘ predovšetkým všeobecnú teóriu regulácie siet‘ových odvetví minirnálne
v rozsahu jej základov a objasnit‘ si najmä dóvody, ktoré vedú k zásahom zo strany štátu
do inak súkromného podnikania obchodných spoločností na trhu v oblasti siet‘ových
odvetví. Z hľadiska dóslednosti a ucelenosti výkladu však nemožno tiež opomenút‘ aj
nevyhnutnost‘ orientácie sa v ekonornickej teórii trhových mechanizmov a ich
fungovania, a tiež v teórii týkajúcej sa hospodárskej sút‘aže, samozrej me, to všetko
v súvislosti a v nadváznosti na teóriu regulácie siet‘ových odvetví. Len pri správnej
orientácii sa v týchto základných teoretických sférach si možno potom lepšie vytvorit‘
reálnu predstavu o predmetnej problernatike a až následne sa v nej bude dat‘ ľahšie
orientovat‘.

Najzákladnejšou všeobecne známou skutočnost‘ou je, že dopyt na jednej strane

a ponuka na strane druhej vytváraj ú spolu vo svoj ej vzáj omnej interakcii trh. Existuje
vel‘a róznych foriem trhu a trhových štruktúr, a to napríklad v závislosti od počtu
účastníkov na strane dopytu alebo na strane ponuky, avšak na účely analyzovania
predrnetnej problematiky je potrebné zarnerat‘ sa predovšetkým na dye základné trhové
štruktúry z tohto rnnožstva, a to na dokonalú konkurenciu trhu a nedokonalú
konkurenciu trhu a v rámci nej na prirodzené trhové monopoly.

o dokonalej konkurencii na trhu možno hovorit‘ vtedy, ak sa na trhu nachádza taký

počet účastníkov na strane ponuky alebo v ňom existuje taký stupeň konkurencie medzi

13
nimi, že žiaden z týchto účastníkov na strane ponuky nemóže ovplyvňovat‘ výšku ceny
tovarov alebo služieb.1

O dokonalej konkurencii ako o jednej z foriem trhových štruktúr však v súčasnosti

možno hovorit‘ len v teoretickej rovine, nakol‘ko dnes je už len idealistickým modelom
fungovania trhového prostredia, v ktorom má strana ponuky (firmy, výrobcovia)
a strana dopytu (odberatelia, spotrebitelia) aspoň približne rovnakú možnost‘ na úspešné
uskutočňovanie svoj ich ekonomických aktivit a uspokoj ovanie svoj ich ekonomických
potrieb.

V prípade, ak dójde k vytrateniu jedného alebo viacerých atribútov charakterizujúcich

existenciu dokonalej konkurencie na trhu, vtedy je už z hl‘adiska ekonomickej teórie
potrebné hovorit‘ o nedokonalej konkurencii na trhu.

Celkom výstižne a v kontexte s predmetnou problematikou možno uviest‘, že

k nedokonalej konkurencii na trhu dochádza v prípade, ak čo i len jeden účastník na
strane ponuky disponuje takou ekonomickou silou, že svojim pósobením
v podmienkach trhu nedokonalej konkurencie je spósobilý určitými spósobmi mat‘
podstatný vplyv na výšku ceny ponúkaných tovarov alebo služieb, a túto dokáže na trhu
regulovat‘. V krátkosti a so značným zjednodušením možno uviesť, že o nedokonalej
konkurencii na trhu hovoríme vtedy, ak niektorý z účastníkov na strane ponuky móže
podstatne ovplyvnit‘ cenu dopytovaného tovaru alebo služieb ním poskytovaných.

Ako už z predchádzajúceho textu vyplýva, podmieriky pósobenia jednotlivých

účastníkov na trhu dokonalej a nedokonalej konkurencie j ednoznačne charakterizuje ich
diametrálna odlišnost‘.

Podl‘a ekonomickej teórie medzi základné atribúty dokonalej konkurencie na trhu patria najmä:
a) na trhu pósobí neohraničený počet účastníkov na strane ponuky, ako aj na strane dopytu,
b) výrobky a služby ich poskytovatel‘ov majú z pohl‘adu odberatel‘ov rovnaké úžitkové vlastnosti,
c) vol‘ný vstup na trhu, ako aj vol‘ný výstup z neho,
d) informovanosť o stave trhového prostredia i o tendenciách jeho vývoja,
e) neexistencia dohčd o kolúziách,
f) maximalizácia na strane ponuky (zisk), ako aj na strane dopytu (užitočnosť).

14
V rámci trhovej štruktúry nedokonalej konkurencie na trhu je ďalej možné rozlišovat‘
medzi trhovou štruktúrou monopolu2 a oligopolu3.

Zaujímavost‘ou je, že postavenie monopolov v podmienkach trhovej štruktúry

nedokonalej konkurencie na trhu a účastníkov na strane ponuky v podmienkach trhovej
štruktúry dokonalej konkurencie na trhu je predsa len vjednom aspekte identické, a to
tým, že ako účastníci na strane ponuky, ktorú v oboch prípadoch vytvárajú, nemajú
žiadneho strategického partnera. V trhovej štruktúre dokonalej koiikurencie na trhu
existuje veľký počet účastníkov na strane ponuky s malými podielmi na trhu, čo
znamená, že v takto danom prostredí ani nemusia nešit‘ svoju vzájomnú koexistenciu
a naproti tomu, trhový monopol je opačným extrémom, nakol‘ko v trhovom prostredí
pósobí sám, bez trhovej konkurencie.

V nadväznosti na vyššie uvedené tak možno monopol výstižne charakterizovat‘ ako

formu trhovej štruktúry nedokonalej konkurencie na trhu, v rámci ktorej z určitých
objektívnych dóvodov jeden účastník na strane ponuky poskytuje celý objem určitých
poskytovaných tovarov alebo služieb konkrétneho odvetvia, v nadväznosti na túto
skutočnost‘ má pod svojou kontrolou celkovú ponuku určitých poskytovaných tovarov
alebo služieb tohto odvetvia, pričom je zároveň spósobilý výrazne ovplyvňovat‘ ich
cenotvorbu.

V rámci skutočných podmienok trhovej štruktúry nedokonalej konkurencie móže

niektorý z jeho účastníkov na strane ponuky dosiahnut‘ také výsadné postavenie, vd‘aka
ktorému je spósobilý kontrolovat‘ a ovplyvňovat‘ ponuku dopytovaných tovarov alebo
služieb v celom odvetví. Monopolné postavenie účastníka na strane ponuky potom

2 z pohl‘adu ekonomickej teórie sú základnými definičnými znakmi trhového monopolu najmS:

a) účastník na strane ponuky je jediným poskytovatel‘om homogénneho výrobku na trhu,
b) neexistencia substitučných tovarov k homogénnemu výrobku poskytovatel‘a,
c) postačujúci dopyt Po homogénnom výrobku poskytovatel‘a.
~ Trhový oligopol je trhovou štruktúrou nedokonalej konkurencie na trhu, v rámci ktorej má niekol‘ko
účastníkov na strane ponuky dominantné postavenie na trhu s určitými (jednými alebo s príbuznými)
tovarmi alebo službami, a takýto trh ovládajú. Charakteristickým znakom oligopolistických účastníkov na
strane ponuky je tiež ich vzájomná nezávislosť, uzatváranie dohód o kooperácii a vzájomná prepojenosť
ich investiČných, výrobných a marketingových stratégií.

15
zodpovedá stavu na trhu, kedy je jeden subjekt na strane ponuky jediným
poskytovatel‘om daného tovaru alebo služby na trhu, a tento nie je vystavený
konkurenčným vplyvom mých subj ektov, ktoré by na ten istý trh dodávali rovnaký
alebo aspoň obdobný tovar alebo službu.

V súčasnej ekonomike v celkom značnej miere prevažuj e trhová štruktúra nedokonalej

konkurencie na trhu, v prostredi ktorej je niektorý z jej účastníkov na strane ponuky
spósobilý ovplyvňovat‘ výšku ceny dopytovaných tovarov alebo služieb len na základe
elasticity dopytu. Výška ceny dopytovaných tovarov a služieb má najväčší dopad,
samozrejme, na účastníkov na strane dopytu, a teda koncových odberatel‘ov
a spotrebitel‘ov, pre ktorých je dispozícia s takýmito tovarmi alebo službami
nevyhnutná. V prípadoch, kedy je vstup na trh obmedzený, je práve táto skutočnost‘
častokrát dóvodom, pre ktorú v mnohých krajinách dochádza k ingerencii štátu do
trhových mechanizmov.

V porovnaní s postavením účastníkov na strane ponuky v podmienkach trhového

systému dokonalej konkurencie, pre ktorých cesta k zvyšovaniu svojich ziskov vedie
len cez zvyšovanie svojej produkcie, prípadne cez znižovanie vynakladaných nákladov,
sa trhové monopoly v podmienkach trhu nedokonalej konkurencie nedostávajú do takej
pozície, v ktorej by sa museli podriad‘ovat‘ strane dopytu. Naproti tornu, trhové
monopoly sú v takej pozícii, v ktorej sú vďaka svojmu postaveniu spósobilé prinút‘
stranu dopytu rešpektovat‘ ponuku.

1.2 Regulácia trhových monopolov na trhu v oblasti siet‘ových odvetví

Postavenie strany dopytu na trhu, a teda postavenie koncových odberatel‘ov tovarov

alebo služieb využívajúcich ponuku trhových monopolov je v oblasti siet‘ových odvetví
značne špecifické. Koncoví odberatelia tovarov alebo služieb poskytovaných zo strany
regulovaných subjektov sa vo všeobecnosti nachádzajú v takom postavení, že ich
rozhodovanie je vo veľkej miere obrnedzené len na existujúcu ponuku trhových
monopolov.

Existencia trhlín v trhových mechanizmoch má za následok, že zo strany štátu je

nevyhnutné, aby nahrádzal tieto nedokonalosti trhu. Výsadnost‘ postavenia trhových

16
monopolov a riziko narúšania funkčnosti hospodárskej sút‘aže vedie štáty k zavádzaniu
róznych protiopatrení, prostredníctvom ktorých je možné priblížit‘ pósobenie trhových
monopolov k podmienkam trhu dokonalej konkurencie. Zo strany štátu móže íst‘
o viaceré alternatívy, ktorými zabezpečí odstránenie vyskytuj úcich sa trhlín. Len
príkladom možno uviest‘, že v niektorých prípadoch sa štát stáva priamo vlastníkom
niektorých kl‘účových účastníkov na strane ponuky, prípadne aspoň získava majetkovú
účast‘ na ich podnikaní alebo činnost‘ takýchto účastníkov na strane ponuky začne
určitými spósobrni regulovat‘.

Ide predovšetkým o takých účastníkov na strane ponuky, ktorých postavenie na

relevantnom trhu daného odvetvia vykazuje charakteristické znaky trhovej štruktúry
nedokonalej konkurencie, konkrétne trhovej štruktúry monopolu. Pósobenie a činnost‘
takýchto účastníkov na strane ponuky (monopolov) potom častokrát podlieha regulácii
zo strany štátu, a to prostredníctvom vytvorenia a aplikovania náležitej legislativy
(legislatíva v oblasti ochrany hospodárskej sút‘aže, špeciálna legislatíva pre oblast‘
regulácie a pod.), ktorou v podstate dochádza k simulácii konkurenčného prostredia pre
týchto účastníkov na strane ponuky.

V takýchto prípadoch tak vstupom štátu do trhového mechanizmu dochádza

k nahradeniu tzv. neviditeľnej ruky trhu ~‚ ktorý pojem je v ekonomickej teórii
mnohokrát pertraktovaný. Preto je v súvislosti s róznymi formami regulácie monopolov
v trhových štruktúrach možné obrazne o ňom hovorit‘ tiež ako o zavedení viditel‘nej
ruky štátu do ekonomiky.

Medzi hlavné dóvody, ktoré vedú jednotlivé štáty k rozhodnutiam regulovat‘ niektoré
druhy podnikania účastníkov na strane ponuky a ktoré vel‘mi úzko súvisia s predmetnou
problematikou patria najmä, nie však výlučne, tieto skutočnosti:
. neexistencia trhu v dósledku legálneho alebo prirodzeného monopolu,
• snaha o zabránenie zneužitia dominantného postavenia monopolu,

~ Neviditel‘ná ruka alebo neviditel‘ná ruka trhu je pojem, ktorý zaviedol ekonóm Adam Smith na opis
samoregulácie vol‘ného trhu prostrednĺctvom konkurencie, rovnováhy ponuky a dopytu a skutočnosti, že
všetci účastnici trhu sa snažia o maximalizáciu svojho zisku.

17
. vytvorenie simulovaného trhového prostredia (vytvorenie konkurencie),
• ochrana účastníkov na strane dopytu (odberatelia, spotrebitelia) pred
nadmernýrni cenami.

Hlavně cide regulácie v oblasti siet‘ových odvetví spočívajú najmä vo vytvorení

konkurenčného prostredia, v určení primeranej úrovne ziskov pre regulované subjekty,
d‘alej v zabezpečení dostatočnej kvality poskytovaných tovarov a služieb zo strany
regulovaných subj ektov a za primerané ceny, v neustálom zvyšovaní ich kvality
a efektivity ich vytvárania, ako aj v podpore budúcich investícií v oblasti siet‘ových
odvetví a pod., to všetko v dósledku ochrany najslabších účastníkov trhu v postavení
koncových odberatel‘ov.

Medzi charakteristické pojmové znaky regulácie v siet‘ových odvetviach priamo

odvíjajúce sa od ciel‘ov regulácie v siet‘ových odvetviach v snahe o vytvorenie
podmienok podobným podmienkam na konkurenčnom trhu tak na základe vyššie
uvedeného možno zaradit‘ najmä nasledovné:
• vyváženost‘ záujmov regulovaných subjektov a koncových odberatel‘ov,
• rovnoprávnost‘,
• ekonomická efektivnost‘,
. zrozumiteľnost‘,
• predvídateľnost‘,
• administratívna uplatnitel‘nost‘,
transparentnost‘.

Cesta k vytvoreniu správne fungujúceho regulačného režimu v siet‘ových odvetviach

spočíva predovšetkým vo vytvorení a nastavení systému regulácie s nasledujúcimi
prvkami:
• kreácia a existencia nezávislej, nestrannej a odbornej inštitúcii vykonávajúcej
reguláciu v siet‘ových odvetviach (regulačný orgán),
• stanovenie legitímnych ciel‘ov regulácie,
. rešpektovanie potrieb všetkých účastníkov trhu v oblasti regulácie siet‘ových
odvetví,
• prij ímanie riadne odóvodnených rozhodnutí regulačného orgánu,
• informovanost‘ účastníkov trhu v oblasti regulácie siet‘ových odvetví,

18
• transparentnost‘ výkonu regulácie,
uskutočňovanie revíznej činnosti v pravidelných intervaloch.

Najväčšie množstvo štátmi regulovaných subj ektov ako účastníkov trhu na strane
ponuky vykonáva svoju podnikatel‘skú činnost‘ predovšetkým v oblasti siet‘ových
odvetví. V ekonomickej teórii je pósobenie subjektov zabezpečujúcich prevádzkovanie
sústav a sjetí v oblasti siet‘ových odvetví možné zaradit‘ do podmienok trhu nedokonalej
konkurencie. V oblasti siet‘ových odvetví napÍňajú markantné znaky trhového
monopolu v zmysle predchádzajúceho výkladu najmä činnosti súvisiace so
zabezpečovaním prístupu a distribúcie jednotlivých druhov energií (elektrina a plyn) zo
strany regulovaných subj ektov, pričom práve tieto dva druhy čim~iostí regulovaných
subj ektov s monopolným postavením na trhu je nevyhnutné a žiadúce zo strany štátu
regulovat‘.

V tejto súvislosti taktiež možno hovorit‘ o existencii prirodzených monopolov5 na strane

regulovaných subj ektov ako prevádzkovatel‘ov jednotlivých sústav zabezpečuj úcich
dopravu energií prostredníctvom prenosových, prepravných alebo distribučných sústav
až ku koncovým odberateľom.

Práve tieto regulované subjekty v postavení prirodzených monopolov sa nachádzajú

v takých trhových podmienkach, ktoré nepripúšt‘ajú otvorenie trhu pre konkurenciu,
a teda v takých trhových podmienkach, ktoré sú pre mých potenciálnych účastníkov
trhu značne neprístupné, pričom vstup na takýto trh (a s tým súvisiace napríklad
budovanie infraštruktúry paralelných sústav a sietí konkurenčnýrni subj ektmi), je
z praktického hľadiska nie len neefektívny a nehospodárny, ale priam až neúčelný, čo

~ Prirodzený monopol resp. v teórii niekedy používaný pojem čistý monopol možno v krátkosti definovať
tak, že ide o také postavenie na trhu, ktoré ma účastník na strane ponuky v dósledku spravovania alebo
vlastníctva technológie, ktorej produkcia pri danom dopyte je najefektívnejšie dosahovaná jediným
hospodárskym subjektom.

19
v konečnom dósledku predstavuje výraznú bariéru vstupu d‘alších subjektov na daný
trh.6

V oblasti siet‘ových odvetví sú prirodzené monopoly ako účastníci trhu na strane

ponuky spósobilé najefektívnejšie reagovat‘ na požiadavky dopytu a uspokojovat‘ jeho
potreby. Tlak neexistujúcej konkurencie na efektivnost‘ je však nevyhnutné nahradit‘
vytvorením umelého konkurenčného prostredia. Cesta k jeho vytvoreniu pritom
v oblasti siet‘ových odvetví vedie cez vytváranie a aplikovanie regulatívnej legislatívnej
úpravy.

V nadväznosti na doteraz uskutočnený výklad je možné vyslovit‘ záver vystihuj úci

teoretickú podstatu regulácie ako takej, v zmysle ktorého možno o regulácii hovorit‘ ako
o určitej substitúcii hospodárskej sút‘aže sústavou legislatívnych regulačných noriem
a orgánov regulácie s ciel‘om nie len vytvorit‘, ale aj udržiavat‘ konkurencieschopné
prostredie na trhu v oblasti siet‘ových odvetví pre účastníkov na strane ponuky, ktorí
majú postavenie prirodzeného monopolu, a to s takým očakávaným výsledkom, aby
permanentne uspokojovali potreby zabezpečovania tovarov a služieb pre účastnjkov na
strane dopytu, a to za čo najprimeranejšie ceny pre koncových odberatel‘ov, obzvlášt‘
spotrebitel‘ov.

Reguláciu na trhu v oblasti siet‘ových odvetví v podmienkach Slovenskej republiky

vykonáva ako regulačný orgán Úrad, ktorého jednou z hlavných úloh je vytváranie
a nahradzovanie prirodzene chýbajúceho konkurenčného prostredia na tomto trhu,
v ktororn pósobia na strane ponuky subjekty majúce postavenie prirodzených
monopolov (regulované subjekty) a ktoré týmto subj ektom vyplýva z daností
konkrétneho odvetia, v ktorom v oblasti siet‘ových odvetví pósobia.7

6 V prípade, ak na konkrétnom trhu v oblasti niektorého sieťového odvetvia, v ktorom existujú bariéry pre
vstup ďalších subj ektov, pósobí viac subjektov na strane ponuky, móžeme v tejto súvislosti hovorit‘
o trhovej štruktúre oligopolu.
~ V zmysle ustanovenia ~ 4 ods. 1 zákona o regul~cii v sieťových odvetviach je Úrad orgánom štátnej
spr~vy pre oblast‘ regulácie sieťových odvetví s celoslovenskou pósobnosťou.

20
Regulačný orgán má pritom v celom systéme regulácie vel‘mi špecifické postavenie,
a to predovšetkým z dóvodu zabezpečovania komplexného nastavenia správne
fungujúcej regulácie a určenia jej metód, pričom charakteristickými vlastnost‘ami
regulačného orgánu, ktoré si vždy musí zachovat‘ nie len smerom navonok, ale aj
smerom do vlastných štruktúr, sú nezávislost‘, nestrannost‘, odbornost‘ a objektívnost‘
jeho postavenia. Regulačný orgán pósobí v oblasti siet‘ových odvetví v pozícii arbitra,
zabezpečujúceho a dohliadajúceho na transparentnost‘ celej tejto oblasti. Jeho poslaním
je taktiež zaručovat‘ vždy predvídatel‘né podmienky pre výkon podnikatel‘skej činnosti
účastníkov na strane ponuky a naproti tornu vo vzt‘ahu k účastníkom na strane dopytu
zaručovat‘ a pósobit‘ na výšku ceny poskytovaných tovarov a služieb, ktorá z ich
pohľadu musí spÍňat‘ podmienky prijatel‘nosti, a to všetko za súčasného zachovávania
trvalej udržatel‘nosti poskytovaných tovarov a služieb, ich kvality, spol‘ahlivosti
a bezpečnosti.

Postavenie účastníkov na strane ponuky ako regulovaných subjektov vykonávajúcich

regulované činnosti prioritne vychádza z ich postavenia na trhu v oblasti siet‘ových
odvetví. Subjekty, ktorých predmetorn podnikatel‘skej činnosti je výkon regulovaných
činností (zameraných najmä na prenos, prepravu, distribúciu a pod.), musia nevyhnutne
podliehat‘ regulácii najmä z toho dóvodu, že štát prostredníctvom regulačného orgánu
nahrádza neexistenciu trhových princípov, čo je obj ektívne dané charakterom týchto
odvetví.

Na trhu v oblasti siet‘ových odvetví, v ktororn neexistuje prirodzená konkurencia

a rovnako ani hospodárska sút‘až subj ektov vystupujúcich na strane ponuky, je
naj dóležitej šou úlohou regulačného orgánu, a teda Úradu ako štátnej autority v oblasti
regulácie siet‘ových odvetví, zabezpečovanie rovnovážneho stavu medzi záuj mami
účastnjkov trhu na strane ponuky a účastníkov trhu na strane dopytu, pričom nernenej
dóležité je, aby si regulačný orgán v tejto pozícii zachovával nestranné postavenic
a v rovnakom rozsahu dbal na ochranu záujrnov jednej aj druhej strany trhu. Regulačný
orgán ako štátna autorita je nezávislý, nestranný a odborný štátny orgán, ktorý pri

21
vykonávaní svojej činnosti nepodlieha žiadnym vplyvom politických či
podnikatel‘ských subj ektov.8

Regulačný orgán však musí zároveň prihliadat‘ aj na to, aby neustále vytváral vhodné
prostredie z podnikatel‘ského hl‘adiska zauj ímavé pre uskutočňovanie investícií do
oblasti prirodzených monopolov zo strany účastníkov na strane ponuky, musí im
poskytovat‘ náležité stimuly k tomu, aby vykonávali svoju regulovanú činnost‘ nie len
účinne, ale aj efektívne, ale Zároveň musí dbat‘ na to, aby aj koncoví odberatelia tovarov
a služieb na strane dopytu neboli v súvislosti s ich odoberaním žiadnym spósobom
ukracovaní, a preto musí dohliadat‘ na to, aby aj výška cien týchto tovarov a služieb na
trhu v oblasti siet‘ových odvetví bola spravodlivo určovaná pre obe strany tohto trhu.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že primárnym ciel‘om ekonomickej regulácie v oblasti

siet‘ových odvetví je zabezpečenie rovnovážneho stavu medzi záuj mami regulovaných
subj ektov ako účastníkov na strane ponuky a koncových odberatel‘ov ako účastníkov na
strane dopytu, poskytovanie podpory a zabezpečovanie dodržiavania kvality
ponúkaných tovarov a služieb.

Ochrana záujmov koncových odberatel‘ov pred možným zneužívaním monopolistického

postavenia regulovaných subj ektov je jednou z hlavných úloh regulačného orgánu aj
v súvislosti s posudzovanou problematikou, ktorá bezprostredne súvisí s činnost‘ou
Úradu.

Netreba však opomenút‘, že regulačný orgán musí chránit‘ aj oprávnené a legitímne

záujmy subjektov poskytujúcich tovary a služby na trhu v oblasti siet‘ových odvetví,
ktorým musí byt‘ zo strany regulačného orgánu zabezpečená obj ektívna možnost‘
dosiahnutia primeranej miery návratnosti nimi vynakladaných investícií do tohto
odvetvia a ked‘že aj tieto subjekty vykonávajú svoju podnikateľskú činnost‘
predovšetkým za účelom dosiabnutia zisku, zabezpečit‘ pre nich aj spravodlivé a

8 V zmysle ustanovenia ~ 4 ods. 2 zákona o regulácii v siet‘ových odvetviach Úrad pri výkone svojej
pósobnosti postupuje nestranne a nezávisle, pričom štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ině
orgány verejnej moci ani d‘alšie osoby nesmú ovplyvňovaf Úrad pri vykonávaní jeho pósobnosti.

22
primerané spósoby určovania cien za ich tovary a služby, čo opät‘ priamo
a neoddelitel‘ne súvisí s predmetnou problematikou.

Dóležitost‘ kreácie a existencie regulačného orgánu ako takého, a teda aj existencia

samotného Úradu, jeho postavenie a poslanie na trhu v oblasti siet‘ových odvetví je
dané potrebou regulácie trhových monopolov charakteristických pre túto oblast‘ trhu.
Do času, pokial‘ trh v oblasti siet‘ových odvetví bude vykazovat‘ atribúty prirodzených
trhových monopolov, bude potrebná aj regulácia tohto odvetvia vykonávaná zo strany
štátu. Nad poskytovaním tovarov a služieb účastníkmi na strane ponuky až po ich
konečný odber koncovými odberatel‘mi preto musí dohliadat‘ určitá štátna autorita,
ktorá je spósobilá zabraňovat‘ zneužívaniu monopolného postavenia účastníkov na
strane ponuky a zabraňovat‘ negatívnym dopadom na koncových odberateľov tovarov
a služieb.

Dnes už len vel‘mi t‘ažko možno polemizovat‘ a pochybovat‘ o opodstatnenosti regulácie

v oblasti siet‘ových odvetví zo strany štátu. Vývoj na trhu v oblasti siet‘ových odvctví,
doterajšie skúsenosti zjeho prostredia a predovšetkým najmä samotný fakt, že
neviditeľná ruka trhu nenaplnila svoje poslanie a systém jej pósobenia sa stal postupom
času prakticky prekonaný, sú dostatočnou argumentáciou pre vyslovenie tvrdenia, že
regulácia siet‘ových odvetví je absolútne nevyhnutná, maximálne opodstatnená
a v celom rozsahu riadne odóvodnená.

V podmienkach Slovenskej republiky už v súčasnosti regulácia v oblasti siet‘ových

odvetví plní svoje predpokladané ciele vd‘aka niekoľkoročného procesu jej vývoja,
pričom dnes možno konštatovat‘, že sa v rámci nej podarilo uskutočnit‘ a uskutočňovat‘
nasledovné:
• existencia nezávislého, nestranného a odborného orgánu regulácie Úrad,
-

• napÍňanie normatívne stanovených cieľov regulácie,

• uplatňovanie zaužívaných metód regulácie,
• súlad vykonávanej regulácie s právom Európskej únie,
• vyrovnávanie oprávnených záujmov účastníkov trhu v oblasti siet‘ových odvetví,
• vytvorenie, existencia a udržiavanie prostredia blízkeho konkurenčnému.

23
Úrad v súčasnosti vykonáva svoje poslanie na základe zákona o regulácii v siet‘ových
odvetviach, a to prostredníctvom určovania cien a podmienok ich uplatňovania
v siet‘ových odvetviach a podmienok vykonávania regulovaných čimiostí.9

Pod regulovanými činnost‘ami vykonávanými Úradom sa v zmysle zákona o regulácii

v siet‘ových odvetviach rozumie:
• výroba, prenos, distribúcia a dodávka elektriny a s nimi súvisiace služby,
. výkon činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou,
výroba, preprava, distribúcia, uskladňovanie a dodávka plynu a s nimi súvisiace
služby,
. výroba, distribúcia a dodávka tepla,
. výroba, distribúcia a dodávka pitnej vody verejným vodovodom,
• odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou,
odber povrchovej vody a energetickej vody z vodných tokov využívanie
hydroenergetického potenciálu vodných tokov.‘°

1.3 Regulačná revízia v oblasti siet‘ových odvetví

Na to, aby v praxi aplikované spósoby regulácie fungovali správne a na to, aby sa ich
pomocou dosahovali v každom regulačnom období vytýčené cide regulácie v oblasti
siet‘ových odvetví, je nevyhnutné, aby v určitých pravidelných časových intervaloch
dochádzalo k vykonávaniu dóslednej revízie ich nastavenia a funkčnosti zo strany
regulačného orgánu, ktorého hlavnou úlohou je v týchto prípadoch nie len skontrolovat‘
ich uplatňovanie v aplikačnej praxi, ale ich aj revidovat‘ a opätovne zabezpečit‘ ich
nastavenie tak, aby boli v regulovanej oblasti čo najlepšie uplatnitel‘né pre d‘alšie
regulačné obdobie.

Všeobecne možno konštatovat‘, že výška cien tovarov a služieb poskytovaných zo

strany regulovaných subj ektov na trhu v oblasti regulácie siet‘ových odvetví koncovým
odberatel‘om sa určuje na základe výpočtov podl‘a regulačným orgánom stanovených

~ Zdroj: hup :/!www.urso.gov.sk/?qurad.

10 Ustanovenie ~ 2 písm. c) zákona o regulácii v sieťových odvetviach.

24
vzorcov. V tejto súvislosti preto možno hovorit‘ o regulovaných cenách tovarov
a služieb poskytovaných regulovanými subjektmi v oblasti trhu siet‘ových odvetví.
Regulované ceny tovarov a služieb poskytovaných regulovanými subjektmi podliehajú
procesu zmien na základe výsledkov v pravidelných intervaloch uskutočňovaných
regulačných revízií, a to najmä na základe zmien hodnót parametrov v rámci
jednotlivých regulačných vzorcov stanovených a definovaných regulačným orgánom
pre konkrétne regulačné obdobie.

Podstata regulačnej revízie spočíva predovšetkýrn v komplexnej previerke

vynakladaných nákladov a získaných príjmov regulovaných subj ektov zo strany
regulačného orgánu, a to najmä za účelom stanovenia spósobu regulácie na ďalšie
regulačné obdobie najvhodnejšie aplikovatel‘ného na trh v oblasti siet‘ových odvetví
reflektuj úceho jeho doteraj ší vývoj.

V priebehu výkonu regulačnej revízie dochádza zo strany regulačného orgánu

k uskutočňovaniu viacerých na seba nadväzujúcich a zároveň aj od seba vzájomne
neoddeliteľných činností, ktoré spoločne vytvárajú ucelený systém procesu revízie
v praxi aplikovaných spósobov regulácie v oblasti sieťových odvetví. Medzi základné
čimiosti regulačného orgánu v priebehu výkonu regulačnej revízie možno zaradit‘ najmä
nasledovné:
. komplexná previerka nákladov a príjmov regulovaných subjektov,
. určenie novej bázy povolených príjmov na úrovni oprávnených nákladov
a primeraného zisku pre nasledujúce regulačné obdobie,
• stanovenie micry zvyšovania efektívnosti v d‘alšom regulačnom období,
‘ určenie dÍžky budúceho regulačného obdobia,
• určenie spósobu regulácie cien na d‘alšie regulačné obdobie,
• stanovenie alebo prispósobenie regulačných metód a vzorcov,
• určenie hodnoty vstupných parametrov regulačných vzorcov.

Na výkon jednotlivých činností zo strany regulačného orgánu v rámci regulačnej revizie

sú, vzhl‘adom na jej význam a následný dopad na aplikované spósoby regulácie, kladené
tie najvyššie kritériá.

25
V celom procese výkonu regulačnej revizie je preto žiadúce, aby počas neho boli
dodržiavané také významné zásady ako zásada transparentnosti, verejnosti,
hospodárnosti, efektívnosti či primeranosti. Výkon regulačnej revízie je aj z týchto
dóvodov regulačným orgánom realizovaný prostredníctvom všeobecných štandardných
postupov, ktoré regulačný orgán spravidla stanovuje verejne.

V súvislosti s výkonorn regulačnej revĺzie možno uviest‘ niekol‘ko v praxi využívaných

štandardných spósobov kalkulácie oprávnených nákladov a primeraných ziskov
regulovaných subjektov, pričom možno hovorit‘ najmä, nie však výlučne,
o nasledovných druhoch využívaných metodík:
metodika stanovenia výšky primeraného zisku,
• metodika ocenenia regulačnej bázy aktív,
. metodika odhadu a zahrnutia budúcej miery úspor nákladov do cien,
. metodika kalkulácie a zahrnutia budúcich a skutočných investícií do cien.

Vyššie uvedené metodiky využívané v rámci regulačnej revízie vychádzajú v prvom

rade z aplikačnej praxe zaužívaných metodík a zohl‘adňujú vytýčené ciele pre d‘alšie
regulačné obdobia, pričom každá z nich musí v sebe zachovávat‘ kritéria vysokej
a precíznej odbornosti.

1.4 Metodika ocenenia regulačnej bázy aktív

Aj keď všetky vyššie uvedené druhy štandardných metodík využívaných v súvislosti

s výkonom regulačnej revízie zo strany regulačného orgánu pri kalkuláciách
oprávnených nákladov a primeraných ziskov regulovaných subj ektov sú svojim
spósobom významné, pre účely d‘alšieho výkladu tu uskutočneného je potrebné venovat‘
náležitú pozornost‘ predovšetkým jednej z nich, a to metodike ocenenia regulačnej bázy
aktív.

V odborných kruhoch v oblasti siet‘ových odvetví je metodika ocenenia regulačnej bázy

aktív regulovaných subj ektov vysoko uznávaným a pomerne často používaným
spósobom slúžiacim na stanovenie hodnoty ziskov regulovaných subj ektov v rámci trhu
v oblasti siet‘ových odvetví.

26
Platná legislatíva v oblasti regulácie siet‘ových odvetví vo svojich ustanoveniach
používa slovné spojenie regulačná báza aktív. Toto spojenie je niekedy používané aj
v mých tvaroch ako napríklad báza regulovaných aktív alebo regulovaná báza aktív.
V aplikačnej praxi sa pomerne často používa aj v známom skrátenom tvare RAB,
pričom táto skratka pochádza zo začiatočných písmen anglického slovného spoj enia
Regulated Assets Base.

Podstata regulačnej bázy aktív spočíva v torn, že predstavuje regulačne uznanú

všeobecnú hodnotu majetku ~ - aktív regulovaného subjektu, ktorý slúži na
zabezpečovanie výkonu jeho regulovanej čirmosti v siet‘ových odvetviach. mými
slovami, regulačná báza aktív predstavuje výšku investícií do majetku regulovaného
subjektu, ktoré sú „použité a užitočné“ pri vykonávaní jeho regulovanej činnosti
v siet‘ových odvetviach.

Do regulačnej bázy aktív sa započítavajú prevádzkové aktíva regulovaného subjektu.

Štrukturálne zloženie majetku jednotlivých regulovaných subj ektov je róznorodé
a odvíja sa od predmetu činnosti, ktorú v rámci siet‘ových odvetví regulovaný subjekt
vykonáva. Vzhľadom na špecifický charakter podnikania v oblasti siet‘ových odvetví, aj
charakter majetku regulovaných subjektov vykazuje vysokú mieru špecifickosti. Do
regulačnej bázy aktív sa započítava všeobecná hodnota majetku určená výlučne na
plnenie úloh v súlade s povolením na podnikanie v siet‘ových odvetviach.
Obchodovanie s tovarom tvoriacim regulačne uznaný majetok na vol‘nom trhu je
vzhl‘adom na jeho charakter neekonomické a prakticky nemožné. Podnikanie v oblasti
siet‘ových odvetví je charakteristické dlhodobost‘ou návratnosti vynakladaných
investícií pre realizáciu výkonu regulovaných činností. Aj vzhl‘adom na túto
skutočnost‘, snahou regulovaných subjektov ako podnikatel‘ov a investorov je
zabezpečit‘ pri vstupe na trh v oblasti siet‘ových odvetví a prvotnej realizácii svojich did

~ Všeobecnú hodnotu majetku a postup jej stanovenia upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky Č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších
predpisov. Všeobecná hodnotu majetku regulovaného subjektu možno stanoviť niekol‘kými metódami,
a to napríklad majetkovou, podnikatel‘skou, kombinovanou a porovnávacou. V zmysle predmetnej
vyhlášky je možné stanoviť všeobecnú hodnotu majetku na požiadanie štátneho orgánu v rámci jeho
právomocí alebo ak ide o právny úkon alebo konanie podl‘a osobitného predpisu.

27
ich čo možno najvyššiu životnost‘, minimálnu poruchovost‘, vrátane minimálnych
nákladov na ich údržbu a opravy a pod.

Hodnota regulačnej bázy aktív je d‘alej základom pre stanovenie výšky primeraného
zisku regulovaného subjektu v určitom regulačnom období a priamo vstupuje do
regulačným orgánom stanovených vzorcov jeho výpočtov, čo v kontexte
predchádzaj úceho výkladu bezprostredne súvisí so spósobmi vykonávania regulácie
regulačným orgánom v siet‘ových odvetviach. Primeraný zisk zaist‘ujúci návratnost‘
realizovaných investícií regulovaného subjektu do zariadení uznane slúžiacich
a využívaných na výkon regulovanej činnosti je výsledkom súčinu hodnoty regulačnej
bázy aktív a priemernej váženej hodnoty návratnosti kapitálu označovanej skratkou
WACC‘2.

V aplikačnej praxi možno rozlišovat‘ celý rad metód, ktoré sa využívali na definovanie
hodnoty regulačnej bázy aktív. Len príkladom možno uviest‘ niekol‘ko z nich. Jedna z
metód definovania hodnoty regulačnej bázy aktív spočíva v tzv. reprodukčných
obstarávacích cenách, v rámci ktorej je potrebné vychádzat‘ z nákladov na nahradenie
majetku regulovaného subjektu novými zariadeniami a ich úpravy o mieru odpísanosti
majetku v účtovnej evidencii. Ďalšia z využívaných metód defrnovania hodnoty
regulačnej bázy aktív napríklad spočíva v trhových cenách majetku regulovaného
subjektu, v rámci ktorej sa vychádza z hodnoty nákupnej ceny majetku regulovaného
subjektu.

V súčasnosti je v aplikačnej praxi preferovaná a využívaná predovšetkým metóda

definovania hodnoty regulačnej bázy aktív stanovená na základe účtovnej evidencie
majetku regulovaného subjektu alebo hodnoty majetku regulovaného subjektu
stanovená ako všeobecná hodnota znaleckým posudkom znalcom, v podmienkach
Slovenskej republiky zapísaným v príslušnom zozname znalcov, tlmočníkov
a prekladatel‘ov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v súlade
so zákonom o znalcoch, tlmočníkoch a prckladateľoch, pričom pri stanovení hodnoty

12 Uvedené skrátené označenie priemernej váženej hodnoty návratnosti kapitálu vychádza z anglického
slovného spojenia Weighted Average Cost of Capital.

28
regulačnej bázy aktív musia byt‘ v tomto prípade prísne dodržané platné vykonávacie
predpisy vydané regulačným orgánom viažuce sa na konkrétne siet‘ové odvetvie
a zároveň rešpektovaný princíp o použití len tej hodnoty majetku regulovaného
subjektu, ktorý je uznane využívaný regulovaným subj ektom na výkon regulovanej
činnosti.

1.5 Metódy cenovej regulácie v siet‘ových odvetviach

Cenovú reguláciu na dodávku elektriny a plynu uplatňuje väčšina členských štátov

Európskej únie. Štátna regulácia v siet‘ových odvetviach sa uskutočňuje v rámci tzv.
regulačných období, ktorých dlžka sa v jednotlivých krajinách navzájom uši.
Najbežnejšie aplikovaná dIžka trvania regulačného obdobia sa pohybuje v rozmedzí 3
až 5 rokov, avšak existujú aj štáty s kratším regulačným obdobím (napr. Finsko
a Slovinsko používajú 2 ročné regulačné obdobie a vo Švédsku ako aj v Grécku sú
tarify zo strany regulátora schval‘ované každoročne).

V rámci siet‘ových odvetví bývajú spravidla regulované nasledovné oblasti — prenos,

pripojenie a prístup do sústavy, distribúcia, poskytovanie podporných a systémových
služieb a práve naopak, pod reguláciu nebýva zahrnutá regulácia ceny silovej elektriny
ako komodity (výnimku predstavuje napr. Grécko alebo Pol‘sko).

Cieľom správne nastavenej regulácie je poskytnút‘ regulovanému subjektu motiváciu na

kontinuálne znižovanie nákladov a zvyšovanie efektívnosti, bez ohľadu na dÍžku
regulačného obdobia za účelom zabezpečit‘ zlepšenie služieb odberateľom a zníženie
nákladov a v súvislosti s tým aj konečných cien.

V aplikačnej praxi sa v minulosti využívalo a prestriedalo niekol‘ko róznych spósobov

resp. metód regulácie v oblasti siet‘ových odvetví, pričom aj dnes ich existuje hneď
niekoľko. Z pohľadu efektivity ich využiteľnosti a dosahovania nimi sledovaných
cieľov však nie je objektívne možné určit‘, ktorá z nich je v skutočnosti tá najlepšia.
Každý v danom období zvolený a aplikovaný model pritom závisel od podmienok,
v ktorých mal byt‘ aplikovaný, s prihliadnutím na vytýčené cide v oblasti regulácie
siet‘ových odvetví, ktoré sa mali jeho aplikáciou dosiahnut‘. Európska komisia však
primárne podporuje a uprednostňuje využívanie stimulačných metód regulácie

29
motivuj úcich regulované subjekty k produkčnej efektívnosti pred nestimulačnými
metódami regulácie, ktoré regulované subjekty nemotivuj ú zlepšit‘ ich investičnú
a prevádzkovú efektivitu.

Medzi nestimulačné metódy regulácie patrí tzv. „cost-plus regulation“ založená na

princípe nákladovej regulácie, pri ktorej sa pravidelne každoročne posudzujú náklady
regulovaných subj ektov a na základe vykázaných nákladov regulovaných subj ektov sa
určí primeraná miera zisku jednotlivých regulovaných subj ektov a stanoví výsledná
cena. Predmetná metóda regulácie je málo flexibilná, ked‘že každoročné tarifné zmeny
je potrebné určovat‘ komplexným tarifným konaním a na jej základe móžu byt‘ napriek
tomu vytvorené výsledné ceny, ktoré nereflektujú skutočné náklady. Predmetná metóda
je využívaná napr. vo Francúzsku, Portugalsku, Luxembursku, na Cypre.

Nestimulačnou metódou regulácie je tiež regulácia „rate-of-return“, t.j. regulácia

formou určenej micry návratnosti kapitálu. Pri tejto metóde regulácie sú ceny upravené
tak, aby investori získali stanovenú návratnost‘ na svojich investíciách, a teda zaručuje
návratnost‘ investícií a zníženie kapitálových nákladov, avšak nakol‘ko regulované
subjekty zo znižovania nákladov neprofitujú a návratnost‘ je viazaná na objem
kapitálových investícií, nezaručuje stimuly na zvyšovanie efektívnosti. Predmetná
metóda je využívaná napr. vo Fínsku.

Ďalšou metódou regulácie je metóda „yardstick“ založená na porovnávaní štandardu

výkonov regulovaných subj ektov získavaných od spoločností s porovnateľným
predmetom činnosti a obdobnou veľkost‘ou. Predmetný mechanizmus motivuje
regulované subjekty znižovat‘ náklady, nakol‘ko jeho podstatou je, že subjekty
dosahujúce najvyššie štandardy sú odmeňované a naopak subjekty dosahujúce najnižšie
štandardy sú sankcionované.

Opakom regulácie metódou „cost-plus regulation“ je metóda „revenue-cap“, teda

regulácia prostredníctvom výnosového limitu pre jednotlivé regulované subjekty, ktorá
patrí medzi stimulačné modely regulácie. Pre danú regulačnú metódu je
charakteristické, že regulátor stanovuje na začiatku regulačného obdobia jednotlivé
parametre, ktoré každoročne reviduje, a z týchto vypočítava povolené výnosy pre
jednotlivé regulované subjekty. Predmetná metóda je vhodnejšia v prípade, ak

30
jednotlivé parametre regulačného vzorca nie sú pevne zastabilizované a je predpoklad
ich výraznej šej zmeny v priebehu regulačného obdobia. Uvedená metóda regulácie však
nepodporuje hospodársku sút‘až a regulované subjekty nemotivuje k efektívnemu
správaniu sa, pretože tieto majú zabezpečený istý výnos za akýchkol‘vek okolností.
Predmetná metóda je uplatňovaná napr. v Českej republike, Írsku, Nórsku, Nemecku
a Španielsku.

Naj častej šie využívanou a naj efektívnej šou stimulačnou regulačnou metódou je metóda
„price-cap“, podstatou ktorej je regulácia pomocou stanovenia pevnej maximálnej ceny
resp. tarify za regulované činnosti na určité regulačné obdobie. Regulácia pomocou
cenového limitu určuje úroveň cien a mieru rastu, akou ich regulované subjekty móžu
zvyšovat‘, tie potom móžu flexibilne menit‘ ceny, ak sa nedotýkajú určeného cenového
stropu. Zvýšenie zisku tak závisí od schopnosti regulovaného subjektu znižovat‘
náklady, čím motivuje regulované subjekty k produktívnosti a inováciám. Regulácia
pomocou cenového limitu prispósobuje ceny podľa indexu cenového stropu, ktorý
reflektuje celkovú mieru inflácie v ekonomike, efektivitu spoločnosti a infláciu cien
vstupov, pričom určením cenového limitu ustanovuje regulátor cenovú hladinu za
jednotku na dlhšie časové obdobie a regulovaným subj ektom tak vytvára príležitost‘,
aby si ponechali zisk, ktorý dosiahnu vd‘aka zvýšeniu svojej efektívnosti
a zredukovaniu svojich nákladov. Metóda „price-cap“ teda motivuje regulované
subjekty k znižovaniu nákladov a zvyšovaniu efektivity, avšak je možné ju aplikovat‘
len za predpokladu stability prostredia a len drobných očakávaných zmien jednotlivých
parametrov regulačného vzorca počas určeného regulačného obdobia. Predmetná
metóda je okrem Slovenskej republiky uplatňovaná v množstve d‘alších členských
štátov Európskej únie, a to najmä v Dánsku, Litve, Taliansku, Estónsku, Lotyšsku,
Maďarsku a Slovinsku.

Základom pre výkon tejto regulačnej metódy móže byt‘ práve stanovenie hodnoty
regulačnej bázy aktív regulovaných subj ektov, a to tak, že prostredníctvom posúdenia
primeranosti legislatívou uznaných a oprávnených nákladov sa regulovanému subjektu
určí cenový strop. V takomto prípade sa výška regulovaných odpisov regulovaného
subjektu určí na základe reálnej hodnoty majetku regulovaného subjektu využívaného
pre výkon regulovaných činností vyjadrenej prostredníctvom regulačnej bázy aktív.
Identifikácia majetku regulovaného subjektu móže byt‘ teda základom pre aplikáciu

31
tejto metódy a zároveň tvorí základ pre výpočet niektorých tarif. Takýto mechanizmus
fungovania metódy cenového stropu je pritom v súlade s legislativou Európskej únie
platnou v oblasti regulácie siet‘ových odvetví. Regulačná báza aktív má aj z týchto
dóvodov vel‘mi podstatný vplyv na konečnú cenu tovarov a služieb dodávaných
koncovým odberatel‘om, pričom má vplyv na výšku hodnót jej jednotlivých zložiek.

Konkrétne detaily regulačnej metódy cenového stropu sú rozpracovávané

v legislatívnych aktoch vydávaných regulačným orgánom vrátane určenia hodnót
vybraných príslušných parametrov a spósobov ich deťinovania. Základné parametre
regulačného vzorca pre metódu cenového stropu, medzi ktoré patri aj hodnota
regulačnej bázy aktív, sú vypracovávané spravidla pred začiatkom príslušného
regulačného obdobia.
2 Cenová regulácia v siet‘ových odvetviach

2.1 Cenová regulácia v siet‘ových odvetviach v podmienkach Slovenskej

republiky

Regulácia cien sa v zmysle zákona o cenách v podmienkach Slovenskej republiky chápe

ako nástroj štátnej makroekonomickej politiky na stanovenie alebo priame
usmerňovanie výšky cien cenovými orgánmi. Regulačná politika v rámci energetiky
vytvára podmienky pre ochranu oprávnených záujmov regulovaných subj ektov
umožnením dosiahnutia primeraného zisku a dosiahnutia primeranej návratnosti
investícií pri súčasnej optimalizácii nákladov.

V súlade s článkom 35 smernice o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou

bol prijatý zákon o regulácii v siet‘ových odvetviach ustanovujúci Úrad ako orgán
štátnej správy pre oblast‘ regulácie v siet‘ových odvetviach s celoslovenskou
pósobnost‘ou, ktorým je Úradu okrem mého v zmysle ustanovenia ~ 9 zverená
právomoc vydávat‘ všeobecne záväzné právne predpisy a vykonávat‘ cenovú reguláciu,
ktorej v zmysle ustanovenia ~ 11 podlieha výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov
energie a výroba elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, výroba
elektriny z domáceho uhlia na základe rozhodnutia ministerstva o uložení povinnosti vo
všeobecnom hospodárskom záujme, pripojenie do sústavy, prístup do prenosovej
sústavy a prenos elektriny, prístup do distribučnej sústavy a distribúcia elektriny,
dodávka elektriny zranitel‘ným odberateľom, poskytovanie podporných služieb,
poskytovanie systémových služieb, výkon činnosti organizátora krátkodobého trhu
s elektrinou a dodávka elektriny dodávatel‘om poslednej inštancie.

Úrad výrazne posilnil svoju autonómnu cestu v súlade s požiadavkami Európskou úniou
prijatého tzv. tretieho energetického balíčka v roku 2009. Na základe implementácie
smerníc tohto energetického balíčka Národná rada Slovenskej republiky prij ala v
septembri 2012 novú primárnu legislatívu, a to zákon o regulácii v siet‘ových
odvetviach a zákon o energetike, ktoré priniesli výrazný posun v ochrane účastníkov
trhu, ako aj v posilnení nezávislosti a kompetencií Úradu.
Rozsah a spósob vykonávania cenovej regulácie vychádza z primárnej legislatívy a na
ňu nadväzujúcich vyhlášok Úradu ako aj cenových rozhodnutí Úradu pre jednotlivé
regulované subjekty. Základný rámec regulácie v siet‘ových odvetviach
vymedzuje regulačná Po itika, ktorú prijíma podl‘a ustanovenia ~ 6 ods. 3 písm. a) a
podl‘a ustanovenia ~ 8 ods. 4 zákona o regulácii v siet‘ových odvetviach Regulačná
rada. Dokument je záväzný pre všetkých účastníkov trhu. Regulačnú politiku je
potrebné vnímat‘ ako základný rámec pre vývoj v siet‘ových odvetviach, táto definuje
priority regulačnej politiky na príslušné regulačné obdobie s ambíciou zakotvit‘ a
aplikovat‘ také regulačné nástroje a metódy regulácie, ktoré zabezpečia transparentný a
nediskriminačný výkon činností v siet‘ových odvetviach, a to vrátane kontrolných
mechanizmov, prostredníctvom ktorých bude možné sledovat‘ dodržiavanie pravidiel
hospodárskej sút‘aže, prípadné zneužívanie dominantného postavenia na trhu, a v
neposlednom rade aj ochranu práv odberateľov s dórazom na najzranitel‘nejšie skupiny
odberateľov. Regulačná politika je strategickým dokumentom, ktorý
ustanovuje východiská, princípy a spósoby regulácie sieťových odvetví. Na regulačnú
politiku nadväzuje činnost‘ Úradu pre reguláciu siet‘ových odvetví, ktorý svojou
sekundárnou legislatívou určuje rozsah cenovej regulácie na nasledujúce regulačné
obdobie a spósob jej vykonania, rozsah a štruktúru oprávnených nákladov, ako
aj spósob určenia výšky primeraného zisku.

V ustanovení ~ 14 zákona o regulácii v siet‘ových odvetviach je upravené osobitne

konanie o cenovej regulácii, ktoré je považované za najzložitejšie a najdóležitejšie v
rámci rozhodovacej činnosti Úradu, pričom v ustanovení ~ 14 ods. 11 uvedeného
zákona je zakotvená právomoc Úradu v cenovom konaní schváliť alebo určit‘ cenu
regulovanému subjektu vydaním cenového rozhodnutia, pričom v predmetnom
cenovom rozhodnutí móže tiež schválit‘ alebo určit‘ aj podmienky uplatnenia ceny.

Keďže predmetom regulácie v siet‘ových odvetviach podľa ustanovenia ~ 2 ods. 2 písm.

a) zákona o regulácii v siet‘ových odvetviach sú ceny v sieťových odvetviach
a podmienky ich uplatňovania, pričom cenou ako východiskovým pojmom v dotknutej
problematike sa v zmysle definície obsiahnutej v ustanovení ~ 2 ods. 1 zákona o cenách
rozumie peňažná suma dohodnutá pri nákupe a predaji tovaru, pričom za cenu sa podľa
citovaného zákona považuje aj tarifa, Úrad je v rámci výkonu svoj ej regulačnej činnosti
oprávnený regulovat‘ ako súčast‘ ceny v siet‘ových odvetviach tiež jednotlivé tarify.

34
Oprávnenie Úradu regulovat‘ a upravovat‘ metódy stanovovania jednotlivých zložiek
ceny vrátane určovania metódy výpočtu tarifných poplatkov vyplýva tiež zo smernice
o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, čo bob potvrdené aj Súdnym

dvorom Európskych spobočenstiev v rozsudku vo veci C-274/08 Komisia Európskych

spoločenstiev proti Švédskemu kráľovstvu, kde v súvislosti s otázkou implementácie

smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/54 o spoločných pravidlách pre vnútorný
trh s elektrickou energiou a o zrušení smernice 96/92 konštatoval záver, že „členský
štát, ktorý nepoveril regulačný úrad stanovením alebo schválením, ešte pred ich
vstupom do platnosti, minimálne metodík používaných na výpočet alebo stanovenie
podmienok pripojenia a prístupu do národných sietí vrátane taríf za prenos a
distribúciu v súlade s článkom 23 ods. 2 písm. a) predmetnej smernice 2003 54, si
nesplnil povinnosti vyplývajúce z tejto smernice,“ pričom dodáva, že „členský štát sa
nemóže odchýlit‘ od výslovne stanovených ustanovení smernice. (...) Zo samotného
článku 23 ods. 2 písm. a) uvedenej smernice vyplýva, že na jednej strane vnútroštátne
regulačné úrady stanovujú alebo schvah~jú minimálne metodiky používané na výpočet
alebo stanovenie podmienok pripojenia a prístupu do národných sjetí vrátane tar(f za
prenos a distribúciu, a to ešte predtým, ako vstúpia do platnosti, a na druhej strane, že
tieto tar~fy alebo metodiky musia umožňovat‘ uskutočnenie investície nevyhnutné pre
prevádzkyschopnost‘ sietí. Ciel‘ smernice možno teda dosiahnut‘ len stanovením
konkrétnych tar~‘f alebo metodík výpočtu tar~‘f s takou úrovňou presnosti~ ktorá umožní
hospodárskym subjektom odhadnút‘ svoje náklady na prístup do prenosovej a
distribučnej siete.“3

Zákonodarca teda primárnou legislatívou nadväzujúcou na európsku legislativu Úradu

umožnil reguláciu cien tovarov a služieb v siet‘ových odvetviach vrátane jednotlivých
zložiek ich koncovej ceny súvisiacich s distribúciou a dodávkou jednotlivých komodít,
siet‘ovými poplatkami ako aj d‘alšími poplatkami týkajúcimi sa podpory obnovitel‘ných
zdrojov energie, energetickej účinnosti a ině poplatky.

13 Rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstieV vo veci C-274/08 Komisia Európskych

spoločenstiev proti švédskemu král‘ovstvu z 29. októbra 2009.
Cena silovej elektriny ako komodity nie je zo strany Úradu regulovaná, jej hodnota je
určovaná trhom, nakol‘ko dodávatel‘ má právo nakúpit‘ elektrinu kdekol‘vek v rámci
spoločného trhu Európskej únie a následne ju zohl‘adnit‘ v cene dodávky pre koncového
odberatel‘a elektriny, čím je každému dodávatel‘ovi zabezpečená úhrada spojená
s nákupom komodity.

Úrad v rámci výkonu svojej regulácie limituje len náklady spojené s dodávkou
elektriny, a to primeraný zisk, diagram odberu a náklady na odchýlku. Úradom
regulované siet‘ové poplatky odrážajú oprávnené náklady regulovaných subjektov na
výkon regulovaných činností, objem prostriedkov, ktoré regulovaný subjekt plánuje
investovat‘ a tiež primeraný zisk.‘4

Úrad pri určení výšky cien elektriny a tiež pri určovaní výšky primeraného zisku pre
regulované subjekty v zmysle vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike bene do
úvahy investície nevyhnutné pre dlhodobú, spoľahlivú, bezpečnú, ale aj efektívnu
prevádzku energetickej sústavy. Vychádza z predložených plánov investícií na tn Po
sebe nasledujúce budúce obdobia. Zohl‘adňuje tiež návratnost‘ prevádzkových aktív,
ktorú hodnotí primerane, vychádzajúc z plánov odpisov taktiež na d‘alšie tn Po sebe
nasledujúce obdobia. Regulačná metóda aplikovaná Úradom je zamerana na
optimalizáciu nákladov vstupujúcich do siet‘ových poplatkov, aby tak ceny energií na
Slovensku boli pre podnikatel‘ov v elektroenergetike a plynárenstve motivuj úce na
rozvoj sjetí a kvalitu dodávky elektriny a plynu a zároveň boli pre obyvateľstvo sociálne
akceptovatel‘né.

Výška investícií do majetku regulovaného subjektu, ktoré sú použité a užitočné pri

vykonávaní regulovanej činnosti tvorí tzv. regulačnú bázu aktív, ktorej hodnota má
vplyv na výšku koncovej ceny elektriny. Preto je nevyhnutné, aby jej výška bola zo
strany Úradu revidovaná a zohl‘adňovala skutočne len reálne efektívne a nevyhnutne
vynaložené náklady regulovaného subjektu súvisiace s výkonom regulovanej činnosti.

~ RegulaČná politika na regulačně obdobie 2017 2021

-
2.2 Vplyv hodnoty regulačnej bázy aktív prevádzkovatel‘ov regionálnych
distribučných sústav na výšku koncovej ceny elektriny

Hodnota majetku regulovaných subj ektov sa v segmente elektroenergetiky

najvýraznej šie prejavuj e vo výške ceny za prístup do prenosovej sústavy a prenos
elektriny a ceny za pristup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny.

V podmienkach Slovenskej republiky je, ako už bob vyššie uvedené, zo strany Uradu
uplatňovaná cenová regulácia tejto zbožky ceny elektriny formou určenia cenového
stropu, umožňuj úca regulovaným subj ektom flexibilne menit‘ ceny, ak sa tieto
nedotýkajú Úradom určeného cenového limitu. Zvýšenie zisku regulovaných subj ektov
teda závisí od schopnosti dotknutého regulovaného subjektu znižovat‘ náklady na
poskytovanú službu alebo komoditu.

Cena za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny pozostáva z dvoch

zložiek, a to:
. cena za prístup do distribučnej sústavy,
. cena za distribúciu elektriny.

Cena za prístup do distribučnei sústavy predstavuje pevnú zbožku ceny, a táto

zohl‘adňuje náklady prevádzkovateľa distribučnej sústavy spojené so zabezpečením
rezervovanej kapacity v distribučnej sústave pre odberateľa elektriny. Výška pevnej
zložky je nezávislá od množstva odobranej elektrickej energie užívateľom distribučnej
sústavy v odbernom mieste. V prípade odberných miest odberateľov elektriny
napojených na napäťové úrovne vysokého napätia abebo napät‘ové úrovne vel‘mi
vysokého napätia sa výška tejto zbožky vypočítava z hodnoty doj ednanej rezervovanej
kapacity pre dané odberné miesto a v prípade odberných miest odberatel‘ov elektriny
napojených na napät‘ové úrovne nízkeho napätia sa výška tejto zložky určovaná ako
pevná platba za odberné miesto (spravidla v prípade odberatel‘ov v domácnosti) abebo je
jej výška určovaná v závislosti od príkonu pre konkrétne odberné miesto určovaného
hodnotou hlavného ističa pred elektromerom (spravidla v prípade odberateľov mimo
domácnosti).
Rezervovaná kapacita na napät‘ovej úrovni vysokého napätia alebo vel‘mi vysokého
napätia je hodnota štvrt‘hodinového činného elektrického výkonu, ktorý je pre
odberatel‘a elektriny v príslušnom období zabezpečovaný zo strany prevádzkovatel‘a
distribučnej sústavy v zmysle zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny alebo rámcovej distribučnej zmluvy, a ktorú móže užívateľ distribučnej
sústavy odobrať v jednom odbernom mieste zo zariadenia prevádzkovatel‘a distribučnej
sústavy. Úprava rezervovanej kapacity na napät‘ovej úrovni vysokého napätia alebo
veľmi vysokého napätia je obsiahnutá v ustanovení ~ 23 ods. 12 vyhlášky o cenovej
regulácii v elektroenergetike, ktorá rozlišuje dvanást‘mesačnú rezervovanú kapacitu,
trojmesačnú rezervovanú kapacitu a mesačnú rezervovanú kapacitu. Výška
rezervovanej kapacity je predmetným ustanovením vyhlášky o cenovej regulácii
v elektroenergetike limitovaná, a to tak, že hodnota rezervovanej kapacity nemóže
prekročit‘ hodnotu maximálnej rezervovanej kapacity‘5 a nemóže klesnúť pod hranicu
20% hodnoty maximálnej rezervovanej kapacity, ktorá je považovaná za minimálnu
hodnotu rezervovanej kapacity, pričom výnimku vyhláška o cenovej regulácii
v elektroenergetike pripúšt‘a len v prípade sezónneho odberu elektriny, pri ktorom je
minimálnou hodnotou rezervovanej kapacity najviac 5% hodnoty maximálnej
rezervovanej kapacity. Rezervovaná kapacita na napät‘ovej úrovni nízkeho napätia je
v zmysle ustanovenia ~ 23 ods. 18 vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike
maximálnou rezervovanou kapacitou určenou amperickou hodnotou ističa pred
elektromerom alebo prepočítanou kilowattovou hodnotou maximálnej rezervovanej
kapacity na prúd v ampéroch dohodnutá v zmluve o pripojení do distribučnej sústavy
alebo určená v pripojovacích podmienkach, ak nie je zmluvne dohodnutá nižšia
rezervovaná kapacita pri odberných miestach vybavených určeným meradlom
s meraním štvrt‘hodinového činného výkonu s mesačným odpočtom.

15 Definícia a úprava maximálnej rezervovanej kapacity je obsiahnutá v ~ 23 ods. 11 vyhlášky o cenovej

regulácii v elektroenergetike: „Mcvcimálna rezervovaná kapacita na napdt‘ovej úrovni veľmi vysokého
napdtia a vysokého napätia je stredná hodnota štvrťhodinového činného výkonu dohodnutá v zmluve o
pripojení alebo určená v pripojovacích podmienkach pre jedno odberné miesto. Ak nameraný
štvrt‘hodinový výkon prekročí hodnotu rezervovanej kapacity alebo hodnotu maximálnej rezervovanej
kapacity, uplatnia sa prevádzkovateľom distribučnej sústavy tarify za nedodržanie zmluvných hodnót. Do
celkového objemu rezervovanej kapacity sa započíta aj rezervovaná kapacita pre každého výrobcu
elektriny určená podľa odsekov 21, 22 a 24. Hodnota maximálnej rezervovanej kapacity nemóže byt
nižšia ako I kW a dohaduje sa na celé číslo v

38
Cena za distribúciu elektriny predstavuje variabilnú zložku, a táto je vo svojej podstate
vyj adrením miery využitia distribučnej sústavy pre distribúciu elektriny konkrétnym
koncovým odberatel‘om ajej konkrétna výška závisí od skutočnej spotreby elektriny na
konkrétnom odbernom mieste koncového odberatel‘a.

Vyhláška o cenovej regulácii v elektroenergetike zakotvuje vzájomný podiel pevnej

zložky a variabilnej zložky v celkovej cene za prístup do distribučnej sústavy
a distribúciu elektriny, ktorý musí byt‘ prevádzkovatel‘mi distribučných sústav vždy
zachovaný, pričom tento je upravený v ustanovení ~ 23 ods. 10 vyhlášky o cenovej
regulácii v elektroenergetike nasledovne: „Podiel prfjmov z platieb za rezerváciu
výkonu a celkových prf/mov z platieb za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu
elektriny okrem prf/mov z platieb za straty elektriny pri distribúcii elektriny je najviac
0,80 na rok 2017. Na nasledujúce roky je medziročná zmena podielu prfjmov z platieb
za rezervovanú kapacitu a celkových prf/mov z platieb za prístup do distribučnej
sústavy a distribúciu elektriny okrem prf/mov z platieb za straly elektriny pri distribúcii
elektriny najviac 1 %.“

Z uvedeného je zrejmé, že sekundárna legislatíva kladie väčší dóraz na pevnú zložku

ceny, nakol‘ko táto móže tvorit‘ až 80% celkovej ceny za prístup do distribučnej sústavy
a distribúciu elektriny, zatial‘ čo variabilná zložka predstavuje len zvyšok ceny za
prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny tvoriaci vždy minimálne 20%
z celkovej ceny za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny.

Pri určení ceny za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny pre užívatel‘a
sústavy je rozhoduj úca napät‘ová úroveň, na ktorej sa nachádza miesto pripojenia
užívatel‘a sústavy, ktoré je deliacim miestom (rozhraním) medzi distribučnou sústavou a
zariadením užívateľa sústavy.‘6 17

16 v zmysle ustanovenia ~ 23 ods. 9 vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike: „Na účely

regulácie ceny za pr[stup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny napdt‘ová úroveň vel‘mi vysokého
napdtia zahřňa sústavu veľmi vysokého napätia, napdťová úroveň vysokého napätia zahřňa sústavu
vysokého napätia vrátane transformácie veľmi vysokého napdtia na vysoké napdtie a napät‘ová úroveň
nizkeho napätia zahřňa sústavu nízkeho napdtia vrátane transformácie vysokého napťltia na nízke
napätie.“
Maximálna cena za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny na príslušnej
napät‘ovej úrovni je vypočítavaná v zmysle ustanovenia ~ 24 ods. 1 vyhlášky o cenovej
regulácii v elektroenergetike a táto zohl‘adňuje na príslušnej napät‘ovej úrovni vlastnú
distribúciu elektriny a prenos elektriny vrátane strát pri prenose elektriny na jednotku
množstva elektriny distribuovanej koncovým odberatel‘om elektriny v regulačnom roku,
na ktorý sa určuje alebo platí cena, t.j. roku t.

Regulačným rokom, ktorý je východiskový aj pre účely stanovenia parametrov reálnej

miery výnosnosti regulačnej bázy aktív (WACC) sa v zmysle ustanovenia * 1 písm. b)
vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike rozumie kalendárny rok.

Maximálna cena za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny na príslušnej

napät‘ovej úrovni je vypočítavaná podľa vzorca:

CDHN,t = CDE~,t ± CPE~,~

Hodnota CDEi~~,~ predstavuje schválenú alebo určenú zložku maximálnej ceny za

prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny na príslušnej napäťovej úrovni na
konkrétny regulačný rok (t.j. v danom čase rok 2017) na jednotku množstva elektriny
zohl‘adňujúcu náklady a primeraný zisk vlastnej distribúcie elektriny.

17 v zmysle ustanovenia ~ 23 ods. 7 vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike: „Na napäťovej

úrovni nízkeho napótia sa určená tar~fa za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny
rozpočíta najviac do týchto sadzieb pre odberateľov elektriny takto:
a) CI je jednopásmová sadzba,
b) C2je dvojpásmová sadzba, nízke pásmo saposkytuje najmenej 8 hodín denne,
c) C3 je dvojpásmová sadzba; nízke pásmo sa poskytuje najmenej 20 hodin denne s blokovaním prialno
výhrevných elektrických spotrebičov v čase vysokého pásma; táto sadzbaje aj pre tepelné čerpadlá,
d) C4 je dvojpásmová sadzba, nízke pásmo sa poskytuje celoročne od piatka 15:00 hodiny do pondelka
6:00 hodiny bez blokovania elektrických spotrebičov~
e)C5 je dvojpásmová sadzba, nízke pásmo sa poskytuje najmenej 8 hodín denne s blokovanítn
akumulačných spotrebičov elektriny v čase vysokého pásma s určeným minimálnym inštalovaným
výkonom akumulačných spotrebičov,
j9 C6je sadzba pre nemerané odbery elektriny,
g) C7je sadzba pre verejné osvetlenie,
h) C8je sadzba pre dočasné odbery elektriny,
‘) C9 je jednopásmová sadzba pre odberateľov elektriny, ktorí majú nainštalované inteligentné meracie
systémy,
j) ClO je sadzba pre nab(jacie zariadenia elektromobilov.“
Hodnota CPEi*~,~ predstavuje schválenú alebo určenú zložku maximálnej ceny za
prístup do prenosovej sústavy a prenos elektriny vrátane strát pri prenose na jednotku
množstva elektriny na príslušnej napät‘ovej úrovni na konkrétny regulačný rok (t.j. v
danom čase rok 2017).

Ako je z nižšie uvedených vzorcov a výpočtov zrejmé, cena za prístup do distribučnej

sústavy a distribúciu elektriny zohl‘adňuje všetky prevádzkové náklady regulovaného
subjektu na výkon regulovanej činnosti ako aj hodnotu odpisov z plánovaných
investícií, ktoré regulovaný subjekt plánuje zrealizovat‘ v priebehu dotknutého
regulačného obdobia, pričom dotknutým regulačným obdobím sa pre účely vyhlášky
o cenovej regulácii v elektroenergetike rozumie obdobie od roku 2017 do roku 2021.
Výška odpisov majetku regulovaného subjektu sa určuje na základe hodnoty majetku
regulovaného subjektu, pričom však do odpisov je možné zahrnút‘ výlučne majetok
regulovaného subjektu používaný na výkon regulovaných činností, ktorého hodnota
bola pri jednotlivých regulovaných subj ektoch stanovená k dátumu 31.12.2015
v dósledku revízie majetku regulovaných subj ektov uskutočňovanej Úradom v priebehu
roka 2016 a táto vyúst‘uj e pri jednotlivých distribučných spoločnostiach do hodnoty
regulačnej bázy aktív.

Predmetná hodnota regulačnej bázy aktív je určujúcou hodnotou pri výpočte

primeraného zisku regulovaného subjektu.

Schválená alebo určená zložka maximálnej ceny za prístup do distribučnej sústavy a

distribúciu elektriny na príslušnej napaťovej úrovni označovaná ako CDEHN,t na
konkrétny regulačný rok (t.j. v danom čase rok 2017) zohl‘adňuje náklady a primeraný
zisk vlastnej distribúcie elektriny a je určovaná pomerom hodnót povolených nákladov
a zisku regulovaného subjektu za distribúciu elektriny k celkovému plánovanému
množstvu distribuovanej elektriny.

Konkrétna hodnota schválenej alebo určenej zložky maximálnej ceny za prístup do

distribučnej sústavy a distribúciu elektriny sa na príslušnej napät‘ovej úrovni v zmysle
ustanovenia ~ 24 ods. 2 vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike pre konkrétny
regulovaný subjekt vypočíta podl‘a vzorca:

41
 1/VD HN±1,t ±1/VD HN,t
‚
VYStEHNt

Hodnota VystEi~,t predstavuj e plánované množstvo distribuovanej elektriny

regulovaného subjektu na konkrétny regulačný rok (t.j. v danom čase rok 2017)
vystupujúce z príslušnej napät‘ovej úrovne predstavujúcej súčet hodnoty plánovaného
množstva elektriny na konkrétny regulačný rok (t.j. v danom čase rok 2017)
distribuovaného na príslušnej napät‘ovej úrovni koncovým odberatel‘om elektriny a
prevádzkovatel‘om miestnej distribučnej sústavy označovanej VystEOi-n‘~,t a hodnoty
plánovaného množstva elektriny na konkrétny regulačný rok (t.j. v danom čase rok
2017) vystupujúceho z príslušnej napät‘ovej úrovne do transformácie na nižšiu
napät‘ovú úroveň, pričom obe z uvedených hodnót sú vypočítavané ročným priemerom
zo súčtu skutočného príslušného množstva elektriny za obdobie štyri až dva roky
predchádzajúce regulačnému roku (t.j. obdobie rokov 2013 - 2015), očakávaného
príslušného množstva za rok prechádzajúci regulačnému roku (t.j. roka 2016) a
plánovaného príslušného množstva za konkrétny regulačný rok (t.j. v danom čase rok
2017) označovanej VystETRi~,t.

Hodnota VVDi-i~i±i,t predstavuj e alikvotnú časť povolených nákladov a zisku za

distribúciu elektriny na konkrétny regulačný rok (t.j. v danom čase rok 2017)
priradených z vyššej napät‘ovej úrovne a táto je určovaná súčinom zložky maximálnej
ceny za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny na vyššej napäťovej
úrovni na konkrétny regulačný rok (t.j. v danom čase rok 2017) označovanej
CDE~±i,t a plánovaného množstva elektriny na konkrétny regulačný rok (t.j. v danom
čase rok 2017) vystupujúceho z vyššej napät‘ovej úrovne HN+1 do transformácie na
napät‘ovú úroveň HN vypočítaného ako ročný priemer zo súčtu skutočného príslušného
množstva elektriny za obdobie štyri až dva roky predchádzajúce regulačnému roku (t.j.
obdobie rokov 2013 - 2015), očakávaného príslušného množstva za rok predchádzajúci
regulačnému roku (t.j. rok 2016) a plánovaného príslušného množstva za konkrétny
regulačný rok (t.j. v danom čase rok 2017) označovaného VystETR1-IN±l,t.
Hodnota VVDi-n‘~,t predstavuje schválené alebo určené náklady a zisk za prístup do
distribučnej sústavy a distribúciu elektriny na konkrétny regulačný rok (t.j. v danom
čase rok 2017) na napät‘ovej úrovni, okrem alikvotnej časti povolených nákladov a
zisku za distribúciu elektriny priradených z vyššej napät‘ovej úrovne tvoriacich hodnotu
VVDHN±1,t aje vypočítavaný podl‘a nižšie uvedeného vzorca:

fPI X
~ x H (1 +
n=20ľ 100 ) ± ~ .

015 x \VACC XKDZ +SO~, —D\~ —OixSPE~~ — 0~S xSLA~

—OixST~Nl .

Predmetný vzorec zohl‘adňuje parametre, ktoré znižujú celkové výnosy za distribúciu

elektriny, a to skutočné výnosy na napät‘ovej úrovni za obdobie dva roky pred
regulačným rokom (t.j. v roku 2015) za elektrinu distribuovanú distribučnou sústavou v
režime prepravy, skutočné výnosy na napät‘ovej úrovni za obdobie dva roky pred
regulačným rokom (t.j. v roku 2015) zo zmlúv o poskytovaní služieb, prostredníctvom
ktorých zabezpečuje regulovaný subjekt vykonávanie regulovanej činnosti a skutočné
výnosy na napät‘ovej úrovni za obdobie dva roky pred regulačným rokom (t.j. v roku
2015) zo služieb poskytovaných tretím stranám.18

Dóležitým parametrom ovplyvňujúcim výšku celkovej maximálnej ceny za prístup do

distribučnej sústavy a distribúciu elektriny sú priemerné schválené alebo určené
skutočné ekonomicky oprávnené prevádzkové ročné náklady regulovaného subjektu
označované ako PN~,2o15, pričom na účely výpočtu maximálnej ceny za prístup do
distribučnej sústavy a distribúciu elektriny pre regulačný rok 2017 sa použijú údaje
o ekonomicky oprávnených nákladoch regulovaného subjektu za obdobie rokov 2012
2015 a očakávanú výšku priemerných schválených alebo určených skutočných
ekonomicky oprávnených prevádzkových ročných nákladov regulovaného subjektu za
rok 2016 súvisiacich s regulovanou činnosťou regulovaného subjektu na príslušnej
napät‘ovej úrovni s výnimkou odpisov. V cene za prístup do distribučnej sústavy

18 Dóvodová spr~va k vyhláške o cenovej regulácii v elektroenergetike

a distribúcii elektriny sú teda zahrnuté všetky prevádzkové náklady regulovaného
subjektu účelne a nevyhnutne vynaložené na výkon jeho regulovanej činnosti.

Povinnost‘ Úradu pri cenovej regulácii v siet‘ových odvetviach zohl‘adňovat‘

ekonomicky oprávnené náklady, ekonomickú efektívnost‘ a primeraný zisk vrátane
rozsahu investícií, ktoré možno do ceny započítať, alebo ekonomicky oprávnené
náklady a primeraný zisk, ktoré boli započítané v cene schválenej alebo určenej Úradom
pri spósobe vykonávania cenovej regulácie vyplýva z ustanovenia ~ 12 ods. 3 zákona
o regulácii v siet‘ových odvetviach.

Vyhláška o cenovej regulácii v elektroenergetike deli na účely korektnej cenovej

regulácie náklady regulovaných subjektov vynaložené pri výkone regulovanej činnosti
na ekonomicky oprávnené náklady a ekonomicky neoprávnené náklady, čím chráni
konečného odberateľa elektriny pred neopodstatnenou a neprimeranou kalkuláciou
nákladov regulovaných subj ektov. Za ekonomicky oprávnené náklady sú v zmysle
ustanovenia ~ 2 písm. e) zákona o regulácii v sieťových odvetviach považované výlučne
len také náklady, ktoré sú preukázateľne a nevyhnutne potrebné na vykonávanie
regulovanej činnosti, pričom ich taxatívny výpočet je obsiahnutý v ustanovení ~ 4 ods.
1 vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike.‘9

19 Ekonomicky oprávnenými nákladmi v zmysle ustanovenia ~ 4 ods. I vyhlášky o cenovej regulácii

v elektroenergetike sú:
a) náklady na obstaranie elektriny pri dodávke elektriny zranitel‘ným odberatel‘om vrátane nákladov na
vyrovnanie odchýlky spósobenej zranitel‘nými odberatel‘mi pri dodávke elektriny zranitel‘ným
odberatel‘om,
b) náklady na obstaranie regulačnej elektriny,
c) náklady na obstaranie elektriny na vlastnú spotrebu a krytie strát pri prenose elektriny a distribúcii
elektriny vrátane nákladov na vyrovnanie odchýlky pri prenose elektriny a distribúcii elektriny,
d) výrobné náklady a prevádzkové náklady zahrnujúce primerané náklady na energie, suroviny a
technologické hmoty,
e) osobné náklady; za ekonomicky oprávnené náklady sa považujú aj priemerné osobné náklady na
jedného zamestnanca na rok t zvýšené oproti určeným nákladom na rok t-l najviac o výšku aritmetického
priemeru zverejnených hodnót ukazovatel‘a „jadrová inflácia“ za mesiace júl až december roku t-2 a
január až jún roku t-l zverejnených na webovom sídle štatistického úradu Slovenskej republiky (d‘alej
len „štatistický úrad“) v časti „Jadrová a čistá inflácia oproti rovnakému obdobiu minulého roku v
percentách“,
f) náklady na plnenie povinností podl‘a osobitných predpisov,4) pri poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia
poplatky za znečisťujúce látky vypustené do ovzdušia pri dodržaní podmienok a požiadaviek podl‘a
osobitného predpisu5) a pri skleníkových plynoch náklady najviac do výšky 100 % na nákup emisných
kvót potrebných na vykonávanie regulovanej činnosti; pri skleníkových plynoch sú ekonomicky
oprávnenými nákladmi náklady na nákup emisných kvót, vypočítané ako množstvo spotrebovaných ton
C02 krát cena určená ako aritmetický priemer denných uzatváracích cien (settlement price) oficiálneho
Výška skutočných ekonomicky oprávnených prevádzkových nákladov regulovaného
subjektu je ovplyvňovaná tiež maximálnym priememým ročným rastom cien určeným
rozdielom JPIn — X, kde JPI predstavuje jadrovú infláciu určenú štatistickým úradom
a vypočítanú ako aritmetický priemer indexov j adrovej inflácie v percentách
zverejnených štatistickým úradom za obdobie od 1. júla roku t-2 do 30. júna roku t-l
a X predstavuje faktor efektivity.

Jadrová inflácia (JPI) kvantifikuje mieru rastu cenovej hladiny očistenú od vplyvu
regulovaných cien, zmien nepriamych daní a dotácií a zahfňa všetky položky
spotrebného koša, predstavujúceho kombináciu množstva statkov, ktoré sa
spotrebúvajú, z ktorého sú vylúčené položky s regulovanými cenami a položky s
cenami ovplyvňovanými mými administratívnymi opatreniami. Takýmto výpočtom
inflácie sa dosahuje objektívnejší obraz o vývoji spotrebiteľských cien bez
jednorazových výkyvov. Rozdiel medzi celkovou ajadrovou inf[áciouje tým väčší, čím
je vyšší počet regulovaných cien. Hodnota j adrovej inflácie vyj adruj e o kol‘ko percent
by sa v príslušnom období zmenila cenová hladina, keby nedošlo k zmene cien vplyvom

kurzového lístka zverejneného burzou EEX (European Energy Exchange) na jej webovom sjdle, za
produkt EU Emission Allowances Spot Market v eurách na tony C02 za kalendárny mesiac, v ktorom
sa nákup emisných kvót realizoval,
g) odpisy majetku; pri hmotnom, ako aj nehmotnom majetku sa za ekonomicky oprávnené náklady
považuje rovnomerné odpisovanie majetku využívaného výhradne na výkon regulovanej činnosti, pričom
životnosti jednotlivých tried majetku sú uvedené v prílohe Č. I tabul‘ke Č. 2,
h) nájomné za prenájom hmotného majetku a nehmotného majetku od tretích osób, ktorý sa používa
výhradne na regulovanú Činnosf najviac vo výške odpisov podl‘a písmena g),
i) náklady na opravy a údržbu majetku využívaného na zabezpeČenie regulovanej Činnosti v primeranej
výške okrem nákladov vynaložených na technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku
podl‘a osobitného predpisu,
j) úrok z úveru poskytnutého bankou alebo pobočkou zahraniČnej banky na obstaranie hmotného majetku
alebo nehmotného majetku, ktorý sa používa výhradne na regulovanú Činnosť,
k) úrok z úveru na zabezpeČenie finanČných prostriedkov na prevádzkové náklady súvisiace s nákupom
elektriny na straty a úhradu doplatku8) najviac vo výške roČnej sadzby 2,5 %‚
I) úrok z dlhopisu vydaného regulovaným subjektom najviac do výšky úroku 2,5 % roČne na
zabezpeČenie finanČných prostriedkov na prevádzkové náklady súvisiace s nákupom elektriny na straty a
úhradu doplatku,
m) náklady na projekty spoloČného záujmu podl‘a osobitného predpisu,
n) náklady na nákup energií, tovarov a služieb bezprostredne súvisiacich s výkonom regulovaných
Činností,
o) náklady na zabezpeČenie neuhradených platieb, ktoré dodávatel‘ elektriny musel vyplatiť ostatným
úČastníkom trhu a ktoré vznikli na základe zmluvných záväzkov s týmito účastníkmi trhu, ale nie sú kryté
príjmami dodávatel‘a elektriny, najviac však vo výške referenČnej úrokovej sadzby 12-mesaČného
EURIBOR z neuhradených platieb.
administratívnych a regulačných zásahov. To znamená, že pokial‘ nedochádza k
žiadnym zmenám administratívnych a regulovaných cien, je hodnota j adrovej inflácie
zhodná s celkovou infláciou.

Faktor efektivity (X) je tecbiiologický koeficient, ktorý odráža rast efektívnosti.

V rámci regulácie slúži faktor efektivity ako globálne stanovené meradlo, ktoré núti
jednotlivé regulované subjekty znižovat‘ náklady počas regulačného obdobia. Tento
faktor efektivity je uplatňovaný v určenej výške zhodne pre všetky regulované subjekty
a v priebehu regulačného obdobia sa jeho hodnota nemení. Hodnota faktoru efektivity
je v zmysle ustanovenia ~ 24 ods. 3 písm. c) vyhlášky o cenovej regulácii
v elektroenergetike stanovená pre každý rok regulačného obdobia na hodnotu vo výške
3,5%.

Ďalšiu zložku ovplyvňujúcu výšku maximálnej ceny za prístup do distribučnej sústavy

a distribúciu elektriny predstavuje hodnota odpisov regulovaného subjektu vo
východiskovoni roku regulačného obdobia z plánovaných investícií, ktoré si regulovaný
subjekt naplánuje realizovat‘ v priebehu regulačného obdobia označovaná ako hodnota
OHN,2015. Výška plánovaných odpisovje vztiahnutá na regulačnú bázu aktív
regulovaného subjektu na konkrétnej napäťovej úrovni zistenú v rámci revíznej činnosti
Úradu k 31.12.2015 a určuje sa na základe zostatkovej doby technickej životnosti tried
aktív nevyhnutne využívaných na regulovanú činnost‘ regulovaného subjektu podľa
prílohy č. 1 tabul‘ky č. 2 vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike.

Jednou z naj dóležitej ších zložiek maximálnej ceny za prístup do distribučnej sústavy
a distribúciu elektriny je hodnota rovnajúca sa primeranému zisku. Primeraným ziskom
sa v zmysle ustanovenia ~ 2 písm. I) zákona o regulácii v siet‘ových odvetviach
rozumie: „zisk, ktorý vychádza z vývoja obvyklého podielu zisku na ekonomicky
oprávnených nákladoch s prihliadnutím na kvalitu, obvyklé podnikatel‘ské riziko, vývoj
dopytu na trhu a na ochranu spotrebiteľa a ktorý zohľadňuje aj rozsah potrebných
invest[cií na zabezpečenie dlhodobejprevádzkyschOPnOsti sústavy a siete.“

Primeraný zisk je určovaný súčinom hodnoty regulačnej bázy aktív regulovaného

subjektu označovanej ako RABI*i,2o15 a hodnoty miery výnosnosti regulačnej bázy aktív
za regulačné obdobie určenej v súlade s ~ 5 ods. 2 a 3 vyhlášky o cenovej regulácii

46
v elektroenergetike označovanej ako WACC. Pričom výška primeraného zisku je
ovplyvňovaná koefkientom miery využitia disponibilných zdrojov do investícií
súvisiacich s regulovanou činnost‘ou označovaným ako KDZ.

Prostredníctvom výpočtu výšky primeraného zisku zabezpečuje Úrad vyváženost‘ cien

elektriny, pričom pri jeho určovaní vychádza z filozofie návratnosti vloženého cudzieho
a vlastného kapitálu investovaného do regulovanej činnosti.20 Primeraný zisk vo svojej
podstate vyj adruj e primeranost‘ návratnosti kapitálu investovaného do zariadení a mých
aktív využívaných regulovaným subj ektom pri výkone svojej regulovanej činnosti.

Hodnota regulačnej bázy aktív (RABI-n‘i,2o15) je schválenou alebo určenou hodnotou

regulačnej bázy aktív na konkrétnej napät‘ovej úrovni a predstavuje hodnotu aktív
regulovaného subjektu slúžiacu nevyhnutne na výkon regulovanej činnosti
regulovaného subjektu, zistenej v rámci revíznej činnosti Úradu k dátumu 31.12.2015.
Hodnota regulačnej bázy aktív regulovaného subjektu na konkrétnej napät‘ovej úrovni
je určená na podklade znaleckých posudkov stanovujúcich všeobecnú hodnotu zariadení
regulovaného subjektu slúžiacich výhradne na výkon regulovanej činnosti. Regulačná
báza aktív teda predstavuje výšku investícií do majetku regulovaného subjektu, které sú
použité a užitočné pri vykonávaní regulovanej činnosti. Do jej hodnoty sa započítavajú
tak prevádzkové aktíva, investície, ako aj pracovný kapitál.

Hodnota WACC (z angi. „Weighted Average Cost of Capital“) predstavuje priemernú

mieru výnosu, používanú vo finančnom rozhodovaní, ktorá vyjadruje priemernú cenu
ktorú požadujú regulované subjekty ako poskytovatelia vlastného kapitálu a
poskytovatelia dlhového kapitálu (banky, majitelia dlhopisov apod.). Je potrebné
zdóraznit‘, že výška použitej sadzby móže veľmi výrazne ovplyvnit‘ vypočítanú
návratnost‘ investície a tým aj ekonomické rozhodnutia regulovaného subjektu, najmä
ak sa vyhodnocujú peňažné toky v dlhšom časovom horizonte. Hodnota WACC pre
účely cenovej regulácie v elektroenergtike je určovaná Úradom na základe vzt‘ahu
aplikovaného v rámci celej Európskej únie aje určená konštantne na celé regulačné
obdobie vo výške 6,4‘7%. Ak v priebehu regulačného obdobia bude odchýlka

20 Dóvodová správa k vyhláške o cenovej regulácii v elektroenergetike.

vjednotlivých parametroch vyššia ako 10%, miera výnosnosti regulačných aktív sa
zverejní na webovom sídle Úradu.

Koeficient miery využitia disponibilných zdrojov do investícií súvisiacich

s regulovanou činnost‘ou (KDZ), ktorý ovplyvňuje výšku primeraného zisku je
určovaný na regulačné obdobie podl‘a ustanovenia ~ 24 ods. 3 písm. g) vyhlášky
o cenovej regulácii v elektroenergetike v závislosti od hodnoty podielu skutočnej
hodnoty investicií regulovaného subjektu na napät‘ovej úrovni zaradených do hodnoty
regulačnej bázy aktív nevyhnutne využívaných na regulovanú činnost‘ regulovaného
subjektu za obdobie dva roky pred regulačným rokom (t.j. v roku 2015) označovanej
ako INVt-2 a súčtu schválených alebo určených odpisov regulovaného subjektu na
napät‘ovej úrovni súvisiacich s regulovanou činnost‘ou za obdobie dva roky pred
regulačným rokom (t.j. v roku 2015) vypočítaných na základe zostatkovej doby
technickej životnosti jednotlivých tried aktív regulovaného subjektu nevyhnutne
využívaných pre regulovanú činnosť podľa prílohy č. 1 tabuľky č. 2 vyhlášky o cenovej
regulácii v elektroenergetike a zisku regulovaného subjektu za obdobie dva roky pred
regulačným rokom (t.j. v roku 2015) po zdanení daňou z príjmov. Zisk regulovaného
subjektu za obdobie dva roky pred regulačným rokom (t.j. v roku 2015) sa vypočítava
ako súčin hodnót RAB x WACC x (1-daň z príjmov), pričom hodnota WACC ako aj
hodnota dane z príjmov sa vzt‘ahujú na obdobie dva roky pred regulačným rokom (t.j.
v roku 2015).21

Ďalšou zložkou ktorá vstupuje do konečnej maximálnej ceny prístupu do distribučnej

sústavy a distribúcie elektriny sú skutočne schválené alebo určené odpisy regulovaného
subjektu na napät‘ovej úrovni za obdobie dva roky pred regulačným rokom (t.j. na rok
2015) súvisiace s regulovanou činnost‘ou regulovaného subjektu z plánovanej hodnoty
schválených alebo určených investícií na napät‘ovej úrovni zaradených do regulačnej

21 Ustanovenie * 24 ods. 3 písm. g) vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike zakotvuje, hodnoty

KDZ v závislosti od výšky podielu určeného stanoveným vzorcom nasledovne:
„ak tento podielje vyšší alebo rovný 0,5, tak K z 1,00,
menší ako 0,5 a zároveň vyšší alebo rovný 0,4, tak KDZ 0,90,
menší ako 0,4 a zároveň vyšší alebo rovný 0,3, tak KDZ 0,80,
menší ako 0,3 a zároveň vyšší alebo rovný 0,2, tak KDZ 0,70,
menší ako 0,2 a zároveň vyšší alebo rovný 0,1, tak KDZ = 0,60 alebo
menší ako 0,1, tak KOZ = 0,50“.

48
bázy aktív regulovaného subjektu nevyhnutne využívaných na výkon regulovanej
činnosti za obdobie dva roky pred regulačným rokom (t.j. na rok 201 5), označované ako
SOI~,t-2. Výška odpisov je určovaná na základe zostatkovej doby tecbrtickej životnosti
tried aktív nevyhnutne využívaných na regulovanú činnost‘ regulovaného subjektu
podl‘a prílohy Č. 1 tabul‘ky Č. 2 vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike.

Výška hodnoty konečnej maximálnej ceny prístupu do distribučnej sústavy a distribúcie

elektriny sa znižuje o hodnotu skutočných dodatočných výnosov regulovaného subjektu
na napät‘ovej úrovni za obdobie dva roky pred regulačným rokom (t.j. v roku 2015), z
uplatnenia ceny za pripojenie do sústavy, zo sankcií za prekročenie rezervovanej
kapacity a za skutočne zaplatené výnosy za neoprávnený odber elektriny upravený
v ustanovení ~ 46 ods. 1 zákona o energetike, ktoré sú vo výpočtovom vzorci
označované ako parameter DVi-~‘j,t.

Výška hodnoty konečnej maximálnej ceny prístupu do distribučnej sústavy a distribúcie

elektriny je okrem vyššie uvedeného znížená tiež o výnosy regulovaného subjektu
dosiahnuté na konkrétnej napät‘ovej úrovni, pričom pre určenie hodnoty výnosov
regulovaného subjektu sú rozhoduj úce údaje o výnosoch regulovaného subjektu
dosiahnutých za obdobie dva roky pred regulačným rokom (t.j. v roku 2015).

Jedná sa pritom konkrétne o skutočné výnosy regulovaného subjektu na napät‘ovej

úrovni za elektrinu distribuovanú distribučnou sústavou v režime prepravy 22 ‚

označované vo výpočtovom vzorci ako SPEi-n~,t o výnosy regulovaného subjektu zo

zmlúv o poskytovaní služieb, prostredníctvom ktorých regulovaný subjekt zabezpečuje
vykonávanie regulovanej Činnosti, označované vo výpočtovom vzorci ako SLAi-n‘~,t a O

22 v zmysle ustanovenia ~ 31 ods. 7 zákona o energetike je „prevádzkovateľ distribučnej sústavy povinný

uskutočňovat‘ prepravu elektriny na elektrickom vedení a elektroenergetiCkOm zariadení~ ktorým sa
zabezpečuje preprava elektriny z časti územia Európskej únie alebo z časti územia tretích štátov na
vymedzené územie alebo na časť vymedzeného územia a ktoré nespája prenosovú sústavu s prenosovou
sústavou členského štátu alebo s prenosovou sústavou tretích štátov, v súlade spodmienkami schválenými
úradom. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný vypracovat‘ podmienky prepravy elektriny
distribučnou sústavou podl‘a predchádzajúcej vety a predložit‘ ich na schválenie úradu najneskór 40 dní
pred začiatkom obdobia, na ktoré sa takáto prevádzka požaduje; úrad podmienky prepravy elektriny
distribučnou sústavou podľa predchádzajúcej vety schváli najneskór JO dní pred začiatkom obdobia, na
ktoré sa takáto prevádzka požaduje, ak nie sú v rozpore s tým to zákonom alebo osobitnými predp‘smz.
skutočné výnosy regulovaného subjektu zo služieb poskytovaných tretím stranám,
označované vo výpočtovom vzorci ako STSi-n‘~,t.

Do výnosov regulovaného subjektu zo zmlúv o poskytovaní služieb (SLAHN,t)

a výnosov regulovaného subjektu zo služieb poskytovaných tretím stranám (STSI-IN,t) sú
zahrnuté výlučne výnosy dosahované regulovaným subj ektom pri výkone regulovanej
činnosti prostredníctvom majetku zahrnutého do regulačnej bázy aktív (RABI*i,201 5)

a ľudských zdrojov financovaných prostredníctvom osobných nákladov zahrnutých v

priemerných schválených alebo určených skutočných ekonomicky oprávnených
prevádzkových ročných nákladoch regulovaného subjektu za obdobie rokov 2012 —

2015 vrátane očakávanej výšky priemerných schválených alebo určených skutočných

ekonomicky oprávnených prevádzkových ročných nákladov regulovaného subjektu za
rok 2016 súvisiacich s regulovanou činriost‘ou regulovaného subjektu na príslušnej
napät‘ovej úrovni s výnimkou odpisov (PN~,2o15).

Všetky vyššie uvedené výnosy regulovaného subjektu sú zohl‘adnené pri výpočte výšky
hodnoty konečnej maximálnej ceny prístupu do distribučnej sústavy a distribúcie
elektriny v rozsahu 50% ich celkovej hodnoty.

Ako druhá zložka do horeuvedeného vzorca na výpočet maximálnej ceny za prístup do

distribučnej sústavy a distribúciu elektriny na príslušnej napät‘ovej úrovni23 vstupuje
zložka súvisiaca s používaním prenosovej sústavy (CPEi~,t) rovnajúca sa v zmysle
ustanovenia ~ 24 ods. 4 vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike súčtu nákladov
za prístup do prenosovej sústavy a prenos elektriny a strát pri prenose elektriny na
príslušnej napät‘ovej úrovni.

Cena za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny zahfňa teda aj ceny za

prístup do prenosovej sústavy, prenos elektriny a straty elektriny pri prenose, pričom
presná hodnota priemernej zložky ceny súvisiacej s používaním prenosovej sústavy za
prístup do prenosovej sústavy a prenos elektriny vrátane strát pri prenose na príslušnej
napät‘ovej úrovni na konkrétny regulačný rok je vypočítavaný spósobom presne

23 CDHN,t CDE~,~ ± CPE~

definovaným v ustanoveniach ~ 24 ods. 5 a 6 vyhlášky o cenovej regulácii
v elektroenergetike.24 25

Maximálna cena za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny sa podl‘a

vyššie uvedených pravidiel pre jednotlivé regulované subjekty v zmysle ustanovenia ~
23 ods. 5 vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike „určuje osob itne pre každú
napät‘ovú úroveň a rozpočítava sa na príslušnej napät‘ovej úrovni ako vážený priemer
jednotlivých tar~f

Tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny sa účtujú vždy tak, aby
celkové plánované tržby regulovaného subjektu z tarif za prístup do distribučnej sústavy
a distribúciu elektriny pre každú napät‘ovú úroveň v regulačnom období neprekročili
maximálnu cenu za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny pre konkrétnu
napät‘ovú úroveň.

Konkrétna výška taríf za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny pre

konkrétne napät‘ové úrovne je pre jednotlivé regulované subjekty schval‘ovaná alebo
určovaná Úradom v rámci cenového konania prebiehajúceho v zmysle ustanovenia ~ 14
zákona o regulácii v siet‘ových odvetviach, začatého spravidla na návrhy jednotlivých
prevádzkovateľov distribučných sústav ako regulovaných subj ektov.

Predmetné cenové konanie je zavi~šené vydaním cenového rozhodnutia, ktorým Úrad

schváli alebo určí výšku taríf za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny

24 Zložka ceny za používanie prenosovej sústavy vrátane nákladov na straty pri prenose v eurách na
jednotku množstva elektriny na prislušnej napäťovej úrovni v roku t sa v zmysle ustanovenia ~ 24 ods. 5
vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike vypočíta podl‘a vzorca:
Vk?KN,t
~-‘~ ‚

VYStEHN,t
25 Cena na za prístup do prenosovej sústavy a prenos elektriny v eurách na jednotku množstva elektriny
CPEvvN,t na vstupe do napäťovej úrovne vel‘mi vysokého napätia distribučnej sústavy je jednozložková
cena zahřňajúca náklady regulovaného subjektu na rezervovaný výkon, prenesenú elektrinu a straty
elektriny pri prenose elektriny v roku t určené na základe schváleného návrhu ceny za prístup do
prenosovej sústavy a prenos elektriny na rok t a vypočĺta sa v zmysle ustanovenia ~ 24 ods. 6 vyhlášky
o cenovej regulácii v elektroenergetike podl‘a vzorca:
RKP, X CRX ~±KP~
CPE WN,t = VystETR~~ ±PSstraty~,
pre jednotlivé napät‘ové úrovne konkrétneho prevádzkovatel‘a distribučnej sústavy
vrátane podmienok ich uplatňovania, pričom takto vydané cenové rozhodnutie určujúce
výšku taríf za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny pre prvý regulačný
rok regulačného obdobia, platí pre celé regulačné obdobie (t.j. v danom prípade obdobie
od roku 2017 do roku 2021), ak Úrad neschváli v priebehu regulačného obdobia zmenu
dotknutého cenového rozhodnutia.

V cenových konaniach, ktorými bola určovaná výška tarif za prístup do distribučnej

sústavy a distribúciu elektriny pre jednotlivých prevádzkovateľov regionálnych
distribučných sústav na regulačné obdobie od roku 2017 do roku 2021 boli do
výpočtových vzorcov maximálnej ceny za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu
elektriny pre jednotlivé napät‘ové úrovne, a teda aj pri určovaní konkrétnych taríf za
prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny už zohl‘adnené výsledky hÍbkovej
revízie majetku prevádzkovatel‘ov regionálnych distribučných sústav a do hodnoty
regulačnej bázy aktív (hodnota RAB1~~,2oi5) bol premietnutý skutočný stav hodnoty
majetku konkrétnych prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav využívaného
na výkon regulovanej činnosti, ktorá skutočnost‘ mala výrazný vplyv na výsledok
cenových konaní a výšku taríf za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny
konkrétnych prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav.

Počas predmetnej revízie bola hodnota majetku prevádzkovateľov regionálnych

distribučných sústav zrevidovaná, zaktualizovaná a z hodnoty regulačnej bázy aktív boli
vyradené také druhy majetkov prevádzkovatel‘ov distribučných sústav, ktoré neboli
využívané na výkon regulovanej činnosti, z ktorého dóvodu sa hodnota regulačnej bázy
aktív jednotlivých prevádzkovateľov distribučných sústav znížila.

Nakoľko výsledná hodnota regulačnej bázy aktív jednotlivých prevádzkovatel‘ov

distribučných sústav vstupuje ako dóležitý faktor do výpočtu pri určovaní výšky
maximálnej ceny za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny, mal pokles
tejto hodnoty vplyv na pokles niektorých tarif za prístup do distribučnej sústavy
a distribúciu elektriny, čo by mohlo mat‘ vplyv aj na celkovú výšku ceny za prístup do
distribučnej sústavy a distribúciu elektriny účtovanej koncovým odberateľom
v závislosti odjej ostatných parametrov.
Výška ceny za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny má výrazný vplyv
na výšku celkovej koncovej ceny elektriny uhrádzanej koncovými odberatel‘mi, a táto
tvorí viac ako tretinu z celkovej ceny elektriny (vid‘. grafnižšie).

Podjel jednotlivých zložjek ceny na koncovej cene elektriny:

. . Odvod do
Tarifa za systémove . .
Narodneho
sluzby‘ 5% .

Tarifa za straty na jadrového fondu; 2%

distribúcii; 7%
Cena za silovú elektrinu vrátane
dodávky
Cena za prístup do distribučnej
sústavy a distribúciu elektriny
Tarifa za Tarifa za prevádzkovanie systému
prevádzkovanie
systému; 9% Tarifa za straty na distribúcii

Tarifa za systémové služby

Cena za silovú ‚ ‘ . ‘
. . Odvod do Narodnehojadroveho
komoditu vratane
dodávky; 38% fondu
Cena za pristup do
distribučnej sústavy
a distribúciu
elektriny; 39%

Vzhľadom k uvedenému je možné konštatovat‘, že zníženie niektorých tarif za prístup

do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny spósobené predovšetkým revíziou
majetku prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav a aktualizáciou hodnoty
regulačnej bázy aktív, by v konečnom dósledku mohlo mať za následok aj zníženie
celkovej ceny elektriny uhrádzanej koncovým odberatel‘om v nasledujúcom regulačnom
období. Skutočná výška koncovej ceny elektriny však závisí od množstva d‘alších
parametrov vstupujúcich do výpočtových vzorcov jednotlivých jej zložiek a taríf,
vzájomného podielu variabilných a fixných zložiek v jednotlivých zložkách koncovej
ceny ako aj spósobu výpočtov jednotlivých zložiek koncovej ceny a ich účtovania
koncovým odberateľom.
2.3 Analýza rozhodnutí Úradu o schválení ceny za prístup do distribučnej
sústavy a distribúciu elektriny pre jednotlivých prevádzkovatel‘ov distribučných
sústav na regulačný rok 2017

2.3.1 Analýza rozhodnutia Úradu o schválení ceny za prístup do distribučnej

sústavy a distribúciu elektriny pre regulovaný subjekt Východoslovenská
distribučná, a. s.

Na účely vypracovania tejto časti analýzy nám bol do DATA room poskytnutý k
nahliadnutiu cenový spis Č. 4130-2016-BA, ktorého súčast‘ou bol návrh spoločnosti
Východoslovenská distribučná, a.s. na vydanie cenového rozhodnutia spolu s prílohami
doručený Úradu dňa 22.09.20 16, výzva Úradu na odstránenie nedostatkov návrhu ceny
za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny na rok 2017 zo dňa 05.10.20 16,
rozhodnutie Úradu č. 0024/2016/E-PK zo dňa 05.10.2016 o prerušení cenového
konania, oznámenie vstupných parametrov prenosu do návrhu ceny za prístup do
distribučnej sústavy a distribúciu elektriny na rok 2017 zo dňa 07.11.2016, odpoved‘
spoloČnosti Východoslovenská distribučná, a.s. na výzvu Úradu na odstránenie
nedostatkov návrhu ceny za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny na
rok 2017 spolu s prílohami doručená Úradu dňa 22.11.2016, zaslanie upraveného
návrhu ceny spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. spolu s prílohami
doručeného Úradu dňa 25.11.2016, zaslanie upraveného návrhu ceny spoločnosti
Východoslovenská distribučná, a.s. spolu s prílohami doručeného Úradu dňa
28.11.2016 arozhodnutie Úradu Č. 0018/2017/E zo dňa 25.1 1.2016, ktorým sa
schvaľujú konkrétne tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny pre
spoločnost‘ Východoslovenská distribučná, a.s. na obdobie od 01.01.2017 do
3 1. 12.202 1.

Dňa 25.11.2016 bob zo strany Úradu ako príslušného orgánu v rámci výkonu jeho
pósobnosti v zmysle ustanovenia ~ 9 ods. 1 písm. b) bod prvý a ustanovenia ~ 9 ods. 1
písm. c) bod prvý zákona o regulácii v siet‘ových odvetviach vydané rozhodnutie Č.
0018/2017/E, ktorým Úrad v súlade s ustanovením ~ 14 ods. 11 a 12 zákona o regulácii
v sieťových odvetviach v spojitosti s ustanoveniami ~ 23 až 25 vyhlášky o cenovej
regulácii v elektroenergetike schválil spobočnosti Východoslovenská distribučná, a. s.
ako regulovanému subjektu v pozícii prevádzkovateľa regionálnej distribuČnej sústavy

54
v zmysle ustanovenia ~ 3 písm. b) bod tretí zákona o energetike26 konkrétne tarify za
prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny pre jednotlivé napät‘ové úrovne
vrátane podmienok ich uplatnenia na obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2021.

Predmetné cenové konanie bob v súlade s ustanovením ~ 14 ods. 5 písm. c) zákona

o regulácii v siet‘ových odvetviach začaté na podnet spoločnosti Východoslovenská
distribučná, a.s. doručený Úradu dňa 22.09.20 16, ktorým spoločnost‘ Východoslovenská
distribučná, a.s. predložila Úradu návrh taríf za prístup do distribučnej sústavy
a distribúciu elektriny a podmienok ich uplatnenia pre regulačný rok 2017 so žiadost‘ou
o ich schválenie.

Návrh ceny za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny na rok 2017 ako
prvý rok regulačného obdobia bola spoločnost‘ Východoslovenská distribučná, a.s. ako
regulovaný subjekt povinná predbožiť Úradu v zmysle ustanovenia ~ 14 ods. 5 písm. c)
zákona o regulácii v siet‘ových odvetviach do 30. septembra roku 2016 ako posledného
kalendárneho roka regulačného obdobia. Vyššie stanovená zákonná lehota na
predloženie návrhu ceny Úradu boba zo strany spoločnosti Východoslovenská
distribučná, a.s. dodržaná, keďže návrh ceny za prístup do distribučnej sústavy
a distribúciu elektriny na rok 2017 bol spoločnost‘ou Východoslovenská distribučná, a.s.
doručený Úradu dňa 22.09.2016.

Predmetný návrh spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. na vydanie cenového

rozhodnutia vychádzal z rozhodnutia Úradu č. 0010/2016/E zo dňa 27.11.2015, ktorým
Úrad zmenu svoje rozhodnutie č. 0015/2014/E zo dňa 21.11.2013 v znení rozhodnutia
č. 0008/2015/E zo dňa 27.11.2014 a zmenu tarifý za prístup do distribučnej sústavy
a distribúciu elektriny a podmienky ich uplatnenia pre spoločnosť Východoslovenská
distribučná, a.s. s účinriost‘ou od 01.01.2016 do 3 1.12.2016.

Na konanie o cenovej regulácii na regulačný rok 2017 sa v zmysle ustanovenia ~ 39

ods. 1 vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike aplikuje postup, spósob

26 v zmysle ustanovenia ~ 3 písm. b) bod tretí zákona o energetike: „prevádzkovateľom distribučnej

sústavy osoba, ktorá má povolenie na distribúciu elektriny na časti vymedzeného u‘zemia‘~.
a metódy výpočtu jednotlivých cien, vrátane cien za prístup do distribučnej sústavy
a distribúciu elektriny, ako aj metódy ich uplatňovania zakotvené v novej vyhláške
o cenovej regulácii v elektroenergetike s účinnost‘ou od 30.09.2016.

V zmysle prechodného ustanovenia ~ 39 ods. 3 vyhlášky o cenovej regulácii

v elektroenergetike: „Návrhy cien na prvý rok regulačného obdobia podané podl‘a
zákona o regulácii v siet‘ových odvetviach do účinnosti tejto vyhlášky sa považujú za
návrhy cien podané podl‘a tejto vyhlášky a posúdia sa v súlade s touto vyhláškou.“

Z citovaného ustanovenia vyhlášky je zrejmé, že hoci bol návrh ceny spoločnost‘ou

Východoslovenská distribučná, a.s. podaný pred nadobudnutím účinnosti novej
vyhlášky o cenovej regulácii (návrh ceny podaný dňa 22.09.20 16, nadobudnutie
účinnosti vyhlášky dňa 30.09.20 16), jeho účinky zostávajú zachované, tzn. že cenové
konanie je dňom 22.09.2016 začaté, avšak náležitosti predmetného návrhu ceny sú
posudzované už podl‘a ustanovení novej vyhlášky o cenovej regulácii
v elektroenergetike.

Všeobecné náležitosti návrhu regulovaného subjektu v cenovom konaní sú zakotvené

v ustanovení ~ 14 ods. 4 zákona o regulácii v siet‘ových odvetviach, v zmysle ktorého
každé podanie regulovaného subjektu, ktoré má mat‘ účinky spojené s návrhom na
začatie cenového konania, musí obsahovat‘: (i) o značenie regulovaného subjektu, (ii)
navrhované ceny, podmienky uplatnenia cien a podklady podl‘a ~ 40 ods. 1 zákona o
regulácii v siet‘ových odvetviach a (iii) doklad o schválení návrhu ceny najvyšší
orgánom obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo spoločníkmi verejnej obchodnej
spoločnosti alebo spoločníkmi komanditnej spoločnosti v zmysle ustanovenia ~ 756a
obchodného zákonníka.27

27 v zmysle ustanovenia ~ 756a ods. I obchodného zákonníka: „Spoločnosť alebo družstvo móže podat‘
návrh ceny a mé návrhy v konaní o cenovej regulácii pred Úradoín pre reguláciu siet‘ových odvetví a
Radou pre reguláciu podl‘a osobitného zákona iba na základe uznesenia najvyššieho orgánu spoločnosti
alebo družstva alebo spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti alebo spoločníkov komanditnej
spoločnosti; mými návrhmi v konaní o cenovej regulách sú návrh na zmenu cenového rozhodnutia,
dopinenie návrhu v konaní o cenovej regulácii z podnetu regulovaného subjektu, ak má toto doplnenie
vplyv na zmenu ceny, a odvolanie v konaní o cenovej regulách.«
Vyššie uvedený všeobecný rámec minimálnych zákonom požadovaných náležitostí
podania regulovaného subjektu v cenovom konaní je doplnený konkrétnymi
ustanoveniami vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike, a to pre každý
konkrétny typ cenového konania osobitne.

Náležitosti návrhu prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy na schválenie ceny

za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny na regulačný rok 2017 upravuje
~ 23 ods. 2 vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike, v zmysle ktorej súčast‘ou
návrhu ceny musia byt‘ tieto podklady:
. navrhovaná cena alebo tarifa za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu
elektriny, vrátane jej štruktúry na rok t, ktorá sa bude uplatňovat‘ pre účastníkov
trhu s elektrinou, vrátane podmienok jej pridelenia,
. údaje potrebné na preverenie ceny za obdobie dva roky predchádzajúce
regulačnému roku, t.j. za rok 2015, najmä skutočný obj em distribúcie elektriny,
počet odberných miest v členení Po jednotlivých sadzbách, výšku zmluvných a
nameraných technických maxím v jednotlivých sadzbách v megawattoch,
. plán investícií a plán odpisov za regulovanú činnost‘ na regulačné obdobie,
. výpočty a údaje podl‘a ustanovení ~ 24 a 25 vyhlášky o cenovej regulácii v
elektroenergetike, týkajúce sa prístupu do distribučnej sústavy a distribúciu
elektriny a uplatňovania tarify za systémové služby, tarify za výrobu elektriny z
obnoviteľných zdrojov energie, tarify za výrobu elektriny vysoko účinnou
kombinovanou výrobou, tarify za výrobu elektriny z domáceho uhlia a tarify za
ostatné činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou,
. potvrdenie nie staršie ako tn mesiace preukazujúce, že voči regulovanému
subjektu nie sú evidované:
1. daňové nedoplatky v zmysle ustanovenia ~ 2 písm. b) a I) daňového poriadku
2. nedoplatky na poistnom na zdravotné poistenie,
3. nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a povinných príspevkoch na
starobné dóchodkové sporenie,
. podklady podľa prílohy č. 4 k vyhláške o cenovej regulácii v elektroenergetike,
. ďalšie podklady potrebné na správne posúdenie návrhu ceny.
Predmetný návrh spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. zo dňa 22.09.20 16
síce obsahoval označenie regulovaného subjektu, notársku zápisnicu z rozhodnutia
spoločnosti Východoslovenská energetika Holding, a.s. ako jediného akcionára
spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. vykonávaj úceho pósobnost‘ valného
zbromaždenia spoločnosti v súlade s ustanovením ~ 190 ods. 1 obchodného zákonníka,
ktorým schválil cenový návrh spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. na
maximálne ceny a tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny na rok
2017 zo dňa 20.09.2016, aj navrhované ceny a podmienky uplatnenia cien, avšak
predmetný cenový návrh nesprávne vychádzal z ustanovení vyhlášky č. 221/2013 Z. z.
ktorou sa ustanovovala cenová regulácia v elektroenergetike na predchádzajúce
regulačné obdobie od roku 2012 do roku 2016, a teda nezohl‘adňoval legislatívne zmeny
týkajúce sa spósobu výpočtu ceny za prístup a distribúciu pre jednotlivé napäťové
úrovne a podmienok ich uplatňovania ustanovené novou vyhláškou o cenovej regulácii
v elektroenergetike. Z uvedeného dóvodu predmetný návrh spoločnosti
Východoslovenská distribučná, a.s. zo dňa 22.09.20 16 trpel viacerými nedostatkami
a tento nemohol byt‘ dostačujúcim podkladom pre vydanie cenového rozhodnutia zo
strany Úradu v zmysle ustanovenia ~ 14 ods. 11 zákona o regulácii v siet‘ových
odvetviach.

Vzhl‘adom k uvedenej skutočnosti Úrad v zmysle ustanovenia ~ 14 ods. 9 zákona

o regulácii v siet‘ových odvetviach dňa 05.10.2016 vyzval spoločnost‘
Východoslovenská distribučná, a.s. na odstránenie nedostatkov návrhu ceny za prístup
do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny zo dňa 22.09.2016 a doplnenie podkladov
k predmetného návrhu v súlade s ustanoveniami ~ 23 až 25 vyhlášky o cenovej
regulácii v elektroenergetike s lehotou na odstránenie vytknutých nedostatkov cenového
návrhu do piatich dní odo dřia doručenia oznámenia Úradu o vstupných parametroch
prenosu schválených cenovým rozhodnutím Úradu za prístup do prenosovej sústavy
a prenos elektriny na rok 2017 pre spoločnost‘ Slovenská elektrizačná prenosová
sústava, a.s. ako prevádzkovatel‘a prenosovej sústavy.

58
Nakol‘ko sa na predmetné cenové konanie v zmysle ustanovenia ~ 41 ods. 1 zákona
o regulácii v siet‘ových odvetviach vzt‘ahuje správny poriadok 28, Úrad z dóvodu
odstránenia nedostatkov cenového návrhu spoločnosti Východoslovenská distribučná,
a.s. predmetné cenové konanie v súlade s ustanovením ~ 29 ods. 1 správneho poriadku
rozhodnutím Č. 0024/2016/E-PK zo dňa 05.10.2016 prerušil. Počas doby prerušenia
cenového konania, lehoty podľa zákona o regulácii v siet‘ových odvetviach a podl‘a
správneho poriadku, neplynú.

Listom zo dňa 07.11 .2016, doručeným spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s.

dňa 14.11.2016, Úrad oznámil spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. vstupné
parametre prenosu, t.j. hodnoty taríf za prístup do prenosovej sústavy a prenos elektriny
na rok 2017 (mesačnú tarifu za rezervovartú kapacitu odberu elektriny, mesaČnú tarifu
za rezervovanú kapacitu dodávky elektriny, tarifu za straty elektriny pri prenose
elektriny). Doručením oznámenia predmetných informácií spoločnosti
Východoslovenská distribučná, a.s. začala plynút‘ Úradom určená pät‘dňová lehota na
odstránenie nedostatkov návrhu ceny.

Prvým dňom Úradom stanovenej lehoty na odstránenie nedostatkov cenového návrhu

spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. je deň nasledujúci Po dni, ked‘ došlo ku
skutočnosti určujúcej zaČiatok lehoty, t.j. 15.11.2016. Nakol‘ko posledný deň Úradom
určenej lehoty pripadol na sobotu, posledným dňom Úradom stanovenej lehoty na
odstránenie nedostatkov cenového návrhu bol deň 21.11.2016 ako najbližší budúci
pracovný deň.29

V zmysle informácií z elektronického sledovania zásielok na webovej stránke

Slovenskej pošty, a.s. http://tandt.posta.sk! bob doplnenie cenového návrhu

28 Na cenové konanie sa v zmysle ustanovenia ~ 41 ods. I pism. a) a b) zákona o regulácii v sieťových

odvetviach nevzťahujú ustanovenia 33 ods. 2, ak sa v konaní vychádzalo iba z podkladov
„~‘

predložených účastníkom konania a zároveň sa účastníkovi konania vyhovelo v pinom rozsahu“ a 62

„.~

až 68 a 71 až 80, ak jde o cenové konanie, ak tento zákon neustanovuje inak.“

29 v zmysle ~ 27 ods. 2 správneho poriadku: „Do lehoty sa nezapočítava deň, ked‘ došlo ku skutočnosti

určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho
dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak
taký deň v mesiaci nieje, končí sa lehota posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu
alebo na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší budúcipracovný deň.“
a odstránenie jeho nedostatkov spoločnost‘ou Východoslovenská distribučná, a.s.
zaslané na adresu Úradu dňa 21.11.2016. V zmysle ustanovenia ~ 27 ods. 3 správneho
poriadku sa lehota považuje za zachovanú, aj v prípade, ak je podanie posledný deň
lehoty odovzdané na poštovú prepravu. Z uvedeného je zrejmé, že lehota na dopinenie
cenového návrhu a odstránenie jeho nedostatkov bola spoločnost‘ou Východoslovenská
distribučná, a.s. dodržaná a Úrad bol povinný v predmetnom cenovom konaní
pokračovat‘.

Po preskúmaní predložených podkladov Úradom a následnom prejednaní zistených

nedostatkov so zástupcami spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. bob zo
strany spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. listom ~o dňa 25.11.2016 zaslané
Úradu ďalšie dopinenie obsahujúce zohľadnenie novej výšky rezervovanej kapacity vo
vzt‘ahu k prenosovej sústave a v súvislosti s tým úpravu niektorých podkladov
priložených k doplnenému cenovému návrhu zo dňa 21.11.2016.

Nakoľko cenový návrh spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. zo dňa

22.09.2016 po jeho doplnení ~o dňa 21.11.2016 a 25.11.2016 spÍňal všetky zákonom
o regulácii v siet‘ových odvetviach a vyhláškou o cenovej regulácii v elektroenergetike
stanovené náležitosti, Úrad cenovému návrhu v pinom rozsahu vyhovel a spoločnost‘ou
Východoslovenská distribučná, a.s. navrhnutú cenu za prístup do distribučnej sústavy
a distribúciu elektriny rozhodnutím č. 0018/2017/E zo dňa 25.11.2016 schválil.

Podkladom pre rozhodnutie Úradu boli výlučne podania, návrhy, dókazy, doplnenia
a mé podklady predložené zo strany spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. ako
účastníka konania, ktorým bob zo strany Úradu predmetným rozhodnutím v plnom
rozsahu vyhovené, preto sa v zmysle ustanovenia ~ 41 ods. 1 zákona o regulácii
v sieťových odvetviach na predmetné konanie nevzt‘ahuje ustanovenie ~ 33 ods. 2
správneho poriadku, a teda spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. ako
jedinému účastníkovi cenového konania nebola daná možnost‘, aby sa pred vydanim
rozhodnutia mohol vyjadrit‘ k jeho podkladu, k spósobu jeho zistenia, prípadne
navrhnút‘ jeho dopinenie.

Predmetné rozhodnutie je rozhodnutím v cenovom konaní ako osobitnom type

správneho konania, preto musí mat‘ správnym poriadkom ustanovenú formu, ktorú

60
predstavuj ú obsahové a formálne náležitosti. Obsahovými náležitost‘ami rozhodnutia sú
v zmysle ustanovenia ~ 49 ods. 1 správneho poriadku výrok, odóvodnenie a poučenie o
opravnom prostriedku.

Z výroku predmetného rozhodnutia Úradu je jednoznačne zrejmé, že predmetom

rozhodovania Úradu bob schválenie konkrétnych taríf za prístup do distribučnej
sústavy a distribúciu elektriny pre spoločnost‘ Východoslovenská distribučná, a.s. pre
jednotlivé napät‘ové úrovne vrátane podmienok ich uplatnenia na regulačné obdobie od
roku 2017 do roku 2021. Taktiež je z výroku predmetného rozhodnutia zrejmé, že Úrad
pri vydávaní predmetného cenového rozhodnutia a konaní jemu predchádzajúcom
postupoval v súlade s ustanoveniami ~ 14 ods. 11 a 12 zákona o regulácii v siet‘ových
odvetviach v spojitosti s ustanoveniami ~ 23 až 25 vyhlášky o cenovej regulácii
v elektroenergetike. Predmetné rozhodnutie vo svoj ej výrokovej časti obsahuje
schválené tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny pre užívatel‘ov
distribučnej sústavy vrátane podmienok ich uplatnenia, označenie spoločnosti
Východoslovenská distribučná, a.s. ako regulovaného subjektu, ktorému sa rozhodnutie
vydáva ako aj označenie regulačného obdobia, na ktoré sa predmetné tarify schvaľujú.
Výrok predmetného rozhodnutia Úradu je formulovaný presne, určito, a v pinom
rozsahu vyjadruje vyriešenie veci, ktorá je predmetom cenového konania. Z hľadiska
prehl‘adnosti je výrok predmetného rozhodnutia členený na viacero častí.

Prvá čast‘ nazvaná „Všeobecné podmienky“ obsahuje definície základných pojmov

súvisiacich s tarifou za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny s odkazom
na ustanovenia vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike, podmienky fakturácie
pre odberné miesta odberatel‘ov na jednotlivých napát‘ových úrovniach, definíciu
maximálnej rezervovanej kapacity vychádzajúcu z ustanovenia ~ 23 ods. 11 vyhlášky
o cenovej regulácii v elektroenergetike, spósob jej určenia ajej prípadnej zmeny pre
konkrétne odberné miesto, definíciu rezervovanej kapacity na úrovni veľmi vysokého
napätia a vysokého napätia ajej druhov vychádzajúcu z ustanovenia ~ 23 ods. 12 a 14
vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike, definíciu rezervovanej kapacity na
úrovni nízkeho napätia vychádzajúcu z ustanovenia ~ 23 ods. 18 vyhlášky o cenovej
regulácii v elektroenergetike, doj ednávanie hodnoty rezervovanej kapacity, spósob jej
určenia a spósob a podmienky jej zmeny pre konkrétne odbemé miesto na jednotlivých
nap~t‘ových úrovniach v nadväznosti na ustanovenia ~ 23 ods. 15 až 17 vyhlášky

61
o cenovej regulácii v elektroenergetike, úpravu skúšobnej prevádzky, definíciu
sezónneho odberu elektriny vychádzajúcu z ustanovenia ~ 23 ods. 13 vyhlášky
o cenovej regulácii v elektroenergetike a úpravu jeho podmienok a spósob určenia tarify
za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny pre odberné miesta s takýmto
typom odberu elektriny a spósob výpočtu výšky ceny za pri stup do distribučnej sústavy
pre výrobcov elektriny v nadväznosti na ustanovenia ~ 23 ods. 20 až 2‘7 vyhlášky
o cenovej regulácii v siet‘ových odvetviach.

Na uvedené nadväzuje druhá čast‘ výroku nazvaná „Tar~ za prístup do distribučnej

sústavy a distribúciu elektriny pre odberné iniesto alebo odovzdávacie miesto užívateľa
distribučnej sústavy pri~ojené do distribučnej sústavy veľini vysokého napätia alebo
vysokého napätia“. Predmetná čast‘ upravuje výšku konkrétnych taríf za prístup do
distribučnej sústavy, distribúciu elektriny vrátane prenosu elektriny a za distribučné
straty pre odberné alebo odovzdávacie miesta užívatel‘a distribučnej sústavy pripoj ené
do distribučnej sústavy veľmi vysokého napätia a pre odberné alebo odovzdávacie
miesta užívatel‘a distribučnej sústavy pripoj ené do distribučnej sústavy vysokého
napätia a spósob výpočtu mesačnej platby za prístup do distribučnej sústavy
a distribúciu elektriny, a to osobitne pre prípad štandardnej distribúcie elektriny,
osobitne pre prípad nadštandardnej distribúcie elektriny a osobitne pre prípad
dopravných prostriedkov napájaných z vlastných zdrojov.

Tretia čast‘ výroku má názov „Tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu

elektrinypre odberné miesto alebo odovzdávacie miesto užívateľov distribučnej sústavy
pripojené do distribučnej sústavy nízkeho napätia“ a táto upravuje výšku platby za
odbemé miesto a výšku konkrétnych taríf za prístup do distribučnej sústavy, distribúciu
elektriny vrátane prenosu elektriny a za distribučné straty pre odberné alebo
odovzdávacie miesta užívatel‘a distribučnej sústavy pripojené do distribučnej sústavy
nízkeho napätia a spósob výpočtu mesačnej platby za prístup do distribučnej sústavy
a distribúciu elektriny osobitne pre j ednopásmovú sadzbu (Cl), sadzbu pre nemerané
odbery elektriny (C6) a sadzbu pre dočasné odbery elektriny (C8).

Ďalšou čast‘ou výroku je čast‘ nazvaná „Tarifa za transformačné straty, jalovú energiu
a určené podmienky“, ktorá podrobne upravuje určené podmienky odberu elektriny
a podmienky uplatňovania taríf určených v predmetnom rozhodnutí, spósob výpočtu

62
taríf v prípade transformačných strát a spósob kompenzácie jalových strát
transformátora.

V predposlednej časti výroku nazvanej „Tar~fy za nedodržanie zmluvných hodnót“, je

osobitne stanovený spósob určenia a uplatnenia tarify za prekročenie maximálnej
rezervovanej kapacity, spósob určenia a uplatnenia tarify za prekročenie rezervovanej
kapacity, spósob výpočtu a vyhodnotenie účinníka a spósob výpočtu tarify za
nedodržanie zmluvnej hodnoty účinníka.

Posledná čast‘ výroku predmetného rozhodnutia má názov „Ostatné hodnoty určené

rozhodnutím úradu“ a obsahuje určenie konkrétnych hodnót ceny elektriny na účely
pokrytia strát elektriny pri distribúcii elektriny a nákladov na odchýlku v eurách na
jednotku množstva elektriny a ceny elektriny na straty, pričom záverom výroku je
zdóraznené, že všetky ceny uvedené v predmetnom rozhodnutí sú bez dane z pridanej
hodnoty.

Ďalšou obsahovou náležitost‘ou rozhodnutia v zmysle správneho poriadku nasledujúcou

Po výroku predmetného rozhodnutia je jeho odóvodnenie. V odóvodnení predmetného
cenového rozhodnutia Úrad stručne konštatuje priebeh konania, skutočnosti týkajúce sa
predloženia cenového návrhu spoločnost‘ou Východoslovenská distribučná, a.s. ajeho
dopIňania v priebehu cenového konania, stručne vyhodnocuje spoločnost‘ou
Východoslovenská distribučná, a.s. predložené podklady, pričom konštatuje ich súlad
s príslušnými právnymi predpismi. Odóvodnenie predmetného rozhodnutia Úradu je
stručné, nakoľko pri jeho vydávaní Úrad vychádzal, ako už bob vyššie uvedené,
výlučne z podkladov predložených spoločnost‘ou Východoslovenská distribučná, a. s.
ako účastníkom konania, naviac bob predmetným cenovým rozhodnutím návrhu
spobočnosti Východoslovenská distribučná, a.s. v pinom rozsahu vyhovené.
Ustanovenie ~ 47 ods. 1 veta druhá správneho poriadku umožňuje v takomto prípade od
odóvodnenia rozhodnutia v plnom rozsahu upustit‘. Vzhl‘adom k uvedenému preto
rozsiahle odóvodnenie postupu Úradu v prípade predmetného rozhodnutia nie je
nevyhnutné.

Obligatórnou náležitost‘ou rozhodnutia v zmysle správneho poriadku je poučenie

o opravnom prostriedku, ktoré musí obsahovat‘ aj také rozhodnutie, v ktorom sa

63
vyhovelo všetkým účastníkom konania, alebo proti ktorému už riadny opravný
prostriedok nie je prípustný. Predmetné rozhodnutie Úradu vo svojom závere obsahuje
poučenie o možnosti podat‘ proti predmetnému rozhodnutiu odvolanie na adresu sídla
Úradu v lehote do 40 dní odo dňa oznámenia predmetného rozhodnutia v zmysle
ustanovenia ~ 18 ods. 1 druhá veta zákona o regulácii v siet‘ových odvetviach. Poučenie
predmetného rozhodnutia zároveň obsahuje upozornenie, že podanie prípadného
odvolanie nemá v zmysle ustanovenia ~ 18 ods. 4 zákona o regulácii v siet‘ových
odvetviach odkladný účinok. Poučenie predmetného rozhodnutia obsahuje aj správnym
poriadkom požadovaný údaj o možnosti preskúmat‘ predmetné rozhodnutie Po
vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov súdom.

Jednotlivé časti predmetného rozhodnutia sú od seba navzájom f‘ormálne oddelené,

preto nemóže dój st‘ k situácii, že by predmetné rozhodnutie bob z uvedeného dóvodu
nepreskúmatel‘né.

Popri vyššie uvedených obsahových náležitostiach musí písomné vyhotovenie

rozhodnutia obsahovat‘ aj minimálne ustanovením ~ 47 ods. 5 správneho poriadku
predpísané formálne náležitosti, ktoré slúžia najmä na identifikáciu správneho orgánu,
ktorý rozhodnutie vydal, a účastníkov konania.

Predmetné rozhodnutie obsahuje označenie Úradu ako príslušného orgánu na konanie

o cenovej regulácii v zmysle ustanovenia ~ 9 ods. 1 písm. b) prvého bodu a ustanovenia
~ 9 ods. 1 písm. c) prvého bodu zákona o regulácii v siet‘ových odvetviach, odtlačok
úradnej pečiatky, vlastnoručný podpis predsedu Úradu ako oprávnenej osoby na
vydanie predmetného rozhodnutia v zmysle ustanovenia ~ S ods. 7 písm. c) zákona
o regulácii v siet‘ových odvetviach s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a taktiež
obsahuje označenie spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. ako jediného
účastníka predmetného cenového konania. Aj keď to správny poriadok výslovne
neuvádza, predmetné rozhodnutie obsahuje aj spisové číslo a dátum a miesto vydania
rozhodnutia.

Vzhľadom k uvedenému je možné konštatovat‘ záver, že predmetné rozhodnutie má

všetky zákonom stanovené formálne a obsahové náležitosti.

64
Predmetné rozhodnutie Úradu bob vydané dňa 25.11.2016 a do dispozičnej sféry
spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. bob doručené dňa 28.11.2016 formou
jeho osobného prevzatia zástupcom spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s.
splnomocneným na odovzdávanie a preberanie písonmostí Úradu osobitným
plnomocenstvom zo dňa 06.10.2016, ktorý originál predmetného rozhodnutia Úradu
prevzal do vlastných rúk oproti svojmu podpisu. Momentom doručenia predmetného
rozhodnutia v zákonom stanovenej forme do dispozičnej sféry spoločnosti
Východoslovenská distribučná, a. s. nadobudlo predmetné rozhodnutie Úradu platnost‘,
ktorá je základnou vlastnost‘ou každého rozhodnutia preukazujúcou, že akt reálne
existuje ako výsledok určitého procesu.

Platnost‘ predmetného rozhodnutia je podmienkou a základným predpokladom jeho

účinnosti značiacej, že predmetné rozhodnutie je schopné spósobit‘ zamýšl‘ané
dósledky, t.j. založit‘, zmenit‘ abebo zrušit‘ určité práva a povinnosti.

Moment vzniku aj zániku účinnosti predmetného rozhodnutia vyplýva z výroku

predmetného rozhodnutia, z ktorého znenia je zrejmé, že tarify za prístup do
distribučnej sústavy a distribúciu elektriny sú Úradom schválené na obdobie od
01.01.2017 do 31.12.2021. Účinnost‘ predmetného rozhodnutia bola Úradom stanovená
v zmysle ustanovenia ~ 14 ods. 12 zákona o regulácii v siet‘ových odvetviach, v zmysle
ktorého: „Cenové rozhodnutie na prvý rok regulačného obdobia platí pre celé
regulačné obdobie, ak úrad neschváli zmenu rozhodnutia.“ Regulačné obdobie je v
zmysle ustanovenia ~ 1 písm. a) vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike
vymedzené ako obdobie od roku 2017 do roku 2021. Vzhl‘adom k uvedenému je teda
predmetné rozhodnutie určujúce cenu na rok 2017 ako prvý rok regulačného obdobia,
platné a účinné na celé regulačné obdobie, v súlade s čím je jeho účinnost‘ stanovená vo
výroku rozhodnutia od 01.01.2017 do 31.12.2021.

Okrem platnosti a účinnosti rozhodnutia je základnou vlastnost‘ou každého rozhodnutia

jeho právoplatnost‘. V zmysle ustanovenia ~ 52 ods. 1 správneho poriadku:
„Rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolat‘ (podat‘ rozklad), je právoplatné.“

Predmetné rozhodnutie je rozhodnutím v cenovom konaní ako osobitnom type

správneho konania, ktorého osobitosti sú upravené zákonom o regulácii v siet‘ových

65
odvetviach ako osobitnom právnom predpise, v zmysle ktorého je podľa ustanovenia ~
18 ods. 1 druhá veta predmetného zákona, lehota na podanie odvolania proti
predmetnému rozhodnutiu 40 dní odo dňa jeho oznámenia. Ku dňu vyhotovenia tejto
analýzy nedisponujeme informáciou o podaní odvolania spoločnost‘ou
Východoslovenská distribučná, a.s. ani o vzdaní sa práva na podanie odvolania
spoločnost‘ou Východoslovenská distribučná, a.s.

Ako už bob vyššie uvedené, predmetné rozhodnutie bob doručené spoločnosti

Východoslovenská distribučná, a.s. dňa 28.11.2016, ktorý deň sa však vzmysle
ustanovenia ~ 27 ods. 2 správneho poriadku do lehoty na podanie odvolania
nezapočítava. Nakoľko posledný deň zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania
pripadá na sobotu, posledným dňom zákonnej 40 dňovej lehoty na podanie odvolania
spoločnost‘ou Východoslovenská distribučná, a. s. proti predmetnému rozhodnutie
Úradu je deň 09.01.2017 ako najbližší budúci pracovný deň. V prípade márneho
uplynutia lehoty na podanie odvolania proti predmetnému rozhodnutiu, právoplatnost‘
predmetného rozhodnutia nastane dovi~šenim 24. hodiny dňa 09.01.2017 ako
posledného dňa lehoty. Po nadobudnutí právoplatnosti predmetné rozhodnutie už
z formálneho hl‘adiska nemožno napadnút‘ žiadnymi riadnymi opravnými
prostriedkami.

S právoplatnost‘ou rozhodnutia zákon spravidla spája jeho vykonatel‘nost‘. V zmysle

ustanovenia ~ 52 ods. 2 správneho poriadku: „Rozhodnutie je vykonateľné, ak sa proti
nemu nemožno odvolat‘ (podat‘ rozklad) alebo ak odvolanie (rozklad) nemá odkladný
účinok.“ Nakoľko predmetné rozhodnutie je rozhodnutím v cenovom konaní,
ustanovenie ~ 18 ods. 4 zákona o regulácii v siet‘ových odvetviach ako lex specialis
prípadnému odvolaniu proti predmetnému rozhodnutiu, na rozdiel od všeobecnej
úpravy obsiahnutej v ustanovení ~ 55 ods. 1 správneho poriadku, odkladný účinok
nepriznáva. Úrad v poučení predmetného rozhodnutia spoločnost‘ Východoslovenská
distribučná, a.s. na tento dósledok správne upozornil a ked‘že v danom prípade je
odkladný účinok odvolania proti predmetnému rozhodnutiu vylúčený priamo zo zákona,
nebolo potrebné uvedenú skutočnost‘ podrobnej šie zdóvodňovat‘ zo strany Úradu
v odóvodnení predmetného rozhodnutia. Vykonatel‘nost‘ predmetného rozhodnutia teda
plynie bez ohl‘adu na právoplatnost‘ a moment jej nadobudnutia je v danom prípade

66
zhodný s momentom nadobudnutia účinnosti predmetného rozhodnutia, t.j. dňa
01.01.2017.

2.3.2 Analýza rozhodnutia Úradu o schválení ceny za prístup do distribučnej

sústavy a distribúciu elektriny pre regulovaný subjekt Západoslovenská
distribučná, a. s.

Na účely vypracovania tejto časti analýzy nám bol do DATA room poskytnutý k
nahliadnutiu cenový spis č. 4088-2016-BA, ktorého súčast‘ou bob predloženie návrhu
ceny za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny spobočnosti
Západoslovenská distribučná, a.s. na rok 2017 spolu s prilohami doručené Úradu dňa
20.09.2016, výzva Úradu na odstránenie nedostatkov návrhu ceny za pristup do
distribučnej sústavy a distribúciu elektriny na rok 2017 zo dňa 05.10.2016, rozhodnutie
Úradu č. 0022/2016/E-PK zo dňa 05.10.2016 o prerušení cenového konania, oznámenie
vstupných parametrov prenosu do návrhu ceny za prístup do distribučnej sústavy
a distribúciu elektriny na rok 2017 zo dňa 07.11.2016, predboženie upraveného návrhu
ceny za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu ebektriny spoločnosti
Západoslovenská distribučná, a.s. na rok 2017 spolu s príbohami doručené Úradu dňa
15.11.2016, predboženie upraveného návrhu ceny za prístup do distribučnej sústavy
a distribúciu elektriny Západoslovenská distribučná, a.s. na rok 2017 spolu s prílohami
doručené Úradu dňa 25.11.2016 a rozhodnutie Úradu č. 0016/2017/E zo dňa
25.11.2016, ktorým sa schval‘ujú konkrétne tarify za prístup do distribučnej sústavy a
distribúciu elektriny pre spobočnost‘ Západoslovenská distribučná, a.s. na obdobie od
01.01.2017 do 31.12.2021.

Dňa 25.11.2016 bob zo strany Úradu ako príslušného orgánu v rámci výkonu jeho
pósobnosti v zmysle ustanovenia ~ 9 ods. 1 písm. b) bod prvý a ustanovenia ~ 9 ods. 1
písm. c) bod prvý zákona o regulácii v siet‘ových odvetviach vydané rozhodnutie č.
0018/2017/B, ktorým Úrad v súlade s ustanovením * 14 ods. 11 a 12 zákona o regulácii
v siet‘ových odvetviach v spojitosti s ustanoveniami ~ 23 až 25 vyhlášky o cenovej
regulácii v elektroenergetike schválil spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. ako

67
regulovanému subjektu v pozícii prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy
v zmysle ustanovenia ~ 3 písm. b) bod tretí zákona o energetike3° konkrétne tarify za
prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny pre jednotlivé napät‘ové úrovne
vrátane podmienok ich uplatneniana obdobie od 01.01.2017 do 3 1.12.2021.

Predmetné cenové konanie bob v súlade s ustanovením ~ 14 ods. 5 písm. c) zákona

o regulácii v siet‘ových odvetviach začaté na podnet spoločnosti Západoslovenská
distribučná, a.s. doručený Úradu dňa 20.09.2016, ktorým spoločnost‘ Západoslovenská
distribučná, a.s. predložila Úradu návrh taríf za prístup do distribučnej sústavy
a distribúciu elektriny a podmienok ich uplatnenia pre regulačný rok 2017 so žiadost‘ou
o ich schválenie.

Návrh ceny za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny na rok 2017 ako
prvý rok regulačného obdobia bola spoločnost‘ Západoslovenská distribučná, a.s. ako
regulovaný subjekt povinná predložit‘ Úradu v zmysle ustanovenia ~ 14 ods. 5 písm. c)
zákona o regulácii v siet‘ových odvetviach do 30. septembra roku 2016 ako posledného
kalendárneho roka regulačného obdobia. Vyššie stanovená zákonná lehota na
predloženie návrhu ceny Úradu boba zo strany spoločnosti Západoslovenská distribučná,
a.s. dodržaná, keďže návrh ceny za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu
elektriny na rok 2017 bol spoločnost‘ou Západoslovenská distribučná doručený Úradu
dňa 20.09.20 16.

Predmetný návrh spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. na vydanie cenového

rozhodnutia vychádzal z rozhodnutia Úradu č. 0009/2016/E zo dňa 27.11.20 15, ktorým
Úrad zmenil svoje rozhodnutie č. 0013/2014/E zo dňa 18.11.2013 v znení rozhodnutia
č. 0007/2015/E zo dňa 27.11.2014 a zmenu tarify za prístup do distribučnej sústavy
a distribúciu elektriny a podmienky ich uplatnenia pre spoločnost‘ Západoslovenská
distribučná, a.s. s účirmost‘ou od 01.01.2016 do 31.12.2016.

30 v zmysle ustanovenia ~ 3 písm. b) bod tretí zákona o energetike: „prevádzkovatel‘oín distribučnej

sústavy osoba, ktorá mápovolenie na distribúciu elektriny na časti vymedzeného úzeniia“

68
Na konanie o cenovej regulácii na regulačný rok 2017 sa v zmysle ustanovenia ~ 39
ods. 1 vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike aplikuje postup, spósob
a metódy výpočtu jednotlivých cien, vrátane cien za prístup do distribučnej sústavy
a distribúciu elektriny, ako aj metódy ich uplatňovania zakotvené v novej vyhláške
o cenovej regulácii v elektroenergetike s účinnost‘ou od 30.09.2016.

V zmysle prechodného ustanovenia ~ 39 ods. 3 vyhlášky o cenovej regulácii

v elektroenergetike: „Návrhy cien na prvý rok regulačného obdo bia podané podľa
zákona o regulácii v sieťových odvetviach do účinnosti tejto vyhlášky sa považujú za
návrhy cien podané podľa tejto vyhlášky a posúdia sa v súlade s touto vyhláškou.“

Z citovaného ustanovenia vyhlášky je zrejmé, že hoci bol návrh ceny spoločnost‘ou

Západoslovenská distribučná, a.s. podaný pred nadobudnutím účinnosti novej vyhlášky
o cenovej regulách (návrh ceny podaný dňa 20.09.2016, nadobudnutie účinnosti
vyhlášky dňa 30.09.2016), jeho účinky zostávajú zachované, tzn. že cenové konanie je
dňom 20.09.2016 začaté, avšak náležitosti predmetného návrhu ceny sú posudzované už
podľa ustanovení novej vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike.

Všeobecné náležitosti návrhu regulovaného subjektu v cenovom konaní sú zakotvené

v ustanovení ~ 14 ods. 4 zákona o regulácii v siet‘ových odvetviach, v zmysle ktorého
každé podanie regulovaného subjektu, ktoré má mat‘ účinky spojené s návrhom na
začatie cenového konania, musí obsahovat‘: (i) o značenie regulovaného subjektu, (ii)
navrhované ceny, podmienky uplatnenia cien a podklady podl‘a ustanovenia ~ 40 ods. 1
zákona o regulácii v siet‘ových odvetviach a (iii) doklad o schválení návrhu ceny
najvyšší orgánom obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo spoločníkmi verejnej
obchodnej spoločnosti alebo spoločníkmi komanditnej spoločnosti v zmysle
ustanovenia ~ 756a obchodného zákonníka.3‘

31v zmysle ~ 756a ods. 1 Obchodného z~konníka: „Spoločnost‘ alebo družstvo móže podat‘ návrh ceny a
mé návrhy v konaní o cenovej regulách pred Uradom pre reguláciu sieťových odvetví a Radou pre
reguláciu podľa osobitného zákona iba na základe uznesenia najvyššieho orgánu spoločnosti alebo
družstva alebo spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti alebo spoločníkov kom anditnej spoločnosti,
mými návrhmi v konaní o cenovej regulácii sú návrh na zmenu cenového rozhodnutia, dopinenie návrhu
v konaní o cenovej regulácii zpodnetu regulovaného subjektu, ak má toto doplnenie vplyv na zmenu ceny,
a odvolanie v konaní o cenovej regulácii.“

69
Vyššie uvedený všeobecný rámec minimálnych zákonom požadovaných náležitostí
podania regulovaného subjektu v cenovom konaní je doplnený konkrétnymi
ustanoveniami vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike, a to pre každý
konkrétny typ cenového konania osobitne.

Náležitosti návrhu prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy na schválenie ceny

za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny na regulačný rok 2017 upravuje
ustanovenie ~ 23 ods. 2 vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike, v zmysle
ktorej súčast‘ou návrhu ceny musia byt‘ tieto podklady:
. navrhovaná cena alebo tarifa za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu
elektriny, vrátane jej štruktúry na rok t, ktorá sa bude uplatňovat‘ pre účastníkov
trhu s elektrinou, vrátane podmienok jej pridelenia,
. údaje potrebné na preverenie ceny za obdobie dva roky predchádzajúce
regulačnému roku, t.j. za rok 2015, najmä skutočný objem distribúcie elektriny,
počet odberných miest v členení Po jednotlivých sadzbách, výšku zmluvných a
nameraných technických maxím v jednotlivých sadzbách v megawattoch,
. plán investícií a plán odpisov za regulovanú činnost‘ na regulačné obdobie,
. výpočty a údaje podľa ustanovení ~ 24 a 25 vyhlášky o cenovej regulácii v
elektroenergetike, týkajúce sa prístupu do distribučnej sústavy a distribúciu
elektriny a uplatňovania tarify za systémové služby, tarify za výrobu elektriny z
obnoviteľných zdrojov energie, tarify za výrobu elektriny vysoko účinnou
kombinovanou výrobou, tarify za výrobu elektriny z domáceho uhlia a tarify za
ostatné činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou,
. potvrdenie nie staršie ako tn mesiace preukazujúce, že voči regulovanému
subjektu nic sú evidované:
1. daňové nedoplatky v zmysle ~ 2 písm. b) at) daňového poriadku
2. nedoplatky na poistnom na zdravotné poistenie,
3. nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a povinných príspevkoch na
starobné dóchodkové sporenie,
. podklady podl‘a prílohy č. 4 k vyhláške o cenovej regulácii v elektroenergetike,
. d‘alšie podklady potrebné na správne posúdenie návrhu ceny.

70
Predmetný návrh spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. zo dňa 20.09.2016 síce
obsahoval označenie regulovaného subjektu, rozhodnutie spoločnosti Západoslovenská
energetika, a.s. ako jediného akcionára spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s.
vykonávajúceho pósobnost‘ valného zbromaždenia spoločnosti v súlade s ustanovením ~
190 ods. 1 obchodného zákonníka, ktorým schválil cenový návrh spoločnosti
Západoslovenská distribučná, a.s. na tarify za prístup do distribučnej sústavy
a distribúciu elektriny na rok 2017 zo dňa 19.09.2016, aj navrhované ceny a podmienky
uplatnenia cien, potvrdenie správcu dane o neevidencii daňových nedoplatkov,
potvrdenie Sociálnej poist‘ovne o neevidencii nedoplatkov, potvrdenie zdravotnej
poist‘ovne Všeobecná zdravotná poist‘ovňa, a. s., Union zdravotná poist‘ovňa, a. s.
a DÓVERA zdravotná poist‘ovňa, a.s. o neevidencii nedoplatkov, avšak predmetný
cenový návrh nesprávne vychádzal z ustanovení vyhlášky č. 221/2013 Z. z. ktorou sa
ustanovovala cenová regulácia v elektroenergetike na predchádzajúce regulačně
obdobie od roku 2012 do roku 2016, a teda nezohl‘adňoval legislatívne zmeny týkajúce
sa spósobu výpočtu ceny za prístup a distribúciu pre jednotlivé napät‘ové úrovne
a podmienok ich uplatňovania ustanovené novou vyhláškou o cenovej regulácii
v elektroenergetike. Z uvedeného dóvodu predmetný návrh spoločnosti
Západoslovenská distribučná, a.s. zo dňa 20.09.2016 trpel viacerými nedostatkami
a tento nemohol byt‘ dostačuj úcim podkladom pre vydanie cenového rozhodnutia zo
strany Úradu v zmysle ustanovenia ~ 14 ods. 11 zákona o regulácii v sieťových
odvetviach.

Vzhľadom k uvedenej skutočnosti Úrad v zmysle ustanovenia ~ 14 ods. 9 zákona

o regulácii v siet‘ových odvetviach dňa 05.10.20 16 vyzval spoločnost‘ Západoslovenská
distribučná, a.s. na odstránenie nedostatkov návrhu ceny za prístup do distribučnej
sústavy a distribúcii elektriny zo dňa 20.09.20 16 a doplnenie podkladov k predmetného
návrhu v súlade s ustanoveniami ~ 23 až 25 vyhlášky o cenovej regulácii
v elektroenergetike s lehotou na odstránenie vytknutých nedostatkov cenového návrhu
do piatich dní odo dňa doručenia oznámenia Úradu o vstupných parametroch prenosu
schválených cenovým rozhodnutím Úradu za prístup do prenosovej sústavy a prenos
elektriny na rok 2017 pre spoločnost‘ Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. ako
prevádzkovateľa prenosovej sústavy.

‘71
Nakoľko sa na predmetné cenové konanie v zmysle ustanovenia ~ 41 ods. 1 zákona
o regulácii v siet‘ových odvetviach vzt‘ahuj e správny poriadok 32, Úrad z dóvodu
odstránenia nedostatkov cenového návrhu spoločnosti Západoslovenská distribučná, a. s.
predmetné cenové konanie v súlade s ustanovením ~ 29 ods. 1 správneho poriadku
rozhodnutím Č. 0022/2016/E-PK zo dňa 05.10.2016 prerušil. Počas doby prerušenia
cenového konania, lehoty podľa zákona o regulácii v siet‘ových odvetviach a podľa
správneho poriadku, neplynú.

Listom zo dňa 07.11.2016, doručeným spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s.

dňa 10.11.2016, Úrad oznámil spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. vstupné
parametre prenosu, t.j. hodnoty taríf za prístup do prenosovej sústavy a prenos elektriny
na rok 2017 (mesačnú tarifu za rezervovanú kapacitu odberu elektriny, mesačnú tarifu
za rezervovanú kapacitu dodávky elektriny, tarifu za straty elektriny pri prenose
elektriny). Doručením oznámenia predmetných informácií spoločnosti Západoslovenská
distribučná, a.s. začala plynút‘ Úradom určená pät‘dňová lehota na odstránenie
nedostatkov návrhu ceny.

Prvým dňom Úradom stanovenej lehoty na odstránenie nedostatkov cenového návrhu

spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. je deň nasledujúci Po dni, ked‘ došlo ku
skutočnosti určuj úcej začiatok lehoty, t.j. 11.11.2016. Posledným dňom Úradom
stanovenej lehoty na odstránenie nedostatkov cenového návrhu bol deň 15.11.2016.

Dopinenie cenového návrhu a odstránenie jeho nedostatkov bob spoločnost‘ou

Západoslovenská distribučná, a.s. doručené na adresu Úradu dňa 15.11.2016.
Z uvedeného je zrejmé, že lehota na doplnenie cenového návrhu a odstránenie jeho
nedostatkov bola spoločnost‘ou Západoslovenská distribučná, a.s. dodržaná a Úrad bol
povinný v predmetnom cenovom konaní pokračovat‘.

32 Na cenové konanie sa v zmysle ~ 41 ods. 1 písm. a) a b) zákona o regulácii v siefových odvetviach

nevzťahujú ustanovenia „~ 33 ods. 2, ak sa v konaní vychádzalo iba z podkladov predložených
účastníkoin konania a zároveň sa účastníkovi konania vyhovelo v plnom rozsahu“ a 62 až 68 a 71 až
„~

80, ak jde o cenové konanie, ak tento zákon neustanovuje inak.“

72
Po preskúmaní predložených podkladov Úradom a následnom prejednani zistených
nedostatkov so zástupcami spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. bob zo strany
spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. listom zo dňa 25.11.2016 doručené Úradu
d‘alšie doplnenie cenového návrhu obsahujúce zohl‘adnenie novej výšky rezervovanej
kapacity vo vzt‘ahu k prenosovej sústave a v súvislosti s tým úpravu niektorých
podkladov priložených k doplnenému cenovému návrhu zo dňa 15.11.2016.

Nakol‘ko cenový návrh spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. zo dňa 20.09.20 16

Po jeho doplnení zo dňa 15.11.2016 a 25.11.2016 spÍňal všetky zákonom o regulácii
v siet‘ových odvetviach a vyhláškou o cenovej regulácii v elektroenergetike stanovené
náležitosti, Úrad cenovému návrhu v plnom rozsahu vyhovel a spoločnost‘ou
Západoslovenská distribučná, a.s. navrhnutú cenu za prístup do distribučnej sústavy
a distribúciu elektriny rozhodnutím Č. 0016/2017/E zo dňa 25.11.2016 schválil.

Podkladom pre rozhodnutie Úradu boli výlučne podania, návrhy, dókazy, dopinenia
a mé podklady predbožené zo strany spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. ako
účastníka konania, ktorým bob zo strany Úradu predmetným rozhodnutím v pinom
rozsahu vyhovené, preto sa v zmysle ustanovenia ~ 41 ods. 1 zákona o regulácii
v siet‘ových odvetviach na predmetné konanie nevzt‘ahuje ustanovenie ~ 33 ods. 2
správneho poriadku, a teda spobočnosti Západoslovenská distribučná, a.s. ako jedinému
účastníkovi cenového konania nebola daná možnost‘, aby sa pred vydaním rozhodnutia
mohol vyj adrit‘ k jeho podkladu, k spósobu jeho zistenia, prípadne navrhnút‘ jeho
doplnenie.

Predmetné rozhodnutie je rozhodnutím v cenovom konaní ako osobitnom type

správneho konania, preto musí mat‘ správnym poriadkom ustanovenú formu, ktorú
predstavujú obsahové a formálne náležitosti. Obsahovými náležitost‘ami rozhodnutia sú
v zmysle ustanovenia ~ 49 ods. 1 správneho poriadku výrok, odóvodnenie a poučenie o
opravnom prostriedku.

Z výroku predmetného rozhodnutia je j ednoznačne zrej mé, že predmetom rozhodovania

Úradu bob schválenie konkrétnych taríf za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu
elektriny pre spoločnost‘ Západoslovenská distribučná, a.s. pre jednotlivé napät‘ové
úrovne vrátane podmienok ich uplatnenia na regulačné obdobie od roku 2017 do roku

73
2021. Taktiež je z výroku predmetného rozhodnutia zrejmé, že Úrad pri vydávaní
predmetného cenového rozhodnutia a konaní jemu predchádzajúcom postupoval
v súlade s ustanoveniami ~ 14 ods. 11 a 12 zákona o regulácii v siet‘ových odvetviach v
spojitosti s ustanoveniami ~ 23 až 25 vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike.
Predmetné rozhodnutie vo svoj ej výrokovej časti obsahuje schválené tarify za prístup
do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny pre užívateľov distribučnej sústavy
vrátane podmienok ich uplatnenia, označenie spoločnosti Západoslovenská distribučná,
a.s. ako regulovaného subjektu, ktorému sa rozhodnutie vydáva ako aj označenie
regulačného obdobia, na ktoré sa predmetné tarify schvaľujú. Výrok predmetného
rozhodnutia Úradu je formulovaný presne, určito, a v pinom rozsahu vyj adruj e
vyriešenie veci, ktorá je predmetom cenového konania. Z hl‘adiska prehľadnosti je
výrok predmetného rozhodnutia členený na viacero častí.

Prvá čast‘ nazvaná „Všeobecné podmienky“ obsahuje definície základných pojmov

súvisiacich s tarifou za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny s odkazom
na ustanovenia vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike, defrníciu maximálnej
rezervovanej kapacity vychádzajúcu z ustanovenia ~ 23 ods. 11 vyhlášky o cenovej
regulácii v elektroenergetike, spósob jej určenia ajej prípadnej zmeny pre konkrétne
odberné miesto, definíciu rezervovanej kapacity na úrovni veľmi vysokého napätia
a vysokého napätia ajej druhov vychádzajúcu z ustanovenia ~ 23 ods. 12 a 14 vyhlášky
o cenovej regulácii v elektroenergetike, definíciu rezervovanej kapacity na úrovni
nízkeho napätia vychádzajúcu z ustanovenia ~ 23 ods. 18 vyhlášky o cenovej regulácii
v elektroenergetike, doj ednávanie hodnoty rezervovanej kapacity, spósob jej určenia
a spósob a podmienky jej zmeny pre konkrétne odberné miesto na jednotlivých
napät‘ových úrovni ach v nadväznosti na ustanovenia ~ 23 ods. 15 až 17 vyhlášky
o cenovej regulácii v elektroenergetike, podmienky fakturácie pre odberné miesta
odberateľov na jednotlivých napät‘ových úrovniach, postup spoločnosti
Západoslovenská distribučná, a.s. pri prekročení doj ednanej maximálnej rezervovanej
kapacity alebo rezervovanej kapacity, deťiníciu sezónneho odberu elektriny
vychádzajúcu z ustanovenia ~ 23 ods. 13 vyhlášky o cenovej regulácii
v elektroenergetike a úpravu jeho podmienok a spósob určenia tarify za prístup do
distribučnej sústavy a distribúciu elektriny pre odberné miesta s takýmto typom odberu
elektriny, úpravu skúšobnej prevádzky, úpravu postavenia dopravných prostriedkov
napájaných z vlastnej elektrickej sústavy najmä v súvislosti s doj ednávaním

74
rezervovanej kapacity a maximálnej rezervovanej kapacity, spósob jej určenia a spósob
a podmienky jej zmeny a fakturácie, úpravu distribúcie nameranej na sekundárnej strane
transformátora vrátane úpravy spotreby j alovej elektriny a dodávky j alovej elektriny,
úpravu jednopásmovej sadzby (Cl) a spósob výpočtu výšky ceny za prístup do
distribučnej sústavy pre výrobcov elektriny v nadväznosti na ustanovenia ~ 23 ods. 20
až 27 vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike.

Na uvedené nadväzuje druhá čast‘ výroku nazvaná „Sadzby pre odberné miesta
pripojené na VVN a VN“. Predmetná čast‘ upravuje výšku konkrétnych taríf za
distribúciu elektriny bez strát vrátane prenosu elektriny a taríf za straty pri distribúcii
elektriny pre odberné alebo odovzdávacie miesta užívateľa distribučnej sústavy
pripojené do distribučnej sústavy vel‘mi vysokého napätia a pre odberné alebo
odovzdávacie miesta užívateľa distribučnej sústavy pripoj ené do distribučnej sústavy
vysokého napätia, a to osobitne pre prípad štandardnej distribúcie elektriny a osobitne
pre prípad nadštandardnej distribúcie elektriny.

Tretia čast‘ výroku má názov „Sadzby pre odberné miesta pripojené na NN“ a táto
upravuje výšku konkrétnych taríf za distribúciu elektriny bez strát vrátane prenosu
elektriny a tarif za straty pri distribúcii elektriny pre odberné alebo odovzdávacie miesta
užívatel‘a distribučnej sústavy pripoj ené do distribučnej sústavy nízkeho napätia, a to
osobitne pre jednopásmovú sadzbu (Cl), sadzbu pre nemerané odbery elektriny (C6)
a sadzbu pre dočasné odbery elektriny (C8).

Ďalšou čast‘ou výroku je časf nazvaná „Ostatné tar~fy za použitie distribučnej sústavy
prevádzkovateľa distribnčnej sústavy“, ktorá obsahuje určenie konkrétnych hodnót za
prekročenie maximálnej rezervovanej kapacity, prekročenie rezervovanej kapacity,
jalovej dodávky elektriny do distribučnej sústavy a nedodržanie účinníka.

V časti V výroku nazvanej „Tarzfné prirážky za jalovú spotrebu“, je upravený spósob

merania pre hodnotenie účinníka a jeho vyhodnotenie a spósob výpočtu a uplatnenia
tarifných prirážok.

Nasledujúca čast‘ výroku s názvom „Tabuľky“ obsahuje úpravu výkonov statických

kondenzátorov, transformačných induktívnych strát a tarifných prirážok.

75
Predposledná čast‘ výroku predmetného rozhodnutia má názov „Ostatné hodnoly určené
rozhodnutím úradu“ a obsahuje určenie konkrétnych hodnót ceny elektriny na účely
pokrytia strát elektriny pri distribúcii elektriny a nákladov na odchýlku v eurách na
jednotku množstva elektriny a ceny elektriny na straty.

Posledná čast‘ výroku predmetného rozhodnutia má názov „Ostatné tar~fy fakturované

prevádzkovateľom distribučnej sústavy“ a táto upravuje odvod do jadrového fondu
v zmysle ustanovenia ~ 7 ods. 1 písm. b) zákona o jadrovom fonde. Výrok predmetného
rozhodnutia záverom zdórazňuje, že všetky ceny uvedené v predmetnom rozhodnutí sú
bez dane z pridanej hodnoty.

Ďalšou obsahovou náležitost‘ou rozhodnutia v zmysle správneho poriadku nasledujúcou

Po výroku predmetného rozhodnutia je jeho odóvodnenie. V odóvodnení predmetného
cenového rozhodnutia Úrad stručne konštatuje priebeh konania, skutočnosti týkajúce sa
predloženia cenového návrhu spoločnost‘ou Západoslovenská distribučná, a.s. ajeho
dopÍňania v priebehu cenového konania, stručne vyhodnocuje spoločnost‘ou
Západoslovenská distribučná, a.s. predložené podklady, pričom konštatuje ich súlad
s príslušnými právnymi predpismi. Odóvodnenie predmetného rozhodnutia Úradu je
stručné, nakol‘ko pri vydávaní predmetného rozhodnutia Úrad vychádzal, ako už bob
vyššie uvedené, výlučne z podkladov predložených spoločnost‘ou Západoslovenská
distribučná, a.s. ako účastníkom konania, naviac bob predmetným rozhodnutím návrhu
spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. v pinom rozsahu vyhovené. Ustanovenie
~ 47 ods. 1 veta druhá správneho poriadku umožňuje v takomto prípade od odóvodnenia
rozhodnutia v pinom rozsahu upustit‘. Vzhľadom k uvedenému preto rozsiahle
odóvodnenie postupu Úradu v prípade predmetného rozhodnutia nie je nevyhnutné.

Obligatómou náležitost‘ou rozhodnutia v zmysle správneho poriadku je poučenie

o opravnom prostriedku, ktoré musí obsahovat‘ aj také rozhodnutie, v ktorom sa
vyhovelo všetkým účastníkom konania, alebo proti ktorému už riadny opravný
prostriedok nie je prípustný. Predmetné rozhodnutie Úradu vo svoj om závere obsahuje
poučenie o možnosti podat‘ proti predmetnému rozhodnutiu odvolanie na adresu sídla
Úradu v lehote do 40 dní odo dňa oznámenia predmetného rozhodnutia v zmysle
ustanovenia ~ 18 ods. 1 druhá veta zákona o regulácii v siet‘ových odvetviach. Poučenie

76
predmetného rozhodnutia zároveň obsahuje upozornenie, že podanie prípadného
odvolania nemá v zmysle ustanovenia ~ 18 ods. 4 zákona o regulácii v siet‘ových
odvetviach odkladný účinok. Poučenie predmetného rozhodnutia obsahuje aj správnym
poriadkom požadovaný údaj o možnosti preskúmat‘ predmetné rozhodnutie Po
vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov súdom.

Jednotlivé časti predmetného rozhodnutia sú od seba navzáj om formálne oddelené,

preto nemóže dój st‘ k situácii, že by predmetné rozhodnutie bob z uvedeného dóvodu
nepreskúmatel‘né.

Popri vyššie uvedených obsahových náležitostiach musí písomné vyhotovenie

rozhodnutia obsahovat‘ aj minimálne ustanovením ~ 47 ods. 5 správneho poriadku
predpísané formálne náležitosti, ktoré slúžia najmä na identiťikáciu správneho orgánu,
ktorý rozhodnutie vydal, a účastníkov konania.

Predmetné rozhodnutie obsahuje označenie Úradu ako príslušného orgánu na konanie

o cenovej regulácii v zmysle ustanovenia ~ 9 ods. 1 písm. b) prvého bodu a ustanovenia
* 9 ods. 1 písm. c) prvého bodu zákona o regulácii v siet‘ových odvetviach, odtlačok
úradnej pečiatky, vlastnoručný podpis predsedu Úradu ako oprávnenej osoby na
vydanie predmetného rozhodnutia v zmysle ustanovenia ~ 5 ods. 7 písm. c) zákona
o regulácii v siet‘ových odvetviach s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a taktiež
obsahuje označenie spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. ako jediného
účastníka predmetného cenového konania. Aj ked‘ to správny poriadok výslovne
neuvádza, predmetné rozhodnutie obsahuje aj spisové číslo a dátum a miesto vydania
rozhodnutia.

Vzhľadom k uvedenému je možné konštatovat‘ záver, že predmetné rozhodnutie má

všetky zákonom stanovené formálne a obsahové náležitosti.

Predmetné rozhodnutie Úradu bob vydané dňa 25.11.2016 a do dispozičnej sféry

spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. bob doručené dňa 25.11.2016 formou
jeho osobného prevzatia štatutárnym zástupcom spobočnosti Západoslovenská
distribučná, a.s., ktorý originál predmetného rozhodnutia Úradu prevzal do vlastných
rúk oproti svojmu podpisu. Momentom doručenia predmetného rozhodnutia v zákonom

77
stanovenej forme do dispozičnej sféry spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s.
nadobudlo predmetné rozhodnutie Úradu platnost‘, ktorá je základnou vlastnost‘ou
každého rozhodnutia preukazujúcou, že akt reálne existuje ako výsledok určitého
procesu.

Platnost‘ predmetného rozhodnutia je podmienkou a základným predpokladom jeho

účinnosti značiacej, že predmetné rozhodnutie je schopné spósobit‘ zamýšl‘ané
dósledky, t.j. založit‘, zmenit‘ alebo zrušit‘ určité práva a povinnosti.

Moment vzniku aj zániku účinnosti predmetného rozhodnutia vyplýva z výroku

predmetného rozhodnutia, z ktorého znenia je zrejmé, že tarify za prístup do
distribučnej sústavy a distribúciu elektriny sú Úradom schválené na obdobie od
01.01.2017 do 31.12.2021. Účinnost‘ predmetného rozhodnutia bola Úradom stanovená
v zmysle ustanovenia ~ 14 ods. 12 zákona o regulácii v siet‘ových odvetviach, v zmysle
ktorého: „Cenové rozhodnutie na prvý rok regulačného obdobia platí pre celé
regulačné obdobie, ak úrad neschváli zmenu rozhodnutia.“ Regulačné obdobie je v
zmysle ustanovenia ~ 1 písm. a) vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike
vymedzené ako obdobie od roku 2017 do roku 2021, Vzhl‘adom k uvedenému je teda
predmetné rozhodnutie určujÚce cenu na rok 2017 ako prvý rok regulačného obdobia,
platné a účinné na celé regulačné obdobie, v súlade s čím je jeho účinnost‘ stanovená vo
výrokurozhodnutiaod 01.01.2017 do 31.12.2021.

Okrem platnosti a účinnosti rozhodnutia je základnou vlastnost‘ou každého rozhodnutia

jeho právoplatnost‘. V zmysle ustanovenia ~ 52 ods. 1 správneho poriadku:
„Rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolat‘ (podat‘ rozklad), je právoplatné.“

Predmetné rozhodnutie je rozhodnutím v cenovom konaní ako osobitnom type

správneho konania, ktorého osobitosti sú upravené zákonom o regulácii v siet‘ových
odvetviach ako osobitnom právnom predpise, v zmysle ktorého je podl‘a ustanovenia ~
18 ods. 1 druhá veta predmetného zákona, lehota na podanie odvolania proti
predmetnému rozhodnutiu 40 dní odo dňa jeho oznámenia. Ku dňu vyhotovenia tejto
analýzy nedisponujeme informáciou o podaní odvolania spoločnost‘ou Západoslovenská
distribučná, a.s. ani o vzdaní sa práva na podanie odvolania spoločnost‘ou
Západoslovenská distribučná, a. s.

78
Ako už bob vyššie uvedené, predmetné rozhodnutie bob doručené spoločnosti
Západoslovenská distribučná, a.s. dňa 25.11.2016, ktorý deň sa však v zmysle
ustanovenia ~ 27 ods. 2 správneho poriadku do lehoty na podanie odvolania
nezapočítava. Posledným dňom zákormej 40 dňovej lehoty na podanie odvolania
spoločnost‘ou Západoslovenská distribučná, a.s. proti predmetnému rozhodnutie Úradu
je deň 04.01.2017. V prípade márneho uplynutia lehoty na podanie odvolania proti
predmetnému rozhodnutiu, právoplatnost‘ predmetného rozhodnutia nastane dovi~šením
24. hodiny dňa 04.01.2017 ako posledného dňa lehoty. Po nadobudnutí právoplatnosti
predmetné rozhodnutie už z formálneho hl‘adiska nemožno napadnút‘ žiadnymi
riadnymi opravnými prostriedkami.

S právoplatnost‘ou rozhodnutia zákon spravidla spája jeho vykonatel‘nost‘. V zmysle

ustanovenia ~ 52 ods. 2 správneho poriadku: „Rozhodnutie je vykonateľné, ak sa proti
nemu nemožno odvolat‘ (podat‘ rozklad) alebo ak odvolanie (rozklad) nemá odkladný
účinok.“ Nakol‘ko predmetné rozhodnutie je rozhodnutím v cenovom konaní,
ustanovenie ~ 18 ods. 4 zákona o regulácii v siet‘ových odvetviach ako lex specialis
prípadnému odvolaniu proti predmetnému rozhodnutiu, na rozdiel od všeobecnej
úpravy obsiahnutej v ustanovení ~ 55 ods. 1 správneho poriadku, odkladný účinok
nepriznáva. Úrad v poučení predmetného rozhodnutia spoločnost‘ Západoslovenská
distribučná, a.s. na tento dósledok správne upozornil a ked‘že v danom prípade je
odkladný účinok odvolania proti predmetnému rozhodnutiu vylúčený priamo zo zákona,
nebolo potrebné uvedenú skutočnost‘ podrobnej šie zdóvodňovat‘ zo strany Úradu
v odóvodnení predmetného rozhodnutia. Vykonateľnost‘ predmetného rozhodnutia teda
plynie bez ohl‘adu na právoplatnost‘ a moment jej nadobudnutia je v danom prípade
zhodný s momentom nadobudnutia účinnosti predmetného rozhodnutia, t.j. dňa
01.01.2017.

2.3.3 Analýza rozhodnutia Úradu o schválení ceny za prístup do distribučnej

sústavy a distribúciu elektriny pre regulovaný subjekt Stredoslovenská energetika
- Distribúcia, a. s.

Na účely vypracovania tejto časti analýzy nám bol do DATA room poskytnutý k
nahliadnutiu cenový spis č. 4133-2016-BA, ktorého súčast‘ou bol návrh cien za prístup

79
do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny spoločnosti Stredoslovenská energetika -

Distribúcia, a.s. na rok 2017 spolu s prílohami doručený Úradu dňa 23.09.2016, výzva
Úradu na odstránenie nedostatkov návrhu ceny za prístup do distribučnej sústavy
a distribúciu elektriny na rok 2017 zo dňa 05.10.2016, rozhodnutie Úradu č.
0023/201 6/E-PK zo dňa 05.10.2016 o prerušení cenového konania, oznámenie
vstupných parametrov prenosu do návrhu ceny za prístup do distribučnej sústavy
a distribúciu elektriny na rok 2017 zo dňa 07.11.2016, odstránenie nedostatkov
v návrhu ceny za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny spoločnosti
Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. na rok 2011 spolu s prílohami doručené
Úradu dňa 21.11.2016, výzva Úradu na odstránenie nedostatkov návrhu ceny za prístup
do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny na rok 2017 - dopinenie zo dňa
25.11.2016, odstránenie nedostatkov v návrhu ceny za prístup do distribučnej sústavy
a distribúciu elektriny spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. na rok
2017 spolu s prílohami doručené Úradu dňa 25.11.2016 arozhodnutie Úradu č.
0017/2017/E zo dňa 25.11.2016, ktorým sa schval‘ujú konkrétne tarify za prí stup do
distribučnej sústavy a distribúciu elektriny pre spoločnost‘ Stredoslovenská energetika -

Distribúcia, a.s. na obdobie od 01.01.2017 do 3 1.12.2021.

Dňa 25.11.2016 bob zo strany Úradu ako príslušného orgánu v rámci výkonu jeho
pósobnosti v zmysle ustanovenia ~ 9 ods. 1 písm. b) bod prvý a ustanovenia ~ 9 ods. 1
písm. c) bod prvý zákona o regulácii v siet‘ových odvetviach vydané rozhodnutie Č.
0017/2017/E, ktorým Úrad v súlade s ustanovením ~ 14 ods. 11 a 12 zákona o regulácii
v siet‘ových odvetviach v spojitosti s ustanoveniami ~ 23 až 25 vyhlášky o cenovej
regulácii v elektroenergetike schválil spobočnosti Stredosbovenská energetika -

Distribúcia, a.s. ako regulovanému subjektu v pozícii prevádzkovateľa regionálnej

distribučnej sústavy v zmysle ustanovenia ~ 3 písm. b) bod tretí zákona o energetike33
konkrétne tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny pre jednotlivé
napät‘ové úrovne vrátane podmienok ich uplatnenia na obdobie od 01.01.2017 do
31. 12.202 1.

V zmysle ~ 3 písm. b) bod tretí zákona o energetike: „prevádzkovateľom distribučnej sústavy osoba,
ktorá má povolenie na distribúciu elektriny na časti vymedzeného územia“.

80
Predmetné cenové konanie bob v súlade s ustanovením ~ 14 ods. 5 písm. c) zákona
o regulácii v siet‘ových odvetviach začaté na podnet spoločnosti Stredoslovenská
energetika - Distribúcia, a.s. doručeným Úradu dňa 23.09.2016, ktorým spoločnost‘
Stredoslovenská energetika Distribúcia, a.s. predložila Úradu návrh taríf za prístup do
-

distribučnej sústavy a distribúciu elektriny a podmienok ich uplatnenia pre regulačný

rok 2017 so žiadost‘ou o ich schválenie.

Návrh ceny za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny na rok 2017 ako
prvý rok regulačného obdobia bola spoločnost‘ Stredoslovenská energetika -

Distribúcia, a.s. ako regulovaný subjekt povinná predložit‘ Úradu v zmysle ustanovenia
~ 14 ods. 5 písm. c) zákona o regulách v siet‘ových odvetviach do 30. septembra roku
2016 ako posledného kalendárneho roka regulačného obdobia. Vyššie stanovená
zákonná lehota na predloženie návrhu ceny Úradu bola zo strany spoločnosti
Stredoslovenská energetika Distribúcia, a.s. dodržaná, keďže návrh ceny za prístup do
-

distribučnej sústavy a distribúciu elektriny na rok 2017 bol spobočnost‘ou

Stredoslovenská energetika Distribúcia, a.s. doručený Úradu dňa 23.09.20 16.
-

Na konanie o cenovej regulácii na regulačný rok 2017 sa v zmysle ustanovenia ~ 39

ods. 1 vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike aplikuje postup, spósob
a metódy výpočtu jednotlivých cien, vrátane cien za prístup do distribučnej sústavy
a distribúciu elektriny, ako aj metódy ich uplatňovania zakotvené v novej vyhláške
o cenovej regulácii v elektroenergetike s účinnost‘ou od 30.09.20 16.

V zmysle prechodného ustanovenia ~ 39 ods. 3 vyhlášky o cenovej regulácii

v elektroenergetike: „Návrhy cien na prvý rok regulačného obdobia podané podľa
zákona o regulácii v sieťových odvetviach do účinnosti tejto vyhlášky sa považujú za
návrhy cien podané podľa tejto vyhlášky aposúdia sa v súlade s touto vyhláškou.“

Z citovaného ustanovenia vyhlášky je zrejmé, že hoci bol návrh ceny spoločnost‘ou

Stredosbovenská energetika - Distribúcia, a.s. podaný pred nadobudnutím účinnosti
novej vyhlášky o cenovej regulácii (návrh ceny podaný dňa 23.09.20 16, nadobudnutie
účinnosti vyhlášky dňa 30.09.2016), jeho účinky zostávajú zachované, tzn. že cenové
konanie je dňom 23.09.2016 začaté, avšak náležitosti predmetného návrhu ceny sú

8~
posudzované už podl‘a ustanovení novej vyhlášky o cenovej regulácii
v elektroenergetike.

Všeobecné náležitosti návrhu regulovaného subjektu v cenovom konaní sú zakotvené v

ustanovení ~ 14 ods. 4 zákona o regulácii v siet‘ových odvetviach, v zmysle ktorého
každé podanie regulovaného subjektu, ktoré má mat‘ účinky spojené s návrhom na
začatie cenového konania, musí obsahovat‘: (i) označenie regulovaného subjektu, (ii)
navrhované ceny, podmienky uplatnenia clen a podklady podl‘a ~ 40 ods. 1 zákona o
regulách v siet‘ových odvetviach a (iii) doklad o schválení návrhu ceny najvyšší
orgánom obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo spoločníkmi verejnej obchodnej
spoločnosti alebo spoločníkmi komanditnej spoločnosti v zmysle ustanovenia ~ 756a
obchodného zákomiíka.34

Vyššie uvedený všeobecný rámec minimálnych zákonom požadovaných náležitostí p

odania regulovaného subjektu v cenovom konaní je doplnený konkrétnymi
ustanoveniami vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike, a to pre každý
konkrétny typ cenového konania osobitne.

Náležitosti návrhu prevádzkovatel‘a regionálnej distribučnej sústavy na schválenie ceny

za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny na regulačný rok 2017 upravuje
ustanovenie ~ 23 ods. 2 vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike, v zmysle
ktorej súčasfou návrhu ceny musia byt‘ tieto podklady:
. navrhovaná cena alebo tarifa za pristup do distribučnej sústavy a distribúciu
elektriny, vrátane jej štruktúry na rok t, ktorá sa bude uplatňovat‘ pre účastníkov
trhu s elektrinou, vrátane podmienok jej pridelenia,
. údaje potrebné na preverenie ceny za obdobie dva roky predchádzajúce
regulačnému roku, t.j. za rok 2015, najmä skutočný objem distribúcie elektriny,

V zmysle ~ 756a ods. 1 Obchodného zakom~ĺka: „Spoločnost‘ alebo družstvo móže podat‘ návrh ceny a
mé návrhy v konaní o cenovej regulácii pred ~radom pre reguláciu sieťových odvetví a Radou pre
reguláciu podľa osobitného zákona iba na základe uznesenia najvyššieho orgánu spoločnosti alebo
družstva alebo spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti alebo spoločníkov komanditnej spoločnosti;
mými návrhmi v konaní o cenovej regulácii sú návrh na zmenu cenového rozhodnutia, dopinenie návrhu
v konaní o cenovej regulách zpodnetu regulovaného subjektu, ak má toto dopinenie vplyv na zmenu ceny,
a odvolanie v konaní o cenovej regulách.“

82
 počet odbemých miest v členení Po jednotlivých sadzbách, výšku zmluvných a
nameraných technických maxím vj ednotlivých sadzbách v megawattoch,
. plán investícií a plán odpisov za regulovanú činnost‘ na regulačné obdobie,
. výpočty a údaje podl‘a ustanovení ~ 24 a 25 vyhlášky o cenovej regulácii v
elektroenergetike, týkajúce sa prístupu do distribučnej sústavy a distribúciu
elektriny a uplatňovania tarify za systémové služby, tarify za výrobu elektriny z
obnoviteľných zdrojov energie, tarify za výrobu elektriny vysoko účinnou
kombinovanou výrobou, tarify za výrobu elektriny z domáceho uhlia a tarify za
ostatné činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou,
. potvrdenie nie staršie ako tn mesiace preukazujúce, že voči regulovanému
subjektu nic sú evidované:
1. daňové nedoplatky v zmysle ustanovenia ~ 2 písm. b) a f) daňového poriadku
2. nedoplatky na poistnom na zdravotné poistenie,
3. nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a povinných príspevkoch na
starobné dóchodkové sporenie,
. podklady podl‘a prílohy č. 4 k vyhláške o cenovej regulácii v elektroenergetike,
. d‘alšie podklady potrebné na správne posúdenie návrhu ceny.

Predmetný návrh spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. zo dňa

23.09.2016 síce obsahoval označenie regulovaného subjektu, notársku zápisnicu
z rozhodnutia spoločnosti Stredoslovenská energetika, a.s. ako jediného akcionára
spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. vykonávajúceho pósobnost‘
valného zhromaždenia spoločnosti v súlade s ustanovením ~ 190 ods. 1 obchodného
zákonníka, ktorým schválil cenový návrh spoločnosti Stredoslovenská energetika -

Distribúcia, a.s. na tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny na rok

2017 zo dňa 20.09.2016, potvrdenie správcu dane o neevidencii daňových nedoplatkov,
potvrdenie Sociálnej poist‘ovne o neevidencii nedoplatkov, potvrdenie zdravotnej
poisfovne Všeobecná zdravotná poist‘ovňa, a. s., Union zdravotná poist‘ovňa, a. s.
a DÓVERA zdravotná poist‘ovňa, a.s. o neevidencii nedoplatkov, aj navrhované ceny a
podmienky uplatnenia cien, avšak predmetný cenový návrh nesprávne vychádzal
z ustanovení vyhlášky Č. 221/2013 Z. z. ktorou sa ustanovovala cenová regulácia
v elektroenergetike na predchádzajúce regulačné obdobie od roku 2012 do roku 2016,
a teda nezohl‘adňoval legislatívne zmeny týkajúce sa spósobu výpočtu ceny za prístup

83
a distribúciu pre jednotlivé napät‘ové úrovne a podmienok ich uplatňovania ustanovené
novou vyhláškou o cenovej regulácii v elektroenergetike. Z uvedeného dóvodu
predmetný návrh spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. zo dňa
23.09.20 16 trpel viacerými nedostatkami a tento nemohol byt‘ dostačujúcim podkladom
pre vydanie cenového rozhodnutia zo strany Úradu v zmysle ustanovenia ~ 14 ods. 11
zákona o regulácii v siet‘ových odvetviach.

Vzhľadom k uvedenej skutočnosti Úrad v zmysle ustanovenia ~ 14 ods. 9 zákona

o regulácii v siet‘ových odvetviach dňa 05.10.2016 vyzval spoločnost‘ Stredoslovenská
energetika - Distribúcia, a.s. na odstránenie nedostatkov návrhu ceny za prístup do
distribučnej sústavy a distribúcii elektriny zo dňa 23.09.20 16 a doplnenie podkladov k
predmetnému návrhu v súlade s ustanoveniami ~ 23 až 25 vyhlášky o cenovej regulácii
v elektroenergetike s lehotou na odstránenie vytknutých nedostatkov cenového návrhu
do piatich dní odo dňa doručenia oznámenia Úradu o vstupných parametroch prenosu
schválených cenovým rozhodnutím Úradu za prístup do prenosovej sústavy a prenos
elektriny na rok 2017 pre spoločnost‘ Slovensk~. elektrizačná prenosová sústava, a.s. ako
prevádzkovateľa prenosovej sústavy.

Nakoľko sa na predmetné cenové konanie v zmysle ustanovenia ~ 41 ods. 1 zákona

o regulácii v siet‘ových odvetviach vzt‘ahuje správny poriadok ~ Úrad z dóvodu
odstránenia nedostatkov cenového návrhu spoločnosti Stredoslovenská energetika -

Distribúcia, a.s. predmetné cenové konanie v súlade s ustanovením ~ 29 ods. 1

správneho poriadku rozhodnutím Č. 0023/201 6/E-PK zo dňa 05.10.2016 prerušil. Počas
doby prerušenia cenového konania, lehoty podl‘a zákona o regulácii v siet‘ových
odvetviach a podľa správneho poriadku, neplynú.

Listom zo dňa 07.11.2016, doručeným spoločnosti Stredoslovenská energetika -

Distribúcia, a.s. dňa 14.11.20 16, Úrad oznámil spoločnosti Stredoslovenská energetika -

Distribúcia, a.s. vstupné parametre prenosu, t.j. hodnoty taríf za prístup do prenosovej

Na cenové konanie sa v zmysle ustanovenia ~ 41 ods. I písm. a) a b) zákona o regulácii v sieťových

odvetviach nevzťahujú ustanovenia „~ 33 ods. 2, ak sa v konaní vychádzalo iba z podkladov
predložených účastníkom konania a zároveň sa účastníkovi konania vyhovelo v pinom rozsahu“ a „~ 62
až 68 a 7] až 80, ak ide o cenové konanie, ak tento zákon neustanovuje inak.“

84
sústavy a prenos elektriny na rok 2017 (mesačnú tarifu za rezervovanú kapacitu odberu
elektriny, mesačnú tarifu za rezervovanú kapacitu dodávky elektriny, tarifu za straty
elektriny pri prenose elektriny). Doručením oznámenia predmetných informácií
spoločnosti Stredoslovenská energetika Distribúcia, a.s. začala plynút‘ Úradom určená
-

pät‘dňová lehota na odstránenie nedostatkov návrhu ceny.

Prvým dňom Úradom stanovenej lehoty na odstránenie nedostatkov cenového návrhu

spoločnosti Stredoslovenská energetika Distribúcia, a.s. je deň nasledujúci Po dni, ked‘
-

došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, t.j. 15.11.2016. Nakol‘ko posledný deň
Úradom určenej lehoty pripadol na sobotu, posledným dňom Úradom stanovenej lehoty
na odstránenie nedostatkov cenového návrhu bol deň 21.11.2016 ako naj bližší budúci
pracovný deň.36

Doplnenie cenového návrhu a odstránenie jeho nedostatkov spoločnost‘ou

Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. bob doručené Úradu dňa 21.11.2016.
Z uvedeného je zrejmé, že lehota na doplnenie cenového návrhu a odstránenie jeho
nedostatkov bola spoločnost‘ou Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. dodržaná
a Úrad bol povinný v predmetnom cenovom konaní pokračovat‘.

Po preskúmaní predložených podkladov brad listom zo dňa 25.11.2016 vyzval

spoločnost‘ Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. na doplnenie návrhu ceny za
pristup do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny a zohl‘adnenie novej výšky
rezervovanej kapacity vo vzt‘ahu k prenosovej sústave v cenovom návrhu.

Následne bob dňa 25.11.2016 zo strany spobočnosti Stredoslovenská energetika -

Distribúcia, a.s. doručené Úradu d‘alšie doplnenie obsahujúce zohľadnenie novej výšky
rezervovanej kapacity vo vzt‘ahu k prenosovej sústave, ktorým požiadavke Úradu

36 v zmysle ustanovenia ~ 27 ods. 2 správneho poriadku: „Do lehoty sa nezapočítava deň, ke‘? došlo ku
skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia
uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, ke‘? došlo ku skutočnosti určujúcej
začiatok lehoty, a ak taký deň v mesiaci nieje, končísa lehotaposledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty
pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší budúci
pracovný deň.“

85
vyhovel a v súvislosti s tým aj úprava niektorých podkladov priložených k doplnenému
cenovému návrhu zo dňa 21.11.2016.

Nakol‘ko cenový návrh spoločnosti Stredoslovenská energetika Distribúcia, a.s. Zo dňa

-

23.09.2016 po jeho doplnení zo dňa 21.11.2016 a 25.11.2016 spĺňal všetky zákonom

o regulácii v siet‘ových odvetviach a vyhláškou o cenovej regulácii v elektroenergetike
stanovené náležitosti, Úrad cenovému návrhu v pinom rozsahu vyhovel a spoločnost‘ou
Stredoslovenská energetika Distribúcia, a.s. navrhnutú cenu za prístup do distribučnej
-

sústavy a distribúciu elektriny rozhodnutím Č. 0017/2017/E zo dňa 25.11.2016 schválil.

Podkladom pre rozhodnutie Úradu boli výlučne podania, návrhy, dókazy, dopinenia
a mé podklady predložené zo strany spoločnosti Stredoslovenská energetika -

Distribúcia, a.s. ako účastníka konania, ktorým bob zo strany Úradu predmetným
rozhodnutím v pinom rozsahu vyhovené, preto sa v zmysle ustanovenia ~ 41 ods. 1
zákona o regulácii v siet‘ových odvetviach na predmetné konanie nevzt‘ahuj e
ustanovenie ~ 33 ods. 2 správneho poriadku, a teda spoločnosti Stredoslovenská
energetika - Distribúcia, a.s. ako jedinému účastníkovi cenového konania nebola daná
možnost‘, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyj adrit‘ k jeho podkladu, k spósobu
jeho zistenia, prípadne navrhnút‘ jeho dopinenie.

Predmetné rozhodnutie je rozhodnutím v cenovom konaní ako osobitnom type

správneho konania, preto musí mat‘ správnym poriadkom ustanovenú formu, ktorú
predstavujú obsahové a formálne náležitosti. Obsahovými náležitost‘ami rozhodnutia sú
v zmysle ustanovenia ~ 49 ods. 1 správneho poriadku výrok, odóvodnenie a poučenie o
opravnom prostriedku.

Z výroku predmetného rozhodnutia je j ednoznačne zrej mé, že predmetom rozhodovania

Úradu bob schválenie konkrétnych taríf za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu
elektriny pre spoločnost‘ Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. pre jednotlivé
nap~t‘ové úrovne vrátane podmienok ich uplatnenia na regulačné obdobie od roku 2017
do roku 2021. Taktiež je z výroku predmetného rozhodnutia zrejmé, že Úrad pri
vydávaní predmetného cenového rozhodnutia a konaní jemu predchádzajúcom
postupoval v súlade s ustanoveniami ~ 14 ods. 11 a 12 zákona o regulácii v siet‘ových
odvetviach v spojitosti s ustanoveniami ~ 23 až 25 vyhlášky o cenovej regulách

86
v elektroenergetike. Predmetné rozhodnutie vo svoj ej výrokovej časti obsahuje
schválené tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny pre užívatel‘ov
distribučnej sústavy vrátane podmienok ich uplatnenia, označenie spoločnosti
Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. ako regulovaného subjektu, ktorému sa
rozhodnutie vydáva ako aj označenie regulačného obdobia, na ktoré sa predmetné tarify
schval‘ujú. Výrok predmetného rozhodnutia Úradu je formulovaný presne, určito,
a v plnom rozsahu vyjadruje vyriešenie veci, ktorá je predmetom cenového konania.
Z hľadiska prehľadnosti je výrok predmetného rozhodnutia členený na viacero častí.

Prvá čast‘ nazvaná „Všeobecné podmienky pre uplatňovanie tar(f za prístup do

distribučnej sústavy a distribúciu elektriny pre užívateľov distribučnej sústavy“
obsahuje definície základných poj mov súvisiacich s tarifou za prístup do distribučnej
sústavy a distribúciu elektriny s odkazom na ustanovenia vyhlášky o cenovej regulácii
v elektroenergetike, definíciu maximálnej rezervovanej kapacity vychádzajúcu
z ustanovenia ~ 23 ods. 11 vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike, spósob jej
určenia ajej prípadnej zmeny pre konkrétne odberné miesto, definíciu rezervovanej
kapacity na úrovni vel‘mi vysokého napätia a vysokého napätia ajej druhov
vychádzajúcu z ustanovenia ~ 23 ods. 12 a 14 vyhlášky o cenovej regulácii
v elektroenergetike, definíciu rezervovanej kapacity na úrovni nízkeho napätia
vychádzajúcu z ustanovenia ~ 23 ods. 18 vyhlášky o cenovej regulácii
v elektroenergetike, doj ednávanie hodnoty rezervovanej kapacity, spósob jej určenia
a spósob a podmienky jej zmeny pre konkrétne odberné miesto na jednotlivých
napät‘ových úrovniach v nadväznosti na ustanovenia ~ 23 ods. 15 až 17 vyhlášky
o cenovej regulácii v elektroenergetike, podmienky fakturácie tarify za prístup do
distribučnej sústavy a distribúciu elektriny pri pripoj ení užívatel‘a sústavy s osobitnými
nárokmi na spósob zabezpečenia distribúcie elektriny, určenie napät‘ovej úrovne pre
pridelenie tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny, podmienky
fakturácie tarify za pristup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny pre odberné
miesta odberatel‘ov elektriny, podmienky fakturácie tarify za prístup do distribučnej
sústavy a distribúciu elektriny pre výrobcov elektriny upravené v nadväznosti na
ustanovenia ~ 23 ods. 20 až 27 vyhlášky o cenovej regulácii v siet‘ových odvetviach,
definíciu sezónneho odberu elektriny vychádzajúcu z ustanovenia ~ 23 ods. 13 vyhlášky
o cenovej regulácii v elektroenergetike a úpravu jeho podmienok a spósob určenia tarify

87
za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny pre odbemé miesta s takýmto
typom odberu elektriny.

Na uvedené nadväzuje druhá čast‘ výroku nazvaná „Tarify za prístup do distribučnej

sústavy a distribúciu elektriny pre užívateľov distribučnej sústavy pripojených na VVN
a VN napät‘ovú úroveň“. Predmetná čast‘ upravuje výšku konkrétnych taríf za prístup do
distribučnej sústavy a distribúciu elektriny vrátane prenosu elektriny a taríf za straty pri
distribúcii pre odberné alebo odovzdávacie miesta užívateľa distribučnej sústavy
pripojené do distribučnej sústavy vel‘mi vysokého napätia a pre odberné alebo
odovzdávacie miesta užívateľa distribučnej sústavy pripojené do distribučnej sústavy
vysokého napätia a spósob výpočtu mesačnej platby za prístup do distribučnej sústavy
a distribúciu elektriny.

Tretia čast‘ výroku má názov „Tar~ za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu

elektriny pre užívateľov distribučnej sústavy pripojených na NN napäťovú úroveň“
a táto upravuje výšku platby za odberné miesto a výšku konkrétnych taríf za prístup do
distribučnej sústavy a distribúciu elektriny vrátane prenosu elektriny a taríf za straty pri
distribúcii elektriny pre odberné alebo odovzdávacie miesta užívatel‘a distribučnej
sústavy pripojené do distribučnej sústavy nízkeho napätia a podmienky a spósob
výpočtu mesačnej platby za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny pre
jednotlivé typy sadzieb uplatnených pre odberné miesta odberatel‘ov elektriny
pripojených do distribučnej sústavy nízkeho napätia, a to osobitne pre jednopásmovú
sadzbu (Cl-N), dvojpásmovú sadzbu pre odberné miesta s dobou platnosti nízkej tarify
8 hodín denne (C2-N), dvojpásmovú sadzbu pre odberné miesta s operatívnym riadením
doby platnosti nízkej tarify 20 hodín denne (C3-N), dvojpásmovú sadzbu pre odberné
miesta s víkendovým režimom bez operatívneho riadenia (C-4N), dvoj pásmovú sadzbu
pre odberné miesta s operatívnym riadením doby platnosti nízkej tarify 8 hodín denne
s elektrickým akumulačným vykurovanim, sadzbu pre nemerané odbery (C6-N), sadzbu
pre verejné osvetlenie (C7-N), d‘alej obsahuje úpravu výpočtu a podmienok
uplatňovania tarify j alovej energie pre oprávnených odberatel‘ov a určené podmienky,
podmienky merania j alovej energie u oprávnených odberatel‘ov pre hodnotenie
účinníka, vyhodnotenie účinníka a spósob výpočtu zvýšenej tarify, definíciu a výpočet
transformačných induktívnych jalových strát, výpočet a účtovanie zvýšenej tarify za
účinník, odpočet určených meradiel, hodnotu ostatných taríf fakturovaných

88
odberatel‘om elektriny pripoj eným na NN napät‘ovú úroveň a ostatné hodnoty určené
Úradom, a to hodnotu ceny elektriny na účely pokrytia strát elektriny pri distribúcii
elektriny a nákladov na odchýlku v eurách na jednotku množstva elektriny a ceny
elektriny na straty. Záverom výroku je zdóraznené, že všetky ceny uvedené
v predmetnom rozhodnutí sú bez dane z pridanej hodnoty.

Ďalšou obsahovou náležitost‘ou rozhodnutia v zmysle správneho poriadku nasledujúcou

Po výroku predmetného rozhodnutia je jeho odóvodnenie. V odóvodnení predmetného
cenového rozhodnutia Úrad stručne konštatuje priebeh konania, skutočnosti týkajúce sa
predloženia cenového návrhu spoločnost‘ou Stredoslovenská energetika - Distribúcia,
a.s. a jeho dopÍňania v priebehu cenového konania, stručne vyhodnocuje spoločnost‘ou
Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. predložené podklady, pričom konštatuje
po ich doplnení spoločnost‘ou Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. ich súlad
s príslušnými právnymi predpismi. Odóvodnenie predmetného rozhodnutia Úradu je
stručné, nakoľko pri vydávaní predmetného rozhodnutia Úrad vychádzal, ako už bob
vyššie uvedené, výlučne z podkladov predložených spoločnost‘ou Stredoslovenská
energetika - Distribúcia, a.s. ako účastníkom konania, naviac bob predmetným
rozhodnutím návrhu spoločnosti Stredosbovenská energetika - Distribúcia, a.s. v pinom
rozsahu vyhovené. Ustanovenie ~ 47 ods. 1 veta druhá správneho poriadku umožňuje
v takomto prípade od odóvodnenia rozhodnutia v pinom rozsahu upustit‘. Vzhl‘adom
k uvedenému preto rozsiahle odóvodnenie postupu Úradu v prípade predmetného
rozhodnutia nie je nevyhnutné.

Obligatórnou náležitost‘ou rozhodnutia v zmysle správneho poriadku je poučenie

o opravnom prostriedku, ktoré musí obsahovat‘ aj také rozhodnutie, v ktorom sa
vyhovelo všetkým účastníkom konania, alebo proti ktorému už riadny opravný
prostriedok nie je prípustný. Predmetné rozhodnutie Úradu vo svoj om závere obsahuje
poučenie o možnosti podat‘ proti predmetnému rozhodnutiu odvolanie na adresu sídla
Úradu v lehote do 40 dní odo dňa oznámenia predmetného rozhodnutia v zmysle ~ 18
ods. 1 druhá veta zákona o regulácii v siet‘ových odvetviach. Poučenie predmetného
rozhodnutia zároveň obsahuje upozornenie, že podanie prípadného odvolanie nemá
v zmysle ~ 18 ods. 4 zákona o regulácii v siet‘ových odvetviach odkladný účinok.
Poučenie predmetného rozhodnutia obsahuje aj správnym poriadkom požadovaný údaj

89
o možnosti preskúmat‘ predmetné rozhodnutie Po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov súdom.

Jednotlivé časti predmetného rozhodnutia sú od seba navzáj om formálne oddelené,

preto nemóže dójst‘ k situácii, že by predmetné rozhodnutie bob z uvedeného dóvodu
nepreskúmatel‘né.

Popri vyššie uvedených obsahových náležitostiach musí písomné vyhotovenie

rozhodnutia obsahovat‘ aj minimálne ustanovením ~ 47 ods. 5 správneho poriadku
predpísané formálne náležitosti, ktoré slúžia najmä na identifikáciu správneho orgánu,
ktorý rozhodnutie vydal, a účastníkov konania.

Predmetné rozhodnutie obsahuje označenie Úradu ako príslušného orgánu na konanie

o cenovej regulácii v zmysle ustanovenia ~ 9 ods. 1 písm. b) prvého bodu a ustanovenia
~ 9 ods. 1 písm. c) prvého bodu zákona o regulácii v sieťových odvetviach, odtlačok
úradnej pečiatky, vlastnoručný podpis predsedu Úradu ako oprávnenej osoby na
vydanie predmetného rozhodnutia v zmysle ustanovenia ~ 5 ods. 7 písm. c) zákona
o regulácii v siet‘ových odvetviach s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a taktiež
obsahuje označenie spobočnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. ako
jediného účastníka predmetného cenového konania. Aj keď to správny poriadok
výslovne neuvádza, predmetné rozhodnutie obsahuje aj spisové číslo a dátum a miesto
vydania rozhodnutia.

Vzhľadom k uvedenému je možné konštatovat‘ záver, že predmetné rozhodnutie má

všetky zákonom stanovené formálne a obsahové náležitosti.

Predmetné rozhodnutie Úradu bob vydané dňa 25.11.2016 a do dispozičnej sféry

spobočnosti Stredosbovenská energetika Distribúcia, a.s. bob doručené dňa 25.11.2016
-

formou jeho osobného prevzatia zástupcom spoločnosti Stredoslovenská energetika -

Distribúcia, a.s., ktorý originál predmetného rozhodnutia Úradu prevzal do vlastných

rúk oproti svojmu podpisu. Momentom doručenia predmetného rozhodnutia v zákonom
stanovenej forme do dispozičnej sféry spobočnosti Stredosbovenská energetika -

Distribúcia, a.s. nadobudbo predmetné rozhodnutie Úradu platnost‘, ktorá je základnou

90
vlastnost‘ou každého rozhodnutia preukazujúcou, že akt reálne existuje ako výsledok
určitého procesu.

Platnost‘ predmetného rozhodnutia je podmienkou a základným predpokladom jeho

účinnosti značiacej, že predmetné rozhodnutie je schopné spósobit‘ zamýšľané
dósledky, t.j. založit‘, zmenit‘ alebo zrušit‘ určité práva a povinnosti.

Moment vzniku aj zániku účinnosti predmetného rozhodnutia vyplýva z výroku

predmetného rozhodnutia, z ktorého znenia je zrejmé, že tarify za prístup do
distribučnej sústavy a distribúciu elektriny sú Úradom schválené na obdobie od
01.01.2017 do 31.12.2021. Účinnost‘ predmetného rozhodnutia bola Úradom stanovená
v zmysle ustanovenia ~ 14 ods. 12 zákona o regulácii v siet‘ových odvetviach, v zmysle
ktorého: „Cenové rozhodnutie na prvý rok regulačného obdobia platí pre celé
regulačné obdobie, ak úrad neschváli zmenu rozhodnutia.“ Regulačné obdobie je v
zmysle ustanovenia ~ 1 písm. a) vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike
vymedzené ako obdobie od roku 2017 do roku 2021. Vzhl‘adom k uvedenému je teda
predmetné rozhodnutie určujúce cenu na rok 2017 ako prvý rok regulačného obdobia,
platné a účinné na celé regulačné obdobie, v súlade s čím je jeho účinnost‘ stanovená vo
výroku rozhodnutia od 01.01.2017 do 3 1.12.2021.

Okrem platnosti a účinnosti rozhodnutia je základnou vlastnost‘ou každého rozhodnutia

jeho právoplatnost‘. V zmysle ustanovenia ~ 52 ods. 1 správneho poriadku:
„Rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolat‘ (podat‘ rozklad), je právoplatné.“

Predmetné rozhodnutie je rozhodnutím v cenovom konaní ako osobitnom type

správneho konania, ktorého osobitosti sú upravené zákonom o regulácii v siet‘ových
odvetviach ako osobitnom právnom predpise, v zmysle ktorého je podľa ustanovenia ~
18 ods. 1 druhá veta predmetného zákona, lehota na podanie odvolania proti
predmetnému rozhodnutiu 40 dní odo dňa jeho oznámenia. Ku dňu vyhotovenia tejto
analýzy nedisponujeme informáciou o podaní odvolania spoločnost‘ou Stredoslovenská
energetika — Distribúcia, a.s. ani o vzdaní sa práva na podanie odvolania spoločnost‘ou
Stredoslovenská energetika Distribúcia, a.s.
—

91
Ako už bob vyššie uvedené, predmetné rozhodnutie bob doručené spoločnosti
Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. dňa 25.11.2016, ktorý deň sa však
v zmysle ustanovenia ~ 27 ods. 2 správneho poriadku do lehoty na podanie odvolania
nezapočítava. Posledným dňom zákonnej 40 dňovej lehoty na podanie odvolania
spoločnost‘ou Východoslovenská distribučná, a. s. proti predmetnému rozhodnutie
Úradu je deň 04.01.2017. V prípade márneho uplynutia lehoty na podanie odvolania
proti predmetnému rozhodnutiu, právoplatnost‘ predmetného rozhodnutia nastane
dovi~šením 24. hodiny dňa 04.01.2017 ako posledného dňa lehoty. Po nadobudnutí
právoplatnosti predmetné rozhodnutie už z forinálneho hl‘adiska nemožno napadnút‘
žiadnymi riadnymi opravnými pro striedkami.

S právoplatnost‘ou rozhodnutia zákon spravidla spája jeho vykonatel‘nost‘. V zmysle

ustanovenia ~ 52 ods. 2 správneho poriadku: „Rozhodnutie je vykonateľné, ak sa proti
nemu nemožno odvolat‘ (podat‘ rozklad) alebo ak odvolanie (rozklad) nemá odkladný
účinok.“ Nakoľko predmetné rozhodnutie je rozhodnutím v cenovom konaní,
ustanovenie ~ 18 ods. 4 zákona o regulácii v siefových odvetviach ako lex specialis
prípadnému odvolaniu proti predmetnému rozhodnutiu, na rozdiel od všeobecnej
úpravy obsiahnutej v ustanovení ~ 55 ods. 1 správneho poriadku, odkladný účinok
nepriznáva. Úrad v poučení predmetného rozhodnutia spoločnost‘ Stredosbovenská
energetika - Distribúcia, a.s. na tento dósledok správne upozornil a ked‘že v danom
prípade je odkladný účinok odvolania proti predmetnému rozhodnutiu vylúčený priamo
zo zákona, nebolo potrebné uvedenú skutočnost‘ podrobnej šie zdóvodňovat‘ zo strany
Úradu v odóvodnení predmetného rozhodnutia. Vykonateľnost‘ predmetného
rozhodnutia teda plynie bez ohľadu na právoplatnost‘ a moment jej nadobudnutia je
v danom prípade zhodný s momentom nadobudnutia účinnosti predmetného
rozhodnutia, t.j. dňa 01.01.2017.

2.3.4 Vyhodnotenie možností preskúmania rozhodnutí Úradu o schválení ceny za

prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny pre jednotlivých
prevádzkovatel‘ov regionálnych distribučných sústav

Ako už bob vyššie v texte uvedené, ku dňu vyhotovenia tejto analýzy nedisponujeme
informáciou o podaní odvolania ktorýmkoľvek prevádzkovatel‘om regionábnej
distribučnej sústavy proti rozhodnutiu Úradu o schválení ceny za prístup do distribučnej

92
sústavy a distribúciu elektriny na regulačné obdobie od roku 2017 do roku 2021 ani o
vzdaní sa práva na podanie odvolania. Nakoľko však lehoty jednotlivým
prevádzkovateľom distribučných sústav na podanie odvolania uplynú až v priebehu
mesiaca január 2017 (v prípade spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. dňa
09.01.2017, v prípade spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. dňa 04.01.2017
a v prípade spoločnosti Stredoslovenská energetika — Distribúcia, a.s. dňa 04.01.2017),
nie je možné j ednoznačne konštatovat‘, že žiadne z predmetných cenových rozhodnutí
Úradu nebude zo strany príslušného prevádzkovatel‘a regionálnej distribučnej sústavy
napadnuté a že žiaden z prevádzkovatel‘ov distribučných sústav do uplynutia zákonom
stanovenej lehoty na podanie odvolania nevyj adrí svoj nesúhlas so závermi Úradu
premietnutými do výroku konkrétnych skúmaných cenových rozhodnutí a nevyužije
svoje zákonom stanovené právo na podanie odvolania ako riadneho opravného
prostriedku.

Napriek vzájomnej súčirmosti regulovaného subjektu s Úradom v priebehu

predmetných cenových konaní a formálnej a obsahovej bezvadnosti skúmaných
cenových rozhodnutí Úradu, nic je možné vylúčit‘ skutočnost‘, že niektoré zo
skúmaných cenových rozhodnutí Úradu bude zo strany prevádzkovatel‘a distribučnej
sústavy, ktorého sa konkrétne cenové rozhodnutie Úradu týka považované za nesprávne
alebo nezákonné a stane sa predmetom preskúmavania zo strany odvolacieho orgánu
alebo aj súdu.

Taktiež je dóležité zdóraznit‘, že ani samotná skutočnost‘ prípadného nevyužitia

odvolania ako riadneho opravného prostriedku proti predmetným preskúmavaným
cenovým rozhodnutiam a nadobudnutie ich právoplatnosti márnym uplynutím lehoty na
podanie odvolania, nevylučuje možnost‘, aby v rámci výkonu dozoru prokurátora nad
dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi
verejnej správy, bob ktorékoľvek zo skúmaných cenových rozhodnutí Úradu napadnuté
protestom prokurátora.

2.4 Vplyv hodnoty regulačnej bázy aktív prevádzkovatel‘a regionálnej

distribučnej siete na výšku koncovej ceny plynu

93
Hodnota majetku regulovaných subj ektov sa v segmente plynárenstva najvýraznejšie
prejavuje vo výške ceny za pristup do distribučnej siete a distribúciu plynu.

V podmieiikach Slovenskej republiky je, obdobne ako v segmente elektroenergetiky, zo

strany Úradu uplatňovaná cenová regulácia tejto zložky ceny plynu formou určenia
cenového stropu, umožňuj úca regulovaným subj ektom flexibilne menit‘ ceny, ak sa tieto
nedotýkajú Úradom určeného cenového limitu.

Cena za prístup do distribučnej siete a distribúciu plynu pozostáva z viacerých zložiek,

a to:
. cena za prístup do distribučnej siete,
. cena za distribúciu plynu.

Cena za irístup do distribučnej siete zohl‘adňuje náklady prevádzkovatel‘a distribučnej

siete spojené so zabezpečením distribučnej kapacity v distribučnej sieti pre odberatel‘a
plynu aje vypočítavaná ako súčin ročnej sadzby za dennú distribučnú kapacitu na
súhrr‘nom vstupnom bode do distribučnej siete a zmluvne dohodnutej dennej
distribučnej kapacity na súhrnnom vstupnom bode do distribučnej slete, pričom je
spravidla uhrádzaná vo výške 1 / 12 ročnej ceny za prístup do distribučnej siete za každý
kalendárny mesiac dohodnutého trvania prístupu do distribučnej siete v rozhodnom
období. Výška tejto zložky je nezávislá od množstva plynu odobraného odberatel‘om
v odbernom mieste.

Cena za distribúciu plynu je určovaná v závislosti od využívania distribučnej siete

odberatel‘om plynu a množstva plynu odobraného odberateľom v odbernom mieste.
Výška tejto zložky zodpovedá súčtu fixných mesačných platieb, cien za distribuované
množstvo plynu a cien za dennú distribučnú kapacitu.

Cena za distribuované množstvo plynu sa vypočítava ako súčin variabilnej sadzby

a distribuovaného množstva plynu nameraného prevádzkovateľom regionálnej
distribučnej siete meradlami alebo určeného pomocou typových diagramov dodávky
a prepočítaných na energetické jednotky v zmysle vyhlášky o zásadách prepočtu
objemových j ednotiek množstva za energiu.

94
Cena za dennú distribučnú kapacitu sa vypočítava ako súčet súčinu hodnoty zmluvne
dohodnutej dennej distribučnej kapacity do 1 mil. m3/deň vrátane a príslušnej ročnej
sadzby za dennú distribučnú kapacitu na odbernom mieste a súčinu hodnoty zmluvne
dohodnutej dennej distribučnej kapacity nad 1 mil. m3/deň a príslušnej ročnej sadzby za
dennú distribučnú kapacitu na odbernom mieste.

Vyhláška o cenovej regulácii v plynárenstve zakotvuje vzájomný podjel fixných zložiek

taríf vrátane tarify za dennú distribučnú kapacitu a variabilnej zložky v celkovej cene za
prístup do distribučnej siete a distribúciu plynu, ktorý musí byt‘ zo strany
prevádzkovatel‘a distribučnej siete vždy zachovaný, pričom tento je upravený
v ustanovení ~ 10 ods. 5 vyhlášky o cenovej regulácii v plynárenstve nasledovne:
„Tar~ za prístup do distribučnej siete a distribúciu plynu na rok t sa navrhujú ako
viaczložkové tak, že plánované tržby zjixných zložiekjednotlivých tar~fa zložiek tar~fza
dennú distribučnú kapacitu na odbernom mieste tvoria najviac 85 % z celkových
plánovaných tržieb za prístup do distribučnej siete a distribúciu plynu z jednotlivých
navrhovaných tar~fza prístup do distribučnej siete a distribúciu plynu.“

Z uvedeného je zrejmé, že sekundárna legislatíva kiadie väčší dóraz na fixnú zložku

ceny, nakol‘ko táto móže tvorit‘ až 85% celkovej ceny za prístup do distribučnej siete
a distribúeiu plynu, zatial‘ čo variabilná zložka predstavuj e len zvyšok ceny za prístup
do distribučnej siete a distribúciu plynu tvoriaci vždy minimálne 15% z celkovej ceny
za prístup do distribučnej siete a distribúciu plynu. Ustanovenie ~ 10 ods. 5 vyhlášky
o cenovej regulácii v plynárenstve zároveň zakotvuje prevádzkovateľovi distribučnej
siete povinnost‘ navrhovaf zložky cien za prístup do distribučnej siete a distribúciu
elektriny tak, aby zohl‘adňovali vyrovnaný charakter odberu plynu.37 odberatel‘mi
plynu, ktorí priaznivo prispievajú k vyvažovaniu distribučnej siete.

Pri určení výšky ceny za prístup do distribučnej siete a distribúciu elektriny pre
užívateľa sústavy je rozhoduj úce určenie tarifnej skupiny, ktoré sa v zmysle ustanovenia

V zmysle ustanovenia ~ 10 ods. 5 vyhlášky o cenovej regulácii v plynárenstve: „Za vyrovnaný

charakter odberu plynu sa považuje odber plynu, kde podjel ročného množstva spotrebovaného plynu a
objednanej dennej distribučnej kapacity na odbernorn miesteje vyšší ako 280.“

95
 9 ods. 3 vyhlášky o cenovej regulácii v plynárenstve členia na základe zmluvne
dohodnutého ročného množstva distribuovaného plynu pre každá jednotlivé odberné
miesto distribučnej siete stanoveného v príslušnej zmluve o prístupe do distribučnej
siete a distribúcii plynu uzatvorenej medzi prevádzkovatel‘om distribučnej siete
a užívatel‘om distribučnej siete.38

38 V zmysle ustanover~ia ~ 9 ods. 3 vyhlášky o cenovej regulácii v plynárenstve: „Tar~fy za prístup do

distribučnej siete a distribúciu plynu na základe zmluvne dohodnutého ročného množstva distribuovaného
plynu pre každé odberné miesto distribučnej siete sa členia takto:
a) tar~fná skupina], ktorá sapoužíva na ocenenie distribúcie plynu distribuovaného do odberného iniesta
so zmluvne dohodnutým ročným množstvom distribuovaného plynu do
2 138 kWh vrátane (približne do 200 m3 vrátane),
b) tar~fná skupina 2, ktorá sapoužíva na ocenenie distribúcie plynu distribuovaného do odberného miesta
so zmluvne dohodnutým ročným ‚nnožstvom distribuovaného plynu nad
2 138 kWh do 18 173 kWh vrátane (približne nad 200 m3 do] 700 m3 vrátane),
c) tarifná skupina 3, ktorá sa používa na ocenenie distribúcie plynu distribuovaného do odberného miesta
so zmluvne dohodnutým ročným množstvom distribuovaného plynu nad
18 173 kWh do 42 760 kWh vrátane (približne nad! 700 m3 do 4 000 m3 vrátane),
d) tar~J~iá skupina 4, ktorá sapoužíva na ocenenie distribúcie plynu distribuovaného do odberného iniesta
so zmluvne dohodnutým ročným množstvom distribuovaného plynu nad
42 760 kWh do 69 485kWh vrátane (približne nad 4 000 m3 do 6500 m3 vrátane),
e) tar~fná skupina 5, ktorá sa používa na ocenenie distribúcie plynu distribuovaného do odberného iniesta
so zínluvne dohodnutým ročným množstvoín distribuovaného plynu nad
69 485 kWh do 85 000 kWh vrátane (približne nad 6500 m3 do 795] in3 vrátane),
J~ tar (fná skupina 6, ktorá sapoužíva na ocenenie distribúcie plynu distribuovaného do odberného miesta
so zmluvne dohodnutým ročným množstvom distribuovaného plynu nad
85 000 kWh do 100 000 kWh vrátane (približne nad 7 95] m3 do 9 355 m3 vrátane),
g) tar~fná skupina 7, ktorá sapoužíva na ocenenie distribůcie plynu distribuovaného do odberného iniesta
so zmluvne dohodnutým ročným množslvom distribuovaného plynu nad
100 000 kWh do 300 000 kWh vrátane (približne nad 9 355 m3 do 28 064 m3 vrátane),
h) tar~fná skupina 8, ktorá sapouž[va na ocenenie distribúcie plynu distribuovaného do odberného miesta
so zmluvne dohodnutým ročným množstvom distribuovaného plynu nad
300 000 kWh do 64] 400 kWh vrátane (približne nad 28 064 m3 do 60 000 m3 vrátane),
‚)tar~fná skupina 9, ktorá sa použlva na ocenenie distribúcie plynu distribuovaného do odberného miesta
so zmluvne dohodnutým ročným množstvom distribuovaného plynu nad
64] 000 kWh do 2 000 000 kWh vrátane (približne nad 60 000 m3 do 187 09] m3 vrátane),
j) tar~fná skupina 10, ktorá sa používa na ocenenie distribúcie plynu distribuovaného do odberného
miesta so zmluvne dohodnutým ročným množstvom distribuovaného plynu nad
2 000 000 kWh do 4 000 000 kWh vrátane (približne nad 187 09] m3 do 374 18] m3 vrátane),
k) tar~fná skupina 1], ktorá sa použ[va na ocenenie distribúcie plynu distribuovaného do odberného
miesta so zřnluvne dohodnutým ročným množstvom distribuovaného plynu nad
4 000 000 kWh do 8 000 000 kWh vrátane (približne nad 374 18] m3 do 748 363 m3 vrátane),
1) tar(fná skupina 12, ktorá sa používa na ocenenie distribúcie plynu distribuovaného do odberného
miesta so zmluvne dohodnutým ročným množstvom distribuovaného plynu nad
8 000 000 kWh do 14 000 000 kWh vrátane (približne nad 748 363 m3 do 1 309 635 m3vrátane),
m) tar~fná skupina 13, ktorá sa používa na ocenenie distribúcie plynu distribuovaného do odberného
miesta so zmluvne dohodnutým ročným množstvom distribuovaného plynu nad
14 000 000 kWh do 22 000 000 kWh vrátane (približne nad] 309 635 m3 do 2 057 998 m3vrátane),
n) tar~fná skupina ]4, ktorá sa používa na ocenenie distribúcie plynu distribuovaného do odberného
miesta so zmluvne dohodnutým ročným množstvom distribuovaného plynu nad
22 000 000 kWh do 50 000 000 kWh vrátane (približne nad 2 057 998 m3 do 4 677 268 m3vrátane),

96
Tarify za prístup do distribučnej siete a distribúciu plynu na regulačný rok sa účtuj Ú
vždy tak, aby celkové plánované tržby z taríf za prístup do distribučnej slete
a distribúciu plynu v regulačnom roku neprekročili maximálnu cenu za prístup do
distribučnej siete a distribúciu plynu.

o) tar~fná skupina 15, ktorá sa používa na ocenenie distribúcie plynu distribuovaného do odberného
miesta so zmluvne dohodnutým Točným množstvom distribuovaného plynu nad
50000000 kWh do 100 000 000 kWh vrátane (približne nad4 677 268 m3 do 9354537 m3vrátane),
p) tar~fná skupina 16, ktorá sa používa na ocenenie distribůcie plynu distribuovaného do odberného
miesta so zmluvne dohodnutým ročným množstvom distribuovaného plynu nad
100 000 000 kWh do 250 000 000 kWh vrátane (približne nad9 354 537 m~ do 23 386 342 ín3vrátane),
q) tar~fná skupina 17, ktorá sa používa na ocenenie distribúcie plynu distribuovaného do odberného
miesta so zmluvne dohodnutým ročným množsivom distribuovaného plynu nad
250 000 000 kWh do 1 000 000 000 kWh vrátane (približne nad 23 386 342 m3 do 93 545 370
m3 vrátane),
r) tar~fná skupina 18, ktorá sa používa na ocenenie distribúcie plynu distribuovaného do odberného
miesta so zínluvne dohodnutým ročným množslvom distribuovaného plynu nad
1 000 000 000 kWh do 1 600 000 000 kWh vrátane (približne nad 93 545 370 m3 do
149 672 591 m3 vrátane,),
s) tarzfná skupina 19, ktorá sa používa na ocenenie distribúcie plynu distribuovaného do odberného
miesta so zmluvne dohodnutým ročným množstvom distribuovaného plynu nad
1 600 000 000 kWh do 2 100 000 000 kWh vrátane (približne nad 149 672 591 m3 do
196 445 276 m3 vrátane),
t) tar~fná skupina 20, ktorá sa používa na ocenenie distribúcie plynu distribuovaného do odberného
miesta so zmluvne dohodnutým ročným množslvom distribuovaného plynu nad
2 100 000 000 kWh do 2 700 000 000 kWh vrátane (približne nad 196 445 276 m3 do
252 572 498 m3 vrátane),
u) tar~fná skupina 2!, ktorá sa používa na ocenenie distribúcie plynu distribuovaného do odberného
miesta so zmluvne dohodnutým ročným množstvom distribuovaného plynu nad
2 700 000 000 kWh do 3 200 000 000 kWh vrátane (približne nad 252 572 498 m3 do
299 345 182 m3 vrátane),
v) tar~fná skupina 22, ktorá sa používa na ocenenie distribúcie plynu distribuovaného do odberného
miesta so zmluvne dohodnutým ročným množ stvom distribuovaného plynu nad
3 200 000 000 kWh do 3 750 000 000 kWh vrátane (približne nad 299 345 182 m3 do
350 795 136 m3 vrátane),
w) tar~fná skupina 23, ktorá sa používa na ocenenie distribúcie plynu distribuovaného do odberného
miesta so zmluvne dohodnutým ročným množstvom distribuovaného plynu nad
3 750 000 000 kWh do 4 280 000 000 kWh vrátane (približne nad 350 795 136 m3 do
400 374 181 m3 vrátane),
x) tar~fná skupina 24, ktorá sa používa na ocenenie distribúcie plynu distribuovaného do odberného
miesta so zmluvne dohodnutým ročným množstvom distribuovaného plynu nad
4 280 000 000 kWh do 4 810 000 000 kWh vrátane (približne nad 400 374 181 m3 do
449 953 227 m3 vrátane),
y) tar~fná skupina 25, ktorá sa používa na ocenenie distribúcie plynu distribuovaného do odberného
miesta so zmluvne dohodnutým ročným množslvom distribuovaného plynu nad
4 810 000 000 kWh do 5 345 000 000 kWh vrátane (približne nad 449 953 227 ni3 do
500 000 000 m3 vrátane),
z)tar~fná skupina 26, ktorá sa používa na ocenenie distribúcie plynu distribuovaného do odberného
miesta so zmluvne dohodnutým Točným množstvom distribuovaného plynu nad
5 345 000 000 kWh (približne nad 500 000 000 mi).“

97
Maximálna cena za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny na príslušnej
napät‘ovej úrovni je vypočítavaná v zmysle ustanovenia ~ 11 ods. 1 vyhlášky o cenovej
regulácii v plynárenstve na jednotku množstva distribuovaného plynu pre jednotlivé
roky regulačného obdobia podl‘a nasledovného vzorca:

PCD~ —_02015±PN xĽ1±~t~ ~±PZ x(1-LD~2)±~ ±s°~2 ~

Ako prvá zložka do vzorca na výpočet maximálnej ceny za prístup do distribučnej siete
a distribúciu plynu vstupuje ročná hodnota regulačných odpisov regulovaného subjektu
označovaná vo vzorci ako 02015. Výška regulačných odpisov regulovaného subjektu je
vztiahnutá na regulačnú bázu aktív regulovaného subjektu nevybnutne využívaných na
výkon regulovanej činnosti zistenú v rámci revíznej činnosti Úradu k 31.12.2015
zohl‘adňujúca dobu technickej životnosti aktív podl‘a prílohy Č. 12 vyhlášky o cenovej
regulácii v plynárenstve. Spósob výpočtu výšky regulačných odpisov je špecifikovaný
v ustanovení ~ 11 ods. 3 vyhlášky o cenovej regulácii v plynárenstve, v zmysle ktorej
sú tieto vypoČítavané ako podiel zostatkovej ceny hmotného majetku a nehmotného
majetku a doby technickej životnosti jednotlivých druhov hmotného majetku a
nehmotného majetku určenej podl‘a príloh Č. 12 a 20 vyhlášky o cenovej regulácii v
plynárenstve, zníženej o dobu od zaradenia do účtovnej evidencie do 31. decembra
2015, pričom zostatková cena hmotného a nehmotného majetku je určená ako rozdiel
obstarávacej ceny hmotného a nehmotného majetku a sumy odpisov v jednotlivých
rokoch odo dňa zaradenia majetku do účtovnej evidencie.

Ako d‘alšia dóležitá veličina ovplyvňujúca výšku maximálnej ceny za prístup do

distribučnej slete a distribúciu plynu vstupuj ú do predmetného vzorca ročné
prevádzkové náklady regulovaného subjektu označované ako PN, pričom sa musí
jednat‘ výlučne o náklady súvisiace s regulovanou činnost‘ou regulovaného subjektu
okrem odpisov a nákladov na krytie strát a vlastnej spotreby v distribučnej sjeti, a tieto
sú určené ako priemerné ročné prevádzkové náklady regulovaného subjektu nevyhnutne
vynaložené na regulovanú činnost‘ za predchádzajúce regulačné obdobie v rokoch 2012
— 2016. Pre účely výpočtu maximálnej ceny za prístup do distribučnej siete a distribúciu
plynu však móžu byt‘ použité výlučne tie náklady regulovaného subjektu používané na
výkon regulovanej činnosti, ktoré sú považované za ekonomicky oprávnené náklady.

98
Povinnost‘ Úradu pri cenovej regulácii v siet‘ových odvetviach zohľadňovat‘
ekonomicky oprávnené náklady, ekonomickú efektivnost‘ a primeraný zisk vrátane
rozsahu investícií, ktoré možno do ceny započítat‘, alebo ekonomicky oprávnené
náklady a primeraný zisk, ktoré boji započítané v cene schválenej alebo určenej Úradom
pri spósobe vykonávania cenovej regulácie vyplýva z ustanovenia ~ 12 ods. 3 zákona
o regulácii v siet‘ových odvetviach.

Vyhláška o cenovej regulácii v plynárenstve deli na účely korektnej cenovej regulácie

náklady regulovaných subj ektov vynaložené pri výkone regulovanej činnosti na
ekonomicky oprávnené náklady a ekonomicky neoprávnené náklady, čím chráni
konečného odberatel‘a plynu pred neopodstatnenou a neprimeranou kalkuláciou
nákladov regulovaných subj ektov. Za ekonomicky oprávnené náklady sú v zmysle
ustanovenia ~ 2 písm. e) zákona o regulácii v siet‘ových odvetviach považované výlučne
len také náklady, ktoré sú preukázatel‘ne a nevyhnutne potrebné na vykonávanie
regulovanej činnosti, pričom ich taxatívny výpočet je obsiahnutý v ustanovení ~ 4 ods.
1 vyhlášky o cenovej regulách v plynárenstve.39

V zmysle ustanovenia ~ 4 ods. I vyhlášky o cenovej regulácii v plynáreristve: „Ekonom icky

oprávnenými nákladmi sú:
a) náklady na obstaranie plynu pri dodávke plynu zraniteľným odberateľom v primeranej výške,
b) náklady na obstaranie plynu na vlastnú spotrebu plynu a krytie strát pri distribúcii plynu v sjeti
najviac vo výške podl‘a ~ 1] ods. 6 a Za náklady na obstaranie plynu pre potreby vyvažovania
distribučnej slete v primeranej výške,
c) náklady na nákup energi~ tovarov a služieb bezprostredne súvisiacich s výkonom regulovaných
činností v primeranej výške,
d) osobné náklady a priemerné osobné náklad na jedného zamestnanca na rok 4 ktoré móžu byt‘ zvýšené
oproti priemerným osobným nákladom na rok t-l najviac o výšku aritmetického priemeru hodnót
ukazovateľa „jadrová inflácia“ za obdobie posledných 12 mesiacov predchádzajúcich predloženiu
návrhu ceny~‘j zverejnených na webovom sídle Statistického úradu Slovenskej republiky v časti „Jadrová
a čistá injlácia oproti rovnakému obdobiu minulého roku v percentách
—

e) náklady naplneniepovinnostípodl‘a osobitných predpisov,

fl regulačné odpisy majetku; pri hmotnom aj nehmotnom majetku sa za ekonom icky oprávnené náklady
považuje rovnomerné odpisovanie majetku využívaného výhradne na výkon regulovanej činnosti,
zohl‘adňujúc dobu technickej životnosti majetku; životnosti jednotlivých tried majetku sú uvedené
v príloheč.i2
g) časti splátok za j7nančný prenájom hmotného majetku využívaného výhradne na výkon regulovanej
činnosti podľa zmlúv ojinančnom prenájme najviac vo výške odpisovpodľapísmenaj),
h) nájomné za prenájom hmotného majetku a nehmotného majetku od tretích osób, ktorý sa používa
výhradne na regulovanú činnost‘, najviac vo výške odpisov podl‘a písmenaj),
z) náklady na opravu a údržbu majetku využívaného na zabezpečenie regulovanej činnosti v prim eranej
výške okrem nákladov vynaložených na technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku
podl‘a osobitného predpisu,

99
Prevádzkové náklady regulovaného subjektu sa pre účely výpočtu maximálnej ceny za
prístup do distribučnej siete a distribúciu plynu stanovujú v kontexte so skutočným
využitím povolených nákladov na fyzické vyvažovanie siete, riadenie strát
v distribučnej sjeti a zabezpečenie štandardu dodávok plynu. 40 Vyhláška o cenovej
regulácii v plynárenstve zároveň zdórazňuje, že prevádzkové náklady regulovaného
subjektu sú určované pre celé regulačné obdobie.

Prevádzkové náklady regulovaného subjektu sú ovplyvňované tiež maximálnym

priemerným ročným rastom cien určeným rozdielom JPIi~ — X, kde JPI predstavuje
j adrovú infláciu určenú štatistickým úradom a vypočítanú ako aritmetický priemer
indexov jadrovej inflácie v percentách zverejnených štatistickým úradom za obdobie
posledných 12 mesiacov predchádzajúcich predloženiu návrhu ceny a X predstavuje
faktor efektivity, ktorý p8 sobí ako stimul ačný faktor vedúci k efektívnej šiemu
správaniu regulovaného subjektu spojenému so znižovaním nákladov.

Jadrová inflácia (JPI) kvantifikuje mieru rastu cenovej hladiny očistenú od vplyvu
regulovaných cien, zmien nepriamych daní a dotácií a zahfňa všetky položky
spotrebného koša, predstavujúceho kombináciu množstva statkov, ktoré sa
spotrebúvajú, z ktorého sú vylúčené položky s regulovanými cenami a položky s
cenami ovplyvňovanými mými administratívnymi opatreniami. Takýmto výpočtom
inflácie sa dosahuje objektívnejší obraz o vývoji spotrebiteľských cien bez
jednorazových výkyvov. Rozdiel medzi celkovou ajadrovou infláciou je tým väčší, čím
je vyšší počet regulovaných cien. Hodnota jadrovej inflácie vyj adruje o koľko percent
by sa v príslušnom období zmenila cenová hladina, keby nedošlo k zmene cien vplyvom
administratívnych a regulačných zásahov. To znamená, že pokial‘ nedochádza k

j) úrok z úveru poskytnutého bankou alebo pobočkou zahraničnej banky na obstaranie hmotného majetku
alebo nehmotného majetku, ktorý sa použ[Va výhradne na regulovaná činnost~
k) úrok z dlhopisu vydaného regulovaným subjektom najviac do výšky 2,5 % ročne na zabezpečenie
J~nančných prostriedkov na prevádzkové náklady súvisiace s nákupom plynu na krytie strát a vlastnej
spotreby a nákladov na obstaranie plynu pre potreby vyvažovania distribučnej slete,
I) náklady na projekty spoločného záujmupodľa osobitného predpisu.“
40 Regulačná politika na regulačně obdobie 2017—2021.

100