Medzinárodný platobný styk

- súhrn platobných vzťahov jednotlivých štátov a inštitúcií. Zahŕňa platby zo zahraničia a do zahraničia vrátane
platieb, ktoré uskutočňujú tuzemské subjekty v zahraničí.
- MPS upravujú tieto právne normy: Obchodný zákonník, zákon o platobnom styku, zmenkový a šekový zákon,
devízový zákon.

DRUHY PLATIEB
1. obchodné – vyplývajú z obchodných operácií napr. dovozu, vývozu, prepravy;
A. tovarové
B. netovarové
2. neobchodné – vyplývajú z turistických, kultúrnych a iných vzťahov medzi krajinami (dôchodky, štipendiá)

PLATOBNÝ STYK
 zmluvný platobný styk: je upravený zmluvami napr. obchodnými zmluvami a obchodnými dohodami
 nezmluvný platobný styk: nie je upravený zmluvami

SYSTÉMY MPS: (t. j. zúčtovania medzi bankami)

1. korešpondenčný platobný systém: platenie vo voľne vymeniteľnej mene (americký dolár, euro)
- nevyžaduje si zmluvnú úpravu
- uskutočňuje sa medzi bankami prostredníctvom navzájom vedených korešpondenčných účtov
- rozlišujeme 2 druhy korešpondenčných účtov:
a) nostro - naše účty – účty, ktoré má banka A otvorené v iných korešpondenčných bankách
b) loro - vaše účty – účty, ktoré banka A vedie pre iné korešpondenčné banky
2. klíringový platobný systém: klíringové platenie
- je zmluvne upravený
- zúčtovacia – klíringová banka vedie účty všetkých zúčastnených bánk, prostredníctvom klíringových účtov sa
uskutočňujú platby medzi bankami, zúčtovacia banka vedie každej banke jeden nostro účet, na účte musí byť
dostatok peňazí, aj keď sa pohľadávky a záväzky len vzájomne započítavajú – kompenzujú bez použitia peňazí

- vzájomná komunikácia medzi bankami je založená na systéme SWIFT (z angl. Society for Worldwide
Interbank Financial Telecommunication = Spoločnosť pre celosvetovú medzibankovú finančnú telekomunikáciu) je
spoločnosť založená v roku 1973 v Bruseli, ktorá prevádzkuje celosvetovú sieť, pomocou ktorej dochádza k
elektronickej výmene správ o finančných transakciách medzi bankami a ďalšími finančnými inštitúciami. Slúži na
uľahčenie platieb a prenos finančných správ medzi zúčastnenými finančnými inštitúciami na celom svete. Nie je
zúčtovacím centrom, zabezpečuje len technický prenos informácií medzi členskými bankami. Prenos informácií sa
uskutočňuje prostredníctvom tzv. swiftových správ, ktoré sú zašifrované a majú štandardizovanú podobu. Každý člen
za poskytované služby platí. Výhodami SWIFT-u sú rýchlosť, bezpečnosť, hospodárnosť.

Účastníci platobného styku:

- platiteľ – dlžník, ktorý platí
- banka platiteľa
- príjemca platby – beneficient, v prospech ktorého sa platba uskutočňuje
- banka príjemcu
- korešpondenčná banka – sprostredkujúca banka, vyskytuje sa vtedy, ak banka platiteľa a banka príjemcu
nemajú priame spojenie, t. j. nevedú si účty

Formy (nástroje) platobného styku:

a) platba v hotovosti
b) platobná karta
c) priama úhrada - hladká platba
d) zmenka
e) šek
f) dokumentárny akreditív
g) dokumentárne inkaso

1
Platobné prostriedky - slúžia na vyrovnávanie pohľadávok a záväzkov
- rozlišujeme:
A. platobné prostriedky hotovostného platobného styku: valuty (zahraničné bankovky a mince) a zlato (používa sa
na vyrovnávanie schodkov platobnej bilancie)
B. platobné prostriedky bezhotovostného platobného styku: devízy (peňažné prostriedky v cudzej mene na účtoch),
zmenky, šeky, platobné karty

V súvislosti s platobnými prostriedkami sa používajú pojmy mena, menová jednotka, menový kurz.
Mena – je zákonné platidlo, ktoré platí v určitom štáte (česká koruna) al. vo viacerých štátoch (euro)
Menová jednotka – predstavuje základ meny, napr. 1 euro, 1 švajčiarsky frank
Menový kurz – je cena peňažnej jednotky jednej krajiny vyjadrená v peňažných jednotkách iných krajín. Vyjadruje sa:
o priamym kurzovým záznamom: pomerom domácej meny k cudzej mene 1 EUR = 0,6 USD
o nepriamym kurzovým záznamom: pomerom cudzej meny k domácej mene 1 USD = 1,5 EUR
- menový kurz denne vyhlasuje ECB v kurzovom lístku. Vyjadruje len jeden kurz, okrem ECB vydávajú kurzové
lístky aj komerčné banky, ktoré uvádzajú kurz nákup a kurz predaj osobitne pre valuty a devízy.

- technika platobného styku – zahŕňa:

 postupy, ktoré sa uskutočňujú v rámci PS
 dokumenty (napr. žiadosť o otvorenie akreditívu, platobný príkaz)
 spôsoby komunikácie, ktoré sa používajú v rámci MPS (klasická alebo elektronická pošta, SWIFTom,
faxom,...)

FORMY PLATOBNÉHO STYKU

1. PLATBA V HOTOVOSTI
- v medzinárodnom platobnom styku sa využíva zriedkakedy
- používa sa hlavne pri neobchodných platbách, napr. cestovný ruch, nákup vstupeniek na kultúrne a športové
podujatia
2. PRIAMA ÚHRADA – HLADKÁ PLATBA (Direct Payment)
- predstavuje priamu úhradu do zahraničia, ktorú uskutoční banka na základe platobného príkazu klienta
- je to nedokumentárny typ platby, ktorý sa uskutočňuje prevodom z účtu platiteľa (príkazcu) na účet príjemcu
- tento spôsob si vyžaduje dôveru medzi obchodnými partnermi, pretože prináša veľké riziko
- výhodou je rýchlosť a jednoduchosť – šetrí náklady
Účastníci hladkej platby:
 platiteľ (príkazca) – klient banky, ktorý dáva banke platobný príkaz
 banka platiteľa – banka, ktorá na základe príkazu uskutočňuje platbu
 príjemca platby (beneficient) – osoba, v prospech ktorej sa platba uskutoční
 banka príjemcu – banka, ktorá prijíma platbu od banky platiteľa
 korešpondenčná banka – vystupuje ako sprostredkujúca banka, ak banka platiteľa a príjemcu nemajú priame
spojenie

- ako doklad sa používa platobný príkaz

Postup platenia pri hladkej platbe:
Banka platiteľa a príjemcu majú priame spojenie:

2
Banka platiteľa Banka príjemcu
5

4 1 3

Platiteľ (príkazca) Príjemca (beneficient)

Dodávka
tovaru

2
1. platiteľ odovzdá svojej banke platobný príkaz
2. banka platiteľa požiada banku príjemcu, aby uhradila sumu príjemcovi
4. banka príjemcu mu uhradí príslušnú sumu
5. banka platiteľa zaťaží jeho účet, zníži jeho účet o uhradenú sumu
6. vzájomné zúčtovanie medzi bankami

Ak banka platiteľa a príjemcu nemajú priame spojenie, vstupuje do platby korešpondenčná banka, v ktorej majú
otvorené účty:

Bankaplatiteľa
Banka platiteľa
4 4 Banka príjemcu

2 Korešpondenčná banka
Korešpondenčná banka 3
5 5
1

Platiteľ–(príkazca)
Platiteľ príkazca dodávka tovaru Príjemca (beneficient)

1. príkazca odovzdá svojej banke platobný príkaz

2. banka platiteľa požiada korešpon. banku, aby vyplatila príslušnú sumu v prospech účtu príjemcu
3. korešpondenčná banka uskutoční úhradu v prospech účtu príjemcu
4. medzi bankou platiteľa a bankou príjemcu sa prostredníctvom korešpondenčnej banky uskutoční vzájomné
zúčtovanie
5. banka platiteľa zníži účet platiteľa o uhradenú sumu a banka príjemcu mu uhradenú sumu pripíše na jeho
účet

Na komunikáciu banky využívajú SWIFT, každá členská banka má pridelenú swiftovú adresu. Banky, ktoré nie sú
napojené na SWIFT, zasielajú dokumenty poštou.

3. ZMENKA
- je CP, ktorý obsahuje bezpodmienečný záväzok zaplatiť oprávnenej osobe dlžnú sumu v určitom čase a na určitom
mieste
- je obchodovateľný CP, ktorý je úverovým a platobným nástrojom

- v MPS rozlišujeme 2 právne úpravy zmeniek:

a) Ženevská dohoda – platí pre ženevskú oblasť; podpísali ju európske štáty, krajiny Ázie, severnej Afriky a strednej
Ameriky
b) anglosaské právo – túto úpravu zmeniek využívajú GB, USA, Severné Írsko, Kanada, Austrália, Nový Zéland, krajiny
južnej Afriky.
- na Slovensku upravuje zmenky zmenkový a šekový zákon č.191/1950 Zb., ktorý rešpektuje Ženevskú dohodu

Funkcie zmenky:
a) úverová – je prostriedkom získania obchodného alebo bankového úveru
b) zabezpečovacia – slúži ako záruka pri poskytnutí úveru
c) funkcia platobného prostriedku – je prostriedkom platenia
d) peňažná – prostriedok získania hotovosti eskontom zmenky pred lehotou jej splatnosti (eskont – predaj
zmenky pred lehotou jej splatnosti)

Účastníci platenia zmenkou:

1. vystaviteľ – vystavuje zmenku; môže byť:
 dlžníkom, ak vystavuje vlastnú zmenku
 trasantom, ak vystavuje zmenku na inú osobu, pri cudzej zmenke
2. veriteľ – remitent: osoba, ktorá dostane zaplatené
3
3. zmenkovník – trasát: najčastejšie banka alebo iná osoba, ktorá je povinná zmenku na základe svojho
akceptovania v čase jej splatnosti zaplatiť
4. zmenkový ručiteľ – avalista: osoba, ktorá sa zaručí za dlžníka

Zmenky členíme:
I. Podľa termínu splatnosti: splatnosť je určená časom, v ktorom musí byť zmenka zaplatená
a) zmenky s pevným termínom splatnosti (fixná) – splatná v presne určený deň
b) zmenky splatné pri predložení (na videnie, vista zmenky) - je splatná ihneď pri predložení na zaplatenie.
c) zmenky splatné po uplynutí určitej doby od predloženia = po videní (lehotozmenka, termínovaná
vistazmenka) - bude zaplatená po uplynutí určitej doby od predloženia.
d) zmenka splatná za určitú dobu od vystavenia (datozmenka) – bude zaplatená po uplynutí určitej doby od
vystavenia.

II. Podľa toho, kto vyrovná záväzky vyplývajúce zo zmenky:

a) vlastná zmenky (promissory note) - zmenku uhradí vystaviteľ zmenky, obsahuje bezpodmienečný prísľub
vystaviteľa, že zaplatí veriteľovi v určitý čas dohodnutú sumu. Vystupujú tu iba dve osoby vystaviteľ a veriteľ.
- podstatné náležitosti vlastnej zmenky:
 označenie, že ide o zmenku v jazyku, v ktorom je vystavená (Promissory note)
 bezpodmienečný prísľub zaplatenia určitej sumy (suma uvedená číslom aj slovom)
 údaj splatnosti
 miesto platenia
 meno veriteľa
 miesto a dátum vystavenia
 meno a podpis vystaviteľa

Systém platenia vlastnou zmenkou:

dodávka tovaru
Kupujúci (dovozca) Predávajúci (vývozca)
vystavenie vlastnej
zmenky a jej odoslanie

predloženie vlastnej zmenky na zaplatenie

úhrada zmenky

b) cudzia zmenka (bill of exchange, trata, rimesa) – zmenku uhradí na príkaz vystavovateľa zmenky tretia
osoba (zmenkovník) v prospech veriteľa. Zúčastňujú sa tu 3 osoby: veriteľ, dlžník a zmenkovník
- je to písomný príkaz vystaviteľa 3. osobe (zmenkovníkovi - banke), aby vyplatila zmenkovú sumu v určitom čase
a na určitom mieste veriteľovi.

- podstatné náležitosti zmenky:

 označenie zmenky v jazyku, v ktorom bola vystavená
 bezpodmienečný príkaz zaplatiť zmenkovú sumu
 suma a mena, na ktorú je zmenka vystavená
 meno toho, kto má platiť - zmenkovníka
 meno toho, komu sa má platiť - veriteľa
 údaj splatnosti zmenky
 miesto úhrady zmenky
 dátum a miesto vystavenia zmenky
 meno a podpis vystaviteľa zmenky

Systém platenia cudzou zmenkou:

4
 1
vystaviteľ zmenkovník
2
3 4
5
veriteľ

1. vystaviteľ vystaví zmenku a zašle ju zmenkovníkovi

2. ten ju akceptuje a pošle ju naspäť
3. vystaviteľ odovzdá zmenku veriteľovi
4. veriteľ predloží zmenku zmenkovníkovi na preplatenie
5. zmenkovník preplatí zmenku

Základné operácie (platenie) zmenkou:

1. akcept – je potvrdenie záväzku, že osoba na ktorú je zmenka vystavená v dobe splatnosti zmenku uhradí.
Akceptovaním, teda prijatím zmenky prechádza záväzok z vystaviteľa na zmenkovníka a ten za neho ručí.
-uskutoční sa pripojením akceptačnej doložky „prijal, zaplatím“ a podpisom.
2. aval – zmenkové ručenie, znamená prevzatie záväzku uhradiť zmenku buď za vystaviteľa (vlastné zmenky)
alebo zmenkovníka (pri cudzích zmenkách), ak zmenku nezaplatia.
- uskutoční sa pripojením doložky „ako ručiteľ“ alebo „avalované (per aval)“
3. prevod zmenky - prevod zmenky na inú osobu sa robí rubopisom (indosamentom) na zadnej strane zmenky; ak
nie je dosť miesta na rube, pripojí sa príloha zmenky tzv. zmenkový prívesok (alonž)
- ak vystaviteľ nechce, aby bola zmenka prevoditeľná na ďalšie osoby, dopíše doložku „nie na rad“, pokiaľ obsahuje
zmenka túto klauzulu, môže byť prevedená len cesiou na základe Občianskeho zákonníka (postúpenie práv)
4. eskont – predaj zmenky pred lehotou splatnosti, majiteľ zmenky eskontom predá zmenku pred dňom jej
splatnosti komerčnej banke. Banka vyplatí zmenkovú sumu zníženú o diskont (úroky do doby splatnosti) a zaúčtuje si
províziu.
4. reeskont – vzniká, ak komerčná banka predá eskontovanú zmenku emisnej banke
5. protest - je verejná listina, využíva ho majiteľ zmenky, ak zmenka bola predložená na akceptáciu alebo platbu
v správnom čase na správnom mieste, ale nebola akceptovaná alebo zaplatená. Protest sa vyslovuje na zmenke
alebo je prílohe (alonž zmenky).
6. vyplatenie zmenky – vyrovnanie záväzku zo strany vystaviteľa alebo zmenkovníka. Na zmenke sa vyznačí, že
bola zaplatená a vráti sa zmenkovému dlžníkovi.

4. ŠEK
- cenný papier, ktorý obsahuje bezpodmienečný príkaz vystaviteľa šeku banke (šekovníkovi) zaplatiť určitú sumu
doručiteľovi šeku alebo osobe, ktorá je na ňom uvedená
- na šeku nie je stanovená lehota splatnosti, t.j. je splatný na videnie, ale obmedzená je lehota, počas ktorej musí byť
šek predložený banke na preplatenie alebo zúčtovanie, a to:
 8 dní: pre šeky vystavené a splatné v tuzemsku
 20 dní: pre šek vystavený v 1 štáte, splatný v inom štáte, v rámci 1 kontinentu
 70 dní: pre šek vystavený na 1 svetadiele a splatný v inom svetadiele

Náležitosti šeku:
 označenie „šek“ v príslušnom jazyku (Šek, Cheque)
 bezpodmienečný príkaz „Zaplaťte“ určenú sumu v dohodnutej mene
 meno šekovníka (banky)
 miesto, kde sa má platiť
 dátum a miesto vystavenia
 podpis vystaviteľa

Účastníci platby šekom:

 vystaviteľ – majiteľ účtu v banke, ktorý vystavuje šek
 veriteľ – remitent – osoba, ktorá dostane zaplatené
 šekovník – banka, ktorá preplatí, alebo zúčtuje šek

5
  predložiteľ šeku – ďalší majiteľ, ak bol šek prevedený

Druhy šekov:
1. podľa spôsobu platenia
A. hotovostný
- prepláca sa v hotovosti
B. zúčtovací
- je označený doložkou „na zúčtovanie“, suma sa pripíše na účet príjemcu

2. podľa príjemcu platby

A. šek na meno
- meno príjemcu je uvedené
B. šek na majiteľa - doručiteľa
- na šeku nie je uvedené jeho meno a banka pri preplácaní nie je povinná skúmať totožnosť osoby, ktorá šek
predkladá
C. order šek - šek s doložkou „na rad“
- je na ňom uvedené meno majiteľa a možno ho prevádzať na iné osoby
D. rekta šek - šek s doložkou „nie na rad“
- je splatný na menovite uvedeného príjemcu a nemožno ho prevádzať rubopisom na iné osoby

3. podľa vystaviteľa
A. bankový šek
- vystavuje ho banka dlžníka
B. súkromný šek
- vystavuje ho klient banky (šeková knižka)

4. Osobitné druhy šekov

A. cestovné šeky
- používajú sa v cestovnom ruchu, ich výhodou je bezpečnosť,vydávajú ich svetové banky alebo inštitúcie, napr.
VISA, AMERICAN EXPRESS namiesto valút, sú časovo neobmedzené
- šek podpisuje kupujúci pri jeho kúpe, druhýkrát ho podpisuje pri výmene v zahraničí
B. eurošeky
- majú jednotný medzinárodný formát, súčasne sa používa EC-karta (slúži ako legitimácia) a EC-šek, eurošeky možno
použiť na výber hotovosti v zahraničných bankách, platiť za tovary a služby, napr. v hoteloch, reštauráciách
označených symbolom EC

Systém platenia súkromným šekom:

kupujúci 1 predávajúci

6 2 5

4
banka kupujúceho – šekovník banka predávajúceho
3
1. kupujúci vystaví šek predávajúcemu
2. ten predloží šek svojej banke na inkaso
3. banka predávajúceho zašle šek šekovníkovi
4. zúčtovanie šeku medzi bankami
5. banka predávajúceho mu šek vyplatí
6. banka kupujúceho zaťaží jeho účet

Systém platenia bankovým šekom:

6
 1
kupujúci, dovozca predávajúci

4
2 5 6
3

banka kupujúceho, šekovník b. predávajúceho

6
1. Kúpna zmluva
2. kupujúci prikáže svojej banke, aby vystavila šek
3. Banka kupujúceho vystaví šek a odovzdá ho kupujúcemu
4. Kupujúci odovzdá šek predávajúcemu
5. Predávajúci predloží šek svojej banke na vyplatenie
6. Banka predávajúceho vyplatí šek predávajúcemu a zašle šek banke kupujúceho – šekovníkovi na zúčtovanie

Operácie so šekmi:
1. KRIŽOVANIE ŠEKU - používa sa, aby sa zabránilo zneužitiu šeku neoprávnenou osobou
A. všeobecné
- na šeku sa nachádzajú 2 rovnobežné čiary, medzi ktorými nie je nijaké označenie alebo len „& Co.“
- takto križovaný šek preplatí šekovník len uvedenému peňažnému ústavu alebo len svojmu klientovi
B. osobitné
- medzi 2 čiarami je uvedený len peňažný ústav a možno ho preplatiť len tomuto konkrétnemu peňažnému ústavu
C. šek na zúčtovanie
- medzi 2 čiarami je „len na zúčtovanie“, nemožno ho preplatiť v hotovosti, ale len pripísať na účet majiteľa
2. PREVOD ŠEKU – šek je prevoditeľný cenný papier, práva majiteľa možno previesť na inú osobu rubopisom
3. PROTEST ŠEKU- ak bol šek riadne a včas predložený a bolo odmietnuté jeho preplatenie

5. DOKUMENTÁRNY AKREDITÍV
- patrí k dokumentárnym platbám, t.j. transakcia musí byť podložená konkrétnymi dokladmi
- je písomný záväzok banky, že poskytne predávajúcemu určité plnenie – zaplatí, ak splní podmienky stanovené v
akreditíve

-podstata dokumentárneho akreditívu:

- kupujúci (dovozca) prikáže svojej banke, aby otvorila akreditív a vyplatila určitú sumu až keď budú splnené
akreditívne podmienky určené kupujúcim (predloženie faktúry, osvedčenia o pôvode tovaru, poistné doklady...)
- zmluvu o otvorení d. akreditívu upravuje Obchodný zákonník
- tento typ platby sa používa vtedy, keď sa obchodní partneri nepoznajú, resp. nedôverujú si alebo ak v krajine
kupujúceho nie je stabilná hospodárska a politická situácia
- predávajúcemu zabezpečuje väčšiu istotu, že za tovar dostane zaplatené

- subjekty pri platbe dokumentárnym akreditívom:

1. kupujúci – dovozca, príkazca – klient banky, žiada o otvorenie akreditívu
2. otvárajúca banka, vystavujúca - banka kupujúceho, otvára akreditív
3. predávajúci – vývozca, beneficient – osoba, v prospech kt. sa akreditív otvára
4. banka predávajúceho: môže byť:
a) potvrdzujúca banka: preberá na seba záväzok platiť spolu s bankou kupujúceho, za zaplatenie ručia
solidárne
b) avizujúca: avizuje otvorenie akreditívu svojmu klientovi (predávajúcemu), záväzok však na ňu neprechádza

Funkcie DA:
 platobná funkcia: je prostriedkom MPS

7
  zabezpečovacia funkcia: predstavuje istotu pre kupujúceho, že nebude zaplatené skôr, ako predávajúci
predloží požadované dokumenty a pre predávajúceho, že za tovar bude zaplatené

- platenie dokumentárnym akreditívom: fázy:

1. fáza otvorenia akreditívu

3B
otvárajúca banka potvrdzujúca banka

4
2 3A
1
kupujúci predávajúci
(dovozca) (vývozca)

1. kupujúci a predávajúci uzatvoria kúpnu zmluvu a dohodnú si podmienky kúpy a predaja

2. kupujúci dá príkaz svojej banke, aby otvorila akreditív a oznámi jej akreditívne podmienky
3. A. banka otvorí akreditív a oznámi to svojmu klientovi
B. otvorenie akreditívu oznámi banke predávajúceho a oznámi aj akreditívne podmienky
4. banka predávajúceho avizuje svojmu klientovi otvorenie dokumentárneho akreditívu a podmienky, ktoré si
stanovil kupujúci

2. fáza čerpania akreditívu – táto fáza nastáva vtedy, keď predávajúci predloží svojej banke skompletizované
dokumenty; všetky zúčastnené strany sa zaoberajú len dokumentmi, nie tovarom
Prepravca
1
7

Kupujúci Predávajúci

3 2
6
4
Otvárajúca banka Avizujúca, resp. potvrdz. banka
5

1. predávajúci zasiela tovar prepravcovi

2. predávajúci odovzdá svojej banke potrebné dokumenty
3. banka skontroluje doklady a vykoná úhradu
4. banka predávajúceho zašle dokumenty banke kupujúceho (otvárajúcej), oznámi, že uhradila príslušnú sumu
a žiada o jej preplatenie a poplatky
5. banka kupujúceho skontroluje doklady a uhrádza sumu banke predávajúceho
6. banka kupujúceho zaťaží jeho účet o zaplatenú sumu a odovzdá mu dokumenty
7. kupujúci dostane tovar od prepravcu oproti predloženiu dokladov

- druhy dokumentárneho akreditívu

1. podľa stupňa zabezpečenia
A. odvolateľný akreditív: v praxi nie je používaný, pretože akreditívne podmienky by sa mohli meniť aj bez súhlasu
zúčastnených strán
B. neodvolateľný akreditív: podmienky sa môžu meniť, ale len so súhlasom zúčastnených strán
 potvrdený: banka predávajúceho potvrdí akreditív a preberá záväzok zaplatiť spolu s otvárajúcou bankou
 nepotvrdený: banka predávajúceho len oznamuje svojmu klientovi otvorenie akreditívu, ale neprechádza na
ňu záväzok zaplatiť

2. podľa spôsobu otvorenia

8
A. jednorazový akreditív: je otvorený na určitý čas
B. revolvingový akreditív: po čiastočnom alebo úplnom vyčerpaní prostriedkov sa suma na ňom obnovuje
(revolvuje)

- výhody dokumentárneho akreditívu

 predávajúci má istotu, že za tovar dostane zaplatené
 kupujúci je zabezpečený podmienkami, ktoré musí predávajúci splniť

- nevýhody dokumentárneho akreditívu

 predávajúci musí banke predložiť všetky dokumenty, inak nastáva riziko, že mu banka nezaplatí alebo oneskorí
platbu
 kupujúci znáša všetky náklady súvisiace s dokumentárnym akreditívom (poplatky)
 dokumenty môžu byť správne, t.j. spĺňajú akreditívne podmienky, ale nemusí zodpovedať tovar (==> reklamácia)

6. DOKUMENTÁRNE INKASO
- je dokumentárna forma platenia, pri ktorej predávajúci dáva príkaz svojej banke, aby vydala dohodnuté dokumenty
kupujúcemu až po zaplatení určitej sumy alebo splnení iného inkasného úkonu (napr. akceptácii zmenky). Záväzok
zaplatiť má kupujúci, nie banka ako pri DA. Dokumenty oprávňujú kupujúceho disponovať tovarom.
- dokumenty môžu byť:
 finančné – zmenka, šek;
 obchodné – faktúra, prepravné dokumenty
- tento systém sa používa v tom prípade, ak sa obchodní partneri poznajú, dôverujú si a v krajine dovozcu je stabilná
hospodárska a politická situácia
- DI má tieto funkcie: a) platobná – je prostriedkom MPS
b) zabezpečovacia - predstavuje istotu pre predávajúceho, že nebudú skôr vydané dokumenty
oprávňujúce disponovať tovarom, kým nebude zaplatené; pre kupujúceho, že dostane dokumenty spolu s tovarom

- subjekty, ktoré vystupujú v rámci dokumentárneho inkasa:

1. vývozca – príkazca: predkladá svojej banke dokumenty a inkasný príkaz
2. banka vývozcu – vysielajúca: vysiela dokumenty banke dovozcu
3. dovozca: ten, komu budú po splnení podmienok vydané dokumenty
4. banka dovozcu –predkladajúca (inkasná – inkasuje platbu od kupujúceho): predkladá dokumenty kupujúcemu
5. dopravca

- postup pri platení dokumentárnym inkasom

2 dopravca 9

◄ 10
vývozca 1 dovozca
(príkazca)

3 8 6 5

4
banka vývozcu banka dovozcu
(vysielajúca) 7 (inkasná)

1. uzatvorenie kúpnej zmluvy a dohodnutie podmienok

2. vývozca odovzdá tovar dopravcovi, dopravca odovzdá vývozcovi potvrdené dopravné dokumenty (konosament,
medzinárodný železničný nákladný list)
3. vývozca odošle dokumenty svojej banke a poverí ju inkasným príkazom
4. banka vývozcu odošle dokumenty banke dovozcu
5. banka oznámi dovozcovi inkasné podmienky, oboznámi ho s tým, že má dokumenty a vyzve ho na zaplatenie sumy
6. dovozca platí proti vydaniu dokumentov
9
7. zúčtovanie medzi bankami
8. banka predávajúceho mu pripíše peniaze na účet
9. kupujúci predloží doklady dopravcovi
10. dopravca mu vydá tovar

- riziká a výhody dokumentárneho inkasa:

1. pre vývozcu (predávajúceho)
- vývozca nemá v čase, keď tovar odosiela istotu, že dovozca bude schopný platiť
- ak dovozca neprevezme tovar, všetky náklady a riziká znáša vývozca
+ nižšie poplatky a jednoduchší postup ako pri DA
2. pre dovozcu (kupujúceho)
- z právneho hľadiska nemá nárok na prehliadku tovaru pred uskutočnením platby
+ dokumentárne inkaso je preňho výhodnejšie ako iné spôsoby platenia, pretože síce platí proti prevzatiu
dokumentov, ale dostáva ich prakticky súčasne s tovarom, takže nemá dlhodobo viazané peňažné prostriedky pre
platbu

10