Líška polárna

Líška polárna je psovitá šelma. Je to malá forma líšky s pomerne krátkymi nohami a dlhým
huňatým chvostom. Chvost, ktorý okolo seba obtočí keď spí slúžia ako teplotná izolácia.
Chodidlo je taktiež porastené srsťou čo pomáha šetriť teplom a zabraňuje omrzlinám. Samce
sú o niečo väčšie ako samice. Rozdeľuje sa na 2 typy podľa farby srsti: modrú a bielu. Medzi
týmito dvoma formami existuje široké spektrum prechodných foriem. Modrá forma je
zriedkavejšia. Mláďatá rôznych foriem sa bežne nachádzajú v tom istom vrhu. Farba srsti sa
mení u každej formy tiež v priebehu roka. Počas letných mesiacov býva u bielej formy
kožuch hnedo-šedý a počas zimy sa premení na hustý biely. U modrej formy sa počas leta
mení na čokoládovo hnedý a počas zimy na svetlo šedý s modrým odtieňom. Ich srsť má
najlepšiu izolačnú schopnosť medzi všetkými cicavcami.

Žije v severných častiach Európy, Ázie, Ameriky, na ďalšie miesta (napr. Aleutské ostrovy)
bola často vysadená kvôli obchodu s kožušinami. Svetová populácia je odhadnutá na
niekoľko stoviek tisíc jedincov. Veľkosť populácie sa mení hlavne vzhľadom na množstvo
lumíkov.

Je to všežravec a hlavnou zložkou potravy sú hlodavce. To zahrňuje hlavne lumíky. Po

hlodavcoch nasledujú vtáky a soby. V zime sú bežnou potravou snehule. Líšky žijúce na
pobreží majú prístup aj k vnútrozemskej potrave, ale aj k morským vtákom, rybám, mršinám
veľrýb a tuleňov a pod. Priživuje sa aj na koristi polárnych medveďov. Nepohrdnú ani plodmi
rastlín, zdochlinami, chaluhami či hmyzom, ak je nedostatok bežnej koristi. Líšky si tiež
vytvárajú zásoby jedla počas letných mesiacov zahrabávajúc ich do trvalo zamrznutej pôdy.

Líška polárna sa pári na jar a v lete. Samica je kotná 49 – 56 dní. Hmotnosť líšťat na Islande
je 80 – 85 g. Priemerná veľkosť vrhu je 4–7 mláďat. V rokoch s veľkou populáciou lumíka
bolo pozorované až 19 mláďat na 1 vrh. Schopnosť produkovať veľké vrhy je podmienená
dostatkom potravy a prístupom k veľkej a bezpečnej nore. Nory sú rozsiahle s veľkým
množstvom spletitých chodieb. Na rozmnožovanie sú vyhľadávané čo najväčšie nory.
Najväčšie môžu mať až 150 vstupov. Obvykle sa nachádzajú na vyvýšenom mieste, na
skalnatom podloží či na brehu rieky. Nory sú využívané napr. v Kanadskej tundre priemerne
po dobu 330 rokov.

Polárna líška je obeťou predácie hlavne zo strany líšky obyčajnej, rosomáka a orla skalného.
Okrem toho jej nory vyhrabávajú medveď hnedý a vlk.