GYMNÁZIUM JÁNA ADAMA RAYMANA, MUDROŇOVA 20, PREŠOV

DEJEPISNÁ OLYMPIÁDA, KATEGÓRIA A

TRPKÝ PRÍBEH PREŠOVSKÉHO LEKÁRNIKA

Autor: Tomáš Čorej

Školský rok: 2017/18

 Čestné prehlásenie

Čestne vyhlasujem, že som prácu vypracoval samostatne na základe svojich vedomostí

s využitím informačných zdrojov uvedených v zozname bibliografických odkazov.

Prešov 6.2.2018 ........................................................

2
Anotácia

ČOREJ, Tomáš. Trpký príbeh prešovského lekárnika [odborná práca o regionálnej histórii].
Gymnázium Jána Adama Raymana v Prešove (Prešov, Slovensko). Prešov : 2018, 17 s.

Odborná práca je zameraná na život prešovského lekárnika osemnásteho a devätnásteho

storočia Jána Samuela Gertingera. Jej základnou úlohou bolo analyzovať to, čo počas svojho
pôsobenia dokázal a zároveň rozoberať rozsah nenaplneného potenciálu, ktorý priniesli viaceré
nešťastné zhody náhod i okolnosti, ktoré Gertingera stretli.

Samotná práca je rozdelená do dvoch hlavných kapitol. Prvá kapitola hovorí o Gertingerovom
živote, rozoberá jeho pôvod a čitateľa uvádza do prostredia, v ktorom vyrastal a neskôr pôsobil.
Druhá kapitola je zameraná na jeho počiny a prínos pre svet cukrovarníctva, pričom plynule
prechádza do opisu neskorších dejín cukru na území Slovenska.

Kľúčové slová:

Gertinger. Cukrovarníctvo. Cukrová trstina. Lekárnik. Anketa.

3
Obsah

1. Úvod ....................................................................................................................................... 5
2. Život ...................................................................................................................................... 7
2.1. Pôvod ............................................................................................................................... 7
2.2. Detstvo a dospievanie ...................................................................................................... 7
2.3. Prvá lekáreň .................................................................................................................... 8
3. Zázrak z cukrovej trstiny ........................................................................................................ 9
3.1. Inšpirácia zo zahraničia ................................................................................................... 9
3.2. „Podpora“ z Pešti .......................................................................................................... 11
3.3. Rozmach cukrovarníctva ............................................................................................... 11
3.4. Prvá polovica devätnásteho storočia ............................................................................. 12
3.5. Obdobie od päťdesiatych rokov po Rakúsko-uhorské vyrovnanie (1867) ................... 13
3.6. Roky po Rakúsko-uhorskom vyrovnaní ....................................................................... 13
4. Záver..................................................................................................................................... 14
BIBLIOGRAFIA......................................................................................................................15
PRÍLOHY............................................................................................................................18-20

4
1. Úvod

Príbeh azda najvplyvnejšej komodity histórie je fascinujúci. Ako prvá sa začala využívať na
území Novej Guiney1, aby v Indii v piatom storočí pred naším letopočtom ľudia pochopili, že
sa z nej dá variť sladká šťava a vyrábať z nej začali prvé nápoje. Práve v Indii, počas obdobia
Alexandra Veľkého, na ňu narážajú starovekí Gréci, ktorí veria v jej liečivé účinky a vo veľkom
ju začínajú využívať v medicínskej sfére2. Dôležitým obchodným artiklom bola počas
križiackych výprav a zhruba štyristo rokov nato ju Krištof Kolumbus dováža z Kanárskych
ostrovov na územie Américas, kam je z Afriky na prácu na jej poliach prepravených viac ako
jeden a pol milióna otrokov3. V dvadsiatom storočí dobýja svet, rovnako tak však prelomové
štúdie dokazujúce skutočnosť, že je priamo zodpovedná za obezitu4 a iné choroby modernej
spoločnosti. Naprieč storočiami sa z liečiva a kľúčového artikla zámorských objavných ciest
stal postrach rodičov, ktorí sa boja, že uškodí ich deťom. Cukor menil osudy ľudí a v ranom
devätnástom storočí písal aj jeden neuveriteľný príbeh na štyridsiatej deviatej rovnobežke.

Vo svojej práci som sa rozhodol písať o Samuelovi Gertingerovi, významnom prešovskom

lekárnikovi, ktorému sa podarilo ako prvému na území Uhorska vyrobiť z cukrovej repy cukor,
a ktorý plánoval postaviť na území Šariša prvý cukrovar. Rovnako, ako je však jeho počin
mimoriadny, je, žiaľ, do veľkej miery neprebádaný a výrazne nedocenený, keď sa ním
zaoberalo len minimum autorov a historikov. Dôležitý podiel na šírení jeho diela ale majú
profesor Peter Švorc, ktorý mu venoval kapitolu Sladký sen Jána Samuela Gertingera vo svojej
knihe Príbehy starého Prešova, a pani Andrea Sivaničová spoločne s pani Darinou Petranskou,
ktoré o ňom upovedomovali počas tradičného podujatia Objavovanie Prešova a spomínali ho
aj vo svojich knihách s rovnomenným názvom. Pri písaní nasledujúcich strán mi veľkou
pomocou bola aj tvorba doktora Antona Bartunka, ktorý sa vo viacerých svojich knihách
venoval osobnostiam slovenského lekárnictva, a profesora Ľudovíta Hallona, špecializujúceho
sa zase na históriu nášho cukrovarníctva.

1 COHEN, Rich. 2013. Sugar Love. [cit. 2018-01-06]. URL: < http://ngm.nationalgeographic.com/2013/08/sugar/cohen-text >
2
MUCCY, Kristy. 2017. The Illustrated History Of How Sugar Changed the World. [cit. 2018-01-06]. URL: < https://www.saveur.com/sugar-
history-of-the-world >
3
ELTIS, D. - RICHARDSON, D.: The Atlantic Slave Trade. Northup : Houghton Mifflin Co., 2002, s.95
4
TVARDZÍK, Jozef. 2014. Démon menom cukor: Fakty a mýty o heroíne súčasného potravinárskeho biznisu. [cit. 2018-01-06]. URL: <
http://ngm.nationalgeographic.com/2013/08/sugar/cohen-text >

5
Nebudem klamať, písať o Gertingerovi, ktorý ma svojou vytrvalosťou, odhodlanosťou a tým,
čo dokázal, vskutku okúzlil, nebolo jednoduché. Či už pre nedostatok informácií, alebo
náročnosť overenia ich pravdivosti, o to väčšia výzva to pre mňa avšak bola. Vo svojej práci
som chcel odkryť skutky nesmierne významnej, no rovnako tak mnohým významne neznámej
osobnosti viacerým ľuďom. Skutočnosť, že sa o nej predo mnou písalo naozaj iba veľmi málo,
mi poslúžila ako motivácia preskúmať okrem jeho života aj dopad jeho objavu na vtedajšie
obyvateľstvo. Hoci, ako sa v nasledujúcich riadkoch isto dozviete, ide, žiaľ, skôr o dopad, ktorý
tento objav mohol mať v prípade trochy šťastia.

6
2. Život

2.1. Pôvod

Ján Samuel bol prvorodeným synom Jána Gertingera a Anny Zuzany Stellerovej, ktorá bola
z mimoriadne váženého rodu. Rodina Gertingerovcov pochádzala zo severnej časti Popradskej
kotliny, spätá bola so Spišom, no otec Ján sa v druhej polovici osemnásteho storočia rozhodol
z Kežmarku presťahovať do Prešova5. Mešťanom sa v šarišskej metropole stal dvadsiateho
štvrtého novembra 1751, pričom venovať sa tu začal obchodu a stal sa slobodomurárom.
Dokonale tak využil novú epochu histórie Prešova, ktorý zažíval po hlbokom úpadku z prvých
rokov osemnásteho storočia znovuzrodenie a ožíval po všetkých stránkach, rástol demograficky
aj hospodársky6. Ide len o domnienky, ale je mimoriadne pravdepodobné, že Ján Gertinger
patril do slobodomurárskeho spolku K cnostnému cestovateľovi, ktorý na našom území vzniká
v roku 17697. Podľa záznamov maďarsko-nemeckej evanjelickej fary8 bol navyše alchymistom
a zrejme práve táto jeho záľuba v prírodovedných oblastiach inšpirovala i Jána Samuela v jeho
neskoršom prevratnom objave.

2.2. Detstvo a dospievanie

Po príchode z Kežmarku sa Ján Gertinger rozhodol prenajať si dom na Hlavnej ulici patriaci
významnej prešovskej rodine zvonoolejárov Lechererovcov, ktorá odliala bronzový lekárnický
mažiar. V súčasnosti ide o jeden z najväčších skvostov mohutnej, viac ako osemtisícovej
zbierky bratislavského Múzea farmácie na Michalskej ulici9. Jeho syn Ján Samuel sa narodil
trinásteho augusta 1754 a už odmalička vyrastal v lekárnickom prostredí, čo, prirodzene,
ovplyvnilo i jeho štúdium. Mladý Gertinger si ako učeň musel prejsť tŕnistou cestou
lekárnického učenia, ktorú vo svojej knihe podrobne, no veľmi zaujímavo opisuje Peter Švorc.
„Učebná doba trvala rôzne dlho, najmenej štyri, ale často aj šesť – sedem rokov a učeň, zvaný
tyro, tu strávil, prespávajúc niekde v zadnej, do dvora ústiacej miestnosti prakticky celé dni,
mesiace a roky, od rána do večera a od večera do rána, neustále k dispozícii svojmu učiteľovi.
Bola to tvrdá škola, počas ktorej musel elév spočiatku vykonávať aj tie najhrubšie práce.“10

5
ŠVORC, P.: Príbehy starého Prešova. Prešov : Universum PO, 2003, s. 100.
6
ŠVORC, P.: Sprievodca po historickom Prešove. Prešov : Universum PO, 2006, s.49.
7
KERNOVÁ, Mirka. 2005. Slobodomurári - na Slovensku sú tri slobodomurárske lóže. [cit. 2018-01-06]. URL: <
https://www.sme.sk/c/2479276/slobodomurari-na-slovensku-su-tri-slobodomurarske-loze.html >
8
ŠVORC, P.: Sprievodca po historickom Prešove. Prešov : Universum PO, 2006, s.104.
9 URL: < http://www.muzeum.bratislava.sk/muzeum-farmacie-lekaren-u-cerveneho-raka/d-1039 >

10
ŠVORC, P.: Príbehy starého Prešova. Prešov : Universum PO, 2003, s. 101.

7
Nech už to bolo akékoľvek, Ján Samuel to zvládol a spomínanú zdĺhavú školu absolvoval tak
trochu paradoxne v Kežmarku, na mieste, kde vyrastal jeho otec. Jeho vyučujúcim bol lekárnik
Ján Bergh, u ktorého nadobudol cenné skúsenosti, na ktoré nadviazal získaním ďalšieho
vzdelania v Budapešti, kde získal v roku 1780 titul magistra farmácie11. Na univerzitu Loránda
Eötvösa sa zapísal len dva roky predtým a na škole, ktorá si v tom čase prechádzala obrovskými
zmenami – lekárska fakulta tu fungovala len trinásť rokov a do Budína bola presťahovaná iba
na obdobie medzi rokmi 1777 a 178412 – profitoval z toho, že sa u Bergha bol nútený učiť
latinčinu. Práve v tomto jazyku sa tu totiž až do roku 1844, keď ho nahradila maďarčina,
vyučovala väčšina predmetov.

2.3. Prvá lekáreň

Hlavná 78 bola od roku 1714 domovom lekárne Christiana Ernesta Kriegera st., Gertingerovho
príbuzného, ktorý bol známy svojimi ofenzívnymi názormi voči inej lekárni jezuitov13.
Dominantou tohto miesta bol renesančný portál pochádzajúci ešte z šiesteho desaťročia
šestnásteho storočia, postavený Czibnerovcami13. V roku 1780, po svojom návrate z mesta
ležiaceho na pravom brehu Dunaja, tento dom od Kriegerovho syna, ktorý vo svojom veku viac
lekáreň obhospodarovať nebol schopný, kúpil práve Gertinger.

Gertinger prosperoval, darilo sa mu a už po ôsmich rokoch mal na Hlavnej ulici domov päť.
Jeden z nich si kúpil i na Hlavnej 74 a sem presťahoval svoju lekáreň s názvom U zlatého orla,
čo podľa zmienok starých Prešovčanov mnohých ešte dlho miatlo, keďže boli zvyknutí, že
v týchto miestach svoj voskový tovar predával Teofil Lackner14. V nasledujúcich rokoch ale
spravil zo svojej staronovej lekárne podnik s nemalými zásobami, ktorý bol síce malý, no útulný
a plný lekárskych kníh, ktoré Gertingera zaujímali a neustále ich študoval.

2.4. Osobný život

Po tom, čo si Gertinger kúpil lekáreň, získal takmer okamžite meštianstvo. Ešte v tom istom
roku, na jeseň 1781, sa oženil s Máriou Komáromyovou15, ktorá bola dcérou jedného z prvých
chirurgov na našom území. Spolu mali desať detí, z ktorých viacerí pokračovali v šľapajach
svojich úspešných predkov. Ján Daniel úspešne vyštudoval na jednej z najstarších svetových

11
ŠVORC, P.: Sprievodca po historickom Prešove. Prešov : Universum PO, 2006, s.104.
12
SZÖGI, L.; KASSA M.: The Illustrated History of the Eötvös Loránd University. Budapešť : ELTE Rektori Kabinet, 2010, s.38.
13
PETRANSKÁ, D.: Sprievodca po historickom Prešove. Prešov : Adin, 2009, s.104.
14
ŠVORC, P.: Sprievodca po historickom Prešove. Prešov : Universum PO, 2006, s.39.
15
ŠVORC, P.: Sprievodca po historickom Prešove. Prešov : Universum PO, 2006, s.104.

8
univerzít, stal sa absolventom lekárskej fakulty vo Viedni. Študoval aj Viliam Štefan, ktorý
skončil v Nowom Sączi, na dnešnom poľskom a vtedajšom rakúskom území, ako úradník.
Dedičom lekárne U Zlatého orla bol Ján Juraj16.

Ján Samuel Gertinger zomrel v Prešove dvadsiateho druhého novembra 181317, bohužiaľ však
nedokázal dotiahnuť väčšinu svojich sľubných plánov do zdarného konca. To, že mimoriadne
úspešné boli už skutky, ktoré dokázal, vám odkryje nasledujúca kapitola.

3. Zázrak z cukrovej trstiny

3.1. Inšpirácia zo zahraničia

Ako som načrtol už v úvode, cukor je tu odnepamäti. Prístupnejším pre masy ľudí sa však začal
stávať až v osemnástom storočí, a to jeho vylúhovaním z cukrovej repy. Vôbec prvým, komu
sa niečo podobné podarilo, bol Olivier de Serres, mimochodom fascinujúca postava
francúzskych dejín šestnásteho storočia, významný spisovateľ a botanik v jednom18. Jeho
postup bol však veľmi zložitý a zdĺhavý, a tak sa jeho myšlienky začali prakticky využívať až
o zhruba dvesto rokov neskôr. Za revolucionára je v tejto disciplíne považovaný nemecký
chemik Andreas Sigismund Marggraf, ktorý spoločne so svojimi študentmi verejnosť začal
presviedčať o tom, že chemicky pripravený cukor nie je o nič horší ako cukor z územia
Ameriky, odkiaľ sa dovážal. Marggaf si bol ekonomického potenciálu svojho objavu dobre
vedomý, no ku cti mu slúži skutočnosť, že po peniazoch nebažil a, naopak, namiesto toho, aby
ho masívne propagoval a vo veľkom predával, sa až do svojej smrti v roku 1783 venoval
výskumu19.

Ján Samuel Gertinger, ktorý dianie vo svete lekárnictva pozorne sledoval, bol prácou Marggafa
uchvátený. Dobre si uvedomoval, že v tom čase sa nachádzala Európe v zložitej situácii,
Británia totiž v čase napoleonských vojen blokovala dovoz trstinového cukru20, a tak si dal
predsavzatie vytvoriť sladidlo z cukrovej repy. Ako syn veľkoobchodníka istotne považoval
svoje myšlienky za sľubné, a tak podľa metódy Johanna Götlinga skúšal cukor vyrobiť
spracovaním sušených repných zväzkov. Gertinger bol úspešný, naše historické pramene sa

16
ŠVORC, P.: Príbehy starého Prešova. Prešov : Universum PO, 2003, s. 101
17
CESA – Central European Science Adventure. 2009. GERTINGER, Samuel Ján. [cit. 2018-01-06]. URL: < http://www.cesa-
project.eu/svk/slovnik/authors/samuel-j-n-gertinger >
18
Wikipédia : Slobodná Encyklopédia. 2016. Olivier de Serres. [cit. 2018-01-06]. URL: < https://en.wikipedia.org/wiki/Olivier_de_Serres >
19
ENGEL, M.: Marggraf, Andreas Sigismund, Neue Deutsche Biographie. Berlín : Duncker & Humblot, 1990, s.165-167
20
NUWER, Rachel. 2012. Blame Napoleon for Our Addiction to Sugar . [cit. 2018-01-06]. URL:< https://www.smithsonianmag.com/smart-
news/blame-napoleon-for-our-addiction-to-sugar-152096743/ >

9
však nevedia zhodnúť na tom, kedy presne sa to udialo. Vieme, že z päťstošesťdesiatich
gramov, teda z jedného funta (alternatívny názov pre libru, ktorý sa na našom území
v devätnástom storočí používal21), vyrobil jeden lót (17 a pol gramu) tvrdého cukru, no historici
sa rozchádzajú v tom, kedy sa to udialo. Ľudovít Hallon zo Slovenskej akadémie vied vo svojej
výbornej publikácii História slovenského cukrovarníctva do roku 1938 (2010, Bratislava)
uvádza, že to bolo ešte v roku 1801, už spomínaný Peter Švorc avšak píše o roku 1802, čo je
síce navonok zanedbateľný detail, avšak na periodizácii histórii cukru má dôležitý význam.

Z archívov vieme, že Gertinger semená cukrovej repy kúpil od Samuela Tešedíka 22, ktorému
sa kryštalický cukor i napriek veľkej snahe vyrobiť nepodarilo. Rovnako tak vieme, že hoci Ján
Samuel cukor na prvý raz podľa Götlingovej metódy vyrobiť dokázal, pri pokuse o zopakovanie
svojho experimentu neuspel. Jeho postup bol pritom podľa Hallona nasledovný. „Postupne to
bolo čistenie a umývanie repy, rezanie repy, spracovanie rezkov lisovaním, máčaním,
lúhovaním a inými spôsobmi, varenie sirupu, čistenie sirupu, kryštalizácia, sušenie a rafinácia.
Gertinger spracoval repu strúhaním na strúhadlách vlastnej konštrukcie. Rezky uložené do
srstnatých vriec lisoval železnými tyčami vo vaniach. Získanú tekutinu varil v medených kotloch
na otvorenom ohni. Varením vyrobený sirup čistil dobytčou krvou a po usadení na drevených
tanieroch opäť varil v medených kotloch. Zahustený sirup kryštalizoval na drevených tanieroch
vo vykurovanej sušiarni asi štyridsať dní. Produktom bola hustá masa pokrytá cukrovou
blanou, ktorú lisovali v špeciálnych drevených lisoch.“23 Po tom, čo sa teda séria týchto krokov
ukázala ako nie práve najefektívnejšia, Gertinger prešiel na druhú metódu, tentoraz podľa
Franza Acharda. Achard bol vôbec prvým chemikom, ktorý dal do prevádzky cukrovar24 a Ján
Samuel sa ním inšpiroval natoľko, že mal podobné plány i v Prešove. Pri novom postupe
očistenú surovinu postrúhal, vylisoval ju a následne zohrial do bodu varu, pričom tentokrát
vyrobený sirup hovädzou krvou nielenže čistil, ale aj miešal a popritom z jeho povrchu
odstraňoval vznikajúcu penu. Ďalší rozdiel medzi svojou prvotnou snahou a metódou Acharda
spočíval v tom, že hustú tekutinu lisoval ako finálny produkt až dva razy. Išlo len o detaily,
maličkosti, no tento pokus sa v roku 1803 ukázal ako úspešný, a Gertinger z pol druha tony
cukrovej repy vyprodukoval viac ako tridsaťtri a pol kilogramu cukru25. Na uhorskom území
bol prvým, komu sa niečo podobné podarilo.

21
Wikipédia : Slobodná Encyklopédia. 2016. Funt. [cit. 2018-01-06]. URL: < https://sk.wikipedia.org/wiki/Funt >
22
PETRÁNSKA, D.: Objavovanie Prešova II.. Prešov : 4U Media, 2015.
23
HALLON, Ľ.: História slovenského cukrovarníctva po roku 1938. Bratislava : Slovenská akadémia vied, 2010, s. 224.
24
FRIEDRICH, G.: Handbuch der politischen Oekonomie. Harvardská univerzita : Volkswirtschaftslehre, 1896.
25
Kolektív ARKUS Prešov.: Prešov: Mesto a jeho čas. Prešov : Dino, 1997, s. 36.

10
3.2. „Podpora“ z Pešti

Na svoje sladké tvrdé biele kocky bol Gertinger, prirodzene, hrdý. Po úspešných pokusoch
spísal konkrétny plán, vo svojom rodnom Prešove chcel postaviť cukrovar a postupne chcel
s výstavbou pokračovať aj vo všetkých ostatných župách. Podobná ambícia ale bola,
samozrejme, po finančnej stránke pre lekárnika, akokoľvek úspešného a prosperujúceho,
neuskutočniteľná. V roku 1803 sa tak rozhodol využiť návštevu Šariša uhorským palatínom
Jozefom Antonom Habsbursko-lotrinským a požiadal ho o peňažnú pomoc, no hoci boli v Pešti
jeho prácou nadšení, obratom do Prešova poslali iba list, v ktorom mesto žiadali o podporu
Gertingerovho úsilia.

Samuel Gertinger svoj cukor prezentoval v nejednej odbornej štúdii. Novinárov si získal na
svoju stranu a písalo sa o ňom naprieč celým Uhorskom. Výnimkou neboli politicky zamerané
noviny vychádzajúce dvakrát za týždeň, v stredu a v sobotu, Hazai és Külföldi Tudósítások či
týždenník Patriotisches Wochenblatt für Ungarn. Keď však nedokázal peštiansku vládu ani
mesto samotné obmäkčiť ani záujem periodík, Gertinger sa rozhodol konať na vlastnú päsť 26.
V roku 1811 začal stavať cukrovar z vlastných finančných prostriedkov27, evidentne však
znechutený prístupom svojej župy, ktorá mu pomôcť nechcela ani po tom, čo jej prízvukoval,
že vo svojom cukrovare by dokázal už po roku vyrobiť toľko cukru, koľko sa vtedy za rok
v Uhorsku spotrebovalo. Miestodržiteľská rada sa napokon „spamätala“ predsa, no o svoju
šancu na zaujímavý profit z komodity na vzostupe prišla.

Gertinger neočakávane skoro v novembri umiera28 a Prešov aj celé Uhorsko prichádza

o výnimočného človeka, vytrvalého bojovníka za revolúciu s cukrom.

3.3. Rozmach cukrovarníctva

Ako sme sa dozvedeli z vyššie citovaných periodík, Gertingerova práca neunikala zraku
verejnosti a aj napriek tomu, že sa nestretla s podporou Pešti ani prešovskej župy, vzbudzovala
medzi ľuďmi obdiv. Rovnako, ako je smutnou zhodou náhod spomínaná skutočnosť, že mu
lokálna rada schválila finančnú dotáciu tesne pred jeho náhlou smrťou, za trpký paradox možno
považovať i fakt, že v nasledujúcich rokoch patrili cukrovary medzi oblasti najväčšej aktivity

26
ŠVORC, P.: Príbehy starého Prešova. Prešov : Universum PO, 2003, s. 105.
27
MAKAROVÁ, Soňa. : Korzár. 2011. Ako Samuel Gertinger začal východniarom sladiť život. [cit. 2018-01-06]. URL: <
https://korzar.sme.sk/c/5929069/ako-samuel-gertinger-zacal-vychodniarom-sladit-zivot.html >
28
CESA – Central European Science Adventure. 2009. GERTINGER, Samuel Ján. [cit. 2018-01-06]. URL: < http://www.cesa-
project.eu/svk/slovnik/authors/samuel-j-n-gertinger >

11
na celom našom území. Medzi tridsiatymi a päťdesiatymi rokmi predstavovala výroba cukru na
našom území sedemdesiat percent celej uhorskej produkcie29.

V nadchádzajúcich podkapitolách Vám v skratke priblížim, ako história cukru v devätnástom

storočí pokračovala, podčiarkujúc, ako veľmi Gertinger predbehol svoju dobu, a zdôrazňujúc
o koľko významnejší mohol byť jeho už teraz znateľný počin v prípade akejsi „lepšej zhody
náhod“.

3.4. Prvá polovica devätnásteho storočia

Vôbec prvý cukrovar tak na Slovensku, ako aj v celej strednej Európe, vzniká v roku 1828
(skoro tridsať rokov po tom, čo s takouto ideou prišiel Gertinger) v obci Veľké Úľany30. Jeho
zakladateľom je Mikuláš Lačný a vedie ho skúsený zahraničný tandem v zložení Belgičan
Duboise a Francúz Imhoff31. Na tomto území sa vyrobilo viac ako tisícsto kilogramov cukrovej
múčky, aby si Lačný o dva roky neskôr otvoril aj druhý cukrovar, zhruba sto kilometrov južne
vo Vojniciach, dnes známych pod názvom Bátorove Kosihy32. Dôležitým pre jeho výrobu cukru
sa stalo jeho čistenie dobytčou krvou, čo je opäť myšlienka nám už dobre známa, no Lačný
prichádza i s efektívnym riešením v podobe čistenia čiernym uhlím33. Významnou súčasťou
celého procesu bolo strúhanie, pri ktorom sa nechal inšpirovať zahraničím. Na naše územie
prináša aj parížske bubnové strúhadlo z liatiny, ktoré dosahovalo výkon dve tony repy za
hodinu33.

V nasledujúcom období u nás vznikali aj ďalšie cukrovary, celkovo ich na Slovensku bolo
štrnásť. Ročná produkcia sa tu pohybovala v rozmedzí dvadsať až päťdesiat ton. Dôležitou
skutočnosťou podporujúcu vzostup cukru bol dekrét o nezdaňovaní cukru z domácej suroviny,
ktorý ako reakciu na úspechy v tomto segmente u Francúzov a Nemcov vydal roku 1831
František I., rakúsko-uhorský panovník29. Situácia sa však začala postupne pod vplyvom
niekoľkých nasledujúcich udalostí meniť.

29
InfoWeby. 2006. Cukrovary a cukrovarníctvo na Slovensku. [cit. 2018-01-19]. URL: < http://www.infoweby.sk/referaty/456-cukrovary-a-
cukrovarnictvo-na-slovensku >
30
Veľké Úľany. 2012. Dejiny obce. [cit. 2018-01-19]. URL: http://www.ulany.sk/?page=dejiny >
31
Wikipédia : Slobodná encyklopédia. 2016. Cukor (sladidlo). [cit. 2018-01-19]. URL: < https://sk.wikipedia.org/wiki/Cukor_(sladidlo) >
32
Bátorove Kosihy. 2018. História. [cit. 2018-01-19]. URL: < http://www.batorovekosihy.sk/obec-1/historia/ >
33
HALLON, Ľ.: História slovenského cukrovarníctva po roku 1938. Bratislava : Slovenská akadémia vied, 2010, s. 224.

12
3.5. Obdobie od päťdesiatych rokov po Rakúsko-uhorské vyrovnanie (1867)

Rok 1850 so sebou prináša zavedenie zdanenia cukru, dôležité je však poznamenať to, že nie
jeho výsledného produktu, no suroviny, z ktorých sa vyrábal29. Dokonale sa tu však preukazuje,
že všetko zlé je v konečnom dôsledku na niečo dobré. I napriek tomu, že po revolučných rokoch
1848/49 predchádzajúci počet závodov klesol zo štrnástich na desať a neskôr na päť, odvetvie
cukru zažíva počas nasledujúcich zhruba pätnástich rokov krízu, no obchodníkov to inšpiruje
ku hľadaniu cesty za rozvojom svojich postupov. Ručné umývanie nahrádzajú drevené stroje
s otočnými rúčkami, namiesto predchádzajúceho zdĺhavého strúhania repy sa využíva parný
pohon, zdokonaľuje sa postup lisovania. To najlepšie však ešte iba prišlo.

3.6. Roky po Rakúsko-uhorskom vyrovnaní

Keď sa povie prelomový vynález, väčšina si azda predstaví Wattov parný stroj či telefón
Alexandra Grahama Bella. Difúzer na luhovanie rezkov ale vo svete cukrovarníctva
neznamenal o nič menej. S difúziou, teda javom, keď častice jednej látky mimovoľne prenikajú
medzi častice látky druhej, prichádza pri práci s molekulami cukru Čech Július Robert, syn
majiteľa cukrovaru v Židlochoviciach34. Na Slovensko táto myšlienka preniká v roku 1867.

Významné urýchlenie výroby predstavovala aj ďalšia prelomová idea našich dnešných

západných susedov, ktorej autorom boli Bedřich Frey a Hugo Jelínek z pražského cukrovaru35.
Táto dvojica ako prvá praktizuje postup čistenia sirupu vápenným mliekom s následnou
saturáciou36, ktorý sa neskôr stal technologickým postupom naprieč celou Európou a výnimkou
sme neboli ani my.

Využívajúc nápady českého národa, po už niekoľko ráz spomínanom Rakúsko-uhorskom

vyrovnaní zažíva na našom území cukrovarníctvo svoj najväčší rozmach. Darí sa najmä
Bratislavskej župe, kde sa zakladajú tri cukrovary37 (v Záhorskej Vsi, Trnave a Sládkovičove)
a až do konca devätnásteho storočia a následne aj na začiatku dvadsiateho Slovensko možno
označiť za cukrovarnícku veľmoc.

34
Technet. 2015. Sladké Čechy a Česi. V čom sme opravdu vynikli. [cit. 2018-01-19]. URL: < https://technet.idnes.cz/kdo-vymyslel-kostku-
cukru-dcy-/tec_technika.aspx?c=A150119_141444_tec_technika_mla >
35
ŠIMEK, R. 2005. Kde se cukr vaří.. [cit. 2018-01-27]. URL: < https://technet.idnes.cz/kdo-vymyslel-kostku-cukru-dcy-
/tec_technika.aspx?c=A150119_141444_tec_technika_mla >
36
NOVÁK, M.: Historie cukrovarnického průmyslu na území dnešní České republiky. Praha : 2011, s. 6.
37
InfoWeby. 2006. Cukrovary a cukrovarníctvo na Slovensku. [cit. 2018-01-19]. URL: < http://www.infoweby.sk/referaty/456-cukrovary-a-
cukrovarnictvo-na-slovensku >

13
4. Záver

Na hodinách matematiky častokrát počúvame, že samotný výsledok nie je vždy až tak dôležitý,
ako korektný postup a spôsob, ako sa k nemu chceme dostať. Ján Samuel Gertinger bol mužom
veľkých činov. Iste, možno nie všetko, čo si zaumienil, sa mu aj podarilo naplniť, no v tom,
ako to chcel dosiahnuť, mal viac než jasno.

Keď som prvýkrát počul o tom, že z Prešova, mesta, o ktorého dejiny sa aktívne zaujímam,
pochádzal človek, ktorý mal na dosah svetový unikát, bol som prekvapený. Samozrejme, z kníh
som vedel o tom, že niekto ako Gertinger existoval, no trvalo mi dlho, kým som si uvedomil,
o čo sa vlastne usiloval. Veril som, že podobné to je aj u mnohých iných nadšencov našej
regionálnej histórie či mojich rovesníkoch, čo mi jednoznačne demonštrovali aj výsledky
ankety (viď. prílohy). Táto práca je teda určená práve im. Chcel som Vám priblížiť človeka,
ktorý svojimi myšlienkami predbehol svoju dobu o niekoľko desaťročí. Uvedomujem si, že
som sa v nej nekoncentroval výlučne na Gertingera, no pozornému čitateľovi rozhodne
neuniklo, že písaním o širšom spektre tém som sa snažil ešte lepšie a presnejšie objasniť
podmienky, v akých pracoval, spôsob, akým cukrovarníctvo funguje, a podobne.

Zatiaľ čo Gertinger všetky svoje plány do zdarného konca nedoviedol, mne sa to pri písaní
práce o jeho živote snáď podarilo. Ako som načrtol už v úvode, orientovať sa v archívoch
z raného devätnásteho storočia nie je jednoduché, prekážkou je aj skutočnosť, že väčšina z nich
je, pochopiteľne, v maďarčine, no to ma v mojej snahe neodradilo a výsledkom je, dúfam,
zaujímavý príbeh nášho prešovského lekárnika. Azda s trochu trpkým koncom, no taký už je
život...

14
BIBLIOGRAFIA

Bátorove Kosihy. 2018. História. [cit. 2018-01-19]. URL: <

http://www.batorovekosihy.sk/obec-1/historia/

CESA – Central European Science Adventure. 2009. GERTINGER, Samuel Ján. [cit. 2018-
01-06]. URL: < http://www.cesa-project.eu/svk/slovnik/authors/samuel-j-n-gertinger >

COHEN, Rich. 2013. Sugar Love. [cit. 2018-01-06]. URL: <

http://ngm.nationalgeographic.com/2013/08/sugar/cohen-text >

ELTIS, D. - RICHARDSON, D.: The Atlantic Slave Trade. Northup : Houghton Mifflin Co.,
2002

ENGEL, M.: Marggraf, Andreas Sigismund, Neue Deutsche Biographie. Berlín : Duncker &
Humblot, 1990

FRIEDRICH, G.: Handbuch der politischen Oekonomie. Harvardská univerzita :

Volkswirtschaftslehre, 1896

HALLON, Ľ.: História slovenského cukrovarníctva po roku 1938. Bratislava : Slovenská

akadémia vied, 2010

InfoWeby. 2006. Cukrovary a cukrovarníctvo na Slovensku. [cit. 2018-01-19]. URL: <

http://www.infoweby.sk/referaty/456-cukrovary-a-cukrovarnictvo-na-slovensku >

InfoWeby. 2006. Cukrovary a cukrovarníctvo na Slovensku. [cit. 2018-01-19]. URL: <

http://www.infoweby.sk/referaty/456-cukrovary-a-cukrovarnictvo-na-slovensku >

KERNOVÁ, Mirka. 2005. Slobodomurári - na Slovensku sú tri slobodomurárske lóže. [cit.

2018-01-06]. URL: < https://www.sme.sk/c/2479276/slobodomurari-na-slovensku-su-tri-
slobodomurarske-loze.html >

Kolektív ARKUS Prešov.: Prešov: Mesto a jeho čas. Prešov : Dino, 1997

MAKAROVÁ, Soňa. : Korzár. 2011. Ako Samuel Gertinger začal východniarom sladiť život.
[cit. 2018-01-06]. URL: < https://korzar.sme.sk/c/5929069/ako-samuel-gertinger-zacal-
vychodniarom-sladit-zivot.html >

15
MUCCY, Kristy. 2017. The Illustrated History Of How Sugar Changed the World. [cit. 2018-
01-06]. URL: < https://www.saveur.com/sugar-history-of-the-world >

NOVÁK, M.: Historie cukrovarnického průmyslu na území dnešní České republiky. Praha :
2011, s. 6.

NUWER, Rachel. 2012. Blame Napoleon for Our Addiction to Sugar . [cit. 2018-01-06].
URL:< https://www.smithsonianmag.com/smart-news/blame-napoleon-for-our-addiction-to-
sugar-152096743/ >

PETRÁNSKA, D.: Objavovanie Prešova II.. Prešov : 4U Media, 2015

PETRANSKÁ, D.: Sprievodca po historickom Prešove. Prešov : Adin, 2009

SZÖGI, L.; KASSA M.: The Illustrated History of the Eötvös Loránd University. Budapešť :
ELTE Rektori Kabinet, 2010

ŠIMEK, R. 2005. Kde se cukr vaří.. [cit. 2018-01-27]. URL: < https://technet.idnes.cz/kdo-
vymyslel-kostku-cukru-dcy-/tec_technika.aspx?c=A150119_141444_tec_technika_mla >

ŠVORC, P.: Príbehy starého Prešova. Prešov : Universum PO, 2003

ŠVORC, P.: Sprievodca po historickom Prešove. Prešov : Universum PO, 2006
Technet. 2015. Sladké Čechy a Česi. V čom sme opravdu vynikli. [cit. 2018-01-19]. URL: <
https://technet.idnes.cz/kdo-vymyslel-kostku-cukru-dcy-
/tec_technika.aspx?c=A150119_141444_tec_technika_mla >

TVARDZÍK, Jozef. 2014. Démon menom cukor: Fakty a mýty o heroíne súčasného
potravinárskeho biznisu. [cit. 2018-01-06]. URL: <
http://ngm.nationalgeographic.com/2013/08/sugar/cohen-text >

Veľké Úľany. 2012. Dejiny obce. [cit. 2018-01-19]. URL: <

http://www.ulany.sk/?page=dejiny >

Wikipédia : Slobodná encyklopédia. 2016. Cukor (sladidlo). [cit. 2018-01-19]. URL: <
https://sk.wikipedia.org/wiki/Cukor_(sladidlo) >

Wikipédia : Slobodná Encyklopédia. 2016. Funt. [cit. 2018-01-06]. URL: <

https://sk.wikipedia.org/wiki/Funt >

16
Wikipédia : Slobodná Encyklopédia. 2016. Olivier de Serres. [cit. 2018-01-06]. URL: <
https://en.wikipedia.org/wiki/Olivier_de_Serres >

17
PRÍLOHY
Príloha 1 Fotodokumentácia
Príloha 2 Anketa

18
Príloha 1
Fotodokumentácia

Obrázok 1: Ján Samuel Gertinger Obrázok 2: Andreas Sigismund

Marggraf

Zdroj: http://bit.ly/2ECojhi Zdroj: http://bit.ly/2BTIgxg

Obrázok 3: Hlavná 78 Obrázok 4: Cukrovar v Sládkovičove

Zdroj: Archív TČ Zdroj: http://bit.ly/2GHqReJ

19
 Príloha 2
Anketa

Otázka 1

Počul si už niekedy o Jánovi Samuelovi Gertingerovi?

Určite nie

Nepamätám si

Áno, ale neviem, o koho ide

Áno, viem, o koho ide

0 2 4 6 8 10 12 14 16 18

Počul si už niekedy o Jánovi Samuelovi Gertingerovi?

Otázka 2

Chcel by si sa o ňom niečo dozvedieť (prípadne dozvedieť

viac)?

Vôbec nie

Regionálna história ma príliš nezaujíma

Áno!

0 2 4 6 8 10 12 14

Chcel by si sa o ňom niečo dozvedieť (prípadne dozvedieť viac)?

Poznámka: Anketa bola vykonaná na vzorke dvadsiatich dvoch respondentov, a to v rozmedzí

štrnásť až sedemnásť rokov. Druhú otázku som tým, ktorí predtým o Gertingerovi nepočuli,
položil až po stručnom výklade o jeho živote.

20