EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE

FAKULTA HOSPODÁRSKEJ INFORMATIKY

Evidenčné číslo: 103006/B/2015/1220326846

Funkcia jednej a viac premenných v ekonomickej praxi

s použitím programu Microsoft Mathematics

Bakalárska práca

2015 Martin Lauf

 EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE
FAKULTA HOSPODÁRSKEJ INFORMATIKY

Funkcia jednej a viac premenných v ekonomickej praxi

s použitím programu Microsoft Mathematics

Bakalárska práca

Študijný program: Manaţérske rozhodovanie a informačné technológie

Študijný odbor: 6258 Kvantitatívne metódy v ekonómii

Školiace pracovisko: Katedra matematiky a aktuárstva

Vedúci záverečnej práce: Ing. Martin Pinda

Bratislava 2015 Martin Lauf

 1220326846

Ekonomická univerzita v Bratislave

Fakulta hospodárskej informatiky

ZADANIE ZÁVEREČNEJ PRÁCE

Meno a priezvisko študenta: Martin Lauf

Študijný program:
Študijný odbor:
Typ záverečnej práce:
Jazyk záverečnej práce:
Sekundárny jazyk:
Manaţérske rozhodovanie a informačné technológie
(Jednoodborové štúdium, bakalársky I. st., denná forma)
3.3.24 Kvantitatívne metódy v ekonómii
Bakalárska záverečná práca
slovenský
anglický

Názov: Funkcia jednej a viac premenných v ekonomickej praxi s pouţitím programu

Microsoft Mathematics
Anotácia: Cieľom bakalárskej práce je charakterizovať funkcie jednej a viac premenných,
s tým súvisiace základné funkcie ekonomickej analýzy, marginálne veličiny,
elasticitu funkcie, extrémy funkcie a aplikovať ich na konkrétne príklady
z ekonomickej praxe. Celú problematiku študent rieši v programe Microsoft
Mathematics.

Vedúci: Ing. Martin Pinda

Oponent: Mgr. František Slaninka, PhD.
Katedra: KMA FHI - Katedra matematiky a aktuárstva FHI
Dátum zadania: 09.10.2014

Dátum schválenia: 09.10.2014 doc. RNDr. Jozef Fecenko, CSc.

vedúci katedry
 Čestné vyhlásenie

Čestne vyhlasujem, že záverečnú prácu som vypracoval samostatne a že som

uviedol všetku použitú literatúru.

Dátum: 07. 05. 2015 .....................................

(podpis študenta)
 Poďakovanie

Týmto spôsobom by som sa chcel poďakovať vedúcemu záverečnej práce

Ing. Martinovi Pindovi za odbornú pomoc, usmernenie a cenné pripomienky, ktoré mi
poskytol pri vypracovaní bakalárskej práce.
ABSTRAKT

LAUF, Martin: Funkcia jednej a viac premenných v ekonomickej praxi s použitím programu
Microsoft Mathematics. – Ekonomická univerzita v Bratislave. Fakulta hospodárskej
informatiky; Katedra matematiky a aktuárstva. – Vedúci záverečnej práce: Ing. Martin Pinda

Cieľom tejto práce je vysvetliť rôzne moţnosti vyuţitia softvéru Microsoft

Mathematics pri riešení rôznych ekonomicko – matematických problémov priamo v praxi, na
vyučovaní či pri domácom štúdiu.
Prvá kapitola obsahuje základné teoretické pojmy matematickej analýzy. Druhá
kapitola pojednáva o cieľoch práce, metodike práce a taktieţ popisuje základné informácie
o Microsoft Mathematics a spôsob jeho pouţívania. Posledná, tretia kapitola vysvetľuje
vyuţitie vybudovaného aparátu z matematickej analýzy a tieţ informácii o pouţívaní
Microsoft Mathematics na konkrétnych príkladoch z ekonomickej praxe.
V závere práca vyhodnocuje získané výsledky a snaţí sa poukázať na výhody
pouţívania softvéru, ktorý bol témou tejto bakalárskej práce.

Kľúčové slová:

matematická analýza, Microsoft Mathematics, funkcie jednej premennej, funkcie viac

premenných, limita funkcie, derivácia funkcie, spojitosť funkcie, asymptoty grafu funkcie
ABSTRACT

LAUF, Martin: Function of one and more variables in economic analysis with using program
Microsoft Mathematics. – University of Economics in Bratislava. Faculty of Business
Informatics; Department of Mathematics and Actuarial Science – Tutor of thesis: Ing. Martin
Pinda

Objective of this work is to explain various options of using software Microsoft

Mathematics to solve several economic – mathematic problems direct in practice, during
classes or home studying.
First Chapter contains basic theoretical concepts of mathematical analysis. Second
chapter discusses about objectives of work, methodic of work and also describes basic
information about Microsoft Mathematics and method of its using. The last, third chapter
explains exploitation of built apparatus of mathematical analysis and information about using
Microsoft Mathematics in specific examples too.
At the end work evaluates acquired results and seeks to refer about advantages of
using software, which was the theme of this bachelor work.

Keywords:

mathematical analysis, Microsoft Mathematics, functions of one variable, functions of several

variables, limit of function, derivative of function, continuity of function, asymptotes
Obsah

ÚVOD ........................................................................................................................................ 9

1 Základné teoretické pojmy ............................................................................................. 10

1.1 Historický vývoj matematiky ...................................................................................................... 10

1.2 Pojem funkcia .............................................................................................................................. 10

1.3 Funkcia dvoch a viac nezávislé premenných .............................................................................. 11

1.4 Pojem limita funkcie ................................................................................................................... 12

1.5 Spojitosť funkcie ......................................................................................................................... 13

1.6 Asymptoty grafu funkcie ............................................................................................................. 14

1.7 Derivácia funkcie ........................................................................................................................ 15

1.8 Geometrický význam derivácie ................................................................................................... 16

1.9 Diferenciál funkcie ...................................................................................................................... 17

1.10 Monotónnosť funkcie ................................................................................................................ 17

1.11 Marginálne veličiny (vyuţitie diferenciálneho počtu v ekonomickej analýze) ......................... 19

1.12 Elasticita funkcie ....................................................................................................................... 19

1.13 Konvexnosť a konkávnosť funkcie ........................................................................................... 20

1.14 Inflexné body............................................................................................................................. 21

1.15 Extrémy funkcie ........................................................................................................................ 22

1.16 Integrálny počet ......................................................................................................................... 23

1.17 Extrémy pre viac premenných ................................................................................................... 24

1.18 Viazané extrémy (dosadzovacia a Lagrangeova metóda) ......................................................... 25

1.19 Parciálna elasticita (kríţová elasticita, pruţnosť dopytu) .......................................................... 26

2 Cieľ práce ......................................................................................................................... 27

3 Metodika práce .................................................................................................................... 28

3.1 Základné informácie o programe................................................................................................. 28

3.2 Popis jednotlivých panelov a funkcií .......................................................................................... 29

3.3 Práca v programe ......................................................................................................................... 33

4 Praktické aplikovanie v Microsoft Mathematics .......................................................... 37

4.1 Marginálne veličiny ..................................................................................................................... 37

4.2 Lokálne extrémy funkcie ............................................................................................................. 38

4.3 Elasticita funkcie (cenová elasticita dopytu) ............................................................................... 40

4.4 Parciálna elasticita (kríţová elasticita dopytu) ........................................................................... 41

4.5 Práca s maticami (štruktúrny model podniku) ............................................................................. 43

4.6 Viazané extrémy funkcie ............................................................................................................. 46

Záver ........................................................................................................................................ 48

Zoznam použitej literatúry .................................................................................................... 49

 Ľudia, ktorí si osvojili princípy matematiky, majú o jeden zmysel viac než obyčajní
ľudia.
(Ch. Darwin)

ÚVOD

Matematika (z gréckeho slova μαθηματικός – mathematikós = milujúci poznanie) je

jediná veda, ktorá platí všade a pre všetkých. Mnohých fascinuje aj preto, lebo jej zákony sú
stále rovnako platné ako aj pred 2000 rokmi. Matematický dôkaz je principiálne
nespochybniteľný. Ak sa dôkladne zamyslíme, tak zistíme ţe v podstate celý ţivot a takmer
všetko v ňom je matematika. Či uţ keď počítame peniaze v obchode, pravdepodobnosť výhry,
počet zamestnancov, mieru nezamestnanosti, účtovníctvo a pokračovať by som mohol do
nekonečna. Preto je podľa mňa v dnešnej dobe dôleţité, aby si kaţdý priemerný človek
osvojil princípy matematiky. Dobrá znalosť rôznych matematických disciplín môţe výrazne
pomôcť pri bezproblémovom chode firmy, analýze a riešení rôznych problémov. Takisto je
známe, ţe intenzívnym štúdiom matematiky, fyziky, geometrie a podobne si človek rozvíja
svoju logiku a do určitej miery zvyšuje svoje IQ.

Obsahom prvej kapitoly sú vysvetlené základné teoretické pojmy z matematickej

analýzy, ktoré je nutné poznať a pochopiť pre riešenie problémov v ekonomike či uţ
s pomocou softvéru alebo bez neho. V ďalšej kapitole je následne popísaný cieľ práce a jej
metodika, ktorá zahŕňa podrobné informácie o softvéri Microsoft Mathematics a takisto
popisuje ako sa v tomto softvéri orientovať a pracovať s ním. Na všetky tieto informácie
nakoniec nadväzuje tretia kapitola, v ktorej sú riešené beţné ekonomické problémy s vyuţitím
znalostí z prvej kapitoly a druhej kapitoly.

Hlavným zámerom práce je ukázať, ako je moţné rýchlo a efektívne riešiť rôzne typy
príkladov bez zdĺhavých výpočtov na papieri a ušetriť tak veľké mnoţstvo času. Práca taktieţ
poukazuje na mnoţstvo ďalších výhod, ktoré tento softvér ponúka.

9
1 Základné teoretické pojmy

1.1 Historický vývoj matematiky

Vznik matematiky bol zapríčinený predovšetkým potrebou riešiť praktické problémy,

ako napríklad rôzne obchodné úlohy, delenie pozemkov a meranie času. História matematiky
siaha aţ do praveku, keď vznikli prvé abstraktné matematické pojmy – prirodzené čísla.
Veľké rozvoj dosiahla v antickom Grécku, kde výrazné úspechy dosiahla najmä geometria.
Ďalšou etapou prudkého rozvoja matematiky bol ranný novovek, keď boli predovšetkým
Descartom ustanovené základy matematickej analýzy. Potom sa vďaka práci Newtona,
Leibniza, Eulera, Gaussa a ďalších matematikov podarilo dosiahnuť zásadné výsledky
v oblasti analýzy najmä poloţením základov diferenciálneho a integrálneho počtu.

1.2 Pojem funkcia

Definícia 1.2.1 Reálna funkcia je zobrazenie neprázdnej mnoţiny do mnoţiny

reálnych čísel.

Teda kaţdému prvku je priradený práve jeden taký prvok , ţe platí

Ak je mnoţina A podmnoţinou reálnych čísel, hovoríme o reálnej funkcii reálnej premennej.

Mnoţinu A nazývame definičným oborom funkcie a označujeme a platí:

Mnoţinu všetkých hodnôt nazývame oborom hodnôt funkcie a platí:

Funkcia je teda určená (definovaná) definičným oborom a predpisom (rovnicou,

výrokovou formou) v tvare:

Pričom označuje závislú premennú (výstup), a označuje nezávislú premennú (vstup).

10
Grafom funkcie je mnoţina bodov v rovine, pre ktorú platí:

Majme funkciu

 Jej priebeh môţeme zobraziť grafiky takto:

Obrázok 1.2.1

zdroj: Vlastné spracovanie v MS Mathematics

1.3 Funkcia dvoch a viac nezávislé premenných

V praxi sa stretávame s funkciami, ktoré majú aj viac ako jednu nezávislé premennú.
Pokiaľ sa jedná o funkciu s jednou nezávislé premennou, dokáţeme jej graf zostrojiť
v priestore s dvoma osami Pre dve nezávislé premenné potrebujeme trojrozmerný
priestor s troma osami Pre viac premenných nedokáţeme v karteziánskej sústave
zostrojiť graf .

Funkciu dvoch nezávislé premenných zapisujeme takto:

 premenné sa nazývajú nezávislé premenné alebo aj argumenty funkcie

 premenná je závislé premenná resp. funkčná hodnota
 mnoţina sa nazýva definičný obor funkcie (mnoţina všetkých bodov , ktorým
daná funkcia priraďuje funkčnú hodnotu)
 mnoţina je obor funkčných hodnôt funkcie (mnoţina všetkých čísel )

11
 Majme funkciu

Obrázok 1.3.1

zdroj: Vlastné spracovanie v MS Mathematics

1.4 Pojem limita funkcie

Pojem limita je odvodený z latinského slova limes, čo znamená hranica (okraj). Limita
funkcie je v matematike veľmi dôleţitá hlavne z hľadiska vyšetrovania spojitosti funkcie,
určovania asymptot grafu funkcie a je dôleţitým predpokladom zvládnutia celého
diferenciálneho počtu.

Definícia 1.4.1 Nech a Bod sa nazýva hromadný bod mnoţiny ,

ak kaţdé jeho neúplné - okolie obsahuje aspoň jeden bod z mnoţiny . Bod , ktorý
nie je hromadným bodom mnoţiny , sa nazýva izolovaný bod mnoţiny .

Definícia 1.4.2 Hovoríme ţe funkcia má v hromadnom bode definičného

oboru D( f ) limitu práve vtedy, ak pre kaţdé - okolie bodu existuje neúplne -
okolie bodu , ţe ak patrí do prieniku neúplného - okolia bodu a definičného oboru,
potom patrí do - okolia bodu .

Môžu nastať tieto 4 prípady:

1. - hovoríme o vlastnej limite vo vlastnom bode

2. - hovoríme o nevlastnej limite vo vlastnom bode
3. - hovoríme o vlastnej limite v nevlastnom bode
4. - hovoríme o nevlastnej limite v nevlastnom bode

12
1.5 Spojitosť funkcie

Intuitívne si pod pojmom „funkcia spojitá v bode“ predstavujeme funkciu, ktorej graf
je v okolí bodu súvislá krivka. Z uvedeného vyplýva, ţe ak by sme vedeli nakresliť graf
ľubovoľnej funkcie, vedeli by sme vţdy rozhodnúť o jej spojitosti, resp. nespojitosti. To je
však nereálne, lebo väčšinu funkcií nevieme bez vyšetrenia vlastností alebo pouţitia softvéru
nakresliť. Preto vyuţijeme definíciu limity funkcie a postupy jej výpočtu na vysvetlenie
a definovanie pojmu spojitosť funkcie.

Definícia 1.5.1 Hovoríme, ţe funkcia je spojitá v bode , , práve vtedy,

ak pre kaţdé - okolie bodu existuje - okolie bodu , ţe ak patrí do prieniku
okolia bodu a definičného oboru, potom patrí do - okolia bodu . Teda platí:

( )

Definícia 1.5.2 (spojitosť na mnoţine) Nech funkcia je spojitá v kaţdom bode

mnoţiny . Potom hovoríme, ţe funkcia je spojitá na množine . Ak ,
hovoríme ţe funkcia je spojitá.

Hovoríme, ţe funkcia má v bode bod nespojitosti, ak

a) funkcia f nie je definovaná v bode

b) funkcia f nemá limitu v bode
c) funkcia f má limitu v bode je v tomto bode aj definovaná, ale platí:

Obrázok 1.5.1

zdroj: Vlastné spracovanie v Corel Draw X5 podľa predlohy zdroja [1] str. 85

13
1.6 Asymptoty grafu funkcie

Asymptotou grafu funkcie nazývame priamku, ku ktorej sa graf funkcie pribliţuje, ale
nemá s ňou ţiadny spoločný bod. Hľadanie asymptot funkcie je súčasťou vyšetrovania
priebehu funkcie, výsledkom čoho je nakreslenie grafu funkcie. Na základe existencie
smernice priamky poznáme asymptoty bez smernice a asymptoty so smernicou.

Definícia 1.6.1 Nech funkcia je definovaná aspoň v jednom okolí , ,

. Priamka sa nazýva asymptota bez smernice grafu funkcie práve vtedy, ak
nastane jeden z nasledujúcich prípadov:

Definícia 1.6.2 Nech funkcia je definovaná aspoň v jednom okolí , .

Potom priamka daná rovnicou sa nazýva asymptota so smernicou grafu funkcie
práve vtedy, ak

(1.6.2)
Priamka je asymptota so smernicou grafu funkcie f práve vtedy, ak platí:

(1.6.2.1)

(1.6.2.2)

Obrázok 1.6.1

zdroj: Vlastné spracovanie v Corel Draw X5

14
1.7 Derivácia funkcie
Ak existuje

tak túto limitu nazývame deriváciou funkcie v bode a označujeme ju .

Pri určovaní budeme vţdy predpokladať, ţe funkcia je definovaná aspoň

v jednom z okolí , . Preto bod bude hromadným bodom definičného oboru
funkcie .

Ak limita je vlastná, t. j. , tak hovoríme, ţe funkcia má v bode

vlastnú deriváciu. Ak limita (1.7.1) je nevlastná, t. j. sa rovná alebo , tak hovoríme,
ţe funkcia má v bode nevlastnú deriváciu.

Definícia 1.7.1 Nech funkcia je definovaná v nejakom okolí , resp.

a nech existuje jednostranná

Potom túto limitu nazývame deriváciou funkcie v bode zľava resp. sprava
a označujeme resp. .

Podobne ako pre deriváciu funkcie v bode platia nasledujúce vzťahy:

resp.

resp.

resp.

Veta 1.7.1 Nech funkcia je definovaná v nejakom okolí . Potom funkcia

má v bode deriváciu práve vtedy, ak má v tomto bode deriváciu sprava a zľava a tieto sa
navzájom rovnajú.

15
1.8 Geometrický význam derivácie

Geometrická interpretácia derivácie nám umoţňuje nájsť rovnicu dotyčnice a normály

ku grafu funkcie v bode dotyku, v ktorom je funkcia definovaná.

Nech funkcia f je definovaná v nejakom okolí bodu . Zvoľme si na grafe

pevný bod so súradnicami a pohyblivý bod so súradnicami .
Sečnica grafu funkcie prechádzajúca bodmi a má smernicu:

Ak , tak bod sa bude blíţiť k bodu po grafe funkcie . Zo sečnice grafu

funkcie , ktorá prechádza bodmi , , sa stane dotyčnica ku grafu funkcie v bode . To
znamená , ţe ak bude existovať vlastná limita:

Tak táto derivácia funkcie v bode bude smernicou dotyčnice ku grafu funkcie v bode
Teda:

Potom rovnica dotyčnice ku grafu funkcie f v bode je:

Priamku, ktorá je kolmá na dotyčnicu grafu funkcie a prechádza bodom

, nazývame normálou ku grafu funkcie v bode Ak existuje vlastná
derivácia , , tak rovnica dotyčnice je:

16
1.9 Diferenciál funkcie

Definícia 1.9.1 Nech funkcia je definovaná v okolí bodu . Hovoríme, ţe funkcia

je v bode diferencovateľná (má v bode diferenciál ) práve vtedy, ak prírastok
funkcie môţeme vyjadriť v tvare:

kde je konštanta a funkcie, pre ktorú platí:

Výraz Ah nazývame diferenciál funkcia v bode a označujeme ho .

Veta 1.9.1 Funkcia je v bode diferencovateľná (má v bode diferenciál) práve

vtedy, ak má v bode deriváciu, pričom

Namiesto prírastku argumentu funkcie h môţeme niekedy napísať aj . Potom prepíšeme na

tvar:

1.10 Monotónnosť funkcie

(Fermatova veta) Nech funkcia nadobúda v nejakom intervale maximálnu alebo

minimálnu hodnotu a nech existuje . Potom:

17
(Rolleho veta) Nech funkcia má tieto vlastnosti:

1. je spojitá na intervale
2. je diferencovateľná
3.

Potom existuje aspoň jeden taký bod , ţe

(Lagrangeova veta) Nech funkcia má tieto vlastnosti:

1. je spojitá na intervale
2. je diferencovateľná

Potom existuje aspoň jeden taký bod , pre ktorý platí:

Poznámka 1.10.1 Lagrangeova veta sa môţe často nazývať aj vetou o prírastku funkcie,
pretoţe rozdiel funkčných hodnôt je prírastok funkcie.

Funkcia je konštantná na intervale práve vtedy, ak má na tomto intervale deriváciu a

pre všetky .

Veta 1.10.1 (postačujúca podmienka monotónnosti funkcie na intervale) Nech

funkcia je spojitá na intervale (konečnom alebo nekonečnom) a nech je v kaţdom
vnútornom bode tohto intervalu diferencovateľná. Ak v kaţdom vnútornom bode intervalu
platí:

Tabuľka 1.10.1
rastúca
klesajúca
tak funkcia je na intervale
neklesajúca
nerastúca

18
1.11 Marginálne veličiny (vyuţitie diferenciálneho počtu v ekonomickej analýze)

Ekonomický subjekt zaujíma nie len doterajší objem jeho činnosti, ale aj či je
ekonomicky výhodné tento objem zväčšovať, resp. zmenšovať.

Majme funkciu:

kde je ľubovoľná celková veličina (Total Value), napr. celkové príjmy, náklady, dopyt,
ponuka a podobne. Jej veľkosť závisí od veľkosti nezávislej premennej predstavujúcej
určitý objem činnosti (úroveň produkcie).

Definícia 1.11.1 Marginálnou veličinou (Marginal Value) vzhľadom na

premenlivý objem činnosti nazývame prírastok veličiny pripadajúci na jednotkový
prírastok objemu činnosti , teda:

1.12 Elasticita funkcie

Nech funkcia má v kaţdom bode deriváciu a nech

pre . Vieme, ţe pre dostatočne malé | | platí:

Poloţme v tomto vzťahu , čo vyjadruje zmenu premennej o , a vynásobme

vzťah hodnotou . Potom dostaneme vzťah:

( )

19
Ľavá strana vzťahu vyjadruje, o koľko percent sa zmení funkčná hodnota funkcie , ak
hodnota vzrastie o a aproximuje sa pribliţnou zmenou, ktorá je vyjadrená pravou
stranou tohto vzťahu.

Číslo na pravej strane vzťahu označíme a nazveme elasticitou funkcie v

bode a funkciu nazveme elasticitou funkcie , pričom platí:

( ) ( )

Znamienko čísla ( ) závisí iba od znamienka . A teda je zrejmé, ţe:

 ak ( ) , potom nárast (pokles) hodnoty z o spôsobí nárast (pokles)

funkčnej hodnoty funkcie pribliţne o ( )
 ak ( ) , potom nárast (pokles) hodnoty z o spôsobí pokles (nárast)
funkčnej hodnoty funkcie pribliţne o ( )

1.13 Konvexnosť a konkávnosť funkcie

Konvexnosť a konkávnosť sú vlastnosti funkcie, ktoré majú nie len teoretické ale aj
praktické vyuţitie. Napríklad určenie konvexnosti, resp. konkávnosti funkcie uţitočnosti,
ktorá vyjadruje stupeň celkového subjektívneho uspokojenia investora, umoţňuje
diagnostikovať jeho vzťah k riziku. Investor, ktorého funkcia uţitočnosti je konkávna
a rastúca uprednostňuje investície s niţším rizikom. U investora vyhľadávajúceho riziko, je
funkcia subjektívneho uspokojenia konvexná a rastúca.

Veta 1.13.1 (postačujúca podmienka konkávnosti a konvexnosti funkcie) Nech

funkcia je spojitá na intervale a nech je dvakrát diferencovateľná v kaţdom vnútornom
bode intervalu . Ak v kaţdom vnútornom bode intervalu platí:

Tabuľka 1.13.1
konvexná
tak funkcia je na intervale :
konkávna

20
1.14 Inflexné body

Nech funkcia je spojitá v bode a nech v bode existuje vlastná alebo nevlastná
derivácia . Hovoríme, ţe bod je inflexný bod funkcie , ak existujú také okolia
, ţe funkcia je na konvexná a súčasne na konkávna
alebo je na konkávna s súčasne na konvexná.

Určenie inflexných bodov funkcie , ak existujú, nám bez vyšetrovania konvexnosti

a konkávnosti funkcie umoţňujú tieto vety:

Veta 1.14.1 (nutná podmienka existencie inflexného bodu) Ak funkcia má v bode

inflexný bod a existuje , tak .

Veta 1.14.2 (postačujúca podmienka existencie inflexného bodu) Nech

a . Potom bod je inflexný bod funkcie . Ak , graf
funkcie prechádza v bode z konvexnosti (konkávnosti) do konkávnosti
(konvexnosti).

Veta 1.14.3 (všeobecná postačujúca podmienka existencie inflexného bodu) Nech

funkcia má v bode derivácie:

Potom platí:

 Ak je nepárne číslo a ( ), tak bod je inflexný

bod funkcie a funkcia prechádza v bode z konvexnosti (konkávnosti) do
konkávnosti (konvexnosti).
 Ak je párne číslo, tak bod nie je inflexným bodom funkcie . Ak je
( ), je funkcia v okolí bodu konvexná
(konkávna).

21
1.15 Extrémy funkcie

Určovanie extrémov funkcie vyuţívame v ekonomickej analýze napríklad pri hľadaní

bodu, v ktorom funkcia dosahuje minimum (keď hľadáme minimálne náklady) alebo
maximum (ak sa pokúšame maximalizovať zisk).

Definícia 1.15.1 Hovoríme, ţe funkcia má v bode lokálne maximum,

resp. lokálne minimum, ak existuje také neúplné okolie , ţe pre všetky
platí:

resp.

Veta 1.15.1 (nutná podmienka existencie lokálneho extrému) Nech funkcia je

definovaná v nejakom okolí a nech funkcia má v bode lokálny extrém. Ak
existuje v tomto bode derivácia , tak:

Bod , v ktorom , nazývame stacionárnym bodom funkcie .

Veta 1.15.2 (1. postačujúca podmienka existencie lokálneho extrému) Nech funkcia
je diferencovateľná na nejakom okolí , v bode spojitá a nech:

 pre všetky je a . Potom funkcia má v bode

ostré lokálne maximum
 pre všetky je a . Potom funkcia má v bode
ostré lokálne minimum

Veta 1.15.3 (2. postačujúca podmienka existencie lokálneho extrému) Nech je

stacionárny bod funkcie . Ak existuje , tak funkcia má v bode ostrý lokálny
extrém a platí:

 ak , tak funkcia má v bode ostré lokálne maximum

 ak , tak funkcia má v bode ostré lokálne minimum

22
1.16 Integrálny počet

Integrál a derivácia sú najdôleţitejšie pojmy matematickej analýzy. Zjednodušene

môţeme povedať, ţe integrovanie je opačná operácia k derivovaniu.

Definícia 1.16.1 (neurčitý integrál) Funkcia sa nazýva primitívnou funkciou k

funkcii na otvorenom intervale , ak platí na intervale .

Pri hľadaní neurčitého integrálu vychádzame zo známych tabuľkových integrálov

a vyuţívame metódy per partes a substitučnú metódu.

Metódou per partes počítame integrál súčinu funkcií, pričom vychádzame zo základných
tabuľkových integrálov a nasledujúceho pravidla:

∫ ∫ ∫ ∫

Substitučná metóda spočíva v zjednodušení integrovaného výrazu zavedením umelej

premennej. Väčšinou ju označujeme t.

Definícia 1.16.2 (určitý integrál) Určitý integrál funkcie je rovný obsahu plochy
ohraničenej touto funkciou. Počítame ho ako rozdiel dvoch hodnôt (dolná a horná hranica)
neurčitého integrálu (bez konštanty).

1
Obrázok 1.16.1 - Zdroj

Poznámka 1.16.1 Okrem spomínaných integrálov poznáme aj ďalšie ako napríklad nevlastný
integrál, komplexný integrál, viacrozmerný integrál a pod.

1
http://sk.wikipedia.org/wiki/Integr%C3%A1l#/media/File:Integral_as_region_under_curve.svg

23
1.17 Extrémy pre viac premenných

Skôr ako sa začneme zaoberať lokálnymi extrémami funkcie viac premenných, je

nutné definovať pojmy Hessova matica a Hessián keďţe s ich vyuţitím sa tieto extrémy
hľadajú.

Definícia 1.17.1 Nech a je funkcia nezávislé premenných. Ak

existujú parciálne derivácie funkcie druhého rádu v bode , potom Hessova
matica funkcie v bode má tvar:

( )

Determinant Hessovej matice sa nazýva Hessián.

Veta 1.17.1 (nutná podmienka existencie lokálneho extrému) Nech

má v bode lokálny extrém. Potom všetky parciálne derivácie funkcie , ktoré v tomto
bode existujú, sú rovné nule.

Veta 1.17.2 (postačujúca podmienka existencie lokálneho extrému) Nech

je stacionárny bod funkcie a taktieţ predpokladajme, ţe má v nejakom jeho okolí
spojité parciálne derivácie druhého rádu.

Z týchto parciálnych derivácii potom zostrojíme vyššie uvedenú Hessovu maticu

a nasledujúce kritérium nám káţe ako pomocou subdeterminantov matice môţeme vyšetriť
lokálne extrémy.

Veta 1.17.3 (Sylvestrovo rozhodovacie kritérium) Nech je

stacionárny bod a nech existuje . Platí:

1. Ak , , . . . , , potom má v bode lokálne

minimum
2. Ak , ,..., , potom má v bode lokálne
maximum
3. Ak nenastane ani (1.) ani (2.) prípad a platí . Potom
v bode nie je lokálny extrém.

24
1.18 Viazané extrémy (dosadzovacia a Lagrangeova metóda)

V praxi sa môţe stať, ţe potrebujeme určiť extrém funkcie s viacerými nezávislé

premennými, ktorá má ku sebe priradenú určitú väzbovú funkciu. Táto väzba popisuje určitú
mnoţinu bodov. To znamená, ţe skúmame funkciu iba v týchto bodoch a hľadáme najvyššiu
resp. najniţšiu hodnotu. Môţeme si to predstaviť na príklade, keď potrebujeme určiť
z funkcie zisku firmy mnoţstvo výroby, pri ktorom bude zisk najvyšší a zároveň sme
obmedzení funkciou, ktorá popisuje spotrebu materiálu pri výrobe a jeho maximálne
mnoţstvo. Stručne povedané, hľadáme extrémy funkcie na krivke ,
resp. s väzbou .

Pokiaľ dokáţeme z rovnice väzby jednoznačne vyjadriť nezávislé premenné, môţeme

pouţiť dosadzovaciu metódu. Vyjadrenú premennú potom uţ iba dosadíme do funkčného
predpisu funkcie. Potom uţ stačí pouţiť predošlý postup.

Ak nedokáţeme pouţiť prvú metódu, máme k dispozícii metódu Lagrangeových

multiplikátorov. Ako je nutné si vytvoriť Lagrangeovu funkciu:

Písmeno označuje základnú funkciu a za nasleduje väzbový predpis. Túto funkciu

derivujeme podľa kaţdej nezávislej premennej a aj podľa . Z derivácii podľa nezávislé
premenných si následne vyjadríme a tieto hodnoty dosadíme do čím nám vznikne
rovnica o jednej neznámej, ktorej riešenie musíme nájsť. Toto riešenie uţ iba dosadíme do
derivácii podľa nezávisle premenných a tým dostávame súradnice stacionárnych bodov.
Potom určíme druhé derivácie podľa nezávisle premenných, zostavíme Hessovu maticu
a podľa Sylvestrovho rozhodovacieho kritéria (Veta 1.17.3) rozhodneme či sa v nami
vyšetrovanom bode jedná o lokálne maximum resp. minimum alebo sa v ňom nenachádza
extrém.

25
1.19 Parciálna elasticita (krížová elasticita, pružnosť dopytu)

Pri funkciách s viacerými nezávislé premennými pouţívame tzv. parciálnu elasticitu.

Na jej výpočet pouţijeme parciálne derivácie funkcie. V praxi to znamená ţe upravíme vzťah
. Pre dve premenné a budeme elasticitu počítať takto:

Prvý vzorec nám určí elasticitu funkcie ak sa zmení premenná za podmienky ceteris paribus
a druhý, ak sa zmení premenná .

Krížová elasticita resp. pruţnosť dopytu je elasticita dopytu, pri ktorej je faktorom
dopytu cena iného statku. Meria sa pomocou koeficientu kríţovej elasticity dopytu, čo je
vzájomný pomer relatívnej (čiţe percentuálnej) infinitezimálnej zmeny dopytovaného
mnoţstva statku a relatívnej infinitezimálnej zmeny ceny iného statku.

Kríţová elasticita nám teda vyjadruje reakciu dopytu po statku , pri zmene ceny
iného statku . Je zrejmé, ţe ak vzrastie cena statku a vzrastie aj objem dopytu po statku ,
potom ide o nahraditeľné statky, tzv. substitúty. Napríklad, ak vzrastie cena chleba, tak stúpne
dopyt po roţkoch. Ide o tovary s pribliţne rovnakou mierou uţitočnosti a moţno ich nahradiť.
Teda so zvýšením ceny chlebu vzrastie objem predaných roţkov. Iný prípad nastáva, keď
vzrastie cena statku a klesne dopyt po tovare . V tomto prípade ide o doplnkové statky,
tzv. komplementy. Napríklad, ak vzrastie cena paliva, tak klesne objem predaných áut,
pretoţe palivo je nevyhnutným doplnkom motorových vozidiel.

26
2 Cieľ práce

Cieľom práce je oboznámiť so základnými pojmami matematickej analýzy, ktoré je

nutné poznať, ak chceme pracovať v Microsoft Mathematics. Pre plnohodnotné vyuţitie
v ekonomickej praxi bolo nutné definovať pojmy ako funkcia, premenná ,graf funkcie, limita
funkcie, derivácia či integrál. Od čitateľa sa vyţaduje predošlá znalosť základných
matematických a ekonomických pojmov (odmocnina, logaritmus, zlomok, rovnica, príjmy,
náklady a i.).

Všetky tieto poznatky budú tvoriť základ pre praktickú časť, v ktorej chcem ukázať
ako sa dá jednoducho a efektívne pracovať so softvérom Microsoft Mathematics a aké má
potencionálne vyuţitie priamo pri výučbe alebo pri domácej príprave. Mojím hlavným cieľom
je čo najstručnejšie ale zároveň čo najpresnejšie ukázať, ako si môţeme zjednodušiť výpočty
pomocou tohto softvéru, a tak zdokonaliť či uţ proces výučby alebo si pomôcť pri beţných
matematických problémoch kde sú výpočty príliš zdĺhavé a môţeme tak ušetriť čas.

27
3 Metodika práce

Pri tvorení bakalárskej práce bolo najprv nutné štúdium odbornej literatúry, aby som
sa dokázal dobre orientovať v tejto oblasti. Na základe získaných vedomostí som teda
teoreticky interpretoval kľúčové termíny a pojmy v oblasti matematickej analýzy. Takisto
bolo potrebné preštudovať si informácie o Microsoft Mathematics a pozrieť si návody
k tomuto softvéru. Tieto znalosti sú potrebné v praktickej časti, kde chcem názorne ukázať
ako sa dajú jednotlivé príklady z matematiky resp. ekonomiky riešiť v softvéri Microsoft
Mathematics.

3.1 Základné informácie o programe

Výrobca/vývojár: Microsoft Corporation

Vydanie poslednej verzie: 11. Január 2011 (v. 4.0.1108.0000)
Poţadovaný operačný systém: Windows XP Service Pack 3 a neskôr vydané
Licencia: Freeware

Microsoft Mathematics je voľne stiahnuteľný vzdelávací softvér od firmy Microsoft,

ktorý umoţňuje poţívateľom riešiť matematicko-vedecké problémy. Je primárne zameraný
na študentov, ktorým má slúţiť ako učebná pomôcka.

Výhody:

 freeware – je zdarma. Stiahnuť si ho môţete na tejto adrese:

http://www.microsoft.com/en-us/download/details.aspx?id=15702
 veľké mnoţstvo funkcií (od jednoduchých výpočtov aţ po integrály a trojrozmerné
grafy funkcií)
 intuitívne grafické rozhranie
 nenáročný na systémové hardvérové poţiadavky
 dokáţe svoje výstupy exportovať do MS Wordu

28
Nevýhody:

 nie je dostupný v slovenskom ani v českom jazyku

 nutná predošlá znalosť určitých matematických pojmov a princípov
 nie je určený na profesionálnu prácu, teda môţe robiť isté chyby pri zloţitých
výpočtoch

3.2 Popis jednotlivých panelov a funkcií

Po spustení programu sa objaví nasledujúce okno:

Obrázok 3.2.1

Pozrime sa teda bliţšie na horný panel:

Obrázok 3.2.2

Poloţka File zahŕňa moţnosti na uloţenie (save), otvorenie (open), tlač (print). Stačí kliknúť
a vybehne nám panel s moţnosťami.

29
V poloţke Home máme viacero sekcií:

 V sekcii Clipboard sú beţné nástroje, ktoré iste všetci poznáme MS Wordu či iných
softvérov od Microsoftu. Napríklad krok späť (undo), kopírovať (copy), vystrihnúť
(cut), prilepiť (paste) a podobne.
 Sekcia Numbers Angles ponúka moţnosť vykonávať výpočty v reálnych alebo
komplexných číslach a takisto moţnosť meniť formát výstupu pri výpočtoch
týkajúcich sa uhlov. (stupne – degrees; radiány – radians; gradiány - gradians )
 Sekcia Input slúţi na to ak by ste chceli namiesto klávesnice pouţiť myš či dotykový
displej.
 Nakoniec je tu sekcia Tools. Funkcia Equation Solver rieši rovnice. Vo funkcii
Formulas and Equations sú vzorce z rôznych oblastí (algebra, goniometria, chémia..).
Potom tu je funkcia Triangle Solver, v ktorej môţete počítať strany a uhly
v trojuholníku. Zadať môţete ľubovoľné údaje (strany – sides; uhly - angles).
Tlačidlom Clear vymaţete údaje a tlačidlom Calculate spustite výpočet. Ešte je tu Unit
Converter, čo je prevodník jednotiek.

Obrázok 3.2.3

30
Poloţka Insert slúţi na vkladanie dát, matíc, premenných. Ďalej bude ukázané ako údaje
vkladať priamo cez hlavný panel a klávesnicu, čo je podľa mňa rýchlejšie a praktickejšie.

Ešte tu máme poloţku View, kde sa nachádzajú moţnosti meniť vzhľad, napríklad farba
a podobne. Nápomocný môţe byť ešte nástroj lupa, ak chceme niektoré výstupy zväčšiť.

Obrázok 3.2.4
Teraz sa pozrieme na ľavý bočný panel:

1. Zloţka Calculus obsahuje funkcie prvej a druhej

derivácie, neurčitý a určitý integrál, limitu, sumu
a súčin postupnosti a znak nekonečna.
2. V zloţke Statistics môţeme vkladať údaje,
určovať modus, medián, variabilnosť, minimum,
maximum či zistiť počet moţných permutácii.
3. Trigonometry sú goniometrické a cyklometrické
funkcie.
4. Linear Algebra zloţka, cez ktorú môţeme
vkladať matice, transponovať ju či určiť maticu
k nej inverznú alebo determinant.
5. Standard sú štandardné funkcie ako premenné,
logaritmus, mocnina, odmocnina, absolútna
hodnota či zlomok (tlačidlo ⁄ ).
6. Favorite Buttons je zloţka do ktorej si môţeme
uloţiť nami najčastejšie pouţívané tlačidla. Stačí
kliknúť pravým tlačidlom myši na určitú funkciu
ak kliknúť na Add To Favorite Buttons resp.
Remove ak chceme funkciu odstrániť z tejto
zloţky.

Dole pod jednotlivými zloţkami je panel s virtuálnymi tlačidlami číslic a matematických

operátorov. Okrem tohto panelu môţete samozrejme pouţívať aj vlastnú klávesnicu.

31
Pre vkladanie údajov do programu budeme teda pouţívať klávesnicu (resp. myš či dotykovú
plochu) a tento ľavý bočný panel. Teraz prejdeme k pracovnej ploche, do ktorej sa vkladajú
údaje a kde budú výstupy.

Orientácia na tejto ploche je veľmi jednoduchá. Na výber máme iba Worksheet teda náš
pracovný list alebo Graphing kde budeme riešiť grafy funkcií.

Obrázok 3.2.5

Do bielej plochy budeme vkladať údaje (v tomto prípade sme vloţili 2xx), a tieto údaje
enterom pošleme programu na spracovanie.

Úplne spodné okno vypisuje popis čo robí aká funkcia a ako správne zadávať údaje.

Ako vidíme na obrázku, v hornej časti sa nám zobrazuje náš zadaný vstup (Input) a pod ním
výstup (Output). Vrchná modrá lišta nám označuje poradové číslo vstupu, moţnosť opätovnej
editácie, klávesové ekvivalenty a posledná moţnosť vymazania.

Takisto by som rád spomenul, ţe je tu aj moţnosť poloţky Solution steps, po slovensky kroky
riešenia. Keď si túto moţnosť rozklikneme, okno sa nám rozšíri a zobrazia sa nám jednotlivé
kroky aj s popisom.

32
Na konci sa nás ešte program pýta, či by sme radi našu vloţenú funkciu chceli derivovať,
integrovať alebo zostrojiť graf. Stačí kliknúť na farebne zvýraznený text pre:

 differentiate on x – ak chceme derivovať podľa premennej x

 integrate on x – ak chceme integrovať podľa premennej x
 plot of this expression in 2D – ak chceme zostrojiť 2D graf
 plot of this expression in 3D – ak chceme zostrojiť 3D graf

3.3 Práca v programe

Vytváranie grafov je veľmi jednoduché. Do jednotlivých polí vkladáte funkcie

a spodným tlačidlo Graph vytvoríte grafy. Tlačidlami Add a Remove môţete pridať resp.
odobrať počet funkcií, ktoré chcete odrazu zobrazovať (maximálny počet je 12). Ako je vidieť
na obrázku, jednotlivé funkcie sú farebne odlíšené. Vrchnými tlačidlami si môţete prepínať
medzi 2D a 3D reţimom a môţete takisto zmeniť nastavenie pre zadávanie funkcie pre
kruţnicu.

V najniţšej sekcii Graph Controls môţete sledovať jednotlivé body funkcie a ich hodnotu
v danom bode grafu.

Obrázok 3.2.6

33
Pre derivovanie funkcie pouţívame tieto tlačidlá z ľavého bočného panelu.

Obrázok 3.2.7

Výstup bude vyzerať takto:

Obrázok 3.2.8

K dispozícii máme aj druhé tlačidlo, ktorým môţeme robiť hneď druhú deriváciu.
Samozrejme si ju môţeme ľubovoľne upravovať. Ako je vidieť na obrázku, môţeme ihneď
spraviť tretiu parciálnu deriváciu podľa premennej y.

Obrázok 3.2.9

34
Pri integrovaní pouţijeme tieto tlačidlá na ľavom bočnom paneli. Pracujeme v podstate
rovnako ako v predošlom prípade.

Potom sú tam tlačidlá pre limitu či sumu, pri nich je postup takisto veľmi jednoduchý a nie je
nutné robiť nič špeciálne. Preto pôjdeme ďalej a pozrieme sa na niektoré funkcie, s ktorými sa
pracuje trochu ináč.

Môţe sa stať, ţe budeme potrebovať pouţiť iný logaritmus neţ logaritmus naturalis (ln),

a samozrejme je tu taká moţnosť a to týmto tlačidlom . Ak zadáme ako argument iba

jedno číslo, program to bude brať tak, ţe poţadujeme dekadický logaritmus. Pokiaľ chceme
zadať aj vlastný základ logaritmu, tak zadáme najprv ten, a potom aţ argument. Napríklad
logaritmus 8 pri základe 2 zadáme takto:

Obrázok 3.2.10

Zaujímavá je aj funkcia , tá nám upravuje vloţený výraz:

Obrázok 3.2.11

35
 Obrázok 3.2.12

K dispozícii máme aj tieto tlačidlá , prvé z nich dokáţe určiť najmenší spoločný
násobok zadaných čísel a druhé najmenší spoločný deliteľ. Na rovnakom princípe funguje aj
väčšina ďalších funkcií ako napríklad modus a medián, stačí len do zátvoriek zadať jednotlivé
cifry a oddeliť ich čiarkou.

Poznámka 3.3.1 Pri kaţdej funkcii sa nám po jej vybraní objaví na spodku určitá rada ako
danú funkciu poţívať. Napríklad:

Obrázok 3.2.13

Pokiaľ potrebujeme zadať maticu, zobrazí sa nám takéto okno, kde stačí zadať počet riadkov
(rows) a počet stĺpcov (columns).

Obrázok 3.2.14

36
4 Praktické aplikovanie v Microsoft Mathematics

4.1 Marginálne veličiny

Príklad 4.1.1 Celkové príjmy spoločnosti sú dané funkciou a celkové
náklady sú vyjadrené funkciou . Určte funkciu marginálnych príjmov
a nákladov a vypočítajte ich hodnotu pre produkciu .

Obrázok 4.1.1.1

 funkcia marginálnych príjmov je:

 funkcia marginálnych nákladov je:

Z výsledkov vyplýva, ţe pri takejto úrovni produkcie sa uţ neoplatí zvyšovať výrobu, pretoţe
náklady rastú rýchlejšie neţ príjmy.

Príklad 4.1.2 Majme funkciu marginálnych nákladov a hodnotu

fixných nákladov . Zistite funkciu celkových nákladov firmy.

Obrázok 4.1.2.1

Funkcia celkových nákladov teda bude: , a za konštantu dosadíme

fixné náklady.

37
4.2 Lokálne extrémy funkcie
Príklad 4.2.1 Majme funkciu celkových nákladov a funkciu celkových
príjmov . Chceme zistiť pri akom mnoţstve sa podniku oplatí vyrábať tak
aby nebol v strate, kedy je zisk najväčší a kedy by sa mohol podnik dostať do straty.

Obrázok 4.2.1.1

Na grafe je ihneď vidieť, ţe v bode sa náklady rovnajú príjmom. To znamená ţe uţ

pri 1 kuse výrobku nebude podnik v strate.

V bode sa takisto budú náklady rovnať príjmom, čiţe na intervale firma

nebude v strate. Prekročiť hranicu výroby ks by bolo nevýhodné.

Odvodíme si funkciu zisku: . Určíme si prvú

deriváciu a poloţíme ju rovnú nule.

Podľa vety 1.15.1 sme zistili, ţe existuje stacionárny bod a to v bode .

Aby sme matematicky dokázali ţe sa jedná o lokálny extrém a potvrdili či ide o maximum
resp. minimum, musíme určiť podľa vety 1.15.3 druhú deriváciu.

v bode je ostré lokálne maximum

Keďţe vyrábame iba celé kusy výrobkov, zaokrúhlime . Zistili sme, ţe pri výrobe
kusov výrobkov firma dosiahne najvyšší zisk.

38
Príklad 4.2.2 Majme firmu, ktorá vyrába 2 druhy výrobkov a jej funkcia celkových nákladov
vyzerá nasledovne . Chceme zistiť, pri akom mnoţstve
týchto dvoch výrobkov bude firma dosahovať najniţšie náklady (budeme hľadať lokálne
minimum tejto funkcie).

Najprv si určíme prvé parciálne derivácie tejto funkcie:

Obrázok 4.2.2.1

Dostávame sústavu dvoch rovníc o dvoch neznámych:

Jej vyriešením dostaneme súradnice stacionárneho bodu

Obrázok 4.2.2.2

39
Aby sme matematicky dokázali ţe sa jedná o lokálne maximum, učíme druhé parciálne
derivácie:

Zo zistených druhých derivácii zostavíme Hessovu maticu a určíme hodnotu jej determinantu.

Tvar matice: ( )

Obrázok 4.2.2.3

v bode sa nachádza lokálne minimum.

Ak chce firma dosahovať najniţšie moţné náklady, musí vyrábať kus výrobku a kusy
výrobku .

4.3 Elasticita funkcie (cenová elasticita dopytu)

Príklad 4.3.1 Dopyt po ovocnom dţúse je daný nasledujúcou funkciou dopytu: .

Pričom predstavuje mnoţstvo tovaru a predstavuje jeho cenu v € za kus. Zistite, ako sa
pribliţne zmení dopyt po tomto tovare, ak jednotková cena vzrastie z € o a ako to
ovplyvní príjmy predajne.

Pri výpočtoch budeme vychádzať zo vzťahu .

V tomto prípade predstavuje .

40
Najprv je potrebné určiť prvú deriváciu danej funkcie dopytu

Obrázok 4.3.1.1

Deriváciu dosadíme do vyššie uvedeného vzťahu 1.12.1 a upravíme

Obrázok 4.3.1.2

Do výsledku dosadíme našu hodnotu zo zadania:

Ak cena dţúsu vzrastie z ceny 2€ o 1%, tak dopyt po ňom klesne pribliţne o .

Pretoţe , dopyt je neelastický, čo znamená ţe dopyt klesne menej ako vzrastie

cena, čo spôsobí v konečnom dôsledku vyššie príjmy predajne.

4.4 Parciálna elasticita (krížová elasticita dopytu)

Príklad 4.4.1 Individuálny dopyt po statku je vyjadrený funkciou:

Pričom predstavuje cenu tovaru , je cena tovaru a je disponibilný dôchodok

spotrebiteľa. Vieme, ţe , a .

41
Určte elasticitu dopytu po tovare ak predpokladáme, ţe sa zmení cena tovaru a cena
tovaru ostane konštantná. Zistite o aké statky sa jedná.

Pri výpočtoch budeme pouţijeme vzťah , do ktorého ešte doplníme premennú :

Určíme si prvú parciálnu deriváciu podľa premennej

Obrázok 4.4.1.1

Výsledok dosadíme do vyššie uvedeného vzorca:

Do výsledného tvaru vzorca uţ len dosadíme vopred zadané hodnoty z príkladu

Obrázok 4.4.1.2

Ak sa cena tovaru zvýši o , pričom cena tovaru a výška disponibilného dôchodku

ostane nezmenená, tak dopyt po tovare sa zvýši pribliţne o

jedná sa o substitučné tovary, teda ak vzrastie cena jedného,

spotrebiteľ sa ho rozhodne nahradiť druhým a dopyt po prvom musí logicky klesať vzhľadom
k tomu, ţe dopyt po druhom sa zvýšil.

42
4.5 Práca s maticami (štruktúrny model podniku)
Príklad 4.5.1 Spoločnosť má 3 prevádzky V1, V2 a V3, ktoré pre svoju činnosť spotrebúvajú
suroviny S1, S2 a S3.

Tabuľka 4.5.1.1
Spotreba Odbyt Celková výroba
V1 V2 V3 y x
V1 - 1500 500 1000 3000
V2 - - 1000 500 1500
V3 - - - 1000 1000
S1 5000 - -
S2 2500 500 -
S3 - - 500

4.5.1 a) Zistite, ako sa zmení mnoţstvo jednotlivých vstupujúcich surovín a ako sa zmení
mnoţstvo výrobkov určených na odbyt, ak vzrastie celková produkcia prevádzky V1 na
, V2 na a V3 na .

Pri výpočtoch budeme vychádzať zo základného tvaru štruktúrneho modelu podniku:

* + * +

Zo stĺpca celkovej výroby učíme vektor [ ]

Z tabuľky určíme maticu endogénnych zdrojov podniku a exogénnych zdrojov .

[ ] [ ]

Následne musíme určiť z týchto matíc štruktúrne koeficienty endogénnych (matica )

a exogénnych (matica ) zdrojov podniku. Kaţdý stĺpec matice predelíme riadkom vektora
a rovnako postupujeme aj pri matici .

[ ] [ ]

̅
[ ] [ ̅ ̅ ]

43
Ostáva nám určiť hodnotu matice , pričom vieme, ţe označuje jednotkovú maticu

Obrázok 4.5.1.1

[ ]

Vypočítané hodnoty dosadíme do základného tvaru štruktúrneho modelu podniku :

̅ [ ]
̅ ̅
[ ] [ ]

Zo zadania príkladu vieme, ţe vektor celkovej výroby sa zmení nasledovne:

[ ]

Tieto hodnoty vektora dosadíme do vyššie uvedeného tvaru vzorca

Obrázok 4.5.1.2

44
Odbyt výrobkov prevádzky V1 bude , V2 tieţ a V3 bude mať odbyt . Spotreba
suroviny S1 sa zvýši na , S2 sa spotrebuje v mnoţstve ( ;
) a surovina S3 bude spotrebovaná v mnoţstve .

3.5.1 b) Zistite, ako je potrebné zvýšiť celkovú produkciu a spotrebu exogénnych zdrojov ak
predpokladáme zvýšenie odbytu výrobkov prevádzky V1 na 2000, V2 na 1000 a V3 ostane
nezmenený.

Vzniká nám teda nový vektor [ ]

Pri výpočtoch vychádzame z nasledujúceho vzťahu:

* + [ ]

Z uvedeného vyplýva ţe je nutné určiť inverznú maticu k matici

Obrázok 4.5.1.3

Ďalej potrebujeme zistiť hodnotu matice

Obrázok 4.5.1.4

45
Vznikne nám tento tvar štruktúrneho modelu a následne dosadíme vektor .

̅ ̅ [ ]
̅
[ ] [ ]
Obrázok 4.5.1.5

Celková produkcia prevádzky V1 sa zvýši na , V2 sa zmení na a V3 na .

Spotreba suroviny S1 bude (pôvodne ), S2 sa spotrebuje v miere
(pôvodne ) a spotreba suroviny S3 ostane nezmenená, teda .

4.6 Viazané extrémy funkcie

Príklad 4.6.1 Je daná produkčná funkcia a funkcia celkových nákladov na
vstupy . Zistite, pre aké hodnoty a bude produkcia maximálna ak do
vstupov investujeme .

Najprv si zostavíme Lagrangeovu funkciu:

Určíme si prvé derivácie a poloţíme ich rovné nule:

( )

46
Vyjadrenú premennú dosadíme do rovnice väzby:

( *

Obrázok 4.6.1.1

Teraz si určíme súradnice stacionárnych bodov:

Pre dostaneme . Stacionárny bod má súradnice .

Pre dostaneme . Stacionárny bod má súradnice .

Vzhľadom k tomu, ţe sa jedná o ekonomický príklad, bod nemá význam vyšetrovať.

Následne určíme druhé derivácie a zostavíme matice.

( ) ( )

Teraz môţeme pouţiť Sylvestrovo kritérium (Veta 1.17.3):

Pre platí a . Z toho vyplýva, ţe v bode

sa nachádza ostré lokálne maximum. Maximálna produkcia bude rovná .

47
Záver

Cieľom tejto bakalárskej práce bolo vysvetliť a pochopiť základy matematickej

analýzy vyuţívané v ekonomickej praxi a to najmä teóriu funkcii. Dôleţité bolo vysvetliť
všetky dôleţité pojmy týkajúce sa tejto problematiky ako napríklad spojitosť funkcie,
asymptoty a diferenciálny či integrálny počet. Tieto znalosti nám umoţňujú realizovať
výpočty v ekonomickej praxi a je nutné ich pochopiť aj napriek tomu, ţe väčšina výpočtov
bola vykonaná v softvéri.
V nasledujúcej kapitole je zahrnutý popis softvéru Microsoft Mathematics a na
základe vysvetlených pojmov v predošlej kapitole, je vysvetlené pracovanie v tomto softvéri.
Je ukázaná rýchlosť spracovania dát a široké moţnosti vyuţitia tohto softvéru a takisto
jednoduchosť pouţívania.
V poslednej kapitole je na konkrétnych príkladoch z ekonomickej praxe ukázané, ako
vyuţiť nadobudnuté znalosti z prvej a druhej kapitoly. Práca ukazuje postup, akým sa dá
veľmi rýchlo dopracovať k poţadovaným výsledkom, ak sa vieme do istej miery dobre
orientovať v matematike analýze, ekonomickej teórii a v softvéri Microsoft Mathematics.
Práca nám teda v konečnom dôsledku vysvetľuje základné teoretické pojmy matematiky,
návod na prácu v popisovanom softvéri a praktickú aplikáciu týchto znalostí. Preto chcem na
záver podotknúť, ţe hlavným účelom záverečnej práce je poskytnutie pracovného postupu
respektíve návodu na prácu v softvéri a teória matematickej analýzy v tomto prípade slúţi len
ako vedomostný základ.
Verím, ţe práca bude prínosná práve z hľadiska práce v tomto softvéri, keďţe sa jedná
o veľmi kvalitný softvér, ktorý je moţné si zadarmo stiahnuť. Čitateľ by mal byť po dočítaní
práce schopný relatívne plnohodnotne pouţívať Microsoft Mathematics.

48
 Zoznam použitej literatúry

[1] ONDREJKOVÁ KRČOVÁ I., ŠOLTÉSOVÁ T. 2009. MATEMATIKA Funkcia jednej

premennej Diferenciálny počet. Bratislava : Vydavateľstvo EKONÓM, 2009. ISBN 978-80-
225-2820-7.

[2] MAREŠ M. 2011. Příběhy matematiky 2. Vyd. Praha : Vydavateľstvo Pictorious & Olšanská ,
2011. ISBN 978-80-87053-64-5.

[3] COURANT R. 2010. Differential and Integral Calculus, Vol. One. Mountain View,
California: Vydavateľstvo Ishi Press, 2010. ISBN-13: 978-4871878388, ISBN-10:
4871878384.

[4] KŘENEK J., OSTRAVSKÝ J. 2008. Diferenciální a integrální počet funkce jedné proměnné
s aplikacemi v ekonomii 9. Vyd. Zlín : Vydavateľstvo Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně , 2008.
ISBN 978-80-7318-761-3.

[5] JARNÍK V. 1984. Integrálni počet I 5. Vyd. Praha : Vydavateľstvo Academia , 1984. ISBN
104-21-852.

[6] MUCHA V., KADEROVÁ A. 2014. MATEMATIKA Funkcia dvoch reálnych premenných
Integrálny počet. Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM, 2014. ISBN 978-80-225-3973-9.

[7] MIŠÚTOVÁ M., MARKECHOVÁ I., STÚPALOVÁ H., ČERVEŇANSKÁ Z.,

HAMPLOVÁ L. 2007. Analytická geometria v príkladoch 1. Vyd. Trnava: Vydavateľstvo
AlumniPress, 2007. ISBN 978-80-8096-008-7.

[8] CHOCHOLATÁ M., ČIČKOVÁ Z., FURKOVÁ A. 2008. OPERAČNÁ ANALÝZA zbierka
príkladov 1. Vyd. Bratislava: Vydavateľstvo IURA Edition, 2008. ISBN 978-80-8078-177-4.

[9] BREZINA I., IVANIČOVÁ Z., PEKÁR J. 2007. OPERAČNÁ ANALÝZA 1. Vyd. Bratislava:
Vydavateľstvo IURA Edition, 2007. ISBN 978-80-8078-176-7.

[10] MOJŢIŠOVÁ E., SAKÁLOVÁ K., SIMONKA Z. 2005. MATEMATIKA 2. Zbierka úloh
Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM, 2005. ISBN 80-225-1994-4.
49