VÝVOJOVÉ TRENDY VO FUTBALE Z HĽADISKA POŽIADAVIEK NA KONDIČNÚ

PRÍPRAVENOSŤ HRÁČA

Na základe pozorovania analýzy zápasov významných futbalových súťaží klubových

a reprezentačných mužstiev možno predvídať ďalší vývoj futbalovej hry ako celku,
jednotlivých časti hry tzv. fáz, úsekov, jednotlivých oblasti športovej prípravy, hry
jednotlivcov podľa hráčskych funkcií, hry jednotlivých hráčskych formácií a hry celého
družstva.

Jednou zo základných požiadaviek pre stanovenie nasledujúceho vývoja vo futbale je

zhromaždenie dostatočného množstva poznatkov a informácií o dlhodobej športovej príprave
hráča futbalu. Je nutné zachytiť vývojové štúdie posledných rokov a po komplexnom zvážení
stanoviť základné charakteristiky tohto vývoja. Pokúsiť sa o zachytenie tých vývojových
tendencií, ktoré sú najprogresívnejšie. Poznanie týchto tendencií je mimoriadne dôležité pri
tvorbe dlhodobého tréningového procesu a jeho koncepcií. Vytvárajú sa modely súčasných
a budúcich futbalistov ako aj teoretické modely súčasnej a budúcej hry. Tieto závery majú
potom svoj silný význam pri vytyčovaní požiadaviek na tréningový proces a zároveň vplývajú
na plány a programy prípravy a samozrejme aj na stratégiu a taktiku hry reprezentačných
a klubových družstiev. V poslednom polstoročí sa začínajú formulovať výraznejšie závery
a tendencie, ktoré napomáhajú orientácii futbalových expertov a možnostiam ďalšieho
napredovania vo futbale. Vývojové tendencie sú hlavné charakteristické smery vývoja vo
futbale.

Podľa Kačániho a kol. (1987) v súčasnom futbale pôsobia už dlhší čas a zdá sa, že
silnejú tri najvýznamnejšie čiastkové tendencie a to intenzifikácia, univerzalizácia,
intelektualizácia. Ostatné MS, ME, ale aj významné klubové súťaže ukázali tendenciu
k optimálnej intergrácii uvedených čiastkových tendencií. To znamená, že víťazia
a pravdepodobne aj v budúcnosti budú víťaziť družstvá, ktorým sa podarí do svojej hernej
koncepcie dostať v primeranej miere intezifikáciu, univerzalizmus aj intelektualizáciu hry.
Intenzifikácia sa prejavuje v stúpajúcom zaťažení hráčov, vo väčšom počte hráčov zapojených
do útočnej aj obrannej fázy hry, vo väčšom počte rýchlostných úsekov, v obsadzovaní celého
priestoru a všetkých hráčov, vo väčšom objeme intenzívnej činnosti.
ANALÝZA POHYBOVÉHO OBSAHU HRY

Podľa Holienku (2005) je individuálny herný výkon hráča charakterizovaný vonkajším

prejavom hráča v zápase. Pohybovým obsahom hry sú činnosti s loptou a činnosti bez lopty.
Činnosti bez lopty sú rôznorodné ako behy, štarty, pády, výskoky. Činnosti s loptou sú herné
činnosti jednotlivca, herné kombinácie, herné systémy. Analýza pohybového obsahu hry
vytvára predpoklad pre rozpracovanie obsahu kondičného tréningu v tréningovom procese.
V tréningovom procese je nutné vychádzať z tejto analýzy, pretože jednou z hlavných zásad
efektívneho tréningu vo futbale je prispôsobiť tréning herným podmienkam. Hráč má snahu
dostať sa k lopte počas zápasu čo možno najčastejšie. V zápase sa však s loptou pohybuje len
1,5 – 3 minúty. Zvyšný čas sa hráč podľa vzniknutej hernej situácie pohybuje na ihrisku bez
lopty. Pohybovej činnosti hráča bez lopty tak musíme venovať primeranú pozornosť
a častokrát je táto individuálna zložka rozhodujúcou. Keď že jednou z hlavných zásad
efektívneho tréningu vo futbale je: „prispôsobovať tréning zápasovým podmienkam“, je
potrebné v tréningovom procese vychádzať z analýzy pohybového obsahu hry. Aj keď má
každý hráč snahu dostať sa čo možno najčastejšie dostať sa k lopte, predsa sa v zápase
pohybuje nezanedbatelný čas bez lopty (cca 87 min). Jednotlivé formy pohybu hráč
uskutočňuje podľa vzniknutej hernej situácie. Podľa rýchlosti pohybu hráčov bez lopty
používame nasledovné delenie pohybov:

stoj - nízka intenzita

chôdza - nízka intenzita
poklus – stredná intenzita
beh – vysoká intenzita – sumaximálna
šprint – vysoká intenzita – maximálna
Uvedené lokomočné pohyby vykonáva hráč pri pohybe v pred (90%) a pohybe do strán (5%).
Pri pohybe vzad ide o približne 5% z celkového objemu pohybu hráča v zápase.
Pohyb hráča v zápase rozlišujeme z rôznych aspektov.

Napr.: akú vzdialenosť prebehne v zápase celkom (nezávisle na rýchlosti pohybu)

koľko času resp. metrov pripadá na jednotlivé druhy pohybu aké dlhé úseky resp. počet
úsekov prekoná maximálnou intenzitou, aké závery pre techniku behu vyplývajú na základe
uvedenej analýzy.

Z analýzy (rozboru pohybového obsahu hry) vychádzame pri určovaní vonkajších

faktorov zaťaženia hráča v zápase. To je dané o.i. objemom, intenzitou a charakterom
celkovej pohybovej činnosti hráča. Objem vykonanej práce v zápase vyplýva z dĺžky hracieho
času, veľkosti ihriska, množstva hráčov, prekonanej vzdialenosti a z množstva pohybovej
činnosti hráča s loptou a bez lopty.

Intenzita zaťaženia v priebehu zápasu je charakterizovaná striedaním jej stupňov.

Nízka pf 100-130
stredná pf 130-170
submaximálna pf 170-180
maximálna pf 180

Proporcia jednotlivých stupňov je ovplyvnená dôležitosťou zápasu, rozdielnou

útočnou kvalitou súperov, zapájaním sa hráča do riešenia jednotlivých herných situácii.
Charakter zaťaženia vyplýva z celkového množstva štruktúr pohybového charakteru a ich
modifikácii, z viac strannej techniky hernej činnosti jednotlivca a z množstva
neopakovateľných herných situácii. Rôznorodosť pohybovej činnosti hráča sa prejavuje tak
v činnosti bez lopty ako aj v činnostiach s loptou. Sú to všetky druhy behov, skokov, štartov,
pádov ale aj spracovanie lopty, prihrávanie lopty, vedenie lopty, obchádzania súpera,
odoberanie lopty a streľba. Intenzita zaťaženia je vyjadrená nepravidelným striedaním úsekov
prebehnutých úsekov maximálnou, submaximálnou, strednou a nízkou intenzitou. Pre
plánovanie tréningového zaťaženia sú dôležité úseky prebehnuté maximálnou
a submaximálnou intenzitou, tie sú podľa Kačaniho (1988) v celkovej objemovej štruktúre u:
krajných obrancov 1020m
stredných obrancov 710m
stredových hráčov 1450m
krídelných útočníkov 1100m
stredových útočníkov 980m
 V počte prebehnutých úsekov submaximálnou a maximálnou intenzitou dosahujú naši
stredový hráči okolo 90 úsekov čo predstavuje priemernú dĺžku jedného úseku 15m.
Priemerný počet úsekov u svetových stredových hráčov je 120 – 135 v jednom stretnutí. Leali
(1991) uvádza ukazovatele hráča prebehnutej vzdialenosti v zápasoch v %. Prekonaná
vzdialenosť sa pohybuje v rozpätí 7069m – 10 900m, v priemere 8680m. Z toho:

chôdza – 24,8%
beh strednou intenzitou – 36,8%
beh submaximálnou intenzitou – 20,5%
beh maximálnou intenzitou – 11,2%
beh vzad – 6,7%

Tab. 1 Prekonaná vzdialenosť hráčskej funkcie v metroch

Beh strednou intenzitou Beh submaximálnou Beh Beh vzad

intenzitou maximálnou
intenzitou
A 2 095 1588 787 670
B 4042 2159 1063 567
C 2769 1762 1068 498

Podľa Lealiho výskumov (1991) ďalej zistili, že hráč v priemere na zápas štartuje 100 – 120
krát na vzdialenosť od 2 – 20 metrov. Znamená to, že priemerná hodnota z hľadiska šprintu je
10-15 metrov a hráči týmto spôsobom behajú okolo 800 metrov. Dôležité je však venovať
pozornosť aj ďalším činnostiam:

zastaveniam
zmenám smeru behu
zmenám frekvencie behu
výskokom
ako aj herným činnostiam jednotlivca.
 Podľa Lealiho (1991) zistil, že hráč sa dostane do kontaktu s loptou 50-65 krát.
Z hľadiska času ide o 125-130 sekúnd. V ďalšej tabuľke 3 uvádzame kvantitatívne
a kvalitatívne ukazovatele zápasového zaťaženia hráčov podľa Peráčka a kolektív (1993)
kedže futbal je aj hra bežecká, analýzam prebehnutých úsekov sa venuje viac ako dostatočná
pozornosť. Získané hodnoty z analýz sú totiž dôležitými informáciami potrebnými pre
kondičný tréning. Hodnoty úzko súvisia so zvoleným herným systémom, taktikou
a v neposlednom rade aj hráčskou funkciou.

Tab. 3 Kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele zápasového zaťaženia

Beh m Beh min Rýchle Rýchle Štarty Súboje Súboje

úseky m úseky počet na zemi vo
počet počet vzduchu
počet
Stredový 8200 42,45 475 37 84 18 9
hráč
Útočník 5625 30,20 238 15 40 13 5
1
Útočník 6110 32,40 562 34 65 12 4
2

Tab. 2 Prekonanú vzdialenosť v priebehu zápasu uvádza Fajfer (1990) na príklade hráča NSR
p. Breitnera

Chôdza Poklus Šprint Celkom

Vzdialenosť (m) 3352 7422 1886 11690

S uvedných hodnôt vidieť, ako zmenou herných systémov v spojení s intenzívnejším

tréningom rastú požiadavky na bežecké schopností hráčov. Aby sme mohli lepšie hodnotiť
informatívne údaje o prebehnutých úsekoch sú potrebné údaje o trvaní jednotlivých druhov
behu. Trvaním jednotlivých druhov pohybu v priebehu zápasu (priemerné hodnoty)
zodpovedá nasledovne uvedeným hodnotám.
Chôdza 55%
Poklus 33%
Beh 6%
Stoj 4%
Šprint 2%

Tieto priemerné hodnoty pomerne prekvapujúce. Futbalista viac ako polovicu zápasu
„prechodí“. Na chôdzu a poklus pripadá skoro 80min. hracieho času. Ak spočítame hodnoty,
keď hráči bežali a šprintovali, dosiahneme len 7min.
Podľa očakávania sa ukázali rozdiely medzi jednotlivými hráčskymi funkciami. V porovnaní
s obrancami a útočníkmi boli stredoví hráči dlhší čas v pokluse, ale strávili menej času
chôdzou alebo státim. Najnamáhavejšie rýchle formy pohybu vypĺňajú len malú časť celého
hracieho času. Kollath (1991) udáva následovné rozdelenie rýchlosti behu pri priemerne
prebehnutej vzdialenosti v zápase okolo 10km.

Stredné hodnoty
6

0
chôdza poklus beh šprint

Obr. 1 Prebehnuté vzdialenosti s označením rýchlosti behu (stredné hodnoty)

 Najväčšie zastúpenie je v oblasti rýchlosti do 2m.s-1, s poklusom hráč prekoná
vzdialenosť približne 4,5km. Na rýchlejší beh do 5m.s-1 pripadajú približne 2km celkovej
vzdialenosti, ktorú hráč prebehne. Behy maximálnou intenzitou (šprinty), teda beh rýchlosťou
nad 5m.s-1 predstavuje úsek 450 – 500m. Bližňák (1995) v rámci svojej diplomovej práce sa
zameral na sledovanie objemu zaťaženia v zápase u hráčov rôznych funkcií – obranca,
stredový hráč, útočník. Zistené priemerné hodnoty v metroch sú uvedené v nasledujúcej
tabuľke.

Tab. 4 Hodnoty objemového zaťaženia rôznej výkonnosti

Hráčska funkcia 1.liga 2.liga 3.liga

Obranca 7413 5927 5146
Stredový hráč 9275 7304 6933
Útočník 9074 7274 6983

KONDIČNÉ SCHOPNOSTI

Vytrvalostné schopnosti

Podľa Dovalilla (1986) sú vytrvalostné schopnosti súbor predpokladov vykonávať cvičenia

nižšiou než maximálnou intenzitou čo najdlhšie alebo čo najvyššou možnou intenzitou po
stanovený potrebný čas.

Druhy vytrvalostných schopností

Základným kritériom členenia vytrvalostných schopností je čas trvania pohybovej činnosti.

Z tohto hľadiska rozlišujeme:
rýchlostnú vytrvalosť
krátkodobú vytrvalosť
strednodobú vytrvalosť
dlhodobú vytrvalosť.
Rýchlostná vytrvalosť

Pohybová činnosť maximálnou intenzitou počas 20s. Energia potrebná na vykonanie

sa získava dominantne neoxidatívnym a laktátovým spôsobom – uplatňuje sa tu ATP a CP
systém. Rýchlostná vytrvalosť veľmi úzko súvisí s rýchlostnými schopnosťami. Zásadné
rozdiely sú v počte opakovaní (pri rýchlostnej vytrvalosti ja väčší, pri menšej rýchlosti je
kratší).

Analýzy pohybových činností hráčov počas zápasu vo futbale (McLOAD ,1993)

poukazujú na to, že toto zaťaženie možno charakterizovať ako modely opakovaných
krátkodobých vysoko intenzívnych pracovných intervalov striedajúcich sa s intervalmi nižšej
intenzity. Dominantnou požiadavkou na hráča futbalu je teda schopnosť opakovane
vykonávať krátkodobú, vysokointenzívnu činnosť kontinuálne počas celého zápasu.

Krátkodobá vytrvalosť

Pohybová činnosť čo možno najväčšou intenzitou do 2-3min. Energia potrebná na

vykonávanie pohybovej činnosti sa získava oxidatívnym látkátovým spôsobom – uplatňuje sa
tu dominantný laktátový systém.

Strednodobá vytrvalosť

Podľa Dovalilla (1986) ANP taká najvyššia intenzita konštantného zaťaženia pri ktorej
sa už uplatňujú procesy anaeróbne, avšak celý metabolický systém zostáva v dynamickej
rovnováhe tvorbe a utilizácie laktátu. AP potrebná energia je hradená aeróbnym spôsobom.
Dlhodobá vytrvalosť

Pohybová vytrvalosť trvajúca 8-10min. Energia potrebná na vykonávanie pohybovej činnosti

sa získava oxidatívnym spôsobom uplatňuje sa tu o2 systém. Funkčne existujú dva
predpoklady na vytrvalostný výkon:
aeróbny výkon VO2 max – maximálna spotreba kyslíka
najvyššia možná individuálna hodnota spotreby O2
u hráčov vrcholového futbalu sa odporúča hodnota 60-65ml x min-1kg
vplyvom tréningu sa môže meniť o 10-30% u hráčov futbalu sa nemusia dosiahnuť
maximálne hodnoty
aeróbna kapacita – schopnosť pracovať prevažne v aeróbnom režime bez výraznejšieho
zapojenia anaeróbnych energetických procesov. Pri využívaní čo najväčšej možnej sporteby
O2 konkrétne ide o intenzitu rôzneho percenta VO2 max (napr. 60, 70...100%)

Silové schopnosti

Schopnosť prekonávať alebo udržiavať odpor svalovou kontrakciou (silou).

Druhy svalových kontrakcií:

Prekonávanie odporu svalovou silou sa dá vykonávať spôsobom:
dynamickým
statickým
izokinetickým
auxotonickým (zmiešaným)

Pri dynamickom spôsobe vzniká – izotonická kontrakcia

dĺžka svalu sa skracuje
napätie svalu sa nemení

Ak je sila väčšia ako odpor hovoríme o koncentrickej sile. Ak je sila menšia ako odpor hovorí
o excentrickej sile.
Pri statickom spôsobe vzniká – izometrická kontrakcia
dĺžka svalov sa nemení
napätie svalov zvyšuje

Pri izokinetickom spôsobe vzniká – excentrická kontrakcia

dĺžka svalov sa predlžuje
napätie svalov sa nemení

Druhy silových schopností

Statická sila ide o schopnosť vyvinúť silu v izometrickej kontrakcií a je vyjadrená hraničnou
hodnotou veľkosti odporu, pri ktorom pohyb možno vykonať bez ohľadu na jeho rýchlosť.
Prepočet absolútnej sily na kg hmotnosti sa nazýva relatívna sila.

Dynamická sila sa prejavuje pohybom hybného systému alebo jeho časti a podstatou je
izotonická a excentrická kontrakcia. Na základe rýchlosti a zrýchlenia pohybu ju rozďelujeme
na: Dynamická sila, rýchla, výbušná a pomalá Výbušná menšie odpory súvisiace
s maximálnym zrýchlením. Rýchla ide o menšie odpory a nemaximálne zrýchlenie.
Pomalá jedná sa o hraničné odpory takmer bez zrýchlenia. Pokiaľ ide o vytrvalostnú silu
jedná sa o schopnosť opakovane prekonávať alebo udržiavať odpor.
Rýchlostné schopnosti

Jedná sa o schopnosť vykonávať pohybovú činnosť v minimálnom čase maximálnou

rýchlosťou s využitím maximálneho úsilia.

Herné formy prejavu rýchlostných schopností:

Rýchlosť reakcie sa dá inými slovami definovať ako včasne reagovanie na hernú

situáciu, ktoré vytvára predpoklad na úspešné vyriešenie pohybovej úlohy a tým aj samotné
hernej situácie. Význam pre hráča futbalu, má tak jednoduchá, ako aj výberová reakcia.

Lokomočná rýchlosť predstavuje štartovú a distančnú rýchlosť. Pri štartovej rýchlosti

sa jedná o štarty a pri dištančnej rýchlosti sa jedná o vzdialenosť. Zahŕňa cyklické a acyklické
pohyby. Okrem toho sa uplatňuje taktiež pri behu s loptou a vedením lopty.

Rýchlosť herných činností jednotlivca. Predchádzajúce dve formy prejavu

rýchlostných schopností tvoria základ pre vysokú rýchlosť vykonávania herných činností.
Mimoriadny význam pre ovládanie lopty na malom priestore pod časovým a priestorovým
tlakom. Po zvládnutí technickej stránky hernej činnosti jednotlivca zvyšujeme nároky na
rýchlosť vykonania.

Rýchlosť súčinnosti hráčov. Rýchla spolupráca predstavuje najvyšší stupeň umenia

hráča. Je syntézou jednotlivých foriem prejavu rýchlostných schopností. Jednotlivé prejavy
rýchlostných schopností nie sú na sebe závislé, čo znamená, že pri ich rozvoji sa musíme
venovať všetkým druhom. Vysoká úroveň jedného druhu nemusí automaticky znamenať
iného druhu.

Metodické odporúčania k rozvoju rýchlostných schopnosti

Za základnú stratégiu pri rozvoji rýchlostných schopností, musíme považovať

všetkých druhov rýchlostných schopností s cieľom vysokej rýchlosti súčinnosti, čiže vlastnej
hry. Na základe vlastných skúseností, pozorovaní, meraní, ako aj poznatkov z odbornej
literatúry odporúčame niektoré metodické zásady pre rozvoj rýchlostných schopností:
Prostriedky na rozvoj rýchlostných schopnosti zaraďovať na začiatok tréningovej jednotky po
dôkladnom rozcvičení, rozohriatí a aktivácií. Dosahovaní maximálnej rýchlosti napomáhať
prostredníctvom súťaživosti. Cvičenia, ktoré hráči majú vykonávať rýchlo, musia vedieť
správne vykonať v pomalom tempe. Prostriedky zamerané na rozvoj rýchlostných schopností
postupne obohacovať o jednotlivé prvky techniky ako napríklad vykonávať ich aj s loptou.
Rozvoj rýchlostných schopností spájať s rozvojom herných zručností takými cvičeniami,
ktoré svojím obsahom zodpovedajú hre. Rozvoj rýchlostných schopností je záležitosťou
dlhodobej prípravy. V prípravnom období je potrebné zaradiť rýchlostný tréning až do druhej
tretiny. V hlavnom období na rozvoj a tréning rýchlostných schopností udržiavací charakter.
Zaradenie rozvoja rýchlostných schopností do tréningovej jednotky v tréningovom
mikrocykle zodpovedá tréningovému obdobiu a taktiež veku hráča.

Rýchlostné schopnosti sú značne geneticky podmienené. Výskumy ukazujú, že

tréningovému pôsobeniu možno pripísať maximálne 20 až 25 % podiel na zvyšovanie
bežeckej rýchlosti (Kačáni, 1987). Ovplyvňovanie rýchlostných schopností patrí k jedným
z najťažších tréningových úloh. Ako už pre spomínanú genetickú podmienenosť, taktiež aj
preto, že sa viažu na rozvoj ostatných pohybových schopností. Podľa Zrubáka 1981
maximálna rýchlosť akejkoľvek pohybovej činnosti závisí okrem iného aj od úrovne
dynamickej sily, pohybovej koordinácie, kĺbovej ohybnosti.....Futbalistovi umožňujú
rýchlostné schopnosti prudko vyštartovať z akejkoľvek možnej situácie, predbehnúť na
krátkom úseku súpera, dostať sa čo najrýchlejšie k lopte, rýchlo manévrovať po ihrisku
s loptou i bez nej, rýchlo vykonať potrebné herné činnosti a čo najrýchlejšie zhodnotiť hernú
situáciu a prijať najvhodnejšie riešenie.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

BLIŽŇÁK, V.: 1995. Analýza vonkajšieho zaťaženia hráča v zápase. (Diplomová práca)
Bratislava – Univerzita Komenského. Fakulta telesnej výchovy a športu.

DOVALIL, J.: 1986. Pohybové schopnosti a jejich rozvoj v sprtovním tréningnku. Praha, ÚV
ČSTV.

FAJFER, Z.: 1990. Kodniční trénink hráče kopané. Brno.

HOLIENKA, M. 2005. Kondičný tréning vo futbale. Bratislava, UK.

KAČÁNI, L. a kol.: 1991. Teória a didaktika športovej špecializácie – futbal. Bratislava ,

UK.

KAČÁNI, L. – HORSKÝ, L.: 1988. Tréning vo futbale. Bratislava, Šport.

KOLLATH, E.: 1991. Fussballtechnik. Aachen, Meyer u. Meyer .

LEALI, G.: 1991. Tělesná příprava hráče kopané.

McLOAD, D a kol.: 1993. Intermittent high intensity excercise. Londýn, E and FN Spon.

PERÁČEK, P. a kol. 1993. Teória a didaktika zvoleného športu futbal. Bratislava, UK.

ZRUBÁK, A.: 1981. Kondičná príprava – futbal, ľadový hokej. Bratislava, Šport.