staroveký EGYPT – dedičstvo faraónov
EGYPT a ríša
MITANNI – vzťahy dvoch
starovekých mocností
autor | DRAHOSLAV HULÍNEK MICHAL BURZA,
foto, mapy, tabuľky a ilustrácie |
DRAHOSLAV HULÍNEK, ZOROSLAV KOLLÁR
a z archívu SAHI
Egypt a Mitanni boli
vo svojej dobe mocnosťami,
ktoré udávali prím
vtedajšiemu starovekému
svetu. Aj v čase
písania tohto článku
som nezabudol na
obsah vzájomných
rozhovorov medzi
členmi archeologického
tímu počas posledných
výkopov (v roku 2007)
na lokalite v Tell
Fecheriye v povodí
rieky Chábur
v severovýchodnej
Sýrii. Táto poloha
býva považovaná za
miesto, kde sa mohlo
nachádzať hlavné
mesto ríše Mitanni.
Počas spomínaných
debát sme viackrát
konštatovali,
že ríša Mitanni
nie je v súčasnom
bádaní docenená.
SÚSOŠIE ZNÁZORŇUJÚCE
THUTMOSEHO IV. (VĽAVO)
A JEHO KRÁĽOVSKÚ
MANŽELKU – OBDOBIE
18. DYNASTIE (NOVÁ
RÍŠA). PRAVDEPODOBNE
POČAS JEHO VLÁDY
DOŠLO K PRVEJ
DIPLOMATICKEJ SVADBE
MEDZI EGYPTSKÝM
VLÁDCOM A MITANNSKOU
PRINCEZNOU.
2–3|2008
1 Kráľovstvá a ríše, asi
1500- 1100 pred n.l.
- Chetitská ríša založená
Šuppiluliumašom I.
- územie Churritskej ríše
v čase najväčšieho
rozmachu, asi
1480-1340 pred n.l.
- Churritská ríša po roku
1340 pred n.l., pod che-
?
titskou a asýrskou nad-
vládou
- asýrske územie získané
Aššuruballitom I.
- Babylonia za vlády
Barnaburiaša II.,
1347- 1321 pred n.l.
- Elam za vlády
Tepti- ahara, asi
1353-1318 pred n.l.
- Egypt za vlády
Amenhotepa IV.
a Tutanchamón
M itanni v tretej štvrtine druhého tisícročia pred n. l. patrila spolu s Egyptom medzi
najdominantnejšie mocnosti vtedajšieho starovekého sveta. Môžeme smelo kon-
štatovať, že práve ríša Mitanni a Chetitská ríša s Egyptom boli v druhom tisícročí pred
do doby bronzovej a najstaršie fázy doby bron-
zovej v Sýrii východne od Eufratu. Okrem iného
práve stupeň Chuera IA môžeme pokladať za za-
n. l. dominantnými súpermi o významné obchodné cesty smerom východ – západ a čiatok staršej doby bronzovej. V tom čase bola
aj opačne v blízkovýchodnom sýrsko-levantskom priestore. Jeho významnými mestský- Tell Chuera pradávne starobylé sídlo, v ktorom
mi strediskami a prístavmi na pobreží Stredozemného mora boli okrem iných miest začala ako v jednom z prvých oblastí nadvláda
bronzu v Sýrii.
najmä Byblos a Ugarit. Možno práve na mieste dnešného Tell Fecheriye písali mitann-
skí panovníci listy svojim egyptským náprotivkom. Doterajšie archeologické výskumy V rokoch 2200/2000 pred n. l. sa usadzujú
nielenže nepotvrdili v Tell Fecheriye lokalizáciu Vašukanni, ale zatiaľ ani nedokázali na severe Mezopotámie Asýrčania. Do časového
existenciu zvlášť významnejšieho osídlenia z obdobia ríše Mitanni. V nasledujúcich medzníka okolo roku 2000 pred n. l. sa datuje aj
riadkoch sa ponoríme do druhého tisícročia pred n. l., aby sme pochopili dejinné pu- začiatok strednej doby bronzovej v Sýrii. Okolo
tovanie ríše Mitanni, jej postavenie v súdobom spektre mocensko-politických bojov, roku 2000 pred n. l. dobyli semitskí Amoriti mes-
a to všetko v zrkadle jej vzťahov s Egyptom. to Mari na juhovýchode Sýrie. Asýria – význam-
ný politický útvar s viacerými fázami vývoja v se-
PRED VZNIKOM RÍŠE MITANNI vernej Mezopotámii – sa rozprestierala najmä na
Okolo roku 3000/2900 pred n. l. sa začína časová fáza starovekého obdobia doby území dnešného severného Iraku a Sýrie. Je vše-
bronzovej, fáza Chuera IA, ktorá súvisí s povodím rieky Balich a je nazvaná podľa obecne známe, že má tri základné periodické
významnej vrstvy osídlenia na polohe Tell Chuera. Táto dôležitá lokalita v severozápad- fázy: staroasýrske, stredoasýrske a novoasýrske
nej Mezopotámii v podstatnej miere prezentuje prechod z chalkolitu (doba medená) obdobie. Staroasýrske obdobie súvisí s prvou štvr-
PROCESIA ÁZIJCOV. TENTO VÝNIMOČNÝ VÝJAV SA NACHÁDZA V HROBKE VÝZNAMNÉHO MUŽA CHNUMHOTEPA II. Z OBDOBIA 12. DYNASTIE.
NAMAĽOVANÁ SCÉNA VZNIKLA V 6. ROKU VLÁDY SENUSRETA II. V SÚVISLOSTI S TOUTO NÁSTENNOU MAĽBOU SA PRVÝKRÁT POUŽÍVA
POJEM „HYKSÓS“ (PÔVODNÝ EGYPTSKÝ VÝRAZ ZNEL „HEKACHASUT“). PÔVODNE SA HYKSÓSOVIA DÁVALI DO SÚVISLOSTI AJ S CHURRITSKÝM
OBYVATEĽSTVOM RÍŠE MITANNI. DNES S NAJVÄČŠOU PRAVDEPODOBNOSŤOU VIEME, ŽE SPOLU NESÚVISIA.
ročník XIX HISTORICKÁ REVUE | 77
 EGYPT a ríša MITANNI – vzťahy dvoch starovekých mocností staroveký EGYPT – dedičstvo faraónov
prameňov. Tabuľky týchto textov sa našli v archí-
voch významných súdobých miest: Ugarit, Emar,
Mari a Nuzi, v chetitskej Chattuši a v nemalej
miere v egyptskej Tell el Amarne – niekdajšom
Achetatone. Príslušníci etnickej skupiny Mitanni,
ktorí mohli byť indoeurópskeho pôvodu, sa prav-
depodobne zo stepného priestoru juhu východ-
nej Európy alebo Balkánu presunuli smerom na
juh – do priestoru východného Stredomoria, Ma-
lej Ázie a Blízkeho východu. K tomuto presunu
mohlo dôjsť okolo roku 2000 pred n. l. Churrit-
ské obyvateľstvo sa ako výrazný mocenský činiteľ
medzi etnikami v blízkovýchodnom priestore za-
čalo výraznejšie expanzívne prejavovať už v 17.
storočí pred n. l. Vtedy Churriti ovládli staro-
asýrske mestá Aššur, Ninive a Erbil. Samotní Chur-
ODTLAČOK MITANNSKÉHO PEČATNÉHO VALČEKA Z RANOMITANNSKEJ DOBY
riti sa tu prvýkrát objavujú už v druhej polovici
tretieho tisícročia. Práve v priebehu rokov 1600
pred n. l. až 1500 pred n. l. (okolo roku 1530 pred bia neboli tieto strety veľmi časté. Thutmose I. (1504 – 1492 pred n. l. – podľa stred-
n. l.) sa do svojho rozkvetu sformovala ríša Mi- nej chronológie pre staroveký Egypt, ktorá je použitá aj pri iných egyptských vládcoch
tanni, ktorej početne dominovalo práve churrit- v článku) uskutočnil menšiu vojenskú výpravu do Sýrie, pričom prekročil Eufrat.
ské obyvateľstvo kaukazského pôvodu. Od tohto V priestore Karchemiše dokonca nechal vztýčiť stélu víťazstva. Keď ale zistil, že mi-
časového úseku hovoríme o mitannskom (churrit- tannská vojenská technika je kvalitnejšia, ba dokonca má väčšie množstvo vojnových
skom) období. Výnimočné mocenské postavenie dvojkolesových vozov, radšej sa stiahol. Thutmose I. bol vlastne prvý egyptský pa-
v ríši Mitanni mohla mať práve mitannská etnická novník, ktorý sa dostal do priameho stretu s mitannským vojskom. Ďalšie vojenské
zložka indoeurópskeho pôvodu, ktorá jej mala strety nabrali na intenzite až počas vlády predamarnského panovníka Thutmoseho III.
dať svoje meno. Podľa niektorých odborných ná- (1479 – 1425 pred n. l.), ktorý začal ešte mohutnejšie sýrske ťaženia, okrem iného aj
zorov vládnuca kasta domnelého indoeurópske- proti koalícii mesta Kadeš v západnej Sýrii a tiež prenikol východne za Eufrat, keď
ho pôvodu nie je jednoznačne doložená. Aj preto ešte predtým vstúpil do oblasti Karchemiše. Dobytie Sýrie, alebo Nahrinu (Levanta
SÝRIA OKOLO ROKU 1500 PRED N. L. A V DRUHEJ POLOVICE 2. TISÍCROČIA PRED N. L. (MAPA JE PREVZATÁ Z PRÁCE: AKKERMANS, niektorí bádatelia v súčasnosti minimalizujú po- – Sýria – Mitanni) sa spomína na početnom množstve stél, súkromných sôch a v os-
P.M.M.G. – SCHWARTZ, G.M.: THE ARCHAEOLOGY OF SYRIA. FROM COMPLEX HUNTER-GATHERERS TO EARLY URBAN SOCIETIES diel indoeurópskej zložky na zakladaní ríše Mi- lavných nápisoch minimálne v jedenástich hrobkách z obdobia vlády Thutmoseho III.
(CA. 16,000-300 BC). CAMBRIDGE 2005. NÁZOV LOKALITY TELL FECHERIYE JE UVEDENÝ AKO FAKHARIYAH.)
tanni. Pôvodne sa churritské obyvateľstvo spolu a z úvodných rokov vlády Amenhotepa II. (1427 – 1400 pred n. l., hrobky TT 42, 74,
tinou druhého tisícročia. Na základe absolútnej ríše, keď ju dobyl vládca Chammurapi (vládol 1792 – 1750 pred n. l.). Niekedy v rokoch s niektorými semitskými kmeňmi Blízkeho výcho- 84, 85, 86, 88, 92, 100, 131, 155 a 200).
chronológie je ohraničené rokmi 2000/1900 1760 – 1759 pred n. l. babylonský vládca Chammurapi dobyl mesto Mari (Tell Charíri) na du dávalo do súvislosti s Hyksósmi. Dnes vieme, Priamy bezprostredný súboj (keď bolo ohrozené samotné jadro ríše Mitanni) medzi
pred n. l. až do priebehu 18. storočia pred n. l. východe dnešnej Sýrie, ktoré následne výrazne upadlo. Po zániku starobabylonského že pod pojmom Hyksós môžeme vnímať predsta- armádou Thutmoseho III. a mitannským vojskom nastal s najväčšou pravdepodobnos-
Najvýznamnejším panovníkom staroasýrskeho obdobia bola značná časť územia Asýrie ovládnutá ríšou Mitanni. Od tohto obdobia viteľa vládnucej zložky, respektíve náčelníckej ťou až v 33. roku jeho vlády (vrátane vlády Hatšepsut – pôvodne jeho regentky). Thut-
obdobia bol Šamši Adad (1813 – 1781 pred n. l.), môžeme v povodí rieky Chábur hovoriť o začiatkoch neskorej doby bronzovej – v ob- vrstvy, s najväčšou pravdepodobnosťou iba ázij- mose III. zdolal mitannského kráľa a Egypt ovládol pohraničné oblasti jeho ríše. Je
ktorý bol amoritského pôvodu. Obdobie jeho dobí po roku 1600 pred n. l. ských semitských kmeňov a etnických zoskupení, viac než pravdepodobné, že samotné jadro ríše Mitanni s hlavným mestom Vašukanni
vlády sa považuje za dôležitý časový medzník ktorí v Druhom prechodnom období napadli Egypt. nebolo bezprostredne ohrozené. Práve v tomto časovom úseku egyptské vojská pre-
pri riešení problému periodizácie strednej doby RÍŠA MITANNI NA SCÉNE A už vôbec nemôžeme súhlasiť s niektorými tvr-
bronzovej (MB) v oblastiach Blízkeho východu. Mitanni bola významná a v súčasnosti stále nedostatočne preskúmaná staroveká deniami z nedávnej minulosti, že obyvateľstvo
Po jeho smrti (asi okolo roku 1781 pred n. l.) sa ríša Blízkeho východu v priebehu druhého tisícročia pred n. l. v dobe bronzovej. O mi- (ide predovšetkým o obyvateľov churritského pô-
Asýrska ríša dostala pod nadvládu Babylonskej nulosti tejto starovekej ríše sa dozvedáme predovšetkým z churritských písomných vodu) ríše Mitanni bolo najmä pôvodom to isté
etnické spoločenstvo ako Hyksósovia.
SEVERNÁ Prvý mocenský rozmach ríše Mitanni nastáva
ZÁPADNÁ SÝRIA STREDNÝ EUFRAT BALICH CHÁBUR ANATÓLIA EGYPT
MEZOPOTÁMIA za panovníka Parratarna I. (okolo 1470 pred n. l.).
V poslednej tretine 15. storočia pred n. l., prav-
1200 Ras ibn Hani Ugarit – deštrukcia Alalach I Dur – Katlimmu
depodobne okolo roku 1420 pred n. l., sa mitann-
paláce v neskorej dobe bronzovej Sabi Abyad dunnu Stredoasýrske obdobie Tukultí – Ninurta I. Obdobie Ramesse II.
Alalach II Neskorá doba bronzová okupácia Šalmaneser I. Chetitskej ríše 19. dynastia ským panovníkom stal Sauštatar (okolo 1420
Emar pred n. l.). Počas jeho vlády dosiahla ríša naj-
1300 Alalach III Stredoasýrske obdobie väčší územný rozsah. Patrilo jej územie Asýrie,
Brak Mitanni Šupiluliumaš I. Achnaton priestor v okolí miest Arrapcha a Nuzi smerom
palác a chrám až k pohoriu Zagros, krajina Kizzuvatna v južnej
1400 Alalach IV Hammam Obdobie ríše Mitanni Anatólii, severný priestor Sýrie s významnými
et – Turkman VIIIB Thutmose III.
mestami Ugarit, Alalach a Chalpa. V tom čase sa
Hama G 3 – 1
1500 Alalach V Hammam 18. dynastia
územie ríše rozprestieralo od pohoria Zagros po
et – Turkamn VIIIA Stredozemné more.
1600 Alalach VI Ríša Mitanni nejaký čas bojovala o hegemóniu
v sýropalestínskej oblasti so svojím mocenským
CHRONOLOGICKÁ TABUĽKA ÚZEMIA SÝRIE OKOLO ROKU 1500 PRED N. L. A V 2. POLOVICI 2. TISÍCROČIA PRED N. L. V SÝRII V SYNCHRONIZÁCII S EGYPTOM PODĽA: konkurentom – Egyptom. Na začiatku 18. dy-
AKKERMANS, P.M.M.G. – SCHWARTZ, G.M.: THE ARCHAEOLOGY OF SYRIA. FROM COMPLEX HUNTER-GATHERERS TO EARLY URBAN SOCIETIES. CAMBRIDGE 2005. nastie egyptských vládcov predamarnského obdo- NOVODOBÁ REKONŠTRUKCIA BABYLONSKÝCH HRADIEB Z NOVOBABYLONSKÉHO OBDOBIA

78 | HISTORICKÁ REVUE 2–3|2008 ročník XIX HISTORICKÁ REVUE | 79

 EGYPT a ríša MITANNI – vzťahy dvoch starovekých mocností
kročili tok Eufratu. Thutmose III. kráčal vo
vojenskej línii svojho predchodcu Thutmose-
ho I. a tiež nechal na brehoch Eufratu vztý-
čiť ďalšiu stélu víťazstva. Egypt však dobyl
iba spomínané okrajové územia ríše a mi-
tannské vazalské mestá a mestské štáty. No
ríša Mitanni bola s Egyptom v nepriamom
vojenskom, respektíve viac či menej napätom
stave počas celého obdobia reálnej vlády
Thutmoseho III. Súviselo to najmä so snahou
o vplyv v levantsko-kanaánskom priestore.
Išlo o lokálne súboje v snahe ovládnuť miest-
ne mestské štáty. Z obdobia vlády Thutmo-
seho III., vrátane vlády jeho regentky Hatšep-
sut, ale aj vlády Amenhotepa II. sa v súk-
romných vasetských hrobkách významných
egyptských hodnostárov nachádzajú malebné
nástenné výjavy, na ktorých vyslanci, náčelníci
alebo podmanení predstavitelia rôznych kra-
jín prinášajú dary na dvor panovníka. Známi
sú napríklad návštevníci z Kréty (Keftiu), alebo
zo Sýrie, respektíve Nahrinu. Je viac než prav-
depodobné, že návštevníci z blízkovýchodnej
Ázie mali súvis, hoci len nepriamy, s obyva-
teľmi ríše Mitanni, respektíve s jej súdobými
alebo bývalými vazalmi. Práve na tzv. „poe-
tickej stéle“ Thutmoseho III. z Karnaku, ktorá
zaznamenáva vtedajší známy svet, môžeme na
jej severnom okraji rozpoznať ríšu Mitanni.
OBJAVUJÚ SA CHETITI
Treba konštatovať, že za vlády Amenho-
tepa II. sa žiadny z monumentálnych oslav-
ných textov (okrem zaužívaných toponymií
KRÁĽ (V TOMTO PRÍPADE THUTMOSE III.) PRINÁŠA OBETE AMENREOVI. NÁSTENNÁ MAĽBA v „symbolických hradbách“) nezmieňuje o ne-
SA NACHÁDZA V HATHORINEJ KAPLNKE, KTORÚ DAL POSTAVIŤ THUTMOSE III. (18. DYNASTIA,
NOVÁ RÍŠA) V DÉR EL-BAHRÍ V ZÁPADNÝCH TÉBACH. DAL JU POSTAVIŤ PRE SOCHU HATHORINEJ priateľovi z Mitanni, respektíve Nahrinu. Ho-
KRAVY. V SÚČASNOSTI SA CELÁ ZREKONŠTRUOVANÁ KAPLNKA, VRÁTANE NÁSTENNÝCH MALIEB voria už iba o nevyšpecifikovanom sýrskom
A SPOMÍNANEJ SOCHY, NACHÁDZA V MÚZEU V KÁHIRE.
ťažení pri Kadeši – proti „Seceteju“, čiže
Ázijcom. Amenhotep II. (1427 – 1400 pred
n. l.) sa tu dostal do stretu aj s mitannským vojskom a
dal popraviť sedem miestnych, lokálnych vládcov. V tom-
to vojenskom konflikte teda zvíťazil, no situáciu v regióne
sa mu nepodarilo upokojiť a o štyri roky sa museli uskutoč-
niť ďalšie vojenské výpravy Egypťanov. Nakoniec došlo
k uzatvoreniu spojenectva s vládcami Nahrinu, Chatti a
Sangaru (Babylonu). Uzatvorenie mieru s Nahrinom je do-
konca uvedené v stĺpovej sieni v Karnaku. Nachádza sa
medzi štvrtým a piatym pylónom. Text nápisu oznamuje:
„Vodcovia (veru) Mitanni (Mj-tn) ku nemu prichádzajú s dar-
mi na chrbtoch, aby si od jeho výsosti vyžiadali zmierovacie
dary (hetepu) a dych života.“ Dokonca obyvatelia Nahrinu,
predtým znázorňovaní na rôznych egyptských vyobraze-
niach ako pokorení nepriatelia a prosebníci, získavajú počas
vlády Amenhotepa II. podobu spriaznených spojencov.
Tento nový stav len upozorňuje na dôležitosť spojenectva,
ktoré výrazne stabilizovalo situáciu v ázijskom – blízkový-
chodnom priestore a upokojilo egyptskú hranicu.
Už počas vlády Thutmoseho IV. (1400 – 1390 pred n. l.) a
SCÉNA ZNÁZORŇUJÚCA VÍŤAZSTVO THUTMOSEHO III. NAD NEPRIATEĽMI EGYPTA. Amenhotepa III. (1390 – 1352 pred n. l.) boli medzi oboma
NACHÁDZA SA V KARNAKU V AMONOVOM CHRÁME. THUTMOSE III. SA TU ROZHÁŇA
PALICOU, ABY ZABIL NEPRIATEĽOV, KTORÝCH UCHOPIL ZA VLASY. POD JEHO NOHAMI
štátmi priateľské vzťahy. Ich nastolenie (pravdepodobne už
SÚ V TROCH RADOCH VYMENOVANÉ NÁZVY NÍM PODROBENÝCH MIEST A NÁRODOV. za vlády Amenhotepa II.) si vyžiadal spoločný, výrazne sa
80 | HISTORICKÁ REVUE 2–3|2008
staroveký EGYPT – dedičstvo faraónov
dobne vyústilo do spomínanej predpoklada-
ZACHOVANÁ HORNÁ ČASŤ nej obnovenej spoločnej dohody. Scéna zá-
SOCHY THUTMOSEHO III.
– VLÁDCU 18. DYNASTIE, roveň môže istým spôsobom upozorňovať na
Z OBDOBIA NOVEJ RÍŠE. diplomatický sobáš Thutmoseho IV. so sýr-
POČAS JEHO VLÁDY skou/mitannskou princeznou. Thutmose IV.
DOŠLO K NAJVÄČŠIE-
si ju zobral za ďalšiu manželku v šiestom roku
MU VOJENSKÉMU
STRETU MEDZI
svojej vlády.
ARMÁDOU RÍŠE V tomto období pravdepodobne prvýkrát
MITANNI A STA- dochádza k sobášu medzi ženou z vládnuceho
ROVEKÉHO
rodu ríše Mitanni a egyptským panovníkom.
EGYPTA.
TORZO SOCHY Svadobný akt, ako uvádzame v nasledujúcich
Z GRANO- riadkoch, sa bude na najvyššej vládcovskej
DIORITU JE úrovni opakovať viackrát. Niektorí egypto-
ULOŽENÉ
lógovia – bez dostačujúcich dôkazov – považu-
V UMELECKO-
HISTORICKOM jú egyptskú kráľovnú Mutemuju za mitann-
MÚZEU skú manželku Thutmoseho IV., čo je však
VO VIEDNI. len hypotéza. Doteraz žiadne staroegyptské
pramene neupozornili na skutočnosť, že by
kráľovskú nevestu pochádzajúcu z Mitanni
povýšili na Veľkú kráľovskú manželku. Opráv-
nene môžeme predpokladať jedine to, že mala
minimálne rovnaké spoločenské postavenie
ako iné manželky Thutmoseho IV., ktoré po-
chádzali zo Sýrie. V poslednom období sa
vyslovil skôr hypotetický názor, že túto mi-
tannskú princeznú môžeme stotožniť s egypt-
ským menom Henutempet, ktoré vraj prijala
po svojom príchode do Egypta z dôvodu so-
báša s panovníkom. Sarkofág s týmto me-
nom sa našiel v známom úkryte múmií vlád-
cov a ich rodinných príslušníkov v Dér el-
Bahrí. Sarkofág sem preniesli po vylúpení
jej hrobky na sklonku Novej ríše. Samotná
hrobka nebola doteraz nájdená. Jej objav by
možno napomohol vyriešiť záhadu historic-
kej identifikácie mitannskej manželky Thut-
moseho IV. Zatiaľ môžeme iba konštatovať,
že hrobka ženy, ktorá bola nositeľkou egypt-
ského mena Henutempet, sa nachádzala na va-
setskom pohrebisku (Západné Téby), pričom
posilňujúci a rozpínajúci protivník – Che-
titská ríša. Je možné, že vyústili do opä-
tovného uzatvorenia mieru. Bolo to ob-
dobie, keď sa mitannský vládca Artata-
ma I. (okolo 1400 pred n. l.) snažil o ob-
novenie diplomatických stykov s Egyp-
tom. Aj keď paradoxne z obdobia vlá-
dy Thutmoseho IV. sú v hrobke nosiča
štandardy Nebamona (TT 90) zobrazení
zajatci z výpravy proti vazalom ríše Mi-
tanni a vzbúreným vazalským egyptským
mestským štátom v Sýropalestíne. Toto
znázornenie je počas začínajúceho mie-
rového obdobia po Amenhotepovi II.
výnimočné. V rámci poznania dejín má
dôležitý význam, lebo má v štýle propa-
gandy zvýrazniť pred domácou aj zahra-
ničnou spoločnosťou významnejšie po-
ZNÁMA „LUKOSTRELECKÁ STÉLA“ AMENHOTEPA II., KTORÁ SA NACHÁDZA AMENREOVOM CHRÁME
stavenie Egypta voči ríši Mitanni počas V KARNAKU. TÁTO SCÉNA MÁ UPOZORNIŤ NA SILU A ZRUČNOSŤ VLÁDCU. TENTO BLOK RELIÉFU SA
ich vzájomného rokovania. To pravdepo- V SÚČASNOSTI NACHÁDZA V MÚZEU V KÁHIRE.
ročník XIX HISTORICKÁ REVUE | 81
 EGYPT a ríša MITANNI – vzťahy dvoch starovekých mocností
DETAIL SCÉNY ZO STÉLY AMENHOTEPA III. PÔVODNE SA TÁTO SCÉNA NACHÁDZALA
NA NÁDVORÍ ZÁDUŠNÉHO CHRÁMU AMENHOTEPA III. V ZÁPADNÝCH TÉBACH.
V SÚČASNOSTI SA NACHÁDZA V EGYPTSKOM MÚZEU V KÁHIRE.
hypoteticky v nej mohla byť pochovaná žena
pôvodom z Mitanni. Na sobáš medzi dcérou Arta-
tamu I. s Thutmosem IV. upozorňuje aj jeden
z neskorších listov medzi mitannským vládcom
Tušrattom (ako odosielateľom) a Amenhotepom
IV. (Achnaton). V ňom sa dozvedáme:
„Keď [Thutmose IV.], otec M(N)immureja
[Amenhotepa III.] písal Artatamovi, môjmu sta-
rému otcovi, požiadal o dcéru môjho starého otca
a sestru môjho otca. Písal mu päťkrát, šesťkrát,
ale on mu ju nedal. Keď mu napísal siedmykrát,
až potom pod takýmto tlakom mu ju dal.“
(Mynářová, Jana: Královná Teje. In: PES – Praž-
ské egyptologické studie 2004.)
AMENHOTEP III. A ACHNATON
Ríša Mitanni mala rozvinuté vzťahy s Egyptom
aj počas vlády Amenhotepa III., čo dokazuje aj
bohatá korešpondencia z Tell el Amarny medzi
ním a kráľom Tušrattom (1365 – 1335 pred n. l.).
Ako dar poslal mitannský vládca Tušratta svojmu
egyptskému náprotivku Amenhotepovi III. trid-
sať žien a mužov (otrokov, respektíve sluhov) a
okrem iného aj zodpovedajúce množstvo zlata.
Aj keď hlavnou manželkou Amenhotepa III. bola
legendárna kráľovná Teje (od druhého roku jeho
82 | HISTORICKÁ REVUE
staroveký EGYPT – dedičstvo faraónov
ale aj Amenhotepa IV. – Achnatona (1352 – 1336 pred n. l.). Táto teória
nie je vylúčená a stále sa pokladá za pravdepodobnú. No je takmer úplne
vylúčené, aby sme Taduchepu mohli stotožniť s Nefertiti. Skôr bola popri
Nefertiti ďalšou kráľovskou manželkou a spolu s ňou sa asi podieľala na
náboženskej reforme manžela. Podľa zatiaľ nie celkom overeného pred-
pokladu sa mitannská princezná pokladá skôr za tajuplnú ženu,
ďalšiu manželku faraóna-kacíra (pre iného náboženského
reformátora) Achnatona, známu pod egyptským menom Kija
(Ki´a). Ak túto hypotézu ďalej rozvinieme, môžeme naznačiť
Kijin zaujímavý osud aj po jej smrti. Potom ako nasledovníci
Achnatona zatratili niekdajšieho kacírskeho faraóna, sa defi-
nitívne opustilo ním založené sídlo Achetaton (Tell el Amarna).
Vtedy sa aj múmia tejto ženy (podobne ako iné) preniesla
do vasetského Údolia kráľov. V hrobke KV 55 sa našla truhla
s vápencovými vázami. Na nich bolo uvedené meno Kija – meno
ženy, ktorá si prisvojila meno Meritaton. No či ide o niekdaj-
šiu mitannskú princeznú, stále zostáva záhadou. Nedá sa
vylúčiť ani taká verzia, že Kija bola manželka mitannského
pôvodu, ba dokonca aj kráľovského, ale nemusela byť to-
tožná s Taduchepou.
CHETITI DOMINUJÚ
Mitannskí vládcovia sa z dôvodu chetitskej hrozby neus-
tále snažili posilniť svoje spojenectvo s Egyptom. Šuttarna II.
(okolo roku 1380 pred n. l.) a neskôr aj Tušratta poslali
Amenhotepovi III. sochu bohyne Šavušky z Ninive (churritská
obdoba babylonskej bohyne Ištar – prostredníctvom tohto
daru mala bohyňa svojou magickou silou napomôcť k vylieče-
niu faraóna). O jej zaslaní nás oboznamuje objavená korešpon-
dencia z egyptskej Tell el Amarny. Je
všeobecne známe, že náboženský
reformátor Achnaton vybudoval
nové hlavné mesto Egypta (to bolo
dovtedy v meste Vaset v južnom
Egypte), v priestore dnešnej Tell el
vlády), uzatvoril Amenhotep III. niekoľko politických svadieb, okrem iných s prin- Amarny v strede Egypta a nazval ho
ceznami z ríše Mitanni – a to s dcérou Šuttarnu II. Gilupechou a Tušrattovou dcérou Achetaton. Preniesol tam aj
Taduchepou. Gilupecha sa stala jeho ďalšou manželkou pravdepodobne v desiatom časť staršej zahraničnej
roku jeho vlády. Jej svadobný sprievod tvorilo až 317 žien. Išlo vraj o najkrajšie korešpondencie. Po smrti
predstaviteľky nežného pohlavia, vybraté pravdepodobne z háremu panovníka ríše Tušrattu nastali v mitann-
Mitanni. Aj vďaka početnému svadobnému sprievodu zabrala Gilupechou riadená sko-churritskom štáte boje
domácnosť jednu štvrtinu kráľovského paláca. Zmienky o Gilupeche sa po príchode o vládcovský post. Nakoniec
Taduchepy, dcéry mitannského panovníka Tušrattu, novej manželky Amenhotepa III. sa k moci dostal Tušrattov
(v 35. roku jeho vlády), strácajú. Taduchepa si v rámci sobáša priviedla z ríše Mitanni syn Šattivaza, ktorý však od-
do vasetského paláca 404 šľachtičien (niečo podobné ako dvorné dámy), komorných vrátil svoju pozornosť od Egyp-
a iných služobníčok (iné údaje uvádzajú číslo 270) a 70 služobníkov mužského pohla- ta a v polovici, respektíve po
via (iné údaje uvádzajú počet 30). polovici 14. storočia pred n. l.
Tušratta pri písomnej korešpondencii s Amehotepom III. a jeho synom Amenho- začal upevňovať styky so svojím
tepom IV. (Achnaton) neoslovuje len týchto dvoch panovníkov, ale aj ich osudovú SÚSOŠIE ACHNATONA A NEFERTITI. NAŠLI HO
bezprostredným a čoraz mocnejším suse- V TELL EL-AMARNE. V SÚČASNOSTI JE ULOŽENÉ
ženu. Prostredníctvom korešpondencie s Achnatonom nechával odkazy pre manželku dom – Chetitskou ríšou, ktorej vládol pa- V PARÍŽSKOM LOUVRI.
nebohého Amenhotepa III. – legendárnu kráľovnú Teje. Považoval ju za garantku novník Šupiluliumaš I. (1370 – 1330 pred
pravdy, ktorá súvisela s rokovaniami medzi egyptskými a cudzími vládcami – v tom-
to prípade najmä mitannskými. Dokonca jeden z listov nájdených v Tell el Amarne
HLAVA KRÁĽOVNEJ TEJI, PRVEJ MANŽELKY
je adresovaný priamo jej. Jeho obsah, v podobnom znení ako spomínané odkazy, EGYPTSKÉHO VLÁDCU AMENHOTEPA III.
n. l.). Tu už nešlo o rovnocenné spojenectvo dvoch ríš, ale
upozorňuje na dôležitosť politického postavenia Teji a jej značného vplyvu po smrti Z 18. DYNASTIE, Z OBDOBIA NOVEJ RÍŠE. o vazalský vzťah ríše Mitanni ku Chetitskej ríši. Šattivazovi
Amenhotepa III. (M(N)immureja), to znamená počas vlády jej syna Amenhotepa IV. POČAS OBDOBIA JEHO VLÁDY ROZKVITALI sa zo závislosti na Chetitskej ríši podarilo neskôr vymaniť, ale
ČULÉ KONTAKTY MEDZI RÍŠOU MITANNI
(Naphurereja). Dokonca niektoré staršie egyptologické a historické teórie uvažovali A EGYPTOM. ÚČASTNÍČKOU KOREŠPONDEN-
následne musel odolávať znovu sa formujúcej Asýrskej ríši
o mitannskom pôvode Achnatonovej krásnej manželky Nefertiti. Pôvodne sa totiž CIE MEDZI VLÁDCAMI OBOCH RÍŠ BOLA AJ – tentoraz zo stredoasýrskeho obdobia. Ríšu Mitanni okolo
stotožňovala s dcérou mitannského panovníka Tušrattu – so spomínanou Taduchepou. KRÁĽOVNÁ TEJA. ORIGINÁL HLAVY S VYSOKO roku 1350 – 1300 pred n. l., počas vlády Achnatona (1352
VYČESANÝM ÚČESOM NESÚCEJ KORUNU SA
Dnes sa táto teória pokladá za málo pravdepodobnú. Aj podľa týchto zastaraných V SÚČASNOSTI NACHÁDZA V EGYPTSKOM
– 1336 pred n. l.), definitívne rozvrátili Chetiti. Dokonca
hypotéz, ale aj mnohých súčasných, nebola Taduchepa iba manželkou Amenhotepa III., MÚZEU V BERLÍNE. sa v jednej z novších teórií predpokladá, že sa Achnatonove
2–3|2008 ročník XIX HISTORICKÁ REVUE | 83
 EGYPT a ríša MITANNI – vzťahy dvoch starovekých mocností
ZREKONŠTRUOVANÉ HRADBY VÝZNAMNÉHO ASÝRSKEHO MESTA NINIVE
DO PODOBY, V AKEJ ASI VYZERALI POČAS NOVOASÝRSKEHO OBDOBIA
SITUÁCIA V TELL AMARNE – V STAROVEKOM ACHETATONE – MESTA,
KTORÉ ZALOŽIL FARAÓN ACHNATON – ZNÁMY NÁBOŽENSKÝ REFORMÁTOR
84 | HISTORICKÁ REVUE
vojenské jednotky v 12. roku jeho vlády dostali do bojového
stretu možno s tými istými Chetitmi, ktorí porazili vojsko ríše Mi-
tanni. A to je, ak berieme do úvahy vo vedeckej i popularizačnej
literatúre často spomínaný pacifizmus Achnatona, prekvapivé
zistenie. Rozpad ríše Mitanni (pravdepodobne na dva štátiky)
sa podľa absolútnej chronológie datuje do obdobia okolo, res-
pektíve presnejšie po roku 1350 pred n. l., po vláde Tušrattu.
Mitannská ríša mala svoje epicentrum v severnej Mezopo-
támii, najmä na území dnešnej Sýrie, čiastočne Iraku a v juž-
nom Turecku. Asýrčania a Babylončania ju nazývali Chanigalbat
(v akkadských textoch sa spomína ako Chanigalbat, Chaligal-
bat). Egypťania ju často považovali za súčasť Naharinu (to zna-
mená širokého územia Sýrie), ale veľmi často používali aj vý-
raz obdobný slovu Mitanni. V čase svojho najväčšieho rozma-
chu územne siahala až po vody Stredozemného mora. Doteraz
nie je jednoznačne jasné, kde sa nachádzalo jej hlavné mesto
Vašukanni.
OD UMENIA K ZÁNIKU
Medzi relevantnú remeselnú produkciu aj počas obdobia
existencie štátu Mitanni patrila výroba luxusnej keramiky Nuzi,
nazvaná podľa významného mesta tohto starovekého štátu.
Nuzi (názov Nuzi je starovekého pôvodu, v súčasnosti sa táto
lokalita nazýva Jorghan Tepe) je dôležitá lokalita, ktorá sa na-
chádza na severe dnešného Iraku v povodí rieky Tigris, 16 km
juhozápadne od súčasného mesta Kirkúk. Z Nuzi pochádzajú
klinopisné texty z palácového a privátnych archívov, ktoré nás
upozorňujú na ríšu Mitanni. Tieto tabuľky s textami v akkad-
skom jazyku písali churritskí autori. Dokazuje to aj slovná zá-
soba a z nej použité slová v textoch z Nuzi. Môžeme oprávnene
predpokladať, že v Nuzi žila početná vrstva churritského oby-
vateľstva. Medzi najlepšie rozpoznateľnú keramiku z mitann-
ČREP KERAMIKY TYPU NUZI
Z POLOHYTELL FECHERIYE.
ského obdo-
bia sa zara-
ďuje v kontexte
predchádzajúcich
slov keramika nájdená
vo vrstve Nuzi II.
Obyvatelia Mitanni boli
vynikajúci koniari a výrobcovia
obuvi. Kôň patril v Mitanni medzi najčastejšie chované domes-
tikované zvieratá. Bolo tomu tak nielen pre poľnohospodárske
a ťažné účely, ale najmä z vojenských dôvodov a aj pre jeho
drezúru ako takú. Mitannské vozotajské umenie patrilo v druhom
tisícročí pred n. l. k najlepším. Výcviku a chovu koní venovali
nemalú pozornosť. Práve z ríše Mitanni pochádza viacero textov,
ktoré opisujú výcvik tohto ušľachtilého zvieraťa. Dokonca istý
Kikkuliš z Mitanni napísal v 14. storočí pred n. l. v chetitskom
jazyku – klinopisom možno najstaršie známe state o drezúre
koní. Bol napísaný na štyroch hlinených tabuľkách. Rôzne od-
borné výrazy uvedené na hlinených tabuľkách sú bezpochyby
indoeurópskeho (árijského) znenia. Viacerí bádatelia, vrátane
českých orientalistov Bedřicha Hrozného a Miloša Bíča, upozor-
2–3|2008
staroveký EGYPT – dedičstvo faraónov
nili na ich potenciálny árijský pôvod. Podobne ako iní vedci aj B. Hrozný konštatoval,
že tieto výrazy sa dajú veľmi dobre vysvetliť z indického jazyka. Veď aj v medzištát-
TELL FECHERIYE A TABUĽKY
Z ACHETATONU
nej zmluve medzi chetitským vladárom Šupiluliumašom a Šattivazom, panovníkom ríše Už od prvej polovice 20. storočia sa uvažuje,
Mitanni, sa spomínajú božstvá Našattijanna, Indar(a), Arunaššil (Uruwana, Aruna) že hlavné mesto ríše Mitanni mohlo byť práve
a Mitraššil, ktoré majú analógiu v indických menách Násatja, Indra, Varuna a Mitra. na lokalite Tell Fecheriye. Nové svetlo do tejto
Okolo roku 1400 pred n. l., respektíve na začiatku 14. storočia pred n. l., bol problematiky vniesli výsledky pedologického
vládca z Aššuru – Aššur-nádim-anché II. (1402 – 1393 pred n. l.) takým dôležitým rozboru a chemickej analýzy hlinených tabu-
vládcom v regióne, že mu egyptský panovník (uvádza sa Amenhotep III., ale z dôvodu liek s klinovým písmom. Ide o tabuľky nájdené
chronologických nepresností to nie je jednoznačne potvrdené) poslal asi dvadsať v egyptskej Tell el Amarne (Achetaton – niek-
talentov zlata. Bolo to už v čase, keď ríša Mitanni začínala byť z dôvodu dynastických dajšie hlavné mesto faraóna Achnatona), ktoré
rozporov v začínajúcej miernej kríze a onedlho (o viac než 50 rokov) sa rozpadla na poslal vládca Mitanni z hlavného mesta Vašu-
dva štáty. Od týchto dejinných medzníkov môžeme vnímať formovanie Asýrskej ríše kanni svojmu egyptskému náprotivku. Podľa roz-
stredoasýrskeho obdobia. Dokonca aj na počiatku asýrskych výbojov bola snaha vyma- boru hliny majú podobné zloženie, aké má pôda
niť sa zo závislosti a upevniť svoju nezávislosť dobytím mitannských územ-
ných oblastí, ale aj strážiť svoje hranice pred útočiacimi skupinami
nomádov. Po rozvrátení Mitannskej ríše Chetitmi sa postupne HORNÁ ČASŤ
sformovala Asýrska ríša stredoasýrskeho obdobia. Za zakladateľa PIESKOVCOVEJ SOCHY
Asýrskej ríše v stredoasýrskom období môžeme považovať Aššur- EGYPTSKÉHO VLÁDCU
uballita I. (1365 – 1330 pred n. l.). Práve jeho otec Eríb-Adad I. AMENHOTEPA IV.
(1392 – 1366 pred n. l.), nástupca Aššur-nádim-anchého, získal (18. DYNASTIA,
NOVÁ RÍŠA),
nezávislosť Aššuru od Mitanni. Prelom v dejinách stredo- KTORÝ PRIJAL
asýrskeho obdobia nastal počas vlády Adad-nárárího I. MENOACHNATON.
(1307 – 1275 pred n. l.). Od obdobia jeho nástupu na SOCHA SA NAŠLA
vladársky stolec sa začala perióda troch najúspešnejších V KARNAKU.
stredoasýrskych kráľov – okrem neho to boli Salmanas-
sar I. (1274 – 1245 pred n. l.) a Tukultí-Ninuruta (1244
– 1208 pred n. l.) – ich vlády už dávali Asýrii istý punc
imperiálnej veľmoci. Práve Salmanassar I. bojoval
proti poslednému zvyšku Mitannskej ríše, ktorá
už bola v smrteľnej agónii, pričom jej posledné
pozostatky zanikli v 13. storočí pred n. l.
V 14. a 13. storočí pred n. l. vytvorili Asýr-
čania teritoriálny štát, ktorý vychádzal zo sta-
roasýrskej tradície panovníka amoritského
pôvodu Šamšiho-Adada I. a upadajúcej a ná-
sledne rozvrátenej ríše Mitanni. Týkalo sa
to najmä organizácie vojenstva, ale aj for-
movania panovníckej moci ako takej. V pod-
statných znakoch sa to týkalo aj systému držby
pôdy, ktorý vychádzal z mitannskej
tradície. Tento systém je pomerne
dobre známy z textov z Nuzi
– niekdajšieho sídla vazalské-
ho štátu prináležiaceho ríši
Mitanni. Respektíve Nuzi bolo
významné mitannské stredis-
ko, lebo ríša Mitanni a po
nej i Asýrska ríša stredo-
asýrskeho obdobia boli do
určitej miery vlastne zos-
kupením vazalských štá-
tov. Asýrsky štát stredo-
asýrskeho obdobia rozvrá-
til príchod Aramejcov. Do
tohto obdobia sa datu-
je záver neskorej doby
bronzovej v priestore
severovýchodnej Sýrie
s dôrazom na povodie
rieky Chábur.
ročník XIX
 EGYPT a ríša MITANNI – vzťahy dvoch starovekých mocností
„Nimmuriovi [Amenhotepovi III.],
veľkému kráľovi, kráľovi Egypta, svojmu
bratovi, svojmu švagrovi, ktorému som milý
a ktorý je milý mne, [píše] Tušratta, veľký
kráľ, tvoj svokor, kráľ Mitanni, ktorému si
milý. Je tvojím bratom. Darí sa mi dobre,
nech sa aj tebe dobre darí. Tvojmu domu,
mojej sestre a tvojím ostatným paniam,
tvojím synom, tvojím vojnovým vozom,
tvojím koňom, tvojím náčelníkom, tvojej
krajine a všetkému, čo ti patrí, nech sa
naozaj, naozaj dobre darí. Už tvoji otcovia
udržiavali priateľstvo s mojimi otcami, ty
si ho ešte väčšmi upevnil. A teraz, keď toto
priateľstvo obidvaja vzájomne pestujeme,
ty si ho vytvoril ešte desať ráz silnejšie
ako s mojím otcom. Nech bohovia žehnajú
tomuto nášmu priateľstvu! Tešub, pán, a
Amón nech toto priateľstvo opatrujú navždy
takým, aké je teraz.“ (Z listu mitannského
panovníka Tušrattu egyptskému vládcovi
Amenhotepovi III. v klinopisnej akkadčine
vyrytej na hlinenej tabuľke, ktorý bol nájdený
v množstve zahraničnej korešpondencie
v archíve egyptskej Tell el Amarny – Achetaton.
(Prevzaté z knihy Klíma, J.: Ľudia
Mezopotámie. Bratislava 1988, s. 145.)
MONUMEN-
TÁLNA HLAVA
AMENHO-
TEPA III.
Z OBDOBIA
18. DYNASTIE
(NOVÁ RÍŠA),
KTORÁ BOLA
V JEHO
ZÁDUŠNOM
CHRÁME V ZÁPADNÝCH TÉBACH (ZÁPADNÝ
BREH NÍLU V PRIESTORE STAROVEKÉHO MESTA
VASET). ORIGINÁL SA V SÚČASNOSTI NACHÁDZA
V BRITSKOM MÚZEU V LONDÝNE.
86 | HISTORICKÁ REVUE
na telle v Tell Fecheriye. Obsahujú listy (už z viackrát spomínanej vzájomnej ko-
rešpondencie) mitannského panovníka Tušrattu egyptskému vládcovi Amenho-
tepovi III. (1390 – 1352 pred n. l.). Zachovali sa aj tabuľky zaslané jeho synovi
Amenhotepovi IV. – Achnatonovi (1352 – 1336 pred n. l.).
Aj na základe doterajších, skôr krátkodobých výkopov sa vie, že Tell Fecheriye je
významná lokalita starovekých civilizácií Blízkeho východu. Lokalita sa nachádza
v bezprostrednej blízkosti (východne) mestečka Ras al Ain, ležiacom pri tureckých
hraniciach, neďaleko sídla miestneho kraja, ktorým je mesto Hasseke. Geografické
súradnice tellu sú: 36° 50‘ severnej šírky a 40° 4‘ východnej dĺžky. Ide o rozsiahly tell
– dlhodobým ľudským osídlením a činnosťou vytvorená vyvýšenina, v tomto prípade
až o rozlohe 90 ha. Tzv. horné mesto – dominujúca vyvýšenina tellu má 12 ha a dolné
mesto má 78 ha. Prvý priebežný archeologický prieskum podnikol Max Freiherr von
Oppenheim, ktorý počas svojej výkopovej sezóny na neďalekom Tell Halafe v rokoch
1911 – 1913 a 1927 – 1929 niekoľkokrát prospekčne preskúmal polohu Tell Fecheriye.
Po následnom povrchovom zbere a jeho topografickom zameraní ako prvý vyslovil
domnienku, že sa tu možno rozprestieralo hlavné mesto ríše Mitanni – Vašukanni.
V roku 1940 tu podnikol výskum tím pod vedením Calwina McEwana z Orientál-
neho inštitútu v Chicagu a Múzea krásnych umení v Bostone. Napriek krátkosti
výskumu odkryli rezidenciu z novoasýrskeho obdobia, kde sa našli v jej spodnej
časti staršie slonovinové fragmenty zo stredoasýrskeho obdobia. Pod podlahou
ďalšej stredoasýrskej stavby sa našli dokonca hlinené tabuľky z obdobia vlády
Tukultí-Ninuruta I. Odkryli tiež nálezové situácie z mitannského obdobia, vrátane
keramických nálezov, pričom aj bádanie ohľadne tohto výskumu pracovalo s do-
mnienkou, že sa na lokalite mohlo nachádzať Vašukanni.
Ďalší pokus lokalizovať Vašukanni na tomto telle realizoval Anton Moortgat
v rokoch 1955 – 1956. Prostredníctvom nálezov tzv. keramiky Habur a Nuzi datoval
HLINENÁ TABUĽKA NÁJDENÁ V TELL EL AMARNE, KTORÁ JE LISTOM
MITANNSKÉHO VLÁDCU TUŠRATTU SVOJMU EGYPTSKÉMU NÁPROTIVKU
AMENHOTEPOVI III. NACHÁDZA SA V PERGAMONSKOM MÚZEU V BERLÍNE.
2–3|2008
staroveký EGYPT – dedičstvo faraónov
„K Amenhotepovi [IV.], kráľovi Egypta, k svojmu bratovi,
svojmu zaťovi, ktorý mňa miluje a ktorého i ja milujem,
prehovoril takto Tušratta, kráľ z Mitanni, svokor, ktorý
ťa miluje, tvoj brat: Mne sa dobre darí, nech sa i tebe
dobre darí! Tvojím domom, Teji, tvojej matke, panovníčke
Egypta, Taduchepe, mojej dcére, tvojej žene, tvojím
ostatným ženám, tvojím deťom, tvojím šľachticom, tvojím
vozom, tvojím koňom, tvojím bojovníkom, tvojej krajine
a všetkému, čo ti patrí, nech sa ti darí čo najlepšie.
K smútočným slávnostiam som poslal svojmu bratovi
poslov Pirizziho a Purpriho a nariadil im, aby vyslovili
moju veľkú sústrasť. Vyslal som ich len s nepatrnou
družinou a vtedy som povedal svojmu bratovi tieto slová:
»Zadržím posla svojho brata do tej doby, pokiaľ môj brat
neprepustí mojich poslov a oni neprídu.« Teraz však po
smútočných slávnostiach [smrti Amenhotepa III.] ich
môj brat neposiela, aby sa vrátili, ale ich pravdepodobne
veľmi, veľmi zadržuje. Na čo zabudli moji poslovia? Oni
sa tam ponáhľali a prišli. Prečo zarmútili poslovia srdce
môjho brata? Prečo nemá jeden... počuť pozdrav druhého,
aby sme denne boli veľmi, veľmi šťastní? Môj brat nech
urýchlene prepustí mojich poslov. Nech počujem pozdrav
svojho brata.“ (List mitannského panovníka Tušrattu
egyptskému faraónovi, náboženskému reformátorovi
Achnatonovi, ktorý začal zanedbávať vzájomné vzťahy
medzi oboma krajinami vrátane zadržovania poslov. List na
hlinenej tabuľke z Tell el Amarny – Achetatonu, preklad z češ-
tiny. In: Ekschmitt, W.: Paměť národů. Praha 1974, s. 83.)
začiatky osídlenia tellu do prvej polovice druhého tisícročia pred
n. l. K významnému nálezu na Tell Fecheriye došlo v roku 1979.
V zásypovej vrstve mimo archeologického výskumu sa našla socha
miestneho asýrskeho hodnostára – s menom Hadad yis´i s biling-
válnym nápisom, ktorý sa datuje do konca 9. a začiatku 8. storočia
pred n. l. Tento asýrsko(akkadsko)-aramejský nápis nám hovorí,
že socha stála pred chrámom božstva počasia z Guzany (Tell Halaf)
v meste, ktoré sa nazývalo Sikani. Následne sa vynorila otázka, či
je mesto Sikani z doby železnej totožné s hlavným mestom ríše Mi-
tanni, ktoré prekvitalo na konci doby bronzovej.
Pri skúmaní kultúrnych vrstiev sa okrem geofyzikálneho zame-
rania a tradičných archeologických metód uplatnilo aj aplikova-
nie poznatkov rôznych exaktných vied. V roku 1996 sa v priestore
tzv. dolného mesta našla monumentálna rímska socha z konca
2. storočia n. l. Jeden z posledných výskumov sa uskutočnil v roku
2001 pod vedením Alexandra Prußa z Univerzity v Halle, ktorý
pokračoval v spomínaných amerických výkopoch.
Po niekoľkomesačných až niekoľkoročných prípravách a získaní
licencie (prospekčný prieskum na úvod tejto kampane sa uskutoč-
nil v roku 2005) sa výkopmi v lete roku 2006 začal aktuálne pre-
biehajúci výskum v Tell Fecheriye pod vedením prof. Dr. Dominika
Bonatza, riaditeľa Inštitútu pre blízkovýchodnú archeológiu zo Slo- V SÚČASNOSTI UŽ LEGENDÁRNA BUSTA NEFERTITI (18. DYNASTIA, NOVÁ RÍŠA).
bodnej univerzity v Berlíne. Jedným z hlavných cieľov vytýčených na JE DIELOM THUTMOSEHO SOCHÁRA, KTORÝ PÔSOBIL V TELL EL AMARNE
začiatku projektu bolo aj nájdenie hlavného mesta ríše Mitanni. Na pro- (ACHETATONE), KDE SA AJ NAŠLA TÁTO BUSTA. VYKOPALA JU NEMECKÁ
jekte kooperuje Directorate-General of Antiquities and Museums v Da- ORIENTÁLNA SPOLOČNOSŤ V ROKU 1911 V THUTMOSEHO DIELNI.
PRAVDEPODOBNE SLÚŽILA AKO PREDPÍSANÝ MODEL, KTORÝ SA VYUŽÍVAL
mašku. Sýrsku stranu zastupuje bádateľ ‘Abd al-Masih Bagdo, riaditeľ
PRI VÝROBE ĎALŠÍCH SÔCH SLÁVNEJ ACHNATONOVEJ MANŽELKY.
Directorate of Antiquities v Hasseke. Na tejto rozsiahlej medzinárod-
PÔVODNE SA UVAŽOVALO, ŽE NEFERTITI MALA MITANNSKÝ PÔVOD.
nej akcii sa v nezanedbateľnej miere zúčastňujú aj zástupcovia Slo- DNES SA TÁTO ÚVAHA POVAŽUJE ZA MÁLO PRAVDEPODOBNÚ.
venského archeologického a historického inštitútu – SAHI, o. z. BUSTA SA NACHÁDZA V EGYPTSKOM MÚZEU V BERLÍNE.
ročník XIX HISTORICKÁ REVUE | 87
 EGYPT a ríša MITANNI – vzťahy dvoch starovekých mocností
V roku 2006 sa na projekte podieľali, respektíve zúčast-
nili, Zoroslav Kollár, Peter Valent a Drahoslav Hulínek.
Počas tejto kampane sa našli na telle vrstvy zo stredo-
asýrskeho, novoasýrskeho, helenisticko-rímskeho a is-
lamského obdobia. Tým sa potvrdil mimoriadny význam
lokality v dejinách staroveku v priestore severnej Mezo-
potámie. Výskum na lokalite prebiehal aj v roku 2007
v mesiacoch august a september. Opäť sa na ňom podie-
ľala i slovenská strana zo SAHI, o. z., pričom okrem fi-
nančnej podpory bola jeho osobná odborná účasť zas-
túpená troma pracovníkmi v zložení: Drahoslav Hulínek
a Pavol Minarčák ako archeológovia a Michal Burza ako
expedičný fotograf. Finančno-organizačné záležitosti na
Slovensku zabezpečovali Zoroslav Kollár a Peter Valent.
Doteraz sa počas najnovších zistení projektu Tell Feche-
riye nepotvrdila existencia smerodajnejšej mitannskej
archeologickej vrstvy (aj keď mitannské osídlenie tu exis-
tovalo). Preto zatiaľ nemôžeme potvrdiť hypotézu, že
mitannské osídlenie na lokalite Tell Fecheriye je možné NAJVYŠŠIE POLOŽENÉ MIESTO NA POLOHE TELL FECHERIYE
stotožniť s polohou Vašukanni. Počas najnovších výsku- S DOMINUJÚCOU NOVODOBOU ISLAMSKOU HROBKOU

SOCHA
(9./8. STOR.
PRED N. L.)
ASÝRSKEHO
MIESTODRŽITEĽA
HADAD YIS´I
S DVOJJAZYČNÝM
NÁPISOM
(AKKADSKÝM
A ARAMEJSKÝM),
KTORÁ SA V ROKU
1979 NAŠLA NA
LOKALITETELL
FECHERIYE V SÝRII.
V SÚČASNOSTI
POLOHA TELL FECHERIYE – ODKRYTÝ REZ (SONDA) D V PRIESTORE STUPŇA 4 A JEHO OKOLIA. JE ORIGINÁL
STAV ZO ZÁVERU VÝSKUMNEJ SEZÓNY V ROKU 2007. NA SNÍMKE VIDÍTE ODKRYTÚ SITUÁCIU, VYSTAVENÝ
KDE SA PRELÍNAJÚ NÁLEZOVÉ SITUÁCIE ZO STREDOASÝRSKEHO, PRAVDEPODOBNE RÍMSKEHO V MÚZEU
A ISLAMSKÉHO OBDOBIA. V DAMAŠKU.

mov sa potvrdilo výraznejšie stredoasýrske

osídlenie, ktoré dominuje v doterajších od-
krytých vrstvách. Dokonca sa našlo viacero
hrobov zo stredoasýrskeho, respektíve no-
voasýrskeho obdobia s bohatšou výbavou,
vrátane zlatých šperkov.
Nie je vylúčené, že sa v rámci aktuálne
zisteného výraznejšieho stredoasýrskeho
osídlenia identifikuje mitannská fáza, ktorá
mu reálne predchádzala.
Nám zostáva len dúfať, že hlavné mesto
ríše Mitanni sa nakoniec podarí lokalizovať.
Dokonca môžeme potenciálne veriť, že ak
nájdeme v novoobjavenom Vašukanni archív
s hlinenými tabuľkami, potom nám ich texty
ponúknu aj nové pohľady na vzťahy dvoch
starovekých ríš: Egypta a Mitanni. ARCHEOLOGICKÝ TÍM V TELL FECHERIYE POČAS VÝKOPOVEJ SEZÓNY V ROKU 2007

88 | HISTORICKÁ REVUE 2–3|2008