staroveký EGYPT – dedičstvo faraónov

ARCHITEKTÚRA
DŽÓSER,
PRVÝ PANOVNÍK
STAREJ RÍŠE
A ZÁROVEŇ
PRVÝ PANOVNÍK,

v období Starej ríše

KTORÝ SI
NECHAL POSTAVIŤ
PYRAMÍDU. JEHO
ŠESŤSTUPŇOVÚ
PYRAMÍDU

autor | JAROMÍR KREJČÍ

foto | JAROMÍR KREJČÍ a z archívu SAHI
N apriek tomu, že najvýraznejším stavebným typom
doby Starej ríše sú pyramídové komplexy, budeme
sa skôr zaoberať architektúrou nekráľovských hrobiek,
PRI SAKKÁRE
SNÁĎ POSTAVIL
IMHOTEP,
PREDPOKLADANÝ
na ktoré hrobky panovníkov nadväzovali. SYN SAMOTNÉHO
Egyptskú architektúru môžeme rozdeliť na profánnu Najstarším typom staroegyptských hrobiek boli v pra- KRÁĽA.

a sakrálnu. Bohužiaľ, z mnohých dôvodov profánnu
architektúru doby Starej ríše nepoznáme. Preto sa
budeme najprv zaoberať sakrálnou architektúrou,
predovšetkým hrobovou architektúrou.
vekom období jednoduché jamy vykopané do piesku,
do ktorých boli ukladané, spolu s milodarmi a ďalšou
pohrebnou výbavou, pozostatky zosnulých. V dobe for-
movania egyptského štátu môžeme sledovať postup-
ný rozvoj podzemných častí, ako aj nadstavieb hrobiek.

26 | HISTORICKÁ REVUE 2–3|2008 ročník XIX HISTORICKÁ REVUE | 27

 ARCHITEKTÚRA v období Starej ríše staroveký EGYPT – dedičstvo faraónov
ako je tomu aj v prípade zmieňovaných lavíc. Spo-
čiatku mohli mať mastaby bohato členené priečelie
pomocou nikovania (tak to môžeme vidieť napr. na
pohrebisku v severnej Sakkáre), neskôr boli vnútorné
steny ploché. Kultový priestor mastaby mal najprv
podobu jednoduchého výklenku (niky), ten sa ale od
doby 3. dynastie začal najskôr meniť na obetnú ka-
plnku. Výklenky sa postupne v niektorých prípadoch
rozvinuli až do niekoľko desiatok priestorov – ka-
plniek, skladov, serdábov (priestoru pre uloženie sôch
zosnulého) alebo aj otvorených dvorov (Ptahšepse-
sova mastaba v Abúsíre má dohromady štyridsať prie-
storov). Tieto priestory boli bohato zdobené, a to
reliéfmi alebo aj sochárskou výzdobou. Ku koncu do-
by Starej ríše sa začala viac uplatňovať i maľovaná
výzdoba. V rámci výzdoby sa stretávame predovšet-
kým s vyobrazením zosnulého, ďalej členov jeho ro-
diny, ale i scénami z každodenného života – poľno-
hospodárskych prác či remeselnej výroby. Veľkú časť
výzdoby tvoria vyobrazenia obety a výbavy, ale tiež
i nosičov obety. PRIEČNELKOVÁ CHODBA JEDNÉHO Z VNÚTORNÝCH
PRIESTOROV ČERVENEJ PYRAMÍDY V DAHŠÚRE.
LOMENÁ PYRAMÍDA V DAHŠÚRE. BOLA JEDNOU Z TROCH, KTORÚ SI NECHAL POSTAVIŤ Mastaba sa ako typ hrobky priebežne používala
PATRILA MEDZI TRI VEĽKÉ PYRAMÍDY, KTORÉ SI
SNOFRU, PANOVNÍK 4. DYNASTIE A NAJVÄČŠÍ STAVITEĽ SPOMEDZI EGYPTSKÝCH KRÁĽOV. aj v ďalších obdobiach faraónskeho Egypta. Najdô- NECHAL POSTAVIŤ SNOFRU.
ležitejšou súčasťou architektúry mastáb boli nepra-
vé dvere, kamenná, niekedy tiež drevená stéla napo-
dobňujúca skutočné dvere domu. Umiestňovala sa do hlavnej, obetnej kaplnky egyptských PYRAMÍDOVÉ KOMPLEXY
hrobiek. Pred nepravé dvere sa ukladali obety, slúžiace k zaisteniu posmrtnej existencie Za zakladateľa Starej ríše považujeme panov-
zosnulého, ktorého meno a tituly obsahovali vo svojej výzdobe. Boli miestom, kadiaľ níka 3. dynastie Džósera (Necericheta). Jeho py-
zosnulý mohol komunikovať so svetom živých. ramídový komplex dokumentuje prudký rozvoj
Ďalším základným typom nekráľovských hrobiek Starej ríše boli skalné hrobky, ktoré technológie, štátnej administratívy (spojený so
využívali prírodné podmienky v úzkom údolí, kde ostrý prechod medzi skalnatým okra- zvyšujúcim sa počtom úradníkov), ekonomiky,
jom púšte a neustále zaplavovanou obrábanou nivou Nílu nevytváral dostatok rozsiah- ale i úrovne vedomostí v tejto dobe. Obdobie 3.
CHUFUOVA PYRAMÍDA JE NAJVÄČŠIA SPOMEDZI EGYPTSKÝCH PYRAMÍD VÔBEC. PREDSTAVUJE
lejších plôch pre rozvoj polí mastáb. Preto tu boli využívané prírodné, mäkšie vrstvy ka- a 4. dynastie sa vyznačovalo centralizovanou JEDEN Z VRCHOLOV ĽUDSKÝCH SCHOPNOSTÍ STAROVEKU.
meňa, do ktorých boli vytesávané hrobky. Skalné hrobky tiež obsahovali pohrebnú mocou panovníka, ktorý pevne ovládal všetky so-
komoru, prístupnú väčšinou vertikálnou šachtou, ktorej ústie sa väčšinou nachádzalo ciálne vrstvy, nachádzajúce sa v spoločenskej pyra-
v podlahe obetnej kaplnky. Tá bola, rovnako ako tomu bolo aj u mastáb, miestom, kde míde pod ním. Vrcholné postavenie egyptského preto sa táto doba tiež nazýva „doba staviteľov pyramíd“. Egyptská ekonomika, založená
prebiehal zádušný kult. Pokiaľ to bolo technicky možné, skalné hrobky obsahovali aj panovníka tejto doby našlo svoj výraz v stavbe na poľnohospodárskej i remeselnej výrobe, bola podporovaná i čulým obchodom s okoli-
ďalšie priestory, predovšetkým sklady. Známymi príkladmi v skale vytesaných hrobiek pyramídových komplexov. Z obdobia 4. dynastie tými krajinami. V priebehu 5. a predovšetkým 6. dynastie sa začali objavovať hospodárske
sú napríklad skalné hrobky na pohrebisku v Gíze, Mére či Tehne el-Gebel. V miestach, kde pochádza najväčšia pyramída – Chufuova, ale problémy. Určite sa o to pričinila aj výstavba pyramídových komplexov a zaistenie ich
bolo pochované veľké množstvo ľudí, vznikali celé labyrinty šácht, spojovacích chodieb v tejto dobe žil i najväčší stavebník faraónskeho fungovania pomocou zádušných darov, ktoré egyptskú ekonomiku postupne vyčerpali.
a pohrebných komôr. Egypta vôbec – Snofru. Z tohto dôvodu môžeme Panovníci boli v dobe Starej ríše pochovávaní v pyramídach, postavených blízko
povedať, že obdobie Starej ríše sa vyznačuje stav- hlavného mesta Inebuhedž (egyptsky „Biele steny“, neskôr Mennofere, Memfis)
bou pyramíd ako hrobiek vtedajších panovníkov, a vytvorili tak viac než sto kilometrov dlhú mennoferskú (memfiskú) nekropolu.

PTAHŠEPSESOVA MASTABA. AJ NAPRIEK TOMU, REZ DŽÓSEROVOU PYRAMÍDOU A JEJ PODZEMÍM.

ŽE NEBOLA KRÁĽOVSKÁ, JEJ ARCHITEKTÚRA
A VÝZDOBA BOLA BOHATÁ.
VYZNAČENÉ SÚ JEDNOTLIVÉ STAVEBNÉ FÁZY
(PODĽA M. VERNERA).

Hrobky už mali charakter zastrešených jám

vymurovaných nepálenými tehlami, postupne
sa však začali tieto podzemné priestory pre-
hlbovať a tiež ich pôdorys bol čoraz zloži-
tejší. Nad týmito hrobkami sa začali stavať
stále rozsiahlejšie nadstavby.
Tieto hrobky sa postupne vyvinuli na ma-
staby, jeden zo základných typov hrobky. Slo- PLÁN DŽÓSEROVHO PYRAMÍDOVÉHO
vo mastaba je arabského pôvodu a znamená KOMPLEXU V SAKKÁRE
lavicu, pretože sa tento typ nadstavby podo- (PODĽA R. STADELMANNA)
bá laviciam, ktoré dodnes stoja pred domami PLÁN JEDNEJ Z MASTÁB NA POHREBISKU Z ARCHAICKEJ DOBY V SEVERNEJ SAKKÁRE
miestnych obyvateľov. Sú to podlhovasté stav- (PODĽA SPENCERA). BUDOVANIE PYRAMÍD ZAČÍNA AŽ PRVÝM PANOVNÍKOM 3. DYNASTIE
DŽÓSEROM. DOVTEDY BOLI FARAÓNI POCHOVÁVANÍ V MASTABÁCH V UMM EL-KÁBE.
by, ktorých bočné steny sú sklonené, rovnako

28 | HISTORICKÁ REVUE 2–3|2008 ročník XIX HISTORICKÁ REVUE | 29

 ARCHITEKTÚRA v období Starej ríše
HROBKA PANOVNÍKA 4. DYNASTIE ŠEPSESKAFA BOLA JEDINÁ, KTORÁ BOLA V PRIEBEHU STAREJ RÍŠE
POSTAVENÁ AKO MASTABA V TVARE OBROVSKÉHO SARKOFÁGU. NACHÁDZA SA V JUŽNEJ SAKKÁRE.
DŽÓSEROV (NECERICHETOV)
PYRAMÍDOVÝ KOMPLEX
Prvú pyramídu, a zároveň prvú monumentálnu
kamennú stavbu na svete, nájdeme v pyramído-
vom komplexe panovníka Džósera (Necericheta)
v Sakkáre. Džóser výstavbou svojho rozsiahleho
hrobového komplexu prerušil tradíciu budovania
kráľovských hrobiek v hornoegyptskom Abyde, le-
žiacom blízko nového hlavného mesta Inebuhedž.
Podľa prevládajúceho názoru sa zdá, že najväčším mala panovníkova hrobka predstavovať prvotný pahorok vyzdvihnutý nad vody chaosu,
pomocníkom pri príprave tohto grandiózneho die-
la bol jeho architekt a (predpokladaný) syn Im-
hotep, ktorý bol autorom novej koncepcie stavby
kráľovskej rezidencie na onom svete. Džóserov py- rebríkom. Rozhodnúť sa pre jednu z uvedených teórií nie je možné, snáď išlo o kombiná-
ramídový komplex je významnou súčasťou vývoja
staroegyptskej architektúry: práve v tomto kom-
plexe vznikla myšlienka stavby pyramídy ako mo-
PYRAMÍDOVÉ POLE V GÍZE: A – MENKAUREOVA PYRAMÍDA, B – RACHEFOVA PYRAMÍDA,
C – CHUFUOVA PYRAMÍDA, D – ZÁPADNÝ CINTORÍN, E – KRÁĽOVSKÝ PALÁC, F – PYRAMÍDOVÉ
MESTO, G – DEDINA ROBOTNÍKOV, H – VEĽKÁ SFINGA
30 | HISTORICKÁ REVUE
staroveký EGYPT – dedičstvo faraónov
šácht, ktoré ústia do horizontálnych chodieb. Štyri plniek, chrámov a ďalších stavieb. Podľa všetkého mal tento architektonický súbor
z nich boli použité na uloženie ľudských ostatkov, úctyhodných rozmerov 545 x 278 m predstavovať panovníkovu rezidenciu prevedenú
zostávajúce šachty boli vyplnené počtom 40 000 (!) do kameňa. Celý tento okrsok obklopoval 10,5 m vysoký kamenný obvodový múr zdo-
kamenných nádob. Podľa uvedených nápisov bola bený nikovaním a vybavený 15 bránami. Funkčná však bola iba jediná brána blízko
väčšina z nich vyrobená pre Džóserových predchod- juhovýchodného rohu komplexu, ostatné brány boli len zdanlivé. Na tento vstup nad-
cov na egyptskom tróne. Či ide o pietne uloženie väzovala dlhá chodba, ktorej strop podopierali stĺpy previazané s murivom. Cez neveľ-
predmetov spojených s jeho predchodcami na egypt- kú stĺpovú sieň sa vstupovalo do rozsiahleho otvoreného dvora pred južnou stenou
skom kráľovskom tróne, alebo naopak o doklad prí- pyramídy. Do dvora tiež ústi vstup, do ďalších častí okrsku – predovšetkým komplexu
padného Džóserovho koristníckeho prístupu k nim, sviatku kráľovho jubilea sed, ktorý tvorí sled kaplniek zoskupených okolo nádvoria, kde
nemôžeme priamo doložiť. sa rituály tohto sviatku odohrávali. Ďalej na sever stojí tzv. Južný a Severný dom, stavby
Pyramída však nie je jedinou stavbou hrobové- nie celkom jasnej funkcie. Pri päte severnej steny pyramídy bol postavený zádušný chrám.
ho charakteru v rozsiahlom Džóserovom okrsku. Pri jeho juhovýchodnom rohu stojí tzv. serdáb, v ktorom bola nájdená sediaca socha
Pri južnej obvodovej stene komplexu stojí Južná Džósera oblečeného do priliehavého sviatočného rúcha, šatky nemes a s rituálnymi fú-
hrobka, ktorá na rozdiel od pyramídy nemá nad- zami na brade. Ďalšou záhadnou stavbou sú tzv. Západné masívy. Pod týmito dlhými,
stavbu podobnú stupňovitej pyramíde, ale podl- severo-južne orientovanými stavbami sa nachádzajú rozsiahle podzemné galériové prie-
hovastej mastaby. Jej podzemie je veľmi podobné story, doteraz len čiastočne preskúmané. Nevieme presne, či obsahujú pozostatky hro-
podzemiu Stupňovitej pyramídy, je však viac do- biek panovníkov z 2. dynastie začlenené napokon do Džóserovho komplexu, alebo po-
končené a tiež lepšie zachované. V Južnej hrobke chádzajú až z Džóserovej doby.
sa tiež nachádza pomerne zložité podzemie zdo- Džóserovým nástupcom sa nepodarilo dokončiť svoje stupňovité pyramídy. Tak tomu
bené modrozelenými fajansovými obkladmi a tiež bolo aj v prípade Džóserovho priameho nástupcu Sechemcheta, ktorý dal vybudovať
numentálnej nadstavby hrobky kráľa. Na základe štúdia zachovaného muriva môžeme
konštatovať, že cesta k myšlienke výstavby pyramídy nebola jednoduchá. Džóser začal
tromi stélami nepravých dverí. Bohužiaľ, funkcia komplex postavený na juhozápad od Džóserovej pyramídy. Napriek tomu, že podzemie
Južnej hrobky nie je úplne jasná. Podľa niektorých Sechemchetovej pyramídy obsahovalo zapečatený travertínový sarkofág, panovníkovo
stavbu svojej hrobky v tvare štvorcovej mastaby, ktorú dvakrát rozšíril. Napokon došlo telo v ňom nebolo nájdené. Panovník zrejme zomrel mimo územia rezidencie a možno
bádateľov malo ísť o príbytok kráľovej duše ka,
k prelomovému rozhodnutiu, a to zvýšiť a rozšíriť hrobku najskôr na štvorstupňovú i územia Egypta (na nejakom vojenskom ťažení?).
a potom šesťstupňovú pyramídu. Monument tak mal nakoniec základňu s rozmermi podľa iných o hrobku pre kráľovu placentu, koruny
121 x 109 m a výšku 62,5 m. alebo o fiktívny hrob používaný behom rituálov VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA PYRAMÍDOVÉHO KOMPLEXU
Čo stálo za rozhodnutím postaviť stupňovitú pyramídu, presne nevieme. Možno chcel sviatku kráľovského jubilea sed. Iní bádatelia sú Vývoj na počiatku 4. dynastie viedol k vzniku pravej pyramídy – t. j. stavby na štvor-
Džóser veľkým zvýšením svojej hrobky zdôrazniť svoje výnimočné postavenie v rámci toho názoru, že by Južná hrobka mohla byť pred- covom základe, ktorej ploché steny sa stretávali vo vrchole, tvorenom pyramídiom.
spoločnosti a tiež zviditeľniť svoju hrobku pri pohľade z blízkeho hlavného mesta. Ďalšie chodcom satelitných pyramíd. Mohla však tiež Jadro vnútra pyramídy bolo postavené z menej kvalitného vápenca, ktorý sa ťažil v blíz-
vysvetlenie môžeme nájsť v náboženských predstavách. Podľa jednej z týchto teórií byť hornoegyptskou „južnou“ hrobkou a mala by kosti stavby. Naopak obloženie, po svojom dokončení dokonale vyhladené, bolo zosta-
tak vlastne byť náhradou za panovníkovu hrobku vené z blokov kvalitného bieleho vápenca, ktorý bolo nutné na miesto stavby dovážať
na ktorom sa na počiatku sveta zrodilo Slnko. Podľa ďalšej je možné stupňovitý tvar v Umm el-Kábe. Pyramída by potom bola „sever- po lodiach z náprotivného brehu Nílu. Vnútro pyramídy tvorila zostupná chodba vedúca
pyramídy spojiť s rebríkom, po ktorom sa panovníkova duša vydáva na nebesá, medzi nou“, dolnoegyptskou hrobkou. do pohrebnej komory so sarkofágom pre múmiu zosnulého panovníka. Okrem pohreb-
nikdy nezapadajúce hviezdy. Práve stupňovitá pyramída mohla byť takýmto obrovským Okolo Džóserovej pyramídy sa rozkladal kom- nej komory sa v podzemí pyramídy mohli nachádzať i ďalšie priestory (predsiene, ser-
plex najrôznejších nádvorí, chodieb, priestorov, ka- dáb, sklady, atď.).
ciu rôznych predstáv a dôvodov.
Rovnako ako nadzemná časť monumentálnej hrobky, aj jej podzemný komplex je
veľmi zložitý. Uprostred strešnej terasy pôvodnej mastaby sa otváralo ústie hlavnej
štvorcovej šachty s rozmermi 7 x 7 m. Šach-
ta je hlboká 28 m. Na jej dne sa nachádza
panovníkova pohrebná komora (cca 3 x 1,65
x 1,65 m) zostavená z blokov žuly, preto sa
dnes nazýva Žulová komora. Pravdepodobne
v súlade so zmenou konceptu z pôvodnej
mastaby na pyramídu bol do podzemnej
hrobky vybudovaný nový prístupový koridor
orientovaný presne v severo-južnom smere.
Podľa náboženských predstáv spájaných s po-
hrebmi panovníkov sa totiž panovníkova du-
ša týmto koridorom vydávala k severnému
H nebeskému pólu, kde sa okolo Polárky na-
chádzali nikdy nezapadajúce hviezdy, ktoré
pre Egypťanov predstavovali bohov. Okolo
Žulovej komory bol vyhĺbený zložitý labyrint
priestorov, ktoré ako celok predstavovali
kráľov palác pre onen svet. Časť týchto pries-
torov bola zdobená modrozelenými fajan-
sovými obkladmi, napodobňujúcimi rákoso-
vé rohože uchytené na drevenej konštrukcii,
ktoré tvorili steny skutočného panovníkov-
ho paláca v hlavnom meste. Pod východnou
stenou pyramídy sa nachádza 11 vertikálnych SAHUREOVA, NIUSERREOVA A NEFERIRKAREOVA PYRAMÍDA V ABÚSÍRE. POHĽAD OD SEVEROZÁPADU.
2–3|2008 ročník XIX HISTORICKÁ REVUE | 31
 ARCHITEKTÚRA v období Starej ríše
Práve na prelome 3. a 4. dynastie sa vyvinul pyramídový komplex tak, ako ho poznáme
– okrem vlastnej pyramídy umiestnenej najďalej na západ boli súčasťou pyramídových
komplexov i ďalšie súčasti: údolný chrám, vzostupná cesta, zádušný chrám a satelitná
pyramída. Údolný chrám, ktorý stál v údolnej nive Nílu, bol monumentálnou bránou
do pyramídového komplexu. Údolný chrám spájala so zádušným chrámom, ležiacim na
úpätí východnej steny pyramídy, vzostupná cesta; v neskorších fázach Starej ríše šlo
o krytú chodbu. Do zádušného chrámu orientovaného svojou hlavnou osou východo-
západne sa vchádzalo vstupnou sieňou, za ktorou nasledoval stĺpový (alebo pilierový)
dvor, priečna chodba, sieň s piatimi nikami (pre päť panovníkových sôch) a od polovice
5. dynastie i tzv. štvorcová miestnosť. Najdôležitejším priestorom chrámu bola obetná
sieň s nepravými dverami a obetným oltárom priamo pri východnej stene pyramídy;
kultové nástroje a obety boli uchovávané v skladoch.
Hlavným účelom komplexu bolo zaistenie panovníkovho zádušného kultu, obnovy jeho
síl a večného života na onom svete. Pyramídový komplex kráľovnej sa odlišoval niekto-
rými chýbajúcimi prvkami (napr. neexistenciou údolného chrámu) a menšími rozmermi.
VRCHOLNÉ OBDOBIE STAVBY PYRAMÍD
Doba prvého panovníka 4. dynastie Snofrua je jedným z vrcholných období egyptské-
ho štátu, ale tiež prelomovým obdobím, čo sa týka vývoja architektúry pyramídových
komplexov. Práve v tejto dobe vznikla forma pravej pyramídy, pyramídy s plochými
32 | HISTORICKÁ REVUE
stenami, ale tiež i základná podoba pyramídového
komplexu. V architektúre pyramídových komplexov
sa tiež naplno prejavil vzostup slnečného kultu,
najviac v celkovej východo-západnej orientácii
týchto areálov. Snofru nechal postaviť tri veľké
pyramídy (pyramída v Médúme a dve pyramídy
v Dahšúre) a veľmi pravdepodobne i najmenej
sedem malých stupňovitých pyramíd. Dohromady
dosahuje objem muriva len troch veľkých pyramíd
3 500 000 m3. Preto môžeme Snofrua považovať za
jedného z najväčších staviteľov egyptských dejín.
Najzvláštnejšia zo Snofruových pyramíd je Lo-
mená pyramída postavená neďaleko dnešného mes-
ta Dahšúr. Táto pyramída zároveň predstavuje prvú
pravú pyramídu. Je evidentné, že staroegyptskí in-
žinieri ešte zrejme plne neovládali všetky znalosti
potrebné k úspešnému prevedeniu stavby. Zvolili
totiž plochu s pomerne nestabilným podložením a
k tomu ešte i pomerne strmý uhol steny pyramídy.
2–3|2008
staroveký EGYPT – dedičstvo faraónov
PYRAMÍDA A ZÁDUŠNÝ CHRÁM
FARAÓNA 5. DYNASTIE
SAHUREA PRI ABÚSÍRE
Behom stavby dolnej časti pyramídy sa zača-
lo murivo pyramídy rúcať. I napriek zosilneniu
muriva dochádzalo i naďalej k problémom so
stabilitou, preto bol pozmenený vnútorný plán
pyramídy a v jej hornej polovici bol zníže-
ný uhol sklonu stien. Preto vznikol neobvyk-
lý tvar pyramídy, ktorá sa kvôli tomu v egyp-
tológii nazýva Lomená pyramída. I z tohto dô-
vodu musel Snofru postaviť tretiu, Červenú
pyramídu. Poučení problémami pri predchá-
dzajúcej stavbe, zvolili stavitelia pri jej výs-
tavbe ostrejší, 45° uhol. Táto pyramída sa
tiež stala pyramídou pohrebnou.
CHUFUOVA VEĽKÁ PYRAMÍDA
Zdá sa, že táto najväčšia egyptská pyramí-
da bola postavená v troch stavebných fázach,
ktoré sa prejavili v jej vnútornom usporiadaní,
konštruovanom v troch úrovniach. Výsledkom
bola obrovská stavba s dĺžkou strany 230 m a
ročník XIX
výškou 146,5 m. Na rozdiel od štandardného pôdorysu vnútra pyramíd sa vo Veľkej pyramíde
stretávame s veľkým množstvom vnútorných priestorov. Na vstup do vnútorných priestorov
umiestnených v osi severnej steny nadväzovala zostupná chodba ústiaca do Skalnej komo-
ry, vytesanej do vápencového podložia pyramídy. V miestach, kde zostupná chodba začínala
prenikať cez vápenec, sa od nej oddeľovala chodba, na ktorú nadväzoval horizontálny koridor
vedúci do tzv. Kráľovninej komory. Vlastná pohrebná komora panovníka bola najvyššie
položená Kráľova komora. K nej viedla vzostupná Veľká galéria, monumentálny priestor
s prečnievajúcou klenbou. Nad Kráľovou komorou bol postavený systém piatich odľahčo-
vacích komôr z mohutných žulových blokov, ktoré majú za úlohu rozkladať tlak muriva
pyramídy nad pohrebnou komorou. Z južnej a severnej steny Kráľovej komory, a takisto
i z Kráľovninej komory, vedú k južnej a severnej stene pyramídy úzke chodbičky. Ich funk-
cia nie je jasná, snáď slúžili ako vetracie šachty, podľa niektorých bádateľov mohli v ná-
boženskej rovine slúžiť pre nanebovstúpenie duše zomrelého panovníka. V Kráľovej komore
stojí dnes čiastočne poškodený žulový sarkofág pre panovníkovu múmiu. Jeho pokoj a
bezpečie, okrem samotnej stavby alebo napríklad zapečatenia prístupovej chodby blokmi
kameňa, chránil trojitý portkulis (systém padacích kameňov).
Zo zádušného chrámu, ktorý stál na východ od pyramídy, sa dodnes zachovalo len čadi-
čové dláždenie a niekoľko fragmentov sôch a reliéfnej výzdoby. Päť jám vytesaných v skal-
nom podloží východne a južne od pyramídy obsahovalo Chufuove bárky. Obe jamy pri južnej
stene pyramídy sa zachovali zapečatené. Východná jama obsahovala vyše 120 súčastí rozo-
branej kráľovej bárky, i s veslami a lanami. Znovu zostavená meria 43,3 m. Obe bárky nesporne
slúžili počas panovníkovho života na jeho prepravu a mali mu slúžiť i na onom svete. Tieto
bárky však nie sú v rámci kráľovskej hrobovej architektúry výnimočné (stretávame sa s nimi
už od Archaickej doby).
Blízko panovníkovej pyramídy boli postavené hrobky pre členov kráľovskej rodiny. Pri
východnej stene pyramídy stoja tri malé pyramídy patriace ženám – členkám kráľovského
rodu. Ďalej k východu boli v masívnych dvojitých mastabách pochovaní kráľovi synovia
a dcéry; vysokí hodnostári v mastabách a západnom pohrebisku.
Rachef, mladší Chufuov syn, nastúpil na trón po neočakávanej predčasnej smrti svojho
brata Radžedefa. Na rozdiel od Chufuovej pyramídy obsahuje Rachefova pyramída jednoduchý
systém komôr v subštruktúre pyramídy. Zádušný chrám a údolný chrám boli postavené za
použitia obrovských blokov vápenca – rovnako ako v prípade Menkaureovho zádušného
chrámu. V prípade Rachefovho pyramídového komplexu sa veľmi dobre zachoval jeho údol-
ný chrám, ktorý je najzachovanejším údolným chrámom pyramídového komplexu vôbec.
Vyznačuje sa jednoduchou architektúrou a rozsiahlym využitím červenej žuly a travertínu.
PLÁN ÚDOLNÉHO A ZÁDUŠNÉHO CHRÁMU NIUSERREOVEJ PYRAMÍDY (PODĽA R. STADELMANNA)
HISTORICKÁ REVUE | 33
 ARCHITEKTÚRA v období Starej ríše
V priestore údolného chrámu sa podarilo nájsť väčšie množ-
stvo kráľových sôch, ktoré tvorili spolu s architektúrou chrá-
mu jeden celok. Blízko Rachefovho údolného chrámu sa týči
najväčšia socha v Egypte – Veľká sfinga, dlhá 73,5 m a vyso-
ká vyše 20 m. Predstavuje tvora spojeného z leva a človeka,
v ktorom sa sila levieho tela spája s inteligenciou ľudského
vládcu v novej božskej bytosti. Veľká sfinga bola okrem toho
i monumentálnym strážcom vstupu do celého pohrebiska.
Ku koncu 4. dynastie dochádza k ďalšiemu vývoju podoby
vnútorných priestorov pyramíd. V menšej pyramíde Rache-
fovho syna Menkaurea sa stretávame s predsieňou, skladmi
POHREBNÁ KOMORA VENISOVEJ PYRAMÍDY NA POHREBISKU
V SAKKÁRE. MEDZI PYRAMÍDAMI STAREJ RÍŠE JEJ PATRÍ
VÝNIMOČNÉ MIESTO, PRETOŽE BOLA AKO PRVÁ VYZDOBENÁ
TEXTAMI PYRAMÍD.
34 | HISTORICKÁ REVUE
TROJROZMERNÁ REKONŠTRUKCIA PYRAMÍDOVÉHO POĽA PRI ABÚSÍRE.
PYRAMÍDY 5. DYNASTIE NEDOSAHOVALI MONUMENTALITU PYRAMÍD
4. DYNASTIE, ARCHITEKTÚRA ICH CHRÁMOV VŠAK BOLA OVEĽA ZLOŽITEJŠIA.
a vlastnou pohrebnou komorou. Panovník Šepseskaf si nechal postaviť svoju
hrobku na inom mieste memfiskej nekropoly, a to v južnej Sakkáre. To nebol
jediný rozdiel oproti jeho predchodcom. Nenechal si totiž postaviť pyramídu,
ale hrobku v tvare obrovského sarkofágu. Rozloženie podzemných priestorov
nadväzuje na dispozíciu Menkaureovej pyramídy.
OBDOBIE 5. A 6. DYNASTIE
Doba 5. dynastie a architektonický vývoj kráľovských zádušných komple-
xov predstavuje pomerne výraznú zmenu koncepcie oproti obdobiu 4. dy-
nastie. Zároveň sa na jej začiatku ustálila štandardná podoba pyramídového
komplexu, používaná až do konca 6. dynastie už len s menšími úpravami.
V období 5. a 6. dynastie sa už nekládol hlavný dôraz na samotnú hrobku.
Pyramída získala omnoho menšie rozmery než rozsiahle projekty doby 4. dy-
nastie. Pyramídy už tiež neboli stavané tak kvalitne, preto sa pyramídy pa-
novníkov 5. a 6. dynastie po odstránení kvalitného vápenca, ktorým boli ob-
ložené, premenili na hromady sutiny. Väčší dôraz však začal byť kladený na
ďalšie stavby pyramídového komplexu, predovšetkým na zádušný chrám. Pre
jeho stavbu sa využíval celý rad stavebných materiálov. Najznámejším prík-
ladom pyramídového komplexu tejto doby je Sahureov komplex v Abúsíre.
Okrem ďalších súčastí architektúry je významný otvorený stĺpový dvor. Bol
vydláždený čadičom, na ňom boli vztýčené palmové stĺpy z červenej žuly
podopierajúce strop ochodze dvora posiateho hviezdami – išlo o napodobe-
nie okolitej nílskej krajiny s palmovými hájmi.
Venis, posledný panovník 5. dynastie, nasledoval v architektúre pyramí-
dového komplexu svojich predchodcov, avšak v jeho pyramíde – presnejšie
pohrebnej komore a predsieni – sa prvýkrát objavujú Texty pyramíd. V dobe
6. dynastie potom už nenastali výraznejšie zmeny v architektúre pyramído-
vých komplexov. Pre túto dobu je však charakteristický vysoký počet pyra-
mídových komplexov kráľovien, postavený okolo hrobových okrskov egypt-
ských panovníkov, ako to vidíme na príklade pyramídového komplexu Pe-
piho I. v južnej Sakkáre.
CHRÁMOVÁ ARCHITEKTÚRA
Chrámová architektúra, rovnako ako hrobová architektúra, vychádzala
vo svojich detailoch i v celkovom rozvrhnutí zo sídliskovej architektúry.
Keďže podľa náboženských predstáv bolo nutné, aby sakrálne stavby vydržali
2–3|2008
staroveký EGYPT – dedičstvo faraónov
večne, mali byť stavané z kameňa a na menej
exponovaných, t. j. nezaplavovaných miestach níl-
skeho údolia. V dobe Starej ríše však veľká väčši-
na chrámových stavieb bola stavaná z nepále-
ných tehál. Chrámové stavby slúžili rituálom,
ktoré mali udržiavať pozemský poriadok (maat).
Staroegyptské chrámy týmto rituálom vytvárali
priestor a sami o sebe predstavovali obraz sveta
– imago mundi.
Jedným z najdôležitejších kultových stredísk
bol Heliopolis (Iunu, dnes Mataréje). V dobe Džó-
serovej vlády tu bola postavená drobná chrámová
stavba. Dodnes sa zachovali len fragmenty reliéf-
nej výzdoby tohto neveľkého chrámu alebo naa
(schránky na sochu boha). V Heliopole sa podľa
miestnej náboženskej náuky o vzniku sveta vynoril
z pravodstva prapahorok, na ktorom sa zrodilo Sln-
ko. Dôležitú úlohu v slnečnom kulte hral posvätný
kameň benben, uchovávaný v tunajšom chráme.
Tento kameň snáď mal tvar ihlanu, ktorý sa odrá-
ža nielen v tvare pyramíd, ale tiež pyramídií, ktoré
Egypťania nazývali benbenet. V areáli tunajšieho
chrámu slnečného boha boli vztyčované obelisky,
najstarší pochádza z doby vlády panovníka Tetiho.
So slnečným kultom bol možno tiež spojený
chrám Sfingy, ktorý, ako jeho moderné meno na-
značuje, bol postavený na východ od Veľkej sfin-
gy v Gíze. Táto stavba, postavená z veľkých blo-
kov vápenca, obsahuje otvorený dvor a k tomu je
orientovaná podľa východo-západnej osi, ktoré sú
znakom architektúry spojenej so slnečným kultom.
SLNEČNÉ CHRÁMY
Prvých šesť panovníkov 5. dynastie si nechalo
postaviť slnečné chrámy. Boli to stavby zvlášt-
neho charakteru. Zo šiestich známych slnečných
chrámov boli objavené a archeologicky preskú-
mané len dva. Mená slnečných chrámov, napríklad
Sechetre – „Pole Reovo“ či Setibre – „Miesto Reovho
srdca“, obsahujú priamy odkaz na meno slnečného
boha Rea, čo presvedčivým spôsobom poukazuje
na solárny charakter týchto stavieb, ktoré boli
zároveň funkčne úzko prepojené s kráľovskými py-
ramídovými komplexmi.
Toto prepojenie svojím základným rozvrhnutím
dokladajú oba dosiaľ známe slnečné chrámy – Ve-
serkafov chrám nazývaný Nechenre a Niuserrov
slnečný chrám Šesepibre. Oba chrámy majú, rovnako
ako pyramídové komplexy panovníkov, východo-
západnú orientáciu. Najďalej na východ, na okraji
obrábanej pôdy, stál dolný chrám, spojený vzo-
stupnou cestou s horným chrámom stojacim (rov-
nako ako pyramídy) na najnižšej z terás Líbyjskej
púšte. Tu sa, okrem skladiskových a kultových sta-
vieb, na rozľahlom otvorenom dvore nachádzal
obetný oltár s veľkým obeliskom. Na rozdiel od
obeliskov z Heliopolisu, alebo napríklad z veľkých
chrámov z doby Novej ríše v Karnaku alebo Luxore,
boli obelisky v slnečných chrámoch vymurované
z blokov vápenca a červenej žuly (a neboli vyro-
bené z jedného monolitu). V prípade Niuserrovho
ročník XIX
slnečného chrámu tento obelisk dosahoval, spolu s podstavcom, na ktorom stál, výšku
56 m. V susedstve tohto chrámového komplexu stála i 30 m dlhá stavba z nepálených
tehál, ktorá svojím tvarom napodobňovala slnečnú bárku.
Architektúra chrámu bola ovplyvnená predstavami o každodennom kolobehu Slnka
oblohou a podsvetím. Tieto svätyne však neboli len miestom uctievania boha Re, spolu
s ním v nich bola uctievaná bohyňa Hathor, ale i ďalšie božstvá. Re tu bol pritom uctie-
vaný ako panovníkov otec (panovník bol podľa svojej titulatúry „syn Rea“) a cez neho
i samotný panovník.
Slnečné chrámy neboli len významnými náboženskými, ale tiež hospodárskymi inšti-
túciami. Mäso zvierat obetovaných pre panovníkov zádušný kult v pyramídových komple-
xoch muselo prejsť slnečným chrámom, kde bolo na obetnom oltári vystavené sile a účin-
kom slnečných lúčov a týmto spôsobom rituálne očistené. Dôležitým spojovacím článkom
slnečných chrámov s pyramídovými komplexmi tiež bola oslava kráľovho jubilea nastú-
penia na trón, starobylého sviatku sed (viď Džóserov pyramídový komplex v Sakkáre).
Veľmi jednoduché chrámové stavby z doby Starej ríše sa nachádzajú v Tell Baste
v oblasti nílskej delty – sú to tzv. ka-kaplnky panovníkov 6. dynastie Tetiho a Pepiho I.,
alebo v Medamúde v Hornom Egypte s dvojicou pahorkov oválneho pôdorysu. V ich
vnútre zrejme boli akési kultové priestory.
SÍDLISKOVÁ ARCHITEKTÚRA
Najväčšiu časť egyptskej architektúry tvorila profánna architektúra. Avšak ako
tomu bolo i v iných oblastiach života egyptskej spoločnosti, tak i sídliskovým stavbám,
stavaným pre život na tomto svete, bola venovaná menšia starostlivosť než stavbám
hrobovým alebo náboženským. Obytné stavby boli stavané predovšetkým z ľahkých
a málo odolných materiálov: z dreva, nepálených tehál a rákosových rohoží, pripev-
nených na drevenej konštrukcii. Sídliská boli takto stavané predovšetkým v nílskom
údolí, na prirodzených pahorkoch, chrániacich ich pred zdvihnutou hladinou Nílu.
Na týchto pahorkoch sa však v súčasnosti rozkladajú rušné mestá a dediny, čo veľmi
sťažuje možnosti archeologického prieskumu. Preto máme len kusé informácie o síd-
liskovej architektúre v dobe Starej ríše získané z niekoľkých archeologických výsku-
mov. Výnimkou sú skôr netypické príklady sídlisk kňazov z Gízy (pri hrobke kráľovnej
Chentkaus II.), ktoré môžeme považovať za akési „radové domčeky“, alebo z pries-
toru zádušných chrámov panovníkov Neferirkarea a Raneferefa v Abúsíre postavených
z nepálených tehál. Dôležité sú doklady sídliskovej architektúry z ostrova Elefantina
(v oblasti Asuánu) a na samotnej južnej hranici vtedajšieho Egypta alebo z lokality
Ajn Asíl z oázy Dachla v Západnej púšti. Architektúra týchto sídlisk bola veľmi jed-
noduchá, niekedy sa pre namáhané prvky, ako napr. prahy, pätky drevených stĺpov
alebo schodisko, používali kamenné bloky.
Staroegyptská architektúra nám ukazuje technologické, ale aj organizačné schop-
nosti starovekých obyvateľov nílskeho údolia. Na druhej strane môžeme jej prostred-
níctvom poukázať na neprekonateľné rozdiely v postavení jednotlivých vrstiev spo-
ločnosti vtedajšieho egyptského štátu.
(Článok bol pripravený s podporou výskumného zámeru
MŠMT ČR MSM 0021620826.)
TROJROZMERNÁ
POČÍTAČOVÁ REKONŠTRUKCIA
VESERKAFOVHO
SLNEČNÉHO CHRÁMU
V SEVERNOM ABÚSÍRE
HISTORICKÁ REVUE | 35