Professional Documents
Culture Documents
Striebro Futbalistov V Čile Má 50 Rokov, Zastavila Ich Len Brazília
Striebro Futbalistov V Čile Má 50 Rokov, Zastavila Ich Len Brazília
Striebro Futbalistov V Čile Má 50 Rokov, Zastavila Ich Len Brazília
Československí futbali sa tešia z gólu vo finále MS 1962. V tejto chvíli vedú nad Brazíliou 1:0.(Zdroj: ISIFA)
Všetko sa pre nás začalo 31. mája v prímorskom Viňa del Mar. Španielsko bolo v
zápase MS 1962 proti Československu jasným favoritom. Chystalo sa zaútočiť
na titul.
Tréner Rudolf Vytlačil ho napriek tomu zobral do Góly ČS: 48. Kadraba, 80. a 84.
Scherer
tímu a postavil proti Španielom.
Finále
Čile okrem dvadsiatich dvoch hráčov aj Góly: 17. Amarildo, 69. Zito, 78. Vavá -
15. Masopust
dvadsaťštyričlenný zabezpečovací tím vrátane
Brazília: Gilmar - Djalma Santos,
psychológa a šaša. Mauro, Nilton Santos - Zozimo, Zito -
Garincha, Didi, Vala, Amarildo,
Zagallo.
„My máme trénera, ktorý je súčasne kamarát,
Československo: Schrojf - Tichý,
kouč, taktik, psychológ i šašo,“ chválil v knihe Popluhár, Novák - Pluskal - Masopust -
Pospíchal, Scherer, Kadraba, Kvašňák,
Zlatý míč najlepší futbalista Európy 1962 Jozef Jelínek.
Štibrányiho gól
Vytlačil sa s hráčmi pred duelom so Španielskom rozlúčil s úsmevom: „A ešte
by mohlo začať pršať.“
Štibrányi, ktorý si dodnes zahrá futbal, maľoval čilský obraz. „Leteli sme s
prestávkami 40 hodín. Ubytovali nás v motoreste na predmestí Viňa del Mar v
takých búdkach. Vozili nás takým staromódnym autobusom s dlhým nosom.
Ba ani trénovať sme nemali kde, nuž sme sa museli uspokojiť s dostihovou
dráhou. Tá chudoba nás dala dokopy. Španieli bývali v exkluzívnom penzióne
na pobreží, Mexičania a Brazílčania v Hiltone,“ opisoval Štibrányi.
Finálová zostava
„Čiľania vytvorili špalier, ktorým prechádzal náš ,autobusový špeciál'. Ten sme
už potom nevymenili za iný, ostal nám ako talizman. Majiteľ továrne na
cigarety nám zariadil tréningové ihrisko.“
Keď dal v 14. minúte Grosicsovi gól Scherer z ČH Bratislava strelou z hranice
šestnástky, rozpútal súper pred Schrojfom peklo. Ten chytal životný zápas.
Gólmanovi bratislavského Slovana práve výkon proti Maďarom vyniesol titul
Najlepší brankár turnaja. Literatúra faktu o futbale ho zaraďuje medzi päť
najlepších v brankárskej histórii. Povestný maďarský rozhlasový reportér
György Szepesi smutne hlásil: „Futbal je aj taktika. A Schrojf génius.“
Pochvala z Nemecka
Finále malo nezvyčajnú predohru. Tréner Vytlačil sa až neskôr v Pamätiach
vyznal: „Hodinu pred stretnutím vtrhli do našej kabíny brazílski novinári a,
hurá, na Vilda (Schrojfa). Bol taký vyvedený z koncentrácie, že som uvažoval
ho nepostaviť. Ale to by ma asi celý futbalový svet preklial. Schrojf bol celkom
iste vtedy najlepším brankárom na zemeguli. Vo finále chytal zrazu zle.“ A ešte
jedna vec rozhodla. Sovietsky rozhodca Latyšev odpustil favoritovi penaltu po
jasnej ruke Djalmu Santosa. Naši neprotestovali.
Keď sa blíži sedemnásty jún, ešte stále vám rezonuje v mysli veľké
finále československého futbalu i vašej kariéry?
„Pochopiteľne, vždy si tie dni viem živo predstaviť, veď sme hrali na
šampionáte, na ktorom sme nastúpili až dva razy proti brazílskym
majstrom sveta. Bolo to vtedy nedostihnuteľné mužstvo. Mrzí ma len, že sa
všeobecne u nás na to zabúda. Na dobré veci by sa malo častejšie myslieť,
pripomínať ich a čerpať z nich pozitívnu energiu.“
Hrali ste dva razy proti Brazílii. Čím sú pre vás pamätné tieto duely?
„Na lavičke bol optimista a mág, tréner Vytlačil. Nemali sme čo stratiť.
Brazília bola napokon v sumáre lepšia. Vo vtedajšom našom tíme vládla
vždy optimistická nálada. Na každý zápas sme nastupovali s cieľom vyhrať.
Vyznávali sme, že silnejšieho nezbiješ, ale pokúsiť sa o to musíš.“
Ján Popluhár (vpravo) preberá cenu pre Futbalistu storočia od Jozefa Masopusta. FOTO – TASR
„Zo silnej domácej ligy. Tá bola základom silnej reprezentácie. Túto pravdu
mi nikto nevyvráti, hoci sa o ňu mnohí snažia. Vtedy sa hral kvalitný
futbal v celej Európe. Všade boli kvalitné kluby. U nás to bola silná Dukla,
potom Slovan, ČH Bratislava, Sparta, Slavia. Súťaživosť prinášala osoh
reprezentácii.“
SCHERER.
„Maďari mali veľmi silný tím. Proti nim sa mi podaril skvelý kúsok.
Väčšinou som kopal pravačkou, tú som mal silnejšiu, ale ľavačkou som
vedel tiež zakončiť. Proti Maďarom ma Pepík Masopust poslal do uličky a
asi z dvadsiatich metrov ľavačkou som technickou strelou prekonal
Grosicsa. Maďari potom zabrali a my sme sa hodinu bránili.“
Penaltu mal kopať Kvašňák alebo vy. Ako ste sa k nej dostali?
„Penalty boli moje. Tréneri ma učili kopať takto: Ty musíš cítiť, kde je
lopta, a pozerať sa, čo urobí brankár. Potom sa rozhodnúť. Spomínam si, že
som raz z päťdesiatich penált v jednom rade premenil všetky. Keď som
prišiel do Nice, určili ma na penalty. V lige som potom z 25 penált premenil
- 25. Dodnes je o tom v Nice svedectvo.“
Ján Mikula
Hrali v Čile
Viliam Schrojf
Jiří Tichý
Ján Popluhár
Ladislav Novák
Jan Lála
(10. 9. 1936)
Svatopluk Pluskal
Obranca Dukly Praha, v ktorej hral do roku 1966, reprezentoval 56-krát. Mal
vážne ťažkosti s nohami, mohol sa pohybovať len s barlami. Žil v domove
dôchodcov v Ústí nad Labem.
Josef Masopust
(9. 2. 1931)
Tomáš Pospíchal
Útočník Ostravy, od roku 1964 hral štyri roky za Spartu, tri roky za
francúzsky Rouen. V októbri 2003 ho hospitalizovali, po pár dňoch choré
srdce zlyhalo. V Čile hral od štvrťfinále.
Adolf Scherer
(5. 5. 1938)
Tomáš Pospíchal
Josef Kadraba
(29. 9. 1933)
Andrej Kvašňák
Josef Jelínek
(9. 1. 1941)
Útočník Dukly Praha do roku 1967, reprezentoval 10-krát. Tri roky hral za
Bohemians. Od osemdesiatych rokov pracoval ako správca ihriska tohto
klubu. Žije v Prahe a od roku 1998 sa staral o trávniky na štadióne na
Juliske, kde hrávala Dukla. Dnes je na dôchodku.
Václav Mašek
(21. 3. 1941)
Útočník Sparty hral jeden zápas v skupine proti Mexiku. Žije na dôchodku
v Prahe.
Jozef Adamec
(26. 2. 1942)
Jozef Štibrányi
(11. 1. 1940)