pLATロ

白 st ttv機

NAKLADATELSTVO PRAVDA
 嘔
■

Vedocky redaktol doc. PhDr. Jaroslav Martink&, CSc'

PLATONOV F:LOZOF:CK7:DEALiZMUS
V7CHODiSKO JEHO
soC:ALNO・ POLiTiCKEJ UTOplE

Jestvuje viacero krit6rii ako posudzovat prinos Jed-

notlivfch predstavitelov filozofick6ho myslenia k jeho
rozvoju. Jednim z naibeZnej5ich a najsamozrejmej5ich
je hodnotenie vfznamu toho-ktor6ho myslitela podla
vplyvu, ktorf zanechal a ktory moZno stopovat v dal-
Sich etap6ch vfvoja filozofickej reflexie aZ do stidas-
１ １ １ nosti.V tejto relScii by medzi ostatnfmi nesporne
LnlznlCa poprednE miesto zaujal At6ndan Plat6n [427-347 pred
iestSka ludovi n. l.l. Bol to myslitel univerzdlny a hlbokf. A toto
lCI
１ ︲ ︲

∼ v CELN
'8脚 勝踏 ocenenie sa nezniZuje ani tfm, Ze ho poznSme a pri-
■'.覆 dof 4.″ ″
j[mame ako idealistu, Iebo bol iba zakladatelom tejto
,,lfnie" vo vfvoji filozofie, ba moZno pr6ve preto.
Napokon zn6me sf ddvody, predo aZ klasici mar-
xizmu-leninizmu tak osobite a spravodlivo postihli
,,prednosti" telto orientdcie filozofick6ho myslenia -
s ktorou, samozrejme, principidlne nikdy nesflhlasili.
Lebo vedecky d6sledne aZ oni odhalili sociSlne a gno-
zeologick6 podmienky i pridiny idealistickej reflexie
skutodnosti, htorf v abstraktnej rovine teoretick6ho
II:緊 :tgRlttЬ 雪
計鴨。 ょ鵠
:V嘘::織 ,電ξ ,督
myslenia a zobrazovania sveta spoznali ako hypertrofiu

ノ
sl)r'fivryolt, ltlt) llrrr c\ltt:;ltti:tto p|lrvtllvit:lr vfrilotllttlv
lll'oo():ilt rlrrr:lrovtr(tltrr o:.;volovitttiit sl t'tlltltttlltrt svtllit.
A rrcrrrcrrl;orr lr:lr z/rslrrlrorr J() ltl itltlrttilih{tciit llolitic-
lrfr:lr trrol ivov lrlrrrtlogit:ktlj ttnive rt.itli't,{tcie tfclrto stit-
novisl( '-- pr.r.ljirvujfrcr:j sir rlapokoll fisilim t-l petl'ifikalciu
tlanfr:lr soci/rluyclt vzIahov a ])omelov -- ideovfmi
lepruzcntatrttni vl6c1uficej menSiny v triednych spolo-
denskf ch formdci6ch. Klasici marxizmu-leninizmll,
stojac pevne na pdde materializmu, ktoreho globdlne vf -
chodiska pokladali z, vedeck6ho hladiska za iednozna(")-
ne spravne, a teda oprSvnene, potom primelalre
doceflovali aj prinos idealistick'ich myslitelov v jed-
notlivostiach. Ba v rozlidn'fch ideovfch a teoretick'iclt
vfvojovich kontextoch prdvom d6vali tomuto smertt
piednost pred,,hl6pym" materializmom-l
Pri hodnoteni idealizmu nemdZeme teda chdpat dia-
lektickomateriaiistick6 stanovisko ako uzavretri clok-
trinu, do, domyslen6 do metodologickfch d6sledkov.
malo a md pre v'iskum a hodnotenie fllozofick6ho de-
didstva minulosti, naimii jeho hlbokej ,,logickei" kon-
tinuity mimoriadny viznam. Toto stanovisko eliminuje
nielen filozoficko-historicky nihilizmus vlastn'i niekto-
rfm modernfm smerom, ale aj ,,zainteresovanf vyber"
stanovisk, realizovanf iednostrannym akcentovanim
iba urdit'ich domin6nt vo vyvoji filozofick6ho mysle'
nia, ktor6 sri alebo sa zdajri pribuznfmi infm, prevaZne
uzavretfm filozofick'im syst6mom"
V Plat6novom pripade si treba predov5etkfm uve-
domit, Ze jeho vplyv bol mnohorak'i a Ze siaha aZ do
sridasnosti. Filozofia prirody sa spod neho nevymanila
ani za dvadsat storodi. Niektor6 prvky jeho ontologic-
l<ei te6rie ide6lnych foriem veci-idei zase nachddzame
v rozlidnfch modifikdcidch vo viacerfch sfdasn'fch
ontologick'ich a gnozeologickfch koncepci6ch. Ale h6-
dam nlkde nebol jeho priklad takf vltazny ako v ob-
lasti sociAlno-filozofick6ho myslenia, najmii ked bolo
1 rl,enin, V. I.: Spisy. 38' zv. Bratislava 1901, s' 293'
..-_4ry!llt4l!,
uritcn6 v lrritichfch clejinnfch situdcidch opiit a opdt
nachaclzat vychodisk{r alebo aspofl naznadovat per-
spektivy di v5eobecne hladat orient6ciu pre budfcnost.
Platonovo postavenie i p6sobenie bolo v tak'ichto
pripadoch dvojak6. Alebo bol ako prikladni univerza-
lizdtor dan6ho ,,prirodzen6ho stavu" spolodnosti povo-
lani zastavovat beh dejin, alebo bfval in5pirdtorom
prili5 dalek'ich a z dejinn6ho hladiska taZko realizo-
vatelnich spravidla totiZ veJmi zjednoduSenich
a jednostrannfch - soci6lnych ide6lov, ut6pii. ]e to
azda paradox, d,e ideovd jadro platonizmu naSlo me-
todologick6 uplatnenie pri zddvodiovani regresivnych
socidlno-politick'ich sndh a zdrovef, aj v ideovich
projektoch lep5el budficnosti? Ak 6no, potom musime
spoznat a uznat, Ze toto paradoxn6 pretrvdvanie pla-
tonizmu je azda hlboko zakotven6 uZ v samej osnove
a moZnostiach ludskej reflexie najuniverz6lnejSie-
ho protikladu: pokoja a pohybu pretrv6vania
a v'ivoja vdetkfch ,,veci" sveta. Plat6n
- tento ,,zasta-
vovatel pohybu" -- mohol teda i mOZe preukl,zat svoj
prienik do budricnosti len preto, Ze syst6mom svojho
objektivneho idealizmu klasicky objavil a realizoval
vfchodiskd a moZnosti kaZdej ideovej univerzaliz6cie
dan6ho ,,stavu". Tento koncept jeho pouZitie na
- pretrvdvania,,ve-
oznadenie urdit6ho relativneho 5t6dia
ci", ako sri objektivne dlenen6 v dejin6ch prirody
i spolodnosti - je celkom leg6lny. V urditej ontolo-
gickej interpret6cii a metodologickej funkcii sa v5ak
stdva ako jedin6 vfchodisko, jedinf podiatok skt-t-
mania- - velmi nebezpedn'im. Zastiera totiZ pohlad
a nedovoJuje nijak'i iny pristup k odhaleniu povahy
striedania sa jednotlivych stavov, lebo individudlna
genezis tfchto stavov sa ch6pe vfludne len ako ich
zdvislost od vertikdlne usporiadan'ich podiatkov veci
ako vyS5ich aZ najvyS5ich principov, podstdt di v5e-
obecnfch fo,riern alebo zloZiek bytia. Toto ontologick6
organon bfva teda v obrdtenej funkcii bezpednfm
prostriedkom upevilovania stavov, ktor6 sa dejinn'im

[)ollyl)(]ll ul r'(]rll7.ovrrll, rrlu rrl plorrlllorlkorn proloklo-
vttrrlrt r;lttvov lrlrrlrlrryr:lr, li lnr'(r r;rr v llrol rllrrrclrzll lrlsto-
I'lr:lt6lro r)tt:itt rt :;pluvlrllrr v l)or'rl)rrl(llvo vfr;lrotllskrr
z l<rl't.y rr:;po11 zrlrrlrr rcrrllz(,vltlrrlnyurl. Nrr$rr lrorlrrolc-
nlir l)ivlrlli, :.;trrrrozlllrrrc, v lcrlrrolr I rllrrlront l)t'11)it(lo
r'oz(ll()lno, lclro vypl yvr llr 7. llvfllllrlrr lozllrlrryr:lr sor:16[-
ltu-ltolltlt:lttrr;lr n lrlr:ololilr:kyr:lr lrrrrkr:ll rr nrollvov lr:lr
vznll(nnl{t. I'r'ilolrr rrhrrr vSitk n(}:;nrlr} o:;lrrl :iklyl(r spo-
It-tdn6 tcrl'trtlt:l<6 vir:lrotllsl<o rrlrlrlvor:lr :rpornlrrrrrrfr:lr
ldeovf ch ltticiativ, ltot:l rrrirlti 1lt)vorl v rozrllclrryr:lr oll
Jektlvttyclt a subjehl.Ivlly(rlr I)olr'olrl'rt:lr. l,clro rrl licrI srr
potom rozvinfl v protikla(lnfclr srnclor;lr lrlslollr:k6lro
dasu, paradoxne hladajfi svoje opr{ivrroni(} rr ztlr)vor[-
nenie mimo tohto dasu a reAlneho dejinrr6lro l<orrll.
nua.
Ak m6me v tejto ideovej nadvAznosti vidiet a Itorl-
notit Plat6na a jeho vplyv, nem6Zeme zabudnrlt na to,
Ze bol ,,iba objavitelom" tohto pristupu k interpretdcii
a chapaniu veci tohto sveta na pozadi sveta tamtoho
idedlneho, ktorfm chcel zd6vodnit a reformovat svet
- bitne v Plat6novonl pripade si tO vynucule aSpo五
tento, svet dloveka a ludi. Bol zakladatelom a objavi-
telom. Bol v5ak, ako kaZdf takf dlovek, aj dobove
obmedzeny a jeho prfnos m6Zeme v historickom kon-
texte filozofick6ho, myslenia spravodlivo ocenit iba
vtedy, ked jeho teoreticki vfkon pochoplme predo-
v5etkym ako nevyhnutni dldnok v procese postupn6hr)
obJavovania a rozpracov6vania prostriedkov duchovn6-
ho osvojovania si a chdpania sveta. Lebo Plat6n po
sofistoch a Sokratovej iniciative radikdlne nastolil
probl6m vyznamu a pravdy. Vo vfvojovom zadleneni
jeho teoretick6ho myslenia
- aj napriek
v idealistickej podobe i neodpustitelne
tomu, Ze
dogmaticky hy-
postazoval, spredmetnil vfznamov6 koncentrdty Jed-
notlivfch druhov individui, druhov6 podstaty-idey -
■国
spozndvarne, ako metodologicky nezastupitelne pripra-
vil cestlr AristoteloveJ vrcholnej synt6ze obidvoch
spominanfch a extr6mne protikladnfch stanovisk: so-
fistick6ho senzualizmu a sokratovsk6ho racionalizmu.
ミ
ｔ ヽ
、
Z Plat6novho literarneh0 0dkazu ma pre nds osobit‐
nフ Vフ Znaln ieh0 0bsiahle dielo 」s`α υα〔 POliteia)。 PO
viacerフ ch kratsich dia16goch, v ktorフ ch sa Venuie
ёiastkovフ m prOb16mom svojei te6rie sveta a poznania
i otdzkanl praktick6hO ttivota, Plat6n tu nevidane
komplexnフ m pristupom a dOslednフ In SledOvanlln vlast‐
nei VnitOrnei logiky skimania realizule prvi a zttro‐
蒲ii}扮 辮
ndme poruke al ozaiStn`encyklopё diu platonizmu,ho‐
Ci Vフ ChOdiSkovフ m prOblё mom dia16gu je "iba“ otazka
spravodlivosti.Pravda,odpoveda na ttu ucelenou teore‐
tickou konStrukciou najlepSei istaVy,ktora predstavu・
je skOr te6riu socidlnu ako te6riu ζtatu.
Tato te6ria le Vζ ak natolko idedlna a klasickd, Ze
nds nevyhnutne nabdda klast otttzku vzfahu tejto ut6-
pie k Plat6novei SOCialnO_politickei skiSenosti.V ka労 ‐
dom prlpade mame prdvO tit0 0tdzku polo老 it.No oso―
pokus Odhalit pOzitivne こi negativne dOsledky a vplyv
vlastne, obこ ianskei skiSenOsti na ideov6 a teoretick6
transformacie v jeho diele.Posudit tento prob16m ndm
umo老 五uie predOVζ etkフ mSた χ力ηy Zビ sち kde Plat6n obζ lr・
ne opisuie a Vysvetluje svoje politickOvフ chovn6 posla‐
nie na dvore syrakizskehO vlddcu Dlonフ za lniadgieho.
Na kompetentn6 hod■ otenic PlatonovhO stanoviska
ndm vgak mOZu posl■ Zit aj jeho dalζ ie spisy. Z nich
sa da spatne takmer nepochybne odhadnit,ak6 posto―
ie aSi Zaujflnal k niektorフ m z6Sadnフ m otdZkaln prak―
tick6ho Zivota, a tフ nl mOttnO zase potvrdit alebo ko∼
rigovat iehO lednOtliV6 osobn6 reakcie v obё ianskom
をivote, ktorO si ndIIl zndme zo zachovanフ Ch Sprav
miI■ oplat6nskych.
Vieme,老 e Plat6nove sympatie k politicke, a sOCial_
nej realite rasti tフ m vaё ζ
lni, こ
lln hlbζ ie do nlinulosti
smeruin ieho hOdnotenia. BOl svedkolll toho, ako sa
oligarchicka vldda zvrhla na tyraniu tridsiatich,i sved―

kom odsfidenia svojho uditela Sokrata za vl6dy demo-
kraticl(ej. S plnfm vedomim trpkosti kaZd6ho At6nda-
lla l)r'elival pravdepodobne aj pordZku svojej rodnej
obce Slrirltou v rokn 404 pred n. ,1. Mohol teda iba
s olrtlivolr llozei'at na sl6vnu 916cku minulost, kecl
tento mirly uiirod cle'rvno, pred jeho narodenim spoje-
Iryrui silami zvilazll nad mohutn'imi vojskami PerZa-
rrov. No jeho teoreticky vyzbrojenf pohlad smeruje
e5te dalej, aZ nim v obdive spodinie mimo Gr6cka.
,,Pokial sa v Plat6novej Republike - ako upozorfluje
Malx delba prace objasf,uje ako Stdtotvornf prin-
cip, je- len at6nskou idealizdciou egyptsk6ho kastov-
aLn
rllclva; ... z
Aj v samom dial6gu v lstaue n6jde ditatel nejedno
miesto, ktor6 aspoil naznaduje alebo predznameneva
Plat6novo hodnotenie tej-ktorej historickej udalosti.
N6s to v5ak predov5etkim presviedda o zainteresova-
nom vzfahu autora k problEnom prahtick6ho Zivot.r
a o jeho angaZovanosti ako obdana. A Plat6novo po-
vedomie nadradenosti obdianskej zlolky jednotlivca
nad zloZkou individu6lno-jedinednou je potom aj v9,-
chodiskovou ideou vSetk'ich jeho sociSlno-filozofickfch
analyz i z6verov.
V tejto srlvislosti
nemdZeme opomenft, Ze Plat6n,
nech bol akokolvek kriticky zameranf proti sofistom,
teoleticky predsa len vyrastd a dozrieva na p6de gr6c-
kej soclSlno-filozofickej traclicie, zalolenej timito pt:o-
fesiondlnymi uditelmi obdianskej zdatnosti z obdobia
najviidiieho rozkvetu at6nskej demokratickej
Samozrejme, teoretickd osnova i
v'fsledky rozpracova-
nia ich socidlno-politickej te6rie nemohli Plat6na lro
Sokratovom protisofistickom obrate uZ uspokojit- So-
fisti svojim senzualistickfm pristupom ku slrfmanitt
spoloi;cnskej lcality mohli nanajvy5 zrnapovat a aj
zmallr.rvali prcdpoklady historicl<ej aktivity riloveka.
V sfrlitdr: l; frvahami nad objavenou opoziciott fyzei-
2 Marx, K.: Knpit6l. I. zv. Bratislava 7979, ,s. 374.
10
a ludsky vo'len6ho, dlove-
nomo
- diania prirodn6ho
kom stanov,en6ho i realizovaneho z6mern6ho kona-
nia nepostripili zatial dalei ako k odhaleniu
prirodzenich dispozicii individua k soci6lnemu pohybu.
A len neriplne ukazuiti, ako sa uplatfi.ovanim t'ichto
clispozicii jednotlivci integruiri do Sirdich spolodensko-
politickfch ,,organizmov". LenZe z t'ichto primdrne
prirodzene dan'ich a mnohorako sa prejavujticich i po-
stupne vzrastajflcich sklonov dloveka k spolodenskei
aktivite boli sofisti ndchylni velmi undhlene vyvodzo-
vat jednotliv6 z6kony - pochopen6 sice teoreticky
progresivne ako,tudsk6 nariadenia - i cel6 koncepcie
spravodlivosti v 5tdte. Sofisti sa teda, pri v5etkej bo-
hatej diferencovanosti svojich jednotliv'ich n6zorov,
pribliZovali pravde sk6r ich komplementdrnostou ako
hibkou a prenikavo,stou svojich analfz. Stanovisko so-
fistov moZno charakterizovat ako individualizmus a so-
cidlny relativizmus, ktory kore5pondoval s ich praktic-
ko-politickou angaZovanostou. V jednotliv'f ch pripadocir
spr6vne postihli tri-ktorri strdnku spolodensk6ho zalo-
Zenia dloveka, ale neprenikli aZ k tomu, Ze iednotlivec
je svojim obdianskl'g1 Zivotom organicky zadlenen'i do
5t6tu, a najmii ako hlboko je tim sptitne a bytostne
determinovany. Ich nespornd z6slttha spodiva v odha-
leni primdrnej ontickej roviny historick6ho diania.
l,enZe dal5i pokrok v teoretickej reflexii soci6lnej rea-
lity bol nemyslitelny bez spoznania a pochopenia vyS=
Sich rirovni a vrstiev tejto skutodnosti, ich predmetnej
obce. pritomnosti a vfznamu v Zivote individua.
Dal5i krok na ceste k zvlddnutr.u tejto tilohy sa mo-
hol urobit iba po prekonani nedostatkov sofistick6ho
senzualizmu. Znamenalo to rozpracovat logick6 [dia-
lektick6) organon, pomocou ktor6ho by bolo moZn6
identifikovat samu povahu, ,,prirodzenost" i ,,poria-
dok" soci6lnych mohutnosti dloveka - a to podla
moZnosti vSetkfch ._ ktor6 ho zretelnejSie odli5ovali,
alebo lep5ie povedan6, povySovali nad prirodu. V tomto
kontexte v'ivoja teoretick6ho myslenia vstupuie do filo-
1■
 ―

kom llripirtlr: vlustue objavujenre ilta to, do srne uZ sta-

novili, a tak aj naSrr artiknlacia 1lr;znaneho je iba diryrn
vyslrrvrltrfur clencnia ideirlne jestvujuceho ako produk"
trr pL'i ruhrncj teoletickej extrakcie.
Prc l.'lirtrinov svet ideiihrych it vedtrfch sflcien je
osolritrrc lllizniri;ne, Zc v rlorn majI takrner vfhL'aclne
rrrir:slrr ilra enlity a hoclrtoty pozitivne. Napokon to ani
ncurf)kl byt inak, vecl tomuto dokonalemu svetu ,,vl6d-
lr{}", v jeho pozitivite ho ,,potvrdzuje" idea clobla Ikto-
l'ri Plittou nazyva niekedy aj boliomJ. Fyzicky, zmys-
lituri vnirnrrtelni svet je iba napodobeninou sveta idei.
Je to svet l]lqglly q fJat_qnov1 je pr6ve hmota plincl-
pom negatlyity, V rovine ontologickej
lustavidnej pt'emeny v5etk6ho jestvujfrceho; - akovpramerl
rovine
gnozeologickej -.'. ako pridina ,,zakrytosti" prav6ho
bytia veci, plodiaca v najlep5om pripacle pravdiv0
mienku, ale spravidla nepravdu; a napokon v oblasti
ludsk6ho konania
- ako ,,podiatok" devalvdcie v5et-
k'ich kladnich hodn6t-cno,sti.
Celkom evidentn6 je to pri syntetickom predvedeni
jeho te6rie, ktor6 predstavuje vlastne odvodenie by-
tostne vfznamovej, formovej, a teda podstatnej strdn-
ky v5etk6ho pozemsk6lro a individudlneho z vy55ich
principov, zloZiek a foriem idealne jestvujfceho. Analy-
tickd cesta odhalovania a zdOvodilovania pravfch a pre
Plat6na vfsostne ,,redlnych" predmetov a foriem by-
tia-idei sa ndm pritom javi ako sme uZ na to upo-
zornili - Ien ako obr6ten6- rekon5trukcia synteticky
predstavenej subordin6cie individui zmyslov6ho, sveta
zloikdm a formdm idedlneho bytia. T6to druhd cesta,
t. j. analytickd vfstavba te6rie ide6lneho sveta a sp6-
sob, akfm ju Plat6n zd6vodf,uje, budi pri Stridiu a vf-
klacle jeho stanovisk, pochopitelne, prvoracki pozor-
nost. Jej sledo,vanie umoZf,uje celkom zretelne stopo-
vaI leclnotliv1 fizy a stupne vzniku a plehlbovania sa
Platonclvho idealizmu a dogmatizmu, z ktor'6ho nako-
niec teoreticky generuje aj jeho rigorozna socidlna
ut6pia.

74 15

￨
 ヤ lr)な Vζ ak Vフ raZne upOZOrhul鶴
k mfdrosti, aby motrli v idehlnom Slfrtu vlhtlrrrrt u ria- _￡ 詠
len teo悪 ぶ :駐 ∬h灘 ::Tti::I
rぶ ‖)￨‖ ギ 盤

い‖H)l Vzmkmt nlka

‖
dit ho. J“ H‖
Plat6n timto rozdelenlm obdanov a jeho zdOvodne- vladniCei vrstVy otrOkarsko―
ぃ:,￨￨● :)● :1101(1 1,rlsluこ
nim d6va vlastne odpovect na zdkladnri ot6zku svoJho ‖!￨〔 :lく 6ho Zriadenia。
skrimania, do je spravodlivost. Ie to harmonickd Jed-
(lぃ !‖ o:ヽ
rtnuti a zasadnOⅡI ZdOVodnenl
l・

1:1(ltr,111)o takoIIlto naё

nota tloch z6kladnfch obdianskych cnosti mridrosti, もLruktiry idealneho Statu obζ lrne roZpraco‐
orlviilnosli a rozumnosti * stelesnend -v spoloden-

腫
ll,1 1nl:!01

:;lrrrru olgrrrrizrne St{rtu a fungujfca podla zdsady, Ze

Itrt2rly olu)rtrr vykon(rvir iha takf dinnost, ktor6 je pri-
nrtilrrr tr:lro prlrorlzcrr(lrurr zirlolcnirt. Spravocllivost Je
rrrrlvyiSlrr r:rrosl', lrl r|:il{rlrr(r lrrctlstitvrrJti lcJ r:lctttcntfr-
rrrr zlo2lty, rr plclo lc lr:irlizovrrlcln/r llxr v Stfrlc, v l<to-
lM要 ¶器ul吼
::T量 。
器鶴
loru lirr2rly,,si lobl svuJe". Z(ruJmy Jrlrlrrotllvr:ov su
v ilom podriaden6 zduJmom celku a obi:ianskost lc tak
nadradend individualite.
鼻舗‖ 掛響鶴
盟
er totoZna s redlnO― hiStO‐

v
TAto trojJednota z6kladnfch cnosti
Stdte ,,spravodlivim" rozdelenim funkcii obdanov
stelesnenf

mi翼 難臨吼
鑑
podla jednotlivych stavov
rrlrlltfi sullordindciu, ktord podla - predpokladd v5ak aJ ich
Plat6na kore5ponduje
驀 』麟
]IttattT諾
l譜 猟ゴ
i聯轟 ￨}11轟
r; lr;lr rrs;pot'lrrrlnnfttr a lrorh'laclcnostou v du5i indivldua.
Itltrrl lrrr:orr olrr)l rr rrsl<orr r:uosl'ou u rrnirloglcky vl6dnfcou
i:墨

撤 蝉 硼総榊
zlrr)korr rlrr:kr lo rrrrirllost, klor[ Jctlnoznadne prevl6-
tlrr a ktrlrri llclrir vyr:lrovrru rr5te maximdlne rozvinrlt
ru filozofov-vl{dr:ov. tl rrll$Ich stavov, napr. u vojakov
sa v5ak m6 uplittfiovrrt ako pochopenie nevyhnutnostl 曇
d0sledn6 1:hrcrrk.l olrranufch tiloh a napokon u vfrob-
cov sa m{r pleJavit rozumnostou, do podla Plat6no-
vfch pretlstdv znamend pre tento stav pokorn6 plnenie ∬鼎豊∫
静赫l謂
1驚鋼淵 tiV号
:

floh spoJenfch so zaobstardvanlm dostatodn6ho mnoZ-

盟 ζiξ :1:lЯ :lel:よ
l:∫ hiS盟
ま
サ:j:誕 二
θ
stva materidlnych statkov na vfZivu v5etkfch
υ
α
obdanov. ￨!i‐ l:II醤 ￨:
Touto distributl\Inou te6riou mfdrosu ako vlddnfcej a gtruktiru zreilne ani ne

露曜↓ 轟∫
Jダ
】
(na rozttd Od Zd´
obdianskej a individudlnej cnosti mala byt globdlne
zdOvodnend spravodlivost v idedlnom Stdte. No cel- ,:芳 :」バ 絆 ani otrokov, lebo titO inζ ti‐

kom zretelne sa tu d6 postrehnft, Ze sociSlna Struk- ticiu poklada zreilne za Celkom prirOdZeni Z10Zku
Vフ rObnei sf6ry idealneht.ζ tatu.Ale pri proiektOVani
trira idedlnej spolodnosti Je u Plat6na teoroticky
odvodend a zd6vodnen6 redukciou na psychologicko- aTttt議 智I,漑 11:服
mordlnu te6riu Struktfry osobnostl, do sa dd doloZit
mnohrml analfzami jeho reformnfch ndvrhov a postu- :::t:ぶl∬ ∬
鵬器∫ u ruζ l Sikromn6 vlastnictvo
′

17
2 flstava
10

11智室
VG 著
l[.csteirA
Tl
 ■
,\.
ti
11｀ o(Hnn,21VOI I)lo(l()111()(l(,li ll〕 ri l)y1 1)l.Isll(サ ￨'()gl1lovan6 spolodne sf vychovdvani a cvldenf zhruba aZ do
1::IIlソ l:l VVI)(11011: l〕 :lll()1)｀
「(:h l)そ l11‖ (〕 ￨｀ ()v V ドイ
i111(〕 l tohto tridsiateho- roku svojho Zivota. Vfkon ich funkcie si
sI(Ivll (l{)￨く lo「 6ho !):l11.ill l〕 {ッ で
,ll l:,(1‖ ll(l l),il.0(lzen6 podla Plat6na vyZacluje harmonick6 rozvinutie takmer
1.()7(li()lv v i()l(,311()ilく Ol〕 ヽ11111()il l)ol)￨｀ i l11‖ シo()h iliク ()lヽ y一 v5etkfch du5evnfch i mordlnych clispozicii a osobitne
:l vzハ lollι ‖ VZ[〔 lhy I()(lir10v 〔
(う l l)。 ￨()lll、 lv′ l l)l′ lin OStat aj telesnfch prednosti. preto je ich udebnd osnova
l)li:｀ ￨￨(〕 :l‖ Ollyl1ll16_ l)l'()10 j()vソ ()hOVil(l(11l o(l ll(liド (lllei― vymedzend na jednej strane mfizickori vichovou a gym_
もi()llo v(〕 lく 1l Si)oL()On(1, l)1'ls n()、 1()(1()vそ 1 11Fi〔 i l(),ィ l110Van■ , nastikou, pokraffuje vfudbou v jednotlivfch odbornfcit
1(〕 ,1l o%no/al〕 ezl)ct,i[ 11()str:lll ll′ `l()l)1()ktiVny
l)()il)(l t(〕 lく disciplinach, v arituretike, geometrii, astron6mii a kon-
V′ ￨)(〕 r lcdl10tlivoov plle l〕 1lclico 7a〕 ィ
ヽl(1()1〕 i()(10 1()zliln'Ch di sa elementdrnou pripravou v dialektike.
st(lvov a flinkcil, vフ lllё ne lDodla vl o(1(〕 nフ h (lisl)oZチ Cil・ (〕
Zdd sa v5ak, Ze zavf5enim cel6ho vichovn6iro prog-
Nio lo vぶ ak dOstatoё ne iaS〕 16,〔 lko si Pl(〕 t(b1l l)l｀ (lSta― (〕 ramu v ide6lnom St6te i konednfm zd6vodnenim
Vlll(〕 1)Od()I〕 nフ vフ ber V triedo vフ 1101)oov, 1く (lo l)1()(lenie a teoretickfm potvr.denim platdnovej ristavnej reformy
a Vフ ChOVa deti sa ponechttva rodine, こo, pravcla, ne‐ je projekt vfchovy tretieho stavu, firozofov-vr6crcov.
vyluё uie n10Znost
postupu schopnフ Ch ieclnOtlivcov Ich definitivny vfber sa md realizovat na konci vi-
Z teitO triedy do vyぶ ζ
lch stavov, priこ om principir/Jlne chovn6ho obdobia zo strd,l,cov Stdtu, teda zhruba po
nie ie Vyliё en, an1 0paこ nフ zosttlp. V kaを dolll pl1lpade dovf5eni tridsiatehr: roku Zivota. A predlZend vfchova
budica kvalifikacia a zaradenie lllldde2e do obё ian‐ v odbornfch ndukach a osobitne v dialektike sa u nich
skeho Zivota by malo zavisiet len od individualne vrO_ kondi aZ v tridsiatom piatom roku. predpoklad6 sa
denフ Ch Vlastnosti, ёO podla Plat6na nie ie iednOZnaё _ v5ak, Ze do r.iadiacich funkcii buchi zai:adeni aZ neskor-
ne podⅡ lienen6 a pI'edurё en6 "triednynl pOvodolll`` 51"
Lebo ako uZ vieme, vぶ etky z6kladn6 obこ ianske cnosti - okoio ptitdesiateho loku Zivota, kecl patridnou
obdianskou, mordlnou a teoretickou Zivotosprdvou v ich
si 一 ako zlttky individ面 lnei dぶ e 一 dispoziё ne za‐ osobnosti takredeno sedimentujri v5etky vyZadovan6
stupenё v kaZdom iednOtlivcovi,no v rozliこ nom pome― cnosti a odborn6 znalosti a osobitne sa prejavi ich filo_
re, a preto sa dai■ Vフ ChOVOu aj rozdielne rozviniぜ . zofickd zrelost. AZ vtedy sri povolani vlddnut, a tu
Rozpracovanie vフ chOVnё ho progranlu teda u Plat6na Plat6n vyslovuje nesmierne progresivnu rny5iienku
celkom organicky nadvazuje na analフ zy a zdOVOdne‐ spojit odbornri pripravenost a firozofickri zdatnost
nia, ktor6 sme prave spomenuli. Prob16111y vフ ch'OVy vlddcov s ich v,fkonnou mocou v Stdte. Vieme, Ze tdto
chape, rOzpraciva a chce rieSit v izkom praktickoRl striktnd a v5eobecne spr6vna poZiadavka bola v de_
i teoretickom kontexte a nadvaznosti na eugenick6 jindch Iudstva neraz splnend a realizovand, ale naj_
opatrenia,ktor6 sa spatne viaを u na leho celkOVi kon― dastej$ie iba naoko a vtedy s tragickfmi n6sledkami.
cepciu spravodlivosti. Tll musIIne poznamenat, Σe ёle― Spravidla znamenala velmi nebezpedn6 sfistredenie z6-
ovia stavu vフ robCOV Si v teitO Suvis10sti opat v po―
l■ konodarnej a vfkonnej moci v rukach r.rehodnfch jed_
zadf.Vフ choVa le u niCh Z mordlnei stranky vyZnaё end notlivcov a v takom pripacle nasledovalo poitadenie
iba prlsluζ noll elementarnolu cnOslou ― rozumnostou slobody prevaZnej viid5iny ob6anov. preto je znakom
a z odbornei Stranky zlskavaniln z盗 1(laclnフ ch Pl,aktic‐ aspof, teoretickej mfid.osti, precirridavosti i poctivosti
kフ Cl1 1)OZllatkov i navykOv pre kvalitn6 a 1lospodirne Plat6na, Ze v druhom, ovela realistickej5om variante
ZVlldnLltie Vフ ■ obnフ Ch■ 1011 po dosiahnllti dosl)elosti. fistavy ideSlneho 5t6tr.r, v Zdlconoch, uZ vyZacluje odde"
ヽ1「 )lil〔 )1l ovi(l stavll oblla1loov Obcc ― a to nlllを 11を ell
ノ y lenie z6konodarnej m.oci od rnoci vykonnej.

18
l9
ＬＬ切コ

￨
 V Ustaue v5ak t6to poZiadavka na vfchovu a p6so-
benie filozofov vlhclcov vyplfva z cel6ho logickdho
postupu Plrrttinir.s - Pl;rttin totiZ zadina svoju analytickri
cestn teolt:tit:kolro clsuovania spravodlivej spolodnosti
t;cllrrrrrt clclncrrlunrym s6mantickfm rozborom.,,Sokra-
Ies: Alrr so vSctkfrni pojrnami obsahujticimi nejakf
vztitlr jr; to 1-rrrdl'a rnrla tirk, Ze sa alebo, vztahuJri na
tu'liitfr kvi.tlitu, polrial ur:Citfi kvalitu vyjadrujti, alebo
vzat(l samy osebe, vztahujfi sa iba na pojem sdm ose-
l;c." 1IV. 13. 43s B.)
Po krdtkom a ndzornom vfklacle toho, do sa poveda-
lo, (lospieva Platt-rn k zirver:u naznaduJricemu jeho te6-
litr vccly rll skOr vedenia. ,,Sokrates: Vedz teda, Ze pr6-
ve toto som chcel vtedy povedaf - ak si ma teraz
pochopil Ze vSetky tieto pojmy samy osebe, ktor6
-
sa na niedo ind vztahujf, vztahujri sa iba na niedo sa-
mo osebe, zatial do pojmy, ktor6 sa vztahuJrl na vec
s urdito,u kvalitou, rnajfr aj samy urditri kvalitu. A ne-
myslim to v tom zmysle, i.e by ich kvalita bola td tst6
ako kvalita ich predmetov, Ze napr. veda o zdravom
a nezdravom by bcla zdravd a nezdravd, veda o dob-
rorn a zlom z16. a dobrS; ale pretoZe to nebolo vedenle
o tom, do je predmetom vedenia, ale o nledom s urdi-
tou kvalitou
vom aj - v na5om pripade o zdravom a nezdra.
samo sa muselo stat niedim s urditou kvali.
tou; -a to bol d6vod, predo sa uZ nenazfva vedou
ale lekdrstvom, tlebo, tu pristfpila urditd kvalita." IIV.
74. 438 D-E.l
Iahko postrehneme, Ze t5.to rivaha je samfm vfcho
diskom te6rie idei. Plat6n v prveJ etape svoJho teore-
tick6ho vfvoja mal ontologicky aj gnozeologicky na
zretell a preferoval tie v5eobecn6 poimy, ktorfch de-
finitorick6 urdenia sa dali - bez vfznamov6ho prira-
denia k infm pojmovfm urdeniam priamo hypo-
- halenfm,,prirodzenej" individudlnej mordlno-psycho-
3 llahl<o sa o tom presveddfme, ked predltame 12.-19. kapitolu
IV. knthy, kde sa dA v texte maldho rozsahu hddam nallep61o
postrehnfit vnf,tornd loglka Plat6novho uvitZovanla.
ZO
staticky substancializovat (napriklad dobr.o, krdsno,
rozumnost a pod.). Preto 5peci6lne vedy di n6uky, naj-
mA tie, ktorfch vfchodisk,om bola €rspsfi diastodne
empirickd skfisenost (ako napr. v astron6mii pozoro-
vanie pohybu nebeskfch telies, ale aj niektor6 ,,vzta-
hov6" operdcie matematickych disciplin), nemohli
spliiat prisne Plat6nove poZiadavky na teoretick6 po-
zndvanie sa u Plat6na nevyderp6-
- vedenie. Vedenie
valo kvalitativnymi urdeniami, ktor6 oscilovali na
stupniciach viac-menej, lepSie-hor5ie, viidsie-menSie,
teraz-neskdr a pod. Vedenie si vyZadovalo zmocnenie
sa ,,piatej veci", t. j. uchopenie sam6ho predmetu po-
znania, sfcna Inapr. v aritmetike povahy disla, v geo-
metrli troJuholnika ,,osebe" a pod.J. Jedinou schodnou
cestou za vedenim mu teda bola dialektika. Len po nej
sa dalo smerovat k trvale redlnemu, ,,osebe" jestvujri-
cemu a pravdiv6mu svetu idedlneho bytia, Ien tak sa
napokon dala prekrodit bari6ra, ktorf prav6mu vecle,
nlu stavala do cesty hmotnd prirodzenost veci tohto
zmyslami vnimateln6ho sveta.
Ak teda uvdZime, Ze podla Plat6na aj ,,spravodliv6"
socldlna skutodnost mohla byt osnovand iba manifes-
tAciou a naplnenim idedlneho ,,poriadku" obdianskych
cnostl, potom pochopime jeho bezvfhradnri preferen-
ciu filozofov-vlddcov v najlepSom Stdte. Len oni vraj
mOZu odhalit samu ,,prirodzenf" povahu a syst6m
idedlnych spolodenskfch vztahov a vfkonnou mocou
sa usilovat o jeho uskutodnenie. Podla neho vlddcovia
vlastne ani nie sri z6konodarcami IPiat6n ich vo vde-
obecnosti pokladi{ za sofistickfch politickfch volunta-
ristov]. Filozofi majri predovSetkfm
takmer vfludne - a podlarealizo-
vfchovou sprostredkovat,
lstauy
-
vat a ,,strdZit" ideAlnu socidlnu Struktt'rru: jednak od-
Iogickej skladby du5e kaZd6ho jednoflivca a jednak
jeho ,,spravodlivfm" zadelenim do jedn6ho z troch
zdkladnfch stavov ItriedJ. O zdmeroch takejto vfcho-
vy k z6konnosti obdanov s6m Plat6n hovori:
21
 ,,Sakrates: A i;r-r, ltri hohoch, obchodn6 rokovania
o zmluvdch, ktore jeclnotlivci uzatvdrajf medzi sebou
na trhoviskr.l, er arl< t-hceS, aj rokovania o zmluv6ch
s remesehril<nri, cl nnddvani, hanobeni, poddvani sfld-
nych lalob rr ustanovovan[ sudcov, v nevyhnutnom prf-
paclc aj vyrrriihirnic aleho platenie colnfch poplatkov
na trhovisl<iich alolrrr v pristavoch, alebo vObec nejakf
poriadol< stanovenf pre trh, Stdt alebo pristav a po-
rltrbrre, pokrhsinre sa rrj o tfchto veciach d6vat zdkony?
Adeimunl os.' Nr,'palr'i sa cl6vat riadnym a zdatnfm
ntuZom titkdto pr:edpisy; lcllo viid5inu z tohcl, do by bo-
Io yrotrebnc ziikonorn stanr-rvit, Iahko ndjdu sami.
Sokrates: Ano, priatelu, ked im boh d6 pevnost zd-
kr-urov, ktor:6 sme plerlt'im prebrali." [IV. kn. 4. kap.
425 C-8.)
Tfm je, pravda, spominan6 nebezpedenstvo sfstre-
denia zdkonodarnej a vykonnej moci v rukdch filozo-
fov aj tu teoreticky o,slaben6. Idedlna obec di 5t6t po-
dla Plat6na funguje celkom prirodzene, ak sa spr6v-
nou vfchovou pOsobi na obdanov.
Niekedy sa v tejto sfvislosti tvrdi, Ze Plat6nova
sociSlna te6ria je iba modelom jeho teorie sveta prl-
lodn6ho, v ktorom vSetko individu6lne vfznamove, for-
move, a teda bytostne vznikd a pretrvdva vdaka ved-
n6mu idedlnemu ,,poriadku" vo svete idei. Ale nedA sa
povedat, l,e by Plat6n tento ,,automatizmus" sveta pri-
lodn6ho, svoju kozmcl6giu jednoducho aplikoval na
oblast soci6lnej reality. ]ednak preto, lebo pripisuJe
velkf viznam vfchove, ktorS umocf,uje prirodzen6
dispozicie dloveka k Zivotu sociSlnemu, a potom preto,
lebo osobitne vyzdvihuje ridelnost, zdmernost, a tfm aJ
moZnost volby v Iudskom konani. A my uZ vieme, Ze
podla Plat6na to napokon mdZe viest aZ k prestavbe
osobnosti a vy55iemu spolodensk6mu zaradeniu Jednot-
Iivca. To je dostatodnf d6vod, aby sme popreli fldajnf
Platonov sociAlno-teoretickf kozmologizmus, lebo v je-
ho pripacle ide sk6r o ontologizmus, ktorf je osnovanf
spredmetiit-tvanim univerziilnych analytick'ich Ilogic-
22
l"
kfch i metodologickfchl prostriedkov vfstavlly jeho
te6rie idei.
Nemusime tu podrobne rozv1.dzat Plat6nov vfklad
vzniku infch typov ristav a im zodpovedajrlcich poli.
tickich reZimov. eitatel sa s nim mOZe lahko a zasvii-
tene zozndmit Stridiom VIII. a IX. knihy Astaug. Stadi
vari upozornit, Ze ostatnE 5t6tne zriadenia vznikajr'r
postupnfm zhor5ovanim sa jednotlivc,ov a analogicky
cel6ho spolodensk6ho syst6mu, odklonom od zdsad
a devalv6ciou principov, na ktorfch je zaloZen6 rista-
va ide6lneho Stdtu. Prvou neidedlnou, zho,r5enou fstav-
nou formou je podla Plat6na timokracia a potom ich
hodnota postupne kles6 smerom k oligarchii, demo-
kracii aZ po tyraniu.
Ostdva ndm napokon e5te upozornit na elementy
,,kultfrnej politiky" v Plat6novej 0staue Inajmti v X.
knihel, ktorej tento myslitel pripisuje nesporne vi-
znamn6 miesto v Zivote spolodnosti, lebo je tieZ jed-
nlm z viznamnfch prostriedkov obdianskej v'ichovy.
Mnohfch Plat5novich ditatelov zaiste prekvapi cel-
kove negativistick6 stanovisko tohto nesporne vysoko
umelecky nadan6ho autora ku klasickfm plodom gr6c-
kej kultfry, ktor6 v niektorich ohladoch hranidi s este-
tickim nihilizmom. Dd sa e5te pochopit Plat6nov
odmietavf a v podstate iba moralizujrici postoj k Ho-
m6ro,vi. Akoby mu spolu s Xenofanom chcel vydftat,
Ze: ,,Hom6r a Flesiodos pripisali bohorn v5etko, do je
medzi ludmi hriechom a hanbou: krddet, cudzoloZstvo
a vz6jomn6 podv6dzanie." 121- B lL zo Sexta.J Preto
je ditanie a prednSsanie diela tohto autora v idedlnom
Stdte neZiadirce. Teoretickej5i je uZ Plat6nov postoj
k vftvarn6mu umeleck6mu prejavu, ktor6mu vydita
ako aj infm umeleckfm druhom -
najniZ5iu spro-
-
stredkovaciu hodnotu medzi dlovekom a dokonalfm
idedlnym svetom. Zddvodfuje to estetickou t6zou, Ze
v tfchto pripadoch umeleckej tvorby ide len o napo-
dobovanie napodobenin [za ktor6 pokladS, uZ ,,veci"
tohto zmyslov6ho svetaJ. No osobitne zardilajfici je je-
23
ho ndzor a hodnotenie vari naJvrcholnej5ieho umelec-
k6ho plejavu g6nia 916ckeho ndroda, tr:ag6die. UZ
z rozllonr frlnrriilnej strdnky trag6clie, t. i. z hodnote-
nia nosnosti dramatick6ho dial6gu ktorf je uapo-
kon aj lrll sc6nickorn pleclvedcni jej- podstartnotr zloZ-
kt)u, lt:bo rlollovedd zmysel konania clramatir:k6ho
hrtlinLr nsuclz.uje, 7c md tieZ len napodobrlovaciu
estctick[r- funkciu. Plat6n jednoznadne uprednostr"ruje
priamu led, v ktoreJ
- najma voje forme
n[, akfm je napr. dityramb
oslavnfch bds-
akoby priamo a jed-
-
nnznadne artikulovani zmysel a viznam najvy55ich
a najuSlaclrtilej5ich my5lienok. V porovnani s tfm tra-
g6dia mdZe vedenim dial6gu vypovedat len o konflik-
toch hrdinov, ktor6 sf svojim p6vodom aj ideovym
obsahom individudlne a pozemsk6. Dityramb teda pria-
mou redou tlmodi povahu najvy55ich hodndt, drdma
v5ak zobrazuje a mOZe naznadovat iba prizemn6 a dasto
zt5tn6 pohnftky konania dloveka. My tejto Plat6noveJ
argumentdcii uZ rozumieme. Spozn6vame v nej dai5i
prlklad, ba ddkaz toho, Ze jeho dogmatick6mu idealiz-
mu pri interpret6cii a hodnoteni pozemskej reality
neunikd ani umeleckd zloZka a vrstva gr6ckeho civili-
zadn6ho pohybu.
Celkom jednoznadne mOZeme teda uzavriet, Ze PIa-
t6novo socidlno-reformn6 tisilie je kontrolovan6 a ako-
by diktovan6 ,,zhora". Tento myslitel, ktorf doviedr:l
k vrcholu stoicheiSlny vfkladovf model sveta, vedome
a programovo vyluduje zo svojich teoretickfch lozbo-
rov skfmanie primdrneho ontick6ho pohybu a diania
v prirode i v spolodnostl. Zrejme by to bolo presaho- -
valo jeho teoretickf zdmer, a preto Plat6nova 0staua
nemohla byt ani len bezprostrednfm vfchodiskom apo-
l6gie otrokdrskeho zriadenia. Stali sa nim aZ socidlno-
filozofick6 spisy a ndzory realistickejSieho Aristo-
tela, ku ktorfm sa Plat6n aspoil teoreticky pribliZujo
jednfm zrr svojich poslednfch dial6gov Zdkonmi.
Ale koniec platonizmu ktorf tak -tvrdo5ijne pre-
trvdval a eSte pretrvdva v- niektorfch socidlnych te6-
24
rl6ch
- mohli ohlSslt
do v staroveku
aZ obJavy Marxa a Engelsa. To,
teoreticky nedostatodne a neriplne po-
chopili sofisti a do prostriedkami umeleckej vipovede
postihla gr6cka drdma, teoreticky i metodologicky po
mnohfch inich pokusoch dostatodne zvl6dli aZ tita
vlastni zakladatelia vedeck6ho vfskumu socidlneJ rea-
lity, Iebo ako ,,podiatok" historick6ho pohybu ludstva
sprdvne identifikovali predmetnri a osobitne vfrobnri
dinnost Jednotlivcov. ,,Predpoklady, z ktorfch vych6-
dzame, nie sri Iubovoln6, nie st to dogmy; sri to re6lne
predpoklady, od ktorfch moZno abstrahovat len vo
fant6zii. Sri to skutodnd individud, ich dinnost a mate-
ri6lne podmienky ich Zivota, ktor6 tu uZ boli pred
nimi, aj tie, ktor6 svojou vlastnou dinnostou vytvorili.
Tieto predpoklady moZno teda zistit disto empiricky."+
V tejto elementdrnej reflexii povahy dejinn6ho po-
trybu Xudstva sa predov5etkfrn celkom zretelne mani-
festuje vedomie toho, ako prlrodzene ,,dan6" Iprlrodn6
i historick6 podmienkyJ ,,Zivotom" dloveka prerastd do
vyS5ei sociSlno-historickej firovne jeho existencie. Vf-
zaamovd analj,za 1 kvalifikdcia ,,dan6ho" sa potom
chdpe ako nevyhnutn6 podmienka a zloika jeho pre-
kondvania predov5etkim v primSrnej, ontickeJ rovine
Iudsk6ho podinania predmetnou dinnostou individui.
Zdrovef, to znamen6, Ze teoretickf vfklad sa musi
v takom pripade osnovat na vfskume historicky kon-
kr6tneho a analytick6 pro,striedky, pri vsetkej adekv6t-
nosti predmetu skrimania, ost6vajf do znadnej miery
iba ndstrojom odhalovania objektivnych a dejinnfm
procesom sa objektivizujfcich strdnok socidlnej reality.
A pr6ve v sfdasnom, neobydajne diferencovanom
a protiredivom kontexte rozlidnfch ideovfch a ldeolo-
gickfch iniciativ vfskumu a vysvetlovania socidlnej
skutodnosti je velmi d6leZit6 uvedomit si, ako u via-
cerfch ,,ideol6gov" de](n dloveka metodologicky e5te
r Marx, * Engels, F.: Nemeckd tdeol6gla. Bratislava
K. 1961,
s. 24.
25
i)l'CtIviivil ()rIlr)lr)lli()lio :il)r'c(lrnctiiovanie pr0sttiedkov !. VΨ KLAD BEZNΨ CH PREDsTAv
vlr:zrr.;rur(,v()i lrltikrrlht;ie objektivnej skutodnosti. Preto
rrvcrlrrrrrcrric si tcjto kontinuity a negativnych d6sled-
O SPRAVODLiVOSTI
kov l)lirlorrovlro leoretick6ho dedidstva je nevyhnutnou
prrrlrrricrrl<orr rttzvinutia veclecky d6sledn6ho vfskumu
ir rrrllc.xir: rlc jirr l'urlstva i ,,Iudskych dejin".

laroslau Martlnka

PRVA TruIHA

Sokrotes rozprdvol:

1. Rdmec diol6gu. Sldvnost bohyne.

Vdera som i5iel s Glauk6nom, Aristonovfm synon-r, 327 A
dole do Peiraiea pomocllit sa k bohyni2, ale zdroveil
som chcel aj vidiet, ako vystrojili pre r"ru sldvnost, kto-
rti sldvili teraz po prvy raz. Silny dojem urobil na mf,a
sprievod domdcich ludi, ale nie menej n6dherne sa
vynimal aj sprievocl, ktorf usporiadali Trdkovia. Kerl
sme sa pomocllili a popozerali si sldvnost, pobraii sme
sa sptit do mesta. Ako sme sa tak pon6hlali domov,
uvidel nds zdaleka Polemarchos, Kefalov syn, a ihned
tozk{.zal svojmu otrokovi, aby beZal za nami a poZia-
dal nds nech naf,ho podkdme. Otrok ma chytil zozed-u
za p155t a povedal: Poleinarchos vdm odhazuje, atry
ste nafiho podkali. Tu som sa obr:6til a sp'ital sa ho,
kde md pdna. Tam je vzadu, povedal, pi'6ve sem pri-
chddza, Ien podkajte. Podhdme, ltoveclal Glauk6n.
O chvilu pri5iel Folemarchos i Adeimantos, Glauk6-
nov brat, i Nikeratos, Nikiov syrr, a eilte niekolki dalSi,
prichddzajtci sem zrejme zo slirvnosti.
Polemarchos ma oslovil: Zd6. sa mi, Sokrates, ie ste
na ceste do mesta.

27
 LL「

Edicia Fllozofick6 odkazy

FLATtt N

白 stav隧
Z gr6ckeho orlglndlu ln: Burnet, l.: Platonis Opera,
Oxonll 1899
- 1S07 preloZil a pozndmky naplsal ]"lius
Ovodnf Stfdlu naplsal Iaroslav Martlnka.
5pai16r.

Vydala Pravda, tladovf kombindt KSS,

Nakladatelstvo Pravda,
nosltel Radu pr6ce,
ako svofu 2319. publlkS.ctu
I. vydanle, Bratislava 1980

Prebal a vdzbu navrhol Emil Ba[Ik

Zodpovednd redaktorka Magilal6no Pechovf,
Technickf redaktor Lad islav [,aszd k
Korektorka Mdrla Caen o chovd

慶 Vytlaё ila Pravda, tlaё ov′

slava,ま
`rova- 4-
- VH 25,30
1338/1-74
Poё
Tematicka
kombindt KSS ―― TZP, z6vod 01, Brati‐
et strin 472-N6klad 4000 ex.
skupina o2/3 - POVol. S● KK― OR
――AH 24,08
ё。

80. Viaz. Kts 36,- |

￨