Frankfurtská škola l

Major works / hlavné diela

Reason and Revolution
The Work of Art in the
Age of Mechanical Reproduction
Eclipse of Reason (súmrak/zatmenie rozumu
Escape from Freedom
Dialectic of Enlightenment
Minima Moralia
Eros and Civilization
One-Dimensional Man
Negative Dialectics
The Structural Transformation
of the Public Sphere
The Theory of Communicative Action
Notable theorists
Herbert Marcuse · Theodor Adorno
Max Horkheimer · Walter Benjamin
Erich Fromm · Friedrich Pollock
Leo Löwenthal · Jürgen Habermas
Alfred Schmidt · Axel Honneth Siegfried
Kracauer
Important concepts
Critical theory · Dialectic · Praxis
Psychoanalysis · Antipositivism
Popular culture · Culture industry
Advanced capitalism
 Privatism · Non-identity
Communicative rationality
Legitimation crisis

Hlavné názory:
Walter Benjamin vThe Work of Art in the
Age of Mechanical Reproduction

He argued that, in the absence of any traditional, ritualistic value, art in the age of
mechanical reproduction would inherently be based on the practice of politics.
Dokazuje, že ak v umení budú absentovať tradičné, rituálne hodnoty, stane sa v
období mechanického reprodukovania politickou praxou.

Erich Fromm Escape from Freedom

Fromm distinguishes between 'freedom from' (negative freedom) and 'freedom to'
(positive freedom).

Fromm rozlišuje medzi oslobodením sa od (negatívna sloboda) a slobodou ku

(pozitívna sloboda).

Theodor Adorno Dialectic of Enlightenment

The author coined the term culture industry, arguing that in a capitalist society mass
culture is akin to a factory producing standardized cultural goods — films, radio
programmes, magazines, etc.[11] These homogenized cultural products are used to
manipulate mass society into docility and passivity.[12] The introduction of the radio,
a mass medium, no longer permits its listener any mechanism of reply, as was the
case with the telephone. Instead, listeners are not subjects anymore but passive
receptacles exposed "in authoritarian fashion to the same programs put out by
different stations.

Autori razia termín “kultúrny priemysel”, dokazujú, že kapitalistická spoločnosť

masovej kultúry sa podobá továrenskej výrobe štandardizovaného kultúrneho tovaru –
filmy, program v rozhlase, magazíny, a pod. Tieto homogenizované kultúrne
produkty sa používajú na manipuláciu más do poslušnosti a pasivity. Rohlas, masové
medium, neumožňuje poslucháčovi žiaden mechanizmus odpovede, ako to bolo v
prípade telefónu. Naopak, poslucháč už nie je subject, ale pasívny nechránený
recipient, autoritatívnym (despotickým) spôsobom ovplyvňovaný tým istým typom
programov aj na rozdielnych staniciach.

Theodor Adorno Minima Moralia

Adorno maintains that a good, honest life is no longer possible, because we live in an
inhuman society. "Life does not live", declares the book's opening epigram. Adorno
illustrates this in a series of short reflections and aphorisms into which the book is
broken, moving from everyday experiences to disturbing insights on general
tendencies of late industrial society. Topics considered include the subversive nature
of toys, the desolation of the family, the ungenuinness of being genuine, the decay of
conversation, the rise of occultism, and the history of tact. Adorno shows how the
smallest changes in everyday behavior stand in relation to the most catastrophic
events of the twentieth century.

Adorno tvrdí, že dobrý, poctivý život už nie je možný, lebo žijeme v nehumánnej
spoločnosti. “Život sa nežije,” deklaruje v epigrame úvodu knihy . Adorno tento názor
ilustruje v sérii krátkych reflexií a aforizmov, pohybuje sa od každodenných zážitkov
k uchopeniu ničivých hlavných tendencií industriálnej spoločnosti. Žiadané témy
obsahujú ničivú silu hračiek, rozvrat rodiny, nerodovosť namesto rodovosti, úpadok
konverzácie, nárast okultizmu, a rušenie historického vkusu. Adorno poukazuje nato,
ako najmenšie zmeny v každodenných zvyklostiach vedú ku katastrofickým
udalostiam 20. storočia.
”
 Eros and Civilization

Eros and Civilization: A Philosophical Inquiry into Freud (1955; second edition
1966) is a book by the German philosopher and social criticHerbert Marcuse, in
which Marcuse proposes a non-repressive society and attempts a synthesis of the
theories of Karl Marx and Sigmund Freud; it has been suggested that the work also
reveals the influence of Martin Heidegger.

Je kniha nemeckého filozofa a kritika Herberta

Eros a civilizácia: Filozofické vyšetrovanie Freuda (1955, druhé vydanie 1966) je

kniha nemeckého filozofa a sociálneho kritika Herberta Marcusa, v ktorom Marcus
navrhuje non-represívne spoločnosti a pokúsil sa o syntézu teórií Karla Marxa a
Sigmunda Freuda ; práca tiež ukazuje vplyv Martina Heideggera. Eros a civilizácie:

Marcuse discusses the social meaning of biology - history seen not as a class struggle,
but a fight against repression of our instincts. He argues that "advanced industrial
society" (modern capitalism) is preventing us from reaching a non-repressive society
"based on a fundamentally different experience of being, a fundamentally different
relation between man and nature, and fundamentally different existential
relations".[2] He contends that Freud's argument that repression is needed
by civilization to persist is mistaken, as Eros is liberating and constructive.

Marcus skúma vplyv biológie na spoločnosť - históriu nevníma ako triedny boj (názor
K. Marxa), ale boj proti represii našich inštinktov. Tvrdí, že "moderná priemyselná
spoločnosť" (moderný kapitalizmus) nám bráni vytvoriť non-represívnu spoločnosť
"založenú na úplne inej skúsenosti bytia, na vzťahu medzi človekom a prírodou, a na
zásadne existenciálnych vzťahov". Marcus tvrdí, že argumentácia Freudova, že
represia musí v civilizácii pretrvávať je mýlna, pretože Eros je oslobodzujúci a
konštruktívny.
Marcuse starts with the conflict described by Freud in Civilization and Its
Discontents - the struggle between human instincts and the conscience
ofrepression (superego), which is self-repressing trying to follow
the society's mores and norms.[3] Freud claimed that a clash between Eros and
civilization results in the history of Man being one of his repression: 'Our civilization
is, generally speaking, founded on the suppression of instincts.'[3]Sex produces the
energy, and it is repressed so the energy can be channeled into progress - but the price
of progress is the prevalence of guilt instead of happiness.[3] "Progress", for Marcuse,
is a concept that provides the explanation and excuse of why the system has to
continue; it is the reason the happiness of people is sacrificed (see also pleasure
principle).

Marcus rozoberá konflikty, ktoré opísal Freud v práci Civilizácia a jej nespokojnosti.
Konflikt medzi ľudskými inštinktmi a vedomím (pudmi a svedomím), v ktorom
človek sám odmieta svoje inštinkty, sám sa snaží chovať proti inštinktom v snahe
dodržiavať morálku spoločnosti a spoločenské normy. Freud tvrdil, že konflikt
medzi Erosom a civilizáciou histórii ľudstva znamená: “Naša civilizácia je, všeobecne
povedané, založená na potláčaní pudov. Sex produkuje energiu, a tak energia môže
byť použitá na vytvorenie pokroku, ale cena pokroku je prevalencia viny namiesto
šťastia .”

"Progress", pre Marcusa, je dôvod, ktorý poskytuje vysvetlenie a ospravedlnenie,

prečo tento systém musí pokračovať; to je dôvod, šťastie ľudí (potešenie) sa obetuje.

Marcuse argues that "the irreconcilable conflict is not between work (reality
principle - life without leisure) and Eros (pleasure principle - leisure and pleasure),
but between alienated labour (performance principle - economic stratification) and
Eros."[3] Sex is allowed for "the betters" (capitalists and others in power), and for
workers only when not disturbing performance. Marcuse believes that
a socialist society could be a society without needing the performance of the "poor"
and without as strong a suppression of our sexual drives: it could replace "alienated
labor" with "non-alienated libidinal work" resulting in "a non-repressive civilization
based on 'non-repressive sublimation'".[3]
Marcus tvrdí, že "nezlučiteľný konflikt nie je medzi prácou (princíp reality - život bez
trávenia voľného času) a Erosom (princíp potešenie - pre voľný čas a potešenie), ale
medzi odcudzenou prácou (práca len pre peniaze - ekonomická stratifikácia). A Eros"
Sex je len pre "vyvolených" (kapitalisti a iní pri moci), a pre pracovníkov iba vtedy,
keď nenaruší výkon. Marcus je presvedčený, že socialistická spoločnosť by mohla
byť spoločnosť bez “chudobných” a bez potláčania našich sexuálnych inštinktov: aby
nebola "odcudzená práca" s "odcudzené libido. Na tomto základe by bola vybudovaní
k "non -repressívna civilizácia založená na "non-represívnej sublimácii ".