Triedy IP adries

IP adresy sú organizované do tzv. tried. Veľkosť a typ siete určuje triedu adresy.
Trieda adries definuje ktoré bity sú použité na identifikáciu siete, sieťové ID, a ktoré
bity identifikujú klientsky počítač, hostiteľský ID. Taktiež definuje počet možných sietí
a počet hostov na sieti.
Existuje päť tried IP adries: triedy A až E. TCP/IP vo Windows Server 2003 (a aj
predošlých verziách Windows) podporujú prideľovanie adries pre triedy A, B a C.
IP adresy sú tvorené zo štyroch oktetov, obvykle reprezentovaných ako w.x.y.z.

V nasledujúcej tabuľke je zobrazené ako sú oktety distribuované v triedach A, B a C.

Trieda IP adresa Rozsah sietí Počet hostov
A net.host.host.host 1 - 126 16777216 – 2
B net.net.host.host 128.0 – 191.255 65536 – 2
C net.net.net.host 192.0.0.0 - 192.223.255.255 256 – 2

IP triedy A
Adresy triedy A sú pridelené sieťam s veľkým počtom hostov. Trieda A má 126 sietí
(používa prvý oktet pre sieťové ID). Prvý bit (high-order) v tomto oktete je vždy
nastavený na nulu. Ďalších sedem bitov v oktete označuje sieťové ID. 24 bitov v
zostávajúcich oktetoch reprezentuje ID hosta, čo je zhruba 17 miliónov hostov na
jednu sieť. Prvý oktet nadobúda hodnoty 1 – 127.

IP triedy B
Adresy triedy B sú prideľované stredným až veľkým sieťam. Adresy triedy B
používajú na identifikáciu siete prvé dva oktety a obsahujú 16 384 sietí. Prvé dva bity
v prvom oktete sú vždy nastavené na 1 0. Zvyšných šesť bitov spolu s ďalším
oktetom vytvárajú sieťové ID. 16 bitov v treťom a štvrtom oktete reprezentujú ID
hosta – čo je približne 65 000 hostov na jednu sieť. Sieť triedy B je identifikovaná
hodnotou 128 – 191 v prvom oktete.

IP triedy C
Adresy triedy C sú prideľované pre malé lokálne siete (LAN). Trieda C umožňuje
vytvoriť okolo 2 miliónov sietí pomocou prvých troch oktetov pre sieťové ID. Prvé tri
bity v prvom oktete sú vždy nastavené na 1 1 0. Ďalších 21 bitov úplne definuje ID
siete. Osem bitov v poslednom oktete reprezentuje ID hosta, čo je 254 hostov na
sieť. Prvý oktet nadobúda hodnoty 192 – 223

IP triedy D a E
Triedy D a E nie sú alokované pre hostov. Adresy triedy D sú určené pre multicasting,
adresy triedy E sú rezervované pre budúce použitie.
Maska siete
Pri používaní tried pre IP adresy, každá trieda má defaultnú masku siete. Pokiaľ
delíte sieť do segmentov alebo subnetov, túto masku použijete pre rozdelenie IP
adries. Všetci TCP/IP klienti vyžadujú masku siete aj keď existuje iba jedna sieť.
Defaultná maska záleží na použitej triede adries.
Všetky bity korešpondujúce so sieťovým ID sú nastavené na 1. Všetky bity
korešpondujúce s ID hosta sú nastavené na 0.

Zoznam tried sietí:

Trieda Prvé bity Hodnoty Sieťové ID Host ID Počet sietí Počet hostov
A 0 1-127 8 24 126 16,777,214
B 10 128-191 16 16 16,384 65,534
C 110 192-223 24 8 2,097,152 254

Maska podsiete je závislá na triede použitej IP-adresy, štandardne :

Trieda A 255.0.0.0
Trieda B 255.255.0.0
Trieda C 255.255.255.0

Odporúčania pre IP adresáciu

Pre IP adresáciu vo vašej sieti neexistujú nejaké presné pravidlá. Sú ale určité
všeobecné odporúčania, ktoré by ste mali mať na pamäti, pokiaľ chcete mať
formálne správnu sieť a identifikátory hostiteľov.
 nepoužívajte IP adresy s hodnotou 127 v prvom oktete. Tieto adresy sú
určené pre diagnostické účely.
 verejne registrované adresy používajte iba tam, kde je to nutné.
 pre privátne siete používajte adresné rozsahy rezervované organizáciou IANA
pre tieto účely.
 pre ID hostiteľa nepoužívajte adresy, kde sú všetky bity nastavené na 1 alebo
0. Tieto adresy sú interpretované ako tzv. broadcast adresy.
 IP adresy nemôže byť duplicitné v sieťovom segmente.

Privátne adresovanie
Adresy pre privátne siete, použiteľné len pre vnútorné siete:

Class RFC 1918 Internal Address Range CIDR Prefix

A 10.0.0.0 – 10.255.255.255 10.0.0 Ľ'S
B 172.16.0.0 - 172.31.255.255 172.16.0.0/12
C 192.168.0.0 - 192.168.255.255 192.i6e.00ne

Možnosti získania IP adresy

Ak nie sme k internetu pripojení :
Ak naša sieť nie je pripojená k internetu, môžme jednotlivým PC prideľovať v
podstate „ľubovoľné“ IP adresy. Samozrejme i v týchto izolovaných lokálnych sieťach
treba dodržiavať určité zásady.
Takou základnou adresou je jedinečnosť IP adresy. V žiadnom prípade nie je možné
aby dva PC v jednej sieti mali rovnakú IP adresu. Ak by nastala takáto situácia,
dochádzalo by ku konfliktom, ktoré by spôsobovali chybové stavy.

Ďalšou zásadou by malo byť dodržanie zvolenej triedy IP adresy. Inak povedané, ak
zvolíme triedu IP adresy C v tvare 192.168.1.x mali by mať všetky PC pridelenú IP
adresu rovnakého tvaru, tzn. 192.168.1.1, 192.168.1.2, 192.168.1.3, 192.168.1.4 atď.
Toto pravidlo samozrejme neplatí, ak rozdelíme sieť na niekoľko podsietí. Vtedy by
došlo k zmene tretieho dekadického čísla IP adresy z hodnoty 1 na hodnotu 2, 3, 4 a
pod. (napr. 192.168.2.1) v závislosti na počte podsietí.

Všetkým PC pripojeným do siete by mala byť pridelená rovnaká maska podsiete. Ak

by sme niektorým PC nastavili inú masku podsiete, neboli by tieto stroje v rámci siete
viditeľné pre ostatné PC v sieti a naopak.

Ak sme k internetu pripojení :

Jediným rozdielom oproti predchádzajúcej situácii je v prideľovaní IP adries, ktoré
nemôžeme len tak „streliť z boku“, pretože by sme s veľkou pravdepodobnosťou
spôsobili kolíziu s už existujúcou IP adresou iného PC pripojeného k internetu. V
sieťach pripojených vytáčaním (modemom) býva jedinečná IP adresa dynamicky
prideľovaná DHCP serverom poskytovateľa pripojenia k internetu (ISP).

Aby sa predchádzalo kolíziám a chybovým stavom, je starosť o prideľovanie IP

adries zverená už spomínaným medzinárodným organizáciám NIC.

DNS a domény

DNS - (Domain Name Service) – jeho úlohou je preklad plného mena domény do
numerickej podoby IP formátu (napr. irianis.com prevedie na 192.170.2.1)
prostredníctvom DNS serverov. Každá doména, ak má byť platná, musí byť
zaregistrovaná na dvoch DNS serveroch, ktorá sú súčasťou dvoch fyzicky
rozdielnych počítačových sietí. Týmto serverom sa hovorí primárny a sekundárny
DNS server. Dôvod, prečo musia byť tieto servery dva je jednoduchý. V prípade
poruchy primárneho DNS servera sa dajú informácie o doméne získať
prostredníctvom sekundárneho DNS serveru, a doména tak pre ostatné PC
neprestáva existovať. DNS servery spravidla vlastní a spravuje poskytovateľ
pripojenia k internetu (ISP), avšak výnimkou nie sú ani firmy, ktoré majú svoje vlastné
DNS servery.

Konfigurácia DNS spočíva len v zadaní IP adries primárneho a sekundárneho DNS

servera. Nakoľko predpokladáme, že nemáme vlastné DNS servery, budeme musieť
na pripojenie k internetu používať DNS nášho poskytovateľa pripojenia k internetu.

Domény
Výraz doména sa v oblasti výpočtovej techniky používa v rôznych významoch :

Doména Windows
Jedná sa o akúsi náhradu bežných pracovných skupín, ktoré sa používajú na
členenie používateľov siete. Jedinou informáciou v spojitosti s pracovnou skupinou je
príslušnosť PC do tejto skupiny. Systém domén je omnoho prepracovanejší. Doména
je spracovaná PC s OS Windows NT Server, alebo Windows 2000 Server. Tieto OS
musia byť nainštalované takým spôsobom, aby dokázali plniť funkciu primárneho
radiča domény. Príslušnosť konkrétneho PC do konkrétnej domény je potom
overovaná pri prihlasovaní tohto PC k sieti, respektíve do tejto domény. Zároveň
dochádza i k overovaniu práv užívateľa na vykonávanie daných operácií v súvislosti
so sieťou.

Internetová doména
- DNS je charakteristický svojou hierarchickou štruktúrou. Na vrchole doménovej
hierarchie má DNS koreňovú doménu (root domain), ktorú obsahuje skupina tzv.
koreňových serverov (root servers). Priamo pod koreňovou doménou sa nachádzajú
domény najvyššej úrovne (top level domains), ktoré sa delia na dve skupiny :

geografické domény (dvojznakový kód napr. sk, cz, de, ...)

organizačné domény (napr. com, gov, net, org, ...)