Súd: Okresný súd Zvolen

Spisová značka: 3T/63/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717010311
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kollár
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6717010311.13

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.12.2017 v konaní pred senátom
zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kollára a členov senátu Vladimír Kapusta a Ing. Mgr. Andrej
Lupták v trestnej veci obžalovaného V. O. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods.1, 2 písm. b) Tr. zákona
a iné, takto

rozhodol:

Obžalovaný V. O., nar. XX.XX.XXXX V. I., trvale bytom I., Š. XXXX/XX, t.č. vo väzbe v ÚVV Banská
Bystrica,

je vinný,

že
krátko po tom čo v čase okolo 23:00 hod. dňa 23.11.2016 jeho bývalá partnerka s ktorou žil nie menej
ako dva roky aj v spoločnej domácnosti v byte na ul. Š. XXXX/XX V. I., L. V., Z.. XX.XX.XXXX, K. B.
I., P.. A. XXXX/XX po uzavretí prevádzky kaviarne „Hron“ na ul. Strážska cesta 8 vo Zvolene, okres
Zvolen kde brigádnicky pracovala ako čašníčka, pešo odchádzala do miesta svojho trvalého bydliska a
prechádzala okolo spoločnosti „Auto Slovak“ na odbočke vedúcej na hlavnú cestu jej vošiel do cesty a to
na požičanom osobnom motorovom vozidlo zn. Volkswagen Golf, ev. č. Z. XXX U., zastavil, stiahol okno
na strane spolujazdca a keď sa ho táto vystrašene spýtala, keď zistila, že on je vodič auta, čo tam robí,
reagoval slovami, že: „ako sa správa a nech si sadne do auta, že ju odvezie domov“, keď táto vzhľadom
na zlú predchádzajúcu skúsenosť, ktorú s ním mala odmietla, vystúpil z auta rozbehol sa smerom k nej,
chytil ju za ramená, zodvihol a násilím hodil na zadné sedadlo za vodiča kde jej z vrecka bundy vybral
mobilný telefón, odhodil ho na zem pod prístrojovú dosku na strane spolujazdca a dvere zabuchol, L.
V. pri pokuse dostať sa z auta von zistila, že dvere sa nedajú otvoriť a napriek tomu, že mu viackrát
opakovala, že chce ísť domov, ju proti jej vôli vyviezol na lúku nad sídlisko Zlatý potok vo Zvolene, okres
Zvolen, kde sa jej najprv vyhrážal smrťou a to takým spôsobom, že vybral chirurgické rukavice, ktoré si
naťahoval na ruky so slovami, že má pre ňu vykopanú jamu, v kufri má lopatu, pajser a paralyzátor a že si
môže vybrať, keď na to reagovala slovami aby sa ukľudnil, že nie je vrah, že isto je v ňom aj niečo dobré,
a že jej mama už určite volala policajtov keďže neprišla domov jeho reakcia bola taká, že ju nikto nenájde
a jeho nikto nebude upodozrievať, lebo nemá svojej auto, že toto má v Trnave a všetci si myslia, že aj on
je v Trnave a následne na to preliezol na zadné sedadlá, kde ju začal fyzicky obťažovať a hovoriť jej, že
ona je matkou jeho detí a na odmietavú reakciu z jej strany, že ho nechce, že sa jej hnusí a musí sa s tým
zmieriť, jej začal násilím trhať rifle, pričom ju hodil na sedadlá do polohy ľahu, keď sa tomuto jeho konaniu
bránila a snažila sa posadiť, tak jej rukou začal tlačiť na krk, čo jej spôsobovalo stav dusenia, následne
jej chytil jednou rukou nohy, druhou sa jej snažil vyzliecť rifle, čomu sa bránila tak, že mu chytila obe ruky
za zápästia a snažila sa mu ich vykrútiť pričom kričala a odstrkovala ho, keď sa následkom vyčerpania už
prestávala, intenzívne brániť a plakala, vyzliekol jej rifle a proti jej vôli vykonal na nej dokonaný pohlavný
styk, následne sa obliekol a povedal jej že ju odvezie domov, čo aj urobil a so slovami, nech si dobre
rozmyslí komu čo povie, aby sa ešte horšie nestalo a v čase okolo 00:40 hod dňa 24.11.2016 ju vyložil
pred bytovkou v mieste jej trvalého bydliska a odišiel, kde týmto konaním okrem toho že na poškodenej
L. V. proti jej vôli vykonal dokonaný pohlavný styk, spôsobil jej fyzické zranenia a to - krvnú podliatinu v
oblasti hrany sánky vpravo, krvný výron a opuch horného viečka ľavého oka, kožnú odreninu na prednej
ploche krku vpravo pruhovitého charakteru, krvnú podliatinu na krku v oblasti nad hrtanom vpravo, kožnú
odreninu na prednej ploche krku nad hrtanom polmesiačikového tvaru, začervenanie kože na pravej
predobočnej ploche krku, pomliaždenie mäkkých tkanív krku v okolí hrtana, krvnú podliatinu na prednej
ploche pravého predkolenia, krvnú podliatina na vnútornej strane pravého stehna a krvnú podliatinu na
pravom pleci, ktoré z lekárskeho hľadiska zodpovedajú ľahkým zraneniam, s dobou hojenia do 7 - 10
dní, vstrebaním podkožných krvácaní a opuchu v miesta zranení a zlomeninu tela V. záprstnej kosti
pravej ruky bez posunu, ktoré poranenie je najvážnejšie z utrpených poranení, z lekárskeho hľadiska
zodpovedá stredne ťažkému zraneniu a pri nekomplikovanom hojení zranenie vyžaduje liečbu v trvaní
4 - 6 týždňov, vrátane rehabilitácie a ako následok prežitej udalosti aj psychotraumu s diagnostikovanou
duševnou poruchou, ktorou je u nej post traumatická stresová porucha,

teda

násilím a hrozbou bezprostredného násilia donútil ženu k súloži a čin spáchal na chránenej osobe -
blízkej osobe,

inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu,

čímspáchal

zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b ) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
c ) Tr. zákona,

prečin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zákona.

Zato sa odsudzuje:

Podľa § 199 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 37 písm. h), § 38 ods. 4, § 39 ods. 2 písm. c), § 41 ods.
1 Tr. zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému u k l a d á ochranné sexuologické liečenie

ambulantnou formou, ktoré podľa § 74 ods. 2 Tr. zákona potrvá, kým si to bude vyžadovať jeho účel.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd obžalovanému u k l a d á povinnosť nahradiť poškodeným:
- L. V., Z.. XX.XX.XXXX, B. I., P.. A.Á. XXXX/XX škodu vo výške 795,- €
- Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava, Panónska cesta 2 škodu vo výške 198,16 €

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku súd poškodenú L. V., Z.. XX.XX.XXXX, B. I., P.. A. XXXX/XX odkazuje
so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Obžalovaný V. O. na hlavnom pojednávaní dňa 14.07.2017 neurobil žiadne vyhlásenie, využil zároveň
ustanovenie § 34 Tr. poriadku a vo veci nevypovedal. Na návrh prokurátora bola prečítaná jeho výpoveď
z prípravného konania na čl. 87 - 105, na ktorých zotrval. Pri výpovedi zo dňa 25.11.2016 mimo iné
uviedol, že L. V. nastúpila do vozidla dobrovoľne, mali ešte niečo doriešiť ohľadom psa a ešte iné veci.
On ju nezdvihol zo zeme a ani ju nehodil do auta. Sadla si dozadu do auta, keďže nechcela, aby ich
videli spolu v aute, on nevedel prečo, ale keď to žiadala, tak jej vyhovel. Pôvodne sa stretli len preto, že
ju mal zaviesť domov, keďže spolu chodili a aj po rozchode za ňou chodil do roboty a brával ju domov
a pomáhal zatvárať podnik, ale ona chcela ešte doriešiť veci ohľadom psa a iných vecí, ktoré vyplynuli
z ich vzťahu. Ich partnerský vzťah skončil pred dvomi mesiacmi, kedy sa odo neho odsťahovala, ale
naďalej spolu komunikovali, stretávali sa a mali spolu pohlavný styk a časom sa snažila zakryť to, že
sú spolu v komunikácii a že sa stretávajú, nevedel uviesť z akého dôvodu to zatajovala. Približne pred
dvoma týždňami boli spolu v Bratislave, následne v Rakúsku a v priebehu ďalšieho týždňa boli pozrieť
kamarátky v Dubnici nad Váhom, ale to už veľmi nechcela, aby chodieval za ňou do roboty, iba na
záverečnú a odviesť ju domov. Keďže nevedel, ako to je medzi nimi ďalej, tak minulý týždeň 18.11.2016
jej dával posielať kvety, stále boli v komunikácii. Po tom ako nastúpila do auta, tak riešili ich vzťah
a skončili na Bakovej jame, kde sa väčšinou chodili rozprávať a vždy to skončilo pohlavným stykom.
Následne, ako prišli na kopec, tak sa rozprávali, začali sa bozkávať až prišlo k sexu a k tomuto uviedol,
že ho obvinila, že ju znásilnil, tak ich sexuálny vzťah bol väčšinou o tom, že pohlavný styk prebiehal vždy
trochu násilným spôsobom. Obom sa im páčilo, keď zo seba osobné veci strhávali dole, škrtili sa, ťahali
sa za vlasy, v podstate také sado - masochistické hry. Po tom ako prišli hore na kopec, rozprávali sa, on
si sadol dozadu, začali sa bozkávať, ona to na chvíľku prerušila s tým, že ráno musí ísť do roboty, on na
to povedal, že to bude rýchlovka a že ju pôjdem odviesť domov, keďže mali ísť ešte vyvenčiť psa. Ako
sedela tak on ju otočil a ona si ľahla tak, že hlavu mala opretú o dvere. Bozkávali sa ďalej, on ju držal
nad hlavou a pomaly ju začal vyzliekať. Keďže bolo v aute málo miesta a ako jej sťahoval nohavice,
tak je dosť možné, že jej ich aj roztrhol, od kolien ich sťahoval nohou. Stiahol jej dole len jednu časť
nohavice, počas pohlavného aktu mala nohy vyložené na strope auta alebo na ňom. Ruky jej držal za
hlavou, aby sa neposúvala v aute. Čo sa týka zranenia ruky L. V., tak ju mala zranenú asi už pred 2-3
týždňami. Potom po pohlavnom styku ju išiel zaviesť domov na dvor, kde býva. Ešte mali vyvenčiť psa,
ale keďže bolo už veľa hodín, povedala, že ide domov spať. Toto všetko bolo dobrovoľné ako z jeho
strany tak aj zo strany L. V.. On sa tiež vybral domov na ul. Študentskú. Hneď potom, ako šiel z dvora
videl, ako H. B. už sliedil na konci dvora. Po tomto si myslel, že H. B. je jej frajer. Následne bol zadržaný
políciou. Vo veci sa cíti byť nevinný, myslí si, že L. V. si toto vymyslela, aby mala výhovorku pred svojim
priateľom H. B.. Následne dňa 29.12.2016 odmietol vypovedať.

Po viacerých pojednávaniach dňa 24.11.2017 obžalovaný uviedol, že vypovedať bude a vyjadril sa v

tom zmysle, že podaná obžaloba, ako aj vznesené obvinenie sa nezakladá na pravde, s poškodenou
nikdy nežil v spoločnej domácnosti a nikdy sa ani o spoločnú domácnosť nestarali. V inkriminovaný
deň stretol poškodenú tak, ako to uvádzal vo výpovedi z prípravného konania. Potom, ako prišli na
Bakovu Jamu, domáhal sa pohlavného styku, avšak určite nie násilnou formou. Aspoň jemu to tak
neprišlo, v tom momente si to ani neuvedomoval. Mrzí ho, že poškodená to s odstupom času prezentuje
takýmto spôsobom, avšak úprimne môže potvrdiť, že z jeho pohľadu to tak nebolo. V prípade, ak to
tak vnímala poškodená, veľmi ho to mrzí, za čo sa jej ospravedlňuje. Nepopiera, že došlo medzi nimi
k pohlavnému styku, avšak on to nevnímal tak, ako je to prezentované v tomto konaní. Toto správanie
ľutuje a naozaj nemal v úmysle poškodenej žiadnym spôsobom ublížiť, či už po psychickej, alebo
fyzickej stránke. Rovnako tak poškodená pravdepodobne nesprávne vyhodnotila ich občasné stretnutia,
nakoľko to s ňou nikdy nemyslel vážne a vždy prejavoval záujem aj o iné ženy a ani nemal v pláne
meniť svoj spôsob života, či už kvôli poškodenej alebo komukoľvek inému. Ak poškodená očakávala,
alebo predpokladala niečo iné a takým spôsobom chápala ich občasné stretnutia, mýlila sa, za čo sa
jej tiež ospravedlňuje. Následne uviedol, že nebude odpovedať na žiadne otázky súdu, prokurátora,
splnomocnenca poškodenej ani obhajcu. V prípade, ak poškodenej vznikla nejaká škoda, túto sa jej
zaväzuje uhradiť v rámci svojich možností.

Vo veci bola podrobne vypočutá poškodená L. V. a to k trom okruhom - k prípadnej spoločnej domácnosti,
partnerskému spolužitiu a ku skutku samotnému. Poškodená dňa 14.07.2017 uviedla, že sa zoznámili
niekedy na konci apríli 2013 cez jej bývalú známosť a chodiť spolu začali 19.05.2013. Tento dátum
uvádza a pamätá si preto, že to bolo deň po jej narodeninách. Keďže vtedy mala len 17 rokov, bývala
u mamy. Obžalovaný býval v byte na ulici Študentskej, do toho bytu na Študentskej ulici chodievala aj
vtedy, keď chodila do školy, ale večer chodila domov. Jednalo sa 1-izbový byt a kuchyňa, kúpeľňa, WC,
šatník. V tom čase tam neprespávala, nakoľko tam obžalovaný býval aj s kamarátom F. A.. Zo začiatku
obžalovaný ku nej nechodil, ale s mamou sa poznali. Byt na ulici Študentskej bol zariadený, ona počas
tohto obdobia v predmetnom byte veci nemala. V máji 2014 zmaturovala a následne si našla robotu.
Približne v júni 2014 sa do bytu na ulici Študentskej nasťahovala. V podstate už od začiatku vzťahu
obžalovaný hovoril, že by chcel, aby tam bývala. Takže v podstate to bola len otázka času a ona si
tam postupne nosila veci. Okrem bežných vecí, ošatenia, obuvi doniesla aj mixér alebo multifunkčný
robot. Pokiaľ sa týka zariadenia do domácnosti, toto chodievala nakupovať s mamou obžalovaného.
V byte oficiálne prihlásená nebola, ani pre účely vyúčtovania tepla, vody a podobne. Pokiaľ sa týka
nájomného, vecí spojených z užívaním bytu, tieto platil obžalovaný a pokiaľ sa týka donesenia nákupov,
potravín, drogérie a podobne, tieto buď obstarávala ona alebo pokiaľ bola s mamou obžalovaného tak
tieto platila ona. Približne mesiac alebo mesiac a pol po prvom nasťahovaní nastalo také obdobie, kedy
si zobrala odtiaľ všetky veci a približne mesiac, mesiac a pol som tam nebola a potom sa vrátila a
doniesla si naspäť všetky veci. Takéto obdobie sa vyskytlo približne po ďalšom roku. Tiež bola z bytu
preč približne mesiac. Nevie sa vyjadriť k tomu, či počas tých dvoch prestávok navštevovala tento byt.
Počas spolužitia s obžalovaným sa nebral ani úver, ani pôžička. Približne po tom roku ten vzťah s mamou
obžalovaného bol silnejší a to aj z toho, že spolu robili. Prichádzali takmer denno-denne do kontaktu.
Ak jej mama alebo rodičia obžalovaného niečo navarili tak im z toho dali, takisto sa všetci zúčastňovali
rodinných posedení, či už sa týkalo jej narodenín, ona sa zúčastňovala osláv, ktoré sa týkali rodiny
obžalovaného. Počas spolužitia bola s obžalovaným na dovolenke tri krát. Prvý krát boli v Chorvátsku
spolu s partiou, druhý a tretí krát boli sami. Každý si svoju časť financoval za seba. Chodievali aj na
výlety kratšieho charakteru, boli s rodinou a pokiaľ išlo o výlety dlhšie, tak chodievali aj s partiou, boli v
Miláne v decembri 2013 a januári 2014. Pokiaľ sa týka motorového vozidla, auto bolo písané na firmu
otca obžalovaného. Užíval ho obžalovaný. Jednalo sa o firemné auto, ktoré bolo v záruke, takže s týmto
náklady neboli a pokiaľ sa týka tankovania, tak to riešil priamo obžalovaný. Pokiaľ sa týka nejakých
záležitostí, ktoré by boli právneho charakteru a týkali sa predmetného bytu, ona mala zmluvu s UPC
na káblovú televíziu a na internet, čo bolo na jej meno a náklady uhrádzala ona tým, že peniaze dala
mame obžalovaného, ktorá obhospodarovala záležitosti obžalovaného internetbankingom a následne
dávala príkazy. Platba za UPC bola stanovená vo výške 19,90 eur mesačne. Pokiaľ sa týka jej mamy
a rodičov obžalovaného, tak títo sa zastavovali v byte, ale len tak, že niečo doniesli a odišli. V byte sa
uskutočňovali oslavy, buď jej alebo obžalovaného, ale to boli väčšinou oslavy kamarátske, na ktorých
sa nezúčastňovali rodičia obžalovaného a mama. Pri oslavách tam niekto prespal. Dlhodobejšie tam
nikto nebol, pokiaľ som tam bola ona. Z bytu sa definitívne odsťahovala niekedy v polovici septembra
2016. Náklady za byt dosahovali sumu približne v priemere 140 eur mesačne. O tom, že v predmetnom
byte býva, vedeli aj X. I., L. F., F. A., V. O., F. A. T. J. V.. Pamätá si susedu X. X.. Ostatných ľudí
osobne po mene nepozná. Nevie sa v tejto súvislosti vyjadriť, či upratovanie spoločných priestorov bolo
zabezpečované nejakou firmou alebo jednotlivými užívateľmi bytu. Od bytu disponovala kľúčom a aj
obžalovaný. Pokiaľ sa týka kľúčov, na začiatku mal jeden kľúč obžalovaný a jeden mala jeho mama.
Potom obžalovaný kľúč stratil, ten jeden, ktorý ostal, dala namnožiť a urobila len jeden kľúč. Po istom
čase sa zas jeden stratil a ostal už len jeden kľúč. Odchádzali sme spolu z bytu a aj prichádzali sme spolu
do bytu. Zo začiatku, kým tam cez noc nebývala, chodili veľa na výlety, na štvorkolku, do prírody niekam
sa vyviezť. Týchto výletov sa zúčastňovali aj samy a aj ako partia. Intímne s obžalovaným žila od polky
mája 2013. Pri týchto záležitostiach sa obžalovaný prejavoval normálne, nič neobvyklé sa neudialo. Pri
intímnom styku s partnerom neexperimentovali. Pokiaľ sa má vyjadriť k tvrdeniu obžalovaného, že mali
byť nejaké SM hry, tak s ňou určite nie. Zranenia neboli ani u nej a ani u obžalovaného. Vždy sa jednalo
o dobrovoľný pohlavný styk. Pokiaľ boli dve prerušenia vzťahu, tak počas prvého sa nezdržiavala vo
Zvolene, s niekým sa stretávala, ale vzťah to nebol. Bolo to z toho dôvodu, že sa obžalovaného bála. Pri
druhej prestávke mala známosť, ale nemožno to ešte hodnotiť ako vzťah. Počas druhej prestávky mala
intímny styk aj s inou osobou. Dôvodom, prečo odišla, bolo to, že v júli 2014 zistila, že sa obžalovaný
stretáva a aj vypisuje s inými ženami. Dôvodom, prečo sa vrátila k obžalovanému boli jeho sľuby, že
sa zmení, že ju má nadovšetko rád a ako nejaký zmier medzi nimi mala byť spoločná dovolenka v
Egypte. Tam boli na začiatku septembra 2014. Zmena správania nastala u obžalovaného na nejaké 3-4
mesiace, potom nabehol na svoj režim nechodenia domov, klamstvá. Súviselo to podľa nej s tým, že
sa stretával s inými ženami. Klamstvá boli v tom zmysle, že v práci nebol. On sa zvykol tým aj chváliť
pred inými osobami, nie pred ňou. Vzhľadom na to, že k obžalovanému prechovávala veľké city, tak
to trpela. Proste nejako sa upokojovala tým, že to prejde, že sa aj tak vráti domov. Tento stav potom
psychicky nezvládla, neuniesla. Tá druhá pauza sa objavila niekedy v máji, v júni 2015. Nevie sa vyjadriť
k otázke, či narodeniny 18.05.2015 slávili spolu. Vrátila sa po druhý krát k obžalovanému preto, lebo ho
stále milovala. Znovu boli tie isté sľuby ako bol rok predtým. Vrátila som sa k nemu počas leta 2015.
Celý ten priebeh sa opakoval. Následne v auguste išli na dovolenku, opäť do Egypta. Potom ďalej
normálne fungovali. V podstate rok 2016 nevie ani ako ubehol, lebo bola v práci, študovala , starala
sa o domácnosť. Takisto mali psa z útulku v spoločnej domácnosti. Toto zviera v júni 2016 zomrelo,
takže s tým boli spojené isté záležitosti. Rozprávali sa aj o tom, že si kúpia spoločne psa. Následne si
sučku aj kúpili, boli po ňu v Brezne v auguste 2016. Na striedačku sa o ňu starali. V septembri 2016
obžalovaný povedal, že ide so sestrou na nejakú nočnú túru, ráno sa mal po východe slnka vrátiť.
Nereagoval na telefonáty, iba jej prišla sms, že niečo sa stalo a že to potom vysvetlí. O nejaký deň - dva
jej povedal cez telefón, aby si zbalila veci a odišla z bytu. Kľúče mala nechať pod rohožkou, lebo mali
už len jedni kľúče a ona sa dožadovala vysvetlenia, nejakého dôvodu. Dôvod nepovedal, len uviedol
toľko, že má odísť, lebo zavolá políciu. Preto si pobalila väčšinu vecí, prišla po ňu kolegyňa taxíkom
a noc bola u nej. Niekoľko dní na ňu nereagoval, odpisoval len sporadicky. Pár krát sa aj stretli, vždy
chcela vedieť čo sa stalo. Vyčítal jej, že ho obmedzuje a že on si bude chodiť, kde chce a robiť, čo chce.
Potom sa bavili úplne o bežných veciach, o partnerskom spolužití nič. Poškodená bola rada, že aspoň
nejaký čas s ním strávi a potom sa uvidí, čo ďalej. Pokiaľ sa má vyjadriť k záujmom obžalovaného a
svojím záujmom tak obžalovaný sa venoval autám, aj svojmu, aj pokiaľ nejaký kamarát od neho niečo
potreboval opraviť. Na začiatku a na konci vzťahu chodil cvičiť približne obidva razy po dva mesiace.
Pokiaľ sa týka jej záľub, tak ona sa prispôsobovala obžalovanému. Súviselo to s tým, že robila krátky a
dlhý týždeň. Počas dlhého týždňa nevedela, čo skôr robiť a počas krátkeho ten čas chcela využiť a byť
s obžalovaným, takže sa stalo, že chodila k nemu do práce. Spolu napríklad aj umývali autá. Za bežnej
komunikácie sa nestalo, že by obžalovaný jej vyčítal, že ho nejakým spôsobom obmedzuje. Pokiaľ sa
v byte varilo, varila ona. Stalo sa, že to zjedol len raz a potom už nechcel, takže sa postupom času
varilo menej a menej. Prala a upratovala ona a pokiaľ chcela niečo od obžalovaného, aby to urobil, tak
si zobral za pár eur kamarátov, ktorí mu to urobili. Pokiaľ prišla zo strany obžalovaného výčitka, že ho
obmedzuje, tak ona to tak nepociťovala. Pokiaľ sa týka správania k jeho kamarátom, bolo to normálne
a vo vzťahu k cudzím osobám bol zdvorilý. Pokiaľ mala poškodená hodnotiť ich vzťah uviedla, že pokiaľ
bolo pokojné obdobie tak ako spomínala - tie štyri mesiace, tak to bol pokojný vzťah a v inom čase sa
hádali. Väčšinou bola ona tá, čo mu vytýkala, že je nezodpovedný. V zlom období spolu skoro vôbec
netrávili žiaden čas, pretože bol buď v práci alebo bol s kamarátmi. Ona vtedy bola buď v práci alebo
v byte na Študentskej ulici. Nezodpovednosť videla v tom, že zaspával ráno do práce, keďže neskoro
chodil domov. Nedodržiaval dohody, že sa stretnú vtedy a vtedy. Keď sa mal postarať o spoločného
psa tak dal ho na starosť kamarátom, o čom nevedela. Tá nezodpovednosť bola podľa nej aj vo vzťahu
k cudzím ľuďom tým, že zaspával do práce a neprišiel na čas, ale pokiaľ sa dohodol s kamarátmi tak
to vždy platilo. O plánoch do budúcnosti sa rozprávali, obžalovaný povedal, že si chce založiť rodinu.
Rozprávali sa o väčšom bývaní, obžalovaný povedal, že chce radšej ísť do väčšieho bytu ako do domu,
čo navrhla ona. Ostalo to v teoretickej rovine, hlavne to bývanie. Poškodená nebrala antikoncepčné
tabletky, ani obžalovaný nepoužíval kondóm a mali prerušovaný pohlavný styk. Aj keď dieťa neplánovali,
stať sa to mohlo. S obžalovaným sa stretávala približne do polovice októbra 2016, potom zistila dôvod
jeho rozchodu a to konkrétne od jeho otca, že si našiel inú priateľku. To nebolo o tom, či to obžalovaný
priznal alebo nie. V podstate reálny stav bol taký, že to dievča v predmetnom byte bolo. Chodili spolu
von, boli aj na fotkách. Pokiaľ jej aj tvrdil, že napríklad v Tatrách bol sám, tak vie, že bol s ňou. Ona mu
potom povedala, že s ním končí za týchto okolností a že už viac sa nebude snažiť o záchranu vzťahu.
Potom ešte raz boli s obžalovaným a jeho kamarátom v Dubnici nad Váhom. Raz boli na výstave psov
v Bratislave, kde bola chovateľka ich psa. Odtiaľ ešte išiel do Parndorfu, že si tam ide niečo kúpiť. To
bolo všetko. Od polovice októbra 2016 poškodená komunikovala s obžalovaným cez sms ohľadom psa,
keďže je to aj jeho pes. Písal jej aj to, aby sa k nemu vrátila, že ju má rád a ona mu na to odpisovala, že
vzťah skončil. Pokiaľ sa týka spoločného psa, tak väčšinou ho obžalovanému odovzdávala mama. Bolo
to niekedy v novembri 2016. Po októbri 2016 ju obžalovaný navštevoval v práci. Nevie kedy naposledy
pred skutkom sa stretla s obžalovaným, v deň 23.11.2016 pred skutkom sa s ním nestretla. Po opustení
spoločnej domácnosti kým sa snažila o záchranu vzťahu tak mali s obžalovaným pohlavný styk a potom
už nie. Pokiaľ odišla z toho bytu tak niektoré jej veci tam ostali.

Ku skutku samotnému poškodená vypovedala, že sa dňa 23.11.2016 od 07.00 hod. do 22.00 hod.
nachádzala v prevádzke, približne okolo 23.00 hod. odchádzala z kaviarne ako posledná, sama pešo
domov, čo malo trvať asi desať minút. Odchádzala z kaviarne sama smerom do mesta. Pri predajni
AUTOSLOVAK jej cestu skrížil nejaký štvorkový volkswagen golf, nevedela, kto to je, až kým nestiahol
spolujazdcove okno. Poškodená sa ho pýtala čo tam robí. On jej hovoril, ako sa to k nemu správam,
že si má sadnúť do auta a že ju odvezie domov. Poškodená povedala, že pôjde pešo domov, že ráno
vstáva do práce, nech ide preč. Následne mienila obísť auto a vtedy obžalovaný vyskočil z auta, auto
obehol spredu a išiel smerom ku nej. Nevie presne ako ju chytil, len to, že ako ju sácal dozadu do auta
na zadné sedačky z vodičovej strany. Ako ju hodil, tak si ľahla na zadné sedadlá, vybral jej z pravého
vrecka kabáta mobil a hodil ho dopredu, dolu pod prístrojovú dosku, na mieste spolujazdca. Chcel za
ňou zavrieť dvere, čomu sa bránila tým, že kopala. Tie dvere však aj tak zavrel. Na to jej povedal, že ju
odvezie domov tak ostala vzadu ticho. Keď prešli okolo bydliska, tak sa pýtala kam ide. Povedal, že si ide
vymeniť auto. Počas celej cesty mu hovorila, že chce ísť domov. Nevie presne uviesť, či uviedol dôvod,
prečo si má vymeniť auto. Na žiadosti nereflektoval a odviezol ju nad Zlatý Potok, na lúku. Ako zastal
tak ešte z miesta vodiča sa jej dozadu začal vyhrážať, nepamätá si však už presný sled tých udalostí a
vyhrážok. Vie, že mal chirurgické rukavice, vyhrážal sa, že má v kufri lopatu, paralyzér a pajser a že má
pre ňu vykopanú jamu. Poškodená mu povedala, čo to robí, že nie je vrah, že je v ňom niečo dobré a
že volala s mamou, ktorá ju mala čakať, hoci to nebola pravda, ale myslela, že to pomôže. On jej na to
povedal, že ju nikto nebude hľadať a že ani jeho nikto nebude podozrievať, nakoľko budú všetci vedieť,
že je v Trnave a že tam má aj auto a že jeho to síce bude mrzieť, ale chvíľu a že potom to už bude lepšie
a že jeho čaká budúcnosť. Ona sa ho pýtala, že či aj ju nečaká budúcnosť a on na to povedal, že podľa
toho ako sa rozhodla, že ju už nič nečaká. Nevie ako sa to všetko zvrhlo na tému, že je matka jeho detí
a on vtedy začal ku nej liezť dozadu zo sedadla šoféra. Nevie ako presne ten zápas vyznel, lebo vie,
že sa snažil ju vyzliecť a ona kopala nohami okolo seba. Podarilo sa jej kopnúť do stropnice a odraziť
lakťovú opierku, na čo jej začal nadávať, že je to cudzie vozidlo, ale že keďže to je ona, že jej odpustí.
Nevie už presne ako to bolo, ale vie, že ma škrtil. Jednu chvíľu bola aj von z auta a to hlavou. Pri tom ako
sa bránila tomu, že ju chcel vyzliecť, ju niekoľkokrát priškrtil, na čo sa bránila odstrkovaním. V podstate
aj ruku si zranila tým, že udrela do oblasti kľúčnej kosti obžalovaného. Nevie ako dlho sa tento zápas
odohrával, ale bola zo zápasu celá vyčerpaná, ledva dýchala, bolela ju aj ruka. Ešte ho aj prosila, aby ju
radšej zabil, než aby jej niečo takéto spravil. Keď už nevládala, tak sa už v podstate vzdala, pričom sa
jej podarilo vyzuť mu topánku, stiahnuť časť riflí a vlastne došlo k styku. Počas samotného pohlavného
styku z dôvodu vyčerpania mala bolesti hlavy, ruky a už nevládala. Potom jej povedal, aby sa obliekla, že
ju zavezie domov, že si má veľmi dobre rozmyslieť, čo komu povie, že si má ešte zapáliť, aby si mama
nič nevšimla. Celý čas vzadu sedela a plakala. Vysadil ju na dvore pri paneláku, vošla do vchodu do
bytu a hneď volala B., ktorý následne zavolal políciu. Volala jemu, že bol blízkou osobou. Nevedela, čo
má robiť, ona mu revala do telefónu tak on sa pýtal, či dôvod plaču je V., povedala, že áno. Pýtal sa jej,
či ju zbil, tiež povedala, že áno a nielen to. Na to sa spýtal, že či ju znásilnil, povedala, že áno. Na to jej
povedal, aby šla dole, že on zavolá hliadku. On prišiel autom, volal políciu, hneď dva krát, lebo hliadka
nechodila. Potom prišla hliadka, pýtali sa jej, čo sa stalo. Na to na kruhovom objazde zbadali auto F.
F., ktoré si zvykol obžalovaný požičiavať. H. B. sadol do auta, išiel za ním a ona šla hliadkou za týmto
autom. Pri skutku utrpela zlomeninu záprstnej kosti na pravej ruke, mala modrinu pod okom, na chrbte,
v oblasti nôh, stehien a takisto aj na krku a na sánke. Jej ako študentovi neprináležala PN, ale doba
liečenia bola niekedy do začiatku januára 2017, pretože na konci roku 2016 nastúpila do zamestnania.
Ruku si rozhýbala sama, nešla na rehabilitáciu. Po tomto skutku prestala navštevovať vysokú školu. Do
práce viac ako mesiac nechodila. Potom som sa tam vrátila. S odstupom času vie povedať, že vo veľa
situáciách reagovala podráždene. Nedôverovala vôbec ľuďom, bála sa tmy, čo jej ostalo až doteraz. Na
začiatku februára 2017 vyhľadala psychiatrickú pomoc, pretože nemohla spávať, nevedela sa sústrediť
aj kvôli nočným morám. Užívala neurol na spanie, bol jej predpísaný aj liek sertralin na úzkosť, ale
tieto neužívala, lebo jej spôsobovali ešte väčšiu úzkosť. Jednalo sa o doktorku Bahledovú. Bola tam
09.02.2017. Potom tam dlhšie nebola, lebo mala pocit, že sa to lepší. Znovu ju však navštívila v máji,
kedy jej znovu predpísala tieto lieky, bola na kontrole aj v júni a 18.07.2017 má ísť na ďalšiu kontrolu.
Pokiaľ sa jedná o pravú ruku, na ktorej mala zlomeninu, tak prvý krát mala s ňou problém v októbri 2016,
kedy si pri zápase s obžalovaným ju narazila. Táto ruka nejaký čas pobolievala, ale potom to prestala.
Ruku pri práci potrebuje.

Následne vo veci boli vypočutí viacerí svedkovia. Prvým svedkom, ktorý prišiel do kontaktu s poškodenou
po skutku bol F.. T.. H. B., ktorý uviedol, že L. V. pozná niečo vyše jedného roka. Poznal ju ako obsluhu
v kaviarni, bližšie sa stretávali a písali si v čase, keď už netvorila pár s obžalovaným. Poškodená sa
zverila s tým, že približne 3,5 roka s obžalovaným tvorila pár s tým, že bývali spolu v byte, ktorý patril
obžalovanému. Pokiaľ má vedomosť, tak poškodená nemala tvoriť pár s obžalovaným niekedy od konca
augusta, začiatkom septembra 2016. Oni spolu začali bližšie komunikovať niekedy po polovici októbra
2016. Aj keď poškodená s obžalovaným netvorili pár, prichádzali spolu s obžalovaným do kontaktu a
to z dôvodu, že mali spolu psa. Nevie, ako často sa stretávali, ale za jeho prítomnosti to nebolo. Nemá
vedomosť o tom, že by sa počas týchto stretnutí niekto z nich nepatrične správal k tomu druhému.
Poškodená sa zmienila o tom, že počas toho ako tvorili pár, mali pár incidentov. Hovorila o nich, boli
aj slovné problémy, aj fyzické. Na poškodenej si nevšimol, že by mala nejaké známky zranení. O tých
útokoch má vedomosť od poškodenej a o tom, ako spolu žili, má vedomosť aj od poškodenej, aj od
obžalovaného. Obžalovaného pozná z videnia dlhšiu dobu, však Zvolen je malý a nejako intenzívnejšie
ho spoznal asi tri týždne pred skutkom, keď sa stretli. O tom, že poškodená s obžalovaným mali tvoriť
pár, sa dozvedel vtedy, keď sa poškodená s ním začala rozprávať a povedala, že obžalovaný je jej bývalý
partner. Je pravdou, že dňa 23.11.2016 sa stretli s poškodenou v kaviarni niekedy naposledy okolo 19.00
hod.. V období od 19.00 hod. do 23.00 hod. bol cvičiť, bol aj doma. Potom sa snažil poškodenej dovolať,
písal jej správy, neodpovedala na správy, neodpovedala ani na telefonáty, hoci dostupná bola. Išiel sa
preto previezť okolo kaviarne, či je ešte tam. Zistil, že v kaviarni nie je. Bolo to okolo pol noci. Išiel
smerom na Zlatý Potok, bol na čerpacej stanici SHELL, kúpil si tam cigarety a vrátil sa naspäť domov.
Svedok vypovedal ďalej zhodne ako v spise na čl. 187, kde dňa 25.11.2016 uviedol, že L. mu zavolala
24.11.2016 okolo polnoci, alebo po polnoci, plakala do telefónu, keď sa jej opýtal, čo sa stalo, nebola
schopná odpovede, tak sa spýtal, či ju zbil. Odpovedala, že keby len to. Spýtal sa jej, či ju znásilnil, a
ona povedala že áno. Ešte predtým telefonátom sa on zobral z domu, že ju ide pozrieť do Rezidencie
Hron, tam ju nenašiel, potom sa išiel previezť na Zlatý Potok a hľadal ju. Na druhom kruhovom objazde
smerom na Podborovú zahliadol VW Golf asi zn. Z. XXX U. striebornej farby. Pokračoval domov na
Podborovú a keď zaparkoval, tak ten Golf sa objavil za ním, videl, že to bol V.. V tom čase už vedel,
že ju znásilnil, lebo medzitým volal s L.. Vystúpil z auta na ulici Ružová 44, on tam zastal tiež s tým, že
išiel k nemu a povedal mu, že vie čo spravil, a aby vystúpil. On nevystúpil, začal cúvať a povedal, že
L. mu napísala, že ide za ňou. On potom volal Dade, že nech ide von, že ide za ňou, a následne na to
privolal políciu. L. mu ešte povedala, že sa snažila brániť, že ju škrtil. Ešte mu hovorila, že ju extrémne
bolí pravá ruka z toho, čo jej V. O. spravil. Následne k tejto výpovedi dodal, že od momentu zavolania
hliadky, prešlo asi 15 minút, kým prišla. Prvotný kontakt s hliadkou trval asi 10 minút. Poškodená hovorila
s nejakou policajtkou a bola aj v policajnom aute. Pokiaľ boli už v osobnom kontakte a čakali hliadku
polície, tak uvádzala nejaké podrobnosti o tom, kde sa to malo stať, že ju mal obžalovaný zobrať pred
predajňou AUTO SLOVAK. Potom, že ju mal vyviezť na Zlatý Potok a tam sa to malo stať a potom ju
odviezol domov. Medzitým si písali, kým bola poškodená na vyšetrení v nemocnici. Bližšie podrobnosti
už ani ona neuvádzala. Dňa 24.11.2016 prišiel do osobného kontaktu s poškodenou, ešte predtým ako
sa odohral jeho výsluch ako svedka. Priebežne sa jej pýtal, čo a ako. Hovorila o tom, čo sa vlastne malo
stať, spomenula aj to, že mala vykopnúť opierku na Golfe. Poškodená bola uplakaná, v šoku, dobitá.
Vravela, že ju ruka bolí. V tej tme si nevšimol iné zranenia, ale keď už bolo vidno, mala nejaké modriny,
niečo mala na krku, na tvári. Po skutku u poškodenej došlo k zmenám správania, napríklad to, že sa
začala stretávať s viacerými ľuďmi. Poškodená sa snažila, aby ich ten skutok neovplyvnil. Predtým, ako
sa skutok stal, sa začal formovať ich vzťah, ale postupne sa to pokazilo. Vie, že poškodená študovala,
nevie, s akým výsledkom sa to štúdium skončilo, prenášala si nejaký predmet, prerušila štúdium. O
štúdium sa prestala zaujímať, nemala na to čas. Podľa svedka situáciu zvládala obstojne, je to silný
človek. Poškodená navštevovala psychológa, mala aj lieky. Po skutku do kaviarne chodila, ale pracovať
kvôli zraneniu ruky nemohla nejaké 3 týždne, možno 4 týždne. Podľa svedka mala zlomenú ruku. Mala
ju aj fixovanú, mala sádru, poškodenú tá ruka bolela už aj pred skutkom, ale zlomenú ju určite nemala.

Svedok F. B. vypovedal, že pozná aj obžalovaného, aj poškodenú. Obžalovaného pozná od októbra 2014

ako sa presťahoval do Zvolena. Poškodenú spoznal kúsok neskôr. Vie, že obžalovaný s poškodenou
spolu chodili. Nevie sa vyjadriť, či to bolo v čase, keď sa presťahoval do Zvolena. Vie o tom, že boli
rozídení a nevie o tom, že by oni dvaja spolu bývali. Vie, kde býva obžalovaný, v predmetnom byte bol
veľa krát. Za jeho prítomnosti tam bola pár krát aj poškodená. Pokiaľ aj bol osobne svedkom nejakého
nepatričného správania medzi nimi, bola to taká bežná hádka, ostalo to len v slovnej rovine, pamätá
si len túto jednu hádku. Má vedomosť o tom, že boli obaja rozídení, ale aj po rozchode sa spolu
stretávali. Nepamätá si, že by sa mu po rozchode poškodená sťažovala na nejaké nepatričné správanie
obžalovaného. Je pravdou, že nejaký krátky čas u neho prebývala poškodená, bolo to ešte predtým
ako sa rozišli. Vysvetľovala to tým, že sa pohádala s mamou a on v tom čase odchádzal do Bratislavy
a nechal jej kľúče od bytu. Je pravdou, že mal jeden konflikt s obžalovaným. Bola to bežná hádka, k
fyzickému kontaktu nedošlo. Na druhý deň po hádke našiel dieru na aute. Ako prvé ho napadlo, že mu to
spravil V., v tejto záležitosti ho aj kontaktoval. Vec bola riešená aj cestou polície, auto bolo opravované,
robil to otec obžalovaného v servise V.. O skutku sa dopočul od iných osôb a následne sa to dozvedel aj
od poškodenej. Poškodená však o tom nechcela hovoriť. Nevie o tom, že by sa niečo na jej zdravotnom
psychickom stave po skutku zmenilo. Vie o tom, že poškodená začala študovať. Nevie sa vyjadriť, ako
to štúdium skončilo. Pokiaľ sa týka pováh obžalovaného a poškodenej, nevie o tom, že by obžalovaný
bol nejaký agresívny. Poškodená je normálne dievča, ale musí byť po jej a tak ako povedal v prípravnom
konaní, nerada pripúšťa kompromisy. Pokiaľ sa má vyjadriť k postojom obžalovaného a poškodenej po
rozchode k tejto okolnosti, povedal by, že obžalovaný to bral tak, že by rozídení nemali byť. Svedok
nemá vedomosť o tom, že by obžalovaný s poškodenou bývali v spoločnej domácnosti. Od roku 2014
stretával obžalovaného aj s inými ženami, osobne ich nepoznal, boli asi dve.

Z výpovede svedka F. F. súd zistil, že pozná aj obžalovaného, aj poškodenú. Nepozná ich dlho, asi od
jesene 2016. Ako s prvým sa zoznámil s obžalovaným a až potom s poškodenou. V čase, keď sa s
nimi zoznámil, už asi netvorili pár. Nezaregistroval nejaké nepatričné správanie, či už jedného alebo
druhého. Bolo to možno raz. Obžalovaný mal poškodenú stále rád, nosil jej obedy, kvety. To bolo v
čase, keď sa už poznali. Obžalovaného zažil dobre naladeného, vysmiateho, nikdy nie agresívneho.
Poškodená do neho vyletela aj teraz, keď sa stretli v meste, trošku preháňa. Stalo sa to 2-3 mesiace
dozadu u Alexa. Boli tam na neho z jej strany pohľady a narážky, či je spokojný, asi možno preto, že
je kamarát obžalovaného. Svedkovi to prišlo také divné, poškodená tam sedela s dvomi chalanmi a s
obidvomi sa bozkávala. K predmetnému dňu uviedol, že v noci mu zazvonil telefón. Volal obžalovaný, že
by potreboval odvoz. Nepovedal, kam chce odviezť, len povedal, kde je. Svedok išiel na vozidle Peugeot
306, prišiel pred prevádzku Gold Café, pred mestský úrad a tam ho naložil. Mali ísť na Zlatý Potok,
nedošli tam, lebo obžalovaný chcel vystúpiť, neďaleko dopravného inšpektorátu. Preto zastal, následne
sa pohol a pár metrov za ním zastalo policajné auto. Svedok zastal, otvoril okno a policajti na neho
začali kričať, čo spravil. Nevedel, čo by to malo byť. Následne prišli ďalšie policajné autá, z jedného z
nich vystúpila poškodená a z vlastného auta pán B. vystúpil. Potom prišiel človek z kriminálky, ktorému
všetko povedal. Spísal sa o tom doklad a potom ho pustili. Prečo ho zastavili policajti, to mu vysvetlili
už vtedy. Pýtali sa ho, či vie, čo spravil obžalovaný. Prvotná informácia prišla od pána B. pri tej hádke.
Policajti potom tieto informácie potvrdili. O tom, čo sa malo odohrať, sa rozprával s veľa ľuďmi, hovoril o
tom aj s obžalovaným. On mu povedal, že to tak vôbec nebolo. S poškodenou o tom nehovoril a nebol s
ňou ani v kontakte. Svedok nemá vedomosť o tom, že by bol nejaký fyzický konflikt medzi obžalovaným
a poškodenou ešte v čase, keď spolu chodili.

Svedkyňa F. E. uviedla, že pozná aj obžalovaného, aj poškodenú. Skôr sa zoznámila s poškodenou,

pretože spolu pracovali. Poškodená ju zoznámila s obžalovaným, predstavila ho ako svojho partnera.
Osobne nebola prítomná pri problémoch týchto dvoch, len čo viem od poškodenej alebo od iných osôb. U
nich doma nebola, bolo to prezentované tak, že býva u obžalovaného, malo to byť pri katastrálnom úrade
na Študentskej ulici. Rozchod nevie presne ohraničiť, možno nejaké 2 mesiace po tom ako sa zoznámili.
Bolo tam viac problémov, ale dôvod konkrétny nevie. Obžalovaný sa sťažoval na správanie poškodenej
v tom zmysle, že nedvíha telefóny, nevedel, kde je. Poškodená sa sťažovala na nevhodné správanie
obžalovaného v zmysle častého kontrolovania, kde je. Povedala by, že nevedeli spolu komunikovať.
Poškodená hovorila, že bol obžalovaný k nej agresívny slovne. Obžalovaný rozchod vnímal dosť zle,
pripadal jej zúfalý, že by to chcel vrátiť späť. Poškodená sa snažila cez to preniesť, snažila sa žiť ako
keby sa nič nestalo. Nezasiahlo ju tak vážne ako obžalovaného, snažila sa na to zabudnúť. Vie, že
sa po rozchode aj stretli, nebola toho priamym svedkom, mám len od poškodenej. Svedkyňa osobne
konflikt ani s obžalovaným, ani s poškodenou nemala. Po rozchode nevie, že by mali nejakých nových
oficiálnych partnerov, stretávali sa s viacerými ľuďmi. S poškodenou mali spoločné záujmy mimo práce,
chodili spolu venčiť psov a chodievali aj na kávu. Jednalo sa o jej psa a psa, ktorého kúpili obžalovaný s
poškodenou na polovicu. Je pravdou, že ju obžalovaný kontaktoval ohľadom informácií o poškodenej,
bolo to cez telefonáty a sms-ky. Pýtal sa, ako sa poškodená má a či dostala kvety od neho a že kde
je. Toto sa dialo po rozchode, keď sa to obžalovaný snažil napraviť, kontaktoval ju takto 5-6 krát. O
tom, že sa niečo malo odohrať, sa dozvedela asi o tretej ráno, kedy volala šéfka, že má prísť do práce
miesto poškodenej. Nevie presne, či mala byť na polícii alebo v nemocnici. Niečo sa dozvedela už v tom
telefonáte, ale keďže to bola skorá ranná hodina, bola dosť v šoku. Bližšie podrobnosti sa dozvedela
až v práci doobeda. Myslí, že to bolo od poškodenej, ktorá prišla do práce. Povedala, že má zlomenú
ruku a že obžalovaný je vo väzení a že malo dôjsť k znásilneniu. Následne, ale nevie, či v ten istý
deň o skutku hovorila poškodená aj bližšie. Podľa poškodenej sa to malo odohrať na Zlatom Potoku na
požičanom aute, že s ním bojovala a následne po hodinovom boji, že sa podvolila a že ju potom odviezol
domov. Všimla si zranenú ruku, ostatné zranenia sa snažila zakryť make upom. Mala mať modrinu na
krku, lenže jej to neskoršie vystupuje a vzadu na chrbte a pleci. Pokiaľ to poškodená rozprávala, tak sa
nachádzala v dosť zlom stave. Bola v šoku, unavená, strhaná. Nebola v stave, že by dokázala normálne
fungovať sama. Pokiaľ som uvádzala na čl. 228 ako na mňa poškodená pri prvom stretnutí pôsobila, na
tom trvám. Pri druhom stretnutí sa dozvedela priebeh, ako ju mal obžalovaný hodiť do auta a odviezť
na ten Zlatý Potok, kde mali spolu bojovať a následne, že ju vyložil doma. Potom, že volala kamarátovi,
ktorý za ňou hneď prišiel.

Svedkyňa X. X. vypovedala, že pozná obžalovaného, aj poškodenú. Obžalovaného spoznala skôr, keďže

je susedom. Poškodenú tiež pozná asi nejaké tri roky. Oni sa v tom čase, keď sa s nimi zoznámila,
stretávali. Nevie uviesť, v koho byte býval obžalovaný, ale on tam býval, L. sa tam zdržiavala, vídavala
ju tam občas. Pokiaľ tam vídavala poškodenú, tak tam videla aj iných ľudí, ale ich nepozná. Ich dvoch
vnímala ako pár, ale občas mali aj nejaké nezhody. Vysvetlila to tým, že ich chvíľu vídavala spolu a
chvíľu nie. Nevie sa bližšie vyjadriť k tomu, ako ten vzťah prebiehal a ako sa k sebe správali. Voči nej
sa obžalovaný správal slušne, nič zvláštne v jeho správaní nebadala. Pokiaľ sa týka ich vzťahu, bola
osobne prítomná raz, keď bola so svojím priateľom a aj s nimi dvoma, že sa medzi sebou pohádali.
Nevie sa vyjadriť k dôvodu sporu, vtedy to skončilo tým, že každý odišiel sám. Svedkyňa si nevšimla, že
by zabezpečovala nejakým spôsobom potrebu v domácnosti, napríklad nákupy, obžalovanému s týmto
pomáhali rodičia. V predmetnom byte prespávali nejakí ľudia, niekto aj dlhodobo. Tam to bolo všelijaké.
Jedného chlapca vie, že tam dlhšie býval, ale či mu obžalovaný prenajal ten byt alebo ako to bolo, nevie.
Pokiaľ bola v byte upratovať nevidela nič také, čo by pripomínalo nejaké ženské veci, boli tam len veci
obžalovaného.

Z výpovede matky poškodenej svedkyne A. V. súd zistil, že svedkyňa vypovedala zhodne ako v spise
na čl. 239-240, kde dňa 14.02.2017 uviedla, že jej dcéra L. s V. O. mala vzťah od jej 17 rokov - predtým
mala priateľa s ktorým sa rozišla - nevedela uviesť ako sa ten volal - vnímala ten ich vzťah od začiatku
ako normály bežný vzťah mladých ľudí. Dcéra sa jej o tomto vzťahu nejako nezdôverovala, lebo asi to
je tak, že sa skôr zdôveruje dievča v takomto veku kamarátkam. Ona sa jej väčšinou pýtala len to ako
sa majú, kde boli a to bolo najmä vtedy keď o nej nevedela niekoľko hodín kde je. Postupom času asi
po roku - približne - začala u neho aj prespávať, v čom jej ani brániť nemohla lebo už bola dospelá a
nevidela v tom už ani nejaký problém. Trochu jej to v podstate vadilo, lebo bola študentka a V. bol už
zamestnaný a mala obavy aby skončila školu - no veľakrát jej to odôvodňovala aj tým, že u neho ostala
spať lebo to má od neho bližšie do školy. Často boli spolu aj u nich, ona s V. vychádzala dobre nemala
s ním žiadne konflikty a správal sa slušne. Prerástlo to do takého stavu - už spolužitia, lebo postupne
sa čoraz menej vracala domov, a keď aj prišla domov tak to už bolo väčšinou tak počas dňa a potom
odišla k V., alebo tento prišiel pre ňu a spolu odišli. Domov chodila len vtedy keď sa pohádali - čo už v
poslednom období bolo čoraz častejšie. Toto sa odohralo niekedy na jeseň roku 2016. Niekoľko dní po
tom prisťahovaní naspäť bol kľud nedialo sa nič, a potom V. to chcel asi napraviť medzi nimi, lebo zase
chodil ku nim - no už nechodil dnu ale iba pred bytovku - asi ju presviedčal - to usudzuje len podľa toho
čo jej dcéra povedala, že zase chcel aby išla dole - no dcéra jej nič v tejto chvíli nepovedala, lebo asi o
tom ich rozchode ešte nebolo definitívne rozhodnuté. Vlastne až po tom keď ona definitívne potvrdila tak
vie, že jej bolo vyslovene nepríjemné keď chodil za ňou. No a potom sa tá situácia začala vyhrocovať,
lebo sa jej dcéra začala sťažovať, v tom smere že ju V. vyslovene obťažuje že sa s tým rozchodom
nechce zmieriť. Raz prišla za ňou aj stým, že sa ho bojí že prišiel za ňou do práce a ju tam obťažoval, že
ona zavolala aj policajtov no a hovorila že aj priateľku ktorú mal pred ňou aj tú prenasledoval, ale že tam
to prestalo tak to zhodnotili tak „ že aj toto prestane, no bohužiaľ to veľmi podcenili. Ráno po tom ako sa
to stalo išla do práce, snažila sa dcéru nájsť cez telefón lebo neprišla domov, povedala že je na polícii,
že jej dá vedieť neskôr no a potom už mala mobil vypnutý no a potom prišla do práce za mnou pani O.
- V. mama, že či vie čo sa stalo, lebo V. zavreli a L. ho obvinila zo znásilnenia či o tom niečo vie. Ona o
tom nevedela nič, počula to prvýkrát od nej - takže sa k tomu nevedela vyjadriť a ostala zhrozená. Dcéru
nevedela kontaktovať, keďže mala vypnutý mobil pani O. si robila o ňu veľké starosti, že keď sa ozve
aby jej dala vedieť. No a dcéra prišla domov až večer, no a na ruke mala sádru vlastne dlahu, nechcela
sa s ňou o tom veľmi rozprávať - asi po tých vyšetreniach a vypočúvania mala toho dosť, ona bola z toho
taká šokovaná že sa jej na podrobnosti ani nespýtala. Doma nezostala nechcela jej povedať ani kam
ide a ani nechcela ostať doma, povedala jej že keď sa pozrie z okna tak tam vidí V. ako tam celé hodiny
stál a vyčkával, takže takéto spomienky boli pre ňu v tej chvíli veľmi nepríjemné tak tam nechcela ani
zaspať. Ona chodila domov no potom vždy odišla, povedala že jej je tu nepríjemne a že tu nezostane.
Teraz je doma no tých prvých desať dní kým to bolo pre ňu také asi najviac ťažké tak doma nechcela
byť, hlavne v tej svojej izbe. Keď sa o tom čo sa jej stalo zhovárali tak vždy len veľmi opatrne, pretože
sa bála, že ju tým ešte viacej rozruší, a skôr jej odporúčala by vyhľadala psychiatra alebo psychológa,
ktorý by jej v tejto veci mohol pomôcť viac. Ďalej uviedla, že vie kde jej dcéra s obvineným bývali, no je
pravda, že v tom byte nikdy nebola iba medzi dvermi, určite ten byt bol V., alebo jeho rodičov, vždy sa
hovorilo o V. byte - zrejme to bude byt O. staršieho, lebo sa stalo ešte niekedy začiatkom ich vzťahu že
mu otec vymenil v byte zámky, lebo vtedy ostali u nich spať. Čo sa týka financií tak o tom vie veľmi málo,
lebo po tom čo L. tam už trávila veľmi veľa času jej chcela posielať výživné na účet - išlo o výživné od
jej otca a tiež aj za seba lebo ona je študentka, ale nechcela dohodli sa, že jej bude platiť mobil a také
nárazové výdavky, ktoré bude mať, lebo že na živobytie jej bude stačiť to čo si ona zarobí na dohodu.
Koľko zarábal V. to vôbec nevedela uviesť a tiež nevedela ani koľko si zarobila jej dcéra a nevedela
uviesť ani to ako hospodárili a aké mali výdavky. Ale určite vedela, že keď išli spolu na dovolenku tak
tú si platila sama - lebo ešte rozoberala to či si stihne zarobiť do toho termínu, ktorý mali naplánovaný.
Ani dovolenky a ani nejaké drahé dary smerom od Vlada k jej dcére nešli. Keď prišli ku nej, že boli
niekde preč tak im dala jesť, nabalila im stravu, keď nechali u nej špinavé prádlo tak im to oprala - tak
normálne ako mama. Následne na hlavnom pojednávaní dodala, že nevie ako fungovali v tom byte, lebo
tam nikdy nebola. Má vedomosť o tom, že dcéra sa zúčastňovala osláv, ktoré sa mali dotýkať rodiny
obžalovaného. Pokiaľ sa týka spoločných dovoleniek dcéry s obžalovaným, vie, že boli v Egypte, možno
aj dva krát. Pokiaľ bol rozchod tak od dcéry vie, že ona už nemala záujem sa s obžalovaným stretávať.
Obžalovaný rozhodne áno, nie raz ho videla vo dvore ako ju čaká. Pokiaľ sa má vyjadriť k obdobiu medzi
rozchodom a skutkom, vie o jednom prípade, kedy mal obžalovaný prísť do miesta práce dcéry. Mal tam
za ňou prísť, ona sa s ním nechcela debatovať a poslala ho preč. On nechcel odísť alebo niečo také a
v tejto záležitosti volala aj políciu. Dcéra pracovala na dohodu a z týchto peňazí financovala svoj život,
mala aj výživné od otca. Mala s dcérou dohodu, že bude hradiť väčšie výdavky, nie tie bežné. Platila jej
paušál a nakupovala jej oblečenie a obuv. Pokiaľ sa nemýli tak nič nenakupovala do ich bytu. Dcéra sa
veľmi nezdôverovala počas vzťahu s obžalovaným o nejakých problémoch vo vzťahu s obžalovaným,
len vtedy, keď to bolo pre ňu neúnosné, vtedy zvykla aj plakať. Ale nemyslí si, že to bolo niečo závažné,
skôr nejaké väčšie hádky, nedorozumenia. S rodičmi obžalovaného komunikovala, raz jej V. O. starší
telefonoval. Rozprávali sa o tom, že ten ich vzťah nie je dobrý a že by to mali spolu ukončiť. To bola
taká debata, ktorá nikam neviedla. Nevie, kedy to bolo. V období po rozchode do skutku sa jej dcéra
sťažovala, že sa obžalovaný s ňou chce stretávať. Neustále ju kontaktoval, ona mu nechcela vyhovieť.
Bolo jej to nepríjemné a cítila sa prenasledovaná. O skutku sa dozvedela tak, že jej volala pani O. a
pýtala sa, či vie, že čo sa stalo. Svedkyňa o tom vôbec nevedela, ona potom prišla za ňou do práce
24.11.2016 niekedy do obeda. Povedala, že dcéra obvinila obžalovaného zo znásilnenia a že obžalovaný
je zadržaný na polícii. Chcela vedieť, či je s dcérou v kontakte, lebo si ona o ňu robila starosti. Aspoň tak
jej to bolo konštatované. Chcela vedieť, čo sa jej stalo, v akom zdravotnom stave sa nachádza a kde sa
nachádza. Ďalšie informácie sa dozvedela od dcéry 24.11.2016, ale až večer. Prišla za ňou do práce.
Mala na ruke dlahu, bola dosť rozrušená a len tak okrajovo mi porozprávala, čo sa stalo. Nad rámec
toho, čo vedela od pani O., sa dozvedela, že dcéra mala zranenia. Mala nejaké modriny na tvári, ktoré
mala zatreté make upom. Podrobne sa to dozvedela až vtedy, keď čítala jej výpovede. Po skutku sa
väčšinou zdržiavala u kamarátky, lebo doma bývať nechcela. Kým sa vrátila domov, mohol byť nejaký
týždeň, dva, kým bola pokojnejšia. Určite jej to veľmi ublížilo. Má problémy so spaním a to aj teraz,
berie nejaké lieky, vyhľadala aj odbornú pomoc. Nejakého pol roka ostala u nej a teraz, keď má nového
priateľa, sem tam u nej býva a sem tam niekde inde. Vie, že dcéra študovala, štúdium prerušila, lebo
sa nevedela sústrediť na štúdium.

Vypočutí boli aj rodičia obžalovaného V. O. starší a T. O.. Svedok V. O. starší viedol, že poškodenú poznal
ako zamestnankyňu v penzióne manželky. Podľa neho poškodená so synom netvorili pár, pretože syn
sa stretáva aj s inými kamarátkami. V rokoch 2014-2016 syn býval v byte na Študentskej ulici, tento byt je
písaný na svedka, jedná sa o 1-izbový byt o výmere 48,5 m2. Syn sa tam nasťahoval 01.06.2012, byt bol
kompletne zariadený. Na adresu bytu nebol okrem syna nikto iný prihlásený. Do bytu chodil tak raz za
týždeň, možno za dva a to pozrieť, čo sa tam deje. Nezaregistroval, že by sa niekto zo susedov sťažoval
na to, čo sa v byte deje. Niekedy v roku 2014-2015 synovi povedal, aby sa z bytu odsťahoval, lebo tam
bol strašný bodrel, že sa má vrátiť domov. Domov však neprišiel. V byte bývali rôzni kamaráti. Jeden,
čo bol u nich na praxi, asi I.. Potom, keď ho vyhodili zo školy, tak bezplatne chodil synovi pomáhať.
Sem - tam tam býval. Nevie, či nejaké dlhšie časové obdobie tam bývali ženy. Istotne to tak nebolo, lebo
by tam boli vidieť ženské veci. Pokiaľ tam aj niekoho iného okrem syna objavil tak sa jednalo o osoby,
ktoré poznal. Nebola tam taká osoba, ktorú by nebol poznal a videl ju prvý krát v živote. Pokiaľ sa týka
hospodárenia v byte, tak syn nosil veci na opratie domov nielen svoje, ale aj tých kamarátov, čo tam
bývali. Svedok z toho nebol veľmi nadšený, že sa perie aj iným osobám, lebo práčka v tom byte bola.
Syn obsluhovať pračku nevedel, väčšinou sa stravoval v penzióne. To súviselo aj s tým, že pracoval, či
už poobede alebo večer. Sem tam mama niečo navarila. Pokiaľ sa týka L. V. tak asi za jeho prítomnosti
u nich doma nebola. Svedok vie, že asi raz boli na dovolenke s mojím synom v Egypte. Svedok neprišiel
vôbec do styku s matkou L. V., nevie, či sa s ňou stretla manželka. O skutku sa dozvedel dňa 24.11.2016,
kedy mu asi o 02.00 hod. v noci volal syn a povedal, že je zaistený. Na polícii dozvedel viac a potom
kontaktoval obhajcu. V byte býval aj nejaký L., keď prišiel z Anglicka. Nevie, či tam neprespával ešte aj
O.. Stávalo sa aj to, že prišiel do bytu a nikto tam nebol. Na to, aby tam bývali iné osoby, nepotreboval
súhlas. V byte bol televízor, k internetu a pevnej linke sa vyjadriť nevie. Určite by nesúhlasil s tým, aby
v byte bolo nejaké zviera, keďže je na ne alergický. Pokiaľ sa L. V. zúčastnila niekedy rodinných osláv,
bola tak len ako čašníčka.

Matka obžalovaného T. O. vypovedala, že do bytu sa syn nasťahoval hneď po maturite, možno v roku
2011. Syn tam býval nepretržite, až kým nebol vzatý do väzby. Byt je vo vlastníctve manžela, jedná sa o
1-izbový byt. Do bytu občas chodievala raz za mesiac poupratovať. Bol tam aj neporiadok tak ako to u
mladého muža býva. Nemá vedomosť o tom, či tam niekto nejakú dlhšiu dobu býval. Pokiaľ v byte bola,
tak nevidela iné cudzie osoby. Pokiaľ sa týka zariadenia bytu, bola tam práčka, chladnička s mrazničkou,
umývačka riadu, televízor, káblová televízia poskytovateľa UPC. Zmluva bola písaná na meno L. V..
Syn to zdôvodnil tým, že ona bola vtedy študentka a tí mali zľavu na UPC. Nevie, odkedy bola takáto
zmluva písaná, išlo to z účtu syna, L. V. s tým nemala nič spoločné. Káblová televízia bola zrušená tým
spôsobom, že prestala platiť úhrady, keď bol syn vzatý do väzby. L. V. poznala, bola u nej zamestnaná,
asi od roku 2013 do roku 2015. Robila recepčnú a potom neskôr robila servírku. Svedkyňa videla syna v
spoločnosti poškodenej, pretože zamestnanci autoservisu chodievali na obedy do penziónu, mimo práce
ich nestretávala. Vie, že poškodená odišla pracovať do kaviarne Residence. Je pravdou, že L. V. bola
u nich doma priamo v dome a to tak, že syn si prišiel zobrať večeru a ona fajčila pred domom. Nevie, či
udržiaval syn nejaký dlhší vzťah s nejakou ženou. O skutku sa dozvedela tak, že niekto v noci zavolal.
Pravdepodobne asi manžel s niekým volal, lebo on jej to povedal. Ako prvé sa dozvedela, že je syn na
polícii. Syn mal auto, ktoré používal z firmy. Takisto mohol mať aj iné autá z firmy, pokiaľ mu manžel dal.
Nevie o tom, že by nejaké auto bolo písané na synovo meno. Firemné autá boli so zvolenskými ŠPZ.
Myslí, že syn si požičal aj auto s nie ZV ŠPZ. Matku L. V. - A. V. pozná, lebo jej mama prišla s priateľom
za ňou do penziónu a pri tejto príležitosti jej bola predstavená. S A. V. komunikovala po skutku a aj cez
telefón a aj osobne. Podnet na stretnutie dala ona a dôvodom bolo to, čo sa dozvedela od manžela a ten
sa to dozvedel od polície. A. V. o celej záležitosti ešte nevedela. Svedkyňa ju informovala o tom, čo sa
malo udiať a čo vedela, že malo dôjsť k znásilneniu. Jej mama povedala, že L. nebola v noci doma, že nič
nevie povedať, že sa jej nevedela dovolať. Stretli sa u nej v práci, nikto iný pri tom rozhovore nebol. Ona
jej následne volala vtedy, keď nebol syn vzatý do väzby. Pýtala sa, ako sa má syn. Nie je pravdou, že by
poškodená dala nejaké peniaze na úhradu káblovej televízie alebo iných služieb spojených s užívaním
bytu, nemala prečo. Syn s poškodenou bol na dovolenke v Egypte, bolo to v období leta alebo jesene.
Dovolenku financoval každý z nich sám. Vzťah medzi obžalovaným a poškodenou by charakterizovala
ako kamarátsky vzťah. Nevie o tom, že by mala v byte prespávať poškodená.

Osobou, od ktorej si mal obžalovaný požičať auto, bol svedok L. G.. Svedok vypovedal, že dňa
17.11.2016 kúpil motorové vozidlo Volkswagen Golf Z. XXX U., asi približne po týždni mu volal
obžalovaný, či by si mohli vymeniť autá, volal okolo obeda. Pýtal sa, či má vzadu na oknách tieniace
fólie. Auto zaparkoval dňa 23.11.2016 o 16.00 hod., osobne odovzdal kľúče obžalovanému. Auto
malo byť požičané do večera, lebo mal ísť na ňom do roboty. V čase, keď išiel spať, auto nemal k
dispozícii, bola približne vtedy polnoc. Na druhý deň nejaký vyšetrovateľ alebo niekto z polície volal, že
auto bolo zadržané. Robili sa s autom aj úkony tam, kde bolo zaparkované. Bolo to na parkovisku v
oblasti katastrálneho úradu. Vykonávala sa ohliadka vozidla, našli sa tam aj veci, ktoré jeho neboli a to
ďalekohľad, stužka do vlasov, nejaká plastová fľaša. Zvonku poškodenie vozidla nezaznamenal. Pokiaľ
sa týka vnútorných priestorov, tak krytka pántov lakťovej opierky bola odpadnutá. Nevšimol si, že by boli
nejaké stopy poškodenia v strope, okrem tých čo boli už v čase kúpy. Pokiaľ ho obžalovaný žiadal o
auto, malo dôjsť k výmene áut, ale dôvod neuviedol, ale oni sa dlho poznajú, takže sa ani nepýtal. Na
aute niečo bolo najazdené, ale číslo si už fakt nepamätá. Pokiaľ nejakú sumu najazdených km uvádzal
v prípravnom konaní, zodpovedalo to tej skutočnosti. Nevie sa vyjadriť k tomu, či vozidlo bolo uzavreté
detskou zámkou. Jedná sa však u auto, ktoré sa dá takto nastaviť. Znamená to toľko, že by sa dvere
nemali dať otvoriť zvnútra, ale len zvonku. S obžalovaným chodievali spolu cvičiť, na zrazy, u neho na
akciách. Bolo to u neho na byte. Bol som tam u neho možno 3-4 krát do týždňa na tých akciách. Bolo
ich tam vždy minimálne 5, vždy prevaha žien. Svedok L. V. pozná, táto sa takých akcií nezúčastňovala.
V. bol majiteľ a on tam pár krát prespal. Pokiaľ sa týka osôb, ktoré tam bývali dlhšie ako týždeň - dva,
jedná sa o osobu Z. Z.. Nemôže ju nazvať ako priateľku obžalovaného, skôr ako kamarátku s výhodami.
Ešte pozná jednu takúto pod prezývkou V., ale ako sa presne volá, to nevie. Mali tam bývať niekedy od
začiatku roku 2015 do októbra 2015, ale každá osobitne. Nevie presne, ktorá kedy tam bola. Jedna od
začiatku roka a jedna od leta. Pokiaľ bol v byte tak si nevšimol, že by tam boli zložené nejaké ženské
veci. Poškodená v byte nebývala.

Na návrh obhajoby boli vypočutí viacerí svedkovia, ktorí sa vyjadrovali k okolnostiam týkajúcich sa
obžalovaného a poškodenej. Svedok V.J. O. uviedol, že pozná aj obžalovaného, aj poškodenú, pričom
obžalovaného pozná dlhšie, asi 4-5 rokov a poškodená mu bola predstavená obžalovaným a videl ju pár
krát. Podľa svedka netvorili pár a ani tak nebola predstavená. S poškodenou netvorili vôbec pár, pretože
ráno ho stretol s nejakou inou ženou, na obed s inou a večer s poškodenou. V čase, keď obžalovaného
spoznal, býval v byte za Múrami. Približne v roku 2015 sa obžalovaný objavil na dlhšiu dobu u neho -
približne 3-4 mesiace to bolo intenzívne a počas raz za čas, to znamená nejaké 2-3 razy do týždňa. Bolo
to na ul. V. V. I.. Mal tam bývať s V., ale priezvisko nepozná. Svedok tam počas toho obdobia býval tiež.
Tá V. sa starala o domácnosť, upratovala, varila. Obžalovaný si tam doniesol všetky svoje veci a mal
ich tam možno aj rok. V čase, keď sa tam mal obžalovaný zdržiavať, už poznal L. V.. Nevie o tom, že by
sa v byte objavila L. V.. Aj napriek tomu, že sa obžalovaný vyjadril na polícii, že mal partnerský vzťah s
L. V., svedok takýto dojem nenadobudol, pretože ho videl aj s inými ženami a to so 40-50 mesačne. V
byte obžalovaného bol, keďže má drevársku firmu, tak opravoval nábytok, stolík, skrinky a nebolo dlhšie
časové obdobie, že by tam sústavne býval. Okrem obžalovaného v predmetnom byte mal dlhšiu dobu
bývať svedok I., A. a o svedkovi F. vie, že keď chodieval na víkendy z Anglicka, tiež sa tam objavil. O
skutku sa dozvedel od kamarátov, že obžalovaného zavreli, F. F. mu povedal o skutku. Nevie o tom, že
by v byte poškodená bývala. Nikdy tam ženské veci nevidel, vždy tam mal len V. bordel.

Svedok J. O. uviedol, že pozná aj obžalovaného, aj poškodenú. Obžalovaného pozná dlhšiu dobu

približne 5-6 rokov ako chodil s autom do servisu. Poškodenú pozná z barov, kde robila čašníčku.
Poškodená s obžalovaným netvorili pár. Na margo zápisnice z 11.01.2017 na strane 211 predposledný
odsek ( rozoberanie veci ako znásilnenie poškodenej bývalým priateľom V. O. ), svedok uviedol, že
aj napriek tomu nenadobudol ten dojem, že by mali tvoriť pár. Nevie sa vyjadriť k tomu, kde presne
obžalovaný býval, nikdy u neho nebol. Obžalovaného registroval stále s inými ženami. Pokiaľ ho aj
videl s inými ženami tak to niekedy vyzeralo tak, že spolu niečo majú. Nevie sa vyjadriť k tomu, či boli
nejaké obdobia, že by mal dve ženy naraz. Svedok s poškodenou neabsolvoval nejaký dlhší rozhovor,
pravdepodobne sa s ňou o obžalovanom nerozprával. Svedka H. B. pozná ešte zo základnej školy.
Rozprávalo sa, že tento svedok mal mať niečo s L. V.. Pokiaľ sa týka rozhovoru so svedkom B., raz
sa ho pýtal svedok, že čo je obžalovaný za chalana. Po tom, čo sa skutok mal odohrať tak poškodená
chodila do práce. Poškodená po tom skutku bola v kaviarni, ale pracovať tam začala po nejakom čase,
možno po týždni, alebo týždni a pol. Vie, že mala na ruke dlahu. Pokiaľ sa zmieňoval v prípravnom
konaní a aj dnes, že sa rozoberalo v kaviarni o tom, že poškodená mala byť znásilnená obžalovaným,
to sa skutočne medzi ľuďmi tam rozoberalo. Svedok nemôže povedať, že by bol osobne prítomný pri
nejakej situácii, že by sa mal obžalovaný hrubo správať ku komukoľvek.

Z výpovede svedka P. A. súd zistil, že pozná aj obžalovaného, aj poškodenú. Obžalovaného pozná

dlhšie, poškodenú spoznal asi pol roka pred výsluchom v prípravnom konaní a predtým ju nepoznal.
Zoznámili sa len z dôvodu pracovno-právneho vzťahu. Podľa toho čo videl tak bol medzi obžalovaným
a poškodenou nejaký vzťah. Vychádza z toho čo videl, ako sa k sebe správali. Pokiaľ poškodená
pracovala, tak obžalovaný za ňou chodil. Neviem sa vyjadriť, či odchádzali spolu a to z dôvodu, že vo
večerných hodinách nebýva v kaviarni a ani dáko často do nej nechodí. Neregistroval medzi nimi situáciu,
že by sa k sebe nepatrične správali. Osobne sa nedozvedel od nej a ani od iných, že by to, že by tam
obžalovaný za ňou chodil, bolo poškodenej na obtiaž. Pokiaľ sa týka správania obžalovaného v kaviarni,
nebol s tým problém a ani nevydal žiaden zákaz, že by nemal obžalovaný navštevovať kaviareň. Navyše
dievčatá majú na telefón SBS-kára, ktorý by riešil takúto situáciu. Svedok žiaden spor s obžalovaným
nemal a ani nedostal nejakú informáciu, že by mal premýšľať o prípadnom zákaze vstupu a podľa neho
ani manželka tak nekonala.

Svedok L. F. uviedol, že poznám aj obžalovaného, aj poškodenú. Obžalovaného pozná dlhšie,

poškodenú pozná zo Zvolena, ale nie nejako bližšie. Registroval ju vtedy, keď s ňou prišiel V.. Poškodenú
pozná približne tri roky. Nevie, či medzi nimi bol bližší vzťah, lebo on chodieval vonku aj s inými
dievčatami. V roku 2014 mal vzťah s V. Z.. Je pravdou, že sa v tom byte zdržiaval aj dlhšie obdobie,
pravdepodobne to bolo v roku 2014, kedy pracoval v Anglicku a keď sa vracal, tak tam strávil nejaké dva
týždne. Potom odišiel a keď sa znovu vrátil, tak tam bol znovu. V Anglicku bol tri a pol roka, vždy to takto
praktizoval, skončiť to mohlo približne v roku 2015. Pokiaľ sa tam zdržiaval tieto dvojtýždňové obdobia,
tak tam bol len s obžalovaným. Svedok sa nepodieľal na úhrade nákladov spojených s tým, že tam
býval, využíval som všetky miestnosti bytu. Bol to jednoizbový byt. Pozeral aj TV, aj televízne programy,
púšťali si tam aj DVD filmy s tým, že nevie, kto bol operátor. Počas pobytu v byte nevidel žiadne ženské
veci. Stalo sa počas týchto období, že tam aj nejaká žena prespala. Nevie, či tam spávala L. V.. Po tom
ako bol obžalovaný vzatý do väzby, vídaval poškodenú. Od bytu obžalovaného mal kľúč. Pokiaľ sa dnes
vyjadroval, že v predmetnom byte boli aj iné osoby na párty, tých osôb mohlo byť 10-20. Podľa neho
nebol problém so susedmi. Na párty L. V. nechodila. Párty sa uskutočňovala 2-3 krát do týždňa. Pokiaľ
hovoril, že tam bolo viac žien tak to bolo za účelom, že s nimi niečo mali. Je pravdou, že obžalovaný
počas tých párty mal naraz niečo s viacerými ženami - intímny styk. Turnus v Anglicku trval približne
tri mesiace. Domov prišiel približne na dva týždne. Z Anglicka sa vrátil v novembri 2015. Pokiaľ vie tak
obžalovaný býval aj u V. O. istý čas. Nevie ako dlho tam býval. U neho býval vtedy, keď bol v Anglicku,
ale presné obdobie nevie uviesť. Pokiaľ sa zmieňoval o vzťahu s V. Z., toto sa malo udiať v roku 2014 a
malo to trvať asi pol roka. Je pravdou, že aj svedok tam mal intímny styk, ale nikdy to nebolo tak, že by
boli obaja súčasne prítomní. Vypovedať vo veci ho otec obžalovaného. Nepovedal mu, čo by mohlo byť
predmetom výsluchu. Pokiaľ sa vrátil v roku 2015 z Anglicka, už tam natrvalo nebýval. Chodieval však
do toho bytu. Prax bola taká, že pokiaľ prišiel z Anglicka a mal u neho bývať tak mi kľúč od bytu dal
on a ja keď sa mal vrátiť do Anglicka tak mu ho vrátil. Dôvodom prečo mal bývať obžalovaný u V. O.
bolo pravdepodobne to, aby mal od niekoho pokoj, od nejakého dievčaťa. V. O. vtedy býval na Západe,
okrem V.Í. O. a obžalovaného bola tam ešte aj nejaká slečna, ktorá mala patriť k obžalovanému. V byte
obžalovaného býval F. A., V. Z. T. X. I.. Nepamätá si obdobie, kedy tam bývali. Nevie uviesť dôvody,
prečo tam bývali. Pokiaľ sa vyjadroval, že mal obžalovaný utekať pred nejakou ženou do bytu V. O.,
nevie o koho by sa malo jednať.

Svedok X. I. vypovedal, že poznám obžalovaného asi päť rokov, poškodenú ani veľmi nepozná, vie však,
kto to je. Registroval L. V. v spoločnosti obžalovaného asi tak ako každé iné dievča a nevie o tom, že
by malo byť medzi nimi niečo bližšie. V byte obžalovaného býval asi 5-6 mesiacov v roku 2016 asi do
nejakého augusta. Bol u neho na praxi s tým, že mal vtedy aj nejaké spory doma a bolo to tak lepšie, lebo
ho z domu vyhodili. Obžalovaný to ponúkol, lebo vedel, čo sa u neho doma deje. Býval tam permanentne,
na úhradu nákladov neprispieval, len tam poupratoval. Počas obdobia, keď tam býval tak sa tam nikto
iný na dlhšiu dobu nezdržiaval. Vodili si tam dievčatá, občas sa tam objavili aj kamaráti. Boli aj párty
väčšieho počtu ľudí asi tak 2 krát do mesiaca do 10 ľudí. Jednalo sa o byt jednoizbový s jednou izbou,
kuchyňou, ale veľký. Nepovedal by, že boli nejaké problémy pre párty ohľadom susedských sporov.
Týchto párty sa nezúčastnila L. V.. Od predmetného bytu dostal kľúče od obžalovaného. Po tom čo
tam prestal bývať tak tie kľúče obžalovanému vrátil. Nevie, koľko kľúčov od bytu existovalo. Počas toho
obdobia, čo tam ja býval, nebolo dlhšie obdobie, že by sa bol obžalovaný vzdialil z bytu a tam nebýval.
Svedkovi sa nestalo, že by do bytu prišiel niekto cudzí s kľúčmi. Pokiaľ sa týka pozerania TV, vie, že
tam bola Markíza - podľa neho káblová TV, ale tam väčšinou pozerali filmy. Pokiaľ pozerali filmy, bolo to
na princípe takom, že sa púšťali z počítača a ten bol prepojený s obrazovkou TV. Počas toho ako tam
býval, sa na dlhšiu dobu neobjavili v byte ženské veci, len pokiaľ si tam nejaké dievča niečo zabudlo.
Svedok nemá vedomosť o nejakej priateľke obžalovaného. Pokiaľ aj udržiaval nejaké vzťahy so ženami
tak to bolo len za účelom sexu. Svedok nepozná osobu V. Z., V. O. pozná. Má vedomosť, že obžalovaný
nejaký čas býval u V. O.. Nevie povedať, v akom období to bolo, možno 2015, nevie ako dlho, možno
mesiac. Malo to byť preto, aby mal kľud s priateľkou, ktorá sa volala Z.. To bolo asi jediné vážnejšie, čo
s niekým mal. Ona tam bývala u V. O. spolu s obžalovaným. Vypovedať vo veci asi v decembri 2016 ho
oslovil pán V. O. starší. Na otázku predsedu senátu, prečo nemohol mať obžalovaný kľud vo vlastnom
byte a odišiel bývať s priateľkou do bytu V. O., svedok nevedel odpovedať.

Z výpovede svedka F. A. súd zistil, že poznám aj obžalovaného, aj poškodenú, obžalovaného asi 6-7
rokov a poškodenú len krátko. Niekoľkokrát ich videl spolu, ale V. bol stále s inou ženou, v inom meste.
Nevie o tom, že by bol obžalovaný s poškodenou v nejakom bližšom vzťahu a nikdy o tom nepočul. Po
tom ako sa s obžalovaným zoznámili v roku 2011 tak tam bol každý víkend a potom odišiel do Bratislavy
a keď sa v roku 2013 vrátil, tak tam pol roka býval. Nikto iný okrem nich dvoch tam vtedy nebýval.
To obdobie sa pravdepodobne dá ohraničiť niekedy od pol roka 2013 až do konca roku 2013. Svedok
potom odišiel do Talianska do Milána. Pravdepodobne sa jednalo o adresu Zvolen, Študentská 15, na
prvom poschodí, 1 - izbový byt. Do toho bytu chodievali aj iní ľudia, bol to taký party byt. V tom čase tam
poškodená nechodievala. Pokiaľ už bol v Bratislave a chodieval do Zvolena tak občas chodil aj do toho
bytu. Dokonca tam aj spával, to bolo v roku 2014 alebo 2015 približne pol roka, kým našiel vo Zvolene
podnájom. Tam chodievalo veľa ľudí a stalo sa aj to, že tam boli aj ľudia vtedy, keď tam obžalovaný nebol.
S Z. Z. boli kamaráti, vie, že jej obžalovaný umožnil tam bývať. Bývala tam dosť dlho dobu, niekedy
od leta 2014 alebo 2015, približne 4-5 mesiacov. Pokiaľ svedok vie tak obžalovaný bol vo vzťahu so
ženou, ktorú pozná pod názvom F. Š.. Bolo to predtým ako bol vzatý do väzby, možno nejaké tri mesiace.
Pokiaľ sa týka iných žien, ťažko mu je sa k tomu vyjadriť, lebo tam ich bolo veľa, za ktorými chodieval.
Je možné, že v predmetnom byte videl aj poškodenú. Pokiaľ sa týka zariadenia bytu v roku 2013, tam
bol holobyt. Bola tam jedna sedačka a postupne bol byt prerábaný, bolo tam premaľované. Bol tam TV,
chladnička, sporák. Nachádzala sa tam aj práčka, ale táto nebola funkčná. Poškodenú poznal približne
v roku 2014, ale nestretával sa s ňou často. V roku 2016 sa s obžalovaným stretával pomenej. Nemá
vedomosť o tom, že by obžalovaný choval nejaké zviera. Nevie, kto poskytoval služby súvisiace s TV.
Nevie sa vyjadriť k skladbe programov a kanálov, pretože pre neho je pozeranie TV strata času.
V rámci vykonávania dokazovania v prípravnom boli do spisu doložené viaceré znalecké posudky
týkajúce sa zranení poškodenej a vyšetrení duševných stavov a psychologických profilov obžalovaného
a poškodenej ako aj sprístupnenia obsahu mobilného telefónu poškodenej spolu s posudkami KEÚ PZ
SR.

Znalec z odboru gynekológie prof. MUDr. Jozef Višňovský, CSc. vypracoval znalecký posudok č. 3/2017,
kde uviedol, že u ženy, ktorá má pravidelný, resp. prvý alebo opakovaný pohlavný styk, je prakticky
nemožné s odstupom niekoľkých hodín po normálnom pohlavnom akte potvrdiť, resp. vylúčiť, či k
pohlavnému styku došlo. Potvrdenie je možné len na základe dôkazu prítomností spermií v pošvovom
sekréte, ale len v tom prípade, že došlo k výronu semena priamo do pošvy. na hlavnom pojednávaní
dodal, že nevykonával vlastné vyšetrenie poškodenej, pretože sa jednalo o relatívne dlhé obdobie od
skutku asi 5 mesiacov, preto vychádzal len z materiálov, ktoré mu boli predložené vyšetrovateľom. Tieto
materiály považoval za dostatočné na vypracovanie znaleckého posudku. Pokiaľ uvádzal v bode 1/
záveru, že nie je možné s odstupom niekoľkých hodín po normálnom pohlavnom akte potvrdiť alebo
vylúčiť, či k nemu došlo a to aj u ženy, ktorá má pravidelný, resp. prvý alebo opakovaný pohlavný styk,
súvisí to aj s anatomickými podmienkami na vnútorných genitáliách. Pokiaľ by obeť uvoľnila svalstvo
tak by nemuseli nájsť známky násilia tým, že by sa poddala a pokiaľ by pripustili prípad, že by sa malo
jednať o násilné konanie to, ktoré bolo spomínané ohľadom 3 ľudí tak s veľkou pravdepodobnosťou
by sa nejaké známky násilného konania objavili. Pokiaľ pripustí, že výpoveď poškodenej je pravdivá,
mohli by sa tie známky násilia objaviť, ale aj nemuseli. Pokiaľ sa týka výpovede poškodenej zo dňa
24.11.2016, kde poškodená uvádza „ vošiel do mňa svojím pohlavným údom nasilu, mňa to chvíľkovo
zabolelo.....“, znalec uviedol, že bolesť môže byť podmienená psychogénne, ale nemusí sa jednať
o vynútený pohlavný styk, takýto stav sa nazýva dyspareunia, teda bolesť pri styku alebo môže byť
podmienená nepripravenosťou ženy na pohlavný akt, v dôsledku čoho pošvový vchod nie je dostatočne
zvlhčený, takisto môže byť to spôsobené nepomerom veľkosti pošvy a veľkosti pohlavného údu. Pokiaľ
je pošva dostatočne priestranná, tak by nemuseli byť prítomné známky násilného vniknutia. Poloha
partnerov pri pohlavnom akte môže byť tiež jednou z príčin bolesti na začiatku pohlavného aktu. Pokiaľ
sa jedná o pravidelných sexuálnych partnerov, tak tam je veľmi malá pravdepodobnosť, že by tam vznikli
nejaké známky bolesti. To závisí od rozhodnutia ženy, či sa poddá alebo bude riskovať nejaké zranenie.

K zraneniam a mechanizmu ich vzniku u poškodenej sa v rámci znaleckého posudku č. 25/2017

vyjadrovala znalkyňa MUDr. Vlasta Vyhnálková, ktorá uviedla, že u poškodenej zistila tieto
zranenia :šikmú špirálovitú zlomeninu tela V. záprstnej kosti pravej ruky bez posunu, krvnú podliatinu
v oblasti hrany sánky vpravo rozmerov cca 3 x 2 cm, kožnú odreninu na prednej ploche krku vpravo
pruhovitého charakteru v dĺžke cca 5 cm, krvnú podliatinu na krku v oblasti nad hrtanom vpravo rozmerov
cca 1,5 x 1 cm, kožnú odreninu na prednej ploche krku nad hrtanom polmesiačikového tvaru v dĺžke
cca 1 cm, začervenanie kože na pravej predobočnej ploche krku priemeru cca 1,5 cm, pomliaždenie
mäkkých tkanív krku v okolí hrtana, krvnú podliatinu na prednej ploche pravého predkolenia, krvnú
podliatinu na vnútornej strane pravého stehna a krvnú podliatinu na pravom pleci. Krvná podliatina v
oblasti hrany sánky vpravo, krvný výron a opuch horného viečka ľavého oka, kožná odrenina na prednej
ploche krku vpravo pruhovitého charakteru, krvná podliatina na krku v oblasti nad hrtanom vpravo,
kožná odrenina na prednej ploche krku nad hrtanom polmesiačikového tvaru, začervenanie kože na
pravej predobočnej ploche krku, pomliaždenie mäkkých tkanív krku v okolí hrtana, krvná podliatina
na prednej ploche pravého predkolenia, krvná podliatina na vnútornej strane pravého stehna a krvná
podliatina na pravom pleci z lekárskeho hľadiska zodpovedajú ľahkým zraneniam, s dobou hojenia do
7 - 10 dní, vstrebaním podkožných krvácaní a opuchu v miesta zranení. Zlomenina tela V. záprstnej
kosti pravej ruky bez posunu, ktoré poranenie je najvážnejšie z utrpených poranení, z lekárskeho
hľadiska zodpovedá stredne ťažkému zraneniu. Pri nekomplikovanom hojení zranenie vyžaduje liečbu
v trvaní 4 - 6 týždňov, vrátane rehabilitácie. Podľa charakteru zranení zistených u poškodenej, všetky
vyššie uvedené zranenia vznikli tupým násilím pôsobiacim na oblasť tváre, krku, pravého pleca, pravej
ruky, pravého stehna a pravého predkolenia poškodenej opakovane silou menšej až väčšej intenzity
a prudkosti a mohli vzniknúť tlakom i úderom tupého predmetu do uvedených oblastí tela poškodenej,
prípadne nárazmi tela poškodenej na tupý, resp. tupohranatý predmet. Zlomenina tela V. záprstnej
kosti malíčka bola spôsobená tupým predmetom, ktorý pôsobil na oblasť hrany ruky v mieste malíčka
silou strednej až väčšej intenzity a prudkosti. K vzniku zranenia mohlo dôjsť nárazom ruky poškodenej
do pevnejšej prekážky, napr. do niektorej časti vnútorného vybavenia motorového vozidla (sedadlá,
dvere), úderom rukou poškodenej do pevnejšej časti tela obvineného (plece, predlaktie) pri bránení
sa útoku zo strany obvineného, tiež úderom rukou obvineného do oblasti malíčkovej strany pravej
ruky poškodenej. Ďalšie zranenia, a to krvný výron na hornom viečku ľavého oka, krvná podliatina na
pravom pleci, pravom predkolení a na vnútornej strane pravého stehna mohli vzniknúť úderom rukou do
tváre poškodenej, silnejším tlakom zovretím rukou plece, stehno a predkolenie poškodenej, prípadne
tlakom kolena obvineného odtláčaním stehien poškodenej v snahe o pohlavný styk, prípadne nárazmi
tela poškodenej o vnútorné vybavenie vozidla pri bránení sa napríklad odstrkovaním, odtláčaním a
odrážaním útoku. Chronologický sled úrazového deja a vznik poranení mohol podľa znalca prebiehať
nasledovne: Poškodená krvnú podliatinu na pravom pleci mohla utrpieť silnejším uchopením za plece
a sotením obvineným do auta, prípadne nárazom plecom do vnútorných časti vybavenia vozidla po
jej sotení obvineným do vozidla. Pokračovaním obvineného v útoku snahou o pohlavný styk a súlož s
poškodenou, ju uchopovaním a stláčaním krku najmä ľavou rukou mohol zatláčať chrbtom na sedadlo
a fixovať tak k sedadlu vozidla, počas čoho zároveň pravou rukou jej mohol vyzliekať nohavice a
kolenami odtláčať stehná. Tlakom rukou na krk jej tak spôsobil polmesiačikovú odreninu na krku nad
štítnou chrupkou, typickú pre jej vznik tlakom nechtom palca ľavej ruky (tvar písmena D) a kožnú
odreninu na prednej ploche krku najskôr odretím nechtom palca alebo niektorého prsta ruky. Zároveň
tlakom na krk jednou, resp. obidvoma rukami po prípadnom opakovanom uchopení a tlaku na krk jej
zároveň spôsobil krvné podliatiny na prednej strane krku, na hrane sánky vpravo, začervenanie kože
na predobočnej ploche krku a pomliaždenie krku v krčnej oblasti. Vyzliekaním nohavíc a tlakom kolien
obvineného na stehná poškodenej, mohla utrpieť krvnú podliatinu na vnútornej strane pravého stehna
a na prednej ploche pravého predkolenia, ktorá mohla vzniknúť aj pri odkopávaní obvineného od seba.
Poškodená všetky zranenia mohla utrpieť tak, ako uviedla vo výpovediach aktívne vedeným útokom
obvineného a bránením sa takémuto útoku. Zranenia zistené u poškodenej zodpovedajú mechanizmu
ich vzniku, aký uviedla poškodená vo výpovediach. Pre obranný mechanizmus môžu nasvedčovať
najmä zranenia zlomenina malíčka pravej ruky a krvná podliatina na pravom predkolení, ktoré mohli
vzniknúť pri bránení sa poškodenej udieraním do obvineného rukami, odstrkovaním, odtláčaním a
odkopávaním útočníka od seba. Tlakom na krk poškodenej hrdúsením o menšej až strednej intenzite
a prudkosti nedošlo k vážnejším poraneniam krčnej oblasti a k vážnejšiemu poškodeniu zdravia,
ktoré pri takomto útoku by hrozilo v prípade silnejšieho zovretia, alebo dlhšie trvajúceho hrdúsenia.
Krčná oblasť je vysoko riziková oblasť vzhľadom na prítomnosť pre život dôležitých krčných orgánov,
ciev a nervov. Tlak na krk poškodenej uzatvoril hlasivkovú štrbinu a obmedzil tak prísun vzduchu
do dýchacích ciest za vzniku dusenia. Pri silnejšom, prípadne dlhšie trvajúcom tlaku na krk mohlo
dôjsť k mnohým život ohrozujúcim následkom. Stlačením krčných žíl sa mohlo zabrániť odtoku krvi z
hlavy, zároveň stlačením krčných tepien mohlo dôjsť k nedokrveniu mozgu. V prípade stlačenia krku
so zastavením prítoku a odtoku krvi cez krčnú oblasť spravidla zhruba po 20 sekundách človek upadá
do bezvedomia, so vznikom kŕčov a k smrti mozgu dochádza zhruba po piatich minútach pri zastavení
prísunu kyslíka. Silnejším tlakom na krk spredu zároveň mohlo dôjsť k poraneniam orgánov krku, najmä
k zlomeninám jazylky, otrasu, pomliaždeniu a zlomeninám chrupiek hrtana a vážnejším poraneniam.
Bezprostredné ohrozenie na živote poškodenej by hrozilo aj pri uchopení a stlačení krku priamo v
mieste krčného uzla (glomus karotikum), ktoré sa nachádza v hornej časti predobočnej oblasti krku
obojstranne v mieste vetvenia krčnej tepny (obrázok v posudku), čo je oblasť u poškodenej na krku
v blízkosti pod zranením krvnej podliatiny na brade ( označená na foto v prílohe 15 posudku ) a v
blízkosti za pruhovitou kožnou odreninou (označ. v prílohe posudku b), pretože krčný uzol je miesto
viacerých nervových spojení citlivých na zmeny krvného tlaku (presoreceptory), kedy by mohlo dôjsť
bezprostredne k reflektorickej smrti stimuláciou vlákien blúdového nervu (nervus vagus) a reflektorickej
zástave srdca. Nadmerným natiahnutím krčnej tepny pri náhlej rotácii hlavy doprevádzanej náhlym
záklonom a odklonmi hlavy do strán pri bránení sa poškodenej v ležiacej polohe v aute chrbtom k
zadnému sedadlu, mohlo dôjsť k poraneniu krčných ciev nepriamo vznik priečnych trhliniek vnútornej
vrstvy steny cievy, s krvácaním a rizikom vzniku trombózy v poranených miestach a k vážnejším
tak poraneniam a poškodeniu zdravia. Liečbu poškodenej možno na základe lekárskych nálezov a
zdravotných ťažkostí poškodenej stanoviť v dňoch od 24.11.2016 do 02.01.2017, spolu 41 dní. Zranenie
u poškodenej nevyžadovalo práceneschopnosť. Poškodená je študentka a brigádnicky v čase skutku
pracovala ako čašníčka. Vznikom zranení nedošlo k trvalým následkom, ani k vážnej poruche zdravia.

Na hlavnom pojednávaní znalkyňa dodala, že z hľadiska lekárskeho pohľadu bola najzávažnejším

zranením šikmá špirálovitá zlomenina tela piatej záprstnej kosti pravej ruky, vzhľadom na to, že išlo
o zlomeninu a dĺžku liečby. Ostatné zranenia možno z lekárskeho pohľadu hodnotiť ako ľahké s
dobou liečby spravidla do 7 dní. Z hľadiska zranenia na krku boli zistené zranenia ľahkého charakteru
spôsobené silou menšej, v prípade pomliaždenia až strednej intenzity. Pri väčšej intenzite tlaku alebo
úderu do oblasti krku mohlo dôjsť aj k vážnejšiemu zraneniu a to vzhľadom na to, že oblasť krku je
vysoko rizikovou oblasťou pre vznik vážnejších zranení. Ak je na krk pôsobené rukou tak sa môže
hovoriť o dusení. Človek v čase takéhoto násilia sa správa v závislosti na intenzite, dĺžke, tlaku na
krk. Pri úplnom znemožnení dýchania, úplným stlačením krčných ciev človek v priebehu asi 20 sekúnd
môže upadnúť do bezvedomia, stráca vedomie. Dochádza k nedokrveniu mozgu a pri trvaní 3-5 minút
nedokrvenia mozgu dochádza k trvalému poškodeniu mozgu a to mozgových buniek. Teda miera
závažnosti závisí od intenzity a dĺžky konania. Útok na oblasť krku možno zaradiť medzi také útoky,
ktorému sa obeť bráni. Obrana trvá v závislosti od schopnosti obete brániť sa v dôsledku daného tlaku
na krk. Nedostatok kyslíka, môže znižovať schopnosť sebaobrany hypoxiou. Teda zníženým prísunom
kyslíka do mozgu. Poškodená mohla utrpieť všetky zranenia tak ako ich uviedla do svojej výpovedi, na
strane 33 znaleckého posudku / čl. 295 /. Znalkyňa vychádzala z kompletného spisového materiálu, ktorý
bol doručený, uvedený je v nálezovej časti znaleckého posudku, vrátane fotodokumentácie, ktorú mala
k dispozícii. Mala k dispozícii aj lekárske nálezy a tieto považovala za dostačujúce pre vypracovanie
znaleckého posudku. Niektoré zo zranení sú viditeľné po určitom časovom odstupe, resp. môžu byť viac
viditeľné. Spravidla do niekoľkých hodín sa môžu výraznejšie prejaviť. Niekedy sa stane, že tie zranenia
nie sú podrobne opísané prvotným ošetrujúcim lekárom. Nie je to však podstatné pre vec samú. Pokiaľ
sa týka prvotnej lekárskej správy ako povrchové zodretia predobočnej oblasti krku, jedná sa o všeobecný
popis viacerých zranení. Pokiaľ sa týka šikmej špirálovitej zlomeniny tela piatej záprstnej kosti, toto
zranenie sa objaví okamžite a bude intenzívne pociťované zranenou osobou a môže sa aj stupňovať v
ďalších dňoch. Jednalo sa v tomto prípade o čerstvú zlomeninu. Znalkyňa ohľadom otázky obhajoby na
krvnú podliatinu na prednej ploche pravého predkolenia, na vnútornej strane pravého stehna a na zadnej
ploche pravého pleca, ktoré sa neobjavujú vôbec v prvotnej správe odpovedala, že neviem, či poškodená
vedela o týchto zraneniach. Lekárske ošetrenie dominovalo v oblasti krku a pravej ruky. Fotograficky
to bolo zadokumentované až vtedy, keď to robil príslušný vyšetrovateľ a ktoré uviedla poškodená, že
utrpela pri skutku. Je bežné, že takéto zranenia sú pri prvotnom ošetrení prehliadnuté lekárom. Tieto
podliatiny však nie sú bolestivé. Keďže väčšina zranení sa nachádza na pravej strane, nasvedčuje to
na útok dominujúci z pravej strany a spredu obete, to nevylučuje aj útok z ľavej strany. Predchádzajúci
problém s rukou poškodenej nemohol mať vplyv na vznik zlomeniny predmetnej ruky.

Zo záverov znaleckého posudku psychiatrie a psychológie Centra duševného zdravia, s.r.o. a PhDr.
Moniky Navrátilovej č. 101/2017 a 10/2017 v ktorom bol posudzovaný V. O. vyplýva, že obžalovaný
v čase spáchania trestnej činnosti netrpel žiadnou duševnou chorobou v zmysle choromyseľnosti.
Jednalo sa u neho o osobnosť vo vývinovom štádiu rannej dospelosti, emočne a sociálne nezrelú,
akcentovanú, egocentrickú, s preferovaním vlastných potrieb a záujmov s mravným vývojom s prvkami
individualistickej účelovosti. Sexuologicky vysoká akceptácia sexuálnej agresivity; absencia averzií
voči sexuálne agresívnemu správaniu ako prejav chýbania časti sexuálneho motivačného systému. V
súčasnosti sa u obžalovaného jedná o osobnostnú akcentovanosť a sexuologickú poruchu, ako je to
uvedené v odpovedi na otázku č. 1: osobnosť vo vývinovom štádiu rannej dospelosti. emočne a sociálne
nezrelú, akcentovanú, egocentrickú, s preferovaním vlastných potrieb a záujmov s mravným vývojom
s prvkami individualistickej účelovosti. Sexuologicky vysoká akceptácia sexuálnej agresivity; absencia
averzií voči sexuálne agresívnemu správaniu ako prejav chýbania časti sexuálneho motivačného
systému. Vo veku pozdnej adolescencie, v ktorom sa obžalovaný nachádza, treba osobnostnú štruktúru
považovať za doposiaľ neustálenú s predpokladom vývoja k plnej zrelosti tejto štruktúry. K jeho sexuálnej
poruche sa vyjadrila konzultantka sexuologička, ktorá doporučuje súdu nariadiť ochranné sexuologické
liečenie. Pobyt obžalovaného na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný z psychiatrického hľadiska.
Zo sexuologického hľadiska nemožno vylúčiť prípadnú recidívu konania, akého sa (pokiaľ to súd
bude považovať za dokázané) obžalovaný dopustil v čase spáchania trestnej činnosti. Sexuologička
navrhuje, aby sa obžalovaný podrobil ochrannému sexuologickému liečeniu. Obžalovaný nemá
dostatočne fixované averzie. Odpor, či nezáujem ženy, jeho sexuálnu túžbu netlmí. Od ochranného
liečenia konzultantka- sexuologička očakáva porozumenie vlastnej sexualite, prípadne osvojenie si
takých zručností, ktoré predpokladajú schopnosť realizovať svoju sexualitu v medziach zákona. Nič
neoprávňuje znalca predpokladať závislosť obžalovaného či už od alkoholu, alebo nealkoholových
návykových látok, či omamných, alebo psychotropných látok s výnimkou tabakových cigariet. V
čase spáchania trestnej činnosti bol pod vplyvom (laboratórne verifikované) tetrahydrokanabinolu
(marihuany). Toto ovplyvnenie sa mohlo do istej miery podieľať na zmenšení (nie však vymiznutí)
jeho ovládacích schopností. Sexualita obžalovaného je nezrelá. Je (na rozdiel od väčšinovej sexuality)
akceptácia agresivity v intímnej interakcii. Nie sú dostatočne fixované averzie, zábrany voči istým
formám sexuálneho správania. Nedostatočne fixované averzie umožňujú sexuálny styk aj v situáciách v
ktorých žena neprejavuje erotický záujem, nie je eroticky vyladená. Rozpoznávacie schopnosti znížené
ani zmenené neboli. Jeho ovládacie schopnosti boli znížené do polovice vplyvom zistenej poruchy
sexuality. Je potrebné, aby sa podrobil ochrannému sexuologickému liečeniu ambulantnou formou; je
nutné, aby pochopil zvláštnosti a zákonitosti svojej sexuality, v opačnom prípade je prognóza neistá
a recidíva možná. Osobnosť obžalovaného zodpovedá vývinovému štádiu rannej dospelosti. Zistenie
v psychodiagnostike poukazuje na emočnú a sociálnu nezrelosť, ktorá v tomto veku nie je ničím
neobvyklým. Osobnosť vyšetrovaného je akcentovaná, egocentrická, s preferovaním vlastných potrieb
a záujmov. Duševný vývoj posudzovaného nevykazuje odklon od vývinu jeho rovesníkov. Obžalovaný
je od svojich vrstovníkov odlišný skôr rodinným zázemím, v ktorom vyrastá, a ktoré formuje jeho
osobnosť. Jeho mravný vývoj má prvky individualistickej účelovosti, v zmysle pravidla, čo vyhovuje
mne, to sa smie. Afektivita posudzovaného je labilná, rýchlo sa meniaca, môžu sa vyskytnúť dysforické
(hnevlivé) reakcie, a impulzivita. Agresivita nie je trvalo prítomná ako determinujúci rys osobnosti
obvineného. Probant je viac impulzívny, nezdržanlivý než pregnantne agresívny. Osobnosť probanta
je sociálne aktívna, so zameraním do okolitého sveta, proband preferuje kontakt s druhými, cíti sa
voči nim rovnocenne, sebavedomo, nie pasívne, ani podriadene. Kontakt s druhými potrebuje najmä
na vlastné sebapotvrdenie. V rámci psychodiagnostiky znalec zisťuje u obžalovaného povrchnosť
v medziľudských vzťahoch (aj pre jeho egocentrizmus a slabý náhľad na seba samého), zníženú
schopnosť adaptácie, a zlé vyrovnávanie sa s frustráciou. V pevne štruktúrovaných pravidlách (napr.
jeho práca) dokáže fungovať bez vážnejších problémov. Obžalovaný pracuje vo firme svojho otca, ktorý
je zároveň jeho zamestnávateľom a ktorý vyžaduje dodržiavanie stanovených pravidiel. Intelekt, logické
myslenie (analyticko-syntetické) je ľahko nadpriemerné. Ak sa preukáže, že sa skutok stal, tak ako
je uvedené v uznesení z 24. 11. 2016, tak znásilnenie L. V. je možné považovať za vystupňovanú
aktivitu stalkera - „sliediča“. Podnet k opätovnému „získaniu“ poškodenej vychádzal z predchádzajúcej
reálnej interakcie medzi ním a L. V. (mali milenecký vzťah). Obžalovaný je k L. V. nutkavo priťahovaný
(„len ona ho môže vyliečiť“). Je neschopný riešiť vzťahové problémy, ktoré dvojica medzi sebou
evidentne mala, iným spôsobom; nemá na to „osobnostnú“ kompetenciu, nedokáže uniesť definitívne
ukončenie vzťahu, odmietnutie prežíva ako poníženie. Neopätovaná láska nie je v tomto prípade
najpodstatnejším motívom, väčšiu váhu prikladám premenným ako sú: sebestrednosť, sklamanie, hnev
(hostilita) a majetnícke požiadavky voči poškodenej. Pamäť je neporušená (intaktná) a korešponduje
s výškou intelektu - je ľahko nadpriemerná. Proband má dostatočnú kapacitu uložiť si, „podržať“ a
následne vybaviť si prežitý dej, resp. udalosti v miere dostatočne sa približujúcej skutočnosti. Ak sa
preukáže, že obžalovaný klame, nerobí tak pod vplyvom duševnej choroby v pravom zmysle. Účelovosť
znalec nachádza aj v psychodiagnostike, kedy u seba vyzdvihuje tie pozitívnejšie osobnostné rysy,
a nežiaduce prejavy svojej osobnosti zámerne potláča. Za účelové znalec považuje predstieranie
duševnej choroby pri psychologickom vyšetrení dňa 28. 11. 2016. V posudku sa ďalej uvádza, že ak
sa preukáže, že sa skutok odohral tak, ako je uvedené v uznesení zo dňa 24. 11. 2016 a obžalovaný
bude schopný v rámci sebareflexie vyhodnotiť svoje správanie ako neakceptovateľné, potom sa recidíva
podobného konania v budúcnosti môže znížiť. Pohnútky konania uvedeného v uznesení nevychádzali
z duševnej choroby v pravom zmysle, ale z egocentrických motívov uspokojenia momentálnych potrieb
na „teréne“ akcentovanej osobnosti obvineného. Cez clonu vlastného egocentrizmu a sebestrednosti
mohol obžalovaný prehliadnuť skutočnosť, že poškodená s ním už definitívne nechce nič mať.

Na hlavnom pojednávaní zástupca Centra duševného zdravia MUDr. Svetozár Droba uviedol, že
zotrváva na obsahu a záveroch znaleckého posudku č. 101/2017, potvrdil, že on sám môže podávať
znalecké posudky a to aj pre odvetvie sexuológia, ale vec bola konzultovaná s MUDr. Caisovou preto,
lebo ona má zodpovedajúce prístroje na vyšetrenie človeka v takejto veci. Pokiaľ uvádzal, že tieto
ovládacie schopnosti boli znížené do polovice, jedná sa o veľmi hrubý odhad a neradi to takto robia, ale
zistili, že v tomto prípade zníženie ovládacích schopností už má forenzný význam. Pokiaľ sa týka otázky,
či zmenšenie ovládacích schopností mohlo byť ovplyvnené požitím marihuany a či toto ovplyvnenie už
bolo zarátané do zmenšenia ovládacích schopností do konečného záveru, znalec odpovedal kladne.
Obžalovaný má určitú zvláštnosť psychosexuality verifikovanú aj elektro fyziologicky. Pokiaľ sa týka
akceptácie skutočnosti, že partnerka nie je vyladená na intímne aktivity alebo dokonca sa prejavuje
negatívne alebo aj s odporom, tak u väčšinovej populácie mužov je toto v plnej miere akceptované, ale
u obžalovanému tomu tak nie je a pokiaľ on prežíva a vníma takéto situácie, tak je tu aj pripustiteľné
agresívne správanie voči partnerke a tu sa vlastne tá zvláštnosť obžalovaného prejaví. Musí sa však
jednať o bezprostrednú situáciu, ktorá vyvolá aktuálne konanie a za takýchto okolností dochádza k
zmenšeniu ovládacích schopností. Možno to uzavrieť tak, že takýto človek neplánuje dopredu násilie.
To znamená, že sa vyskytne situácia, v ktorej sa správa agresívne. Znalec mal k dispozícii aj lekárske
správy MUDr. Lóškovej aj zdravotnú dokumentáciu a konštatoval, že sa jedná o predstieranie duševnej
choroby. Údaje v časti B vlastné psychiatrické vyšetrenie / čl. 350-352 /, boli priamo získané od
obžalovaného. Znalec navrhol uložiť ochranné sexuologické liečenie po porade so sexuologičkou MUDr.
Caisovou, pričom sa jedná o odborníčku stredoeurópskeho formátu. Postačí aj ambulantná forma
tohto liečenia. Pokiaľ sa vyjadrovali k tomu, že obžalovaný predstieral duševnú poruchu, na otázku
obhajcu, ako sa dá duševná porucha predstierať, znalec odpovedal, že spôsobom, aké má predstierajúci
informácie o správaní, o konaní, o príznakoch duševnej choroby. Existujú sofistikované a nie veľmi ľahko
odhaliteľné spôsoby a existujú aj spôsoby menej diferencované. Každé predstieranie duševnej choroby
alebo závažnej duševnej poruchy sa nakoniec odhaliť dá. Najmä pri vykonaní dôkladných forenzne
psychiatrických metódach. Toto predstieranie bolo robené sofistikovane. Pri samotnom vyšetrení sa
obžalovaný vtedy obvinený vyjadril slovami „tak mi to poradili“. Už po tom ďalej bližšie nepátrali, lebo
nezistili u obžalovaného nejaké závažné prejavy duševnej poruchy, najmä nie psychotické. Je možná aj
opačná situácia, ktorú nazývame dissimulácia, že duševne chorý predstiera, že je zdravý. Na otázku,
či znalec zistil, počas vyšetrenia, že by obžalovaný praktikoval nejaké tvrdšie sexuálne praktiky a to aj
násilného charakteru, znalec odpovedal záporne.

Psychologický profil obžalovaného mapovala znalkyňa PhDr. Monika Navrátilová, ktorá uviedla, že
zotrváva na obsahu a záveroch znaleckého posudku č. 10/2017 a ďalej uviedla, že pokiaľ sa týka
pravidla, ktoré uviedla v znaleckom posudku - pravidla, čo vyhovuje mne, to sa smie - vyplýva z
toho, že morálne normy pre obžalovaného sú veľmi pružné a uplatňuje sa v ňom vlastná potreba,
vlastný záujem obžalovaného, ktorý preferuje a neberie striktne do úvahy nejaké spoločenské pravidlá,
napríklad fajčenie marihuany, o ktorom hovoril obžalovaný. Môže sa napríklad týkať porušovanie
pravidiel v doprave, používanie psychotropných látok. Zlé vyrovnávanie sa s frustráciou sa objavuje v
situáciách, kedy sa nedarí obžalovanému dosiahnuť nejaký svoj cieľ alebo zámer. Vtedy môže konať
impulzívne, vyplýva to z výpovedí svedkov. Pokiaľ sa týka pojmu stalking, znalkyňa vysvetlila, že
urobila analýzu výpovedí svedkov B., E., A.Z. V. a tu si nemožno nevšimnúť zmienky o sledovaní /
prenasledovaní / poškodenej zo strany obžalovaného. Jednalo sa o vyhľadávanie možností, ako sa s
ňou stretnúť, ako byť s ňou v kontakte, pohybovať sa na miestach, kde bolo pravdepodobné, že sa
bude aj ona vyskytovať. Išlo o „návštevy“ v kaviarni Hron, excesívne písanie sms a mms. Všetky tieto
aktivity zapadajú do určitého rámca, ktorý sa označuje pojmom stalking - sliedenie, prenasledovanie a
tento termín vznikol v anglosaskej literatúre na prenasledovanie lovnej zvery. Pôvodne sa stalkingom
pomenúvalo obťažovanie, hlavne celebrít, ale postupom času sa to psychiatrizovalo na určitú formu
správania, kedy stalker chce byť v spoločnosti obete. V tomto prípade nie je dôvodom na spustenie
stalkingu neopätovaná láska, ale nepríjemný pocit odmietnutia, ktorý obžalovaný prežíva ako poníženie.
Objavuje sa celá zmes emócií vo forme hnevu, klamania / o tom aj sám obžalovaný vypovedal /, že ten
vzťah sa rozpadol. A to všetko je na teréne sebestrednej, egoistickej, nezrelej osobnosti. Takáto osoba
nedokáže uniesť odmietnutie, rozchod. Vzťah obžalovaného a poškodenej by charakterizovala ako
nezrelý vzťah 2 nezrelých ľudí, plný turbulencií, v zmysle rozchodov a udobrovania, odpustenie a znovu
sa danie do kopy. Tento vzťah bol po emočnej stránke nefunkčný a bol založený hlavne na sexuálnej
príťažlivosti a sexuálnom porozumení. O tom vypovedá aj poškodená, keď sa vyjadruje pochvalne voči
obžalovanému ohľadom jeho sexuálnych schopností. Bola tu aj otázka, kedy došlo k tomu rozchodu. Tá
situácia mohla byť veľmi mätúca pre oboch, akým smerom sa ten vzťah uberá, lebo tam najprv došlo
k odmietnutiu zo strany poškodenej, ale napriek tomu mali spolu sexuálny styk, napriek tomu, že ten
vzťah bol v troskách a poškodená vytýčila ten koniec momentom toho, ako sa dozvedela, že obžalovaný
má novú partnerku. Pre tento okamih lokalizovala vznik stalkingu tým, že sa ju obžalovaný snaží znovu
získať. Pre obžalovaného mohlo byť mätúce, že ten vzťah sa rozpadá a napriek tomu mali spolu sexuálny
styk. Pokiaľ sa týka konštatovaného účelového predstierania duševnej choroby pri psychologickom
vyšetrení dňa 28.11.2016 znalkyňa poukázala na stranu 23 znaleckého posudku / čl. 352 / a na tejto
strane začína prepis znaleckého vyšetrenia, teda doslovne uvedený rozhovor obžalovaného, v tej dobe
s obvineným, jej vstupy do toho sú uvedené kurzívou. Na strane 26 posudku / čl. 355 / je uvedená
položka aktuálny zdravotný stav a tam sa ho pýtala na otázku kontaktu s psychiatrom a po jeho vyjadrení
usúdila na predstieranie choroby, veď on sa tam v podstate priznal a smial sa na tom. Pokiaľ sa
týka odborných metód / ROR / a poukazuje na úvodnú reakciu „vtedy, keď som tento test robil, tak
som nevedel nič“. Ten kontext bol o tom, že sa nechcel dostať obžalovaný do väzby a radšej volil
psychiatrickú liečebňu. Z toho vychádza, že v tom čase vyhľadanie psychiatrickej a psychologickej
pomoci dňa 28.11.2016 bolo účelové. Človek v pozícii obžalovaného má možnosť brániť sa akýmkoľvek
spôsobom. Klamstvo je prítomné všade, s určitou mierou klamstva je potrebné počítať aj u človeka,
nad ktorým visí hrozba takéhoto trestu. Znalkyňu zaujíma klamstvo len za tým účelom, či nevychádza z
duševnej choroby, ktorou je napríklad syndróm baróna Prášila a to v tomto prípade môže vylúčiť, že si
človek patologicky vymýšľa a klame. O tom hovorí aj v otázke 11, že určitá sebaštylizácia obžalovaného
tam je. Porovnávala metodiky použité pri vyšetrení u Mgr. Čekelovej a u nej, niektoré sa tam aj prekrývajú
napríklad ROR a hand test a charakterizovala by to tak, že u nej bol reálnejší pri vyšetrení, s lepším
kontaktom, s lepším naladením spolupracovať. Preto tam ani nespomína nejaké zastieranie alebo snahu
o manipuláciu v tej testovej situácii. Vo vyšetrení dňa 28.11.2016 nebol dobrý kontakt obžalovaného
s realitou. To vyšetrenie je inkoherentné a vytvára dojem psychózy. Poukazuje však na to, že aj keby
to pripustili, tak nezabudol psychologičke pripomenúť záležitosť, že sa jednalo o dobrovoľný sex, teda
vedel, o čo v tej situácii ide, čo má byť podstatou spusteného vyšetrovania. Podstatou psychotického
ochorenia je stratenie kontaktu s realitou. Obžalovaný vedel kontext a aj ho akcentoval spomienkou
dobrovoľného sexu. Stratu kontaktu s realitou robia hlavne halucinácie, bludy. Tie halucinačné zážitky
môžu byť telesné, zvukové, všetkých možných modalít. Bludy patria medzi poruchy myslenia a pretvárajú
realitu do nejakej chorobnej podoby s tým, že postihnutý tomu nevyvrátene verí. Znalkyňa takéto
koncepcie nenachádza v správe Mgr. Čekelovej, aj keď to zistenie je také dosť inkonzistentné, čo práve
nevylučuje simuláciu duševnej choroby. Pokiaľ sa týka vyjadrenia znalkyne v bode 13 / čl. 377 / „cez
clonu vlastného egocentrizmu a sebestrednosti mohol obvinený prehliadnuť skutočnosť, že poškodená
s ním už definitívne nechce nič mať“, znalkyňa to vysvetľovala tým, že sú to povahové črty, ktoré
zapadajú do tej nezrelosti obžalovaného, kedy nedokáže akceptovať odmietnutie primeranou formou.
To korešponduje so zisteným mravným vývinom, ktorý je individualisticko účelový, čiže v zmysle ja ťa
chcem mať, ja ťa chcem získať, ale už nevnímam empaticky signály, či to chce aj tá druhá osoba. To
svoje ja nadradil tomu, že ten vzťah speje ku koncu a prehliadal tie signály. To zapadá aj do záverov
sexuologičky, že averzia, resp. nechuť poškodenej ho vôbec netlmila v sexuálnej sfére. Ako keby na
dvoch póloch boli egocentrizmus a empatia a tieto vlastnosti v antagonistickom vzťahu. Jedno vylučuje
druhé. Obžalovaný sa pohyboval skôr v sfére egocentrickej sfére. To vidno aj z celého rozhovoru s ním.
To, že obžalovaný mohol prehliadnuť skutočnosť, že poškodená s ním už definitívne nechce nič mať v
širšom kontexte súvisí s jeho egocentrickou osobnosťou a keď ten kontext zúži na sexuálnu situáciu,
tak to už súvisí s tým, čo uviedla MUDr. Caisová. To prehliadanie nerobil pod vplyvom nejakej duševnej
choroby, ktorá by tu bola z forenzného hľadiska bola podstatná. Mohol to robiť z toho, že bola u neho
veľmi slabá reflexia, preto sa tu otvára široký priestor pre jeho nápravu, ktorú nevylučuje, má dostatočné
IQ, mladý vek a je tu jedna záležitosť, či si obžalovaný uvedomí, že určité vzorce jeho správania sú
neakceptovateľné. Vyvstáva tu však jeden veľký otáznik, ako sa k tomu celému postaví. Dôležitú úlohu
tu zohrá jeho rodina. Nie je to nejaký pregnantný agresor, ale tá agresia sa spúšťa v sexuálnej situácii.
Môže hovoriť o sexuálnej agresii. Obžalovaný je ešte stále v štádiu dotvárania osobnosti, v štádiu rannej
dospelosti. Ešte stále je tu priestor na ústup egocentrizmu, sebestrednosti a aj tej nezrelosti, ktorá tu bola
zjavná. Znalkyňa nevidí nejaký prínos nejakého najvyššieho trestu. Dôležité je popracovať po stránke
psychologickej na náprave. Ako príklad uvádza, že je jedno, či nejaký človek bol vo väzení 15 alebo 20
rokov. Tá náprava by bola možná, pokiaľ by ten človek aktívne spolupracoval a bol motivovaný. Trvalo
by to približne 2 roky vo väzenskom prostredí, kde počet sedení nie je taký častý ako by bol, pokiaľ by
bol človek na slobode. Jednalo by sa o základ minimálne 20 sedení, je to štandard. Približne každé tri
týždne dokopy asi tri roky. Obžalovaný nespomína nejaké spoločné smerovanie, nejakú dlhodobú víziu
a dokonca aj to údajné bývanie nepovažoval obžalovaný za trvalé bývanie, nakoľko tam prichádzali a
odchádzali rôzni ľudia. Nejaké plány ohľadne spoločnej budúcnosti, spoločnom dieťati nezazneli ani z
úst obžalovaného, ani z úst poškodenej. Jednu dobu ich spájal pes, ale ani tá spoločná starostlivosť
o psa nefungovala. Obžalovaný o vzťahu s poškodenou / strana 24 znaleckého posudku č. 353 / sám
hovoril „tri a pol roka sme spolu chodili “. Následne to zdevalvoval tvrdením, že to nebolo až také
spoločné bývanie. On ten vzťah vnímal, že ju mal rád, ale uvedomoval si, že to nemalo význam. Ak
teda hovoril pravdu. poukazuje aj na to, že malo dôjsť k nevere vo vzťahu z obidvoch strán. Ak by
svedkovia tvrdili, že žiaden vzťah medzi nimi nebol, nevidí dôvod, prečo by jej obžalovaný hovoril, že
3,5 roka spolu chodili a že ju mal rád. Podľa údajov poškodenej bývali spolu od jej maturity od 18 rokov.
Jednalo o nefunkčný, disharmonický vzťah osôb, ktoré napriek tomu, že mali vzťahové problémy, boli
k sebe priťahovaní. Nevie si predstaviť, ako by sa to dalo utajiť, keďže v tom byte sa premlelo veľa
ľudí. Obidvaja sa pohybujú medzi ľuďmi v nejakom kontexte známych partií. Pre okolie bolo nečitateľné,
aký je vlastne ten vzťah, aká je jeho kvalita. Znalkyňa z toho kontextu pochopila, že okolie ich vnímalo
ako dvojicu. Vychádzala z výpovede svedkov v kaviarni, výpovedí rodičov. Je tam zaujímavá reakcia
matky obžalovaného, že tesne po skutku vyhľadá matku poškodenej a zisťuje, čo sa stalo s poškodenou.
Toto, čo urobila matka obžalovaného, je takým zvierohodňujúcim faktorom, že sa stalo naozaj niečo, čo
prekračuje bežnú medzu alebo štandard. Predpokladá, že matka si svojho syna pozná najlepšie. Prvotné
výpovede sú pre psychológa najcennejšie. Napríklad, keď obžalovaný nemá ešte čas si premyslieť, čo
povie, získať nejaké iné informácie. Znalkyňa nemá dôvod neveriť výpovedi A. V. o tom, prečo takto
vypovedala. Vzťah obžalovaného a poškodenej by zadefinovala vo viacerých úrovniach. Najpudovejšou
úrovňou bola sexualita, takže ich spájalo realizovanie pohlavného styku a druhá úroveň je emočná.
Už tú vnímam ako nefunkčnú poznajúc ich povahy a osobnostné štruktúry, pretože ich sama vyšetrila.
Tretia úroveň vzťahu je nejaká perspektíva alebo vízia, ktorá tam absentuje. Pokiaľ sa okrem sexuálnych
vzťahov aj niečo iné uskutočňovalo, znalkyňa to nepovažuje za plnohodnotný partnerský vzťah. Každý
mal určité vlastné predstavy, poškodená sa ho snažila prevychovať, pretvoriť a obžalovaný si ešte
chcel zachovať svoju slobodu, kontaktu s rovesníkmi, fungovanie v partiách, čo býva časté v takomto
veku. Spájalo ich porozumenie v sexuálnej oblasti. Obžalovaný bol nejakým spôsobom priťahovaný k
poškodenej. Vyjadril sa v tom zmysle, že len ona ho môže zmeniť. Nejaká forma závislosti, ale nie zrelej
emocionality. V prípade, ak sa preukáže znásilnenie, teda, že sa skutok stal, bolo by to možné považovať
za vystupňovanie toho sliedenia, nie samotný akt znásilnenia, ale to naloženie do auta, zmocnenie sa
osoby poškodenej. Deje sa to v tom prípade, keď partner nie je schopný prijať rozchod. Je to určité
motivačné predpolie, ktoré hovorí o tom, že sa obžalovaný chystá byť s poškodenou a to začalo už
požičaním auta od G., pričom obžalovaný zdôrazňoval tri verzie požičania auta. Prvá, že ide za L., druhá,
že si potrebuje niečo vybaviť a jej povedal obžalovaný, aké auto z motoristického hľadiska si svedok
kúpil, že sa chcel na ňom previezť. To znamená mať ju vo svojej blízkosti, v štádiu naloženia do auta
len byť s ňou.

Znalkyňa sa vyjadrila aj k psychologickému profilu poškodenej v znaleckom posudku č. 9/2017,

kde uviedla, že poškodená je schopná správne vnímať a reprodukovať udalosti a okolnosti
ohľadom konania páchateľa. V osobnosti L. V. nenachádza také povahové črty (napríklad hystériu,
teatrálnosť, záľubu v dramatickosti), ktoré by naznačovali možnosť falošného svedectva (napr. z
pomsty). Výpoveď poškodenej je možné z psychologického hľadiska považovať za vierohodnú.
Sklony k fantazijnému spracovaniu skutočnosti, ku klamstvu, sugestibilite zistené neboli. Aktuálne
sú v prežívaní a správaní poškodenej prítomné symptómy psychickej traumatizácie, a to v priamej
príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného. Iné „zdroje“ možnej traumatizácie v životnej histórii
posudzovanej v dobe pred 23. 11. 2016 zistené neboli. V dobe tesne po trestnom čine až po okamih
vyhľadania psychiatrickej pomoci (február 2017) psychická traumatizácia zahrňovala: poruchy spánku,
nesústredenosť, stresovú „nabudenosť“ - hypervigilanciu, úľakové reakcie, vtieravé oživovanie traumy
v spomienkach (flashbacky), následnú potrebu vytesnenia traumy, zvýšenú opatrnosť, resp. nedôveru
- až odcudzenosť v emočne blízkych vzťahoch. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní k týmto záverom
dodala, že aj poškodená potvrdzuje, že vzťah s obžalovaným bol tri a pol ročný v úplnej zhodne s tým,
ako to uvádzal aj obžalovaný. Nachádza na strane 50 posudku / čl. 408 /, že poškodená údajne ešte
o 22.39 hod. s obžalovaným komunikovala, kde mu údajne dala najavo signály, že končia „nepraje mu
nič zlé, nech je šťastný“. Táto informácia zasadená do konkrétneho časopriestoru dáva prepojenosť s
ďalším dejom, ktorý nastal. Toto mohol byť ten moment, kedy obžalovaný zažil poníženie, zranenie a
uvedomenie si, že je koniec. Na otázku prokurátora, či je možné spolužitie nejakých osôb bez emočného
základu a či je to bežné v populácii, znalkyňa odpovedala, že z praxe psychológa, ktorý robí na
psychiatrii, musí povedať, že sa stretáva práve s takouto populáciou. Sú to mnohoročné manželstvá bez
akýchkoľvek emócií, citovo úplne vyhasnuté, ktorých spolužitie je založené len na nejakej ekonomickej
dohode. Títo ľudia dokážu spolu fungovať ako akýsi spolubývajúci, dokážu vychovávať deti a dokonca
navonok dokážu pôsobiť ako usporiadané rodiny. Tá emočná oblasť je úplná pustatina. Teda je to možné
a bohužiaľ aj veľmi časté. V určitom zmysle mohol byť obžalovaný „dobrou partiou“, nakoľko v tomto
mladom veku mal svoje bývanie, prácu, motorové vozidlo. Oproti svojím rovesníkom mal čo ponúknuť,
ale jedným dychom treba povedať aj to, že poškodená sa snažila brigádovať, zarábať si, byť taká
samostatnejšia, nie úplne ekonomicky odkázaná na obžalovaného. Je možné, že jej imponovalo, že
má obžalovaný čo ponúknuť vzhľadom na zázemie jeho rodiny, ktorú on vykresľuje ako podnikateľskú
rodinu. Aj keď si myslí, že v tomto prípade to bolo skôr o tej sexuálnej príťažlivosti. Poškodená bola
možno naivnejšia v tom zmysle, že si myslela, že ho zmení, chcela v ňom vidieť tie dobré stránky a
možno bolo k jej škode, že prehliadla nejaké ataky voči nej, ktoré tam už údajne boli voči nej v minulosti
prítomné. Je tam výpoveď o nejakom vyhrážaní sa, atakovaní nožom. Už aj nejaké banálne otretie
auta o zvodidlá pri konflikte v aute jej mohlo naznačiť, že ten vzťah nie je kvalitný. Tie očakávania
vo vzťahu mohli byť o niečom inom, rozdielne z jednotlivých strán. Obžalovaný mohol očakávať od
vzťahu hlavne uspokojenie v sexuálnej oblasti, mal atraktívne dievča, ktoré o neho stálo v určitých
epizódach fungovania. Poškodená takisto očakávala uspokojenie v sexuálnej oblasti. Na tom to bolo
postavené. Takisto sa ho snažila pretvoriť na to štádium, že bude viac pri nej, že obmedzí kamarátov
a partie. Dokonca tam riešila aj to, ako sa stravuje, ako funguje v práci. Záležalo jej na tom, aby
viedol obžalovaný taký štýl, aký si ona predstavovala. V niektorých výpovediach sa objavuje, že ju
hodnotili ako dominantnejšiu osobu, ktorá ho chcela viesť. Poškodená je jednoznačne schopná vyjadriť
svoj nesúhlas. Pokiaľ by mala IQ pod 65, tak by v tom váhala, ale takýto prípad to nie je. Znalkyňa
na otázku splnomocnenkyne poškodenej, či je možné usudzovať na to, že by poškodená mohla mať
sexuálny dobrovoľný styk s obžalovaným aj potom ako sa jednoznačne vyjadrila nesúhlasne, znalkyňa
odpovedala, že pokiaľ to dala najavo tretí novembrový týždeň, keď sa dozvedela, že obžalovaný má novú
partnerku, tak jej to nezapadá do osobnostnej štruktúry poškodenej, teda že by sa emočne preladila tak,
že by jej za to ten sex stál. Myslí tým, že by jej to stálo za také sebaponíženie. Znalkyňa si nemyslí, že
by mohla poškodená prejavovať odmietnutie takým spôsobom, že by druhá strana si mohla myslieť, že
odmietnutie nie je skutočné a vážne, pretože v čase, keď sa rozpadával vzťah, ešte vedela dať najavo,
že súhlasí s touto aktivitou a keď nechcela, tak to vedela dať najavo. Takéto hranie, chcem, nechcem,
naťahovanie mužov je skôr charakteristické pre hysterické osoby a také črty u nej nezaznamenala.

Na hlavnom pojednávaní dňa 24.11.2017 boli postupom podľa § 268 ods. 1 Tr. poriadku oboznámené
znalecké posudky KEÚ PZ SR Slovenská Ľupča č. PPZ-KEU-SL-EXP-2016/3386 z odvetvia
daktyloskopia z čl. 637-642, biológia a genetická analýza z čl. 643-648 a mechanoskopia z čl. 649-657,
ako aj znalecký posudok Centrua duševného zdravia, s.r.o. Bánovce nad Bebravou č. 102/2017 z
č.l. 420-484 a 486-492. Zo záverov znaleckých posudkov KEÚ PZ SR vyplýva, že v biologickom
materiáli zabezpečenom výterom z pošvy poškodnej bola dokázaná prítomnosť spermy. Bol zistený
profil 22 DNA polymorfizmov vyskytujúcich sa na chromozóne Y, ktorého nositeľom sú len muži. U
predloženej stopy bol zistený na Y-chromozóme haplotyp zhodný s haplotypom osoby V. O.. Prítomnosť
biologického materiálu bola zistená aj na dámskom tričku s dlhým rukávom, bielej farby zn. „basic“
veľkosť. UK8, ktoré mala poškodená v čase skutku na sebe oblečené, kde v prípade biologického
materiálu zisteného vo vzorkách zaistených na tejto stope sa jedná o rovnaké zmiešané biologické stopy,
ktoré pochádzajú od dvoch osôb, pričom prítomnosť biologického materiálu od tretej osoby dokázaná
nebola. Z výsledkov vyplýva že osoby, od ktorých bol zaistený porovnávací materiál označený L. V.
a V. O. nie je možné vylúčiť ako pôvodcov prímesí v uvedených zmiešaných stopách. Zo znalecké
posudku z odboru mechanoskopie, ktorého predmetom bolo skúmanie dámskych riflí svetlomodrej farby,
zn. Skinny, ktoré mala poškodená v čase skutku na sebe oblečené vyplýva, že rifľové nohavice boli
predložené bez gombíka s poškodeným zipsom poškodenou tkaninou pod ľavým bočným pútkom.
Optickým skúmaním koncových častí vlákien v mieste mechanického poškodenia rifľových nohavíc
pod pútkom bolo zistené, že vlákna sú ukončené nepravidelne, rozvláknené, čo je charakteristické
pre poškodenie tkaniny trhom. Ďalej bolo zistené vytrhnutie materiálu v mieste v ktorom bol upevnený
gombík a vytrhnutie dvoch spojovacích prvkov zipsu.

Zo záverov znaleckého posudku Centra duševného zdravia, s.r.o., č. 102/2017 v ktorom bol
posudzovaný duševný stav poškodenej L. V. vyplýva, že znalec zisťuje a konštatuje, že svedok -
poškodená v súčasnosti netrpí a ani v čase spáchania predmetnej trestnej činnosti obvineného V. O.
netrpela duševnou chorobou v pravom slova zmysle t.j. psychózou. Svedok - poškodená v súčasnosti
trpí duševnou poruchou, ktorou je u nej posttraumatická stresová porucha (PTSP) v liečbe. Osobnosť
probandky ešte nevyzretá, vo finišujúcom vývoji, ktorého harmónia je aktuálne narušená zreteľnou
psychotraumatizáciou, keď v noci z 23.11. na 24.11.2016 prežila intenzívny útok zo strany bývalého
priateľa počas ktorého sa jej vyhrážal smrťou a následne ju znásilnil, na čo reagovala intenzívnym
strachom, beznádejou a zdesením. Táto psychotrauma je ňou stále znova prežívaná opakujúcimi sa
neodbytnými obťažujúcimi spomienkami na udalosť s emočnou labilitou, opakujúcimi sa nepríjemnými
snami o udalosti (aktuálne liečbou poruchy spánku zmiernené); reaguje afektemočne labilne, úzkostne
a depresívne, stresom, emočným zmätkom a diskomfortom a tiež somaticky (zvieranie žalúdka, pocitom
na zvracanie) na podnety pripomínajúce traumatickú udalosť. Vyhýba sa čomukoľvek, čo jej môže
psychotraumu pripomínať. Vyhýba sa ľuďom, ktorí by sa jej mohli dopytovať. Vyhýba sa miestu činu a
tiež páchateľovi a jeho rodine. Uvažuje o zmene bydliska a školy. Psychické dôsledky psychotraumy
menia jej doterajší dobrú vzťahovú a sociálnu adaptabilitu. Narušuje sa jej schopnosť nadväzovať žensko
- mužské vzťahy, stáva sa ľahostajnou na dvorenie a prejavovanie sympatií, je ostražitá, opatrná pri
možnom nadväzovaní vzťahov, možno povedať, že pravdepodobne prvýkrát od svojich 15-tich rokov
nemá „frajera“, čo svedčí o obmedzení jej citového života. Začína prehodnocovať a meniť pohľady na
svoju budúcnosť profesionálnu aj vzťahovú, má pochybnosti o svojej schopnosti nadviazať plnohodnotný
vzťah, zvažuje odsťahovanie z miesta rodiska, zmenu školy a pod. PTSP u svedka - poškodenej mohla
vzniknúť v príčinnej súvislosti s vyšetrovaným trestným skutkom obv. V. O.. Nič nesvedčí pre prítomnosť
PTSP u svedka - poškodenej v období pred 23.11.2016. Pokiaľ sa agresívneho konania voči poškodenej
dopustil V. O., tak toto konanie malo rozhodujúci vplyv na vznik PTSP. Znalcovi nie sú známe žiadne
iné psychotraumatizujúce faktory (okrem možného konania obvineného), ktoré by sa podieľali na vzniku
PTSP u poškodenej.

V rámci prípravného konania bol do spisu zabezpečený aj znalecký posudok z odboru elektronika
Ing. Jaroslava Ostera pod č. 7/2017 na čl. 661 - 670 aj s fotodokumentáciou na čl. 671 - 684.
Predmetom skúmania bol mobilný telefón HM NOTE 1LTE bez SIM karty a pamäťovej karty príslušného
IMEI. Jednotlivé využiteľné skupiny dát boli z predmetného mobilného telefónu v rámci jeho analýzy
vyťažené a zadokumentované formou výstupného protokolu zo skúmania a uložené v 3 štruktúrovaných
formátoch. Znalec na hlavnom pjednávaní dňa 20.12.2017 uviedol, že doličná vec - telefón mu bol
doručený vyšetrovateľkou spolu s uznesením o pribratí znalca. Znalec predpokladá, že tento telefón
mu bol doručený dňa 31.01.2017. Na otázku predsedu senátu, či boli fotografie priamo dostupné, alebo
boli vymazané a následne zistené, znalec uvádza, že pokiaľ sa dobre pamätá, fotografie boli priamo
dostupné. Pokiaľ sa týka výstupné média DVD, na tomto boli zaznamenané len protokoly týkajúce sa
predmetného mobilného telefónu a nie žiadne iné.

K fotodomentácii na čl. 671 - 684 sa vyjadrila aj poškodená, ktorá uviedla, že dve fotografie na čl. 672
pod č. 1761 a 1675 sú z dovolenky v Egypte asi z roku 2015, fotografia pod č.1720 pochádza z Milána
a vyhotovoval ju buď L. F., alebo F. A., pochádza z decembra 2013. Fotografie pod č. 1519 a fotografia
nad touto fotografiou pochádzajú z Detvy z rodinného domu starej mamy obžalovaného, boli fotené
ňou. Pokiaľ sa týka fotografie pod fotografiou 1675, jedná sa o slávnostnú dekoráciu, ktoré robievala
pri nejakých oslavách. Na čl. 673 sú fotografie z dovolenky, pochádzajú z Egypta z rokov 2014-2015.
Fotografie 2 a 5 na čl. 673 podchádzajú z bytu obžalovaného, päť fotografií na čl. 674 sú z dovolenky
z Egypta z roku 2015, ostatná fotografia je z cesty na zraz áut v Piešťanoch z roku 2016. Fotografie 1,
5, 6 na čl. 676 sú takisto z dovolenky, fotografie 2, 4 z bytu obžalovaného a fotografia 3 z rodinného
domu starej mamy obžalovaného. Fotografie 1, 2, 5 sú z bytu obžalovaného, na fotografii 1 sa jedná o
ich prvého spoločného psa z útulku, fotografia č. 2 zobrazuje oslavu narodenín obžalovaného, fotografie
č. 4, 6 sú z rodinného domu starej mamy obžalovaného. Fotografia 1 na čl. 677 je z prvej dovolenky
v Chorvátsku v roku 2013. Fotografia 3 z dovolenky z Egypta, fotografia 6 z Liptovského Mikuláša,
fotografia 4 z bytu obžalovaného. Fotografia 5 je chaty v Sebechleboch. Fotografia 2 je z malého lietadla
z vyhliadkového letu, ale už podrobnosti nepozná. Na fotografiách 1, 2, 3, 4 na čl. 678 je odfotený
kalendár, ktorý visel u rodičov obžalovaného v roku 2016. Na fotografii 5 je koláž fotografií ich psa a je
tam aj mama obžalovaného. Fotografia č. 6 je z bytu. Fotografia 1 a 3 na čl. 679 je z bytu, fotografia 2
je z bytu jej mamy, fotografie 4 a 5 sú z dovolenky v Chorvátsku a v Egypte a fotografia 6 je z Milána.
Fotografia č. 1 na čl. 680 je z bytu obžalovaného, fotografia č. 3 je zo Šášovského Podhradia, fotografie
4 a 6 sú z dovolenky a fotografia 5 je z bytu jej mamy. Fotografie 1, 2, 3, 4 na čl. 681 sú z dovolenky.
Fotografia 5 je z Detvy a fotografia 6 je z kaviarne Seven cafe. Fotografie 1, 2, 4 a 5 na čl. 682 sú z
dovolenky, fotografia 3 z domu rodičov obžalovaného a fotografia 6 je z bytu obžalovaného. Fotografia
1, 5, 6 na čl. 683 sú z bytu obžalovaného, fotografie 2, 3 sú z dovolenky, fotografia 4 je koláž fotografií,
kde je otec obžalovaného, oni dvaja a sestra obžalovaného s priateľom. Fotografie z rodinného domu
starej mamy obžalovaného pochádzajú z roku 2013. Fotografie z bytu obžalovaného a to tam, kde je pes
rasy Jack Russel je z roku 2016, tam kde je pes rasy Yorkshire je z roku 2015, 2016, bežné fotky nevie
kvalifikovať obdobím a z bytu jej mamy takisto nevie kvalifikovať obdobím. Kalendár koláží vyhotovovala
sestra obžalovaného z fotografií, ktoré mala ona sama k dispozícii a aj z tých, ktoré jej dala poškodená.
Predpokladá, že aj druhú koláž fotografií robila sestra obžalovaného, poškodená sama ju nerobila. Tieto
fotografie sa do jej mobilného telefónu dostali tak, že jej ich ona poslala a uložili sa do telefónu.

V rámci vykonávania dokazovania boli postupom podľa § 269 Tr. poriadku oboznámené aj listinné dôkazy
z prípravného konania:

- prepis zvukového záznamu volania na tiesňovú linku z čl. 7-15,

- ambulantná správa zo psychiatrickej nemocnice FDR Banská Bystrica z čl. 80-81
- vyčíslenie nároku na náhradu škody z čl. 163-165
- lekárska správa z čl. 528-529
- zápisnica o vydaní vecí z čl. 532
- fotodokumentácia z ohliadky tela obžalovaného z čl. 533-535 zo dňa 24.11.2015
- záznamy o vykonaní odberov vzoriek a iných potrebných úkonov z čl. 537
- lekárske správy na poškodenú z čl. 538-539 zo dňa 24.11.2015
- predbežná lekárska správa z čl. 541 z 24.11.2016
- záznamy o vykonaní odberov vzoriek a iných potrebných úkonov zo dňa 24.11.2016
- fotodokumentácia z prehliadky tela poškodenej z čl. 547-560
- zápisnica o vydaní vecí s fotodokumentáciou z čl. 581-586
- zápisnica o vydaní vecí z čl. 586
- evidenčná karta vozidla z čl. 587-589
- zápisnica o prehliadke motorového vozidla s fotodokumentáciou z čl. 592-612
- protokol o toxikologickom vyšetrení obžalovaného a poškodenej z čl. 617-618

- zápisnica o pre vzatí a vrátení vecí z čl. 687

- zápisnica o pre vzatí a vrátení vecí z čl. 690
- zápisnica o pre vzatí a vrátení vecí z čl. 694
- fotokópia priestupkového spisu z čl. 696-705
- register trestov z čl. 717-718
- rozsudok OS Zvolen 5T 95/2010 z čl. 720-740
- evidencia priestupkov z čl. 725-739
- správy Mesta Zvolen z čl. 740
- pracovný posudok z čl. 741
- správa ÚVTOS z čl. 742-745.

K žiadnemu z listinných dôkazov sa obžalovaný nechcel vyjadriť okrem článku v novinách PLUSKA.

Dňa 01.06.2017 bola na V. O. podaná obžaloba pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1,2 písm. b) Tr.
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona. V priebehu pojednávania prokurátor navrhol
skutok kvalifikovať aj ako prečin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zákona. V zmysle
§ 278 ods. 1,3 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu,
avšak nie je viazaný právnym posúdením skutku v obžalobe. Vzhľadom na tieto okolnosti sa súd zameral
na dokazovanie v prvej časti skutku a to od momentu ako mala poškodená prechádzať okolo spoločnosti
AUTO SLOVAK a mal jej obžalovaný vojsť do cesty. Nie je sporné, že obžalovaný skutočne bol na
mieste, ktoré uvádzala poškodená na osobnom motorovom vozidle VW Golf, evidenčné číslo Z. XXX U.,
avšak poprel, že by ju mal násilím dostať do motorového vozidla. Napriek popieraniu tejto časti skutku
obžalovaným / uvádzal, že poškodená si sadla do auta dobrovoľne dozadu, nijako ju do toho nenútil a
nevyjadrovala sa ani k tomu, kam ju viezol /, je podľa názoru súdu preukázané výpoveďou poškodenej,
že obžalovaný vystúpil z auta, auto obehol spredu a hodil ju dozadu do auta na zadné sedačky z
vodičovej strany, chcel za ňou zavrieť dvere, čomu sa bránila tým, že kopala. Dvere však za ňou zavrel
a povedal jej, že ju odvezie domov a preto zostala ticho. Poškodená mu počas celej cesty hovorila, že
chce ísť domov, na čo obžalovaný nereflektoval a odviezol ju nad Zlatý Potok na lúku. V zmysle § 183
ods. 1 Tr. zákona sa prečinu obmedzovania osobnej slobody dopustí ten, kto inému bez oprávnenia
bráni užívať osobnú slobodu, teda je to zásah, ktorým sa znemožňuje alebo obmedzuje voľný pohyb
človeka a zároveň sa mu zabraňuje o svojom pohybe slobodne rozhodovať s tým, že toto bránenie musí
byť ťažko prekonateľné. V tomto prípade ide o takú skutočnosť, vzhľadom na to, že poškodenej bolo
zabránené vystúpiť z dopravného prostriedku, ktorý sa pohyboval určitou rýchlosťou. Dĺžka obmedzenia
osobnej slobody nie je rozhodujúca. Obmedzovanie osobnej slobody je často prostriedkom, prípadne
počiatočným štádiom inej závažnejšej trestnej činnosti. V takom prípade by obmedzovanie osobnej
slobody bolo už zahrnuté v skutkovej podstate prísnejšieho trestného činu / v tomto prípade znásilnenia /,
avšak vzhľadom na výsluchu znalcov bolo ustálené, že úmysel obžalovaného vykonať pohlavný styk
s poškodenou, čo aj za použitia násilia vznikol až na mieste samom / v lokalite sídliska Zlatý Potok /,
preto súd kvalifikoval konanie obžalovaného aj ako prečin obmedzovania osobnej slobody a nezahrnul
ho do skutkovej podstaty znásilnenia.
Pokiaľ sa týka samotného konania v lokalite sídliska Zlatý Potok kvalifikovaného ako zločin znásilnenia,
skutok je postavený na konštrukcii, že obžalovaný sa mal najprv poškodenej vyhrážať a následne
mal preliezť na zadné sedadlá a začať ju fyzicky obťažovať, čo malo vyvrcholiť samotným pohlavným
stykom za použitia násilia. Obžalovaný nepoprel, že by nedošlo k pohlavnému styku, avšak uviedol, že
toto bolo dobrovoľné, aspoň jemu to tak neprišlo a v tom momente si to ani neuvedomoval. Nemal v
úmysle poškodenej žiadnym spôsobom ublížiť, či už po psychickej alebo fyzickej stránke. Obžalovaný
vo výpovedi zo dňa 25.11.2016 uviedol, že ich sexuálny vzťah bol väčšinou o tom, že pohlavný
styk prebiehal násilným spôsobom, v podstate také sadomasochistické hry / takáto záležitosť však
znalcami nebola potvrdená /. Obžalovaný uviedol, že pokiaľ sa týka samotného pohlavného styku, začal
poškodenú pomaly vyzliekať a keďže bolo v aute málo miesta tak sa mohlo stať, že pri sťahovaní
nohavíc jej ich roztrhol. Poškodená mala mať počas pohlavného aktu nohy vyložené na strope auta
alebo na ňom a pokiaľ sa týka zranenia ruky, túto mala mať zranenú asi pred 2 až 3 týždňami. Napriek
tomuto tvrdeniu poškodená uvádzala, že pokiaľ sa ju snažil vyzliecť, kopala nohami okolo seba, kopla
do stropnice a odrazila lakťovú opierku. Chvíľu ju mal aj škrtiť, na čo sa bránila odstrkovaním a ruku si
zranila tým, že udrela do oblasti kľúčnej kosti obžalovaného. Pokiaľ už sa nevládala brániť tak sa vzdala.
V prvom rade treba uviesť, že sú tu dve diametrálne odlišné verzie ako mal skutok prebiehať. Zatiaľ čo
obžalovaný prezentuje skutok ako dobrovoľný, poškodená uvádza, že sa až do vykonania pohlavného
styku bránila, následne sa poddala, pretože sa už nevedela ďalej brániť. Podľa názoru súdu výpoveď
poškodenej možno hodnotiť ako dôveryhodnú, vzhľadom na to, že poškodená vypovedala počas celého
prípravného konania ako aj na hlavnom pojednávaní konzistentne, stále v rovnakých súvislostiach
a ani zo strany súdu, prokurátora a ani obhajoby nebol produkovaný návrh na postup podľa § 264
ods. 2 Tr. poriadku, teda pokus o odstránenie rozporov vo výpovedi poškodenej. Výpoveď poškodenej
hodnotí konzistentne aj znalkyňa, ktorá vykonávala psychologický profil poškodenej. Podľa obžaloby
mal obžalovaný poškodenú vyložiť pred bytovkou v mieste trvalého bydliska približne okolo 00.40 hod.
dňa 24.11.2016, pričom z výpovede svedka H. B. vyplýva, že v čase po polnoci mu zavolala poškodená
a povedala mu, čo sa jej malo stať, pričom svedok následne uvádzal okolnosti prenasledovania
motorového vozidla VW Golf. Z prepisu zvukového záznamu volania na linku tiesňového volania 158 na
čl. 13 je zrejmé, že tento svedok volal na linku tiesňového volania niekoľkokrát, prvý raz dňa 24.11.2016
v čase o 00.35 hod., následne o 00.41 a 00.45 hod.. Už pri prvom volaní uviedol polícii, že chce ohlásiť
napadnutie a znásilnenie poškodenej obžalovaným. Samotný svedok H. B. uviedol, že pri prvotnom
telefonickom kontakte s poškodenou sa musel poškodenej pýtať, čo sa stalo a postupne sa jej pýtal, či
ju mal obžalovaný zbiť a následne aj znásilniť. Pokiaľ boli už v osobnom kontakte a čakali na hliadku
polície tak mu uviedla okolnosť, že ju mal obžalovaný zobrať pred predajňou AUTO SLOVAK, vyviezť na
Zlatý Potok. Samotný svedok už počas telefonického hovoru zistil, že poškodená plakala, následne pri
osobnom stretnutí tento stav pokračoval, bola v šoku, sťažovala sa na bolesť ruky a pokiaľ už bolo vidno,
všimol si na nej nejaké modriny na krku a tvári. V tomto prípade súd jednoznačne uveril verzii poškodenej,
ktorú považuje za vieryhodnú, už aj vzhľadom na závery psychologických vyšetrení a podotýka, že je
nelogické, že pokiaľ by poškodená nemala utrpieť ujmu / nedobrovoľný pohlavný styk /, nebola by sa
okamžite obrátila na svedka B., nebola by mu rozprávala o skutku, nebola by v stave šoku, uplakaná.
Zo znaleckého dokazovania znalkyňou MUDr. Vlastou Vyhnálkovou vyplýva, že poškodená mala utrpieť
rôzne formy poranenia uvádzané, či už v rámci znaleckého posudku alebo následne pretransformované
aj do podanej obžaloby. Znalkyňa uviedla aj mechanizmus vzniku jednotlivých zranení a na hlavnom
pojednávaní dňa 11.10.2017 uviedla aj okolnosti procesu v ľudskom tele pri hrdúsení a jeho vplyvu na
schopnosť obrany poškodenej. Znalkyňa už v pôvodnom znaleckom posudku na strane 33 / čl. 295 /
uviedla, že poškodená mohla utrpieť všetky zranenia tak, ako ich uviedla vo svojej výpovedi a na tomto
zotrvala aj na hlavnom pojednávaní. Zároveň znalkyňa uviedla, že niektoré zo zranení sú viditeľné, resp.
môžu byť viac viditeľné do niekoľkých hodín a preto nebývajú podrobne opísané prvotným ošetrujúcim
lekárom, ale to nie je podstatné pre vec samú. Pokiaľ sa týka šikmej špirálovitej zlomeniny tela 5.
záprstnej kosti, jednalo sa o čerstvú zlomeninu, pričom pokiaľ poškodená uvádzala, že už mala mať
problém s rukou pred skutkom / určité narazenie ruky /, táto okolnosť nemala vplyv na vznik zlomeniny
predmetnej ruky. Aj keď z výsluchu znalca prof. MUDr. Jozefa Višňovského vyplynulo, že sa nenašli
známky násilia na pohlavných orgánoch poškodenej, znalec pripustil okolnosť, že pokiaľ by obeť uvoľnila
svalstvo tým, že by rezignovala, tak by sa nemuseli nájsť známky násilia práve tým, že by sa poškodená
poddala. Znalec ďalej uviedol, že pokiaľ by sa pripustilo, že výpoveď poškodenej je pravdivá, mohli by
sa objaviť známky násilia, ale aj nemuseli. Zločinu znásilnenia sa podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona dopustí
ten, kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži, teda použije násilie proti
žene za účelom prekonania alebo zamedzenia vážne mieneného odporu ženy a dosiahnutia súlože proti
jej vôli. Takto treba posudzovať aj situáciu, ak žena následne upustí od ďalšieho odporu len pre svoju
vyčerpanosť, zrejmú beznádejnosť alebo strach. Na základe vykonaného dokazovania takéto okolnosti
boli podľa názoru súdu preukázané, aj keď obžalovaný prezentoval pohlavný styk ako dobrovoľný.

Skutok bol však kvalifikovaný aj podľa ustanovenia § 199 ods. 2 písm. b) Tr. zákona, keďže sa znásilnenie
malo vykonať na chránenej osobe a v zmysle § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona sa tak malo udiať
na osobe blízkej. V zmysle tohto ustanovenia a § 127 ods. 4 Tr. zákona sa blízkou osobou na účely
trestného zákona rozumie mimo iné aj osoba v rodinnom alebo obdobnom pomere, pokiaľ by ujmu,
ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú. V zmysle § 127 ods. 5 Tr. zákona
sa blízkou osobou na účely znásilnenia podľa § 199 ods. 2 Tr. zákona rozumie aj bývalý manžel,
druh, bývalý druh ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti. V zmysle
týchto ustanovení sa potom dokazovanie, resp. jeho podstatná časť zamerala na okolnosť spolužitia
obžalovaného s poškodenou, teda na skúmanie, či medzi nimi existoval partnerský vzťah, ktorý by
sa mohol posudzovať ako vzťah druha a družky, eventuálne, či osoba s páchateľom žije alebo žila
v spoločnej domácnosti. Pojem domácnosť, resp. spoločná domácnosť v trestnom zákone upravený
nie je, preto treba vyjsť z ustanovenia § 115 OZ, podľa ktorého domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré
spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby, trvalým spolužitím treba rozumieť
stav po dlhšiu dobu nepodliehajúci zmenám. Pod uhrádzaním spoločných potrieb sa rozumejú potreby,
ktorých uhrádzanie sa týka potrieb na chod spoločnej domácnosti. V zmysle judikátu NS ČR 21Cdo
292/2013 spolužitie v spoločnej domácnosti je možné aj vtedy, ak jej členovia bývajú vo viacerých
bytoch, ak spolu trvale žijú a ak spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. V zmysle judikátu 21Cdo
184/2012 spolužijúca fyzická osoba musí žiť v spoločnej domácnosti tak ako by bola členom rodiny,
vyžaduje sa aby sa starala o spoločnú domácnosť / zaobstaraním domácich prác, udržiavaním poriadku
v byte, údržbou šiat, prípravou jedla a podobne / alebo aby poskytovala prostriedky na úhradu potrieb
v spoločnej domácnosti. V zmysle § 127 ods.5 Tr. zákona blízkou osobou sa rozumie aj bývalý druh
alebo družka, čo je označenie osoby opačného alebo aj rovnakého pohlavia, ktoré spolunažívajú v
určitom partnerskom vzťahu, v ktorom by si teoreticky podľa všeobecného vnímania tohto faktického
inštitútu mali byť vzájomnou oporou / nie je rozhodujúce, či to tak v realite aj je / a ktorého súčasťou je
aj sexuálne spolužitie alebo ktorého podstatou je vytvorenie páru medzi mužom a ženou ako výraz ich
vzájomného spolužitia, aj keď spolu nepraktizujú sexuálne aktivity alebo iba ich veľmi jemné náznaky.
Preto sa nevyžaduje, aby druhovia žili v spoločnej domácnosti, aj keď je to častým javom, stačí, že
chcú byť relatívne často spolu a tento jav je relatívne stabilný, teda trvá aspoň niekoľko týždňov. Nestačí
teda krátkodobá či zatiaľ veľmi povrchná partnerská známosť / preto nie sú druhom a
družkou ľudia, ktorí sa stretli na 2-3 rande, aj keď spolu mali sex /. Na druhej strane ak ľudia spolu žijú
v spoločnej domácnosti, tento čas sa rapídne skracuje a nie je dokonca ani vylúčené, že jedna osoba
bude mať naraz viacero druhov, či už o tom navzájom vedia alebo nie. Bývalým druhom je osoba vo
vzťahu k inej osobe, pričom tieto osoby boli v minulosti druhmi. Ak medzi dobou, kedy boli osoby druhmi
a dobou činu prešiel dlhší čas / niekoľko rokov / a čin vôbec nesúvisí s tým, že osoby boli v
minulosti druhmi, nejde o bývalého druha v zmysle § 127 ods.5 Tr. zákona. Podľa názoru súdu aj jedna
okolnosť, aj druhá okolnosť boli preukázané. Podľa názoru súdu spoločná domácnosť, resp. domácnosť
uvedená v § 115 OZ medzi obžalovaným a poškodenou reálne vznikla tým, že poškodená v byte,
v ktorom sa zdržiaval obžalovaný, bývala, starala sa o spoločnú domácnosť tým, že tam upratovala,
prala, varila, robila domáce práce a je v tejto situácii jedno, že tam nebola prihlásená na trvalý alebo
prechodný pobyt alebo za účelom vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu. Aj keď svedkovia
obhajoby prezentovali okolnosť, že tam poškodená nikdy trvale nebývala a dokonca, že obžalovaný bol
istú dobu z tohto bytu odsťahovaný a že mal žiť s inou ženou, táto okolnosť podľa názoru súdu nebola
preukázaná a to tým skôr, že poškodená uvádzala, že mala kľúče od predmetného bytu, že sa tam
zdržiavala aj mimo prítomnosti obžalovaného. Je nelogické, aby poškodená, pokiaľ by sa nejednalo o
spoločnú domácnosť, mala na svoje meno uzavretú zmluvu so spoločnosťou UPC Slovensko na účely
služieb káblovej televízie v byte obžalovaného a dokonca boli medzi nimi pre túto skutočnosť aj hádky
( vyplýva zo znaleckého vyšetrenia čl. 353 ). Pokiaľ sa týka záležitosti vzťahu druha a družky, prvým
predpokladom je sexuálne spolužitie partnerov, čo bolo preukázané aj z jednej strany aj z druhej strany
ich výpoveďami. Je v tejto situácii jedno, či obžalovaný mal viacej sexuálnych partneriek alebo nie. Z
výpovedí oboch vyplýva, že sexuálne spolužitie bolo viac ako časté. Napokon aj obžalovaný vo svojej
prvotnej výpovedi zo dňa 25.11.2016 uviedol, že ich partnerský vzťah skončil pred dvomi mesiacmi,
aj keď sa ešte sexuálne stretávali. Takisto pri prvotnom vyšetrení na psychiatrickej ambulancii FNsP
FDR Banská Bystrica u MUDr. Lóškovej obžalovaný uviedol dňa 28.11.2016, že bol s priateľkou tri a pol
roka, bývali spolu a pred dvoma mesiacmi sa rozišli. Tieto výpovede spadajú do kontextu, ktorý uviedla
poškodená, teda možno mať za to a vyplýva to aj z výsluchu znalcov, že spolu mali partnerský vzťah,
ktorý bol založený hlavne na sexuálnom spolužití. Treba zároveň uviesť, že výsluchy svedkov O., O., F.,
I., G., A. a rodičia obžalovaného popierali, že by medzi nimi malo dôjsť k nejakému bližšiemu vzťahu, za
to na druhej strane svedkovia B., F., E., X. a matka poškodenej sa vyjadrili, že poškodená s obžalovaným
tvorili pár. To znamená, že aspoň časť okolia obžalovaného a poškodenej vnímalo túto situáciu tak, že
by mali byť vo vzťahu, kde by mali byť jeden pre druhého oporou tak, ako to vyžaduje právna prax. Je
potom irelevantné, či sa svedkovia vyjadrovali k tomu, či poškodená žila v predmetnom byte, či už aspoň
prechodne alebo vôbec nie, aj keď aj pri týchto záležitostiach sa objavovali rozpory vo výpovedi svedkov,
hlavne pokiaľ boli navrhnutí obhajobou. Navyše z výpovede znalkyne PhDr. Navrátilovej na hlavnom
pojednávaní vyplýva, že ak aj niektorí svedkovia hovorili, že o tom, že by obžalovaný a poškodená
nemali tvoriť pár, nevidí dôvod, prečo by jej pri vyšetrení obžalovaný hovoril, že 3,5 roka spolu chodili
a že ju mal rád.
V rámci znaleckého dokazovania boli znalcom Ing. Jaroslavom Osterom „vytiahnuté“ fotografie z
mobilného telefónu poškodenej, ku ktorým sa vyjadrovala poškodená na pojednávaní dňa 20.12.2017 a
uvádzala, za akých okolností, kde, kým boli fotografie vyhotovené. Z týchto fotografií vyplýva, že v drvivej
väčšine sú na nich odfotení práve obžalovaný s poškodenou. Podľa názoru súdu prítomnosť vzťahu
medzi nimi nasvedčuje okolnosť, že svoje fotografie dali spracovať za účelom vzniku kalendáru na rok
2016. Fotografie boli vyhotovené aj zo spoločných dovoleniek, výletov, z bytu, v ktorom býval obžalovaný
a na fotografiách sa objavili aj miesta, ktoré sa týkali obžalovaného. Takisto sa na fotografiách vyskytuje
aj ich spoločný pes. Obhajoba namietla, že výsledok znaleckého dokazovania, nie je zákonný pre
nezákonnosť postupu týkajúceho sa nariadenia znaleckého dokazovania. Je zrejmé, že vyšetrovateľka
uznesením zo dňa 31.01.2017 pribrala Ing. Jaroslava Ostera ako znalca, čomu predchádzalo uznesenie
o vrátení doličnej veci - telefónu poškodenej. Toto uznesenie však nadobudlo právoplatnosť až dňa
04.02.2017 a pri výsluchu poškodenej dňa 30.01.2017 za prítomnosti obhajcu sa sama poškodená
vyjadrila, že súhlasí s tým, aby sa doličná vec stala predmetom znaleckého dokazovania. Preto súd nie
je toho názoru, že by došlo k takému postupu vyšetrovateľky, ktorým by došlo k vážnemu porušeniu
zákona, aj keď nie formálne správnemu, že by to malo byť na konštatovanie nezákonnosti získaného
dôkazu. Práve vyjadrenie poškodenej podľa názoru súdu konvalidovalo uvedený nesprávny postup.
Na základe týchto skutočností aj o tento dôkaz sa súd oprel pri hodnotení skutku. Preto je možné
súdom hodnotiť vzťah obžalovaného a poškodenej v minulosti ako vzťah druha a družky a pre aktuálny
skutok ako bývalých druhov. V tomto smere je teda na mieste aj právna kvalifikácia skutku ako zločinu
znásilnenia podľa § 199 ods. 2 písm. b) Tr. zákona.

V rámci vykonaného znaleckého dokazovania znalcami z odvetvia psychiatria a sexuológia bolo

konštatované podstatné zníženie / verifikované aj elektrofyziologicky / ovládaných schopností približne
do polovice, čo už má forenzný význam. Prejavuje sa to v okolnosti, že pokiaľ chce mať obžalovaný
sexuálny styk tak mu neprekáža, že partnerka nie je vyladená na intímne aktivity alebo prejavuje dokonca
odpor. To znamená, že človek neplánuje dopredu násilie, ale ak sa vyskytne situácia tak sa v nej
správa agresívne. Znalec MUDr. Droba potvrdil, že nezistil, že by obžalovaný praktikoval sexuálne
aktivity násilného charakteru. Zároveň potvrdil, že pri vyšetrení u MUDr. Lóškovej obžalovaný predstieral
duševnú chorobu, pretože každé predstieranie duševnej poruchy alebo choroby sa dá nakoniec odhaliť,
najmä pri vykonaní dôkladných forenzne psychiatrických metódach, aj keď toto predstieranie bolo robené
sofistikovane. Znalec uviedol, že bude postačovať ambulantná forma liečenia.

Obžalovaný V. O. bol doposiaľ jeden krát súdne trestaný, hľadí sa však na neho akoby nebol odsúdený.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Tr. zákona. Spoločenská
nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že tento narušil právom chránený záujem štátu
a spoločnosti na ochrane ľudskej dôstojnosti a osobnej slobody ako aj na ochrane zdravia. Súd u
obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcou okolnosťou bola skutočnosť spáchania
viacerých trestných činov / § 37 písm. h) Tr. zákona /. Táto okolnosť zakladá ukladanie trestu ako trestu
úhrnného podľa § 41 ods.1 Tr. zákona. Trestná sadzba stanovená pre zločin znásilnenia podľa § 199
ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona je daná rozmedzím 7-15 rokov. Tým, že u obžalovaného bola zistená
prevaha priťažujúcich okolností sa v zmysle § 38 ods.4 Tr. zákona mení trestná sadzba na rozmedzie
9 rokov, 8 mesiacov až 15 rokov. V rámci znaleckého dokazovania znalcom MUDr. Drobom bolo
konštatované podstatné zníženie ovládacích schopností obžalovaného, čo zakladá dôvod na použitie
ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zákona, keďže znalec navrhol uložiť ochranné liečenie. V závislosti
na záveroch znaleckého posudku znalcov MUDr. Drobu a PhDr. Navrátilovej o tom, že dlhodobý trest
15-20 rokov nemá prínos, pretože je dôležité pracovať s obžalovaným na jeho náprave hlavne po
stránke psychologickej. Náprava by bola u obžalovaného možná, pokiaľ by aktívne spolupracoval a
bol motivovaný, čo by vo väzenskom prostredí trvalo približne 2 roky, kde počet sedení nie je taký
častý ako by bol s človekom na slobode, keďže sa vyžaduje minimálne 20 sedení. Táto okolnosť
viedla súd k záveru, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia
ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania a preto súd uložil trest
pod dolnú hranicu zvýšenej trestnej sadzby a ukladal trest v trvaní 7,5 roka nepodmienečne. Nemožno
však opomenúť skutočnosť, že skutok vykazoval aj formálne znaky nebezpečného prenasledovania
a ublíženia na zdraví, aj keď prokurátor takéto právne kvalifikácie pre absenciu materiálnych znakov
nepoužil. Tento trest je ukladaný so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48
ods.2 písm. a) Tr. zákona. Na základe znaleckého dokazovania podľa § 73 ods. 1 Tr. zákona súd uložil
obžalovanému aj ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou.

V rámci adhézneho konania si poškodené strany L. V. a Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. Bratislava
uplatnili nároky na náhradu škody titulom bolestného, nemajetkovej ujmy, resp. nákladov spojených s
ošetrením poškodenej. Nárok VŠZP a.s. bol verifikovaný listinnými podkladmi, voči ktorým obžalovaný
nemal výhrady a preto bol priznaný v plnom rozsahu vo výške 198,16 eur. Súd na základe znaleckého
posudku MUDr. Vyhnálkovej priznal poškodenej nárok na náhradu škody titulom bolestného vo výške
795 eur. Pokiaľ poškodená požadovala aj priznanie nemajetkovej ujmy vo výške 4.050 eur, konanie
o tomto nároku na náhradu škody by podľa súdu podstatne presiahlo rámec trestného konania už aj
vzhľadom na to, že sa jedná o väzobnú vec, kde je potreba konať rýchlo a bez prieťahov ako aj vzhľadom
na okolnosť, že poškodená by mala mať zdravotné problémy súvisiace so skutkom, preto v tejto časti
bola poškodená podľa § 288 ods.2 Tr. poriadku odkázaná na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).