GYMNÁZIUM JÁNA ADAMA RAYMANA, MUDROŇOVA 20, PREŠOV

DEJEPISNÁ OLYMPIÁDA, KATEGÓRIA B

ZANIKNUTÉ HRADY V OKRESE PREŠOV

Autor: Tomáš Čorej

Školský rok: 2018/19

 Čestné prehlásenie

Čestne vyhlasujem, že som prácu vypracoval samostatne na základe svojich vedomostí

s využitím informačných zdrojov uvedených v zozname bibliografických odkazov.

Prešov 6.2.2018 ........................................................

Anotácia

ČOREJ, Tomáš. Zaniknuté hrady v okrese Prešov [odborná práca o regionálnej histórii].
Gymnázium Jána Adama Raymana v Prešove (Prešov, Slovensko). Prešov : 2019, 22 s.

Odborná práca je zameraná na zaniknuté hrady nachádzajúce sa v okrese Prešov. Jej základnou
úlohou bolo analyzovať, ako hrady zanikali a definovať, čo pojem zaniknutý hrad znamená.

Samotná práca je rozdelená do dvoch hlavných kapitol. Prvá kapitola je teoretická, autor v nej
píše o histórii hradov na území dnešného Slovenska a o samotnom procese ich zanikania, ktoré
prebiehalo v troch hlavných fázach. Druhá kapitola sa týka konkrétneho výskumu a databázy,
ktorú autor pri príležitosti robenia projektu vytvoril a publikoval i elektronicky.

Kľúčové slová:

Hrad. Pevnosť. Databáza. Kasteológia.

Obsah

Úvod ....................................................................................................................................... 5
Poďakovania ........................................................................................................................... 7
1. Teoretická časť ................................................................................................................ 8
1.1. Čo je to hrad ................................................................................................................ 8
1.2. Zanikanie hradov ......................................................................................................... 8
1.3. Čo je to ešte zaniknutý hrad ........................................................................................ 9
2. Korpusová časť.............................................................................................................. 11
2.1. Brestov ....................................................................................................................... 11
2.2. Hrabkov ..................................................................................................................... 12
2.2.1. Tip na výlet ............................................................................................................ 13
2.3. Chmeľov .................................................................................................................... 13
2.3.1. Chmeľovský hrádok na Bobovári .......................................................................... 13
2.3.2. Chmeľovský hrádok na Zadnej hure ...................................................................... 14
2.4. Medzany .................................................................................................................... 15
2.5. Svinia ......................................................................................................................... 16
2.5.1. Jazykové okienko ................................................................................................... 17
2.6. Záhada okolo Brezovíc a Brezovičky ........................................................................ 18
Záver ..................................................................................................................................... 19
Zoznam použitej literatúry.................................................................................................... 20
PRÍLOHY ............................................................................................................................. 21
 Úvod
Umenie je nádherné v tom, že definovať ho je hotovým umením. Hoci je vo všeobecnosti
najčastejšie spájané s krásou a pripisuje sa mu estetická funkcia, vzniká tu priestor na polemiku.
Pokiaľ niečo nepovažujem za krásne, no niekto iný je opačného názoru, znamená to, že daný
predmet je umením iba pre neho? Umením stredoveku, akokoľvek svojráznym, sú hrady,
ktorých skúmanie je zároveň skúmaním celých európskych dejín.

Funkcia hradov siahala oveľa ďalej ako „len“ za stráženie obchodných ciest či bránenie krajiny.
Slovensko má vzhľadom na počet obyvateľov najviac stredovekých hradov1 vôbec, ich územie
predstavovalo dejisko najdôležitejších udalostí medieválnych dejín a bolo miestom života
vládnucich vrstiev. Hrady sú fundamentálnym historickým prameňom pre poznanie našej
histórie z deviateho až sedemnásteho storočia a ich výskum s týmto účelom je priam
nevyhnutný. O to viac ma však mrzí, ako málo sa ich bádaniu na našom území venovalo
pozornosti. Na rozdiel od našich bratov Čechov u nás kasteológia nie je vyčlenenou náukou, na
Slovensku sme, žiaľ, v tomto obore nemali žiadneho priekopníka, akým bol Augustín Sedláček.

Hoci je v posledných rokoch a dekádach viditeľný progres a je zrejmé, že kasteológia je na

vzostupe, náš výskum si vyžaduje ešte veľa obetavého úsilia. Musíme si uvedomiť, že skúmanie
hradov u nás malo dva mimoriadne vážne problémy. Po prvé, hradné stavby boli dlhodobo na
okraji záujmu spoločnosti, do dvadsiateho storočia sa im venovalo naozaj iba minimum
pozornosti a následne, po roku 1918, narazili archeológovia na bariéru v podobe jazyka.
Bezmála všetky archívy z nášho okolia sú buď v maďarčine, alebo v latinčine, čo bola starosť,
ktorá počas tvorení tohto projektu trápila i mňa.

Prvé opevnené dvorce a hradiská vznikajú na území Slovenska v deviatom a desiatom storočí.
Kamenné hradné objekty sa začínajú stavať v jedenástom a dvanástom storočí a k ich rozkvetu
dochádza po Tatárskom vpáde z rokov 1241 a 12422. Rovnako, ako však postupne vznikali,
v niekoľkých štádiách i zanikali. Ako však zanikne taký hrad? Aké malo zanikanie hradov
príčiny? A v prvom rade, čo je to vlastne zaniknutý hrad? V terminológii sa rozchádzajú
prakticky všetky dostupné zdroje. A práve preto som sa túto tému rozhodol študovať.

Moja tohtoročná práca má širšiu pôsobnosť. Jej prvú kapitoly venujem teoretickej časti, v ktorej
som sa usiloval vtiahnuť čitateľa do danej problematiky a nájsť odpovede na vyššie položené

1
SLIVKA, M - VALLAŠEK A.: Slovensko: hrady, zámky, kaštiele. Ottovo nakladateľstvo. 2017. ISBN: 9788074516344
2
KOLLÁR, D – LACIKA, J..: Od hradu k hradu. DAJAMA. 2007. ISBN: 9788081360732
otázky. Nasledujúce strany sú praktické, týkajú sa môjho konkrétneho výskumu zaniknutých
hradov, ktoré sa nachádzali na území dnešného prešovského okresu. Jej hlavnou súčasťou je
jedinečná mnou vytvorená webová stránka, na ktorej sa nachádza ich databáza s konkrétnymi
informáciami o danom hrade.

Verím tomu, že môj výskum vyplní medzeru v našich poznatkoch a bude prospešný aj dlho po
skončení jedenásteho ročníka Dejepisnej olympiády. Hovorí sa, že kombináciou tvrdej práce
a snahy dokážete čokoľvek. Ja som všetko, čo bolo v mojich silách, urobil bezpochyby.
Príjemné čítanie!
Poďakovania
Písanie mojej tohtoročnej práce nebolo jednoduché a určite by som ho nezvládol, nebyť
niekoľkých fantastických ľudí, ktorí mi prejavili obrovskú pomoc a do veľkej miery
zjednodušili moje bádanie.

Ďakujem svojmu profesorovi dejepisu Mgr. Marekovi Gajdošovi, ktorý mi bol, ako vždy,
pravou rukou pri písaní aj konzultovaní.

Ďakujem obrovskému profesionálovi a poprednému slovenskému archeológovi Mgr.

Mariánovi Uličnému z Krajského pamiatkového centra v Prešove, ktorý mi mimoriadne
pomohol s teoretickou časťou mojej práce.

Ďakujem ďalšiemu obrovskému odborníkovi PaedDr. Patrikovi Derfiňákovi z Inštitútu histórie

Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity, ktorý mi svojimi trefnými pripomienkami
a nekončiacimi poznatkami pomohol s tvorením databázy.

Ďakujem fantastickej pani učiteľke dejepisu Mgr. Ružene Otčenášovej za jej výborné rady.

Ďalej by som sa chcel osobitne poďakovať starostovi Brestova Jozefovi Šoltésovi, mimoriadne
ochotným pracovníčkam Obecného úradu v Medzanoch a Mariánovi Ujmiakovi, starostovi
Brezovice.
 1. Teoretická časť
1.1.Čo je to hrad
Pri svojej práci som okamžite na začiatku narazil na jeden významný problém, a to
terminológiu. Pojem hrad sa naprieč storočiami postupne menil a vyvíjal. Podľa slovníka ide
o opevnený útvar obranného a útočiskového charakteru3, nie je však hrad ako hrad, hrad
z deviateho či desiateho storočia znamenal niečo diametrálne odlišné, ako si to predstavujeme
dnes.

Archeológovia striktne rozlišujú medzi hradom a hradiskom, definujúc hradisko ako akýkoľvek
menší opevnený útvar bez toho, aby musel plniť obytnú, správnu či hospodársku funkciu. Hrady
v zmysle, ako ich poznáme v súčasnosti, začínajú vznikať v európskom priestore zhruba
v dvanástom storočí, hoci u nás je to mierne posunuté a ich rozmach datujeme prevažne do
štrnásteho či pätnásteho storočia.

Ako sa však postupne doba vyvíjala, hrady, spravidla na vyvýšených miestach, prestali byť pre
kráľa a šľachtu pohodlné. Ich línia sa od začiatku raného novoveku začína vyvíjať dvomi
smermi. Poväčšine na dedinách vznikajú kaštiele, ktoré viac fortifikačnú úlohu neplnia, no sú
pompézne a slúžia ako pýchy pre vyššie postavené vrstvy obyvateľstva. Druhú skupinu nových
komplexov tvoria hrady, ktoré prvotne zanikli po príchode Turkov, no po niekoľkých
storočiach sú opäť zrekonštruované a vynovené.

1.2.Zanikanie hradov
Je dôležité uvedomiť si, že hrady vznikali a zanikali prakticky neustále, no predsa v našej
histórii vidieť niekoľko etáp, pre ktoré bolo ich pustnutie o niečo príznačnejšie.

Prvé dôležité obdobie je spojené s pätnástym storočím. Dôvod je vskutku prostý, hrádky sa
nachádzali v pustatinách či lesoch, ba priam až na „konci civilizácie“, a ľudia viac necítili
potrebu navštevovať ich. Celý tento proces bol mimoriadne spontánny a prebiehal mimovoľne,
o čom som sa mohol presvedčiť i ja sám, počas konkrétneho výskumu. Keď som sa napríklad
pokúšal nájsť pozostatky hrádku v Brestove, zistil som, že prístup ta bol nesmierne náročný
a viem tak dokonale pochopiť, prečo o návštevu týchto miest stratili ľudia záujem.

Druhá významná fáza zanikania hradov na území dnešného Slovenska súvisí s bojmi kráľa
Ferdinanda I. a Jána I. po bitke pri Moháči z roku 1526. Pustnutie hradov je priamou

3
Synonymický slovník. 2019. Hrad. [cit. 2019-02-14]. URL: < https://slovnik.azet.sk/synonyma/?q=hrad >
konzekvenciou následných protihabsburských povstaní zo začiatku sedemnásteho storočia,
počas ktorých dochádzalo ku vyľudňovaniu obcí i celých oblastí4.

Najvýznamnejšie obdobie sa však začína po roku 1715, keď bol uhorským snemom okrem
kontribúcií, každoročnej vojenskej dane, prijatý aj zákon o zlikvidovaní všetkých našich
hradov5. Aj keď sa teda na našom území nachádzalo oveľa viac zachovaných hradov ako
u susedov z Čiech či Poľska, v osemnástom storočí dochádza ku výraznému obmedzeniu a de
facto ich zániku.

Iste, reštrikcia sa netýkala úplne všetkých hradov, avšak v tomto prípade platí, že výnimky
potvrdzujú pravidlo. Po roku 1715 prežívali hrady iba vďaka šikovnosti svojich majiteľov, ktorí
ale na to, aby tomu dokázali predísť, museli byť spravidla dostatočne významní. Na východnom
Slovensku v podstate môžeme v tomto kontexte hovoriť iba o Krásnej Hôrke, Spišskom hrade
a jediným úplne zachovaným hradom na Spiši v Kežmarku6.

Akonáhle hrad stratí svoju funkciu, prestáva jestvovať. Táto skutočnosť, prirodzene, znamená,
že v Prešovskom okrese iný ako zaniknutý hrad nemáme, hoci niekoľko rôznych autorov takto
nazýva obrovské množstvo pevností, čo môže čitateľa zneistiť. Tu sa však dostávame k jadru
problému, s ktorým som súperil počas písania celej práce. Hrady totiž zanikali rôzne, niektoré
sa po odchode svojich majiteľov úplne zachovali, po iných nezostali ani múry a boli
degradované v plnom svojom rozsahu. Niektoré hrady sa rozobrali kvôli stavebnému materiálu,
na iné sa postupom času zabudlo. Musel som si ale jasne zadefinovať, ako si stanovím hranicu
zaniknutosti ja sám.

1.3.Čo je to ešte zaniknutý hrad

Keďže literatúra je v tomto ohľade evidentne mätúca, vznikla nezámerne potreba vytvorenia
istých vlastných pravidiel. Pre svoju databázu som si stanovil presné medze a podmienky toho,
čo považujem, respektíve nepovažujem za zaniknutý hrad. Vychádzal som, pochopiteľne,
výlučne zo svojho subjektívneho pozorovania a cítenia.

 1. Prvotne som vychádzal z toho, že človek po navštívení miesta, kde stál kedysi
zaniknutý hrad, nemôže mať pocit, že navštevuje hrad. Keď som počul osobne pojem
zaniknutý hrad po prvý raz, predstavil som si, že podobný útvar sa môže nachádzať

4
KUNEC, Patrik. 2018. PROTI HABSBURGOVCOM: STAVOVSKÉ POVSTANIA V UHORSKU V 17. STOROČÍ. [cit. 2019-02-14].
URL: < http://www.historickarevue.com/clanok/proti_habsburgovcom_stavovske_povstania >
5
Rozhovor s archeológom Mgr. Mariánom Uličným, Krajský pamiatkový úrad Prešov, Prešov, 11. január 2019
6
PLAČEK, M – BÓNA, M.: Encyklopedie slovenských hradů. Libri. Praha 2007,. ISBN: 807277333X.
 hocikde, bez toho, aby o ňom ktokoľvek vedel. Z tejto pocitovej definície som čerpal
počas celého výskumu.
 2. Jeho existencia a miesto musia byť potvrdené. Archeológovia píšu v našom okolí
o obrovskom množstve rôznych pevností či hrádkov, ktoré mohli existovať, no nikto
nevie, či tomu tak bolo naozaj, respektíve, kde sa nachádzali. Skvelým príkladom je
Hrad Modré Pole, pri ktorom sa dodnes nevie, či vlastne jestvoval, alebo nie7.
 3. Po dlhšom rozmýšľaní som sa napokon rozhodol zaradiť do databázy aj hrady
a hrádky, pri ktorých je potvrdené, prípadne sa špekuluje, že sú bratríckymi pevnosťami.
Zväčša ide o stavby zo skoršieho obdobia, tradične sa vyskytujú najmä v jedenástom
a dvanástom storočí.
 4. Zaniknutý hrad v mojich očiach nemôže byť turisticky vyhľadávaný, nepovolil som,
aby bol atraktívnou destináciou pre návštevníkov. Podľa tohto pravidla som do svojej
databázy nezaradil napríklad Šarišský hrádok, popularizačnou literatúrou neraz
označovaný ako Hanigovský hrad. Nič to, každopádne, nemení na tom, že výlet na toto
miesto Vám vrelo odporúčam.

Po zohľadnení týchto kritérií som pracoval na vytvorení databázy, ktorú som elektronicky
publikoval na webstránke www.tomascorej137.wixsite.com/zaniknutehrady.

7
PASTIRČÁK, František. 2004. Výskum v Mrázovciach vyvrátil legendu o existencii hradu Modré pole. [cit. 2019-02-14]. URL: <
https://spis.korzar.sme.sk/c/4557380/vyskum-v-mrazovciach-vyvratil-legendu-o-existencii-hradu-modre-pole.html >
 2. Korpusová časť
Hoci sa ich číslo po novom územnom členení a vzniku okresu Sabinov podstatne znížilo, na
území Prešovského okresu sa stále nachádza, respektíve nachádzalo obrovské množstvo
zaniknutých hradov, hrádkov či pevnôstok. Celkovo som ich narátal dvadsaťdva. Hoci by som
nesmierne rád bližšie pátral po tajomstvách všetkých z nich, z dôvodu časovej náročnosti tohto
úkonu som uprednostnil kvalitu pred kvantitou a výskum som realizoval „iba“ v piatich.
Postupne sa však v rámci svojho projektu plánujem venovať aj ostatným.

Zoznam zaniknutých hradov, pri ktorých som realizoval výskum: Brestov, Hrabkov, Chmeľov,
Medzany, Svinia.

Zoznam zaniknutých hradov, pri ktorých ešte iba plánujem realizovať výskum: Drienov, Fintice,
Fričovce, Chmiňany, Klenov, Lipovce, Makovica, Mošurov, Nižná Šebastová, Obišovce,
Pečovská Nová Ves, Podhradík, Solivar, Terňa, Tuhrina, Žehňa.

2.1. Brestov
Vznik: okolo 13. storočia

Zánik: okolo 14. storočia

Brestovský hrádok je typickým príkladom toho, ako je ešte bádanie zaniknutých hradov na
našom území v plienkach. Aj napriek tomu, že ide o pomerne známe miesto, ktoré je dokonca
spracované na slovenskej i českej stránke slobodnej encyklopédie Wikipedia, nevieme o ňom,
žiaľ, prakticky nič.

Objavený bol skupinou archeológov na čele s Jurajom Mackákom v roku 1975, vďaka čomu
sme nadobudli aspoň niekoľko cenných informácií. Nachádzal sa v "Zámčisku" v nadmorskej
výške 509 metrov nad morom severovýchodne od polohy dnešnej obce a spomínaný výskum
preukázal, že bol postavený na ploche asi 20 x 8 metrov. Bol oválneho tvaru a obklopovala ho
priekopa a val. Na juhozápadnej strane hrádku sa nachádza menšia plošina rozmerov cca 10 x
6 metrov slúžiaca s najväčšou pravdepodobnosťou na umiestnenie premostenia ponad
priekopu8.

8
SLIVKA, M - VALLAŠEK A.: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. Východoslovenské vydavateľstvo Košice. Košice 1991, s.100.
ISBN: 80-85174-42-1
Archeológovia sa zhodujú na tom, že podľa vzhľadu terénu sa na jeho území nachádzala iba
jedna nie príliš výrazná budova, ktorou mohla byť strážna veža. Postavená mala byť z dreva a
použité boli zrejme materiály priamo zo skál na vrchole.

Brestovský hrádok podľa odborníkov vznikol počas trinásteho storočia, keď bola obec
majetkom rodu Boduna z vetvy Abovcov9, ktorí okrem iného spravovali aj neďalekú pevnôstku
v Medzanoch. V štrnástom storočí sa obec stáva majetkom prepošta z Myšle a hoci medzi touto
udalosťou a zánikom hrádku nemusí byť žiadny konkrétny súvis, máme dôvod domnievať sa,
že spomínaný vyšší cirkevný hodnostár ho už viac nepotreboval.

Miesto, kde sa nachádzal Brestovský hrádok sa dá navštíviť. Postupovať je najpraktickejšie

priamo z obce Brestov. Najjednoduchšie je vydať sa od kostola na koniec dediny, smerom na
sever, a pokračovať po lese asi pol kilometra, až kým nedorazíte k ústiu prítoku. Tam odbočíte
vpravo, pokračujete po prítoku a následne sa po ľavej strane dostanete miernym stúpaním až na
vrchol niekdajšieho hrádku. Nečakajte však žiadnu jedinečnú pamiatku, samotné miesto je iba
pustým terénom, na ktorom stále vidieť spomínanú priekopu.

2.2.Hrabkov
Vznik: okolo 12. storočia

Zánik: presne nevieme, pravdepodobne niekedy okolo 15. storočia

V lese na juh od malebnej dedinky v hornej časti údolia Križovanky Hrabkov sa nachádza vo
výške zhruba 612 metrov nad morom výbežok. Na tomto vrchu, ktorý je ľudovo nazývaný
Hradzisko, stál kedysi neveľký hrádok.

Aj napriek tomu, že zaniknutý hrádok na kopci Hradzisko nesie názov Hrabkov, s obyvateľmi
tejto obce na východnom Slovensku nemá de facto nič spoločné. Jeho vznik datujeme ešte
predtým, ako dedina vznikla, historici hovoria už o dvanástom storočí, zatiaľ čo prvá písomná
zmienka o Hrabkove pochádza až z roku 1332. Domnievame sa teda, že hrádok súvisel skôr s
okolitými Sedlicami, prípadne Chmiňanmi10.

9
Oficiálne stránky obce Brestov. 2017. História obce. [cit. 2019-01-03]. URL: <https://www.brestov.sk/-historia>
10
Oficiálne stránky obce Hrabkov. 2018. História. [cit. 2019-01-04]. URL: <http://www.hrabkov.ocu.sk/-historia>
Plocha hrádku bola oválneho tvaru s priemerom desať až dvanásť metrov. Na vrchu stála
niekedy iba drevená strážna veža a na mieste sa nachádzala priekopa, val a zo severnej strany i
valový prstenec. Celkové územie malo rozlohu 30 x 26 metrov11.

Na Hradzisku sa uskutočnil začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia dôležitý

prieskum Slivku a Čaploviča. Na mieste sa podarilo získať úlomky keramiky z dvanásteho a
trinásteho storočia.

Hrabkovský hrádok bol dôležitou komunikačnou linkou medzi Šarišom a Spišom. Slivka a
Vallašek v tejto súvislosti dodávajú, že na východnom okraji obce sa nachádzal augustiniánsky
kláštor sv. Ducha, ktorý dal postaviť vlastník dediny Mikuláš z Perína. Je pritom zaujímavé
poznamenať, že perinovský rod pochádzal z Trebišova a získal si obľubu uhorského kráľa
Žigmunda Luxemburského12. Pôsobenie rodiny sa týkalo, prirodzene, najmä dnešnej dediny
Perín-Chym, ktorá sa nachádza blízko Košíc a kedysi tvorila Abovskú župu. Syn
"hrabkovského" Mikuláša s rovnakým menom sa stal neskôr významným šľachticom i rytierom
a podieľal sa na husitských bojoch.

2.2.1. Tip na výlet

Pokiaľ by ste sa vybrali na vrch Hradzisko obdivovať miesto, kde sa kedysi vypínal stredoveký
hrádok, vrelo Vám odporúčam návštevu neďalekej lokality prírodnej pamiatky Hrabkovské
zlepence. Tvoria ju skalné útvary z pieskovcov a zlepencov, v ktorých je zachovaných viacero
pozostatkov fauny i flóry z pravekých dôb13. Od roku 1989 ide o chránené územie, s rozlohou
takmer jedného hektára je v správe štátnej ochrany prírody Prešov.

2.3.Chmeľov
Chmeľov je pre výskum histórie hradov atraktívnym miestom. Nachádzali sa tu totiž nezávisle
od seba hneď dva hrádky, jeden zanikol a druhý bol prerobený na kaštieľ.

2.3.1. Chmeľovský hrádok na Bobovári

Vznik: prestavbou kláštora okolo roku 1315

Zánik: okolo roku 1445

11
SLIVKA, M - VALLAŠEK A.: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. Východoslovenské vydavateľstvo Košice. Košice 1991, s.119.
ISBN: 80-85174-42-1

12
NERER, M.: Uhorskí šľachtici Mikuláš z Perina, Stibor zo Stiboríc a Ladislav z Ludaníc vo víre husitských bojov. Historický ústav
Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity. Brno 2010, s. 8-14.

13
Štátny zoznam osobitne chránených území časti prírody SR. 2007. Prírodná pamiatka Hrabkovské zlepence. [cit. 2019-01-04]. URL:
<http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/550>
Prvý Chmeľovský hrádok vznikol vo výške 349 metrov nad morom na kopci zvanom Bobovár.
Obec bola osídlená v roku 121214, keď vtedajší uhorský kráľ Ondrej II. vydal listinu o postavení
tunajšieho kláštora križovníkov. Tí podľa historických prameňov následne so synmi Rickolffa
Kokošom a Jánom vymenili spomínaný kláštor za bližšie nešpecifikovaný majetok v neďalekej
Demjate. Kokoš a Ján kláštor prestavali a v Chmeľove, v stredoveku známom ako Komlóš, z
neho vybudovali hrádok15.

2.3.2. Chmeľovský hrádok na Zadnej hure

Vznik: okolo roku 1445

Zánik: okolo roku 1460

V polovici štyridsiatych rokov pätnásteho storočia sa Chmeľova zmocnili bratríci, hnutie

zložené z bývalých husitských bojovníkov. Ich skupina hrádok prevzala, avšak svoju lepšiu
ochranu pred nájazdmi nepriateľov si chcela poistiť výstavbou ďalšej pevnôstky. Zhruba
stoosemdesiat metrov nad Bobovárom, na kopci Zadňa hura, teda vznikol ďalší hrádok
postavený z kamenozemného materiálu16.

Na čele bratrítskej samosprávy boli rada starších, notári, z ktorých najvýznamnejším bol Peter
Lowczowski a kapitáni Jakub z Pozowa a Huncwald17. V areáli pevnôstky stáli tri zrubové
stavby a dôležitý archeologický výskum z roku 1961 potvrdil i prítomnosť rôznych konkrétnych
pamiatok ako mincí či keramiky.

Bratríci po vzniku vojenskej pevnosti ovládli okolie Chmeľova, avšak v roku 1460 boli nútení
ustupovať pred Matejom Korvínom. Ich „expanzia“ sa končí po dohode s kráľom o opustení
hrádku a jeho zničení, avšak historické pramene sa nezhodujú v tom, za akú čiastku. Zatiaľ čo
archeológ Polla tvrdí, že kráľ zaplatil hnutiu 4 250 zlatých, Smetana píše o odstupnom 5 250
zlatých. Nech to bolo akokoľvek, po tom, čo zinkasovali dohodnutú odmenu, bratríci pevnôstku
zbúrali a Chmeľov opustili18.

Dejiny Chmeľovského hrádku sa však jeho zánikom ani zďaleka nekončia. Prebudovaný je na
kaštieľ a do devätnásteho storočia ho obýva hneď niekoľko významných rodín. Posledný raz je

14
Miestna akčná skupina Šafrán. 2013. Chmeľov. [cit. 2019-01-03]. URL: <https://www.massafran.sk/obce-mas-safran/chmelov/>
15
SLIVKA, M - VALLAŠEK A.: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. Východoslovenské vydavateľstvo Košice. Košice 1991, s.122-
123. ISBN: 80-85174-42-1
16
SMETANA, P. 1994. Oprášená história. In: Prešovský večerník. Prešov. s. 8-10. ISSN: 13364030, 1994, roč. 4.
17
SLIVKA, M - VALLAŠEK A.: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. Východoslovenské vydavateľstvo Košice. Košice 1991, s.122-
123. ISBN: 80-85174-42-1
18
Slovenské Hrady. 2011. Kaštiel Chmeľov. [cit. 2019-01-03]. URL: <http://www.slovenskehrady.sk/kastiel-chmelov>
prestavaný zemepánskym rodom Fehérváryovcov. Po druhej svetovej vojne slúži ako škola a
je charakteristický záhradou s historickou zeleňou. Od roku 1994 je tento krásny kaštieľ
národnou kultúrnou pamiatkou19, nepatrí však obci, ale súkromníkovi, vlastní ho firma Panra-
Karpatia.

2.4.Medzany
Vznik: okolo roku 1280

Zánik: 15. storočie

Čitateľa je hneď na samotnom začiatku dôležité upovedomiť o tom, aby si nemýlil obec
Medzany s Medziankami, ktorých názvy môžu vyzerať podobne, avšak ide o dva rozdielne
hrady. Zatiaľ čo Medzany sa nachádzajú na strednom toku rieky Torysa, rozprestierajúc sa v
Šarišskom podolí, Medzianky možno nájsť vzdušnou čiarou zhruba dvadsaťpäť kilometrov viac
smerom na východ v okrese Vranov nad Topľou.

Kým hradu v Medziankach bol venovaný pomerne rozsiahly archeologický výskum, o ktorý sa
postarali najmä Slivka a Vallašek, o Medzanskom hrade toho vieme iba veľmi málo a vyžaduje
si oveľa hlbšie bádanie. Kľúčová je Smetanova publikácia z Prešovského večerníka z mája
1994, na ktorú nadviazal v medailóne histórie obce Marián Klčo.

Je zaujímavé, že hoci prvá písomná zmienka o Medzanoch pochádza z roku 124820, keď kráľ
Belo IV. daroval v obci pozemkové majetky, hrad tu mal stáť už zhruba dve desaťročia predtým.
Smetana uvádza, že neobývané územie juhozápadne od Šariša dostali do vlastníctva v roku
1230 johaniti a príslušníci tohto rádu s tu onedlho postavili hrad21. Jeho názov bol pôvodne
rovnaký ako názov obce.

Rozkvet hrad zažíva okolo roku 1280. Postupne avšak vplyv johanitov slabne a v trinástom
storočí už za majiteľa hradu historické pramene označujú Demetera z rodu Abovcov. Jeho zánik
datujeme do pätnásteho storočia, dôvodom boli pravdepodobne vnútropolitické boje22.

Medzanský hrad bol počas celých svojich dejín v tieni jedného z najvýznamnejších a najstarších
opevnených sídiel na celom Slovensku. Len dva kilometre vzdialený Šarišský hrad dnes tvorí
panorámu obce Medzany. Základný rozdiel medzi nimi spočíval v polohe, pretože pozícia

19
Krížom-krážom Slovenskom. 2018. Kaštiele v okrese Prešov. [cit. 2019-01-03]. URL: < http://krizom-krazom.eu/regiony/kastiele-v-
okrese-presov >
20
KLČO, M.: História Medzian. Vydané ako príručka obce. Medzany 1996, s. 11
21
SMETANA, P. 1994. Oprášená história. In: Prešovský večerník. Prešov. s. 8-10. ISSN: 13364030, 1994, roč. 4.
22
LAMIOVÁ-SCHMIEDLOVÁ, M.: Ojedinelé nálezy z Medzian. AVANS 1985. Nitra 1986, s.149
kopca vo Veľkom Šariši ho priam na výstavbu hradu predurčovala23. Naopak, v Medzanoch
vyhovujúca nebola.

2.5.Svinia
Vznik: otázny, zrejme niekedy počas 13. storočia

Zánik: po roku 1464 prestavaný na kostol

V Šarišskej vrchovine v údolí potokov Veľká a Malá Svinka sa na zhruba jeden a pol hektári
rozprestiera na prvý pohľad všedná dedinka Svinia. Akokoľvek nenápadne však môže na prvý
pohľad vyzerať, nachádza sa v nej obdivuhodný kus histórie.

História obce je hneď v niekoľkých ohľadoch zahalená rúškom tajomstva. Prvá písomná
zmienka pochádza až z roku 1262, keď uhorský kráľ Belo IV. obdaril za úspešné ťaženie vo
vojne proti Bulharom generála Meršeho veľkými územiami, ktorých súčasťou bola aj dedina24.
I napriek tomu však s najvyššou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou Svinia existovala
dávno predtým, prvým vlastníkom tejto osady sa mal stať slavónsky panovník Bank ešte na
začiatku trinásteho storočia.

Ďalšia záhada sa týka názvu obce. Jedna z teórií hovorí o tom, že Svinia bola pomenovaná
podľa dvoch neďalekých potokov, Veľkej a Malej svinky, ktoré sa niekedy volali Svinná. Je tu
však aj druhý, o niečo prozaickejší názor, podľa ktorého je názov Svinia odvodený od svíň,
ktoré sa na jej území chovali. To by však znamenalo, že vzniknúť mohla ešte pred jedenástym
storočím.

Svinia bola v stredoveku villa principalis, hlavná dedina celého feudálneho panstva, a tak bola
prítomnosť hradu nevyhnutnosťou. Tu sa však dostávame ku ďalšej mystérii, ktorou je obdobie
a okolnosti, pri akých vznikal. Zatiaľ čo rešpektovaný maďarský archeológ Fügedi tvrdí, že
jeho výstavba prebiehala v rozmedzí rokov 1262 až 1311 a ako najpravdepodobnejšiu možnosť
uvádza rok 1282, slovenskí znalci sa zhodujú na tom, že vznikol vďaka templárom ešte na
začiatku trinásteho storočia25.

Smetana vo svojom článku tvrdí, že po tatárskom vpáde z polovice trinásteho storočia prešiel
hrad do majetku rodiny Merše, ktorá v jeho blízkosti v roku 1274 postavila kaplnku, prítomnosť

23
SLIVKA, M - VALLAŠEK A.: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. Východoslovenské vydavateľstvo Košice. Košice 1991, s.122-
123. ISBN: 80-85174-42-1
24
Obec Svinia. 2017. História. [cit. 2019-01-04]. URL: <http://www.obecsvinia.sk/-historia >
25
SLIVKA, M - VALLAŠEK A.: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. Východoslovenské vydavateľstvo Košice. Košice 1991, s.205.
ISBN: 80-85174-42-1
ktorej potvrdila listina z roku 1320. V šesťdesiatych rokoch pätnásteho storočia Jánovi Merše
kráľ Matej Korvín povolil prebudovať hrádok na pevnôstku. Bola obklopená múrmi, baštami a
priekopami.

Historické pramene neuvádzajú kedy bola pevnôstka prestavaná, avšak na jej mieste stál v roku
1687 počas Prešovských krvavých jatiek kostol. Svinia bola od šestnásteho storočia
protestantskou obcou a tajne tu boli pochovaní prešovskí mešťania popravení generálom
Antoniom di Carrafom. Konkrétne sa do dediny previezli štyri telá, ktoré odpočívali v hrobke
pod kostolnou vežou. Celá udalosť však bola prísne tajná a jedinou správou, ktorá zaznamenala
jej priebeh, je Rezikov spis Theatrum Eperiense Publicum. Tieto obete, menovite Juraj
Radvanský, Andreja Keczera, Jána Bertók a Gabriel Palásty, boli exhumované v roku 193026.

Kostol vo Svinej bol pre evanjelickú cirkev všeobecne mimoriadne dôležitý. V období
hrôzostrašných udalostí generála Caraffu sa tu zhromažďovali na omšiach a výročných
slávnostiach jej prívrženci z celého okolia, chodili sem dokonca i protestanti z Prešova. V
devätnástom storočí však evanjelici o kostol prišli a až do súčasných dôb je katolícky27.
Pamätníci si ešte spomenú na to, že po vypuknutí Druhej svetovej vojny bol vyplienený, no
ukradnuté predmety sa onedlho našli v osade Bunde.

Súčasťou gotického kostola Panny Márie s renesančnou rebrovou klenbou je veža, ktorá bola k
nemu pristavaná v roku 1628, a kamenné presbytérium s klenbou v tvare hviezdice. Pred
vstupom sa nachádza náhrobný kameň s reliéfom kríža. V blízkosti možno vidieť novodobý
cintorín a pôsobí tu tiež farnosť, pod ktorú spadá päť neďalekých kostolov, patriaca od roku
2009 k dekanátu Prešov II28.

Hrádok v Svinej podliehal podrobnému prieskumu lokality, počas ktorej sa Čaplovičovi a

Slivkovi podarilo nájsť niekoľko kúskov keramiky z trinásteho a štrnásteho storočia.

2.5.1. Jazykové okienko

Hovorí sa, že za svoj idiogram by sme sa nemali hanbiť, a tak si ujasnime to, ako sa správne
píšu tvary odvodené od obce Svinia. Všimol som si totiž, že v mnohých publikáciách, žiaľ, i v
nejednej odbornej, si ich autori často mýlia.

26
SMETANA, P. 1994. Oprášená história. In: Prešovský večerník. Prešov. s. 8-10. ISSN: 13364030, 1994, roč. 4.
27
ULIČNÝ, F. 2009. Dejiny obce Svinia podľa Ferdinanda Uličného. In: Občasník Základnej školy s materskou školou vo Svinej Sviniarik.
Svinia. s. 11.
28
Do kostola. 2017. História. [cit. 2019-01-04]. URL: <http://www.dokostola.sk/kostol/411088-narodenia-panny-marie>
V prvom rade si musíme uvedomiť, že názov dediny Svinia má tvar prídavného mena. Podľa
Pravidiel slovenského pravopisu ho vzhľadom na mäkké zakončenie skloňujeme podľa vzoru
"cudzí"29. Druhý pád názvu obce má teda podobu Svinej.

Obyvateľom obce Svinia sú Sviňan, v ženskom rode je to Svinianka. Obyvateľmi sú Sviňania

a Svinianky. Od názvu dediny je odvodené prídavné meno sviniansky.

2.6.Záhada okolo Brezovíc a Brezovičky

Dva významné zaniknuté hrádky sa nachádzajú i v dvoch obciach s mimoriadne podobným, ba
priam až totožným názvom. V štrnástom storočí založil rod Berzeviczyovcov na mieste
dnešného obecného cintorínu stredoveký hrad v Brezovici nad Torysou 30, v lokalite Zámčisko
v obci Brezovička však tá istá rodina založila v zhruba tom istom čase hrádok taktiež. Pôvodný
názov obce Hamburg (z nemčiny "ham" - výbežok a "burg" - hrad) je odvodený práve odtiaľ31.
Obidvom pevnostiam venovali archeológovia pomerne rozsiahly výskum.

Obidve obce, Brezovica nad Torysou i Brezovička, kedysi patrili do okresu Prešov, ako to
uvádzajú vo svojich publikáciách aj Slivka a Vallašek, avšak po novom územnom členení
spadajú do okresu Sabinov, a tak som ich do svojej mapy neumiestnil. Rozhodne si,
každopádne, zaslúžia, aby sme o nich vedeli.

Nedajte sa však nechať zmiasť, pokiaľ by ste sa chceli vydať za objavovaním zaniknutých
hradov do Brezovice v okrese Sabinov, dajte si pozor na to, aby ste zamierili do správnej obce.
Okrem Brezovice nad Torysou na východnom Slovensku totiž existuje aj ďalšia Brezovica, a
to na Orave v okrese Tvrdošín. No a keď už sme pri tých Brezoviciach, jedna atraktívna
turistická destinácia s rovnakým názvom sa nachádza v Slovinsku.

.29 POVAŽAJ, M. a kolektív autorov.: Pravidlá slovenského pravopisu. VEDA. Bratislava 2000, s.576. ISBN: 978-80-224-1331-2
30
Sabol, D. 2008. Pátranie po hradoch - Brezovica. [cit. 2019-01-03]. URL: <https://korzar.sme.sk/c/4412856/patranie-po-hradoch-
brezovica.html>
31
iTorysa. 2018. Brezovička. [cit. 2019-01-03]. URL: <http://www.itorysa.sk/brezovicka/>
Záver
Vo svojej práci som sa nesnažil nasilu vytvárať nové definície, mojím cieľom nebolo urobiť vo
výskume hradov žiadny prelom. Stanovil som si reálne plány, posnažil som sa o akúsi vlastnú
terminológiu, a to aj s istým rizikom omylov, usiloval som sa o prosté vytvorenie súpisu
zaniknutých hradov vo svojom bezprostrednom okolí. Mojím cieľom bolo uskutočnenie
projektu, ktorý bude najmä perspektívny do budúcnosti, chcel som vytvoriť trvácnu koncepciu
s presahom ďaleko za týmto ročníkom Dejepisnej olympiády.

Pri písaní tohtoročnej práce som sa presvedčil o tom, že kasteológia je mimoriadne výhľadová
a perspektívna, ba čo viac, táto náuka si získala moje srdce. Reálne si viem predstaviť, že sa jej
budem venovať i v budúcnosti, aj keď zrejme skôr na úrovni akéhosi hobby, nateraz v podobe
aktualizovania webstránky, ktorú sa mi podarilo vytvoriť.

Nebudem Vám klamať, môj výskum nebol ľahký a narazil som na nečakane veľa úskalí. Ako
som načrtol už na začiatku, pracovať s archívmi vôbec nebolo jednoduché vzhľadom na to, že
neovládam ani maďarčinu, ani latinčinu, a tak boli moje možnosti značne limitované buď na
pomoc iných ľudí, alebo zdroje v slovenčine. Okrem toho som musel aj s tým „zlomkom“
informácií, ku ktorým som sa dostal, pracovať mimoriadne citlivo, pretože nie všetky údaje,
s ktorými som sa stretával, boli úplné či pravdivé.

I napriek tomu všetkému som však so svojím dielom spokojný. Stretol som sa pri jeho tvorbe
s obrovským množstvom inšpirujúcich osôb, s ktorými som mal tú česť spolupracovať,
podnikol som viacero zaujímavých výletov, dozvedel som sa mnoho nových faktov. Globálne
môžem hodnotiť celý proces jeho vznikania, a výsledok samotný, hádam, taktiež, ako úspešný
a vydarený.

„História nehovorí ‚zbohom‘, ale ‚do skorého videnia.‘“ S úprimným poďakovaním za Vašu
pozornosť sa s Vami lúčim skvelým citátom zosnulého uruguajského novinára Eduarda
Galeana. Rovnako tak ja nehovorím zbohom hradom v Prešovskom okrese. Tak teda do
skorého videnia!
Zoznam použitej literatúry
LAMIOVÁ-SCHMIEDLOVÁ, M.: Ojedinelé nálezy z Medzian. AVANS 1985. Nitra 1986.
KLČO, M.: História Medzian. Vydané ako príručka obce. Medzany 1996.
KOLLÁR, D – LACIKA, J..: Od hradu k hradu. DAJAMA. 2007. ISBN: 9788081360732

KUNEC, Patrik. 2018. PROTI HABSBURGOVCOM: STAVOVSKÉ POVSTANIA V

UHORSKU V 17. STOROČÍ. [cit. 2019-02-14]. URL: <
http://www.historickarevue.com/clanok/proti_habsburgovcom_stavovske_povstania >

PASTIRČÁK, František. 2004. Výskum v Mrázovciach vyvrátil legendu o existencii hradu

Modré pole. [cit. 2019-02-14]. URL: < https://spis.korzar.sme.sk/c/4557380/vyskum-v-
mrazovciach-vyvratil-legendu-o-existencii-hradu-modre-pole.html >

PLAČEK, M – BÓNA, M.: Encyklopedie slovenských hradů. Libri. Praha 2007,. ISBN:
807277333X.
SABOL, D. 2008. Pátranie po hradoch - Brezovica. [cit. 2019-01-03]. URL:
<https://korzar.sme.sk/c/4412856/patranie-po-hradoch-brezovica.html>
SMETANA, P. 1994. Oprášená história. In: Prešovský večerník. Prešov. s. 8-10. ISSN:
13364030, 1994, roč. 4.
SLIVKA, M - VALLAŠEK A.: Slovensko: hrady, zámky, kaštiele. Ottovo nakladateľstvo.
2017. ISBN: 9788074516344

Rozhovory s historikmi
Rozhovor s archeológom Mgr. Mariánom Uličným, Krajský pamiatkový úrad Prešov, Prešov,
11. január 2019

Rozhovor s profesorom PaedDr. Patrikom Derfiňákom, Filozofická fakulta Prešovskej

univerzity, Prešov, 1. február 2019
PRÍLOHY
Príloha 1 Fotodokumentácia
Príloha 1

Fotodokumentácia

Do prílohy práce som sa rozhodol umiestniť len niekoľko vybraných fotografií, zdroj všetkých
je moja webstránka, na ktorej sa ich však v prípade záujmu nájdete omnoho viac.

Obrázok 1: Brestov Obrázok 2: Chmeľov

Obrázok 3: Hrabkovské zlepence Obrázok 4: Medzany nie sú Medzianky