JUDr.

Peter Kubina Štefánikova 15

Advokát 811 05 Bratislava
JUDr. Daniel Lipšic, LLM
T +421 2 2066 0111
Advokát F +421 2 2066 0999
E peter.kubina@dentons.com
E daniel.lipsic@dentons.com

PODANÉ ELEKTRONICKY S KVALIFIKOVANÝM ELEKTRONICKÝM PODPISOM

Ústavnému súdu Slovenskej republiky

Hlavná 110
042 65 Košice

V Bratislave, 4. júna 2019

Návrh na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb

do Európskeho parlamentu

podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky

Navrhovateľ: Kresťanskodemokratické hnutie (skrátene KDH), so sídlom Šafárikovo

námestie 77/4, 811 02 Bratislava – Staré Mesto, Slovenská republika, IČO
00 586 846, zapísané v registri politických strán a hnutí pod číslom
registrácie NVVS/2-382/1990

zastúpený: JUDr. Petrom Kubinom, advokátom, so sídlom Štefánikova

15, 811 05 Bratislava, číslo licencie SAK 4870, na základe
plnej moci zo dňa 30. mája 2019; a

JUDr. Danielom Lipšicom, LLM, advokátom, so sídlom

Štefánikova 15, 811 05 Bratislava, číslo licencie SAK 1513,
na základe plnej moci zo dňa 30. mája 2019

Voľby: Voľby do Európskeho parlamentu konané na území Slovenskej republiky

dňa 25. mája 2019, ktorých výsledky boli vyhlásené dňa 26. mája 2019

Ďalší účastníci konania: Politické strany, hnutia a koalície špecifikované v bode 4 tohto návrhu
(ako účastníci volieb, ktorí získali vo voľbách zastúpenie v Európskom
parlamente)

Prílohy: Podľa textu.

Bratislava 1532079.2
 4. júna 2019
Strana 2

Vážený Ústavný súd Slovenskej republiky,

navrhovateľ týmto podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a § 42 ods. 2
písm. j) a § 156 a nasl. zákona č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky (ďalej len
„ZoUS") podáva

návrh

na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb do Európskeho parlamentu konaných na území

Slovenskej republiky dňa 25. mája 2019 (ďalej len „Voľby“), ktorých výsledky boli vyhlásené dňa 26.
mája 2019, a to v rozsahu uznesenia Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických
strán (ďalej len „Komisia“) č. 49/6/2 prijatého na jej 49. zasadnutí konanom v dňoch 25. – 26. mája
2019 (ďalej len „Napadnuté uznesenie“), ktorým Komisia konštatovala, že kandidátkou, na ktorú sa
aplikuje § 220a zákona č. 180/2014 Z.z. o podmienkach výkonu volebného práva (ďalej len „Volebný
zákon“), je kandidátka za navrhovateľa Mgr. Miriam Lexmann, pretože navrhovateľ považuje
Napadnuté uznesenie za nesúladné s Ústavou, Volebným zákonom, ako aj Zmluvou o fungovaní
Európskej únie (ďalej len „ZFEU“) a Aktom o voľbách členov Európskeho parlamentu prijatým
rozhodnutím Rady č. 76/787/ECSC dňa 20. septembra 1976 v znení neskorších zmien a doplnení
(ďalej len „Akt“).1

Navrhovateľ si je vedomý, že Ústavný súd má na prerokovanie a rozhodnutie o tomto návrhu lehotu

90 dní od jeho podania.2 Rozhodnutie o tomto návrhu však závisí len od právneho posúdenia jednej
špecifickej otázky, ktorou je posúdenie správnosti výkladu a aplikácie § 220a Volebného zákona
Komisiou na nesporný a nespochybnený skutkový stav (výsledok Volieb). Navyše, úvodná schôdza
Európskeho parlamentu, na ktorej sa majú ujať výkonu svojich mandátov poslanci zvolení vo
Voľbách, sa podľa informácie zverejnenej Európskym parlamentom na jeho oficiálnej internetovej
stránke má uskutočniť už 2. júla 2019.3 Vzhľadom na tieto skutočnosti si dovoľujeme požiadať
Ústavný súd, aby o tomto návrhu rozhodol prednostne podľa možnosti ešte pred začiatkom úvodnej
schôdze Európskeho parlamentu (t. j. pred 2. júlom 2019), pretože ide o naliehavú vec. Ak by
Ústavný súd postupoval takýmto spôsobom a tomuto návrhu by vyhovel, zvolená kandidátka
navrhovateľa Mgr. Miriam Lexmann by sa mohla ujať svojho mandátu poslankyne Európskeho
parlamentu už na jeho úvodnej schôdzi a odpadla by potreba nápravy ex post, ktorá bude nutná ak by
sa medzitým ujal mandátu kandidát strany Sloboda a Solidarita Ing. Eugen Jurzyca.

Detailné odôvodnenie tohto návrhu uvádzame nižšie:

A AKTÍVNA LEGITIMÁCIA A ZASTÚPENIE NAVRHOVATEĽA

1 Aktívna legitimácia navrhovateľa na podanie tohto návrhu vyplýva z § 157 ods. 2 ZoUS,
nakoľko navrhovateľ je politickým hnutím, ktoré podalo vo Voľbách platnú kandidátnu listinu
podľa § 80 a nasl. Volebného zákona.

Dôkaz: Rozhodnutie Komisie o zaregistrovaní kandidátnej listiny navrhovateľa podľa § 82

ods. 3 Volebného zákona zo dňa 5. marca 2019 (Príloha č. 1)

1
Úplné znenie Aktu je dostupné na internetovej stránke https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/uri=CELEX:
01976X1008(01)-20020923&from=GA.
2
§ 162 ZoUS.
3
http://www.europarl.europa.eu/news/en/press-room/elections-press-kit/0/key-dates-ahead.

Bratislava 1532079.2
 4. júna 2019
Strana 3

2 Navrhovateľ je v konaní o tomto návrhu zastúpený advokátmi, čím je splnená podmienka

podľa § 34 ods. 1 ZoUS. Doručovať procesné písomnosti adresované navrhovateľovi postačí
doručovať jednému z právnych zástupcov navrhovateľa – JUDr. Petrovi Kubinovi.

Dôkaz: Plná moc zo dňa 30. mája 2019 (Príloha č. 2)

B PASÍVNE LEGITIMOVANÍ ÚČASTNÍCI KONANIA

3 Podľa § 160 ods. 1 ZoUS je okrem navrhovateľa účastníkom konania o tomto návrhu [každá]
politická strana alebo politické hnutie alebo ich koalícia, ktoré získali v napadnutých voľbách
zastúpenie v Európskom parlamente“.

4 Vzhľadom na oficiálne výsledky Volieb vyhlásené dňa 26. mája 20194 zastúpenie
v Európskom parlamente získali okrem navrhovateľa ešte nasledovné politické strany,
politické hnutia a ich koalície:5

(a) Koalícia Progresívne Slovensko, so sídlom Tallerova 5/10, 811 02 Bratislava –

Staré Mesto, Slovenská republika, IČO 51 224 836, zapísané v registri politických
strán a hnutí pod číslom registrácie SVS-OVR1-2017/039325 a SPOLU – občianska
demokracia (skrátene SPOLU), so sídlom Koperníkova 3815/47, 82104 Bratislava-
Ružinov, Slovenská republika, IČO 51 313 901, zapísaná v registri politických strán
a hnutí pod číslom registrácie SVS-OVR1-2018/004572;

(b) SMER – sociálna demokracia (skrátene SMER-SD), so sídlom Súmračná 3263/25,

821 02 Bratislava-Ružinov, Slovenská republika, IČO 31 801 242, zapísaná v registri
politických strán a hnutí pod číslom registrácie 203/2-99/05662;

(c) Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko (skrátene ĽS Naše Slovensko), so

sídlom Nový Svet 5667/63, 974 01 Banská Bystrica, Slovenská republika, IČO
36 127 175, zapísaná v registri politických strán a hnutí pod číslom registrácie 203/2-
2000/04211;

(d) Sloboda a Solidarita (skrátene SaS), so sídlom Priemyselná 16318/8, 821 09

Bratislava – Ružinov, Slovenská republika, IČO 42 139 333, zapísaná v registri
politických strán a hnutí pod číslom registrácie 233004-2009/03592; a

(e) OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), so sídlom Zámocká 6873/14,

811 01 Bratislava – Staré Mesto, Slovenská republika, IČO 42 287 511, zapísané
v registri politických strán a hnutí pod číslom registrácie OVVS 3-2011/028521.

5 Keďže navrhovateľ napáda Voľby len v rozsahu Napadnutého uznesenia (k tomu pozri časť E
nižšie), výsledok tohto konania môže mať dopad iba na volebný výsledok navrhovateľa a
politickej strany Sloboda a Solidarita. Žiaden iný účastník konania nebude výsledkom konania
o tomto návrhu nijako dotknutý.

4
Oficiálne výsledky Volieb zverejnené Štatistickým úradom Slovenskej republiky na internetovej stránke https://volbysr.sk/sk/.
5
Identifikačné údaje politických strán a hnutí boli získané z registra politických strán a hnutí, ktorý je verejne dostupný na
internetovej stránke

Bratislava 1532079.2
 4. júna 2019
Strana 4

C PRÁVOMOC ÚSTAVNÉHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY

6 Právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) konať a rozhodnúť
o tomto návrhu vyplýva z čl. 129 ods. 2 Ústavy a z § 42 ods. 2 písm. j) a § 156 a nasl. ZoUS.
Sme toho názoru, že Ústavný súd môže o tomto návrhu rozhodnúť a vyhovieť mu aj sám,
výlučne pre rozpor Napadnutého uznesenia s Ústavou a Volebným zákonom. Prerušenie
konania o návrhu a predloženie prejudiciálnej otázky na SDEU (body 7 až 12 a bod 60 nižšie)
žiadame len pre prípad, že by Ústavný súd rozhodol, že nie je možné vyhovieť tomuto návrhu
pre rozpor Napadnutého uznesenia s Ústavou a Volebným zákonom.

7 V rozsahu, v ktorom sa v tomto návrhu namieta rozpor Napadnutého uznesenia so ZFEU

a Aktom vyplýva právomoc Ústavného súdu konať a rozhodnúť o tomto návrhu rovnako z čl.
129 ods. 2 Ústavy a z § 42 ods. 2 písm. j) a § 156 a nasl. ZoUS, pričom:

(a) podľa čl. 267 tretí odsek ZFEU:

„Ak sa takáto otázka [t.j. otázka výkladu ZFEU alebo právnych predpisov Európskej
únie, pozn. navrhovateľa] položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom,
proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho
práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie.“;

(b) Ústavný súd je vnútroštátnym súdnym orgánom,6 proti ktorého rozhodnutiu nemožno
podať opravný prostriedok;7

(c) Ústavný súd sa môže pri výkone svojich právomocí dostať do situácie, keď sa aj na
naň bude vzťahovať povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku na rozhodnutie
Súdnemu dvoru Európskej únie,8 čo sa už v jeho rozhodovacej činnosti stalo;9

8 V prípadoch, keď posúdenie otázky v konaní pred Ústavným súdom závisí od výkladu ZFEU
alebo právnych predpisov Európskej únie, má teda Ústavný súd (ako vnútroštátny súdny
orgán, proti ktorého rozhodnutiu niet opravného prostriedku) povinnosť podľa čl. 267 tretieho
odseku ZFEU [za analogického použitia § 31a ZoUS a § 161 ods. 1 písm. c) Civilného
sporového poriadku] povinnosť prerušiť konanie pred Ústavným súdom a podať návrh na
začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie o predbežných
otázkach výkladu ZFEU alebo právnych predpisov Európskej únie vznesených v konaní pred
Ústavným súdom.

9 Z povinnosti podľa čl. 267 tretieho odseku ZFEU existujú len dve výnimky,10 kedy
vnútroštátny súdny orgán je oprávnený o vznesenej otázke výkladu ZFEU alebo právnych
predpisov Európskej únie rozhodnúť sám bez obrátenia sa na Súdny dvor Európskej únie. Ide
o prípady:

(a) acte éclairé – ak vznesená predbežná otázka je materiálne identická s otázkou, o

ktorej Súdny dvor Európskej únie už rozhodol alebo ak je možné výklad práva

6
Čl. 124 Ústavy.
7
Čl. 133 Ústavy.
8
IV. ÚS 206/08.
9
PL. ÚS 5/2018.
10
CRAIG, P., DE BÚRCA, G. EU Law. Text, cases and materials. Third edition. Oxford: Oxford University Press, 2003. s. 452.

Bratislava 1532079.2
 4. júna 2019
Strana 5

Európskej únie na vznesenú otázku nájsť v ustálenej judikatúre Súdneho dvora

Európskej únie) a vnútroštátny súdny orgán vznesenú otázku posúdi v súlade s
predchádzajúcim rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie o danej materiálne
identickej otázke alebo s doterajšou ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej
únie;11

(b) acte clair – ak je správna interpretácia práva Európskej únie na posúdenie vznesenej
predbežnej otázky natoľko jasná a zrejmá, že nie je priestor na žiadne pochybnosti.12

10 V otázkach výkladu ZFEU a Aktu, ktorý je potrebný na zodpovedanie otázok vznesených v

tomto návrhu a posúdenie súladu Napadnutého uznesenia so ZFEU a Aktom, sa podľa
názoru a zistení navrhovateľa nedá oprieť ani o jednu z vyššie uvedených výnimiek. Preto v
rozsahu, v akom rozhodnutie Ústavného súdu o tomto návrhu bude závisieť od výkladu ZFEU
a Aktu, je Ústavný súd povinný konanie o tomto návrhu prerušiť a podať návrh na začatie
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie.

11 V súlade so svojou doterajšou judikatúrou13 však Ústavný súd nie je povinný postupovať
podľa čl. 267 ZFEU v prípade, ak zistí a rozhodne, že Napadnuté uznesenie nie je v súlade
s Ústavou alebo Volebným zákonom, kedy nie je v zásade už potrebné preskúmavať aj ich
nesúlad s právom Európskej únie (aj napriek tomu, že to navrhovateľ navrhuje), pretože aj
jeho prípadný nesúlad s právom Európskej únie by viedol len k rovnakému výsledku a
rovnakým právnym účinkom aké sa dosiahli rozhodnutím po konštatovaní rozporu
Napadnutého uznesenia s Ústavou alebo Volebným zákonom.

12 Vzhľadom na vyššie uvedené má Ústavný súd v konaní o tomto návrhu nasledovné

právomoci:

(a) právomoc konštatovať, že Napadnuté uznesenie nie je v súlade s Ústavou a/alebo

Volebným zákonom a vyhovieť návrhu v zmysle petitu, pričom v takom prípade nemá
povinnosť postupovať podľa čl. 267 tretieho odseku ZFEU; alebo

(b) právomoc dospieť k záveru, že Napadnuté uznesenie je v súlade s Ústavou

a Volebným zákonom, pričom v takom prípade má povinnosť konanie o tomto návrhu
prerušiť, podať návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom
Európskej únie, a následne na základe odpovede podanej Súdnym dvorom
Európskej únie na položenú otázku rozhodnúť o (ne)súlade Napadnutého uznesenia
so ZFEU a Aktom; alebo

(c) právomoc tomuto návrhu nevyhovieť, ak postupom uvedeným v odsekoch (a) a (b)
vyššie Ústavný súd dospeje k záveru, že Napadnuté uznesenie je v súlade so
všetkými namietanými ustanoveniami Ústavy, Volebného zákona, ZFEU a Aktu.

D VČASNOSŤ PODANIA NÁVRHU

13 Podľa § 159 ZoUS je lehota na podanie tohto návrhu 10 dní po vyhlásení výsledku Volieb.

11
Spojené veci 28-30/62 Da costa en Schaake NV, Jacob Meijer NV, Hoechst-Holland NV v. Netherlands Inland Revenue
Administration [1963] ECR 31.
12
Vec 293/81 Srl CILFIT and Lanificio di Gavardo SpA v Ministry of Health [1982] ECR 3415.
13
PL. ÚS 3/09.

Bratislava 1532079.2
 4. júna 2019
Strana 6

14 Komisia vyhlásila výsledky Volieb dňa 26. mája 2019.14 Posledným dňom lehoty na podanie
tohto návrhu je desiaty deň po uvedenom dni, t. j. 5. jún 2019. Tento návrh je preto podaný
v zákonnej lehote.

E ROZSAH NAPADNUTIA VOLIEB

15 Podľa judikatúry Ústavného súdu15 aj názorov právnej vedy16 sa za voľby pre účely
prieskumu ich ústavnosti a zákonnosti Ústavným súdom považuje obdobie začínajúce
prípravou volieb (voľby v širšom zmysle) a končiace podpísaním zápisnice Komisiou
a zverejnením celkových výsledkov volieb (voľby v užšom zmysle), pričom v konaní pred
Ústavným súdom o ústavnosti a zákonnosti volieb sa chráni ústavnosť a zákonnosť počas
celého tohto obdobia.

16 Podľa § 156 ZoUS je účelom konania vo volebných veciach napraviť prípadnú neústavnosť
alebo nezákonnosť napadnutých volieb a tým zabezpečiť slobodnú súťaž politických síl.
K porušeniu Ústavy alebo zákona môže dôjsť v ktorejkoľvek fáze a v ktoromkoľvek kroku
v rámci procesu volieb (ako je tento vymedzený v bode 15 vyššie). K neústavnosti
a nezákonnosti napadnutej týmto návrhom došlo až v úplnom závere Volieb, a to pri
interpretácii a aplikácii § 220a Volebného zákona na výsledok hlasovania voličov.

17 Pre účely § 158 písm. a) ZoUS navrhovateľ uvádza, že z územného hľadiska napáda Voľby
ako celok, pretože vada, ktorú namieta, sa týka výsledku volieb za celé územie Slovenskej
republiky. Zároveň však navrhovateľ uvádza, že z vecného hľadiska nenapáda
a nespochybňuje proces prípravy a výkonu Volieb, sčítania hlasov a jeho výsledky a ani počet
hlasov získaných jednotlivými subjektmi zúčastnenými na Voľbách.

18 Z vecného hľadiska navrhovateľ napáda iba vyhlásený výsledok Volieb, a to iba v časti
Napadnutého uznesenia, ktorým Komisia rozhodla o tom, že mandátom podmieneným
odchodom Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie (ďalej
len „Brexit“) má byť podľa § 220a Volebného zákona mandát získaný navrhovateľom a jeho
kandidátkou Mgr. Miriam Lexmann.

19 Vzhľadom na vyššie uvedený rozsah napadnutia Volieb je potrebné uviesť, že v konaní

o tomto návrhu nie je potrebné dokazovať žiadne skutkové okolnosti týkajúce sa Volieb,
nakoľko žiadnu z týchto skutkových okolností nepovažuje navrhovateľ za spornú. Konanie
a rozhodnutie o tomto návrhu spočíva len v právnom posúdení Napadnutého uznesenia
a preskúmania jeho súladu s Ústavou, Volebným zákonom a prípadne ZFEU a Aktom.

F ZHNUTIE VÝSLEDKOV VOLIEB V ROZSAHU RELEVANTNOM PRE ROZHODNUTIE

O TOMTO NÁVRHU

20 Dňa 26. mája 2019 vyhlásila Komisia nasledovné výsledky volieb:17

14
Tento údaj vyplýva z informácie zverejnenej na internetovej stránke Komisie https://www.minv.sk/?informacie-komisia-pre-
volby&sprava=volby-do-europskeho-parlamentu-mali-pokojny-priebeh-volebna-ucast-dosiahla-22-74-percenta.
15
PL. ÚS 19/94.
16
DRGONEC, J.: Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax. Bratislava: C. H. Beck, 2015, s. 1421.
17
Údaje pochádzajú z informácií zverejnených Štatistickým úradom Slovenskej republiky na internetovej stránke
https://volbysr.sk/sk/, pričom uvádzame len výsledky tých účastníkov Volieb, ktorí prekročili prah 5% získaných platných hlasov

Bratislava 1532079.2
 4. júna 2019
Strana 7

Subjekt Počet získaných Podiel získaných

platných hlasov platných hlasov v %

Koalícia Progresívne Slovensko a SPOLU - 198 255 20,11

občianska demokracia
SMER - sociálna demokracia 154 996 15,72
Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko 118 995 12,07
Kresťanskodemokratické hnutie (navrhovateľ) 95 588 9,69
Sloboda a Solidarita 94 839 9,62
OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO) 51 834 5,25

21 Na základe týchto výsledkov bolo podľa § 94 ods. 1 Volebného zákona určené republikové
volebné číslo (ďalej len „RVČ“) v hodnote 47 634. RVČ je podielom celkového súčtu platných
hlasov získaných postupujúcimi účastníkmi Volieb (714 507) a celkového počtu
prideľovaných mandátov (14) zvýšeného o 1. Toto číslo je „hodnotou“ jedného mandátu
vyjadrenou počtom voličských hlasov.

22 Následne sa uskutočnilo prvé kolo prideľovania mandátov (prvé skrutínium) podľa § 94 ods. 2
Volebného zákona. V prvom skrutíniu boli mandáty pridelené nasledovne:18

Subjekt Podiel získaných Počet pridelených Zostatok delenia

hlasov a RVČ mandátov

Koalícia Progresívne Slovensko a 4,1620 4 7 719

SPOLU - občianska demokracia
SMER - sociálna demokracia 3,2539 3 12 094
Kotleba - Ľudová strana Naše 2,4981 2 23 727
Slovensko
Kresťanskodemokratické hnutie 2,0067 2 320
(navrhovateľ)
Sloboda a Solidarita 1,9910 1 47 205
OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé 1,0882 1 4 200
osobnosti (OĽANO)

23 Keďže v prvom skrutíniu nebolo pridelených všetkých 14 mandátov ale len 13, na pridelenie
štrnásteho mandátu sa uskutočnilo druhé skrutínium podľa § 94 ods. 4 Volebného zákona.
V druhom skrutíniu bol tento štrnásty mandát pridelený strane Sloboda a Solidarita, pretože
po prvom skrutíniu vykázala najvyšší zostatok delenia (t. j. najvyšší počet hlasov
„neskonzumovaných“ mandátmi pridelenými v prvom skrutíniu). Tento mandát získal kandidát
Ing. Eugen Jurzyca, ktorý bol po zohľadnení prednostného hlasovania na 2. mieste
kandidátnej listiny strany Sloboda a Solidarita.19

a získali tak zastúpenie v Európskom parlamente (postupujúci účastníci Volieb). Volebné výsledky nepostupujúcich účastníkov
Volieb nie sú pre účely tohto návrhu relevantné.
18
Ibid. V prvom skrutíniu sa podľa § 94 ods. 2 Volebného zákona sa každému postupujúcemu subjektu pridelí toľko mandátov,
koľkokrát je RVČ obsiahnuté v súčte platných hlasov, ktoré tento subjekt získal.
19
Ibid. V druhom skrutíniu sa podľa § 94 ods. 2 Volebného zákona sa prideľujú zostávajúce mandáty postupujúcim subjektom
podľa výšky zostatku delenia (t. j. podľa počtu získaných hlasov, ktoré im zostali „neskonzumované“ mandátmi pridelenými

Bratislava 1532079.2
 4. júna 2019
Strana 8

24 Výsledný stav pridelenia mandátov postupujúcim účastníkom Volieb po poslednom (druhom)

skrutíniu a po pridelení všetkých mandátov je teda nasledovný:20

Subjekt Počet pridelených mandátov

Koalícia Progresívne Slovensko a SPOLU - občianska demokracia 4

SMER - sociálna demokracia 3
Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko 2
Kresťanskodemokratické hnutie (navrhovateľ) 2
Sloboda a Solidarita 2
OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO) 1

25 Navrhovateľovi teda boli na základe výsledkov Volieb (správne) pridelené 2 mandáty, a to

obidva už v prvom skrutíniu. Druhý z týchto mandátov pripadol podľa § 94 ods. 5 Volebného
zákona kandidátke Mgr. Miriam Lexmann, ktorá kandidovala na 2. mieste kandidátnej listiny
navrhovateľa.

Dôkaz: Osvedčenie o zvolení vydané Komisiou kandidátke navrhovateľa Mgr. Miriam

Lexmann podľa § 96 Volebného zákona (Príloha č. 3)

26 Keďže štrnásty mandát patrí Slovenskej republike iba za predpokladu uskutočnenia Brexitu,
bolo po pridelení všetkých mandátov ešte potrebné určiť, ktorý mandát bude podmienený
uskutočnením Brexitu podľa § 220a Volebného zákona. Za týmto účelom Komisia prijala
Napadnuté uznesenie, ktorým určila, že takto podmieneným bude práve mandát pridelený
navrhovateľovi a jeho kandidátke Mgr. Miriam Lexmann z dôvodu, že navrhovateľ vykázal
najnižší zostatok delenia.

Dôkaz: Výpis uznesení zo 49. zasadnutia Komisie zo dňa 25. – 26.mája 2019 získaný
z internetovej stránky Komisie https://www.minv.sk/?zasadnutie190525; Napadnuté
uznesenie sa vo výpise uvádza ako posledné pod č. 49/6/2 (Príloha č. 4)

G DÔVODY ROZPORU NAPADNUTÉHO UZNESENIA S ÚSTAVOU, VOLEBNÝM ZÁKONOM

A ZFEU

G.1 Všeobecne

27 Ustanovenie § 220a Volebného zákona, ktorým sa zaviedol mechanizmus pre podmienenie

jedného mandátu kandidáta za poslanca Európskeho parlamentu zvoleného za Slovenskú
republiku znie:

„§ 220a Opatrenie v súvislosti s odchodom Spojeného kráľovstva Veľkej

Británie a Severného Írska z Európskej únie

v prvom skrutíniu), a to postupne od najvyššieho zostatku delenia. Keďže v prípade Volieb sa v druhom skrutíniu prideľoval iba
1 mandát, bol tento pridelený strane Sloboda a Solidarita ako subjektu s najvyšším zostatkom delenia a získal ho kandidát
určený postupom podľa § 94 ods. 5 Volebného zákona.
20
Údaje pochádzajú z informácií zverejnených Štatistickým úradom Slovenskej republiky na internetovej stránke
https://volbysr.sk/sk/data03.html.

Bratislava 1532079.2
 4. júna 2019
Strana 9

(1) Ak Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska bude na začiatku

volebného obdobia 2019 – 2024 členským štátom Európskej únie, neujme sa
funkcie na základe výsledku volieb do Európskeho parlamentu v roku 2019, až
kým vystúpenie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z
Európskej únie nadobudne právnu účinnosť, zvolený kandidát tej politickej
strany alebo koalície, ktorá vykázala najmenší zostatok delenia.21 Pri
rovnakom zostatku delenia neujme sa funkcie zvolený kandidát tej politickej
strany alebo koalície, ktorá získala menší počet hlasov. Ak je počet platných
hlasov rovnaký, rozhodne žreb.

(2) Štátna komisia oznámi meno a priezvisko zvoleného kandidáta podľa odseku 1
predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady
Slovenskej republiky odovzdá Európskemu parlamentu okrem zápisnice o
výsledku volieb podľa § 95 ods. 3 aj meno a priezvisko zvoleného kandidáta
podľa odseku 1.“

28 Keďže na štrnásty mandát má Slovenská republika nárok iba v prípade uskutočnenia Brexitu,
tento mandát je do okamihu Brexitu podmienený a neuplatňuje sa. Úmyslom, ktorý
zákonodarca sledoval prijatím § 220a Volebného zákona, bolo upraviť spôsob určenia
mandátu, ktorý má byť takto podmienený a do uskutočnenia Brexitu sa nemá uplatňovať.22

29 Navrhovateľ namieta, že Komisia pri vyhodnocovaní výsledkov Volieb a pri prijatí

Napadnutého uznesenia interpretovala § 220 Volebného zákona spôsobom, ktorý je
v rozpore s Ústavou, Volebným zákonom a ZFEU.

G.2 Rozpor Napadnutého uznesenia s Ústavou: Komisia porušila povinnosť vykladať

a aplikovať § 220a Volebného zákona v súlade s Ústavou.

30 Komisia Napadnutým uznesením porušila čl. 154 ods. 2 Ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2
ods. 2, čl. 30 ods. 1, 3 a 4 a čl. 31 Ústavy.

31 Základnou ústavnou požiadavkou na výklad a aplikáciu právnych noriem je povinnosť

každého štátneho orgánu vykladať a aplikovať právnu normu v súlade s Ústavou,23 pokiaľ
možnosť takéhoto výkladu a aplikácie existuje. Nesúlad právnej normy s Ústavou je možné
vysloviť len vtedy, ak neexistuje žiadna možnosť jej ústavne konformného výkladu a
aplikácie, t. j. keď jediným ústavne konformným spôsobom jej aplikácie je danú normu
neaplikovať. Ak existuje čo len jedna možnosť jej ústavne konformného výkladu a aplikácie,
štátne orgány sú povinné ju práve takto vykladať a aplikovať.24 Táto povinnosť sa vzťahuje aj
na Komisiu, ktorá je bez akýchkoľvek pochybností štátnym orgánom.

32 Zákonodarca v texte § 220a Volebného zákona stanovil, že podmieneným bude mandát toho
účastníka volieb, ktorý „vykázal najmenší zostatok delenia“. Nešpecifikoval však, či má ísť
o najmenší zostatok delenia po prvom skrutíniu alebo po poslednom skrutíniu (t. j. po úplnom
rozdelení všetkých mandátov). Zákonodarca teda nezohľadnil výslovne v texte tohto

21
Zvýraznenie doplnené navrhovateľom.
22
Podľa dôvodovej správy k návrhu novely Volebného zákona, ktorým sa zavádza § 220. Dôvodová správa je dostupná na
internetovej stránke Národnej rady Slovenskej republiky https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=
461936.
23
Čl. 152 ods. 4 Ústavy, DRGONEC, J.: Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax. Bratislava: C. H. Beck, 2015, s. 1585-
1587.
24
PL. ÚS 15/1998.

Bratislava 1532079.2
 4. júna 2019
Strana 10

ustanovenia bežnú skutočnosť, že k rozdeleniu mandátov môže dochádzať (a v praxi často

dochádza) vo viac ako jednom skrutíniu. Ak by sa totiž predmetné ustanovenie odkazovalo na
najmenší zostatok delenia po poslednom skrutíniu, čiže po úplnom rozdelení všetkých
mandátov, stav napadnutý týmto návrhom by nemohol vzniknúť. Túto otázku je tak potrebné
zodpovedať pomocou ústavne konformného výkladu.

33 Pre jednoduchšie pochopenie situácie možno prideľovanie mandátov podľa § 94 Volebného

zákona charakterizovať ako proces, v ktorom si každý z postupujúcich účastníkov volieb
„kupuje“ mandáty za hlasy získané vo Voľbách, pričom plná cena jedného mandátu je daná
počtom hlasov vyjadreným RVČ. Každý postupujúci účastník volieb si takto „kúpi“ toľko
mandátov, koľko si môže za svoje hlasy najviac dovoliť (t. j. koľkokrát je RVČ obsiahnuté v
súčte jeho získaných hlasov; § 94 ods. 2 Volebného zákona). Zvyšok hlasov, ktorý je u
každého uchádzača logicky nižší než RVČ, predstavuje jeho „zostatok delenia“.

34 Každý mandát pridelený účastníkovi volieb „skonzumuje“ získané hlasy daného účastníka: (a)
v počte RVČ v prvom skrutíniu; a (b) v prípade účastníka, ktorému bol pridelený mandát
v poslednom skrutíniu, aj v počte všetkých zostávajúcich hlasov v poslednom skrutíniu.
Pojem „zostatok delenia“ používaný Volebným zákonom teda znamená počet hlasov, ktoré
po príslušnom skrutíniu, po ktorom sa zostatok delenia meria, zostali u daného účastníka
volieb neskonzumované mandátmi dovtedy pridelenými tomuto účastníkovi volieb. To
znamená, že účastníkovi volieb, ktorý dostal v poslednom skrutíniu mandát za svoje
zostávajúce hlasy z predchádzajúceho skrutínia (t. j. za svoj zostatok delenia), už po tomto
poslednom skrutíniu žiaden zostatok delenia (t. j. hlasy neskonzumované pridelenými
mandátmi) nezostáva, a teda v matematickom vyjadrení je tento zostatok delenia nulový,
prípadne záporný.

35 Na základe výsledkov Volieb si tak v prvom skrutíniu navrhovateľ takto „kúpil“ za „plnú cenu“
2 mandáty a strana Sloboda a Solidarita si kúpila 1 mandát. Keďže v prvom skrutíniu sa takto
podarilo rozdeliť len 13 mandátov, uskutočnilo sa druhé (a posledné) skrutínium, v ktorom bol
„v ponuke“ zostávajúci 1 mandát. Ten získala strana Sloboda a Solidarita, avšak ho získala
„so zľavou“ za nižšiu cenu, než za akú kúpili všetci ostatní účastníci volieb všetky ostatné
mandáty. Ak by celý proces skončil v tomto bode, neexistoval by žiadny spor.

36 Postupom podľa § 220a Volebného zákona sa (prinajmenšom dočasne) účastníkovi volieb

prakticky aj právne odoberá možnosť vykonávať získaný mandát, pričom táto možnosť sa
stáva podmienenou a závislou od budúcej možnej no neistej udalosti (Brexitu). Dotknutý
mandát sa tak v porovnaní s ostatnými mandátmi oslabuje a stráca na kvalite. Týmto
postupom sa nad rámec štandardných pravidiel prerozdeľovania mandátov závislých od
matematickej náhody upravených v § 94 Volebného zákona zasahuje do výsledku
demokratických volieb (t. j. do vyjadrenej vôle voličov), ktorý sa v prípade každého ich
účastníka meria jedine počtom získaných hlasov a jeho porovnaním so ziskami ostatných
účastníkov. Preto je potrebné zabezpečiť, aby tento zásah bol uskutočnený v čo najmenšej
miere a aby čo najviac rešpektoval vôľu voličov (zdroja moci) vyjadrenú odovzdanými
platnými hlasmi.

37 Ústavne konformný výklad a aplikácia § 220a Volebného zákona teda znamená taký výklad
a aplikáciu tejto právnej normy, ktoré rešpektujú legitimitu zdroja moci, výsledok
demokratického hlasovania voličov a princíp rovnosti volebného práva a z neho vyplývajúcej
rovnakej hodnoty hlasu každého voliča prinajmenšom v týchto štyroch ohľadoch:

Bratislava 1532079.2
 4. júna 2019
Strana 11

(a) Výsledok prerozdelenia mandátov by sa mal čo najmenej odchyľovať od ich presného

pomerného rozdelenia podľa výsledku volieb.

Voľby nie sú matematika. Preto je matematicky presne pomerné rozdelenie

mandátov podľa výsledku volieb v zastupiteľskej demokracii len teoretickou ilúziou.
Realita a miera jej odlišnosti od matematiky je daná volebným systémom a pravidlami
prerozdeľovania mandátov upravenými vo Volebnom zákone. Je preto
akceptovateľné, ak vo volebnom obvode získajú viacerí účastníci volieb rovnaký
počet mandátov napriek rozdielnemu absolútnemu počtu získaných hlasov. To isté
platí ak niektorý účastník volieb získa viac mandátov ako iný účastník, ktorý získal
menej hlasov, aj napriek tomu, že prvý účastník nezískal násobne vyšší počet hlasov.
Je však demokraticky neakceptovateľné a nevysvetliteľné, ak účastník volieb
s vyšším počtom získaných hlasov dosiahol horší volebný výsledok (získal menej
mandátov, resp. v tomto konkrétnom prípade menej nepodmienených mandátov) než
iný účastník tých istých volieb s nižším počtom získaných hlasov.

Ak sa už teda odchýlkam od presného prerozdelenia odchýlkam nedá zabrániť,

potom treba pri výklade a aplikácii Volebného zákona postupovať tak, aby tieto
odchýlky boli aspoň čo najmenšie a aby neboli také veľké, že by tým zasahovali do
rovnosti volebného práva a demokratickej legitimity mandátu viac než je absolútne
nevyhnutné.

(b) Postup podľa § 220a Volebného zákona je potrebné uplatniť voči tomu mandátu,
ktorý bol získaný za najnižší počet hlasov.

Mandát nadobudnutý za „plnú cenu“ vyjadrenú RVČ má vyššiu demokratickú

legitimitu než mandát nadobudnutý „so zľavou“ za najvyšší zostatok delenia (zostatok
neskonzumovaných hlasov) po prvom skrutíniu, pretože za prvým mandátom stojí
viac platných voličských hlasov než za druhým.

Neexistuje preto žiaden rozumný ani ústavne konformný dôvod oslabovať mandát
s plnou demokratickou legitimitou ak existuje k dispozícii mandát s nižšou
demokratickou legitimitou. V prípade rozhodovania o tom, ktorý z týchto dvoch
mandátov má byť urobený dočasne alebo trvalo neuplatniteľným (t. j. oslabený)
postupom podľa § 220a je preto potrebné chrániť držiteľa mandátu s plnou
demokratickou legitimitou na úkor držiteľa mandátu so slabšou demokratickou
legitimitou.

(c) Postup podľa § 220a Volebného zákona nemôže privodiť účastníkovi volieb horší
volebný výsledok než dosiahol iný účastník tých istých volieb s nižším počtom
získaných hlasov.

Takýto postup by išiel priamo proti vôli voličov vyjadrenej v demokratických voľbách,
pretože by viedol k zníženiu hodnoty hlasu každého voliča úspešnejšieho účastníka
volieb a zodpovedajúcemu zvýšeniu hodnoty hlasu menej úspešného účastníka
volieb bez toho, aby na to existoval ústavne ospravedlniteľný dôvod. Išlo by o zásah
do volebného práva, ktorý nespĺňa test proporcionality najmä preto, že je k dispozícii
iné riešenie, ktoré je spravodlivejšie a viac šetrí demokratické princípy a rovnosť
volebného práva.

Bratislava 1532079.2
 4. júna 2019
Strana 12

(d) Postup podľa § 220a Volebného zákona nemôže privodiť žiadnemu účastníkovi
volieb takú ujmu, ktorá by nebola úmerná jeho počtu získaných hlasov vo voľbách.

Je zrejmé, že účastník volieb, proti ktorému sa postup podľa § 220a Volebného

zákona uplatní, tým utrpí určitú ujmu v porovnaní so situáciou, ak by sa tento postup
voči nemu neuplatnil. Ujma spočíva konkrétne v tom, že jeden z jeho získaných
mandátov bude dočasne alebo trvalo neuplatniteľným (t. j. oslabený) a podmienený
budúcou neistou udalosťou. Z ústavného hľadiska by preto problém predstavovala
iba taká ujma, ktorú by nebolo možné odvodiť od počtu získaných voličských hlasov
dotknutého účastníka, resp. ktorá by u konkrétneho účastníka volieb (v porovnaní
s ostatnými účastníkmi tých istých volieb) podstatným spôsobom narúšala vzťah
priamej úmernosti medzi počtom získaných hlasov a počtom získaných mandátov.

38 Ustanovenie § 220a Volebného zákona by sa teda ústavne konformným spôsobom malo

vykladať a uplatniť tak, že postihne toho účastníka volieb, ktorý vykazuje najnižší počet
hlasov neskonzumovaných pridelenými mandátmi (resp., slovami Volebného zákona,
najmenší zostatok delenia) až po rozdelení všetkých 14 mandátov, a nielen 13 mandátov
rozdelených v prvom skrutíniu. Takýto postup zabezpečí, že (a) keď už má byť nejaký mandát
dočasne alebo trvalo neuplatniteľný a podmienený (t. j. oslabený), bude to práve ten mandát,
ktorý sa opiera o najslabšiu demokratickú legitimitu spomedzi všetkých rozdelených
mandátov a (b) nedôjde k situácii, že by ktorýkoľvek účastník volieb získal menej
(nepodmienených) mandátov než menej úspešný účastník s nižším počtom získaných hlasov.
Tento výklad pritom ani nevyžaduje odchýliť sa od textu § 220a Volebného zákona, pretože
nie je v rozpore s týmto textom, len ústavne súladným spôsobom vypĺňa medzery, ktoré
v tomto texte zanechal zákonodarca.

39 Ak by sa tento výklad uplatnil v prejednávanom prípade, potom by platilo, že po rozdelení

všetkých mandátov (po druhom/poslednom skrutíniu) mala najmenší zostatok delenia strana
Sloboda a Solidarita, pretože tej po pridelení posledného (štrnásteho) mandátu
v druhom/poslednom skrutíniu neostal žiadny neskonzumovaný hlas a jej zostatok delenia bol
(v závislosti od pohľadu) buď nulový alebo záporný. To je v každom prípade menej než
zostatok delenia vykázaný navrhovateľom, ktorý bol kladný. Pri takomto ústavne konformnom
výklade a aplikácii § 220a Volebného zákona by sa toto ustanovenie uplatnilo vo vzťahu
k mandátu Ing. Eugena Jurzycu, ktorý bol po zohľadnení prednostného hlasovania na 2.
mieste kandidátnej listiny strany Sloboda a Solidarita. Takýto výsledok by bol v súlade so
všetkými štyrmi princípmi uvedenými v bode 37 vyššie.

40 Komisia však § 220a Volebného zákona vykladala a aplikovala v rozpore s Ústavou, pretože
ho aplikovala na účastníka Volieb, ktorý vykázal najmenší zostatok delenia po prvom
skrutíniu, teda ešte pred tým, ako bolo rozdelených všetkých 14 mandátov. Tak sa stalo, že
hoci štrnásty mandát so slabšou demokratickou legitimitou získala strana Sloboda a Solidarita
v druhom skrutíniu, Komisia prijatím Napadnutého rozhodnutia arbitrárne oslabila mandát
navrhovateľa, ktorý sa opiera o plnú demokratickú legitimitu.

41 Nesprávnym a ústavne nesúladným výkladom a aplikáciou § 220a Volebného zákona

Komisiou proti navrhovateľovi vznikla navrhovateľovi ujma, keď namiesto 2 nepodmienených
mandátov mu bol pridelený 1 nepodmienený a 1 podmienený. Táto ujma pritom nie je
odvoditeľná od počtu hlasov získaných navrhovateľom (95 588) nakoľko strane Sloboda
a Solidarita boli pridelené 2 nepodmienené mandáty napriek nižšiemu počtu získaných hlasov
(94 839). Ak by Komisia vykladala a aplikovala toto ustanovenie ústavne konformným
spôsobom a v súlade s princípmi uvedenými v bode 37 vyššie, potom ujma utrpená stranou

Bratislava 1532079.2
 4. júna 2019
Strana 13

Sloboda a Solidarita z tohto dôvodu by bola plne odvoditeľná z jej (nižšieho) počtu získaných
hlasov v porovnaní s navrhovateľom. Bolo by teda v plnom súlade s princípmi uvedenými
v bode 37 vyššie, ak by navrhovateľ pri počte 95 588 získaných hlasov získal 2
nepodmienené mandáty a strana Sloboda a Solidarita pri počte 94 839 získaných hlasov
získala 1 nepodmienený a 1 podmienený mandát.

G.3 Rozpor Napadnutého uznesenia s Ústavou a Volebným zákonom: Komisia vykladala

a aplikovala § 220a Volebného zákona v rozpore s jeho účelom, zmyslom a
systematikou.

42 Komisia sa ďalej dopustila porušenia Ústavy (povinnosť ústavne konformného výkladu

právnych noriem podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy) ale aj Volebného zákona (povinnosť
interpretovať a aplikovať § 220a Volebného zákona analogicky a systematicky v nadväznosti
na § 94 ods. 3 Volebného zákona).

43 Otázka, či sa § 220a Volebného zákona má aplikovať už po prvom skrutíniu alebo až po

poslednom skrutíniu a po rozdelení všetkých mandátov, a či sa v ňom uvedený pojem
„najmenší zostatok delenia“ meria po prvom skrutíniu alebo po poslednom skrutíniu, sa dá
zodpovedať aj výkladom samotného Volebného zákona v súlade s jeho účelom a zmyslom.

44 Podľa pomerne bohatej a stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu sa štátne orgány pri
aplikácii práva môžu, ba dokonca musia odchýliť od doslovného znenia textu právnej normy
v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo
požiadavka ústavne súladného výkladu právnych noriem. V takýchto prípadoch sa štátne
orgány musia vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musia
založiť na racionálnej interpretácii (výklad e ratione legis).25

45 V súvislosti s výkladom a aplikáciou právnych noriem musí aplikujúci štátny orgán prihliadať
na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným
záujmom osôb dotknutých jeho rozhodovaním. Princíp spravodlivosti a požiadavka
materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany
v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu. Nevyhnutnou súčasťou aplikácie
abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov, je zisťovanie
obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy
o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu
prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k
zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu.26

46 V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu

(umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so
zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti,
možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým)
výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy totiž
neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu
aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje
viazanosť štátnych orgánov iba textom, ale aj zmyslom a účelom zákona.27

25
III. ÚS 341/07.
26
III. ÚS 72/2010.
27
III. ÚS 341/07, III. ÚS 72/2010.

Bratislava 1532079.2
 4. júna 2019
Strana 14

47 Štátnym orgánom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný

formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Orgán aplikujúci zákon nie je
absolútne viazaný jeho doslovným znením, ale môže a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ to
vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z
ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno
opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého
zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.28

48 V dôvodovej správe k § 220a Volebného zákona sa na vysvetlenie zmyslu a účelu tohto

ustanovenia uvádza:

„Postup sa navrhuje analogicky29 podľa ustanovenia § 94 ods. 3 zákona, ktorý

upravuje situáciu keď sa pri prideľovaní mandátov pridelilo o jeden mandát
viac, než sa malo na základe výsledkov volieb prideliť. Tento postup je
upravený o skutočnosť, že mandát sa síce politickej strane, alebo koalícii
politických strán neodpočíta, iba sa bude uplatňovať až po nadobudnutí právnej
účinnosti vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie.“30

49 Aj keď dôvodová správa nie je záväzným prameňom práva a v slovenskej legislatívnej praxi
býva jej obsah pridanou hodnotou pre interpretáciu právnych noriem zväčša iba výnimočne,
v tomto prípade je z dôvodovej správy možné vyrozumieť aspoň to, že navrhovateľ zákona
mal v úmysle pre aplikáciu § 220a Volebného zákona stanoviť analogický (t. j. vecne rovnaký)
kľúč ako je kľúč podľa § 94 ods. 3 Volebného zákona pre odpočítanie prebytočného
(fiktívneho a neexistujúceho, v tomto prípade pätnásteho) mandátu, ktorý sa za určitých
okolností môže prideliť v rámci prvého skrutínia v dôsledku nedokonalosti prerozdeľovacieho
vzorca podľa § 94 ods. 2 Volebného zákona. Zo schváleného textu § 220a Volebného zákona
je evidentné, že zákonodarca tento schválil v znení predloženom navrhovateľom, bez
akýchkoľvek zmien.

50 Kľúč pre odpočítanie prebytočného mandátu podľa § 94 ods. 3 Volebného zákona sa

vyznačuje dvomi podstatnými vlastnosťami: (a) uplatňuje sa vždy až po rozdelení všetkých
mandátov, t. j. po poslednom skrutíniu; a (b) prebytočný mandát sa odpočíta vždy tomu
účastníkovi volieb, ktorý po rozdelení všetkých mandátov vykazuje najmenší zostatok delenia,
t. j. najmenší počet hlasov „neskonzumovaných“ pridelenými mandátmi.

51 Ak by sa teda postup určenia podmieneného mandátu podľa § 220a Volebného zákona mal
uplatniť „analogicky“ ako postup odpočítania prebytočného mandátu podľa § 94 ods. 3
Volebného zákona, potom sa musí uplatniť (a) až po rozdelení všetkých mandátov, t. j. po
poslednom skrutíniu; a (b) proti tomu účastníkovi volieb, ktorý po rozdelení všetkých
mandátov vykazuje najmenší zostatok delenia, t. j. najmenší počet hlasov
„neskonzumovaných“ všetkými jeho pridelenými mandátmi. Postup podľa § 220a Volebného
zákona by tak dopadol na mandát pridelený strane Sloboda a Solidarita ako druhý v poradí,
teda mandát pridelený jej kandidátovi Ing. Eugenovi Jurzycovi.

52 Komisia však postup podľa § 220a Volebného zákona neuplatnila analogicky ako postup
odpočítania prebytočného mandátu podľa § 94 ods. 3 Volebného zákona, ale uplatnila ho
rozdielne. V rozpore s analogiou legis a systematikou Volebného zákona, ktorá bola v zmysle

28
I. ÚS 255/2010.
29
Zvýraznenie doplnené navrhovateľom.
30
Viď poznámka č. 22.

Bratislava 1532079.2
 4. júna 2019
Strana 15

dôvodovej správy úmyslom navrhovateľa (hoci nie úplne presne a vyčerpávajúco vyjadreným
v texte právnej normy) Komisia uplatnila postup podľa § 220a Volebného zákona (a) pred
rozdelením všetkých mandátov, t. j. po prvom skrutíniu a (b) proti účastníkovi volieb, ktorý po
rozdelení všetkých mandátov nevykazoval najmenší zostatok delenia, t. j. najmenší počet
hlasov „neskonzumovaných“ všetkými jeho pridelenými mandátmi. Ako sme už podrobnejšie
vysvetlili vyššie v bode 39, najmenší zostatok delenia po rozdelení všetkých mandátov
vykazovala strana Sloboda a Solidarita.

53 Okrem toho, základný princíp demokratického volebného práva, že viac získaných voličských
hlasov účastníka volieb nemôže za žiadnych okolností znamenať pre tohto účastníka menej
mandátov (oproti inému účastníkovi s menším počtom získaných hlasov) je veľmi explicitne
vyjadrený na všetkých miestach vo Volebnom zákone, kde sa uplatňuje volebný systém
pomerného zastúpenia. Ide o voľby do Národnej rady Slovenskej republiky (§ 68 ods. 3 druhá
veta a ods. 4 druhá veta Volebného zákona) a voľby do Európskeho parlamentu (§ 94 ods. 3
druhá veta a ods. 4 druhá veta a § 220a druhá veta Volebného zákona). Delenie
a vyhodnocovanie zostatku delenia je len prostriedok na realizáciu cieľa, ktorým je rozdelenie
mandátov čo najpresnejšie zodpovedalo demokratickému výsledku volieb a vôle voličov,
ktorú tento výsledok vyjadruje. Tento prostriedok preto nikdy nemôže byť vykladaný
a aplikovaný v rozpore s cieľom, na ktorý má slúžiť

G.4 Rozpor Napadnutého uznesenia so ZFEU: Komisia Napadnutým uznesením porušila

princíp proporcionality prideľovania mandátov vyžadovaný ZFEU a Aktom.

54 Podľa článku 223 ods. 1 ZFEU:

„Európsky parlament vypracuje návrh s cieľom prijať ustanovenia potrebné na

umožnenie priamych a všeobecných volieb jeho poslancov konané jednotným
postupom vo všetkých členských štátoch alebo v súlade so zásadami spoločnými pre
všetky členské štáty. Rada po udelení súhlasu Európskeho parlamentu vyjadrenom
väčšinou hlasov svojich členov v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom
jednomyseľne prijme potrebné ustanovenia. Tieto ustanovenia nadobudnú platnosť
po ich schválení členskými štátmi v súlade s ich príslušnými vnútroštátnymi
ústavnými požiadavkami.“

55 Potrebné ustanovenia spomínané vo vyššie citovanom článku ZFEU sú obsiahnuté v Akte

Podľa článku 1 ods. 1 Aktu:

„V každom členskom štáte sú poslanci Európskeho parlamentu volení systémom

pomerného zastúpenia,31 a to na základe zoznamu alebo jedného prenosného
hlasu.“

56 Aj keď právo Európskej únie ponecháva podrobnú úpravu pravidiel pre voľby členov
Európskeho parlamentu na národnú legislatívu členských štátov, ustanovuje podstatnú
a základnú požiadavku, že musí ísť o voľbu systémom pomerného zastúpenia. Túto
požiadavku musia členské štáty pri prijímaní národnej legislatívy rešpektovať.

57 Volebný systém pomerného zastúpenia je založený na vzťahu priamej úmernosti medzi

počtom získaných hlasov účastníka volieb a počtom mandátov pridelených na základe

31
Zvýraznenie doplnené navrhovateľom.

Bratislava 1532079.2
 4. júna 2019
Strana 16

získaných hlasov. V tomto systéme teda platí, že čím väčší počet hlasov účastník volieb
získa, tým väčší počet jeho mandátov.32

58 Aj keď za určitých okolností (bližšie pozri bod 37(a) vyššie) možno pripustiť, aby aj
vo volebnom systéme pomerného zastúpenia dvaja alebo viacerí účastníci volieb
s rozdielnym počtom získaných hlasov získali rovnaký počet mandátov, nie je prípustné, aby
medzi počtom získaných hlasov a konečným volebným výsledkom (počtom získaných
mandátov) bol vzťah nepriamej úmernosti. Vtedy pomerný systém volebného zastúpenia
prestáva byť pomerným a stáva sa nepomerným a nedemokratickým, pretože nielenže
nereflektuje vôľu voličov vyjadrenú vo voľbách, ale ju priamo neguje.

59 Napadnutým uznesením preto Komisia spôsobila, že vo Voľbách sa v rozpore s čl. 223 ods. 1
ZFEU a čl. 1 ods. 1 Aktu nepoužil volebný systém pomerného zastúpenia ale iný, právom
Európskej únie nepovolený volebný systém, v ktorom bol jeden účastník volieb za vyšší
volebný zisk potrestaný arbitrárnym oslabením jedného z mandátov, ktoré získal, zatiaľ čo iný
účastník tých istých volieb, ktorý získal menej hlasov, získal viac nepodmienených mandátov
a teda v konečnom dôsledku dosiahol lepší volebný výsledok ako prvý účastník volieb
s vyšším počtom získaných hlasov. Tým Komisia porušila uvedené ustanovenia ZFEU a Aktu.

60 V prípade popísanom v bode 12(b), ak Ústavný súd rozhodne o prerušení konania o tomto
návrhu a podá návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej
únie, dovoľujeme si navrhnúť Ústavnému súdu, aby predložil Súdnemu dvoru Európskej únie
prejudiciálnu otázku v tomto znení:

„Možno vykladať čl. 223 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 1 ods. 1
Aktu o voľbách členov Európskeho parlamentu prijatého rozhodnutím Rady č.
76/787/ECSC dňa 20. septembra 1976 v znení neskorších zmien a doplnení
a v nich uvedenú požiadavku volieb systémom pomerného zastúpenia tak, že
umožňuje členskému štátu vykonať voľby členov Európskeho parlamentu takým
spôsobom, že účastník volieb, ktorý vo voľbách získal v určitom volebnom obvode
určitý počet hlasov, dosiahne za tieto hlasy menej mandátov, resp. horší konečný
volebný výsledok než iný účastník tých istých volieb, ktorý v tých istých voľbách
získal v tom istom volebnom obvode menej hlasov?“

H ZÁVAŽNOSŤ A PROTIPRÁVNY NÁSLEDOK PORUŠENIA A ICH PRÍČINNÁ SÚVISLOSŤ

61 Vo voľbách sa prejavuje vôľa primárneho zdroja moci, a preto do výsledku demokratického

volebného procesu je prípustné zasiahnuť súdnym rozhodnutím len vo výnimočnom prípade.
Na to, aby Ústavný súd svojím rozhodnutím mohol zasiahnuť do výsledku volieb, je potrebné
preukázať, že namietané porušenie predpisov bolo natoľko závažné, že mohlo ovplyvniť
konečný výsledok volieb.33

62 Predovšetkým zdôrazňujeme, že vzhľadom na úzky rozsah napadnutia Volieb týmto návrhom

(len v rozsahu Napadnutého uznesenia) požadované súdne rozhodnutie nijako nezasahuje
do výsledku demokratického hlasovania voličov, ale má za cieľ práve úplne zosúladiť
konečný výsledok volieb vyhlásený Komisiou s výsledkom demokratického hlasovania
voličov.

32
CIBULKA, Ľ. a kol.: Ústavné právo Slovenskej republiky (Štátoveda). Bratislava: Právnická fakulta Univerzity Komenského,
2013, s. 138.
33
PL. ÚS 27/99, PL. ÚS 26/03.

Bratislava 1532079.2
 4. júna 2019
Strana 17

63 Namietané porušenie Ústavy, Volebného zákona, ZFEU a Aktu nielen mohlo ovplyvniť, ale aj
skutočne ovplyvnilo konečný výsledok volieb. Navrhovateľ má v dôsledku Napadnutého
uznesenia 1 nepodmienený mandát a 1 podmienený mandát, hoci podľa výsledku hlasovania
voličov vyjadreného počtom získaných hlasov by mal mať 2 nepodmienené mandáty. Naproti
tomu strana Sloboda a Solidarita, ktorej voliči dali vo Voľbách menej hlasov než
navrhovateľovi, má v dôsledku Napadnutého rozhodnutia 2 nepodmienené mandáty. Tento
výsledok mal byť presne opačný. Ak by Napadnuté uznesenie rešpektovalo príslušné
ustanovenia Ústavy, Volebného zákona, ZFEU a Aktu (bližšie pozri časť G vyššie), mal by
navrhovateľ 2 nepodmienené mandáty a strana Sloboda a Solidarita by mala 1
nepodmienený mandát a 1 podmienený mandát, čo by plne zodpovedalo výsledku
demokratického hlasovania voličov vo Voľbách.

64 Týmto je preukázané, že namietané porušenie bolo natoľko závažné, že ovplyvnilo konečný

výsledok volieb vyhlásený Komisiou, a že tento výsledok, ktorý je pre navrhovateľa
neoprávnene nepriaznivý (resp. oveľa menej priaznivý než by bol, ak by k namietanému
porušeniu nedošlo) nastal v príčinnej súvislosti s týmto namietaným porušením. Namietané
porušenie je bezprostrednou príčinou tohto stavu, pretože Napadnuté uznesenie priamo
vyvolalo namietaný nepriaznivý výsledok Volieb pre navrhovateľa.

I NÁVRH ROZHODNUTIA

65 Vzhľadom na charakter a rozsah namietaného porušenia Ústavy, Volebného zákona, ZFEU

a Aktu neprichádza do úvahy rozhodnutie Ústavného súdu podľa § 163 ods. 1 písm. a) a b)
ZoUS. Navrhujeme preto Ústavnému súdu rozhodnúť spôsobom uvedeným v § 163 ods. 1
písm. c) ZoUS.

66 Podľa § 163 ods. 1 písm. c) ZoUS môže Ústavný súd zrušiť rozhodnutie volebnej komisie
a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený. V tomto prípade je potrebné v prvom
rade zrušiť Napadnuté uznesenie. Následne je potrebné postupovať spôsobom a maiori ad
minus. Ak má Ústavný súd podľa § 163 ods. 1 písm. c) ZoUS právomoc vyhlásiť na základe
zistených výsledkov volieb kandidáta za zvoleného, potom musí mať na základe tohto
ustanovenia právomoc prijať aj rozhodnutie, ktoré je menej invazívne, resp. ktoré zasahuje do
právneho postavenia dotknutých subjektov v menšom rozsahu než rozhodnutie o vyhlásení
kandidáta za zvoleného. Ustanovenia § 156 a nasl. ZoUS, ktoré upravujú právomoc
Ústavného súdu vo volebných veciach, sú totiž všeobecne koncipované tak, aby umožňovali
Ústavnému súdu napraviť v zásade akékoľvek porušenie právnych predpisov v procese
volieb.

67 Ustanovenie § 220a Volebného zákona je výnimočné prechodné ustanovenie, ktoré bolo

navyše prijaté neskôr ako ZoUS, a preto ZoUS neobsahuje špecifickú alternatívu rozhodnutia
Ústavného súdu pre prípad porušenia konkrétne tohto ustanovenia. To ale neznamená, že
účastník volieb nemá právo na súdnu ochranu pred porušením § 220a Volebného zákona
v rovnakom rozsahu a za rovnakých podmienok ako ho má pred inými porušeniami Ústavy či
Volebného zákona. Odopretie takejto súdnej ochrany by bolo odmietnutím spravodlivosti
a porušením základného práva účastníka volieb na súdnu a inú právnu ochranu. Preto nie je
prípustný iný záver než taký, že aj v prípade porušenia § 220a Volebného zákona je Ústavný
súd povinný (a má právomoc) poskytnúť účastníkovi volieb rovnaký rozsah právnej ochrany
a za rovnakých podmienok ako v prípade porušenia akéhokoľvek iného ustanovenia Ústavy
či Volebného zákona.

Bratislava 1532079.2
 4. júna 2019
Strana 18

68 V tomto prípade ide o právne postavenie 2 kandidátov, ktoré sa navrhovaným rozhodnutím

má zmeniť. Ide o kandidátku navrhovateľa Mgr. Miriam Lexmann, ktorej mandát by sa
navrhovaným rozhodnutím Ústavného súdu mal zmeniť z podmieneného na nepodmienený
a o kandidáta strany Sloboda a Solidarita Ing. Eugena Jurzycu, ktorého mandát by sa
navrhovaným rozhodnutím Ústavného súdu mal zmeniť z nepodmieneného na podmienený.

69 Preto navrhujeme, aby Ústavný súd v rámci svojej právomoci podľa § 163 ods. 1 písm. c)
ZoUS: (a) zrušil Napadnuté uznesenie a (b) konštatoval, že zvolený kandidát Ing. Eugen
Jurzyca za stranu Sloboda a Solidarita sa podľa § 220a Volebného zákona ujme funkcie
poslanca Európskeho parlamentu až keď vystúpenie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a
Severného Írska nadobudne právnu účinnosť.

70 Na základe vyššie uvedených dôvodov si navrhovateľ dovoľuje navrhnúť Ústavnému súdu,

aby:

(a) tento návrh podľa § 56 ods. 1 ZoUS predbežne prerokoval a podľa § 56 ods. 5 ZoUS
prijal na ďalšie konanie;

(b) vo veci samej tomuto návrhu vyhovel a vydal nasledovný:

N Á L E Z:

I. Uznesenie Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických

strán č. 49/6/2 prijaté na jej 49. zasadnutí konanom v dňoch 25. – 26.
mája 2019 zrušuje.

II. Konštatuje, že kandidátom za Slovenskú republiku zvoleným vo

voľbách do Európskeho parlamentu konaných v Slovenskej republike
dňa 25. mája 2019, ktorý sa ujme funkcie poslanca Európskeho
parlamentu až keď vystúpenie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a
Severného Írska nadobudne právnu účinnosť, je kandidát zvolený za
politickú stranu Sloboda a Solidarita Ing. Eugen Jurzyca.

S úctou,

Kresťanskodemokratické hnutie

zastúpené na základe plnej moci:

_______________________________ _______________________________
JUDr. Peter Kubina JUDr. Daniel Lipšic, LLM
Advokát Advokát

Bratislava 1532079.2