Súd: Okresný súd Prešov

Spisová značka: 41T/90/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110010997
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Vorobel
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2012:8110010997.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Vorobela a z členov senátu
Kataríny Krakornikovej a Anny Papcunovej na hlavnom pojednávaní konanom v Prešove, dňa 16.
februára 2012, takto

rozhodol:

1/obž. R. S. W.. XX.X.XXXX U. V., F. V., G.. J. Š.

Č..XX t. č. vo väzbe v ÚVV Prešov

2/ obž. Y. Y., W.. XX.X.XXXX U. V., F. V., V. T. Č..

XXX/XX,

sa uznávajú vinným i

v bode I. rozsudku

z obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu spáchaný formou spolupáchateľstva

podľa § 20, k § 186 ods. 1, 2 písm. b, c/, ods. 3 písm. a / Tr. zákona v štádiu pokusu
podľa § 14 ods.1 Tr. zák.

v bode II. rozsudku

z prečinu podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 221 ods. 1,2Tr.

zákona, pretože

I./ obv. Y. Y. po vzájomnej dohode s obv. R. S.I., v úmysel získať rodinný dom poškodeného dňa 7.9.2009
U. V. vylákali poškodeného X. Y., W.. XX.X.XXXX z jeho rodinného domu U. V., L. Č.. XXX/XX tak, že
sa predstavil ako pracovník hospicu, kde je umiestnená dcéra poškodeného s tým, že ho volá riaditeľ
hospicu z dôvodu podpisu nejakých listín týkajúcich sa dcéry poškodeného. Potom, čo poškodený
nastúpil do osobného motorového vozidla riadeného I.. Y. Y., dal mu tento vypiť nápoj obsahujúci liečivo
N., ktorý mu dal obvinený S. a poškodeného vozil vo vozidle kým nezaspal, následne zavolal I.. S., že
poškodený už spí a na pokyn S. priviezol poškodeného na ulicu N. Č.. XXXX/XX U. V., kde býval strýko
obv.
S.. Obvinený S. vyniesol poškodeného do bytu na I. poschodí, kde bol neoprávnene zadržiavaný
až do 8.9.2009, kedy ho tam našla polícia. Pričom tohto konania sa dopustili preto, aby získali od
poškodeného podpis na kúpnopredajnej zmluve na predaj jeho rodinného domu, pretože dňa 2.9.2009
predložili katastrálnemu úradu v V. na vykonanie vkladu (fiktívnu kúpnopredajnú zmluvu na predaj
rodinného domu obv. Y. ), na ktorej nebol podpis predávajúceho overený notárom a z toho dôvodu bolo
konanie na katastrálnom úrade prerušené, čo sa obvinení dozvedeli v ranných hodinách dňa 7.9.2009,
uskutočnením fiktívneho predaja rodinného domu by bola poškodenému Y. spôsobená škody vo výške
89.100,-Eur,
II./ Obv. Y. Y. po predchádzajúcej vzájomnej dohode s obv. R. S. na základe fiktívneho splnomocenstva
na dispozíciu s účtami číslo XXXXXXXXXXX/XXXX a XXXXXXXXXX/XXXX v M. E..L.. F. Y. X. Y.V., W..
XX.X.XXXX, na ktorom bol sfalšovaný podpis poškodeného a falošná pečiatka a podpis notára Y.. T.
H. U. W. A., v dňoch 2.9.2009 a 3.9.209 vykonal v pobočke M. E..L.. v Poprade neoprávnený výber z
uvedených účtov v celkovej sume 12 494,-Eur, zároveň zrušil tieto účty a peniaze odovzdal I.. S., čím
poškodenému Y. spôsobili škodu vo výške 12 494,-Eur,

teda

v bode I. rozsudku

- spoločným konaním zmocnili sa iného proti jeho vôli a tým mu bránili užívať osobnú slobodu a hrozbou
ujmy na zdraví si od neho chceli vynútiť poskytnutie plnenia majetkove povahy, tento čin spáchali
závažnejším spôsobom konania, na chránenej osobe a v úmysle získať pre seba značný prospech,
pričom k dokonaniu činu nedošlo,

v bode II. rozsudku

- spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že iného uviedli do omylu a týmto
konaním spôsobili väčšiu škodu,

a odsudzujú sa za to:

1. R. S.

Podľa § 186 ods.3 Tr.zák. v spojení s § 38 ods.7 Tr.zák. a § 41 ods.1, ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia
slobody v trvaní 20 (dvadsať) rokov.

Podľa § 48 ods.2, písm.b/ Tr.zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do Ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods.1 Tr.zák. ukladá obžalovanému ochranný dohľad.

Podľa § 78 ods.1 Tr.zák. ochranný dohľad ukladá obžalovanému na 2 (dva) roky.

Podľa § 77 ods.1 písm.a / Tr. zák., je povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, počas
plynutia doby ochranného dohľadu, oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a
tie aj preukazovať.

Podľa § 77 ods.2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods.3 písm.c/ Tr zák., sa mu zakazuje po prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody, počas plynutia doby ochranného dohľadu, stretávať sa s obžalovaným Y. Y., W..
XX.X.XXXX U. V.Y., F. V., V. T. Č.. XX.

2. Y. Y.

Podľa § 186 ods.3 Tr.zák. v spojení s § 39 ods.1, ods. 2 písm.a/ Tr.zák. a § 41 ods.1, ods. 2 Tr. zák. k
trestu odňatia slobody v trvaní 10(desať) rokov.

Podľa § 48 ods.2, písm.a/ Tr.zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do Ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods.1 Tr.zák. ukladá obžalovanému ochranný dohľad.

Podľa § 78 ods.1 Tr.zák. ochranný dohľad ukladá obžalovanému na 1 (jeden) rok.

Podľa § 77 ods.1 písm.a / Tr. zák., je povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, počas
plynutia doby ochranného dohľadu, oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a
tie aj preukazovať.

Podľa § 77 ods.2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods.3 písm.c/ Tr zák., sa mu zakazuje po prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody, počas plynutia doby ochranného dohľadu, stretávať sa s obžalovaným R. S.,
W.. XX.X.XXXX U. V., F. V.Ž., G.. J. Š. Č..XX.

Podľa § 288 ods.1 Tr. por., súd odkazuje právneho nástupcu nebohého pošk. X. Y., W.. XX.X.XXXX
A.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V., N.W. Č..XX s nárokom na náhradu škody na občianske súdne
konanie.

odôvodnenie:

Dňa 15.7.2010 podal prokurátor Generálnej prokuratúry SR, pracovisko Prešov obžalobu, sp.zn.: XIV
Gv 5/10 na obžalovaného R. S. E. Y. Y..

Obžaloba GP kládla obžalovaným za vinu, že svojim konaním spáchali obzvlášť závažný zločinu
vydieračského únosu spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20, k § 186 ods. 1, 2 písm. b, c/,
ods. 3 písm. a / Tr. zákona ako aj prečin podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20
k § 221 ods.1,2 Tr. zákona.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, svedkov Y.C. L., Y. V., Y.
V., Y. Q., X. L., V. Y., C. S., V. Š., F. A., Š. Š., Y.E. A., Y. V., N. L., A. Y. U., čítaním zápisníc o svedeckých
výpovediach svedkov z prípravného konania, ako aj prečítaním znaleckých posudkov a pripojených
listinných dôkazov.

Obžalovaný R. S. vo svojej výpovedi uviedol že všetko je to vykonštruované. Nikdy nepožiadal Y. o to,

čo sa mu kladie za vinu, nikdy mu nedával žiadne zmluvy, nikdy ho neposielal do banky po peniaze,
nemal s nim žiadne dohody, nikdy mu žiadne peniaze nedával. Za Y.. L. bol iba preto, že ho za ňou
poslal Y. a to z toho dôvodu, že on sa stará so svojou manželkou o deda Y. a že táto pani doktorka
tohto deda okráda. On jej mal ísť povedať, aby tento dom vrátila naspäť. S Y. sa zoznámil v máji 2009,
pričom on ho oslovil, aby išiel za p. Y.. L.. Ďalej uviedol, že má informácie, že p. Y. ho upodozrieval, že
má pomer s jeho manželkou a teda to mohla byť zo strany Y. nejaká pomsta. Pánovi Y. chcel pomôcť
na základe tých informácii, ktoré mu poskytol a to nezištne, nemal iné bočné motívy, proste chcel mu
pomôcť. Nespomína si, či do času jeho zadržania policajtmi videl, resp. stretol sa s p. Y.. Pripustil že
sa s ním stretol v byte u p. T.. Nevedel tiež, kde býva p. Y., dozvedel sa to až v priebehu vyšetrovania,
tiež nevedel nič o osobných pomeroch p. Y. do času svojho zadržania. V dome pána Y. nikdy nebol.
Nikdy nedával Y. pokyny ohľadom prevodu vlastníckeho práva k domu pána Y. a ani v tomto smere
nevyhotovoval žiadne písomné zmluvy.

Dňa 7.9.2009 prišiel za ním osobne p. Y. domov na G.. J. Š. XX a v osobnom rozhovore sa ho opýtal, či
nemôže u neho prespať z opice dedo, že sa mu pripil v T.. Vtedy tušil, že ide asi o pána Y.. On na tom
nič zlé nevidel, bral to ako žiadosť o kamarátsku pomoc. On to odmietol, na čo Y. reagoval tak, že mu
povedal, že mám strýka a či by tam nemohol prespať. On s týmto súhlasil a dal mu kľúče od strýkovho
bytu. Y. odišiel a on odišiel do T. V. Y. Q. a tam bol až do noci. O tom, že dal p. Y. kľúče od jeho bytu,
strýko nevedel. U strýka zvykli prespávať aj bezdomovci, ktorí boli opití a preto mu nepripadalo divné,
že tam prespí aj dedo Y..

Od kamaráta sa do vlastného bytu vrátil okolo štvrť na 11 alebo pol 11 večer a potom po prezlečení
išiel k strýkovi. V byte sa rozprával so strýkom, ktorý mu povedal, že tam bol Y.. Strýko mu povedal že
Y. mu nedal žiadne peniaze, akurát že mu dal nejaké džúsy a povedal, že keď dedo bude smädný, že
mu ich má dať piť. Po tomto rozhovore odišiel domov. V byte u strýka bol asi 10 minút. Na druhý deň
ráno prišiel za ním Y. domov a pýtal sa ho, či by on spolu so strýkom nešiel na welness pobyt, že všetko
zaplatí on. On mu na to odpovedal, že nemôže, pretože odchádza do W., ale že nech sa popýta strýka,
či on nechce ísť.
Po tomto rozhovore išiel Y. k strýkovi a on odišiel do W. Do W. si išiel na 10 dní oddýchnuť. Po návrate
z W. sa zdržiaval doma, potom aj u kamaráta Y. Q.. Až neskôr sa dozvedel, že malo dôjsť k nejakému
únosu, polícii vôbec nedôveroval, lebo mal informácie, že ho istý policajt chce dostať do basy. Tieto
informácie mal od Y. V. A. T., ktorý mu povedal, že je na neho poľovačka a že sa mu snažia zničiť život.
Povedal mu, že toto na neho povedal Y. E. Ž. Y., že viedol nejaký policajt.

Čo sa týka druhého skutku, tak Y. nikdy do banky neposielal. Nedával mu žiadne splnomocnenie. On
Y. neprevzal žiadne peniaze

Obžalovaný Y. Y. uviedol, že čo sa týka daného prípadu, všetko sa stalo na podnet R. S... R. S. spoznal
niekedy v máji, júni 2009 a to cez jeho brata T. S.. V priebehu leta 2009 mu. R. S. ponúkol, či by nechcel
sprostredkovať nejaký byt v V. a nejaký dom v obci K.. Z tohto nebolo nič. Neskôr mu R. S. povedal, že
sa dozvedel, že bude na predaj nejaký rodinný dom v V., on vtedy nevedel o aký dom ide, až neskôr som
sa dozvedel, že ide o dom p. Y.. Prvé podozrenie, že nie je niečo v poriadku pojal až vtedy, keď mu R.
S. ukázal kúpno-predajnú zmluvu na tento dom, kde ako kupujúci mal figurovať on a ako predávajúci p.
Y.. R. S. ho požiadal, aby s touto zmluvou išiel k p. Y. a aby mu ju dal podpísať. On však za p. Y. nešiel,
zdalo sa mu to podozrivé, prečo R. S. nešiel za p. Y. sám. R. S. tvrdil, že bol za T.. Y., avšak vždy si
našiel nejakú výhovorku, že nebol doma, preto to nepodpísal. Neskôr mu už T.. S. ukázal kúpnopredajnú
zmluvu, ktorá bola podpísaná p. Y. a takisto bol na nej podpis, hoci on ju sám nepodpisoval. Bola tam
aj pečiatka od p. notára.

Niekedy začiatkom septembra 2009 mu R. S. dal písomné splnomocnenie, aby v mene p. Y. vybral z
jeho dvoch účtov finančné prostriedky. Toto vyhotovenie písomného plnomocenstva bolo podpísané a
bolo tam aj uvedené notárske overenie tohto podpisu, že sa jedná o podpis p. Y.. On sa síce trocha
divil prečo je to na jeho meno, že on má vybrať peniaze, avšak toto písomné plnomocenstvo vyzeralo
dôveryhodné, preto on aj v banke vystupoval suverénne, nemal som sa čoho obávať. Do banky išiel,
hoci mal určitú obavu, čo sa môže stať, keby tie peniaze nevybral, pretože o R. S., vedel, že je živan. V
banke bol 2 krát, všetko prebehlo v poriadku a peniaze mu boli vydané bez problémov, pričom v ten istý
deň odovzdal peniaze z banky R. S.. V ten istý deň ho S. požiadal, aby išiel na kataster podať návrh na
vklad. Dal mu kolky s tým, aby požiadal o tzv. rýchly vklad. Návrh na vklad podal tak ako to požadoval
S., toto konanie bolo prerušené a jemu sa ozvala pracovníčka z katastra, že podpis p. Y. nie je notársky
overený a z tohto dôvodu je prerušené konanie. Potom zašiel na katastrálny úrad pre všetky papiere a
tieto papiere a zmluvy dal S.. Možno išlo o piatok alebo pondelok. Následne po víkende ho poslal S. za
Mudrákom s tým, aby ho vylákal, že musí ísť niečo podpísať kvôli svojej dcére v hospici v Ľ.. Zároveň
mu S.Č. dal fľašku džúsu S., kde mu povedal, že pokiaľ bude p. Y. smädný, nech sa napije. R. S. mu
nepovedal čo sa stane, keď p. Y. sa z tejto fľaše napije. Tak išiel za Y., on tomuto uveril a nastúpil
ku nemu do auta. S. mu povedal, že ho má voziť, pokiaľ sa nenapije z tej fľaše a potom, že ho mám
kontaktovať. S Y. išiel autom do T., následne sa zastavil na parkovisku, a išiel mimo auta a potom keď
som sa vrátil, p. Y. mu povedal, že sa z tejto fľaše napil. Na ceste naspäť do V. si všimol, že je p. Y.
malátny a potom zaspal. Potom telefonicky kontaktoval R. S..

R. S. mu v telefóne povedal adresu, kde má Y. odviezť, bola to adresa, na sídlisku R. U. V., tam kde
býval nejaký príbuzný R. S. T.. T... S. ho už pred vchodom čakal, išiel pohľadať p. T., lebo kľúče nemal
pri sebe, asi po 15-20 minútach sa vrátil a požiadal ho, aby vyniesol p. Y. do bytu. To však on odmietol,
pretože to nebolo v jeho fyzickej dispozícii a preto R. S. vyniesol pod pazuchami p. Y. do bytu. On tiež
prišiel do tohto bytu, následne R. S. uložil p. Y. do postele v spálni. P. Y. spal, potom on spolu s S. odišiel
z tohto bytu a v byte, okrem p. Y. nikto nezostal. S.Č. mu povedal, že neskôr tam zájde. On išiel domov
ku svojej rodine.

Neskôr v ten istý deň večer ho R. S. opätovne kontaktoval, aby prišiel do tohto bytu. Keď tam prišiel, bol
tam S. E. T.. T., všimol si, že na stole sú tiež nejaké džúsy S.. Následne asi po 5-10 minútach odišiel
domov. V ten večer ho už nekontaktoval s R. S..

Na druhý deň mu zavolal R. S., aby opätovne prišiel do tohto bytu. Ako bol v tom byte, nakúkol do
spalne, videl, že T.. Y.V. je v poriadku, a že leží na posteli, R. S. mu povedal, že v noci spadol z postele.
Potom mu R. S. povedal, aby išiel za T.. L. vypýtať od nej kľúče od domu T.. Y.. T.. L. stretol na dvore
a povedal jej, tak ako mu S. kázal, že p. Y. je na welness pobyte a že potrebuje jeho kľúče od domu. L.
toto odmietla s tým, že mu povedala, že vec je už na polícii, on odišiel potom za R. S., stretol ho pred
bytovkou, kde je predmetný byt a toto mu oznámil. R. S. nastúpil do auta a následne niekoho telefonicky
kontaktoval, nevie koho. On autom odišiel, pričom mu povedal, že sa mu ešte ozve a jeho po ceste
domov zastavila policajná hliadka.

Základnou otázkou, s ktorou sa súd musel vysporiadať, bola otázka či skutočne obž. Y., ktorý jediný
priamo usvedčuje I.. S., vo svojej výpovedi uvádza hodnoverné skutočnosti. Túto jeho výpoveď teda súd
musel podrobiť „testu“ vo svetle iných získaných dôkazov.

Obžalovaný Y. vo svojich výpovediach ako v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní,

vypovedal konzistentne, pričom na hlavnom pojednávaní vypovedal odlišne oproti svojim
predchádzajúcim výpovediam iba v 3 prípadoch. Tieto rozpory podľa názoru súdu neboli závažné.
Obžalovaný vo výpovedi na hlavnom pojednávaní neuvádzal, hoci to uviedol skôr, aká bola stanovená
cena v kúpnopredajnej zmluve, čo mu S. povedal, keď mu odovzdal vybraté peniaze z banky a čo mu
povedal S. do kedy má voziť pošk. Y. v aute. Obžalovaný to vysvetlil tak, že si to na odstup času už
nepamätal. Súd prijal toto jeho vysvetlenie, keďže išlo o detaily popisovaného konania. V hlavnej dejovej
línii obžalovaný vypovedal bez rozporov.

Pri porovnaní výpovede obžalovaného s tým, čo odznelo vo výpovediach ostatných svedkov, takisto súd
nenašiel závažnejší rozpor.

Svedok poškodený X. Y., W.. XX.X.XXXX uviedol, že ráno asi okolo 8.00 hod. dňa 7.9.209 prišiel za
ním mladý muž, ktorý mu povedal, že má ísť podpísať nejaké papiere ohľadom, dcéry R., umiestnenej
v hospici v Ľ.. On tomu uveril a nasadol s mladíkom na auta. Keď nastupoval do auto, pristavila sa pri
ňom suseda L., ktorej povedal kam ide. Po nastúpení do auta mu mladík povedal, že potrebuje ešte
niečo vybaviť v T.. Keď prišli do T., mladík zastal, a vyšiel z auta, pričom mu predtým povedal, že keď
bude smädný, nech sa napije z fľašky džúsu. Po chvíli sa on z tej fľašky napil a pocítil, že upadá do
bezvedomia. Prebral sa až v cudzom byte, za prítomnosti nijakých zdravotníckych pracovníkov. Od
napitia džúsu po svoje prebratie sa na nič nepamätá. On nikoho nesplnomocnil na výber peňazí v banke
a nikomu nechcel v tom čase predať svoj rodinný dom.

Tiež si pamätá, že v čase keď Y.. F. vyhodila jeho dcéru z nemocnice, prišiel na druhý deň ku nemu
domou iný mladý muž, ktorého nepoznal, a ktorý mu uvádzal, že Y.. F. mu núkala 100.000,-Eur, keď
ho vysánkuje z domu, a že on ho prišiel pred Y.. F. varovať. Svedkyňou tohto rozhovoru bola suseda L.,
ktorá mu neskôr povedala, že ten mladý muž sa volá R. S..

Svedkyňa X. L. uviedla, že v ten deň utorok niekedy okolo 9.00 hod. prišiel za pošk. Y. nejaký mladý
muž, pričom ona bola prítomná pri ich rozhovore. Tento mladý muž povedal Y., aby s ním išiel do
hospicu podpísať niečo, ohľadom jeho dcéry. T. Y. následne odišiel s týmto mladým mužom na jeho aute
striebornej farby. Keďže Y. sa dlho nevracal, začalo jej to byť podozrivé a preto zavolala do hospicu.
Zástupca hospicu jej povedal, že Y. tam nebol. Túto skutočnosť išla potom oznámiť na políciu. Na druhý
deň ráno, prišiel ku nej ten istý mladý muž, pričom pôsobil dosť agresívne. On jej povedal, že dedo
prepísal na neho dom a preto nech mu dám kľúče od domu. To ona odmietla a mladý muž odišiel preč.

Ďalej uviedla , že ešte pred týmito udalosťami, bola svedkom toho, že dňa 18.6.2009, prišiel za Y., R.
S., ktorého pozná z videnia. Toto stretnutie sledovala zo vzdialenosti asi desiatich metrov, pričom videla
ako S. odchádza s nejakou knižočkou červenej farby, asi s občianskym preukazom. Ona však nevidela,
že by fyzicky Y. odovzdal svoj občiansky preukaz S..

Svedok R. T. vypovedal, že v ten deň prišiel domov večer, pričom zistil, že v byte je jeho synovec R. S..
Tento mu povedal, že v byte spí jeden dedo, ktorý má ísť na druhý deň do kúpeľov a či môže u mňa
prespať. On s tým súhlasil. V byte boli aj nejaké fľašky od džúsu. O týchto mu S.Č. povedal, že je to
výživa pre deda. Počas noci S. dal niekoľkokrát z týchto fľašiek vypiť dedovi. S. ho zároveň upozornil,
aby z tých fľašiek on nepil. Na druhý deň ráno prišiel okolo 10.00 hod do bytu Y., ktorý sa ho pýtal ako
sa má dedo, pričom ho aj skontroloval v spálni. Aj on mu uvádzal, že dedo má ísť do kúpeľov. Potom Y.
L. S. odišli preč. Neskôr do bytu prišiel aj jeho kamarát T. C.. Okolo obeda niekto zazvonil, a vtedy do
bytu prišli policajti spolu so záchrankou a deda zobrali preč.
Tak ako je uvedené vyššie, súd nenašiel žiadne rozpory medzi tým, čo uvádzali títo hlavný svedkovia,
oproti tomu, čo uvádzal obžalovaný Y. Y.. Naopak súd zistil závažné rozpory medzi tým čo uvádzali títo
svedkovia a to čo uvádzal obžalovaný R. S..

Obžalovaný S. tvrdí, že sa nikdy nestretol s poškodeným Y., a že ani nevedel do času začatia
vyšetrovania, kde poškodený býval. Toto jeho tvrdenie je v priamom rozpore s tým, čo uviedol samotný
poškodený Y. a svedkyňa L., tak ako je to uvedené vyššie.

Obžalovaný S. tvrdí, že do bytu R. T. prišiel až okolo 22.15 hod. až 22.30 hod., pričom strýko mu povedal,
že Y. u neho nechal na prespanie deda a že mu nechal nejaké džúsy, s ktorých má dedo piť, keby bol
smädný. Po tomto rozhovore odišiel domov a ráno na druhý deň, po rozhovore s Y. odišiel do W.. Toto
je v priamom rozpore stým, čo uvádzal T. ohľadom noci zo dňa 7.9.2009 na 8.9.2009, keď uvádzal, že
S. bol už v jeho byte keď večer prišiel domov, že tam S. aj prespal a dával dedovi piť z fľašiek džúsu.
Výpoveď R. T. plne korešponduje s výpoveďou svedka T. C. ( čl. 290-292), ktorý uviedol, že v ten deň
8.9.2009, prišiel navštíviť R.Á. T. do jeho bytu. Keď vchádzal do bytu, práve z neho vychádzal R. S..
T. mu po príchode do bytu, keď sa chcel napiť z fľaše džúsu, povedal, aby ju nepil, že je v nej nejaké
„jebadlo“. Potom po nejakom čase do bytu prišli policajti.

V tejto súvislosti súd konštatuje, že svedok T., tiež uvádzal, že za nim prišiel brat obžalovaného, C. S.,
ktorý mu dal podpísať písomné vyhlásenie, ktorom je inak popisovaný priebeh noci, oproti tomu, čo sa
skutočne stalo. Podľa obsahu tohto vyhlásenia, ktoré je na čl. 249 vyšetrovacieho spisu, ma súd zato,
že bolo vyhotovené v snahe zbaviť R. S. obvinení.

Obžalovaný S. tvrdí, že za Y.. F., ho poslal Y., aby sa s ňou porozprával, s tým aby vrátila Y. dom, ktorý
jej daroval. Y. chcel pomôcť nezištne, nemal iné bočné motívy. Toto jeho tvrdenie je v rozpore s tým, čo
uviedla svedkyňa Y.. F. - L.. Táto uviedla, že raz za ňou prišiel jeden mladý muž, ktorý sa predstavil ako
Y., pričom hrozil, že keď nepredá dom, ktorý jej daroval Y., mediálne ju zničí. Neskôr sa dozvedela, že
ten mladý muž sa volá R. S.. Táto jej výpoveď korešponduje s výpoveďou svedka H. V., ktorý uviedol,
že bol svedkom stretnutia R. S., ktorého osobne pozná s Y.. F., pričom oni po naliehaní S. odišli sami
do kancelárie porozprávať sa medzi štyrmi očami.. Po čase vyšiel S., ktorý odišiel a následne vyšla Y..
F.Á., so smutným výrazom v tvári a ktorej povedal, že osoba s ktorou sa stretla bol R. S..

Na základe uvedeného preto súd prijal záver, že pokiaľ by S. chcel skutočne bez zištných dôvodov sa
porozprávať s Y.. F., nepredstavoval by sa pod falošným menom a ich stretnutie by neprebiehalo za
zatvorenými dverami.

Súd výpovede hore uvedených svedkov vyhodnotil ako dôveryhodné, pretože nie sú navzájom rozporné
a plne korešpondujú aj s ostatnými vykonanými dôkazmi. Súd nezistil žiadnu skutočnosť, prečo by mali
títo svedkovi vypovedať o konaní obžalovaného R. S. inak, ako sa tieto naozaj odohrali.

Z takto uvedených dôvodov, keď súd zistil závažné rozpory medzi tým, čo uvádzali hore uvedený
svedkovia a tým čo uvádzal S., má súd zato, že výpoveď obžalovaného je zjavne účelová a tento ju
podal v snahe zbaviť sa trestnoprávne zodpovednosti za dvoje konanie. Preto mu súd neuveril, keď
uvádzal, že to nie on, ale iba Y., páchal protiprávne konanie. A naopak súd uveril obžalovanému Y., ktorý
prijal zodpovednosť za svoje protiprávne konanie, že takto konal v súčinnosti s obžalovaným S., ktorý
bol hlavným iniciátorom jeho konania.

Výpoveď Y. je v súlade aj so záznamami o telefonických hovoroch medzi ním a S.. Y. tvrdí, že telefonicky
kontaktoval S. potom ako Y. zaspal, následne ho S. kontaktoval v ten istý deň večer, aby prišiel do bytu,
kde bol Y..

Podľa analýzy vykonaných hovorov ( čl. 673 ) , Y. kontaktoval S. dňa 7.9.2009 o 10.12 hod, resp.
10.38 hod. S. Y. kontaktoval v ten istý deň večer, tj. v čase po 18.00 hod o 19.43 hod. Celkovo súd
vyhodnotil komunikáciu medzi obžalovanými v rozhodnom časovom období od 3.9.2009 do 8.9.2009 -
71 kontaktov , ako veľmi živú, čo nasvedčuje tomu, že sa nejednalo bežnú komunikáciu medzi známymi,
ale že spolu niečo po telefóne koordinovali.
Tvrdenia obžalovaného R. S. sú v rozpore aj s inými zistenými skutočnosťami. Obžalovaný tvrdí, že to
všetko je komplot zo strany polície, konkréte príslušníkov polície F. A. v spolupráci s obžalovaným Y.,
ktorý sa mu mal pomstiť za to, že udržiaval vzťah s N. L..

Svedok F. A. uviedol, že v tom čase pracoval na pozícii staršieho referenta G. , prezídia PZ, pracovisko
T.. S N. L. má priateľský vzťah, pričom vedel, že je priateľkou R. S.. Z tohto dôvodu sa niekoľkokrát s ňou
skontaktoval, v snahe zistiť miesto pobytu S., ktorý bol v tom čase na úteku. V čase spáchania činu, ktorý
sa obžalovaným kladie za vinu bol v V.. On osobne potom ako sa vrátil do T. vo veci nikoho nevypočúval
ani nič nedokumentoval. R. S. poznal, ako záujmovú osobu polície. Y. Y. vtedy vôbec nepoznal.

Svedkyňa N. L. vo svojej výpovedi potvrdila skutočnosti, ktoré uvádzala A., ohľadom jej vzťahu k nemu
a k R.W. S.. Takisto potvrdila skutočnosti o tom, za akých okolnosti sa stretávala zo A..

Súd po vyhodnotení týchto výpovedí, nenašiel ani náznak toho, žeby F. A., nejakým spôsobom konal
protiprávne vo vzťahu k obžalovanému S.. Súd nemal ani z iných dôkazov za preukázané, žeby tento
svedok pred 7.9.2009 poznal Y., a že sa s ním kontaktoval, v snahe využiť ho na protiprávne konanie
vo vzťahu k S. s cieľom bez právneho dôvodu „dostať“ S. do výkonu trestu odňatia slobody.

Obžalovaný R. S. súdu ponúkol, na preukázania svojho tvrdenia, že ide o manipuláciu zo strany polície,
analýzu hovorov ( čl. 1554 ) medzi jednotlivými aktérmi tohto prípadu. Podľa názoru súdu, len samotná
skutočnosť, že sa niekto s niekým viacnásobne telefonicky kontaktoval, nemôže preukázať tvrdenie
obžalovaného, že všetko bolo zmanipulované. Jednotliví aktéri týchto telefonátov t.j. F. A. E. N. L., súdu
dostatočne vysvetlili, tak ako je uvedené vyššie, prečo boli spolu v kontakte. Navyše s tejto analýzy nie
je zrejmé, za aké časové obdobie bola spracovaná.

Ďalej obžalovaný R. S. tvrdil, že o skutočnosti že Y. bol zmanipulovaný, svedčí aj SMS správa, ktorú mu
zaslala jeho manželka dňa 17.2.2009 (čl. 1555), kde ho oslovuje ako „ ty môj kežmarský mafián“. Podľa
názoru súdu, takéto samotné oslovenie manžela, manželkou, nemôže vo všeobecnosti preukazovať
skutočnosť, že niekto je členom organizovaného zločinu. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že táto SMS
bola Y. zaslaná 6 mesiacov, pred činom, z ktorého sa teraz zodpovedá. Aj z toho časového hľadiska,
preto súd nemôže vyhodnotiť tento dôkaz tak, ako to navrhuje obžalovaný S.. Navyše aj sám S. tvrdil,
že s Y. sa zoznámil až v máji 2009, teda 4 mesiace po odoslaní tejto SMS správy.

Súd potrebuje za potrebné zdôrazniť aj iné skutočnosti, ktoré v spojení s hore uvedenými skutočnosťami,
nasvedčujú tomu, že tvrdenia obžalovaného S. sú nedôveryhodné.

Obžalovaný S. využil svoje právo vypovedať, nie na začiatku hlavného pojednávania, ale až v jeho
priebehu. Túto skutočnosť súd vyhodnotil, ako jeho snahu, prispôsobiť svoju výpoveď, tomu, čo uviedol
I.. Y. a iný svedkovia vo svojich výpovediach na začiatku hlavného pojednávania.

Obžalovaný S., tvrdí, že Y. vypovedal v jeho neprospech, z dôvodu jeho spolupráce s príslušníkmi polície.
Pokiaľ by bolo tomu skutočne tak, s pohľadu súdu je nepredstaviteľné, aby Y. bol so strany orgánov
činných v trestnom konaní postavený pred súd, kde čelí obžalobe v rovnakom rozsahu ako I., S.., t.j.
že mu hrozí trest odňatia slobody až na 25 rokov, aj s prihliadnutím na okolnosť, že má manželku a
dve maloleté deti.

Ďalej súd uvádza, že pokiaľ by skutočne chcel Y. niečo na S. narafičiť, tak v byte R. T. by sa nenašla pri
ohliadke miesta činu, kúpnopredajná zmluva, kde ako kupujúci je uvedený Y.Í., ale bol by tam uvedený
R. S..

Napokon súd uvádza, že u hlavných svedkov, ktorí usvedčujú S., z určitého konania t.j. X. Y., X. L., Y..
F. - L., T. C. E. R. T., ktorý je v blízkom rodinnom vzťahu s S., nezistil žiaden motív, pre ktorý by mali
obžalovanému S. škodiť a vypovedať nepravdu o tom, čo na vlastnými zmyslami vnímali, keď boli v
osobnom styku s I.. S...

Čo sa týka ostatných skutkových zistení, tak tieto mal súd za preukázané týmito dôkazmi.
To, že Y. dal Y. vypiť nápoj z obsahom N. mal súd za preukázané výpoveďou svedkyne V. Š.,
ktorá vypracovala za Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou toxikologické vyšetrenie č.989,
krvi poškodeného X. Y. dňa 24.9.2009. Uvedené vyšetrenie korešponduje z výsledkami znaleckého
dokazovania, keď znaleckými posudkami č. PPZ-4354/KEU-KE-EXP-2009 ( čl. 476 až 483) v ktorých
bolo konštatované, že vo fľaškách džúsu S., ktoré boli zaistené v byte T.. T. a v aute, ktoré používal Y., boli
nájdené stopy liečiva N.. Toto liečivo obsahuje účinnú látku bromzepam, ktorý v prípade predávkovania
spôsobuje zmetenie, hlboký spánok, zhoršené reflexy a v závažných prípadoch kómu.

Skutočnosti ohľadom konania na katastrálnom úrade mal súd za preukázané svedeckou výpoveďou
Y. Q., pracovníčky katastrálneho úradu V. a z listinných dôkazov ohľadom konania vedeného na tomto
úrade pod č. 1293/2009 ( čl. 725 - 731). Z týchto dôkazných prostriedkov je zrejmé, že toto konanie bolo
prerušené, pretože na kúpnopredajnej zmluve, nebol úradne overený podpis vlastníka nehnuteľností,
X. Y..

Podľa zápisnice o ohliadke miesta činu zo dňa 8.9.2009 (čl. 552-571) je zrejmé, že v byte R. T. na posteli,
nachádzali 6 ks. písomného vyhotovenia dodatku č.1 kúpnopredajnej zmluvy, kde ako predávajúci je
označený X. Y. a ako kupujúci Y. Y..

Skutočnosti ohľadom fiktívnych splnomocnenia mal súd za preukázané výpoveďami notára T. H. , ktorý
uviedol, že jeho úrad neoveroval podpis poškodeného X. Y., tak ako je tento uvedený na písomnej plnej
moci zo dňa 28.8.2009 ( čl. 627-628). Podľa znaleckého posudku PPZ-4517/KEU-BA-EXP-2010 (čl.
529-549), X. Y., nevyhotovil podpis na tomto splnomocnení.

Skutočnosti ohľadom výberu finančných prostriedkov mal súd za preukázané výpoveďami svedkov Y.
V. E. Y. V., ktorý potvrdili, že obž. Y., na základe predloženého splnomocnenia vybral z účtov u č.
XXXXXXXXXXX/XXXX E. XXXXXXXXXX/XXXX M. E..L.. F., T. T., Y. X. Y.
peňažné prostriedky dňa 2.9.2009 vo výške 6.794,50,-Eur a dňa 3.9.2009 vo výške 5.700,-Eur. O tom
svedčia aj potvrdenia o výbere hotovosti. ( čl. 629, 630)

Podľa znaleckého posudku č: 15/2009, súdneho znalca K.. T. C., odvetvie stavebníctvo zo dňa 10.2.2009
(čl. 489-526), bola všeobecná hodnota všetkých nehnuteľností, ktoré mali byť prevedené na I.. Y., vo
výške 89.100,-Eur.

Na základe takto vykonaného dokazovania a po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených dôkazov, súd
ustálil skutkový dej, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Ďalšie dôkazné prostriedky, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, súd osobitne nevyhodnocoval,
majúc zato, že dôkazy z nich získané, plne korešpondujú s tým, čo je uvedené vyššie.

Na pojednávaní dňa 13.2.2012 súd odmietol podľa § 272 ods. 3 Tr. por. vykonať dôkaz, ktorý navrhol
obžalovaný R. S. - výsluch svedkov X. S., T. V. E. R. F.. Podľa obžalovaného mali byť tieto osoby
svedkami toho, ako sa Y. vo výkone väzby vyjadroval, že všetko je vyrobená vec zo strany polície.

Podľa názoru súdu výsluch týchto svedkov nie je potrebný. Vo veci už bola vypočutá jedna osoba, ktorá
sa vyjadrovala k tomu, ako sa správal Y. vo výkone väzby. Ide o R. V., ktorý vo svojom výsluchu ( čl.
423-427) uviedol, že počas spoločného pobytu v cele s Y. sa on nevyjadroval o tom, za čo je vo väzbe.
Len hovoril, že je v tom nevinne. Y. bol uzavretej povahy, hovoril toho málo.

Navyše súd uvádza, že navrhovaný svedkovia nie sú vzhľadom na svoju trestnú minulosť dôveryhodný.
S tvrdením S., že všetko je len komplot zo strany Y. a polície, sa súd vysporiadal, na základe vykonaných
dôkazov, tak ako je to uvedené vyššie.

Z takto uvedených dôvodov, preto súd odmietol vykonať tento navrhovaný dôkaz.

Podľa § 14 ods.1 Tr. zák. pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu
trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu
trestného činu.
Podľa § 20 Tr. zák. ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov
(spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Podľa § 15 Trestného zákona je trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Podľa § 125 ods.1 Tr. zák. sa škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou
sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma
dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca
najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu,
hodnoty veci a rozsahu činu.

Podľa § 127 ods.3 Tr.zák. osobou vyššieho veku sa na účel tohto zákona rozumie osoba staršia ako
60 rokov.

Podľa § 138 Tr. zák, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
c/ surovým alebo trýznivým spôsobom
f/ ľsťou

Podľa § 139 ods.1, písm. e/ Tr.zák. sa chránenou osobou rozumie osoba vyššieho veku.

Podľa § 186 ods1, 2, písm. b,/ c,/, ods. 3 Tr. zák., spácha obzvlášť závažný zločin vydieračského
únosu ten, kto sa zmocní iného proti jeho vôli, a tým mu bráni užívať osobnú slobodu, alebo ho
unesie a hrozbou jeho usmrtenia, ujmy na zdraví alebo inej ujmy si od neho alebo od tretej osoby
vynucuje poskytnutie plnenia majetkovej povahy alebo nemajetkovej povahy, pričom takýto čin spácha
závažnejším spôsobom na chránenej osobe a získa ním pre seba alebo iného značný prospech.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané nasledovné skutočnosti:

1. Obžalovaný Y., umožnil pošk. Y. aby odpil z fľaše s obsahom N., ktorú mu zabezpečil obž. S.. Po
napití, Y. upadol do stavu bezmocnosti. Následne ho Y. odviezol pred byt R. T., do ktorého ho odniesol
S.. S. udržiaval poškodeného v stave bezmocnosti, tým, že mu dával odpiť z fľaše , v ktorej bol N..

V tomto konaní oboch obžalovaných súd vidí skutočnosť, že obidvaja obžalovaní sa zmocnili iného proti
jeho vôli, a tým mu zabránili užívať jeho slobodu.

2. V čase od zmocnenia sa poškodeného do času príchodu polície, žiaden z obžalovaných nehrozil

poškodenému usmrtením, ujmou na zdraví alebo inou ujmou, a ani si od neho nevynucovali poskytnutie
plnenia majetkovej povahy.

Je však nepochybné, že tak neurobili iba v dôsledku toho, že poškodený bol v bezvedomí, pod vplyvom
omamnej látky. Neurobili to len vďaka včasnému príchodu polície na miesto držania poškodeného Y.. Z
celého ich konania, tak ako je popísané vyššie vyplýva, že obžalovanému sa chceli vyhrážať ujmou na
zdraví, pokiaľ nepodpíše kúpnopredajnú zmluvu, ktorou prevedie svoje vlastnícke právo, k uvedeným
nehnuteľnostiam na obžalovaného Y..

To, že sa chceli obžalovanému vyhrážať ujmou na zdraví, vyplýva so skutočnosti, že svojim konaním,
keď uviedli poškodeného do stavu bezmocnosti, mu už ujmu na zdraví spôsobili. Obžalovaní boli teda
takúto hrozbu pripravený realizovať, či už verbálne, alebo fyzicky. Obžalovaní, by konali v presvedčení,
že poškodený by bral ich požiadavky vzhľadom na už spôsobenú ujmu, vážne.

O tom, že si chceli vynútiť plnenie majetkovej povahy, svedčí tá skutočnosť, že konanie na katastrálnom
úrade bolo prerušené, práve v dôsledku toho, že podpis predávajúceho, ktorým mal byť poškodený
Y., nebol úradne overený. S touto skutočnosťou korešponduje aj to, že v mieste kde poškodeného
zadržiavali, t.j. v byte R. T., boli, nájdené písomné vyhotovenia dodatkov k tejto zmluve. Z týchto
okolností, preto súd nemôže vyvodiť iný záver, než len ten, aký je uvedený vyššie. Napr. tak ako to
uvádzali obžalovaní, že poškodený sa v byte zdržiaval preto, aby sa vyspal z alkoholového opojenia, a
aby na druhý deň odišiel na welness pobyt.

3. Obžalovaní teda konali v úmysle získať značný prospech, keď chceli aby poškodený Y. previedol
svoje nehnuteľnosti, na jedného z nich, t.j. na Y.. Takýto značný prospech by získali v dôsledku toho,
že hodnota prevádzaných nehnuteľnosti bola v tom čase vyššia ako suma 26.600,-Eur a nižšia suma
ako suma 133.000,-Eur.

4. Obžalovaný tento čin spáchali v čase, keď poškodený Y. mal viac ako 60 rokov veku, t.j. 89 rokov.
Išlo teda o čin na chránenej osobe, vyššieho veku.

5. Obžalovaní na zmocnenie sa poškodeného využili lesť, keď obžalovaný Y. mu tvrdil, že musí s ním
odísť za účelom podpísania nejakých papierov ohľadom jeho dcéry, do hospicu v Ľ..

6. Skutočnosť, že obžalovaní, ktorí nemajú lekárske vzdelanie, poškodeného vo veku 89 rokov, udržiavali
v stave bezmocnosti, pomocou liečiva N., ktorého všetky účinky do dôsledkov nepoznali po dobu viac
ako 24 hodín, súd vyhodnotil ako spáchanie činu surovým spôsobom.

Súd sa tiež musel vysporiadať s otázkou, aké zavinenie, pričítať obom obžalovaným.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že I.. S., ako hlavný iniciátor, ich spoločnej
trestnej činnosti vedel, že uvedeným konaním poruší záujem chránený Trestným zákonom, t.j. záujem
spoločnosti na ochrane slobody jednotlivca a ľudskej dôstojnosti.

Obžalovaný Y. tvrdil, že on nevedel za akým účelom má vylákať poškodeného Y. z jeho domu a čo sa

vlastne stane keď mu dá odpiť z fľaše, ktorú mu zabezpečil S..

K tomu súd uvádza, že aj keď nemal za preukázané z výpovede I.. Y., jeho zavinenie vo forme priameho
úmyslu, je nepochybné, že je na mieste konštatovať, že konal v nepriamom úmysle.

I.. Y. L. I. S. vyjadril, že v tom čase vedel, že je „živan“. Podľa názoru súdu tým chcel povedať, že S.
sa vtedy pripisovali nejaké konania na hrane zákona. Y. s poškodeným Y., nekomunikovali o predaji
domu, resp. o tom, že ho splnomocní na výber peňažných prostriedkov, a napriek tomu akceptoval,
keď mu S. hovoril, že je splnomocnený na výber finančných prostriedkov v banke a že Y., súhlasí
s prevodom vlastníctva, k daným nehnuteľnostiam na jeho osobu. Y. taktiež akceptoval, skutočnosť,
že poškodený Y., upadol do stavu bezvedomia, po požití nápoja, ktorý mu zabezpečil S. a odviezol
poškodeného na miesto, ktoré mu oznámil S.. Y. neurobil nič proti tomu, aby sa poškodený nezdržiaval
v stave bezmocnosti v byte pre neho cudzieho človeka. Neobstojí tvrdenia Y., že tak neurobil z dôvodu,
že sa S. F.Á.. Y. nebol pod neustálym dohľadom S. a teda nič mu nebránilo, aby vyhľadal pomoc polície,
alebo aby zabezpečil ošetrenie poškodeného.

Na základe uvedeného preto súd prijal záver, že obžalovaný Y. konal v nepriamom úmysle, pretože
vedel že svojím konaním môže porušiť záujem chránený Trestným zákonom, t.j. záujem spoločnosti na
ochrane slobody jednotlivca a ľudskej dôstojnosti., a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Z takto uvedených dôvod preto súd právne kvalifikoval konanie oboch obžalovaných v bode I. rozsudku
podľa § 186 ods1, 2, písm. b,/ c,/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., ako obzvlášť závažný zločin vydieračského
únosu, spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods,1 Tr.zák.

Súd na rozdiel od obžaloby, nemal za to, že tento obzvlášť závažný zločin bol dokonaný, pretože nedošlo
k verbalizovaniu hrozieb obžalovaných a ani obžalovaní nezískali značný prospech, pretože poškodený
nestratil vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam, hoci ich konanie bezprostredne k tomu smerovalo.
Ich konanie bolo prerušené bez toho, aby od neho dobrovoľne upustili.

Podľa § 221 ods.1,2 Tr. zák., prečinu podvodu sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba
alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom
majetku väčšiu škodu.
Podľa § 125 ods.1 Tr. zák. sa škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou
väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané nasledovné skutočnosti:

1. Obžalovaný S., zabezpečil sfalšovanú plnú moc pre I.. Y., ktorej obsahom bol splnomocnenie Y.Í., na
výber finančných prostriedkov vo vlastníctve poškodeného z jeho bankových účtov vedených v M. E..L..

Obidvaja obžalovaní teda uviedli do omylu iného, keď v banke predložil Y. plnú moc s nepravým
podpisom poškodeného Y. s nepravým notárskym overením tohto podpisu.

2. Obžalovaný Y., po predložení tejto plnej moci, vybral z bankového účtu finančné prostriedky vo
vlastníctve poškodeného v celkovej výške 12.494,-Eur. Túto sumu následne odovzdal obžalovanému S..

Obžalovaní teda spôsobili poškodenému Y. väčšiu škodu, t.j. škodu v rozmedzí od sumy 2.660,-Eur
do sumy 26.600,-Eur.

O zavinení obžalovaných vo forme priameho úmyslu, svedčí u obž. S. celkové jeho správanie au obž.
Y. ako celkové jeho správanie, tak aj jeho priznanie. Obidvaja teda vedeli že svojím konaním porušujú
záujem chránený Trestným zákonom, t.j. záujem spoločnosti na ochrane majetku jednotlivca.

Z takto uvedených dôvod preto súd právne kvalifikoval konanie oboch obžalovaných v bode II.. rozsudku
podľa § 221 ods1, 2, Tr. zák., ako prečin podvodu, spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.

Podľa § 14 ods.2 Tr.zák. pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný
trestný čin.

Podľa § 38 ods.7 Tr. zák., ustanovenia odsekov 4 až 6 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený
úhrnný trest podľa § 41 ods.2, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerané
prísne.

Podľa § 39 ods.1 Tr.zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods.2 písm.a/ Tr. zák., súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej
týmto zákonom a je vtedy, ak odsudzuje páchateľa za pokus trestného činu a ak vzhľadom na povahu
a závažnosť pokusu má súd zato, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre
páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Podľa § 41 ods.1 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov uloží mu úhrnný
trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.
Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj
iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak
sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu
najvyššia z nich.

Podľa § 41 ods.2 Tr. zák., ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných
trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami,
zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného
o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia
slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých
trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného
trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných
činov.
Podľa § 186 ods.3 Tr. zák., sa páchateľ takéhoto trestného činu potrestá odňatím slobody na dvanásť
až dvadsať rokov.

Podľa § 221 ods.2 Tr. zák., sa páchateľ takéhoto trestného činu potrestá odňatím slobody na jeden až
päť rokov.

X. R. S.

Obžalovaný bol uznaný vinným z jedného obzvlášť závažného zločinu a z jedného prečinu. Z tohto
dôvodu preto súd ustanovil v zmysle § 41 ods.2 Tr. zákona /asperačná zásada/, dolnú hranicu trestnej
sadzby na úrovni devätnástich rokov a štyroch mesiacov a hornú hranicu trestnej sadzby na úrovni
dvadsiatich piatich rokov. Zároveň má súd zato, že použitie § 38 ods.4 Tr. zák., na zvýšenie trestnej
sadzby, v rámci ktorej by súd ukladal trest, by bolo pre neho neprimerane prísne, a to vzhľadom na
okolnosť, že nedošlo k dokonania obzvlášť závažného zločinu. Na druhej strane však táto okolnosť,
nedosiahla takú intenzitu na to, aby súd znížil trestnú sadzbu v zmysle § 39 ods.2 písm.a/ Tr. zák. a to
z toho dôvodu, že obžalovaný S. bol hlavným iniciátorom predmetnej trestnej činnosti.

Obžalovaný sa ku skutkom nepriznal, a svoje konanie neoľutoval. Z miesta trvalého bydliska mu nie je
nič negatívne vyčítané. V minulosti bol 1x súdne trestaný a to rozsudkom Okresného súdu Kežmarok,
sp.zn. 1T/52/2003, zo dňa 15.12.2008. Týmto rozsudkom mu podľa § 235 ods.1 Tr. zák. účinného do
31.12.2005, bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 11 mesiacov 19 dní v II. NVS,
ktorý aj vykonal.

Po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených okolností, t.j. s prihliadnutím na spôsob spáchania činu
a jeho následok, zavinenie obžalovaného v priamom úmysle, k jeho pohnútke získať majetkové
obohatenie, k jeho osobe, keď bol v minulosti súdne potrestaný, k jeho väčšej miere účasti na
spáchaných činoch a ku skutočnosti, že k dokonaniu obzvlášť závažného zločinu nedošlo, má súd za to,
že uloženie trestu odňatia slobody vo výmere dvadsiatich rokov je plne na mieste. Takýto trest zabezpečí
ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí
podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných
činov. Takýto trest zároveň dostatočne vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Podľa § 48 ods.2, písm.b/ Tr.zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch, pred
spáchaním trestného činu, bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin.

Na základe uvedeného preto súd obžalovaného, ktorý bol v posledných desiatich rokoch vo výkone
trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods.1 Tr.zák. ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný
zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Podľa § 78 ods.1 Tr.zák. ochranný dohľad sa ukladá na 1 až 3 roky.

Súd odsúdil obžalovaného za obzvlášť závažný zločin v štádiu pokusu a preto mu v súlade s hore
uvedenými ustanoveniami zákona, uložil ochranný dohľad s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu
v trvaní dvoch rokov. Na posilnenie účelu ochranného dohľadu mu súd uložil podľa § 77 ods.1 písm.a/
Tr. zák., oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať a podľa §
78 ods.2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods.3 písm.c/ Tr. zák., zákaz stretávať sa so spoluobžalovaným Y. Y..

2. Y. Y.

Obžalovaný bol uznaný vinným uznaný vinným z jedného obzvlášť závažného zločinu a z jedného
prečinu. Z tohto dôvodu preto súd ustanovil v zmysle § 41 ods.2 Tr. zákona /asperačná zásada/, dolnú
hranicu trestnej sadzby na úrovni devätnástich rokov a štyroch mesiacov a hornú hranicu trestnej sadzby
na úrovni dvadsiatich piatich rokov. Zároveň má súd zato, že použitie § 38 ods.4 Tr. zák., na zvýšenie
trestnej sadzby, v rámci ktorej by súd ukladal trest, by bolo pre neho neprimerane prísne, a to vzhľadom
na okolnosť, že nedošlo k dokonania obzvlášť závažného zločinu. Táto okolnosť dosiahla aj intenzitu na
to, aby súd znížil trestnú sadzbu v zmysle § 39 ods.2 písm.a/ Tr. zák. v spojení s § 39 ods.1 Tr. zák., a
to z dôvodu, že obžalovaný nebol hlavným iniciátorom predmetnej trestnej činnosti, k prečinu podvodu
sa priznal v celom rozsahu a k obzvlášť závažnému zločinu v čiastočnej miere.

Obžalovaný sa ku skutkom ako takým priznal, celé svoje konanie oľutoval. Má vyživovaciu povinnosť k
dvom maloletých deťom. Z miesta trvalého bydliska mu nie je nič negatívne vyčítané. V minulosti nebol
súdne trestaný.

Po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených okolností, t.j. s prihliadnutím na spôsob spáchania činu
a jeho následok, zavinenie obžalovaného v nepriamom úmysle, k jeho pohnútke získať majetkové
obohatenie, k jeho osobe, keď nebol v minulosti súdne potrestaný, k jeho menšej miere účasti na
spáchaných činoch a ku skutočnosti, že k dokonaniu obzvlášť závažného zločinu nedošlo, má súd za
to, že uloženie trestu odňatia slobody po mimoriadnom znížení vo výmere desiatich rokov je plne na
mieste. Takýto trest zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov. Takýto trest zároveň dostatočne vyjadrí morálne odsúdenie
obžalovaného spoločnosťou.

Podľa § 48 ods.2, písm.a / Tr.zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch, pred
spáchaním trestného činu, nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin.

Na základe uvedeného preto súd obžalovaného, ktorý nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone
trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods.1 Tr.zák. ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný
zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Podľa § 78 ods.1 Tr.zák. ochranný dohľad sa ukladá na 1 až 3 roky.

Súd odsúdil obžalovaného za obzvlášť závažný zločin v štádiu pokusu a preto mu v súlade s hore
uvedenými ustanoveniami zákona, uložil ochranný dohľad s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu
v trvaní jedného rokov. Na posilnenie účelu ochranného dohľadu mu súd uložil podľa § 77 ods.1 písm.a/
Tr. zák., oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať a podľa
§ 78 ods.2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods.3 písm.c/ Tr. zák., zákaz stretávať sa so spoluobžalovaným
Jánom Fričom.

Podľa § 287 ods.1, veta prvá Tr.por. , ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil
inému škodu uvedenú v § 46 ods.1 Tr.por. , uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil,
ak bol nárok riadne a včas uplatnený.
Podľa § 288 ods.1 veta prvá Tr. por., ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie
povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody
vykonať ďalšie dokazovania, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže
poškodeného na občianske súdne konanie.

Poškodený X. Y. si včas a riadne uplatnil svoj nárok na náhradu škody vo výške 12.338,78,-Eur.
poškodený však v priebehu konania pred súdom, dňa 18.10.2010 zomrel. Súdu nie je známe, kto sa
stal jeho právnym nástupcom, resp. dedičom. Jeho zisťovanie by presiahlo potreby trestného stíhania.
Z tohto dôvodu, preto súd odkázal právneho nástupcu nebohého poškodeného, s nárokom na náhradu
škody na občianske súdne konanie.

Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v
neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolaním môže napadnúť rozsudok
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudku
smeruje, a to v štyroch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd Prešov