kariéra

Máme to
v rodine
Dajte deťom pri výbere povolania voľnú ruku
a ony sa rozhodnú správne. Presne ako títo mladí
a úspešní ľudia, ktorí sa vydali smerom svojich
rodičov. Prirodzene. A bez nátlaku.

Text: Michaela Krivdová

Foto: Katarína Kincelová, Lenka Imrichová
Produkcia: Veronika Podhorová

Michaela Némethyová, realitná maklérka (27)

Andrea Némethyová, spoluzakladateľka realitnej kancelárie (48)

R
obiť to, čo nás skutočne baví,
je šťastie. Najmä v čase, keď
väčšina ľudí berie prácu len
ako zdroj príjmov. Sympatická Bra-
tislavčanka Miška si okrem tohto
benefitu nevie vynachváliť i fakt, že
jej kolegyňami sú mama aj sestra.
V práci realitného makléra, ktorej
sa venuje niekoľko rokov, pritom
nejde o typické dedičné povolanie.
„Ako dieťa som prešla rôznymi eta-
pami. Mala som obdobie, keď som
chcela byť módnou návrhárkou,
interiérovou dizajnérkou či otvoriť si
vlastnú galériu s umením,“ spomína
mladá blondínka na svoje detské
sny. „V podstate všetky povolania,
po ktorých som túžila, sa točili okolo
estetického cítenia a tvorivosti. Dnes
však máme priestor využiť to aj pri
práci s realitami,“ vysvetľuje Micha-
ela, ktorá popri nehnuteľnostiach
prichádza do kontaktu aj s homesta-
gingom. Slová o tom, že ju pri výbere
povolania mama neovplyvňovala,
potvrdzuje aj pani Andrea: „Mojou
filozofiou bolo naučiť dcéry ,chytať
ryby‘. Viedla som ich k samostat-
nosti a finančnej nezávislosti, aby sa
vedeli o seba postarať a mohli robiť
slobodne to, čo ich baví a robí im
radosť.“
Najlepší vzor
„Rodičia sa snažili dať mne
i sestre tie najlepšie nástroje do
života, podporovali ma v záľubách
a nechali ma robiť vlastné rozhodnu-
tia, no aj vlastné chyby,“ prízvukuje

102 evita júl 2019

102-108_evita_jul2019_Mame_to_v_rodine.indd 102 07/06/2019 13:17

 ambiciózna maklérka, ktorá sa do
svojej pracovnej pozície nenaro-
dila, ale poctivo si ju odšliapala.
Paradoxne, nepomáhala len mama
jej, ale bolo to i naopak: „Dodnes si
pamätám, že som niektoré obhliadky
absolvovala s mamou, hlavne keď
potrebovala tlmočiť po anglicky či
francúzsky.“ Michaela tak spoznala
túto brandžu skôr, než sa pridala
k tímu kancelárie, ktorej je mama
Andrea spoluzakladateľkou. „Úspech
v našej práci závisí priamo úmerne
od nasadeného úsilia a ľudského prí-
stupu, a ja som mala pred sebou celý
čas ten najlepší vzor,“ usmieva sa
dcéra na mamu.

O práci už stačí
Znie to ideálne, no naučiť sa odde-
ľovať prácu od súkromia chce sku-
točne cvik. „Ako rodina, keďže s nami
pracuje aj moja sestra, spolu trávime
viac času. Pomáhame si, vieme si
úprimne poradiť, ale i zaskočiť jedna
za druhú,“ vymenúva blondínka
výhody, no vykreslí aj negatíva spoloč-
nej práce: „Niekedy si aj my musíme
povedať, že už stačí o práci, nestí-
hame prebrať osobné veci. Našťastie
sme nikdy nemali konflikt, ktorý by
nás pracovne rozdelil.“ Keď sa obe
majú zamyslieť, ako by to vyzeralo,
keby sa dcéra rozhodla ísť inou ces-
tou, ozve sa prvá staršia Andrea: „Ako
hrdá mama dvoch dcér im

““
stále vštepujem, že i keď
dnes kráčajú v mojich
šľapajach, vždy Veľa prehliadok
budem ich oporou. som s mamou
Aby sa v budúc-
nosti nebáli oddeliť,
absolvovala už
ako dieťa.

”
a tak mali príležitosť
vytvoriť si svoj vlastný
smer.“ Miška zmenu
povolania zatiaľ nepoci-
ťuje, vníma skôr, že hoci sú
rodina, každá má iné nadanie a silné
stránky: „Mama je skvelá v networ-
kingu a má nos na ľudí, sestra má
talent na techniku a profi fotografiu,
a ja som vraj dobrý stratég.“

júl 2019 evita 103

102-108_evita_jul2019_Mame_to_v_rodine.indd 103 07/06/2019 13:17

 kariéra
Andrej Remenár, statik (37)
Marian Remenár, construction management (42)
Marian Remenár, architekt (75)
J eden chcel byť mechanik
a druhý smetiar. S autami
však rodinné povolanie bratov
Remenárovcov nemá nič spoločné.
Dokonca všetko mohlo byť inak,
keby sa Andrej a Marian rozhodli
pracovne ísť smerom svojej mamy.
„Obe povolania mojich rodičov boli
istým spôsobom tvorba. U otca archi-
tektonická, u mamy tvorba vývoja
osobnosti detí, keďže učila na ume-
leckej škole hru na klavíri,“ zaspo-
mína mladší zo synov. Jeho starší
brat si myslí, že otcovo povolanie sa
na nich nalepilo už v útlom detstve:
„Keďže sme stavali dom, časť otcovho
povolania sme mohli vnímať v pria-
mom prenose! Neskôr, ako absol-
vent gymnázia, som bol pripravený
evita júl 2019
102-108_evita_jul2019_Mame_to_v_rodine.indd 104
ísť študovať tam, kde budú mať
otvorené :-). A to bolo na stavebnej
fakulte.“
Meno nestačí
Slovné spojenie „povolanie syn“
sa v našich končinách niekedy berie
takmer ako nadávka. Andrej a Marian
o tom vedia svoje a poukazujú tiež
na určité očakávania či tlak. „Meno,
ktoré otec vybudoval, bolo, samo-
zrejme, aj výhodou. Ľahšie sme vnikli
do pracovného procesu, mohli sme
čerpať skúsenosti, technické názory či
usmernenia. No prácu, ktorú človek
vykonáva, by mal robiť čo najzodpo-
vednejšie. Úspech sa dostaví, iba ak
ste vo svojej profesii výborný,“ kon-
štatuje projektant statiky. Brat Marian
V
N
zase nevníma rodinný fach až tak
podobne, podobná je podľa neho iba
oblasť: „Profesijne nie sme totožní,
V
skôr sa pri spolupráci dopĺňame.
Výhody sú práve v synergii a šírke Z
Z
záberu, ktorú to prináša.“ Otec Marian
prvorodenému synovi a menovcovi
prikyvuje: „To isté povolanie nezdie-
ľajú, ale každý s iným zameraním spo-
lupracujeme na mnohých projektoch
a vzájomne sa dopĺňame.“ Keď si má
ako rodič spomenúť, ako s manželkou
uvažovali o budúcnosti detí, usmeje
sa. „Chlapcov sme usmerňovali len do
určitej miery. Aj keď si sami vybrali
svoju cestu, v rodine sme to prebe-
rali a zvažovali možnosti,“ naznačuje.
Prvorodený z dvojice bratov to vnímal
v puberte rovnako: „Predpokladám,
že ak by sa niekto z nás rozhodoval N
čí
o smerovaní, ktoré by sa rodičom
nepáčilo, určite by skúsili zasiahnuť.“
Otcovský dohľad v
k
Andrej a Marián teda vnímajú
výber povolania bez nátlaku rodičov,
no ako by to bolo z opačného brehu?
Obaja sú otcovia dvoch detí, a tak
prácu a jej prípadné pokračovanie st
vidia cez ďalšiu generáciu. „Každá
práca má svoje za a proti, preto by
som, podobne ako moji rodičia,
podporil rozhodnutie detí,“ hovorí
Andrej. Aj brat Marian kvituje roz-
hodnutie rodičov spred rokov, konal
by rovnako: „Tiež by som sa v prvom
rade uistil, že ich rozhodnutie je
úplne slobodné. Potom už je priestor
iba na podporu a otcovský dohľad.“
Najstarší z klanu Remenárovcov sle-
duje synov s hrdosťou. „Keď to bolo
potrebné, dostali synovia pomocnú
ruku, no najčastejšie vo forme rady,“
spomína si. S úsmevom konštatuje,
že je potrebné deťom zachovať ich
Č
B2B08393
postoje, no svojskú rodičovskú stopu
možno aj „preorať“.
o
07/06/2019 13:18
 VÝ a LE ŠÍ!
Váš časopis
P
NO RYTMUS
Ajj vaše kĺby fungujú ako
A
č. 23,
5. 6. 2019,
1 €, ročník XI.,
týždenník
o barometer?
str.
t 20 a 21

VŠETKO života
ZO ŽIVOTA
ZNÁMYCH
str. 42

KAREL GOTT DCÉRA

On žije v luxuse
a dcéra je na mizine
ZUZANA
ČAPUTOVÁ
Odsúdená
na samotu?
Mórová,
Nové A jej ex už má
str. 40 a 41

v hľadáčiku druhú!
Podzámska Rolins
číslo Padli
str. 4 a 5
PRINCEZNÁ
DIANA str. 40 a 41

v predaji
ssttrr.. 4
str.

na dno!
Kto jej
a5

išiel po krku
každú str. 24 a 25

A dokázali
RYTMUS vstať
str. 36
v
0 roko

stredu
Koláčikyy
a 37

úť o 1 č. 19,

mladn
19,
7. 5. 20 XI.,

o o
ako od
ník

ak 1 €, roč denník

Tipy,

RRYTMUS
RYTM
RY
RYT
YTMUS
týž

Overené ttipy K
Kedy je poistenie str. 20 a 21

RYTMUS
vvyhadzovanie peňazí?
seriá
Nový dové
l
babičky
b č. 20, 15. 5. 2019, 1 €, ročník XI., týždenn
týždenník
nn
Zachrá
ni vás
MLIEK

život
h
Osuslávnyc
č. 21,
222. 5.
1 €, roč2019,
O pred
rednu
ženymužčaosťv ttýždennník XI.,

žživota
živo
ži
i otta
NOVÁ
str. 36
tím ko

a
ík a 37

života
3.
a
poradňa stí?
GIZKA
to vyrieši!

VA JD
OVÁ
STTA
TANK
Alkoh KEE
To jeol za volantom
str. 10
OVÁ a 11
PARIŠK HOSPODÁROVÁ

atické Aroga extrém!

Á
OVÁ
KM OTRÍK & ČVIRIKOVÁ  HRIADELOVÁ

Dram íle Hokejov

Hokejové
j vé a ntno
potom sť
chv ktorá šialenstvo
ši l t str. 10
ľ útos
OC, s! ť
a 11

POMla
str. 6
Takto
Takt
Takto fand
kto fandíme
ffan
aand
dím
íme
me
vča HAN
a7

priš MEG
mo&vHARRY
ražd
MEGHAN
M y
Hor
Horoskop
orro
rossk kopp
od saošovstr.te6ja 7
LE MALÝ
MARK
v l zdravia
zdr ravia
ra

u
Pod ARCHIE
ur jŠtaid
o
vaný 5 k
ro y Bart Šokujúca
ochraanjels

m
Utajo Ivet Artveštba Choroby, y l
nou Dkou

čo
str. 40
pôrod
40 SMS S
štb ktoré vás NÁ

e
a 411

Zúfalá
r
ujú
str. 4
str
st
IA
NY

P mamu
Karel Gott BO Charlotta
priživ
ohrozujú
ĽKÁ JAR

IIch
ch syn
syn zmení
sy RO
ÚŤ

a5

Už sa jej dieťati
AŽ

svet
ssve
vet
ve
veett k llepšiemu
lepš
lepšiem
epšieemu
mu str.
t 26 a 27

Dom
JA
AK AB Nela P
Odkaz pre v rku
si nasodcé
ocisko

uk z neho CNEVLÁDZE
A
na RY Z

bearjúpo smrti?PPu
VE

str. 40 ANETA PARIŠKOVÁ vá VÝH 00 €

4 0
psiehoťahoval
a 41

Puká
Svadobné
S d b é str. 4
prípravy
p íp y koleg a5

ú u
artlov j?

SRDCE vítoim sa akM

str. 12
Prečo
P reeečo
č sa jjej
čo ejj str. 24

Čaká PMagálove
a 25 str. 42
vysmievajú?
vy
yysmievajú
ysmiev
s eva vaj
ajú?

S
str. 38 Slad
K AK ké
osud
str. 4 a 5

1
DO TOHO!!
str. 24 a
25
Chuťovkyy afrodAOVÉ

o
! iziaká
MŇAM
väzen
é k hokejov
j vým
vým
hokejovým m
Sladkvapenie zápasom astr.tr.252r 244

í
prek

Cena
str. 4 a
5

ČASOPIS, ktorý vám len

€
otvorí dvere do súkromia osobností

102-108_evita_jul2019_Mame_to_v_rodine.indd 105 07/06/2019 13:19

 kariéra
Petra Greššáková, zubná technička (29)
Oľga Hlucháňová, zubná technička (60)
A
ni vo sne jej nenapadlo, že
raz sa jej chlebíčkom stane
práca, ktorú už ako malé
dieťa obdivovala na svoje mame.
„Pamätám si, ako sa mi na nej veľmi
páčilo, že chodila oblečená v bie-
lom. Dodnes vo mne táto farba
evokuje čistotu a je mojou najobľú-
benejšou,“ rozpráva Petra, ktorá sa
ako malé dieťa hrávala najčastejšie
na učiteľku. Prácu a predovšetkým
poslanie robiť ľudí krajšími a vesel-
šími vďaka dokonalému chrupu
začala ešte intenzívnejšie vnímať
v čase, keď sa zrušili zubné labora-
tóriá v nemocniciach, nastal „boom“
súkromného podnikania a mama
trávila v práci veľa času. Napriek
tomu, že jej kroky viedli zo školy
rovno za mamou, ktorú sledovala
pri práci, absolútne necítila tlak,
že raz musí byť ako ona. Pritom je
úplne bežné, že ak rodičia vybu-
dujú zázemie, deťom sa začína oveľa
ľahšie. „Každý rodič chce pre svoje
dieťa len to najlepšie a svojím spô-
sobom ho ovplyvňuje. Nikdy to však
nebolo mojím zámerom a dcéru
som do ničoho nenútila,“ potvrdzuje
slová Petrina mama Oľga.
Pokračovateľ v rodine
Akosi prirodzene však kroky mla-
dej zubnej techničky po skončení
základnej školy viedli na strednú
zdravotnícku školu. Kvalifikáciu
zdravotnej sestry neskôr pozme-
nili, školu skončila už len ako zdra-
votnícky asistent, čo sa jej príliš
nepozdávalo. „Sklamaná zo sys-
tému školstva som vedela, že práca
asistenta nie je pre mňa a začala
som sa pohrávať s myšlienkou ísť
študovať stomatológiu,“ opisuje
svoje rozhodnutie Petra. Cesta za jej
snom bola o čosi komplikovanejšia.
V tom roku sa jej na vysokú školu
nepodarilo dostať a keďže nechcela
sedieť doma, podala si prihlášku
106 evita júl 2019
102-108_evita_jul2019_Mame_to_v_rodine.indd 106
na nadstavbu, práve v odbore
zubný technik. Dcérino rozhodnu-
tie uvítala aj mama. „V konečnom
dôsledku som bola rada, že budem
mať pokračovateľku v remesle, ktoré
má zlaté dno.“
Rozhodnutie s výhodami
Štúdium zvládla ľavou zadnou,
keďže veľa predmetov si odkrútila
na strednej škole. Jedinou novinkou
bola prax, kde sa vytvárali zubné
náhrady. Okrem úsmevných príhod
s profesormi, ktorí učili kedysi jej
maminu, si Petra spomína aj na to,
že už vtedy za jednu z výhod považo-
vala, že veci, ktoré od nich vyžado-
vali, neboli pre ňu španielskou dedi-
nou. „Všetko som mala napozerané
z domu. Dokonca som si veľa vecí
mohla uľahčiť nosením školských
prác domov. Potajomky mi úlohy
mohla mama dokonca vylepšiť, ale
nikdy som to nezneužila,“ priznáva
šikovná zubná technička, ktorá sa
rozhodla pokračovať v maminých
šľapajach a na rozdiel od spolužia-
kov vedela, kam budú jej kroky sme-
rovať po ukončení štúdia.
Vzájomný priestor
A aké boli ich spoločné pracovné
začiatky? „Priznávam, že bolo ťažké
navyknúť si na nového člena v ,tíme‘.
Predsa len, mala som zabehnutý
““
svoj 30-ročný systém praxe, dcéra
prišla zo školy s novinkami a inými
návykmi. Často som mala iný pohľad
Všetko som
na výsledný efekt ale neskôr som si mala napozerané
uvedomila, že i keď je to moja dcéra, z domu.
”
nemôže byť predsa môj klon. Keď
bolo treba, usmernila som ju, ale do
práce som sa jej nesnažila zasaho-
vať.“ Mamine slová potvrdzuje aj
Petra: „Mama bola na mňa veľmi
prísna. Hoci ma vedela pochvá- a mama nechala dcéru rozvíjať sa
liť, ušla sa mi aj kritika a nezaob- v náročnejších úlohách, ktoré majú
chádzala so mnou v rukavičkách.“ väčšiu budúcnosť. Tak ako v kaž-
Každá z nich mala svoj plán úloh dom povolaní, aj v prípade zubných
07/06/2019 13:19
 technikov je dôležité neustále vzde- zmenilo za posledné roky technicky, si myslím, že naše povolanie časom
lávanie a napredovanie, keď chce čo priznáva aj vždy usmiata Petra. vymizne a nahradí nás technika. Cit
človek niečo dosiahnuť. Na druhej „ Dnes sme odbremenení od ťažkej pre farby a estetiku však môže uplat-
strane je neuveriteľné, koľko sa toho manuálnej práce strojmi. Aj preto niť len živý tvor.“

júl 2019 evita 107

102-108_evita_jul2019_Mame_to_v_rodine.indd 107 07/06/2019 13:19

 kariéra
Peter Böhm ml., očný lekár (33)
Peter Böhm st., očný lekár (57)
P
re mladého lekára je dôle-
žitý trpezlivý učiteľ a správny
smer. Bez neho býva štart
tvrdý, ťažký, pomalý. Napriek
tomu, že ako dieťa sníval o tom, že
bude veterinárom, uvidel hodnotu
v možnosti mať učiteľa vo vlast-
nom otcovi, ktorý je očným leká-
rom. Dvere v slovenskej oftalmoló-
gii sa mu vďaka nemu otvorili oveľa
rýchlejšie. „Vyrastal som v lekár-
skom zázemí. Keď som bol chorý,
mama a otec ma brávali so sebou
do práce. Aj starí rodičia boli lekári,
takže lekárske prostredie bolo pre
mňa akési prirodzené. Najviac zo
108 evita júl 2019
102-108_evita_jul2019_Mame_to_v_rodine.indd 108
všetkých ma k medicíne motivovala
babina z Košíc. Rodičia ma nijako
netlačili, neprehovárali a rozhodova-
nie nechali na mne,“ rozpráva Peter,
ktorého slová potvrdzuje aj jeho otec.
„Deti som nikdy priamo nenavádzal
na to, aby kráčali rovnakou cestou
ako ja. Skôr som sa im nepriamo
snažil ukázať, ako vyzerá ten ,môj‘
svet.“ Pri každom rodinnom remesle
otec učí svojho syna to najlepšie, čo
vie sám. To všetko pri ponechaní slo-
body, aby sa dieťa mohlo zdokonaľo-
vať a vyvíjať aj inými smermi. Aby sa
mohlo zamerať aj na niečo iné, čo ho
priťahuje.
Vzájomná pomoc
a spolupráca
Začiatky pod vedením otca boli
pre Petra Böhma ml. náročné. „Vždy
bol na mňa tvrdší a prísnejší ako na
ostatných lekárov. Nikdy sa nepýtal, či
vládzem, a žiadnu moju chybu nepre-
šiel bez slova. To sa často prenášalo
do súkromia. Postupom času sa naše
vzťahy zlepšili. Čím viac skúseností
som získaval, tým viac sa vzájomná
harmónia a spolupráca medzi nami
prehlbovala. Tvrdý otcovský dril
postupne ustúpil, hoci aj dnes je na
mňa otec tvrdší ako na kolegov. Na
druhej strane, vždy, keď si neviem
rady v práci, som rád, že sa na otca
môžem obrátiť. Keď som začínal ope-
rovať, podal mi pomocnú ruku ako
otec a kolega. Ochotne, rád a bez zby-
točného cirkusu. Dnes už jeden vedľa
druhého pracujeme osem rokov, naša
spolupráca a pomoc je už vzájomná.“
Každý lekár potrebuje obrovskú dávku
pokory, či má tridsať alebo šesťdesiat
rokov. Medzi oboma skupinami však
musí byť harmónia. Mladí potrebujú
rešpektovať skúsenosti a názor star-
šieho, starší by mali dokázať s poko-
rou diskutovať o nových myšlienkach
a nápadoch mladších kolegov.
Vnútorné presvedčenie
Rodičia chcú pre svoje deti to
najlepšie. V rodine Böhmovcov sa
otec a syn zhodujú aj na tom, že
dieťa potrebuje samo rásť a vytvá-
rať si svoju vlastnú cestu. Syn Peter
je odhodlaný svoje tri dcérky Zuzku,
Katku a Johanku podporiť v akom-
koľvek povolaní, pre ktoré sa roz-
hodnú. „Vynútené povolanie je kríž.
Najmä pokiaľ ide o náročné profe-
sie typu lekár. Na niektoré povola-
nia musí človek cítiť volanie a pre-
svedčenie musí vychádzať zvnútra.“
Aj otec je na šikovného, úspešného
syna, ktorému nechýba ľudský prí-
stup k pacientom, mimoriadne hrdý
a vďačný. „Pracuje srdcom a každý
deň vidím, že jeho práca mikrochi-
rurga je ozajstným majstrovstvom.“
07/06/2019 13:19