1

Naša epocha je svojou podstatou tragická, a tak ju

nechceme brať tragicky. Nastala katastrofa, stojíme
uprostred zrúcanín, začíname si stavať nové malé
obydlia, snovať nové malé nádeje. Nie je to ľahká ro-
bota, do budúcnosti nevedie rovná cesta; namiesto
toho obchádzame alebo podliezame prekážky. Musí-
me žiť, bez ohľadu na to, koľko oblôh sa nám zrútilo.
Približne v takej situácii bola Constance Chatter-
leyová. Vojna jej zrútila strechu nad hlavou a ona si
uvedomila, že treba žiť a treba sa učiť.
Vydala sa za Clifforda Chatterleyho v roku 1917,
keď prišiel domov na štvortýždňovú dovolenku. Pre-
žili štyri medové týždne. Potom sa zas vrátil do Flám-
ska, odkiaľ ho o šesť mesiacov viac-menej v kúskoch
previezli loďou späť do Anglicka. Jeho žena Constan-
ce mala vtedy dvadsaťtri rokov, on dvadsaťdeväť.
Obdivuhodne lipol na živote. Neumrel a tie kúsky
akoby boli znova zrástli. Dva roky bol v rukách le-
károv. Potom ho vyhlásili za vyliečeného a mohol sa
vrátiť do života s navždy ochrnutou dolnou časťou
tela.
Bolo to v roku 1920. Clifford a Constance sa vrá-
tili do jeho rodičovského domu, do rodinného sídla
Wragby Hall. Otec mu umrel, Clifford bol teraz ba-
ronetom, sirom Cliffordom, a Constance lady Chat-
terleyovou. S dosť neprimeranými príjmami zača-
li viesť domácnosť a manželský život v neútulnom
kaštieli Chatterleyovcov. Clifford mal aj sestru, ale
tá sa odsťahovala. Iných blízkych príbuzných nema-
li. Starší brat padol vo vojne.

Milenec lady Chatterleyovej.indd 5 19.1.2011 16:17

 milenec lady chatterleyovej
Mrzák nadosmrti, s vedomím, že nikdy nebude
môcť mať deti, vrátil sa Clifford do začmudeného
stredného Anglicka, aby udržal chatterleyovské me-
no pri živote, pokiaľ mu budú sily stačiť.
Nebol z toho vlastne ani veľmi skľúčený. Premá-
val sa v kresle na kolieskach a mal aj invalidný vo-
zík s motorčekom, takže sa mohol pomaly prevážať
po záhrade a po krásnom melancholickom parku, na
ktorý bol v skutočnosti náramne hrdý, hoci sa tváril,
že mu na ňom ktovieako nezáleží.
Vytrpel si už toľko, že do istej miery stratil schop-
nosť trpieť. Zostal zdržanlivý, vtipný, veselý, ba dalo
by sa povedať až bezstarostný; na tvári mal zdravý ru-
menec a bledobelasé oči mu vyzývavo žiarili. Plecia
mal široké a mocné a v rukách veľkú silu. Náklad-
ne sa obliekal a nosil pekné kravaty z Bond Street.
No na tvári mu predsa bolo badať ostražitý, trocha
prázdny výraz mrzáka.
Tak málo chýbalo, aby bol prišiel o život, že mu
to, čo mu z neho ostalo, bolo nevýslovne vzácne.
Z dychtivého lesku očí bolo zrejmé, aký je hrdý, že po
tom strašnom otrase ostal predsa nažive. No utrpel
také ťažké zranenie, že čosi v jeho vnútri odumrelo,
niektoré city sa stratili. Ostala len necitlivá prázdnota.
Constance, jeho žena, bola ružolíca dievčina de-
dinského výzoru s jemnými hnedými vlasmi, moc-
ným telom a pomalými pohybmi, nabitými neoby-
čajnou energiou. Mala veľké začudované oči, mäkký,
zamatový hlas a vyzerala, akoby bola práve prišla zo
svojej rodnej dediny. No nebolo to tak. Jej otec, sir
Malcolm Reid, bol kedysi známy člen Kráľovskej
akadémie. Matka bola členkou Fabiánskej spoloč-
nosti v časoch jej najväčšieho rozkvetu. Medzi umel-
cami a vzdelanými socialistami sa Constance a jej

Milenec lady Chatterleyovej.indd 6 19.1.2011 16:17

 milenec lady chatterleyovej
sestre Hilde dostalo – dalo by sa povedať – esteticky
nekonvenčnej výchovy. Cestovali s nimi do Paríža,
Florencie a Ríma, aby sa nadýchali umenia, a brá-
vali ich aj opačným smerom – do Haagu a Berlína
na veľké socialistické zhromaždenia, kde sa rečnilo
vo všetkých civilizovaných jazykoch a nikto nebol
v pomykove.
Obidve dievčence sa teda už v útlom veku zozná-
mili s umením aj s politickými ideami. Bola to ich
prirodzená atmosféra. Boli kozmopolitky a zároveň
aj provinciálky, a tak si v umení osvojili kozmopoli-
tický provincionalizmus, kráčajúci ruka v ruke s čis-
tými sociálnymi ideálmi.
V pätnástich rokoch ich poslali do Drážďan, aby
tam okrem iného študovali hudbu. Boli to pre ne zla-
té časy. Žili bezstarostne medzi študentmi, diskuto-
vali s mužmi o filozofických, sociologických a ume-
leckých problémoch a v ničom za nimi nezaostávali,
ba ešte ich aj prevyšovali, lebo boli ženy. Prechádza-
li sa po lesoch s urastenými mladíkmi, brnkajúcimi
na gitare. Spievali Wanderlieder a boli slobodné. Slo-
bodné! To bolo to veľké slovo. Von v šírom svete, von
v ranných lesoch s vášnivými mládencami, ktorí ma-
li nádherné hlasy, slobodne si robili, čo chceli, a na-
dovšetko – hovorili, čo chceli. Predovšetkým im išlo
o tie rozhovory, o horlivú výmenu myšlienok. Láska
bola len sprievodný jav.
Keď Hilda a Constance dovŕšili osemnásty rok,
mali už za sebou nejeden pokusný ľúbostný pomer.
Mládencom, s ktorými tak vášnivo diskutovali, tak
horlivo spievali a tak slobodne sedávali pod stro-
mami, išlo, prirodzene, predovšetkým o ten ľúbost-
ný pomer. Dievčence spočiatku váhali, toľko sa však
o tom hovorilo, pokladalo sa to za také dôležité. A tí

Milenec lady Chatterleyovej.indd 7 19.1.2011 16:17

 milenec lady chatterleyovej
chlapci boli takí pokorní, tak prosíkali. Prečo by ne-
mohli byť veľkorysé a dať sa im do daru?
Tak sa teda darovali, každá tomu mladíkovi, s kto-
rým viedla najinteligentnejšie a najdôvernejšie dišpu-
ty. Dôležité boli diskusie a debaty: milovanie a pomer
boli iba akýmsi návratom k primitívnosti s určitou
dávkou sklamania. Dievčina potom chlapca ľúbila
menej, ba bola náchylná ho priam nenávidieť, akoby
bol prekročil hranice jej súkromia a vnútornej slobo-
dy. Lebo veď pre dievča všetka dôstojnosť a celý život-
ný zmysel je dosiahnuť úplnú, dokonalú, čistú a vzne-
šenú slobodu. Pre čo inšie dievča žije? Len preto, aby
sa striaslo starých špinavých vzťahov a závislosti.
Nech sa všetko okolo sexu akokoľvek sentimenta-
lizuje, je to jeden z najstarších, najšpinavších vzťa-
hov a závislostí. Básnici, čo ho ospevovali, boli zväčša
chlapi. Ženy vždy vedeli, že jestvuje čosi lepšie, čo-
si vyššie. A teraz to vedeli bezpečne. Nádherná čistá
sloboda ženy bola neporovnateľne krajšia ako hoci-
jaká sexuálna láska. Len škoda, že muži v tejto veci
tak veľmi zaostávali za ženami. Domáhali sa pohlav-
ných stykov ako psy.
Žena sa musela podvoliť. Chlap bol so svojimi chúť-
kami ako vrtošivé decko. Žena mu musela dať, čo si
žiadal, lebo inak by sa pravdepodobne stal neznesi-
teľným ako decko, tresol by dvermi a pokazil dovte-
dy veľmi príjemný vzťah. Žena sa však mohla mužovi
oddať a nemusela mu pritom vydať svoje vnútorné
slobodné ja. Toto si básnici a všetci, čo rečnia o sexe,
dostatočne neuvedomujú. Žena mohla mať muža
a nemusela sa mu celkom odovzdať. Ba mohla tento
sexuálny vzťah použiť na to, aby ho dostala do svojej
moci. Stačilo, ak sa pri pohlavnom styku zdržala, ne-
chala ho, aby skončil, aby sa vyčerpal, a sama pritom

Milenec lady Chatterleyovej.indd 8 19.1.2011 16:17

 milenec lady chatterleyovej
nedospela k vyvrcholeniu: a potom mohla spojenie
predĺžiť, dosiahnuť vlastný orgazmus, svoje vlastné
vyvrcholenie, kým on bol len jej nástrojom.
Prv ako vypukla vojna, obidve sestry už mali v láske
svoje skúsenosti, potom sa rýchlo museli vrátiť domov.
Ani jedna z nich sa nikdy nezaľúbila do mládenca, po-
kým si neboli veľmi blízki slovne: kým totiž nema-
li živý záujem zhovárať sa. To zázračné, hlboké, neu-
veriteľné vzrušenie, ktoré prýštilo z vášnivých debát
s naozaj múdrym mladým mužom, rozhovory trvajúce
celé hodiny, deň čo deň; mesiac čo mesiac... to si ni-
kdy neuvedomili, kým sa to nestalo! Rajský sľub: bu-
deš mať mužov na rozprávanie! – nikdy nebol vyslove-
ný. Splnil sa im prv, než sa dozvedeli, aký to bol sľub.
A keď po tejto dôvernosti, prebudenej živými odu-
ševnenými diskusiami, sa pohlavný styk stal viac-me-
nej nevyhnutným, tak nech. Znamenal koniec kapitoly.
A mal vlastne aj svoje čaro: čudné, chvejivé vzrušenie
v tele, konečný kŕč sebauspokojenia, posledné slovo,
vzrušujúce a veľmi podobné hviezdičkám, označujú-
cim zavše koniec odseku a zmenu témy.
Keď dievčence prišli na prázdniny roku 1913 do-
mov, Hilda mala vtedy dvadsať, Connie osemnásť
a otcovi bolo jasné, že majú prvé skúsenosti v lás-
ke za sebou. L’amour avait passé par là, prešla tadiaľ
láska, ako sa vraví. Sám bol však skúsený muž a ne-
chal životu voľný priebeh. Matke, chorej na nervy,
ktorej ostávalo už iba niekoľko mesiacov života, išlo
len o to, aby jej dievčence boli „slobodné“ a aby sa
„sebarealizovali“. Ona nikdy nevedela byť sama se-
bou: bolo jej to odopreté. Pánbohvie prečo, veď ma-
la vlastné príjmy a vlastné možnosti. Vinila z toho
manžela. Ale v skutočnosti mala v pamäti alebo duši
akúsi dávnu pečať autority, ktorej sa nemohla zbaviť.

Milenec lady Chatterleyovej.indd 9 19.1.2011 16:17

 milenec lady chatterleyovej
So sirom Malcolmom to nemalo nič spoločné; pre-
nechal svojej nervóznej, nevľúdnej a hrdej žene vládu
nad domom a šiel si vlastnou cestou.
Tak teda boli dievčence „slobodné“ a vrátili sa
do Drážďan k svojej hudbe, univerzite a k mláden-
com. Každá ľúbila toho svojho a každý ľúbil tú svoju
s celou vášňou duševnej príchylnosti. Všetky tie nád-
herné veci, ktoré si mladí muži mysleli, vyslovili a na-
písali; mysleli, vyslovili a napísali tým mladým ženám.
Connin mládenec sa zaujímal o hudbu, Hildin zas
o techniku. Ale žili vlastne len pre svoje mladé dámy.
Totiž v myšlienkach a citových vzruchoch. Na inom
poli boli mierne odmietaní, lenže o tom nevedeli.
Bolo na nich zďaleka vidieť aj to, že sú celkom pre-
niknutí láskou, totiž fyzickou láskou. Zvláštne, akú
jemnú, no očividnú premenu vyvoláva v tele muža,
ale aj v tele ženy: žena väčšmi rozkvitne, mierne sa
zaoblí, jej mladistvá hranatosť zmäkne a na tvári sa
jej zračí roztúženosť alebo víťazstvo. Muž je pokojnej-
ší, väčšmi zahľadený do seba, ba ešte aj kontúry pliec
a stehien pôsobia neurčitejšie, váhavejšie.
V takomto sexuálnom vzrušení sestry len-len že
nepodľahli čudnému mužskému násiliu. No rýchlo
sa spamätali, povedali si, že sexuálne vzrušenie je len
pocit, a zachovali si slobodu. Zatiaľ čo muži z vďač-
nosti za sexuálny zážitok vyložili ženám dušu na dlaň.
A potom vyzerali, akoby stratili strieborniak a našli
medenák. Connin mládenec býval trocha škriepny
a Hildin troška posmešný. Ale chlapi sú už takí! Ne-
vďační a večne nespokojní. Ak ich odmietaš, nenávi-
dia ťa, že ich odmietaš; a ak ich neodmietaš, nenávi-
dia ťa pre niečo iné. Alebo pre nič za nič, iba preto,
že sú to vrtošivé decká, a nikdy nie sú spokojní, čo by
im žena čo dávala, čo by čo robila.

10

Milenec lady Chatterleyovej.indd 10 19.1.2011 16:17

 milenec lady chatterleyovej
Keď však vypukla vojna, Hilda a Connie sa rých-
lo museli vrátiť domov, aj keď boli doma len v má-
ji na matkinom pohrebe. Ešte pred Vianocami roku
1914 obidvaja ich nemeckí mládenci padli. Sestry
sa išli pominúť od žiaľu, vášnivo svojich mládencov
milovali, v srdci však na nich už zabudli. Už pre ne
nejestvovali.
Obidve sestry bývali v otcovom – presnejšie mat-
kinom – dome v Kensingtone a pripojili sa k skupine
mladých cambridgeských študentov, skupine, čo bola
za „slobodu“, flanelové nohavice, rozopäté flanelové
košele, kultivovanú citovú anarchiu, tichú reč a nanaj-
výš senzitívne spôsoby. Hilda sa však nečakane vydala
za muža staršieho o desať rokov, ktorý bol už dávnej-
šie členom tej istej cambridgeskej skupiny, za muža so
slušným majetkom a dobrým miestom na minister-
stve, ktoré ostávalo vždy v rodine; písal aj filozofické
eseje. Bývala s ním v neveľkom dome vo Westminsteri
a pohybovala sa v lepšej spoločnosti vládnych úradní-
kov, ktorá síce nepatrila k smotánke, ale predsa tvorila
osobitnú vrstvu inteligencie národa: ľudí, ktorí vedia,
čo hovoria, alebo hovoria tak, akoby to vedeli.
Connie vykonávala istý nenáročný druh vojnovej
služby a stýkala sa s neznášanlivými cambridgeskými
študentmi vo flanelových nohaviciach, ktorí sa mier-
ne posmievali všetkému, aspoň zatiaľ. „Priateľom“
jej bol istý Clifford Chatterley, dvadsaťdvaročný mla-
dík, ktorý sa urýchlene vrátil domov z Bonnu, kde
študoval banícku techniku. Predtým strávil dva ro-
ky v Cambridgei. Teraz sa stal poručíkom v elitnom
pluku, takže sa mohol všetkému posmievať ako ešte
väčší švihák – v uniforme.
Clifford Chatterley patril k vyššej spoločenskej
triede ako Connie. Connie pochádzala z rodiny ma-

11

Milenec lady Chatterleyovej.indd 11 19.1.2011 16:17

 milenec lady chatterleyovej
jetných intelektuálov, kým on už patril k aristokracii.
Nie k vyššej, ale predsa aristokracii. Jeho otec bol ba-
ronet a matka vikomtova dcéra.
No hoci Clifford pochádzal z lepšieho domu ako
Connie, z vyššej spoločnosti, bol svojím spôsobom
oveľa provincionálnejší a ostýchavejší. Dobre sa cí-
til len v úzkom „veľkom svete“ – totiž v spoločnosti
statkárskej šľachty, ale v tom druhom veľkom, ktorý
tvoria nedozerné zástupy stredných a nižších vrstiev
a cudzinci, bol ostýchavý a nervózny. Pravdu pove-
diac, tak trocha sa bál ľudí zo stredných a nižších
vrstiev a cudzincov, čo nepatrili k jeho triede. Akýmsi
ohromujúcim spôsobom si uvedomoval vlastnú bez-
brannosť, hoci požíval všetku ochranu výsadného po-
stavenia. Je to trocha čudné, ale je to v dnešných ča-
soch bežný jav.
Práve preto ho fascinovala zvláštna nenútená istota
dievčaťa, akým bola Constance Reidová. Pohybova-
la sa v tom chaotickom vonkajšom svete oveľa suve-
rénnejšie ako on.
A predsa bol aj on rebelant; rebeloval proti vlastnej
triede. Možno je rebelant príliš silné slovo, až priveľ-
mi silné. Dal sa len strhnúť všeobecným, veľmi rozší-
reným odporom mládeže proti konvenčnosti a kaž-
dému druhu skutočnej autority. Otcovia boli smiešni,
najmä jeho tvrdohlavý otec. Aj vlády boli smiešne:
najmä tá naša s tým svojím ustavičným „len vyčkať“.
Aj armády boli smiešne a všetci tí starí poslušní ge-
neráli, ale nadovšetko červenolíci Kitchener. Ba aj
vojna bola smiešna, hoci v nej padla riadna kopa ľudí.
Všetko bolo vlastne trocha smiešne alebo veľmi
smiešne; rozhodne bolo do istej miery smiešne všet-
ko, čo bolo spojené s autoritou, či to bola armáda,
vláda alebo univerzity. A pokiaľ si vládnuca trieda ro-

12

Milenec lady Chatterleyovej.indd 12 19.1.2011 16:17

 milenec lady chatterleyovej
bila nárok vládnuť, aj ona bola smiešna. Sir Geoffrey,
Cliffordov otec, bol náramne smiešny, ako si dal vy-
rúbať všetky stromy, ako vyťahoval zo svojej šachty
baníkov a posielal ich do vojny, kým on sám, taký
vlastenec, sedel v bezpečí; ale aj preto, že na vlasť
vynaložil viac peňazí, ako mal.
Keď slečna Chatterleyová – Emma – prišla zo stred-
ného Anglicka do Londýna, aby pracovala ako ošet-
rovateľka, potichu sa zabávala na sirovi Geoffreym
a jeho odhodlanom vlastenectve. Herbert, starší brat
a dedič, sa smial na plné hrdlo, hoci stromy, ktoré
rúbali na výdrevu zákopov, boli jeho. Ale Clifford sa
len trocha neisto usmieval. Všetko bolo smiešne, to je
teda pravda. Ale čo ak sa to priveľmi dotýkalo člove-
ka samého a stal sa smiešnym aj on...? Ľudia z iných
spoločenských tried ako Connie brali aspoň niečo
vážne. Aspoň v niečo verili.
Brali vážne prostých vojakov, rovnako ako hroz-
bu všeobecnej brannej povinnosti i nedostatok cuk-
ru a cukríkov pre deti. Pri všetkých týchto veciach
sa úrady, prirodzene, dopúšťali smiešnych chýb. Ale
Clifford si to už veľmi nepripúšťal k srdcu. Úrady
boli preňho smiešne ab ovo, nielen kvôli cukríkom
a prostým vojakom.
A úrady si aj samy prichodili smiešne a dosť smieš-
ne sa aj správali, a chvíľu všetko vyzeralo ako v blá-
zinci, až pokým sa nepriostrila situácia na fronte
a pokým Lloyd George neprišiel zachrániť situáciu
doma. Ale to už presiahlo i smiešnosť, frivolná mlá-
dež sa už nesmiala.
V roku 1916 padol Herbert Chatterley a dedičom
sa stal Clifford. Bol z toho celý vydesený. No pocit
vlastnej dôležitosti ako syn sira Geoffreyho a dieťa
z Wragby, mu natoľko vošiel do krvi, že sa ho už nik-

13

Milenec lady Chatterleyovej.indd 13 19.1.2011 16:17

 milenec lady chatterleyovej
dy nezbavil. A predsa vedel, že v očiach obrovského
rozbúreného sveta je aj to smiešne. Stal sa dedičom
zodpovedným za Wragby. Nie je to strašné? No aj
skvelé a zároveň možno celkom absurdné?
Sir Geoffrey to vôbec nepokladal za absurdné. Bol
bledý a napätý, uzavretý do seba a pevne odhodla-
ný zachrániť vlasť a svoje vlastné postavenie, či pod
Lloydom Georgeom alebo hocikým iným. Bol na-
toľko vzdialený, natoľko izolovaný od skutočného
Anglicka a taký obmedzený, že mu imponoval ešte
aj Horatio Bottomley. Sir Geoffrey stál pri Anglicku
a Lloydovi Georgeovi, ako stáli jeho predkovia pri
Anglicku a svätom Jurajovi; ani mu na um nezišlo,
že je medzi tým rozdiel. A tak teda sir Geoffrey rúbal
stromy a bol za Lloyda Georgea a Anglicko, za An-
glicko a Lloyda Georgea.
Želal si, aby sa Clifford oženil a postaral sa o dedi-
ča. Clifford cítil, že jeho otec je beznádejný anachro-
nizmus. Ale v čom bol sám ďalej okrem nesmelého
pocitu, že všetko je smiešne a že nadovšetko smiešne
je jeho vlastné postavenie? Lebo voľky-nevoľky prijal
svoj baronetský titul a Wragby smrteľne vážne.
Veselé vzrušenie z vojny sa vytratilo... zaniklo. Pri-
veľa mŕtvych a hrôz. Človek potreboval pomoc a úte-
chu. Človek potreboval zakotviť v bezpečnom svete.
Muž potreboval ženu.
Chatterleyovci, dvaja bratia a sestra, napriek všet-
kým známostiam žili v zvláštnej izolácii uzavretí na
Wragby. Pocit izolovanosti upevňoval rodinné putá,
pocit slabosti vlastného postavenia, pocit bezbrannos-
ti navzdory ich titulu a pozemkom, alebo azda práve
pre ne. Nemali nič spoločné s priemyselným stredným
Anglickom, kde žili. A boli odrezaní aj od vlastnej trie-
dy vďaka zadumanej, tvrdohlavej a uzavretej náture

14

Milenec lady Chatterleyovej.indd 14 19.1.2011 16:17

 milenec lady chatterleyovej
sira Geoffreyho, svojho otca, z ktorého si robili po-
smech, ale boli na všetko okolo neho nadmieru citliví.
Títo traja si raz povedali, že ostanú nadosmrti spo-
lu. Ale teraz Herbert padol a sir Geoffrey chcel, aby
sa Clifford oženil. Ani o tom vlastne nič nepovedal;
bol málovravný. Ale Cliffordovi bolo ťažko vzoprieť
sa jeho tichému, zádumčivému naliehaniu.
Lenže Emma nesúhlasila! Bola o desať rokov star-
šia ako Clifford a mala pocit, že keby sa oženil, bola
by to zrada, spreneveril by sa sľubu, ktorý si mladí
členovia rodiny dali.
Clifford sa napriek všetkému oženil s Connie a strá-
vil s ňou štyri medové týždne. Bolo to v strašnom roku
1917, a boli si takí blízki ako ľudia na topiacej sa lodi.
Oženil sa ako panic; sex preňho veľa neznamenal. On
a ona si boli aj bez toho veľmi blízki. A Connie priam
jasala, tešiac sa ich dôvernosti, ktorá presahovala sex
a mužovo „uspokojenie“. Cliffordovi zrejme nešlo len
a len o vlastné „uspokojenie“ ako mnohým iným mu-
žom. Nie, ich dôvernosť bola hlbšia, oveľa osobnejšia.
A sex bol len čosi náhodné, podružné, akýsi čudný,
zastaraný organický proces, čo ťarbavo pretrváva, ale
nie je vlastne ani potrebný. Connie však chcela mať
deti – už aj len preto, aby sa presadila proti švagri-
nej Emme.
No začiatkom roku 1918 doviezli dokaličeného
Clifforda domov, a bolo po deťoch. A sir Geoffrey
umrel od žiaľu.

V jeseni 1920 sa Connie a Clifford vrátili domov

na Wragby. Slečna Chatterleyová, ešte vždy namrze-

15

Milenec lady Chatterleyovej.indd 15 19.1.2011 16:17

 milenec lady chatterleyovej
ná bratovým odpadlíctvom, odcestovala a usadila sa
v malom bytíku v Londýne.
Wragby bol dlhý, nízky starý dom z hnedého ka-
meňa, ktorý začali stavať asi v polovici osemnásteho
storočia a stále k nemu čosi pristavovali, až bol napo-
kon škaredý ako králikáreň. Stál na vyvýšenine v pek-
nom starom dubovom parku, no, žiaľ, celkom blízko
trčal komín tevershallskej bane, šíriaci kúdoly dymu
a pary; neďaleko na vlhkom zahmlenom úbočí kopca
sa bez ladu a skladu rozkladala dedinka Tevershall,
čo sa začínala takmer pri bráne parku a beznádej-
ne mrzká sa tiahla dlhú a pochmúrnu míľu: domce,
dlhé rady ohavných, začadených tehlových domcov
s čiernymi eternitovými strechami, s ostrými rohmi,
vyzývavo spustnuté a bezútešné.
Connie bola navyknutá na Kensington alebo na
škótske vŕšky či trávnaté pahorky, to bolo jej An-
glicko. So stoicizmom mladosti jediným pohľadom
odhadla nesmier nu bezduchú mrzkosť uhoľného
a železiarskeho stredného Anglicka a viac sa oň ne-
starala: bola to neuveriteľná krajina a lepšie bolo
o nej vôbec nepremýšľať. V pochmúrnych izbách
na Wragby počula rachot triedičov uhlia, odfuko-
vanie benzínky, hrmot vozíkov a chrapľavý krátky
hvizdot lokomotív v štôlňach. Tevershallské haldy
horeli, horeli už dlhé roky a zahasiť ich by bolo stálo
tisíce. A tak teda museli horieť. A keď vietor dul z tej
strany, čo bývalo často, bol dom plný sírového zápa-
chu horiacich výkalov zeme. Ale aj v dňoch bezvet-
ria bol vzduch nasiaknutý pachom podzemia: sírou,
železom, uhlím alebo kyselinou. Ba ešte aj na če-
mericiach sa ustavične usádzali sadze – čosi neuve-
riteľné – ani dajaká čier na manna padajúca z neba
v súdny deň.

16

Milenec lady Chatterleyovej.indd 16 19.1.2011 16:17

 milenec lady chatterleyovej
Jednoducho to bolo tak; osudovo predurčené ako
všetko ostatné. Bolo to priam desivé, ale načo sa roz-
čuľovať? Rozčuľovanie nepomôže. Pokračovalo to ďa-
lej. Život i všetko ostatné! Na nízkom tmavom strope
mrakov horeli a chveli sa v noci červené škvrny, ja-
rabeli sa, navierali a zase zaceľovali ani bolestivé po-
páleniny. To boli vysoké pece. Sprvoti Connie fasci-
novali akousi hrôzou: mala pocit, že žije v podzemí.
Potom si na ne zvykla. A ráno pršalo.
Clifford tvrdil, že má Wragby radšej ako Londýn.
Tento kraj mal akúsi krutú vlastnú vôľu, ale ľudia
mali guráž. Connie sa v duchu spytovala, čo majú
okrem toho: rozhodne nemajú ani oči, ani mozgy.
Boli takí vyčerpaní, beztvárni a pochmúrni ako kra-
jina, a rovnako nevľúdni. Ale v hrdelných prehltáva-
ných hláskach ich nárečia a v cvengote podkutých
baníckych bagančí, keď sa v hlúčikoch vliekli po as-
falte domov, bolo čosi hrozivé a trocha tajomné.
Neprivítali si mladého pána, nebola nijaká sláv-
nosť, nijaká deputácia, ba ani jediný kvietok. Bola len
studená a vlhká cesta autom po tmavej mokrej hrad-
skej, čo si kliesnila cestu pomedzi pošmúrne stromy
v parku hore svahom, kde sa pásli zmoknuté ovce,
na návršie, kde dom rozprestieral svoju hnedú fa-
sádu, pred ktorou sa vznášala gazdiná a jej muž ako
neistí obyvatelia zemského povrchu a chystali sa pre-
hodiť slovko na privítanie.
Medzi zámkom Wragby a dedinou Tevershall ne-
boli nijaké styky. Nikto nezdvihol čiapku, nespravil
pukerlík. Baníci sa len dívali; obchodníci nadvihli
čiapky, akoby sa s Connie poznali, a neohrabane
kývli Cliffordovi hlavou; to bolo všetko. Neprekle-
nuteľná priepasť a akýsi tichý odpor na obidvoch
stranách. Connie sa sprvu trápila pre tento pocit

17

Milenec lady Chatterleyovej.indd 17 19.1.2011 16:17

 milenec lady chatterleyovej
odporu, čo k nim jednostaj prenikal z dediny. Ale
potom zatvrdla a stal sa jej každodennou lyžičkou
horkej medecíny, na ktorú si treba zvyknúť. Nie že
by boli s Cliffordom neobľúbení, ale patrili k cel-
kom inému druhu ľudí ako baníci. Nepreklenuteľná
priepasť, neopísateľná trhlina, aká sa na juh od Tren-
tu azda ani nevyskytuje. No v strednom Anglicku
a na priemyselnom severe je táto priepasť taká ne-
preklenuteľná, že o nejakom kontakte tam nemôže
byť ani reči. Ty zostaň na svojej strane a ja si zosta-
nem na svojej! Čudné popretie spoločného pulzu
ľudstva.
Teoreticky bola vlastne dedina Cliffordovi a Con-
nie celkom naklonená. No v praxi to vyzeralo na obi-
dvoch stranách „daj mi pokoj“!
Farár bol sympatický šesťdesiatnik, žijúci len pre
svoje povinnosti, ktorého osobnosť toto „daj mi po-
koj!“ dediny celkom potlačilo. Banícke ženy boli tak-
mer napospol metodistky. Baníci neboli nič. No
kňaz nosil svoju reverendu, a to stačilo, aby sa za-
strela skutočnosť, že je človek ako ostatní. Nie, bol to
len panáčik Ashby, akýsi automat na kázanie a mod-
lenie.
To zaťaté, pudové „Nie sme o nič menej ako ty, aj
keď ty si lady Chatterleyová!“ nešlo sprvoti Connie
do hlavy a privádzalo ju do pomykova. Tá čudná, po-
dozrievavá, falošná milota, s akou banícke ženy pri-
jímali jej pokusy o zblíženie; čudne urážlivá príchuť
toho ich „Dajsamisvete! To už som voľakto, keď sa
so mnou zhovára lady Chatterleyová! Nech si len ne-
myslí, že som o niečo menej ako ona!“, čo vždy po-
čula škrípať v takmer podlízavom tóne žien, to bolo
čosi neuveriteľné. Nemohla sa cez to preniesť. Bolo
to beznádejne a urážlivo nekonformné.

18

Milenec lady Chatterleyovej.indd 18 19.1.2011 16:17

 milenec lady chatterleyovej
Clifford si ich nevšímal a naučila sa to aj ona: cho-
dila okolo nich, ani na nich nepozrela, a oni na ňu
zízali ako na kráčajúcu voskovú figurínu. Keď mal
s nimi Clifford dočinenia, správal sa k nim dosť nafú-
kane a pohŕdavo; človek si už nemohol dovoliť sprá-
vať sa k nim priateľsky. Bol vlastne dosť povýšenecký
a pohŕdavý voči každému, kto nepatril k jeho triede.
Nikomu neustupoval a nestál o to, aby si niekoho
získal. A nebol ani obľúbený, ani neobľúbený: patril
k okoliu ako šachta alebo samotné Wragby.
No v skutočnosti bol Clifford mimoriadne ostý-
chavý a trpel pocitmi menejcennosti, najmä odkedy
bol chromý. Neznášal okolo seba nikoho, iba vlast-
né služobníctvo. Lebo buď musel sedieť v koliesko-
vom kresle, alebo v invalidnom vozíku. No oblie-
kali ho drahí krajčíri ako kedysi a nosil exkluzívne,
drahé kravaty z Bond Street ako predtým a od pása
hore vyzeral elegantne a impozantne ako vždy. Ni-
kdy nepatril k moderným zoženšteným mladíkom:
rumennou tvárou a širokými plecami pôsobil dokon-
ca trocha vidiecky. Ale tichý váhavý hlas a oči bystré
a zároveň trocha nesmelé, sebavedomé aj neisté, od-
haľovali jeho povahu. Často sa správal až urážlivo po-
výšenecky, no hneď zasa skromne, uzavreto, takmer
bojazlivo.
Boli si s Connie blízki tým moderným, povznese-
ným spôsobom. Z toho, že je mrzák, bol taký zdrve-
ný, že už nevedel byť prirodzený a bezstarostný. Bol
ťažko poznamenaný. A preto na ňom Connie tak váš-
nivo lipla.
No nemohla sa ubrániť pocitu, aký má Clifford
s ľuďmi malý kontakt. Baníci boli v istom zmysle je-
ho ľudia; ale on v nich videl skôr predmety ako ľudí,
skôr časť bane ako časť života, skôr primitívne suro-

19

Milenec lady Chatterleyovej.indd 19 19.1.2011 16:17

 milenec lady chatterleyovej
vé javy ako ľudské bytosti, žijúce vedľa neho. V istom
zmysle sa ich bál a teraz ako mrzák nezniesol, aby
sa naňho dívali. A ich čudný, primitívny život sa mu
zdal taký neprirodzený ako život ježa.
Z diaľky sa o nich aj zaujímal, ale ako človek, čo
hľadí dolu do mikroskopu alebo hore do ďalekohľa-
du. Nemal s nimi kontakt. Nemal kontakt vlastne
s nikým, iba už tradične s Wragby a vďaka pevnému
putu rodinnej solidarity s Emmou. Inak sa ho vlast-
ne nič netýkalo. Connie vedela, že v skutočnosti nič
necíti ani k nej, aspoň nie naozaj, možno k nej v po-
slednom čase nemal čo cítiť; negácia každého ľud-
ského kontaktu.
No predsa bol od nej celkom závislý: potreboval ju
v každej chvíli. Čo aký bol veľký a silný, bol celkom
bezmocný. Vedel sa pohybovať v kresle na kolieskach
a mal aj invalidný vozík s bafkajúcim motorčekom,
v ktorom sa mohol pomaly voziť po parku. Ale keď
bol sám, bol stratený. Potreboval Connie, aby bola
pri ňom, aby ho presviedčala, že vôbec existuje.
A predsa mal svoju ctižiadosť. Začal písať povied-
ky; zvláštne, veľmi intímne poviedky o ľuďoch, ktorých
poznal. Múdre, dosť zlomyseľné, a predsa akýmsi ta-
jomným spôsobom bezvýznamné. Mal mimoriadnu,
nevšednú pozorovaciu schopnosť. No chýbal mu do-
tyk, skutočný kontakt. Akoby sa všetko odohrávalo vo
vákuu. A keďže sa dnešný život zväčša odohráva akoby
na umelo osvetlenom javisku, poviedky so zvláštnou
vernosťou vystihovali moderný život, totiž modernú
psychológiu.
Clifford bol na svoje poviedky priam chorobne cit-
livý. Záležalo mu na tom, aby ich každý pokladal za
dobré, za najlepšie, non plus ultra. Vychádzali v naj-
modernejších zborníkoch a chválili ich i hanili, ako

20

Milenec lady Chatterleyovej.indd 20 19.1.2011 16:17

 milenec lady chatterleyovej
to už býva. Ale pre Clifforda bola kritika mukami,
akoby ho pichali nožmi. Akoby v tých poviedkach
bol celý jeho život.
Connie mu pomáhala, ako mohla. Spočiatku ju to
vzrušovalo. Monotónne, naliehavo, vytrvalo s ňou
všetko prediskutovával a ona musela reagovať celou
svojou bytosťou. Akoby sa celá jej duša, telo i pohla-
vie museli zaktivizovať a vniknúť do týchto poviedok.
Vzrušovalo ju to a pohlcovalo.
Ich spoločný fyzický život nestál za reč. Dozerala
na domácnosť. Ale gazdiná slúžila u sira Geoffreyho
dlhé roky a vysušená, staršia, nanajvýš korektná že-
na, sotva ju bolo možno nazvať chyžnou alebo slúž-
kou, čo obsluhovala pri stole, slúžila u nich už štyrid-
sať rokov. Už ani len obyčajné slúžky neboli mladé.
Strašné! Čo inšie možno s takým domom robiť, ako
prenechať ho osudu? Všetky tie nekonečné, nikým
neobývané izby, celá tá stredoanglická jednotvárnosť,
mechanická čistota a mechanický poriadok! Clifford
trval na tom, aby prijali novú kuchárku – skúsenú
ženu, čo uňho slúžila, keď bol ešte v Londýne. Ináč
vládla v dome akási mechanická anarchia. Všetko sa
odohrávalo v dokonalom poriadku, chúlostivej čis-
tote a prísnej dochvíľnosti; ba prísne sa dbalo ešte aj
na čestnosť. No pre Connie to bola akási metodic-
ká anarchia. Nespájala to dovedna nijaká vrúcnosť
citov. Dom bol taký pošmúrny ako ulica, po ktorej
nikto nechodí.
Čo iné mohla robiť, ako prenechať ho osudu...?
A tak sa oňho teda nestarala. Zavše prišla slečna
Chatterleyová s aristokratickou úzkou tvárou a ví-
ťazne zisťovala, že sa nič nezmenilo. Nikdy Connie
neodpustí, že ju pripravila o duševnú spätosť s bra-
tom. To ona, Emma, mu mala pri týchto poviedkach,

21

Milenec lady Chatterleyovej.indd 21 19.1.2011 16:17

 milenec lady chatterleyovej
pri týchto knihách pomáhať – pri chatterleyovských
poviedkach, svetovej novinke, ktorú pre svet vytvo-
rili oni, Chatterleyovci. Nebolo ich možno s ničím
porovnávať. Nejestvovalo žiadne organické spojenie
s nejakou myšlienkou alebo výrazom, ktorý tu bol
predtým. Bolo tu len to nové na svete: chatterleyov-
ské knihy, dokonale osobné.
Keď Connin otec prišiel na krátku návštevu do
Wragby, dôverne povedal svojej dcére: Pokiaľ ide
o to Cliffordovo písanie, je vtipné, ale nič v tom nie
je. To nevydrží...! Connie pozrela na statného škót-
skeho rytiera, čo si tak dobre zariadil život, a oči, jej
veľké začudované belasé oči sa zahmlili. Nič v tom
nie je? Čo tým myslí, že v tom nič nie je? Ak ho kriti-
ci chvália a Clifford je už takmer slávny, ba zarobil si
písaním už aj peniaze... čo rozumie otec pod slova-
mi „nič v tom nie je“? Čo by ešte malo za tým byť?
Lebo Connie vyznávala stanovisko mladých: prí-
tomná chvíľa znamená všetko. A chvíle plynuli jedna
za druhou a nepatrili vždy k sebe.
Bola na Wragby druhú zimu, keď jej otec povedal:
„Dúfam, Connie, že sa nedáš okolnosťami donútiť,
aby sa z teba stala demi-vierge.“
„Demi-vierge!“ odvetila Connie neurčito. „Prečo?
Prečo nie?“
„Pravda, ak by ti to vyhovovalo...“ doložil otec
náhlivo. Aj Cliffordovi medzi štyrmi očami povedal:
„Obávam sa, že Connie nesedí úloha demi-vierge.“
„Polopanna!“ Clifford si to preložil, aby si bol cel-
kom istý.
Na chvíľu sa zamyslel a potom ho zaliala sýta čer-
veň. Nahnevalo ho to a urazilo.
„V akom zmysle jej tá úloha nesedí?“ opýtal sa
upäto.

22

Milenec lady Chatterleyovej.indd 22 19.1.2011 16:17

 milenec lady chatterleyovej
„Chudne... je čoraz hranatejšia. Nesedí jej to. Con-
nie nie je dajaký kúsok haringa, je to škótsky pstruh,
plný života.“
„Pochopiteľne, bez škvŕn!“ povedal Clifford.
Neskôr sa chcel zmieniť Connie o tej demi-vierge...
o tom jej polopanenstve. No nemohol sa odhodlať.
Mal k nej priveľmi a zároveň primálo dôverný vzťah.
Boli jedna duša, ale telesne jeden pre druhého ne-
existovali a ani jeden by nezniesol, keby niekto spo-
menul corpus delicti. Boli si takí dôverne blízki a zá-
roveň nemali nijaké kontakty.
Lenže Connie tušila, že otec mu čosi povedal a Clif-
fordovi čosi vŕta v hlave. Vedela, že by mu bolo jed-
no, či je polopannou alebo z polosveta, pokiaľ by to
nevedel s absolútnou istotou, alebo by nebol nútený
presvedčiť sa o tom. Čo oko nevidí, to srdce nebolí.
Connie a Clifford bývali už takmer dva roky na
Wragby a žili matný život pohltení Cliffordom a jeho
prácou. Nad jeho prácou ich záujmy nikdy neprestali
splývať. Zhovárali sa a zvíjali sa v bolestiach tvorby
a mali pocit, akoby sa čosi skutočne dialo, čosi sku-
točné v prázdnote.
A až potiaľ to bol život: život v prázdnote. Ináč
to bola ničota. Bolo tam len Wragby, služobníctvo...
ale boli to iba mátohy, neskutočné bytosti, Connie
chodila na prechádzku do parku a do lesov, ktoré
susedili s parkom, a tešila sa samote a tajomnosti,
odkopávala zhnednuté jesenné lístie a zjari trhala pr-
vosienky. Ale všetko to bol len sen; alebo skôr akýsi
odraz skutočnosti. Dubové lístie bolo pre ňu dubo-
vé lístie videné v čeriacom sa zrkadle, ona sama bo-
la ako postava, o ktorej ktosi čítal, a trhala prvosien-
ky, čo boli len tieňmi alebo spomienkami či slovami.
Nič nemalo podstatu – ani ona, ani nič iné... nijaký

23

Milenec lady Chatterleyovej.indd 23 19.1.2011 16:17

 milenec lady chatterleyovej
dotyk, nijaký kontakt! Iba ten život s Cliffordom, to
nekonečné odvíjanie priadze slov a detailných pod-
robností vedomia, poviedok, o ktorých sir Malcolm
povedal, že v nich nič nie je a nebudú mať dlhý ži-
vot. Prečo by v nich niečo malo byť, prečo by mali
mať dlhý život? Dosť má každý deň svojho trápenia.
A chvíli stačí zdanie skutočnosti.
Clifford mal veľa priateľov, vlastne len známych,
a pozýval ich na Wragby. Pozýval najrozmanitejších ľu-
dí: kritikov a spisovateľov, ľudí, ktorí by pomohli chvá-
liť jeho knihy. Lichotilo im, že ich pozvali na Wragby,
a teda Clifforda chválili. Connie to bolo celkom jasné.
A prečo nie? Aj to bol jeden z letmých odrazov v zr-
kadle. Čo na tom bolo zlého?
Robila týmto ľuďom – zväčša mužom – hostiteľku.
Zavše hostila aj Cliffordových aristokratických prí-
buzných. Pretože bola kyprá, ružovolíca, mierne pe-
havá dievčina vidieckeho výzoru, s veľkými modrými
očami, hnedými vlasmi, mäkkým hlasom a pomerne
širokými, ženskými bokmi, pokladali ju za trocha sta-
romódnu a „ženskú“. Nebola „kúsok haringa“, ne-
vyzerala ako chlapec s chlapčensky plochým hrudní-
kom a malým zadkom. Bola príliš ženská na to, aby
mohla vyzerať moderne.
A tak k nej boli muži, najmä tí už nie najmladší,
veľmi milí. No keďže vedela, ako by sa chudák Clif-
ford trápil, keby u nej zbadal čo aj len najmenší ná-
znak koketérie, nedávala im nijaké nádeje. Bola po-
kojná a neurčitá, nemala s nimi nijaký kontakt a ani
si ho neželala. Clifford bol na seba neobyčajne hrdý.
Jeho príbuzní sa k nej správali dosť priateľsky. Ve-
dela, že ich vľúdnosť znamená, že sa jej neboja, a ta-
kíto ľudia si človeka nevážia, ak sa ho aspoň trocha
neboja. Ale ani s nimi nemala nijaký kontakt. Nedba-

24

Milenec lady Chatterleyovej.indd 24 19.1.2011 16:17

 milenec lady chatterleyovej
la, že sú priateľskí a povýšeneckí, nech majú pocit, že
pred ňou nemusia byť v strehu. Nenadviazala s nimi
nijaký skutočný kontakt.
Čas plynul. Nech by sa bolo stalo hocičo, nesta-
lo sa nič, lebo ona bola tak nádherne mimo kontak-
tu. Žili s Cliffordom vo svojich myšlienkach a v jeho
knihách. Robila hostiteľku... vždy bol niekto v dome.
Čas plynul, ako plynú hodiny, odrazu je pol deviatej
namiesto pol ôsmej.

Connie si však po čase uvedomila, že je akási nesvoja.

Keďže s nikým nemala kontakt, zmocnil sa jej akýsi
nepokoj, čosi ako šialenstvo. Mykalo jej údmi proti
jej vôli, vystieralo chrbát, keď ho nechcela vystrieť,
ale chcela pokojne odpočívať.
Cítila v tele a v lone akúsi triašku, že by bola naj-
radšej skočila do vody a plávala, aby sa toho zbavila;
šialený nepokoj. Zavše sa jej z ničoho nič rozbúcha-
lo srdce. A chudla.
Bol to len nepokoj. Často vybehla do parku, ne-
chala Clifforda samého a hodila sa do papradia. Len
preč z toho domu... musela ujsť čo najďalej od do-
mu a od všetkých. Les bol jej jediným útočiskom,
jej svätyňou.
No nebolo to skutočné útočisko, skutočná svätyňa,
lebo k nemu nemala nijaký vzťah. Bolo to len miesto,
kam mohla ujsť pred ostatným. S duchom samotné-
ho lesa sa nikdy skutočne nezblížila... ak vôbec mal
čosi také nezmyselné.
Nejasne vedela, že jej hrozí akýsi rozklad. Nejasne
vedela, že stratila spojenie, stratila kontakt so skutoč-

25

Milenec lady Chatterleyovej.indd 25 19.1.2011 16:17