Etnické Hranice Slovenska V Stredoveku

LETOKRUHY
časopisu Slovanská vzájomnosť

2011-2016
LETOKRUHY
časopisu Slovanská vzájomnosť
2011-2016
V tejto publikácii sú uverejnené príspevky od autorov
PhDr. Stanislav Bajaník | PaedDr. Dagmara Bollová

Dr. Pavol Dinka | Prof. Milan S. Ďurica | PhDr. Michal Eliáš, CSc.
Július Handžárik | Ing. Roman Hofbauer, CSc.
Akad.maliar Viliam Hornáček | PhDr. Anton Hrnko, CSc.
PhDr. Ľubomír Huďo | Prof. Ing. Augustín Marián Húska, DrSc.
PhDr. Dušan. D. Kerný | Prof. Ing.Václav Klaus CSc., Dr.h.c.
Václa Klaus | Dr. Nebojša Kuzmanovič | Drahoslav Machala
Doc. Dr. Jozef Mravík, CSc. | Mgr. Roman Michelko
Natália Aleksejevna Naročnickaja, DrSc.
Mgr.art. Ing.arch. Jaroslav Paška | PhDr. Ivan Szabó | Vlada Sindjelić
Vladimír Stwora | Doc. Nikolaj Viktorovič Starikov
Mgr. Ľudovít Števko | PhDr .Viktor Timura ,PhD.
PhDr. Ján Tužinský, PhD. | Mgr. Nora Verešová, PhD.
Prof. František Vnuk | Ing. Eva Zelenayová
Mgr. Daniel Zemančík | Ing. Václav Žák
Slovo na úvod 5
Slovo na úvod
Vážení čitatelia. Dostáva sa vám do rúk kniha s priliehavým
názvom Letokruhy časopisu Slovanská vzájomnosť 2011-2016. Tí,
ktorí nás poznajú už dlhšie, vedia, že v roku 2011 už vyšla po desia-
tich rokoch úspešného vydávania časopisu Slovanská vzájomnosť
kniha s rovnomenným názvom. Časopis Slovanská vzájomnosť sa
teda dožil v roku 2015 – pätnásteho výročia svojho vzniku.
Časopis Združenia slovanskej vzájomnosti – Slovanská vzájom-
nosť bol od prvopočiatku koncipovaný ako kultúrno-spoločenský
Letokruhy časopis, ktorý svojím zameraním, obsahom a štruktúrou patril a aj
v súčasnosti patrí medzi originálne periodiká v našom mediálnom
časopisu Slovanská vzájomnosť priestore. V presvedčení, že slovanský svet ako kultúrny a priesto-
rový fenomén existuje a existovať bude, snaží sa objasňovať rozma-
2011 – 2016 nité aspekty aktuálnej medzinárodnej pozície a perspektívne úlohy
slovanského spoločenstva a jednotlivých slovanských národných
kultúr.
Prostredníctvom príspevkov uverejňovaných v našom časopise
nám išlo o hlbšie poznávanie kultúry jednotlivých slovanských
národov, ich literatúry, jazyka, ich tradícií. Základom pre uvedome-
nie si našich spoločných koreňov je dôležité poznať vlastnú históriu
a stavať na tom čo nás spája. Za rovnako dôležité sme považovali
a považujeme zvyšovať naše národné povedomie, cítenie a hrdosť
na našu vlasť, vlastný štát, poznávaním našej histórie zo všetkých
aspektov; pripomínaním udalostí a osobností z ďalekej histórie ale
aj súčasnosti vďaka, ktorým sme zavŕšili zápas o našu národnú
samostatnosť, za obnovenie samostatnej slovenskej štátnosti.
V našom časopise nemôžeme obísť bez povšimnutia ani dianie
v Európe a vo svete. Sme svedkami toho, že v zjednocujúcej sa
Európe už dávno nejde o vzájomné obohacovanie sa kultúr, vzá-
jomnú prepojenosť všetkých európskych štátov, slovanských nevy-
nímajúc, o hospodársku spoluprácu a koordináciu v záujme spo-
ločných cieľov, životných štýlov a civilizačných výnimočností, ako
sme si to naivne mysleli, ale už ide o zápas o nadvládu a dominan-
ISBN 000-00-00000-00-0 ciu vo všetkých oblastiach života. Všetko čo sa deje okolo nás, sa
6 LETOKRUHY časopisu Slovanská vzájomnosť 2011-2016
bytostne dotýka nielen nás Slovákov, ale aj ostatných slovanských

národov a ovplyvňuje to naše bytie.
Príspevky, ktoré sme pre vás vybrali do tejto publikácie majú
svoju výpovednú hodnotu, sú aktuálne ale aj faktografické. Zrkad-
lia dnešnú podobu sveta a naše prežívanie v ňom. Nechávame na
čitateľa aby si dotvoril obraz a konfrontoval obsah príspevkov so
súčasnou aktuálnou situáciou.
Budeme radi, keď sa k Letokruhom časopisu Slovanská vzájom- I. kapitola
nosť 2011-2016 budete vracať aj po rokoch.
(redakčný tím)
Korene a tradície
8 LETOKRUHY časopisu Slovanská vzájomnosť 2011-2016 Korene a tradície 9
Slovenský dejateľ – Ľudovít Štúr mnoho Srbov je tuná. Utešený a milý život. Učíme a trudíme sa ako
na preteky. Celý deň sme zapriahnutí. Večer rozpravy u Štúra. V so-
(k dvojstému výročiu narodenia ) botu výlety. Aj spevokol sme odbývali...“.
S Ľudovítom Štúrom súvisí, že slovanské precitnutie Jána Kol-
Michal Eliáš lára, Jána Hollého a Pavla Jozefa Šafárika a ich sen o slovanstve
i túžba zachovať sa slovanstvu neuleteli, ale blížili sa k skutočnosti.
Vodca slovenského národného hnutia, politik, básnik, novinár, S jeho menom súvisí, že Slováci rozdelení regionalizmom, nábo-
filozof, jazykovedec a revolucionár – Ľudovít Štúr – sa narodil na ženstvom, krajmi a stavmi, začali sa utvárať v organizmus živý,
strednom Slovensku v Uhrovci 29. októbra 1815 v rodine učiteľa. vzdorujúci záhube. So Štúrom a jeho družinou súvisí, že organiz-
Prvé vedomosti získal doma i v škole od otca. Dvanásťročného ho mus tento napĺňal sa duchom, činorodosťou v každom smere – či
poslali na gymnázium, aby sa naučil po nemecky a po maďarsky. to bola starosť o mravný život slovenského ľudu v boji proti alko-
V pätnástich rokoch prišiel na štúdiá do Bratislavy, kde na evanje- holizmu, podpora vzdelanosti i hmotného života populárnou spis-
lickom lýceu absolvoval dva roky humanitných štúdií a trojročný bou, časopisectvom, zakladaním spolkov. Bojovali i politický boj
lyceálny kurz. Na lýceu sa stal vedúcim činiteľom študentskej spoza zrušenie poddanstva a otvorený boj s mečom v ruke za oslobo-
ločnosti, ktorej dovtedajšiu úlohu – naučiť členov reč – obohatil denie Slovenska. Sledovali i vyššie hodnoty vzdelanosti národnej
o národný rozmer – vzdelaním slúžiť celku, národu. Prednášal na – literatúry a národných spolkov.
lýceu – vzdelával študentov v materinskom jazyku, oboznamoval Štúrovu družinu ovplyvnili veľké duchovné prúdy – osvieten-
ich s dejinami Slovanov a ich literatúr – nadviazal listovný styk stvo, demokratizmus a romantizmus. Zmyslom osvietenstva bolo
so slovanskými osobnosťami. V apríli 1836 zorganizoval pamätnú vzdelať ľud a urobiť ho účastným plodov vzdelanosti ľudstva.
vychádzku študentov na staroslávny hrad Devín, na ktorej prijali Demokratizmus žiadal zbaviť ľud poddanstva a urobiť ho účastným
k svojmu menu aj mená slovanské. V rokoch 1838-1839 študoval v spravovaní svojho osudu. Romantizmus, ako prúd literárny, mal
na nemeckej univerzite v Halle, tam sa prehĺbilo jeho vlastenecké hodnotiť ľudovú umeleckú tvorbu a blížiť sa jej duchom – litera-
cítenie. Na formovanie jeho filozofických náhľadov najviac zapô- túrou. Všetky tieto prúdy mali spoločný predmet – ľud a spoločnú
sobila Heglova filozofia dejín. Na rozdiel od Hegla zavŕšenie ľud- snahu – blížiť sa k ľudu.
ských dejín videl nie v germánstve, ale v slovanstve. Táto slovan- Štúr, Slovan, s láskou a vďakou hodnotil tvorbu všetkých náro-
ská koncepcia sa stala základom ďalšej verejnej činnosti Ľudovíta dov, ktoré prispeli k rozvoju ducha a života spoločnosti, trápila ho
Štúra. však otázka „Čo náš stomiliónový národ slovanský? Kedy vystúpi
Po návrate do Bratislavy sa stal námestníkom profesora Palko- on z úkrytu svojho na pole činov?“ Kým sa Kollár prorocky spyto-
viča a pokračoval v pedagogickej práci. Vychoval celú generáciu val „Co z nás Slávů bude o sto roků ?“, bernolákovec Hollý veštil
mladých, ktorú podľa neho pomenovali štúrovcami. Keď sa Štúr „Ešče Slováci žijú a budú žiť vždycky se slávú“, Štúr zvolal: „Na
po návrate z Halle stal námestníkom profesora Palkoviča, zinten- nás je, aby sa slovo stalo skutkom v živote národa, ale to je úloha
zívnila sa činnosť ústavu a nadobudla výraznejší slovanský cha- obrovská...“. On seba i svoju družinu postavil pod vládu pamät-
rakter. Viliam Pauliny o tom napísal: „V slovenskom ústave nás je ného hesla „My chytili sme sa do služby ducha, a preto prejsť
už vyše sto zapísaných. Štúrovým prednáškam kvôli prišli dajedni musíme cestu života trnistú“. A zdôvodňoval ho takto: „Mlá-
žiaci sem i zo Sliezska, Čiech, Moravy, Chorvátska i Lužice. Aj denci slovenskí, ďaleko za inými stojí národ náš, veľká je práca
vaša a duch k nej treba alkajský... Vám v mladosti privyknúť treba rozprávky slovenských materí, zapisovali si všetku prostú múd-
k práci železnej...“. rosť a krásu svojho národa. A keď v snahe zblížiť sa s ľudom, po
Vrcholom Štúrovej politickej i kultúrnej činnosti bolo uzáko- starých biblických formách jazyka prehovorili živým nárečím slo-
nenie spisovného jazyka pre Slovákov – štúrovčiny – na stredo- venským, slovenská literatúra omladla. Zrodili sa Chalupka, Slád-
slovenskom jazykovom základe. Tento krok si vyžiadal proces kovič, Kráľ, Botto, Kalinčiak a iní. Slovenský život vstúpil do ich
utvárania moderného slovenského národa. Bibličtina – čeština literatúry. Štúrovská literatúra! Všimnime si aspoň jeden postulát
Kralickej biblie – ktorú používali slovenskí evanjelici, zostarla. Ľudovíta Štúra o nej: „Literatúra nemá hrať len parádu literatúry,
Bernolákovčina, ktorá sa opierala o kultúrnu západoslovenčinu, ako sa to niekedy stáva, kde sa knihy vydávajú, aby boli vydané
sa nestala a nemohla stať celoslovenským spisovným jazykom. a skrine nimi nabité a pekne nakladené, ale literatúra má hlavne
V odôvodnení svojho kroku – ako demokrat – polemizoval s Já- byť, ako každé živé slovo, pre život. Literatúra je kapitál mŕtvy, keď
nom Kollárom, uznávajúcim len štyri slovanské „kmene“. Štúr v živote úroky nedonáša.“
všetkým národom priznával práva na národné sebaurčenie, a teda Dôležitú úlohu pri uvádzaní slovenčiny i v národnom uvedo-
i reč: „Či je to pravda, že sa len štyri literatúry slovanské nachá- movaní Slovákov mali politické noviny. Štúr sa o ich vydávanie
dzajú? Kde zostala pri určení tomto literatúra srbská, kde Lužic- usiloval od roku 1841, povolili ich až po štyroch rokoch pod náz-
kých Srbov a kde naposledok naša literatúra slovenská... Hocijako vom Slovenské národné noviny (vychádzali dvakrát za týždeň).
malý a chatrný kmeň, ktorý má dačo osobitného, duchovného, kto- Požadovali zrušiť poddanstvo, zabezpečiť politické práva ľudu,
rého nárečie je čisté, nepokazené, k písaniu spôsobilé, má právo zrušiť výsady šľachty a zrovnoprávniť všetkých občanov. Tieto
nárečie svoje obrábať, v ňom plody ducha svojho vydávať a pred požiadavky sa Štúr usiloval uplatniť aj ako poslanec na uhorskom
tvár Slovanstva predstavovať...“. sneme.
Štúrovská kodifikácia na Slovensku úspešne zavŕšila pohyb trva- V revolučnom roku 1848 revolúcie v Taliansku, Francúzsku,
júci niekoľko storočí. Vplyv Ľ. Štúra v škole i na celom Slovensku Nemecku zmietli základy feudalizmu, občanom priniesli osobné
bol veľký. Okrem vyučovania, staral sa o činnosť katedry, študent- slobody a niektorým národom kolektívne samourčovacie práva.
ského Ústavu a pripravoval vydávanie slovenských novín. Nepraj- O to, čo iné národy dostali automaticky, Slováci museli úporne
níci Slovákov sa rozhodli odstrániť Štúra z Ústavu. Na protest proti bojovať petíciami, žiadosťami i so zbraňou v ruke. V máji 1848
jeho zosadeniu z katedry dvadsaťdva študentov opustilo bratislav- Slováci zostavili Žiadosti slovenského národa – ako celonárodný
ské lýceum. V týchto pohnutých dňoch – exodu štúrovcov z Bra- revolučný program. V nich požadovali: rovnoprávnosť národov,
tislavy do Levoče – vzniklo viacero príležitostných básní, medzi bratské spolunažívanie, národné snemy, zriadenie slovenských
nimi i báseň Janka Matušku, dnešná slovenská štátna hymna. škôl, rozšírenie demokratických práv – všeobecné, rovné a tajné
Nový spisovný jazyk bolo potrebné uviesť do života, a to nemo- hlasovacie právo, slobodu tlače a zhromažďovania. Odpoveďou
hol urobiť jednotlivec, preto v auguste 1844 zriadili spoločnosť novej „revolučnej“ maďarskej vlády bolo vyhlásenie štatária a vy-
Tatrín. Bol to literárny spolok na vydávanie kníh a na podporu štú- danie zatykača na Štúra, Hurbana a Hodžu! Vodcovia národného
dia chudobných mládencov. Na jeho schôdzi roku 1847 sa uskutoč- hnutia museli zo Slovenska utiecť, hľadali pomoc u Slovanov.
nilo jazykové zjednotenie slovenských katolíkov – bernolákovcov Začiatkom júna 1848 konal sa v Prahe Slovanský zjazd – prvé
s evanjelikmi – štúrovcami. zhromaždenie slovanských národov. Mal prerokovať otázky súvi-
Mladí štúrovci priamo vzývali mozole svojich otcov, počúvali siace s revolučnými udalosťami, usporiadanie národnostných
pomerov, spoločný postup a vzájomnú podporu. Jeho konanie rozhodli pre ozbrojený boj. Zorganizovali tri výpravy dobrovoľ-
organizoval za Slovákov Ľudovít Štúr. Vyhlásil: „Ak sa slovan- níkov. V jeho riadiacom orgáne – v Slovenskej národnej rade –
ské národy spoja, nebudú viac sluhami, ale budú tým, čím budú bol Štúr jedným z predsedov. Napriek tomu, že maďarské vojská
sami chcieť. Až keď budú Slovanmi, budú slobodnými, budú aj boli porazené, Slováci svoj cieľ – národné oslobodenie a utvorenie
Čechmi, Poliakmi, Chorvátmi, Srbmi, Slovákmi... Prišiel čas, aby samostatnej korunnej krajiny – nedosiahli.
sme i my Slovania sa uzrozumeli a zjednotili svoje úmysly.“ Málo Ľudovít Štúr sklamaný politickou situáciou, unavený a ubitý
známe a nedocenené sú Štúrove návrhy na Slovanskom zjazde, životom, venoval sa štúdiu slovanských piesní i povestí a preží-
ktorý odsúdil politický a národnostný útlak a požadoval rovno- val rodinné tragédie – smrť otca, brata a najmä svojej lásky Adely
právnosť národností – “ My Slovania zavrhujeme a bridí sa nám Ostrolúckej. V dňoch smútku a beznádeje zamýšľal sa nad budúc-
každé panstvo púhej sily, stavajúce sa po bok zákonu. Zavrhujeme nosťou Slovanov – písal základné dielo slovenských a slovanských
všetky politické rozdiely stavov. Žiadame bez výnimky rovnosť pred nádejí Slovanstvo a svet budúcnosti – politicko-historické a filo-
zákonom i rovnakú mieru práv a povinností pre každého“. Bolo zofické úvahy o súčasnej situácii Slovanstva a o jeho budúcnosti.
to v čase, keď v niektorých štátoch, do ktorých sa dnes naši čelní Dospel v ňom k názoru, že budúcnosť Slovanov je v pripojení sa
predstavitelia chodia učiť demokracii, bolo ešte otroctvo a budo- všetkých Slovanov k Rusku, ale za predpokladu zrušenia nevoľníc-
vali svetový koloniálny systém! tva i poddanstva v Rusku a demokratizácie spoločenského života.
Neprajníci neraz obviňovali Ľudovíta Štúra z nacionalizmu. Bola to utópia. Dielo vyšlo až posmrtne v ruštine a nemčine.
Opak je pravdou – bol Európan, ktorý vyše sto rokov pre utvore- Tragický bol jeho skon. Obľúbená poľovačka stala sa mu osud-
ním Európskej únie, navrhoval utvorenie spoločného orgánu pre nou – pri páde sa poranil vlastnou zbraňou. Skonal v Modre ako
všetky európske národy – akúsi vtedajšiu Európsku úniu. V Mani- štyridsaťročný 12. januára 1856. Na poslednej ceste ho odprevá-
feste k európskym národom, ktorý je aj jeho dielom, žiadali: „Keď dzali zástupcovia celého národa.
vystupujeme na politické javisko Európy, podávame návrh na zvo- Ľudovít Štúr prebudil národ a predstavil ho svetu. Predstavil nás
lanie všeobecného európskeho zjazdu národov na prerokovanie svetu ako národ schopný, národ s ktorým treba rátať ako s vážnym
všetkých medzinárodných otázok. Presvedčení sme, že slobodné spolutvorcom európskych dejín. Čo ešte treba, aby sme úspešne
národy ľahšie sa dohodnú, ako platení diplomati. V mene slobody, pokračovali v nastúpenej ceste? Uskutočňovať jeho heslo „Veľa
rovnosti a bratstva všetkých národov“. tvoriť, málo troviť“ – veľa a dlho tvoriť a tvorivo čerpať z jeho
Málo známa a nedocenená je účasť Ľudovíta Štúra aj pri orga- nesmrteľného odkazu.
nizovaní spolupráce so slovanskými národmi. O tom nám podáva SV 2015/2
svedectvo aj takýto formálny ukazovateľ: Za dvadsaťdva rokov
jeho aktívneho pôsobenia napísal a prijal doteraz známych 956
listov (to určite nie sú všetky, čo napísal a prijal, len tie ktoré sa
zachovali), z ktorých väčšina adresátov i pisateľov boli slovanskí
dejatelia.
Zjazd prerušilo júnové povstanie v Prahe. Po jeho potlačení
rokovania sa už neobnovili. Tým sa skončili všetky legálne pokusy
o národné oslobodenie Slovákov a vodcovia národného hnutia sa
Štúrovské memorandum za Slávne ministerstvo spoločných vecí!

Deputácia Slovákov z Horného Uhorska mala šťastie odovzdať
slovenskú samostatnosť – 1849 žiadosť slovenského národa do rúk Jeho cisárskeho Veličenstva;
deputácia verí, že tieto žiadosti boli už predložené Rade slávneho
Štúrovské snahy (J. M. Hurban, Ľ Štúr, M.M. Hodža) patria ministra spoločných vecí (Gesamtministerium).
k najcennejším slovenským politicko-strategickým iniciatívam Deputácia si pokladá za povinnosť petíciu Slovákov, oddávna
v sérii slovenských krokov doma i v zahraničí za našu národnú obraných o všetky národné práva, do láskavej pozornosti slávnej
samostatnosť. V tomto ohľade sa po roku 1945 aj po ich vzore ministerskej rady vrele odporúčať a v petícii vyslovené princípy
angažovali Slováci žijúci v zahraničí (USA, Argentína, Kanada, uznania ich národnosti a ústavného uznania za národ zvlášť vyz-
Európa, Austrália), aby prezentovali svoje i štúrovské kroky me- dvihnúť. Deputácia je plne presvedčená, že slávnostnému cisár-
dzinárodnej i slovenskej verejnosti, sledujúcej prirodzené prá- skemu prísľubu, že všetky národy majú byť zrovnoprávnené, len
va Slovákov za obnovenie samostatnej slovenskej štátnosti, čo tak môže byť zadosťučinené.
sa stalo až 1. januára 1993. Na počiatku týchto etáp a zápasov Slováci, tvorivý, usilovný, všetkými duchovnými a telesnými
sa ocitá Memorandum štúrovcov rakúskej exekutíve vo Viedni schopnosťami obdarený národ, neboli v doterajšom svojom polo-
13. apríla r. 1849, ktoré sa u nás považovalo len za písomný do- žení vôbec v stave tieto svoje vlastnosti rozvinúť a im zodpove-
máci pokus, ktorý sa nedostal na patričné miesta. dajúci život si pripraviť. Hoci od prírody bohato obdarení, museli
Vďaka zahraničným, vtedy neprístupným prameňom, Dr. J. Kir- jednako biedny život viesť aj v ohľade intelektuálnom za inými
schbaum (USA) objavil prameň v rakúskych zahraničných archí- vzdelanými národmi. Nie pre nedostatok duchovných schopností
voch, dokumentujúci, že štúrovci napriek zatykaču, trestu smrti, a vôle sa toto stalo, ako už bolo povedané, ale pre politické polože-
v zajatí vyhnaneckého údelu takmer zázračne zmobilizovali sily, nie, v akom sa nachádzali. Ako takým z celého politického života
spísali Memorandum do Viedne, kam sa aj dostalo. O Petícii vylúčeným, maďarskými alebo maďarsky zmýšľajúcimi vrchnos-
(Petition der slowakischen Deputierten Hurban, Hodža, Štúr an ťami spravovaným, nielenže sa im nevenovala nijaká starostlivosť
das Gesamtministerium űber die abgesondenderte Konstituie- o rozvoj ich duchovného a hospodárskeho života, ale naopak, boli
rung des Slowakei) v publikácii: Die Nationalitetfrage in Kar- vedome zanedbávaní a macošsky sa s nimi zaobchádzalo. Všetko
patenraum – z pozostalosti grófa Schwarzerberga (autor Hans toto bolo len následkom doterajšej politickej poroby slovenského
Lades v roku 1941) jasne dokazuje, že k nej nielen písomne, ale národa a z toho vyplývajúcej maďarskej nadvlády. Keby doteraj-
aj oficiálne administratívne došlo na pôde viedenskej exekutívy. šie vzťahy medzi Maďarmi a Slovákmi mali ďalej trvať, keby aj
Petíciu – Memorandum, ktorú môžeme považovať za prvý vý- naďalej mali tvoriť spoločný celok, tak maďarská nadvláda a na
znamný manifest Slovákov za svoju samostatnosť, prezentuje- nej založený utláčajúci vplyv Maďarov na Slovákov, nemohol by
me z publikácie: Dr. Jozef Kirschbaum – náš boj za samostat- byť odstránený ani zničený nijakými inými prostriedkami. Maďari
nosť Slovenska, SÚ v Clevelande 1958, KVSE, Matica slovenská budú obsadzovať najvyššie ríšske miesta, storaké svoje spojenia na
2000. Slovensku upevnia a budú vedieť využiť na svoje ciele tam pod-
Stanislav Bajaník dané elementy a slovenský národ bude ako doteraz vo svojej bez-
brannosti hynúť, ba podľa všetkého zdania, po tom, čo proti Maďa-
rom povstal a vo viacerých bojoch proti nim sa osvedčil, bude ešte
viac utláčaný a porobený. O nejakej rovnoprávnosti bude ťažko nosťami, ktoré rozhorčene najprv perom, potom na zhromaždo-
možné hovoriť v takýchto okolnostiach. vacích miestach verejne vedené, naposledy vypukli v občiansku
Nie však len pre Slovákov, ale aj pre jednotu a ďalšie trvanie vojnu. Keby bolo Maďarom priznané akékoľvek preponderantné
monarchie je osamostatnenie Slovenska (gesonderte Konstituie- postavenie nad ostatnými národnosťami, tak na jednej strane
rung der Slowakei) podľa najvnútornejšieho presvedčenia delegá- nebude možné zastaviť do behu uvedenú činnosť Maďarov, na dru-
cie neodkladne potrebné. V terajšom otvorenom povstaní Maďa- hej strane odporu iných národností proti nedôstojnému namýšľaniu
rov proti cisárskej vláde Maďari stiahli neobyčajne mnoho síl zo si Maďarov poprieť im národné práva nebude možno sa ubrániť.
Slovenska na posilnenie povstania, a to tak pokiaľ ide o mužstvo, Staré spory ožijú, ba nakoľko ostatné národnosti, najmä slovanské,
ktoré na Slovensku najmä násilím odvádzali a ktoré robí takmer v nedávnych udalostiach sa stali živšími a zrelšími a dokonca za
polovicu v maďarskom tábore, ako aj pokiaľ ide o zlato, striebro, svoje neodcudziteľné práva, za svoju národnosť tvrdé boje pod-
drevo a ostatný vojnový materiál. Maďari sa nikdy neuspokoja, stúpili, tieto spory budú ešte s väčšou rozhorčenosťou pokračo-
usudzujúc podľa ich povahy a podľa nedávnych udalostí a da- vať. Tento vzájomne nepriateľský postoj národov bude rakúskemu
ných pomerov, s plánovaným postavením iných národov a Maďa- štátu vždy hroziť vnútornými nepokojmi, ba dokonca občianskou
rov v rakúskom cisárskom štáte, ale budú sa snažiť o dosiahnutie vojnou, ktorá by mohla byť o toľko nebezpečnejšou, o koľko slo-
takého postavenia, za aké v terajšom otvorenom povstaní bojujú vanským národom v Rakúskej monarchii osud ich bratov v budú-
a pre ktoré ho vyvolali. com Uhorsku môže byť menej ľahostajným a o koľko tieto sympa-
Ak ale Slovensko, bohaté na mužstvo, zlato a striebro, prí- tie v ostatnom čase v spoločnom boji proti tým istým utláčateľom
padne s inými slovanskými kmeňmi bude ponechané Maďarom, vzrástli. Jednoduché zavedenie slovenskej reči do verejného života
tak Maďari budú mať na svoje ctibažné plány bohatšie pramene, na Slovensku neodstráni zlo, nakoľko aj najspravodlivejšie opatre-
ktoré pri vhodnej príležitosti nezabudnú dobre využiť. Pri akejkoľ- nia, keď by mali slúžiť dobru Slovákov, maďarské vrchnosti, snem
vek príležitosti, napríklad pri vypuknutí vojny, vzbĺkne neuhasená a maďarské spojenia budú vedieť prekaziť.
iskra jasným plameňom. Okrem toho treba tiež spomenúť, že agi- Vzhľadom na etnografické a zemepisné položenie Slovákov
tácia Maďarov v terajšom povstaní slovenský národ na mnohých nestojí vonkoncom nič v ceste ich ústavnoprávnemu osamostatne-
miestach dezorientovala a pre ciele Maďarov získala a iba námahe niu, nakoľko ide o približne trojmiliónový národ, ktorý žije v kom-
slovenských patriotov treba pripísať, že maďarskí agitátori slo- paktnom celku pozdĺž Karpatskej reťaze a v nepretržitom rade od
venský ľud celkom nezbaláchali a na svoju stranu nestrhli. Kto je Dunaja na východ až k rieke Teplej a Ondave sa rozprestiera. Jed-
vstave posúdiť, ako by to mohlo byť v budúcnosti? notlivé výbežky Slovákmi obývaného územia do Maďarska, nie
Ak však Slovensko bude od Maďarov oddelené a bude tvoriť sú nijakou prekážkou pre osobitné konštituovanie Slovenska. Keď
osobitnú ústavnú jednotku, tak Maďari stratia tam celý svoj vplyv malé Fiume so svojím územím môže byť korunnou krajinou, prečo
a bude im tak nielen odňaté, ale budú tam mať pre svoje veľké úsi- by sa nemal brať zreteľ na záujmy významného národa a prečo by
lie aj mocnú prekážku, mocnú hať, ktorú nebudú vstave prekonať. mal tento byť obetovaný Maďarom?
V nedávnom čase si Maďari, vedení túžbou po nadvláde a teraj- Slováci, dôverujúc cisárskemu slovu, podľa ktorého všetky
šími ctibažnými plánmi, určili za cieľ všetky nemaďarské národ- národy rakúskeho štátu majú byť zrovnoprávnené, stáli v terajších
nosti Uhorska a najmä Slovákov obrať o rodnú reč a maďarizovať. nebezpečných časoch po boku Jeho Veličenstva cisára a ohrozenej
Pre túto príčinu rozvíjajú dlhé nepriateľstvá medzi týmito národ- monarchie, ale keď Maďari boli zahnaní a každý sa oddal plným
srdcom nádejám na lepší život, tak Slováci boli hneď na počiatku Štúrov duch medzi nami
vo svojej viere otrasení a v nádejách sklamaní opatreniami, ktoré
cisárski komisári v župách zaviedli. Nielen staré nenávidené naria- Stanislav Bajaník
denia s cisárskymi komisármi najnovšie vstúpili v platnosť, ale
dokonca nové prenasledovanie a utláčanie bolo ku starému nepo- Slováci na celom svete, viacerí Slovania a vedecké kapacity
riadku ako by na posmech za vernosť Slovákov pridané. Slávne zaoberajúce sa 19. storočím si spoločne pripomíname výročie
Ministerstvo spoločných vecí bude sa môcť z pripojenej prílohy narodenia osobnosti Ľudovíta Štúra, absencia ktorej by akiste
o tom presvedčiť a priebeh vecí posúdiť. ochudobnila nielen naše, ale i slovanské a európske dejiny, prí-
Dlho trpel slovenský národ a v najnovšej dobe od maďarských tomnosť a možno aj našu budúcnosť.
lupičských hord, od Kossuthových komisárov, ktorí mnohých ver-
ných synov Slovenska umučili, Slovensko trpí strašne. Radostne Ľudovít Štúr a my
stáli rady slovenského národa na bojiskách s túžbou po vrelo žia- Výročie má len vtedy nejaký význam, ak ho vieme pretaviť do
danej lepšej budúcnosti. Deputácia Slovákov, ktorú národ k trónu našej prítomnosti, do našich záujmov, záväzkov, aktualizovať na
Jeho Veličenstva vyslal, je presvedčená, že slávna cisárska rada naše podmienky s výzvou jeho významu aj pre národné, spoločen-
bude vedieť mať ohľad na dlhé utrpenie slovenského národa, jeho ské perspektívy.
zásluhy zhodnotí a jeho najvrelejšie želania splní. Tak bude slo- Z toho titulu sú viaceré odborné, vedecké, publicistické, organi-
venský národ uspokojený a ku spoločnej monarchii tým pevnejšie začné, duchovné aktivity Ľ. Štúra vyhradené nielen nám, ale i via-
pripútaný. Na večnosť žiaden národ nemá byť odsúdený na krutý cerým vyšším európskym témam, čím ho môžeme zaradiť k mys-
osud. liteľom nadnárodného, nadslovanského významu. Aj to je jedna
S uistením obzvláštnej úcty podpisujú sa delegáti slovenského z jeho predností, ktorým doteraz veda, publicistika, kritika neve-
národa. novali patričnú a náležitú pozornosť.
Viedeň, 13. apríla 1849. Ako mysliteľ nebol osihotený, ako národný buditeľ, učiteľ,
V mene deputácie výbor tejže: duchovný, redaktor a organizátor mohol stavať na cennom zázemí
Jozef Hurban, Michal M. Hodža, Ľudovít Štúr (19. stor.). Doba, ktorá ho vyniesla na pranier záujmu i odmieta-
SV 2015/3 niu, oslnenia i prenasledovania, slávy aj útrap, nebola po nijakej
stránke pre Slovákov žičlivá ani bezpečná. Napriek tomu jej dodal
špecifický ráz sui generis a nescudziteľný, nepremlčateľný a his-
torický i perspektívne neodňateľný akcent. Ak ho slovenskí zahra-
niční historici (USA) nazvali „svätým laikom“ alebo „laickým
svätcom“ , kodifikovali jeho post v európskom svete, a to na ame-
rickej i európskej pôde. A ak to urobili najmä vzdelaní slovenskí
katolíci (Argentína, USA, Austrália a i.) vzdelanému slovenskému
evanjelikovi – ekumenistovi, nie je to márna poučka a príučka aj
pre nás dnes, keď sa po ekuméne neustále volá a keď je jej aktuálny
čas takpovediac – na stole!
Pokúsme sa teda od učebnicovo viazaných tém na osobnosť tomto mieste v priamej väzbe na ekumenický cit Ľ. Štúra treba pri-
Ľ.Štúra vylúpnuť jeho odkaz a ducha aj v našich aktuálnych prob- znať, že v zložitých časoch 19. stor., keď jeho rovesníci (Ľ. Košút
lémoch, a prirodzene, že máme naďalej v jeho výzvach nielen uči- a i.) po vzore Francúzskej revolúcie zavrhovali prirodzené práva
teľa, ale i advokáta a ombudsmana, akých nemáme v našej histórii národa, bol to Štúr, po ňom slovenskí Memorandisti a Š. M. Dax-
mnoho. ner (1861), ktorí volali po právach všetkých národných jazykov
ríše a bol to on, ktorý sa historicky zaslúžil, že jeho kodifikácia,
Jazyk a politika dnes už v modernej, vedecky upravenej podobe, sa stala európ-
Ešte sú v našej živej pamäti spomienky na jazykoobranné obdo- skym jazykom, európskym znakom národnej suverenity Slovákov
bie spred 25 rokov (1990-1995), dnes predstavujúce dejiny jednej v rámci EÚ. Asi tak ako hlaholika a cyrilika upevnili pilier prvej
generácie. Ekumenický duch Ľ. Štúra sa podarilo i vtedy – za zlo- staroslovenskej samostatnosti v 9. storočí, hoci na pozadí nepria-
žitých okolností – pretaviť do novej jazykovej a národno-duchov- teľských tlakov Frankov, ale spečatený autoritou sveta – Vatiká-
nej obrody Slovákov na území ich vlastného teritória. V Bra- nom. Štúrov ekumenický, zjednocujúci a neoblomný vedecký
tislave, Komárne, Uhrovci, po celom Slovensku došlo po páde zápas našiel európsky rozmer.
režimu (1989) k ďalšiemu významnému národnému zjednote-
niu Slovákov v zápasoch za ich prirodzené práva, čo pohlo nie- Národná pamäť, identita, tradícia
len Slovenskom, ale i Európou, jej štruktúrami a podnes fungu- v perspektíve národa
júcimi sektormi. Jazykovo obrodené politikum, ktoré na princípe „Otec nášho národa“, „krstný otec“ štúrovskej slovenčiny
očisty jazykových práv, ako zjednocovacieho politického nástroja Ján Hollý (1785-1849), utiahnutý katolícky kňaz, a nielen on,
Slovenska a národa nastavil Štúr v r. 1843, verný odkazu jeho Madunice, Dobrá Voda – a nielen oni – vystužili mladú štúrov-
predchodcov v bernolákovčine (1790), vyslalo – minimálne do skú generáciu ako najúspešnejšie mladé slovenské hnutie v ná-
Európy – signál, že aj slovenský národ, viazaný na svoje jazykové rodných dejinách v 19. storočí. Museli ustúpiť renomovaní bardi
korene (9. stor.), vyšiel z kabinetu na fórum a ozval sa „mocnos- ako J. Kollár, P.J. Šafárik, J. Dobrovský a iní. Ruskí, ukrajin-
tiam“. Ak Štúr pokladal obdobie staroslovenskej Veľkej Moravy skí, srbskí, českí, chorvátski učenci, ktorí mali čulý styk so Štú-
(9. stor.) za „prvé spájanie Slovákov“, osvedčil sa ako nástupca rom a štúrovcami, oceňovali nielen ich odvážny mladícky zápas,
prvej jazykovej kodifikácie bernolákovského obdobia. Upustil, aj ale najmä ich demokratický európsky cit. V rodine Slovanstva
za cenu urážok a ponižovania, od literárnej viazanosti k biblic- uprednostnili národ pred slovanským spoločenstvom, jeho cen-
kej češtine. Nemal na mysli urážku starších (J.Kollár, P.J.Šafárik), trálne a rovnocenné miesto v spoločenskom a politickom živote.
českej liturgickej jazykovej tradície (Kralická biblia), ale otázku Spojením vedeckých ale najmä duchovných síl, táto generácia
svojbytnosti a prirodzeného práva slovenského národa, ktorému nás zaviazala nespreneveriť sa zásade za nijakú cenu národnej
fungovala národná pamäť a jeho duch ešte nestroskotal. Ako sme pamäti, citu, hrdosti, odvahe, aj keď to stojí vylúčenie z aktív-
sa vysporiadali s týmto jeho odkazom pre nás, keď sme ešte stále neho a možno profesionálneho života – splátku daní, akú nie je
svedkami znečisťovania štátneho i národného jazyka, dokonca každý ochotný podstúpiť!
súčasné vplyvné médiá, formujúce jazykové návyky a zručnosti Kto má teda podľa Štúra vynaložiť osobitné a osobné úsilie
našich detí, Štúrovo posolstvo ignorujú? V tejto súvislosti a na na ochranu týchto hodnôt, ak nie národná inteligencia, národné
umenie, národný duchovný život, teda aj my a tí, ktorí sú okolo nás tatného národného života až po II. Memorandum slovenského
a cítia ešte dostatočnú mieru zodpovednosti za svoje deti, národ, národa v Martine 1991 (150. výročie I. Memoranda národa slo-
Európu, svet? venského). Už tu žiadala Matica slovenská na Celonárodnom
zhromaždení v Martine samostatnosť Slovenska (8. jún 1991).
Sloboda, suverenita, štátnosť – súboj s časom Čo teda – nechce to znieť ako hyperbola – nastavili, nastolili,
Ak by sme sa na tomto mieste posunuli hlbšie do dejín, známe odštartovali štúrovci bez ohľadu na osobné, bezpečnostné dosahy
pápežské buly (Ján VIII. a n.) kodifikujúce prvé práva starých Slo- a dopady na ich život?
vákov a Slovanov v 9. storočí, Hollého epopeja Svätopluk ako Taký je teda ekumenický štúrovský odkaz: neupadnúť do malo-
epopeja slobody a národnej nezávislosti, prvý ekumenický kato- vernosti, nespoliehať sa len na suseda, mocnosti, zjednotiť národ
lícko-evanjelický Tatrín z r. 1844, Hamuljakov Spolok milovníkov pre jeho záchranu, neopúšťať a nenechať sa pohltiť, čo predpo-
reči a literatúry slovenskej v Budíne r. 1834, ak spomenieme len kladá nový stav národnej vyspelosti Slovákov a schopnosti malého
tieto korporácie, vyniesli na povrch všeobecnej politickej situácie národa brániť si záujmy uprostred vplyvných mocností, medziná-
v Uhorsku nové iniciatívy slovenskej inteligencie o právach na slo- rodného spoločenstva a moderného demokratického i antidemok-
bodu a nezávislosť literárnu a jazykovú. A o.i. ono memorandové ratického sveta.
„Okolie“ (1861), no čo je podstatnejšie, málo známy verejný ohlas
Štúra a štúrovcov, vyčerpaných síce súbojmi s dobou , revolúciou, Duchovná ekuména – pilier národnej istiny
stratami, zatykačmi, v odovzdaní svojho unikátneho Memoranda V čase, keď Štúrov rovesník, ateista Karol Marx, stotožňoval tra-
vo Viedni 13. apríla 1849. V ňom po prvý raz demokratickou for- dičnú európsku kresťanskú ideológiu s tmárstvom, Nemec Fridrich
mou obhajujú národné práva všetkých národov Uhorska, integrál- Engels razil tézu o potrebe zániku či genocídy kresťanských Slo-
nej súčasti Európy, a od cisára explicitne žiadajú ústavnoprávne vanov a preferencii iných národov (Maďarov a Nemcov) v Európe,
osamostatnenie Slovákov v ríši. ako jej perspektívu, ruskí a srbskí učenci sa opreli o pravoslávie,
Do tohto Memoranda – takpovediac – vyústili dlhoročné apo- teologicky vzdelaní štúrovci, sa ocitli v novej situácii. Rozhodli
lógie slovenských obrán (18. storočie), odštartoval sa sloven- sa oprieť sa o svoj ideál, vieru a tradičné kresťanstvo a výlučne
ský spoločný štátotvorný zápas nášho národa, dovŕšený takmer jeho prostredníctvom zušľachťovať, zveľaďovať dosť zanedbaný
po storočí. Memorandum, povedané literárno-kriticky, vystupo- trojmiliónový slovenský národ. Kollárova „výpožička“ o jednote
valo pars pro toto, za národ, za našich predchodcov, bez ohľadu „národnosti a nábožnosti“ sa aj im stala axiómou, červenou napole-
na vyznanie a stavový status národnej existencie. Inšpirovalo, ónskou čiarou, hranicou trpezlivosti a tolerancie.. Neohrozil ich ani
samozrejme, martinských memorandistov v r. 1861, amerických nacionalistický uhorský kalvinizmus a šíriaci sa voľnomyšlienkár-
Slovákov pri zakladaní Matice slovenskej v Amerike (1894) sky liberalizmus (Francúzska revolúcia). Z kňazov vyrástli politici,
a Slovenskej ligy v Amerike (1906). S požiadavkou „Okolia“, a naopak. Úloha zmocniť sa vedenia národných vecí nebola a nie je
súvisí aj zápas kysuckých drotárov ako legionárov v I. svetovej jednoduchá. Zodpovednosť bola veľká, podmienky ťažké, zdroje
vojne v Rusku, kde už v r. 1914 (Jozef Džavík a i. ) vyšli s po- mizivé. Hlboký cit a národná solidarita zohrali vtedy rozhodujúcu
žiadavkou minimálne na slovenskú autonómiu na Slovensku po úlohu prostredníctvom viery, kresťanstva, nad politikou, umením,
skončení I. svetovej vojny, Clevelandská (1915) a Pittsburská literatúrou, spolkovým životom. Štúrovská doba tak verejne posil-
dohoda (1918), ale i ďalšie roky nášho spoločného alebo samos- nila duchovnú ekuménu Slovákov. Presadila kresťanskú ideológiu
ako priamy nástroj na ochranu národnej existencie, a to vo väčšine Pavol Jozef Šafárik (1795-1861)
národa, čo platí aj dnes.
Michal Eliáš
Slováci, Európa a svet
Je nesporné, že po cyrilo-metodských a štefánikovských pred- V máji 2015 uplynie 220 rokov od narodenia vedca, zakladateľa
stavujú štúrovské motívy v poradí ďalšie najvýznamnejšie zastú- slavistiky, historika, jazykovedca, básnika, národopisca, knihov-
penie doma i medzi Slovákmi vo svete. USA, Argentína, Kanada, níka a redaktora Pavla Jozefa Šafárika. Jeho osobnosť priamo spája
západná Európa, Austrália sa dovolávali štúrovského Memoranda tri slovanské národy – Slovákov, Srbov a Čechov – a nepriamo
(1849) v obhajovaní slovenskej slobody, suverenity a štátnosti (tvorbou) všetky. Na Slovensku – v Kobeliarove sa 13. mája 1795
vzápätí po II. svetovej vojne, keď to pražský komunistický režim v rodine evanjelického kňaza narodil, v Rožňave, v Dobšinej a na
vylúčil z verejnej, vedeckej i publicistickej frekvencie u nás. Prak- lýceu v Kežmarku študoval, kde bol krátko i vychovávateľom. Zo
ticky od r. 1919 má štúrovské slovensko-slovenské zastúpenie Slovenska mal manželku Júliu Ambróziovú, s ktorou sa roku 1822
svoje miesto v živote, výchove, publicistike Slovákov v Rumun- oženil. Po kratšom štúdiu v Jene a pobyte v Bratislave od roku
sku, Maďarsku, Poľsku, Srbsku, Chorvátsku, Česku a na Ukrajine, 1819 štrnásť rokov pôsobil medzi Srbmi v Novom Sade ako profe-
čo platí dodnes. Dielo slovenského povojnového exilu (1945 a n.) sor i riaditeľ pravoslávneho gymnázia. Tam rozvinul svoju vedeckú
je v tomto smere nielenže nezastupiteľné, ale i dostatočne nepre- činnosť. Zhoršujúca sa situácia – nastupujúca násilná maďarizácia
bádané. Najmä dolnozemskí Slováci si podnes vyhradzujú práva i rodinné zdravotné problémy v roku 1833 – podnietili jeho prechod
štúrovských tém vo vzdelávaní, propagande, publicistike, pome- do Prahy, v ktorej prežil 28 rokov. Dlho bol bez trvalého zamest-
novaní ulíc a priestranstiev v slovenskom zahraničí, keď sme, žiaľ, nania, žil z podpory neznámych vlastencov, ktorým sľúbil písať po
svedkami likvidácie slovenských pomenovaní na slovenskom juhu česky. V tomto sľube, ktorý aj dodržal, tkvie jeho údajné „odnárod-
a to bez povinnej a primeranej reakcie štátnych orgánov nášho nenie sa“. Neskôr sa stal knihovníkom a od roku 1848 aj riadite-
(vraj) suverénneho štátu! ľom pražskej univerzitnej knižnice, podieľal sa aj na práci Matice
českej. V revolučnom roku 1848 aktívne vystupoval, na Slovan-
Na margo a na rozmýšľanie skom zjazde bol predsedom československej sekcie a predniesol
Štúr živý sa opäť ocitá na pranieri doby. Nezápasíme len o udr- na ňom svoj najrevolučnejší prejav. Ku koncu života trpel silnou
žanie národnej ekumény, ale i národnej identity, suverenity, samos- depresiou, 28. júna 1861 zomrel v Prahe, kde je i pochovaný.
tatnosti v rámci EÚ a jej dopadov. Napriek tomu je možné tieto Jeho tvorba je rozsiahla a rôznorodá. Ako 19 ročný vydal bás-
straty ešte zastaviť, a to najmä preto, aby sme sa ako dediči Ľudo- nickú zbierku Tatranská múza s lýrou slovanskou, o 4 roky s Pa-
víta Štúra nespreneverili jeho nehynúcej, pre Európu všeobecne lackým teoretické úvahy o metrike Počátkové českého básnictví
platnej zásade: „Národ, ktorý za život svoj všetko neurobí, nie je a s Jánom Kollárom Písně světské lidu slovenského v Uhřích.
hoden života“... Podporoval zbieranie a vydávanie ľudovej slovesnosti. Hlavný
SV 2015/4 význam Šafárika je vo vedeckej činnosti. Vytvoril 19 samostatne
vydaných prác – stal sa tvorcom prvého celistvého pohľadu na
dejiny slovanských národov a ich literatúr. Jeho Dejiny slovan-
skej reči a literatúry... vydané v nemčine, podali súhrnný prehľad
od praveku Slovanov po jeho dobu. Slovákov i Čechov predstavil Slovenský Sokrates

ako samostatné národy, ale bál sa ich jazykovej rozdielnosti. Slo-
vanské starožitnosti a Slovanský národopis sú jeho priekopnícke Michal Eliáš
diela rozširujúce dovtedajší obraz o minulosti Slovanov a ovplyv-
nili mnohých slovanských dejateľov národného obrodenia. Pozor- Hlasom ľudu a hlasom božím odsúdený Kollár bol pozbavený
nosť venoval aj južnoslovanskej problematike a otázkam hlaholiky viny, nech je celou minulosťou a nastupujúcou budúcnosťou
a cyriliky. Dostalo sa mu spoločenského uznania od mnohých zah- naskrze odsúdený. Meno tohto muža bude nenávidené, dokedy
raničných učených spoločností. Jeho meno nesie aj dnešná Univer- bude žiť čo len jeden Uhor...
zita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Pavol Jozef Šafárik sledoval národnouvedomovacie hnutie Slo- napísal v roku 1785 – dva roky po smrti Adama Františka Kol-
vanov, podporoval vznik a účinkovanie slovanských matíc ako lára – neznámy autor rukopisnej Apológie. Išlo o významného
organizačných foriem tohto národnoobrodeneckého hnutia. Mati- slovenského polyhistora 18. storočia, Adama Františka Kollára –
ciam pripisoval dôležitú zjednocovaciu úlohu – mali byť mostom právnika, historika, sociálneho reformátora, knihovníka, pedagóga,
na spájanie, zjednocovanie generácii, národností a národov. Bol cisárskeho radcu, organizátora vedy, jazykovedca a básnika. Svo-
jedným z najdôležitejších usmerňovateľov ideovej činnosti slo- jím životom, názormi a vydanými knihami vzbudil veľmi rozporné
vanských matíc a propagátor ich vzájomnej spolupráce, preto má hodnotenia. Pomenovali ho Slovenským Sokratom, ale aj nelicho-
opodstatnene svoje čestné miesto aj v ich dejinách. tivými výrazmi – Herostratos, Brutus, Caesare Borgia, Machiavelli
i nevďačný darebák.
SV 2015/1 Adam František Kollár pochádzal zo starej sedliackej rodiny.
Narodil sa v Terchovej päť rokov po poprave legendárneho spoluro-
dáka Jura Jánošíka – dňa 15. apríla 1718. Rodina bola viacdetná –
mal troch bratov a sestru. Keď mal Adam päť rokov, rodičia odišli
z Terchovej, najskôr do Starých Hôr a potom do Banskej Bystrice,
kde bol jeho otec dozorcom pri peciach na tavenie medi. V Banskej
Bystrici začal Adam chodiť do školy, potom prešiel na jezuitské
gymnázium v Banskej Štiavnici. Gymnázium ukončil v Trnave,
kde vstúpil do jezuitskej rehole. Noviciát odbavoval v Trenčíne.
V rokoch 1740-1743 študoval na univerzite vo Viedni, kde získal
vynikajúce znalosti z filozofie, klasických a orientálnych jazykov.
Po absolvovaní filozofie jeden rok pôsobil v Liptovskom Mikuláši
– učil na jezuitskom gymnáziu. Po roku sa vrátil do Viedne študo-
vať teológiu, ale ju neukončil a roku 1748 – ako tridsaťročný – vys-
túpil z rehole. Bol to vážny krok v jeho živote, potreboval k nemu
súhlas pápeža i generála rádu v Ríme a jeho dôsledky pociťoval
po celý život. Jezuiti mu nevedeli odpustiť tento počin a v kronike
viedenského kolégia ho označili za „nevďačného darebáka“. Kol- Uhorská dvorná kancelária sa domáhala vydania Kollárovej vedec-
lár za príčinu odchodu z rehole uviedol, že sa chcel venovať vede. kej pozostalosti, dôvodila tým, že jeho dielo je výplodom „uhor-
Na ďalšie životné zameranie A. F. Kollára vplývala panovníčka ského ducha“, a preto územne patrí Uhorsku. Cisár Jozef II. jej
Mária Terézia a jej poradcovia. O nej je známe, že svojim deťom žiadosti vyhovel. Časť rukopisných prác dotýkajúcich sa Uhorska
vštepovala štátnickú múdrosť: Najdôležitejšou starosťou vládcu a v jeho rámci aj Slovenska prevzal uhorský dvorný archív. Ďalšiu
je výber jeho radcov. A túto zásadu uskutočňovala v praxi. Obklo- časť pozostalosti, knižnicu i vzácne turecké rukopisy rozpredali.
povala sa vzdelanými a nekompromisnými radcami. Jedným z nich Podrobný súpis knižnice i najvzácnejších rukopisov vyšiel tlačou
bol holandský lekár Gerhard van Swieten (1700-1772), ktorý ako hneď v roku smrti a obsahuje na 290 stranách 1310 titulov kníh
cudzinec nebral žiadne ohľady na zaužívané zvyky v krajine. Bol i obsiahlych rukopisných konvolútov.
osobným lekárom Márie Terézie a prefektom cisárskej dvorskej Hlavný význam Adama Františka Kollára spočíva v jeho his-
knižnice. Tento si roku 1748 vybral Kollára za svojho spolupra- torických prácach. Výsledkom tejto jeho činnosti sú vydania via-
covníka. Kollár si ho získal najmä perfektnou znalosťou klasic- cerých vlastných prác, vydania a skomentovania obsiahlych prác
kej latinčiny a fenomenálnou znalosťou cudzích rečí. Okrem práce iných starších historikov, vydania súborov dokumentov a množ-
v knižnici poveril ho prednáškami z gréčtiny pre poslucháčov lekár- stvo zhromaždeného a nepublikovaného materiálu. Jeho histo-
skej fakulty. Keď v roku 1772 zomrel prefekt knižnice Gerhard van ricko-právne diela majú jasný cieľ – posilniť centralistickú moc
Swieten, za jej riaditeľa vymenovali Kollára, ktorý ju zodpovedne osvietenského panovníka a zdôvodniť jeho právo na hospodárske
viedol až do smrti. a sociálne reformy. Prvým takýmto dielom bola jeho kniha Histo-
Roku 1768 – ako päťdesiatročný – sa Kollár oženil. Po piatich riae diplomaticae juris patronatus – O dejinách patronátneho
rokoch – roku 1773 – sa im narodila dcéra Mária Terézia, ktorej práva uhorských kráľov. Oveľa väčší odpor vzbudila jeho ďalšia
krstnou matkou sa stala cisárovna, podľa nej zaiste volili aj meno. kniha O počiatkoch a večnom používaní zákonodarnej moci..
Po náhlej smrti Kollárovej manželky cisárovna sa podujala na Svetskej a cirkevnej šľachte v nej vyčíta, že sa odcudzila svojmu
výchovu krstnej dcéry. Žiaľ, začiatkom roku 1774 dieťa zomrelo. poslaniu v štáte, vyhýba sa verejným povinnostiam (zdaneniu,
Kollár vykonával množstvo úradnej práce. Okrem riadenia kniž- vojenskej službe), ktoré prenáša na poddaných. Pobúrili ich najmä
nice, písal a vydával historické diela, pedagogické spisy a učebnice, takéto pasáže – „Koho totiž, pýtam sa, teší žiť alebo plodiť deti
bol členom dvornej študijnej komisie, riaditeľom viacerých gymná- v takej krajine, kde verejné ťarchy (dane) sa neznášajú rovnako,
zií i riaditeľom filozofickej fakulty. Ako cisársky radca dával Márii kde bohatí si prisvojujú všetky výhody v štáte, ťarchy však odmie-
Terézii i jej nástupcovi Jozefovi II. množstvo odborných rád a po- tajú, čo je proti právu a princípu rovnosti a proti svätým zákonom
sudkov. Za všetku túto činnosť dostal v máji 1777 od Márie Teré- nášho kráľovstva..“. Vo vtedajšej literatúre nenachádzame otvore-
zie šľachtický titul a majetok v dedine Keresztény v Šopronskej nejšiu kritiku šľachty ako v tejto knihe. Šľachta bola spisom taká
stolici. Hodnota darovaného majetku nebola veľká. Celkový výnos pobúrená, že sa o ňom rokovalo v roku 1764 na sneme v Brati-
dosahoval ročne okolo dvetisíc zlatých, čo bola polovica jeho roč- slave, vymohla si skonfiškovanie jeho výtlačkov a ich spálenie.
ného riaditeľského platu. Zomrel vo Viedni 10. júla 1783 vo veku Samotnému autorovi hrozilo za vyslovenie požiadavky zdanenia
65 rokov. Po jeho smrti zhabali na cisársky rozkaz jeho štatistické šľachty vyhnanstvo. Na návrh vysokej cirkevnej hierarchie sa kniha
práce, ktorých obsah mal byť zo štátneho hľadiska utajený. Zvy- dostala na pápežský index zakázaných kníh – je to asi jediný slo-
šok písomnej pozostalosti uložili do viedenského štátneho archívu. venský autor, ktorého dielu sa dostalo takéhoto „uznania“. Zastala
sa ho cisárovna, na jej návrh Kollár napísal Obranu, v ktorej nič Si quis, uti ego, gente Slavus sit... posilňoval Slovákov v láske
neodvolal, len podrobnejšie rozviedol svoje dôvody. k rodnej reči a k národu: „Ak je niekto rodom Slovák ako ja a podľa
Svoje sociálne názory prejavil aj v iných spisoch. Napr. v štúdii môjho príkladu vynaloží trochu času na poznanie ostatných nárečí,
o troch poľských a ukrajinských provinciách navrhoval úplné zru- veľmi ľahko porozumie jazyk a písmo celého slovanského národa,
šenie nevoľníctva a zavedenie urbáru, zabezpečenie náboženskej a keď to bude vyžadovať vec alebo osud, môže prejsť od Jadranu
slobody, zdanenie šľachty, podporu roľníctva, baníctva a mincov- cez rozsiahle oblasti Severu až k hraniciam čínskym bez sprievodcu
níctva. Zavŕšením jeho historických prác boli kapitoly z uhorských alebo tlmočníka... Toto som chcel zdôrazniť kvôli mojim Slovákom,
dejín – Pôvabnosť dejín verejného práva uhorského kráľov- aby reč a svoj kmeň neprestali milovať preto, ako sa to často stáva,
stva – trojzväzkové dielo zostalo neukončené, lebo ich tretí zvä- že sú posmievaní takými, ktorí tiež bývajú v Uhorsku..“. Bol pod-
zok pre smrť už nevydal. Prejavil sa v nich ako uvedomelý Slo- necovateľom národno-obrodeneckých snáh, v roku 1783 vo Viedni
van. Kapitoly venované dejinám Slovanstva mu boli „ľúbeznosťou sa stretol s Antonom Bernolákom, ktorého podporil v jeho pred-
uhorských dejín“. Z jeho prác čerpali viacerí slavisti – Jozef Dob- savzatí uzákoniť pre Slovákov spisovný jazyk.
rovský, Anton Bernolák i Ján Kollár. Ako cisársky radca často musel zaujímať stanoviská k rozlič-
Z cudzích prác, ktoré A. Fr. Kollár vydal a obohatil podrobnými ným politickým, hospodárskym i náboženským otázkam. Preja-
poznámkami, ho preslávila Viedenská zbierka dokumentov všet- voval sa ako rozhľadený osvietenský človek nezaťažený dobou,
kých epoch, dielo humanistu Ursiniho-Velliho Desať kníh o pa- ktorý dobu predstihoval. V roku 1783 navrhol vziať protestantov
nónskej vojne, Mikuláša Olaha Uhorsko a Attila – a osemzväzkové pod ochranu, pripustiť ich k zastávaniu verejných úradov a meno-
dielo Petra Lambecka Druhá kniha komentárov o najvznešenej- vať do náboženskej komisie. Svojimi názormi predstihol vydanie
šej cisárskej viedenskej knižnici, ktoré obsahuje dejiny knižnice Tolerančného patentu.
a popis najdôležitejších orientálnych a gréckych rukopisov i výpi- Kollár bol rozhľadený vedec. Vedel, že veľké úlohy doby –
sov zo stredovekých latinských a nemeckých dokumentov. vydania obsiahlych diel, organizáciu vedeckého výskumu – nez-
Významné bolo pedagogické dielo A. F. Kollára. Obsahovalo vládne jednotlivec, ale podľa príkladu iných krajín je potrebné
pedagogické pôsobenie na stredných i vysokých školách, spra- utvoriť väčší kolektív – učenú spoločnosť. Pred ním sa o to pokú-
vovanie gymnázií, tvorbu učebníc. Keď Mária Terézia iniciovala sili Daniel Fischer i Matej Bel. V roku 1763 Kollár vydal tlačenú
vypracovanie plánov na reformu školstva, utvorili dvornú študijnú výzvu k uhorským vzdelancom, aby sa združili do učenej spoloč-
komisiu, do ktorej menovala aj Kollára. V komisii ho poverili príp- nosti, ktorá sa mala starať o rozvoj prírodných vied, hospodárstva
ravou na založenie celoríšskej akadémie vied a reformou latinských a spracovať dejiny Uhorska. Napriek jeho organizátorským schop-
gymnázií. Vo Viedni osobne viedol dve gymnázia. Dôležitú úlohu nostiam nepodarilo sa mu návrh uskutočniť.
pri vyučovaní určoval latinčine a pretože žiakom chýbali vhodné V staršej literatúre nebolo azda významnejšej osobnosti, ktorá
učebnice, zostavil a vydal tri učebnice latinčiny. by nebola písala básne. Písal ich aj A. F. Kollár. Neboli však výplo-
Kollár mal mimoriadne nadanie na reči. Okrem slovenčiny, dom mladosti, ale produktom zrelého muža, vedca, cisárskeho
nemčiny a maďarčiny, výborne ovládal latinčinu, gréčtinu a orien- radcu, politika, preto ho aj jeho odporcovia posmešne pomenovali
tálne jazyky – hebrejčinu, turečtinu, perzštinu, arabčinu. Naučil sa aj „plešatým poetom“. Všetky básne napísal v latinčine. Prvé z rokov
viacero slovanských rečí. Vydal knihu Mikuláša Olaha „Hungaria 1762 a 1765 venoval Márii Terézii a jej manželovi. Zoznamovali
et Attila“, v ktorej sa prejavil ako uvedomelý Slovák. Vyznaním: verejnosť s osvietenskými snahami panovníčky a získavali pre ne
prívržencov. V roku 1772 napísal báseň na oslavu ruskej osvie- „Cisár, keďže je povinný poskytnúť spoločné blaho, rovnako prá-
tenskej panovníčky Kataríny II., ktorá cestou po Volge prekladala vom požaduje všetku politickú moc..“.
francúzsky osvietenský román Belizar od Francoisa Marmontela. Kollár schvaľuje zrušenie reholí, ktoré nevykonávali charita-
Apoteózu Rusku a jeho panovníčke urobil básnickým spôsobom, tívnu činnosť. To sú zásady osvietenského panovníka pretlmočené
román ani nespomenul, oslavoval Volgu – Rusko: do veršov. Bol vynikajúci latinčinár a znalec domácich i cudzích
literatúr, staršej i súdobej básnickej spisby, preto aj jeho verše v la-
Na rieku Volgu
tinčine mali dobrú literárnu úroveň.
Ó, Volga, s okázalosťou váľaj slávnostné vlny -
Adam František Kollár vyšiel z biednych dedinských pomerov,
vo svete šírom ťa počuť všade len so slávou, cťou!
dosiahol významné vedecké a spoločenské postavenie. Nestal sa
Na vŕškoch tvojich sčerených vĺn si Minervu niesla,
kabinetným vedcom, jeho diela sú presiaknuté snahou o zlepšenie
nebola sama, viacej tam priateľov múdrosti s ňou
postavenia jednotlivcov, národa i celého ľudstva. Patrí medzi naj-
viezlo sa, než staré Grécko zrodilo po toľké roky,
významnejších slovenských národných buditeľov pred Antonom
hoci tam učenosť kvitla predkov nejeden vek.
Bernolákom.
Dunaj i Tiber, pred Volgou ustúpte svojimi tokmi -
SV 2013/1
takúto slávu vy dosiaľ vidieť ste nemali česť.
Báseň napísal v latinčine, jeho ruskí priatelia ju preložili do ruš-
tiny. Je to asi prvá báseň na Rusko napísaná Slovákom. Poslednou
jeho básňou bola latinská skladba Báseň na veľmi vítaný príchod
pápeža Pia VI. do Viedne. Osvietenský panovník Jozef II. svo-
jou reformnou činnosťou zasahoval do právomoci katolíckej cir-
kvi – zrušil kontemplatívne rehole, sústredil výchovu kňazov do
štátnych seminárov, zakazoval púte, vyhadzoval z kostolov pre-
pychovú výzdobu a podobne. Starnúci pápež prišiel osobne do
Viedne, aby s cisárom prerokoval sporné otázky. Na túto návštevu
napísal Kollár báseň. Nebola to však oslavná báseň na pápeža.
Pápežovi sa v nej venuje ani nie štvrtina veršov, ostatné cisárovi.
V básni vymedzuje právomoc a úlohy pápeža a cisára:
Veľkňazovi je zverená starosť o večnú spásu,
starosť o tuzemský život máš Ty, najvyšší cisár.
Pápežovi prisudzuje starosť. „Aká má byť správna viera, aká
nádej, aká spasiteľná náuka, ktoré naučenia sú vhodné zbožným
dušiam..“. Nie je v nich správa cirkevných majetkov, organizácia
výchovy kňazov, školstva, cenzúra. Kým u pápeža formuluje jeho
poslanie v šiestich veršoch, u cisára ich rozvádza v 38 veršoch:
Vymedzenie etnických hraníc žatstvá vládnuce slovenskému národu, teda Rastislava, Svätopluka
i Koceľa. Tento údaj je spoľahlivý, pretože krajiny všetkých týchto
Slovákov v stredoveku troch kniežat sa uvádzajú pod jediným menom ako Slovenská zem
a to v singulári. Autor legendy si je teda vedomý, že táto zem je
Ako ich možno sledovať z jazykových výskumov obývaná tým istým obyvateľstvom. Tento údaj je o to dôležitejší že
slavistu Jána Stanislava a v dobových prameňoch v tom čase už jednotlivé slovanské kmene mali svoje vlastné mená,
ktoré udáva práve Nestorov letopis. Správa Nestorovej kroniky sa
Július Handžárik úplne zhoduje s výskumom profesora Jána Stanislava o kmeňo-
vej príslušnosti panónskych Slovanov. Rastislav, Svätopluk a Ko-
Konštatovanie P.J. Šafárika, že na Morave a v Panónii žilo ceľ vládli jednému slovanskému kmeňu, ktorý sa nazýval Sloveni,
v 9. storočí slovenské etnikum (1), dokázal o sto rokov neskôr profe- neskôr pomenovaní Slovákmi. Preto aj dielo Konštantína a Metoda
sor Ján Stanislav na novej vedeckej úrovni s dokonalou slavistic- možno jednoznačne prisúdiť Slovákom. V geografických názvoch
kou presnosťou vo svojom monumentálnom vedeckom diele Slo- miest a obcí nachádzame ešte i dnes pamätníky veľkej epochy Slo-
venský juh v stredoveku. Tu Ján Stanislav preukázal, že dnešní vákov z čias Cyrila a Metoda.
Slováci sú potomkami moravských Slovenov, ktorých neskoršie Ján Stanislav ďalej píše: Slováci sa ďalej v histórii nazývajú aj
nazývali Slovákmi, a ktorí dodnes používajú pôvodné starobylé Sclavi a mansiones (obyvatelia) v oblasti šomodských hôr z kraja
názvy Slovenka a slovenský. Pojem „slovenský“ pôvodne značil Zselic, čo pochádza pôvodne zo slovenského mena Ţilic, ktoré pat-
„slovanský“, pretože ide o neobyčajne starý názov, pochádzajúci rilo Pribinovmu kniežaťu Žilicovi a je zaznamenané k roku 850.
ešte z čias praslovanskej jednoty. To už samo o sebe hovorí o tom, Anonymova kronika Gesta Hungarorum z 12. storočia je tiež dobo-
že žiaden nový národ, ktorý by sa odrhol, alebo by vznikol neja- vým potvrdením jazykovedných výskumov z 20. storočia. Tam,
kým pomiešaním, by nemohol dostať takéto starobylé meno. kde profesor Stanislav nachádza Slovákov na základne jeho vedec-
Ako hovorí Ján Stanislav, toponymické názvy sú veľmi vážne kých prác, tam ich umiestňuje, zrejme na základe svojej vlastnej
doklady toho, že pri obyvateľstve Slovenska a Panónie je nepo- skúsenosti, tiež anonymný notár kráľa Belu.
chybne dosvedčená prinajmenšom 1100 ročná kontinuita, a že teda Potvrdzuje to i archeológia. Maďarská archeologička Agnes
dnešní Slováci sú skutočnými potomkami Rastislavových a Svä- Čemická-Šóšová tvrdí, že napriek príchodu starých Maďarov do
toplukových Slovenov. Blatnohradu, asi v 10.-11. storočí, si tento región zachoval staro-
Okolie Blatenského jazera sa volalo „Slougenzin marcha“.(2) slovenský kolorit. Podľa archeologických výskumov obyvateľstvo
Takto regensburgská listina kráľa Ľudovíta Nemca z roku 860 zostalo ešte aj v 11. storočí slovenské.(3)
potvrdzuje Pribinovo kniežatstvo vo fonetickom zápise ako Slo- Panóniu ako slovenskú zem poznajú aj starší autori. Ešte
venskú zem. Dosvedčuje to, že už v 9. storočí sa naša krajina volala v 17. storočí jezuita Benedikt Sološský (z Tekovského Rybníka)
„Slovenčina“ v gramatickom tvare, ktorý ešte i dnes používame v úvode ku katolíckemu spevníku Cantus Catholici (Trnava 1655)
v pojme „otčina“. Je to zatiaľ najstaršie geografické označenie Slo- nazýva Slovákov panónskym národom: „Duchovný spev bol u Pa-
venska. Spomína to už Šafárik a po ňom aj Niederle. nónov vždy v takej obľube, že sa nenájde ani jeden iný národ, čo
Jazykovedné výskumy potvrdili i vierohodnosť Nestorovho leto- by sa im v tomto vyrovnal.“ Autor tu spomína, že títo Panónci, jeho
pisu z 11.-12. storočia, ktorý uvádza v 9. storočí všetky hlavné knie- národ, teda Slováci, po prijatí kresťanstva za sv. Cyrila a Metoda
vynikali v zbožnosti a v záľube spievať nábožné spevy v národ- rého slovenského osídlenia, než ako ho naznačujú všetky doterajšie
nom jazyku.(4) A Ján Stanislav podčiarkuje: mapy slovenského územia. Zistilo sa, že popri Dunaji bolo dosta-
„Zdôrazňujem, že nijaký vážny slavista dnes, keď poznáme jed- točne husté slovenské osídlenie. Slovenské bolo okolie Bratislavy
notlivé slovanské jazyky a ich historický vývin dosť podrobne, ešte viac ako dnes. Objasnila sa aj otázka Žitného ostrova, ktorý
nemôže o tejto kontinuite ani len zapochybovať. Pri opise osídlenia bol starým slovenským územím s celým množstvom slovenských
Panónie sme, naopak, videli že staré predpoklady o slovinskosti názvov obcí a osád. Toto územie nárečovo patrilo k stredosloven-
celej Panónie treba veľmi obmedziť na panónsky západ a juhozá- skej oblasti. Okolie Nitry bolo husto osídlené Slovákmi a z názvov
pad Panónie, ktorá bola nepochybne ako celok slovenská. Toto sme obcí vidieť, že tu bol veľmi silne vybudovaný systém rôznych reme-
pokladali za potrebné uviesť, aby nebolo nijakých pochybností pri selných lokalít...“
termíne „Slovania na Slovensku“.(5) Poznanie, že Panónia bola Skúmaním J. Stanislav ukázal, že sídla Slovákov v Panónii išli
slovenská, má veľký vedecký, kultúrny a národný význam. Preto poza Neziderské jazero na západ, potom sa slovinsko-slovenská
bude potrebné osvetliť mnohé problémy úplne novým spôsobom. hranica skrúcala oblasťou Rabice na juhovýchod a ľavou stranou
Bude treba opraviť nejeden omyl, tradovaný v histórii i v slavistike rieky Ráb išla na juh. V Zalánskej stolici išla na západ povodím
už desaťročia a od základu prestavať naše učenie o Panónii. Krky, lepšie povedané rozvodím rieky Krky a Zaly, na juhu ide pri-
Na záver Ján Stanislav dodáva: „Na väčšine starého Slovenska bližne rozvodím Drávy a Zaly. V Šomodskej stolici pokračuje hra-
sa hovorilo stredoslovenským nárečím. Je teda celkom správne, nica medzi Slovákmi a južnými Slovanmi rozvodím Drávy a Bla-
keď v novšom období sa práve toto nárečie stalo spojivom všetkých tenského jazera, na rozvodí pravých prítokov Kapuša a ľavých
Slovákov. Génius národa ukázal tú pravú cestu“.(6) prítokov Drávy. V Baranskej a Tolnianskej stolici sa tento smer tiež
Výsledkom štúdia J. Stanislava je poznanie, že Slováci boli kedysi udržiava. Na Dunaji sa Slováci stretli s južnými Slovanmi medzi
veľký národ rozprestierajúci sa na väčšine Dunajskej kotliny, ktorý Bogyslo, ktorý má ešte slovenský hláskoslovný znak a Seremle,
v 9. storočí patril medzi najväčšie slovanské národy. Sme prasta- ktorý má už južnoslovanskú črtu. Toto je iba ideálna čiara medzi
rým kultúrnym národom, z ktorého vzišla kultúra aj pre iné národy Slovákmi a južnými Slovanmi, vedieme ju podľa hláskoslovných
na juh a na východ od nás. Politika, ktorú robili najmä Rastislav, znakov rozličných miestnych názvov. Vidíme, že táto hranica má
Svätopluk a Koceľ v spolupráci s byzantskými misionármi Cyrilom svoje opodstatnenie aj v geografických pomeroch. Pozorujeme, že
a Metodom, bola politikou veľmocenskou. Je jasné, že bez veľkého sa slovenské obyvateľstvo držalo na prítokoch Dunaja a Blaten-
územia nemožno robiť veľmocenskú politiku. Keď máme pred ského jazera, nespúšťalo sa však už celkovo do oblasti Drávy, ktorá
očami kultúrne činy a politické udalosti v 9. storočí, pozorujeme, patrí prirodzene do sféry záujmov južných Slovanov. No najväčšia
že to všetko predpokladalo veľkú kultúrnu silu tohto územia i ná- časť Panónie bola osídlená Slovákmi. Na niektorých miestach Slo-
roda a pevnú politickú moc, vojenskú organizovanosť, veľké úze- váci žijú aj dodnes.
mie i početné obyvateľstvo. Kultúrna práca vykonaná vtedy na Slo- „Matra a Bukový les boli dosť husto osídlené Slovákmi už pred
vensku je preto úmerná počtu a sile starého slovenského národa. príchodom Maďarov, ich sídla siahali až na Tisu. Tokajské vrchy
a celý priestor medzi Tisou a Košicami mal celkom pravidelné slo-
Geografické vymedzenie venské osídlenie, nakoľko to terén dovoľoval. Na východe siahali
Ján Stanislav vo svojom diele Slovenský juh v stredoveku píše: Slováci popri Tise ďaleko na východ. Žili aj na dnešnej Karpat-
„Podrobným štúdiom toponýmie vykreslil sa celkom iný obraz sta- skej Ukrajine, a to aj od Uhorska na východ, zväčša tu však mali
obsadené dôležité komunikačné a strategické body, strážne služby 6. V polovici 19. storočia bola ako slovenský spisovný jazyk uzákonená
na týchto hraniciach starého Slovenska vykonávali príslušníci stre- stredoslovenčina;
doslovenského nárečia. Niektoré kraje dnes rusínske, sú pôvodne 7. O tom vydal cennú štúdiu Elemér Móor, Die slawischen Ortsnamen
slovenské. Slováci obývali aj Zátisie. (7) Toto slovenské územie je der Theissebene. Podľa jeho výskumov v Zátisí, v starom Biharsku žili
teda celkom prirodzeným pokračovaním súvislej slovenskej oblasti Slováci, a to asi tak do roku 1200. Podľa niektorých javov sa však zdá,
na Matre a v Bukovom lese. Východnou hranicou tunajšieho slo- že tu boli aj neskoršie. Móor našiel bezpečné doklady slovenskosti tu-
venského osídlenia sú zhruba Sedmohradské hory. Na juhu Slováci najších starých Slovanov až na ľavom brehu rieky Maroš. Ako potvr-
siahali až po rieku Maroš a na niektorých miestach bývali aj na dil Ján Stanislav, Móorove výklady boli správne. Opraviť ich treba iba
južnom brehu. Slováci tu žili ešte pred príchodom Maďarov. Na v tom, že tí (podľa neho východní) Slováci boli príslušníci stredoslo-
severovýchode žili až za riekou Samoš.“ (8) venského nárečia.
„Staré Slovensko bolo niekoľkonásobne väčšie ako dnešné Slo- 8. Ján Stanislav: Kultúra starých Slovákov, reprint pôvodiny z r. 1944
vensko. Slováci na tomto území nezanikli hneď po príchode Maďa- Kubko Goral, Bratislava 1997, s. 57-61.
rov. Máme dostatočný počet jazykových dokladov na to, že sa SV 2011/1
v mnohých krajoch slovenské osídlenie udržalo až do 15. storočia.
Pomaďarčenie tohto územia treba teda klásť do neskorších storočí.
Miestami tu žijú Slováci aj dnes“.
Poznámky:
1. Na otázku aké je historické Slovensko, odpovedal už zakladateľ ve-
deckej slavistiky Pavol Jozef Šafárik, ktorý prvý poukázal na to, že
Slováci bývali aj v Panónii, a to aj od Blatenského jazera na juh. Po
ňom ďalší z vážnych učencov to bol maďarský slavista J. Melich, ktorý
v tejto otázke urobil základné dielo, no bolo potrebné ho doplniť. Až
do polovice 20. storočia v slavistike panovalo presvedčenie, že Panó-
niu obývali Slovinci. Túto otázku plne objasnil už Ján Stanislav roku
1943 .
2. Ratkoš Peter, Pramene k dejinám veľkej Moravy, SAV Bratislava 1964,
s.166;
3. Ágnes Csemiczká-Sósová, Die slawische Bevölkerung Westungarns
im 9.Jh., München, 1973;
4. J. Ch. Korec: Cirkev v dejinách Slovenska, Lúč Bratislava 1997,
s. 658-9;
5. Ján Stanislav: Slovenský juh v stredoveku I., NLC, Bratislava 1999,
s. 231-232, text knihy bol napísaný už v roku 1943;
Spomíname na profesora Stanislava lená Slovenmi – starými Slovákmi. Na diele začal intenzívne pra-
covať koncom tridsiatych rokov minulého storočia pred rozpadom
Július Handžárik prvej ČSR zrejme v reakcii na maďarsko-nemecké snahy o parce-
láciu Slovenska na „etnickom princípe“ (hitlerovský princíp „völ-
Tohto roku si pripomíname 35. výročie úmrtia jedného z naj- kisch“), ktorého extrémni ideológovia dokonca celkom popierali
väčších moderných slovenských lingvistov Prof. PhDr. Jána samotnú existenciu slovenského národa. Prácu na ňom ukončil už
Stanislava, DrSc. Narodil sa 12.12.1904 v Liptovskom sv. Jáne v marci 1943, ale vzhľadom na vojnové udalosti prvé vydanie vyšlo
a zomrel 29.7.1977 v Liptovskom Mikuláši. Vyštudoval slovan- až v roku 1948. Ale postihol ho paradoxný osud, taký typický pre
skú a románsku filológiu na FU UK v Bratislave (1928) a absol- slovenské historiografické a podobné ťažiskové diela v obnovenej
voval štúdiá v Belehrade, Ľubľane, Krakove a v Paríži. Zaoberal ČSR-ČSSR-ČSFR – zakrátko po vydaní bolo dielo na príkaz zná-
sa slovenskou historickou gramatikou a zameriaval sa na najstar- meho maďaróna Viliama Širokého stiahnuté z predaja i z knižníc
šie dejiny slovenského jazyka a na historické osídlenie Slovákov a zošrotované (pravda, už nie pod hnedou zámienkou „völkisch“,
v Panónii a ostatných pravobrežných územiach Dunaja. Za jeho ale tentoraz pod červeným kepienkom „proletárskeho internaci-
prínos v spoločenských vedách ho ocenili viacerými vyznamena- onalizmu“). A potom nastalo polstoročné hlboké proletársko-inter-
niami (napr. bulharský Rad Cyrila a Metoda I.stupňa, Zlatá pla- nacionalistické mlčanie! Až v roku 1999, desať rokov po prevrate,
keta ČSAV a SAV a iné) a prezident SR Ivan Gašparovič mu udelil vyšiel v Národnom literárnom centre prvý zväzok druhého vydania
1.9.2005 in memoriam Rad Ľudovíta Štúra. Od roku 2005 nesie tohto pre slovenskú jazykovedu a historiografiu ťažiskového diela
Slavistický ústav SAV meno Jána Stanislava. Bohatý nárečový a až po ďalších piatich rokoch, po prekonaní sabotérskych zása-
materiál z rodného Liptova Stanislav všestranne zhodnotil v roz- hov dnešných protislovenských „kozmopoliticko-völkisch interna-
siahlej monografii Liptovské nárečia už v roku 1932, napísal cionalistov“, vyšiel v roku 2004 aj druhý a tretí zväzok s mapo-
priekopnícke dielo Kultúra starých Slovákov (1944), spracoval vými prílohami. Je to rozsiahle vedecké dielo, ktorého charakter
rozsiahle Dejiny slovenského jazyka v piatich zväzkoch (1956- môžeme čitateľovi nášho časopisu priblížiť naozaj iba heslovito
1974), skriptá Slovenská historická gramatika 1-4 (1955-1962), citátmi vyjadrení samého autora z úvodu jeho diela:
kľúčové dielo Staroslovenský jazyk (1978, 1983) a v spolupráci Slováci sídlia v Dunajskej kotline najneskoršie od začiatku
s básnikom Jánom Smrekom preložil Moravsko-panónske legendy VI.stor. Nás zaujíma otázka, v ktorých oblastiach žili Slováci
(prvé vydanie 1933 s ilustráciami Martina Benku, druhé doplnené asi tak do konca stredoveku. Poznáme mená a činy svojich knie-
vydanie 1950 s ilustráciami Oresta Dubaya) – prvý preklad tohto žat a kráľov z IX.stor. … pozorujeme, že všetko to bolo veľko-
základného diela, realizovaný Jánom Stanislavom v roku 1950, je ryso osnované a predpokladalo to veľkú kultúrnu silu tohto úze-
však až dodnes pre verejnosť neprístupný. mia a početné obyvateľstvo. Politika, ktorú robili najmä Rastislav,
Z hľadiska historiografie slovenského národa patrí k najdôleži- Koceľ a Svätopluk, priberajúc k tomu Cyrila a Metoda, bola politi-
tejším prácam profesora Stanislava trojzväzkové dielo Slovenský kou veľmocenskou. Je jasné, že bez veľkého územia nie je možná
juh v stredoveku. Podáva v ňom podrobný toponymický rozbor veľmocenská politika.
miestnych názvov sídiel i vodných tokov zo zadunajského územia Dnešná rozloha Slovenska, keby sme k nemu pribrali aj
Panónie a dnešného Maďarska, v ktorom exaktne dokazuje, že väč- východnú polovicu Moravy,… zavádza k pesimistickému názoru
šina týchto území bola pôvodne a až hlboko do stredoveku osíd- na politickú a etnografickú rozlohu slovenského národa v dávnej
minulosti. Avšak ani dnes slovenské etnografické územie nie je dili a ktorým cisár Michal poslal učiteľov. Uvádza presne všetky
také malé, ako ho zakresľuje politická mapa. Veľké státisíce Slo- hlavné kniežatá, ktoré vtedy vládli nášmu národu, teda i Koceľa.
vákov žijú mimo politického Slovenska. … Za hranicou Slovenska Údaj je teda zaiste spoľahlivý. Dôležité je, že sa krajiny všetkých
pozorujeme veľké kompaktné územia, ktoré ešte aj dnes súvisia so týchto troch kniežat uvádzajú pod jediným menom ako Slovens-
slovenským celkom, a zasa iné, ktoré sú už od neho odrezané. kaja zemľa a to v singulári (v jednotnom čísle). Autor letopisu si
Dedičné imanie našich kniežat a kráľov bolo oveľa väčšie. Bolo je teda vedomý, že táto zem je obývaná tým istým obyvateľstvom
také, aké mohlo zodpovedať ich veľmocenskej politike. Aké je teda (vtedy jednotlivé slovanské kmene mali už svoje mená; uvádza ich
historické Slovensko? Na túto otázku chceme odpovedať vo svo- práve Nestorov letopis). Správa Nestorovej kroniky sa totiž úplne
jej práci pokiaľ sa týka slovenského juhu… Časť tejto práce vyko- zhoduje s naším výskumom o kmeňovej príslušnosti panónskych
nal maďarský slavista a ugrofinista J. Melich v spise A honfog- Slovanov: Rastislav, Svätopluk a Koceľ vládli j e d n é m u slo-
laláskori Magyarországh (Budapešť 1925-29). Po P.J.Šafárikovi vanskému kmeňu, spolu rokovali o jeho cirkevnopolitických otáz-
z vážnych učencov on prvý poukázal na to, že Slováci obývali aj kach a spoločne o nich rozhodovali. Dielo Konštantína a Metoda
Panóniu, a to aj od Blatenského jazera na juh. … Okrem ďalších je teda predovšetkým s l o v e n s k ý m činom. Kompaktné slo-
treba spomenúť aj Györgya Volfa (Az egyházi szláv nyelv hazája venské osídlenie siahalo aj od Dunaja na juh. Popri Dunaji, asi tak
és a magyar honfoglalás, Budapešť 1897), ktorý v tejto svojej práci od Vacova, tiahne sa aj dnes pás slovenských obcí. V minulosti ich
konštatuje, že Panónia a Veľká Morava (Slovensko a časť Moravy) bolo viac. Pod Pešťou hodne na juhu, v okolí Kaloče, atď. sídlili
boli osídlené tým istým obyvateľstvom. Dôvodí slovenskými mies- tiež Slováci… . Matra a Bukový les boli tiež husto osídlené Slo-
topisnými názvami a inými slovami, ktoré si zachovala maďarčina. vákmi už pred príchodom Maďarov. Ich sídla siahali až za Tisu.
Naším skúmaním sa preukázalo, že sídla Slovákov v Panónii išli Popri Tise sídlili Slováci ďaleko na východ. Žili aj na dnešnej Kar-
poza Neziderské jazero na západ, potom sa slovensko-slovinská patskej Ukrajine, a to aj od Uhorska na východ, zväčša tu však
hranica skrúcala oblasťou Rabice (maď. Répce, nem. Rafnitz) na mali obsadené dôležité komunikačné a strategické body. Strážne
juhovýchod a ľavou stranou rieky Ráby išla na juh. V Zalianskej služby na týchto hraniciach starého Slovenska vykonávali prísluš-
stolici išla na západe povodím Krky (maď. Kerka), či skôr rozvo- níci stredoslovenského nárečia… Slováci sídlili aj v Zátisí. O tom
dím Krky a Zaly, a na juhu ide rozvodím Drávy a Zaly. V Šomod- vydal cennú štúdiu známy maďarský lingvista a historik Elemér
skej stolici pokračuje hranica medzi Slovákmi a južnými Slovanmi Moór (Die slavischen Ortsnamen der Theissebene, ZONF VI.,
rozvodím Drávy a Blatenského jazera, na rozvodí pravých príto- 1930, s mapou). Podľa jeho výskumov v Zátisí, v starom Biharsku,
kov rieky Kapoša a ľavých prítokov Drávy. V Baranskej a Tolnian- žili Slováci, a to asi tak do roku 1200, podľa niektorých javov sa
skej stolici sa tento smer tiež udržiava. Na Dunaji Slováci susedili však ukazuje, že tu žili aj neskoršie. Moór našiel bezpečné dôkazy
s južnými Slovanmi medzi Budislavom (Bogyiszló), ktorý má ešte o slovenskosti tunajších starých Slovanov až na ľavom brehu rieky
slovenský hláskotvorný znak a Sremľami (Szeremle), ktorý má už Maroš. Boli to príslušníci stredoslovenského nárečia. Moórom
južnoslovanskú črtu. zdokladovaná sieť starých slovenských osád sa ďalším výskumom
Do slovenských dejín dostávame aj účinkovanie Cyrila a Me- potvrdila a rozšírila. Toto slovenské územie je celkom prirodze-
toda u Koceľa v Panónii. Významne sa tu vynímajú hlavne zápisy ným pokračovaním slovenskej oblasti na Matre a v Bukovom lese,
v ruskom letopise Nestorovom. Pre nás má zápis Nestora ten veľký takže Slováci žili aj na vtedajšom území veľkej Bulharskej ríše.
význam, že podrobne uvádza kniežatá, ktoré sa o posolstve pora- Výsledkom nášho štúdia je poznanie, že Slováci boli kedysi veľký
národ, rozprestierajúci sa na väčšine Dunajskej kotliny. Dnešné sora Józsefa Balassu, ktorého práca (hlavne dielo: A magyar
Slovensko je už len malým úlomkom starého Slovenska a dnešný nyelv könyve, Budapešť 1943) má pre poznanie starej slovenčiny
slovenský národ je len zvyškom veľkého staroslovenského národa. a starej slovenskej histórie rozhodujúci význam a práve preto je zo
Usudzujúc podľa rozsahu územia, ktoré obýval a podľa veľkého strany maďarských nacionalistických jazykovedcov a historikov
počtu osídlených lokalít, môžeme povedať, že Slováci boli v IX.- cielene a systematicky zamlčiavané. Autor doslovu upozorňuje
X. stor. jedným z najväčších slovanských národov. Na väčšine úze- aj na rozkladnú činnosť maďarských jazykovedcov slovenského
mia starého Slovenska sa hovorilo stredoslovenským nárečím a je pôvodu (hlavne Józsefa Melicha a Štefana Kniežu-Kniezsu), ktorí
teda celkom správne, že v novšom období je práve stredosloven- z urazenosti zámerne pôsobili proti slovenčine a slovenskej histo-
ské nárečie spojivom všetkých Slovákov. Génius národa ukázal tu riografii ako praví renegáti.
pravú cestu. Ťažiskové dielo profesora Jána Stanislava Slovenský juh v stre-
K uvedeným slovám veľkého slovenského jazykovedca profe- doveku má rozhodujúci význam pre súčasnú slovenskú jazyko-
sora Jána Stanislava pripájame už len veľmi stručne slová iného vedu a historiografiu i pre budovanie dobrých a vyvážených slo-
veľkého jazykovedca profesora Šimona Ondruša, uvedené v do- vensko-maďarských a slovensko-českých vzťahov. Malo by preto
slove k druhému vydaniu diela Slovenský juh v stredoveku v roku byť vydané znova a v podstatne väčšom náklade, aby sa dostalo
1999: nielen do verejných knižníc ako povinný výtlačok, ale aj do všet-
O tom, že na území dnešného Maďarska pred príchodom sta- kých stredných škôl a do knižníc všetkých skutočných intelektu-
rých Maďarov v desiatom storočí žili Slovania, pravá veda nikdy álov na Slovensku.
nepochybovala. Presvedčivo o tom písal už Pavol Jozef Šafárik SV 2012/4
v Slovanských starožitnostiach (1837). O sto rokov neskôr toto
Šafárikovo konštatovanie na novej vedeckej úrovni s dokonalou
slavistickou akríbiou dokazuje Ján Stanislav v diele Slovenský juh
v stredoveku. Zlý politický osud diela po jeho vyjdení roku 1948
treba napraviť. Preto je nové vydanie tohto diela potrebné vedecky
aj politicky.
Profesor Ondruš v tomto doslove upozorňuje na viacerých
maďarských jazykovedcov, ktorí už pred mnohými desaťročiami,
ba už aj pred vyše storočím (napríklad D.Csánki 1890, F. Pesty
1888, Gy. Volf, 1897), na základe mimoriadne početných prevzatí
slovakizmov do súčasnej maďarčiny a na základe etymologického
rozboru toponýmie súčasného Maďarska (hlavne dielo Istvána
Kissa: Földrajzi nevek etimológiai szótára, Budapešť 1988)
exaktne zdokumentovali nielen lexikálnu rozvinutosť slovenského
jazyka, ale aj ekonomicko-politickú rozvinutosť slovenskej spo-
ločnosti v Dunajskej kotline pred 10.storočím. Ich menoslov by
azda bolo treba doplniť aj o meno jedného z najlepších – profe-
Slovenčina má vyše tisícdvesto rokov ho „víťazoslávne dobyli“. A pravdepodobne ešte dlho toto územie
nepovažovali za svoju „vlasť“ (nomád asi ťažko môže mať niečo
Významnú udalosť z 20. februára 860 by ako vlasť) a používali ho len ako bázu (základňu) na svoje lúpežné
sme si mali hrdo pripomínať nájazdy do západnej Európy.
O skutočnom zaujatí vlasti starými Maďarmi možno hovoriť až
Anton Hrnko po ich ďalšej drvivej porážke na rieke Lech v roku 955, keď ich
západná Európa prinútila usadiť sa a miestne slovenské obyvateľ-
Poznámka redakcie: Pod výrazom Slovenčina má autor na stvo ich na tomto území akceptovalo a spojilo sa s nimi pri obrane
mysli autochtónny názov, ktorý používali naši predkovia – Sloveni teritória na strednom Dunaji proti expanzii Nemcov, Čechov a Po-
na označovanie svojej vlasti, ktorej územnou časťou a jadrom bolo liakov do tohto priestoru. Maďari ho eufemisticky nazývajú Kar-
dnešné Slovensko. patská kotlina. Až spolupráca starých Maďarov so starými Slo-
Rôzne národy, ale aj obce si rozličnými spôsobmi pripomínajú vákmi po bitke pri Lechu umožnila Maďarom skutočne zaujať ich
začiatky svojich dejín. Je napríklad chronicky známe, že obce dnešnú vlasť! Taký obraz sa však do agresívnej veľkomaďarskej
obvykle nezaujíma, kedy ich založili, ale kedy sa po prvý raz obja- mytológie nezmestí, a preto radšej vymýšľajú „hrdinské vojenské
vili v hodnovernom písomnom prameni. Pompézne to oslavujú dobytie územia“, ďaleko vzdialené od skutočnosti.
ako svoje ixté výročie, ale vôbec im neprekáža, že ich obec mohla
pod tým istým menom existovať aj niekoľko storočí pred tým, než Nemiléniové milénium
sa po prvý raz objavila v písomnom prameni, napr. v panovníckej Ešte bizarnejší dátum si za milénium vybrali Rakúšania. Ich oso-
darovacej listine. bitná (mimonemecká) identita sa začala budovať veľmi neskoro
Rovnako si mnohé národy vytvárajú „miléniá“ a ďalšie násobky (po roku 1945) a pochváliť sa nejakým tým miléniom im prišlo
vlastnej existencie na základe rôznych náhodných dátumov, ktoré ako voda na mlyn. Použili na to listinu cisára Ota III. z roku 996,
si začlenia do národných mýtov alebo odrazových bodov, od kto- v ktorej odsúhlasil darovanie krajiny okolo rieky Ybbs biskupstvu
rých začínajú rátať svoje dejiny. vo Freisingu, uvedenú ako Ostarrichi – v danom období osídlenú
zväčša Slovanmi, konkrétne asi Slovákmi. Aj keď do vytvorenia
Agresívna mytológia Rakúskeho veľkovojvodstva muselo dolu Dunajom odtiecť ešte
Aj naši južní susedia si vytvorili na konci 19. storočia sym- veľa vody, dnešné Rakúsko si vlastné milénium so všetkými poc-
bolický dátum, ktorý dodnes vykladajú ako „rok zaujatia vlasti“ tami oslávilo v roku 1996.
(896). Pritom o tomto konkrétnom roku by sme pri starých Maďa- Zaujímavé sú pritom debaty, čo to vlastne to Ostarrichi znamená.
roch mali skôr hovoriť o strate vlasti, lebo na strednom Dunaji ich Najviac sa Rakúšania zhodujú v názore, že ide skutočne o Oes-
jazdecké skupiny spozorovali už omnoho skôr. Lenže pravá príčina terreich, východnú kráľovskú doménu (Oester Reich), územie,
ich masového prechodu za Karpaty z ich „pravlasti“ bola drvivá majetok. Ale slavista, prof. Otto Kronsteiner si dovolil tvrdiť,
porážka ich vojenskej časti v Bulharsku a útek ostatných prísluš- že ide o slovanské slovo Ostravica (ostrý, špicatý kopec), ktoré
níkov tohto uhrofínsko-turkitského kmeňového zväzu pred útočia- sa len jazykovým vývinom transformovalo na Oesterreich. V ná-
cimi Polovcami a Pečenegmi. vale vlasteneckého nadšenia ho však všetci ostatní rakúski vedci
Do Potisia sa skôr uchýlili na ú t e k u pred zničením, ako by
ukričali. A mne, použijúc ľudovú etymológiu, to pripadá ako rozprestierala na západnom brehu Blatenského jazera a otázka je
Ostarky, ale nikomu to nepovedzte... pokiaľ: po Vesprem? až po Dunaj? Najskôr asi až po Dunaj a na
východe určite až po zadunajské domény Nitrianskeho kniežatstva
A čo Slováci? okolo Ostrihomu.
Teraz určite mnohých zaujíma, kde by Slováci mali hľadať Čo však v skutočnosti hovorí názov „Marka Slovenčina“. Marky
svoje milénium alebo ešte starší dátum prvej zmienky pomeno- začal zakladať Karol Veľký na hraničných územiach medzi domé-
vania našej krajiny v jej dnešnej podobe. Je chronicky známe, že nami Franskej ríše a cudzími, nie priamo závislými alebo nezávis-
Nestor vo svojej kronike pomenoval dnešné Slovensko Sloven- lými územiami. Tak na juhu existovala Španielska marka proti His-
ská zem už v 11. storočí; potom ju kronikár Kostnického kon- pánii ovládanej Maurami, na severe existovala Dánska marka proti
cilu nazval Windischland medzi Moravou a Tatrami (rok 1417), doméne Dánov (proti Dánsku), na východe bola rozsiahla Srbská
dokonca v opozite proti Ungerland, čím myslel dnešné Maďarsko. marka proti polabským Srbom. V odbornej literatúre to presne
Nebudem teraz dráždiť našich priateľov (oponentov), že by som v tomto duchu interpretujú aj nemeckí vedci – že názov marky sa
chcel použiť nejaký latinský termín typu terra Sclavorum. Len by vytváral z názvov území, ktoré sa nachádzali za nimi na vonkajšom
som im chcel pripomenúť, že som si urobil štatistiku použitia ter- okraji Franskej ríše. Teda možno povedať, že v modernom nemec-
mínu Sclavi vo Fuldských análoch. Zistil som, že až na tri použitia kom jazyku by sa oná „marka Slovenčina“ nazývala „Slowakische
v apelatívnej forme, kde sa to nedá jednoznačne určiť (napr. legati Mark“, teda Slovenská marka.
Bulgarorum et Sclavorum) sa tento termín používa výlučne na veľ- Rozoberme si však bližšie názov „Slovenčina“. Dnes nás toto
komoravských „Slovanov“ a ostatní Slovania sa tam uvádzajú pod slovo naviguje jednoznačne na označenie nášho jazyka. Názov sa
vlastnými menami: Obodriti, Srbi, Boemi, Dalemiti… Sú tam však teda skladá zo slov „Sloven“ a prípony „-čina“. Prípona „-čina“
tri povestné výnimky, ale až v jej druhej polovici: k roku 869 sa však v minulosti mala úplne iný význam ako dnes. Najvýraznejšie
píše Sclavi, qui vocantur Boemi; k roku 877 Sclavi, qui vocantur o tom svedčí slovo „otčina“, zložené zo slova „ot-ec“ a prípony
Limones; k roku 880 Sclavi qui vocantur Dalmatii et Boemi atque „-čina“.
Sorabi. Z toho si dovoľujem tvrdiť, že skutočne termín Sclavus, Tento príklad nám vraví, že v danej dobe prípona „-čina“ mala ten
Sclavi bol najskôr etnickým pomenovaním našich predkov, a tak význam, ktorý má dnes prípona „-sko“. Keď sa teda na to pozrieme
ho aj treba prekladať – Sloven, Sloveni ergo starí Slováci. čisto z pozície jazykovedy, vtedajšie pomenovanie „Sloven-čina“
má tú istú funkciu ako dnešné pomenovanie „Sloven-sko“. No
Marka za riekou Zala a zo spôsobu pomenovania vtedajších franských mariek vyplýva,
Poďme však už k tomu názvu, ktorý by mohol byť základným že územie na východ a sever od uvedenej marky sa v danej dobe
pre slovenské „milénium“. Dňa 20. februára 860 Ľudovít Nemec nazývalo Slovenčina, čo zodpovedá dnešnému názvu Slovensko.
odsúhlasil svojmu vazalovi, blatenskému kniežaťu Pribinovi daro- Je to len menšia gramatická zmena pôvodného názvu našej kra-
vanie majetku kláštora v Niederaltaichu označenému ako „Sala- jiny. Omnoho menšia, aká prebehla v maskulínnom názve prísluš-
biugiti“, čo je dnešný Zalabér v Maďarsku, ktorý sa nachádzal níkov nášho národa z pôvodného Slovenin na dnešného Slováka.
„in Slougenzin marcam“ za riekou Zala. Teda keď to prepíšeme Ale všetko ostatné zostalo nezmenené – slovenský, Slovenka, atď.
„po našom“, majetok sa nachádzal v marke Slovenčine, ktorá sa
Pribinova listina
Miscellanea
Za prvé uvedenie názvu našej krajiny v domácom jazyku, teda
v starej slovenčine alebo staroslovenčine v písomnom dokumente, Návrat k tézam O. N. Trubačeva o autochtonite Slovanov
môžeme považovať listinu Ľudovíta Nemca z roku 860, známu
aj ako Pribinova listina. Jej latinská forma bola v danej dobe terra Nora Verešová
Sclavorum alebo ešte skôr regnum Sclavorum (kráľovstvo Slo-
venov), neskôr aj Sclavonia a jej panovníci boli princeps/rexes Práca nebohého ruského lingvistu a historika Olega Nikolaje-
Sclavorum. Neboli to nijakí neidentifikovaní Slovania, ich meno viča Trubačeva (1930-2002) Etnogenez i kuľtura drevnejšich
nebolo všeobecným pomenovaním Slovanov, ale ich vlastným Slovjan (Moskva. Nauka, 2002,490 s.) ponúka celistvý pohľad na
kmeňovým a neskôr národným menom. V domácom jazyku vtedy problematiku pôvodu Slovanov, v rámci čoho paralelne vystupujú
znelo Sloven – a od toho bolo odvodené i domáce pomenovanie ich do popredia aj otázky spojené s ich indoeurópskou prarodinou.
vlasti, otčiny – Slovenčiny/ Slovenska. A pod týmto názvom bola Teritoriálnym „ohniskom“ formovania sa (nielen) slovanskej etni-
naša krajina známa nielen v čase Veľkej Moravy (čo je vžitý názov, city je podľa autora stredná Európa, konkrétne Dunajská kotlina.
nie však z doby jej existencie). Tak ju poznajú aj staré kroniky, nie- O.N. Trubačev sa pokúša prostredníctvom výskumu foriem,
len Nestorova, ale aj napr. Uhorsko-poľská kronika, ktorá priamo významov a etymológií lexiky starých Slovanov a ich následnou
hovorí, že starí Maďari sa nasťahovali, nie dobyli, do krajiny zva- komparáciou vyvodiť čo možno najväčšie množstvo informácií
nej Sclavonia, ktorú premenovali na Hungáriu. Legitímny nárok na k dejinám tohto etnosa. V otázkach etnogenézy Slovanov sa pri-
ňu získali tým, že si ich vodca vzal za manželku princeznú kráľa kláňa k názoru, že etnogenetická metrika Slovanstva sa predsta-
„Sclavonie“, v domácom jazyku vtedy asi Slovenčiny. vuje predovšetkým lingvisticky, čiže lingvistická etnogenéza je
SV 2012/2 fundamentom a východiskom k skúmaniu pôvodu Slovanov ako
takého. Z takéhoto materiálu, doplneného o pramenné svedectvá
a archeologické nálezy skladá matricu sociálno-kultúrnych a poli-
tických vzťahov, ktoré dominovali ranostredovekému stredoeuróp-
skemu priestoru, a v ktorých Slovania vystupovali ako ich integ-
rálna súčasť.
Základným postulátom celej práce je téza o strednej Európe ako
pravlasti nielen Slovanov ale aj Indoeurópanov. Práve tu – v pries-
toroch od Karpát a Sudet na severe po Dunaj na juhu – sa mala
nachádzať počiatočná oblasť formovania (časti) indoeurópskych
dialektov a v rámci nich neskôr aj praslovanských. Hlavným pra-
meňom a fundamentálnym kameňom teórie slovanskej etnoge-
nézy v strednej Európe, konkrétne v stredodunajskom areáli, je
staroruská Povesť vremennych let (PVL) zo začiatku 12. sto-
ročia, ktorá pôvodný sídelný areál Slovanov situuje na Dunaj(1).
Argumenty v prospech tejto teórie nachádzame aj v chronologicky
výrazne starších prameňoch, ktoré, i keď nie tak explicitne ako skú reliktnú hydronymiu i toponymiu. Ďalej sa stotožňuje s teóriou
autor PVL, taktiež spomínajú dunajské oblasti v súvislosti so Slo- srbského archeológa V. Trbuchoviča, ktorý identifikuje Slovanov
vanmi. Anonymný Geograf Ravenský (Kosmografia), pôvodne s Panóncami v 1. st. n.l. Dôkazným prvkom je keltská onomas-
datovaný 11. storočím, neskôr sa však prijalo jeho re-datovanie do tika v nápisoch z rímskeho obdobia v Noricu, ktorá sa výrazne líši
7. storočia, vo svojom originálnom delení sveta na 24 časových od antroponymie epigrafického materiálu vo väčšej časti Panónie
pásiem lokalizuje slovanské kmene do Skýtie, ktorá sa mala nachá- – tá má práve (pra)slovanské podložie. Dokladujú to mnohé latin-
dzať v 6. pásme noci. Americký historik a slavista Ján Bačič vyvra- ské nápisy z tejto oblasti, pričom za kľúčový pokladá nápis z 2.-3.
cia už Niederlem stotožnenú uvedenú Skýtiu so severovýchodnými storočia, ktorý v preklade znie: Bohu Dobrati sluha Eutichius
oblasťami Európy a poukazujúc na prepojenie a obsahovú závis- posvätil, (s. 110).
losť Geografa Ravenského od Jordana, dôvodí, že tak ako Jorda- Po posunutí začiatkov slovanských dejín v strednej Európe
nes aj anonymný Geograf po termínom Skýtia rozumel územia na do hlbokej histórie, prechádza O. Trubačev k definícii ich
východ (ale aj juh) od rieky Visla, teda v susedstve s Germániou (s. pravlasti v stredoeurópskom priestore. Súbežné jestvovanie
106-107). Okrem toho Bačič obracia pozornosť na ďalšie zmienky Slovanov spolu s inými indoeurópskymi etnikami na tomto území
Ravenského anonyma, ktorý do susedného 7. pásma noci umiest- nevylučuje už postulovanú tézu o starobylosti slovanských síd-
ňuje Sarmátov a Karpov. Z toho vyplýva, že Karpovia, obyvate- lisk na Dunaji. Východiskovou metódou skúmania je opäť lin-
lia horských karpatských masívov obklopujúcich Dunajský bazén, gvistická komparatistika. Podrobne analyzuje a dopĺňa koncep-
susedili so Slovanmi – tým logicky v takto definovanom priestore ciu o onomastickom korpuse, ktorý je najčistejší a najhustejší nie
ostali územia okolo Dunaja. Podobné alúzie nachádzame aj u Pse- v samotnom (pôvodnom) centre rozšírenia etnika a jeho jazyka,
udo-Cézaria, neznámeho autora z konca 5. či začiatku 6. storo- ale v periférnych zónach podliehajúcich expanzii. Tak je tomu aj
čia, ktorý Slovanov (ako prvý používa termín Sklavíni) umiestnil v prípade Slovanov a ich starého dunajského areálu, kde sa mali
do susedstva s Fisonitmi, inak nazývanými i Danubiani. Susedstvo pôvodne „objaviť“. Lokalizácia pravlasti Slovanov do oblastí
Slovanov /Sklavínov s Fisonitmi by však nebolo možné, pokiaľ by dnešného Maďarska, Slovenska, Moravy a ďalších priľahlých
Slovania žili na sever od Karpát. Opäť v tomto prípade narážame území nepredpokladá, že sa tam bude nachádzať čisto homogénna
na argument v prospech PVL a jeho „materského slovanského slovanská geografická toponymia či hydronymia. Tú v zhustenom
Podunajska“ ( s. 107). množstve máme dokladovanú práve na hlavných trasách slovanskej
Po počiatočnej analýze vybraných rano-stredovekých prame- kolonizácie – oblasti severného Prikarpatska, Veľkopoľska, (časti)
ňov O. N. Trubačev prechádza k lingvistickej analýze a výskumu Balkánu. O.N. Trubačev pripúšťa, že nakoľko je veľmi ťažké pokú-
onomastického materiálu Panónskej oblasti, Podunajska. Tvrdí, že siť sa o presnejšiu rekonštrukciu „hraníc“ jednotlivých kmeňových
slovanská vrstva v onomastike tohto regiónu siaha do archaic- území (nielen staroslovanského), musíme sa uspokojiť len so sche-
kých čias a nehľadiac na cudzojazyčné vplyvy počas rôznych matickým, v hrubých črtách zadefinovaným slovanským areálom
období, jestvuje bez prerušenia až doteraz. (o tom exaktne so starým jadrom v strednom Podunajsku a najranejšími oblasťami
vypovedá aj dielo slovenského jazykovedca Jána Stanislava z r. jeho rozširovania sa na sever a severovýchod. Napriek tomu, že
1943 Slovenský juh v stredoveku – pozn. red.) Aj napriek obsade- takáto centrálnoeurópska, stredodunajská koncepcia slovanskej
niu spomínaného územia starými Maďarmi a ich dlhodobej (nie- pravlasti sa výrazne vyčleňuje spomedzi všeobecne prijímaných
len politickej, ale aj jazykovej) hegemónii, má táto krajina slovan- etnogenetických schém, len táto plne vysvetľuje a odráža dávne
etymologické kontakty (pra)slovanského jazyka s cudzími etni- lexikou z tejto oblasti. Predpoklady pre takéto heterogénne
kami, so starými Italikami, Germánmi, Keltmi či Ilýrmi, ktoré sú kultúrne či jazykové pôsobenie mohol poskytovať len stredo-
doložené iba na Dunaji. Práve toto je základom teórie o autoch- európsky priestor (s 136-137). Na uvedený fenomén tesnejšieho
tónnosti Slovanov v spomínanom priestore (s. 110-12). prepojenia (Pra)Slovanov so Západoeurópanmi než s Baltmi pou-
Po počiatočnom vymedzení slovanského materika, O.N. Truba- kázal už aj poľský lingvistva T. Lehr-Spławiński. O. Trubačev
čev obracia pozornosť na migračné pohyby indoeurópskych kme- túto tézu doplnil, klasifikujúc vzájomné kontakty (Pra)Slovanov
ňov v Európe (všeobecná mobilita kmeňov v smere juh↔sever) s Keltmi, Germánmi, Italikmi a Ilýrami (západní Indoeurópania)
a v súvislosti s nimi prichádza s inovačnou koncepciou pravlasti ako do-etnogenetické, pričom s východnými Indoeurópanmi (aj
Indoeurópanov. Súčasný lingvistický výskum sa odkláňa od dlho- s Baltami) ako post-etnogenetické.
dobo prijímanej Blízko-Východnej pravlasti a prenáša ju ďaleko na Vráťme sa ešte k problematike pravlasti Slovanov a s ňou úzko
západ, do strednej Európy. Takýto model nestojí v opozícii voči uve- spätou pravlasťou indoeurópských kmeňov. Karpatská kotlina,
denej Dunajskej pravlasti Slovanov, naopak dochádza ku koncen- ktorú možno na základe načrtnutého modelu prenesene označiť
trácii staroslovanského a (staro)indoeurópskeho areálu, ktorý za „Veľkú Matku“ Indoeurópanov, dodnes zachováva mnohé sve-
sa profiluje ako jeden kultúrno-jazykový celok (s.130). Argu- dectvá o svojich dávnych (pôvodných) obyvateľoch. Môžeme tu
menty v prospech tejto tézy nachádzame v archeológii, písomných vystopovať zaujímavé indoeurópske archaické jazykové formy,
prameňoch a jazykovede. Podľa autora len takto možno vysvet- ako aj iránske či indoárijské (praindické) jazykové javy, ktoré sa
liť napríklad slovansko-iránske, no najmä slovansko-germánske najzreteľnejšie fixujú v miestnej hydronymike (napr. praindický
a slovansko-keltské jazykové styky a výpožičky, ktoré chronolo- pôvod majú aj názvy niektorých slovenských riek – Hornád ˂
gicky ďaleko predbiehajú druhú polovicu 1. tis. n. l. – medzník, praindic. nadī ~ rieka; Nitra˂ praind. netrā ~ priechod). K pred-
s ktorým sa tradične spája „príchod“ či „objavenie sa “ Slovanov pokladanému rozpadu Indio-Iráncov na dve vetvy malo dôjsť až
v strednej Európe. Sledovanie a výskum slovansko-indoeurópskej po ich odchode z Karpatského bazénu na východ, niekde v oblasti
lexiky ďalej poukazuje na neudržateľnosť teórie o pôvodnej „balto- severného Pričiernomoria (s. 164-166).
slovanskej jazykovo-kmeňovej jednote“, ktorá je opornou kostrou Predkovia Slovanov, ktorých vlastná „propatriae“ sa prekrý-
mnohých koncepcií o východoeurópskom pôvode Slovanov. V sú- vala s tou indoeurópskou, nepodliehali takej výraznej mobilite
časnosti je potvrdený a dokladovateľný samotný lexikálny vývoj ako iné kmeňové skupiny v rámci indoeurópskeho areálu. Aj
praslovanského jazykového typu. Značná blízkosť oboch jazykov z toho dôvodu si ich kultúra (či jazyk) udržala mnohé konzer-
môže byť prirodzeným vyústením ich (neskoršieho, post-etnoge- vatívne, archaické prvky. Kultúra rano-praslovanskej rodo-kme-
netického) dlhodobého teritoriálneho susedstva so širokým kon- ňovej občiny sa javí byť predĺžením a v mnohom aj zachránením
taktným priestorom. Oveľa pozoruhodnejšie sú však vzájomné archaického modelu indoeurópskej kultúry s minimálnou sociál-
prepojenia praslovanského jazyka so západo-indoeuópskymi, nou stratifikáciou a s „primitívnymi“ formami náboženstva. Slo-
ktoré odkrývajú zaujímavú (jazykovú) interakciu medzi sta- vania si ako jediný spomedzi všetkých indoeurópskych jazykov
rými Slovanmi a starými italickými kmeňmi ešte pred ich mig- Európy uchovali živú pamäť na prastarý slovotvorný koreň indo-
ráciou na Apeninský polostrov. Takisto silnú výpovednú hod- európskeho pôvodu *sue (z indoeur. *sū ~ rod; *sue ~ svoj, rodný),
notu majú paralely medzi staroslovanskou metalurgickou ktorý je v ostatných jazykoch už mŕtvym archaizmom. V slovan-
terminológiou a analogickou latinskou, germánskou a keltskou ských jazykoch je tomu naopak, odráža sa v slove svoj, ktoré je
podľa O. Trubačeva kľúčovým slovom celej (pra)slovanskej kul- národné piesne o Dunaji ako ich pramatke). O N. Trubačev výsled-
túry a dejín. V dlhej do-etnonymickej etape, kedy kmeň sám seba kami svojho bádania otvoril nové otázky a možnosti v sledovaní,
ešte nijako nenazýval, sa však už objavovali opisné samoidentifi- odhaľovaní najranejších etáp slovanských dejín. Zároveň dokázal,
kačné prvky ako „my“, „svoj(i), „naši“ a tie zákonite predpokladali že limitovanosť písomných pramenných informácií o strednom
protipóly „oni“/ „ne-my“, „ne-svoj(i), „cudzí“. Samotný etnonym Dunaji a jeho obyvateľoch v antickej dobe a ranom stredoveku nie
Slovan (*Slovene) vznikol obsiahnutím práve tejto etymologioc- je prekážkou výskumu, naopak, v súčinnosti s lingvisticko-arche-
kej formy – od slova slovo, vo význame zrozumiteľne hovoriaci, ologickým materiálom môže priniesť mnohé inovačné stimuly.
(jedného) svojho slova, zo svojho rodu (s. 247). Toto je len nie- ____
koľko z radu mnohých (nielen) lingvistických dôkazov, ktoré O. 1. „Po dlhšom čase Sloveni sa usadili popri Dunaji, kde je teraz
Trubačev vo svojej práci predkladá a analyzuje. uhorská a bulharská krajina.“ Pozri – Povesť vremennych let. Po
Na záver zhrnieme závery, ku ktorým sa O.N. Trubačev dopra- Lavrentevskoj letopisi 1377 g, ed. a trans. D.S. Lichačev a B.A. Ro-
coval. Za predmet bádania si vytýčil sledovanie praslovanskej manov. Moskva – Lenigrad: Izdateľstvo Akademii Nauk SSSR, 1950,
kultúry a etnogenézy, ktoré označil za súčasť či „epizódu“ indo- s.207. Takisto pozri poľskú komentovanú edíciu prameňa od Augusta
európskej kultúry a etnogenézy. Takáto celistvá, neprerušená indo- Bielowskeho – Latopis Nestora In MPJ 1, s. 520-862; ako aj české
európsko-slovanská (-germánska, – ilýrska, atď.) evolúcia sa mala vydanie – Povesť vremennych let, ed. a trans. Dagmar Bartoňková;
odohrávať práve v strednej Európe s epicentrom na Dunaji – „osi“ Lubomír Havlík a kol., In MMFH 1. Praha – Brno: Státní pedagogické
prastarých indoeurópskych dialektov, v srdci ktorých boli práve nakladatelství, 1966, s. 190-197.
dialekty praslovanské. Z celého tohto priestoru sa za pôvodný Podľa ruského lingvistu A. A. Šachmatova narážame na týchto mies-
sídelný areál (Pra)Slovanov považuje stredný Dunaj a k nemu tach PVL na starobylú panónsku vsuvku z 9. storočia (Povesť o pre-
priľahlé územia, vrátane severozápadnej Panónie. Tu došlo ložení kníh), ktorá fixuje vlastnú ústnu tradíciu Slovanov o ich pô-
k ich „doformovaniu“, kryštalizácii a odtiaľto vychádzali ich vode na Dunaji. Pozri ŠACHMATOV, Alexej Alexandrovič. Očerk
ďalšie kroky – Slovania sa od stredného Dunaja postupne roz- drevnejševo perioda istorii russkovo jazyka. Moskva: Indrik 2002,
sídlili na juh i sever. Takáto koncepcia a genéza je postavená na 307 s.; ŠACHMATOV, A. A. Istoria russkovo letopisanija I., kn 1,
širokej báze jazykových, materiálnych a písomných svedectiev. ed. V. K. Ziborov – V. V. Jakovlev. Sankt-Peterburg: Nauka, 2002,
I keď posledné spomínané písomné pramene sú chronologicky naj- 448 s., ŠACHMATOV, A. A. Istoria russkovo letopisanija I., kn 2,
mladšie, ich obsah uchováva národnú pamäť a vedomie samotných ed. V. K. Ziborov – V. V. Jakovlev. Sankt-Peterburg: Nauka, 2003,
Slovanov o ich pravlasti a etnickej jednote na Dunaji. Práve exis- 1024 s.; ŠACHMATOV, A. A. Istoria russkovo jazyka: izbrannije
tencia jednotného, všeobecného sebaidentifikačného pomenovania proizvedenija, kn. 1. Moskva: Izdateľstvo CH. G. S., 2004,440 s.
– My sme Slovania – už v ranej fáze výskytu tohto etnonyma, SV 2013/2
je ojedinelým fenoménom v celom európskom prostredí. Napriek
postupnému odďaľovaniu sa Slovanov od takejto nadkmeňovej pri-
náležitosti k „Slovanstvu“, reminiscencie na spoločnú vlasť konti-
nuálne prechádzali z pokolenia na pokolenie a našli svoj odraz nie-
len v mnohých stredovekých kronikách (Povesť vremenných let,
Uhorsko-poľská kronika, atď.), ale aj v ľudovom folklóre (ruské
Miesto Uhorska v historickom dobní dnes za naše peniaze hovoria podobne ako predstavitelia
vtedajšej uhorskej vlády, že slovenský národ neexistoval, že boli
vedomí Slovákov len národnostní štváči (v ich podaní trošku zmiernene povedané
národní aktivisti). Nuž pozrime sa na základe analýzy prameňov, či
Anton Hrnko mal Jozef Visarionovič a jeho dnešní moderní stúpenci pravdu!
Začnem trochu netradične. Roku 1977, po treťom ročníku štúdia
Keď Veľká francúzska revolúcia na konci 18. storočia vyzdvihla na Univerzite Komenského som bol na medzinárodnej študentskej
ľud – národ na nositeľa moci v štáte a tvorcu histórie, nikto z jej brigáde v Bulharsku. Ako to už tak býva pri obdobných príležitos-
aktérov nezapochyboval, že národ ako entita existoval aj predtým, tiach v medzinárodnom spoločenstve sa pretriasajú všelijaké zále-
len bol zbavený svojho prirodzeného práva v prospech uzurpáto- žitosti a história nemôže byť mimo. Už ani neviem z akej príleži-
rov moci, ktorými boli dediční monarchovia, odvodzujúci svoju tosti som začal rozprávať o Márii Terézii ako o „našej kráľovnej“.
legitimitu teóriou, že pochádza od Boha, jestvuje z Božej milosti. Bol som prekvapený a aj zaskočený, keď sa jedna kolegyňa, štu-
O tom, že národ – napr. národ slovenský – existoval aj pred etapou dentka histórie, študujúca o ročník nižšie, rezolútne ohradila s od-
zániku feudálnych mocenských štruktúr, nepochybovali ani náro- mietavou poznámkou, že vraj aká to bola „naša kráľovná“. Vtedy
dovci, usilujúci sa o národné obrodenie, teda zmenu statusu národa som si prvýkrát hlbšie uvedomil, aké domotané je naše historické
o sebe na národ pre seba, ako by povedal múdry I. Kant. Toto pre- vedomie, že aj ľudia, ktorí majú blízko k chápaniu dejín, sa na
svedčenie zostalo slovenským poloprofesionálnym i profesionál- tie slovenské dívajú značne pokrivene, vôbec si neuvedomujúc
nym historikom až do roku 1948. Nevšimli si totiž, že jeden odsko- ich reálne súvislosti. Oná dáma, ktorá určite niekde učí dejepis, si
čený pravoslávny kňaz menom J. Džugašvilli medzičasom vytvoril vôbec ani v duchu nepripustila, žeby sa Slováci mali s hrdosťou
teóriu o tom, že národ ako taký vznikol až v procese buržoáznej pre- hlásiť k svojim dejinám ako celku, žeby mali za svojich panov-
meny spoločnosti a predtým neexistoval. Stalinova teória národa níkov pokladať tých, ktorí im skutočne vládli, a nie tých, ktorých
sa nestala len záväznou mantrou marxisticko-leninskej teórie zná- im predkladal vtedajší dejepis. A hoci učebnice, z ktorých sa učila
mej pod názvom historický materializmus, ale ovládla aj západo- dejepis moja generácia, už neobsahovali pod názvom „českoslo-
európske liberálne koncepcie národa v 60. až 80. rokoch minulého venské dejiny“ popri popise českých dejín obligátne konštatova-
storočia. Nový náboj pôvodne Stalinovej koncepcii národa dodal nie, že „na Slovensku to bolo podobné“, stále v nich prevažovali
dnešný neoliberalizmus, ktorý je v podstate ideológiou globalizá- české témy, české dejiny a slovenské témy a slovenské dejiny sa
cie. Novodobým boľševikom na tejto teórii imponuje najmä tele- nevyučovali ako samostatný predmet, ale len ako doplňujúci kolo-
ologické presvedčenie, že to čo neexistovalo v minulosti, ale neja- rit českých dejín. Preto sa človek ani nemohol čudovať, že Slo-
kým spôsobom sa objavilo v historickom procese, nebude existovať váci za svojich panovníkov považovali české kniežatá a kráľov,
ani v budúcnosti. Dnes v neoliberálnych koncepciách, ktorých hlá- z ktorých väčšina nemala žiaden vzťah k Slovensku v lepšom prí-
satelia sú ochotní diskutovať o svojich dogmách asi tak isto, ako pade, v horšom sa podieľala na drancovaní a ničení nášho územia
komunisti z 50. rokov dvadsiateho storočia o omylnosti Jozefa v rámci vtedajšieho spôsobu vedenia vojen. Ako sa vyvíjalo teda
Visarionoviča, už národ opäť nemá miesto. Má zaniknúť tak, ako postavenie Uhorska v historickom vedomí Slovákov a aké miesto
v procese buržoáznej premeny spoločnosti vznikol. Preto koryfeji by mala mať táto etapa našich dejín v ňom?
globalizácie ako napr. medzi historikmi D. Kováč, L. Vörös a po- Od zániku Veľkej Moravy, najmä však od vytvorenia Uhorského
kráľovstva na začiatku 11. storočia Slováci až do roku 1918 žili rili heterogénnu spoločenskú vrstvu, známu pod označením „natio
v spoločnom štátnom útvare s Maďarmi. Podľa existujúcich pra- hungarica“, teda uhorský politický národ. Celé stáročia bolo „natio
meňov možno takmer s istotou tvrdiť, že Uhorské kráľovstvo hungarica“ nositeľom štátnej myšlienky a aj garantom jednoty krá-
vzniklo za súčinnosti domácej, pôvodom veľkomoravskej aristo- ľovstva. Jeho jednotiacim prvkom nebola etnicita, ani spoločné
kratickej vrstvy a tej časti staromaďarskej elity, ktorá bola ochotná mravy, ale privilégiá, ktoré tejto vrstve štát zabezpečoval. Prípadné
prijať kresťanstvo a akceptovať aj určitú kontrolu zo strany Ríma eskalovanie etnického napätia eliminovalo takmer výlučné použí-
a nemeckých feudálov po bitke na Lechu roku 955. Dokonca do vanie latinského jazyka v štátnej administratíve, ktorý bol rovnako
roku 1110 pretrvávalo v svojej pôvodnej podobe aj Nitrianske blízky i rovnako vzdialený pre všetky vzdelané vrstvy obyvateľ-
kniežatstvo ako doména vedľajšej línie Arpádovcov s vlastným stva. Používanie ostatných jazykov v administratíve vôbec neko-
dvorom, v niektorých obdobiach s vlastnou zahraničnou politikou lidovalo s používaním štátneho jazyka. Privilegované vrstvy boli
a dokonca i s vlastnou menou. Práve existencia Nitrianskeho knie- často polyglotné a svoju etnicitu považovali len za jednu z mno-
žatstva nám dovoľuje tvrdiť (okrem iného, samozrejme), že Uhor- hých identít, ktoré mali a v ktorých realizovali svoje politické,
ské kráľovstvo nadväzovalo na veľkomoravskú štátnosť a určitým právne a kultúrne potreby. Pritom nemožno povedať, že etnicita
spôsobom v nej pokračovalo. Je zaujímavé, že uhorské legendy nehrala v ich živote dôležitú úlohu, najmä keď bola spojená s mo-
a kroniky pripisujú sv. Štefanovi také opatrenia pri budovaní štátu cou a z nej vyplývajúcich výhod.
a cirkevnej organizácie, aké sú vo vzťahu k Svätoplukovi zazna- Pri hĺbkovej analýze existujúcich prameňov dokonca môžeme
menané v dobových diplomatických dokumentoch. Z toho dôvodu konštatovať, že mnohonárodnosť krajiny vládnuce kruhy v okolí
aj slovenské elity, ktorých existenciu pre rané obdobie potvrdzujú panovníka počas celej existencie Uhorského kráľovstva považovali
najmä nepriame dôkazy, predovšetkým však existencia v rôznych za latentný problém, na ktorý bolo treba reagovať, najmä ideologi-
formách šírenej svätoplukovskej legendy, nemali dôvod neakcep- zujúcimi kvázihistorickými dielami (legendami a kronikami). Ich
tovať novú ústrednú moc v podobe arpádovských kráľov na území, autori sami často zdôvodňujú napísanie svojho diela potrebou čeliť
ktoré sa až oveľa neskôr začalo označovať pojmom Uhorsko, Hun- rôznym „táraninám“ potulných igricov a iných šíriteľov „neprav-
garia. V raných obdobiach svojej existencie sa kráľovstvo označo- divých obrazov minulosti“. Tieto „táraniny“ pravdepodobne pred-
valo ako Panónia, dokonca ojedinele aj Sclavonia. stavovali alternatívne vedomie, ktoré mohlo v prípade materializá-
Uhorské kráľovstvo teda od svojho vzniku až do rozpadu na cie ohroziť a asi aj z času na čas ohrozovalo existujúci poriadok.
konci prvej svetovej vojny roku 1918 bolo vždy mnohonárodnost- Určitým spôsobom reakcie na riziká multietnicity sú i známe odpo-
ným štátom bez toho, aby niektorá národnosť v ňom predstavovala rúčania sv. Štefana synovi Imrichovi, aby si ctil na dvor prichá-
dominantné etnikum v numerickom zmysle slova. Ba ani v kul- dzajúcich cudzincov (t.j. Nemaďarov), lebo krajina jednej reči
túrnom kontexte neexistoval v Uhorskom kráľovstve „la Grande a jedných mravov je nerozumná a krehká (imbecile et fragile). Pri-
Nation“ ako vo Francúzsku, ktorý by svoju kultúru a jazyk bol tom podľa môjho názoru poučenia treba chápať z hľadiska dobovej
schopný či už nenásilnou asimiláciou alebo jakobínskym spôso- geopolitiky, podľa ktorej by bolo Uhorské kráľovstvo obmedzené
bom (teda najtvrdším brachiálnym násilím) vnútiť ostatným etni- na územia obývané maďarským etnikom bez okrajových území,
kám, ako sa to stalo v krajine galského kohúta. Mnohonárodný akými boli dnešné Slovensko, Sedmohradsko a Slavónia, skutočne
charakter štátu, bez jasne početne dominujúceho etnika vytvoril vojensky neudržateľné. Jednoducho nemalo prirodzené hranice
zvláštnu situáciu, v ktorej postupne privilegované vrstvy vytvo- a celky bez takýchto hraníc sa v stredoveku ľahko stávali korisťou
výbojných susedov. Koniec koncov osud Hunov a Avarov bol prácach uhorsko-maďarských kronikárov (napr. Anonyma), ktorí
známy a predstavoval určité memento. s ním polemizujú. Existencia legendárneho „večného“ kráľa Svä-
V uhorských šľachtických komunitách sa cez celé stáročia topluka v naratívnych príbehoch, ktorý sa stratil uprostred vojska
etnická odlišnosť prejavovala najmä v odlišných podobách histori- a odišiel nevedno kam, aby sa jedného dňa znova objavil buď on,
zujúceho folklóru, ktorý predstavoval – ako som už naznačil vyš- alebo vládca nad jeho zbrojou, dokonca umožňuje uvažovať o tom,
šie – určitú výzvu jednote štátu, lebo jednotlivé etnické komunity že v prvých storočiach existencie Uhorského kráľovstva určité časti
nepôsobili vo vzťahu k štátu vždy dostredivo. Najmä etnicky slo- slovenských privilegovaných vrstiev stále snívali o možnosti obno-
venské privilegované vrstvy, ktoré po vzniku Uhorského kráľov- venia kráľovstva (možno kniežatstva s centrom v Nitre – ducatus),
stva ešte viac ako sto rokov disponovali aj svojím vlastným štá- v ktorom by získali opäť staré vedúce postavenie. Práve v potieraní
toprávnym celkom – Nitrianskym kniežatstvom, si boli vedomé týchto legiend možno vidieť príčinu toho, že maďarsko-uhorskí
svojho preduhorského pôvodu i niekdajšej slávy svojich vlastných kronikári sa snažili buď eliminovať postavu Svätopluka v historic-
panovníkov – predovšetkým Svätopluka. Rozpustenie kniežatstva kom vedomí (Anonymus), alebo ho zobraziť ako človeka nehod-
za kráľa Kolomana Knihomoľa roku 1110 pre mnohých určite zna- ného (väčšina uhorských kroník z 13. – 14. storočia).
menalo aj zníženie spoločenskej váhy a postavenia, čo v každom Keďže v 13. i 14. storočí z existujúcich prameňov vieme dokázať
spoločenskom zriadení vyvoláva nevôľu. Ich nádej na zvrat tejto osobitné historické vedomie aspoň časti slovenských privilegova-
situácie predstavovali práve rôzne legendy a spevy o slávnej minu- ných vrstiev a intelektuálnych elít, nemali by sme celkom odmie-
losti predkov, najmä kráľa Svätopluka, ktoré sú v tomto období tať tézy o tom, že Matúš Čák Trenčiansky na západnom a stred-
viackrát zaznamenané v rôznych formách a podobách. Pretrváva- nom Slovensku a Omodejovci na východnom Slovensku využívali
nia preduhorských historických tradícií v časti privilegovaných pri svojom mocenskom vzraste i otázku slovenskej etnickej odliš-
šľachtických a cirkevných vrstiev ako potenciálnych ohrození nosti vo svojich dŕžavách oproti centrálnemu uhorskému územiu.
jednoty kráľovstva si boli vedomí predovšetkým v kruhoch okolo Isto, boli to predovšetkým draví a bezohľadní feudáli usilujúci sa
dvora, a preto proti týmto legendám vytvárali vlastnú historizujúcu o vlastný prospech, ale aj z dnešnej politickej skúsenosti vieme, že
epiku, v ktorej naopak vyzdvihovali „zásluhy“ staromaďarských politici, najmä mocenskí politici, sú schopní využiť všetky exis-
dobyvateľov pri vytváraní uhorského štátu. Práve v uhorskej dvor- tujúce predpoklady na dosiahnutie svojich cieľov. Ak existovala
skej historickej epike sa vytváral obraz Svätopluka ako panovníka v radoch slovenskej elity určitá nostalgia za zaniknutým kráľov-
nehodného nasledovania, ktorý buď svojou nerozumnou politikou stvom/kniežatstvom – a existujúce uhorské kroniky ju potvrdzujú
privodil vlastné kráľovstvo ku skaze, alebo dokonca ho predal pre – určite ju hornouhorskí feudáli využili. V prípade Matúša Čáka
svoju lakomosť za bieleho koňa. potvrdzuje túto skutočnosť aj jeho úzka spolupráca s niektorými
Aj keď na rané obdobie uhorských dejín nemáme príliš veľa príslušníkmi moravskej šľachty.
relevantných dokumentov, z uvedeného vieme vydedukovať, že To, že slovenská šľachta, resp. šľachta z územia dnešného Slo-
Slováci mali v Uhorsku svoje vlastné historické vedomie, ktoré venska vystupovala niekedy ako samostatný politický činiteľ
bolo odlišné od vedomia etnicky maďarskej šľachty, nárokujúcej si dokazuje i kronika Jána z Turca (Turóciho), ktorý pri opisovaní
vedúce postavenie v štáte. Jeho stopy najpregnantnejšie zazname- vlády Žigmunda Luxemburského viackrát spomína situácie, že
nal na konci 11. storočia český kronikár Kozmas v podobe nitrian- šľachta „horných stolíc“, t. j. zo Slovenska, konala ináč vo vzťahu
skej svätoplukovskej legendy, ale narážky naň sú aj v niektorých k Žigmundovi ako ostatná uhorská šľachta. Aké bolo vedomie
tejto šľachty z „horných stolíc“ sa môžeme dozvedieť z dobových už v domácom slovenskom jazyku, formálne vychádzajúcom z vte-
záznamov Ulricha z Richentalu v jeho Kronike kostnického kon- dajšieho pravopisného úzu dobovej češtiny. Mimoriadne sebave-
cilu, ktorú napísal ako očitý svedok udalostí. Kostnický koncil domo vystupovalo v tomto období predovšetkým slovenské meš-
bola kľúčová udalosť druhého desaťročia 15. storočia a uhorský tianstvo, ktoré silno konkurovalo nemeckému patriciátu v mestách
kráľ a rímsky cisár Žigmund Luxemburský na ňom zohral kľú- a vytláčalo ho z pozícií, získaných v procese zakladania uhorských
čovú úlohu. (Okrem iného na koncile roku 1415 upálili českého miest na nemeckom práve od polovice 13. storočia. Vo vzájomnej
reformátora J. Husa). Keď Ulrich opisoval príchod jedného z naj- konfrontácii postupne získavalo navrch a už v 15. storočí sa mnohé
významnejších stúpencov kráľa a cisára Žigmunda, uhorského mestá plne poslovenčili a tento proces v ďalších storočiach ply-
veľmoža Ctibora zo Ctiboríc a na Beckove, hovoril o ňom, že pri- nulo pokračoval až nakoniec si nemeckú väčšinu udržalo len zopár
chádzal zo Slovenskej krajiny ležiacej medzi Moravou a Tatrami. miest, ktoré mali aj v zázemí silné zastúpenie nemeckého obyva-
Pritom o Uhorskom kráľovstve sa viackrát vyjadroval ako o kra- teľstva (napr. Bratislava).
jine zloženej z Wendenland (Slovenská krajina; Slovensko) a z Un- Všeobecne platí, že nič nestmeľuje spoločnosť viac ako von-
gerland (Maďarská krajina, Maďarsko). Na týchto vyjadreniach nie kajšie ohrozenie a spoločná obrana proti nemu. Vpád osmanských
je zaujímavé len to, že sa v nej po prvýkrát stretávame so známym Turkov do Uhorského kráľovstva a okupovanie jeho južných, pre-
eufemizmom, ktorým Slováci označujú svoju krajinu ako územie važne už Maďarmi obývaných území, predstavoval existenčný
od Tatier k Dunaju, v jeho podaní od Moravy k Tatrám, ale najmä fenomén pre všetky stredoeurópske národy. V zápase s tureckým
to, ako dokázal popísať etnický charakter Uhorského kráľovstva. nebezpečenstvom ustupovali etnické protiklady do úzadia a do
Ulrich pravdepodobne nebol v Uhorsku a túto jeho charakteristiku popredia sa dostávali náboženské faktory, kresťanstvo a európan-
kráľovstva ako duálnej krajiny so slovenskou a maďarskou časťou stvo. Aj keď si bližšie pozrieme dobové historické spevy, ktoré
mu musel niekto sprostredkovať. S najväčšou pravdepodobnosťou popisujú jednotlivé významné strety kresťanských a moslimských
to musel byť niekto zo sprievodu veľmoža Ctibora, možno Ctibor armád, či už sú písané v slovenčine alebo maďarčine, zistíme, že
sám. Nie je pritom nezaujímavé, že práve od Žigmundovej doby sa prakticky sa v nich etnicita spomína iba pri charakterizovaní nie-
začali objavovať popri maďarsky znejúcich prídomkových šľach- ktorých hrdinov, kde sa poukáže na ich národnosť: Maďar, Slovák,
tických menách zakončených na príponu –fy (napr. Bánfy, Ištvanfy Chorvát…, ale protiklad je len kresťan – nekresťan. Určitú zmenu
a pod.) aj slovenské šľachtické prídomkové mená zakončené na – priniesla až protireformácia, ktorá sa na rekatolizačné účely snažila
ský (napr. Podmanický, Svätojánsky, Harhovský, Jesenský atď.). využiť všetky možné prostriedky, nevynímajúc národnosť a existu-
Od dôb Žigmundovej vlády môžeme sledovať všestranný roz- júce historické tradície.
voj slovenskej národnosti na územiach, ktoré Slováci obývali. Hoci už v období ranej renesancie sa objavovali v novej inten-
Tento rozvoj môže a nemusí súvisieť s intenzívnou slovensko-čes- zite odkazy na slávnu minulosť Slovákov v období Veľkej Moravy,
kou interakciou po založení Karlovej univerzity v Prahe a pene- katolícka cirkev, a najmä jezuiti, začali svätoplukovskú tradí-
trácii značného počtu českých žoldnierov, ktorí prišli na územie ciu a s ňou spojenú cyrilo-metodskú tradíciu používať na šírenie
dnešného Slovenska pod vedením J. Jiskru z Brandýsa obhajovať katolíckej viery v radoch slovenského obyvateľstva. Tento trend
záujmy Habsburgovcov v Uhorsku. Jednoducho môže súvisieť len sa výrazne prejavil aj v úvode katolíckeho spevníka Cantus Cat-
s prostou skutočnosťou, že o danej dobe máme nepočetne väčšie holici od Benedikta Sőlőšiho, ktorý bol publikovaný roku 1655.
množstvo zachovaných prameňov a mnohé z nich sú zaznamenané Príznačná pre toto obdobie je aj skutočnosť, že katolícka cirkev
a jezuiti v boji s reformáciou využívali aj tú skutočnosť, že evanje- byli“ svoju terajšiu ríšu a ktorí sú teda odsúdení do „večitého otroc-
lici si zvolili za bohoslužobnú reč češtinu Králickej biblie. A práve tva“ Maďarov.
rekatolizácia v slovenských pomeroch je spojená s výraznejším Slováci sa však svojho uhorského dedičstva nechceli len tak
používaním slovenskej „vernakuly“ v podobe kultúrnych dialek- vzdať. Rozsiahlu obranu proti napadnutiu spomenutým profesorom
tov, najmä stredoslovenského a neskôr západoslovenského. Z tejto napísal vzdelaný dubnický farár Ján Baltazár Magin z poverenia
situácie musíme nutne vyvodiť, že fenomén svätoplukovskej a cy- najvyšších reprezentantov Trenčianskej stolice. Celá obrana spočí-
rilo-metodskej tradície bol taký silný, že sa dal využiť v nábožen- vala na teórii autochtónnosti Slovákov na územiach, ktoré od nepa-
ských a politických sporoch, ktorými rekatolizácia bola intenzívne mäti obývali, na prihlásení sa k slávnej minulosti Veľkej Moravy
sprevádzaná. ako slovenského kráľovstva, na cyrilo-metodskej tradícii, na záslu-
Na konci 17. storočia sa tak v slovenskom historickom vedomí hách slovenskej šľachty pri obrane Uhorského kráľovstva, ktorá
stretli dve historické tradície. Na jednej strane to bola stáročiami podobne ako maďarská šľachta svojej „vlasti viac dávala, ako od
prenášaná svätoplukovská a s ňou spojená cyrilo-metodská tradí- nej brala“. Ale v princípe podľa väčšiny slovenských obrán spolu-
cia ako určité osobitné vedomie slovenských privilegovaných a in- žitie Slovákov a Maďarov sa začalo pohostinným prijatím starých
telektuálskych vrstiev a na druhej strane vyše 150-ročná tradícia Maďarov do slovenských sídiel, a preto Slováci majú nárok na rov-
spoločného boja uhorských národov proti osmanským Turkom. noprávne postavenie v spoločnej vlasti. Vrcholom týchto snáh bola
Domnievam sa, že práve o spojenie týchto dvoch tradícií sa pokú- práca Juraja Papánka z konca 18. storočia O kráľovstve a kráľoch
sil vo svojom diele zakladateľ slovenskej a uhorskej kritickej histo- Slovákov, v ktorej autor vykreslil obraz slávnej minulosti Slová-
riografie slovenský jezuita Samuel Timon. Jeho koncepcia pohos- kov. V jeho chápaní mali Slováci veľkú a slávnu minulosť, ktorá
tinného prijatia staromaďarských kočovníkov Slovákmi do svojich nebola odlišná od iných susedných národov. Táto história bola
sídiel dávala možnosť stmeliť Slovákov a Maďarov do jednej štát- staršia ako história Maďarov a svoj vrchol dosiahla za kraľova-
nej idey, založenej na rovnoprávnom pomere oboch národov v jed- nia kráľa Svätopluka. Na Papánkovu koncepciu slovenských dejín
nom štáte. Túto myšlienku rozpracovávali aj ďalší doboví sloven- nadviazala celá plejáda slovenských vzdelancov, ktorí odvoláva-
skí vzdelanci, najmä z okruhu Trnavskej univerzity. ním sa na ňu na jednej strane budovali osobité historické vedomie
V rovnakom období sa začali formulovať aj koncepcie, ktoré si Slovákov a na druhej strane zdôvodňovali ich historické právo na
osvojila najmä uhorská stredná šľachta maďarského pôvodu. Po rovnoprávne postavenie slovenského národa v Uhorsku. Umelecké
dlhých stáročiach zabudnutia sa dostali na svetlo sveta niektoré vyjadrenie našla v eposoch Jána Hollého, ktoré silno ovplyvnili aj
uhorské stredoveké kroniky, ktoré nabili zbrane tvorcom „pod- mladú štúrovskú generáciu v prvej polovici 19. storočia.
maniteľskej“ teórie. Opäť sa dostali do obehu bájky o nehodnom Oficiálny vývin v Uhorskom kráľovstve sa však vydal inou
Svätoplukovi, ktorý predal svoju krajinu za bieleho koňa alebo po cestou. V reakcii na jozefínske reformy, ktoré pri budovaní jed-
porážke „víťaznými“ staromaďarskými vojskami biedne zahynul. noty ríše a zvyšovaní efektivity štátnej správy zavádzali ako vnú-
Kauza nadobudla politický rozmer v súvislosti s konaním uhor- tornú reč úradov nemčinu, uhorská stredná šľachta ohrozená vo
ského snemu v rokoch 1721 – 1722, na ktorý sa svojou adresou svojich feudálnych privilégiách nasadla na vlnu maďarského šovi-
obrátil profesor práva na Trnavskej univerzite Michal Benčík. nizmu. Celú oficiálnu maďarizáciu, ktorá sa začala zákonnými
Šľachtu Trenčianskej stolice a tým vlastne všetkých Slovákov článkami uhorského snemu z roku 1791, treba hodnotiť ako vyslo-
označil za potomkov Svätopluka, od ktorého starí Maďari „vydo- vene reakčnú a protipokrokovú, lebo svojou podstatou bránila
akejkoľvek demokratizácii pomerov v kráľovstve. Netreba zabú- vedúcej slovenskej vrstvy na slovenskú budúcnosť v spoločnom
dať, že jozefínska „germanizácia“ bola spojená s výraznou štátnou štáte s Maďarmi. Dalo by sa to vyjadriť aj tak, že vtedajší sloven-
podporou rozvoja národného vzdelávania a kultúry v jazykoch jed- skí predstavitelia došli k záveru, že uhorské dejiny nie sú sloven-
notlivých národností. Svojím spôsobom aj prvá kodifikácia sloven- ské, preto ani Slováci nemajú čo v Uhorsku robiť. Dejiny Uhorska
ského jazyka A. Bernolákom bola priamo podnietená jozefínskymi ako dejiny tisícročného útlaku Slovákov našli vyjadrenie aj v prvej
reformami a mala slúžiť ich cieľom. Naopak maďarizácia poskyto- syntéze slovenských dejín, ktorú na začiatku 20. storočia pod náz-
vala uhorskej šľachte spôsob zachovania jej nezaslúžených feudál- vom Slováci a vývin ich národného povedomia vydal slovenský
nych privilégií v nových časoch. To bol pravdepodobne aj rozho- historik J. Botto. Koncepcia tohto diela by sa dala zjednodušene
dujúci dôvod, prečo šľachta nemaďarského pôvodu jej tak ochotne vyjadriť v heglovskej triáde: Slováci mali svoju slávnu minulosť
a rýchlo podliehala. vo Veľkej Morave, potom dlhé stáročia bolo ich povedomie potla-
Počínajúc dielom P. J. Šafárika, ale najmä v prácach štúrov- čené a znova ožilo v národnom obrodení. Národné obrodenie bolo
cov, sa začal postupne odrážať zmenený vzťah Slovákov k uhor- novým začiatkom slávnej budúcnosti, ktorá Slovákov čaká vzhľa-
skej minulosti. Sústavne zvyšujúci sa tlak maďarizácie stále viac dom na ich rovnako slávnu minulosť.
a viac orientoval Slovákov na pripomínanie si slávnej minulosti Ale ani druhá strana nebola k týmto myšlienkovým prúdom
slovenského národa v období Veľkej Moravy ako slovenského v slovenskej spoločnosti nevšímavá. Kým po celé stáročia maďar-
kráľovstva. Najmä v politizujúcich prácach sa zvýrazňoval fak- sky orientovaní kronikári a neskôr historici nespochybňovali Slo-
tor autochtónnosti Slovákov, ich kultúrnej vyspelosti, kresťanstva, vákov ako potomkov Svätoplukovho ľudu a Slovákov ako dedičov
ktorí v čase príchodu starých Maďarov podľahli hrubej, barbarskej, Veľkej Moravy, v druhej polovici 19. storočia urobila maďarská
nekultúrnej, aziatskej sile. Práce vtedajších slovenských autorov historická veda zásadný obrat. Maďarský historik a etnograf P.
priam hýrili negatívnymi prívlastkami na predkov Maďarov pri ich Hunfalvy (narodený ako spišský Nemec pod menom Hundsdor-
obsadzovaní priestoru na strednom Dunaji, čo je príznačné oproti fer) prišiel s novou koncepciou zaujatia priestoru stredného Dunaja
hodnotovým postojom v 18. storočí, keď osnovou prác sloven- starými Maďarmi. Vraj Slováci nemajú nič spoločné so Slovanmi,
ských vzdelancov boli slová ako pohostinnosť, spolupráca, spo- žijúcimi na Veľkej Morave. Tých vraj starí Maďari buď vyhubili
ločné hodnoty. alebo pred nimi ušli. Vraj „Horné Uhorsko“ bolo po dlhé stáročia
Určitým ideovým zastrešením takéhoto nazerania na vlastné riedko obývané Maďarmi a až v 15. storočí sa tam nasťahovali
dejiny bolo hegelianstvo so svojou dialektikou, kde sa obdobie, Česi (husiti), Valasi a Poliaci a z tejto zmesky vraj postupne vznikli
ktoré Slováci prežili v Uhorsku chápalo ako antitéza, teda obdo- Slováci. Bola to jasná a jednoznačná odpoveď slovenským snom
bie, keď sa slovenský národ neprejavoval v svojej podstate. Z takto o slávnej minulosti a rovnako slávnej budúcnosti. A znela fatálne:
poňatých dejín vyplýval i termín národné obrodenie, ktoré sa chá- Slováci, vy ste nemali žiadnu minulosť, a preto nemôžete mať ani
palo ako prebudenie sa k novej sláve, k pokračovaniu slávnej minu- žiadnu budúcnosť.
losti z obdobia Veľkej Moravy. Celý tento ideový zmysel zápasu Lenže neboli to len Maďari, ktorí si túto novú koncepciu minu-
vtedajšej slovenskej inteligencie by sa dal vyjadriť aj variáciou losti Slovákov osvojili. Z podobných dôvodov (asimilovať Slová-
slávneho výroku F. Palackého v podobe: Boli sme tu pred Uhor- kov) si ju osvojili aj mnohí českí bádatelia. S vystúpením Hun-
skom, budeme aj po ňom. Slováci behom 19. storočia postupne falvyho je v korelácii článok dovtedy neznámeho jazykovedca
kapitulovali na dejiny Uhorska, čo však súviselo aj s kapituláciou J. Polívku, ktorý navrhol roku 1883 zmeniť dovtedy stáročia
používaný termín „staroslovenský“ na označenie veľkomorav- (teda nejde o žiaden historický pravopis!) a odvrhla predchádza-
ských realít a navrhol termín „staroslověnský“. Jeho priezračný júci úzus slovenských historikov a literátov, ktorí historické mená
zámer odpojiť Veľkú Moravu od Slovákov sa veľmi rýchlo v čes- písali podľa slovenských ortografických princípov.
kej slavistike ujal a pôsobí fakticky dodnes. Rovnako ako sloven- Postupne sa však aj v prvej republike slovenská historická veda
skou historickou vedou dávno vyvrátené koncepcie českého pro- emancipovala a bola schopná (napr. D. Rapant) oponovať najk-
fesora na Univerzite Komenského v Bratislave V. Chaloupeckého, rikľavejším tvrdeniam českých profesorov, zaoberajúcich sa slo-
ktorý Hunfalvyho koncepciu pretavil do svojej vízie starého (sic!) venskými dejinami. Táto prvá generácia profesionálnych sloven-
Slovenska ako oficiálnu teóriu prvorepublikovej historiografie. ských historikov plne rozvinula svoje koncepcie počas krátkeho
A hoci slovenská archeológia a kompetentná slovenská historická obdobia existencie prvej Slovenskej republiky. Historická veda
veda už dávno dokázala opak, teda, že sídelná a etnická kontinuita vždy má aj spoločensko-politickú úlohu. Nebolo to ináč ani v ro-
medzi obyvateľstvom Veľkej Moravy a dnešnými Slovákmi nebola koch 1939 – 1945. Profesionálni slovenskí historici museli reago-
nikdy pretrhnutá, rôzni „písalkovia“ v tzv. mienkotvorných denní- vať aj na výzvy v súvislosti s agresívnou protislovenskou politi-
koch a podobných plátkoch píšu sústavne nezmysly o slovenskej kou horthyovského Maďarska. Preto sa v tomto období odmietanie
národnej minulosti vyplývajúce z najšovinistickejších českých uhorských dejín ešte zosilnilo a zvýšil sa dôraz na najstaršiu etapu
a maďarských koncepcií z období, keď sa elity susedných národov slovenských dejín, na Veľkú Moravu. Obrana slovenského národa
snažili Slovákov ako samostatný národ vymazať z mapy Európy. a územia, na ktorom žil, bola koncentrovaná do rozvinutej svätop-
To treba povedať veľmi nahlas, lebo do týchto písačiek sa zapájajú lukovskej tradície; tradície, ktorá bola v podaní ideológov prvej
aj niektorí historici (podotýkam, že nezaoberajúci sa ranými slo- Slovenskej republiky evidentne najstaršia (oproti svätoštefanskej
venskými dejinami), ktorí, Pán Boh vie, komu slúžia! Prečo títo a svätováclavskej) a ktorá mala eliminovať nároky tých dvoch
ľudia opäť omieľajú teórie, ktorých nedeklarovaným cieľom bola susedných národov na ovládanie slovenského územia. Nie celkom
asimilácia Slovákov? Na túto otázku nech si dá odpoveď každý zaslúžene sa mnohým slovenským historikom z tohto obdobia dala
sám. Žiaľ, našli odozvu i v súčasnej prezidentskej kancelárii. po roku 1945 visačka „nacionalistický“, resp. „ľudácky“ historik
Prvá Česko-Slovenská republika nebola miestom, ktoré by bolo a ich diela boli na Slovensku ostrakizované. Dokonca niektoré
vhodné na vytváranie osobitého národného povedomia Slovákov povojnové diela, ktorých heuristika bola vykonaná za slovenského
vo vzťahu k Uhorsku. Práve naopak, koncepciu tisícročného útlaku štátu, boli zošrotované ako nacionalistické (napr. vynikajúca práca
rozvinula priam do dokonalosti. Bolo to do určitej miery aj pri- J. Stanislava Slovenský juh v stredoveku).
rodzené, lebo vtedajšia česká elita potrebovala čo možno najviac Obdobie po roku 1945, najmä však po roku 1949 bolo pre slo-
spretrhať väzby Slovákov na ich predchádzajúce dejiny a posunúť venské historické vedomie a vôbec pre slovenskú historickú vedu
ich do polohy „mladšej“, „nevyspelej“, Maďarmi odtrhnutej a utlá- veľmi zložité. Hoci sa v politike oficiálne upustilo od koncepcie
čanej vetvy jednotného „československého“ národa. Treba však jednotného „československého“ národa, v oblasti nadstavby, kam
objektívne povedať, že do určitej miery to bolo aj potrebné v súvis- patrila aj historiografia, sa opäť naplno prejavil čechoslovakizmus,
losti s odhungarizovaním vedomia v časti slovenskej spoločnosti. ktorý bol v spojení so stalinskou ideológiou omnoho surovejší
Keďže utláčateľ musel mať jasné maďarské meno, česká historio- a netolerantnejší ako v rokoch prvej republiky. V boji proti „bur-
grafia na Slovensku dôsledne zaviedla písanie mien z uhorských žoáznemu nacionalizmu“ sa poprela väčšina výdobytkov pozna-
dejín podľa maďarského pravopisu z prvej polovice 19. storočia nia slovenských historikov z minulosti, dokonca slovenské dejiny
ako samostatný predmet sa zlikvidovali (skúmali sa a učili sa len zohral nehistorik V. Mináč svojím dielom Dúchanie do pahrieb,
„československé“ dejiny). Prvý slovenský vládca Pribina sa ozna- ktoré vyšlo roku 1969. V súlade s marxistickým poňatím predstavil
čil za kolaboranta s Nemcami, čo v danej dobe znamenalo niečo slovenské dejiny ako dejiny plebejského národa, ktorý nemal svo-
ako označenie za hrdelného zločinca, a Svätoplukovi sa odobral jich kráľov, ktorý nemal svoje privilegované vrstvy a mal len prácu,
kráľovský titul. Tisícročný útlak Slovákov Maďarmi sa stal ofi- ktorou sa presadzoval počas predchádzajúcich stáročí. Slovenskí
ciálny kánon a Veľká Morava sa označila za spoločný štát Čechov historici nereagovali na Mináčovu prácu pozitívne. Pramene uka-
a Slovákov (sic!). Slováci predsa nikdy nemohli mať samostatný, zovali úplne iný obraz slovenských dejín počas posledných tisíc
svoj štát. Len spoločný! To bola vraj ich minulosť a mala to teda rokov. Boli to dejiny plnohodnotného a štruktúrovaného národa,
byť aj jediná budúcnosť. ktorý sa len zhodou okolností dostal v posledných dvoch storočiach
Destalinizácia a ekonomický krach začiatkom 60. rokov minu- do pozície tzv. nehistorického národa. Slovenská historická veda si
lého storočia opäť priviedol na svetlo sveta slovenskú otázku ako postupne začala osvojovať dejiny Uhorska a slovenské dejiny stále
naliehavý spoločenský problém aj v obnovenej Česko-Slovenskej viac dostávali plnohodnotné kontúry vo všetkých svojich fázach.
republike. Táto otázka mala popri svojej politickej stránke aj histo- Nebol to jednoduchý proces, lebo narážal na koncepciu „českoslo-
rickú dimenziu. Slovenskí historici boli v popredných radoch boja venských“ dejín, ktorá nepotrebovala plnokrvný obraz slovenskej
za riešenie slovenskej otázky a federalizáciu vtedajšieho spoloč- minulosti, ale len neúmerné zdôrazňovanie slovensko-českých
ného štátu s Čechmi. Hoci hlavná historicko-právna legitimizačná relácií. Vydaním prvých dvoch zväzkov slovenského diplomatára
báza, o ktorú sa opierala požiadavka na federalizáciu, spočívala (R. Marsina), prvých dvoch zväzkov slovenského regestára (V.
v prehodnocovaní dejín odboja a Slovenského národného povs- Sedlák), Encyklopédie Slovenska (pod vedením J. Vladára) a prvej
tania, neopomínali sa ani najstaršie slovenské dejiny. Slováci sa veľkej syntézy slovenských dejín (sedem zväzkov pod vedením S.
opäť prihlásili k svojej veľkomoravskej minulosti, k svätoplukov- Cambela) dokázala obhájiť slovenské dejiny ako samostatný sub-
skej a cyrilo-metodskej tradícii. Každému už vtedy bolo jasné, že jekt od najstarších čias až po súčasnosť. Z iniciatívy J. Nováka sa
naši predkovia neboli nejakí neprebudení Macovia Mliečovia, ktorí postupne presadil aj návrat k písaniu historických mien podľa slo-
by sa v diferencovanom slovanskom svete ako jediní cítili všeslo- venskej ortografie. Tento úzus sa dôsledne presadil už v šesťzväz-
vanmi, že sa vedeli na línii „my – oni“ zreteľne diferencovať oproti kovom Slovenskom biografickom slovníku. Možno povedať, že
všetkým okolitým slovanským i neslovanským národom. V da- slovenská historická veda i v podmienkach normalizácie a panova-
ných politických podmienkach sa však nedalo vrátiť späť a pou- nia marxistickej metodológie sa dokázala presadiť ako samostatná,
žívať označenie obyvateľov Veľkej Moravy prosto Slovákmi, ako národne slovenská vedecká disciplína.
to bolo v slovenskej historiografii pred rokom 1945. Preto poslo- Pluralita aj v historickom bádaní nepriniesla po roku 1989, ba
venčili Polívkov novotvar „staroslověnský“ na „starosloviensky“ ani po roku 1993 očakávané zdynamizovanie výkladu slovenských
a obyvateľov Veľkej Moravy označili za „Slovienov“. Všetci však národných dejín. Po formálnej stránke sa síce oddelili od českých
vnútorne vedeli a akceptovali, že to je len iné pomenovanie pre dejín a opäť sa stali osobitým predmetom výskumu a výučby, avšak
predkov Slovákov (nie Čechov). na najvýznamnejšom slovenskom historickom pracovisku, ktorým
V tomto období sa postupne menil aj vzťah slovenských his- bez pochyby bol Historický ústav SAV, sa koleso obrátilo späť. His-
torikov k dejinám Uhorského kráľovstva ako súčasti slovenských torici, ktorí dokázali na pôde Historického ústavu SAV v 70. a 80.
dejín. Paradoxne, dôležitú úlohu pri osvojovaní si dejín Uhorska rokoch emancipovať slovenskú historickú vedu aj v podmienkach
českej dominácie a marxistickej ideológie, postupne zväčša priro- rencie a vydávajú knihy, kde sa s vážnou tvárou tvrdí, že v 19. sto-
dzene odišli a riadenia ústavu sa ujali ľudia, ktorí príliš veľa o slo- ročí vlastne slovenský národ neexistoval a že boli len nacionalis-
venských dejinách nevedeli a ani sa ich nesnažili pochopiť (napr. tickí aktivisti, ktorí sa neúspešne snažili aktivizovať ľud na Hornej
D. Kováč). O to viac sa však cez nich do slovenskej historickej zemi (pre neznalých Félvidéku). A keď sa nejakému zatúlancovi
vedy dostala netolerantná ideológia, ktorá v niektorých oblastiach objaví v jeho príspevku termín „národné obrodenie“, recenzentka
vrhla slovenskú historickú vedu až do 50. rokov minulého storočia z toho istého pracoviska zdvihne palec a karhá: Ako môže nie-
(do boja proti tzv. slovenskému buržoáznemu nacionalizmu). Prob- kto použiť termín „slovenské národné obrodenie“, keď slovenský
lémom pre túto časť historikov sa nestalo dotvorenie slovenskej národ nebol. Treba byť dôsledný. Nuž veru, Koloman Tisza by sa
historickej vedy ako suverénnej národnej vedeckej historiografie, potešil, akých to má len snaživých nasledovníkov. Veď aj on tvrdil,
ale udržanie čechoslovakistických floskúl z minulosti ako nosného že nepozná v Uhorskej krajine slovenský národ. To len pansláv-
výkladu slovenských dejín. K tomu sa ešte pridal zjavný hunga- ski štváči rozoštvávajú poslušný slovenský ľud, ktorý je zo svo-
rizmus, o ktorom nebolo v slovenských končinách počuť od roku jej prirodzenosti úslužný voči maďarským pánom. Skrátka hotová
1918 (D. Kováč, R. Holec, L. Vörös). Človek sa nestačil čudovať, „idylka“, len v tomto prípade už za naše peniaze! To, že spomí-
ako rýchlo sa stalo normálne vedecké skúmanie slovenských dejín naní páni a ich žiaci nerešpektujú aktuálne Pravidlá slovenského
zo slovenskej pozície „nacionalizmom“, „nevedeckosťou“, „tvor- pravopisu v písaní historických mien, čo bolo jednou z vonkajších
bou mytológií“ a pod. Opakovanie stalinských čechoslovakistic- foriem osvojenia si uhorských dejín Slovákmi v predchádzajúcom
kých fráz sa zrazu povýšilo na kánon a za účinnej diskreditujúcej období, je možno len taká drobnosť. Ale že tieto mená maďarizujú
kampane vraj mienkotvorných médií sa likviduje akákoľvek snaha dôslednejšie, ako si to vôbec maďarizátori želali, to je už skutočne
o objektívny výklad slovenských dejín. Už zrazu pre týchto „sluš- hádam skôr pre lekára ako pre historika.
ných“ ľudí a „demokratov“ neexistuje právo na pluralitu názorov, Našťastie, pri všetkej tej mizérii, predsa len nie sú schopní
ale nimi požadovaná „politická korektnosť“ likviduje nielen teórie, deštruovať všetko, čo slovenská historická obec v minulosti pri
ale aj ich nositeľov účinnejšie ako ideologické oddelenie Ústred- vytváraní plnokrvného obrazu našej národnej minulosti dokázala
ného výboru Komunistickej strany Slovenska. vytvoriť. Existujú pracoviská (katedra histórie na FiF UK, rov-
Táto situácia sa nemohla neodraziť aj na vnímaní dejín Uhor- naká katedra na Trnavskej univerzite, Ústav pamäti národa a iné),
ska touto časťou „slovenských“ historikov. Z výkladov napr. D. ale aj odvážni historici ako J. Lukačka, M. Homza, I. Mrva, M.
Kováča sa dezorientovaný občan napr. dozvie, že Ľ. Štúr vytvo- Dobrotková a ich žiaci, ktorí rozvíjajú pozitívne hodnoty z minu-
ril národnú ideológiu pre ešte neexistujúci národ. Nuž je to veľký losti a snažia sa o objektívny, národný výklad našej národnej minu-
posun. Prekonáva sa tým aj maďarská šovinistická historiografia, losti. Som presvedčený, že ich bude budúcnosť a že aj osvojenie si
ktorá začala vystúpením P. Hunfalvyho. Tá nás uznávala aspoň od celej našej národnej minulosti v jej plnokrvnosti sa skôr či neskôr
15. storočia. Ale že sa k takémuto výkladu dopracuje bývalý riadi- presadí.
teľ Historického ústavu SAV a aktuálny šéfredaktor Historického SV 2016/1
časopisu (samozrejme, platený zo slovenských daní v samostatnej
Slovenskej republike) sa možno nesnívalo v najoptimistickejších
snoch asi ani A. Apponimu, známemu to tvorcovi maďarizačných
zákonov. Na pôde Historického ústavu SAV sa organizujú konfe-
DÁVNOVEKÁ EURÓPA ľadových dôb len pomerne malé oblasti na juhu, ktoré poskytovali
aspoň minimálne podmienky pre život. K územiam spôsobilým pre
Odkiaľ prišli Európania, pôvod a začiatky Slovanov život patrili hlavne oblasti severne od Azovského a Čierneho mora.
V medziľadových dobách (interglaciáloch) sa otvárali väčšie prie-
Viktor Timura story pre osídlenie a klimatické podmienky pre život boli niekedy
lepšie (teplejšie) ako v súčasnosti. Človek a jeho predchodca hľa-
Pod uvedeným titulkom vydal filozof a kulturológ Dr. Viktor Ti- dal vhodné podmienky pre život a usadzoval sa na miestach, ktoré
mura v roku 2011 v bratislavskom vydavateľstve FORUM SA- poskytovali možnosť prežiť.
PIENTIAE rozsiahlu monografiu (575 strán veľkého formátu, Kaukaz je na juhovýchodnom okraji Európy na rozhraní medzi
443 titulov použitej odbornej literatúry), v ktorej analyzuje vý- Európou a Áziou. Jeho severná časť (Veľký Kaukaz) je Európou,
sledky najnovších archeologických výskumov a na interdiscip- južná (Malý Kaukaz) Áziou. Cesta človeka z Kaukazu na západ do
linárnom poznatkovom základe sústreďuje pozornosť na vývoj Európy mohla viesť, ako napovedá geografický pohľad, dvoma tra-
človeka. Rozkrýva aj neudržateľnosť monogenetickej teórie sami. Južná cez Malú Áziu – Anatóliu do Tesálie a na Balkán a od-
o vzniku človeka a o objavení sa „Indoeurópanov“ v 3. tisícro- tiaľ ďalej na západ k Jadranu a na Apeninský polostrov. Severná
čí pred naším letopočtom. Sleduje migračné vlny v Eurázii, ich trasa mala dva smery. Prvý smer (stredná cesta) viedol severným
smery a ich vplyv na ďalší vývoj hlavne v Európe od dvoch mili- pobrežím Čierneho mora okolo Dunaja i cez Východné Karpaty,
ónov rokov pred naším letopočtom do začiatku nášho letopočtu. kým druhý viedol z Východoeurópskej nížiny a Ukrajiny severne
Dielo má 23 kapitol, zaradených do piatich častí: I .Človek, II. od Karpát.
Európania, III. Civilizácie, IV. Mytológie a V. Slovania. Ešte nedávno archeológovia predpokladali, že osídlenie východ-
Keďže dielo sa priekopníckym spôsobom dotýka etnogenézy nej Európy na veľkej Východoeurópskej nížine je veľmi mladé.
a najstaršej histórie všetkých slovanských národov, rozhodli sme Jeho začiatok dávali do súvislosti s poľadovou dobou, teda nie viac
sa uverejniť z neho aspoň výňatky z najdôležitejších kapitol. Sme ako 14 – 10-tisíc rokov pred n.l.. Archeologický výskum v druhej
si pritom vedomí, že vzhľadom na priestorové obmedzenie na- polovici 20. storočia priniesol však výsledky, ktoré boli veľkým
šej publikácie, uverejnené výňatky môžu občas pôsobiť dojmom prekvapením, z ktorého sa odborná verejnosť doteraz nespamätala,
útržkovitosti a nesúvislosti a preto vážnejším záujemcom o túto najmä tá, ktorá zotrváva na monogenetickej teórii vzniku človeka.
problematiku odporúčame priamo Timurovu monografiu, ktorá Teoretické prístupy o vzniku a rozšírení človeka na to adekvátne
by sa mala nachádzať vo všetkých verejných knižniciach na Slo- nereagovali.
vensku aspoň ako povinný výtlačok. Redakcia Na Východoeurópskej nížine totiž archeológovia odkryli loka-
lity, na ktorých sídlil človek s acheuléenskou industriou (podľa
Východná Európa predstavuje rozsiahle územie od Uralu na ruských údajov raný acheuléen má datovanie 1,1 – 0,75 miliónov
východe po Transylvánske Karpaty na západe, a od Kaukazu a Čier- rokov, klasická acheuléenska industria 750 – 120-tisíc rokov pred
neho mora na juhu po Baltské a Severné ľadové more na severe. n. l.). Najprijateľnejšie podmienky pre život človeka boli okolo
Na veľkom území východnej Európy počas posledných dvoch Čierneho a Azovského mora. Významné centrum osídlenia v seve-
miliónov rokov vývoja predchodcov človeka rodu Homo k dneš- rozápadnej oblasti Kaukazu bolo v Abcházsku (oblasť Suchumi –
nému človeku Homo sapiens sapiens boli z dôvodu striedania sa Soči) a v Prikubáni (južne od rieky Kubáň). Odtiaľ sa začalo šírenie
osídlenia do Európy. Archeologický materiál preukázal prelínanie Na začiatku mladého paleolitu ľudnatosť osídlenia bola natoľko
osídlenia na Východoeurópskej nížine s osídlením na Kryme od početná, že sa odtiaľ začal rozsiahly presun skupín na západ sever-
najstarších dôb, ktoré presahovalo až do strednej Európy. nou a strednou cestou ľudu kostenkovskej kultúry. Severná cesta
Analýzy antropologického materiálu na sídliskách potvrdzujú viedla územím južného Poľska do strednej Európy, Moravskou brá-
kontinuálny vývoj k dnešnému človeku v súvislosti s prírodnými nou k Váhu a k Morave a ďalej k Labe a k strednému toku Rýna i do
podmienkami. Kontinuitu vývoja potvrdzujú aj poznatky z ar- Parížskej panvy. Iná cesta viedla južne okolo Dunaja do Rumun-
cheologických výskumov z neskorého paleolitu v Sungire a Kos- ska (Olténia, Valašsko), na Balkán a na dnešné maďarské územie
tenkách (Kostenki 14 a 15), kde v hroboch pochovaní jedinci do Potisia, cez Karpaty do Sedmohradska, na východné Sloven-
vykazovali neandertálske črty, ale iní aj čisto sapientské bez nean- sko a ďalej na západ. Migrácie z východnej Európy na západ mali
dertálskych znakov. Vývoj v horších klimatických podmienkach, začiatok v strednom paleolite. Svedčí o tom previazanosť arche-
zdá sa, išiel o niečo pomalšie ako na Blízkom východe a v Afrike, ologických poznatkov príbuzenskými súvislosťami moustierskych
ale išiel nezadržiteľne k dnešnému človeku. nálezov na Východoeurópskej nížine a na Kryme (belogurská kul-
Osídľovanie Východoeurópskej nížiny, ktoré sa začalo pred ris- túra) s nálezmi moustierskych typov industrie (aj stavieb príbyt-
ským zaľadnením, sa postupne rozrastalo zväčšovaním počtu oby- kov) na poľskom území a v severovýchodnom Nemecku. Podľa
vateľov nielen v riss-würmskom interglaciáli, ale najmä v období V. A. Gorodcova analýza archeologického materiálu neskorého
posledného, würmského zaľadnenia. V mladšom paleolite nado- paleolitu v Mezine evidentne ukázala, že už vtedy existovali etno-
budlo taký rozsah, že ruskí archeológovia rozdelili osídlenie na grafické zvláštnosti, ktoré sa podľa jeho mienky, prejavili rozdiel-
šesť oblastí. Väčšina z nich zohrala významnú úlohu pri zaľudňo- nosťami medzi súčasnými slovanskými a germánskymi (aj román-
vaní strednej aj západnej Európy od začiatku kamennej doby do skymi) národmi. Ak je to tak, potom tieto etnografické zvláštnosti
konca ľadovej doby alebo až do neolitu, čo pokračovalo i neskôr. museli kontinuálne prechádzať z generácie na generáciu po celý
Potvrdzuje to dlhodobé a neprerušené osídlenie a pobyt človeka na čas od mezinskej a kostenskovskej kultúry až do „objavenia sa“
sídliskách i genetická súvislosť vývoja. Slovanov, čo len potvrdzuje začiatok diferenciácie európskej popu-
Prikarpatsko z východnej strany je po Kryme najstaršie osíd- lácie v oveľa hlbšej minulosti.
lená oblasť, odkiaľ cez Karpaty prenikali skupiny do Rumunska, Osídľovanie východnej Európy severokaukazským typom člo-
na východné Slovensko, do Potisia a ďalej na západ. veka postupovalo pomaly, v dlhých časových intervaloch, tak ako
Mladopaleolitické osídlenie uvedených oblastí sa sformovalo to umožňovali klimatické podmienky v dobách ľadových a ako
z predchádzajúceho osídlenia moustieru a acheuléenu a v týchto sa im človek dokázal prispôsobiť, zhotovovať si a využívať pros-
oblastiach sa neprerušilo osídlenie až do prelomu letopočtov, aj triedky na zmiernenie nepriaznivých podmienok.
keď sa sídliská menili, jedny zanikali, druhé vznikali, ale najmä Prvá vlna migrácie súvisela s rozšírením predchodcu dnešného
sa rozrastali. Regrutovali sa z nich mnohé migrujúce skupiny sme- človeka do strednej a západnej Európy, niekedy medzi 1,2 milió-
rom na západ. Len v kostenkovsko-borševskej skupine je dnes zná- nom rokov až 800-tisíc (medzi donau-günzským až günzmindel-
mych vyše 60 neskoropaleolitických lokalít. Archeologické nálezy ským interglaciálom).
zo všetkých lokalít vypovedajú o jednotnej kultúre v období nesko- Ďalšia vlna migrujúcich skupín z Kaukazu sa dala do pohybu
rého paleolitu (40 – 10tisíc rokov) vo všetkých uvedených šiestich v mindel-risskom interglaciáli (400 – 250-tisíc rokov pred n. l.;
oblastiach a v strednej Európe. podľa datovania ruskými archeológmi medzi 500 – 375-tisíc rokmi).
To však bol ešte predchodca človeka – Homo erectus. Ďalšia vlna skála, a medzi riekami Svratkou a Jihlavou, aj na severnej Morave:
z Kaukazu už dnešného človeka, aj podľa amerických archeoló- Otice, Třeboň, Dubicko).
gov, sa dala do pohybu na východ medzi 100 – 70-tisíc rokmi pred Koniec ľadovej doby a náhle zmeny klimatických podmienok
n.l. (kmene Ainov). Približne v rovnakom období (medzi 70 – 50- vyvolali na jednej strane nové vlny presídľovania skupín obyva-
tisíc rokmi) sa z Kaukazu vydali migračné skupiny cez východnú teľstva, spočiatku v dôsledku presunu za ustupujúcimi mamutmi
Európu aj na západ do strednej a západnej Európy. Svedčí o tom a sobmi na sever, na druhej strane dali podnet k novým aktivi-
porovnanie nálezov z Kaukazu a zo strednej Európy. tám a činnostiam, s ktorými sme sa dovtedy u človeka nestretá-
Ďalšie vlny migrujúcich skupín z východnej do strednej a zá- vali. Všetky tieto skutočnosti prispeli k postupnému rozpadu jed-
padnej Európy pokračovali od začiatku staršej kamennej doby (t. noty kaukazských čeľadí na etnokultúrne vetvy. Otázkou len je,
j. od 40-tisíc rokov – gravetien). Archeológovia o migráciách uvá- v čom a ako ďaleko sa osídlenie v jednotlivých geografických
dzajú konkrétne doklady. Vo východnej Európe, na Done a Desne, oblastiach odlišovalo. Pokiaľ sme oprávnení hovoriť o nejakom
na Dnestri, v Prikarpartsku na Ukrajine a v južnom Rusku naras- spoločnom východisku alebo relatívne jednotnom protoeuróp-
tal počet obyvateľov. Nastala núdza, ktorá viedla k pohybu skupín skom osídlení Európy, potom ju reprezentovala severokaukazská
na veľkom území za novými loveckými revírmi s bohatšou fau- čeľaď, ktorej odčlenenie sa od kaukazského plemena siaha niekde
nou. Približne z tohto obdobia sa objavujú stopy po prítomnosti pred jeden miliónov rokov. Po prvej kolonizácii európskeho prie-
človeka na dnešnom poľskom území. Poznatky o rozšírení sku- storu medzi 1,2 miliónmi až 750-tisíc rokov sa europidná čeľaď
pín z Prikarpatskej (Korolevo) a dnestersko-prutskej (Molodovo) na celom území Európy dlho od seba ničím neodlišovala. Lenže
oblasti sú z horného Potisia, zo Slovenska a zo stredného Dunaja, v dlhodobom vývoji sa v jednotlivých oblastiach Európy začali
kde vznikala szeletská kultúra. Prvý raz je v našich nálezoch dolo- populácie typovo (nie rasovo) postupne diferencovať a vzájomne
žená aj prítomnosť andezitu z Koroleva, ležiaceho na hornej Tise. odlišovať, ale až do konca poslednej ľadovej doby môžeme hovo-
Artefakty z tohto obdobia na východnom Slovensku pochádzajú riť skôr len o antropologicky rozdielnych vývojových (prechod-
z Nižného Hrabovca v povodí Ondavy, z Červenice pod Slánskymi ných) typoch v rozličných geografických oblastiach. Vychádzali
vrchmi, v Poľsku z jaskýň Raj, Koziarnia, Nietopierová jaskyňa z rozdielnych klimatických podmienok od začiatku vzniku Homo
a z dnešného severovýchodného Maďarska – Solyomkút, jaskyňa sapiens sapiens. Z tohto hľadiska je možné hovoriť len o južnej-
Subalyuk a predpokladá sa, že paleolitické nálezy sú aj v katastri šom, alebo mediteránnom type, na rozdiel od typu, ktorý dlhodobo
Moravany pri Michalovciach. Osídlenie zo stredného paleolitu žil v stredoeurópskom klimatickom pásme a vo východnej Európe,
objavili na Spiši, na strednom toku Torysy (okolie Prešova) a na popri odlišnosti populácie prvej vlny osídľovania Európy, ktorá
rieke Topľa (Soľ). sa dostala až do západnej Európy. Táto diferenciácia na samotný
Sídla szeletskej kultúry sa kumulujú do oblasti Bukovských hôr vývoj človeka a formy spoločenstiev v Európe nemala väčší vplyv
na dnešnom maďarskom území a nachádzajú sa na celom území ani význam. Od konca poslednej ľadovej doby sa však začali v Eu-
Slovenska, zvlášť východného (pozdĺž rieky Hornád s prítokmi rópe diferencovať a postupne odčleňovať tri geografické typy na
Slaná a Rimavica a pozdĺž riek Ondava, Laborec, Topľa a Torysa). kultúrnom základe:
Severne prenikla na územie Poľska, južne na Balkán, na západné Západoeurópsky etnokultúrny komplex (západne od rieky Rýn
Slovensko, Moravu a do Rakúska. Na Morave objavili asi 20 loka- po Atlantik a od Severného mora po Stredozemné more), stre-
lít s nálezmi szeletskej kultúry (v Brne: Bohunice, Líšeň, Stránska doeurópsky etnokultúrny komplex (od rieky Rýn po východný
karpatský oblúk a od Baltského mora po Stredozemné more) a vý- okolo roku 9600 sa postupne vytvárali veľké sídliskové aglomerá-
chodoeurópsky etnokultúrny komplex (od karpatského oblúka po cie. Teploty dosahovali v priemere o 1,5 – 2°C vyššie hodnoty ako
Ural). Sever Európy do konca poslednej poľadovej doby nebol v súčasnosti a na Východoeurópskej nížine o 2 – 2,5°C. Zvýšenie
osídlený. Medzi stredoeurópskou a východoeurópskou populáciou počtu obyvateľstva vyvolalo krízu. Nastala núdza o lovecké revíry,
sa typové rozdiely nesformovali. čo bol jeden z podnetov k migrácií. Všeobecným javom vo východ-
S ústupom ľadovcov na severe Európy sa vytvárali podmienky nej Európe na konci ľadovej doby a na začiatku mezolitu je pohyb
na osídlenie a utváranie severoeurópskeho etnokultúrneho kom- menších skupín s osídľovaním pustých území po ústupe ľadovcov
plexu. Dovtedy sa osídlenie v Európe rozvíjalo v dvoch či troch od na severe a na západe (Poľsko a pobrežie Baltického mora). Zmenil
seba relatívne nezávislých skupinách. Vzhľadom na nerozvinutý sa spôsob lovu. Lov na veľké zvieratá, akým bol mamut, nosoro-
alebo slabo rozvinutý jazyk, môžeme až takmer do neolitu hovo- žec či sob, vystriedal lov na menšiu zver. Menili sa lovecké zbrane.
riť o Európe ešte ako o relatívne jednotnom etnokultúrnom celku. Doterajší spôsob života vo veľkých zoskupeniach potrebných na
V súčasnosti je možné Európu členiť podľa rozličných hľadísk, lov veľkých zvierat sa rozpadol a vznikali menšie pohyblivé sku-
ako na to poukázal N. Davies. K takým hľadiskám patrí nábožen- piny. To bol nový moment vo vývoji na konci poľadovej doby
stvo, iným kritériom je východ – západ, sever – juh, alebo ekono- a v mezolite. Kým prvých päť oblastí osídlenia na Východoeuróp-
mická vyspelosť a rozvinutosť, či etnické kritériá: Germáni, Slo- skej nížine a Ukrajine sa sformovalo v ranej a strednej fáze nesko-
vania, Kelti, Gréci, Rimania (Latini), Baltovia, atď. Pri formovaní rého paleolitu, posledná severozápadná oblasť na území dnešného
týchto celkov zohrávali svoju úlohu prírodné geografické faktory. Bieloruska a Lotyšska s presahom do Poľska s mazovským cyklom
Koniec poľadovej doby je súčasne začiatkom divergencie európ- sa formovala až v závere poslednej fázy neskorého paleolitu (okolo
skej kultúrnej jednoty formovaním veľkých etnokultúrych alebo 10-tisíc rokov pred n. l.). Súvislosti mazovského cyklu (świderien,
protokultúrnych komplexov na základe odlišne sa formujúcich tarnowien) s krymskou kultúrou (šan-kobanská kultúra) zistené rus-
jazykov v relatívne uzatvorených, alebo samostatných geografic- kými i poľskými archeológmi poukazujú na šírenie skupín z juhu
kých oblastiach. Migrácie menších izolovaných skupín sa zvyčajne na sever a severozápad. Predmety mazovského cyklu mali súvis-
rozplynuli medzi pôvodným obyvateľstvom a vývoj významnejšie losti a analógie s archeologickým materiálom z Podlesia, východ-
neovplyvnili. ného Bieloruska, Litvy a z Východoeurópskej nížiny okolo rieky
S oteplením po roku 9600 pred n.l. sa začínalo opätovné osíd- Desna a Sož, na Volyni, z okolia Kyjeva i Severného Donca, ale aj
ľovanie severných oblastí s formovaním a šírením nových kul- v okolí východných Karpát na území Rumunska a Slovenska. Tar-
túr, ktorých základom bola magdalénska kultúra. Desiate tisícro- nowien presahoval na Slovensko (Veľký Slavkov pri Poprade).
čie pred n.l. je začiatkom formovania európskych etnokultúrnych Spolu so zlepšovaním životných podmienok a rozvojom mate-
komplexov, neskorších protoetník – vetiev, z dovtedy relatívne jed- riálnej kultúry sa na celom tomto území začala rozvíjať aj duchovná
notnej severokaukazskej europidnej čeľade. kultúra a na konci ľadovej doby sa začali formovať aj základy
Na Východoeurópskej nížine a Ukrajine do začiatku poslednej európskych jazykov. Jazykovú schopnosť danú geneticky v dispo-
fázy neskorého paleolitu sa sformovalo šesť oblastí. Vývoj osídle- zíciách nášho mozgu N. Chomsky nazval „vrodenou univerzálnou
nia v poľadovej dobe v týchto oblastiach pokračoval na tých istých gramatikou“. Jej nadobudnutie súvisí s prechodom od „fosílnych
lokalitách, rozširoval územie osídlenia, počet sídlisk a obyvateľ- neoantropov“ k „ľuďom súčasného typu“, o ktorých na základe
stva s tým, ako sa zlepšovali klimatické podmienky. Po oteplení výskumov V. I. Kočetkovej hovoril B. F. Poršnev: „Prechod medzi
týmito dvoma typmi sa uskutočnil v období 25 – 15tisíc rokov“. v spoločenstve. Podľa S. Blackmoreovej „skutočným problémom
Prechod od fosílnych neoantropov k dnes žijúcim neoantropom, v evolúcii jazyka nie sú slová, ktoré sa aspoň v princípe môžeme
podľa B. F. Poršneva sa začal v aurignaciene (35 – 27-tisíc rokov naučiť asociatívnym učením, ale gramatika“. Jazyk sa spočiatku
pred n. l.) a trval asi do 20 – 10-tisíc rokov pred n. l. Získanie uni- utváral vo veľkých etnokultúrnych komplexoch, etnovetvách,
verzálnej gramatickej kompetencie, schopnosť tvoriť jazyk, ešte geneticky príbuzných spoločenstvách (Germáni, Slovania, Kelti).
neznamenal existenciu hotového jazyka. „Historické napredova- V neolite sa z východostredoeurópskeho etnokultúrneho komplexu
nie... sa začína omnoho neskoršie... začiatok takéhoto samopohybu odčleňovala ešte juhoeurópska jazyková skupina (rodina) – najprv
začíname rátať od neolitu“. Je to proces dlhého hľadania najvhod- trácky etnokultúrny komplex s vlastným, odlišným jazykom od
nejšej podoby jazyka, ktorého základy sa formovali od posled- iných juhoeurópskych a stredovýchodoeurópskych jazykov. Pre-
nej doby ľadovej do neolitu. Ale ešte aj v neolite to bol v mno- línanie východoeurópskej, tráckej, stredoeurópskej a maloázijskej
hom neforemný a ťažkopádny jazyk a iba neskôr sa kultivoval. etnokultúrnej skupiny vyústilo do kentumovej jazykovej rodiny
Veď si len spomeňme na podobu staroslovenčiny a staroslovan- (antické Grécko a Rím). Nadobudnutím gramatickej kompetencie
činy, ako sa nám zachovala v najstarších písomnostiach (Prog- s vyčleňovaním etnokultúrnych komplexov sa začala diferenciácia
las alebo Kyjevské listy). Podoba a forma vrodenej univerzálnej jazyka a vetiev.
gramatiky sa musí realizovať a naplniť životom každého jedinca Tvorba jazyka v relatívne samostatnom vývoji jednotlivých pro-
zvlášť. Forma jazyka je závislá od sociálneho prostredia a jej kon- tovetiev išla odlišnou cestou. Pri sporadických kontaktoch, alebo
venčného fixovania v spoločenstve, v ktorom sa jedinec realizuje, ďalších migráciách, dochádzalo k prelínaniu už na iných základoch
od podoby jazyka, ktorú vytvorili jeho predkovia a ktorú ďalšie a zásadách ako v paleolite, v dobe migrácie gravetských skupín
pokolenia zdedili, používajú a rozvíjajú. O neskoršom nadobud- a predtým. Relatívne samostatné populácie na veľkých teritóriách
nutí gramatickej kompetencie oproti rečovej svedčí to, že kým jed- sa za niekoľko desiatok tisícročí natoľko rozrástli, že migrujúce
notlivé základné slová migrujúce gravetské skupiny lovcov medzi skupiny, ktoré prišli na ich teritórium z inej oblasti, pôvodné oby-
40 až 10tisíc rokmi (ale aj neskôr) šírili po celej Európe a uchytili vateľstvo v pomerne krátkom čase pohltilo a asimilovalo, vrátane
sa viac alebo menej modifikované vo všetkých európskych jazy- jazyka. Skupiny prichádzajúce teraz už do cudzieho jazykovo-kul-
koch, jazykové zásady alebo princípy morfológie a syntaxe (popri túrneho prostredia sa z existenčných dôvodov prispôsobili domá-
fonetike) vychádzajúce z gramatickej kompetencie – z vrodenej cemu obyvateľstvu. Vynútila si to nevyhnutnosť jazykovej komu-
univerzálnej gramatiky – ale rozvíjané v jednotlivých geografic- nikácie s pôvodným obyvateľstvom, bez ktorej malé, izolované
kých oblastiach samostatne, sa takýmto spôsobom nepreniesli do skupiny vytrhnuté zo svojho pôvodného prostredia by sa dostali
európskeho spoločenstva a nezakotvili. Vrodená univerzálna gra- do existenčného (fyzického) ohrozenia. Migrácie po ľadovej dobe
matika dáva človeku iba gramatickú kompetenciu, t. j. schopnosť prinášali síce nové slová a pôvodné populácie ich viac alebo menej
tvoriť jazyk – spájať pojmy (slová) spolu s tvorbou morfologic- preberali a prispôsobovali (výslovnosť – fonetiku a tvar či podobu
kých zásad tak, aby dávali zmysluplné celky, myšlienky, vety. Ale slova), ako sa to deje dodnes, ale nepreberali gramatiku, syntax,
spôsob akým sa realizuje, aký systém morfológie a spájania slov, morfológiu, ani fonetiku, ktorú človek získava od narodenia od
syntax a gramatiku si vytvorí určité spoločenstvo, je záležitosťou svojich rodičov a od spoločenstva v ktorom žije. Zásady uspora-
príslušného spoločenstva. Utvára si jazyk podľa svojich vlastných dúvania slov a vytvárania zmysluplných komunikatívnych celkov
zásad tak, aby čo najlepšie slúžil dorozumievaniu pri komunikácii
(myšlienok – viet) si vytvárali etnokultúrne spoločenstvá samos- lých 10-tisíc slov (9 700 slov). Rekonštrukcia ugrofínskeho jazyka,
tatne a rozdielne. o ktorú sa pokúsil maďarský jazykovedec P. Chajda, dospela
Slovná zásoba spočiatku bola veľmi skromná. Začala sa výraz- k 1 200 slovám. V Moskve začal vychádzať Etymologický slovník
nejšie rozvíjať prechodom na produktívny spôsob hospodárstva, na slovanského jazyka. Do smrti hlavného editora (O. N. Trubačeva)
poľnohospodársku výrobu v neolite, s rozvojom nových pracov- vyšli zväzky od písmena „a“ po „p“ zoradené podľa latinskej abe-
ných postupov, nového náradia a jeho používaním a s rozvojom cedy. Predpokladá sa, že slovník obsiahne asi 25-tisíc slov. V do-
ľudskej činnosti. Opakovalo sa to po objavení kovu v súvislosti teraz vydaných zväzkoch analyzovali 12 500 pôvodných praslo-
s ťažbou rúd, metalurgiou a spracovaním vytaveného kovu ďal- vanských (koreňových) slov. Teda viac ako obsahuje celý latinský
ším rozvojom ľudskej činnosti – remesiel, ktoré zásadne ovplyv- slovník. Latinský a praslovanský jazyk (staroslovančina) pochá-
nili vývoj jazyka. O úrovni slovnej zásoby na konci ľadovej doby dzajú z približne porovnateľného obdobia. Počet základných kore-
nemáme konkrétnejšiu predstavu. Ruský jazykovedec V. M. Illič- ňových slov poukazuje na starobylosť slovanského jazyka, ktorý
Svityč sa pokúsil na základe súčasnej úrovne jazykovedy zrekon- v tomto smere dokonca značne predstihuje aj latinčinu. O tvorbe
štruovať slová tzv. „nostratického jazyka“ z 13. tisícročia pred n. a vývine slovanského jazyka z koreňových základov uvádza prí-
l. (nostratický jazyk považoval za predpokladaný spoločný indo- klady Š. Ondruš v publikácii Odtajnené trezory slov (I.-IV.). Iným
európsky jazyk okolo Uralu, z ktorého sa podľa niektorých názo- príkladom, ktorý na túto skutočnosť poukazuje je počet jednotiek
rov mali vyvíjať európske jazyky). Podarilo sa mu zrekonštruovať (slov) slovnej zásoby. Latinčina obsahuje 30-tisíc slov, nemčina
dokopy iba 378 slov, ktoré potreboval pre svoj život vtedajší člo- (aj so slovanizovanými výrazmi) 170-tisíc, angličtina, ktorá vyšla
vek. Ani moderná jazykoveda nemá prostriedky na to, aby doká- z viacerých jazykov, 250-tisíc slov, kým zo slovanských jazykov
zala zrekonštruovať podobu a rozsah slovnej zásoby z takej dávnej len čeština má 300-tisíc základných slovných jednotiek (koreňov),
minulosti. Jazykovedci sa pri podobných rekonštrukciách dostali z ktorých príponami, predponami a morfologicky je možné utvoriť
najďalej do 8. tisícročia pred n. l. Ide o tzv. „palatalizácie“ – hlás- až deväť miliónov odlišných výrazov (slov).
kové zmeny a vývin hlások v jazykoch: samohlások, spoluhlások, Z hľadiska množstva najstarších a pôvodných koreňových slov
ich spájania a zmeny, ku ktorým pritom dochádzalo. Človek na v slovnej zásobe sa slovanská etnovetva a jej jazyk javia ako naj-
konci ľadovej doby mohol ovládať slovnú zásobu, ktorá iste nedo- staršie a najbohatšie v Európe. O tom, že jazyk na konci ľadovej
sahovala tisíc slov. Podľa jazykovedcov „jadro slovnej zásoby, doby, keď sa začala divergencia etnokultúrnych komplexov, ešte
základný fond, predstavuje najstabilnejšiu, a teda aj najstaršiu nebol vytvorený, vypovedá skutočnosť, že ak by v tomto období
zložku slovníka. Počet takýchto slov nepresahuje niekoľko sto- existoval jazyk aspoň v zárodočnej podobe, mal by spoločný základ
viek...“ Na inom mieste autori jazykovedci uvádzajú, že najstaršia (syntax, gramatiku, morfológiu, fonetiku) s keltským, nemeckým
lexikálna vrstva európskych jazykov (hovoria o „indoeurópskych“ a slovanským jazykom, podobne ako má časť spoločnej slovnej
jazykoch) obsahuje 900 – 1000 slovných koreňov, neuvádzajú zásoby. Jazykovedci o spoločných prvkoch v systéme európskych
však, z ktorého obdobia táto najstaršia lexikálna vrstva pochádza. jazykov nehovoria.
Iným prameňom informácie o starobylosti jazykov sú dnes rekon- Po odčlenení etnovetiev a formovaní samostatnej cesty jazyka,
štruované etymologické slovníky. zostala veľká populácia vo východnej a strednej Európe od Rýna
Etymologický slovník latinčiny (V. Mejer-Ľubke), ktorá je jed- po rieku Don a Kaukaz a od Baltického mora po Balkán odčle-
ným z prajazykov dnešných románskych jazykov, obsahuje nece- nená od západoeurópskej i severoeurópskej etnovetvy. Archeolo-
gické poznatky potvrdzujú, že medzi skupinami strednej a východ- Novšie pohľady evolučnej
nej Európy pokračoval intenzívny pohyb, prelínanie a kontakty,
ktoré neumožnili ďalšiu divergenciu s utvorením odlišného jazyka. antropológie na genézuSlovákov
Tak sa začala na tomto veľkom území od Rýna po Don a Kaukaz
formovať slovanská etnovetva so spoločným, alebo aspoň veľmi a Slovanov v Eurázii
príbuzným jazykom z hľadiska syntaxu, morfológie i fonetiky. Je
obdivuhodné, že na takom rozsiahlom území sa dokázal sformo- Augustín. M. Húska
vať a udržať jazyk, ktorý v strednej a východnej Európe nadobudol
charakter prevládajúceho príbuzného jazyka s vyústením do slo- Edmund Burke definoval ľudskú spoločnosť ako „večnú zmluvu
vanského jazyka. mŕtvych, živých a doposiaľ nenarodených“. Za svoju existenciu
Hovoriť o Germánoch, Keltoch či Slovanoch na konci ľadovej vďačíme predkom, ktorí nás zaväzujú aby sme kontinuálnu exis-
doby by bolo predčasné a neadekvátne. Išlo však o etnokultúrne tenciu umožnili aj naším potomkom. Moderné vedy už nepracujú
komplexy, z ktorých sa postupne na základe jazyka (od začiatku izolovane ale evolučne. Ernest Haekel definoval cyklický reťa-
5. tisícročia pred n. l.) formovalo protogermánske, protokeltské zec evolučného vývoja tak, že každá ontogenéza (t.j. každá indi-
a protoslovanské spoločenstvo. V poľadovej dobe (ani neskôr v ne- viduálna existencia jednotlivca a jeho národného spoločenstva) je
olite, v bronzovej, či v železnej dobe) nedošlo k presunom väčších večná rekapitulácia fylogenézy (teda opakovaného nadväzovania
skupín, alebo aspoň nie k takým presunom, ktoré by zmenili jazy- na reťazec našich predchodcov). Na tomto sa zakladá moderná
kovo-kultúrny a etnický charakter, vo vtedy už vyprofilovaných evolučná antropológia (veda o človeku), ktorá nám pomáha odkryť
etnokultúrnych regiónoch. Prienik menších skupín mal rozptylový našu minulosť, naše nepochybné korene, našu súčasnú existenciu
charakter a končil sa ich pohltením, asimiláciou. i možnosti existencie našich potomkov. Súčasné generácie jednotli-
Je to obdobie a stupeň vývoja k dnešnému človeku, ktorého vých národov prebrali od svojich predkov populačnú štafetu a majú
význam pre Európu nie je docenený na zodpovedajúcej teoretickej povinnosť odovzdať ju svojim potomkom. Nemáme právo odsabo-
úrovni. V skutočnosti sa zahmlieval a dodnes zahmlieva, napriek tovať tento medziintegračný štafetový beh a stať sa dezertérmi v re-
dnes existujúcim poznatkom. produkčnej štafete. Naše poznávanie minulosti, prítomnosti a bu-
SV 2012/2 dúcnosti zdokonaľujú ľudské spoločenstvá úmerne svojmu vývoju
od inštinktívnych živočíchov k sebareflexívnym tvorom. Ľudská
skúsenosť musela najprv absolvovať svoje inštinktívne a neskôr aj
reflexívne štádium. Dnešný trend prehlbuje poznanie prírodoved-
ných, spoločenskovedných a duchovnovedných disciplín a usiluje
o ich skoordinovanie a harmonizovanie.
Všetky vedy o človeku sa prepájajú do spomínanej evolučnej
antropológie a hľadajú komplexné odpovede na otázky o pôvode
a vývoji všetkých ľudských spoločenstiev. Takto sa evolučná antro-
pológia rozvíja v rámci vývoja poznávania kozmogenézy (vied
o vesmíre), v nej sa vyvíja poznávanie biogenézy (biologických
vied) a v nej sa vyvíja poznávanie antropogenézy (vied o evolú- aglomeráty haploskupín a ukázalo sa, že pre Európu má najvýz-
cii ľudských tvorov a o evolúcii ich vedomia). V rámci skúmania namnejší vplyv haploskupina R1a (zahrňujúca balto-slovanské,
antropogenézy sa vyvíjajú aj množiny vied o etnogenéze, o vývoji mykénsko-grécko-makedonské etnotvorné komponenty) a haplos-
jazykov, o vývoji hmotných i duchovných kultúr a histórie. Hlbším kupina R1b (zahrňujúca italo-kelto-germánsko-chetitsko-arménske
poznávaním súvislostí medzi kozmosférou, biosférou, antroposfé- etnotvorné komponenty). Vedľa nich majú celoeurópsku význam-
rou a noosférou (sférou myslenia) poznávame, že diverzita (roz- nosť ešte haploskupina I1 (protonordická), haploskupina I2b (pro-
manitosť) týchto sfér je podmienkou vitality všetkých sfér. Táto tokelto-germánska) a haploskupina I2a (protosardinsko-baskisko-
recyklačná súvislosť humanizuje všetky vedy, lebo ich vedie ku dinársko-dunajská). Ak odhliadneme od archaicko-protoetnických
koexistenčnej solidarite. zoskupení, ktoré zrejme predchádzali spomínané haploskupiny, tak
Slovenskú genézu skúmame interdisciplinárne a v tomto štádiu najstaršou haploskupinou v európskom priestore je R1a a po nej
dominujú v nej výsledky genetickej analýzy a informačno-kyber- R1b. Rozloženie je od Islandu, cez Škandináviu až po Stredomorie
netických prístupov vrátane moderných etnotvorných (národopis- s čiastočným presahom do Afriky, na Blízky východ a až po južnú
ných) i duchovnoreflexívnych prístupov. O Slovákoch a ich pôvode Áziu. Pochopiteľne priestorové rozloženie všetkých haploskupín
teraz vieme viac a určitejšie. Zažívame naozaj renesanciu sloven- je diferencované, ale podiel R1a a R1b je celkovo v európskom
ského sebapoznania avšak nesmieme zabúdať, že zahraničné uzur- priestore najvýznamnejší. V opakovaných čiastkových intervaloch
pačné doktríny pôsobia ako dezinformačné systémy, ktoré chcú bola spoločná súčinnosť spoločenstiev haploskupín R1a a R1b.
túto renesanciu zahatať a skresliť. Predtým sa myslelo, že na scéne Haploskupina N1c1 (uhro-fino-balto-sibírska) vykazuje na Sloven-
eurázijského priestoru sa objavili „Slováci“ (Sloveni) v ranom stre- sku participáciu 0,5% a v Maďarsku 1%. Iné, napríklad maďarské
doveku v súvislosti akéhosi dodatočného zasídľovania karpatského výskumy mitochondriálnej (ženskej) stopy vykazujú 5% prítom-
oblúka a pridunajských mokraďových nív (v rozpätí 3. až 5. storo- nosť staromaďarských génov v dnešných populáciách Maďarska.
čia nášho letopočtu). Príchod metód vedeckej DNA analýzy však „Intervencia prírody“ viedla k tomu, že určité protoetnické sku-
dovolil spresniť evidentnosť tak, že sa porovnali vzorky súčasných piny (z ktorých sa neskôr tvorili haploskupiny) sa ocitali v rôznom
populácií s fosíliami – zvyškami minulých obyvateľov. čase v posledných 5 tisícoch rokoch na rôznych miestach s prelí-
Genetik V. Ferák pri zisťovaní genetických koreňov slovenskej naním vplyvu. Napríklad v rozpätí dozvukov doby ľadovej zaniklo
populácie zistil, že 84% slovenskej dnešnej populácie má gene- baltické sladkovodné jazero a zmenilo sa na Baltické more, čier-
tický substrát zhodný s pozostatkami populácií frekventovaných nomorské sladkovodné jazero po prierve bosporskej úžiny bolo
na tomto území už od doby mladšieho paleolitu ( až 40 tisíc rokov zaliate slanými vodami Stredomoria a premenilo sa na Čierne
dozadu), že necelých 10% dnešnej populácie má spoločné gene- more. Škandinávske odľadnené územie sa výrazne zdvihlo a na-
tické zloženie s neolitickou migračnou vlnou (približne pred 10 opak veľa prímorských pobrežných území v celej Európe i v af-
až 8 tisíc rokmi) a len zvyšných 5% dnešných populácií má zhodu rickom Stredomorí zaliali vody rastúcich oceánov. Katastrofické
s prišelcami imigračných vĺn z raného a stredného stredoveku (v 6. intervencie prírodných živlov (klímy, zemských a vulkanických
až 10. storočí n.l.). pohybov) podstatne zasiahli Európu. Je paradoxným faktom, že
Avšak rýchly rozvoj genetických vied dovolil identifikovať nie- horský zvrásnený terén a pririečne močaristé nivy tvorili konso-
len časopriestorovú genetickú mapu, ale aj mapu etnogenetickú. lidačný tzv. refugiálny (únikovo-záchranný priestor). Tým sa dá
Roztriedením haplotypov a haploskupín bolo možno zistiť všetky vysvetliť vysoká stálosť fylogenetického substrátu našich súčas-
ných slovenských populácií. Vysoký podiel haploskupiny R1a teda ricky i priestorovo identifikovateľného slovenského protoštátneho
dokladá, že tvorí stabilizačný sediment evolučných vlastností v ce- útvaru (kniežatstva). V nitrianskom prostredí je hrejivé si pripome-
lej Európe a pochopiteľne na Slovensku tiež. núť, že slovenský substrát má hlbokú kontinuitu jednak etnogene-
Na rozhraní posledného zaľadnenia a otepľovania došlo – ako tického vývoja, ale aj neskoršieho kresťanského vývoja Slovenska.
to bolo uvedené vyššie – k rozkolísaniu existenčných podmienok Dá sa povedať, že Nitra bola hlavným mestom nielen prvého his-
ľudí, ktoré pôsobili jednak ako dramatické šoky a jednak ako mobi- torického slovenského kniežatstva (už s dynastickou postupnosťou
lizujúce podnety k tomu aby ľudia rozvinuli svoje inteligenčné pre- Pribinu a Koceľa), ale Nitra bola aj sídlom údelného kniežatstva
dispozície a tak zachránili svoju existenciu na vyššej inteligenčnej Arpádovcov. Vlastne Slovensko (ako horné Uhorsko) bolo ohnis-
úrovni. kovým ťažiskom rozvoja severokarpatského oblúka a pridunaj-
Protoslovanský element mal v tomto grandióznom sebazáchran- ských nív. Napokon, ak nezdôrazníme etnotvornú špecifiku, tak
nom vývoji veľmi vysokú priestorovú rozprestretosť od Islandu až slovenské súčasné populácie masívne korenia (84%) v genetic-
po Afriku a zrejme v jeho praslovanskej podobe dosiahol aj ranú kom substráte mladšieho paleoliotu. To je obrovská hĺbka identity,
gramotnosť (schopnosť archaických záznamov). Vysokú staroby- autenticity a autochtónnosti. Na ugro-fino-balto-sibírskej haplos-
losť haploskupiny R1a ukázala genetická analýza a práve preto kupine N1c1 Slovensko participuje polovicou percenta (0,5%)
treba oveľa vážnejšie brať výsledky dešifrovania raných písom- a Maďarsko participuje jedným percentom (1.0%). To znamená, že
ných zvyškov v Európe, ktoré urobil Antonín Horák. Antonín Horák dnešní „Maďari“ v MR i v susedných štátoch sú etnickými (gene-
dešifroval viaceré Kréto-mykénske hlinené tabuľky v lineárnom tickými) Maďarmi iba z 1,0% , čo už dávnejšie potvrdili genetické
písme A a v lineárnom písme B (slabičné zápisy) a neskôr v európ- výskumy v Maďarsku, ktoré realizoval americký profesor Cavalli-
skom hláskovom písme (v tzv. etruskej abecede). Pri dešifrovacej Sforza. Mali by sme si teda uvedomovať čo a ako nás spája. Mali
rekonštrukcii dokázal prečítať protoslovanské elementy a súvislé by sme hľadať nie rivalizovanie, kto je nadradený, ale uznať, že
texty. Texty ukázali, že sú tvorené s vysokou jazykovou a grama- si vzájomne ceníme naše dedičstvo a že rešpektujeme kontinuum
tickou kompetenciou a teda dokumentujú rýchlu kulturačnú a ci- našej identity.
vilizačnú evolúciu protoslovanských spoločenstiev. V Európe je Etnogenéza populácií Slovenska vykazuje vysokú kontinuitu
to doklad, že protoetnické spoločenstvá už vlastne vynašli schop- a teda sme povinní niesť túto identitu aj do budúcnosti a tak zacho-
nosť záznamu skúseností a teda začali si vytvárať tzv. dislokovanú vať vernosť predkom a odovzdať ich dedičstvo našim potomkom.
pamäť. Nemáme dôvod zatajovať našu identitu a už vôbec nie sa jej vzdať.
Uvedené texty a Horákove rozkrytia dávajú vývoj etnogenézy V Európe, ktorá je zmietaná nielen ekonomickou krízou, ale aj hroz-
v Európe do nových súvislostí a významností. Horákove dešif- bou imigračných vĺn, musia sa veľké, stredné a malé etniká soli-
rovania prastarých textov zároveň vysvetľujú vývoj etnického darizovať pri ochrane pred „multikultúrnou“ vlnou. Všetci Euró-
diferencovania a v ňom tzv. protoetnické názvy kmeňov Vánov, pania potrebujeme vzájomne sa akceptujúcu koexistenciu. Buďme
(Wano), Venetov, Venedov, Windov, Svezov, Suezov, Slovenov samými sebou nielen v prítomnosti, ale v celom reťazci od našich
a pod. Stará slovenčina v jej macedónskej podobe bola síce štvr- predkov a cez nás k našim potomkom. Aj my, aj naši susedia, sme
tým liturgickým jazykom (po latinčine, gréčtine a aramejštine), ale väčšinovo autentickí a geneticky veľmi blízki. Akceptujme to.
zrejme mala predchodkyňu v prvých protoslovanských hláskových SV 2011/4
a slabičných písmach. Starobylá Nitra bola sídlom prvého histo-
Slovanské stopy vo svete ska aj v bosenskom Vysoku boli objavené slovanské pyramídy,
ktoré postavili približne v rovnakom období ako Arkaim „uctie-
Dagmara Bollová vači slnka“ – starovekí Slávovia.
Donedávna naši neprajníci vymedzovali počiatky Slovanov
Ak chcete ďalej prísť, ako my prídeme, musíte viac vedieť, ako 5. storočím n.l., na základe správy gótskeho historika Jordana
čo my vieme. Karol Kuzmány ich posunuli do 2. storočia, ale iba na území východne od ústia
Dunaja maximálne po Dneper. Nik sa vtedy nezamýšľal nad tým,
Myšlienka Karola Kuzmányho, v rokoch 1863 – 1866 prvého že všetky pramene o histórii Slovanov boli buď zničené, alebo
podpredsedu Matice slovenskej, autora textu hymnickej piesne Kto stiahnuté a ukryté v tajných archívoch Vatikánu. Práve preto bolo
za pravdu horí, znie ako nadčasová výzva. Môže sa zdať, že v dobe možné upravovať a „opravovať“ naše dejiny, meniť geografické
takmer dokonalých informačných technológií nie je zložité vedieť názvy, rozsah a dobu osídlení, starostlivou cenzúrou ovplyvňovať
viac, ako vedeli naši predkovia. Zdanie ale, ako obyčajne, klame. svetové historické vedomie. Tak bolo možné usmerňovať naprík-
V záplave servírovaných informácií je totiž ťažké rozlíšiť, ktoré lad aj mienku o Kosove, kde prišelci Albánci vytláčali pôvodných
z nich sú dôkazne potvrdené a ktoré sú iba výplodom historiogra- Srbov, až napokon vyhlásili „svoj“ štát.
fov, nazývajúcich sa historikmi. Profesor Čudinov vysvetľuje napríklad kartografické úpravy
História je grécke slovo označujúce dejiny, udalosti, deje, nie je to na mape Ruska, kde rieka Neman sa do roku 1905 volala Rus
dejepis, t.j. to, čo bolo o dejoch napísané. Štátny vzdelávací program a okolitá zem bola Porusie. Dnes používaný názov Prusko, na
v oblasti Človek a spoločnosť uvádza vyučovací predmet „dejepis“. ktoré si doteraz robí právo Nemecko, je iba skomolenina a o prís-
Žiaci sa teda dozvedajú nie históriu, ale čo bolo o nej napísané. Tak lušnosti k Nemecku nemôže byť ani reči. Napriek tomu sa ruskí
neskoro, ak vôbec niekedy, sa budú učiť, že archeologické nálezy na žiaci učia o Prusku a rieke Neman, nie o Porusí a rieke Rus.
Južnom Urale potvrdzujú existenciu prvej slovanskej civilizácie na /www.kramola.ru/
rozhraní III. a II. tisícročia pred n.l. Bol tu mohutný bod kultúrnej Veľmi zaujímavé výskumy profesora Alexeja Artemjeva z roku
genézy, ktorý spojil pôvodné obyvateľstvo rozľahlého územia stepí 2013 pomáhajú vyznať sa v početných klamstvách a falzifikáciách
a lesostepí strednej Euroázie. Bola to civilizácia na úrovni Mykén historiografie, ktorej boom patrí do 19. storočia. Objektom jeho
a Mezopotámie, o 500 rokov staršia ako Homérova Trója, o 200 skúmania boli starodávne knihy, rozoberá technológiu výroby kníh
rokov staršia ako prvá egyptská pyramída! Obyvatelia – Áriovia a zvitkov, spôsoby písma a rôzne príznaky falzifikácie, posudzuje
boli pastieri, roľníci, hrnčiari, tavili meď, spracúvali kože a kosti. všemožné pokusy „akademickej vedy“ skryť skutočnú históriu
Bol to vyspelý národ, ktorý mal svojich vodcov, učiteľov, prorokov. v snahe dokázať, že základná úloha v rozvoji sveta prináleží prí-
Bez nich by totiž prosté masy nemohli vybudovať Zem miest slušníkom iných etník, ale v žiadnom prípade nie Slovanom.
– 19 opevnených centier. V roku 1952 boli urobené letecké snímky Iný vedec – Alexander Prozorov – sa k danému problému vyjad-
a vytvorené dve expedície, ktoré mali raz a navždy zodpovedať ril nasledovne: „Minulosť našej civilizácie je zámerne veľmi skres-
otázku našich civilizačných počiatkov, nájsť miesto, kde žil národ lená. Historici skôr pripomínajú mestských bláznov ako vedcov.
našich slovanských prapredkov. Miesto našli. Sústava miest sa Namiesto overených vedomostí ponúkajú množstvo málo zrozu-
volá Arkaim. Do povedomia tvorcov učebníc však ešte nevošla. miteľných „vedeckých“ termínov, nepodávajúcich žiadnu informá-
Podobne nemnohým súčasníkom je známe, že v blízkosti Lugan- ciu. Zámerne upravenými správami demotivujú a nabádajú k slepej
viere v neomylnosť ich autorov. Nesmierne škody sú páchané spracoval J.R.R.Tolkien, autor Pána prsteňov a spomína v nej slo-
najmä pri výklade dejín, menovite dejín Slovanov.“ vanského boha Odina.
Vzdelaný človek nemôže prijať výplody „historikov“ tvrdiace, Slovanská stopa vo Švédsku pokračuje aj v roku 1697, keď zomrel
že prví ľudia v Európe boli černosi, že genetika je paveda, že oby- švédsky kráľ Karol XI. Na jeho pohrebe v Štokholme (niektoré zdroje
vatelia Európy sa sťahovali. „Historici“ odmietajú uznať, že pras- uvádzajú pôvodný názov mesta Stokolň – súvis so slovom „steklo“
lovanská skupina sa zrodila práve na území Európy a Ázie, nikdy – v okolí mesta boli všade sklárne...) sa viedla ceremónia v ruskom
sa nikam nestrácala ani neodchádzala a je teda na tomto obrov- jazyku! Rozlúčková reč je uložená v knižnici univerzity v Upsale
skom území autochtónna a že v posledných 3 – 4 tisícročiach sem (do roku 1523 hl.mesto Švédska) v zbierke Palmiold č.15. Možno
síce prichádzali i iné národy, ale Praslovanov nikam nevytláčali, ju nájsť na www.leva-net.webnode.cz/products/ . Kráľ je pochovaný
ani ich nezamieňali. v Štokholme v kostole Riddarholmen. Na náhrobku je latinkou napí-
„Historici“ spochybňujú výskumy archeológie, antropológie, saný ruský text – www.tajnedejiny.sgo.sk/?p=624 .
genetiky, etnografie, lingvistiky... Za príznak vyspelej civilizá- K významným svedectvám o živote našich slovanských predkov
cie považujú až stavby Sumerov a egyptské pyramídy, hoci celý patria nesporne zachovalé alebo reštaurované slovanské hradiská
sever Európy je posiaty megalitmi, ktoré sú staršie minimálne na území Nemecka. Slovanské osídlenie východu, severu a se-
o dve-tri tisícky rokov a vybudovali ich nositelia slovanskej sku- verozápadu Nemecka slovanskými kmeňmi Lužicov, Polabských
piny, pretože ani indoeurópania, ani ugrofíni vtedy ešte v Európe Slovanov a ďalších bolo pravdepodobne aj prameňom nemeckého
neboli. mýtu o nadradenosti árijskej rasy, lebo Áriovia – Praslovania boli
Stopy po našich slovanských predkoch sa nachádzajú od Kas- prví predstavitelia vyspelej civilizácie. Našej. Slovanskej.
pického mora po Grónsko, od Kréty po Škandináviu. Pohre- Vznik pohanských chrámov Slovanov v Polabskej a Pobaltskej
bisko Slovanov-pohanov staré 3 tisíc rokov sa nachádza vo Fín- oblasti dokumentujú archeologické výskumy:
sku, neďaleko mestečka Lappi, s názvom Sammallahdenmäki. Na ostrove Rujana bol veľkolepý chrám boha Svantovíta
Rúnové kamene v dánskom meste Jelling pochádzajú z 10. storo- – najznámejšia svätyňa Arkona – niektoré zdroje uvádzajú aj
čia, kedy na danom území žili ľudia, komunikujúci pomocou rúno- názov Retra. Vybudovali ju pobaltskí a polabskí Slovania, národ,
vého písma, t.j. predkovia Slovanov. ktorý ovládol aj Dánsko. Vo vnútri chrámu boli veľkolepé sochy
Najznámejšou zbierkou slovanských rúnových kníh boli bohov, označené menami. Najvyšší bol Svantovít, pôvodne Svaro-
rukopisy chránené v kráľovskom archíve opátstva Sanlis pri žič, syn hlavného boha slnka a ohňa Svaroga, ktorý bol uctievaný
Paríži a patrili do knižnice kráľovnej Francúzska Anny Jaroslavny, aj v Rusku. Pozri www.hradiska.sk.
dcéry kyjevského kniežaťa Jaroslava Múdreho. Dnes ich považu- Gross Raden – pri rovnomennej súčasnej dedine na severnom
jeme za stratené alebo ukryté! výbežku jazera Binnessee v rokoch 1973 – 1980 rozsiahle výskumy
Texty škandinávskych rún nie sú síce čistou praslovančinou – sú odhalili slovanské hradisko.
v nich prvky vikingskej germánčiny, ale bez slovanských rún ich Raddusch – pri Bischdorfskom jazere v Dolnej Lužici medzi
nebolo možné rozlúštiť. Vo Švédsku sa tiež nachádzajú početné mestami Lubbenau a Cottbus, cca 176 km severne od Liberca, sú
pamätné kamene s rúnovými nápismi. Okrem nich je zachovaná na pozostatky hradiska kmeňa Lužicov. Dodnes tu žije etnická men-
skale stará rytina ságy o Sigurdovi a Gudrun (pri meste Eskilstuna šina Lužických Srbov.
na brehu tretieho najväčšieho švédskeho jazera Mälaren) – ságu Torhelow – zem, kedysi patriaca slovanským Ukranom, dnes
ju Nemci nazývajú Uckermark. Po archeologických výskumoch tu sal: “ Slovania sú najmocnejší národ. Keby sa spojili, nebolo by na
bola v plnom rozsahu zrekonštruovaná slovanská dedina. V tamoj- zemi sily, ktorá by ich porazila.“
šom múzeu sú lode slovanských námorníkov, ktorí v tom čase vládli Prekvapivú slovanskú stopu možno nájsť napr. aj v severnom
Baltskému moru. Jedna z lodí sa volá Svarog, druhá Svantovít. Taliansku. Pri sčítaní obyvateľstva v roku 1900 talianske úrady
Spandau – cca 1 km od rovnomenného mesta stálo významné zistili, že v ťažko prístupných molísanských horách v Toskán-
hradisko slovanského kmeňa Hevolanov. sku neďaleko dnešného Livorna a mesta Volterza žije slovanská
Brandenburg an der Havel – bolo sídelné hradisko slovan- národnostná menšina v etruskom štáte s názvom „Slobodná zem“
ských hevolanských kniežat. s vlastným archaickým jazykom v počte asi pol milióna obyvate-
Behren – Lubchin – neďaleko rovnomennej obce stálo mohutné ľov. Po nástupe fašizmu boli násilne asimilovaní. (Etruskovia pat-
opevnené hradisko Čerkepanov. Bolo jedno z posledných slovan- rili do slovanského etnosu.)
ských hradísk, ktoré odolávali tlaku Nemcov a kresťanstva. Pri zmienke o Taliansku načim spomenúť, že v celej opisovanej
Stargrad – najväčšie slovanské mesto, hlavné mesto Vagrov, histórii vyspelej civilizácie, pochádzajúcej z Rímskej ríše, je jedna
Nemcami premenované na Oldenburg. Vagrovia sídlili na východe záhada: vznik Starovekého Ríma sa datuje rokom 753 pred n.l.,
súčasnej nemeckej spolkovej krajiny Šlezvicko – Holštajnsko. ale na stredovekej mape flámskeho kartografa a geografa Ger-
Rekonštrucia Stargradu je v architektonickom múzeu Oldenburger harda Merkátora zo 16. storočia sa na území vtedajšej Itálie
Wallmuseum. mesto Rím, ani Roma nenachádza! A staroveké Grécko, najstar-
Kopenick – v juhovýchodnej časti Berlína je na rieke Dähme šia uvádzaná európska civilizácia, má pôvod v minojskej civilizá-
pred sútokom so Sprévou tzv. Kopenický hradný ostrov s nálezom cii na ostrove Kréta, založenej potomkami prvých roľníkov (boli
slovanského hradiska. to potomkovia Praslovanov?), ktorí prišli z Blízkeho Východu asi
Samotný Berlín, ako uvádzajú informačné materiály, vznikol pred 9 tisíc rokmi. Uvádza to genetik George Stomatoyannopoulos
z pôvodnej slovanskej osady. Názov hlavného mesta SRN nesie z univerzity v americkom Seatle.
spoločný geomorfologický znak so slovanskými názvami miest Nespočetné množstvo stôp na všetkých svetadieloch zanechali
koncovkou – ín/ – in: Devín, Trenčín, Kolín, Zlín, ale aj Scze- príslušníci rôznych slovanských národov v dôsledku globálnych
cin, Lublin, Wolin, Koszalin (PL), Varaždín (SLO), Tolbuchin geopolitických, štátotvorných, ekonomických zmien v stredoveku
(BG), Cobodin (RO), Templin, Schwerin (D) a iné, má v erbe a novoveku, putujúci za dobrodružstvom, z nevyhnutnosti, ale
medveďa, ktorý je prastarým slovanským symbolom. i túžiaci po naplnení vlastných želaní objavovať a poznávať svet
Nemci si hovoria Germáni. O pôvode slova Germánia napísal (Mauro Orbini: Pôvod názvu, slávy a rozšírenia národa slovan-
Tacitus: „Názov Germánia je vraj nový, daný len nedávno, pretože ského – www.voltaire.netkosice.sk). Dozvedáme sa o nich na ces-
tí, ktorí prví prekročili Rýn a zahnali Galov, dnešní Tungri, si vtedy tách za poznaním, sledujúc osudy Slovanov, ktorí z rôznych dôvo-
hovorili Germáni.Toto meno patriace jednému kmeňu, nie celému dov opustili svoju vlasť, v cudzom svete dosiahli úspech a uznanie,
národu, sa pomaly rozšírilo, takže potom sa menom Germáni hoci nie vždy sa o tom dozvedeli rodáci v ich domovine. Ich stopy
označovali všetci porazení, myslím, že zo strachu pred víťazmi.“ sú artefakty, zachované napriek sústredeným tlakom eliminovať
www.tajedejiny.sgo.sk/?p=185 . slovanský vplyv na rozvoj civilizácie, evidentne pozorovateľné od
Arabský historik a geograf Al-Masúdí vo svojej knihe Kitáb obdobia rastu vplyvu cirkvi, najmä katolíckej. (krátené)
at-tanbíh val-išráf (Kniha poučenia a opráv) o Slovanoch napí- SV 2015/1
Slovanské Nemecko – Doberschau (Dobruša), Teterow, Golzow, Mirow, Burow, Shyn-

dau, Torgau, atď.
Ako dokazujú moderné dejiny, zhruba do konca 6. storočia n.l., Najznámejšie toponymá slovanského pôvodu v dnešnom
a na východe až do 13. storočia n.l., obývali sever, severozápad Nemecku sú:
a východ dnešného Nemecka veľké skupiny západoslovanských – Mesto Saská Kamenica, (nem. Chemnitz, luž. Kamjenica), na-
kmeňov: Luticov, Bodrcov, Pomoranov, Ránov, Kašubov, Lužic- zvané podľa riečky Kamjenica – slovo pochádza z jazyka Lužic-
kých Srbov a i. Tieto slovanské kmene podľa tvrdenia ortodoxných kých Srbov a znamená „kamenistý potok alebo rieka“.
historikov „vystriedali“ od druhej polovice 6. storočia n.l. germán- – Mesto Lausitz, (luž. Lužice) – Lužica je historická oblasť v Ne-
ske kmene Langobardov, Lugiov, Chizobradov, Varinov a ďalších. mecku, kde doteraz žije slovanský národ Lužičanov – Lužic-
Navyše, viacero bádateľov konštatovalo „prekvapujúcu zhodu kých Srbov a v ich jazyku znamená „bažinatá zem“ (aj v sloven-
kmeňových názvov polabských, pomoranských a ďalších západ- čine „luh“ znamená bažinatý alebo zaplavovaný nížinný les).
ných Slovanov so staršími etnickými pomenovaniami z 1.storo- – Mesto Lübeck, (luž. Ljubica) – založené neďaleko pevnosti Vag-
čia n.l., uvádzanými v rímskych prameňoch“. Dokopy je takých rov Ljubice.
zhodných antických a ranostredovekých slovanských kmeňových – Mesto Rostock, (luž. Roztoky) – označuje miesto, kde sa voda
názvov v danej (dnes nemeckej) oblasti známych asi pätnásť. To rozlieva do všetkých smerov.
znamená, že Slovania žili na území Nemecka už pred naším leto- – Mesto Ratzeburg, (luž. Ratibor), pôvodne slovanská osada – ná-
počtom, alebo minimálne od prelomu letopočtu. zov pochádza od mena obodritského kniežaťa Ratibora a spomí-
Obývali rozsiahle územia od ústia rieky Labe (Elbe) a jej prítoku na sa aj v dokumentoch nemeckého kráľa Fridricha IV. z roku
Sály (Saale) až k rieke Odra (Oder) na východe, a na juhu od Kruš- 1062.
ných hôr (na dnešnej hranici s Českou republikou) až po Baltické Podobne je to so staršími názvami súčasných nemeckých miest,
more na severe. Len územie polabských Slovanov tvorilo prinaj- ktoré nepotrebujú bližšie vysvetlenie: Lübeck (Ljubek), Bremen
menšom tretinu terajšieho nemeckého štátu. Združovali sa v troch (Brémy), Weiden (Vejden), Lübben (Ljubeň), Torgau (Trgov),
kmeňových zväzoch: Lužickí Srbi, Lutici (Veleti) a Bodrci (Obod- Klütz (Ključ), Ribnitz (Rybnica), Karow (Károv), Teterow (Tete-
riti). S nimi boli spriaznené aj pomoranské slovanské kmene, žijúce rov), Malchin (Maľchin), Rossow (Rosov), Buckow (Beckov),
na južnom pobreží Baltického mora zhruba od ústia rieky Odry Kamenz (Kamenec), atď., atď.
k ústiu rieky Visly na juhu, až po rieku Noteč na východe na hrani- Slovanské toponymá sú dodnes bežné na týchto územiach
ciach s poľskými kmeňmi. Nemecka: v Dolnom Sasku – oblasť východne od Hamburgu,
O tom, že slovanské národy žili na území Nemecka už pred dáv- nazývaná „Wendland“ (Wenden-Vendi je staronemecký názov pre
nymi časmi, svedčí množstvo miestnych názvov (toponým), ktoré západných Slovanov), na východnej polovici Šlezvicka-Holštejn-
tu po sebe zanechali. Napríklad: ska, na celom území Meklenburska, Predného Pomoranska, Brani-
– Berlin, Schwerin, Witzin, Alt Teterin, Karpin, atď. (koncovka borska, Saska, Saska-Anhaltska, Thüringenu, Bavorska a v okolí
-in je typicky slovanská, podobne ako koncovky –ice, -icy, -ov Berlína (podobne ešte aj v 19. storočí český vedec A. V. Šember
a pod.), našiel aj na mape Rakúska vyše 1000 slovanských názvov riek, hôr,
– Lausitz (Lužice), Chemnitz, Dobranitz, Doberschutz (Dobrosi- lesov, mestečiek a miest a publikoval ich v knihe Západní Slované
cy), v pravěku (1860) – len ako kuriozitu uvádzame z nej, že mesto
Zwettl je pôvodne osada Svetlá a sama Viedeň (Wien) je bývalý nov tvorili mocné kruhové opevnenia z dreva a zeminy s výškou
slovanský Vindebož. Severonemecký kronikár Adam Brémsky vyše 10 metrov a osady, rozložené okolo nich, pozostávali z jedno-
vo svojom diele Činy kňazov hamburskej cirkvi (okolo r.1066) a dvojpodlažných(!) domov. Hlavným zamestnaním obyvateľov
uvádza aj niektoré mená západoslovanských kmeňov: „Slovan- bolo oddávna poľnohospodárstvo a chov zvierat i rybolov a drobné
ských národov je veľa. Z nich najväčší sú západní Vagrovia, žijúci remeslá: tkáčstvo, hrnčiarstvo, pivovarníctvo a spracovanie železa
na hranici s Transalbingou. Ich mesto, ležiace pri mori, je Olden- a kostí.
burg (Stargrad). Za nimi nasledujú Obodriti, ktorých teraz nazý- Slovania na týchto územiach žili až do križiackych vojen a za-
vajú Reregovia a ich mesto je Magnopolis (Velehrad). Na východ čatia nemeckého Drang nach Osten mierumilovne, dobre a bohato.
od Hamburgu žijú Polabinci (Polabania), ktorých mesto nazývajú Najdôveryhodnejšie svedectvá o tom vydali práve neslovanskí misi-
Ratzeburg (Ratibor). Za nimi sú Lignoni (Gliňania) a Varabovci, onári a kronikári, ktorí uvedené lúpežné a vražedné výpravy proti
nasledujú Chyžani a Čerezpeňani žijúci severne od rieky Peny, Slovanom sprevádzali. Napríklad kresťanský misionár Helmold
a na juhu Dolenci a Ratarovia. Tieto štyri národy sú z dôvodu svo- (Gelmond) vo svojej Slovanskej kronike z 12. stor. píše: „Prusi
jej chrabrosti nazývané Wilzovia alebo Lutici. Okrem uvedených (pôvodne slovanský kmeň – pozn.red.) doteraz nepoznali svetlo
existujú aj ďalšie slovanské kmene, ktoré žijú medzi riekami Labe viery, ale sú to ľudia disponujúci mnohými jedinečnými vlastnos-
a Odra.“ ťami. Sú veľmi ľudomilní k trpiacim v núdzi a vždy sa ponáh-
Po druhej svetovej vojne boli v Nemecku vykopávkami odhalené ľajú na pomoc tým, čo sú vystavení nebezpečenstvu. … O zlato
desiatky veľkých slovanských sídiel a opevnených hradísk a treba a striebro sa takmer nezaujímajú. Majú hojnosť rozličných kožu-
s uznaním konštatovať, že viaceré z nich boli zakonzervované, zre- šín, kvôli ktorým našu zem zaplavil smrteľný jed pýchy.“ Podobne
konštruované a sprístupnené verejnosti ako archeologické múzeá konštatoval kresťanský biskup Otto von Bamberg, ktorý dva razy
pod šírym nebom. Napríklad slovanské hradisko s priľahlou dedi- v rokoch 1124 a 1127 navštívil zem pomoranských Slovanov s cie-
nou na mieste obodritského osídlenia v Gross-Radene (Slawen- ľom ich christianizácie: „Po celej zemi je… množstvo všelijakej
burg-Raddusch) v Meklenbursku – Prednom Pomoransku, alebo zveriny. Ďalej maslo z kráv a ovčie mlieko i tlsté ovce a jahňatá.
pevnosť slovanského kmeňa Sprévanov Kopenick (Kopjenik), na Je tam hojnosť medu a pšenice, maku a všetkej zeleniny – a keby
sútoku rieky Sprévy (Spree) a jej prítoku Dahme. Sprístupnená tam boli vinice, olivovníky a figovníky, človek by si myslel, že je
bola aj hlavná pevnosť slovanského kmeňa Stodoranov-Havolanov to zasľúbená zem – tak veľa je tam ovocných stromov. … Pocti-
(nem. Heweller) Branibor pri ústí rieky Havoly (Havel) a v Pred- vosť a priateľstvo je medzi nimi také, že nepoznajú vôbec krádež
nom Pomoransku aj bývalé slovanské mesto Torgelow, v ktorom ani podvod, svoje truhlice a skrinky držia nezamknuté. V skutoč-
je dnes národopisné múzeum pod šírym nebom, venované západo- nosti sme tam ani nevideli zámky a kľúče. Sami boli veľmi prekva-
slovanskému kmeňu Ukranov (nem. Ukrer, Ukraner). Najväčším pení, keď videli naše vaky a skrinky zamknuté. Svoje šaty, peniaze
západoslovanským mestom však bolo mesto kmeňa Vagrov – Star- a všetky drahocennosti ukladajú do svojich nádob a sudov, zakryté
grad, jeho názov bol neskôr preložený do nemčiny ako Oldenburg. len vekom a neboja sa žiadneho klamstva, lebo ho nezažili…“
Vagrovia boli najseverozápadnejším kmeňom bodrcko – obodrit- Žiaľ v tom čase už mier a bohatstvo západných, severozápad-
ského kmeňového zväzu a ich územie zahrňovalo celú východnú ných i severných Slovanov začínali byť minulosťou. Na začiatku
oblasť terajšej spolkovej krajiny Šlezvicko-Holštajnsko. Nemecké 10. stor. sa začal nemecký Drang nach Osten, počas ktorého
archeologické vykopávky odhalili, že hradiská západných Slova- boli Slovania vyhnaní zo svojich zemí, čiastočne obrátení na
kresťanstvo a asimilovaní, ale väčšina z nich bola jednoducho Devín – Vyšehrad 1947
povraždená. V roku 1147 sa začala ďalšia „krížová výprava“ proti
západným Slovanom (hoci tí už boli v tom čase kresťanmi!), (alebo pôjdeme na Vyšehrad aj v roku 2013?)
vedená spojenými vojskami germánskych Gótov, Jutov, Sasov,
Dánov a ďalších germánskych kmeňov a za účasti mnohých bisku- Stanislav Bajaník
pov a vysokých kresťanských hodnostárov, tá však na hrdinskom
odpore Slovanov s hanbou stroskotala. Tým sa ale nemecké pre- Na úvod pokladám za nevyhnutné uviesť, že slovanské hradisko
nikanie na východ nezastavilo – na to bola očakávaná korisť až Vyšehrad stojí na starších rímskych základoch. Maďarský histo-
priveľmi bohatá a lákavá! A tak bolo už v roku 1150 s pomocou rik A.Fenyes jeho výstavbu pripisuje „Tótom“, teda starým Slo-
intríg a podvodov dobyté braniborské kniežatstvo Vagria, poro- vákom. Kráľ Ondrej I. v ňom našiel roku 1056 gréckych mníchov.
bené boli kmene Luticov, Chyžanov i Čerezpeňanov a počas ďalšej Starí Maďari tu našli rozvinutú kultúru a architektúru, ktorej veno-
germánskej invázie v roku 1160 padol aj Obodritský štát kniežaťa val pozornosť už ich prvý kráľ Štefan. Na Vyšehrade bola uložená
Niklota. Mierumilovné poľnohospodárske slovanské obyvateľstvo uhorská kráľovská koruna.
západnej a severozápadnej Európy nebolo schopné dlhodobo odo- Medzi prvými, ktorý na tieto fakty upozornil bol katolícky kňaz
lávať lúpeživému náporu združených germánskych nájazdníkov Jozef Karol Viktorin (1822-1874) samostatnou slovensko-maďar-
a tak sa v pomerne krátkom historickom období na obrovských sko-nemeckou prácou v duchu zásady Osvetou ku slobode a sláve.
slovanských územiach sformoval nemecký etnický a štátny pries- Bol inšpirátorom založenia Matice slovenskej, publicista, redak-
tor, z ktorého boli ešte aj v 20. storočí podniknuté ďalšie dva veľké tor a vydavateľ (Concordia 1858), šíriteľ diel slovenských auto-
nájazdy Drang nach Osten do ďalších slovanských území. Pravda, rov. Ako donátor sa v roku 1866 až 1872 vďaka svojej diplomacii
to je už celkom iná kapitola dejín slovanských národov. (styky s akadémiou, vládnymi činiteľmi, cirkevnou vrchnosťou)
SV 2011/4 vlastne ako Slovák najvýznamnejšie zaslúžil o obnovu hradu, oko-
lia a prostredia.
Vo svojom testamente zanechal veľké finančné dary Matici slo-
venskej, Spolku sv. Vojtecha, chrámu, hradu, Matici českej, ilýr-
skej, dalmatínskej, slovinskej, ruskej, Umeleckej besede, maďar-
ským kultúrnym a literárnym spolkom. Matici slovenskej zveril
knižnicu, vydavateľské práva a výnosy.
Poďme na Vyšehrad
Prvý slovanský deň na Vyšehrade sa uskutočňuje 6. júla 1947
ako organizačné dielo Antifašistického frontu Slovanov v Ma-
ďarsku (AFS) založeného roku 1944. Orgán AFS Sloboda ohlásil
prvý vyšehradský deň už v júni 1947. Výzva na slovanské cyrilo-
metodské oslavy oslovila Slovákov v Maďarsku, tzv. Dolnej
zemi, najmä z Vojvodiny, ale i zástupcov Bulharov, Srbov, Rusov,
Poliakov, Maďarov. Sila výzvy AFS zoskupila vyše 2500 účast- mánsko-nemecká rozpínavosť), ktoré chceli zlikvidovať slovanský
níkov, najmä z Pešťpilíšskej, Novohradskej, Ostrihomskej župy, svet. K Slovanom sa pridal maďarský minister Mihálfy, ktorý sa
Slovensko zastupoval Daniel Okáli, AFS jeho predseda Alexander práve vrátil z osláv „Maďarského chleba“ v Lőrinci (hic!) a tešili
Horák, tajomník Fraňo Bartošek, ktorý celý ceremoniál aj uvádzal. sa v prostredí Slovákov, s ktorými aj niektorí Maďari bojovali proti
Vyšehradský slovanský deň predstavil hosťom desiatky účinku- fašizmu. Pripomenul, že „osud maďarského a slovenského ľudu je
júcich, folkloristov, deti, tanečníkov, umelcov, zvyky, starú sloven- podobný“ a utláčatelia feudáli už nie sú aktuálni.
skú svadbu, hymnické piesne. Dopoludnie zaplnila rímsko-kato-
lícka omša vedená A. Horákom – prvý raz v dejinách Vyšehradu Za slovenskú vec jasne a priamo
po slovensky, s prejavom úcty k J. K. Viktorinovi. Menej slávnostný tón nahodil Alexander Horák, predseda
Hlavný príhovor predniesol splnomocnenec vlády ČSR Daniel AFS, člen reemigračnej a repatriačnej komisie spolu s ďalšími
Okáli „Včera som bol na Devíne, kde boli mohutné celonárodné pamätníkmi slovensko-maďarských vzťahov počas II. svetovej
oslavy slovenského národa, na tom pamätnom mieste, kde sa odo- vojny, rešpektujúc situáciu v čase, ku ktorému sa chcel vyjadriť.
hralo jedno z najslávnejších období slovenských dejín na pamiatku Otvorene odsúdil maďarský šovinizmus a iredentu s upozornením,
toho, že tu sa začal vývin slovenských kultúrnych dejín“ – a pokra- že len jej odstránením „poslúžime maďarskej demokracii a upev-
čoval – „No súčasne cyrilo-metodské oslavy sú dnes nielen osla- níme život Maďarskej republiky“. Vyslovil údiv nad signálmi
vami Slovenska, ale i oslavami Slovanstva. Nie je to len z historic- česko-slovenskej politickej reprezentácie o zakladaní maďarských
kých dôvodov, len preto, že to čo vykonali Cyril a Metod nebolo škôl na Slovensku, keď v Maďarsku neevidujeme ani jedinú slo-
vykonané len pre národ Veľkomoravskej ríše, ale pre všetky slo- venskú školu!
vanské národy. V tento deň cyrilo-metodský slovenský národ mani- Alexander Horák upozornil na aktuálnosť demokratizácie vlád-
festuje svoju súdržnosť s ostatnými slovanskými národmi“ . Ďalej nej moci, odstránenie vyvyšovania jednotlivých rodov, a nech sa
vyzdvihol slovanskú spolupatričnosť, upozornil na aktuálnu repat- každému meria spravodlivou mierou len preto, že je človek. To
riáciu, novú maďarskú demokraciu, národný štát Čechov a Slová- platí aj na národné práva, medzi inými aj na právo bohoslužby
kov s konečným zvolaním: „Nedajte sa odradiť! Vytrvajte v tomto v slovenčine, čo aj vtedy nebolo v krajine dodržané. Nenechal na
národnom povedomí! ... Nech žije družba a jednota slovanských pokoji ani problémy s presídľovaním, zastrašovanie, odhováranie,
národov!“ vraždy Slovákov v Maďarsku, lúpeže a ich ťarchy v rámci repat-
riácie. Pripomenul ich bolesti pri presunoch, prestoje na staniciach,
Slovania Slovákom absenciu hygieny, stravy, utrpenie detí, zastavovanie transportov,
Ako vždy, výzvy neostali bez odozvy. Za Rusov pozdravil plu- ako i jemu nejasné stanovisko cirkvi k zriaďovaniu maďarských
kovník sov. armády J. Sergejčuk. Poverenec bulharskej vlády škôl na Slovensku, pričom jej vytkol nezáujem o stav reemigrantov
Lazán Cvetko ocenil cyrilo-metodskú misiu pre oba národy, volal a repatriantov v ich útrpných podmienkach. Zaželal zúčastneným,
po zjednotení a porozumení. K bulharským výzvam sa pripojil aby sa namiesto starých kráľovsko-diplomatických stretnutí na
poľský študent, priekopník slovensko-poľského priateľstva a brat- Vyšehrade (kráľ uhorský, český, poľský, panovník Moravy, knieža
stva J. Sobielovski. Želal si, aby sa v slovensko-poľských vzťa- Rusínov) stal Vyšehrad symbolom a miestom skutočnej slovanskej
hoch už nijaké chyby neuskutočňovali, volal po slovensko-poľskej súdržnosti a prispel do jej stimulov aspoň tak ako ozvena a význam
súdržnosti a prejavil vieru, že zvíťazíme nad silami minulosti (ger- Devína. Privítal národný štát Čechov a Slovákov, upozornil však
na exekutívnu potrebu okamžite riešiť výmenu 100 000 Slovákov Slovanský Vyšehrad 1938-1948
a Maďarov a naplniť dohodu z parížskej konferencie o maďarsko-
česko-slovenskom vyrovnaní. Tým by bola – aj podľa neho – men- Stanislav Bajaník
šinová otázka úplne likvidovaná. Túto skutočnosť podporili aj Slo-
váci v Maďarsku prihlásení na repatriáciu. Napokon slávnostne Hoci krátko, ale neodmysliteľne sa do dejín slovensko-slovan-
volal po novom živote a význame Dunaja ako spojovateľa náro- skej myšlienky v okupovanom i povojnovom Maďarsku zapí-
dov, Slovanov najmä potom, keď príde k prepojeniu Odra – Dunaj sala aj skupina slovenských vysokoškolákov, inteligencie a ich
a spojeniu Slovanov v Európe. sympatizantov, organizovaných v Antifašistickom fronte Slova-
Na záver prvého slovanského dňa na Vyšehrade zaspievali všetci nov v Maďarsku (1944), neskôr vo Zväze Slovanov v Maďarsku
prítomní hymnickú pieseň Kto za pravdu horí. (1947). Disponoval sekretariátmi vo všetkých oblastiach, kde
Os Devín– Vyšehrad treba spojiť do tradičných aktivít v roku žila kompaktná skupina Slovákov v Maďarsku. Vráťme sa k to-
sv. Cyrila a Metoda a to na báze vzájomnosti Slovákov celého mu aktuálnou spomienkou.
sveta. Verme, že aj pomocou Združenia slovanskej vzájomnosti,
Svetového združenia Slovákov v zahraničí a Celoštátnej sloven- Po viedenskej arbitráži (1938) sa ocitli státisíce Slovákov v oko-
skej samosprávy v Budapešti sa tak stane v roku 2013. Bolo by to vách horthyovsko-fašistického Maďarska, ktoré síce bralo na vedo-
čestným zadosťučinením našej generácie všetkým, ktorí sa v zlo- mie Hlavu 12 § 91-95 ústavy Slovenskej republiky /1939-1945/
žitých a osudovo neprajných časoch zaslúžili o cyrilo-metodskú o zásadách reciprocity, no pod rúškom zákazu iných štátov miešať
myšlienku v neslovanskom maďarskom prostredí. sa do vnútorných vecí v Maďarsku ju prakticky ignorovalo.
SV 2012/3 Zrod slovenského denníka, neskôr týždenníka Slovenská Jed-
nota (SJ) – Nové Zámky, Budapešť, 1939-1944 – redigovaný
Jozefom Kelemenom, vydávaný Ľudovítom Žákom, neskôr (1942)
v spolupráci s Emanuelom Bőhmom – vytvoril mediálnu tribúnu
Slovákov na okupovanom území napriek tomu, že maďarská pro-
tislovenská propaganda vynakladala nebývalé úsilia na podporu
tzv. slovenských renegátskych iniciatív (Dvorčáková „Ojčizna“
s týždenníkom Naša zástava a i.), ktoré by prekryli národno-eman-
cipačné úsilia vlasteneckých Slovákov v Maďarsku. V tomto
duchu podstatne pomohol Spolok sv. Vojtecha v Uhorsku (Buda-
pešť 1941) ale i Spolok slovenských vysokoškolákov v Budapešti
(1940-1941). Jeho členmi sa stali aj vojvodinskí Slováci i Slováci
z Maďarska, študujúci v Budapešti.
Snaha oživiť slovensko-slovanskú a cyrilo-metodskú myšlienku
na okupovanom území siaha v jeho aktivitách už do r. 1941-1943,
najmä pod dojmom dávneho slovanského hradiska Vyšehradu za
Ostrihomom. Myšlienka slovenskej politickej organizovanosti
v Strane slovenskej národnej jednoty (SSNJ) zo 40. rokov minu- nia, početnej sústredenosti Slovákov z Peštpilíšskej, Ostrihomskej,
lého storočia sa stala skutočnosťou najmä po r. 1942 s predse- Novohradskej oblasti, z bývalej Juhoslávie, zo Slovenska. Inšpirá-
dom E. Bőhmom, oblastnými sekretariátmi v okupovanom území, ciou sa stala tradícia rímskokatolíckeho kňaza Jozefa Karola Vikto-
Maďarsku, vo Vojvodine. Najmä vojvodinskí Slováci (A.Sirácky, rina (1822-1874), ktorý po svojom príchode na Vyšehrad ako prvý
P. Žihlavský, M. Topoľský, J. Čajak ml.), J. Kerepecký v Békeš- zhodnotil jeho staré korene, založil tradíciu slovensko-slovanskej
skej Čabe, a i. vynaložili mnoho úsilia na spoluprácu a pomoc, myšlienky, zrekonštruoval hradisko, organizoval zbierky, presadil
čo ich stálo prenasledovanie a útrapy. Tlačový orgán SSNJ predo povedomia verejnosti. Tajomník AFS F. Bartošek otvoril Slo-
nikal medzi Slovákov na okupovanom území Maďarska, Báčky, vanský deň na Vyšehrade po vzore slovanského Devína 6.7.1947.
Sedmohradska, Rumunska a v zložitých vojnových časoch plnil Bohatý kultúrno-národný program vyústil do žiadostí o skoncovaní
úlohu spojky medzi slovenskými enklávami na tzv. Dolnej zemi. s maďarským šovinizmom, uznaní národnostných práv, rozvíjania
A to napriek jeho orientácii na atmosféru a ideológiu doby (II. sve- vzťahov v duchu slovanskej vzájomnosti, podpory cyrilo-metod-
tová vojna), kedy vychádzal. Maďarská propaganda ho považo- ského odkazu pre Slovákov a Slovanov Európy a sveta.
vala za „panslavistické“ iniciatívy, ba v r. 1943, v rámci zmien Čo, pravda, vyvolalo okamžitý ohlas v Maďarsku a jeho exeku-
vojnových udalostí, vojvodinských redaktorov a spolupracovní- tíve. Nastala atmosféra novej vlny maďarizácie, presídľovania Slo-
kov označila ako „komunistickú entitu“. Napriek tomu SJ a SSNJ vákov a Maďarov v rámci akcie „Mať volá“ (1945-1948), prísnejší
tlmočili exekutíve mnoho odhalených krívd na jazykových, kul- dohľad na vplyv slovenských spolkov, vystupňovala sa protičesko-
túrnych, duchovných, spoločenských právach Slovákov, zastávali slovenská propaganda, tlač sa často vracala do starých maďarských
sa perzekvovaných, prenasledovaných, vyháňaných, prepustených praktík.
zo zamestnania, volali po obnove slovenských škôl, obnovení MS Úvaha slovenskej inteligencie napriek tomu smerovala k posil-
v Báčskom Petrovci a inštitúcií. Stali sa advokátmi národných neniu slovensko-maďarského dorozumenia, odstraňovaniu roz-
a ľudských práv Slovákov v Maďarsku na tzv. Dolnej zemi. dielov, zamedzovaniu útokov na slovenskú identitu, na čo využila
Niekoľkoročná organizovaná a koordinovaná slovensko-sloven- opäť Vyšehrad na druhom Slovanskom dni 8. augusta 1948. Pod-
ská a slovensko-slovanská iniciatíva koncom II. svetovej vojny robne sa mu venovala budapeštianska Sloboda, ale i štátna exeku-
zaniká a jej protagonisti nielen opúšťajú Maďarsko, ale i predsed- tíva a tajné služby. Vôľa k slovensko-maďarskému dorozumeniu
nícke posty. Mládež, Slováci v Maďarsku, sa potom od r. 1944 sa z maďarskej strany neprehlbovala, na Slovensku sa rodili pro-
organizujú v Antifašistickom fronte Slovanov v Maďarsku cesy s „buržoáznymi nacionalistami“, ochabujúce maďarsko-juho-
(AFS), od r. 1947 v spomínanom Zväze. slovanské vzťahy zamedzili prítomnosť vojvodinských a chorvát-
Po predchádzajúcom printovom médiu Slovenská Jednota si skych Slovákov a ich štátnych organizácií. Chýbali aj predstavitelia
Slováci v Maďarsku vydávali od r. 1945 orgán Antifašistického iných slovanských národov oproti roku 1947 (ZSSR, Poľsko, Juho-
frontu... Sloboda, ktorý o.i. prevzal štafetu predchádzajúcich slo- slávia). Znížila sa aj reprezentácia československého zastúpenia (r.
venských iniciatív a v novom šate vytvoril platformu na presadzo- 1947 vládny zmocnenec D. Okáli) a maďarskej exekutívy.
vanie práv Slovákov v Maďarsku od r. 1945. Napriek tomu Zväz Slovanov v Maďarsku otvoril na Vyšehrade
Túžba slovenských vysokoškolákov v Maďarsku z r. 1941 vyús- nové témy slovenských národných a kultúrnych potrieb, čo podpo-
tila do dvoch Slovanských dní na Vyšehrade r. 1947 a 1948. Prvý ril i legačný radca veľvyslanectva ČSR v Budapešti Dr. Ivan Bujna,
vykazoval znaky exkluzivity, reprezentačného štátneho zastúpe- dolnozemský Slovák z rumunského Nadlaku. Vyzdvihol fenomén
Slovanstva a vyslovil ostrú kritiku na adresu starého asimilačného Budovanie štátu.

maďarského režimu. Vystriedali ho zástupcovia Spolku Slovákov
v Maďarsku (J. Hirka, D. Belančík), ktorí si želali nové demok- Prečo hrad a prečo Svätopluk
ratické susedské pomery, pokoj medzi oboma národmi. Hlavný
program vyplnila slovenská svadba z maďarsko-slovenskej obce Drahoslav Machala
Galkaguta, vystúpenie Slovákov z Trate mládeže, ako hostí slovan-
ských vyšehradských osláv r. 1948. Každý národ a štát musí mať svoje priority. Vznik štátu (1993)
Akiste aj pod dojmom a dôsledkom týchto slovensko-slovan- bol potvrdením identity štátotvorného národa Slovákov a následne
ských udalostí sa vystupňoval nový nátlak na slovenskú menšinu štátnej suverenity, nezávislosti. Bol to iba začiatok, prvý krok budo-
v Maďarsku, sledovala sa dokonca jej úplná likvidácia. Orgány vania štátu. Pred každou vládou, nech sa striedajú v akomkoľvek
maďarčili Spolok Slovákov v Maďarsku, likvidovali sekretariáty, poradí, stoja dva imperatívy: budovanie štátu a obhajoba národno-
zrušili budapeštiansku Slobodu a rákošiovská diktatúra zaviedla štátnych záujmov Slovenskej republiky. Súčasťou budovania štátu
prísnu kontrolu národných a etnických hnutí podobne ako dikta- sa musí stať prirodzená výchova občanov k úcte k republike, aby sa
túra Horthyho v r. 1938-1945. prejavovala najmä vlastenectvom skutkov. Ak vyznávame, že štát
SV 2013/2 je národný a spoločnosť je občianska, potom patrí k občianskym
cnostiam starať a o to, aby sa cieľavedome v slovenskej mládeži
pestoval vzťah k slobodnej a demokratickej Slovenskej republike.
V rodinách a aj v škole a celkom určite systematicky v spolkoch,
združeniach aj v celej slovenskej spoločnosti. Slovensko prešlo na
ceste k vyhláseniu nezávislosti a to od Samovej ríše a Veľkomo-
ravskej ríše cez Uhorské kráľovstvo, prvú Slovenskú republiku
a Česko-Slovenskú republiku množstvom historických peripetií.
Sedemnásť rokov žijeme v demokratickej Slovenskej republike,
a to prináša aj nové nároky na budovanie štátu. Každý parlament
a každá vláda Slovenskej republiky má povinnosť aj kvôli štát-
nej kontinuite, aktívne do tohto budovania prispieť. Do tohto úsilia
celkom prirodzene patrí aj budovanie symboliky a symbolov.
Ako suverénny národ sme prvé kroky urobili, keď sme 17. júla
1992 vyhlásili štátnu zvrchovanosť a následne 1. septembra 1992 aj
prvú demokratickú Ústavu Slovenskej republiky. Každá zo sloven-
ských vlád sa pred občanmi prezentuje aj tým, ako si tieto dátumy
váži a pripomína. Na budove starej Slovenskej národnej rady od
roku 2007 pamätná tabuľa pripomína oba tieto, pre Slovákov his-
torické dátumy. Budovať pamäť národa sa vypláca. Pripomína nám
to esejista Alexander Matuška: „Nič sa nastálo neudrží vo vedomí,
v láske a úcte ľudí: taký je zákon života. Ale je aj iný zákon a ten tradícií. Takto potom deň otvorených dverí v Prezidentskom paláci,
znie, že národu nemožno žiť zo dňa na deň ... Potrebujeme pamäti ktorý zaviedol Rudolf Schuster na 15. júna, jeho nástupca, prezi-
ako spojiva a mosta, ako podnetu a záväzku, ako hĺbkovej perspek- dent SR Ivan Gašparovič rešpektoval ako daný úzus a zavedenú
tívy a chrbtovej kosti. Ako zázemia a podpalubia, bez ktorého sa tradíciu: rešpektoval vlajkoslávu pred palácom, ceremónie s nás-
ani loď s najskvelejšou palubou nedostane nikam“. Preto je zodpo- tupom vojakov v historických hurbanovských uniformách pri prí-
vedné, ak po sebe nasledujúce demokraticky zvolené parlamenty chode vzácnych zahraničných hostí, aj trubačov i výmenu a sláv-
a vlády zachovávajú zvykové práva aj kontinuitu a tradície. nostné striedanie stráží.
Prvý predseda Národnej rady Slovenskej republiky Ivan Gaš- Osobitnou súčasťou budovania národnej tradície je tvorba sym-
parovič preto na deň Ústavy SR 1. septembra, ktorý je aj štátnym bolov. Bývalý prezident ČSSR Antonín Novotný, celou politickou
sviatkom, zaviedol tradíciu Dňa otvorených dverí v slovenskom autoritou prvého tajomníka aj prezidenta bránil tomu, aby vede-
parlamente. Rozhľadení predsedovia parlamentov, ktorí nastúpili nie Slovenskej národnej rady v rokoch 1958-1968 podporovalo
po ňom, či už to bol Jozef Migaš alebo Pavol Hrušovský, nad- rekonštrukciu Bratislavského hradu. Ako presvedčený český šovi-
viazali na túto tradíciu a rozvíjali ju. Deň otvorených dverí v Ná- nista presadzoval názor, že v ČSR jeden hrad stačí: „v Prahe máme
rodnej rade SR 1. septembra, keď si občania pripomínali prijatie Hradčany, preto nebudeme Bratislavský hrad ako symbol feuda-
nášho zákona zákonov, sa pre občanov stal sviatkom a do Brati- lizmu za peniaze pracujúcich opravovať“! Aktivity za rekonštruk-
slavy vtedy prichádzali rodiny z celého Slovenska, starí rodičia aj ciu hradu Novotný považoval dokonca za prejav „zvyškového bur-
rodičia s deťmi, aby im ukázali miesto, kde sa prijímajú zákony žoázneho nacionalizmu“, ktorý Slánsky a Gottwald exemplárne
našej vlasti. potrestali v politických procesoch v 50-tych rokoch obesením Cle-
Takto verejne prejavovali úctu k predkom a odkazu bernolákov- mentisa a väznením Horvátha, Novomestského, Husáka a ďalších.
cov a štúrovcov v zápase za štátnu nezávislosť, ale aj úctu k no- V línii stalinského Novotného dnes pokračuje Marína Zavacká,
vej ústave. Odrazu sa tu zjavil nový predseda Národnej rady SR ktorá doslova špicľuje po zvyškoch takého nacionalizmu na Slo-
Richard Sulík a bezdôvodne si vlastným samozvaným vyhlásením vensku v 21. storočí.
dovolil zmeniť zaužívanú tradíciu: presunul Deň otvorených dverí Každý suverénny národ a občania štátu majú právo i povinnosť
pre občanov Slovenska na 17. novembra! Každý z nás rešpektuje, pestovať vlastenectvo a pozitívny vzťah k republike. Súčasťou
že sa 17. november stal štátnym sviatkom, no miesto jeho osláv tohto procesu je pestovanie úcty k štátnym symbolom: k štátnemu
a pripomienky patrí na Námestie SNP, kde sa odohrávali masové znaku, k štátnej vlajke, k ústave a k pečati. Ale širšie sa takýmito
manifestácie roku 1989. Nikto, kto príde na post predsedu NR SR, symbolmi stávajú aj posvätné historické miesta, ktoré každý národ
nemá právo mýliť slovenských občanov a začínať „takzvanú novú uctieva: my Slováci si takto vážime Devín, Bradlo, Bratislavský
tradíciu“ od seba samého! Tradícia je putom pre životaschopných, hrad, Nitru ako centrum Nitrianskeho kniežatstva, Bratislavu a Tr-
buduje sa viac rokov, je to istá vnútorná dohoda, že spoločne niečo navu ako centrá pôsobenia bernolákovcov, Hanisku, kde sa odo-
významné uctievame . Predseda Národnej rady SR nie je zosob- hralo sedliacke povstanie (1831), Myjavu ako centrum vzniku
nením štátu, je iba prvý medzi rovnými. Človek, ktorý ako nový Slovenskej národnej rady (1848), Banskú Bystricu ako centrum
nastupuje do ústavnej pozície, si nemôže myslieť, že práve ním Povstania (1944), Dukliansky priesmyk, ale širšie aj Mariánsku
sa začínajú moderné slovenské dejiny! Jeho štátnická veľkosť sa horu v Levoči... Keďže archeológovia Belo Polla, prof. Tatiana
práve naopak prejaví tým, že rešpektuje kontinuitu už zavedených Štefanovičová od 15. 9. 1958 na Bratislavskom hrade vykopali
jedinečné dôkazy o veľkomoravskom hradisku a trojloďový sta- Výrazne potrebu rekonštrukcie Bratislavského hradu urýchlila
roslovenský chrám ako centrum cirkevného života, bol to dobrý skvelá príležitosť, ktorou bolo prijatie Ústavy SR (1992) aj vyh-
podporný dôvod na obnovu hradu. Myšlienka obnoviť Bratislav- lásenie nezávislej Slovenskej republiky 1. januára 1993. Dôrazne
ský hrad vznikla v hlavách architekta Dušana Jurkoviča a Janka to pripomenul február 2005, keď dvaja najmocnejší štátnici sveta
Alexyho už po prvej svetovej vojne. George Bush a Vladimír Putin ohlásili summit v Bratislave. Práve
Národný umelec Janko Alexy jej zostal verný aj po druhej sve- tento vrcholový summit ukázal, že ako mladá republika skrátka
tovej vojne: dokázal získať podporu Povereníctva školstva a os- nemáme na usporiadanie takejto významnej medzinárodnej uda-
vety a potom aj vedenia Krajského národného výboru, aby v roku losti vhodný priestor. Narýchlo sa začalo upravovať niekoľko
1953 preskúmal zrúcaninu hradného paláca. Katedra vývoja archi- miestností Bratislavského hradu na rokovanie a na podpis doku-
tektúry na čele s Alfrédom Pifflom v roku 1954 urobila sondážne mentu. Potvrdili sme opäť povesť večných provizoristov. Summit
práce v južnom trakte hradu. sa skončil a oprava Hradu padala do zabudnutia.
Objavný dôkaz, že Bratislavský hrad stojí na veľkom hradisku Výzvu na dôslednú obnovu Bratislavského hradu zdvihol a prijal
prinajmenšom z čias veľkomoravskej ríše významne pomohol nový predseda Národnej rady Pavol Paška (2006), lebo pochopil,
národnému umelcovi Jankovi Alexymu, ale aj architektom Alfre- že nová demokratická Slovenská republika potrebuje Bratislavský
dovi Pifflovi, Dušanovi Martinčekovi a Eugenovi Kramárovi, aby hrad nielen ako reprezentačný priestor na prezentáciu sloven-
s disidentskou podporou vtedajších predsedov Slovenskej národ- ských národných expozícií, obrazov a múzejných zbierok, aby to
nej rady, dokázali vzkriesiť hrad z trosiek. Od roku 1962 sa mala bola v tom pravom slova zmysle prvá národná kultúrna pamiatka
rekonštrukcia ukončiť za 10 rokov. Pravda politický odmäk urých- v štáte, ale že na Bratislavskom hrade sa odovzdávajú aj najvyššie
lil jeho rekonštrukciu na symbol slobody a demokracie roku 1968, štátne vyznamenania slovenským osobnostiam, že sa tu slávi Deň
keď ho architekti, stavbári a umelci odovzdali do rúk predsedu Slo- Ústavy, ale najmä, že tu bude aj reprezentatívne sídlo dvoch naj-
venskej národnej rady Ondreja Klokoča. Na Bratislavskom hrade vyšších ústavných činiteľov – prezidenta SR a predsedu sloven-
sa na výročie Martinskej deklarácie (30.október 1968) podpísal aj ského parlamentu.
Zákon o česko-slovenskej federácii, čo dosvedčujú tam zasadené Preto najmä v rokoch 2006-2010 získal hrad celkom nový
lipy. dynamizmus obnovy, jeho rekonštrukcia sa stala vecou národnej
Bratislavský hrad síce postavili z ruín, ale vyžadoval si opako- cti a jeho vzhľad aj vecou prestíže slovenskej politickej repre-
vané opravy stavbárov. Predsa len rekonštrukčné práce sa z pô- zentácie. Keď hrad 1. septembra 2009 vymaľovaný do biela
vodných desiatich skrátili o štyri roky, a to sa odrazilo na kvalite a s obrovským ohňostrojom privítala celá slovenská verejnosť,
prác. Už riaditeľ Slovenského národného múzea Ladislav Šášky, každému bolo jasné, že sa tu stretávame s celkom novým prístu-
ale najmä vytrvalý Andrej Fiala, ale aj mladí architekti Ivan Masár pom parlamentu aj vlády k budovaniu symbolov nového štátu.
a Cyril Bouda sa dlhodobo zapodievali prípravou na dokonalú Zrekonštruovaný hrad si pýtal aj nový obsah. Preto sa poprední
rekonštrukciu Bratislavského hradu. Naliehavú výzvu na potrebu odborníci z Kongresu slovenskej inteligencie (KSI) stretli v parla-
obnovy Hradu vyslal generálny riaditeľ Slovenského národného mente s Pavlom Paškom a interpelovali ho, aby sa opravený Hrad
múzea prof. Matúš Kučera (1999-2002). Prizvaní statici mu v od- naplnil aj zodpovedajúcim obsahom. Plejáda vedcov, múzejní-
bornom posudku potvrdili obrovské škáry na Korunovačnej veži kov, galeristov, historikov a umelcov pripravila zasvätené štúdie
a ďalšie vážne statické aj stavebné nedostatky. a návrhy ako hrad naplniť obsahom, ktorý by budoval národné
sebavedomie Slovákov a stal sa pútnickým miestom, kam naši mnohí ďalší špecialisti. Súčasťou tejto dobre pripravenej diskusie
ľudia aj politici s hrdosťou môžu priviesť akúkoľvek návštevu bolo aj vydanie knihy prof. Matúša Kučeru Kráľ Svätopluk, ktorú
zo sveta. V tomto ohľade ateliér architektov Ivana Masára a Cy- vydala Matica slovenská (2010) a ktorú do života uvádzali prof.
rila Boudu tieto návrhy spracoval a preniesol ich do jednotlivých Ján Lukačka a doc. Martin Homza. Autor v nej vysvetlil a vedecky
miestností a poschodí. Vykonal spolu s realizátormi z Váhostavu obhájil všetky dôležité otázky Svätoplukovho života, otázku vzťahu
skutočne jedinečné, zrelé majstrovské dielo obnovy. Už dnes lotrinského dvojkríža a byzantského dvojkríža, otázku vypoveda-
sa môžeme tešiť ako bude na druhom poschodí vyzerať prezi- nia Metodových žiakov, ktoré sa mylne pripisuje Svätoplukovi, ale
dentské krídlo, zariadené v štýle cisárovnej Márie Terézie, kde bolo dielom Vichinga. Dokázal aj jasnú latinskú vieroučnú prozá-
bude slovenský prezident v reprezentačných priestoroch prijímať padnú orientáciu kráľa Svätopluka, čo požadoval aj pápež Štefan
vzácne návštevy pomazaných hláv a prezidentov z Európy a zo V. listom kráľovi Slovenov z roku 885. Napokon, veď Svätopluka
sveta. Už dnes je otvorená výstava Ars liturgica na prízemí, kde v mladosti vychovávali na franskom dvore.
sa prezentujú najkrajšie monštrancie a cirkevné artefakty z ce- Vzdelaní predstavitelia slovenskej inteligencie teda nič nepo-
lého Slovenska. Očakávame otvorenie reprezentačnej galérie na nechali na náhodu, ale slovenská komunita sa zhodla na tom, že
prvom poschodí, kde bude vystavené slovenské gotické a rene- je prirodzené a v záujme pestovania vlastenectva aj budovania
sančné umenie. Tešíme sa na expozíciu slovenských dejín Slo- vzťahu k novému štátu – k Slovenskej republike – osadiť na čest-
vensko a Slováci na treťom poschodí, ktorá bude poznávacím nom nádvorí Bratislavského hradu Jazdeckú sochu kráľa Svätop-
tunelom, cez ktorý bude možno previesť návštevníkov z cudziny, luka. To je práve onen konkrétny vlastenecký skutok, ktorý nahra-
aby spoznali a pochopili v akej historickej krajine a u akého sta- dzuje veľké reči, o tom, čo by sa malo vykonať, keby bola odvaha...
rého európskeho národa sa nachádzajú. Lebo najmä svätoplukovskú tradíciu od 11. storočia dodnes vníma
Po skončení prvej časti obnovy, legitímne zvolený slovenský slovenský národ ako tradíciu štátotvornú. A budovanie štátotvor-
parlament a legitímne ustanovená vláda SR Roberta Fica po zrelej nej svätoplukovskej tradície je súčasťou budovania štátu. Osadenie
úvahe a po vedeckých oponentúrach, pristúpila k dotvoreniu čest- Svätoplukovej sochy ako symbolu je upevnením tradície sloven-
ného nádvoria Bratislavského hradu. Nič v tom prístupe nebolo skej štátnosti.
voluntaristické ani svojvoľné. Parlament má k dispozícii odborné Opäť to nebol nijaký výstrelok, lebo v roku 2013 sa blížime
posudky prof. Matúša Kučeru, oponentúry prebiehali aj v Sloven- k oslave 20. výročia trvania Slovenskej republiky. Preto veríme, že
skom národnom múzeu. na Bratislavský hrad v tomto roku zavítajú viaceré delegácie európ-
Slovenský historický ústav Matice slovenskej usporiadal skych politikov. Tak ako si Česká republika uctieva svätého Vác-
19. mája 2010 na pôde Národnej rady SR pod záštitou predsedu lava na Václavskom námestí v Prahe, ako si Maďarská republika
Pavla Pašku vedecké sympózium nazvané Svätopluk v sloven- uctieva svätého Štefana – Vajka v Budapešti, tak majú aj Slováci
ských dejinách. Zúčastnili sa na ňom poprední slovenskí histo- ako štátotvorný národ právo uctievať si svojho prvého kráľa Svä-
rici, odborníci na stredovek, ale aj literárni vedci, archeológovia, topluka, uznaného pápežmi Jánom VIII. a Štefanom V., na národ-
odborníci na dejiny umenia. nej kultúrnej pamiatke číslo jeden – na Bratislavskom hrade. Veď
Hlavné referáty predniesol prof. Richard Marsina, prof. Matúš ročne ju navštívi trištvrte milióna návštevníkov. Vyrastá to z logiky
Kučera, prof. Eva Fodinálová, PhDr. Anton Hrnko, PhDr. Ján slovenských dejín. Deti a slovenská mládež majú právo stretnúť
Bobák, PhDr. Titus Kolník, prof. Július Bartl a v diskusii vystúpili sa s umeleckou podobou svojho kráľa na dôstojnom prestížnom
mieste. Teraz svieti náš Hrad svojou belobou doďaleka a je porov- Iniciatíve sa medze nekladú. Stavajte, nebúrajte a nepremiestňujte
nateľný s krásou Hradčian aj Wawelu. sochy, čo je prejav barbarstva!
Preto je každá iniciatíva „komisionálne posudzovať“ umiest- Vždy sa nájde nejaký zakomplexovaný Paholok, malý, fistulou
nenie, či umeleckú hodnotu sochy len prázdnym politickým ges- vykrikujúci škriatok (Pa)holčík, ktorý lokajsky obdivuje všetko
tom zlovôle novej nastupujúcej moci, najmä v národných dejinách neslovenské a ešte lokajskejšie sa angažuje proti všetkému slo-
neveľmi vzdelaného nového predsedu parlamentu Richarda Sulíka. venskému a národnému. Je to len trápny obdivovateľ monarchie
Je to vlastne prejav žiarlivosti, že počas svojho účinkovania nikdy a pangermanizmu. Všetko čo je cudzie – to mu pekne hudie. Vla-
nijaký slovenský štátny symbol nepostavila, nenašla si prístup ani dimír Mináč k predhovore k skvelej Štúrovej knihe Starý a nový
k uctievaniu cyrilometodskej tradície počas štátneho sviatku 5. júla vek Slovákov napísal: „Ako prorok Izaiáš vyratúva a preklína Štúr
na Devíne... Odporúčanie, prečo nie je na Hrade súsošie sv. Cyrila naše biedy: Niet lepšieho prostriedku na pomaďarčenie Slovákov
a Metoda, je znovu iba výhovorka. Boli tu dve vlády osem rokov ako vymýšľanie potupných pomenovaní, pohŕdanie národom slo-
(1998-2006), ktoré súsošie sv. Cyrila a Metoda mohli v Bratislave venským. A pretože ak sa všemožne budeme Slovákom vysmie-
pred kostolom v Petržalke kde kázal pápež Ján Pavel II. dávno vať z ich reči, národa, kroja, zvykov, mravov a spôsobu života,
osadiť! Neodvážili sa však na Bratislavskom hrade postaviť ani sami Slováci sa začnú potupovať navzájom.“ Myslím si, že kto
súsošie bernolákovcom, ktorí tam v generálnom seminári za vlády číta články a blogy dobre zaplatených protislovenských žoldnie-
cisára Jozefa II. študovali. rov, musí sa skloniť pred prorockou predvídavosťou akú roku 1841
Každý kto nemá ucelenú koncepciu budovania štátnosti, je vždy prejavil geniálny Ľudoví Štúr.
najmä PROTI. Ak v súčasnom parlamente sedia poslanci, ktorí SV 2010/4
celý svoj verejný život spojili s petíciami p r o t i rozdeleniu býva-
lého Česko-Slovenska a s hlasovaním p r o t i prijatiu demokratic-
kej Ústavy SR aj p r o t i vzniku novej demokratickej Slovenskej
republiky, ich skutky sú logicky vždy – proti. Táto schizofrénia
tejto politickej garnitúry sa vždy v rozhodujúcich historických oka-
mihoch prejaví. Vzťah k štátu a k občanom sa prejavuje v konkrét-
nych situáciách. Preto odpor proti soche kráľa Svätopluka je syno-
nymom neúcty voči nášmu vlastnému štátu. Čakáme teda, ako sa
nová politická moc prejaví: či vlastenecky, alebo barbarsky ... teda
či v intenciách a v tradícii byzantínskeho obrazoborectva. Budova-
nie štátu je jeho zveľaďovanie – nie rúcanie symbolov!
Nech nová politická moc nebúra sochy, ale nech na Devíne
postaví sochu kniežaťa Rastislava od akad. sochárky Ľudmily
Cvengrošovej. Toho Rastislava, ktorý pozval oboch gréckych vie-
rozvestcov na naše územie, kde stvorili nové písmo. Nech postavia
na začiatku Pribinovej ulice v Bratislave sochu kniežaťa Pribinu.
Andrej Hlinka v úcte doma ako nikdy predtým . Veď zbaviť deti materského jazyka, je to isté,
ako odtrhnúť hladné dieťa od materských pŕs. A práve toto určo-
i v slovenskom svete val v školskom zákone gróf Aponi. Bjørnsonove vystúpenia mali
veľký domáci i medzinárodný ohlas a pomohli prelomiť Slovensku
Daniel Zemančík bariéru medzinárodnej izolácie.
Dlhý by bol výpočet aktivít a činov Andreja Hlinku pre slovenské
V týchto dňoch si pripomíname 150. výročie narodenia jedného národné obrodenie. Bol účastníkom a spoluzakladateľom Sloven-
z najdôležitejších a najúspešnejších verejných činiteľov obnovy skej národnej rady v Martine, ktorá sa 30. októbra 1918 vyslovila
slovenskej štátnosti v 20. storočí Mons. Andreja Hlinku. Pôsobil za vznik česko-slovenského štátu. Jeho autonomistický program
ako kňaz, ružomberský farár, predseda Slovenskej ľudovej strany, sa opieral o česko-slovenskú Pittsburskú dohodu z 31. mája 1918.
poslanec a infulovaný pápežský protonotár. Bol vedúcou osobnos- Po oživotvorení Matice slovenskej v roku 1919 sa stal členom jej
ťou slovenského boja za uznanie osobitosti Slovákov ako plno- výboru aj predsedom Spolku svätého Vojtecha.
právneho národa, aj keď sa bohužiaľ splnenia tohto svojho vytúže- Na základe týchto, ale aj mnohých ďalších skutočností, si ho
ného cieľa už nedožil. slovenský snem po dosiahnutí štátnej suverenity v roku 1939 uctil
Andreja Hlinku si ctil a miloval slovenský národ nielen doma, schválením zákona: „Andrej Hlinka sa zaslúžil o slovenský národ“.
ale aj vo svete. Veľká časť Slovákov, najmä v Amerike, ho pova- Tento zákon vytesaný do mramorovej tabule, zdobil zasadaciu sieň
žuje za otca národa. Slovenského snemu do roku 1945, kedy obnovenú slovenskú štát-
“ Mňa nepremeníte! Mňa nezlomíte! Slovákom som sa narodil, nosť zmietla vojnová metelica. Bombardovaním bolo zničené aj
Slovákom som a Slovákom budem! A keď vyjdem zo žalára, zas Hlinkovo mauzóleum v Ružomberku. Mesto Ružomberok si však
len budem pokračovať tam, kde som prestal. Do posledného dychu uvedomilo potrebu odčinenia tohto barbarstva a hneď po znovu-
budem bojovať za sväté práva slovenského ľudu, za božské práva získaní slobody v roku 1990 dalo mauzóleum rekonštruovať. Tak
slovenského národa!“ si uctili svojho najvýznamnejšieho občana a jedinečného sloven-
Tieto slová vyslovil Andrej Hlinka na svojej obhajobe v roku ského bojovníka za Boha, za národ a štát. V roku 2003 sa do Hlin-
1907, v roku keď sa udiala černovská tragédia. V Černovej uhor- kovho mauzólea vrátila aj prestrelená truhla, ktorá sa našla v krypte
skí žandári strieľali do neozbrojeného davu slovenského ľudu. Katedrály sv. Martina v Bratislave. Jeho telesné pozostatky sa však
Na mieste bolo usmrtených deväť ľudí, päť podľahlo zraneniam doposiaľ nenašli!
neskôr a 90 ľudí bolo ľahšie zranených. Po streľbe žandári zavreli Andreja Hlinku si po rokoch opäť uctieva väčšina občanov Slo-
do väzenia štyridsať ľudí, vrátane Hlinkovej sestry Anny. Tragé- venskej republiky. Viaceré mestá a obce pomenovali po ňom svoje
dia v Černovej otvorila oči svetu aj svetovej verejnosti. Začalo byť najvýznamnejšie námestia a ulice, ba stavajú mu na verejných
zrejmé, že v Uhorsku je vážny národnostný problém. priestranstvách pomníky, busty a pamätné tabule. V roku 2014 aj
Mediálnym obhajcom nielen Andreja Hlinku, ale aj sloven- Matica slovenská odhalila v Parku sv. Cyrila a Metoda v Martine
ského národa v Uhorsku , sa stal nórsky prozaik, dramatik, bás- bustu Andreja Hlinku .
nik a publicista, nositeľ Nobelovej ceny Bjørnstjerne Bjørnson Andreja Hlinku majú v úcte aj Slováci žijúci v zahraničí. Jeho pes-
(1832-1910). Ostro kritizoval udalosti z Černovej, ale aj Aponiho trý a rušný život asi najpodrobnejšie zachytil jeho žiak a spolupra-
školský zákon, ktorý bol takým tvrdým zásahom do materčiny, covník Karol Sidor (1901-1953), ktorý žil vo Vatikáne ako exulant,
v roku 1948 sa spolupodieľal na založení Slovenskej národnej rady Malá vojna

v zahraničí a bol jej predsedom až do svojej smrti. Po smrti Karola
Sidora sa príprave životopisu Andreja Hlinku venovali Dr. Jozef Jednou z historicky významných udalostí Slovenska je takz-
Pavčo a Mons. František Fuga, predseda Zahraničnej Matice slo- vaná Malá vojna – maďarská vojenská agresia proti Slovenskému
venskej a vzácny rodoľub v Kanade. Práve jemu sa v roku 1968 štátu v marci 1939. V jej rámci osobitne bombardovanie Spišskej
podarilo zo Slovenska získať cenné fotografie Andreja Hlinku. Novej Vsi bolo udalosťou európskeho významu – Spišská Nová
Redakčnej príprave knihy o Andrejovi Hlinkovi sa venoval aj Dr. Ves sa po španielskej Guernice stala druhým mestom v Európe,
Jozef M. Kirschbaum, ale aj mnohé ďalšie vedúce osobnosti verej- ktoré bolo zbombardované pred začiatkom druhej svetovej vojny.
ného života doma i v zahraničí. Zbierali sa materiály, informá- Tieto udalosti vyvolali mimoriadny ohlas a pohnutie v spoloč-
cie i osobné spomienky od celého radu ľudí, ktorí Hlinku poznali nosti. Napriek tomu sa táto vojna a jej obete nesmeli po roku 1945
osobne, ale žili v emigrácii. pripomínať – nepasovalo to do falošne chápaných a protisloven-
Keď sa zdalo, že Sidorov životopis Andreja Hlinku ostane nedo- sky uplatňovaných „proletársko-internacionalistických“ vzťahov
končený, vynorila sa nová príležitosť. Prof. Milan Ďurica predložil medzi Maďarskom a ČSR. Prvých štrnásť obrancov Slovenského
mestu Ružomberok myšlienku, vydať pri príležitosti 70. výročia štátu – Michalovčanov – ktorí padli pri Užhorode v noci zo 14. na
smrti Andreja Hlinku jeho životopis. Ich zásluhou sa do rúk slo- 15. marca 1939 zostáva zabudnutých celkom. Dodnes nemajú ani
venského čitateľa dostalo dielo zobrazujúce životnú púť človeka, len pamätnú tabuľu a ich osud ani mená nepoznajú ani profesi-
ktorý patrí k najvýznamnejším slovenským postavám 20. storočia onálni historici. S obeťami hlavnej časti konfliktu, 23. – 25. marca
a ktorý v zmysle výroku: „Za Boha a národ“ bezvýhradne dal svoj 1939, je to len o trochu lepšie. Ale mnohí z tých, čo v marci 1939
život do služieb cirkvi a svojho ľudu. riskovali svoje zdravie a životy, boli po vojne označkovaní ako
Za toto všetko, aj za knihu „Andrej Hlinka 1864-1938“, vydanú „gardisti“ a „fašisti“, ich rodinám prestal štát vyplácať akúkoľvek
v roku 2008 vďačíme nielen Karolovi Sidorovi, mestu Ružombe- sociálnu podporu, ba niektorí boli za svoju vlasteneckú angažova-
rok a celému radu ďalších osobností doma i v zahraničí, ale hlavne nosť prenasledovaní pražským režimom aj súdne.
vynikajúcemu slovenskému historikovi Doc. Ing. Františkovi Po obnovení slovenskej štátnosti v roku 1993 sa prirodzene
Vnukovi. očakávalo, že Slovenská republika bude pestovať a podporovať
Úctu Andrejovi Hlinkovi prejavila v roku 2007, po sto rokoch pamiatku obrancov vlasti. Nestalo sa tak a predstavitelia druhej
od černovskej tragédie, aj Národná rada Slovenskej republiky pri- SR sa celkom nepochopiteľne prihlásili výlučne k českosloven-
jatím zákona a umiestením busty a pamätnej tabule Andreja Hlinku ským politickým a bojovým tradíciám. Tento neprirodzený postoj
v budove Národnej rady Slovenskej republiky s textom „Andrej ešte navyše umocňuje aj ignorancia zo strany „verejnoprávnych“
Hlinka sa zaslúžil o slovenský národ a Slovenskú republiku“. médií, pre ktoré obrana štátu nie je vôbec témou. Napríklad už
SV 2014/4 v roku 1993 vytvorili P. Vaľo a Š. Oľha filmové dokumenty Veľký
poker alebo Malá vojna, o dva roky neskôr Spišské memento
a roku 1996 Vojna v marci 1939. V dokumentoch sú autentické
výpovede účastníkov a pamätníkov, od roku 1998 však ležia v te-
levíznom archíve a dodnes neboli reprízované.
V každom suverénnom štáte sú mená padlých obrancov vlasti
vytesané na pamätných tabuliach, majú postavené sochy či aspoň

busty, pri ktorých sa každoročne schádzajú verejní predstavitelia
za účasti médií, aby si aspoň takto pripomenuli ich zásluhy a obety.
Ale na Slovensku je to zatiaľ inak, lebo tu sa od prevratu vinou
naivity voličov mechanizmami demokratickej partokracie opako-
vane dostávajú v mestách i v štáte k moci slovakofóbne živly, pre
ktoré je všetko slovenské a slovanské jednoznačne cudzím a nežia- II. kapitola
ducim javom.
SV 2014/3
Priestor slova
128 LETOKRUHY časopisu Slovanská vzájomnosť 2011-2016 Priestor slova 129
Dešifrovanie pojmov byť suverénny. K tomu treba ešte dodať krutú skutočnosť, že väč-
šina elektronických médií a tlačených periodík na Slovensku nie
spätých s demokraciou je schopná a zdá sa, že ani ochotná brániť to najvzácnejšie čo náš
národ vytvoril – vlastnú autentickú slovenskú kultúru. Tá sa čoraz
Jozef Mravík viac dostáva do úlohy „Popolušky“ popri – v našom mediálnom
priestore dominantne vládnucom – kultúrnom braku.
Motto: V časoch všeobecnej lži je hovorenie pravdy revolučným
činom. George Orwell O pojmoch ľud a občan
Z koncepcie právneho štátu možno odvodiť i jeho princípy.
Predmetná téma štúdie pravdepodobne vyvolá u pozorného Medzi princípy právneho štátu je spravidla zaradená aj suverenita
čitateľa otázku o tom, aký má zmysel zaoberať sa problematikou ľudu ako nevyhnutná podmienka reálneho fungovania tohto štátu.
demokracie a zdrojom moci v právnom štáte. Otázka je opodstat- Aj vzhľadom na našu nedávnu štátoprávnu minulosť je potrebné
nená už aj preto, že v článku 1 prvého oddielu Ústavy Slovenskej upozorniť, že „princíp suverenity ľudu sa neopiera o fikciu jed-
republiky je zapísané ustanovenie: Slovenská republika je zvr- notnej vôle ľudu, ale predpokladá mnohorakosť a protikladnosť,
chovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ide- ktorá obnovovanie politickej jednoty robí nevyhnutnou podmien-
ológiu ani náboženstvo. Takto Slovenskú republiku definuje jej kou vzniku a pôsobenia štátnej moci. Politický proces, v ktorom
základný a zároveň najvyšší zákon. A preto je neprípustné konať k tomu dochádza musí byť ako slobodný a otvorený proces vecou
proti jeho obsahu a zmyslu. Čo predovšetkým znamená, že každá celého ľudu, nie iba „štátonosnej“ vrstvy. Všetci príslušníci ľudu sú
činnosť proti suverenite, demokracii a právu platnému v Sloven- politicky rovnoprávni. Všetci majú mať reálne rovnakú šancu pre-
skej republike – je trestným činom. Navyše trestným činom s tou sadiť sa v organizovanej súčinnosti podľa ústavných pravidiel.“ (1)
najvyššou mierou spoločenskej nebezpečnosti. Ak teda demokracia nemá byť abstraktnou a od skutočnej spoloč-
Aká je však naša realita? Odpoveď pozná väčšina našich obča- nosti odtrhnutou doktrínou, nemôže vychádzať z jednotnej vôle
nov. Veď koľkí zo straníckych šéfov a ich nominantov, z členov ľudu, ale naopak. Podstata pluralitnej demokracie vo svojej reál-
vlády SR či poslancov NR SR (od schválenia slovenskej ústavy nej podobe spočíva v rozmanitosti a protikladnosti názorov, záuj-
1.9.1992), aj po strate imunity, boli nezávislými súdmi spravod- mov, smerov a tým existencii konfliktov v rámci ľudu. Objektívna
livo potrestaní za svoju, častokrát výslovne protislovenskú, pro- „nejednotnosť“ vôle ľudu však nesmie byť zamieňaná jednotnos-
tinárodnú a protištátnu činnosť? Činnosť, ktorou spôsobili často ťou štátu a jednotnosťou práva, ako ich vnútornými kvalitatívnymi
obrovské nielen materiálne, ale aj morálne škody na dobrom mene vlastnosťami.
nášho štátu. Klasické poňatie demokracie, ktoré stotožňuje demokraciu s vlá-
Hovoriť dnes o Slovenskej republike ako o suverénnom a nezá- dou ľudu, vyvoláva viaceré problémy s definovaním jej obsahu.
vislom štáte je do istej miery iluzórne. Lebo štát, ktorý nemá pod Koho považovať za ľud? Aký druh účasti ľudu máme na mysli?
kontrolou svoju vlastnú ekonomickú základňu, finančníctvo (banky Ako široko treba konštruovať rozsah pojmu vláda? Zdrojom
a poisťovne), kľúčové priemyselné podniky, plynárenstvo, elektrá- nedorozumení môže byť aj vysvetlenie vzťahov medzi pojmami
renstvo, vodárenstvo a ktorému nadnárodné korporácie v podstate ľud a národ (rozdiel je zreteľný aj v mnohých iných jazykoch).
prebrali jeho funkcie a postupne likvidujú demokraciu – nemôže Pojmovo je ľud kategóriou skôr sociologickou a politickou než
právnou. S jeho právnou vágnosťou sú spojené problémy právnej ujme ľudu, v jeho prospech. Musí ísť taktiež o vládu pre ľud, pre
definície. To je aj jednou z príčin, prečo viaceré štáty po 2. sveto- rast kvality jeho života. Pretože ani demokracia nie je sama osebe
vej vojne vo svojich ústavách opúšťajú pojem ľud a nahrádzajú ho cieľom, ale len prostriedkom na dosiahnutie krajšieho, lepšieho
pojmom občan. Medzi pojmom ľud a občan v súčasnom ponímaní a sociálne spravodlivého života občanov nášho štátu. Vo všetkých
ich obsahov nie sú protikladné rozdiely. týchto smeroch je a bude rozhodujúci jej vecný obsah.
Slovo ľud je na jednej strane vznešené až nadnesené, na druhej Demokracia nesmie byť len pre vyvolených. Všeobecne sa pred-
strane zavrhované ako priveľmi plebejské a zastarané. Ľud predsa pokladá, že má zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv a slobôd.
nie je dav. Ľudom sú občania daného štátu, jeho voliči a súčasne Spravidla sa ale počíta iba s politickými slobodami alebo ešte kon-
jeho daňoví poplatníci. V tomto smere majú mať pred právom rov- krétnejšie predovšetkým so slobodami súkromného vlastníctva
naké postavenie. Zdôrazňujeme to preto, že existujú a sú verejnosti majetku (kapitálu). Ale pokiaľ chápeme ľudské práva v duchu stále
podstrkované rozličné teórie a názory, podľa ktorých by v demok- platnej Charty OSN, potom rovnakú váhu majú i tu proklamované
racii mali mať v rozhodovaní väčšiu váhu tzv. spoločenské elity. práva ekonomické a sociálne (vrátane onoho zamlčovaného práva
Bez bližšieho vymedzenia tejto „vyššej kategórie“. Treba otvorene na prácu), ktoré sa potom týmto jednostranným chápaním vlastne
a jednoznačne povedať, že sa tým myslí predovšetkým na ľudí, zametajú pod koberec. Ak má demokracia slúžiť väčšine ľudu,
ktorí majú peniaze a moc, ktorí majú vyššie vzdelanie či inak danú potom ju musí dokázať ochrániť nielen pred „zlým“ štátom, ale
spoločenskú prestíž, teda ľudia bohatí, politici, bankári, manažéri, taktiež pred vykorisťovateľmi a parazitmi, pred skorumpovanými
novinári, niekde šľachta a im podobní. politikmi, pred nespravodlivosťami všetkého druhu. Musí zabez-
To však nie je demokracia, ale oligarchia, nijaká vláda ľudu, pečiť taktiež maximum sociálnych istôt a obmedzovať strach z bu-
ale vláda vyberanej spoločenskej skupiny (kapitalistov) nad týmto dúcnosti. Vo vzťahu k druhým štátom potom má povinnosť zabez-
ľudom. I keď formálne to tak nemusí vypadať, ale ak má rozhodo- pečiť im nevyhnutnú mieru politickej nezávislosti. Demokracia by
vať ľud, potom by mal rozhodovať väčšinovým hlasom. A väčšinou mala vyrastať a fungovať zdola, od obce, cez kraj, po štát a v urči-
sú stredné pracujúce triedy. Predovšetkým zamestnanci všetkého tej miere by mala byť uplatňovaná i na pracoviskách. (2)
druhu, ale i živnostníci, roľníci a príslušníci slobodných povolaní či V tejto súvislosti sa žiada dodať, že celé štruktúrovanie ľudských
družstevníci. Aj tí nezamestnaní. To sú tí tzv. obyčajní ľudia pred- spoločenstiev musí byť tvorené zdola nahor (konfederatívne) a nie
stavujúci soľ zeme, z práce ktorých žijú i tie elity. A v tom celko- zhora nadol (federatívne). Aj USA boli pôvodne organizované
vom rámci majú a sústavne budú mať veľkú váhu či chceme alebo skoro konfederatívne, iba spor o vylúčenie otrokárstva južných štá-
nechceme i robotníci, ktorí sú teraz celkom bez dôvodu a proti tov prinútil prijať ústavnými dodatkami zovretejšiu (centralizova-
„prírode“ úplne vymazaní z politického povedomia. nejšiu) formu americkej únie. Do očí bijúca sebeckosť centrálnych
Ľud by teda mal podľa ústavného práva v demokracii pokiaľ elít všade vo svete nastoľuje naliehavú potrebu postupného odbú-
možno spoľahlivo politicky rozhodovať (a to vo voľbách alebo rania centralizmu a organizovanie ľudstva ako decentralizovanej
o zásadných otázkach spoločenského života v referendách – miest- štruktúry. Hegemonistické atavizmy na celom svete vedú k zadĺžo-
nych, krajských i celoštátnych) o tom, kto mu bude vládnuť. To by vaciemu kolapsu všetkých centralizmov. Európa síce už nie je blo-
však bola len polovica demokracie. Pokiaľ nemá byť tento rozho- kovo rozdelená, ale súperivosť a rivalita záujmov skryto prebieha
dovací proces ľudu v praxi skryto alebo otvorene negovaný, platí, ďalej. Zotrvačnosť hegemonistických manierov je obrovská a vy-
že vládnuci spoločensko-ekonomický systém musí pôsobiť v zá- číňa aj na Slovensku, aj v Európe i vo svete. Napríklad plazivé
oživovanie bruselského centrizmu ukazuje, že národné štáty by Spolku slovenských spisovateľov kniha s názvom Po kapitalizme
sa mali oveľa zodpovednejšie usilovať o onú integráciu zdola ekonomická demokracia od Davida Schweickarta, ktorý sa zaoberá
nahor a nie zhora nadol. Totiž práve ekonomické kolapsy ukázali, práve ekonomickou demokraciou. Jeho model vychádza z analýzy
že európske štáty by sa mali vyhnúť rizikám radikálnych riešení. dvoch zdrojov nespokojnosti s kapitalizmom. Prvý deficit sa týka
A centralizmus je radikálne a nezdravé riešenie. Aby bolo toto pra- demokracie na pracoviskách. Anomália modernej kapitalistic-
vidlo správne pochopené, všetky európske národy by mali vítať sce- kej spoločnosti je v tom, že ľudia síce majú možnosť vyberať si
ľovanie Európy, ale zároveň by mali vzdorovať snahám elít Európ- politických lídrov, nie však šéfov v zamestnaní. Kapitalizmus sa
skej únie k centralizácii a k premene konfederatívneho európskeho oháňa demokraciou, no pritom popiera demokratické právo obča-
zoskupenia do podoby „superštátu“. Bruselocentrizmus je centra- nov v oblasti najkonkrétnejšej – na pracovisku!
lizmus, ktorý ohrozuje skutočnú európsku solidaritu. (3) David Schweickart ekonomickú demokraciu, podobne ako kapi-
talizmus, definuje prostredníctvom troch základných čŕt, pričom tú
Demokracia s prídavným menom druhú má spoločnú s kapitalizmom:
Najväčším nedostatkom politickej demokracie či skôr parto- – Zamestnanecká samospráva. Činnosť všetkých výrobných pod-
kracie je veľa politických strán, nielen pravicových, ktoré fungujú nikov demokraticky kontrolujú zamestnanci.
skôr ako personálne agentúry. Rozhoduje ich vedenie a kľúčoví – Trh. Podniky spolupracujú medzi sebou navzájom a takisto so
politici, stráca sa kontakt s občanmi. Pokiaľ ide o politické strany spotrebiteľmi v oveľa slobodnejšom prostredí, ako poskytuje
cítia sa radoví občania na Slovensku (a možno aj inde) od politiky vláda.
odcudzení a prežívajú dezilúziu. – Spoločenská kontrola investícií. Fondy pre nové investície sa
Zásluhou Svetového sociálneho fóra (vzniklo v roku 2001 v bra- vytvárajú z daní základných prostriedkov a naspäť do ekono-
zílskom Porto Alegre) sa začala postupne presadzovať a uplatňo- miky sa vracajú prostredníctvom siete verejných investičných
vať participatívna demokracia či ekonomická demokracia. Aký je bánk.
teda rozdiel medzi spomenutými demokraciami? V ekonomickej demokracii sa bude zvyšovanie produktivity
Politická demokracia (partokracia) zjednodušene znamená to, väčšmi premietať do narastania voľného času, ako do spotreby.
že si volíme strany a programy, ktoré ponúkajú. Občania parti- Inými slovami, ekonomika bude pokračovať v raste, rast sa však
cipujú v politike minimálne, ich aktivita sa redukuje na volebný zväčša prejaví vo voľnom čase a nie v spotrebe.
akt. Chýba rozhodovanie o presnejších ekonomických faktoroch. V tejto súvislosti treba ešte dodať, že participatívna demokracia
Volíme podľa priorít obsiahnutých v politických programoch, ale nie je iba teória, ale funguje aj v praxi. Napríklad v spomínanom
nevieme, koľko peňazí sa dáva na tú-ktorú prioritu. Môžeme sa brazílskom Porto Alegre funguje participatívny rozpočet od roku
pozrieť na celoštátny rozpočet alebo hľadať na čo dáva mestská 1984. Hovorí sa, že ekonomická demokracia sa môže realizovať
radnica peniaze. To však nie je predmetom volieb a politickej dis- len tam, kde je málo ľudí. Vo veľkom meste by sa vraj občania
kusie, ktoré sa redukujú len na heslá. nedohodli. Nie je to však pravda. Porto Alegre má poldruha mili-
Participatívna demokracia (ekonomická) spočíva v tom, že ľudia óna obyvateľov a funguje to. Občania sami rozhodujú o jednotli-
sa viac angažujú nielen v politickom, ale aj v ekonomickom roz- vých rozpočtových kapitolách, o tom, koľko chcú dať na školstvo
hodovaní. Môžu rozhodovať o rozpočte a o konkrétnych sumách, či zdravotníctvo, koľko treba investovať na úpravu ciest a parkov...
ktoré sa na čo dajú. Na Slovensku nedávno vyšla vo vydavateľstve Uvedené fakty svedčia o tom, že Porto Alegre má pozitívny vplyv
aj na iné mestá a krajiny. Participatívny rozpočet v Brazílii fun- a teda voľbu. Bez slobody niet voľby. Sloboda je primárna, zatiaľ
guje už vo vyše 140-tich mestách a mestských aglomeráciách. Vo čo voľba je potvrdením slobody a teda sekundárna. S takto chápa-
svete existuje až 1200 miest, kde sa takto rozhoduje. Nájdeme ich ným vzťahom slobody a voľby súvisí aj problém osobnej zodpo-
v Nemecku, Taliansku, vo Veľkej Británii, Francúzsku, či Kanade. vednosti. (5)
Participatívny rozpočet sa pripravuje aj v americkom Chicagu. Nie Voľba chápaná v kontexte slobody a zodpovednosti je výrazom,
vždy funguje v celom meste, niekedy len v jeho častiach. Ukazuje prejavom a zároveň spôsobom sebarealizácie, sebaurčovania a se-
sa, že spojenie ekonomického a politického rozhodovania je ten batvorby človeka. Už F.M. Dostojevskij presvedčivo poukazoval
najdôležitejší spôsob ako môžeme prehĺbiť súčasný stav demok- na skutočnosť, že najčastejším sprievodným znakom uvedomenia
racie. (4) si ľudskej slobody je strach zo zodpovednosti, ktorú táto sloboda
prináša. Aj napriek tomu by slobodný človek nemal dovoliť, aby
Vzájomný vzťah voľby a slobody za neho (a v končenom dôsledku i o ňom) rozhodoval niekto iný.
S demokraciou úzko súvisia pojmy voľba a sloboda. Ak chceme Platí to najmä v širšom spoločensko-politickom kontexte, v kto-
reflektovať problém a pojem voľby v kontextoch filozofického rom človek svojou voľbou nevyjadruje len zodpovednosť sám za
chápania slobody , treba si najprv ujasniť základné obsahové seba samého, ale tiež (a to predovšetkým) vyjadruje spoluzodpo-
vymedzenie pojmov voľba a sloboda, ako aj formulovanie ich vzá- vednosť za naplnenie (všeobecne prospešných) záujmov celku.
jomného vzťahu. Plne to potvrdzuje stanovisko Maxa Webera, z ktorého vyplýva, že
Voľbu možno filozoficky vymedziť ako proces respektíve mecha- sloboda človeka uplatňovaná v kontextoch jeho občianskej voľby
nizmus individuálneho, autonómneho, nezávislého a teda slobod- je vždy len slobodou „vo vnútri železnej klietky“ zodpovednosti,
ného rozhodovania sa medzi niečím, za niečo alebo proti niečomu. ktorá vyplýva z jeho postavenia v rámci modernej občianskej spo-
Takto chápaná voľba je imanentná slobode, t.j. tkvie v podstate slo- ločnosti. (6)
body, čo však neznamená, že je s ňou totožná. Sloboda je v tomto Voľba – a osobitne občianska či politická voľba – môže byť cha-
prípade jednak podmienkou voľby, pretože bez slobody nemožno rakterizovaná ako proces vyjadrenia, resp. nevyjadrenia súhlasu
realizovať slobodné rozhodnutie. A to preto, že slobodné rozhod- alebo nesúhlasu s tým čo je predmetom voľby. Človek vytvára
nutie je dokladom toho, že akt rozhodnutia bol skutočne voľbou svojou voľbou vzťah nielen ku konkrétnej politickej inštitúcii, ale
a nielen splnením vôle niekoho iného. A treba k tomu dodať, že tiež k celej spoločnosti. Voľbou teda vyjadruje svoju zodpovednosť
prvým predpokladom voľby ako procesu a spôsobu rozhodovania tak za seba ako i za celú spoločnosť. Človek legitimizuje svojou
sa je slobodné myslenie. Bez neho sa nemožno slobodne rozhod- občianskou voľbou určitú politickú moc.
núť a bez tohto rozhodnutia niet voľby. Zdá sa, že voľba dokladá
fungovanie a sebapotvrdzovania sa slobody. Vzhľadom na svoju Volebný systém na Slovensku
podmienenosť slobodným myslením, voľba je primárne a zároveň Ak sa budeme riadiť hoci aj najjednoduchšími prístupmi k chá-
aj funkcionálne duchovným procesom. paniu podstaty politického systému a volieb, musíme konštatovať,
V tejto súvislosti sa žiada upozorniť, že vymedzenie voľby ako že k zmene podstaty politického systému v Slovenskej republike
slobodného rozhodovania sa nie je v rozpore s voľbou ako slo- nedošlo, takisto ako nedošlo k tomu, že by sa voľby stali mecha-
bodným podriadením sa nevyhnutnosti. Toto slobodné podriade- nizmom a zdrojom pre vznik nového systému moci. To, čo je
nie sa nevyhnutnosti taktiež predpokladá slobodné rozhodnutie sa pre voľby v Slovenskej republike charakteristické a podstatné, je
fakt, že aj voľby od roku 1994 až do roku 2010 sa stali prostried- negatívnym, nakoľko sa prerušuje kontinuita prác na zdokonaľo-
kom a mechanizmom dočasnej zmeny spôsobu vládnutia, respek- vaní ústavného systému a tým aj politického systému ako takého
tíve mocenského režimu. Táto zmena má určité špecifické znaky. (7). Demokracia ostáva takmer vo všetkých diskusiách, v preja-
Voľby v slovenských podmienkach znamenali jasný predel medzi voch, vo volebných prísľuboch v rovine deklarácií, ako zaklínadlo,
obdobiami vlády umiernených a radikálnych politických síl. Strie- ako obhajoba straníckych alebo individuálnych ideologických
daniu radikálnych a umiernených mocenských elít mnohí autori predstáv v záujme prevzatia moci v našej spoločnosti. Renomo-
v minulosti aj dnes pripisujú zákonitý charakter. Politická moc sa vaný právnik akademik Milan Čič vidí hlavnú príčinu v tom, že
legitimizuje na základe víťazstva vo voľbách. Model tzv. delega- nemáme kvalitný demokratický volebný systém. Predovšetkým je
tívnej demokracie sa zakladá na predpoklade, že nech už vo voľ- nedemokratické a nesprávne rozčlenenie územia Slovenskej repub-
bách zvíťazí ktokoľvek, bude oprávnený vládnuť tak, ako on uzná liky na jeden volebný obvod. Náš občan má právo, aby mal mož-
za vhodné, pričom bude obmedzovaný iba holými faktami exis- nosť osobne poznať svojho poslanca, možnosť obracať sa naňho
tujúcich mocenských vzťahov a ústavne limitovaným funkčným ako na svojho delegáta. A to je možné iba vtedy, ak sa územie Slo-
obdobím. venskej republiky rozčlení najmenej na tri volebné obvody, res-
Voľby znamenali a znamenajú radikálnu preorientáciu v sme- pektíve na volebné obvody, ktoré budú v súlade so župami Sloven-
rovaní politického a ekonomického klientelizmu (vládna a parla- skej republiky, prípadne s okresmi. Zvolený poslanec je delegátom
mentná podpora a realizácia záujmov spriaznených alebo aspoň občanov, aby ich zastupoval v najvyššom zákonodárnom orgáne,
lojálnych skupín obyvateľstva), ktorý sa najčastejšie prejavuje preto má poznať svojich voličov.
menovaním do dôležitých funkcií na rozličných úrovniach štátnej Uvedené otázky svedčia o tom, že ide o mimoriadne závažné
správy a opatreniami, ktoré umožňovali klientistickú privatizáciu. problémy, ktoré narúšajú alebo ohrozujú princípy demokracie.
Negatívnym znakom volieb na Slovensku a všetkých povolebných Vo volebnom systéme sa viaže možnosť kandidovať za poslanca
období je uplatňovanie (v politickej praxi) princípu politického najvyššieho zákonodarného orgánu na prihlásenie sa k niektorej
vylúčenia, keď sa často oprávnené snahy a požiadavky vo voľbách politickej strane. Volebný systém na Slovensku sám osobe je pod-
porazených politických strán neberú ani do úvahy alebo sa jedno- mienený celým radom vážnych problémov, akými sú napríklad aj
ducho odmietnu ako iniciatívy, ktoré nevzišli z prostredia vládnu- finančné subvencie zo štátneho rozpočtu pre politické strany.
cej politickej elity. Na záver pokladám za nevyhnutné uviesť, že úvahy, podnety na
Výsledky volieb doposiaľ vždy vyvolali tendenciu vnášania zamyslenie, ale aj kritické názory uvedené v tejto štúdii vychádzajú
a používania netradičných (mimoústavných) metód a spôsobov z potreby prehĺbiť a rozvíjať aktuálnu demokraciu v našej spoloč-
praktickej realizácie politickej moci. V každom prípade vždy išlo nosti. Veď práve tak, ako ľudstvo nevytvorilo skutočnú demokra-
o nekooperatívnosť, konfrontačnosť (ktorá je často sprevádzaná ciu, nedospelo ani ku skutočnej slobode, pretože jej celostný obsah
náznakmi politického revanšizmu), o hromadné personálne zmeny sme nedokázali ešte ani obsiahnuť. Rozličné definície slobody
takmer na všetkých úrovniach štátnej správy, používanie až zne- sú iba označeniami staníc na ceste jej poznávania. Od stoického
užívanie parlamentnej väčšiny, jednostranné obsadzovanie kon- popierania možnosti slobody – osud vedie alebo násilne vlečie –
trolných orgánov, neochotu viesť dialóg, resp. odmietanie akých- cez Spinózovo chápanie slobody ako panstva rozumu nad zmys-
koľvek negociačných metód. Relatívne radikálna zmena spôsobu lami a ich prekonávania vášnivou túžbou po poznaní, Fichteho slo-
výkonu moci po každých voľbách je v našich podmienkach javom body v dobrovoľnom podriadení sa jednotlivca zákonom a cieľom
ľudského rodu, Camusovej slobode ako neúnosného bremena, Čo je veda a čo je ideológia?

driny, diaľkového behu v úplnej osamelosti, ku Sartrovmu chá-
paniu slobody v kontextoch svojej existenciálnej ontológie. Slo- Július Handžárik
boda podľa neho vraj patrí spôsobu ľudského bytia vo svete, lebo
je imanentná ľudskej existencii a ako taká je totožná s autonóm- Trochu oneskorene sa mi dostali do rúk Slovenské národné
nou voľbou, teda rozhodovaním sa medzi alternatívami konania. noviny číslo 23 z roku 2015. Skupina pätnástich slovenských his-
Len z takto pochopenej slobody môžu napokon vyplývať aj etické torikov v nich uverejnila protest proti „bulvarizácii slovenských
dôsledky v podobe osobnej zodpovednosti jednotlivca za svoje dejín“, ktorú údajne vykonávajú akísi pseudohistorici, čo vraj
činy. Tieto i ďalšie definície slobody sú svedectvom hľadania, „môže viesť k úplnému rozkladu historickej pamäti Slovákov“.
dozrievania ducha. Sloboda je až jeho úplná zrelosť. To by samo osebe bolo v poriadku, keby sami autori vo svojom
proteste neuvádzali, že „slovenská historiografia v podmienkach
Literatúra: socializmu (a rovnako aj v podmienkach prvej ČSR a v štvrťsto-
1. Čič, M. a kol.: Komentár k Ústave Slovenskej republiky, Matica slo- ročí po prevrate 1989 – pozn. J.H.) neriešila základné otázky slo-
venská 1997. venských dejín“, ... „na rozdiel od ostatných historiografií jej chý-
2. Nevařil, F.: Demokracie, nebo demokratúra? In: Jak to bylo dooprav- bal výrazný národný akcent“ a že „Slováci, ktorí sa zaujímajú
dy. Ottovo nakladatelství, Praha 2010. o vlastné dejiny, pociťovali aj po roku 1990 opodstatnenú nespo-
3. Húska, A. M.: Aktuálne riziká súperivosti na Slovensku, v Európe a vo kojnosť, zapríčinenú prázdnotou a ideologickými interpretáciami,
svete. In: príspevok do Stálej konferencie Panslovanskej únie, 9. no- ktoré (historici) odmietali“. K tomu všetkému autori protestu ešte
vember 2011. pridávajú aj vcelku pravdivé a veľmi zdržanlivo formulované kon-
4. Hrubec, M.: Žijeme v ekonomickej diktatúre. In: Slovo, ročník 12, štatovanie, že „Určitú zodpovednosť za tento stav nesie aj naša
č. 25/2010. oficiálna historiografia, ktorá málo a ak, tak často nepružne rea-
5. Dupkala, R.: Problém voľby ako individuálneho aktu rozhodovania govala na záujem obyvateľstva o vlastné dejiny“. Ak som správne
v kontextoch filozofického chápania slobody. In: Voľby 1998 v Slo- pochopil tieto slová, tak slovenskí historici protestujú proti
venskej republike. Prešov 1998. tomu, že tú odbornú prácu, ktorú by mali vykonávať ale ju
6. Novosad, F.: Osud a voľba. Max Weber ako diagnostik modernej kul- nevykonávajú oni, z núdze a neodborne za nich vykonávajú
túry. Bratislava 1977. historici laickí.
7. Koper, J.: Voľby ako mechanizmus vzniku moderného politického sys- To ma šokovalo a ihneď mi v súvislosti s týmto žonglovaním
tému. In: Voľby 1998 v Slovenskej republike. Prešov 1998. s odbornosťou a neodbornosťou napadli tri naliehavé otázky: po
SV 2012/1 prvé čo je vlastne historiografia, po druhé čo je veda a po tretie
čo je ideológia? Po odpovede na ne som sa obrátil na naše múdre
encyklopedické slovníky a dozvedel som sa, že:
Historiografia je dejepisectvo, čiže veda, resp. vedecko-
výskumná základňa (Beliana, malá slovenská encyklopédia, Bra-
tislava 1993).
Veda je sústava poznatkov o zákonitostiach objektívnej
skutočnosti, ktorá vznikla teoretickou poznávacou činnosťou poznatkoch a tézach geocentrickej svetovej sústavy (ktorú kedysi
človeka (Krátky slovník slovenského jazyka, Bratislava 1989), na danom stupni vývoja a poznania vedecky dokázal a zaviedol
alebo: nepretržitý proces systematického poznávania prírody, K. Ptolemaios) a úplne by ignorovala výsledky najnovších exak-
spoločnosti a myslenia (Beliana) a že tných pozorovaní miliárd slnečných sústav vo vesmíre!
Ideológia je sústava politických, právnych, morálnych, filo- Takéto správanie nie je vedou, ale čistou alebo skôr nečistou
zofických ap. názorov... (Krátky slovník slovenského jazyka), ideológiou a náramne to pripomína výstižné slová Jana Wericha,
alebo výstižnejšie: systém názorov, postojov a hodnotení, vyjad- že sa to koná „částečně z blbosti a částečně za cizí peníze“! Európ-
rujúcich záujmy a ciele istej spoločenskej skupiny (Beliana). ske národy majú totiž veľmi bohatú a tragickú skúsenosť s tým, že
Z uvedených exaktných definícií eo ipso logicky vyplýva, že každý agresor či predátor, ktorý sa usiloval o genocídu porobeného
akýkoľvek vedný odbor, ktorý rezignuje na n e p r e t r ž i t národa, zaútočil najskôr na jeho historické vedomie a sebavedomie
é a systematické p o z n á v a n i e skutočnosti a obmedzí sa a potom aj na jeho materinský jazyk. Skúsenosti nemaďarských
na nepretržité opakovanie a hlásanie kedysi a na danej úrovni národov mnohonárodného Uhorska s maďarskou genocídnou poli-
vedy poznanej skutočnosti (alebo len cieleného tvrdenia či tikou a skúsenosti slovenského národa s „čechoslovakistickou“
zámerného klamstva), prestáva byť čistou vedou a automa- čiže českou politikou prvého i druhého „spoločného“ českého štátu
ticky sa mení na čistú (či skôr nečistú) ideológiu. rokov 1918-1992 sú pre takéto genocídne konanie celkom sympto-
A práve to je problémom poznávania základných otázok slo- matické. Ak nechceme zachádzať priďaleko do histórie, stačí keď
venských dejín (napríklad otázka autochtónnosti starých Slovákov si spomenieme na „neprostupné hvozdy“, ktoré vraj rástli na stred-
– Slovenov v Karpatskej kotline, rozsahu a hustoty starosloven- nom Slovensku, ale celkom isto rástli v hlave študovaného českého
ského osídlenia a pod. versus charakter pobytu Keltov, Kvádov, historika Václava Chaloupeckého, či na „československý jazyk“
Gepidov a ostatných neslovanských „etník“ či len bojových družín s dvomi vetvami, ktorý sa rozkošatil v hlave študovaného českého
dominantných nájazdníkov v Karpatskej kotline, téza o „sťahovaní lingvistu Františka Trávníčka, alebo ak si prečítame z múdreho
národov“, atď., atď.), ktoré oficiálni historici na Slovensku (často vedeckého diela o dejinách českých zemí, že: „V časoch rozpadu
neslovenskí a väčšinou slovakofóbni), ale ani tí naozaj sloven- ríše Hunov prisťahovali sa na územie dnešného Československa
skí historici doteraz seriózne vedecky neriešili a dodnes neriešia, prvé kmene slovanské. Upadli však pod nadvládu Avarov (5. stor.),
hoci majú za ostatné desaťročia k dispozícii množstvo serióznych vyslobodil ich franský kupec Samo (po r.624), spojil Slovanov
a exaktných nových poznatkov z oblasti viacerých pomocných a vytvoril prvý domáci štátny útvar.“ a o dejinách Slovenska, že:
vedných odborov. Z prác „našich“, ale ani z prác naozaj našich „Územie dnešného Slovenska netvorilo nikdy samostatný štátny
historikov nevidno, že by vôbec vedeli a chceli pracovať s vedec- celok, nemá preto Slovensko ani samostatných politických dejín;
kými poznatkami, ktoré už pred osemdesiatimi rokmi uverejnil ...“, atď., atď. Takýmto pseudohistorickým fígľom sa Samova ríša
napríklad František Trávníček, pred sedemdesiatimi rokmi Ján presunula do Česka, historicky oveľa mladšie Čechy sa zmenili
Stanislav, pred štyridsiatimi rokmi O. N. Trubačov, či pred pät- na „historické země“ a Slovensko sa stalo ich „nehistorickým“
nástimi rokmi svetoví genetici a náš Vladimír Ferák, o prácach apendixom. A to nenapísali akísi laickí pseudohistorici, ale vyso-
maďarských jazykovedcov ani nehovoriac. Historiografia na Slo- koškolsky vyštudovaní historici pod vedením Dr. Pavla Bujnáka
vensku týmto svojím postojom pripomína absurdnú predstavu, ako v Slovenskom náučnom slovníku, ktorý vydalo literárne a vedecké
keby súčasná astronómia na Slovensku dogmaticky zotrvávala na nakladateľstvo LITEVNA samozrejme v Prahe!
A v tomto duchu pokračujú „historici“ na Slovensku v podstate stavu z bývalých „spoločných štátov“, keď naša vlasť bola iba
až doteraz. Pravda, niekedy dostane takáto ideológia aj celkom kuri- akýmsi amorfným horniackym regiónom Maďarského kráľov-
ózne a veselé podoby. Ako napríklad s tým nešťastným kniežaťom stva (Magyar királyság), alebo len akýmsi „nehistorickým“ prí-
či kráľom Samom. Tvrdenie, že bol franským kupcom, po prvý raz veskom historicky oveľa mladších českých „historických zemí“.
nenapísal a rozhodne to exaktne nedokázal nijaký študovaný histo- A rezíduá tohto patologického stavu celkom evidentne zneužívajú
rik, ale napriek tomu toto tvrdenie študovaní historici na Slovensku slovakofóbni zamestnanci príslušných akademických inštitúcií
sústavne opakujú ako historicky dokázanú exaktnú skutočnosť. i „riadiacich“ štátnych orgánov – hlavne preto sa za tento dlhý čas
Pravda, niektorým ani toto jeho údajné franské kupectvo nestačí v podstate neriešia základné problémy slovenskej historiografie,
a tak v roku 1993 jeden študovaný historik zo Slovenska (inak aj lingvistiky a pod. Oprávnené rozhorčenie signatárov predmetného
signatár predmetného protestu historikov proti šíreniu pseudohis- stanoviska či protestu proti šíreniu pseudohistoriografie (a pridal
toriografie!) uverejnil v Nemecku názor, že sú historici, ktorí sa by som k tomu prinajmenšom ešte aj pseudolingvistiku) by malo
domnievajú(!), že Samo bol Žid. Poukazuje na to vraj meno teda smerovať predovšetkým smerom k tým štátnym orgánom,
Samo (Samuel?) a uviedol tiež, že Židia sa mohli(!) nachádzať ktoré by mali riadiť, ale zrejme nedostatočne riadia či vôbec neria-
v sídlisku kniežaťa Pribinu v 9. storočí, azda(!) dokonca v Nitre dia, príslušné vedné odbory, hlavne v štátnej Slovenskej akadémii
alebo v jej okolí. „Vedecká“ domnienka sa ujala a podobnú dom- vied.
nienku vyslovil potom aj Jehoshua Buchler v encyklopédii, ktorá Slovenská verejnosť už dlhodobo vníma nedostatočnosť či
vyšla v Jeruzaleme v roku 2003 a všetko to už ako hotovú „histo- absenciu serióznej fundamentálnej práce viacerých vedných odbo-
rickú informáciu“ prevzal do svojho historického diela Ješajahu A. rov, ktoré by mali slúžiť budovaniu seriózneho sebapoznania
Jelínek, ktoré vyšlo vo vydavateľstve Jána Mlynárika v roku 2009 národa a sebavedomia občana našej vlasti a nemôžeme sa preto
v Prahe pekne po slovensky. S myšlienkou, prečo by pragmatický čudovať, ak časť oficiálnou vedou takto neuspokojenej verejnosti
židovský obchodník s otrokmi, jantárom a korením či iným výnos- prijíma aj argumentácie rozličných pseudovedcov. Nečinnosťou
ným tovarom prijal na seba samovražednú úlohu vodcu povstania kompetentných a umlčiavaním nepohodlných sa nič nevyrieši. Na
nemilitantného roľníckeho ľudu proti nomádskym lúpeživým a ag- ilustráciu tejto patologickej situácie uvádzam výstižné slová z ot-
resívnym Avarom a potom aj vojen proti militantným a expanzív- vorenej reakcie Blaženy Ovsenej na predmetné „Stanovisko slo-
nym Frankom, tým sa nikto z autorov uvedených diel nezaoberá, venských historikov k šíreniu pseudohostoriografie“:
o exaktných dôkazoch ich „historických“ tvrdení ani nehovoriac. Príkladom neschopnosti slovenských vedcov je aj fakt, že
Nehľadiac na to, že nielen v 7. Storočí, ale ešte aj dnes väčšina jazykovedcom sa dodnes nepodarilo vydať nijaký etymolo-
európskych detí dostáva pri krste biblické čiže židovské meno, gický slovník slovenského jazyka, ktorý so slovenskou histó-
Adamom a Evou začínajúc a nejakým tým Tomášom či Zuzanou riou značne súvisí. Na čo čakajú vaši kolegovia? Kedy chcú
končiac, hoci nie sú Židia a poniektorí z nich sa možno neskôr konečne vydať Kollárovu Staroitaliu slavjanskú? Toto nie je
dostanú dokonca aj na zoznamy antisemitov, ktoré zostavujú nie- práca pre súkromných vydavateľov, ale najmä pre SAVku.
ktoré sionistické organizácie. Kedy zabezpečíte, aby sa slovenské historické pamiatky neskú-
V historiografii o Slovensku i v oficiálnej historiografii na Slo- mali v Nemecku, ale na Slovensku? Kedy preskúmate vatikán-
vensku aj po 25 rokoch štátnej samostatnosti v liberálnom pro- ske archívy a spíšete o týchto nových objavoch nejakú publiká-
stredí celkom evidentne dodnes prežívajú rezíduá patologického ciu? Atď., atď.
Netreba viacej slov! Hoci nie som obdivovateľom diela menova- Tretie tisícročie –
nej autorky, myslím si, že trafila klinec po hlavičke. Tešme sa teda
s občianskou dôverou a optimizmom na reakciu príslušných ofi- Výzva k slovanskej vzájomnosti
ciálnych orgánov, ktorých doterajšia nečinnosť túto situáciu spôso-
buje a ktoré jediné by mohli a konečne už aj mali tento nebezpečný Ján Tužinský
patologický stav účinne vyriešiť.
SV 2015/3 Azda sa niekomu môže na hrane odchádzajúcej, ale ešte stále
pôsobiacej postmodernej doby vidieť moje oslovenie staromilské!
A vo svetle rozbehnutej, žeravej i pažravej kométy globalizácie
nenáležité. Akoby som hneď v úvode vyzýval k akémusi obratu
späť. Niekam do hĺbky dejín. Prinajmenej do devätnásteho storo-
čia, keď vo zvíchrených časoch národnouvedomovacích proce-
sov sme sa ako Slovania viac cítili, ale i poznali. A viac sme sa
i podporovali.
Dnes je moderné byť postmoderný! Na hrane druhého a tretieho
tisícročia, keď sa sama postmoderna uložila do rubáša globalizá-
cie, často nás vyzývajú iní, aby sme doň zabalili aj vlastné vedo-
mie o sebe, o svojom vlastnom, štátnom a národnom bytí, aby sme
sa ho zriekli v záujme „vyššieho princípu civilizácie“ (a to civi-
lizácie bez jasných kultúrnych súradníc!) a uložili ho do truhly
zabudnutia.
Vstup do NATO a EÚ sa stal po páde komunistických režimov
v mnohých slovanských štátoch cukrom a bičom našej príťažlivosti
i odstredivých síl. Aj za cenu vzájomného osočovania sa ženieme
do štruktúr s nejasným programom, len aby sme niečo nezmeškali,
hoci ani nevieme, ba dnešná EÚ to ani sama nevie, kam nás tento
rozbehnutý vlak privezie. Veď okrem meny v súčasnosti nič naozaj
spoločné nejestvuje. Predbežne nad celou EÚ visia najmä nevyjas-
nené vzťahy a jasné rozpory. Tie, celkom samozrejme, vyplývajú
z nevyrovnanosti jednotlivých ekonomík a z nepochopenia i vedo-
mého obchádzania dlhodobých kultúrnych, sociálnych a etnických
problémov, ktoré by EÚ najradšej riešila vývozom hrubej vojen-
skej sily, tak ako jej to diktujú aj prostredníctvom OSN Američania
(posledná nič neriešiaca vojna v Juhoslávii je toho presvedčivým
dôkazom!). Z tohto európskeho guláša sa sotvakto nasýti. Pri jeho
varení sa však môžu stratiť všetky potrebné ingrediencie, ktoré sú teda najmä sebavedomie. Rozbehli sme sa za falošným svetlom ako
na tvorbu kvalitného pokrmu potrebné. Bohatým však nikdy nikto istý druh svetlušky v juhoamerickom pralese. K samčekom iného
nevezme ani onú shakespearovskú libru mäsa. Tá sa už tradične druhu svetlušky vie vyslať svetelný signál takej vlnovej dĺžky, aby
odníme chudobným ... Veď pre nich zostali aj všetky pravidlá, pod- ich sexuálne stimulovala a potom, keď k nej priletia, namiesto
mieňujúce ich prizývanie na rozhovory o rozhovoroch do EÚ. Pri- kopulácie, požiera ich. Domnievam sa, že je to dostatočne poučné.
čom samotná EÚ a jej celková stratégia je v rámci dobre osvedče- To čo je v nás zrejme nedostatočné, možno pramení z našej malej
ných „demokratických“ tradícií kritizovateľná asi tak ako bývalý vôle nie prežívať, ale naozaj žiť! Vrátiť sa k našim vlastným kul-
ZSSR a jeho vrcholní predstavitelia. túrnym a literárnym hodnotám. Uvedomiť si ich hĺbku a silu. Silu
Bez hĺbkového poznania jednotlivých národných kultúr a litera- kultúrneho spoločenstva Slovanov v celku i v jednotlivostiach. Aj
túry, bez úcty k tradíciám, ale aj so zatvorenými očami voči zjav- neúplnosť európskej kultúry a literatúry bez vkladu slovanských
nému ekonomickému a sociálnemu úpadku obyvateľstva, vytvára národov do nej. To celkom samozrejme neznamená a nemalo by
z nás EÚ „nepreverené“ geto Európy... A za jeho neviditeľným, mať nič spoločné s akýmkoľvek druhom izolácie od tradičných
ale citeľným ostnatým drôtom sme sa ocitli ako vo vyhladzova- západoeurópskych kultúr a literatúr.
com priestore. EÚ si z neho berie len vybraných jedincov na ožive- Nijako tu nemienim popierať, že práve my spisovatelia a inte-
nie krvi. Akoby stále pokračovala vojna inými prostriedkami. Hoci lektuáli sme po systémových zmenách, ale aj pred nimi najviac
pokračuje aj prostriedkami tradičnými, lebo drogové a iné mafie túžili po slobode, ale bez všeobecnej vôle ľudí, ktorým táto forma
sa stali vďaka celkom nekontrolovateľnému priestoru javom úplne slobody priniesla viac útrap, ba i utrpenia, by sme sa k väčšiemu
každodenným. stupňu intelektuálnej voľnosti nedopracovali, nevrátili sme svojim
Začína byť odvahou ísť po ulici... „Ochladilo sa na svete!“ ako národom takmer nič. Naopak, často sme sami neskoro pochopili,
výstižne napísal Dostojevskij. Ale najmä sa rozhorúčili mnohé akou mierou sme všetko práve týmto ľuďom povinní za vlastnú
mozgy a ochladli srdcia. Čo najmä u Slovanov bývalo dosť neob- slobodu platiť. Individuálne túžby „novej“ moci sa veľmi často
vyklé! Veď práve naša citlivosť k utrpeniu iných bola značná. hrbia pred prahom EÚ a menej ich trápia domáce starosti, ochrana
Akoby na ňu spadla špina amerických brakov a skamenela práve vlastného obyvateľstva. Im sme zasa my spisovatelia darovali pri-
na našich najdôležitejších tepnách a aortách. Akoby sme stratili veľa slobody! Práve tým, ako pramálo sa zaujímame o problémy
pamäť aj zrak. Ba ešte aj ochotne privierame oči nad utrpením prostého človeka. Lenže, ako chceme pochopiť sami seba, keď
iných... Len aby sme svojimi poznámkami a pripomienkami ned- nám ustavične život tečie pomedzi prsty ako voda?
ráždili staručkých Čapajevov z EÚ. Ak by takýto stav mal prevládnuť dlhodobo, musíme si uvedo-
Oni však v skutočnosti nikdy nebudú rozhodovať o tom, či sme miť, že sa všetci bez rozdielu na aktuálne spoločenské postave-
alebo nie sme súčasťou Európy. Len my sami a naše vedomie roz- nie, ocitneme vo svete nielen bez vlastnej identity, ale presne tak,
hodne o tejto skutočnosti. A ako takú ju budú musieť napokon pri- ako to napísal náš klasik, znalec slovanského a slovenského života,
jať do svojich skôrnatených mozgov! bojovník za národné práva Slovákov Jozef Miloslav Hurban: „Len
To je ten podstatný fakt, na ktorý by som sa chcel sústrediť ... ako hŕstka koží otrockých!“
Oslabili sme si azda až príliš vedomie o sebe. A vedomie o svojej Pravda: ak už nimi nie sme...!?
vzájomnosti. Vedomie o svojej minulosti. Aj vedomie o svojej spo- Je tu teda čas zastaviť sa a vážne premýšľať. Ale aj čas konať
ločnej histórii. O histórii dobrých i zlých pohybov. Oslabili sme si v záujme našich národov. Čas prehodnotiť naše cesty a skúsenosti
z nedávnych dejín. Všetci totiž skladáme obrovskú dejinnú skúšku Slovanský svet v 21. storočí
z ľudskej dôstojnosti. Presnejšie, aspoň pokiaľ ide o literatúru,
mala by opäť prevziať okrem najrozmanitejších foriem hravosti Dagmara Bollová
aj tú úlohu, ktorá jej v slovanskom svete bola vždy vlastná: zod-
povednosť za formovanie vedomia človeka, za jeho etický rast... Pri príležitosti 115. výročia založenia Slovanského združe-
A spisovateľ by sa opäť mal aspoň usilovať o jasné pomenovania v Bulharsku sa 10. a 11. októbra 2014 uskutočnila v Sofii,
nie problémov, ktoré trápia i prenasledujú dnešného človeka v jeho v hlavnom meste Bulharska, medzinárodná vedecká konferencia
neľahkom aktuálnom bytí. na tému Slovanský svet v 21. storočí. Zúčastnili sa jej delegá-
A to takmer vo všetkých jeho rozmeroch. cie a hostia z Bieloruska, Bulharska, Českej republiky, Mace-
Viem, v súčasných ťažkých alebo prevažne ťažkých ekonomic- dónska, Poľska, Ruska, Ukrajiny, Slovenskej republiky a Srbska.
kých podmienkach, keď práve literatúra často sama zápasí o preži- Na uvedenej konferencii sa zúčastnili aj predstavitelia Združe-
tie, nie je to jednoduché. Ale nie je to ani nemožné či nedosiahnu- nia slovanskej vzájomnosti v SR. Bola prijatá výzva, v ktorej sa
teľné. Najmä, keď si dostatočne uvedomíme, akým potenciálom účastníci medzinárodnej konferencie obrátili k stúpencom, fun-
a na akých čitateľov by sme sa mohli vo svojom úsilí obrátiť, keď kcionárom a sympatizantom slovanského hnutia. Text vyhláse-
si uvedomíme kvalitu a množstvo týchto potenciálnych vnímate- nia uverejňujeme v plnom znení:
ľov slova... Jediné a najvážnejšie prekážky sú totiž vždy priamo
v nás, v našej neschopnosti alebo aj v neochote spojiť aspoň časť Vyhlásenie
prostriedkov, časť síl do spoločného riečiska slovanského sveta, Zjednotení spoločnou vôľou uviesť slovanskú ideu do súladu
kde sa ešte skrýva dosť schopností a daností kultivovať surový svet s potrebami a výzvami 21. storočia, s cieľom splnenia svojej histo-
na hrane druhého a tretieho tisícročia. Z tohto hľadiska je pre nás rickej misie, my, predstavitelia slovanského hnutia zo slovanských
všetkých práve tretie tisícročie výzvou k novej forme našej vzá- štátov – Bulharska, Bieloruska, Ruska, Poľska, Česka, Slovenska,
jomnosti, k novým metódam kooperácie v záujme kultivovania Ukrajiny, Srbska a Macedónska, ktorí sme sa zišli 10. a 11. októbra
drsného a nepochybne dravého sveta. 2014 v Sofii, hlavnom meste Bulharskej republiky na slávnostnom
Slovanský svet aj ako priestor aj ako kultúrny fenomén jestvuje. zhromaždení k 115-temu výročiu vzniku Slovanského združenia
Teda jestvuje aj jeho genius loci – kultúrny priestor v konkrétnom v Bulharsku
čase, na začiatku tretieho tisícročia. Sme zaň nezastupiteľne zod- obraciame sa
povední ... On nás zrodil, a preto je pre nás vážnou výzvou. Nemô- k nasledovníkom, činiteľom a priaznivcom slovanského hnutia
žeme ju obtiecť ako voda osamelý kôl. Na túto výzvu existuje len a duchovnosti vo svete a vyzývame ich:
jediná odozva: treba ju prijať v mene života a biť sa o jeho zacho- – Spojiť svoje úsilie pri vyzdvihnutí slovanskej idey na takú mieru
vanie v priestore ľudskosti! Bez dobrej literatúry to však nepôjde! zodpovednosti, ktorú nám ukladá nová etapa boja za spravodli-
SV 2010/4 vosť a mier na celom svete bez násilia a vykorisťovania človeka
človekom, na svete, ktorý neohrozuje život na planéte Zem.
– Zachovať a odovzdať budúcim pokoleniam tradičné hodnoty
slovanských národov: cit pre kolektivizmus, duchovnú jednotu,
dobročinnosť, milosrdenstvo, ušľachtilosť, solidaritu vo vzá- Slovanstvo a svet súčasnosti

jomnej pomoci.
– Usilovať o premenu slovanskej idey na reálnu zjednocujúcu Viliam Hornáček
a stabilizujúcu silu. Preto je potrebné spolupôsobiť pri aktívnom
zapojení slovanského sveta do fungujúcej zjednotenej Európy Dňa 8. 12. 2015 v kongresovom centre SAV na Štefánikovej ul.
a pri potvrdení slovanskej duchovnosti ako spoločnej civilizač- v Bratislave sa uskutočnila konferencia s medzinárodnou účas-
nej matrice. ťou na tému „Slovanstvo a svet súčasnosti“, ktorá bola v rámci
– Klásť odpor pokusom o transformáciu Slovanstva z kultúrno- v Slovenskej republike prebiehajúceho Roka Ľudovíta Štúra ve-
historického javu na politický nástroj pre spracúvanie verej- novaná odkazu tohto velikána pre našu súčasnosť. Konferenciu
nej mienky v prospech korporatívnych egoistických záujmov organizovali Združenia slovenskej inteligencie; do jeho realizá-
a geopolitických ambícií veľkých mocností. cie sa zapojilo aj Združenie slovanskej vzájomnosti.
– Nedopustiť nové deliace hranice na starom kontinente a najmä Účastníkov v mene organizátorov privítal predseda Združení
medzi slovanskými národmi, ktoré sú pripravené svojou tvo- slovenskej inteligencie Viliam Hornáček, ktorý otvoril konferen-
rivou činnosťou pomáhať všetkým národom v ich úsilí o lepší ciu referátom o Ľudovítovi Štúrovi a jeho odkaze pre súčasné ge-
a spravodlivý život. nerácie, pričom zdôraznil, že Štúr nesporne patrí k nadčasovým
– Obrodiť slovanskú ideu ako živú, dynamicky sa rozvíjajúcu, morálnym autoritám slovenských aj slovanských dejín. Stručne
schopnú kvalitatívnej obnovy súčasne so zmenami, zachováva- tiež načrtol základné východiská zo súčasnej krízy a hlavné pri-
júcu trvalé hodnoty . ority Slovanstva v budúcnosti. Filozof a kulturológ Viktor Timu-
– Uznať Slovanstvo ako dobrovoľné spoločenstvo slobodných, ci- ra predložil nové dôkazy o etnogenéze Slovanov, ich starobylosti
vilizovaných národov, poučených historickými zvratmi svojich a význame pre európsku civilizáciu, ľudstvo a svet. V nasledu-
spoločných osudov, ktoré sú stále nositeľmi humanistickej du- júcom referáte Roman Michelko objasnil Štúrovu politickú kon-
chovnosti. cepciu a predstavy o spolupráci Slovanov. Zároveň však kriticky
– Využiť skúsenosti slovanských organizácií z konca 19. a prvých zhodnotil aj súčasný stav. Historik Pavel Mičianik uviedol mno-
desaťročí 20. storočia na podporu živej všeslovanskej idey o po- hé konkrétne prípady, keď sa slovanská vzájomnosť a spolupat-
trebe intenzívnych kontaktov medzi slovanskými národmi, za- ričnosť prejavila v krízových obdobiach 2. svetovej vojny. Andrej
pojiť do nej autoritatívnych štátnych a spoločenských predstavi- Janco podporil svoju fundovanú argumentáciu o súčasnom stave
teľov, tvorivých pracovníkov i masovokomunikačné prostried- Slovanstva premietnutím množstva štatistík a grafov, čo zvýraz-
ky. nilo jej zrozumiteľnosť . Známy televízny komentátor a publicis-
SV 2014/4 ta Ľubomír Huďo podrobil kritike bruselský centralizmus a vnu-
covaný multikulturalizmus, na ktorého troskách vidí budúcnosť
Slovanstva, ktoré má historickú šancu prevziať civilizačnú štafe-
tu ľudstva. Už štandardne vysoko kvalifikovanú analýzu súčas-
ných svetových trendov a ich vplyvov na náš život a budúcnosť
Slovanstva brilantne uviedol známy ekonóm Peter Staněk. Od-
borník na medzinárodné vzťahy František Škvrnda sa zameral
na pôsobenie Slovanstva v európskom a celosvetovom kontexte. skej renesancie – ako obrody humanizácie vzťahov a kultúrnosti,
O postavení a úlohách slavistiky v Ruskej federácii hovoril a zá- ktorá bude na prospech tak Slovanstva, ako aj celého ľudstva.
roveň premietal dokumenty člen Ruskej akadémie vied Michail
Jurievič Dronov. Jozef Mižák predniesol spoločný referát vytvo- Máme jedinečnú a neopakovateľnú príležitosť uplatniť a rozví-
rený s Dušanom Šlosárom, kde sa autori zaoberali útokom glo- jať všetky pozitívne vlastnosti nášho charakteru a – dokázať tak, že
balizačných síl na tradičnú rodinu a jej úlohu v spoločnosti. Na sme národy tvorcov hodnôt a nie ich ničiteľov, že mierová tvorivá
záver pracovnej časti konferencie vystúpil Bohdan D. Ulašin, priateľská spolupráca je nám nepomerne vlastnejšia ako vojnové
ktorý oboznámil účastníkov s názormi a postojmi mladej sloven- konflikty.
skej generácie k vlastnej slovenskej identite a Slovanstvu. Túto výzvu doby a zároveň neopakovateľnú historickú príleži-
V závere konferencie boli prijaté dva dokumenty: „Bratislav- tosť pre Slovanstvo a svet nemáme právo odmietnuť!
ské memorandum – Slovanstvu a svetu“ a „Bratislavská výzva Napodobňovanie cudzích vzorov a žitie podľa cudzorodých ide-
– Slovanskí bratia!“ ológií a projektov sa v konečnom dôsledku – celkom prirodzene
V tejto publikácii uverejňujeme niektoré príspevky, ktoré odzneli a zákonite – obrátilo proti nám. Je čas vrátiť sa k sebe, k vlastnej
na konferencii ako aj Bratislavskú výzvu. Ďalšie príspevky boli podstate našej slovanskej identity a charakteru a žiť už konečne
uverejnené v časopise Slovanská vzájomnosť a na našej www. tak, ako to vyhovuje nám a nie cudzím.
ozzsv.sk Máme na to – tak ako všetky národy sveta, ktoré tak už dávno
Redakcia žijú – prirodzené právo. A ak sa tohto neodňateľného práva a ne-
vyhnutnej podmienky slobody a ľudskej dôstojnosti nevzdáme my
Bratislavská výzva – Slovanskí bratia! sami, bude už navždy trvalou súčasťou nášho života.
Dozrel čas nášho osudového rozhodnutia. Čas, ktorý nás Nepremeškajme svoju historickú príležitosť a naplňme predpo-
vyzýva, aby sme predpovede veľkých osobností našich aj sve- vede našich velikánov aj zmysel nášho života svojimi činmi!
tových dejín naplnili činmi a dali nášmu životu novú motiváciu Bratislava 8. 12. 2015
a perspektívu. Účastníci konferencie Slovanstvo a svet súčasnosti
Otvára sa horizont novej zodpovednosti za nás aj za ľudstvo SV 2016/1
a svet, balansujúci v súčasnosti nad priepasťou vojnovej kata-
strofy nepredstaviteľných ničivých následkov a možno aj zániku
ľudstva.
Zanechajme vzájomné spory, zasadnime za stôl vzájomnej
dohody. Na znak svojej zrelosti a múdrosti – ako slobodný pre-
jav našej dobrej vôle a nádeje a základ nových, skutočne brat-
ských vzťahov – vytvorme a podpíšme pred tvárou celého sveta
dokument Magna charta slovanských národov. Prejavme týmto
aktom, ktorý vyjadruje vzájomné zmierenie, porozumenie a par-
tnerskú spoluprácu, svoje odhodlanie prevziať civilizačnú štafetu
ľudstva. Naplňme zmysel svojho života uskutočňovaním slovan-
Idea Slovanstva na troskách východe, severe Afriky a v Strednej Ázii v podobe nekontrolova-
teľnej vlny imigrantov z krajín zmietaných vojnami, fanatizmom
bruselského centralizmu a nedostatkom? Povedzme si otvorene, napriek tomu, že v najvyš-
ších európskych štruktúrach je slovenský komisár, alebo na poste
a vnucovaného multikulturalizmu predsedu Európskej rady momentálne pôsobí poľský politik, únia
slúži predovšetkým nemeckým a francúzskym záujmom. Pokiaľ
Ľubomír Huďo ide o zahraničnú politiku, Brusel hrá úlohu poslušného asistenta
geostrategických plánov anglosaského sveta, americko-britskej
Koncepcia zjednotenej Európy v záujme deklarovanej mierovej koalície. Ukázal to aj najnovší prípad s Ukrajinou a ponúkanou
budúcnosti a ekonomickej prosperity od začiatku smerovala postup- asociačnou dohodou, čo napokon viedlo k bratovražednej vojne
nými krokmi k bruselskému centralizmu. Je otázne a v súčasnosti medzi Ukrajincami a Rusmi. Rovnako to bolo aj v nedávnej minu-
vlastne už aj evidentné, komu najviac vyhovujú kasta eurokomisá- losti v rámci vojny medzi slovanskými národmi na Balkáne, ktoré
rov, bruselská byrokracia a integračná štruktúra rôznych inštitúcií. sa zmenili na poslušných čakateľov pred bránami Bruselu na člen-
Bruselský centralizmus je zlyhaním a problémy starého kontinentu stvo v Európskej únii a NATO. Pre slovanské národy v strednej
nerieši, ale naopak prehlbuje a vyvoláva opodstatnenú nespokoj- a východnej Európe zostala v rámci bruselského centralistického
nosť a kritiku. Možno ho reformovať, vylepšiť v záujme členských modelu úloha poslušných štatistov, ktorí sa vzdali trhov, samos-
štátov únie? Veď práve stredná a východná Európa je momentálne tatnej hospodárskej i zahraničnej politiky a spejú do štádia nesvoj-
fackovaným panákom, pretože si dovolí pochybovať o kvótach právnosti. Ak prejavia vlastný postoj, ako teraz v prípade krajín
utečencov z Ázie a Afriky, ktorých majú prijať jednotlivé európske V4, Balkánu a novej poľskej vlády v odmietaní Západom nezvlád-
štáty, stanovených europolitbyrom a podporovaných jeho odda- nutej imigračnej politiky, okamžite sú na politickom a mediálnom
nými služobníkmi. Kto vypovie poslušnosť, prestáva byť obľú- pranieri.
beným a spoľahlivým lokajom a nastupujú vyhrážky a vydieranie Hovoriť o idei slovanstva ako o vzájomnej kultúrnej prepoje-
eurofondami. Cukor a bič – eurá a nátlak. Ruka v ruke s týmto prí- nosti, hospodárskej spolupráci a koordinácii zahraničnej poli-
stupom kráča aj vnucovanie multikulturalizmu, ktorý zlyhal rov- tiky slovanských národov a ich samostatných štátnych útvarov
nako ako bruselský centralizmus. Už dávno nejde o vzájomné obo- v záujme spoločných cieľov, si vyžaduje aj kritický pohľad do
hacovanie kultúr, životných štýlov a civilizačných výnimočností, vlastných radov. Slovanské národy si samé totiž sťažovali svoju
ale o zápas o nadvládu, dominanciu a diktovanie pravidiel agre- pozíciu a vybíjali vlastný potenciál a energiu vo vzájomných krva-
sívnejšou a militantnejšou komunitou, ktorá ctí len svoje tradície, vých konfliktoch a tak ochotne poslúžili záujmom vonkajších síl
náboženstvo a normy. Vzdáme sa vlastnej identity, koreňov a od- zameraných na ich oslabenie, rozvrat a manipulovanie. Žiaľ, ešte
kazov našich predkov, len aby sme vyhoveli pomyselným a vnuco- stále nie je minulosťou konštatovanie Ľudovíta Velislava Štúra
vaným experimentom sociálnych inžinierov pasovaných na hlása- v jeho diele Slovanstvo a svet budúcnosti: „Vskutku, srdcelomné
teľov akéhosi zvráteného „spoločenského napredovania?“ Máme divadlo je to vidieť, ako národ, v Európe počtom najväčší, je roz-
ďalej lipnúť na integračnej podriadenosti v bruselských intenciách bitý, porozdeľovaný... všade len víťaznú káru cudzincov ťahá, iba
a nechať si nahovárať, že sme povinní znášať dôsledky koloniálnej ako materiál na pohodlné stavby pre iných slúži, a za odmenu za
politiky západných štátov a ich novodobých konfliktov na Blízkom to všetko je potupou zasypaný, hanobením obhádzaný.“ Napísal
to síce v 19. storočí, no ešte aj v 20. i v 21.storočí Slovan oboril postup uplatňujú médiá hlavného prúdu aj pokiaľ ide o informo-
sa na Slovana a vzťahy Poliakov – Ukrajincov – Rusov, či Srbov vanie o súčasnej Ukrajine, z bojov na Donbase, kde sú ukrajin-
– Chorvátov – Slovincov sú stále otvorenými ranami, do ktorých skí vojaci a dobrovoľné prápory s Banderovým odkazom vnímaní
sypú soľ oni samotní i takzvaní priatelia a spojenci zvonku, pre- ako hrdinovia a ruské obyvateľstvo ako putinovskí separatisti,
tože takíto rozhašterení Slovania najviac vyhovujú nikým nevo- ktorí podporujú ruské vojenské komandá na ich ceste od Donecka
leným silám, ktoré majú svoju predstavu ako deliť Európu, ako a Luhanska až do Karlových Varov. Ruské obyvateľstvo na Kryme
ju spravovať a potom ju v jednom poslušnom košiari usmerňovať je pomýlené, no Tatári sú statoční bojovníci za jednotu Ukrajiny.
v rámci Nového svetového poriadku. A k tomu ešte vo vlastných „Našim“ mediálnym hlásnym trúbam je všetko úplne jasné – Rusi
radoch slovanských národov je piata kolóna, ochotná slúžiť pre a Srbi sú jednoznační vinníci napätia, konfliktov a vojnových zlo-
tučnú odmenu, kariéru a osobný prospech komukoľvek na úkor činov, Slováci a Česi, ktorí odmietajú s otvorenou náručou vítať
všetkého a všetkých, či už ide o politické elity, médiá alebo takzva- budúcich staviteľov mešít a organizátorov „no go zón“, kam nevs-
ných občianskych aktivistov neschopných inej predstavy, než akú túpi noha neverca, sú xenofóbovia a rasisti, a dobrý Slovan je
im predostreli inštruktori z tzv. západného demokratického slobod- ten, kto v hlbokom predklone čaká na inštrukcie z transatlantic-
ného sveta. Všetko ostatné je pre nich populizmus, extrémizmus, kých centrál. Ide o akúsi zvrátenú snahu deliť národy v strede a na
naivný romantizmus alebo služba Moskve. východe Európy na tzv. dôstojných Európanov, oddaných poky-
Keď som už pri sypaní soli do otvorených rán, piatej kolóne nom eurokomisárov a amerických diplomatických inštruktorov
a médiách, tak „naše“ informačné prostriedky hlavného prúdu, a nehodných Európanov balkánskeho typu a spoza Uralu, pretože
čiže v súčasnej terminológii mainstream, ideu slovanstva nepova- sa nepodriaďujú falošným prorokom akejsi otvorenej spoločnosti,
žujú za hodnú pozornosti. Skôr naopak, čo správa, komentár alebo financovanej z pochybných finančných zdrojov ešte pochybnejších
diskusia, to ďalší príspevok k vzájomnej nevraživosti a polarizá- filantropov. V „našich“ printových a elektronických médiách nečí-
cii slovanského sveta z pozície washingtonsko-bruselských mento- tame, nepočujeme a nevidíme ani zmienku o tom, že všetky tieto
rov. Úplne jedno, či išlo o verejnoprávne médiá alebo súkromné – konflikty nahrávajú tretej strane, nie ich účastníkom, že následky
v bulvárnom alebo spravodajskom duchu, počas balkánskych vojen to má rovnako pre všetkých, či už sú Srbi, Ukrajinci, Rusi, Chor-
v poslednom desaťročí minulého storočia sme počúvali vždy a zá- váti alebo Poliaci, žiadny apel na spoločné záujmy, blízku identitu,
sadne len o krvilačných Srboch, trpiacich Bosniakoch, prípadne nápravu historických krívd a skoncovanie s nekonečnou odplatou,
hrdinských Chorvátoch, ktorí si etnicky vyčistili územie od srbskej ktorá nič pozitívne neprinesie. Nie, nemusí ísť o nekritické hlása-
menšiny bez akýchkoľvek pripomienok západných ochrancov ľud- nie slovanskej vzájomnosti, ale aspoň o pokus snažiť sa objektívne
ských práv. V ďalšej etape sme sa dozvedali o vojnychtivých Srboch a nestranne informovať, bez vytvárania pozitívneho obrazu o jed-
a nevinných Albáncoch, pretože tak to predostreli svetu tlačové nej strane a neustáleho hanobenia a kritizovania tej druhej.
oddelenia a hovorcovia USA, NATO a Európskej únie. Žurnalis- Aj pri ďalšom faktore zohrávajú médiá dôležitú úlohu – ide
tická úderka oceňovaných a renomovaných propagandistov a pre- o povinnú mediálnu výchovu k „multikultúrnosti“. Samozvaní lek-
sstitútov vytrvalo vykresľuje do dnešných dní obraz srbských hrd- tori nám vytrvalo vštepujú, ako ľudsky blízko máme k Nepálča-
lorezov a vojnových zločincov a len na okraj spomenie aj obdobné nom, Tibeťanom, Kurdom, Albáncom, Sýrčanom, či Afgancom,
prípady zo strany Chorvátov, Bosniakov – vlastne islamizovaných ale paradoxne nás delia neprekonateľné diaľky od balkánskych
Slovanov a hlavne Kosovskej oslobodzovacej armády. Rovnaký Slovanov, Rusov, Bielorusov, či Poliakov. Ak začneme pripomínať
ideu slovanstva, dozvieme sa, že je to nereálna, časom prekonaná prívesok amerického ekonomického priestoru nenáročnej duchov-
chiméra z minulých storočí, ktorú možno tak nanajvýš spomenúť nej úrovne, v tom horšom ako súčasť Eurokalifátu fanatických Ala-
na rozptýlenie počas hodiny dejepisu. hových stúpencov. Prípadne hľadať inú možnosť – uvedomiť si, že
Ako je to teda s ideou slovanstva, ktorá by mohla znovu ožiť sme navzájom na seba odkázaní. Nevracať sa k prekonaným kon-
ako jedno z aktuálnych východísk z ruín dvoch neúspešných cepciám, neefektívnym pokusom a na princípe vzájomnej spolu-
európskych projektov – bruselského centralizmu a vnucovaného patričnosti vytvoriť vlastnú víziu oživenia slovanskej idey v novo-
multikulturalizmu? dobom chápaní v podmienkach 21. storočia. Na začiatok postačí
Oponenti ponúknu okamžitú odpoveď, či je riešením utopiť sa zaceliť staré rany v našej búrlivej histórii, nenechať sa manipulo-
v ruskom mori, keďže Rusko bolo a je pre stúpencov panslavizmu vať a byť si vedomí spoločnej tvorivej sily a možností Slovanstva.
alebo novodobého obrodenia slovanských ideí tou vedúcou silou. SV 2016/1
Rovnako sa možno utopiť aj v bruselskom mori, v oceáne Nového
amerického storočia alebo vo vodách Nového svetového poriadku,
v mase zdegenerovaného stáda bez identity, sebapoznania a per-
spektívy kontinuálneho rozvíjania historického odkazu predchá-
dzajúcich generácií.
Jednotlivé slovanské národy zažili na vlastnej koži rôzne nega-
tívne skúsenosti z vlastnej dielne ako polonizácia, čechoslovaki-
zácia, sovietizácia, juhoslovanská federalizácia, odhliadnuc od
iných, importovaných, ako maďarizácia, germanizácia, islamizá-
cia, či amerikanizácia. Koncepcie vnucované despotickým cen-
trom na úkor jedných a pre upevnenie moci druhých. Tadiaľ cesta
určite nevedie.
Máme skúsenosti s Osmanskou ríšou, sovietskym impériom
i novodobým sofistikovaným západným diktátom a vždy tu zohrá-
vali dôležitú úlohu vnútorné rozbroje, skorumpované domáce poli-
tické elity a neschopnosť poučiť sa zo všetkých otrasov a pokusov
o ovládnutie a diktovanie. Najvyšší čas, kým ešte nie je neskoro,
aby Slovania z rôznych kútov Európy pochopili, že je nevyhnutná
rázna zmena v prístupe k sebe samým. Nájsť spoločnú reč na
základe historickej skúsenosti a dnešnej reality v medzinárodných
vzťahoch. Uvedomiť si potenciál vo všetkých zdrojoch, ktoré jed-
notlivé slovanské štáty majú k dispozícii a nenechávať sa tlačiť
do úlohy Ľudovítom Štúrom spomínaného materiálu na pohodlné
stavby pre iných. Máme viacero možností – skončiť v lepšom prí-
pade ako europoidná konzumná masa lacných pracovných síl, či ako
Multikultúrne bľabotanie rodých Francúzov, ktorých materinský jazyk nie je francúzsky, sú

tam milióny. Sympatizujem s takouto občianskou a kultúrnou poli-
Július Handžárik tikou, mám hlbokú úctu k francúzskej kultúre a aj preto som trp-
kým slovám môjho francúzskeho priateľa neveľmi veril.
V ostatnom čase sa v „slovenských“ médiách cudzích vlastníkov Ale uveril som, keď som nedávno dostal do rúk výsledky celo-
čoraz častejšie objavuje akési „kozmopolitné“ bľabotanie o akomsi štátnej ankety rakúskeho Inštitútu verejnej mienky (IMAS) k tejto
„multikulturalizme“. Vágne heslo o multikulturalizme sa už dáv- problematike. Na otázku, či treba v Rakúsku urýchliť budovanie
nejšie vygenerovalo na Západe z poučiek tzv. Frankfurtskej školy multikultúrnej spoločnosti odpovedalo súhlasne iba 24% občanov
a usiluje sa v Európe zlikvidovať všetky pôvodné a tradičné hod- a na otázku, či si želajú zachovanie svojich n á r o d n ý c h tra-
noty vrátane autochtónnych národov, ich národných kultúr a ich dícií odpovedalo súhlasne až 67% občanov. Ako vidno, Rakúša-
samostatných štátov. nia sa nenechali pobalamútiť bezduchým bľabotaním o multikul-
Je to ako plazivá epidémia, ktorej prejavy sú v našich končinách turalizme a zachovali si zdravý ľudský rozum i zdravé vedomie
ešte relatívne nové a aj preto som neveľmi veril slovám jedného občianskej spolupatričnosti, hoci z etnologického hľadiska sú sami
môjho francúzskeho priateľa, keď sa mi už dávnejšie posťažoval, Rakúšania, podobne ako Švajčiari, prísne vzaté skôr ľudom (Volk)
že Francúzsko je vystavené enormnému tlaku multikulturalizmu. ako národom (Nation). Z etnologického hľadiska je totiž n á r o d
Ako príklad uvádzal neúnosné zavádzanie cudzích slov do médií, relatívne stabilné spoločenstvo ľudí so spoločným územím,
reklám, firemných názvov a inzerátov a spolu s tým sústavné pod- jazykom, etnickými hranicami, špecifickou kultúrou, tradí-
prahové propagovanie prisťahovalectva a etnickej, rasovej, sexuál- ciami a spôsobom života, s tendenciou vytvoriť vlastný štátny
nej, náboženskej či akejkoľvek inej inakosti. útvar s vlastným hospodárskym životom a k u l t ú r a je súhrn
Veľmi ma to prekvapilo, lebo napríklad v ochrane čistoty štát- výsledkov hmotnej, duševnej a umeleckej spoločenskej čin-
neho jazyka bolo Francúzsko v Európe už dávnejšie svetlou výnim- nosti človeka v priebehu spoločensko-historického vývoja ľud-
kou. Veď francúzština je lexikálne azda najbohatším európskym stva. V obidvoch prípadoch je rodný jazyk najdôležitejším fakto-
jazykom a naozaj nepotrebuje zbytočné preberanie cudzích slov. rom – v prípade etnicity je hlavný a nenahraditeľný a v prípade
A navyše z pobytu vo Francúzsku viem, že tam naozaj efektívne kultúry prevažujúci a rozhodujúci. Praveký homo erectus sa stal
fungovala štátna ochrana čistoty jazyka a nijaký občan Francúzska skutočným č l o v e k o m (homo sapiens sapiens) až vtedy, keď si
sa nemohol tváriť, že neovláda štátny jazyk. Dokonca aj cudzi- vyvinul rozhodujúci komunikačný nástroj – jazyk, ktorý mu umož-
nec – prisťahovalec, ktorý požiadal o francúzske štátne občian- nil nadkmeňovo i medzigeneračne prenášať poznatky a výdobytky
stvo, musel splniť dve základné podmienky – musel zložiť predpí- rodiacej sa civilizácie. Bez jazykov by nebolo národov a ani kul-
sanú skúšku zo znalosti štátneho jazyka a musel podpísať prísahu túry a civilizácie.
vernosti Francúzskej republike. Udelením francúzskeho štátneho A čo je teda ten toľko omieľaný „multikulturalizmus“? Hoci sa
občianstva sa de iure stal Francúzom aj podľa národnosti (nationa- mediálne čoraz viac omieľa, doteraz nie je známa jeho oficiálna
lité francaise) a aj keby bol čierny ako smola alebo žltý ako cit- či aspoň trochu akceptovateľná definícia. A ani nebude, lebo aká-
rón, jeho etnický pôvod (origine) nikoho nezaujíma a nevyplývajú koľvek kultúra a civilizácia sa na dnešnom stupni rozvoja dá pro-
mu z neho nijaké menšinové nadpráva. Preto vo Francúzsku nie sú dukovať a prijímať len na báze jazyka – alebo to bude u kaž-
de iure nijaké národnostné menšiny, hoci takých pravých domo- dého národa jeho rodný jazyk, alebo to bude cudzí jazyk za cenu
odnárodnenia a vytvorenia akejsi amorfnej masy jednotlivcov bez zo všetkých síl usiluje zlikvidovať v Maďarsku všetky nemaďarské
národného sebavedomia a hlavne bez vedomia akejkoľvek spolu- menšiny, hlavne tú slovenskú!
patričnosti, ľahko ovládateľných anonymnými „globalizátormi“, Ale napriek tomu si aspoň prvá veta jej vyhlásenia či multikul-
usilujúcimi sa o ovládnutie sveta a zotročenie ľudstva. Realizáciou túrneho vierovyznania zaslúži naše uznanie! Je totiž takmer pres-
takto presadzovaného multikulturalizmu nevzniká nijaká nová nou kópiou vyhlásenia istého poľného kuráta z Haškovho Švejka:
kultúra, ale hrubozrnná nekultúrnosť. Stačí sa poprechádzať nap- „Mám rád všechny svaté, jenom svatého Serapióna ne – on má tak
ríklad po Bratislave, hlavnom meste Slovenskej republiky a čítať ošklivé jméno!“
firemné štíty obchodov, kaviarní a krčiem. Takmer všetky sú už Takže: Nech večne žije a prekvitá multikulturalizmus!
v nejakom cudzom jazyku, prevažne v angličtine (je azda anglič- SV 2014/4
tina nejaký „multikultúrny“ jazyk, alebo je to celkom jednoznačne
jazyk etnický čiže nacionálny? ) a nechýba medzi nimi ani krčma
Lejdy, čo má byť asi „multikultúrna“ podoba anglického nobles-
ného titulu lady.
Takýto multikulturalizmus sa vtĺka do hláv občanov a hlavne
mladých ľudí. Tak napríklad jeden „slovenský“ dvojtýždenník,
ktorý sa rozdáva zadarmo do 240 000 domácností a firiem, nedávno
oslovil mladých ľudí s takouto „otázkou“ či skôr sugestívnym tvr-
dením: Dnešný svet by sme mohli nazvať multikulturálnym.
V dnešnej dobe nie je vôbec ťažké stretnúť cudzinca, zahranič-
ného turistu či zástupcu rôznych menšín. Ľudí sme sa pýtali,
či osobne poznajú nejaké menšiny a aký majú k nim vzťah (tu
sa redakcia tvári, akoby zahraničný turista a domorodý príslušník
akejkoľvek menšiny boli to isté! ) a uverejnil odpovede piatich
mladých respondentov. Z nich akási Katka odpovedala takto cha-
rakteristicky multikultúrne: „Mám vzťah k menšinám, všetky mám
rada. Odlišujú sa a mne sa to páči. Mali by si tú identitu zacho-
vať. Niekedy sa ale silne prejavia. Nechajú sa strhnúť a na ostat-
ných pôsobia odstrašujúco. Napríklad, keď sú v skupinách a ro-
bia hluk. Ale chápem, že pre nich je to prirodzené. V mestách ako
Budapešť a Viedeň sú na ľudí z iných krajín viac zvyknutí ako tu
v Bratislave.“ Nuž, je to naozaj varovná ukážka miery indoktriná-
cie našich mladých ľudí protinárodnými doktrínami, pričom meno-
vaná Katka napríklad celkom nezmyselne spája svoje presvedčenie
o „potrebe zachovať identitu menšín“ s chválou Budapešti, ktorá sa
Nezávislý od politiky Jeho dielo predstavuje vyše tisíc bibliografických údajov: vedecké
štúdie, monografie, encyklopedické heslá, publikované prednášky,
Ľudovít Števko populárne články, recenzie, aj básne a poviedky. Vydal okolo dve-
sto odborných publikácií v slovenčine, taliančine, nemčine, špa-
Kto si špiní do vlastného hniezda, nikdy v ňom nebude mať čisto nielčine, angličtine, francúzštine a flámčine. Jeho slovenské knihy,
(Milan S. Ďurica) ktoré u nás kolovali pred rokom 1989 ako samizdaty, alebo ako ile-
gálne dovezená literatúra, dodnes dráždia mnohých konjunkturál-
Profesor Milan Stanislav Ďurica patrí medzi niekoľkých nych, slovakofóbne naladených „historikov“, pretože jeho pozície
významných Slovákov, ktorým sa dostalo vysokého uznania v za- boli vždy národné a kresťanské.
hraničí, kým na našom „slovenskom“ hryzovisku sa dočkal odmie-
tania. Záber jeho činnosti za hranicami vlasti bol neobyčajne Má svoj názor i nadhľad
široký: pôsobil ako salezián, kňaz, poradca pápeža Jána XXIII., Výsledky jeho historických prác o počiatkoch slovenských
spolupracovník L´ Osservatore Romano v Bonne, docent filozofie dejín, alebo o najnovších dejinách z rokov 1939 – 1945, sa líšia
v Grand-Halleux v Belgicku, profesor a vedúci katedry na univer- od zaužívaných konceptov niektorých „vedeckých prísediacich“
zite Padove, expert na teologickú morálku, publicista, preklada- v Slovenskej akadémii vied. Práve preto, že žil za hranicami Slo-
teľ, filozof a historik so zameraním na dejiny strednej a východnej venska je slobodným historikom, nezávislým od politiky a ideoló-
Európy, člen viacerých medzinárodných vedeckých historických gie. Málokedy reaguje na kritikov, nevstupuje do polemík, má svoj
spoločností. Akurát dosť aj na dva ľudské životy. názor i nadhľad. Hovorí: „Nemáme ešte toľko národného pove-
domia, myslím najmä na vedeckých pracovníkov, aby sme mali
Národné a kresťanské pozície odvahu interpretovať vlastné dejiny z nášho národného hľadiska.
Profesor Ďurica sa dožíva úctyhodných 90 rokov, veku napl- Pokiaľ ide o stredovek, báli sme sa Maďarov a teraz sa bojíme
neného intenzívnou pedagogickou a vedeckou prácou. Narodil sa Čechov a všetkých, ktorí Slovákom vyčítajú hrôzy 2. svetovej vojny.
13. augusta 1925 v Krivanoch pri Sabinove, študoval na gymná- Nemcom a Maďarom nik nevyčíta ich dejiny, lebo sa k nim prihlá-
ziu v Prešove a na biskupskom gymnáziu v Trnave. Po maturite sili. V Nemecku vyšiel celý rad životopisov Hitlera a v Maďarsku
sa ako mimoriadne nadaný študent dostal do Talianska študovať uctievajú Esterházyho a Horthyho ako národných hrdinov. U nás
filozofiu a teológiu. V rokoch 1957-1961 študoval politické vedy často počuť z úst politikov, že nechcú mať nič spoločné s tzv. voj-
na univerzite v Padove, kde získal aj doktorát. Postupne absolvo- novým slovenským štátom. Kto si špiní do vlastného hniezda, nikdy
val študijné pobyty v Ženeve, vo Viedni, v Mníchove, Ríme, Fre- v ňom nebude mať čisto.“
iburgu, Bonne, Kolíne nad Rýnom a Norimbergu. V r.1956 prijal Profesor Ďurica nie je len vedcom, pedagógom či publicistom,
kňazskú vysviacku a stal sa profesorom teológie na vysokej škole ale aj organizátorom slovenského života. Bol spoluzakladateľom
bohosloveckej v talianskom AbanoTerme. Od roku 1967 až do a generálnym tajomníkom Ústredia slovenských katolíckych inte-
dôchodku pôsobil ako profesor politických a ústavných dejín kra- lektuálov a neskôr predsedom Slovenského ústavu v Ríme.V roku
jín východnej Európy na jednej z najstarších univerzít sveta – uni- 1969 založil a redigoval ročenku Inštitútu slovanskej filológie pri
verzite v Padove. Vo svete je známy ako výborný znalec západ- Univerzite v Padove, Il MondoSlavo. V roku 1998 sa vrátil domov,
ných archívov a knižníc, aj ako spoluautor viacerých encyklopédií. na Slovensko, a napriek tomu, že stratil sluch neprestal pracovať
– pôsobil ako profesor cirkevných dejín na Cyrilo-metodskej boho- mu udelila titul čestného akademika. Dočká sa Milan S. Ďurica
sloveckej fakulte UK v Bratislave a pričinil sa o založenie Sloven- vyznamenania aj od prezidenta Slovenskej republiky?
ského historického ústavu v Ríme a Ústavu dejín kresťanstva.
Vážení čitatelia, odporúčame vám do pozornosti rozhovor s pá-
Záujem čitateľskej verejnosti nom profesorom Ďuricom, ktorý bol nakrútený pri príležitosti
Keď vydal, z iniciatívy ministerky školstva Evy Slavkovskej, jeho vzácneho jubilea s moderátorom Radovanom Kondrlíkom
komentovanú chronológiu slovenských dejín Dejiny Slovenska v septembri 2015/9 – Extra téma s osobnosťou. Celý rozhovor je
a Slovákov, zdvihla sa na Slovensku vlna organizovaného odporu uverejnený na http://extraplus.sk/video/milan-s-durica-europa-
jeho neprajníkov proti koncepčnému obsahu knihy. Viacerí slova- je-v-obrovskom-nebezpečenstve
kofóbni „historici“ nesúhlasili s jeho interpretáciou dejín, iní však Prof. Ďurica veľmi pútavo rozpráva o svojich začiatkoch štúdia
oceňovali jeho prínos pre slovenskú historiografiu, najmä nazhro- na zahraničných univerzitách v Taliansku, v Nemecku; o tvorbe
maždený objavný materiál zo západných archívov. Kniha, ktorej knihy Dejiny Slovenska a Slovákov, ktorú neustále dopĺňa nový-
ambíciou bolo poskytnúť vyčerpávajúcu syntézu dejín slovenmi získanými faktografickými poznatkami a pripravuje jej ďal-
ského národa, uviesť menej známe aj zamlčiavané fakty a potvrdiť šiu reedíciu. Archívne dokumenty získaval počas svojho pôso-
prastaré historické korene jeho štátnosti, sa napokon nedostala do benia v zahraničí. V rozhovore sa venoval postaveniu Slovákov
škôl, kam bola určená. Stalo sa tak na nátlak Historického ústavu v Európe, spolunažívaniu s maďarským susedom, ako aj prvej
SAV aj Európskej únie, ktorá vydanie Dejín Slovenska financo- Slovenskej republike. Pozornosť upriamil aj na historiografiu
vala. Autor proskribovanej knihy sa však dočkal skvelej satisfakcie tvorenú v období čechoslovakizmu pod drobnohľadom komunis-
v podobe neobyčajného záujmu slovenských čitateľov. Po štvrtom tického režimu. V rozhovore sa venoval aj súčasnej medzinárod-
vydaní knihy dosiahol náklad vyše stotisíc výtlačkov a piate dopl- nej situácii – predovšetkým Európe, ktorá sa nikdy v minulosti
nené vydanie, ktoré vyšlo k 20. výročiu obnovenia slovenskej štát- nenachádzala v takom nebezpečenstve ako teraz.
nosti a 1150. výročiu príchodu vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda, Na otázku moderátora či Slovensko bude existovať aj o 100 ro-
ešte zvýšilo záujem slovenskej verejnosti o jeho Dejiny. Knižný kov prof. Ďurica odpovedal:
trh na Slovensku doteraz nezaznamenal taký veľký úspech a takú Nikdy futurológiu nepokladal za vedeckú disciplínu, nikdy ne-
vysokú predajnosť dejepisnej literatúry! vyslovoval predpoklady, lebo je to z vedeckého stanoviska ne-
Profesor Ďurica adresoval svojím odporcom tieto slová: „Ja zodpovedné.
som tiež historik a tiež slúžim svojmu národu, len s tým rozdielom, Či budeme ako národ slovenský aj o 100 rokov to je v našich ru-
že som sa pripravoval na túto dráhu na toľkých slobodných univer- kách. Ak si zachováme a budeme pestovať národné uvedomenie
zitách v Európe, ako oni všetci dohromady. Dospel som k tomuto a budeme vytvárať nové kultúrne a hospodárske hodnoty, potom
historickému obrazu Slovenska a takýto obraz predstavujem svetu. sa národné povedomie upevní a rozšíri a zaručí pokojný rozvoj
Ak sa budete stále obzerať a báť sa, čo povedia iní, nikdy nebudete slovenského národa. Ak toto uskutočníme máme šancu prežiť.
mať jasný pohľad na slovenské dejiny“. Taliansky prezident oce- Keď sa oslobodíme od nánosov protislovenských a uvedomíme
nil vedeckú a kultúrnu činnosť slovenského profesora najvyšším si naše vlastné národné hodnoty historické, tak aby pomohli ná-
občianskym vyznamenaním Veľkého dôstojníka Radu za zásluhy rodu udržať sa za akýchkoľvek politických udalostí. Redakcia
Talianskej republiky. A rímska Accademia Teatina per le Scienze 2015/4
Krížová cesta slovenského dejepisu protislovenskú tvorbu pakultúry podľa scenára Budapešti i proti-
slovenskej EÚ.
Roman Hofbauer Je neospravedlniteľnou hanbou, že po zániku federatívneho štátu
a po ustanovení zvrchovanej Slovenskej republiky, zo strany vlády
Ťažkú, preťažkú cestu rieši vláda SR, nie však slovenská vláda. SR sa nenašla vôľa občanom a školám konečne poskytnúť prav-
Týmto vládnym bremenom je totiž napísanie slovenských dejín, divý dejepis Slovenska a Slovákov, ktorý by nebol deformovaný
čo sa v súčasnosti javí ako takmer neriešiteľné. Slovensko má síce „proletárskym internacionalizmom“ a strašiakom slovenského
množstvo historických textových i archeologických dokumen- údajného nacionalizmu, rasizmu či obľúbeným šermovaním nejes-
tov o starých Slovákoch, ako autochtónneho etnika územia od tvujúcim slovenským antisemitizmom. Nie je nijako prekvapujúce,
Tatier po Drávu, a taktiež disponuje kvalitnými historikmi. Avšak že týmito strašiakmi šermovali a dodnes šermujú obdobné kruhy,
absurdnou vládnou požiadavkou je napísanie „spoločných dejín ktoré boli baštami protislovenského ťaženia, či za Aponiho, Beneša,
Slovákov a Maďarov“, ako si to údajne žiada bruselská byrokra- Salzmana-Slánskeho, Gottwalda, Novotného, alebo Havla.
cia tvrdiac, že jej aj maďarskej vláde ide o odstránenie konflikt- Preklenutie bielych miest slovenských dejín vytvoril odborník
ných styčných bodov Slovenska s Maďarskom. V rámci realizácie na takého dielo najspôsobilejší, profesor Padovskej univerzity,
tohto nezmyselného zámeru maďarská strana ústami extrémistic- historik, doktor vied, naslovovzatý znalec európskych archívov
kej strany maďarskej koalície na Slovensku, maďarskej vlády aj a dejín, Milan Ďurica! Tento výnimočný Slovák na vlastný pod-
parlamentu uplatňujú diktát požiadaviek, čo v takomto „sloven- net vypracoval unikátnu publikáciu Dejiny Slovákov a Slovenska,
skom“ dejepise má byť, čo v ňom byť nemá a ani nesmie. Horšie vlastným nákladom ju dal vytlačiť a jeden výtlačok zaslal každej
než za Brežneva. škole, ako doplnok ku školským dejepisom.
Bývalý podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič, ktorý bol ges- Takýto vývoj znepokojil kruhy, ktoré boli, sú a nesporne aj budú
torom tohto nezmyselného bilaterálneho výplodu, ochotne akcep- odporcami Slovákov a Slovenska. Na lžiach postavená demarš,
toval všetky maďarské požiadavky. V „slovenskom“ dejepise splodená v Bratislave a putujúca do Bruselu prikázala stiahnutie
i v geografii všetky názvy obcí a miest, aj geografických lokalít tejto „strašnej“ publikácie zo škôl. A tu hrmotne pôsobiaci pred-
majú byť v maďarčine a až následne v zátvorke môžu byť aj v slo- seda slovenskej vlády sa nezachoval ako maršál, ale ako frajter:
venčine! Celý takýto zámer je nezmyselný od samého počiatku, knihu, ktorú nevytvorila a nerozoslala vláda, prikázal stiahnuť
veď v dejinách je bežné, že tá istá osobnosť pre jednu stánku dejín zo škôl a zošrotovať. Bol to test, že na Slováka treba len zakričať
je hrdinom, kým pre druhú stránku je zločincom. Janko Kráľ, a on sa zľakne! A pokiaľ sa nezľakne, tak zahynie pri dopravnej
Ľudovít Štúr, či Ďurko Langsfeld pre Slovákov sú hrdinami a mar- nehode.
týrmi, kým pre Maďarov boli zločincami. Ako by sa takýmto spô- V nasledujúcom značne dlhom období údajne zvrchovanej Slo-
sobom písali spoločné dejiny Arménov a Turkov, palestínskych venskej republiky nevzniklo nijaké iné súborné dielo slovenského
Arabov a židovských prisťahovalcov?! Výroba spoločných slo- dejepisu. Z pera jednotlivých osobností – historikov, či kvázihis-
vensko-maďarských dejín už zhltla horu času a vládnych financií, torikov, vznikali kvázipublikácie niektorých úsekov slovenských
zamestnáva nemálo mysliteľov zo sféry marxistických producen- dejín, nezriedka nesúce osobnostný postoj autorov k popisovanej
tov i pamätníkov na grófa Aponiho, Bélu Kohna, či vitéza Miklósa časti histórie. Inštitúcie ktorých náplňou by mali byť dejiny štátu
Horthyho. Škoda, že súčasná vláda na Slovensku akceptuje takúto v ktorom sa nachádzajú, ktorý ich financuje a ktorý by mal byť aj
ich vlasťou, tvoria zaujímavú enklávu. Matica slovenská má trvalé Nevyťahujte nebožtíka z hrobu
parametre spiacej princeznej, či veľmi opatrnej matičky – dôchod-
kyne. Historický ústav Slovenskej akadémie vied je štandardne Anton Hrnko
protislovenským inštitútom paradoxne financovaným zo sloven-
ského štátneho rozpočtu za štandardizovanej personálnej zostavy Pravidelne pri príležitosti výročia vzniku prvej Česko-Sloven-
vytrvalo šermujúcej údajným slovenským antisemitizmom a klé- skej republiky (ako na potvoru stále nám tu tvrdia, že 28. októbra
rofašizmom. Ide zjavne o demagogicky vzdelávanú omladinu, 1918 vznikla Československá republika, čo je vyslovená lož. Roku
ktorá nemá ani tušenie, že démonický pojem „klérofašizmu“ sa 1918 vzniklo Česko – Slovensko a pod týmto menom ho aj medzi-
počal a porodil v dielňach Slánskeho-Salzmana, Bacílka, Širokého národné spoločenstvo – mocnosti Dohody – ako spoločný štát
a ich servilných poskokov a to až po skončení vojny a za doda- národa Čiech, Moravy a Sliezska a národa Slovenska uznali; Čes-
točného prudkého nárastu udajných partizánov a bojovníkov proti koslovenskou republikou sa stala až prijatím Ústavy vo februári
fašizmu! 1920, ale pražská vláda nikdy nepovažovala za potrebné (?) požia-
Situácia slovenského dejepisu však nie je beznádejná. Paradoxne dať medzinárodné spoločenstvo o uznanie tejto skutočnosti a pre-
práve naopak. V prvom polroku roku 2009 kníhkupectvá obdr- sadila to na medzinárodnej úrovni via facti až r. 1924) sa určité
žali prvý diel Dejín Slovenska, autorstva skvelého historika, pro- médiá predháňajú v morfondírovaní, že v Českej republike je 28.
fesora Matúša Kučeru. Okamžité námietky a protesty maďarskej október štátnym sviatkom a u nás nie je. Ako keby Slováci páchali
komunity a židovskej náboženskej obce sú lapidárnym dôkazom, nejaký zločin na svojej minulosti, keď vyhlásenie Česko – Slo-
že ide o dlho očakávanú publikáciu, ktorú potrebovalo Slovensko venska 28. októbra 1918 nemajú medzi svojimi štátnymi sviat-
a hlavne žiaci a študenti všetkých stupňov škôl. Profesorovi Matú- kami. Akosi pri tom neberú na vedomie, že žiaden slovenský orgán
šovi Kučerovi prináleží vďaka a želanie dobrého zdravia a jemu nesplnomocnil Český národný výbor na konanie v ich mene a pre
vlastnej húževnatosti pri pokračovaní v tejto neoceniteľnej práci. Slovensko začala republika existovať, až keď sa k nej Martinskou
(krátené) deklaráciou 30. októbra 1918 prihlásili.
SV 2011/3 Pokúsme sa teda zauvažovať, prečo Česi majú 28. október ako
štátny sviatok a prečo by štátnym sviatkom na Slovensku naďa-
lej nemal byť. Česi nikdy vnútorne nechápali 28. október 1918
ako vznik nejakej novej štátnosti, ale ako obnovu historickej čes-
kej štátnosti, rozviazanej cca pred 300 rokmi Habsburgovcami,
rozšírenej o Slovensko. Je na to tisíce svedectiev a najvýrečnej-
šie o tom hovorí skutočnosť, že vždy Česko – Slovensko delili na
„historické země“ a Slovensko, teda na niečo, čo je substanciou
„československej“ štátnosti, a niečo, čo je k tejto substancii pri-
pojené. Vznik Česko -Slovenska a jeho existencia v medzivojno-
vom období boli vrcholom mocenského postavenia českého národa
v modernej dobe, lebo pod kontrolu Prahy sa dostali nielen „histo-
rické krajiny“, ale aj Slovensko a Podkarpatská Rus. Od dávnych
čias českých kráľov to bolo druhé najúspešnejšie obdobie českého Slovenské národné ambície nenaplnila ako prvá republika, tak ani
národa v jeho tisícročnej histórii. Všetky ďalšie štátoprávne zmeny na sovietskych bodákoch obnovená povojnová republika. Tá veľmi
od r. 1918 (Mníchov 1938, Žilinská dohoda 1938, Protektorát rýchlo zlikvidovala aj pokus politických reprezentantov SNP o na-
1939, i oslobodenie r. 1945 a ústavný zákon o federalizácii 1968) plnenie tých ideálov v obnovenom štáte, ktoré stáli pri jeho vzniku
len obmedzovali a okresávali mocenskú sféru Prahy. Aj utvorenie roku 1918. Skutočné naplnenie ideálov Štúra, Hurbana, Hodžu,
samostatnej Českej republiky r. 1993 pre Čechov neznamenalo Daxnera, Francisciho… sa udialo až v obnovenej slovenskej štát-
vznik novej kvality, len stratu priamej kontroly nad Slovenskom. nosti 1. januára 1993. Preto akékoľvek úvahy o zaradenie výro-
Nebolo to teda niečo, čo by malo byť z ich strany predmetom neja- čia vzniku prvej ČSR ako ďalšieho štátneho sviatku Slovenskej
kého zvláštneho jasania. Preto je absolútne prirodzené, že za svoj republiky považujem za scestné, dokonca v rozpore s existenciou
štátny sviatok pripomínajúci vznik ich novodobého štátu si Česi súčasnej Slovenskej republiky, ktorá vznikla popretím česko-slo-
vybrali 28. október, ktorý v českej histórii posledných sto rokov venského štátu (na rozdiel o Českej republiky, ktorá je tou istou
bol absolútnym vrcholom! obnovenou českou štátnosťou, avšak zmenšenou o Podkarpatskú
Pozrime sa však na 28. október 1818 zo slovenského pohľadu. Rus a Slovensko).
Hneď na začiatku poviem, že by bolo absolútnou hlúposťou popie- Celé toto okiadzanie zaniknutého štátu by mi asi ani nevadilo,
rať význam prvej republiky pre moderné dejiny Slovenska. Sku- keby nebolo spojené s javmi, ktoré ma vyslovene iritujú. Napr.
točne znamenala veľa a jej, síce obmedzený, ale predsa demok- v rámci zavedenia duálneho televízneho vysielania sa vysielacích
ratický systém umožnil Slovákom dohnať straty v národnom licencií u nás zmocnili zahraniční majitelia. V globálnom svete
konštituovaní zapríčinené násilnou maďarizáciou. to asi ani ináč nemohlo byť a v princípe by som proti tomu ani
Ale bola prvá ČSR skutočne tým, za čo prelievali krv slovenskí nenamietal, keby si tieto televízne spoločnosti robili svoju robotu
dobrovoľníci v légiách, na čo vyzbierali slovenskí krajania v USA korektne voči hostiteľskému štátu (v našom prípade Slovenskej
obrovskú sumu peňazí a za čo zomrel M. R. Štefánik? O 28. októbri republike, nezávislej už takmer 19 rokov). Oni nám však namiesto
na Slovensku nikto ani nechyroval, nieto žeby na to dal nejaké zvo- korektnosti neustále vykopávajú nebožtíka, ktorý by už dávno mal
lenie. K spoločnému štátu s Čechmi sa prihlásili legitímni zástup- pokojne odpočívať na večnosti. Veď ako ináč ako vykopávanie
covia Slovákov až 30. októbra 1918 (nevšimol som si, žeby tomuto nebožtíka možno chápať tie rôzne súťaže, kde sa používa Česko
dátumu niekto venoval v médiách na Slovensku alebo v Česku špe- Slovensko bez spojky a sloveso je v jednotnom čísle? Aby bolo
ciálnu pozornosť, pritom v slovenských dejinách je určite význam- jasné, vôbec nie som proti tomu, aby naše talenty súťažili v jednom
nejší ako 28. október). Ale to by nebolo to podstatné, keby prvá programe s českými. Dokonca by mi nevadilo, keby boli obdobné
ČSR splnila to, čo Slováci od nej očakávali, keď v boji za jej vytvo- súťaže s Maďarmi. Ale vadí mi eliminácia dvoch subjektov v tejto
renie obetovali nielen svoje peniaze, ale aj životy. Namiesto brat- súťaži rovnako, ako keby mi tu niekto ponúkal slovensko-maďar-
ského zväzku dvoch národov sa z nej objektívne stal veľkočeský skú súťaž pod názvom Uhorsko má superstar.
štát, kde Slováci opäť – síce v nepomerne lepších podmienkach – Keďže podľa mojich vedomostí v týchto televíznych spoločnos-
museli bojovať za uznanie svojich národných práv. Rozbitie repub- tiach nie je zastúpený slovenský alebo český kapitál, tak musím
liky r. 1938 – 1939 bolo síce primárne zapríčinené vonkajším tla- konštatovať, že v medzinárodných finančných kruhoch asi exis-
kom, ale opustenie tohto štátu zo strany Slovákov po skúsenostiach tujú zoskupenia, ktorým stále nezávislá Slovenská republika trčí
z dvadsaťročného predchádzajúceho vývinu bolo plne legitímne. v krku ako kosť vianočného kapra. Ináč si neviem vysvetliť, prečo
je v týchto súťažiach zamlčaná skutočnosť, že ide o súťaž medzi- Hrozí nám svetová vláda, zánik
národnú (v dvoch štátoch a medzi dvoma národmi). V tejto situácii
sú mi potom aj podozrivé všetky konania, ktoré smerujú k zavede- demokracie a nová totalita
niu 28. októbra ako štátneho sviatku Slovenskej republiky, keď to
už toľkokrát bolo odmietnuté. Najmä, keď s tými návrhmi prichá- Václav Klaus
dzajú stále tí, ktorí si často nevedia spomenúť, ako sa to ten náš
štát volá oficiálne i v skrátenej podobe. Hádam by už bolo zadobre, Prvým varovným signálom, ktorý z môjho pohľadu stojí za to,
keby sme nebožtíka nechali pokojne odpočívať, zapálili mu sviecu, aby sme sa ním zaoberali, nie je globalizácia (ako zdola spontánne
keď treba. Lebo jeho sústavné vyťahovanie z hrobu môže nakoniec sa šíriaca internacionalizácia ľudských aktivít všetkého druhu
narušiť slovensko-české vzťahy, ktoré v súčasnosti možno hodno- na základe nových informačných a dopravných technológií), ale
tiť ako excelentné. vedome konštruované rušenie národného štátu – ako osvedčenej
SV 2011/4 a ničím nenahraditeľnej poistky demokracie – v prospech subkon-
tinentálneho, kontinentálneho či dokonca globálneho vládnutia.
Prototypom tohto kváziglobalizačného, ale za globalizačný pova-
žovaného procesu je európske integrovanie sa v podobe súčasnej
Európskej únie aj rýchle rastúca moc OSN a podobných „sveto-
vých“ organizácií.
Sloganom dneška sa stále viac stáva „global governance“, glo-
bálna vláda. Zajtra to bude skutočnosťou. Prehliadnuteľná, dohliad-
nuteľná, „dotknuteľná“, a preto elementárne kontrolovateľná par-
lamentná demokracia začína byť – a so smútkom hovorím, že bude
stále viac – vystriedaná úplne iným rozhodovaním, ktoré s demok-
raciou nebude mať nič spoločné...
Globálne vládnutie (rodiaca sa svetová vláda) sa začalo na prvý
pohľad nevinnou a len málo ľudí vtedy aj dnes hnevajúcou pre-
šmyčkou (ktorá, samozrejme, bola zámerom), keď sa po 2. svetovej
vojne do dokumentov OSN dostal termín ľudské práva (namiesto
dovtedy s demokratickou spoločnosťou spojenými právami občian-
skymi). Odtiaľ bol už len krôčik k univerzálnemu kategorickému
humanrightizmu, ktorý sa v priebehu posledného polstoročia stal
jedným z nebezpečných – „izmov“ storočia. Zdá sa , že ovládne
zajtrajšok.
Bude znamenať potláčanie štátov (ako je to dnes v EÚ), bude
znamenať oslabovanie občianskych práv a vôbec princípu občian-
stva. Bude znamenať postdemokraciu, ktorá je nedemokraciou...
Bude sa tým posilňovať aj doterajšia tendencia podriadiť každý Ku koreňom záhad

ľudský čin legislatívnej kontrole, na každú maličkosť vytvoriť
zákon, nepretržite nás monitorovať a regulovať. Tým sa bude ďalej Július Handžárik
zmenšovať priestor našej slobody, čo bude znamenať aj dramatické
zníženie pocitu osobnej zodpovednosti, a tým aj ľudského spolie- „Slovenské médiá“ cudzích vlastníkov predstavujú prevratné
hania sa na samého seba. Bude sa tým rozvíjať charakter „starostli- udalosti posledných mesiacov na Ukrajine a okolo Ukrajiny ako
vosti“ štátu a bude sa zosilňovať aj sociálne inžinierstvo. akúsi prirodzenú súčasť demokratických zmien, alebo ešte radšej
Zo všetkých týchto dôvodov vidím pre zajtrajšok, ako kľúčovú ako tajuplný a záhadný proces, do ktorého sú štáty NATO vťaho-
tendenciu vývoja na politickej scéne, ďalšie oslabovanie parla- vané akosi spontánne či dokonca proti svojej vôli. Zrejme sa tu
mentného systému zastupiteľskej nepriamej demokracie, ktorú už ráta s tým, že dôvera a nekritická viera poslucháča i čitateľa činia
dnes navyše skoro nikto – s výnimkou osamotených skupiniek kla- zázraky, zatiaľ čo myslenie je proces nepohodlný až bolestivý
sických liberálov– neobhajuje. a preto nevedomosť hriechu nečiní.
Nečakám síce skokovú zmenu, ale oné drobné, malé, nepretr- Lenže nevedomosť tohto druhu nielen že hriechy činí, ale umož-
žite prebiehajúce zmeny budú vo svojom súčte stačiť na kvalita- ňuje činiť aj kolosálne zločiny. Vyvolávanie vnútroštátnych pre-
tívnu zmenu. Inak povedané, nečakám niekým zorganizovanú vratov je prinajmenšom od Veľkej francúzskej revolúcie jednou
revolúciu, ale predpokladám pokračovanie dnešných, podľa môjho z najúspešnejších metód veľkoburžoázie imperiálnych mocností na
videnia vecí evidentne jednoznačných a jednosmerných, tendencií ovládnutie vyhliadnutej krajiny a na zmocnenie sa jej prírodných
pohybu od demokracie k nejakej novej forme nedemokracie, ak zdrojov. Takými vnútroštátnymi prevratmi vznikli aj prvé fašis-
nie totality. tické či fašizoidné štáty 20. storočia, začínajúc v roku 1920 bie-
(Článok prezidenta ČR uverejnil český lou revolúciou Miklósa Horthyho v Maďarsku s pomocou víťaznej
internetový časopis EUportál) Veľkej Británie a pokračujúc ďalšími rôznofarebnými revolú-
SV 2010/4 ciami po celom svete až doteraz. Takejto zahraničnej pozornosti je
vystavená už po niekoľko rokov aj Ukrajina, pričom na pokusoch
o jej oranžovú demokratizáciu sa sotva nezištne ale o to usilovnej-
šie podieľal aj jeden občan zo Slovenska, na tieto aktivity zrejme
odborne vyškolený na opakovaných dlhodobých študijných poby-
toch v USA.
Takže vlastne nič nové pod slnkom. Múdri ľudia to už dávno
vedia a geniálny český divadelník a herec Jan Werich tieto praktiky
ospieval už vo svojej divadelnej hre Barák Evropa takto výstižne:
„Od toho tady je Intelligence Service / ta hravě vyvolá domorodé
třenice / a protože Angličan všude pořádek má rád / zřídí tady brit-
ský protektorát!“
Pravda, toto spieval pred osemdesiatimi rokmi, keď sveto-
vou veľmocou bola ešte Veľká Británia. V druhej svetovej vojne
celkom logicky prevzali jej pozíciu svetovej veľmoci USA a úlohy tégia obkľúčenia ZSSR v Európe a na Blízkom i Ďalekom východe.
Intelligence Service prevzalo dnešných 37 organizácií tajných V správe sa plánuje použitie atómových a biologických zbraní.
služieb USA. Ale metódy sa nezmenili – hlavnou metódou je aj 1.5.1947 – Memorandum JCS 1725/1 stanovilo systém vytvára-
naďalej vyvolávanie „domorodých treníc“ – čiže vnútroštátnych nia amerických vojenských základní na vojnu proti ZSSR.
prevratov a občianskych vojen – a tam, kde to nestačí, nastúpia 21.6.1948 – Vojnový plán Halfmoon – JCS 1844/13. – Plán
medzištátne vojnové konflikty. Svetová politika ostatných desať- leteckej ofenzívy proti ZSSR s nasadením jadrových zbraní.
ročí je plná takýchto metód „výroby demokracie“ či „zatláčania 18.8.1948 – Vláda USA prijala Plán Rady národnej bezpečnosti
komunizmu“, pričom produktmi týchto metód, ich vykonávateľmi č. 20/1. Po zničení ZSSR mali byť na jeho územiach vytvorené pro-
a napokon často aj ich obeťami boli aj také kreatúry, ako napríklad tektoráty bez reálnej politickej, vojenskej a ekonomickej moci.
A. Somoza, F. Batista, Ngo Dinh Diem, F. Marcos, M.Noriega, A. 12.8.1949 – Vláda USA prijala upravený a konkretizovaný plán
Pinochet. I. Amin, S. Husajn či M. Kaddáfí – ak máme menovať iba nukleárnej agresie proti ZSSR a jeho spojencom s konkretizovaním
tých vzdialenejších a už obetovaných (1). jednotlivých vojenských a politických úloh. (2)
Ak máme hovoriť o príčinách týchto metód „výroby demokra- V tomto duchu potom po ďalších štyridsať rokov prebiehalo šia-
cie“ a „zatláčania komunizmu“ a chceme sa vyhnúť siahodlhým lené stupňovanie nukleárneho a biologického zbrojenia a hrozby
analýzam, musíme sa uskromniť citovaním hlavných udalostí totálneho Armagedonu, ktoré sami americkí politici tak výstižne
a dokumentov, ktoré k týmto metódam po druhej svetovej vojne nazvali studenou vojnou.
viedli: Vráťme sa však do súčasnosti a k udalostiam okolo Ukrajiny.
18.9.1945 – Zbor náčelníkov štábov USA schválil smernicu Namiesto siahodlhých rozborov a hlbokomyseľných úvah si aj tu
č. 1496/2 ( Memorandum JCS 1496/2 ) – základy pre formovanie pomôžme citátom, tentoraz z informácií známeho slovenského
vojenskej politiky. filozofa a politológa Viktora Timuru:
9.10.1945 – Zbor náčelníkov štábov USA schválil smernicu O čo skutočne na Ukrajine ide, neskrývane hovorí správa
č. 15/8 ( Strategická koncepcia a plán využitia ozbrojených síl USA z internetu o podpísaní predbežnej dohody 2.3.2014 ukrajinským
) v ktorej bol za nepriateľa USA označený Sovietsky zväz. „prezidentom“ Turčynovom s Medzinárodným menovým fondom
3.11.1945 – Spojený spravodajský výbor USA v dokumente za prítomnosti veľvyslancov USA, Nemecka a Poľska na Ukrajine
č. 329 vymenoval 20 sovietskych miest, vrátane Moskvy, za ciele o poskytnutí finančnej pomoci. Podľa tejto dohody celý systém tran-
amerického atómového bombardovania. sportu plynu ( po podpísaní riadnej dohody o finančnej pomoci )
5.3.1946 – W. Churchill vo Fultone za prítomnosti prezidenta Ukrajina bezplatne odovzdá americkej firme Chevron a ukrajinskí
USA H. Trumana vyzval „po anglicky hovoriaci svet“ na zjednote- vlastníci metalurgických závodov v Mariupoli, Zaporožsku a Dne-
nie do „boja proti nebezpečenstvu komunizmu“. propetrovsku sú povinní odovzdať 50% akcií nemeckej spoločnosti
6.9.1946 – v Stuttgarte americký štátny tajomník J. Byrnes ozná- Ruhr. Uhoľné závody Donbasu sa zasa odovzdajú fínskej dcérskej
mil, že USA sa v otázke Nemecka nebudú riadiť Postupimskou mie- spoločnosti Ruhr. Popri politických požiadavkách je v podpísanom
rovou zmluvou. dokumente aj bod o poskytnutí územia pod Charkovom na roz-
24.9.1946 – správa zvláštnych poradcov amerického prezidenta miestnenie americkej protiraketovej obrany a americkej leteckej
(Cliffordova správa ) uvádza, ako sa bude realizovať politika a stra- základne na jej krytie. To nepotrebuje ďalší komentár.
Veľmi znepokojujúce je aj to, čo sa odohralo pri prijímaní
Rezolúcie VZ OSN proti fašizmu z 15. novembra 2013. Ide o re- Vojnoví štváči podpísali pozývací list do vojny proti Rusku
zolúciu číslo A/c 3/68 L.65 Rev.1 s názvom: Glorifikácia nacizmu:
Neprípustnosť praktík, ktoré podporujú súčasné formy rasizmu, Slovenským jastrabom sa asi máli krvi
rasovú diskrimináciu, xenofóbiu a podobné intolerancie. Za pri-
jatie rezolúcie hlasovalo Rusko, Bielorusko, ČĽR, Kuba, KĽDR, Eva Zelenayová
Venezuela, Irán, Sýria i Izrael a ďalších 123 štátov sveta. P r o t i
hlasovali USA a Kanada a zdržalo sa 50 štátov, vrátane všetkých Invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska v auguste
štátov Európskej únie. Pýtam sa ... Chceme návrat k fašizmu, alebo 1968 predchádzal pozývací list Leonidovi Brežnevovi, generál-
z cesty k nemu už niet návratu? (3) nemu tajomníkovi ÚV KSSZ, pod ktorý sa podpísal Alois Indra,
Predpokladám, že takto sme sa dostali až ku koreňom „záhad“ Drahomír Kolder, Oldřich Švestka, Antonín Kapek a Vasiľ Biľak.
o metódach „výroby demokracie“ a „zatláčania komunizmu“ vo Pravda, dlho sa iba špekulovalo o tom, či takýto list vôbec jes-
svete a hlavne na európskom kontinente. Nemali by sme na ne tvuje, lebo napriek nedemokratickému režimu bolo nepredstavi-
nikdy zabúdať a hlavne by sme ich nemali podporovať našou vlast- teľné, aby si niekto trúfol na takéto vlastizradné konanie. Napokon
nou nevedomosťou a ľahostajnosťou. dodnes sa vedú spory o tom, koľko podpisov pod listom v skutoč-
nosti bolo. Vstup spojeneckých vojsk na územie Česko-Slovenska
Použitá literatúra: však znamenal koniec obrodného procesu. Koniec nádejí na slo-
1. Leopold Moravčík: Bastardi v politike, Perfekt, Bratislava 2013 bodný život.
2. Ve šlépějích Chodů, OREGO, Praha 2010 Aký cieľ si kladie list, ktorým sa stotridsať českých a sloven-
3. Literárny týždenník č. 15 – 16 / 2014. ských „osobností“ v minulých dňoch obrátilo na svetových líd-
Uvedomujem si, že vyše osemdesiat rokov stará definícia pôvodu rov v súvislosti s udalosťami v Ukrajine? Signatári tvrdia, že v Eu-
občianskych vojen vo svete od Jana Wericha, ale aj súčasné zákulisné rópe je vojna, a vyzývajú: neopakujte zradu v Mníchove 1938.
informácie ďalších autorov o udalostiach na Ukrajine, môžu byť pre „Už dávno nastal čas na poskytnutie účinnej a rozsiahlej vojenskej
neinformovaného čitateľa šokujúce a málo pravdepodobné. Ale čert a ekonomickej pomoci napadnutej Ukrajine“, dožadujú sa signatári
nikdy nespí a tak v piatok 16. mája 2014 priniesla maďarská televízia listu, čím sa fakticky domáhajú vojenského zásahu proti Rusku.
MTV-1v poludňajšom spravodajstve správu, že Joe Biden, syn pod- Lebo ako tvrdia, ide o agresívnu vojnu Ruska proti Ukrajine.
predsedu vlády USA, a jeho kamarát sú už etablovaní ako spoluvlast- Vývoj udalostí v Ukrajine jednoznačne poukazuje na presadzo-
níci vo vedení najväčšej ukrajinskej plynárenskej spoločnosti. vanie mocenských záujmov USA v tomto regióne, no signatári
Howgh! – povedal by na to nemý Indián. listu sa tvária, že bezpečnosť Európy ohrozuje Rusko.
SV 2014/2
Vymývanie mozgov
Ani masívna mediálna propaganda však nedokázala, že Rusko je
agresor a naši občania na pravidelných zhromaždeniach už nielen
v Bratislave dávajú najavo svoju túžbu po mieri. A odmietajú aké-
koľvek základne NATO na území Slovenska. No aj napriek tomu
vláda uvažuje o zriadení riadiaceho strediska Severoatlantickej
aliancie na našom území. Ako uviedla Pravda, v stredisku bude Pri čítaní týchto riadkov o „slovenských“ jastraboch, či skôr su-
pracovať štyridsať ľudí, z toho polovica Slovákov. Podľa minis- poch, človeku nechtiac napadnú výstižné slová o slovakofóboch,
tra obrany Martina Glváča „ide iba o tím plánovačov“, ktorých ktoré vyšli v týždenníku literatúry faktu PREČO? č. 8/2006:
„prítomnosť vo všeobecnosti uľahčí potenciálne prijatie posíl zo V tejto súvislosti treba uviesť, že na Slovensku pôsobí skupina
strany NATO pre danú členskú krajinu“. Podľa informácií denníka občanov, ktorým všetko slovenské je cudzie a všetko cudzie blízke
Pravda sa zriadenie riadiaceho strediska NATO javí ako hotová vec (slovakofóbi). Známy ruský publicista a politológ Sergej Chele-
a o tom, kedy veliteľská štruktúra na Slovensku vznikne, vraj budú mendik, ktorý žije na Slovensku od roku 1988, definuje myslenie
partneri v NATO rokovať. Ukazuje sa, že hlasy občanov volajúce a konanie tejto skupiny občanov nasledovne: „Je to dosť početná
po mieri zavážia menej než podpisy ľudí, ktorí sa netaja obdivom skupina „slovenskej elity“, ktorá sa sústreďuje takmer bez vý-
k Spojeným štátom americkým. nimky vo veľkých mestách a vyznačuje sa veľkým vplyvom v ob-
lasti politiky a médií. Slovakofóbi sú ľudia, skupina ľudí, celé
Vojnoví štváči spolky, dokonca politické strany, kde sa zišli ľudia, ktorí sú každý
Pod výzvou svetovým lídrom sú mená ako Štefan Hríb, Anton po svojom nešťastní z toho, že sa narodili na Slovensku... Preto
Srholec, Michal Havran, Fedor Gál, Pavol Demeš, Michal Hvo- Slovensko a všetko, čo sa s ním spája, v nich vyvoláva negatívne
recký, Rudolf Chmel, Tomáš Janovic, Ivan Kamenec, Katarína emócie, ktoré obvykle prechádzajú do otvorenej nenávisti.
Zavacká, Eugen Korda, Miroslav Kusý, Štefan Markuš, Grigorij Vždy ma zaujímala otázka, prečo teraz, keď sú hranice otvorené,
Mesežnikovj, Juraj Mesík, Daniel Pastirčák, Juraj Stern, Zuzana títo ľudia ... neodchádzajú tam, kde by zo seba striasli nenávide-
Szatmáryová, Soňa Szomolányiová, Ján Štrasser, Ivan Štrpka, nú slovenskú identitu ... Slovakofóbi však nikam neodchádzajú.
Peter Zajac, Dušan Trančík, Ľubica Trubíniová, Lucia Piussi, Pre tento zvláštny fenomén existuje niekoľko vysvetlení.
Robert Roth, Rudolf Sikora, László Öllös či Kálmán Petöcz. V prvom rade ... je tu viac pózy než reálnej frustrácie. Veď kde
ešte inde by mali byt v centre mesta, chatu v horách a možnosť
List číslo 2 posťažovať sa na svoj osud v kaviarni, a pritom dostávať za to
Európsky kontinent si vojny v minulom storočí užil až-až. V roku peniaze. Občas aj veľké peniaze!
1989 svitla nádej na svet bez vojenských blokov. Po rozpustení Druhý dôvod sa možno skrýva v tom, že v hĺbke svojej nespo-
Varšavského paktu malo skončiť aj NATO. To sa však namiesto kojnosti duše slovakofóbi tušia, že lepšie než v tejto „dedinskej
toho posilňuje a riskantne sa približuje k ruským hraniciam, čo diere“ im nebude nikde ... Nikto vo svete nie je na nich zvedavý
zvyšuje bezpečnostné riziko nielen v Európe. Kritici českej a slo- – tak znie ich trpká pravda.
venskej výzvy svetovým lídrom tvrdia, že ide o pozývací list číslo Slovakofóbi sú vplyvnou časťou slovenskej elity. Sústreďujú sa
dva, veľmi podobný tomu z roku 1968. Rozdiel vidia iba v tom, že v politike, dajú sa nájsť prakticky v každej politickej strane.
v roku 1968 verejnosť nepoznala mená signatárov listu, tí dnešní V médiách jednoducho dominujú a vytvárajú silnú loby, ktorá
sú dobre známi. Je nepochopiteľné, že títo občania SR sa prepoži- Slovákom vykresľuje úbohý, zvrátený a komplexmi prešpikovaný
čali na čin, ktorým vyzývajú svetových lídrov do vojny. Dajú sa obraz... Napriek tomu, že Slovákov nenávidia, snažia sa za kaž-
vôbec nazvať občanmi Slovenskej republiky? Nezaslúžia si skôr dú cenu tomuto národu vládnuť. Týmto sa pripravuje pôda pre
pomenovanie vojnoví štváči? budúce veľké zlyhanie slovenskej elity ako celku ...“.
SV 2015/2 Redakcia
Nedôstojné šantenie okolo výročia smerom na východ – dovolili mu (v rozpore s Versaillskou mie-
rovou zmluvou) znova mohutne vyzbrojiť Nemecko, dovolili mu
Július Handžárik obsadiť v marci 1938 neutrálne Rakúsko a priamo ho podporili aj
v jeho požiadavke na pričlenenie sudetských území Česka k fa-
V súvislosti s termínom osláv 70. výročia víťazstva Spojen- šistickému Nemecku a južného Slovenska k fašistickému Maďar-
cov nad fašizmom v Európe sa zrazu objavili „problémy“ okolo sku. Keď sa Česko-Slovensko proti tejto nespravodlivej a nebez-
otázky, kam majú či nemajú ísť oslavovať toto výročie predsta- pečnej požiadavke bránilo, vyslanci Francúzska a Veľkej Británie
vitelia východoeurópskych a stredoeurópskych štátov, oslobode- odovzdali 19. septembra 1938 prezidentovi Benešovi ultimatívne
ných spod nemeckého a maďarského fašizmu v roku 1945. Zdravý nóty svojich vlád, ktorými ho vyzvali súrne vyriešiť otázku odstú-
rozum a dobrá pamäť radia ísť oslavovať do Moskvy (slovenský penia týchto území a napokon v Mníchove a vo Viedni hodili
premiér Róbert Fico oznámil svoje rozhodnutie ísť na oslavy do Česko-Slovensko fašistickému Nemecku a Maďarsku priamo do
Moskvy už 18. apríla), bez ohľadu na sympatie či nesympatie s jej pazúrov. O tejto zrade našich spojencov a ich priamej podpore Hit-
terajším režimom, západní a hlavne zámorskí radcovia a poradco- lera a Horthyho prezident Beneš po návrate z rokovaní rozhorčene
via radia ísť inam, najradšej azda priamo do Washingtonu. Nad vyhlásil, že „Západná Európa je rozhodnutá ísť proti Sovietskemu
týmto umelo vyvolaným „problémom“ sa rozprúdili nedôstojné zväzu aj za cenu obetovania Česko-Slovenska!“ Na nemecký vpád
„diskusie“ a dehonestujúce šantenie, náramne pripomínajúce tance do Poľska potom síce reagovali západné mocnosti 3. septembra
politických dervišov nad hrobmi desiatok miliónov zločinne zma- 1939 formálnym vyhlásením vojny Nemecku, ale išli Poľsku „na
rených ľudských životov. pomoc“ tak, že ich vojenské jednotky ostali sedieť v bezpečí bun-
Pripomeňme si teda sine ira et studio, čo vlastne chceme a bu- krov Maginotovej línie (Nemci túto ich „vojnu“ nazvali slovom
deme oslavovať. Druhú svetovú vojnu vyvolal Adolf Hitler 1. sep- „Sitzkrieg“ a sami Francúzi výrazom „drôle de guerre“) a už v pr-
tembra 1939 zákerným vojenským vpádom do Poľska a neskôr ju vých dňoch tejto „vojny“ francúzske a britské jednotky vyhodili do
rozšíril hlavne vpádom do Sovietskeho zväzu, v súlade so svojimi vzduchu všetky mosty na francúzskom území v blízkosti nemec-
verejne deklarovanými zámermi a hlboko utajovaným zadaním. kých hraníc, čím dali Hitlerovi jasne na vedomie, že vôbec nemajú
Jeho zámery boli všeobecne známe už dávno pred jeho nástupom v úmysle zaútočiť na územie Nemecka.
k moci v Nemecku z jeho autobiografického programového diela Po niekoľkých neúspešných mierových ponukách Hitlera,
„Mein Kampf“ – bol to predovšetkým zámer likvidácie ideológie adresovaných Francúzsku a Veľkej Británii prostredníctvom jeho
a praxe komunizmu (Hitler ho nazýval židoboľševizmom), ďalej verejných vystúpení a po neúspechu druhej mierovej misie jeho
rozšírenie „životného priestoru“ nemeckého národa (Lebensraum) najbližšieho spolupracovníka a oficiálneho nástupcu Rudolfa
na úkor Slovanov v strednej a východnej Európe (pokiaľ možno až Hessa do Anglicka, zmenil Hitler na jar 1940 anglo-francúzsky
po Ural), „vyčistenie“ tohto priestoru od „menejcenných“ slovan- „Sitzkrieg“ na nemecký „Blitzkrieg“ a do jari 1941 „spacifiko-
ských národov (čiže ich genocída) a napokon aj „vysporiadanie sa“ val“ pod nacistickú nadvládu fakticky celý demokratický zostatok
so židmi v dosahu moci fašistickej Tretej ríše. Európy v poradí: Dánsko, Nórsko, Holandsko, Belgicko, Luxem-
Francúzsko a Veľká Británia, ktoré mali spojenecké ochranné bursko, Francúzsko, Bulharsko, Juhoslávia a Grécko. Keď si takto
zmluvy s Poľskom a Česko-Slovenskom, reagovali na tieto fašis- uvoľnil ruky, pristúpil konečne 22. júna 1941 aj k plneniu svojho
tické plány tak, že naplno otvárali všetky brány Hitlerovi k útoku hlavného zámeru či zadania – k vojenskému útoku proti ZSSR.
Skutočne svetovou sa však táto vojna stala až po 7. decembri 1941, Jediným vojnuvedúcim štátom, ktorý na vojne mohutne zbohatol
keď po japonskom útoku na americkú vojenskú základňu v Pearl boli práve Spojené štáty americké – také sú nepopierateľné fakty!
Harbore vstúpili do vojny aj dovtedy neutrálne Spojené štáty ame- Tieto desivé údaje by sme si mali v našom vlastnom záujme
rické a svojím mohutným hospodárskym potenciálom významne všetci dobre zapamätať a neustále pripomínať. A tým, ktorí sa tvá-
prispeli ku konečnej porážke fašizmu. ria, že ich nepoznajú alebo ich nechcú poznať, by sme ich mali
Druhá svetová vojna bola najkrvavejšia vojna v doterajšej his- neustále pripomínať aspoň tak husto, ako sa pripomínajú obete
tórii ľudstva a v Európe mala takmer 40 miliónov obetí. V počte židovského holokaustu, lebo aj v nemeckých koncentrákoch boli
ľudských obetí vojny bol na desivo prvom mieste ZSSR, ktorý pri- vraždení predovšetkým nežidia, hlavne ruskí zajatci! Práve na Slo-
šiel o 21 300 000 svojich občanov a za ním bolo Nemecko s poč- vensku máme o tom najhodnovernejšiu výpoveď, a to priamo z pera
tom 6 850 000 padlých, pričom zo všetkých nemeckých vojakov, Jozefa Lánika. Jozef Lánik (vlastným menom Alfréd Wetzler),
padlých v 2. svetovej vojne, vyše 80% padlo práve na východnom jeden z dvojice židov zo Slovenska, ktorí na jar 1944 ušli z Osvien-
fronte. Na treťom mieste v počte ľudských obetí je Poľsko s poč- čimu a na základe ich výpovede vláda prvej Slovenskej republiky,
tom 6 120 000 mŕtvych a na štvrtom mieste Juhoslávia s počtom jediná v Európe, definitívne zastavila deportácie židov zo Sloven-
1 700 000 mŕtvych občanov. Tieto údaje celkom jednoznačne sved- ska, v roku 1946 vydal knižku pamätí z koncentráku: Osvienčim,
čia o vyhladzovacej vojne nacistického Nemecka proti slovanským hrobka štyroch miliónov ľudí. Uvádza v nej, že z 37 000 židov
národom – bola to celkom nepochybne predovšetkým plánovitá zo Slovenska po trojročnom väznení v Osvienčime zostalo nažive
genocída či holokaust Slovanov! Francúzsko sa v počte ľudských len 2 000, čiže 5.45 percenta, ale z 12 000 ruských zajatcov po
strát ocitlo na piatom mieste s počtom 810 000 mŕtvych a Veľká polročnom väznení zostalo nažive iba 3,3 percenta, čiže úmrtnosť
Británia až na šiestom mieste s počtom „iba“ 390 000 mŕtvych, hoci mladých a zdravých ruských zajatcov bola v Osvienčime trikrát
obidve tieto veľmoci boli vo vojne zapojené od samého začiatku. rýchlejšia ako úmrtnosť židov všetkých vekových a zdravotných
Nuž a jedna z rozhodujúcich mocností, USA, utrpeli v celej tejto kategórií.
vojne straty na ľudských životoch v počte necelých 300 000 obča- Nuž a otázka, kam ísť osláviť 70. výročie víťazstva nad fašiz-
nov. Ešte priepastnejšie sú rozdiely vo vojnových škodách medzi mom by aj uvedenými údajmi z Osvienčimu hádam mala byť tiež
bojujúcimi štátmi, pričom výrazne najväčšie hmotné straty utrpel definitívne a presvedčivo zodpovedaná.
práve Sovietsky zväz. Nie sú známe komplexné údaje o týchto SV 2015/2
obrovských stratách, preto len na ilustráciu uvádzam známe údaje
zo Slovenska. Prvá Slovenská republika (bez 10390 km² južných
a východných okresov, okupovaných v rokoch 1938 – 1945 fašis-
tickým Maďarskom) utrpela vojnové škody v sume 144 miliárd
Sk, pričom jej štátny rozpočet sa pohyboval v uvedených vojno-
vých rokoch 1939 – 1945 medzi 1,4 mld. Sk až 3,0 mld. Sk ročne.
Takým príšerne drahým dobrodružstvom bola druhá svetová vojna
– a to sa naše vojnové straty absolútne nedajú porovnávať so stra-
tami takého Poľska, Sovietskeho zväzu alebo bývalej Juhoslávie!
Prečo Západ a ruskí liberáli to znamená, že oslabovať svojich hlavných protivníkov treba
každodenne, každú hodinu. Prepisovanie histórie, očierňovanie
pľujú na históriu Ruska a falzifikácie poskytujú na to vynikajúcu príležitosť.
Dnešné Rusko, ktoré jasne a otvorene vykonáva svoju zahra-
Nikolaj Starikov ničnú politiku vo svojom vlastnom záujme a chystá sa to isté robiť
v rámci svojej vnútornej politiky – to je konkurent Západu. Nebez-
Pre našich čitateľov uverejňujeme v plnom znení fundamentál- pečný konkurent. Je možné sa podľa vlastnej ľubovôle vysmievať
ny článok známeho ruského publicistu a spisovateľa Nikolaja nad úrovňou nášho HDP a jeho nízkym podielom na svetovej eko-
Viktoroviča Starikova o hanobení histórie slovanských národov. nomike, porovnávajúc to s pomermi SŠA a ich satelitov, nad „bez-
Medzičasom už vyšla v slovenčine jeho úspešná kniha Geopoli- mocnosťou“ Ruska, napriek tomu nám celkom nedávna história
tika – ako sa to robí. Redakcia ukazuje, že toto všetko sú len triky informačnej vojny. Samotný
Západ veľa dôvodov k vlastnej spokojnosti nemá a uvedomuje si
Húževnatosť, s akou sa liberáli vo vnútri Ruska a Západ ako to lepšie, než ktokoľvek iný.
celok snažia očierniť a opľuť minulosť našej vlasti, vyvoláva údiv. Rusko-ZSSR ako faktor svetovej politiky v polovici 20-tych
Tu „svedomitý“ bloger nahádže špinu na ZSSR, tam opozičný tele- rokov 20.storočia prakticky neexistoval. Ekonomika zničená
vízny kanál vykoná „prieskum“ o Veľkej vlasteneckej vojne spô- občianskou vojnou, NEP (Nová ekonomická politika – program
sobom, ktorý uráža pamiatku obetí. K nim sa vždy rady pripoja aj ekonomického rozvoja novej sovietskej moci) iba čo dal možnosť
najmocnejšie západné médiá. Nedávno sa britská štátna ( no ktovie nakŕmiť ľudí, no malovýroba roľníckeho typu nikdy nemôže kon-
prečo považovaná za „nezávislú“ ) BBC usilovne snažila prepí- kurovať veľkým západným korporáciám využívajúcim moderné
sať históriu, napíšuc takú lživú podlosť na adresu ruských vojakov, stroje. Priemyslu v ZSSR nebolo, autá a ťažké zbrane (tanky, lie-
že sa človeku až hnusí tie slová zopakovať. To vyvoláva otázku tadlá, lode) vyrábať nebolo možné.
– prečo? Prečo sa celá tá čeliadka neustále pokúša kydať na našu No prejde len 10 rokov a situácia sa kardinálne mení. Počas
minulosť, prečo podnikajú stále nové pokusy zatrieť ju čiernou dvoch päťročníc je v ZSSR postavených okolo 300 veľkých pod-
farbou? nikov vyrábajúcich stroje, nie čipsy či nápoje s bublinkami. Uply-
nie ešte ďalších 10 rokov a priemysel ZSSR, ktorý odolal strašnej
Poďme si to vysvetliť vojne, zažil evakuáciu, stratu obrovského počtu ľudí, stane sa dru-
Narysujme si na začiatok hlavné súradnice. Prečo je základný hým najsilnejším NA SVETE! Zaostáva len za priemyslom SŠA,
informačný útok nasmerovaný práve na stalinskú dobu? Prečo je ktorý nezažil hrôzy vojny, práve naopak – na vojnových zákazkách
väčšina lží, falzifikácií, špiny a podvodov nasmerovaná konkrétne z Európy sa zotavil z Veľkej depresie a zmohutnel.
na obdobie od konca 30-tych po obdobie 50-tych rokov? Takže za dvadsať rokov sa situácia zmenila na nepoznanie. Pri-
Deje sa to tak preto, lebo naši geopolitickí protivníci si veľmi tom útok Hitlera a totálne zverstvá nacistov, ktorých k moci v Ne-
dobre uvedomujú dve veci: mecku priviedol menovite Západ, mal za cieľ likvidáciu ZSSR ako
1. História – to nie je len jednoduchý zoznam udalostí minulej konkurenta, ktorého úspešný rozvoj začínal predstavovať vážne
doby. V prvom rade je to programovanie budúcnosti. nebezpečenstvo.
2. Boj na politickej mape sveta nie je prerušený ani na jediný deň, Niečo podobné sa odohralo aj s Čínou. Tu sa reformy začali
v roku 1978. Vidiac, k čomu to speje a ako rýchlo sa Čína roz- – vráťte to, čo získal „zločinec“ nečestným spôsobom. A komu to
víja, v roku 1989 sa SŠA pokúšajú uskutočniť v Číne štátny pre- treba vrátiť? Samozrejme jemu – susedovi.
vrat. Námestie Nebeského pokoja. „Ešte deti“ – študenti, požia- Informačný útok na stalinskú dobu sa vedie preto, lebo
davky „demokratizácie“ a ľudských práv. Po tom, čo sa odohralo dnešné Rusko je priamym nástupcom ZSSR. A všetko to, čo
na Ukrajine dnes, je všetkým jasné, kto a prečo používa farebné ZSSR dokázal vytvoriť a získať, má v podstate svoj základ posta-
revolučné technológie. Pravda, okrem ruských liberálov, americ- vený za stalinských čias. Pokiaľ súhlasíme s tým, že vo svojej
kých diplomatov a západných novinárov. Potlačiac pokus štátneho dobe Stalin a ZSSR boli „zločincami“, otvárame bránu, za kto-
prevratu, posunula sa Čína dopredu. V súčasnosti aj najservilnejší rou stojí dlhý rad tých, ktorí by nám radi niečo vzali. Presne preto
zástancovia SŠA vo vnútri Ruska s obľubou poukazujú na čínsky sa snaží Piata liberálna kolóna spolu so západnými médiami uni-
príklad, no cynicky pritom zabúdajú poukázať na to, že ak by bola sono liať špinu na našu minulosť. Pritom konkrétne NA STALIN-
v Pekingu zvíťazila „demokracia“, žiadnych podobných úspechov SKÚ MINULOSŤ. Lenina na Západe nikto nenapadá. Trockého
by Číňania nedosiahli. Takže za posledných 25 rokov sa Čína stala tam dokonca chvália, pokúšajúc sa znova vytiahnuť z naftalínu
nie iba jednoducho konkurentom Západu, ale v priamej konkuren- pre nich tak užitočný trockizmus, ktorého porážku dovŕšilo sta-
cii čínski súdruhovia začali predbiehať svojich európskych a ame- linské víťazstvo nad hitlerizmom. Od tej doby na nikoho neúto-
rických partnerov. čia s takou zúrivosťou ako na Stalina. Prečo? Pretože Stalin – to
Záver z vyššie povedaného je teda takýto – z historického nie je len politik z minulosti. Je to vodca ZSSR počas skoro troch
hľadiska ostáva už len neveľa času do bodu, kedy dôjde k ne- desaťročí. Stalin – to je zahraničná politika nášho štátu, sú to jej
vyhnutnej radikálnej zmene celkovej svetovej situácie. Západ víťazstvá a zisky. Stalin – to sú úspechy, ktoré si my všetci dodnes
však nechce dopustiť, aby k tejto zmene došlo. Jedným zo spôso- užívame.
bov, ako tomu zabrániť, je boj s našou históriou. Jej deformovaním Len čo budeme súhlasiť s tým, že Sovietsky zväz viedol „zlo-
a očierňovaním. činec“, potom všetko, čo bolo urobené, vybojované a postavené
v tých rokoch, nám prídu zobrať.
Prečo je to potrebné? Osobitne pre tých, ktorí rozmýšľate pragmaticky a žijete
Prestavte si, že po starom otcovi zdedíte prekrásny vidiecky dom peniazmi a ziskami: Západ očierňuje Stalina, aby si mohol pri-
a obrovský pozemok. No sused veľmi chce, aby dom i pozemok vlastniť všetky stalinské výdobytky.
patrili jemu. Začína vám rozprávať klamlivé, ohováračné a očier- Dnes sa často usmievame nad Ukrajinou s jej nespútanou deso-
ňujúce reči o tom, akým nečestným spôsobom sa váš dedko dostal vietizáciou. Dochádza k ničeniu sôch Lenina, ktorý Ukrajinu
k tomuto domu. Pritom prešibaný sused nič nehovorí o spôsoboch, založil. Nadávajú na Stalina, ktorý k Ukrajine pripojil Zakarpat-
pomocou ktorých sa jeho predkovia dostali k ešte väčšiemu domu, skú oblasť a celý rad iných území, ktoré dovtedy patrili naprík-
ku ktorému patrí o niečo menší pozemok. Premývanie mozgov zo lad Poľsku či Rumunsku. Je to v podstate samovražedná politika
strany tohto suseda sa vedie všetkými spôsobmi – pomocou ďal- – ak sa vám nepáči ZSSR a Stalin, ak považujete „Zmluvu o neúto-
ších susedov, miestnej tlače a dokonca aj miestnych autorít. Vtip čení medzi ZSSR a Nemeckom“ za „zločineckú“ a „nezákonnú“
je v tom, že akonáhle vy súhlasíte s tým, že váš dedko bol darebák – potom odovzdajte Ľvov Poľsku, Užhorod Maďarsku, Černovci
a ním získaný pozemok a dom boli nadobudnuté protiprávne, máte Rumunsku a tak ďalej. Na čo sú vám „darčeky diktátora“, ktorý
tu suseda ako na koni. A otvorene vám vyjaví zdanlivo logickú vec vraj nie je o nič lepší ako Hitler, o čom sa nás dnes aktívne snažia
presvedčiť všetci tí ruskí liberáli, západní žurnalisti a ukrajinskí uchovania si pamiatky obetí politických represií, vrátane aktív-
politológovia a nacionalisti? neho vlastenectva;
„Principiálnosť“ by sa patrilo zachovať aj Litve a vrátiť Polia- – Vytvorenie nevyhnutných sociálnych podmienok pre inovatívny
kom mesto Vilnius-Viľno, ktoré dostali od Stalina na jeseň v roku rozvoj štátu, realizovaných na základe aktívnej spolupráce s in-
1939. Zároveň odovzdať Nemecku Memel-Klaipedu, ktorá sa stala štitúciami občianskej spoločnosti“.
litovským mestom hneď po sovietskej „okupácii“ Litvy, ktorú my Nebudem vás nudiť ďalšími citátmi z tohto naozaj škodlivého
správne nazývame oslobodením od nacistov. dokumentu. Prejdem rovno k následkom. Akonáhle budeme my
v Rusku súhlasiť s tým, že „zločinná moc“ uskutočňovala zločinnú
Pľuvanec na minulosť – politiku, v ďalšom kroku sa musíme vzdať všetkých výsledkov
veľmi nebezpečná vec tejto akože „zločineckej politiky“. A po tomto nám už veru nebude
Krútiac hlavou nad Ukrajinou a Litovcami, v Rusku, neviem do smiechu.
prečo, nikto nehovorí o tom, že liberáli nám navrhujú presne takú 1. Dnes sa Západ pokúša zmeniť pravidlá fungovania OSN, vedú
istú nebezpečnú politiku. U nás doma, v Rusku. sa rozhovory o „nevyhnutnosti“ zrušenia práva veta v Rade bez-
Musíme sa vraj všetci zhodnúť na „zločinnosti“ Stalina. Len pečnosti OSN. Pripomínam, že OSN v dnešnej forme bola za-
nedávno, 15. augusta 2015, vláda pod vedením D. A. Medvedeva ložená za účasti ZSSR a Stalina a všetky jej pravidlá sú výsled-
podpísala dokument pod názvom „Koncepcia štátnej politiky pre kom zložitého vyjednávania na Jaltskej konferencii i po nej. No
uchovanie pamäti o obetiach politických represií“. nevzdáme sa práva veta? Veď nám ho podaroval akýsi Stalin.
Nie je to nič iné, než nová vlna neslávne známej „destalinizá- 2. A čo arktický šelf, v ktorom ležia ohromné bohatstvá? Ten nám
cie“. Len je premenovaná, no preto je ešte nebezpečnejšia. Pozrite tiež zanechal Stalin. Vzdáme sa ho? Odovzdáme ho „demok-
sa, ako „kreatívne“ nám navrhujú pľuvať na našu minulosť, ako ratom“? Oni na to čakajú – veď Greenpeace bol už vyslaný na
elegantne a pekne nám navrhujú súhlasiť s tým, že náš dedko získal našu „takmer pokazenú“ ropnú plošinu.
náš DNEŠNÝ dom a ohromný pozemok „nezákonne“. Tu sú citáty 3. Je jasné, že ak priznáme, že Stalin bol zločinec a jeho politika
z tohto, podčiarkujem, VLÁDNEHO dokumentu: bola zločinecká, Kurily bude potrebné odovzdať Japoncom. Veď
„Rusko sa v plnej miere nemôže stať právnym štátom a zau- Japonsko je demokratické, to znamená, že bude vedieť s nimi
jať zodpovedajúce miesto v medzinárodnom spoločenstve, ak si lepšie zaobchádzať. Nie o tom nám vlastne hovoria predstavite-
neuchová pamiatku mnohých miliónov svojich občanov, ktorí sa lia piatej kolóny už od roku 1991?
stali obeťami politických represií“. 4. Kaliningrad je treba odovzdať Nemcom. Nie oni sa najviac natr-
Menujte mi aspoň jeden z významných svetových suverénnych peli od „krvavého stalinského režimu“?
štátov, ktorý by urobil niečo podobné. Spojené štáty? Veľká Britá- 5. Časť územia Leningradskej oblasti – od Vyborgu do Sestroret-
nia? Čína? Žiadny z týchto štátov nepľuje na svoju minulosť, nehá- ska – by sa patrilo vrátiť Fínsku. To bolo Stalinom a jeho vojen-
dže špinu na „otcov zakladateľov“, Georgea Washingtona, či Mao skou silou priamo donútené vzdať sa týchto oblastí. Ale že sme
Ce Tunga, hoci obaja títo politici uvrhli svoje štáty do priepasti celú túto zem ešte za Petra I. KÚPILI od Švédov po Nystadskom
občianskej vojny. To minimálne. mieri – načo to spomínať?!
„Základnými strategickými cieľmi tejto Koncepcie sú: 6. Je potrebné okamžite „vyškrtnúť“ zo zostavy Ruskej federácie
– Rozpracovanie a realizácia efektívnej štátnej politiky vo sfére
vlasť Sergeja Kužugetoviča Šojgu. Veď konkrétne v roku 1944 3. Ruské impérium – ZSSR – Ruská federácia. Tak vyzerá konti-
sa Tuva vrátila do Ruského sveta. nuita našej moci a nášho štátu. Je to celé jedna línia. Všetky tra-
7. „Svoje“ územia si budú pýtať tiež Estónci a Lotyši – teritoriálne gédie vo vnútri tejto línie, všetky jej pokrivenia a problémy, to
spory porastú ako huby po daždi. Pritom si nikto nespomenie, že všetko ja NAŠA história. Kajať sa nebudeme pred nikým, zobe-
v histórii ľudstva do roku 1917 takéto štáty nikdy neexistovali, rieme do úvahy, prijmeme uzávery, chyby nezopakujeme .
ale samotní Lotyši a Estónci sa ako národy sformovali menovite Ak chcete, aby vaše deti zostali žiť v rovnakej kultúrnej
vo vnútri Ruského impéria. Vojvoda de Courland absolútne le- paradigme, ako vaši dedovia aj vy sami – nepľujte na vašu
gálne prikúpil kedysi tieto územia od Švédov. minulosť a nedovoľte tak robiť nikomu.
No pri tom sa problémy nekončia. Ony sa tým len začnú. Rusko (Preložil Tibor Korečko)
bude nútené platiť finančné kompenzácie. Komu? Obetiam, drahí SV 2015/4
moji, obetiam. Keď už raz existoval „zločinec“ a „zločinecký
režim“, to znamená, že boli aj obete. A im treba platiť. Platiť a ka-
jať sa. Je čas pochopiť, že otázky histórie nie sú otázkami vkusu.
To nie je „páči sa – nepáči“. To nie sú otázky minulosti, ale zále-
žitosti budúcnosti. Ak súhlasíte s tým, že naša minulosť je zlo-
činecká, potom budúcnosť našich detí nemôže byť bezoblačnou
a svetlou. Reparácie, straty území, morálne kompenzácie, komplex
viny – presne toto čaká náš národ, ak čo i len na minútu akcep-
tujeme to, čo sa nám snaží nahovoriť piata kolóna a Západ. Oni
potrebujú naše bohatstvo a preto sa venujú našej histórii. Zapamä-
tajte si to. Každý z nás si musí zapamätať, že nič okrem problémov
nám „kajanie sa“ neprinesie. Akonáhle sme sa stotožnili so lžou,
že sme poľských dôstojníkov v Katyni postrieľali my, nie Nemci,
vzťahy s Poľskom sa zhoršili ako nikdy predtým a nezlepšujú sa.
Kajanie sa nám nepomohlo.
Politika, hlavne tá medzinárodná, to je komplikovaná záležitosť.
Tam niet spravodlivých či nespravodlivých. Sú len naši a cudzí.
Naši – to je naša kultúra, náš jazyk. Cudzí – to je nanucovanie
cudzích hrdinov, cudzích tradícií, cudzieho jazyka. Pozícia zdra-
vého rozumu v histórii vyzerá takto:
1. Každý vodca našej vlasti hájil jej záujmy.
2. Nebudú žiadne ospravedlnenia za činy našich vodcov, ich kroky
boli spôsobené vtedajšou situáciou a dobou. Sme vždy priprave-
ní vypočuť si pozorne ospravedlnenia druhých štátov vo vzťahu
k nám. Pozorne a s perom v ruke.
III. kapitola
Kultúra
v toku času
198 LETOKRUHY časopisu Slovanská vzájomnosť 2011-2016 Kultúra v toku času 199
Matice slovanských si jednotlivé matice priberali iné úlohy podľa podmienok a potrieb
jednotlivých národov. Prevažne vedecké zameranie mali Matica
národov v súčasnosti česká a moravská. Ľudovýchovné ciele prevládali v činnostiach
Matice haličsko-ruskej, dalmatinskej i Matíc v Poľsku a v Sliez-
Michal Eliáš sku. Širšie zameranie mali Matica srbská, chorvátska, slovinská.
Najširšie zameranie zo všetkých slovanských matíc mala Matica
Matice ako kultúrne spolky sú fenoménom slovanských národov, slovenská. Vyplývalo to zo skutočnosti, že bola nielen prvým, ale
u iných národov v Európe nemajú obdoby. V dejinách plnili a plnia i jediným úradne povoleným celoslovenským kultúrnym spolkom
i dnes dôležité poslanie. Ich vznik a úlohy vyplývali z politických v režime násilnej maďarizácie nemaďarských národov Uhorska.
a kultúrnych podmienok vo vtedajšej rakúskej ríši v 19. storočí. V dejinách jednotlivých slovanských národov mali Matice mimo-
Boli spolkami utláčaných národov a preto ich hlavná úloha bola riadny kultúrny i politický význam. Tento je nedocenený, verej-
národnoobranná. Zároveň sa však zaslúžili o rozvoj kultúry, lite- nosti, a to aj odbornej, málo známy. Chýbajú nám dejiny jednot-
ratúry, vedy, vydavateľskej činnosti. V dobách národnej neslobody livých slovanských matíc – mnohé nemajú vypracované vedecké
matice plnili aj národnoreprezentačnú úlohu, nadväzovali spolu- dejiny, ktoré by ukázali ich prínos do národných dejín a dejín kul-
prácu s inými kultúrnymi spolkami, zviditeľňovali svoju národnú túry. A chýbajú širšie koncipované prehľadné dejiny Matíc slo-
kultúru a utužovali slovanskú spolupatričnosť. Svoje matice mali vanských národov, ktoré by ukázali špecifikum týchto prvých slo-
takmer všetky slovanské národy v Rakúsko-Uhorsku a časť i mimo vanských národných spolkov nielen pre jednotlivé národy, ale aj
neho. Neexistovala u Macedóncov a u Rusov. pre európsku kultúru. Veď doteraz vyšli len tri stručné publikácie
Základnou úlohou matíc bolo vydávanie kníh a časopisov. Počty – prehľady dejín jednotlivých matíc. Inštitút slavianistiky a bal-
vydaných titulov i nákladov sa líšia. Najmä v prvých rokoch účin- kanistiky Ruskej akadémie vied vydal v roku 1996 dva stručné
kovania neboli veľké, súviselo to s tým, že na vydavateľskú čin- zväzky kolektívnej monografie Slovanské matice v 19. storočí.
nosť nemohli použiť všetky financie, len úroky z nich Aj počty čle- Nezaregistrovali všetky vtedy existujúce matice – zaregistrovali
nov v jednotlivých maticiach boli rozdielne. Niektoré nedosiahli a hodnotili len 8 existujúcich matíc, (pozornosť venovali aj snahám
ani jedentisíc členov, iné presiahli stotisíc členov. Na účinkovanie o vznik Matice bulharskej v 50. rokoch 19. storočia , ktorú sa nepo-
slovanských matíc vplývali politické pomery najmä do rozpadu darilo otvoriť a informujú o vzniku a činnosti vedeckej inštitúcie
Rakúsko-Uhorska. Vláda sa obávala ich vplyvu a preto obmedzo- Ossolineum v Ľvove, ktorá nemala charakter matíc). V monogra-
vala ich pôsobenie, nedovolila utvárať miestne odbory (dedinské fii chýbajú tri matice v Poľsku, dve matice v Sliezsku a účinkova-
a miestne organizácie), obviňovala ich z šírenia panslavizmu a po- nie ostatných sledujú len v 19. storočí. V tom istom roku (1996)
lícia sledovala ich činnosť. Združenie slovanskej vzájomnosti v Bratislave vydalo môj stručný
Fenomén slovanských matíc mal isté všeobecné prvky, spo- prehľad – Matice slovanských národov (120 strán), ktorý zare-
ločné pre všetky matice a špecifické pre tú-ktorú maticu. K spo- gistroval činnosť 12 slovanských matíc a troch satelitných (Matica
ločným znakom patrilo to, že išlo o kultúrne národnovydavateľské slovenská v Amerike, Matica slovenská v Juhoslávii a Zahra-
spolky, ktoré vydávaním umeleckej, vedeckej i populárnej litera- ničná Matica slovenská) aj v 20. storočí. Ich vývin po roku 1990,
túry v národných jazykoch podporovali rozvoj literatúry, kultúry, ktorý zmenil charakter a náplň činností takmer všetkých matíc,
vzdelávania i národného uvedomenia. K tejto vydavateľskej úlohe v knihe už nie je. V roku 2009 som pripravil a roku 2010 vydalo
Vydavateľstvo Matice slovenskej novú publikáciu Z dejín Matíc viacerých od päťdesiatych rokov zatvorených matíc, k vzniku
slovanských národov , v ktorej som podal prehľad týchto národno- nových a k prebudovaniu pôvodných. V súčasnosti existuje v ôs-
kultúrnych spolkov od prvej Matice srbskej, utvorenej v roku 1826 mich slovanských štátoch strednej Európy 21 matíc. Rozdeľujú sa
až do súčasnosti. Za uplynulé obdobie vzniklo a pôsobilo v rozlič- nielen podľa veľkosti, množstva členov a zamerania na tri výrazné
ných politických pomeroch až 31 takýchto špecifických slovan- skupiny. Prvú z nich tvoria klasické – tradičné matice ešte z 19. sto-
ských spolkov. ročia – v každom jednom slovanskom národe vznikla jedna matica.
Matice v dejinách jednotlivých národov mali dôležitý a v nie- Sú to Matica srbská, česká, chorvátska, lužickosrbská, moravská,
ktorých až rozhodujúci význam. Stali sa národnými kultúrnymi slovenská, slovinská, sliezska. K nim sa priradili matice utvorené
spolkami. Neboli to len vydavateľské organizácie, plnili množstvo v 20. storočí, ale s podobnými úlohami – Matica bulharská, bunjev-
rozdielnych úloh. Najdôležitejšie boli funkcie národnoobranné ská a čiernohorská. Špeciálne úlohy starostlivosti o zahraničných
a národnozjednocovacie. Po získaní národnej samostatnosti sa krajanov majú tzv. vysťahovalecké matice – Matica vysťahovalecká
ich úloha zmenila. Preorientovali sa na úlohy informačné, lite- srbská, chorvátska, slovinská, macedónska, Bosny a Hercegoviny.
rárnoumelecké i vedecké a na plnenie istých celoštátnych doku- Vznikali po skončení druhej svetovej vojny v bývalej Juhoslávii
mentačných úloh – národných knižníc, literárnych archívov a mú- a ako spoločenské organizácie riešili otázky starostlivosti o kra-
zeí, ústredných biografických pracovísk a i. V súčasnosti sa znova janov žijúcich v iných štátnych útvaroch. Udržiavali ich národné
oživila ich národnozjednocovacia funkcia. Vo všetkých maticiach povedomie, jazyk, kultúru, budili a posilňovali pocit k vlasti a za-
zostala a ďalej sa rozvíja ich slovanská orientácia – spolupráca so medzovali postupujúcu asimiláciu. Treťou skupinou matíc sú tzv.
slovanskými kultúrnymi spolkami a organizáciami. satelitné slovenské matice, ktoré pôsobia medzi Slovákmi v zahra-
Osobitnou otázkou bolo riešenie starostlivosti o krajanov v za- ničí. V 19. storočí takou bola Matica slovenská v Amerike, Matica
hraničí. Pokiaľ v roku 1951 na túto úlohu boli vo vtedajšej Juho- slovenská v Juhoslávii (pôsobila od roku 1932, v súčasnosti pôsobí
slávii utvorené samostatné matice – Slovenska izseljenska matica, v Srbsku), Matica slovenská v Chorvátsku, Matica slovenská na
Matica iselenica Srbje, Hrvatska matica iseljenika, na Slovensku Zakarpatsku a Zahraničná Matica slovenská. Osobitné poslanie
túto činnosť Matici slovenskej české vládnuce orgány striktne má Poľská matica školská pre Tešínske kniežactvo založená ešte
zakazovali – ako o tom svedčí neslávne známa návšteva prezidenta v roku 1885 – zakladala školy, čitárne, knižnice, amatérske divadlá.
a generálneho tajomníka KSČ Antonína Novotného v auguste 1967 Pôsobila aj po roku 1918 na podporu poľskej menšiny v Česko-
v Martine! Nemôžeme zabúdať ani na obmedzenia, ktoré jednot- slovensku v tešínskom Sliezsku. V roku 1938 mala 93 miestnych
livým maticiam stavali do cesty štátne orgány – utlmenie – zákaz odborov a takmer desaťtisíc členov. V druhej svetovej vojne Nemci
činnosti (okrem vydavateľskej) Matice chorvátskej, „dobrovoľné“ zlikvidovali v Sliezsku poľské školstvo a kultúrne organizácie. Po
ukončenie činnosti Matice sliezskej i viacerých ďalších. ukončení vojny československé úrady povolili Matici starostli-
Dejiny jednotlivých matíc názorne ukazujú, že tieto národnokul- vosť o kultúru a osvetu, ale nie o školstvo (to bolo jednotné pre
túrne spolky si vedeli vždy nájsť svoje miesto v národnej kultúre, celú republiku). Po roku 1989 obnovila sa činnosť Matice škol-
vedeli sa prispôsobiť danej dobe, utvoriť si organizačné schémy skej pre Tešínsko – v roku 1991 mala 35 miestnych odborov. Jej
zodpovedajúce aktuálnym úlohám v tej – ktorej historickej etape. odbory poskytujú pomoc školám (školské časopisy, organizácia
Spoločenské zmeny v roku 1989 v posttotalitných štátoch výrazne kultúrnych, literárnych a hudobných podujatí). Matica neudržuje
ovplyvnili postavenie a úlohy slovanských matíc. Prišlo k obnove
vážnejšie styky so slovanskými maticami. Nemala zastúpenie ani obsahujú národné i nadnárodné prvky. Túžba ľudí a národov po
na I. kongrese matíc slovanských národov roku 2007 v Martine. porozumení a spolupráci povedie k výmene istých foriem a hodnôt,
Ani dnešné existujúce slovanské matice nie sú rovnaké – veľkos- ktoré si národné kultúry vypracujú na základe svojich vlastných
ťou, postavením, množstvom úloh a pôsobnosťou v národnej kul- zákonitostí. Iba takto môže vzniknúť nadnárodná (resp. svetová)
túre. Niektoré – a to aj pôvodne veľké celonárodné spolky, ako sú kultúra. Ľudstvo i matice – si môžu i musia na základe poznania
Matica česká a moravská – sú dnes relatívne malé spolky, občian- a pochopenia istej nevyhnutnosti vypracovať súhrn úloh a funkcií
ske združenia s malým počtom členov a bez miestnych odborov. kultúry aj pre súčasné obdobie. Osobitne aktuálne je vyvážené
Ich činnosť je obmedzená na užšiu vedeckú činnosť (vydávanie chápanie globálneho a národného. Opodstatnené obavy máme zo
zborníka) a skromnú vlastivednú činnosť. Iné matice majú celo- straty regionálnej a národnej identity, z odcudzenia sa vlastným
národné postavenie, rozsiahlu vedeckú a vydavateľskú činnosť, tradíciám, z módneho komerčného prijímania kultúry.
bohaté vlastivedné, celonárodné kultúrne pôsobenie. Najbohat- Prúdu spoločenských premien sa nevyhneme. Globálne a globa-
šiu, najrozsiahlejšiu činnosť má Matica slovenská v Martine, ktorá lizačné procesy nezastavíme, musíme ich akceptovať ako realitu
svojou organizáciou, počtom členov, miestnych odborov, domami a aktívne sa im prispôsobiť. Európa, najmä slovanská, ktorá bola
Matice slovenskej, vedeckými a záujmovými odbormi, úlohami najviac skúšaná mocenskými i politickými zmenami i vojnami, rea-
v národnej kultúre nemá už charakter spolku, občianskeho zdru- guje na globalizáciu integráciou. Svet sa pre nás otvoril. Otvorili
ženia, ale zákonom priznané postavenie verejnoprávnej inštitúcie, sa nám brány na Západ, ale nemali by sme si ich sami zatvárať na
nezávislej od štátu i politiky, nadrezortnou, nadkonfesijnou a nad- Východ. Spoločná minulosť slovanských krajín v globalizujúcom
straníckou ustanovizňou. sa svete nás stavia pred spoločné problémy, na ktoré ľahšie náj-
Matice účinkujú v zložitej dobe – medzinárodnej i národnej deme odpoveď, ak ju budeme hľadať spolu, vymieňať si poznatky
– v období globalizácie . V nej sú kultúrna a duchovná integrá- a skúsenosti. To v plnej miere platí aj pre slovanské matice.
cia postupne vydané napospas hollywoodskej masovej kultúre. Pozitívnym javom dneška je vytváranie informačnej spoloč-
Stráca sa zmysel života a človeka. Kultúrny priestor sa podria- nosti. Pokrok v informačných technológiách priniesol veľké
ďuje priestoru ekonomicko-politickému. Kultúra sa ocitla v cen- zmeny do všetkých sfér života, do výroby, kultúry, vedy, vzdelá-
tre zápasov o budúcnosť. Tento zápas sa bytostne dotýka aj národ- vania. Osobné kontakty, spoločné podujatia, riešenie spoločných
nokultúrnych spolkov – matíc. Za nové strašidlo je vyhlásený alebo podobných problémov však ani najmodernejšie technológie
nacionalizmus, bez ohľadu na jeho podobu a ciele. Nerozlišuje plne nenahradia. To len zdôrazňuje potrebu užšej spolupráce slo-
sa medzi vlastenectvom, ktoré rešpektuje iných a šovinizmom, vanských matíc. Zásada je jasná – spolupráca matíc, problematické
ktorý druhých zaznáva. Najmä malým národom, ktoré nikoho môžu byť iba formy jej uskutočňovania. Treba hľadať adekvátne
nemôžu ohroziť, sa pripisuje ohrozovanie sveta nacionalizmom, formy spolupráce.
akoby vzťah k národu, ochrana národných záujmov bola najväč- Je potešiteľné, že sa aktivizuje aj slovanský svet. V procese aktu-
ším zlom doby. Národný záujem nie je v móde, zdržuje na ceste alizácie idey slovanskej vzájomnosti vznikol Medzinárodný slo-
za nadnárodnými strategickými cieľmi. Spochybňuje sa – mení vanský výbor s národnými sekciami, obnovili sa Slovanské zjazdy,
sa i samotný pojem kultúra. založili Medzinárodnú slovanskú akadémiu, pokúsili sa o zalo-
Každá kultúra je národná, niet nenárodných kultúr. Ale ani ženie Zväzu slovanských spisovateľov. V jednotlivých štátoch
národné kultúry nežijú vo vlastnom vákuu, sú otvorené svetu, preto vznikli všeslovanské zhromaždenia – na Slovensku je to Združe-
nie slovanskej vzájomnosti. V septembri 2000 vzniklo v Minsku službu leteckej spoločnosti Balkán, šíria bulharské filmy, časopisy,
Medzinárodné fórum Vyslanci Slovanstva, ktoré uskutočňuje kon- čítanky v bulharskom jazyku.
ferencie a vydáva zborníky v edícii Slovensko – Európa – Svet Dôležitú úlohu v matičnej organizátorskej a kultúrnej činnosti
(Víchor globalizácie, Labyrint sveta a Slovania, Európska únia – majú amatérske spevácke a tanečné súbory, divadelné skupiny,
nádeje a pochybnosti, Bytie a čas (kultúry), Multikulturalizmus – detské spevokoly. Využívajú ich pri pripomienkach národných
nádeje a pochybnosti). Jeho hlavnou úlohou je prebudenie pamäti sviatkov.
a sebavedomia, nabádanie k prekonaniu komplexu menejcennosti. Dôležitým a menej využívaným prostriedkom matičného pôso-
Úlohou slovanských matíc je nadviazať spoluprácu s podobnými benia je rozhlas a televízia. Problematika je zložitejšia. Príčin je
spolkami, spojiť sily, využiť ich mozgový potenciál, publikácie viacej – okrem finančných sú to často ideové – zámerné nepropago-
a časopisy. vanie národných podujatí – i organizačné (napríklad od roku 1990
Nechcem a nemôžem vystaviť recept, ako majú jednotlivé slo- v Slovenskej televízii bol pravidelný cyklus Z archívov Matice slo-
vanské matice postupovať, majú rozdielne úlohy a postavenie. venskej, v ktorom v mesačnej periodicite propagovali významné
Spoločné poslanie však majú v tom, že sú to národné kultúrne osobnosti na základe dokumentov uložených v MS. Od roku 1990
spolky, pôsobiace v zložitej dobe v národnej kultúre. Matice ako v Slovenskom rozhlase – vysielanie z B. Bystrice „Regina“, každé
národné kultúrne spolky sa vyprofilovali ako občianske celospolo- tri týždne bol polhodinový program „Z kultúrnych a matičných
čenské organizácie, ktorých úlohou je integrovať politikou, nábo- podujatí“. Skončil sa v roku 2002 po zmene programovej štruk-
ženstvom i krajovými rozdielmi rozdelenú spoločnosť. Svojou túry vysielania). Okrem toho veľa relácií Odkazov (Slovenský
činnosťou neovplyvňujú len svojich členov, ale i širšiu verejnosť. rozhlas 1) bolo venované Matici slovenskej a významným osob-
Na prvom mieste môžeme spomenúť pôvodnú hlavnú – vydava- nostiam slovenskej kultúry. Spoločným problémom azda všetkých
teľskú činnosť všetkých matíc. Vydania kníh, časopisov i iných matíc je nedostatočné zastúpenie mládeže v ich radoch, či už čle-
špeciálnych vydaní majú svoje opodstatnenie aj v dnešnej dobe. nov alebo priaznivcov a podporovateľov. Musíme hľadať príťaž-
Matica slovenská mala dobrú skúsenosť s vydávaním tzv. fotosú- livé formy, ktoré zaujmú mladých – napr. organizovať športové
borov umelcov, vedcov, národných dejateľov, ktorých život a dielo a hudobné podujatia ako Matica sliezska, ktorá utvorila Džezový
sprístupňovala formou nástenných novín, výstaviek (120 titulov). klub opavského odboru, Svetový festival džezu v Opave, prípadne
Zdarma ich posielala do škôl, osvetových a kultúrnych zariadení. Festival ku dňu študentov.
Utužovala styk spolku s verejnosťou a podnetne národne pôsobila Ďalším problémom viacerých matíc je spojenie ústredia s člen-
najmä na mládež. Škoda, že nedostatok financií prekazil pokračo- stvom. V minulosti sa realizovalo aj prostredníctvom podielových
vanie tejto formy. Niektoré formy práce jednotlivých matíc môžu kníh, vydávaných spravodajov i časopisov. V súčasnosti sa od tohto
pôsobiť inšpiratívne aj pre iné matice, napr. potreba úzkej spolu- spôsobu upustilo. Podielové knihy vydávajú a posielajú v Ma-
práce s akadémiami vied a s vysokými školami, ako to robí Matica tici chorvátskej (po 2 knihy ročne) a na ďalšie matičné vydávanie
bulharská. Dôležitým okruhom matičného pôsobenia je jej rozšíre- dávajú 50 percentnú zľavu. Matičné spravodaje a časopisy vydá-
nie do piatich kontinentov sveta – má vyše 120 výborov po celom vajú viaceré matičné organizácie (ústredné, krajové i miestne).
svete. Všetky výbory existujú a pracujú samostatne a podľa stanov Problémov v činnosti jednotlivých matíc a možností ich spoloč-
sa starajú o rozširovanie bulharskej literatúry, šírenie znalosti bul- ného riešenie je podstatne viacej. Na viaceré poukázala diskusia na
harského jazyka najmä u mladého pokolenia krajanov. Využívajú I. celoeurópskom kongrese matíc slovanských národov v Martine
v apríli 2007 – ako sú výmena vydaní, výmena výstav, spoločné Črta o slovensko-
vydania, spoločné organizovanie významných podujatí a iné.
Pôsobenie slovanských matíc posilňuje národného ducha a po- -bieloruských vzťahoch
máha zachovávať a rozvíjať kultúrne dedičstvo jednotlivých slo-
vanských národov. V zjednocujúcej sa Európe je to nezastupiteľná Jozef Mravík
úloha, ktorá neobohacuje iba slovanské národy, ale kultúrne pro-
stredie celej Európy. Integrovaná Európa sa bez slovanského kul- Slováci vo svojej dlhej histórii prežili podobné peripetie ako
túrneho, duchovného a spoločenského dedičstva nemôže zaobísť. Bielorusi, pretože Slovensko i Bielorusko boli a sú na rozmedzí
Rozvíjaním matičnej činnosti prispievame k obohacovaniu európ- protichodných geopolitických, mocenských a kultúrnych záujmov.
skej i svetovej kultúry. A to je aj úloha dnešných matíc slovanských Ale vďaka svojim vnútorným silám, ktoré vyplývajú z nezniči-
národov. teľných kultúrnych a historických tradícií, boj o národnú identitu
SV 2016/2 a štátnu suverenitu úspešne dovŕšili Slováci v roku 1993 a Bielo-
rusi v roku 1991.
Slovensko-bieloruské vzťahy a kontakty sa rozvíjali už od dáv-
nej minulosti, najmä v duchovnej sfére. Sú to predovšetkým vyni-
kajúce osobnosti, ako o tom napísala Natália Kyseľová, ktoré sa
stali mostom vzájomného prepojenia pre obidve národné kultúry.
Začínajú sa v spoločnej slovanskej minulosti a pokračujú dodnes.
V oblasti etnológie, jazyka a kultúry rozkvitajú najmä so vzni-
kom slavistiky a porovnávacej jazykovedy v 19. storočí – v zlatom
veku slovanskej vzájomnosti a sú prepojené s činnosťou J. Dob-
rovského, P. J. Šafárika, Ľ. Štúra. E. Karského, A. Šachmatova
a ďalších. Odvtedy sa začína aj história vzájomného slovensko-
bieloruského prekladu umeleckej a vedeckej literatúry (Slovanská
vzájomnosť, č. 4/2003).
Sila slova, umeleckej výpovede, mala a má čo povedať každej
generácii, dnešnú nevynímajúc. Kultúrna a literárna vzájomnosť
je teda predzvesťou vzájomnosti spoločenskej a z pravidiel tohto
zákona nemožno uniknúť. Jej dejiny nás poučujú, že by mala ostať
verná svojim východiskám aj v 21. storočí. Vždy, keď ostávala na
platforme kultúry, jej perspektívy rástli, zmenšovali sa, ak v nej
začali prevládať prvky jedinej tzv. správnej ideológie. Tomuto
ponaučeniu by sme mali načúvať aj dnes.
Najvýraznejšiu a najefektívnejšiu oblasť plodnej slovensko-bie-
loruskej spolupráce reprezentujú literárne kontakty. Ak za obdobie
1945 – 1959 vyšli v slovenčine iba dve bieloruské diela – publi- lická, Hana Kostolanská, Oľga Kovačičová, Mária Kusá, Dušan
cistická próza Janka Bryľa V Záblatí (1954) a Meležiova Kým ste Slobodník a Václav Židlický.
mladí (1959) – v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minu- Nielen jazyk a mentalita Bielorusov, ale i folklór je blízky slo-
lého storočia sa prezentovala bieloruská literatúra každoročne venskému. Potvrdzuje to porovnávacia štúdia o postavách Slová-
dvoma až tromi titulmi. Osobitne treba spomenúť vydanie anto- kov v bieloruských ľudových bábkových hrách z vianočného obdo-
lógie bieloruských poviedok roku 1973 v náklade 10 000 výtlač- bia, o čom písal Rudolf Žatko (Slovenský národopis, roč. 4/1962).
kov vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ pod názvom Mesačná O poetike ľudových prísloví (Romboid, č. 10/1974) a vandrovke
noc, ktorú zostavila Oľga Kovačičová a predstavila v nej 14 bie- kysuckých drotárov v Bielorusku (Kysuce, č. 51-52/1990) písal
loruských spisovateľov a tiež vydanie antológie bieloruskej poézie Eduard Gašinec.
(1976), ktorú zostavili H. Križanová – Brindzová a Juraj Andričík Koncom 20. a začiatkom 21. storočia nastala nová kapitola
pod názvom Rečou srdca, ktorá predstavila slovenským čitateľom aktivizácie slovensko-bieloruských literárnych kontaktov. V roku
21 bieloruských básnikov. 1998 začalo sa vyučovanie slovenčiny v Bielorusku a bieloruštiny
Najprekladanejším a najobľúbenejším z bieloruských spisovate- na Slovensku; roku 2002 bol v časopise Revue svetovej literatúry
ľov je Vasiľ Bykav. Jeho novela Svorka vlkov vyšla roku 1976 vo uverejnený rozsiahlejší výber zo súčasnej bieloruskej prózy v slo-
vydavateľstve Obzor s nákladom 13 000 výtlačkov. Bykav nielen venskom preklade S. Semakovej.
dokázal preklenúť šablóny vojnovej prózy, ukázať nielen hrdin- Už z tohto stručného pohľadu na slovensko-bieloruské vzťahy
stvo, ale aj hrôzu vojny ako takej – jej neľudskosť, neprirodzenosť, je zrejmé, že podstatou minulosti dávnej i nedávnej, ktorú bez
zúfalstvo situácií, do ktorých vháňa človeka. Bykav a Adamovič ohľadu na politické a ekonomické premeny tvorí obrovská tradí-
najviac priblížili Slovákom tragédiu Bielorusov počas druhej sve- cia, je a bude kultúra. V porovnaní s minulosťou často ťažkou a bo-
tovej vojny (zahynul v nej každý štvrtý občan Bieloruska – 2 mil. lestivou, ale zato citlivejšou a citovejšou ako dnešok, ostali sme
230 tisíc!). Najväčšiu zásluhu na preklade Bykavových diel do slo- veľa dlžní starej slovanskej múdrosti: Váž si viac priateľov, kto-
venčiny má Ružena Dvořáková-Žiaranová, ale všetky jeho prózy rých máš, ako naháňanie tých, ktorých ešte nemáš a možno ani
prekladala z ruštiny. Vďaka prekladateľovi z bieloruštiny Jura- mať nebudeš.
jovi Andričíkovi našli cestu na Slovensko básne Maxima Tanka Ak oddelíme v našich dejinách to, čo tvorilo mocenské siete, do
pod názvom Dúšok vody (1976). Do slovenčiny bola preložená aj ktorých sa naše národy chytili a v ktorých sa zaplietli, od tvorby
neobyčajne zvláštna kniha Svetlany Aleksijevičovej Vojna nemá hodnôt materiálnej a duchovnej kultúry, charakteru, vzdelania
ženskú tvár (1990). a vôle, zistíme, že v každom období Slováci a Bielorusi tvorili hod-
Významným medzníkom v slovensko-bieloruských literárnych noty, na ktorých nielenže môžeme, ale mali by sme stavať. Pritom
vzťahoch je Encyklopédia spisovateľov sveta (Obzor, Bratislava, si uvedomujeme, že plnenie tejto výzvy bude pre oba naše národy
prvé vydanie 1978, tretie vydanie 1987), v ktorej Václav Židlický veľmi zložité a mimoriadne náročné. Už aj preto, že Slovensko je
a Eduard Gašinec spracovali 44 hesiel bieloruských spisovateľov, členom NATO a Európskej únie, Bielorusko si buduje svoj štát tak,
a to od Francyska Skarynu (nar. 1490), humanistu, prekladateľa že využíva vlastné duchovné schopnosti, že stavia na vlastných
Biblie a spisovateľa, až po Viktora Kazka (nar. 1940). O bielo- tradíciách. Je to systém, ktorý nemá nijakú hospodársku paralelu
ruských prozaikoch, dramatikoch a básnikoch písali medailónky a nijaký vzor. V súčasnosti je politicky stabilný, ale veľmi závisí
Matej Andráš, Hana Bacigálová, Eduard Gašinec, Jarmila Hni- od osoby prezidenta. Je očividné , že táto osobitá cesta Bieloruska
mnohých neteší. Nepáči sa tým, ktorí chcú ovládnuť unipolárny Slovo o slovensko-
svet. Pýtate sa ako? Ak niet konfliktov, nejaké sa nájdu. Ak nie je
žiadny dôvod na intervenciu, vytvorí sa zdanlivý. S týmto cieľom -srbských vzťahoch
sa predstaví veľmi vhodná zástava – demokracia a ľudské práva.
Nie však v pôvodnom zmysle vlády ľudu a osobnej dôstojnosti, ale Július Handžárik
iba a výlučne podľa interpretácie vysokých predstaviteľov USA
a EÚ. Vzájomné vzťahy slovanských národov nikdy doteraz neboli
Vzhľadom na to, že náš svet je zamorený miliónmi dokonale také širokospektrálne a intenzívne, ako by si to vyžadovali životné
vygenerovaných dezinformácií (aj o Bielorusku a jeho preziden- záujmy týchto národov. Po druhej svetovej vojne tomu bránil
tovi ako poslednom diktátorovi v Európe), každodenný duel so falošne chápaný „proletársky internacionalizmus“ a v súčasnosti
lžou často prehráva. Ale podstatné je, aby sme klamárom neslú- tomu bráni ešte falošnejšie chápaná „integrácia“ či „globalizácia“,
žili vedome, aby sme si zachovali slobodnú myseľ. Iba skutočný v ktorej vládne o slovanských vzťahoch a záujmoch hlavne hlboké
návrat ku kultúrnym koreňom a tradíciám bieloruského a sloven- mlčanie. Preto je vítaný každý hlas a každé dobré slovo, ktoré toto
ského národa a pravá kultúrna renesancia môžu mladej generácii mlčanie preruší.
a všetkému pospolitému ľudu dať silu, aby sme sa nestali užitoč- Jedným z takýchto vzácnych pozitívnych hlasov v ostatnom čase
nými otrokmi cudzích záujmov. je kniha Nebojšu Kuzmanoviča: Stretávanie kultúr – Srbsko-
SV 2011/2 slovenské literárne styky Rista Kovijaniča, ktorú vydala Spoloč-
nosť pre vedu a tvorivosť LOGOS a Literárny klub DIS v Báčskej
Palanke s podporou Matice slovenskej. Kniha bola v odborných
kruhoch prijatá s veľmi pozitívnym ohlasom a jeden z recenzentov,
profesor Samuel Boldocký, ju hodnotí takto:
„I napriek dobovým poklesom srbsko-slovenská spolupráca
zotrváva a odborníci s historickým vedomím a svedomím, ktorí
skúmali túto oblasť z rôznych zorných uhlov (Risto Kovijanič, Ján
Kmeť, Milan Krajčovič, Živan Milisavac, Zlatko Klátik a i.) doká-
zali túto problematiku afirmovať a aj vedecky fundovane ozrejmiť,
čím vlastne závažne k tejto spolupráci i sami prispeli. Ale žiaľ, ich
vynikajúce diela nikdy neboli dostatočne širšie verejne prezento-
vané, takže ich poznajú spravidla iba odborné kruhy. K nim dnes
priraďujeme i meno magistra Nebojšu Kuzmanoviča a jeho knihu
Stretávanie kultúr – srbsko-slovenské literárne styky Rista Kovija-
niča. Ide o knihu vedecky fundovanú a vo viacerých súvislostiach
objavnú, v ktorej autor cez prizmu života a diela prof. Rista Kovija-
niča ozrejmuje rad aspektov srbsko-slovenských literárnych a kul-
túrnych stykov. Osobitným kladom tejto knihy je objavný zoznam
srbských žiakov, ktorí študovali na Slovensku v 18. a 19. storočí naní vrátane čs. medaily Bieleho leva IV. stupňa z roku 1937 a Zla-
a potom aj dokumentárna a bibliografická časť knihy. … Táto tej medaily SAV za vedeckú a literárnu prácu z roku 1968. Pri tejto
kniha bola publikovaná akurát včas, lebo v súčasnom svete tragic- príležitosti sa pre záhrebský Vjesnik 9.3.1968 vyjadril o sloven-
kých a otrasných protirečovitostí, europeizácie a globalizácie sa skom národe tak pekne, ako máloktorý cudzinec: „Poznám sloven-
srbské a slovenské záujmy znova približujú . … Som presvedčený, ský ľud, ľud veľkých úsilí a schopností, ľud mäkkej a jemnej duše,
že ďalšia spolupráca v tomto smere prispeje i srbskému i sloven- ktorý nevie byť nevďačný. Slováci ostali povďační každému, kto
skému národu.“ ich oslovil s otvoreným srdcom, dobroprajne, poctivo a ľudsky, kto
K tomuto kvalifikovanému hodnoteniu predmetného diela pri- im svojou spoluprácou pomohol v rozvoji a pokroku, či už ako ľud
pájame pre informáciu ešte niekoľko údajov o autorovi a o Ristovi alebo ako jednotlivec.“
Kovijaničovi: Nuž teda, nebuďme nevďační a oboznámme sa aspoň zlomko-
Nebojša Kuzmanovič sa narodil roku 1962 v Gradačci, vyštu- vito s veľkým dielom Rista Kovijaniča na poli srbsko-slovenských
doval Filozofickú fakultu v Novom Sade a je členom Spolku spi- vzťahov, ako ich zachytil Nebojša Kuzmanovič vo svojej knihe
sovateľov Vojvodiny. Doteraz uverejnil desať kníh, väčšinou s od- Stretávanie kultúr nahliadnutím do najvýznamnejších Kovijaničo-
bornou literárno-vednou a filozofickou tematikou, a je držiteľom vých kníh.
viacerých ocenení.
Risto Kovijanič sa narodil 31. decembra 1895 v Djurdjevine Nagymegyerská dolina smrti
neďaleko kláštora Morača a umrel 17. novembra 1990 v Kotore. Knihu Nagymegyerská dolina smrti s podtitulom Nad hrob-
Bol vojakom v prvej svetovej vojne a od roku 1916 bol väzňom kami 6000 srbských martýrov uverejnil Kovijanič v Bratislave
v čalovskom (vtedajší Veľký Meder) zajateckom tábore, o čom po srbsky i po slovensky v roku 1936. Mala veľký čitateľský ohlas
v roku 1936 vydal knihu Dolina smrti (v rakúsko-uhorských tábo- – len v roku 1937 vyšlo v ČSR a v Juhoslávii o nej vyše 30 posud-
roch počas I. svetovej vojny umrelo alebo bolo zavraždených asi kov a recenzií. Kovijanič napísal knihu v cestopisnej forme ako
67 000 srbských vojnových zajatcov, žien a detí!). Po skončení cestu z Bratislavy do Čalova (vtedajší Veľký Meder). Pri opise
štúdií pracoval v rokoch 1927-1939 ako lektor pre srbochorvátsky života v tábore uvádza, že väzni sa stravovali repou a vodou
jazyk a južnoslovanské literatúry na Filozofickej fakulte Univer- a umierali od hladu. V centre tábora bola preto inštalovaná obrov-
zity Komenského v Bratislave a okrem lektorskej a vedeckej práce ská tabuľa, na ktorej sa každodenne zapisovali dlhé rady mien
sa zaoberal aj zbieraním údajov o srbských študentoch na sloven- zajatcov a väzňov, ktorí v daný deň zomreli. Ale napriek všetkému
ských školách v 18. a 19. storočí a propagáciou a rozvíjaním kul- museli vyhladovaní väzni chodiť do „školy“, kde ich nútili učiť sa
túrnych stykov medzi Slovákmi a južnými Slovanmi. Slovensko po maďarsky a nemecky. Za niekoľko desiatok mierových rokov
sa stalo, podľa jeho slov jeho prvou vlasťou, svojej novonarodenej „kultúrny“ dobyvateľ nechal celé župy pokorenej Bosny a Her-
dcérke dal preto meno Bratislava a pri č.-s. mobilizácii v roku 1938 cegoviny bez jedinej školy (ide o rakúsko-uhorskú anexiu Bosny
sa dokonca ako dobrovoľník prihlásil do česko-slovenskej armády! a Hercegoviny v roku 1908 – pozn. J. H.), ale jeho zajatecký tábor
V roku 1939 odišiel do Belehradu a vojnu prežil v okupovanom či skôr koncentrák mal aj počas vojny vlastnú „školu“. … Autor
Srbsku a v talianskom koncentračnom tábore v Albánsku. Od roku popisuje v knihe hrdinstvo a martýrstvo srbských zajatcov – voja-
1950 až do odchodu do dôchodku v roku 1962 pracoval v Štátnom kov, žien a detí a ako typický príklad pomerov v tábore uvádza:
historickom archíve v Kotore. Bol držiteľom viacerých vyzname- Za dva mesiace „od 20. decembra 1914 do 20. februára 1915, tu
bolo pochovaných vyše 2 900 ľudí! Všetkých zahrabali asi do sto- Srbskí spisovatelia v Bratislave
päťdesiatichpiatich hrobov … a tak veľký počet zomrelých zostal a Modre v 18. storočí
bez mena“ je to názorná ukážka maďarského holokaustu Slova- K slovenským témam sa Kovijanič vrátil po vyše tridsiatich
nov dvadsať rokov pred nástupom nacizmu k moci v hitlerovskom rokoch. Knihu vydala v roku 1973 v srbskom jazyku Matica srb-
Nemecku! ská. Kovijanič oboznamuje čitateľa podrobne so vznikom, polo-
hou, názvom a kultúrnym významom Bratislavy i Modry – mes-
Milan Hodža a Juhoslovania tečkom, ktoré svojím kultúrnym dedičstvom pripomína význam,
Knihu o Dr. Milanovi Hodžovi vydal Kovijanič v Bratislave aký pre srbský národ majú Sriemske Karlovce. Zo škôl v týchto
v roku 1938 v srbskom a slovenskom jazyku. Hodža sa stal objek- mestách sú spracované: Bratislavské lýceum, Bratislavská akadé-
tom Kovijaničovho výskumu pre svoju štyridsaťročnú spolu- mia a Modranské gymnázium.
prácu so srbským národom. Jeho otec, evanjelický kňaz Andrej Bratislavské gymnázium je škola, ktorá sa dostala aj do srb-
Hodža, dal svojmu synovi meno po srbskom panovníkovi knie- ských školských a kultúrnych dejín, lebo na nej študovalo asi 1 200
žati Milanovi Obrenovičovi. Milan Hodža vyrastal v období srb- Srbov. Vzniklo z Evanjelického lýcea, založeného roku 1606 a naj-
ského kultu na Slovensku – v sedemdesiatych rokoch 19. storo- väčšieho rozkvetu sa dožilo za čias slávneho slovenského vedca
čia Srbsko a Čierna Hora bojovali proti Turkom a Srbi povstali Mateja Bela, ktorý bol jeho rektorom v rokoch 1714-1719, kedy
proti okupantom aj v Bosne a Hercegovine. Knieža Petar Mrkon- začalo priťahovať aj pozornosť srbských študentov. Po revolúcii
jič, vodca povstalcov, chodieval v tých rokoch do Bratislavy 1848/49 bolo uhorskou vrchnosťou degradované na stupeň gym-
zaobstarávať zbrane a muníciu pre povstalcov. Na Slovensku bol názia a v tejto podobe pôsobilo až do zrušenia slovenských škôl
veľmi vážený aj Svetozar Miletič, vodca vojvodinských Srbov, v roku 1896.
ktorý spolu s Mihailom Politom-Desančičom bojoval v uhorskom Bratislavskú akadémiu založili v Trnave roku 1777 a do Brati-
sneme nielen za práva Srbov, ale aj za práva Slovákov, Rusínov slavy sa presťahovala roku 1784. Študovalo na nej asi 600 Srbov,
a Rumunov. Dr. Milan Hodža začal svoju parlamentnú aktivitu spomedzi ktorých sú najvýznamnejší Joakim Vujič, Atanasije Stoj-
v uhorskom sneme na začiatku dvadsiateho storočia ako posla- kovič, Bogoboj Atanackovič, Kosta Trifkovič a Svetozar Miletič.
nec, ktorého si spoločne zvolili vojvodinskí Srbi a Slováci novo- Modranské gymnázium bolo veľmi vzornou školou, známou
sadsko-kulpínskeho okresu. Podľa Kovijaniča osobnosť Milana v celom Uhorsku. Začiatky tohto gymnázia siahajú do roku 1501
Hodžu vyviera zo slovensko-srbskej spolupráce a z ideálov našej a okrem Bratislavského lýcea bolo vzorom pri zakladaní Karlov-
bratskej vzájomnosti. Bez historickej skúsenosti spolupráce Srbov ského gymnázia. Zo Srbov na ňom študovali Zmaj a Dosidej Obra-
a Slovákov, ktorú vytvárali Kollár, Šafárik a Štúr, či Vuk, Zmaj, dovič, ktorý súkromne navštevoval aj prednášky z filozofie.
Branko a Miletič, by vojvodinskí Srbi neboli mohli Hodžu pri- V tretej časti knihy Kovijanič opisuje život a dielo najvýznam-
jať za svojho. Srbskí poslanci v uhorskom parlamente bojovali nejších Srbov, ktorí v 18. storočí študovali na uvedených sloven-
aj proti bezohľadnej maďarizácii slovenského ľudu, proti vláde, ských školách, ako sú najmä Pavle Julinac, Todor Jankovič Miri-
ktorá zrušila Maticu slovenskú a posledné slovenské gymnáziá. jevski, Jovan Muškatirovič, Dosidej Obradovič, Joakim Vujič
Miletiča vtedy odsúdili na päť rokov väzenia a v parlamente sa mu a Atanasije Stojkovič. Viacerí zo srbských absolventov uvedených
vyhrážali šibenicou. slovenských škôl sa vo svojom živote aktívne zapojili nielen do
rozvíjania srbsko-slovenských vzťahov, ale aj do budovania myš- „Čitáreň alebo spolok a knižnica srbská“, ktorá neskôr dostala
lienky všeslovanskej vzájomnosti a kultúrnej spolupráce. meno Sloboda a navštevovali ju aj Štúr a Kollár, ako aj známy
ruský slavista Sreznevskij, ktorý s Vukom Karadžičom odcestoval
Štúdie z dejín juhoslovansko-slovenských vzťahov do Čiernej Hory. Po štúdiu v Bratislave odišiel Daničič ako veľký
Knihu vydala Matica slovenská v roku 1976, do slovenčiny ju štúrovec a po viedenských štúdiách u Vuka Karadžiča ako presved-
preložil Dr. Ján Sirácky a predslov napísal popredný slovenský čený vukovec.
slavista Karol Rosenbaum. Štúdie tvorí sedem Kovijaničových Na Slovensku študoval aj veľký srbský básnik a pedagóg Jovan
textov o slovensko-juhoslovanských vzťahoch, ktoré sa nadväzo- Jovanovič Zmaj a maturitnú skúšku zo srbského jazyka a literatúry
vali v polovici 19. storočia, keď Srbi, Slováci a Chorváti formo- skladal u profesora Hattalu, ktorý prednášal slovenčinu a srbčinu.
vali svoje národné hnutia a národno-občianske povedomie. Odpor Zmaj mal veľa kamarátov Slovákov a podľa Kovijaniča „Zmaj si
k spoločným utláčateľom a túžba po slobode zbližovali Slovákov, obľúbil slovenský a český ľud a ich krajinu. Zostal ich kamarátom
Čechov, Srbov a Chorvátov a srbská mládež, ktorá študovala v slo- po celý život. Osobitné sympatie prechovával k slovenskému ľudu,
venských mestách, prenášala tieto impulzy do vlastnej národnej ktorému odňali jeho práva. Napísal niekoľko básní so slovenskými
kultúry. Na kultúrny pokrok týchto národov vplývali na jednej a českými motívmi, … niekedy vo svojich veršoch použil sloven-
strane hlavne Šafárik, Kollár a Palacký a na druhej strane predo- ské slovo, čistý slovenský výraz.“ Bol pod vplyvom Brankovým,
všetkým Vuk Karadžič. Preto kostru tejto Kovijaničovej knihy tvo- Vukovým, ale aj pod vplyvom ľudovej poézie a podľa Kovijaniča
ria texty: Svetozar Miletič; Šafárik, Kollár a Palacký v kole srb- „oprávnene možno predpokladať, že jeho oduševnenie bolo zinten-
skej mládeže; Vuk Karadžič a Ľudovít Štúr; Djura Danišič; Mladý zívnené v kontaktoch so Štúrom práve v čase, keď Štúr bol uchvá-
Jovan Boškovič; Zmajovo štúdium na Slovensku a Grčič-Milenko tený silnou riavou srbskej ľudovej poézie.“
v Bratislave. Z rozsiahlej práce Rista Kovijaniča, venovanej srbsko-slo-
venským vzťahom, uverejňuje Nebojša Kuzmanovič vo svojej
Srbskí romantici na Slovensku knihe ešte desať veľmi zaujímavých separátov, 157 titulov odbor-
Knihu vydala Matica srbská v roku 1979 na základe referátu Dr. ných článkov uverejnených v tlači a abecedný zoznam so základ-
Jána Kmeťa a Dr. Božidara Kovačeka a tvorí ju šesť portrétov pop- nými osobnými údajmi asi 1 600 srbských študentov, ktorí v 18.
redných srbských osobností, z ktorých k najvýznamnejším patria a 19. storočí študovali na slovenských školách. Z priestorových
Daničič a Zmaj. dôvodov možno do týchto údajov nahliadnuť iba priamo v knihe
Djura Daničič, vlastným menom Djordje Popovič, študoval N.Kuzmanoviča, avšak k pozoruhodným separátom, týkajúcich sa
v Bratislave v rokoch 1841-44 v čase najväčšieho lesku všeslo- významných slovenských osobností uvedeného obdobia, sa možno
vanskej idey, keď na lýceu prednášal Ľudovít Štúr. Tu sa Daničič ešte v našom časopise vrátime.
naučil slovanské jazyky český, slovenský, ruský a poľský pred- SV 2013/2
tým, ako sa dostal na katedru významného slavistu Miklošiča. Tam
sa definitívne rozhodol pre reformu literárneho jazyka a pravopisu
Vuka Karadžiča, stal sa stúpencom Vukovej idey a namiesto svojho
vlastného mena si zobral meno z Vukových ľudových piesní. Za
čias Daničičovho štúdia pôsobila pri Bratislavskom gymnáziu
Stretávanie kultúr rizoval Homéra a Horácia. Bol pod Heglovým vplyvom, s jeho ide-
ami sa zoznámil v Nemecku. Podľa neho literatúra a umenie majú
Nebojša Kuzmanovič slúžiť idei a národu, čiže slovanstvu. Zasadzoval sa za úplnú ide-
ologizáciu literatúry a bol proti „bajronovstvu“, emóciám, citom
Branko a Štúr a „erotike“ v poézii. V slovenských mládežníckych kruhoch sa v tých
Mnohé svoje časopisecké články Kovijanić uverejnil v samos- rokoch dokonca čítalo Štúrovo vyhlásenie, „aby sa mládež v záujme
tatných knihách alebo ako osobitné výtlačky a separáty. Z nich morálky chránila pred romantizmom a erotickým senzualizmom.“
uvádzame tie, ktoré sa vzťahujú na Branka, Njegoša a Vuka. Spo- „Slovanská poézia nebude ospevovať lásku, česť a vášne jednotlivca,
ločná niť, ktorá sa tiahne cez tie texty, je ich vzťah a spojenie so ale vznešené predmety: vieru a národ a bude slúžiť všeobecnému,“
Štúrom. hovoril Štúr. Tie jeho náhľady boli blízke stanoviskám „matičiarov“
Prvý článok o tomto vzťahu, Branko Radičević a Ľudovít Štúr, – Jovana Hadžića a Teodora Pavlovića, ktorého Branko vo svojich
Kovijanić uverejnil v slovenskom jazyku roku 1933 v Turčian- básňach satirizoval. Štúr bol aj osobným priateľom Hadžića, lebo
skom Sv. Martine a ten istý text vyšiel po srbsky v Subotici roku spoločne vystupovali v uhorskom parlamente: „popri tom, ohľadom
1935. Tento článok je o Brankovej známosti so Štúrom a Štúrovej srbského pravopisu podporoval mienku Hadžića a nie Vuka alebo
kritike Brankových básní. Branko Radičević pred koncom života Branka – podporoval etymologický pravopis, písanie starých cyril-
uverejnil svoje jediné dve knihy básní – roku 1847 lyrické a 1851 ských znakov: jať, tučný jer, atď.“
epické. Kniha lyrických básní „otvorila novú epochu srbského Podľa Kovijanića Štúr – a možno i Njegoš – „čítal Brankov
lyrického básnictva“ a bola “ rozsudkom smrti pseudoklasicistic- Djački rastanak ešte v rukopise.“ Prvá Štúrova reakcia bola: „Pred
kej školy...,“ hovorí Kovijanić. Tú knihu Branko venoval srbskej ním je veľká budúcnosť!“ Avšak neskôr boli jeho postoje veľmi
mládeži. O Brankových epických básňach počas jeho života neho- ostré, čo na Brankovi zanechalo stopy. Počas roku 1846 sa Štúr
voril nikto okrem Ľudovíta Štúra. a Branko stretli niekoľkokrát. Štúr dobre ovládal srbčinu a Radiče-
Podľa Kovijanića sa Štúr a Branko osobne poznali. Ich prvé vić „už dobre rozumel češtinu“... „podľa vzoru českej hymny zložil
stretnutie bolo určite vo Viedni. Vidno to z Brankoých listov otcovi, báseň Gde sanak moj ...“ a „po slovensky sa učil neskôr zo Štúro-
ako i z pamiatok Štúrovho žiaka Jozefa Podhradského. Kovijanić vej kritiky“, hovorí Kovijanić opierajúc sa o texty Pavla Popovića,
predpokladá, že sa zoznámili v roku 1844. Keďže Štúr bol jed- Svetozára Vukovića, Dr. Milana Hodžu a M. Hurbana.
ným z najvýznamnejších, ak nie najvýznamnejší ideológ slovan- Štúr nemohol pochopiť Branka, lebo bol ideológom a bojovníkom
stva toho obdobia, jeho mienka bola veľmi uznávaná. Okrem toho, za národné práva a Branko bol „básnikom novej doby“, ktorú charak-
Štúr bol zo strany Matice srbskej vymenovaný za dozorcu Kniž- terizovali intímnosť a individualizmus oproti kolektívnemu duchu.
nice srbskej mládeže v Bratislave, v ktorej sa diskutovalo o litera- Keďže srbská bratislavská mládež bola pod Štúrovým duchovným
túre a v ktorej sa čítali nové literárne práce. vplyvom, ohradila sa a odsúdila Brankove básne venované srbskej
Štúrovým zameraním nebola len literárna kritika, ale zaoberal sa mládeži. Oni – v čase keď medzi nimi bol i Svetozár Miletić – zve-
aj ňou, takže vo veľkej miere svojimi postojmi vplýval na srbskú rejnili text pod názvom Ohrada, text, ktorý sa netýkal literárnych
a slovenskú literárnu mládež. „Štúr nás zasvätil do písania kritiky“, hodnôt. „Pri písaní Ohrady hlavné slovo mal bezpochyby Miletić,“
hovorí Podhradský. Jeho stanoviská boli klasicistické: vzorom bola hovorí Jovan Djordjević; a keďže Hadžić bol Miletićovým mecená-
antická literatúra, najmä „hrdinská“, takže medzi mládežou popula- šom, dalo sa očakávať, že „sa mu cítil byť zaviazaný“.
Podľa Kovijanića sú teda príčiny odsúdenia Brankových básní V rokoch 1842-50 Štúr často odchádzal do Viedne, kde sa zosku-
zo strany srbskej mládeže: Štúrove literárne názory a vojvodinská povali srbskí spisovatelia: Vuk, Branko, Djura Daničić a iní. „Zdr-
príslušnosť bratislavskej srbskej mládeže, keďže súviseli, hlavne žujúc sa vo Viedni, Štúr mohol vidieť Vuka každý deň od 17. do 18.
materiálne, s Hadžićom, Pavlovićom a Rajačićom, ktorí boli „hlav- hodiny, v kaviarni Grlića kafana na Baumarkete...,“ hovorí Kovi-
nými obeťami Brankovej kritiky.“ Podľa neho ani sama Ohrada janić. V roku 1845 sa stretli v Bratislave a 1846 vo Viedni, keď Štúr
nebola napísaná bez Štúrovho vplyvu a súhlasu. (1) okrem Vuka navštívil aj Njegoša. Počas roku 1848 sa stretli viac-
krát vo Viedni a najmä počas Slovanského zjazdu v Prahe. Keďže
Vuk a Štúr aj Vuk aj Štúr boli chránenci kniežaťa Mihaila Obrenovića, Kovi-
Prínos k osvetleniu srbsko-slovenských literárnych stykov Kovi- janić sa domnieva, že sa určite stretali u kniežaťa. Jednou z takých
janič dal aj príspevkom o vzťahoch Vuka Karadžića a Ľudovíta príležitostí bolo, keď knieža Mihailo podporil slovenské povstanie
Štúra. Text pod názvom Vuk i Štur Kovijanić uverejnil roku 1964 roku 1848. O tom Kovijanić hovorí:“ Po návrate z Rogašskej Sla-
v belehradskom časopise Savremenik.(2) tiny, kde trikrát navštívil knieža Mihaila, od ktorého dostal 60 000
Najaktívnejší zástanca „politického zjednotenia Slovanov“, forintov v zlate na povstanie Slovákov, Štúr sa v septembri zdržal
Ľudovít Štúr, bol o tridsať rokov mladší od Vuka, lebo „keď Štúr vo Viedni.“ (3)
vstupoval do verejného života, Vuk už bol čestným doktorom filo- Najviac údajov o vzťahoch Vuka a Štúra Kovijanić nachádzal
zofie, členom niekoľkých učených spoločností, slávnym spisova- v pozostalosti Jovana Boškovića, ktorému Štúr často písal. Z tých
teľom, známym v Európe,“ hovorí Kovijanić. Vuk pestoval pria- listov sa dozvedáme, že si Vuk a Štúr navzájom zasielali knihy
teľské styky s Kollárom a Šafárikom, boli rovesníci a práve vekový a Vuk dokonca Štúrove knihy zasielal do Moskvy.
rozdiel bol podľa Kovijanića prekážkou, aby si Vuk a Štúr nepísali Evidentné je, že Vuk na Štúra zanechal veľký vplyv, predovšet-
a vo „svojej obrovskej korešpondencii Vuk spomína Štúra iba na kým svojimi výskumami a prezentovaním národného života srb-
jednom mieste!“. ského národa. Vplýval naňho „svojím zdravým národným cítením
Roku 1837 Vuk navštívil Jednotu literárnu, Spolok slovenskej a slobodomyseľným duchom, najmä svojím obrovským revo-
mládeže v Bratislave, v ktorom Štúr mal významnú úlohu. Vtedy lučným bojom za uvedenie národného jazyka do literatúry a re-
sa prvýkrát stretli. Pri tej príležitosti Štúr píše: „Pri návrate nás formy pravopisu,“ píše Kovijanić. Z tohto textu sa dozvedáme, že
navštívil Mušický, synovec slávneho spisovateľa, a slávny Vuk sa Vukom oduševňovali aj iní európski spisovatelia: Walter Scott,
Karadžić, tie vynikajúce, horúce slovanské duše...“ Goethe, Puškin, Mickievič, Čelakovský, Zaleský, atď.. Mickievič,
Počas štúdia v Halle (1838-40) Štúr od Nemcov ustavične počú- ktorý o srbských ľudových piesňach prednášal v Paríži na Col-
val chválospevy o Vukovi a srbskej ľudovej poézii. Štúr vtedy písal lege de France, porovnával nášho národného básnika s Homérom.
o preklade Vukových srbských ľudových piesní do nemčiny, ktorý O tomto všetkom Štúr vedel, čo v ňom ešte viac vytváralo odušev-
urobila nemecká spisovateľka Talvi (Theresa Albertina Luisa von nenie pre Vukovo dielo.
Jakob, Volkslieder der Serben, Halle 1825). Štúr v pražskom časo- Okrem prednášok o Vukovom diele pre svojich žiakov (4), Štúr
pise Květy (VI) píše: „Prekrásne piesne našich bratov Srbov si o tom písal aj v knihe O ľudových piesňach a poviedkach plemien
zaslúžili páčiť sa aj iným národom ... niektoré piesne, ktoré viem slovanských (Praha 1853). Tú knihu venoval svoju mecenášovi
spamäti, si zasluhujú v preklade pochvalu.“ To znamená, že už ako kniežaťu Mihailovi Obrenovićovi a do srbčiny ju preložil Jovan
študent Štúr ovládal i srbský i nemecký jazyk. Bošković.
Keďže bol pod silným Vukovým vplyvom, Štúr zo začiatku pri- nej prílohe Slovenských národných novín, 5. januára 1847 v čísle
jímal fonetický pravopis, ale neskôr si konečne osvojil pravopis 51. Báseň nemala názov, takže redakcia časopisu dopísala: „Báseň
etymologický. Na základe tohto Kovijanićovho textu je nám blízka Petra Petroviča, vladyku čiernohorského.“ Báseň bola uverejnená
myšlienka, že národné obrodenie Slovákov a rozvoj slovenskej v origináli, ale aj v preklade Štúrovho spolupracovníka Bohuslava
literatúry v Štúrovom období, v polovici XIX. storočia, vo veľkej Nosáka s vysvetlením, že ju Njegoš „ráčil poskytnúť so žiadosťou,
miere prebiehal pod priamym vplyvom Vuka Karadžića a srbskej aby bola uverejnená v Orlovi.“ Keďže báseň nemala názov, lite-
literatúry. Tak sa Srbi odvďačovali Slovákom za pomoc, ktorú im rárni historici nastolili otázku, či vznikla na slávu Štúra alebo nie?
poskytli v školení Srbov na Slovensku, ako aj za pomoc, ktorú Slo- U nás bola táto báseň prvýkrát uverejnená v časopise Glas Crno-
váci poskytovali Srbom pri otváraní škôl vo Vojvodine. gorca roku 1875 pod názvom Ljudevitu Šturu a neskôr v Moskve
roku 1887, ako aj v knihe Milana Rešetara Manje pjesme vladike
Njegoš a Štúr crnogorskoga Petra Petrovića Njegoša, Belehrad, SKZ, 1912.
Vo svojej práci Branko Radičevič i Ljudevit Štur, uverejnenej Keďže Glas Crnogorca uverejnil iba 16 veršov tej básne s poznám-
roku 1933 na Slovensku, Kovijanić na strane 5 uvádza: „O tom, kou, že sa tu prvýkrát uverejňuje, dlho sa nevedelo, že v origináli už
aký dojem títo dvaja znamenití ľudia, Štúr a Branko, nechávali na bola uverejnená v Orlovi Tatranskom. Na Škultétyho iniciatívu sa
veľkých ľudí v duchovnom ohľade ... najlepšie svedčia dve uve- Kovijanić touto básňou zaoberal vo svojej práci o stykoch Branka
dené básne geniálneho Njegoša“. a Štúra (1933), kde vystúpil s tézou, že báseň bola venovaná Štú-
Kovijanić potom uvádza Njegošove verše vybásnené na Bran- rovi. Kovijanić sa domnieva, že tou mystickou silou, ktorú Njegoš
kovu slávu, čo nie je sporné, ale predmetom literárneho sporu sa oslovuje, je Štúr: „U mračnome putovanju sljedujem ti zublji svjet-
stala Kovijanćova téza, že Njegoš tieto verše vybásnil na počesť loj“, básni Njegoš.
Ľudovíta Štúra. Podľa Kovijanića „Štúra osobne nikto nepozdvihol tak vysoko,
V období od novembra 1846 do februára 1847 Petar Njegoš tri- ako to urobil Njegoš v tejto básni“. A ďalej, keďže Njegoš oslavo-
krát pobudol vo Viedni s cieľom dozerať na tlačenie svojho diela val Branka: „Njegoš mohol až po hviezdy vychváliť i Štúra, v tom
Gorski vijenac a nadviazať kontakty s ruským dvorom. Pri tej čase oveľa znamenitejšieho a slávnejšieho od mladého Branka“.
príležitosti sa zoznámil s horlivým slovenským vlastencom Ľudo- Táto Njegošova báseň vyvolávala veľkú pozornosť, takže sa ňou
vítom Štúrom a odovzdal mu rukopis básne, ktorá nemala názov. pred koncom svojho života zaoberal aj náš známy filozof a etik
O tom stretnutí medzi prvými písal Risto Kovijanić, opierajúc sa Vuko Pavićević. Pavićevićovu rozsiahlu prácu o tejto téme uverej-
o Hurbanovu štúdiu o Štúrovi a vzácne údaje mu roku 1933 posky- nila CANU vo svojom časopise Glasnik odjeljenja umetnosti pod
tol slovenský profesor a čestný český akademik Jozef Škultéty. názvom Pitanje osnovnog motiva Njegoševa pjesme pod naslo-
Štúr poznal Njegošovo dielo, lebo ovládajúc srbčinu „už mal vom Ljudevitu Šturu, 1979, kn. II.m,7-25. Z Pavićevićovej práce
Njegošovo Ogledalo srpsko,“ hovorí Kovijanić. O ňom mal vysokú sa dozvedáme o literárnej polemike, ktorá vznikla ohľadom tejto
mienku, ktorú v jednom liste z novembra 1846 takto vyjadril:“ Vo básne.
Viedni sme pobudli 9 dní ... Boli sme totiž u vladyku čiernohor- V sedemdesiatych rokoch, štyridsať rokov po vyslovení tézy, že
ského, postavou obrovského, duchom zapáleného Slovana, a roz- je báseň venovaná Štúrovi, Kovijanić píše novú prácu pod názvom
právali sem sa s ním dlhšie.“ Njegoševa pjesma Šturu, v ktorej rozsiahlejšie odôvodňuje svoju
Njegošovu báseň Štúr uverejnil v Orlovi Tatranskom, literár- tézu.
V tejto práci, ktorú prečítal na vedeckom zhromaždení v Cetinji slavská mládež verejne ohrdila od Brankovej Posvety a – pod vplyvom
v októbri roku 1977 pri príležitosti 50. výročia publikácie Istorijski Štúrových literárnych názorov – odsúdila hlavne Brankove básne. Ako
zapisi, Kovijanić znovu tvrdí, že je báseň venovaná Štúrovi a nie sa k tej otázke staval Brankov rodák Marko Popović, nie je známe.“
slnku alebo bohovi slnka, Febovi. V prospech svojej tézy prikladá Marko Popović, jeden z vydavateľov Slavjanky a jeden z tajomníkov
tvrdenie, že Njegoš písal chválospevy nielen básnikom, ale aj štát- srbského žiackeho spolku na Slovensku, študoval v Bratislave v ro-
nikom, vojvodcom a politikom: Karadjordjovi, ruskému cisárovi koch 1845-48. Bol jedným z najlepších priateľov Svetozára Miletića,
Nikolovi, ruskému nástupcovi trónu Alexandrovi, kniežaťu Galici- istý čas spolu i bývali a spolu odišli i do revolúcie. Kovijanić predpo-
novi, Nečajevovi, ale aj protivníkom: tureckému sultánovi a rakús- kladá, že Popović vtedy zahynul, lebo ho slovenský spisovateľ Viliam
kemu kniežaťu Metternichovi. Paulíny – Tót opísal vo svojej poviedke Škola a život, ktorá bola uve-
Podľa Kovijanića, Njegoš nedal názov tejto básni z politických rejnená roku 1866. „Jestvuje jedna slovenská poviedka, ktorej hlavný
dôvodov. Báseň je namierená proti Rakúsko-Uhorsku, ktoré si hrdina je Srb“, hovorí Kovijanić. Z tohto textu sa dozvedáme, že Mar-
podmaňuje slovanské národy, a bojovníkom proti takému stavu je ko Popović, okrem toho, že bol Brankovým príbuzným, bol aj vlast-
Štúr. Aby sa to prikrylo, ale predsa naznačilo, Njegoš podľa Kovi- ným strýcom Bogdana a Pavla Popovićovcov. In: R. Kovijanić, Jedan
janića používa alegórie a alúzie. Vzbúrenec, „aj keď skrytý, predsa Brankov rodjak (Marko Popović), Letopis Matice srpske, Nový sad,
sa črtá,“ hovorí Kovijanić. január 1940, str. 95-100. Tento text vznikol z prednášky, ktorú mal
Na tretiu otázku, ktorú v tejto práci položil: Kto dal názov básni Kovijanić 12. decembra roku 1939 v belehradskom Spolku pre srbský
v časopise Glas Crnogorca roku 1875, Kovijanić dokazuje, že to jazyk a literatúru.
bol redaktor časopisu Simo Popović. Tento čiernohorský vojvoda, 2. Risto Kovijanić, Vuk i Štur, Savremenik zv. 10, Belehrad 1964, str.
básnik a štátnik, inak zo Sriemu, sa školil v Bratislave v rokoch 322-334.
1865/6. Počas pobytu v Bratislave Popović mohol v slovenskej 3. R. Kovijanić, Knez Mihailo i Ljudevit Štur, Politika, Belehrad
alebo srbskej družine prečítať túto báseň. Uverejnenie tejto básne 11.08.1934. Slovenských povstalcov podporovala aj dynastia Karad-
v čase hercegovského povstania malo podľa Kovijanića funkciu jordjevićovcov. O tom Kovijanić píše: “...a Hurban, ktorý sa nevia-
prebúdzania všeslovanskej solidarity, a preto jej Popovič dal príle- zal na Obrenovićovcov tak, ako Štúr, išiel do Belehradu a Sriemskych
žitostný názov Ljudevitu Šturu. Karloviec, odkiaľ aj on priniesol veľkú peňažnú pomoc pre povstanie,
Ak postupujeme podľa stratégie vzťah textu a kontextu, potom predovšetkým od kniežaťa Aleksandra Karadjordjevića a patriarchu
zaiste môžeme prijať Kovijanićovu tézu, že subjektom Njegošovej Rajačića.“
básne je Ľudovít Štúr. V polovici XIX. storočia, v čase najsilnej- 4. Štúrov žiak Jozef Podhradský vo svojich poznámkach na základe spo-
šieho prejavovania slovanskej vzájomnosti, kultúra a najmä poézia mienok uvádza Štúrovu analýzu básne Dioba Jakšiča. „Samotná bá-
mali veľmi dôležitú úlohu v tom procese, takže i táto báseň môže seň je majstrovské dielo srbského ducha, aj Goethe by sa ňou pýšil. Bá-
byť považovaná za príspevok k slovanskej vzájomnosti. seň nám predstavuje ľudový charakter srbskej ženskej duše. Táto bá-
seň je verným obrazom jednej Srbky. Niekto z nás správne uhádol ideu
Poznámky: básne: Dobrotou pokoríš srdce človeka. Toto je skutočne idea v tejto
1. Kovijanić sa otázke odsúdenia Brankových básní venoval ešte v jed- básni stelesnená“, analyzuje Štúr. Jozef Podhradský, Udrženje sloven-
nom článku. Tak, píšuc o Markovi Popovićovi – Vukovarcovi, Bran- ske omladine u Požunu pod Lj.Šturom, Brankovo kolo, 1904, č 31-2.
kovom bratrancovi, Kovijanić hovorí: „Známe je, že sa srbská brati- SV 2013/3
Vytrvalý robotník prekladu Stanislava Slovenskej akadémie vied. PhDr. Alica Kulihová PhD.
z katedry slovanských filológií UK konštatovala, že Jankovičovo
v chráme Slovanstva dielo Legenda o grófovi Zrínskom je „neoceniteľný a nenahradi-
teľný podnet a zdroj pre študentov, pedagógov a prekladateľov nie-
Dušan D. Kerný len na Slovensku ale i v Chorvátsku.“
Verejnosť si v mimoriadne dôstojnom rámci historickej Zrkad- Spoločný hrdina

lovej siene Primaciálneho paláca v Bratislave pripomenula životné „Rod Zrínskych bol šíriteľom kultúry, bitka pri Sihoti, ktorá
jubileum dr. Jána Jankoviča a neoceniteľný a nenahraditeľný naj- zabránila Turkom postup na Viedeň v 16. storočí tým nadobudla
novší vklad do slavistiky dvojzväzkovým, vyše šesťstostranovým celoeurópsky význam a Zrínsky sa tak stal symbolom hybných
ojedinelým dielom Legenda o grófovi Zrínskom. spoločenských a literárnych predstaviteľov v polovici 19. storo-
Stretnutie s jubilantom, členom korešpondentom Chorvátskej čia.“ Legendárny gróf Mikuláš Zrínsky /1508 – 1566/ mal aure-
akadémie vied a umení sa konalo pri príležitosti 20. výročia uzna- olu obrancu Sihote a v kontexte slovensko–chorvátskej spriazne-
nia Slovenskej republiky a Chorvátskej republiky a nadchádzajú- nosti bol vnímaný ako spoločný hrdina. Bol inšpiráciou pre Jána
ceho vstupu Chorvátskej republiky do Európskej únie. Zúčastnili Hollého, hovorí o ňom Ján Kollár v Slávy dcére, Andrej Sládko-
sa ho predstavitelia diplomatického zboru, univerzitného a aka- vič, Martin Hamuliak, Jozef Miloslav Hurban – a aj so Záhrebom
demického a vydavateľského prostredia, spisovatelia a novinári, a s Maticou slovenskou ako jej zakladateľ a prvý predseda spojený
predstavitelia Spoločnosti Ferdinanda Martinenga a Chorvátskeho Štefan Moyses. Biskup Moyses je podľa Jankoviča „výkonným
kultúrneho zväzu na Slovensku a početní priatelia a priaznivci symbolom slovensko–chorvátskeho prepojenia“. Pre spoločný
mimoriadnej osobnosti slovenskej literárnej vedy, prekladu a lite- kontext vykonal veľa a v súvislosti so Zrínskeho legendou urobil
rárneho managmentu. Jankovičove diela, vzhľadom na ich význam, mimoriadne významný čin, má významný podiel na vydaní diel
uvádzali pri štátnych návštevách v Záhrebe doteraz všetci prezi- o Zrínskom a sám portrétoval Zrínskeho ako vzor pre nasledujúce
denti SR. Autor je matičiar a je členom Redakčnej rady SNN. generácie a akcentoval jeho všeslovanský význam. V slovenských
dielach sa prejavilo politikum Zrínskeho legendy nielen v dielach
Výnimočná osobnosť Hollého, Sládkoviča a Hurbana, ale najmä v tom, že poslední dvaja
Robotník prekladu, ktorému bolo niekedy zaťažko byť doma publikovali básnické diela pri príležitosti spoločného politického
prorokom , zaznelo v laudáciách o jubilantovi, ktorý v „mnohom vystúpenia Slovákov a Chorvátov v roku 1866 – teda na trojsté
predbehol nielen generačných rovesníkov, ale aj mladšie generácie výročie Zrínskeho hrdinskej smrti.
a ukázal na veľkú silu súdržnosti Slovákov a Chorvátov a jej dejinné
korene. Literárny vedec a prekladateľ PhDr. Ján Jankovič, DrSc. je Prvoradé národné prežitie
autorom zásadných diel, bol predsedom Vedeckej rady SAV a je Na prahu dejín uvádzania prekladov diel chorvátskeho divadla
podpredsedom Slovenského komitétu slavistov. Je autorom kom- stojí Pavol Dobšinský – ochotníci z Levoče uviedli prvý chorvát-
plexnej vedeckej práce, v širokom kontexte sleduje základný prúd sky divadelný kus v roku 1847, je to významná kapitola v dejinách
slavistickej problematiky v kontexte slovanskej kultúry, konštato- vzťahov našich kultúr. Význam Zrínskeho pre verejnosť je zrejmý
val doc. PhDr. Peter Žeňuch DrSc. zo Slavistického ústavu Jána aj z toho, že po ňom pomenovali už v roku 1893 ulicu v Bratislave.
Dielo Jána Jankoviča vrcholí hovorom o nadčasovosti a nadnárod- Etické hodnoty v súradniciach
nosti Zrínskeho legendy – Slováci a Chorváti legendu využívali pre
politické ciele, ktoré mali v protimaďarskej obrannej politike spo- európskej kultúry
ločné a kládli odpor, keď si Maďari prisvojovali legendu v záujme
veľkomaďarskej ideológie a politiky. Pre Slovákov bola dokonca Ján Tužinský
Zrínskeho legenda potrebnejšia, lebo prvoradé bolo národné preži-
tie, boj o štátnosť ešte neprichádzal do úvahy. Aby som aspoň čiastočne upriamil pozornosť na takú tému akou
sú etické hodnoty, prípadne ich akceptovanie v prostredí, kde sa
Cena Humanitas o nich nikdy veľmi neuvažovalo (mám na mysli predovšetkým
Literárna práca dr. Jankoviča je veľmi dôležitá. Zdôraznil to ekonomiku a politiku!) je hneď v úvode nevyhnutné zdôrazniť,
predseda Spoločnosti F. Martinenga. Rodák zo Záhrebu a zaklada- že v európskych kultúrach sa za najvyššiu etickú hodnotu dlho-
teľ záchranárstva a spoločnosti Humanitas na podporu pre študen- dobo považoval ľudský život. Jeho jedinečnosť, vedomie koneč-
tov v núdzi bez rozdielu spoločenskej a náboženskej príslušnosti nosti a nedotknuteľnosť. Jedným dychom však treba povedať,
pôsobil v Bratislave už pred 160-timi rokmi. Predseda spoločnosti, lebo najmä v priestore Európy o tom nijako nemožno mlčať, ako
známa športová legenda P. Kurhajec konštatoval: ...„dejiny sú často sa táto najvyššia hodnota spochybňovala, ako ju barbarizo-
veľmi dôležité, ale neslobodno zabúdať, že sú založené na úmor- vala šľachta, neskôr tzv. osvietenské štáty, ženúce na jatky celé
nej a vytrvalej práci historikov, vedcov, život a dielo Jána Janko- národy a iné štáty, ako tieto etické vykĺbenia posväcovala cirkev až
viča je toho svedectvom, preto ho spoločnosť ocenila Krištáľovým po besnenie kataklizmy akou nespochybniteľne bola prvá a druhá
srdcom v drotárskych rukách. Je to symbol humanity“. svetová vojna. Zámerne som sa vyhol križiackym lupom a kolo-
niálnym rabovaniam, aké pokračujú mimo európskeho priestoru, aj
Chorvátsky začiatok v únii s účasťou Európy dodnes. Napokon enumerácia je tu celkom zby-
Podujatie sa konalo v atmosfére skorého vstupu Chorvátskej točná. V rámci filozofického princípu Ockhamovej britvy „entity
republiky do Európskej únie. V tejto súvislosti jubilant zdôraznil by sa nemali zmnožovať viac, ako je nevyhnutne nutné“.
slovenskú skúsenosť, že vstupom sa mnohé iba začína, nie je to Nutné až nevyhnutné však je, aby sme si položili otázku, prečo
koniec nepretržitého zápasu. Málopočetné národy sú takrečeno a v mene čoho človek európskeho priestoru tak často zapieral
odsúdené na spoluprácu, lebo vstup do EÚ všetko nerieši. Podu- a zapiera v sebe i mimo seba najzákladnejšiu hodnotu európskej
jatie s výnimočným kultúrnym programom vyvrcholilo poznaním kultúry? Tú hodnotu, na ktorej je formálne vystavaná celá jeho
pravdivosti jubilantovho kréda, že „práca v oblasti slovensko-chor- kultúra, teda aj jeho bytie. Ono „nezabiješ“, biblické, minulé i prí-
vátskych vzťahov a juhoslovanských vzťahov v širšom rámci je tomné, obsiahnuté vo väčšine chárt, dohôd, ústav, deklarácií, nasá-
prácou na chráme Slovanstva“. vané takmer s materským mliekom, ale človek práve toto „nezabi-
SV 2013/2 ješ“ zabíja! Až kým ho nezabije ono zdanlivo mŕtve a preto akoby
oživené „nezabiješ!“ Aby obnovilo jeho pamäť, ktorá pred kaž-
dou kataklizmou úplne zlyhala... Teda naša otázka musí smerovať
k podstate tohto ustavičného zlyhávania. K onomu najzákladnej-
šiemu: prečo?
Odpoveď na takto položenú otázku nie je, ani nemôže byť jedno- tifikuje politika so svojimi občanmi, teda voličmi, ktorí už v dosť
duchá. Naša otázka „prečo“ vinie sa celými dejinami filozofického masovom meradle odmietajú chodiť k volebným urnám (lebo tam
myslenia a prinajmenej od Sokratových čias je zárodkom akého- tušia vlastnú občiansku smrť!). Ale tí istí občania čoraz ochotnej-
koľvek seriózneho myslenia, lebo hneď v zárodku práve toto čer- šie vychádzajú do ulíc. Tento pohyb nemožno celý pripisovať iba
stvo zrodené poznanie spochybňuje. Keby išlo o čisto teoretickú vonkajším ekonomickým a sociálnym faktorom, ktoré nepochybne
reflexiu, mohli by sme sa ako-tak uspokojiť s predchádzajúcim vplývajú na kvalitu hodnoty života a ani jeho doterajším dôsled-
konštatovaním. Problém je však v tom, že dejiny európskych kul- kom (mám na mysli pády jednotlivých národných vlád). Domi-
túr (a hodnoty týchto kultúr) odohrávali sa, a aj sa odohrávajú, teda nujúcou je obava z dlhodobej snahy politikov uzurpovať si čoraz
realizujú v rozličnom čase a priestore. Tento priestor nebol a ani väčší priestor na oktrojovanie kvality a spôsobu ľudského života.
dnes nie je celkom jednotný. A už vôbec nie kompaktný. Naopak, Obava z neschopnosti politikov dodržiavať nimi naoktrojované
je kultúrne dosť zložito vystavaný, teda celkom logicky, vnútorne pravidlá, ktoré prostredníctvom EÚ nanucujú národným parlamen-
ani nemusí byť kompatibilný. Čo v rovine politík jednotlivých tom a vládam finančné inštitúcie a nadnárodné korporácie.
aktérov EÚ môže vyvolávať vážne pnutia. Tie sa dnes prejavujú Pokiaľ ide o duchovný, teda aj hodnotový svet dirigizmom pre-
napr. ekonomicky, ale aj rozličnými postojmi k prebiehajúcim voj- rastenej EÚ je rovnako úbohý, ako svet ktorejkoľvek z týchto nad-
novým konfliktom, účasťou v nich (Irak, Afganistan, Juhoslávia) národných spoločností. Ustavične sa tu hovorí len o ziskoch, tova-
ako aj vo vzťahoch k novovytvoreným spoločenstvám (Kosovo). rovej výrobe a dlhoch. Človek – občan a teda aj jeho život je tu
Tento odpor k jestvujúcim riešeniam čisto silového a politického zašifrovaný len ako zdroj daní, pracovná sila, celkom tak ako v ne-
charakteru, môže sa stať pre politikov jednotlivých štátov EÚ čitateľnom manuáli Lisabonskej zmluvy. Politici dnešnej Európy
v istom zmysle smrteľným. A to tým skôr, čím viac budú politici akoby nielenže nevedeli nájsť nejakú slušnú myšlienku, ale vyzerá
ignorovať základnú kultúrnu hodnotu akou je každý ľudský život to tak, že ani netušia aká je nevyhnutná.
a afinita občanov daného štátu k tejto hodnote. Európska politika Dnes by sme však mali hovoriť o budúcnosti. Len si treba vari
ako som spomenul vyššie, túto hodnotu neraz pošliapala a zatiaľ uvedomiť , že majiteľom všetkých budúcností je iba ten, kto dokáže
aj vždy na vlastnú ignoranciu, hrubosť a nepochybne aj ziskuchti- interpretovať minulosť v prospech vlastnej súčasnosti. V tomto
vosť doplatila. Horšie je už iba konštatovanie, že na nekultúrnosť zmysle je EU nielen neschopná, ale aj absolútne nečinná, teda aj
európskych politikov vykrvácalo mnoho statočných a podvede- nečitateľná. Artikulácia jej kultúrnych hodnôt v masmediálnom
ných mužov, žien a detí. Aj v našej vznešenej súčasnosti, ktorú pri- priestore, v porovnaní s balastom neeurópskej proveniencie, je taká
krývame dekou demokracie, hynie vo svete na podvýživu, ale aj na žalostná, až to vyzerá, akoby Európa ani vlastnú kultúru nemala.
vnucovanú demokraciu od čias ostatnej veľkej vojny azda rovnaký A pritom práve táto jej absencia vyvoláva v hodnotovom svete člo-
počet ľudí ako počas nej. Možno aj v dôsledku katastrofických veka – občana nedostatok priestoru na nevyhnutnú sebareflexiu.
ekonomických teórií, za ktoré ich tvorcom boli udelené Nobelove Pýtam sa v tejto súvislosti s akou ľudskou kvalitou chcú v časoch
ceny. Napokon, tie sa dosť hojne dostali aj do rúk neprehliadnu- rodiacich sa nepokojov politici komunikovať napríklad o sociál-
teľných vojnových štváčov. To, samozrejme tiež dosť vypovedá nom zmieri. Jazyk každej autochtónnej kultúry je tá najkompliko-
o vzťahu k hodnotám európskej kultúry. Ale najmä o tom, ako sa vanejšia, ale aj najcennejšia vec akú ona obsahuje. Nemožno ho
jej politická reprezentácia chce, alebo vie s týmito hodnotami iden- suplovať ani politickými frázami o uťahovaní opaskov, ani celkom
tifikovať. Hovorí to však veľa predovšetkým o tom, ako sa iden- sprofanovanými zaklínadlami o zastupiteľskej, ale skôr zástupnej
demokracii, v ktorej človek často vyzerá tak, akoby mimo volieb júcich do organizmu ľudsky znesiteľného sveta. A ten inak veľmi
nebol svojprávny. Vo svetle dnešnej ekonomickej, ale najmä zle a nekorektne neustrážila slepá ruka trhu. Dnes očividne chro-
morálno-politickej krízy zvlášť. Etická hodnota akou ľudský život mého trhu! Ochromeného systému, ktorý sa vydáva akoby za večný
nespochybniteľne je, nemôže sa bez fenoménu jazyka realizovať, a prirodzený. V tejto súvislosti je škoda aj mlčať, aj hovoriť.
ani napĺňať svoje individuálne bytie, ani nemôže toto bytie reali- Človek sám je bytosť viaczmyslová a takto si odjakživa utváral
zovať politicky. V konečnom zmysle je teda etická hodnota života a mal by si utvárať aj svoj zmyslovo vnímateľný svet. Len takto
človeka pevne zakotvená v tele autochtónnej kultúry. Bez nej niet môže svet aspoň čiastočne pochopiť. No bez osvojovania si vlast-
národov a vo väčšine prípadov ani štátov a bez nich ani EÚ. Ak nej kultúry nebude vedieť na ňom participovať, teda realizovať
však má práve EÚ plniť kooperatívnu funkciu európskych štátov, svoje bytie. Ani usporiadať si svoj život tak, aby sa nielen napĺňal
nemôže sa zbavovať zodpovednosti za autonómny vývin ich kul- skutočne ľudským obsahom, ako-tak slobodnou vôľou, aby svet
túr. Lebo práve tieto kultúry tvoria kostru spoločenstva občanov, nebol pre človeka neprijateľným miestom pre život. Národy a štáty
tvoriacich celok EÚ a jej hodnotový systém. Pritom si treba uve- aj v rámci EÚ si budú musieť stále viac siahať do hlbín i súčasného
domiť, že nijaká kultúra nie je ani samozrejmá, ani večná. Treba bytia vlastných kultúr, ak chcú pri ustavičnom balanse medzi odo-
ju obnovovať cieľavedome a predovšetkým sústavne. Uchováva- vzdávaním vlastných kompetencií a zvyšovaním sa politicko-kul-
nie minulých výkonov je iba jeden z aspektov kultúry. Tak ako túrneho bezvedomia naozaj prežiť. Je to bolestné konštatovanie,
sa nedá donekonečna stáť na jednej nohe, nemôžeme celý priestor ale je to rozhodne schodnejšia cesta ako možné celoeurópske tra-
kultúry pokryť iba obnovou materiálnych artefaktov, ale čoraz čas- sovisko, ktoré čím ďalej, tým väčšmi, začína produkovať vypätý
tejšie musíme siahať najmä po jej nových impulzoch substanciál- ekonomický nacionalizmus, ohrozujúci štáty ekonomicky prospe-
nej povahy, ktoré vznikajú v oblasti vážnej hudby, literatúry, filmu, rujúce i tie v nezávideniahodnej situácii. Len si v tejto súvislosti
výtvarného umenia a filozofie. Je logické, že tento priestor cel- spomeňme na hanlivú nálepku „PIGS“. Opakovali ju aj politici.
kom prirodzene zahŕňa spoločenské vedy. Na tomto mieste treba Naši, európski i svetoví. Azda len kvôli osvieženiu sa treba celkom
zdôrazniť aj taký prostý fakt, že ani výsledky spoločenských vied, nekonvenčne spýtať, či práve politici nestoja vždy najbližšie pri
ani umelecké výkony nemôžeme exaktne spočítať, nemôžeme ich všetkých hrantoch?! Čo si netreba mýliť s grantmi... V súvislosti
ekonomicky modelovať, ale ich existencia podmieňuje vyspelosť s nálepkovaním obyvateľstva jednotlivých štátov by som sa veľmi
alebo nevyspelosť spoločenského vedomia natoľko, že spolu s de- nesmial. Nielen kvôli nevhodnej nálepke, skôr kvôli jej dosť naci-
ficitom tejto oblasti upadá aj celková vyspelosť akéhokoľvek spo- onalistickému podtónu. Ponižovanie vždy uráža a vyvoláva pnutia,
ločenského systému. Kultúra, obrazne povedané, predstavuje akúsi z ktorých sa už v dejinách vygeneroval nejeden vypätý nacionaliz-
„geologickú“ lavicu. Po nej sa môže skĺznuť celá škála hodnôt, mus, ktorý mal veľmi ďaleko od vtipkovania.
ktoré síce exaktne prepočítať vieme, ale ako ukazuje dnešný stav Celá škála hodnôt, ktoré stoja na strane uchovania najvyššej hod-
ekonomík sveta, nijako nám takýto prepočet nepomôže. Možno noty európskej kultúry , teda ľudského života a jeho kvality, núti
by nám viac pomohlo, keby ekonómovia niekedy prepočítali to, ma konštatovať, že dnes sa azda najbližšie k tejto hodnote začína
v čom sa sami v neprospech nie jednej populácie „prepočítali“. približovať kooperatívna solidarita. Celkom mimo akejkoľvek dis-
Pridlho sme žili v ilúziách práve ekonomických teórií a pridlho kusie však je, že tu nemôže ísť o solidaritu chudobných s boha-
sme zanedbávali starostlivosť o kultúru, teda aj o celú škálu etic- tými, ale naopak. Ak vierolomnosť politikov, bankárov a veľkých
kých hodnôt ňou uchovávaných, obnovovaných a sústavne vyžaru- i malých korporácií neprehodnotí svoju doterajšiu prax a vzťah
k najzákladnejším hodnotám kultúry, teda aj života a k participácii Francúzsky historik proti

na sociálnom štáte, zneistia aj ten svoj. Škody spôsobené hrubou
ignoranciou kultúry sú už značné, ak však táto tuposť bude pokra- falšovaniu dejín Slovenska
čovať, môžu sa stať nevyčísliteľnými. O budúcnosti iste môžeme
uvažovať, ale či nie je práve v minulosti, na túto otázku nemôžem Milan S. Ďurica
s čistým svedomím odpovedať. Samozrejme, ak nemáme na mysli
iba čisto fyzikálny faktor času. Nestáva sa často, aby človek dostal renomovaný zahraničný
Ale aj ten, zdá sa, momentálne nie je naším spojencom. No, časopis, v ktorom už na obálke sa poukazuje na dejiny Slovenska.
hodiny tikajú... Mne sa to prihodilo práve počas letných prázdnin, keď má človek
SV 2012/2 dosť času, aby si čosi zaujímavé hneď aj prečítal. Bude to mať
čoskoro desiate výročie, ale nestráca to, žiaľ, na aktualite. Lebo
francúzsky autor nedávno vážne onemocnel. Preto mi poslal svoju
jedinečnú zbierku vyše dvetisíc francúzskych dokumentov, týkajú-
cich sa života a činnosti Milana Rastislava Štefánika, ktoré vyhľa-
dával a usporiadal podľa ich pôvodu. Je to poklad, ktorý uložím
v Slovenskom národnom archíve. Aj preto táto spomienka.
Nuž dostal som z Paríža najnovšie vydanie časopisu „La Revue
universelle des faits et des idées“, ktorá pravidelne komentuje
dôležité udalosti vo Francúzsku, v Európe a v iných svetadieloch.
V tomto čísle 215-216/2004 v rubrike „V Európe“ sa nachádza
jediný príspevok s nadpisom: Y. GAYET: L´ histoire de la Slova-
quie falsifiée (Falšované dejiny Slovenska). Na celých 10 stranách
časopisu parížsky historik Yann Gayet, uznávaný odborník v de-
jinách slovanských národov, ktorých jazyky ovláda ako len veľmi
málo západných historikov, analyzoval dve francúzske knihy o Slo-
vensku, ktoré už v titule svojej práce označuje ako neseriózne, jed-
nostranne a falšovane predstavujúce dejiny Slovenska. Ide o knihu
autorov Catherine Servant a Etienne Boisserie: „La Slovaquie face
a ses héritages. Horizons critiques de la culture slovaque contem-
poraine“ (Slovensko zoči-voči svojim dedičstvám. Kritické obzory
súčasnej slovenskej kultúry), vydavateľstvo L´Harmattan, Paríž
2004, 302 strán. V tom istom vydavateľstve vyšla už v roku 2003
aj druhá, ešte objemnejšia (400 strán) kritizovaná kniha: Etienne
Boisserie et divers: Un conflit entre normes européennes et mémo-
ires nationales. La question magyare en Roumanie et en Slovaquie
(1993-1997). V preklade: Konflikt medzi európskymi právnymi službu historickej pravde a aspoň čiastočne ale účinne nahradil
normami a národnými pamäťami. Maďarská otázka v Rumunsku tú prepotrebnú, ale – žiaľ – úplne chýbajúcu obranu slovenského
a na Slovensku (1993-1997). národa a jeho dejín v európskej odbornej literatúre, ktorú by mali
Francúzsky historik hneď v úvode konštatuje, že hlavný autor systematicky vykonávať, alebo aspoň umožňovať prostredníc-
a editor obidvoch diel je E. Boisserie, poverený prednášaním na tvom svojich zastupiteľských úradov, vládne orgány Slovenskej
INALCO (kurz „Slovenská civilizácia“) a šéfredaktor časopisu republiky.
„La Nuovelle Alternative“ (Nová alternatíva), ktorého redaktorom SV 2013/4
až donedávna bol známy benešovský čechoslovakista a notoricky
protislovensky orientovaný Karel Bartošek. Tento časopis inšpi-
ruje a pravdepodobne aj financuje Sörösov Open Society. Spolu-
autorka prvej knihy Catherine Servant takisto prednáša českú lite-
ratúru na INALCO. Pre slovenského čitateľa pokladám za užitočné
podotknúť, že INALCO je stará francúzska súkromná, ale minis-
terstvom školstva od roku 1914 financovaná Národná škola živých
orientálnych jazykov (ENLOV), ktorá bola v roku 1969 začle-
nená do jednej z parížskych univerzít a v roku 1971 dostala úradný
názov Národný ústav orientálnych jazykov a civilizácii na univer-
zite Paríž III.
Historik Y. Gayet sústreďuje svoju pozornosť iba na prvú z hore
uvedených kníh (k druhej sa mieni vrátiť v ďalšom svojom prís-
pevku). Po dôkladnej analýze poukazuje na to, že evidentným
zámerom autorov týchto francúzskych „dejín“ Slovenska je zaml-
čovať kľúčové momenty historického vývoja slovenského národa
a jeho štátnosti v jeho 1500-ročných dejinách a degradovať to, čo sú
prinútení zaznamenať, do kategórie romantických národných motí-
vov. Vyčíta autorom, že úplne ignorujú bohatú historickú literatúru
slovenských autorov, vydanú v európskom i zámorskom zahraničí
a novšie aj na Slovensku, a opierajú sa výlučne o vybratých sloven-
ských a českých autorov, ktorými sú napospol čechoslovakisticky
a marxisticky orientovaní bývalí pracovníci ideologických pseudo-
vedeckých organizácií obidvoch zaniknutých československých
režimov. Bohatými citátmi z kritizovaných kníh dokazuje, že „je
to „kniha“ zlomyseľná, oplývajúca nepresnosťami a zaobalenými
nepravdami, ktorá nerobí česť francúzskej univerzite“.
Yann Gayet týmto svojím kritickým príspevkom urobil vzácnu
nie“ na územiach, ktoré treba doslova a do písmena ovládnuť. Nie

Recenzie na je to ani v súlade s rešpektovaním zatiaľ ako-tak zvrchovaných štá-
tov, ale ani v súlade s navonok deklarovanými cieľmi EÚ. Takéto
knihy autorov časy náš národ naposledy zažíval v rámci rozpínavosti Osmanov
a ich ríše.
Ak som sa vyjadril priveľmi tvrdo, ospravedlňuje ma fakt, že
Jozef Mravík: Slovo v pravom čase naša realita je aj vďaka doriadenej, ale neriadenej politike EÚ
(Vydavateľstvo CCW, Bratislava 2013) tristnejšia, ako sme navonok kvôli hanbe ochotní pripustiť. Lebo
od istej hladiny chudoba nielenže stráca česť, ale fakticky je han-
Myšlienkovo kompetentná brázda bou – a to až po nehanebnosť všetkých, ktorí sú fakticky svojimi
nekompetentnými rozhodnutiami a hrabivosťou skutočnou príči-
Márne by sme v slovenskej kultúre hľadali natoľko konzistent- nou takejto chudoby. Žiaľ, nielen materiálnej, ale aj duchovnej.
ného, vzdelaného a aktívneho mysliteľa, organizátora a vnútorne Jozef Mravík azda práve preto siaha do hĺbkovej pamäti, do cen-
nezlomného človeka, kliesniaceho vývraty pre úrodnú prsť spo- trálnych, kľúčových uzlov dejín Európy, k povrazom podobným
ločného slovanského priestoru, človeka, akým je Doc. Dr. Jozef žilám, ktorými sa zväzovali tepny európskeho spolužitia, ale ich
Mravík, CSc. Brázdu, ktorú v tejto oblasti vyoral, nemožno ani sústavným porušovaním sa otvárali stavidlá najkrutejších katakli-
prehliadnuť, ani nijako ľahko prekročiť. Slovenská a slovanská ziem, aké svet do dvadsiateho storočia rozsahom a krutosťou nepoz-
kultúra je uňho rovnako prirodzená ako krvný obeh, stala sa preňho nal. Z tohto pohľadu je práca Jozefa Mravíka koncipovaná verti-
potrebou natoľko prirodzenou ako dýchanie, lebo touto kultúrou kálne, presnejšie hlbinne. Takto nám autor občerstvuje sústavne
žije. Nie s falošným pátosom, ale aj v prítomnej knihe, celkom pri- zabúdajúcu a médiami kontaminovanú pamäť. Treba povedať, že
rodzene, vedome a racionálne, zaangažované – teda s účasťou na v čase, keď viacerí dokumentaristi vylievajú na Stalina potoky krvi
nej; ako na podmienke vedomého bytia. Teda celkom zákonite aj a z Hitlera vytvárajú takmer nevinného strýčka, keď sa tu konci-
svedomia a sebavedomia! pujú nedvižné inštitúcie koncepcií pamätí národov, mali by sme si
Mohlo by sa niekomu vidieť, že svedomie a sebavedomie v sú- uvedomiť, že každý národ má svoju pamäť, a tú nemožno len tak
vislosti so Slovanmi nijako nesúvisí. Ale opak je pravdou. Čím je zmeniť nijakým inštitucionálnym názorom. Naopak, ten ,môže skôr
vzťah spoločného európanstva z kultúrneho hľadiska, predovšet- niečo zničiť, prekrútiť, ale pamäť národa zostáva, vie svoje. V kaž-
kým z pozície EÚ problematickejší, tým viac sa budeme musieť dom čase, bez ohľadu na akékoľvek prekrúcania. Druhá strana
zapodievať vlastnou identitou. EÚ v tomto smere svojimi nariade- takejto mince je vždy v sile tvrdení silnejšieho. A to najmä v čase
niami nielenže nerešpektuje špecifické, ničím a nikým nezameni- súčasného mučivého kapitalizmu, ktorý nám zviera hrdlá až tak, že
teľné kultúrne, enviromentálne, ale aj antropologické predpoklady, niektorí pod tlakom jeho „prosperity“ zomierajú bez strechy nad
zakotvené hlboko v tradíciách a prirodzenom práve, ktoré je pod- hlavou od hladu. Netreba si teda robiť ilúzie o tom, že by nám nie-
statne odlišné od jadra Západu. Mám tu na mysli predovšetkým kto (Nemci, Francúzi, Angličania) chceli nejako naozaj pomôcť...
tvrdo koloniálnu (v podstate lúpežnú) „západnú“ minulosť. V mno- Ak nám tu naši politici hovoria o podnikateľoch, ktorí prichádzajú
hých oblastiach sa tieto rezíduá a rabovaniu podobné podnikanie pre našich občanov vytvoriť pracovné miesta, mali by sme si byť
s podlizovaním našich vlád podobá prinajmenej na „soft vyloďova- vedomí, že sem prichádzajú vytvoriť predovšetkým vlastný zisk
– a to pomocou našich stimulov, na ktoré ani nemáme dosť kapi- ria matičných dejateľov, Zlatá kniha Matice slovenskej a ďalšie).
tálu. A túto tvár kapitalizmu Jozef Mravík analyzuje s bravúrou, Zaslúžil sa aj o vydanie pramenných dokumentov neznámych
od ktorej až srdce stŕpa. Jeho hlboké znalosti kulturológa, umoc- autorov (Benický: Slovenské verše, 1652, či kniha z obdobia napo-
nené osemdesiatročnou skúsenosťou, baťovským kapitalizmom leonských vojen od Ignatyho: Vojak v poli). Z jeho činnosti neslo-
počínajúc, ľudovodemokratickým zriadením, reálnym a perestroj- bodno vynechať publikácie prebúdzajúce zabudnutú a neznámu
kovým socializmom, ale najmä súčasným iracionálnym kapitaliz- dávnu históriu slovenského humoru, ktorú spracoval v žartovnom
mom končiac, oprávňujú autora siahať naozaj na podstaty, ktoré slovníku slovenských miest a obcí Abeceda zlatá, a zbierku starého
zrieďujú kvalitu nášho konečného bytia, v situácii, keď je možné slovenského humoru Kratochvíľne historky. Výpočet Eliášových
všetko – najmä to, čo sa javí ako ľudsky nemožné. Ale predovšet- aktivít sa však nekončí. Dotkli sme sa iba niektorých jeho bádateľ-
kým, napriek dobre zorganizovanej propagande a aj na Slovensku ských a tvorivých aktivít.
po „americky“ vyškereným politikom, načisto neľudské. V ostatnej Eliášovej publikácii Kde mŕtvi žijú a nemí hovoria sa
V tomto zmysle som presvedčený o hlbokom zmysle prítomnej autor zameral na dokumenty, ktoré zvyčajne nebývajú predmetom
knihy. Nebudeme pri nej plesať, ale ani neumrieme ako hlúpi pri- vedeckých konferencií. Sú to kuriozity a archívne rarity pootáča-
takávači s prefabrikovaným vedomím. Za to patrí autorovi uznanie júce náš uhol pohľadu na danú situáciu, udalosť či konanie osob-
a vďaka, hoci v tomto režime sa to sotva udeje na štátnej úrovni. ností inakšie, ako sme na to z oficiálnych publikácií zvyknutí. Eliá-
Ján Tužinský šove raritné dokumenty umožňujú cez pootvorenú oponu nazrieť
SV 2013/1 za ňu. Michal Eliáš viaceré články o raritách z matičného archívu
uverejňoval už dávnejšie v rozličných časopisoch (aj v Sloven-
*** ských pohľadoch), no ich skompletizovanie a doplnenie o ďalšie
objavy poskytli celistvý pohľad na unikáty v archíve. Textovú časť
Michal Eliáš: Kde mŕtvi žijú a nemí hovoria obohatili obrazové a dobové dokumenty.
(archívne rarity) Michal Eliáš mal pri komponovaní publikácie na mysli to, čo
Vydavateľstvo Matica slovenská, Martin 2012 sa už roku 1864 zachovalo v dokumente o úlohách Matice sloven-
skej: „Matica je baňou, z ktorej má sa čerpať materiál národnej
Michal Eliáš (1934), ktorý po absolvovaní Vysokej školy peda- osvety ...“ . Autor sa priznáva, že výber dokumentov do publiká-
gogickej v Bratislave strávil niekoľko rokov ako pedagóg za kated- cie nebol jednoduchý najmä preto, lebo takmer všetky dokumenty
rou strednej a vysokej školy, neodolal vábeniu osudu a ten ho zavial sú jedinečné a neopakovateľné. Konštatoval: „Pokúsili sme sa
do Matice slovenskej v Martine. Tu pracoval viac ako tri desaťročia vybrať z nich aspoň zlomok archívnych skvostov, rarít, často
v Literárnom archíve, v Pamätníku slovenskej literatúry a v Slo- neznámych verejnosti, aby sme ukázali pestrú paletu mnohofareb-
venskom literárnom ústave. Archív sa stal miestom, kde strávil ných a mnohostranných dokumentov.“ A tak sa v publikácii nachá-
väčšinu pracovného času a objavil viacero cenných dokumentov dzajú „vážne“ dokumenty, ako sú napr.: stanovy Matice slovenskej
z našej literárnej a kultúrnej minulosti a dostal ich do povedomia či jej vydavateľský program s malou štatistikou: od jej založenia
širokej verejnosti. Z jeho aktivít stojí za pozornosť bádanie, ktoré roku 1863 (44 rokov bola násilne zatvorená) počas stoštyriročnej
venoval matičným dejinám. V publikáciách o Matici slovenskej existencie vydala 5200 titulov kníh a časopisov. Až po kuriozitu
sa prezentoval ako autor i zostavovateľ (Národná svetlica, Galé- z roku 1967, keď vtedajší prezident Československej socialistickej
republiky Antonín Novotný odmietol prijať poštou poslaný dar Milan. S. Ďurica: Dejiny Slovenska a Slovákov
z Matice slovenskej. Zachoval sa dokument s pečiatkou prezident- v časovej následnosti dvoch tisícročí
skej kancelárie, kde stálo. „Zpět, adresát nepřijímá.“ (Vydavateľstvo LÚČ, Bratislava 2013)
Zaujímavú časť knihy tvoria dokumenty a listy matičných deja-
teľov (Ján Francisci, Štefan Moyzes, Karol Kuzmány, Viliam Dôstojný príspevok k výročiu
Paulíny-Tóth a ďalší) až po Vladimíra Mináča a Antona Augus-
tína Baníka. Dokumenty zaznamenali ich názory a vyjadrovania Slovensko je v Európe v istom zmysle anomáliou. Už vyše pol
na aktuálne témy a názory na ďalší vývin Matice slovenskej i po- storočia vlastní a živí inštitúciu s vedeckou denomináciou, kto-
hľady do jej minulosti. Priestor v knihe našli i niektoré udalosti zo rej poslaním a úlohou má byť rozvíjanie výskumu v oblasti his-
slovenských dejín, často s prívlastkom prvý, prvé (Prvé sloven- torických vied a špeciálne v oblasti histórie Slovenska a sloven-
ské noviny, Prvá železnica na Slovensku, Prvý slovenský skoro- ského národa. Za tých šesťdesiat rokov existencie tejto inštitúcie
maratón ...) alebo také, ktoré mali v našich dejinách veľký význam jej zamestnanci vyprodukovali už všeličo a kadečo, ale spracovať
(Cyrilo-metodská tradícia na Slovensku, Cesta k Memorandu), komplexné a objektívne dielo o histórii slovenského národa sa im
alebo predstavovali len časť určitej spoločenskej činnosti či akti- až doteraz akosi nepodarilo. Zrejme nechcú a ani nemusia – vyžijú
vity (Výstup na Slavkovský štít, Turčianske kasíno). Značnú časť zo štátneho rozpočtu aj bez toho, môžu si priamo zo svojho pra-
knihy autor venoval významným osobnostiam a ich dielu, ktoré coviska spracúvať osobitne honorované bokovky a čo sa týka slo-
sa zachovalo v archíve či už v celku alebo vo fragmentoch. K ob- venskej histórie môžu sa bez vyrušovania nadriadenými orgánmi
javom z archívu patrí dramatik a básnik Dionýz Kubík (1749 – donekonečna hrať na mŕtvych chrobákov. Z tejto letargie sa prebe-
1811), ktorý zložil roku 1772 veršovaný opis príhod Alžbety Báto- rajú iba vtedy, keď sa na slovenskom knižnom trhu objaví hodnotné
riovej z Čachtíc nazvaný Panny. Môžeme si prečítať verše Samuela historiografické dielo schopného a pracovitého autora – vtedy sa
Štúra, otca Ľudovít Štúra, ďalej Všeslovanský slovník, ktorý zosta- na toto dielo vrhnú s nevídanou vehemenciou a elánom a s pomo-
vil Ján Koiš, nájdeme tam originály Bottovej Smrti Jánošíkovej, cou slovakofóbnych živlov všetkých možných nácií a proveniencií
báseň Sama Chalupku Mor ho!, rukopis štúdie Karola Braxatorisa sa ho snažia udupať spolu s jeho autorom pod čiernu zem. Zrejme
z roku 1848, tajné písmo Martina Kukučína, autobiografiu Jozefa práve v takomto konaní vidia svoje pravé poslanie a nedeklarovanú
Cígera-Hronského a ďalšie a ďalšie kapitoly... úlohu svojej kvázivedeckej inštitúcie. Z demokratickej Európy nie
Hádam niet výstižnejšieho názvu knižky, ako si vybral autor . je známy ani jeden prípad podobného správania sa zamestnancov
Jeho zásluhou ožili mŕtvi a nemí prehovorili. Kniha nie je iba kva- štátom financovanej ustanovizne, takže aspoň v tomto sme európ-
litnou prácou autora, ale umožňuje vzdať hold archivárom, ktorí skym unikátom!
sa počas celej histórie Matice slovenskej postarali, aby dokumenty Priam symptomatickým terčom takýchto útokov je osoba a dielo
súvisiace s našou históriou nevyšli nazmar. profesora M. S. Ďuricu a hlavne jeho kniha Dejiny Slovenska
Ivan Szabó a Slovákov v časovej následnosti dvoch tisícročí, ktorá práve
SV 2014/1 vyšla vo vydavateľstve LÚČ už vo svojom piatom vydaní, čo je
naozaj dôstojným príspevkom k pripomenutiu si 20. výročia obno-
*** venia slovenskej štátnosti. Prvé vydanie vyšlo v novembri 1995.
Keďže náklad sa rozobral za necelé dva mesiace, druhé vydanie
nasledovalo už v máji 1996 a dokonca aj Ministerstvo školstva podľa dátumov jednotlivých udalostí a pokiaľ si príslušný dátum
SR v školskom roku 1996/97 adoptovalo túto knihu ako účelovú nepamätá alebo ho nepozná, zorientuje sa podľa mien aktérov prí-
publikáciu pre vyučovanie slovenského dejepisu na všetkých stup- slušnej udalosti – menný register obsahuje na 62 stranách asi päť-
ňoch škôl. To malo za následok, že nevraživci slovenského národa sto mien osobností, lokalít alebo názvov inštitúcií či historických
a odporcovia jeho štátnej suverenity, ba aj niektoré štátne inštitú- udalostí. Práve v tejto podobe spracovania je hlavná výpovedná
cie zdanlivo vedeckej denominácie, rozpútali neslýchanú kampaň sila tejto knihy, uľahčujúca jej použitie nielen pri bežnej orientácii
proti knihe i jej autorovi. Zneužitím neinformovanosti zahraničnej každého záujemcu o históriu nášho národa a našej vlasti, ale hlavne
verejnosti a predstaviteľov európskych organizácií, hlavne vtedaj- vo vyučovacom procese tak na strane prednášajúceho, ako aj na
šieho komisára EÚ pre zahraničné veci (ktorý bol zakrátko potom strane poslucháčov. Túto výpovednú silu knihy navyše výrazne
neslávne odvolaný z funkcie!), docielili, že vtedajšia vláda Sloven- zvyšuje aj skutočnosť, že autor v nej po prvý raz v slovenskej his-
skej republiky podľahla brutálnemu zahraničnému tlaku a Minis- toriografii informuje aj o takých udalostiach a osobnostiach slo-
terstvo školstva SR 1. júla 1997 vyradilo Ďuricovu knihu z vyučo- venských dejín, ktoré doteraz boli cielene zamlčiavané alebo his-
vacieho procesu! Autor na tieto útoky reagoval ešte v tom istom toriograficky brutálne deformované a zrejme takými mali zostať
roku publikáciou Priblížiť sa k pravde (vyšla znova aj v roku aj do budúcnosti. Kvality Ďuricovej knihy ju predurčujú nielen
2007 a 2012) a štvrtým doplneným vydaním Dejín Slovenska k tomu, aby ju vlastnila a čítala nielen každá slovenská rodina, ale
a Slovákov … v máji 2007. Všetky vydania tejto vzácnej knihy sú aby sa znova dostala aj do vyučovacieho procesu na všetkých slo-
uvedené autorovým venovaním v znení: Nespočetným známym, venských školách. Dobrou správou je, že autor pripravuje aj vyda-
neznámym a zaznávaným hrdinom, ktorí z lásky k Bohu a slo- nie jej verzie v anglickom jazyku a tak sa prinesie aspoň trocha
venskému národu neváhali obetovať hmotné i duchovné dobrá svetla do dezinformačnej hmlovej clony, ktorá sa ešte stále o Slo-
až po holokaust vlastného života. vensku vytvára v zahraničí.
Piate rozšírené a doplnené vydanie Dejín Slovenska a Slová- Keďže dehonestačná kampaň slovakofóbnych živlov proti tejto
kov… má 930 strán a 48 farebných obrazových príloh. Samotný his- knihe bola zameraná osobne aj proti jej autorovi, uvádzam aspoň
toriografický text knihy zachytáva obdobie od staroveku do konca stručne hlavné údaje o jeho živote a doterajšej tvorbe:
roka 2000, textové prílohy oboznamujú čitateľa s predstaviteľmi Milan Stanislav Ďurica, narodený 1925, je historik, prekladateľ
slovenskej štátnosti od roku 623 (knieža Samo), hlavami štátov na a publicista. Študoval na gymnáziu v Prešove a od roku 1944 na bis-
území Slovenska a s členmi Zboru povereníkov a jednotlivých vlád kupskom gymnáziu v Trnave. Ako osemnásťročný vstúpil k saleziá-
na Slovensku až do konca prvej vlády M.Dzurindu 15.10.2002. nom a po maturite ho ako mimoriadne nadaného žiaka poslali študo-
Hlavná výpovedná a informačná sila tejto knihy prof. M.S.Ďuricu vať do Talianska. Filozofické a teologické štúdiá absolvoval v Turíne
však spočíva predovšetkým v jej lexikálnej podobe spracovania. (1947 – 1956) a rozhodol sa zostať v zahraničí. Kňazskú vysviacku
Jednotlivé dejinné udalosti uvádza chronologicky podľa dátumov prijal 1.7.1956. V rokoch 1957 – 1961 študoval politické vedy na
a udalosti sú popísané stručným a vecným informačným textom, univerzite v Padove, kde získal doktorát. Absolvoval študijné pobyty
pričom sa autor v maximálnej možnej miere vyhýba akýmkoľvek v Ženeve, Louvaine, vo Viedni, v Ríme, Bonne a Kolíne nad Rýnom.
historiografickým fabuláciám, takým obľúbeným nielen v historic- Od roku 1963 pôsobil ako profesor politických a ústavných dejín
kej románovej spisbe, ale aj u niektorých autorov vedeckých histo- východnej Európy na štátnej univerzite v Padove a od roku 1967 aj
rických diel. Záujemca o slovenské dejiny sa v nej ľahko zorientuje ako lektor slovenskej reči a literatúry. V roku 1968 založil Stredisko
východoeurópskych štúdií (CESEO) a stal sa členom viacerých Viktor Timura: Zamlčané dejiny
medzinárodných vedeckých historických spoločností. Po roku 1989 (Vydavateľstvo Eko-konzult, Bratislava, 2014)
založil v Bratislave Ústav dejín kresťanstva na Slovensku a pôsobil
ako profesor cirkevných dejín na Rímskokatolíckej cyrilometodskej Publikácia o etnogenéze Slovenov-Slovákov, ktorá vychádza vo
bohosloveckej fakulte. V roku 1993 sa stal laureátom Štátnej ceny vydavateľstve Eko-konzult, nadväzuje na jeho úspešnú publiká-
ministra kultúry Slovenskej republiky a v roku 1995 ho taliansky ciu o genéze Slovanov Dávnoveká Európa (2011). Autor nám
prezident Oscar Luigi Scalfaro ocenil najvyšším občianskym vyzna- o svojom najnovšom diele pre časopis „Slovanská vzájomnosť“
menaním Veľkého dôstojníka Radu za zásluhy Talianskej republiky. uviedol:
Jeho bibliografia vedeckej a publicistickej povahy v siedmich roz-
ličných jazykoch prevyšuje tisíc jednotiek. Na Slovensku publiko- Publikácia Zamlčané dejiny analyzuje dostupné poznatky k et-
val: Slovenský národ a jeho štátnosť (1990), Národná identita nogenéze Slovenov-Slovákov rôznorodých prameňov, ktoré sa
a jej historický profil v slovenskej skutočnosti (1991), Sto rokov dotýkajú nášho pôvodu a začiatku našich najstarších dejín. Zákla-
encykliky Leva XIII. Rerum novarum (1991), Jozef Tiso, sloven- dom analýzy sú pôvodné pramene antických autorov medzi 5. sto-
ský kňaz a štátnik, I. 1887 -1939 (1992), Dejiny Slovenska a Slo- ročím pred n. l. a 6. storočím nášho letopočtu (Herodota, G. I. Ca-
vákov v chonologickom prehľade (1995, 1996, 2003, 2007, 2013), esara, Strabóna, K. Tacita, Plinia st., K. Ptolemaia, Cassia Diona,
Milan Rastislav Štefánik vo svetle talianskych dokumentov Herodiana, Ammiana Marcellina, Eutropia, Markiana, Prokopia,
(1998), Slovenská republika 1939 – 1945, Vznik a trvanie prvého Jordana i ďalších) (rkp., s. 78-178.) Nejde o celkom neznáme
slovenského štátu 20. storočia (1999), Dr. Jozef Tiso v hodnotení poznatky, ale v našej historiografii zostávali doteraz nevyužité,
Hitlerových diplomatov a tajných agentov (2000), Katolícka cir- „zamlčané“, aj „odcudzené“ inými etnikami.
kev na Slovensku 1938 – 1945 v hodnotení nemeckých diploma- Hľadanie pôvodu a začiatkov našich najstarších dejín – etnoge-
tov a tajných agentov (2001), Jozef Tiso 1887 – 1947, životopisný néza Slovenov-Slovákov má tri základy, popri poznatkoch a teore-
profil (2006), 29 spisov v edícii Linea recta brevissima (2006 – tických východiskách ďalších vied (archeológia, mytológia, kul-
2013) a množstvo príspevkov v odborných časopisoch i periodickej turológia, filozofia dejín a i.).
tlači. Július Handžárik V prvom rade je to analýza výpadov rímskych légii do Karpat-
SV 2013/2 ského oblúka v prvej polovici l. tisícročia n. l. vedených cisármi
M. Auréliom, Maximom Thrakom, Dioklecianom, G. Maximia-
*** nom, Constantianom II., Valentianom a i., ako ich uviedli K. Taci-
tus, A. Marcellinus, Eutropius, Herodianos a ď. (rkp., s. 130-135
a 234-242), ako ich teda opisujú doboví antickí autori. Niektoré
z týchto výprav v 2.-4. storočí n. l. viedli podľa antických prame-
ňov priamo na územie stredného a východného Slovenska (Mar-
cus Aurélius okolo Hrona, Constantianus II. do Sarmatie, ktorá je
„oproti Druhej Panónii“ – t. j. oproti územiu nad Matrou medzi
Tisou a Dunajom, ktoré nemôže byť iným ako územím Sloven-
ska; Maximus Thrak musel pre zmenu bojovať v močiaroch, ktoré
o niečo neskôr Pseudo-Mauríkios v diele Strategikon popisuje ako Vandili, Vandilikovia (Tacitus, Cassius Dion), ale aj mená zazna-
sídla Sclavov-Slovenov, v ktorých sa vedia dobre pohybovať, chrá- menané v 1. stor. n. l.: Vannio, Vangio. Zmenami samohlásky „a“
niť a bojovať). Boli to odvety Rimanov za lúpežné výpady, ktoré v archaickom koreni „wan“ prirodzeným vývojom slovanských
odtiaľ podnikali jazdecké skupiny na rímske provincie (najmä do jazykov (rkp.s.204-210) vznikali ďalšie názvy kmeňov:
Dácie, Moesie, Panónie aj do Dalmácie) a spôsobovali Rimanom – zmenou samohlásky „a“ na „ä-e“, názvy Väni, Väneje..., Veneli,
veľké škody. Cisár Constantius II. porazeným kmeňom ustanovil Veneti, Venedi, Venetulani;
aj kráľa Zizaia. Z toho vyplýva, že územie stredného a východného – zmenou samohlásky „a“ na „i“, názvy Vinedi, Vinidi, Vindi,
Slovenska muselo byť osídlené aj v 2.-4. stor. n. l. (Maximus Thrak Windisch, Vindili, Vindelikovia a p. Analogicky z koreňa „saw“
podnikol výpravu na územie Slovenska niekedy medzi rokmi 235- názov Savoni, a zmenou samohlásky „a“ na „o“ a „u“, ich kom-
238 a Constantius II. niekedy medzi rokmi 337-340), napriek tomu, bináciou a vývojom v slovanských jazykoch názvy Sovani, Su-
že archeológovia zväčša zotrvávajú na názore, že nemajú poznatky oveni, Suaneti, Suavi; a z tvaru Suavi (Svavi) u Jordana a Pro-
o osídlení územia Slovenska v tomto období. kopia aj názov Sclavi (Slavi), kým z tvaru Suoveni (Svoveni)
Druhou skupinou problémov je analýza názvov a ich pravde- názov Sloveni (rkp. s. 206-211, 227-231).
podobný vývoj. Niekoľko storočí bádatelia hľadali pôvod názvu Zaujímavé sú doteraz zamlčiavané tvary kmeňových názvov
Slovani-Slovania (Sclavi, Sloveni a p.). Na túto tému bol vyslo- „Savoni“, „Sovani“ a „Suoveni“ v Ptolemaiovej Geographii.
vený celý rad hypotéz, z ktorých zatiaľ ani jedna nebola bezvýh- Tvar „Savoni“ Ptolemaios uviedol pri popise Sarmatie, kým tvar
radne prijatá (rkp. s. 191-211). Autor ponúka celkom inú teóriu, „Sovani“ pri popise územia okolo rieky Gangy v Indii, kde arche-
a zdá sa, že by mohla viesť k prijateľnému vysvetleniu. Na Kau- ológovia našli aj keramiku zdobenú šnúrou, ktorá je spätá s prícho-
kaze a v okolí je celý rad názvov, ktoré majú tvar alebo sú odvodené dom migrujúcich skupín do Indie zo strednej a východnej Európy
od koreňa „van“ (napríklad jazero „Van“, jazero „Sevan“, mesto v 3. tisícročí pred našim letopočtom (Árijcov, Venetov, a z vyššie
„Jerevan“, kultové mesto „Van“ na sútoku riek Rioni a Sulory uvedeného názvu Sovani vyplýva, že aj Sovanov). Názvy „Sovani“
v Kolchide, kde sa kmene Vanov udržali až do prelomu letopoč- a „Savoni“, museli teda existovať vo východnej Európe najneskôr
tov). Medzi najzaujímavejšie a najstaršie však patrí archeologický v 3. tisícročí pred našim letopočtom, ale zanikli v pohnutých his-
objav sídliska na hornom toku rieky Tigris s názvom SAWWAN torických udalostiach (nájazdy Skýtov, Sarmatov, Mongolov a ce-
(rkp. s. 206 a i.). Podľa archeológov datovanie spodných staveb- lého radu ďalších nomádskych kmeňov). Tvar „Suoveni“ Ptole-
ných prvkov sídliska je 5500 rokov pred našim letopočtom. Prav- maios uviedol pri výpočte kmeňov v Skýtii (južnejšia časť Sarmatie
depodobne parilo k samarrskej kultúre na severe Mezopotámie, – podľa Jordana Skýtia je územie od Panónie po Kaspické jazero
s presahom do predchádzajúcej chaláfskej i nadchádzajúcej obejd- a severne od Dunaja). Medzi ďalšími kmeňmi v tejto súvislosti
skej kultúry s kontaktmi s černomorskou oblasťou. Potvrdzujú to uviedol aj názov „Suevi“ (Svévi-Svébi) (rkp. s. 193-194, 207). To
spoločné črty materiálnych nálezov týchto archeologických kultúr. sú skutočnosti, ktoré majú oporu v pôvodných antických prame-
Genetický výskum DNA kostier potvrdil príbuznosť obyvateľov ňoch, v archeologických poznatkoch, aj v známych historických
sídliska Sawwan s kaukazským obyvateľstvom. udalostiach. Spolu s analýzou súvislostí zmien vo vývoji slovan-
Všetko nasvedčuje tomu, že „saw“ a „wan“ sú archaické slovné ských jazykov (rkp., s. 204 a ď.) priamo poukazujú na pôvod a za-
korene jazyka Vanov, ktorí boli na začiatku vývoja vetvy Slovanov čiatky dejín Slovanov, a nepriamo aj na náš pôvod.
a slovanských jazykov. Z koreňa „wan“ vznikli najprv názvy Vani, Tretí okruh problémov predstavuje analýza historických uda-
lostí v druhej polovici 5. storočia n. l. (od r. 451) popisovaných kým iné používali výlučne slovanskojazykové skupiny). Zvlášť na
Jordanom, ktorý časť údajov prevzal od Cassiodora (o generáciu území s etnicky zmiešaným osídlením. Prijatie práve tohto názoru
starší od Jordana a Prokopia), vrátane názvu „Suavi“ (t. j. Svavi- „umožňuje archeológom veriť, že musel existovať určitý súbor prv-
Slavi). Časť historikov tvar „Suavi“ nesprávne stotožňuje s náz- kov hmotnej kultúry sprevádzajúci etnickú identitu“, z čoho nie-
vom „Suevi“ (t. j. Svévi-Svébi). K takej zámene došlo aj pri popise ktorí bádatelia vyvodili zjednodušene, že o Slovanoch je možné
a analýze historických udalostí, ktoré súviseli s Cassiodorovým hovoriť až v dobe, keď sa objavuje tzv. „slovanská keramika“
a Jordanovým názvom kráľovstva „Suavov“ – v origináli „Regio (pražsko-korčakovský typ keramiky). Lenže slovanské obyvateľ-
Suavorum“. „Kráľovstvo Suavov“ bolo zoskupenie Suavov (Sva- stvo mohlo rovnako využívať materiálnu kultúru germánskych
vov-Slavov) a Gepidov, ktoré roku 467-469 podniklo pod vedením kmeňov, Vandili materiálnu kultúru Kvádov (juhozápadné Sloven-
gepidského Hunimmunda a suavského Halarika výpady južne od sko), Suavi kultúru Gepidov (gepidská keramika sa objavuje po
Dunaja až do Dalmácie (rkp. s. 231-233). Svévi-Kvádi sa týchto Vihorlat). Priamy vzájomný vzťah a súvislosť medzi materiál-
udalostí v 2. polovici 5. storočia nášho letopočtu nemohli zúčast- nou kultúrou, jazykom a etnikom neexistuje. Etnogenéza musí
niť, ako uvádza Steinhübel, pretože roku 406 odišli na západ. Skíri, vziať do úvahy aj tieto skutočnosti a nevylučovať to, čo sa nehodí
Gepidi, Longobardi, ani Herulovia a Góti, ktorí v tejto oblasti síd- do konvenčne prijatých teoretických koncepcií.
lili do spoločenstva Svévov-Svébov nepatria. K Svévom-Svébom Treba vziať do úvahy aj to, ako uviedla česká bádateľka B. Do-
patrili germánske kmene Rugov (sídlili južne od Dunaja v Panó- stálová, že „k zvláštnostiam byzantskej historiografie patrí ozna-
nii), ktorých väčšia časť odišla už roku 402 s Vizigótmi pod vede- čovanie etník antickými gréckymi menami, menami kmeňov, ktoré
ním Alaricha na Apeninský polostrov. Jordanes územie „Sclavov“ kedysi žili v oblastiach obsadených teraz už etnikami celkom inými.
vymedzuje na západe od jazera Mursiamskeho (bádatelia sa nez- Bulhari sú Mýsovia, balkánski Slovania Ilýri, Rusi majú meno
hodli na jeho lokalizácii, pravdepodobne je niekde medzi dnešnými herodotových Skýtov a Francúzi zostali Keltmi...“ Podobne ešte
mestami Osjek a Terst), na sever od Dunaja (a Drávy) po horný tok aj Leonikos Chalkokondyles pri opise dobytia Konštantínopolu
Visly, a na východ po horný tok Dnestra. Vo východokarpatských Turkami roku 1453 uviedol, že „kmeň Ilýrov sídli oddávna pri
Beskydoch (Slánske a Zemplínske vrchy, Vihorlat, vrátane Karpat- Iónskom mori... Teraz im hovoria Bosniaci, Dalmatínci, Mýsovia
ského pohoria nad Užhorodom a Mukačevom a v barinatom teréne a Tribalovia a tiež Sarmati a hovoria rovnakým jazykom... menom
okolo Tisy a východoslovenských riek) sídlil slovanský kmeň Ilýri budem označovať kmeň, ktorý sídli na území pozdĺž Iónskeho
„Suavov“, ktorý úzko spolupracoval s Gepidmi už predtým (pri mora až k susednej Istrii...“ Sarmatský jazyk v dobe L. Chalko-
bojoch proti zvyškom porazených Hunov na riečke Nadao roku kondyla v tomto priestore už neexistoval. Bol to jazyk slovanských
454) aj neskôr. Jordanov a Prokopiov názov „Sclavi“ (Slavi) má kmeňov. Tým skôr sa tak dialo v pomenovávaní kmeňov v čase
pôvod v tvare „Suavi“ (Svavi-Slavi). Jordanes a Prokopios si ho markomanských vojen a po nich, teda podľa germánskych a sar-
iste nevymysleli z ničoho, ale odvodili z najbližšieho tvaru nepres- matských kmeňov (podľa Germánie a Sarmatie, aj Skýtie, či Kotí-
ným prepisom fonetiky. nov) [kapitoly 1, 3/b]. Potvrdzujú to aj novšie bádania K. Pietu,
Paul Barford (anglický bádateľ pôsobiaci v Poľsku) upozor- T. Kolníka a i. aj sídla „severokarpatskej kultúry“.
ňuje, že „je čím ďalej ťažšie prijať názor, že určité typy výrobkov Ďalšie kapitoly sú venované obdobiu Samovej ríše, Veľkomo-
či ich súbory museli byť používané výlučne ľuďmi z určitej jazy- ravskej ríše, vzťahom s Franskou a Byzantskou ríšou, ktorej vplyv
kovej skupiny“ (napr. ľuďmi hovoriacimi germánskymi jazykmi, sa udržiaval dlho aj po vzniku Uhorska (rkp., s. 406-502). Na
pozadí historických udalosti, mocenských vzťahov, ale aj teórie

kultúry, umenia a estetiky (kulturológie), publikácia prináša ana-
lýzu charakteristických znakov franskej, byzantskej a slovanskej
kultúry aj týchto spoločenstiev (civilizácií), vzájomných kultúr-
nych prelínaní a ovplyvňovaní. (rkp., s. 526-555-620). Z týchto
odlišnosti vyplýva aj iný vzťah k životu, iné etické zásady, normy
a zvyky správania sa, a v mnohom aj iný princíp, z ktorého vychá- IV. kapitola
dza dejinná aktivita západnej civilizácie založená na expanzivite,
agresivite, a parazitizme na bohatstve porazených a podmanených
krajín a národov.
Posledná kapitola (rkp., s. 621-675) je kritickým pohľadom
na európsku historiografiu, ktorá manipuláciou s historickými fak-
Rozhovory
tami prispôsobila európske dejiny mocenským záujmom a vytvo-
rila skreslený a falošný obraz o európskych dejinách a o „kultúrnej
nadradenosti“ západnej civilizácie. Niektoré historické skutočnosti
zamlčala, iné si prispôsobila, významovo pozmenila i prisvojila.
To sa do značnej miery vzťahuje aj na niektorých našich susedov.
Redakcia
SV 2013/4
254 LETOKRUHY časopisu Slovanská vzájomnosť 2011-2016 Rozhovory 255
Za 20 rokov sme si napísali podarí postaviť nové náznaky východísk na tvorbu tejto sústavy
v postindustriálnom konkurenčnom svete, ak by sa nám podarilo
svoj životopis vymedziť miesto Slovanstva v jeho svetovej perspektíve, mohla
by sa nám vydariť vstupná investícia do projektu, ktorým by sa
S Jozefom Mravíkom sa zhováral Maroš Puchovský mohol začať klásť nový európsky fenomén: slovanské kultúrne,
Medzi najvýraznejšie hodnoty slovanských národov patrí idea duchovné a spoločenské hnutie ako partner podobným sústavám
ich vzájomnosti. Zrodila sa v čase, keď každý slovanský národ v Európe. Ale aj ako suverénny sused so všetkým dôsledkami, ktoré
pocítil svoje neľahké postavenie. Spojilo ich spoločné ohrozenie, vyplývajú z tejto pozície. Azda to nevyznie zveličene, keď poviem,
hrozba straty kultúrnej a národnej identity. Ako sa však táto idea že prijímaním slovanského variantu európskych kultúrnych výdo-
premieta dnes v 21. storočí? Pri príležitosti dvadsiateho výročia bytkov Slováci i ostatní Slovania rozvíjali kultúrne európanstvo
založenia Združenia slovanskej vzájomnosti sme sa na to opýtali v minulosti a chcú ho rozvíjať i v budúcnosti.
jeho predsedu Jozefa Mravíka: M.P.: Boli tieto úvahy impulzom k založeniu Združenia slovan-
M.P.: Kde vidíte podstatu slovensko–slovanských vzťahov? skej vzájomnosti?
J.M.: Slovensko-slovanské vzťahy majú svoje historické korene J.M.: V duchu týchto úvah a tradícií vzniklo 24. apríla 1993
hlboko zapustené v interetnickej závislosti. Zo všetkých foriem, z vôle jednotlivcov a kolektívov Združenie slovanskej vzájomnosti
ktorými sa mohli uskutočňovať, zvíťazila a víťazí literatúra. Sila v Slovenskej republike. Znamenalo zavŕšenie trojročného úsilia tej
slova, umeleckej výpovede mala a má čo povedať každej generá- časti reformne orientovaných členov a sympatizantov Spoločnosti
cii. Literárna vzájomnosť je predzvesťou vzájomnosti spoločen- priateľov s národmi Spoločenstva nezávislých štátov, ktorí novem-
skej a z pravidiel tohto zákona nemožno uniknúť najmä preto, že ber 1989 neprijali ako osobnú porážku, ale naopak, ako výzvu
vždy a všade, keď sme sa ako národ predstavili kvalitnou literár- občiansky sa angažovať za napĺňanie zmyslu a poslania nášho kul-
nou tvorbou sme sa aj ako národ uchytili a upevnili. No nejde nám túrno-spoločenského Združenia.
tu o to, aby sme pozitivisticky ilustrovali dejiny slovensko-slo- Skúsenosť nás poúča, že z každej kritickej situácie možno nájsť
vanských vzťahov a literárnych kontaktov. Ide nám o to, aby sme východisko. Ak sa odstráni príčina, zmení sa i účinok. Vyžaduje
správne pochopili, spoznali mieru nášho vstupu do tohto hnutia si to však rozvahu a premyslenú stratégiu. Za 20 rokov sme si
a definovali jeho význam v širších slovanizačných reláciách. napísali svoj životopis, podľa ktorého nás hodnotia spoluobčania.
M.P.: Aké sú teda pozície slovanských národov v 21. storočí? Môžeme s istou dávkou určitosti povedať, že to najkamenistejšie
J.M.: Slovanské národy chcú žiť ako suverénne historické sub- máme za sebou. Na tejto ceste sme asi všetci stratili veľa ideálov.
jekty a preto realita dneška, i keď nesmierne zložitá a hektická, Tých, čo boli len ilúziami nie je škoda, tie najdôležitejšie si každý
ich zákonite vedie k tomu, aby sa navzájom podporovali, pomáhali môže uchovať sám. Nechceme nostalgicky spomínať, ťažkať si.
si v samostatnom i spoločnom úsilí o dosiahnutie svojich cieľov. Navzdory rozličným protirečeniam, neprimeraným a nerovno-
Stojíme však pred otázkou aké sú pozície Slovanov v modernom merným výsledkom práce vidieť, že naše občianske združenie si
svete a najmä ich perspektívy zaradenia do európskych integrač- postupne vytvára nový morálny kredit.
ných procesov. Nazdávame sa, že moderný svet v 21. storočí bude M.P.: Aké sú najvýznamnejšie aktivity Združenia?
pravdepodobne viazaný na veľké stabilné sústavy. Bez slovanskej J.M.: Medzi kľúčové aktivity Združenia slovanskej vzájomnosti
sústavy by bol veľmi ochudobnený. Ak sa slovanským národom patria medzinárodné konferencie, semináre a najmä vydavateľská
činnosť. Od svojho vzniku roku 1993-2013 sme uskutočnili v spo- vanského kalendára 2012 (prezentujú sa v ňom významné osob-
lupráci s Univerzitou Jána Ámosa Komenského v Bratislave, Uni- nosti slovenského a slovanského hnutia) a Cyrilometodského
verzitou Konštantína Filozofa v Nitre, Univerzitou Mateja Bela kalendára 2013 na počesť 1150. výročia príchodu Konštantína
v Banskej Bystrici a Slovenskou akadémiou vied 14 medziná- a Metoda na územie Veľkej Moravy.
rodných konferencií a seminárov na tému slovensko-slovanské Spoločensky rezonujúcimi sa stali pravidelné konferencie
kultúrne, jazykové a literárne vzťahy a kontakty. V rámci edície Medzinárodného fóra Vyslanci Slovanstva a Združenia slovanskej
Slovanské reflexie sme vydali 13 knižných titulov na uvedenú vzájomnosti, ktoré sa konajú (od roku 2001) na konci kalendár-
tematiku, ktoré majú pozitívny ohlas v odborných kruhoch doma neho roka v rámci stálej jednotnej koncepcie Slovensko-Európa-
i v zahraničí. Svet. Upresnenie ich tematiky je podmienené aktualizáciou urči-
Od septembra roku 2001 vydávame časopis Slovanská vzájom- tých problémov, stavu a rozvoja Slovanstva. Z týchto konferencií
nosť. Ide o kultúrno-spoločenský časopis (vychádza štyri razy do vyšlo 9 zborníkov.
roka), ktorý svojím zameraním, obsahom a štruktúrou patrí medzi M.P.: Ako chápete ideu Slovanstva?
originálne periodikum v našom mediálnom priestore. Prostred- J.M.: Aj tento neúplný výpočet aktivít Združenia slovanskej
níctvom esejí a štúdií významných odborníkov (domácich i zah- vzájomnosti je dôkazom toho, že ideu Slovanstva chápeme skôr
raničných) časopis objasňuje rozmanité aspekty aktuálnej medzi- ako kultúrny, než genetický, skôr ako jazykový a spoločenský,
národnej pozície a perspektívne úlohy slovanského spoločenstva než etnický fenomén. Je to identita v kultúrnom presahu v troch
a jednotlivých slovanských národných kultúr v globálnych civili- rovinách:
začných súvislostiach. Nazdávame sa, že časopis tohto typu jed- 1. v presahu individuálnom, týkajúcom sa konkrétneho človeka,
noducho nemôže byť apolitický už len z toho dôvodu, že kultúra, 2. v presahu národnom, umožňujúcom prekonávať obmedzenosť
umenie, literatúra je tiež politikum a v istom zmysle politické je nacionálneho pohľadu,
všetko, aj to najprivátnejšie prežívanie, aj ten najosobnejší prob- 3. v presahu všeobecne ľudskom, pretože jeho základom je ľud-
lém. Nehovoriac aj o politickom charaktere fenoménu chudoby, skosť a sociálne chápaná idea mieru.
globalizácie, či ochrany životného prostredia. Sú to predsa feno- Zároveň si uvedomujeme, že idea slovanskej vzájomnosti pre
mény, ktoré viac alebo menej sprostredkovane súvisia s fenomé- 21. storočie by mala rátať s takou všestrannou diferenciáciou Slo-
nom kultúry a ignorovať tieto súvislosti by celkom isto nepomohlo vanstva (13 štátov a 15 národov) aká dnes existuje. Nemožno zabú-
riešeniu existujúcich životných problémov nášho ľudu. Ani časopis dať na to, že v Európe sa presadzuje proces politickej a ekono-
nášho Združenia nemôže zostať v závetrí pohybu, ktorý na začiatku mickej integrácie a globalizácie ( v súčasnosti je 5 slovanských
tretieho milénia s veľkou pravdepodobnosťou poznačí nielen naše štátov – Bulharsko, Česko, Poľsko, Slovensko a Slovinsko v Eu-
dejiny, našich priateľov, ale vari aj celého ľudstva. rópskej únii a pripravujú sa do nej vstúpiť ďalšie slovanské štáty).
V roku 2010 vydalo naše Združenie publikáciu Letokruhy Zápas slovanských štátov o kultúrnu a národnú identitu by sa mal
časopisu Slovanská vzájomnosť. Je to iba zlomok toho, čo vyšlo vybojovávať s ostatnými európskymi štátmi o zachovanie vlastnej
v našom časopise a z čoho vznikol výber príspevkov, ktorý sme identity každého národa. Za veľmi užitočné v tomto zmysle slova
ponúkli čitateľovi pre lepšie pochopenie našej protirečivej a hek- pokladáme úsilie o zvýšenie imidžu slovanských štátov v integ-
tickej súčasnosti. račných procesoch moderného konkurenčného sveta. Pravda, až
Jedinečným edičným činom nášho Združenia bolo vydanie Slo- budúca veľká kniha našich dejín ukáže nakoľko sme boli v tejto
chvíli so všetkými svojimi slabosťami hodní svojich myšlienok Analógie s koncom

a spoločných predsavzatí pre napĺňanie zmyslu a podstaty slovan-
skej vzájomnosti. 30-tych rokov sú zrejmé
SV 2013/1
S Nataliou A. Naročnickou sa zhovárala
redakcia Komsomoľskej Pravdy
V dňoch 4. – 11. februára 1945 na Jalte definovali vodcovia
ZSSR, SŠA a Veľkej Británie – Stalin, Roosevelt a Churchill sve-
tové usporiadanie na ďalších 50 rokov až do rozpadu ZSSR.
„Veľká trojka“ sa dohodla na rozdelení sfér vplyvu v oslobo-
denej Európe, vyznačila povojnové hranice, rozhodla sa založiť
OSN. Dnes, po sedemdesiatich rokoch, politici začínajú hovoriť
o novom prekresľovaní mapy sveta. Západ je pripravený začať
novú studenú vojnu s Ruskom, ktorá hrozí prerásť do vojny ho-
rúcej. Je reálne vypuknutie Tretej svetovej vojny? List Komso-
moľskaja Pravda si o tom pohovoril s členkou Izborského klubu,
predsedníčkou Fondu historickej perspektívy, doktorkou histo-
rických vied Nataliou Naročnickou. Náš rozhovor sa odohral pri
príležitosti jubilea na tej istej Jalte v kuloároch medzinárodnej
konferencie, ktorú organizovali Fond rozvoja občianskej spoloč-
nosti, Fond historickej perspektívy a Medzinárodná asociácia
mierového fondu.
K.P.: Natalia Alexejevna, aký význam má dnes prehodnocovať

výsledky Jalty 1945? Svet už zďaleka nie je ten, aký bol pred 70-
timi rokmi.
N.A.N.: Áno, politické pozadie dneška sa veľmi líši od toho
ducha Jalty, ktorý pomohol Stalinovi, Rooseveltovi a Churchil-
lovi nájsť dohodu bez ohľadu na ich rôzne geopolitické záujmy
a osobné ambície. Jalta zabezpečila riadený svet bez chaosu. Dnes
sme svedkami odmietnutia jaltského systému. To viedlo k tomu, že
v samotnej Európe došlo k rušeniu hraníc, vznikli nestabilné štáty.
Úsilie Západu nedopustiť zrod žiadneho hráča, s ktorým by po lik-
vidácii ZSSR bolo treba počítať je také brutálne, že svetový poria-
dok bol jednoducho odstrelený.
K.P.: Mnohí zrovnávajú dnešné časy s rokmi 1938-1939. Hovo- nebúrajú. Kritikov Stalina v skutočnosti neznepokojujú jeho repre-
ria, že to dnes zaváňa Treťou svetovou vojnou. Nepreháňajú to? Je sie, ale skutočnosť, že on pretvoril sovietske Rusko, ktoré utláčali
dôvod strašiť ľudí? zo všetkých strán, v silu zrovnateľnú so Západom. Samozrejme,
N.A.N.: Dnes vôbec nie je neodvratný taký výsledok, ku kto- málokto chce návrat stalinizmu. Ale to nie je dôvod znevažovať
rému priviedla neschopnosť vlád vtedajšej Európy pred začiatkom úspechy tej veľkej epochy.
hitlerovskej agresie. No analógie sú viditeľné. Nijaké spojenectvá, K.P.: Prečo dnes Západ kladie dôraz na konfrontáciu, nie na
okrem európskych, nemohli zastaviť Hitlera. Avšak Európa nech- politiku dohovoru?
cela vyjednávanie so ZSSR. A Hitler úspešne využíval tú skutoč- N.A.N.: Pretože americkí stratégovia vypustili v 90-tych rokoch
nosť, že Západ počítal s nástupom Nemecka na východ. Západ na obežnú dráhu doktrínu jednopolárneho sveta, no dodnes nie sú
chcel, aby došlo ku vzájomnému zničeniu nemeckého fašizmu schopní sa priznať, že nesprávne vypočítali trajektóriu iných pla-
a ZSSR. A za takúto neuváženú politiku nakoniec sám draho zapla- nét. O jednopolárnom svete sa už nedá hovoriť. Rusko nie prvý raz
til. Pozrite sa, čo sa deje na Ukrajine. Ešte pred rokom tam neona- necháva počuť svoj hlas. Čína, hoci aj môže spomaliť svoj rast,
cisti pri moci neboli. A dnes nielen že sú, ale Západ ich použil ako už nezíde z cesty premeny na veľkú mocnosť. Podobne tak India.
svoj nástroj. Presne takto sa zo začiatku pozerali na Hitlera, no Západná civilizácia sa stáva len jednou zo svetových mocností.
potom bol džin vypustený z fľaše. A pokusy potlačiť vôľu Ruska sú jednoducho smiešne. Občan libe-
Rusko provokujú k tomu, aby nasadilo na Donbase armádu, rálneho sveta, pre ktorého je jeho vlasť tam, kde sú nižšie dane, no
no ak sa na Ukrajine objaví čo len jeden ruský tank, NATO tu jeho prípadný zubný kaz – to je jeho najväčší životný problém, nie
okamžite vrhne svoje ozbrojené sily. Vytvára sa obrovské napä- je napríklad pripravený obetovať svoj život za to, aby katedrála
tie. No história učí: ak dlho balansujete na okraji priepasti, záko- Notre-Dame zostala svätyňou a nie iba bežnou pamiatkou. A preto
nite nastane moment, keď dosiahnete bod, odkiaľ už niet návratu. je isté, že on v boji prehrá. Ale tie národy, ktoré si chránia histo-
A potom budú hlavy štátov nútené konať tak, ako možno ani sami rické vedomie, sú verné samy sebe, zvíťazia. Pred polrokom som
nechceli. Všetko toto bolo lekciou Druhej svetovej vojny. v periodiku Figaro čítala vysvetlenie na čudnú otázku redakcie:
K.P.: V Jalte nakoniec postavili pamätník Stalina, Roosevelta prečo 80% čitateľov ich novín nesúhlasí s politikou prevládajú-
a Churchilla. Ukrajina sa tomu dlhý čas bránila. Je teraz naozaj cou v Európe. Sociológ odpovedal, že mnohí sú sklamaní z európ-
vhodné pripomínať ľuďom epochu Stalina? skej politiky a myslia si, že Európa rýchlo stráca samu seba. Pre
N.A.N.: Toto nie je pamätník venovaný Stalinovi, ale najväčšej nich je Rusko jediný štát, ktorý na úrovni vlády otvorene vyhlásil
udalosti 20. storočia, ktorá zmenila chod histórie. Nejde o žiadne ochranu svojich vlastných tradičných hodnôt. „Títo históriu nepoz-
oslavovanie Stalina. Ja mám právo o tom hovoriť. Môj strýko najú a ignorujú ju, ale Rusi ju poznajú, pamätajú si ju a sami ju
zahynul v táboroch, môj otec niesol 20 rokov biľag brata nepria- tvoria“. To z článku citujem doslova.
teľa vlasti. No, ako čestný historik, vždy položím otázku: prečo K.P.: Teraz, rovnako ako v roku 1945, je Krym epicentrom medzi-
len vy dnes chcete zo Stalina urobiť zloducha, ale z Cromwella, národnej politiky. Vidíte v tom nejakú symboliku?
ktorý zalial krvou celé Anglicko nie? Ani z Robespierra a Dan- N.A.N.: Samozrejme, pretože Krym – to je strategický bod. Aj
tona, ktorých pamätník stojí na bulváre St. Germain v Paríži. V po- malý posun v rovnováhe síl medzi čiernomorskými štátmi mal
mere k počtu obyvateľov presahujú obete francúzskej revolúcie vždy obrovský vplyv na chod histórie. Túžbou SŠA bolo ukon-
všetky represívne režimy 20. storočia. Francúzi žiadne pamätníky čiť vyvážené postavenie Ukrajiny medzi východom a západom. To
si vyžadovalo zvrhnúť celý jej politický systém. Myslím si, že ak Štúrovský rok v reflexii
by nebolo došlo k pripojeniu Krymu, už rok po Majdane by boli
vyhnali naše loďstvo zo Sevastopoľa a vytvorili by tam základňu a perspektívach
NATO. A to by bol koniec Ruska ako veľmoci.
(Preklad: Tibor Korečko) Rok Ľudovíta Štúra je vhodnou príležitosťou na reflexiu matič-
SV 2015/2 ných jazykových zápasov, predstavujúcich už generačný odstup
a reprezentujúcich Maticu slovenskú ako mobilizačnú celoná-
rodnú ustanovizeň okamžite po páde režimu v roku 1989. Jed-
nému z aktívnych matičných účastníkov udalostí tých čias, dlho-
ročnému členovi Matice slovenskej Stanislavovi Bajaníkovi po-
ložil niekoľko otázok Maroš Smolec.
M.S.: Mladšia, ale aj staršia matičná generácia má dnes o tomto

pohybe len strohé literárne alebo memoárové informácie. Stredná
si tie udalosti a deje dobre pamätá, staršia je ponorená vo svojej
nostalgii a v spomienkach. Ako ten čas vnímate s takmer dvadsať-
päťročným odstupom vy?
S.B.: Iredentistické, nostalgické maďarské avantúry na Sloven-
sku sa zrodili už na prelome rokov 1989-1990. Bývalý maďar-
ský politik M.D., žijúci na Slovensku, vykladal, že bol v bývalom
režime prenasledovaný, v skutočnosti však išlo o jeho snahy pre-
sadiť maďarskú autonómiu v rámci tzv. proletárskeho internaci-
onalizmu v bývalej ČSSR a legislatíva o ochrane republiky mu
vyniesla problémy. Rok 1989 – 1990 poskytol týmto iniciatívam
nové možnosti, vznikli nové politické strany a bývalé antimatičné
hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN) to všestranne podporovalo.
Štúrova spoločnosť, Matica slovenská, Slovenské národné noviny,
Slovenská národná strana, KSI, Korene, Hnutie 61 rokov k slo-
venskej identite, Svetový kongres Slovákov, exilové spolky na
celom svete, študentské hnutia, nová žurnalistika spojili sily a štú-
rovský zápas o slovenčinu ako politický nadobudol nevídané roz-
mery. Vyjsť z kabinetu na fórum znamenalo mobilizovať národné,
občianske zázemie, a tak sa i stalo najmä pod vedením výboru
a predsedníctva MS, čo možno hodnotiť ako unikátny historický
výstup.
M.S.: V matičných novinách sme viackrát pripomenuli dvadsať- s vládou, aj keď priaznivo naklonenou matičným jazykovým zápa-
päť matičných šurianskych stretnutí Slovákov z južného Slovenska som 1990-1995, nebol márny. Skúšky, ktoré museli podstúpiť Slo-
ako nosný vplyv juhu na slovenský jazykový pohyb... váci, sa stali jedinečnými. Mnohí politici, ktorí v tichosti s nami
S.B.: Po roku 1990 sme zdedili v jazykových otázkach právny aj súhlasili, oficiálne ostávali pod direktívnym partokratickým tla-
chaos, čiastočne pretrvávajúci dosiaľ. Nič tak nevyburcovalo mlad- kom. Ak vtedajší predseda vlády SR vyzýval na ústup z údajne
šiu i strednú životaschopnú generáciu ako jeho dosah: problémy „radikálnych“ matičných požiadaviek upozornením, že na maďar-
v školách, kultúre, informatizácii, no najmä nové vlny autonomis- sko-slovenských hraniciach sa sústreďujú tanky, tým viac vybur-
tických avantúr na Slovensku. Južnoslovenská inteligencia, peda- coval matičný terén. Napokon bola to vláda a parlament SR, ktoré
gógovia to cítili na vlastnej koži. Matica slovenská, nové alebo potom ocenili tieto neoblomné matičné iniciatívy darom jedného
obnovujúce sa miestne odbory MS tiež. Ponižovanie Slovákov – originálu Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky (1992)
aj keď nie príliš transparentné, ale rafinované a mocensky pois- do matičných trezorov, ako i Ústavy SR. No historický zlom zazna-
tené – bolo na dennom poriadku. Samosprávne, politické, riadiace menala aj prvá slovenská hladovka v Bratislave, ktorú podstúpilo
funkcie, výsledky volebného zákona posúvali Slovákov do nižších vyše deväťdesiat prevažne mladých Slovákov. To si všimla nielen
kategórií na území svojho štátu. Cítili sme to ako neprijateľný tlak, Európa, ale i svet. A za to im patrí vďaka, uznanie a ocenenie.
ale aj ako výzvu opätovne sa hlásiť k svojej suverenite, samostat- M.S.: Spomínate Európu a svet a rozruch, ktorý vyvolali matičné
nosti a z toho postu vyplývajúcim právam. aktivity. Mohli by ste o nich uviesť viac?
Šurianske stretnutia zmobilizovali Slovensko, ale i štátnu bez- S.B: Diplomati, európski komisári, politológovia z Európy, žur-
pečnosť, politikov, informačné služby, komisárov, emisárov EÚ, nalisti i zo zámoria sa stali hosťami viacerých diskusií a debát na
Prahu a najmä domáce „svetoobčianske“ politické zázemie. Ak našej pôde v Bratislave. To bol nevídaný matičný boom. Dokonca
vzala na seba Matica slovenská úlohu nielen mobilizovať, ale i mo- sme cítili, že viacerí hostia boli do našich vecí – takpovediac –
derovať nové slovenské hnutie, táto požiadavka vyplynula zdola. nasadení. Už v rokoch 1990-1991 sme absolvovali viacero medzi-
Podnes tvrdím, že tento hlas, sila národa je nenahraditeľná. Nová národných konferencií, organizovaných k jazykovým otázkam
generácia je opäť toho dôkazom. Aj vy predsa patríte do jej radov. európskymi nadáciami a korporáciami v zahraničí. Pozoruhodne
Možno by stálo za to zmobilizovať sa opäť a viribus unitis založiť dobré styky sme mali najmä so slovanskou diplomaciou v SR
nové celonárodné politické zoskupenie, keďže je to rozhodujúca a s Maticami slovanských národov. Viacerí začali sledovať SNN,
forma na presadenie našich legitímnych záujmov doma i na pôde Celonárodné zhromaždenia, Vyhlásenia, Memorandá MS. Spomí-
EÚ aj NATO. Výmena generácie je najaktuálnejší moment nielen nam si, ako sme ich nechali prekladať do angličtiny pre noviná-
v matičnom hnutí ale i v slovenskej politike. rov, ktorí po slovensky nečítali. Podporila nás aj slovenská mládež
M.S.: Ako vieme, matičné a národné jazykové zápasy nenašli v Maďarsku, Poľsku, slovenský exil v Európe i zámorí. Maďarsko
vo vtedajšej slovenskej, resp. česko-slovenskej politike okamžite – apropo – druhá strana Dunaja, jej diplomacia nečakali na konári.
priaznivý ohlas. Doposiaľ pretrvávajúce „trianonské traumy“ – Maďari na Sloven-
S.B.: Podľa toho u koho. Nastoľovanie slovenskej jazykovej sku, v Rumunsku, Ukrajine, vo Vojvodine – neutíchajú, maďarský
i štátnej suverenity nebolo ani bezpečné, ani populárne. Povedané Jobbik, znova pôsobiaci aj na Slovensku, je toho dôkazom.
Jergušom Ferkom, pretrvávali nielen maďarské, česko-slovenské, Parížska mierová konferencia po druhej svetovej vojne zaka-
ale i slovenské „vládne sebaklamy“. S odstupom času aj zápas zuje aj našim susedom, organizovať hnutia, ktoré volajú po revízií
hraníc, iredente, no naša aj európska politika to trpí. Po reví- M.S.: V matičných dokumentoch sa viackrát spomína matičná
zii a autonómii volali maďarské politické hnutia už v roku 1990, ekuména. Ako hľadíte na tento pojem a jeho obsah?
čiastočne aj v totalitnom systéme. Preto im pohyb na slovenskom S.B.: Matičný terén je nanajvýš ekumenický, duchovne i ná-
juhu spôsoboval vrásky a vyrýva ich doteraz. Matica slovenská, rodne prepojený doma i v slovenskom svete. Jazyk, identita, duch
aj keď jej to niektorí pripisovali, neprejavovala šovinistické ambí- spájal a spája všetkých. Štúrovci sú toho eklatantným príkladom.
cie. Šurany, Komárno, iné miestne odbory MS na juhu nabádali Nebyť otca Slovákov J. Hollého sotva by sa tak ujal aj Ľ. Štúr
našich maďarských a rómskych spoluobčanov na slovenskom juhu a jeho doba. No, čo je pre moderného Slováka najpodstatnejšie, ak
na pokojné spolužitie, rozvahu, vzájomnú toleranciu. Veľmi nám sa hlaholika stala „európskym“ jazykom v 9.storočí, štúrovská slo-
pomáhala aj podpora Slovákov z bývalej Juhoslávie, Rumunska, venčina, pravda dnes už vedecky upravená kodifikácia, je uznaný
Maďarska, Bulharska. Až neskoršie nadiktované politické pod- moderný európsky jazyk v rámci EÚ. Ak sa Európa vzdá duchov-
mienky, Rámcový dohovor o ochrane národných menšín (1995), nej ekumény, otrasie sa vo svojich základoch. A Matica slovenská,
Európska charta regionálnych a menšinových jazykov (2001) rie- ak to možno podotknúť, tiež.
šili vzájomné práva na novej úrovni. Matica slovenská bránila M.S.: Ako vníma slovenský svet Ľudovíta Štúra a jeho
záujmy Slovákov a na to mala aj právo. jubileum?
M.S.: Jazyk ako politikum. Tento punc mu dala Matica sloven- S.B.: Kým naša exekutíva dovolila likvidovať pomenovania
ská – nepolitická inštitúcia... ulíc a priestranstiev po národných dejateľoch na území Slovenska
S.B.: Matica slovenská ako verejno-právna ustanovizeň je – novodobé ponižovanie slovenskej identity jazykovo zmiešaných
nestranícka, ale sotva môže ostať nepolitická. Polis – ako obec, vec území, slovenský svet si niekoľko desaťročí Štúra cení, váži. Urobili
verejná, sa zaoberá verejnou potrebou národa doma i vo svete. Ak tak Slováci v USA, Kanade, Argentíne, Ukrajine, Austrálii. Srbsku,
sa pod jej iniciatívu Za tú našu slovenčinu už v roku 1990 podpí- Chorvátsku, Rumunsku, Rakúsku, Česku. Po cyrilo-metodských
salo vyše tristoštyridsaťtisíc občanov, získala verejný mobilizačný a štefánikovských motívoch je štúrovský najzastúpenejší vo vzde-
mandát, a to potvrdili snemy, valné zhromaždenia MS. Dalo by sa lávaní, v prezentácii, vo výskume slovenského zahraničia. Cenné
povedať, že táto matičná súčasť dejín, sui generis, nemá v jej his- je, že na propagácii Ľ. Štúra ako vzdelaného evanjelika majú leví
tórii obdobu, jedine ak pred jej založením Memorandom z roku podiel aj vzdelaní katolíci v slovenskom zahraničí, a to je príklad
1861, keď si Slováci žiadali jazykové právo a svoje „Okolie“. ekumény, ktorá národ spája. Ak upustili slovenskí zahraniční evan-
Jazykový matičný zápas z roku 1990 odštartoval zápas Slová- jelici od biblickej češtiny, aj to je dôkaz štúrovského jazykového
kov o suverenitu, ústavnosť a štátnosť. Aj štúrovci svojím Memo- vplyvu na ich duchovný a liturgický život. Aj tu má Matica sloven-
random z roku 1849 takto konali vo Viedni, o čom sa málo vie ská svoje miesto.
a to treba osobitne prezentovať. No a po nich prišli ďalšie národné Napokon sa mi patrí poďakovať všetkým matičiarom i nema-
„očisťovacie“ iniciatívy, najmä dve slovenské štátnosti s vyvr- tičiarom, ktorí sa v histórii aj v súčasnosti doma i v slovenskom
cholením roku 1993. Druhým Memorandom slovenského národa svete o toto zaslúžili. Rok Ľ. Štúra mal svojich predchodcov a som
z roku 1991 sa MS ako jedna z prvých prihlásila k slovenskej štát- presvedčený, že bude mať aj svojich nástupcov.
nosti. A nielen k nej. Má nárok zriadiť pre vývin slovenskej štát- SV 2016/1
nosti vedecko-výskumné a prezentačné pracovisko. Ako správca
MS máte vážnu úlohu pred sebou.
Prečo nás nemajú radi? kde pôsobil celý Inštitút Marxa-Engelsa-Lenina pri ÚV KSSZ,
kde „talmudisti“ rozoberali každé ich slovo, nebolo nikdy vydané
S Nataliou A. Naročnickou sa zhováral súborné dielo týchto našich ideových učiteľov! To preto, lebo časť
śéfredaktor časopisu Story Vladimír Černov ich prác obsahuje veľké pohŕdanie a nenávisť voči Rusku! Aj Marx
Natália Alexejevna Naročnická /23.12.1948/, doktorka historic- a Engels ho považovali za hlavnú prekážku uskutočnenia svojich
kých vied, poslankyňa Štátnej dumy RF — 4.volebné obdobie, zámerov. Neúcta k Slovanom, strach z ich zjednotenia sa vždy
dcéra akademika, historika — encyklopedistu Alexeja Leontie- otvorene prejavovali u Engelsa, ktorého veľmi znepokojoval osud
viča Naročnického, odborníčka na USA, Nemecko a všeobecné nemeckého „Grossraum“ /veľkého priestoru/v prípade oslobode-
problémy a tendencie medzinárodných vzťahov. Ovláda anglic- nia Slovanstva. V diele „Revolúcia a kontrarevolúcia v Nemecku“
ký, nemecký, francúzsky a španielsky jazyk. V rokoch 1982 — 89 /1852/ Engels vykresľuje strašný obraz: „civilizovaným národom“
pracovala v Sekretariáte OSN v New Yorku. Od roku 2008 sto- hrozí možnosť zjednotenia všetkých Slovanov, ktorí sa môžu
jí na čele Medzinárodného inštitútu historickej perspektívy pre odvážiť vytlačiť alebo zničiť neželaných hostí...Turkov, Maďarov
odstraňovanie pokusov o falzifikáciu histórie v Paríži, je členka a predovšetkým nenávidených Nemcov“. Engelsovi patrí aj mýtus
Spoločenskej rady pri Ministerstve vnútra RF. Autorka mnohých o nelichotivo slávnom „panslavizme“, ktorým vytrvalo strašil: “...
kníh, najvýznamnejšia „Rusko a Rusi vo svetovej histórii“. Po- to hlúpe antihistorické hnutie, ktoré má za cieľ nie menej, ako pod-
pularitu získala najmä knihami o 2.svetovej vojne. Najpopulár- robiť civilizovaný Západ barbarským Východom, mesto-dedinou,
nejšia kniha „Za čo a s kým sme bojovali“. Vystupuje na domá- obchod, priemysel, duchovnú kultúru primitívnym poľnohospo-
cich i medzinárodných fórach za zachovanie štátnej suverenity, dárstvom Slovanov – nevoľníkov“. A ďalej klasik vyhlasuje:“ Za
proti globalizácii a diktátu nadnárodných ideologických, finan- touto hlúpou teóriou stojí hrozná skutočnosť, predstavená ruským
čných a vojenských štruktúr, ktoré si uvedomujú úlohu silného impériom..., v každom kroku ktorého sa objavuje nárok považo-
Ruska ako jedinej prekážky na ceste k svetovláde. vať celú Európu za vlastníctvo slovanského plemena...“ Ale mys-
lenie a politika samotného Mikuláša I., ktorý sväto dodržiaval prin-
V.Č.: Natália Alexejevna, svojho času si u nás mysleli, že nás svet cíp legitimity a systém prijatý na Viedenskom kongrese 1815, aj
nemá rád kvôli našej sovietskej minulosti. Ale príčina nepriazne jeho kacelára K.V. Nesselrodeho, nadovšetko si vážiaceho vzá-
bola nacionálna. Veď Rusko nikdy nebolo krajinou – uchvatiteľom, jomné porozumenie s rakúskym ministrom – kniežaťom Metterni-
krajinou – agresorom. Vždy to bolo obrovské pokojné kontinen- chom, bolo veľmi ďaleké od týchto zdanlivých cieľov! Rusko nie-
tálne impérium – na rozdiel od skutočne agresívnej a koloniálnej lenže nemalo žiaden vzťah ku slovanskému kongresu v Prahe, ale
Anglie, ktorá žijúc na svojich maličkých ostrovoch obsadila pol naopak, bolo mimoriadne znepokojené, že taký dojem môže vznik-
sveta, ako definoval zámery svojho impéria Kipling. Čítajúc Kip- núť vo Viedni. Jediný Rus na kongrese bol Michail Bakunin, ktorý
linga zistíme, že jedným z hlavných nepriateľov Británie bolo vždy sa neskôr ocitol ako väzeň v Petropavlovskej pevnosti...
Rusko. A nie iba Británie! Veľa ich bolo, ale najdrzejšia je kradmá V jednom z dielov, ktoré boli u nás vytlačené, Engels pri pole-
ruka yankeov. mike s Bakuninom jeho výzve „podať ruku všetkým národom
N.A. N.: Stará téma! Myslíte si, že iba monarchovia, ich histo- Európy, aj bývalým utláčateľom“ rázne vyjadril – stop! Veď Slo-
rici a ospevovatelia západných impérií nemali radi Rusko? Maj- vania sú kontrarevolučné národy, Slovania sú ...„ničotný odpad
strami rusofóbie boli klasici marxizmu Marx a Engels! V ZSSR, histórie, ktorý iba vďaka cudziemu jarmu bol vystrčený na prvý
stupeň civilizácie“. Preto sa netreba čudovať rusofóbii západnej ným Ruskom. Ale Európa bola vo vzťahu k Rusku vždy nevedomá
tlače, problém vznikol pradávno. Aj monarchistickí dvorní histo- a nevďačná“. Vzťah k Rusku bol vždy nervózny...
rici, aj marxisti rovnako nemali radi Rusko, báli sa ho. Dá sa to V. Č.: Ale prečo sú k nám takí?...
ľahko zbadať pri čítaní prác vedcov 19. storočia. A nie iba vedcov N.A. N.: Európu vždy poburoval náš „zvláštny charakter“. Sme
– pozrite sa na britského básnika lorda Tennysona, modlu britských príliš veľká veličina, aby nás mohli ignorovať a premeniť nás
salónov v čase Krymskej vojny. Aristokrat, ktorý zúrivo nenávidel na svoj obraz sa im nedarí! Už len samotná naša existencia, ako
Rusko... samostatného historického objektu, ktorý si vybral vlastnú cestu
V. Č.: Ale veď zahraniční cestovatelia v 19.storočí oznamovali a vôbec sa im nevtiera , samotná naša prítomnosť vo svete nedo-
svetu, aké je Rusko strašné... voľuje nikomu riadiť svet z jedného bodu. Prežili sme i deväťde-
N.A. N.: Nedávno jeden taliansky historik napísal knihu a ro- siate roky 20.storočia a idea „jednopolárneho sveta“ sa zrútila! To
zobral v nej prácu markíza de Custina – francúzskeho monar- sú zákony veľkých objektov – okolo nich ako okolo veľkej planéty
chistu o jeho cestovaní po Rusku z čias Mikuláša I. Dokázal, že je vždy zóna príťažlivosti. A to už je iný svet, alternatíva, výber.
celá koncepcia knihy a odtrhnutie od ruskej skutočnosti v nej Tak napríklad, len čo sme vyslovili myšlienku euroázijského prie-
vznikli vo vedomí markíza ešte pred cestou, pretože nič z toho, čo storu, riadne sa vyplašili! Výber – a to už je alternatíva. Koľko
reálne videl, nemohlo potvrdiť to, čo napísal. Tak napríklad sku- je tu rás, koľko náboženstiev, spôsobov života! Mimochodom,
víňa o krutých mrazoch, v ktorých akoby dokážu žiť iba barbari, samotné Rusko je zmenšený model celého sveta. Ako písal Vasilij
hoci cestoval v lete. Jasné, že Custine od počiatku chápal Rusko Osipovič Ključevskij, ešte pred prijatím kresťanstva bola v družine
ako „nepriateľskú oporu lživej viery“. Aj silná cárska vláda, aj kyjevského kniežaťa celá internacionála, čo odlišovalo ruský štát
poriadky sa zámerne prekrúcajú, alebo slúžia prekrúteným cieľom! od Európy, ktorá išla cestou vytvárania mnohonárodných a mno-
To nie je ako v katolíckom Španielsku, kde inkvizícia upaľovala hokonfesionálnych spoločenstiev. Rusko po celé stáročia zhro-
zaživa heretikov. Tam Custine hovorí o „svätom väzení“! Nedá sa mažďovalo unikátne skúsenosti v spolužití a spolupráci národov
nevidieť za tým večnú žiarlivosť katolíctva voči Byzancii a potom – každý z nich sa mohol modliť ku svojim bohom, ale spolupatrič-
i ruskému pravosláviu, ktoré k úžasu zastáncu latinskej kultúry zís- nosť k celku bola drahou cennosťou.
kalo v Rusku silné materiálne a štátne formy, čo bolo nespochybni- Spoločenská dohoda Francúza Rousseaua, ktorá je považovaná
teľné. Aj Marx narieka, že nie je možné vrátiť Rusko do čias Stol- za základ západnej demokracie, v podstate rozumie pod štátom
bovského mieru /uzatvoreného medzi Ruskom a Švédskom v roku spojenie občanov , zjednotených jednoduchým záznamom v pase,
1617/: “Európa, ktorá ledva vedela o existencii Moskovije, stis- uzatvárajúcich s ním akoby dohodu. V ruskom povedomí, v sú-
nutej medzi Tatármi a Litovcami, zrazu s údivom zistila, že má na lade s učením Filareta Moskovského, je ideálny štát „spoločen-
východnej hranici obrovské impérium, rozprestierajúce sa od Bugu stvo rodinného typu“, keď národ predstavuje jednu veľkú rodinu
po Tichý oceán.“ a vláda nesie morálnu zodpovednosť. Premýšľa nie iba o tom, čo
A Puškin, výnimočne uvedomujúc si všetko európske, pozna- je racionálne a správne, ale aj čo je pravdivé a nevyhnutné – ako
menáva s filozofickým smútkom: “Mongoli sa báli ísť ďalej na skutočný biblický otec.
Západ, zanechajúc za sebou vykrvácané Rusko a odtiahli do stepí A ešte naša náklonnosť neprijímať poučovanie od kohokoľvek.
svojho Východu. Rodiaca sa renesancia bola zachránená zadýcha- Aj keď niečo od niekoho prevezmeme, okamžite to pretvoríme na
nepoznanie, vytvoríme niečo svoje. To sme, mimochodom urobili
aj s marxizmom... Samozrejme znetvoril Rusko, ale čo uro- patrí k moriam, okolo ktorých sa počas celej ľudskej histórie
bilo s marxizmom ono samotné! Lenin s Trockým by sa obrátili viedli vojny, pretože Pánom vtedajšieho sveta sa mohol stať iba
v hrobe, keby videli to vlastenectvo, ktoré sa v krajine zachovalo ten, kto kontroloval celé jeho pobrežie. Príklad vojny medzi antic-
po 70-tich rokoch sovietskej vlády. Veď oni tvrdili, že proletariát kým Rímom a Kartágom s jeho veľkým vojvodcom Hannibalom.
nemá vlasť... Až potom, keď Rím ovládol Severnú Afriku, stal sa Veľkým rím-
Európa by chcela, aby Rusko nemalo historickú iniciatívu. Aby skym impériom. Aj Napoleonovi by sa to podarilo, ak by nelie-
nieže zmizlo, ale aby slúžilo ich historickému projektu. Aj v eko- zol do Ruska, podnecovaný svojím dávnym súperom Anglickom.
nomike , aj intelektuálne. Aby poslúchalo hlas takzvanej „svetovej Napoleon bol presvedčený, že je nemožné stať sa pánom sveta,
civilizovanej spoločnosti“ – čo je správne a čo nie! Európski a ame- pokiaľ jestvuje obrovské Rusko. Žiadnu ekonomickú výhodu v sú-
rickí „tvorcovia osudov sveta“ si sami prisvojili právo určovať časnom poňatí pochod na Moskvu nemal. O nafte vtedy nevedeli.
štandardy správania nie iba vo vnútri svojich krajín, ale aj vonku, Delili nás tisíce kilometrov priestoru bez dopravného spojenia, čo
sami kontrolovať, sami vynášať súd aj sami trestať. Ako nejakí znemožňovalo akýkoľvek dovoz tovarov, podnebie na presídlenie
Najvyšší sudcovia. Ale kto ich tým poveril? Čo je to za namysle- Francúzov pre nich nie je vôbec lákavé. Francúzsko nebolo ani
nosť? A v 90-tych rokoch naša ako zmyslov zbavená „elita“, opitá husto osídlené a malo hŕbu kolónií. Nie, práve túžba po svetovom
„novým myslením“, v úplnom ideovom poblúznení rozdávala naše panstve, žiarlivosť na existenciu ohromného impéria ho podnietili
stáročiami vytvorené vlastníctvo ako darčeky a svet podľa starého k dobrodružstvu.
overeného myslenia ochotne všetko bral. No a Anglicko večne intrigovalo, aby zostalo bokom až do
V.Č.: Doteraz nemôžem odpustiť Ševarnadzemu, ktorý len tak, chvíle, kým sa jeho kontinentálni súperi strieľajú a oslabujú jeden
aby akoby „vyrovnal hranice“, zobral a venoval Amerike gigan- druhého. Zaujímalo sa iba o to, aby sa suchozemské giganty čo naj-
tické územie – všetky naše rybárske oblasti v Tichom oceáne. Ame- viac vyčerpali. Princípom anglickej politiky totiž bolo čo najviac
ričania si mysleli, že bude za to chcieť naspäť Aljašku, ale on – len prekážať získaniu prevahy akejkoľvek európskej mocnosti. Odtiaľ
si zoberte, naša krajina je bohatá, iba poriadku niet... pochádza i téza: „Nemáme trvalých spojencov, máme iba trvalé
N.A. N.: Áno, aj všetky vzájomné záväzky o počte klasických záujmy.“
zbraní v Európe, ktoré boli prijaté krátko pred perestrojkou, sa uká- Anglia vždy bola a ostáva naším večným geopolitickým súpe-
zali ako jednostranné: my sme splnili všetky! A druhá strana sa ani rom, ktorý veľmi pozorne všetko sleduje a dbá, aby niekto nezískal
nehla. Teda v každom prípade čo sa týka výzbroje... Pretože Rusko veľký vplyv vo svete. Ona vždy bojovala nie o život, ale za záujmy.
ako samostatný hráč vo svetovej histórii je im nepotrebný. A Rusko takmer vždy bojovalo za život. Aj pred 1. svetovou voj-
V. Č.: Stále sa nás pokúšali dobyť – takým či onakým spôso- nou, bolo možné myslieť si, že dozrieva tvrdý konflikt medzi Rus-
bom. Ale napríklad Bismarck, ktorý sa cítil v Európe neohrozený, kom a Anglickom a vôbec nie konflikt s Nemeckým cisárstvom!
nikomu neradil, aby sa strkal do Ruska. A Napoleon? Žil by ako Lebo vo fantázii britských geopolitikov Rusko po získaní Strednej
najšťastnejší imperátor celej Európy, celého Stredomoria a nebolo Ázie sa pripravovalo kozáckou jazdou prekonať Pamír a odňať im
by žiadne Waterloo... Načo tiahol do Ruska? ich indické majetky! Mimochodom aj hnutie basmačov / po VOSR
N.A. N.: Skutočne, racionálneho vysvetlenia niet. Nestačilo ozbrojené kontrarevolučné hnutie feudálnych bejov a musulman-
mu Stredomorie a pol Európy! Náš veľký ruský politický geo- ského duchovenstva / sponzorovali Britovia, ktorí stimulovali
graf Venjamin Semionov Ťan-Šanský písal, že Stredozemné more
Turecko a Perziu proti Rusku niekoľko storočí, vyvolávali tak už nemožno zatvoriť. Takže, Británia vždy dávala prednosť tak-
nepokoje v južnom podbruší Ruska. tike: lavírovať a stáť bokom a zamiešať sa až vtedy, keď už je roz-
V prvej štvrtine 19.storočia veľký diplomat Alexander Griboje- hodnuté. Amerika to všetko presne opakovala. V 1. svetovej vojne
dov uzatvoril pre Rusko veľmi výhodnú Turkmančajskú zmluvu mal Woodrow Wilson nejakého záhadného poradcu – plukovníka
s Perziou /v roku 1828 sa ňou ukončila rusko-iránska vojna a po- House, ktorý v roku 1916 vytvoril neoficiálnu skupinu expertov
tvrdilo sa právo Ruska mať vojenskú flotilu na Kaspickom mori/, na vypracovanie modelu budúceho sveta a v ňom úlohu USA.
po ktorej vplyv Ruska v Perzii nesmierne vzrástol. Dokumenty House je architekt celej americkej politiky. Zaujímavé, že plukov-
z tohto obdobia sú v Británii doteraz skryté, napriek dávno skonče- ník House, len čo prehrmela naša revolúcia, poradil prezidentovi
nému termínu utajenia. Británia sa s ľahostajnosťou pozerala na to, Wilsonovi, aby zablahoželal boľševikom k revolúcii! Prečo nie?
ako Rusko obsadzuje Sibír, tundru, zátoku Leny. Ale len čo vyšlo Impérium padlo!
k Čiernemu moru a na Kaukaz, stal sa ten región objektom sústre- V. Č.: Vysvetlite teda, prečo mocnosti, ktoré vstúpili do vojny,
denej pozornosti Britov. Ani jedna dohoda medzi Ruskom a neja- neboli zastavené vládcami, ktorí boli všetci zviazaní ešte aj prí-
kou čiernomorskou alebo stredozemnou krajinou sa neobišla bez buzenskými vzťahmi. Veď Mikuláš II., anglický Juraj V., cisár Wil-
toho, aby sa Anglicko nevmešovalo a nežiadalo, aby bolo v dohode helm II. boli bratanci, spolu sa v detstve hrali, podľa fotografií
treťou stranou. Napríklad v roku 1833 bola uzatvorená dohoda vidno, že si občas zo žartu vymieňali uniformy. Čo im prekážalo,
s Tureckom, čo sa považovalo za náš najväčší diplomatický úspech aby sa dohodli „po bratsky“?
za celé 19.storočie, keď sa bez vojny dohodli o vzájomnom regu- N.A. N.: To je častá chyba – takto premýšľať. Dynastické zväzky
lovaní čiernomorských prielivov. Francúzsko a Anglicko, ktoré nikdy neboli základom medzištátnych vzťahov. Neboli nikdy ani
sa nachádzali tisíce míľ odtiaľ, neuznali túto dohodu. Začalo sa prostriedkom zblíženia, ani prekážok v politike. Podľa zákonov
hnutie, smerujúce ku Krymskej vojne, v ktorej sa pokúsili odobrať následníctva trónu na zachovanie akejsi výchovnej tradície, man-
Rusku status čiernomorského štátu. Ako výsledok našej porážky želstvo sa povoľovalo iba medzi členmi kráľovských rodín. Prak-
v tejto vojne Rusku bolo zakázané mať loďstvo na Čiernom mori ticky všetky kráľovské domy, ak máme súdiť podľa krvi, nie sú
a muselo zrúcať všetky pobrežné opevnenia. predstaviteľmi svojich národov. A to nie iba u nás !
V. Č.: To znamená, že nás nepúšťali ku svetovým moriam? V. Č.: Ako sa človek, vystavený súčasnému ideologickému spra-
N.A. N.: Samozrejme, veď práve to pridáva štátu výhodnú pozí- cúvaniu, stane slavianofilom? Ako sa stávajú západníkmi, je jasné.
ciu! Ak by sme teraz na mape označili siločiary tlaku Západu na Jednoducho – neuhneš.
Rusko, uvidíme, že sú to tie isté línie, po ktorých sa Rusko svojho N.A. N.: Viete čo? Ja som pracovala v Amerike takmer osem
času rozširovalo, pokiaľ sa nestalo veľkou mocnosťou. Je to Balt, rokov. A na rozdiel od Jeľcina, ktorý kdesi povedal, že obletiac
Čierne more a Tichý oceán. Predstavte si, že odtiaľ odídeme a kde okolo sochy Slobody sa hlboko zmenil, ja po príchode tam ako
sa ocitneme? Na severovýchode Eurázie. A čo to je? Tundra, kde typický sovietsky inteligent s veľkými sympatiami k Západu, so
sú tisíce kilometrov medzi mestami, kde je zima a večne zamrznutá želaním mnoho odtiaľ prijať, som sa stala takou slavianofilkou,
pôda, vzdialenosti znemožňujúce akúkoľvek výrobu, zhoršujú sa takou zapálenou Ruskou, že sa to ťažko vyjadrí! Samozrejme,
všetky trhové podmienky. Urobí to málo rentabilnou našu ekono- Amerika zanechá dojem svojím organizovaným životom a dos-
miku doma a už úplne nerentabilnou na svetovej úrovni. Veď my tatkom, ale viac – ničím. Ohromila ma najmä tlač a televízia. Tlač
sme v 90-tych rokoch otvorili svoju ekonomiku svetu.. A teraz ju na jedno kopyto opakuje jedno a to isté klišé. Sto televíznych
kanálov 24 hodín oznamuje, propaguje jedny a tie isté myšlienky: V. Č.: Zdá sa, že dnešná totálna politkorektnosť je pre niekoho
bijú a valia, bijú a valia stále to isté, žiadne alternatívne mienky. výhodná.
U nás sa teraz možno rozčuľovať: niet u nás slobody, pretože N.A. N.: Výhodná je, samozrejme, „elite“ odtrhnutej od národ-
nevplývame na prijatie rozhodnutí. Tak vás ubezpečujem, ani nej pôdy, ktorá sama seba plodí a nenávidí všetko národné, ktoré je
v Európe, ani v Amerike žiaden vplyv na rozhodnutia „liberálnej podľa nej prekážkou v pohybe sveta k jednotnému vzoru. Človek
elity“ národ nemá. Inak by neignorovali nevídané demonštrácie je podľa nej občan sveta a nie občan domoviny.
proti zmenám dôchodkových zákonov a, samozrejme, nemohli by Teraz, keď sme prijali zákon zakazujúci propagandu homose-
sa tváriť, že sa nič nedeje, ak v Paríži (a ten je päťkrát menší ako xuálnych úchyliek medzi dorastom, na náš inštitút v Paríži vyšli
Moskva) vyšli do ulíc dva milióny ľudí proti zákonu o homose- európske konzervatívne organizácie, ktoré sa sformovali na vlne
xuálnych manželstvách. A žiadne referendum tam nebude! Veď masových francúzskych protestov proti homosexuálnym manžels-
to je nová totalita! A ohlupovanie ide, samozrejme, cez médiá. tvám a požiadali zorganizovať okrúhly stôl, pretože pre nich sa teraz
Predovšetkým v televízii. Hlavný nástroj politiky je manipulá- stalo Rusko oporou, ochrancom kresťanských mravných hodnôt!
cia s verejnou mienkou. Preto dnes všetkých vyzývam: premýš- Hoci nie som nadšená všetkým, čo sa u nás deje, ale nemožno nevi-
ľajte viac sami a čítajte. Menej využívajte internet s podstrčenými dieť, že naša demokracia nedovoľuje haniť a šliapať po všetkom,
komentármi. čo je dobré pre väčšinu. Považujem to za skutočne demokratické.
V. Č.: Veľmi sa zdá, že ľudia sa dnes riadia nie morálkou, nie V poslednom čase v našej spoločnosti sa stále viac ľudí zamýšľa
mravnosťou, nie duchovnými hodnotami, ale takzvanými trhovými nad tým, aby neprežili život len uspokojujúc svoje materiálne
vzťahmi. Tam sú úplne iné motívy a iné kombinácie. No, zahynie potreby, ale akosi ho ospravedlniť pred samým sebou, uvidieť
národ, nech, bol to národ zlý, prekážal trhu, vypestujeme iný, ktorý v ňom zmysel, niečo po sebe zanechať. A tento sklon nezotročiť
za hranice trhu ani nos nevystrčí. sa realitou, sa tiež nepáči „elite“ Európy, ktorá vedie svoje národy
N.A. N.: Máte absolútnu pravdu. Štát – ako biznis-projekt. Trh mysliace si, že žijú v Slobodnom svete, ale pritom sú úplne zotro-
– to je všetko, ale národ... Hľa, národ máme akýsi onaký – to nič, čené. Áno, sú absolútne slobodní vo výbere svojej sexuálnej orien-
prevychováme! Pretože človek – to je homo-ekonomikus, je to tácie, ale či snáď iba v tom je sloboda ?
skrutka v ekonomickom systéme. O ľuďoch v ekonomických sta- V. Č: Novodvorská si myslí, že obrovské Rusko musí zomrieť,
tiach teoretici píšu „ľudské rezervy“. To je čo? Kto to je? Alebo: zostať má iba na neveľkom kúsku zeme, s rozlohou ako má Rja-
„ľudský kapitál“. Viete prečo v 19. storočí také termíny nepouží- zaňská oblasť. Ale čo robiť s našou mentalitou, ktorú nám tiež
vali? Pretože to bolo nekresťanské. Veď človek, aj najposlednejší, vytýka Západ. Základný motív našej mentality je veľmocenské mys-
ktorý sa váľa pod plotom, je – človek! Je to Boží tvor, stojí vyššie lenie, ktorého sa nám nijako nedarí zbaviť.
a je cennejší, ako akákoľvek vytvorená vec. N.A. N.: Ale Rusko je nemysliteľné bez veľmocenského mysle-
A štát nemôže byť biznis-projektom, kde sa všetko nerentabilné nia. Ono môže byť iba veľmocou. Veľká politika, veľká nacionálna
odstráni! Teraz keď počúvate nejakého mladého človeka, zdá sa, že idea, inakšie si nemôžeme uvedomovať svoje nacionálne záujmy,
hovorí zrozumiteľné veci: dve sedemdesiat tam, tri päťdesiat sem, nebudeme chápať, načo sú nám splavné rieky a nezamŕzajúce prí-
zostáva sedem dvadsať. Počúvate a žiť sa vám nechce. A k ničomu stavy, ktoré boli dôležité pre monarchov 17. storočia a sú aj pre
vás to nepovzbudzuje. Štát musí myslieť nie iba na to, čo je racio- oligarchov 21.storočia. V našej zemepisnej šírke nemožno vybu-
nálne a správne, ale aj na to, čo je potrebné a spravodlivé. dovať spotrebnú civilizáciu. A Západ by nám nedovolil jestvovať,
ani čiastočne, v takom Rusku, aké navrhuje Novodvorská. On by tom, hoci u nás sú aj takí. Netreba byť naivným. Svojho času ešte
nás prehltol. Také Rusko by sa nepáčilo Bohu. Rusko môže byť iba vykladači monarchistickej idey, ruskí filozofovia písali, že zákla-
veľkou veličinou. A tá potrebuje veľkú politiku a veľké myslenie, dom a hlavnou podmienkou pre pravoslávnu monarchiu a abso-
veľkú filozofiu a veľkú nacionálnu ideu. Áno, sú veľké štáty, nap- lutizmus je jednota kresťanského ideálu u monarchu aj u národa.
ríklad Kanada, bez akejkoľvek idey. Krajina je to veľká, bohatá, U nás tejto jednoty niet. Demokracia sa práve vtedy stáva nevy-
ale je taká – nijaká a nikto sa jej nepýta na mienku na žiadnu hnutným mechanizmom, keď v spoločnosti niet jednotného nábo-
otázku! Poľsko, zdalo by sa, čo to je v porovnaní s Kanadou a aký žensko-filozofického ideálu. Umožňuje spolužitie rôznych obrazov
je to známy, hlučný štát! A ako zvyšuje svoj hlas v Európe, nie sveta, rôznych svetonázorov. Ak sa nezmení na totalitu liberálnej
je dôležité, či sa nám to páči alebo nie! Je to národ, ktorý zacho- idey, ako teraz v Západnej Európe. Musíme sa usilovať o to, aby
váva svojho nacionálneho ducha, pamätá svoje slávne stránky a nie naša demokracia dovoľovala jestvovať nám, konzervatívcom, libe-
keď ich samotných trhali na časti! To niekedy dokonca vyvoláva rálom, aby kresťan mohol vyjadriť svoje kresťanské úsudky a ne-
úctu… bol zapísaný v matrike ako rodič číslo jeden alebo dva podľa žela-
Ide o to, že východná a stredná Európa – to sú osudy malých nia sodomitov.
národov na strete súperiacich geopolitických systémov. Sú odsú- V.Č.: Potrebujeme národnú ideu...
dení nemať vlastné správanie, ich alebo vtiahnu do jedného alebo N.A.N.: Ruská idea, o ktorej sa toľko popísalo, za ktorú toľko
do druhého systému. A keď sa Sovietsky zväz rozpadol, Brzezin- bojovali, nebola nikdy programom zostaveným z bodov, určených
ský, ktorý má vždy na jazyku to, čo na mysli, povedal: to nepadol pre proklamácie. Je to akýsi neopakovateľný súhrn našej svoj-
Sovietsky zväz, to napokon padlo nenávidené Ruské impérium. ráznosti, našej spätosti so svojou historickou dôstojnosťou, cesty
A začalo sa súperenie o ruské dedičstvo v celej šírke, preťahovanie a hľadania ideálu Svätej Rusi. Myslím si, že musíme byť hrdí už
malých národov do iných geopolitických konfigurácií. Pozrite sa na to, že v našich severných šírkach, kde nikto nikdy nič nesta-
na mapu farebných revolúcií v postsovietskom priestore – všetky val, sme vybudovali veľké mestá, priemysel, to je skutočne hrdin-
pozdĺž našich hraníc! Aj teraz sú očividné pokusy odtrhnúť od nás ský čin. A ešte musíme byť hrdí na to, že sme si zvykli, počínajúc
regióny, ktoré boli po stáročia orientované na nás ! predkresťanskou dobou, spolužiť s predstaviteľmi iných rás, iných
V. Č.: A aké je podľa vás najvhodnejšie politické usporiadanie národov, inej viery, žiť s nimi bok po boku a vážiť si inakosť dru-
štátu? Monarchia, republika?... hých. Nikomu nevnucujúc svoje. To je tá „Svätá Rus“, ako ideál,
N.A. N.: Ešte pred 22-mi storočiami Aristoteles a Políbius, s ktorým človek zmierene orie zem tam, kde mu je Bohom daná,
dvaja grécki myslitelia, zaviedli termíny : monarchia, demokracia aj keď úrody nie sú veľké. To je schopnosť trpezlivo sa správať
a opísali všetky zvrátenosti , možné pri každom z týchto systé- k inovercovi vedľa teba, pridržiavajúc sa svojej viery, pretože ak
mov. Monarchia sa môže zmeniť na despotizmus, demokracia na Hospodin dovoľuje rôznymi cestami hľadať Boha, my nebudeme
ochlokraciu, vládu tlupy a v skutočnosti za jej chrbtom vládne oli- menej milosrdní ako on. Možno nás tak preveruje, či sme hodní
garchia, čo vidíme i teraz. Ja si veľmi vážim ruský absolutizmus jeho dôvery alebo nie. Že si nevypichujeme navzájom oči preto,
a vždy budem za to, aby sme ho vo svojom historickom chápaní že rôzne oslavujeme Boha. Práve toto všetko dalo ruskému národu
vysoko vyzdvihli. Teraz spomíname Romanovcov, práve za ich možnosť a silu zjednotiť okolo seba a pritiahnuť na svoju obežnú
vlády sa Rus stala Ruskom, rozšírila sa od Bugu po Tichý oceán, dráhu stovky národov. Nikdy by sa neudržalo impérium na bodá-
stala sa veľmocou. Ale nie som praktickým politickým monarchis- koch, keby nebolo tejto idey.
Samozrejme, osou a štátotvorným národom bol a musí zostať Hlavnými tvorcami histórie sa stanú Čína a východné civilizácie,
ruský národ. Nezakazujte nám nazývať sa Rusmi! Ešte Kutu- ktoré rýchlo rastú, sú tam miliardy obyvateľov a islam, ktorý sa
zov hovoril: „Buď hrdý na meno Rus, lebo to meno bude zásta- Západ všemožne snaží fragmentovať, rozdrobiť. Líbia a Sýria boli
vou víťazstva !“ Najväčšia chyba, vyplývajúca z lživého chápania na východné pomery prekvitajúce krajiny. Práve Západ, tárajúc
internacionalizmu, je, že ak je v štáte veľa národov, nemôže byť o demokracii, tam všemožne stimuluje všetky možné extrémistické
žiadna národná idea, musí byť všetko beznacionálne, neosobné. hnutia, aby ho zničil.
Ktorý Tatár, Čuvaš, Kalmyk by chcel vstúpiť do akéhosi „vše- A mnohí začínajú vnímať: čím viac sa Európa obracia k Rusku
obecneľudského“ štátu – diablovho výtvoru, kde niet ani viery, ani chrbtom, tým menej bude ona samotná znamenať v budúcich medzi-
národa? Vedeli, že vstupovali do ruského pravoslávneho cárstva národných vzťahoch. Práve spolupráca s Ruskom je jedna strana
a nikto nespochybňoval úlohu ruského národa. Všetci spoločne bili nového trojuholníka, v ktorom možno zachovávať rovnováhu.
Napoleona aj Hitlera! Naša skúsenosť stojí za poučenie. Ak vyžije (krátené)
ruský národ, zachová svoje poslanie, vtedy rozkvitnú v našom štáte Preklad: Dagmara Bollová
aj všetky ostatné národy, ktoré spojili svoj osud s nami a zachovali SV 2013/4
nám vernosť.
Prečítala som prekvapujúci sociologický prieskum, v ktorom
na otázku: „Aký zločin nemožno ospravedlniť za žiadnych okol-
ností“?, naši ľudia, národ – chudobný a lákaný pozemským rajom,
vystavený dvojnásobnej sterilizácii – marxizmom a liberalizmom,
odpovedali takmer jednohlasne: „Vlastizradu“! Aj sociológovia
zostali v rozpakoch: veď v civilizovanej Európe je už dávno vlasť
tam, „kde sú nižšie dane“.
Otčina – to je boží dar, odovzdaný nám pre národno-historické
činy, s jej vzletmi a nevyhnutnými pádmi, ktoré neodpudzujú od
vlastnej krajiny ani rozčarovaného človeka. Taký človek, aj keď
prežívajúci jej hriechy a pády, nezavrhne svoju históriu. Lebo
ľahké je milovať svoju Otčinu, keď sa ňou možno hrdiť, keď je
silná a všetci si ju vážia a boja sa jej. Ale práve vtedy, keď matka
leží opľutá, vysmievaná a opustená všetkými – iba ten je jej synom,
ktorý sa neodvráti, prechádzajúc okolo nej, zakryje jej hriech
a ochráni ju pred nadávkami.
Mimochodom, vo vzdelanom európskom spoločenstve pozo-
rujem oneskorené, ale predsa viditeľné prehodnocovanie svojej
vlastnej budúcnosti. Ľudia začínajú chápať, že v 21. storočí, niekde
v jeho strede, sa úplne zmení pomer síl vo svete. Európa prestane
byť miestom, kde sa odohrávajú udalosti celosvetového významu.
V. kapitola
Zaujalo nás
284 LETOKRUHY časopisu Slovanská vzájomnosť 2011-2016 Zaujalo nás 285
Harvardský a Houstonský projekt tová – v tom čase štátna tajomníčka USA a vystupujúc ozvučila
tú istú vetu: „Podľa hodnotení svetového spoločenstva je ekono-
V polovici 80. rokov bola do ruštiny preložená kniha britského micky užitočné, aby na území Ruska žilo 15 miliónov ľudí“. Kam
dôstojníka spravodajskej služby Johna Colemana nazvaná Výbor zmizlo ostatných 130 miliónov? V tom čase bolo v Rusku už len
300 (The Comitee of 300). Autor približne tridsať rokov skúmal 145 miliónov. Ako to už vidíme, program nabral plánovaný kurz
tajné mechanizmy riadenia sveta a prišiel k záveru, že globálne pro- pre svoju realizáciu a plnenie dlhodobých cieľov spoločenstva.
cesy riadi 300 najbohatších rodinných klanov. Tento „Výbor 300“ Koho sa títo ľudožrúti 20. a 21. storočia rozhodli ponechať
si objednal v 80. rokoch u najväčšej americkej vedecko-výskum- v Rusku? Dva milióny – to je obsluha transsibírskej magistrály,
nej korporácie vedecko-výskumný prieskum. Na základe získa- najkratšej cesty z Japonska a juhovýchodnej Ázie do Európy. Ďal-
ných výsledkov z tohto prieskumu sa ukázalo, že prírodné zdroje ších 13 miliónov nechali na obsluhu najšpinavších hutníckych
na Zemi sú dosť obmedzené. Pre komfortnú existenciu na Zemi a chemických výrob a obsluhu svetového úložiska jadrového
tieto zdroje postačia iba pre jednu miliardu ľudí. Vtedy bola vypra- odpadu, na ktoré bude Rusko zmenené. (Mimochodom, súčasná
covaná teória „zlatej miliardy“, ktorá „má právo“ v priebehu 100- Putinova Štátna Duma už prijala zákon o zmene Ruska na svetové
150 rokov zostať na Zemi. Medzi túto zlatú miliardu patrí obyva- jadrové úložisko. Na Sibíri sa realizuje rozsiahly program výstavby
teľstvo USA, Kanady, Západnej Európy, Izraela a Japonska. Rusi, ciest pre tento projekt).
ani Tatári, ani iné mnohé národy, žijúce na všetkých kontinentoch „Zlatá miliarda“ nepotrebuje Rusko ani Ukrajinu, ani ich dejiny
sa do tejto miliardy nedostali. a kultúru. Potrebuje iba ich prírodné bohatstvá a ich životný
V roku 1985 „svetové spoločenstvo“ (ktoré aj teraz bráni záujmy priestor.
samozvaných ukrajinských politikov) sformovalo program vo Hitler v roku 1942 sformoval základy okupačnej politiky na
vzťahu k Sovietskemu zväzu: dobytom východnom území. Vo svojom stručnom nariadení napí-
Do roku 2020 dvojnásobne znížiť obyvateľstvo v ZSSR, v prie- sal iba tri vety: „Slovanstvo treba zviesť iba na posunkový jazyk.
behu 35 rokov každého druhého v krajine zabiť. Zabiť nielen voj- Nijaká hygiena, nijaké očkovanie. Iba vodka a tabak“. Celý
nou, ako sa to robí s moslimskými národmi, ale – staršiu generáciu sociálny program pre národy na dobytých východných územiach:
zničiť biedou, ktorá bude organizovaná a mladú generáciu zničiť nijaké školy, učitelia, nijaká kultúra – iba vodka a tabak. Hitler
alkoholom, tabakom, drogami a morálnym rozkladom, ktorý bude nebol hlúpy a vedel, čo chcel. Vedel, že vodka a tabak zničia nená-
všade a masovo v ZSSR implantovaný. videných Slovanov už od nasledujúcej generácie, bez akýchkoľvek
Margaret Thatcherová, bývalá premiérka Veľkej Británie vo vymyslených krematórií a plynových komôr.
svojom vystúpení pred niekoľkými rokmi vyslovila záhadnú vetu: To, že alkohol a tabak sú zbraňami hromadného ničenia, vedia
„Podľa hodnotení svetového spoločenstva je ekonomicky užitočné, všetci ašpiranti na svetovú dominanciu. Všetci vedia, že je to naj-
aby na území Ruska žilo 15 miliónov ľudí“. Tlmočník si myslel, silnejšia a najhlavnejšia zbraň genocídy. Ukazuje sa, že Hitlerov
že zle rozumel a preložil 50 miliónov. Thatcherová ho okamžite odkaz sa úspešne zavádza v Rusku aj dnes! Ľudia doteraz nemôžu
opravila. V tom čase bolo v Rusku 150 miliónov obyvateľov. Kde pochopiť, čo sa stalo: Najväčšia krajina na svete a odrazu ju v oka-
zostalo ostatných 135 miliónov? Ostatní sa dostanú pod ozajstný mihu rozložia na kusy, všetkých zmenia na chudobných a vypustia
„nôž“ šialenstva, antikultúry, rozvratu, drog. do sveta s natiahnutou žobráckou rukou. Azda osudová náhoda na
Pred dvoma rokmi Rusko osobne navštívila Madelaine Albrigh- prelome tisícročia? Nijaká náhoda v tom nie je.
V zime v roku 1985, keď si všetci uvedomili, že zomrie ďalší Počas prvej päťročnice plánovanej na roky 1985-1990 mala
generálny tajomník Černenko, na svojom zasadnutí sa zišli krajiny prebehnúť Perestrojka, ktorá mala vopred naplánované takéto
Veľkej sedmičky na čele s USA. Práve vtedy bolo prijaté rozhod- ciele:
nutie zbúrať Sovietsky zväz. Rozdeliť ho na 52 trpazličích nezá- 1. Glasnosť
vislých štátov a prinútiť tieto štáty, aby mali navzájom konfliktné 2. Boj za socializmus s ľudskou tvárou
vzťahy. Spýtate sa, aký dôvod malo svetové spoločenstvo deliť 3. Príprava reformy „od socializmu ku kapitalizmu“
ZSSR? Podľa hodnotení svetových expertov v roku 2020 prírodné 4. Perestrojku mal viesť prioritne človek z prostredia Ústredného
zdroje západných štátov budú vyčerpané. Zostáva jediná nedot- výboru KSSZ
knutá zásobáreň – 1/6 Zeme, kde sa Rusom a ostatným národom Hoci sa tieto materiály dostali do rúk sovietskej spravodajskej
a národnostiam pošťastilo narodiť a žiť. služby v sedemdesiatych rokoch, Gorbačov – „Inside Man“ CIA–
Na likvidáciu ZSSR boli vynaložené stovky miliárd dolárov. už bol Američanmi inštalovaný a mal silnú pozíciu. Bolo už teda
Program sa nazýval Harvardský projekt. Za tieto miliardy bola neskoro!
kúpená špička KSSZ a všetky médiá. Za tieto peniaze sa v roku Druhý diel bol venovaný reforme navrhnutej na roky 1990-
1991 podarilo to, čo sa nepodarilo urobiť Hitlerovi a Napoleonovi, 1995 a mal tieto ciele:
t.j. zničiť veľké Rusko, ktoré sa vtedy nazývalo Sovietsky zväz. 1. Likvidácia svetového socialistického systému
Začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia získala 2. Likvidácia Varšavskej zmluvy
sovietska rozviedka materiály opisujúce detaily tzv. Harvard- 3. Likvidácia Komunistickej strany ZSSR
ského projektu. Bol to detailný program zničenia ZSSR a východ- 4. Likvidácia ZSSR
ného bloku. S. Novikov, profesor Statfordskej univerzity, ho popí- 5. Likvidácia patriotického vedomia národa
sal takto: „O tomto Harvardskom projekte je známe, že obsahuje 6. Reformu mal viesť už druhý vodca
podrobný psychologický výskum novej emigrácie zo Sovietskeho Tretí diel sa volal „Zavŕšenie“. Jeho ciele boli nasledovné:
zväzu, tzv. homo sovieticus, že na ňom pracovali tí najlepší americkí 1 Likvidácia sovietskej armády
sovietológovia, že sa naň vynaložilo niekoľko miliónov dolárov 2. Likvidácia Ruska ako štátu
a že bol pripravovaný v rokoch 1949-1951 prevažne v Mníchove. 3. Likvidácia atribútov socializmu: bezplatné vzdelávanie a bez-
V priebehu práce nad uvedeným projektom sa stovky sovietskych platná lekárska starostlivosť
utečencov podrobili špeciálnym psychologickým výskumom, vrá- 4. Zavedenie atribútov kapitalizmu typu: „za všetko sa musí pla-
tane tých najintímnejších interview na sexuálne témy, pri ktorých tiť“
sa každé slovo nahrávalo na magnetofón. Dávali sa aj iné testy, 5. Likvidácia pokojného života v Leningrade a Moskve
kde sa pomocou psychoanalýzy vysvetľovali rôzne psychologické 6. Likvidácia štátneho vlastníctva a zavedenie súkromného vlast-
komplexy.“ V Harvardskom projekte boli podané vedecké plány níctva kompletne všade
a predstavy, týkajúce sa prípravy vhodných kádrov pre psycholo- 7. Etapu Zavŕšenia plánovali zrealizovať doslovným „vymŕzaním“
gickú vojnu, ktorá sa v tom čase začínala medzi Východom a Zá- hladného obyvateľstva Ruska; postavením moderných ciest po
padom. Tento projekt sa stal jej východzím bodom. Projekt pozo- celom Rusku a rozšírením a prestavaním prístavov, aby sa dali
stáva z troch dielov: Perestrojka – Reforma – Zavŕšenie a bol vyvážať všetky nerastné suroviny Ruska za hranice
rozvrhnutý na tri päťročnice. 8. Zavŕšenie už mal viesť tretí vodca
Keď sa vnímavo pozrieme na materiál zistíme, že všetko, čo vidno, že Západ ani v najmenšom neustúpil od svojich plánov.
sa odohrávalo za posledné desaťročia bolo plnením bodov tohto Jeden zo spoluautorov Harvardského projektu – Z. Brzeziński – na
plánu. Rozdiel bol iba v nejakých 3-4 rokoch posunu štartu realizá- uzavretom zasadnutí povedal:
cie, čo je nepodstatné. „Nový svetový poriadok o hegemónii USA sa vytvára proti Rusku,
Typickým úspešným zavŕšením projektu je vývoj na Ukra- na účet Ruska a na ruinách Ruska. Niet pochýb o tom, že Rusko
jine, ktorá sa z 55 miliónového štátu – akým bola pri poslednom skôr alebo neskôr bude rozbité a pôjde pod nútenú správu.“
sčítaní ľudu za ZSSR a pri jeho rozdelení – stala v skutočnosti Špeciálna časť tohto plánu je osud slovanských národov tak,
k dnešku už možno ani nie 40 miliónovou. Okrem ďalších detailov ako to bolo už v Hitlerovom pláne Barbarossa. Američania dokonca
– s ktorými bol vysoko spokojný aj architekt tohto projektu, poli- uviedli v projekte konkrétne čísla: Totálna likvidácia 300 miliónov
tický technológ Z. Brzeziński, pri poslednej návšteve Ukrajiny Slovanov.
pred niekoľkými rokmi, pričom cieľom jeho cesty bola inšpekcia Ak si toto prečíta človek ešte schopný myslieť, tak naozaj musí
stavu plnenia plánu. No a vďační Ukrajinci mu ešte udelili aj titul začať rozmýšľať. Rusko má oficiálne okolo 144 miliónov obyva-
čestného občana mesta Ľvov! Ukrajina je aj jedinou postsocialis- teľov, pričom skutočných Rusov, t.j. v dnešnom ponímaní Slova-
tickou krajinou, ktorá za dve desaťročia svojej existencie zazna- nov, je iba asi okolo 80 miliónov. Rusi sú jednoducho iba prví,
menala nulový hospodársky rast. Takíto „vlastenci“ ju viedli. No lebo sú stále pre USA hrozbou a za nimi pôjdeme aj my všetci
toto ešte nie je všetko. – lebo podľa tvárí dobre vedia, kam geneticky patríme a teda akú
Po ukončení Harvardského projektu sa objavil tzv. Houstonský hrozbu môžeme do budúcna predstavovať. Chcú mať už absolútnu
projekt. Je zameraný najmä proti Rusku, lebo rozbitie ZSSR a so- istotu. No a u nás Judáši len tak prekvitajú – stále im nič nedochá-
cialistického bloku vrátane Varšavskej zmluvy už nastalo. Hous- dza, a sotva aj vôbec niekedy dôjde. Veď americké médiá o ničom
tonský projekt plánuje realizáciu rozdelenia Ruska na okupačné takom nehovoria... ale veď oni nespomínajú ani Göbbelsa a jeho
zóny, malé štátiky. Sibír má patriť USA, severozápad Nemecku, známy citát o dôslednom opakovaní...
juh a Povolžie Turecku, Ďaleký východ Japonsku. Tento projekt sa Hlavnou metódou na dosiahnutie tohto cieľa je naša vzájomná
už nedarí realizovať, na základe čoho USA viditeľne znervózneli likvidácia vo vzájomných vojnách a krviprelievaniach. Citát
a pristúpili k urýchľovaniu tempa, ako sa len dá. Rusko vyváža z plánu Houstonského projektu:
57% vyťaženej ropy, 40% zemného plynu, 90% medi, 97% niklu, „Ukrajinec si bude myslieť, že bojuje proti Rusku, že bojuje za
99% hliníka, no namiesto „servisu zadarmo“ dokázalo na tom zaro- svoju slobodu. Bude si myslieť, že nakoniec dosiahol slobodu. No
biť a aj modernizovať armádu, ktorá už podľa amerického scenára vtedy sa dostane do úplnej závislosti od nás. To isté si budú mys-
nemala existovať. Napriek tomu sa stále Západ pozerá na Rusko lieť aj Rusi, že bojujú za svoje národné záujmy. Že si navracajú im
ako na surovinovú kolóniu. odňaté zeme, atď. To všetko budeme robiť pod zámienkou rôznych
Podľa Harvardského projektu sa USA chová k Rusku nie ako suverenít boja za národné ideály. Ale zároveň nedáme ani jednej zo
k jednému suverénnemu štátu, ale ako k radu malých štátikov. Na strán možnosť na sebaurčenie na základe národných hodnôt a tra-
plné obrátky prebieha rozpracovanie a implementácia techník poli- dícií. V tejto vojne hlupákov slovanskí debili budú oslavovať seba
tickej technológie, ktoré majú viesť k rozdeleniu Ruska na malé ale posilňovať nás, hlavných organizátorov vzájomných vojen,
štátiky. Na tomto pláne pracoval už A. Dulles, prvý riaditeľ CIA. pričom v krvavých udalostiach nebudeme priamo účinkovať.“
Aké dnes pozeráme filmy? Aké knihy sa dnes predávajú? Jasne Ďalší citát z ich plánu:
„Veľmi dobre vieme, že nacionalizmus posilňuje národ, robí „Slovanstvo, spojenie Rusov, Ukrajincov, Bielorusov, tie najnepo-
ho silným. Heslo proletárskeho internacionalizmu zastaralo a už kornejšie národy sveta – nepokorní sú kvôli svojim psychickým a roz-
nefunguje ako v minulosti. Preto ho zameníme všeobecnými ľud- umovým schopnostiam, ktoré vychádzajú z mnohých pokolení pred-
skými hodnotami, čo je jedno a to isté. Nepodľahneme nijakému kov a aj génov, ktoré sa nedajú nijako upravovať. Slovana, Rusa,
nacionalizmu a tie národné hnutia, ktoré sa snažia vyviesť svoje Bielorusa, Ukrajinca možno zničiť, ale nikdy ich nemožno poraziť.
národy spod nášho diktátu, zničíme ohňom a mečom, ako sme to A preto toto semeno treba zlikvidovať, najskôr rýchlym znížením ich
urobili v Juhoslávii, Srbsku, Iraku.“ počtu. Na planéte sa intenzívne otepľuje klíma, pustina sa presúva na
Ďalší citát: sever rýchlosťou 10 km za rok. Strata vody na Zemi postupuje rých-
„Zámenou za národné hodnoty dáme patriotizmus, patriotizmus losťou 25 m za rok. O 20-30 rokov bude treba uvažovať o presídlení
balalajok a opitých sĺz. Nedovolíme žiadne Hi-Tech, čo privedie veľkých más civilizovaných národov severne od ich terajšej lokality.
k úplnému úpadku v priemysle, ktorý degradujeme na produkciu V tom čase na Kubáni, v Rostovskej oblasti, na Ukrajine bude sub-
predmetov primárnej spotreby pre ohraničený kontingent otro- tropická klíma a na severe Ukrajiny klíma dnešného Zakaukazska.
kov, ktorí nám budú ťažiť suroviny. Medzi obyvateľmi miest je veľa Slovania sú tu iba dočasní hostia a musia byť odsunutí. Vyženieme
inžinierov, kvalifikovaných pracovníkov, učiteľov, lekárov. Týmto ich ďaleko na sever. Tam bude malé severné teritórium, rezervácia
vytvoríme také podmienky pre život, že budú sami utekať zo svojej s kompaktným obyvateľstvom – ako sú indiánske rezervácie v USA.
krajiny. Naša hlavná devíza je rozloženie mládeže, čím porazíme Všetci Slovania – 300 miliónov – sú určení na likvidáciu.“
akýkoľvek národ. Zbavíme ich mládeže, rozložíme ju sexom, roc- Tieto dokumenty sú dnes odtajnené, dajú sa nájsť na internete
kovou hudbou, násilím, alkoholom, fajčením, drogami, t.j. zbavíme a prečítať. Okrem toho tam možno nájsť aj ďalšie dokumenty a zau-
ich budúcnosti“. jímavé materiály, zacitujme si napríklad generála Powella: „Rusko
„Hitler bol hlúpy chlapec, lebo konal otvorene. Musel plniť musí zabudnúť, že má nejaké záujmy v republikách bývalého ZSSR.
dôležitú robotu, spáliť milióny ľudí, postrieľať, zakopať a pod. Nedovolíme Rusku zasahovať do záležitostí bývalého ZSSR, lebo
Nechal za sebou krvavé stopy. Ale my konáme prefíkanejšie, po nás obnovenie ZSSR nezapadá do strategických cieľov vlády USA.“
neostanú stopy, ale zasejeme medzi národmi strach, strach o ži- Pozrime sa aj na úryvky z direktívy Rady bezpečnosti USA č.
vot, ktorý nás nebude stáť nič. Strach o svoje pracovné miesto, VS 20/1:
ktoré môže občan kedykoľvek stratiť. Strach o budúcnosť. Stra- „Na území rozpadnutého ZSSR sa nesmie uchovať vojensko-
chom budeme oslabovať národy. My pod zámienkou demokracie ekonomický potenciál, ktorý v budúcnosti, nezávisle od sociálneho
dáme slobodným debilom monarchiu. Každému bábkového prezi- zriadenia na tomto území, by sa mohol znovu obnoviť, konsolido-
denta a čo najviac osláv, svetiel, pompy. Spôsobom výmeny kádrov vať sa, a tak sa stať potenciálnou hrozbou americkej hegemónii.
na najvyšších miestach silových štruktúr posunieme ďalej našich Nie je dôležité, aká bude vláda budúceho Ruska, ona vždy musí
ľudí na čelo armády, ministerstva vnútra, Federálnej služby, špe- ovládať len ohraničený vojenský potenciál a musí existovať v stave
ciálnych jednotiek, čím všetko bude priamo podliehať prezidentovi, plnej ekonomickej závislosti od USA. Od Ruska sa vyžaduje:
t.j. nám. My budeme mať v rukách iba povrázky, ktoré idú k rukám 1. Demontáž vojenských zariadení a plné odzbrojenie
prezidenta a my budeme za tieto povrázky ťahať tak, ako potrebu- 2. Odchod z kľúčových geopolitických regiónov planéty
jeme my na dosiahnutie nášho grandiózneho plánu.“ 3. Zničenie najskôr vojensko-ekonomického potenciálu a potom aj
Ale môžeme čítať aj ďalej: celej industriálnej základne porazenej krajiny.“
Zatiaľ všetko išlo viac-menej podľa plánu. Naša úloha je pocho- v Kyjeve sa v skutočnosti zmenilo na štáb vzbúrencov. Využíva-
piť podstatu tohto konania, teda nepostupovať v nevedomosti júc diplomatickú imunitu americkí diplomati realizovali stretnutia
a tieto plány spoločne so všetkými Slovanmi prekaziť, inak s lídrami demonštrantov, realizovali inštruktáže, rozdávali zbrane
neprežijeme! Slovania ako jednoliaty národ nesmú dovoliť medzi a verbovali bojovníkov. Čo sa nepodarilo pokojným spôsobom, to
sebou vnútorné rozoštvávanie. Ide naozaj o všetko! chcú USA dosiahnuť riadeným chaosom. Ak by si bol Janukovič
No a na dôvažok nezabúdajme, že uvedené programy a plány dovolil rozhodne zakročiť proti majdanovcom – čo určite mal – tak
pochádzajú výlučne z ich vlastných materiálov, z materiálov tých, 20 rokov cielenej roboty amerických diplomatov a 15 miliárd dolá-
ktorí sa volajú Svetová vláda. rov by letelo hore komínom. To sa nesmelo stať!
USA – podľa vlastných slov ich diplomatov – investovali do (krátené)
Ukrajiny 5 miliárd dolárov na to, aby tam bola taká slobodná vláda
akú chce USA. Treba nám vedieť, že tí, ktorí podporovali priamo Poznámka redakcie: Uvedený šokujúci materiál sa objavil na
aj nepriamo Majdan, predstavujú iba 16% obyvateľstva Ukra- sieti internetu zhruba na začiatku roka 2014 a odvtedy je pomer-
jiny. A tí najradikálnejší zo Západnej Ukrajiny – fašisti – tvoria ne často frekventovanou témou na „sociálnych sieťach“. Uve-
iba 10% obyvateľstva Ukrajiny. No a títo zakázali ešte aj používať domujeme si však, že internet je neveľmi spoľahlivým zdrojom
jazyk – ruský jazyk – ktorý používa 70% obyvateľstva Ukrajiny, informácií a preto túto správu ponúkame čitateľom ako tému na
hoci Rusov priamo je na Ukrajine asi okolo 9 miliónov. Obyva- posúdenie a uvažovanie v zmysle demokratickej zásady de omni-
teľstvo Ukrajiny neraz hlasno na rôznych mítingoch protestovalo bus debutandum a v presvedčení, že čitatelia sa na základe do-
proti vláde, ktorá prišla k moci násilným spôsobom a ani zďaleka teraz prebiehajúcich medzinárodných udalostí dopracujú k svoj-
nepredstavuje mienku ani len polovice obyvateľstva, no západné mu poznatku o miere jej hodnovernosti. Sapienti sat!
médiá počúvajú iba tých, ktorých sami inštalovali a financovali. SV 2015/1
Sumu, ktorú Západ reálne „investoval“ do Ukrajiny treba mini-
málne strojnásobiť, ak berieme do úvahy rozličné granty EÚ
a iných krajín NATO, granty zo zdrojov spravodajských služieb,
ktoré sa nikde nikdy nepublikovali.
Akonáhle Janukovič odmietol asociačnú zmluvu – vieme prečo
– tak hneď ako šibnutím čarovnej paličky sa objavili tisíce ľudí
na Majdane, kde okrem každodennej, pravidelnej varenej stravy,
3× denne sa tešili aj kultúrnym programom, vystúpeniam rozlič-
ných umelcov a podobne. No to nebolo všetko, postupne sa začala
rozdávať už spomenutá výstroj a výzbroj. Odkiaľ sa na to brali
peniaze? Podľa údajov analytika Sergeja J. Glazeva, poradcu pre-
zidenta Putina v otázkach regionálnej ekonomickej politiky, stálo
(a stojí) USA udržiavanie ukrajinského protestu 20 miliónov dolá-
rov týždenne. Ale peniaze sú iba jedna strana mince. Oveľa dôle-
žitejší vklad do Majdanu bolo to, že americké veľvyslanectvo
Čo sa stalo so Spojenými štátmi? ako v čiernobielom filme sa v ňom zrážali sily dobra a zla. Za pred-
pokladu, že v takom svete je deľba rolí medzi dobrom a zlom daná
Václav Žák a nemenná, je dôležité neváhať použiť na presadzovanie dobra
silu.
Ako sa rodila koncepcia amerického unilateralizmu a prečo Spo- Projekt pre nové americké storočie podporoval vojenský zásah
jené štáty stratili svoju najväčšiu výhodu – príťažlivosť. proti Srbsku aj uznanie Kosova. Obľúbenou figúrou argumentá-
cie ľudí podporujúcich tento projekt bol Mníchov. Interpretovali
Keď v roku 1989 padla železná opona, mali sme veľmi naivnú ho ako zlyhanie demokracií, ktoré nenašli odvahu na preventívny
predstavu o tom, čo bude nasledovať. Neboli sme sami. Bush starší zásah proti Hitlerovi, hoci tým mohli odvrátiť hrôzy druhej sveto-
dohodol s Gorbačovom koniec studenej vojny. Prestíž USA sa vej vojny.
zdala neotrasiteľná. Táto interpretácia Mníchova bola blízka ministerke zahranič-
Francis Fukuyama, neskôr jeden z popredných predstaviteľov ných vecí v Clintonovej vláde Madeleine Albrightovej a predsta-
amerického neokonzervativizmu, vtedy predpokladal koniec dejín vovala spojnicu s presvedčením Václava Havla. Tak sa „huma-
a globálne víťazstvo ústavnej liberálnej demokracie. Voľne zdru- nista“ Havel dostal do spoločnosti jastrabov. Otázky či by
žená skupina intelektuálov v Spojených štátoch, ktorí sa označo- demokracie mohli zostať demokraciami, keby tasili kolty ešte
vali za neokonzervatívcov, začala strácať vplyv na verejný diskurz: rýchlejšie ako diktatúry, a aký by mali morálny kredit, ak by
nepredpokladali totiž pokojný koniec Sovietskeho zväzu. začali vraždiť skôr, ako sa zvrátenosť ich protivníkov naplno pre-
Chvíľu sa zdalo, že ich agenda, v ktorej sa vždy v prvom rade javí, neriešili.
opierali o vojenskú silu, vyšla z módy. Stačilo však niekoľko Počas celej druhej polovice 90.rokov neokonzervatívci vyzývali
rokov a našli si novú mantru: pád železnej opony vyhlásili za Clintonovu administratívu na zvrhnutie Saddáma Husajna. Tvrdo
víťazstvo USA v studenej vojne. Začali zdôrazňovať, že Spojené ju kritizovali za laxné použitie sily na Balkáne a prílišné ohľady
štáty sa stali jedinou superveľmocou a ich poslaním je nedopus- na OSN. Ich kritika a blokovanie Bezpečnostnej rady Ruskom pri
tiť, aby sa táto situácia zmenila. Na svete nesmie vzniknúť súper konflikte so Srbskom prispeli k tomu, že sa princípy medzinárod-
USA. Silu americkej superveľmoci, benevolentného hegemóna, ného práva postupne prestali brať do úvahy.
však treba dať do služby šírenia demokracie a amerických hod- Madeleine Albrightová, ktorej boli tieto postoje blízke, Rusom
nôt v globálnom meradle. Tak sa rodila koncepcia amerického opakovane zdôrazňovala, že prehrali studenú vojnu a na ich názory
unilateralizmu. už nie je potrebné brať zreteľ. Presvedčenie, že na zastavenie zla
je prvoradá mravná odvaha, viedlo k „humanitárnemu bombardo-
Politika „morálnej jasnosti“ vaniu“ Srbska i k uznaniu Kosova. A neskôr – k Bushovej doktríne
V roku 1997 vzniká strategicko-lobistický inštitút Projekt pre preventívnych vojen.
nové americké storočie, ktorý tradiční konzervatívci sledovali so
zdesením. Politiku vyvažovania záujmov zo štandardného konzer- Afganistan, predohra k Iraku
vatívneho repertoáru nahradil aktivistickou zahraničnou politikou V koncepcii šírenia demokracie silou mal dôraz na zmenu
„morálnej jasnosti“, ktorú vydával za reaganovskú, aj keď Reagan režimu v Iraku zvlášť dôležité miesto. Neokonzervatívci verili tzv.
nebol ideológ, ale pragmatik. Ich videnie sveta bolo manichejské: teórii naskočenia na vagón. Pokiaľ vyhrá demokracia v niektorej
z dôležitých lokálnych mocností na Blízkom východe, stane sa logicky Spojené štáty veľmi rýchlo vojensky zasiahli v Afganis-
kryštalizačným jadrom a ostatné nedemokratické krajiny sa rad- tane, pretože sa zdalo nesporné, že teroristi, ktorí uskutočnili útok,
šej prispôsobia, teda naskočia na vagón, než by riskovali konflikt mali úzke väzby na afganský režim. Vo svete sa tento zásah stre-
s USA. Predpokladali, že sa tak blízkovýchodné režimy premenia tol s priateľským prijatím a bol plne schválený Bezpečnostnou
na demokracie a stanú sa priateľmi Izraela, čím sa skončí jeho fik- radou OSN. Mnoho krajín, vrátane Ruska, ponúkalo Spojeným
tívne ohrozenie. Takúto stratégiu je ťažké zdvorilo komentovať. štátom pomoc pri snahe zlikvidovať teroristické podhubie, ktoré
Clintonovu administratívu sa im k zásahu v Iraku presved- útok zorganizovalo. Lenže neokonzervatívcov Afganistan nezau-
čiť nepodarilo. Clinton síce porušil sľub daný Gorbačovovi pre- jímal. Požadovali najmä zvrhnutie Saddáma Husajna kvôli zmene
zidentom Bushom starším, že sa NATO nerozšíri na východ „ani režimu v Iraku a celkovej rekonfigurácii Blízkeho východu v pros-
o piaď“, ale v používaní americkej sily sa držal späť. pech Izraela.
Rozhodujúci priestor sa neokonzervatívcom otvoril až s prícho-
dom Busha mladšieho. Ten v inauguračnom prejave sľuboval, že Keď mal Havel radšej mlčať
bude v otázkach zahraničnej politiky zdržanlivejší ako Clinton. Ako sa však mal naplniť ďalší cieľ Projektu, aby sa USA stali na
Lenže niekoľko dní po útoku na newyorské dvojičky 11. septembra dlhý čas nespochybniteľne najmocnejšou silou sveta? Vážnou pre-
2001 napísali signatári Projektu prezidentovi Bushovi list, v kto- kážkou bolo Rusko. Bolo zrejmé, že dokiaľ platí zmluva o zákaze
rom vyjadrujú plnú podporu jeho „vojne proti terorizmu“ a vy- protiraketových systémov, nie je možné, aby jedna z mocností zís-
zvali ho na zvrhnutie Saddáma Husajna. I keď neexistovali žiadne kala rozhodujúcu výhodu nad druhou.
dôkazy, že by sa Irak na teroristickom útoku akýmkoľvek spôso- Bolo teda treba zmluvu vypovedať. Oficiálna argumentácia
bom podieľal. tvrdila, že ide o reakciu na vývoj rakiet Severnou Kóreou a Irá-
Teraz však mali úplne iné postavenie. Zastávali pozície v naj- nom, ktoré by v budúcnosti mohli ohroziť Spojené štáty. Lenže ak
vyšších poschodiach administratívy. Jeden z najvýznamnejších by sa Spojeným štátom podarilo vytvoriť celosvetovú sieť rada-
neokonzervatívcov Donald Rumsfeld sa stal ministrom obrany, rov a antirakiet, kam mal patriť i český radar, mohli by preven-
viceprezidentom s veľkým vplyvom na neskúseného prezidenta tívnym úderom zasadiť zastaraným raketovým silám Ruska taký
bol Dick Cheney, muž, ktorého ideologické cvičenia príliš nezau- úder, že by sa ruská odveta už dala za pomoci raketového štítu
jímali, ale o to viac rozumel moci. Prejavilo sa to v prijatí novej odvrátiť, čím by sa vojenská rovnováha vo svete skutočne jed-
strategickej doktríny USA v roku 2002, ktorú neskôr začali nazý- noznačne vychýlila v prospech Spojených štátov. Taký Projekt
vať Bushova doktrína. sa samozrejme nestal súčasťou oficiálnej politiky Spojených štá-
Opierala sa o koncepciu unilateralizmu. Doktrína vychádzala tov, ale článok s touto úvahou sa objavil v marci 2006 v časopise
z predpokladu, že Spojené štáty sú jedinou superveľmocou na Foreign Affairs, ktorý vydáva vplyvná americká Rada pre medzi-
svete a dokážu zachovať svoju hegemónnu pozíciu neobmedzený národné vzťahy.
čas do budúcnosti. Spojeným štátom sa nepodarilo presvedčiť OSN, dokonca ani
Jej druhým prvkom bolo odhodlanie, v prípadoch keď to okol- NATO, že Irak predstavuje bezprostredné ohrozenie sveta zbraňami
nosti vyžadujú, použiť vojenskú silu preventívne – teda na odvrá- hromadného ničenia, i keď minister zahraničných vecí Powell tomu
tenie bezprostredne hroziaceho útoku. svojím prejavom v OSN obetoval svoj kredit. Teda nebol dôvod na
Z doktríny vyplývalo niekoľko kľúčových rozhodnutí: celkom preventívny zásah. Nemecko, Francúzsko i ďalšie štáty sa posta-
vili proti intervencii. Neokonzervatívcom sa však podarilo získať a obrovské zadlženie USA, nebudeme sa čudovať, že mnoho pop-
podporu ôsmich predstaviteľov najmä bývalých krajín sovietskeho redných amerických komentátorov považuje vládu Busha mlad-
bloku. Jedným zo signatárov tzv. listu ôsmich bol i prezident Vác- šieho za katastrofu.
lav Havel, ktorý ho podpísal niekoľko dní predtým, ako prestal byť Ignorovanie postojov Ruska, budovanie protiraketových systé-
prezidentom. mov, vývoz „farebných“ revolúcií do postsovietskych krajín, úvahy
Donald Rumsfeld použil list na rozdelenie Európy na starú o členstve Gruzínska a Ukrajiny v NATO logicky viedli v Rusku
a novú. Starej Európe, reprezentovanej Francúzskom a Nemeckom, k pocitu ohrozenia, takže sa postupne prestalo správať ako par-
dával za vzor novú Európu, predstavovanú ochotnými spojencami tner. Putin to v roku 2007 na bezpečnostnej konferencii v Mní-
Spojených štátov. Prezident Chirac vtedy na adresu Václava Havla chove povedal celkom jasne: Spojené štáty hazardujú so systémom
poznamenal, že prepásol dobrú príležitosť mlčať. V českej verej- medzinárodnej bezpečnosti.
nosti vyvolal pobúrenie, ale ak zhodnotíme po rokoch dôsledky, Svojvoľná mocenská politika dvojakého metra – prečo Bush
ku ktorým intervencia v Iraku viedla, možno sotva pochybovať zasahoval v Iraku, keď za financovaním terorizmu stála predovšet-
o oprávnenosti Chiracovej poznámky. kým Saudská Arábia? – viedla k strate najväčšej výhody USA – ich
Bush nakoniec OSN ignoroval. Intervenciu do Iraku nariadil, príťažlivosti.
i keď nebola ani legitímna, ani legálna. Niekoľko mesiacov po intervencii do Iraku v roku 2003 unikli
na verejnosť fotografie väzňov mučených a ponižovaných vo väz-
Ignorovanie Ruska nici Abú Ghrajb. Šírili sa informácie, že „neštandardné metódy“
Ako sa dalo očakávať, bola to katastrofa. Bush starší veľmi dobre výsluchov sa neobmedzujú len na exteritoriálnu základňu USA
vedel, prečo sa nepokúsil po vyhranej vojne v Kuvajte pokračo- Guantánamo na Kube, ale CIA na to používa aj iné krajiny. Vzhľa-
vať do Bagdadu a zvrhnúť Saddádma Husajna. Existovalo vysoké dom na to, že zahraničná politika neokonzervatívcov bola odôvod-
riziko destabilizácie oblasti. Jeho obava sa ukázala opodstatnená: nená „šírením amerických princípov a hodnôt“, dôveryhodnosť
náboženské i etnické napätie v Iraku, ktorý Saddám držal pohro- USA začala prudko klesať. Správy o mučení prispeli k revolúciám
made silou, začalo okamžite rozkladať krajinu, vzniknutú umelo „arabskej jari“. Ako sa zlučuje mučenie s americkými hodnotami?
po prvej svetovej vojne. Predstavy o vzniku prekvitajúcej irackej Namiesto príťažlivosti nastúpil strach.
demokracie, ktoré na Západe šírili niektorí irackí emigranti, sa
ukázali ako úplne iluzórne. Mučenie verzus americké hodnoty
Po ôsmich rokoch Bushovej doktríny bol účet tristný: státisíce Pred niekoľkými týždňami americký Senát vydal správu Výboru
mŕtvych v Iraku, milióny ľudí v emigrácii, destabilizácia celého pre ľudské práva, v ktorej sa podozrenie nielen potvrdzuje, ale uká-
Blízkeho východu. Bez tejto americkej intervencie by sme dnes zalo sa, že o rozsahu tzv. „posilnených vyšetrovacích metód“ nebol
sotva museli riešiť ohrozenie Európy Islamským štátom. Nešlo informovaný ani Kongres.
však len o Irak. Minister obrany Gates, ktorý nahradil Donalda Správa bola vydaná v poslednej chvíli: výbor viedla demok-
Rumsfelda, vo svojich pamätiach uviedol, že Dick Cheney poža- ratka Diana Feinsteinová, republikáni sa na spracovaní správy
doval bombardovanie Sýrie i Iránu. Rovnako ako rozčlenenie odmietli podieľať. Vzhľadom na to, že po voľbách zo začiatku
(dismemberment) Ruska. Keď k tomu prirátame finančnú krízu decembra, ktoré demokrati prehrali, by od 3.januára 2015 mali
republikáni v Senáte väčšinu, správa by zrejme nebola vôbec spolupracovali. Až budúcnosť však ukáže, či nasledujúci ame-
vydaná. CIA priznala, že pri zaobchádzaní so zadržanými „došlo rický prezident dokáže vrátiť USA na cestu k získaniu bývalej
k vážnym prechmatom“. dôveryhodnosti.
Diskusia okolo správy ukazuje, kam sa posunula americká SV 2015/1
zahraničná i vnútorná politika. Fungovanie unikátneho americ-
kého ústavného systému vyžaduje slabú polarizáciu medzi hlav-
nými politickými stranami, inak konflikty medzi prezidentom
a Kongresom ochromia štát. Bohužiaľ, v posledných desaťročiach
je americká politika polarizovaná čoraz viac, ako ukazuje disku-
sia okolo správy. Republikáni obviňujú demokratov, že zverej-
nenie správy poškodzuje záujmy Spojených štátov. Okrem čest-
nej výnimky, senátora Johna McCaina, bývalého prezidentského
kandidáta, ktorý bol zrejme po zostrelení mučený Vietnamcami,
nikto z republikánov prakticky CIA razantne neodsúdil. Naopak,
bývalý viceprezident Dick Cheney, ktorý mal program na starosti,
ho vehementne obhajoval.
Len tretina Američanov odsudzuje mučenie pri výsluchoch. Tak
sa posunulo vnímanie amerických hodnôt!
Obama sa stal americkým prezidentom prísľubom zmeny. Zde-
dil však po Bushovi i verejnú mienku, ktorá bola silno ovplyvnená
rétorikou „americkej výnimočnosti“, ktorú nepoužívali len neokon-
zervatívci, ale aj významní členovia jeho vlastnej Demokratickej
strany. Obama, ktorý sľuboval návrat k vláde práva, o.i. zrušenie
základne na Kube, ponechal v behu prakticky všetky programy
porušovania súkromia, vrátane odpočúvania nemeckej kancelárky.
Pre obavy, že by ho republikáni mohli obviniť, že nechráni Ame-
riku dostatočne pred terorizmom. Neodvážil sa ani významnejšie
zmeniť politiku voči Rusku, pretože by bol okamžite obvinený zo
slabosti. Pokračoval vo vývoji protiraketových systémov, hoci to
Rusko považovalo za hlavný zdroj nestability a Bushovi ponúkalo
do všeobecného zákazu doplniť výnimky, ktoré by umožnili čeliť
hrozbám napríklad z Iránu.
Obama nenašiel odvahu podporiť senátnu správu. Ľudia, ktorí
berú západné hodnoty vážne, si ju vážia a vidia v nej nádej. Veď
útoku na dvojičky sa dalo zabrániť i bez mučenia, keby CIA a FBI
Zákon proti fašistickému rozkladu hromadnou súložou asi dvadsiatky svojich nahých členiek s ich par-
tnermi v jednej vedeckej knižnici v Moskve. A tento svoj odvážny
Július Handžárik zápas za demokraciu a práva žien nakrútili aj na video a predsta-
vili ho svetovej verejnosti na sieťach internetu, na čo ktorýsi akti-
Sprievodným znakom „demokratických“ prevratov v štátoch vista ktorejsi MVO na Slovensku nadšene vyhlásil čosi také, že
strednej a východnej Európy bolo aj zakladanie množstva „mimo- tento čin bol vlastne humanizovaním vedy v Rusku! Lenže takáto
vládnych organizácií“ (MVO), financovaných hlavne Kongre- humanizácia bola asi v Rusku málo účinná a tak si štyri pussyri-
som Spojených štátov amerických zo štátneho rozpočtu USA cez otky zašli priamo do hlavného moskovského Chrámu Krista Spasi-
desiatky tajných služieb a údajne aj niektorými nemenovanými teľa a tam priamo pred oltárom predviedli v krikľavom šašovskom
zahraničnými sponzormi. Ich poslaním má byť vraj medzinárodná oblečení a s maskami na tvárach akési poskakujúce a vrieskajúce
či „nadnárodná“ ochrana demokracie v uvedených štátoch a MVO divadielko, brutálne znevažujúce kresťanstvo i ruský štát. O niečo
ju uplatňujú nielen špecifickými verejnými aktivitami svojich neskôr v centre Kyjeva členka MVO Femen I. Ševčenková v oble-
členov, ale aj rozličnými „farebnými revolúciami“ v niektorých čení „hore bez“ motorovou pílou povalila veľký kríž s korpusom
neposlušných štátoch. Žiarivou ukážkou takýchto aktivít MVO Krista, postavený v roku 2004 na uctenie si pamiatky obetí stalin-
bola nedávna „oranžová revolúcia“ na Ukrajine, do ktorej sa veľmi ských represií z 30. a 40. rokov minulého storočia!
aktívne zapájal aj jeden neslovenský vedúci predstaviteľ takejto Ševčenková po svojom čine ušla do Francúzska, kde má vraj za
neslovenskej MVO zo Slovenska. A z nášho domáceho prostredia úlohu vybudovať akési regionálne centrum, ktoré bude útokmi na
si azda stačí pripomenúť iba aktivity World Wide Fund for Nature kresťanské symboly a pílením krížov bojovať za slobodu a práva
(WWF) a jej križiacke ťaženie proti Vodnému dielu Gabčíkovo, pri žien. Pussyriotky v Moskve boli však zatknuté a postavené pred
ktorom medzinárodne lietali aj také argumenty, ako „ekologický riadny súd, ktorý trom z nich udelil veľmi mierne tresty na slo-
zločin“ či „genocída Maďarov“. Rovnaké aktivity sa rozprúdili aj bode. To však nemal robiť! Svetové médiá anonymných vlastníkov
v čase rozpadu ČSFR, pri ktorom sa všetky „slovenské“ MVO, utajenej národnosti i náboženstva okamžite rozprúdili celosvetovú
financované zahraničnými sponzormi, postavili proti uplatneniu kampaň proti Rusku, v ktorej nechýbali ani veľké slová o dikta-
sebaurčovacieho práva slovenského národa v demokratickej Slo- túre, totalite i fašizme. Akcie tejto kampane sa periodicky opakujú
venskej republike! a obnovujú – zatiaľ posledný takýto signál zaznel z ktorejsi tele-
V demokratickom Rusku a Ukrajinskej republike boli takto víznej stanice aj na Slovensku s tým, že pussyriotky sa rozhodli, že
vytvorené aj „feministické“ spolky či MVO, ktoré samy seba do svojej kauzy zapoja aj Medzinárodný súdny dvor v Haagu, čo
nazvali Pussy Roit a Femen. Názov Pussy Riot nebudem prekla- v preklade znamená, že sa celosvetovo rozprúdi nová štvavá kam-
dať, aby som ušetril jemnocit čitateľov, ale rozhodne to neznamená paň proti Rusku. Pri sledovaní takýchto prejavov mediálnej kam-
„Odvážne čiče“, ako to čitateľom istého mesačníka na Slovensku pane divákovi alebo čitateľovi, ktorý vie, že vo vlastníctve väčšiny
podsúva bývalý predstaviteľ VPN na Slovensku Peter Zajac. V an- elektronických i tlačených médiách má výraznú prevahu židovský
gličtine totiž odvaha či odvážny má iba podoby couridge, coura- kapitál, nevdojak napadne otázka, čo by sa asi stalo, keby podobné
gues, bold či doring a riot má význam výtržnosť či hýrenie. Nuž brutálne zneváženie judaizmu predviedli akési pussyriotky v hlav-
a tieto bojovníčky za demokraciu a práva žien v Rusku svoj huma- nej jeruzalemskej synagóge, alebo keby nejaká polonahá „femi-
nistický a feministický program názorne zhmotnili a demonštrovali nistka“ začala pneumatickou vŕtačkou búrať Múr nárekov. Som
presvedčený, že v Izraeli by sa po spáchaní takýchto brutálnych vyššej ako 50 dolárov za rok, bola povinná sama sa prihlásiť na
blasfémií ich páchateľky vôbec nedostali na lavicu obžalovaných FBI, aby ju tam zaregistrovali na zoznam agentov cudzích moc-
pred tvár sudcu, ale rovno by putovali na pitevný stôl pred tvár ností. Z tejto registrácie eo ipso vyplývali pre danú osobu či orga-
patológa. A vôbec by som sa tomu nečudoval. nizáciu príslušné zákonné obmedzenia a z prípadného ignorovania
Rusko však na tieto protikresťanské a protispoločenské akcie takejto registrácie aj patričné a tvrdé zákonné postihy.
a na celosvetovú štvavú kampaň reagovalo výsostne demokraticky Fakty sú teda známe. Ostáva už iba zodpovedať otázku, či máme
– Duma prijala zákon, ktorý definuje činnosť takýchto MVO a po- rovnaký zákon v prípade USA považovať za demokratický a v prí-
dobných spolkov financovaných či sponzorovaných zo zahraničia, pade Ruska za totalitný, diktátorský či dokonca za fašistický. That
ako aktivity agentov cudzích mocností a primerane ju postihuje. is the question!
Dalo by sa očakávať, že zahraničná štvavá kampaň proti Rusku po SV 2013/2
tomto výsostne demokratickom opatrení prestane. Opak sa však stal
pravdou. Médiá zahraničných anonymných vlastníkov sa rozkričali
ešte hlasnejšie aj proti tomuto zákonu a označujú ho za totalitný,
diktátorský, či dokonca za fašistický. Unisono pritom zamlčujú
fakt, ktorý práve majitelia týchto médií musia najlepšie poznať, že
totiž Rusko sa pri prijímaní tohto zákona riadilo žiarivým vzorom
demokracie – Spojenými štátmi americkými. V ťažkých dvadsia-
tych a tridsiatych rokoch minulého storočia, keď Európa prežívala
hrozivé obdobie nastupujúceho fašizmu, boli totiž práve USA pre
Európanov najvyšším vzorom slobody a demokracie. Nie náhodou
aj geniálny český divadelník židovského pôvodu Jan Werich vtedy
vo svojej divadelnej hre Barák Evropa takto spieval o USA: „...zde
končí středověká éra / evropský dnešek je tu včera / země svobody,
země práce / země civilisace!“ Nuž, a táto veľká krajina slobody
a demokracie, ktorú vtedy nikto nemohol vojensky či mocensky
ohroziť, vyhlásila v roku 1935 svoju neutralitu a dodržala ju až do
japonského útoku na vzdialený Pearl Harbor 7.12.1941. Ba, nielen
to! Aj napriek svojej ekonomickej a vojenskej sile, deklarovanej
neutralite a obrovskej vzdialenosti od centier európskeho fašizmu,
považovala táto obrovská krajina za potrebné brániť sa na svojom
území proti zahraničným rozkladným silám a fašistickým agen-
tom. A tak Kongres Spojených štátov amerických prijal už v ok-
tóbri 1936 Federal security act, čiže zákon na obranu štátu proti
zahraničnej deštrukcii. V zmysle tohto zákona každá osoba alebo
organizácia, ktorá prijala zo zahraničia dar alebo podporu v sume
Rothschildovská chobotnica rovnako ako všetci ostatní neznámi Sorosovi fiktívny jazdci. Soros
tiež podstrkuje „antisemitizmus“, ktorý je potom pripísaný „xeno-
Vlada Sindjelič fobickej srbskej spoločnosti“. Riadia to Filip David, Jovan Byford,
László Sekel a ďalší. Rôzne incidenty, výstražné listy, znesvätenia
Sorosova sieť v Srbsku pamätníkov, alebo grafity sú súčasťou tohto plánu. Nemali by sme
V Srbsku táto šedá eminencia pripravuje pôdu pre Nathaniela opomenúť skutočnosť, že Fond Otvorenej Spoločnosti (finančne aj
Rothschilda a je dôležitým tvorcom politického, právneho, ekono- ideologicky) podporuje organizácie brániace práva homosexuálov.
mického, kultúrneho a mediálneho obrazu srbskej spoločnosti. Na (Labris, Queeria, Gay Serbia...).
ceste k dosiahnutiu tohto cieľa usiluje o vyštvanie Srbskej orto- Marketingovú, mediálnu a logistickú podporu tomuto podvrat-
doxnej cirkvi, srbského jazyka, Cyrilickej abecedy, srbskej histó- nému projektu zabezpečujú tzv. nezávislé médiá ako B92, Studio
rie, nacionalizmu... Sieť svojho vplyvu rozhodil v 90-tych rokoch B, TV Pink, TV Panonija, ANEM (televízne stanice Devič, RTV
prostredníctvom „Open Society Fund“, „Humanitarian Rights Globus, RTV M+, RTV Kraljevo, RTV Nisava, RTV Pancevo,
Fund“, „Helsinského výboru“, „Belehradského kruhu“, „Európ- RTV Spektar, RTV Trstenik a rádiové stanice Rádio 021, Bum 93,
skeho hnutia“, „Centra protivojnovej akcie“, „NUNS“, „ANEM“, Rádio Sombor, Rádio Index, Rádio Subotica, Rádio Pirot, Rádio
„OTPOR“... atď. Ozon), rádio „Slobodná Európa“... Káblová televízna sieť SBB
V súčasnosti sú všetky vedúce mimovládne organizácie filiál- a satelitná televízia TOTAL TV, ktoré expandujú, sú tiež vlastnené
kami Rothschildovcov a sú poverené nielen získaním najväčšieho Sörösom. Produkčné spoločnosti VIN a PG Network len prispie-
politického vplyvu, ale aj psychologickým formovaním národa. vajú k informačnej jednostrannosti. Okrem elektronických médií
Neustálym zvaľovaním viny na Srbov, obviňovaním z genocídy, môžeme k Sorosovmu zoznamu zahrnúť aj noviny a časopisy
zločineckého zmýšľania a kolektívnej viny, sa tieto tajomné orga- Danas, Vreme, Evropa, Republika, asociáciu „nezávislých“ miest-
nizácie zacieľujú na vytváranie pocitov strachu a viny. nych médií „Local Press“ (noviny Pancevač, Kikindske, Vranj-
Predpokladá sa, že tieto pocity sa zhmotňujú do ľahostajnosti ske novine, Naša reč a iné), nakladateľstvá Samizdat, Dan graf,
k vlasti, opúšťania svojej krajiny, alebo inými slovami do kolo- Stubovi culture, Fabrika knjiga, Klio, Aleksandrija pres, knižné
nizácie. Deje sa to tiež formou liberalizmu, ktorý je silne pod- vydavateľstvá Bookbridge, Beopolis... Kontroluje aj informačnú
porovaný, aby zapustil svoje metastázy v štátnych inštitúciách, agentúru Sense a dve hlavné informačné agentúry v Srbsku -Beta
rodine, národe, kultúre a tak zaistil čistý priechod pre impérium a Fonet. Zároveň sú tieto agentúry pobočkami Associated Press
Rothschildovcov. a Reuters, ktorú Rothschildovci vlastnia už od 19. storočia. Soros
Okrem hore uvedených organizácií sú v tomto útoku veľmi rovnako infiltroval kultúrne a vzdelávanie inštitúcie, divadlá,
aktívnymi účastníkmi „Yucom“, Belehradské centrum pre ľudské Národnú knižnicu, Historické archívy a SANU (Srbskú akadémiu
práva, Civilná iniciatíva, Centrum pre kultúrnu dekontamináciu, umenia a vied). Po svojom boku zhromaždil rozsiahlu skupinu her-
Ženy v čiernom a Mládežnícka iniciatíva. Zástancovia tejto pro- cov, režisérov, dramatikov, hudobníkov, spisovateľov, vedcov, ana-
tisrbskej hystérie sú Sonja Biserko, Nataša Kandič, Vuco, Borka lytikov a bývalých diplomatov, ktorí mu asistujú pri získavaní viac
Pavicevič (manželka právnika Nikolu Baroviča), Miljenko Dereta, a viac nasledovníkov.
Vojin Dimitrijevič, Srdja Popovič, Mirko Djordjevič, Biljana Srbl- Dvaja Goranovia – Markovič (ktorého mentorom je Bernard
janovič, Zoran Ostojič a novinári Petar Lukovič, Teofil Pancič, Levi, veľký priateľ Bernarda Coushnera) a Paskaljevič, satanizujú
Srbov na filmových festivaloch. Tiež sa treba zmieniť o ďalších ron je vlastnená tromi podnikateľmi z Kazachstanu (rothschildov-
Sorosových vzdelávacích organizáciách: Union University, Alter- skí magnáti, jeden z nich je Alexander Maškevič, takisto Chazar)
natívna akademická vzdelávacia sieť (AAOM), Belehradská otvo- a je súčasťou ENRC (Eurasian Natural Resources Corporation).
rená škola, Centrum pre ženské štúdie (ktorá sa oddelila od femi- Hlavou ENRC a Alferonu je Johannes Sittard, jeden z Rothschil-
nistickej skupiny „Žena a spoločnosť“). Tieto regrutujú budúcich dových agentov a až donedávna bol pravou rukou Lakshmi Mittala
Sorosových prisluhovačov. Centrum pre zlepšovanie právnych štú- (tiež jeden z Rothschildových investorov). Mittal investoval 100
dií Human rights watch (HRW) je tiež prítomné. CESID a všetky miliónov dolárov do rozvoja spoločnosti. Odhliadnuc od Alferonu,
ostatné hlasovacie organizácie sú v tom istom tábore. Okrem v Kosove je prítomná aj spoločnosť Global Steel (vlastnená Pra-
„mimovládneho sektora“ sa Soros zapojil aj do financií, kontrolu- modom Mittalom) a to prostredníctvom svojej bulharskej pobočky
júcich cez rôznych „expertov“ (G17+) ktorí sú financovaní z fondu Kremikovici, ktorú získala v roku 2005. Táto spoločnosť kúpila
„Otvorenej Spoločnosti“. továreň Lamkos (vyrába pozinkovanú oceľ) vo Vucitrne. Táto spo-
ločnosť kúpila aj zlievareň Lemind v Leskovači a vyhne Zastava
Aké sú záujmy Rothschildovcov v Kragujevači. V rovnakom čase rozširoval Soros svoj vplyv pros-
v Kosmete a Vojvodine? tredníctvom Kosovského fondu pre Otvorenú spoločnosť (KFOS)
Dôležité rothschildovské spoločnosti v tomto regióne sú Car- a ostatných pobočiek, financovaním médií (Koha ditore) a poli-
lyle Group a International Crisis Group, ktoré, vedené Sorosom, tikov. Soros a International Crisis Group začínajú obracať svoju
roky viedli kampaň za nezávislé Kosovo. Okrem Sorosa je sku- pozornosť smerom k Vojvodine. V spolupráci s vládou tejto pro-
pina financovaná aj Rupertom Murdochom (Sky), Goldmanom vincie sa snažia presvedčiť predstaviteľov Vojvodiny sadnúť si za
Sacksom, JP Morganom a inými. Členovia tejto skupiny sú alebo jeden stôl s Chorvátskom, Maďarskom a Rumunskom, z ktorých
boli Marti Ahtisari, James Lion, Morton Abramovich, Louise všetci sú Rothschildoví prostredníci.
Arbour, Bzezinský, Wesley Clark, Michail Chodorkovsky, Thor- Podľa tejto myšlienky by mala byť Vojvodina vnútená do kon-
vald Stoltenberg... federácie krajín v povodí Dunaja ako „Európsky región“. Nie je to
Členovia sa zmenili, nie však protisrbská politika. tak dávno, čo nemecký veľvyslanec Zobel (Chazar) obrátil na toto
„Nezávislé Kosovo“ je tiež v záujme Rothschildovcov, lebo je pozornosť, nepochybne zámerne. Projekt je vykonávaný cez sku-
to „Srbský Kuvajt“ s obrovskými zásobami olova, zinku, zlata, povanie poľnohospodárskych združení, cukrových rafinérií, mlie-
uhlia... Od okupácie Kosova a Metohie (Kosmet) investoval Soros karní, ropných rafinérií, bánk...
veľa peňazí a úsilia, aby udržal Trepku pre Rothschildovcov. Dôle- Druhá línia postupu Nathaniela Rothschilda v Srbsku sa zaoberá
žitým článkom v reťazi je Agron Dida, námestník ministra energe- investičnými fondami z Panenských ostrovov a iných exotických
tiky a ťažby v Kosovskej vláde, ktorý bol zvolený do tohto úradu ostrovov, ktoré ako sa zdá, vlastnia „ruskí židia“ (v skutočnosti
po tom, čo bol členom KFOS (jednej zo Sorosových organizácií). Chazari). Najdôležitejším z nich je Salford z Panenských ostrovov,
„Nezávislosť Kosova“ je rozhodujúca pre záujmy Rothschildov- za ktorým stojí Boris Berezovski (Chazar) a rothschildovský kapi-
ských ťažobných a metalurgických spoločností, pretože im to otvorí tál. Fond bol založený v Londýne v roku 2001 a dnes vlastní tak-
cestu k ovládnutiu minerálneho bohatstva a energetických zdro- mer celý mliekarenský priemysel v Srbsku (Imlek, Novi Sad Dairy,
jov, ktoré sú vo svete v nedostatku. Medzitým spoločnosť Alferon Subotica Dairy, Impaz, Zemun), Bambi concern, Knjaz Milos...
kúpila hutnícku továreň Feronikl, ktorá vlastní niekoľko baní. Alfe- Zakladateľom tohto fondu je Eugene Geffy, Chazar z Ruska,
ktorý svoju kariéru vybudoval v ruskej banke Alfa, napojenej na Rothschildov investičný fond JNR Limited (Jacob a Nathaniel Rot-
Borisa Berezovského a Friedmana. Jeden z členov výboru Salfordu hschild). Mladý Rothschild kontroluje Antonie Bernheim a Shan-
je lord Tim Bell, bývalý poradca Margaret Thatcherovej, ktorý má dor Chanyi a Maďarskú ropnú spoločnosť MOL, taktiež prostred-
blízko k Berezovskému, Rupertovi Murdochovi, Viktorovi Juščen- níctvom Chanyiho. MOL je na srbskom trhu prítomný od roku
kovi a taktiež mal dobré vzťahy s Jeľcinom. 2005 a je vážnym kandidátom na podiel v privatizácii ropného prie-
Tretiu líniu kolonizácie zastávajú spoločnosti na poli staveb- myslu. Taktiež treba spomenúť, že NM Rothschild je finančným
nom, ťažobnom, metalurgickom, finančnom, bankovom a vydava- poradcom NLB Continental, bankovej skupiny zo Slovinska.
teľskom, z ktorých väčšina je priamo spojená s mladým Rothschil-
dom. Jedna z nich, a zároveň najaktívnejšia spoločnosť v regióne, Rothschildovci v Čiernej Hore, Srbskej republike,
je Trigranit, ktorá má sídlo v Budapešti a ktorá sa v minulých Bosnianskej federácii Chorvátsku a Macedónsku
rokoch rozrástla na regionálneho giganta a lídra veľkých investič- Čierna Hora, zem Rothschildovcov
ných projektov. Príchod rothschildovskej delegácie krátko po referende (ktoré
Trigranit vytvoril množstvo obchodných a finančných centier bolo uskutočnené práve samotnými Rothschildovcami) zname-
v Poľsku, na Slovensku, v Maďarsku, Slovinsku, Rumunsku, Bul- nalo označenie jednej z najstarších srbských krajín prívlastkom
harsku... V Chorvátsku sa chystá postaviť športovú halu s 20 000 „kolonizovaná“. Jacob a Nathaniel Rothschild takto získali ďalšiu
miestami a priestormi pre kancelárie. V Srbsku by mal Trigranit sta- kolóniu. Dnes je Čierna Hora bezo zvyšku vlastnená chazarskými
vať železničnú stanicu „Prokop“ (stavba ešte nebola začatá). Vetve spoločnosťami vedenými Rothschildovcami. Schéma je rovnaká.
spoločnosti Rio Tinto (jedna z najväčších ťažobných spoločností Tak ako všade inde v regióne, kolonizácia je vykonávaná Roths-
na svete) bola udelená výsada na využívanie bórovej rudy (ktorú childovcami. Popri nich sú „ruskí“ obchodníci, Soros... atď. K pri-
možno inde nájsť iba v Číne a Turecku) v okolitých oblastiach Bal- vlastneniu sú tu prístavy, prírodné zásoby, metalurgické fabriky,
jevacu, neďaleko rieky Ibar. Prítomné sú aj iné ťažobné spoločnosti turistický potenciál...
– Glenkor, ktorú Rothschild kontroluje cez svojho agenta Marka Práve tak ako v Srbsku a iných krajinách regiónu, Soros najprv
Richa (Chazara) a Phelps Dodge, kde je uložený kapitál Atticusu. utkal sieť mimovládnych organizácií. CEDEM, Helsinský výbor
(Atticus je investičný fond Rothschildovcov). Tieto dve spoloč- pre ľudské práva, Human Rights Action a Hominem querum sú len
nosti vykazujú snahy o získanie zostávajúcich ťažobných oblastí. niektoré z nich. K tomuto môžeme pridať ešte kontrolované médiá
Bankové a finančné sektory sú taktiež ovládané dynastiou. (ANEM), cez ktoré uskutočňoval – úspešne, ako sa ukázalo – pro-
Popredné banky ako napr. Banca Intesa, Credit Agricole, Unicre- tisrbskú kampaň. V spolupráci s európskymi organizáciami a Be-
dit group, Societé Generale sú kontrolované Rothschildovcami. nátskou komisiou (medzi ktorej členov patrí aj Vojin Dimitrijevič)
Nástrojom zaisťujúcim kontrolu je Antoine Bernheim (Chazar), aktívne podporoval projekt nezávislosti. Peter Munk (jeden z Nat-
hlava Delta Generali group. Grécke banky Piraeus a Laiki sú pod hanielových manažérov, Chazar) prevzal (prostredníctvom OTP)
kontrolou finančnej skupiny Marfin, v ktorej je kapitál Rothschil- opravárenskú spoločnosť Arsenal v Tivate.
dovcov. Chazar Shandor Chanyi, jeden zo spoluvlastníkov Trigra- Generálny riaditeľ Chanyi (banková skupina OTP), obsadil
nitu, umožňuje Rothschildovcom rozširovať svoje operácie na poli pole bankovníctva prostredníctvom kúpy Čiernohorskej Komer-
bankovníctva prostredníctvom jeho OTP group. OTP kúpila tri srb- čnej Banky, ktorá pokrýva viac než polovicu trhu v Čiernej Hore.
ské banky: Kula, Nis a Zepter. Banku Metals z Nového Sadu kúpil Jej spojencom je Rothschildova Societé Generale, ktorá prevzala
banku Podgorica. Skupina NLV kúpila Čiernohorskú banku. Bosna a Hercegovina

Okrem tohto Rothschildov a Chanyiho MOL sa čoskoro stane V moslimsko-chorvátskej časti Bosny je Mittal group lídrom
strategickým partnerom štátnej ropnej spoločnosti Montenegro v oblasti ťažby a metalurgie. Táto skupina sa ujala oceliarne
Bonus. Milo Djukanovič, ktorý dal Rothschildovcom voľnú ruku, v Zenici, jednej z najväčších oceliarní na Balkáne. Ťažobný kom-
bol odmenený manažérskou pozíciou v Trigranite, ktorá zreteľne plex Ljubija v Srbskej Republike sa stal taktiež súčasťou Mit-
hovorí o úlohe, ktorú hral v procese kolonizácie. Monet, mobilný talu. Sféra energetiky je vyhradená pre MOL, ktorý kúpil štátnu
operátor, ktorý je časťou Deutsche Telekom, je nepriamo kontrolo- ropnú spoločnosť Energopetrol. Investičný fond Borisa Berezov-
vaný Rothschildovcami! ského, Salford, ovládol mliekárenský priemysel (Mlekoprodukt
Dôležitú rolu v kolonizácii Čiernej Hory hral Oleg Deripaska, – K. Dubica, Campomil – Sarajevo). Očakáva sa, že mliekarne
chazarský multimilionár z Ruska. Samotný Nathaniel Rothschild v Ljubljane budú taktiež kúpené. Medzi tieto podniky patrí aj
sa chválil, že s ním udržuje vynikajúce vzťahy. Ako jedna z roths- mliekareň v Tuzle. Bankovému sektoru a financiám dominujú
childovských vetiev, Deripaskova spoločnosť Rusal kúpila KAP Rothschildove banky Unicredit, Intesa... Od roku 1993 je Soros
(Hlinikárne Podgorica). Prostredníctvom svojej pobočky Salamon prostredníctvom svojej siete mimovládnych organizácií prítomný
prevzala bauxitové bane v Niksici. Treba sa zmieniť aj o tom, že vo Federácii Bosna a Hercegovina. Rovnako ako v ostatných
Rusal a Glenkor často konajú spoločne. krajinách, táto sieť je nesmierne protisrbsky orientovaná. Nie-
Republika Srbská ktorí zo „slávnejších“ členov Sorosovej Otvorenej spoločnosti
Do Srbskej republiky, ktorá je pod neustálym tlakom, majúcim sú Jacob Finci a Ivan Straus (obaja Chazari). Okrem Otvorenej
za cieľ jej úplné zničenie, prenikli Rothschildovci vďaka Soroso- spoločnosti môžeme spomenúť „Obrazovanje gradi“, Mediálne
vým nadáciám, korporácii Mittal Steel, Salfordu, atď. Centrum Sarajeva, Helsinský výbor, Bosnianske ženy a ďalšie
V súlade so svojím dávnym zvykom založil Soros množstvo mimovládne organizácie. Soros rovnako kontroluje noviny Oslo-
mimovládnych organizácií s rovnakým cieľom ako v Srbsku (Hel- bodjenje, časopis Start, televízia HTV Hajat, spravodajskú agen-
sinský výbor pre ľudské práva, Lex International). Sorosove médiá túru ONASA.
sú zoskupené okolo medzinárodnej organizácie Press Now a Soro- Chorvátsko
sovho mediálneho centra v Sarajeve. Medzi tieto patria Nezavisne Na rozdiel od iných balkánskych krajín, Chorvátsko bolo oku-
novine, Alternative Television Banja Luka, Net novinar a ďalšie. pované Rothschildovcami hlavne z Maďarska, ktoré je základňou
V oblasti priemyslu kúpil Salford mliekareň v Banja Luke, ktorá je pre expanziu Chazarskej dynastie. V Chorvátsku je Soros menej
najväčšia v Srbskej republike. Spoločnosti Stabag (Deripaska) bola aktívny ako v iných krajinách. Tromfom mimovládneho sektora je
poskytnutá výsada na výstavbu diaľničnej siete. Spoločnosť Mittal Zarko Puhovski. Okrem MOLu, ktorý prevzal ropnú spoločnosť
Steel Zenica kúpila RZR Ljubija, komplex baní s veľkými záso- INA, je ďalšou dôležitou Rothschildovou spoločnosťou chorvát-
bami železnej rudy. Treba sa tiež zmieniť o skutočnosti, že ruské skeho priemyslu Trigranit. Bolo založené konzorcium Ingra-Trig-
štátne spoločnosti Juzuralzoloto a Zarubeznjev sú tu tiež prítomné. ranit (Na čele Ingra je Igor Openheim, Chazar). Konzorcium má
Prvá zo zmienených sa stala strategickým partnerom ťažobnej spo- vybudovať športovú arénu v Zagrebe s kapacitou 20 000 miest.
ločnosti Sase v Srebrenici a druhá kúpila ropné rafinérie (Mod- Trigranit má tiež veľké plány s Chorvátskym pobrežím. T-Mobile
rica a Petrol). Takto bolo zabránené ďalšiemu prenikaniu MOLu je aktívny v oblasti telekomunikácií.
a Mittalu.
Macedónsko revolúcie, občianske vojny a vojenské intervencie... Národom

Po rozpade Juhoslávie zdieľala táto bývalá republika osud ostat- je ponúknutá „sloboda“, „demokracia“ a dobrovoľné otroctvo,
ných kolónií v tomto regióne. Inými slovami, suverenita a nezá- odplatou za ich prírodné zdroje! Alternatívou sú sankcie, izolácia
vislosť sa vzťahujú k teritóriu, zatiaľ čo ekonomika a zdroje pod- a bombardovanie.
liehajú tichej okupácii a ľuďom je sľubovaná „lepšia budúcnosť“ Rozpad bývalej Juhoslávie bol etapou v ťažení rothschildov-
v EU. Zároveň je podporovaný proalbánsky prvok s cieľom dokon- ského impéria smerom na východ. Geopolitické kombinácie opäť
čiť projekt „Veľkého Albánska“! neboli Srbom naklonené.
Stredná časť Macedónska je okupovaná prostredníctvom Mit- Až teraz je nám konečne jasné, prečo bolo treba Juhosláviu roz-
tal Steel Skopje, súčasťou korporácie Mittal, ktorá kúpila metalur- biť, prečo muselo zomrieť toľko detí, žien a najmä mužov našich
gický podnik v Skopje a tak si zaistila nadvládu v regióne. V ob- bratov -Slovanov!
lasti bankovníctva Societé Generale prevzala Ohrid Bank. Na SV 2012/4
druhej strane Soros otvorene podporuje albánske záujmy. Pre tento
zámer používa početné organizácie – Helsinský výbor, Centrum
pre multikultúrne porozumenie, Asociácia pre demokratickú ini-
ciatívu, všetky ovládané Albáncami. To isté platí pre médiá. Soros
kontroluje televíziu „Shutel“, rádiostanice Vati a Life... atď. Soros
v roku 1994 taktiež obdaril macedónsku vládu sumou 25 milió-
nov dolárov. Počas rovnakého obdobia dosiahol obrovský vplyv na
vtedajšieho premiéra a súčasného prezidenta Macedónska Branka
Crvenkovskiho, ktorý otvorene podporuje plán Martiho Ahtisaa-
riho pre Kosovo.
Soros je prostredníctvom „Stonebridge Communications“, kde
vlastní akcie, zapojený do macedónskej telefónnej spoločnosti
MT, nepriamo kontrolovanej Rothschildovcami cez „Blackstone
Group“, veľkej finančno-investičnej skupiny, ktorá bola založená
v roku 1985 ich agentmi Petrom Georgeom Petersonom a Stefa-
nom Schwartzmanom (Chazar). Obaja si predtým vybudovali svoju
kariéru v rothschildovských dcérskych spoločnostiach „Lehman
Brothers“ a „Kuhn Loeb Inc.“. Blackstone je hlavným akcioná-
rom „Deutsche Telekom“ (T-Mobile), spoločnosti, ktorá zahŕňa aj
maďarskú telefónnu spoločnosť Matav – vlastníka Macedónskeho
mobilného operátora MT. „T-Mobile“ je druhý najväčší mobilný
operátor v Macedónsku.
Na ceste za svojimi cieľmi prinášajú Rothschildovci do hry
reformy, zmeny, šokové terapie, voľby, referendá, odtrhnutia,
Spontánny krach, či riadené ktoré nadobudli drobným podnikaním, alebo ušporili zo svojich
beztak biednych miezd.
ožobračovanie? Pravda, tým nie je vyriešený problém „finančnej krízy krajín“
Európskej únie. Ich problém tiež nie je „krízou krajiny“, ale je
Vladimír Stwora problémom nedostatočnosti príjmov štátnych rozpočtov, kto-
rý vznikol po desaťročia prebiehajúcou „globalizáciou“, čiže
Európska únia sa už po dlhší čas „zaoberá“ finančnými prob- koncentráciou národného bohatstva a štátneho majetku týchto
lémami niektorých svojich chudobnejších „krajín“ – Portugal- štátov do rúk anonymných zahraničných vlastníkov. V procese
skom, Talianskom, Gréckom a Španielskom. Z ekonomických, „globalizácie“ totiž všetky menšie štáty Európy stratili:
ale aj z najvyšších politických kruhov EÚ sa ich problémy podá- a) väčšinu svojich priamych rozpočtových príjmov (lebo najlep-
vajú verejnosti ako výsledok nezodpovedného hospodárenia ich šie štátne podniky boli za bagateľ „privatizované“ do rúk zah-
vlád a dokonca niektorí publicisti i politici EÚ začali tieto štáty raničných vlastníkov),
cynicky označovať odióznou súhrnnou skratkou PIGS, čo v an- b) väčšinu svojich nepriamych rozpočtových príjmov (lebo dane
gličtine znamená SVINE. Pritom túto krízu tvrdošijne prezentujú aj najväčších a najbohatších podnikateľov boli na nátlak „nad-
pred verejnosťou ako „finančnú, resp. obchodnú krízu krajín“ národných“ inštitúcií znížené na minimum a egalizované s da-
a ešte tvrdošijnejšie zamlčujú, že v skutočnosti ide len o krízu ňami ožobráčených domorodcov).
štátnych rozpočtov jednotlivých štátov – a to je rozdiel viac ako Stačí, ak na ilustrovanie tohto deštrukčného procesu uvedieme
podstatný. Markantne sa to ukázalo uprostred gréckej krízy na oficiálne vykazovanú skutočnosť, že v roku 2010 zo Slovenskej
prelome júla a augusta 2011., keď sa aj najbohatšia „krajina“ republiky išlo 81% ziskov „slovenských“ podnikov do rúk ich
sveta USA dostala do finančnej krízy a Senát USA to vyriešil zahraničných anonymných vlastníkov a iba 19% ziskov zostá-
výsostne štátnorozpočtovým opatrením – povolením zvýšenia valo na Slovensku. V tomto „globalizačnom“ procese jednot-
schodku štátneho rozpočtu USA na 1,1 bilióna, čiže na závrat- livé európske štáty naozaj stratili základné atribúty suverénnej
ných milión miliónov amerických dolárov! Je to šokujúca suma, štátnosti a premenili sa na akési amorfné „krajiny“, ktoré nie
ale človek nemusí byť veštcom, aby uhádol, ako sa najsilnejšia sú schoponé zo svojich vlastných rozpočtových zdrojov plniť
ekonomika sveta s týmto svojím šokujúcim štátnorozpočtovým ani základné funkcie štátu a sú existenčne závislé od „pomoci“
opatrením vyrovná. Bude to tak, ako vždy za posledné desaťro- akéhosi zahraničného sponzora, ktorého často ani nevedia defi-
čia od zrušenia zlatého krytia dolára: novať a identifikovať. Skrátka, presne podľa známeho sloganu:
urobí sa to riadenou devalváciou USD (čiže znížením hodno- Priniesli sme vám slobodu výmenou za váš majetok!
ty USD k menám iných štátov) spolu s riadenou infláciou USD Za týchto okolností sa ani nemožno čudovať, že otázka „pomo-
(čiže zvýšením množstva USD nad hospodársky nutnú mieru) – ci Grécku“ (čiže pomoci zahraničným vlastníkom „gréckych“
v tomto sú anonymní súkromní vlastníci US emisnej banky (Fe- bánk a podnikov na udržanie ich doterajšej marže zisku) sa
deral Reserve Bank) naozaj majstri! Týmto opatrením vyjdú na- u nás stala predmetom nekalej licitácie politických strán a ich
prázdno tak zahraniční držitelia dolárových rezerv, ktoré zin- neschopných lídrov. O to viac sa však treba čudovať ich slabo-
kasovali zahraničným obchodom s americkými firmami, ako aj duchým a tragikomickým argumentáciám, že „nechceme živiť
domáci a hlavne zahraniční vlastníci vkladov a úspor dolárikov, od nás bohatších gréckych dôchodcov“, pričom sa nevykoná ani
pokus porovnať priemernú produktivitu práce a priemernú reál- že môžu okrádať celé štáty. Okradnú celú populáciu jedného štátu
nu mzdu gréckeho občana v roku 1950 (keď vznikla, pod tlakom = milióny dlžníkov. Tento princíp plošného zlodejstva si prvý
komunistickej hrozby, slušná životná úroveň a sociálne vymo- raz vyskúšali v USA, kde im spadli do lona milióny zabavených
ženosti občanov vo väčšine európskych štátov!) s úrovňou rov- domov. K dokonalosti však doviedli tento systém v Európskej únii.
nakých ukazovateľov v roku 2010. To by sme sa totiž čudovali, Je v podstate jednoduchý a dá sa zhruba zhrnúť do niekoľkých
koho vlastne máme v Grécku podporovať a živiť našimi euroú- bodov:
niovými dotáciami! 1. Základom na vyrabovanie chudobnejších štátov je niekoľko
Ale nepriamo nám to vlastne naznačila kancelárka NSR Angela nadnárodných organizácií: MMF, Svetová banka, BIS a platfor-
Merkelová, ktorá 9. augusta 2011 odporúčala „krajinám PIGS“, ma Európskej únie …
aby krízu vo svojich „krajinách“ vyriešili ďalšou privatizáciou 2. Nastavíme v EÚ pravidlá tak, aby vyhovovali ekonomikám bo-
svojich zostávajúcich štátnych podnikov, alebo predajom svojich hatších a väčších štátov (napr. podmienky na dotovanie vlastné-
štátnych zlatých rezerv. Pripomína to kapitána topiacej sa za- ho poľnohospodárstva).
oceánskej lode, ktorý vydesenému cestujúcemu tretej triedy po- 3. Prinútime jednotlivíé štáty, aby sa vzdali svojej meny a prijali
núka hotdog výmenou za jeho šperky a záchrannú vestu – nech jednotné euro. Tým si zabezpečíme, že v prípade problémov ne-
sa, chudák, pred utopením aspoň ešte trochu nasýti! budú môcť svoju menu devalvovať a povzbudiť tak svoj vývoz
Občania Európy tieto miliardové hazardné hry „nadnárodných“ na úkor dovozu.
megašpekulantov vidia a občas ich aj komentujú v nezávislých 4. Vnútime štátnym úradníkom vybraného slabšieho štátu vhodne
médiách, pokiaľ takéto médiá vôbec proces „globalizácie“ do- pripravené pôžičky. Často na to stačí šikovný sľub alebo drob-
teraz prežili. Niektorí dokonca na označenie týchto anonymných ný darček pre rozhodujúcu osobu. Politici začnú štát zadlžovať
osôb vytvárajú nezvyklé jazykové novotvary, ako napríklad Vla- v presvedčení, že sa to vo veľkej EÚ nejako stratí.
dimír Stwora v mesačníku NII č. 9 (170), ktorý na označenie 5. Necháme to niekoľko rokov vykvasiť. Ľahkosť získania úveru
„nadnárodných“ megašpekulantov použil slovo bankster, čo je politikov daného štátu uspí. Dlh štátu musí riadne narásť.
priamou kombináciou slov bankár a gangster. Jeho pozoruhod- 6. Keď je už zadĺženie dosť veľké, začneme prostredníctvom tlače
nú analýzu prinášame pod pôvodným titulkom: a elektronických médií (ktoré mimochodom už tiež vlastníme)
a prostredníctvom ratingových agentúr (aj tie nám patria) verej-
Úžera a hyenizmus bankstrov ne vyjadrovať pochybnosti, či bude „krajina“ schopná splácať
vystúpili na novú úroveň dlhy, prípadne aj znížime jej rating. To má za následok zvýšenie
Áno, niet pochybností, že isté kruhy objavili nový zdroj legál- úrokovej miery, takže pôžičky sa stanú pre štát drahšími. Tým
neho drancovania a rabovania. Ešte pred piatimi rokmi išli banky je však štát prinútený požičiavať si ešte viac, aby mal aj na úro-
po krku iba jednotlivcom, v horšom prípade aj firmám. Nemôžeš ky z predchádzajúcich pôžičiek.
splácať dlžoby? – Obstavíme ti majetok! Skrátka exekúcia, ako ju 7. Opäť to necháme rok – dva podusiť a potom zastavíme tok pe-
dnes a každodenne prežívajú tisíce Čechov a Moravanov. Bol by ňazí do štátu. Štát naraz nemá z čoho platiť ani úroky, ba do-
to dobrý zdroj príjmov, ale stále to len kvapkalo a oni vedeli, že by konca hrozí, že nebude ani na platy štátnych zamestnancov a na
to mohlo tiecť prúdom. Teraz konečne vyvinuli bankstri metódu ďalšie nevyhnutné výdavky.
zlodejstva, ktorá nemá v histórii civilizácie obdobu. Prišli na to,
8. Možnosť vystúpiť z EÚ alebo vrátiť sa k svojej národnej mene Utajená hra pod taktovkou USA
striktne vylúčime.
9. Sľúbime ďalšie pôžičky len ak sa politici zadĺženého štátu za- Jaroslav Paška
viažu, že vyrabujú sociálne fondy, ožobráčia dôchodcov, okrad-
nú šporivcov a hlavne – musia dať záruky na rodinné striebro, Sústavou dohôd TTIP a TPP otvárajú Spojené štáty zápas o no-
to najlepšie, čo majú. Takže sa začnú za bakšiš rozdávať cu- vé mocenské prerozdelenie sveta
dzincom vysoko aktívne štátne podniky, železnice, spoje, histo-
rické pamiatky, skrátka všetko, čo má nejakú cenu. Od júna 2013 vyjednávajú zástupcovia Európskej komisie
10. Ministerstvu financií vytunelovaného a ožobračeného štátu po- s americkou vládou podmienky údajne prelomovej Transatlantic-
núkneme zopár drobných pôžičiek, aby mohol štát zaplatiť úro- kej dohody o voľnom obchode – TTIP. Napriek tomu, že táto roz-
ky na budúci mesiac – samozrejme za riadny úrok. siahla medzinárodná zmluva po schválení zásadným spôsobom
11. Až bude štát kompletne vytunelovaný a zadĺžený, presunieme zasiahne do nášho každodenného života – zmení pracovnoprávne
sa do ďalšieho – kandidáti už čakajú netrpezlivo za dverami. vzťahy, pravidlá uznávania kvality potravín, podmienky prístupu
Systém je pomerne jednoduchý, bezpečný a právne nenapad- k nerastným surovinám, energiám i vode, spôsoby podnikania, ale
nuteľný. Jestvuje iba jedno malé nebezpečenstvo: Že by si ľudia aj mieru ochrany osobných údajov – rokovania o jej obsahu prebie-
vzali príklad z arabského bankovníctva, ktorému islam zakazuje hajú v dôslednom utajení.
úžerníctvo, na ktorom je postavené celé bohatstvo a moc bank- Mnohým poslancom Európskeho parlamentu, ktorí prejavili
strov. K tomu teda nesmie dôjsť. Preto treba moslimské nábožen- záujem oboznámiť sa s jej pracovným znením, poskytli na krátke
stvo permanentne a všetkými spôsobmi zosmiešňovať, tvrdiť že je nazretie v osobitných, uzavretých priestoroch, len niekoľko vybra-
zaostalé, netolerantné, nebezpečné, atď. Našťastie toto nie je ťažké ných strán z rozsiahleho elaborátu bez možnosti kopírovania či
masám vsugerovať. Hlavne keď bankstri a ich súkmeňovci vlastnia robenia výpisov. Po tom, čo poslancom Európskeho parlamentu
všetky spravodajské prostriedky sveta, umenie, kritiku, vzdelávací došla trpezlivosť s netransparentnou prácou vyjednávačov Európ-
systém, skrátka všetko. skej únie a pretrvávajúcim utajovaním skutočného obsahu dohody,
No povedzte, nie je to geniálne? o ktorej majú rozhodovať a domáhali sa otvorenej, verejnej disku-
SV 2011/3 sie, predseda EP M. Schulz okamžite presadil odloženie rokovania
parlamentu o dohode pod zámienkou veľkého množstva pozmeňo-
vacích návrhov...
Insitná demagógia
O čo sa teda hrá v tejto zmluve medzi EÚ a USA? Naši“ repre-
zentanti“ v EP I. Štefanec (SDKÚ), V. Maňka (Smer-SD), R. Sulík
(SaS) či L. Nagy (Most-Híd) zatiaľ iba zhodne opakujú oficiálne
poučky o jej „očakávaných výhodách“. Spomínajú pritom najmä
odstránenie ciel, zvýšenie obchodnej výmeny a údajné zvýšenie
zamestnanosti. Bývalý šéf Svetovej obchodnej organizácie Pascal
Lamy však označuje tieto vyhlásenia za insitnú demagógiu. Pri- sa v zmysle dohody o voľnom obchode stali nadradenými austrál-
pomína, že k dobre fungujúcej obchodnej výmene sa nedá dopra- skej jurisdikcii, teda aj austrálskemu najvyššiemu súdu, a musela
covať politickými manipuláciami, iba otvoreným, prehľadným tabakovej firme vyplatiť obrovské odškodné.
a efektívne nastaveným systémom. Skúsenosti s analogickou seve- Predstavme si finančné dôsledky oprávnených regulačných
roamerickou obchodnou dohodou NAFTA, uzavretou medzi USA, obmedzení nášho štátu napríklad pri ťažbe zlata či uránu alebo
Kanadou a Mexikom, dnes hovoria o strate niekoľkých miliónov zisku zdravotných poisťovní, posudzované súkromnými tribu-
pracovných miest najmä v Kanade a Mexiku. nálmi, zriadenými zoskupeniami zainteresovaných finančných špe-
Renomovaní odborníci a držitelia Nobelovej ceny za ekonómiu kulantov podľa požadovaného modelu USA. Väčšina odborníkov
Joseph Stiglitz či Paul Krugman vyslovili vážne pochybnosti o vý- na obchodné právo potvrdzuje, že Spojenými štátmi presadzovaný
hodách tejto dohody pre bežných ľudí. Aj argumentácia o odstrá- systém arbitrážnych urovnávaní sporov medzi štátmi a investormi
není ciel je iba zavádzanie. Vzájomné colné zaťaženie obchodu je výrazne diskriminačný voči verejnému záujmu a naklonený kon-
medzi USA a EÚ je už dnes len symbolické, hmatateľnú zmenu zorciám a špekulantom. Očakávať v ňom spravodlivé, čestné posú-
zmluva TTIP neprinesie. Joseph Stiglitz však upozornil na skutoč- denie sporu je podľa nich jednoducho naivné. Mechanizmus arbit-
nosť, že prostredníctvom konštrukcií obsiahnutých v dohode, budú rážnych súdov však v transatlantickej dohode zatiaľ odmietajú len
môcť nadnárodné korporácie rýchlo dosiahnuť rozsiahlu kontrolu Francúzi a nemeckí socialisti. Vláda Slovenskej republiky o tomto
nad právami duševného vlastníctva. ekonomickom riziku dohody mlčí.
Legálne vykrádanie aktív Obnova ekonomickej nadvlády
Ďalším vážnym problémom pre európske štáty môže byť aj Transatlantická dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a USA
mechanizmus arbitrážnych súdov, ktorým si cez ustanovenia nie je jediná takáto zmluva, o ktorú sa dnes Spojené štáty usilujú.
dohody TTIP Spojené štáty podriaďujú jurisdikcie krajín EÚ. Rovnako, ako tlačia na Európsku úniu, aby prijala TTIP, rokujú aj
Američanmi vynucovaný model urovnávania sporov, umožňu- s ďalšími jedenástimi štátmi pacifického regiónu, aby prijali Trans-
júci investorom žalovať štáty na privátnych súdoch a žiadať od pacifické partnerstvo (TPP). Slovenský analytik Eduard Chmelár
nich finančné kompenzácie za rozhodnutia verejnej správy, ktoré naznačuje, že sústavou dohôd TTIP a TPP otvárajú Spojené štáty
údajne negatívne ovplyvňujú ich biznis, sa stal otvorenou cestou zápas o nové mocenské prerozdelenie sveta. Pokiaľ geopolitickým
pre legálne vykrádanie štátnych aktív. cieľom TTIP je odrezať Európsku úniu ekonomicky od Ruska a fi-
Pripomeňme si prípad z roku 2012, keď austrálsky parlament xovať ju pod vplyvom USA, geopolitickým cieľom TPP je odre-
rozhodol o regulácii cigaretových obalov a v záujme ochrany zať Austráliu, Brunej, Chile, Kanadu, Japonsko, Malajziu, Mexiko,
zdravia určil, že cigarety sa majú predávať v rovnakých škatuľ- Nový Zéland, Peru, Singapur a Vietnam od Číny a obnoviť ekono-
kách s grafickým varovaním o škodlivosti fajčenia. Tabaková spo- mickú nadvládu Spojených štátov v oblasti Pacifiku.
ločnosť Philip Morris zažalovala Austráliu za to, že vraj nemôže Je zrejmé, že účelové mechanizmy zmlúv, ako aj zjavný geopo-
využiť akési „duchovné bohatstvo“, obsiahnuté na svojich origi- litický kontext nových amerických obchodných iniciatív, zne-
nálnych obaloch. Austrália napriek podpore najvyššieho austrál- pokojil odbornú verejnosť aj intelektuálne kruhy v krajinách
skeho súdu spor prehrala, lebo americký koncern sa obrátil na západnej Európy, kde vznikla rozsiahla Európska občianska
súkromný, tzv. nezávislý arbitrážny tribunál, ktorého rozhodnutia iniciatíva, zameraná na zastavenie netransparentných rokovaní
o TTIP a CETA. Petičná akcia má veľkú podporu verejnosti najmä Cez mŕtvoly
v Nemecku, kde ju podpísalo vyše 1,1 milióna signatárov, čo je
1,58 percent určeného kvóra pre Nemecko. Na Slovensku sa dá Ľudovít Števko
k podpore petičnej akcie pripojiť elektronickým vyhlásením na
stránke: https://stop-ttip.org/podpisat/. Bombardovanie Juhoslávie vojskami NATO v roku 1999 nado-
Vzhľadom na to, že medzinárodné dohody sú nadradené národ- budlo po trinástich rokoch hmatateľné kauzálne súvislosti
nej legislatíve, mali by sme si teraz veľmi dôsledne strážiť, aby nás
bruselskí vyjednávači cez zmluvu TTIP nezaťažili záväzkami, na Bývalá americká ministerka zahraničných vecí Madeleine
ktoré budeme ťažko doplácať. Albrightová, bývalý veliteľ NATO počas bombardovania Zväzo-
SV 2015/4 vej republiky Juhoslávie generál vo výslužbe Wesley Clark a ďalší
významní americkí politici skupujú kľúčové podniky v Kosove.
Médiá priniesli správu, že Madeleine Albrightová sa zúčastňuje
na výberovom konaní na privatizáciu kosovského Telekomu, ktoré
je ušité na mieru jej firme Albright Capital Managment. Ide o ob-
rovský kšeft, lebo Telekom vlastní kosovskú poštu a telekomuniká-
cie vrátane mobilnej siete. Firma Albright Group už predtým zaro-
bila 20 miliónov dolárov na lacnej kúpe a vzápätí drahom predaji
kosovského mobilného operátora Ipko zahraničnej spoločnosti.
Wesley Clark má zasa zálusk na kosovské hnedouhoľné lignitové
bane a z vyťaženého uhlia chce vyrábať tekuté zlato. O kosovské
nerastné bohatstvo a obchodné transakcie majú záujem aj bývalí
vedúci pracovníci administratívy OSN v Kosove.
Najviac zmyslu pre obchod však prejavila v balkánskej kríze
verná Havlova priateľka Alrightová, rodená Korbelová, rodáčka
z pražského Smíchova. Rýchlo zabudla, že jej na začiatku 2. sve-
tovej vojny pri úteku rodiny cez Belehrad do Londýna zachránili
život srbské rodiny, ktoré ju a zvyšok jej židovských príbuzných
ukrývali pred nacistami. Svojho času najvplyvnejšia ministerka
zahraničných vecí na svete im o polstoročie neskôr poslala z vďač-
nosti krutý pozdrav – bomby. Keď v tom čase videl v Novom Sade
hromady mŕtvych civilných obetí súčasný senátor hornej komory
českého parlamentu Jaroslav Doubrava, bol zhrozený. „Videl som
tam zabitú sedemnásťročnú dievčinu v siedmom mesiaci tehoten-
stva. Bola zabitá kazetovou bombou“, povedal nedávno Doub-
rava pre portál Parlamentní listy.cz. Bol to ten istý senátor, ktorý
demonštratívne opustil rokovaciu sálu, keď počas svojej náv- všeobjímajúcim pláštikom západnej demokracie, ktorá zabratie
števy Českej republiky v parlamente rečnila oslavovaná Made- cudzieho územia či Albrightovej honbu za majetkom cez mŕtvoly
leine Albrightová. Iný člen zahraničného výboru senátu Jaroslav nemeria morálkou. Veď obchod je obchod.
Foldyna bol Albrightovou doslova zhnusený: „Je to tragické, kam Na doplnenie: Republika Mafie (Informácia z nemeckého časo-
až môže klesnúť ľudská chamtivosť. Je to zločin ... v Kosove zabí- pisu ZUERST č. 12/12)
jali nevinných ľudí, dnes tam obchodujú a zarábajú milióny dolá- Organizovaná zločinnosť založila svoj samostatný štát a EÚ kra-
rov. Malo by sa to dostať pred súd v Haagu.“ jiny platia a platia...
Pred haagsky tribunál sa strojcovia balkánskej tragédie isto Len medzi rokmi 1999-2007 bolo vyplatených pre 1,75 milió-
nedostanú – obchod je obchod. Aj obchod so smrťou. Odkedy sa nov obyvateľov 3,5 miliardy Euro krajine, ktorá vlastne patrí Srb-
Madeleine Albrightová pred kamerami bozkávala s Hashimom sku. Od 17. februára 2008 to bolo ešte o 1,2 miliardy Euro navyše.
Thacim, UCK stratila prívlastok teroristická organizácia. Odrazu Zostáva záhadou ako a kto tieto sumy schválil, keďže ešte Grécko,
neprekážalo že UCK mala na svedomí vraždy a odoberanie orgá- Cyprus, Bulharsko, Španielsko a Slovensko odmietajú uznať tento
nov srbským zajatcom a samotný Thaci, zvaný Had, stratil okam- štát. Keď sa Albánci smeli oddeliť od Srbska, tak prečo nie v bu-
žite prívlastok vojnového zločinca. Tento obrat v politike USA dúcnosti od Grécka? Kto má zamedziť Maďarom v Rumunsku a na
nebol ničím novým – vyjadruje ho úprimné vyznanie istého ame- Slovensku vyhlásiť svoj samostatný štát? Ďalej v Španielsku Bas-
rického politika: „My si nevyberáme ciele podľa našich priateľov, kicko a Katalánsko.
ale vyberáme si priateľov podľa našich cieľov.“ Jeden z možných Nezávislosť zostáva pre pozorovateľov ale nejasná – lebo ako je
výkladov tohto americko-kosovského priateľstva môže byť exis- vlastne možné, že päť štátov EÚ neuznalo štát a predsa doň plynú
tencia vojenskej základe na území Kosova, ktorá je druhou najväč- peniaze z EÚ, ktoré ale zmizli. Jedno je isté, že EÚ peniaze sú
šou americkou základňou na cudzom území, s možnosťou disloká- fuč! Keď prejdete hranice tak sa na dobre vyasfaltovaných ces-
cie až 70-tisíc vojakov. Druhým konkrétnym nexus causalis týchto tách radia za sebou benzínové pumpy, ale takmer ani jedno auto
dní je obchod. tam netankuje, aj keď luxusné autá môžu niekoho zaujať. Táto
Korpulentná stará dáma vo svojich pamätiach nedávno napí- záhada sa dá jednoducho vysvetliť tak, že na týchto staniciach sa
sala.: „...Bez toho, aby som si to vedome plánovala, stali sa šperky perú peniaze. Benzínové pumpy sú miesta, kde sa čierne profity
súčasťou môjho osobného diplomatického arzenálu“. Madeleine prerobia na biele. Cez Kosovo ide 40 percent heroínu do západnej
Albrightová sa teda celkom ľudsky vyznáva zo svojej diplomatic- Európy a potom do USA.
kej lásky ku šperkom, ku ktorej celkom určite patrí aj láska k pe- SV 2013/1
niazom. Je čisto diplomatická otázka, či peniaze a šperky z Kosova
stáli Albrightovej za tie hromady mŕtvol.
V Srbsku má americká exministerka prezývku balkánska
mäsiarka. Slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Laj-
čák sa k podobným záležitostiam nevyjadruje, zato však už začal
uznávať pasy kosovského štátu, ktorý paradoxne Slovenská repub-
lika neuznáva. Uznávanie pasov je prvým krokom k uznaniu tejto
americkej mafiánskej provincie de iure. Pravda, všetko je prikryté
Výstražná štatistika len ťažko predstaviť. Väčšina týchto peňazí ide do mešcov niekoľ-
kých jednotlivcov a korporácií, ktoré vyrábajú zbrane a iné voj-
František Vnuk nové rekvizity a obchodujú s nimi.
Tu by sa mohlo zavzdychať, na čo všetko by sa tie peniaze
Medzinárodný inštitút mierového výskumu (The Stockholm mohli použiť. Ale najsmutnejšia tragédia tohto nemravného plyt-
Internacional Peace Research Institute) vo svojej výročnej správe vania peniazmi spočíva v tom, že celá výroba zbraní a zisky z nich
uvádza niekoľké zamyslenia, hodné uverejnenia. Predkladá šta- nikoho nerobia šťastnejším. Naopak, sú príčinami predčasnej smrti
tistiku o tom, koľko jednotlivé štáty vydali na zbrojenie. Nikoho tisícov ľudí a zdrojom biedy, smútku a žiaľu desaťtisícov ďalších.
neprekvapí, že na prvom mieste figurujú Spojené štáty. Prekvapí Nie je pravda, že zbrane zaisťujú pokoj. História učí a skutočnosť
však suma, ktorú v roku 2009 vydali na zbrojenie: 663 miliárd dosvedčuje, že kde sú zbrane, tam je vždy pokušenie vyskúšať ich
dolárov. Druhá veľmoc, ktorá v poradí výsledkov nasleduje za a využiť ich na smrtonosné ciele.
nimi je Čína. Jej výdavky na zbrojenie činia 98 miliárd, čiže asi Studená vojna sa skončila roku 1989. Rozpadla sa veľmoc, exis-
jednu sedminu tohto, čo vydajú USA. tenciou ktorej sa odôvodňovala výroba atómových zbraní a iných
Keď čitateľ spočíta výdavky nasledujúcich 19 štátov v tomto prostriedkov hromadného ničenia na Západe. Logicky by sa bolo
zozname, dostane súčet 642 miliárd dolárov. Inými slovami. Spo- čakalo, že teraz nastane postupné odzbrojenie, ničenie nukleárnych
jené štáty vydali na zbrojenie o 21 miliárd viac ako ostatných 19 zbraní a rozviazanie vojenských zoskupení ako NATO. Dúfali sme,
veľmocí a štátov sveta (Čína, Izrael, Rusko, Veľká Británia, Fran- že prišiel čas, ktorý predvídal prorok Izaiáš, keď ľudstvo „z mečov
cúzsko atď.). Očakávalo sa, že prezident Barack Obama zníži si ukuje radlá a zo svojich kopijí viničné nože.“ Sme však sved-
výdavky na zbrojenie a ušetrené peniaze pôjdu na iné, potrebnejšie kami, že výdavky na zbrojenie rastú, zbrojný priemysel mohutnie,
účely, ako je zdravotníctvo, školstvo sociálna podpora chudobných vojenské aliancie sa rozširujú o ďalšie štáty, vojny sa vedú ďalej
vrstiev amerického obyvateľstva, pomoc tzv. rozvojovým národom a vyhliadky na pokoj sú stále vzdialenejšie.
a krajinám v Afrike, v Ázii a v Latinskej Amerike. Nestalo sa tak. Kruhy známe pod kolektívnym menom „military-industrial
Americký štátny rozpočet na bežný rok 2010, ktorý bol prijatý komplex“ slávia svoje orgie.
a uzákonený v októbri 2009, určil pre ministerstvo obrany (Depart- SV 2011/1
ment of Defense) čiže na zbrojenie, o 17 miliárd viac ako vlani,
teda 680 miliárd dolárov. Okrem toho na vojnové výdavky spojené
s operáciami v Iraku a v Afganistane americký kongres odsúhlasil
ďalších navyše 37 miliárd dolárov. K týmto astronomickým sumám
treba ešte prirátať aj rozpočtové položky určené pre ďalšie vojen-
ské a s vojnovými operáciami spojené výdavky (military-related
expenditures outside of Department of Defense), ktoré predstavujú
319 až 654 miliárd dolárov!
Inými slovami: roku 2010 Spojené štáty vydali na zbrojenie až
1350 miliárd dolárov. Keď sa to vyjadrí číslami, je to číslica na
celý riadok 1 350 000 000 000 dolárov! Takúto sumu si vie človek
Mimovládne pole poorané faktov o tzv. treťom sektore na Slovensku je analýza z pera zná-
meho slovenského novinára a publicistu Ľudovíta Števka, s kto-
Ľudovít Števko rou vás oboznamujeme. Osobitnú pozornosť si pritom zaslúži
fakt, že na Slovensku je počet hlavných organizácií tohto druhu
Zahraniční a hlavne zámorskí strojcovia gorbačovských prevra- azda väčší, ako je počet ich hlavných vedúcich funkcionárov! Je
tov a rozvratov v Sovietskom zväze a v európskych krajinách to dobrá správa, lebo je aspoň nepriamym dôkazom, že zahra-
jeho spojencov si potrebovali zabezpečiť plnenie a splnenie svo- niční zámorskí dobročinní živitelia „tretieho sektora“ majú na
jich nezištných záujmov v týchto krajinách čo najbezpečnejšie Slovensku ťažkosti so získavaním potrebného počtu domorodých
a čo najlacnejšie. Skúsenosti kolonizátorov hovoria, že najnená- subalterných aktivistov aspoň do vedúcich pozícií v týchto orga-
padnejšie a najlacnejšie je na tieto účely použitie domorodých nizáciách a tak sa na tomto úseku musia uspokojiť s dávno ošú-
subalterných aktivistov a tak sa v týchto štátoch zrazu hromadne chanými tvárami a dávno prekuknutými figúrami. Zaplať pán-
vyrojilo množstvo tajuplných organizácií, ktoré samy seba hrdo boh aspoň za to! Július Handžárik
nazvali neziskovými, nevládnymi a hlavne nezávislými.
Lenže z týchto hrdých titulov možno ako – tak za pravdivý akcep- Po roku 1990 začali rásť ako huby po daždi nevládne organizá-
tovať azda iba epiteton ornans „neziskový“, lebo žiadna z tých- cie, alebo tzv. tretí sektor, ktorý niekedy v roku 2002 dostal pome-
to organizácií sa nezaoberá nijakou tvorivou činnosťou a nevyt- novanie – mimovládne neziskové organizácie. Už vtedy počet stá-
vára nijakú nadhodnotu a teda nevykazuje ani zisk. Ak, pravda, lych zamestnancov v mimovládkach dosiahol podľa sociologičky
nebudeme považovať za čistý zisk tú časť finančnej dotácie od Heleny Wolekovej, súčasnej predstaviteľky nadácie SOCIA, číslo
zahraničného živiteľa organizácie, ktorú si jej funkcionári strčia 18 627. Dnes sa činnosťou v tisícoch týchto organizácií zapodie-
do svojho osobného nezištného vrecka. Horšie je to už s deklaro- vajú ďalšie desaťtisíce ľudí, ktoré dostávajú na svoju činnosť mno-
vanou „nevládnosťou“ týchto organizácií, keďže práve cez ne sú homiliónové sumy z rozličných, zväčša zahraničných zdrojov.
do vlád a vládnucich orgánov poprevratových štátov najčastej-
šie pretláčaní a katapultovaní domorodí subalterní aktivisti zah- Previazanosť so stranami i vládou
raničných živiteľov týchto organizácií, medzi ktorých živiteľmi Podľa charakteristiky, ktorú si môže nájsť každý pomocou
sú dokonca na hlavných pozíciách parlamenty, vlády a vládne internetového vyhľadávača „Mimovládne organizácie sú orga-
orgány zámorskej superveľmoci i ďalších zahraničných podstat- nizácie s právnou subjektivitou vytvorené súkromnými osobami
ne menej mocných mocností. V tomto zmysle sú teda tieto „ne- alebo organizáciami, ktoré sa nepodieľajú na vláde a ani vo vláde
ziskovky“ celkom jednoznačne vládnymi organizáciami – čiže nemajú svojich zástupcov. V prípadoch, keď sa štát podieľal na ich
organizáciami zahraničných vlád a vládnych orgánov. založení, ich mimovládny charakter je daný tým, že štát (vrátane
No a najhoršie je to samozrejme s „nezávislosťou“ týchto orga- orgánov územnej samosprávy) a ani jeho predstavitelia nemajú
nizácií. Sú totiž stopercentne závislé od svojich živiteľov a sú teda nijaký vplyv na riadenie organizácie alebo iné ovplyvňovanie jej
stopercentne zodpovedné za plnenie a splnenie úloh, ktoré im živi- činnosti“. Mimovládne organizácie predstavujú široký diapazón
teľ ukladá. Ak nebude živiteľa, alebo ak sa nesplnia jeho príkazy, občianskych záujmov a obsahujú množinu charitatívnych, huma-
bude po „nezávislosti“ a aj po dotáciách a po organizáciách. nitárnych, enviromentálnych, profesných, ľudskoprávnych aj
Pozoruhodným príspevkom k poznaniu týchto tabuizovaných náboženských či politických združení. Podľa Metodiky John Hop-
kins Comparative Nonprofit Sector Project však do neziskového nejších mimovládnych organizácií – Nadácie otvorenej spoloč-
sektora nepatria náboženské spoločnosti, cirkvi a politické strany nosti (Open Society Foundation), pričom prezidentom tejto spo-
vzhľadom na ich odlišný charakter a účel. ločnosti bol v rokoch 1993-2000 aj vicepremiér slovenskej vlády
Pri bližšom pohľade na neobyčajne širokú mozaiku „sloven- Rudolf Chmel (Most-Híd). Nadácia so sídlom na Slovensku, ktorá
ských“ neziskových organizácií zisťujeme, že sociálne, zdravotné, je súčasťou celosvetovej siete amerického finančného špekulanta,
výchovno-vzdelávacie a kultúrne služby tzv. tretieho sektora miliardára Georgea Sorosa, disponuje majetkom v hodnote pri-
pokrývajú iba jednu tretinu ich činnosti. Spomínaná šéfka nadá- bližne 3 milióny eur. Administratívnu, finančnú a technickú pomoc
cie SOCIA konštatuje, že na rozdiel od nás, v krajinách Európskej slovenskej organizácii poskytujú Open Society Institut v New
únie predstavuje táto základná náplň práce neziskoviek dve tretiny Yorku a Open Society Institut v Budapešti. Medzi jej najdôleži-
činnosti. Naše mimovládne organizácie sa teda zaoberajú väčšinou tejších súčasných donorov patrí OSI, súkromný neziskový fond
„životným prostredím, otázkami demokracie, ľudských a občian- pôsobiaci vo Švajčiarsku a USA, CH.S. Mott Foundation, Flint,
skych práv“ i politikou. MI, USA, Trust for Civil Society in Central and Eastern Europe,
Politiku, pravdaže, nemožno z nášho občianskeho života vylú- Washington D.C., USA a Svetová banka. Druhou, často slovens-
čiť, veď nás ňou každodenne zaplavujú médiá, ale nie je v demok- kými médiami citovanou mimovládnou organizáciou je Transpa-
ratickom systéme v norme, ak si mimovládne organizácie popri rency Internacional Slovakia (TIS), ktorú donedávna viedla Emília
svojom názve uvádzajú prívlastok „nezávislé“ a pritom svojimi Sičáková-Beblavá, manželka bývalého štátneho tajomníka minis-
výstupmi, ovplyvnenými aj personálnym obsadením, vykonávajú terstva práce v Dzurindovej vláde Miroslava Beblavého. Dnes je
praktickú politiku a sledujú ciele istých politických strán. Možno Beblavý poslancom NR SR za SDKÚ-DS a jeho manželka prog-
hovoriť o nezávislosti týchto „mimovládnych“ organizácií, ak majú ramovou riaditeľkou TIS. Medzi hlavnými donormi projektov TIS
v správnych a dozorných radách ministrov, poslancov a členov figurujú: European Commision – DG for Justice, Freedom and
vládnych strán? Evidentná politická prepojenosť politikov a vyso- Security – 63 826 eur, Open Society Institut -80 000 eur, Siemens
kých štátnych úradníkov pravicovo-liberálneho zoskupenia s mno- – 125 632 USD a iné. Na margo proklamovanej transparentnosti
hými tzv. nezávislými a k tomu všetkému vraj mimovládnymi predstaviteľky TIS iba poznámka: Keď pani Sičákovej – Bebla-
organizáciami sa nedá odškriepiť, tak ako sa nedá poprieť a ani sa vej v roku 2005 novinári položili otázku, za koľko kúpili rodinný
nepopiera ich závislosť od zahraničných donorov a sponzorov. Pre- dom, odpovedala, že sa nepamätá a nedovolila svoj dom odfo-
viazanosť s politickými stranami a vládou má aj nepriame formy, tografovať. Zamestnanom TIS je Ivan Rončák, ktorý sa vo voľ-
vyplývajúce z príbuzenstva riaditeľov a programových manažé- bách na prezidentský úrad angažoval v prospech Františka Mik-
rov mimovládok s konkrétnymi vládnymi či straníckymi činiteľmi, loška (KDH) propagačným volebným blogom Mikloško bude môj
ako aj z bývalej účasti politikov pri zakladaní mimovládnych orga- prezident. V prezidentskej volebnej kampani sa zúčastnil celý rad
nizácií, a najmä ich účasti vo vrcholných orgánoch. mimovládnych organizácií podpisovou akciou Volíme Ivetu Radi-
čovú (SDKU-DS). Jednou z organizátoriek tejto akcie bola Šarlota
Premiérka – Sorosova pravá ruka Pufflerová (známa od roku 1998, keď sa výrazne angažovala v an-
Za príkladmi spomínanej previazanosti netreba chodiť ďaleko. timečiarovskom politickom „odboji“), výkonná riaditeľka mimo-
Samotná premiérka súčasnej vlády Iveta Radičová (SDKÚ – DS) vládnej organizácie Občan a demokracia (dnes Občan, demokra-
ešte donedávna stála na čele správnej rady jednej z najvýznam- cia a zodpovednosť). Túto organizáciu vytrvalo podporuje Nadácia
otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation, v ktorej – ako tiku založená v auguste 1993 ako „otvorené nestranícke diskusné
sme už spomenuli – prezidentská kandidátka Iveta Radičová pôso- fórum o medzinárodných otázkach a zahraničnej politike“. Slovo
bila ako predsedníčka správnej rady. nestranícke priam bije do očí, keďže predsedom jej správnej rady
je predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda, minister zahraničných
Koaličná rada v cudzích službách vecí (ex offo), a medzi členmi rady sú členovia Radičovej kabinetu
Medzi mediálne preferované tváre tretieho sektora patrí aj Rudolf Chmel (Most-Híd), Ján Fígeľ (KDH), poslanec NR SR za
Zuzana Wienková, šéfka Aliancie Fair-play. Bola organizátorkou Most –Híd František Šebej (OKS) a poslankyňa SDKÚ-DS Magda
niekoľkých pouličných protestných demonštrácií, ktoré mali pou- Vášaryová. Dalo by sa povedať, že v tomto „nestraníckom diskus-
kazovať na údajné prešľapy polície a niekdajšieho ministra vnútra nom fóre“ má zastúpenie celá Koaličná rada, s výnimkou novej
Roberta Kaliňáka, a niekdajšieho ministra spravodlivosti Štefana SaS. Partnermi Dzurindovej spoločnosti sú najmä German Mars-
Harabina. V prípade policajného vyšetrovania kauzy Hedvigy hall Fund of the U.S., Karpatská nadácia, Informačná kancelária
Malinovej bola iniciátorkou petície „Výzvy na prešetrenie údaj- európskeho parlamentu v SR a nadácia Friedricha Eberta, Nadácia
ného napadnutia vysokoškoláčky maďarskej národnosti“, ktorá Konrada Adenauera a Nadácia pre podporu občianskych aktivít.
sa skončila neúspechom, a v inscenácii proti Harabinovi a Ficovi Ďalšou nadáciou s prepojením na vládu Ivety Radičovej, pod-
neváhala použiť pôsobivé rekvizity ako rakvu s nápisom Pochová- predsedníčky SDKÚ, je M.E.S.A. 10 – centrum pre ekonomické
vanie slovenskej spravodlivosti, ktorú niesla na pleciach Lipšicova a sociálne analýzy a podľa poslania uvedeného v noticke – „eko-
mládež z KDH. Na novinársku otázku, z čoho je Aliancia Fair-play nomický think-thank, nezávislá mimovládna a nezisková organizá-
financovaná, Wienková odpovedala: „máme dva veľké granty – cia“. Spoločnosť M.E.S.A 10 v roku 1992 založili Pavol Hofman,
jeden pochádza z amerických súkromných peňazí – z The Trust for Jozef Kučerák, František Šebej, Mikuláš Dzurinda, Ján Langoš,
Civil society in Central and Eastern Europe. Druhý grant sme zís- Anton Vavro, Ivan Mikloš, Gabriel Palacka, Pavol Kinčeš a An-
kali z Budapešti z Open Society Institute, čo je súčasť Sorosovho ton Dančo. Medzi deviatimi členmi tejto „mimovládnej“ organi-
„networku“. zácie sú v súčasnosti vysokí štátni úradníci: Milan Ježovica, štátny
Politickou odnožou Občianskej konzervatívnej strany, ktorá tajomník ministerstva zahraničných vecí, Ivan Mikloš, podpred-
má zastúpenie v parlamente, je mimovládna organizácia Konzer- seda vlády a minister financií, Viktor Nižňanský, vedúci Úradu
vatívny inštitút M.R. Štefánika, konzervatívne orientovaný think- vlády SR a Jana Červenáková, vedúca služobného úradu minister-
thank. Hovoriť o nezávislosti tejto nadácie by bolo výsmechom stva financií. „Neziskovka“ M.E.S.A. 10 má svoju komerčnú (zis-
zdravého rozumu. Jej prezidentom je Peter Zajac, predseda OKS kovú) dcérsku spoločnosť M.E.S.A. 10 Consulting Group, s.r.o.,
a riaditeľom Ondrej Dostál, podpredseda OKS (momentálne obi- zaoberajúcu sa spracúvaním ekonomických štúdií a analýz.
dvaja poslanci zvolení do NR SR na kandidátke SaS). Medzi jej
významnejších donorov patria Nadácia Pontis, Veľvyslanectvo Deficit demokracie a morálky
USA, Trust of Civil Society in Central and Eastern Europe a par- Medzi mimovládne organizácie, majúce v erbe nezávislosť, patrí
tnermi periodiká Trend, Týždeň Štefana Hríba, agentúra SITA Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť – Slovak Governance
a webový portál Aktuálne sk. Institut (SGI), ktorý má pod názvom uvedené: „SGI je nestra-
Mimovládnym zoskupením, v ktorom má hlavné zastúpe- nícka, nezisková, mimovládna organizácia. Neviaže sa na nijakú
nie súčasná vláda, je Slovenská spoločnosť pre zahraničnú poli- ideológiu ani politickú stranu.“ Pravda, ak nikomu neprekáža, že
symbolmi „apolitickosti a nestraníckosti“ sú dvaja členovia správ- spoločnosti. To, že je názorovou platformou súčasnej koalície,
nej rady, riadiacej túto mimovládku – minister vnútra Daniel Lip- je zrejmé z každého medializovaného vyjadrenia predstaviteľov
šic a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Jedným z členov tohto inštitútu. Sotva sa kabinet Ivety Radičovej ujal moci, „analy-
správnej rady inštitútu bol aj súčasný minister školstva Eugen Jur- tici“ IVO okamžite oznámkovali kvalitu demokracie vyššou znám-
zyca, vo voľbách 2010 kandidujúci za SDKÚ-DS, ktorá ho nomi- kou oproti známke, ktorou hodnotili predchádzajúcu vládu Roberta
novala aj do ministerského kresla. Fica. Nedávno sa inštitút ozval znova. Podľa Mesežnikova dnes
V správnej rade SGI s ním svojho času sedeli i Miroslav Beblavý, neprichádza „k tyranii väčšiny“ ako za minulej vlády a politicky
László Szigeti, Martin Šimečka, Vladimír Tvarožka či Zuzana účelový plán koalície zmeniť tajnú voľbu prokurátora na verejnú
Wienková, ktorá dnes „nezávisle“ dohliada na to, či pán minister nie je podľa IVO ohrozením demokracie.
vykonáva svoju funkciu fair-play. Aktivity SGI financujú: Soro- Uvádzať ďalšie tzv. neziskové organizácie tretieho sektora,
sova Nadácia otvorenej spoločnosti, OSF Bratislava, britské i ame- ktoré iba s úplným zažmúrením oboch očí možno považovať za
rické veľvyslanectvo na Slovensku, INEKO – Inštitút pre ekono- mimovládne a nezávislé, by si vyžadovalo oveľa väčší priestor.
mické a sociálne reformy i Svetová banka. Osobitnou kapitolou by bola genéza ich vzniku, ich previazanosť
Dalo by sa pokračovať ďalšími „nepolitickými a nezávislými“ s politickými stranami dnešnej vládnej koalície a ich finančné kry-
nadáciami, napríklad Stálou konferenciou občianskeho inštitútu tie. Na záver iba konštatovanie: Politiku možno robiť aj takto,
(SKOI), kde je predsedom Peter Osuský, podpredseda OKS a po- ale nemožno hovoriť súčasne aj o demokracii. A už vôbec nie
slanec parlamentu za Most-Híd, podpredsedom Peter Tatár (Most- o morálke.
Híd) a členom predsedníctva ďalší podpredseda OKS František SV 2011/2
Šebej. Členom predsedníctva je aj známy komentátor denníka
SME a zároveň moderátor politicko-spoločenskej diskusnej relá-
cie verejnoprávneho Slovenského rozhlasu Juraj Hrabko. O priaz-
nivcoch tejto „nezávislej“ mimovládky je pomaly únavné už aj
písať. Len pre poriadok – SKOI podporujú: Open Society Founda-
tion (OSF), National Endowment for Democracy (NED), The Ger-
man Marshall Fund (GMF), US Agency for Internactional Deve-
lopment (USAID), US Investigations services (USIS) a Freedom
House (FH).
Najlepším príkladom zle predstieranej nestrannosti a apolitic-
kosti slovenských mimovládnych organizácii je Inštitút pre verejné
otázky (IVO) pod vedením prezidenta Grigorija Mesežnikova,
emigranta z bývalého Sovietskeho zväzu a niekdajšieho pracov-
níka ústavu marxizmu-leninizmu Univerzity Komenského v Bra-
tislave. Túto „občiansky“ najaktívnejšiu a najmedializovanejšiu
organizáciu tvorí pravicovo-liberálna posádka „politológov a ana-
lytikov“, ktorá si prisvojila úlohu arbitra demokracie v slovenskej
Nezávislí od Slovenska táto „prognostická“ práca poslúžila, ale verejnosť by si zaslúžila

poznať pravdu.
Pavol Dinka Isté je, že mimovládky získali autoritu nie vďaka svojim výsled-
kom, ale predovšetkým zásluhou neadekvátneho vplyvu v mé-
Účinnými nástrojmi šírenia neoliberálnej ideológie v podmien- diách. A ten je výsledkom zväčša cieleným, ale zavše aj rezultátom
kach Slovenska sú rozličné združenia, nadácie, think tanky, ktoré ohlupovania a nevedomosti novinárov. Napokon, najvýstižnejšie
vznikli v 90. rokoch a odvtedy sa tvária ako slobodné a nezávislé. o tom svedčí počet citácií členov tzv. tretieho sektora vo vybraných
Nezávislé od Slovenska, od života slovenských občanov a závislé médiách za rok 2006 a 2007 (pramene: spw.blog.sme.sk a aktu-
od peňazí utajovaných či anonymných darcov, od neoliberalizmu álne.centrum.sk).
v celom svete, najmä však od dolárov plynúcich z USA a z ďalších Inštitút pre verejné otázky (IVO) sa môže honosiť roku 2006 až
krajín. 278 citáciami, najviac z nich mal Grigorij Mesežnikov (prezident
S touto „nezávislosťou“ je späté fungovanie takých inštitúcií, inštitútu) 140, na ďalšom mieste skončil Martin Bútora (čestný
akými sú Inštitút pre verejné otázky (IVO), Centrum pre ekono- prezident) 73 citácií. Roku 2007 mal prvý spomenutý dokonca
mické a sociálne analýzy (M.E.S.A. 10), Konzervatívny inštitút M. 192 citácií a druhý trocha zvoľnil tempo, keď mal iba 46 citácií.
R. Štefánika, Nadácia otvorenej spoločnosti, Nadácia F. A. Hay- Začiatkom roka 2008 inštitút vynikajúco charakterizoval sám seba
eka, Stredoeurópsky inštitút pre ekonomické a sociálne reformy publikáciou „Súhrnná správa o stave spoločnosti za rok 2007“.
(INEKO), Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI), Nadá- Okrem iného sa v nej tvrdí, že zatiaľ sú na Slovensku iba tenden-
cia Pontis, Občianske oko, atď., atď. cie k „mytologizácii dejín“, z ktorej namiesto vlastenectva vytŕča
Tieto organizácie sa začali formovať v období, keď sa rozpú- nacionalizmus, zatiaľ sú tu pokusy obmedziť slobodu združova-
tal boj o zahraničnopolitické smerovanie Slovenskej republiky. nia a pôsobenia „mimovládok“, iba neurčité zásahy do slobody
Nečudo, že v tom čase čoraz väčšmi stúpal záujem zahraničných vlastníctva a podnikania, iba sklony nasadiť náhubok slobodným
darcov o profiláciu mimovládnych organizácií na Slovensku. Naj- médiám. Reformy sa nezrušili, objavili sa len nekvalifikované
väčšie finančné zdroje k nám prúdili a prúdia zo štátneho rozpočtu zásahy do kľúčových reforiem a výroky považujúce vraj občanov
Spojených štátov amerických prostredníctvom rozličných agentúr maďarskej národnosti za akýchsi druhoradých občanov.
a nadácií. Daňoví poplatníci USA sú určite „radi“, že môžu prispieť Členovia Nadácie F. A. Hayeka sa môžu zase popýšiť tým, že
na činnosť „významných a demokratických“ inštitúcií v SR. V tejto roku 2006 mali 195 citácií. Rekordérom bol Martin Chren (riadi-
„radosti“ nie sú osamotení – k štedrým donorom patria aj americký teľ) s pozoruhodnou cifrou 135. Roku 2007 tak silno nezabodovali.
miliardár Soros, Svetová banka, mnohé anglické a nemecké inšti- Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA) sa „vyšpl-
túcie. A v ére „správnej“ vlády to boli aj domáce finančné fígle hala“ roku 2006 až na hranicu 154 citácií. Najväčší podiel mal na
– napríklad IVO dostal od štátu niekoľko dotácií, roku 2002 získal tom „analytik“ Ivo Samson so 105 citáciami, roku 2007 zazname-
„Inštitút“ od Úradu vlády SR v rokovacom konaní bez zverejnenia nal 75 citácií. Transparency International Slovensko si pripísalo
zákazku za 2,5 milióna korún na vypracovanie „Vízie vývoja Slo- roku 2006 na svoje konto celkovo 124 citácií. Najviac sa činila
venskej republiky do roku 2020“. Jej editormi boli Fedor Gál, Gri- prezidentka Emília Sičáková-Beblavá so 72 citáciami, roku 2007
gorij Mesežnikov a Miroslav Kollár, autorský kolektív tvorili čle- sa ešte viac pochlapila a zaznamenala 86 citácií. Aliancia Fair-play
novia a spolupracovníci tzv. tretieho sektora. Neviem, ako a komu nezaostala za svojimi spolupútnickými organizáciami a roku 2006
si pripísala k dobru 117 citácií. Zuzana Wienková (výkonná riadi- nosti), Peter Hunčík (IVO), Eugen Jurzyca (INEKO), Miroslav
teľka) zaúradovala s 92 citáciami, roku 2007 troška poľavila a na Kollár (Nadácia otvorenej spoločnosti), Juraj Kušnierik (.týždeň),
svoje konto si zapísala 73 citácií. Centrum pre ekonomické a so- Martin Lengyel (Domino fórum, .týždeň), Daniel Lipšic (exminis-
ciálne analýzy (M.E.S.A. 10) citovali roku 2006 v médiách 85- ter, Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť), Grigorij Mesežni-
krát. Jeho prezident Viktor Nižňanský to dotiahol v citáciách tohto kov (IVO, Nadácia otvorenej spoločnosti), Jozef Majchrák (IVO),
centra najvyššie – 51, roku 2007 si ho médiá všimli iba 22-krát. Ivan Mikloš (exminister, M.E.S.A. 10), Zuzana Mistríková (Nadá-
Inštitút ekonomických a sociálnych analýz (INESS) sa roku 2006 cia Milana Šimečku, .týždeň), Martin Mojžiš (.týždeň), Milan Nič
prezentoval v médiách 84 citáciami. Inštitút pre ekonomické a so- (Nadácia Pontis, Nadácia otvorenej spoločnosti), Viktor Nižňanský
ciálne reformy (INEKO) zaznamenal roku 2006 celkovo 69 citácií. (M.E.S.A. 10), Ivo Samson (Slovenská spoločnosť pre zahraničnú
V tomto prípade však analytik Peter Goliáš so 43 citáciami predbe- politiku), Peter Schutz (Domino fórum, SME), Emília Sičáková-
hol svojho šéfa Eugena Jurzycu (23). Konzervatívny inštitút M. R. Beblavá (Transparency International Slovensko), Zuzana Szat-
Štefánika dosiahol roku 2006 spolu 68 citácií. Jeho prezident Peter máryová (Delet), Ján Štrasser (Domino fórum), Peter Tatár (Kon-
Zajac bol najusilovnejší – citovali ho 21-krát, roku 2007 26-krát. zervatívny inštitút), Marek Vagovič (.týždeň), Magda Vášáryová
„Mimovládky“ Health Policy Institute, Euractiv.sk a Inštitút pre (Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku), Michal Vašečka
dobre spravovanú spoločnosť mali roku 2006 dovedna 123 citácií. (IVO), Peter Zajac (Konzervatívny inštitút), Eduard Žitňanský
Roku 2007 sa to pohybovalo na podobnej úrovni. (IVO), Róbert Žitňanský (.týždeň).
Ak sa zahráme na matematikov, zistíme, že všetky tieto orga- Zostava aj na dve futbalové mužstvá s dostatočným počtom náh-
nizácie roku 2006 zaznamenali 1 297 citácií vo významných radníkov. A keby sme tam zaradili všetkých, čo sa v „mimovládkach“
médiách. Pritom zástupcovia Slovenskej akadémie vied boli cito- tak obetavo a „neziskovo“ angažujú, tak by to bolo na niekoľko
vaní iba 204-krát – a to menovite Pavel Karasz 97-krát, Zuzana desiatok futbalových tímov.
Kusá 69-krát, Viliam Páleník 28-krát a Peter Staněk 10-krát. Za SV 2012/2
rok 2007 celkové údaje nie sú, vieme však, že Zuzana Kusá mala
36 citácií, Juraj Marušiak 22. Pracovníkov univerzít citovali médiá
102-krát. Pri tomto porovnaní sa ukazuje, že „mimovládky“ stále
hrajú veľmi silnú presilovku.
Za mužstvo tretieho sektora úspešne a horlivo kopali a kopú
v médiách predovšetkým títo jednotlivci: Oliver Brunovský (Nadá-
cia otvorenej spoločnosti), Eva Čobejová (Domino fórum, týž-
denník . týždeň), Ondrej Dostál (Konzervatívny inštitút, .týždeň),
Ľubomír Feldek (Nadácia Milana Šimečku), Fedor Gál (Konzer-
vatívny inštitút a mnohé ďalšie), Lászlo Gyurovszký (exminister,
Konzervatívny inštitút), Eugen Gindl (Nadácia otvorenej spoloč-
nosti), Lajoš Grendel (Nadácia otvorenej spoločnosti), Michal
Havran (Domino fórum), Štefan Hríb (Konzervatívny inštitút,
Domino fórum, .týždeň), Ján Hrubala (Nadácia otvorenej spoloč-
A nepovedali ani slovo

Čudné mlčanie
Adolf Hitler 1. marca 1936 zvestoval svojim súkmeňovcom po
„slovenských“ médií pripojení Sárska k nacistickému Nemecku: „Nemeckí muži a ženy,
úspešná je cesta nášho ľudu. Zjednotil sa s nami, tak ako my
Václav Klaus s ním. A tomuto ľudu, ktorý nebol zničený versaillským diktátom
(myslená je sústava mierových zmlúv po I.svetovej vojne – pozn.
Nedávny hospodársky bankrot Maďarskej republiky mal pod- red.) patrí náš pozdrav a naša prísaha: Nech žije večná Ríša, ktorá
statne dramatickejší rozsah, než dnešný bankrot Grécka a bol zvíťazí...“
by mal od gréckych aj podstatne dramatickejšie dopady, keby Súčasný maďarský parlament v roku 2010 prijal „Zákon o ná-
Maďarskú republiku nebol v poslednej chvíli zachránil veľko- rodnej súdržnosti“, kde sa v odôvodnení uvádza: „…Maďari,
rysý záchranný pás Medzinárodného menového fondu. O hos- uchovávajúci si silu svojho jazyka a kultúry, sú po tejto historic-
podársko-politických podmienkach tejto veľkorysej záchrany kej tragédii (myslená je Trianonská mierová zmluva z r. 1920)
verejnosť v podstate nič konkrétne nevie, isté je len toľko, že schopní národnej obnovy a vyriešenia pred nimi stojacich dejin-
po nich nasledovalo takmer totálne volebné víťazstvo naciona- ných úloh.“
listických pravicových a ultrapravicových síl, ktoré riadia po- Hitler jasne definoval „cezhraničné práva“ svojho národa: „Len
volebnú politiku v dnešnom Maďarsku k zreteľným kontúram dva štáty pri našich hraniciach držia masu desiatich miliónov Nem-
ultranacionalizmu, revizionizmu a diktatúry veľkoburžoázie, cov. Do roku 1866 ešte boli s celým nemeckým národom zjedno-
alias k fašizmu. tené v jedinom štátoprávnom zväzku, do roku 1918 bojovali vo
Tieto sklony jednotlivých krokov terajšej maďarskej politiky veľkej vojne bok po boku s nemeckými vojakmi z Ríše. Proti ich
majú vždy adekvátny ohlas v zahraničných médiách, ba dokonca vlastnej vôli im mierové zmluvy zabránili zjednotiť sa s Ríšou.
aj v európskych medzinárodných orgánoch – stačí pripomenúť To samo je už dosť bolestivé. O jednej veci však v našich očiach
napríklad zmenu maďarskej ústavy, zákon o dvojitom občian- nesmie byť nijaká pochybnosť: ich štátoprávne odtrhnutie z Ríše
stve, či nedávno prijatý nový mediálny zákon. Len mienkotvorné nesmie viesť k tomu, že sú v týchto štátoch zbavení svojich národ-
médiá cudzích vlastníkov na Slovensku nevenujú tomuto nebez- nostných práv a ich čisto nemecké práva nesmú byť obmedzené.
pečnému vývoju v Maďarsku adekvátnu pozornosť – akoby sa Ochrana každého nemeckého muža a ženy je našou povinnosťou.“
Maďarsko nachádzalo kdesi na šiestom kontinente a akoby Slo- (Prejav A.Hitlera na zasadaní ríšskeho snemu v Berlíne o vnútor-
vensko nebolo jeho bezprostredným susedom a vždy aj prvým nej situácii Nemecka a politike voči nemeckej menšine v Česko-
a hlavným cieľom veľkomaďarských iredentistických a revizi- slovensku – 20.2.1938).
onistických snažení pri každej sebamenšej príležitosti! Maďarský p a r l a m e n t sa s podobnou problematitou „vyspo-
Aby sa nezabudlo na túto maďarskú kartu, s ktorou po roku 1919 riadal“ v roku 2010 tiež. Pragraf č. 3 „Zákona o národnej súdrž-
a hlavne po roku 1933 hrali vždy všetci falošní hráči európskej nosti“ uvádza:
tajnej politiky, prinášame zo zahraničnej tlače dva príspevky „… všetci členovia a všetky komunity maďarských spoločenstiev,
k tomuto nebezpečnému vývoju z pera českých autorov. podriadených zvrchovanosti iných štátov, sú súčasťou jednotného
maďarského národa, ktorého súdržnosť siahajúca cez hranice je Južného Tirolska? Vnímam to citlivejšie, lebo moja mamička
skutočnosťou a zároveň určujúcim prvkom osobnej a kolektívnej sa narodila v Bratislave? Alebo som len, na rozdiel od čitateľov,
identity Maďarov.“ minulý pondelok počul kričať maďarského veľvyslanca na semi-
H i t l e r považoval Versaillský mier a vznik národných štá- nári Centra pre ekonómiu a politiku, rozhorčeného debatou čes-
tov za diktát: „Roky nás sužuje problém, ktorý nám kedysi nade- kých a slovenských akademikov o deväťdesiatom výročí Trianon-
lil versaillský diktát a ktorý sa teraz stal neúnosný… Hranice štá- skej mierovej zmluvy?
tov tvoria ľudia a ľudia ich aj menia… Koridor bol a je nemecký, (autor nie je českým prezidentom,
Gdaňsk je nemecké mesto…“ (prejav po napadnutí Poľska v sep- ale len jeho menovcom – pozn.red.)
tembri 1939). SV 2011/3
Maďarský p a r l a m e n t v júni 2010 výslovne vyhlásil, že
„…trianonským mierovým diktátom a s pomocou cudzích mocností
vykonané nové úpravy hraníc (v r. 1920) sa skončili fiaskom.“
V rečiach maďarských predstaviteľov sa v poslednej dobe
v zahraničí dá pre označenie Karpatskej kotliny (Slovensko,
Zakarpatská Ukrajina, Maďarsko, časť Rumunska a Srbska)
zachytiť v nemčine označenie „Mutterstaat“. Nie som germa-
nista, ale tak akosi mi pre nás Čechov naskakuje historicky zná-
mejší „Vaterland“.
Prečo nikto nepovedal ani jediné slovo? Moja otázka znie: prečo
nikto z českých krasoduchov
– ktorí sa aktivizujú pri každej automobilovej nehode ruského no-
vinára;
– ktorí citlivo a s plnou mediálnou parádou, mávajúc vlajkami,
vnímajú zložitý vzťah Tibeťanov k vlastnej Číne;
– ktorí neváhajú (za podobných úškľabkov, aké predviedol ma-
ďarský poslanec pri obliekaní gardistickej uniformy) vztyčovať
na pražskom hrade vlajku európskeho humanistického nadprie-
storu;
– ktorí pobehujú so spacákmi či s duchovnou útechou pri výmene
televízneho riaditeľa;
– ktorí sa ako aktívni politici zaprísahávajú internacionalizmom
a vždy odsudzujú prejavy českej malosti a šovinizmu, prečo nik-
to nepovedal ani jediné slovo?
Budú všetci mlčať až rovnaký zákon prijme Rusko s miliónmi
Rusov v Pobaltí, Kazachstane a na Ukrajine? Alebo Nemci ohľadne
Zánik štátneho občianstva Európa slobody a demokracie (EFD) Jaroslav Paška. Požiadavku
slovenského europoslanca na ukončenie monitorovania a vyšet-
SR je legitímny rovania Slovenska po tomto zdôvodnení podporili reprezentanti
oboch najsilnejších poslaneckých skupín – európskych ľudov-
Vyšetrovanie Slovenskej republiky v Európskom parlamente cov (EPP) aj socialistov a demokratov (S&D). Žiadna z ďalších
kvôli úprave dvojitého občianstva sa skončilo. O ukončení vyšet- frakcií EP voči návrhu a argumentácii poslanca Pašku nevzniesla
rovacieho postupu Európskeho parlamentu proti SR na základe námietky a tak jeho návrh prijali konsenzom všetkých politických
petičnej sťažnosti bývalého predsedu Najvyššieho súdu Maďarskej skupín vo výbore PETI.
republiky Dr. Zoltána Lomniciho informoval slovenský europosla- Druhá petičná sťažnosť maďarského občana Imre Juhásza,
nec Jaroslav Paška (SNS). požadujúca vyšetrovanie SR pre spojitosť uznesenia NR SR č. 533
Lomnici sa v svojej petičnej sťažnosti domáhal konania európ- s Benešovými dekrétmi, ostáva zatiaľ otvorená.
skych inštitúcií, ktoré by donútilo Slovensko upraviť zákon č. SV 2014/1
40/1993 o štátnom občianstve. Týmto spôsobom chcel dosiahnuť,
aby slovenskí občania maďarskej národnosti mohli bez akých-
koľvek obmedzení prijímať aj maďarské občianstvo. Záležitosť
na pôde europarlamentu riešil Výbor pre petície (PETI) 27. mája
2013. Zo zasadnutia výboru museli usporiadatelia kvôli nevhod-
nému správaniu a pokrikovaniu vyviesť maďarských návštevní-
kov na čele s predsedom SMK Józsefom Berényim! Predsedníčka
výboru Erminia Mazzoniová nechala vtedy petičnú sťažnosť voči
Slovensku otvorenú s tým, že PETI vyčká na rozhodnutie Ústav-
ného súdu SR o tejto veci.
Jaroslav Paška na porade koordinátorov PETI argumentoval
proti petícii s odvolaním sa na rozhodnutie Európskeho súdu pre
ľudské práva (ESĽP). Súd v júni 2012 skonštatoval, že zmena slo-
venského zákona o štátnom občianstve z roku 2010, ktorá zaviedla
pravidlo, že občanovi SR prijatím občianstva iného štátu súčasne
zaniká občianstvo SR, nijako neobmedzila ľudské práva dot-
knutých osôb. „Rozhodnutie Európskeho súdneho dvora dalo za
pravdu nášmu videniu tohto problému, pretože potvrdilo, že roz-
hodovanie tých občanov Slovenskej republiky, ktorí sa rozhodli
prijať maďarské občianstvo, bolo ich rozhodnutím, ktoré vykonali
na základe slobodnej vôle. Nikto neodoberal ich slovenské občian-
stvo, sami sa rozhodli, že prijmú maďarské občianstvo namiesto
slovenského,“ uviedol pre TASR, podpredseda poslaneckej frakcie
Obsah
Slovo na úvod 5
I. kapitola | Korene a tradície 7

Michal Eliáš | Slovenský dejateľ – Ľudovít Štúr 8
Stanislav Bajaník | Štúrovské memorandum za slovenskú samostatnosť – 1849 14
Stanislav Bajaník | Štúrov duch medzi nami 19
Michal Eliáš | Pavol Jozef Šafárik (1795-1861) 25
Michal Eliáš | Slovenský Sokrates 27
Július Handžárik | Vymedzenie etnických hraníc Slovákov v stredoveku 34
Július Handžárik | Spomíname na profesora Stanislava 40
Anton Hrnko | Slovenčina má vyše tisícdvesto rokov 46
Nora Verešová | Miscellanea 51
Anton Hrnko | Miesto Uhorska v historickom vedomí Slovákov 58
Viktor Timura | Dávnoveká Európa 76
Augustín. M. Húska | Novšie pohľady evolučnej antropológie
na genézuSlovákov a Slovanov v Eurázii 89
Dagmara Bollová | Slovanské stopy vo svete 94
Slovanské Nemecko 100
Stanislav Bajaník | Devín – Vyšehrad 1947 105
Stanislav Bajaník | Slovanský Vyšehrad 1938-1948 109
Drahoslav Machala | Budovanie štátu. Prečo hrad a prečo Svätopluk 113
Daniel Zemančík | Andrej Hlinka v úcte doma i v slovenskom svete 122
Malá vojna 125
II. kapitola | Priestor slova 127

Jozef Mravík | Dešifrovanie pojmov spätých s demokraciou 128
Július Handžárik | Čo je veda a čo je ideológia? 139
Ján Tužinský | Tretie tisícročie – Výzva k slovanskej vzájomnosti 145
Dagmara Bollová | Slovanský svet v 21. storočí 149
Viliam Hornáček | Slovanstvo a svet súčasnosti 151
Ľubomír Huďo | Idea Slovanstva na troskách bruselského
centralizmu a vnucovaného multikulturalizmu 154
Július Handžárik | Multikultúrne bľabotanie 160
Ľudovít Števko | Nezávislý od politiky 164 Vladimír Stwora | Spontánny krach, či riadené ožobračovanie? 316
Roman Hofbauer | Krížová cesta slovenského dejepisu 168 Jaroslav Paška | Utajená hra pod taktovkou USA 321
Anton Hrnko | Nevyťahujte nebožtíka z hrobu 171 Ľudovít Števko | Cez mŕtvoly 325
Václav Klaus | Hrozí nám svetová vláda, zánik demokracie a nová totalita 175 František Vnuk | Výstražná štatistika 328
Július Handžárik | Ku koreňom záhad 177 Ľudovít Števko | Mimovládne pole poorané 330
Eva Zelenayová | Slovenským jastrabom sa asi máli krvi 181 Pavol Dinka | Nezávislí od Slovenska 338
Július Handžárik | Nedôstojné šantenie okolo výročia 184 Václav Klaus | Čudné mlčanie „slovenských“ médií 342
Nikolaj Starikov | Prečo Západ a ruskí liberáli pľujú na históriu Ruska 188 Zánik štátneho občianstva SR je legitímny 346
III. kapitola | Kultúra v toku času 197

Michal Eliáš | Matice slovanských národov v súčasnosti 198
Jozef Mravík | Črta o slovensko-bieloruských vzťahoch 207
Július Handžárik | Slovo o slovensko-srbských vzťahoch 211
Nebojša Kuzmanovič | Stretávanie kultúr 218
Dušan D. Kerný | Vytrvalý robotník prekladu v chráme Slovanstva 226
Ján Tužinský | Etické hodnoty v súradniciach európskej kultúry 229
Milan S. Ďurica | Francúzsky historik proti falšovaniu dejín Slovenska 235
Recenzie na knihy autorov 238
Jozef Mravík | Myšlienkovo kompetentná brázda 238
Michal Eliáš | Kde mŕtvi žijú a nemí hovoria 240
Milan S. Ďurica | Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej
následnosti dvoch tisícročí 243
Viktor Timura | Zamlčané dejiny 247
IV. kapitola | Rozhovory 253

S Jozefom Mravíkom | Za 20 rokov sme si napísali svoj životopis 254
S Nataliou A. Naročnickou | Analógie s koncom 30-tych rokov sú zrejmé 259
So Stanislavom Bajaníkom | Štúrovský rok v reflexii a perspektívach 263
S Nataliou A. Naročnickou | Prečo nás nemajú radi? 268
V. kapitola | Zaujalo nás 283

Harvardský a Houstonský projekt 284
Václav Žák | Čo sa stalo so Spojenými štátmi? 294
Július Handžárik | Zákon proti fašistickému rozkladu 302
Vlada Sindjelič | Rothschildovská chobotnica 306
LETOKRUHY
časopisu Slovanská vzájomnosť 2011-2016
Prvé vydanie
Vydalo vydavateľstvo
Zodpovedný redaktor Doc. Dr. Jozef Mravík, CSc.

Zostavovatelia Július Handžárik a Ing. Edita Dürrerová
Grafická úprava, obálka a sadzba Peter Lajčák
Vytlačil SOŠP Bratislava
Printed in Slovakia
ISBN 000-00-00000-00-0

Etnické Hranice Slovenska V Stredoveku

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

You might also like

Etnické Hranice Slovenska V Stredoveku

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Etnické Hranice Slovenska V Stredoveku

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

LETOKRUHY

časopisu Slovanská vzájomnosť

V tejto publikácii sú uverejnené príspevky od autorov

PhDr. Stanislav Bajaník | PaedDr. Dagmara Bollová

bytostne dotýka nielen nás Slovákov, ale aj ostatných slovanských

Štúrovské memorandum za Slávne ministerstvo spoločných vecí!

od praveku Slovanov po jeho dobu. Slovákov i Čechov predstavil Slovenský Sokrates

Slovanské Nemecko – Doberschau (Dobruša), Teterow, Golzow, Mirow, Burow, Shyn-

Slovanstva a vyslovil ostrú kritiku na adresu starého asimilačného Budovanie štátu.

v roku 1948 sa spolupodieľal na založení Slovenskej národnej rady Malá vojna

vytesané na pamätných tabuliach, majú postavené sochy či aspoň

ľudského rodu, Camusovej slobode ako neúnosného bremena, Čo je veda a čo je ideológia?

dobročinnosť, milosrdenstvo, ušľachtilosť, solidaritu vo vzá- Slovanstvo a svet súčasnosti

Multikultúrne bľabotanie rodých Francúzov, ktorých materinský jazyk nie je francúzsky, sú

Bude sa tým posilňovať aj doterajšia tendencia podriadiť každý Ku koreňom záhad

Verejnosť si v mimoriadne dôstojnom rámci historickej Zrkad- Spoločný hrdina

k najzákladnejším hodnotám kultúry, teda aj života a k participácii Francúzsky historik proti

nie“ na územiach, ktoré treba doslova a do písmena ovládnuť. Nie

pozadí historických udalosti, mocenských vzťahov, ale aj teórie

chvíli so všetkými svojimi slabosťami hodní svojich myšlienok Analógie s koncom

K.P.: Natalia Alexejevna, aký význam má dnes prehodnocovať

M.S.: Mladšia, ale aj staršia matičná generácia má dnes o tomto

banku Podgorica. Skupina NLV kúpila Čiernohorskú banku. Bosna a Hercegovina

Macedónsko revolúcie, občianske vojny a vojenské intervencie... Národom

Nezávislí od Slovenska táto „prognostická“ práca poslúžila, ale verejnosť by si zaslúžila

A nepovedali ani slovo

I. kapitola | Korene a tradície 7

II. kapitola | Priestor slova 127

III. kapitola | Kultúra v toku času 197

IV. kapitola | Rozhovory 253

V. kapitola | Zaujalo nás 283

Zodpovedný redaktor Doc. Dr. Jozef Mravík, CSc.

You might also like