Sportova Priprava V Atletike PDF

Univerzita mateja Bela v Banskej Bystrici
Fakulta humanitných vied
Doc. PaedDr. Ivan Èillík, CSc.
PORTOVÁ PRÍPRAVA V ATLETIKE
Banská Bystrica
2004
1
Autor: doc. PaedDr. Ivan Èillík, CSc.
Recenzenti: prof. PaedDr. Tomá Kampmiller, CSc.

Mgr. Vladimír Bezdíèek
PaedDr. Milan Sulety
Vydala: Fakulta humanitných vied

Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
ISBN: 80-8055-992-9
2
Vysokokolská uèebnica je výsledkom mojej dlhoroènej práce na Katedre telesnej
výchovy a portu Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej
Bystrici, v atletickom klube UMB a Slovenskom atletickom zväze.
Publikácia bola vydaná vïaka podpore Fakulty humanitných vied UMB
v Banskej Bystrici a Slovenského atletického zväzu.
Patrí im za to moje úprimné poïakovanie.
autor
3
OBSAH
ÚVOD ............................................................................................................. 5
1. CHARAKTERISTIKAPORTOVEJ PRÍPRAVY V ATLETIKE .................. 6
2. PRINCÍPY PORTOVEJ PRÍPRAVY V ATLETIKE .................................... 9
3. PORTOVÝ VÝKON AJEHO TRUKTÚRAV ATLETIKE ...................... 13
4. VÝBER TALENTOV VATLETIKE ............................................................. 17
4.1 CHARAKTERISTIKATALENTU AVÝBERU TALENTOV ............. 17
4.2 ZÁSADYVÝBERU TALENTOV ....................................................... 20
5. ZLOKY PORTOVEJ PRÍPRAVY V ATLETIKE ..................................... 24
6. ETAPY DLHODOBEJ PORTOVEJ PRÍPRAVY V ATLETIKE ................ 29
7. RIADENIE PORTOVÉHO TRÉNINGU V ATLETIKE .............................. 38
8. TRÉNINGOVÉ ZAAENIE ...................................................................... 47
9. ZOTAVENIEAREGENERÁCIASÍL ........................................................... 55
9.1 ZOTAVENIE ....................................................................................... 55
9.2 REGENERÁCIA ................................................................................. 56
10. PORTOVÝ TRÉNING V ATLETIKE ........................................................ 62
11. PECIFIKÁ PRÍPRAVYV SKUPINÁCHATLETICKÝCH DISCIPLÍN ..... 76
11.1 KRÁTKE HLADKÉ A PREKÁKOVÉ PRINTY ............................ 76
11.2 DLHÉ HLADKÉ A PREKÁKOVÉ PRINTY .................................. 81
11.3 BEHY NA STREDNÉ A DLHÉ VZDIALENOSTI .............................. 86
11.4 ATLETICKÁ CHÔDZA ..................................................................... 92
11.5 SKOK DO DIA¼KY A TROJSKOK ................................................. 97
11.6 SKOK DO VÝKY .......................................................................... 102
11. 7 SKOK O RDI ................................................................................ 106
11.8 VRH A HODY .................................................................................. 111
11.9 VIACBOJE ...................................................................................... 117
POUITÁ LITERATÚRA ................................................................................ 124
4
ÚVOD
Atletika patrí medzi najmasovejie a najrozírenejie portové odvetvia. Má

bohatú históriu a dlhodobú tradíciu od starovekého Grécka, cez znovuzrodenie
atletiky v 19. storoèí a prudký rozvoj v 20. storoèí a po súèasnos. Atletika poèas
celej histórie zaujíma dôstojné miesto aj na Slovensku od svojich prvopoèiatkov v
19. storoèí a zaloenia organizovanej atletiky v roku 1897 v rámci Rakúsko Uhorska.
Významný rozvoj slovenskej atletiky sme zaznamenali po vzniku ÈSR, ale
predovetkým po 2. svetovej vojne. Do druhej polovice 20. storoèia spadajú aj
najväèie úspechy slovenskej atletiky spojené predovetkým s dosia¾ jedinou zlatou
olympijskou medailou Jozefa Pribilinca v chôdzi na 20 km v roku 1988, titulmi majstra
Európy Anny Chmelkovej v behu na 400 m v roku 1966 a Pavla Blaeka v chôdzi na
20 km v roku 1990. Úspených atlétov bolo viacero a ich tréningy sú nám dodnes
v mnohom príkladom. Po rozdelení Èeskoslovenska v roku 1993 úspechy naich
atlétov akoby sa postupne vytrácali. Najvýznamnejím z tohoto obdobia je bronzová
medaila Igora Kováèa v behu na 110 m prek. na majstrovstvách sveta v roku 1997 a
úspechy v mládeníckych kategóriách. V súèasnosti sa nai atléti èoraz aie
presadzujú vo svetovej pièke. Dôkazom je aj fakt, e vo svetových tabu¾kách za
rok 2003 sa v prvej dvadsiatke objavil len Libor Charfreitag na 5. mieste v hode
kladivom. A to je dos málo na to, aby sme mohli by spokojní.
Naim spoloèným cie¾om by malo by zlepi postavenie slovenskej atletiky
v rámci európskej a svetovej atletiky, ale aj v rámci portových odvetví na Slovensku.
To predpokladá dobrú spoluprácu vetkých zainteresovaných, odborné riadenie
portovej prípravy a optimalizáciu ïalích faktorov, ktoré sa podie¾ajú na ceste
k vrcholovému atletickému výkonu. Predloená vysokokolská uèebnica si nekladie
za cie¾ vyèerpávajúco riei problematiku portovej prípravy v atletike. To pri
rozmanitosti atletických disciplín v takom malom rozsahu nie je moné.
Táto publikácia vznikla s cie¾om pomôc trénerom, uèite¾om, portovcom a
funkcionárom v atletickom hnutí efektívne riadi dlhoroènú portovú prípravu,
zvyova úroveò pripravenosti atlétov na základe jednoty vekového a biologického
rozvoja a taktie prostriedkov, metód a foriem tréningového pôsobenia.
Uèebnica je urèená predovetkým tým, ktorí získavajú kvalifikáciu trénera
v atletike, prípadne vedú atletické krúky v záujmovej telesnej výchove alebo
v atletických kluboch.
Autor
5
1. CHARAKTERISTIKA PORTOVEJ PRÍPRAVY
V ATLETIKE
U v starom Grécku sa pretekári pripravovali na súae. Dlhodobá príprava sa

teda u v dávnych èasoch stala predpokladom portového výkonu.
portovú prípravu v atletike charakterizujeme ako dlhodobý pedagogický proces
zameraný na rozvoj vetkých faktorov, ktoré sa podie¾ajú na portovom výkone vo
vybranej atletickej disciplíne. Jej cie¾om je postupne rozvinú vetky predpoklady
jedincov na dosahovanie vrcholných portových výkonov v absolútnom a
relatívnom (individuálnom) ponímaní (Kampmiller a kol., 2000).
Ak má by portová príprava efektívna a úspená musí by dlhodobá, plánovaná,
vedecky riadená a v primeraných podmienkach. portová príprava je potom doèasne
upravený spôsob ivota, zameraný na dosahovanie individuálne maximálnych
výkonov vo vybranej atletickej disciplíne. Cie¾om portovej prípravy je paralelne
s rozvojom portovej výkonnosti rozvíja vlastnosti osobnosti tak, aby sa jedinec
pripravil aj na budúce povolanie. Pritom sa vyuívajú prostriedky portového
tréningu a mimotréningové prostriedky.
portová príprava v atletike zaèína výberom detí obyèajne vo veku 9-11 rokov.
V súèasnosti sa výber zmenil na nábor a získavanie detí pre atletiku. Je to dlhodobý
proces, ktorý má svoje zásady a kritériá. Poèas dlhodobej portovej prípravy sa
etapy výberu zhodujú s etapami dlhodobej portovej prípravy. Tu je ve¾mi dôleité
uplatòova predovetkým perspektívny a prognostický prístup. portová príprava
konèí po prekroèení optimálneho veku na dosahovanie najlepích výkonov,
zanechaním aktívnej portovej èinnosti.
portová príprava, ako kadý pedagogický proces, sa zakladá na hlbokom
poznaní prostriedkov, metód a foriem pedagogického pôsobenia a objektu, na ktoré
je zamerané toto pôsobenie. Obsah pedagogického pôsobenia v portovej príprave
sa mení v závislosti od veku atlétov a etáp prípravy, ale základy veobecné
zákonitosti, pravidlá, princípy vzdelania a výchovy sú nezmenené (Volkov, 2002).
portová príprava predpokladá výchovnú, vzdelávaciu a zdravotnú zameranos
pedagogického pôsobenia, ktoré vo vzájomnom vzahu rieia veobecnú úlohu
maximálny rozvoj individuálnych schopností atléta a ich realizáciu v podmienkach
súanej èinnosti.
Vo výchove mladých atlétov má ve¾ký význam osobný príklad trénera, jeho
organizátorská úloha v samotnom procese výchovy. Tréner má mnohostranné
monosti v pedagogickom procese na plánovité a systematické formovanie
osobnosti. Rieenie výchovných úloh sa uskutoèòuje u mladého atléta
prostredníctvom jednoty mravného uvedomovania, mravného vedomia, vôle a
charakteru. Vo výchove atlétov sa uplatòuje napr. pracovná výchova, estetická
výchova, spoloèenská výchova.
6
Naplnenie vzdelávacej stránky portovej prípravy u trénera predpokladá hlboké
poznanie problematiky atletiky, zákonitostí portovej prípravy. Okrem programovania
pedagogického pôsobenia je dôleité poznanie, akými prostriedkami a metódami
mono dosiahnu koneèný výkon, aké zákonitosti, princípy a pravidlá je nevyhnutné
zachováva pri organizácii portovej prípravy atlétov. Vzdelanie atlétov sa orientuje
na problematiku atletických disciplín, tréningu, pravidiel, mimotréningovej prípravy,
ale aj dalích vedných disciplín, ktoré úzko súvisia so portovou prípravou.
Zdravotná zameranos predstavuje predovetkým podporovanie zdravého rastu
organizmu, primeraného rozvoja orgánov a funkcií a osvojovanie hygienických návykov.
Pohybová aktivita je jedným zo základných stimulátorov rozvoja detí, za
predpokladu, e nie je nadmerná. Prekroèenie adaptaèných moností organizmu je
ve¾mi kodlivé (Naglak, 1999). Pod¾a Woynarowskej (1980) kodlivos nadmerných
a jednostranných tréningových zaaení môe spôsobova poruchy rozvoja
dozrievajúceho organizmu, sprevádzané disproporciami v rozvoji jednotlivých
systémov, funkcií alebo schopností, preaenie alebo trvalé pokodenie pohybového
orgánu. Riziko vzniku porúch v rozvoji trénujúcich detí a mládee ale celkovo
neznamená, e port musí obmedzova ich rozvoj alebo vyvola trvalé následky.
portová príprava obsahuje vlastný portový tréning a mimotréningovú
prípravu.
portový tréning (tréning z ang. train cvièi, opakova pohyby)
pecializovaný, cie¾avedomý, vedecky podloený a riadený pedagogický proces
zameraný na zvýenie výkonnosti portovca s cie¾om dosiahnu maximálne portové
výkony a úspechy (imonek, 1995). portový tréning je najdôleitejou súèasou
dlhodobej portovej prípravy v atletike. Vzh¾adom na ve¾kú rozmanitos atletiky má
atletický tréning veobecné a pecifické zákonitosti v jednotlivých atletických
disciplínach. Veobecným znakom atletického tréningu je zámerné pôsobenie na
rozvoj pohybových schopností a zdokona¾ovanie techniky vykonania atletickej
disciplíny. pecifickos spoèíva v rozdielnom charaktere jednotlivých atletických
disciplín v závislosti od truktúry pohybu a energetickej nároènosti.
portový tréning v atletike má svoju overenú truktúru a obsah. Má dobre
prepracovaný systém rozvoja pohybových schopností, preto sa vyuívajú poznatky
z atletického tréningu v kondiènej príprave iných portových odvetví. portový
tréning v atletike je otvorený systém, ktorý má nasledovné úlohy:
- rozvoj pohybových schopností s dôrazom na pozitívne zmeny v organizme
portovca,
- osvojovanie a zdokona¾ovanie techniky atletických disciplín,
- osvojovanie a realizácia správneho taktického konania poèas atletických
pretekov,
- rozvoj osobnosti a schopnosti súai,
- sociálny rozvoj v tréningovej skupine.
7
portový tréning tvoria tieto prvky (èasti): atlét, tréner, podmienky, plán. Súlad
jednotlivých èastí portového tréningu je nevyhnutným predpokladom riadenia
portového tréningu. Prvotným predpokladom portového tréningu je záujem atlétov
a odbornos trénera. Plán (projekt) portovej prípravy spracúva tréner na základe
informácií o atlétovi, na základe podmienok pre tréning a na základe vlastných
poznatkov a skúseností.
Z teoretického h¾adiska je portový tréning charakterizovaný ako proces
adaptácie, proces motorického uèenia a proces psychosociálnej interakcie.
Z poh¾adu jeho praktickej realizácie ide o pedagogický proces v smere:
cie¾ truktúra portového výkonu úlohy tréningu obsah prostriedky
metódy trénovanos portová forma výkon (Dovalil et al., 2002).
Mimotréningová príprava je èinnos zameraná na dosahovanie optimálnych

výkonov. Zvyovanie jej úrovne sa uskutoèòuje prostriedkami a prostredím iným
ako pri tréningu, ale súvisiacim so spôsobom tréningu (Kuchen et al., 1987).
Mimotréningová príprava je dôleitým èinite¾om v optimalizácii tréningového
zaaenia. Mimotréningová príprava napomáha skráti a zefektívni odpoèinok a
tak umoni vyiu frekvenciu a úroveò tréningových podnetov. Do
mimotréningovej prípravy v príprave atlétov zaraïujeme:
- ivotosprávu (striedanie práce, odpoèinku, rekreácie, iných aktivít ich charakter
a dåka),
- výivu a pitný reim (úprava stravy a pitného reimu v závislosti od tréningových
podnetov a od nárokov v pretekoch),
- regenerácia (kvalita a mnostvo aktívnej a pasívnej regenerácie),
- psychohygiena (sociálny rozvoj a rodinné zázemie).
V súèasnej atletike mimotréningová príprava zohráva èoraz väèí význam a je
nezastupite¾nou súèasou portovej prípravy. Komplexné vyuívanie
pedagogických, psychologických a biologicko-lekárskych prostriedkov
mimotréningovej prípravy vytvára predpoklady pre efektívne riadenie portovej
prípravy.
8
2. PRINCÍPY PORTOVEJ PRÍPRAVY V ATLETIKE
Princípy zoveobecòujú objektívne zákonitosti súvisiace so systémom portovej

prípravy v atletike. Predstavujú odporúèania, pokyny pre tréningovú èinnos, ktorá
zabezpeèí èo najvyiu efektivitu. Princípy portovej prípravy vychádzajú zo
zákonitostí a praktických skúseností. Uplatòujú sa vo vetkých etapách, vo vetkých
zlokách a vo vetkých základných oblastiach portovej prípravy. V portovej
príprave ako v pedagogickom procese sa uplatòujú základné didaktické princípy:
uvedomelos a aktivita, názornos, vestrannos, systematiènos.
Zo irokej kály princípov portovej prípravy v atletike sa zameriavame na tie,
ktoré sú najfrekventovanejie a najèasteie sa uplatòujú v portovej príprave atlétov.
Uvedomelos a aktivita predstavuje prístup atléta k rieeniu tréningových úloh,
ale aj úloh v mimotréningovej príprave a v portových súaiach. Pravidelné
dodriavanie princípov uvedomelosti a aktivity v tréningovom procese, ale aj
v mimotréningovej príprave, za prítomnosti trénera, ale predovetkým bez prítomnosti
trénera je dôleitým predpokladom zvyovania efektívnosti portovej prípravy.
Uvedomelý prístup je predpokladom vyej aktivity atléta. Uvedomelos sa zvyuje
s pribúdajúcimi informáciami, poznatkami a skúsenosami. Primeraná motivácia v
urèitom èasovom horizonte je predpokladom uvedomelosti atléta a zvyujúcej sa
aktivity. S pribúdajúcimi rokmi portovej prípravy sa zvyuje podiel atléta pri
plánovaní a riadení portovej prípravy. Postupne je atlét viac zaangaovaný do
prípravy, zvyuje sa jeho zodpovednos za výsledok. Postupne sa z objektu
portovej prípravy stáva subjekt, ktorý sa podiela na riadení.
Princíp jednoty vestrannosti a pecializácie naznaèuje, e obe zloky nemono
od seba oddeli. Vestrannos podporuje prirodzený rozvoj a zdravie atlétov.
Zvyovanie portovej výkonnosti vyaduje vestranne orientovaný ale aj
pecializovaný tréning. Ich pomer sa mení v jednotlivých etapách dlhodobej
portovej prípravy (postupne narastá podiel peciálnej prípravy), taktie v priebehu
roèného tréningového cyklu (s pribliujúcim sa pretekovým obdobím rastie podiel
peciálnej prípravy).
Z h¾adiska vzahu medzi oboma zlokami platí, e obsah vestranne zameranej
prípravy je ovplyvnený potrebami peciálnej prípravy. Úroveò a monosti
pecializovaného tréningu sú naopak limitované úrovòou vestranného rozvoja
atlétov (Lehnert Novosad Neuls, 2001). To znamená, e v jednotlivých atletických
disciplínach je obsah vestrannej prípravy do urèitej miery pecifický a musí
repektova poiadavky portového výkonu. Rovnako v peciálnej príprave sú u
atlétov ve¾ké rozdiely v závislosti od truktúry portového výkonu, z h¾adiska
nárokov na energetické zabezpeèenie a technickú nároènos disciplín. V tréningu
atlétov treba rozliova veobecnú vestrannos a atletickú vestrannos.
9
Nedodranie princípu a nesprávne vysoký objem pecializovaného tréningu
v zaèiatkoch prípravy mladého atléta vedú k rýchlemu zvyovaniu peciálnej
portovej výkonnosti, ale v neskorích rokoch limitujú úèinnos peciálneho
tréningu a tým aj ïalie zvyovanie portovej výkonnosti. Hovoríme vtedy o
predèasnej pecializácii, ktorá sa v tréningu mladých atlétov vyskytuje pomerne
èasto. V príprave mladých atlétov v SR patrí princíp jednoty vestrannosti a
pecializácie k jedným z najèastejie nedodriavaných.
Postupnos je podmienkou zvyovania portovej výkonnosti vo forme
opakovaného pôsobenia adaptaèných podnetov. Princíp postupnosti chápeme
v zmysle postupného zvyovania objemu a intenzity zaaenia, ale aj v zmysle
zloitosti tréningových prostriedkov a nároènosti tréningových metód. Ve¾kos
zaaenia musí repektova aktuálnu úroveò trénovanosti atléta, predovetkým
individuálne fyziologické a psychické predpoklady.
V priebehu dlhodobej portovej prípravy musí zaaenie postupne narasta,
v opaènom prípade dochádza po urèitom èase k stagnácii, príp. aj k poklesu
výkonnosti. Je vak nevyhnutné vyhýba sa podnetom presahujúcim aktuálne
monosti organizmu portovca. Ich zaraïovanie nevedie k systematickému rastu
výkonnosti a naviac pokodzuje organizmus atléta.
V priebehu roèného tréningového cyklu, tréningových období, mezocyklov a
mikrocyklov rovnako dochádza k zvyovaniu, stabilizácii a ku zníeniu zaaenia.
Pri raste zaaenia je dôleité dba na to, aby nedochádzalo k súèasnému zvyovaniu
väèieho poètu faktorov (napr. objemu, intenzity, zloitosti). Z dlhodobého h¾adiska
(makrocykly, mezocykly) má potom ve¾kos zaaenia vlnovitý charakter
s tendenciou zvyovania zaaenia.
Vlnovitos zaaenia je charakteristická pre priebeh tréningového zaaenia,
jeho objem a intenzitu. Tréningové mikrocykly, mezocykly a makrocykly predstavujú
malé, stredné a ve¾ké vlny zaaenia. Z dlhodobého h¾adiska vlnovitý priebeh
zaaenia je urèovaný viacerými faktormi: termíny najdôleitejích pretekov, aktuálny
stav trénovanosti atléta, zdravotný stav atléta, jeho individuálne osobitosti a iné.
Z h¾adiska dlhodobej prípravy zameranej na urèitý vrchol sa vlna intenzity
oneskoruje za vlnou objemu a ku vzniku portovej formy dochádza obyèajne a po
zníení objemu zaaenia.
Princíp cykliènosti nadväzuje na predchádzajúce princípy postupnosti a
vlnovitosti. Vyjadruje skutoènos, e systematické opakovanie obsahu, prostriedkov,
metód a foriem je predpokladom efektívnych adaptaèných zmien s cie¾om postupného
zvyovania výkonnosti. Znamená to, e výraznejie a trvalejie zmeny v úrovni
pohybových schopností a v úrovni zvládnutia techniky atletickej disciplíny mono
dosiahnu len po nieko¾kotýdòovom opakujúcom sa zaaení. K tomu nám slúi
stavba portého tréningu v urèitých èasových úsekoch mikrocykloch,
mezocykloch a makrocykloch. Cie¾ a úlohy cyklov vychádzajú z repektovania
10
èastí a zloiek tréningu, individuálnych osobitostí atléta a pecifík atletickej disciplíny.
V tejto súvislosti je treba obmieòa cie¾ a úlohy cyklov.
Poèas absolvovania jednotlivých cyklov je potrebné repektova poiadavku
systematického opakovania, ale aj poiadavku variability tréningového zaaenia.
Táto poiadavka je v súlade s èlenením roèného tréningového cyklu na krátke
(mikrocyklus) a stredné (mezocyklus) èasové úseky. To je základom periodizácie
portového tréningu.
Princíp pecifiènosti úzko súvisí s princípom jednoty vestrannosti a
pecializácie. Vyjadruje skutoènos, e adaptácia na tréningové zaaenie je
pecifická. To znamená, e èím väèia je zhoda vykonávaného tréningového
prostriedku s atletickou disciplínou, tým má uvedený tréningový prostriedok väèí
tréningový efekt a vedie k vyej úrovni adaptácie a v koneènom dôsledku vedie
k väèiemu rastu výkonnosti v danej atletickej disciplíne. Preto podiel
pecializovaného tréningu na celkovom objeme v priebehu dlhodobej portovej
prípravy narastá a jeho význam pre zvyovanie portovej výkonnosti v priebehu
kariéry portovca stúpa. Preto u pretekárov vrcholovej výkonnosti prevaujú
cvièenia, ktoré sú svojou pohybovou truktúrou ve¾mi podobné atletickej disciplíne.
U pretekárov vrcholovej výkonnosti vak môe dlhodobý pecializovaný tréning
spôsobi psychické vyèerpanie atléta, v koneènom dôsledku pretrénovanie a
pokodenie zdravia. Nepecifický tréning sa u pretekárov vrcholovej výkonnosti
zaraïuje s cie¾om kompenzácie jednostranného zaaenia, príp. ako prostriedok
aktívneho odpoèinku a relaxácie. Zaraïovanie nepecifických tréningových
prostriedkov v príprave vrcholových atlétov musí by v takom objeme, èase a v takej
truktúre, aby nemalo negatívny vplv na portový výkon v danej atletickej disciplíne.
To neplatí v portovej príprave detí a mládee, kde sú nepecifické tréningové
podnety dôleitou súèasou portovej prípravy a predpokladom perspektívneho
rastu výkonnosti.
Predpokladom dosiahnutia a udrania adaptaèných zmien je pravidelné
tréningové zaaenie v primeranom objeme a intenzite. V portovej príprave sa môu
vyskytnú aj procesy, ktoré sú neiadúce a vedú k opaèným procesom ako chceme
dosiahnu hovoríme vtedy o reverzibilite. Neprimeraný pokles objemu, intenzity
alebo frekvencie tréningových podnetov vedie k zníeniu úrovne adaptácie
získanej predchádzajúcim tréningom. Pokles úrovne adaptácie je pecifický vo
vzahu k typu adaptácie a spôsobu získania a je spojený so stagnáciou a poklesom
trénovanosti a následne aj portovej výkonnosti. Rovnako rozsah a rýchlos
negatívnych zmien sú odliné a pecifické v jednotlivých sytémoch a orgánoch tela
atléta.
Variabilita v tréningu je predpokladom efektívnej dlhodobej portovej prípravy.
V rámci plnenia cie¾a a úloh v jednotlivých tréningových mikrocykloch,
mezocykloch, makrocykloch a obdobiach (prípravné, pretekové) je nevyhnutné
11
strieda obsah tréningu prostriedky, metódy, komponenty tréningového zaenia a
iné. Variabilita zaaenia vychádza z cie¾a a úloh tréningu a truktúry pohybovej
èinnosti v atletickej disciplíne. Napr. väèia variabilita obsahu zaaenia je
v disciplínach cyklicko acyklických a acyklických ako v cyklických disciplínach.
Vhodná variabilita tréningu je predpokladom prevencie oslabenia reaktivity,
telesného alebo psychického vyèerpania a s tým spojenou stagnáciou a poklesom
adaptaèných schopností a následne aj portovej výkonnosti.
Individualizácia v dlhodobej portovej príprave atlétov sa prehlbuje s rastúcou
výkonnosou a rokmi portovej prípravy. Individualizácia znamená prihliadanie
na individuálne osobitosti jednotlivých atlétov, repektovanie individuality atléta.
Dôvodom je skutoènos, e na rovnaké zaaenie reagujú rôzne typy rozdielne.
Súèasne je potrebné stanovova individuálne ciele a úlohy, upevòova silné stránky
osobnosti a odstraòova slabie stránky a tie sú u jednotlivcov odliné.
Individualizácia neznamená, e tréning nemôe prebieha v tréningovej skupine.
Práve naopak odstraòovanie nedostatkov a zvyovanie adaptaèných schopností u
jednotlivcov s rozdielnymi predpokladmi môe by ve¾mi efektívne.
12
3. PORTOVÝ VÝKON A JEHO TRUKTÚRA V ATLETIKE
Atletický portový výkon charakterizujeme ako aktuálny prejav

pecializovanej výkonnosti v uvedomelej pohybovej èinnosti, ktorá je zameraná
na rieenie pohybovej úlohy v atletickej disciplíne, vymedzenej pravidlami atletiky.
Atletický výkon je výsledkom dlhodobej èinnosti atléta, preto sú v òom obsiahnuté:
vrodené dispozície sú pre vrcholové atletické výkony nenahradite¾né. Majú povahu
vlôh a nadania, ktoré sa prostredníctvom pohybovej èinnosti aktivizujú a rozvinú
v najvyiu kvalitu oznaèovanú ako talent;
vplyvy prírodného a sociálneho prostredia podmieòujú vývoj jedinca a jeho
vrodených dispozícií. Z týchto vplyvov majú rozhodujúci význam podmienky
(materiálne, prírodné, sociálne, èasové), ktoré v dôleitej miere urèujú rozsah a
kvalitu portovej prípravy atléta;
vplyvy tréningového procesu predstavujú dlhodobú adaptáciu na tréningové a
pretekové zaaenie. Ve¾kos vplyvu tréningového procesu závisí od charakteru,
objemu, intenzity a zloitosti tréningového zaaenia a od organizácie tréningového
procesu pri zoh¾adnení vekových, individuálnych a iných osobitostí.
portový výkon a portová výkonnos (ako schopnos opakovane podáva
výkon) je teda výsledkom prirodzeného rastu a vývoja jedinca, vplyvov prírodného
a sociálneho prostredia a portového tréningu (obr. 1).
Obr. 1 Dlhodobé formovanie portovej výkonnosti
13
Atletické výkony sú ve¾mi rôznorodé a poiadavky, ktoré kladú na portovca,
sa rovnako odliujú. Jednotlivé typy atletických výkonov sú relatívne stabilné a je
moné pod¾a urèitých kritérií objektívne klasifikova atletické výkony (tab. 1).
Tab. 1 Klasifikácia atletických výkonov
Atletický portový výkon je komplexný, zloitý a má pecializovaný prejav. Je

dynamický, bohato trukturalizovaný, multifaktorový jav podmienený urèitým
mnostvom faktorov, ktoré majú rozliènú úroveò kvality, svoje peciálne usporiadanie
(truktúru).
truktúra portového výkonu v atletických disciplínach je usporiadaním
faktorov a vzahov medzi nimi. Úèinné fungovanie tohoto systému je podmienené
prítomnosou limitujúcich faktorov a existenciou optimálnych vzahov medzi nimi.
Kadý portový výkon je charakterizovaný poètom a kvalitou faktorov, ich
pecifickým usporiadaním a vzahmi medzi nimi. Z toho je zrejmé, e portový výkon
v kadej atletickej disciplíne má inú truktúru. Príbuznos nachádzame len
14
v jednotlivých skupinách atletických disciplín (Kampmiller et al., 2000). Napr.
horizontálne skoky majú podobné poiadavky na motorické, somatické a psychické
faktory. Skokani do dia¾ky a trojskokani sa vyznaèujú mimoriadnymi rýchlostno-
silovými, rýchlostnými schopnosami a koordináciou, strednou a vyou telesnou
výkou, harmonickým rozvojom svalstva celého tela a koncentráciou na
krátkotrvajúci výkon.
Objektívne poznanie truktúry portového výkonu spoèíva v:
- stanovení rozhodujúcich faktorov a ich podiele na portovom výkone,
- zistení ich usporiadanosti (hierarchie),
- stanovení vzájomných vzahov.
Dostatoèné poznanie rozhodujúcich faktorov úrovne truktúry portového
výkonu umoòuje racionálne riadi portovú prípravu. Za faktor truktúry
portového výkonu povaujeme kadý prejav vlastnosti, schopnosti, stavu, deja,
vedomosti, ktoré sú v rámci daného výkonu podmienkou jeho realizácie, pôsobia
ako rozhodujúce èinitele a majú pre portový výkon podstatný význam. Faktorom
môe by ve¾mi jednoduchý èinite¾, napr. telesná výka v skoku do výky, ale aj
èinite¾ ve¾mi zloitý, napr. skokanská cyklická výbunos, ktorú predstavuje 50 m
skokový beh - v skoku do dia¾ky.
Faktory truktúry portového výkonu delíme na:
Limitujúce priamo urèujú, vymedzujú úroveò výkonu a v podstate ich nemono
kompenzova.
Determinujúce vytvárajú nevyhnutné predpoklady pre prejavenie limitujúcich
faktorov a mono ich èiastoène kompenzova.
Dokres¾ujúce prispievajú ku kvalitnejej hodnote výkonu a mono ich nahradzova.
Rozlièná dôleitos faktorov s priamymi a sprostredkovanými väzbami medzi
nimi dáva monos logicky kontruova jedno a viacúrovòové modely truktúry
portového výkonu (Choutka - Dovalil, 1991). Pre atletické disciplíny sú
charakteristické viacúrovòové modely s rôznym usporiadaním a hierarchiou faktorov
s priamou a sprostredkovanou väzbou pôsobenia. To znamená, e význam niektorých
faktorov sa môe prejavi a sprostredkovanými väzbami. V truktúre portového
výkonu atletických disciplín sa na prvej úrovni nachádzajú faktory komplexnejie a
s priamym vzahom k portovému výkonu v danej atletickej disciplíne (napr.
maximálna rýchlos v behu na 100 m). Faktory niích úrovní sú prevane
jednoduchie. Viacúrovòové modely truktúry portového výkonu v atletických
disciplínach vypracovali napr. Kotial et al. (1988) v behu na 400 m prekáok ien,
Kampmiller (1996) v behu na 100 m (obr. 2), Krka - Kotial (2001) v skoku o rdi ien.
Na základe poznania faktorovej truktúry portového výkonu konkrétnej atletickej
disciplíny je moné urèi prediktory (prvky prognózy) portového výkonu. Od nich
je moné odvodi výberové kritériá pre jednotlivé etapy výberu.
15
Význam jednotlivých faktorov truktúry portového výkonu sa mení v závislosti
od veku, etapy portovej prípravy a dynamiky portovej výkonnosti. V dlhoroènej
portovej príprave sa mení hierarchia a väzby medzi jednotlivými faktormi. Tieto
zmeny súvisia s postupným pribliovaním pecifickým poiadavkám daného
atletického výkonu a vplyv majú aj individuálne osobitosti kadého atléta.
Genéza truktúry portového výkonu sa vyznaèuje entropickými procesmi (od
neusporiadanosti k usporiadanosti systému) a reverzibilnými procesmi (jedny
faktory nadobúdajú význam, iné ho strácajú, alebo si ho zachovávajú) (Havlíèek,
1998).
Multidisciplinárna schéma truktúry portového výkonu zahàòa faktory:
somatické dåkové, objemové ukazovatele, aktívna telesná hmota, somatotyp
(endo, mezo a ektomorfný komponent), rôzne indexy.
funkèné metabolické procesy krytia energetického výdaja, adaptaèné mechanizmy,
nervové funkcie.
motorické pohybové schopnosti, zruènosti, biomechanické parametre techniky a
uèenlivos.
psychické temperament, charakter, motivácia a schopnosti (Moravec, 2000).
Obr. 2 Viacúrovòový model truktúry portového výkonu v behu na 100 m (Kampmiller, 1996)
16
4. VÝBER TALENTOV V ATLETIKE
4.1 CHARAKTERISTIKATALENTU AVÝBERU TALENTOV
Atletické výkony na hranici ¾udských moností môu dosiahnu len jedinci,

ktorí sú pre ne nadaní. Preto je ve¾mi dôleitou súèasou portovej prípravy v
atletike výber talentov pre jednotlivé disciplíny v primeranom veku. Pod¾a Korèeka
et al. (1996) si potrebu výberu vyaduje:
- súèasný stav a tendencie rozvoja vrcholového portu a výkonov,
- zvyovanie úèinnosti systému portu,
- postavenie náho tátu v svetovom portovom hnutí.
Talent v atletike je ten, kto má dedièné predovetkým dispozície psychické,
fyziologické, antropometrické, motorické, ako aj socializaèné. Navye v priebehu
individuálneho vývinu vyuije zodpovedajúce podmienky portovej prípravy
v atletickej disciplíne. Potom je predpoklad, e pri primeranom tréningu a súai
môe vo veku rekordných portových výkonov dosiahnu výkony medzinárodnej
úrovne (Glesk - Harsányi, 1998).
Vetky pohybové schopnosti prejavujúce sa v atletike sú výsledkom dedièných
dispozícií pre port, ale aj výsledkom vplyvu prostredia. Preto sa viacerí autori
zhodujú v názore, e budúce atletické výkony medzinárodnej úrovne môu
dosahova len tí jedinci, ktorí majú vynikajúce dedièné dispozície a ktorí budú od
mladého veku v súlade s biologickým rozvojom pravidelne a systematicky trénova.
Výberu detí a mládee sa v atletike venuje ve¾ká pozornos. U Havlíèek et al.
(1974) sa vo výbere talentovanej mládee pre atletiku zamerali na teóriu, morfologické,
funkèné, psychologické, pedagogické a pohybové h¾adiská v základnej príprave,
ako aj na vybraté skupiny disciplín (printérske, vytrvalostné, skokanské a vrhaèské).
Skutoènosou ale je, e v atletike na Slovensku miestami fungujúci systém
výberu vychádza z teoretických poznatkov a praktických skúseností. V niektorých
atletických centrách na Slovensku mali v nedávnej minulosti vcelku dobre
prepracovaný systém výberu detí pre atletiku, ktorý spoèíval v zistení základných
ukazovate¾ov (hlavne somatických a motorických) pre atletiku väèinou u iakov
celej populácie zo 4. roèníkov základných kôl. Vcelku dobre vypracovaný a fungujúci
systém mali napr. v Povaskej Bystrici, Banskej Bystrici, Nitre, Bratislave, Brezne,
Trenèíne, Nových Zámkoch, Koiciach, Trnave, ale aj v ïalích mestách. Vzh¾adom
na monosti a podmienky, pokladáme takto uskutoèòované výbery za vyhovujúce.
Napriek tomu, e v uvedených oddieloch a kolách ilo skôr o zisovanie urèitej
nadpriemernosti v úrovni motorickej výkonnosti s cie¾om naplni stav iakov
v portovej triede alebo portovej kole. V súèasnosti vak u aj v týchto centrách
naráajú na problémy uskutoèni celoploné merania. Súvisí to predovetkým
s celkovou situáciou v kolstve, ale aj zniujúcim sa poètom iakov na kolách.
17
Bohuia¾ v ostatných rokoch sa situácia v spoloènosti, obzvlá v kolstve,
dramaticky zmenila v neprospech moností sústreïova nadané deti do útvarov,
ktoré majú zabezpeèova pravidelnú, systematickú a odbornú prípravu. Pod¾a
Vindukovej a Krátkeho (2001) sa v Èechách v 90. rokoch celková stratégia Výberu
talentov posunula od pojmu výber k pojmu vyh¾adávanie, resp. získavanie
pohybovo nadaných detí. U nás je situácia podobná ako v Èeskej republike, preto
sa s tvrdením uvedených autorov stotoòujeme a platí aj pre Slovensko.
Výber talentov je dlhodobý, vedecky zdôvodnený systém vyh¾adávania
talentov, ktorí majú predpoklady uplatni sa vo vrcholovom porte. Dlhodobý proces
výberu talentov má z h¾adiska úrovne kvality výberu nasledovné stupne:
1. spontánny výber (nábor) rozhodujúcim ukazovate¾om je záujem dieaa (príp.
rodièa). Uskutoèòuje sa obyèajne na základe oznamu, informácie o monosti
zaradi sa do portovej prípravy, príp. na základe vlastnej iniciatívy dieaa,
ktorého rodiè privedie na atletický tréning. Tento stupeò sa oznaèuje aj ako
náhodný. Spontánny výber nie je vekovo obmedzený, ale obyèajne sa v atletike
vykonáva u detí vo veku 9 - 11 rokov.
2. empirický výber uskutoèòuje sa v mimoportovej príprave (hodiny telesnej
výchovy, portové hry, krúky na kolách, spontánna aktivita detí). Tréner
(uèite¾) si na základe pozorovania víma deti, ktoré sú pohybovo nadané, zisuje
ich záujem, pozoruje morfologické znaky (telesnú výku, hmotnos, tvar
postavy). Empirický výber nie je vekovo obmedzený.
3. odborno komplexný výber (základný výber) h¾adáme záujemcov, ktorí majú
veobecné predpoklady na atletické disciplíny. Uskutoèòuje sa zisovaním
úrovne veobecnej pohybovej výkonnosti, základných somatických
ukazovate¾ov a zdravotného stavu. Uskutoèòuje sa vo výbere do portových
tried s atletickým zameraním, príp. do atletických oddielov do portovej
predprípravy. Odborno komplexný výber uskutoèòujeme obyèajne u detí vo
veku 9 11 rokov.
4. odborno peciálny výber (pecializovaný výber) h¾adáme záujemcov, ktorí
majú peciálne predpoklady pre urèitú skupinu atletických disciplín.
Uskutoèòujeme ho zisovaním úrovne veobecnej pohybovej výkonnosti,
peciálnej pohybovej výkonnosti pre urèitú skupinu atletických disciplín,
somatických prepokladov, psychických prepokladov a zdravotného stavu.
Dôleitým je zisovanie schopnosti prispôsobova sa na záa, schopnos
regenerova a schopnos preteka. Uskutoèòuje sa pri výbere detí na portovú
kolu (stredná kola), príp. v oddieloch do etapy peciálnej portovej prípravy.
Je to vo veku pribline 14 16 rokov.
Pri výbere detí pre atletiku zisujeme faktory:
Motorické - pohybové schopnosti, pohybové zruènosti.
Somatické - telesná výka, telesná hmotnos, predpoklad výky a hmotnosti
18
pod¾a rodièov, dåka dolných konèatín, dåka chodidiel, celková postava, rozdiely
medzi chronologickým (kalendárnym) vekom a biologickým (skutoèným) vekom.
Funkèné predpoklady na aeróbne, anaeróbne alebo zmieané zaaenie.
Psychické - vlastnosti osobnosti, motivácia, pecifické psychologické predpoklady
pre skupinu atletických disciplín, atletickú disciplínu.
Sociálne - sociálne zázemie dieaa (rodina, priatelia, kola).
Zdravotné - dranie tela, zdravotná anamnéza.
Pri kadom výbere pre atletiku je potrebné pamäta na zisovanie predovetkým

tých faktorov, ktoré sú dedièné a tréningom ich nie je moné zmeni alebo len vo
ve¾mi malej miere. Zároveò veobecne platí, e èím v niom veku vykonávame
výber, tým je väèí vplyv dediènosti a naopak, èím vo vyom veku, tým je väèí
vplyv prostredia.
Pri výbere je ve¾mi dôleité zistenie aj predchádzajúcich pohybových aktivít,
pozna predovetkým charakter, objem a intenzitu zaaenia, ktoré do výberu deti
absolvovali. Ide o to, aby sme zistili aký tréning priviedol deti k urèitej výkonnosti,
ktorú zisujeme pri výbere.
V súlade s Korèekom et al. (1996) celý systém výberu talentov èleníme na etapy
v zhode s etapami dlhodobej portovej prípravy:
Etapa vyh¾adávania portových talentov
Etapa výberu talentov pre atletiku
Etapa rozvoja talentu v skupine atletických disciplín
Etapa uplatnenia sa talentu vo vrcholovom porte
Vysoká východisková úroveò výkonnosti pri výbere sama o sebe nezaruèuje
vysokú výkonnos v dospelom veku, ale je predpokladom vysokej výkonnosti
v dospelom veku. Potvrdili to aj Sebö Harsányi (1988), pod¾a Glesk Harsányi
(1998), ktorí vykonali retrospektívnu analýzu na vzorke atlétov a atlétok
medzinárodnej výkonnostnej úrovne. Preukázali, e atléti, ktorí boli výkonnejí
v dospelom veku sa u v detskom a mládeníckom veku výrazne líili od menej
výkonných.
Cie¾om výberu talentov je, okrem odhalenia predpokladov jedincov
prognózova ich budúcu výkonnos. Samozrejme platí, e èím na dlhie obdobie
prognózujeme výkonnos, tým je prognóza nepresnejia, lebo existuje mnostvo
faktorov, ktoré môu ovplyvni budúcu výkonnos vybraného jedinca. Pri predikcii
výkonnosti v atletickej disciplíne o nieko¾ko rokov súhlasíme s autormi (napr. Siris,
1973; Turek, 1996 a ïalí), ktorí odporúèajú vychádza z hodnotenia prvých troch
rokov tréningu (prvé tri roky riadenej portovej prípravy). Potom na základe tempa
rastu výkonnosti na zaèiatku portovej kariéry sa usudzuje na monosti dosiahnutia
maximálnej výkonnosti v dospelom veku.
19
4.2 ZÁSADY VÝBERU TALENTOV
Zásady výberu zoveobecòujú poiadavky, ktoré treba dodra pri výbere.

Stotoòujeme sa s teoreticko-metodickými pravidlami, ktoré vo forme zásad
sformuloval Havlíèek (1986):
- vek výberu,
- poèetnos výberu,
- výberové kritériá oprávnenos, komplexnos a hierarchia poiadaviek,
- etapovitos,
- humánnos a demokratickos
- organizácia a riadenie.
Výber talentov, ktorý spåòa uvedené zásady je prvým predpokladom efektívnej
portovej prípravy v atletike.
Pre urèenie veku výberu v atletike je potrebné vychádza z dvoch základných
údajov:
- vek dosahovania vrcholových portových výkonov (tab. 2),
- poèet rokov portovej prípravy potrebných k dosiahnutiu maximálnej portovej
výkonnosti väèina autorov uvádza 8 12 rokov dlhodobej portovej prípravy
od zaèatia systematickej, riadenej prípravy po dosiahnutie vrcholovej výkonnosti
v atletike.
Po odèítaní poètu rokov prípravy od optimálneho veku na dosahovanie
maximálnych výkonov vychádza pribline 10 14 rokov ako vhodný vek výberu
talentov pre atletiku, èo je v súlade s tvrdením Moravca (2000). Podobne ako v iných
portových odvetviach, snahou vak je aj v atletike zniova vek výberu a vek
zaèatia dlhodobej portovej prípravy. Hlavnými dôvodmi zniovania veku výberu
talentov pre atletiku sú:
- konkurencia iných druhov portu pri získavaní talentov,
- snaha zachyti v portovej príprave atlétov senzitívne obdobia pre rozvoj
niektorých pohybových schopností, ktoré sú ete pred 10. rokom ivota
(predovetkým koordinaèné a rýchlostné schopnosti).
Pri zoh¾adòovaní veku výberu je dôleité presne identifikova predchádzajúcu
systematickú, ale aj spontánnu pohybovú aktivitu. Èasto vyberáme deti pre atletiku,
ktoré u predtým absolvovali nieko¾koroènú portovú prípravu v iných portových
odvetviach. Ako výhoda sa ukazuje príprava v tých portoch, ktoré úèinne
prispievajú k rozvoju schopností v senzitívnom období napr. portová gymnastika,
niektorá zo portových hier, lyovanie, aj iné.
Opaènou tendenciou ako zniovanie veku výberu talentov je tendencia
predlovania èasu trvania portovej prípravy a dosahovania vysokých portových
výkonov vo vyom veku. Ukazuje sa to aj v zistení Ter-Ovanesiana (2000), ktorý
uvádza, e 68 % svetových rekordov vytvorili mui vo veku 25 38 rokov a 75 %
20
aktuálnych svetových rekordov patrí enám, ktoré ich vytvorili vo veku 26 33
rokov.
Tab. 2 Optimálny vek na dosahovanie maximálnych výkonov v jednotlivých

atletických disciplínach (Kampmiller et al., 2000)
Zásadu poèetnosti je dôleité dodra vzh¾adom k tomu, e poèetnos výskytu

talentov na konkrétnu portovú èinnos je pomerne nízka a má pribline normálne
rozloenie. Pod¾a Moravca (2000) majstrami portu sa stane iba 0,123 % portujúcej
mládee. Naopak vysoká je poèetnos portovcov, ktorí nedosiahnu vysoké portové
výkony. V súèasnej situácii pri výbere talentov v atletike je ve¾mi aké dodra
zásadu poèetnosti, vzh¾adom na malý poèet detí, ktoré sa zúèastòujú výberu.
V uvedených atletických centrách v SR sa pre výber do portových tried s atletickým
zameraním zúèastòovalo od 300 a do 600 detí a vybraných bolo 30 detí. Z toho bolo
ve¾a detí u aktívnych v iných portoch, take aj pri splnení výberových kritérií
nemali záujem zaradi sa do portových tried s atletickým zameraním. Napriek tomu
uvedenú poèetnos pokladáme za primeranú na Slovensku, ale v súèasnosti u
ako dosiahnute¾nú. Negatívom vak je, e v súèasnosti sa výberu pre atletiku
zúèastòuje ve¾mi malé percento populácie detí.
21
Kritériá výberu (prediktory) zoh¾adòujeme pri predpovedaní budúcej portovej
výkonnosti jedincov, ktorí sa zúèastòujú výberu. Výberové kritériá musia
zoh¾adòova zásady komplexnosti, oprávnenosti a hierarchie poiadaviek.
Dodranie komplexnosti znamená pri výbere zoh¾adni vetky faktory, ktoré sa
nejakým spôsobom podie¾ajú na budúcom portovom výkone v skupine atletických
disciplín, alebo v konkrétnej atletickej disciplíne. Vo vetkých atletických disciplínach
to znamená zoh¾adni pecifiká faktorov motorických, somatických, funkèných a
psychických. Tieto sú v jednotlivých atletických disciplínach rozdielne. Sociálne a
zdravotné faktory môu by pri výbere pre atletické disciplíny totoné, alebo ve¾mi
podobné.
Najkomplexnejím kritériom výberu je portový výkon v danej atletickej
disciplíne. Jedným z najvýznamnejích integrujúcich prediktorov a prognostickým
ukazovate¾om je hodnota výkonu v atletickej disciplíne, priebeh jeho vývoja a pri
výbere atletickej disciplíny je najúèinnejí impulz úspech v atletických pretekoch.
Okrem poznania aktuálneho výkonu je rovnako dôleité poznanie vývinovej
stability a predikènej validity jednotlivých ukazovate¾ov. Stabilita sa najèastejie
vyjadruje koeficientom korelácie medzi východiskovou úrovòou v detskom veku a
koneènou úrovòou v dospelom veku. Poznanie predikènej validity výberového
kritéria k budúcemu portovému výkonu slúi pri predpovedaní budúcej portovej
výkonnosti a teda aj pri výbere talentov.
Pri stanovení výberových kritérií je rozhodujúcim východiskom truktúra
portového výkonu. Na základe truktúry portového výkonu sa urèuje oprávnenos
poiadaviek, ako aj ich hierarchia pri výbere. Oprávnenos poiadaviek a ich
hierarchia pri výbere sa stanovuje na základe vývinovej stability a predikènej validity.
Tu je dôleité pozna východiskovú úroveò jednotlivých ukazovate¾ov ale aj ich
tempo rozvoja. Dôleité je tu zisovanie úrovne a tempa prírastkov rozhodujúcich
ukazovate¾ov u najlepích atlétov v jednotlivých disciplínach.
Výber talentov nie je jednorázový proces. Výber sa realizuje v etapách v súlade
s etapami dlhodobej portovej prípravy. V atletike chápeme etapovitos výberu
nasledovne:
1.etapa výber pre port do etapy portovej predprípravy, uskutoèòuje sa vo
veku 8 9 rokov.
2.etapa výber pre atletiku do etapy základnej portovej prípravy, uskutoèòuje
sa vo veku 11 12 rokov.
3.etapa výber pre skupinu atletických disciplín do etapy peciálnej portovej
prípravy, uskutoèòuje sa vo veku 14 16 rokov.
4.etapa výber pre atletickú disciplínu do etapy vrcholovej portovej prípravy,
uskutoèòuje sa vo veku 18 20 rokov.
Dodriavanie zásady humánnosti a demokratickosti znamená v podstate
dodriavanie Konvencie práv dieaa, ktorú v OSN prijalo 191 èlenských tátov.
22
port sa pod¾a toho povauje za èinnos pri rozvoji predpokladov vetkých detí.
Preto by mali by vetky tieto normy v plnej miere dodriavané aj pri výbere talentov.
To znamená umoni vetkým deom celej populácii zúèastni sa výberu talentov.
Výber uskutoèni demokraticky na základe vopred stanovených výberových kritérií.
Výber talentov musí ma svoju organizaènú truktúru a primerané riadenie.
V atletike na Slovensku je výber talentov organizovaný atletickými oddielmi, prípadne
aj v spolupráci so Z, pri ktorých existujú portové triedy s atletickým zameraním.
portové koly organizujú výber talentov samostatne do základnej koly aj do
strednej koly. Kadý oddiel a kadá kola sú pri výbere talentov autonómne.
Organizácia a riadenie výberu talentov sa uskutoèòuje na úrovni subjektov, ktoré
výber uskutoèòujú buï po linke zväzovej (oddiely) alebo kolskej (koly). Sú vak
vypracované uèebné osnovy portovej prípravy v atletike pre portové triedy
základných kôl a osemroèné portové gymnáziá (Èillík, 2003), ktoré schválilo M
SR a sú pre tieto útvary záväzné. Osnovy obsahujú výkonové tandardy v
jednotlivých zlokách portovej prípravy a odporúèané objemové ukazovatele. Blízka
budúcnos ukáe, nako¾ko sa tieto osnovy budú dodriava.
Zásady tvoria jeden celok a zabezpeèujú optimálny chod systému výberu
talentov, ak sa uplatòujú vo vzájomnej podmienenosti a spojení.
23
5. ZLOKY PORTOVEJ PRÍPRAVY V ATLETIKE
V dlhodobej portovej príprave sa vyaduje systematické osvojovanie a

zdokona¾ovanie zloiek a ich harmonické zladenie do jedného celku. Medzi
jednotlivými zlokami je úzky vzah. Vzájomný pomer medzi jednotlivými zlokami
sa postupne mení v závislosti od:
- etapy dlhodobej portovej prípravy,
- poètu rokov tréningu,
- poètu rokov tréningu v pecializácii,
- obdobia roèného tréningového cyklu,
- atletickej disciplíny,
- individuálnych osobitostí.
Vetky zloky sa navzájom prelínajú, ovplyvòujú, doplòujú a spolupôsobia
v smere ïalieho zdokona¾ovania a rastu portovej výkonnosti.
Kondièná príprava
Kondièná príprava zabezpeèuje zdokona¾ovanie vestranného pohybového
základu prostredníctvom rozvoja základných a peciálnych pohybových schopností.
Kondièná pripravenos je v atletike základom vysokej funkènej úrovne organizmu
z èoho vyrastá portová výkonnos.
Veobecná kondièná príprava prispieva k harmonickému telesnému rozvoju
portovca, roziruje funkèné monosti organizmu a súèasne vytvára predpoklady
pre rýchlejí a kvalitnejí rast portovej výkonnosti.
Veobecná kondièná príprava v atletike je pecializovaná a adekvátne slúi
pecifickým poiadavkám vybranej atletickej disciplíny.
peciálna kondièná príprava je pokraèovaním veobecnej kondiènej prípravy.
Zo irokého základu pohybových schopností vyrastá nová kvalita na vyej
úrovni, ktorá je zabezpeèovaná rozvojom peciálnych pohybových schopností
v súlade s poiadavkami danej atletickej disciplíny. Preto je dôleité rozvíja peciálne
pohybové schopnosti v spojitosti s technikou atletickej disciplíny.
Poiadavky peciálnej kondiènej prípravy sa realizujú:
- prípravnými cvièeniami na rozvoj hlavných pohybových schopností,
- prípravnými cvièeniami na osvojovanie a zdokona¾ovanie techniky,
- peciálnymi prípravnými cvièeniami na rozvoj pohybových schopností.
peciálne prípravné cvièenia musia svojim charakterom zodpoveda (podoba
sa) dynamickým fázam atletickej disciplíny.
Pomer medzi veobecnou a peciálnou kondiènou prípravou je pohyblivý a
závisí od:
- veku,
- úrovne portovej pripravenosti,
- atletickej disciplíny,
24
- individuálnych osobitostí,
- obdobia v roènom tréningovom cykle.
V priebehu dlhodobej portovej prípravy sa pomer veobecnej a peciálnej
kondiènej prípravy mení v prospech peciálnej.
Technická príprava
Jej úlohou je zvládnutie racionálnej pohybovej truktúry a prispôsobenie jej
prvkov individuálnym predpokladom.
Dokonalé zvládnutie techniky atletickej disciplíny je spolu s vysokou úrovòou
kondiènej pripravenosti predpokladom vysokej výkonnosti v atletickej disciplíne.
V atletických disciplínach sa technika vyznaèuje relatívne stabilnou pohybovou
truktúrou, ktorá sa len minimálne mení v závislosti od vonkajích a vnútorných
podmienok. Atlét musí zvládnu rytmus pohybu v atletickej disciplíne, kinematické
a dynamické charakteristiky. K¾úèom k zvládnutiu techniky atletických disciplín je
ovládanie uzlových fáz disciplín.
Cestou k splneniu tohoto cie¾a je motorické uèenie, ktoré má nieko¾ko fáz, ktoré
predstavujú vývoj osvojovania a upevòovania pohybových zruèností (Belej, 1994).
Tento vývoj neprebieha rovnomerne: osvojovanie pohybových zruèností má
rýchlejie a pomalie obdobie, rozdiely sú medzi jednotlivými atlétmi, rozdiely sú aj
pri nácviku jednotlivých disciplín.
Motorické uèenie má 4 etapy: vonkajieho riadenia, prevaného vonkajieho
riadenia, prevaného sebariadenia, sebariadenia.
Dôleitý vplyv na tempo a kvalitu motorického uèenia má:
- poèet a kvalita informácií,
- úroveò veobecných kondièných a koordinaèných schopností,
- intelektuálna úroveò,
- motivácia,
- zdravotný stav,
- personálne a materiálne zabezpeèenie,
- sociálne prostredie.
Technická príprava je v dlhodobej portovej príprave sústavný a stále (na vyej
úrovni) sa opakujúci proces. Rozmanitos techniky atletických disciplín vak
spôsobuje rozdielne zastúpenie a zameranie technickej prípravy v portovej príprave
atlétov. Technická príprava v jednotlivých atletických disciplínach pozostáva zo:
- získania zásoby rôznych pohybových návykov a zruèností je základom
peciálnej technickej prípravy a zvládnutia techniky,
- zvládnutia techniky veobecne rozvíjajúcich cvièení - je predpokladom tvorenia
nových pohybových truktúr.
V technickej príprave atlétov sa v dlhodobej portovej príprave a v roènom
tréningovom cykle uplatòujú a neustále opakujú postupy: rozèlenený (analyticko
syntetický) a celostný (globálny). Výber postupu a metódy je podriadený úrovni
25
atlétov, charakteru disciplíny, skúsenostiam trénera a iným faktorom (Vinduková
Kaplan Metelková, 1998; Belej, 2001).
Algoritmus nácviku a zdokona¾ovania techniky atletických disciplín pozostáva
z nasledovných bodov:
- rozvoj kondièných schopností,
- vnímanie rozhodujúcich fáz techniky disciplíny,
- osvojovanie rytmu pohybu,
- osvojovanie uzlovej fázy disciplíny v z¾ahèených podmienkach,
- realizácia atletickej disciplíny ako celku v z¾ahèených podmienkach,
- zdokona¾ovanie atletickej disciplíny v tandardných podmienkach,
- zdokona¾ovanie atletickej disciplíny v saených podmienkach.
Taktická príprava
Cie¾om taktickej zloky je pripravi atléta na podanie optimálneho výkonu
v konkrétnych podmienkach pretekov. Taktická príprava vychádza z taktických
poznatkov, technických schopností, úrovne pohybových schopností, motivácie,
vô¾ových vlastností, individuálnych osobitostí a iných faktorov.
Obsah taktickej prípravy je v jednotlivých atletických disciplínach ve¾mi
rozdielny. Obsahom taktickej prípravy atlétov sú tieto úlohy:
- osvojenie pecifických vedomostí poznanie pravidiel, poznanie hlavných
zásad taktiky danej disciplíny, poznanie zásad taktického konania v konkrétnych
situáciách,
- osvojenie taktických moností príslunej disciplíny,
- zvládnutie potrebných kvalít, ktoré umoòujú prakticky riei typické pretekové
situácie,
- sústavný rozvoj tvorivých schopností.
Taktické konanie v atletických disciplínach má tieto monosti:
- racionálne rozloenie síl (behy na na 400 m a dlhie, chôdza),
- reakcia na zmeny tempa a poradia pretekárov (behy na stredné a dlhé vzdialenosti,
chôdza),
- ahanie po¾a pretekárov, alebo zavesenie sa za pretekárov, ktorí ahajú
skupinu (behy na stredné a dlhé vzdialenosti, chôdza),
- výkon na èas, alebo umiestnenie (beecké disciplíny, chôdza),
- zaradenie sa do stredu tartového po¾a, aby nebol pretekár príli vidite¾ný (chôdza),
- reakcia na napomínania (chôdza),
- zameranie sa na urèitý výkon, na umiestnenie (technické disciplíny pri
kvalifikáciách, pri postupe do uieho finále),
- vo¾ba optimálnej základnej a ïalích postupových výok (skok do výky a
skok o rdi),
- vynechávanie pokusov (technické disciplíny, predovetkým skok do výky a
skok o rdi),
26
- posúvanie rozbehu vzh¾adom na poveternostné podmienky, predovetkým smer
a sila vetra (skoky, hod otepom),
- prispôsobenie taktiky a techniky vonkajím podmienkam, kvalita povrchu, vietor
(vetky atletické disciplíny),
- výber rde a stanovenie posunutia stojanov (skok o rdi).
Okrem behov na 400 m a dlhích sa taktika v atletických disciplínach väèinou
nepokladá zo rozhodujúci faktor výkonnosti, ale vo¾ba a realizácia správnej taktiky
môe èasto rozhodnú o dobrom výkone a úspechu pretekára.
V taktickej príprave je ve¾mi dôleitá pamä, ktorá umoòuje uchováva a
usporadúva vedomosti a poznatky a premieòa ich v skúsenosti. Schopnos
správne takticky riei situácie je do znaènej miery závislá na rozsahu a kvalite
pamäti. Skúsenosti majú vplyv predovetkým na vnímanie, predvídanie taktických
zámerov súperov, vlastný taktický zámer a rýchlos rozhodovania. Taktické poznatky
a schopnosti je dôleité neustále zdokona¾ova v závislosti od veku, portovej
výkonnosti a individuálnych schopností atlétov. Na konkrétne rieenie taktických
situácií majú vplyv aj technika, psychika a úroveò kondiènej pripravernosti.
Psychologická príprava
Psychologická príprava znamená cie¾avedomé vyuitie psychologických
poznatkov k zvýeniu efektivity portovej prípravy. Cie¾om psychologickej prípravy
atlétov je na základe psychologických poznatkov zvýi úèinnos ostatných zloiek
portovej prípravy a v pretekoch stabilizova výkonnos na úrovni dosiahnutého
stavu trénovanosti (Dovalil et al., 2002).
Medzi hlavné úlohy psychologickej prípravy patrí:
- komponovanie osobnosti atléta vzh¾adom na poiadavky atletického výkonu,
- rozvoj schopnosti súai v rôznych podmienkach, predovetkým vak
v podmienkach, ktoré sa oèakávajú na najdôleitejích pretekoch,
- regulácia aktuálnych psychických stavov podmieòujúcich podanie maximálneho
portového výkonu,
- regulácia motivaènej truktúry,
- osvojenie a uplaòovanie rôznych psychoregulaèných techník.
V najirom slova zmysle sa prostriedkami psychologickej prípravy snaíme
minimalizova negatívne vplyvy na atléta a súèasne pozitívne vplýva na psychiku
atléta. Rozhodujúce postavenie v psychologickej príprave ako aj zodpovednos za
psychologickú prípravu má tréner. Potvrdili sme to v prieskume u naich ale aj
zahranièných skokanov a skokaniek do výky keï sme zistili, e im v psychologickej
príprave a v regulácii predtartového stavu najviac pomáhajú tréneri, ale aj rodina
(Brèáková Èillík, 2001). Samozrejme pri monosti vyui spoluprácu so psychológom
je to vítané, ale psychológ musí by do portovej prípravy atléta dostatoène
zaangaovaný. V psychologickej príprave sa vyuívajú rôzne regulaèné prostriedky:
biologické, fyziologické, psychologické, pedagogické.
27
Teoretická príprava
Jej úlohou je pochopenie základných teoretických východísk portového
výkonu a portového tréningu. Vytvára urèitú vedomostnú bázu vo vetkých
zlokách portovej prípravy a tým vplýva na vyiu úroveò jeho úèinnosti. Poznanie
teoretických základov zvyuje najmä oblas výkonovej motivácie èinností, ktoré sú
základom portovej prípravy.
Teoretická príprava sa prelína vetkými uvedenými zlokami prípravy. Rozsah,
intenzita a metódy teoretickej prípravy závisia od veku, portovej výkonnosti a
individuálnych osobitostí atlétov. Teoretická príprava sa priamo nepodie¾a na
zvyovaní výkonnosti, ale jej primeranos a kvalita môe výrazne ovplyvni
osobnos atléta, zvýi efektivitu portovej prípravy a úroveò portovej výkonnosti.
28
6. ETAPY DLHODOBEJ PORTOVEJ PRÍPRAVY
V ATLETIKE
Atletika, ako kadý iný port, má svoje pecifické poiadavky na celkovú dåku
portovej prípravy tak, aby umonila portovcovi v maximálnej miere rozvinú jeho
predpoklady a dosiahnu vysokú portovú výkonnos a úspenos. Z metodicko-
organizaèného h¾adiska delíme dlhodobú portovú prípravu na jednotlivé etapy.
Dlhodobý tréning od zaèiatoèníka a po najvyie výkonnostné úrovne má v súlade
s biologickými a psycho-sociálnymi vývojovými zmenami, v jednotlivých rokoch
odliné ciele a úlohy, ktoré ho umoòujú èleni na jednotlivé etapy. Trvanie a
zameranie jednotlivých etáp portovej prípravy urèuje charakter a nároènos
atletických disciplín a vývoj tréningu (obr. 3).
Jednotlivé etapy na seba plynulo nadväzujú a rozdelenie do etáp nie je striktne
stanovené vekom, èi dåkou portovej prípravy, ale úrovòou adaptaèných schopností
a stupòom biologického rozvoja jednotlivca. Napriek znaènej prelínavosti cie¾ov a
úloh, v zhode s viacerými autormi, napr. imonek (1989, 1996), Kotial (1991) a ïalími,
vyèleòujeme v dlhodobej portovej príprave tyri základné etapy:
1. Etapa portovej predprípravy
2. Etapa základnej portovej prípravy
3. Etapa peciálnej portovej prípravy
4. Etapa vrcholovej portovej prípravy
Obr. 3 Vývoj atletického tréningu v závislosti na etapách tréningu
29
1. Etapa portovej predprípravy má veobecný a vestranný charakter.
Cie¾: získa deti pre pravidelnú portovú prípravu, upevni ich záujem o port
s perspektívnym zameraním na atletiku, umoni im prejavi svoje predpoklady.
Vytvori predpoklady pre prechod do etapy základnej portovej prípravy.
Úlohy: pôsobi na vestranný telesný a duevný rozvoj osobnosti detí, vytvori
návyk morálneho správania a konania, vytvori návyk pravidelne trénova, podpori
zdravý rozvoj organizmu, získa základné hygienické návyky, získa základné návyky
správnej ivotosprávy. Deti súaia v rôznych portových odvetviach a
v jednoduchých atletických disciplínach, predovetkým vo viacbojoch.
Vek: 9 12 rokov
Trvanie: 2 3 roky
Poèet tréningov týdenne: 2 3
Poèet tréningov za rok: 100 - 150
Pomer veobecnej a peciálnej prípravy: 80 % : 20 % na zaèiatku etapy, 70 % : 30 %
na konci etapy.
Hlavné tréningové metódy: hravá, súaná, opakovacia, rovnomerného zaaenia,
kontrolná.
Charakteristika prípravy: základnou poiadavkou je vestrannos, vysoká
variabilita, pestros, emocionálnos a súaivý charakter tréningových podnetov.
Vyui senzitívne obdobie na rozvoj pohybových schopností.
Cie¾: zvýi adaptáciu na zaaenie veobecného a vestranného charakteru,
zvýený dôraz klás na rozvoj koordinaèných schopností, rýchlostných schopností
(frekvencia pohybov), aeróbnej vytrvalosti a kåbovej pohyblivosti.
Obsah: veobecná príprava: zahàòa viaceré portové odvetvia, predovetkým
pohybové hry, portové hry, gymnastiku, úpoly, plávanie, turistiku, príp. aj ïalie
porty pod¾a podmienok: korèu¾ovanie a hokej, beecké a zjazdové lyovanie a iné.
peciálna príprava: cvièenia zamerané na rozvoj koordinaèných schopností
(prípravné cvièenia printérske, skokanské a vrhaèské), cvièenia zamerané na rozvoj
rýchlostných, vytrvalostných a silových schopností.
Cie¾: zvládnu vybrané prípravné cvièenia beecké, skokanské a vrhaèské.
Obsah: cvièenia atletického charakteru, ktoré sú zamerané na prípravné cvièenia
beecké, skokanské a vrhaèské a základy techniky uvedených skupín disciplín.
Cie¾: získa veobecné poznatky o telesnej výchove a porte, portovom tréningu
a význame pohybu vôbec, získa základné poznatky o atletike, atletických pravidlách,
získa základné poznatky a návyky o správnej ivotospráve, získa základné poznatky
o správnom rozcvièení na tréningu a pretekoch.
Obsah: teoretická príprava je súèasou kondiènej a technickej prípravy, poèas ktorej
30
iaci získavajú základné veobecné a peciálne poznatky.
Cie¾: pôsobi na osobnos a jej truktúru, vytvori vzah ku kolektívu, rozvíja
samostatnos iaka.
Obsah: poèas kondiènej a technickej prípravy vytvára poiadavky na formovanie
postoja k portu, atletike, stanovi krátkodobé ciele, rozvíja osobnostné vlastnosti.
Taktická príprava
Cie¾: získa základné taktické poznatky v príprave a priebehu súae.
Obsah: taktická príprava je súèasou kondiènej a technickej prípravy, poèas ktorej
iaci získavajú veobecné taktické poznatky z prípravy na preteky a z pretekania.
2. Etapa základnej portovej prípravy má charakter vestrannej atletickej prípravy.

Cie¾: odhali predpoklady na skupinu atletických disciplín a vytvori základy pre
zaèiatok pecializácie na skupinu disciplín, prostredníctvom vestrannej atletickej
prípravy podporova dospievanie a rozvoj organizmu, funkèných systémov,
vnútorných orgánov. Vytvori predpoklady pre prechod do etapy peciálnej
portovej prípravy.
Úlohy: podpori vestranný rozvoj mladého organizmu, deti súaia v rôznych
portových odvetviach a v jednoduchých atletických disciplínach, predovetkým
vo viacbojoch.
Vek: 12 15 rokov
Trvanie: 3 4 roky
na konci etapy.
Hlavné tréningové metódy: hravá, opakovacia, súaná (preteková), kontrolná,
kruhová, fartleková, rovnomerného a striedavého zaaenia.
Charakteristika prípravy: dostatoèný podiel vestrannosti, súaivos,
emocionálnos, získavanie zásoby pohybových zruèností, rozvoj pohybových
skúseností, zdokona¾ovanie techniky atletických disciplín (aj zloitých), postupné
zvyovanie zaaenia predovetkým zvyovaním tréningového objemu. Vyui
senzitívne obdobie na rozvoj pohybových schopností. Diferencova zaaenie na
chlapcov a dievèatá. Vyhýba sa cvièeniam v anaeróbnych podmienkach.
Cie¾: zvýi adaptáciu na zaaenie vestranného atletického charakteru, zvýený
dôraz klás na rozvoj rýchlostných schopností (frekvencia pohybov, akceleraèná
rýchlos, traová rýchlos), aeróbnej vytrvalosti, odrazovej výbunosti (rýchlostný
komponent), silových schopností (relatívna sila, harmonický rozvoj vetkých
svalových skupín), udra úroveò koordinaèných schopností a kåbovej pohyblivosti.
31
pohybové hry, portové hry, gymnastiku, úpoly, plávanie, turistiku, príp. aj ïalie
porty pod¾a podmienok: korèu¾ovanie a hokej, beecké a zjazdové lyovanie a iné.
peciálna príprava: cvièenia zamerané na rozvoj koordinaèných schopností
(prípravné cvièenia printérske, skokanské a vrhaèské), cvièenia zamerané na rozvoj
rýchlostných, vytrvalostných a silových schopností.
Cie¾: zvládnu vybrané prípravné cvièenia vo väèom rozsahu beecké, skokanské
a vrhaèské, zdokonali techniku vybratých atletických disciplín a oboznámi sa
s technikou vetkých atletických disciplín.
Obsah: cvièenia atletického charakteru, ktoré sú zamerané na prípravné cvièenia
beecké, skokanské a vrhaèské, nácvik a zdokona¾ovanie techniky behov,
prekákových behov, tafetových behov, skoku do dia¾ky, skoku do výky, skoku
o rdi, vrhu gu¾ou, hodu otepom, hodu diskom, hodu kladivom a atletickej chôdze.
Cie¾: prehåbi veobecné poznatky o telesnej výchove a porte, portovom tréningu
a význame pohybu vôbec, prehåbi základné poznatky o atletike, atletických
pravidlách, upevni základné poznatky a návyky o správnej ivotospráve, upevni
základné poznatky o správnom rozcvièení na tréningu a pretekoch.
iaci získavajú a prehlbujú si základné veobecné a peciálne poznatky.
Cie¾: prehlbova vzah ku kolektívu, podporova samostatnos a kreativitu detí,
rozvíja prirodzenú potrebu zvyova atletickú výkonnos, rozvíja schopnos
koncentrácie na výkon.
Obsah: poèas kondiènej a technickej prípravy prehlbova vzah k portu, atletike,
portovej príprave, stanovi si ciele na dlhie obdobie (1 rok), prehlbova osobnostné
vlastnosti, prehlbova odolnos na zaaenie veobecne peciálneho charakteru,
rozvíja pohybovú pamä.
Taktická príprava
Cie¾: prehåbi základné taktické poznatky v príprave a priebehu súae.
si iaci prehlbujú veobecné taktické poznatky z prípravy na preteky a z pretekania.
3. Etapa peciálnej portovej prípravy má charakter pecializovanej portovej

prípravy, ktorá je zameraná na skupinu atletických disciplín.
Etapu peciálnej portovej prípravy delíme na dve obdobia:
Zaèiatoènej pecializácie vo veku 15 17 rokov dorastenecká kategória
Prehåbenej pecializácie vo veku 17 19 rokov juniorská kategória
Cie¾: vytvori predpoklady pre zaèiatok pecializácie na atletickú disciplínu,
32
prostredníctvom vestrannej atletickej prípravy podporova dospievanie a rozvoj
organizmu, funkèných systémov, vnútorných orgánov. Vytvori predpoklady pre
prechod do etapy vrcholovej portovej prípravy.
Úlohy: podpori vestranný rozvoj mladého organizmu, mláde súaí vo vybranej
skupine atletických disciplín a príp. aj v iných atletických disciplínach, ktoré slúia
ako doplnkové disciplíny a majú podporný charakter.
Vek: 15 19 rokov
Trvanie: 3 4 roky
na konci etapy.
Hlavné tréningové metódy: opakovacia, intervalová, kruhová, fartleková,
rovnomerného a striedavého zaaenia, kontrolná, preteková.
Charakteristika prípravy:
Obdobie zaèiatoènej pecializácie: vestrannos ete stále podporuje prebiehajúci
alebo konèiaci vývoj organizmu, výkon v peciálnej disciplíne ete stále akoby
zostával v pozadí, kladie sa ako perspektívny cie¾. Ïalej vzrastá zaaenie
predovetkým v objeme. Dôraz na peciálnu vestrannos (skupinu disciplín).
Obdobie prehåbenej pecializácie: výraznejia orientácia na pecializovaný tréning
- v rámci skupiny disciplín na atletickú disciplínu, popri objeme výraznejie rastie
intenzita zaaenia, upevòovanie techniky v zloitejích a nároènejích podmienkach.
Väèí podiel taktickej prípravy.
Cie¾: zvýi adaptáciu na zaaenie urèitého charakteru, zvýený dôraz klás na
rozvoj schopností pod¾a zamerania skupiny atletických disciplín.
portové hry, gymnastiku, plávanie, turistiku, príp. aj ïalie porty pod¾a podmienok.
V súlade s cie¾om kondiènej prípravy je dôleitý rozvoj tých pohybových schopností,
ktoré sa výraznou mierou podie¾ajú na portovom výkone v danej skupine atletických
disciplín.
peciálna príprava: cvièenia zamerané na rozvoj pecifických kondièných a
koordinaèných pohybových schopností.
Cie¾: zvládnu nároènejie prípravné cvièenia vo vybranej skupine atletických
disciplín, zdokonali techniku vybranej skupiny atletických disciplín.
Obsah: cvièenia atletického charakteru, ktoré sú zamerané na zdokona¾ovanie
techniky vybranej skupiny atletických disciplín. Súèasne sa ete vyuívajú prípravné
cvièenia beeckého, skokanského a vrhaèského charakteru na zdokonalenie techniky
doplnkových atletických disciplín.
33
Cie¾: prehåbi veobecné poznatky o telesnej výchove a porte, portovom tréningu,
prehåbi poznatky o atletike, atletických pravidlách, upevni poznatky a návyky o
správnej ivotospráve, upevni poznatky o správnom rozcvièení na tréningu a
pretekoch, oboznámi sa s evidenciou tréningového zaaenia, získa poznatky o
diagnostike trénovanosti, prehåbi poznatky o truktúre súaí a súanom poriadku.
mláde získava ïalie peciálne poznatky a prehlbuje si veobecné poznatky.
Súèasou teoretickej prípravy je aj evidencia tréningového zaaenia vo forme
tréningového denníka.
Cie¾: upevni vzah ku kolektívu, rozvíja samostatnos a kreativitu mládee,
budova prirodzenú potrebu zvyova atletickú výkonnos, vybudova schopnos
koncentrácie na atletický výkon, rozvíja a prehlbova pecifické senzorické a
intelektové schopnosti.
Obsah: poèas kondiènej a technickej prípravy prehlbova vzah k portu, atletike,
portovej príprave, stanovi si krátkodobé a dlhodobé ciele, prehlbova osobnostné
vlastnosti, prehlbova odolnos na zaaenie peciálneho charakteru, rozvíja
pohybovú pamä. Relaxáciu a koncentráciu na výkon zlepujú aj vyuívaním
psychoregulaèných techník.
Taktická príprava
Cie¾: prehåbi veobecné taktické poznatky v príprave atlétov a osvoji si pecifické
taktické poznatky z prípravy a priebehu súae.
iaci prehlbujú veobecné taktické poznatky a osvojujú si a uplatòujú pecifické
taktické poznatky z prípravy na preteky a z pretekania aj vyuívaním modelovaného
tréningu.
Pokia¾ sú obmedzené podmienky na tréning, alebo nedostatoèný talent, etapa
peciálnej portovej prípravy pokraèuje a do konca portovej kariéry. V opaènom
prípade, keï talentovaný jedinec má dostatoènú motiváciu podstúpi nároèný
tréning a má primerané podmienky, môe vo veku okolo 19 rokov zaèa s prípravou,
ktorá zodpovedá etape vrcholovej portovej prípravy.
4. Etapa vrcholovej portovej prípravy - má charakter úzko pecializovanej prípravy,

ktorá je zameraná na jednu atletickú disciplínu.
Etapa vrcholovej portovej prípravy sa delí na obdobia:
-obdobie prvých väèích úspechov od 19 do 22 rokov,
-obdobie optimálnych moností od 22 do 26 rokov,
-obdobie zachovania vysokej portovej výkonnosti od 26 do 30 rokov.
Cie¾: dosiahnu maximálnu realizáciu vytvorených predpokladov.
34
Úlohy: dosiahnu maximálnu portovú výkonnos a úspenos na významných
podujatiach.
Vek: 19 30 a viac rokov
Trvanie: 4 10 a viac rokov
na konci etapy.
Hlavné tréningové metódy: vyuíva sa okruh tréningových metód v súlade
s poiadavkami atletickej disciplíny.
Charakteristika prípravy:
Obdobie prvých väèích úspechov: postupné zvyovanie predovetkým intenzity
zaaenia, získa dostatok skúseností na medzinárodných podujatiach.
Obdobie optimálnych moností: prednostné vyuívanie vysokoefektívnych
peciálnych tréningových prostriedkov, maximálna individualizácia prípravy, vysoká
stabilita výkonnosti na významných pretekoch.
Obdobie zachovania vysokej portovej výkonnosti: maximálne vyuitie
nadobudnutých schopností a skúseností v príprave a v pretekoch.
Cie¾: zvýi adaptáciu na zaaenie urèitého charakteru, zvýi úroveò pohybových
schopností rozhodujúcich vo vybranej atletickej disciplíne.
portové hry, gymnastiku, plávanie, turistiku, príp. aj ïalie porty pod¾a podmienok.
V súlade s cie¾om kondiènej prípravy je dôleitý rozvoj tých pohybových schopností,
ktoré sa výraznou mierou podie¾ajú na portovom výkone v danej atletickej disciplíne.
peciálna príprava: cvièenia zamerané na rozvoj pecifických kondièných a
koordinaèných pohybových schopností.
Cie¾: zdokonali techniku vybranej atletickej disciplíny, ovláda ju v rôznych
podmienkach.
Obsah: cvièenia atletického charakteru, ktoré sú zamerané na zdokona¾ovanie
techniky vybranej atletickej disciplíny. Súèasne sa ete vyuívajú prípravné cvièenia
beeckého, skokanského a vrhaèského charakteru na zdokonalenie techniky
doplnkových atletických disciplín.
Cie¾: ovláda teoretické poznatky o atletike, tréningu a technike atletickej disciplíny,
atletických pravidlách, truktúre súaí a súanom poriadku.
atléti získavajú ïalie peciálne poznatky a prehlbujú si veobecné poznatky.
35
Cie¾: dosiahnu psychickú stabilitu pri najdôleitejích a najvýznamnejích
pretekoch.
Obsah: stanovi si krátkodobé a dlhodobé ciele, formova osobnos atléta,
prehlbova odolnos na zaaenie peciálneho charakteru, rozvíja pohybovú pamä.
Relaxáciu a koncentráciu na výkon zlepuje aj vyuívaním psychoregulaèných
techník. Intelektualizácia prípravy aj z poh¾adu na epizodiènos role vrcholového
portovca v celku ivota, teda nadväznos a prepojenos ïalích èinností so
portovou prípravou z h¾adiska osobnostného rozvoja aj po ukonèení portovej
kariéry.
Taktická príprava
Cie¾: zdokonali portovú taktiku, rozíri pretekárske skúsenosti.
si atléti prehlbujú pecifické taktické schopnosti aj vyuívaním modelovaného
tréningu.
O dynamike rastu portovej výkonnosti, po ukonèení biologického rozvoja
organizmu (èas tretej a tvrtá etapa), rozhoduje len kvalita tréningového zaaenia.
Ak bol v prvých troch etapách tréning vysoko pecializovaný a neprimerane
intenzívny, zabezpeèí to atlétom výrazné zvyovanie výkonnosti do 17 18 rokov.
Následne ale dochádza k stagnácii portovej výkonnosti, lebo ïalí rozvoj
výkonnosti je obmedzený, vzh¾adom na vyèerpanie moností zvyovania objemu
intenzívneho tréningu, zabezpeèujúceho progresívny rast výkonnosti.
Súhlasíme s názorom, e v dlhodobej portovej príprave nemono vynecha
alebo skráti iadnu z etáp (Choutka - Dovalil, 1991; Kotial et al., 1991). Je ale moné
portovú prípravu individuálne upravi. Pri neskorom zaèiatku portovej prípravy
v atletike je zaradenie a dåka jednotlivých etáp pecifická (Èillík, 2000a).
Korèek (1996) sa vo svojej práci zaoberá oneskoreným vstupom detí do portovej
prípravy vo veku 12 13 rokov, ako aj prechodom mladých portovcov z jedného
portového odvetvia do druhého vo veku 15 17 rokov. Pri oneskorenom vstupe
do portovej prípravy hlavný problém vidí v rôznej úrovni portových kvalít a
v nedostatkoch v kondiènom základe. Preto odporúèa rýchlejie pokraèova
v zdokona¾ovaní portového majstrovstva, èo ale skrýva nebezpeèie predèasnej
pecializácie. Pri prechode z jedného portového odvetvia do druhého pokladá za
rozhodujúce zvládnu techniku nového portového odvetvia a pokraèova
v ïalom rozvoji kondièných schopností.
V atletike poznáme viac prípadov, kedy atléti zaèali prípravu vo vyom veku.
Alebo preli na atletiku z iného portového odvetvia a takmer v 20. rokoch a dosiahli
v nej vynikajúce výkony a úspechy na medzinárodných súaiach. Glesk (1990)
odporúèa vhodne zamera tréningový proces pri neskôr zaèatom tréningu
v dorasteneckom veku. Tréningová èinnos v dorasteneckom veku musí prebieha
36
v zodpovedajúcich fázach, aby bola dosiahnutá optimálna úroveò schopností ku
koncu obdobia dospievania a v dospelosti.
Periodizácia portovej prípravy pri neskorom zaèiatku (napr. vo veku 16 19
rokov) vychádza predovetkým z nasledovných poznatkov:
-komplexná východisková situácia portovca,
-názory atléta na port, jeho postoje, apirácie a problémy,
-predchádzajúca pohybová aktivita obsah, objem a truktúra predchádzajúcej
portovej prípravy,
-sociálne prostredie a podmienky na portovú prípravu (Èillík, 2000b).
37
7. RIADENIE PORTOVÉHO TRÉNINGU V ATLETIKE
Riadením portového tréningu sa rozumejú vedomé, racionálne a zdôvodnené

pokyny a zásahy do tréningu. Zo sociálneho poh¾adu je to pôsobenie na atlétov
ich vedenie, ovplyvòovanie ich èinnosti a hodnotenie. Z poh¾adu didaktiky tréningu
pod riadením rozumieme stavbu tréningu, stanovenie zaaenia, jeho charakteru a
ve¾kosti, dynamiku zmien zaaenia v tréningových jednotkách a v tréningových
cykloch.
Riadiacim èlánkom portového tréningu v atletike je tréner. Tréner
sprostredkováva vedomosti o tréningu a pretekoch, formuje názory, postoje a
chovanie atlétov, koordinuje vzahy èlenov tréningovej skupiny navzájom, ako aj
vo vzahu k ïalím úèastníkom atletického tréningu a pretekov, motivuje atlétov,
organizuje a prakticky vedie tréning, atï.
Objektom riadenia je atlét. S pribúdajúcim vekom a rokmi portovej prípravy sa
postavenie atléta mení a èoraz viac sa môe spolupodie¾a na riadení. Je to dôleitý
psychologický moment v portovej príprave, lebo tým sa zväèuje aj jeho
spoluzodpovednos za výsledky a efektivitu tréningu.
Východiskom riadiacej práce trénera sú vedomosti o atlétovi, poznanie
podmienok a vlastné trénerské schopnosti, vedomosti a skúsenosti. Potom môe
by riadiaca èinnos trénera racionálna. Èinnos trénera rozde¾ujeme na:
- projekènú a plánovaciu,
- organizaènú,
- realizaènú.
Projekèná a plánovacia èinnos trénera majú prípravný charakter. Postupné
kroky trénera zahàòajú: analýzu východiskovej situácie atléta, urèenie cie¾ového
stavu atléta, plánovanie tréningového pôsobenia.
Organizaèná èinnos trénera spoèíva v priestorovom a materiálnom
zabezpeèení tréningu, organizácii tréningovej jednotky, zabezpeèení úèasti na
pretekoch.
Realizaèná èinnos trénera pozostáva z praktickej realizácie plánovaných
zámerov v kadodennej tréningovej práci tak, aby sa dosiahli plánované úlohy,
ktoré umonia dosiahnu plánovaný výkon. Realizaènú èinnos trénera tvorí:
realizácia plánovaného tréningového podnetu, informácie o stavoch atléta, korekcia
tréningového pôsobenia. V realizaènej èinnosti trénera je ve¾mi dôleitá interakcia
trénera s atlétom.
V realizácii plánovaného tréningového podnetu dáva tréner pokyny atlétovi
èo a ako má trénova. Ve¾mi dôleitá je tu jednota trénerovho pôsobenia a tréningovej
èinnosti atléta, teda stotonenie sa s tréningovým plánom.
Informácie o zmenách stavoch atléta sú dôleitou súèasou a predpokladom
racionálneho riadenia portového tréningu. Tréner získava informácie objektívne
38
(meraním aktuálneho stavu atléta poèas a po zaaení), alebo subjektívne (výpoveï
atléta a pozorovanie trénera). Systém spätno-väzbových informácií je pecifický
v kadej atletickej disciplíne. S vekom a rokmi tréningu by mala by spätno-väzbová
informácia kvalitnejia a objektívnejia.
Na základe vetkých dostupných informácií o aktuálnom stave atléta a jeho
zmenách môe tréner urobi korekciu tréningového pôsobenia. Korekcia je
podmienená rozsahom, kvalitou a aktuálnosou informácií, hodnotením informácií a
porovnaním s predpokladaným stavom atléta. A na základe toho môe nasta korekcia
tréningového pôsobenia, pôsobenie na atléta a usmernenie v jeho ïalej tréningovej
èinnosti.
K vedomému riadeniu tréningu je nevyhnutné pozna a usporiada mnostvo

poznatkov. V skutoènosti sa potom na tomto základe uskutoèòuje riadenie
prostredníctvom: plánovania tréningu, evidencie tréningu, diagnostiky trénovanosti,
vyhodnocovania tréningu (obr. 4). Pre efektívne riadenie majú vetky kroky
(plánovanie, evidencia, kontrola a vyhodnocovanie) zmysel ako celok, lebo sa
vzájomne podmieòujú. Nedostatoèné zabezpeèenie jedného èlánku robí ostatné
èlánky samoúèelné a riadenie nie je dostatoène racionálne a efektívne.
Obr. 4 Schéma riadenia tréningu (Dovalil et al., 2002)
39
Plánovanie
Plánovanie, t.j. stvárnenie predstáv o následnej tréningovej èinnosti, sa povauje
za východisko riadenia. Zostavovanie plánu predchádza praktickej tréningovej
práci, jej evidencii, kontrole trénovanosti a súèasne z nich vychádza. Vyhodnocovanie
tréningu je objektívnym zdrojom korekcie, alebo vytvorenia nového plánu.
Plánovanie v konkrétnej podobe je pre rast trénovanosti a výkonnosti dôleité. Je
to vlastne konkretizovanie koncepcie tréningu do urèitých cie¾ov, úloh,
ukazovate¾ov zaaenia, jeho stavbe a nadväznosti. Nadväznos chápeme ako
nadväznos predchádzajúceho, súèasného a nasledujúceho tréningu alebo cyklu.
Úspené plánovanie sa zakladá na poznatkoch a repektovaní irokých súvislostí
celého tréningu. Ide o èinnos tvorivú a súèasne ve¾mi nároènú, kde je treba uplatni
prístupy z modelovania a prognostiky. Pod¾a dåky obdobia rozliujeme plány:
- perspektívny,
- roèný,
- operatívny,
- tréningovej jednotky.
Pri dôslednom riadení portového tréningu by mal tréner vypracova vetky
typy plánov. Od dåky plánovaného obdobia závisí aj detailnos vypracovania,
tak aby bola zachovaná preh¾adnos, dostatoèná informovanos s primeranou
monosou rozozna súvislosti. Predpokladom toho je aj primeraná grafická úprava.
Plánujeme individuálne pre kadého jednotlivca zvlá. Iba v niích vekových
kategóriách vypracovávame plány pre tréningovú skupinu, alebo menie skupiny
atlétov. Pri vypracovávaní plánov tréner vyuíva denník trénera, plánovacie formuláre
alebo iné monosti, ktoré by mali by dostatoène preh¾adné.
Perspektívny plán (viacroèný) vychádza z odhadu predpokladaného vývoja

výkonnosti a na základe reálneho posúdenia monosti sa stanovuje orientaèné
zameranie tréningu. Plánujú sa ciele a úlohy tréningu, hlavné ukazovatele
tréningového a pretekového zaaenia, ukazovatele trénovanosti v jednotlivých
etapách, alebo rokoch. Perspektívny plán sa vypracováva u mladých nadaných
atlétov, ale aj u dospelých pretekárov vrcholovej výkonnosti napr. na olympijský
cyklus.
Roèný plán sa vypracováva na obdobie roèného tréningového cyklu (RTC).

Roèný plán sa spracuje na základe analýzy predchádzajúceho roèného tréningového
cyklu a na základe predpokladu perspektívneho plánu v ukazovate¾och dynamiky
zaaenia, trénovanosti a výkonnosti. Detailnejie stanovuje ciele a úlohy tréningu
v jednotlivých zlokách prípravy. Roèný plán obyèajne obsahuje:
- charakteristiku pretekára a jeho výkonnos,
- základné údaje o zaaení a trénovanosti z predchádzajúceho roku,
40
- ciele a úlohy na RTC,
- kalendár pretekov so stanovením rozhodujúcich pretekov,
- periodizáciu RTC na jednotlivé obdobia a hlavné úlohy v jednotlivých zlokách
prípravy,
- orientaèné ukazovatele tréningového zaaenia v celom RTC, príp. aj v kratích
obdobiach, cykloch,
- orientaèné ukazovatele trénovanosti v jednotlivých obdobiach RTC,
- plán kontrol trénovanosti a lekársko-pedagogických vyetrení,
- personálne zabezpeèenie tréningu,
- materiálne a finanèné zabezpeèenie tréningu.
Roèné plány majú písomnú podobu a je dobré, keï sa plány oponujú, tzn. e
tréner pred skupinou odborníkov zdôvodòuje a obhajuje vetky horeuvedené údaje.
Operatívny plán podrobnejie zachytáva údaje roèného plánu. Operatívny plán

sa zostavuje obyèajne na mezocykly a mikrocykly. Operatívny plán sa vypracováva
na základe analýzy predchádzajúceho mezocyklu, mikrocyklu a na základe úloh
roèného plánu. Operatívne plány v prípravnom období majú charakter èiastkovej
úlohy prípravného obdobia. V pretekovom období operatívny plán zahàòa obyèajne
prípravu na konkrétne preteky. Operatívny plán je východiskom pre plán tréningovej
jednotky.
Plán tréningovej jednotky je konkrétny plán jednotlivých èastí tréningovej

jednotky úvodnej, hlavnej a závereènej. Obsahuje tréningové prostriedky, ich
objem, intenzitu, èasovú postupnos a iné poznámky, ktoré majú lepie dokresli
priebeh tréningového zaaenia. Plán tréningovej jednotky by mal by dostatoène
podrobný, ale tréner by mal by pripravený na jeho korekciu vzh¾adom na rôzne
objektívne (poveternostné podmienky) a subjektívne (aktuálny stav atléta) faktory.
Plánovanie je nepretritý systematický proces, ktorý je len východiskom
k vlastnej realizácii. V praktickej realizácii sa, v závislosti od rôznych faktorov, èasto
koriguje. Plán nie je dogmou, ale je nutné ho vypracova a postupova pod¾a neho.
Treba si ale uvedomi, e splnením tréningového plánu sa ete automaticky
nedosiahne portový výkon, ale ten sa dosiahne len zmenami, ktoré tréning vyvolal.
Evidencia
Pod evidenciou tréningu rozumieme zaznamenávanie vetkých podstatných a
nevyhnutných informácií o tréningu a pretekoch. Zaznamenávanie obsahuje
zhromaïovanie, triedenie a vyhodnocovanie údajov a informácií, èo nám slúi na
vykonávanie rozborov tréningu a výsledkov dosiahnutých na pretekoch. K tomu,
aby evidencia slúila k riadeniu portového tréningu musí by tandardná,
hodnoverná, systematická, preh¾adná a racionálna.
41
Evidencia musí by písomná alebo elektronická, k èomu sa vyuíva denník
trénera, denník portovca, príp. iné preh¾adné formuláre a systémy.
Evidencia sa vykonáva prostredníctvom vybraných ukazovate¾ov. V atletike
máme rozpracovaný systém evidencie. Evidujeme veobecné tréningové ukazovatele
a peciálne tréningové ukazovatele.
Veobecné tréningové ukazovatele sú rovnaké vo vetkých atletických
disciplínach:
1. Dni zaaenia (poèet) poèet dní, v ktorých sa realizuje zaaenie tréning,
preteky, hodina Tv.
2. Jednotky zaaenia (poèet) poèet tréningov, pretekov, hodín Tv. Zaznamenáva
sa zaaenie, ktoré trvá minimálne 20 min.
3. Preteky/tarty (poèet/poèet) poèet pretekov a poèet tartov na pretekoch.
4. Èas zaaenia (hod.) celkový èas venovaný pohybovej aktivite ako tréning,
preteky, testy, hodina Tv.
5. Èas regenerácie (hod.) celkový èas venovaný regenerácii.
6. Dni zdravotnej neschopnosti/dni obmedzeného tréningu (poèet/poèet) dni, keï
atlét nemôe vôbec trénova/dni kedy trénuje, ale so zdravotným obmedzením.
Jednotlivé atletické disciplíny majú rozdielne peciálne tréningové ukazovatele.
V skupinách disciplín (napr. skoky) je èas peciálnych tréningových ukazovate¾ov
zhodná a èas je rozdielna (napr. Fier Bro Gemov, 1984; Moravec et al, 1988;
Èillík, 2003 a ïalí). Poèet peciálnych tréningových ukazovate¾ov je v jednotlivých
disciplínach rozdielny, obyèajne je to 12 20 peciálnych tréningových
ukazovate¾ov, ktoré sú ete rozdelené na podrobnejie (napr. skoky z celého rozbehu/
skoky z krátkeho rozbehu).
V tréningu detí a mládee, v prvých dvoch etapách dlhodobej portovej prípravy,
odporúèame vyuíva jednotnú evidenciu peciálnych tréningových ukazovate¾ov,
spoloènú pre vetkých atlétov ako ju uvádzame (Èillík, 2003):
1. Gymnastika èas venovaný gymnastickým cvièeniam, ale aj èas venovaný
naahovacím a streèingovým cvièeniam.
2. Hry èas venovaný portovým hrám, aj s upravenými pravidlami nácviku a
zdokona¾ovania herných èinností.
3. Plávanie èas venovaný nepretritému plávaniu, alebo plaveckému výcviku.
4. Turistika, lyovanie, korèu¾ovanie èas venovaný uvedeným èinnostiam a
hokeju.
5. Koordinaèné cvièenia èas venovaný zámernému rozvoju koordinaèných
schopností.
6. Rýchlostné cvièenia èas venovaný rozvoju rýchlostných schopností
pecifickými prostriedkami a hry i tafetové súae rýchlostného charakteru.
7. Vytrvalostné cvièenia èas venovaný rozvoju vytrvalostných schopností
pecifickými prostriedkami a hry vytrvalostného charakteru.
42
8. Posilòovacie cvièenia èas venovaný rozvoju silových schopností
posilòovacími cvièeniami na jednotlivé svalové partie, alebo komplexného
charakteru.
9. Technika behu èas venovaný nácviku a zdokona¾ovaniu techniky hladkého
behu, tartov, tafetového behu a peciálnym beeckým cvièeniam.
10. Technika prekákového behu èas venovaný nácviku a zdokona¾ovaniu
prekákového behu.
11. Technika skokov èas venovaný nácviku a zdokona¾ovaniu techniky skokov.
12. Technika vrhu a hodov èas venovaný nácviku a zdokona¾ovaniu vrhu a hodov.
Diagnostika trénovanosti
Trénovanos je výsledkom dlhodobej adaptácie organizmu atléta na tréningové
a pretekové zaaenie. Trénovanos vzniká, rozvíja sa a udruje jedine systematickým
dlhodobým tréningom. Diagnostika trénovanosti je nevyhnutnou súèasou riadenia
tréningového procesu. Poskytuje objektívne spätné informácie o aktuálnom stave
pripravenosti atléta v jednotlivých zlokách prípravy: kondièná, technická, taktická,
psychická a teoretická.
V prvých dvoch etapách dlhodobej portovej prípravy zisujeme predovetkým
veobecnú trénovanos. S pribúdajúcim vekom, rokmi tréningu a výkonnosou sa
orientujeme predovetkým na zisovanie peciálnej trénovanosti. Východiskom je
poznanie truktúry portového výkonu, èo nám umoòuje objektívne posúdi stav
pripravenosti atléta. Èím viac sa zhoduje trukturálna úroveò stavov s modelovými
charakteristikami jednotlivých faktorov truktúry portového výkonu, tým sú väèie
predpoklady na dosahovanie optimálneho výkonu v atletickej disciplíne.
Diagnostika trénovanosti môe by komplexná, keï sa snaíme o komplexné
postihnutie trénovanosti atléta vo vzahu k portovému výkonu. Èastejie sa
uplatòuje diagnostika èiastková, keï diagnostikujeme stav trénovanosti len
v niektorej zloke, faktore alebo vybraných faktoroch. Celkovú diagnostiku
trénovanosti dopåòajú informácie o dosahovaných portových výkonoch.
Pri praktickej realizácii je dôleité stanovi optimálnu frekvenciu
diagnostikovania trénovanosti. V atletickom tréningu je vhodné dva krát do roka
vykonáva komplexnú diagnostiku trénovanosti. Skúsenosti ukazujú, e optimálne
je vykonáva èiastkovú diagnostiku trénovanosti raz za 1 2 mesiace. V RTC sa
diagnostika trénovanosti obyèajne realizuje na zaèiatku prípravného obdobia,
následne po urèitom relatívne ukonèenom období, napr. po ukonèení obdobia
veobecnej prípravy, po ukonèení obdobia peciálnej prípravy, v predpretekovom
období a poèas pretekového obdobia. V priebehu RTC sa diagnostika trénovanosti
zameriava na rozdielne ukazovatele truktúry portového výkonu tak, aby tieto
ukazovatele mali dostatoène výpovednú hodnotu nielen k truktúre portového
výkonu, ale aj k absolvovanému tréningovému zaaeniu a tréningovým úlohám
43
v príslunom období RTC. Rozhodujúce je zisovanie limitujúcich faktorov truktúry
portového výkonu. Ich priebené diagnostikovanie umoòuje získa spätné
informácie o stave peciálnej pripravenosti atléta. Diagnostikovanie trénovanosti
môe by v príprave atlétov realizované aj èastejie, napr. v týdòových intervaloch.
Je to vak moné realizova len jednoduchými testami, pri ktorých nie sú vysoké
nároky na energetické systémy a ktoré nenaruia priebeh tréningu.
V príprave atlétov sa najèastejie uplatòujú testy kondiènej trénovanosti.
Informácie o veobecnej kondiènej trénovanosti zisujeme prostredníctvom batérií
testov. Pre prvé dve etapy dlhodobej portovej prípravy uvádzame nasledovnú
batériu testov (Èillík, 2003):
beh na 50 m z polovysokého tartu beecká rýchlos,
skok do dia¾ky z miesta výbuná sila dolných konèatín,
hod plnou loptou (2 kg) obojruène spoza hlavy výbuná sila horných konèatín a
trupu,
beh na 12 min (príp. 6 min) aeróbna vytrvalos.
Okrem týchto testov je moné vyui aj nasledovné testy, napr.:
opakované zhyby (výdr v zhybe) dynamická sila (statická sila) horných konèatín,
¾ah sed za 2 min dynamická sila bedrovo-driekového svalstva,
håbka predklonu ohybnos.
Pri zisovaní veobecnej kondiènej trénovanosti je moné vyui aj iné batérie
testov, napr. Eurofit.
V portovom tréningu atlétov sa uplatòuje aj diagnostika funkèných schopností,
v ktorej pomocou tandardizovaných postupov zisujeme reakciu funkèných
systémov organizmu na presne stanovené zaaenie rôzneho druhu. Na urèenie
anaeróbnych schopností sa medzinárodne poívajú najmä tieto testy:
Margariov test maximálny alaktátový výkon,
Dal Monteho test výbuná odrazová sila,
Cummingov test maximálny alaktátový anaeróbny výkon,
Wingate test maximálny anaeróbny výkon, index únavy,
Kindermann Schnabelov test anaeróbna laktátová kapacita (Komadel et al.,
1997).
Na zisovanie aeróbnych schopností sa poívajú:
Spiroergometrické vyetrenie spotreba kyslíka, maximálna spotreba kyslíka,
srdcová frekvencia, hladina laktátu, anaeróbny prah, atï. a dynamika zmien v
priebehu zotavovania,
Conconiho test laktátová krivka, anaeróbny prah,
Cooperov test nepriamo maximálna spotreba kyslíka.
Úroveò peciálnej kondiènej trénovanosti zisujeme v jednotlivých atletických
disciplínach rozdielnymi testami, ktoré vychádzajú z rozdielnej truktúry portového
výkonu atletických disciplín.
44
Technickú trénovanos zisujeme pomocou technických zariadení, ktoré
zaznamenajú pohyb atléta na tréningu alebo v pretekoch a potom nasleduje:
- vecne logická analýza pohybu na videozázname prostredníctvom spomaleného
pohybu, krokovaním jednotlivých fáz pohybu,
- kinematická a dynamická analýza (èasovo-priestorová a silová) prostredníctvom
dvojdimenzionálnej videoanalýzy a meracím diagnostickým zariadením
lokomometrom.
Pre objektívnu diagnostiku technickej trénovanosti sú vzácne predovetkým
tie údaje, ktoré sú získané v pretekoch pri portovom výkone atléta.
Diagnostika taktickej trénovanosti sa v atletických disciplínach nedá priamo
mera. Je moné ju hodnoti na základe:
- schopnosti dodra stanovené tempo,
- schopnosti reagova na zmenu tempa a zmeny poradia,
- schopnosti vhodne reagova na napomenutia (chôdza),
- schopnosti zvoli správnu základnú výku a ïalie postupové výky vzh¾adom
na priebeh pretekov,
- schopnos zvoli správnu rï a vzdialenos stojanov (skok o rdi),
- celkovej analýzy priebehu pretekov.
Diagnostika psychickej trénovanosti v príprave atlétov sa realizuje testovaním
psychickej odolnosti v rôznych pretekových podmienkach a situáciách, hlavne vak
na najdôleitejích pretekoch. Psychologické testy slúia tie na zisovanie
psychologickej odolnosti, ktoré môe uskutoèòova a vyhodnocova s atlétmi len
kvalifikovaný psychológ.
Diagnostika teoretickej trénovanosti sa prakticky uskutoèòuje v tréningu atlétov
minimálne. Monosti sú v testovaní atlétov vedomosami z oblasti atletického
tréningu, pravidiel, súaného poriadku a truktúry portového výkonu.
Vyhodnocovanie tréningu
Vyhodnocovanie tréningu tvorí posledný krok riadenia tréningu.
Vyhodnocovanie znamená porovnanie absolvovaného tréningového zaaenia,
zmien trénovanosti a zmien výkonnosti. Z porovnania potom vyplýva, do akej miery
nastali oèakávané zmeny, tzn. èi bol absolvovaný tréning adekvátny alebo nie a
preèo. Vyhodnocovanie tréningu sa vykonáva opakovane v priebehu roèného
tréningového cyklu a jeho cie¾om je:
- porovna ukazovatele trénovanosti a portovej výkonnosti. Tzn. zisti úroveò
vyuite¾nosti (utilizácie) ukazovate¾ov trénovanosti v konkrétnej atletickej
disciplíne,
- vyhodnoti zmeny trénovanosti a výkonnosti vzh¾adom k absolvovanému
tréningovému zaaeniu. Tzn. h¾ada vzahy medzi realizovanými tréningovými
podnetmi a zmenami stavov pripravenosti a výkonnosti atléta,
45
- porovna dosiahnuté údaje s údajmi v minulosti (napr. v predchádzajúcom RTC).
Tzn. h¾ada vzahy medzi stavbou RTC a zmenami trénovanosti a výkonnosti.
Vyhodnotenie RTC je celkovým vyhodnotením vetkých príèinných súvislostí,
vzahov a efektivity tréningu.
46
8. TRÉNINGOVÉ ZAAENIE
Tréningové zaaenie je prírastok funkènej aktivity organizmu (ku stavu pokoja

alebo východiskovej úrovni), vyvolaný absolvovaním tréningových podnetov a
stupòom akostí, ktoré pri tom treba prekona. Cie¾om tréningového podnetu
(vonkajie zaaenie) je vyvola také zmeny v organizme (vnútorné zaaenie), ktoré
korepondujú s poiadavkami danej atletickej disciplíny.
Tréningové podnety, ktoré sa vykonávajú systematicky oznaèujeme ako
adaptaèné podnety, lebo vyvolávajú adaptaèné zmeny v organizme. Adaptaèné
mechanizmy prebiehajú v biologickej, psychickej a sociálnej sfére. Adaptácia na
telesné zaaenie prebieha na úrovni organizmu, orgánov, tkanív a buniek. Dotýka
sa individuálneho vývoja, ale aj genetických zmien. Celý tento proces vyvoláva
urèitú reakciu organizmu, ktorá sa prejavuje v tréningovom efekte (okamitom,
oneskorenom a kumulatívnom). Uvedený efekt závisí od rôznych podmienok: úroveò
pripravenosti, vek, pohlavie, individuálne osobitosti, momentálny stav, podmienky
tréningu, vzah atléta k tréningu a iné.
Efektivita tréningových podnetov, teda ve¾kos adaptaèných zmien závisí od
objemu, intenzity, koordinaènej zloitosti, psychickej nároènosti, frekvencie,
kombinácie a pecifiènosti podnetov.
Objem zaaenia predstavuje kvantitatívnu stránku cvièenia. Objem
v atletickom tréningu vyjadrujeme:
- èasom trvania zaaenia (vyjadrený v sekundách, minútach, hodinách),
- poètom opakovaní (príp. poètom sérií),
- inými jednotkami (napr. m, km, kg, tony).
V najirom zmysle objem tréningového zaaenia vyjadrujeme bez oh¾adu na
atletickú disciplínu veobecnými tréningovými ukazovate¾mi. Objem peciálneho
tréningového zaaenia vyjadrujeme peciálnymi tréningovými ukazovate¾mi. Objem
pretekového zaaenia vyjadrujeme poètom pretekov a poètom tartov. Objem
realizovaného zaaenia vieme v atletickom tréningu vcelku presne zaznamena.
Ove¾a aie je objektívne posúdi a zaznamena intenzitu zaaenia, ktorá je
charakterizovaná stupòom úsilia pri danej tréningovej èinnosti. Intenzita sa navonok
prejavuje ako rýchlos, frekvencia, ve¾kos prekonávaného odporu, ditanèné
parametre (výka, vzdialenos).
Fyziologický základ intenzity súvisí s energetickým zabezpeèením cvièenia.
Vzh¾adom na ve¾kú rozmanitos atletických disciplín aj z h¾adiska energetického
zabezpeèenia svalovej èinnosti je dôleité pozna energetické zabezpeèenie
v atletických disciplínach a v atletickom tréningu. Poznatky o energetickom
zabezpeèení umoòujú stanovi racionálne tréningové pôsobenie vzh¾adom na
potreby danej disciplíny. Z poznatkov fyziológie a biochémie vyplýva, e zdroje
energie, ich priebená resyntéza a spôsob uvo¾òovania sú rozdielne v závislosti od
47
úrovne aktuálneho úsilia pri cvièení a tie od èasu trvania. Na základe toho je potom
moné klasifikova zaaenie v tréningu atlétov z h¾adiska energetického
zabezpeèenia (tab. 3).
Tab. 3 Charakteristika energetických zón v tréningu atlétov (Kampmiller et al., 2000).
48
V tréningu atlétov sa pre vyjadrenie intenzity vyuíva aj srdcová frekvencia. So
zvyovaním intenzity zaaenia srdcová frekvencia stúpa a naopak. Odráa sa to
súèasne v podiele aeróbnych a anaeróbnych procesov pri cvièení (tab. 4).
Tab. 4 Srdcová frekvencia a prevaná aktivizácia energetických systémov
Delenie uvedené v tab. 4 je ve¾mi orientaèné. Závisí to od individuálnych hodnôt

srdcovej frekvencie (SF), predovetkým od pokojovej, maximálnej a SF na úrovni
anaeróbneho prahu (ANP). S rastúcou intenzitou srdcová frekvencia lineárne rastie
do úrovne 180 n.min-1. Pri maximálnej intenzite cvièenia srdcovú frekvenciu nie je
moné objektívne stanovi, lebo pri krátkotrvajúcich rýchlostných a silových
cvièeniach SF nedosiahne maximálne hodnoty.
Intenzita zaaenia sa niekedy vyjadruje percentuálne vo vzahu k maximálnej
intenzite alebo odhadom (tab. 5). Ak je maximálny výkon presne stanovený (napr.
rýchlos behu alebo ve¾kos prekonávaného odporu) je moné celkom presne
stanovi intenzitu. Ak vak nie je presne stanovený maximálny výkon a výkon sa
nedá presne numericky odmera, intenzita sa vyjadruje odhadom, èo vak môe by
dos nepresné.
49
Tab. 5 Percentuálne vyjadrenie intenzity zaaenia
30 % maximálnej intenzity je prahom a kadé zaaenie niej intenzity ako 30 %

je podprahové a nevyvoláva oèakávané adaptaèné procesy, pretoe nenaruí
dynamickú rovnováhu vnútorného prostredia.
Zaaenie vyou ako 30 % intenzitou je vhodné. Zaaenie na úrovni 30 50 %
maxima slúi na udranie dosiahnutého stavu. A zaaenie vyou ako 50 % intenzitou
vyvoláva adaptaèné procesy, pri ktorých reakcie organizmu obnovujú dynamickú
rovnováhu, nastáva zdokonalenie regulaèných mechanizmov.
Zaaenie, ktoré svojou intenzitou presahuje monosti regulaèných sústav a
tieto nestaèia vykompenzova naruenú rovnováhu vnútorného prostredia je
nadprahové. Takéto zaaenie môe spôsobi naruenie normálnych funkcií
organizmu.
Koordinaèná zloitos a psychická nároènos tréningového zaaenia
vyjadrujú ve¾mi podobnú ale nie totonú stránku tréningového zaaenia.
V atletickom tréningu sú poiadavky na uvedené stránky ve¾mi rozdielne (napr. beh
a skok o rdi). Koordinaèná zloitos predstavuje stupeò nároènosti na zapojenie
CNS do cvièenia. Napriek tomu, e v atletickom tréningu je snaha o zdokonalenie
pohybu a na úroveò zautomatizovania, stupeò zapojenia CNS do cvièenia je ve¾mi
rozdielny.
Psychickú nároènos cvièení ovplyvòuje predovetkým energetická nároènos,
koordinaèná zloitos, ale aj objem a intenzita zaaenia ako aj tréningová metóda.
Psychická nároènos pri jednotlivých druhoch zaaenia je nasledovná:
- rýchlostné zaaenie a rýchlostno-silové zaaenie koncentrácia a maximálne
vô¾ové úsilie na krátkodobý výkon,
- rýchlostné zaaenie so tartom koncentrácia na reakciu, maximálne vô¾ové
úsilie na tartový výbeh a prvé pohyby po tarte,
- skokanské disciplíny, vrh a hody koncentrácia na presné vykonanie
koordinaène nároèných pohybov, maximálne vô¾ové úsilie na krátkodobý výkon,
- skok do dia¾ky a trojskok odraz na urèenom mieste,
- skok do výky a skok o rdi prekonanie latky,
50
- prekákový beh odraz v optimálnej vzdialenosti pred prekákou, prekonanie
prekáky,
- beh na 400 a behy na stredné a èiastoène aj dlhé vzdialenosti schopnos
odoláva vysokej hladine laktátu v druhej èasti vzdialenosti a po dobehnutí.
Jednorázové zaaenie spôsobuje jednorázový efekt a len opakované zaaenie
prináa kumulatívny efekt, prièom nastáva akási sumácia stôp èiastkových efektov.
Tréning sa zakladá na opakovaní postupne sa zvyujúceho zaaenia v takej
frekvencii, aby prináalo nové adaptaèné kvality, ktoré pozitívne pôsobia na zvýenie
predpokladov vyieho výkonu v atletickej disciplíne.
Frekvencia podnetov by nemala by v ¾ubovo¾ných èasových odstupoch.
Mali by sa vyuíva poznatky o superkompenzácii, ktoré logiku zaaovania
racionalizujú. Pri svalovej práci dochádza k tiepeniu energetických zdrojov, v èase
zotavenia nastáva resyntéza, èo vedie k obnove a k prevýeniu východiskovej
úrovne energetických rezerv (obr. 5).
Veobecne platí, e rýchlos obnovy energetických zdrojov, ve¾kos a trvanie
superkompenzaènej vlny závisí na intenzite vyèerpania zdrojov, teda na intenzite
a èase trvania cvièenia. Èím rýchlejia je pri jednorázovom zaaení spotreba energie,
tým rýchlejí je návrat k východiskovému stavu a tým èasovo skôr nastane
superkompenzácia. Naopak pri dlhie trvajúcom zaaení nastáva superkompenzácia
neskôr.
Teoreticky by ïalie tréningové zaaenie malo zaèína práve vo fáze
superkompenzácie obr. 6). Neskoria aplikácia zaaenia nespôsobuje oèakávaný
efekt, lebo superkompenzácia u prebehla. Naopak ïalie predèasné zaaenie
rovnako iadúci efekt neprináa, len v prípade ve¾kej superkompenzaènej vlny.
Obr. 5 Superkompenzácia (efekt zaaenia v portovom tréningu)
51
Obr. 6 Superkompenzaèný efekt z h¾adiska rôznej frekvencie zaaovania
V tréningovej praxi uplatòujeme tieto poznatky len pribline. Potrebné je empiricky

zisti individuálne osobitosti superkompenzácie u jednotlivých atlétov. Pod¾a Van
Patota (1982) sa dá predpoklada, e èas pre následný moný tréning vo vzahu
k predchádzajúcemu zaaeniu je nasledujúci:
12 hod po ¾ahkom rýchlostnom tréningu
24 hod po nároènom rýchlostnom tréningu
po ¾ahkom anaeróbnom vytrvalostnom tréningu
po ¾ahkom aeróbnom vytrvalostnom tréningu
48 hod po akom anaeróbnom vytrvalostnom tréningu
po akom aeróbnom vytrvalostnom tréningu
48 72 hod po akom silovom tréningu.
Pri kombinácia podnetov je potrebné pozna a repektova aktuálnu úroveò
trénovanosti v jednotlivých energetických zónach, vzájomnú podmienenos ich
rozvoja v súlade s poiadavkami portového výkonu v jednotlivých atletických
disciplínach.
V tréningu atlétov je dôleité identifikova podnety aj z h¾adiska pecifiènosti.
Miera pecifiènosti urèuje nako¾ko ide o zhodu (podobnos) alebo odlinos
prísluného podnetu (cvièenia) so portovým výkonom. Z tohoto poh¾adu
rozde¾ujeme cvièenia na pecifické a nepecifické. pecifiènos je vyjadrená
52
postupnosou zapájania prísluných svalových skupín, rýchlosou pohybu,
vynaloeným úsilím, èasom trvania svalového napätia, frekvenciou a rozsahom
pohybov. Z h¾adiska pecifiènosti môeme rozliova v atletickom tréningu cvièenia:
- pretekové,
- peciálne,
- veobecne rozvíjajúce.
Pretekové (vlastné) cvièenia sú také, ktoré sa v plnom rozsahu zhodujú
s vykonaním atletickej disciplíny. Sú to cvièenia vykonávané v tréningu a pohybová
èinnos je zachovaná ako celok, napr. skok do výky z celého rozbehu ponad latku,
hod otepom z celého rozbehu. Význam týchto cvièení spoèíva v zdokona¾ovaní
vetkých faktorov výkonu a slúia aj k overeniu pretekových podmienok. Pretekové
cvièenia sú súèasou modelovaného tréningu.
peciálne cvièenia sú charakteristické vysokou zhodou s obsahom a truktúrou
atletickej disciplíny. Obyèajne predstavujú jednotlivé èasti disciplíny alebo rôzne
varianty vykonania disciplíny alebo sa mu podobajú. Majú analytický charakter,
preto je ich cie¾om ovplyvni jednotlivé faktory portového výkonu. V atletickom
tréningu slúia hlavne k zdokonaleniu techniky, príp. kondièných schopností, alebo
taktiky a psychiky. V atletickom tréningu ich rozde¾ujeme na: peciálne prípravné
cvièenia alebo imitaèné cvièenia. peciálne prípravné cvièenia sú komplexnejie a
ich cie¾om je zdokona¾ova prevane kondiènú zloku, prevane technickú zloku,
alebo kondiènú aj technickú zloku disciplíny súèasne, príp. aj iné zloky portového
výkonu, napr. taktickú alebo psychickú. Napr. v skoku do výky kondiènú zloku
rozvíjame opakovanými odrazmi, technickú zloku nácvikom rozbehu, kondiènú aj
technickú spojenie rozbehu a odrazu. Pri rozvíjaní prevane jednej zloky je ale
potrebné dodra poiadavky na iné zloky, napr. pri opakovaných odrazových
cvièeniach (kondièná zloka) správne technicky vykonanie odrazu (technická zloka)
a koncentrácia na krátkodobý výkon (psychická zloka). Imitaèné cvièenia majú
analytickejí charakter a ich cie¾om je hlavne nácvik a zdokona¾ovanie niektorého
prvku techniky, napr. v skoku do výky nácvik odrazu z miesta, kroku. Tieto cvièenia
len imitujú (napodobòujú) pohybovú truktúru èasti atletickej disciplíny.
Veobecne rozvíjajúce cvièenia majú nepecifický charakter z h¾adiska obsahu
a truktúry atletickej disciplíny. Ich cie¾om je podporova vestranný rozvoj
portovca a vytvori základ pre cvièenia pecifického charakteru. Výber cvièení je
iroký, vylúèené sú len tie cvièenia, ktoré majú negatívny vplyv na daný atletický
výkon. Patria sem doplnkové porty, iné atletické disciplíny, ktoré majú iný charakter.
Veobecne rozvíjajúce cvièenia sa zameriavajú na celkový rozvoj kondièných, príp.
aj koordinaèných schopností, funkèných systémov organizmu alebo na rozvoj
psychických stránok osobnosti atléta.
Podiel jednotlivých cvièení závisí od veku, dåky portovej prípravy, úrovne
trénovanosti, obdobia v roènom tréningovom cykle a charakteru atletickej disciplíny.
53
V zásade ale platí, e na zaèiatku dlhodobej portovej prípravy, na zaèiatku RTC sa
viac vyuívajú veobecne rozvíjajúce cvièenia, potom peciálne cvièenia a nasledujú
pretekové cvièenia.
Samostatnou skupinou sú kompenzaèné cvièenia, ktoré napomáhajú urých¾ova
procesy regenerácie. Sú to cvièenia odliné ako bene vyuívané v tréningu alebo
pretekoch a sú niej intenzity.
54
9. ZOTAVENIE A REGENERÁCIA SÍL
9.1 ZOTAVENIE
Základnou podmienkou zvyovania portovej výkonnosti je striedanie

adaptaèných podnetov, ktoré vyvolávajú doèasné naruenie rovnováneho stavu
organizmu atléta, s èasovými úsekmi, pri ktorých dochádza k zotaveniu. Zotavenie
je zloitý biologický proces obnovy prechodného poklesu funkèných schopností
organizmu.
Hlavné adaptaèné procesy sú v organizme pozorované práve v priebehu
zotavenia, kedy nastávajú anabolické procesy (oproti katabolickým procesom
v priebehu zaaenia). Zotavenie nepredstavuje len návrat organizmu na úroveò
východiskového funkèného stavu ale naviac sa vytvára nová kvalita. Preto je dôleité
bra zotavovacie procesy ako prirodzenú a neoddelite¾nú súèas mechanizmu rastu
výkonnosti atléta.
Z h¾adiska zaaovania je dôleité, e únava vyvolaná pôsobením adaptaèných
podnetov a priebeh zotavovacích procesov sa odliuje vzh¾adom od:
- charakteru, objemu a intenzity tréningového zaaenia,
- úrovne trénovanosti atléta (u trénovaných je èas potrebný k zotaveniu kratí),
- veku,
- pohlavia,
- výivy a prívodu tekutín,
- zdravotného stavu,
- klimatických a poveternostných podmienok,
- individuálnych osobitostí.
Vetky tieto faktory úzko súvisia s procesom optimalizácie zaaovania a s

procesom superkompenzácie èasom vzniku a trvania.
Pre riadenie tréningového procesu je dôleité poznanie priebehu a trvania
zotavenia. Priebeh zotavovacích procesov je charakteristický znaènou
nerovnomernosou. V súhrnom poh¾ade v prvej fáze dochádza k ve¾mi intenzívnemu
zotavovaniu (rýchla fáza), potom nasledujú pomalé zotavovacie procesy (pomalá
fáza). Rýchla fáza trvá len nieko¾ko minút, pomalá fáza minúty a hodiny (príp. aj
dni).
Zotavovanie môe prebieha:
pasívne - charakterizuje ho pohybový k¾ud; je vhodné po aeróbnom zaaení,
aktívne - zámerným vyuitím pohybovej aktivity; je vhodné po anaeróbnom tréningu.
Z h¾adiska zotavovacích procesov má ve¾kú úlohu zaraïovanie cvièenia niej
intenzity (vyklusanie) na záver tréningovej jednotky, vïaka èomu dochádza
k uvo¾neniu svalstva, k poklesu èinnosti nervového a srdcocievneho systému.
55
Udranie prekrvenia svalstva na záver tréningovej jednotky je ve¾mi dôleité, lebo
dochádza k odplaveniu metabolických produktov do krvného obehu a ich ïalia
metabolizácia. To je dôleité hlavne v tréningových jednotkách vysokej intenzity,
spojených so vznikom vysokej acidózy (vysoká hladina laktátu). Intenzita zaaenia
pri takomto cvièení by nemala presahova 50 % maximálnej srdcovej frekvencie.
Nevyhnutnou súèasou závereènej èasti tréningovej jednotky sú aj kompenzaèné
cvièenia, ktoré taktie napomáhajú urýchleniu zotavovacích procesov.
9.2 REGENERÁCIA
Významnú úlohu pri zotavovacích procesoch hrá zámerná regenerácia atléta.

Jej cie¾om je rýchle a dokonalejie zotavenie. Regenerácia zahàòa vetky èinnosti
zamerané na podporu zotavovacích procesov, odstraòovanie únavy a obnovovanie
telesnej a duevnej výkonnosti po predchádzajúcej èinnosti. Pozornos venovaná
regenerácii závisí hlavne od moností, ktoré má atlét k dispozícii. Úroveò regenerácie
má vplyv predovetkým na trénovanos a výkonnos atléta.
Regenerácia môe by pasívna a aktívna. Ako pasívna regenerácia sa oznaèujú
fyziologické deje v organizme, ktorými sa zaaením vychýlená rovnováha
fyziologických funkcií vracia nielen na východiskovú úroveò, ale prebieha adaptácia,
superkompenzácia, rozvíja sa trénovanos a zvyuje sa výkonnos. Odstraòuje sa
acidóza vnútorného prostredia, vyrovnávajú sa humorálne zmeny, obnovujú sa
energetické substráty v bunkách, vyrovnáva sa deficit vody, presúvajú sa ióny
medzi bunkou a bunkovým priestorom, vyrovnávajú sa teplotné zmeny, postupne
sa likvidujú a vyluèujú odpadové látky, priebene sa obnovujú pokodené bunkové
truktúry, vyrovnávajú sa elektrické potenciály, v nervovom tkanive, zintenzívòuje
sa èinnos tráviaceho a vyluèovacieho traktu a iné.
Prostriedky pasívnej regenerácie sú predovetkým spánok a pasívny odpoèinok.
Spánok, ako zvlátna forma pasívneho odpoèinku, má dôleitú úlohu, predovetkým po
nároènom tréningovom alebo pretekovom zaaení. V spánku nastáva významné zníenie
viacerých fyziologických funkcií a psychického napätia, preto naruenie spánku z rôznych
dôvodov má na priebeh zotavenia negatívny úèinok. Dôleité je sledova dåku spánku
a jeho kvalitu. Pred spánkom vylúèi nároènú telesnú alebo duevnú èinnos.
Aktívna regenerácia je cie¾avedomé vyuívanie regeneraèných postupov.
Umoòuje racionálny tréning s primeraným zaaením, podporuje dosahovanie
tréningových a pretekových cie¾ov. Regenerácia síl atlétov je aj významným
prostriedkom prevencie pred preaením, pretrénovanosou a pokodením
organizmu z nadmerného alebo nesprávneho lokálneho alebo celkového zaaovania.
Je aj dôleitým prostriedkom úrazovej zábrany.
Z h¾adiska priebehu zotavovacích procesov rozoznávame tri fázy aplikácie
regeneraèných postupov.
56
Prvá fáza regenerácie (retituèná regenerácia) zaèína po ukonèení zaaenia
a v podstate tvorí súèas tréningovej jednotky alebo úèasti v pretekoch. Ihneï po
zaaení nasledujú dýchacie cvièenia, ïalej relaxaèné a kompenzaèné cvièenia,
doplnenie tekutín, osobná hygiena (umytie, osprchovanie). Z vlastných
regeneraèných prostriedkov sa najèastejie pouíva kúpe¾ (teplý, studený, vírivý),
masá (subakválna, masá odstraòujúca únavu) a pasívny odpoèinok.
Druhá fáza regenerácie (regulaèná regenerácia) zaèína neskôr po tréningu,
obyèajne a na druhý deò. Mono v nej vyui vetky primerané regeneraèné
procedúry po dohode s odborným pracovníkom (fyzioterapeutom, lekárom,
masérom).
Tretia fáza regenerácie (adaptaèná regenerácia) je v podstate u súèasou
prípravy na nasledujúce tréningové alebo pretekové zaaenie. Pod¾a potreby a
zamerania nasledujúceho zaaenia má zameranie tonizaèné, drádivé alebo
upokojujúce, relaxaèné. Opä mono v nej vyui vetky primerané regeneraèné
procedúry po dohode s odborným pracovníkom (fyzioterapeutom, lekárom,
masérom).
Okrem zvyèajných kadodenných regeneraèných procedúr sa do tréningového
procesu zaraïujú regeneraèné dni, príp. celé mikrocykly poèas pretekového obdobia
medzi pretekmi, alebo poèas prípravného obdobia medzi mikrocyklami a mezocyklami.
Poèas nich sa trénuje v nízkej intenzite, alebo sa vôbec netrénuje, ale predovetkým
sa vyuíva viac regeneraèných procedúr.
Pri uplatòovaní regenerácie treba pamäta na to, e prostriedky regenerácie
(rovnako ako tréningové zaaenie) sú ve¾mi rôznorodé a môu ma rozdielny úèinok
na jednotlivých atlétov. Nevyhnutný je individuálny prístup pri vypestovaní návyku
na aplikovanú procedúru (druh, objem, intenzita).
Obyèajne sa rozliujú nasledovné skupiny regeneraèných prostriedkov:
pedagogické, psychologické, biologické, farmakologické, sociálne.
Pedagogické prostriedky sú napr. v tréningu dodriavanie fyziologických zásad,
správna metodika tréningu, individualizácia a primeranos zaaovania, postupnos
vo zvyovaní nárokov na organizmus, celkový obsah, stavba tréningu a jeho
variabilita, organizácia a vedenie tréningu, primeranos rozcvièenia, zaradenie
streèingu, relaxaèných a kompenzaèných cvièení a iné. Patrí sem aj dodriavanie
reimu dòa v súvislosti s poznatkami o biorytmoch, ako ich uvádza Janèoková (2000).
Psychologické prostriedky tvorí predovetkým zoh¾adòovanie individuálnych
èàt osobnosti atléta, upevòovanie medzi¾udských vzahov v tréningovej skupine,
zámerná snaha o redukciu vnútorných konfliktov, podporovanie primeraného
psychologického a emocionálneho napätia, rozvoj schopností relaxova s vyuitím
autoregulaèných techník.
V príprave, predovetkým vrcholových atlétov, sa èoraz vo väèej miere vyuíva
joga a dychové cvièenia. Joga je najstaria metóda zvyovania odolnosti organizmu
57
a kompenzovania ruivých vplyvov vonkajieho prostredia. Vychádza zo skúseností,
e zvýené psychické a emocionálne napätie je v priamej závislosti na momentálnom
stave pohybového aparátu a vnútorných orgánov. Ide o kombináciu regenerácie
pohybom s regeneráciou psychickou. Celý komplex prvkov je pouite¾ný v príprave
atlétov, lebo úèelne spája schopnos subjektívne ovláda stavy zvýeného
nervosvalového a psychického napätia v zmysle ich zvýenia a relaxácie.
Dychové cvièenia sú tie vhodné v príprave atlétov. Pozostávajú z pomalého
kontrolovaného nádychu nosom, dlhieho zadrania dychu v maximálnom nádychu
a nasledujúceho pomalého kontrolovaného výdychu. Ve¾mi vhodné sú polohy
v sede. Cvièenia by mali napomôc uvo¾neniu ve¾kých svalových skupín a tým
zvýeniu koncentrácie na dýchanie a na vetky s tým spojené vnemy.
V portovej príprave atlétov majú ve¾ké monosti uplatnenia aj naivné
psychoregulaèné techniky. V regenerácii sa vyuíva ich relaxaèný význam, keï sú
zamerané na uvo¾nenie psychického napätia. Tieto techniky sú pomerne zloitým
integrovaným procesom biologických, fyziologických, psychologických a
motorických èinite¾ov.
Z relaxaèných techník atléti môu vyuíva aj meditaèné a subliminálne
(podvedomé) techniky. Pomocou meditácie môe atlét regulova psychické preladenie
z hyperaktivaèných polôh do polohy psychického uvo¾nenia. Podstata
subliminálnych techník spoèíva v autosugestívnom ovplyvòovaní náho
podvedomia predovetkým prostredníctvom hudby a iných sprievodných zvukov
(vlnobitie mora, um vetra, zurèiaci potok). Tieto hudobné subliminály môu pozitívne
ovplyvòova psychickú relaxáciu atlétov.
K nároènejím prostriedkom, pri ktorých je nutná spolupráca so psychológom
patria:
- racionálna psychoterapia vyuíva logické myslenie atléta, pôsobí na rozum,
úsudok a schopnos sebakritiky,
- sugestívna psychoterapia vyuíva predovetkým osobnú autoritu
psychoterapeuta,
- tréningová psychoterapia vyuíva podmienené reflexné vzahy (napr. relaxaèné
metódy).
Biologické prostriedky sú najrozírenejie a najèastejie vyuívané. Patria sem:
Racionálna výiva a vhodný pitný reim ich úèelom je obnova energetických
zdrojov. Výiva v príprave atlétov musí by individuálne urèená aj s oh¾adom na
atletickú disciplínu. Pitný reim je potrebné dodriava hlavne z poh¾adu výberu
nápojov, ich objemu, aj z poh¾adu klimatických a teplotných podmienok.
Regenerácia pohybom sa veobecne vyuíva v príprave atlétov. Patrí sem aktívny
odpoèinok, regeneraèný tréning: pomalý beh, plávanie alebo chôdza. Mali by sa
zamestnáva svaly, ktoré neboli v predchádzajúcej èinnosti zaaené. Úèinok sa
spája so vzahmi podrádenia a útlmu v CNS (podrádenie pracujúcich svalov pri
58
doplnkovej èinnosti má vplyv na odpoèívajúce motorické centrá) a s mierne zvýeným
metabolizmom, ktorý vedie k rýchlejiemu odstraòovaniu nepriaznivých produktov
látkovej výmeny, nahromadených v dôsledku predchádzajúceho zaaenia.
Streèingové a kompenzaèné cvièenia ovplyvòujú svalové napätie a napåòajú tak
jednu z podmienok rýchleho priebehu zotavovacích procesov dosiahnu pokles
svalového napätia.
Pritom je dôleité fázické svaly posilòova (majú tendenciu k ochabovaniu a k strate
napätia) a posturálne (tonické) svaly naahova (majú tendenciu skracova sa a
zvyova k¾udové napätie) tak, aby boli v rovnováhe. Keï sa naruí svalová
rovnováha nastáva svalová nerovnováha (dysbalancia). Harendarèík Melicherová
Bornstein (2001) uvádzajú nasledovné príèiny vzniku svalovej nerovnováhy a jej
dôsledku na portový výkon a zdravie atlétov:
príèiny vzniku svalovej nerovnováhy:
- nepomer medzi skupinami hyperaktívnych svalov (prednostne zaaované
svalové skupiny potrebné na atletickú disciplínu) a svalmi hypoaktívnymi,
zaaovanými podstatne menej,
- nesprávne posilòovanie agonistických a antagonistických svalov (agonistické
svaly majú by silnejie), lateralita pri posilòovaní (prednostný rozvoj sily
dominantnej konèatiny odrazovej konèatiny, odhodovej pae),
- krátkodobé zaaenie a dlhodobé zaaovanie (napr. ak do tréningovej jednotky
nebol zaradený streèing po intenzívnom posilòovacom tréningu kåbová
pohyblivos sa zhorí a na 48 hod.),
- únava svalov (pri zväèujúcej sa únave sa svaly postupne skracujú a ako sa
relaxujú),
- nedostatoèná pozáaová regenerácia svalu aktívna a pasívna,
- vek portovca (flexibilita tela, elastickos svalov a kåbová pohyblivos je
najvyia v detskom veku); v dospelom veku sa uvedené ukazovatele zhorujú
a starnutím organizmu sa postupne posturálne svaly skracujú a fázické svaly
oslabujú,
- bolestivý podnet (nocicepcia), ktorý môe vzniknú drádením vo svale
samotnom, jeho úponoch alebo okolí svalu; bolestivý podnet vo vzdialenejích
oblastiach alebo vo vnútornom orgáne, ktorý s daným svalom vegetatívne súvisí,
- psychika (negatívne pocity, úzkos, strach) vyvolá zvýené napätie svalov,
následky vzniku svalovej nerovnováhy:
- spoèiatku nenápadné funkèné zmeny, ktoré sa prejavujú obmedzením
pohyblivosti kåbov, stratou optimálneho postavenia nosných kåbov a zmenou
statiky tela, zmenou pohybových stereotypov èo spôsobuje zhorenie
ekonomiky pohybového stereotypu,
- skrátené svaly, stuhnuté svaly pôsobia tlmivo na antagonistické svaly, ktoré
následne nemôu primerane reagova na ich cielený posilòovací tréning,
59
- zhorenie svalovej koordinácie,
- zníenie lokomoènej rýchlosti (nedostatoèným uvo¾nením skrátených svalov,
zníením rozsahu kåbovej pohyblivosti),
- zhorenie reakèného a reflexného èasu krátkodobo aj dlhodobo (zhorením
kåbovej pohyblivosti, zhorením psychického stavu),
- nefyziologické zaaovanie (dôsledok zmeny statiky, zmeny pohybových
stereotypov) jednotlivých truktúr pohybového aparátu (svalov, kostí, liach,
väzív, chrupiek) sa negatívne odrazí na ich trukturálnej prestavbe, ktorá môe
smerova k degeneratívnym zmenám, ktoré viac obmedzujú hybnos (zápaly
liach, ¾achových obalov, zápaly okostice, pokodenia chrupiek, bolesti
chrbtice v jej jednotlivých èastiach, atï.),
- zranite¾nos postihnutých truktúr (mikrotraumy, svalové ruptúry).
V regenerácii je potrebné venova patriènú pozornos aj spinálnym cvièeniam.
Ich význam spoèíva v tom, e uvo¾òujú a naahujú chrbtové svalstvo, ktoré je
v atletickom tréningu èasto ve¾mi zaaované a zväèujú rozsah pohyblivosti stavcov.
Fyzikálne podnety sú bene uplatòované v regeneraèných procedúrach atlétov.
Patria sem: vodné procedúry, portová masá, elektroprocedúry, akupresúra a
akupunktúra, infraèervené iarenie, ultrafialové iarenie, aromaterapia, kryoterapia,
pobyty v kúpe¾och a klimaticky výhodných miestach.
Pri vodných procedúrach je hlavným regeneraèným èinite¾om teplo. Vhodnými
vodnými procedúrami v príprave atlétov sú: zábaly teplé, studené alebo vlané;
polievanie (vyuíva sa úèinok dopadu vody na telo); sprchy teplá aj studená; striky
teplé, studené alebo striedavé; lapacie kúpele; perlièkové kúpele; parný kúpe¾;
sauna.
portová masá patrí k najklasickejím prostriedkom regenerácie. Je ve¾mi úèinná
pri celkovej i èiastoènej únave. Prostredníctvom masáe dosahujeme rýchlejie
zotavenie svalov a uvo¾nenie svalového a psychického napätia. V regenerácii
vyuívame uk¾udòujúcu masá. Vplyvy sú reflexné, biochemické a mechanické.
Elektroprocedúry slúia k rýchlejiemu odstraòovaniu katabolitov a rýchlejej
obnove energetických zásob.
Akupresúra a akupunktúra vyuívajú reflexné podnety drádením dostredivých
dráh.
Akupresúra vyuíva tlak na reflexné body a akupunktúra pôsobí na reflexné body
vpichom ihly.
Infraèervené iarenie zvyuje prekrvenie koe prostredníctvom vazodilatácie
koných a podkoných ciev, ovplyvòuje drádenie nervových zakonèení, ktoré vedú
k relaxácii a zvýeniu vstrebávania katabolitov.
Ultrafialové iarenie zlepuje látkovú výmenu, zväèuje aj obsah hemoglobínu
v krvinkách, zvyuje aktivitu viacerých enzýmov.
Aromaterapia vyuíva éterické oleje (esencie) v procedúrach, napr. pri masái,
60
kúpe¾och, inhalácii. Hlavné úèinky sú analgetický, antiseptický, èistiaci,
harmonizujúci, posilòujúci, regeneraèný, tonizujúci, uk¾udòujúci.
Pobyty v kúpe¾och a klimaticky výhodných miestach sa taktie vyuívajú v príprave
atlétov. Cie¾om pobytov v kúpe¾och je absolvova viaceré uvedené procedúry
spojené aj s lieèebnými procedúrami. U nás sa vyuíva napr. pobyt v Pieanoch
hlavne kvôli bahenným zábalom, ale aj ïalím regeneraèným procedúram. Pri
pobytoch napr. v horách alebo pri mori sa vyuíva pozitívny vplyv prostredia na
dýchací systém a psychickú regeneráciu.
Kryoterapia je nová metóda, ktorá sa vyuíva u aj v príprave atlétov. Vyuíva
pôsobenie chladu (extrémne nízkych teplôt 120 a - 160°C) v èase neprekraèujúcom
3 min na celý povrch tela s cie¾om pôsobenia podmieneného reflexu a obranných
reakcií, ktoré sú lieèebne uitoèné. Glesk a Laczo (2002) uvádzajú nasledovné pozitívne
vplyvy kryoterapie vo vrcholovom porte: pomoc biologickej obnovy (pôsobi na
biostimuláciu), pomáha v rozvoji sily a vytrvalosti v tréningovom procese,
urýchlenie obnovy po zaaení, profylaxia preaených orgánov a systémov, pomoc
pri lieèení súborov preaených svalov, svalových úponov a chrbtice, podpora
lieèby po úrazoch mäkkých tkanív a stavcov.
Farmakologické prostriedky regenerácie napomáhajú k obnove energetických
zdrojov. Patria sem rôzne doplnky výivy, ktoré sa pouívajú k urých¾ovaniu a
optimalizácii zotavovacích procesov. Ide o rôzne vysoko energetické nápoje, doplnky
esenciálnych mastných kyselín, proteínové nápoje podávané pred tréningom alebo
výkonom, poèas neho alebo po ukonèení v priebehu dòa. V súèasnosti je moné
získa mnostvo týchto výrobkov, ktoré sa pecifikujú aj pod¾a zamerania disciplíny
na silové, rýchlostno-silové a vytrvalostné. Ich dávkovanie je individuálne a
dávkovanie treba konzultova s odborníkmi.
V praxi sa vak stretávame aj s prípravkami, ktoré sú na listine zakázaných
látok. Prípadne sa môe sta, e pri väèom objeme uívania viacerých látok môe
nasta ich sumaèný úèinok a výsledkom sú potom pozitívne dopingové testy.
V posledných rokoch sa v príprave atlétov výrazne rozírilo uívanie
farmakologických prostriedkov, ktoré sú povolené, ale bohuia¾ aj tých, ktoré sú
zakázané. Potvrdzujú to pozitívne dopingové testy u viacerých atlétov.
Istá úloha v regenerácii telesných a duevných síl atlétov sa pripisuje aj
sociálnym prostriedkom. Sociálne zázemie portovca v rodine, tréningovej skupine,
emocionálne stavy, citové preívanie sú faktormi, ktoré môu urých¾ova alebo
spoma¾ova regeneraèné postupy.
Na dlhodobé pouívanie regeneraèných prostriedkov si organizmus zvyká, èím
sa ich úèinnos zniuje. Preto sa odporúèa, aby atléti jednotlivé postupy striedali,
obmieòali a diferencovali pod¾a atletickej disciplíny, ale aj individuálnych osobitostí,
stupòa trénovanosti, veku, obdobia v roènom tréningovom cykle a iných faktorov.
61
10. PORTOVÝ TRÉNING V ATLETIKE
portový tréning je proces, ktorý má urèitú truktúru (stavbu) tréningových

cyklov. truktúru portového tréningu charakterizuje:
- úèelné usporiadanie vzájomných závislostí rozlièných komponentov obsahu a
prípravy,
- nevyhnutná závislos jednotlivých parametrov tréningového zaaenia (objem,
intenzita, atï.),
- závislos tréningového a pretekového zaaenia,
- urèité nadväzovanie (periodizácia) jednotlivých èlánkov tréningového procesu
(tréningových jednotiek, ich èastí, cyklov, období a etáp).
Periodizácia sa v organizácii tréningu uplatòuje ako rozhodujúci èlánok stavby
tréningu. Periodizácia je stanovenie po sebe nasledujúcich tréningových cyklov,
ktorých obsah, ve¾kos zaaenia a opakovanie sa podie¾a v urèitom èasovom úseku
na zvyovaní trénovanosti a vytváraní optimálnej portovej formy.
portová forma je stav optimálnej pripravenosti atléta k pretekom, ktorý bol
dosiahnutý na základe správne riadenej portovej prípravy. portová forma je
charakterizovaná komplexom a vzájomnou koordináciou podstatných znakov
z h¾adiska:
fyziologického vysoká funkèná schopnos organizmu, ekonomickos funkcií,
stabilita a variabilita technických zruèností, rýchla regeneraèná schopnos,
psychologického emocionálna stabilita, zväèený rozsah vô¾ového úsilia,
uvedomelá korekcia pohybu, emocionálne prispôsobenie,
pedagogického vyváenos vetkých zloiek portového tréningu.
portová forma má fázový a vlnovitý charakter a má nasledujúci priebeh:
- vytváranie predpokladov pre rast portovej formy (natartovanie adaptaèných
zmien),
- vznik a stabilizácia portovej formy (stabilizácia adaptaèných zmien),
- doèasný readaptaèný pokles portovej formy (zabezpeèenie odpoèinkového
úseku).
Kadá uvedená fáza má individuálny charakter. Vzostup výkonnosti je ukonèený
relatívnym obdobím stabilizácie, ktoré je charakteristické dosiahnutím relatívne
maximálneho výkonu. Po tomto období nasleduje readaptaèný pokles vetkých
zúèastnených faktorov portového výkonu. Tento pokles tvorí základ nového
postupného rozvoja vyej výkonnosti.
portová forma má nestabilný dynamický charakter a po nevyhnutnom poklese
pri optimalizácii tréningového zaaenia sa opä vlnovito rozvíja s cie¾om dosiahnu
vyiu výkonnos ako v predchádzajúcom období tréningu.
S periodizáciou úzko súvisí zásada cykliènosti ako jedna zo zásad tréningového
zaaenia a tvorby portovej formy. Cyklus je relatívne ukonèená èas etapy
62
tréningu, ktorá sa opakuje v rôznych èasových intervaloch. Èasové úseky môu
by nieko¾ko dní, týdòov, mesiacov, a rokov. Opakovanie cyklov má charakter
kruhu a prejavuje sa ako veobecná zákonitos tréningu. Cykly sa v organizácii
tréningu uplatòujú ako rozhodujúce èlánky stavby tréningu od tréningovej jednotky
a po viacroèné cykly. Pritom nejde o jednoduché opakovanie, kadý nasledujúci
cyklus je èiastoèným opakovaním niektorých charakteristík predchádzajúceho cyklu
a súèasne sa v òom objavujú nové, rozvíjajúce tendencie. Odliuje sa od
predchádzajúceho cyklu obsahom, zaaením, pomerom zloiek a inými faktormi.
Obyèajne sa rozliujú mikrocykly, mezocykly a makrocykly.
Mikrocyklus
Mikrocyklus je základná, relatívne malá èas etapy tréningu, ktorý je tvorený

nieko¾kými tréningovými jednotkami. Mikrocykly zohrávajú v praktickej organizácii
tréningu rozhodujúcu úlohu. Sú najdôleitejími etapami tréningu z h¾adiska
optimalizácie tréningového pôsobenia. Mikrocykly vychádzajú zo zamerania dlhích
cyklov mezocyklov a makrocyklov a svojou dåkou najviac vyhovujú operatívnemu
riadeniu portovej prípravy.
V atletickom tréningu je ich dåka obyèajne 1 týdeò. Pouíva sa vak aj iná
dåka tréningových mikrocyklov, od 2 do 10 dní. Dåka mikrocyklov závisí od obdobia
a celkového zamerania tréningu. V prvej èasti mikrocyklu nastáva natartovanie
adaptaèných zmien, v druhej sa stabilizuje ich kvalita a v treom je relatívny oddych,
ktorý má zabezpeèi monos realizova optimálne zaaenie v ïalom mikrocykle.
truktúru mikrocyklov ovplyvòuje:
- obsah jednotlivých tréningových jednotiek (druh zvolených podnetov),
- ve¾kos zaaenia v jednotlivých tréningových jednotkách (objem, intenzita, atï.),
- aktuálny stav trénovanosti portovca,
- individuálne osobitosti reakcií znáa zaaenie a biorytmy,
- èas obnovy energetických rezerv medzi tréningovými jednotkami,
- pracovný reim portovca.
Organizácia týdenného mikrocyklu je podmienená charakterom skupín
atletických disciplín. Aj v rámci skupín atletických disciplín sú v jednotlivých
disciplínach isté osobitosti: rozvoj základných kondièných schopností, zvyovanie
intenzity pod¾a pecifiky jednotlivých disciplín, zachovanie dosiahnutej úrovne
pripravenosti, súlad medzi zaaením a oddychom, zosúladenie medzi tréningovým
procesom a pretekaním, zdokona¾ovanie techniky (Glesk, 2001).
Pod¾a zamerania rozliujeme v príprave atlétov nasledovné typy mikrocyklov
v roènom tréningovom cykle: úvodné, rozvíjajúce, stabilizaèné, kontrolné,
vylaïovacie, pretekové, regeneraèné.
63
Úvodný mikrocyklus sa uplatòuje po dlhej tréningovej prestávke, alebo na
zaèiatku prípravného obdobia. Je charakterizovaný malým, postupne sa zvyujúcim
zaaením. Jeho cie¾om je príprava na ve¾ké tréningové zaaenie v ïalom období.
Rozvíjajúci (akumulaèný) mikrocyklus je základný a najdôleitejí
v prípravnom období. Niekedy sa zaraïuje aj v pretekovom období, alebo v tzv.
letnom prípravnom období. Rozvíjajúci mikrocyklus je charakterizovaný vysokým
tréningovým zaaením. Pod¾a prevaujúceho zamerania obsahu sa delí na
mikrocykly veobecnej prípravy a peciálnej prípravy. Prvé sa uplatòujú na zaèiatku
prípravného obdobia, pre ktoré je charakteristické predovetkým postupné
zvyovanie objemu tréningového zaaenia, ktorý rastie a na hranièné hodnoty. Je
základom pre ve¾ký objem tréningového zaaenia v mikrocykloch peciálnej prípravy.
Mikrocykly oboch typov majú ïalie varianty:
-jednoduché mikrocykly sa vyznaèujú rovnomerným rastom tréningových
zaaení, ve¾kým objemom a strednou intenzitou vo väèine tréningových jednotiek,
-nárazové mikrocykly sú charakteristické vysokým objemom ako aj vysokou
intenzitou, ktorú atlét dosahuje aj vysokou frekvenciou tréningových jednotiek
v mikrocykle. V tréningu by ich mali uplatòova len vyspelí atléti s ve¾mi dobrou
úrovòou trénovanosti.
V rozvíjajúcom mikrocykle má mimoriadny význam sledovanie zotavovacích
procesov. Ich dåka a priebeh umoòuje racionálnu manipuláciu so zaaením
v nadväzujúcich tréningových jednotkách. Striedanie zaaenia a zotavenia môe vies
k reakcii nasledovných typov: pozitívne zmeny trénovanosti, minimálna zmena
trénovanosti, pretrénovanie. Optimálna truktúra mikrocyklov umoòuje vyuíva aj
ve¾ké superkompenzaèné vlny, tzn., e tréningové jednotky nasledujú po neúplnom
zotavení (obr. 7). Dôleité je ale následne zaradi niie tréningové zaaenie a
dostatoèný èas na zotavenie. Podmienkou dosiahnutia superkompenzaènej vlny je
zaradi aspoò niektoré dôleité tréningové jednotky v stave dostatoèného zotavenia.
Obr. 7 Príklady ve¾kej superkompenzaènej vlny v rozvíjajúcich mikrocykloch
64
Stabilizaèný mikrocyklus sa do znaènej miery zhoduje s rozvíjajúcim
mikrocyklom, odliuje sa v zníení ve¾kosti zaaenia. Zaraïuje sa v kontinuite
s rozvíjajúcimi mikrocyklami, èo umoòuje realizova vlnovitý priebeh zvyujúceho
sa zaaenia. Cie¾om stabilizaèného mikrocyklu je udra dosiahnutý stav
trénovanosti.
Cie¾om kontrolného mikrocyklu je overi efektívnos predchádzajúceho
tréningu a zisti úroveò aktuálneho stavu výkonnosti atléta. Dosahuje sa to
kontrolnými testami ukazovate¾ov veobecnej a peciálnej trénovanosti alebo sériou
kontrolných tartov. Tréning má skôr charakter zotavovací a udriavací. Kontrolný
mikrocyklus sa zaraïuje predovekým v rôznych fázach prípravného obdobia.
Vylaïovací mikrocyklus má za úlohu dosiahnu vysokú portovú formu. Je
charakterizovaný výrazným zníením objemu, dôraz sa kladie na vysokú intenzitu.
Vylaïovací mikrocyklus môe by sèasti modelovaním pretekového mikrocyklu.
Rozhodujúce je zaaenie, ktoré sa èo najviac pribliuje k pretekovému zaaeniu.
Zaraïuje sa hlavne v predpretekovom období, prípadne aj v pretekovom období.
Pretekový mikrocyklus je daný predovetkým termínovým kalendárom a
intervalom medzi dvoma pretekmi. Cie¾om je ete vyladi portovú formu a po
vetkých stránkach pripravi atléta na podanie èo najlepieho výkonu
v nasledujúcich pretekoch. Náplò tvorí regenerácia po predchádzajúcich pretekoch,
kondièné a technické dolaïovanie portového výkonu, taktická príprava na
nasledujúce preteky, tonizácia a príprava na ïalí tart. Ak je dostatoèný èas do
ïalích pretekov, mono poèas pretekového mikrocyklu zaradi aj väèí tréningový
podnet v primeranom objeme a intenzite. Pretekový mikrocyklus má obvykle u
jednotlivých atlétov v podstate rovnakú truktúru. Intraindividuálne odchýlky
v pretekovom mikrocykle závisia od aktuálnej úrovne trénovanosti, úrovne
jednotlivých zloiek prípravy, oèakávaných pecifických podmienok na nasledujúcich
pretekoch, termínu v rámci pretekového obdobia a dôleitosti nasledujúcich pretekov.
Pod¾a toho sa v tréningu kladie väèí dôraz na regeneraèný alebo rozvíjajúci charakter
mikrocyklu.
Regeneraèný mikrocyklus slúi predovetkým na zotavenie po pretekovom
zaaení a regeneráciu síl. Obsahuje vo¾né tréningové dni a tréningy s malým
objemom a intenzitou. Pritom sa vyuíva predovetkým aeróbne zaaenie
nepecifického charakteru. Regeneraèný mikrocyklus sa vyuíva hlavne
v prechodnom období, prípadne aj v prípravnom období po ve¾kom tréningovom
zaaení a v pretekovom období po ve¾kom pretekovom zaaení.
Mezocykly
Mezocyklus je stredný tréningový cyklus, ktorý sa skladá z nieko¾kých
mikrocyklov. Mezocykly majú rozdielnu úlohu, zameranie a dåku (rozdielny poèet
mikrocyklov). Mezocyklus tvoria minimálne dva mikrocykly, obyèajne trvajú 2 6
týdòov. V atletike sa najèastejie vyuívajú tvortýdòové mezocykly. Sú
65
charakteristické vlnovitým priebehom zaaovania, striedaním rozvíjajúcich a
regeneraèných blokov. Ich truktúra závisí od ich postavenia v makrocykle, úrovne
trénovanosti, regenerácie a iných faktorov.
Hlavným cie¾om mezocyklu je regulácia zaaenia, ktoré bolo vyvolané
jednotlivými mikrocyklami. Kumulácia zaaenia v mezocykloch je výrazným
adaptaèným podnetom, ktorý pri optimálnej stavbe môe vyvola kumulatívny
tréningový efekt. Ten sa prejavuje maximálnou mobilizáciou energetických rezerv a
trukturálnymi zmenami v zapojených funkèných systémoch organizmu atléta.
V posledných rokoch sa v príprave vrcholových atlétov èoraz viac uplatòujú
mezocykly, ktoré tvorí 6 týdòových mikrocyklov. Vychádza sa pri tom aj
z adaptaèného modelu, ktorý uvádza Neumann (1993), pre vytrvalostné disciplíny
(obr. 8). Pri estýdòovom mezocykle sú nasledovné stupne adaptácie organizmu:
1. Zmeny v riadení motoriky pohybovej èinnosti 7 10 dní
2. Zväèenie energetických zásob 10 20 dní
3. Optimalizácia riadiacich a èiastkových truktúr 20 30 dní
4. Koordinácia hierarchie zúèastnených systémov 30 40 dní
V atletickom tréningu vyuívame nasledovné typy mezocyklov: uvádzajúce,
bázové, kontrolno prípravné, predpretekové, pretekové a regeneraèné.
Uvádzajúci mezocyklus sa uplatòuje na zaèiatku prípravného obdobia.
Obyèajne ho tvoria 2 3 mikrocykly. Intenzita zaaenia je obyèajne niia, ale
objem sa výrazne zvyuje. Obsah tvoria predovetkým veobecne rozvíjajúce
cvièenia prevane nepecicfického charakteru.
Hlavným typom mezocyklov prípravného obdobia sú bázové (základné)
mezocykly. V nich sa realizujú základné tréningové poiadavky. Vyskytujú sa
v rôznych etapách tréningu vo viacerých variantoch: na zaèiatku prípravného
obdobia sú 1 2 veobecno-prípravné mezocykly a potom nasledujú 1 2 peciálno-
prípravné mezocykly. Pod¾a efektu trénovanosti sú mezocykly:
rozvíjajúce (akumulaèné) sú charakteristické ve¾kým tréningovým zaaením, ich
cie¾om je rozvoj trénovanosti,
stabilizujúce sú charakteristické doèasným pozastavením rastu zaaení na
dosiahnutej úrovni a ich cie¾om je upevnenie trvalej adaptaènej prestavby.
Vo vetkých variantoch bázových mezocyklov sú rozhodujúce rozvíjajúce
mikrocykly v rôznych kombináciách.
66
Obr. 8 Adaptaèný model na tréningové zaaenie (Neumann, 1993)
Kontrolno-prípravný mezocyklus je akýmsi prechodom medzi bázovým a

pretekovým mezocyklom. Vlastný tréning sa kombinuje s úèasou na testoch a
pretekoch kontrolného charakteru, ktoré sú podriadené úlohám prípravy na hlavné
preteky. Kontrolno-prípravné mezocykly sú obyèajne kratie a môu pozostáva
napr. z dvoch tréningových mikrocyklov a z dvoch pretekových mikrocyklov bez
peciálneho zamerania na preteky. Úèas na kontrolných pretekoch má ve¾ký význam,
lebo môe odhali nedostatky, ktoré sa dajú odstráni v ïalom období pri správne
zameranom tréningu v bázovom alebo v predpretekovom mezocykle. Napr. u atlétov,
ktorí nemajú ve¾a tartov v hale, môe by zaradený kontrolno-prípravný mezocyklus
namiesto halového pretekového obdobia.
Predpretekový mezocyklus je charakteristický v bezprostrednej príprave na
pretekové obdobie, prípr. len na hlavné preteky, ak bola dlhia preteková prestávka.
Osobitosti mezocyklu spoèívajú v tom, aby sa èo nejreálnejie modelovali podmienky
pretekov. Tvoria ho dva, príp. aj viac vylaïovacích mikrocyklov.
Pretekový mezocyklus je základným typom stredných cyklov v pretekovom
období. V závislosti od poètu a èasového rozloenia pretekov sa pretekový
mezocyklus mení, prièom môe obsahova mikrocykly vylaïovacie, regeneraèné,
kontrolno-prípravné, ale aj rozvíjajúce. Rozmanitos pretekového zaaenia v
jednotlivých atletických disciplínach má vplyv na rozdielnu truktúru a obsah
mezocyklov.
Regeneraèný mezocyklus nasleduje obyèajne po pretekovom mezocykle. Pod¾a
zamerania regeneraèný mezocyklus môe by regeneraèno-prípravný alebo
regeneraèno-udrujúci. Regeneraèno-prípravný mezocyklus má podobný charakter
67
ako bázový mezocyklus ale obsahuje viac regeneraèných mikrocyklov. Regeneraèno-
udrujúci mezocyklus je charakteristický mením a veobecnejím tréningovým
zaaením niej intenzity. Môe ma charakter aktívneho oddychu atléta najmä po
dlhom pretekovom období.
Makrocyklus
Makrocyklus je tréningový celok, ktorý je tvorený nieko¾kými mezocyklami.
Svojou truktúrou, obsahom, zaaením a kumuláciou tréningového efektu vytvára
u jednotlivca komplexnú a stabilnú úroveò portovej výkonnosti. V atletike je
najtypickejí makrocyklus roèný tréningový cyklus (RTC). Veobecne sa povauje
za základnú jednotku dlhodobo organizovanej tréningovej èinnosti. V atletike,
predovetkým u pretekárov vrcholovej výkonnosti, sa vyuívajú polroèné
tréningové cykly: obyèajne zimný a letný makrocyklus pri halových tartoch, alebo
jarný a jesenný makrocyklus v chôdzi a maratóne. Zameranie dvoch polroèných
cyklov v jednom RTC môe by ve¾mi podobné. Napr. pri zameraní na halové preteky
a na letné preteky, u maratóncov pri jarnom a jesennom maratóne, atï.
V portovej príprave atlétov sa v podstate stretávame s nasledovnými typmi
dynamiky portovej výkonnosti v RTC:
jednovrcholový jeden výkonnostný vrchol poèas RTC obyèajne vrchol
výkonnosti poèas letného pretekového obdobia,
dvojvrcholový dva výkonnostné vrcholy poèas RTC jeden vrchol výkonnosti
poèas halového pretekového obdobia a druhý poèas letného pretekového obdobia;
alebo 1 vrchol v prvej èasti druhý poèas druhej èasti letného pretekového obdobia,
trojvrcholový tri výkonnostné vrcholy poèas RTC jeden vrchol výkonnosti
poèas halového pretekového obdobia a dva vrcholy výkonnosti poèas letného
pretekového obdobia poèas prvej aj poèas druhej èasti letného pretekového
obdobia.
Roèný tréningový cyklus vychádza z periodizácie roku, z reálnej dynamiky

portovej výkonnosti (výraznejie zmeny trénovanosti vyadujú dlhí èasový úsek).
Stavbu RTC urèuje predovetkým: úroveò trénovanosti, výkonnostný cie¾,
podmienky tréningu a termínový kalendár. Úlohy a zameranie tréningu sa poèas
roka mení. Obvyklá periodizácia RTC je nasledovná:
Prípravné obdobie
Predpretekové obdobie
Pretekové obdobie
Prechodné obdobie
V posledných rokoch sa predovetkým u vrcholových atlétov vyuívajú rôzne
modely periodizácie RTC. Závisí to hlavne od rozírenia termínového kalendára
pretekov v podstate na celý rok.
68
Na obr. 9 je znázornená veobecná truktúra periodizácie tréningu v roènom
cykle u atlétov. V prípravnom období je rozhodujúci objem tréningu, ktorý sa
predovetkým v období veobecnej prípravy výrazne zvyuje. Intenzita rastie ve¾mi
pomaly. Na konci prípravného obdobia a v pretekovom období sa postupne zniuje
objem a intenzita sa zvyuje smerom k plánovanému vrcholu.
Suslov (2000) u najlepích atlétov sveta zistil, e vyuívajú stavbu RTC zloeného
z dvoch alebo z jedného makrocykla. Bez prechodného obdobia dåka prvého
makrocykla bola 18 23 týdòov (priemerne 20,8 týdòa) a druhého 21 31 týdòov
(priemerne 27,2 týdòa). Dåka prípravných období: prvého 12 20 týdòov (priemerne
16,7 týdòa), druhého 5 15 týdòov (priemerne 9,4 týdòa), teda druhé prípravné
obdobie bolo výrazne kratie. Dåka pretekových období bola v rozpätí 2 8 týdòov
(priemerne 4,1 týdòa) poèas prvého makrocyklu a 8 23 týdòov (priemerne 17,6
týdòa) poèas druhého makrocyklu. U pretekárov vyuívajúcich RTC
pozostávajúceho z jedného makrocyklu bola dåka prípravného obdobia od 24 do
34 týdòov (priemerne 29,1 týdòa) a pretekového od 13 do 23 týdòov (priemerne
18,4 týdòov).
Legenda: .. portová forma

objem zaaenia
_____ intenzita zaaenia
Obr. 9 Veobecná truktúra periodizácie tréningu v RTC (IAAF, 2003)
Podobnú truktúru RTC odporúèame u pretekárov v etape vrcholovej portovej

prípravy alebo po viacroènej dlhodobej portovej príprave vo výkonnostnom porte.
69
U mládee je potrebné RTC orientova vestrannejie a s primeraným vylaïovaním
portovej formy v pretekovom období. U detí v prvých dvoch etapách dlhodobej
portovej prípravy je potrebné v stavbe RTC chápa celoroèný cyklus skôr ako
prípravu, v ktorej sú preteky vhodne zaraïované. Atletické preteky u detí nie sú
cie¾om, ale majú len motivaènú a kontrolnú funkciu. U kolskej populácie sa musí
prihliada na reim kolského roku. Prázdniny by mali by vyuité k individuálnym
úlohám vestranného a primeraného zamerania, príp. k tréningovým sústredeniam.
Prípravné obdobie
Prípravné obdobie tvorí základ budúceho výkonu. Hlavným cie¾om je zvýi
trénovanos atléta. Tréning má spoèiatku analytický charakter. Tzn., e na zaèiatku
sa ovplyvòujú jednotlivé faktory akoby oddelene s cie¾om dosiahnu primerane
najvyiu zmenu. Hlavný dôraz sa kladie na rozvoj jednotlivých fyziologických
funkcií (dýchanie, srdcovo-cievna sústava, svalový systém) a hlavne na zaèiatku
prípravného obdobia vo ve¾kej miere nepecifickými prostriedkami. Veobecný
charakter má predovetkým kondièná príprava. Technická príprava sa zameriava
na zdokona¾ovanie imitaèných a prípravných cvièení a nácvik nových zruèností.
Túto èas nazývame obdobie veobecnej prípravy.
Postupne sa prechádza na pecializovaný tréning, poèas ktorého sa výraznejie
vyuívajú peciálne cvièenia s vyou a ku koncu a s maximálnou intenzitou.
Nepecifické cvièenia majú skôr kompenzaènú a regeneraènú funkciu. Cvièenia
syntetické, v ktorých sa snaíme zladi jednotlivé zloky (kondiènú, technickú,
psychickú a taktickú) a faktory portového výkonu do jedného celku, nadobúdajú
èoraz väèí význam. Táto èas tréningu je ve¾mi zloitá, lebo prechod z objemu do
intenzity a z analytických na syntetické cvièenia je aký. Túto èas nazývame
obdobie peciálnej prípravy. Prechod medzi obdobiami je ve¾mi postupný a
systematický s prihliadnutím na aktuálny stav atléta. Hlavnou úlohou prípravného
obdobia je postupne zvyova silu adaptaèných podnetov v súlade so truktúrou
výkonu v atletickej disciplíne.
Vlny dynamiky zaaení sa v prípravnom období postupne skracujú na 3 4
týdne na konci prípravného obdobia. U detí a mládee by malo by obdobie
veobecnej prípravy dlhie ako obdobie peciálnej prípravy. Pri rozdelení RTC na
dva makrocykly by v prvom malo by dlhie prípravné obdobie ako v druhom.
Tréningové zaaenie v druhom makrocykle obsahuje väèí podiel peciálnej
prípravy ako v prvom. Prípravné obdobie u atlétov by mali tvori minimálne 3 4
mezocykly.
Predpretekové obdobie
Predpretekové obdobie sa zaraïuje len u atlétov vysokej výkonnosti. Jeho cie¾om
je dosiahnu vysokú úroveò portovej formy. Tvoria ho obyèajne 1 predpretekový
70
mezocyklus, ktorý pozostáva z vylaïovacích mikrocyklov. Predpretekové obdobie
plynulo nadväzuje na prípravné obdobie. V tréningu sa atlét u nezameriava na výrazné
zvyovanie trénovanosti, ale na vylaïovanie portovej formy. Pri vylaïovaní portovej
formy v predpretekovom období dodrujeme nasledovné odporúèania:
- zníenie objemu tréningového zaaenia,
- udranie, alebo zvýenie intenzity tréningového zaaenia,
- zabezpeèi dostatoèné zotavenie hlavne medzi rozhodujúcimi tréningovými
jednotkami,
- vyuíva kontrolné tarty a modelované tréningy ako tréningové prostriedky,
- zosúladenie zloiek prípravy v portovom výkone.
Predpretekové obdobie trvá u atlétov obyèajne 2 4 týdne.
Pretekové obdobie
Cie¾om pretekového obdobia je vytvori èo najpriaznivejie podmienky na
dosiahnutie najvyej výkonnosti a úspenosti na najdôleitejích pretekoch.
Preteky sú nielen cie¾om tréningu, ale aj zdrojom ïalej motivácie. Úlohou tréningu
v pretekovom období je udranie portovej formy a jej prípadné opätovné vyladenie.
V tréningu sa ete zniuje tréningové zaaenie, ale intenzita sa udruje na vysokej,
hraniènej úrovni. V pretekovom období je dôleité stále ovplyvòova rozhodujúce
komponenty portového výkonu, ale zásadné prestavby u nie sú reálne. Tréning
sa prispôsobuje termínovému kalendáru a aktuálnemu stavu atléta. Popri kondiènej
a technickej príprave èoraz väèí význam nadobúda taktická a psychická zloka
prípravy. Predovetkým taktická a krátkodobá psychologická príprava bezprostredne
zameraná na konkrétne preteky.
Frekvencia úèasti na pretekoch je ve¾mi individuálna aj vzh¾adom na psychickú
nároènos pretekov a rozdiely v pretekovom zaaení v jednotlivých atletických
disciplínach. Suslov (2000) uvádza nasledovný poèet tartov za rok u atlétov vysokej
výkonnosti:
- printy a prekáky (bez tafiet) 25 40 (45 aj s halou),
- behy na stredné a dlhé vzdialenosti 12 25,
- maratón 8 12, vrátane 2 3 celých maratónov,
- chôdza 6 10,
- skoky 15 25,
- vrh a hody 12 25,
- viacboje 3 4 celé viacboje.
Atléti vysokej výkonnosti pri pretekoch v halách absolvovali jednu sériu tartov
(od 3 do 10). Letné pretekové obdobie u nich pozostávalo obyèajne z 1 3 sérií
tartov, s dåkou trvania 2 9 týdòov kadá, pri dosiahnutí portovej formy poèas
3 4 týdòov. Poèas RTC absolvujú do hlavného tartu sezóny pribline 2/3 tartov
svojho individuálneho kalendára (Suslov, 2000).
71
V pretekovom období atléti vrcholovej výkonnosti absolvujú len hlavné tarty
v stave najvyej portovej formy. Ich poèet je ve¾mi individuálny aj v závislosti od
atletickej disciplíny. Ostatné tarty sú pomocné a slúia k príprave na hlavné tarty.
Prechodné obdobie
Prechodné obdobie zabezpeèuje aktívny oddych v irokom ponímaní. Cie¾om
oddychu je po nároènom tréningovom a pretekovom zaaení predís tomu, aby
nedolo k pretrénovaniu. Prechodné obdobie tvorí nieko¾ko regeneraèných
mikrocyklov (obyèajne 3 6). Suslov (2000) uvádza, e prechodné obdobie u väèiny
atlétov vrcholovej výkonnosti trvá okolo 4 týdòov.
Hlavná pozornos sa venuje zotaveniu. Výrazne sa zniuje ve¾kos zaaenia.
Uplatòuje sa predovetkým aeróbne zaaenie nízkej intenzity nepecifického
charakteru. Výber cvièení je ve¾ký, predovetkým z prostriedkov emocionálneho
charakteru, v rôznom prostredí a pod¾a individuálnych záujmov atlétov. Tréning sa
na nieko¾ko dní môe aj prerui. Regeneraèné procesy sa urých¾ujú aj pobytom
v kúpe¾och, v klimaticky výhodným podmienkach (more, hory). Úlohou prechodného
obdobia je nielen telesné ale aj duevné zotavenie.
Tréningová jednotka
Tréningová jednotka (TJ) je základná organizaèná forma tréningového
procesu. Predstavuje relatívne samostatný celok obyèajne s trvaním 90 120 min.
Tréningová jednotka nadväzuje na ïalie tréningové jednotky tréningového
mikrocyklu. Obsah, nadväznos a spojitos jednotiek je urèená zameraním
mikrocyklu. Vzh¾adom k obsahu a truktúre jednotky je potrebné pri jej príprave a
realizácii repektova zákonitosti platné pre vnútornú stavbu jednotky a súèasne
vychádza z poiadaviek vyplývajúcich z ich zaradenia v tréningovom cykle.
Dôslednos premyslenia vetkých súvislostí spojených s dôkladnou prípravou
jednotky zvyuje pravdepodobnos dosiahnutia oèakávaného cie¾a. truktúra
tréningovej jednotky sa s oh¾adom na fyziologické, pedagogické a psychologické
zákonitosti èlení na úvodnú, hlavnú a závereènú èas.
Cie¾om úvodnej èasti tréningovej jednotky je pripravi atléta na plnenie cie¾ov
a úloh jednotky a s tým spojené zaaenie v jej hlavnej èasti. V úvodnej èasti sa
plnia tieto hlavné úlohy:
- oboznámenie s cie¾om a úlohami,
- oboznámenie s organizáciou TJ,
- rozcvièenie - krátky streèing
- rozohriatie,
- veobecná èas,
- peciálna èas.
72
Tréner zaháji TJ obvyklým spôsobom, vyhovujúcim jemu a atlétom. Potom ete
zhodnotí predchádzajúcu TJ, alebo preteky a oboznámi sa s aktuálnym stavom
atlétov. Nasleduje zoznámenie atlétov s cie¾om a úlohami.
Samotnému rozcvièeniu treba venova dostatoènú pozornos nielen na
pretekoch, ale aj v tréningu. Vyspelí atléti majú zauívaný istý postup. Súèasne je
v rozcvièení nevyhnutná urèitá variabilita vzh¾adom k nasledujúcemu obsahu,
truktúre zaaenia, úlohám, podmienkam, aktuálnemu stavu, atï. Dåka rozcvièenia
je závislá od nasledujúceho zaaenia v hlavnej èasti TJ. V tréningu atlétov trvá
rozcvièenie obyèajne 30 min a viac. Rozcvièenie by malo organizmus postupne
pripravi na tréningové zaaenie: od navodenia stavu optimálnej aktivácie ku
zvýeniu aktivity systémov organizmu, vrátane koordinácie. Nastane tak primerané
zvýenie prísluných fyziologických funkcií. Hlavná èas TJ potom môe zaèa pri
optimálnej nervovej vzruivosti a vyej metabolickej úrovni.
Rozcvièenie by malo zaèa krátkym streèingom, pri ktorom sa celý organizmus
ponaahuje a tak sa pripraví na rozohriatie aeróbneho charakteru. V tréningu
atlétov sa najèastejie pouíva klus (u chodcov chôdza) v primeranom tempe a
objeme. Pritom sa intenzita postupne zvyuje. Cie¾om tejto èasti je zvýi teplotu
tela, krvný obeh a metabolizmus, èo spätne stimuluje zvýenie dodávky kyslíka.
Nasleduje veobecná èas, ktorú tvorí streèing (v úvodnej èasti TJ sa vyuíva
predovetkým metóda postizometrického naahovania), resp. gymnastické
rozcvièenie. Táto èas je zameraná na prípravu oporno-pohybového aparátu. Súèasne
dochádza k aktivácii CNS, analyzátorov a súèasne sa reguluje aktuálny psychický
stav (koncentrácia, zvýenie motivácie, atï.). peciálna èas rozcvièenia tvorí
prechod medzi veobecnou èasou a zameraním hlavnej èasti. Jej cie¾om je pecifická
príprava organizmu na nasledujúce zaaenie, aktualizácia pecifických pohybových
stereotypov, ktoré budú uplatòované v hlavnej èasti TJ. Táto èas má výrazný
preventívny charakter. Premyslená a dôkladná realizácia rozcvièenia pozitívne
ovplyvòuje hlavnú èas tréningovej jednotky, priebeh zotavovacích procesov a
môe predovetkým u detí a mládee prispieva ku zvyovaniu zdatnosti, zdravia a
technickej dokonalosti atlétov.
V hlavnej èasti tréningovej jednotky sa plní stanovený cie¾ a úlohy TJ. Dôleité
je spája plnenie cie¾ov jednotlivých zloiek s cie¾om zabezpeèi efektívne pôsobenie
tréningového podnetu. Z h¾adiska priebehu zaaenia v TJ býva v hlavnej èasti
dosahovaný vrchol zaaenia. Pri rozhodovaní o truktúre hlavnej èasti je nutné
vychádza z postupnosti:
- nácvik a zdokona¾ovanie techniky atletických disciplín (príp. koordinaèné
cvièenia),
- rozvoj rýchlostných schopností,
- rozvoj rýchlostno-silových schopností,
- rozvoj silových schopností,
73
- rozvoj vytrvalostných schopností najprv anaeróbnych schopností potom
aeróbnych schopností.
Tréningová jednotka môe by koncipovaná tak, e má jednu dominantnú úlohu,
alebo viac úloh. Celkové zameranie môe by analytické, alebo skôr komplexné a
obsah môe tvori jedna pohybová èinnos alebo rôzne cvièenia. Vzh¾adom
k nadväznosti na ïalie TJ v mikrocykle je vhodné u pretekárov vrcholovej
výkonnosti koncipova tréningové jednotky tak, aby realizované cvièenia
predstavovali prevane nároky na jeden systém energetického zabezpeèenia, tzn.
sústredi sa na mení okruh tréningových úloh. U detí a mládee je vhodnejia
pestrejia truktúra TJ.
Hlavným cie¾om závereènej èasti tréningovej jednotky je zaisti prechod
z tréningového zaaenia k upokojeniu atléta (uvo¾neniu svalov a nervového
vypätia) a k ukonèeniu tréningovej jednotky. Dochádza k postupnému zniovaniu
tréningového zaaenia. Obyèajne sa vyuívajú cvièenia miernej intenzity (chôdza,
klus). Potom nasleduje streèing (v závereènej èasti TJ sa vyuíva hlavne metóda
postupného - permanentného naahovania), predovetkým so zameraním na najviac
zaaené svalové skupiny. Atléti vyuívajú aj kompenzaèné a relaxaèné cvièenia,
ktoré urých¾ujú zotavovacie procesy. V závereènej èasti tréningovej jednotky by
tréner mal zhodnoti absolvovanú TJ aj s motiváciou do ïalej tréningovej èinnosti.
Obsah a dåku závereènej èasti volíme v závislosti na realizovanom tréningovom
zaaení tak, aby sme kompenzovali telesnú a duevnú nároènos spojenú s plnením
cie¾a a úloh v hlavnej èasti TJ.
Tréningové jednotky z h¾adiska zamerania delíme na: rozvíjajúce, regeneraèné
a doplnkové. Rozvíjajúce tréningové jednotky sú vlastné tréningové jednotky
atletického charakteru. Ich obsahom je atletický tréning vo forme: prevane nácvik
a zdokona¾ovanie techniky, prevane rozvoj pohybových schopností, prevane
diagnostikovanie trénovanosti, modelovaný tréning, tonizácia, príp. iné zameranie.
Regeneraèná TJ je zameraná na urýchlenie zotavovacích procesov v rôznych
formách: chôdza, klus, plávanie, streèing, kompenzaèné cvièenia a pod. Doplnková
TJ býva zameraná na rozvoj pohybových schopností, aj na psychické odreagovanie
z jednostranného zaaenia. Jej obsah tvoria iné porty, príp. iné atletické disciplíny
ako je pecializácia atléta.
V jednom dni býva zaradených niekedy aj viac tréningových jednotiek. V príprave
vrcholových atlétov sa ve¾mi èastom zaraïujú dve tréningové jednotky denne.
Vtedy obyèajne býva jedna TJ aisková s väèím objemom a intenzitou. Prvá TJ
môe by prípravou na aiskovú TJ, má mení objem alebo intenzitu. V prípade
dvoch TJ za deò je potrebné dodra dostatoèný èasový odstup medzi nimi
minimálne 4 hod. Výnimoène sa v jednom tréningovom dni zaraïujú a 3, dokonca 4
TJ. Vtedy býva prvá TJ vo forme ranného cvièenia. Obsahom najèastejie býva
streèing, alebo rozvoj aeróbnej vytrvalosti. V prípade tvrtej TJ za deò (obyèajne
74
býva a vo veèerných hodinách) má TJ charakter regeneraèný alebo doplnkový.
Väèí poèet TJ v jednom dni (3 4) odporúèame len u atlétov vrcholovej výkonnosti,
napr. na sústredeniach poèas nieko¾kých dní.
75
11. PECIFIKÁ PRÍPRAVY V SKUPINÁCH ATLETICKÝCH
DISCIPLÍN
11.1 KRÁTKE HLADKÉ A PREKÁKOVÉ PRINTY
Charakteristika disciplín
Krátke printy patria medzi rýchlostno silové disciplíny, ktoré sa vykonávajú
maximálnou intenzitou. V hladkých behoch do 200 m úroveò výkonu urèujú
predovetkým rýchlostné schopnosti: rýchlos reakcie, akceleraèná rýchlos,
maximálna rýchlos, rýchlostno silové schopnosti a vytrvalos v rýchlosti. Ich
podiel sa mení v závislosti od dåky disciplíny.
Krátke prekákové printy sú technicko printérske disciplíny, v ktorých sa
na výkone podie¾a predovetkým technická zruènos a výkon v hladkom printe.
Technická zruènos obsahuje beh na celej pretekovej vzdialenosti: nábeh na 1.
prekáku, prekonanie prekáok, beh medzi prekákami a dobeh od poslednej prekáky
do cie¾a.
truktúra portového výkonu

Viacerí autori, na základe ukazovate¾ov pretekárov a pretekárok vrcholovej
výkonnosti, stanovili orientaèné normy základných somatických ukazovate¾ov
v jednotlivých disciplínach. Napriek tomu, e sa presadzujú mezomorfné a
mezoektomorfné typy a v behu na 200 m sa presadzujú vyí atléti ako v behu na 100
m, jednoznaène sa v krátkych hladkých printoch nepotvrdila priama závislos
portovej výkonnosti na somatických ukazovate¾och. To potvrdzuje vysokú
variabilitu somatických predpokladov, ktorých hodnoty sú v urèitom optimálnom
rozpätí. V krátkych prekákových printoch je vyia telesná výka a dåka dolných
konèatín rozhodujúcim faktorom portového výkonu.
Rozhodujúca èas potrebnej energie sa v krátkych printoch uvo¾òuje
anaeróbnym spôsobom. Pri behu na 100 m je to 96 % a pri behu na 200 m 94 %.
Z h¾adiska energetického zabezpeèenia sa na výkone v krátkych printoch podie¾ajú
zásoba ATP, kreatinfosfát (je vyuívaný k obnove ATP do 10 s) a pri dlom behu
ako 10 s prevauje anaeróbna glykolýza. Pri anaeróbnej glykolýze sa vo svaloch a v
krvi zvyuje mnostvo kyseliny mlieènej. Chlumský (1985) uvádza po výkone na 100
m hodnoty 10 14 mmol.l-1 a na 200 m hodnoty okolo 18 mmol.l-1.
Z motorických faktorov sú rozhodujúce rýchlostné schopnosti na celej
vzdialenosti: reakcia na tartový výstrel, akcelerácia, rýchlostno silové schopnosti
a vytrvalos v rýchlosti. Dobrá úroveò vnútrosvalovej a medzisvalovej koordinácie
sú predpokladom racionálnej techniky na celej vzdialenosti. V prekákových
printoch má väèí význam ako v hladkých printoch úroveò koordinaèných
schopností, odrazová sila a kåbová pohyblivos.
76
Frekvencia beeckých krokov je závislá na pohyblivosti centrálnej nervovej
sústavy (CNS). Záleí na schopnosti nervových buniek rýchlo strieda procesy
podrádenia a útlmu. Psychologická nároènos spoèíva v koncentrácii na tartový
výstrel, na krátkodobý výkon a v schopnosti vynaloi maximálne úsilie. Model
truktúry portového výkonu v behu na 100 m (pod¾a Kampmillera, 2000) je uvedený
v kapitole 3. portový výkon a jeho truktúra v atletike.
Tréning
V etape portovej predprípravy obsah tvorí tréning portovej vestrannosti.
Deti sa uèia základy rôznych portových odvetví. Z h¾adiska zamerania na krátke
printy obsah jednotlivých zloiek je nasledovný:
Kondièná príprava:
- rozvoj rýchlostných a koordinaèných schopností formou hier, súaí a
tafetových behov,
- rozvoj frekvenèných schopností.
Technická príprava:
- osvojovanie základov techniky behu prípravnými cvièeniami beeckého
charakteru: peciálne beecké cvièenia, beecké rovinky, tarty, tafetový beh,
- osvojovanie prípravných cvièení na prekákový beh,
- osvojovanie tafetovej odovzdávky.
Taktická príprava:
- vyuitie poznatkov na primerané rozcvièenie a podanie portového výkonu.
Psychologická príprava:
- zameranie pozornosti na portový tréning a portový výkon.
Teoretická príprava:
- poznatky o prípravných cvièeniach beeckého charakteru,
- poznatky o technike behu,
- poznatky o základných pravidlách beeckých disciplín.
V etape základnej portovej prípravy obsah tvorí tréning atletickej vestrannosti.

Z h¾adiska zamerania na krátke printy obsah jednotlivých zloiek je nasledovný:
- rozvoj rýchlostných schopností pestrým výberom tréningových prostriedkov
(priama metóda),
- rozvoj frekvenèných schopností,
- rozvoj rýchlostno silových schopností,
- rozvoj koordinaèných schopností.
- osvojovanie a zdokona¾ovanie základov techniky behu prípravnými cvièeniami
beeckého charakteru: peciálne beecké cvièenia, beecké rovinky, tarty,
tafetový beh,
77
- osvojovanie a zdokona¾ovanie komplexnej techniky behu, tartov a tafetového
behu,
- zdokona¾ovanie prípravných cvièení na prekákový beh,
- osvojovanie zloitejích prípravných cvièení na prekákový beh,
- zdokona¾ovanie tafetovej odovzdávky dolným oblúkom.
- vyuitie poznatkov na primerané rozcvièenie a podanie portového výkonu v
atletike.
- rozvíja odolnos na zvyujúcu sa atletickú záa,
- zameranie pozornosti na atletický portový výkon,
- u prekákárov rozvíja odvahu pri prekonávaní prekáok.
- poznatky o prípravných cvièeniach beeckého charakteru a komplexnej technike
behu,
- poznatky o prípravných cvièeniach prekákového a tafetového behu,
- poznatky o pravidlách beeckých disciplín.
V etape peciálnej portovej prípravy obsah tvorí tréning v skupine

printérskych disciplín (dorastenecká kategória). Atlét sa postupne (v juniorskej
kategórii) pecializuje na vybranú disciplínu, alebo dve príbuzné disciplíny (napr.
100 m, 200 m). Z h¾adiska zamerania na krátke printy obsah jednotlivých zloiek je
nasledovný:
- rozvoj rýchlostných schopností pestrým výberom peciálnych tréningových
prostriedkov (priama metóda) vo väèom objeme ako v predchádzajúcej etape,
- rozvoj rýchlostno silových schopností s postupným (v juniorskej kategórii)
vyuitím aj nároènejích odrazových a posilòovacích cvièení (nepriama metóda).
- rozvoj rýchlostných schopností v primerane saených podmienkach (beh do
kopca, s odporom, atï.),
- rozvoj vytrvalosti v rýchlosti.
- zdokona¾ovanie základov techniky behu vyuitím irokej kály prípravných
cvièení beeckého charakteru,
- zdokona¾ovanie komplexnej techniky behu,
- zdokona¾ovanie techniky tartov na obe nohy a do zákruty,
- zvládnutie svalovej relaxácie pri behu submaximálnou rýchlosou,
- zdokona¾ovanie nároènejích prípravných cvièení na prekákový beh,
- zvládnutie komplexnej prekákarskej techniky a rytmu v príslunej kategórii
(dorastenecká, juniorská),
78
- zdokona¾ovanie tafetovej odovzdávky spodným a horným oblúkom v rôznych
podmienkach.
- primerané vyuitie poznatkov z prípravy v printérskych disciplínach v tréningu
a pretekoch na rozcvièenie a podanie portového výkonu v printoch,
- odhad tempa behu pri behu rôznou intenzitou.
- rozvíja samostatnos, rozhodnos, kreativitu, sebaovládanie v printérskom
tréningu a v pretekoch v printoch,
- rozvíja odolnos na zvyujúcu sa pecifickú záa ,
- zvyova odolnos na stresové situácie pri tartoch.
behu,
V etape vrcholovej portovej prípravy obsah tvorí tréning, ktorý je zameraný na

jednu printérsku disciplínu, príp. skupinu podobných printérskych disciplín.
Z h¾adiska zamerania na krátke printy obsah jednotlivých zloiek prípravy je
nasledovný:
- rozvoj rýchlostných schopností peciálnymi tréningovými prostriedkami vo
ve¾kom objeme aj s vyuitím najnároènejích a najefektívnejích prostriedkov
(napr. rozvoj supramaximálnej rýchlosti),
- rozvoj rýchlostno silových schopností s vyuitím aj nároènejích odrazových
cvièení (napr. plyometrická metóda),
- rozvoj rýchlostných schopností v saených podmienkach (beh do kopca,
s odporom, atï.),
- rozvoj vytrvalosti v rýchlosti v podmienkach vysokej hladiny laktátu,
- rozvoj silových schopností irokým výberom posilòovacích prostriedkov.
- zdokona¾ovanie komplexnej techniky liapavého a vihového behu na rovine a
v zákrute,
- zvládnutie svalovej relaxácie pri behu submaximálnou a maximálnou rýchlosou,
- zdokona¾ovanie nároènejích prípravných cvièení na prekákový beh,
- zvládnutie komplexnej prekákarskej techniky a rytmu v kategórii dospelých,
79
podmienkach.
- optimálne rozloenie rýchlosti behu na celej pretekovej vzdialenosti,
- odhad tempa behu pri behu rôznou intenzitou.
- individualizácia prípravy,
- rozvíja odolnos na vysokú pecifickú záa vo ve¾kom objeme ,
- zvyova odolnos na stresové situácie pri tartoch na významných pretekoch.
- poznatky o tréningu v printoch a technike hladkého, prekákového a
tafetového behu,
- poznatky o súanom poriadku,
Diagnostika
V diagnostike trénovanosti krátkych hladkých a prekákových printov
vyuívame nasledovné testy peciálnej výkonnosti:
- meranie reakèného èasu, v nepecifických aj v pecifických podmienkach,
- meranie akceleraènej rýchlosti na 20 m, 30 m, 40 m,
- meranie maximálnej rýchlosti na 20 m, 30 m, 40 m letmo,
- meranie vytrvalosti v rýchlosti beh na 150 m,
- meranie akceleraènej rýchlosti v prekákovom behu do¾ap za 1., 2., 3.
prekákou,
- meranie maximálnej rýchlosti v prekákovom behu rytmické jednotky,
- meranie vytrvalosti v rýchlosti v prekákovom behu do¾ap za 8. - 10.
prekákou, aj 2x za sebou,
- meranie odrazovej výbunosti skok do dia¾ky z miesta,
- meranie odrazových vytrvalostných schopností 10 skok z miesta striedavono,
- meranie skokanskej cyklickej výbunosti 50 m skokový beh,
- meranie kåbovej pohyblivosti predklon v prekákovom sede,
- funkèné testy anaeróbnej vytrvalosti uvedené v kapitole 7. Riadenie
portového tréningu v atletike,
- meranie kinematických parametrov pri hladkom printe maximálnou rýchlosou
napr. na 20 m letmo (trvanie opornej a letovej fázy, frekvencia krokov, dåka
krokov) - lokomometrom,
80
- kinematická a dynamická analýza (dráha aiska, uhly v kåboch, zrýchlenie, atï.)
2D videoanalýza.
11.2 DLHÉ HLADKÉ A PREKÁKOVÉ PRINTY
Dlhé printy patria medzi rýchlostno - silovo - vytrvalostné disciplíny, ktoré sa
vykonávajú maximálnou a submaximálnou intenzitou. V behu na 400 m úroveò
výkonu urèujú predovetkým peciálna vytrvalos, rýchlostné a silové schopnosti.
V behu na 400 m prek. o výkone rozhoduje predovetkým úroveò peciálnej
prekákarskej vytrvalosti, rýchlostné a silové schopnosti. Ve¾mi dôleitá je
schopnos atléta absolvova celú vzdialenos v optimálnom rytme, ktorý je
primeraný jeho schopnostiam.
Odlinos dlhých printov oproti krátkym je predovetkým v nároènosti behov
na 400 m a 400 m prek. z fyziologického a psychologického h¾adiska.

V behu na 400 m a hlavne v behu na 400 m prek. sa presadzujú predovetkým
vyie tíhle typy v oboch kategóriách. Výraznejie je to v kategórii muov, ktorí
majú absolútne aj relatívne vyie prekáky v pomere k výke postavy a aiska.
Najlepí atléti majú základné somatické parametre: telesná výka 185 190 cm, telesná
hmotnos 75 80 kg a eny 175 180 cm telesná výka a 60 65 kg telesná hmotnos.
V behu na 400 m prek. je vysoká tíhla postava predpokladom pre zvládnutie
krokového rytmu u muov vrcholovej výkonnosti 13 krokov a u ien 15 krokov.
Dlhý print je hranièná printérska vzdialenos, ktorá má v porovnaní s krátkymi
printérskymi vzdialenosami svoje osobitosti. Z fyziologických ukazovate¾ov sú
najdôleitejie: anaeróbna kapacita, mnostvo energetických látok typu
adenozíntrifosfát (ATP) a kreatínfosfát (CP) vo svaloch, rýchlos vzniku
metabolických látok vyplavených do krvi. Podstatná èas energie, 80 90 % sa
uvo¾òuje v anaeróbnom metabolickom reime. Vo svaloch sa pritom objavuje laktát
(kyselina mlieèna a jej soli). V dlhom printe dosahujú hodnoty laktátu 20 28 mmol.l-
1
. To je spojené s nepríjemnými subjektívnymi pocitmi nedostatku vzduchu. Vysoká
hladina kyseliny mlieènej pôsobí nepriaznivo aj na CNS, kde dochádza k poruchám
neurodynamických procesov, èo sa navonok prejavuje zhorenou koordináciou
nervovosvalového aparátu a poklesom rýchlosti behu.
Na výkone sa podie¾a celý komplex rýchlostných, vytrvalostných, silových
a koordinaèných schopností. Z h¾adiska pohybových schopností urèujúcimi sú
maximálna beecká rýchlos a peciálna vytrvalos. peciálna vytrvalos je
predpokladom realizácie individuálne optimálneho tempa v behu na 400 m
a optimálneho tempa a krokového rytmu v behu na 400 m prek. peciálna vytrvalos
81
je komplexným prejavom beeckej pripravenosti - rýchlostnej a vytrvalostnej. Jej
základom je vysoká úroveò aeróbnej vytrvalosti a pecifickou nadstavbou sú
rozvinuté anaeróbne schopnosti. Zo silových schopností je najdôleitejia
dynamická sila a peciálna vytrvalos v sile. Koordinaèné schopnosti sa prejavujú
viskozitou svalov, schopnosou rýchlej svalovej relaxácie a dobrou vnútrosvalovou
a medzisvalovou koordináciou. V behu na 400 m prek. má väèí význam ako v behu
na 400 m úroveò koordinaèných schopností, odrazová sila a kåbová pohyblivos.
Vysoké nároky v dlhých printoch sú aj z psychologického h¾adiska.
Najdôleitejie pre úspené absolvovanie behu sú: koncentrácia pozornosti,
vynaloenie optimálneho psychomotorického úsilia a schopnos odoláva
stupòujúcim sa nepriaznivým pocitom v druhej polovici vzdialenosti. V behu na
400 m prek. sú dôleité aj rozhodnos a odvaha v správnu vo¾bu optimálneho
krokového rytmu.
Tréning
Deti sa uèia základy rôznych portových odvetví. Z h¾adiska zamerania na dlhé
printy je obsah jednotlivých zloiek nasledovný:
- rozvoj rýchlostných a koordinaèných schopností formou hier, súaí a
tafetových behov,
- rozvoj aeróbnej vytrvalosti prostredníctvom hier, súaí a iných portov.
- osvojovanie prípravných cvièení na prekákový beh,
- osvojovanie tafetovej odovzdávky.

Z h¾adiska zamerania na krátke printy je obsah jednotlivých zloiek nasledovný:
82
(priama metóda),
- rozvoj rýchlostno-silových schopností,
- rozvoj koordinaèných schopností,
- rozvoj aeróbnej vytrvalosti.
tafetový beh,
behu,
- zdokona¾ovanie prípravných cvièení na prekákový beh z pravej aj ¾avej nohy,
- osvojovanie zloitejích prípravných cvièení na prekákový beh z pravej aj ¾avej
nohy,
- zdokona¾ovanie tafetovej odovzdávky dolným oblúkom.
atletike.
- rozvoj odvahy u prekákárov pri prekonávaní prekáok.
behu,
V etape peciálnej portovej prípravy obsah tvorí tréning v skupine

printérskych disciplín (dorastenecká kategória). Atlét sa postupne (v juniorskej
kategórii) pecializuje na vybranú disciplínu, alebo dve príbuzné disciplíny (napr.
400 m a 400 m prek.). Z h¾adiska zamerania na dlhé printy obsah jednotlivých
zloiek je nasledovný:
- rozvoj rýchlostno-silových schopností postupne aj vo vytrvalostnom prejave
(v juniorskej kategórii),
83
- rozvoj vytrvalosti v rýchlosti,
- rozvoj tempovej vytrvalosti,
- rozvoj peciálnej vytrvalosti výraznejie a v juniorskej kategórii,
- rozvoj aeróbnej vytrvalosti.
- zvládnutie svalovej relaxácie pri behu submaximálnou rýchlosou,
- zdokona¾ovanie nároènejích prípravných cvièení na prekákový beh z pravej
aj ¾avej nohy,
- zvládnutie komplexnej prekákarskej techniky z pravej a z ¾avej nohy a rytmu
v príslunej kategórii (dorastenecká, juniorská),
podmienkach.
- odhad tempa behu pri behu rôznou intenzitou,
- vo¾ba krokového rytmu a jej príp. zmeny poèas behu na 400 m prek. v rôznych
podmienkach.
- rozvíja odolnos na zvyujúcu sa záa rýchlostného a vytrvalostného charakteru,
- od juniorského veku zvyova odolnos na anaeróbny laktátový výkon,
- zvyova odolnos na stresové situácie pri tartoch.
behu,

jednu printérsku disciplínu, príp. skupinu podobných printérskych disciplín.
Z h¾adiska zamerania na dlhé printy obsah jednotlivých zloiek prípravy je
nasledovný:
84
- rozvoj rýchlostno-silových schopností s vyuitím aj nároènejích odrazových
- rozvoj rýchlostno-silových schopností vo vytrvalostnom prejave so zameraním
na peciálnu vytrvalos,
s odporom, atï.),
- rozvoj vytrvalosti v rýchlosti a peciálnej vytrvalosti v saených podmienkach,
- rozvoj vytrvalosti v rýchlosti v podmienkach vysokej hladiny laktátu,
- rozvoj peciálnej vytrvalosti,
- rozvoj silových schopností irokým výberom posilòovacích prostriedkov aj vo
vytrvalostnom prejave.
- zdokona¾ovanie komplexnej techniky liapavého a vihového behu na rovine a
v zákrute,
- zvládnutie svalovej relaxácie pri behu submaximálnou a maximálnou rýchlosou,
- zdokona¾ovanie nároènejích prípravných cvièení na prekákový beh z pravej
aj ¾avej nohy,
- zvládnutie komplexnej prekákarskej techniky z pravej a ¾avej nohy a rytmu
v kategórii dospelých.
- optimálne rozloenie rýchlosti behu na celej pretekovej vzdialenosti,
- odhad tempa behu pri behu rôznou intenzitou,
- vo¾ba krokového rytmu a jej príp. zmeny poèas behu na 400 m prek. v rôznych
podmienkach.
- rozvíja odolnos na vysokú pecifickú záa vo ve¾kom objeme,
85
- poznatky o tréningu v printoch a technike hladkého, prekákového a
tafetového behu,
Diagnostika
V diagnostike trénovanosti v dlhom hladkom a prekákovom printe vyuívame
nasledovné testy peciálnej výkonnosti:
- meranie maximálnej rýchlosti na 20 m, 30 m, 40 m letmo,
- meranie vytrvalosti v rýchlosti beh na 150 m, 300 m,
- meranie peciálnej vytrvalosti pre beh na 400 m - 2x200 m (interval 2 min)
- meranie peciálnej vytrvalosti v behu na 400 m pr. do¾ap za 5. - 8. prekákou,
- meranie kåbovej pohyblivosti predklon v prekákovom sede,
- kinematická a dynamická analýza (dráha aiska, uhly v kåboch, zrýchlenie, atï)
2D videoanalýza,
- meranie správneho rozloenia rýchlosti behu v behu na 400 m meranie 50 m
alebo 100 m úsekov,
- meranie správneho rozloenia behu v behu na 400 m prek. meranie do¾apov
za prekákami,
- meranie odrazovej výbunosti skok do dia¾ky z miesta,
- meranie odrazových vytrvalostných schopností 10 skok, 20 skok z miesta
striedavono,
- meranie skokanskej cyklickej výbunosti 50 m skokový beh, 100 m skokový beh.
11.3 BEHY NA STREDNÉ A DLHÉ VZDIALENOSTI
Beh patrí medzi prirodzené lokomócie èloveka, pri ktorom sú zapojené do èinnosti
ve¾ké svalové skupiny dolných konèatín, zaauje sa dýchací, obehový a
metabolický systém. Pre svoju jednoduchos a blahodárne úèinky na srdcovo-
cievny, dýchací a obehový systém, ako aj vnútorné orgány patria behy na stredné
a dlhé vzdialenosti medzi najrozírenejie atletické disciplíny. Dochádza pritom
k priamemu súboju vetkých pretekárov, èo zvyuje ich atraktivitu. Beh by mal
prebieha prirodzene, automaticky a èo najekonomickejie.
86
V behoch na stredné a dlhé vzdialenosti sa presadzujú tíhle typy v oboch
kategóriách. V podstate platí, e èím na dlhiu vzdialenos sa pretekári pecializujú,
tým sú ich telesné rozmery menie. Základné somatické parametre u najlepích atlétov
sú nasledovné:
u muov pre behy na stredné vzdialenosti telesná výka 180 - 185 cm, telesná
hmotnos 70 - 75 kg a eny 165 - 170 cm telesná výka a 55 60 kg telesná hmotnos,
u muov pre behy na dlhé vzdialenosti telesná výka 170 - 175 cm, telesná hmotnos
55 - 60 kg a eny 155 - 160 cm telesná výka a 45 50 kg telesná hmotnos.
Dôleité pri tom je, aby percento telesného tuku bolo èo najniie.
Behy na stredné a dlhé vzdialenosti sú vytrvalostné disciplíny, ktoré sa
vykonávajú submaximálnou, strednou alebo nízkou intenzitou. Úroveò
vytrvalostných schopností urèujú predovetkým funkèné schopnosti srdcovo-
cievnej sústavy, dýchacej sústavy, energetické zásoby a ekonomickos behu.
Bioenergetické zabezpeèenie svalovej èinnosti sa v behoch na stredné a dlhé
vzdialenosti mení v závislosti od dåky pretekovej vzdialenosti, teda od èasu trvania
pohybovej èinnosti. Èím je vzdialenos dlhia, tým výraznejie je zastúpenie
aeróbneho energetického krytia a èím je vzdialenos kratia, tým je výraznejie
zastúpenie anaeróbneho energetického krytia (tab. 6). Z h¾adiska bioenergetického
zabezpeèenia je v behoch na stredné vzdialenosti rozhodujúca anaeróbna laktátová
kapacita, v behu na 800 m aj anaeróbny laktátový výkon a v behu na 1500 m aj
aeróbny výkon. V behoch na dlhé vzdialenosti je rozhodujúci aeróbny výkon a èím
je vzdialenos dlhia, tým väèiu úlohu zohráva aeróbna kapacita.
Tabu¾ka 6 Pomer aeróbneho a anaeróbneho energetického krytia v jednotlivých

beeckých disciplínach
V behoch na stredné vzdialenosti sú rozhodujúcimi pohybovými schopnosami

peciálna vytrvalos pre danú pretekovú disciplínu, tempová vytrvalos (rýchlos
rovnajúca sa vzdialenosti o jeden stupeò dlhej) a tempová rýchlos (rýchlos
rovnajúca sa vzdialenosti o jeden stupeò kratej). V behoch na dlhé vzdialenosti je
rozhodujúca peciálna vytrvalos a tempová vytrvalos. Základom, predovetkým
pre behy na dlhé vzdialenosti, je aeróbna vytrvalos, kedy je príjem a spotreba
kyslíka v rovnováhe.
87
Príprava a podanie výkonu v behoch na stredné a dlhé vzdialenosti vyaduje
pecifické nároky aj z psychologického h¾adiska. Najdôleitejie pre úspené
absolvovanie celej vzdialenosti sú: vynaloenie optimálneho psychomotorického
úsilia, schopnos odoláva stupòujúcej sa únave a nepriaznivým subjektívnym
pocitom v druhej polovici vzdialenosti.
Tréning
Deti sa uèia základy rôznych portových odvetví. Z h¾adiska zamerania na behy na
stredné a dlhé vzdialenosti je obsah jednotlivých zloiek nasledovný:
- pohybové hry vytrvalostného charakteru v rôznych podmienkach (tadión,
terén, telocvièòa),
- rozvoj aeróbnej vytrvalosti prostredníctvom hier, súaí a iných portov,
- beh pomalým tempom klus,
- beh v rovnovánom stave.
- osvojovanie prípravných cvièení na prekákový beh.

Z h¾adiska zamerania na stredné a dlhé vzdialenosti je obsah jednotlivých zloiek
nasledovný:
- pohybové a portové hry na rozvoj vytrvalostných schopností,
- turistika a individuálne porty na rozvoj vytrvalostných schopností,
- beh v rovnovánom stave,
- orientaèný beh,
- beh stanovenou rýchlosou najmenej 20 minút trvania,
- vytrvalostný beh so zmenami rýchlosti.
88
tafetový beh,
behu,
- zdokona¾ovanie prípravných cvièení na prekákový beh.
- vyuitie poznatkov na primerané rozcvièenie a podanie portového výkonu v atletike,
- odhad tempa pri behu v rovnovánom stave.
- rozvíja odolnos na zaaenie aeróbneho charakteru.
behu,
V etape peciálnej portovej prípravy obsah tvorí tréning v skupine behov na

stredné a dlhé vzdialenosti. Atlét sa postupne (v juniorskej kategórii) pecializuje
na skupinu behov na stredné vzdialenosti alebo na skupinu behov na dlhé
vzdialenosti. U potencionálnych becov na stredné vzdialenosti môe by aj
zameranie na disciplíny 400 m a 800 m.
Z h¾adiska zamerania na behy na stredné a dlhé vzdialenosti je obsah
jednotlivých zloiek nasledovný:
- pohybové a portové hry so zameraním na rozvoj vytrvalostných schopností,
- turistika a iné individuálne porty so zameraním na rozvoj vytrvalostných
schopností,
- beh nízkej intenzity, klus (srdcová frekvencia 120 - 130 n.min-1),
- beh nízkej a strednej intenzity (srdcová frekvencia okolo 130 - 150 n.min-1),
- beh strednej intenzity (srdcová frekvencia okolo 150 - 170 n.min-1),
- vytrvalostný beh so zmenami rýchlosti,
- rozvoj tempovej rýchlosti,
- rozvoj peciálnej vytrvalosti výraznejie a v juniorskej kategórii,
- rozvoj odrazových a silových schopností vo vytrvalostnom prejave,
- beh do kopca a opakované odrazy so záaou vo vytrvalostnom prejave.
89
- zdokona¾ovanie základov techniky behu prípravnými cvièeniami beeckého
prekákový beh,
- upevni racionálnu techniku behu a súèasne ju prispôsobi individuálnym
osobitostiam,
- zvládnutie svalovej relaxácie pri behu,
- zdokonali techniku prebehu prekáok,
- zvládnutie tafetovej odovzdávky v spoloènom odovzdávacom území,
- zvládnu techniku behu v teréne.
- primerané vyuitie poznatkov z prípravy v behoch na stredné a dlhé vzdialenosti
v tréningu a pretekoch na rozcvièenie a podanie portového výkonu,
- odhad tempa pri behu rôznou intenzitou,
- ovládanie viacerých taktických variantov pri behu na stredné a dlhé vzdialenosti.
- rozvíja odolnos na zvyujúcu sa monotónnu záa vytrvalostného charakteru,
- zameranie pozornosti na atletický výkon strednodobého a dlhodobého trvania,
- rozvíja odolnos na záa aeróbneho charakteru aeróbny výkon a aeróbna
kapacita,
- rozvíja odolnos na zaaenie anaeróbneho charakteru anaeróbna laktátová
kapacita.
behu,
- poznatky o pravidlách beeckých disciplín,
- základné poznatky o tréningu v behoch na stredné a dlhé vzdialenosti.

behy na stredné vzdialenosti alebo behy na dlhé vzdialenosti, príp. aj viac príbuzných
disciplín. Z h¾adiska zamerania na behy na stredné a dlhé vzdialenosti je obsah
jednotlivých zloiek prípravy nasledovný:
schopností,
- beh nízkej intenzity, klus (srdcová frekvencia 120 - 130 n.min-1),
- beh nízkej a strednej intenzity (srdcová frekvencia okolo 130 - 150 n.min-1),
90
- beh strednej intenzity (srdcová frekvencia okolo 150 - 170 n.min-1),
- rozvoj tempovej rýchlosti,
- rozvoj peciálnej vytrvalosti,
- rozvoj odrazových a silových schopností vo vytrvalostnom prejave,
- beh do kopca a opakované odrazy so záaou vo vytrvalostnom prejave.
- zdokona¾ovanie základov techniky behu prípravnými cvièeniami beeckého
prekákový beh,
- upevni racionálnu techniku behu a súèasne ju prispôsobi individuálnym
osobitostiam,
- zvládnutie svalovej relaxácie pri behu,
- zdokonali techniku prebehu prekáok,
- zvládnutie tafetovej odovzdávky v spoloènom odovzdávacom území,
- zvládnu techniku behu v teréne.
- primerané vyuitie poznatkov z prípravy v behoch na stredné a dlhé vzdialenosti
v tréningu a pretekoch na rozcvièenie a podanie portového výkonu,
- odhad tempa pri behu rôznou intenzitou,
- ovládanie viacerých taktických variantov pri behu na stredné a dlhé vzdialenosti.
- zameranie pozornosti na atletický výkon strednodobého a dlhodobého trvania,
- rozvíja samostatnos, rozhodnos, kreativitu, sebaovládanie v tréningu behov
a v pretekoch,
- poznatky o prípravných cvièeniach beeckého charakteru a komplexnej technike behu,
- poznatky o pravidlách beeckých disciplín,
- hlbie poznatky o tréningu v behoch na stredné a dlhé vzdialenosti.
Diagnostika
V diagnostike trénovanosti v behoch na stredné a dlhé vzdialenosti vyuívame
nasledovné testy peciálnej výkonnosti:
91
- Cooperov test a jeho modifikácie napr. 6 min beh pre deti meranie aeróbnych
schopností,
- Conconiho test meranie aeróbnych schopností,
- funkèné testy aeróbnej vytrvalosti uvedené v kapitole 7. Riadenie portového
tréningu v atletike,
- kinematická a dynamická analýza (dráha aiska, uhly v kåboch, zrýchlenie, atï)
2D videoanalýza,
- meranie správneho rozloenia rýchlosti behu v behoch na stredné a dlhé
vzdialenosti napr. v behu na 800 m kadých 200 m, v behu na 5000 m kadých
1000 m, atï.
11.4 ATLETICKÁ CHÔDZA
Charakteristika disciplíny
Atletická chôdza vychádza z najprirodzenejieho pohybu èloveka z chodenia.
Z biomechanického h¾adiska sa chôdza odliuje od behu dráhou aiska (najvyí
bod dráhy je poèas opornej fázy vo vertikálnom postavení a pri behu je najvyí bod
poèas letu). V pretekovej podobe tento pohyb u nie je taký prirodzený, lebo je
zloitejí, tylizovaný a zviazaný pravidlami. Chodecké disciplíny sú typickými
vytrvalostnými pohybovými výkonmi. V atletickej chôdzi na rozdiel od iných atletických
disciplín má správna technika význam nielen pre efektívnos a ekonomickos pohybu,
ale aj pre regulárnos výkonu v súlade s atletickými pravidlami.

V atletickej chôdzi sa v posledných rokoch presadzujú pretekári niích postáv
v oboch kategóriách. Niektorí autori uvádzajú, e majú podobné somatické
ukazovatele ako beci na 1500 m. Základné somatické parametre u najlepích chodcov
sú nasledovné: u muov telesná výka 165 - 175 cm, telesná hmotnos 60 - 70 kg
a eny telesná výka 155 - 165 cm a telesná hmotnos 50 60 kg. Obyèajne majú
dobre vyvinuté svalstvo a dôleité je nízke percento telesného tuku. Z h¾adiska
somatických ukazovate¾ov je dôleitá aj stavba dolných konèatín.
Atletická chôdza je vytrvalostná disciplína, pecifikom ktorej je vysoká
frekvencia chodeckých krokov. Úroveò vytrvalostných schopností urèujú
predovetkým funkèné schopnosti srdcovo-cievnej sústavy, dýchacej sústavy,
energetické zásoby a ekonomickos chôdze.
Bioenergetické zabezpeèenie svalovej èinnosti sa v chodeckých disciplínach
mení v závislosti od dåky pretekovej vzdialenosti, teda od èasu trvania pohybovej
èinnosti. Èím je vzdialenos dlhia, tým výraznejie je zastúpenie aeróbneho
92
energetického krytia a èím je vzdialenos kratia, tým je výraznejie zastúpenie
anaeróbneho energetického krytia. Z h¾adiska bioenergetického zabezpeèenia je
v oficiálnych chodeckých disciplínach ien (20 km) a muov (20 a 50 km) v atletickej
chôdzi podobný podiel aeróbnej a anaeróbnej práce ako v maratóne, tj. 97 98 %:
2 3 %. Rozhodujúcim ukazovate¾om energetického zabezpeèenia svalovej práce
je aeróbna kapacita.
V atletickej chôdzi je rozhodujúcou pohybovou schopnosou peciálna
vytrvalos pre danú pretekovú disciplínu, tempová vytrvalos (rýchlos rovnajúca
sa dlhej vzdialenosti) a tempová rýchlos (rýchlos rovnajúca sa kratej
vzdialenosti). Základom je aeróbna vytrvalos.
Príprava a podanie primeraného výkonu v atletickej chôdzi vyaduje optimalizova
aj psychické faktory. Rozhodujúce pre úspené absolvovanie celej vzdialenosti sú:
vynaloenie optimálneho psychomotorického úsilia, schopnos odoláva
stupòujúcej sa únave, schopnos sebakontroly techniky poèas celej vzdialenosti
(aj pod¾a poètu návrhov na vylúèenie) a schopnos odoláva nepriaznivým
subjektívnym pocitom v druhej polovici vzdialenosti.
Tréning
Deti sa uèia základy rôznych portových odvetví. Z h¾adiska zamerania na atletickú
chôdzu je obsah jednotlivých zloiek nasledovný:
- pohybové hry vytrvalostného charakteru v rôznych podmienkach (tadión,
terén, telocvièòa),
- rozvoj aeróbnej vytrvalosti prostredníctvom hier, súaí a iných portov,
- beh v rovnovánom stave.
- obyèajná chôdza,
- nácvik práce paí,
- oboznámenie s chodeckou abecedou.
- poznatky o prípravných cvièeniach chodeckého charakteru,
- poznatky o technike atletickej chôdze,
- poznatky o základných pravidlách atletickej chôdze.
93
Z h¾adiska zamerania na atletickú chôdzu je obsah jednotlivých zloiek nasledovný:
- pohybové a portové hry na rozvoj vytrvalostných schopností,
- peia turistika a individuálne porty na rozvoj vytrvalostných schopností,
- beh pomalým tempom, klus,
- beh stanovenou rýchlosou najmenej 20 minút trvania,
- atletická chôdza v rovnovánom stave najmenej 30 minút trvania,
- úseky na rozvoj rýchlosti absolvované chôdzou.
- obyèajná chôdza,
- nácvik práce paí,
- osvojovanie základov techniky atletickej chôdze s rôznymi obmenami: cez pätu,
predåený krok, s vytáèaním panvy, s prenáaním aiska,
- nácvik chodeckej abecedy.
- vyuitie poznatkov na primerané rozcvièenie a podanie portového výkonu
v atletike,
- odhad tempa pri atletickej chôdzi v rovnovánom stave.
- rozvíja odolnos na zaaenie aeróbneho charakteru.
- poznatky o prípravných cvièeniach chodeckého charakteru,
- poznatky o technike atletickej chôdze,
- poznatky o základných pravidlách atletickej chôdze.
V etape peciálnej portovej prípravy obsah tvorí tréning zameraný na

vytrvalostné disciplíny s orientáciou na atletickú chôdzu. Atlét sa postupne (v
juniorskej kategórii) pecializuje na atletickú chôdzu.
Z h¾adiska zamerania na atletickú chôdzu je obsah jednotlivých zloiek
nasledovný:
schopností,
- beh stanovenou rýchlosou do 60 minút trvania,
94
- atletická chôdza v rovnovánom stave do dvoch hodín trvania,
- úseky na rozvoj rýchlosti absolvované chôdzou,
- úseky na rozvoj tempovej vytrvalosti absolvované chôdzou,
- úseky na rozvoj tempovej rýchlosti absolvované chôdzou,
- rozvoj silových schopností vo vytrvalostnom prejave,
- beh do kopca vo vytrvalostnom prejave.
- zdokona¾ovanie chodeckej abecedy,
- peciálne chodecké cvièenia, postupne aj vo vysokej intenzite,
- zdokona¾ovanie komplexnej techniky atletickej chôdze v rôznej intenzite.
- primerané vyuitie poznatkov z prípravy v atletickej chôdzi v tréningu a
pretekoch na rozcvièenie a podanie portového výkonu,
- odhad tempa pri atletickej chôdzi rôznou intenzitou,
- ovládanie viacerých taktických variantov pri pretekoch v atletickej chôdzi.
- zameranie pozornosti na atletický výkon dlhodobého trvania,
- rozvíja odolnos na záa aeróbneho charakteru - aeróbna kapacita.
- poznatky o prípravných cvièeniach chodeckého charakteru a komplexnej technike
atletickej chôdze,
- poznatky o pravidlách atletickej chôdze,
- základné poznatky o tréningu v atletickej chôdzi.

atletickú chôdzu, u muov to môe by pecializácia na 20 km alebo na 50 km.
Z h¾adiska zamerania na atletickú chôdzu je obsah jednotlivých zloiek prípravy
nasledovný:
schopností,
- beh stanovenou rýchlosou do 120 minút trvania,
- atletická chôdza v rovnovánom stave do 3 hodín trvania,
95
- úseky na rozvoj rýchlosti absolvované chôdzou.
- úseky na rozvoj tempovej vytrvalosti absolvované chôdzou,
- úseky na rozvoj tempovej rýchlosti chôdzou,
- úseky na rozvoj peciálnej vytrvalosti,
- rozvoj silových schopností vo vytrvalostnom prejave,
- beh do kopca vo vytrvalostnom prejave.
- zdokona¾ovanie techniky atletickej chôdze prípravnými cvièeniami chodeckého
charakteru: chodecká abeceda, peciálne chodecké cvièenia aj vo vysokej intenzite,
- zdokona¾ovanie komplexnej techniky atletickej chôdze v rôznej intenzite,
- zdokona¾ovanie komplexnej techniky atletickej chôdze v rôznom teréne,
- úseky absolvované chôdzou so zmenami rýchlosti stupòované, rozloené,
zapínané, vlnovité,
- upevni racionálnu techniku atletickej chôdze a prispôsobi ju individuálnym
osobitostiam,
- zvládnutie svalovej relaxácie pri chôdzi.
- primerané vyuitie poznatkov z prípravy v atletickej chôdzi v tréningu a
pretekoch na rozcvièenie a podanie portového výkonu,
- odhad tempa pri atletickej chôdzi rôznou intenzitou,
- ovládanie viacerých taktických variantov pri pretekoch v atletickej chôdzi.
- zameranie pozornosti na atletický výkon dlhodobého trvania,
- rozvíja odolnos na záa aeróbneho charakteru - aeróbna kapacita.
- poznatky o prípravných cvièeniach chodeckého charakteru a komplexnej technike
atletickej chôdze,
- poznatky o pravidlách atletickej chôdze,
- hlbie poznatky o tréningu v atletickej chôdzi.
Diagnostika
V diagnostike trénovanosti v atletickej chôdzi vyuívame nasledovné testy
peciálnej výkonnosti:
96
- kinematická a dynamická analýza techniky atletickej chôdze (dráha aiska, uhly
v kåboch, zrýchlenie, atï.) 2D videoanalýza,
- meranie správneho rozloenia rýchlosti chôdze napr. meranie kadého
kilometrového úseku.
11.5 SKOK DO DIA¼KY A TROJSKOK
Skok do dia¾ky a trojskok sú rýchlostno-silové disciplíny technického
charakteru. Skok do dia¾ky je pomerne jednoduchá disciplína, avak zvládnu
techniku skoku a odraz v plnej rýchlosti a na presne vymedzenom mieste je ve¾mi
nároèné. Trojskok je nároèná disciplína. Nároènos spoèíva v zaaení oporno-
pohybového aparátu pri vykonaní trojskoku vo ve¾kej rýchlosti.

Výkon v skoku do dia¾ky relatívne málo závisí od somatických ukazovate¾ov.
Z ukazovate¾ov telesného rozvoja je výhodou vyia telesná výka, dlhie dolné
konèatiny. Ani v trojskoku nemôeme hovori o vyslovene vhodnom somatotype
atléta, ale výhodou sa ukazuje vysoká postava muskulárneho, alebo ¾achovitého
typu s dlhými dolnými konèatinami a niou telesnou hmotnosou. Na významných
podujatiach sa väèinou presadzujú pretekári s nasledovnými parametrami:
skok do dia¾ky mui telesná výka 180 185 cm, telesná hmotnos 75 80 kg,
eny telesná výka 170 175 cm, telesná hmotnos 65 70 kg,
trojskok mui telesná výka 185 190 cm, telesná hmotnos 78 84 kg,
eny telesná výka 175 180 cm, telesná hmotnos 68 73 cm.
Z h¾adiska bioenergetického zabezpeèenia v oboch disciplínach ide o anaeróbny
alaktátový výkon. Z h¾adiska podania výkonu je preto rozhodujúcim zdrojom energie
zásoba ATP vo svaloch.
Predpokladmi na dosiahnutie vysokej výkonnosti sú primeraná úroveò
vestrannej kondiènej pripravenosti, úroveò rýchlosti, odrazovej výbunosti,
ohybnosti a koordinácie. Rozhodujúcimi pohybovými schopnosami sú beecká
rýchlos (schopnos akcelerácie a maximálna rýchlos) a odrazová výbunos.
Ohybnos a koordinácia sú dôleité pre harmonické spojenie vetkých èastí v skoku
do dia¾ky aj v trojskoku. V trojskoku sú ve¾mi dôleité aj odrazová sila, úroveò
prunosti a rozsah pohybu v kåboch. V skoku do dia¾ky, ale predovetkým
v trojskoku sa vyaduje vestranná pripravenos na zvládnutie zaaenia v skoku.
V portovom výkone oboch disciplín sú dôleité aj psychické predpoklady. Za
najdôleitejie sa povaujú: vysoká koncentrácie na krátkodobý výkon, intenzita
vô¾ových úsilí pri odraze, rozhodnos a agresivita na pretekoch.
97
Tréning
Deti sa uèia základy rôznych portových odvetví. Z h¾adiska zamerania na skok do
dia¾ky a trojskok je obsah jednotlivých zloiek nasledovný:
- rozvoj rýchlostných, odrazových a koordinaèných schopností formou hier,
súaí a tafetových behov,
charakteru: peciálne beecké cvièenia, beecké rovinky,
- osvojovanie správneho vykonania odrazu znomo, z jednej aj druhej nohy:
skoky z miesta, skoky z krátkeho rozbehu, skoky smerom do výky, skoky smerom
do dia¾ky, skoky na cie¾.
- základné poznatky o technike skoku,
- poznatky o základných pravidlách skoku do dia¾ky a trojskoku.

Z h¾adiska zamerania na skok do dia¾ky a trojskok je obsah jednotlivých zloiek
nasledovný:
(priama metóda),
- rozvoj rýchlostno-silových schopností (odrazové cvièenia, ktoré výrazne
nezaaujú oporno-pohybový aparát),
- osvojovanie a zdokona¾ovanie komplexnej techniky behu,
- technické prípravné cvièenia skokanského charakteru,
- nácvik a zdokona¾ovanie techniky skoku do dia¾ky (kroèmo 1,5 kroka, závesom)
z krátkeho rozbehu z pravej aj ¾avej nohy.
98
- vyuitie poznatkov na primerané rozcvièenie a podanie portového výkonu v atletike.
- zameranie pozornosti na atletický portový výkon.
behu,
- poznatky o prípravných cvièeniach pre skok do dia¾ky,
- základné poznatky o technike skoku do dia¾ky,
- poznatky o pravidlách skoku do dia¾ky a trojskoku.
V etape peciálnej portovej prípravy obsah tvorí tréning v skupine skokanských

disciplín, príp. aj printérskych disciplín (dorastenecká kategória). Atlét sa postupne
(v juniorskej kategórii) pecializuje na vybranú disciplínu, alebo dve príbuzné
disciplíny (napr. skok do dia¾ky a trojskok). Z h¾adiska zamerania na skok do dia¾ky
a trojskok je obsah jednotlivých zloiek nasledovný:
- rozvoj rýchlostno-silových schopností s postupným (v juniorskej kategórii)
vyuitím aj nároènejích odrazových a posilòovacích cvièení (nepriama metóda),
ale nie pred ukonèením biologického rozvoja organizmu,
- rozvoj odrazovej výbunosti, u trojskokanov s vyuitím opakovaných odrazov
a ich rôznych kombinácií,
- nároènejie technické prípravné cvièenia skokanského charakteru (napr.
nasadenie odrazu, detaily letovej fázy, doskok; v trojskoku aj spájanie poskoku
a preskoku, preskoku a skoku, atï.),
- rytmus rozbehu, spojenie rozbehu s odrazom, nácvik rozbehu,
- nácvik a zdokona¾ovanie techniky skoku do dia¾ky (kroèmo 1,5 kroka, závesom,
príp. aj strihom) z krátkeho rozbehu z pravej aj ¾avej nohy,
- komplexná technika skoku zo stredného a celého rozbehu,
- základná technika a rytmus trojskoku,
- komplexná technika trojskoku z krátkeho a stredného rozbehu,
99
- zdokona¾ovanie komplexnej techniky behu liapavého a vihového,
- zvládnutie svalovej relaxácie pri behu submaximálnou rýchlosou.
- primerané vyuitie poznatkov z prípravy v skokanských disciplínach v tréningu
a pretekoch na rozcvièenie a podanie portového výkonu v skokoch,
- presné vymeranie rozbehu v závislosti od aktuálneho stavu trénovanosti a
podmienok pretekov.
- rozvíja samostatnos, rozhodnos, kreativitu, sebaovládanie v tréningu a
v pretekoch v skokanských disciplínach,
- rozvíja odolnos na zvyujúcu sa pecifickú záa ,
- zvyova odolnos na stresové situácie pri pretekoch.
- poznatky o prípravných cvièeniach skokanského a beeckého charakteru a
komplexnej technike skoku do dia¾ky, trojskoku a behov na krátke vzdialenosti,
- poznatky o pravidlách skoku do dia¾ky a trojskoku.
V etape vrcholovej portovej prípravy obsah tvorí tréning, ktorý je zameraný

na jednu skokanskú disciplínu, príp. skok do dia¾ky a trojskok. Z h¾adiska
zamerania na skok do dia¾ky a trojskok je obsah jednotlivých zloiek prípravy
nasledovný:
- rozvoj odrazovej výbunosti, u trojskokanov s vyuitím opakovaných odrazov
a ich rôznych kombinácií,
s odporom, atï.),
- rozvoj silových schopností irokým výberom posilòovacích prostriedkov,
nasadenie odrazu, detaily letovej fázy, doskok; v trojskoku aj spájanie poskoku
a preskoku, preskoku a skoku, atï.),
- nácvik a zdokona¾ovanie techniky skoku do dia¾ky a trojskoku z krátkeho rozbehu,
- komplexná technika skoku do dia¾ky a trojskoku zo stredného a celého rozbehu,
100
- zdokona¾ovanie komplexnej techniky behu liapavého a vihového,
- zvládnutie svalovej relaxácie pri behu submaximálnou rýchlosou.
- presné vymeranie rozbehu v závislosti od aktuálneho stavu trénovanosti a
podmienok pretekov,
- postup realizovania jednotlivých pokusov k dosiahnutiu optimálneho výkonu.
- rozvíja samostatnos, rozhodnos, kreativitu, sebaovládanie v skokanskom
tréningu a v pretekoch v skokoch,
- zvyova odolnos na stresové situácie pri realizácii výkonu na významných
pretekoch.
- poznatky o tréningu a technike v skokoch,
- poznatky o pravidlách skokanských disciplín.
Diagnostika
V diagnostike trénovanosti skoku do dia¾ky a trojskoku vyuívame nasledovné
testy peciálnej výkonnosti:
- meranie odrazovej výbunosti skok do dia¾ky z miesta, trojskok z miesta,
päskok z miesta,
- meranie odrazových vytrvalostných schopností 10 skok z miesta striedavono,
- meranie peciálnej odrazovej výbunosti päskok po jednej nohe z rozbehu,
- meranie peciálnej výkonnosti skok do dia¾ky, trojskok zo skráteného rozbehu,
- marenie maximálnej rýchlosti na 20 m, 30 m, 40 m letmo,
- meranie vytrvalosti v rýchlosti beh na 150 m,,
- kinematická a dynamická analýza techniky skoku do dia¾ky a trojskoku (dráha
aiska, uhly v kåboch, zrýchlenie, atï.) 2D videoanalýza.
101
11.6. SKOK DO VÝKY
Skok do výky je technicky zloitá atletická disciplína rýchlostno-silového
charakteru. Pestrý vývoj disciplíny je, zdá sa, nateraz ukonèený výluène pouívaním
techniky flop nielen vrcholovými skokanmi, ale i zaèiatoèníkmi. Technika flop
predstavuje ve¾mi zloitý pohybový celok, ktorý vyaduje ve¾mi presnú èasovú,
priestorovú a dynamickú následnos pohybov. Z biomechanického h¾adiska o
výkone rozhoduje predovetkým maximálna výka dráhy aiska poèas skoku a
efektívnos prechodu ponad latku.

Výkon v skoku do výky významne ovplyvòujú somatické faktory.
Z ukazovate¾ov telesného rozvoja je výhodou vyia telesná výka, menia telesná
hmotnos, dlhie dolné konèatiny, dlhé chodidlo a dlhie predkolenie ako stehno.
Výhodou je somatotyp s prevaujúcou kombináciou ekto a mezomorfného
komponentu. Na významných podujatiach sa väèinou presadzujú pretekári
s nasledovnými parametrami:
mui telesná výka 190 195 cm, telesná hmotnos 80 85 kg,
eny telesná výka 180 185 cm, telesná hmotnos 65 70 kg,
Z h¾adiska bioenergetického zabezpeèenia v skoku do výky ide o anaeróbny
Skok do výky okrem dostatoènej úrovne vestrannej pripravenosti vyaduje
predovetkým vysokú úroveò sily, rýchlosti, odrazovej výbunosti, peciálnej
ohybnosti a priestorovú orientáciu. Rozhodujúcimi pohybovými schopnosami sú
odrazová výbunos a beecká rýchlos (schopnos akcelerácie a maximálna
rýchlos). Ohybnos a koordinaèné schopnosti sú dôleité pre zvládnutie techniky
skoku.
V skoku do výky sa za najdôleitejie psychické predpoklady povaujú: vysoká
koncentrácia na krátkodobý výkon, intenzita vô¾ových úsilí pri odraze, odvaha pri
prekonávaní latky, rozhodnos a agresivita na pretekoch.
Tréning
Deti sa uèia základy rôznych portových odvetví. Z h¾adiska zamerania na skok do
výky je obsah jednotlivých zloiek nasledovný:
- rozvoj rýchlostných, odrazových a koordinaèných schopností formou hier,
súaí a tafetových behov.
102
do dia¾ky, skoky na cie¾.
- základné poznatky o technike skoku,
- poznatky o základných pravidlách skoku do výky.

Z h¾adiska zamerania na skok do výky je obsah jednotlivých zloiek nasledovný:
(priama metóda),
- rozvoj rýchlostno-silových schopností (odrazové cvièenia, ktoré výrazne
nezaaujú oporno-pohybový aparát),
- rozvoj ohybnosti,
- skoky smerom do výky,
- skok do výky - skrèmo, nonièky,
- nácvik prechodu ponad latku,
- nácvik a zdokona¾ovanie techniky skoku do výky z krátkeho rozbehu z pravej
aj ¾avej nohy.
- vyuitie poznatkov na primerané rozcvièenie a podanie portového výkonu v atletike.
- rozvíja odvahu pri prekonávaní latky.
103
- poznatky o prípravných cvièeniach beeckého charakteru a komplexnej technike behu,
- poznatky o prípravných cvièeniach pre skok do výky,
- základné poznatky o technike skoku do výky,
- poznatky o pravidlách skoku do výky.

disciplín (dorastenecká kategória). Atlét sa postupne (v juniorskej kategórii)
pecializuje na skok do výky. Z h¾adiska zamerania na skok do výky je obsah
jednotlivých zloiek je nasledovný:
prostriedkov vo väèom objeme ako v predchádzajúcej etape,
- rozvoj rýchlostno-silových schopností s postupným (v juniorskej kategórii)
vyuitím aj nároènejích odrazových a posilòovacích cvièení, ale nie pred
ukonèením biologického rozvoja organizmu,
- rozvoj odrazovej výbunosti,
- rozvoj ohybnosti,
nasadenie odrazu, vih, predodrazový rytmus),
- skok do výky skrèmo, nonièky,
- komplexná technika skoku do výky z krátkeho a stredného rozbehu,
- zdokona¾ovanie komplexnej techniky behu liapavého a vihového.
- stanovenie primeranej základnej a postupových výok v závislosti od aktuálneho
stavu trénovanosti a podmienok pretekov.
v pretekoch v skokanských disciplínach,
- rozvíja odolnos na zvyujúcu sa pecifickú záa,
104
- zvyova odolnos na stresové situácie pri pretekoch,
- rozvíja odvahu pri prekonávaní latky na vyích výkach.
komplexnej technike skoku do výky,
- základné poznatky o tréningu skoku do výky,

skok do výky. Z h¾adiska zamerania na skok do výky je obsah jednotlivých zloiek
prípravy nasledovný:
- rozvoj odrazovej výbunosti,
- rozvoj rýchlostných schopností peciálnymi tréningovými prostriedkami,
s odporom, atï.),
- rozvoj ohybnosti,
nasadenie odrazu, vih, predodrazový rytmus),
- skok do výky skrèmo, nonièky,
- komplexná technika skoku do výky z krátkeho, stredného a celého rozbehu,
- zdokona¾ovanie komplexnej techniky behu liapavého a vihového.
a pretekoch na rozcvièenie a podanie portového výkonu v skoku do výky,
stavu trénovanosti a podmienok pretekov.
v pretekoch v skoku do výky,
105
pretekoch.
- poznatky o tréningu a technike v skoku do výky,
Diagnostika
V diagnostike trénovanosti skoku do výky vyuívame nasledovné testy
- meranie odrazovej výbunosti vertikálny výskok,
- meranie odrazových vytrvalostných schopností opakované vertikálne
výskoky,
- meranie peciálnej odrazovej výkonnosti skok do výky skrèkou, nonièkami,
- meranie peciálnej výkonnosti skok do výky z krátkeho rozbehu,
- marenie maximálnej rýchlosti na 20 m, 30 m, 40 m letmo,
- kinematická a dynamická analýza techniky skoku do výky (dráha aiska, uhly
v kåboch, zrýchlenie, atï.) 2D videoanalýza.
11.7 SKOK O RDI
Skok o rdi je atraktívna, ale ve¾mi nároèná disciplína z h¾adiska technického,
fyziologického a psychologického. Patrí do skupiny rýchlostno-silových disciplín
technického charakteru a príprava mladých zaèínajúcich skokanov má vestranný,
viacbojársky charakter. Skok o rdi si toti vyaduje spojenie rôznych pohybových
schopností, kde dominujú predovetkým rýchlos, sila, akrobatická koordinácia a
z psychických predpokladov predovetkým odvaha. Prudký vývoj disciplíny
v posledných desaroèiach je výsledkom stáleho skvalitòovania laminátových rdí,
ale aj efektívnejieho tréningu. Technika skoku o rdi je ve¾mi zloitá, lebo vyaduje
106
ve¾mi presnú èasovú, priestorovú a dynamickú následnos pohybov skokana
v súèinnosti s katapultaènými schopnosami rde. Z biomechanického h¾adiska o
výkone rozhoduje predovetkým maximálna výka dráhy aiska poèas skoku a
efektívnos prechodu ponad latku.

Výkon v skoku o rdi ovplyvòujú somatické faktory. Z ukazovate¾ov telesného
rozvoja je výhodou vyia telesná výka. Dostatoène dlhé dolné a horné konèatiny
sú výhodou pre zvládnutie vysokého úchopu na rdi. Relatívne niia hmotnos je
výhodou vo fáze katapultácie. Výhodou je somatotyp s prevaujúcou kombináciou
mezo a ektomorfného komponentu. Na významných podujatiach sa väèinou
presadzujú pretekári s nasledovnými parametrami:
eny telesná výka 173 178 cm, telesná hmotnos 68 73 kg.
Z h¾adiska bioenergetického zabezpeèenia v skoku o rdi ide o anaeróbny
Skok o rdi vyaduje vysokú úroveò vestrannej atletickej pripravenosti
viacbojárskeho charakteru. Z jednotlivých pohybových schopností sú
najdôleitejie: silové schopnosti (relatívna sila, sila trupu, dolných aj horných
konèatín), rýchlostné schopnosti (akceleraèná a maximálna rýchlos), odrazová
výbunos, peciálna ohybnos a koordinaèné schopnosti. Ohybnos a koordinaèné
schopnosti sú dôleité pre zvládnutie techniky skoku v primeranom rozsahu a rytme.
V skoku do výky sa za najdôleitejie psychické predpoklady povaujú: vysoká
koncentrácia na krátkodobý výkon, intenzita vô¾ových úsilí pri odraze a poèas
práce na rdi, odvaha a schopnos prekonáva pocit strachu pri prekonávaní
latky v urèitej výke, samostatnos a rozhodnos (napr. pri výbere rde, pri vo¾be
základnej a postupových výok), psychická odolnos a agresivita na pretekoch.
Tréning
Deti sa uèia základy rôznych portových odvetví. Z h¾adiska zamerania na skok o
rdi je obsah jednotlivých zloiek nasledovný:
- rozvoj rýchlostných, silových, odrazových a koordinaèných schopností formou
hier, súaí a tafetových behov,
107
do dia¾ky, skoky na cie¾,
- osvojovanie základov gymnastických cvièení (akrobacia, na gymnastických
náradiach).
- zameranie pozornosti na portový tréning a portový výkon,
- rozvíjanie odvahy.
- základné poznatky o prípravných cvièeniach skokanského charakteru.

Z h¾adiska zamerania na skok o rdi je obsah jednotlivých zloiek nasledovný:
- rozvoj rýchlostných schopností pestrým výberom tréningových prostriedkov,
- rozvoj odrazových schopností (odrazové cvièenia, ktoré výrazne nezaaujú
oporno-pohybový aparát),
- rozvoj silových schopností s primeranou záaou (vlastná hmotnos, plné lopty,
expander),
- rozvoj ohybnosti,
- osvojovanie prípravných cvièení a jednotlivých èastí skoku o rdi (dranie rde, beh
so rïou, peciálne beecké cvièenia so rïou, prechod na rï, zasunutie rde),
- skoky z krátkeho rozbehu,
náradiach).
atletike.
108
- prekonáva pocit strachu z výky,
- rozvíja odvahu pri prekonávaní latky.
behu,
- poznatky o prípravných cvièeniach pre skok o rdi,
- základné poznatky o technike skoku o rdi,
- poznatky o pravidlách skoku o rdi.

pecializuje na skok o rdi. Z h¾adiska zamerania na skok o rdi je obsah jednotlivých
zloiek je nasledovný:
prostriedkov vo väèom objeme ako v predchádzajúcej etape,
- rozvoj silových schopností s postupným (v juniorskej kategórii) vyuitím aj
nároènejích posilòovacích cvièení, ale nie pred ukonèením biologického rozvoja
organizmu,
- rozvoj odrazovej výbunosti s postupným (v juniorskej kategórii) vyuitím aj
nároènejích odrazových cvièení, ale nie pred ukonèením biologického rozvoja
organizmu,
- rozvoj ohybnosti,
- beh so rïou, peciálne beecké cvièenia so rïou,
- osvojovanie a zdokona¾ovanie zasunutia rde a prechodu na rï,
- osvojovanie a zdokona¾ovanie èastí skoku pri práci na rdi,
- osvojovanie a zdokona¾ovanie prekonania latky,
- skoky z krátkeho a stredného rozbehu,
- nácvik rozbehu, skoky z celého rozbehu,
- zdokona¾ovanie gymnastických cvièení (akrobacia, na gymnastických
náradiach).
- primerané vyuitie poznatkov z prípravy v tréningu a pretekoch na rozcvièenie
a podanie portového výkonu v skoku o rdi,
109
stavu trénovanosti a podmienok pretekov,
- zvolenie správnej rde na jednotlivých výkach a posunutia stojanov.
v pretekoch v skoku o rdi,
- prekonáva pocit strachu z výky,
komplexnej technike skoku o rdi,
- základné poznatky o tréningu skoku o rdi,

skok o rdi. Z h¾adiska zamerania na skok o rdi je obsah jednotlivých zloiek prípravy
nasledovný:
- rozvoj odrazovej výbunosti s vyuitím aj nároènejích cvièení (napr.
plyometrická metóda),
- rozvoj rýchlostných schopností peciálnymi tréningovými prostriedkami aj
behom so rïou s vyuitím najnároènejích a najefektívnejích prostriedkov
- rozvoj rýchlostných schopností aj behom so rïou v saených podmienkach
(beh do kopca, s odporom, atï.),
- rozvoj ohybnosti,
- beh so rïou, peciálne beecké cvièenia so rïou,
- osvojovanie a zdokona¾ovanie zasunutia rde a prechodu na rï,
- osvojovanie a zdokona¾ovanie èastí skoku pri práci na rdi,
- osvojovanie a zdokona¾ovanie prekonania latky,
- skoky z krátkeho a stredného rozbehu,
- nácvik rozbehu, skoky z celého rozbehu,
- zdokona¾ovanie gymnastických cvièení (akrobacia, na gymnastických náradiach).
110
a podanie portového výkonu v skoku o rdi,
stavu trénovanosti a podmienok pretekov,
- zvolenie správnej rde na jednotlivých výkach a posunutia stojanov.
v pretekoch v skoku o rdi,
- rozvíja odolnos na zvyujúcu sa pecifickú záa vo ve¾kom objeme,
pretekoch,
- poznatky o tréningu a technike v skoku o rdi,
Diagnostika
V diagnostike trénovanosti skoku o rdi vyuívame nasledovné testy
- meranie peciálnej výkonnosti skok o rdi z krátkeho rozbehu,
- meranie peciálnych silových schopností bruného svalstva rïkárske
zbalenia na rebrinách poèas 5 alebo 10 s,
- meranie peciálnej schopnosti prekonania latky kotú¾ vzad do závihu
s prekonaním latky,
- marenie maximálnej rýchlosti pri behu so rïou na 20 m, 30 m, 40 m letmo,
- meranie vytrvalosti v rýchlosti beh na 150 m,,
- kinematická a dynamická analýza techniky skoku do výky (dráha aiska, uhly
11.8 VRH A HODY
Vrh gu¾ou, hod diskom, hod otepom a hod kladivom patria do skupiny
rýchlostno-silových technických disciplín. Technika vrhu a hodov je nároèná.
Nároènos spoèíva vo vykonaní pohybov nasledujúcich v rýchlom slede za sebou,
111
prièom sú spojené do jedného pohybového celku. Kadá disciplína má svoje
pecifické nároky na pohybové schopnosti a techniku: vrh gu¾ou ve¾ké zrýchlenie,
hod otepom ve¾kú rýchlos rozbehu, vrh gu¾ou, hod diskom a hod kladivom rotaèné
pohyby pred odvrhom, odhodom. Náèinie pre vrh gu¾ou a hod kladivom je najaie.
Z toho vyplýva, e v týchto disciplínach sú relatívne najvyie nároky na silové
schopnosti vrhaèov. V typicky vihovej disciplíne hod otepom (hod kriketovou
loptièkou) sú najvyie nároky na rýchlostné schopnosti.
Pod¾a priebehu pohybov delíme vrhy na priamoèiare a rotaèné. Rotaèná technika
je z biomechanického h¾adiska nároènejia, ale výhodnejie, lebo umoòuje dlhiu
dráhu pôsobenia na náèinie a lepie vyui excentrickú svalovú kontrakciu v
náprahových pohyboch. Optimálne vyuitie biomechanických zákonitostí vzh¾adom
k individuálnym osobitostiam atléta je rozhodujúce, lebo o výkone rozhoduje
predovetkým maximálna rýchlos náèinia v momente vypustenia a uhol vypustenia
náèinia.

truktúra portového výkonu jednotlivých vrhaèských disciplín je ve¾mi
podobná. portové výkony vo vrhu gu¾ou, hode diskom, hode otepom a hode
kladivom v podstate determinujú totoné faktory aj v ich podobnom usporiadaní.
Somatické faktory sú charakteristické pre vrh a hody. Z ukazovate¾ov telesného
rozvoja je výhodou vyia telesná výka a vyia telesná hmotnos. Z ïalích
somatických faktorov sú v jednotlivých disciplínach pecifiká:
vo vrhu gu¾ou je charakteristická vyia telesná hmotnos ako v hodoch a dobrá
proporcionalita tela,
v hode otepom nie sú také nároky na telesnú výku a telesnú hmotnos, ale výhodou
sú irie ramená, dlhie horné a dolné konèatiny,
v hode diskom je významné väèie rozpätie paí, väèí obvod stehna a bokov, väèia
írka ramien, väèia ruka a dåka prstov,
v hode kladivom je dôleité väèie rozpätie paí, väèia dåka chodidla, niie
poloené aisko.
Na významných podujatiach sa väèinou presadzujú pretekári s nasledovnými
parametrami:
vrh gu¾ou: mui telesná výka 190 200 cm, telesná hmotnos nad 110 kg,
eny telesná výka 175 185 cm, telesná hmotnos nad 85 kg.
hod otepom: mui telesná výka 180 190 cm, telesná hmotnos 80 90 kg,
hod diskom: mui telesná výka 190 200 cm, telesná hmotnos 100 110 kg,
hod kladivom:mui telesná výka 185 190 cm, telesná hmotnos 95 110 kg,
112
Z h¾adiska bioenergetického zabezpeèenia vo vrhu a hodoch ide o anaeróbny
Vo vrhu a hodoch sú rozhodujúce pohybové schopnosti silové a rýchlostné.
Ve¾mi dôleitá je aj koordinácia pohybov hlavne uzlovej fáze. Rozdiely v nárokoch
na pohybové schopnosti sa prejavujú v nasledovných pecifikách:
vrh gu¾ou absolútna sila, vrhaèská výbunos, odrazové schopnosti, akceleraèná
rýchlos, schopnos plynulého zrých¾ovania náèinia, schopnos prekonáva
narastajúci odpor,
hod otepom vrhaèská výbunos, beecká rýchlos, kåbová pohyblivos hlavne
v ramennom kåbe, cit pre rytmus,
hod diskom maximálna sila, výbuná sila, schopnos plynulého zrých¾ovania
pohybov, kåbová pohyblivos v ramennom a stehennom kåbe, uvo¾nenos trupu,
orientácia pri otáèaní, zmysel pre rytmus, diferencovanie svalového napätia,
hod kladivom sila dolných konèatín, trupu a paí, zdvihová, rotaèná a dynamická
sila, beecká rýchlos, akceleraèná a frekvenèná rýchlos, schopnos zrých¾ova
pohyby, orientácia pri otáèaní, zmysel pre rytmus, diferencovanie svalového napätia.
Vo vrhu a hodoch sa za najdôleitejie psychické predpoklady povaujú: vysoká
koncentrácie na krátkodobý výkon, intenzita vô¾ových úsilí pri vrhu, hode,
samostatnos a rozhodnos, psychická odolnos a agresivita na pretekoch.
Tréning
Deti sa uèia základy rôznych portových odvetví. Z h¾adiska zamerania na vrh a
hody je obsah jednotlivých zloiek nasledovný:
- rozvoj rýchlostných, silových, odrazových a koordinaèných schopností formou
hier, súaí a tafetových behov,
- prípravné cvièenia na hod kriketovou loptièkou dranie, hody z miesta
z èelného postavenia, z boèného postavenia,
- hody z dvoch krokov.
- poznatky o prípravných cvièeniach pre hod kriketovou loptièkou.
113
Z h¾adiska zamerania na vrh a hody je obsah jednotlivých zloiek nasledovný:
- rozvoj rýchlostných schopností pestrým výberom tréningových prostriedkov,
- rozvoj odrazových schopností (odrazové cvièenia, ktoré výrazne nezaaujú
oporno-pohybový aparát),
- rozvoj silových schopností s primeranou záaou (vlastná hmotnos, plné lopty,
expander),
- rozvoj ohybnosti,
- prípravné cvièenia na vrh gu¾ou guliarska gymnastika, obojruèné odhody,
nácvik poskoku,
- vrh gu¾ou z miesta,
- prípravné cvièenia na hod otepom dranie otepu, hody z miesta obojruè,
jednoruè z èelného a boèného postavenia, nácvik behu s otepom, nácvik
preskoku,
- nácvik hodu otepom z krátkeho rozbehu,
- prípravné cvièenia na hod diskom dranie, odrolovanie, návihy, vypustenie disku,
- hod diskom z miesta,
- technické prípravné cvièenia vrhaèského charakteru.
atletike.
- zameranie pozornosti na atletický portový výkon.
- poznatky o prípravných cvièeniach na vrh gu¾ou, hod otepom a hod diskom,
- poznatky o prípravných cvièeniach vrhaèského charakteru,
- poznatky o pravidlách vrhu gu¾ou, hodu otepom a hodu diskom.
V etape peciálnej portovej prípravy obsah tvorí tréning v skupine vrhaèských

pecializuje na jednu alebo dve vrhaèské disciplíny. Z h¾adiska zamerania na vrh a
hody je obsah jednotlivých zloiek nasledovný:
- rozvoj silových schopností s postupným (v juniorskej kategórii) vyuitím aj
organizmu,
114
prostriedkov,
- rozvoj odrazovej výbunosti s postupným (v juniorskej kategórii) vyuitím aj
nároènejích odrazových cvièení, ale nie pred ukonèením biologického rozvoja
organizmu,
- rozvoj ohybnosti,
- technické prípravné cvièenia vrhaèského charakteru,
- vrh gu¾ou z miesta, nácvik poskoku (otoèky),
- vrh gu¾ou s ¾ahím a pretekovým náèiním,
preskoku, nácvik prenáania otepu do náprahu, nácvik predodhodových
krokov,
- nácvik rozbehu,
- hod otepom z rozbehu ¾ahím a pretekovým náèiním,
- prípravné cvièenia na hod diskom dranie, odrolovanie, návihy, vypustenie
disku,
- nácvik otoèky,
- hod diskom s otoèkou ¾ahím a pretekovým náèiním,
- prípravné cvièenia na hod kladivom dranie, úvodné krúenie,
- hod kladivom z miesta,
- nácvik otoèiek,
- hod kladivom z 1,2,3 otoèiek s ¾ahím a pretekovým náèiním,
náradiach).
a podanie portového výkonu vo vrhu a hodoch.
v pretekoch vo vrhu a hodoch,
- zvyova odolnos na stresové situácie pri pretekoch.
115
- poznatky o prípravných cvièeniach vrhaèského charakteru a komplexnej technike
vrhu a hodoch,
- základné poznatky o tréningu vo vrhu a hodoch,
- poznatky o pravidlách vo vrhu a hodoch.

jednu vrhaèskú disciplínu, príp. dve príbuzné vrhaèské disciplíny. Z h¾adiska
zamerania na vrh gu¾ou a hody je obsah jednotlivých zloiek prípravy nasledovný:
- rozvoj silových schopností irokým výberom posilòovacích cvièení,
prostriedkov,
- rozvoj odrazovej výbunosti vyuitím aj nároènejích odrazových cvièení,
- rozvoj ohybnosti,
- vrh gu¾ou z miesta, nácvik poskoku (otoèky),
- vrh gu¾ou z ¾ahím a pretekovým náèiním,
preskoku, nácvik prenáania otepu do náprahu, nácvik predodhodových
krokov,
- nácvik rozbehu,
- hod otepom z rozbehu ¾ahím a pretekovým náèiním,
- prípravné cvièenia na hod diskom dranie, odrolovanie, návihy, vypustenie
disku,
- nácvik otoèky,
- hod diskom s otoèkou ¾ahím a pretekovým náèiním,
- prípravné cvièenia na hod kladivom dranie, úvodné krúenie,
- hod kladivom z miesta,
- nácvik otoèiek,
- hod kladivom z 1,2,3 otoèiek s ¾ahím a pretekovým náèiním,
- zdokona¾ovanie gymnastických cvièení (akrobacia, na gymnastických náradiach).
116
a podanie portového výkonu vo vrhu a hodoch.
v pretekoch vo vrhu gu¾ou a hodoch,
- rozvíja odolnos na zvyujúcu sa pecifickú záa vo ve¾kom objeme,
pretekoch.
- poznatky o tréningu a technike vrhu gu¾ou a hodoch,
- poznatky o pravidlách vo vrhu gu¾ou a hodoch.
Diagnostika
V diagnostike trénovanosti vrhu a hodov vyuívame nasledovné testy peciálnej
výkonnosti:
- meranie peciálnej výkonnosti pretekovým, ¾ahím alebo aím náèiním vrh
gu¾ou, hod diskom z miesta, hod otepom (hod gulièkou) z miesta, z krátkeho
rozbehu, hod kladivom z menieho poètu otoèiek,
- meranie odrazovej výbunosti skok do dia¾ky z miesta, trojskok, päskok
striedavono z miesta,
- meranie maximálnej rýchlosti - beh na 20 m letmo,
- meranie výbunej sily hod gu¾ou obojruène vzad, hod gu¾ou obojruène vpred,
- meranie dynamickej sily horných konèatín tlak na lavièke,
- meranie dynamickej sily dolných konèatín drep,
- meranie dynamickej sily horných a dolných konèatín premiestnenie èinky,
- kinematická a dynamická analýza techniky vrhu, hodov (dráha aiska, uhly
11.9 VIACBOJE
Desaboj muov a sedemboj ien sú atletické disciplíny, ktoré reprezentujú
mimoriadnu atletickú vestrannos, ale v mierne odlinej podobe. enský sedemboj
je charakteristický mením zaaením, predovetkým v druhý deò súae. Posledná
disciplína, beh na 800 m nie je typicky vytrvalostná a mono sa na òu pripravi ete
bez peciálneho tréningu vhodnou kombináciou beeckého tréningu s ïalími
disciplínami viacboja. Desaboj muov je nároènejí predovetkým skladbou druhého
117
súaného dòa, s poslednou disciplínou behom na 1500 m, ktorý si u vyaduje
pecifickú prípravu. Výkon vo viacbojoch je ovplyvnený viacerými faktormi,
z ktorých sú rozhodujúce:
- úroveò rozvoja pohybových schopností, ktoré sú potrebné vo viacboji,
- úroveò techniky disciplín, ktoré sú súèasou viacboja.

Predpokladom vysokej výkonnosti vo viacbojoch sú vhodné somatické
ukazovatele. Z ukazovate¾ov telesného rozvoja je výhodou vyia telesná výka,
primeraná telesná hmotnos, dostatoène dlhé dolné a horné konèatiny. Výhodou je
somatotyp s prevaujúcou kombináciou mezo a ektomorfného komponentu. Na
významných podujatiach sa väèinou presadzujú pretekári s nasledovnými
parametrami:
Z h¾adiska bioenergetického zabezpeèenia vo viacbojoch je dôleitá vysoká
úroveò viacerých energetických zón:
- anaeróbny alaktátový výkon skoky (skok do dia¾ky, skok do výky a skok o
rdi), vrh a hody (vrh gu¾ou, hod diskom a hod otepom),
- anaeróbna alaktátová kapacita krátke printy (beh na 100 m a 110 m prek., 100
m prek.),
- anaeróbny laktátový výkon dlhý print (400 m) a krátky print (beh na 200 m),
- anaeróbna laktátová kapacita beh na 800 m u ien,
- aeróbny výkon beh na 1500 m u muov,
- aeróbna kapacita z h¾adiska celej skladby viacboja.
Z h¾adiska podania výkonu je preto rozhodujúcim zdrojom energie zásoba ATP,
CP, glykogénové zásoby.
Viacboje vyadujú vysokú úroveò vestrannej atletickej pripravenosti.
Z jednotlivých pohybových schopností sú najdôleitejie: rýchlostné schopnosti
(akceleraèná a maximálna rýchlos), silové schopnosti (relatívna sila, maximálna
sila, sila trupu, dolných aj horných konèatín), výbuná sila dolných aj horných
konèatín, koordinaèné schopnosti, pecifické vytrvalostné schopnosti pod¾a
disciplín viacboja a peciálna viacbojárska vytrvalos.
Viacboje vyadujú irokú kálu psychických predpokladov: vysoká
koncentrácia na krátkodobý výkon, intenzita vô¾ových úsilí, optimálne
psychomotorické tempo, odvaha, schopnos prekonáva pocit strachu,
samostatnos a rozhodnos, psychická odolnos, ovládaná agresivita, schopnos
relaxácie v prestávkach medzi jednotlivými disciplínami viacboja.
118
Tréning
Deti sa uèia základy rôznych portových odvetví. Z h¾adiska zamerania na viacboje
je obsah jednotlivých zloiek nasledovný:
- rozvoj rýchlostných, silových, vytrvalostných, odrazových a koordinaèných
schopností formou hier, súaí a tafetových behov,
- osvojovanie základov techniky beeckých disciplín prípravnými cvièeniami
tafetové behy,
- osvojovanie základov techniky skokanských disciplín prípravnými cvièeniami
skokanského charakteru: odrazové cvièenia, skok do dia¾ky, skok do výky,
- osvojovanie základov techniky hodov prípravnými cvièeniami na hod kriketovou
loptièkou,
náradiach).
- zameranie pozornosti na portový tréning a portový výkon,
- rozvíjanie odvahy.
- poznatky o prípravných cvièeniach beeckého, skokanského a vrhaèského
charakteru,
- poznatky o základných pravidlách preberaných disciplín viacboja.

Z h¾adiska zamerania na viacboje je obsah jednotlivých zloiek nasledovný:
- rozvoj koordinaèných schopností (získa èo najviac pohybových zruèností
v behoch, skokoch, hodoch a iných portoch),
(hlavne rozvoj frekvenèných schopností),
- rozvoj silových schopností s primeranou záaou,
- rozvoj aeróbnych vytrvalostných schopností,
- rozvoj odrazových schopností pestrým výberom tréningových prostriedkov,
- rozvoj ohybnosti.
119
prekákarska abeceda, tafety,
- osvojovanie prípravných cvièení a jednotlivých èastí skoku do dia¾ky, skoku
do výky a skoku o rdi,
- skoky z krátkeho rozbehu,
- osvojovanie prípravných cvièení a jednotlivých èastí vrhu gu¾ou, hodu otepom
a hodu diskom,
- vrh gu¾ou z miesta, s poskokom,
- hod otepom, hod diskom z miesta, z krátkeho rozbehu,
náradiach).
- vyuitie poznatkov na primerané rozcvièenie a podanie portového výkonu
v kadej disciplíne viacboja a vo viacboji.
- prekonáva pocit strachu,
- rozvíja odvahu.
- poznatky o prípravných cvièeniach beeckého, skokanského a vrhaèského charakteru,
- základné poznatky o komplexnej technike disciplín viacboja,
- základné poznatky o pravidlách disciplín viacboja.
V etape peciálnej portovej prípravy obsah tvorí tréning disciplín viacboja a

trénuje v skupine printérskej, skokanskej alebo vrhaèskej. Z h¾adiska zamerania
na viacboje je obsah jednotlivých zloiek je nasledovný:
prostriedkov (aj v primerane saených podmienkach),
- rozvoj silových schopností s postupným (v juniorskej kategórii) vyuitím
organizmu,
- rozvoj výbunej sily dolných a horných konèatín pestrým výberom tréningových
prostriedkov peciálneho charakteru,
120
- rozvoj aeróbnych vytrvalostných schopností, vytrvalosti v rýchlosti, pecifickej
vytrvalosti v jednotlivých disciplínach a peciálnej viacbojárskej vytrvalosti,
- rozvoj koordinaèných schopností (zdokona¾ova pohybové zruènosti v behoch,
skokoch, hodoch).
- zdokona¾ovanie techniky behu prípravnými cvièeniami beeckého charakteru:
peciálne beecké cvièenia, beecké rovinky, tarty, prekákarská abeceda,
tafety,
- technické prípravné cvièenia skokanského charakteru, zdokona¾ovanie
jednotlivých èastí skokov,
- zdokona¾ovanie jednotlivých èastí skoku do dia¾ky, skoku do výky a skoku o
rdi,
- skoky z krátkeho, stredného a celého rozbehu,
- zdokona¾ovanie jednotlivých èastí vrhu gu¾ou, hodu otepom a hodu diskom,
- vrh gu¾ou z miesta, s poskokom, hod otepom miesta, krátkeho, stredného a
celého rozbehu, hod diskom z miesta, s otoèkou,
náradiach).
- vyuitie poznatkov z prípravy v tréningu a pretekoch na primerané rozcvièenie
a podanie portového výkonu v kadej disciplíne viacboja a vo viacboji
v závislosti od aktuálneho stavu,
- stanovenie primeranej základnej a postupových výok (v skoku do výky a v
skoku o rdi) v závislosti od aktuálneho stavu trénovanosti a podmienok pretekov,
- stanovenie optimálneho psychomotorického tempa (beh na 400 m, 800 m, 1500 m),
- realizácia pretekov pri obmedzenom poète pokusov v technických disciplínach,
- realizácia pretekov v urèenom poradí disciplín, pri stupòujúcej sa únave a
v meniacich sa podmienkach.
v pretekoch,
- rozvíja odolnos na zvyujúcu sa viacbojársku záa,
- prekonáva pocit strachu, rozvíja odvahu.
charakteru,
- poznatky o komplexnej technike disciplín viacboja,
121
- poznatky o pravidlách viacboja a viacbojárskych tabu¾kách.
viacboj. Z h¾adiska zamerania na viacboj je obsah jednotlivých zloiek prípravy
nasledovný:
prostriedkov (aj v saených podmienkach),
- rozvoj silových schopností aj vyuitím nároènejích posilòovacích cvièení,
- rozvoj výbunej sily dolných a horných konèatín pestrým výberom aj
nároènejích tréningových prostriedkov pecifického charakteru,
- rozvoj aeróbnych vytrvalostných schopností, vytrvalosti v rýchlosti, pecifickej
vytrvalosti v jednotlivých disciplínach a peciálnej viacbojárskej vytrvalosti,
- rozvoj koordinaèných schopností (zdokona¾ova pohybové zruènosti v behoch,
skokoch, hodoch).
- zdokona¾ovanie techniky behu prípravnými cvièeniami beeckého charakteru:
peciálne beecké cvièenia, beecké rovinky, tarty, prekákarská abeceda,
tafety,
- technické prípravné cvièenia skokanského charakteru, zdokona¾ovanie
jednotlivých èastí skokov,
- zdokona¾ovanie jednotlivých èastí skoku do dia¾ky, skoku do výky a skoku o
rdi,
- skoky z krátkeho, stredného a celého rozbehu,
- vrh gu¾ou z miesta, s poskokom, hod otepom miesta, krátkeho, stredného a
celého rozbehu, hod diskom z miesta, s otoèkou,
náradiach).
- vyuitie poznatkov z prípravy v tréningu a pretekoch na primerané rozcvièenie
a podanie portového výkonu v kadej disciplíne viacboja a vo viacboji
v závislosti od aktuálneho stavu,
- stanovenie primeranej základnej a postupových výok (v skoku do výky a v
skoku o rdi) v závislosti od aktuálneho stavu trénovanosti a podmienok
pretekov,
- stanovenie optimálneho psychomotorického tempa (beh na 400 m, 800 m, 1500 m),
- realizácia pretekov pri obmedzenom poète pokusov v technických disciplínach,
122
- realizácia pretekov v urèenom poradí disciplín, pri stupòujúcej sa únave a
v meniacich sa podmienkach.
v pretekoch vo viacboji,
- rozvíja odolnos na zvyujúcu sa viacbojársku záa vo ve¾kom objeme,
- prekonáva pocit strachu, rozvíja odvahu pri prekonávaní latky vo vyích
výkach.
charakteru,
- poznatky o komplexnej technike disciplín viacboja,
- poznatky o pravidlách viacboja a viacbojárskych tabu¾kách.
Diagnostika
V diagnostike trénovanosti vo viacboji vyuívame nasledovné testy
- meranie maximálnej rýchlosti na 20 m, 30 m letmo,
- meranie peciálnej odrazovej výbunosti trojskok striedavono, päskok po
jednej nohe,
- meranie výbunej sily hod gu¾ou obojruène vzad, hod gu¾ou obojruène vpred,
- meranie dynamickej sily horných konèatín tlak na lavièke,
- meranie dynamickej sily horných a dolných konèatín premiestnenie èinky,
- meranie peciálnej výkonnosti v technických disciplínach z miesta alebo
z krátkeho rozbehu,
- meranie peciálnej viacbojárskej výkonnosti viacboj (trojboj, tvorboj, )
zloený z vybraných disciplín viacboja,
- kinematická a dynamická analýza techniky jednotlivých disciplín (dráha aiska,
uhly v kåboch, zrýchlenie, atï.) 2D videoanalýza.
123
POUITÁ LITERATÚRA
BRÈÁKOVÁ, A. ÈILLÍK, I. 2001. Uplatòovanie psychologickej prípravy u
pretekárov a pretekárok v skoku do výky. In: Atletika 2001, Banská Bystrica:
Dukát, 2001, s. 27 33.
ÈILLÍK, I. 2000a. Pedagogické hodnotenie viacroènej portovej prípravy v behu
na 400 metrov ien. Banská Bystrica : FHV UMB, 2000a. 84 s.
ÈILLÍK, I. 2000b. Periodizacija trenirovki v pozdnom naèale sportovnoj podgotovki
v legkoj atletike. In: Bulletin RDC IAAF. Moskva : Terra-sport, 2000, s. 209 217.
ÈILLÍK, I. 2003. Uèebné osnovy portovej prípravy v atletike. Bratislava: M SR,
2003. 170 s.
DOVALIL, J. et al. 2002. Výkon a trénink ve sportu. Praha: Olympia, 2002. 336 s.
FIER, V. BRO, R. GEMOV, K. 1984. Skok daleký mui, eny. Praha: VMO ÚV
ÈSTV, 1984.
GLESK, P. 2001. Týdenný mikrocyklus ako základ roèného makrocyklu. In. Atletika
2001. Banská Bystrica: Dukát, 2001, s. 56 60.
GLESK, P. HARSÁNYI, L. 1998. Výber talentov so zameraním na atletiku. Bratislava:
Edícia monografií, 1998. 216 s.
GLESK, P. LACZO, E. 2002. Lieèenie a regenerácia chladom. In: Racionalizácia
procesu portového tréningu. Trnava: MtF STU, 2002, s. 56 60.
HARENDARÈÍK, A. MELICHEROVÁ, K. BORNSTEIN, P. 2001. Svalová
dysbalancia a port, diagnostika, korekcia stavu. In: Atletika 2001. Banská Bystrica:
Dukát, 2001, s. 72 79.
HAVLÍÈEK, I. a et al. 1974. Normy a nomogramy ¾ahkoatletickej výkonnosti. In:
Acta Facultatis Educationis Physicae Universitatis Comeniana. Bratislava: SPN,
1974, s. 518 522.
HAVLÍÈEK, I. 1986. Aktuálne prístupy vo výbere a v tréningu portovo
talentovanej mládee. Praha: ÚV ÈSTV, 1986.
HAVLÍÈEK, I. 1998. Metodologické prístupy k skúmaniu truktúry portového
výkonu. In: Tel.Vých. a port, 8, 1998, è.2, s. 5 8.
CHLUMSKÝ, J. 1985. Výsledky mìøení hladin laktátu pøi závodech v krátkých
sprinterských tratích v letech 1984 a 1985. Praha: KVA VAS ÚV ÈSTV, 1985. 6s.
CHOUTKA, M. DOVALIL, J. 1991. Sportovní trénink. Praha: Olympia, 1991. 333 s.
IAAF. 2003. Sportivnaja medicina. Moskva: Terra-Sport. 2003. 240 s.
JANÈOKOVÁ, ¼. 2000. Biorytmy v porte (S úvodom do chronobiológie). Banská
Bystrica: FHV UMB, 2000. 120 s.
KAMPMILLER, T. 1996. truktúra portového výkonu a rozvoj peciálnych
schopností printérov. In: Optimalizácia výkonnosti a pohybovej truktúry
v behoch, chôdzi a skokoch. Bratislava: FTV UK, 1996, s. 5 33.
KAMPMILLER, T. et al. 2000. Teória a didaktika atletiky II. Bratislava: FTV UK,
2000. 96 s.
124
KOMADEL ¼. et al. 1997. Telovýchovnolekárske vademecum. Bratislava: Slovenská
spoloènos telovýchovného lekárstva, 1997. 239 s.
KORÈEK, F. et al. 1996. Teória a didaktika portu. Bratislava: FTV UK, 1996. 260 s.
KOTIAL, J. et al. 1988. truktúra portového výkonu, výber mládee a rozvoj
peciálnych schopností v prekákových behoch. Metodický list SÚV ÈSZTV.
Bratislava: SÚV ÈSZTV, 1988. 95 s.
KOTIAL, J. et al. 1991. Atletika zvolený port. Bratislava: FTV UK, 1991.
KRKA, P. KOTIAL, J. 2001. truktúra portového výkonu v skoku o rdi ien.
In: Nové poznatky v atletice 2000. Brno: PF MU, 2001, s. 55 58.
KUCHEN, A. et al. 1987. Teória a didaktika atletiky. Bratislava: SPN, 1987. 384 s.
LEHNERT, M. NOVOSAD, J. NEULS, F. 2001. Základy sportovního tréninku I.
Olomouc: Hanex, 2001. 94 s.
MORAVEC, P. et al. 1988. Metodické pokyny k jednotné dokumentaci tréninkového
procesu v atletice sprinty. Praha: VMO ÚV ÈSTV, 1988. 81 s.
MORAVEC, R. 2000. Teória a didaktika portu I. Bratislava: FTV UK, 2000. 48 s.
NAGLAK, Z. 1999. Metodyka trenowania sportowca. Wroclaw: AWF, 1999. 191 s.
NEUMANN, G. 1993. Zum zeitlichen Aspekt der Anpassung beim Ausdauertraining.
In: Leistungssport, 23, 1993, è. 5.
SEBO, A. HARSÁNYI, L. 1988. Nemzetkozi élvonalbeli atléták
teljesítménydinamikája (rukopis). 1988.
SIRIS, P. 1973. Tempy prirosta fizièeskih kaèestv faktorov opredeljajuèich
potoncialnoje vozmonosti sportsmena. Teor. I Prakt. Fiz. Ku¾t., 1973, 4, s. 19 22.
SUSLOV, F. 2000. O strukture podgotovki molodych legkoatletov v godiènom
sorevnovate¾no trenirovoènom cikle. In: Bulletin RDC IAAF. Moskva: Terra-
Sport, 2000, s. 20 27.
IMONEK, J. et al. 1989. Modelovanie dlhodobej portovej prípravy
v individuálnych portoch. Bratislava: port, 1989. 207 s.
IMONEK, J. 1995. portový tréning. In: SÝKORA, F. a kol.: Telesná výchova a
port. Terminologtický a výkladový slovník. Bratislava: UK, 1995, s. 279.
IMONEK, J. 1996. Tvorba a modelovanie programov dlhodobej portovej prípravy.
In: KORÈEK, F. et al.: Teória a didaktika portu. Bratislava: FTV UK, 1996, s. 154 168.
TUREK, M. 1996. Prognózovanie v porte. Preov: PF UPJ, 1996. 108 s.
VAN PATOT, T. 1982. Leifaden fur Mittelstreckentraining der Madchen von 8 14
Jahren.In: Leichathletik, 1982, 22, s. 703 710.
VINDUKOVÁ, J. KRÁTKÝ, P. 2001. Výkonnost áku v atletických sportovních
tøídách. In: Atletika 2001, Dukát, 2001, s. 146 151.
VINDUKOVÁ, J. - KAPLAN, A. - METELKOVÁ, T. 1998. Atletika. Edice
metodických textu pro kolní a mimokolní tìlesnou výchovu a sport 11 15 letých
áku. Praha: NS Svoboda, 1998. 64 s.
125
VOLKOV, L.B. Teorija i metodika detskovo i junoeskovo sporta. Kijev: Olimpijskaja
literatura, 2002. 296 s.
WOYNAROWSKA, B. 1980. Biomedyczne problemy sportu dzieci i mlodziezy. Sport
Wyczynowy, 4, s. 40 51.
126
127
Názov portová príprava v atletike
Autor: doc. PaedDr. Ivan Èillík, CSc.
Recenzenti: prof. PaedDr. Tomá Kampmiller, CSc.; Mgr. Vladimír Bezdíèek;
PaedDr. Milan Sulety
Rozsah: 128 strán
Náklad: 200 ks
Vydanie: prvé
Formát: A5
Vydavate¾: Univerzita Mateja Bela, Fakulta humanitných vied Banská Bystrica
Tlaè: Bratia Sabovci s.r.o., Zvolen
ISBN: 80-8055-992-9
128

Sportova Priprava V Atletike PDF

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Sportova Priprava V Atletike PDF

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Univerzita mateja Bela v Banskej Bystrici

Fakulta humanitných vied

Doc. PaedDr. Ivan Èillík, CSc.

PORTOVÁ PRÍPRAVA V ATLETIKE

Recenzenti: prof. PaedDr. Tomá Kampmiller, CSc.

Vydala: Fakulta humanitných vied

Atletika patrí medzi najmasovejie a najrozírenejie portové odvetvia. Má

U v starom Grécku sa pretekári pripravovali na súae. Dlhodobá príprava sa

Mimotréningová príprava je èinnos zameraná na dosahovanie optimálnych

Princípy zoveobecòujú objektívne zákonitosti súvisiace so systémom portovej

Atletický portový výkon charakterizujeme ako aktuálny prejav

Obr. 1 Dlhodobé formovanie portovej výkonnosti

Tab. 1 Klasifikácia atletických výkonov

Atletický portový výkon je komplexný, zloitý a má pecializovaný prejav. Je

4.1 CHARAKTERISTIKATALENTU AVÝBERU TALENTOV

Atletické výkony na hranici ¾udských moností môu dosiahnu len jedinci,

Pri kadom výbere pre atletiku je potrebné pamäta na zisovanie predovetkým

Zásady výberu zoveobecòujú poiadavky, ktoré treba dodra pri výbere.

Tab. 2 Optimálny vek na dosahovanie maximálnych výkonov v jednotlivých

Zásadu poèetnosti je dôleité dodra vzh¾adom k tomu, e poèetnos výskytu

V dlhodobej portovej príprave sa vyaduje systematické osvojovanie a

Obr. 3 Vývoj atletického tréningu v závislosti na etapách tréningu

2. Etapa základnej portovej prípravy  má charakter vestrannej atletickej prípravy.

3. Etapa peciálnej portovej prípravy  má charakter pecializovanej portovej

4. Etapa vrcholovej portovej prípravy - má charakter úzko pecializovanej prípravy,

Riadením portového tréningu sa rozumejú vedomé, racionálne a zdôvodnené

K vedomému riadeniu tréningu je nevyhnutné pozna a usporiada mnostvo

Obr. 4 Schéma riadenia tréningu (Dovalil et al., 2002)

Perspektívny plán (viacroèný) vychádza z odhadu predpokladaného vývoja

Roèný plán sa vypracováva na obdobie roèného tréningového cyklu (RTC).

Operatívny plán podrobnejie zachytáva údaje roèného plánu. Operatívny plán

Plán tréningovej jednotky je konkrétny plán jednotlivých èastí tréningovej

Tréningové zaaenie je prírastok funkènej aktivity organizmu (ku stavu pokoja

Tab. 3 Charakteristika energetických zón v tréningu atlétov (Kampmiller et al., 2000).

Tab. 4 Srdcová frekvencia a prevaná aktivizácia energetických systémov

Delenie uvedené v tab. 4 je ve¾mi orientaèné. Závisí to od individuálnych hodnôt

30 % maximálnej intenzity je prahom a kadé zaaenie niej intenzity ako 30 %

Obr. 5 Superkompenzácia (efekt zaaenia v portovom tréningu)

V tréningovej praxi uplatòujeme tieto poznatky len pribline. Potrebné je empiricky

Základnou podmienkou zvyovania portovej výkonnosti je striedanie

Vetky tieto faktory úzko súvisia s procesom optimalizácie zaaovania a s

Významnú úlohu pri zotavovacích procesoch hrá zámerná regenerácia atléta.

portový tréning je proces, ktorý má urèitú truktúru (stavbu) tréningových

Mikrocyklus je základná, relatívne malá èas etapy tréningu, ktorý je tvorený

Obr. 7 Príklady ve¾kej superkompenzaènej vlny v rozvíjajúcich mikrocykloch

Kontrolno-prípravný mezocyklus je akýmsi prechodom medzi bázovým a

Roèný tréningový cyklus vychádza z periodizácie roku, z reálnej dynamiky

Legenda: .. portová forma

Obr. 9 Veobecná truktúra periodizácie tréningu v RTC (IAAF, 2003)

Podobnú truktúru RTC odporúèame u pretekárov v etape vrcholovej portovej

11.1 KRÁTKE HLADKÉ A PREKÁKOVÉ PRINTY

truktúra portového výkonu

V etape základnej portovej prípravy obsah tvorí tréning atletickej vestrannosti.

V etape peciálnej portovej prípravy obsah tvorí tréning v skupine

V etape vrcholovej portovej prípravy obsah tvorí tréning, ktorý je zameraný na

11.2 DLHÉ HLADKÉ A PREKÁKOVÉ PRINTY

truktúra portového výkonu

V etape základnej portovej prípravy obsah tvorí tréning atletickej vestrannosti.

V etape peciálnej portovej prípravy obsah tvorí tréning v skupine

V etape vrcholovej portovej prípravy obsah tvorí tréning, ktorý je zameraný na

11.3 BEHY NA STREDNÉ A DLHÉ VZDIALENOSTI

Tabu¾ka 6 Pomer aeróbneho a anaeróbneho energetického krytia v jednotlivých

V behoch na stredné vzdialenosti sú rozhodujúcimi pohybovými schopnosami

PORTOVÁ PRÍPRAVA V ATLETIKE

Recenzenti: prof. PaedDr. Tomá Kampmiller, CSc.

Atletika patrí medzi najmasovejie a najrozírenejie portové odvetvia. Má

U v starom Grécku sa pretekári pripravovali na súae. Dlhodobá príprava sa

Mimotréningová príprava je èinnos zameraná na dosahovanie optimálnych

Princípy zoveobecòujú objektívne zákonitosti súvisiace so systémom portovej

Atletický portový výkon charakterizujeme ako aktuálny prejav

Obr. 1 Dlhodobé formovanie portovej výkonnosti

Atletický portový výkon je komplexný, zloitý a má pecializovaný prejav. Je

Atletické výkony na hranici ¾udských moností môu dosiahnu len jedinci,

Pri kadom výbere pre atletiku je potrebné pamäta na zisovanie predovetkým

Zásady výberu zoveobecòujú poiadavky, ktoré treba dodra pri výbere.

Zásadu poèetnosti je dôleité dodra vzh¾adom k tomu, e poèetnos výskytu

V dlhodobej portovej príprave sa vyaduje systematické osvojovanie a

2. Etapa základnej portovej prípravy má charakter vestrannej atletickej prípravy.

3. Etapa peciálnej portovej prípravy má charakter pecializovanej portovej

4. Etapa vrcholovej portovej prípravy - má charakter úzko pecializovanej prípravy,

Riadením portového tréningu sa rozumejú vedomé, racionálne a zdôvodnené

K vedomému riadeniu tréningu je nevyhnutné pozna a usporiada mnostvo

Operatívny plán podrobnejie zachytáva údaje roèného plánu. Operatívny plán

Tréningové zaaenie je prírastok funkènej aktivity organizmu (ku stavu pokoja

Tab. 4 Srdcová frekvencia a prevaná aktivizácia energetických systémov

30 % maximálnej intenzity je prahom a kadé zaaenie niej intenzity ako 30 %

Obr. 5 Superkompenzácia (efekt zaaenia v portovom tréningu)

V tréningovej praxi uplatòujeme tieto poznatky len pribline. Potrebné je empiricky

Základnou podmienkou zvyovania portovej výkonnosti je striedanie

Vetky tieto faktory úzko súvisia s procesom optimalizácie zaaovania a s

portový tréning je proces, ktorý má urèitú truktúru (stavbu) tréningových

Mikrocyklus je základná, relatívne malá èas etapy tréningu, ktorý je tvorený

Obr. 7 Príklady ve¾kej superkompenzaènej vlny v rozvíjajúcich mikrocykloch

Legenda: .. portová forma

Obr. 9 Veobecná truktúra periodizácie tréningu v RTC (IAAF, 2003)

Podobnú truktúru RTC odporúèame u pretekárov v etape vrcholovej portovej

11.1 KRÁTKE HLADKÉ A PREKÁKOVÉ PRINTY

truktúra portového výkonu

V etape základnej portovej prípravy obsah tvorí tréning atletickej vestrannosti.

V etape peciálnej portovej prípravy obsah tvorí tréning v skupine

V etape vrcholovej portovej prípravy obsah tvorí tréning, ktorý je zameraný na

11.2 DLHÉ HLADKÉ A PREKÁKOVÉ PRINTY

truktúra portového výkonu

V etape základnej portovej prípravy obsah tvorí tréning atletickej vestrannosti.

V etape peciálnej portovej prípravy obsah tvorí tréning v skupine

V etape vrcholovej portovej prípravy obsah tvorí tréning, ktorý je zameraný na

V behoch na stredné vzdialenosti sú rozhodujúcimi pohybovými schopnosami

V etape základnej portovej prípravy obsah tvorí tréning atletickej vestrannosti.

V etape peciálnej portovej prípravy obsah tvorí tréning v skupine behov na

V etape vrcholovej portovej prípravy obsah tvorí tréning, ktorý je zameraný na

truktúra portového výkonu

V etape peciálnej portovej prípravy obsah tvorí tréning zameraný na

V etape vrcholovej portovej prípravy obsah tvorí tréning, ktorý je zameraný na

truktúra portového výkonu

V etape základnej portovej prípravy obsah tvorí tréning atletickej vestrannosti.

V etape peciálnej portovej prípravy obsah tvorí tréning v skupine skokanských

V etape vrcholovej portovej prípravy obsah tvorí tréning, ktorý je zameraný

truktúra portového výkonu

V etape základnej portovej prípravy obsah tvorí tréning atletickej vestrannosti.

V etape peciálnej portovej prípravy obsah tvorí tréning v skupine skokanských

V etape vrcholovej portovej prípravy obsah tvorí tréning, ktorý je zameraný na

11.7 SKOK O RDI

truktúra portového výkonu

V etape základnej portovej prípravy obsah tvorí tréning atletickej vestrannosti.

V etape peciálnej portovej prípravy obsah tvorí tréning v skupine skokanských

V etape vrcholovej portovej prípravy obsah tvorí tréning, ktorý je zameraný na

truktúra portového výkonu

V etape peciálnej portovej prípravy obsah tvorí tréning v skupine vrhaèských

V etape vrcholovej portovej prípravy obsah tvorí tréning, ktorý je zameraný na

truktúra portového výkonu

V etape základnej portovej prípravy obsah tvorí tréning atletickej vestrannosti.

V etape peciálnej portovej prípravy obsah tvorí tréning disciplín viacboja a