ÚVOD

Vedná a technická disciplína, ktorá sa zaoberá meraním, jednotkami, meracími metódami,

meracími prostriedkami, zásadami spracovania výsledkov meraní, zásadami zabezpečenia jednotnosti
a presnosti meraní, ale aj technickými a právnymi predpismi sa nazýva metrológia.

Historický vývoj metrológie na našom území poznamenalo hospodársko-politické

usporiadanie Európy v 19. storočí a jeho ďalšie premeny. V dôsledku administratívneho členenia
Rakúsko – Uhorska (Slovensko bolo súčasťou Uhorska, kým Čechy a Morava Rakúska) vývoj
metrológie v českých krajoch a na Slovensku neprebiehal rovnako. Významný krok pri riešení otázky
jednotnosti mier a merania priniesla Metrická konvencia, ktorú 20. 5. 1875 podpísalo Rakúsko-
Uhorsko. Rozvoj metrológie v Uhorsku urýchlilo vydanie V. zákonného článku v roku 1907. Po
vzniku ČSR bol v roku 1918 zriadený Československý ústredný inšpektorát pre ciachovú službu v
Prahe. Rozvoj metrológie na Slovensku a v českých krajoch prebiehal ale naďalej oddelene - v
Čechách pod pôsobnosťou Ministerstva verejných prác, na Slovensku v rámci Ministerstva obchodu.
Československá republika pristúpila k metrickej konvencii v roku 1922. V roku 1929 kúpila od
francúzskej vlády prototypy metra a kilogramu, ktoré boli odovzdané Ústrednému inšpektorátu. V
roku 1930 sa ciachová služba v Čechách a na Slovensku zákonom začlenila jednotne do pôsobnosti
Ministerstva verejných prác. Izolácia rozvoja metrológie v českých krajinách a na Slovensku, ktorá
začala v rokoch 1938-39, pokračovala až do roku 1945. V roku 1955 schválilo Národné zhromaždenie
Zákonné opatrenie č. 2/1955, ktorým od 1. 1. 1955 zriadil Štátny úrad pre miery, váhy a drahé kovy.
V roku 1959 prešla služba pre miery a váhy do pôsobnosti novozriadeného Štátneho výboru pre rozvoj
techniky. Začlenila sa do Úradu pre normalizáciu, ktorý bol v roku 1962 premenovaný na Úrad pre
normalizáciu a meranie (ÚNM). Zákon č. 35/62 Zb. zjednotil metrológiu v Čechách a na Slovensku.
Zákon č. 57/1975 Zb. uzákonil medzinárodnú sústavu jednotiek SI za jediný platný systém na území
ČSSR. 1.1.1966 bol zriadený Metrologický ústav s dočasným sídlom v Prahe. Hlavnou úlohou ústavu
v tomto čase bolo zabezpečiť podmienky pre začatie metrologickej činnosti na úrovni najvyšších
etalónov v štáte v oblasti základných veličín (dĺžka, hmotnosť, čas, teplota, elektrický prúd,
svietivosť), ako aj niektorých ďalších mechanických, tepelno-technických, elektrických a fyzikálno-
chemických veličín. Dodatkom k zriaďovacej listine vydaným dňa 28.3.1968 bol Metrologický ústav
premenovaný na Československý metrologický ústav (ČSMÚ) so sídlom v Bratislave. Po rozdelení
ČSFR v roku 1993 vznikol Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky
(ÚNMS) so sídlom v Bratislave a Slovenský metrologický ústav (SMU).

Meranie môžeme definovať ako súhrn operácií, ktorých cieľom je stanoviť hodnotu meranej
veličiny. Slúži ako zdroj informácií pre vedecký a technický pokrok, riadenie výrobných procesov,
kontrolu kvality výrobkov, ochranu zdravia občanov, hospodárne využívanie surovín a energií,
medzinárodnú výrobnú a hospodársku spoluprácu. Vo všetkých sférach činnosti spoločnosti je
meranie zdrojom objektívnych informácií a základom pre rozhodovanie, objektívne zhodnotenie stavu,
zdrojov a možností ďalšieho rozvoja. Bez dostatočne presných meraní nemožno zabezpečiť úlohy
spojené s hospodárením so surovinami a energiou, objektívnym zisťovaním informácií o kvalite,
kontrolou čistoty prostredia, automatizáciou strojov a procesov atď. Počiatky merania môžeme klásť
do predhistórie ľudstva na počiatok civilizácie.

Ciele štátnej politiky SR v oblasti metrológie formuluje „Koncepcia štátnej politiky technickej
normalizácie, metrológie, skúšobníctva a akreditácie“. Mimoriadne dôležité je zabezpečovanie
jednotnosti a správnosti meraní, ako aj zabezpečovanie plnej zlučiteľnosti metrologického systému SR
so systémami vyspelých krajín, predovšetkým EÚ. Rozhodujúcu úlohu tu zohráva Slovenský
metrologický ústav, ktorý garantuje vývoj a udržiavanie národných etalónov. To má zásadný význam
pri globalizácii trhu, pri vzájomnom uznávaní certifikátov a výsledkov meraní a pri ochrane verejných
záujmov. Význam metrológie vzrástol aj v dôsledku vstupu SR do NATO, kde sa vyžaduje
harmonizovaná oblasť meraní v armáde.
 2

Pri štúdiu metrológie sú na poslucháča kladené vysoké nároky, vyplývajúce zo samej podstaty
predmetu, ktorý predstavuje prienik technických disciplín s legislatívou. Z uvedeného vyplýva nutnosť
aspoň základných vedomostí z oblasti legislatívy, neustále sledovanie zákonodarnej činnosti
a aplikácia jej zmien na národnej aj európskej úrovni. Samozrejmosťou je dobrá orientácia
v normotvornej činnosti. Metrológia tvorí s manažérstvom kvality spojité nádoby. Tieto využívajú
metrológiu ako zdroj informácií a naopak, aplikované do metrológie zabezpečujú kvalitu jej
výsledkov. Pre poslucháča metrológie sú nevyhnutné dobré vedomosti z matematiky, štatistiky
a fyziky, ktoré predstavujú „pracovné nástroje“ tejto disciplíny. Praktická aplikácia metrologických
postupov si vyžaduje manuálnu zručnosť, presnosť a trpezlivosť.

Metrológiu je nevyhnutné chápať ako dynamickú vedu, ktorá neustále reaguje nielen na
vedecko – technický rozvoj, ale aj na zmeny legislatívy. Z toho dôvodu treba predkladané texty brať
ako určitý rámec, ktorý je treba sústavne dopĺňať (resp. upravovať) na základe aktuálneho vývoja
problematiky. Dôležitou pomôckou je sledovanie príslušnej literatúry, predovšetkým časopisov
a najmä využitie internetu (predovšetkým aktuálne zmeny národnej a európskej legislatívy, stránky
inštitúcií zabezpečujúcich metrológiu).

Predkladané skriptá sú určené predovšetkým študentom Hutníckej fakulty študijného odboru

Kvalita produkcie, ale môžu slúžiť aj iným záujemcom (akreditované laboratóriá, organizácie,
zavádzajúce manažérstvo kvality a pod.), prípadne študentom iných vysokých škôl v študijnom odbore
Kvalita produkcie.

V závere úvodu si dovoľujem vysloviť moje úprimné poďakovanie recenzentom pánovi Prof.
Ing. Matejovi Bílýmu, DrSc., pani Prof. Ing. Edite Virčíkovej, CSc. a pánovi Ing. Ignácovi Kožejovi
za ich cenné rady a pripomienky pri konečnej úprave textu skrípt.

Košice, september 2004 Ing. Jozef Petrík, PhD.

 3

1. LEGISLATÍVNE A INŠTITUCIONÁLNE ZABEZPEČE-

NIE METROLÓGIE

Povinnosťou každého technicky vyspelého štátu je zabezpečiť jednotnosť, správnosť a

potrebnú presnosť meradiel a meraní na území daného štátu a vo vzťahu k zahraničiu.

Jednotnosť (uniformity, unification) meracích prostriedkov účinne zaisťujeme etalónmi,

nakoľko z dnešného hľadiska by bolo neúnosné regionálne riadenie metrológie, vyskytujúce sa
v minulosti. V súčasnosti je snahou všetkých technicky vyspelých štátov zaisťovať správnosť
(meradiel a meraní) v celosvetovom meradle. Jednotnosť meracích prostriedkov sa zaisťuje pomocou
postupnej rady prostriedkov zvolených za etalóny. Nejedná sa o zaisťovanie priame (bezprostredne od
primárnej realizácie), ale sprostredkované. Okrem meracích prostriedkov sa jednotnosť týka definície
jednotiek, ich realizácie etalónom, metód reprodukcie, nadväzovania overovania, porovnávania,
spracovávania výsledkov merania.

Presnosť/exaktnosť merania (accuracy of measurement) je tesnosť zhody medzi výsledkom

merania a pravou (konvenčne pravou) hodnotou meranej veličiny. Miera presnosti je kvantifikovaná
neistotou merania.

Správnosť (trueness, freedom from bias) výsledku, charakterizovaná dôveryhodnosťou jeho

hodnoty, je základným znakom kvality merania.

Plnenie týchto povinností zabezpečuje štát (t. j. Slovenská republika) legislatívne

a inštitucionálne.

Po legislatívnej stránke sú vydávané zákony, vyhlášky, technické predpisy a smernice pre

zabezpečenie technických a právnych náležitostí, ktoré poskytujú záruky spravodlivosti a bezpečnosti.
Danú problematiku upravujú ďalej technické normy (STN), ktorých tvorbu, schvaľovanie a vydávanie
zabezpečuje ÚNMS SR. Na tvorbu, schvaľovanie a vydávanie STN môže úrad určiť jedinú právnicku
osobu (v súčasnosti Slovenský ústav technickej normalizácie)

Jedným zo základných princípov slovenského systému právnych predpisov je hierarchia právnych

predpisov. Jej správne chápanie v legislatívnej praxi i v procese realizácie práva je nesmierne dôležité
z hľadiska zákonnosti. Pod hierarchiou právnych predpisov nerozumieme však len logickú
nadradenosť, či podradenosť právnych predpisov. Hierarchia súvisí s problematikou právnej moci a
zahrňuje v sebe i kategorický postulát, že právny predpis môže vydať výlučne orgán k tomu
oprávnený príslušným kompetenčným zákonom v medziach zákona a svojej legislatívnej právomoci.

Právne predpisy sa triedia podľa, tzv. "právnej sily". Právnou silou rozumieme vlastnosť
právnych predpisov, vyjadrujúcu podradenosť jedného právneho predpisu druhému, t.j. právnemu
predpisu vyššej právnej sily, či odvodenosť jedného právneho predpisu od právneho predpisu vyššej
právnej sily. Zo vzťahu právnych predpisov rôznej právnej sily vyplýva, že právny predpis nižšej
právnej sily nesmie odporovať právnemu predpisu vyššej právnej sily a to, že právny predpis v danom
vzťahu silnejší, môže druhý, slabší právny predpis zrušiť.

Podľa stupňa právnej sily, možno právne predpisy hierarchicky usporiadať takto:

A. Právne predpisy primárne (zákonné).

B. Právne predpisy sekundárne (podzákonné).

Právne predpisy primárne (zákonné):

 4

a. ústavné zákony ...................................................................................... vždy pôvodné,

b. zákony a zákonné opatrenia predsedníctiev ..................... pôvodné (alebo vo vzťahu najvyšších
zastupiteľských zborov (NR SR) k ústavným zákonom odvodené.

Právne predpisy sekundárne (podzákonné):

a. nariadenia vlády ............................................................................................... vždy odvodené,

b. právne predpisy ústredných orgánov štátnej správy ........................................ vždy odvodené,
c. nariadenia mestských a miestnych zastupiteľstiev (úradov) ............ pôvodné alebo odvodené,
d. právne predpisy výnimočne vydávané inými než štátnymi orgánmi ................ vždy odvodené.

Priorita zákona v systéme právnych predpisov je daná predovšetkým tým, že všetky ostatné
právne predpisy musia zo zákona vyplývať, byť s ním v súlade a neodporovať mu. Ak teda v praxi
dôjde k situácii že právny predpis nižšej právnej sily odporuje právnemu predpisu vyššej právnej sily,
treba postupovať podľa "silnejšieho predpisu".

Podstatne zložitejšie je však riešenie prípadov rozpornosti v právnych predpisoch rovnakej právnej
sily. Právna prax rieši takéto rozpory podľa zásady, že novší predpis ruší, alebo mení starší predpis a
podľa zásady, že špeciálna norma ruší alebo mení normu všeobecnú.

Technický predpis (technical regulation)

V zmysle Smerníc 98/34/ES a 98/48/ES sú členské štáty Európskeho spoločenstva zaviazané
oznamovať Európskej komisii a ostatným členským štátom ES každý návrh technického predpisu,
ktorý sa vzťahuje na výrobok a na služby informačnej spoločnosti. Poslaním Smerníc je zabrániť
rôznym národným iniciatívam vytvárať nové právne hranice a neprimerané prekážky voľnému pohybu
výrobkov a služieb. Národným notifikačným (oznamovacím) centrom je Úrad pre normalizáciu,
metrológiu a skúšobníctvo SR. Pripomienkovanie je možné iba cez Národné notifikačné centrum SR
najneskôr 14 dní pred ukončením stanovenej pripomienkovacej doby. V zásade však možno povedať,
že technický predpis je špeciálny predpis, upravujúci postup prác využitie techniky v danom odbore.

Otázku, či technické predpisy patria do kategórie právnych, alebo interných predpisov, možno
zodpovedať tak, že existujú predpisy bežne považované za technické predpisy, ktoré však majú
charakter :

1. právnych predpisov - sú registrované v Zbierke zákonov, majú všetky atribúty právnych

predpisov, najmä všeobecnú záväznosť
2. interných predpisov - skupinu tvoria ostatné technické predpisy, ktorých záväznosť je
obmedzená na daný rezort a orgány miestnej štátnej správy na danom úseku, pre ostatné
rezorty má v skutočnosti len význam odporúčaní.

Technický predpis môže mať formu zákona, nariadenia, vyhlášky a iných záväzných predpisov, pričom sa
môže vzťahovať na územie celej krajiny alebo jej väčšiu časť. Technický predpis, ktorý nebol vytvorený podľa
Smerníc EÚ, nie je v rámci vnútorného trhu Európskeho spoločenstva uplatniteľný. Slovenská republika ako
členský štát EU môže notifikované návrhy technických predpisov ostatných členských štátov EU
pripomienkovať.

1.1. Legislatívne zabezpečenie metrológie v SR

V súčasnosti sú v platnosti predpisy transponujúce legislatívu „starého prístupu“ Európskych
spoločenstiev a obsahujúce tiež legislatívu pre neharmonizovanú oblasť. Meradlá typovo schválené a
prvotne overené podľa požiadaviek Európskych spoločenstiev predstavujú tzv. harmonizovanú oblasť.
Meradlá toho istého druhu schválené podľa národných požiadaviek patria do neharmonizovanej
 5

oblasti. Do neharmonizovanej oblasti okrem toho patria aj meradlá, ktoré nie sú predmetom smerníc
Európskych spoločenstiev.

Predpisy transponujúce legislatívu „starého prístupu“ Európskych spoločenstiev a obsahujúce tiež

legislatívu pre neharmonizovanú oblasť sú:

Zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„zákon o metrológii“), nadobudol účinnosť 1. 7. 2000. Je základným právnym dokumentom, ktorý
ovplyvňuje ekonomický a technický rozvoj spoločnosti a súčasne zabezpečuje splnenie
medzinárodných požiadaviek. Bol novelizovaný zákonom č. 431/2004 Z. z.
Okrem súladu s NPAA (Národný program pre prijatie acquis communautaire) zákon
transponuje smernicu 71/316/EEC. Zákon o metrológii ošetruje oblasť zákonných meracích jednotiek,
požiadaviek na určené meradlá a ich metrologickú kontrolu, podmienky úradného merania,
požiadavky na spotrebiteľsky balené výrobky, podmienky autorizácie a registrácie, pôsobnosť
orgánov štátnej správy pre oblasť metrológie, metrologický dozor a ukladanie pokút.

Poznámka: Tento zákon nahrádza zákon 505/90 Zb,, mení a dopĺňa zákon z 2. októbra 1991 č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Vyhláška ÚNMS SR zo 16. júna 2000 č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole

(ošetruje oblasť národného etalónu, certifikovaného referenčného materiálu, schválenia typu
a overovania určených meradiel, autorizácie, registrácie a štátneho metrologického dozoru)
transponuje smernicu 71/316/EEC.

Poznámka: Vyhláška 210/2000 bola novelizovaná vyhláškami č 310/2000, 403/2000, 9/2001, 48/2001,
75/2001, 133/2001, 27/2002, 69/2002, 427/2003, 361/2004, 669/2004, 187/2005, 570/2006 Z .z.. Vyhláška
210/2000 nahradila vyhlášku Federálneho úradu pre normalizáciu a meranie č. 69/1991 Zb..

Vyhláška ÚNMS SR 206/2000 Z. z. o zákonných meracích jednotkách transponuje smernicu

80/181/EEC.
S metrológiu súvisí vyhláška 207/2000 Z.z. (novelizová vyhláškami 420/2001 a 355/2004)
ÚNMS SR o označenom spotrebiteľskom balení. Vyhláška transponuje smernice 75/106/EEC,
75/107/EEC, 76/211/EEC a 80/232/EEC.

Predpisy transponujúce legislatívu Nového prístupu Európskej únie sú:

Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (novelizovaný zákonmi č.
436/2001 a 254/2003) transponuje smernicu 93/465/EEC:
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 399/1999 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o
technických požiadavkách na váhy s neautomatickou činnosťou v znení nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 150/2002 Z. z. transponuje smernicu 90/384/EEC..
Meracích prostriedkov, ktoré sa používajú v medicíne sa týka ju dve nariadenia vlády.
Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 572/2001 Z. z. sa ustanovujú podrobnosti o technických
požiadavkách a postupoch posudzovania zhody zdravotníckych pomôcok v znení nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 489/2004 Z. z. sa transponuje smernica 93/42/EEC. Nariadením vlády
Slovenskej republiky č. 569/2001 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických
požiadavkách a postupoch posudzovania zhody diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro sa
transponuje smernica 98/79/EC.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 294/2005 Z. z. o meradlách transponuje smernicu
2004/22/EC (MID).

Nová metrologická legislatíva je plne kompatibilná s legislatívou v krajinách EÚ. Niektoré

ustanovenia zákona o metrológii, týkajúce sa metrologickej kontroly určených meradiel podľa
 6

požiadaviek Európskych spoločenstiev, nadobudnú účinnosť podpísaním príslušnej medzinárodnej

dohody, alebo ju nadobudli vstupom SR do EÚ.

Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR (ÚNMS SR) vzdáva predpisy:

- Metodický pokyn metrologický (MPM, methodical guideline, v ČR je ich obdoba Metrologický
predpis – metrology regulation).
- Metodika kalibrácie (MK) - stanovuje postupy pri kalibrácii pracovných meradiel
v akreditovaných kalibračných laboratóriách a na ich úroveň postavených ostatných metrologických
strediskách organizácií. Metodika kalibrácie predstavuje predpis ekvivalentný metódam skúšania pri
overovaní meradiel
- Technický predpis metrologický (TPM, technical requirement) - patrí medzi základné dokumenty,
ktorými sa riadi výkon štátnej metrológie v SR. Predmetom TPM sú najmä schémy nadväznosti
meradiel, základné technické a metrologické požiadavky na etalóny a určené meradlá a na metódy
skúšania pri ich overovaní. TPM sú záväzné pre orgány metrológie v zmysle zákona o metrológii
a pre organizácie, ktoré UNMS SR autorizoval na výkon činností spadajúcich do kompetencie
metrológie. Pre ostatné organizácie majú TPM charakter odporúčania. TPM sa z hľadiska svojej
obsahovej náplne spracúvajú ako samostatné predpisy najmä pre:
- schémy nadväznosti meradiel,
- metrologické požiadavky na meradlá

Slovenská národná akreditačná služba vydáva Metodické smernice na akreditáciu (MSA)

Poznámka: MSA nahradzujú MPA (metodické pokyny pre akreditáciu, ktoré vznikli v akreditačnom orgáne pri
bývalom Federálnom úrade pre normalizáciu a meranie).

Súvis technických noriem (špecifikácií) s metrológiou:

Model technickej normalizácie, ktorý bol prijatý, vyplýva z uzatvorenia Európskej dohody
o pridružení SR k EÚ, ako i ďalších odporúčaní zo strany Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu
(ISO) a Európskej komisie pre normalizáciu (CEN).

SR je od 1.7.1993 riadnym členom ISO, od 1.10.2002 riadnym členom CEN a od 1.6.2002

riadnym členom CENELEC. Smerovanie technickej normalizácie spočíva vo vytvorení nového
systému zabezpečenia technickej normalizácie, ktorý bude konformný so systémami štátov EÚ.
Cieľovým riešením je vydávanie nezáväzných noriem, harmonizovaných s Európskymi normami
(EN). Táto skutočnosť predstavuje zavádzanie Európskych noriem do sústavy Slovenských noriem
(STN) v čo najkratšom čase so súbežnou previerkou existujúcej sústavy noriem a nadväzne zrušením
tých noriem, ktoré sú v rozpore so zavádzanými EN.

Pri práci s EN sa často stretávame s pojmom harmonizovaná norma. Tento pojem vznikol v
rámci tvorby smerníc "nového prístupu" a znamená toľko, že norma obsahuje technické riešenie
všeobecných ustanovení smerníc. Tým sa tieto normy stávajú podpornou zložkou legislatívy EÚ. EN
získava štatút technickej normy až po implementovaní do niektorej z národných normalizačných
sústav.

Základom sústavy STN sa stali všetky československé normy (ČSN) a všetky odborové normy
(ON), ktoré boli platné k 1.1.1993. Na základe zákona č. 142/1991 Zb. v znení neskorších predpisov
sa všetky ON ku dňu 1.1.1994 zrušili. Zároveň bola daná možnosť odvetvovým ministerstvám SR, aby
si vyhlásili tie ON, ktoré sú potrebné a nie sú nahradené štátnymi normami za normy odvetvové, ktoré
sa odporúča používať ako nezáväzné dokumenty s platnosťou na tri roky.

Na základe Výmeru č. 1/1994 a Výmeru č. 2/1994 Úradu pre normalizáciu, metrológiu

a skúšobníctvo (ÚNMS) SR bolo zmenené označenie ČSN na STN a povinnosťou organizácií, ktoré
 7

vlastnia normy, bolo zabezpečiť preznačenie jednej sady noriem na STN. Zoznam platných STN je
uvedený v Katalógu STN (prípadne v Doplnku ku katalógu), ktorý sa vydáva každoročne. Výmerom
č. 79/1994 ÚNMS bol vyhlásený zoznam STN, ktoré sú záväzné.

V roku 1999 bola pri Slovenskom ústave technickej normalizácie (SÚTN) ustanovená technická
normalizačná komisia č. 89 pre geodéziu a kartografiu. Jej činnosť sa riadi štatútom a organizačným
poriadkom, uverejneným vo Vestníku ÚNMS SR č. 7/1997. TNK je garantom tvorby, preberania,
pripomienkovania noriem v danej oblasti. STN schvaľuje ÚNMS SR a upravuje činnosti, vlastnosti
výrobkov a všeobecné technické otázky, ktoré majú pre národné hospodárstvo mimoriadnu dôležitosť,
alebo ktoré sa vyrábajú, respektíve používajú vo viacerých odboroch.

Z hľadiska obsahu sa technické normy rozlišujú na:

a. predmetové normy, ktoré upravujú parametre surovín, materiálov, polovýrobkov hromadnej,

sériovej alebo kusovej výroby;
b. normy činností (predpisové normy), ktoré upravujú opakujúce sa technické činnosti, najmä
navrhovanie konštrukcií, technologické postupy, ich skúšanie, balenie, skladovanie, dopravu,
údržbu a obsluhu;
c. všeobecné normy, ktoré upravujú všeobecne platné technické otázky, ako sú názvy, pojmy,
veličiny, jednotky, značky, úpravy výkresov a pod.

Okrem toho sa, napr. pri úradných meraniach, kalibráciách vyskytujú odkazy na technické
požiadavky a metódy skúšania, formované Inštrukciami pre pracovníkov štátnej metrológie (I - ....)
a technickými predpismi skupiny B – technické požiadavky.
Poznámka: V ČR ešte platia v SR v súčasnosti zrušené Podnikové normy ÚNMS (PNÚ, firm standards), napr.
1100:0: Čs. schéma nadväznosti meradiel dĺžky.

Technická normalizácia (spolu so skúšobníctvom) tvoria spoločne s metrológiou súbor

činností, dôležitých pre technický rozvoj, ktorý je v rade štátov metodicky riadený a zaisťovaný
jediným centralizovaným orgánom (ÚNMS SR). Technická normalizácia zasahuje do národného
hospodárstva technickými normami, ktoré majú v podmienkach vyspelých krajín význam technických
zákonov. Zaisťovanie jednotnosti a presnosti meradiel a merania (v podstate celá náplň metrológie)
nie je možná bez pomoci technickej normalizácie.

1.2. Inštitucionálne zabezpečenie metrológie v SR

Inštitucionálne zabezpečenie úloh SR v oblasti metrológie je podľa zákona č. 142/2000 §30

a 264/1999, §3, realizované orgánmi štátnej správy pre oblasť metrológie, ktorými sú:
1. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR
2. Slovenský metrologický ústav
3. Slovenský metrologický inšpektorát
4. Slovenská legálna metrológia

Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR (ÚNMS SR) je ústredným orgánom

štátnej správy pre oblasť metrológie. V záujme zabezpečenia správnosti a jednotnosti merania úrad:
- vypracúva koncepciu štátnej politiky v oblasti metrológie a zabezpečuje jej realizáciu,
- zastupuje Slovenskú republiku v medzinárodných vládnych metrologických
organizáciách, zabezpečuje úlohy vyplývajúce z tohto členstva a koordinuje účasť orgánov štátnej
správy, právnických osôb a fyzických osôb na plnení týchto úloh, ako aj úloh vyplývajúcich z
medzinárodných zmlúv pre oblasť metrológie, ktorými je Slovenská republika viazaná,
- určuje druhy určených meradiel, technické požiadavky a metrologické požiadavky na
jednotlivé druhy určených meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly,
- vydáva rozhodnutia o autorizácii a notifikácii na výkon overovania určených meradiel a
 8

výkon úradného merania a vedie register autorizovaných osôb,

- vydáva rozhodnutia o registrácii a vedie register registrovaných osôb,
- usmerňuje činnosť v oblasti metrológie,
- uverejňuje vo vestníku vyhlásenie národných etalónov a certifikovaných referenčných
materiálov, schválené typy, oznámenia o autorizácii a povolenia o dočasnom používaní iných ako
zákonných jednotiek,
- vytvára podmienky na výkon metrologických činností podľa tohto zákona,
- je odvolacím orgánom proti rozhodnutiam ústavu a metrologického inšpektorátu.

Poznámky: Vestník ÚNMS SR (Officia Journal) vychádza 12x ročne. Prináša aktuálne informácie o
schválených technických normách, ich zmenách a zrušení, oznámenia o doplnkoch plánu technickej
normalizácie, údaje o verejnom pripomienkovaní návrhov noriem ETS a EN, výmery z oblasti skúšobníctva,
osvedčenia o akreditácii a rôzne oznámenia.
Odborný časopis Metrológia a skúšobníctvo vychádza 4x ročne. Obsahuje odborné články a sú tu
informácie o medzinárodných podujatiach metrológov, rôznych seminároch, školeniach a zaujímavostiach
týkajúce sa metrológie a skúšobníctva.
http://www.normoff.gov.sk

Slovenský metrologický ústav (SMÚ) je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Je hlavným

odborným orgánom štátnej metrológie. Podľa § 32 z. 142/2000 Ústav ako národná metrologická
inštitúcia:
- rozpracúva koncepciu rozvoja metrológie, uskutočňuje výskum a vývoj v oblasti
metrológie,
- zastupuje Slovenskú republiku v medzinárodných metrologických organizáciách,
zabezpečuje úlohy vyplývajúce z tohto členstva a medzinárodné uznávanie národných etalónov
a certifikovaných referenčných materiálov,
- zabezpečuje uchovávanie a medzinárodné porovnávanie národných etalónov jednotiek
a ich stupníc a v súčinnosti s určenými organizáciami akreditovanými kalibračnými laboratóriami
odovzdávanie ich hodnôt na etalóny a iné meradlá používané v hospodárstve,
- koordinuje postup schvaľovania národných etalónov a certifikuje referenčné materiály,
- schvaľuje typy určených meradiel, overuje určené meradlá a vykonáva úradné merania,
- vydáva doklady o spôsobilosti v oblasti metrológie,
- posudzuje splnenie odborných predpokladov žiadateľa o autorizáciu podľa tohto zákona,
- zabezpečuje tvorbu slovenských technických noriem a predpisov pre oblasť metrológie
- môže školiť doktorandov (v spolupráci so Strojníckou fakultou Slovenskej technickej
univerzity v Bratislave, v zmysle § 54 ods. 6 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v súlade s
uznesením Akreditačnej komisie č.18.2.2 zápisnice č.18 Ministerstva školstva SR v
študijnom programe 5.2.55 Metrológia).

http://www.smu.gov.sk/

Slovenský metrologický inšpektorát (SMI) je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Podľa §

33 z. 142/2000 je výkonným orgánom štátnej metrológie, ktorého základným poslaním je vykonávanie
štátneho metrologického dozoru nad meradlami a meraním v Slovenskej republike. Metrologický
inšpektorát kontroluje u kontrolovaných osôb najmä dodržiavanie:
 9

- používania jednotiek a ich symbolov,

- povinností používateľmi určených meradiel,
- povinností výrobcami a dovozcami určených meradiel pred ich uvedením na trh,
- podmienok, rozsahu a úrovne metrologických činností vykonávaných ústavom, určenou
organizáciou alebo autorizovanými osobami,
- technických, priestorových a personálnych podmienok ako aj rozsahu a úrovne činností
vykonávaných registrovanými osobami v rámci predmetu ich registrácie,
- parametrov vyrábaných určených meradiel v súlade so schváleným typom meradla,
- povinností prevádzkovateľmi baliarní a dovozcami označených spotrebiteľských balení.
- zhody skutočného obsahu s menovitým množstvom v spotrebiteľskom balení

Metrologický inšpektorát skúša protokolárne odobraté určené meradlá alebo označené

spotrebiteľské balenia, plní aj funkciu orgánu dohľadu v oblasti meradiel. Ak metrologický inšpektorát
zistí porušenie povinnosti uloží kontrolovanej osobe, aby v určenej lehote zistené nedostatky
odstránila.
http://www.smi.sk

Slovenská legálna metrológia (SLM) - Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR

zriadil k 1. januáru 1994 štátnu príspevkovú organizáciu Služby legálnej metrológie SR so sídlom v
Banskej Bystrici, od 1. januára 2000 zmenil názov na: Slovenská legálna metrológia. Je hlavným
orgánom štátnej metrológie. Predmetom činnosti SLM je:
- sprostredkovávanie najmä prenosu hodnôt jednotiek a stupníc národných etalónov na
etalóny používané na overenie určených meradiel a na určené meradlá,
- metrologická kontrola určených meradiel (schvaľovanie typu a prvotné a následné
overovanie určených meradiel),
- kalibrácia etalónov a meradiel,
- úradné meranie,
- školiaca odborná činnosť,
- metrologické expertízy,
- kontrola splnenia podmienok registrácie a autorizácie.
http://www.slm.sk

Slovenská národná akreditačná služba (SNAS)

Slovenský národný akreditačný systém bol zriadený na základe Rozhodnutia predsedu
ÚNMS SR č. 9/1993. Na Slovenskú národnú akreditačnú službu bol transformovaný s účinnosťou od
1. 1. 1998. Na základe zriaďovacej listiny predsedu ÚNMS SR bola Slovenská národná akreditačná
služba konštituovaná ako štátna príspevková organizácia so samostatnou právnou subjektivitou. SNAS
plní funkciu národného akreditačného orgánu na Slovensku podľa STN EN 45 003, ISO/IEC Pokyn
58 a EN 45010, resp. ISO/IEC Pokyn 61. Podľa zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách
na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 22 je SNAS
akreditujúcu osoba. SNAS akredituje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi
Slovenskej republiky, slovenskými technickými normami, medzinárodnými technickými normami
ISO/IEC, normami Európskej únie série EN 45000, EN ISO 17025 (01 5253) a dokumentmi
medzinárodných a regionálnych organizácií, najmä Európskou organizáciou pre spoluprácu v
akreditácii (EA). Podľa požiadaviek noriem STN EN radu 45 000, EN ISO 17025 (01 5253) resp.
noriem a pokynov ISO/IEC akredituje:
- kalibračné laboratóriá
- skúšobné laboratóriá
- medicínske laboratóriá
- inšpekčné orgány:
- certifikačné orgány na:
výrobky
produkty
systémy environmentálneho manažérstva
osoby
 10

systémy manažérstva rizík

Poznámka: Žiadateľ o akreditáciu v podmienkach SR môže byť akreditovaný aj akýmkoľvek zahraničným

akreditačným orgánom, ktorý má v svojej pôsobnosti požadované portfólio akreditačných činností a je členom
EA (European accreditation) , napr LOYD, DAR, DAP...

Poznámka. Akredditácia organizácie (laboratória) je nezávislé a nestranné odborné posúdenie jej spôsobilosti
vykonávať deklarované činnosti v súlade s požiadavkami systému kvality a potvrdenie tejto tejto skutočnosti
vydaním osvedčenia o akreditácii v mene oprávneného akreditačného orgánu.

Hlavné znaky činnosti SNAS:

Otvorenosť - o akreditáciu v rámci SNAS môže požiadať každá fyzická alebo právnická
osoba, pričom SNAS uplatňuje pri svojej činnosti nediskriminačný prístup založený na princípe
vzájomnej dohody medzi žiadateľom o akreditáciu a akreditačným orgánom.

Dobrovoľnosť - akreditácia je dobrovoľná, nie je podmieňovaná žiadnymi obmedzujúcimi

podmienkami ani diferencovanými finančnými požiadavkami.

Transparentnosť - štruktúra, riadiace a rozhodovacie postupy v SNAS sú plne transparentné.

Nezávislosť - prijaté opatrenia nepripúšťajú závislosť orgánov SNAS a akreditovaných

subjektov na komerčných alebo iných finančných záujmoch vedúcich k nežiadúcemu ovplyvneniu ich
rozhodnutí a konania.

Nestrannosť - v SNAS je vylúčená jednostrannosť jej orgánov a akreditovaných subjektov pri

ich rozhodovaní a deklarovaní výsledkov svojich zistení.

Odbornosť - činnosti orgánov SNAS ako aj posudzovanie pri akreditácii vykonávajú špičkoví
odborníci v danej problematike z oblasti vedy, techniky a praxe v SR, ktorí sú dostatočne oboznámení
so zásadami akreditácie.

Dôvernosť - SNAS má prijaté opatrenia na dôsledné dodržovanie zásad ochrany autorských

práv a dôverných informácií na všetkých stupňoch činnosti, kde sa uvedené informácie vyskytujú.

Jednotnosť - pri uskutočňovaní procesu akreditácie SNAS uplatňuje rovnaké a jednotné

zásady, akreditačné kritéria, metódy práce i príslušné smernice podľa oblasti akreditácie pre každého
žiadateľa o akreditáciu.

Integrálnosť -SNAS uskutočňuje na Slovensku akreditáciu všetkých činností v celom rozsahu

potrieb hospodárstva SR, t. j. vrátane regulovanej oblasti.

Kompatibilnosť so zahraničím - činnosť orgánov SNAS je v súlade s medzinárodne prijatými

princípmi akreditácie, a Globálnej koncepcie pre certifikáciu a skúšanie EK.

SNAS sleduje a operatívne zabezpečuje vecnú kompatibilitu vykonávaných akreditačných

postupov a súvisiacich činností s praxou akreditačných orgánov v zahraničí s cieľom trvalo zabezpečiť
plnenie kritérií medzinárodných dohôd o vzájomnom uznávaní.

Podrobný popis postupu posudzovania a akreditácie, dokumenty obsahujúce požiadavky na

akreditáciu, dokumenty popisujúce práva a povinnosti akreditovaných laboratórií sú udržované v
aktuálnom stave a za úhradu poskytované žiadateľovi. Dodatočné informácie súvisiace s procesom
akreditácie sa žiadateľovi poskytujú na požiadanie. Informácie žiadateľovi podáva OVV (oddelenie
vonkajších vzťahov a informatiky), OTČ (odbor technických činností) a sekretariát SNAS.
http://www.snas.sk/index.php
 11

1.3. Medzinárodné metrologické organizácie

Medzinárodná spolupráca v metrológii patrí dnes k najrozvinutejším oblastiam spolupráce.

Vyplýva to z úloh, ktoré metrológia plní. Ide v prvom rade o zabezpečovanie jednotnosti a dostatočnej
presnosti meraní ako základu rozvoja obchodu, dopravy, výrobnej kooperácie, ekológie atď.

Predmetom medzinárodnej spolupráce v metrológii sú:

- meracie jednotky a systémy meracích jednotiek - definície, značky a ich unifikácia,
- vedecký výskum a technický rozvoj pri realizácii primárnych etalónov a porovnávanie
národných etalónov,
- rozvoj meracích metód a prostriedkov,
- tvorba normatívnej dokumentácie pre vybrané meracie prostriedky a merania,
- terminológia v metrológii a meracej technike,
- rozvoj legálnej metrológie, harmonizácia a unifikácia požiadaviek na určené meradlá,
harmonizácia metód a postupov skúšok meradiel a kalibrácie pracovných etalónov, uznávanie skúšok
a certifikátov,
- akreditácia laboratórií.

1.3.1. Svetové vládne metrologické organizácie

Metrická konvencia (Convention du Métre):

Metrickú konvenciu podpísali v Paríži dňa 20. mája 1875. Medzi zakladajúcich členov
Metrickej konvencie patrilo aj Rakúsko-Uhorsko. Československá republika sa stala členom od roku
1922, Slovenská republika je členom Metrickej konvencie od roku 1993.

Orgány konvencie:

a) Generálna konferencia váh a mier (Conférence Générale des Poids et Mesures, CGPM),
ktorá pozostáva z delegátov všetkých štátov Metrickej konvencie a v súčasnosti sa stretáva raz za štyri
roky. Jej hlavné úlohy sú:
- šírenie a zdokonaľovanie Medzinárodnej sústavy jednotiek (SI),
- potvrdzovanie výsledkov nových základných metrologických poznatkov,
- prijímanie dôležitých rozhodnutí, týkajúcich sa organizácie a rozvoja BIPM,
- voľba členov CIPM
- schvaľovanie príspevkov pre jednotlivé členské štáty.

b) Medzinárodný výbor pre váhy a miery (Comité International des Poids et Mesures, CIPM),
ktorý pozostáva z 18 členov, pričom pri každej konferencii sa obnovuje polovica členov voľbou.
Členstvo v CIPM je čestné, osobné a členovia nezastupujú štát. CIPM je podriadená Generálnej
konferencii pre váhy a miery.

Hlavné úlohy CIPM:

- príprava a naplnenie programu CGPM,
- realizácia plnenia rozhodnutí CGPM a dohľad nad plnením rozhodnutí CGPM,
- riadenie a priama kontrola BIPM,
- riadenie poradných výborov.

c) Medzinárodný úrad pre váhy a miery (Bureau International des Poids et Mesures, BIPM)
bol zriadený Metrickou konferenciou. Jeho činnosť je financovaná spoločne členskými štátmi
Metrickej konferencie. BIPM sídli v Sévres pri Paríži. BIPM je vedeckou inštitúciou. Hlavné úlohy
BIPM:
 12

- výskum a realizácia primárnych etalónov a stupníc základných fyzikálnych veličín,

- porovnávanie národných etalónov,
- zdokonaľovanie a koordinácia meracích metód pri etalonáži a medzinárodných
porovnávaniach,
- koordinácia prác pri stanovovaní hodnôt fyzikálnych konštánt.
- Vedie zrovnávacie tabuľky CMC (Calibration and Measurement Capabilities of National
Metrology Institutes)

d) Poradné výbory (Comité Consultati) BIPM zriaďuje na riešenie úloh v jednotlivých

špecializovaných oblastiach:
- CCE pre elektrinu,
- CCPR pre fotometriu a rádiometriu,
- CCT pre teplotu,
- CCDM pre definíciu metra,
- CCDS pre definíciu sekundy,
- CCEMR pre etalóny merania ionizujúceho žiarenia,
- CCU pre jednotky,
- CCM pre hmotnosť a pridružené jednotky,
- CCQM pre látkové množstvo.

Medzinárodná organizácia pre legálnu metrológiu (Organisation Internationale de Métrologie

Légale, OIML):

Medzinárodnú organizáciu pre legálnu metrológiu založili medzinárodnou dohodou z roku

1955. Československá republika sa stala členom od roku 1956, Slovenská republika je členom od roku
1993).

Medzi hlavné ciele OIML patrí:

- určovanie všeobecných zásad legálnej metrológie,
- skúmanie problémov legálnej metrológie legislatívneho a regulačného charakteru,
- vytváranie modelových návrhov zákonov a opatrení v oblasti meradiel.

Najvyšším orgánom organizácie je Medzinárodná konferencia legálnej metrológie

(Conférence Internationale de Métrologie Légale), ktorá zasadá každé štyri roky. Riadiacim orgánom
medzi konferenciami je Medzinárodný výbor legálnej metrológie (Comité Internationale de
Métrologie Légale, CIML). Výkonnou inštitúciou je Medzinárodný úrad legálnej metrológie (Bureau
Intenationale de Métrologie Légale, BIML) so sídlom v Paríži.
OIML vydáva: Medzinárodné doporučenia OIML (OIML regulations type R –
recommendations), napr. R 6 – Všeobecné požiadavky na merače plynu...R 133 – Sklenené teplomery
a Medzinárodné dokumenty OIML (OIML regulatons type D – documents). napr. D 27 – Verifikácia
meradla.
http://www.oiml.org

1.3.2. Svetové mimovládne metrologické organizácie

IMEKO - Medzinárodná konferencia pre meranie (International Measurement Confederation,

IMEKO) bola založená v roku 1965. Sídlo stáleho sekretariátu je v Budapešti. Jej činnosť sa
zameriava najmä na rozvoj meracích metód a prostriedkov. Jedným zo zakladajúcich štátov IMEKO
bola aj Československá republika, Slovenská republika je členom od roku 1993.
http://www.imeko.org
 13

1.3.3. Európske metrologické organizácie

EUROMET je organizácia národných metrologických ústavov štátov EU s možnosťou

asociácie založenou v roku 1987. Jej činnosť je zameraná hlavne na vedecký výskum a technický
rozvoj pri realizácii primárnych etalónov a rozvoj meracích metód a prostriedkov.

COOMET vznikol na báze sekcie metrológie Stálej komisie RVHP pre normalizáciu v roku
1991. Od roku 2000 nesie oficiálny názov Európsko-ázijská spolupráca národných metrologických
ústavov (Slovensko, Nemecko, Rumunsko, Bulharsko, Moldavsko, Litva, Rusko, Ukrajina, Nemecko,
Kazachstan, Kirgizstan, Uzbekistan, sev. Kórea, Kuba, pri medzilaboratórych porovnávaniach
spolupracujú Poľsko, Lotyšsko, Veľká Británia, Izrael, Dánsko a Turecko. Jej činnosť je zameraná
hlavne na vedecký výskum a technický rozvoj pri realizácii primárnych etalónov a rozvoj meracích
metód a prostriedkov, metrologickú legislatívu novovzniknutých krajín.

WELMEC (Western European Legal Metrology Cooperation) je organizácia národných

metrologických ústavov štátov EU s možnosťou asociácie založenou v roku 1990. Jej činnosť sa
zameriava hlavne na harmonizáciu a unifikáciu požiadaviek na určené meradlá, harmonizáciu metód a
postupov skúšok meradiel a kalibráciu pracovných etalónov, uznávanie skúšok a certifikátov. ÚNMS
SR je asociovaným členom od roku 1995.

DUNAMET- Medzinárodné metrologické združenie stredoeurópskych štátov (Rakúsko,

Maďarsko, Slovensko, Česká republika, Chorvátsko).

1.3.4. Niektoré ďalšie súvisiace medzinárodné organizácie

ISO - Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (International Organization for

Standardization) je celosvetová federácia národných normalizačných organizácií. Bola založená v roku
1946. Ústredný sekretariát ISO (ISO Central Secretariat) koordinuje činnosť ISO a sídli v Ženeve vo
Švajčiarsku. V rámci tvorby medzinárodných noriem ISO pracuje 174 technických komisií (Technical
Committees, TC). Rozvoj medzinárodných noriem v oblasti veličín a jednotiek zabezpečuje Technická
komisia 12 (ISO/TC 12) veličiny, jednotky, značky, prevodové koeficienty. ISO/TC 12 založili v roku
1947.

IEC - Medzinárodná elektrotechnická komisia (International Electrotechnical Commission)

je obdoba organizácie ISO so zameraním na elektrotechniku. Založili ju v roku 1906. Hlavný úrad IEC
sídli v Ženeve vo Švajčiarsku. Normy spracúva 84 technických komisií. Technická komisia 25
(IEC/TC 25) Veličiny, jednotky a ich značky pripravuje normy pre veličiny a jednotky, ktoré sa
používajú v elektrotechnike.

Európska kooperácia pre akreditáciu (European Cooperation for Accreditation, EA/ European
Cooperation for Accreditation of laboratories) sa zameriava na oblasti súvisiace s akreditáciou.
Slovensko sa stalo asociovaným členom v roku 1995.

EOTC - Európska organizácia pre skúšanie a certifikáciu

ELSECOM - Európska elektrotechnická komisia pre skúšanie a certifikáciu

CEN - Európsky výbor pre normalizáciu

CENELEC - Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike

EUROLAB - Európska organizácia pre skúšobné laboratória

EOQ - Európska organizácia pre kvalitu

 14

CEOC - Európska konfederácia nezávislých inšpekčných orgánov

EFQM – Európska nadácia pre manažérstvo kvality

2. DEFINÍCIA METROLÓGIE, METROLÓGIA

A SYSTÉMY MANAŽÉRSTVA KVALITY

Metrológia (metrology) je súhrn znalostí a činností súvisiacich s meraním STN 01 0115.

Podľa metrologického slovníka, vydaného medzinárodnou organizáciou legálnej metrológie, je
definícia metrológie: Metrológia je vedný a technický odbor, obsahujúci všetky znalosti a činnosti
týkajúce sa merania.

Metrológia je jedným z aplikovaných vedných odborov, vychádzajúcich z fyziky, ktorá aj

v súčasnosti tvorí jej základ.

Hlavné úlohy metrológie sú:

- metrologické veličiny, meracie jednotky a ich definícia a realizácia vedeckými
metódami (napr. realizácia metra laserovým lúčom),
- meranie,
- meracie prostriedky (prevádzkového charakteru),
- vlastnosti merajúcích osôb (pozorovateľov) a ich činnosť,
- základné fyzikálne konštanty,
- vlastnosti látok a materiálov,
- vytvorenie reťazcov nadväznosti na dokumentovanie presnosti merania, napr.
dokumentovanie vzťahu medzi mikrometrickou skrutkou v presnej výrobe
a primárnym laboratóriom optickej metrológie dĺžky.

2.1. Rozdelenie metrológie

1. Rozdelenie podľa rozsahu príslušných problémov:

a) Všeobecná metrológia, zahrňujúca problémy spoločné všetkým metrologickým

oborom, a to:
- teoretická metrológia (sústava meracích jednotiek, spracovanie výsledkov meraní,
zásady stupňovitej náväznosti etalónov),
- praktická metrológia (metrologické vlastnosti meracích prostriedkov, metódy
naväzovania a overovania meradiel, zásady zaisťovania jednotnosti a presnosti
meradiel a merania),
- legálna (zákonná) metrológia. Je to časť metrológie zaoberajúca sa meracími
jednotkami, meracími metódami a meradlami z hľadiska predpísaných technických a
právnych náležitostí, ktoré majú poskytnúť záruky potrebné pre jednotnosť, presnosť
a spoľahlivosť merania. Je to čiastka metrológie, ktorá je upravená v štáte nejakým
významným predpisom, spravidla zákonom. Pojem legálnej metrológie sa nedá
stotožňovať iba so štátnou metrológiou, pretože niektoré zákonom stanovené úlohy
a povinnosti príslušia tiež aplikačnej sfére.

b) Aplikovaná metrológia (užitá, všeobecná), špecializovaná na:

- jednu určitú veličinu (metrológia dĺžok, hmotností, drsnosti povrchu....),
- skupinu veličín (metrológia elektrických, mechanických, geometrických veličín,
metrológia odchýlok tvarov a polohy).
 15

Poznámka: Metrológia geometrických veličín (spravidla spolu s problematikou odchyliek tvarov

a polohy) sa niekedy nazývala dielenskou metrológiou (dielenským meraním).

2. Rozdelenie podľa odvetvia hospodárstva:

V tomto prípade sa jednotlivé špecializované metrológie spravidla líšia výpočtom meraných

veličín, poradím ich dôležitosti a metrologickou náročnosťou (metrológia strojárenská, zdravotnícka,
chemická, v doprave, v stavebníctve).

3. Rozdelenie podľa úrovne príslušných problémov:

a) Teoretická (vedecká) metrológia – zabezpečuje všetky teoretické poznatky spojené

s metrológiou. Týka sa predovšetkým primárnych etalónov a práce s nimi.
b) Metrológia výkonov (výkonová) - zahrňuje všetko, čo súvisí s praktickým
zabezpečovaním jednotnosti a presnosti meradiel (čo nemá charakter vedeckej,
výskumnej alebo vývojovej činnosti).

4. Rozdelenie podľa orgánu, ktorý v jemu vymedzenej pôsobnosti zabezpečuje metrologické

potreby, je možné metrológiu deliť na metrológiu:
- štátnu
- podnikovú.

V EU sa metrológia delí na tri kategórie s rôznou úrovňou úplnosti a presnosti:

1. Vedecká metrológia sa zaoberá organizáciou a vývojom meracích etalónov a ich
uchovávaním (najvyššia úroveň).
2. Priemyselná metrológia musí zabezpečiť adekvátnu činnosť meradiel, ktoré sa
používajú v priemysle, vo výrobe a pri skúšobných postupoch.
3. Legálna metrológia sa zaoberá presnosťou meraní, ktoré majú vplyv na
transparentnosť ekologických vzťahov, zdravie a bezpečnosť

Základná metrológia nemá medzinárodnú definíciu, ale predstavuje najvyššiu triedu presnosti
v rámci určitej oblasti. Základná metrológia sa preto dá opísať ako vedecká metrológia doplnená o tie
časti legálnej a priemyselnej metrológie, ktoré vyžaduje vedecká kvalifikácia.

Základná metrológia sa delí na 11 oblastí, definovaných EUROMET-om (hmotnosť, elektrina,

dĺžka, čas a frekvencia, termometria, ionizujúce žiarenie a rádioaktivita, pretečené množstvo, akustika,
množstvo látky, interdisciplinárna metrológia).

2.2. Metrológia a systémy manažérstva kvality.

Na zaistenie kvality výrobného procesu, vstupných surovín, výrobku alebo služby je nevyhnutné
zabezpečiť ich meranie. Požiadavky na meranie, prípadne monitorovanie sú súčasťou bežných noriem,
zabezpečujúcich nielen systémy manažérstva kvality (ISO 9000, ISO/TS 16 949, AQAP), ale aj
systémy enviromentálneho manažérstva (ISO 14 001) a systémy manažérstva bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci (OHSAS 18001).
Podľa špecifikácie ISO/FDIS 14001 (článok 4.5.1) organizácia musí zaviesť a používať vhodné
metódy na monitorovanie a meranie procesov EMS (Enviroment management systém – Systém
enviromentálneho manažérstva) a ich kľúčových znakov, ktoré môžu mať významný vplyv na životné
prostredie. Spravidla ide o zaznamenávanie a vyhodnocovanie informácií zo sledovania a správania sa
príslušných prevádzkových ukazovateľov, ktoré musia byť objektívne, kvantifikovateľné
a reprodukovateľné. Záznamy o týchto procesoch musia byť pravidelne vyhodnocované z hľadiska
zhody so zákonmi a predpismi a byť archivované. Monitorovacie a meracie zariadenia (pojem meracie
zariadenie používa norma ISO 10012, adekvátny pojem (meracie) prostriedky, resp. meradlá je podľa
§ 2 c), f) a g) zákona a § 5 zákona č. 142/2000 Z.z., v ďalšom texte sú oba pojmy uvádzané podľa
 16

citovaného materiálu) musia byť metrologicky zabezpečené, t.j. kalibrované (čo priamo súvisí
s normami ISO 17 025 a ISO 10 012) v stanovených intervaloch alebo pred použitím pomocou
etalónov odvodených z medzinárodných, alebo národných, alebo predpísaným spôsobom periodicky
overované, čo súvisí s požiadavkami regulovanej sféry (metrologickej kontroly podľa zákona č.
142/00 §9 a §15 – 19).
Činnosti organizácie v zmysle špecifikácie ISO/FDIS 14001, príloha A, (článok 4.5.1) môžu
mať rôzne charakteristiky, napríklad charakteristiky týkajúce sa sledovania a merania vypúšťanej
odpadovej vody, môžu zahŕňať biologickú, alebo chemickú spotrebu kyslíka, teplotu a kyslosť.
Systémy manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) v smernici OHSAS 18001
(článok 4.5.1) od organizácie vyžadujú zaviesť a udržiavať postupy na pravidelné monitorovanie
a meranie výkonu BOZP. Toto zahrňuje bezpečnostné vzorkovanie, enviromentálne vzorkovanie,
napríklad meranie vystavenia (personálu) chemickým, fyzikálnym alebo biologickým účinkom, ako sú
hluk alebo prchavé organické zlúčeniny. Ak si merania a monitorovanie vyžadujú monitorovacie
zariadenie (meracie prostriedky), organizácia musí zaviesť a udržiavať postupy na ich údržbu
a kalibráciu (čo priamo súvisí s normami ISO 17 025 a ISO 10012). Záznamy o kalibrácii a údržbe sa
musia archivovať.
Požiadavky na meranie a meradlá tvoria významnú zložku noriem zabezpečujúcich systémy
kvality. Norma ISO 9001 (článok 7) pri plánovaní produktu okrem iného vyžaduje, aby organizácia
podľa potreby určila požadovanú verifikáciu, validáciu, monitorovanie, kontrolu a skúšobné činnosti
špecifické pre produkt, ako aj kritéria prijatia. Rovnaké požiadavky má aj technická špecifikácia
ISO/TS 16949, ktorá naviac vyžaduje (v článkoch 7.3, 7.3.4. a 7.3.4.1.) aby sa spolu so súhrnnými
výsledkami ako vstup do preskúmania manažmentom definovali, analyzovali a oznamovali merania
v určených etapách návrhu a vývoja. Podľa potreby tieto merania zahŕňajú riziká súvisiace s kvalitou,
nákladmi, časmi nábehu, kritickými cestami a podobne.
Slovenský obranný štandard AQAP 2130 (článok 7.3.5) ohľadom verifikácie návrhu a vývoja
požaduje, ak to nie je dohodnuté v zmluve, povinnosť dodávateľa určiť požadované skúšobné metódy
(bližšie ISO 17 025, 5.4. Skúšobné a kalibračné metódy a validácia metód) a vykonať skúšky, aby
preukázal zhodu so zodpovedajúcimi požiadavkami na príslušných stupňoch a tiež na konečnom
produkte.
Pre nakupovanie technická špecifikácia ISO/TS 16 949 (článok 7.4.1 a 7.4.1.3) požaduje, aby
nakupované produkty zahŕňali všetky výrobky a služby, ktoré ovplyvňujú požiadavky zákazníka, ako
sú uzly, usporiadania, postupnosti, triedenie, prepracovanie a kalibračné služby, ktoré sú nevyhnutné
pre základnú kvalitu a dosiahnutie akceptovateľnosti merania. Ak to určuje zmluva (napr. technické
výkresy zákazníka, špecifikácia), organizácia musí nakupovať produkty, materiály alebo služby
z odsúhlasených zdrojov. Využívanie zdrojov označených zákazníkom vrátane dodávateľov nástrojov
alebo meradiel nezbavuje organizáciu zodpovednosti za zabezpečenie kvality nakupovaných
produktov. Od organizácie v štádiu výroby norma ISO 9001 (článok 7.5.1) vyžaduje plánovať,
realizovať výrobu a poskytovať služby v riadených podmienkach, ktoré musia okrem iného zahŕňať aj
dostupnosť a používanie prístrojov na monitorovanie a meranie a zavedenie monitorovania a merania.
Naviac, podľa technickej špecifikácie ISO/TS 16 949 (článok 7.5.1.1 a 7.5.1.5) ak nastane akákoľvek
zmena ovplyvňujúca produkt, výrobný proces, meranie, logistiku, dodávateľské zdroje alebo postup
FMEA, riadiace plány sa musia preskúmať a aktualizovať. Zároveň musí organizácia poskytovať
zdroje na návrh, vyhotovenie a verifikáciu nástrojov a meracích prístrojov.
V súlade s normou ISO 9001, (článok 7.5.3) musí organizácia musí identifikovať stav produktu
s ohľadom na požiadavky monitorovania a merania. Čo sa týka riadenia prístrojov na monitorovanie
a meranie, v súvislosti s požiadavkami normy ISO 9001 (článok 7.6), organizácia musí určiť
monitorovania a merania, ktoré treba robiť, ako aj prístroje na monitorovanie a meranie, požadované
na poskytnutie dôkazu o zhode produktu s určenými požiadavkami. Organizácia musí určiť procesy,
ktoré zistia, že sa monitorovanie a meranie dá uskutočniť a že sa vykonáva spôsobom, ktorý je
v súlade s požiadavkami na monitorovanie a meranie (podľa ISO 10012).
Ak sa zistí, že zariadenie nezodpovedá požiadavkám, norma ISO 9001 (v článku 7.6) vyžaduje,
aby organizácia posúdila platnosť predchádzajúcich výsledkov merania a urobil sa záznam.
Organizácia musí vykonať primeranú činnosť na zariadení alebo na produkte, ktorých sa to týka.
Záznamy výsledkov kalibrácie a verifikácie sa musia udržiavať. Ak sa pri monitorovaní a meraní
určených požiadaviek použije počítačový softvér, musí sa potvrdiť jeho schopnosť vyhovovať
 17

zamýšľanej aplikácii. Musí sa to vykonať pred prvým použitím a podľa potreby sa to musí opakovane
potvrdiť (bližšie ISO 10012 a ISO 17 025).
Tam, kde je nevyhnutné zaistiť platnosť výsledkov, zariadenie na meranie sa musí v určených
intervaloch alebo pred použitím kalibrovať alebo verifikovať porovnaním s etalónmi nadväzujúcimi na
medzinárodné alebo národné etalóny; ak takéto etalóny nejestvujú, musí sa zaznamenať základňa
takejto kalibrácie alebo verifikácie (podobná požiadavka je v ISO 14 001, článok 4.5.1), podľa
potreby nastaviť alebo opakovane nastaviť, identifikovať, aby sa mohol určiť stav jeho kalibrácie,
ochraňovať pred nastavením, ktoré by mohlo znehodnotiť výsledky merania a chrániť pred
poškodením a znehodnotením počas manipulácie, údržby a skladovania, pričom sa v tomto zmysle
odkazuje na normu ISO 10012.
Podľa technickej špecifikácie ISO/TS 16 949 (článok 7.6) zmysel požiadavky identifikácie stavu
kalibrácie napĺňa číslo alebo iný identifikátor, pomocou ktorého sa dá sledovať kalibračný záznam
prístroja.
Slovenský obranný štandard AQAP 2130 (článok 7.6) v súvislosti s riadením prístrojov na
monitorovanie a meranie (meradiel) okrem toho vyžaduje, že v prípade ak sa na konkrétnom
meracom zariadení zistí, že má prešlú kalibračnú dobu, alebo nie je kalibrované, a ak to ovplyvňuje
kvalitu produktov, ZŠOK (zástupca pre štátne overovanie kvality) a/alebo nadobúdateľ musia byť
informovaní a musia im byť poskytnuté podrobnosti ovplyvnených produktoch, vrátane produktov už
dodaných. Rovnakú požiadavku obsahujú aj Slovenské obranné štandardy AQAP 2120 a AQAP
2110.
Zvláštne požiadavky na analýzu meracieho systému vznáša technická špecifikácia ISO/TS
16 949 (článok 7.6 1). Aby sa mohla analyzovať premenlivosť výsledkov meraní každého druhu
a systému skúšobného zariadenia, musia sa vykonať štatistické štúdie. Táto požiadavka sa musí
aplikovať na meracie systémy uvedené v riadiacom pláne. Použité analytické metódy a kritériá
prijateľnosti musia zodpovedať metódam a kritériám uvedeným v príručkách zákazníka na analýzu
meracích systémov. Ak to zákazník odsúhlasí, môžu sa použiť iné analytické metódy a kritériá
prijateľnosti.
Už v predchádzajúcom zaznelo viacero požiadaviek na kalibráciu meradiel. Neoddeliteľnou
súčasťou kalibrácie a verifikácie sú záznamy (bližšie ISO 17025). Technická špecifikácia ISO/TS
16 949 (článok 7.6 2) vyžaduje, aby záznamy o kalibračných/verifikačných činnostiach pre všetky
meradlá, meracie a skúšobné zariadenia, ktoré sú potrebné na poskytnutie dôkazu o zhode produktu
s určenými požiadavkami, vrátane zariadení zamestnancov a vlastných zariadení zákazníkov
obsahovali:
1. identifikáciu zariadenia vrátane etalónu, v porovnaní s ktorým sa zariadenie kalibrovalo
2. revízie, ktoré nastali po technických zmenách
3. údaje, ktoré sa zistili pri kalibrácii/verifikácii a nachádzajú sa mimo špecifikácií
4. posúdenie účinku stavu mimo špecifikácií
5. vyjadrenie o zhode so špecifikáciou po kalibrácii/verifikácii
6. upovedomenie zákazníka, ak sa odoslal podozrivý produkt alebo materiál.
Technická špecifikácia ISO/TS 16 949 (články 7.6.3.1 a 7.6.3.2) obsahuje požiadavky na
kontrolné, skúšobné a kalibračné laboratóriá, interné aj externé.
Interné laboratórium musí mať definovaný predmet činnosti, ktorý zahŕňa jeho spôsobilosť
vykonávať požadované kontrolné, skúšobné alebo kalibračné služby. Tento predmet činnosti
laboratória musí byť súčasťou dokumentácie systému manažérstva kvality. Laboratórium musí
minimálne špecifikovať a uviesť technické požiadavky na:
1. vhodnosť laboratórnych postupov
2. kompetentnosť svojich pracovníkov
3. skúšanie produktu
4. spôsobilosť vykonávať tieto služby správne a v nadväznosti na príslušnú procesnú normu (ako
sú ASTM, EN atď.)
5. preskúmanie príslušných záznamov.
Na preukázanie zhody interného laboratória dodávateľa s touto požiadavkou možno použiť akreditáciu
podľa normy ISO 17 025, nie je to však povinnosť.
 18

Externé/komerčné/nezávislé laboratórium, ktoré organizácia využíva na kontrolné, skúšobné

alebo kalibračné služby, musí mať definovaný predmet činnosti, ktorý zahŕňa jeho spôsobilosť
vykonávať požadované kontrolné, skúšobné alebo kalibračné služby, a buď
1. musí preukázať, že ho zákazník akceptuje, alebo
2. musí mať akreditáciu podľa normy ISO 17025 alebo jej národného ekvivalentu.
Takýto dôkaz spôsobilosti možno poskytnúť napríklad tým, že zákazník alebo zákazníkom
odsúhlasená druhá strana, či laboratórium spĺňa ciele normy ISO 17 025 alebo jej národného
ekvivalentu. Ak pre dané zariadenie nejestvuje kvalifikované laboratórium, kalibračné služby môže
vykonať výrobca zariadenia..
Vyššie uvedené normy venujú zvýšenú pozornosť meraniu ako takému, spolu s analýzou
nameraných výsledkov a zlepšovaniu Podľa ISO 9001 (článok 8) organizácia musí plánovať a zaviesť
monitorovacie, meracie analytické a zlepšovacie procesy na:
a) prezentáciu zhody produktu,
b) zaistenie zhody systému manažérstva kvality,
c) trvalé zlepšovanie efektívnosti systému manažérstva kvality.
Tieto procesy musia zahŕňať určenie použiteľných metód vrátane štatistických techník a rozsahu
ich používania. Organizácia musí používať vhodné metódy na monitorovanie a keď treba, meranie
procesov (článok 8.2.3) systému manažérstva kvality. Tieto metódy musia preukázať schopnosť
procesov dosahovať plánované výsledky. Keď sa plánované výsledky nedosiahnu, musí sa podľa
potreby urobiť nápravná činnosť na zaistenie zhody produktu.
Okrem vyššie uvedených požiadaviek technická špecifikácia ISO/TS 16 949 (článok 8.2.3.1)
ohľadom výrobných procesov vyžaduje povinnosť organizácie uskutočňovať štúdie všetkých nových
výrobných procesov s cieľom overiť spôsobilosť procesu a poskytnúť doplnkový vstup na riadenie
procesu. Výsledky štádií procesu sa musia zdokumentovať, ak treba spolu so špecifikáciami
výrobných prostriedkov, meraní a skúšok aj s inštrukciami na údržbu. Organizácia musí ubezpečiť, že
sa zaviedol riadiaci plán a vývojový diagram procesu vrátane jeho príslušnosti k určeným technikám
merania, plánom vzorkovania, kritériám prijateľnosti.
Pri monitorovaní produktu technická špecifikácia ISO/TS 16 949 (článok 8.2.4) pri výbere
parametrov produktu na monitorovanie zhody s určenými internými a externými požiadavkami radí
organizácii určiť typy charakteristík produktu, pomocou ktorých sa určia typy meraní, prostriedky
vhodné na meranie ako aj požadovaná spôsobilosť a zručnosť.
Na splnenie požiadavky kontroly usporiadania a overovania funkčnosti technická špecifikácia ISO/TS
16 949 (článok 8.2.4.1) podľa použitých technických noriem zákazníka na materiál a výkonnosť
vyžaduje túto vykonať pri každom produkte, ako sa uvádza v riadiacich plánoch. Kontrola
usporiadania predstavuje úplné meranie všetkých rozmerov produktu vyznačených na záznamoch
návrhu.
Na splnenie požiadaviek normy ISO 9001 (článok 8.2.4 a 8.4) ohľadom merania, analýzy
a zlepšovania musí organizácia monitorovať a merať charakteristiky produktu aby si overila, či spĺňa
naň kladené požiadavky. Musí sa to vykonávať v primeraných etapách procesu realizácie produktu
v súlade s plánovanými opatreniami. Dôkaz zhody s kritériami prijatia sa musí udržiavať. Záznamy
musia udávať, kto zodpovedá za uvoľnenie produktu. Uvoľnenie produktu a dodávanie služby
nesmie pokračovať, kým sa všetky plánované opatrenia úspešne nedokončia, ak to v opačnom prípade
neodsúhlasí pracovník s príslušnou právomocou alebo podľa potreby zákazník. Organizácia musí
ďalej určiť, zhromažďovať a analyzovať príslušné údaje, aby prezentovala vhodnosť a efektívnosť
systému manažérstva kvality a posúdila, kde možno realizovať trvalé zlepšovania efektívnosti
systému manažérstva kvality. Patria sem údaje získané z monitorovania a merania a z ďalších
príslušných zdrojov.

3. CHARAKTERISTIKA VELIČÍN

Veličinou rozumieme pojem, ktorým možno kvalitatívne a kvantitatívne určiť jav, stav a
vlastnosti rôznych materiálnych objektov.
 19

Veličina (value, quantity) je vlastnosť javu, telesa alebo látky, ktorá sa dá kvalitatívne rozlíšiť
a kvantitatívne určiť

Ak veličinu možno exaktne fyzikálne definovať (fyzikálne vzťahy) ide o fyzikálne veličiny
(dĺžka, sila, tlak, výkon a pod.). Technické veličiny sú definované na základe technických
experimentálnych predpisov empiricky alebo konvenčne (dohodou). K ich kvantitatívnemu vyjadreniu
používame jednotky fyzikálnych veličín (tvrdosť, obrábateľnosť, drsnosť povrchu, húževnatosť a
pod.).
Zvláštnu skupinu tvoria ekonomické veličiny (obyčajne dané pomerom dvoch technických
veličín rovnakého druhu, napr. strojový deň) a číselné veličiny (kvantifikovaný údaj skladajúci sa
z čísla a informácie, čoho sa číselný údaj týka (pár, tucet)

Veličiny, ktoré je možné kvalitatívne rozlíšiť a kvantitatívne stanoviť, nazývame merateľné

veličiny. Niektoré veličiny nespĺňajú niektorú z uvedených požiadaviek a sú nemerateľné
(kvalimetrické) veličiny. Kvalimetrickými veličinami sa zaoberá softmetrológia. Snahou je, aby sa
nemerateľné veličiny stali merateľné.

Veličiny je možné rozdeliť i podľa iných hľadísk:

- veličiny množstva (extenzívne). Tieto veličiny je možné zväčšovať, zmenšovať,
deliť na menšie časti a spájať na väčšie celky (dĺžka, hmotnosť, sila, energia a pod.).
- veličiny stavu (intenzívne - stavové veličiny kvality). Tieto veličiny nie je možné
spájať (teplota, tlak, pH - faktor a pod.)
- veličiny protenzívne. Tieto veličiny sa menia trvale a spojite. Ich pôvodná
reprodukcia nie je možná (čas).
- podľa charakteru danej oblasti (odboru): geometrické, mechanické, elektrické,
akustické, optické a pod.
- podľa funkcie času: statické, dynamické, stacionárne, nestacionárne, periodické,
neperiodické.
- podľa významu v danom súbore (triedy veličín):
a) Základná veličina (base quantity) je jedna z veličín, ktoré sú v určitom systéme
veličín konvenčne prijaté ako navzájom nezávislé, resp. základné veličiny sú tie, ktoré
považujeme za nezávislé medzi sebou a nezávislé aj od ostatných veličín;
b) Odvodená veličina (derived quantity) je veličina definovaná v systéme veličín ako
funkcia základných veličín tohoto systému, resp. sú to veličiny odvodené od
základných veličín a sú závislé. Odvodené veličiny sa tvoria na základe
matematických operácií pomocou veličinových rovníc so základnými, ale aj inými
odvodenými veličinami.
c) Doplnkové veličiny sú tie, u ktorých sa nedospelo k medzinárodnej dohode, či majú
byť priradené k veličinám základným alebo odvodeným.

Systematicky usporiadaný súbor veličín je sústava (systém)

Bezrozmerná veličina (dimensionless quantity) je veličina, ktorej rozmerové vyjadrenie

pomocou základných veličín určitého systému má všetky rozmerové mocnitele nulové. Špecifické
miesto medzi bezrozmernými veličinami majú pomerové (pomerné, relatívne) veličiny. Sú to veličiny
rovné pomeru dvoch iných veličín toho istého druhu. Pomerová veličina je bezrozmerná, jej jednotkou
je púhe číslo, napr. pomerná hmotnosť, pomerná hustota, pomerná vlhkosť vzduchu, pomerná
kinematická viskozita.

Rozmer veličiny (dimension of quantity) je výraz, ktorý vyjadruje veličinu nejakého systému
veličín ako súčin mocnín základných veličín tohoto systému.
Pr.: LMT-2 je rozmer sily v systéme veličín dĺžka, hmotnosť, čas (l, m, t)
 20

Z hľadiska dimenzionálnej (rozmerovej) analýzy nemusia byť fyzikálne veličiny s rovnakým

fyzikálnym rozmerom veličinami rovnakého druhu, napr. moment sily (M) (Nm = m2kgs-2) a energia
(W) (m2kgs-2) sú veličiny rôzneho druhu, hoci majú rovnaký rozmer (L2MT-2).

Pojem veličina sa môže vzťahovať na veličinu vo všeobecnom zmysle (napr. dĺžka, čas,
hmotnosť, teplota, elektrický odpor) alebo na špecifickú veličinu (napr. dĺžka tyče, elektrický odpor
odporového etalónu). Veličiny môžu byť zoskupené do kategórií veličín, ktoré sú vzájomne
porovnateľné. Navzájom porovnateľné veličiny (t.j. ktoré majú normálny kvantitatívny charakter)
nazývame veličiny rovnakého/toho istého druhu (napr. hrúbka, obvod, vlnová dĺžka patria k
rovnakému druhu veličín - dĺžka, resp. práca, teplo, energia patria k rovnakému druhu veličín -
energia). Aby sa mohli veličiny toho istého druhu kvantitatívne porovnať, musí sa zvoliť vhodná
jednotka, napr. tri rýchlosti s hodnotami 2m.s-1, 28,5 m.s-1, 0,25 m.s-1 sú veličiny rovnakého druhu,
ktoré sa dajú vzájomne porovnávať.

Prehľad veličín používaných v jednotlivých oblastiach obsahuje súbor noriem STN ISO 31-1
až STN ISO 31-13 (STN 01 0113).

Zásady písania a vyjadrovania veličín a ich značiek obsahuje technická norma STN ISO 31-0.
Značky veličín sú vo všeobecnosti jednotlivé písmená latinskej alebo gréckej abecedy, niekedy s
dolnými indexami alebo inými odlišovacími znakmi. Niektoré značky veličín sú počiatočnými
písmenami latinských (resp. inojazyčných) názvov.
F = fors S = spatium, v = velocitas, c = celeritas, L = longitudo, A = Arbeit (T)
Napr.: energia E, kinetická energie Ek, tlak p, frekvencia f, magnetický indukčný tok Φ  ,
tepelný tok Φ,  hmotnostný prietok qm, objemový prietok qv, dĺžka vlny λ.
Značky sa píšu kurzívou (bez ohľadu na typ písma, použitý v ostatnom texte). Pre veličiny s
rozmerom 1 sa výnimočne používajú značky pozostávajúce z dvoch písmen (napr. Reynoldsovo číslo
Re). Inými príkladmi sú rýchlosť v, sila F, dĺžka l, atď. Indexy majú odlíšiť jednotlivé značky veličín.
Píšu sa kurzívou, ak predstavujú fyzikálnu veličinu a stojatým písmom v ostatných prípadoch.
Kombinácia značiek veličín v prípade súčinu sa píše jedným z nasledujúcich spôsobov: ab,
a.b, a × b.
Bodka sa píše v strede výšky písma. Ak nie sú dostatočné tlačiarenské prostriedky, je
dovolené písať bodku aj na čiare.
Kombinácia značiek veličín v prípade podielu sa píše jedným z nasledujúcich spôsobov:
a
, a/b , ab-1, a b-1 , a.b-1, a × b-1
b

Za značky sa nepíše bodka, s výnimkou interpunkcie.

Čísla sa vo všeobecnosti píšu stojatým písmom. Desatinným znamienkom je čiarka na riadku
(niekedy tiež bodka na riadku). Znamienko násobenia čísiel je (x) alebo bodka v strede výšky
písmena. Pri vyjadrovaní hodnoty veličiny sa značka jednotky umiestňuje za číselnú hodnotu s malou
medzerou (okrem jednotky stupňov, minút a sekúnd rovinného uhla, kde sa medzera nedáva).
Pri uvádzaní číselných hodnôt veličín sa musí vždy uviesť prislúchajúca jednotka. Pri sériách
číselných hodnôt v diagramoch a tabuľkách sa odporúča použiť označenie pozostávajúce zo značky
veličiny lomenej použitou jednotkou. napr. rýchlosť 0 1 2 3...... v/km. h-1. Pre konkrétnu číselnú
hodnotu, napr. 1,5, potom je v/km. h-1 = 1,5 z čoho v = 1,5 km. h-1.
Prehľad noriem a technických predpisov metrologických pre jednotlivé veličiny možno
vyhľadať v STN hlavne v triedach 25 a 99.

4. CHARAKTERISTIKA JEDNOTIEK
V literatúre sa vyskytuje viacero definícií jednotky. Podľa zákona o metrológii meracia
jednotka je špecifická hodnota fyzikálnej alebo technickej veličiny, ktorá je definovaná a prijatá
 21

na základe dohody, s ktorou sa iné hodnoty veličiny toho istého druhu porovnávajú, aby sa
vyjadrila ich veľkosť vo vzťahu k tejto špecifickej hodnote veličiny.

Jednotka veličiny je vhodne zvolená a definíciou stanovená veličina určitého druhu, slúžiaca
na porovnanie (meranie) veličín rovnakého druhu. Je to veličina, ktorej číselná hodnota sa rovná
jednej a ktorá je konvenciou prijatá ako základ pre vyjadrovanie hodnôt veličín toho istého druhu.
Podľa STN 01 0115 meracia jednotka (unit of measurement) je konvenčne stanovená veličina,
používaná na kvantitatívne vyjadrenie veličín toho istého rozmeru. Napríklad: Jednotkou dĺžky je
meter a pomocou tejto jednotky môžeme porovnať hodnoty veličín toho istého druhu, t. j. dĺžkové
(dĺžka, výška, šírka, polomer, obvod a pod.).

Značka meracej jednotky (symbol of unit) je konvenčné označenie meracej jednotky.

Voľba jednotiek pre jednotlivé veličiny by mohla byť ľubovolná. Prinieslo by to však mnoho
problémov spojených so vznikom dodatočných číselných faktorov v rovniciach medzi číselnými
hodnotami. Preto sa v praxi zvolili sústavy jednotiek jednotlivých veličín takým spôsobom, že rovnice
medzi číselnými hodnotami majú ten istý tvar ako zodpovedajúce rovnice medzi veličinami.

Jednotky rovnako ako veličiny vznikli abstrakciou, majú nehmotný charakter a nemožno ich
zamieňať s tzv. zhmotnenými mierami, ktoré ich historicky predchádzali, tak napr. jednotka dĺžky
meter nie je pravítko, ktorého dĺžka je 1 m, podobne kilogram nie je závažie hmotnosti 1 kg, ale
prejav určitých vlastností týchto telies. Historicky úmerne rozvoju vedeckého poznania a techniky
počet merateľných veličín, a tým aj počet jednotiek neprestajne narastali a v súčasnosti v prírodných
vedách a v technike sa pohybujú v ráde 103. Počet jednotiek bude ešte väčší, keď prihliadneme na
skutočnosť, že pre jednu veličinu sa používalo a používa zväčša viac jednotiek. Rozvoj vied a techniky
preto už v 18. storočí nastolil požiadavku systémového prístupu k výberu jednotiek. Postupne sa
presadzovala najmä:

a) Tvorba väčších a menších jednotiek tej istej veličiny, resp. veličín toho istého druhu, ako
násobkov, resp. podielov mocnín 10. Dodržanie tohto pravidla pri tvorbe väčších, tzv. násobných
jednotiek a menších, tzv. podielových jednotiek určitej veličiny sa nazýva dekadickosť.

Násobok /podiel meracej jednotky (multiple/sub-multiple of a unit) je meracia jednotka,

väčšia/menšia než daná jednotka z ktorej bola vytvorená podľa prijatých zásad o odstupňovaní.
Napríklad: jedným z dekadických násobkov metra je kilometer jedným z nedekadických násobkov
sekundy je hodina.

b) Využívanie fyzikálnych zákonov platných medzi veličinami na vytváranie jednotiek

určitých veličín na základe jednotiek iných veličín. Pri uplatňovaní tohto pravidla rozlišujeme
základné jednotky, ktoré považujeme za rozmerovo nezávislé a odvodené jednotky, ktoré sú
jednoznačne určené základnými jednotkami (alebo inými odvodenými jednotkami) a tzv. definičnými
vzťahmi medzi príslušnými veličinami. Voľba základných jednotiek a pri niektorých odvodených
veličinách aj výber definičných vzťahov nie sú jednoznačné, preto sa musia určiť dohodou. Základná
meracia jednotka (base unit of measurement) je jednotka daného systému jednotiek prijatá konvenciou
ako rozmerovo nezávislá od ostatných jednotkách systému. Odvodená meracia jednotka (derived unit
of measurement) je jednotka daného systému jednotiek definovaná pomocou jeho základných
jednotiek. Napríklad: v danom systéme jednotiek sa odvodená jednotka vyjadruje mocninovým
súčinom základných jednotiek a súčiniteľom úmernosti.

c) Odvodené jednotky sa určujú zo základných podľa predchádzajúceho pravidla tak, aby

číselná hodnota (koeficient) vo vzťahu, ktorým je vyjadrená odvodená jednotka na základe základných
jednotiek, bola rovná 1. Takto odvodené jednotky nazývame koherentnými, použitý princíp sa
označuje ako koherencia jednotiek a sústava s takto odvodenými jednotkami ako koherentná sústava
jednotiek.
 22

Teda: Koherentná meracia jednotka (coherent unit of measurement) je odvodená meracia

jednotka, ktorá sa vyjadruje pomocou základných jednotiek vzťahom, ktorého číselný súčiniteľ je
rovný 1. Napríklad: Newton je koherentnou jednotkou sily v SI, t. j. 1N = 1kg.m.s-2.

Systém (sústava) meracích jednotiek (system of units) je súbor jednotiek, stanovený pre určitý
systém veličín. Koherentný systém (sústava) meracích jednotiek (coherent system of units of
measurement) je systém tvorený základnými jednotkami a koherentnými odvodenými jednotkami.

Šírka uplatnenia uvedených pravidiel, ako aj voľnosť, najmä vo výbere základných jednotiek,
viedli v minulosti k vytvoreniu a používaniu mnohých sústav jednotiek (pôvodná metrická, MKS, cgs,
technická sústava, MKSA a ďalšie). Po druhej svetovej vojne sa sústredilo veľké úsilie na vytvorenie
progresívnej a pre všetky merania prijateľnej sústavy jednotiek, vhodnej pre vedu i prax, na ktorej by
bolo možné založiť jednotnosť merania vo všetkých oblastiach a krajinách. Touto sústavou je
medzinárodná sústava jednotiek SI prijatá roku 1960 na 11. Generálnej konferencii pre váhy a miery.

SI rozlišovala tri triedy jednotiek:

1. Základné jednotky
2. Odvodené jednotky a
3. Doplnkové jednotky (radián, steradián).

Generálna konferencia pre váhy a miery sa v roku 1995 rozhodla zrušiť doplnkové jednotky
ako samostatnú triedu jednotiek SI a zaradiť ich do odvodených jednotiek.

Hlavná jednotka je jednotka, ktorú zvolíme pre všetky veličiny rovnakého druhu ako
najvýznamnejšiu. Z hlavnej jednotky sa tvoria príslušné násobky a podiely jednotiek. Ak sa v určitej
sústave veličín zvolia veličiny za základné, je hlavná jednotka súčasne základnou jednotkou. Pri
odvodených veličinách je hlavnou jednotkou odvodená jednotka.

Orgány štátnej správy, podnikatelia a iné právnické osoby sú povinné používať jednotky a ich
symboly ustanovené zákonmi č. 142/2000 a 431/2004. V odôvodnených prípadoch môže ÚNMS SR
na základe písomnej žiadosti povoliť v určenej oblasti dočasné používanie aj iných jednotiek. Takto
povolené jednotky úrad uverejní vo Vestníku Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo
Slovenskej republiky. V medzinárodnom styku možno použiť aj iné jednotky, ak to zodpovedá
medzinárodným obchodným zvyklostiam. Na označenie výrobku možno použiť aj doplnkový údaj v
iných ako zákonných jednotkách; označenie musí byť menšie a menej výrazné ako údaj v zákonných
jednotkách (...pokuta do 200 000 Sk, z. 142/02000, §36, ods. 1a).

Podľa zákona č. 142/2000, § 3 sú zákonnými meracími jednotkami (ďalej len jednotka) v SR:

a) Základné jednotky Medzinárodnej sústavy jednotiek SI (ďalej len „SI“):

1. Meter ako jednotka dĺžky, symbol m. Meter je dĺžka dráhy, ktorú prejde
svetlo vo vákuu za 1/299 792 458 sekundy.
2. Kilogram ako jednotka hmotnosti, symbol kg. Kilogram je hmotnosť, ktorá
sa rovná hmotnosti medzinárodného prototypu kilogramu uloženého v
Medzinárodnom úrade pre váhy a miery.
3. Sekunda ako jednotka času, symbol s. Sekunda je čas rovnajúci sa 9 192
631 770 periódam žiarenia, ktoré zodpovedá prechodu medzi dvoma
hladinami veľmi jemnej štruktúry základného stavu atómu cézia 133Cs.
4. Ampér ako jednotka elektrického prúdu, symbol A. Ampér je stály
elektrický prúd, ktorý pri prietoku dvoma priamymi rovnobežnými
a nekonečne dlhými vodičmi zanedbateľného kruhového prierezu
umiestnenými vo vákuu vo vzájomnej vzdialenosti 1 m, vyvolá medzi nimi
silu 2 × 10-7 newtonu na jeden meter dĺžky vodičov.
5. Kelvin ako jednotka termodynamickej teploty, symbol K. Kelvin je
1/273,16 časť termodynamickej teploty trojného bodu vody.
 23

6. Mól ako jednotka látkového množstva, symbol mol. Mol je látkové

množstvo sústavy, ktorá obsahuje práve toľko elementárnych jedincov
entít), koľko je atómov v 0,012 kilogramu uhlíka 12C; pri používaní
jednotky mol sa musia špecifikovať elementárne jedince (entity), ktorými
môžu byť atómy, molekuly, ióny, elektróny, iné častice alebo špecifikované
skupiny týchto častíc.
7. Kandela ako jednotka svietivosti, symbol cd. Kandela je svietivosť zdroja,
ktorý v danom smere vysiela monochromatické žiarenie frekvencie 540 ×
1012 hertzov a ktorého žiarivosť v tomto smere je (1/683) watt na steradián.

Poznámka: Okrem termodynamickej teploty T sa používa aj teplota podľa Celzia t. Jednotkou teploty
podľa Celzia je stupeň Celzia, symbol °C. Teplota podľa Celzia t je rozdiel t = T – To medzi dvoma
termodynamickými teplotami T a To, kde To = 273,15 K.

b) Odvodené jednotky SI

Spôsob tvorby odvodených jednotiek SI násobkov jednotiek SI definuje vyhláška č. 206/2000,

§ 2, podľa ktorého sa odvodená jednotka SI sa získa zo základných jednotiek SI použitím rovnice,
ktorou sa definuje príslušná odvodená veličina. Rozmer odvodenej veličiny Q vo vzťahu k základným
jednotkám v koherentnej sústave jednotiek sa určuje:
dim Q = Aα . Bβ . Cγ . Dδ,
kde: dim Q je rozmer veličiny Q,
A, B, C, D sú rozmerové symboly veličín základných jednotiek,
α, β, γ, δ sú rozmerové exponenty.

Dosadením symbolov základných jednotiek SI za jednotlivé veličiny do uvedenej rovnice sa

získa vyjadrenie odvodenej veličiny pomocou základných jednotiek SI.

Odvodené jednotky SI, pri ktorých možno používať osobitný názov a symbol, sú uvedené
v tab. 1. Tieto názvy a symboly možno používať aj pri tvorbe ďalších odvodených jednotiek SI.
Spôsob tvorby odvodených jednotiek rovinného a priestorového uhla je daný pri radiáne ako
rovinný uhol medzi dvoma polomermi kružnice, ktoré na obvode kružnice vytínajú oblúk, ktorého
dĺžka sa rovná polomeru kružnice, pri steradiáne ako priestorový uhol kužeľa, ktorý má svoj vrchol v
strede gule a vytína na povrchu gule plochu, ktorej plošný obsah sa rovná plošnému obsahu štvorca,
ktorého strana sa rovná polomeru gule.

c) Násobky základných jednotiek SI a násobky odvodených jednotiek SI

Násobky jednotiek SI sa vytvárajú násobením základných jednotiek SI alebo násobením

odvodených jednotiek SI násobkom – mocninou s dekadickým základom zo súboru mocnín podľa tab.
2. Názov násobku jednotky sa vytvorí pridaním príslušnej predpony k názvu jednotky. Nevzťahuje sa
na hmotnosť, pri ktorej sa násobky jednotky tvoria od gramu. Symbol násobku jednotky SI sa vytvorí
spojením symbolu predpony a symbolu jednotky. Zložené predpony vytvorené spojením viacerých
predpôn nemožno používať.
Dekadické násobky jednotiek SI s osobitným názvom sú uvedené v tab. 3. V spojení s
jednotkami uvedenými tab. 3 a ich symbolmi možno používať predpony a ich symboly uvedené v tab.
2. Ak je odvodená jednotka vyjadrená ako zlomok, jej násobky možno vyjadriť pripojením predpony
k jednotkám v čitateli alebo v menovateli alebo v obidvoch.

d) Jednotky povolené popri jednotkách SI

Jednotky povolené popri jednotkách SI sú jednotky definované na základe jednotiek SI, ktoré
nie sú dekadickými násobkami jednotiek SI (tab. 4) a jednotky, ktorých hodnoty sa získali
experimentálne (tab. 5). S jednotkami uvedenými v tab. 5 a ich symbolmi možno používať predpony a
ich symboly uvedené v tab. 2. Ďalšie jednotky a oblasti, v ktorých ich možno používať, sú uvedené
 24

v tab. 6. V spojení s týmito jednotkami a ich symbolmi možno používať predpony a ich symboly
uvedené v tab. 2 okrem milimetra ortuťového stĺpca a hektára a ich symbolov.

Kombinované jednotky sa tvoria kombináciou základných jednotiek SI, odvodených

jednotiek SI a násobkov jednotiek SI a jednotiek povolených popri jednotkách SI.

Pravidlá písania jednotiek: normy ISO STN 01 1300, STN 01 1301a SI SEV 1052 - 78
obsahujú mnoho ďalších zásad, pokynov, odporúčaní a vysvetlení, z ktorých vyberáme niektoré
najdôležitejšie:

- Názvy jednotiek sa píšu malým začiatočným písmenom s výnimkou prípadu, že sú

na začiatku vety.
- Značky jednotiek majú prvé písmeno veľké alebo malé (platí pravidlo, že veľké
písmeno je v prípade, keď je názov odvodený od mena, napr. N pre jednotku sily
newton, ktorej názov pochádza od mena známeho anglického fyzika I. Newtona),
druhé písmeno, ak je v značke, je vždy malé. Za značku sa nikdy nedáva bodka.
- Medzi číselnou hodnotou veličiny a jednotkou je vždy medzera (bodka sa nesmie
dávať). Číselná hodnota a jednotka sú vždy v jednom riadku (nesmie sa rozdeľovať
do dvoch riadkov).
- Značka odvodenej jednotky pozostávajúca zo značiek základných jednotiek alebo
značiek iných odvodených jednotiek sa môže písať v tvare zlomku s jedinou
vodorovnou alebo šikmou zlomkovou čiarou alebo v tvare súčinu s kladnými a
zápornými exponentmi. Oba uvedené spôsoby sa nesmú v jednej značke
kombinovať. Medzi značkami vo výraze obsiahnutých jednotiek musí byt vždy
bodka (predtým pre tlač a strojopis sa predpisovala medzera). Keď sa použije šikmá
zlomková čiara, celá značka odvodenej jednotky musí byť v jednom riadku a
menovateľ obsahujúci značky 2.a viac jednotiek sa dáva do zátvorky.
- Značka násobku alebo podielu jednotky pozostáva zo značky násobku písanej pred
značkou jednotky bez medzery, pričom exponent nad značkou jednotky sa týka
celého násobku, resp. podielu bez toho, aby sa celok dával do zátvorky.
Príklad: 1 dm2 = (0, 1 m). (0,1 m) = 0, 01 m2 alebo 1 ms-1 - (0, 001 s)-1 - 1000 s-1 1
kHz (nesprávne 1 dm2 = 0, 1 m2 alebo 1 m. s-1 = 1 mHz).
- Značky jednotiek, keď je to potrebné (napr. v diagramoch, tabuľkách a pod.) sa
dávajú do okrúhlych (nie hranatých) zátvoriek. Do hranatých zátvoriek sa dávajú
značky veličín pre všeobecné označenie im prislúchajúcej jednotky.
- Normalizované značky jednotiek sa nesmú nahrádzať skratkami ani vtedy, keby sa
zdali byť jasnejšie pre čitateľa, ktorý nepozná normy (napr. skratky sec., resp. sek. a
pod. neslobodno používať).
- Značky sa v množnom čísle nesmú meniť, v angličtine sa nepridáva –s.
- Značky sa musia od číselnej hodnoty, po ktorej nasledujú oddeliť pomocou medzery
5 kg, nie 5kg.
- Nemožno miešať značky jednotiek a ich názvy.
- Medzi skupinami troch čísiel treba nechávať medzeru bez ohľadu na to, či ide o ľavú
alebo pravú stranu od desatinnej čiarky (15 739,012 53). V prípade štvorciferných
čísiel sa medzera môže vynechať. Na oddeľovanie tisícok sa nesmú používať čiarky.
- Matematické operácie sa môžu používať iba na značky jednotiek (kilogram/kubický
meter).
- Musí byť jednoznačne zrejmé, že ku každej značke jednotky prináleží číselná
hodnota a ktorá matematická operácia platí pre hodnotu veličiny.
Napríklad: 35 cm × 48 cm, nie 35 × 48 cm, 100 g ± 2g nie 100 ± 2g.

Európske štáty od podpísania Metrickej konferencie (1875) dôsledne zavádzali metrickú

sústavu jednotiek, a preto akceptácia SI nie je problémom. Niektoré technicky a ekonomicky vyspelé
štáty nie v plnej miere akceptujú sústavu SI a nepoužívajú metrické sústavy. Otvorením obchodných
stykov s týmito krajinami, dovozom výrobkov a technológií začínajú aj k nám prenikať tieto jednotky.
 25

Je potrebné tento problém riešiť rozhodným spôsobom na úrovni ústredných orgánov štátnej správy a
vlády Slovenskej republiky.

5. CHARAKTERISTIKA HODNÔT VELIČÍN

Hodnota veličiny (value of quantity) je vyjadrenie veličiny číslom a príslušnou meracou
jednotkou. Alebo: v prípade, že sa z veličín toho istého druhu vyberie jedna referenčná veličina s
označením jednotka, potom každú inú veličinu z tejto skupiny veličín rovnakého druhu môžeme
vyjadriť ako súčin tejto jednotky a čísla. Toto číslo nazývame číselnou hodnotou veličiny, vyjadrenej
v tejto jednotke. Napríklad: 3,5 m, 12 kg.

Hodnota veličiny X (niekedy krátko veličina):

X = {X}[X]
{X} číselná hodnota veličiny X
[X] jednotka veličín X

Hodnotu danej veličiny vyjadrujeme výrazom pozostávajúcim z čísla a jednotky. S týmto

výrazom pracujeme tak, ako by bolo číslo a jednotka v súčine a píšeme ich vždy s medzerou (nie s
bodkou ani znamienkom x). Napríklad: Dĺžka stola je l = 1,86 m, kde l je značka fyzikálnej veličiny
dĺžka, m je značka pre jednotku dĺžky (meter), 1,86 je číselná hodnota dĺžky stola vyjadrená v
metroch.

Merať veličinu znamená určiť jej hodnotu (veľkosť) v zvolených jednotkách, tj. zistiť počet
týchto jednotiek obsiahnutých v meranej veličine. Číselnú hodnotu veličiny prezentovanú určitou
jednotkou vyjadrujeme pomocou svorkovej zátvorky okolo značky veličiny s použitím jednotky ako
dolného indexu, teda: {l}m = 1,96 alebo častejšie ako pomer veličiny k jednotke, teda l/m = 1,96.
Druhý spôsob je zvlášť vhodný pre použitie v grafoch a v tabuľkách.

Pravá/skutočná hodnota veličiny (true value of quantity) je hodnota, ktorá charakterizuje

veličinu definovanú za podmienok existujúcich v príslušnom okamihu merania, resp. je to hodnota,
zodpovedajúca definícii danej veličiny. Dala by sa získať dokonalým meraním. Skutočná hodnota
veličiny je ideálny pojem a okrem malých výnimiek nemôže byť presne známa (výnimkou sú napr.
teplota trojného bodu vody 273,16 K, rýchlosť svetla vo vákuu 299 792 459 m/s, hmotnosť
medzinárodného prototypu kilogramu uchovávaného v BIPM v Sévres je 1 kg,). Okrem uvedených
príkladov je každá skutočná hodnota zo svojej podstaty neurčiteľná. Skôr neurčitosť ako určitosť je
atribútom tohto pojmu.

Teoreticky je možné, že pri veľmi značnom počte opakovaných meraní tej istej veličiny sa
niektorý z údajov priblíži k pravej (skutočnej) hodnote, pravdepodobnosť takého prípadu je však
nepatrná a okrem toho nemôžeme vedieť, ktorý údaj to práve je lebo meraním chceme pravú
(skutočnú) hodnotu meranej veličiny zistiť a dopredu ju v úplnej väčšine prípadov nepoznáme.

Konvenčne pravá hodnota veličiny (conventional true value of quantity) je hodnota veličiny,
ktorá môže pre daný účel nahradiť pravú hodnotu. Konvenčne pravá hodnota meranej veličiny je
hodnota dostatočne blízka ku skutočnej hodnote. Rozdiel medzi skutočnou hodnotou a konvenčne
pravou hodnotou je prakticky zanedbateľný. Príkladom konvenčne pravých hodnôt sú teploty pevných
bodov v medzinárodnej teplotnej stupnici (mimo hodnoty trojného bodu vody). Na ustanovenie
konvenčne pravej hodnoty využívame často veľký počet výsledkov meraní.

Poznámka: Konvenčne pravá hodnota je obecne uvažovaná ako dostatočne blízka pravej hodnote, takže
ich rozdiel by bolo možné v danom prípade pokladať za bezvýznamný (zanedbateľný). Napríklad: V organizácii
je možné za hodnotu priznanú referenčnému etalónu pokladať za konvenčne pravú hodnotu veličiny.

Číselná hodnota veličiny (numerical value of quantity) je číslo v hodnote určovanej veličiny.
 26

6. MERANIE A METROLÓGIA

6.1. Definícia merania

Meranie je jediným a nenahraditeľným prostriedkom v procese poznávania materiálneho

sveta. Umožňuje poznať reálny svet, odhaľovať zákonitosti, využívať tieto poznatky pre splnenie
určitých cieľov a tým zabezpečiť pokrok a rozvoj ľudskej spoločnosti. Cieľom merania je určenie
skutočnej hodnoty meranej veličiny.

Existuje niekoľko definícií merania, formulovaných z rôznych pohľadov na túto vednú a

technickú disciplínu. Pre potreby legálnej metrológie je dohodnutá táto definícia: Meranie je súbor
experimentálnych úkonov, ktorých cieľom je určiť hodnotu meranej veličiny.

Podľa normy STN 01 0115 meranie (measurement) je súbor činností s cieľom určiť hodnotu
veličiny. Je známa tzv. fyzikálna definícia: Merať nejakú veličinu je určiť jej veľkosť (hodnotu) v
zvolených jednotkách, t. j. zistiť počet týchto jednotiek, obsiahnutých v meranej veličine. Je to
porovnávanie dvoch veličín toho istého druhu, kde jedna z nich je stanovenou jednotkou. O niečo
abstraktnejšia definícia: Meranie znamená určenie kvantitatívnej charakteristiky o určitom
kvalitatívnom znaku (vlastnosti) určitého objektu.

Pri meraní ide vždy o určenie pomeru dvoch veličín (toho istého druhu), o zrovnávanie
vyšetrovanej veličiny s dopredu stanovenou jednotkou. Platí:
X/[X] = {X}
X = vyšetrovaná veličina
[X] = jednotka vyšetrovanej veličiny
{X} = číselná hodnota vyšetrovanej veličiny, ktorá v rovnici predstavuje hľadaný pomer
dvoch veličín toho istého druhu.

Statické meranie (static measurement) je meranie, pri ktorom sa dá predpokladať, že po dobu

merania sa hodnota meranej veličiny nemení.

Poznámka.: Prívlastok „statické“ sa vzťahuje k meranej veličine, nie k metóde.

Dynamické meranie (dynamic measurement) je meranie okamžitej hodnoty premenlivej

veličiny, prípadne určenie jej časovej zmeny.

Do merania zahŕňame súbor experimentálnych postupov a úkonov, ale aj rozličné výpočtové

práce. Uvedené činnosti sa môžu vykonávať aj automaticky. Meranou veličinou sa tu rozumie
predovšetkým fyzikálna (v menšej miere technická) veličina. Pretože sa hovorí o experimentálnej
operácii, vyplýva z toho, že na meranie sú potrebné meracie prostriedky (meradlá) Tým sa z merania
čiastočne vylučuje odhad.

Poznámka.: Odhad má do určitej miery opodstatnenie napr. pri pri porovnávaní s nejakou farebnou
škálou etalónu, odhade - porovnávaní zhody farby žhaveného vlákna optického pyrometra a ohriatej bramy,
určenie ekvivalitného bodu reakcie na základe zmeny farby v analytickej chémii, pri odčítavaní na číselných
stupniciach..

Pod názvom meranie sa u nás v minulosti a aj teraz často chápe nielen činnosť, ale aj celá
náuka spojená s touto činnosťou. To pochádza z čias, keď sa meranie nepovažovalo za osobitnú
náuku, ale za časť experimentálnej fyziky, experimentálnej mechaniky, elektrotechniky a pod. Dnes sa
meranie aj u nás pokladá za osobitný vedný odbor a uvedená dvojzmyselnosť sa odstránila zavedením
pojmu metrológia.
 27

Meraniu sú blízke, respektive s nim majú určitú súvislosť úkony ako odhad, triedenie,
dávkovanie, kontrolovanie a bilancovanie.

Zásada merania (merací princíp, princíp merania, principle of measurement) je vedecký

základ meracej metódy (merania). Je tvorený fyzikálnym javom alebo súhrnom fyzikálnych javov, na
ktorých je meranie založené. Napríklad termoelektrický jav používaný pri meraní teploty, Dopplerov
jav pri meraní rýchlosti pohybu telies, Jozephsonov jav pri meraní elektrického napätia.

Metodika merania (methodology, procedure) je podrobná špecifikácia teoretických

a praktických pokynov na vykonanie daného merania.

Metóda merania (method of measurement) je všeobecný súhrn teoretických poznatkov

a praktických operácií použitých pri realizácii merania podľa daného princípu, resp. logická
postupnosť všeobecne opísaných operácií použitých pri uskutočňovaní meraní.
Meracie metódy sú spôsoby, ktoré sa používajú na kvantifikáciu merateľných veličín.
Na jednom princípe môže byť založených viac metód

Postup merania (measurement procedure) je súhrn podrobne opísaných operácií použitých pri
uskutočňovaní príslušných meraní danou metódou. Merací postup sa zvyčajne uvádza v dokumente,
ktorý má sám názov merací postup (alebo meracia metóda) a je dostatočne podrobný, aby
experimentátor vykonal meranie bez ďalších potrebných informácií. Rozdiel medzi meracou metódou
a meracím postupom je vo všeobecnosti, resp. špecifikovanosti opisu potrebných operácií. Opis
meracieho postupu je zvlášť dôležitý pri preukazovaní spôsobilosti uskutočňovať merania správne.

Systém merania je súhrn operácií, postupov, meracích prostriedkov a iných zariadení, softvéru
a personálu použitého k priraďovaniu číselných hodnôt meraným znakom. Je to úplný proces na
získanie údajov o meraní.

6.2. Metódy merania

Meracie metódy rozdeľujeme podľa:

1. Spôsobu určovania meranej veličiny na:

a) Priamu meraciu metódu (direct method of measurement) - hodnota meranej

veličiny sa získa priamo bez merania ďalších veličín funkčne viazaných s
veličinou meranou. Priamou metódou je napríklad stanovenie hmotnosti na
mechanických váhach, meranie dĺžky čiarkovými mierami, meranie teploty
dilatačnými teplomermi a pod.
b) Nepriamu meraciu metódu (indirect method of measurement) - hodnota meranej
veličiny sa získa meraním iných veličín funkčne viazaných s meranou veličinou.
Príkladom nepriamej metódy je meranie teploty odporovým teplomerom, meranie
prietoku škrtiacim orgánom, meranie tlaku kvapalinovým tlakomerom a pod.

Transformovaná hodnota meranej veličiny (transformed value of measurand) je hodnota

meranej veličiny, ktorá reprezentuje meranú veličinu, s ktorou je funkčne zviazaná, napríklad
elektrický výstupný signál tlakového prevodníka.

2. Spôsobu merania meracej veličiny:

a) Definičná meracia metóda (absolútna) (definitive method of measurement) je

meracia metóda, založená na meraní veličín obsiahnutých v definícii meranej
veličiny.
 28

b) Porovnávacia meracia metóda (relatívna, comparison method of measurement) -

porovnáva sa hodnota meranej veličiny so známou hodnotou veličiny rovnakého
druhu alebo veličiny iného druhu, ktorá je transformovateľná na druh meranej
veličiny. Porovnávacie metódy sa delia podľa techniky merania na:
- substitučná metóda - meraná veličina sa nahrádza veličinou rovnakého
druhu a známej hodnoty, ktorá sa vyhľadá tak, aby údaje vyvolané na
indikačnom zariadení boli rovnaké, napr. presné meranie dĺžok
použitím koncových mierok a komparačného meradla, substitučná
metóda merania elektrického odporu a pod.,
- kompenzačná metóda - účinok veličiny neznámej hodnoty zrušíme
účinkom rovnakej veličiny, ktorej hodnotu poznáme, napr. meranie
elektrického odporu kompenzátorom a pod.,
- diferenčná metóda - meraná veličina sa porovnáva s veličinou
rovnakého druhu a známej hodnoty málo sa líšiacej od hodnoty meranej
veličiny, pričom sa určuje rozdiel medzi nimi, napr. meranie rozmerov
passametrami, váženie na závažových váhach a pod.,
- nulová metóda - hodnota meranej veličiny sa stanoví na základe
rovnováhy nastavenej jednou alebo niekoľkými veličinami známych
hodnôt, pričom vzťah s meranou veličinou pri rovnováhe je známy,
napr. váženie na decimálnych a mostových váhach, meranie
elektrického odporu pomocou mostíka a pod.

Norma STN 01 0115 definuje aj základnú meraciu metódu (fundamental method of

measurement). Je to meracia metóda, ktorou sa hodnota meranej veličiny stanoví meraním príslušných
základných veličín.

6.3. Merané a ovplyvňujúce veličiny

Pri meraní vystupujú merané veličiny a ovplyvňujúce veličiny. Meraná veličina (measured
quantity) je veličina, ktorej hodnota je predmetom merania. Ovplyvňujúca veličina (influence
quantity) je veličina, ktorá nie je predmetom merania, ktorá však ovplyvňuje hodnotu meranej veličiny
alebo indikáciu meradla.

Ovplyvňujúce veličiny majú svoj pôvod v prostredí alebo v použitých meracích prostriedkoch.
Napríklad teplota okolia alebo meradla alebo meraného objektu (teplota mikrometra používaného na
meranie dĺžky), barometrický tlak, vlhkosť, frekvencia pri meraní amplitúdy striedavého elektrického
napätia, koncentrácia bilirubínu pri meraní koncentrácie hemoglobinu vo vzorke ľudskej krvi a pod.
Často merania a výsledky meraní viažeme na určité konkrétne hodnoty ovplyvňujúcich veličín, ktoré
označujeme ako referenčné hodnoty alebo sa stanoví interval hodnôt ovplyvňujúcich veličín, ktorý
nazývame referenčná oblasť. Súhrn referenčných hodnôt a referenčných oblastí vytvára referenčné
podmienky.

Pri vyšších požiadavkách na presnosť merania musíme pri meraní poznať ovplyvňujúce
(sprievodné) veličiny, ktoré síce nie sú vlastným objektom merania, ale ich musíme stanoviť, aby sme
mohli zaviesť príslušné korekcie, redukcie a pod. Pri vzájomnom pôsobení dvoch alebo viacerých
veličín môže dôjsť k ich interferencii, ktorá sa prejaví zosilnením alebo zoslabením ich
výsledného účinku. Napr. u svetelných vlnení s rovnakou frekvenciou a polarizáciou
dochádza v rôznych bodoch priestoru k zosileniu, alebo zoslabeniu výslednej amplitúdy
svetelných kmitov v závislosti od fázového rozdielu svetelných vlnení v týchto bodoch.
 29

Údaj (indikácia) meradla (indication of measuring instrument) je hodnota meranej veličiny

udávaná meradlom. Údaj je vyjadrený v jednotkách meranej veličiny, nech sú na stupnici vyznačené
akékoľvek jednotky. To, čo čítame na stupnici (priamy údaj, čítanie, hodnota stupnice) musíme preto
niekedy násobiť konštantou meradla, aby sme dostali údaj. Hodnota odčítaná zo zobrazujúceho
zariadenia (displeja) sa môže niekedy nazývať priamy údaj. Pri mierach zodpovedá údaj ich
nominálnej hodnote alebo vyznačenej hodnote (menovitá hodnota miery). Termín údaj môže byť
použitý pre záznam registračným prístrojom alebo pre merací signál v meracom systéme.

Výsledok merania (result of measurement) je hodnota meranej veličiny získaná meraním. Ak

sa používa názov výsledok merania, musí sa uviesť, či sa vzťahuje na:
- údaj meradla,
- nekorigovaný (hrubý) výsledok (uncorrected result) je výsledok
merania pred vykonaním korekcií predpokladaných (známych)
systemetických chýb a účinkov ovplyvňujúcich veličín,
- korigovaný výsledok (corrected result) je výsledok merania, ktorý
z nekorigovaného výsledku získame prevedením potrebných korekcií,
zodpovedajúcim predpokladaným systematickým chybám.

V najjednoduchšom prípade za výsledok merania berieme jeden údaj meradla. Výsledkom

merania môže byť často aj hodnota získaná výpočtom z výsledkov viacerých opakovaných meraní pri
opakovanom meraní alebo z výsledkov meraní viacerých veličín pri nepriamom meraní. Úplná
formulácia výsledku merania popri hodnote meranej veličiny má obsahovať tiež informáciu o neistote
merania a o hodnotách významných ovplyvňujúcich veličín.

Presnosť/exaktnosť merania (accuracy of measurement) je tesnosť zhody medzi výsledkom

merania a pravou/skutočnou (konvenčne pravou alebo referenčnou) hodnotou meranej veličiny.
Presnosť je vo všeobecnosti definovaná ako isté priblíženie sa posudzovaných výsledkov ku exaktne
stanoveným hodnotám, pričom pri opakovanom meraní je dané priblíženie sa poznačené
systematickými odchýlkami oproti stanoveným hodnotám.

Rozdiel medzi výsledkom merania a skutočnou hodnotou je absolútna chyba merania. Ak

nemôžeme určiť skutočnú hodnotu, potom sa v praxi na vyjadrenie chyby používa konvenčne pravá
hodnota. Absolutná chyba merania (absolute error of measurement) je výsledok merania mínus pravá
(konvenčne pravá) hodnota meranej veličiny. Známe zložky chyby merania je možné kompenzovať
pomocou príslušných korekcií.

Relatívna - pomerná chyba (relative error) je pomer absolútnej chyby merania k pravej
(konvenčne pravej) hodnote meranej veličiny.

Pomer absolútnej chyby k nejakej referenčnej hodnote veličiny (charakteristická hodnota

určená obvykle normami) sa označuje ako redukovaná chyba. Absolútnu chybu nemožno zamieňať s
absolútnou hodnotou chyby, ktorou sa rozumie veľkosť chyby (absolútnej, pomernej alebo
redukovanej) bez ohľadu na jej znamienko.

Neistota (výsledku) merania (uncertainty of measurement) stanoveným spôsobom

charakterizuje rozsah hodnôt meranej veličiny okolo výsledku merania, v ktorom sa podľa očakávania
nachádza skutočná hodnota tejto veličiny. Na neistotách výsledkov meraní sa zúčastňujú najmä
náhodné chyby a neznáme systematické chyby.

Opakovateľnosť merania (repeatability of measurement) je tesnosť zhody medzi výsledkami

merania tej istej meranej veličiny (na tom istom objekte), prevedených pri tých istých podmienkach,
menovite
- rovnakej meracej metóde
- tým istým pozorovateľom
- tým istým meradlom
 30

- na rovnakom mieste
- za rovnakých pracovných podmienok
- opakovane po krátkej časovej perióde.
- pri rovnakých (konštantných) charakteristických parametroch meraného objektu

Smerodajná odchyľka opakovateľnosti sa odhaduje pomocou priemerného variačného

rozpätia.

Reprodukovateľnosť merania (reproducibility) je tesnosť zhody medzi výsledkami merania

tej istej meranej veličiny v prípade, že jednotlivé merania sú vykonávané pri zmene niektorých
z nasledujúcich podmienok:
- meracia metóda
- pozorovateľ
- meradlo
- miesto
- pracovné podmienky
- časový odstup.

Aby bol údaj reprodukovateľnosti platný, je nutné špecifikovať, ktoré podmienky sa zmenili.
Reprodukovateľnosť sa môže kvantitatívne vyjadriť charakteristikou rozptýlenia výsledkov.

Korekcia (correction) je hodnota, ktorá, ak je pripojená k nekorigovanému výsledku merania,

kompenzuje predpokladanú systematickú chybu (absolútnu). Korekcia sa rovná predpokladanej
systematickej chybe s opačným znamienkom. Keďže systematická chyba nemôže byť poznaná
exaktne, je korekcia zaťažená neistotou.

Korekčný súčiniteľ (correction factor) je číselný súčiniteľ, ktorým sa násobí nekorigovaný

výsledok merania, aby sa kompenzovala predpokladaná systematická chyba (relatívna).

6.4. Meracie prostriedky

Meracie prostriedky je všeobecný názov pre technické prostriedky potrebné na

uskutočnenie meraní. V konkrétnych prípadoch sa namiesto tohto všeobecného názvu používa názov
meracie zariadenie (merací systém, meracia zostava) ak ide o ucelenú súpravu technických
prostriedkov určených na meranie konkrétnej veličiny alebo plnenie danej úlohy merania. Podľa STN
01 0115 je to súbor meradiel a iných zariadení zostavený za účelom prevedenia merania určitého
druhu. Meracie vybavenie je súbor meracích zariadení určených na merania určitého druhu, účelu
alebo na meranie súboru veličín. Tak napr. meracím zariadením je súradnicový merací stroj, prístroj na
automatickú kontrolu rozmerov ložiskových guliek, závažový piestový tlakomer na skúšanie
tlakomerov atď. Príkladom meracieho vybavenia je napr. vybavenie podnikového kontrolného
meracieho strediska na meranie veľkých rozmerov, vybavenie pracoviska legálnej metrológie na
overovanie mostových váh, vybavenie aerodynamického laboratória na meranie rýchlosti, tlakov a síl
v tuneli pri modelových výskumoch atď. Pre meracie zariadenie alebo meracie vybavenie, ktoré je
pevne inštalované, sa niekedy používa tiež názov meracia stanica. Príkladom je stanica na overovanie
plynomerov, stanica na overovanie vodomerov alebo stanica na meranie množstva plynu dodávaného
diaľkovým plynovodom.

Merací reťazec je séria meracích prostriedkov (členov), ktorými prechádza merací signál od
vstupu až po výstup. Napríklad: elektroakustický merací reťazec obsahujúci: mikrofón, zoslabovač,
filter, zosilňovač, voltmeter.

Medzi meracie prostriedky zahŕňame (podľa zákonov 142/2000 §5 a zákona 431/2004) najmä:
1. meradlá (measuring instruments)
a) národné etalóny a ostatné etalóny (measurement standards),
 31

b) certifikované referenčné materiály (certified reference materials) a ostatné referenčné

materiály,
c) určené meradlá (legal measuring instruments, legally controlled measuring instrument,
stanovené měřidlo)
resp. (ak berieme do úvahy aj neurčené meradlá na a) etalóny, b) pracovné meradlá určené
(určené meradlá), c) pracovné meradlá neurčené (pracovné meradlá), d) referenčné materiály.

po technickej stránke meradlá delíme a) zhmotnené miery

b) meracie prístroje (+ ich komponenty a prídavné
zariadenia)

meracie prevodníky,
pomocné meracie zariadenia.

6.4.1. Meradlá

Meradlo je (technický) prostriedok, ktorý slúži na určenie hodnoty meranej veličiny,

pričom zahŕňa mieru, merací prístroj, jeho komponenty, prídavné zariadenia a meracie
zariadenie. Po technickej stránke sa meradlá delia na (zhmotnené) miery a meracie prístroje.

Druh meradla je skupina meradiel slúžiacich na meranie tej istej veličiny, ktoré sú založené na
rovnakom princípe merania a majú niektoré spoločné charakteristické vlastnosti.
Typ meradla je definitívne vyhotovenie meradla určitej konštrukcie v súlade s dokumentáciou
vzťahujúcou sa na tento typ, ktorého všetky súčasti majúce vplyv na metrologické charakteristiky sú
definované, pričom je vyrobené tým istým výrobcom.

6.4.1.1. Zhmotnená miera

Zhmotnená - stelesnená miera (material measure) je meradlo, ktoré behom používania

reprodukuje trvalým spôsobom jednu alebo viac známych hodnôt danej veličiny (nominálna hodnota),
resp: reprodukuje jednotky vrátane násobkov a dielov (nominálna hodnota) so známou neistotou.
Príkladom mier (prívlastok zhmotnený sa v prípadoch, kde je to evidentné, vynecháva) je závažie
(miera hmotnosti), pravítko s čiarkovou stupnicou (dĺžková miera), rezistor s presnou hodnotou
odporu (miera elektrického odporu), sklený polygón (miera rovinného uhla) atď. Miery môžu mať
veľmi rozdielny charakter. Už z uvedených príkladov vidíme, že niektoré miery reprodukujú len jednu
hodnotu (jednohodnotové, napr. rovnobežné miery)) a iné viac hodnôt (viachodnotové, napr. čiarkové
miery, pravítka), ale v zásade vždy konečný počet hodnôt príslušnej veličiny. Na rozdiel od väčšiny
meracích prostriedkov zhmotnená miera nemá ukazovateľ a neobsahuje žiadnu pohyblivú časť.
Zvyčajne možno miery skladať a vytvárať tak ďalšie hodnoty danej veličiny, čo vedie k používaniu
sád (súprav) mier. Príkladom sú sady závaží, súpravy koncových mierok (základných rovnobežných
mierok), presné potenciometre atď. Miera môže byť použitá samostatne na priame meranie, ako je to v
prípade pravítok (hovoríme o tzv. sebestačnej miere), alebo miera na uskutočnenie meraní
potrebujeme ďalšie prostriedky (tzv. nesebestačná miera, napríklad závažie, ktoré potrebuje váhu).

Kaliber patrí medzi jednohodnotové zhmotnené miery. Je to prostriedok merania, ktorý

zhmotňuje jeden rozmer alebo jeden tvar, alebo realizuje jedno aj druhé súčasne. Hlavnou oblasťou
použitia kalibra je kontrola rozmerov hotových výrobkov v priemyselných podnikoch. V prípade
merania dĺžkových veličín sa kalibre využívajú najmä na kontrolu vonkajšieho rozmeru telesa.
Meracie plochy kalibra sú v definovanej vzdialenosti, ktorá sa má kontrolovať. Meraný objekt sa
zasúva medzi meracie plochy. Kontroluje sa, či meracie plochy tesne priliehajú ku kontrolovanej
súčiastke. Môžu nastať tri prípady:
- kontrolovaný rozmer telesa je veľmi veľký (mimo povolenej tolerancie) a kaliber sa nedá nasunúť,
- kontrolovaný rozmer telesa je veľmi malý (mimo povolenej tolerancie) a medzi meracími plochami
kalibra a telesom je vôľa,
 32

- kontrolovaný rozmer telesa je v danej tolerancii a medzi meracími plochami a telesom nie je vôľa.

V praxi sa najčastejšie používajú kalibre strmeňové, valčekové, ploché, drážkové, závitové

(tŕne) a špeciálne. Ďalej sú to medzné a kontrolné krúžky, nastavovacie krúžky pre výstružníky a pre
pneumatické meradlá. Podľa konštrukcie sa strmeňové kalibre na meranie vonkajšieho rozmeru delia
na jednostranné strmeňové kalibre, obojstranné strmeňové kalibre, nastaviteľné strmeňové kalibre.
Nepodarková strana býva označená červenou farbou.

6.4.1.2. Meracie prístroje

Meracie prístroje (measuring instruments) tvoria najvýznamnejšiu skupinu meradiel. Merací

prístroj je meradlo, ktoré slúži na prevod meranej veličiny (prípadne inej veličiny, ktorá je s meranou v
známom vzťahu) na údaj alebo ekvivalentnú informáciu. Merací prístroj oproti ostatným meracím
prostriedkom charakterizujú najmä tri nasledujúce znaky:
1. Nositeľom výstupnej informácie o meranej veličine je taký signál, ktorý umožňuje
operátorovi, t. j. osobe vykonávajúcej meranie, túto informáciu prevziať (vnímať).
2. Sú známe jeho metrologické vlastnosti, resp. tieto spĺňajú požiadavky, ktoré
ukladajú predpisy, normy atď.;
3. Predstavuje viac alebo menej konštrukčne ucelený celok (dôležité najmä v
prípade, keď jeho funkciu plnia funkčne samostatné prvky).

Klasifikácia meracích prístrojov sa dá vykonať podľa rozličných kritérií.

1. Podľa určenia:
a) Pracovné, určené na stanovenie hodnôt meraných veličín vo výrobe,
laboratóriách, výskume atď. V praxi sa často stretávame s termínom kontrolné
meradlo, napr. kontrolný tlakomer, kontrolný teplomer a pod. Názov sa často
vzťahuje na etalóny nižšej presnosti, ďalej na meracie prístroje, ktoré vlastnia a
používajú inšpektori a kontrolné orgány, alebo na presnejšie laboratórne meracie
prístroje, používané príležitostne na kontrolu meraní vo výrobných prevádzkach.
Keď vylúčime použitie označenia kontrolné meradlo pre etalóny nižších radov
presnosti ako neodôvodnené, pojem označuje presnejšie, zväčša laboratórne
meradlo, príležitostne používané na kontrolu výsledkov meraní (nie vlastných
meradiel) vykonávaných v prevádzke.
Poznámka: Staršie československé predpisy označovali pracovné meradlá ako
prevádzkové meradlá, čo často vedie k mylnej domienke, že ide len o meradlá
používané vo výrobných prevádzkach, a teda nie o laboratórne a ostatné meradlá
používané na meranie.
b) Etalóny sú zhmotnené miery, meracie prístroje alebo meracie systémy určené na
realizovanie, uchovávanie a reprodukovanie jednotky, jednej alebo viacerých
hodnôt veličín.

2. Podľa formy údaja:

a) Ukazovacie - indikačné (indicating measuring instrument) sú meracie prístroje,
ktoré udávajú hodnotu meranej veličiny alebo hodnotu vo forme údaja, ktorá je
s ňou zviazaná - napr. ručičkový voltmeter, mikrometer.
b) Zapisovacie - registračné (recording measuring instrument) sú meracie prístroje,
ktoré poskytujú záznam, resp. merací signál (spojitý alebo nespojitý) hodnoty
meranej veličiny alebo hodnoty, ktorá je s ňou viazaná - napr. zapisovací
spektrometer, barograf.

3. Podľa charakteru údaja:

a) Analógové (analogue measuring instrument) - meracie prístroje, ktorých údaje sú
spojitou funkciou meranej veličiny.
 33

b) Číslicové - digitálne (digital measuring instrument) meracie prístroje, ktoré

poskytujú údaje v (nespojitej - kvantovanie údaja) číslicovej forme.

Označenie analógový a číslicový, resp. digitálny prístroj v tomto zmysle však nemusí
znamenať, že v prístroji je použitá analógová alebo číslicová metóda merania (môže ísť napr. o
prístroj, pri ktorom je použitá analógová metóda a údaj je prevedený na číslicovú formu analógovo-
číslicovým prevodníkom). Preto mnohé predpisy a autori sú proti paušálnemu označovaniu meracích
prístrojov so spojitým údajom za analógové a s nespojitým údajom za číslicové. Ďalej si treba
uvedomiť, že hodnotová spojitosť a nespojitosť nie sú nevyhnutne viazané s časovou spojitosťou a
nespojitosťou, napr. údaje pri tzv. bodových zapisovačoch sú hodnotovo spojité a časovo nespojité.
Naproti tomu pri použití tzv. polohového analógovo-číslicového prevodníka dostaneme výstupné
údaje časovo spojité a hodnotovo nespojité.

c) Integračné prístroje (integrating measuring instrument) je merací prístroj, ktorý

integruje hodnotu nejakej veličiny ako funkciu jednej veličiny, napr. lopatkový
anemometer, elektromer, vodomer). Významnú skupinu integračných meracích
prístrojov tvoria prístroje indikujúce hodnoty meranej veličiny, nahromadené za
určitý čas, označované spoločným názvom súčtové meracie prístroje - merače
(totalizing measuring instrument). Je to merací prístroj, ktorý udáva celkovú
hodnotu meranej veličiny tým, že sčíta dielčie hodnoty tejto veličiny, ktoré
dostáva súčasne alebo postupne z jedného alebo viac zdrojov. Ide o prístroje
merajúce dodávku alebo spotrebu látok a energií, akými sú napr. súčtový merač
elektrického výkonu, plynomery (merače pretečeného množstva plynu),
elektromery, pásové váhy.

4. Podľa druhu meranej veličiny so špeciálnymi názvami tvorenými spravidla:

a) názvom veličiny a príponou meter (tachometer, barometer),
b) názvom jednotky a príponou meter (kalorimeter, voltmeter),
c) názvom veličiny a príponou -mer (tlakomer, silomer),
d) názvom meraného prostredia a príponou -mer (vodomer, plynomer),
e) inak váhy, stopky.

5. Podľa styku s meraným prostredím

a) dotykové - prichádzajú do priameho styku s meraným prostredím,
b) bezdotykové - neprichádzajú do priameho styku s meraným prostredím

Snímač - senzor (sensor - indicating device) je súbor častí meracieho prístroja, ktorý
zabezpečuje indikáciu hodnoty meranej veličiny alebo hodnoty, ktorá je s ňou viazaná.

Vo všeobecnosti merací prístroj obsahuje tieto časti:

Snímač (senzor) je časť meracieho prístroja alebo meracieho reťazca na ktorú bezprostredne
pôsobí meraná veličina, teda slúži na prijímanie informácií týkajúcich sa meranej veličiny. Vstupná
časť snímača alebo prístroja, na ktorú priamo pôsobí meraná veličina, nazýva sa citlivá časť snímača
(receptor, nesprávne čidlo). Snímač je v podstate prvý prevodový člen (vstupný prevodník) v meracom
prístroji. Posledným v rade prevodových členov je indikačné alebo registračné zariadenie. Indikačné-
ukazovacie zariadenie (indicating device), ktoré predstavuje súbor častí meracieho prístroja,
zabezpečujúce indikáciu hodnoty meranej veličiny alebo hodnoty, ktorá je s ňou viazaná. Registračné
- zapisujúce zariadenie (recording device) je súbor častí registračného meracieho prístroja, ktorý
zabezpečuje záznam hodnôt meranej veličiny alebo hodnôt s ňou spojených. Registračný materiál -
médium (recording medium) je pás, disk, list alebo iné materiály, na ktoré sa registruje hodnota
meranej veličiny alebo hodnota, ktorá je s ňou zviazaná. Registračný materiál s predtlačenými
súradnicami sa obvykle nazýva diagramový. Elektronický alebo magnetický registračný materiál sa
môže nazývať pamäťou. Pri diaľkovom meraní (prenášaní signálu na väčšie vzdialenosti) sa rozlišuje
niekedy tzv. vysielač, čo je prevodník meranej veličiny alebo veličiny odmeranej odvodenej na
 34

veličinu, ktorá sa diaľkovo prenáša a prijímač je zase prevodník veličiny diaľkovo prenášanej na údaj,
napr. merací spoj termočlánku, Bourdonová trubica tlakomeru, plavák hladinomeru atď.)

Zobrazovacie (indikačné) zariadenie - časť meracieho prístroja, ktoré poskytuje indikovanú

hodnotu. Analógový prístroj poskytuje analógový údaj a číslicový prístroj číslicový údaj. Niekedy
býva aj kombinovaný údaj predchádzajúcich dvoch.

Číselník (dial) je časť indikačného zariadenia, pevná alebo pohyblivá, nesúca jednu alebo viac
stupníc.
Spojitá indikácia sa realizuje zvyčajne použitím stupnice a ukazovateľa. Stupnica (scale) je
usporiadaný súbor značiek spolu s priradeným číslovaním, tvoriaci časť indikačného /zobrazovacieho
zariadenia. Značka (meracia) stupnice (scale mark) je čiarka, ryska alebo iná značka na indikačnom
zariadení zodpovedajúca jednej alebo viac definovaným hodnotám meranej veličiny.
Ukazovateľ/index (indikačný orgán) je pevná alebo pohyblivá časť indikačného zariadenia, napr.
ručička, svetelná značka, povrch kvapaliny atď., ktorého poloha vzhľadom na meracie značky
umožňuje určiť hodnotu meranej veličiny, pričom pevný ukazovateľ sa spája s pohyblivou stupnicou a
pohyblivý ukazovateľ s pevnou stupnicou.

Stupnica okrem významu tu uvedeného sa tiež používa na označenie konvenčných vstupných

hodnôt meraných veličín, ako napr. Mohsova stupnica tvrdosti, medzinárodná praktická teplotná
stupnica a pod., ale aj na označenie časti meradla - ukazovacieho zariadenia, na ktorom sú umiestnené
značky stupnice, ako napr. stupnica deformačného tlakomera a pod. Pre vylúčenie omylov a
nedorozumení sa má v prvom prípade používať názov škála a v druhom prípade názov číselník.

Stupnica meracieho prístroja je charakterizovaná nasledujúcimi prvkami:

- dĺžka stupnice (scale length) je dĺžka čiary (reálnej alebo myslenej) medzi prvou a poslednou
značkou, ktorá prechádza stredom všetkých najkratších značiek (čiara môže byť rovná alebo
zakrivená),
- dielik stupnice (scale division) je časť stupnice medzi ľubovoľnými dvoma susednými
značkami stupnice,
- dĺžka dielika (scale spacing) je vzdialenosť medzi dvoma ľubovoľnými susednými značkami
stupnice vyjadrená v dĺžkových jednotkách meraná pozdĺž čiary, ktorá určuje dĺžku stupnice.
Pri krivočiarych stupniciach (obvykle kruhový oblúk) sa dĺžka dielika meria na tzv. základni,
ktorá pri čiarkovej stupnici je skutočná alebo myslená čiara prechádzajúca stredmi najkratších
čiarok stupnice,
- hodnota dielika (scale interval) je hodnota meranej veličiny prislúchajúca 1 dieliku stupnice.

Charakteristiky a vlastnosti stupníc:

Ak je dĺžka všetkých dielikov stupnice rovnaká, hovoríme o stupnici rovnomernej, v

opačnom prípade je stupnica nerovnomerná. Keď je hodnota všetkých dielikov rovnaká, hovoríme o
stupnici s konštantnou hodnotou dielika, pričom táto nemusí byť a často ani nie je rovnomerná.
Stupnica, ktorej dieliky majú rovnakú dĺžku aj rovnakú hodnotu sa označuje ako pravidelná stupnica.
Stupnica, pri ktorej dĺžka každého dielika je úmerná jeho hodnote, nazýva sa lineárna stupnica. Rozsah
stupnice je daný hodnotami veličiny udanej na stupnici, ktoré prislúchajú krajným značkám. Od
rozsahu stupnice treba odlišovať dĺžku stupnice, ktorou je vzdialenosť medzi krajnými značkami
meraná na základni stupnice. Na číselníku prístroja sa môže nachádzať viac stupníc s rôznymi
rozsahmi, ale tiež jedna stupnica, ktorej prináleží viac rozsahov. V poslednom prípade je prístroj
vybavený prepínacím alebo indikačným zariadením, ktoré udáva platnú hodnotu rozsahu, resp.
konštantu prístroja. Konštanta prístroja (instrument constant) je koeficient, ktorým je treba násobiť
priamy údaj meracieho prístroja, aby sa získala hodnota meranej veličiny udávaná prístrojom.

Nulou stupnice sa rozumie hodnota, ktorú ukazuje na stupnici ukazovateľ meradla

pripraveného na meranie, keď hodnota meranej veličiny je nulová. Pri niektorých, najmä elektrických
 35

meracích prístrojoch sa poloha ukazovateľa v pokojovom stave prístroja (odpojený od napájania) líši
od nuly stupnice a pre tento údaj sa často používa označenie mechanická nula.

Stupnica s potlačenou nulou je stupnica, ktorej rozsah neobsahuje hodnotu odpovedajúcu

nulovej hodnote meranej veličiny, napr. stupnica lekárskeho teplomeru. Predĺžená stupnica je
stupnica, u ktorej časť rozsahu má neúmernú dĺžku vzhľadom k celkovej dĺžke stupnice.

Špecifickými vlastnosťami sa vyznačujú stupnice pri meračoch (súčtové meracie prístroje).

Pri spojitej indikácii potreba odčítať hodnoty meranej veličiny na veľkom počte platných miest (6 aj
viac) si vyžaduje rozdelenie stupnice do viac stupníc s osobitným ukazovateľom, každá pre určitý
dekadický rád. Číslicová indikácia sa realizuje obvykle valčekovým počítadlom s nespojitým
pohybom. Veľmi často prvý valček má pohyb spojitý s čiarkovou stupnicou na obvode a značkou na
štíte, ktorá umožňuje spojité odčítanie hodnôt. V poslednom prípade ide teda o kombináciu analógovej
a číslicovej indikácie a príslušná stupnica sa označuje ako poločíslicová. Rozsah stupnice pri
meračoch je zhodný s rozsahom indikačného zariadenia. Dôležitejšie ako rozsah stupnice je pri
meračoch zaťaženie, resp. jeho horná a dolná hranica. Zaťažením merača rozumieme deriváciu
meranej veličiny, teda hodnotu veličiny, ktorú merač integruje v príslušnom okamihu.

Pre meradlá s číslicovou indikáciou tvorí stupnicu usporiadaný súhrn číslic, ktorý udáva
číselnú hodnotu meranej veličiny. Hodnoty sa menia na stupnici v pravidelných alebo nepravidelných
časových intervaloch, samozrejme, nespojito. Hodnote dielika tu zodpovedá najmenšia zmena hodnoty
na poslednom desiatkovom mieste označovaná ako najmenší digit. Tento nemusí byť nevyhnutne 1,
môže mať napr. hodnotu 2, keď sa objavujú len párne čísla, alebo hodnotu 5, keď na poslednom
mieste sa ukazuje len číslo 0 alebo 5.

6.4.1.3. Merací prevodník

Merací prevodník (measuring transducer, technicky patrí medzi meradlá) je merací

prostriedok, ktorý transformuje vstupnú veličinu podľa určitej zákonitosti na výstupnú veličinu. Býva
definovaný aj ako technický prostriedok, ktorý uskutočňuje prevod hodnôt vstupnej veličiny (meranej
veličiny alebo inej veličiny, na ktorú bola meraná veličina prevedená) na hodnoty výstupnej veličiny
(inej veličiny alebo aj na iné hodnoty tej istej veličiny, ako je vstupná veličina) podľa určitej
zákonitosti a so špecifikovanou presnosťou. Merací prevodník môže byť súčasťou meracieho prístroja,
meracieho zariadenia alebo zariadenie konštrukčne ucelené a použiteľné samostatne. Od meracieho
prístroja sa prevodník líši najmä tým, že výstupný signál nedáva informáciu o meranej veličine vo
forme údaja, teda vo forme, ktorú pozorovateľ priamo vníma. V praxi sa označenie merací prevodník
často zužuje len na prípady prevodu medzi veličinami rôzneho druhu. Zariadenia, kde sa uskutočňuje
prevod medzi hodnotami veličiny toho istého druhu, mávajú špeciálne názvy, ako napr. meracie
zosilňovače, zoslabovače alebo meracie transformátory. Medzi meracie prevodníky zahŕňame tiež
prevodníky analógovo-číslicové a číslicovo-analógové.

6.4.1.4. Pomocné meracie zariadenie

Pomocné meracie zariadenia sú zariadenia nevyhnutné na uskutočnenie meraní, na

dosiahnutie vyžadovanej presnosti a efektívnosti merania a na podobné účely. Pomocné meracie
zariadenia nie sú ani meradlá ani meracie prevodníky, ich použitie však ovplyvňujú, alebo môžu
ovplyvniť výsledok merania. Ich charakter môže byť veľmi rozdielny, môžu to byť veľmi jednoduché
prostriedky aj zložité zariadenia, môžu byť neoddeliteľnou súčasťou meradla alebo úplne
samostatným zariadením a pod. Pomocné meracie zariadenia slúžia najmä na udržiavanie meraných a
ovplyvňujúcich veličín na vhodných hodnotách, na uľahčenie a skvalitnenie meracích úkonov, na
zmenu meracích rozsahov a citlivosti a pod. Príkladmi pomocných meracích zariadení sú stabilizátor
napájacieho napätia, termostat pri skúšaní teplomerov, usmerňovač prúdu pri prietokomeroch, atď.
Medzi pomocné meracie zariadenia naproti tomu nepatria pomocné meradlá, používané na meranie
ovplyvňujúcich veličín.
 36

6.5. Referenčné materiály

Referenčný materiál (reference material) je látka, ktorej zloženie alebo vlastnosti sú

určené s dostatočnou presnosťou a ktorá sa používa na overovanie alebo kalibráciu prístrojov,
vyhodnocovanie meracích metód a určovanie kvantitatívnych vlastností materiálov.

Referenčné materiály sú materiály alebo látky charakteristické stálosťou jednej alebo

viacerých fyzikálnych, chemických alebo iných merateľných vlastností, ktoré sú stanovené s
potrebnou presnosťou a oficiálne potvrdené (certifikované, atestované). Referenčným materiálom
môže byť čistá látka alebo zmes a môže byť v plynnom, kvapalnom alebo pevnom skupenstve.
Referenčné materiály umožňujú nahradiť absolútne merania porovnávacími meraniami, ktoré sú často
podstatne jednoduchšie, rýchlejšie, spoľahlivejšie, citlivejšie, menej nákladné atď. Referenčné
materiály sa najviac rozšírili pri meraniach vo fyzikálnej chémii, v chemickom a hutníckom priemysle.
kde sa používajú tiež ako pomôcky pri referenčných analytických a skúšobných metódach a na
kalibrovanie, nastavovanie alebo overovanie meracích zariadení. Môžu mať definovanú platnosť pri
určitých podmienkach, uvedenú životnosť a pod.

Certifikovaný referenčný materiál (certified reference material) je referenčný materiál

certifikovaný ústavom (SMÚ), ktorý je odborným garantom prípravy certifikovaných referenčných
materiálov. Certifikáciou sa potvrdzuje jedna alebo viacero hodnôt charakterizujúcich vlastnosť
referenčného materiálu postupom zabezpečujúcim nadväznosť referenčného materiálu na
medzinárodne uznávanú realizáciu jednotky s príslušnou neistotou.
Ústav prevezme do úschovy vzorky certifikovaného referenčného materiálu. Za certifikovaný
referenčný materiál môže ústav uznať aj referenčný materiál vyrobený v zahraničí. Certifikované
referenčné materiály vyhlasuje a ich vyhlásenie zrušuje úrad na návrh ústavu.
Certifikovaný referenčný materiál sa používa na overenie určeného meradla. Ak neexistuje
certifikovaný referenčný materiál, je možné použiť ostatné referenčné materiály. Vyhlásenie
certifikovaných referenčných materiálov a zrušenie ich vyhlásenia uverejňuje úrad vo vestníku.
Podrobnosti o príprave certifikovaných referenčných materiálov špecifikuje vyhláška č. 210/2000, § 2,
novelizovaná vyhláškou 69/2002.
Referenčné materiály ošetrujú normy STN 99 8073 Klasifikácia a metrologické
charakteristiky referenčných materiálov a STN 01 2801 Certifikované referenčné materiály.
Referenčné materiály sa delia:
1. Podľa sféry aplikácie v závislosti od: a) metód merania, b)
meradiel, c) národohospodárskeho odvetvia
2. Podľa certifikácie: a) medzinárodné (EURO, WHO), b) národné
(národným metrologickým ústavom), c) odvetvové, d)ostatné
(výrobcom, bez oficiálnej certifikácie)
3. Podľa metrologického postavenia : a) primárne, b) sekundárne, c)
pracovné
4. Podľa spôsobu testovania: a) etalónové, b) medzilaboratórnymi
meraniami, c) materiály prípravy, d) materiály štandardizovaných
referenčných údajov
5. Podľa veličín: a) materiály zloženia (hodnota obsahy látky,
identita zložky), b) materiály vlastností (skupiny veličín,
jednotlivých veličín)
6. Podľa charakteru látky: a) podľa skupenstva (plynné, pevné,
kvapalné), b) podľa typu matice (vysokočisté látky, rádioaktívne
látky, trosky, horniny)

Metrologické charakteristiky referenčných materiálov.

1. Hodnota
2. Neistota hodnoty
3. Charakteristika homogenity
4. Charakteristika stability
 37

5. Vplyvová funkcia (závislosť zmeny hodnoty materiálu od ovplyvňujúcej veličiny)

6. Informačná hodnota (hodnota, ktorá nemá spoľahlivo zistenú neistotu)

7. VLASTNOSTI MERACÍCH PROSTRIEDKOV

Pojmy definované v tejto kapitole môžeme používať pre meradlá a meracie zariadenia, pre
meracie prevodníky alebo pre meracie sústavy, resp. meracie systémy a analogicky i pre zhmotnené
miery a referenčné materiály. Z tohto dôvodu pojem "meradlo" alebo "merací prístroj" bude súčasne
pokrývať všetky možné spomínané výrazy.

Z vlastností meracích prístrojov sa budeme zaoberať najmä metrologickými vlastnosťami,

teda vlastnosťami, ktoré priamo súvisia s procesom a výsledkom merania uvažovaným meradlom.
Jednotlivé vlastnosti budeme charakterizovať tzv. metrologickými charakteristikami.

Metrologické charakteristiky rozdeľujeme do troch hlavných skupín:

1. Všeobecné (statické metrologické charakteristiky)
2. Metrologické charakteristiky dynamických vlastností
3. Charakteristiky metrologickej spoľahlivosti

7. 1. Všeobecné metrologické charakteristiky

Všeobecné metrologické charakteristiky (statické, ustálené) opisujú vlastnosti meracích

prístrojov v ustálenom stave. Niektorí autori považujú názov všeobecné alebo základné za vhodnejší,
pretože tieto charakteristiky tiež tvoria súčasť dynamických vlastnosti a charakteristík spoľahlivosti
meradiel. Patria sem:

Rozsah stupnice - indikácie (scale range) je súbor hodnôt stupnice medzi krajnými značkami
(prvou – poslednou) stupnice (krajnými údajmi - hranicami). Vyjadruje sa v jednotkách vyznačených
na stupnici, nezávisle od jednotky meranej veličiny a udáva sa spravidla pomocou hornej a dolnej
krajnej hodnoty (hranice), napr. rozsah stupnice lekárského teplomera je od 24°C do 42°C.

Meracie rozpätie - prístroja (span) je absolútna hodnota rozdielu medzi dvoma hranicami
(prvou a poslednou značkou) rozsahu. Napríklad pre rozsah stupnice 0 V až 10 V je meracie rozpätie
10 V, pre rozsah stupnice 24°C až 42°C je meracie rozpätie 18°C.

Nominálny rozsah - stupnice (nominal range) sa získa pri určenom nastavení meracieho
prístroja. Nominálny rozsah sa vyjadruje pomocou hornej a a dolnej krajnej hodnoty - hranice (napr.
50°C až 100°C). Ak je dolná hranica nula, vyjadruje sa len horou hranicou (napr. nominálny rozsah 0
A až 10 A sa vyjadruje ako nominálny rozsah 10 A).

Nominálne rozpätie - stupnice je absolútna hodnota rozdielu medzi dvoma hranicami

nominálneho rozsahu. Napr. pre nominálny rozsah -10 V až 10 V je nominálne rozpätie 20V; pre
nominálny rozsah 50°C a 100°C je nominálne rozpätie 50°C.

Merací rozsah - prístroja (working range) je súbor hodnôt meranej veličiny, pre ktoré výrobca
meradla zaručuje, že chyba meradla leží v určených hraniciach. Na stupnici býva spravidla vyznačený,
napr. farebne, dlhšími značkami.

Nominálna hodnota (menovitá) je zaokrúhlená alebo približná hodnota, charakterizujúca

meradlo, ktorá slúži ako vodidlo na jeho použitie. Napr.: hodnota 1 dm3 označujúca overenú odmerku
so značkou, hodnota 100 Ω vyznačená na etalóne elektrického odporu.
 38

Chyba meradla (error of indication of measuring instrument) je údaj meradla mínus jemu
zodpovedajúca pravá hodnota meranej veličiny. Pretože pravú hodnotu v praxi nepoznáme,
nahradzujeme ju konvenčne pravou hodnotou.

Poznámka: U zhmotnenej miery zodpovedá údaj nominálnej hodnote alebo hodnote vyznačenej na
miere.

Chyba v kontrolnom bode meracieho prístroja (datum error) je chyba meracieho prístroja pre
určitú hodnotu stupnice, alebo hodnotou meranej veličiny, ktoré sú vyberané pre kontrolu meradla.
Chyba nuly meracieho prístroja (zero error) je chyba meracieho prístroja pri nulovej hodnote meranej
veličiny. Pre každé meranie môžeme chybu rozpísať na dve zložky označované ako náhodná zložka a
systematická zložka celkovej chyby.

Presnosť - exaktnosť meracieho prístroja (accuracy of measuring instrument) je schopnosť

meracieho prístroja poskytovať údaje blízke pravej hodnote meranej veličiny. Zahŕňa v sebe dva
aspekty: opakovatelnosť a správnosť.

a. opakovatelnosť (repeatability of a measuring instrument, fidelity) je schopnosť

meradla pri opakovaných meraniach tej istej hodnoty meranej veličiny a pri
rovnakých podmienkach merania dávať údaje navzájom veľmi blízke.
Opakovateľnosť teda charakterizujú náhodné chyby vystupujúce pri jeho použití.
Rovnaké podmienky zahŕňajú pozorovateľa, merací postup, meracie zariadenie,
miesto merania. Opakovateľnosť sa vyjadruje kvantitatívne pomocou charakteristík
rozptylu údajov.
b. správnosť (freedom from bias) je schopnosť meradla poskytovať údaje nezaťažené
systematickými chybami (opak je vychýlenosť, resp. strannosť).

Chyby meradla určené v referenčných podmienkach sú základné chyby (intristic error).

Prírastky chýb vznikajúce odchýlkami od referenčných podmienok sa označujú prívlastkom
doplnkové (niekedy tiež prídavné). Výsledná chyba pri nedodržaní referenčných podmienok je súčet
základnej a doplnkovej chyby.

Referenčné podmienky (reference conditions) sú podmienky používania meradla, ktoré sú

predpísané pre jeho skúšky alebo pre zabezpečenie vzájomnej zrovnateľnosti výsledkov merania
(súhrn referenčnej hodnoty a referenčnej oblasti).

Pracovné podmienky - špecifikované (rated operating conditions) sú podmienky používania,

za ktorých sa predpokladá, že metrologické charakteristiky meracieho prístroja ležia v predpísaných
medziach. Sú určené rozsahom hodnôt meranej veličiny a veličín ovplyvňujúcich a ostatnými
dôležitými náležitosťami.

Medzné podmienky (limiting conditions) extrémne podmienky, ktoré merací prístroj znesie
bez poškodenia a bez strát svojich metrologických charakteristík, ak je následne používaný
v pracovných podmienkach. Napr.: medzné podmienky môžu byť rôzne pre skladovanie, dopravu
a pre používanie. Medzné podmienky udávajú spravidla medzné hodnoty meranej veličiny
a ovplyvňujúcich veličín.

Najväčšia dovolená chyba meracieho prístroja (limit error of measuring instrument, resp.
MPE – maximum permissible error) ∆ydov sú extrémne hodnoty chyby prípustné u daného meracieho
prístroja na základe normatívov či úradných predpisov. Najväčšia dovolená chyba meracieho prístroja
je daná trojnásobkom strednej kvadratickej odchýlky nameraných hodnôt.

Redukovaná chyba meracieho prístroja (fiducial error) je podiel chyby meracieho prístroja
a hodnoty špecifikovanej (normovanej) pre merací prístroj. Špecifikovaná hodnota sa vo všeobecnosti
nazýva konvenčná hodnota a môže ňou byť meracie rozpätie alebo horná hranica (medza) meracieho
 39

rozsahu meradla. Redukovaná chyba sa často využíva pri definovaní triedy presnosti meracieho
prístroja.

Stanovenie hodnôt jednotlivých chýb meracích prístrojov (základné, doplnkové, systematické,

náhodné, reverzibility atď.) v závislosti od hodnôt meranej veličiny a od vplyvových veličín je samo
osebe veľmi prácne, nákladné, pri bežných meraniach (opäť pre prácnosť málo využívané, a preto
neúčelné). Zvyčajne vystačíme so znalosťou jednotlivých maximálnych hodnôt, prípadne sumárnych
chýb. Pre mnohé účely stanovujú normy a rôzne predpisy najväčšie dovolené chyby. Podľa vyššie
uvedenej definície sú to hranice, medzi ktorými musia ležať všetky skutočné hodnoty chýb. Užívateľ
si musí potom pre daný účel vybrať také meradlo, pri ktorom maximálna chyba neprekročí dovolenú
hodnotu, pričom skutočná chyba, samozrejme, môže byť podstatne menšia. Pre výrobcov meracích
prístrojov je zasa výhodné zadeľovať meradlá podľa maximálnych chýb do tried presnosti (accuracy
class) meracích prístrojov, ktoré spĺňajú metrologické požiadavky zamerané na udržanie chýb v
špecifikovaných medziach.

Trieda presnosti klasifikuje merací systém z hľadiska chýb pre celý merací rozsah. Udáva
pomer maximálnej chyby ∆ymax k rozsahu pristroja M:
∆y max
δp = 100%
M

Poznámka: Maximálna chyba ∆ymax. je daná trojnásobkom strednej kvadratickej odchýlky nameraných
hodnôt.

Trieda presnosti sa zvyčajne udáva konvenčne dohodnutým číslom alebo symbolom, ktorý sa
nazýva značka (index) triedy. Triedy presnosti sú podľa hodnôt maximálnych chýb vhodne
odstupňované a pre jednotlivé meradlá bývajú zväčša stanovené príslušnými technickými normami.
Normy určujú nielen označenie tried, ale stanovujú pre každú triedu dovolené hodnoty jednotlivých aj
sumárnych chýb (napr. maximálne dovolené systematické chyby, maximálnu dovolenú chybu
reverzibility atď.). Normy tiež často stanovujú, akým spôsobom a pri akých hodnotách meranej
veličiny a ovplyvňujúcich veličín musí výrobca meradlo skúšať a podľa akých kritérií prístroje
zatrieďovať. Na druhej strane užívateľ bežného meradla z udanej triedy presnosti vie zistiť, akú
maximálnu hodnotu môžu chyby nadobudnúť, pričom ich skutočnú hodnotu nepozná, jej odhad aj s
neistotou môže však získať dodatočnou kalibráciou. Pri drahších presnejších meradlách výrobcovia,
dodávajú (niekedy tiež len na vyžiadanie) krivky chýb alebo korekcií.

Kalibrácia meradla (calibration) je súhrn operácií, ktoré pri definovaných podmienkach určujú
vzťah medzi hodnotami indikovanými meradlom alebo meracím systémom a zodpovedajúcimi
hodnotami veličín, ktoré sú realizované etalónmi. Výsledok kalibrácie dovoľuje buď vyznačiť hodnoty
na meradle, alebo určiť korekcie k indikáciám meradla. Výsledok kalibrácie môže byť tiež
zaznamenaný v dokumente - v kalibračnom certifikáte, kalibračnom protokole alebo kalibračnom
liste.

Kalibračná krivka je závislosť konvenčne pravých hodnôt meranej veličiny od údaju

meracieho prístroja. Z definície vyplýva veľmi jednoduchý prevod kalibračnej krivky na krivku chýb a
opačne.
Krivka chýb je závislosť chyby (zvyčajne systematickej) od hodnôt meranej veličiny, resp. od
údajov meradla. Rozlišujeme typovú krivku chýb udávanú výrobcom pre určitý typ meradla a
individuálnu krivku chýb stanovenú pre konkrétne meradlo experimentálne - kalibráciou.

Popri názornej grafickej forme môže byť kalibračná krivka a krivka chýb udaná tiež tabelárne
alebo vhodným matematickým výrazom. Hodnoty oboch kriviek sa stanovujú experimentálne v
obmedzenom počte bodov, pričom krivka chýb sa vynáša zásadne ako lomená čiara. V prípade
potreby sa medzi susednými nameranými hodnotami použije lineárna interpolácia. Niekedy sa
 40

namiesto krivky chýb používa korekčná krivka, čo je závislosť korekcie od údajov meracieho
prístroja. Korekčná krivka je zrkadlový obraz krivky chýb podľa horizontálnej osi.

Korekcia (korekčný faktor, korekčný súčiniteľ) je hodnota algebraicky pridaná k

nekorigovanému výsledku merania, ktorá má za úlohu kompenzovať systematickú chybu. Korekcia sa
rovná odhadu systematickej chyby s opačným znamienkom. Treba si však uvedomiť, že systematickú
chybu nemôžeme poznať dokonale.

Reverzibilita je schopnosť prístroja dávať rovnaký údaj (až na náhodnú chybu) pre určitú
hodnotu meranej veličiny bez ohľadu na priebeh predtým meraných hodnôt, pričom sa zvyčajne
uvažuje zhoda údajov pri narastaní (spojitom raste od menších hodnôt až po meranú hodnotu) a
klesaní (spojitom znižovaní od vyššej hodnoty až po meranú hodnotu) meranej veličiny. Ak vzniká
rozdiel údajov meradla, označujeme ho ako chybu reverzibility.

Poznámka: Chyba reverzibility sa niekedy označuje ako chyba hysterézie a namiesto reverzibility sa
používa označenie hysterézia meracieho prístroja. Inokedy sa však hysterézia uvažuje ako špeciálny druh
nejednoznačnosti a chyba hysterézie ako špecifický druh chyby reverzibility. Veľkosť chyby reverzibility závisí
od predchádzajúceho priebehu merania.

Hysterézia (hysteresis, vratná chyba) je vlastnosťou meracieho prístroja, ktorého výstupný

signál pri danom vstupnom signále závisí od sledu predchádzajúcich hodnôt výstupného signálu

Pohyblivosť (discrimination) je schopnosť meracieho prístroja reagovať na malé zmeny

hodnôt vstupného signálu (hodnoty meranej veličiny alebo tiež ovplyvňujúcich veličín). Termín
"pohyblivosť" sa významovo dosť viaže na mechanické indikačné systémy s vychyľovaním
ukazovateľa, v danom prípade ho však treba chápať širšie - prenesene. S prahom pohyblivosti
nemožno zamieňať rozlíšiteľnosť údajov indikačného zariadenia.

Najväčšia zmena meranej veličiny, ktorá ešte nespôsobí pozorovateľnú zmenu výstupného
signálu (podľa STN 01 0115 najmenšia zmena vstupného signálu, ktorá spôsobí pozorovateľnú zmenu
výstupného signálu meracieho prístroja) sa označuje ako prah pohyblivosti (discrimination threshold)
a má charakter chyby prístroja.

Poznámka: Prah pohyblivosti môže závisieť od šumu, trenia, tlmenia, zotrvačnosti. Ak je najmenšia
zmena zaťaženia, ktorá vyvolá pozorovateľný pohyb ručičky váh rovná 90 mg, potom je prah pohyblivosti 90 mg.

Rozlíšiteľnosť (rozpoznateľnosť, resolution of indicating device alebo aj čitateľnosť -

readability) je kvantitatívne vyjadrenie spôsobilosti indikačného zariadenia umožniť rozlíšenie veľmi
blízkych hodnôt indikovanej veličiny. Je to najmenší rozdiel údaja indikačného zariadenia, ktorý
môžeme pozorovať. Je to kvantitatívne ohodnotenie spoľahlivého rozlíšenia dvoch veľmi blízkych
údajov, napr. pri ručičkových prístrojoch je rozoznateľnosť daná možnosťami interpolácie, ktoré
závisia od dĺžky dielika, kvality stupnice, od vyhotovenia ukazovateľa a pod. Pri číslicovej indikácii
rozoznateľnosti je daná hodnotou najmenšieho digitu. Efektívna rozlíšiteľnosť (effective resolution) je
citlivosť systému merania k variabilite procesu.

Stálosť - stabilita (stability) je schopnosť meradla zachovávať svoje metrologické

charakteristiky konštantné. Ak stálosť uvažujeme ako funkciu inej veličiny ako času, musíme to
zreteľne vyjadriť. V takom prípade sa dá použiť názov stabilita.

Zmeny metrologických vlastností pri bežných podmienkach používania za dostatočne dlhý čas
sa označujú ako drift meradla. Drift môže byť monotónny (uvažovaná vlastnosť sa mení vždy jedným
smerom, teda hodnota jej charakteristiky ustavične narastá alebo ustavične klesá), periodický,
kombinovaný alebo nepravideľný. Chyby údajov meradla spôsobené driftom sa označujú ako chyby
časovej stálosti.
 41

Preťaženie meracieho prístroja je hodnota, o ktorú meraná veličina prekročí hornú hranicu
meracieho rozsahu.

Citlivosť meracieho prístroja (sensitivity) je podiel zmeny výstupného signálu meracieho

prístroj a zodpovedajúcej zmene výstupného signálu, teda c = dl/dx. Citlivosť môže závisieť od
hodnoty vstupného signálu. Zmeny môžeme vyjadriť v dĺžkových jednotkách, pri otočných
ukazovateľoch v uhlových jednotkách alebo tiež v dielikoch stupnice. V praktických prípadoch
môžeme za citlivosť považovať aj podiel dĺžky dielika a hodnoty dielika. Pri rôznych hodnotách
meranej veličiny môže byť rôzna citlivosť prístroja. Niekedy sa používa pomerná citlivosť daná
pomerom absolútnej citlivosti k príslušnej hodnote meranej veličiny.

Neutrálnosť (transparency) je schopnosť meracieho prístroja (tiež miery alebo prevodníka)

neovplyvňovať hodnoty meranej veličiny. Spôsoby ovplyvnenia hodnôt meranej veličiny meradlom
môžu byť veľmi rozmanité. Meranie teploty termočlánkom môže byť napr. ovplyvnené odvodom
tepla z meracieho spoja puzdrom a prívodmi, meranie teploty odporovým teplomerom môže ovplyvniť
prúd, ktorý prechádza snímačom pri meraní jeho odporu, tlačená sila dotyku dĺžkového meradla môže
ovplyvniť hodnotu meraného rozmeru a pod.
Linearita (linearity) je zmena správnosti (vychýlenosti) k veľkosti meranej veličiny, resp.
rozdiel správnosti v očakávanom meracom rozsahu.

Pre meracie prevodníky je základnou metrologickou charakteristikou ich transformačná

funkcia (tiež prevodová funkcia, prenosová funkcia, prípadne prenos). Transformačná funkcia je
závislosť informatívneho parametra výstupného signálu prevodníka od informatívneho parametra
vstupného signálu. Informatívnym parametrom rozumieme parameter funkčne zviazaný s hodnotami
meranej veličiny, pričom vstupným informatívnym parametrom môže byť priamo meraná veličina (ak
ide o prvý - vstupný prevodník). Väzba výstupného informatívneho parametra na meranú veličinu je
vždy nepriama cez vstupný informatívny parameter. Okrem informatívnych parametrov vstupného a
výstupného signálu vystupujú tu aj neinformatívne parametre, ktoré sa nezahŕňajú do transformácie
meranej veličiny uskutočňovanej prevodníkom, ale do kategórie ovplyvňujúcich veličín (napr. pri
prevodníku elektrického napätia na frekvenciu neinformatívnym parametrom vstupného signálu sú
prúd a frekvencia a neinformatívnymi parametrami výstupného signálu sú napätie a prúd).
Transformačné funkcie prevodníkov môžu byť podobne ako kalibračné krivky pri meracích
prístrojoch individuálne alebo typové. Typová transformačná funkcia charakterizuje vlastnosti
prevodníkov určitého typu (modelu) pri referenčných podmienkach. Jej zmeny v dôsledku
ovplyvňujúcich veličín stanovujú tzv. vplyvové funkcie. Individuálne tansformačné funkcie sa
stanovujú experimentálne, pri špecifikovaných podmienkach pre každý prevodník osobitne. Majú sa
čo najviac blížiť ku skutočnej transformačnej funkcii prevodníka. Rozdiel medzi typovou a
individuálnou transformačnou funkciou dáva chyby prevodníka. Chyby prevodníka môžu byť
systematické, náhodné, chyby reverzibility, časovej stálosti atď. Typovou prenosovou funkciou je
často rovnica priamky, ktorá nemusí prechádzať nulou a jej sklon môže byť kladný aj záporný. V
takomto prípade potom možno v jednotlivých prevodníkoch uvažovať chybu nuly (rozdiel
individuálnej a typovej transformačnej funkcie po nulovej hodnote vstupného signálu), chybu
prenosovej konštanty (rozdiel sklonu individuálnej a typovej transformačnej funkcie) a chybu
linearity.

Matematický model meracieho prevodníka v ustálenom stave je:

m
y = f(x) + ∑ g (v
j =1
j 1 ,v2, ...., vp) (1)

kde:
y - hodnota výstupného signálu,
x - hodnota vstupného signálu,
vi - i-tá ovplyvňujúca veličina, i = 1, 2, ..., p,
f - transformačná funkcia,
gj - vplyvová funkcia j-tej ovplyvňujúcej veličiny, j = 1, 2, ..., m.
 42

Matematický model lineárneho meracieho prevodníka je:

p m
y= A + Bx + ∑∑ D ν
i =1 j =1
ij i (2)

kde:
A - posun nuly pri referenčných podmienkach,
B - prenosová (prevodová) konštanta,
Dij - prevodové konštanty ovplyvňujúcich veličín.

Pre viackomponentné prevodníky môžeme pre ich lineárny prípad použiť model v tvare:

y =A + Tx +Vv (3)

kde:
y - vektor výstupných signálov (n × l)
A - vektor posunutí nuly (n × 1),
T - transformačná matica (matica prevodových koeficientov) (n × p),
x - vektor vstupných signálov (p × l),
V - matica konštánt ovplyvňujúcich veličín (n × m).
v - vektor ovplyvňujúcich veličín (m × l).

Pre prevodník pri referenčných podmienkach bude model y = f(x)

- pre lineárny prípad y = A+Bx
- pre ideálny prevodník (nemá chybu nuly) y = Bx pre mnohokomponentný ideálny lineárny
prevodník v referenčných podmienkach y = Tx. Inverznou funkciou k transformačnej funkcii, teda
závislosť konvenčne pravých hodnôt od hodnôt výstupného signálu je kalibračná funkcia, ktorá má
tvar pre všeobecný prípad:
m
x = f(y) + ∑G
j =1
j (v1 ,v2, ...., vp) (4)

pre lineárny prípad ideálneho prevodníka v referenčných podmienkach:

x = Cy, kde C je kalibračná matica

7.2. Metrologické charakteristiky dynamických vlastností

Dynamická chyba meracieho prístroja (tracking error of measuring instrument) je chyba

výstupného signálu/údaje pri premenlivom vstupnom signále spôsobená dynamickými vlastnosťami
meracieho prístroja.

Pri meraní neelektrických veličín, ktorých hodnota sa časom rýchle mení, treba poznať
dynamické vlastnosti meracieho systému. Systém s nevhodnými dynamickými vlastnosťami nebude
merať správne, preto jeho údaj bude napr. oneskorený za zmenou neelektrickej veličiny.

Naproti tomu meracie prístroje sú viac alebo menej zotrvačné. Táto ich zotrvačnosť určuje
dynamické správanie sa meracích prístrojov. Dynamické vlastnosti meracích prístrojov sa prejavujú
pri meraní, keď hodnoty vstupných veličín (meranej veličiny alebo ovplyvňujúcich veličín) sa menia s
časom. V takomto prípade údaj prístroja (hodnota výstupnej veličiny, hodnota výstupného signálu
meracieho prístroja) nemusí zodpovedať hodnote vstupnej veličiny z dôvodu nevhodných
dynamických vlastností meracieho prístroja. Rozdiel medzi údajom meradla a konvenčne pravou
hodnotou meranej veličiny spôsobený dynamickými vlastnosťami sa nazýva dynamická chyba.
 43

Charakteristiky dynamických vlastností meracích prístrojov nazývame tiež dynamické

charakteristiky meracích prístrojov a rozdeľujeme ich do dvoch základných skupín:

1. Úplné dynamické charakteristiky - poskytujú úplný opis prijatého matematického

modelu dynamických vlastností prístroja. Tento opis môže byť algebraický,
grafický a pod.

2. Čiastkové dynamické charakteristiky meracieho prístroja a prevodníka sú

funkcionály alebo parametre úplných dynamických charakteristík.

Ďalej môžeme rozlišovať dynamické charakteristiky:

- referenčné, platné pre meradlá určitého typu (modelu), ktoré
udávajú zvyčajne výrobcovia pre používanie meradla v
stanovených referenčných (normálnych) podmienkach,
- individuálne, určené a platné pre konkrétne vyhotovenie
meracieho prístroja, prípadne prevodníka, ktoré sa stanovujú
experimentálne pri známych hodnotách ovplyvňujúcich veličín,
- hraničné, ktoré určujú rozsah, v ktorom sa musia nachádzať
individuálne dynamické charakteristiky meradiel určitého typu
podľa platných predpisov.

Dynamické charakteristiky meracích prístrojov najčastejšie definujeme v časovej oblasti, vo

frekvenčnej oblasti a komplexnej frekvenčnej oblasti.

7.2.1. Úplné dynamické charakteristiky

Pri opise dynamických vlastností meracích prístrojov sa vychádza z lineárnych

(kvázilineárnych) modelov. V skutočnosti sa v prípade meracích prístrojov vyskytujú nelinearity, s
ktorými musíme uvažovať už pri ich všeobecných (statických) vlastnostiach. Pri meracích prístrojoch
a prevodníkoch sa však na nelinearity kladú prísne obmedzujúce požiadavky, ktorých spoľahlivé
splnenie sa zabezpečuje výberom vhodných meracích princípov a prostriedkov. Navyše sa používajú
vhodné formy linearizácie (za vhodnú formu linearizácie môžeme považovať aj používanie
nelineárnych stupníc). Odlišná situácia je pri číslicových prístrojoch a analógovo-číslicových a
číslicovo-analógových prevodníkoch.

Ako úplné dynamické charakteristiky najčastejšie používame: lineáme diferenciálne rovnice,

obrazový prenos, frekvenčný prenos, amplitúdovú a fázovú frekvenčnú charakteristiku, logaritmickú
frekvenčnú charakteristiku, amplitúdovo-frekvenčnú charakteristiku, prechodovú funkciu a váhovú
funkciu.

Úplné dynamické charakteristiky meracích prístrojov a prevodníkov sa stanovujú a používajú

najmä na:
- stanovenie dynamických chýb (dynamických zložiek chýb) ,
- simuláciu dynamických chýb,
- výpočet dynamických metrologickych charakteristík meracích
kanálov z metrologických charakteristík ich zložiek,
- stanovenie vstupného signálu meracieho prístroja z časového
priebehu výstupného signálu, porovnanie a výber meracích
prístrojov a prevodníkov na konkrétny účel,
- výpočet korekcií a vylúčenie dynamickej chyby z výsledku
merania,
- návrh korekčných dynamických členov umožňujúcich zlepšenie
dynamických vlastností meracieho prístroja, prevodníka, systému
alebo reťazca.
 44

Lineárne diferenciálne rovnice

Lineárne diferenciálne rovnice tvoria základnú formu matematického opisu. Rovnice píšeme
tak, že na ľavej strane sa nachádzajú derivácie výstupných veličín a na pravej strane derivácie
vstupných veličín. Podľa najvyššieho rádu derivácie výstupnej veličiny hovoríme o prístrojoch prvého
rádu, druhého rádu atď. Diferenciálnu rovnicu nemožno stanoviť experimentálne priamo. Získava sa
výpočtami z ostatných priamo merateľných úplných dynamických charakteristík alebo analyticky
spolu s experimentálnym stanovením hodnôt parametrov, prípadne použitím čiastkových dynamických
charakteristík.

Typický tvar diferenciálnej rovnice meracieho prístroja prvého rádu je:

T y’ (t) + y(t) = K x(t) (5)

kde:
x(t) - vstupná veličina,
y(t) - výstupná veličina,
T - časová konštanta,
K - prevodová konštanta (smernica sklonu statickej charakteristiky).

Typický tvar diferenciálnej rovnice meracieho prístroja druhého rádu je:

y"(t) + 2ξω0 y’ (t) + ω02 y(t) = ω02 Κx(t) (6)

kde:
K - prevodová konštanta (smernica sklonu statickej charakteristiky)
ω0 - vlastná frekvencia,
ξ − pomerný útlm.

Obrazový prenos

Obrazový prenos G(p) je definovaný ako pomer Laplaceovej transformácie výstupného

signálu Y(p) k Laplaceovej transformácii zodpovedajúceho vstupného signálu U(p) pri nulových
počiatočných podmienkach, t. j. G(p) = Y(p)/U(p). Obrazový prenos sa podobne ako diferenciálna
rovnica nedá stanoviť priamo experimentálne, získava sa z diferenciálnej rovnice alebo z ostatných
úplných dynamických charakteristík príslušným prepočtom.

Obrazový prenos meracieho prístroja prvého rádu je:

K
G(p) = (7)
1 + Tp

Obrazový prenos meracieho prístroja druhého rádu je:

G(p) = (K. ω02) / (p2 + 2ξω0p + ω02) (8)

Frekvenčný prenos

Frekvenčný prenos G(j) sa definuje ako obrazový prenos s hodnotou argumentu p = jω (j =

− 1 ). Frekvenčný prenos sa nedá priamo merať a stanovuje sa obdobne ako dve predchádzajúce
charakteristiky.

Frekvenčný prenos meracieho prístroja prvého rádu je:

 45

K
G (jω) = + Κ/( 1+ω2T2) e-arctg(ωT) = A(ω)e-φω (9)
1 + jω

Frekvenčný prenos meracieho prístroja vyjadrený v zložkovom a polárnom tvare je:

G(j) = (K. ω02) / (ω02 − ω2 + j2ξω0ω) = Α(ω)e jφ(ω) (10)

Amplitúdovo-fázová frekvenčná charakteristika

Amplitúdovo-fázová frekvenčná charakteristika je geometrické miesto bodov, ktorých

vzdialenosť od počiatku je daná pomerom amplitúd výstupného a vstupného harmonického signálu a
uhol sprievodiča s kladnou reálnou osou je daný hodnotou fázového posunu medzi výstupným a
vstupným signálom. Amplitúdovo-fázovú frekvenčnú charakteristiku môžeme stanoviť
experimentálne budením člena harmonickým signálom rôznej frekvencie a vynášaním pomeru
amplitúd a fázového posuvu medzi vstupným a výstupným signálom do polárneho diagramu tak, ako
to stanovuje definícia. Amplitúdovo-fázová frekvenčná charakteristika teda zhŕňa amplitúdovú
frekvenčnú charakteristiku a fázovú frekvenčnú charakteristiku do jedného diagramu, pričom ich
vzájomný prevod je evidentný. Amplitúdovo-fázovú frekvenčnú charakteristiku môžeme stanoviť tiež
z frekvenčného prenosu jeho grafickým znázornením v komplexnej rovine.

Amplitúdová a fázová frekvenčná charakteristika

Amplitúdová charakteristika A( ω ) definuje závislosť pomeru amplitúd výstupného a

vstupného harmonického signálu od ich frekvencie ω . Fázová frekvenčná charakteristika j( ω ) je
závislosť fázového posuvu medzi harmonickým výstupným a vstupným signálom od jeho frekvencie
ω . Obe charakteristiky sa dajú stanoviť experimentálne tak, že merací prístroj sa budí harmonickým
signálom rôznej frekvencie a známej amplitúdy a zmeria sa amplitúda a fázový posuv výstupného
signálu. Dajú sa tiež stanoviť z frekvenčného prenosu, pretože platí:

A(ω) = |G(jω)| = √(G(jω).G(−jω)) = √[ReG(jω)]2+ [IMG(jω)]2 (11)

a φ(ω) = argG(jω) = arctg IMG(jω)/ ReG(jω) (12)

Logaritmické frekvenčné charakteristiky

Logaritmická frekvenčná charakteristika je frekvenčná charakteristika vyjadrujúca závislosť

pomeru amplitúd, resp. fázového posuvu od dekadického logaritmu frekvencie (ide teda o
semilogaritmické závislosti). Niekedy sa používa logaritmická amplitúdová charakteristika, pričom
pomer amplitúd sa udáva v decibeloch dB (na vertikálnu os sa vynášajú hodnoty 20 log (jω)).
P[dB] = 20 log P (jϖ) (13)
Potom sa znázorňuje závislosť prenosu a fázy ako funkcia log ϖ. Prechodové a frekvenčné
charakteristiky získavame výpočtom alebo meraním. Meraním zisťujeme dynamické vlastnosti
hotových prístrojov.

Prechodová funkcia (prechodová charakteristika)

Prechodová charakteristika je ozva (časový priebeh výstupného signálu) na skokovú zmenu

vstupného signálu. Získava sa experimentálne náhlou zmenou hodnoty vstupného signálu vhodnej
veľkosti. Ak je skok iný ako 1, treba jeho veľkosť udať, alebo charakteristiku prepočítať na
jednotkový skok. Niekedy sa prechodovou charakteristikou rozumie už len prepočítaná ozva na
jednotkový skok.

Váhová funkcia
 46

Váhová funkcia je ozva (časový priebeh výstupného signálu) na Diracov impulz.

Experimentálne ju možno zistiť len približne náhradou Diracovho impulzu impulzom dostatočne
úzkym a dostatočnej intenzity. Váhová funkcia je deriváciou prechodovej funkcie a opačne,
prechodová funkcia je integrálom váhovej funkcie. Tento vzťah sa často používa na ich vzájomný
prevod.

7.2.2. Čiastkové dynamické charakteristiky

Čiastkové dynamické charakteristiky vystihujú len niektorú výraznú alebo typickú stránku
dynamických vlastností. Ide o charakteristiky podstatne jednoduchšie, a to nielen z hľadiska definície
a vyjadrenia, ale najmä z hľadiska ich stanovenia a používania, čo vedie k ich uprednostňovaniu a
rozšíreniu v praxi. K čiastkovým dynamickým charakteristikám patria najmä: čas ozvy, dopravné
oneskorenie, časová konštanta, rezonančná frekvencia, útlm, uhlová frekvencia, hraničná frekvencia.

Čas ozvy

Čas ozvy - ustálenia (response time) je časový interval medzi okamžikom náhlej zmeny
vstupného signálu a okamžikom, kedy výstupný signál nadobudne hodnotu ležiacu v stanovených
medziach okolo konečnej ustálenej hodnoty. Definuje sa aj ako čas, ktorý uplynie od náhlej zmeny
vstupného signálu až do okamihu, v ktorom sa údaj meracieho prístroja líši od konečného údaja, o
hodnotu menšiu ako nejaká malá (zanedbateľná) hodnota. Všeobecne čas, za ktorý sa dosiahne určitá
hodnota rozdielu na výstupe, závisí od veľkosti náhlej zmeny na vstupe. Čas ozvy súvisí s
prechodovou charakteristikou prístroja a nazýva sa tiež časom ustálenia prístroja.

Dopravné oneskorenie

Dopravné oneskorenie (mŕtvy čas) je čas, ktorý uplynie od náhlej zmeny vstupného signálu
do okamihu, keď sa táto zmena začne prejavovať na výstupnom signáli. Dopravné oneskorenie možno
stanoviť tiež z prechodovej charakteristiky (je jej parametrom) a pri harmonickom budení je príčinou
prírastku fázového posuvu, ktorý je úmerný frekvencii (člen s dopravným oneskorením nemá
minimálnu fázu).

Časová konštanta meracieho prístroja

Konštanta meracieho prístroja je parameter s rozmerom času, ktorý sa vyskytuje v

koeficientoch na ľavej strane diferenciálnej rovnice prístroja, pričom v koeficientoch pri deriváciách
druhého a vyšších rádov vystupujú časové konštanty v zodpovedajúcich súčinoch alebo mocninách.

Frekvencia vlastných kmitov

Frekvencia vlastných (tlmených) kmitov fk , ktorá sa bežne nazýva kritická alebo rezonančná
frekvencia, je frekvencia, ktorou kmitá systém sám osebe (bez pôsobenia vonkajších vplyvov). Uhlová
kritická frekvencia sa rovná:

ωk = 2πfk (14)

Prevrátená hodnota kritickej frekvencie sa rovná perióde vlastných kmitov:

Tk = 2π/ωk (15)

Útlm
 47

Útlm λ je pomer dvoch po sebe nasledujúcich amplitúd kmitov výstupnej veličiny na jednej
strane (s časovým odstupom rovným perióde kmitov) pri nemeniacich sa hodnotách vstupných veličín.
Prirodzený logaritmus útlmu sa nazýva logaritmický dekrement útlmu δ. Z logaritmického dekrementu
útlmu môžeme pre prístroj druhého rádu vypočítať pomerný útlm ξ, ktorý je parametrom
diferenciálnej rovnice. Platí:
ξ= δ/ (2π)2 + δ2 (16)

Uhlová frekvencia netlmených kmitov

Uhlová frekvencia vlastných kmitov ωo je parameter vystupujúci v opisujúcej diferenciálnej

rovnici prístroja druhého rádu a rovná sa vlastným kmitom systému bez tlmenia (ξ = 0).

Hraničná frekvencia

Hraničná frekvencia f je frekvencia, pri ktorej hodnota pomeru amplitúdy výstupného a

vstupného harmonického signálu prekročí určitú hranicu, napr. 0,9: 0,85: 0,7. V elektrotechnike sa
hraničná frekvencia definuje znížením amplitúdovej frekvenčnej charakteristiky o -3 dB. Pritom môže
ísť o hornú hraničnú frekvenciu aj o dolnú hraničnú frekvenciu.

7.3. Spoľahlivosť snímačov a meracích systémov

Spoľahlivosť snímačov a meracích systémov znamená schopnosť zachovávať parametre vo

vyžadovaných medziach. Závisí od konštrukcie a zhotovenia jednotlivých prvkov, od ich zapojenia a
pod.

Pravdepodobnosť bezporuchovej činnosti meracieho systému je daná pravdepodobnosťou

toho, či zariadenie zachováva sledovanie veličiny vo vyžadovanom rozmedzí za daných podmienok
činnosti a počas vyžadovaného intervalu. Pravdepodobnosť bezporuchovej činnosti spĺňa podmienku:

0 ≤ p(t ) ≤ 1
kde:
p (t) - pravdepodobnosť bezporuchovej činnosti,
t - zvolený čas.

Pravdepodobnosť bezporuchovej činnosti je daná pomerom počtu správnych prvkov do

začiatku vyšetrovaného časového intervalu k počiatočnému počtu prvkov zariadenia. Pre
pravdepodobnosť bezporuchovej činnosti platí:

No − Qi
pi = (17)
No

kde:
No - počiatočný počet prvkov zariadenia,
Qi - celkový počet porušených prvkov do začiatku i-teho intervalu

Pravdepodobnosť poruchy je daná pravdepodobnosťou toho, že na zariadení nastane porucha

za daných prevádzkových podmienok a počas vyžadovaného časového intervalu. Pre
pravdepodobnosť poruchy platí podmienka:

0 = q (t) < 1

kde
q(t) - pravdepodobnosť poruchy,
 48

t - zvolený čas, za ktorý určujeme q (t).

Pravdepodobnosť poruchy je daná pomerom celkového počtu porušených prvkov od začiatku

vyšetrovaného časového intervalu k počiatočnému počtu prvkov zariadenia:

qi = Qi / No (18)

Medzi pravdepodobnosťou bezporuchovej činnosti a pravdepodobnosťou poruchy platí vzťah:

p(t) + q(t) =1 (19)

Hustota porúch je daná deriváciou pravdepodobnosti poruchy podľa času:

dq (t )
f(t) = (20)
dt
kde:
f(t) - hustota porúch,
q(t) - pravdepodobnosť poruchy

Pre konečné hodnoty je hustota porúch určená pomerom počtu prvkov ∆Qi za zvolený časový
interval ∆ti k počiatočnému počtu prvkov zariadenia No:

∆Qi
fi = (21)
∆tiNo

Intenzita porúch je daná pomerom hustoty porúch k pravdepodobnosti bezporuchovej činnosti

za rovnaký čas:

f (t ) dq (t )
λ (t)= = (22)
p (t ) dt. p (t )

kde:
λ(t) - intenzita porúch
f(t) - hustota porúch,
p(t) - pravdepodobnosť bezporuchovej činnosti

Pre konečné hodnoty je intenzita porúch daná pomerom počtu porušených prvkov ∆qi za
časový interval ∆ti a zodpovedajúceho počtu fungujúcich prvkov Qp počas vyšetrovaného časového
intervalu:

∆Qi
λι = (23)
( No − Qp )∆ti

Qp = (Qi + Qi+1)/2 (24)

Životnosť meracej sústavy predstavuje čas, za ktorý je meracia sústava schopná vykonávať
činnosť, na ktorú je určená, za daných pracovných podmienok. Udáva sa stredná životnosť sústavy
ako priemerný čas medzi dvoma poruchami:

Tstr = t/Qi (25)

kde:
 49

t - celkový čas činnosti prístroja.

Qi- počet porúch prístroja za čas od 0 do t.

8. ETALÓNY

Etalón (measurement standard) je meradlo určené na definovanie, realizovanie,

uchovávanie alebo reprodukovanie meracej jednotky alebo stupnice hodnôt fyzikálnej alebo
technickej veličiny.

Etalóny majú špecifické miesto medzi meracími prostriedkami. Ich úlohou je reprodukovať a
uchovávať jednotku fyzikálnej veličiny (alebo jej násobok alebo podiel) a odovzdávať (prenášať)
hodnotu tejto jednotky menej presným meradlám. Etalóny zabezpečujú realizáciu jednotiek, tvoria
základ jednotnosti, správnosti a presnosti meradiel a merania. Slúžia ako referenčná hodnota. Etalóny
majú jednoznačne hmotný charakter, aj keď sa viažu s abstraktným pojmom, ako je jednotka veličiny.
Preto za etalón nemožno považovať etalónovú metódu, napr. metódu danú alebo vyplývajúcu z
definície jednotky. Zariadenia, ktoré nám slúžia na realizáciu metódy, nazývajú sa etalonážne
zariadenia. Etalonážnymi zariadeniami sú aj zariadenia používané spolu s etalónmi pri reprodukcii
jednotky a pri prenášaní jej hodnoty na ďalšie meradlá.

Názov etalón pochádza z francúzštiny a vznikol v 18. storočí, keď vznikali základy metrickej
sústavy jednotiek. U nás bol tento názov zavedený v 50. rokoch 20. storočia a nahradil názov "normál"
dodnes používaný v germanofónnych krajinách. V zmysle etalónu sa u nás niekedy tiež používa názov
štandard, pochádzajúci z angličtiny, alebo vzorové meradlo pochádzajúce z ruštiny. Správny je však
termín etalón, a to tak pre etalóny najvyššej presnosti, ako aj pre etalóny nižších rádov, teda menších
presností. Na druhej strane je prípustné a bežne sa používa označovanie konkrétnych etalónov
spojením prívlastku "etalónový" s názvom meradla, napr. etalónový teplomer pre etalón teploty,
etalónový voltmeter pre etalón elektrického napätia atď.

V konkrétnych prípadoch môže byť vyhotovenie meracieho prostriedku totožné s

vyhotovením (konštrukciou) etalónu (napr. etalónové závažie môže byť rovnakého vyhotovenia ako
presné laboratórne závažie, podobná situácia je pri koncových dĺžkových mierach atď.) alebo úplne
rozdielne, a to nielen konštrukciou, ale aj použitým princípom (závažovopiestový etalónový tlakomer,
etalónový odporový teplomer podľa MPTS, etalóny tvrdosti a pod.). Rozlišovanie meradiel na
pracovné a etalóny, dané ich určením, je veľmi dôležité a aj pri meradlách rovnakého vyhotovenia
nemožno bežné meradlá a etalóny ľubovoľne zamieňať.

Etalón je meradlo s týmito vlastnosťami:

- používa sa len na reprodukciu a uchovávanie jednotky, ako aj jej prenos na iné meradlá,
- má požadované technické a metrologické vlastnosti a je vybavené predpísanou
dokumentáciou;
- je kalibrované, skúšané alebo overené príslušnou metrologickou inštitúciou (čo sa
v príslušných intervaloch opakuje) a vyhlásené za etalón;
- je používané stanoveným spôsobom a určenými osobami, ktorých úlohou je aj vedenie
záznamu;
- je evidované ako etalón,
- uchováva sa predpísaným spôsobom a na stanovenom mieste,
- fyzikálny jav alebo vlastnosť, ktorými sa reprodukuje jednotka danej veličiny musia byť dobre
známe a podložené dobre prepracovanou teóriou a experimentom,
- musí byť zabezpečená časová stabilita,
- musí mať malú závislosť na ovplyvňujúcich veličinách, technika prenosu jednotky na iné
meradlá sa musí dať fyzikálne realizovať.
 50

8.1. Dokumentácia etalónu

Dokumentácia etalónu je súbor dokumentov, týkajúcich sa identifikácie, vyhodnotenia

(výberu), oficiálneho uznania, používania a uchovávania etalónu.

Dokument o kalibrácii, resp. overení etalónu (aj meradla) je základným dokladom o

nadväznosti etalónu alebo meradla na etalóny vyšších rádov. Je preto dôležité, aby tento dokument
obsahoval údaje o etalónoch, metódach, prostriedkoch a podmienkach nadväzovania, ktoré by
jednoznačne určovali vzťah k príslušným etalónom a spôsob odovzdania jednotky.

Dokument o kalibrácii ďalej obsahuje:

- jednoznačnú identifikáciu metrologického laboratória a zákazníka,

- konštatovanie o nadväznosti výsledkov kalibrácie na existujúci etalón (v prípade
viacveličinových meradiel sa toto konštatovanie musí týkať všetkých kalibrovaných veličín),
- podmienky, pri ktorých bolo meradlo kalibrované (napríklad údaj o laboratóriu, teplote, tlaku,
vlhkosti, vibráciách a pod.),
- údaje o metóde kalibrácie (odkaz na schválený kalibračný postup, resp. iný normatívno-
technický dokument ako TPM, dokument OIML, STN, v prípade ich absencie výstižný popis
kalibračného postupu),
- výsledky kalibrácie vrátane príslušnej neistoty,
- údaje o časovej stálostí meradla (ak je to potrebné).

Hodnoty neistôt pre výsledky kalibrácie sa udávajú podľa TPM 0050-92, resp. TPM 0051-93.
V prípadoch, kde existuje predpis (normatív), určujúci technické a metrologické parametre
kalibrovaného meradla, môže sa uvádzať aj konštatovanie o splnení, resp. nesplnení týchto
požiadaviek.

Kalibračný list nesmie obsahovať žiadne informácie (odporúčania) o intervale rekalibrácie.

Dokument o overení obsahuje:

- podmienky, pri ktorých boli vykonané technické a metrologické skúšky meradla,

- výsledky skúšok s odvolaním na použité predpisy,
- konštatovanie, že meradlo spĺňa úplne podmienky príslušného predpisu, resp. konštatovanie o
príslušnej triede presnosti.

Poznámka: Obsah overovacích listov nedokladuje na požadovanej úrovni nadväznosť meradla a preto,
ak je to účelné (na želanie zákazníka), môžu byť v overovacích listoch uvedené aj výsledky kalibrácie a údaje o
etalónoch, metódach, prostriedkoch a podmienkach nadväzovania.

Uznanie etalónu: oficiálne uznanie (vydané oprávneným orgánom), že metrologické

charakteristiky predmetného etalónu stanovené predpísaným spôsobom spĺňajú požiadavky kladené na
príslušný etalón.

Podľa STN 01 0115 uchovávanie etalónov (conservation of measurement standard) sú všetky

operácie (úkony) potrebné na zachovanie metrologických charakteristík etalónu vo vhodných
medziach. Medzi operácie patrí najmä pravidelné overovanie, resp. kalibrácia, dodržiavanie
podmienok správneho skladovania a starostlivé používanie.

Metrologická úroveň etalónu sa charakterizuje na základe hodnoty kombinovanej štandardnej

neistoty uc, prislúchajúcej hodnote veličiny, reprodukovanej etalónom. Pre hodnotu neistoty ucn etalónu
porovnávacieho a hodnotu neistoty ucn-1etalónu porovnávaného, má platiť:
 51

ucn = (0,1-0,3) ucn-1 (26)

Termíny následných overení (rekalibrácií) etalónov sa určujú tak, aby chyba časovej stálosti
medzi nimi bola zanedbateľná alebo aspoň dostatočne malá.

8.2. Hierarchia etalónov

Základ každého metrologického poriadku predstavuje hierarchia meradiel. Kým v minulosti

sa v prípade lokálnych a oblastných systémov vystačilo s jedným exemplárom etalónu (vzorovej
miery), v súčasných národných systémoch sa na zabezpečenie potrebnej presnosti pracovných
meradiel využíva ucelený komplex etalónov s príslušnou hierarchiou.

Hierarchia meradiel (etalónov) môže byť v zásade:

1. voľná;
2. určená jednoduchým pravidlom,
3. pevná, daná záväznou schémou nadväznosti.

V prípade voľnej hierarchie má užívateľ povinnosť pri dôležitých meraniach preukázať, že sú

nadviazané na štátne vzory (traceability). Spôsob konkrétneho nadviazania sa ponecháva na užívateľa.
Popri väzbe spojitým radom meradiel od pracovného meradla po štátny etalón sa v zásade pripúšťa
možnosť použitia meracej (etalónovej) metódy v prípadoch, keď sa jej priznáva funkcia štátneho vzoru
a oficiálnym predpisom sa špecifikujú jej náležitosti. Tento druh hierarchie sa uplatňuje napríklad v
USA.

V prípade hierarchie určenej jednoduchým pravidlom sa zvyčajne uplatňuje pravidlo o tom,

koľkokrát najmenej musí byť presnosť etalónu na ktorý sa nadväzuje vyššia, ako presnosť
nadväzovaného pracovného meradla alebo etalónu. Tento princíp hierarchie bol v minulosti bežný.
Dnes platí napríklad v SRN pre zákonné meradlá. Nedostatkom je, že pre rôzne meradlá sa hodí rôzna
hodnota tohoto pomeru. Dokonca sa môžu podstatne líšiť od hodnoty vhodných pomerov presnosti v
prípade veľmi presných a menej presných meradiel tej istej veličiny. Tento typ hierarchie sa preto hodí
len pre vymedzený okruh meradiel (meraných veličín). Predpísaný pomer treba chápať naozaj ako
minimálny pomer. Kde je to účelné, treba používať podstatne vyššie hodnoty.

Uvedené nedostatky nemá pevná hierarchia. V nej pre každú veličinu, v niektorých prípadoch
až pre druh meradiel, platí schéma nadväznosti so špecifikovanými rádmi presnosti. Na druhej strane
je takýto systém pomerne zložitý a pri nesprávnom chápaní a uplatňovaní až byrokratický.

Primárny etalón (primary standard) je etalón, ktorý reprodukuje jednotku príslušnej veličiny
podľa jej definície a ktorého metrologické vlastnosti zodpovedajú dosiahnutej úrovni vedy a techniky.
Primárny etalón zabezpečuje reprodukciu jednotky danej veličiny s najvyššou súčasne dosiahnuteľnou
presnosťou (najvyššia presnosť reprodukcie). Najvyššia presnosť reprodukcie je závislá od definície a
metód realizácie (ur).

Primárne etalóny sú určené alebo všeobecne uznané ako etalóny s najvyššou metrologickou
kvalitou a ktorých hodnota je akceptovaná bez vzťahu k iným etalónom tej istej veličiny. V hierarchii
etalónov určitej veličiny sú na najvyššom mieste. Hodnota jednotky pri primárnych etalónoch je
určená z definície jednotky, to znamená, že nejestvujú etalóny, od ktorých by mohli hodnotu jednotky
preberať. (Pri odvodených jednotkách, samozrejme, jej hodnota sa môže odvádzať od primárnych
etalónov jednotiek základných veličín alebo iných odvodených veličín.) Primárne etalóny pre rôzne
rozsahy hodnôt príslušnej veličiny zväčša nemajú rovnakú presnosť (napr. pre hmotnosť je najvyššia
presnosť pri 1 kg a s rastúcou aj klesajúcou hmotnosťou táto presnosť klesá). Tento etalón niekedy
nazývame primárnym etalónom jednotky (pri tejto hodnote alebo rozsahu hodnôt je jednotka
najpresnejšie definovaná). Situácia pri primárnych etalónoch rôznych veličín sa môže značne líšiť, ide
 52

vždy o veľmi špecifickú problematiku, ktorou sa zaoberajú iba niektoré laboratóriá (štátne
metrologické laboratóriá, laboratóriá základného fyzikálneho výskumu atď.). Zostavu primárnych
etalónov, ktorá má pre každú veličinu určitú štruktúru, označujeme tiež ako primárny etalonážny rád.

Pri primárnych etalónoch sa udáva:

- systematické chyby nominálnych hodnôt,

- štandardné neistoty typu A,
- výsledné štandardné neistoty typu B,
- časová stálosť (analýza procesov starnutia a opotrebovania etalónu zo skúseností
z dlhodobého sledovania podobných etalónov).

Sekundárny etalón (secondary standard) je etalón, ktorého hodnota bola stanovená

nadviazaním na primárny etalón. Preberá hodnotu jednotky priamo alebo nepriamo od primárneho
etalónu. Podľa presnosti členíme sekundárne etalóny na rády (primárnemu etalónu sa často priznáva 0.
rád). Číslom 1 sa označuje rád sekundámych etalónov najvyššej presnosti, ktoré dostávajú hodnotu od
primárnych etalónov a s rastúcim rádom presnosť sekundárnych etalónov klesá. V konkrétnych
prípadoch, okrem členenia na rády, sa sekundárne etalóny členia tiež podľa rozsahov príslušnej
veličiny. Takto vzniká hierarchia meradiel (overovacie schémy), ktorú nazývame schémy nadväznosti
meradiel a tým sa zabezpečuje prenos hodnoty veličiny primárneho etalónu až na pracovné meradlá.

Pri sekundárnych etalónoch sa udáva:

- systematické chyby nominálnych hodnôt (údajov),

- kombinované štandardné neistoty,
- časová stálosť alebo čas platnosti kalibrácie,
- rád podľa platnej schémy nadväznosti, od ktorého sa etalón zaraďuje podľa získaných
metrologických vlastností.

Medzinárodný etalón (international standard) je etalón uznaný medzinárodnou dohodou na to,

aby slúžil medzinárodne na zabezpečenie jednotnosti hodnôt všetkých ostatných etalónov príslušnej
veličiny. Sú to napríklad etalóny BIMP, OIML, etalóny regionálnych organizácií ako bývalé RVHP,
EHS a podobne.

Národný (v starších dokumentoch štátny) etalón (national standard) je etalón prijatý

oficiálnym štátnym rozhodnutím za základ pre zabezpečenie jednotnosti všetkých etalónov príslušnej
veličiny v štáte. Národné etalóny realizujú, uchovávajú a reprodukujú hodnoty príslušných jednotiek
a stupnice hodnôt fyzikálnych a technických veličín na najvyššej metrologickej úrovni v štáte a tak
poskytujú základ správnosti a jednotnosti meraní na jeho území. Národné etalóny musia byť
medzinárodne porovnané alebo nadviazané na medzinárodné etalóny alebo na národné etalóny iných
štátov tak, aby sa zabezpečila porovnateľnosť meraní vykonaných v Slovenskej republike s meraniami
v zahraničí. Za tvorbu, rozvoj a uchovávanie národných etalónov zodpovedá štát. Za národný etalón
možno vyhlásiť etalón realizovaný a uchovávaný SMÚ alebo inou právnickou osobou, ktorá vlastní
etalón spĺňajúci požiadavky na národný etalón, na základe odborného posúdenia a schválenia SMÚ.
Odborným garantom fyzikálnej a technickej realizácie, medzinárodného porovnávania, uchovávania a
odovzdávania hodnôt národných etalónov a ich stupníc na etalóny a iné meradlá je SMÚ alebo
právnická osoba, ktorá národný etalón vlastní. Ak je vlastníkom národného etalónu iná právnická
osoba, SMÚ vykonáva dohľad nad týmto etalónom. Národné etalóny vyhlasuje a ich vyhlásenie
zrušuje ÚNMS SR na návrh SMÚ. Vyhlásenie národných etalónov a zrušenie ich vyhlásenia
uverejňuje ÚNMS SR vo vestníku.

Podmienky, za ktorých možno etalón vyhlásiť za národný etalón:

1. Etalón možno vyhlásiť za národný, ak:
a) jeho technická realizácia a technická realizácia etalónového zariadenia určeného na
definovanie, uchovávanie a odovzdávanie hodnoty jednotky alebo stupnice hodnôt z národného
 53

etalónu na príslušné etalóny bola ukončená na zodpovedajúcej a medzinárodne akceptovateľnej úrovni

a výsledky výskumu a vývoja spojeného s jeho realizáciou, funkčnosťou, metrologickými
charakteristikami a používaním boli odborne posúdené a potvrdené,
b) je úplne a jednoznačne určený, najmä jeho prístrojová zostava, určené sú podmienky
používania a uchovávania a ak sú dokumentované jeho metrologické charakteristiky a technické
charakteristiky, pričom tieto požiadavky musí spĺňať aj etalónové príslušenstvo, ktoré k nemu patrí
a ktoré zabezpečuje prenos jednotky alebo stupnice na iné etalóny a meradlá,
c) sa vykonali medzinárodné porovnávania etalónu alebo jeho priame nadviazanie na
medzinárodný etalón alebo na uznávaný národný etalón iného štátu, ktoré dostatočne preukazujú jeho
metrologické charakteristiky a medzinárodnú ekvivalenciu,
d) je určená a na medzinárodnej úrovni potvrdená schopnosť merania a odovzdávania hodnoty
príslušnej jednotky alebo stupnice na ostatné meradlá,
e) právnická osoba, ktorá je jeho vlastníkom, má vytvorený, dokumentovaný a v súlade
s medzinárodnými odporúčaniami preukázaný systém kvality, ktorý zabezpečuje trvalé zachovávanie
metrologických charakteristík a technických charakteristík etalónu a schopnosť prenosu hodnôt na
medzinárodne akceptovateľnej úrovni.

2. Návrh na schválenie národného etalónu, ktorý predkladá vlastník etalónu po ukončení

výskumu a vývoja, obsahuje v súlade s medzinárodnými dohodami a odporúčaniami najmä:
a) dokumentáciu o technickej realizácii etalónu,
b) špecifikáciu metrologických charakteristík a technických charakteristík etalónu vrátane
schopnosti odovzdávania hodnoty príslušnej jednotky alebo stupnice na ostatné meradlá,
c) špecifikáciu prístrojovej zostavy etalónu a etalónových zariadení patriacich k etalónu,
d) pravidlá používania a uchovávania etalónu,
e) doklady o medzinárodnom porovnaní etalónu alebo medzinárodnej ekvivalencii,
f) doklady preukazujúce technické charakteristiky a metrologické charakteristiky etalónu,
publikácie o základných metrologických charakteristikách etalónu a výsledkoch medzinárodných
porovnaní.
3. Ak je vlastníkom etalónu iná právnická osoba ako ústav, k návrhu sa pripojí overená kópia
zriaďovacej listiny, výpisu z obchodného registra a vyhlásenie štatutárneho zástupcu vlastníka etalónu
o splnení podmienok podľa odseku 1.

4. Na základe výsledkov posúdenia návrhu SMÚ potvrdí alebo nepotvrdí splnenie požiadaviek
na národný etalón. Ak je splnenie požiadaviek potvrdené, SMÚ ho schváli a predloží ÚNMS SR návrh
na vyhlásenie etalónu za národný etalón.

5. V návrhu SMÚ na vyhlásenie etalónu za národný etalón sa uvedie najmä:

a) číslo návrhu,
b) názov etalónu,
c) názov a sídlo právnickej osoby, ktorá je vlastníkom etalónu,
d) meno a podpis štatutárneho zástupcu ústavu,
e) meno a podpis štatutárneho zástupcu vlastníka etalónu,
f) meno a podpis osoby zodpovednej za etalón, ktorú určí vlastník,
g) základné metrologické charakteristiky etalónu,
h) prístrojová zostava etalónu a s ním spojeného etalónového zariadenia vrátane jednoznačnej
identifikácie jednotlivých zariadení,
i) miesto uchovávania a používania etalónu,
j) dátum predloženia návrhu.

6. Vlastník etalónu oznámi SMÚ všetky úpravy, doplnenia a zmeny etalónu, ktoré môžu mať
vplyv na jeho technické charakteristiky a metrologické charakteristiky, alebo môžu ovplyvniť
ustanovené podmienky uchovávania a používania etalónu.

Národným etalónom teda rozumieme etalón, ktorý má v danom štáte najvyššiu platnosť -
najvyššie postavenie. V hospodársky vyspelých štátoch, kde je fyzikálny a metrologický výskum na
 54

potrebnej úrovni, sú národné etalóny súčasne primárnymi etalónmi. Pre národný etalón nie je však
podmienkou, že musí byť primárnym etalónom, ale podmienkou je, že národný etalón musí byť
kompetentnou inštitúciou vyhlásený alebo potvrdený. Autorita a postavenie národného etalónu sú teda
v prvom rade dané príslušným rozhodnutím a z toho rozhodnutia odvodenými povinnosťami. V
určitom štáte pre danú hodnotu alebo rozsah hodnôt veličiny môže byť len jeden národný etalón, takže
napr. keď v krajine jestvujú dva alebo viac primárnych etalónov pre danú hodnotu veličiny, len jeden z
nich môže byť národným etalónom. Z uvedeného vyplýva, že všeobecne nemožno stotožňovať
primárne etalóny a národné etalóny.

Neexistencia národných etalónov pre príslušnú jednotku znamená zabezpečiť túto požiadavku
v zahraničí. Znamená to určitú závislosť, časovú a finančnú náročnosť. Význam národných etalónov v
štátoch EÚ narastá i tým, že sa prijímajú opatrenia na odstraňovanie prekážok voľného pohybu tovaru
a služieb medzi jednotlivými štátmi.

Referenčný etalón (reference standard) je etalón najvyššej metrologickej kvality na určitom

mieste (danej organizácii, akreditovanom kalibračnom laboratóriu), z ktorého sa odvádzajú merania
realizované na danom mieste.

Poznámka: Príkladom referenčných etalónov v ČSFR boli hlavné podnikové etalóny. Referenčný etalón
zodpovedá hlavnému etalónu (organizácie).

Pracovný etalón (working standard) je etalón používaný na overovanie, kalibráciu alebo na

kontrolu mier a meracích prístrojov a je nadviazaný na referenčný etalón. Pracovné etalóny dostávajú
hodnotu jednotky od referenčných etalónov a slúžia na skúšanie bežných meradiel. Označenie
pracovný etalón je aktuálny nielen pre sekundáme etalóny. Aj v zostave primárnych etalónov jestvujú
jedince, ktoré uchovávajú hodnotu jednotky a jedince, ktoré ju odovzdávajú, v tomto prípade však
nielen na veľmi presné meradlá určené pre bežné merania, ale aj na sekundáme etalóny najvyššieho
rádu. Pracovné etalóny sa kalibrujú, skúšajú alebo overujú pomocou referenčných etalónov.

Pri určovaní počtu rádov referenčných a pracovných etalónov sa zohľadňuje najmä celkový
objem pracovných meradiel príslušnej veličiny v štáte (počet druhov meradiel, presnosti a ich
rozdelenie v rôznych organizáciach a lokalitách), druhy meradiel schopných plniť požiadavky na
etalóny rôznych rádov a existencia vhodných metód a prostriedkov nadväzovania a ekonomická
náročnosť prístrojového vybavenia. Odstupňovanie rádov referenčných a pracovných etalónov,
posudzované z hladiska hodnôt pomerných neistôt medzi susednými rádmi má byť z intervalu 3 : 1 až
10 : l.

Prenosný etalón (travelling standard) je etalón, často v špeciálnom prevedení, určený na

prepravu na rôzne miesta. Niektoré etalóny sú neprenosné (technicky alebo z dôvodov možnej zmeny
hodnoty jednotky pri prenášaní). Pre ich vzájomné porovnávanie a pre odovzdávanie hodnoty na
etalóny nižších rádov potrebujeme špeciálne etalóny nazývané porovnávacie alebo nadväzovacie.

Porovnávací etalón (transfer standard) je etalón, používaný ako prostriedok pri porovnávaní
etalónov medzi sebou alebo s meradlami. Ich použitie je vždy špecifikované a obyčajne obmedzené
len na daný účel.

Základné informácie o etalónoch:

a) Špecifikácia druhu meradla - etalónu musí jednoznačne určovať, na akom

meracom princípe pracuje.
b) Nominálna hodnota alebo rozsah hodnôt veličiny, pre ktoré je etalón určený
(použiteľný). Nominálne hodnoty sa uvádzajú pri etalónových mierach a to
jednotlivo, alebo ako rozsah nominálnych hodnôt, pre meracie prístroje sa uvádza
rozsah, v ktorom daný druh môže plniť funkciu etalónu.
 55

c) Najväčšie dovolené chyby etalónu pre celý rozsah jeho použitia. Najväčšou
dovolenou chybou meradla sa všeobecne rozumie rozdiel údaju meradla a
konvenčne pravej hodnoty meranej veličiny. Ak hodnota systematickej chyby
nemá vplyv na reprodukciu etalónu, ani na jej prenos na nižší stupeň, možno od
požiadavky uvádzania jej dovolenej hodnoty upustiť. Najväčšie dovolené chyby sa
udávajú ako základné chyby, teda chyby pri referenčných podmienkach. Pokiaľ sa
hodnoty najväčších dovolených chýb v príslušnom intervale menia, udávajú sa vo
forme tabuľky alebo funkčnej závislosti.
d) Najväčšie dovolené neistoty hodnôt veličín reprodukovaných etalónom sú
hraničné hodnoty štandardných neistôt reprodukcie hodnôt veličiny príslušným
etalónom pri referenčných podmienkach. Môžu byť udané ako absolútne alebo
relatívne neistoty, (kombinované štandardné neistoty, pri etalónoch vyšších rádov
spolu so štandardnou neistotou typu A alebo typu B).
e) Najväčšie dovolené chyby časovej stálosti.
f) Okrem toho (podľa okolností, resp. potreby) sa zohľadňujú ďalšie metrologické
vlastnosti (veľkosť doplnkových chýb, hysterézia a pohyblivosť), metrologická
spoľahlivosť a životnosť v predpokladaných podmienkach používania a
uchovávania, technické vlastnosti dôležité na používanie a uchovávanie etalónu
a pod.

8.3. Nadväznosť etalónov

Kvalita výrobkov a služieb vo vzrastajúcej miere závisí od spoľahlivých výsledkov merania.

Význam spojený s meraním sa odráža v súvisiacich normách, zákonoch a ako požiadavka ISO 9001,
že postupy merania musia preukázať zhodnosť. Rovnako meradlá musia preukázať nadväznosť na
národné alebo medzinárodné etalóny.
Dôvody pre nadväznosť sú technické aj zákonné. Ide o jednotnosť mier a požiadavky záruk,
že výrobky sú vyrábané podľa stanovených zmlúv noriem.

Nadväznosť etalónu alebo meradla je vzťah hodnoty etalónu alebo údaja meradla k
národnému etalónu, medzinárodnému etalónu alebo inému etalónu najvyššej metrologickej
kvality, preukázaný prostredníctvom neprerušeného reťazca porovnaní s určenými neistotami.

Podľa STN 01 0115 je nadväznosť (traceability) vlastnosť výsledku merania, daná

schopnosťou preukázať vzťah k príslušným etalónom, obyčajne medzinárodným alebo národným
pomocou neprerušeného reťazca pozorovaní.

Účelom schém nadväznosti meradiel na úrovni štátu je:

1. Pre každú významnú veličinu normalizovanie vhodne odstupňovaných rádov presnosti
etalónov.
2. Výber druhov meradiel schopných plniť funkciu etalónov v každom ráde.
3. Určenie metódy prenášania hodnoty jednotky medzi jednotlivými rádmi etalónov, resp. medzi
etalónmi a pracovnými meradlami.

Pri aplikácii schém nadväznosti meradiel si organizácia vyberie len tie rády a v rádoch len tie
druhy etalónov, ktoré najlepšie vyhovujú jej potrebám metrologického zabezpečenia a jej
ekonomickým možnostiam.

Nadväznosť je charakterizovaná niekoľkými hlavnými prvkami:

a. neprerušený reťazec porovnaní - reťazec porovnaní vedúci k etalónu akceptovateľnému
zúčastnenými stranami, zvyčajne národným a medzinárodným etalónom;
b. referencia na SI jednotky - reťazec porovnaní musí končiť primárnym etalónom pre realizáciu
jednotiek SI;
 56

c. neistota merania - neistota merania pre každú úroveň reťazca nadväznosti musí byť určená v
súlade s dohodnutými metódami a musí byť stanovená tak, že môže byť vypočítaná celková
neistota pre celý reťazec;
d. dokumentácia - každý krok v reťazci musí byť vykonaný v súlade s dokumentovanými a
všeobecne uznávanými postupmi; rovnako musia byť dokumentované výsledky;
e. spôsobilosť - laboratóriá alebo orgány vykonávajúce jeden alebo viacej krokov v reťazci
musia preukázať svoju technickú spôsobilosť, napríklad dokladovať, že boli akreditovaní;
f. rekalibrácia - kalibrácie musia byť opakované vo vhodných intervaloch; dĺžka týchto
intervalov bude závisieť na počte premenných (veličín), požadovanej neistote, frekvencii
používania, spôsobu používania, časovej stálosti (stability) zariadenia.

V mnohých oblastiach sa na nadväzovanie (ak neexistujú vhodné etalóny) používajú

referenčné materiály ako fyzikálne referenčné etalóny. Je rovnako dôležité, aby referenčné materiály
boli nadviazané na základné jednotky SI (certifikované referenčné materiály). Certifikácia
referenčných materiálov je metóda, ktorá sa často používaná na potvrdenie nadväznosti na SI
jednotky.

Schémou nadväznosti meradiel sa určuje neprerušený systém odovzdávania hodnoty meranej

jednotky od národných etalónov až na pracovné meradlá príslušnej veličiny. Schémy nadväznosti
meradiel určujú stupňovitú hierarchiu meradiel uvažovanej veličiny stanovením prípustných druhov
meradiel s požadovanými metrologickými vlastnosťami pre jednotlivé stupne nadväznosti meradiel
ako aj prípustných metód a prostriedkov nadväzovania, ktoré treba rešpektovať pri overovaní
a kalibrácii etalónov a pracovných meradiel.

Typové schémy nadväznosti pre oblasť meraní určitej veličiny sú vydávané formou TPM
(Technický predpis metrologický) ÚNMS SR. Sú prehľadom usporiadania meradiel danej veličiny
podľa požadovaných metrologických parametrov bez zreteľa na ich určenie, umiestnenie alebo
organizačné vzťahy. Tvorba typových schém nadväznosti rešpektuje medzinárodný dokument DI 5
Medzinárodnej organizácie pre legálnu metrológiu (OIML). Pre ich tvorbu je záväzný MPM 02-93
(čiastočne sa prebrali aj prvky z MPM 01-82). Schémy nadväznosti sa zostavujú pre každú veličinu
osobitne.
Pre tú istú veličinu môžu byť schémy rozdelené do ucelených častí podľa meracieho rozsahu
(nízke, stredné a vysoké teploty), podľa druhu meradiel (čiarkové a koncové dĺžkové meradlá),
špecifikáciou v rámci veličiny (jednosmerné elektrické napätie, tvrdosť HB a pod.), meraným
prostredím - médiom (prietok plynov).

Nadväznosť meradiel určitej veličiny môže byť rozložená do niekoľkých autonómnych

schém, ak to vedie k ich účelnejšiemu usporiadaniu a racionálnejšiemu používaniu. Každá schéma
nadväznosti sa má týkať meradiel len jednej veličiny. Schémy nadväznosti určujú odovzdávanie
jednotky iba podľa presnosti meradiel a preto nie je možné z nich odvodzovať žiadne organizačné ani
administratívne vzťahy.

Schéma nadväznosti má textovú a grafickú časť. Účelom grafickej časti je poskytnúť názorný
prehľad a základnú orientáciu v nadväznosti meradiel príslušnej veličiny. Ak je grafická časť rozsiahla
a zložitá, je možné ju rozdeliť najviac na dva diely (pri spoločnej textovej časti) alebo zvážiť
vypracovanie viacerých schém nadväznosti pre meradlá uvažovanej veličiny. Textová časť je
základnou časťou schémy nadväznosti meradiel. Obsahuje požiadavky nadväznosti, potrebné
informácie a vysvetlenia.

Časť textu, týkajúca sa národného etalónu má obsahovať:

- základné informácie a údaje národnom etalóne,
- informácie o ostatných etalónoch, slúžiacich na uchovávanie a prenos z národného etalónu na
etalóny 1. rádu ,
 57

- základné informácie o metódach a prostriedkoch nadväzovania používaných v oblasti

národného etalónu. Informácie majú byť stručné, faktografické, a charakteristické pre
príslušný národný etalón.

Časť textu, týkajúca sa referenčných a pracovných etalónov má obsahovať najmä:

- podrobné špecifikácie druhov a požadovaných metrologických vlastností referenčných
a pracovných etalónov uvažovaných v blokoch grafickej časti schémy,
- ďalšie druhy meradiel, ktoré možno použiť ako ekvivalenty uvádzaných referenčných
a pracovných etalónov,
- špecifikáciu metód a prostriedkov nadväzovania medzi jednotlivými rádmi referenčných
a pracovných etalónov, resp. nadväzovania pracovných meradiel (podľa druhu a presnosti) na
pracovné etalóny jednotlivých rádov,
- upozornenia na predpisy, normy, odporúčania a dokumenty (národné aj medzinárodné)
týkajúce sa jednotlivých druhov a rádov referenčných a pracovných etalónov, metód
a prostriedkov nadväzovania,
- upozornenia na ďalšie významné skutočnosti, ako napr. špecifické požiadavky na používanie
a uchovávanie niektorých druhov etalónov, na prostriedky a podmienky nadväzovania a pod.

Časť textu prislúchajúca pracovným meradlám má obsahovať:

- špecifikáciu druhov meradiel prislúchajúcich jednotlivým blokom v grafickej časti schémy
tak, aby bolo jasné aký okruh pracovných meradiel zahŕňa,
- informácie o ďalších dôležitých druhoch pracovných meradiel, ktoré kvôli prehľadnosti nie sú
uvedené v grafickej časti schémy, prípadne upozornenie na druhy meradiel príslušnej veličiny,
ktorých nadväznosť schéma nepokrýva,
- odkazy na normy týkajúce sa metrologických vlastností jednotlivých druhov meradiel a na
predpisy, inštrukcie a odporúčania (domáce aj zahraničné) určujúce metódy, prostriedky
a postupy ich kalibrácie, resp. overovania.

Grafická časť:
Oblasť národného etalónu obsahuje základné informácie o vlastnom národnom etalóne, od
ktorého sa odvodzujú všetky hodnoty (jednotky) príslušnej veličiny a o etalónoch a prostriedkoch
nadväzovania prislúchajúcich k národnému etalónu. V prípadoch, ak národným etalónom je etalón
primárny, uvedie sa v názve označení "Primárny etalón“ alebo "Primárny etalonážny rád".

Oblasť referenčných a pracovných etalónov - požadovaná presnosť pracovného etalónu

(štandardná kombinovaná neistota) sa stanovuje v závislosti od presnosti ním kalibrovaných meradiel
a môže dosiahnuť hodnoty blízke hodnotám referenčných etalónov najvyššej presnosti (najvyššieho
rádu). Oblasť referenčných etalónov sa člení podľa hierarchie na rády (presnosti) a stanovuje
požiadavky na druhy a metrologické vlastnosti meradiel pre jednotlivé rády. Stanovuje tiež metódy a
prostriedky nadväzovania na etalóny jednotlivých rádov. Táto oblasť je z hľadiska určenia schém
nadväznosti meradiel najdôležitejšia a preto musí byť dostatočne podrobná

Oblasť pracovných meradiel - obsahuje vybrané charakteristické a najrozšírenejšie druhy

pracovných meradiel, ktorých sa schéma týka. S ohľadom na požiadavky nadväznosti sa pracovné
meradlá v tejto oblasti členia nielen podľa druhu, ale tiež podľa meracích rozsahov presností.

Určenie počtu rádov referenčných, resp. pracovných etalónov musí zohľadniť:

- celkový počet meradiel v štáte a ich rozloženie v organizáciách a lokalitách,
- druhy meradiel a metód pre ich nadväzovanie,
- finančnú náročnosť používania etalónov a prostriedkov nadväzovania.

Schémy musia byť konformné s medzinárodnými schémami, resp. schémami nadväznosti

iných štátov.
 58

Odstupňovanie rádov referenčných a pracovných etalónov posudzovaných z hľadiska hodnôt

pomerných neistôt medzi susednými rádmi má byť z intervalu 3:1 až 10:1.

Metódy, prostriedky a podmienky nadväzovania

Prostriedky nadväzovania sú technické prostriedky nevyhnutné na prenos hodnôt z etalónov

na nadväzované meradlá zabezpečujúce požadovanú presnosť a neistoty nadväzovania (etalónové
váhy, termostaty a pece na porovnávanie teplomerov, dĺžkové komparátory a pod.)

Informácie týkajúce sa metód, prostriedkov a podmienok nadväzovania:

- špecifikácia metód, ktoré možno použiť pri nadväzovaní (porovnanie na komparátore, priame
meranie a pod.),
- špecifikáciu prostriedkov nadväzovania výrazne ovplyvňujúcich nadväzovanie -druh
prostriedkov (údaje nesmú obsahovať väzby na výrobcov),
- požadované metrologické a technické vlastnosti (z hľadiska zachovania presnosti, udávajú sa
dovolenými hranicami hodnôt príslušných charakteristík),
- špecifikáciu referenčných podmienok, ktoré treba dodržať pri nadväzovaní.

Obsah schém nadväznosti

Informácie o etalónoch musia obsahovať:

- druh etalónu,
- nominálnu hodnotu alebo rozsah hodnôt,
- najväčšie dovolené chyby,
- najväčšie dovolené neistoty,
- najväčšie dovolené chyby časovej stálosti,
- ďalšie požiadavky (napr. vplyv hysterézie, prahu pohyblivosti, dynamických vlastností).

Zo štátnych schém nadväznosti vychádzajú schémy nadväznosti jednotlivých organizácií.

Tieto však musia obsahovať konkrétne určenie etalónov (s ich podrobnou identifikáciou).

9. URČENÉ MERADLÁ

Určené meradlá (legal measuring instruments, determined gauges, legally controled

measuring instruments)sú meradlá určené na povinnú metrologickú kontrolu (determined for
mandatory metrological control, metrological supervision) alebo posúdenie zhody (conformity
assessment). O zaradení meradla do skupiny určených meradiel rozhoduje účel jeho použitia a
používanie pri:
- meraniach súvisiacich s platbami,
- ochrane zdravia, bezpečnosti, majetku a životného prostredia,
- príprave spotrebiteľsky balených výrobkov,
- v iných oblastiach verejného života, kde môžu vzniknúť konfliktné záujmy na
výsledku merania alebo kde nesprávne výsledky merania môžu poškodiť záujmy
fyzických osôb, právnických osôb alebo spoločnosti,
- meraniach, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

Meranie súvisiace s platbami (measurement related to payments) je najmä meranie v

obchodných vzťahoch, meranie na určovanie ceny pri priamom predaji verejnosti a meranie na účely
výpočtu cla, taríf, daní, zvýhodnení, pokút, odškodnenia a poistenia.

Druhy týchto určených meradiel s dobou platnosti overenia určí úrad všeobecne záväzným
právnym predpisom. Určené meradlá sa overujú. Overovanie je potvrdenie preskúmaním a previerkou
objektívnej skutočnosti, že špecifikované požiadavky sú splnené.
 59

Overovanie (verification) meradla je súhrn úkonov, vykonaných orgánom štátnej

správy, ktorým sa konštatuje a potvrdzuje, že meradlo zodpovedá predpísaným požiadavkám.
Účelom overovania určených meradiel je zabezpečiť ich jednotnosť, správnosť a presnosť. Pri
návrhu a vývoji sa overovanie týka procesu skúmania výsledku danej činnosti, aby sa potvrdila zhoda
s počiatočnými podmienkami pre túto činnosť. Termín overený sa používa na označenie
zodpovedajúceho stavu.

Druhy určených meradiel (kind of legal measuring instrument), oblasti ich použitia,
podrobnosti o spôsobe ich metrologickej kontroly alebo posúdenia zhody a čas platnosti overenia
jednotlivých druhov určených meradiel sú uvedené v prílohách vyhlášky č. 210/2000, podobne ako
podrobnosti o technických požiadavkách, metrologických požiadavkách, metódy technických skúšok a
metódy skúšania pri overovaní na jednotlivé druhy určených meradiel. Ak podrobnosti o technických
požiadavkách, metrologických požiadavkách, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri
overovaní na jednotlivé druhy určených meradiel nie sú uvedené v prílohách, vzťahujú sa na daný
druh určeného meradla slovenské technické normy.
Ak sa meranie uskutočňuje podľa osobitného predpisu a nevykonáva sa určeným meradlom,
musí sa vykonať kalibrovaným meradlom.

Bez vykonania metrologickej kontroly alebo posúdenia zhody sa určené meradlá nesmú
uvádzať na trh.

Uvedenie meradla na trh (placed on the market) je moment, keď meradlo prvýkrát
prechádza odplatne alebo bezodplatne z etapy výroby alebo dovozu do etapy distribúcie alebo
do etapy používania, či už je určené pre potreby iných osôb alebo pre vlastnú potrebu.
Posudzovanie zhody je podľa § 12 z. 264/1999 zisťovanie, či skutočné vlastnosti určeného
meradla (výrobku) zodpovedajú technickým požiadavkám na určený výrobok definovanými postupmi.
Zhoda sa považuje za preukázanú ak meradlo (určený výrobok) spĺňa všetky technické požiadavky,
ktoré sa na neho vzťahujú.
Technické požiadavky sú požadované charakteristiky, obsiahnuté v technickom predpise
alebo v technickej norme.

9.1. Metrologická kontrola

Metrologickou kontrolou sa rozumie kontrola úloh merania v oblastiach, v ktorých sa meradlo

používa z dôvodu verejného záujmu, ochrany zdravia obyvateľstva, jeho bezpečnosti, verejného
poriadku, ochrany životného prostredia, určovania daní a poplatkov, ochrany spotrebiteľa
a obchodovania v súlade s dobrými mravmi.

Metrologická kontrola sa uskutočňuje:

a) pred uvedením určených meradiel na trh (before placing on market),

b) počas používania určených meradiel (during to the use).

Metrologická kontrola pred uvedením určených meradiel na trh je:

a) schválenie typu (type, pattern approval) určených meradiel

b) prvotné overenie (initial verification)určených meradiel

Ak sa schválenie typu nevyžaduje, podlieha len prvotnému overeniu. Ak sa prvotné overenie

určeného meradla schváleného typu nevyžaduje, je možné ho uviesť na trh.

Metrologická kontrola počas používania určených meradiel je následné overenie (subsequent

verification) určených meradiel. Metrologickú kontrolu vykonáva ústav (SMÚ) a vo vymedzenom
 60

rozsahu aj organizácia určená ÚMNS SR („určená organizácia“, bližšie zákon č. 303/1995 Z.z. § 21,
odsek 4, v súčasnosti SLM) a podnikatelia alebo iné právnické osoby, ktoré boli rozhodnutím úradu
autorizované podľa zákona č. 142/2000, § 24 („autorizovaná osoba“). Ústav, určená organizácia a
autorizovaná osoba môžu požadovať od objednávateľa metrologickej kontroly príslušné materiály a
technickú dokumentáciu o meradle v štátnom jazyku.

9.2. Schválenie typu meradla

Schválením typu sa potvrdzuje, že typ určeného meradla vyhovuje svojimi technickými

charakteristikami, metrologickými charakteristikami a konštrukčným vyhotovením
požiadavkám na daný druh určených meradiel.

V osobitných prípadoch, najmä pri určených meradlách špecifických aplikácií, keď

hospodárnosť schválenia typu alebo jeho technická vykonateľnosť by nebola úmerná významu
schválenia daného typu, ústav (SMÚ) môže rozhodnúť, že tento typ schváleniu nepodlieha.

Žiadosť o schválenie typu podáva ústavu výrobca určeného meradla alebo dovozca určeného
meradla poverený zahraničným výrobcom. Žiadosť o schválenie typu v EÚ pre daný typ meradla
možno podať len v jednom zo štátov EÚ. Kópiu žiadosti žiadateľ súčasne zašle všetkým členským
štátom EÚ.

Ústav môže požadovať od žiadateľa o schválenie typu poskytnutie určeného počtu vzoriek
určeného meradla, ako aj etalóny, pomôcky, materiál a zamestnancov žiadateľa. Žiadateľ o schválenie
typu je povinný uhradiť náklady spojené so schválením typu. Ústav je oprávnený požadovať uloženie
vzorky určeného meradla ako doklad. Táto skutočnosť sa zaznamená v rozhodnutí o schválení typu.
Namiesto vzorky určeného meradla možno uložiť ako doklad súčasti alebo výkresy určeného meradla.
Predpísané nápisy na určenom meradle musia byť v štátnom jazyku.

Postup pri schvaľovaní typu určeného meradla:

Žiadosť o schválenie typu určeného meradla a súvisiace písomnosti sa vyhotovujú v štátnom

jazyku. Náležitosti žiadosti špecifikuje vyhláška 210/2000, § 4, odsek 1. K žiadosti sa prikladá dvojmo
výkresová a technická dokumentácia.

SMÚ alebo SLM posúdi výkresovú a technickú dokumentáciu a preverí, či predložená vzorka
bola vyrobená podľa nej, vykoná alebo dá vykonať skúšky vzoriek meradla s cieľom zistiť, či meradlo
spĺňa technické požiadavky a metrologické požiadavky a zodpovedá výrobcom deklarovaným
charakteristikám, pričom skúšky vykoná vo svojich laboratóriách, vo vybraných laboratóriách alebo u
výrobcu, dovozcu alebo na mieste inštalácie určeného meradla; pri skúške vzoriek určeného meradla
sa prekontroluje celková činnosť meradla v bežných podmienkach používania, pri ktorých meradlo
musí zachovať požadované metrologické charakteristiky (skúšky môže vynechať, ak sú metrologické
charakteristiky typu určeného meradla dostatočne známe), posúdi vhodnosť miest na umiestnenie
overovacích značiek a zabezpečovacích značiek, posúdi na základe dokladov o posúdení zhody podľa
osobitného predpisu, či určené meradlo nemôže ohroziť život alebo zdravie jeho používateľov alebo
životné prostredie, určí špecifické požiadavky, ktoré určené meradlo musí spĺňať, ak je to potrebné,
vyhotoví protokol o vykonanej skúške a posúdení.

Ústav vydá na základe posúdenia predloženej technickej dokumentácie, výsledkov

technických skúšok vzoriek meradla a výsledkov posúdenia zhody typu meradla podľa osobitného
predpisu (zákon č. 264/1999) rozhodnutie, že meradlo ako typ schvaľuje alebo neschvaľuje. (type
approval decisionúrejection). Schválenému typu meradla pridelí značku schváleného typu meradla.
Ústav je povinný vydať rozhodnutie do 120 dní od dodania vzorky určeného meradla a požadovanej
dokumentácie. Ak ústav v určenej lehote nemôže rozhodnúť, je povinný o tom upovedomiť žiadateľa
 61

o schválenie typu do 30 dní pred uplynutím lehoty na rozhodnutie a uviesť dôvod. O predĺžení lehoty
rozhoduje ÚNMS SR.

V rozhodnutí o schválení typu sa uvedú:

- údaje potrebné na identifikáciu meradla,
- technický popis meradla,
- základné technické charakteristiky a metrologické charakteristiky,
- záver technickej skúšky,
- spôsob overenia meradla,
- čas platnosti overenia,
- údaj o platnosti rozhodnutia o schválení typu,
- ďalšie požiadavky, ktoré meradlo musí splniť.
- umiestnenie overovacích značiek a zabezpečovacích značiek alebo značiek
montážnika, ak je to relevantné

K rozhodnutiu o schválení typu sa prikladajú opisy, nákresy a schémy nevyhnutné na

identifikáciu typu a na objasnenie jeho činnosti. Náležitosti rozhodnutia o schválení typu prídavného
zariadenia sú v zákone č. 142/2000 § 11 odsek 5.

Rozhodnutie o schválení typu má platnosť desať rokov. Platnosť rozhodnutia o schválení typu
môže ústav opakovane predĺžiť o ďalších desať rokov, ak sa nezmenili technické požiadavky a
metrologické požiadavky na daný druh meradla. Počet meradiel, ktoré možno uviesť na trh v súlade so
schváleným typom, nie je obmedzený. Výrobca alebo dovozca meradiel schváleného typu je povinný
vopred oznámiť ústavu všetky úpravy a doplnenia meradla. Ústav zmení rozhodnutie o schválení typu
alebo vydá nové rozhodnutie o schválení typu, ak úpravy a doplnenia meradla môžu mať vplyv na
metrologické charakteristiky meradla alebo môžu ovplyvniť ustanovené podmienky používania
meradla. Ústav vydá nové rozhodnutie o schválení typu, ak sa zmenili technické požiadavky
a metrologické požiadavky na daný druh meradla. Určené meradlá, ktorých platnosť rozhodnutia o
schválení typu uplynula a ktoré sú v prevádzke, možno používať aj naďalej, ak pri overení vyhovejú
požiadavke najväčšej dovolenej chyby na daný druh meradla platnej ku dňu overenia. Schválenie typu,
pozastavenie schválenia typu a zrušenie schválenia typu uverejňuje úrad vo vestníku.

Platnosť rozhodnutia o schválení typu môže byť obmedzená, ak sa pri konštrukcii meradla
použijú nové princípy merania a nové technické riešenia, a to:
- počtom meradiel,
- povinnosťou informovať ústav o umiestnení meradiel,
- oblasťou použitia meradiel,
- osobitnými podmienkami súvisiacimi s použitým technickým riešením.

Rozhodnutie o schválení typu s obmedzením (type approval with limited effect) platí najviac
dva roky a jeho platnosť môže byť predĺžená najviac o tri roky. Rozhodnutie o schválení typu
s obmedzením možno vydať, iba ak sú určené technické požiadavky a metrologické požiadavky na
daný druh meradla a ak meradlo spĺňa požiadavku najväčšej dovolenej chyby. Ústav môže
v prípadoch, uvedených v zákone č. 142/2000
§ 13 platnosť rozhodnutia o schválení typu pozastaviť alebo rozhodnutie zrušiť.

Značkou schváleného typu je:

a) národná značka schváleného typu,

b) značka schváleného typu Európskych spoločenstiev.

Výrobca alebo dovozca je povinný pred uvedením meradiel na trh umiestniť na nich značku
schváleného typu (pattern approval mark) , ak to ustanoví osobitný predpis alebo ak sa pre daný druh
meradla prvotné overenie nevyžaduje. V ostatných prípadoch je výrobca alebo dovozca oprávnený
 62

umiestniť značku schváleného typu. Značka schváleného typu sa umiestňuje na každé meradlo a na
všetky prídavné zariadenia zodpovedajúce schválenému typu v súlade s rozhodnutím o schválení typu.

Značku schváleného typu Európskych spoločenstiev môže výrobca alebo dovozca umiestniť
na meradlo len vtedy, ak meradlo spĺňa požiadavky tohoto zákona a všeobecne záväzného právneho
predpisu Európskych spoločenstiev, ktoré sa na daný druh meradla vzťahujú, a je naň vydané
rozhodnutie o schválení typu Európskych spoločenstiev.

Ak druh meradla nepodlieha schváleniu typu, výrobca alebo dovozca môže na vlastnú
zodpovednosť na meradlo, ktoré spĺňa požiadavky, umiestniť osobitnú značku.

Značka schváleného typu a osobitná značka musia byť umiestnené na viditeľnom mieste na
meradle a na všetkých prídavných zariadeniach, ktoré podliehajú overeniu. Značky musia byť
čitateľné a neodstrániteľné.

Národnú značku schváleného typu tvoria písmená TSK doplnené identifikačnými údajmi o
odbore merania, roku schválenia typu a poradí (obr. 1). V prípade národného schválenia typu
s obmedzením sa pred národnú značku schváleného typu umiestni písmeno „P“ (obr. 2). Národnú
značku schváleného typu pre meradlá, ktoré nepodliehajú prvotnému overeniu, tvoria písmená TSK
NM doplnené identifikačnými údajmi o odbore merania, roku schválenia typu a poradí (obr. 3).
Národnú osobitnú značku označujúcu meradlo, ktoré nepodlieha schváleniu typu, tvoria písmená
NTSK (obr. 4). Značku schváleného typu Európskych spoločenstiev tvorí štylizované písmeno „ε“,
ktoré obsahuje v hornej časti veľké písmeno identifikujúce štát, ktorý typ meradla schválil – B pre
Belgicko, D pre Spolkovú republiku Nemecko, DK pre Dánsko, E pre Španielsko, F pre Francúzsko,
EL pre Grécko, I pre Taliansko, IRL pre Írsko, L pre Luxembursko, NL pre Holandsko, P pre
Portugalsko, UK pre Veľkú Britániu, A pre Rakúsko, S pre Švédsko, FI pre Fínsko, a posledné
dvojčíslo roka, v ktorom typ schválil, v dolnej časti označenie pridelené metrologickou službou, ktorá
typ schválila (identifikačné číslo). (obr.5) V prípade schválenia typu Európskych spoločenstiev s
obmedzením sa pred značku schváleného typu Európskych spoločenstiev umiestni písmeno „P“ tej
istej veľkosti ako štylizované písmeno „ε“ (obr. 6). Značka schváleného typu Európskych
spoločenstiev pre meradlá, ktoré nepodliehajú prvotnému overeniu, je rovnaká ako značka
schváleného typu Európskych spoločenstiev a je umiestnená v šesťuholníku (obr. 7). Osobitnú značku
Európskych spoločenstiev označujúcu meradlo, ktoré nepodlieha schváleniu typu, tvorí štylizované
písmeno „ε“ symetricky otočené okolo zvislej osi a nemá žiadne ďalšie znaky (obr. 8).

9.3. Overenie určeného meradla

Objednávka na overenie (verification) určeného meradla sa podáva SMÚ, SLM alebo
autorizovanej osobe podľa § 24 zákona č. 142/2000 (ďalej len „vykonávateľ overenia“). Objednávka
musí obsahovať jednoznačnú špecifikáciu meradla.

Vykonávateľ overenia po predložení meradla na overenie zistí, či:

- meradlo daného druhu podlieha schváleniu typu. Ak schváleniu nepodlieha, zistí,
či spĺňa technické požiadavky a metrologické požiadavky na daný druh meradla,
- na meradlo bolo vydané rozhodnutie o schválení typu. Ak rozhodnutie bolo
vydané, zistí, či sa zhoduje so schváleným typom a či spĺňa technické požiadavky
a metrologické požiadavky na daný druh meradla platné ku dňu schválenia typu,
- na meradlo bolo vydané rozhodnutie, že schvaľovaniu typu nepodlieha. Ak áno, či
spĺňa technické požiadavky a metrologické požiadavky na daný druh meradla.

Overenie určeného meradla pozostáva zo skúšky meradla a potvrdenia jeho zhody so

schváleným typom (examination for conformity with approved type) a s technickými požiadavkami a
metrologickými požiadavkami (technical and metrological requirements for given pattern) na daný
 63

druh meradla. Ak daný druh meradla schváleniu typu nepodlieha, ide o potvrdenie jeho zhody s
technickými požiadavkami a metrologickými požiadavkami na daný druh meradla.

Skúška pri overení sa vykoná podľa § 15 zákona č. 142/2000 a týka sa najmä:

- metrologických charakteristík,
- najväčších dovolených chýb,
- konštrukcie, ak je táto zárukou, že za bežných podmienok používania nedôjde
k výraznejšiemu zhoršeniu metrologických charakteristík,
- predpísaných nápisov a možnosti umiestnenia overovacích značiek.

SMÚ, určená organizácia (SLM) alebo autorizovaná osoba vykoná overenie v termíne
dohodnutom s objednávateľom. O overení určeného meradla ústav, určená organizácia alebo
autorizovaná osoba vydá doklad o overení alebo meradlo označí overovacou značkou, alebo vydá
doklad o overení a súčasne meradlo označí overovacou značkou. Ústav, určená organizácia alebo
autorizovaná osoba je povinná vydať doklad o overení, aj keď meradlo označí overovacou značkou, ak
o to požiada objednávateľ overenia.

Doklad o overení (verificatin certificate) obsahuje najmä:

- základné údaje o vykonávateľovi overenia,
- číslo dokladu,
- údaje potrebné na identifikáciu meradla,
- potvrdenie zhody s požiadavkami na daný druh meradla,
- údaj o neistote merania,
- čas platnosti overenia.

Overovacími značkami (verificatin marks) sú národné overovacie značky a značka prvotného

overenia Európskych spoločenstiev. Značku prvotného overenia Európskych spoločenstiev môže
ústav, určená organizácia alebo autorizovaná osoba umiestniť na meradlo len vtedy, ak meradlo spĺňa
požiadavky tohoto zákona a všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného na jeho vykonanie,
ktoré sa týkajú prvotného overenia Európskych spoločenstiev, ktoré sa na daný druh meradla
vzťahujú. Umiestňovanie značiek a symbolov na meradlách, ktoré by mohli viesť k zámene
s overovacími značkami alebo so značkami čiastočného overenia a k uvedeniu do omylu, je zakázané.

Národnými overovacími značkami sú overovacie značky SMÚ, Slovenskej legálnej

metrológie a overovacie značky autorizovaných osôb. Overovacia značka ústavu a Slovenskej legálnej
metrológie pozostáva z dvojkríža a troch vrcholov umiestnených v kruhu s evidenčným číslom:
0 – SMÚ,
1 – Slovenská legálna metrológia, metrologické pracovisko Bratislava,
2 – Slovenská legálna metrológia, metrologické pracovisko Banská Bystrica,
3 – Slovenská legálna metrológia, metrologické pracovisko Košice.
V prípade meradiel podliehajúcich následnému overovaniu sa táto značka dopĺňa posledným
dvojčíslom roku, v ktorom bolo meradlo overené, umiestneným pod značkou alebo vedľa nej (obr. 9).

Overovacia značka autorizovanej osoby pozostáva z písmena M a evidenčného čísla

autorizovanej osoby. V prípade meradiel podliehajúcich následnému overovaniu sa táto značka dopĺňa
posledným dvojčíslom roku, v ktorom bolo meradlo overené, umiestneným pod značkou alebo vedľa
nej. Evidenčné čísla autorizovaným osobám prideľuje úrad a zverejňuje ich vo vestníku (obr. 10).

Značku čiastočného overenia tvoria písmená SM doplnené evidenčným číslom vykonávateľa

overenia. Táto značka zároveň slúži ako zabezpečovacia značka. Overovacie značky možno doplniť
ďalšími symbolmi, ako je číselný znak overujúceho pracoviska alebo číselný znak overujúceho
zamestnanca, ktoré bližšie určujú vykonávateľa overenia (obr. 11).
 64

Značka konečného prvotného overenia Európskych spoločenstiev pozostáva z dvoch častí.

Prvú časť predstavuje písmeno „e“ obsahujúce v hornej časti veľké písmeno identifikujúce štát, v
ktorom bolo meradlo overené – B pre Belgicko, D pre Spolkovú republiku Nemecko, DK pre Dánsko,
E pre Španielsko, F pre Francúzsko, EL pre Grécko, I pre Taliansko, IRL pre Írsko, L pre
Luxembursko, NL pre Holandsko, P pre Portugalsko, UK pre Veľkú Britániu, A pre Rakúsko, S pre
Švédsko, FI pre Fínsko, doplnené v prípade potreby jednou alebo dvoma číslicami identifikujúcimi
územnú alebo administratívnu časť štátu, v dolnej časti identifikačné číslo orgánu, ktorý overenie
vykonal. Druhú časť predstavuje šesťuholník, v ktorom je umiestnené posledné dvojčíslo roka, v
ktorom sa overenie vykonalo, ak technické požiadavky na daný druh meradla neustanovujú inak (obr.
12).

Značka čiastočného prvotného overenia Európskych spoločenstiev pozostáva len z prvej časti
značky podľa predchádzajúceho. Táto značka zároveň slúži ako zabezpečovacia značka.

Národné overovacie značky môžu byť vyhotovené ako samolepky, ako odtlačky razidiel,
vložiek do plombovacích klieští alebo vypaľovadiel alebo môžu byť nanesené na meradle, ak sa na
meradlo umiestňujú počas výroby. Rozmery samolepiek sa nepredpisujú. Rozmery národných
overovacích značiek (priemer kružnice alebo dĺžka strany štvorca) sú 1,8 mm, 3,0 mm, 6,0 mm, 12,0
mm pre razidlá, 8,0 mm pre vložky do plombovacích klieští a 12,0 mm a 40,0 mm pre vypaľovadlá.
Číslice dvojčísla roku v overovacej značke ústavu a Slovenskej legálnej metrológie sú okrúhle
a číslice dvojčísla roku v overovacej značke autorizovanej osoby sú hranaté. Udané rozmery značiek
prvotného overenia Európskych spoločenstiev sú relatívnymi hodnotami a sú funkciou priemeru
kružnice opísanej okolo značky. Skutočné priemery kružníc sú 1,6 mm, 3,2 mm, 6,3 mm a 12,5 mm.

Na používanie niektorých druhov určených meradiel v čase od skončenia ich opravy do ich
overenia čase od skončenia ich opravy do ich overenia úrad pridelí zabezpečovaciu značku
a identifikačné číslo podnikateľovi – opravárovi (obr. 13).
Zabezpečovacia značka (sealing mark) je značka určená na zabezpečenie meradla proti
neoprávnenému zásahu do meradla, ktorý môže ovplyvniť jeho metrologické charakteristiky. Značka
montážnika je značka určená na zabezpečenie meradla po vykonanej montáži proti neoprávnenej
demontáži meradla alebo jeho časti.

Čas platnosti overenia určeného meradla sa počíta odo dňa overenia. Platnosť overenia
určeného meradla zaniká, ak uplynul čas jeho platnosti, boli vykonané zmeny alebo úpravy meradla,
ktoré mohli ovplyvniť jeho metrologické vlastnosti, meradlo bolo poškodené tak, že mohlo stratiť
niektorú vlastnosť rozhodujúcu pre jeho overenie, bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak
porušená overovacia značka, je zjavné, že meradlo stratilo požadované metrologické vlastnosti, i keď
nebola porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka.

Čas platnosti overenia jednotlivých druhov určených meradiel ustanoví nariadenie Úradu pre
normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR. Metódy skúšania pri overovaní na jednotlivé druhy
určených meradiel sú uvedené vo vyhláške 210/2000.

Prvotné overenie je overenie nového meradla alebo meradla po vykonanej oprave. Prvotné
overenie je povinný zabezpečiť výrobca meradla alebo v prípade dovozu dovozca meradla.
Podnikatelia, ktorí vykonávajú opravy určených meradiel, sú povinní po vykonanej oprave zabezpečiť
prvotné overenie pred ich opätovným uvedením na trh.

Prvotné overenie možno vykonať aj iným spôsobom než skúškou každého jednotlivého
meradla. Prvotne overené určené meradlo možno uvádzať na trh do konca roka nasledujúceho po roku,
v ktorom bolo prvotné overenie vykonané. Túto lehotu možno predĺžiť. Podrobnosti o lehotách
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad. Ak sa prvotné overenie nevyžaduje,
výrobca alebo dovozca na vlastnú zodpovednosť označí meradlo tohto druhu vyhovujúce príslušným
požiadavkám značkou schváleného typu pre určené meradlá nepodliehajúce prvotnému overeniu.
 65

Prvotné overenie meradla sa vykoná v jednej etape alebo vo viacerých etapách. Prvotné
overenie v jednej etape sa vykoná pri meradlách, ktoré sú úplne skompletizované už pri výstupe
z výroby (ktoré možno prepraviť na miesto inštalácie bez ich rozoberania). Meradlá, ktoré sa overujú v
jednej etape, sa overujú na mieste, ktoré určí vykonávateľ overenia. Prvotné overenie v dvoch alebo vo
viacerých etapách sa vykoná pri meradlách, ktorých správna činnosť závisí od podmienok, za ktorých
sa budú inštalovať alebo používať. Prvá etapa overenia musí potvrdiť, že meradlo zodpovedá
schválenému typu, alebo v prípade, že schválenie typu sa nevyžaduje, že zodpovedá technickým
požiadavkám a metrologickým požiadavkám na daný druh meradla. Meradlá, ktoré sa overujú v dvoch
alebo vo viacerých etapách, overuje ústav (SMÚ) alebo Slovenská legálna metrológia. Posledná etapa
overenia sa musí vykonať na mieste inštalácie. Pre ostatné etapy platí, že sa overujú na mieste, ktoré
určí vykonávateľ overenia. V prípade prvotného overenia vo viacerých etapách sa meradlo spĺňajúce
požiadavky po vykonaní čiastkových etáp overenia označí značkou čiastočného overenia. Značka
čiastočného overenia sa umiestni na určenom mieste na meradle alebo jeho častiach, ktoré vyhoveli
požiadavkám na čiastočné overenie. Značka konečného overenia sa umiestni na určené miesto na
meradle po vykonaní poslednej etapy overenia.

Následné overenie je každé overenie, ktoré nasleduje po prvotnom overení. Následné overenie
je povinný zabezpečiť používateľ meradla. Objednávku na následné overenie je povinný podať ústavu
(SMÚ), určenej organizácii (SLM) alebo autorizovanej osobe najmenej 60 dní pred skončením času
platnosti overenia a vždy pri zániku platnosti overenia (pozri zákon č. 142/2000 § 15 ods. 6). Ak sa
určené meradlo preukázateľne prestalo používať na účel, na ktorý bolo zaradené do skupiny určených
meradiel, následnému overeniu nepodlieha.

Pri následnom overení určeného meradla, ktorého platnosť rozhodnutia o schválení typu
uplynula, sa zisťuje, či sa zhoduje so schváleným typom a či spĺňa požiadavku najväčšej dovolenej
chyby na daný druh meradla platnej ku dňu následného overenia.

9.4. Používanie určených meradiel

Určené meradlá možno používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto
vyžaduje. Podnikateľ alebo iná právnická osoba je povinná:
- používať určené meradlá v prípadoch, v ktorých je ich používanie ustanovené
(142/2000, § 8) a na daný účel existuje druh meradla ustanovený všeobecne
záväzným právnym predpisom, ak osobitný predpis (napr. zákony č. 369/1999,
634/19992, 272/1994,178/1998, 455/1991) neustanovuje inak alebo ak úrad
neudelil výnimku,
- udržiavať používané určené meradlá v náležitom technickom stave,
- predkladať používané určené meradlá na metrologickú kontrolu podľa tohto
zákona,
- používať určené meradlá toho druhu, ktorý je na daný účel použitia určený,
- viesť evidenciu používaných určených meradiel s uvedením dátumov ich
overenia.

Poškodzovanie, pozmeňovanie alebo odstraňovanie platných overovacích značiek,

zabezpečovacích značiek alebo značiek montážnika je zakázané. Ak je meradlo počas používania
zaradené do skupiny určených meradiel, podlieha overeniu. Podnikateľ alebo iná právnická osoba je
povinná objednať jeho overenie najneskôr do 90 dní od jeho zaradenia do skupiny určených meradiel.
Ak pri používaní určeného meradla môžu byť poškodené záujmy fyzickej osoby alebo právnickej
osoby, je táto oprávnená požiadať ústav alebo určenú organizáciu o vykonanie skúšky meradla
v rozsahu skúšky pri overení a vydanie dokladu o jej výsledku. Určené meradlo sa pri tejto skúške
považuje za vyhovujúce, ak jeho chyba nepresahuje dvojnásobok dovolenej chyby pri overení, ak to
osobitný predpis neustanovuje inak.

Od doteraz realizovaného zoznamu určených meradiel sa prechádza k systému, kde

rozhodujúcim znakom pre zaradenie daného meradla medzi určené meradlá bude rozhodovať jeho
 66

použitie v špecializovaných oblastiach. Tento prístup je v súlade so smernicou nového prístupu EÚ -

Smernice o meracích prístrojoch (85/C136/01), ako aj s modulárnym prístupom (rozhodnutia Rady
90/683/EEC a 94/465/EEC.

9.5. Autorizácia, notifikácia, registrácia, spôsobilosť a úradné mera-

nie
Autorizácia, registrácia a úradné meranie úzko súvisia s metrologickou kontrolou.

9.5.1. Autorizácia

Autorizácia (autorisation) je udelenie oprávnenia podnikateľovi alebo inej právnickej

osobe na výkon overovania určených meradiel alebo úradného merania. Autorizáciu udeľuje úrad
(ÚNMS SR) na základe písomnej žiadosti podnikateľa alebo inej právnickej osoby. Úrad autorizuje
podnikateľa alebo inú právnickú osobu, ktorá má technické vybavenie a priestorové podmienky na
výkon činnosti, ktorá je predmetom autorizácie, má preukázateľne zabezpečenú nadväznosť
používaných etalónov a meradiel, zamestnáva fyzickú osobu, ktorá zodpovedá za činnosť, ktorá je
predmetom autorizácie, a má doklad o spôsobilosti v oblasti metrológie vydaný SMÚ podľa zákona č.
142/2000 § 29 ods. 2 („zodpovedný zástupca“), alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom je sama
držiteľom dokladu o spôsobilosti v oblasti metrológie podľa zákona č. 142/2000 § 29 ods. 3,
zamestnáva na odborné vykonávanie činnosti, ktorá je predmetom autorizácie, ak to jej rozsah
vyžaduje, ďalšie osoby, ktoré majú doklad o spôsobilosti v oblasti metrológie vydaný ústavom, má
vytvorený a dokumentovaný systém práce, ktorý zabezpečuje trvalé dodržiavanie určených
pracovných postupov pri vykonávaní činnosti, ktorá je predmetom autorizácie, je schopná
organizačne zabezpečiť nestrannosť výkonu činnosti, ktorá je predmetom autorizácie, objektivitu
a nestrannosť kontrolných úkonov, vecnosť a nestrannosť vypracúvaných protokolov, a to zo strany
vedúcich ako aj ostatných zamestnancov, je schopná zabezpečiť ochranu údajov, ktoré sú obchodným
tajomstvom, a údajov, ktoré by sa mohli zneužiť, je schopná prijímať nezaujaté rozhodnutia vo vzťahu
k záujmom výrobcov, opravárov a iných subjektov, ktoré by mohli mať z určitého výsledku jej
činnosti prospech, uzavrela poistenie pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú činnosťou
autorizovanej osoby, nie je v konkurznom konaní alebo vo vyrovnávacom konaní ani nebol podaný
návrh na ich začatie, ani nie je v likvidácii, má vypracovanú dokumentáciu, ktorá preukazuje splnenie
podmienok autorizácie podľa písmen a) až h) § 23 zákona 142/2000 Z.z.

Úrad preverí splnenie podmienok autorizácie. Súčasťou preverovania je posúdenie

predpokladov žiadateľa na výkon činnosti, ktorá je predmetom autorizácie, a kontrola u žiadateľa o
autorizáciu, ktorej súčasťou môže byť overenie určeného meradla alebo vykonanie konkrétneho
merania žiadateľom. Posúdenie predpokladov, kontrolu u žiadateľa a vyhodnotenie overenia určeného
meradla alebo vykonania konkrétneho merania vykonáva ústav alebo určená organizácia na náklady
žiadateľa o autorizáciu. Úrad pri preverovaní môže využiť osvedčenie o akreditácii (bližšie zákon č.
264/1999 § 11 odsek 8.).
Autorizácia sa neudeľuje na výkon overovania druhov určených meradiel overovaných na
mieste ich používania, ktoré sa používajú pri meraniach súvisiacich s platbami vo vzťahu priamo
k spotrebiteľovi.
ÚNMS SR rozhodne o autorizácii do 60 dní od podania žiadosti o autorizáciu. Rozhodnutie o
autorizácii má platnosť päť rokov, ak v rozhodnutí nie je uvedený kratší čas platnosti. Na žiadosť
autorizovanej osoby podanej najneskôr 60 dní pred skončením platnosti rozhodnutia o autorizácii
môže úrad platnosť autorizácie predĺžiť, najviac však o päť rokov.

Úrad pridelí autorizovanej osobe na výkon overovania určených meradiel overovaciu značku.
Úrad môže rozsah autorizácie zmeniť, autorizáciu pozastaviť alebo autorizáciu zrušiť. Autorizácia
zaniká zánikom autorizovanej osoby, smrťou alebo skončením pracovného pomeru zodpovedného
zástupcu, zrušením úradom alebo uplynutím času platnosti rozhodnutia o autorizácii. Oznámenie o
autorizácii, jej zmene, pozastavení, zrušení a zániku uverejňuje úrad vo vestníku.
 67

9.5.2. Notifikácia

Notifikovanou osobou je podnikateľ alebo iná právnická osoba, ktorá bola členským štátom
EÚ oznámená orgánom Európskych spoločenstiev a členským štátom Európskej únie ako osoba
poverená na vykonávanie posudzovania zhody.

9.5.3. Registrácia

Podnikateľ, ktorého predmetom činnosti je oprava alebo montáž určených meradiel

alebo balenie, alebo dovoz označených spotrebiteľských balení, je povinný pred začatím tejto
činnosti prihlásiť sa na registráciu (registration) na úrade.

Podmienkou registrácie je, že podnikateľ má technické vybavenie a priestorové podmienky na

výkon činnosti, ktorá je predmetom registrácie, ktorá má preukázateľne zabezpečenú nadväznosť
používaných etalónov a meradiel, zamestnáva fyzickú osobu, ktorá zodpovedá za činnosť, ktorá je
predmetom registrácie, a má doklad o spôsobilosti v oblasti metrológie vydaný ústavom podľa zákona
č. 142/2000 § 29 ods. 2 („zástupca“), alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom je sama držiteľom
dokladu o spôsobilosti v oblasti metrológie podľa zákona č. 142/2000 § 29 ods. 3, má vytvorený a
dokumentovaný systém práce, ktorý zabezpečuje trvalé dodržiavanie určených pracovných postupov
pri vykonávaní činnosti, ktorá je predmetom registrácie.

Úrad preverí splnenie podmienok registrácie. Súčasťou preverovania môže byť kontrola
u podnikateľa vykonaná určenou organizáciou (SMI) na náklady podnikateľa.

Úrad rozhodne o registrácii do 60 dní od podania prihlášky na registráciu rozhodnutím o

registrácii podnikateľa. Úrad registráciu zruší, ak zanikne registrovaná osoba, ak je zrušená činnosť,
ktorá je predmetom registrácie, alebo ak registrovaná osoba porušuje povinnosti vyplývajúce zo
zákona č. 142/2000, § 28.

Náležitosti žiadosti o autorizáciu a výkon úradného merania, predkladanej úradu

podnikateľom alebo inou právnickou osobou („žiadateľ“) sú uvedené vo vyhláške č. 210/2000 § 10
a náležitosti prihlášky na registráciu v § 11.

9.5.4. Spôsobilosť v oblasti metrológie

Spôsobilosť v oblasti metrológie (competence in the field of metrology) je súhrn

odborných vedomostí a praktických schopností a znalosť predpisov upravujúcich činnosť, ktorá
je predmetom autorizácie alebo registrácie.

Spôsobilosť v oblasti metrológie overuje ústav (SMÚ) skúškou a osvedčuje ju vydaním

dokladu. Spôsobilosť v oblasti metrológie sa preveruje každých päť rokov. Doklad o spôsobilosti v
oblasti metrológie musí mať zodpovedný zástupca autorizovanej osoby, zástupca registrovanej osoby,
ako aj fyzická osoba, ktorá vykonáva overovanie určených meradiel a úradné meranie.

9.5.5. Úradné meranie

Úradné meranie (official measurement) je meranie vykonávané ústavom, určenou

organizáciou alebo autorizovanou osobou v rozsahu určenom v rozhodnutí o jej autorizácii
(„vykonávateľ úradného merania“). Úradné meranie sa vykoná: ak to vyplýva z osobitného
predpisu, z rozhodnutia štátneho orgánu, na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

O výsledku úradného merania vydá vykonávateľ úradného merania doklad, ktorý je verejnou
listinou. V doklade o úradnom meraní vykonávateľ úradného merania uvedie:
 68

- identifikačné údaje vykonávateľa úradného merania, ak ide o autorizovanú osobu,

aj číslo rozhodnutia o autorizácii,
- identifikačné údaje žiadateľa a číslo žiadosti o úradné meranie,
- účel úradného merania a druh úradného merania,
- predmet úradného merania a jeho identifikačné údaje,
- údaje o použitých meradlách (typ meradla, merací rozsah, výrobné číslo, údaje o
presnosti meradla, údaje o jeho nadväznosti),
- použitú meraciu metódu, prípadne jej popis,
- v prípade potreby ostatné údaje o podmienkach úradného merania,
- postup vyhodnotenia nameraných údajov a výsledky úradného merania (číselné
hodnoty s uvedením neistôt),
- dátum úradného merania,
- dátum vydania dokladu o úradnom meraní,
- meno a podpis zamestnanca, ktorý úradné meranie vykonal,
- odtlačok pečiatky vykonávateľa úradného merania, meno a podpis povereného
zástupcu vykonávateľa úradného merania.

Zákonom č. 142/2000 nie je dotknutá právomoc ostatných ústredných orgánov štátnej správy
autorizovať fyzické osoby a právnické osoby na vykonávanie iných ako úradných meraní podľa
osobitných predpisov.

Doklad o výsledku úradného merania - verejná listina dáva osvedčenie predpísaného obsahu,
stanovujúce výsledky úradného merania. Listina je záväzná pre všetky subjekty, na ktoré sa vzťahuje
alebo ktorých sa týka. Je dôkazným prostriedkom a súdy a iné štátne orgány sú ňou ako dôkazným
prostriedkom viazané. Nemožno ju však stotožňovať so znaleckým posudkom, pretože znalecký
posudok sa týka a má dôkaznú prioritu v oblasti všeobecných, systémových a technických otázok
metrológie, zatiaľ čo úradné meranie sa týka a má dôkaznú prioritu v oblasti konkrétnych meraní.

Úradné meranie sa môže vykonávať pre odbory merania veličín, pre ktoré je etalonáž zaistená
a je zahrnutá do systému štátnej metrologickej kontroly. Meradlá tejto skupiny musia byt' typovo
certifikované (pokiaľ sú určenými meradlami) a overené. Rád etalónov a lehotu pre ich nadviazanie
stanoví komisia a uvádza sa v podmienkach pre autorizáciu.

V odboroch merania, kde nie je etalonáž štátnou metrológiou ani inými organizáciami
zabezpečená, sa môže vykonávať úradné meranie, pričom musia byť splnené nasledovné podmienky.
Meradlá sa kontrolujú porovnávacím meraním na viacerých odborných pracoviskách v SR alebo v
zahraničí, alebo sa kalibrujú referenčnými materiálmi. Do týchto odborov sú zahrnuté aj analytické
stanovenia zloženia látok a materiálov. Miesta, metódy a početnosť porovnávacích meraní stanoví
komisia súčasne s dovolenými chybami úradného meradla. Údaje sa uvádzajú v podmienkach pre
autorizáciu. Podrobnosti týkajúce sa organizovania a vykonávania úradného merania uvádza MPM 13-
91.

9.6. Určené meradlá po 30.10.2006

9.6.1. Zmeny v metrologickej legislatíve
Zmeny v metrologickej legislatíve v roku 2006 podstatným spôsobom ovplyvnili uvádzanie
niektorých druhov určených meradiel na trh. Prejavili sa hlavne po nadobudnutí účinnosti
nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 294/2005 Z. z. o meradlách, ktoré transponuje
smernicu 2004/22ES Measuring Instruments Directive (MID) a než vyhlášky UNMS SR č.
570/2006 Z. z., ktorou sa posledne novelizovala vyhláška ÚNMS SR č. 210/2000 Z.z. o
meradlách a metrologickej kontrole v znení neskorších predpisov. Obidva tieto všeobecne
záväzné právne predpisy nadobudli účinnosť 30.10.2006.
V súlade s § 8 zákona č. 141/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 431 /2004 Z. z. (ďalej zákon o metrológii) určené meradlá sú meradlá určené
na povinnú metrologickú kontrolu podľa zákona o metrológii alebo posúdenia zhody podľa
zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o
 69

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o

posudzovaní zhody).

9.6.2. Meradlá určené na posúdenie zhody podľa zákona o posudzovaní zhody

Zákon o posudzovaní zhody v § 9 vymedzuje určené výrobky ako výrobky, ktoré
predstavujú zvýšené riziko ohrozenia oprávneného záujmu, na ktorého zmiernenie alebo
odstránenie sa stanovili technické požiadavky a posudzovanie zhody. Zákon o posudzovaní
zhody stanovuje technické predpisy a normy obsahujúce požiadavky na určené výrobky a tiež
postupy posudzovania zhody. Určené výrobky sa nesmú uviesť na trh, ak sa nepreukázala zhoda
ich vlastností s technickými predpismi.
Určenými výrobkami sú aj meradlá určené v nariadeniach vlády, vykonávajúcich zákon
o posudzovaní zhody.
Zhodu so základnými požiadavkami nariadenia vlády možno preukázať splnením
požiadaviek príslušných slovenských technických noriem (STN) preberajúcich európsku
harmonizovanú normu alebo ich častí (platí vo všeobecnosti pre výrobky podliehajúce
posudzovanou zhody) alebo splnením požiadaviek častí normatívnych dokumentov
vypracovaných Medzinárodnou organizáciou pre legálnu metrológiu OIML (platí navyše pre
nariadenie vlády č. 294/2005 Z.z. o meradlách). Odkazy na tieto slovenské technické normy,
normatívne dokumenty alebo ich časti zverejňuje ÚNMS vo Vestníku.

9.6.3. Nariadenie vlády SR č. 399/1999 Z.z.

Nariadenie vlády SR č. 399/1999 Z.z., ktorým sa stanovujú podrobnosti o technických
požiadavkách na váhy s neautomatickou činnosťou v znení nariadenia vlády SR č. 150/2002
Z.z. (ďalej nariadenie vlády o váhach s neautomatickou činnosťou) stanovuje skupinu
určených výrobkov „váhy s neautomatickou činnosťou".
Do tejto skupiny určených výrobkov patria meradlá slúžiace na určovanie hmotnosti telesa
pôsobením tiaže tohoto telesa, ktoré pri vážení vyžadujú zásah operátora a môžu slúžiť na
určenie aj iných od hmotnosti odvodených veličín, množstiev, parametrov alebo charakteristík,
ktorí sa používajú na;
a) váženie v obchodných vzťahoch,
b) váženie na výpočet cla, taríf, daní, poplatkov, zvýhodnení, pokút, odškodnenia,
poistenia alebo podobných typov platieb,
c) váženie vyžadované podľa osobitných predpisov,
d) posudky znalcov v konaní pred štátnymi orgánmi,
e) váženie pacientov v zdravotníctve na účel monitorovania alebo diagnostikovania.
f) váženie pri príprave liekov na predpis v lekárňach a pri analýzach v lekárskych alebo
farmaceutických laboratóriách
g) určovanie ceny podľa hmotnosti pri priamom predaji spotrebiteľovi a pri príprave
spotrebiteľsky balených výrobkov.
Nariadenie vlády o váhach s neautomatickou činnosťou tiež stanovuje, že váhy s
neautomatickou činnosťou používané na iné ako uvedené účely nie sú určenými výrobkami
podľa zákona o posudzovaní zhody.

9.6.4. Nariadenie vlády SR č. 572/2001 Z.z.

Nariadenie vlády č. 572/2001 Z.z. (smernica 93/42/EHS, 2000/70/ES, 201/104/ES,
2003/12/ES, 2003/32/ES) ktorým sa stanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a
postupoch posudzovania zhody zdravotníckych pomôcok v znení nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 489/2004 Z. z. a nariadenie vlády SR č. 569/2001 Z.z (smernica
98/78/EHS), ktorým si stanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch
posudzovania zhody diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro (ďalej nariadenia vlády
o zdravotníckych pomôckach) stanovujú ako určené výrobky zdravotnícke pomôcky
a diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro (na živo, vo vnútri). Nariadenia vlády o
zdravotníckych pomôckach stanovujú ako špeciálnu kategóriu zdravotnícke pomôcky s
meracou funkciou. Do tejto kategórie patria napr. neinvazívne meradlá tlaku krvi, tónové
audiometre a lekárske teplomery.
 70

9.6.5. Nariadenie vlády SR č. 294/2005 Z.z. o meradlách

Nariadenie vlády SR č. 294/2005 Z.z. o meradlách (ďalej nariadenie vlády o meradlách)
stanovuje ako určené výrobky zariadenia a systémy s meracou funkciou (ďalej meradla):
a) vodomery podľa prílohy MI-001,
b) plynomery a prepočítavače objemu podľa prílohy MI-002,
c) elektromery podľa prílohy Ml-003,
d) merače tepla podľa prílohy MI-004,
e) meracie zostavy na kontinuálne a dynamické meranie pretečeného množstva kvapalín okrem
vody podľa prílohy MI-005,
f) váhy s automatickou činnosťou podľa prílohy MI-006,
g) taxametre podľa prílohy MI-007,
h) materializované miery podľa prílohy MI-008,
i) meradlá rozmerov podľa prílohy MI-009,
j) analyzátory výfukových plynov podľa prílohy MI-010,
Meradlá sú určenými výrobkami, ak sa používajú na merania vyplývajúce z verejného záujmu,
ochrany zdravia obyvateľstva, jeho bezpečností, verejného poriadku, ochrany životného prostredia,
ochrany spotrebiteľa, ako aj na účely oprávneného záujmu podľa § 1 zákona o posudzovaní zhody.

9.6.6. Meradlá určené na metrologickú kontrolu podľa zákona o metrológii.

O zaradení meradla do skupiny určených meradiel rozhoduje účel jeho použitia a používanie
a) pri meraniach súvisiacich s platbami,
b) pri ochrane zdravia, bezpečnosti, majetku a životného prostredia
c) pri príprave spotrebiteľsky balených výrobkov,
d) v iných oblastiach verejného života, kde môžu vzniknúť konfliktné záujmy na výsledku
merania alebo kde nesprávne výsledky merania môžu poškodiť záujmy
fyzických osôb, právnických osôb alebo spoločnosti.
e) pri meraniach, ak tak stanovuje osobitný predpis (bližšie kap. 9)
Bez vykonania metrologickej kontroly alebo posúdenia zhody sa určené meradlá nesmú uvádzať na
trh.
Určené meradlá možno používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa vyžaduje.
Podnikateľ alebo iná právnická osoba je povinná používať určené meradlá v prípadoch, ktoré
stanovuje § 8 zákona o metrológii, a ak na daný účel existuje druh meradla stanovený všeobecne
záväzným právnym predpisom, ak osobitný predpis nestanovuje inak alebo ak úrad neudelil
výnimku. Druh určených meradiel stanovuje vyhláška č 210/00 v prílohe č. 1.

9.6.7. Uvádzanie určených meradiel na trh a metrologická kontrola po ich uvedení na trh
9.6.7.1. Uvádzanie určených meradiel na trh podľa zákona o posudzovaní zhody a metrologická
kontrola po ich uvedení na trh.
9.6.7.1.1. Uvádzanie na trh váh s neautomatickou činnosťou.

Spôsob uvádzania na trh sa nachádza v tab. 1.

Na účely posúdenia zhody si môže výrobca vybrať z týchto postupov posudzovania zhody: B + F alebo B + D, alebo G.

9.6.7.1.2 Uvádzanie na trh meradiel podľa nariadenia vlády.

Spôsob uvádzania na trh sa uvádza v tab. 1 a 2.

9.6.7.1.2.1. Uvádzanie na trh na základe posúdenia zhody.

Na účely posúdenia zhody (tabuľka č. 1) si môže výrobca vybrať z týchto postupov
posudzovania zhody: B + D alebo B + E, alebo B + F, alebo A1. alebo Dl, alebo E1, alebo Fl. alebo
G, alebo H, alebo Hl, v závislostí od druhu meradla.
Modul B ako súčasť postupu posudzovania zhody predstavuje skúšku typu, na základe ktorej
notifikovaná osoba vydáva certifikát typu Európskych spoločenstiev (ďalej ES). Tento certifikát typu
ES ma platnosť desať rokov od dátumu jeho vydania a jeho platnosť sa môže opakovane predlžovať
vždy na obdobie ďalších desiatich rokov.
 71

Modul D je súčasťou postupu posudzovania zhody, ktorý nadväzuje na skúšku typu a ktorý
spočíva v uplatňovaní systému zabezpečenia kvality výrobného procesu schváleného notifikovanou
osobou, ktorá vykonáva dohľad. Výrobca vydáva vyhlásenie o zhode ES s typom na základe
zabezpečenia kvality výrobného procesu.
Modul E je súčasťou postupu posudzovania zhody, ktorý nadväzuje na skúšku typu a ktorý
spočíva v uplatňovaní systému kvality výstupnej kontroly meradla a skúšania schváleného
notifikovanou osobou, ktorá nad nim vykonáva dohľad. Výrobca vydáva vyhlásenie o zhode ES s
typom n» základe zabezpečenia systému kvality výstupnej kontroly.
Modul F je súčasťou postupu posudzovania zhody, ktorý nadväzuje na skúšku typu a spočíva v
overení meradla notifikovanou osobou. Výrobca vydáva vyhlásenie o zhode ES s typom na základe
overenia meradla.
Modul A1 je postup posudzovania zhody na základe vnútornej kontroly výroby a skúšania
meradla notifikovanou osobou. Výrobca vydáva vyhlásenie o zhode ES na základe vnútornej
kontroly výroby a skúšania meradla notifikovanou osobou.
Modul D1 je postup zhody na základe zabezpečenia kvality výrobného procesu, schváleného
notifikovanou osobou, ktorá nad nim vykonáva dohľad. Výrobca vydáva vyhlásenia o zhode ES na
základe zabezpečenia kvality výrobného procesu.
Modul E1 je postup posudzovania zhody na náklade zabezpečenia kvality výstupnej kontroly a
skúšania meradlu schváleného notifikovanou osobou, ktorá nad nim vykonáva dohľad. Výrobca
vydáva vyhláseniu o zhode ES na základe zabezpečenia systému kvality výstupnej kontroly.
Modul F1 je postup posudzovania zhody na základe overenia zhody meradla, pri ktorom
notifikovaná osoba vydáva certifikát o zhode ES. Výrobca vydáva vyhlásenie o zhode ES na základe
overenia meradla.
Modul G je postup je postup posudzovania zhody na základe overenia zhody jednotlivého meradla,
pri ktorom notifikovaná osoba vydáva certifikát o zhode ES. Výrobca vydáva vyhlásenie o zhode ES
na základe overenia jednotlivého meradla.
Modul H je postup posudzovania zhody na základe úplného zabezpečenia kvality, schváleného
notifikovanou osobou, ktorá nad nim vykonáva dohľad Výrobca vydáva vyhlásenie o zhode ES na
základe úplného zabezpečenia kvality.
Modul Hl je postup posudzovania zhody, pri ktorom notifikovaná osoba schvaľuje systém
úplného zabezpečenia kvality a vydáva ES certifikát návrhu, pričom nad schváleným systémom
kvality vykonáva dohľad. Certifikát návrhu ES má platnosť desať rokov od dátumu jeho vydania a
jeho platnosť sa môže opakovane predlžovať vždy na obdobie ďalších desiatich rokov. Výrobca
vydáva vyhlásenie o zhode ES na základe úplného zabezpečenia kvality a preskúmania návrhu.

Tabuľka 1.: Uvádzanie na trh podľa zákona o posudzovaní zhody

Spôsob uvedenia na trh Harmonizované európske normy a normatívne Metrologická kontrola po
a právny predpis pre dokumenty OIML uvedení na trh
uvedenie na trh
Posúdenie zhody váh STN EN 45501:1995 Následné overenie a prvotné
s neautomatickou činnosťou overenie podľa z. 142/2000,
podľa nv. 399/1999 overenie podľa bodu 8.2
STN EN 45501.
Posúdenie zhody Harmonizované európske normy Následné overenie a prvotné
zdravotníckych pomôcok http://ec.europa.eu/enterprise/ overenie podľa z. 142/2000,
s meracou funkciou podľa newapproach/standardization/harmstds tieto overenia sa podľa § 8
nv. 572/2001 /reflist/meddevic.html ods. 3 a § 7 ods. 10 v.
210/2000 vykonávajú podľa
harmonizovaných STN
Posúdenie zhody určeného Harmonizované európske normy, na ktoré sú Následné overenie a prvotné
meradla podľa nv. 294/2005 odkazy v Oznámení Komisie v úradnom overenie podľa z. 142/2000,
vestníku EÚ C 313/06, 20.12.2006 tieto overenia sa podľa § 8
a normatívne dokumenty OIML v Oznámení ods. 3 a § 7 ods. 10 v.
Komisie v Úradnom vestníku EU C 269/1 210/2000 vykonávajú podľa
4.11.2006. ÚNMS SR oznámil harmonizovaných STN alebo
harmonizované STN a odkazy na normatívne normatívnych dokumentov
 72

dokumenty OIML v Oznámeniach UNMS SR OIML pre určené meradlá,

č. 70/2007 a 71/2007, uverejnených vo uvedené v 2. stĺpci. Overenia
Vestníku č. 3/2007. sa vykonávajú podľa
schválených pracovných
postupov.
MI-001 Vodomery OIML R 49-1:06, 49-2:04 OIML R 49-1:06, 49-2:04
Postupy posudzovania zhody
B+F, B+D, H1
MI-002 Plynomery STN EN 1359:03 (A1:06) Ako stĺpec 2.
a prepočítavače objemu STN EN 12261:04 (A1:06)
B+F, B+D, H1 STN EN 12405-1:063 (A1:06)
STN EN 12480:04 (A1:06)
MI-003 Elektromery
B+F, B+D, H1
MI-004 Merače tepla OIML R 75-1:02 Ako stĺpec 2.
B+F, B+D, H1 OIML R 75-2:02
MI-005 Meracie zostavy na OIML R 117:95 Ako stĺpec 2.
kontinuálne a dynamické OIML D 11:04
meranie pretečeného
množstva kvapalín okrem
vody
B+F, B+D, H1, G
MI-006 Váhy s automatickou činnosťou
Mechanické: B+D, B+E, B+F, D1, F1, G, H1
Elektromechanické: B+D, B+E, B+F, G, H1
Elektronické alebo systémy vybavené softvérom: B+D, B+F, G, H1
MI-006 Váhy OIML R 51-1:06 Ako stĺpec 2.
s automatickou činnosťou.
Kontrolné váhy
MI-006 Váhy OIML R 61-1:04 Ako stĺpec 2.
s automatickou činnosťou.
Plniace váhy
MI-006 Váhy OIML R 107-1:97 Ako stĺpec 2.
s automatickou činnosťou.
Diskontinuálne sčítavacie
váhy
MI-006 Váhy OIML 50-1:97 Ako stĺpec 2.
s automatickou činnosťou.
Kontinuálne sčítavacie váhy
MI-006 Váhy OIML R 106-1:97 Ako stĺpec 2.
s automatickou činnosťou.
Mostové váhy koľajové
MI-007 Taxametre
B+F, B+D, H1
MI-008 Materializované
miery. Materializované
dĺžkové miery
F1, D1, B+D, H, G
MI-008 Materializované OIML R 29:79 Ako stĺpec 2.
miery. Výčapné nádoby
F1, D1, E1, B+E, B+D, H
MI-009 Meradlá rozmerov
Mechanické a elektromechanické: F1, E1, D1, B+F, B+E, B+D, H, H1, G
Elektronické meradlá alebo meradlá obsahujúce softvér: B+F, B+D, H1, G
MI-009 Meradlá rozmerov. OIML R 66:85 Ako stĺpec 2.
Prístroje na meranie dĺžky
MI-009 Meradlá rozmerov. OIML R 136-1:04 Ako stĺpec 2.
Plošné meradlá
MI-009 Meradlá rozmerov. OIML R129:00 Ako stĺpec 2.
Prístroje na meranie
 73

viacerých rozmerov
MI-010 Analyzátory OIML R 99:00, ISO 3930/OIML R 99 Ako stĺpec 2.
výfukových plynov
B+F, B+D, H1

Tabuľka č. 2. Uvádzanie na trh v prechodnom období, ktoré umožňuje nariadenie vlády č. 294/2005
Z.z.
Spôsob uvedenia na trh Relevantné STN Relevantné prílohy Metrologická kontrola po
a právny predpis pre k nariadeniu vlády uvedení na trh
uvedenie na trh o meradlách
Prvotné overenie Uvádzajú sa STN, ktoré Uvádzajú sa Následné overenie po oprave
určeného meradla podľa stanovujú požiadavky na prílohy, pre ktoré podľa z. 142/00
v. 210/00 podľa nižšie skúšobné zariadenia je umožnené Tieto overenia sa vykonávajú
uvedených príloh a podrobné postupy prechodné obdobie počas platnosti schválenia typu
k vyhláške. skúšania pre príslušné podľa predpisu platného v čase
Určené meradlo musí prílohy k vyhláške, resp. schválenia typu.
mať platné schválenie STN relevantné pre Týmito predpismi sú najmä
typu s náležitosťami príslušné prílohy TPM a PNÚ.
podľa kap. 9.6.3.1.2.2. vyhlášky Po nadobudnutí účinnosti
Určené meradlá bez zákona sú to prílohy k vyhláške
platného rozhodnutia 210/00.
o schválení typu Po skončení platnosti
nemožno uvádzať na trh. rozhodnutia o schválení typu sa
vykonáva následné overenie,
resp. prvotné overenie po
oprave, pričom podmienkou
overenia je splnenie požiadavky
na najväčšiu dovolenú chybu na
daný druh meradla platnej ku
dňu overenia. V súčasnosti sú
tieto požiadavky stanovené
v prílohách k vyhláške.
8. Merače pretečeného STN 25 7801:04, 25 MI-001 Vodomery 8, 9
množstva studenej vody 7802:03, 25 7820:03, 25
9. Merače pretečeného 7821:03
množstva teplej vody
13 Plynomery STN EN 1359:03, A1:06, MI-002 13, 35
35 Prepočitávače STN EN 12261:04, STN Plynomery
pretečeného množstva EN 12405-1:06, STN EN a prepočítavače
plynu 12480:04 objemu
14 Elektromery STN EN 62053-11:04, MI-003 14
62053-21:04, 62053- Elektromery
22:04, 62055-31:06
51 Merače tepla STN EN 1434-1:04 až MI-004 Merače 51, 53, 37
53 Prietokomery ako 1434-6:04 tepla
členy meračov tepla STN 25 7801:04, 25
37 Snímače teploty 7802:03, 25 7820:03, 25
a prevodníky teploty 7821:03, STN EN
60751:02, A2:02
10objemové prietokové STN 99 7503:03, 99 MI-005 Meracie 10, 11, 12
meradlá kvapaliny okrem 6710:03 zostavy na
vody kontinuálne
11 Prídavné zariadenia a dynamické
k prietokovým meradlám meranie
okrem vody pretečeného
12 Meracie zostavy na množstva kvapalín
kvapaliny okrem vody okrem vody
7. Kontrolné a triediace STN 17 7053:02 MI-006 Váhy 7
váhy s automatickou s automatickou
 74

činnosťou činnosťou.
Kontrolné váhy
26 Váhy s automatickou STN 17 7052:02 MI-006 Váhy 26
činnosťou dávkovacie s automatickou
plniace činnosťou. Plniace
váhy
29 Váhy s automatickou STN 17 7052:02 MI-006. Váhy 29
činnosťou diskontinuálne s automatickou
sčítavacie činnosťou
Diskontinuálne
sčítavacie váhy
6. Kontinuálne sčítavacie STN 17 7054:02 MI-006. Váhy 6
váhy s automatickou s automatickou
činnosťou činnosťou
Kontinuálne
sčítavacie váhy
46. Váhy s automatickou STN 17 7016:02 MI-006. Váhy 46
činnosťou na váženie s automatickou
koľajových vozidiel činnosťou.
Mostové váhy
18. Taxametre STN EN 50148:01 MI-007 Taxametre 18
15. Dĺžkové miery STN 99 1005:03, 99 MI-008 15
0377:89, 99 0378:89, 99 Materializované
0378/Z1:03 miery.
Materializované
dĺžkové miery
27. Výčapné nádoby STN 99 6141:02 MI-008 27
Materializované
miery. Výčapné
nádoby
50. Meracie zariadenia na STN 25 6112:01 MI-009 Meradlá 50
meranie dĺžky rozmerov. Prístroje
navinuteľných materiálov na meranie dĺžky
a dĺžkové meradlá na
kontrolu dĺžky skladov
skladacích meracích
zariadení
39. Meracie zariadenia na STN 99 0404:03 MI-009 Meradlá 39
meranie plošného obsahu rozmerov. Plošné
usní meradlá
23. Analyzátory STN 99 9701:02 MI-010 23
výfukových plynov Analyzátory
motorových vozidiel so výfukových plynov
zážihovým motorom.

9.6.7.1.2.2. Uvádzanie na trh druhov meradiel uvedených v nariadení vlády o meradlách

v prechodnom období.
V prechodnom období je okrem posúdenia zhody podľa nariadenia vlády o meradlách možné
uvádzať na trh druhy meradiel uvedených v nariadení vlády o meradlách aj podľa zákona
o metrológii (zákon 142/2000), ak sa splnila podmienka prvotného overenia (tab. 2). Prvotne možno
overiť iba nasledujúce určené meradlá:
- s platným rozhodnutím o schválení typu ES vydaným pred 30.10.2006 podľa smerníc ES starého
prístupu,
- s platným rozhodnutím o národnom schválení typu vydaným pred. 30.10.2006,
s platným rozhodnutím o schválení typu meradla vydaným po 30.10.2006 v súlade s Rozhodnutím
predsedu UNMS SR č. 2007/160/000486/00236 z 15.1.2007ktoré stanovuje že, ak sa typ meradla
vyrobil alebo uviedol na trh v členskom štáte Európskej únie, členskom štáte Európskeho
hospodárskeho priestoru alebo v štáte, ktorý má s Európskou úniou uzavretú medzinárodnú zmluvu
 75

v súlade s právnymi predpismi tohto štátu pred 30. 10.2006, Slovenský metrologický ústav (SMÚ)
môže podľa § 37 ods. 1 zákona o metrológii vydať rozhodnutie o schválení typu meradla na
základe posúdenia predloženej dokumentácie, ak výsledky skúšok meradla na účely schválenia
typu vykonaných v tomto štáte zaručujú metrologickú úroveň meradla porovnateľnú s tou, akú
vyžaduje právna úprava v SR, a ak sa tieto výsledky predložili ústavu
Platnosť rozhodnutia o schválení typu meradla končí dňom skončenia platnosti schválenia typu
meradla, na základe ktorého sa vydalo, alebo ak je pôvodné schválenie typu meradla na dobu
neobmedzenú, tak najneskôr 30.10.2016.
V rozhodnutí o schválení typu meradla sa musí uviesť, na základe ktorého zahraničného
schválenia sa vydalo spolu s menom vydávajúceho orgánu, miesta a dátumu vydania. Prvotné
overovanie takýchto meradiel možno vykonávať iba do konca platnosti rozhodnutia o schválení
typu. Pokiaľ nie je v rozhodnutí o schválení typu uvedená jeho platnosť, potom platnosť schválenia
typu končí dňom 30.10.2016.
Podľa § 12b vyhlášky sa na určené meradlá uvedené na trh podľa osobitného predpisu (napr.
podľa nariadenia vlády 399/99 a 294/05) nevzťahuje od 30.10.2006 tretí stĺpec tabuľky (schválenie
typu) v prílohe č. 1 k vyhláške.
Meradlá, ktoré podliehajú následnému overeniu a ktorých druhy sa uvádzajú na trh podľa
osobitného predpisu, sa podľa § 8 ods. 3 vyhlášky (210/200) následne overujú podľa
harmonizovaných STN alebo normatívnych dokumentov; to isté platí podľa § 7 ods. 10 vyhlášky aj
pre prvotné overenie takýchto meradiel po vykonanej oprave.

9.6.7.1.3 Subjekty určené na posudzovanie zhody – notifikované osoby.

Notifikovanou osobou je podnikateľ alebo iná právnická osoba, ktorú členský štát Európskej
únie oznámil orgánom Európskych spoločenstiev a všetkým členským štátom Európskej únie ako
osobu poverenú na vykonávanie posudzovania zhody (viď aj kap. 9.5.2).
Notifikované osoby môžu vykonávať úlohy súvisiace s posudzovaním zhody v rámci rozsahu ich
notifikácie na území všetkých členských štátov alebo aj tretích krajín.
Výrobcovia si môžu sami vybrať notifikovanú osobu menovanú na vykonávanie príslušného
postupu posúdenia zhody. To neplatí v prípade zmeny existujúceho certifikátu.
V Slovenskej republike sú v súčasnosti dve notifikované osoby - Slovenská legálna metrológia
(identifikačné číslo 1432) a Slovenský metrologický ustav (identifikačné číslo 1781).
Aktuálny zoznam notifikovaných osôb je na internetových stránkach:
http://europa.eu.int/comm/enterprise/newapproach/legislation/nb/notified_bodies.htm/
http://ec.europa.eu/enterprise/newapproach/nando/

9.6.7.2. Uvádzanie na trh určených meradiel podľa zákona o metrológii a metrologická

kontrola po ich uvedení na trh.
Medzi určené meradlá uvádzané v tejto časti nepatria meradlá uvádzané na trh podľa nariadenia
vlády 399/1999, 572/2001 a 294/2005, uvádzané na trh v prechodnom období v zmysle kap.
9.6.3.1.2.2 a v zmysle tab. 2.
Metrologickej kontrole pred uvedením na trh podliehajú meradlá, ktoré sú iné ako druhy
meradiel definovaných v nariadení vlády 399/1999, 572/2001 a 294/2005.

9.6.7.2.1. Spôsob uvádzania určených meradiel na trh podľa zákona o metrológii.

Spôsob uvádzania určených meradiel na trh je uvedený v tab. 3.
Určené meradlá, ktorých platnosť rozhodnutia o schválení typu uplynula a ktoré sú v
prevádzke, možno podľa § 11 ods. 8 zákona 142/2000 používať aj naďalej, ak pri overení
vyhovejú požiadavke najväčšej dovolenej chyby na daný druh meradla, platnej ku dňu
overenia.
Z uvedeného ustanovenia zákona vyplýva, že pri overení meradla, ktorého platnosť
rozhodnutia o schválení typu ešte neuplynula, sa postupuje podľa predpisu platného v čase
schválenia typu. Týmito predpismi sú napr. technické predpisy metrologické (TPM), resp.
podnikové normy ÚNM (PNÚ), ktoré pred nadobudnutím účinnosti zákona 142/2000
stanovovali technické požiadavky, metrologické požiadavky a metódy skúšania pri overení.
 76

9.6.7.2.2. Výkon metrologickej kontroly.

Metrologickú kontrolu podľa zákona 142/2006 vykonáva Slovenský metrologický ústav (SMU) a
vo vymedzenom rozsahu aj Slovenská legálna metrológia ako určená organizácia, a podnikatelia
alebo iné právnické osoby, ktoré boli rozhodnutím úradu autorizované podľa § 24 zákona 142/2000.

Tabuľka 3. Uvádzanie na trh meradiel iných ako definovaných v nariadení vlády 399/99, 572/01
a 294/05.
Spôsob uvedenia na trh a právny
predpis pre uvedenie na trh
Schválenie typu a prvotné
overenie určeného meradla podľa
z. 142/00, z. 431/04 a v. 210/00
v znení neskorších predpisov
podľa príloh k tejto vyhláške.
Uvádzať na trh možno iba určené
meradlá s platným rozhodnutím
o schválení typu Európskych
spoločenstiev alebo s pltným
rozhodnutím o národnom
schválení typu.
Uvádzať na trh takéto meradlá
možno iba do konca platnosti
rozhodnutia o schválení typu.
Pokiaľ nie je v rozhodnutí
o schválení typu uvedená jeho
platnosť, potom končí dňom
31.3.2009.
Relevantné STN Metrologická kontrola po uvedení
na trh
Prehľad všeobecne záväzných Následné overenie po oprave podľa
právnych predpisov a STN z. 142/00
z oblasti metrológie obsahuje CD Tieto overenia sa vykonávajú
„Aktuálna metrologická počas platnosti schválenia typu
legislatíva“ (sms@smu.gov.sk) podľa predpisu platného v čase
schválenia typu.
Týmito predpismi sú najmä TPM
a PNÚ.
Po nadobudnutí účinnosti zákona
sú to prílohy k vyhláške 210/00.
Po skončení platnosti rozhodnutia
o schválení typu sa vykonáva
následné overenie, resp. prvotné
overenie po oprave, pričom
podmienkou overenia je splnenie
požiadavky na najväčšiu dovolenú
chybu na daný druh meradla
platnej ku dňu overenia.
V súčasnosti sú tieto požiadavky
stanovené v prílohách k vyhláške.

9.6.8. Značky.
Prehľad značiek umiestňovaných na určené meradlá je v tab. 4.

9.6.9. Orgány dohľadu a metrologického dozoru.

Slovenský metrologický inšpektorát (SMI) je orgán dohľadu nad určenými meradlami
uvedenými na trh na základe posúdenia zhody podľa § 30 zákona 264/1999 a orgán metrologického
dozoru nad plnením ustanovení zákona o metrológii podľa § 33 zákona 142/2000.

9.6.10. Dohľad notifikovanej osoby.

Nariadenie vlády 399/1999 a 294/2005 obsahujú v príslušných moduloch posudzovania zhody
dohľad nad schváleným systémom kvality Tento dohľad vykonáva notifikovaná osoba a jeho
účelom je zabezpečiť, aby výrobca riadne plnil povinnosti vyplývajúce zo schváleného systému
kvality. Tento dohľad nie je dohľadom na trhu ani metrologickým dozorom podľa kap. 9.6.5.

Tabuľka 4.: Prehľad a príklady grafického znázornenia značiek na určených meradlách

Označenie podľa nv. 399/99 CE XX M YYYY XX je posledné dvojčíslo roka,
Označenie CE, zelená nálepka v ktorom sa značka zhody vydala
v tvare štvorca s rozmerami aspoň YYYY je identifikačný kód
12,5x15,5 mm, na ktorej je veľké notifikovanej osoby
písmeno M vytlačené čiernou
farbou a identifikačný kód
notifikovanej osoby a nápisy podľa
prílohy č. 4 nariadenia(okrem
iných posledné dvojčíslo roka,
v ktorom sa značka zhody vydala)
Označenie podľa nv. 572/01 CE YYYY YYYY je identifikačný kód
notifikovanej osoby
Označenie podľa nv. 294/05 CE MXX YYYY M XX je doplnková metrologická
 77

značka
XX je posledné dvojčíslo roku
umiestnenia doplnkovej
metrologickej značky na meradlo
YYYY je identifikačný kód
notifikovanej osoby

Druh značky podľa Národné značky Značky Európskych Značky uznané podľa §37
zákona o metrológii spoločenstiev zákona o metrológii
Značky schváleného typu TSK XXX/YY-ZZZ Obr. 5. Značka TSK XXX/YY-ZZZ
a osobitné značky P TSK XXX/YY-ZZZ schváleného typu P TSK XXX/YY-ZZZ
TSK/NM XXX/YY-ZZZ Európskych TSK/NM XXX/YY-ZZZ
NTSK spoločenstiev NTSK
(ako obr. 1-4 v prílohe) Obr. 6. Značka (ako obr. 1-4 v prílohe)
schváleného typu Značka pôvodného
Európskych schválenia typu sa
spoločenstiev nemusí umiestniť na
s obmedzením meradlo. Pôvodné
Obr. 7. Značka schválenie typu je
schváleného typu schválenie, na základe
Európskych ktorého sa uznali
spoločenstiev pre výsledky skúšok meradla
meradlá, ktoré na účely schválenia typu
nepodliehajú prvotnému v SR (vykonané
overeniu v členskom štáte EU,
Obr. 8. Osobitná značka členskom štáte
Európskych európskeho
spoločenstiev označujúca hospodárskeho priestoru
meradlo, ktoré alebo v štáte, ktorý má
nepodlieha schváleniu s EÚ uzavretú
typu medzinárodnú zmluvu)
(čísla obrazov v prílohe)

Overovacie Obr. 9. Overovacia značka SMU alebo SLM Príklad prvej Príklad overovacej
značky Obr. 11 Značka čiastočného overenia a druhej časti značky meradla,
Obr. 10 Overovacia značka autorizovanej značky prvotného ktoré bolo
osoby overenia predmetom uznania
Dvojčíslo roku, v ktorom sa meradlo Európskych prvotného overenia
overilo, doplňujúce overovaciu značku spoločenstiev vykonaného
SMU alebo SLM (razidlo) Obr. 12 v zahraničí
Dvojčíslo roku, v ktorom sa meradlo Údaj 04 označuje
overilo, doplňujúce overovaciu značku posledné dvojčíslie
SMU alebo SLM (plombovacie roku overenia
kliešte, vypaľovadlo)
Dvojčíslo roku, v ktorom sa meradlo Príklad prvej
overilo, doplňujúce overovaciu značku a druhej časti
autorizovanej osoby (razidlo) značky prvotného
Dvojčíslo roku, v ktorom sa meradlo overenia
overilo, doplňujúce overovaciu značku Európskych
autorizovanej osoby (plombovacie spoločenstiev
kliešte, vypaľovadlo)

Prehľad platných značiek na meradlách uvedených na trh podľa predošlých právnych úprav
XXX – odbor merania
YY – rok schválenia/certifikácie typu
ZZZ – poradové číslo
NNN – číslo skúšobne
 78

Druh značky Značky schváleného/certifikovaného typu

Značky schváleného typu pred nadobudnutím XXXX XXXX
účinnosti z. 505/90 Zb. A ČS
YY − ZZZ YY − ZZZ
Značky schváleného typu po nadobudnutí účinnosti TCS XXX/YY – ZZZZ
zákona č. 505/90 Zb.
TSQ XXX/YY-ZZZ
Značka certifikovaného typu (od začiatku certifikácie a) značka zhody
typov meradiel v roku 1998) YY
C NNN
b) identifikačný kód typu meradla:
XXX/YY-ZZZ
Značka zhody podľa nv. 399/1999 Z.z. v znení nv. CSK
150/2002 do vstupu SR do EÚ.

10. PRACOVNÉ MERADLÁ NEURČENÉ

Pracovné meradlá neurčené sú meradlá, ktoré nie sú etalónmi a ani určenými meradlami. Táto
kategória meradiel je v praxi najpočetnejšia. Členia sa nielen podľa druhu, ale aj podľa meracích
rozsahov a presností. O ich správnosti rozhoduje sám užívateľ, bez kontroly zo strany orgánov štátnej
správy. Jednotnosť, správnosť a presnosť pracovných meradiel zabezpečuje v potrebnom rozsahu
užívateľ kalibráciou. Pracovné meradlá sa kalibrujú vhodnou metódou a vhodným druhom etalónu,
ktorý zodpovedá požadovanej presnosti meradla.
V zmysle novelizácie podľa z. 431/04:
Ak sa meranie uskutočňuje podľa osobitného predpisu a nevykonáva sa určeným meradlom,
musí sa vykonať kalibrovaným meradlom. (§9, ods. 7)
Kalibráciu vykonáva:
1. ústav
2. určená organizácia
3. akreditované kalibračné laboratórium
4. kalibračné laboratórium, ktoré má preukázateľne zabezpečenú nadväznosť etalónov na
národné etalóny, ostatné etalóny alebo etalóny zahraničných subjektov s porovnateľnou
metrologickou úrovňou. (§9, ods. 8).

Kalibrácia je súbor úkonov, ktoré za určených podmienok dávajú vzťah medzi hodnotami
indikovanými meradlom (meracím systémom) a medzi príslušnými známymi hodnotami meranej
veličiny. Zahŕňa v sebe i proces nadväznosti pracovného meradla na určené meradlo (etalón), resp.
prenos hodnôt z etalónu na kalibrované meradlo s určením hodnôt neistôt kalibrácie. Výsledok
kalibrácie dovoľuje určiť korekcie k indikáciám meradla. Kalibráciou môžeme určiť aj iné
metrologické vlastnosti, ako sú napr. efekty ovplyvňujúcich veličín. Kalibrácii nemusí predchádzať
skúška typu. Môže sa vykonať aj bez toho, aby boli k dispozícii predpisy stanovujúce požiadavky
kladené na meradlo, resp. inštrukcie na jeho kalibráciu. Preto sa kalibrácia môže všeobecne považovať
za zložitejšiu a náročnejšiu činnosť, ako je skúška pri overovaní (určených – legálnych meradiel). Tá
vychádza z určitých znalostí metrologických vlastností meradla získaných pri skúške typu a môže byť
preto podstatne jednoduchšia.

Kalibrácia meracieho zariadenia ako technické porovnanie meracieho zariadenia s etalónom

predstavuje prvú fázu metrologického konfirmačného procesu meracieho zariadenia. Na ňu
naväzujúca metrologická verifikácia (zodpovedá zariadenie požiadavkám, predpisom, zákonom?)
zahŕňa aj overovanie určených meradiel.

V niektorých krajinách sa pre kalibráciu (experimentálna činnosť) a certifikáciu (oficiálne

potvrdenie výsledku kalibrácie) meradiel používa spoločný názov atestácia meradiel.
 79

Výsledok kalibrácie sa zaznamená do dokumentu, ktorý sa nazýva kalibračný certifikát

(kalibračný protokol, list, certifikát o kalibrácii). Kalibračný certifikát je základným dokladom o
nadväznosti meradla - etalónu na etalóny vyšších rádov. Požiadavky na kalibračný certifikát sú bližšie
opísané v kapitole 10.1.2.12.

Podľa zákona č. 431/2004 § 9 odsek 8 kalibráciu vykonáva

a. ústav (SMÚ),
b. určená organizácia,
c. akreditované kalibračné laboratórium,
d. kalibračné laboratórium, ktoré má preukázateľne zabezpečenú nadväznosť etalónov na
národné etalóny, ostatné etalóny alebo na etalóny zahraničných subjektov
s porovnateľnou metrologickou úrovňou.

Poznámka: V literatúre sa spomína kalibračná značka „C“. Táto bola definovaná v § 20 zákona 505/90
a v § 7 vyhlášky 69/91, ktorých platnosť skončila v roku 2000.

Poznámka: V literatúre sa často uvádza pojem Stredisko kalibračnej služby (SKS). Podľa § 20 zákona
505/1990 (platný do roku 2000) ÚNMS SR mohol akreditovať organizáciu na jej žiadosť ako stredisko
kalibračnej služby na poskytovanie metrologických služieb pre iné organizácie a prideliť jej kalibračnú
značku.

10.1. Požiadavky na činnosť skúšobných a kalibračných laboratórií

Slovenská národná akreditačná služba (SNAS) zabezpečuje, popri ďalších činnostiach,

akreditáciu kalibračných laboratórií. Akreditačný orgán, ktorý uznáva spôsobilosť skúšobných a
kalibračných laboratórií môže používať ako základ na akreditáciu normu EN ISO/IEC 17025:2005 STN
01 5253 (nahrádza normu STN EN 45001:1991 v celom rozsahu). S normou súvisia zákony č.
264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a zákon č.
142/2000 Z. z. o metrológii. Norma zároveň stanovuje požiadavky, týkajúce sa seriózneho
manažmentu a požiadavky, týkajúce sa technickej spôsobilosti na vykonávanie určitých typov skúšok alebo
kalibrácií.

Nárast využívania systémov manažérstva kvality všeobecne zvýšil potrebu zabezpečiť, aby
laboratóriá, ktoré tvoria časť väčšej organizácie alebo ponúkajú aj iné služby, mohli vyvíjať činnosť podľa
systému manažérstva kvality, ktorý je v zhode s ISO 9001 a s touto medzinárodnou normou. Preto sa
venovala pozornosť tomu, aby sa systémom kvality laboratória pokryli všetky požiadavky noriem ISO 9001
významné pre oblasť skúšobných a kalibračných činností.

Medzinárodné uznávanie výsledkov skúšok a kalibrácií sa zjednoduší, ak sú laboratóriá v

súlade s normou STN 17 025 a ak získajú akreditáciu od akreditačných orgánov, ktoré využívajú túto
normu. Uvedená norma stanovuje všeobecné požiadavky na spôsobilosť vykonávať skúšky alebo
kalibrácie vrátane vzorkovania. Zahŕňa skúšanie a kalibrácie, ktoré sa vykonávajú použitím
normalizovaných metód, nenormalizovaných metód a metód vyvinutých laboratóriom. Vzťahuje sa
na všetky organizácie, ktoré vykonávajú skúšky alebo kalibrácie. Platí pre všetky laboratóriá bez
ohľadu na počet ich pracovníkov alebo na veľkosť rozsahu skúšobných alebo kalibračných činností.
Norma je určená na použitie v laboratóriách pri rozvoji ich systémov kvality a riadiacich a technických
systémov, ktorými sa riadi ich prevádzka. Pri potvrdzovaní alebo uznávaní spôsobilosti laboratórií ju
môžu využívať aj zákazníci laboratórií, kontrolné úrady a akreditačné orgány.

Kalibračné strediská sú metrologické pracoviská organizácií, ktoré majú prístrojové,

priestorové a personálne podmienky na vykonávanie kalibrácie pracovných meradiel. Môžu
zabezpečovať jednotnosť a správnosť pracovných etalónov a pracovných meradiel bez akreditácie.
Nemajú oprávnenie dokladovať svoju činnosť v systémoch riadenia kvality, ako to môžu robiť
akreditované kalibračné laboratóriá. Pracovisko musí mať vhodný etalón, vhodnú metodiku
 80

nadviazania pracovného meradla na etalón, kvalifikovaný personál. Musí zabezpečiť požadované

hodnoty ovplyvňujúcich veličín. Jednotnosť a správnosť kalibrácie v týchto laboratóriach sa
zabezpečuje koordináciou s orgánmi štátnej správy v oblasti metrológie.

SMÚ zabezpečuje uchovávanie a medzinárodné porovnávanie národných etalónov jednotiek

a ich stupníc a v súčinnosti s určenou organizáciou (SLM) a akreditovanými kalibračnými
laboratóriami odovzdávanie ich hodnôt na etalóny a iné meradlá, používané v hospodárstve.

Všeobecné požiadavky na činnosť skúšobných a kalibračných laboratórií sa opierajú o

príslušné predpisy EAL a MSA 0104-97 v súlade s EN 45013. Môžu sa rozčleniť na požiadavky na
manažment a technické požiadavky laboratória.

10.1.1. Požiadavky na manažment skúšobných a kalibračných laboratórií

10.1.1.1. Systém manažérstva kvality

Kalibračné laboratórium musí vypracovať, zaviesť a udržiavať systém manažérstva kvality,

ktorý je vhodný na príslušnú oblasť použitia. Tento systém odpovedá typu, rozsahu a objemu
skúšobných resp. kalibračných činností, ktoré sa v laboratóriu vykonávajú. Laboratórium v ňom
dokumentuje svoje zámery, systémy, programy, postupy, pokyny a zistenia, aby bolo schopné
zabezpečiť kvalitu výsledkov skúšok, resp. kalibrácie. Musia sa definovať zámery a ciele, ktoré chce
laboratórium dosiahnuť prostredníctvom zavedenia systému manažérstva kvality. Dokumentácia
zámerov a cieľov sa spracováva do podoby príručky kvality.

Požiadavky na formálnu úpravu a základnú štruktúru (obsah) príručky kvality sú uvedené

v STN ISO 17 025 a rozpracované v MSA 0101-98 "Návod na vypracovanie príručky kvality", resp.
MSA 0102-98 Pokyny na vypracovanie príručky kvality metrologického laboratória.

10.1.1.2. Organizácia a manažment

Laboratórium alebo organizácia, ktorej súčasť tvorí laboratórium, má právnu identitu.

Laboratórium musí plniť všetky požiadavky, ktoré sa naň kladú, bez ohľadu na to, či prácu vykonáva
vo svojich stálych zariadeniach alebo mimo nich, resp. v dočasných prípadne mobilných zariadeniach.
V prípade, že laboratórium tvorí súčasť organizácie, ktorá vykonáva inú činnosť ako sú skúšky, resp.
kalibrácia meradiel, zistia sa možné konflikty záujmov všetkých zamestnancov, ktorí sa zúčastňujú na
skúškach, resp. kalibračných činnostiach laboratória.

Laboratórium:
- má vedúcich pracovníkov, ktorí majú kompetencie a prostriedky potrebné na plnenie svojich
povinností,
- manažment a personál nie sú vystavení obchodným, finančným a iným tlakom, ktoré by mohli
mať nepriaznivý dopad na kvalitu ich práce,
- chráni dôverné informácie a vlastnícke práva svojich zákazníkov,
- bráni činnostiam, ktoré by mohli mať dopad na dôveru v jeho spôsobilosť, nestrannosť,
úsudok alebo hodnovernosť,
- určuje svoje miesto v materskej organizácii ako aj vzťahy medzi manažmentom, technickými
a podpornými službami a systémom riadenia kvality,
- definuje zodpovednosť, právomoci a vzájomné vzťahy všetkých zamestnancov; ktorí
ovplyvňujú kvalitu skúšok, resp. kalibrácií,
- zabezpečuje primeranú kontrolu pracovníkov vykonávajúcich skúšky alebo kalibračné
činnosti,
- disponuje technickým manažmentom, zodpovedným za technické činnosti a zabezpečenie
prostriedkov na dosahovanie požadovanej kvality laboratórnych činností,
- určuje jedného zamestnanca za manažéra kvality, ktorý bez ohľadu na ďalšie povinnosti a
kompetencie zodpovedá za plnenie a dodržiavanie príslušných požiadaviek kvality.
 81

Pritom si treba uvedomiť, že môže nastať požiadavka, aby laboratórium bolo laboratórium
tretej strany. Takéto laboratórium bude musieť predložiť zákazníkom a ostatným zainteresovaným
stranám dôkazy o svojej nezávislosti a nestrannosti.

V prípade laboratórií s malým počtom zamestnancov môžu jednotlivci zastávať viacero

funkcií naraz. Teda manažér kvality môže súčasne zastávať funkciu technického vedúceho laboratóriá
alebo jeho zástupcu; prípadne môže byť manažérom kvality vo viacerých laboratóriách. Vo väčších
laboratóriách môže mať manažér kvality svojho zástupcu.

10.1.1.3. Riadenie dokumentácie a informácií

Súčasť dokumentácie kvality laboratória tvoria postupy v oblasti riadenia dokumentácie a

informácií. Dokumentácia môže obsahovať napr. predpisy, normy, skúšobné a kalibračné metódy a iné
normatívne dokumenty, výkresy, špecifikácie, pokyny a príručky týkajúce sa skúšobných alebo
kalibračných vzoriek. Dokument pritom predstavuje ľubovoľné informácie alebo pokyny vrátane
vyhlásení o zámeroch, učebníc, postupov, špecifikácií, kalibračných tabuliek, grafov, plagátov,
oznamov, memoránd, softvéru, plánov, výkresov a podobne. Dokumenty sa môžu nachádzať na
rôznych médiách. Môžu mať formu trvalých záznamov alebo sa môžu nachádzať na elektronických
nosičoch v digitálnej, analógovej, fotografickej alebo textovej podobe.

Všetky dokumenty pre pracovníkov laboratória, ktoré tvoria súčasť systému manažmentu
kvality, sa pred vydaním preverujú a schvaľujú na používanie. Treba vypracovať dokument definujúci
aktuálny stav revízie dokumentov v systéme riadenia kvality. Zabráni sa tak používaniu neplatnej
alebo zastaranej dokumentácie. Prijaté postupy zabezpečia, že:
- autorizované vydania príslušných dokumentov sú dostupné na všetkých pracoviskách
laboratória,
- dokumenty sa pravidelne preverujú a v prípade potreby upravujú,
- neplatné alebo zastarané dokumenty sa ihneď sťahujú z používania,
- zastarané dokumenty, ktoré v závažných prípadoch ostávajú v platnosti, sa vhodne označia.

Jednotné označenie všetkých dokumentov v laboratóriu obsahuje:

- dátum vydania, resp. číslo revízie,
- celkový počet strán, prípadne označenie konca dokumentu,
- meno pracovníka zodpovedného za vydanie dokumentu.

Zmeny dokumentov preverujú a schvaľujú tí istí pracovníci, ktorí vykonali preverenie

pôvodného dokumentu prípadne ho schválili. Charakter zmeny sa môže definovať priamo v
dokumente alebo v jeho prílohách.

Dokumentácia laboratória sa týka aj všetkých žiadostí, ponúk alebo zmlúv ohľadom skúšky
alebo kalibrácie. V tomto prípade laboratórium preskúma a zabezpečí:
- vhodné definovanie, dokumentovanie a pochopenie požiadaviek zákazníka, vrátane použitých
metód,
- prostriedky a zdroje, ktoré mu umožňujú splniť kladené požiadavky,
- prijateľnosť zmluvy pre laboratórium a jej súlad s pôvodnou verziou žiadosti, resp. ponuky,
- výber vhodnej skúšobnej, resp. kalibračnej metódy.

Zmluva môže mať formu písomnej alebo ústnej dohody o poskytnutí skúšobných alebo
kalibračných služieb. Okrem toho treba dokumentovať aj dôležité rozhovory so zákazníkom o jeho
požiadavkách alebo o výsledkoch práce počas obdobia plnenia zmluvy alebo vybavovania žiadosti.

V prípade jednoduchých úloh sa odporúča uvedenie dátumu a mena pracovníka laboratória,

ktorý zodpovedá za plnenie zmluvy. V prípade nových, zložitých alebo zdokonalených skúšobných,
resp. kalibračných úloh treba viesť podstatne podrobnejšie záznamy.
 82

10.1.1.4. Zadávanie skúšok a kalibrácie subdodávateľom

Ak chce laboratórium zadať niektoré skúšky alebo kalibračné úlohy inému laboratóriu, musí
si od zákazníka vyžiadať písomný súhlas. Keď si laboratórium musí objednať určité práce v dôsledku
nepredvídaných okolností, objednávku zadáva kompetentnému subdodávateľovi. Laboratórium musí
vedieť dokázať, že jeho subdodávateľ je schopný vykonať príslušné činnosti a že spĺňa tie isté
požiadavky na zadanú prácu ako objednávajúce laboratórium. Pritom laboratórium vždy ručí za
spôsobilosť vybraného subdodávateľa.

10.1.1.5. Obstarávanie služieb a dodávok

Laboratórium využíva iba tie služby a dodávky, ktoré majú primeranú kvalitu a potvrdzujú
jeho dôveru vo výsledky skúšok, resp. kalibrácií. Keď nie sú k dispozícii formálne dokumenty,
potvrdzujúce kvalitu objednaných služieb a dodávok, laboratórium musí vypracovať postupy
zabezpečujúce plnenie požiadaviek kladených na služby a dodávky. Pritom sa vedú záznamy o
vykonaných krokoch. Takisto by sa mali viesť záznamy o hlavných dodávateľoch, od ktorých sa
nakupujú služby a tovary potrebné na vykonávanie skúšok alebo kalibrácií. Tieto záznamy by mali
obsahovať všetky osvedčenia dodávateľov o zabezpečení kvality, ktoré sú k dispozícii.

10.1.1.6. Služby zákazníkovi a spätná väzba

Laboratórium požaduje od svojich zákazníkov spoluprácu, ktorej cieľom je objasnenie

žiadosti zákazníka a sledovanie výkonu laboratória pri objednaných prácach. Pritom sa môže umožniť
prístup zákazníkovi do laboratória a jeho účasť na skúškach, resp. kalibráciách, ktoré sa pre neho
vykonávajú. Prístup do laboratória nemôže odporovať predpisom o zachovaní mlčanlivosti, ktorá sa
týka prác na zákazkách ostatných zákazníkov ani bezpečnostným predpisom. Zabezpečí sa aj príprava,
balenie a expedícia skúšobných, resp. kalibračných vzoriek, ktoré zákazník potrebuje na kontrolu.
Kontakt so zákazníkom treba udržiavať počas všetkých prác. Odporúča sa zaistenie spätnej väzby od
zákazníkov. Laboratórium by malo informovať zákazníka o prípadnom oneskorení skúšok alebo
kalibrácií. Okrem toho laboratórium musí mať fungujúci postup riešenia sťažností alebo inej formy
spätnej väzby od zákazníkov alebo iných strán. Vedú sa záznamy o všetkých sťažnostiach, šetreniach
a nápravných činnostiach, ktoré laboratórium následne prijalo.

10.1.1.7. Kontrola nekvalitných skúšok a kalibrácií

Laboratórium má vypracovaný postup, ktorý sa uplatňuje vtedy, keď sa zistí, že niektorý

aspekt skúšobných alebo kalibračných činností prípadne výsledky práce nesúhlasia s postupmi
laboratória alebo s požiadavkami zákazníka. Treba zabezpečiť:

a) Rozdelenie právomocí a kompetencií na kontrolu nekvalitnej práce.

b) Definovanie prijatých opatrení po zistení nesplnenia požiadaviek.
c) Hodnotenie závažnosti nekvalitnej práce.
d) Zastavenie prác a prípadné zadržanie správ alebo certifikátov.
e) Okamžité prijatie nápravných opatrení a rozhodnutí o prijateľnosti práce nespĺňajúcej
stanovené kritériá.
f) Zrušenie výsledkov nekvalitnej práce, ktoré už boli predložené zákazníkom.
g) Definovanie zodpovednosti za vydanie povolenia, aby sa pokračovalo v začatej činnosti.

Ak sa zistí, že nekvalitná práca by sa mohla opakovať, prípadne pri pochybnosti o práci

laboratória v súlade s vlastnými zámermi a postupmi, treba ihneď prijať nápravné činnosti.
 83

10.1.1.8. Nápravné činnosti

Laboratórium musí vypracovať postupy na realizáciu nápravných činností v prípade zistenia

nekvalitnej práce. Každá prijatá nápravná činnosť musí byť primeraná závažnosti problémov, a teda aj
rizík; ktoré z nich vyplývajú. Výsledkom prešetrenia nápravných činností sú zmeny pracovných
postupov. Nápravné činnosti zahŕňajú aj zisťovanie hlavných príčin problémov. Často je to najťažšia
úloha, patrí však neodmysliteľne ku každej nápravnej činnosti. Treba pritom vykonať dôkladnú
analýzu všetkých príčin, ktoré mohli spôsobiť vznik problémov. Môžu tam patriť napríklad:
- predmety skúšky alebo kalibrácie,
- požiadavky zákazníka,
- špecifikácie vzoriek,
- metódy a postupy,
- schopnosti a kvalifikácia zamestnancov,
- spotrebné materiály,
- zariadenie a jeho kalibrácia.

Po zavedení opatrení laboratórium sleduje ich výsledky. Zabezpečí sa tak účinná realizácia
prijatých činností na prekonanie problémov. Ak zistené nedostatky alebo odchýlky spochybnia
dodržiavanie príslušných zámerov, postupov alebo ustanovení zo strany laboratória, treba ihneď
zabezpečiť okamžitý audit (previerku) príslušných oblastí činnosti. Audity sa často vykonávajú po
zavedení nápravných činností, aby sa potvrdila ich účinnosť.

10.1.1.9. Preventívne činnosti

Aby sa definovali možné zdroje nedostatkov a spôsoby ich odstránenia, všetky pracovné
postupy sa pravidelne revidujú. Preventívna činnosť je proces, ktorého cieľom je skôr definovanie
možnosti zlepšenia ako reakcia na zistené problémy alebo sťažnosti. Vhodnú pomôcku predstavujú
nástroje komplexného manažérstva kvality (Total Quality Management - TQM). Po zavedení
preventívnych opatrení laboratórium sleduje výsledky, aby sa zistil krok v príslušnej pracovnej oblasti.
Overí sa tak účinnosť preventívnych činností.

10.1.1.10. Záznamy

Laboratórium musí vypracovať a aktualizovať postupy na definovanie, zbieranie, indexovanie,

sprístupňovanie, skladovanie, údržbu a používanie záznamov o kvalite a technických záznamov.

a) Záznamy o kvalite - poskytujú objektívny dôkaz o rozsahu plnenia požiadaviek kvality

alebo účinnosti systému manažérstva kvality. Patria sem:
- správy o interných auditoch,
- správy o preskúmaní manažmentom,
- záznamy o preventívnych činnostiach,
- záznamy o nápravných opatreniach.

b) Technické záznamy - súbory údajov a informácií získaných z vykonaných skúšok resp.

kalibrácií,
ktoré uvádzajú, či sa podarilo dosiahnuť stanovené parametre procesu alebo kvality. Patria sem:
- rôzne formuláre,
- zmluvy,
- pracovné tabuľky,
- príručky,
- kontrolné listy,
- pracovné poznámky,
- kontrolné grafy,
- kalibračné správy resp. certifikáty,
 84

- poznámky zákazníkov,
- správy a certifikáty vydané zákazníkom.

Laboratórium zabezpečuje uchovávanie informácií, ktoré by sa mohli vyžadovať pri riešení

prípadného budúceho sporu. Preto musia byť všetky záznamy čitateľné, vhodne uložené a musí byť
zabezpečená ich rýchla dostupnosť. Musí sa určiť a zaznamenať doba, počas ktorej sa budú záznamy
archivovať. Záznamy sa môžu uchovávať na ľubovoľných nosičoch (elektronicky alebo ako trvalé
tlačené záznamy). Musia sa držať na bezpečnom mieste a považujú sa za dôverné informácie.

Všetky zistenia a výpočty sa jasne a trvalo zaznamenávajú v okamihu ich vzniku. Ak sa v

záznamoch objavia chybné zistenia alebo výpočty, nesprávny údaj treba preškrtnúť. Nepripúšťa sa
vymazávanie, urobenie nečitateľným, zrušenie zápisu a zápis správnej hodnoty vedľa zápisu. Tieto
zmeny v záznamoch podpíše osoba, ktorá urobila opravu. Podobné opatrenia treba prijať aj v prípade
údajov uložených elektronicky.

10.1.1.11. Interné audity

Laboratórium pravidelne podľa vopred vypracovaného harmonogramu a podľa vopred

určených postupov vykonáva interné audity (previerky) svojich činností. Ich cieľom je zistenie, či
činnosť laboratória stále spĺňa požiadavky systému manažérstva kvality. Interné audity zahŕňajú
všetky procesy systému kvality. Audity vykonajú kvalifikovaní pracovníci, nezávislí od činnosti,
ktorá je predmetom auditu. Pracovníci nevykonávajú audit svojej vlastnej činnosti. Môže sa stať, že
zistenia auditu spochybnia účinnosť činností alebo správnosti prípadne platnosť výsledkov
laboratórnych skúšok alebo kalibrácií. V takom prípade treba včas prijať nápravné činnosti a písomne
informovať zákazníkov o možných nedostatkoch. Všetky zistenia auditu a z nich vyplývajúce
nápravné činnosti treba zaznamenať.

10.1.1.12. Preskúmanie manažmentom

Systém manažérstva kvality v laboratóriu a skúšobné, resp. kalibračné činnosti pravidelne

kontrolujú vedúci pracovníci laboratória. Zvyčajne sa to vykonáva 1x ročne. Výsledky treba
zapracovať do celkových plánov činnosti na nasledujúci rok. Zistenia týchto kontrol a z nich
vyplývajúcich činnosti treba zaznamenať.

10.1.2. Technické požiadavky na skúšobné a kalibračné laboratóriá

Aby laboratórium mohlo preukázať svoju technickú spôsobilosť pre daný typ skúšok alebo
kalibrácií, musí splniť určité technické požiadavky. Miera príspevku jednotlivých faktorov
k správnosti a spoľahlivosti skúšok, ako aj k celkovej neistote merania závisí od konkrétnej skúšky,
resp. kalibrácie. Tieto vplyvy je potrebné brať do úvahy pri vypracúvaní skúšobných, resp.
kalibračných metód a postupov, pri vzdelávaní a školení pracovníkov a pri výbere a kalibrácii
používaných zariadení.

10.1.2.1. Ľudský faktor

Vedenie laboratória zodpovedá za spôsobilosť všetkých pracovníkov, ktorí používajú

príslušné zariadenia, vykonávajú skúšky, resp. kalibrácie a prijímajú profesionálne rozhodnutia. V
tejto súvislosti musí mať vedenie laboratória definované požiadavky na osoby, zdokumentované ich
plnenie pre konkrétne osoby a zavedený systém udržiavania a zabezpečovania spôsobilosti osôb.

Veľkú pozornosť treba venovať cieľom v oblasti vzdelávania a schopností pracovníkov

laboratória. Laboratórium definuje vzdelávacie potreby a zabezpečuje školenie zamestnancov.
Niekedy sa od pracovníkov vykonávajúcich špecifické úlohy (napr. v prípade diagnostických skúšok)
vyžadujú osobné certifikáty.
 85

Laboratórium zodpovedá za splnenie požiadaviek na certifikáciu zamestnancov. Tieto

požiadavky môžu vyplývať zo zákona alebo sa stanovujú v normách platných pre dané odvetvie.

Pracovné náplne riadiacich a technických pracovníkov, ktorí sa zúčastňujú na skúškach a

kalibráciách, má laboratórium k dispozícii. Pracovné náplne sa dajú definovať rôzne, mali by však
obsahovať poverenie na:
- vykonávanie skúšok, resp. kalibrácií,
- plánovanie skúšok, resp. kalibrácií a vyhodnotenie ich výsledkov,
- spôsob zmeny, vývoja a potvrdzovania nových metód,
- vydávanie odborných posudkov,
- manažérske povinnosti.

Vedenie poverí pracovníkov vykonávaním určitých typov odberov vzoriek, skúšok, resp.
kalibrácií, vypracovaním protokolov o skúškach, resp. kalibračných certifikátov, používaním určitých
druhov zariadení alebo vydávaním odborných posudkov. Laboratórium vedie záznamy o spôsobilosti,
odbornej kvalifikácii, školení a praxi všetkých technických pracovníkov. Tieto záznamy musia
obsahovať dátum potvrdenia o získaní oprávnenia alebo o spôsobilosti.

10.1.2.2. Priestor a podmienky prostredia

Laboratórne vybavenie musí umožniť správne vykonávanie skúšok, resp. kalibrácií.

Prostredie, v ktorom sa odoberajú vzorky, prebiehajú skúšky, resp. kalibrácie, nesmie negatívne
ovplyvniť požadovanú kvalitu meraní. Na to treba vypracovať postupy zaisťujúce, aby prostredie
negatívne neovplyvňovalo zariadenia slúžiace na odber vzoriek, skúšky a kalibrácie. Ak sa zistí, že
podmienky prostredia môžu ohroziť výsledky skúšok, resp. kalibrácií, práce treba ihneď zastaviť. Je
potrebné tiež sledovať, kontrolovať a viesť záznamy o podmienkach prostredia. Skúšky a kalibrácia sa
musia skončiť, ak stav prostredia ohrozuje výsledky skúšania alebo kalibrácie. Susediace areály,
v ktorých sa vykonávajú vzájomne nezlučiteľné činnosti sa musia účinne oddeliť. Musia sa robiť
opatrenia, aby sa predišlo vzájomnej kontaminácii. Musí sa kontrolovať prístup a používanie miest
ovplyvňujúcich kvalitu skúšok a kalibrácií. Laboratórium musí určiť rozsah kontroly podľa daných
okolností. Musia sa urobiť opatrenia na zabezpečenie poriadku a čistoty v laboratóriu. Ak je potrebné,
musia sa na tento cieľ pripraviť špeciálne postupy.

10.1.2.3. Skúšobné, resp. kalibračné metódy, validácia metód

Laboratórium používa pri všetkých skúškach, resp. kalibráciách vhodné metódy, postupy, v
odôvodnených prípadoch aj určenie neistoty meraní a štatistické metódy analýzy údajov, ktoré sa
získali počas skúšok, resp. kalibrácií. Laboratórium musí mať návody na používanie všetkých
zariadení a pokyny na používanie a prípravu vzoriek potrebných pre skúšky, resp. kalibrácie. Všetky
postupy, pokyny, normy, príručky a odporúčania, ktoré sa týkajú práce laboratória, sa musia priebežne
aktualizovať. Pracovníci k ním musia mať neustály prístup.

Laboratórium používa skúšobné, resp. kalibračné metódy aj metódy na odber vzoriek, ktoré
spĺňajú požiadavky zákazníka a hodia sa na príslušné účely, najlepšie spracované vo forme vydaných
medzinárodných alebo národných noriem. Normy nie je potrebné prepisovať do podoby interných
pokynov. Keď zákazník neurčí konkrétnu metódu, laboratórium volí primerané metódy, ktoré sa už
publikovali v normách, vydali ich uznávané technické organizácie, prípadne sa publikovali v odbornej
tlači. Môže použiť aj svoje vlastné metódy.

Ak je potrebné použiť metódy nezahrnuté v štandardných špecifikáciách, musí ich schváliť

zákazník. Takéto metódy musia definovať požiadavky a ciele skúšky, resp. kalibrácie. Skúšobné a
kalibračné metódy a postupy sa vypracovávajú pred vykonaním skúšky, resp. kalibrácie. Pred
použitím sa musia podrobiť validácii a predložiť na vyjadrenie zákazníkovi. Majú obsahovať
prinajmenšom tieto informácie:
 86

a) oblasť použitia,
b) opis typu predmetov skúšky resp. kalibrácie,
c) parametre alebo množstvá, ktoré sa majú stanoviť,
d) zariadenia, prístroje, referenčné etalóny a materiály,
e) požadované podmienky prostredia, vrátane doby stabilizácie,
f) opis postupu skúšky, resp. kalibrácie,
g) kritériá a normy na schválenie, resp. zamietnutie výsledkov skúšky resp. kalibrácie,
h) údaje, ktoré sa majú zaznamenať, vrátane metód analýzy a prezentácie,
i) postup určovania neistoty.

Techniky, ktoré sa používajú na potvrdenie platnosti skúšobných kalibračných metód sú:

1. Kalibrácia pomocou etalónov alebo referenčných materiálov.

2. Porovnanie výsledkov s výsledkami získanými pomocou iných metód.
3. Medzilaboratórne porovnania.
4. Systematické hodnotenie vplyvov na výsledky skúšok, resp. kalibrácií.
5. Hodnotenie neistoty výsledkov.
6. Riadenie meracích procesov.

Validácia je potvrdenie preskúmaním a podaním objektívnych dôkazov, že požiadavky, ktoré

sa kladú na uvažované špecifické použitie sú splnené. Cieľom validácie skúšobných, resp.
kalibračných metód je potvrdenie faktu, že metódy sa hodia na plánované použitie a výsledky zaručujú
prijateľnú mieru neistoty. Výsledkom validácie je správa laboratória potvrdzujúca vhodnosť metódy
na daný účel. Validácia poskytuje poznatky o reprezentatívnosti, opakovateľnosť a možnosti
reprodukcie skúšobnej, resp. kalibračnej metódy. Takisto vyjadruje vplyv technických a personálnych
podmienok ako aj podmienok okolia na neistotu výsledkov. Vždy znamená porovnávanie nákladov,
rizík a technických možností. Laboratórium musí validovať neštandardné a laboratóriom
navrhnuté/vyvinuté metódy.

10.1.2.4. Určovanie neistoty merania

Kalibračné laboratórium musí mať k dispozícii postup na určenie neistoty merania pri
všetkých kalibráciách. Skúšobné laboratórium túto požiadavku plní vždy, keď zákazník požiada o
zistenie neistoty merania pri danej skúške, prípadne keď sa očakáva, že neistota merania ovplyvní
dodržanie danej špecifikácie. Pri určovaní neistoty výsledkov kalibrácií, resp. skúšok sa berú do úvahy
všetky významné prvky neistoty. Treba pri tom použiť vhodné analytické metódy.

10.1.2.5. Najlepšia meracia spôsobilosť

Kalibračné laboratórium musí mať vypracované postupy, ktorými určí svoju najlepšiu
meraciu spôsobilosť. Tieto postupy existujú pre konkrétne oblasti a všetky veličiny, resp. merania v
pôsobnosti laboratória. Vzhľadom na to, že predmet kalibrácie sa nespráva ideálne, najlepšia meracia
spôsobilosť zvyčajne býva menšia ako je skutočná neistota merania.

10.1.2.6. Kontrola údajov

Pri výpočtoch a prenosoch údajov sa vykonáva systematická kontrola. Keď sa na zber,

spracovanie, zaznamenanie, distribúciu, uloženie a vyvolanie údajov o skúške, resp. o kalibrácii
používa elektronické zariadenie, treba zabezpečiť:
- dostatočne podrobnú a overenú dokumentáciu o softvére,
- vypracovanie a zavedenie postupov na ochranu hodnovernosti údajov,
- údržbu počítačov a iných automatizovaných zariadení.
Ak laboratórium používa zakúpený softvér, môže sa použiť dokumentácia overená výrobcom.
 87

10.1.2.7. Zariadenie

Laboratórium disponuje zariadením na odber vzoriek, meracím a skúšobným zariadením,

ktoré sa vyžaduje na riadne vykonávanie skúšok, resp. kalibrácií. Zariadenie musí dosahovať
požadovanú presnosť a spĺňať špecifikácie príslušných skúšok, resp. kalibrácií. Pre hlavné veličiny
alebo hodnoty prístrojov, ktoré môžu podstatne ovplyvniť dosiahnuté výsledky, treba vypracovať
kalibračné programy. Zariadenie sa pred použitím podrobuje kalibrácii a kontrole. Obsluhuje ho
kompetentná a oprávnená obsluha, ktorá má k dispozícii aktualizované pokyny na používanie a údržbu
zariadenia. Aktualizované návrhy na použitie a údržbu (vrátane dodaných výrobcom) musia byť
dostupné. Každý komponent zariadenia sa jednotne označuje nálepkou, prípadne značkou alebo sa
inak identifikuje. O každom komponente zariadenia, ktoré má význam z hľadiska skúšok, resp.
kalibrácií, sa vedú záznamy, ktoré obsahujú prinajmenšom:
- označenie (názov) komponentu zariadenia,
- meno výrobcu, označenie typu a výrobné číslo,
- dátum prijatia a uvedenia do prevádzky,
- súčasné umiestnenie,
- stav, v akom sa zariadenie prevzalo,
- pokyny výrobcu alebo odkaz na ich zdroj,
- dátumy, výsledky a kópie správ a certifikátov o všetkých kalibráciách a kontrolách,
- nastavenia, preberacie podmienky a dátum ďalšej kalibrácie alebo kontroly,
- termíny vykonanej a plánovanej údržby,
- poškodenie, nefunkčnosť, zmeny alebo opravy zariadenia.

Aby sa zabezpečila správna funkcia zariadenia, treba ho chrániť pred poškodením a

pravidelne ho udržiavať, na čo je potrebné vypracovať postupy údržby. Zariadenie, ktoré vykazuje
podozrivé výsledky alebo sa ukázalo, že je poškodené, sa musí odstaviť z prevádzky. Takéto
zariadenie treba viditeľne označiť a uložiť na vhodnom mieste (izolovať, označiť štítkom, značkou...).

Laboratórium zistí dôsledky na predchádzajúcich skúškach, resp. kalibráciách. Potom nariadi

postup známy ako "Kontrola nekvalitnej práce". V prípade, že na upevnenie dôvery v stav
kalibračného, resp. skúšobného zariadenia treba vykonať skúšky, musí sa vypracovať príslušný
postup. Ak z kalibrácií vyplynie požiadavka vykonania korekcií, laboratórium vypracuje postupy na
správnu aktualizáciu všetkých kópií. V prípade použitia meracieho zariadenia pri skúškach, resp.
kalibráciách, prípadne pri odoberaní vzoriek na mieste treba prijať zvláštne postupy.

Laboratórium musí mať postupy na bezpečnú manipuláciu, prepravu, skladovanie,

používanie, údržbu meracích zariadení na zabezpečenie riadnej funkcie, aby sa zabránilo zneužitiu
a poškodeniu. Ak je to možné, všetky zariadenia pod kontrolou laboratória, vyžadujúce kalibráciu,
označiť štítkami, kódami alebo iným spôsobom identifikácie stavu kalibrácie, ktorý zahŕňa dátum
poslednej kalibrácie alebo kritérium rekalibrácie, ak sa vyžaduje.

10.1.2.8. Nadväznosť meraní

Všetky zariadenia, ktoré sa používajú pri skúškach, resp. kalibráciách (vrátane zariadení na
pomocné merania) a majú podstatný vplyv na presnosť alebo platnosť výsledkov skúšok, kalibrácií
alebo odberov vzoriek, sa musia pred uvedením do prevádzky podrobiť kalibrácii a prekontrolovať.
Treba vypracovať program a postup kalibrácií a kontrol zariadenia, vrátane používania referenčných
materiálov a etalónov. Tento program musí zabezpečiť nadväznosť meraní a kalibrácií vykonaných
laboratóriom na sústavu jednotiek SI alebo k prirodzenej konštante. Pritom treba poznamenať, že:
- nadväznosť na sústavu jednotiek SI sa dá dosiahnuť priamou alebo nepriamou nadväznosťou
na príslušný primárny etalón alebo na prírodnú fyzikálnu konštantu, ktorej hodnota je známa a
odporúča ju CGPM,
 88

- nadväznosť meraní sa zabezpečuje využitím kalibračných služieb laboratórií, ktoré sú schopné

preukázať nadväznosť a spôsobilosť. V takýchto laboratóriách sa kalibrujú referenčné alebo
pracovné etalóny,
- pojem identifikujúca metrologická špecifikácia znamená, že z kalibračného certifikátu musí
jasne vyplývať, s akou špecifikáciou sa merania porovnávali,
- pri používaní pojmov medzinárodný etalón a národný etalón sa predpokladá, že tieto etalóny
nesú znaky primárnych etalónov v oblasti realizácie systému jednotiek SI.

Ak sa nestanovilo, že neistota pri kalibrácii len veľmi málo ovplyvní celkovú neistotu merania
v súvislosti s výsledkom skúšky, v skúšobných laboratóriách sa uvedené požiadavky vzťahujú na
používané skúšobné a meracie zariadenia. Mieru splnenia uvedených požiadaviek určuje pomerný
prínos kalibračnej neistoty k celkovej neistote skúšky alebo merania.

Na kalibráciu a overovanie referenčných etalónov laboratórium vypracuje príslušný program a

postup. Referenčné etalóny kalibruje orgán schopný zabezpečiť ich nadväznosť. Referenčné etalóny
laboratória sa používajú výlučne na kalibráciu pracovných etalónov. Referenčné materiály sa
nadväzujú až k jednotkám sústavy SI alebo k medzinárodným, resp. národným certifikovaným
referenčným materiálom.

10.1.2.9. Odoberanie vzoriek

Laboratórium má k dispozícii postupy na odoberanie vzoriek. Tieto postupy sa používajú pri

odoberaní vzoriek z látok, matíc, materiálov alebo výrobkov a pri ich skúškach, resp. kalibráciách v
laboratóriu alebo na mieste. Súčasťou postupov je aj plánovaný postup odoberania vzoriek, ktoré sú k
dispozícii na mieste odberov.

10.1.2.10. Manipulácia s predmetmi skúšok a kalibrácie

Laboratórium má k dispozícii postupy na preberanie, manipuláciu, ochranu, uchovávanie

alebo likvidáciu predmetov skúšok, resp. kalibrácií. S tým je spojený systém na identifikáciu
predmetov skúšok, resp. kalibrácie. Táto identifikácia prebieha počas celého pobytu predmetu v
laboratóriu. Systém sa používa na zabránenie zámeny fyzických predmetov, resp. odkazov na ne v
záznamoch a v iných dokladoch. Systém v prípade potreby zahŕňa skupiny predmetov prípadne
zabezpečuje prenos predmetov v laboratóriu a mimo neho.

Pri preberaní predmetu skúšania alebo kalibrácie treba zaznamenať všetky odchýlky od
normálnych alebo stanovených podmienok, ktoré opisuje príslušná skúšobná alebo kalibračná metóda.
V prípade pochybností o vhodnosti daného predmetu na kalibráciu alebo skúšanie sa laboratórium
poradí so zákazníkom.

Počas skladovania, manipulácie, prípravy a skúšky (kalibrácie) laboratórium musí zabrániť

poškodeniu alebo zničeniu predmetu skúšky, resp. kalibrácie. Pritom dodržiava pokyny, ktoré
zákazník odovzdal spolu so vzorkou. Ak sa po skúškach počíta s opätovným uvedením predmetov
skúšky do prevádzky, treba im venovať zvýšenú starostlivosť a chrániť ich pred poškodením

10.1.2.11. Zabezpečovanie kvality výsledkov skúšok a kalibrácií

Kvalita výsledkov skúšok, resp. kalibrácií sa okrem pravidelných interných auditov

zabezpečuje kontrolou výsledkov skúšok, resp. kalibrácií. Táto kontrola obsahuje okrem iných aj tieto
prvky:
- plán internej kontroly kvality, ktorá sa vykonáva štatistickými metódami,
- účasť na medzilaboratórnych porovnaniach alebo programoch skúšok spôsobilosti,
- pravidelné používanie certifikovaných referenčných materiálov, resp. vnútorných kontrol
kvality,
- ďalšie skúšky, resp. kalibrácie tými istými alebo inými metódami,
 89

- opakované skúšky, resp. kalibrácie uschovaných predmetov skúšky, resp. kalibrácie,

- korelácia výsledkov z hľadiska rôznych vlastností toho istého predmetu.

10.1.2.12. Oznamovanie výsledkov

O výsledkoch jednotlivých skúšok, kalibrácií, série skúšok alebo kalibrácií, ktoré sa vykonajú v
laboratóriu, sa musia podávať presné, jasné, jednoznačné a objektívne správy v súlade s každým menovitým
pokynom obsiahnutým v skúšobnej alebo kalibračnej metóde.

Výsledky sa podávajú spravidla v protokole o skúške alebo v kalibračnom certifikáte (protokoly o

skúškach a kalibračné certifikáty sa niekedy nazývajú skúšobné certifikáty, prípadne kalibračné
protokoly) a musia zahŕňať všetky informácie vyžadované zákazníkom a potrebné na interpretáciu výsledkov
skúšky alebo kalibrácie a všetky informácie vyžadované použitou metódou. V prípade skúšok alebo
kalibrácií vykonávaných pre interných zákazníkov alebo v prípade písomnej dohody so zákazníkom možno
výsledky predkladať v zjednodušenej forme.

Protokoly o skúškach a kalibračné certifikáty

Každý protokol o skúške alebo kalibračný certifikát musí obsahovať aspoň nasledujúce informácie,
ak laboratórium nemá oprávnené dôvody požiadavku nesplniť:
- názov (napr. Protokol o skúške alebo Kalibračný certifikát);
- názov a adresu laboratória a miesto, kde sa vykonali skúšky alebo kalibrácie, ak sa líši od adresy
laboratória;
- jednoznačné identifikačné označenie protokolu o skúške alebo kalibračného certifikátu
(napr. jeho poradové číslo), označenie každej strany tak, aby sa zabezpečila identifikácia
strany ako časti protokolu o skúške alebo časti kalibračného certifikátu, a zreteľné
označenie konca protokolu o skúške alebo konca kalibračného certifikátu;
- meno a adresu zákazníka;
- identifikáciu použitej metódy;
- opis, podmienky a jednoznačné označenie predmetu/predmetov skúšky alebo kalibrácie;
- dátum prevzatia predmetu/predmetov skúšky alebo kalibrácie, ak je rozhodujúci pre
platnosť a použitie výsledkov, a dátum/dátumy vykonania skúšky alebo kalibrácie;
- odkaz na plán a postupy odberu vzoriek, ktoré sa použili v laboratóriu alebo ktoré použili
iné osoby, ak sú dôležité pre platnosť alebo použitie výsledkov,
- výsledky skúšky alebo kalibrácie spolu s meracími jednotkami, ak je to potrebné;
- meno, funkciu a podpis alebo rovnocenný dôkaz totožnosti osoby schvaľujúcej protokol o
skúške alebo kalibračný certifikát;
- upozornenie, že výsledky sa vzťahujú iba na predmet skúšky alebo kalibrácie, ak je to
dôležité.

Okrem požiadaviek, ktoré sú uvedené vyššie, kalibračné certifikáty musia obsahovať nasledovné
informácie, ak sú potrebné na interpretáciu výsledkov kalibrácie:
- podmienky (napr. stav prostredia), za ktorých sa vykonala kalibrácia a ktoré majú vplyv na
výsledky merania;
- neistoty merania prípadne vyhlásenie o súlade s uvedenou metrologickou špecifikáciou alebo jej
článkami;
- doloženie nadväznosti meraní

Ak je to potrebné na interpretáciu výsledkov skúšok, musia protokoly o skúškach naviac

obsahovať:
- odchýlky, rozšírenia alebo zúženia skúšobnej metódy a informácie o špecifických
skúšobných podmienkach, ako sú napr. podmienky prostredia;
- upozornenie na súlad/nesúlad s požiadavkami alebo špecifikáciami tam, kde treba;
- stanovené neistoty meraní tam, kde je to vhodné; informácia o neistote merania sa
vyžaduje v protokoloch o skúške, ak je dôležitá pre platnosť alebo použitie výsledkov
 90

skúšky, ak ju vyžadujú pokyny zákazníka alebo ak neistota ovplyvňuje súlad so

špecifikovanou hraničnou hodnotou;
- názory a interpretácie, ak je to vhodné a potrebné,
- ďalšie informácie, ktoré môžu vyžadovať určité metódy, zákazníci alebo skupiny
zákazníkov.

Protokoly obsahujúce výsledky vzorkovania musia okrem požiadaviek vyššie uvedených

obsahovať nasledujúce informácie, ak sú potrebné na interpretáciu výsledkov skúšok:
- dátum vzorkovania;
- jednoznačnú identifikáciu vzorkovanej látky, materiálu alebo výrobku (vrátane mena
výrobcu, označenia modelu, typu, určenia a výrobného čísla, ak je to vhodné);
- miesto odberu vzorky vrátane schém, náčrtov alebo fotografií;
- odkaz na plán vzorkovania a použité postupy;
- podrobnosti o stavoch prostredia, ktoré môžu počas vzorkovania ovplyvniť interpretáciu
výsledkov skúšky;
- štandardnú alebo inú špecifikáciu metódy alebo postupu vzorkovania a odchýlky,
rozšírenia alebo zníženia tejto špecifikácie.

Kalibračný certifikát sa musí vzťahovať iba na veličiny a výsledky funkčných skúšok. Ak sa

urobí vyhlásenie o súlade so špecifikáciou, musí sa vyznačiť, ktoré články špecifikácie sa plnia alebo ne-
plnia. Ak je vyhlásenie o súlade bez výsledkov meraní a príslušných neistôt, laboratórium musí tieto
výsledky zaznamenať a uschovať na umožnenie budúceho odvolania na ne. Pri vyhlasovaní súladu sa musia
brať do úvahy neistoty meraní. Keď sa kalibrovaný prístroj nastavoval alebo opravoval, musia sa uvádzať
výsledky kalibrácie pred nastavením a po nastavení alebo po oprave, ak sú dostupné.

Kalibračný certifikát (alebo kalibračný štítok) nesmie obsahovať žiadne odporúčanie o

kalibračnom intervale okrem prípadov, kde sa to dohodlo so zákazníkom a vyžadujú to právne predpisy.

11. CHYBY MERANIA

Pri každom meraní sa dopúšťame chýb, ktoré sú nutným následkom nedokonalosti našich
zmyslov, nepresnosti meracích prístrojov a nemožnosti splniť presne isté podmienky merania, ako
napr. časová a miestna stálosť teploty, nepremennosť tlaku vzduchu, jeho vlhkosti a pod. Konečne i
rôzne rušivé vonkajšie vplyvy, ktoré nie je možné úplne odstrániť (otrasy, tepelné žiarenie, vonkajšie
magnetické pole), môžu mať vplyv na výsledok merania. I keď sa snažíme všetky nepriaznivé
okolnosti čo najviac zmierniť, musíme si byť vedomí toho, že dokonale presné merania neexistujú a
nemôžu byť už z toho dôvodu, že samotným meraním do istej miery meníme meranú veličinu, takže
presne brané, nameraná hodnota ani nemôže byť úplne totožná s pôvodnou hodnotou veličiny.

Najnázornejšie sa prejavuje existencia chýb tým, že pri opakovaní toho istého merania
nezískame (až na celkom náhodné prípady) úplne rovnaké výsledky. Túto rôznosť výsledkov
vysvetľujeme práve rôznosťou chýb, ktorých sme sa pri meraní dopustili, pričom veľkosti chýb sú
ovplyvnené tiež okolnosťou, že nie je možné opakovať žiadne meranie za úplne rovnakých
podmienok. Vplyvy, ktoré vedú k meracím chybám, je možné rozdeliť na dve hlavné skupiny:

1. Do prvej skupiny zahrňujeme vplyvy, ktoré sa vyskytujú pri danom spôsobe

merania pravidelne - sústavne, nakoľko záleží na povahe meracej metódy, alebo sú
dané vlastnosťami prístrojov, prípadne pozorovateľa, preto ich označujeme ako
sústavné chyby (systematické).
2. Okrem toho pôsobí pri meraní veľký počet rozmanitých vplyvov nepravidelných,
ktoré sa uplatňujú náhodne, či náhodile, podľa okamžitých podmienok
jednotlivých meraní. Nimi spôsobené zmeny meraných hodnôt označujeme preto
ako chyby náhodné.
 91

Pokiaľ ide o chyby sústavné, umožňuje nám práve ich pravidelnosť zistiť ich veľkosť
experimentálne alebo výpočtom, či odhadom. Preto robíme kontrolu dosiahnutých výsledkov
výpočtom zo známych teoretických alebo experimentálnych vzorcov, snažíme sa vystihnúť všetky
vplyvy, ktoré by mohli meranie skresľovať.

dν dν h - h 2ε 2
η (ε ) = = = e  (27)
ndε sx π
n±
n

kde:
η (ε ) - relatívna početnosť chyby
dν - počet chýb v intervale ∆ε
dε - interval okolo hodnoty chyby ε
n - počet meraní
sx - smerodajná odchýlka
h - miera presnosti

Vo fyzike sa veľmi často posudzuje presnosť merania podľa tzv. pravdepodobnej chyby ϑ ,
ktorá je definovaná tým, že plocha Gaussovej krivky medzi poradnicami, vzdialenými od jej osi o
dĺžku ± ϑ , je rovná polovine plochy vymedzenej osou ε a celou krivkou. To znamená, že z veľkého
počtu meraní má polovica meraných hodnôt chybu menšiu, polovica chybu väčšiu než pravdepodobná
chyba ϑ .
0,4769
Výpočtom možno odvodiť ϑ = = 0,6749 σ ≈ 2/3σ, σ je stredná chyba (28)
h
Pravdepodobná chyba je teda rovná približne dvom tretinám strednej chyby, pre ktorú vyplýva
z teórie pravdepodobnosť 68 %, že nebude prekročená. Gaussova krivka nepretína nikde os ε a preto
nie je možné teoreticky vylúčiť sebaväčšiu chybu. Nemôžeme teda nájsť nejakú maximálnu chybu,
ktorá by nemohla byť prekročená. Naopak musíme očakávať, že tým skôr sa objavia väčšie chyby, čím
väčší počet meraní prevedieme.

Niekedy sa označuje chyba rovná trojnásobnej strednej chybe

κ = 3σ = 9/2 ϑ (29)

ako krajná chyba, lebo pre pravdepodobnosť, že bude prekročená, vyplýva z teórie malá hodnota
0,0027. Preto môžeme očakávať, že chyba väčšia než trojnásobok strednej, zhruba štyri a pol násobok
pravdepodobnej chyby sa vyskytuje až v rade merania o 300 členoch a nevyskytuje sa vôbec pri
obvyklých meraniach pri omnoho menšom počte členov.

11.1. Zdroje chýb merania

Za zdroje chýb merania považujeme:

a) Prístrojové chyby - sú chyby vyplývajúce z nedokonalosti použitých meracích

prostriedkov. Časť chýb vznikajúcich pri výrobe (napríklad výrobné odchýlky
jednotlivých dielov, nepresnosti montáže) sa tiež pri výrobe odstraňuje (napr.
justovaním), hodnoty niektorých chýb udáva výrobca formou korekčných kriviek,
ostatné chyby udáva výrobca ako maximálne dovolenú chybu (so znamienkom ±)
a nevzťahujú sa na jeden prístroj, ale na celý typ.
b) Chyby inštalácie - sú chyby vyplývajúce z nedostatkov zapojenia, uloženia a
nastavenia meradiel, zo vzájomného ovplyvňovania meradiel zapojených
 92

paralelne alebo sériovo, chyby vyplývajúce z ovplyvnenia hodnôt meranej

veličiny meradlom a pod.
c) Chyby metódy - sú chyby vyplývajúce z nedokonalosti použitých meracích
metód, z použitia približných hodnôt fyzikálnych konštánt a nie presne
zodpovedajúcich závislostí. Sú to spravidla hrubé chyby.
d) Chyby spôsobené meracou silou sú pomerne komplikované veličiny, pretože sú
spôsobované rôznorodými účinkami statických a dynamických síl pôsobiacich
počas merania. Ich existencia a účinok na výsledok merania závisí od typu
merania, meracieho procesu a konštrukcie samotného prístroja. Vyšetrujeme a
určujeme ich ako špecifické prípady.
e) Chyby pozorovacie sú spôsobované nedokonalosťou (osobou) pozorovateľa, teda
metrológa. Aj tu rozlišujeme dva druhy chýb: chyby spôsobené nepozornosťou a
chyby spôsobené nedokonalosťou našich zmyslov. Najdôležitejším zmyslom pre
metrológa je zrak. Aj tu platia isté hranice ľudských možností a niektoré
podmienky na kompenzáciu nedostatkov, čo je však predmetom špeciálnej vednej
oblasti. Pripomeňme len, že výrobcovia meracej techniky musia dokonale ovládať
tieto podmienky a musia ich zohľadňovať pri konštrukcií tejto techniky, napr. pre
odčítavanie používať rysky a nie body a pod. Rovnako však aj metrologické
pracoviská majú byt' vybavené tak, aby dostatočne kompenzovali ľudské
obmedzenia (osvetlenie, vlhkosť, bezprašnosť, teplota,...)
f) Chyby výpočtové - sú chyby vznikajúce spracovaním nameraných hodnôt
(použitie približných vzťahov, chyby interpolácie, extrapolácie, linearizácie a
pod.).
g) Chyby spôsobené pod vplyvom okolia sa sústreďujú predovšetkým na vplyv
teploty, niekedy aj vlhkosti. Teória týchto chýb a príčin, ktoré ich ovplyvňujú sú
pomerne dobre rozpracované a tam, kde tento vplyv potrebujeme zohľadniť,
zohľadňujeme poznatky a závery pomocou rôznych tabuliek a pomôcok.

Pri spracovaní systematických chýb je zvykom považovať náhodné chyby za zanedbateľne

malé a opačne pri spracovaní náhodných chýb považovať systematické chyby za zanedbateľne malé.
Tento zjednodušený pohľad môže viesť k nepoužiteľným výsledkom. Pri praktických meraniach môže
byť systematická chyba merania väčšia ako náhodná chyba. Často sa tieto chyby líšia o jeden rád.

Vznik chyby pri meraní je spôsobený skutočnými podmienkami merania a podľa charakteru
vplyvov tvrdíme, že celková chyba obsahuje hrubú, systematickú a náhodnú chybu. Určenie podielu
systematickej a náhodnej chyby na výslednú chybu závisí od konkrétneho prípadu a od podmienok, za
akých sa meranie uskutočňuje. Pri posúdení a porovnaní z hľadiska minulosti a budúcnosti je možné
vysloviť názor, že podiel systematickej chyby na výslednú chybu sa zväčšuje, a preto je potrebné
venovať zvýšenú pozornosť hlavne systematickej chybe. Jedným z dôvodov je aj to, že sú veľmi
nebezpečné. Opakovaným meraním, rovnakou metódou, prístrojmi a pod. ich nezistíme a rovnako
ovplyvňujú jednu nameranú hodnotu, všetky namerané hodnoty, ako aj vypočítanú priemernú
hodnotu. Výsledná systematická chyba je súčtom veľkého počtu jednotlivých systematických chýb.

11.2. Hrubé chyby

Hrubé chyby sú chyby spôsobené pozorovateľom, meradlom, meracím procesom, meracou

metódou, prostredím a najčastejšie chybou na meracom prístroji, nesprávnym zápisom nameranej
hodnoty, spôsobom spracovania nameraných hodnôt a pod. Nameraná hodnota alebo výsledok
merania, ovplyvnený hrubou chybou, je nepoužiteľný. Preto sa s hrubou chybou často ani neuvažuje
ako s dielčou zložkou celkovej chyby. Hrubej chybe musíme ale venovať zvýšenú pozornosť a
prvoradou úlohou je vylúčiť namerané hodnoty zaťažené hrubou chybou zo súboru nameraných
hodnôt. V meraní by sa nemalo pokračovať, pokiaľ nebudú príčiny týchto chýb odstránené. V
niektorých prípadoch je to možné uskutočniť až po určení štatistických charakteristík daného súboru,
otestovaním podozrivých nameraných hodnôt a pri pozitívnom teste vylúčením týchto hodnôt zo
 93

súboru nameraných hodnôt. Tento postup testovania odľahlých hodnôt, t.j. hodnôt zaťažených
hrubou chybou, je možné uskutočniť za predpokladu normálneho rozdelenia hustoty
pravdepodobnosti. Je potrebné si uvedomiť, že s určitou veľmi malou pravdepodobnosťou môže byt'
naše rozhodnutie nesprávne a to:
- rozhodne sa, že sa testovaná hodnota nevylúči, ale v skutočnosti sa mala vylúčiť;
- rozhodne sa, že sa testovaná hodnota vylúči, ale v skutočnosti sa nemala vylúčiť.

Preto je potrebné postupovať veľmi opatrne a podrobne analyzovať vplyvy a podmienky, pri
ktorých bola realizovaná podozrivá nameraná hodnota.

Princíp testovania odľahlých hodnôt je v tom, že sa vypočíta určitá hodnota (normovaná

hodnota) zo súboru nameraných hodnôt a porovná sa s medznou tabuľkovou hodnotou, určenou pre
zvolenú pravdepodobnosť a rozsah výberu. Za predpokladu, že vypočítaná hodnota je menšia ako
medzná tabuľková hodnota, potom testovaná hodnota nie je ovplyvnená hrubou chybou a ponechá sa v
súbore nameraných hodnôt. Za predpokladu, že vypočítaná hodnota ja väčšia, ako medzná tabuľková
hodnota, potom testovaná hodnota sa vylúči zo súboru nameraných hodnôt a postup spracovania sa
opakuje.

Postup pri testovaní odľahlej hodnoty, pri neznámej smerodajnej odchýlke a strednej hodnote
základného súboru (Grubbsov test) je nasledovný:
1) Z usporiadaného súboru nameraných hodnôt
x1 < x2 < ... < xn sa vypočíta priemerná hodnota x a smerodajná odchýlka výberu (súboru)
s(x). Pre posúdenie odľahlosti extrémnych hodnôt daného súboru x1 a xn sa vypočítajú normované
hodnoty
( x − x1 ) ( x n − x)
H1 = alebo Hn = (30)(31)
s( x) s ( x)

2) Medzná tabuľková hodnota (H) sa odčíta pre určitú pravdepodobnosť (napr. P 0,9; 0,925;
0,95; 0,975) a určitý počet hodnôt súboru.

Dixonov test: je jednoduchší, ale menej presný ako Grubbsov

x n − x n −1
Qn = (pre maximálnu hodnotu), ak Qn ≥ Qnα nulovú hypotézu zamietame (Ho je
x n − x1
extrémna) (32)
x 2 − x1
Q1 = (pre minimálnu hodnotu), ak Q1 ≥ Q1α nulovú hypotézu zamietame (Ho je
x n − x1
extrémna) (33)

11.3. Systematické chyby

Systematická chyba (systematic error) je zložka chyby merania, ktorá pri viacerých meraniach
tej istej veličiny zostáva stála alebo sa predvídaným spôsobom mení. Systematické chyby a ich príčiny
môžu byť známe alebo neznáme.

Systematická chyba meracieho prístroja (bias error) je zložka chyby meracieho prístroja, ktorá
pri opakovaných meraniach tej istej veličiny zostáva stála, alebo ktorá sa predvídaným spôsobom
mení.

Systematickou nazývame chybu, ktorej hodnota sa pri rovnakých podmienkach nemení, je

konštantná čo do veľkosti aj znamienka alebo ktorá sa pri zmene podmienok mení podľa určitej
(známej) závislosti. Na rozdiel od náhodnej chyby systematickú chybu nemôžeme charakterizovať na
 94

základe opakovaných meraní. Jej existencia a veľkosť sa dajú určiť jedine porovnávacím meraním na
porovnávacom meradle. Týmto porovnávacím meraním je táto odchýlka presne určená a následne
odstrániteľná, alebo sa s ňou dá počítať (kalibrácia meradiel).

Systematické chyby sa snažíme zistiť (aspoň ich odhady) a odstrániť odstránením príčin, ktoré
ich vyvolávajú:
- vhodnou kompenzáciou,
- uplatnením príslušných korekcií,
- kombináciou uvedených troch spôsobov.

Zisťovanie a odstraňovanie systematických chýb býva náročné aj nákladné, a preto sa

uskutočňuje len tam, kde je to nevyhnutné. Okrem toho možnosť poznania systematickej chyby je viac
alebo menej obmedzená (poznáme vlastne len nejaký jej odhad a nie jej skutočnú hodnotu), a preto
odstránime len jej odhad, pričom zostáva vždy nevylúčená časť, ktorej hodnotu nepoznáme a
nazývame ju nevylúčenou systematickou chybou. Nevylúčené systematické chyby sú (s náhodnými
chybami) ďalším zo zdrojov neistoty merania. Známe systematické chyby vylučujeme z výsledkov
meraní korekciou údajov (výsledku).

11.3.1. Zdroje systematických chýb

Zdroje systematických chýb môžu byť:

1. Systematické chyby meradla vznikajú pri jeho výrobe, činnosti a pri jeho
používaní. Väčšina týchto systematických chýb je spôsobená nepresnosťou výroby
jednotlivých funkčných elementov, nepresnosťou montáže prevodových systémov
a mechanizmov, deformáciou, zmenou pracovných podmienok a pod. Systematická
chyba meradla sa určuje overovaním a kalibráciou. Opotrebovaním funkčných
plôch elementov sa mení hodnota systematickej chyby, a preto správnosť meracích
prístrojov je potrebné v určitých časových intervaloch kontrolovať (rekalibrácia).
2. Systematické chyby meracej metódy predstavujú veľmi rozsiahlu problematiku.
Záleží predovšetkým na vedomostiach, praktických skúsenostiach a zručnosti
osoby (subjektu), ktorá dané meranie uskutočňuje. Správna voľba meracej metódy,
správne umiestnenie meracej súčiastky na smer merania, prítlačné sily, deformácie
ale aj zaokrúhľovanie, metódy vyhodnocovania výslednej systematickej chyby,
možnosti eliminácie, korekcie a pod., to sú hlavné príčiny možností určenia
výslednej systematickej chyby meracej metódy.
3. Systematická chyba spôsobená vplyvom prostredia (okolia) je veľmi významná. Sú
to predovšetkým vplyvy teploty, tlaku, vlhkosti vzduchu, osvetlenia a pod. Pre
niektoré dôležité merania sú stanovené normálne (referenčné, základné)
podmienky. Merané veličiny sú potom definované pri týchto normálnych
podmienkach a je potrebné ich dodržať. V prípade, že meranie sa uskutočňuje pri
iných podmienkach, je ovplyvnené systematickou chybou. Z uvedených vplyvov
prostredia je presnosť merania najviac ovplyvňovaná teplotou. Systematická chyba
vplyvom teploty, tzv. teplotná chyba, je spôsobená rozdielom teploty meranej
súčiastky a meradla (prípadne rozdielom ich teplôt) a teplotou základnou
(referenčnou). Pre meracie účely je zvolená referenčná teplota rovná 20°C.
Rozdiely teplôt, ktoré sú príčinou teplotnej chyby, vznikajú nedodržaním
referenčnej teploty, tepelnej stabilizácie súčiastky a meradla, ochladzovaním alebo
zohrievaním, teplotou okolia a pod. Vzhľadom k tomu, že určiť správne hodnoty
vstupných (sprievodných) veličín, dôležitých pre určenie systematickej teplotnej
chyby s požadovanou presnosťou je veľmi náročné, snažíme sa skôr zabrániť
vzniku týchto chýb, alebo uskutočňovať korekcie na tieto chyby. Z uvedeného
dôvodu by sme mali poznať príčiny, ktoré sa budeme snažiť odstrániť alebo
obmedziť na minimálnu hodnotu. Je potrebné si uvedomiť, že teplota ako vstupná
veličina pôsobí na presnosť merania nielen priamo, ale aj nepriamo, t.j.
 95

prostredníctvom ďalších vstupných veličín (teplota ovplyvňuje napr. vlhkosť

a tlak).
4. Systematické chyby osobné (subjektívne) sú spôsobené osobou, ktorá uskutočňuje
meranie - operátorom. Najčastejšími zdrojmi chýb sú nevedomosť, neopatrnosť,
nepozornosť a nedokonalosť ľudských zmyslov.
Odborná úroveň je zásadnou a rozhodujúcou podmienkou správnej
a kvalitnej metrologickej činnosti. Jej opakom je nevedomosť, ktorá môže byť
zdrojom nielen systematickej, ale aj hrubej chyby.
Neopatrnosť a nepozornosť sú úmerné charakterovým vlastnostiam
človeka. Na metrologickú činnosť sú z tohto dôvodu kladené zvýšené požiadavky.
V tejto súvislosti treba brať do úvahy fyziologické danosti operátora: únavu,
monotónnu prácu, relatívny pocit chladu pri referenčnej teplote 20°C, nízku
vlhkosť a umelé osvetlenie
Čo sa týka nedokonalosti ľudských zmyslov, na osobnú chybu má
najvýraznejší vplyv zrak. citlivosť zraku na vlnovú dĺžku svetla (farba svetla) a
jeho únava, rozlišovacia schopnosť, chyba odhadu zraku, chyba úkosu - paralaxná
chyba a pod. Rôzni operátori, napr. pri optickom meraní, nastavujú nerovnako nitkové
kríže alebo dvojčiary. U skúsených operátorov sa tieto chyby prejavujú ako systematické
(majú rovnaký zmysel a veľkosť). Nemusí sa s týmito chybami počítať, ak celé meranie
vykonáva jediný operátor. Podobná chyba vzniká aj pri odhade zlomkov dielikov na
stupnici. Rozlišovacia hranica oka, t.j. najmenšia uhlová vzdialenosť dvoch bodov,
ktoré oko ešte rozlíši, je jedna uhlová minúta. Pri vzdialenosti 250 mm tomu
zodpovedá lineárna vzdialenosť 0,07 mm. Ak sú body bližšie, splývajú pri pozorovaní
voľným okom. Pri bežnej veľkosti dielikov stupnice 0,8 až 6 mm možno odhadnúť
desatiny dielika. Optimálna veľkosť dielika stupnice je 0,8—2,5 mm. Pri väčšej
vzdialenosti je odhad desatín menej presný. Odhad polohy indikačného orgánu (napr.
ručičky) je najsprávnejší, ak leží približne v polovici dielika. Pri odhade polohy bližšie
k jednej z rysiek stupnice sa pracovník dopúšťa chyby spôsobenej hrúbkou rysiek
stupnice. Tento spôsob pri čítaní výsledkov meraní je interpolácia realizovaná
operátorom. Jednu z najväčších osobných chýb spôsobuje paralaxa. Vznikne vtedy,
keď rovina merania kontrolovanej súčiastky a rovina stupnice (alebo ukazovateľ a
stupnica) sú vzdialené o určitú hodnotu a, a keď sa mierka nepozoruje kolmo na
rovinu stupnice, ale pod určitým uhlom φ. Chybu určuje výraz A = α tg φ. Čim väčšiu
hrúbku má mierka alebo čím vyššie je ukazovateľ nad stupnicou, tým je táto chyba
väčšia. Možnosť vzniku paralaktickej chyby pri odčítavaní polohy ručičky na
laboratórnych elektrických meracích prístrojoch sa odstraňuje zrkadielkom pri stupnici
prístroja. Operátor sa pozerá kolmo vtedy, ak nevidí zrkadlový obraz ručičky. Meracie
prístroje pri meraní treba umiestiť tak, aby bola zraková ostrosť merajúceho operátora
najvyššia pri priamom pohľade na meradlo. Preto sa všetky dôležité meracie prístroje
umiestňujú do stredu zorného poľa merajúceho operátora.. Výskyt chýb pri odčítavaní
hodnôt na stupnici závisí od tvaru stupnice. Malý výskyt chýb je pri pohyblivej
stupnici, lebo operátor sa sústreďuje stále na jedno miesto. Najmenší výskyt chýb
vykazuje odčítavanie výsledkov na číslicových meradlách.
Na ovládanie a reguláciu je dôležitý reakčný čas. Je to čas, ktorý uplynie
medzi vizuálnym alebo auditívnym podnetom a pohybovou reakciou. Reakčný čas
na svetelný signál je 180 ms, na zvukový signál 140 ms.. Signál má u operátora
vzbudiť rýchlu a správnu reakciu na regulovanom zariadení. Preto treba vhodne
upraviť aj rukoväti vypínača, tlačidiel a pod. Ovládanie, regulácia a odčítavanie
meraných veličín nesmie byť telesne namáhavý výkon.
K oslabeniu ľudských zmyslov môže dôjsť z dôvodu indispozíce v
dôsledku stresu, únavy, nemoci apod. V tomto smere je najdôležitejšie obmedzenie
citlivosti zraku a jeho rozlišovacej schopnosti. Ľudské oko je najcitlivejšie na žltú
farbu, tato najvyššia citlivosť je však sprevádzaná veľmi rýchle sa dostavujúcou
únavou oka. Dostatočne citlivé je ľudské oko tiež na zelenú farbu, pri ktorej sa
únava oka dostavuje mnohonásobne pomalšie.
 96

11.3.2. Výsledná systematická chyba

Výsledná (celková) systematická chyba sa pre konkrétne meranie určí ako súčet jednotlivých
systematických chýb, spôsobených (zapríčinených) jednotlivými systematickými vplyvmi. Táto
zásada platí pri priamom meraní príslušného rozmeru. Pri nepriamom meraní alebo pri riešení
problematík rozmerových obvodov, kde je výstupná veličina závislá od určitého počtu jednotlivých
vstupných veličín a je uvedená v tvare:

Y = f (X1, X2;... Xj...Xm) (34)

kde:
Y - výstupná veličina (výsledný rozmer),
Xj - vstupné veličiny (dielčie rozmery) pre j = l - m.

Pri známych systematických chybách jednotlivých vstupných veličín (εsj) je možné určiť
systematickú chybu výstupnej veličiny (výsledného rozmeru):
m
εSY = ∑Aε j =1
i sxj (35)

Tento vzťah je výsledkom rozvoja (34) do Taylorovho radu pričom zanedbáme členy vyšších
rádov, ak (34) nie je v uvažovanom bode silne nelineárne.

εSY - systematická chyba výstupnej veličiny

εsxj - systematické chyby vstupných veličín pre j = l - m
∂f
Ai = - parciálna derivácia funkčnej závislosti výstupnej veličiny na jednotlivých
∂xj
vstupných veličinách, tzv. citlivostné (prevodové, váhové) koeficienty (36)

Pre lineárnu závislosť medzi výstupnou veličinou a vstupnými veličinami

m
Y= ∑X
j =1
j (37)

výsledná systematická chyba sa určí podľa zjednodušeného vzťahu:

m
εSY = ∑ε J =1
sxj (38)

pretože Ai = 1 (u kladných rozmerov +1, ale u záporných rozmerov –1)

Vzťah (38) nazývame lineárnym zákonom šírenia systematických chýb. Týmto spôsobom
určenie systematickej chyby je ale s určitou neistotou, ktorú je potrebné zohľadniť pri určovaní
výslednej neistoty.

11.4. Náhodné chyby

Náhodná chyba (random error) je zložka chyby merania, ktorá sa pri viacerých meraniach tej
istej veličiny nepredvídateľne mení.

Náhodné chyby nie sú opakovateľné, nie je ich možné vylúčiť. Ich absolútna hodnota, aj
znamienko sa menia podľa zákona rozdelenia pravdepodobnosti a preto sa ich charakteristiky dajú
stanoviť štatisticky. Náhodné odchýlky ovplyvňujú a štatisticky určujú tzv. reprodukovateľnost'
merania, ktorá súvisí s neistotou merania. Neistota merania je údaj, ktorý zohľadňuje náhodné i
systematické vplyvy a na základe štatistického odhadu stanovuje, s vopred zvolenou
pravdepodobnosťou interval spoľahlivosti skutočne nameranej hodnoty.
 97

Pri každom jednotlivom meraní určitej veličiny sa vyskytujú náhodné chyby a ovplyvňujú
každú nameranú hodnotu. Pri opakovanom meraní, za rovnakých podmienok (osoba, metóda, meradlo,
prostredie a pod.), bude súbor nameraných hodnôt z tohto dôvodu vykazovať rozptyl. Veľkosť
rozptylu je úmerná vplyvu náhodných chýb. Z jednej nameranej hodnoty nemôžeme posúdiť vplyv
náhodných príčin. Len zo súboru nameraných korigovaných hodnôt môžeme určiť veľkosť náhodnej
chyby, pomocou ktorej určujeme interval. V tomto intervale sa bude nachádzať skutočná hodnota
meranej veličiny s určitou pravdepodobnosťou (istotou). Pri opakovaných meraniach tej istej veličiny
X, za rovnakých podmienok, dostávame rôzne namerané hodnoty Xi pre i = 1-n (súbor X1...Xn
...hodnôt).

Rozptyl (alebo smerodajná odchýlka) charakterizuje, ako sú výsledky merania (náhodné

chyby) rozptýlené. Hodnota smerodajnej odchýlky (alebo nejaký jej násobok - dvojnásobok,
trojnásobok) nie je však hodnota chyby, ako sa to často interpretuje. Smerodajná odchýlka alebo jej
násobok vyjadruje len hranicu, ktorú môže náhodná chyba s určitou pravdepodobnosťou prekročiť
alebo neprekročiť. Náhodné chyby sú jedným zo zdrojov neistoty merania.

Predpokladáme, že jednotlivé namerané hodnoty majú rovnakú váhu (podiel) na výsledok

merania. Základnou charakteristikou výsledku merania (charakteristikou polohy súboru nameraných
hodnôt) je aritmetický priemer (priemerná hodnota):

n
1
x=
n
∑x i =1
i (39)

kde:
xi -jednotlivé namerané hodnoty veličiny
n - počet nameraných hodnôt.

Výberová smerodajná odchýlka (experimental standard deviation):

∑ (x
i =1
i − x) 2
S= (40)
n −1

s
Výraz predstavuje odhad smerodajnej odchýlky výberového priemeru x ktorý
n
s
zodpovedá strednej hodnote m základného súboru; nazývame výberovou smerodajnou
n
odchýlkou výberového priemeru.

Náhodná chyba je určitým násobkom smerodajnej odchýlky, ktorá sa určuje na základe

zvolenej pravdepodobnosti známeho priebehu rozdelenia hustoty pravdepodobnosti náhodných
veličín. Náhodné veličiny a tým i náhodné chyby majú pri meraní najčastejšie Gaussovo (normálne)
rozdelenie hustoty pravdepodobnosti. Normálne rozdelenie je dvojparametrické N [ x , σ] a má tento
analytický tvar:
1 ( xi − x ) 2
-
f(X) = e 2σ 2 (41)
σ 2π

kde:
f(X) - hustota pravdepodobnosti
π - Ludolfovo číslo
e - Eulerovo číslo
xi - čiastkové hodnoty
 98

x - priemerná hodnota

Pravdepodobnosť výskytu skutočného rozmeru v ľubovoľne zvolenom intervale je možné

uskutočniť podľa vzťahu:

x2
1 ( xi − x ) 2
∫σ
-
P(X1 < X <X2) = e 2σ 2 dx (42)
x1 2π

kde:
X – skutočná hodnota

Výpočet je náročný a pre prax nepoužiteľný. Preto sa prechádza na normovaný tvar

normálneho rozdelenia s použitím substitúcie
xi − x
Z= (43)
σ
Pretože sa jedná o symetrické rozdelenie, to čo platí pre +Z, platí i pre -Z;

f(+Z) = f(-Z)

Podobným spôsobom sú určené aj pravdepodobnosti, ktoré sú vypočítané podľa vzťahu:

Z 1 Z i2
φ(Z) = ∫
-
e 2 dz (44)
0
2π

Potom P(X1 < X < X2) sa určuje nasledujúcim postupom:

x1 − x
Pre X1 sa vypočíta Z1 = a určí sa φ(Z1) = φ(-Z1)
σ
x2 − x
Pre X2 sa vypočíta Z2 = a určí sa φ(Z2) = φ(-Z2)
σ
P(X1 < X <X2) = φ(Z2) - φ(Z1) že X2 >X1 a sú kladné (X1 > 0 ; X2 > 0 ) (45)

V prípade, že jedna hodnota intervalu je záporná hodnota a druhá kladná hodnota, potom
pravdepodobnosť P =φ1 + φ2. Uvedený postup je veľmi jednoduchý a použiteľný v praxi. Určovanie
(odhad) skutočnej, aproximatívnej hodnoty na základe priemernej hodnoty, a preto náhodná chyba
bude určovať interval symetrický od priemernej hodnoty:

x -εn < X < x +εn.. (46)

Zvolená pravdepodobnosť P je dvojnásobná hodnota φ(Z). Náhodná chyba pre zvolenú

pravdepodobnosť sa určuje týmto postupom:
1) Zo zvolenej pravdepodobnosti P určíme φ(Z) =P/2.
2) Pre φ(Z) v príslušnej tabuľke vyhľadáme hodnotu Z.
3) Náhodná chyba pre zvolenú pravdepodobnosť P: εn = Z.s

Takto určená hodnota náhodnej chyby udáva interval okolo priemernej hodnoty, v ktorom sa
bude nachádzať skutočná hodnota s vopred zvolenou pravdepodobnosťou. Pre zvolenú
pravdepodobnosť P odhad skutočnej hodnoty meraného rozmeru určujeme:
 99

X = x ±εn = x ± Z.s (47)

Odhad skutočnej hodnoty meraného rozmeru určujeme na základe korigovanej priemernej

hodnoty, potom požadovanú pravdepodobnosť zaručíme, i keď náhodnú chybu určujeme ako násobok
výberovej smerodajnej odchýlky:

Z .s
X = x ± Z. s = x ± = x ±U (48)
n

kde:
U - rozšírená neistota merania

Náhodná chyba úmerná výberovej smerodajnej odchýlke je štandardná neistota.

Pri výpočte teplotnej systematickej chyby je možné určiť aj jej neistotu, spôsobenú neistotou
určenia teploty meranej súčiastky a meradla, neistotou meracieho prístroja pre určovanie teploty,
neistotou a správnosťou určenia koeficientov dĺžkovej rozťažnosti materiálov súčiastky a meradla a
pod.

Náhodná chyba je určovaná pre zvolenú pravdepodobnosť a je úmerná smerodajnej odchýlke.

Pre funkčnú závislosť medzi výstupnou veličinou a vstupnými veličinami podľa vzťahu:

Y = f(X1; X2; ... Xj; ... Xm) (49)

pre zvolenú pravdepodobnosť výsledná náhodná chyba pre nezávislé (nekorelované)

jednotlivé vstupné veličiny sa určuje podľa vzťahu:
m

εnY = ∑(A ε
i =1
i ni )2 (50)

kde:
εnY - výsledná náhodná chyba výstupnej veličiny,
εnj - jednotlivé náhodné chyby vstupných veličín (jednotlivých parametrov),
∂f
Ai = - parciálna derivácia príslušnej funkčnej závislosti - citlivostný (váhový)
∂xj
koeficient)

Najpoužívanejším parametrom pre určovanie závislosti (korelácie) medzi dvomi náhodnými

veličinami je tzv. koeficient korelácie. Koeficient korelácie určuje len úroveň lineárnej (priamkovej)
závislosti za predpokladu, že pre každú hodnotu jednej náhodnej veličiny má druhá náhodná veličina
normálne rozloženie s konštantným rozptylom. Určenie, či dve vstupné hodnoty (Xj a Xk) sú, alebo nie
sú lineárne závislé (korelované) sa určí na základe hodnoty korelačného koeficientu. Korelačný
koeficient určujeme podľa vzťahu:

Sxjk
rXj,k = (51)
SxjSxk

kde:
rXj,k - korelačný koeficient,
SXj,k - kovariancia (korelačný moment),
SXj.SXk - smerodajné odchýlky Xj a Xk.
 100

x – aritmetický priemer vstupnej veličiny

n
1
SXj,k =
n
∑ x .x
i =1
ji ki − xj . xk (52)

Korelačný koeficient sa môže pohybovať od -1 do +1. Hodnoty -1, 0, +1 majú špeciálny

význam. Nulová hodnota korelačného koeficientu (r = 0) znamená, že medzi Xj a Xk nie je lineárna
závislosť (pre nelineárne korelačný pomer). Hodnota korelačného koeficientu +1, alebo -1 znamená,
že medzi Xi a Xk je lineárna závislost' rastúca (r = +1) alebo klesajúca (r = -1). Ostatné hodnoty
korelačného koeficientu určujú stupeň (mieru) korelačnej závislosti.

Výsledná náhodná chyba pre závislé vstupné veličiny a zvolenú pravdepodobnosť má tvar:

m m
εnY = ∑A ε
j =1
2 2
+ ∑A A ε
j , k =1
j k nj ε nk rnjk (53)

Výsledná náhodná chyba sa určuje kvadratickým spôsobom skladania z jednotlivých

náhodných chýb a príslušných podielov (váh) - kvadratický (Gaussov) zákon skladania náhodných
chýb.

12. NEISTOTY MERANÍ

Problematika neistôt v meraní je pomerne nová. Rozhodnutie o zavedení neistôt a ich

používanie sa prijalo v 80. rokoch minulého storočia. Na akreditovaných pracoviskách sa podľa
medzinárodných noriem, smerníc a pokynov európskych organizácií jednoznačne vyžaduje, aby
výsledky merania, overovania, kalibrácie, skúšania boli uvedené s neistotou daného postupu. Je veľká
nejednotnosť v značení jednotlivých parametrov, v metódach výpočtu, rozdielne názory, čo všetko
tvorí neistotu a pod. Časté odporúčania, publikované v odbornej tlači a na odborných konferenciách,
napr. nepoužívať pojem skutočná hodnota meranej veličiny, chyba výsledku merania, pojmy
systematické a náhodné chyby nahradiť systematické a náhodné vplyvy, neistota obsahuje aj
systematické chyby, tvrdenie, že skutočná hodnota je menovitá hodnota a pod., zbytočne vedú k
chaosu a bezradnosti radových pracovníkov v oblasti metrológie.

Základný normatív, riešiaci problematiku neistôt je WECC Doc. 19-1990 "Guideliness for the
expression of the uncertainty of measurement in calibrations" (Smernice na vyjadrovanie neistoty
merania pri kalibráciách), vydaný WECC (Západoeurópske kalibračné združenie, predchodca EA) v
roku 1990, ktorý súvisí s v SR platnými TPM 0050 – 92 “Etalóny. Vyjadrovanie chýb a neistôt“
ktorého náplňou je vyjadrovanie chýb a neistôt hodnôt veličín reprodukovaných primárnymi a
sekundárnymi etalónmi a TPM 0051 – 93 „Stanovenie neistôt pri meraniach“. Predpis obsahuje
zásady, metódy a postupy pre stanovenie neistôt pri vyhodnocovaní meraní vo výskume a v technickej
praxi, najmä pri :
- experimentálnom overovaní fyzikálnych zákonov a konštánt,
- definičných meraniach, reprodukcii jednotiek fyzikálnych a technických
veličín a vyhodnocovaní metrologických vlastností primárnych etalónov,
- kalibrácii sekundárnych etalónov a pracovných meradiel,
- technických skúškach typov meradiel a vyhodnocovaní ich technických a
metrologických vlastností,
- vyhodnocovaní presných meraní v skúšobníctve a kontrole kvality výrobkov,
- úradných meraní v zmysle zákona o metrológii,
 101

- ostatných presných meraniach v technickej praxi (preberacie a garančné

skúšky, meranie množstva látok a energií, meranie zloženia a vlastností
materiálov).

Oba TPM rešpektujú odporúčania Comité International des Poids et Measures v oblasti neistôt
a sú konformné s dokumentom "Guide to the expresion of uncertainty in measurement" (Smernica na
vyjadrovanie neistoty pri meraní) vypracovaným ISO, IEC, OIML, BIPM v roku 1992.

Význam TPM spočíva okrem celosvetovej konformity aj v rozšírenom rozsahu pôsobnosti –

t. j. v pôsobnosti nielen na oblasť kalibrácie etalónov, a1e aj na oblasti meraní v praxi. Toto rozšírenie
si zákonite vyžaduje trend zvyšovania kvality produkcie, ktorý je nemysliteľný bez zvyšovania
presnosti merania. Význam potreby vyjadrovať neistoty meraní zdôrazňujú aj medzinárodné a naše
predpisy pre prácu akreditovaných laboratórií, ktoré explicitne vyžadujú v „Príručke kvality
laboratória" vyjadrovanie a vo výsledkoch meraní udávanie neistôt určenia hodnôt meraných veličín.

Neistota (výsledku) merania (uncertainty of measurement) je definovaná ako výsledok

vyhodnotenia merania, charakterizujúci rozsah hodnôt, v ktorom leží pravá hodnota meranej
veličiny. Je to parameter súvisiaci s výsledkom merania, ktorý charakterizuje rozsah (interval,
rozptyl) hodnôt okolo výsledku merania, ktoré možno odôvodnene (racionálne) priradiť
hodnote meranej veličiny. Neistota sa môže dotýkať výsledku merania, ale tiež hodnôt odpočítaných
na použitých prístrojoch, hodnôt použitých konštánt, korekcií a pod., od ktorých neistota merania
závisí. Nahrádza chybu merania novým pravdepodobnostným vyjadrením rozptylu možných hodnôt
nameranej veličiny.

Absolútna chyba je hodnota, kým neistota je parameter, charakterizujúci interval hodnôt.

Základom určovania neistôt je pravdepodobnostný princíp. Predpokladá sa určité rozdelenie

pravdepodobností, ktoré opisuje, ako môže udávaná hodnota odhadovať skutočnú hodnôt, resp.
pravdepodobnosť toho, že neistota (daná intervalom) pokrýva skutočnú hodnotu.

12.1. Zdroje neistôt merania

Neistota výsledku merania odráža nedostatky v dokonalom poznaní hodnoty meranej veličiny.
Úplné poznanie vyžaduje nekonečné množstvo informácií. Javy, ktoré prispievajú k neistote a tým ku
skutočnosti, že výsledok merania nemožno charakterizovať jedinou hodnotou, sa nazývajú zdroje
neistôt. V praxi existuje mnoho potenciálnych zdrojov neistôt pri meraní, medzi ktoré patria:
- neúplná definícia meranej veličiny,
- nedokonalá realizácia definície meranej veličiny,
- nereprezentatívny výber vzoriek - meraná vzorka nemusí reprezentovať
definovanú meranú veličinu,
- nedostatočne známe účinky podmienok prostredia alebo ich nedokonalé
merania,
- subjektívnosť odčítavania z analógových prístrojov (operátori),
- obmedzená rozlišovacia schopnosť prístrojov alebo prah rozlíšenia,
- nepresnosť etalónov a referenčných materiálov,
- nepresné hodnoty konštánt a iných parametrov získaných z externých zdrojov
a používaných v algoritme spracovania údajov,
- aproximácie a predpoklady zahrnuté v metóde a postupe merania,
- zmeny pri opakovaných meraniach meranej veličiny v očividne rovnakých
podmienkach. Tieto zdroje nemusia byť vždy nezávislé.

Pri určovaní neistôt vychádzame z teórie pravdepodobnosti a matematickej štatistiky, pričom

predpokladáme, že merané hodnoty, ako aj chyby, majú určité rozdelenie pravdepodobnosti. Potom aj
výsledok merania má určité rozdelenie pravdepodobnosti.
 102

Čo sa týka vlastností meracích prostriedkov, napríklad pri meraní tlaku kalibrovaným

tlakomerom poznáme z certifikátu zistené hodnoty systematických chýb, ktoré sa použijú na korekciu
údajov merania a neistoty tohto zistenia (neistoty kalibrácie). Pri meraní tlaku overeným tlakomerom
danej triedy presnosti systematické chyby nie sú známe, ale vieme, že ležia v hraniciach maximálnych
dovolených chýb prislúchajúcich danej triede presnosti. Tieto hranice umožňujú odhadnúť neistotu
údaja tlakomera.

Príkladom vplyvu meracej metódy je meranie elektromotorickej sily (napr. termočlánku)

milivoltmetrom. Nameraná hodnota závisí od celkového odporu obvodu a vnútorného odporu
milivoltmetra. Chybu môžeme vykorigovať, pričom hodnota korekcie sa vypočíta z nameraných
hodnôt týchto odporov. Keď tak neurobíme, dostávame ďalší zdroj neistoty.

Príkladom vplyvu modelu merania je meranie dĺžky pri presných meraniach s korekciou na
tepelnú rozťažnosť materiálu a prípadne aj použitej miery. Vo vzťahu na túto korekciu vystupuje
koeficient tepelnej rozťažnosti, ktorého hodnotu poznáme len s určitou neistotou vzhľadom na
odchýlky v použitom zložení materiálu, tepelného spracovania a pod.. Neistota takto určenej korekcie
je spôsobená aj neistotou použitého koeficienta tepelnej rozťažnosti (okrem toho neistotou určenia
teploty a meranej dĺžky).

Ďalším príkladom je skutočnosť, že závislosť teploty od elektromotorickej sily termočlánku

nie je vo všeobecnosti lineárna, často je však výhodné ju lineárnou nahradiť. Táto náhrada spôsobuje
odchýlky, ktoré zasa spôsobujú neistotu v meraní.

Podmienky merania tvoria veľmi často zdroj neistôt. Napríklad vplyv teploty na meranie
dĺžky môže byť zdrojom neistoty, ak neurobíme príslušnú korekciu, alebo nepoznáme presne teplotu.
Podobne pôsobí vplyv teploty na zmenu odporu referenčného etalónu pri kalibrácii etalónu
elektrického odporu, vplyv nehomogenity teploty pece pri kalibrácii teplomerov alebo vplyv
parazitného napätia na meranie odporu.

Zhodnotenie a využitie týchto informácií v podstatnej miere závisí od skúsenosti, hĺbky

všeobecných znalostí, rutiny a praxe experimentátora, pretože charakter problému neumožňuje úzko
špecifikovať jednotný postup.

12.2. Štandardná neistota

Základnou (kvantitatívnou) charakteristikou neistoty je štandardná neistota označená

písmenom u. Štandardná neistota je neistota vyjadrená hodnotou smerodajnej odchýlky. Vymedzuje
rozsah hodnôt 〈-u, +u〉 okolo udávanej hodnoty. Pri uvádzaní hodnoty za rovnítkom (=) sa píše bez
znamienka. Keď sa pripojuje k hodnote výsledku, pred jej číselnú hodnotu sa dáva znamienko ±.

Štandardnú neistotu je možné vyjadriť v hodnotách meranej veličiny. Vtedy sa, analogicky
ako pri chybách, používa názov absolútna štandardná neistota alebo pomerom absolútnej neistoty
a hodnoty príslušnej veličiny, pričom v tomto prípade sa používa názov relatívna štandardná neistota.

12.2.1. Metódy vyhodnotenia štandardných neistôt

Štandardné neistoty vo všeobecnosti sú tvorené viacerými zdrojmi. Neistoty z jednotlivých

zdrojov môžeme vyhodnocovať dvoma základnými metódami:

1) Štatistickými metódami z nameraných údajov - neistoty stanovené metódou A

alebo neistoty typu A, (uA).
2) Neistoty získané iným spôsobom ako v predchádzajúcom prípade - neistoty
stanovené metódou B alebo neistoty typu B, (uB)
 103

Zlúčením štandardných neistôt zo všetkých zdrojov (vyhodnotených metódou A a metódou B)

získame celkovú (kombinovanú) štandardnú neistotu. Treba upozorniť, že nečleníme neistoty, ale
metódy ich vyhodnotenia.

Aj keď je určitá súvislosť neistôt typu A s náhodnými chybami a neistôt typu B

s systematickými chybami, neodporúča sa používať názvy náhodná, resp. systematická chyba.

Vyhodnotenie štandardnej neistoty typu A

Vyhodnotenie štandardnej neistoty typu A je metóda vyhodnotenia neistoty pomocou

štatistickej analýzy nameraných údajov. Príčiny neistôt typu A sa považujú všeobecne za neznáme.
Štatistické vyhodnotenie je závisle od modelu merania. V prípade opakovaných priamych meraní ide o
štatistické spracovanie výsledkov opakovaných priamych meraní. Tu najčastejšie predpokladáme, že
namerané hodnoty získame nezávislými meraniami za rovnakých podmienok merania.

Štandardná neistota typu A (ua), vychádza zo súboru nameraných hodnôt (X1, X2 ... Xn). Pri
nezávislých nameraných hodnotách sa štandardná neistota viaže na aritmetický priemer a určí sa
výpočtom výberovej smerodajnej odchýlky aritmetického priemeru
n
sx 1
(x) = s(x) =
n
= ∑
n(n − 1) i =1
( xi − x ) 2 (54)

Charakteristickou vlastnosťou neistôt typu A je, že ich hodnoty s rastúcim počtom opakovaných
meraní klesajú. Súčasné technické prostriedky umožňujú spracovanie veľkého počtu nameraných
hodnôt a tým dávajú možnosť zmenšenia veľkosti štandardnej neistoty typu A, pretože výberová
smerodajná odchýlka je nepriamo úmerná druhej odmocnine z počtu meraní. Napr. pri n = 100 je
výberová smerodajná odchýlka 10 krát menšia, ako smerodajná odchýlka výberu. Podmienkou
vyhodnotenia typu A je realizácia viacerých opakovaných meraní.

Vyhodnotenie štandardnej neistoty typu B

Na rozdiel od neistôt vyhodnocovaných metódou A, kde sa príčiny neistôt všeobecne

považujú za neznáme, neistoty vyhodnocované metódou B sa viažu na známe (identifikovateľné)
a kvantifikovateľné zdroje. Metodika určovania štandardnej neistoty typu B – (uB) je metodika
určovania štandardnej neistoty viazanej na aritmetický priemer, určená iným spôsobom, ale nie
výpočtom výberovej smerodajnej odchýlky z opakovaných meraní. Identifikáciu a základné
ohodnotenie neistôt typu B musí vykonať experimentátor realizujúci merania. Neistoty
vyhodnocované metódou B nie sú závislé od počtu meraní.

Rámcový postup stanovenia neistôt pri vyhodnotení typu B:

- vytypujú sa možné zdroje neistôt Z1, Z2, ..., Zp, .
- určí sa štandardná neistota každého zdroja: prevzatím z certifikátov,
technickej dokumentácie, tabuliek, technickej normy, kalibračných listov,
dokumentácie výrobcov atď, údaje neistôt uvedené v overovacích listoch
etalónov, určených meradiel, v kalibračných listoch (protokoloch),
certifikátoch a pod:
- neistoty uvedené vo výsledkoch predchádzajúcich meraní;
- neistoty určovania tabuľkových koeficientov;
- špecifikácie metrologických vlastností meradiel výrobcom;
- odhad na základe skúseností.
- posúdia sa korelácie medzi jednotlivými zdrojmi a stanoví sa odhad
korelačného koeficienta rxij. Korelačný koeficient ohodnocuje stochastickú
závislosť (koreláciu) veličín Xj a Xk považovaných za náhodné a jeho hodnota
sa stanoví.
 104

- určí sa vzťah medzi veličinou X a jednotlivými zdrojmi Z1, Z2, ... Zp

X= (Z1, Z2, ..., Zp) (55)
- pre funkciu (55) sa vypočíta neistota u(x), pričom určíme kovariancie uxij = rxij
uxi uxj

Štandardné neistoty typu B pochádzajúce z rôznych zdrojov sa zlučujú do výslednej

štandardnej neistoty typu B (priame merania korelovaných veličín – zákon šírenia neistôt)

m m n −1
uB = ∑ Ai2 u 2 ( xi ) + 2∑∑ Ai A j u xij
i =1 i = 2 j 〈1
(56)

Základná metóda odhadu štandardnej neistoty uB zo zdroja Z pozostáva z nasledujúcich

krokov:
- odhadne sa rozsah zmien – odchýlok ± zmax od nominálnej hodnoty veličiny
prislúchajúcej zdroju, ktorých prekročenie je málo pravdepodobné,
- posúdi sa priebeh pravdepodobnosti odchýlok v tomto intervale a určí sa jeho
najvýhodnejšia aproximácia,
- štandardná neistota typu B spojená s týmto zdrojom sa určí zo vzťahu
z max
uB = (57)
χ
kde: χ je hodnota prislúchajúca zvolenej aproximácii rozdelenia
pravdepodobnosti:
- pre normálne rozdelenie (N) χ = 3 ( χ = 2),
- pre rovnomerné (pravouhlé) rozdelenie (R) χ = 3 = 1,73,
- pre trojuholníkové rozdelenie (S) χ = 2,45,
- pre bimodálne rozdelenie (U) χ = 1.

2
Hodnoty χ zodpovedajú pomeru zmax/σ, kde σ je rozptyl príslušného rozdelenia.

Aproximáciu normálnym rozdelením použijeme vtedy, ak sa častejšie môžu vyskytovať

odchýlky od nominálnej hodnoty malých hodnôt a s rastúcou hodnotou pravdepodobnosť ich výskytu
klesá. (Napr. ak zdrojom neistoty je merací prístroj a je od spoľahlivého výrobcu, pri ktorom sa dá
predpokladať, že väčšina prístrojov bude s malými chybami).

Aproximáciu rovnomerným rozdelením použijeme vtedy, ak je rovnaká pravdepodobnosť

výskytu ktorejkoľvek odchýlky v danom intervale ±zmax. Táto aproximácia sa používa najčastejšie.
Dôvod je aj ten že najčastejšie nemáme dostatočné poznatky o rozdelení pravdepodobnosti výskytu
odchýlok, a teda nemáme dôvod uprednostniť niektoré odchýlky.

Aproximáciu trojuholníkovým rozdelením použijeme obdobne ako normálnym. Aproximáciu

bimodálnym rozdelením použijeme napr. pri meracích prístrojoch, ktoré výrobca rozdeľuje do rôznych
tried presnosti, a teda pre niektorú prostrednú triedu presnosti nemôžu byť prístroje s príliš malými
(zostanú v predchádzajúcej triede presnosti) ani príliš veľkými chybami (budú v nasledujúcej triede
presnosti).

Ak certifikáty, dokumentácia od výrobcov alebo iné pramene uvádzajú rozšírenú neistotu U a

koeficient rozšírenia k, potom metóda B vyhodnotenia štandardnej neistoty u(zi) daného zdroja Zi
spočíva vo vzťahu:

u(zi) = U/k (58)

 105

Ak je 2U dĺžka intervalu s nejakou konfidenčnou pravdepodobnosťou (95 %, 99 %, 99,73 %),

a je oprávnený predpoklad, že pri určovaní tohto intervalu sa uvažovalo s normovaným normálnym
rozdelením, štandardná neistota u(zi) z daného zdroja Z sa určí zo vzťahu:

u(zi) = U/kp (59)

kde kp je koeficient rozšírenia rovný kvantilu normovaného normálneho rozdelenia pre
pravdepodobnosť P.

Pri použití číslicového meracieho prístroja je jedným zo zdrojov neistoty rozlíšiteľnosť

poslednej platnej číslice. To znamená, že aj napriek nemeniacemu sa údaju pri opakovanom meraní
neistota nie je nulová. Odhad neistoty sa v tomto prípade zakladá na predpoklade rovnomerného
rozdelenia pravdepodobnosti v intervale, ktorý je vymedzený rozlíšiteľnosťou δ(zi) daného prístroj a

u(zi) = δ(zi) / 2 3 = 0,29δ(zi) (60)

Pri použití analógového meracie prístroja je odčítateľnosť často daná hodnotou dielika
stupnice δ(z). Potom štandardnú neistotu spôsobenú odčítavaním nameranej hodnoty určíme zo
vzťahu (55). Podobne pri použití meradiel s malou citlivosťou (hodnota meranej veličiny sa pri
opakovaných meraniach nemení) stanovíme neistotu podľa vzťahu:

u(zi) = zmax, kde zmax je 1/3 hodnoty najmenšieho odčítaného dielika

Často má významný vplyv hysterézia prístroja. Pri posudzovaní neistoty spôsobenej týmto
zdrojom postupujeme podobne ako v predchádzajúcom prípade.

Uvedené metódy vyhodnocovania (typu B) štandardnej neistoty samozrejme netvoria všetky

možné spôsoby. Prax býva mnohoraká a je veľmi dôležité pre každú konkrétnu situáciu pozorne
zvážiť všetky okolnosti, ktoré môžu pôsobiť ako zdroj neistoty.

12.3. Kombinovaná a rozšírená neistota

Zlúčením štandardnej neistoty vyhodnotenej metódou A a B postupom uvedeným v ďalšom

získame kombinovanú (celkovú) štandardnú neistotu. Neistoty určené oboma metódami (pokiaľ sú
vyhodnotené korektne) sú rovnocenné.

Kombinovaná štandardná neistota uC

uC = (u A2 + u B2 ) (61)

Prípady, kedy pri výsledku merania treba uvádzať každý typ neistoty osobitne a kedy
kombinovanú neistotu, závisia od jeho ďalšieho použitia a často sú určené technickými normami,
predpismi, dohodami a pod. V bežnej praxi sa uprednostňuje ohodnotenie neistoty výsledku merania
jedinou hodnotou – kombinovanou neistotou.

Štandardná neistota charakterizuje neistotu intervalom, ktorého prekročenie (odľahlosť

skutočnej hodnoty od udávanej) má pomerne veľkú pravdepodobnosť. Pravdepodobnosť, že odchýlka
skutočnej hodnoty od udávanej neprekročí hodnotu štandardnej neistoty závisí od rozdelenia tejto
náhodnej veličiny. Pre normálne rozdelenie je to 68,3% (pre rovnomerné rozdelenie 57,7% pre
trojuholníkové rozdelenie 65%).

Prax preto uprednostňuje charakteristiku neistoty intervalom, ktorého prekročenie má malú

pravdepodobnosť a nazýva sa rozšírená neistota s označením U. Rozšírená štandardná neistota pre
ľubovoľne zvolenú pravdepodobnosť P:
 106

U = kp . u (62)

Rozšírená kombinovaná neistota:

Uc = kp . uc (63)

kde: kp je koeficient rozšírenia (pokytia) intervalu pokrytia skutočnej hodnoty, rovný kvantilu
normovaného normálneho rozdelenia pre konfidenčnú pravdepodobnosť P

P(%) kp
95 1,96
95,45 2,0
99 2,58
99,73 3,0

Koeficient rozšírenia sa určuje konvenciou alebo výpočtom z údajov poskytovaných

experimentátorom pre výpočet výsledku merania. Problémy presného údaja spoľahlivosti spôsobuje
nedostatočná znalosť distribučných funkcií všetkých vstupných veličín a zložitosť kompozície ich
rozdelení. Svoju úlohu má aj rad zjednodušení pri získaní vstupných informácií a výpočtoch
štandardných neistôt a pod. Konvenčné hodnoty kp sa pohybujú od 2 (najčastejšie, predovšetkým
v strojárskej praxi) do 3 a bývajú obsiahnuté
- v technických normách a predpisoch všeobecného určenia,
- v individuálnych dohodách, technických podmienkach, kontraktoch

V prípade priameho merania jednej veličiny s malým počtom opakovaných meraní (n<30)

U = tp(νef) uc (64)

hodnoty tp(νef) (zo Studentovho rozdelenia) pre obvyklé hodnoty konfidenčnej

pravdepodobnosti P a pre efektívny počet stupňov voľnosti

2
u Bx
νef = (n + 1)(1 + 2
)2 − 2 (65)
u Ax
Pri priamom meraní jednej veličiny a malom počte opakovaných meraní (n<10) je predpísaný
výpočet rozšírenej neistoty podľa vzťahu:

2 2 2
U = 2 ( kUA u Ax + u Bx ) (66)

kde hodnoty kUA sú:

n 2 3 4 5 6 7 8 9
kUA 7,0 2,3 1,7 1,4 1,3 1,3 1,2 1,2

Postup určovania neistoty merania:

Určiť závislosť výstupnej veličiny od vstupných veličín.
Uskutočniť korekcie a opravy na známe systematické chyby.
Zostaviť zoznam všetkých zdrojov neistôt.
Určenie štandardnej neistoty typu A – uA.
Určenie štandardnej neistoty typu B – uB.
Výpočet kombinovanej štandardnej neistoty uC
Výpočet rozšírených neistôt pre zvolenú pravdepodobnosť.
Určenie rozšírenej neistoty výstupnej veličiny – Uc.
 107

Zápis výsledku merania s príslušnou neistotou.

12.4. Zákon šírenia neistôt

Priame meranie

Základnou otázkou na stanovenie postupov určovania neistôt v meraní je otázka, ako stanoviť
neistotu odhadu hodnoty veličiny, ktorá je funkciou iných veličín ktorých odhady, ale aj neistoty
poznáme.

V prípade, že nás zaujíma jedna veličina Y (výstupná veličina), ktorá je funkciou m veličín
X1, X2, ..., Xm, (vstupné veličiny), ktorých odhad a neistoty aj kovariancie poznáme a je v tvare
Y = f(X1 X2, ... , Xm) (66)
(f je známa funkcia), určíme odhad y výstupnej veličiny Y zo vzťahu
y = (x1, x2, ..., xm) (67)
kde x1 x2... sú odhady vstupných veličín X1, X2, ...
Neistotu odhadu y veličiny Y v prípade, že odhady x1, x2, ..., xm sú nekorelované (alebo ak
hodnoty korelačných koeficientov sú blízke nule), určíme zo vzťahu (ak funkciu f môžeme
linearizovať rozvojom do Taylorovho radu a zanedbaním vyšších členov).

V prípade priameho merania nekorelovaných veličín získa sa klasický (Gaussov) zákon

šírenia neistôt:

m
uy2 = ∑A u
i =1
i
2 2
xi (68)

pričom pre koeficienty (citlivostné, prevodové) Ai platí

∂f ( X 1, X 2... Xm )
Ai = (69)
∂Xi

V prípade, že odhady x1, x2,...xm sú korelované, musíme uvažovať aj kovariancie medzi

jednotlivými odhadmi, ktoré tvoria ďalšie zložky výslednej neistoty.

Kovariancie medzi odhadmi jednotlivých veličín nám určujú ako sú vzájomne tieto odhady
ovplyvnené spoločnými zdrojmi neistôt. Uvažujeme ich preto, aby sme vplyv týchto spoločných
zdrojov neistôt zohľadnili vo výslednej neistote. Kovariancie môžu zväčšiť, ale aj zmenšiť výslednú
neistotu. Závisí od ich charakteru (či zdroje pôsobia súhlasne alebo nesúhlasne na dva uvažované
odhady) a tiež od tvaru funkcie, ktorou sú viazané na výstupnú veličinu.

Pre korelované vstupné veličiny potom neistotu výstupnej veličiny určíme zo vzťahu

m m m −1
uy2 = ∑ Ai u xi + 2∑∑ Ai A j u xij
i =1
2 2

i = 2 j ≤1
(70)

kde uxij je kovariancia medzi korelovanými odhadmi xi a xj, ktoré určíme zo vzťahu
uxij = rxij uxi uxj
rxij = korelačný koeficient medzi odhadmi xi, xj
uxi uxj sú neistoty odhadov xi, xj

Korelačný koeficient vyjadruje mieru stochastickej závislosti odhadov xi, xj a môže

nadobúdať hodnoty od -1 do +1. Pre silnú závislosť sa r blíži k hodnote +1 alebo -1. Pre nezávislé
odhady bude r = 0.
 108

Kovariancie medzi jednotlivými vstupnými veličinami Xi; a Xj určíme podobne ako neistoty
buď metódou A založenou na štatistickom spracovaní nameraných údajov, alebo metódou B, ktorá je
iná ako metóda A.

Metóda typu A stanovenia kovariancie medzi odhadmi xi a xj:

Metóda typu A stanovenia kovariancií medzi dvoma odhadmi xi a xj dvoch vstupných veličín
(zdrojov neistôt) Xi a Xj sa používa vtedy, k máme k dispozícii n nameraných hodnôt oboch veličín
xi1, xi2, ..., xin; a xj1, xj2, ..., xjn Ak odhady xi a xj sú
1 n
xi = ∑ xik
n k =1
(71)

1 n
xj = ∑ xjk (72)
n k =1
je kovariancia určená metódou typu A daná vzťahom
n
1
uxij =
n(n − 1)
∑
k =1
(xik –xi)(xjk-xj) (73)

Metóda typu B stanovenia kovariancie medzi odhadmi xi; a xj:

Kovariancia uB(xi,xj) je kovariancia vyhodnotená metódou B, ktorá je iná ako metóda

vychádzajúca zo štatistickej analýzy nameraných údajov. Kovariancie medzi dvoma odhadmi
vyhodnotené metódou B sa dajú určiť:
- odčítaním z certifikátov prístrojov, literatúry atď.,
- výpočtom podľa nasledovného postupu:

1. Vytipujeme zdroje závislosti (zdroje korelácií):

Pre každý zdroj pre každú dvojicu odhadov sa odhadne na základe skúseností korelačný
koeficient r(xi,xj) vyjadrujúci stupeň závislosti medzi odhadmi. Kovarianciu určíme zo vzťahu
uxij = rxij .u(xi). u(xj) (74)

V prípade, že dve vstupné veličiny Xl, X2 s odhadmi x1, x2 závisia od skupiny nezávislých
veličín Z1, Z2, ... Zm pričom závislosti vieme vyjadriť vzťahmi
X1 = g1(Z1, Z2, ..., Zm,) (75)
X2 = g2 (Z1, Z2, ..., Zm), (76)

určíme kovarianciu medzi odhadmi xi, xj zo vzťahu

m
uxij = ∑
i =1
A1i A2i u2 (zi) (77)

kde A1i A2i sú citlivostné koeficienty pre funkcie g1, g2.

Vzťah (77) umožňuje určiť kovarianciu medzi odhadmi na základe znalosti funkčných
závislostí vstupných veličín X1 a X2 od nezávislých veličín Z1, Z2, ..., Zm,. To znamená, že vhodným
postavením modelu merania je niekedy možné obísť nevyhnutnosť odhadovania korelačného
koeficienta.

V prípade, že dve vstupné veličiny X1, X2 s odhadmi x1, x2 závisia od skupiny závislých
veličín Z1, Z2, ... Zm, pričom závislosti vieme vyjadriť vzťahmi:
X1 = g1(Z1, Z2, ..., Zm,) (78)
X2 = g2 (Z1, Z2, ..., Zm), (79)
určíme kovarianciu medzi odhadmi x1, x2 y vzťahu:
 109

m m m m m
uxij = ∑∑ A1i A2 j u( zi z j ) = ∑ A1i A2 j u 2 ( z i ) + ∑∑ A1i A2 j u( z i z j )
i =1 j =1 i =1 i =1 j =1
(80)

Ak nevieme určiť korelačný koeficient a tiež nevieme sa vyhnúť koreláciám postavením

vhodného modelu, mali by sme určiť maximálny vplyv tejto korelácie na výslednú neistotu pomocou
hornej hranice odhadu štandardnej neistoty meranej veličiny. Predpokladajme, že v modeli (80) sú
veličiny Xl a X2 korelované a nepoznáme stupeň korelácie. Ostatné veličiny v modeli nie sú
korelované. Potom platí:

m m
uy2 = ( |A1u(x1) |+ |A2u(x2) |)2 + ∑ Ai2 u 2 ( xi ) =
i =1
∑A u
i =1
i
2 2
( xi ) + 2|A1A2| u(x1) u(x2) (81)

To znamená, že ak nemáme dostatok informácií na presné ohodnotenie kovariancií, a tým aj

výslednej neistoty, môžeme udávať hornú hranicu neistoty.

Postupy určovania štandardných neistôt pri nepriamom meraní

Uvažujme teraz prípad, keď veličinu Y, ktorá nás zaujíma, nemôžeme priamo merať, ale ktorá
je vo funkčnom vzťahu F s veličinami X1 X2, ..., Xm. Tieto vieme priamo merať alebo poznáme ich
odhady, neistoty a kovariancie. Platí teda
Y= F(X1 X2, ..., Xm) (82)
odhad y veličiny Y bude
y = F (x1, x2..xm), kde x1, x2... sú odhady priamo meraných veličín, vypočítané podľa vzťahu x
n
1
=
n
∑x
i =1
i alebo získané rôznym spôsobom (prevzaté z certifikátov, literatúry, tabuliek, technických

noriem).

Pri vyhodnotení neistoty odhadu výstupnej veličiny (výstupného odhadu) v zásade môžeme
postupovať dvojakým spôsobom:
a) Vyhodnotíme zvlášť neistotu výstupného odhadu metódou A a metódou B a potom
ich zlúčením dostaneme celkovú neistotu (kombinovanú).
b) Vyhodnotíme priamo celkovú (kombinovanú) neistotu výstupného odhadu.

Vyhodnotenie typu A štandardnej neistoty výstupného odhadu:

Ak sú v modeli X1, X2 ...Xp priamo merané veličiny (p<m) a Xp+1, Xp+2 ...Xm sú iné vstupné
veličiny, ktorých odhady xp+1, xp+2 ...xm poznáme z iných zdrojov (tabuliek, údajov výrobcov meradiel,
výsledkov predchádzajúcich meraní) a každú priamo meranú veličinu x1, x2 ...xm meriame n-krát,
zložku štandardnej neistoty vyhodnotenú metódou A odhadu y určíme podľa vzťahu
p p −1 p
uAy2 = ∑
i =1
A2xi u2Axi + 2 ∑∑
i =1 j ≥1
AxiAxjuxij (83)

∂f ( X 1, X 2... Xm )
Pre prevodové koeficienty platí: Axi = (84)
∂Xi
výberové rozptyly pre priamo merané veličiny X1, X2 ,...Xp
n
1
uAxi = ∑
n(n − 1) n =1
( xik − xi ) 2 (85)

výberová kovariancia medzi odhadmi (aritmetickými priemermi) xi a xj

n
1
uAxij =
n(n − 1)
∑n =1
(xik –xi) (xjk –xj) (86)
 110

Vyhodnotenie typu B štandardnej neistoty výstupného odhadu:

Štandardná neistota vyhodnotená metódou B závisí od neistôt vyhodnotených metódou B

priamo meraných veličín a neistôt odhadov ostatných vstupných veličín vystupujúcich v modeli,
ktorých neistoty získavame metódou B. Teda
p m p −1 p m −1 m

∑A ∑A u Bxi + 2∑∑ Axi Axj u Bxij + 2 ∑ ∑A

2 2 2 2
uBy2 = xi u Bxi + xi xi Axj u Bxij (87)
i =1 i = p +1 i =1 j 〉1 i = p +1 j 〉1

Poznámka: uBxi, uBxj určíme spôsobom opísaným v časti vyhodnotenie typu B štandardnej
neistoty). uBxij je kovariancia vyhodnotená metódou B, ktorá je iná ako metóda vychádzajúca zo
štatistickej analýzy nameraných údajov.

Priame vyhodnotenie celkovej (kombinovanej) neistoty výstupného odhadu:

p p m p −1 p
ucy2 = ∑
i =1
Axi2uAxi2 + ∑i =1
Axi2uBxi2 + ∑
i = p +1
Axi2uBxi2 +2 ∑∑
i =1 j >i
Axi AxjuAxij +

p −1 p m −1 m
2 ∑∑
i =1 j >i
Axi AxjuBxij + 2 ∑∑ Axi Axjuxij (88)
i = p +1 j >1

12.5. Všeobecné zásady pre vykazovanie neistôt

Výpočet neistôt je neoddeliteľnou časťou spracovania a vyhodnotenia nameraných údajov a

údaj neistoty je súčasťou výsledku merania. Výsledok merania pozostáva z odhadu hodnoty meranej
veličiny a príslušnej neistoty.

Pri každom údaji neistoty musí byť zrejmé, či ide o neistotu štandardnú alebo rozšírenú.

Pri údaji rozšírenej neistoty musí byť uvedený koeficient pokrytia, prípadne metóda jeho
stanovenia.
Číselná hodnota neistoty merania sa uvádza maximálne na dve platné číslice. Číselná hodnota
výsledku merania sa zvyčajne zaokrúhli na najmenšie platné miesto v hodnote rozšírenej neistoty
priradenej k výsledku merania. Pri zaokrúhľovaní treba použiť bežné pravidlá pre zaokrúhľovanie
čísel (ISO 31-0:1992, príloha B). Ak sa však po zaokrúhlení číselná hodnota neistoty merania zníži o
viac ako 5%, treba použiť hodnotu zaokrúhlenú smerom nahor.
Pri vyhodnocovaní meraní je potrebné výsledok merania doplniť aj o ďalšie informácie:
- model merania, ak nie je jasný z textu,
- zdroje neistôt, ktoré sa uvažovali, prípadne, ktoré sa zanedbali,
- spôsob určenia neistôt z jednotlivých zdrojov,
- neistoty a kovariancie jednotlivých zdrojov,
- počet nameraných údajov, z ktorých sú počítané neistoty metódou A. Niekedy
sa uprednostňuje forma tabuľky, napr.:

Veličina odhad xi (mm) štandardná aproximačné citlivostný Príspevok

xi neistota rozdelenie koeficient k štandardnej
uxi (mm) Ai neistote uiv (mm)
L 154,62 0,79 normálne 1 0,79
meradlo 0,00 0,58 rovnomerné 1 0,58
δl
teplota δt 0,00 0,05 rovnomerné 1 0,05
Y 154,62 0,98
 111

Rozsah uvádzaných informácií samozrejme závisí od charakteru dokumentu, v ktorom sa

neistoty uvádzajú. Vo výskumných a technických správach dotýkajúcich sa merania, alebo v ktorých
výsledky meraní majú zásadný význam pre riešenú úlohu, sa uvádzajú všetky informácie potrebné pre
kontrolu postupu a posúdenia výsledkov meraní (prakticky to, čo je uvedené vyššie).
V článkoch referujúcich o výsledkoch meraní možno informácie zredukovať na tie, ktoré
umožňujú posúdiť dosiahnuté výsledky a porovnať ich s výsledkami obdobných meraní.

Vo výskumných a technických správach a v odborných článkoch, kde výsledky merania sú

súčasťou riešenia úlohy, rozsah poskytovaných informácií závisí od významu jednotlivých meraní a
môže sa meniť vo veľmi širokom rozsahu.

Pri medzilaboratórnych porovnávacích meraniach treba poskytovať všetky informácie nutné

pre testovanie homogenity a konzistencie a pre stanovenie výslednej hodnoty dohodou.

Najúspornejšie informácie zahrňujúce len druh a hodnotu neistoty výsledku sa uvádzajú v

protokoloch, posudkoch a publikáciách, kde výsledok merania predstavuje vstupnú informáciu pre
riešený problém, ďalej v tabuľkách fyzikálnych a technických konštánt a pod. V týchto prípadoch sa
výlučne používajú kombinované neistoty (často rozšírené) a ich údaje sa často dopĺňajú odkazom na
zdroj, z ktorého boli získané.

Záverom je ešte potrebné zdôrazniť:

Pri výpočte neistôt je potrebné poznať zdroje neistôt a vyhodnotiť neistoty a kovariancie
metódou B. Tu je možný určitý subjektívny vklad experimentátora. Samotný výpočet neistôt potom
musí pokračovať striktne podľa dohodnutého postupu, ktorý je daný technickými predpismi.
Interpretácia výsledkov, stanovenie rozšírenej neistoty je znovu z časti závislé od experimentátora,
resp. používateľa výsledkov merania.

13. METROLOGICKÝ PORIADOK ORGANIZÁCIE

Metrologický poriadok organizácie je súbor predpisov, technických prostriedkov a

činností, ktorých uplatňovaním sa v organizácii zabezpečuje potrebná správnosť meradiel a
merania. Zásady tvorby metrologických poriadkov sú určené v metodickom pokyne metrologickom
MPM 03-96 ÚNMS SR.

Metrologický poriadok je nevyhnutným predpokladom spôsobilosti organizácie dosahovať a

dokladovať kvalitu svojej produkcie. Jadro metrologického poriadku tvorí zaradenie pracovných
meradiel organizácie do nepretržitej postupnosti prenosu hodnôt meraných veličín z etalónov
najvyššej metrologickej úrovne na objekty, ktoré sú nositeľmi charakteristík kvality jej produkcie.
Metrologické úkony patriace do metrologického poriadku si môže organizácia v ľubovoľnom rozsahu
objednať v akreditovaných kalibračných laboratóriach.

Je plne v právomoci každej organizácie, aby si vytvorila taký metrologický poriadok, ktorý
vyhovie požiadavkám vierohodnosti meraní a zároveň spĺňa aj podmienky hospodárnosti jeho
fungovania.

Organizácia môže všetky činnosti súvisiace s udržiavaním meradiel robiť vlastnými silami
alebo si ich zmluvne zabezpečiť externou, na metrológiu špecializovanou dodávateľskou organizáciou.
Väčšina organizácií postupuje tak, že meradlá používané vo väčšom rozsahu si ošetruje sama a na
zriedkavejšie a náročnejšie merania si najíma externé služby.

Podstatou a účelom metrologického poriadku je udržiavanie meradiel v takom stave, ktorý

vyhovuje požiadavkám kladeným na ich spôsobilosť pri meraní a monitorovaní veličín tvoriacich
charakteristiky kvality produktov a produkčných procesov organizácie. Slúži na to, aby si pracovníci
 112

organizácie osvojili svoje povinnosti a práva v oblasti metrológie. Orgány metrologického dozoru
(Slovenský metrologický inšpektorát) posudzujú podľa metrologického poriadku organizácie plnenie
jej povinností, vyplývajúce zo zákona č. 142/2000, Z.z..

V systéme manažérstva merania je metrologický poriadok organizácie základným

predpokladom racionálneho riadenia produkčných procesov. Meradlá, ktoré organizácia používa na
meranie charakteristík kvality produktov, sú pracovné meradlá a musia podliehať metrologickému
poriadku. Každé pracovné meradlo musí mať svoje evidenčnú kartu so záznamami o pravidelných
kalibráciách.

Pri tvorbe metrologického poriadku organizácia vychádza predovšetkým zo:

1. Systému manažérstva kvality v organizácii.

2. Zákona č. 142/2000 Z.z.
3. STN ISO 10012 (Systémy manažérstva merania. Požiadavky na meracie procesy
a meracie zariadenia).
4. STN EN ISO 9001:2001 (Systémy manažérstva kvality. Požiadavky).
5. Meradiel používaných v organizácii.
6. Kompetentnosti užívateľov meradiel.
7. Príručky kvality
8. Vplyvov okolia a času.

Požadovaný výsledok je:

1. Spôsobilé meradlá.
2. Doklady o spôsobilosti meradiel.
3. Kompetentnosť užívateľov a meradiel.

13.1 Postup tvorby metrologického poriadku organizácie

Prvým krokom organizácie pri tvorbe metrologického poriadku je rozbor vlastných potrieb v
oblasti metrológie, ako aj potrieb partnerských organizácií. Na základe rozboru sa určia:
- merané veličiny,
- meradlá,
- meracie rozsahy,
- neistoty meradiel a výsledkov meraní.

V metrologickom poriadku sa meracie prostriedky majú rozlišovať v štyroch úrovniach:

1. etalóny,
2. určené(stanovené) meradlá,
3. pracovné meradlá,
4. referenčné materiály.

Všetky meradlá, ktoré používa organizácia na zisťovanie výrobkov a procesov majú charakter
pracovných meradiel. Musia byť vedené v evidencii vytvorenej v rámci metrologického poriadku a
pravidelne kalibrované.

Stav meradla musí byť vhodným spôsobom vyznačený, aby sa dalo skontrolovať, či sa
používajú iba správne skalibrované meradlá. Uchovávanie meradiel v spôsobilom stave zahrňuje
okrem kalibrácie ešte ďalšie činnosti, ktoré musia byť dokumentované metrologickým poriadkom a to:
- overovanie určených meradiel a etalónov,
- plombovanie,
- nadväzovanie meradiel
- údržba meradiel,
 113

- opravy meradiel
- justovanie meradiel,
- označovanie meradiel a ďalšie činnosti.

Druhým krokom organizácie je určenie metrologických úloh vyplývajúcich z rozboru potrieb

a zo zákona č. 142/2000 Z. z. a jeho vykonávacích predpisov.

Vedúci organizácie určí organizačný rámec (zodpovednosť manažmentu) a technické

prostriedky (manažérstvo zdrojov) pre plnenie metrologických úloh – zriadenie metrologického útvaru
podľa ISO 10 012. Opatrenia vedúceho organizácie sa odporúča vydať ako samostatný riadiaci
dokument. Za organizovanie všetkých činností súvisiacich s vierohodnosťou a efektívnosťou merania
zodpovedá vedúci organizácie, ktorý touto činnosťou môže poveriť inú osobu - metrológa organizácie.
Všeobecne sa uznáva, že úroveň merania a monitorovania je neklamným znamením o úrovni
organizácie ako celku.

13.2. Štruktúra metrologického poriadku organizácie

Štruktúra metrologického poriadku je daná MPM 03-96:

Úvod
Všeobecná časť
Organizačné zabezpečenie
Technické zabezpečenie
Záverečné ustanovenia
Prílohy

A.: V úvodnej časti sa určí záväznosť dokumentu, následky nedodržania ustanovení a

povinnosti pracovníkov. Ďalej sa uvedie nadväznosť na iné metrologické poriadky organizácií
(rezortný, celopodnikový a pod.). Vysvetlia sa použité skratky a pojmy (v súlade s použitými
názvoslovnými normami - napr. STN 01 0115).

B.: Vo všeobecnej časti sa uvedie právne postavenie organizácie a eventuálne vzťahy

organizácie k vyššiemu organizačnému celku. Táto časť obsahuje zoznam záväzných predpisov so
vzťahom k metrologickému poriadku, a to jednak celoštátne predpisy a jednak interné predpisy
organizácie. V tejto časti sa uvedú aj súvisiace všeobecné predpisy (napr. správne a priestupkové
konanie alebo právne dokumenty pre medzinárodnú spoluprácu).

Nasleduje zoznam normatívno-technických dokumentov: STN, metrologické predpisy TPM,

MPM, medzinárodné a zahraničné metrologické predpisy, interné technické predpisy (napr. metodiky
kalibrácie).

C.: V časti popisujúcej organizačné zabezpečenie sa uvedie:

1. Organizácia metrológie v SR - uvedú sa väzby na ÚNMS SR, SMU, na organizácie

zriadené úradom (určené organizácie), podnikateľ alebo iné právnické osoby, ktoré boli rozhodnutím
úradu autorizované (autorizovaná osoba) a na SMI (Slovenský metrologický inšpektorát).

2. V nadväznosti na organizačný poriadok kompetencie, povinnosti a zodpovednosti:

vedúceho organizácie, jeho zástupcu pre oblasť metrológie, vedúceho útvaru povereného riadením
metrológie, resp. metrológa organizácie, vedúcich laboratórií a kontrolných meracích stredísk,
správcov a užívateľov meradiel, pracovníkov súvisiacich útvarov.
 114

3. Postup zabezpečujúci komnfirmáciu (overovanie a kalibráciu) meradiel: Ak je organizácia

autorizovaná ako štátne metrologické stredisko alebo akreditovaná ako stredisko kalibračnej služby
alebo má zriadené pracovisko na kalibráciu meradiel v organizácii, uvedie sa v tejto časti:
- postup zriadenia pracoviska,
- organizačné zabezpečenie,
- kompetencie, povinnosti a zodpovednosti pracovníkov,
- interná kontrola,
- čísla predpisov,
- postupy pre zabezpečenie exaktnosti meraní - organizačné zabezpečenie merania,
kompetencie, povinnosti a zodpovednosti pracovníkov, čísla dokumentov,
vedenie záznamov o meraní,
- spôsob a kritériá pre nákup, údržbu alebo opravy meradiel,
- metrologické zabezpečenie vyrábaných alebo opravovaných meradiel (výrobcovia
a opravári - podľa zákona o metrológii),
- metrologické zabezpečenie dovážaných meradiel (dovozcovia meradiel - podľa
zákona o metrológii),
- montáž meradiel do meracieho systému - podľa zákona o metrológii,
- vzdelávanie v oblasti metrológie - kvalifikačné predpoklady pre funkčné miesta a
úroveň znalostí, spôsoby získavania a doplňovania kvalifikácie.

D.: V časti technického zabezpečenia sa uvedie kategorizácia meradiel:

1. etalóny:
Uvedie sa charakter podľa schém nadväznosti, spôsob nadviazania na etalóny vyššieho
metrologického rádu, špecifikácia miesta uchovávania a používania vrátane pracovníka zodpovedného
za ich funkčnosť,
2. určené meradlá:
Uvedú sa v členení podľa veličín alebo meracích metód, miesto, spôsob a interval overovania
(organizácia, lehoty), miesto uchovávania a používania, zodpovedný pracovník,
3. pracovné meradlá (kalibrované a ostatné)
Pri kalibrovaných sa uvedie spôsob kalibrácie, meracie a kalibračné miesta (prípadne intervaly
kalibrácie) a miesto uchovávania
4. referenčné materiály (slovenské, certifikované a ostatné),
Uvedie sa účel použitia, miesto používania a uchovávania, overovanie, kalibrácia, u certifikovaných
referenčných materiálov výrobca a certifikujúci orgán.

Poznámka: Pri veľkom počte meradiel možno uviesť ich zoznam v prílohe, prípadne ako výťah
z evidencie na počítači.

Ďalej sa uvedie nadväznosť meradiel (citovanie schém nadväznosti a metodík kalibrácie,

postupy určovania neistôt, určovanie počtu meraní, kalibračný interval, vzor kalibračného listu alebo
jeho obsah) a meracie metódy (so spôsobmi určenia neistôt výsledkov meraní).

E.: V záverečných ustanoveniach sa uvedie napr. termín nadobudnutia účinnosti, povinnosti

pracovníkov ovládať ustanovenia dokumentu a povinnosti vedúcich pracovníkov, kontrolovať
dodržiavanie ustanovení.

F.: Do príloh možno uviesť:

a. zoznamy predpisov, noriem a dokumentov,
b. matice zodpovednosti, resp. organizačné schémy plnenia metrologického poriadku,
c. prehľad kvalifikačných predpokladov,
d. zoznamy meradiel a referenčných materiálov,
e. vlastné schémy nadväznosti,
f. vlastné metodiky kalibrácie,
g. vzor evidenčnej karty na meradlo.
 115

Povinnosťou organizácie je viesť len evidenciu používaných určených meradiel s uvedením

dátumu ich posledného overenia. Požiadavky na tieto meradlá vyplývajú zo systému manažérstva
kvality organizácie, do ktorého patrí aj zabezpečenie ich nadväznosti.

14. METROLÓGIA A AUDIT KVALITY

Systém manažérstva merania, metrologickej konfirmácie a analýzy a zlepšovania systému
manažérstva merania určuje norma EN ISO STN 10012:2004 (STN 01 0360) Systémy
manažérstva merania. Požiadavky na meracie postupy a meracie zariadenia.

Norma špecifikuje všeobecné požiadavky a poskytuje návod na

1. manažérstvo meracích procesov a
2. metrologickú konfirmáciu meracích zariadení,
používaných pri zabezpečovaní a preukazovaní zhody s metrologickými požiadavkami. Určuje
požiadavky na manažérstvo kvality systému manažmentu merania, ktoré organizácia vykonávajúca
merania môže využiť ako súčasť celkového systému manažérstva a na ubezpečenie, že sa splnili
metrologické požiadavky. Treba si uvedomiť, že uvedená medzinárodná norma sa nemá využívať ako
zoznam požiadaviek pri preukazovaní zhody s normami ISO 9001, ISO 14 001 alebo inou normou.
Zároveň nemá nahrádzať alebo rozširovať požiadavky normy ISO 17 025.

Účinný systém manažérstva merania zabezpečuje, aby meracie zariadenia a meracie procesy
boli vhodné na zamýšľané používanie. Je dôležitý na dosiahnutie cieľov kvality produktu a pri
manažérstve rizika z nesprávnych výsledkov merania.

Merací proces (measurement process) je množina úkonov zameraných na určenie hodnoty

veličiny. Meracie procesy treba pokladať za osobitné procesy, ktorých cieľom je podporiť kvalitu
produktov vytváraných organizáciou. V norme EN ISO STN 10012 sa termín merací proces týka
činností fyzikálneho merania (konštruovanie, skúšky, vo výrobe...)

Systém manažérstva merania (measurement management system) je definovaný ako množina

vzájomne súvisiacich alebo previazaných prvkov potrebných na dosiahnutie
1. metrologickej konfirmácie a
2. trvalého riadenia meracích procesov

Cieľom systému manažérstva merania je riadiť riziko, že

1. meracie zariadenie a
2. merací proces
by mohli dať nesprávne výsledky, ovplyvňujúce kvalitu produktu organizácie.

Metódy používané v systémoch manažérstva merania pokrývajú rozsah od verifikácie

základného zariadenia po aplikáciu štatistických metód pri riadení meracieho procesu

Odkazy na normu EN ISO STN 10012 môže urobiť:

1. zákazník pri špecifikácii požadovaných produktov
2. dodávateľ pri špecifikácii ponúkaných produktov
3. legislatívny alebo regulačný orgán
4. posudzovateľ alebo audítor systémov manažérstva kvality

Norma EN ISO STN 10012 zahŕňa požiadavky na zavádzanie systému manažérstva merania
a môže byť osožná pri zlepšovaní meracích činností a kvality produktov.

Organizácie zodpovedajú za určenie úrovne potrebného zariadenia a za špecifikáciu požiadaviek

na systémy manažérstva merania, ktoré sa majú aplikovať ako súčasť ich celkového systému
manažérstva. Okrem odsúhlasených výnimiek nemá EN ISO STN 10012 nahrádzať, doplňovať alebo
 116

obmedzovať požiadavky iných noriem. Rešpektovanie požiadaviek uvedených v medzinárodnej

norme uľahčí zhodu s požiadavkami na meranie a na riadenie meracích procesov, uvedených napr.
v ISO 9001:2000 čl. 7.6, ISO 14001:1996, čl. 4.5.1.

14.1. Požiadavky na systém manažérstva merania

Systém manažérstva merania musí zabezpečiť splnenie určených metrologických požiadaviek
(specified metrological requirements), ktoré sa odvodzujú od požiadaviek na výrobok a sú potrebné
na:
1. meracie zariadenia
2. meracie procesy

Požiadavky možno vyjadriť ako:

1. maximálnu dovolenú chybu
2. dovolenú neistotu
3. rozsah
4. stabilitu
5. rozlíšenie
6. podmienky prostredia
7. zručnosť obsluhy

Organizácia musí určiť meracie procesy a meracie zariadenia, ktoré podliehajú ustanoveniam
EN ISO STN 10012. Pri rozhodovaní o predmete a rozsahu systému manažérstva merania sa do úvahy
musia brať riziká a následky z nesplnenia metrologických požiadaviek

Systém manažérstva merania a skladá z:

1. riadenia určených meracích procesov
2. nevyhnutných podporných procesov

Meracie procesy obsiahnuté v systéme manažérstva merania sa musia riadiť (bližšie ISO 10012,
čl. 7.2) a všetky meracie zariadenia v systéme manažérstva merania sa musia konfirmovať (bližšie ISO
10012, čl. 7.1).

14.2. Zodpovednosť manažmentu

Organizácia musí definovať úlohy metrologického útvaru. Dostupnosť zdrojov potrebných na
vytvorenie a udržiavanie metrologického útvaru musí zabezpečiť vrcholový manažment organizácie.
Metrologický útvar (metrological function) je útvar s
1. administratívnou a
2. technickou zodpovednosťou za definovanie a zavedenie systému manažmentu merania

Manažment metrologického útvaru musí:

1. vytvoriť
2. zdokumentovať
3. udržiavať
systém manažmentu merania a trvalo zlepšovať efektívnosť.

Manažment metrologického útvaru musí zabezpečiť, aby:

1. sa určili požiadavky zákazníka na meranie a aby sa previedli na metrologické požiadavky
2. systém manažérstva merania spĺňal metrologické požiadavky zákazníkov
3. sa preukázala zhoda s požiadavkami určenými zákazníkom
 117

Manažment metrologického útvaru musí definovať a určiť merateľné ciele kvality systému
manažérstva merania. Musia sa definovať cieľové kritériá výkonnosti a postupy meracích procesov,
ako aj ich riadenie.

Vrcholový manažment organizácie musí v plánovaných intervaloch zabezpečiť systematické

preskúmanie systému manažérstva merania aby sa ubezpečil, že je trvalo primeraný, efektívny
a vhodný. Vrcholový manažment musí na preskúmanie zaistiť potrebné zdroje. Výsledky
preskúmania manažmentom musí manažment metrologického útvaru využiť na prípadnú modifikáciu
systému vrátane zlepšenia meracích procesov a preskúmanie cieľov kvality. Výsledky všetkých
preskúmaní a všetkých prijatých opatrení sa musia zaznamenať

14.3. Manažérstvo zdrojov

14.3.1. Ľudské zdroje

Manažment metrologického útvaru musí definovať a zdokumentovať zodpovednosť všetkých

pracovníkov zaradených do systému manažérstva merania. Zodpovednosť možno definovať v
1. organizačných schémach
2. opisoch práce
3. pracovných inštrukciách
4. postupoch

Manažment metrologického útvaru musí zabezpečiť, aby pracovníci angažovaní v systéme

manažérstva merania preukázali svoju schopnosť plniť pridelené úlohy. Musí zabezpečiť:
1. poskytnutie prípravy na zistené potreby,
2. udržiavanie záznamov o príprave
3. vyhodnotenie
4. zaznamenávanie efektívnosti prípravy

Pracovníci si musia uvedomiť rozsah svojej zodpovednosti a právomocí ako aj vplyv svojich
činností na efektívnosť systému manažérstva merania a kvalitu produktu.

14.3.2. Informačné zdroje

Postupy systému manažérstva merania sa musia v potrebnom rozsahu zdokumentovať

a validovať, aby sa zabezpečilo ich správne zavedenie, dôsledná aplikácia a platnosť nameraných
výsledkov. Nové postupy alebo zmeny zdokumentovaných postupov sa musia autorizovať a riadiť.
Postupy musia byť:
1. platné
2. dostupné
3. na požiadanie sa musia poskytnúť

Technické postupy sa môžu zakladať na publikovaných normách meracích praktík alebo

písomných inštrukciách zákazníkov alebo výrobcov zariadení.

Softvér používaný v meracích procesoch a vo výpočtoch výsledkov sa musí dokumentovať,

identifikovať a riadiť, aby sa zabezpečila jeho vhodnosť na trvalé používanie. Softvér a jeho revízie sa
musia testovať a pred použitím validovať, odsúhlasiť na používanie a archivovať. Testovanie sa musí
vykonať v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie platných výsledkov merania.

Záznamy obsahujúce informácie vyžadované na prevádzku systému manažérstva merania (napr.

výsledky konfirmácií, výsledky merania, záznamy z nakupovania, prevádzkové údaje, údaje
o nezhodách, reklamácie zákazníkov, príprava, kvalifikácia....) sa musia udržiavať. Zdokumentované
postupy musia zabezpečiť:
1. označovanie
 118

2. uloženie
3. ochranu
4. vyhľadávanie
5. čas archivácie
6. likvidáciu záznamov

Meracie zariadenia a technické postupy používané v systéme manažérstva merania sa musia

jasne individuálne alebo súborne označiť. Musí existovať označenie stavu metrologickej konfirmácie
zariadenia. Zariadenie, ktoré sa konfirmovalo na používanie iba v špeciálnom meracom procese alebo
špeciálnych meracích procesoch, musí sa jasne označiť alebo inak riadiť, aby sa zabránilo jeho
neoprávnenému používaniu. Zariadenie používané v systéme manažérstva merania sa musí odlišovať
od iného zariadenia.

14.3.3. Materiálne zdroje

Všetko meracie zariadenie, potrebné na splnenie určených metrologických požiadaviek musí

byť k dispozícii a musí byť označené v súlade so systémom manažmentu merania. Meracie zariadenie
musí mať pred konfirmáciou platný kalibračný stav. Meracie zariadenie sa musí používať v prostredí,
ktoré sa riadi alebo je známe v rozsahu potrebnom na zabezpečenie platných výsledkov merania. Do
systému manažérstva merania sa musí zahrnúť meracie zariadenie používané na monitorovanie
a zaznamenávanie ovplyvňujúcich veličín.

Treba si uvedomiť, že metrologické požiadavky na meracie zariadenie sa odvodzujú od

určených požiadaviek na produkt alebo zariadenie, ktoré sa má kalibrovať, verifikovať alebo
konfirmovať. Maximálna dovolená chyba sa môže určiť odkazom na špecifikáciu publikovanú
výrobcom meracieho zariadenia alebo metrologickým útvarom. Meracie zariadenie môže kalibrovať
organizácia odlišná od metrologického útvaru, ktorý vykonáva metrologickú konfirmáciu.

Manažment metrologického útvaru musí určiť, udržiavať a využívať dokumentované postupy na

1. prijímanie
2. manipuláciu
3. dopravu
4. skladovanie
5. odosielanie
meracích zariadení, aby sa zabránilo:
1. zneužitiu
2. neoprávnenému používaniu
3. poškodeniu
4. zmenám ich metrologických charakteristík

Musia existovať postupy na zaradenie meracieho zariadenia do systému manažérstva merania

a na jeho vyradenie zo systému.

Je nevyhnutné zdokumentovať podmienky prostredia vyžadované pre efektívnu činnosť

meracích procesov v rámci systému manažérstva merania. Podmienky prostredia ovplyvňujúce
merania sa musia sledovať a zaznamenávať. Opravy spôsobené podmienkami prostredia sa musia
zaznamenať a zahrnúť do výsledku merania.

14.3.4. Vonkajší dodávatelia

Manažment metrologického útvaru musí definovať a dokumentovať požiadavky na produkty

a služby, ktoré majú pre systém manažérstva merania dodať vonkajší dodávatelia. Vonkajší
dodávatelia sa musia vyhodnotiť a vybrať na základe svojej schopnosti vyhovieť dokumentovaným
požiadavkám. Musia sa definovať a dokumentovať kritériá výberu, sledovania a vyhodnocovania
 119

a výsledky vyhodnotenia sa musia zaznamenať. Záznamy o produktoch a službách poskytnutými

vonkajšími dodávateľmi sa musia udržiavať.

Ak sa na skúšanie alebo kalibráciu použije vonkajší dodávateľ, mal by byť schopný preukázať
svoju technickú kompetentnosť v súlade s normou pre laboratóriá, akou je ISO/IEC 17025. Produkty
a služby poskytované vonkajšími dodávateľmi by mohli vyžadovať verifikáciu podľa špecifikovaných
podmienok.

14.4. Metrologická konfirmácia a realizácia metrologických procesov

14.4.1. Metrologická konfirmácia

Metrologická konfirmácia (metrological confirmation) je množina úkonov požadovaných na

ubezpečenie, že meracie zariadenie sa zhoduje s požiadavkami na svoje zamýšľané používanie.
Metrologická konfirmácia všeobecne zahŕňa kalibráciu a verifikáciu, akúkoľvek nevyhnutnú
justáciu alebo opravu a následnú rekalibráciu, porovnanie s metrologickými požiadavkami na
zamýšľané používanie zariadenia, ako aj akékoľvek požadované pečatenie a označenie. Metrologická
konfirmácia sa nedosiahne, kým sa nepreukáže a nedokumentuje vhodnosť meracieho zariadenia na
zamýšľané používanie.

Požiadavky na zamýšľané používanie zahŕňajú také aspekty, ako

1. rozsah
2. rozlíšenie
3. maximálne dovolené chyby

Aby sa zabezpečilo, že metrologické charakteristiky meracieho zariadenia vyhovujú

metrologickým požiadavkám na merací proces, musí sa vypracovať a dosiahnuť metrologická
konfirmácia, ktorá sa skladá z:
1. kalibrácie meracieho zariadenia
2. jeho verifikácie

Metrologická charakteristika (metrological characteristic) je význačná črta, ktorá môže

ovplyvniť výsledok merania. Meracie zariadenie má obyčajne niekoľko metrologických charakteristík.
Metrologické charakteristiky môžu byť predmetom kalibrácie. Metrologické charakteristiky
meracieho zariadenia sú fakty, ktoré prispievajú k neistote merania, umožňujúcej priame porovnanie
s metrologickými požiadavkami na vykonanie metrologickej konfirmácie. Kvalitatívnym prehlásením
o metrologických charakteristikách v zmysle, napr. „požadovaná presnosť meracieho zariadenia“ by sa
malo vyvarovať.

Poznámka: Príklady charakteristík meracieho zariadenia

1. rozsah
2. rozmedzie
3. opakovateľnosť
4. stabilita
5. hysterézia
6. drift
7. účinky ovplyvňujúcich veličín
8. citlivosť
9. rozlíšenie/medzná hodnota
10. pásmo necitlivosti

Rekalibrácia meracieho zariadenia nie je potrebná, ak sa zariadenie už nachádza v platnom

kalibračnom stave. Postupy metrologickej konfirmácie majú obsahovať metódy, ktorými sa
verifikuje, že neistoty merania a chyby meracieho zariadenia sú v rámci dovolených medzí
špecifikovanými v metrologických požiadavkách. Informácie súvisiace so stavom metrologickej
konfirmácie meracieho zariadenia vrátane akýchkoľvek obmedzení alebo osobitných požiadaviek
musí mať obsluha ihneď k dispozícii.
 120

V zdokumentovaných postupoch sa musia opísať metódy používané na určenie alebo zmenu

intervalov medzi metrologickým konfirmáciami. Ak treba, tieto intervaly sa musia preskúmať
a prispôsobiť, aby sa zabezpečila trvalá zhoda s určenými metrologickými požiadavkami. Na určenie
intervalov medzi metrologickými konfirmáciami sa môžu použiť údaje získané pri predchádzajúcich
kalibráciách a metrologických konfirmáciách, ako aj pokročilé vedomosti a dokonalejšia technika.
Záznamy získané zo štatisticky riadených procesov na meranie môžu byť užitočné pri stanovovaní
alebo modifikovať intervaly metrologickej konfirmácie alebo nie.

Poznámka: Kalibračný interval sa môže rovnať intervalu metrologickej konfirmácie (bližšie dokument OIML
D10)

Vždy, ako sa nezhodné meracie zariadenie

1. opravuje
2. justuje
3. modifikuje
musí sa revidovať interval na jeho metrologickú konfirmáciu.

Prístup k prostriedkom a prvkom justácie na konfirmovanom meracom zariadení, ktorého

nastavenie ovplyvňuje jeho funkciu sa musí zapečatiť alebo inak ochrániť pred neautorizovanými
zásahmi. Pečate alebo ochrany sa musia navrhnúť a používať tak, aby sa zistilo ich porušenie.
Postupy procesu metrologickej konfirmácie musia obsahovať činnosti, ktoré treba vykonať, keď sa
zistia poškodené, zlomené, porušené alebo chýbajúce pečate.
Požiadavky na pečate sa netýkajú prostriedkov alebo prvkov justácie, ktoré sú určené na
nastavenie používateľom bez potreby vonkajšieho porovnania (zariadenie na nulovanie). Rozhodnutie,
ktoré meracie zariadenie sa má pečatiť, aké kontroly zapečateného nastavenia treba urobiť a aký
materiál použiť na pečate (nálepky, spájka, drôt, farba) sa zvyčajne nechá na metrologickom útvare.
Zavedenie programu zapečatenia metrologického útvaru sa má zdokumentovať. Nie každé
metrologické zariadenie sa dá pečatiť (technologické prekážky).

Osobitnú pozornosť venovať technikám ochrany záznamu údajov, aby sa zabránilo

neautorizovaným zmenám softvéru a firmvéru (mikroprogramov).

Záznamy o metrologickom konfirmačnom procese sa musia udržiavať a musia byť dostupné.

Minimálny čas uchovávania záznamov závisí od mnohých faktorov vrátanie požiadaviek zákazníka,
požiadaviek zákonov a predpisov ako aj od zodpovednosti výrobcu. Je možné, že záznamy týkajúce
sa etalónov bude treba uchovávať neobmedzene. Záznamy o metrologickej konfirmácii musia
potvrdzovať, že každá časť meracieho zariadenia vyhovuje určeným metrologickým požiadavkám.

14.4.2. Merací proces

Meracie procesy, ktoré sú súčasťou systému manažmentu merania sa musia:

1. plánovať
2. validovať
3. zaviesť
4. zdokumentovať
5. kontrolovať

Musia sa určiť a zvážiť tie veličiny, ktoré ovplyvňujú meracie procesy. Úplná špecifikácia
každého meracieho procesu musí obsahovať identifikáciu všetkých súvisiacich zariadení, postupov,
meraní, meracieho softvéru, podmienok používania, schopností obsluhy a ďalších faktorov
ovplyvňujúcich spoľahlivosť výsledku merania. Riadenie meracích procesov sa musí vykonávať
v súlade s dokumentovanými postupmi. Merací proces sa môže obmedziť na používanie iba jednej
časti meracieho zariadenia. Merací proces môže vyžadovať korekciu údajov, spôsobenú napr.
podmienkami prostredia.
 121

Pri návrhu meracieho procesu sa musia metrologické požiadavky určiť na základe požiadaviek
zákazníka (organizácie), požiadaviek zákonov alebo predpisov. Metrologické procesy navrhnuté
v súlade s takto určenými požiadavkami sa musia zdokumentovať, podľa potreby validovať a ak treba,
odsúhlasiť so zákazníkom. Pre každý merací proces sa musia určiť príslušné prvky procesu a riadenia.
Výber prvkov a regulačných hodnôt musí byť porovnateľný s rizikom nedodržania určených
požiadaviek. Prvky procesu a riadenia musia zahŕňať účinky obsluhy, zariadenia, okolitých
podmienok, ovplyvňujúcich veličín a aplikačných metód.

Pri špecifikácii meracích procesov môže byť potrebné určiť:

1. aké merania sú nevyhnutné na zabezpečenie kvality produktu
2. metódy merania
3. zariadenia potrebné na vykonanie merania vrátane jeho definície
4. požadované zručnosti a kvalifikácie pracovníkov vykonávajúcich merania

Merací proces možno validovať:

1. porovnaním s výsledkami iných validovaných procesov,
2. porovnaním s výsledkami iných meracích metód
3. trvalou analýzou charakteristík meracieho procesu

Merací proces sa musí navrhnúť tak, aby sa zabránilo chybným výsledkom merania a musí
zabezpečiť okamžité zistenie nedostatkov a včasné nápravné opatrenia.

Úsilie venované riadeniu meracieho procesu má byť porovnateľné s závažnosťou meraní pre
kvalitu finálneho produktu organizácie. Príklady, kde je vhodný vysoký stupeň riadenie meracieho
procesu zahŕňajú kritické alebo zložité meracie systémy, merania garantujúce bezpečnosť produktu
alebo merania vyvolávajúce v prípade ich nesprávnosti vysoké náklady. Minimálne riadenie procesu
môže zodpovedať jednoduchým meraniam nekritických častí. Postupy riadenia procesu pri podobných
typoch meracieho zariadenia a podobných aplikáciách môžu byť vo všeobecnom tvare, ako napr.
používanie ručných nástrojov na meranie častí strojov.
Má sa kvantifikovať účinok ovplyvňujúcich veličín na merací proces. Môže byť potrebné
navrhnúť a realizovať osobitné experimenty alebo výskumy, ktoré by to zistili. Ak to nie je možné,
majú sa použiť údaje, špecifikácie a varovania poskytované výrobcom zariadenia. Majú sa určiť
a kvantifikovať prevádzkové charakteristiky požadované na zamýšľané využívanie meracieho procesu.

Príklady týchto charakteristík zahŕňajú

1. neistotu merania
2. stabilitu
3. maximálnu dovolenú chybu
4.opakovateľnosť
5. reprodukovateľnosť
6. úroveň zručnosti obsluhy
Pre niektoré meracie procesy môžu byť dôležité iné charakteristiky.

Merací proces sa musí realizovať v riadených podmienkach vytvorených na splnenie metrologických

požiadaviek. Podmienky, ktoré treba riadiť, musia zahŕňať:
1. používanie zariadenia, ktoré prešlo konfirmáciou
2. aplikáciu validovaných meracích postupov
3. dostupnosť požadovaných informačných zdrojov
4. udržiavanie požadovaných podmienok prostredia
5. používanie kompetentného personálu
6. správne oznamovanie výsledkov
7. zavedenie monitorovania na základe špecifikácie
 122

Metrologický útvar musí udržiavať záznamy, ktoré dokumentujú zhodu s požiadavkami na

merací proces. Záznamy majú obsahovať:
1. Úplný opis zavedených meracích procesov vrátane všetkých použitých prvkov (napr.
obsluha a akékoľvek normy o meracom zariadení alebo kontrole) a príslušných
prevádzkových podmienok
2. Príslušné údaje získané z riadenia meracích procesov vrátane akýchkoľvek informácií
súvisiacich s neistotou merania
3. Akékoľvek činnosti vykonané na základe údajov z riadenia meracích procesov
4. Údaj (údaje) na základe ktorého sa vykonalo riadenie činnosti meracieho procesu
5. Identifikácia akýchkoľvek súvisiacich verifikovaných dokumentov
6. Identifikácia osoby zodpovednej za poskytnutie informácií pre záznamy
7. Schopnosti (požadované a skutočné) pracovníkov

Metrologický útvar musí zabezpečiť, aby sa vytváranie, upravovanie, vydávanie alebo rušenie
záznamov sa umožnilo iba autorizovaným osobám.

14.4.3. Neistota merania a nadväznosť

Pre každý merací proces zahrnutý do systému manažérstva merania sa musí odhadnúť neistota
merania. Odhady neistôt sa musia zaznamenať. Analýza neistôt merania sa musí vykonať pred
metrologickou konfirmáciou meracieho zariadenia a validáciou meracieho procesu. Všetky známe
zdroje variability merania sa musia zdokumentovať.

Použité termíny a metódy, ktoré možno využiť pri spájaní zložiek neistôt s prezentovaním
výsledkov, uvádzajú sa v Návode na vyjadrenie neistoty (GUM). Môžu sa využiť aj iné
zdokumentované a akceptované metódy. Je možné, že niektoré zložky neistoty budú v porovnaní
s inými zložkami malé, čo by mohlo zapríčiniť, že ich podrobné určovanie by sa nedalo na technickom
a ekonomickom základe zdôvodniť. Potom sa také rozhodnutie a zdôvodnenie musí zaznamenať. Vo
všetkých prípadoch má byť snaha venovaná určeniu a záznamu neistôt merania porovnateľná
s dôležitosťou výsledkov merania pre kvalitu výrobku organizácie. Záznam určovania neistôt pre
podobné typy meracích zariadení môže mať tvar všeobecnej konštantácie s dodatkom pre jednotlivé
meracie procesy.
Neistota výsledku merania má brať do úvahy okrem iných príspevkov neistotu kalibrácie
meracieho zariadenia. Odhad neistôt môže uľahčiť vhodné využívanie štatistických techník analýzy
výsledkov z predchádzajúcich kalibrácií a posúdenie výsledkov kalibrácií niekoľkých podobných
meracích zariadení.

Manažment metrologického útvaru musí zabezpečiť, aby všetky výsledky meraní nadväzovali
na etalóny jednotiek SI. Nadväznosť merania na jednotky SI sa musí dosiahnuť odkazom na príslušné
primárne etalóny alebo odkazom na fyzikálne konštanty, ktorých hodnota v príslušných jednotkách SI
je známa a ktorých hodnotu odporúča Generálna konferencia váh a mier (CGPM) alebo
Medzinárodný úrad pre váhy a miery (BIPM). Ak etalóny jednotiek SI alebo uznané fyzikálne
konštanty neexistujú, v zmluvných situáciách sa musia použiť dohodnuté etalóny a musí sa to
odsúhlasiť.

Nadväznosť sa zvyčajne dosahuje prostredníctvom spoľahlivých kalibračných laboratórií, ktoré

majú svoju vlastnú nadväznosť na národné etalóny, resp. laboratórií, ktoré spĺňajú požiadavky
ISO/IEC 17025, by sa malo pokladať za spoľahlivé.

Záznamy o nadväznosti výsledkov meraní sa musia udržiavať tak dlho, ako to vyžaduje:
1. systém manažérstva merania
2. zákazník
3. požiadavky zákonov a predpisov
 123

14.5. Analýza a zlepšovanie systému manažérstva merania

Metrologický útvar musí plánovať a zaviesť sledovanie, analýzu a zlepšovanie politík na
1. zabezpečenie zhody systému manažérstva merania s touto medzinárodnou normou
2. trvalé zlepšovanie systémov manažérstva merania

14.5.1. Auditovanie a monitorovanie

Aby sa určila vhodnosť a efektívnosť systému manažérstva merania, metrologický útvar musí
podľa potreby využívať
1. auditovanie
2. monitorovanie
3. ďalšie techniky

Metrologický útvar musí sledovať informácie týkajúce sa spokojnosti zákazníka, najmä či sa splnili
jeho metrologické požiadavky. Musia sa špecifikovať metódy získavania a využívania jeho
informácií. Metrologický útvar musí plánovať a vykonávať audity systému manažérstva merania aby
zabezpečil jeho trvalé efektívne zavedenie a zhodu s určenými požiadavkami. Výsledky auditov sa
musia oznamovať zainteresovaným stranám v rámci manažérstva organizácie. Výsledky všetkých
auditov systému manažérstva merania a všetky zmeny systému sa musia zaznamenať. Organizácia
musí zabezpečiť, aby sa činnosti zamerané na odstránenie zistených nezhôd a ich príčin zrealizovali
bez zbytočných oneskorení.

Audity systému manažérstva merania možno vykonávať ako súčasť auditov manažérskeho
systému organizácie. Audity systému manažérstva merania môže vykonávať:
1. metrologický útvar organizácie alebo
2. ich možno vykonávať zmluvne, alebo
3. pracovníci tretej strany

Audítori nemajú auditovať svoje vlastné oblasti zodpovednosti. Návod na auditovanie systémov
poskytuje norma ISO 19011.

V rámci procesov vytvárajúcich systém manažérstva merania sa musia monitorovať procesy

metrologickej konfirmácie a merania. Monitorovanie musí byť v súlade s dokumentovanými postupmi
a v určených intervaloch. Monitorovanie musí zahŕňať určenie použiteľných metód vrátane
štatistických techník a rozsahu ich použitia. Monitorovanie systému manažérstva merania musí
poskytovať ochranu pred odchýlkami od požiadaviek s tým, že zabezpečí urýchlené zistenie
nedostatkov a včasné činnosti na ich nápravu. Takéto monitorovanie musí byť porovnateľné s rizikom
nedodržania určených požiadaviek. Výsledky monitorovania meracích a konfirmačných procesov
a akékoľvek výsledné nápravné činnosti sa musia zdokumentovať s cieľom preukázať, že meracie
a konfirmačné procesy sú v trvalom súlade s zdokumentovanými požiadavkami.

14.5.2. Riadenie nezhôd

Metrologický útvar musí zabezpečiť zistenie akýchkoľvek nezhôd a musí prijať okamžité
opatrenia. Majú sa zistiť nezhodné prvky s cieľom zabrániť ich neúmyselnému použitiu. Akýkoľvek
merací proces, o ktorom je známe, alebo u ktorého vzniká podozrenie že dáva nesprávne výsledky
merania, musí sa vhodne identifikovať a nesmie sa používať, až kým sa nevykonajú príslušné činnosti.
Ak sa zistí nezhodný merací proces, jeho používateľ musí určiť potenciálne následky, určiť
nevyhnutné nápravu a vykonať nevyhnutnú nápravnú činnosť. Merací proces, ktorý sa vďaka nezhode
modifikoval, musí sa pred použitím validovať.

Akékoľvek konfirmované meracie zariadenie, pri ktorom vzniká podozrenie alebo o ktorom sa
vie, že sa
1. poškodilo.
 124

2. preťažilo
3. nesprávne funguje takým spôsobom, že môže znehodnotiť zamýšľané používanie
4. nedáva správne výsledky merania
5. je mimo svojho určeného konfirmačného intervalu
6. sa s nim nesprávne manipulovalo
7. má poškodené alebo odstránenú pečať alebo ochranu
8. sa vystavilo ovplyvňujúcim veličinám, napr. EMG poľu, prachu..., ktoré môžu mať
záporný účinok na zamýšľané používanie
musí sa odstrániť z prevádzky alebo sa musí označiť výraznou nálepkou alebo značkou. Nezhoda sa
musí overiť a musí sa o nej pripraviť správa. Takéto zariadenie sa nesmie vrátiť do prevádzky, kým sa
neodstránia príčiny jeho nezhody a kým sa opäť nekonfirmuje.

Nezhodné meracie zariadenie, ktorého plánované metrologické charakteristiky sa neobnovia, sa

musí zreteľne označiť alebo inak identifikovať. Metrologická konfirmácia takéhoto zariadenia na iný
účel musí zabezpečiť, že jeho zmenený stav je zreteľne viditeľný a zahŕňa identifikáciu akéhokoľvek
obmedzenia používania.

Ak výsledok metrologickej verifikácie pred justáciou alebo opravou naznačuje, že meracie

zariadenie nevyhovelo metrologickým požiadavkám takým spôsobom, že správnosť nameraných
výsledkov môže byť predmetom kompromisu, používateľ zariadenia musí určiť potenciálne následky
a prijať nevyhnutné opatrenia. Tie môžu zahŕňať opakované skúšanie produktu vyrobeného s použitím
meraní uskutočnených nezhodným meracím zariadením.

14.5.3. Zlepšovanie

Metrologický útvar musí na základe výsledkov auditov, preskúmaní manažmentom a ďalším

súvisiacich faktorov, ako je spätná väzba na zákazníkov, plánovať a riadiť trvalé zlepšovanie systému
manažmentu merania. Metrologický útvar musí preskúmať a zisťovať potenciálne príležitosti na
zlepšenie systému manažérstva merania a podľa potreby ho modifikovať.

Ak príslušný prvok systému manažmentu merania nezodpovedá určeným požiadavkám alebo ak

príslušné údaje vykazujú neprijateľnú skladbu, musí sa vykonať nápravná činnosť na zistenie príčiny
a odstránenie nesúladu. Náprava a riešenie nápravnej činnosti sa musia pred návratom meracieho
procesu do používania verifikovať. Kritéria na nápravnú činnosť sa musia dokumentovať.

Metrologický útvar musí určiť činnosť (-i) na odstránenie príčin potenciálnych nezhôd merania
alebo konfirmácie, aby sa zabránilo ich opakovaniu. Preventívne činnosti musia zodpovedať významu
potenciálnych problémov. Musí sa vypracovať zdokumentovaný postup, ktorým sa definujú
požiadavky na
1. určenie potenciálnych nezhôd a ich príčin a vyhodnotenie potreby činnosti, ktorou sa
zabráni výskytu nezhôd
2. určenie a zavedenie potrebnej činnosti
3. záznam výsledkov prijatej činnosti
4. preskúmanie prijatej preventívnej činnosti

15. KVALITA MERANIA

Základným znakom kvality merania je správnosť výsledku, charakterizovaná

dôveryhodnosťou jeho hodnoty. Pre posúdenie kvality metrologických činností je možné použiť tieto
parametre:
1. Neistota
2. Presnosť
3. Najlepšia spôsobilosť merania (Best Measurement Capability - BMC)
4. Index spôsobilosti (schopnosti) procesu merania
 125

Nakoľko otázkou chýb, neistoty a presnosti sme sa podrobnejšie zaoberali

v predchádzajúcich kapitolách, v ďalšom budeme venovať pozornosť najlepšej schopnosti merania
a indexom spôsobilosti.

15.1. Najlepšia spôsobilosť merania

V súčasnosti sa stále viac presadzuje parameter, ktorý je požadovaný od akreditovaných

laboratórií, t.j. najlepšia schopnosť merania (najlepšia meracia spôsobilosť, najlepšia meracia
schopnosť) - Best Measurement Capability (BMC). Tento parameter je požadovaný Európskou
organizáciou pre akreditáciu (EA) dokumentom EAL - R2 1996 (po zlúčení EAL a EAC v roku
prečíslovaný na EA – 4/02), ktorý reviduje dokument WECC Doc. l9-1990, a EAL – R2 - Sl
(prečíslovaný na EA – 4/02 – S1). Tieto sú rozvedené v MSA 0104/1997 (Vyjadrovanie neistôt
merania pri kalibrácii) a jeho dodatku MSA 0104/D1/1998.

Najlepšia spôsobilosť merania (vždy vo vzťahu ku konkrétnej veličín) v EAL je definovaná

ako najmenšia neistota merania, ktorú môže laboratórium dosiahnuť v rámci svojej akreditácie,
keď vykonáva viac alebo menej rutinné kalibrácie takmer ideálnych etalónov s cieľom
definovať, realizovať, zachovať alebo reprodukovať jednotku danej veličiny prípadne jednu
alebo viac jej hodnôt, alebo keď vykonáva viac alebo menej rutinné kalibrácie takmer ideálnych
meradiel slúžiacich na meranie danej veličiny. Hodnotenie najlepšej meracej spôsobilosti
akreditovaných kalibračných laboratórií musí byť založené na metóde opísanej v tomto
dokumente, normálne však má byť podporené alebo potvrdené experimentálnym dôkazom.

Najlepšia meracia spôsobilosť je jedným z parametrov, ktoré sa používajú pri definovaní

rozsahu pôsobnosti akreditovaného kalibračného laboratória, pričom ďalšími parametrami sú:
fyzikálna veličina, kalibračná metóda alebo typ prístroja, ktorý má byť kalibrovaný a rozsah merania.
Najlepšia meracia spôsobilosť sa zvyčajne uvádza v príručke kvality alebo v inej dokumentácii,
podporujúcej rozhodnutie o akreditácii alebo akreditačný certifikát, ktorý sa v mnohých prípadoch
vydáva ako dôkaz o akreditácii. Najlepšia meracia spôsobilosť je jednou z najdôležitejších
informácií obsiahnutých v zoznamoch akreditovaných laboratórií, ktoré pravidelne vydávajú
akreditačné orgány a používajú potencialní zákazníci akreditovaných laboratórií pri posudzovaní
vhodnosti laboratória pre vykonanie určitej kalibrácie v príslušnom laboratóriu alebo na mieste.
Aby bolo možné porovnať spôsobilosti jednotlivých kalibračných laboratórií, predovšetkým
laboratórií akreditovaných rôznymi akreditačnými orgánmi, udávame najlepšej meracej spôsobilosti
musí byť jednotné.

Pod pojmom "viac alebo menej rutinné kalibrácie" rozumieme, že laboratórium bude
schopné dosiahnuť uvedenú spôsobilosť pri normálnej práci (nie v prípade keď je laboratórium
schopné pracovať lepšie vďaka rozsiahlemu výskumu a ďalším opatreniam), ktorú vykonáva v
rámci svojej akreditácie. Takmer ideálny teda znamená, že najlepšia meracia spôsobilosť by nemala
závisieť od vlastností zariadenia, ktoré má byť kalibrované. Z definície najlepšej meracej spôsobilosti
vyplýva, že laboratórium v rámci svojej akreditácie nemá oprávnenie udávať menšiu neistotu
merania ako je najlepšia meracia spôsobilosť . Skutočná neistota merania nesmie byť nikdy menšia
ako najlepšia meracia spôsobilosť. Pri určovaní skutočnej neistoty bude musieť laboratórium
uplatňovať princípy uvedené v MSA 0104/1997.

Posúdenie najlepšej meracej spôsobilosti je úlohou akreditačného orgánu. Najlepšia

meracia spôsobilosť bude udávaná na úrovni požadovanej v kalibračných certifikátoch, t.j. vo forme
rozšírenej neistoty merania, zvyčajne s koeficientom pokrytia k = 2. Pri vyhodnotení najlepšej
meracej spôsobilosti treba vziať do úvahy všetky zložky, ktoré významne prispievajú k neistote
merania (napr. ak použitý pracovný etalón má drift, pri vyhodnotení jeho príspevku k neistote
merania ho treba vziať do úvahy).
 126

Najlepšia meracia spôsobilosť sa zvyčajne vyjadruje číselnou hodnotou. Ak je najlepšia

meracia spôsobilosť funkciou veličiny (alebo iného parametra), na ktorú sa odvoláva, musí byť
uvedená v analytickej forme, je užitočné názornosť tohoto vyjadrenia doplniť diagramom. Vždy musí
byť jasné, či je uvedená najlepšia meracia spôsobilosť absolútna alebo relatívna.
Najlepšia spôsobilosť merania je ukazovateľ konkurenčnej schopnosti laboratória, je vlastne
rozšírená neistota merania určená za nasledovných špecifických podmienok:
- Merania hodnôt pre neistotu uA sa vykonajú na spoľahlivom, dôkladne
nastavenom meracom prístroji, pričom počet opakovaní má byt' čo najväčší.
Postačujúci je n = 30.
- Meranie vykoná najkvalifikovanejší pracovník laboratória a použije pri tom
etalón najvyššieho rádu, ktorý má laboratórium k dispozícií.
- Budú dodržané ostatné podmienky metrológie, aby sa vylúčili iné vplyvy na
výsledok merania, napr. teplota a vlhkosť.
- Do výsledkov kalibrácie budú zahrnuté všetky známe vplyvy ako korekcie.

Takto stanovená najlepšia schopnosť merania laboratória musí byt' posúdená SNAS-om a
deklarovaná v príručke kvality daného laboratória.

Význam požiadavky na to, aby posúdenie BMC bolo "podoprené alebo potvrdené
experimentálnym dôkazom", spočíva v tom, že akreditačný orgán by sa nemal spoliehať iba na
vyhodnotenie neistoty merania. Pod dohľadom akreditačného orgánu alebo v jeho mene treba
vykonať medzilaboratórne porovnania, ktoré potvrdia správnosť príslušného vyhodnotenia.
Prostredníctvom medzilaboratórneho porovnávania je možné riešiť problémy určenia fyzikálnych
konštánt, určenia nadväznosti primárnych etalónov a zhmotnených mier rôznych veličín,
vyhodnocovania postupov v akreditácii, ako aj porovnávania národných etalónov na najvyššej úrovni
a tým následne zlepšiť jednotnosť národných etalónov a meradiel. Medzilaboratórne porovnávanie
zahrňuje organizovanie, uskutočnenie a vyhodnotenie skúšok rovnakého typu, vykonaných vo
viacerých laboratóriách, na rovnakom alebo podobnom objekte (vzorke) podľa vopred stanovených
podmienok. Tak ako aj pri iných aktivitách je treba zaviesť a udržiavať manažérstvo kvality v súlade
s normami radu STN EN ISO 9000 a STN EN 45 000 a tiež súvisiacimi nariadeniami.
Medzilaboratórne porovnávanie sa používa na:
b) určenie výkonnosti jednotlivých laboratórií pre určené druhy meraní alebo
skúšok a na nepretržité monitorovanie spôsobilosti laboratória,
c) určenie problémov v laboratóriách a zavedenie opatrení, ktoré môžu súvisieť
napríklad s kalibráciou meracieho zariadenia,
d) zavedenie efektívnosti a porovnateľnosti nových testov alebo meracích metód a
taktiež k monitorovaniu štandardizovaných metód,
e) získavanie a upevnenie dôvery zákazníkov,
f) určenie rozdielností medzi laboratóriami, na určenie parametrov metód, na
porovnávanie metód merania,
g) priradenie hodnôt referenčným materiálom a na určenie ich spôsobilosti v
špecifikovaných testoch alebo meracích postupoch.
h) na identifikáciu systematických chýb u jednotlivých účastníkov, ak sa vyskytuje

15.2. Index spôsobilosti procesu merania

Hodnotenie spôsobilosti procesov je súčasťou merania procesov. Predstavuje schopnosť

procesov poskytovať výrobky a služby splňujúce požadované kritériá kvality. Na kvantitatívne
hodnotenie spôsobilosti procesov sa používajú indexy spôsobilosti (PCI’s – process capability
indices), ktoré porovnávajú predpísanú maximálne prípustnú variabilitu hodnôt danú tolerančnými
medzami so skutočnou variabilitou sledovaného znaku dosahovanou u štatisticky zvládnutého
 127

procesu. Okrem štatisticky zvládnutého stavu procesu sa vyžaduje, aby v prípade merateľných znakov
rozdelenie sledovaných znakov musí zodpovedať normálnemu rozdeleniu.

Štatistická regulácia procesov je rozsiahla štruktúra teoretických a praktických poznatkov

o zlepšovaní kvality akejkoľvek produkcie na báze teórie pravdepodobnosti a matematickej štatistiky.

Podstata štatistickej regulácie tkvie v tom, že sa vo vhodných časových intervaloch kontroluje

na výbere stanoveného počtu výrobkov kontrolovaná veličina. Zo získaných údajov sa vypočítajú
zvolené štatistické charakteristiky, ktoré sa porovnajú s vopred stanovenými regulačnými hranicami
a v prípade potreby zlepšenia sa vykoná vhodný regulačný zásah.

Štatistickým riadením (reguláciou) meracieho procesu rozumieme jeho udržiavanie v

štatisticky zvládnutom stave. Zabezpečí sa tak zhoda výsledkov merania so špecifikovanými
požiadavkami na meranie. Predpokladáme pritom, že sa správanie meracieho procesu charakterizuje
správaním jednej alebo viacerých výstupných veličín (veličina, resp. veličiny, ktoré tvoria výsledok
merania) a porovnávajú sa so stanoveným kritériom. Tak je možné po každej kontrole rozhodnúť, či
proces môžeme považovať za stabilný alebo nie.

Hlavný štatistický nástroj na riadenie meracích procesov predstavuje regulačný diagram.

Regulačný diagram je grafická metóda znázornenia a porovnania informácií založených na postupnosti
výberov. Informácie predstavujú súčasný stav meracieho procesu voči hraniciam, pri ktorých
stanovení sa vzala do úvahy vnútorná zložka variability meracieho procesu. Metóda regulačných
diagramov napomáha predovšetkým zhodnotiť, či je merací proces v štatisticky zvládnutom stave na
príslušnej špecifikovanej úrovni alebo či v takom stave zotrváva.

Teória regulačných diagramov vychádza z rozlíšenia dvoch typov variability. Prvý typ je
náhodná variabilita spôsobená náhodnými príčinami. Tento typ vyvoláva široký rozsah
neidentifikovateľných príčin. Z nich sa každá podieľa malou zložkou na celkovej variabilite, ale
žiadna z nich neprispieva výrazne. Druhý typ variability predstavuje reálnu zmenu v meracom
procese. Takúto zmenu môžu spôsobiť určité identifikovateľné príčiny, ktoré nie sú vnútornou
súčasťou meracieho procesu a ktoré je možné aspoň teoreticky odstrániť. Tieto príčiny sa môžu
pripísať použitým meracím zariadeniam, meracím metódam a postupom, meracím podmienkam,
meraciemu personálu a podobne.

Napriek tomu, že indexy spôsobilosti procesu merania sú úmerné parametru používaného v

oblasti štatistickej regulácie výrobných procesov treba si uvedomiť, že problematika je ešte stále
v štádiu výskumu a treba brať do úvahy špecifický prístup k problematike.

Na hodnotenie spôsobilosti procesu na základe merateľných znakov je možné odporučiť

nasledovný postup:
1. Voľba znaku kvality
2. Analýza systému merania
3. Zhromaždenie údajov
4. Posúdenie štatistickej zvládnutosti procesu
5. Overenie normality sledovaného znaku akosti
6. Výpočet indexov spôsobilosti a ich porovnávanie s požadovanými hodnotami

Ak je dané tolerančné pásmo T pre výrobok, ktorý meriame, merací proces by mal
zabezpečovať výsledky s rozšírenou neistotou U 3 až 10 krát menšou ako je polovica tolerančného
pásma. Všeobecne ak máme stanovené požiadavky formou hornej medznej hodnoty UTL a dolnej
medznej hodnoty LTL, definujeme hodnotu:

T = UTL - LTL, pričom

 128

T
U = k = (3 až 10) (89)
2k

Namerané hodnoty výrobku meracím procesom s rozšírenou neistotou U musia byť potom ale
o hodnotu U menšie ako UTL a o hodnotu U väčšie ako LTL.

Za predpokladu normálneho rozdelenia regulovanej veličiny indexy spôsobilosti Cp, Cpk:

USL − LSL
Cp = (90)
6σ
U
Cp = (91)
3σ

index spôsobilosti nadobúda kladné hodnoty. Ak je hodnota Cp < l, merací proces nie je spôsobilý.
Pre Cp > 1 môžeme hovoriť o spôsobilosti meracieho procesu plniť úlohy, na ktoré bol určený. V praxi
sa dá za minimálnu prípustnú hodnotu považovať Cp = 1,33, pretože vždy existuje určité kolísanie a
merací proces nikdy nie je v dokonale štatisticky zvládnutom stave. Hranicu 1,33 treba uvažovať skôr
pre zabehnutý merací proces. Pre novozavádzaný merací proces sú prípustné hodnoty indexu
spôsobilosti väčšie (napr. Cp = 1,50). Index Cp má jednu nevýhodu. Nič nehovorí o systematickej
odchýlke meracieho procesu od nominálnej hodnoty danej etalónom (strannosti). Na tieto účely sa
môžu použiť ďalšie koeficienty. Jedným z nich je index spôsobilosti Cpk:

Cpk = min ( X −3σLSL , USL3σ− X ) (92)

Cpk = min ( ( X +3Uσ ) − X , X − (3Xσ − U ) )

o o
(93)
kde: X0 je nominálna hodnota etalónu

Pre spôsobilý merací proces má byť index Cpk najmenej 1,33. Pre zabehnutý proces je to skôr
1,33 a v prípade novozavádzaného procesu je to skôr 1,50.

Cpk ≤ Cp (94)

Rozdiel medzi hodnotami oboch indexov je tým vyšší, čím viac je stredná hodnota
sledovaného znaku vzdialená od stredu tolerančného poľa. Napríklad pri posune strednej hodnoty
sledovaného znaku zo stredu tolerančného poľa o jednu smerodajnú odchýlku bude hodnota Cpk o 0,33
nižšia ako hodnota Cp. Rovnosť oboch týchto indexov spôsobilosti sa dosiahne iba v prípade keď
stredná hodnota sledovaného znaku leží priamo v strede tolerančného poľa.

V prípade, že neistota kontrolného etalónu UKE nie je dostatočne malá oproti požadovanej
neistote meracieho procesu U, musí sa zohľadniť pri výpočte indexu spôsobilosti Cpk. Potom bude

+ U ) − UKE − X ) ( X − ( Xo − U ) − UKE )
Cpk = min ( (( X o

3σ 3σ
) (95)

Zo vzťahu (95) sa tiež dá určiť maximálna odchýlka hodnoty X od hodnoty Xo, ak má byť Cpk
> 1,33.
X − X 0 < U-1,33.3 σ = U-3,99 σ  ≈ U – 4 σ (96)

Ak uvažujeme aj neistotu kontrolného etalónu

X − X 0 < U- 1,33.3 σ – UKE ≈ U – 4 σ - UKE (97)
 129

UKE < U - X − X 0 - 4  σ (98)

Hodnotenie systému merania pomocou indexov spôsobilosti býva tiež označované ako
hodnotenie spôsobilosti meracieho prostriedku (meradla). Hodnoty spôsobilosti meracích prostriedkov
podľa metodiky firmy Bosch sa počítajú podľa vzťahov:

0,1 ⋅ (USL − LSL )

Cg = (99)
6σ g
0,1 ⋅ (USL − LSL ) − X r − X
Cgk = (100)
3σ g
kde:
σg – smerodajná odchýlka nameraných hodnôt
Xr – prijatá referenčná hodnota etalónu (= Xo)
X - aritmetický priemer nameraných hodnôt

Hodnoty týchto indexov spôsobilosti porovnávajú určitý podiel šírky tolerančného poľa so
šírkou pásma variability nameraných hodnôt. Hodnota indexu Cg zohľadňuje iba zhodnosť merania,
hodnota Cgk zhodnosť aj systematickú odchýlku meracieho procesu od nominálnej hodnoty danej
etalónom (strannosť).

Platí: Cgk ≤ Cg (101)

Poznámka: Strannosť merania je mierou jeho správnosti a je vyjadrená rozdielom medzi aritmetickým
priemerom výsledkov opakovaného merania rovnakých znakov akosti a prijatou referenčnou hodnotou.
Strannosť merania teda charakterizuje celkovú systematickú chybu merania.

Systém merania (merací prostriedok) sa považuje za spôsobilý v prípade, že hodnota indexu

Cgk je vyššia alebo rovná 1,33. Na zaistenie požiadavky by mala byť splnená nerovnosť:
6σg≤ 0,15 ⋅ (USL − LSL ) − 1,5 ⋅ X r − X (102)
v prípade nulovej strannosti platí:
6σg≤ 0,15 ⋅ (USL − LSL ) (103)

V prípade nulovej strannosti je systém merania považovaný za spôsobilý, ak opakovateľnosť

merania vyjadrená hodnotou 6 σg je menšia alebo maximálne rovná 15 % šírky tolerančného poľa.

Pri opakovanej realizácii merania sa väčšinou nedajú zaistiť nemenné podmienky

opakovateľnosti a reprodukovateľnosti. Spravidla sa vyskytuje aj variabilita medzi meranými
vzorkami (výrobkami). Analýza systémov merania (MSA – Mesurement Systems Analysis) umožňuje
vyhodnotiť celkovú spôsobilosť meracieho procesu, ako aj vplyv jeho jednotlivých zložiek (metodiky,
meracieho zariadenia, operátora, nehomogenity meraných vzoriek) na jej hodnotu hodnotu.
 130

LITERATÚRA
[1] Bučko, M.: Pravdepodobnosť a matematická štatistika. Bratislava 1990. ISBN80-05-00054-7.
[2] Dufinec, I.: Inžinierstvo kvality. Košice 2000. ISBN 80-88964-51-2
[3] Hofmann, D.: Priemyselná meracia technika. Bratislava 1988.
[4] Chudý, V. et al.: Meranie technických veličín. Bratislava 1999. ISBN 80-227-1275-2.
[5] Metrologia v skratke. Projekt EUROMET č. 595, 2000.
[6] Mikleš, M.: Metrológia. Zvolen 1996.
[7] Mikulecký, I., Nemečková, A., Palenčár, R.: Základný kurz metrológie. Bratislava 1998.
[8] MPM 02-93. Schémy nadväznosti meradiel. Zásady tvorby.
[9] MPM 03-96. Metrologický poriadok organizácie. Zásady tvorby.
[10] MSA 0104-97. Vyjadrovanie neistôt meraní pri kalibrácii.
[11] Obmaščík, M.: Metrológia chýb a neistôt merania a merania dĺžok. Žilina 1998. ISBN 80-85348-
40-3.
[12] Palenčar a kol.: Štatistické metódy v metrologických a skúšobných laboratóriách. Bratislava
2001. ISBN 80-968449-3-8
[13] Palenčár, R. - Halaj, M.: Metrologické zabezpečenie systémov riadenia kvality. Bratislava 1998.
ISBN 80-227-1171-3.
[14] Plura, J.: Plánování a neustálé zlepšování jakosti. Praha 2001. ISBN 80-7226-543-1.
[15] STN 010115. Názvoslovie v metrológii.
[16] STN EN ISO/IEC 17025:2005. Všeobecné požiadavky na spôsobilosť skúšobných a kalibračných
laboratórií.
[17] STN EN ISO 10012:2004 Systémy manažérstva merania. Požiadavky na meracie postupy
a meracie zariadenia.
[18] TPM 50-92. Etalóny. Vyjadrovanie chýb a neistôt.
[19] TPM 51-93. Stanovenie neistôt pri meraniach
[20] Šindelář, V., Tůma, Z.: Úvod do průmyslové metrologie. Praha 1984.
[21] Zgodavová, K. a kol.: Profesionál kvality, Košice 2002. ISBN 80-7099-845-8
[22] <http://www.jakost.cz/metodiky/nejistoty/nejistota.pdf>, (2007-06-18).
[23] Rybárová, Ž. et al.: Návody na cvičenia z fyzikálnochemických základov hutníctva. Bratislava
1979.
[24] Varga, Z. et al. : Fyzikálne merania. Bratislava 1977.
[25] Terek, M. – Hrnčiarová, Ľ.: Analýza spôsobilosti procesu. Bratislava 2001. ISBN 80-225-1443-8
[26] Kneppo, P.: Metrológia v systémoch kvality. Kvalita pedagogiky kvality, Piešťany 2004, s. 72
[27] <http://www.moresteam.com/toolbox/t420.cfm>, (2007-06-18).
[28] Martinák, M.: Kontrola a meranie pre 3. ročník SPŠ strojníckych. Bratislava 2005. ISBN 80-
89004-92-X.
[29] Ludvik, V.: Nejistoty měření, presnost měření. Dostupné na: <www.unmz.cz>, (2006-05-15).
[30] <http://jakost.cz/metodiky/download/srovnani-msa-vda.pdf>, (2005-11-25).
[31] <artemis.osu.cz/uvmet/01%20-%2005.doc>, (2006-06-06).
[32] Kureková, E. – Gabko, P. – Halaj, M.: Technické meranie Učebné texty z projektu
METROMEDIA-ONLINE, Viedeň 2005. ISBN 80-89112-04-8.
[33] Bentley, J.P.: Principles of measurement systems. Harlow 2005. ISBN 0-130-43028-5.
[34] Analýza systémů měření (MSA), Praha 2002. ISBN 80-02-01562-2.
[35] Kostúr, K. – Laciak, M. – Truchlý, M.: Systémy nepriameho merania. Košice 2005. ISBN 80-
8073-273-6.
[36] Meloun, M. - Militký, J.: Kompendium statistického zpracování dat. Praha 2002. ISBN 80-200-
1008-4.
[37] Mikulecký, I. – Obdržálek, P. – Tomko, J.- Benková, M.: Určené meradlá po 30.10.2006.
Metrológia a skúšobníctvo 1/2007, s. 20-32. ISSN 1335-2768.
[38] <http://www.normoff.gov.sk/page.php?item_index=133> (2007-06-18).
[39] STN ISO 9001:2000 Systémy manažérstva kvality. Požiadavky.
[40] STN ISO/TS 16949:2005 Systémy manažérstva kvality. Osobitné požiadavky normy ISO
9001:2000 v organizáciach na výrobu automobilov a ich náhradných dielcov.
 131

[41] SOŠ AQAP 2130:2005. Požiadavky NATO na overovanie kvality pri kontrole a skúškach.
[42] SOŠ AQAP 2120:2005. Požiadavky NATO na overovanie kvality vo výrobe.
[43] SOŠ AQAP 2110:2005. Požiadavky NATO na zabezpečovanie kvality pre návrh, vývoj a výrobu.
[44] OHSAS 18001:1999. Systémy manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci –
špecifikácia.
[45] OHSAS 18002:1999. Systémy manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci – špecifikácia
na implementáciu 18001.
[46] ISO 14001:2004 Systémy enviromentálneho manažérstva. Špecifikácia s návodom na použitie.
[47] Badida, M. – Lumnitzer, E. – Románová, M.: Metodika určovania neistôt merania hluku pri
hygienických meraniach. Acta Mechanica Slovaca 3/2006, s. 5. ISSN 1335-2393.
 132

Prílohy:
Tabuľka 1.: Odvodené jednotky SI
Názov veličiny Odvodená jednotka Vyjadrenie
Osobitný názov Symbol V iných Pomocou základných
jednotkách SI jednotiek SI
Rovinný uhol radián rad m.m=1
Priestorový uhol steradián sr m2 . m2 = 1
Frekvencia hertz Hz s-1
Sila newton N m . kg . s-2
Tlak, mechanické pascal Pa N . m-2 m-1 . kg . s-2
napätie
Energia, práca, joule J N.m m2 . kg . s-2
množstvo tepla
Výkon1, tepelný watt W J . s-1 m2 . kg . s-3
tok, žiarivý tok
Elektrický náboj coulomb C A.s
Elektrický volt V W . A-1 m2 . kg . s-3 . A-1
potenciál, rozdiel
potenciálov,
napätie,
elektromotorické
napätie
Elektrická kapacita farad F C.V-1 m-2 . kg-1 . s4 . A2
Elektrický odpor ohm Ω V . A-1 m2 . kg . s-3 . A-2
Elektrická vodivosť siemens S Ω−1 m-2 . kg-1 . s3 . A2
Magnetický tok weber Wb V.s m2 . kg . s-2 . A-1
Magnetická tesla T Wb . m-2 kg . s-2 . A-1
indukcia
Indukčnosť henry H Wb . A-1 m2 . kg . s-2 . A-2
Svetelný tok lumen lm cd .sr
Osvetlenie lux lx lm . m-2 m-2 . cd . sr
Aktivita becquerel Bq
(rádionuklidu)
Absorbovaná gray Gy J . kg-1 m2 . s-2
dávka, energia
odovzdaná látke,
kerma, index
absorbovanej dávky
Dávkový ekvivalent sievert Sv J . kg-1 m2 . s-2
Katalytická aktivita katal kat mol . s-1
1
Osobitné názvy pre jednotku výkonu voltampér, symbol VA na vyjadrenie zdanlivého výkonu striedavého elektrického
prúdu a var, symbol var na vyjadrenie jalového elektrického výkonu

Tabuľka 2.: Násobky jednotiek SI

Násobok Názov predpony Symbol predpony

1024 yotta Y
1021 zetta Z
1018 exa E
1015 peta P
1012 tera T
109 giga G
106 mega M
103 kilo k
102 hekto h
101 deka da
10-1 deci d
10-2 centi c
10-3 mili m
 133

10-6 mikro µ
10-9 nano n
10-12 piko p
10-15 femto f
10-18 atto a
10-21 zepto z
10-24 yokto y

Tabuľka 3.: Dekadické násobky jednotiek s osobitným názvom

Veličina Jednotka
Názov Symbol Hodnota v jednotkách SI
Objem liter l alebo L 1 l = 1 dm3 = 10-3 m3
Hmotnosť tona t 1 t = 1 Mg = 103 kg
Tlak bar bar 1 bar = 105 Pa

Tabuľka 4.: Jednotky, ktoré možno používať iba v určených oblastiach

Veličina Jednotka Oblasťpoužitia
Názov Symbol Hodnota v jednotkách SI
Optická mohutnosť dioptria 1 dioptria = 1 m-1 optika
optických sústav
Hmotnosť drahých metrický 1 metrický karát = 2 x 10-4 kg váženie drahých
kameňov karát kameňov
Plošný obsah pôdy ár a 1 a = 102 m2 určovanie
a stavebných pozemkov hektár ha 1 ha = 104 m2 plošného obsahu
pôdy, pozemkov
a vodných plôch
Plošný obsah účinného barn b 1 b = 10-28 m2 nukleárna fyzika
prierezu
Dĺžková hmotnosť tex tex 1 tex = 10-6 kg m-1 textilný
textilnej priadze priemysel
Tlak krvi a iných Milimeter mm Hg 1 mm Hg = 133,322 Pa zdravotníctvo
telesných tekutín ortuťového
stĺpca

Tabuľka 5.: Jednotky, ktorých hodnoty sa získali experimentálne

Veličina Jednotka
Názov Symbol Dfinícia
Hmotnosť unifikovaná atómová u Unifikovanáatómova hmotnostná jednotka
hmotnostná jednotka sa rovná 1/12 hmotnosti atómu nuklidu
12
C
Energia elektrónvolt eV Elektrónvolt je kinetická energia získaná
elektrónom pri prechode potenciálovým
rozdielom 1 voltu vo vákuu

Tabuľka 6.: Jednotky definované na základe jednotiek SI, ktoré nie sú dekadickými násobkami
jednotiek SI.

Veličina Jednotka Poznámka

Názov Symbol Hodnota v jednotkách
SI
Čas minúta min 1 min = 60 s
hodina h 1 h = 3 600 s
deň d 1 d = 86 400 s
Rovinný uhol otáčka neexistuje žiadny 1 otáčka = 2 π rad
medzinárodný
Nepoužívať
 134

symbol predpony pre

(uhlový) stupeň ° 1° = (π/180) rad tvorbu násobkov
(uhlová) minúta ´ 1´ = (π/10 800) rad
(uhlová) sekunda ´´ 1´´ = (π/648 000) rad
gon alebo grad gon 1 gon = (π/200) rad

obr. 1

obr. 2

obr. 3

obr. 4

obr. 5 obr. 6 obr. 7

obr. 8 obr. 9 obr. 10

 135

obr. 11

obr. 12

obr. 13
 136

Obsah

Úvod 1
2. Legislatívne a inštitucionálne zabezpečenie metrológie 3
1.1. Legislatívne zabezpečenie metrológie v SR 4
1.2. Inštitucionálne zabezpečenie metrológie v SR 7
1.3. Medzinárodné metrologické organizácie 11
1.3.1. Svetové vládne metrologické organizácie 11
1.3.2. Svetové mimovládne metrologické organizácie 12
1.3.3. Európske metrologické organizácie 13
1.3.4. Niektoré ďalšie súvisiace medzinárodné organizácie 13
2. Definícia a rozdelenie metrológie 14
2.1. Rozdelenie metrológie 14
2.2. Metrológia a systémy manažérstva kvality 15
3. Charakteristika veličín 18
4. Charakteristika jednotiek 21
5. Charakteristika hodnôt veličín 25
6. Meranie a metrológia 26
6.1. Definícia merania 26
6.2. Metódy merania 27
6.3. Merané a ovplyvňujúce veličiny 28
6.4. Meracie prostriedky 30
6.4.1. Meradlá 31
6.4.1.1. Zhmotnená miera 32
6.4.1.2. Meracie prístroje 32
6.4.1.3. Meracie prevodníky 35
6.4.1.4. Pomocné meracie zariadenia 35
6.5. Referenčné materiály 36
7. Vlastnosti meracích prostriedkov 37
7. 1. Všeobecné metrologické charakteristiky 37
7.2. Metrologické charakteristiky dynamických vlastností 42
7.2.1 Úplné dynamické charakteristiky 43
7.2.2. Čiastkové dynamické charakteristiky 46
7.3. Spoľahlivosť snímačov a meracích systémov 47
8. Etalóny 49
8.1. Dokumentácia etalónu 50
8.2. Hierarchia etalónov 51
8.3. Nadväznosť etalónov 55
10. Určené meradlá 58
9.1. Metrologická kontrola 59
9.2. Schválenie typu meradla 60
9.3. Overenie určeného meradla 62
9.4. Používanie určených meradiel 65
9.5. Autorizácia, notifikácia, registrácia, spôsobilosť a úradné meranie 66
9.5.1. Autorizácia 66
9.5.2. Notifikácia 67
9.5.3. Registrácia 67
9.5.4. Spôsobilosť v oblasti metrológie 67
9.5.5. Úradné meranie 67
9.6. Určené meradlá po 30.10.2006 68
9.6.1. Zmeny v metrologickej legislatíva 68
9.6.2. Meradlá určené na posúdenie zhody podľa zákona o posudzovaní
zhody 69
9.6.3. Nariadenie vlády SR č. 399/1999 Z.z. 69
 137

9.6.4. Nariadenie vlády SR č. 572/2001 Z.z. 69

9.6.5.Nariadenie vlády SR č. 294/2005 Z.z. o meradlách 70
9.6.6. Meradlá určené na metrologickú kontrolu podľa zákona o metrológii 70
9.6.7. Uvádzanie určených meradiel na trh a metrologická kontrola po ich uvedení
na trh 70
9.6.7.1. Uvádzanie určených meradiel na trh podľa zákona o posudzovaní zhody
a metrologická kontrola po ich uvedení na trh 70
9.6.7.1.1. Uvádzanie na trh váh s neautomatickou činnosťou 70
9.6.7.1.2. Uvádzanie na trh meradiel podľa nariadenia vlády 70
9.6.7.1.2.1. Uvádzanie na trh na základe posúdenia zhody 70
9.6.7.1.2.2. Uvádzanie na trh druhov meradiel uvedených v nariadení vlády
o meradlách v prechodnom období 74
9.6.7.1.3 Subjekty určené na posudzovanie zhody – notifikované osoby 75
9.6.7.2. Uvádzanie na trh určených meradiel podľa zákona o metrológii
a metrologická kontrola po ich uvedení na trh 75
9.6.7.2.1. Spôsob uvádzania určených meradiel na trh podľa zákona
o metrológii 75
9.6.7.2.2. Výkon metrologickej kontroly 76
9.6.8. Značky 76
9.6.9. Orgány dohľadu a metrologického dozoru 76
9.6.10. Dohľad notifikovanej osoby 76
10. Pracovné meradlá neurčené 78
10.1. Požiadavky na činnosť skúšobných a kalibračných laboratórií 79
10.1.1. Požiadavky na manažment skúšobných a kalibračných laboratórií 80
10.1.1.1. Systém manažérstva kvality 80
10.1.1.2. Organizácia a manažment 80
10.1.1.3. Riadenie dokumentácie a informácií 81
10.1.1.4. Zadávanie skúšok a kalibrácie subdodávateľom 82
10.1.1.5. Obstarávanie služieb a dodávok 82
10.1.1.6. Služby zákazníkovi a spätná väzba 82
10.1.1.7. Kontrola nekvalitných skúšok a kalibrácií 82
10.1.1.8. Nápravné činnosti 83
10.1.1.9. Preventívne činnosti 83
10.1.1.10. Záznamy 83
10.1.1.11. Interné audity 84
10.1.1.12. Preskúmanie manažmentom 84
10.1.2. Technické požiadavky na skúšobné a kalibračné laboratóriá 84
10.1.2.1. Ľudský faktor 84
10.1.2.2. Priestor a podmienky prostredia 85
10.1.2.3. Skúšobné, resp. kalibračné metódy, validácia metód 85
10.1.2.4. Určovanie neistoty merania 86
10.1.2.5. Najlepšia meracia spôsobilosť 86
10.1.2.6. Kontrola údajov 86
10.1.2.7. Zariadenie 87
10.1.2.8. Nadväznosť meraní 87
10.1.2.9. Odoberanie vzoriek 88
10.1.2.10. Manipulácia s predmetmi skúšok a kalibrácie 88
10.1.2.11. Zabezpečovanie kvality výsledkov skúšok a kalibrácií 88
10.1.2.12. Oznamovanie výsledkov 89
11. Chyby merania 90
11.1. Zdroje chýb merania 91
11.2. Hrubé chyby 92
11.3. Systematické chyby 93
11.3.1. Zdroje systematických chýb 94
11.3.2. Výsledná systematická chyba 96
 138

11.4. Náhodné chyby 96

12. Neistoty meraní 100
12.1. Zdroje neistôt merania 101
12.2. Štandardná neistota 102
12.2.1. Metódy vyhodnotenia štandardných neistôt 102
12.3. Kombinovaná a rozšírená neistota 105
12.4. Zákon šírenia neistôt 107
12.5. Všeobecné zásady pre vykazovanie neistôt 110
13. Metrologický poriadok organizácie 111
13.1 Postup tvorby metrologického poriadku organizácie 112
13.2. Štruktúra metrologického poriadku organizácie 113
14. Metrológia a audit kvality 115
14.1. Požiadavky na systém manažérstva merania 116
14.2. Zodpovednosť manažmentu 116
14.3. Manažérstvo zdrojov 117
14.3.1. Ľudské zdroje 117
14.3.2. Informačné zdroje 117
14.3.3. Materiálne zdroje 118
14.3.4. Vonkajší dodávatelia 118
14.4. Metrologická konfirmácia a realizácia metrologických procesov 119
14.4.1. Metrologická konfirmácia 119
14.4.2. Merací proces 120
14.4.3. Neistota merania a nadväznosť 122
14.5. Analýza a zlepšovanie systému manažérstva merania 123
14.5.1. Auditovanie a monitorovanie 123
14.5.2. Riadenie nezhôd 123
14.5.3. Zlepšovanie 124
15. Kvalita merania 124
15.1. Najlepšia spôsobilosť merania 125
15.2. Index spôsobilosti procesu merania 126
Použitá literatúra 130
Prílohy 132
Obsah 136