Professional Documents
Culture Documents
Slobodan Jovanovic O Državi
Slobodan Jovanovic O Državi
LIBRARY
far
on
CJIOBOAAHA JOBAHOBMTiA
BEOrPAA
HSAABAHKA Ktt>H>KAPHHUA TEUE KOHA
1, khe3-Mmxam;ioba V/IMUA, 1
1922
LUTaMnajia Ae;iHnmKa THCKapHa y Jby6;baHH.
3/
J^g
nPEAroBOP ka APyroM M3AAH>y.
C.J.
nPEArOBOP KA TPET.EM WSRAVby.
—
nyOjiHKe h MOAepne AeMOKpaxHJe; cxp. 323 326,' coij,HajiHcxHH;Ke
xeopnje o hocjiobhom napjiaMCHxapHSMy; cxp. 337/338, hobh o6jraii,H
cpasMepHor npeACxaBHumxBa y HeMa^KOJ; cxp. 345 347, H36opHa —
pe(|)opMay OpaniiycKOJ; cxp. 378/379, HopBeniKH xnn napjiaMenxapne
MonapxHJe h jhii mnaHCKO-pyMyncKH; cxp. 393/394, npoMene KOJe
je CBexcKH pax H3a3Bao y enrjicKOM napjiaMeHxapH3My; cxp. 407/408,
—
HOBH HeMaHKH napjiaMeHxapH3aM; cxp. 410 412, cnop HsasBan CBex-
CKHM paxoM H3Me^y npHcxajiHu,a napjiaMenxapne h npHCxajiHn,a Snpo-
KpaxcKe BJiaAe. HcKe oa obhx Aonyna HMajy Aa oxKJione npa3HHHe
KOJe cy ce noxKpajie y paHHJHM H3AaHjHMa, Apyre onex 6HJie cy
noxpeSne 36or hobhx xeopnja h hobhx ycxanona KOJe cy ce jasHjie
y BpeMeny oa 1914 ao 1922.
HperjieA KH>H5KeBH0cxH xaKoJpe je AonyH>eH neKHM oa rjiaBHHJHx
Aejia KOJa cy oOjaBJLena nocjieA^Hx ocaM roAHHa.
JJ^O nPBH
nOJAM ZtPatABE.
rjIABA I. Hmc Apatase, H>eHH e.TieMeHTH, h men nocTanaK . . . . 17
§ 4. Hife ApJKaBe 17
§ 5. EjieMBHTH ;tpataBe . . 18
§ 6. IIocTaHaK flpHcase IS
rjIABA II. OnpaBAaifce flpacase 29
§ 7. J^paetaBa Kao BHiua Hyaciiocr 29
§ 8. /lIpataBa Kao CHJia 31
§ 9. YroBopHa leopHja 32
§ 10. ^pataBa h npaBO 4.5
JJ^O TPETiH
/^PaCABHA OPPAHHSAI^HJA.
rjIABA I. Iloflejia BJiactn 259
§ 40. Haqejio noflejie BJiacxH 259
§ 41. OflHoc H3Meby aaKOHO/taBHe BJiacTH h ynpasHe 264
§ 42. OflHoc H3Me^y 3aKOHojtaBHe BJiaciH h cyACKe 271
§ 43. OflHOc H3Me^y ynpaBHe B,TiacTH h cy^cKe .
' 277
FJIABA II. 0praHH3ai],HJa saKOHOAaBHC BJiacTH 290
§ 44. Ibena KOJieraajiHa opraHHsai^HJa h Hsfiopna ocHOBa 290
§ 45. O/iHoc H3Me^y 3aKOHo;;aBHHx oprana h ibhxobhx SHpana .... 295
§ 46. EnpaHKo npaBO 301
§ 47. OnmTe npaBo rjiaca h orpaHHHeHO npaBO rjiaca 305
§ 48. OnniTe Heje^HaKo npaBo raaca 316
§ 49. H360PHH 0Kpy3H 326
§ 50. HenocpeflHH H36opH h laJHO rjiacaae 331
§ 51. AncojiyTHa h pejiaTHBHa BehHHa. CpaBMepno npeflCTaBHHUiTBO . . 333
§ 52. J\eo6& saKOHOAaBHor xejia 348
§ 53. HenocpeflHO yiemhe napofla y saKOHOflaBCTBy 355
§ 54. IlapjiaMeHTapHH nociynaK h oncxpyKi^Hja ....... 360
365
§ 55. IIOJIHTHHKe cTpaHice
rjIABA OpraHHsanHja ynpaBHe BJiacxH
III. 372
§ 56. JepapxHja ynpaBHe BJiacxH . 372
§ 57. MoHapxHja 374
§ 58. PenygjiHKa 379
§ 59. Mhhhctph 385
§ 60. HapjiaMeHTapHa BJia^a h npeAceflHHHKa Bjia^a 387
§ 61. KpHBH'IHa OflrOBOpnOCT MHHHCTapa 412
§ 62. Hhhobhhii;h 420
§ 63. CaMoynpaBHH oprann 425
§ 64. OflroBopHOCT ynpaBHe BJiactn 436
yeoA.
§ 1. ;ipymTBO m ;ip>kaba.
Krlterium des Staates 1905, rji. I. Stammler, Wirtschaft und Recht nach der
Geschichtsauffassung, 2 H3fl. 1906, cip. 77. Simmel, Sozio-
materialistischen
cxp. 3.
logie 1908, CTp. 10. Tonnies, Qemeinschaft und Gesellschaft, 2 hsa- 1912,
Juristische Qrund-
JeUinek, Allgemeine Staatslehre, 3 h3a. 1914, cip. 84. Somld,
lehre 1917, fleo II, rji. IX, Vanni, Lezioni di Filosofia del Diritto, 3 H3fl. 1908,
I
12
aa CBe HcxopHJcKe enoxe 6e3 pasjiHKe. Ka;i; ce KajKe ;^a npaBHa xeo-
pnja Hcnnxyje ^tp^aBy y oninxe, a He je^^ny o/tpebeny ;tp5KaBy no-
ce6Ho, MHCJiH ce na xo, ;iia npaBHa xeopnja HCHHxyje Modepny jtpjKaBy
y omnxe, a ne Modepny /tpsKany nocedHO. Ona ysHMa
je;tHy o^tpe^eny
CBe ^ipsKaBe sanajiiHe n;HBHjiH3aH;HJe (Koje ne xpeCa HsjeAHa^HXH c
jipmaBana 3ana;i,He EBpone); H3Hajia3H anxoBe 3aje;i;HH^iKe jaBHO-
npaBHe ycxanoBe; cRjiana na ocnoBy xhx 3aje;piHHKHx ycxanoBa
cjiHKy je/^He Mo/^epne ^tp^aBne opraHH3ai],HJe, h xy Mo;tepHy opra-
HH3ai];HJy pa3Jiame na itene ochobhc npaBHe npHHi^Hne. H pasyMe ce
;^a XH iipHHipfflH Mory 6hxh caMO o;t pejiaxHBHo-HcxopnjcKor SHanaja,
nOJAM /^P>KABE
r ji a B a I.
§ 4. MME AP>KABE.
§ 5. EJIEMEHTM ;iP>KABE.
JHTH o;^ ;tpyre, h hito HHKaKBa cHjia HHJe y cxaay ^tpjKaiH saje/^HO ihjjifi,
niXBCHOJ cHa3H. —
Ajih, aKO je jacno ;ta y CBaKOJ jtp^aBH Mopa 6hxh
xa xpn ejiBMenxa, —
scMJba, Jty/tn, h BJiacx, —
MHHHMyM CBaKora oji,
XHX ejieMenaxa nocedno ne MOJKe ce npeD;H3HpaxH. He sna ce na np.
KOJiHKO no;taHHKa je^ina ;tp5KaBa Mopa naJMaibe 6pojaxH, hjih kojihko
KBa;iipaxHHx MHjBa aeno 3eMjLHmxe Mopa naJMaae h3hochxh. IIIxo ce
xHHe H>eHe BJiacxn, 3a H>y ce caMO xojihko Mome pehn ;i;a ona Mopa
6hxh /tOBOJBHo jaKa ;ta y Behnnn cJiynajeBa H3Hy;tH noKopnocx, —
mxo je xaKo^e neo^pe^eHo, nomxo ce itena ja^nna He o;;pebyje yna-
iipe;t, nero naKna^^no, npeMa nocxHrnyxoM pe3yjixaxy. OBa xpn —
ejieMenaxa KOja ocxajy nenpoMenjbHBa ocnoBa cBaKe jtpmaBe, Meitajia
cy H MeH>ajy CBOJy npaBny KapaKxepncxHKy y xoKy npeMena. ibn-
xoBoj npaBHOj KapaKxepncxHi^H y Mo;tepHOj ^tpacaBH Cnhe roBopa
;^o^HHje (rjiaBa V, VI n VII npnor jtejia).
§ 6. nOCTAHAK HP>KABE.
I. IlHxamenocxanKy /tpsKane nnje npanno nHxaH>e neh (|)aK-
XH^KO. na^nny KaKO jtpataBe nocxajy, HHcy nponncana HHKaKBa
npaBHjia, hhxh je ycxaHOBJLena neKa BJiacx Koja he nasHXH /^a ce
^tpacane cxBapajy no xhm npaBHjiHMa, Kao mxo na np. ;ipmaBHa BJiacx
na3H j[^ ce onmxHne cxBapajy no 3aK0HCKHM npoHHCHMa. Hckh BHmn
npaBHH HopejtaK o;^ ^pmaBnora h neKa nnma Bjiacx oji, ;Q)acaBHe, HHcy
19
;i;a ce CBaKH o;i; ibhx o;i,bojh oji ocxajiHx, h npoynn y cbom caMO-
cxajiHOM ^ejcxBOBaiby: xaKBH orjie;];H, Moryhnn y npHpo;i,HHM nay-
Kana, HeMoryhnn cy y ;i,pymxBeHHM nayKama. Y ocxajiOM, Cam n Ka;i,
6h ce Morjia xa^no HspanynaxH pejiaxHBna cnara CBaKora ^HHHon;a
noHaoco6, xhmc ce onex ne 6h aohijio hh jio KaKBor pe3yjixaxa o;i,
cxajine BasKnocxH. Cnara je xhx ^HHHjian,a npoMenjbHBa; onaj ^n-
HHJiai^ KOJH je je^ne HcxopnjcKe enoxe 6ho oji, rjiaBHor yxni^aja,
;to6Hja Hjtyhe HcxopnjcKe enoxe cnopej^an Bnanaj; xh cy -qHHHOi^H,
Kao H ocxajiH jtpymxBenn nojann, j^HHaMHHKe npHpo;te; xj. najiase ce
y cxajmoM paanHJaay h npeoCpajKaBaiby. Ajih, aKO ce ne Mory, je/ian
21
BepoBaxne npexnocxaBKe.
H3rjie;ia cnrypno ;ta ^tp^asa nnje najcxapnjn odJiHK Jby^cKe 3a-
jeAHHii;e. Eboj cy npexxojtnjie H3BecHe npnpo/tne 3aje;piHn;e, Kao
HjieMeH nopo;^Hii,a, ^ihjh cy HJianoBH dnjin Be3aHH H3Me^y cede
KpBHOM BeSOM, KaO HOXOMI^H HCXHX Hpe^taKa. IIpeMa XHM paHHJHM
3aje;iHHHaMa, jipaeana npejtcxaBJba je^ny 3aje;tHHi^y KOJa nnje npn-
po;i,Ha Hero Bemxa^Ka. HjianoBH je;tHe ^ipacaBe Besann cy H3Meby
cede He Kao hoxomi^h hcxhx npe/taKa, nero Kao noAanHniH Hcxe BJiacxn;
Ha Mecxo KpBHe Be3e jtojia3H npaBna; na Mecxo je/me 3aje;tHHHe Kojy
je cxBopHjia HHcxHHKXHBHa npHpojta HOBeKOBa, jaBJba ce je;i,Ha 3aje;t-,
HexaHHo je pehn ;ta ona HHJe Morjia nocxaxH h y OKBHpy caMo je^Hor
HjieMena. Ajm h xa ;tpataBa KOJa je nocxajia y oKBHpy caMO je;tHor
HjieMena, nocxajia je uoji cnojbamaHM npHXHCKOM, 36or onacHOcxH
Koja je xoM HJieMeny rposHJia om, Apyrnx njicMena.
L
24
pe;t KOJH cy cbh jijnmiL HOuiTOBaTH. Taj pe;t Mopa 6hth o6jeKTHBaH,
Tj. He CMe ce je/^noM HOJe^tHHijy saSpaHHTH caMOBOJba h HacHcite, a
HHxepecy cbhx ibhx mce xaj pe/t ojxpmn. /IpmaBa ne Mopa- caMa
npoHHcaTH npaBHjia 3a Me^ycoSne o;tHoce nojejtHnai^a; aKO cy m
npaBHJia Beh yxEp^ena odHHajeM, ;tpjKaBa ce MOJKe orpaHHHHTH ;^a to
niTO je o6HHaj CTBopno, no;];yHpe cbojhm ayTopHieiOM. y CBaKOM cjiy-
^ajy, Kao nynap ynyTpanifter MHpa, j^pjKaBa saxxeBa oj[ cbojhx no-
;i;aHHKa ;i;a ce y Me^ycodHHM o;i,HOCHMa ne pyKOBO^e HCKjty^HBO
cBOJHM cy6jeKTHBHHM pacnojiojixCfteM, Koje Mo^e 6hth nenoMHpjbHBO
H KanraipijcKO, nero Bo;te pa^yna h o H3BecHHM o6jeKTHBHHM
ji^sl
h
88
KanaceBHOCT. —
Gumplowicz. Die soziologische Staatsidee, 2vizr. 1902.
Oppenheimer, Der Staat 1909. Eduard Meyer, Qeschichte des Altertums, cb, I,
Aeo II, 3 H3fl. 1910. cxp. 3. Menzel, Begriff und Wesen des Staates (bha.
Handbuch der Politik, cb. I, 3 H3fl. 1920). Brie, Entstehung und Untergang des
Staates (bha. Handbuch der Politik, cb. I). JelUnek, op. cit., cip. 266. Holsti,
The Relation of War to the Origin of the State 1913.
r.iaBa II.
oopabaahdE ap>kabe.
nocxoJH, dnhe ocnopeno. 36or xora mxo jtpacaBa nnje o6HHHa Beh npn-
Hy/tna 3aje;tHHH,a, Koja ce cjiyncH xaKBHM cpe;^cxBHMa KOja cy nna^e
y cao6pahajy HSMe^y JByjtH 3a6paH>eHa, ona ce nosHBa ;ta CBOjy
er3HcxeHHHJy onpanjia.
;taH>a, aKO je caMO ynoxpedJbena cHJia ;tOBOJbHO BejiHKa. Ajih OBa xeo-
npaBa jia, nocTOJH. Ajih, aKO y onniTe npaBO Mome npesKHBeiH CHJiy
Koja ra je CTBopHjia, to sna^H m
ce oho Mome o;^ CHjie oabojhth, h—
TaKo y CBOJHM nocjie/tifcHM 3aKJi>yHi;HMa TeopHJa o HSJeAHa^HBaiby
npaBa h cHJie nopH^e cana ce6e. Ha ocHOBy CBOJe CHJie ^^psKasa 6n
HMajia npaBa sanoBej^aTH cbojhm no;^aHHiiHMa caMO ;^OTjie jiq-req 6h,
y HCTHHH, 6Hjia OA H)HX ja^a. Hhm 6h naK onn nocTajin jann, h>hxobo
npano fiyne noTpjio 6h aeno npaBO 3anoBe;i,aH>a. Jep, aKO CHjia cana
C060M npe;tcTaBJLa nsBecny npasny BpejtnocT, Ta Bpej^nocT Mopa
ocTaTH jejuna ncTa, Ma na ^njoj ce CTpann CHjia nanijia, na cTpaHH
;iipmaBe hjih na cTpann ftennx noAannKa. Ha ocnoBy CBOJe cHJie,
jtpaKaBa 6h HMajia npaBO sanoBeAaaa caMO ;i;oTjie ;i;oKJie 6h dnjia y
CTaay noKopnocT cbojhx no;i;aHHKa, n 6e3 HKaKBa npaBa, npocTOM
CHJiOM H3Hy/iHTH. TeopHJa npaBy janera neMohna je m
;i;0Ka5Ke npe-
§ 9. yrOBOPHA TEOPHJA.
—
Pyco (Rousseau, 1712 1778) nnje 6ho yMeman y (J)paHi;ycKe
no.XHXHHKe jtora^aje oHaKO, Kao nixo cy XoOec h JIok 6hjih yMe-
mann y enrjiecKe nojiHXHHKe ;tora^aje. Ajih, nocjie H>eroBe CMpxH,
H>eroBH cy chhch 6hjih o;i Bp.xo BeaHKor yxHn,aja na OpannycKy
PeBOjiynnjy, KOJa je noMCJia je;iaHaecx rojHna ;ioi;HHJe. XoCec h
JIok rjie/taan cy ;^a CBOje xeopnje npHJiaro;i,e H3BecHHM hojih-
XH^ncHM noKpexHMa cBora ;to6a; ca PycooM 6h.io je oSpnyxo: no-
jiHXHHapn H3 OpaHi;}T-Ke PeBOJiyii,HJe rjie;iajiH cy jxsi CBOJ pa;^
npHJiaro;ie pannje oOjaBJLCHHM xeopnjaMa PycoBJbeBHM.
m napo/i; can co6om KaJKe, mTa je onniTa BOJba. Ako napo/i; npe-
nece Taj nocao na noje;i;HHe CBOJe ^jianoBC, onjta he y CTBapn BJia-
;i;aTH nocedna BOjLa thx noje;i;HHaD;a kojh cy OBjiauihcHH ;i,a ro-
Bope y HMe napo^a. IIohito 6y/te Kasao uiTa je onmTa BOJba,
Hapo;t MOJKC ;;aTH noje/^HHHM Jby/tHMa BjiacT /ta Ty BOJLy H3Bpme;
ajiH H3pa3KaBaH>e onniTC bojbc Mopa 6hth Henocpe;i;aH aKT aera
caMora. BjiacT ce mojkc npenocHTH na Apyrora; He h BOJLa. j^py-
rHM pe^HMa, saKOHO^BHy BJiacT napojt Mopa bphihth neno-
cpejtHo, jep ce onniTa BOJLa HspamaBa y 3aK0Hy. EpejtCTaBHHHKy
BJia;ty KaKBa hoctojh y EnrjiecKoj Tpe6a ojtCai^HTH, h mccto Jte
npHMHTH HenocpeAHy j^eMOKpaTHJy, no oCpaci^y Majinx anTHHKHX
peny6jiHKa, r/^e cy ce saKOHH jtOHOCHJin na cKynoBHMa i^ejior
napo/ta. y KpaTKO, napo/t je naJBHma BjiacT y /^paeaBH, cyBepen,
— H caMO je Henocpe^Ha jieMOKpaTHJa y jiorni^n napo/tne cyBe-
penocTH.
nHTaH>e je caMO, niTa m
ce pajin aKO napo/t ne 6jjie Morao
Aohn HH KaKBor jeAHorjiacHor pemeaa? Pyco Hajia3H
jio
m
y tom
cJiy^ajy Tpe6a hphmhth ojtJiyKy Behnne. Y ;tpyniTBy Tpe6a
njiajia onniTa BOJLa, a ohhitom bojlom ne moskc ce
m
xtcth HHUiTa
38
npoy^e, OH;^a ce bh/^h p,a, H3Me]by H'HX HMa JiorHHKe Bese, h ;^a ce ii;{
H>HX fla^y H3BecTH o/tpeJ^eHH npaBHH npHHi^nnH. IIoaHTHBHo npaBO
Koje flpacaBa nponncyje, nena Apyrn saAaxaK Hero ;^a y JiorHHKO-
ancTpaKTHOj (|)opMH HspasH OHO mxo je napoA Aao y KOHKpexHoj
II. Ho
/tpyroM je/iiHOM MHniJLeH>y, npano je He3aBHCH0 oa AP^ane
c xoramxo CBOjy BaacHocx ne Ao6HJa oa ApJKaBe. IIpaBO, xo je CKyn
3anoBecxH Koje AP^aBa H3Aaje 6hjio cbojhm noAaHHn,HMa 6hjio cbo-
JHM opraHHMa. ^a 6h ce Morjio roBopnxH o BaacHOcxH xhx sanoBecxH,
HHje AOBOJBHO Aa Hx Apa^aBa H3Aa; xpe6a joni Aa hm ce noKope ona
jmna KOJHMa cy xe 3anoBecxH H3Aaxe. Kaace ce, ApacaBa pacnojiaate
npHHyAHHM cpeAcxBHMa, h H>eHe ce 3anoBecxH Mopajy H3BpmHXH
y CBaKOM cjiynajy. Y cxBapii ftena npHHyAHa cpeACXBa HHcy ao-
BOJbHO jeMCXBO 3a BajKHOcx H>eHHX 3anoBecxH. Ta cpeACXBa nncy
yBCK H 6e3 H3y3exKa ycnemna. Moryhne cy nacHJine noBpeAe npaB-
Hor nopexKa, h xo noBpeAe Koje ocxajy 6e3 canKi^HJe. KaA na np.
je^aH 3JiOHHHau; ynaKHe, 3aK0HCKH nponncH no Kojnna ra je xpeCajio
Ka3HHXH, ocxajy nopcA cbhx npHHyAHHX cpeACxaBa AP^aBe ne-
H3BpmeHH. Ajih, He caMO Aa Apa^aBHa npHnyAa HHJe y CBaKOM
cjiynajy ycnenina, nero mxa BHme HMa cjiynajcBa Ka^ ona y onmxe
HHJe HH npeABH^ena 3aK0H0M. Ha np. ycxan roBopn o H3BecHHM
AyatHOCXHMa BJiaAaoHCBHM, a ne npeABH^a na^nn KaKO he ce BJia-
Aajian; naxepaxn na Bpmeae xhx Aya^HOCXH. ^a jih xpe6a sCor xora
OApehn CBaKH npaBHH snanaj ycxaBHHM npoHHCHMa o BJiaAaoneBHM
AyJKHOCTHMa?
aKO ce y3Me Aa ApsKaBHe aanoBecxn Baace c xora
IIIxo je rjiaBHO,
mxo ce HjHxobo Bprneae Moate HsnyAHXH, OHAa Kao 6hxho o6ejieatje
npaBa xpe6a cnaxpaxH fteroBy H3HyAJBHB0cx. E[3HyAJBHB0cx Me^y-
XHM He MOJKe 6hxh 6hxho oSejieacje npana. Ynoxpeda npHnyAHHX
cpeACxana Beh npexnocxaBJLa jeAan npaBHH nopeAaK kojh xa^no
OApe^yje kra je ona AonymxeHa a KaAa ne, —
h xaKO ce AOJiasn y
jeAan circulus vitiosus c jcahc cxpane, npaBHH cy nponncH ohh npo-
:
I
48
;i.p:a£e ji^a, je AP^KaBa jiOBOJhKO jaKa jia. H3Hy;i.H Bpmeae cbojhx nape/tCn,
TO H3je;^HaHyjy BajKHOCT npaBa c H>eroBOM H3HyAJbHBomhy. Ajih
aKO ce ycBOJH obo rjie^HniTe, 0H;i,a BaJba pehn, ;^a npaBO BaacH caMO
y rpaHHn;aMa npHHy;],He Mohn ;^p:acaBe, h ;i,a KapaKTep npaBHHX
HopMH He npHna;i;a ohhm nopMana KOJe cy no CBOjoj npnpoAH ne-
H3Hy/^JLHBe, HJiH HHJe cc H3BpmeH>e y ;^aHOM cjiynajy nnje Morjio
H3Hy;i,HTH. BasKHOCT npaBa npena tomc He 6h Cnjia HHUiTa BHuia
H HHuiTa flpyKHHJa Hero BaacnocT KaKBe 6hjio npHHy;te hjih nacHJba.
»
64
;i;p5KaBe.
III. Kao uiTo CMO BH/^ejiH, npaBO ce ne moskc ojibojhth oji, Apaiase
npeKO OHHx (|)H3HHKHX jiHH,a KOJa joj cjiysRe Kao opraHH. Hnje^tan
o;t XHX oprana ne mojkc ^ejcxBOBaxH ;ipyKHHJe, Hero na ocHOBy 3a-
KiBH^eBHOCT. —
Thon, Rechtsnorm und subjektives Recht 1878, cxp. 223.
Binding, Die Normen und
ihre Ubertretung, 2 H3fl. cb. I. 1890, cip. 483. Berg-
bohm, Jurisprudenz und RechtsphMosophie 1892. Bierling, Juristische Prinzipien-
lehre, cb. I. 1894, §§ 3, 6, 7. Merkel, Juristische Enzyklopadie, 2 h3a. 1900,
§ 42—80. Berolzheimer, op. cit., cb. HI, §§ 1—5, §§ 16—27. Krabbe, Die
Lehre der Rechtssouveranitat 1906. Cathrein. Recht, Naturrecht und positives
Recht, 2 H3fl. 1909, cip. 120. Kelsen. Hauptprobleme der Staatsrechtslehre 1911,
rji. I, IX, XI, XII, XIV. Stammler, Theorie der Rechtswissenschaft 1911,
CTp. 114. Jellinek, op. cit., rji. VII h XI. Somld, Juristische Grundlehre 1917.
Duguit, op. cit., rji. I, §§ l — 19 (ynopeflHKH ca rjiaBana I, V h VI y ApyroM
HSAaay oa 1921). Gavrilovitch, L'Etat et le Droit 1911. Vanni, Lezioni di
Filosofia del Diritto, cip. 65. Raneletti. op. cit. 6p. 39—48. Levi, Contributi ad
una teoria filosofica dell'ordine giuridico 1914. Ritchie, Natural Rights 1895.
WiUoughhy, An Examination of the Nature of the Staate 1896, rji. MI—VIII.
Ward, Pure Sociology 1903, cxp. 549, Tacuh, npo6jieM onpaBflaiba flpatase 1920.
FaaBa III.
3AAATAK AP>KABE.
HHJe jidi npocei],a nyieBe, jta rpa/tH MocxoBe h sKejiesHHiiie; HieHO HHJe
^a npe;iy3HMa npejtoxpane o;i; nonjiaBe ... Ha ocHOBy npaBHe cnryp-
HOCTH Kojy ona dy;i;e CTBopHJia, h Kojy caMO ona h Moace ctbophth,
noje;tHHn;H he caMH, BJiaciHTOM HHHn;HaTHBOM, pa^HTH na cbom Ma-
xepHajiHOM djiarocxafty, h cjiejtcTBeHO na cbom KyjiiypHOM HanpeiKy.
ApryMeHTau,HJa HH/tHBHj^yajiHCTH^iKe mKOJie, y kojihko je nana
OB;tenoTpe6HO, }i,a, ce OBaKo peayMHpaTH. ^5KaBHa je HHTepBeHH,HJa
yneK CKonnaHa c npHHy;i;0M. Kao CBaKa ynoxpeda CHJie, xaKO h
;tp5KaBHa npHny^a Mome 6hxh onpaBAana caMO OH^a Ka;t xpeCa
cnpeHHXH He^HJe nacHJbe. Cnjia ce CMe chjiom o;i.6hxh. Ho xom npHH-
ipiny, ;tpjKaBHa 6h HHxepBeHipija CHJia onpaB/tana caMO y xojihko y
kojihko ce 6e3 H>e ne Oh Morao y^Hnnxn Kpaj npHBaxHHM nacHJbHMa.
y XOM cjiynajy ona je onpaB/tana, aKO ne jtpyKHHJe a oho Kao Maae
3JI0. HpHBaxna nacHJba Koja 6h y He;tocxaxKy ;ip5KaBHe npHHy/te no-
jeAHHan; HMao ;i,a choch, na^ajia 6h My 6e3 cyMae xesKe nero ;tpjKaBHa
npHHy;i.a. —
H3 OBora H3Hjia3H ^a ce caMO npaBHa MHCHJa ApsKane, a
He H aena Kyjixypna MHCHJa, Moaee CpannxH. EpaBHa ce MHCHJa ca-
cxoJH y o;tp5KaH.y npaBHor nopexKa, npaBHH je Hope;taK ynpaBJbeH
npoxHBy npHBaxHHX nacHJba, —
^aKJie, onpaBAana je h ona /tpjEanna
npHHyjta KOJa ce y HHxepecy npaBHor nopexKa BpniH. Ajih c KaKBHM
npaBOM ;i;p3KaBa npHHy^aBa nojeAHHH;e y o6jiacxH CBOJe Kyjixypne
MHCHJe? y3MHM0 Ha Hp. j[Si je ApsKaBa nporjiacHjia nejmoBaae 06-
Be3HHM. Ty Hape;i,6y ;i,p3KaBa 3a u,ejio HHJe H3ji,ajia pa/nn xora jxa, 6h
npHBaxna nacHJba o6ycxaBHjia. Ako je h y obom cjiynajy xxejia cBOJe
no;iaHHKe oa nera ^a 3amxHXH, xo je Morjio 6hxh caMO oa H>HX0Be Bjia-
cxHxe JiaKOMHCJienocxH a ne oa xy^nx nacHJba. MeJbyTHM, aKO ApsKana
HMa npaBa Aa nac 6paHH jeAne oa Apyrnx, ona EeMa npana Aa csaKora
noce6HH,e CpaHH oa H>era caMa. Ty ce H>eHa cHJia He cyK06jbaBa hh ca
HHJOM CHJIOM Kojy xpe6a oa6hxh, nero ce cyKo6ji>aBa c jeAHHM cjio-
60AHHM yBcpeaeM, Koje je 3a CBannjy CHjiy, na h 3a iteny, nenpH-
KOCHOBCHO. Kao mxo je peKao enrjiecKH (|)hjioco(|) Muji (Mill, 1806
1873), ApynixBO, Kao h nojcAHHai^, cmc orpaHHHHXH xy^y cjio6oji:y
caMO paAH CBOJe caMOOAOpane. /IpyrnM pe^HMa, y jcahoj h?ibhjih30-
BaHoj 3ajeAHHii;H npimyAa ce cmc bpihhxh naA Jcahhm H>eHHM HJia-
HOM KaAa ra xpe6a cnpe^mxH Aa ne y^HHH ApyroMe 3jio; ajin paAH
aeroBor BJiacxHXor Ao6pa, 6hjio xejiecHor 6hjio AyxoBHor, npnnyAa
ce HaA H>HMe ne cmc bphihxh. HnKora ne xpeCa npncHJbaBaxH Aa paAH
OHO mxo 6h 3a aera jihhho 6hjio Ao6po; Moace My ce npenopy^HBaxH
64
je;i;He oa ;i,pyrHx, ona HMa hcto tojihko, aKO ne h bhhib npaBa, 7^a
HCTHM cpe/iiCTBHMa 6paHH H ce6e caMy oji /ipyrnx /tpmaBa. Jep, aKO
He 6y;te Morjia onciaTH Kao jtpacaBa, ona nehe Mohn ;i;aTH hh cbojhm
no;iiaHHi;HMa saniTHie. Eope/ii npaBne mhchjo h>oj ce Mopa npHsnaTH
H BOJHa MHCHJa, a hhm joj ce npHsna Bojna MHCHJa, aoj ce BHme ne
Mome CHopHTH HH KyjiTypHa MHCHJa, jep TB ;iiBe mhchjc cTOJe je;pia
c ;i;pyroM y Be3H. To ce bh/pi na KonKpeinHM npHMepHMa. Ho hh;ih-
BH;i;yajiHCTH^KOJ hikojih, ;i,p5KaBa ne 6h ipeOajia ;i,a ce ciapa o
3/ipaBJLy CBOJHX HO/^aHHKa; to cnajta y ony KyjiTypny MHCHJy Kojy
joj ona He npHsnaje. Me^yTHM oji, 3;tpaBCTBeHor CTaH>a ftennx no;ta-
HHKa 3aBHCH KaKBoha OHHx BOJHHKa Koje ona HMa ;;a H3Be;^e npoxHBy
CHOJLanifter nenpHJaTejba. Hjih, ho HHAHBH;i;yajiHCTHHKOJ hikojih,
/upatana ne 6h TpeCajia ;i,a ce CTapa o cao6pahaJHHM cpe;i,CTBHMa, jep
H TO cnajta y ibeny KyjiTypny MHCHJy. Me^yTHM o^ cao6pahaJHHX
cpe;i,CTaBa saBHCH c kojom he ce 6p3HH0M ibena BOJcKa Mohz moShjih-
caTH y cjiynajy paTa. OcTaBJLajyhn na CTpany OBe npHMepe ^;^e je
Be3a H3Me^y Bojne h KyjiTypne mhchjc OHeBH^Ha, Moa?e ce y onmTe
pehH m Te jifie MHcnje cTOJe jejpia c ApyroM y bbsh, hoihto ce y
CBOJHM Me^yco6HHM 6op6aMa ^pmaBe ne 6HJy caMO cbojhm BOJCKaMa
Hero i],ejiOM KyjiTypnoM cnaroM. Hn^tHBH^yajiHCTHHKa je niKOJia bh-
^ejia y /ipjKaBH caMo CKyn Hoje;tHHaii,a c jejpiaKHM npanoM na oncxa-
HaK, H HHTepBem^HJy ^onycTHJia caMO y tojihko, y
OHjta je ^ipaeaBny
iiojiHKO je ftena cHJia Onjia noTpeOna ;i;a CBaKOM noje;i;HHii,y o6e36e;tH
aeroB oncTanaK npoTHBy cbhx ;ipyrHx. Ona nnje BojiHjia pa^yna o
TOMe, ;^a /^p^aBa hoctojh nesaBHcno oji nojej^nnai^a Kao je;tHa i;e-
.HHHa, H jidi Ty CBOJy KojicKTHBHy ersHCTBHi^HJy Ha Kojy ona HMa hcto
TOJIHKO npana kojihko h noje;^HHai^ na CBOJy jiHHHy er3HCTeHi^HJy, ne
Mome o/rpacaTH, aKO CBOJe noj^annKe ne ys/iHrHe na hito bhihh Kyji-
TypHH CTynaiB. OCejiemaBajyiiH npanny MHCHJy jipmaBe Kao je^Hny
onpaBj^any, HH;tHBH;iyajiHCTHHKa je niKOJia h nexoTime npcTHOCTa-
BHJia, ^a caMO nojejiHHai;, a ne h ^p^ana, Moace 6hth HocHJian; npana
65
npaBueM, h.xh xhm ;i;o6pHM npaBijeM He uo'Me nohn cBe /toxjie, ;^OKJIe
ra ;ipyKaBHa B.xacx He peryjiHuie. Ajih, h ano je HHjtHBHjtyajiHCXH^qKa
niKOjia xaHHO BH;tejia y Heny ce cacxoJH npodJieM o jtpHvaBHOJ HHxep-
BeHH,HJH, OHa ra HHJe peniHJia. Ona je yHHHHJia OBe norpeniKe:
Ha ;tocaAafflH>era H3Hjia3H:
(2) Ajih Ha ocHOBy xora ne xpe5a 3aKJb7qHXH, ;ta ;ip>KaBa HMa jisl
Ocxane npocx nocMaxpa^ CBHJy cyKo6a H3Me^y ;ipymxBeHHX rpyna.
Be3 HKaKBHx CKpynyjia y cbom KOJieKXHBHOM eroH3My, CBaKa oji h>hx
xesKH;iia nomxo noxo 3a;^0B0Ji)H cBOJe nocedne HHxepece, Ma xo 6hjio h
xponmy CBHJy ocxajiHX rpyna. CBaKa oji; h>hx xeacn jia. CBOJe cnen;H-
ajme npHnnnne ynece y npaBHH nopejtaK, 6e3 HKaKBor KOMnpoMHca
c OcxajiHM rpynaMa. T^pataBa je no3BaHa ^a xy cjieny HMnyjicHBHOcx
nojeAHHHx ;ipymxBeHHx rpyna saycxaBJba h yMepana y nnxepecy
ixejie jipacaBHe 3aje;mHne. Hacynpox h>hxoboj cxpacHOj 3aHHxepeco-
76
cTp. 243. Leroy-Beaulieu, L' Etat moderne et ses fonctions, 2 H3fl. 1891.
Laveleye, Le Gouvernement dans la Democratic 1892, cb. I, kh.. I, rji. VII, VIII,
XI —XII. Novicov, La critique du darwinisme social 1910. Ferraris, II materia-
lismo storico e lo Stato 1897. Mill, Principles of Political Economy, kh>. V,
rji. XI. Mill, On Liberty. Spencer, Man versus State. Spencer, Justice,
rji. XXV—XXIX. Ritchie, Darwinism und Politics 1889. Ritchie, Principles of
State interference 1891. Sidgwick, Elements of Politics 1891, r;i. IV, IX, X.
Willoughby, op. cit., rji. XII. Ward, op. XIX, XX. Macdonald, Socialism
cit., rji.
and Qovemement 1909, cb. II. cip. 109. Garner, op. cit., r.i. IX. Davidson,
Thought from Bentham to J. S.
Political Mil. Barker, Political Thought from
Spencer to To-day (o(ia «ejia y Home University Library).
6*
FjiaBa IV.
AP>KABHA JIMHHOCT.
H no;i; h>hm ce o6hhho pasyMe je;qia ^hbr ii,ejiHHa, CnjBKa Hjm acHBO-
THH>a, cjiojEena h3 ACJiOBa c (|)yHKii,HJaMa, Hciima, pa3JiHHHHM, ajra
HnaK cpa^ynaTHM na hcth ipijb, a to je na o;i,p:*jaH>e ii;ejiiffle.
OpraHHsaM je je;;Ha cjioiKeHa u,ejniHa, hhjh ce jtejiOBH cMaipajy Kao
opraHH, jep cy y cbojhm (J)yHKu,HJaMa noT^niaeHH je;iHOM BHmeM
ii;Hji>y KOJH ce y ibhxoboj i],ejiifflH HajiasH. OprannsaM ce jacHo pas-
Garner, op. cit., cxp. 56. Coker, Organismic theories of the State 1910.
Ajih ^obck HHJe je;tHHH Ka^ap ;ta ima je;tHy BOJby. Je^na MnojKHHa
jBy;tH Mome, xaKO^e, HMaxH caMO je/^ny BOJby. Ha up. aKO cbii th
jLy^H pa/te noji hctom ynpasoM, y ibhxobhm pa;tH>aMa orjie;tahe ce,
H aKO Hx je HeKOJiHKO, caMO jejtna BOjba, —
ona Koja je y aano-
BecTHMa H>HX0Be yiipaBe Hapaacena. Je;tHHCTBO bojlc MOJKe nocro-
jaiH Koji je/ine rpyne hcto laKO Kao h koa je;tHor HOBeica: pasjiHKa je
caMO y na^HHy kojhm ce oho nocTHsaBa. Ko;i; HOBeKa to 6HBa npn-
po^HHM Ha^HHOM, ycjie^ ycpej^cpel^KBaaa cBecTH y je;pi0M oprany;
Ko;i, rpyne ce to ocTBapyje BeniTa^KHM cpe;^CTBHMa, na np. opraHH-
aKT 3Ha ;iia jih ra Tpe6a CTaBHTH na pa^yn ;i;p^aBe hjih na anxoB
JiH^HH panyH. Obo o;tBajaH>e janne jiH^fflocTH oa npHBaTHe 6hjio
je HaJTeate H3BpmHTH koa Monapxa; nnaK, h koa Monapxa ce 3Ha
Aa je OH jaBHa jihmhoct Ka^ na np. noTBp^yje je^an saKOH, a
npHBaTHa jiH^mocT Ka^ 3aKJbyHyje je^an yroBop kojh ce TH^e
aeroBor npHBaTHor HMania. Hhm ce koa ApJKaBHHx oprana o^bojh
H>HxoBa jaBHa jihhhoct o/i; npHBaTHe, to je 3HaK Aa ce AP^Kanna
JIHHHOCT OABOJHJia OA JiHHHOCTH CBOJHX opraHa, Kao 3ace6Ha
npaBHa jih^hoct.
(2) Jlyeyu Hajia3H Aa je Teopnja o npaBHOJ jihhhocth AP^cane
jeAHa MeTa(|)H3H^Ka Teopnja. HcTnna, cBana npanna Teopnja
Mopa 6nTn ancTpaKTna, ajiH n y npaBy AonyniTene cy caMO one
ancTpaKn;HJe Koje ce ocHHBajy na cTBapnHM HHH>eHnn,aMa.
EpaBHa jin^HOCT AP^ane nnje TaKBa ancTpaKn;HJa. y cTBapnocTH,
ApxKaBa ne hoctojh, nero nocTOje caMO ohh kojh BJiaAajy n ohh
naA KOJHMa ce BjiaAa. OcTajyhn npn CTBapHHM HHH>eHHn,aMa,
Tpe6a pehH, Aa je ApJKana jeAna ApyniTBena rpyna y Kojoj ce
pa3JiHKyjy ja^H h cjiaCnjn. Ja^H BJiaAajy; cjiaCnJH cjiymajy.
Ajih, nopcA CBe CBOJe nejeAnaKOCTH, jann n cjiadnjn ^nne jedny
ApyniTBeny rpyny; ohh cy Be3aHH 3ajeAHHHKHM nnTepecHMa, h
CBeCT THM HHTepeCHMa H3pa3KeHa je y H3BeCHHM ancTpaKTHHM
npaBHJiHMa KOJa o6Be3yjy noAJeAnaKO h BJiacnnKe n noAannKe.
Ta npaBHJia Suryn Ha3HBa npaBHHM npaBHJiHMa. 36or Apy-
niTBene cojinAapnocTH KOJa hoctojh H3Me^y BJiacHHKa h noAanHKa,
BJiacHHi^H ne CMejy ynoTpeCnTH CBOjy BJiacT npon3BOJbHO, nero ce
Mopajy ApsKaTH npannnx npaBHjia. Ako je ApJKana jcAna jm^i-
99
i
102
A. OBJIACT.
jemo npaBO Koje ce o;tHocH na Jby^e, oj{ je^Hor npasa Koje ce o;piocH
Ha CTBapH. /IpavaBa Moaee HMara o6a m
npaBa. Ilope;ii npaBa sano-
Be;i,aH>a y n,ejioj oCjiaciH. ona MOJKe jom naji; noje;tHHHM H>eHHM ;i;e-
jom ne
Ajih, h3 Tora niTO jxpsRSiBRSi o6jiacT nnje cBOJnna jipacaBHa,
H3Hjia3H ona Mopa 6hth je^no aeno cbojctbo. yseTH o6jiacT Kao
;^a
EJIEMEHTM AP>KABE.
B. Hapofl.
\
• 111
CBOJHX pejiHrH03HHx yBepeH>a. Cano 36or xora mxo OBa HHcy 6HJia
BHme jaKa, Jby;tH cy moxjih ne Bo;^HXH o H>HMa pa^yna npn ype^eay
CBOJHx Mebyco6HHx oAHomaja. IIojiHXHHKa cnara pejinrnje cxoJH y
xecHOj Be3H c ja^nfflOM pejnirHOSHHx yBcpeaa y napo/^y, h cacBHM je
pa3yMJLHB0 Aa ce y ohhm xpenyxiyiMa, Ka^a je pejiHrH03H0 yBepeae
;tpame ^OBeKy o^ CBera ;tpyrora, h napojtHOCHO je;tHHcxBO M03Ke
ocHHBaxH caMO Ha pejiHrHOSHOM je^tHHcxBy.
KibHateBHocT. —
Neumann, Volk und Nation 1888. Lukaa, Territorialitats-
und Personalitatsbegriff im osterreichischen Nationalitatenrecht (bha. Jahrbuch
des offentichen Rechts, cb. II 1908). Jellinek, op. cit., 116. Michels, Zur histo-
rischen Analyse des Patriotismus (bha. Archiv fiir Sozialwissenschaft und
Sozialpolitik 1913), Renan, Qu'est-ce qu'une nation 1882. De RouQuette-Buisson,
Du principe des nationalites 1896. Mancini, Delia nazionalita comme fonda-
mento del diritto delle genti 1851.Burgess, Political Science and Comparative
Constitutional Law 1896, cb. I, fleo I, Kib. I. Lecky, Democracy and Liberty
1896, CB. I, r,ii. V. MuAoeanoeuh, HaieJio HapoflHOCTH 1889.
;ipa?aBe, jep ona tck y ;ip5KaBH jtoCnja CBOjy 3ace6Hy npaBHy Jim-
HOCT. Ajih, KaKo H>eHa npaBHa jihhhoct HHJe HCTOBeina c jiHHHomhy
H>eHHx H.ianoBa, to nena CMeTH>e aa ce obh o^BOJe oj[ H>e, Ka;i; ce ona
jejiHOM Kao ;;pyKaBa opranHsyje. Hmn ce noje;tHHn;H Mory oa ;ipaiaBe
ojBOJHTH, OHH Mory 6hth h npeAMeT aene BJiacTH. Ajih, ^a 6h ce
;te(J)HHHcao nojioJKaj noje;iHHai;a y Mojtepnoj /tpjKaBH, nnje ;^ocTa
pehH jia,cy ohh caMO npe;tMeT ^tpjKaBne RiacTH. Ka;t 6h ohh 6hjih
caMO TO, OHH 6h cTajajiH npcMa ;ip»:aBH Kao CecnpaBHa ctbo-
peH>a, KOJHMa ona Moa«e sanoBeAaxH iuto toji, xohe, a kojh oa H>e He
Mory HHuiTa saxTeBaTH, IbnxoB npannn cy6jeKTHBHTeT nocTOJao 6h
caMO y oOjiacTH npHBaTHor npana, nomTO 6h ohh mofjih HMaTH upaBa
je;mH npena ;ipyrHMa; aan h>hxob npaBHH cyCjeKTHBHTCT ne 6h no-
CTOJao H y o6aacTH jaBHor npana, hoihto 6h npcMa AP^annoj BJiacxH
OHH MorjiH HMaTH caMO ;iy^HOCTH a ne H npaBa. /JpacaBna 6h BJiacx
rocno;i;apHjia H>HMa Kao poCoBHMa, —
h hohito npena h>oj ohh hb
6h 6hjih npaBHH cyCjcKTH, to H3Me^y ibe h h.hx ne 6h Morao hocto-
jaTH HHKaKaB npaBHH o^noc, jep ce 3a npannn o;ihoc Tpaace HaJMaH>e
jifia, npanna cy6jeKTa. H3 thx pa3Jiora, y MOjtepnoj jipacaBH, r;i,e
CTynaa, nero mxo je 6ho npe Tora, Kajt je y^nnao caMO npano JiH^ne
cjioSo^e. IIpaBHa jinnnocT HOBeKOBa TBopeBHna je jtp^KaBe n H>eHor
npaBHor nopexKa; saxo je neMoryhno npoMenHTH H>eroB o;nioc npeMa
jtpsKaBH, a jta to ne nsasoBe npoMene y H>eroBoj npasnoj jihthocth..
121
Kelsen, op. cit., cip. 567. Fleiner, Institutionen des deutschen Verwaltungsrechts,
4 H3fl. Joseph Bartfielemy, Essai d'une theorie des droits sub-
1919, § 8, § 11.
jectifs des administres dans le droit administratif francais 1899. Esmein, op.
cit., CTp. 528, 1085. Hauriou, op. cit., 558. Carre de Malberg, op. cit., 6p. 82 86. —
Orlando, Introduzione al Diritto amministrativo, cxp. 32 (bha. Orlando, Primo
trattato complete di Diritto amministrativo italiano, cb. I). Romano, La teoria
dei diritti pubblici subiettivi (bh^. Orlando, Primo trattato completo di Diritto
amministrativo italiano, cb. I). Raneletti, op.cit., 92—101, 271—289.%
r JI A B A V1 1.
e;iemehtm ap>kabe.
B. BjiacT.
CBH OHH KOJH ce y H>eHOJ o6jiacTH Hajiaae. Ona HMa npaeo aanoBe-
;iaH>a hslji H>HMa. Ha ocHOBy Tora iipaBa, ona npoimcyje je;iaH npaBHH
nopejiaK kojh je oCBeaan KaKO 3a ibene no;iaHHKe, laKO h sa ibene
oprane. Pajtn ocTBapeita npasHor nopeiKa, ona MOH^e y KpaJH>eM
cjiy^ajy ynorpeCHTH h npHHy;ma cpejtcTBa. /Ipa^aBHa npHHy^a H3-
me;ia MHorHMa HaJBHuiH Hspaa ^pa^aBHe BJiacra, h aaro ce necTO
no;i; HasHBOM ;tpacaBHe BjiacTH paavMejy ohh /ipHiaBHH opraHH kojh
(|)opMajiaH HOJaM, —
xj. h3 noJMa cynepenocxH ne mojkc ce HSBecxH
HOM CMHCJiy, Hapo;^ 6ho cyBepen, to 6h BHa^mjio /^a ona BOJba Koja
npnna/ta noAaHH^ncoj MacH, Bpe;tH baJBmne, Bi^em BHme Hero h
BOJba ^tpmaBHHx oprana. Ajih, aKO 6h BOJLa no/taHHKa Bpe;tH.]ia
BHine Hero BOJBa ^^pmaBHHX oprana, OTKy;ta 6h ;ipmaBHH oprann
HMajiH npaBO sanoBeAaaa, a Ho;taHHi];H jtyjKHOcx cjiymaiba,
—
OTKyjta 6h obh HOCJieAifcH HMajiH j^ymnocT ;ta CBOJy BOJLy, KOJa
iipaBHO Bpe;iH bhihc, noi^HHe bojbh ApsKaBHHx oprana, KOJa npanno
Bpe^H Maibe? Teopnja napo/tne cyBepenocTH iipeTnocTaBJLa cacBHM
HSBpnyT ojiiLOc H3Me]by JtpsKaBHHX oprana h noAannKa, h na tom
HBBpnyTOM o;piocy CBaKa 6h opraHH3ai];HJa BJiaciH 6Hjia HeMoryhna.
Cnop H3Me^y npHCTajiHii;a jipjKaBHe h npHCTajiHH,a napo^ne
cynepeHOCTH Hocxaje noxnyno jacan leK OH^a, Ka;i; ce ysMe y
CBOM HCTopHJCKOM pasBHTKy. IlojaM /tpsKaBHe cyBepenocTH H3-
Bejien je na hhcto tck hohctkom HOBora BCKa. Y cpeAH>eM BCKy,
;i;o Tor ce nojna HHJe Morjio Aohn norjiaBHxo H3 obhx pa3Jiora.
Volkerrechts 1920, rji. H. Michoud, op. cit., cb. I, 6p. 113—114; cb. II, 6p. 191— 109.
Esmein, op. cit., cip. 272. Duguit, op. cit., cb. I, § 28^1. Carre de Malberg, op.
cit., 6p. 25—31 ; 6p. 320—338. Raggi, La Teoria della Sovranita 1908. Raneletti,
op. cit., 6p. 81—84. Sidgwick, op. cit., rji. XXXI. Woodrow Wilson, An old
master and other political essays 1893, rji. III. Willoughby, op. cit., rji. iX,
rji. XI. Merriam, History of the Theory of Sovereignty since Rousseau 1900.
Vosnjak, Problem drzavnog gospodovanja (bha. Mjesecnik 1912). Joeauoeuh,
CyBepeHocTH (bh^. BpanHi 1897).
I
149
;tpmaBa n ono 4)H3hhko Jini^e Koje npnin (J)yHKi;HJy oprana, jecy ;tBa
npaBHa cy6jeKTa. 36or Tora TaKBO jejpio jiHi^e MOJKe HMaTH cydjeKTHB-
HHx npana npeMa ;i;p5KaBH. Hcto TaKO, h koa sacTynnnniTBa, 3a-
CTynnHK h sacTynjbeHHK, y3eTH Kao (|)H3HHKa jiHi;a, jecy ;i;Ba npaBHa
cyCjcKTa; ajiH sacTynnnK, Ka/i; npuiH 3acTynHHHKy (J)yHKu,HJy, ne pa3-
jiHKyje ce y npannoM CMHCJiy oji sacTynjbenHKa, noniTO H>eroBa BOJba
npoH3Bo;tH npanna jtejcTBa ne 3a Hjcra jihhho nero 3a 3acTynjbenHKa.
HsMelby 3acTynHHKa h oprana Morjia 6h ce nahn caMO OBa paa-
jiHKa.SacTynHHK 3acTyna 3acTynjLenHKa npcMa TpehHM jiHn;HMa,
saKJty^yjyhH c aHMa npanne nocjione y aeroBO hmc. /IpmaBHH
oprann ne npe/tcTanjbajy ;ipa?aBy caMO y aenoM cnojbamaeM cao-
6pahajy; ohh cy hochoi^h h aenor ynyTpamnjer ^KHBOTa. HMa y
/tpmaBHOM asHBOTy paj^an y KOJHMa ;^pH^aBa ne CTyna y AO/inp hh
c KHM Ban ce6e; pa;^H>H hhcto yHyTpauiftHx, na np. CBe ono uito ce
THHe aene ynyTpamfte oprannaai^HJe, hjih hito ce thhc CTBapaaa,
a ne HSBprnHBanja npannor nopcTKa. Te pa;in>e ;ipmaBa hcto TaKO ne
Mome y^HHHTH 6e3 oprana, Kao hito ne mojkc y^nnnTH nn cnojbamH.e
pa;tH>e. Ha np. jip^ann cy noTpe6HH oprann ne caMO onm kea Tpe6a
151
KftHateBHOCT. —
Schlosrsmann, Organ und Stellvertreter. Preuss, Stell-
vertretung oder Organschaft? (bh^. 3a o6e pacnpaBe Jherings Jahrbiicher fiir
die Dogmatik des biirgerlichen Rechts 1912). Preuss, Uber Organpersonlich-
keit (bha. Schmoller's Jahrbuch fiir Qesetzgebung, Verwaltung und Volkswirt-
schaft 1902). Jellinek, System der subjektiven offentlichen Rechte, cip. 142,
223. Jellinek, Allgemeine Staatslehre, rji. XVI. Thur, Der Allgemeine Teil des
Deutschen Burgerliciien Rechts, cb. I, 1910, § 32. Kelsen, Hauptprobleme,
rji.XXX. Michoud, op. cit., cb. I, Op. 59 — 64. Hauriou, op. clt., cxp. 652.
Duguit, op. cit., CB. I, § 55— 58. Raneletti, op. cit., 6p. 107—128.'
r.iaBa VIII.
c;to>keha ap>kaba.
KOHe CBOJHM HjiaHOBHMa. 3ap H3 Tora He H3Jia3H ;ta caeea HnaK hme
CBOj npaBHH cy6jeKTHBHTeT, HHJe npocT oji^ogI HajnoAecnnje o6jam-
H>eH>e ;ipyKaBHor caBesa ;i;ao je Jejiunen. IIo JejmneKy, /ipacaBHH
caBea je je;ipa MebyHapo;iHO-npaBHa 3aje;tHHii,a, Koja jihhh na npn-
BaTHO-npaBHy yciaHOBy cycBOJHne, napo^niTO na cycBOJHHy crapor rep-
MancKor npasa, r;te ce saje^ipn^nco HMaae ciiaTpajio Kao Heno;i;ejLeHa
Maca KojoM cy cyconcxBeHHipi mofjih caMO y CKyny pacnojiaraxH
H ynpaBJbaTH. Y ;tpacaBHOM caBeay, hcto laKO, noce6He cy jipncaBe
cxaBHJie H3BecHe axpHOyii^je jipacaBne BJiacxn y 3ajejtHHny, laKo ;ta
Hx Bpme CBe y CKyny. Ko;t cycBoJHne, nan h mojk one cmpor repMan-
CKor npaBa, He eoctojh HHKaKBa npaBHa JiH^moci, nero caMO CKyn
HCKOjiHKO (})H3HHKHX JiHi],a ca 3aje;tHHHK0M npaBHOM BJiamhy na
HCTy cTBap. Hcto laKO, h koa jipataBHor caBe3a, caBe3 nnje /tpacasa;
TO je caMO CKyn ;tpa:aBa ca sajejtHH^KHM BpnieH>eM H3BecHHx aTpn-
6y^Hja ;ipa:aBHe BjiacTH. Ajih, KaKO ce y tom 3aje;tHH^iK0M Bpmeay
;tpjKaBHe BJiacTH, orjie;ia hcko jcahhctbo bojbc, to ;tpacaBHH caBe3 h3-
rjiejta je;taH npaBHH cy6jeKT, h aKO to hhjc. T^a oh cano uazMda
i
161
jifie ApJKaBe a ne caMO je;tHa. Ajih Tpe6a 3HaTH jua. je xaj BJia;iiajiai;
BaacHO je m
ce aa npoMeny caBesHor ycxaBa He Hnixe npncRiHaK
CBHX ApsvaBa, H jia, Ha^trjiacane jtpacaBe HCMajy npasa HcryimTH H3
caBeaa. CjiejtcxBeHo, najtJieyKHocT noce6HHx ;tp5KaBa Moase ce, nyien
ycraBHe npoMene, iipoMeHHTH, ojtn. cysHTH, h npeno aaxoBe BOJbe.
Jla. 6h ce Cap najrjiaBHHJa iipaBa noceCnnx jipajaBa o6e36e;tHjia, y
jia3H KOA noceCgnx ;i;p5KaBa nero Ko;ii caBeane Bjiacin; ;ta caBesHH
ycTaB HHJe yroBop nero saKOH, h ^a, 6y;tyhH saKOH, Mome 06-
BeaaiH nocedne j^pjKaBe h npeKO H>HX0Be BOJbe. Ilocjie rpaJba-H-
CKor paxa nocxajio je jacHO, ji,& noceCne ^tpjKaBe hcto laKO He
Mory orjiamaBaxH caBeane saKone sa HHmiaBe h ncTynaxH Hb
caBcaa, Kao nixo hh y npocTOJ jtpmaBH nojeAHHH rpa^ann He
Mory ocHopaBaiH BamnocT jtpacaBHHM saKOHHMa h OTHMaiH ce
o;i; ;i;p5i:aBHe BJiacxH.
I
166
I
173
j
175
jxp:irabei
i
181
je;ipoM MecTy, ;i,a caBesHa Bjiacx uome nyieM ycxaBHe npoMene cy-
186
/1P>KABHE cDyHKUMJE
rjIABA I.
3AK0H0AABCTB0.
BJiacxH Koje ce xH^y o;tHOca nsne^y ;i;Ba hjih BHme noje/tHnania, hjih
Koje ce xH^y ojtHoca H3Me^y ;ipajaBe h (nomxo flpacana
noje;i;HHai],a
(2) Kao 3aK0H HMa ce CMaxpaxH cBaKH npaBHH nponnc 663 oG-
3Hpa Ha xo /i,a jih oh BajKH 3a rpyny cjiynajeBa hjih cano 3a je/tan
cjiynaj. TaKO ce ;i,ojia3H ;i;o noJMa HH;iHBH;tyajiHHx sanona, Kao mxo
cy Ha np. ona saKono/^aBHa pemeH>a Koja ce H3y3exH0 o^ onmxHx
npaBHHx nponnca ;^OHOce y Kopncx je;tHor o/tpe^enor jiHi;a (na np.
H3y3exH0 npHMafte y ;i;p5KaBJbaHCXB0, H3y3exH0 /taBaae n3;ip5KaH>a
H3 jtpiKaBHe Kace). Hnj^HBH/tyajinn 3aK0HH neocnopno Memajy npaBHy
CHxyai^HJy OHora noje/iHHHa Kora ce XH^y; H>HMa ce ne uome cno-
pHXH KapaKxep npaBHHx nponnca, h c xora najba h h>hx CMaxpaxH
Kao 3aK0He. Mei^yxHM, aKO 6h ce 3aK0H ;te(|)HHHcao Kao onmxe npa-
BHJIO, HHJtHBH/tyajIHH 3aK0HH He 6h Ce MOrjIH CMaxpaXH Kao 3aK0HH,
jep ce ojHoce na je/^an o/tpe^en cjiy^aj.
195
13*
196
Ako npHMH
ce to, jta je;;aH npaBHH
saKOH Mopa cajipacasaTH
nponHC, OH^ta ce h paMynaTH Kao 3a-
HH/i^BHjtyajiHH aaKOHH Mopajy
KOHH, —
a KaKO H3Mei)y thx saKona h ohhx anaia ynpaBHe BJiacTH
KOJH ce THHy je;tHor ojrpe^enor noje^HHi^a, Hena HHKaKBe yny-
Tpamae pasjiHKe, paajiHKe no ca/ipmHHH, to 6h y Kpajiboj anajiHSH
HBHniJio ;ta TaKBe pasjiHKe nena hh nsMe^y saKona h ynpaBHor aKTa,
roBopehn y oimiTe.
H3 Tor pa3Jiora mh ocTajcMO npn
CTapoj ;^e(J)HHHiipJH saKona. Jle-
(|)HHHcaH Kao 3anoBecT ;i;p3KaBHe BJiacTH Koja c^jij^mn je;pio onmie
npaBHJio, saKOH ce jacno o^Baja o;i; ynpaBHe Hape;i;6e. 3aK0H BasKH
3a HHTaBe rpyne cjiy^ajcBa; nape^^a 3a je;taH o;i,pe^eHH cjiy^aj:
jejpio je 3anoBecT H3;iiaHa in abstracto, a jij^jro 3anoBecT H3;taHa in
concrete.
aaKOHa moskc ce oOyhn BHUie hjih Maae cbc. Mo/KC ce oCyhn, npe
CBera, anx je^ne ;ipyre BJiacxn, na np. je;i;aH aKx ynpaBHe BJiacxH
(saKOH Cyijexy). y oCjihk 3aK0Ha, 3a xhm, Moa«e ce oSyhn h oho
uixo HHJe aKx BJiacxH Beh je;taH npannn nocao, na np. 3aK0HH
/ipacaBHHM 3aJM0BHMa. Haj3a/t, y o6jihk saKona Mory ce o6yhH h
xaKBH aKXH KOJH cy npaBHO SesHa^aJHH. Ha np. 3aK0H kojhm ce
jejtan BJia;iajian; nporjiamaBa 3a BejiHKor. y /tajbCM pa3JiaraH)y
(}x)pMajiHHM 3aK0HHMa, oji 3aK0Ha OBC HocjiejtHje Bpcxe cacBHM he ce
HJiahaaa nopesa. —
(2) /^anz cjiy^aj npHna;ta je^noj BpcTH 3a KOJy
ce y OHHiTC HHcy Morjia nocxaBHTH HHKaKBa omnxa npaBHjia. IIpHH-
h;hh je j[Si, y He;^ocxaxKy onmxHx npaBHjia, ynpaBHa Bjiacx HMa
npaBa ;i;a no cjio6o;tHOM naxo^eay,
pa/pi —
;;aKjie, ^a one cjiy^a-
H3 OBora HSHjiaan m
v^EmBRflyaunm saKOHH nocxajy, hjih 36or
Tora mio je y j^slbou cjiyqajy noTpeCno yMHHHTrr HsyaeTaK oa on-
mTHx iipaBHjia, a ynpaBHH opranz HHcy BJiacHH j[a. ra yvume, —
HJIH 36or Tora mTO je Aann cjiynaj HCMoryhHo noABeciH noji, omnra
npaBHJia, a npaKTHHKH je nearo^tHO ocTaBHTH ynpaBHHM opraHHMa
noTnyny cjio6o;iy pa^tae. C je;tHe crpane, HH;ipBH;tyajiHH saKOHH
HMajy jxa. yCjiaace BejiHKy Kpyrocx omnTHx npaBHjia; c ;ipyre, Aa.
orpaHHHe ony npoHSBOJtHOCT Koja KapaKiepHine ynpaBny pa;tH>y,
Ka;^ ce OBa Kpehe Ban upaBHjia.
HHx, HHJe ycBOjena oji cbhx imcana. Hhko hc cnopn ;ta ce saKOHH
paajiHKyjy no CBOjoj ca,npa?HHH; Aa je^HH ca;tpsKe omnTa npaBHjia,
a ApyTH peryjmmy KOHKpeTHe cjrpiaje, —
h Aa na np. npoimcH
saKona o Cyijexy ne cna^ajy y Hcxy Bpciy c nponncHMa rpa^ancKor
saKOHHKa. Ajih, y hcto BpeMe Ka^ ce npnaHaje OBa pasjiHKa no
caApaKHHH HBMelby pasHHx saKona, aena ce npaBna BaatnocT ocno-
paBa. KajKe ce ^a xa pasjiHKa ne naasHBa HHKaKBy pasjimty no
^ejcxBy.Cnara (J)opMajiHHx saKona nnje hh Maaa hh Beha nero cnara
npaBHx aaKona. Byijex, h aKO HMa caMO oCjihk saKona, bslsrr hcxo
OEaKO Kao Ma kojh Apym saKOH.
CBaKO omnie npaBHjio hjih CBaKH npaBHH nponnc Mopa 6hth HSjuaH
y oCjiHKy saKona. Y MecTO xaKBe je;p[e y onmie ojtpe^ene caApHvHne
3aK0Ha, no3HTHBHo npaBO gChhho ce orpaHH^aBa na to m
naOpoJH
H3BecHe npe/tMexe kojh Mory 6hth peryjiHcann caMO saKonoM (na np.
Ka;i;a ce Kame y yciaBy ;iia ce Ka3He Mory ycTanoBHTH caMO saKOHOM;
§ 32. yPEABA.
nocxuBJLajy onmxa
npannjia, cna;^ajy y a;tMHHHcxpaxHBHe ype;t6e.
Ha np. pacHHCH o xoMe KaKO xpe6a pasyMexn h npHMennTH nojcAHHe
3K0HCKe npoHHce. Th pacnncH kojh HMajy 3a n^jL ^a o6e36e;i;e je;iHO-
oGpasny npnMeny saKona, H3Aajy ce 3a cne a ne caMo 3a je^ny
npnjiHKy, o^JiHKyjy ce cbojom onmxomhy ncxo xaKO Kao h saKonn.
Ona ynyxcxBa Koja ce H3;tajy je^noM o/tpe^enoM HnnoBHHKy, ne-
Majy KapaKxep a/tMHHHCxpaxHBne ype^Ce, jep, peryjinmyhn pa;iH>y
xora je;ipor HnnoBHHKa, ona ne Mory nocxaBHxn HHKaKBO onmxe
npannjio. Hcxo xaKO nncy a;iMHHHCxpaxHBHe ype;t6e nn ona ynyxcxna
Koja HMajy 3a n,Hjb cnpaxe naafay ^mnoBHHnpMa na anxone
;ta
KanaceBHOCT. — jellinek, Qesetz und Verordnung, cip, 56, 84, 122, 366.
Rosin, op. cit., §§ 5 h 6. Arndt, Das selbstandige Verordnungsrecht 1903.
Meyer- Anschiitz, op. cit., —
§ 159 161. Laband. op. cit., cb. II, § 58. Kelsen,
Hauptprobleme, CTp. 558. Schon, Die Verordnungen (bha- Handbuch der Po-
ntile, CB. I). Fleiner, op.
cit., § 5. Wittmayer, Bedeutung und Entwicklung der
«sekundaren» Qesetzgebung in Frankreich (bha. Jahrbuch des offentlichen
Rechts, CB. VII 1913). Anschutz, Deutsches Staatsrecht, § 42. Herrnritt,
Qmndlehren des Verwaltungsrechtes 1921, CTp. 84. Berthelemy, Le pouvoir
reglementaire du president de la Republique (bh;i. Revue politique et parle-
mentaire 1898). Moreau, Le reglement administratif 1902. Cahen, op. cit.
Esmein, op. cit., cxp. 610. Duguit, op. cit., cb. II, §§ 160 h 161. Hauriou, Precis
de droit administratif, 10 H3fl. 1921, cxp. 56. Carre de Malberg, op. cit.,
6p. 180—208. Cadacci-Pisanelli, op. cit. Cammeo, op. cit., Pfio III. Romano,
Principii di diritto amministrativo italiano, 3 H3;t. 1912, cxp. 19.
§ 33. BYUET.
3 Kfl., CB. III). Laband, op. cit., 4 cb. 4 h3;i. 1901, § 129 — 132 c AoaaTKOM.
Meyer- Anschatz, op. cit., § 204—207. Esmein, op. cit., cip. 990. Jeze, Le
Budget 1910, ;ieo I, rji. m. Duguit, op. cit., cb. II., § 151. Arcoleo, II bUancio
dello Stato e il sindicato parlamentare 1880. Graziani, II bilancio e le spese
publiche ra. I (bh;;. Orlando, Primo trattato completo di diritto amministrativo
ftaliano, cb. IX). JHoHuh, By^eTCKO npaBO (bha. Mucao 1920).
i
227
HSBCJio jto Kpaja, cyAOBH 6h HMajiH jia, o;tpeKy npHMeny CBHMa ohhm
saKOHHMa KOJH da npoTHBype^HJiH yciaBy. Ako je ycxaB saKOH c
nojanaHOM (})opMajiHOM cnaroM, oh ne Moate 6hth yKHHyr oShhhhm
3aK0H0M, H Kaji; 6h ce c Tora jaBHo je/i.aH saKon npoTHBan yciaBy, cy-
jifiBR 6h HMajiH jisi npeTHOCTaBe ycTaB saKony, h aKo 6h saKOH 6ho
6am H y xom cjiy^ajy, jta ohm ycxaBHe npoHHce noBpej^e cbojhm 3a-
KOHHMa, HjHXOBH he 3aK0HH HnaK Bpe^HXH Kao 3aK0HH.
IIo cBCMy OBOMe ce b^jiu j^a y xom pa3JiHK0BaH>y H3Meby ycxaB-
HHX H o6h^ihhx 3aK0Ha HMa Henera HejiorHHHor. YcxaB 6h xpe6ao
M 6yj\e saKOH Ha;^ saKOHOM, a saKona Ha;t saKOnoM ne uosRe 6hxh.
Ka;^ ce jane jtsa saKona, je;iaH bhhih, — —
ycxaB, h je;^aH hhjkh, —
o6H^aH 3aK0H, — cy;tOBH Mopajy npexnocxaBHXH je^H oji h>hx, no-
niTo je HeMoryhno ;^a npHMene o6a. Ako npexnocxaBe ycran, OH;ta
3aK0H ryCH cBOJy npaBHy cnary. Ako npexnocxaBe 3aK0H, oH^a cBOJy
npaBHy cnary ry6H ycxaB. Y CBaKOM cjiynajy, neMoryhno je ^a Ta
flBa 3aK0Ha nocxoje je^tan nope;; Apyror Kao npannn nponncH.
HocxoJH MHmjLeae, ;;a ce H3Me]by ycxana h 3aK0Ha Moate no
ByhH pasjiHKa ne caMO y (J)opMajiHOM Hero h y MaxepnajmoM cMHCJiy.
233
xHHKa Moh Morjia cxBopnxH je^an ycxan kojh neMa caMO hojih-
xHHKy Hero xaKO^e npanny Ba^HOcx.
KanateBHocT. — Erklarung der Menschen- und Biirgerrechte,
Jellinek,
2 H3A. 1904. Jellinek, Verfassungsanderung und Verfassungswandlung 1906.
Jellinek, Allgemeine Staatslehre, rji. XV. Zweig, Die Lehre vom pouvoir con-
stituant 1909. Laband, op. oit., cb. II, cTp. 44. Somld, op. cit., §§ 95 h 96. Hildes-
heimer, Uber die Revision moderner Staatsverfassungen 1918. Esmein, op. cit.,
<5Tp. 565. Duguit, op. cit., cb. II, §§ 168 h 169. Carey de Malberg, op. cit.,
6p. 437 — 456. Dicey, Introduction to the Study of the Law of the Constitution,
8 H3A., rji. I. Garner, op. cit., rji. XII. Pitamic, Pravo in Revolucija 1920.
FjiaBa II.
ynPABA M CYACTBO.
OHjta Ha ocHOBy Tora nponncyje ;ta CBe oho eito ynpaBHH opraHH
6y;iy y TOMe CMHCJiy xiejiH, Bpe^H Kao je^an H3pa3 jtpjKaBHe BOJbe,
o;tH. Kao je;tHa jtpacaBHa 3anoBecT. SaKon o;tpebyje ApacaBHe HHiep-
ece Koje bojlhom pa^HjOM ynpaBHiix oprana Tpe6a ocTBapiixH; oh
;i;aje Toj bojbhoj pa;tH>H HMnepaiHBHy cnary, ajiH onex aaxo oh He
H3;i;aje HHKaKBe KOHKpexne 3anoBecxH, Beh caMO OBJiamhyje ynpaBHe
oprane m
hx ohh nsjisijxy. Ha np- 3aK0H0M o omnxoj bojhoj o6Be3H
He H3Aaje ce HHJe;pioM bojhom odBesHHKy sknoBecx ;^a cjiyasH y
BOJcn;H, Hero ce caMO npoHHcyje ^a he HSBecna Kaxeropnja rpa^ana
6hth jijsRBB, jia, cjiysKH y bojch;h, Ka^ joj to ynpaBna BJiacx 6y;ie
Hape/iiHJia. HcxHHa, saKonOM ce cxnapa Aysi^HOCx 3a ynpaBHy BJiacx
r.iacT Hjje na xo ;i;a cbojom npHMenoM saKona noBpe;iiH 6am ona H>e-
roBa ;to6pa KOJa cy Hnane npannHM nopexKOM 3amxHheHa. KpHBny
246
BnjtejiH CMO xaKO^e, j[b, HMa cjiynajena Ka;t je cy;icKa BJiacx cjio-
6o;ipa Kao h ynpaBHa, ajin nsMe^y ynpanne h cy;tcKe cjio6o;i.e HMa
ona pa3JiHKa. Cy;^cKa BJiacx neMa cjio6o;ty HHHipiaxHBe. Ona ce cxan-
Jba y noKpex caMO Ka^ ce jann je;tHo cnopno nHxaH>e o npHMeaHBaay
3aKona, —
h cna aena cjioCo^a cacxojn ce y H3BecH0j cjio6o;^h oi^e-
ftHBaaa npn pacnpaBJLaRy xor cnopnor nnxania KOJe je noKpenyxo
6e3 ftene HHHi^HaxHBe- Cy^CKa BJiacx cxaBJba ce y noKpex caMO y
OHHM cjiy^aJHMa Koje je 3aK0H npe/tBH;i;eo; aeno (|)yHKn;HOHHcaH>e
ne 3aBHCH oji Ebene BOJi>e. YnpaBHa Bjiacx jsrvlbb. cjiodo^y HHHn;Ha-
xHBe; ;^a jih he ynnnHTn je^an aKx CBOje na/tJieatnocxH, xo je neKn
nyx ocxaBJteno- Roj caMoj m
penin. Cy;^CKa je Bjiacx cjio6o;pia caMo
y TOJiHKO mxo, neKH nyx, 3aBHCH oji, H>e Kano he y^rnnHXH nemro
mxo joj je cxaBJLeno y Ha^tJieatnocx. Ha np. 3aK0H joj najiaace m
Ka3HH KpHBi^a; ona ne MOJKe m
xo ne y^iHHH; ajin, Kajt ^o^e ao o;^-
MepaBaaa Ka3He, ona ysKHsa H3BecHy ;aicKpen3T0Hy Moh. TaicRw
cjiynajeBH Ka;t o;^ H>e saBHcn KaKO he nemxo y^mnHXH, janjtajy ce
H KOA ynpaBne BJiacxn (na np. kojhm he MepaMa 3anixHXHTH jaBnn
pe;t H 6e36e^ocx npnjiHKOM je;pior mxpaJKa); ajiH nope^ xhx cjiy-
^ajcBa nocxoje h ;ipyrH, Ka;t o;^ ynpanne BJiacxH saBHCH da Jitt he
nemxo ynnnnxH (na np. ^a jih he saKjbyHHxn jejtan Me^ynapo^HH
yroBop, jta ,^h he npoxepaxn je;mor cxpanor jtpacaBJbannna, ^a itih
he Hape^HXH Mo6HJiH3aipijy, jia jih he 3a6paHHXH h3B03 xpane, ht^.).
^7
KaHxeBHocT. — Laband, op. cit., cb. II, crp. 177. Otto Mayer, op. cit., § 9.
Stier-Somlo, Justiz und Verwaltung (bh^. Handbuch der Politik, cb. I). Stier-
Somlo, Das freie Ermessen in Rechtsprechung und Verwaltung (bha. Festgabe
fur Laband 1911). Stein, Qrenzen und Beziehungen zwischen Justiz und Ver-
waltung 1912. Kormann, Beziehungen zwischen Justiz und Verwaltung (bha-
Jahrbuch des offentlichen Rechts, cb. VII, 1913). Anschiitz, Deutsches Staats-
reckt, § 43. Jeze, L'acte juridictionnel et la classification des recours conten-
tieux (BHfl. Revue du Droit public 1909). Cani de MaWerg, op. cit., 6p. 229
—269.
248
KaHxeBHocT. _ Bernatzik,
Rechtsprechung und materielle Rechtskraft
1886, Rosin, op. Otto Mayer, op. cit., § 8. Meyer-Dochow, Lehrbuch
cit., § 3.
/1P>KABHA OPrAHMSAUMJA.
O ApacaBH. -tn
raaBa I-
nOflEJlA BJIACTM.
Tejia, Taj hobck hjih to tgjio nocTaje CBeMohan; Bpuiehn CBe (J)yHKn^je
;tpataBHe BJiacTH, oh je HeorpaHH^en Kao cana Ta BJiacT. Ho pe^HMa
MoHTecKUJa, TBopi],a TeopHJe o no;;ejiH BJiacTH, Ka;^ hcth hobbk hjih hcto
Tejio cje;^HHH y cbojhm pyKana h saKono^aBHy BjiacT h ynpaBHy, cjio-
6o;i,a je neMoryiiHa, jep 0H;i,a he Taj hobck, Kao 3aK0H0/i;aBHa BJiacT,
Pleiner, op. cit., § 2. Montesquieu, De I'esprit des lois, kh>. XI, rji. IV h VI.
Duguit, La Separation des pouvolrs et TAssemblee nationale de 1789, 1894.
Duguit, Traite de Droit constitutionnel, cb. I, §§ 63 h 64. Artur, De la separa-
tion des pouvoirs et de la separation des fonctions 1905. Esmein, op. cit.,
CTp. 451. Hauriou, Principes de Droit public, cip. 446. Carr^ de Malberg op. cit.,
6p. 270—301. Signorino, Valore giuridico della dottrina della separazione del
poteri 1908. Raneletti, op. cit., 6p. 184—198. ^Federalists, 6p. 47—51. Sidgwick.
op. cit., rji. XIX. Bondy, The Separa;tion of Governmental Powers 1896. Good-
now. Comparative Administrative Law 1902, kh>. I, ra. I— IV. Garner, op. cit.,
Tn. XIII. PoUard, The Evolution of Parliament 1920, rji. XII.
y
peny6jiHKaMa je, y obom norjie^y, no;tejia BJiacTH cTpoiKe H3-
Be;teHa, —
napoHHio y CjejtnibeHHM ;];p}KaBaMa. Ty, ,3aK0H0AaBB.a
HHHi];HaTHBa npnna;ta caMO ^JianoEHMa KOHrpeca. npeAce^nHK pe-
nyOjiHKe He Mome npe^JiaraTH saKOHe; oh, HCTHHa, HMa npano yny-
hHBaiH Konrpecy nocjianHi^e, y KOJHMa, aKO xohe, Mome roBopHTH h
saKOHHMa Koje 6h, no iberoBOM MnnuBefty, xpeCajio ^oneTH, ajra —
nocjiaHHi^a naje to hcto uito h 3aKOHo;^aBHH ^pe;^JIO^. EocjiaHHiiy
KOHrpec je jty^an cano cacjiymaTH: o saKOHO^aBHOM npe^Jiory Mopao
6h j^oHeiH pemefte kojhm ra npHMa hjeh o;i6ai|yje. Kao roA iuto nena
npaBO saKOHOAaBHor npejtJiaraaa, xaKO npeAce;iiHHK nena hh npaBO
3aKOHo;i,aBHor noTEpj^HBaaa; ajiH, aKO nena npaBO noTBp^HBaaa, oh
HMa npaBO o;^6an,HBaH>a (veto), TJ. HMa npano saxTeBaxH ;i.a saKono-
;i;aBH0 lejio nanoBO pemaBa o 3aKOHo;i,aBHHM npe/i.Ji03HMa KOJe on ne
o;;o6paBa. TeK aKO hcth npe;tJior 6yj\e nanOBO Hsrjiacan, ajin OBora
nyia nsyseTHOM nehnnoM oji ABe xpehnne y cBaKOM ;^OMy, on nocxaje
3aK0H0M H npeKo BOJLe npe;^ce;^HHKOBe. HsMe^y noxBp^HBaH>a h o;;-
Cai^HBaaa pasjiHKa je Kao HBMeby Konannor h ycuoBHor OACHJaH^a.
H nope;t npe;tceAHHKOBor npasa o;t6an,HBaH.a, y CjeAHHjeHHM ^p^a-
BaMa ce Mome j^ecnxn j^a nocxane 3aK0H0M nenixo nixo mecj) ynpaBne
BJiacxH nehe: Moryhnocx je/pa Koja je y MonapxHJaMa HCKJby^ena
MonapxoBHM npaBOM noxBp^HBaH>a. IIpaBo noTBp^HBaH>a snaHH Aa
me(J) ynpanne BJiacxH HMa MoryhHOcxH ^a ynecxByje y caMOM cxBapa-
H>y 3aK0H0AaBHe BOJbe. IIpaBO o;^6aH,HBafta sna^iH ^a on HMa Moryh-
HocxH ;i,a yxH^e caMO na tok saKono^aBHor nocxynna, H3a3HBajyhn
;i;Ba rjiacaaa Mecxo je;tHora.
Ajih, h aKO je npano 0A6aH,HBaH)a cjiaOnje o;t npasa noxBp^HBaH>a,
OHO HnaK ;taje Hie(J)y ynpanne bjircxh Moryhnocxn ;^a ce Meuia y 3a-
KOHo;^aBHe nocjiOBe. J\b. jih he ce o jejtHOM 3aKOHo;taBHOM npejtJiory
pemanaxH jejtan nyx hjih ^Ba nyxa, ;ta jih he ce 3a H>eroBO Kona^HO
pemeHje xpamnxn npocxa hjih H3y3exHa Behnna, cbb to saBHcn o;i;
ine(|)a ynpaBHe BJiacxn, h aKO, nnane, ne ctojh y bbsh c aeroBHM
H3jiaBaH)a ype;i;6H.
?68
KftHxcBHocT. — Esmein, op. cit., cip. 466. Sidgwick, op. cit., rji. XXII.
Garner, op. cit., cip. 558.
saKOHa. Ajih Hanejio no^ejie BJiaciH Tpamn He caMO ;;a je;^Ha BJiacT
II. y
HMe na^ejia no/iejie BJiacxn 3a6paH>yje ce cy^cKOj Bjiacxn
ja noBOAOM noceCnnx cjiynajena KOJe pacnpaBJta, ^onocn OAJiyKe
OA onmxe sa^nocxn, KOje ce o^noce na cbc cjiynajeBe ncxe npcxe.
Cy^CKa BJiacx Mopa pemaBaxn cnaKH cjiy^aj 6e3 o63npa na xo icaKO
je pannje pemanajia cjiynajcBe ncxe npcxe. H)y ne Mory Be3nBaxH
III. y
HMe Ha^ejia no^ejie BJiacra, aaKOHO/taBHOM ce xejiy 3a6pa-
H>yje Memafte y cyACKe nocjiOBe. 36or lora ce, Han h y 3eMJbaMa c
napjiaMeHTapHHM pesKHMOM, HaA3op napjiaMCHxa npocmpe caMO na/i
ynpaBOM a ne h naji cy^ciBOM. EapjiaMeHTapHH npeipecH o cy^cKHM
npecy;^aMa h penieH>HMa, Kao h napjiaMenxapHH H3BH^aJH o pajtan
cy^cKe BJiacxH, cMaxpajy ce Kao HeAonyniTeHH.
HnaK 3axo HHJe ce Morjio nocxnhH noxnyno HCKJby^eae napjia-
Menxa h3 cy;^CKHx nocjioBa. (1) H y MonapxHJaMa h y penyCjimcaMa
HMa npHMepa ;ia ropan MHHHCxpHMa no xymCa ;t0H>er
flfiu cy;ai
;!tOMa; y peny6jmKaMa, cy^H xaKO^e h iipeAcejipHKy. HaHHHHXH cy^OM
jeflHyrpany 3aKOHo;taBHe BJiacxH, ne cjiajKe ce c na^ejioM no^ejie
BJiacxH.(2) Una ;;piKaBa y KOJHMa ce aMHHcxHJa ;^aje saKonoM. J],a-
jyhH aMHHcxHJy, saKOHOAaBHa ce BJiacx Mema y cyjtcKe hocjiobc.
Amhhcxhjom ce cnpe^aBa, o;tH. npeKH/i,a, KpHBHTHa Hcxpara, hjih
noHHmxaBa Beh HspeHena npecy;ta; y^HibeHo KpHBH^mo jiejio cMaxpa
ce Kao ;],a ne nocxoJH (ceM mxo ce npHBaxnoM xymnoiiy ocxaBJba
npaBO Ha naKna^y mxexe). JXok ce noMHjioBaaeM moskb cnpe^mxH
caMO H3BpmeH>e jejtne Beh Hspe^ene npecy;te, ;toxjie ce aMHHcxHJOM
MOJKe cnpe^HXH H3pHn,aH>e npecy;te; aMHHCXHJa y onmxe ne Aa ce M
3a je^HO KamH>HBO a^jio BCJKy H>eroBe Ka3HeH0-npaBHe nocjieAHii;e.
y KOJiHKO je aMHHcxHJa je^an aKx kojhm 3aKOH0AaBHa BJiacx cnpe-
•iaBa HJIH HHHixH jc^Hy pa^Hjy cy^cKe BJiacxH Koja Oh ho saKOny
HMajia m HacxyHH, hjih KOJa je no saKony Beh nacxynnjia, y tojihko
ce 3aK0H0AaBHa BJiacx, Aajyhn aMHHcxnjy, Mema y cy^cKe nocjiOBe.
cy;tCKor ania HMa caiio OH;ta Ka^ Tpe6a pemzTH jeAan cnop o
irpHMeibHBaiby saKona, a aMHHCTHJOM ce HHKaKaB cnop ne pe-
inaBa. CnopoBH ce pemaBajy na ocHOBy nosHTHBHor npaBa, a aM-
HHCTHJa ce ii3;taje no3HTHBHOM npaBv nacynpox; ona ne saMe-
H>yje ]emj npecyjty ;tpyroM; ona cnpe^aBa H3pHi],aH>e npecy^e
HJiH HspeHeny npecy;ty hhiuth. Ajih, nacynpoi obomc, Tpe6a pehn
ASl Kao aKT cy;tcKe BJiacTH ne Tpe6a paHynaTH caMO OAJiyne cy^-
cKe BjiacTH, Hero cbc mio ctojh y bcbh c H>eHHM ^yHKipGHHca-
H>eM. AMHHCTHJa, naK, ctojh y bcsh c 4>yHKn;H0HHcaH3eM cyjtcKe
BaacTH, y kojihko jejuna CMenta na Kojy cy^CKa BJiacT y cbom
(t)yHKi^HOHHcaH>y HaH.iasH.
KanaceBHOCT. — Esmein, op. cit., cjp. 496. Sidgwick, op. cit., ra. XIV.
Garner, op. cit., crp. 594. —
Cnei^najmo o anHucTuiu: Laband, op. cit., cb. Ill,
Begnadigung und Rehabilitation (bh^. Worterbuch des deutschen
§ 93. Delaquis,
Staats- und Verwaltungsrechts, cb. I 1911). Ebren, L'amnistie (bha. Revue du
Droit public 1905). Esmein, op. cit., cip. 716. Duguit, op. cit., cb. J, cxp. 217.
Joseph- Barthelemy, L'amnistie (bha. Revue du Droit public 1920). Cne- —
miajmo o oeepaeatby nocAanuHKux nynoMohctaea: Seydel, Staatsrechtliche
und politische Abhandlungen 1893, cTp. 195. Laband, op. cit., cb. I, cip. 337.
JeUinek, Ausgewahlte Schriften und Reden, cb. II 1911, cip. 398. Duguit, op.
cit., CB. II, § 138.
nHTaH>e
I. Hsne^y ynpaBHe BJiacTH h cy;^CKe napoHHTo
o;tHOcy
ce HocxaBJba Ko;t odMunucTpaTuenux cnopoea. Koja 6h BJiaci, no
HaHCJiy nojiejie BJiacxH, ipeCajia j{3l pacnpaBJba le cnopoBe: cyACKa
HjiH ynpaBHa?
3HaHH, HCTHHa, ;^a ynpasHa BJiacx ctojh hoa saKOHOM, ajiH CTajaiH
JlOJl SaKOHOM HHJe TO HCTO HITO H CTajaTH HOA CyAOM. CyjlCKSb KOH-
BajiH caMH ynpaBHH oprann, onn 6h caMH ce6H cyAHJin, h3 nera H3-
Jia3H, jisi 6h Tpe6a,]io cy;tCKoj BJiacTH ocTaBHTH jaa. ona ROHTpojinme
BJiacT, laKo joj c€, c Apyre Gipane, Mopa HaMeraxH nyreM npecy^a
Koje HspHMe je^Ha oa H>e HeaaBHcna, cy^cKa anacT. C rjie^HniTa
npaBHe AP5KaBe, ycxanoBa aAMHHHCTpaxHBHHX cy^ona ne M05Ke ce
o^oCpHTH. 36or Tora mio npHna^ajy ynpaBHOj BJiacni Kao aen ca-
craBHH jieo, ohh ce ne Mory ciaBHTH H>oj nacynpox Kao je^na cno-
jbamH>a cnara Koja HMa ^a je ap^kh y rpaHHn,aMa npaBHor nopexKa.
Ajih, KaKO aAMHHHCxpaxHBHH cy^OBH cacBHM oaroBapajy na^ejiy
no^ejie BJiacxH, xo H3Hjia3H jia, na^ejio no^ejie BJiacxH, HSBejeHO no
CBOJHx KpaJH>Hx rpaHHH,a, CMexa noxnynoM ocxBapeH>y npaBHe
Ap2?aBe.
II. y MO^epnoj Apa^aBH, y npaBHe BJiacxH yacHBa npaBO no-
me{l)
MHjiOBaH>a. Ha ocnoBy xora npaBa, oh onpamxa, hjih cMaayje, hjih
yCjiaacana, Hapeneny Kaany (a,xH ne MeH>a, o^h. ne hhhixh caMy
npecyAy). Ako ne HSBpmyje npecy^y onaKO KaKo je HspeneHa, oh ue
cxaBJba na Mecxo H>e Apyry npecy^y. KaKO npano noMH.xoBaH>a cxoJH
npeMa nanejiy noAejie BJiacxH? C (})opMajTHor rjcAHUixa, noMHaoBaH>e
je aKX ynpanne Kxacxn; nnaK aaxo oho je npoxHBHO nanejiy no^ejie
BJiacxH, jep cnpenaBa jia, aKxn je^ne Apyre, cyjtcKe BJiacxn nponaBejy
CBOJe npaBHO agJcxbo. IIocpeACXBOM npaBa noMHjiOBaH>a, me(|) ynpaB
He BJiacxH BpniH na^sop na^ cy^cKOM BJiacxn, h HSBpniyje aene npe
cy;^e caMO xano, aKO najiasH ^a one o^ronapajy H>eroBHM noJMOBHMa
HejiHcxo^HOCxH H npaBHHHOCxH. Cbojhm npaBOM noMH.iOBaHja. oh
ce Menia y cy^CKe hocjiobc na hcxh onaj na^HH na kojh ce cy^ Mema
y saKOHOAaBHe hocjiobc, Ka^ n,eHH ycxaBHOcx aaKona. Ka^ n;eHe ycxaB-
HOCT 3aK0Ha, cy^OBH, xaKo^e, ne ^njne c (J)opMajmor rjie^Hnixa 3a-
KOHO^aEHH Beh caMO cyjiCKH aKx: ohh ne nnnixe neycxannH 3aK0H,
Beh My caMO OApn^y npHMeny y ^anoM cjiynajy; pemanajy, ^aKJie, o
npHMCHH 3aK0Ha, mxo je neocnopno cy^CKH nocao. HnaK, xhm cbojhm
nocxymtOM ohh ce Memajy y 3aK0H0AaBHe hocjiobc, jep KOHxpojiHmy
3aK0H0AaBHe oprane m
jih cy ce AP^KajiH ycxannnx nponnca, h cnpe-
^laBajy one 3aK0He kojh 6h, no HjHxobom MHmjbeay, 6hjih neycxaBHH,
^a CBOje npaBHO agjcxbo npoHSBe^y.
Kaa HMa ja c€ penin nHxaae, ^a an ce je^na Rxacx Mema y
nocTiOBe Apyre BjiacxH, ne xpeoa rjie^axH caMO na (}x)pMy aenHX
aKaxa. C xor (J)opMajfflor rae^Hmxa, Moaee ce AOKasaxH caMO ne-
nocpeAHO a ne H nocpe^HO MemaH>e. J^pyxHM pe^HMa, caMO on^a
284
III. y
MO/tepnoj jtpjKaBH nnje ce Morjio HsCehn Memaae cy^cKe
BjiacxH y ynpaBHe nocjiOBe. CyACKa ce Bjiacx Menia y ynpaBHe no-
cjiOBe napoHHxo nocpe/i;cxBOM Ha;i;3opa kojh Bpnrn na^ ynpaBHHM opra-
HHMa. (1) Cy^OBH HMajy ;ta i^ene aaKonnxocT ype;t(5H Koje nsjtaje
ynpaBHa BJiacx. Cxojehn ho;^ saKOHOM, cy^OBH ne Mory nnrnxa pema-
BaxH mxo 6h 6hjio npoxHBHO saKony, — cjie;tcxBeHO, ne Mory npn-
MeftHBaxH one ype;i6e Koje 6h npoxHBype^mjie saKony. Ajih, ^a 6h
ce o;i;pji«ajia oBa cxpora nox^nibeHOCT cy^a saKony, Mopajio ce no-
Bpe;piTH Hanejio no;tejie BjiacxH. Ka^ cy^ o;ipe^e npHMeny jejpioj
ypej^dn Kojy i^chh nesaKonnxoM, oh ce hcto xaKO Mema y ynpaBHe
HocjiOBe, Kao mxo ce Mema y 3aKOHo;i;aBHe hocjiobc Ka;i; o;i;peHe npH-
Meny saKony kojh hchh HeycxaBHHM. (2) Ka^ji HMa Aa cy^n
jejpiOM
noje;tHHn;HMa kojh cy ojipeKjin noKopnocx nape^iOaMa ynpaBHe BJiacxn,
cyA je ^yman, npe cnera, ;ta oneHH saKonnxocx xhx napeA^H. Y npaB-
Hoj AP^caBH noKopnocx noje;tHHana npcMa ynpaBHOj BJiacxH HHJe
CesycjiOBHa; ohh ne Jtyryjy noKopnocx CBHMa H>eHHM Hape;t6aMa, nero
caMo OHHMa Koje ce ocHHsajy na 3aK0Hy. IIpeMa xoMe cy^i; ce ne MOTi^e
orpaHHHHXH na npocxy KOHcxaxaii;HJy, ;^a je ynpaBHa BJiacx H3;tajia
noje^HHi^y jejqiy nape^Cy Kojy oh hhjc xxeo HBBpmnxn; on HMa jom
;ta, no cbom BjiacxnxoM yBepeay, yxBp/in jia, je Hs^axa Hape;t6a Cnjia
I
285
je^qie cxpane, cy/^OBH c /tpyre, HMajy npaBa pa. ce o/iynpy ohhm sa-
KOHHMa KOJH 6h HMajiH 3a ii,HJb ;i,a npoxHBHO ycxaBy npomnpe Ha;^-
jieacHOcx 3aKOHo;i;aBHe BJiacxH na mxexy ynpaBne h cyjtcKe. J],a 6h ce
o6e36e;i,Hjia ycxaBna paBHonpaBHocx xpn BJiacxn, ynpannoj h cy^cKOj
BJiacxH jtaxo je npano pa, ii,eHe ycxaBHOcx 3aK0Ha, h npuie Ha^sop na;ii
3aKOHo;i,aBHOM BJiamhy. To je 6e3 cyMae npoxHBno nanejiy no;tejie
BJiaCXH.
•
I
291
ocxaBJba acHBOxna cnara. h ona CBe Maae Moaee ;ta jtejcxByje y CBeiy
MHH>eHHn,a.
,
HHTH Hsyaeha oa saKOHCKHx nponnca KOJe cy yTBpAHjm oh h nap-
jiaMBHT sajeAHO. The npeAcxaBHHHKe MonapxHJe y Kojoj Kpajb He
Moace H3AaBaTH aaKone 6e3 napoAHor npeAcxaBHHHiTBa, h y KOJoj
je BOJba 3aK0Ha ciapHja naK h oa BOJbe KpajteBe, —
thh npe^-
cxaBHHHKe MOHapxHJe nociao je y EnrjiecKOJ. Oaarjie nocjie oh
ce npeneo no i^ejioj Ebpohh.
casHBa.
C TeopHJCKor rjieAHniTa, ^jianoBH napjiaMenxa noTnyno cy
neaaBHCHH oa cbojhx Cnpa^a. Y npaKcn, anxona neaaBHCHOcr
HHJe Cam TaKO noTnyna. HjianoBH nap-jiaMCHTa saBHcnn cy y bp-
JiHKOJ MepH OA napTHJCKHX o^Copa kojh cy noTnoMarajra anxony
KaHAH^aTypy; ohh yjiaae y napjiaMCHT Kao HsCpannnH je^ne oa-
pe^ene napTHJe, h npnTHcaK Te napTHJe ocehajy 3a cne BpeMe
CBora MaH^aTa.
y Opani^ycKoj, y npaKcn ce Aemanajio ^a napTHJcKH o^Copn
y3My y nanpe^ ocTaBKy onor nocjiannKa nnjy cy KaHAH^aTypy
noTnoMarajiH. Ako, ^onpHJe, ne 6h 6hjih saAOBOJbHH aeroBHM
pa^OM, OHH 6h HMajiH caMO Aa nomjby CKynmTHHH Ty nanpea
y3eTy ocxaBKy. He3aBHCH0 h oa KaKBor saKOHCKor TeKCTa, hhcto
(})aKTHHKHM HyTCM, HOJeAHHH napTHJCKH O^CopH npHCBOJHJIH Cy
ce6H npano ono3HBaH>a nocjianHKa.
y EnrjiecKOJ, oneT, HMa npHMcpa Aa ce KaHAHAaxH 3a napjia-
MBHT, y TOKy H36opHe 6op6e, ynanpcA oCne^Ky GnpaHHMa, KaKO
he rjiacaTH y nojeAHHHM nHTaH>HMa 3a Koja ce CnpanH HHTep-
ecyjy. H aKO xa o6ehaBba Henajy npaBHor sHanaja, ^jianoBH n^p-
jianeHTa CMaipajy ce ibHMa BesanH. Y nocjie^tite Bpene, y Enrjie-
CKOJ ce y nojiHTHHKHM ;i;iicKyeHJaMa noMHH>e je;i;Ha napoHHTa
TeopHJa MaH/taxa, Koja join HHJe npHMJLena oj{ cbhx cipanaKa,
ajiH KOJa HMa BejiHKH 6poj sacTyimHKa. Ho Toj TeopnJH, napjia-
MeHT CMe pemaBaTH caMO o ohhm irpe;i;MeTiiMa o KOJHMa je 6hjio
pe^H 3a BpeMe HsCopne 6op6e, h 3a Koje je CnpaHKo lejio Morjio
o^eKHBaiH j^a he hx napjiaMenx y3eTH y pemaBaiBe. EapjiaMenT
He CMe noKpeiaTH ona EHTaaa o KOJHMa HiijeAna cipaHKa HHJe
ynanpeA peKjia jia, ce mhcjih itHMa, 6aBHTH, ano ;i;o6HJe Behnny.
Obo npaBHjio, napaBHo, He Bamn 3a cBa Hero caMo 3a Bamnnja
nojiHTH^Ka HHiaaa. Ha Taj na^HH, CnpanKo 6b. tcjio xpeCajio
o6aBecTHTH ynanpe/i; o rjiaBHHM lanKaMa saKonoAaBHor nporpana
CBaKor napjiaMenxa, h CBaKH 6h napjiaMCHT ;;o6HJao o;i; OnpaHKor
xejia MaH^aT caMO 3a le Ta^Ke, h hh 3a Koje ^tpyre. y nocjieAiteM
npe;ipaTHOM napjianeHTy, Ka;t je BJiaj^a nojinejia npeAJior o ycxa-
HOBJLeay 3ace6Hor npcKor napjiaMenia, ono3HH;HJa je TBp/iHjia
m HHTaae npcKOM napjiaMeniy HHJe 6hjio npe;; Cnpa^HMa; ^a
OBH HHcy 3HajiH ^a he Bjia^a CBOJy Behnny ynoipeSHTH na
pemaBaae Tora HHTaaa, h m c Tora napjiaMenx HHJe OBJia-
mhen ^a ce thm HHiaibeM 6aBH. Obo je je^na cacBHM HOBa xeopHJa
MaH;i;aTy Koja neivia Bese hh ca cpejtfteBeKOBHHM leopHJana o
jioKajiHOM Manjiaiy hh ca TeopnjoM OpaHH;ycKe PeBOJiyn;HJe o
Hapo^HOM MaH^taiy. OBa cnen;HajiHa Bpcxa Man/taia o Kojoj ce
roBopH ^anac y. enrjiecKOJ nojiHnmH, HMajia 6h H3BecHe cjih^-
HOCTH c ycTanoBOM referenduma (§ 53).
y noje^HHHM AP^anaMa CeBepoaMepHHKor casesa Snpa^H
HMajy npaBO ;ta onosoBy cBora nocjianHKa, aKO HjeroBHM pa;^OM
HHcy 3a;t0B0JLHH. SaKOHOM je o/ipe^eHO kojihkh 6poj Cnpana je;t-
Hor H36opHor Mecia MOJKe 3axTeBaTH hobh H36op. EocjiannK
npoTHBy Kora je hobh H36op TpajKen, mojec ce naiiOKO KaHAH-
AOBaTH. Obo 0H03HBaH)e nojeAHHHx HOCJianHKa AemaBa ce nocBe
PCTKO.
Oa ono3HBaH)a HojeAHHHx nocjianHKa BajBa pa3JiHK0BaTH
ono3HBaH)e H,ejie cKynuiTHHe, KaKBO je npeABH^eno y nojeAHHHM
IIlBaJH;apcKHM KaHxoHHMa. Ty ce je^noM OApeibenoM 6pojy Cnpana
Aaje npaBO npeAJiojKHTii pacnymxaibe cKynniTHHe. EbnxoB npoA-
jior H3H0CH ce npeA n,ejio CnpaHKo lejio, h aKo ra obo ycBOJH,
pacEHcyjy ce hobh H36opH. OBa mBajn,apcKa ycianoBa npemjia
je H y HOBH IIpycKH yciaB, r^e, TaKO^e, cKyHniTHHa Moace 6hth
pacHyniTena ho o^Jiyi^H dnpanKor xejia (Aoneioj na npe^Jior sa-
KOHor dpoja Cnpa^a, hjih na npe^Jior AP^KaBHor Beha, KOJe y
HOBOM DpycKOM yciaBy o^roBapa ropaeM ,T,OMy, h ano y nynoM
CMHCjiy peHH HHJe ropRH aom).
0H03HBaH)e HOJeAHHHX HOCJiaHHKa HMa 3a H,HJb Aa AOBCAe
HocjiaHHKe noA HaA3op. HjHxobhx Onpa^a. Ako 6h ce OBa ycxa-
HOBa yKopeHH.ua, HocjiaHHK 6h oa HpeACiaBHHKa H,ejiora napoAa,
KaKaB je Aanac, Hociao HynoMohnHK cbojhx Onpana, h HHTaite
30S
Raneletti, op. cit., 6p. 143— 149. fAUl, Representative goverrmient, ra. III.
Sidgwick, op. cit., rji. XX. Garner, op. cit., cjp. 197, 474, 478. Pollard, The
Evolution of Parliament 1920.
Forti, Appunti sul diritto di voto 1902. Rossi, op. cit., cip. 18. Siotto Pintor,
op. cit., CTp. 82, 111.
305
oji HH^KHX peAona, kojh Hnne BejiHKy Behnny CnpaHKor xejia, ohh
m xpymjBeROT HanpexKa Moace 6hth caMO xaKO, aKO ohh npBH na-
MCTHy CHJIOM CBOJ MOpajEHH H^JifiSJl OHHMa jtpyTHMa. IIpaBO Ha BJia^J'
He Aaje npocT 6poj, Hero ra ^aje Mopajma BpejinocT: je^na Mopajmo
BHma rpyna, na Ma Cnjia h Maae 6poJHa, zMa npana BpniHTH jtzKia-
Typy Ha;t jemou Mopajmo hhhcom rpynoM, na Ma h BHme 6poJHOM.
H HapaBHO, jia. 6h ce Morjia noByhn OBa pasjiHKa HSMe^y Mopajmo
BHnmx H MopajiHO hh3khx rpyna Mopajy ce HMara HSBecne, yiBp^ene
;iorMe, Koje he cbojhm BepHHMa AanaTH oCejiesKJe Mopajme
Ha;t-
MohHOCTH. —Uoji, onmTHM npaBOM rjiaca, CBa cy MmnjBeaa paBHO-
HOBeKa; koa H>e cy ocehajn ja^m ofl. paayMa, h aaxo ona ne 6h dnjia
na CBOM Mecxy y ;tpa?aBHOJ ynpaBH, KOJa ce bojih na cxporo nnxejieK-
xyajiaH Hannn, noxnyno o6jeKXHBHO h npaBejtno, 6ea HKaKBHX jihhhhx
oCanpa, c je/tnoM hocjiobhom HeyMHxnomhy, na Koje je CBaKa ocehaj-
hoct HCKJbyHena. (3) Kao jejina y CBOJoj cymxHHn Bojna ycxanoBa,
;tpacaBa ne Jiea?H na aeenn nero na ^OBCKy: aiena, Koja nnje bojhhk.
He Moate 6hxh hh CnpaH. (4) /KencKO npano rjiaca ne 6h OAroBapajio
314
CB. I, § 58; CB. II, § 118—120. Mill, op. cit,, rji.VIII. Maine, Popular Govern-
ment 1885, rji. I, Sidgwick, op. cit., rji. XX. Lecky, op. cit., cb. I, rji. I. Mac-
donald, op. cit., cb. I, rji. II. Garner, op. XV.
cit., rji. — coejercKoj peny6xuv,u:
Labry, Une Legislation communiste 1920. Jletbuu, Apj^aBa h peBOJIy^Hja (npe-
BOflOHjiHna OHJiHnoBHha 1920). Eyxapun, HporpaM KOMyHHCTa (npeBOA ^HBKa
JoBaHOBHha 1920). 0uAunoeuh, IlapTHja, c^uaukhtk h coBjeTH 1920. Kelsen,
Staat und Socialismus 1920. Kelsen, Vom Wesen und Wert der Demokratie
(bha. Archiv fur Sozialwissenschaft und Sozialpolitik 1920). okchckom —
npaey zjiaca: Ostrogorski, La Femme au point de vue du droit public 1892.
Turgeon, Le Feminisme fran^ais 1898. Joseph Barth^lemy, Le vote des fem-
mes 1920. Mill, Subjection of Women. History of Woman Suffrage, edited by
E. Cady Stanton, Susan B. Anthony, M. Joslyn Gage 1889. Spencer, Justice,
rn. XX. Zimmern, Women's suffrage in many lands 1909. Dicey, Letters to a
Friend on votes for Women 1909. Macdonald, op. cit., cb. I, cip. 65. Wright,
The unexpurgated Case against Woman Suffrage 1913. Tacufi, atencKOM
npaBy rjiaca (bh^. Mncao 1921), Upaeo ZAaca 3a xene 1921 (BHCjiHOTSKa
5KeH3Kor noKpeia).
319
JLajia 36or xora mxo Bpme Baaeny cjiyjKCy y jtpacaBH hjih y^JIe;^aH
no3HB y ;tpymTBy. Obh AO^axn rjiacoBH moxjih cy ce cadnpaxH.
Ha np. je^an oaceaen ^OBeK c roAHmaoM penxoM oji, 100 jpinapa,
HMao je ;iBa ;io/iaxa, rjiaca. Ajih xom ca6HpaH>y rjiacoBa nocxaB-
Jtena je rpanni^a: hhko nnje Morao HMaxn nnme oa Tpn rjiaca.
FoAHHe 1910, na 1,697.619 Cnpa^a 6hjio hx je 953.070 c jeAHHM
321
Kpo3 i^eo XIX BCK no3HBH H Kjiace nocxajajiH cy CBe cBecHnjn cbojhx
noceCHHx HHxepeca, h cbc ce HBpmhe opraHH30BajiH 3a 3ajeAHHHKy
pa^ay. /^anac, nojejtiffle no3HBHe h KJiacne opraHH3aii;HJe, pa;^- —
HH^KH cHH^pKaxH, KapxejiH HOCJio^aBai^a, 3eMJbopa;],HH^iKe 3aApyre,
— AejcTByjy ca BehoM npaBHJiHomhy nero noje;i;HHe rpane ApJKaBHe
a;i;MHHHCxpai];HJe. IIo^exKOM XIX BeKa, jom ce roBopHjio o APyuiTBy
Kao CKyny nojeAHHai^a; Aanac, o aeMy ce roBopii Kao o CKyny
KJiacHHX H nosHBHHx opraHH3aii,HJa. TaKO opraHHSOBanoM ;i.pymxBy
He o^roBapa BHiue OBaKO HeopraHH30BaH napjiaMenx, kojh ne Cupajy
Kjiace H no3HBH, nero ra Cupajy noje;;HHipi Hcxprnyra h3 cbojhx
Kjiaca H no3HBa, h cnojenH y OapaHKa xejia Koja HHcy hh eKOHOMCKe
HH coii,HajiHe Hero caMo aj^MHHHCxpaxHBHe 3aje;ipHn;e. Thmc ce h o6-
janiH>yje ^a y napjiaMenxy HHcy np;tcxaBJbeHe KJiacne h no3HBHe
opraHH3ai],HJe, h aKO cy one rjiasHH hhhhod?i Mo^epnor ;tpymxBeHor
mHBOxa, nero cy npe;tcxaBJLeHe no-HHiH^Ke cxpaHKe, xe ^mcxo Bemxan-
Ke xBopeBHHe, 6e3 HKaKBor 3HaMaja y ;tpymxBeHOM aKHBOxy. Il,eo 6ii
jaBHH SKHBOX Hocxao HCKpeHHJH H cpe^eHHJH, Ka^a 6h napjiaMenT
6ho CnpaH oa opraHHsoBannx jtpymxBeHHx rpyna Koje npe;icxaBJbajy
BejiHKe KOJieKXHBHe cnare h BejiHKe KOJieKXHBHe HHxepece, a He oji
HeopraHH30BaHe Onpa^Ke Mace, y Kojoj ce cyKoCjLaBajy Hajpa3H0-
BpcHHJe xe^ae, h KOja, ne 3HajyhH mxa xohe, cjiyjKH aM6Hi];HJH
BemxHx H HecKpynyji03HHX nojinxH^apa.
Ha OBO pa3JiaraH)e coD,HajiHcxa OATonapa ce cjie^ehe.
(1) Hnje MoryhHO npexBopaxH i];ejiynojiHXHKy y xexHHKy. Ma-
KojiHKo Aa ;tpjKaBHO 3aKOHo;i,aBcxBo h ;i.pKaBHa ynpana nocxajy
cxpy^iHH, HOJiHXHKa ce He MOJKe HCKJby^mxH h3 ;tp3KaBHHx nocjiOBa.
TexHHKa KpaxKO pe^eHo, 3HaH>e cpe/ncxana, a nojiHXHKa 3HaH>e
je,
§ 52).
y npaKCH jom HHr;ie imje yHHaen 036HJbaH noKymaj c ycxanoBOM
HocjiOBHor napjiaMCHxa. Jcahho, y hobom HeMa^KOM ycxaBy o;t 1919,
iipe;tBH^a ce je^HO npHBpe^tno Behe, Koje 6h o;i; npHjniKe o^roBapajio
nocjiOBHOM napjiaMenxy. To Behe jom HHJe Kona^HO oprannsoBaHO.
Ho CBOJoj ;iaHamH,oj npHBpeMenoj opranHsaipJH oho 6poJH 326 HJia-
HOBa, OA KOJHX 68 npejtcxaBJbajy 3eMJLopa;t h myMapcxBo; 6 spxap-
CTBO H PH60JI0B. 68 iffijiycTpHJy, 44 xproBHHy, 6aHKe h ycxanoBe 3a
o6e36e^eH)e, 34 npejiyseha 3a npenoc h cao6pahaj, 36 sanaxe, 30
y;tpymeBba noxpoma^a, 16 HHHOBHHinTBO h cjio6oAHe nosHBe; ocxa-
jiHx 24 ^Jiana nocxaBJLa BJia;i,a. y ohhm rpynana r^e nocxoja paa-
jmKa H3Me^y nocjio;],aBai],a h nocjioiipHMaii,a, CBaKa cxpanKa HMa
npaBa na nojiOBHHy npe;i,cxaBHHmxBa rpyne. Ha np. o;i; 68 npe^cxaB-
HHKa 3eMjbopa;ta, 34 Onpajy nocjio^aBipi, a 34 nocjionpHMi^H. Ha xaj
Ha^mn, y npHBpe;pioM Behy 3acxynjbeHH cy h hoshbh h Kjiace.
Ho 6h ce Behe Morjio ;;e(|)HHHcaxH
CBOJoj HaAJieKHOcxH, npHBpe/^Ho
Kao caBexo^aBHo saKOHOAaBHo Cbh BajKHHJH 3aK0H0AaBHH
xejio.
KanateBHOCT. — Gneist, Die nationale Rechtsidee von den Standen und das
preussische Dreiklassenwahlsystem 1894. Schaffle, Deutsche Kern- und Zeit-
fragen 1894. Goerne, Das Reprasentativsystem der Zukunft 1898. Georg
Meyer, op. cit., cip. 282, 425. Wiechel, Berufsklassen-Wahlkreise 1903. JeUi-
nek. Das Pluralwahlrecht und seine Wirkungen 1905. Benoist, Organisation du
suffrage universe! 1897. Mauranges, Le vote plural 1899. Zweig, La reforme
electorale en Autriche 1907. Esmein, op. cit., cip. 330. Hauriou, Principes de
Droit public, crp. 466. Duguit, op. BartMlimy, L'organisation
cit., cb. I, § 68.
du suffrage et I'experience beige 1912, crp. 376. Prins, La Democratic et le
Regime representatif 1884. Prins, De I'esprit du gouvernement democratique
1906. De Greet, La Constituante et le regime representatif 1892. Smets, La
Reforme du Senat 1919. rji. IV. Wallas, Graham, The Great Society 1914. Webb.
Sidney and Beatrice, A Constitution for the Socialist Commonwealth 1920.
Cole, Selfgovernment in industry, 5 h3a. 1920. Hobson, National Guilds and the
State 1920. Presutti, I sistemi di scrutinio e i partiti politici (bh^. Archivio
giuridico 1902). Polic, O novoj austriskoj izbornoj reformi (bha. Mjesecnik
1910).
CB. II, CTp. 203, 215. Duguit, op. cit., cb. I, CTp. 372. Brunialti, op. cit., cb. I,
CTp. 607, 629. Mill, op. cit., rji. IX. Sidgwick, op. cit., cxp. 403. Garner, op. cit.,
orp. 447.
hh^ikhx Mecxa.
He3ro;tHO je caMO xo, mxo ce noMohy H36opHOr KOJiH^Hmca ne
Mory yneK pacHope^HTH cna nocjiannnKa Mecxa. Ha np. y je^HOM h3-
CopHOM OKpyry kojh ca 130.000 Onpa^a Cnpa 10 nocjiaHHKa, m r^e
H360pHH KOJIH^IHHK H3H0CH 13.000,
10.000 1 = 10.000;
2 = 5.000;
3 = 3.333V3;
4 = 2.500.
337
O Ap>KaBH. ^-
338
cxpaHKe.
CpoJHH cy; ajiH ApJKana Koje cy xaj chcxcm ycBOJHjie, npe paxa nnje
(5hjio MHoro. Taj ce chcxcm bh^^co npHMeaen, hjih
y noce6HHM Apata-
Bana KaKBe caBe3He ^tpsKaBe, na np. y IIlBajn,apcKHM KanxonnMa, hjeh
339
KaKO he naK Behnna Chxh jaKa, aKO ce H36opHH chcxcm 6yAe xaKo
yAecHo, Aa pa3JiHKa lasue^y BehHne h MaaHHe 6yAe CBCAena na mru
Maay Mepy? IIIxo je MaaHna ja^a, aene npexencHJe CBe Bnme pacry;
OHa ce He orpaHHHaBa na npocxo KpHXHKOBaae BjiaAe, ona noKymapa
343
JiHcxa npBa.
346
KaHateBHOCT. —
Jellinek, Das Recht der Minoritaten 1898. Jellinek, Aus-
gewahlte Schriften und Reden, cb. II, cxp. 220. Rosin, Minoritatenvertretung
und Proportionalwahlen 1892. Kloti, Die Proportionalwahl in der Schweiz 1901.
Qeorg Meyer, op. cit., cip. 620. Cahn, Das Verhaltniswahlsystem 1909. Jan,
Wahlrecht und Volksabstimmungen (bha. Jahrbuch des offentlichen Rechts,
CB. X 1921). Kelsen, Vom Wesen und Wert der Demokratie (bha. Arcliiv fiir
BchHHH ApJKana, aoh>h aom HMa H3BecHy naAMohnocT naA ropaHM ao-
MOM. Ta ce naAMohnocT cacTOJH y aeroBOM npany npnopHTCTa: o
OyijeTy peuiana npBo aoh>h aom, na OHAa ropan. V hckhm AP^caBaMa.
A0H)H AOM HMa jom H HCKJby^IHBO npaBO HHHI^HaTHBe, mTO 3HaHH Aa
onaj Cyi^CT kojh aoh>h aom pemn, ropan aom HMa hjih Aa y i^ejiHHH
npHMH HJIH Aa y ii,ejiHHH OAdaipi; oh ne Moace hhhhth HHKaKBe h3-
Mene. CaMO npano npnopHTCTa aobojbho je Aa na^HHH aohjH aom
rocnoAapeM 6yi?eTa. Ko npann CyijcT, rocnoAap je 6yi?eTa. FopibeM
AOMy je TCfflKO MeaaTH 6yveT, nomTO ra aoh>h aom ckjiohh h ypaBHO-
TeJKH. — niTO ce THHe BJiaAnne OAroBopnocTH, ona, no npannjiy, ho-
ctojh caMO iipeA aoH)HM aomom. Ako 6h CBaKH aom 3a ce Morao o6o-
pHTH BjiaAy, H>eH 6h naA <5ho OABeh ojiaKman; aKo 6h ce 3a o6apaH>e
BjiaAe HCKajia carjiacHOCT o6a AOMa, Ren 6h naA 6ho OABeh OTeatan.
KaA HMa Aa ce Cnpa Aa jih he BJiaAa OAroBapara caMO npeA aoh>hm
HJIH caMO npcA ropaHM aomom, oHAa je jacHO Aa ona Tpeda Aa oato-
351
Bapa caMO iipe;t jio&km. jifiMou. Hsadpan omnTHM npaBOM rjiaca, laj
flOM BepHHJe iipe;iCTaBJi>a npaBH oahoc napiHJa y seMJbH Hero ropan
AOM. — H3 OBora H3Hjia3H, ^a y npaKCH npaBa paBHonpaBHocr h3-
Me^y ;tOMOBa hoctojh cano y hhcto saKOHOAaBHOj oCjiacm. Ban le
o6jiacTH, y iraTaH>HMa o Cyijeiy h o BJia;tH, aoH)H ce ;tOM jaBJba Kao Ha;t-
MohHHJH ^iHHHJiai];. Ca cbojhm CyijexcKHM npaBOM h ca cbojhm Ha;t-
3opoM HaA BJia^ioM, napjiaMeHT npejiasH y o6jiacT ynpaBC. Komujih-
KOBan nocTynaK ;tBOAOMHor CHCieMa noAemaBan je 3a ;iyre h Hcnpime
npexpece saKOHOAaBHHx npeAJiora. Hs xora pasjiora, napjiaMenx ra
Mopa ynpocTHTH hhm npe^e y o6jiacT ynpaBe: oh Mopa xy npHMHXH
Hemxo o^, one KOHii;eHxpHcaHocxH, oa one chocoChocxh 3a 6p3Ky h
K0M6HH0BaHHJy pa;tH>y kojom ce KapaKxepHmy ynpannn oprann.
BpahajyhH ce na iiHxaH>e o cyKo6y H3Meby AOMOBa, Bajba pehn
ja cy, 36or noxnyne paBHonpaBHocxH AOMOBa, cyicoCH najiipe mo-
ryhHH y o6jiacxH 3aK0H0AaBcxBa, ajm ^a cy xy, c Apyre cxpane, naj-
MaH>e onacHH. Kao je^no ancxpaKxno npaBHjio Koje ce na 6yAytHocx
OAHOCH, 3aK0H HHKaAa He Moate 6hxh xaKO xHxne npHpo^e, Kao je^aH
ynpaBHH anx kojh HMa ^a peryjinme je^an KOHKpexHH cjiy^aj h3 ca-
AaniHiOcxH, H 3axo OAJiaraH>e je^Hor 3aK0Ha 36or cyKo6a H3Meby ao-
MOBa HHKaAa ne Moace 6hxh npaKXffTKH xaKo He3roAHO Kao o^Jiaraae
je^Hor ynpaBHor aKxa. CyKoOn H3Meby AOMona Mory nocxaxH onacHH
xeK Ban saKOHO^aBHe oCjiacxH, y ohhm ynpaBHHM nocjiOBHMa y KOje
ce napjiaMCHx Mema. Ha np. aKO ce 36or xhx cyKo6a ne 6h Morao
f)yvex peniHXH, hjih ce ne 6h Morjia nahn je^na BJia^a Koja yacHBa
noBepeae o6a ^OMa. Ajih Moryhnocx obhx cyKo6a ynaaena je xhmc
mxo y XHM ynpaBHHM nocjiOBHMa aomobh HHcy paBHonpaBHH: xy
AOH)H AOM AejcxByje caM, Hjm ys noApe^eno ca^ejcxBO ropaer ^OMa.
IlopeA OBora Mory ce npeABH^exH jom h Hapo^iHxa cpe^cxBa 3a pe-
maBaae cyKo6a HSMeJ^y AOMOBa. Je^HO je cpe^cxBO pacnynixaH>e ao-
H>er AOMa. Ako na hobhm H36opHMa no6eAH ona cxpanKa KOJa je h
Aoxjie HMajia Behnny y AoaeM AOMy, h Koja je H3a3Bajia cyKo6 c
ropH>HM AOMOM, ropan aom 6h xpeCao Aa nonycxH. Hna^e, xpe6ajio
<5hHahH Ha^HHa Aa ce H>eroB oxnop cjiomh. Ako je ropan aom H3a-
Opan, OHAa 6h ra xpedajio pacnycxHXH y cjiyqajy xaKO ynopnor ox-
nopa. Ako je ropan aom nocxaBJben, mxo je, y ocxajiOM, caMO y moh-
apxHJH cjiyHaj, Monapxy 6h xpe6ajio ocxannxH HeorpanHHeno npano
Aa HOBe ^jianoBe xora xejia nocxaBJba. y cyKo6HMa HSMC^y AOMOBa
OH 6h Morao HOCxaBJbaaeM hobhx ^jianoBa cxBopHXH y ropaeM AOMy
BehHHy 3a KOMnpoMHc c AoanM aomom. Eocxoje h Apyra cpeACXBa sa
pemaBaae cyKo6a H3Me^y AOMOBa. Ha np. Aaje ce jcahomc AOMy npaso
352
;^a HapoHHTOM BehnnoM na^trjiaca /ipyni aom (na xaj hcth naHHH, y
Cje;piH>eHHM ^JKasaMa, 3aKOHo;taBHO lejio caB.iia^yje oinop npeAceA-
HHKa penyCjiHKe); cnopno nHiaibe pemaBa ce y 3aje;i;HH^iK0j ceAHHip
o6a ;^OMa (y obom cjiy^ajy ;tOH>H aom, Kao MHoroCpoJHHJH, HMa ja^H
nojiosKaj Hero ropiBH); o cnopnoM nHTaay npnpe^yje ce rjiacaae
6Hpa^Kor lejia (referendum, bhji;. § 53). Osa pasna cpeACiBa Mory ce
K0M6HH0BaTH JC^PIO C JJ^^JTmS..
III. IIIto ce THHe opraHHsai^nje ropaer ;^OMa, to xejio Mome 6hth
He MOJKe HMaTH BHme ayiopHTexa. (2) TopibH aom je, y xoKy Bpe-
Mena, nocxao napraaaHCKO lejio. Y H>eMy KOHcepBaTHBi^H HMajy
orpoMHy BehHHy; 36or lora, Ka^ cy KOHcepBaTHBTj;H na BJia^H,
ropibH AOM npHMa saKone Koje My KOHcepBaTHBim aoibh aom
noniJbe; HanpoTHB, Ka;t cy jiH6epajiH na BJiajcH, oh OACanyje
3aK0He KOJe My jinCepajiHH aoh>h j[om noniJLe. KoHcepBa-
THBi];e nymia as, pa;te mia xohe; jiHdepajiHMa ne Ka, ocTBapHiJi
one pe4)opMe ao kojhx hm je naJBehMa cxajio. J],boaomhh CHcieM
nocTOJH caMo Ka^ cy jinCepajiH na BJiaji^; hhm jifihj KOHcepBa-
thbi^h Ha BJia;ty, ropH>H ce aom noinyHO cojiHAapHme c aoh>hm
AOMOM, H EnrjiecKa nociaje seMJba jeAHOAOMHor CHcieMa.
Ilocjie OBHx KpHTHKa 6hjio je o^eKHBaxH Aa JiH6epajiHa
cTpaHKa npoMCHH caciaB ropier ^OMa, h HaHHHH oa xe HCKJbyHHBo
HJieMHhcKe H HCKJLyHHBO KOHcepBaiHBHe cKynniTHHe jejyiy CKyn-
mTHHy y Kojoj ce oceha yTHi;aj h Apyrnx Kjiaca ceM njieMcxBa,
Kao H TipyrHx cxpanaKa ccm KOHcepBaxHBai];a. Ajih jiHdepajiH cy
3aAp5KajiH ropH.H aom KaKaB je h 6ho, na cy ra caMO y^HHHjiH
6e3onacHHM, 0Ay3eBniH My Moh pja. decKOHa^HO 0A6anyje jiH6e-
pajine pe(})opMe. Osaj Ha^HH nocxynaH>a o6jamH>yje ce ocodeHHM
napjiaMCHxapKHM nojio^ajcM jiH6epajiHe BJia^e. y nocjie^fta ABa
napjiaMCHxa, .HHdepajina BJia^a HHJe HMajia CBOjy caMOcxajiny bg-
hnny; ona je, xck noxnoMornyxa Hpi^HMa, Cnjia y cxaay najtrjia-
caxH KOHcepBaxHBn,e. Ha hmc narpa^e 3a CBOJy napjiaMenxapny
noxnopy, Hpi^H cy xpasKHjiH oa JiH6epajrae BJia^e ^a BpaxH HpcKOJ
ften cxapH JiOKajiHH napjiaMenx. 3aK0H o BacnocxaBJBaH>y npcKor
napjiaMCHxa ropiBH aom 6ho je XBpAO pemen ^a nHKa^a He npHMH;
npHHy^ena HpuHMa, jinCepajina je BJia^a Mopajia xaKO cy3HXH
3aK0H0AaBHy Moh ropier ^OMa ^a oh ne mojkc y Cy^yhe 6ecK0-
Ha^mo 0A6ai];HBaxH npe^Jiore Aoaer ^OMa. KoHcepBaxHBn;H ce jora
HHcy noMHpHjiH c pe(J)opMOM OA 1911, H jom ce ne 3Ha ^a jih ohh
Hehe, KaA je^HOM pflhy na BJia^y, noKymaxH ^a HSBpme cacBHM
ApyKMHJy pe(|)opMy ropaer AOMa.
y OpaHiiycKoj, npBO je CMHuubena xeopnja aboaomhof ch-
cxeMa, na je xeK OH^a xaj cncxeM ocxBapen. IberoBy je xeopnjy
CMHCJiHO MoHxecKHJe Ha ocHOBy npoynaBaaa hojikxh^khx ycxa-
HOBa enrjiecKHx. H ano je y OpannycKoj PeBOJiyn;HJH ycxaBo-
xBopna CKymnxHHa oa 1789 cxajajia noA MoHxecKHJeBHM yxH-
n;ajeM, ona je HnaK y cbom ycxaBy opranHSOBajia jeAHO^OMKH
cHcxeM. TaAauifte H^eje o napo^HOj cyBepenocxn Koja ne xpnn
HHKaKBo ACJbeHje, 6Hjie cy ja^e oa cbhx MonxecKHJeBHx xeopnja.
y ocxajioMe, je^na CBCMohna cKynmxHHa KOja 6h BpniHjia ncKy
Bpcxy AHKxaxype, najdojLe je OAroBapajia xaAamH>HM pcBOJiyi^HO-
HapHHM npHjiHKaMa. Ajih ncKycxBO Koje ce HMajio c xhm cbc-
MohHHM CKynmxHHaMa, nnje Hcnajio y Kopncx jeAHOAOMHor ch-
cxcMa. Pa30^apeH>e je 6hjio xaKBo, Aa je Beh c «AHpeKTopcKHM
ycxaB0M» (1795) 3aBeAeH ne aboaomhh Hero xpoAOMHH chcxcm.
Ajih nocxeneno, napo^Hxo oa Byp6oHCKe pecxaypai^HJe (1814), y
OpannycKOJ ce yxBpAHO aboaomhh cHcxeM no enrjiecKOM o6paci^y.
355
KH,H«eBHOCT. _ Lukas, Die Stellung des Parlaments 1901, cxp. 102. Jetti-
nek, Der Anteil der ersten Kammern an der Finanzgesetzgebung (bha. Fest-
gabe fur Laband, cb. I, 1908). JeUinek, Ausgewahlte Schriften und Reden, cb. II,
CTp. 183. Mendelssohn- Bartholdy, Die Reform des Oberhauses (bha. Jahrbuch
des offentlichen Rechts, cb. Ill, 1909). Mendelssohn- Bartholdy, Vor und nach
der Parlamentsbill (bha. Jahrbuch des offentlichen Rechts, cb. VI, 1912).
Mendelssohn- Bartholdy, Ein- oder Zweikammersystem (bha. Handbuch der
Politik, cb. I). Desplaces, Senats et Chambres hautes 1893. Esmein, op. cit,
CTp. 98. Duguit, op. cit., cb. I, cip. 364. Sidgwick, op. cit., rji. XXIII. Pike,
Constitutional History of the House of Lords 1894. Marriott, Second Cham-
bers 1910. Lowell, Government of England, 3 h3a., 1912, cb. I, r;i. XXI, XXII,
XXII a. Bryce, Modern Democracies 1921, rji. LXIV. Feptuuh, FopaH aom (bha.
PaA 1881). JoeaHoeuh, aboaomhom chctcmj (bha-UoaHTHiKe h npasHe pac-
npaBC, CB. II, 1910). BoiutbaK, JeAaH hjih Asa Aoua (bha. CpncKH KaHxeBEH
FJiacHHK 1920).
I
361
xponiKy cjioCo^e ^ncKycHJe, Kao ro/t mxo ce h cbc npeKe Mepe, no-
xpeSne 3a cysoHJaibe pcBOJiyipije, nnne o xponiKy Jinnnnx cJio6oAa.
Ha np. y EnrjiecKOj, oji, KaKo ce hocjiobhhk ;toH>er ^OMa Mopao 36or
oncxpyKi];HJe noomxpHXH, ;i.emaBa ce necxo ^a 3aKonoAaBHH npe^-
JI03H H3H.jia3e H3 AOiter ;i;oMa He;];oBOjbHO npexpecenn. Ako je 3Jio
365
Schwarz, Die Rechtslehre der Obstruktion (bhj. hcth Haconnc 3a 1906). Koller,
Obstruktion 1910. JeUinek, Ausgewahlte Schriften und Reden, cb. II, cip. 252,
419. Laband, op. cit., cb. I, cip. 344. Masson, De Tobstruction parlementaire
1902. Duguit, op. cit., cb. II, § 140. Bentham, An Essay on Political Tactics
yxHcaK Ha ony KOJieCjbHBy Macy KOJa neMa CBor MHmjbeH>a h ^eKa oji
;ipyrora /inpeKXHBy. CxpaHKaMa je 3aMepaH0 ^a n;enajy napoA na
HenpnjaxeJbCKe rpyne, ynoce y ;ip:KaBHH acHBOx pa3Aop h 3aBa;^y.
HeKH cy HHcnji o6jamH>aBajiH nocxanaK cxpanaKa 6op6eHHM hh-
CXHHKXHMa, KOJH Cy yBeK jaKH KOJi, HOBCKa, H H>erOBHM CKJIOHOCXHMa
Ka sport'y h yxaKMHi;H. Obo o6jamH>eH>e Morjio je 6hxh xa^mo sa
cxapo apncxoKpaxcKO ;ipynixB0, Ka;i cy ce cxpanKe npHKynjtajie oko
nojeAHHHx BejiHKama, kojh cy ce KaBJKHjm H3Meby ceCe h3 npe-
xepaHor noHoca h Heo6y3;taHe acyAH>e 3a ananxypoM, — h n,ejiy no-
JiHXH^iKy 6op6y cxBaxajiH Kao jejpy yxaKMHqy, y Kojoj je rjiaBHO
nnxaae ko he oahcxh npny narpajty. Y /tCMOKpaxcKOM ;tpymxBy,
cxpaHKe HMajy cacBHM ;tpyrH 3Ha^aj. One ne ynoce pas^op y je^an
HapoA KOJH 6h, ocxaBJben caM ceCn, 6ho cjioacan, nero, nanpoxHB, no-
Kymanajy ^a 6e36poj chxhhx jihhhhx hy^H n rjie^Hmxa KOJa nocxoje
y je;tHOM napojiy, CBe;ty na HeKOjmKo BejiHKHx KOJieKXHBHHx
MHmjbeaa, h ^a mccxo BejiHKor 6poja Majmx rpyna o^ kojhx nnjejina
He npe^cxaBJba HHKaKny nojinxH^ncy cnary, cxBope Majm 6poj Be-
jiHKHx, ;to6po jpici^HnjiHHOBaHHx rpyna, Koje cy y cxaay ;;a npHMC
na ce6e xepex ^tpatanne ynpaBe. CxpanKe cy, ^aKjie, oprannsaxopcKe
cnare; one ne pa3JeAHH>yjy nero yje;tHH>yjy. Kao tojj, mxo je KauH-
xajiHcxHHKO npe;iy3ehe h pa^fta y bcjihkom napo^rnxn o6jihk npn-
368
6opHMa, HMa npana ;;a CBa ;tp5KaBHa 3BaH>a no;tejiH H3Me^y cbojhx
npHcxajiHH;a, Kao mxo nodeAHJia^nca BOJCKa flfijui paxHH njien. One bjio-
ynoxpeCe cxpaHa^^iKe BJia;i,e H3Hejie cy MO^tepne cxpaHKe na xaKo ptjan
rjiac, ;ta je Bpjio Majio nncai^a kojh hc roBope o cxpaHKana y je^noM
KH>H3KeBHocT. —
Micfiels, Zur Soziolo^ge des Parteiwesens in der modernen
Demokratie Hasbach, Die modeme Demokratie 1912, crp. 471. Jellinek,
1911.
Allgemeine Staatslehre, cip. 113. Ostrogorski, La democratic et les partis
politiques 1912. Maine, op. cit., cip. 98. Bryce, Tiie American Commonwealth,
CB. II, flco III. Bryce, Modern Democracies, rji. XI. Lowell, Government of
England, cb. I, cip. 449; cb. II, cip. 1. Lowell, Public Opinion and Popular
Qovemment, Aeo II. Orman Ray, An introduction to Political Parties and Prac-
tical Politics, HOBO H3flaK,e, 1917.
r.TiaBa III.
noA Hie(|)OM ynpaBne BJiacxn, cxoje c^mo ohh oprann KOJHMa cy no-
Bppene najnehe rpyne ynpannnx nociona (Mnnncipn). Ocxajin ynpaB-
HH opraHH HMajy nenocpeAHo na;t co6om one oprane KOJHMa cy no-
Bei)eHH nocjiOBH Hcxe npcxe, ajin mnper oOHMa (na np. onnixHHCKe no-
.xnuHjcKe BJiacxn cxoje no^ cpecKUM nojiHn,HJcKHM BJiacxiiMa; cpecKe
no,T.OKpysKHHMa; OKpy^ne hoa i^enxpajinoM nojiHipijcKOM ynpanoM).
ynpanna je BJiacx opranHSOBana jepapxHJcKn; oprann c jmism o6h-
MOM BJiacxn npe;i,cxaBJbajy nnatn cxynan>; oprann ca mnpnM o6n-
MOM BJiacxn, BHiHH cxynaib. lUxo je mnpn oOhm BJiacxn je^nor oprana,
on je CBe Maibe y cxan>y ;ta caM nenocpcAHO cnpuiaBa nocjiOBe: nierone
(})yHKitHJe CBe Bnme nocxajy Ha;^3opne n pyKOBOAne. Hhjkh oprann
^e.xajy, bhihh oprann caMO na;i3HpaBajy n pyKOBO^e.
§ 57. MOHAPXHJA.
§ 58. PEnyBJIHKA.
Aa je je;taH o^ m
ji^a, o6jfflKa cxapnJH, OH;ta 6h 6hjio AonymxeHO
§ 59. MHHHCTPH.
A. HapjiaMeHTapHa ejiada.
CTpe caMO OHa JiHi;a Koja y^acHBajy iiOBepeite napjiaMeHxa; hhm c^ no-
Kame H>eroBH mhhhctph ne ymHBajy noBepeae napjiaMeHTa. oh
ji^a,
HHJe me4)0Be npBH MHHHcxap y3HMa y KaCnnex caMO aKO xohe. 36or
xora pasHH enrjiecKH Ka6HnexH nncy cbh HMajiH hcxh 6poj HJianoBa.
TeajH>a ce oceha 3a cbc bcKhm Ka6HHexHMa; j[Ok cy npe KadHnexH
HMajiH OKO ;tBaHaecx M-nanoBa, jianac hx HMajy oko ABa^ecex. To je
Moace 6hxh yspoK mxo ce y Kpnjiy ;i,aHaniH>Hx KaCnnexa cxsapa je^an
yacH, ynyxpamftH KaCnnex, oa neKOJiHKO caMO naJBajKnnJHx ^jianoBa,
KOJH cy jeAHHH nocBehcHH y noBcpjbHBe nocjiOBe h kojh o;tpebyje
onmxH npanan; BJiajinne nojiHXHKe.
KaCnnex ce ocjiaaa na ony cxpanKy h3 ^mje je cpe^HHe HSHmao;
ajiH HjianoBH napjiaMenxa kojh xoj cxpanniH npnna^ajy, ncMajy hh-
KaKBy caMocxajmy opraHH3an,HJy Ban Kadnnexa. Ohh HCMajy cboJ
KJiy6, HHXH Hnane jipjKe napxnjcKe cacxanKe. Ka6HHex je ftHxcna
je;piHa h naJBeha Bjiacx: j^-pmsuhe cxpanKe y napjiaMCHxy jcahhh je
OH Ha;i;jiea?aH ;iia nponnme. Bhjio je noKymaja ;^a mcchh napxHJcKH
o;i;6opH na^Hne je^an canes n o6pa3yjy n;eHxpajiHy naprnjcKy macx.
391
napTHJcKOM cojiHAapHomhy. 36or Tora uito na^ Kora 6hjio HJiana Ka-
6HHeTa yspoKyje na^ i],ejiora KafinneTa, ono3Hii,HJa ne Mome ckjiohhth
BehHHy Aa joj 6ap nojeAHHe nenonyjiapHe MHHHCTpe mpTByje. Ilap-
jiaMeHTapHOj BehHHH thm je TesKe ojtJiy^HTH ce Aa o6opH BJia/ty, ihto
je y EnrjiecKoj o6HHaj ^a ce nocjie cBaKora ^a;^a BJia^e hac na hobc
H36ope. DapjiaMeHT ne moskc o6ophth BJiajty, a ^a thmc iie H3a30Be
cBOJe BjiacTHTO pacnyiiiTaibe; Kpo3 CBaKy BJia^y KOJy oCopn, oh no-
ra^a ce6e caMora. H3 thx pa3Jiora, enrjiecKH KafinneTH ne na^ajy to-
.TiHKO y napjiaMCHTy kojihko na H36opHMa. Y BpeMeny nsMe^y 1867
y
OpaHiQTCKOj He nocxoje Ase BejiHKe nojiHXH^iKe cxpanKe op, ko-
JHx jejpia Mopa noSe^HXH na H36opHMa, nero nocxoJH BejiHKH 6poj
HOJiHXHHKHx rpyna, o^, kojhx HHJe/iHa caMa 3a ce6e ne Moate ;io6hth
BehHHy. DapjiaMeHxapna Behnna cxBapa ce caBe30M H3Me^y neKOJiHKO
rpyna: xaj ce caBCS npann HCKJby^mBO pa^H xora ^a 6h ce Morjio
cacxaBHXH je;pio 3ajeAHHHK0 MnnncxapcxBo; hhm xo MHHHcxapcxBO
na^ne, caBe3 rpyna kojh My je cjiymno 3a noxnopy, pacna^a ce caM
o/t cede. J^okjic y EnrjiecKoj HMa caMO je^an hobck, bo^ napjiaMen-
HMa caMO ;ta ce yiBpAH ;ta jih je ypa^eHO, hjeh HHJe, oho mxo je sa-
KOHo;i;aBaii; Hape;i;Ho; ly najtsopHa BJiacT neMa npaBO cjio6o;ipe oii,eHe.
E. UpedcednuHKa ejiada.
JHM Gnpa^KHM TejiOM; aKO He 6yjie Bprnno CBOJe Aya^Hocm KaKO ipeCa,
OH Hehe 6hth HanoBO HsaCpan Ka;t My MaH;taT HCxeHe. Ajih y Monap-
XHJH Ha MeCTO MHHHCTapCKe OATOBOpHOCTH He MOZKC .7^0^ H MOHapxoBa
o;iroBopHOCT, jep je Monapx Heo/troBopan. Ako ce, AaKjie, npeAce;i-
HH^nui pejKHM npHMCHH y MOHapxHJH, BpxoBHH opraHH ynpaBHe Bjia-
CTH ocjioCobaBajy ce cBaKe o;uobophocth, —
h npeMa TOMe y je/ipoj
MonapxHJH He uome 6hth nniaaa, mxa je 6ojbe, Hpe;tcejiHH^KH peacHM
hjih napjiaMeHTapHH. JacHo je Aa je OBaj Apyrn 6ojbH.
IlHTaae nsMe^y ;i3a peacHMa Moate ce nocxaBHTH tck y penyCjmi^H.
K)HX0B0 6h ynopebeae noKaaajio jia, je o;iroBopHOCT ynpaBHe BJiacTH
6ojbe yjcM^ena koa napjiaMeHxapHor peatHMa. Ty je napjiaMenx y cxa-
H>y HsasBaTH naji; MHHHCiapa, hhm occth ^a cy ohh hohijih p^aBHM
npaBueM, —npe nero 6h, ;taKJie, cthtjih mjejipy norpenmo cmhhi-
Jbeny nojmTHKy H3Be;ty ]io Kpaja. Ko;i npeAcejipHHKor peacHwa, Mecxo
o;troBopHOCTH MHHHCxapa npe;i; napjiaMeniOM, hoctojh oatobophoct
npeAceAHHixOBa npe^ H>eroBHM Cnpa^niMa. H^eroBH 6HpaHH, naK, ne
Mory HHTepBeHHcaTH y cnaKOM TpenyrKy npoiHBy aeroBe pt)aBe no-
JiHTHKe. IbiixoB ce HaA3op BpniH nepHOAH^KH, oa jeiHHx H36opa ao
Apyrax, H y naJBehcM 6pojy ciy^ajeBa ohh he Mohn ysern npe^ceA-
HHKa Ha OATOBop leK nocjie CBpmenora HHna. Ohh ra yncK Mory Ka3-
hhth 3a yHHaene norpeuiKe, ajiH ra ne Mory cnpe^nrm ^a ne y^iHHH
norpemKe Koje naMepana. H>HX0Ba Ka3Ha HHJe oco6hto jana: ona ce
cacTOJH y TOMe, hito SnpaHH nehe nanoBO HsadpaxH OHor HpeAce^-
HHKa HHJy nojiHTHKy cnaipajy 3a norpeinny. —C Apyre cxpane,
KOA npeAceAHHHKor peaoiMa MaH>a je onacHOCT nero koa napjiaMenxap-
Hor, Aa he ce ao6hth je^na cjia6a BJia^a. Koa npeAceAHH^itor peavHMa
ynpaBHa je BjiacT ycpe^cpebeHa' y pyKaMa npeAceAHmca, kojh, aok
My xpaje ManAax, Moate boahth KaKBy xohe nojmTHKy. Ako nna^e
jaK HOBCK, OH Moa:e j^tbhhth BJia^j' laKO jaKOM Kao Ma y Kojoj
iiOHapxHJH. KoA HapjiaMCHTapHor peasHMa cne 3aBHCH oa Tora, KaKaB
he ce THH A06HTH, enrjiecKH hjih (})paHHycKH. Koa enrjiecKor napjia-
MeHTapH3Ma KaOHHex je y cxaay ^a bo^h je^ny CBOJy nojiHTHKy. Oh,
npBO, HMa AOBOJbHO BpeMena; xpaje o6hhho kojihko h napjiaMenx, jep
OBaj He CMC Aa ra o6opH, ^a ne 6h 6ho h caM pacnymxen. 3a thm,
napjiaMenxapna je BehHHa aobojbho AHcnjHHJiHHOBaHa ^a Aocjie^no
H^e OHHM nojiHXHHKHM npaBn,eM kojh je KaCnnex o6ejieajHo. Ajm,
410
KifcHaceBHocT. —
Ausgewahlte Schriften und Reden, cb. II, crp. 89,
jellinek,
280. Jellinek, AUgemeine Blume, Bedeutung und Aufgabe
Staatslehre, crp. 700.
der Parlamente. Michael, Geschichte des Parlamentarismus in England. Wahl.
Qeschichte des Parlamentarismus in Frankreich. Ziegler, Geschichte des Parla-
mentarismus in Deutschland (saoBe 'leTHpn pacnpase, bh^. Handbuch der Poli-
tik, CB. 1), Weber, Max, Parlament und Regierung 1917. Piloty, Das parla-
mentarische System 1917. Redslob, Die parlamentarische Regierung 1918.
Hashach, Die parlamentarische Kabinettsregierung 1919. Lukas, Die organisa-
torischen Grundgedanken der neuen Reichsverfassung 1920. III. Naviasky, Die
Grundgedanken der Reichsverfassung 1920. VI. Lefebvre, Etude sur les lois
constitutionelles de 1875, 1882. Laffitte, Le suffrage universel et le regime par-
lementaire 1888. Dupriez, op. cit. Moreau, Pour le gouvernement parlemen-
taire 1903. Joseph- Barth^lemy, Le role du pouvoir executif dans les republiques
modernes 1907. Joseph-Barth^lemy, Les institutions politiques de rAllemagne
contemporaine 1915. Joseph- Barth^lemy, Le Probleme de la Competence dans
la Democratie 1918. Esmein, op. cit., cxp. 151 h 466. Duguit, op. cit., cb. I,
3Ha^ni, fla MHHzcTap Mopa jiaxH ocxaBKy Ka;t HsryCn noBepeite napjia-
Menm. KpHBirma ojtroBopHocx snaHH, m
3a KpHBHi^e y^nraene y
(BOM cjiyajfieHOM pa^y MEHHciap Moaee 6hth KaacBben cyACKHM nyTew.
IIojmnrqKOM ojtroBopHomhy MHimcTap ce cxaBJBa y HsyseraH no-
.loataj Meby ocxajiHM ^HHOBHHipafa: ojt, cbhx ^mnoBHHKa MHHHCxap
6e3 o63Hpa na to ;i;a jih je ona, KHane, 6HJia mTeiHa 3a jipjKaBy, Kao
H 3a CBaKy noBpejiy jtpacaBHHx HHxepeca, 6e3 o63Hpa na to ;ta jih je
ona, HHaHB, Cnjia CKOinaHa c KaKBOM npoTHBnpaBHOM pa^aoM. —
3a
npBH ce CHCxeM mhcjih ;ta ce 6oji>e cjiame c npaBHHM iipHHi];HimMa.
Ka^z^ 6h MHHHCTpH o/tTOBapajiH 3a CBaKO ;tejio Koje 6h RaLj^messsa,
CMeo yHHHHTH, —
H 3aT0 he 6hth Kaataen cy;tcKHM nyreM. Ako
MHHHCTap, HanpcxTHB, 6y;te Bomo p^aBy HOJiHTHKy, oh thmc ne hhhh
jom HHKaKBy KpHBHuy; oh caMO hhhh neniTO mTO c rjie^HmTa ;tpataB-
HHX HHTepeca HHJe ^eJIHcxo;^IO, —
h 3aTO napjiaMeHT Moace y hmc Te
.
416
§ 62. HHHOBHHI^H.
I. y
§ 56 pe^eno je m
ce 3a ynpaBne hocjiobc yH0Tpe6jLyjy mho-
ro6poJHH oprann, kojh CTOJe hoa uie(J)0M ynpaBne nnacTH, oah. hoa
H>HMe H nOA HjerOBHM MHHHCTpHMa. no CBOM HpaBHOM HOJIOacajy, TH
ce oprann Mory pa3JiHK0BaTH na HunoenuKe h na caMoynpaene
opzane.
Hhhobhhi^h 6h ce motjih Ae(J)HHHcaTH Kao ona jiHi;a Koja cy jeA-
hhm jaBHonpaBHHM yroBopoM o6Be3aHa Aa Tpajno cjiyjKe AP^caBH.
HHHOBHHn,H ce pa3JiHKyjy, c jeAne CTpane, oa ohhx JiHH;a KOJa cy
o6Be3aHa npcMa ApJKaBH jbahhm npnBaTHonpaBHHM yroBopoM; c APyre
421
KftHacBHocT. —
Meyer-Anschutz, op. cit., § 143. JeUinek, System der sub-
jektiven offentlichen Rechte, cxp. 209. JeUinek, Ausgewahlte Schriften und
Re-
den, CB. II, cip. 288. Otto Mayer, op. cit., §§ 42 h 43. Kormann, System der
rechtsgeschaftlichen Staatsakte, cxp. 36. Laband, op. cit., cb. I, cip. 446. Plei-
ner, op. cit., cxp. 182. Hermritt, op. cit., § 14. V. Layer, Zur Lehre vom offent-
ritt, op. cit., § 15. Aucoc, Les controverses sur la decentralisation administra-
parJementaire 1895). Duguit, op. cit., cb. I,
tive (bha. Revue politique et
§ 78. Hauriou, Precis de droit administratif, cip. 109. Berthelimy, Droit ad-
ministratif, cxp. 98. Ashley, Le pouvoir central et les pouvoirs
locaux (traduit
rji. LXVl
de Tanglais par Louis Martin) 1920. Bryce, Modern Democracies,
28*
436
fleo Ja).
OAHOca npoHCTHHe, —
;^aKJie, h nnxaibe o mxeTH Kojy 6h ^ipataBa, o;pi.
ibeHH HHHOBHHim, npHHHHHJiH noje^^iHipiMa. AaH, Ka^ cy y mnaiby
OHH ^fflHOBHHii;H KOJH HHHe aKTB BjiacTH, iiHTaifce niTeTH Koja je
yapoKOBana h>hxobhm norpeniKaMa, ne Moate ce noABecTH no;i; npo-
HHce npHBaxHora npaBa. (2) Cjihhhoct AP^K^Be ca npHBaTHUM npej-
yaehcM ne Aa ce naBeciH ao Kpaja. Hocnjiai; npHBaiKHx npe^yaeha
AeJia y cbom npHBaxnoM HHxepecy, h saxo je cacBHM npaso jisl choch
H PH3HK CBora npe^tyseha. Ajih ;ipaiaBa je jejipo npejiysehe Koje no-
cxoJH y onmxeM nnxepecy, —
h nojeflHHn;H KOJHMa je y ^anoM cjiy^ajy
a;tMHHHCxpaxHBHH anapax naneo nixexe, nnajy, y omnxe roBopehn,
BHnie KOpiTCTH 0^ itera nero mxexe.
Ho je^HOM xpeheM MmujbeH>y, o;troBopHOcx AP^aBe aa ^hhob-
HHHKe norpemKe jecxe naponnxa jaBHO-npaBHa ycxanoBa KOJa ce ne
o6jamH>yje npHBaxno-npaBRHM nponncHMa. /I,p3KaBa je je^na aaje^-
HHn,a KOJa nocxoJH y HHxepecy cbhx cbojhx HjianoBa; pnsHK c icojhm
je CKomano (})yHKn,HOHHcaH>e H>eHor aAMHHHCxpaxHBHor anapaxa,
H>eHH HJianoBH Bajba ^a npHMe Kao nernxo nixo je nepaaABOJno Beaano
c OHOM Kopnuihy KOJy oa xor anapaxa HHane HMajy; aon xaj ph3hk
KOJH na HjHx na^a, xpe6a cbh y ncxoj nepn ^a noAnecy. JKpxBe KOJe
aajeAHHHKH acHBOx HsncKyje, xpe6a na CBe HJianoBe sajeAHmie paBHo-
Mepno HOAejfflXH. OH^a, Me^yxHM, Ka^ norpeuiKOM ^iHHOBHHKa Cy^e
HeKOM nojeAHHuy npHMHH>eHa .Tnrqna mxexa, xaj nojeAHnan, no^HOcn
36or AP^KaBHe sajcAHHue Behy /KpxBy nero ocxajra HjChh HJianoBH.
36or xora, ^a 6h ce OApacaaa paBHOMepnocx atpxasa, xy napo^Hxy
acpxBy KOjy je oh no^neo, Bajta My naKHaAHXH.
Ako MHnuBeae, OH^a OAxoBopnocx ^P^KaBe 3a th-
ce ycBOJH obo
HOBHHHKe norpeniKe nnje Bnme OAroBopnocx y npaBOM CMHCJiy. To je
je^Ha HaKHa^a 3a napo^mxe aepxBe, Kao na np. ona naKHaAa Koja ce
;jaje cbskom OHOMe kojh ce, pa^H AP^aBne noxpe6e. H3BJiamhyje h3
Rechte (bha. Jahrbuch des offentlichen Rechts, cb. V 1911). Otto Mayer, Die
Haftung des Staats fiir rechtswidrige Amtshandlungen (bha. Sachs. Archiv fur
29
442
Rechtspflege 1913). Herrnritt, op. cit., cip. 166. Kelsen, Ober Staatsunrecht
(bha. Qrijnhut's Zeitschrift fiir das Privat- und offentliche Recht der Gegenwart
1913). Fleiner, op. cit., § 16. Tirard, De la responsabilite de la puissance pu-
blique 1905. Teissier, De la responsabilite de I'Etat 1906. Michoud, op. cit.,
29*
;
444
ApynixBenn yroBop 32; XoCecoBa xeo- 3aK0H, aeroB nojaM y xeopnJH 193;
pnja 32; JIoKOBa xeopHJa 35; y no3HXHBHOM npany 204;
PycoBJbeBa xeopnja 37; Kpn- ACJcxBO 201; onmxocx 197; aa-
445
JG Jovanovi^, Slobodan
131 dr:^avi
Jd8