9519-6000 2019-Od 10

Toto rozhodnutie bolo zmenené rozhodnutím Rady úradu
č. 3654-9000/2020, 4109-9000/2020
Bratislava 24. 1. 2020

Číslo: 9519-6000/2019-OD/10
Úrad pre verejné obstarávanie ako ústredný orgán štátnej správy pre verejné obstarávanie
podľa § 140 a orgán príslušný podľa § 147 písm. c), § 167 ods. 2 písm. b), § 169 ods. 1 písm. b),
§ 169 ods. 2 a § 187e ods. 6 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v konaní o preskúmanie úkonov
verejného obstarávateľa Vysoká škola výtvarných umení, Hviezdoslavovo nám. 18,
814 37 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 00157805 (ďalej len „kontrolovaný“)
ustanovených zákonom o verejnom obstarávaní pri zadávaní súťaže návrhov, pred ukončením
súťaže návrhov, s názvom „Art Campus Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave,
2018“ vyhlásenej zverejnením oznámenia o súťaži návrhov 25. 10. 2018 v Úradnom vestníku
Európskej únie č. S 206/2018 pod č. 471013 a 26. 10. 2018 vo Vestníku verejného obstarávania
č. 211/2018 pod zn. 15306 – MNA (ďalej len „oznámenie o súťaži návrhov“), vydáva toto
r o z h o d n u t i e:
Úrad pre verejné obstarávanie podľa § 175 ods. 1 písm. b) zákona č. 343/2015 Z. z.
o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
nariaďuje kontrolovanému zrušiť súťaž návrhov s názvom „Art Campus Vysokej školy
výtvarných umení v Bratislave, 2018“ vyhlásenej zverejnením oznámenia o súťaži návrhov
25. 10. 2018 v Úradnom vestníku Európskej únie č. S 206/2018 pod č. 471013 a 26. 10. 2018
vo Vestníku verejného obstarávania č. 211/2018 pod zn. 15306 – MNA, a to do 30 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odôvodnenie:
1. Dňa 25. 10. 2018 bola v Úradnom vestníku Európskej únie č. S 206/2018 pod č. 471013 a dňa
26. 10. 2018 vo Vestníku verejného obstarávania č. 211/2018 pod zn. 15306 – MNA
kontrolovaným vyhlásená súťaž návrhov na predmet „Art Campus Vysokej školy výtvarných
umení v Bratislave, 2018“. Úrad v predmetnej zákazke začal konanie o preskúmanie úkonov
kontrolovaného pred ukončením súťaže návrhov z vlastného podnetu úradu.
1. Podľa § 169 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“)
konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo
rámcovej dohody, pred ukončením súťaže návrhov, pred zadaním zákazky na základe rámcovej
dohody alebo pred ukončením postupu inovatívneho partnerstva (ďalej len „konanie
o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy“) sa začína
a) z vlastného podnetu úradu,
b) na základe podnetu kontrolovaného na výkon kontroly ním zadávanej zákazky alebo
koncesie,
c) na základe podnetu úradu vlády alebo riadiaceho orgánu podľa osobitného predpisu alebo
Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený
z portálu Úradu pre verejné obstarávanie.
1
d) na základe námietok.
2. Podľa § 171 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní konanie o preskúmanie úkonov

kontrolovaného podľa § 169 ods. 1 písm. a) až c) a ods. 3 a 4 sa začína dňom doručenia
oznámenia o začatí konania kontrolovanému.
3. Úrad listom č. 9519-6000/2019-OD/1 „Oznámenie o začatí konania o preskúmanie úkonov

kontrolovaného pred ukončením súťaže návrhov“ z 13. 6. 2019, doručeným 13. 6. 2019, oznámil
kontrolovanému v zmysle § 169 ods. 1 písm. a) v spojení s § 171 ods. 9 zákona o verejnom
obstarávaní začatie konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred ukončením súťaže
návrhov na základe vlastného podnetu úradu na predmet „Art Campus Vysokej školy výtvarných
umení v Bratislave, 2018“. Konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred ukončením
súťaže návrhov z vlastného podnetu úradu začalo v zmysle § 171 ods. 9 zákona o verejnom
obstarávaní 13. 6. 2019.
4. Nakoľko začatie konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy nemá
podľa § 173 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní odkladný účinok na konanie kontrolovaného,
úrad 13. 6. 2019 vydal rozhodnutie o predbežnom opatrení č. 9519-6000/2019-OD/2-PO, ktorým
podľa § 173 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní pozastavil konanie kontrolovaného okrem
úkonov súvisiacich so zrušením predmetného postupu zadávania zákazky, a zároveň rozhodol,
že lehoty, ktoré kontrolovanému stanovuje zákon o verejnom obstarávaní a lehoty, ktoré určil
kontrolovaný, neplynú, a to od doručenia predbežného opatrenia až do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia úradu podľa § 174 alebo § 175 zákona o verejnom obstarávaní
vydaného v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy.
5. Keďže úrad preskúmaním dokumentácie z predmetného verejného obstarávania zistil, že

kontrolovaným doručená dokumentácia nebola kompletná, rozhodnutím č. 9519-6000/2019-
OD/3 zo 27. 6. 2019 v zmysle § 173 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní prerušil konanie
o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy a nariadil kontrolovanému
doručiť úradu kompletnú dokumentáciu v origináli do desiatich pracovných dní
odo dňa doručenia predmetného rozhodnutia. Citované rozhodnutie bolo doručené 4. 7. 2019.
6. Kontrolovaný na základe uvedeného predložil úradu 19. 7. 2019 list „Odpoveď na rozhodnutie
Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 27. 6. 2019“ z 18. 7. 2019 spolu s dokladmi a poskytol
„Vyjadrenie Vysokej školy“ na účely výkonu kontroly (ďalej len „Vyjadrenie z 19. 7. 2019“).
7. Úrad po preskúmaní kontrolovaným doručeného vyjadrenia ako aj doplnenia dokumentácie

zistil, že ju nebolo možné aj naďalej v zmysle § 173 ods. 2 v spojení s § 24 ods. 1 zákona
o verejnom obstarávaní považovať za kompletnú, preto požiadal kontrolovaného listom
č. 9519-6000/2019-OD/4 z 12. 8. 2019 „Výzva na doručenie kompletnej dokumentácie
v nadväznosti na Rozhodnutie o prerušení konania č. 9519-6000/2019-OD/3 z 27. 6. 2019“
o doručenie požadovaného vyjadrenia, informácií a údajov, v lehote desiatich pracovných dní
odo dňa doručenia predmetného listu, a to za účelom náležitého zistenia a posúdenia skutočného
stavu veci v rámci výkonu dohľadu. Uvedený list bol kontrolovanému doručený 20. 8. 2019.
8. Kontrolovaný doručil úradu 4. 9. 2019 požadované vyjadrenie listom č. 58/R/2019 „Odpoveď

na Výzvu na doručenie kompletnej dokumentácie v nadväznosti na Rozhodnutie o prerušení
konania č. 9519-6000/2019-OD/3 z 27. 06. 2019“ zo dňa 4. 9. 2019.
9. Úrad po preskúmaní kontrolovaným doručeného vyjadrenia ako aj doplnenia dokumentácie

zistil, že ju nebolo možné aj naďalej v zmysle § 173 ods. 2 v spojení s § 24 ods. 1 zákona
2
o verejnom obstarávaní považovať za kompletnú, preto požiadal kontrolovaného listom č. 9519-
6000/2019-OD/5 z 10. 9. 2019 „Výzva č. 2 na doručenie kompletnej dokumentácie
v nadväznosti na Rozhodnutie o prerušení konania č. 9519-6000/2019-OD/3 z 27. 6. 2019“
o doručenie požadovaného vyjadrenia a informácií v lehote piatich pracovných dní odo dňa
doručenia predmetného listu, a to za účelom náležitého zistenia a posúdenia skutočného stavu
veci v rámci výkonu dohľadu. Uvedený list bol kontrolovanému doručený 13. 9. 2019.
10. Kontrolovaný doručil úradu 19. 9. 2019 požadované vyjadrenie listom č. 63/R/2019 „Odpoveď
na Výzvu č.2 na doručenie kompletnej dokumentácie v nadväznosti na Rozhodnutie o prerušení
konania č. 9519-6000/2019-OD/3 z 27. 06. 2019“ zo dňa 18. 9. 2019.
11. Po preskúmaní doručeného vyjadrenia úrad zistil, že dokumentáciu nie je možné aj naďalej
považovať za kompletnú, nakoľko kontrolovaný nedoručil úradu požadovanú dokumentáciu
v nadväznosti na § 173 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, podľa ktorého sú súčasťou
elektronickej podoby dokumentácie aj auditné záznamy o všetkých úkonoch vykonaných
v použitom elektronickom prostriedku.
12. Kontrolovaný síce poskytol úradu prístup do IS ERANET v 2.1., kde sú dostupné tri protokoly:
- Protokol elektronických ponúk (záznam o obsahu a doručení ponúk),
- Protokol elektronickej komunikácie (záznam o doručených a odoslaných správach),
- Protokol záznamu činností (záznam o zverejňovaní),
ale ani z jedného vyššie uvedeného Protokolu neboli úradu zrejmé záznamy o všetkých
úkonoch vykonaných v použitom elektronickom prostriedku. Úrad z predmetných protokolov
nevedel plnohodnotne preskúmať všetky úkony resp. všetky kroky všetkých osôb, ktorým bol
poskytnutý prístup do danej zákazky (ID55)
Úrad následne požiadal kontrolovaného listom č. 9519-6000/2019-OD/6 z 25. 9. 2019 „Výzva

č. 3 na doručenie kompletnej dokumentácie v nadväznosti na Rozhodnutie o prerušení
konania č. 9519-6000/2019-OD/3 z 27. 6. 2019“ na doručenie kompletnej dokumentácie
z predmetného verejného obstarávania, ktorá spočívala v zabezpečení/sprístupnení Protokolu,
ktorý obsahuje systémový log vyfiltrovaný a relevantný pre danú zákazku tak, aby boli prístupné
záznamy o všetkých úkonoch vykonaných osobami s prístupovými rolami v rámci danej zákazky
realizovanej v IS ERANET.
13. Úrad následne požiadal kontrolovaného listom č. 9519-6000/2019-OD/6 z 25. 9. 2019 „Výzva
č. 3 na doručenie kompletnej dokumentácie v nadväznosti na Rozhodnutie o prerušení
konania č. 9519-6000/2019-OD/3 z 27. 6. 2019“ na doručenie kompletnej dokumentácie
z predmetného verejného obstarávania, ktorá spočívala v zabezpečení/sprístupnení Protokolu,
ktorý obsahuje systémový log vyfiltrovaný a relevantný pre danú zákazku tak, aby boli prístupné
záznamy o všetkých úkonoch vykonaných osobami s prístupovými rolami v rámci danej zákazky
realizovanej v IS ERANET.
14. Dňa 17. 10. 2019 boli úradu prostredníctvom e-mailu doručené vyžadované Protokoly
o systémových logoch pre danú zákazku, vrátane prístupového hesla.
15. Z dôvodu, že v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy vyvstali
otázky odborného charakteru, ktoré bolo potrebné vzhľadom na zistenie objektívneho stavu veci
oprieť o odborné stanovisko týkajúce sa predmetu zákazky, úrad rozhodnutím
č. 9519-6000/2019-OD/7 z 2. 10. 2019, právoplatným 7. 10. 2019, prerušil konanie
o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy podľa § 173 ods. 8 zákona
o verejnom obstarávaní, a to s cieľom získať odborné stanovisko. Následne úrad listom č. 9519-
3
6000/2019-OD/8 „Žiadosť o súčinnosť – vypracovanie odborného stanoviska“ z 2. 10. 2019
za účelom objektívneho posúdenia daného prípadu a súladu so zákonom o verejnom obstarávaní
požiadal Slovenskú technickú univerzitu, Fakultu architektúry, Ústav urbanizmu a územného
plánovania, Námestie slobody 19, 812 45 Bratislava (ďalej len „STÚ“) o poskytnutie odborného
stanoviska týkajúceho sa odborných otázok z oblasti zodpovedajúcej predmetu súťaže návrhov,
a to najmä z oblasti architektúry, urbanizmu a územného plánovania.
16. Dňa 29. 7. 2019 bolo úradu od STÚ doručené Odborné stanovisko z 22. 10. 2019 vypracované
kolektívom autorov – expertov v oblastiach architektúry, urbanizmu a územného plánovania
(ďalej len „odborné stanovisko“).
Z predloženej dokumentácie k predmetnému verejnému obstarávaniu úrad zistil

nasledovné skutočnosti:
17. Kontrolovaný je verejným obstarávateľom podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona o verejnom

obstarávaní. Kontrolovaný použil postup súťaže návrhov podľa § 119 a nasl. zákona o verejnom
obstarávaní. Oznámenie o súťaži návrhov s názvom „Art Campus Vysokej školy výtvarných
umení v Bratislave, 2018“ bolo zverejnené 25. 10. 2018 v Úradnom vestníku Európskej únie
č. S 206/2018 pod č. 471013 a 26. 10. 2018 vo Vestníku verejného obstarávania č. 211/2018
pod zn. 15306 – MNA. Uvedená súťaž návrhov bola realizovaná prostredníctvom elektronického
systému ERANET. Predmetom súťaže návrhov bolo koncepčné architektonicko-urbanistické
riešenie areálu Vysokej školy výtvarných umení na Drotárskej ceste 44 v Bratislave. Účasť
kontrolovaný vyhradil v oznámení o súťaži návrhov pre konkrétnu profesiu podľa § 4 zákona
(architekti), § 5 ods. 1 písm. a) zákona (inžinieri), § 14 b podľa zákona č. 138/1992 Zb.
o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch. Kontrolovaný uviedol
v oznámení o súťaži návrhov, že udelí ocenenia vo výške 1. cena 20 000 EUR, 2. cena 12 000
EUR a 3. cena 7 000 EUR. Taktiež v oznámení o súťaži návrhov uviedol, že môžu byť udelené
aj odmeny v celkovej výške 6 000 EUR, pričom celková suma za ceny a odmeny v súťaži
návrhov bola stanovená na 45 000 EUR.
18. Kontrolovaný v oznámení o súťaži návrhov uviedol, že všetky zákazky na služby, ktoré budú
nasledovať po súťaži, budú pridelené víťazovi alebo víťazom súťaže. Z predloženej
dokumentácie a vyjadrenia kontrolovaného vyplýva, že kontrolovaný stanovil predpokladanú
hodnotu zákazky, ktorá má byť zadaná v priamom rokovacom konaní v nadväznosti na súťaž
návrhov a v nadväznosti na § 120 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní ako súčet maximálnej
hodnoty nadväzujúcej zákazky a sumy na ceny a odmeny, a to vo výške XXX EUR bez DPH.
Z oznámenia o súťaži návrhov vyplýva, že uvedená zákazka nie je financovaná z fondov
Európskej únie.
19. Z predloženej dokumentácie ako aj zo systému ERANET ďalej vyplýva, že počet doručených
prvých častí návrhu (digitálna podoba) bolo doručených v lehote na predkladanie súťažných
návrhov bol 31 a počet doručených druhých častí návrhu (písomná podoba) bol 36. Súťažné
návrhy štyroch účastníkov boli vylúčené, tri z dôvodu neprijatia prvej (digitálnej) časti návrhu
a jeden súťažný návrh bol vylúčený z dôvodu nedodržania záväzných požiadaviek v zmysle
súťažných podkladov. Podľa údajov zo Zápisu z hodnotiaceho zasadnutia komisie, kompletný
súťažný návrh (prvú – digitálnu aj druhú – písomnú časť) predložilo kontrolovanému v lehote
na predkladanie súťažných návrhov 31 účastníkov súťaže návrhov pričom počet súťažných
návrhov prijatých do hodnotenia bol 30.
4
20. Na prvom mieste sa umiestnil súťažný návrh č. 7, a to od účastníka súťaže návrhov spoločnosti
ktorému bola udelená 1. cena vo výške 20 000 EUR. Druhá cena vo výške 12 000 EUR bola
udelená účastníkovi súťaže návrhov so súťažným návrhom č. 34, a to spoločnosti XXX (ďalej
len „XXX“). Tretia cena bola udelená účastníkovi súťaže návrhov so súťažným návrhom č. 11
vo výške 7 000 EUR, a to spoločnosti XXX (ďalej len „XXX“). Porota ďalej udelila odmenu
vo výške 1 500 EUR za súťažný návrh č. 4, 1 500 EUR za súťažný návrh č. 20, 1 500 EUR
za súťažný návrh č. 27 a odmenu 1 500 EUR za súťažný návrh č. 32.
21. Z predloženej dokumentácie vyplýva, že kontrolovaný t.č. neuzavrel zmluvu s víťazom súťaže
návrhov.
Výzva úradu na vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmanie úkonov

kontrolovaného pred uzavretím zmluvy
22. Úrad listom č. 9519-6000/2019-OD/9 „Výzva na vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným

v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred ukončením súťaže návrhov“ zo 6. 11. 2019
(ďalej len „výzva“), doručeným 11. 11. 2019, v zmysle § 173 ods. 13 zákona o verejnom
obstarávaní vyzval kontrolovaného na vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným v konaní
o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred ukončením súťaže návrhov, vrátane dôkazov
preukazujúcich tvrdenia kontrolovaného, a to v lehote 15 pracovných dní odo dňa doručenia tejto
výzvy. Zároveň úrad v predmetnej výzve uviedol, že lehota podľa § 175 ods. 5 zákona
o verejnom obstarávaní neplynie od vydania tejto výzvy do doručenia vyjadrenia kontrolovaného
alebo do uplynutia lehoty na jeho doručenie, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr.
23. Vo výzve úrad vyzval kontrolovaného, aby sa vyjadril k zistenej skutočnosti č. 1, že

kontrolovaný postupoval v rozpore s § 10 ods. 2 v nadväznosti na § 122 ods. 4 zákona
o verejnom obstarávaní, keď dostatočne neurčil pravidlá aplikácie stanoveného kritéria
na hodnotenie súťažných návrhov a pravidlá výberu najvhodnejšieho súťažného návrhu, čím
nezabezpečil zachovanie princípu transparentnosti a rovnakého zaobchádzania
pri vyhodnocovaní súťaže návrhov, najmä čo sa týka kvalitatívneho rozlíšenia a porovnateľnosti
hodnotenia predložených súťažných návrhov nadväznosti a celkové umiestnenie a celkový
počet získaných bodov, a to aj v kontexte následnej preskúmateľnosti úkonov kontrolovaného,
pričom uvedené porušenie zákona o verejnom obstarávaní mohlo mať vplyv na výsledok
verejného obstarávania.
24. Ďalej vo výzve úrad vyzval kontrolovaného, aby sa vyjadril k zistenej skutočnosti č. 2, že
kontrolovaný pri stanovení opisu predmetu súťaže návrhov nepostupoval v súlade
s princípom transparentnosti podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko
stanovil zmätočné a nejednoznačné požiadavky týkajúce sa opisu predmetu súťaže návrhov, čím
neuviedol jednoznačnú informáciu o tom, ktoré z požiadaviek na spracovanie súťažného návrhu
je potrebné rešpektovať, od ktorých sa nie je možné odkloniť a ktoré z požiadaviek na súťažný
návrh je možné brať len ako odporúčanie, pričom uvedené porušenie zákona o verejnom
obstarávaní mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.
25. Vo výzve úrad vyzval kontrolovaného, aby sa vyjadril aj k zistenej skutočnosti č. 3, a to

k skutočnosti, že kontrolovaný požiadavkou, aby ručiteľom bola fyzická osoba postupoval
v rozopre s § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, a to najmä princípom nediskriminácie
hospodárskych subjektov a rovnakého zaobchádzania, nakoľko neumožnil účastníkom súťaže
návrhov zabezpečiť záväzok formou ručenia prostredníctvom iného subjektu ako fyzickej osoby,
a to právnickej osoby alebo inštitúcie akou môže byť banka i napriek tomu, že skutočnosť, že
ručiteľom je fyzická osoba, nemá z hľadiska riadneho a včasného plnenia predmetu súťaže
5
návrhov žiadny vplyv, pričom uvedené porušenie zákona o verejnom obstarávaní mohlo mať
vplyv na výsledok verejného obstarávania.
Vyjadrenie kontrolovaného ku skutočnostiam zisteným úradom v konaní o preskúmanie

úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy
26. Dňa 22. 11. 2019 bola úradu doručená žiadosť o predĺženie lehoty na doručenie vyjadrenia
o ďalších 15 pracovných dní. Úrad uvedenej žiadosti vyhovel listom č. 9519-6000/2019-OD/10
z 26. 11. 2019 a predĺžil kontrolovanému lehotu na doručenie vyjadrenia do 16. 12. 2019.
Následne bola uvedená lehota na doručenie vyjadrenia kontrolovaného úradom opätovne
predĺžená do 7. 1. 2020, a to emailom zo dňa 12. 12. 2019.
27. Kontrolovaný doručil 7. 1. 2020 vyjadrenie k výzve listom č. 01/R/2020 „Odpoveď na „Výzvu
na vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného
pred ukončením súťaže návrhov““ zo dňa 7. 1. 2020 (ďalej len „vyjadrenie k výzve“).
28. Kontrolovaný vo vzťahu k zisteným skutočnostiam č. 1, 2, 3 v bodoch 6-7 vyjadrenia k výzve

uviedol, že s nimi v celom rozsahu nesúhlasí, pričom tvrdí, že žiadne pravidlá ako ani princípy
verejného obstarávania neporušil a práve naopak, že pri súťaži návrhov postupoval v súlade
s pravidlami a princípmi podľa zákona o verejnom obstarávaní ako aj podľa iných relevantných
právnych predpisov SR a EÚ. Kontrolovaný ďalej uviedol, že úrad s svojim stanoviskom
vo výzve odkláňa od doterajšej interpretácie postupu súťaže návrhov a uplatňuje formalistické
posudzovanie súťaže návrhov. Kontrolovaný taktiež vo vyjadrení k výzve uviedol, že úrad
porušil procesné pravidlá a chybne vyhodnocoval dôkazy, nezobral do úvahy závery odborného
stanoviska a že nesprávne skutkovo a právne posúdil zistené skutočnosti.
29. Kontrolovaný vo vzťahu k zistenej skutočnosti č. 1 v bodoch 16 – 30 poukazuje

na výklad jednotlivých inštitútov súťaže návrhov, pričom sa zameriava na vybrané paragrafy
zákonnej úpravy súťaže návrhov, poukazuje na komentár k vybraným ustanoveniam súťaže
návrhov, uvádza viaceré metodické usmernenia k súťaži návrhov, ako aj odkaz na Smernicu
a Preambulu Smernice 2014/24/EÚ, a v neposlednom rade poukazuje aj na súťažný poriadok
Slovenskej komory architektov z 13. apríla 2016 a rozhodovaciu prax úradu (Rozhodnutie
predsedu úradu o rozklade zo dňa 17. 4. 2012, č. 037-P/04-2012“.
30. Kontrolovaný v bode 31 a 32 vyjadrenia k výzve uvádza, cit.: „Podľa názoru kontrolovaného
úrad v predmetnej kontrole nepostupoval primerane k účelu a cieľom súťaže, ale naopak
aplikoval princípy verejného obstarávania tak formalisticky, že účel a ciele súťaže návrhov
vo výraznej miere poprel. Napríklad v prípade Zistenej skutočnosti č. 1 považuje za porušenie
princípu transparentnosti to, že porota nebola schopná svoje subjektívne hodnotenie pretaviť
do konkrétnych čísiel, ako aj to, že členovia poroty nezjednotili svoje mentálne pochody tak, aby
bolo možné ich číselne porovnať.“
31. V bodoch 33 – 44 kontrolovaný uvádza všeobecné informácie týkajúce sa opisu súťaže návrhov,
poukazuje na historický vývoj inštitútu súťaže návrhov, na špecifiká súťaže návrhov, opisuje
úlohy a činnosť členov poroty v rámci hodnotenia súťažných návrhov, poukazuje na pravidlá
súťaže návrhov, ktoré upravuje Súťažný poriadok SKA ako aj na Vyhlášku úradu č. 157/2016
Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o druhoch súťaží návrhov v oblasti architektúry,
územného plánovania a stavebného inžinierstva, o obsahu súťažných podmienok a o činnosti
poroty.
6
32. Kontrolovaný v bode 62 vyjadrenia k výzve uvádza, že postup poroty nemusel byť zaznamenaný
do zápisnice, že zapisovateľ sa v danom prípade cit.: „len pokúsil opísať štandardný mentálny
progres v subjektívnom vnímaní porotcov rôznych návrh v Súťaži návrhov“. Kontrolovaný ďalej
uvádza, že spôsob hodnotenia súťažných návrhov, ktorý zvolil, je štandardný, nedochádza
k nijakému zužovaniu alebo vylučovaniu návrhov, ale len k tzv. „gradácii hodnotenia“, kedy sa
pozornosť poroty sústreďuje na lepšie návrhy. O umiestnení každého návrhu sa hlasovalo. Ďalej
kontrolovaný v bode 64 poukazuje na Stanovisko STÚ, ktoré opisuje proces posudzovania
návrhov a ako príklad uvádza postup z hodnotenia obstarávanej hudobnej skladby.
33. Kontrolovaný sa v bodoch 65 – 69 vyjadruje k hodnoteniam expertov (XXX a XXX) vo vzťahu

k šiestim vybraných súťažných návrhom, pričom uvádza o.i. cit.: „Porota posúdila za potrebné
prediskutovať určité otázky s expertami, a to najmä v súvislosti s určitými návrhmi, v ktorých to
bolo nevyhnutné za účelom určenia vhodnosti návrhov a následne za účelom určenia poradia
jednotlivých návrhov. Pre úplnosť kontrolovaný uvádza, že v miestnosti do ktorej boli prizvaní
experti a porota sa nachádzali všetky návrhy a členovia poroty kládli otázky k tým návrhom
ku ktorým potrebovali doplniť svoje informácie. Aj keď je skoro nemožné sa vžiť
do subjektívneho vnímania porotcov, je pravdepodobné, že otázky kládli nie k tým návrhom,
ktorých nevhodnosť bola zreteľná, ale skôr v súvislosti s tými návrhmi, pri ktorých odchýlky
v určitých aspektoch architektúry boli subtílnejšie a vyžadovali si preto detailnejšie odborné
posúdenie zo strany expertov. Z tohto dôvodu potom zapisovateľ uvádzal tieto zreteľnejšie lepšie
návrhy ako tie, ktoré „prešli“ do ďalšieho posudzovania – aj keď išlo len o menej „podarený“
opis mentálneho pochodu členov porotcov, keďže v posudzovaní v realite zostali až
do konečného hlasovania všetky návrhy. ..kontrolovaný považuje za nezákonné ukladať
kontrolovanému povinnosť, resp. porote povinnosti nad rámec zákona, alebo dokonca nad rámec
ich možností, aby v zápisnici vysvetľovali subjektívne premýšľanie porotcov, ich mentálne
pochody a pod.“
34. Kontrolovaný následne v bodoch 75 – 92 uvádza prehľad a výklad všeobecnej teórie

z metodických usmernení, zákona o verejnom obstarávaní, vyhlášky a smerníc vo vzťahu
k hodnoteniu poroty, k hodnotiacim kritériám, k ich aplikácii, osobitne sa venuje výkladu
subjektívneho a objektívneho hodnotenia v súťaži návrhov a v klasickom postupe zadávania
zákazky podľa zákona o verejnom obstarávaní.
35. Kontrolovaný sa ďalej v bodoch 98 – 110 vyjadruje k spôsobu aplikácie kritéria na hodnotenie
návrhov, pričom trvá na tom, že uplatňoval v súťaži návrhov jediné kritérium s váhou 100 %,
pričom neexistovali žiadne podkritériá. Kontrolovaný taktiež uvádza, že za spôsob jeho
uplatňovania bol prijatý spôsob odporúčaný Slovenskou komorou architektov, ako je uvedené
v súťažných podmienkach, bod 12.2 cit.: „Porota väčšinovým viackolovým hlasovaním pridelí
každému návrhu poradie v hodnotení návrhov podľa hodnotenia návrhu vo vzťahu ku kritériu
uvedenému v bode 12.1. Vyššie poradie patrí vždy návrhu, ktorý vo väčšej miere spĺňa
požiadavky kritéria na hodnotenie návrhov. Víťazným návrhom súťaže návrhov sa stane návrh,
ktorý sa umiestni na prvom (najvyššom) mieste v poradí hodnotenia návrhov.“
36. Kontrolovaný v bode 105 – 107 vyjadrenia k výzve poukazuje na rozhodovaciu prax úradu,
konkrétne rozhodnutie zo dňa 14. 8. 2006 č. 892-283-7000/2006, kde poukazuje na to, že úrad
konštatoval v predmetnom rozhodnutí, že v rámci kritéria „Celková koncepcia riešenia“ porota
posudzovala „koncepciu riešenia, funkčnú a odbornú úroveň navrhovaného riešenia uvedeného
v opise predmetu súťaže návrhov“ a komisia úradu konštatovala, že kontrolovaný stanovením
kritéria „Celková koncepcia riešenia“ postupoval v súlade s § 106 ods. 2 písm. g) zákona
o verejnom obstarávaní.
7
37. Kontrolovaný v bode 112 vyjadrenia k výzve uviedol, že stanovil len jediné kritérium
a komentáre porotcov len rámcovo zachytávajú mentálny proces, resp. určité výrazné črty
rôznych návrhov, ktoré porotcovia, napriek tomu, že tak nemuseli vykonať podľa
kontrolovaného, do zápisnice uviedli, aby účastníci dostali určitú spätnú väzbu na ich návrhy.
Kontrolovaný má za to, že úrad na základe uvedeného nemôže vyvodzovať nejednoznačnosť
aplikácie kritéria na vyhodnotenie návrhov.
38. Kontrolovaný v bode 117 – 122 vyjadrenia k výzve sa vyjadruje k otázke prideľovania bodov
jednotlivým návrhom. Kontrolovaný uvádza, že predmetné body boli prideľované
vyhlasovateľom ku návrhom len z toho dôvodu, že systém ERANET, v ktorom sa uskutočnila
predmetná súťaž návrhov, nedisponuje funkcionalitou pre účely súťaže návrhov, na základe
ktorej by bolo možné zostaviť poradie návrhov, ktoré určila porota. Z tohto dôvodu bolo
pre účely zadania poradia uchádzačov do systému podľa kontrolovaného k návrhom zadať čísla,
„fiktívne body“, aby sa zostavilo požadované poradie súťažných návrhov.
39. Kontrolovaný vo vzťahu k zistenej skutočnosti č. 2 vo vyjadrení k výzve v bodoch 45 – 57 ako

aj v bodoch 123 - 142 poukazuje vo vzťahu k opisu súťaže návrhov najmä na závery odborného
stanoviska STÚ, pričom s odvolaním sa na toto stanovisko o.i. uvádza, že návrh uchádzača č. 7
spĺňa všetky stanovené podmienky súťaže, ako aj skutočnosť, že cit.: „akékoľvek obsahové
požiadavky, t.j. súlad súťažných návrhov s územným plánom, funkčná náplň, či iné, sú v zadaní
súťaže jednoznačne definované ako „nie neprekročiteľné“. Na základe uvedeného má
kontrolovaný za to, že požiadavky na súťažný návrh stanovil jednoznačne a transparentne.
40. Úrad po preskúmaní vyjadrenia kontrolovaného k zistenej skutočnosti č. 2 ako aj na základe

odborného stanoviska STÚ vyhotoveného na základe žiadosti úradu konštatuje, že úrad
akceptoval tvrdenia kontrolovaného, a preto zistenie úradu č. 2 uvedené vo výzve nie je obsahom
tohto rozhodnutia.
41. Kontrolovaný vo vzťahu k zistenej skutočnosti č. 3 vo vyjadrení k výzve v bodoch 143 – 158
uviedol, cit.: „Úrad vo Výzve konštatuje porušenie princípu nediskriminácie hospodárskych
subjektov a princípu rovnakého zaobchádzania, ku ktorému malo dôjsť tak, že Kontrolovaný
obmedzil okruh subjektov v postavení ručiteľa len na fyzickú osobu „nakoľko takto stanovenou
požiadavkou mohli byť diskriminovaní a od predloženia súťažných návrhov v predmetnom
verejnom obstarávaní odradení potenciálni účastníci, ktorí by vedeli danú požiadavku
na zabezpečenie záväzku formou ručenia splniť prostredníctvom iného subjektu, a to inej než
fyzickej osoby, napr. právnickej osoby alebo Inštitúcie akou môže byť banka“ (str. 21 Výzvy).
42. Kontrolovaný ďalej v argumentácii uvádza, že cit.: „nesúhlasí s týmto stanoviskom Úradu,
keďže Úrad nesprávne interpretoval podstatu a účel ručenia v predmetnej Súťaži návrhov. Úrad
nesprávne rozšíril rozsah možných ručiteľov, ktorí by mohli ručiť za záväzky účastníkov, pričom
týmto navrhovaným formám ručenia priznal nesprávne rovnaké postavenie čo
do vymáhateľnosti a dostupnosti. Uvedené zároveň postavil na chybnom predpoklade, že forma
ručenia môže odradiť tých účastníkov, ktorí chcú ručiť iným spôsobom, ako fyzickou osobou -
pričom takéto „obmedzenie“ bolo podľa Úradu v rozpore s princípom nediskriminácie
a princípom rovnakého zaobchádzania. Uvedená argumentácia je v rozpore nielen so zákonom,
ale aj s obchodnou praxou. V prvom rade, ak Kontrolovaný stanovil, že ručenie predkladá
fyzická osoba - štatutárny orgán, potom ručenie vyžaduje od takého subjektu, ktorým každý
účastník disponuje. Tu nemožno hovoriť o diskriminácii. Ak by niekto z účastníkov nechcel
ručiť fyzickou osobou - štatutárnym orgánom (tak ako to predpokladá Úrad), môže tak byť len
z dôvodu, že sa obáva, že v prípade, ak poruší v súťaži nastavené požiadavky, potom bude musieť
štatutárny orgán ručiť celým svojim majetkom. Obava z následkov porušenia právnych
8
predpisov však nemôže byť vnímaná ako oprávnený dôvod obavy vstúpiť do súťaže, ktorý by
zakladal porušenie princípu nediskriminácie. Ak Úrad uvádza, že Kontrolovaný mal umožniť
ručenie inou právnickou osobou alebo bankou, ako rovnocenným nástrojom na zabezpečenie
plnenia záväzku, tu Kontrolovaný uvádza, že Úrad vyjadril presvedčenie, ktoré nemá základ
v zákone a je v rozpore s obvyklou obchodnou praxou. Ručenie fyzickou osobou - štatutárnym
orgánom je totiž vždy najistejším nástrojom na zabezpečenie záväzku, keďže sa vzťahuje na celý
majetok daného štatutárneho orgánu, a je preto ľahšie vymožiteľný. Naopak ručenie právnickou
osobou je pre vyhlasovateľa rizikovejšie, keďže sa vzťahuje na obmedzený objem majetku
(v Úradom navrhovanej alternatíve ide dokonca o majetok iného subjektu ako účastníka), a takto
vytvára menší tlak na dodržiavanie zákona účastníkom.“
43. Kontrolovaný taktiež uvádza, že cit.: „ak by dovolil za splnenie záväzkov ručiť okrem fyzickej
aj právnickej osobe, boli by tým diskriminovaní ti účastníci, ktorí si nie sú schopní ručenie treťou
právnickou osobou zabezpečiť, a teda by im nezostávalo iné ako ručenie fyzickou osobou,
pri ktorej je potenciálna vymožiteľnosť dlhu podstatne vyššia než pri osobe právnickej,
s ohľadom na jej možný konkurz, reštrukturalizáciu a likvidáciu, ktoré pri fyzickej osobe možné
nie sú, alebo nie sú možné v miere, ako v prípade právnickej osoby. Pokiaľ ide o možnosť ručenia
zo strany banky, v prípade, ak by Kontrolovaný dovolil ručiť okrem fyzickej osoby aj
prostredníctvom banky, boli by tým diskriminovaní tí účastníci, ktorým by banka takéto ručenie
neposkytla: v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že poskytnúť bankovú záruku nie je
povinnosťou banky, ale jej právom - banka každú žiadosť o podobnú službu vyhodnocuje
individuálne a v prípade, ak konkrétnu zákazku považuje za rizikovú alebo málo ziskovú, môže
ju odmietnuť. Súťaž návrhov nie je štandardnou zákazkou a zároveň aj tu požadované ručenie
nie štandardným ručením v porovnaní s bežnou zákazkou napr. na stavebné práce, kde je ručenie
bankou obvyklejšie. V súvislosti s vyššie uvedeným je tiež potrebné brať do úvahy aj skutočnosť,
že Kontrolovaný v Súťaži návrhov nepovolil ručenie akoukoľvek fyzickou osobou, ale jedine
a výlučne fyzickou osobou, ktorá je štatutárnym orgánom účastníka - právnickej osoby, a teda
konkrétnou fyzickou osobou, ktorá má priamy dosah na úkony účastníka - právnickej osoby,
a teda jej postavenie v pozícii ručiteľa je opodstatnené. V prípade ručenia fyzickou osobou, ktorá
je štatutárnym orgánom účastníka - právnickej osoby nastáva v podstate dvojitá garancia
v prospech Kontrolovaného. Na jednej strane takéto ručenie plní tzv. satisfakčnú funkciu, čo
znamená, že v prípade porušenia povinnosti je možné uspokojovať nároky Kontrolovaného
nielen z majetku víťazného účastníka, ale aj z majetku jeho štatutárneho orgánu ako ručiteľa.
Na strane druhej však ručenie štatutárneho orgánu účastníka plní nemenej dôležitú tzv.
prevenčnú funkciu. Prevenčná funkcia takto založeného ručenia spôsobuje, že štatutárny orgán
účastníka je nútený v čo najširšej možnej miere pôsobiť na účastníka tak, aby účastník svojím
konaním predchádzal vzniku akýchkoľvek nárokov Kontrolovaného voči účastníkovi, keďže
priamym dôsledkom vzniku takýchto nárokov je aj možný postih priamo majetku štatutárneho
orgánu účastníka. Možno skonštatovať, že v dôsledku takto založeného ručenia je v najlepšom
záujme štatutárneho orgánu účastníka, aby tento účastník dôsledne dodržal všetky podmienky
Súťaže návrhov.“
44. Kontrolovaný ďalej uvádza, že cit.: „obmedzenie osoby ručiteľa na fyzickú osobu - štatutára
účastníka pomáha odstraňovať nerovnosť medzi účastníkmi - právnickými osobami a účastníkmi
- fyzickými osobami. Taktiež uvádzame, že stanovenie ručenia fyzickou osobou je potrebné aj
z dôvodu efektívneho a hospodárneho využívania verejných financií, nakoľko vymožiteľnosť
akejkoľvek pohľadávky je vyššia v prípade, ak je dlžníkom fyzická osoba v porovnaní
s právnickou osobou. Ďalej je potrebné uviesť, že Kontrolovaný nepredpokladal účasť v Súťaži
návrhov zo strany účastníkov len so sídlom na Slovensku, ale i s uchádzačmi, ktorí majú sídlo
mimo Slovenskej republiky, či dokonca mimo Európskej únie. V tomto kontexte musel
Kontrolovaný o to viac pamätať na ochranu verejných financií, ktoré na súťaž vynakladá -
9
nakoľko vymožiteľnosť dlhov od právnickej osoby môže byť v iných krajinách ešte
komplikovanejšia, ako v prípade právnických osôb na Slovensku. Nemožno od Kontrolovaného
spravodlivo požadovať, aby mal prehľad o potenciálnych právnych formách subjektov (a to aj
zahraničných), ktoré sa do súťaže prihlásia, a takto mohol vyhodnotiť reálnu zodpovednosť danej
právnickej osoby za svoje dlhy. V tomto kontexte vníma Kontrolovaný zvolené riešenie, teda
povinné ručenie štatutárnym orgánom, za úplne primerané a v celom rozsahu napĺňajúce princíp
proporcionality verejného obstarávania, ktorý od verejného obstarávateľa požaduje, aby
požiadavkám konkrétneho verejného obstarávania adekvátne prispôsobil použité nástroje a
metódy.“
45. Kontrolovaný v závere argumentácie k zistenej skutočnosti úradu č. 3 uvádza, že cit.: „je
potrebné zdôrazniť, že na definovanie osoby ručiteľa týmto spôsobom z hľadiska účelu, ktorý
Kontrolovaný sledoval, netreba hľadieť ako na obmedzenie okruhu možných ručiteľov, ale ako
na určenie ručiteľa z hľadiska jeho vzťahu k súťaži a to navyše spôsobom, že každý účastník
osobou spĺňajúcou toto kvalifikačné kritérium disponuje. Zároveň, takýmto stanovením osoby
ručiteľa sa dosiahne rovnaké zaobchádzanie s účastníkmi ktorí sú právnickými osobami,
ako s účastníkmi, ktorí sú fyzickými osobami... Kontrolovaný preukázal najvyššiu možnú
svedomitosť a zodpovednosť pokiaľ ide o ochranu financií, ktorými disponuje, čím naplnil
princípy hospodárnosti a efektívnosti verejného obstarávania a tiež dodržal svoju povinnosť
konať s odbornou starostlivosťou dobrého hospodára, pri hospodárení so svojím (verejným)
majetkom.“
Právny rámec
46. Podľa § 10 ods. 2 zákona a verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia
dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov,
princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti.
47. Podľa § 119 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní je súťaž návrhov na účely tohto zákona
postup, ktorý umožňuje vyhlasovateľovi súťaže návrhov získať najmä v oblasti architektúry,
územného plánovania, stavebného inžinierstva a spracovania dát návrh, ktorý vybrala porota
z návrhov predložených do súťaže návrhov s udeľovaním cien, alebo bez udeľovania cien.
48. Podľa § 119 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní je návrh na účely tohto zákona písomne alebo
graficky vyjadrený výsledok vlastnej intelektuálnej činnosti účastníka, ktorý je pre
vyhlasovateľa užitočný ako podklad na zadávanie zákazky na územnoplánovaciu dokumentáciu,
projektovú dokumentáciu alebo inú službu, najmä štúdiu, rozbor alebo projekt.
49. Podľa § 119 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní účastníkom súťaže návrhov je každý, kto má
záujem zúčastniť sa súťaže návrhov.
50. Podľa § 121 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní pri súťaži návrhov verejný obstarávateľ
a obstarávateľ postupujú primerane podľa prvej časti. Súťaž návrhov sa vyhlasuje uverejnením
oznámenia o vyhlásení súťaže návrhov.
51. Podľa § 122 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní predložené návrhy sa hodnotia na základe
kritérií na hodnotenie návrhov určených v oznámení o vyhlásení súťaže návrhov.
52. Podľa § 122 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní za účasť v súťaži návrhov nemožno
požadovať zábezpeku.
10
53. Podľa § 123 ods. 3 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní súťažné podmienky musia obsahovať
kritériá hodnotenia predložených návrhov a relatívnu váhu jednotlivých kritérií.
54. Podľa § 124 písm. e) zákona o verejnom obstarávaní úlohou poroty je vyhodnotiť predložené
návrhy a zostaviť poradie predložených návrhov podľa kritérií určených v oznámení o vyhlásení
súťaže návrhov a v súťažných podmienkach.
55. Podľa § 124 ods. 3 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní úlohou poroty je vyhotoviť
zápisnicu.
56. Podľa § 124 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní je porota pri prijímaní rozhodnutí nezávislá
a hodnotí návrhy pri zachovaní ich anonymity a výlučne podľa kritérií určených v súťažných
podmienkach. Anonymita musí byť zachovaná až do rozhodnutia o poradí návrhov.
57. Podľa § 124 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní o každom zasadnutí poroty sa vyhotovuje
podrobná zápisnica, ktorú podpisujú všetci členovia poroty. Kópia zápisnice zo zasadnutia
poroty, na ktorom sa rozhodlo o poradí návrhov a o rozdelení cien a odmien sa odovzdá
vyhlasovateľovi, ktorý ju pošle všetkým účastníkom, ktorých návrhy porota hodnotila.
58. Podľa § 6 ods. 3 Vyhlášky č. 157/2016 Z. z. Úradu pre verejné obstarávanie, ktorou sa ustanovujú
podrobnosti o druhoch súťaží návrhov v oblasti architektúry, územného plánovania a stavebného
inžinierstva, o obsahu súťažných podmienok a o činnosti poroty (ďalej len „Vyhláška úradu“)
porota vyhodnocuje len tie návrhy, ktoré sú uvedené v zozname návrhov vypracovanom
sekretárom súťaže a ktorých formálnu úplnosť overil overovateľ podľa § 4 ods. 3. Porota
vyhodnocuje návrhy výlučne podľa kritérií určených v súťažných podmienkach a jednotlivým
kritériám prisudzuje relatívnu váhu podľa súťažných podmienok.
Právne posúdenie úradom
59. Úrad preskúmal úkony kontrolovaného v predmetnej súťaži návrhov v štádiu pred ukončením
súťaže návrhov, a to najmä z dokumentácie predloženej kontrolovaným a vyjadrení
kontrolovaného a uvádza nasledovné:
Zistená skutočnosť č. 1
60. Kontrolovaný v bode 12. Kritériá hodnotenia Súťažných podmienok uviedol nasledovné, cit.:
„12.1. Kritérium hodnotenia
Súťažné návrhy, ktoré boli prijaté do hodnotenia, budú hodnotené podľa kritéria:
Architektonicko-urbanistické riešenie (zahŕňa v sebe aj funkčné a prevádzkové riešenie
a technickú a ekonomickú realizovateľnosť návrhu) zadania.
12.2. Spôsob uplatnenia kritéria
Porota väčšinovým viackolovým hlasovaním pridelí každému návrhu poradie v hodnotení
návrhov podľa hodnotenia návrhu vo vzťahu ku kritériu uvedenému v bode 12.1. Vyššie poradie
patrí vždy návrhu, ktorý vo väčšej miere spĺňa požiadavky kritéria na hodnotenie návrhov.
Víťazným návrhom súťaže sa stane návrh, ktorý sa umiestni na prvom (najvyššom) mieste
v poradí hodnotenia návrhov.“
61. Kontrolovaný v liste „Odpoveď na rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa
27. 6. 2019“ vo vzťahu k stanovenému kritériu na hodnotenie súťažných návrhov doplnil úradu
nasledovné informácie, cit.: „Kontrolovaný stanovil jediné kritérium, ktoré je uvedené
11
v súťažných podmienkach: Architektonicko-urbanistické riešenie (zahŕňa v sebe aj funkčné
a prevádzkové riešenie a technickú a ekonomickú realizovateľnosť návrhu) zadania. V súťaži
bolo jediné kritérium, ktorého váha bola 100%.“ Kontrolovaný zdôvodňoval stanovenie jediného
kritéria a jeho uplatnenia aj vo svojom vyjadrení (viď. bod 35 rozhodnutia).
62. K spôsobu uplatňovania daného kritéria kontrolovaný vo vyššie citovanom liste ako aj
vo svojom vyjadrení vo výzve ďalej uviedol, cit.: „Porota väčšinovým viackolovým hlasovaním
pridelí každému návrhu poradie v hodnotení návrhov podľa hodnotenia návrhu vo vzťahu
ku kritériu uvedenému v bode 12.1. Vyššie poradie patrí vždy návrhu, ktorý vo väčšej miere
spĺňa požiadavky kritéria na hodnotenie návrhov. Víťazným návrhom súťaže návrhov sa stane
návrh, ktorý sa umiestni na prvom (najvyššom) mieste v poradí hodnotenia návrhov.“
63. Z dokumentu „Zápis z hodnotiaceho rokovania poroty verejnej anonymnej jednokolovej

architektonicko-urbanistickej súťaže návrhov „Art Campus Vysokej školy výtvarných umení
v Bratislave, 2018“ (ďalej len „Zápis z hodnotiaceho rokovania poroty“) z 29. 1. 2019
a 30. 1. 2019 vyplýva, že počet doručených prvých častí návrhov (definovaných v bodoch 8.2
a 9.1 Súťažných podmienok) bol 31, počet doručených druhých častí návrhov (definovaných
v bodoch 8.3. a 9.2 Súťažných podmienok) bol 36 a počet doručených kompletných návrhov
(prvá a druhá časť doručené v lehote na predkladanie súťažných návrhov) bol 31. Návrhy, ktoré
boli predložené iba sčasti, teda návrhy, pri ktorých bola doručená iba jedna z dvoch
požadovaných častí, boli považované za nekompletné. Porota hlasovala o vylúčení návrhu č. 35
z dôvodu, že jeho prvá časť, bola predložená v inom rozsahu, ako bolo požadované (bod 8.2
Súťažných podmienok). Počet súťažných návrhov, ktoré boli prijaté do hodnotenia, bol 30.
64. V Zápise z hodnotiaceho rokovania poroty sa ďalej uvádza, cit.: „Porota zahájila štúdium
a diskusiu o súťažných návrhoch.
12:30 Zasadnutie bolo prerušené.
14:00 Zasadnutie pokračuje v rovnakom zložení, ako pred prerušením.
17:00 Porota sa zhodla, že ďalej bude podrobnejšie diskutovať najmä o návrhoch č. 4, 7, 10, 11,
17, 20, 27, 32, 33, 34.
19:00 Porota sa zhodla, že ďalej bude podrobnejšie diskutovať najmä o návrhoch č. 7, 11, 20,
27, 32, 34.
19:45 Zasadnutie poroty bolo prerušené.“
65. Ďalej sa v Zápise z hodnotiaceho rokovania poroty uvádza, cit.:

„30.1.2019 o 9:00 zasadnutie poroty pokračuje...
Porota ďalej študuje návrhy a diskutuje o nich.
XXX (expert poroty v oblasti územného plánovania) poskytuje vysvetlenie z pohľadu územného
plánu zóny Machnáč, zmeny a doplnky, rok 2005 (ÚPZ) ako jeho spracovateľ:
- návrhy č. 7, 11, 20 sa javia z pohľadu ÚPZ ako vyhovujúce,
- návrh č. 27 sa už v prvej fáze javí ako jemne prekračujúci index zastavanosti, čo by ale
nemalo predstavovať podstatný problém,
- návrh č. 34 zakrýva výhľad na existujúcu budovu a nezodpovedá požiadavkám ÚPZ
formulovaným v zadaní a vysvetleniach.
10:00 XXX opustil rokovanie, prišiel XXX (expert poroty v oblasti naceňovania realizácie
stavieb), ktorý posudzoval ekonomickú náročnosť návrhov. Po krátkom štúdiu návrhov odhadol
poradie ekonomickej náročnosti návrhov takto:
- Z hľadiska odhadovaného štandardu od najdrahšieho po najlacnejší: 34, 20, 27, 11, 32, 7,
- Z hľadiska celkovej ceny prvej fázy od najdrahšieho po najlacnejší: 34, 20, 27, 7, 32, 11.“
66. V Zápise z hodnotiaceho rokovania sa uvádza nasledovné, cit.:

12
„Porota hlasovala o tom, že návrh č. 7 sa umiestni na 1. mieste.
ZA: 7
PROTI: 0
ZDRŽAL SA: 0
Umiestnenie návrhu bolo prijaté.
Porota hlasovala o tom, že návrh č. 34 sa umiestni na 2. mieste.

ZA: 4
PROTI: 1
ZDRŽAL SA: 2
Porota hlasovala o tom, že návrh č. 11 sa umiestni na 3. mieste.

ZA: 4
PROTI: 3
ZDRŽAL SA: 0
Porota hlasovala o tom, že návrh č. 4 sa umiestni na 4.-7. mieste.

ZA: 5
PROTI: 2
ZDRŽAL SA: 0

ZA: 6
PROTI: 0
ZDRŽAL SA: 1

ZA: 7
PROTI: 0
ZDRŽAL SA: 0

ZA: 7
PROTI: 0
ZDRŽAL SA: 0
Porota hlasovala o tom, že návrhy č. 10, 17, 23 sa umiestnia na 8.-10. mieste.

ZA: 7
PROTI: 0
ZDRŽAL SA: 0
Porota hlasovala o tom, že návrhy č. 1, 2, 6, 8, 9, 12, 13, 15, 16, 18, 19, 21, 22, 24, 25, 26, 28,
29, 30, 31 sa umiestnia na 11.-30.mieste
ZA: 7
13
PROTI: 0
ZDRŽAL SA: 0
Poradie návrhov podľa kritérií uvedených v súťažných podmienkach.
Poradie návrhov Čísla návrhov

1. 7
2. 34
3. 11
4.-7. 4, 20, 27, 32
8.-10. 10, 17, 33
11.-30. 1, 2, 6, 8, 9, 12, 13, 15, 16, 18, 19, 21, 22, 24, 25, 26, 28, 29, 30, 31
Porota rozhodla o pridelení cien a odmien:

1. Cena – návrh č. 7 – 20 000 EUR,
2. Cena – návrh č. 34 – 12 000 EUR,
3. Cena – návrh č. 11 – 7 000 EUR,
Odmena bez určenia poradia – návrh č. 4 – 1 500 EUR,
Odmena bez určenia poradia – návrh č. 32 – 1 500 EUR.
Po určení poradia návrhov sa pristúpilo k ich stotožneniu s účastníkmi.
Žiadny z členov poroty nevyužil právo uviesť svoj názor, ak je odlišný od väčšinového názoru,
uviesť dôvody svojho hlasovania a nepodpísať zápisnicu.“
67. Úrad aj v nadväznosti na tvrdenia kontrolovaného, uvedené v bode 30 rozhodnutia, uvádza že

z IS Eranet, v ktorom sa realizovala predmetná súťaž návrhov, z časti „Prehľad ponúk“ vyplýva,
že všetkým návrhom bolo pridelené bodové hodnotenie v nadväznosti na hodnotiace
kritérium. Jednotlivým návrhom boli pridelené body od 100 do 95 bodov. Návrh na 1. mieste
mal 100 bodov, na 2. mieste 99, 3. mieste 98, 4.-7. mieste 97, 8.-10. mieste 96 a zvyšné návrhy
na 11.-30. mieste mali zhodne 95 bodov. Z uvedeného prideľovania bodov nie je vôbec zrejmé,
na základe akých skutočností, boli jednotlivé body pridelené, kde došlo k strate bodov v prípade
ďalších súťažných návrhov, za čo došlo k strate bodov, tzn. čo bolo konkrétne hodnotené v rámci
daného kritéria s váhou 100 %, že nebolo splnené alebo že bolo v nižšej miere splnené, keď
výsledné hodnotenie bolo nižšie ako 100 %. Zároveň je potrebné uviesť, že spôsob prideľovania
bodov nebol kontrolovaným nikde v predloženej dokumentácii stanovený, bližšie špecifikovaný.
Jednotliví uchádzači tak nemali možnosť objektívne zistiť, na základe akých skutočností, mal
byť a bol ich návrh vyhodnotený a umiestnený na tom ktorom mieste. Úrad poukazuje na to, že
rozdiel medzi prvým a druhým miestom spočíva len v 1 bode, rozdiel medzi prvým miestom
a posledným miestom (miesto č. 11-30) je 5 bodov z celkového počtu 100 bodov, pričom nikde
v dokumentácii sa neuvádza, na základe akých skutočností v rámci hodnotenia došlo k poníženiu
počtu bodov pri hodnotených súťažných návrhoch.
68. Následne sa kontrolovaný k vyššie uvedenému udeľovaniu bodov a k zostavovaniu poradia

súťažných návrhov vo vyjadrení k výzve (viď bod 30 rozhodnutia) vyjadril, že v danom prípade
išlo o „fiktívne prideľovanie“ bodov na už zostavené poradie súťažných návrhov vzhľadom
14
na obmedzenú funkcionalitu použitého informačného systému (viď. bod 38 rozhodnutia).
K uvedenému úrad uvádza, že takýto postup kontrolovaného, kde sa prideľujú „fiktívne body“,
ktoré majú zodpovedať poradiu, ktoré zostavila porota, namiesto predvídateľného vopred
určeného a všetkým známeho postupu, postráda preskúmateľnosť a je pre úrad netransparentný.
69. Úrad ďalej poukazuje na dokument s názvom „Prílohe č. 3 s názvom „Hodnotenia súťažných
návrhov a odporúčania pre dopracovanie víťazného návrhu““ (ďalej len Príloha č. 3“),
bez uvedenia dátumu, sa uvádza slovné hodnotenie poroty k súťažným návrhom. Porota
v Prílohe č. 3 vo vzťahu k víťaznému návrhu uviedla nasledovné hodnotenie, cit.: „návrh č. 7
(1. cena): Porota oceňuje jasné prevádzkové a typologické riešenie a navrhovaný systém
etapizácie vrátane diferencovaného architektonického výrazu. Návrh nadväzuje na pôvodné
architektonické riešenie lokality a vhodne dopĺňa nedostavané moduly školy XXX. Zachováva
kontext s výhľadmi do okolia a nezastavaným územím za školou ponúka intenzívne využitie
existujúcej atraktívnej prírodnej scenérie. V prvej fáze návrh definuje vstupný otvorený priestor
medzi rozšírením existujúcej školy o technologické centrum a ubytovacie zariadenie ako
otvorené námestie, ktoré sa stáva novým vstupom a verejným priestorom školy. Porota
jednoznačne odporúča vyhlasovateľovi zadať projekt autorom víťazného návrhu a zároveň
navrhuje, aby sa do dopracovanej štúdie zahrnulo aj zastrešenie priestoru medzi existujúcimi
budovami z druhej fázy projektu, čím by vznikla pasáž ako žiadaný aktívny sociálny priestor
ateliérov školy s ich priamym prepojením do nového technologického centra.“
70. Porota v Prílohe č. 3 uviedla nasledovné hodnotenie súťažného návrhu č. 34 (2. cena): Hmotová
schéma návrhu sa zakladá na urbanistickom rastri vychádzajúcom z geometrie existujúcej
budovy XXX. Systém umožňuje flexibilný rozvoj celého územia kampusu počas všetkých fáz.
Hlavnou kvalitou návrhu je umiestnenie doteraz neexistujúceho nového vstupu a na neho
nadväzujúceho transparentného technologického centra, ktoré je priamym pokračovaním
„nedokončeného“ pôvodného projektu. Návrh vytvára príležitosť pre veľmi reprezentatívny
hlavý vstup do kampusu VŠVU. Prepojenie medzi dielňami, existujúcou školou, pôvodnej
a novej architektúry a dnešných pracovných procesov umeleckej akadémie 21. storočia je
zásadným prínosom navrhovaného riešenia. Internát, ktorý je pavilónovo umiestnený
na južnej strane územia, síce vytvára žiadaný urbanistický dialóg s okolitou obytnou štruktúrou,
avšak neberie do úvahy územný plán zóny a obmedzenia súťaže.“
71. Porota vo vzťahu k návrhu č. 11 (3. cena) v Prílohe č. 3 uviedla, cit.: „Návrh, podobne ako
víťazný projekt nadväzuje na lineárnu os zástavby XXX. Na mieste nedostavaných modulov
rozvíja priečne lineárne hmoty technologickej časti, typologicky dobre orientovaného internátu
a druhej rozvojovej etapy VŠVU. V poetických diagramoch sú demonštrované kvality riešeného
územia ako topografia pozemku a výhľady do krajiny. Problematickým je etapizácia projektu,
hlavne v prvej fáze projektu nepresvedčivá vnútorná cirkulačná logika kampusu s navýšenou
terénnou bariérou medzi internátom a školou a bez centrálneho vstupného priestoru, ako aj
formálne architektonické riešenie fasád.“
72. Vo vzťahu k absentujúcej úprave posudzovania kritéria architektonicko-urbanistické riešenie

(zahŕňa v sebe aj funkčné a prevádzkové riešenie a technickú a ekonomickú realizovateľnosť
návrhu) zadania, ako aj v nadväznosti na skutočnosti uvádzané v bode 30 rozhodnutia,
pre porovnanie uvádza úrad príkladmo slovné hodnotenie ďalších súťažných návrhov, uvedené
v Zápise z hodnotiaceho zasadnutia, ktoré sa umiestnili na rozličných miestach, ako napr.:
73. Porota uviedla nasledovné hodnotenie návrhov umiestnených zhodne na 4.-7. mieste, napr.:
- návrh č. 4, cit.: „Návrh má jednoduché a hodnotné urbanistické riešenie, ktoré správne sleduje
topografiu územia. Pôvodná budova školy XXX je spojená s internátom a technologickým
15
centrom novotvarom spoločného verejného priestoru, ktorý významne kultivuje prostredie
kampusu a spája južný svah krajiny so severným pahorkom a lesíkom. V prvej fáze je takto
vytvorená nová vstupná dominanta nového školského areálu. Parkovacie miesta v severnej časti
školy sú však riešené nevhodne.“
- návrh č. 20, cit.: „Návrh vytvára pozdĺžnu horizontálnu platformu v osi zástavby XXX
s odlišnou architektúrou vertikálne vrstvených typológií parkovania, vstupu, technologického
centra a verejného priestoru. Ako nevhodná sa javí etapizácia dostavby druhej fázy projektu, ako
aj neprehľadné dispozície technologického centra a verejných priestorov.“
- návrh č. 27, cit.: „Návrh rieši horizontálnu štruktúru v severnej časti pozemku, kde
technologické centrum nadväzuje na existujúce dielne a dvojposchodový šachovnicový raster
ubytovacích blokov a átrií, ktoré svojou hmotou nahrádzajú objem súčasného terénu pozemku
so zachovaním existujúcich severných výhľadov. Nevýhodou riešenia je enormné množstvo
zemných prác a dotyk so susediacimi pozemkami, ako aj nepresvedčivá druhá etapa výstavby.“
- návrh č. 32, cit.: „Prínosom riešenia je vytvorenie nových urbánnych priestorov nádvoria
existujúcej školy, ubytovania a technologického centra s jasne definovaným vstupom a plochy
parkovania už v prvej fáze projektu. Problematické sa však javia samotné typológie ubytovania
a technologickej časti, ako aj konfliktné budovanie bariéry na severnej hrane pozemku voči
susedom a obmedzenie kvality ich bývania.“
- návrh č. 33, cit.: „Návrh je ako presný stroj. Obytné budovy a ich orientácie umožňujú výhľady
na krajinu a mesto. Problémom je obiehanie ateliérov a dielní cez okružnú chodbu.“
- návrh č. 10, cit.: „Návrh je jednoduchý a utilitárny. Monumentalita architektúry návrh príliš
neprospieva a pripomína skôr významnú vládnu inštitúciu. Porota sa domnieva, že jazyk
architektúry by mal (u tohto typu zadania) mať bližšie k neformálnej prevádzke umeleckej
školy.“
- návrh č. 17, cit.: „Architektúra návrhu je minimalistická a kultivovaná. Stavby sú však príliš
izolované od svojho okolia a príliš ignorujú prevádzku existujúcich budov.“
- návrh č. 31, cit.: „Návrh nezaujal.“
- návrh č. 29, cit.: „Komplikovaná a zložitá architektúra predstavuje vysoké náklady
na prevádzku a údržbu.
- návrh č. 1, cit.: „Návrh spĺňa základné parametre zadania. Architektúra návrhu má, podľa
názoru poroty, bližšie k administratívnemu komplexu, než ku kampusu umeleckej školy.“
- návrh č. 9, cit.: „Návrh je z hľadiska architektonického výrazu a zložitosti stavebných
konštrukcií nákladný a dá sa predpokladať, že bude komplikovať ekonómiu prevádzky a hladké
fungovanie kampusu.“
- návrh č. 15, cit.: „Architektonické riešenie návrhu považuje porota za sporné a nevhodné ako
vizuálny obraz VŠVU.“
- návrh č. 26, cit.: „Návrh je logický a utilitárny. Čierne bloky sú možno až príliš ponuré.“
- návrhu č. 21, cit.: „Elipsovitý tvar ubytovne je stavebne komplikovaný a finančne náročný.
Riešenie technickej stavby so športoviskami na streche je zaujímavé.“
76. Úrad uvádza, že z vyššie opísaného postupu poroty pri hodnotení súťažných návrhov
v predmetnej súťaži návrhov vyplýva, že odborná porota v rámci hodnotenia 30. predložených
súťažných návrhov, ktoré boli prijaté do hodnotenia, v rámci hodnotiaceho procesu pristúpila
k postupnej selekcii súťažných návrhov. Zo Zápisu z hodnotiaceho rokovania vyplýva, že porota
postupne eliminovala návrhy, a to takým spôsobom, že sa zhodla, že bude podrobnejšie v rámci
hodnotenia diskutovať najmä o návrhoch č. 4, 7, 10, 11, 17, 20, 27, 32, 33, 34 a následne
16
po dvoch hodinách sa porota zhodla, že bude ďalej diskutovať o návrhoch č. 7, 11, 20, 27, 32,
34.
77. Z vyššie opísaného postupu poroty však nie je zrejmé, na základe akých pravidiel alebo
na základe akého vopred určeného postupu došlo k postupnému zužovaniu počtu hodnotených
návrhov v rámci vykonávaného hodnotenia, prečo sa podrobnejšie diskutovalo len o vybraných
návrhoch a na základe akého kľúča došlo k samotnému výberu návrhov, o ktorých porota ďalej
rozhodla, že bude podrobnejšie diskutovať. Zápisnica ani iný zápis zo zasadnutia poroty tieto
informácie o bližšom postupe poroty pri hodnotení súťažných návrhov neobsahuje.
78. Úrad s poukazom na bod 30 rozhodnutia ako aj s poukazom na príkladmo uvádzané slovné
hodnotenie poroty, bodové hodnotenie v IS ERANET ako aj zostavenie poradia na základe
hlasovania členov poroty konštatuje, že kontrolovaný dezinterpretuje informácie, ktoré sú
obsahom výzvy úradu, nakoľko úrad nikde vo výzve neuviedol, že porota nebola schopná
subjektívne hodnotenie pretaviť do čísiel, ani že nebola schopná zjednotiť svoje mentálne
pochody. Práve naopak, úrad poukázal v samotnej výzve na vysokú odbornosť poroty ako aj
medzinárodnú účasť odborníkov, pričom uviedol, že subjektívnosť hodnotenia kritérií je
vyvážená odbornosťou poroty. To, čo úrad v danom prípade kontrolovanému vytýka, je že hoci
stanovené kritérium v sebe zahŕňa funkčné a prevádzkové riešenie a technickú a ekonomickú
realizovateľnosť návrhu, absentuje pravidlo uplatnenia z týchto stanovených štyroch hľadísk.
Teda inými slovami, akú váhu mali pri hodnotení poroty jednotlivé hľadiská, prípadne ak mali
všetky hľadiská rovnakú váhu, ani táto informácia nie je nikde zachytená a ani z postupu poroty
pri hlasovaní nie je zrejmé, ako sa pri hlasovaní zohľadňovalo jediné kritérium zo štyroch
hľadísk. Kontrolovaným uvedená argumentácia tak nereflektuje na úradom vo výzve uvádzaný
obsah zistenej skutočnosti č. 1.
79. Zároveň k uvedenému úrad poukazuje na výklad obsahu pojmu „urbanisticko-

architektonického“ riešenia, ktoré bolo kritériom na hodnotenie súťažných návrhov, a ktoré sa
uvádza v odbornom stanovisku STÚ na str. 5, cit.: „Aj keď zákon ani vyhláška neobsahujú
definíciu obsahu pojmu architektonicko-urbanistické riešenie stavby, je tento pojem všeobecne
známym pojmom pre odbornú oblasť, ktorá bola predmetom súťaže ako aj pre určený okruh
súťažiacich – autorizovaných architektov a určite aj pre porotu...
Všeobecne sa urbanisticko-architektonickým riešením rozumie:
- z urbanistického hľadiska vzťah navrhovanej budovy k okoliu.
- z architektonického hľadiska kvalita jej dispozičného riešenia, ktoré je hodnotiteľné tak
z aspektov normovo-typologických požiadaviek, ďalej konštrukčno – technického riešenia ako
aj s ohľadom na efektivitu budúcich prevádzkových nákladov, jej architektonický výraz, ktorý
je odrazom predošlých kritérií a predstavuje kultúrnu hodnotu každej stavby.
Niektoré z týchto kritérií sú relatívne objektívne a merateľné, niektoré sú relatívne
subjektívneho charakteru. Porota rozhoduje hlasovaním kde má každý porotca na základe
spoločnej diskusie poroty v súlade s hodnotiacimi kritériami právo individuálne posúdiť
parametre jednotlivých návrhov resp. sa vyjadriť k ich poradiu.“
80. Z vyššie uvedeného výkladu, ktorý je obsahom odborného stanoviska STÚ, vyplýva, že hoci je
kritérium jediné, nesporne v sebe zahŕňa viaceré hľadiská, ktoré sa hodnotia, pričom niektoré sú
relatívne objektívne a merateľné a iné sú zase subjektívneho charakteru. Úrad k uvedenému
konštatuje, že nikde vo výzve nespochybnil výsostné práve porotcov k subjektívnemu
hodnoteniu a k postupu zostavenia poradia na základe hlasovania. Úrad, tak ako aj vo výzve,
uvádza a má aj naďalej za to, že z dokumentácie predloženej kontrolovaným nie je zachytený
relevantným a úplným spôsobom overiteľný súlad postupu kontrolovaného (poroty)
17
pri vyhodnotení súťažných návrhov na základe stanoveného kritéria zohľadňujúc požiadavky
na funkčné, prevádzkové riešenie a technickú a ekonomickú realizovateľnosť návrhu.
81. Úrad ďalej poukazuje na to, že zo Zápisu z hodnotiaceho rokovania ďalej vyplýva, že následne
bol k hodnoteniu súťažných návrhov prizvaný aj expert poroty XXX v oblasti územného
plánovania, ktorý poskytol vysvetlenie z pohľadu územného plánu zóny Machnáč, zmeny
a doplnky, rok 2005 (ÚPZ) ako jeho spracovateľ a expert poroty XXX v oblasti naceňovania
realizácie stavieb, ktorý posudzoval ekonomickú náročnosť návrhov.
82. Prizvaní experti sa podľa Zápisu z hodnotiaceho rokovania vyjadrovali len k vybraným
návrhom, a to k návrhom č. 7, 11, 20, 27, 34 a 32, o ktorých sa porota rozhodla, že bude
podrobnejšie diskutovať. Z predmetného Zápisu z hodnotiaceho rokovania, ani z inej
dokumentácie opätovne nevyplýva, prečo sa experti poroty vyjadrovali práve a len k týmto
šiestim návrhom, prečo sa hodnotili návrhy aj z týchto hľadísk – územné plánovanie
a ekonomická náročnosť.
83. Zo Zápisu z hodnotiaceho rokovania ďalej vyplýva, že následne sa uskutočnilo hlasovanie

poroty o tom, ktorý návrh sa umiestni na 1. až 30. mieste. Z predmetného zápisu vyplýva, že
o poradí – umiestnení každého návrhu hlasovala porota. Porota hlasovala o tom, že návrh
č. 7 sa umiestnil na 1. mieste, návrh č. 34 sa umiestnil na 2. mieste, návrh č. 11 sa umiestnil na
3. mieste, návrhy č. 4, 20, 27, 32 sa umiestnili na 4. – 7. mieste, návrhy č. 10, 17, 33 sa umiestnili
na 8. – 10. mieste, návrhy č. 1, 2, 6, 8, 9, 12, 13, 15, 16, 18, 19, 21, 22, 24, 25, 26, 28, 29, 30, 31
sa umiestnili na 11. – 30. mieste.
84. Úrad s poukazom na vydané metodické usmernenia úradu (napr. metodické usmernenie č. 752-
5000/2015) vo všeobecnosti poukazuje na to, že v súťaži návrhov hodnotí súťažné návrhy
odborná porota, pričom práve porota garantuje výber najlepšej hodnoty za vynaložené verejné
finančné prostriedky. V súťaži návrhov pritom môže byť najlepší návrh vybraný na základe
kritérií, ktoré môžu mať na rozdiel od „klasického“ verejného obstarávania subjektívnejší
charakter. Najlepšou hodnotou môže byť napr. najkvalitnejší písomne alebo graficky vyjadrený
výsledok vlastnej intelektuálnej činnosti účastníka, ktorý je pre vyhlasovateľa užitočný ako
podklad na zadávanie zákazky na územnoplánovaciu dokumentáciu, projektovú dokumentáciu
alebo inú službu, najmä štúdia, rozbor, projekt. Subjektívnejší charakter kritérií na výber
najlepšieho návrhu by mal byť preto vyvážený odbornosťou poroty. Samotné nastavenie kritérií,
podkritérií, ako aj ich relatívnej váhy, by malo byť zo strany verejného obstarávateľa ako
vyhlasovateľa súťaže návrhov preto zodpovedné a malo by zohľadňovať charakter vyhlásenej
súťaže návrhov a takisto sledovať účel vyhlasovateľa súťaže návrhov. Pri stanovení kritérií
na hodnotenie súťažných návrhov, s ohľadom na dodržanie základných princípov
uplatňovaných vo verejnom obstarávaní, by malo dôjsť k takému nastaveniu hodnotiacich
kritérií, ktoré by zbytočne neobmedzovali tvorivý prístup účastníkov súťaže návrhov, ale
súčasne by umožňovali objektívne a tým pádom transparentné hodnotenie a porovnanie
súťažných návrhov.
85. Úrad v nadväznosti na bod 33 Rozhodnutia má za to, že z predloženej dokumentácie

nevyplýva, akým spôsobom prebiehala prvotná „eliminácia“ súťažných návrhov porotou,
na základe akého postupu a akých úvah porota urobila selekciu súťažných návrhov, ktorým sa
v priebehu hodnotenia venovala detailnejšie. Z predloženej dokumentácie nie je možné overiť,
akými úvahami sa riadila porota v predmetnej súťaži návrhov pri hodnotení návrhov, nakoľko
slovné hodnotenie jednotlivých návrhov je neporovnateľné, jednak čo do obsahu informácií ako
aj čo do rozsahu. Následne o bodovom hodnotení súťažných návrhov sa kontrolovaný vyjadril,
že je fiktívne, pričom z uvedeného tiež nie je možné vychádzať. Úrad ďalej konštatuje,
18
že z vyššie citovaného slovného hodnotenia jednotlivých súťažných návrhov je zrejmé,
že hodnotenie poroty na základe prebiehajúcej diskusie alebo hlasovania bolo rôznorodé,
v niektorých prípadoch porota hodnotila predložený návrh len jednou vetou, v ďalšom prípade
hodnotila návrh ako esteticky nezaujímavý, v ďalšom prípade skonštatovala len veľkú
ekonomickú nákladovosť prevádzky, v inom prípade len napríklad uviedla, že návrh porotu
nezaujal, v ďalšom prípade sa pri návrhu zamerala najmä na hodnotenie nevhodného
umiestnenia parkovacích plôch, pri inom návrhu porota konštatovala nevyhovujúci výhľad,
a pod.. Uvedené slovné hodnotenia úrad nespochybňuje, čo do obsahu ani odbornosti, avšak
poukazuje aj týmto spôsobom na nedostatky súvisiace s riadnym zachytením postupu hodnotenia
jediného kritéria z pohľadu štyroch stanovených hľadísk v predloženej dokumentácii.
86. Úrad má však na základe predloženej dokumentácie (listinnej aj elektronickej) v danom prípade
za to, že vyššie opísaným spôsobom relevantne nezdokumentované (v zápisnici alebo v zápise
z hodnotenia) vyhodnocovanie súťažných návrhov, spôsob aplikácie jediného kritéria
na hodnotenie návrhov resp. nestanovenie pravidiel hodnotenia jednotlivých hľadísk daného
kritéria, ako aj následné fiktívne prideľovanie bodov jednotlivým návrhom v informačnom
systéme, je pre úrad ako orgán dohľadu nepreskúmateľné a netransparentné. Úrad trvá
aj naďalej na tom, že nevie na základe predloženej dokumentácie relevantne overiť
jednotlivé kroky kontrolovaného, resp. poroty, ktoré boli vykonané v súvislosti
s hodnotením súťažných návrhov.
87. Úradu nie je z predloženej dokumentácie zrejmý ani mechanizmus posudzovania jednotlivých
súťažných návrhov. Kontrolovaný síce v súťažných podmienkach uviedol, že súťažné návrhy
budú posudzované na základe jediného kritéria, a to architektonicko-urbanistického riešenia,
ktoré v sebe zahŕňa aj funkčné a prevádzkové riešenie a technickú a ekonomickú
realizovateľnosť návrhu, s tým, že toto „jediné“ kritérium má váhovosť 100 %, ale takto
deklarovaný spôsob hodnotenia za absencie vopred stanoveného pravidla na posudzovanie
jednotlivých hľadísk, z ktorých pozostáva kritérium architektonicko-urbanistické
riešenie, nie je z predloženej dokumentácie zrejmý ani overiteľný. Z predloženej
dokumentácie nevyplýva, či pri všetkých súťažných návrhoch došlo k aplikácii uvedeného
kritéria, v akom rozsahu a ani z predloženej dokumentácie nevyplýva, akým spôsobom, v akom
pomere, s akou váhou sa prihliadalo alebo ako sa zohľadnilo to ktoré hľadisko pri umiestnení
návrhov. Práve naopak, tak ako úrad uviedol už vyššie (aj v nadväznosti na bod 37 Rozhodnutia),
zo slovného hodnotenia poroty je z úradu dostupnej dokumentácie zrejmé iba to, že slovné
hodnotenie poroty bolo rôznorodé, vyjadrenia porotcov smerovali k rôznym skutočnostiam,
zameriavali sa na hodnotenie rôznych hľadísk a v rôznom rozsahu, niektoré v rozsahu len jednou
vetou, pričom uvedené hodnotenia sú v kontexte pridelených bodov (navyše fiktívnych bodov)
a hlasovania poroty o umiestnení návrhov na základe vedených diskusií (po tom, čo bola
uskutočnená aj postupná eliminácia návrhov), z uvedených dôvodov je takto zdokumentované
hodnotenie nedostatočné, neporovnateľné a nepreskúmateľné.
88. Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností v nadväznosti na vyššie uvedené úrad primárne
uvádza, že v žiadnom prípade nespochybňuje odborné názory a odborné hodnotenie
vysokokvalifikovanej poroty, ktorá mala aj významnú zahraničnú účasť. Takisto úrad
nespochybňuje ani možnosť a voľnosť subjektívneho hodnotenia návrhov členmi odbornej
poroty pri architektonickej súťaži, práve naopak, subjektívnosť kritérií je pri preskúmavanej
súťaži návrhov vyvážená odbornosťou poroty. Úrad v tomto prípade ale konštatuje
nepreskúmateľnosť vyhodnotenia súťažných návrhov v nadväznosti na nedostatočnú
aplikáciu jediného kritéria z dôvodu absentujúcého pravidlo uplatnenia kritéria z hľadísk,
ktoré urbanisticko-architektonické riešenie v sebe zahŕňa, s poukazom na odborné stanovisko
STÚ.
19
89. Úrad v nadväznosti na skutočnosti uvádzané kontrolovaným v bodoch 29, 31 a 34 rozhodnutia
uvádza, že tieto skutočnosti nie sú spôsobilé vyvrátiť zistenia úradu, ktoré sú obsahom zistenej
skutočnosti č. 1, nakoľko kontrolovaný poukazuje na ustanovenia zákona o verejnom
obstarávaní, ich výklad ich výklad obsiahnutý v komentároch, na metodické usmernenia
a rozhodovaciu prax úradu, ktoré sú úradu známe a ktorými sa úrad nielen pri svojej dohľadovej
činnosti riadi, nakoľko úrad je ich autorom, ako aj na vyhlášku úradu týkajúcu sa súťaže návrhov,
ktorá je vykonávacím predpisom k zákonu o verejnom obstarávaní, a ktorú takisto vydal samotný
úrad a jej obsah je úradu známy.
90. Úrad má na základe posúdenia kritéria na hodnotenie súťažných návrhov, spôsobu jeho
aplikácie, ako aj posúdenia prislúchajúcej dokumentácie z hodnotenia súťažných návrhov
porotou za to, že kontrolovaný postupoval v rozpore s § 10 ods. 2 zákona o verejnom
obstarávaní, keď vopred dostatočne neurčil pravidlá aplikácie resp. uplatnenia jediného kritéria
na hodnotenie súťažných návrhov, ktoré v sebe zahŕňa viaceré hľadiská, a to funkčné
a prevádzkové riešenie a technickú a ekonomickú realizovateľnosť návrhu, čím nedostatočne
zabezpečil zachovanie princípu transparentnosti a rovnakého zaobchádzania
pri vyhodnocovaní súťažných návrhov, najmä čo sa týka následnej preskúmateľnosti
kvalitatívneho rozlíšenia a porovnateľnosti hodnotenia predložených súťažných návrhov
a možnosti overenia súladu postupu kontrolovaného so zákonom o verejnom obstarávaní,
pri zostavení poradia súťažných návrhov, a to v kontexte následnej preskúmateľnosti úkonov
kontrolovaného.
91. Úrad v súvislosti s uvedeným konštatuje, že počas celého postupu verejného obstarávania musí
byť zabezpečená rovnosť zaobchádzania s uchádzačmi, čo znamená, že kritériá
a podmienky, ktoré sa uplatňujú na každú verejný zákazku musia verejní obstarávatelia
primerane zverejniť s ohľadom na zásadu rovnosti zaobchádzania s hospodárskymi subjektmi
a z nej vyplývajúcu povinnosť transparentnosti.
92. Úrad konštatuje, že pravidlá na uplatnenie stanoveného kritéria „architektonicko-urbanistické

riešenie“, boli v súťažných podmienkach stanovené nedostatočne a neobjektívne,
nejednoznačne a nezrozumiteľne. Úrad má za to, že kontrolovaný konal v rozpore s § 10
ods. 2 a § 122 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní, keď dostatočne neurčil tieto pravidlá na
uplatnenie kritéria, aby tak zabezpečil kvalitatívne rozlíšenie splnenia daného kritéria
„architektonicko-urbanistické riešenie“, v ktorom je zahrnuté hodnotenie funkčného
a prevádzkového riešenia, ako aj technickej a ekonomickej realizovateľnosti návrhu.
Kontrolovaný k spôsobu uplatnenia kritéria uviedol len to, že porota väčšinovým viackolovým
hlasovaním pridelí každému návrhu poradie podľa hodnotenia návrhu vo vzťahu k tomuto
kritériu, pričom vyššie poradie patrí návrhu, ktorý vo väčšej miere spĺňa požiadavky kritéria na
hodnotenie návrhov. Informácie o spôsobe a dôvodoch postupného zužovania výberu, kedy
porota sa detailnejšie venovala len vybraným návrhom, ani informácie o spôsobe a dôvodoch
prideľovania bodov (100 až 95 bodov) a ani informácie o tom, čo sa rozumie pod väčšou mierou
spĺňajúcou požiadavky kritéria, teda čo všetko sa bude hodnotiť, v predloženej dokumentácii
absentujú. Takýto stav spôsobuje netransparentnosť, nakoľko účastníkom súťaže návrhov má
byť už na začiatku súťaže návrhov, t.j. v čase jej vyhlásenia, známe, ako bude prebiehať
hodnotenie súťažných návrhov, čo sa bude presne pri hodnotení zohľadňovať a v akej miere to
v závere ovplyvní konečný výsledok hodnotenia.
93. Úrad vo vzťahu k argumentácii kontrolovaného uvedenej v bode 36 Rozhodnutia uvádza,

že kontrolovaný poukazuje na Rozhodnutie úradu č. 892-283-7000/2006 zo 14. 8. 2006, vydané
v konaní o námietkach, kde úrad nariadil zrušiť súťaž návrhov na základe námietok
20
navrhovateľa proti podmienkam uvedeným v súťažných podmienkach. Aj napriek skutočnosti,
že uvedené rozhodnutie bolo vydané v konaní o námietkach, pred štrnástimi rokmi, za účinnosti
iného zákona o verejnom obstarávaní a netýka sa architektonickej súťaže návrhov, ale
predmetom je „Veterinárny informačný systém“, sa úrad predmetným rozhodnutím pre úplnosť
posúdenia argumentácie kontrolovaného zaoberal. Úrad má na základe skutočností, ktoré sú
obsahom daného rozhodnutia za to, že závery nie sú aplikovateľné na kontrolovaný prípad. Úrad
v danom prípade síce konštatoval správnosť stanovenia jediného kritériá na hodnotenie
súťažných návrhov „Celková koncepcia riešenia“, avšak uvedené kritérium malo vopred
stanovenú váhu 70 bodov z celkového počtu 100 bodov (30 bodov bolo za druhé kritérium
Cena), pričom kontrolovaný vopred stanovil a v oznámení zverejnil pravidlá uplatnenia
stanoveného kritéria, a to že porota bude posudzovať koncepčnosť riešenia, funkčnú a odbornú
úroveň navrhovaného riešenia uvedeného v opise predmetu súťaže návrhov a návrh bude
vyhodnotený z hľadiska: komplexného zohľadnenia platnej legislatívy v oblasti štátneho
veterinárneho dozoru, prispôsobiteľnosti systému legislatívnym a odborným zmenám,
optimálnosti navrhovaného technického (informatického) riešenia. V danom prípade verejný
obstarávateľ stanovil záväzné kritériá a ich relatívnu váhu vyjadrenú bodmi, čím zabezpečil
rozlíšenie splnenia jednotlivých kritérií. Zároveň pri kritériu „Celková koncepcia riešenia“
verejný obstarávateľ v súťažných podmienkach uviedol, že porota bude posudzovať koncepciu
riešenia, funkčnú a odbornú úroveň navrhovaného riešenia a návrh bude hodnotený podľa
stanovených hľadísk, pričom každý člen poroty pridelí jednotlivým hodnoteným návrhom
body podľa svojho odborného posúdenia. Uvedené nastavenie hodnotenia poroty ani
stanovené kritérium nie je totožné s postupom kontrolovaného v preskúmavanom prípade, preto
nie je možné ani zohľadniť právny záver úradu z tohto rozhodnutia.
94. Úrad ďalej uvádza, že v každom verejnom obstarávaní je verejný obstarávateľ, obstarávateľ
a osoba podľa § 8 zákona o verejnom obstarávaní povinný dodržiavať základné princípy
verejného obstarávania uvedené v § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, a to princíp
rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp
transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti. Povinnosť
dodržiavať základné princípy verejného obstarávania platí bez výnimky aj pri súťaži
návrhov.
95. Transparentnosť procesu verejného obstarávania je nielen podmienkou existencie účinnej

konkurencie medzi hospodárskymi subjektmi, ale aj predpokladom účelného vynakladania
verejných prostriedkov. V rozpore s touto zásadou, a teda aj v rozpore so zákonom o verejnom
obstarávaní, je akékoľvek konanie verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktoré by robilo
verejné obstarávanie nepreskúmateľné a neprehľadné. Cieľom princípu transparentnosti,
ktorý dopĺňa princíp rovnakého zaobchádzania, je zabrániť riziku uprednostňovania určitých
záujemcov, resp. uchádzačov, a svojvoľného prístupu verejného obstarávateľa. Nevyhnutnou
súčasťou riadneho uplatnenia princípu transparentnosti je teda taký postup kontrolovaného,
ktorým je zabezpečená náležitá preskúmateľnosť každého úkonu kontrolovaného
vykonaného v súvislosti so zadávaním zákazky.
96. Úrad aj v nadväznosti na bod 33 Rozhodnutia, kedy kontrolovaný poukazuje na to, že nebol
povinný zachytiť v zápisnici „subjektívne premýšľanie porotcov a ich mentálne pochody“ ako
aj tvrdenia kontrolovaného, že považuje za nezákonné ukladať kontrolovanému resp. porote
povinnosť nad rámec zákona, aby boli v zápisnici informácie a vysvetľovania k hodnoteniu, má
za to, že zákon o verejnom obstarávaní jednoznačne ukladá povinnosť všetkým verejným
obstarávateľom, obstarávateľom a osobám podľa § 8 zákona o verejnom obstarávaní, a teda aj
kontrolovanému, zdokumentovať a úradu v rámci výkonu kontroly predložiť kompletnú
dokumentáciu, ktorá zachytáva celý proces verejného obstarávania, všetky kroky, bez ohľadu
21
na zvolený postup, teda bez ohľadu či ide o klasický postup vo verejnom obstarávaní alebo
o osobitne upravenú súťaž návrhov. Úrad má na základe uvedeného za to, že všetky úkony
poroty sa zachytávajú v zápisnici a výsledná zápisnica o poradí návrhov sa zasiela všetkým
účastníkom, ktorých návrhy sa hodnotili.
97. Úrad na základe preskúmania postupu kontrolovaného pri určení jediného kritéria
na vyhodnotenie ponúk „architektonicko-urbanistické riešenie“ s váhou 100%, ktoré v sebe
zahŕňalo ďalšie aspekty resp. hľadiská (funkčné, prevádzkové riešenie, technická a ekonomická
realizovateľnosť návrhu), uvádza, že v danom prípade ak mal kontrolovaný v úmysle hodnotiť
predložené súťažné návrhy podľa stanoveného kritéria, ktoré zohľadňuje a zahŕňa v sebe
aj ďalšie relevantné skutočnosti, mal uvedenému zámeru vopred podmieniť aj nastavenie
spôsobu následnej aplikácie tohto kritéria pri jednotlivých súťažných návrhoch, a to bez
ohľadu na zvolený spôsob hodnotenia súťažných návrhov, či slovný, bodový alebo hlasovanie
na základe diskusie, a tieto pravidlá náležite zverejniť a následne aj podchytiť
v dokumentácii z predmetnej súťaže návrhov.
98. Úrad v tejto súvislosti zdôrazňuje, že základné princípy verejného obstarávania sa musia
uplatňovať v každej fáze verejného obstarávania, pričom ďalej konštatuje, že vzhľadom
na stanovené jediné kritérium „Architektonicko-urbanistické riešenie“, s nedostatočne vopred
určenými pravidlami na jeho uplatnenie, ktoré by zohľadňovali všetky hľadiská stanoveného
kritéria – funkčné a prevádzkové riešenie a technickú a ekonomickú realizovateľnosť návrhu,
nie je pre úrad overiteľný súlad postupu vyhodnotenia súťažných návrhov v predmetnej
súťaži so zákonom o verejnom obstarávaní. nepodporuje čestnú a spravodlivú
hospodársku súťaž.
99. Na základe vyššie uvedeného má úrad za to, že kontrolovaný konal v rozpore s § 10 ods. 2
zákona o verejnom obstarávaní, keď nedostatočne neurčil pravidlá uplatnenia
stanoveného kritéria. Účastníci súťaže návrhov z tohto dôvodu nemali pri príprave súťažných
návrhov informácie o tom, v akej miere budú všetky hľadiská urbanisticko-architektonického
riešenia zohľadnené porotou, to znamená, že účastníkom nebol vopred známy spôsob, akým
bude porota postupovať pri hodnotení návrhov (akú váhu pridelí jednotlivým hľadiskám, či
všetkým rovnakú váhu alebo niektoré hľadisko bude napr. prevažovať pri hodnotení)
v nadväznosti na zohľadnenie funkčného a prevádzkového riešenia a technickej
a ekonomickej realizovateľnosti projektu, čím boli vnesené pochybnosti do hodnotenia
predmetnej súťaže návrhov, čo spôsobuje následnú netransparentnosť
a nepreskúmateľnosť postupu kontrolovaného pri hodnotení predložených návrhov. Úrad
konštatuje, že vyššie opísané konanie kontrolovaného mohlo mať vplyv na výsledok daného
verejného obstarávania, pretože nie je možné z predloženej dokumentácie overiť súlad postupu
kontrolovaného so zákonom o verejnom obstarávaní vo väzbe na zostavené poradie súťažných
návrhov.
Zistená skutočnosť č. 3
100. Kontrolovaný na str. 6 Súťažných podmienok v bode 6.5 „Dohoda o splnení podmienok“ uviedol
nasledovné, cit.: „vyhlasovateľ upozorňuje účastníkov, že v prípade, ak sa po vyhodnotení
návrhov ukáže, že víťaz súťaže počas trvania súťaže čo i len čiastočne alebo dočasne nespĺňal
podmienky podľa bodu 6.1 alebo podmienky podľa bodu 6.3, alebo že víťaz súťaže pri začatí
priameho rokovacieho konania nespĺňa čo i len čiastočne podmienky podľa bodov 6.1, 6.2 alebo
6.4 týchto Súťažných podmienok, vyhlasovateľ nebude môcť víťazovi zadať zákazku a nebude
ju môcť zadať ani inému účastníkovi, nakoľko to ZVO neumožňuje. To znamená, že v takomto
prípade bude celé úsilie, ktoré vyhlasovateľ vynaložil na realizáciu súťaže, vrátane
22
investovaných finančných prostriedkov z verejných zdrojov, zmarené. Vzhľadom k tejto
rizikovosti pre vyhlasovateľa, účasť v súťaži je podmienená predložením riadne doplnenej a zo
strany účastníka podpísanej Dohody o splnení podmienok podľa prílohy č. 3 účastníkom
súťaže. Pravosť všetkých podpisov účastníka a ručiteľov na Dohode o splnení podmienok musí
byť úradne overená. Dohodu o splnení podmienok predloží účastník v troch originálnych
vyhotoveniach.“
101. V prílohe č. 3 Súťažných podmienok sa nachádza návrh Dohody o splnení podmienok, kde sa v
čl. II. Zmluvná pokuta uvádza, cit.: „2.1 Účastník sa zaväzuje, že vyhlasovateľovi zaplatí
zmluvnú pokutu v sume 45 000 EUR, ak
2.1.1 sa ukáže jeho vyhlásenie podľa bodu 1.1 čo i len v časti ako nepravdivé, alebo
2.1.2 poruší čo i len v časti svoj záväzok podľa bodu 1.2.“
102. Ďalej sa v tom istom článku, v bode 2.5 uvádza, cit.: „Dolu podpísaný ....................., narodený
............................, trvale bytom ..............................., podpisujúci túto dohodu v mene účastníka
týmto vyhlasujem, že ako fyzická osoba neodvolateľne, bezvýhradne a osobne ručím za
záväzky účastníka podľa tohto článku II, a teda vyhlasujem, že ak účastník neuspokojí
pohľadávku vyhlasovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty alebo náhradu škody, uspokojím
uvedenú pohľadávku vyhlasovateľovi ja na prvú výzvu, bez omeškania a výhrad.“
103. Kontrolovaný v čl. III. Záverečné ustanovenia Súťažných podmienok, v bode 3.2 návrhu
Dohody o splnení podmienok uvádza, že dohoda sa riadi právnym poriadkom SR, najmä
zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodným zákonníkom v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Obchodný zákonník“).
104. Úrad v nadväznosti na bod 40 Rozhodnutia a s odkazom na Výkladového stanovisko úradu

č. 3/2016 z 15. 4. 2016 k právomoci úradu preskúmavať zmluvné podmienky návrhu
zmluvy alebo rámcovej dohody, ktorá má byť výsledkom verejného obstarávania uvádza, cit.:
„úrad pre verejné obstarávanie pri výkone svojej činnosti neskúma súlad zmluvných podmienok
s obchodnoprávnymi, občianskoprávnymi alebo inými verejnoprávnymi predpismi.
Preskúmavacia právomoc úradu sa v tomto prípade obmedzuje na skúmanie súladu
zmluvných podmienok so zákonom o verejnom obstarávaní, najmä s jeho princípmi,
a to z pohľadu, či verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 zákona o verejnom
obstarávaní nastavili zmluvné podmienky pre všetkých záujemcov v súlade s princípom
transparentnosti, nediskriminácie a princípom rovnakého zaobchádzania“, preto tvrdenia
kontrolovaného o nezákonnosti postupu úradu pri preskúmavaní súladu zmluvnej podmienky
ručenia v predmetnej súťaži návrhov nie sú relevantné.
105. Z vyššie citovanej požiadavky kontrolovaného vyplýva, že kontrolovaný požadoval, aby

účastníci súťaže návrhov predložili Dohodu o splnení podmienok podpísanú účastníkom súťaže
návrhov a ručiteľom účastníka, pričom ručiteľom má byť fyzická osoba. Z uvedeného je zrejmé,
že kontrolovaný požadoval zabezpečenie záväzku zabezpečovacím inštitútom, a to ručením
podľa § 303 Obchodného zákonníka, ktoré však obmedzil len na ručenie výlučne fyzickou
osobou.
106. Úrad aj vo vzťahu k argumentácii kontrolovaného uvedenej v bodoch 42-43 Rozhodnutia

uvádza, že podľa ustanovenia § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási,
že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Uvedené ustanovenie, však v tomto smere explicitne neupravuje, kto, resp. aká osoba
(fyzická alebo právnická) alebo inštitúcia (banka) má byť v pozícii ručiteľa. V súvislosti
s uvedeným úrad príkladmo poukazuje na bankovú záruku ako na jeden
23
zo zabezpečovacích inštitútov v zmysle Obchodného zákonníka, ktorý má univerzálnu povahu.
Je možné ju použiť na zabezpečenie peňažnej aj nepeňažnej pohľadávky. Banková záruka ako
zabezpečovací inštitút prináša do zmluvných vzťahov väčšiu istotu. Medzi zhotoviteľa
a objednávateľa prichádza ďalší subjekt – ručiteľ (subjekt s kontrolovanou a deklarovanou
bonitou), ktorý zabezpečuje zmluvné záväzky zhotoviteľa alebo objednávateľa, vyrovnáva tak
druhej strane riziká spojené s riadnym neplnením zmluvy a v prípade zlyhania jednej zmluvnej
strany vyplatí zaručenú sumu. Sila zabezpečenia je vo väčšine prípadov posilnená
abstraktnosťou bankovej záruky a povinnosťou banky plniť na prvú výzvu bez námietok
(resp. iba na základe námietok uvedených v záručnej listine). V praxi to znamená, že banka
neskúma, či k porušeniu záväzku reálne došlo, ani to, či bola porušená konkrétna zmluva a nie
je dokonca oprávnená použiť námietky, ktoré by mohol použiť sám zhotoviteľ (alebo
objednávateľ) zo zmluvy. V prípade vystavenia bankovej záruky má veriteľ istotu získania
finančných prostriedkov v prípade, že dlžník nesplní svoj záväzok zo zmluvy, získava tak veľmi
kvalitné zabezpečenie svojej pohľadávky resp. plnenia zákazky a následných povinností.
107. Úrad v nadväznosti na vyššie uvedené konštatuje, že banková záruka poskytuje rovnakú
mieru istoty zabezpečenia splnenia záväzkov účastníka súťaže návrhov ako je to v prípade,
ak ručiteľom za záväzky účastníka súťaže návrhov je fyzická osoba, tak ako to kontrolovaný
požadoval v čl. II. „Zmluvná pokuta“, v bode 2.5 návrhu Dohody o splnení podmienok v rámci
prílohy č. 3 Súťažných podmienok.
108. Úrad má za to, že kontrolovaný nemal pri koncipovaní uvedeného zabezpečovacieho inštitútu
obmedziť okruh subjektov v postavení ručiteľa len na fyzickú osobu, nakoľko takto
stanovenou požiadavkou mohli byť diskriminovaní a od predloženia súťažných návrhov
v predmetnom verejnom obstarávaní odradení potenciálni účastníci, ktorí by vedeli danú
požiadavku na zabezpečenie záväzku formou ručenia splniť prostredníctvom iného subjektu, a to
inej než fyzickej osoby, napr. právnickej osoby alebo inštitúcie akou môže byť banka.
109. Úrad má v predmetnom prípade za to, že účastník súťaže návrhov, ktorého ručiteľom je iná
právnická osoba alebo inštitúcia akou je banka, je spôsobilý plniť predmet zákazky riadne
a včas, rovnako ako účastník súťaže návrhov, ktorého ručiteľom je fyzická osoba.
110. Všeobecne platí, že zmluvné podmienky by mali byť vyvážené pre obe zmluvné strany a nemali
by byť bezdôvodne prísne (neopodstatnené) voči účastníkom, nakoľko každá takáto excesívne
neopodstatnená podmienka môže byť nepriamo diskriminačná. Inštitút ručenia,
resp. zabezpečovacie inštitúty v záväzkových vzťahoch, nie sú predmetom úpravy zákona
o verejnom obstarávaní, ale kontrolovaný je povinný dodržiavať základné princípy
verejného obstarávania podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní počas celého
procesu zadávania zákazky. Úrad ďalej v tejto súvislosti poukazuje na svoju ustálenú
rozhodovaciu prax vo veci posudzovania zabezpečovacích inštitútov, napr. Rozhodnutie úradu
č. 8911-6000/2018-OD/7 z 29. 11. 2018 potvrdené Rozhodnutím Rady č. 14373-9000/2018
z 24. 1. 2019, Rozhodnutie úradu č. 8818-6000/2018-OD/6 z 29. 11. 2018 potvrdené
Rozhodnutím Rady č. 14346-9000/2018 z 24. 1. 2019.
111. Cieľom princípu nediskriminácie hospodárskych subjektov a rovnakého zaobchádzania je

napomôcť rozvoju zdravej a skutočnej hospodárskej súťaže medzi subjektmi, ktoré sa zúčastňujú
verejného obstarávania a vyplýva z nej požiadavka, aby mal každý potenciálny záujemca alebo
uchádzač možnosť zúčastniť sa procesu verejného obstarávania bez obmedzovania možnosti
účasti záujemcov alebo uchádzačov vo verejnom obstarávaní, ktoré by bolo v rozpore
so zákonom o verejnom obstarávaní. Dodržanie princípu nediskriminácie hospodárskych
24
subjektov a rovnakého zaobchádzania znamená aj povinnosť verejného obstarávateľa určiť také
podmienky v príslušnom postupe zadávania zákazky, ktoré by neobmedzovali hospodársku
súťaž.
112. Úrad vzhľadom na vyššie uvedené uvádza, že zákaz diskriminácie zahŕňa jednak zákaz
diskriminácie zjavnej, teda rozdielneho zaobchádzania s jednotlivcom v porovnaní s celkom,
ale aj zákaz diskriminácie skrytej, pokiaľ táto vedie v podstate k obdobným právom zakázaným
dôsledkom (v oblasti verejného obstarávania poškodzovanie hospodárskej súťaže
a konkurenčného prostredia medzi záujemcami alebo uchádzačmi).
113. Nakoľko potenciálni účastníci, ktorí by vedeli danú požiadavku na zabezpečenie záväzku formou
ručenia splniť, avšak prostredníctvom iného subjektu ako fyzickej osoby, resp. právnickej osoby
alebo inštitúcie akou môže byť banka, sa nenachádzali v rovnakom postavení ako potenciálni
účastníci, ktorí vedeli danú požiadavku na zabezpečenie záväzku formou ručenia splniť
prostredníctvom fyzickej osoby, a teda nemali takú istú šancu v danej súťaži návrhov a iná
možnosť zabezpečenia záväzku im bola striktným určením kontrolovaného znemožnená. Úrad
má súčasne za to, že kontrolovaný stanovením vyššie citovanej požiadavky porušil aj princíp
rovnakého zaobchádzania.
114. V predmetnom prípade, v dôsledku kontrolovaným stanovenej požiadavky, aby ručiteľom bola
fyzická osoba, mohlo prejaviť záujem o predloženie súťažného návrhu v tomto verejnom
obstarávaní menej účastníkov, ako by tomu bolo v prípade, keby bolo umožnené účastníkom
zabezpečiť záväzok formou ručenia prostredníctvom iného subjektu ako fyzickej osoby, resp.
právnickej osoby alebo inštitúcie akou môže byť banka.
115. V nadväznosti na bod 43 rozhodnutia úrad pre úplnosť uvádza, že kontrolovaný je ako verejný
obstarávateľ povinný postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní a nastaviť zmluvné
podmienky tak aby neodporovali princípom uplatňovaným vo verejnom obstarávaní. Pre úplnosť
úrad uvádza, že podľa § 122 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní za účasť v súťaži návrhov
nemožno požadovať zábezpeku. Z uvedeného je zrejmé, že v predmetnom ustanovení sa
osobitne upravuje, že pri súťaži návrhov nie je možné vyžadovať od účastníkov súťaže návrhov
zábezpeku na zabezpečenie viazanosti ich návrhov, a teda je na zváženie, či inštitút ručenia je
v prípade súťaže návrhov relevantný.
116. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností úrad konštatuje, že kontrolovaný

požiadavkou, aby ručiteľom bola fyzická osoba postupoval v rozpore s § 10 ods. 2 zákona
o verejnom obstarávaní, a to najmä princípom nediskriminácie hospodárskych subjektov
a rovnakého zaobchádzania, nakoľko neumožnil účastníkom súťaže návrhov zabezpečiť
záväzok formou ručenia prostredníctvom iného subjektu ako fyzickej osoby, a to právnickej
osoby alebo inštitúcie akou môže byť banka i napriek tomu, že skutočnosť, že ručiteľom
je fyzická osoba, nemá z hľadiska riadneho a včasného plnenia predmetu súťaže návrhov žiadny
vplyv.
117. Porušením princípu nediskriminácie hospodárskych subjektov a rovnakého zaobchádzania

zo strany kontrolovaného mohlo dôjsť k obmedzeniu konkurencie a tým aj hospodárskej súťaže,
a teda vyššie popísané konanie kontrolovaného spočívajúceho v stanovení požiadavky, aby
ručiteľom bola výlučne len fyzická osoba, ktorá je zároveň aj štatutárom alebo spoločníkom
uchádzača mohlo mať vplyv na výsledok predmetného verejného obstarávania.
118. Podľa § 175 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov
kontrolovaného pred uzavretím zmluvy zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento
25
zákon a porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania,
rozhodnutím nariadi vo vzťahu k zákazke alebo koncesii alebo ich časti
a) odstrániť protiprávny stav alebo
b) zrušiť použitý postup zadávania zákazky alebo koncesie, postup zadávania časti zákazky
alebo časti koncesie alebo súťaž návrhov.
119. Keďže v nadväznosti na úradom zistené skutočnosti nie je možné kontrolovanému nariadiť
odstránenie protiprávneho stavu v zmysle § 175 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní,
úrad v zmysle § 175 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní nariaďuje kontrolovanému
zrušiť použitý postup zadávania predmetnej zákazky.
120. Podľa § 175 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní úrad je povinný v odôvodnení rozhodnutia,
v ktorom konštatuje porušenie tohto zákona kontrolovaným, uviesť
a) všetky zistené porušenia tohto zákona, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na výsledok
verejného obstarávania spolu s údajom, či zistené porušenie malo alebo mohlo mať vplyv
na výsledok verejného obstarávania a
b) stručný návod pre kontrolovaného, ako v druhovo rovnakej veci v budúcnosti predísť
porušeniu tohto zákona.
121. Aby sa kontrolovaný v druhovo rovnakej veci v budúcnosti vyhol nezákonnému konaniu, úrad
odporúča kontrolovanému, aby v druhovo obdobnej veci postupoval v súlade s postupom súťaže
návrhov upraveným v § 119 až § 125 zákona o verejnom obstarávaní a v súlade so základnými
princípmi uplatňovanými vo verejnom obstarávaní, aby riadne zdokumentoval všetky svoje
kroky za účelom ich možnej preskúmateľnosti úradom resp. inými orgánmi, a aby venoval
náležitú pozornosť pri stanovení kritérií na hodnotenie súťažných návrhov, a to najmä z hľadiska
ich jednoznačnosti s dôrazom na neopomenutie stanovenia miery ich dôležitosti tak, aby výber
poroty bol objektívne preskúmateľný ako aj vopred určeným pravidlám ich uplatnenia
zo všetkých hľadísk. Úrad odporúča takisto kontrolovanému zvážiť výber a formuláciu
zmluvných podmienok, aby tieto boli v súlade s princípmi uplatňovanými vo verejnom
obstarávaní.
122. Podľa § 175 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní rozhodnutie podľa odseku 1 sa zároveň
doručuje všetkým úradu známym uchádzačom, záujemcom a účastníkom.
123. Na základe uvedeného bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu môže kontrolovaný ako účastník konania o preskúmanie úkonov
kontrolovaného a osoba podľa § 175 ods. 11 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podať odvolanie
podľa § 177 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Odvolanie musí byť doručené Úradu pre verejné
obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, do 10 dní odo dňa doručenia tohto
rozhodnutia. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov a po nadobudnutí právoplatnosti. Podľa § 178 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z.
o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
je rozhodnutie úradu právoplatné márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania alebo dňom
26
doručenia rozhodnutia rady podľa § 177 ods. 10 alebo ods. 12 účastníkom konania a vykonateľné
uplynutím lehoty na plnenie. Ak sa osoby podľa § 177 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní
vzdajú odvolania alebo vezmú svoje odvolanie späť, toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť
dňom doručenia vzdania sa alebo späťvzatia odvolania úradu.
riaditeľ odboru dohľadu
Rozhodnutie sa doručí
Vysoká škola výtvarných umení, Hviezdoslavovo nám. 18, 814 37 Bratislava – mestská časť
Staré Mesto, IČO: 00157805
Na vedomie:
Podľa rozdeľovníka
27

9519-6000 2019-Od 10

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

9519-6000 2019-Od 10

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Toto rozhodnutie bolo zmenené rozhodnutím Rady úradu

Bratislava 24. 1. 2020

1. Podľa § 169 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení

2. Podľa § 171 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní konanie o preskúmanie úkonov

3. Úrad listom č. 9519-6000/2019-OD/1 „Oznámenie o začatí konania o preskúmanie úkonov

5. Keďže úrad preskúmaním dokumentácie z predmetného verejného obstarávania zistil, že

7. Úrad po preskúmaní kontrolovaným doručeného vyjadrenia ako aj doplnenia dokumentácie

8. Kontrolovaný doručil úradu 4. 9. 2019 požadované vyjadrenie listom č. 58/R/2019 „Odpoveď

9. Úrad po preskúmaní kontrolovaným doručeného vyjadrenia ako aj doplnenia dokumentácie

Úrad následne požiadal kontrolovaného listom č. 9519-6000/2019-OD/6 z 25. 9. 2019 „Výzva

Z predloženej dokumentácie k predmetnému verejnému obstarávaniu úrad zistil

17. Kontrolovaný je verejným obstarávateľom podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona o verejnom

Výzva úradu na vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmanie úkonov

22. Úrad listom č. 9519-6000/2019-OD/9 „Výzva na vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným

23. Vo výzve úrad vyzval kontrolovaného, aby sa vyjadril k zistenej skutočnosti č. 1, že

25. Vo výzve úrad vyzval kontrolovaného, aby sa vyjadril aj k zistenej skutočnosti č. 3, a to

Vyjadrenie kontrolovaného ku skutočnostiam zisteným úradom v konaní o preskúmanie

28. Kontrolovaný vo vzťahu k zisteným skutočnostiam č. 1, 2, 3 v bodoch 6-7 vyjadrenia k výzve

29. Kontrolovaný vo vzťahu k zistenej skutočnosti č. 1 v bodoch 16 – 30 poukazuje

33. Kontrolovaný sa v bodoch 65 – 69 vyjadruje k hodnoteniam expertov (XXX a XXX) vo vzťahu

34. Kontrolovaný následne v bodoch 75 – 92 uvádza prehľad a výklad všeobecnej teórie

39. Kontrolovaný vo vzťahu k zistenej skutočnosti č. 2 vo vyjadrení k výzve v bodoch 45 – 57 ako

40. Úrad po preskúmaní vyjadrenia kontrolovaného k zistenej skutočnosti č. 2 ako aj na základe

Právne posúdenie úradom

63. Z dokumentu „Zápis z hodnotiaceho rokovania poroty verejnej anonymnej jednokolovej

65. Ďalej sa v Zápise z hodnotiaceho rokovania poroty uvádza, cit.:

66. V Zápise z hodnotiaceho rokovania sa uvádza nasledovné, cit.:

Porota hlasovala o tom, že návrh č. 34 sa umiestni na 2. mieste.

Porota hlasovala o tom, že návrh č. 11 sa umiestni na 3. mieste.

Porota hlasovala o tom, že návrh č. 4 sa umiestni na 4.-7. mieste.

Porota hlasovala o tom, že návrh č. 20 sa umiestni na 4.-7. mieste.

Porota hlasovala o tom, že návrh č. 27 sa umiestni na 4.-7. mieste.

Porota hlasovala o tom, že návrh č. 32 sa umiestni na 4.-7. mieste.

Porota hlasovala o tom, že návrhy č. 10, 17, 23 sa umiestnia na 8.-10. mieste.

Poradie návrhov podľa kritérií uvedených v súťažných podmienkach.

Poradie návrhov Čísla návrhov

Porota rozhodla o pridelení cien a odmien:

Po určení poradia návrhov sa pristúpilo k ich stotožneniu s účastníkmi.

67. Úrad aj v nadväznosti na tvrdenia kontrolovaného, uvedené v bode 30 rozhodnutia, uvádza že

68. Následne sa kontrolovaný k vyššie uvedenému udeľovaniu bodov a k zostavovaniu poradia

72. Vo vzťahu k absentujúcej úprave posudzovania kritéria architektonicko-urbanistické riešenie

79. Zároveň k uvedenému úrad poukazuje na výklad obsahu pojmu „urbanisticko-

83. Zo Zápisu z hodnotiaceho rokovania ďalej vyplýva, že následne sa uskutočnilo hlasovanie

85. Úrad v nadväznosti na bod 33 Rozhodnutia má za to, že z predloženej dokumentácie

92. Úrad konštatuje, že pravidlá na uplatnenie stanoveného kritéria „architektonicko-urbanistické

93. Úrad vo vzťahu k argumentácii kontrolovaného uvedenej v bode 36 Rozhodnutia uvádza,

95. Transparentnosť procesu verejného obstarávania je nielen podmienkou existencie účinnej

104. Úrad v nadväznosti na bod 40 Rozhodnutia a s odkazom na Výkladového stanovisko úradu

105. Z vyššie citovanej požiadavky kontrolovaného vyplýva, že kontrolovaný požadoval, aby

106. Úrad aj vo vzťahu k argumentácii kontrolovaného uvedenej v bodoch 42-43 Rozhodnutia

111. Cieľom princípu nediskriminácie hospodárskych subjektov a rovnakého zaobchádzania je

116. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností úrad konštatuje, že kontrolovaný

117. Porušením princípu nediskriminácie hospodárskych subjektov a rovnakého zaobchádzania

riaditeľ odboru dohľadu

You might also like