Jonáš Záborský

Narodil sa v Záborí v chudobnej zemianksej rodine. Bol evanjelickým farárom, ale keď mu vyhorel kostol,
pestúpil do katolíckej cirkvi. Nesúhlasil s protifeudálnymi názormi Štúra, ani s tým že slovenský jazyk by mal byť
spisovným jazykom. Patril k staroslovákom, ktorí chceli češtinu ako spisovný jazyk. Stal sa redaktorom Slovenských
novín vo Viedni. Potom odišiel na faru v Župčanoch a tam aj zomrel.
Bol všestranným autorom, písal poéziu, prózu aj drámu. Jeho básnické zbierky sú Bájky a Žehry.
V jeho prozaických dielach prevláda satirický a kritický tón. Zobrazil spoločesnké a politické pomery v rokoch
Bachovho absolutizmu a po rakúsko-uhorskom vyrovnaní. Typické pre jeho poviedky je paródia, karikatúra
a irónia. Takéto diela sú Kulifaj, Chruňo a Mandragora a Šofránkovci. Vrcholom jeho satirickej prózy je
Faustiáda, v ktorej nemilosrdne zosmiešnil sociálne a politické pomery v Uhorsku. Autobiografický charakter majú
poviedka Panslavický farár, v ktorom spracoval vlastné životné osudy a Dva dni v Chujave. Dva dni v Chujave má
dve časti, Deň škaredý a Deň pekný. Prvá časť zobrazuje zaostalosť, alkoholizmus a biedu v dedine. Tu vychádzal zo
svojich vlastných skúseností. Táto časť má kritický a satirický charakter. Páni využívajú ľud, na strane reakcie je aj
farár a učiteľ. Ľud hladá zabudnutie v krčme. Druhá časť má utopický charakter. Dej tesjto časti sa odohráva
o niekoľko rokov neskôr. Zobrazuje Chujavu radostnú, usmiatu a spokojnú. Z dediny zmizla stará inteligencia, nový
učiteľ a farár sa starali o výchovu, o kultúru a založili škôlky, pomohli chudobnému ľudu.
Jeho dramatická tvorba je rozsialha. Je autorom vyše 30 dramatických hier. Písal najmä historické drámy, čerpal
námety z dejím Uhorska, Srbska a Ruska. Nepísal aj niekoľko veselohier. Jeho historické hry sú Bitka pro
Rozhanovciach a Bátorička a veselohra je Najdúch, ktorá je jeho najznámejšou divadelnou hrou.

Ján Palárik

Narodil sa v Rakovej pri Kysuciach. Pochádzal z roľníckej rodiny. Po ukončení gymnázia študoval teológiu
v Trnave. Založil časopis Cyril a Metod. Kritizoval v ňom cirkev. Za túto činnosť bol odsúdení na jednomesačný
cirkevné väzenie v kráštore a zakázali mu vydávať časopis. Po prepustení ho preložili na nemeckú faru v Pešti. Pobyt
v Pešti pre neho bol veľmi užitočný, záskal väčší rohľad, často navštevoval divadlá a naučil sa veľa nových vecí
o dramatickom umení. Bojoval za uplatnenie spisovnej slovenčiny. Usiloval sa o porozumenie s maďarskou buržoziou
a o znášanlivé spolunažívanie na základe roznoprávnosti obidvoch národov.
Považoval dramatickú tvorbu za vrchol literárneho umenia. Jeho hry boli veľmi obľúbené a dodnes ich hrajú
v slovenských divadlách. Napísal try veselohry Inkognito, Drotár a Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri
obžinkoch.
Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch
Je to jeho najobľúbenejšou a najčasto hrávanejšou veselohrou. Vyslovil v nej ssvoje názori na slovensko-
maďarské vzťahy. Jeho cieľom bolo poukázať na potrebu tolerancie a zmiereni medzi dvoma národmi. Odsudzuje
odrodilstvo, ale hovorí že si treba vážiť iné národy. V diele je dvojitá zámena postáv z čoho vzniká veľa humornných
situácii a zápletiek.
V kaštiely mladej grófky Elisy Hrabovskej sa chystajú na dožinkovú slávnosť. Ona je už od detsva zasnúbená.
Spoločníčkou Elisy je Miluška, dcéra učiteľa, ktorý vychoval svoju dcéru v národnom duchu, ale aj k tolerancii
k Maďarom. Myluška je vzdelaná a sebavedomá. Elisy sa dozvie, že na panstvo príde mladý barón Kostrovicky,
ktorý by mal byť jej budúcim manželom. Miluške sa nepáči, že grófka sa vydá za niekoho, koho ani nepozná.
Dohodnú sa že pošas slávností Elisa bude sa vydávať za dcéru učiteľa a Myluška za grófku. Ľudovít Kostrovicky
prichádza so svojim priateľom Rohonom. Je úprimný a priateľský, ale aje namyslený kvôli peštianskemu prostrediu.
Považuje sa za Maďara aj keď je pôvodne Slovák. A Rohon bol Slovákom, ale prostredie ho pomaďarčilo. Ani
barónovi sa nepáči, že si musí vziať dievča, ktoré nepozná. On a Rohon dostanú taký istý nápad ako dievčatá
a vymenia si roly. V kaštiely ich víta nepravá grófka Miluška. Víta ich po slovensky a vyčíta im že sú odrodilci.
Rohonovi je sympatická ale barón ľutuje, že si ju musí vziať za ženu. Jemu sa páči dievča o  ktorej si myslí, že je
učiteľova dcéra Miluša. Dokonca riskuje aj nerovné manželstvo a požiada o učiteľa o ruku „jeho dcéry“. Rohon sa
pod vplyvom Milušky rých mení a znovu je hrdý na svoj slovenský pôvod. Na konci hry sa potom všetko vysvetlí
a všetci sú spokojní a šťastní.